PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 98 VYUŽÍVANIE A PERSPEKTÍVY VYUŽITIA PODZEMNÝCH VÔD NA ÚZEMÍ JUHOVÝCHODNÉHO SLOVENSKA PRE VODÁRENSKÉ ÚČELY THE USE AND ABSTRACTION PERSPECTIVES OF GROUNDWATER ON THE SOUTH-EASTERN TERRITORY OF SLOVAKIA FOR WATER SUPPLY PURPOSES Ladislav Tometz, Dana Tometzová ABSTRACT In the South-eastern Slovakia are located several important areas with good conditions for producing and using groundwater. The basic prerequisite is suitable geological conditions, South-eastern Slovakia has two major hydrogeological regions to with significant amount of groundwater: (1) in the north to south direction Vihorlat mountains, Neovolcanites contain groundwater resources of regional significance which supply drinking water to the Podvihorlatský water conduit and (2) south of this older Vihorlat mountain source are the important geological formations of Quaternary – fluvial sediments which are particularly significant in terms of groundwater quantity and especially quality. These are on the Laborec river north of Michalovce town. Although other Quaternary-fluvial sediments from localities such a Lastomír, Boťany, Pinkovce-Záhor, Lekárovce and Slovenské Nové Mesto, provide significant quantities of groundwater, they can be used for drinking-water without prior treatment. KEY WORDS Groundwater, neovolcanites, quaternary-fluvial sediments, drinking water supply, south of eastern Slovakia KĽÚČOVÉ SLOVÁ Podzemná voda, neovulkanity, kvartérne fluviálne sedimenty, vodárenské využitie, juhovýchodné Slovensko ÚVOD od vyššie uvedených starších útvarov. Zvlášť významné množstvom a najmä kvalitou podzemnej vody sa Na území juhovýchodného Slovenska sa nachádza viacero významných území s dobrými podmienkami pre v takýchto podmienkach javia náplavy Laborca severne tvorbu a využívanie podzemných vôd. Základným od Michaloviec. Ostatné kvartérne fluviálne sedimenty známe hlavne z lokalít Lastomír, Boťany, Pinkovce- predpokladom sú vhodné geologické podmienky. V zásade tu možno vymedziť dva samostatné hydrogeo- Záhor, Lekárovce, Slovenské Nové Mesto poskytujú logické regióny na ktoré sú viazané významné množstvá významné množstvá podzemných vôd, ale bez predchádzajúcej úpravy nie je možné ich vodárenské podzemných vôd. V smere od severu na juh sú to najprv neovulkanity Vihorlatských vrchov, kde sa nachádzajú využitie. zdroje podzemných vôd regionálneho významu zásobu- Vodárenské zariadenia využívajúce podzemnú vody pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú v rozho- júcich Podvihorlatské skupinové vodovody pitnou vodou. dujúcej miere majetkom alebo v správe Východo- Druhým významným geologickým útvarom sú slovenskej vodárenskej spoločnosti. Len ojedinelo spravuje zdroje pitnej vody a vodovod samotná obec. kvartérne fluviálne sedimenty situované spravidla južne doc. Ing. Ladislav Tometz, PhD. Ústav geovied, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, Technická univerzita v Košiciach, Park Komenského 15, 042 00 Košice, [email protected] Ing. Dana Tometzová, PhD. Ústav zemských zdrojov, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, Technická univerzita v Košiciach, Park Komenského 15, 042 00 Košice, [email protected] 99 PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 V príspevku sú zhodnotené prírodné podmienky Plošne zaberá okres Michalovce (1073,48 km2) zachytenia podzemných vôd pre vodárenské účely, ich a okrem Michaloviec sa tu nachádzajú 3 mestá a 78 množstvo, kvalita, ako aj perspektívy ich vodárenského obcí. Okres Sobrance má rozlohu 538,17 km2 s jedným využitia. mestom, 46 obcami a 22 806 obyvateľmi. Trebišovský okres je v regióne čo do rozlohy (1073,48 km2) a počtu sídiel (4 mestá a 78 obcí) najväčší. Okres Košice-okolie VYMEDZENIE HODNOTENÉHO ÚZEMIA zasahuje do záujmového územia len okrajovo na jeho A JEHO PRÍRODNÉ POMERY západnej strane obcami Kalša, Nový Salaš, Slanec, Slančík, Slanská Huta, Slanské Nové Mesto. Záujmové územie je v zmysle územného a správ- neho usporiadania Slovenskej republiky z roku 1996 Podľa geomorfologického členenia Slovenska súčasťou Košického kraja. Nachádza sa na jeho (Mazúr, Lukniš, 1986 in Miklós ed., 2002), patrí záujmové územie do oblastí Vihorlatsko-gutínskej juhovýchodnom okraji, keď zasahuje do štyroch okresov – Michalovce, Sobrance, Trebišov a Košice- (celok Vihorlatské vrchy, podcelok Popriečny), Výcho- okolie (obr. 1). doslovenskej nížiny (celky Východoslovenská rovina Obr. 1 Mapa záujmového územia so situovaním regionálnych a lokálnych vodárenských zdrojov Fig. 1 Map of evaluated area with situation of regional and local water sources PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 100 a Východoslovenská pahorkatina), Matransko-slanskej vystupuje na povrch iba v malých výskytoch pri oblasti (celky Slanské vrchy a Zemplínske vrchy). Viničkách (pieskovce, ílovité bridlice, zlepence, Územie Východoslovenskej nížiny patrí do teplej ílovité a dolomitické bridlice s polohami sadrovca). klimatickej oblasti. Južná časť (okolie Lekároviec) Ladmovské súvrstvie tvoria vápence a dolomity predstavuje teplý, mierne suchý okrsok T5 s chladnou s ílovitými bridlicami (Baňacký et al., 1988). zimou, zvyšok nížiny na Z a S patrí do teplého, mierne Prevažnú časť povrchových výskytov predkvartér- vlhkého okrsku T7 s chladnou zimou. Vihorlatské nych hornín v skúmanom území predstavujú sedimen- a Slanské vrchy patria k mierne teplému a mierne tárne a vulkanické horniny neogénu vo vekovom vlhkému okrsku M3, vyššie časti svahov Vihorlatských rozsahu od karpatu po ruman. a Slanských vrchov k mierne teplému vlhkému okrsku Najstarším litostratigrafickými členmi neogénu C1 (Lapin et al., 2002 in Miklós ed. 2002). Východoslovenskej nížiny je prešovské súvrstvie, Ročné zrážkové úhrny vo väčšej časti nížiny reprezentované vápnitými ílovcami s polohami váp- dosahujú 550 mm až 650 mm, v južnej časti územia nitých pieskovcov. Sedimenty karpatu v jeho nadloží (okolie Bežoviec) nedosahujú ani 550 mm. Na horských predstavuje teriakovské súvrstvie (pieskovce, ílovce, okrajoch územia sa pohybujú okolo 700 mm až 800 zlepence), soľnobanské súvrstvie (slané a vápnité ílovce mm. a prachovce s vložkami vápnitých pieskovcov) Hydrologicky patrí územie do povodia Bodrogu a kladzianske súvrstvie (vápnité ílovce a íly s tenkými (4-30). Najväčšími tokmi sú Ondava, Laborec, Latorica polohami jemnozrnných vápnitých pieskovcov). a Uh. Prirodzené hydrologické pomery južnej