Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Regionální rozvoj a správa

SPÁDOVOST ZA SLUŢBAMI VE VYBRANÉM ROREGIONU Travel to services in selected region

Diplomová práce

Vedoucí diplomové práce: Autor: RNDr. Jaroslav MARYÁŠ, CSc. Bc. Filip Bračok

Brno, červen 2011 Meno a priezvisko autora: Filip Bračok Názov diplomovej práce: Spádovost za sluţbami ve vybraném regionu Názov práce v angličtine: Travel to services in selected roregion Katedra: regionálního rozvoje a správy Vedúci diplomovej práce: RNDr. Jaroslav Maryáš, CSc. Rok obhajoby: 2011

Anotácia:

Predmetom diplomovej práce je analýza procesov obsluţnej spádovosti v regióne . Do skúmaného územia patrí 116 obcí, ktoré súčasne vytvárajú okres Blansko. Prieskum sa zaoberá obsluţnými procesmi dochádzky za maloobchodom a sluţbami, dochádzky do školských inštitúcií a dochádzky do zdravotníckych zariadení. Ako prvé bolo uskutočnené dotazníkové šetrenie, kvôli zberu potrebných informácii. Na základe nich boli určené parciálne obsluţné regióny maloobchodu a sluţieb, školstva a zdravotníctva. Na záver bol z parciálnych regiónov vytvorený komplexný región. Annotation:

The main subject of this diploma thesis is analysis of processes of the service transport network in the region of Blansko. Explored territory has 116 munincipalites which creates the district Blansko as well. The research deals with service processes of commuting to retailing and services, school institutes and health facilities. In order to gain necessary information the questionnaire survey was carried out in the beginning. Based on the survey the partially operating regions of retailing and services, school institutes and health facilities were determined. Considering partial regions the complex region was established in the end.

Kľúčové slová: región, spádovosť, maloobchod, sluţby, školstvo, zdravotníctva, dotazníkové šetrenie, Blansko Keywords: region, travel, retail, services, educational system, public health, questionnaire survey, Blansko

Prehlásenie:

Prehlasujem, ţe som moju diplomovú prácu „Spádovost za službami ve vybraném roregionu“ vypracoval samostatne pod vedením RNDr. Jaroslava Maryáša, CSc. a uviedol som v nej všetky pouţité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými akty riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko- správnej fakulty MU

V Brne dňa 22. 6. 2011

______vlastnoručný podpis autora

Poďakovanie

Na tomto mieste by som rád poďakoval RNDr. Jaroslavovi Maryášovi, CSc. za cenné pripomienky a odborné rady, ktorými prispel k vypracovaniu tejto diplomovej práce. Obsah Úvod ...... - 7 - 1 Vymedzenie teoretických pojmov ...... - 8 - 1.1 Región ...... - 8 - 1.2 Delenie regiónov ...... - 8 - 1.2.1 Homogénne regióny ...... - 8 - 1.2.2 Nodálne regióny ...... - 9 - 1.3 Hierarchia regiónov ...... - 10 - 1.3.1 Subregióny ...... - 12 - 1.3.2 Mikroregióny prvého stupňa ...... - 12 - 1.3.3 Mikroregióny druhého stupňa ...... - 13 - 1.3.4 Mezoregióny ...... - 13 - 1.3.5 Makroregióny ...... - 14 - 1.4 Metodika výberu stredísk ...... - 14 - 1.4.1 Výber strediska za pouţitia statickej charakteristiky ...... - 15 - 1.4.2 Výber strediska za pouţitia dynamickej charakteristiky ...... - 16 - 1.4.3 Výber strediska za pouţitia regionálnej pôsobnosti ...... - 17 - 1.5 Vymedzenie sfér vplyvu obsluţných stredísk ...... - 19 - 1.5.1 Vymedzenie sfér vplyvu pomocou interakčných modelov ...... - 19 - 1.5.2 Vymedzenie sfér vplyvu pomocou anketového šetrenia ...... - 20 - 2 Návrh a tvorba dotazníku ...... - 24 - 2.1 Pravidlá návrhu dotazníku ...... - 24 - 2.2 Chyby, na ktoré si pri tvorbe dotazníku treba dať pozor ...... - 25 - 2.3 Metódy zberu dát ...... - 26 - 3 Tvorba vlastného dotazníku a vymedzenie regiónu ...... - 29 - 3.1 Dátová základňa ...... - 29 - 3.2 Tvorba vlastného dotazníku ...... - 30 - 3.3 Vymedzenie regiónu ...... - 34 - 4 Parciálne obsluţné regióny skúmaného územia ...... - 41 - 4.1 Región maloobchodu a sluţieb ...... - 41 - 4.1.1 Vymedzenie sféry pôsobnosti nadlokálnych stredísk ...... - 45 - 4.1.2 Vymedzenie sféry pôsobnosti mikroregionálnych stredísk ...... - 49 - 4.2 Región školstva ...... - 53 - 4.2.1 Vymedzenie sféry pôsobnosti nadlokálnych stredísk ...... - 54 - 4.2.2 Vymedzenie sféry pôsobnosti mikroregionálnych stredísk ...... - 57 - 4.3 Región zdravotníctva ...... - 61 - 4.3.1 Vymedzenie sféry pôsobnosti nadlokálnych stredísk ...... - 61 - 4.3.2 Vymedzenie sféry pôsobnosti mikroregionálnych stredísk ...... - 65 - 4.4 Komplexný obsluţný región ...... - 68 - 4.4.1 Vymedzenie sféry pôsobnosti nadlokálnych stredísk ...... - 68 - 4.4.2 Vymedzenie sféry pôsobnosti mikroregionálnych stredísk ...... - 71 - 5 Prípadová štúdia – Porovnanie odpovedí získaných v dotazníkovom šetrení s odpoveďami obyvateľov ...... - 75 - Záver ...... - 80 - Zoznam literatúry a internetové zdroje ...... - 83 - Zoznam tabuliek ...... - 85 - Zoznam obrázkov ...... - 85 - Príloha – Vzor dotazníku pre starostov obcí ...... - 86 -

Úvod

Celosvetovým a teda aj Českým trendom sú stále väčšie poţiadavky na kvantitu i kvalitu ponúkaných sluţieb. Rozvoj, ktorý môţeme sledovať v kaţdej oblasti nášho ţivota, podmieňuje následne aj rast ţivotnej úrovne a tým aj našich poţiadaviek Hlavným problémom pri ich uspokojovaní je ich dostupnosť. Nakoľko sa poskytovatelia sluţieb pri výbere lokality snaţia nájsť územie s čo najväčšou koncentráciou obyvateľstva, väčšina prevádzok sa nachádza v obciach s vysokou populáciou, čo sú v našom prípade predovšetkým mestá a městyse. Keďţe však aj doprava na konci 20. storočia zaţila dynamický rozvoj, obyvatelia majú moţnosť dochádzať za svojimi potrebami do väčšej vzdialenosti a za kratší čas. A to nám umoţňuje vyuţívať rôzne druhy sluţieb nie len v mieste nášho trvalého bydliska, ale aj v jeho uţšom či širšom okolí.

V tejto diplomovej práci je skúmaná analýza procesov obsluţnej spádovosti v regióne Blansko. Ďalej sú v nej vymedzené parciálne obsluţné regióny a komplexný obsluţný región na území spomínaného regiónu. Skúmané územie predstavuje okres Blansko, do ktorého patrí 116 obcí. Na základe dotazníkového šetrenia, ktoré bolo uskutočnené náhradnou formou prostredníctvom starostov jednotlivých obcí, poprípade iných zainteresovaných pracovníkov na obecných úradoch boli získané informácie o dochádzke miestneho obyvateľstva za maloobchodom, sluţbami, školstvom a zdravotníctvom.

Prvým cieľom danej práce je určenie nadlokálnych a mikroregionálnych stredísk v oblasti maloobchodu a sluţieb, školstva a zdravotníctva a následné vymedzenie ich sfér vplyvu na oboch hierarchických úrovniach.

Druhým cieľom predkladanej práce je na základe skôr určených parciálnych regiónov maloobchodu a sluţieb, školstva a zdravotníctva určiť komplexný región, ktorý je akýmsi prienikom spomínaných parciálnych regiónov. Aj v tomto prípade sú určené nadlokálne aj mikroregionálne strediská a sféry ich vplyvu.

Posledný cieľ zahrňuje porovnanie dát získaných nepriamym dotazníkovým šetrením, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom obecných úradov a jeho zamestnancov a dát pochádzajúcich z priameho dotazníkového šetrením uskutočneného u dvojpercentného vzorku obyvateľstva.

- 7 -

1 Vymedzenie teoretických pojmov

Prvá kapitola bude venovaná teoretickým pojmom, ktoré budú následne základom pre praktickú časť. Pokúsim sa definovať región, regionotvorné procesy a taktieţ sa zameriam na hierarchiu sluţieb. V ďalšej časti popíšem metodiku výberu stredísk a vymedzenie sfér ich vplyvu.

1.1 Región

Vymedzenie pojmu región je jedným z najzloţitejších problémov priestorovej ekonomiky. Ľahšie je definovať špecificky vymedzený región ako región obecne. Ţítek definuje región ako geograficky ohraničené územie, ktoré sa od ostatných odlišuje súborom prírodných daností, štruktúrou obyvateľstva, štruktúrou ekonomiky apod.1 Anděl chápe región ako zloţitý dynamický priestorový systém, ktorý sa formuje na zemskom povrchu na základe určitých znakov, ktoré ho odlišujú od okolia.2

1.2 Delenie regiónov

Podľa štruktúry rozdeľujeme regióny na dva základné typy:

Homogénne (formálne) regióny Nodálne (funkčné) regióny

1.2.1 Homogénne regióny

Sú vymedzované na základe podobných vlastností javov charakteristických pre daný región. Vyznačujú sa vnútornou homogenitou a zároveň sú heterogénne v porovnaní s okolím. Zaradiť medzi ne môţeme najmä nekomplexné regióny, s ktorými sa stretávame vo fyzickej geografii (napr. regióny vymedzené izolíniou rovnakých teplôt vzduchu, región povodia

1 ŢÍTEK, V. Regionální ekonomie a politika. 1. vyd. : Masarykova univerzita v Brně, 2004. 170 s. ISBN 80-210-3478-5. Strana 62 2 ANDĚL, J. Sociogeografická regionalizace. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 1996. 85 s. ISBN 80-7044-112-7. Strana 5 - 8 -

rieky). Pre nás je zaujímavejšia ich spojitosť so sociogeografickou sférou, ako sú napríklad odvetvové či demografické regióny.3

Na základe potreby koordinácie jednotlivých regionálnych politík v Európskej únii a potreby vypracovania stratégie európskeho regionálneho plánovania bolo nutné rozčleniť územie členských štátov na územné celky, ktoré sa vyznačujú rovnorodosťou základných znakov.

Dedinské územia Mestské územia Pohraničné územia Horské územia Štrukturálne slabé územia Upadajúce územia Pobreţné územia a ostrovy4

1.2.2 Nodálne regióny

Sú zaloţené ako priestorový systém na interakcii medzi centrom, jadrom, ohniskom a jeho zázemím. Nodálne regióny sa taktieţ nazývajú spádové, či funkčné regióny. Základnou odlišnosťou od homogénnych regiónov je ich vnútorná heterogenita. Na rozdiel od formálnych regiónov sú väčšinou dynamické a môţu sa meniť. Hlavnou jednotkou tohto typu regiónu je stredisko okolo ktorého sa rozprestiera zázemie. V centre regiónu je koncentrovaná väčšina sluţieb, inovácii a pokroku. Kľúčovým faktorom je sila väzieb medzi centrom nodálneho regiónu a jeho zázemím. Vplyv strediska na jednotlivé časti zázemia sa spravidla líši podľa vzdialenosti od jadra. Čím bliţšie sa pri stredisku nachádzate tým väčší je jeho vplyv. Príkladom na nodálny región sú dochádzka do práce, do škôl či za sluţbami, alebo taktieţ migračný región. Tento typ regiónu sa často označuje pojmom sociogeografický región.5

Sociogeografický región

3 ANDĚL, J. Sociogeografická regionalizace. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 1996. 85 s. ISBN 80-7044-112-7. Strana 21 4 ŢÍTEK, V., KLÍMOVÁ, V. Regionální politika. 1. vydání Brno: Masarykova univerzita, 2008, 107 s., ISBN 978-80-210-4761-7. Strana 10 5 ANDĚL, J. Sociogeografická regionalizace. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 1996. 85 s. ISBN 80-7044-112-7. Strany 7,21 - 9 -

V nasledujúcej časti sa budeme zaoberať sociálnegeografickými regiónmi. „V podstate ide o vymedzenie relatívne autonómnych, objektívne existujúcich komplexov sociálnegeografických prvkov a ich vzťahov, tzv. organických územných celkov. Najväčší význam je kladený hlavne na vzťahy medzi jednotlivými prvkami a funkčnými systémami, nakoľko práve vzťahy, resp. odpovedajúce procesy majú rozhodujúcu integračnú úlohu. Pomocou hodnotenia týchto vzťahov je taktieţ relatívne objektívne a presne určovať komplexnú sunáleţitosť jednotlivých sídiel. Vymedzenie rozsahu sociálnegeografických regiónov, určenie stupňa ich autonómie atď. umoţňuje následne základným spôsobom charakterizovať význam samotných stredisko osídlenia.“6 „Z obecného poňatia sociálne geografických regiónov vyplýva, ţe rozhodujúcim faktorom pri ich určovaní je funkčné (vzťahové) hľadisko. Sociálnegeografický región obecne predstavuje komplex rozmanitých sociálnegeografických javov integrovaných ich vzájomnými vzťahmi. Organizácia týchto vzťahov odráţa súčasne formu príslušnej územnej deľby práce, vnútornej diferenciácie relatívne komplexného celku do základnej funkčnej (špecializovanej) časti. V sociálne geografickej realite môţeme samozrejme rozlišovať mnoţstvo rôznych vzťahov, resp. regionálnych procesov, pričom často zisťujeme ich vzájomnú nesúhlasnosť, rovnako ako ich významovou nerovnocennosť.“7 Z vyššie povedaného môţeme usúdiť, ţe sociogegrafický región by mal byť určovaný podľa významovo primárnych vzťahov, ktorých počet sa však s rastom regiónov stále zväčšuje.

1.3 Hierarchia regiónov

V sociogeografickej regionalizácii môţeme vymedziť jednotlivé hierarchické úrovne regiónov. Hodnotením súčasných zmien a dosiahnutým stavom v geografickej organizácii vzťahov v systéme osídlenia sa zaoberá Hampl. Najväčší význam prikladá dve kategórie vzťahov, ktoré podmieňujú integritu dvoch hlavných typov sociogegrafických jednotiek a síce regiónov a metropolitných areálov. „Regióny povaţuje za komplexné celky, v ktorých je rozvíjaná najpodstatnejšia forma územnej deľby práce, resp. funkciou spojená primárne

6 HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. Prof. RNDr. Václav Prosser, CSc.. 1. vyd. Praha : Polygrafia, n. p., 1987. 255 s. Univerzita Karlova. ISBN 60-047-87. Strana 129

7 HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. Prof. RNDr. Václav Prosser, CSc.. 1. vyd. Praha : Polygrafia, n. p., 1987. 255 s. Univerzita Karlova. ISBN 60-047-87. Strana 130

- 10 -

s polaritou jadra a zázemím aj s hierarchickým usporiadaním sústav polarít tohto druhu. Hierarchický aspekt pri hodnotení regionálnych procesov je tu rozhodujúci, nakoľko integrita regiónov je podmienená nerovnocennosťou ich častí a formovaním vzťahu nadriadenosť a podriadenosť. Naopak Metropolitné areály sú nekomplexné celky. Hierarchické väzby sa však pochopiteľne uplatňujú aj u nich a to predovšetkým prostredníctvom vzťahu k hlavnému stredisku, pre vytváranie týchto areálov sú však najdôleţitejšie obojstranné vzťahy medzi jednotlivými sídlami.“8

Hampl vo svojej práci vychádza z troch zásad sociogeografické regionalizace k roku 2001:

a) Ako prvé Hampl vymedzuje elementárne funkčné regióny – mikroregióny 1. stupňa, ktoré predstavujú základnú stavebnú jednotku regionálneho systému. Vymedzené sú podľa prevládajúceho smeru pracovnej dochádzky z obcí do daného centra (strediska). Z dôvodu hierarchickej zmiešanosti vzťahov k rôznym stupňom škôl, nie je sledovaná dochádzka za školami. Intenzita dochádzky za prácou výrazne prevyšuje intenzitu ostatných foriem priestorovej mobility obyvateľstva. Práve preto je jej relatívna uzavretosť v rámci mikroregiónov základným kritériom pre stanovenie najniţších funkčných sociogeografických jednotiek.

b) Zdruţovanie základných funkčných regionálnych jednotiek do vyšších hierarchických úrovní sa uskutočňuje na základe pracovnej aj školskej dochádzky. Najvýznamnejším je vzťah medzi samotnými strediskami. Pouţitie celkovej dochádzky v hodnotení zvyšuje komplexnú reprezentatívnosť hierarchizačného hodnotenia.

c) V poslednom bode sú spomenuté dve zásady, ktoré boli pouţité uţ skôr v sociogeografických členeniach Českej republiky. Prvou je poţiadavka územnej celistvosti vymedzovaných regiónov. Druhou je poţiadavka dostatočnej veľkosti celého regiónu i samotného zázemia v okolí strediska.9

Na základe týchto zásad Hampl vymedzuje štyri základné hierarchické úrovne a jednu podúroveň, ktorá je však pre nás v nasledujúcich častiach práce rovnako dôleţitá.

8 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. Strana 77 9 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. Strany 79,80 - 11 -

subregóny mikroregióny prvého stupňa mikroregióny druhého stupňa mezoregióny makroregióny

1.3.1 Subregióny

Tieto územné celky sú relatívne nekomplexné územné celky, v ktorých nie sú uzavreté najdôleţitejšie a najčastejšie potreby individuálnych obyvateľov. Relatívnu uzavretosť vykazujú len vzťahy medzi bydliskom a niektorými základnými sluţbami. Ostatné elementárne obsluţné vzťahy sú v rámci subregiónu obsiahnuté len v čiastočnej, teda nedostatočnej forme. Najhoršie sú na tom pracovné vzťahy, ktorých uzavretosť v subregiónoch sa vyskytuje len výnimočne. Subregióny v podstate môţeme vnímať ako budúce a v niektorých prípadoch uţ aj súčasné administratívne jednotky.10 Jedná sa o časť mikroregiónov prvého stupňa, ktoré nesplňujú veľkostné predpoklady a ich mikroregionálna funkcia je len čiastočná. Subregión typu A síce má pracovný obvod s potrebnými 15 000 obyvateľmi, avšak jeho zázemie má len 2 500 – 4 999 obyvateľov. Subregión typu B naopak splňuje veľkostnú podmienku svojho zázemia, ktoré má 5 000 obyvateľov, avšak počet obyvateľov v jeho pracovnom obvode sa pohybuje v rozmedzí 10 000 – 14 999.11

1.3.2 Mikroregióny prvého stupňa

Tento typ regiónu bol najprv vymedzený ako regionálne pracovné dochádzky a v niektorých prípadoch sekundárne upravený predovšetkým podľa pravdepodobného obsluţného spádu obcí a dochádzky do škôl. Veľkostné kritérium bolo pouţité rovnako ako minulých rokoch a síce počet obyvateľov celého regiónu nad 15 000 a veľkosť zázemia minimálne 5000 obyvateľov.

10 HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. Prof. RNDr. Václav Prosser, CSc.. 1. vyd. Praha : Polygrafia, n. p., 1987. 255 s. Univerzita Karlova. ISBN 60-047-87. Strana 131 11 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. Strana 81 - 12 -

1.3.3 Mikroregióny druhého stupňa

Taktieţ u tohto typu územného celku je základným kritériom počet obyvateľov. Veľkosť populácie potrebnej k získaniu statusu mikroregiónu druhého stupňa bola určená minimálne 40 000. V niektorých prípadoch bolo určené ďalšie kritérium, kedy si vybrané stredisko podriaďovalo iný mikroregión prvého stupňa a spolu následne dosahovali nad 40 000 obyvateľov. Hampl však vylučuje strediská s dostatočne veľkými regiónmy , ale so silnými dochádzkovými vzťahmi k významnejším centrám, naopak ako vzhľadom k izolovanej polohe a slabým vnútorným vzťahom bol ako mikroregión druhého stupňa hodnotený Tachov.12

1.3.4 Mezoregióny

Mezoregióny uţ odpovedajú územne rozsiahlym jednotkám, ktorých integrita je len čiastočne viazaná na priestorové vzťahy obyvateľstva. Patria sem napríklad nedenná dochádzka za prácou, migrácia obyvateľstva, dochádzka do vyšších školských zariadení a taktieţ dochádzka do hierarchicky vyšších druhov občianskej vybavenosti.13 Vymedzenie mezoregiónoc v Českej republike je vďaka ich nízkemu počtu pomerne jednoduché. V roku 1991 dochádza na tejto hierarchickej úrovni ku zmene, nakoľko sa ruší skupina tzv. meziregiónov druhého stupňa kde patrilo Brno i Ostrava a oba tieto mestá prechádzajú do spoločnej skupiny mezoregiónov, v ktorej je v súčasnosti 12 miest a podľa terajšej administratívy odpovedajú českým krajom.14

12 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. Strany 81,82 13 HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. Prof. RNDr. Václav Prosser, CSc.. 1. vyd. Praha : Polygrafia, n. p., 1987. 255 s. Univerzita Karlova. ISBN 60-047-87. Strana 132

14 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. Strana 82 - 13 -

1.3.5 Makroregióny Hampl vo svojej práci označuje makroregión, ako najvyššiu hierarchickú úroveň, celé územie Českej republiky. Z toho vyplýva, ţe jednoznačným a zároveň jediným centrom je hlavné mesto Praha.15

Stručne sme si popísali regióny v štyroch hierarchyckých úrovniach, ktoré môţeme chápať aj ako niekoľko stupňovité významové hodnotenie stredísk. Toto hodnotenie je avšak iba parciálneho druhu a preto postihuje integrálny regionálny význam iba v obmedzenom rozsahu. Z tohto dôvodu Hampl vo svojej práci zadáva nový pojem „komplexný regionálny význam“. Jedná sa o synteticko/agregátny ukazateľ regionálneho významu stredísk. Zohľadňuje pôsobnosť stredísk na rôznych hierarchických úrovniach a zároveň intenzitu väzieb daných stredísk a ich zázemí. Všeobecne môţeme povedať, ţe táto intenzita sa zniţuje v závislosti na zvyšovaní skúmaných regiónov. Je teda jasné ţe v mikroeregiónoch prvého stupňa sú regionálne procesy najfrekventovanejšie a k poklesu intenzity dochádza uţ od mikroregiónov 2. stupňa. Zjednodušene vyjadriť tieto skutočnosti môţeme pomocou „váh“ pre priradzovanie obyvateľstva k jednotlivým strediskám respektíve „nestrediskám“.

40 % je priradených podľa miesta trvalého bydliska 30 % je priradených k príslušným strediskám mikroregiónov prvého stupňa 15 % k príslušným strediskám mikroregiónov 2. stupňa 10 % k príslušným strediskám mezoregiónov 5 % k makroregionálnemu centru16

1.4 Metodika výberu stredísk

Ďalej sa budeme venovať jednotlivým metódam, ktoré sa pouţívajú k výberu obsluţných stredísk. Daný teoretický rozbor bol zhrnutý na základe Maryášových výskumných prác z rokov 1983 a 1988.

15 HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. Prof. RNDr. Václav Prosser, CSc.. 1. vyd. Praha : Polygrafia, n. p., 1987. 255 s. Univerzita Karlova. ISBN 60-047-87. Strana 132 16 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. Strana 82 - 14 -

Pri výbere stredísk obsluţnej sféry a hodnotení ich hierarchickej úrovne môţeme podľa Dickinsona a Smailese pouţiť nasledujúce metodické prístupy:

1) Vymedzenie stredísk na základe údajov o funkcii, kapacite a vyuţití zariadení maloobchodu a sluţieb v sídlach 2) Vymedzenie stredísk na základe veľkosti obsluhovaného územia, teda na základe obsluţných procesov medzi sídlami

Prvá metóda je tieţ nazývaná statickou charakteristikou, pri jej tvorbe vyuţívame dáta beţne zistené štatistickými úradmi alebo rôznymi rezortnými spismi. V druhom prípade môţeme tieţ pouţiť výraz dynamická charakteristika, ktorá pouţíva dáta z anketových šetrení na spádovosť obyvateľstva za obsluţným vybavením sídiel.17

1.4.1 Výber strediska za pouţitia statickej charakteristiky

Táto metóda vychádza z Christallerovej teórie centrálnych miest. V nej sú strediská popisované ako sídla obsluhujúce určité územie prostredníctvom tzv. centrálneho tovaru a sluţbami, ktoré sú definované ako tovar a sluţby vytvárané a pouţívané v strediskách a vyuţívané obyvateľmi stredísk, ale aj obyvateľstvom zázemia daného strediska. Jednotlivé strediská majú rôzny význam a v dôsledku toho ich môţeme rozdeliť do niekoľkých hierarchických stupňov. Pričom strediská z vyšších stupňov hierarchického delenia majú na výber väčšie mnoţstvo centrálneho tovaru a sluţieb.

Výber stredísk za pouţitia statickej charakteristiky môţeme ďalej rozdeliť na:

a) Určenie strediskovosti sídla podľa druhu funkcie sídla

Na základe názorov viacerých autorov by sa mala strediskovosť určovať podľa koncentrácie druhov zariadení maloobchodu a sluţieb v sídlach.

17 MARYÁŠ, J. K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vyd. Brno : Československá akademie věd Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. Strana 61 - 15 -

b) Určenie strediskovosti sídla podľa tzv. prebytku významu

Táto metóda vyuţíva kvantifikáciu tzv. prebytku významu sídiel, čo znamená, ţe zisťujeme, či dané sídlo dosahuje vyššie ukazatele, ako by mohlo dosahovať pri priemerných ukazateľoch v skúmanom území na jedného obyvateľa, vzhľadom k počtu obyvateľov. Pričom sa opiera najmä o ukazatele počtu obsluţných zariadení, kapacity obsluţných zariadení a vyuţitia obsluţných zariadení.

c) Určenie strediskovosti sídla pomocou komplexnejších ukazateľov

V tejto metóde sa strediskovosť hodnotí buď na základe kombinácie dvoch predošlých metodických postupov, alebo na základe komplexnejších matematických indexov. Ako príklad môţeme uviesť Carruthersovu metódu, ktorá sa opiera o 3 ukazatele a síce podiel maloobchodného obratu za priemyselný tovar na celkovom maloobchodnom obrate, veľkosť kladného nákupného salda a počet obchodov vybraných sortimentných skupín priemyslového tovaru v sídle. Ďalším známym autorom je napríklad Godlund a jeho index centrality. 18

1.4.2 Výber strediska za pouţitia dynamickej charakteristiky

Určenie stredísk na základe dynamických charakteristík sa opiera hlavne o údaje o spádovosti obyvateľstva za občianskou vybavenosťou. Pouţíva sa nielen na výber a hierarchické členenie stredísk, ale hlavne na stanovenie rozsahu spádových území v jednotlivých strediskách a taktieţ na zistenie intenzity vzťahu medzi strediskom a jeho zázemím.

Maryáš upozorňuje, ţe pohyby obyvateľstva za nákupmi tovaru a sluţieb nie sú beţne štatisticky zisťované, preto je potrebné nájsť inú cestu k týmto informáciám a to prostredníctvom anketového šetrenia. Za najvhodnejšie z metodického pohľadu môţeme povaţovať anketové šetrenie uskutočňované v domácnostiach prostredníctvom rozosielania dotazníkovej pošty, formou osobných interview, alebo prostredníctvom sústavy základných škôl, kde majú moţnosť odpovedať rodičia ţiakov. Keby sme však chceli touto formou spracovať rozsiahlejšie územie je to technicky len veľmi ťaţko realizovateľné. Preto Maryáš

18 MARYÁŠ, J. K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vyd. Brno : Československá akademie věd Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. Strany 61 - 67 - 16 -

vo svojej práci navrhuje pouţiť náhradné dotazníkové šetrenie cez tajomníkov MNV, o v dnešnom ponímaní znamená prostredníctvom starostov, či iných zodpovedných pracovníkov jednotlivých obecných úradov.19

Keď zoberieme do úvahy viacerých autorov ktorý sa zaoberajú danou problematikou je zrejmé, ţe najvhodnejším metodickým postupom pre výber obsluţného strediska je buď metóda vyuţívajúca dynamické ukazatele, alebo kombinácia metód pouţívajúcich statické a dynamické ukazatele.20

1.4.3 Výber strediska za pouţitia regionálnej pôsobnosti

Jedným z dynamických metodických postupov je aj výber strediska za pouţitia regionálnej pôsobnosti. Tejto forme je venovaná samostatná podkapitola, nakoľko bola pouţitá v tejto práci a preto je pre nás dôleţité si o nej povedať viac.

Pri rozbore anketového šetrenia je najskôr potrebné zistiť úroveň, od ktorej sa začne uplatňovať regionálne pôsobnosť obce ako stredísk základnej obsluţnej úrovne. Pričom pod pojmom základná obsluţná úroveň chápeme úroveň, ktorá obsahuje najpodstatnejšie a najfrekventovanejšie obsluţné procesy prejavujúce sa na vyšších úrovniach, ako sú lokálne hierarchické. Na základe prác českých ale aj zahraničných autorov môţeme vydedukovať, ţe za takéto procesy povaţujeme dochádzku za nákupmi rôzneho priemyslového tovaru a dochádzku za komunálnymi sluţbami.

Ak hodnotíme „vzdušnú“ vzdialenosť do hlavných cieľov v okruhu 11 km 90 % ciest pri nákupe beţného textilu a obuvi a pri špeciálneho výberového tovaru je to 20 km. Pri potravinách je táto vzdialenosť 0 km , nakoľko sa nákupy uskutočňujú najmä v mieste bydliska. Z hľadiska vzdialenosti všetkých uvádzaných cieľov – prevaţný, čiastočný a výnimočný, sú cesty za nákupmi špeciálneho výberového tovaru uzavreté na podstatne väčšej vzdialenosti ako ostatné cesty, to znamená ţe 90 % ciest sa vyskytuje do 38 km, zatiaľ čo u ostatných obsluţných procesov nadmiestnej úrovne sa táto vzdialenosť pohybuje v rozmedzí 16 km aţ 24 km. V nasledujúcej tabuľke máme prehľadné porovnanie

19 MARYÁŠ, J. K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vyd. Brno : Československá akademie věd Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. Strana 68 20 MARYÁŠ, J. Vybrané aspekty hodnocení obslužné vybavenosti v Československu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1990. Strana 8 - 17 -

vzdialeností v km, do ktorých sa uskutočňuje 90 % ciest za nákupmi tovaru a sluţieb v Českoslovenku, Česku a na Slovenku.21

Tabuľka 1: Vzdialenosť v km, do ktorej sa uskutoční 90 % ciest za nákupmi a sluţbami ČSSR ČSR SSR hlavné všetky hlavné všetky hlavné všetky ciele ciele ciele ciele ciele ciele Nákupy potravín 0 12 0 11 0 14 Nákupy beţného 11 20 10 18 13 23 textilu a obuvi Beţné sluţby 12 16 10 14 14 19 Nákupy liekov 12 18 11 16 13 20 Nákupy beţného 13 21 11 20 15 24 priem. tovaru Špeciálne sluţby 16 22 15 20 18 26 Nákupy kníh 16 23 15 21 18 27 Nákupy nábytku 16 24 15 23 17 26 Nákupy špec. Výberového 20 38 20 34 21 45 tovaru Návštevy divadiel 37 50 34 48 44 56 Zdroj: MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. Strana 18

Maryáš vo svojej práci následne na základe rozdielov vo vzdialenosti ciest do hlavných cieľov nákupov a sluţieb vyčlenil u obsluţných procesov nadlokálnej úrovne tri subúrovne: 1) Nákupy beţného textilu a obuvi, liekov, , beţného priemyslového tovaru beţných sluţieb 2) Nákupy kníh, nábytku a špeciálnych sluţieb 3) Nákupy špeciálneho výberového tovaru

Medzi základné obsluţné procesy nadlokálnej úrovne zaradzuje dochádzku za nákupmi beţného textilu a obuvi, beţného priemyslového tovaru, kníh, nábytku, liekov a dochádzku za beţnými sluţbami a špeciálnymi sluţbami22

21 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a sluţeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV. Strana 17 22 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a sluţeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV. Strany 18, 19 - 18 -

1.5 Vymedzenie sfér vplyvu obsluţných stredísk

Vymedzenie sfér vplyvu obsluţných stredísk je kľúčovým problémom geografie maloobchodu a sluţieb, keďţe dochádzka za občianskym vybavením je vedľa dochádzky do zamestnania jeden z najdôleţitejších regionotvorných procesov. Maryáš vo svojej práci vysvetľuje metodické prístupy na vymedzenie zázemia stredísk maloobchodu, resp. celej obsluţnej sféry, ktoré sú zaloţené buď na interakčných modelov, alebo na vyuţití údajov z anketového šetrenia.

1.5.1 Vymedzenie sfér vplyvu pomocou interakčných modelov

Medzi najpouţívanejšie nástroje pri vymedzovaní sféry vplyvu stredísk maloobchodu či obsluţnej sféry patria gravitačné modely a modely intervenujúcich príleţitostí.

Gravitačné modely

Gravitačné modely vychádzajú z Newtonovho gravitačného zákona a zo začiatku boli pouţívaným druhom interakčných modelov, medzi prvých prívrţencov tohto modelu patril Carey.. Najskôr ich pouţitie bolo obmedzené len na demografické výskumy, aţ následne od 30-tych rokov 20. storočia boli pouţívané aj pri vymedzovanie spádových oblastí pre nákupné či obsluţné strediská. Pôvodná definícia gravitačného zákona podľa Carrothersa bola „interakcia medzi dvoma strediskami koncentrácie obyvateľstva sa mení priamo úmerne s veľkosťou obyvateľstva tohto strediska a nepriamo úmerne so vzdialenosťou medzi nimi.“ Neskoršie sa premenné zovšeobecňovali a niekoľko autorov zavádza namiesto počtu obyvateľov daného sídla tzv. produkčnú premennú, čo je v podstate úroveň dopytu v sídle a tieţ tzv. premennú atraktivity, ktorú môţeme označiť ako úroveň ponuky v inom sídle. Rovnako je nahradzovaná aj vzdialenosť prostredníctvom tzv. generalizovanej dopravnej funkcie.23 Túto skupinu môţeme ďalej rozdeliť na gravitačné modely bez obmedzenia a gravitačné modely s obmedzením. Do prvej spomenutej podskupiny zaradzujeme pôvodný model pouţitý Careym. Reif ich ešte ďalej delí na modely zaoberajúce sa meraním celkovej

23 MARYÁŠ, J. K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vyd. Brno : Československá akademie věd Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. Strana 69

- 19 -

interakcie medzi dvoma sídlami a na modely merajúce príťaţlivosť stredísk pre sídla leţiace medzi nimi. V geografii maloobchodu a sluţieb sa presadila najmä druhý spomínaný model. Druhá podskupina gravitačných modelov pracuje s tzv. zástupnými premennými, ktoré sa vyuţívajú v prípade ak nemáme k dispozícii údaje o produkčnej premennej alebo premennej atraktivity. V gravitačných modeloch s obmedzením môţu nastať tieto tri prípady: produkčne obmedzený prípad, atrakčne obmedzený prípad a produkčne – atrakčne obmedzený prípad. V geografii maloobchodu a sluţieb sa môţeme stretnúť najmä s produkčne obmedzeným prípadom. Najznámejším typom tohto modelu je tzv. Huffov model, ktorý definujeme ako podiel ciest za nákupmi z určitého sídla do všetkých stredísk skúmanej oblasti.24

Modely intervenujúcich príleţitostí

Hlavný rozdiel oproti gravitačným model j v tom, ţe nemeria rozdelenie priestoru v pojmoch času alebo vzdialenosti, ale pojmy intervenujúcich príleţitostí. Stouffer ho formuloval v nasledujúcej podobe: „počet ciest do cieľového sídla je priamo úmerný počtu príleţitostí v tomto sídle nepriamo úmerný počtu intervenujúcich ostatných príleţitostí. Model sa pouţíva prevaţne pri plánovaní nákupných zón vo veľkomestách a aglomeráciách. Obmedzenia tohto modelu spočívajú v: Tieto modely poţadujú rovnováţny stav skúmaného javu Povaţujú priestorový systém za uzavretý, Sú zaloţené iba na bydlisku obyvateľstva Sú obmedzené výberom ukazateľov, ktorými určujeme strediskovosť sídla a dopravnú funkciu Predpokladajú pokles výdajov so vzdialenosťou25

1.5.2 Vymedzenie sfér vplyvu pomocou anketového šetrenia

Na zistenie vymedzenia sfér vplyvu pomocou anketového šetrenia môţeme rozlíšiť dva spôsoby: Anketu vo vybraných zariadeniach obsluţnej sféry určitého strediska

24 MARYÁŠ, J. K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vyd. Brno : Československá akademie věd Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. Strany 70-74

25 MARYÁŠ, J. K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vyd. Brno : Československá akademie věd Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. Strany 75,76 - 20 -

Anketu vo všetkých sídlach skúmanej oblasti

Pri prvom spôsobe je problematické stanoviť kritéria, ktoré nám určujú rozsah spádového územia a intenzitu vzťahu medzi strediskom a jeho zázemím. Z tohto dôvodu sa za vhodnejšiu formu povaţuje anketové šetrenie uskutočňované vo všetkých sídlach oblasti.26

Ďalej sa budeme zaoberať metódou, ktorá bola pouţitá pri zbere informácii potrebných pre praktickú časť tejto práce. Opíšeme si teda postup vymedzenia sfér vplyvu obsluţných stredísk prostredníctvom anketového šetrenia, uskutočňovaného cez náhradné šetrenie u vedeniach obecných úradov.

Maryáš túto metódu vo svojej práci vysvetľuje týmto spôsobom. „Pre vymedzenie sféry vplyvu obsluţných stredísk boli odpovede z anketového šetrenia hodnotené nasledovne: vykazované smery spádu boli kategorizované podľa intenzity spádu do troch typov – prevaţný spád 10 bodov, čiastočný spád 5 bodov a výnimočný spád 1 bod. Pre jednotlivé obce boli kaţdému cieľu „i“, ktorý bol obcou vykazovaný v danom obsluţnom procese „j“, priradené hodnoty „vij“, ktorá určuje relatívny význam cieľa „i“ pre vykazujúcu v tomto obsluţnom procese:“27

Kde: Tij – bodová hodnota typu spádu do cieľa „i“ v obsluţnom procese „j“

PCij – počet cieľov v tomto type

PTj – súčet bodových hodnôt všetkých typov intenzity spádu uvedených obcí v obsluţnom procese „j“

V kaţdej obci bol súčet hodnôt „vij“ rovný 100 % pre kaţdý obsluţný proces „j“. Kaţdému obsluţnému procesu bol následne priradený koeficient „kj“ podľa významu resp. frekvencie

26 MARYÁŠ, J. K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vyd. Brno : Československá akademie věd Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. Strana 76 27 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1988. Strana 33 - 21 -

vyuţívania. Celkový relatívny význam „cvi“ cieľa „i“ pre danú obec za všetky hodnotené obsluţné procesy je potom rovný:

Pričom opäť platí, ţe súčet priradených hodnôt sa rovná 100 %28.