časti Najstarším litostratigrafickým členom neogénu, územia sú narušené vodohospodárskymi úpravami. ktorý tu vystupuje na povrch, je nižnohrabovské Priemerné ročné prietoky hlavných tokov charakterizujú súvrstvie, tvorené vápnitými pieskovcami, prachovcami hodnoty 115 m3·s-1 pre Bodrog (Streda nad Bodrogom), a ílovcami s polohami ryodacitových tufov (hrabovské 32,2 m3·s-1 pre Latoricu (Veľké Kapušany), 23,0 m3·s-1 tufy). Stredný báden zastupuje vranovské súvrstvie pre Ondavu (ústie), 10,6 m3·s-1 pre Laborec po Uh, a zbudzské súvrstvie. Vranovské súvrstvie vystupuje na 31,8 m3·s-1 pre Uh (Lekárovce), 52,8 m-3·s-1 pre Laborec povrch pri s. okraji územia medzi Nižným Hrušovom pri Vojanoch, 0,38 m3·s-1 pre Dušu (ústie), 5,10 m3·s-1 a Pustým Čemerným a medzi Zbudzou a Oreským. pre Čiernu Vodu (ústie) a 0,74 m3·s-1 pre Roňavu Pozostáva z vápnitých prachovcov, ílovcov a pieskov- (ústie). cov, ktorých podiel klesá smerom k J. Na j. okraji územia vystupuje v malej ploche na JV od Byšty. Geologické pomery Zbudzské súvrstvie pozostáva zo slaných ílov, šošoviek kamennej soli, sadrovca a anhydritu. Nevystupuje na Geologický vývoj a charakteristika povrch a nie je preto znázornené v mape. Vrchný báden litostratigrafických jednotiek reprezentuje jednak lastomírske súvrstvie v jz. časti Najstaršie horniny vystupujúce v skúmanom území územia v okolí Byšty a Breziny a pri s. okraji na povrch predstavuje byštianske súvrstvie Zemplínskych vrchov, jednak klčovské súvrstvie, do (proterozoikum) v malej ploche pri štátnej hranici na J ktorého vrchná časť lastomírskeho súvrstvia laterálne od Byšty (ruly, amfibolity, migmatity). Vo väčšej prechádza smerom k S (približne na čiare Trebišov – ploche potom vystupujú horniny mladšieho paleozoika Michalovce). Lastomírske súvrstvie sa skladá v Zemplínskych vrchoch a v malých výskytoch na Z od z vápnitých ílov až ílovcov s prechodmi do prachovcov, nich. Ide o sedimenty zemplínskej skupiny, rozčlenené tufitov a tufov a v okolí Trebišova s polohami pieskov do 6 litostratigrafických jednotiek nižšieho rádu a pieskovcov. Klčovské súvrstvie je rozšírené v s. časti (Grecula, Együt, 1982) na čerhovské (zlepence, územia a jeho vrchná časť sa začleňuje už k spodnému pieskovce s vrstvičkami prachovcov a ílovitých bridlíc), sarmatu. Na povrch vystupuje v s. časti Pozdišovského Luhynské (pieskovce, ílovité bridlice), tŕňanské chrbta medzi Nižným Hrabovcom a Suchým a v malej (cyklotémy s uhoľnými slojmi, pieskovce, prachovce, ploche vo východnom okolí Zbudze. Väčšinu súvrstvia ílovité bridlice, redeponované vulkanoklastiká, ignim- tvoria (najmä vo vrchnej časti) íly s polohami piesku. brity), kašovské (prevažne pieskovce), cejkovské V bazálnej časti, ale aj vyššie, sa vyskytujú niekoľko (fialovočervené zlepence, pieskovce, ryolitové tufy) metrov hrubé polohy štrkov (Baňacký et al., 1988). a černochovské súvrstvie (bridličnaté ílovce). Čer- V spodnom a strednom sarmate sedimentovalo nochovskému a cejkovskému súvrstviu priraďuje stretavské súvrstvie. Prevažujú v ňom vápnité íly až A. Vozárová (1989) permský vek, spodnejšie súvrstvia ílovce s polohami pieskov, pieskovcov a ryolitových patria karbónu. tufov, pričom pieskov smerom k okraju panvy a do Mezozoikum