Najväčším problémom pri vymedzovaní sfér vplyvu obsluţných stredísk bolo ohodnotenie frekvencie vyuţívania jednotlivých obsluţných procesov nadmiestnej úrovne a teda aj uspokojenie potrieb obyvateľstva. Maryáš vychádzal z počtu uvedených cieľov v ČSSR a predpokladá, ţe najviac cieľových obcí je vykazovaných pri najčastejšie vyuţívaných zariadení občianskej vybavenosti, a teda u najvýznamnejších resp. súčasne najfrekventovanejších obsluţných procesov. Pre ČSSR môţeme rozlíšiť 4 podskupiny základných obsluţných procesov nadlokálnej úrovne a na základe potreby ďalšieho hodnotenia im boli priradený rozdielny koeficient.

„Tento koeficient bol stanovený podľa pomeru počtov hlavných cieľov uvedených v daných obsluţných procesoch a počtu hlavných cieľov v dochádzke za špeciálnymi sluţbami, kde je najmenší počet hlavných cieľov zo zisťovaných základných obsluţných procesov nadlokálnej úrovne, čo si môţeme prehľadne pozrieť aj v nasledujúcej tabuľke. Pomery sú nasledujúce: špeciálne sluţby: nákupy nábytku: nákupy kníh: beţne sluţby: nákupy beţného textilu a obuvi = 1 : 1,2 : 1,3 : 2,0 : 3,3 : 4,0 : 4,029

28 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1988. Strany 33, 34 29 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1988. Strana 34 - 22 -

Tabuľka 2: Počet obcí uvedených ako hlavné ciele a ich podiel na úhrne obcí ČSSR ČSSR v % Nákupy beţného textilu a obuvi 2075 27,7 Beţné sluţby 2048 27,3 Nákupy beţného priemyslového tovaru 1730 23,1 Nákupy liekov 1054 14 Nákupy kníh 673 9 Nákupy nábytku 605 8,1 Špeciálne sluţby 518 6,9 Nákupy potravín 7345 97,9 Nákupy špeciálneho výberového tovaru 374 5 Zdroj: MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV. Strana 36

Koeficienty potom boli stanovené nasledovne:

Koeficient 1 – nákupy kníh, nábytku, špeciálne sluţby, nákupy špeciálneho výberového tovaru Koeficient 2 – nákupy liekov Koeficient 3 – nákupy beţného priemyslového tovaru Koeficient 4 – nákupy beţného textilu a obuvi, beţné sluţby

K vybraným strediskám boli ostatné obce priradené na základe prevaţujúceho spád, kedy celkový relatívny význam druhého najsilnejšieho strediska nedosahoval viac ako dve tretiny hodnoty celkového relatívneho významu prvého najsilnejšieho strediska. Ostatné obce, ktoré nevykazovali dostatočne významnú spádovosť k určitému stredisku boli povaţované za oscilačné. Pri výpočte populačnej veľkosti základných obsluţných regiónov resp. sfér vplyvu obsluţných stredísk bol počet ich obyvateľov rozdelený medzi príslušné konkurenčné strediská.30

30 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1988. Strany 35, 36 - 23 -

2 Návrh a tvorba dotazníku

V tejto práci bolo potrebné zhromaţdiť potrebné informácie o spádovej oblasti, na základe ktorých mohla byť následne analyzovaná obsluţná spádovosť daného regiónu. Preto sa v tejto kapitole budeme zaoberať teoretickým základom a neskôr aj konkrétnym návrhom dotazníku a jeho tvorby. Nakoľko práve táto technika bola najvhodnejšia pre zber potrebných dát zo skúmaných obcí.

Dotazník je štruktúrovaná séria otázok, ktoré sú vytvorené za účelom zistenia určitých názorov a faktov a ich následného zaznamenania. Hlavnou úlohou dotazníkov je získanie presných informácii od vybraných respondentov. Dôleţitým bodom pri tvorbe dotazníku je jeho rovnorodosť pri kaţdom opýtanom. Hlavne pri vyššom počte respondentov by bolo problematické či dokonca nemoţné vyvodiť z vyplnených formulárov adekvátny záver, ak by ste sa kaţdého respondenta pýtali rôzne otázky a on by mal moţnosť odpovedať na otázky ľubovoľným spôsobom, ktorý by nemal určene hranice.31

Táto metóda zberu dát je vhodná vtedy ak chceme zistiť:

Názory väčšej skupiny respondentov Informácie o respondentoch, ktorých od nás delí veľká zemepisná vzdialenosť Názory respondentov a ich prístupy32

2.1 Pravidlá návrhu dotazníku

Prípadný úspech a potrebná vysoká vypovedacia schopnosť závisia na kvalite dotazníku a na dostatočnom premyslení jeho tvorby. Preto aby sme sa vyhli chybám pri zostavovaní dotazníku, je tu niekoľko pravidiel navrhovania dotazníka.

31 HAGUE, P. N. Průzkum trhu: příprava, výběr vhodných metod, provedení interpretace získaných údajů. 1. vyd. Praha : Computer Press, 2003. ISBN 80-7179-887-8. Strana 103 32 NENADÁL, J. Měření v systémech managementu jakosti . 1. vyd. Praha : Management Press, 2001. 0 s. ISBN 80-7261-054-6. Strana 140

- 24 -

Určenie cieľov výskumu uţ na začiatku celého procesu, čo zaistí hrubý zoznam tém, z ktorých bude nakoniec moţné sformulovať konkrétne otázky Premyslenie si spôsobu prevedenia šetrenia, ktoré sa následne premietne aj do samotnej tvorby otázok Je potrebné si premyslieť základné informácie a úvod, napríklad sa jedná o meno respondenta, dátum a miesto dotazovania. Na začiatku dotazníku by mal byť úvod, ktorý mu dá zmysel a zároveň navodí ľuďom dojem, ţe projekt ku ktorému sa vyjadrujú má svoje opodstatnenie Vzhľad dotazníku je taktieţ veľmi dôleţitý. Otázky je potrebné napísať v základnom formáte. Medzi jednotlivými otázkami by malo byť dostatok miesta, aby boli dobre vzájomne rozoznateľné a čitateľné. Zabudnúť netreba ani na voľný priestor za otvorenými otázkami, kde je treba nechať viac voľného miesta Otázky by mali ľahko plynúť za sebou a ich poradie by malo byť logické a utriedené podľa jednotlivých tém V štruktúre dotazníku je dôleţitý výber správneho typu otázok, niekedy sú vhodnejšie otvorené otázky, inokedy zase zatvorené Premýšľanie o moţných odpovediach, ktoré by sme mali zohľadniť pri tvorbe otázok Spôsob spracovania dát by mal byť v takom kódovacom systéme, ktorý bude následne pouţitý aj pre analytickú fázu Dôleţitým bodom sú aj inštrukcie buď pre tých ktorí budú daný dotazník vyplňovať, alebo pre tých ktorí budú anketu uskutočňovať. Inštrukcie je potrebné oddeliť od ostatného textu a dostatočne ich zvýrazniť veľkým alebo tučným písmom33

2.2 Chyby, na ktoré si pri tvorbe dotazníku treba dať pozor

V nasledujúcich bodoch si povieme, čoho by sme sa mali vyvarovať, keď chceme aby bol náš dotazník úspešný

Otázky by nemali byť zaujaté a navádzať k určitej odpovedi. Je potrebné aby vytvorené otázky boli čo najjednoduchšie. Nemali by byť len krátke, ale aj jednoduché na pochopenie. Na druhú stranu by otázky mali byť čo najpresnejšie.

33 HAGUE, P. N. Průzkum trhu: příprava, výběr vhodných metod, provedení interpretace získaných údajů. 1. vyd. Praha : Computer Press, 2003. ISBN 80-7179-887-8. Strany 115, 116 - 25 -

Vyvarovať sa skratiek a slangom Treba sa vyhnúť sofistikovaným alebo neznámym slovám Taktieţ treba vyradiť z dotazníku dvojzmyselné slová Nepouţívať negatívne otázky Nepouţívať ani hypotetické otázky Pri telefonovaní nepouţívať slová, ktoré sa dajú ľahko prepočuť Zníţiť citlivosť háklivých otázok na vek alebo obrat firmy zadávaním limitov Dopredu dané odpovedi by sa nemali prekrývať a je dobré pri nich mať aj moţnosť „iné“34

2.3 Metódy zberu dát

Pre kaţdý úspešný projekt je dôleţité, akú formu zberu dát zvolíte. Od toho bude závisieť, na koľko budú získané informácie objektívne a či sa vám ich podarí získať v potrebnom mnoţstve. Existuje hneď niekoľko techník a metód ako sa dajú získať poţadované dáta od respondentov. V nasledujúcej podkapitol sa zameriame na tie druhy, ktoré boli pouţité v tejto práci. Uţ skôr bolo spomenuté, ţe za metódu zberu dát bola vybraná forma dotazníkov, ktoré sme si podrobne po teoretickej časti popísali v predošlej podkapitole.

Kým prejdeme k jednotlivým dotazovacím technikám, je vhodné spomenúť kritéria, na základe ktorých sa odlišujú.

Prvým kritériom je stupeň štandardizácie, teda či sa dotazník vyplňuje podľa presne stanovených pravidiel, alebo je vyplňovaný voľne Ďalej treba brať do úvahy počet respondentov Treba sa rozhodnúť aké médium zvolíme na sprostredkovanie dotazníku (osobné alebo neosobné) Ďalším dôleţitým faktorom je, na koho sa daný dotazník zameriava Ďalej tu môţeme zaradiť aj počet tém, ktorými sa daný výskum zaoberá Posledným kritériom je rozdelenie dotazovania na jednorazové či opakované35

34 HAGUE, P. N. Průzkum trhu: příprava, výběr vhodných metod, provedení interpretace získaných údajů. 1. vyd. Praha : Computer Press, 2003. ISBN 80-7179-887-8. Strany 116, 117 35 SURYNEK, A., KOMÁRKOVÁ, R., KAŠPAROVÁ, E. Základy sociologického výzkumu. 1. vyd. Praha: Management Press, 2001. 160 s. ISBN 80-7261-038-4. Strany 80, 81 - 26 -

Zber dát, v našom prípade dotazníkové šetrenie je moţné uskutočniť niekoľkými technikami

Osobné interview Telefonické interview Poštový a samovyplňovací výskum Internetový výskum

Osobné interview

Táto technika patrí medzi najpouţívanejšie pri zbere informácií hlavne z týchto dôvodov

Prvým je lepšie vysvetlenia danej problematiky, či uţ vďaka dlhšiemu času na rozmyslenie, alebo moţnosti predvedenia rôznych obrázkových materiálov a dôkladnejších popisov Je nesporné, ţe pri osobnom kontakte je ľahšie získať pozornosť dotazovanej osoby, moţnosť väčšej kontroly a vyššia dôveryhodnosť v očiach opýtaných Ďalšou výhodou je väčšia presnosť, nakoľko si môţe respondent informácie vyhľadať Posledným plusom osobného rozhovoru je moţnosť predvedenia produktu

Osobné interview má však samozrejme aj svoje záporné stránky. Určite musíme spomenúť problém organizácie tejto metódy. Ak sa uskutočňuje na veľkom území je náročné dobre skoordinovať všetkých, ktorý sa podieľajú na zbere dát. V tejto technike zberu dát ešte rozlišujeme medzi pouličným a domácim interview. Pričom domáce, ako je aj s názvu jasné sa uskutočňuje v domácnostiach respondentov a je drahšie aj časovo náročnejšie. Pre účely tejto práce je však podstatnejší pouličný osobný rozhovor, ktorý sa odporúča pri krátkych a jednoduchých otázkach36

Telefonické interview

Najväčšou výhodou tohto typu dotazovania oproti osobným interview je jeho rýchlosť a nízke náklady. Samozrejme keď ho porovnávame iba s pouličným osobným rozhovorom, rozdiely

36 HAGUE, P. N. Průzkum trhu: příprava, výběr vhodných metod, provedení interpretace získaných údajů. 1. vyd. Praha : Computer Press, 2003. ISBN 80-7179-887-8. Strany 136, 137 - 27 -

medzi nimi sú oveľa menšie, pre niektoré prípady je dokonca pouličné interview lacnejšie. Ďalšou výhodou telefonického spôsobu je menšie preniknutie do súkromia opýtaných respondentov. Nevýhodou môţe byť absencia moţnosti pouţívania vizuálnych pomôcok. Táto forma sa nehodí ani na dotazníky obsahujúce otázky s väčšou škálou moţných odpovedí, keďţe je ťaţké si zapamätať viac ako 5 alebo 6 moţností.37

Poštový a samovyplňovací výskum

Priamo poštová forma v tejto práci pouţitá nebola, je ju však vhodné spomenúť, nakoľko všetky rozposlané dotazníky prostredníctvom emailu mali samovyplňovací charakter. Hlavným faktorom u tejto metódy je záujem respondentov o daný výskum či projekt. Úroveň odozvy je beţná na úrovni 30 %. Je vhodná hlavne pri kratších dotazníkoch, u ktorých je pravdepodobnejšie, ţe ho respondenti vyplnia a pošlú naspäť. Dôleţitým faktorom sa tu stáva sprievodný list, ktorý musí, ktorý musí respondenta presvedčiť o tom, ţe daný projekt má svoju dôleţitosť. Úroveň odozvy môţe byť zvýšená druhým či aj tretím kolom rozposlania dotazníkov.38

Internetový výskum

V posledných rokoch zaţíva veľký boom zber dát cez internet. Internet môţe byť v tomto smere vyuţitý mnohými spôsobmi. Najčastejšie sa pouţíva elektronická forma poštového výskumu. Prevedená môţe byť prostredníctvom emailu či uverejnením dotazníku na internetovej stránke. Na rozdiel od poštovej formy má však internetový výskum hneď niekoľko výhod. Do dotazníku môţu byť pripojené ilustrácie, videá či zvuk. Elektronické dotazovanie, môţe obsahovať aj on-line diskusné skupiny. Nevýhodami sú podobné ako aj pri ostatných formách a to je napríklad nedostatočná odozva respondentov po prvom kole rozposielania, či moţnosť respondentov „hrať“ sa na niekoho iného.39

37 HAGUE, P. N. Průzkum trhu: příprava, výběr vhodných metod, provedení interpretace získaných údajů. 1. vyd. Praha : Computer Press, 2003. ISBN 80-7179-887-8. Strany 138, 139 38 HAGUE, P. N. Průzkum trhu: příprava, výběr vhodných metod, provedení interpretace získaných údajů. 1. vyd. Praha : Computer Press, 2003. ISBN 80-7179-887-8. Strany 144, 145 39 HAGUE, P. N. Průzkum trhu: příprava, výběr vhodných metod, provedení interpretace získaných údajů. 1. vyd. Praha : Computer Press, 2003. ISBN 80-7179-887-8. Strana 146 - 28 -

3 Tvorba vlastného dotazníku a vymedzenie regiónu

V tejto kapitole bude najprv vysvetlený postup tvorby dotazníka, ktorý slúţil na zozbieranie informácii potrebných k tejto práci. Stručne si opíšeme zdroje, s ktorých boli jednotlivé dáta získavané. Ďalej sa zameriame na konkrétne kroky spomínanej tvorby dotazníka a nakoniec si vymedzíme územie, na ktorom sa prieskum uskutočnil.

3.1 Dátová základňa

Pre výskumy podobného charakteru, aký bol uskutočnený v tejto práci, je jedným z hlavných problémov otázka dátovej základne. Nakoľko neexistuje centrálne zisťovanie a triedenie vhodných údajov o dochádzke za sluţbami a nákupmi, je veľmi problematické detailne analyzovať procesy mobility obyvateľstva. Dokonca ani zisťovanie spádovosti u reprezentatívnej vzorky obyvateľstva nie je beţné a i keď sa v minulosti niekedy uskutočnili, tak vţdy to bolo len na obmedzených modelových územiach.40

Zatiaľ jediné úspešnejšie šetrenie spádovosti obyvateľstva za občianskou vybavenosťou bolo uskutočnené Geografickým ústavom ČSAV v spolupráci s GÚ SAV na území ČSSR v rokoch 1978 a 1979. Zber dát v tomto šetrení bol uskutočnený podobným spôsobom ako bol pouţitý i v tejto práci. A síce cez tajomníkov národných výborov, ktorí museli zodpovedať sériu otázok o hlavných a vedľajších cieľoch obyvateľov sídla pri nákupoch potravín, beţného textilu a obuvi, priemyselného tovaru, liekov, kníh, nábytku, špeciálneho výberového tovaru a pri návštevách beţných a špeciálnych sluţieb. Pričom v tejto práci boli poţiadaní o pomoc starostovia a ostatní zodpovední pracovníci obecných úradov.41

V prípade, ţe zisťujeme spádovosť za sluţbami pomocou anketového šetrenia , je moţné pouţiť:

Anketu vo vybraných zariadeniach obsluţnej sféry určitého strediska Anketu vo všetkých sídlach skúmanej oblasti

40 MARYÁŠ, J. Vybrané aspekty hodnocení obslužné vybavenosti v Československu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1990. Strana 4 41 MARYÁŠ, J. Vybrané aspekty hodnocení obslužné vybavenosti v Československu .(Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1990. Strana 4 - 29 -

pričom za vhodnejší je povaţovaný druhý variant. Väčšinou však nie je technicky moţné uskutočniť takéto šetrenie ani u reprezentatívnej vzorky 2 % obyvateľov skúmaného územia, zvlášť keď sa jedná značne rozsiahle územie. V takomto prípade je vhodné urobiť anketové šetrenie prostredníctvom obecných úradov, škôl alebo vzorky domácností a prípade ho doplniť o štatistické charakteristiky.42

Dáta v tejto práci boli získané z vlastného dotazníkového šetrenia. Toto šetrenie bolo uskutočnené náhradnou formou prostredníctvom starostov jednotlivých obcí, poprípade iných zainteresovaných pracovníkov na obecných úradoch. Ďalšie dáta v tejto práci sú z osobného pouličného dotazníkového šetrenia na reprezentatívnej vzorke 2 % obyvateľov, uskutočneného v juhovýchodnej časti správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Blansko. Konkrétne sa jedná o 9 obcí územne susediacich s městysom . Slúţili na overenie vypovedacej hodnoty výsledkov získaných cez náhradné dotazníkové šetrenie. Pre porovnanie tohto výskumu so šetrením z 8O rokov nám poslúţili dáta z Maryášovej „Dojíţďka do škol a za sluţbami“ vydanej Geografickým ústavom ČSAV v roku 1987 a z publikácie „Rajonizace zdravotnických sluţeb léčebně preventivní péče Jihomoravského kraje“ vydanej Krajským ústavom národného zdravia v Brne v roku 1976.

3.2 Tvorba vlastného dotazníku

Hlavným nástrojom pre zber informácií potrebných k tejto práci bol vytvorený dotazník. Bol pouţitý pri zisťovaní spádovosti obyvateľstva za sluţbami pri anketovom šetrení. Najprv bol zaslaný prostredníctvom elektronickej pošty na obecné úrady všetkých zúčastnených obcí a následne pri pýtaní v pouličnom šetrení na 2 % reprezentatívneho vzorku obyvateľstva.

Dotazník bol posielaný spolu so sprievodným listom, v ktorom boli uvedené základné údaje o mojej osobe, dôvody prečo bola oslovená práve ich obec a ţiadosť o spoluprácu. V závere boli respondenti uistení, ţe získané dáta z tohto dotazníkového šetrenia budú slúţiť ako podklad pre túto prácu a budú pouţité výhradne pre jej potreby. Bol priloţený aj email kde majú odpovede zasielať a telefónny kontakt, keby nastali pri odpovedaní nejaké problémy, s ktorými by si nevedeli dať rady.

42 MARYÁŠ, J., VYSTOUPIL, J. Ekonomická geografie. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2004. Strana 146 - 30 -

Dotazník je skonštruovaný do prehľadnej tabuľky, kde sa v riadkoch nachádzajú jednotlivé otázky a v stĺpcoch 3 moţnosti odpovede. Tento dotazník pozostáva z 27 otázok. Podstatná časť z nich bola preformulovaná z dotazníka, ktorý bol pouţitý v šetrení o spádovosti obyvateľstva za občianskou vybavenosťou uskutočnené v 70 rokoch pod záštitou Geografického ústavu ČSAV v spolupráci s Geografickým ústavom SAV.43

Jednalo sa o otázky z časti maloobchodu a sluţieb, ktoré boli pozmenené a doplnené na základe dnešných potrieb. Tým sa vykryštalizovalo v časti dotazníka nazvanej „ Ostatné sluţby“ týchto 15 poloţiek:

Beţné denné nákupy ( potraviny, drogéria, beţné domáce potreby) Nákupy textilu a obuvi Beţné sluţby (holičstvo, čistiarne, opravovne atď.) Nákupy v lekárni Nákupy beţného priemyslového tovaru (elektronika atď.) Nákupy kníh, hudobných a filmových nosičov Nákupy nábytku a bytových doplnkov Nákupy špeciálneho výberového tovaru (šperky, autá atď.) Špeciálne sluţby (fotograf, oprava hodiniek, šitie šiat atď.) Návštevy kina Návštevy zábavného zariadenia (diskotéka, bowling, biliardový klub atď.) Návštevy reštaurácii, vináreň, barov atď. Návštevy kultúrnych zariadení (divadiel, múzeí, koncertov, galérií atď.) Návštevy športových zariadení (fitnescentrá, aerobic, telocvične, bazény, regeneračné centrá atď.) Návštevy finančných inštitúcií

Ďalšími skúmanými oblasťami v tejto práci boli zdravotníctvo a školstvo. Pričom v časti zdravotníctvo sa respondentom pokladali nasledovné otázky:

Návštevy pohotovosti Návštevy nemocnice

43 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1988. Strana 95 - 31 -

Návštevy všeobecného lekára Návštevy detského lekára Návštevy zubného lekára Návštevy ţenského lekára Návštevy špecialistu a v časti venovanej školstvu tieto poloţky:

Návštevy materskej škôlky Návštevy základne školy Návštevy strednej školy (gymnázia, obchodnej akadémie, učilišťa ) Návštevy vyššej odbornej školy Návštevy vysokej školy

Do odpovede sa vţdy vyplní názov obce, do ktorej obyvateľstvo chodí uspokojovať svoje potreby. Pokiaľ ľudia z obce smerovali za danou sluţbou prevaţne do jednej obce, bol vyplnený stĺpec „prevaţne“. Pokiaľ nešlo jednoznačne určiť prevaţujúci smer, bol vyplnený len stĺpec „čiastočne“ alebo „výnimočne“, pričom pri týchto odpovediach mohli respondenti uviesť aj viacej obcí.

Hlavným zdrojom informácii pre túto prácu bolo uţ spomínané náhradné dotazníkové šetrenie cez obecné úrady. Pouţité bolo najmä elektronickou formou, prostredníctvom emailov, kde prebehli 2 kolá rozposlania dotazníkov. Po prvom pokuse, v ktorom boli obsiahnuté všetky skúmané obce bola návratnosť pribliţne 35 %, pri čom asi 10 obcí malo uvedenú zlú emailovú adresu a tak bolo potrebné nájsť nový emial. V druhom kole sa dotazníky rozposielali do obecných úradov, ktoré neodpovedali, mali zlú emailovú adresu, alebo s nimi boli spojené iné problémy ako napríklad, nepriloţenie dotazníka do emailu, poprípade zaslanie prázdneho dotazníka. Návratnosť druhého kola bola nad očakávanie a síce asi 25 %, spôsobené to mohlo byť aj tým, ţe niektoré emailové schránky jednotlivých obecných úradov, rozpoznali poštu z prvého kola ako tzv. „spam“ a preto druhý pokus bol rozposielaný trochu inou technikou. Traja starostovia odpovedali aj negatívnym spôsobom a síce v tom zmysle, ţe daný dotazník nemôţu vyplniť, lebo na niektoré otázky nevedia odpovedať alebo ţe sa u nich podobné štatistiky nevedú. S týmito starostami sa viedli dlhšie rozhovory prostredníctvom elektronickej pošty no nakoniec po logickom vysvetlení všetci poslali

- 32 -

vyplnený dotazník. Najväčšia návratnosť pri oboch kolách bola 1 a 2 deň po rozposlaní, pričom niektoré odpovede prichádzali aj 3 aţ 4 týţdne po tom.

Starostovia ktorý neodpovedali, boli kontaktovaný prostredníctvom telefónu, Pričom najprv bola snaha iba o napomenutie a prosbu, či by si nemohli prečítať zaslaný email a vyplniť ho, ak k tomu bola neochota z ich strany, bol dotazník vyplňovaný priamo cez telefón. Telefonické dotazovanie bolo vţdy cez úradné hodiny daného obecného úradu, nakoľko veľa, hlavne menších, obcí má úradné hodiny nanajvýš 2 dni do týţdňa 2 aţ 3 hodiny. Toto dotazníkové šetrenie bolo úspešne dokončené po 3 mesiacoch a síce od Januára do Marca.

Pre overenie vierohodnosti dotazníkov zasielaných na obecné úrady a vyplnených starostami obcí a ostatnými kompetentnými osobami pôsobiacimi na obecných úradoch som uskutočnil dotazníkové šetrenie na 2 % reprezentatívnej vzorky obyvateľstva v 9 obciach v okolí městysu Jedovnice a síce obce Rudice, Habrůvka, Křtiny, Bukovina, , Senetářov, Krasová, Kotrdovice, Vilémovice. Väčšina dotazníkov bola vyplnená tázajúcim sprostredkovateľom a niektoré vyplnili samotní respondenti. Dotazníkové šetrenie bolo uskutočňované cez týţdeň v popoludňajších hodinách, kedy sa ľudia vracali z práce, buď na autobusových zastávkach, alebo na iných verejných miestach, cez ktoré prechádzalo zvýšené mnoţstvo obyvateľov. Ochota odpovedať bola väčšinou dobrá, problémom u niektorých respondentov bol nedostatok času poprípade neochota odpovedať. Oslovení respondenti boli väčšinou vyberaní z oboch pohlaví rovnomerne, veková kategória opýtaných bola najmä v rozmedzí 25-45 rokov, menšie percento bolo však aj mladšieho či staršieho veku. Z dotazníkového šetrenia boli vylúčené osoby mladšie ako 18 rokov. Pri šetrení bola aj snaha klásť otázky o zamestnaní respondentov poprípade ich postavení v domácnosti. Väčšinou to boli pracujúci ľudia v sluţbách, priemysle, malé percento aj v poľnohospodárstve. Úzku skupinu respondentov tvorili študenti a dôchodcovia. Dvaja či traja respondenti priznali, ţe sú momentálne nezamestnaní. Tieto údaje však boli získavané len od respondentov, ktorí ukázali vyššiu ochotu odpovedať. Ich vypovedacia schopnosť je samozrejme otázna, nakoľko sú to citlivé otázky a mnohé z nich nemusia byť pravdivé.

- 33 -

3.3 Vymedzenie regiónu

Po dohode s vedúcim tejto práce RNDr. Maryášem, CSc. bol za cieľovú oblasť vybraný okres Blansko. Na jeho území má byť preskúmaná spádovosť za sluţbami. Konkrétnejšie zdravotníctvo, školstvo a maloobchod a sluţby.

Blansko

Okres Blansko sa nachádza v severnej časti Juhomoravského kraja a jeho územie susedí s piatimi okresmi Českej republiky. Zaujímavosťou je ţe takmer celé jeho územie leţí na Morave, len časť obce Kněţeves s názvom Jobova Lhota sa nachádza v Čechách. S rozlohou 862,27 km² patrí Blansko k najmenším okresom Juhomoravského kraja. Takmer polovicu územia zaberá poľnohospodárska pôda a viac ako tretinu lesy.44

Administratívne sa okres Blansko člení na 116 obcí, z toho je 8 miest Adamov, Blansko, , Kunštát, , Olešnice, Rájec-Jestřebí a Velké Opatovice a 8 městysov Černá Hora, , Jedovnice, Knínice u Boskovic, Křtiny, , , a Svitávka. V okrese sa nachádzajú 2 obce s rozšírenou pôsobnosťou – Blansko a Boskovice. Územie je teda rozdelené na dva správne obvody obce s rozšírenou pôsobnosťou, pričom severnú väčšiu časť o rozlohe 511 km2 so 73 obcami má pod správou mesto Boskovice a juţnú časť o rozlohe 351 km2 so 43 obcami mesto Blansko. Geografické vyobrazenie daného delenia je na nasledujúcej mape. Nachádzajú sa tu aj 5 poverených obecných úradov a síce Letovice, Velké Opatovice, Adamov a uţ spomínané Boskovice a Blansko.45

Počet obyvateľov v okrese Blansko je druhý najniţší v Juhomoravskom kraji a podľa Českého štatistického úradu k 31. decembru 2010 bol 106 884, z toho bolo 52 215 muţov a 54 369 ţien.46

44 Český štatistcký úřad JIHOMORAVSKÝ KRAJ [online]. 2011 [cit. 2011-04-25]. Dostupné z WWW: . 45 Státní správa [online]. 2011 [cit. 2011-04-25]. Dostupné z WWW: . 46 Český štatistcký úřad [online]. 2011 [cit. 2011-04-25]. Dostupné z WWW: . - 34 -

Skúmanú spádovú oblasť v tejto práci tvorí 116 obcí a to: Adamov, Bedřichov, Benešov, Blansko, Borotín, Bořitov, Boskovice, Brťov-Jeneč, Bukovina, Bukovinka, Býkovice, , , Černá Hora, Černovice, Deštná, Dlouhá Lhota, Doubravice nad Svitavou, Drnovice, Habrůvka, Hodonín, , Horní Poříčí, Horní Smrţov, , Jabloňany, Jedovnice, Kněţeves, Knínice u Boskovic, Kořenec, , Kozárov, Krasová, , Křetín, Křtěnov, Křtiny, Kulířov, Kunčina Ves, Kunice, Kuničky, Kunštát, , Laţany, Letovice, , , Lhota u Olešnice, Lipovec, Lipůvka, , Lubě, Ludíkov, Lysice, , Malá Lhota, Malá Roudka, Milonice, Míchov, Němčice, Nýrov, , Okrouhlá, Olešnice, Olomučany, Ostrov u Macochy, Pamětice, Petrov, Petrovice, Prostřední, Poříčí, Rájec- Jestřebí, Ráječko, , Rozseč nad Kunštátem, Rozsíčka, Rudice, Sebranice, Senetářov, , , Sloup, Spešov, Stvolová, Sudice, Suchý, Sulíkov, Světlá, Svinošice, Svitávka, Šebetov, Šebrov-Kateřina, Šošůvka, Štěchov, Tasovice, Uhřice, Újezd u Boskovic, Újezd u Černé Hory, Úsobrno, Ústup, , , Vavřinec, Váţany, , Velké Opatovice, Vilémovice, Vísky, Voděrady, Vranová, Vysočany, Závist, , Ţďár, Ţďárná, Ţernovník, Ţerůtky.47

V nasledujúcej tabuľke pridávam aj niekoľko základných údajov z oblasti školstva, ktoré nás zaujímali v dotazníkovom šetrení.

Tabuľka 3: Informácie o počte škôl a ţiakov v okrese Blansko Typ školy Počet škôl Počet ţiakov Materské školy 62 3 176 Základné školy 51 8 194 Gymnázia 4 1 341 Stredné odborné školy 12 2 180 Stredné odborné učilištia 7 1 542 Vyššie odborné školy 1 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z www.msmt.cz48

47 Mestá a obce [online]. 2011 [cit. 2011-06-26]. Dostupné z WWW: . 48 Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy [online]. 2011 [cit. 2011-06-26]. Dostupné z WWW: . - 35 -

Obrázok 1: Vymedzenie skúmaného územia

Zdroj: www.czso.cz49

49 Český štatistcký úřad JIHOMORAVSKÝ KRAJ [online]. 2011 [cit. 2011-04-27]. Dostupné z WWW: . - 36 -

V ďalšom texte a tabuľke si podrobnejšie popíšeme vymedzené územie. Za dôleţité pokladáme údaje o rozlohe, počte a základných štruktúrach obyvateľstva. Zabúdať netreba ani na stručnú charakteristiku sídelnej štruktúry. V predošlej časti bolo uţ spomenuté ţe skúmané územie sa skladá zo 116 obcí, pričom priemerný počet obyvateľov na jednu obec je 991. Najväčšími obcami sú Blansko 20 290 obyvateľmi, Boskovice s 10 909 obyvateľmi a Letovice s 6 799 obyvateľmi. Tri obce s najmenším počtom obyvateľov sú Lhota u Olešnice s 36 obyvateľmi, Ústup so 40 obyvateľmi a Kunčina Ves so 46 obyvateľmi. Priemerná rozloha územia obce je 744 ha, Pričom najväčším územím sa môţu popýšiť Letovice s 5 101 ha, nasleduje Blansko so 4 497 ha a Boskovice s 2 783 ha. Najmenšie územie s pomedzi skúmaných obcí má Závist a síce 42 ha, nasleduje Štěchov so 168 ha a Krhov so 193 ha. V nasledujúcej tabuľke sú aspoň stručne popísané jednotlivé obce v abecednom poradí. Pri kaţdej je uvedená jej rozloha, počet obyvateľov, percentuálne vyjadrenie podielu muţov a ţien na obyvateľstve a priemerný vek obyvateľstva.

Tabuľka 4: Skúmané obce a vybrané údaje o nich Rozloha Muţi Ţeny Populácia Priemerný vek (ha) (%) (%) Adamov 378 4 875 48,4 51,6 39,7 Bedřichov 629 242 49,2 50,8 38,2 Benešov 1 362 624 50,6 49,4 39,3 Blansko 4 497 20 290 48,1 51,9 40,4 Borotín 763 443 48,5 51,5 39,4 Bořitov 993 1 242 49 51 39,5 Boskovice 2 782 10 909 48 52 40 Brťov-Jeneč 745 345 48,7 51,3 42,9 Bukovina 273 325 50,5 49,5 39,5 Bukovinka 848 319 50,5 49,5 42,9 Býkovice 512 174 47,7 52,3 41,4 Cetkovice 853 727 50,1 49,9 36,6 Crhov 365 185 53,5 46,5 36,8 Černá Hora 1 629 1 909 45,9 54,1 42,5 Černovice 1 318 338 51,5 48,5 38 Deštná 329 237 52,3 47,7 39,5 Dlouhá Lhota 529 110 52,7 47,3 42,4 Doubravice nad Svitavou 1 071 1 233 51 49 39,9

- 37 -

Drnovice 799 1 138 49,5 50,5 37,2 Habrůvka 995 352 49,7 50,3 42,6 Hodonín 318 137 48,2 51,8 42,5 Holštejn 647 158 46,2 53,8 43,1 Horní Poříčí 506 262 50,8 49,2 41,2 Horní Smrţov 391 139 48,9 51,1 35,7 Chrudichromy 267 181 55,2 44,8 39,1 Jabloňany 240 368 53,5 46,5 38,1 Jedovnice 1 424 2 589 48,8 51,2 38,5 Kněţeves 520 177 48 52 40,9 Knínice u Boskovic 1 123 788 49,7 50,3 38,7 Kořenec 811 341 50,4 49,6 39 Kotvrdovice 557 858 50 50 38,9 Kozárov 230 113 46,9 53,1 40,7 Krasová 407 252 48,4 51,6 42,5 Krhov 193 149 48,3 51,7 42,2 Křetín 595 509 47,5 52,5 39,5 Křtěnov 282 216 52,8 47,2 36,4 Křtiny 1 118 762 47,4 52,6 41 Kulířov 341 215 52,6 47,4 46,1 Kunčina Ves 528 46 52,2 47,8 45,1 Kunice 373 108 54,6 45,4 39,1 Kuničky 429 268 50,7 49,3 39,2 Kunštát 2 420 2 612 49 51 37 Lazinov 386 143 45,5 54,5 39,5 Laţany 260 359 46 54 41,7 Letovice 5 101 6 799 48,5 51,5 39,9 Lhota Rapotina 618 360 49,7 50,3 40 Lhota u Lysic 398 128 53,9 46,1 41,5 Lhota u Olešnice 226 36 52,8 47,2 41,6 Lipovec 1 155 1 037 51 49 39 Lipůvka 992 1 159 48,1 51,9 39,1 Louka 860 67 40,3 59,7 49,4 Lubě 353 104 46,2 53,8 40,5

- 38 -

Ludíkov 404 285 50,2 49,8 38 Lysice 1 076 1 825 50,2 49,8 38,7 Makov 254 54 44,4 55,6 56,4 Malá Lhota 263 134 46,3 53,7 41,8 Malá Roudka 386 195 50,8 49,2 41,6 Míchov 305 143 49 51 39 Milonice 259 177 48 52 41,1 Němčice 744 425 51,8 48,2 38,3 Nýrov 917 208 50,5 49,5 41,1 Obora 425 277 48,7 51,3 39,9 Okrouhlá 669 532 49,6 50,4 38,2 Olešnice 1 252 1 768 49,3 50,7 38,8 Olomučany 1 513 911 49,7 50,3 41,3 Ostrov u Macochy 882 1 081 51 49 41,3 Pamětice 350 211 52,6 47,4 37 Petrov 316 149 50,3 49,7 37,3 Petrovice 500 471 48,4 51,6 39,7 Prostřední Poříčí 489 265 53,6 46,4 39,7 Rájec-Jestřebí 1 566 3 675 49,3 50,7 39,2 Ráječko 501 1 202 51,1 48,9 38,8 Roubanina 269 132 42,4 57,6 36,5 Rozseč nad Kunštátem 613 516 50,2 49,8 36,4 Rozsíčka 402 161 54 46 39,2 Rudice 496 863 50,4 49,6 39,3 Sebranice 804 592 51,2 48,8 38,9 Senetářov 1 385 499 47,3 52,7 39,2 Skalice nad Svitavou 300 605 48,9 51,1 38,7 Skrchov 212 97 49,5 50,5 39,6 Sloup 765 910 50,3 49,7 39,4 Spešov 331 556 48,7 51,3 39 Stvolová 375 149 47 53 44,2 Sudice 539 432 50,2 49,8 37,3 Suchý 379 384 50,8 49,2 37,7 Sulíkov 372 247 51,4 48,6 38,5

- 39 -

Světlá 223 217 50,2 49,8 38,6 Svinošice 733 268 49,3 50,7 38,7 Svitávka 826 1 716 47,7 52,3 39,2 Šebetov 943 909 39,5 60,5 41,6 Šebrov-Kateřina 1 029 667 47,8 52,2 39,2 Šošůvka 513 737 50,6 49,4 38,3 Štěchov 168 152 47,4 52,6 40 Tasovice 327 73 41,1 58,9 39,2 Uhřice 658 291 47,4 52,6 39,6 Újezd u Boskovic 1 278 416 53,4 46,6 40 Újezd u Černé Hory 450 238 44,1 55,9 39,2 Úsobrno 781 458 48 52 42,6 Ústup 265 40 47,5 52,5 46 Valchov 372 456 48,9 51,1 38 Vanovice 1 215 539 48,1 51,9 39,8 Vavřinec 1 220 832 49 51 40 Váţany 484 198 49,5 50,5 41,6 Velenov 751 185 44,3 55,7 41,5 Velké Opatovice 2 593 4 155 51,8 48,2 38,4 Vilémovice 524 282 48,9 51,1 44,5 Vísky 378 223 47,1 52,9 39,1 Voděrady 444 511 50,7 49,3 38,7 Vranová 390 333 50,5 49,5 39,4 Vysočany 1 208 810 50,1 49,9 39,4 Závist 42 137 52,6 47,4 39,3 Zbraslavec 261 179 49,7 50,3 44,5 Ţďár 509 383 50,9 49,1 39 Ţďárná 1 038 742 49,5 50,5 37,9 Ţernovník 287 197 52,3 47,7 39,9 Ţerůtky 296 58 48,3 51,7 44 Zdroj: Vytvorené autorom, dáta z www.portal.gov.cz50

50 Portál veřejné správy České republiky [online]. 2011 [cit. 2011-04-28]. Dostupné z WWW: . - 40 -

4 Parciálne obsluţné regióny skúmaného územia

V praktickej časti si rozdelíme územie na regióny podľa niekoľkých hľadísk. Hlavným cieľom tejto práce je vymedziť nadlokálne a mikroregionálne strediská a ich sféry vplyvu v troch oblastiach maloobchod a sluţby, zdravotníctvo a školstvo. Z tohto dôvodu sme vyčlenili tieto parciálne regióny.

1. región maloobchodu a sluţieb 2. región zdravotníctva 3. región školstva

Na základe týchto troch parciálnych regiónov a ich sfér vplyvu bol následne vytvorený tzv. komplexný obsluţný región.

Pri výbere metódy sme sa inšpirovali Maryášovou prácou Nadmiestne strediská maloobchodu a sluţieb v ČSSR a ich sféry vplyvu. Teda bolo pouţité náhradné anketové šetrenie prostredníctvom starostov obcí, nakoľko je z technických dôvodov takmer nemoţné zaistiť zber dát z minimálnej reprezentatívnej vzorky obyvateľstva ( 2 % ) pre celú skúmanú oblasť.

4.1 Región maloobchodu a sluţieb

Postup pri spracovávaní dát získaných z vyplnených dotazníkov bol prevzatý z Maryášovej práce, ktorý je podrobne popísaný v teoretickej časti v podkapitole 1.5.2 Rovnakou metodikou boli spracované aj región zdravotníctva a školstva.

Predmetom skúmania pri parciálnom regióne maloobchodu a sluţieb je dochádzka obyvateľstva za nákupmi v maloobchodoch a za rôznymi typmi sluţieb. Konkrétne sa jednalo o tieto poloţky: denné nákupy (potraviny, drogéria beţné domáce potreby), nákupy textilu a obuvi, beţné sluţby (holičstvo, čistiarne, opravovne atď.), návšteva lekárne, nákupy beţného priemyslového tovaru (elektronika atď.), nákupy kníh, hudobných a filmových nosičov, nákupy nábytku a bytových doplnkov, nákupy špeciálneho výberového tovaru (šperky, autá atď.), špeciálne sluţby (fotograf, oprava hodiniek, šitie šiat atď.).

- 41 -

Rozdelenie na nadlokálnu a mikroregionálnu hierarchickú úroveň bolo uskutočnené na základe postupu v uvedeného v teoretickej časti. Za stredisko nadlokálnej úrovne bola povaţovaná tá obec, ktorá splňovala podmienku vybavenosti výskytu troch zo štyroch predajní alebo prevádzok sluţieb a najmenej jedna ďalšia obec ju označila za svoj hlavný respektíve prevaţný cieľ dochádzky. Medzi obsluţné procesy patriace do nadlokálnej hierarchickej úrovne boli zaradené denné nákupy (potraviny, drogéria beţné domáce potreby), nákupy textilu a obuvi, beţné sluţby (holičstvo, čistiarne, opravovne atď.) a návšteva lekárne. Výnimku v tomto prípade predstavuje poloţka denných nákupov, ktorá po preskúmaní dotazníkov a bliţšom preverovaní na internetových stránkach jednotlivých obcí bola pridelená do niţšej úrovne, ako sa zaoberáme v tejto práci a síce na lokálnu úroveň. Nakoľko sa preukázalo, ţe obchody na denný nákup sa nachádzajú v pribliţne 90 % skúmaných obcí. Preto sa daný obsluţný proces nezahrňuje do ďalšieho výskumu a z tohto dôvodu sa zmenili aj podmienky na zaradenie obce medzi nadlokálne strediská obchodu a sluţieb. Aby obec získala tento štatút stačí jej splniť podmienku výskytu dvoch z troch predajní alebo prevádzok sluţieb a súčasne aby ju aspoň jedna ďalšia obec označila za svoj hlavný respektíve prevaţný cieľ dochádzky.

Medzi strediská mikroregionálnej úrovne boli začlenené tie obce, v ktorých sa nachádzali minimálne štyri z piatich zvyšných obsluţných procesov maloobchodu a sluţieb a podobne ako pri nadlokálnej úrovni musia byť aspoň jednou obcou označené za hlavný respektíve prevaţný cieľ dochádzky. Zaradzujeme tu nasledovné procesy: nákupy beţného priemyslového tovaru (elektronika atď.), nákupy kníh, hudobných a filmových nosičov, nákupy nábytku a bytových doplnkov, nákupy špeciálneho výberového tovaru (šperky, autá atď.), špeciálne sluţby (fotograf, oprava hodiniek, šitie šiat atď.).

Toto hierarchické rozdelenie jednotlivých procesov bolo v nasledujúcej časti overené i prostredníctvom hodnotenia vzdušnej vzdialenosti do hlavných aj do všetkých uvedených cieľov, ktoré je taktieţ popísane v teoretickej časti tejto práce.

Po spracovaní dotazníkov bolo zistené, ţe dané podmienky pre zaradenie medzi nadlokálne strediská spĺňa v rámci skúmaného územia týchto dvanásť obcí: Blansko, Boskovice, Černá Hora, Jedovnice, Kunštát, Letovice, Lysice, Olešnice, Rájec – Jestřebí, Sloup, Velké Opatovice a Lipůvka. Nadlokálnymi strediskami pre danú oblasť, ktoré však leţia mimo okres Blansko sú obce Brno, Jevíčko, Vyškov a Bystřice nad Pernštejnem.

- 42 -

Medzi mikroregionálne strediská maloobchodu a sluţieb môţeme zaradiť Blansko, Boskovice, Kunštát a Letovice v rámci skúmaného územia. Mimo územie okresu Blanska boli podľa dát získaných z dotazníkov určené dve mikroregionálne strediská Brno, Jevíčko a Vyškov.

Následne bolo potrebné vypočítať koeficienty pre výpočet významnosti jednotlivých obsluţných procesov na základe analýzy cieľov dochádzky. Najskôr boli tieto ciele rozdelené do dvoch skupín a síce na hlavné ciele a všetky ciele. Pričom do hlavných cieľov boli zaradené tie strediská, ktoré boli v dotazníku vyplnené do kolónky „prevaţne“, Všetky ciele predstavovali súčet stredísk zo všetkých troch stupňov dochádzky a síce z „prevaţne“, „čiastočne“ a „výnimočne“. Samotné výpočty koeficientov významnosti boli stanovené podľa pomeru sčítaných hlavných cieľov jednotlivých obsluţných procesov k počtu hlavných cieľov, ktoré vykazovali najmenšiu hodnotu. V tomto prípade to boli nákupy špeciálneho výberového tovaru respektíve nákupy kníh, hudobných a filmových nosičov. V nasledujúcej tabuľke je zachytený prehľad počtu stredísk podľa hlavných cieľov a taktieţ príslušné koeficienty významnosti.

Tabuľka 5: Počty cieľov dochádzky a koeficienty v maloobchode a sluţbách Hlavné ciele Všetky ciele Koeficient Denné nákupy 80 91 16 Nákupy textilu a obuvi 12 18 2,4 Beţné sluţby 23 33 4,6 Nákupy v lekárni 15 19 3 Nákupy beţného priemyslového tovaru 10 17 2 Nákupy kníh, hudobných a filmových nosičov 5 10 1 Nákupy nábytku a bytových doplnkov 6 10 1,2 Nákupy špeciálneho výberového tovaru 5 10 1 Špeciálne sluţby 8 14 1,6 Zdroj: Vytvorené autorom na základe získaných dát z dotazníkového šetrenia

Z toho vyplývajú nasledujúce pomery jednotlivých procesov: nákupy špeciálneho výberového tovaru: nákupy kníh, hudobnín a filmových nosičov : nákupy nábytku a bytových doplnkov : špeciálne sluţby : nákupy beţného priemyslového tovaru : nákupy textilu a obuvi : nákupy v lekárni : beţné sluţby.

- 43 -

Ako ďalší krok bola uskutočnená analýza najkratšej moţnej vzdialenosti do uvedených hlavných aj všetkých cieľov dochádzky. Hlavným cieľom bolo overiť si na akej hierarchickej úrovni sú jednotlivé obsluţné procesy relatívne uzavreté. Hodnotenie prebiehalo na základe meraní vzdušných vzdialeností do hlavných a všetkých cieľov. Meranie bolo uskutočňované pomocou internetového portálu www.mapy.cz.51 Pri vymedzovaní vzdušnej vzdialenosti dochádzky pre skúmanú oblasť sa vychádzalo iba z dát, ktoré sa týkajú tohto územia, teda nebrali sa do úvahy ciele dochádzky, ktoré sa nachádzali mimo skúmané územie. Po zistení vzdušných vzdialeností pri všetkých obsluţných procesoch nadlokálnej a mikroregionálnej úrovne oblasti maloobchodu a sluţieb bol vypočítaný deväťdesiaty percentil, tým sme zistili vzdialenosť, do ktorej je uskutočňovaných 90% ciest.

Tabuľka 6: Vzdialenosť do cieľa dochádzky v maloobchode a sluţbách v km Hlavné ciele Všetky ciele Denné nákupy 0,42 4,96 Nákupy textilu a obuvi 5,25 12,58 Beţné sluţby 3,21 7,14 Nákupy v lekárni 2,99 9,42 Nákupy beţného priemyslového tovaru 5,92 12,89 Nákupy kníh, hudobných a filmových nosičov 8,92 14,09 Nákupy nábytku a bytových doplnkov 11,97 10,9 Nákupy špeciálneho výberového tovaru 13,58 16,24 Špeciálne sluţby 6,91 12,09 Zdroj: Vytvorené autorom na základe výpočtov

Z predchádzajúcej tabuľky je zrejmé, prečo sme z ďalšieho výskumu vylúčili poloţku denných nákupov a prečo ju radíme skôr do lokálnej úrovne ako do nadlokálnej. Dochádzka za týmto typom sluţby je vo väčšine obcí nula kilometrov, nakoľko sa v nich nachádza aspoň jedna predajňa potravín a základnej drogérie. Pri výskume sa objavili aj obce, ktoré danú sluţbu neponúkajú, avšak jednalo sa väčšinou o obce so sto a menej obyvateľmi, ktoré sa nachádzali v blízkosti väčšej obce. Z dotazníkového šetrenia vyplynulo ţe najproblematickejšie to majú obyvatelia Hodonínu, ktorí za potravinami dochádzajú do mesta Kunštát, ktorý sa od nich nachádza 10 km vzdušnou čiarou. Z ostávajúcich ôsmich obsluţných procesov sme na základe našich meraní overili ich hierarchické rozdelenie na nadlokálnu a mikroregionálnu úroveň. Do nadlokálnej úrovne boli správne pridelené nákupy v lekárni, ktoré vykazovali najkratšiu vzdialenosť za hlavným cieľmi a síce 2,99 km, beţné

51 Mapy.cz [online]. 2011 [cit. 2011-05-18]. Dostupné z WWW: . - 44 -

sluţby so vzdialenosťou 3,21 km a nákupy textilu a obuvi, za ktorými musia občania dochádzať v priemere 5,25 km. Blízke číselné hodnoty nákupov textilu a obuvi a beţného priemyslového tovaru sú podľa môjho názoru spôsobené tým, ţe oblečenie sa stále viac diferencuje a ľudia sú preto ochotní za kvalitou a špeciálnymi poţiadavkami na svoje odev a obuv dochádzať väčšie vzdialenosti. Päť obsluţných procesov s najvyššími hodnotami bolo hodnotených na mikroregionálnej úrovni. Sú to nákupy špeciálneho výberového tovaru, ktoré sa priemerne nachádzajú v najväčšej vzdialenosti 13,58 km od skúmaných obcí. Ďalej tu patria nákupy nábytku bytových doplnkov, nákupy kníh, hudobných a filmových nosičov, špeciálne sluţby a nákupy beţného priemyslového tovaru. Z tabuľky môţeme taktieţ vyčítať vyššie hodnoty vzdialenosti pri všetkých cieľoch. Čo je spôsobené pravdepodobne tým, ţe primárne sa zákazníci rozhodujú podľa vzdialenosti, preto za svoj hlavný cieľ volia najbliţšie prevádzky a predajne v jednotlivých obsluţných procesoch. Jedinú výnimku v skúmanej oblasti tvoria nákupy nábytku a bytových doplnkov.

Na záver je však potrebné k tomuto výskumu vzdialeností pripomenúť, ţe hodnoty boli vţdy odvodzované na základe vzdušnej vzdialenosti medzi jednotlivými obcami. Výsledky teda môţu byť trochu skresľujúce, nakoľko v nich nie je zohľadnený reliéf územia a kvalita lokálnej infraštruktúry.

4.1.1 Vymedzenie sféry pôsobnosti nadlokálnych stredísk

Pri nadlokálnej úrovni boli hodnotenými ukazateľmi nákupy textilu a obuvi, beţné sluţby (holičstvo, čistiarne, opravovne atď.) a návšteva lekárne. Za nadlokálne stredisko bola zvolená obec, ktorá ponúka aspoň dva z vyššie spomenutých procesov. Výber prebiehal na základe získaných dát z vyplnených dotazníkov. Postup podľa ktorého sa postupovalo je podrobne popísaný v podkapitole 4.1. Ako bolo uţ v predchádzajúcej časti spomenuté podmienky pre nadlokálne stredisko v maloobchode a sluţbách splňovalo tieto obce: Blansko, Boskovice, Černá Hora, Jedovnice, Kunštát, Letovice, Lysice, Olešnice, Rájec – Jestřebí, Sloup, Velké Opatovice a Lipůvka. Strediská, ktoré vyplynuli z dotazníkového šetrenie a neleţia v skúmanom území sú Brno, Jevíčko, Vyškov a Bystřice nad Pernštejnem.

Následne boli vymedzené sféry vplyvu obsluţných stredísk v oblasti maloobchodu a sluţieb na nadlokálnej úrovni. Podľa dát z dotazníkového šetrenia boli vypočítané relatívne významy jednotlivých cieľov, ktoré sa v dotazníkoch nachádzali. Ďalej bol pre kaţdý cieľ vypočítaný

- 45 -

jeho celkový relatívny význam a následne bolo moţné priradiť skúmanú obec k danému stredisku. Ak starosta obce, či iný pracovník obecného úradu uviedol u všetkých nadlokálnych obsluţných procesov iba jeden cieľ dochádzky svojho obyvateľstva, bola táto obec k danému stredisku automaticky priradená. V ostatných prípadoch sa priradzovanie ku strediskám uskutočňovalo na základe prevaţujúceho spádu. To znamená, ţe keď celkový relatívny význam druhého najsilnejšieho strediska nedosahoval viac ako dve tretiny hodnoty celkového relatívneho významu prvého najsilnejšieho strediska, bola obec priradená k najsilnejšiemu stredisku. V opačnom prípade bola obec označená za „oscilačnú“, čo znamená, ţe bola bez dostatočne prevaţujúceho spádu.

Na nasledujúcom Obrázku 2 je načrtnutý kartogram s prehľadne zobrazenými sférami vplyvu nadlokálnych stredísk v oblasti maloobchodu a sluţieb v okrese Blansko.

- 46 -

Obrázok 2: Sféry vplyvu nadlokálnych stredísk v maloobchode a sluţbách

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z dotazníkového šetrenia

- 47 -

Z kartogramu je zrejmé, ţe najväčšiu spádovú oblasť má mesto Boskovice. Z dotazníkového šetrenia vyplynulo, ţe na nadlokálnej úrovni k nemu môţeme zaradiť 31 obcí: Bedřichov, Benešov, Borotín, Cetkovice, Chrudichromy, Jabloňany, Knínice u Boskovic, Kořenec, Kozárov, Kunčina Ves, Lhota Rapotina, Ludíkov, Nemčice, Obora, Okrouhlá, Pamětice, Sebranice, Skalice nad Svitavou, Sudice, Suchý, Svitávky, Šebetov, Tasovice, Újezd u Boskovic, Valchov, Vanovice, Váţany, Velenov, Vísky, Voděrady a Ţďárná. Pod mesto Blansko spadá 17 obcí a to Holštejn, Křtiny, Kuničky, Laţany, Lipovec, Milonice, Olomučany, Ostrov u Macochy, Petrovice, Ráječko, Rudice, Senetářov, Spešov, Šebrov – Kateřina, Šošůvka, Újezd u Černé Hory a Vysočany. Ďalším strediskom s pomerne veľkou spádovou oblasťou sú Letovice, kde zaradzujeme týchto 16 obcí: Deštná, Horní Poříči, Horní Smrţov, Křetín, Křtenov, Lazinov, Louka, Míchov, Nýrov, Prostřední Poříčí, Roubanina, Rozsíčka, Skrchov, Stvolová, Ústup a Vranová. Městys Kunštát je nadlokálnym strediskom pre Drnovice, Kunice, Zbraslavec, Rozseč nad Kunštátem, Makov, Petrov. Obec Lysice predstavuje stredisko pre Černovice, Krhov, Lhotu u Lysic, Štěchov, Ţerútky. Pod Černú Horu spadajú obce Brťov-Jeneč, Býkovce, Dlouhá Lhota a Ţernovník. Obce Crhov, Kneţeves a Lhota u Olešnice sú súčasťou spádovej oblasti Olešníc. Pod obec Jedovnice patria Habrůvka, Kotrdovice, Krasová a Vilémovice. Spádovým strediskom pre obce Vavřinec a Ţďár je obec Sloup. Jediným strediskom ktoré nevytvára spádovú oblasť je Rájec-Jestřebí. Spádovými strediskami pre obce z okresu Blansko sú aj mestá Brno a Jevíčko i keď neleţia na skúmanom území. Brno je strediskom pre obce Adamov, Lipůvka a Svinošice. Uhřice a Úsobrno spadajú pod mesto Jevíčko. V skúmanej oblasti sa nachádza aj desať tzv. oscilujúcich obcí. Obce Bukovina a Bukovinka oscilujú medzi Blanskom a Brnom, obce Doubravice nad Svitavou a Jedovnice medzi Blanskom a Boskovicami, Lubě a Malá Lhota medzi Blanskom a Černou Horou, obec Sulíkov medzi Letovicemi a Kunštátem a obec Závist medzi Blanskom a Lipůvkou. Medzi Lysicemi a Bystřicí nad Pernštejnem osciluje Hodonín a medzi Blanskom a Vyškovom obec Kulířov, pričom strediská Bystřice nad Pernštejnem a Vyškou taktieţ leţia mimo skúmaného územia.

V nasledujúcej tabuľke sú spracované údaje o jednotlivých spádových oblastiach v okrese Blansko. Dané informácie pokladám za dôleţité, nakoľko sa dá podľa nich lepšie utvoriť obraz o rozdelení jednotlivých mikroregiónov. V tabuľke je uvedená rozloha spádovej oblasti, počet obyvateľov, podiel populácie v spádovej oblasti k počtu obyvateľom v celom okrese Blansko a priemerný vek obyvateľstva.

- 48 -

Tabuľka 7: Údaje o regióne maloobchodu a sluţieb na nadlokálnej úrovni Podiel na celkovej Rozloha (ha) Populácia Priemerný vek populácii (%) Blansko 17173 31086 29,1 40 Boskovice 23 505 25 095 23,5 40 Letovice 12 074 9 900 9,3 40 Brno 2103 6302 5,9 39 Kunštát 5 036 4 756 4,5 41 Jedovnice 3 907 4 333 4,1 41 Černá Hora 3 702 2 735 2,6 42 Lysice 3 449 2 650 2,5 41 Olešnice 2363 2166 2 40 Sloup 2 494 2 125 2 39 Jevíčko 1 439 749 0,7 41 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z www.portal.gov.cz

Z tabuľky je jasné, ţe aj napriek takmer dvojnásobnému počtu obcí v spádovej oblasti Boskovíc, je Blansko strediskom s najvyšším počtom obsluhujúcej populácie. Spôsobené je to dvoma faktormi. Prvým je relatívne vysoký počet obyvateľov v meste Blansko, ktorí sú vo výpočtoch započítaní. Druhým dôvodom je veľkosť populácie v jednotlivých obciach v spádovej oblasti Boskovíc, kde sa jedná väčšinou o menšie obce. Keby sme si zrátali stĺpec podielu na celkovej populácii nevyjde nám 100 percent, čo je spôsobené nezaradením oscilujúcich obcí v tejto tabuľke, nakoľko úplne nepatria ani do jednej zo spádových oblastí.

4.1.2 Vymedzenie sféry pôsobnosti mikroregionálnych stredísk

Pri mikroregionálnom regiónu maloobchodu a sluţieb boli hodnotené obsluţné procesy nákupy beţného priemyslového tovaru (elektronika atď.), nákupy kníh, hudobných a filmových nosičov, nákupy nábytku a bytových doplnkov, nákupy špeciálneho výberového tovaru (šperky, autá atď.), špeciálne sluţby (fotograf, oprava hodiniek, šitie šiat atď.). Za stredisko bola určená obec, ktorá spĺňala nasledujúce podmienky. Dané stredisko muselo poskytovať aspoň štyri z piatich vyššie spomínaných procesov a zároveň muselo byť nadlokálnym strediskom. Výber opäť prebiehal na základe získaných dát z vyplnených dotazníkov a postup je taktieţ podrobne popísaný v podkapitole 4.1. Tieto podmienky v okrese Blansko splnili obce Blansko, Boskovice, Kunštát a Letovice. Mestá Brno, Jevíčko a Vyškov boli na základe dotazníkov tieţ určené za mikroregionálne strediská, ich poloha je však mimo skúmaného územia.

- 49 -

Pri vymedzovaní sféry vplyvu mikroregionálnych stredísk v oblasti maloobchodu a sluţieb sa postupovalo tak isto ako pri nadlokálnej úrovni. Podľa dát z dotazníkového šetrenia boli taktieţ vypočítané relatívne významy jednotlivých cieľov a pre kaţdý cieľ bol vypočítaný jeho celkový relatívny význam a následne bolo moţné priradiť skúmanú obec k danému stredisku. Ak bol pri všetkých mikroregionálnych obsluţných procesoch uvedený iba jeden cieľ dochádzky , obec bola k danému stredisku automaticky priradená. V ostatných prípadoch sa priradzovanie ku strediskám uskutočňovalo na základe prevaţujúceho spádu. To znamená, ţe keď celkový relatívny význam druhého najsilnejšieho strediska nedosahoval viac ako dve tretiny hodnoty celkového relatívneho významu prvého najsilnejšieho strediska, bola obec priradená k prvému najsilnejšiemu stredisku. Obec ktorá nebola dostatočne spádová ani k jednému zo skúmaných stredísk bola označená za „oscilačnú“.

V nasledujúcom Obrázku 3 môţeme vidieť kartogram so zanesenými sférami vplyvu vymedzených mikroregionálych stredísk v oblasti maloobchodu a sluţieb do mapky okresu Blansko.

- 50 -

Obrázok 3: Sféry vplyvu mikroregionálnych stredísk v maloobchode a sluţbách

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z dotazníkového šetrenia

- 51 -

Najväčší spádový obvod má opäť mesto Boskovice, ktoré je mikroregionálnym strediskom v oblasti maloobchodu a sluţieb pre obce Bedřichov, Benešov, Borotín, Cetkovice, Černovice, Hodonín, Kněţeves, Kořenec, Kozárov, Krhov, Kunčina Ves, Lhota Rapotina, Lhota u Lysic, Lhota u Olešnic, Ludíkov, Němčice, Nýrov, Okrouhlá, Pamětice, Sebranice, Skalice nad Svitavou, Sudice, Suchý, Světlá, Svitávka, Šebetov, Tasovice, Újezd u Boskovic, Úsobrno, Vanovice, Vaţany, Velenov, Velké Opatovice, Vísky, Vranová, Ţďárná a Ţerůtky. Moţno by sa mohlo zdať trochu prekvapujúce, ţe druhý najväčší spádový obvod má mesto Brno, ktoré ani neleţí v skúmanom území. Tu však treba podotknúť ţe mesto Brno susedí s okresom Blansko a nakoľko je druhým najväčším mestom v Českej Republike, je aj jeho rozsah sluţieb značne väčší ako majú ostatné strediská leţiace v skúmanej oblasti. Naopak okresnému mestu Blansko patrí aţ tretie miesto, čo sa týka počtu obcí v jeho spádovej oblasti. K mestu Brno patria tieto obce: Adamov, Brťov-Jeneč, Býkovice, Černá Hora, Dlouhá Lhota, Doubravice nad Svitavou, Habrůvka, Krasová, Křtěnov, Křtiny, Laţany, Lipůvka, Lysice, Obora, Olešnice, Rozseč nad Kunštátem, Rudice, Sulíkov, Svinošice, Šebrov-Kateřina a Závist. Pod Blansko spadajú Bořitov, Holštejn, Kotrdovice, Lipovec, Milonice, Olomučany, Ostrov u Macochy, Petrovice, Ráječko, Sloup, Spešov, Újezd u Černé Hory, Vilémovice, Vysočany, Ţďár a Ţernovník. Letovice sú mikroregionálnym strediskom pre obce Deštná, Horní Poříčí, Horní Smrţov, Křtenov, Lazinov, Louka, Prostřední Poříčí, Roubanina, Skrchov, Stvolová a Ústup. Kunice a Makov patria pod stredisko Kunštát. Obec Uhřice patrí pod Jevíčko, ktoré, ako uţ bolo skôr spomenuté, neleţí na území okresu Blansko. Na mikroregionálnej úrovni je v oblasti maloobchodu a sluţieb celkovo 24 oscilujúcich obcí, z ktorých tri dokonca oscilujú medzi troma strediskami Blanskom, Brnom a Boskovicami a sú to obce Rájec-Jestřebí, Štěchov a Vavřinec. Bukovina, Bukovinka, Lubě, Malá Lhota, Senetářov a Šošůvka oscilujú medzi Blanskom a Brnom, Crhov, Chrudichromy, Jabloňany, Knínice u Boskovic, Míchov, Valchov a Voděrady medzi Boskovicami a Brnom, Drnovice, Petrov a Zbraslavec medzi Boskovicami a Kunštátem, Jedovnice a Kuničky medzi Blanskom a Boskovicami, obec Kulířov medzi Blanskom a Vyškovom, Malá Roudka medzi Boskovicami a Jevíčkom a obec Rozsíčka medzi Boskovicami a Letovicami.

Na záver je opäť uvedená prehľadná tabuľka s informáciami o regióne maloobchodu a sluţieb na mikroregionálnej úrovni. Znovu sa nám tu opakuje situácia z nadlokálnej úrovne. Keď Blansko aj napriek relatívne nízkemu počtu obcí vo svojej spádovej oblasti, poskytuje maloobchod a sluţby 28,8 percentu populácie v skúmanom území.

- 52 -

Tabuľka 8: Údaje o regióne maloobchodu a sluţieb na mikroregionálnej úrovni Podiel na celkovej Rozloha (ha) Populácia Priemerný vek populácii (%) Blansko 15 578 30 803 28,8 43 Boskovice 28 178 28 666 26,8 40 Brno 14 956 18 314 17,1 42 Letovice 9 465 8 546 8 41 Kunštát 3 047 2 774 2,6 44 Jevíčko 658 291 0,3 39 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z www.portal.gov.cz

4.2 Región školstva

Parciálny školský región bol vymedzovaný na základe analýzy dochádzky do školských zariadení. Na základe dotazníkového šetrenia boli zisťované informácie o návšteve školských zariadení z okolitých obcí. Podobne ako v regióne maloobchodu a sluţieb boli najprv určené nadlokálne a mikroregionálne strediská podľa výskytu školských zariadení v jednotlivých obciach. Potrebné informácie boli získané z internetového portálu Verejnej správy Českej republiky www.portal.gov.cz.52 Na rozdiel od maloobchodu a sluţieb nemusel do školského zariadenia nikto z okolitých obcí dochádzať. Bolo postačujúce, keď sa potrebné školské zariadenie v obci nachádzalo.

Podmienkou pre nadlokálne strediská v oblasti školstva bol výskyt materskej školy a základnej školy s úplnou školskou dochádzkou, teda 1-9 stupeň. Z tohto dôvodu z ďalších analýz vypadlo veľa obcí, ktoré mali základnú školu len pre prvý 4 triedy. Za nadlokálne stredisko bolo nakoniec zvolených 20 obcí. Mikroregionálne stredisko v oblasti školstva museli byť strediskami na nadlokálnej úrovni a zároveň museli splniť podmienku výskytu aspoň dvoch rôznych druhov stredných škôl na svojom území. Medzi mikroregionálne strediská bolo moţné zaradiť iba Boskovice, Blansko a Letovice.

Zo všetkých 116 skúmaných obcí sa aspoň nejaká vzdelávacia inštitúcia, teda či uţ sa jedná o materskú školu, základnú školu, strednú školu, vyššiu odbornú školu alebo vysokú školu nachádza v 59 obciach v okrese Blansko. Z toho materská škola v 57 obciach, základná škola prvého stupňa v 46 obciach, základná škola 1. aj 2. druhého stupňa v 20 obciach, akákoľvek

52 Portál veřejné správy České republiky [online]. 2011 [cit. 2011-05-25]. Dostupné z WWW: . - 53 -

stredná škola v 6 obciach a vyššia odborná škola je iba v meste Boskovice. Vysoká škola sa nenachádza ani v jednej zo skúmaných obcí.53 Výpočty potrebné k určeniu spádovosti jednotlivých obcí boli podobné ako pri maloobchode a sluţbách. Nakoľko je však hierarchia školského systému pevne daná, výpočet bol zjednodušený a síce vypočítané boli iba relatívne významy cieľov uvedených vo vyplnených dotazníkoch. Následne boli relatívne významy pre jednotlivé ciele spočítané a na základe týchto výsledkov bola obec priradená ku svojmu stredisku.

4.2.1 Vymedzenie sféry pôsobnosti nadlokálnych stredísk

Pri nadlokálnej úrovni bol hlavným hodnoteným ukazateľom dochádzka do základnej školy s úplnou školskou dochádzkou. Ako bolo vyššie spomenuté za nadlokálne stredisko bola určená kaţdá obec, na ktorej území sa nachádza aspoň jedna materská škola a základná škola tohto typu. Po overovaní informácii z dotazníkového šetrenia prostredníctvom internetového portálu Verejnej správy Českej republiky bolo za nadlokálne stredisko v oblasti školstva určených týchto 20 obcí: Letovice, Boskovice, Lysice, Černá Hora, Olešnice, Kunštát, Sloup, Blansko, Jedovnice, Rájec-Jestřebí, Knínice u Boskovic, Adamov, Benešov, Lipovec, Lipůvka, Velké Opatovice, Ţďárná, Křtiny, Ostrov u Macochy a Svitávka. Nadlokálnymi strediskami, ktoré leţali mimo skúmaného územia boli Jevíčko, Podomí a Vítějeves.

Ďalej boli, podobne ako v maloobchode a sluţbách, vymedzené sféry vplyvu nadlokálnych obsluţných stredísk v oblasti školstva . Podľa informácii získaných z internetového portálu Verejnej správy Českej republiky a dát z dotazníkového šetrenia boli vypočítané relatívne významy jednotlivých cieľov, ktoré sa v dotazníkoch nachádzali. Následne boli relatívne významy jednotlivých cieľov spočítané, pričom veľkosť relatívneho významu záleţala na počte uvedených cieľov pri hodnotenom procese. Na základe toho bolo moţné priradiť skúmanú obec k danému stredisku. Ak bol k sledovanému obsluţnému procesu priradený iba jeden cieľ, bola táto obec k tomuto stredisku automaticky priradená. V ostatných prípadoch sa priradzovanie ku strediskám opäť uskutočňovalo na základe prevaţujúceho spádu. To znamená, ţe keď celkový význam druhého najsilnejšieho strediska nedosahoval viac ako dve tretiny hodnoty celkového významu prvého najsilnejšieho strediska, bola obec priradená k najsilnejšiemu stredisku. V opačnom prípade bola obec označená za „oscilačnú“.

53 Portál veřejné správy České republiky [online]. 2011 [cit. 2011-05-26]. Dostupné z WWW: . - 54 -

Obrázok 4: Sféry vplyvu nadlokálnych stredísk v školstve

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z dotazníkového šetrenia

- 55 -

Z prieskumu vyplynulo ţe najväčšiu spádovú oblasť majú Letovice, ku ktorým môţeme zaradiť nasledujúce obce: Deštná, Horní Smrţov, Křetín, Lazinov, Nýrov, Pamětice, Prostřední Poříčí, Roubanina, Skrchov, Stvolová, Sulíkov, Vísky a Vranová. Pod mesto Boskovice spadajú Borotín, Chrudichromy, Jabloňany, Lhota Rapotina, Sebranice, Skalice nad Svitavou, Újezd u Boskovic, Valchov a Velenov. Lysice sú nadlokálnym strediskom pre Bedřichov, Drnovice, Kozárov, Krhov, Kunčina Ves, Kunice, Lhotu u Lysic, Štěchov, Tasovice, Voděrady a Ţerůtky. Pod Čiernu Horu môţeme zaradiť týchto 8 obcí: Bořitov, Brťov-Jeneč, Býkovce, Dlouhá Lhota, Lubě, Mala Lhota, Závist a Ţernovník. Olešnice predstavujú nadlokálne stredisko pre Crhov, Hodonín, Kněţeves, Křtěnov, Lhota u Olešnice, Louka, Rozsíčka a Ústup. Do zázemia Kunštátu spadajú Černovice, Makov, Petrov, Rozseč nad Kunštátem, a Zbraslavec. Pod obec Sloup spadajú Němčice, Petrovice, Šošůvka, Vavřinec a Ţďár. Opäť sa trochu prekvapujúci môţe javiť fakt, ţe okresné mesto Blansko je nadlokálnym strediskom len pre 4 obce Milonice, Olomučany, Spešov a Šebrov-Kateřina. Pod Jedovnice patria obce Kotrdovice, Krasová, Rudice a Vilémovice. Ku Rájec-Jestřebí zaradzujeme Ráječko, Kuničky, Obora a Doubravice nad Svitavou. Pod Knínicami u Boskovic sú obce Vaţany, Vanovice a Šebetov. Adamov je strediskom pre Bukovinu a Bukovinku, Benešov pre Kořenec a Okrouhlú, Lipovec pre Holštejn a Kulířov, Lipůvka pre Svinošice a Laţany, Velké Opatovice pre Cetkovice a Malú Roudku, Ţďárná pre Suchý a Ludíkov, Křtiny pre Habrůvku, Ostrov u Macochy pre Vysočany. Strediskom, ktoré nevytvára ţiadnu spádovú oblasť je Svitávka. Obce, ktoré leţia mimo skúmané územie, ale slúţia ako nadlokálne školské stredisko pre obce z okresu Blansko sú: Jevíčko pre obce Světlá, Uhřice a Úsobrno, Podomí pre Senetářov a Vítějeves pre Horní Poříčí.. Oscilujúcimi obcami sú Míchov medzi Boskovicami a Letovicami a Újezd u Černé Hory medzi Černou Horou a Lysicemi.

Ďalej je opäť uvedená tabuľka s rozlohou, populáciou, podielom na celkovej populácii a priemerným vekom obyvateľstva jednotlivých spádových oblastí v okrese Blansko. Najvyšší podiel má aj v tomto prípade okresné mesto Blansko. Súčasne si môţeme všimnúť, ţe oblasť školstva na nadlokálnej úrovni je najviac rozčlenenou s celkovým počtom 23 spádových oblastí. Priemerný vek obyvateľstva sa pohybuje v rozmedzí 38 aţ 43 rokov, pričom najmladšie obyvateľstvo ţije v spádovej oblasti obce Ţďárná a najstaršie v okolí strediska Lipovec. Tieto dve obce majú ako jediné rovnaký podiel na celkovej populácii, z čoho môţeme vyvodiť záver, ţe priemerný vek obyvateľov nemá priamy vplyv na dochádzku ţiakov do základných škôl.

- 56 -

Tabuľka 9: Údaje o regióne školstva na nadlokálnej úrovni Podiel na Rozloha (ha) Populácia celkovej Priemerný vek populácii (%) Blansko 7 629 22 601 20,6 40 Boskovice 8 175 14 515 13,6 39 Letovice 10 554 9 692 9,1 39 Rájec-Jestřebí 3 992 6 655 6,2 39 Adamov 1 499 5 519 5,2 41 Velké Opatovice 3 832 5 077 4,8 39 Jedovnice 3 408 4 844 4,5 41 Lysice 5 461 4 543 4,3 40 Černá Hora 5 353 4 352 4,1 41 Kunštát 5 182 3 848 3,6 42 Sluop 4 251 3 758 3,5 39 Olešnice 4 490 2 787 2,6 41 Knínice u Boskovic 3 765 2 434 2,3 40 Ostrov u Macochy 2 090 1 891 1,8 40 Lipůvka 1 985 1 786 1,7 40 Svitávka 826 1 716 1,6 39 Benešov 2 842 1 497 1,4 39 Ţďárná 1 821 1 411 1,3 38 Lipovec 2 143 1 410 1,3 43 Křtiny 2 113 1 114 1 41 Jevíčko 1 662 966 0,9 40 Podomí 1 385 499 0,5 39 Vítějeves 506 262 0,2 41 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z www.portal.gov.cz

4.2.2 Vymedzenie sféry pôsobnosti mikroregionálnych stredísk

Na mikroregionálnej úrovni bol hodnoteným procesom návšteva stredných škôl. Teda dochádzka ţiakov na gymnázia, účilištia, obchodné akadémie atď. Za mikroregionálne stredisko v oblasti školstva bola povaţovaná obec, ktorá disponovala aspoň dvoma typmi stredných škôl a súčasne bola nadlokálnym strediskom. Z dát získaných z dotazníkového šetrenia a z uţ spomínaného internetového portálu www.portal.gov.cz boli sa mikroregionálne strediská v rámci okresu Blansko určené obce Boskovice, Blansko a Letovice. Mimo skúmaného územia to bolo Brno, Jevíčko a Tišnov.

- 57 -

Následne sme postupovali podobne ako pri nadlokálnych strediskách. Vymedzili sme sféry vplyvu mikroregionálnych obsluţných stredísk v oblasti školstva . Na základe dát z dotazníkového šetrenia boli znovu vypočítané relatívne významy jednotlivých cieľov, ktoré sa v dotazníkoch nachádzali. Ďalej boli relatívne významy jednotlivých cieľov spočítané a i tu veľkosť relatívneho významu záleţala na počte uvedených cieľov pri hodnotenom procese. Na základe toho bolo potom moţné určiť mikroregionálne strediská pre skúmané obce. Ak bol k sledovanému obsluţnému procesu uvedený iba jeden cieľ, táto obec bola k danému stredisku automaticky priradená. V ďalších prípadoch sa o priradzovaní ku strediskám rozhodovalo podľa prevaţujúceho spádu. Opäť platí pravidlo, ak celkový význam druhého najsilnejšieho strediska nedosahoval viac ako dve tretiny hodnoty celkového významu prvého najsilnejšieho strediska, bola obec priradená k najsilnejšiemu stredisku. Ak obec osciluje medzi dvoma obcami je označená za „oscilačnú“.

- 58 -

Obrázok 5: Sféry vplyvu mikroregionálnych stredísk v školstve

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z dotazníkového šetrenia

- 59 -

Z predchádzajúceho kartogramu je jasné, ţe najväčšiu spádovú oblasť má mesto Boskovice, ktoré je mikroregionálnym strediskom pre viac ako polovicu obcí v okrese Blansko. Je to týchto 60 obcí: Bedřichov, Benešov, Borotín, Cetkovice, Crhov, Černovice, Doubravice nad Svitavou, Drnovice, Horní Smrţov, Chrudichromy, Jabloňany, Kněţeves, Knínice u Boskovic, Kořenec, Kozárov, Krhov, Křtěnov, Kunčina Ves, Kunice, Kuničky, Kunštát, Lazinov, Lhota Rapotina, Lhota u Lysic, Lhota u Olešnice, Louka, Ludíkov, Makov, Němčice, Nýrov, Obora, Okrouhlá, Olešnice, Pamětice, Petrov, Prostřední Poříčí, Roubanina, Sebranice, Skalice nad Svitavou, Sudice, Suchý, Světlá, Svitávka, Šebetov, Tasovice, Uhřice, Újezd u Boskovic, Úsobrno, Ústup, Vanovice, Váţany, Velenov, Velké Opatovice, Vísky, Voděrady, Vranová, Závist, Zbraslavec a Ţerůtky. Druhú najväčšiu spádovú oblasť má mesto Blansko, pod ktoré patria obce Bořitov, Habrůvka, Holštejn, Kotrdovice, Krasová, Křtiny, Lipovec, Milonice, Olomučany, Ostrov u Macochy, Rudice, Sloup, Spešov, Šebrov-Kateřina, Vilémovice a Vysočany. Brno, ktoré ,ako uţ bolo viac krát spomenuté, neleţí v skúmanom území je strediskom pre obce Adamov, Brťov-Jeneč, Býkovce, Černá Hora, Dlouhá Lhota, Hodonín, Laţany, Lipůvka, Mala Lhota, Svinošice a Ţernovník. Letovice predstavujú mikroregionálne stredisko pre Deštnú, Horní Smrţov a Křetín. V skúmanom území je celkovo 25 oscilujúcich obcí, z čoho Bukovina, Bukovinka, Jedovnice a Senetářov oscilujú medzi Blanskom a Brnom. Obce Valchov, Ţďárná, Ţďár, Šošůvka, Vavřinec, Petrovice, Ráječko a Rozseč nad Kunštátem sú oscilačné medzi Boskovicemi a Blanskom, Letovice, Skrchov, Horní Poříčí, Sulíkov a Rozsíčka medzi Boskovicami a Letovicami, Malá Roudka medzi Boskovicami a Jevíčkom, Kulířov medzi Blanskom a Vyškovom, Újezd u Černé Hory medzi Brnom a Tišnovom a Lubě, Lysice a Rájec-Jestřebí medzi Boskovicami, Blanskom a Brnom.

Na záver podkapitoly sú znovu uvedené základné informácie o skúmanom regióne a jeho spádových oblastiach.

Tabuľka 10: Údaje o regióne maloobchodu a sluţieb na nadlokálnej úrovni Podiel na Rozloha (ha) Populácia celkovej Priemerný vek populácii (%) Boskovice 40 503 39 036 36,5 40 Blansko 17 376 31 208 29,2 41 Brno 6 646 9 667 9,1 41 Letovice 6 416 7 684 7,2 39 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z www.portal.gov.cz

- 60 -

4.3 Región zdravotníctva

Pri určovaní parciálneho mikroregiónu zdravotníctva je predmetom výskumu dochádzka do rôznych zdravotníckych zariadení. Táto dochádzka bol skúmaná na dvoch hierarchických stupňoch a síce nadlokálnom a mikroregionálnom. Obsluţné procesy, ktoré boli hodnotené pri nadlokálnej úrovni sú dochádzka ku všeobecnému, taktieţ nazývanému praktickému lekárovi pre dospelých, dochádzka za detským lekárom, dochádzka za ţenským lekárom a za zubným lekárom. Na mikroregionálnej úrovni to boli dochádzka za odborným lekárom (špecialistom) a dochádzka na pohotovosť. Návšteva nemocníc v prieskume hodnotená nebola, nakoľko presahuje mikroregionálnu úroveň.

Strediskom nadlokálnej úrovne boli určené obce, v ktorých sa nachádzajú aspoň tri zo štyroch uvedených typov lekárov. Obce, ktoré boli určene ako strediská mikroregionálnej úrovne museli splňovať podmienky strediska nadlokálnej úrovne a navyše v nej museli byť všetky štyri typy lekárov a jedna poloţka z dvojice pohotovosť a lekár špecialista. 17 obcí zo skúmaného územia splnilo podmienky pre strediská nadlokálnej úrovne v oblasti zdravotníctva a 3 obce mimo územia okresu Blansko. Obce, ktoré môţeme povaţovať za strediská mikroregionálnej úrovne sú 4 z toho 2 sa nachádzajú mimo skúmané územie.

Aspoň jedno zdravotnícke zariadenie sa nachádza v 19 obciach. Nemocnicu s pohotovosťou môţeme nájsť v Blansku a Boskoviciach. Lekári špecialisti majú svoje ordinácie v 10 obciach. Všeobecný lekár je v okrese Blansko v 19 obciach, detský lekár v šestnástich obciach, zubný lekár v 17 obciach a ţenský lekár v 5 obciach.

Keďţe môţeme povedať, ţe aj hierarchia zdravotníckych zariadení je pevne daná, postupovali sme aj pri výpočtoch spádovosti do zdravotníckych stredísk rovnako ako pri školstve. Výpočet bol zjednodušený tým, ţe počítané boli iba relatívne významy cieľov uvedených vo vyplnených dotazníkoch. Následne boli relatívne významy pre jednotlivé ciele spočítané a na základe týchto výsledkov bola obec priradená ku svojmu stredisku.

4.3.1 Vymedzenie sféry pôsobnosti nadlokálnych stredísk

Ako hlavné hodnotené ukazatele pri určení spádovosti do nadlokálnych stredísk v oblasti zdravotníctva boli určené návšteva všeobecného lekára, návšteva detského lekára, návšteva

- 61 -

zubného lekára a návšteva ţenského lekára. Za nadlokálne stredisko bola vybraná obec, v ktorej sa nachádzajú aspoň tri zo štyroch vyššie spomenutých ukazateľov. Na základe dát získaných s internetového portálu www.portal.gov.cz boli nadlokálne stredisko označene obce Boskovice, Letovice, Lysice, Olešnice, Černá Hora, Blansko, Kunštát, Jedovnice, Šebetov, Křtiny, Sloup, Benešov, Ostrov u Macochy, Velké Opatovice, Adamov a Rájec-Jestřebí. Mimo skúmanú oblasť to boli Brno, Jevíčko a Kuřim.

Následne boli podobne ako pri predošlých dvoch mikroregiónoch vymedzené sféry vplyvu nadlokálnych obsluţných stredísk. Zvolený postup bol rovnaký ako pri mikroregióne školstva, ktorý je podrobne popísaný v podkapitole 4.2.1.

Na obrázku číslo 6 sú znázornené jednotlivé sféry vplyvu nadlokálnych stredísk v oblasti zdravotníctva vo vymedzenom území.

- 62 -

Obrázok 6: Sféry vplyvu nadlokálnych stredísk v zdravotníctve

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z dotazníkového šetrenia

- 63 -

Na predchádzajúcom kartograme môţeme vidieť, ţe sa vo vymedzenom území nachádza 20 spádových obvodov. Najväčší z nich tvoria obce z prevaţujúcou dochádzkou do zdravotníckych zariadení do meste Boskovice. Patria tu obce Chrudichromy, Jabloňany, Knínice u Boskovic, Krhov, Lhota Rapotina, Ludíkov, Němčice, Obora, Sebranice, Skalice nad Svitavou, Sudice, Újezd u Boskovic, Valchov, Velenov, Vísky a Ţďárná. Pod stredisko Letovice patria obce Deštná, Horní Poříčí, Horní Smrţov, Křetín, Lazinov, Míchov, Prostřední Poříčí, Roubanina, Skrchov, Stvolová a Vranová. Lysice sú nadlokálnym strediskom pre Bedřichov, Černovice, Kozárov, Kunčina Ves, Kunice, Lhota u Lysic, Tasovice, Voděrady a Ţerůtky. Obce Crhov, Hodonín, Kněţeves, Křtěnov, Lhota u Olešnic, Louka, Rozsíčka a Ústup spadajú pod Olešnice. Spádová oblasť Černé Hory pokrýva obce Bořitov, Brťov-Jeneč, Býkovce, Dlouhá Lhota, Lubě, Malá Lhota, Újezd u Černé Hory, Závist a Ţernovník. Okresné mesto Blansko je strediskom pre Doubravice nad Svitavou, Holštejn, Kulířov, Kuničky, Lipovec, Milonice, Olomučany, Ráječko, Spešov a Šebrov- Kateřina. Do zázemia Kunštátu patria Drnovice, Makov, Nýrov, Petrov, Rozseč nad Kunštátem, Sulíkov a Zbraslavec. Pod nadlokálne stredisko Jedovnice patria Rudice, Senetářov, Krasová, Kotrdovice a Vilémovice, pod Šebetov zaradzujeme Cetkovice, Světlú, Vanovice a Pamětice, pod Křtiny obce Habrůvka, Bukovina a Bukovinka, pod stredisko Sloup radíme Šošůvku, Vavřinec, Petroviče a Ţďár, pod Benešov obce Kořenec, Okrouhlá a Suchý, pod Velkými Opatovicemi sú to Malá Roudka a Borotín, V spádovej oblasti Ostrov u Macochy je iba jediná obec Vysočany. Strediská, ktoré nevytvárajú spádovú oblasť sú Adamov, Rájec-Jestřebí a Svitávka. Strediskami leţiacimi mimo skúmané územie sú Brno, pod ktoré zaradzujeme obce Laţany a Svinošice, Jevíčko, pod ktoré patria Uhřice a Úsobrno a stredisko Kuřim, pod ktoré patrí Lipůvka. V nadlokálnom zdravotníckom regióne sa nachádzajú 2 oscilujúce obce a síce Štěchov osciluje medzi Boskovicemi a Blanskom a Váţany medzi Boskovicemi a Šebetovom.

Z nasledujúcej tabuľky je jasné, ţe najviac obyvateľov je opäť v spádovej oblasti okresného mesta Blansko.

- 64 -

Tabuľka 11: Údaje o regióne zdravotníctva na nadlokálnej úrovni Rozloha Podiel na celkovej Priemerný Populácia (ha) populácii (%) vek Blansko 11 773 26 714 25 41 Boskovice 12 256 17 393 16,3 39 Letovice 9 348 9 208 8,6 39 Jedovnice 4 793 5 343 5 40 Kunštát 5 952 5 103 4,8 41 Adamov 378 4 875 4,6 40 Velké Opatovice 3 742 4 793 4,5 40 Černá Hora 5 803 4 590 4,3 41 Rájec-Jestřebí 1 566 3 675 3,4 39 Lysice 5 619 3 442 3,2 40 Sloup 3 507 3 333 3,1 39 Olešnice 4 490 2 787 2,6 41 Šebetov 3 584 2 603 2,4 39 Ostrov u Macochy 2 090 1 891 1,8 40 Benešov 3 221 1 881 1,8 39 Křtiny 3 234 1 758 1,6 42 Svitávka 826 1 716 1,6 39 Kuřim 992 1 159 1,1 39 Jevíčko 1 439 749 0,7 41 Brno 993 627 0,6 40 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z www.portal.gov.cz

4.3.2 Vymedzenie sféry pôsobnosti mikroregionálnych stredísk

Hlavnými ukazeteľmi pri mikroregionálnej sfére boli návšteva pohotovosti a návšteva odborného lekára respektíve špecialistu. Ako uţ bolo spomenuté v predchádzajúcom texte obce, ktoré sme určili za strediská mikroregionálnej úrovne museli spĺňať podmienky strediska nadlokálnej úrovne, navyše v nej museli byť všetky štyri typy lekárov a buď sa v tejto obci musela nachádzať pohotovosť, alebo nejaký odborný lekár. Tieto podmienky splnili 2 obce v okrese Blansko a síce Boskovice a Blansko a dve obce mimo skúmaného územia Brno a Vyškov.

Postup výpočtov bol opäť rovnaký ako pri nadlokálnom zdravotníckom mikroregióne a podrobnejšie je popísaný v podkapitole 4.2.1. Na nasledujúcom obrázku môţeme vidieť farebne rozlíšené spádové oblasti v oblasti zdravotníctva na mikroregionálnej úrovni.

- 65 -

Obrázok 7: Sféry vplyvu mikroregionálnych stredísk v zdravotníctve

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z dotazníkového šetrenia

- 66 -

Ako je z predchádzajúceho kartogramu zrejmé, územie sa rozdelilo na dve veľké spádové oblasti v okolí miest Blanska a Boskovíc. Pod mikroregionálne stredisko Boskovice patrí týchto 70 obcí: Bedřichov, Borotín, Cetkovice, Crhov, Černovice, Deštná, Drnovice, Hodonín, Horní Poříčí, Horní Smrţov, Chrudichromy, Jabloňany, Kněţeves, Knínice u Boskovic, Kořenec, Kozárov, Krhov, Křetín, Křtěnov, Kunčina Ves, Kunice, Kunštát, Lazinov, Letovice, Lhota Rapotina, Lhota u Lysic, Lhota u Olešnice, Louka, Ludíkov, Lysice, Makov, Malá Roudka, Míchov, Němčice, Nýrov, Obora, Okrouhlá, Olešnice, Pamětice, Petrov, Prostřední Poříčí, Roubanina, Rozseč nad Kunštátem, Rozsíčka, Sebranice, Skalice nad Svitavou, Skrchov, Stvolová, Sudice, Suchý, Sulíkov, Světlá, Svitávka, Šebetov, Tasovice, Uhřice, Újezd u Boskovic, Úsobrno, Ústup, Valchov, Vanovice, Váţany, Velenov, Velké Opatovice, Vísky, Vranová, Zbraslavec, Ţďárná a Ţerůrky. Blansko je mikroregionálnym strediskom pre Bořitov, Býkovice, Černá Hora, Habrůvka, Holštejn, Kotrdovice, Křtiny, Lipovec, Malá Lhota, Milonice, Olomučany, Ostrov u Macochy, Ráječko, Rudice, Sloup, Spešov, Šebrov-Kateřina, Šošůvka, Vavřinec, Vilémovice, Vysočany, Závist, Ţďár a Ţernovník. Pod mesto Brno leţiace mimo skúmané územie spadajú Adamov, Benešov, Brťov-Jeneč, Bukovina, Dlouhá Lhota, Laţany a Svinošice. Zostávajúcich 14 obcí je oscilačných. Obce Bukovinka, Jedovnice, Krasová, Kuničky, Lipůvka, Lubě, Senetáťov a Újezd u Černé Hory oscilujú medzi Blanskom a Brnom, Duobravice nad Svitavou, Petrovice, Rájec-Jestřebí a Štěchov medzi Blanskom a Boskovicami, Kulířov medzi Blanskom a Vyškovom a obec Voděrady medzi Boskovicemi a Brnom.

V záverečnej tabuľke so základnými informáciami o troch spádových oblastiach v nami skúmanom území môţeme vidieť dominanciu Blanska a Boskovíc, ktoré zabezpečujú zdravotnú starostlivosť na mikroregionálnej úrovni takmer 80 percentám populácie v okrese.

Tabuľka 12: Údaje o regióne zdravotníctva na mikroregionálnej úrovni Podiel na celkovej Rozloha (ha) Populácia Priemerný vek populácii (%) Boskovice 49 584 49 006 45,9 40 Blansko 22 445 36 661 34,3 40 Brno 4 280 6 906 6,5 41 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z www.portal.gov.cz

- 67 -

4.4 Komplexný obsluţný región

Na základe troch predchádzajúcich parciálnych regiónov maloobchodu a sluţieb, školstva a zdravotníctva bol vypočítaný a následne odvodený komplexný obsluţný región na nadlokálnej i mikroregionálnej úrovni. Hlavnou podmienkou pre označenia obce za komplexné stredisko bolo jeho označenie za stredisko v aspoň dvoch z vyššie popísaných troch parciálnych regiónov. Za nadlokálne komplexné strediská boli zvolených 16 obcí. Mimo skúmané územie sú strediskami pre niektoré obce z okresu Blansko aj Brno, Jevíčko a Kuřim.

4.4.1 Vymedzenie sféry pôsobnosti nadlokálnych stredísk

Ako bolo uţ vyššie spomenuté za nadlokálne komplexné stredisko, bola určená obec, ktorá má pozíciu strediska v dvoch z troch parciálnych nadlokálnych regiónov. Túto podmienku splnili Boskovice, Blansko, Letovice, Olešnice, Velké Opatovice, Lysice, Černá Hora, Kunštát, Adamov, Benešov, Křtiny, Jedovnice, Ostrov u Macochy, Sloup, Svitávka a Rájec- Jestřebí.

Priradzovanie jednotlivých obcí ku strediskám prebiehalo podobne ako pri parciálnych regiónoch. Obec, ktorá mala pri maloobchode a sluţbách, školstve aj zdravotníctve rovnaké nadlokálne stredisko bola automatická zaradená do sféry jeho vplyvu. Ak však boli nadlokálne strediská v parciálnych regiónoch rozdielne, bola počítaná prevaţujúca spádovosť. Opäť sme pouţili pre nás uţ dobre známe pravidlo, keď celkový relatívny význam druhého najsilnejšieho strediska nedosahuje viac ako dvoch tretín celkového relatívneho významu prvého strediska je tomuto stredisku priradené je obec priradená k najsilnejšiemu stredisku, v opačnom prípade je obec oscilačná. Jednotlivým parciálnym regiónom bol priradený koeficient 1, nakoľko všetky regióny sú v tomto výskume povaţované za rovnako dôleţité.

Na Obrázku 8 sú znázornený kartogram so zobrazenými sférami vplyvu nadlokálnych komplexných stredísk v okrese Blansko.

- 68 -

Obrázok 8: Sféry vplyvu nadlokálnych komplexných stredísk

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z dotazníkového šetrenia

- 69 -

Z predošlej mapky okresu Blansko je jasné, ţe aj v komplexnom nadlokálnom regióne, rovnako ako vo všetkých predošlých parciálnych regiónoch, má najvyššiu sféru spádovosti mesto Boskovice. Do jeho zázemia patria obce Borotín, Chrudichromy, Jabloňany, Knínice u Boskovic, Lhota Rapotina, Ludíkov, Němčice, Obora, Sebranice, Skalice nad Svitavou, Sudice, Šebetov, Újezd u Boskovic, Valchov, Vanovice, Váţany, Velenov a Ţďárná. Pod stredisko Letovice zaradzujeme Deštnú, Horní Poříčí, Horní Smrţov, Křetín, Lazinov, Míchov, Nýrov, Prostřední Poříčí, Roubanina, Skrchov, Stvolová a Vranová. Lysice zahrňujú nasledujúce obce Bedřichov, Černovice, Kozárov, Krhov, Kunčina Ves, Kunice, Lhota u Lysic, Štěchov, Tasovice, Voděrady a Ţerůtky. V spádovej oblasti Blanska sú Doubravice mad Svitavou, Holštejn, Kulířov, Kuničky, Lipovec, Milonice, Olomučany, Ráječko, Spešov a Šebrov-Kateřina. Pod stredisko Olešnice spadajú Crhov, Hodonín, Kněţeves, Křtěnov, Lhota u Olešnice, Louka, Rozsíčka a Ústup. Kunštát je nadlokálnym komplexným strediskom pre Drnovice, Makov, Petrov, Rozseč nad Kunštátem a Zbraslavec. Pod Černú Horu spadajú Bořitov, Brťov-Jeneč, Býkovce, Dlouhá Lhota, Lubě, Malá Lhota, Újezd u Černé Hory, Závist a Ţernovník, pod Jedovnice sú to obce Kotrdovice, Krasová, Rudice a Vilémovice, pod stredisko Sloup obce Petrovice, Šošůvka, Vavřinec a Ţďár, pod Křtiny obec Habrůvka, pod Benešov obce Kořenec a Okrouhlá, pod Velké Opatovice obec Malá Roudka a pod Ostrov u Macochy obec Vysočany. Strediskami, ktoré nevytvárajú spádovú oblasť sú Adamov, Rájec-Jestřebí a Svitávka. Máme tu aj 2 strediská mimo skúmané územie a síce Jevíčko je strediskom pre Uhřice a Úsobrno a Brno pre Svinošice. Zostávajúcich desať obcí osciluje medzi dvoma strediskami. Bukovina a Bukovinka medzi Adamovom a Křtinami, Cetkovice medzi Boskovicami a Velkými Opatovicemi, Laţany medzi Blanskom a Brnom, Lipůvka medzi Brnom a Kuřimom, Pamětice medzi Boskovicami a Letovicami, Senetářov medzi Blanskom a Jedovnicemi, Suchý medzi Boskovicemi a Benešovom, Sulíkov medzi Letovicemi a Kunštátem a Světlá medzi Velkými Opatovicemi a Jevíčkom.

Pre lepší opis jednotlivých spádových oblastí je opäť pripravená tabuľka so základnými údajmi. Územie sa tak ako vo väčšine parciálnych regiónov delí medzi dve najväčšie strediská v nami skúmanej oblasti Blansko a Boskovice.

- 70 -

Tabuľka 13: Údaje o komplexnom regióne na nadlokálnej úrovni Podiel na celkovej Priemerný Rozloha (ha) Populácia populácii (%) vek Blansko 11 773 26 714 25 41 Boskovice 15 090 19 110 17,9 39 Letovice 10 265 9 416 8,8 40 Adamov 378 4 875 4,6 40 Jedovnice 3 408 4 844 4,5 41 Kunštát 4 663 4 648 4,3 41 Černá Hora 5 803 4 590 4,3 39 Velké Opatovice 2 979 4 350 4,1 40 Lysice 5 980 3 743 3,5 40 Rájec-Jestřebí 1 566 3 675 3,4 39 Sloup 3 507 3 333 3,1 39 Olešnice 4 490 2 787 2,6 41 Ostrov u Macochy 2 090 1 891 1,8 40 Svitávka 826 1 716 1,6 39 Benešov 2 842 1 497 1,4 39 Křtiny 2 113 1 114 1 42 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z www.portal.gov.cz

4.4.2 Vymedzenie sféry pôsobnosti mikroregionálnych stredísk

Podmienka pre označenie obce za mikroregionálne komplexné stredisko je takmer rovnaká ako pri nadlokálnom stredisku. Jediným rozdielom je, ţe musí byť označená v dvoch z troch parciálnych regiónov za mikroregionálne stredisko. Danú podmienku splnili 3 obce zo skúmaného územia a síce Boskovice, Blansko a Letovice. Mimo skúmané územie boli komplexnými mikroregionálnymi strediskami Brno a Vyškov, ktorých spádové obvody zasahujú aj do okresu Blansko.

Pri vymedzovaní sféry vplyvu jednotlivých stredísk sa postupovalo obdobne ako pri nadlokálnej úrovni komplexného regiónu. To znamená ţe obce, ktoré mali pri maloobchode a sluţbách, školstve a zdravotníctve rovnaké mikroregionálne stredisko boli automaticky k tomuto stredisku priradené. V prípade, ţe mikroregionálne strediská v parciálnych regiónoch boli rozdielne, počítala sa prevaţujúca spádovosť. Obce, ktoré nedisponovali prevaţujúcou spádovosťou k jednému stredisku boli označené za oscilačné.

Mikroregionálne komplexné strediská a ich sféry vplyvu môţeme sledovať na obrázku 9.

- 71 -

Obrázok 9: Sféry vplyvu mikroregionálnych komplexných stredísk

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát získaných z dotazníkového šetrenia

- 72 -

Z predchádzajúceho kartogramu je jasné, ţe sa územie opäť delí najmä medzi Boskovice, Blansko a Brno. Situácia je teda podobná, ako bola v parciálnych regiónoch školstva a zdravotníctva na mikroregionálnej úrovni. Spádová oblasť Boskovíc opäť zaberá najväčšie územie, celkovo sa v nej nachádza 67 obcí. Boskovice sú komplexným mikroregionálnym strediskom pre Bedřichov, Benoešov, Borotín, Cetkovice, Crhov, Černovice, Doubravice nad Svitavou, Drnovice, Hodonín, Horní Smrţov, Chrudichromy, Jabloňany, Kněţeves, Knínice u Boskovic, Kořenec, Kozárov, Krhov, Křtěnov, Kunčina Ves, Kunice, Kuničky, Kunštát, Lazinov, Lhota Rapotina, Lhota u Lysic, Lhota u Olešnice, Louka, Ludíkov, Makov, Malá Roudka, Míchov, Němčice, Nýrov, Obora, Okrouhlá, Olešnice, Pamětice, Petrov, Prostřední Poříčí, Roubanina, Rozseč nad Kunštátem, Rozsíčka, Sebranice, Skalice nad Svitavou, Sudice, Suchý, Sulíkov, Světlá, Svitávky, Šebetov, Tasovice, Uhřice, Újezd u Boskovic, Úsobrno, Ústup, Valchov, Vanovice, Váţany, Velenov, Velké Opatovice, Vísky, Voděrady, Vranová, Zbraslavec, Ţďárná a Ţerůtky. Pod mesto Blansko opäť spadá väčšina juţnej polovice skúmaného územia a síce obce Bořitov, Habrůvka, Holštejn, Jedovnice, Kotrdovice, Křtiny, Lipovec, Milonice, Olomučany, Ostrov u Macochy, Petrovice, Ráječko, Rudice, Sloup, Spešov, Šebrov-Kateřina, Šosůvka, Újezd u Černé Hory, Vavřinec, Vilémovice, Vysočany, Závist, Ţďár a Ţernovník. Spádová oblasť mesta Brna je najmä v juhovýchodnej časti okresu Blansko a zaradzujeme tam tieto obce Adamov, Brťov-Jeneč, Bukovina, Býkovce, Černá Hora, Dlouhá Lhota, Laţany, Lipůvka a Svinošice. Pod stredisko Letovice spadajú Deštná a Stvolová. Obec Kulířov patrí pod mesto Vyškov, ktoré leţí mimo skúmané územie. V tomto prípade máme 12 oscilujúcich obcí. Medzi Blanskom a Brnom oscilujú Bukovinka, Krasová, Lubě, Malá Lhota a Senetářov. Obce Rájec-Jestřebí a Štěchov sú oscilačné medzi Blanskom a Boskovicemi, Horní Poříčí, Letovice a Skrchov medzi Boskovicemi a Letovicemi, obec Lysice medzi Boskovicemi a Brnom a Křetín medzi Boskovicemi, Letovicemi a Brnom. Výsledný obsluţný mikroregión Boskovíc odpovedá správnemu obvodu ORP Boskovice. V obsluţnom mikroregióne Blanska, je zreteľný vplyv mesta Brno, nakoľko zo správneho obvodu ORP Blansko 9 obcí spadá pod toto krajské mesto.

Ani pri komplexnom regióne na mikroregionálnej úrovni nechýba prehľad základných údajov o spádových oblastiach. Mestá Boskovice a Blansko, rovnako ako vo väčšine parciálnych regiónov, slúţia ako komplexné stredisko najväčšiemu počtu obyvateľov. Súboj o najvyššiu celkovú spádovosť na mikroregionálnej úrovni napokon vyhrali Boskovice, do ktorých dochádza za maloobchodom a sluţbami, školstvom a zdravotníctvom v priemere 38,8 percenta obyvateľstva.

- 73 -

Tabuľka 14: Údaje o komplexnom regióne na mikroregionálnej úrovni Podiel na celkovej Priemerný Rozloha (ha) Populácia populácii (%) vek Boskovice 44 267 41 496 38,8 40 Blansko 22 415 37 742 35,3 40 Brno 6 051 9 524 8,9 41 Letovice 704 386 0,4 42 Vyškov 341 215 0,2 46 Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z www.portal.gov.cz

- 74 -

5 Prípadová štúdia – Porovnanie odpovedí získaných v dotazníkovom šetrení s odpoveďami obyvateľov

V poslednej časti tejto práce bude uskutočnené porovnanie dát z dotazníkového šetrenia, ktoré boli získané prostredníctvom obecných úradov a ich zamestnancov s odpoveďami beţného obyvateľstva na vzorke 2 % populácie. Hlavným cieľom tejto podkapitoly je zistiť vierohodnosť zozbieraných dát.

Za vhodné územie bola po dohode s vedúcim práce RNDr. Maryášom vybraná oblasť okolo městyse Jedovnice. Jedná sa o 9 obcí susediacich s touto obcou alebo leţiacich v jej blízkom okolí a zároveň aj samotné Jedovnice. Skúmaných bolo celkovo týchto 10 obcí Bukovina, Bukovinka, Habrůvka, Jedovnice, Kotrdovice, Krasová, Křtiny, Rudice, Senetářov a Vilémovice. Za pomoci internetového portálu www.mesta.obce.cz boli zistené počty obyvateľov v kaţdej obci. Následne sa vypočítali dva percentá z populácie obce, čo vyjadrovalo skúmanú vzorku obyvateľov. Prehlásiť, ţe je táto vzorka dostatočná by bolo prinajmenšom nevhodné, keďţe v niektorých obciach to bolo iba päť či šesť dotazníkov a preto výsledky z tohto prieskumu boli o to viac závislé od preferencií opýtaných jednotlivcov. Nakoľko však uskutočnenie dotazníkového šetrenia na poţadovanej vzorke by bolo finančne a časovo nerealizovateľné, bola zvolená dvojpercentná hranica obyvateľov obce, ktorá nám určite aspoň z časti potvrdí či vyvráti správnosť získaných dát z nepriameho dotazovania. Postupne boli prechádzané zvolené obce a boli získavané vyplnené dotazníky od prinajmenšom dvoch percent obyvateľov. Celkovo sa počas tohto dotazníkového šetrenie vyzbieralo 146 dotazníkov. Počty obyvateľov, dvojpercentných hodnôt t obyvateľstva obce a jednotlivých dotazníkov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

- 75 -

Tabuľka 15: Zoznam vybraných obcí do priameho šetrenia 2% z počtu Počet získaných Obec Počet obyvateľov obyvateľov dotazníkov Bukovina 325 6,5 7 Bukovinka 319 6,38 7 Habrůvka 352 7,04 7 Jedovnice 2589 51,78 53 Kotrdovice 858 17,16 17 Krasová 252 5,04 5 Křtiny 762 15,24 16 Rudice 863 17,26 18 Senetářov 499 9,98 10 Vilémovice 282 5,64 6 Spolu 7101 146 Zdroj: Vytvorené autorom na základe údajov z www.mesta.obce.cz

Dotazníkové šetrenie v okolí městyse Jedovnice prebiehalo v mesiaci Marec. Pri kaţdom výjazde bolo cieľom stihnúť čo najväčší počet respondentov z dôvodu šetrenia cestovných nákladov a času. Väčšie obce, kde bolo potrebné zozbierať niekoľko desiatok dotazníkov boli moţno prekvapujúco odbavené skôr ako malé obce, kde stačilo do 10 dotazníkov. Príčinou bol malý výskyt obyvateľov malých obcí na uliciach. Väčšina dotazníkov bola vyplnená tázajúcim sprostredkovateľom a niektoré vyplnili samotní respondenti. Dotazníkové šetrenie bolo uskutočňované cez týţdeň v popoludňajších hodinách, kedy sa ľudia vracali z práce, buď na autobusových zastávkach, alebo na iných verejných miestach, cez ktoré prechádzalo zvýšené mnoţstvo obyvateľov, alebo cez víkend v dopoludňajších hodinách pred kostolom, či na námestí. Ochota odpovedať bola väčšinou dobrá, problémom u niektorých respondentov bol nedostatok času poprípade neochota odpovedať. Ako uţ bolo spomenuté v podkapitole 3.2. dotazovaných respondentov bola snaha vyberať z oboch pohlaví rovnomerne, ich veková kategória bola vo väčšine prípadov v rozmedzí 25-45 rokov, menšie časť však bola aj nad či pod touto vekovou mnoţinou. Na dotazníkovom šetrení sa nezúčastnili osoby mladšie ako 18 rokov. Po vyplnení odpovedí o dochádzke za jednotlivými sluţbami bola snaha aj o otázky o zamestnaní respondentov poprípade ich postavení v domácnosti. Väčšinou to boli pracujúci ľudia v sluţbách, priemysle, malé percento aj v poľnohospodárstve. Úzku skupinu respondentov tvorili študenti a dôchodcovia. Dvaja či traja respondenti priznali, ţe sú momentálne nezamestnaní. Tieto údaje však boli získavané len od respondentov, ktorí ukázali vyššiu ochotu odpovedať. Ich vypovedacia schopnosť je samozrejme otázna, nakoľko sú to citlivé otázky a mnohé z nich nemusia byť pravdivé.

- 76 -

Ďalším krokom bolo vyhodnotenie získaných dát a ich porovnanie s druhým typom anketového šetrenia. Postup určenia strediska pod ktoré spadá skúmaná obec bolo uskutočnené totoţným spôsobom ako pri jednotlivých parciálnych regiónoch a komplexnom regióne. V prvom rade sa určili strediská pre maloobchod a sluţby, školstvo a zdravotníctvo na nadlokálnej i mikroregionálnej úrovni. Následne boli obce priradzované ku svojim strediskám na základe prevaţujúcej spádovosti. Ak obec nemala dostatočnú spádovosť k jednému stredisku bola označená za oscilačnú. Ako posledný bol opäť určený komplexné strediská a obce, ktorých obyvatelia do nich dochádzajú za jednotlivými sluţbami.

V tabuľke 16 je porovnanie stredísk maloobchodu a sluţieb, ktoré vzišli z dotazníkov vyplnených zamestnancami obecných úradov a dotazníkov vyplnených beţnými občanmi jednotlivých obcí. Výsledky z dotazníkových šetrení bolo zhodné aţ na obec Jedovnice. Kde na nadlokálnej i mikroregionálnej úrovni si občania zvolili za stredisko mesto Blansko. V prieskume pripravenom na základe dát z obecných úradov je městys Jedovnice určený za oscilačnú obec medzi Blanskom a Boskovicemi na mikroregionálnej aj nadlokálnej úrovni.

Tabuľka 16: Porovnanie dvoch typov anketového šetrenia v maloobchode a sluţbách Nadlokálne Mikroregionálne Obec OÚ Občania OÚ Občania Bukovina Blansko-Brno Blansko-Brno Blansko-Brno Blansko-Brno Bukovinka Blansko-Brno Blansko-Brno Blansko-Brno Blansko-Brno Habrůvka Jedovnice Jedovnice Brno Brno Blansko- Blansko- Jedovnice Boskovice Blansko Boskovice Blansko Kotrdovice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Krasová Jedovnice Jedovnice Brno Brno Křtiny Blansko Blansko Brno Brno Rudice Blansko Blansko Brno Brno Senetářov Blansko Blansko Blansko-Brno Blansko-Brno Vilémovice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Zdroj: Vytvorené autorom na základe dotazníkových šetrení

V nasledujúcej tabuľke je porovnanie priamej a nepriamej formy dotazníkového šetrenia v oblasti školstva. Určenie nadlokálnych a mikroregionálnych stredísk bolo rovnaké aţ na obec Senetářov, kde si na mikroregionálnej úrovni vybrali občania za svoje stredisko mesto Blansko. V predošlom prieskume bola daná obec oscilačná medzi mestami Blansko a Brno.

- 77 -

Tabuľka 17: Porovnanie dvoch typov anketového šetrenia v školstve Nadlokálne Mikroregionálne Obec OÚ Občania OÚ Občania Bukovina Adamov Adamov Blansko-Brno Blansko-Brno Bukovinka Adamov Adamov Blansko-Brno Blansko-Brno Habrůvka Křtiny Křtiny Blansko Blansko Jedovnice Jedovnice Jedovnice Blansko-Brno Blansko-Brno Kotrdovice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Krasová Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Křtiny Křtiny Křtiny Blansko Blansko Rudice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Senetářov Podomí Podomí Blansko-Brno Blansko Vilémovice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Zdroj: Vytvorené autorom na základe dotazníkových šetrení

V tabuľke 18 sú zachytene strediská v oblasti zdravotníctva a opäť porovnávame tie, ktoré boli vypočítané na základe priameho anketového šetrenia a tie, ktoré na základe nepriameho anketového šetrenia. V tomto prípade môţeme pozorovať dve odlišnosti. Keď obec Bukovinka bola priradená k stredisku Brno vychádzajúc z dát získaných od občanov, pričom na základe informácii od obecných úradov je táto obec oscilačná medzi Blanskom a Brnom. Druhá zmena sa týka obce Senetářov, ktorá bola na základe výpovedí zamestnanca obce určená za oscilačnú medzi Blanskom a Brnom a z priameho anketového šetrenia vyplýva, ţe spadá pod stredisko Brno.

Tabuľka 18: Porovnanie dvoch typov anketového šetrenia v zdravotníctve Nadlokálne Mikroregionálne Obec OÚ Občania OÚ Občania Bukovina Křtiny Křtiny Brno Brno Bukovinka Křtiny Křtiny Blansko-Brno Brno Habrůvka Křtiny Křtiny Blansko Blansko Jedovnice Jedovnice Jedovnice Blansko-Brno Blansko-Brno Kotrdovice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Krasová Jedovnice Jedovnice Blansko-Brno Blansko-Brno Křtiny Křtiny Křtiny Blansko Blansko Rudice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Senetářov Jedovnice Jedovnice Blansko-Brno Blansko Vilémovice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Zdroj: Vytvorené autorom na základe dotazníkových šetrení

- 78 -

Poslednou tabuľka nám znázorňuje rozdiely medzi priamou a nepriamou metódou v komplexnom regióne. Konkrétne sa jedná o jednu zmenu, keď sa Senetářov zmenil z oscilujúceho medzi Blanskom a Brnom na obec, ktorá spadá pod stredisko Blansko na základe priamej metódy.

Tabuľka 19: Porovnanie dvoch typov anketového šetrenia v komplexnom regióne Nadlokálne Mikroregionálne Obec OÚ Občania OÚ Občania Bukovina Křtiny-Adamov Křtiny-Adamov Brno Brno Bukovinka Křtiny-Adamov Křtiny-Adamov Blansko-Brno Blansko-Brno Habrůvka Křtiny Křtiny Blansko Blansko Jedovnice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Kotrdovice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Krasová Jedovnice Jedovnice Blansko-Brno Blansko-Brno Křtiny Křtiny Křtiny Blansko Blansko Rudice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Blansko- Blansko- Senetářov Jedovnice Jedovnice Blansko-Brno Blansko Vilémovice Jedovnice Jedovnice Blansko Blansko Zdroj: Vytvorené autorom na základe dotazníkových šetrení

Na základe vyššie uskutočnených porovnávaní môţeme povaţovať nepriame anketové šetrenie za dostatočne vierohodné.

- 79 -

Záver

Predloţená diplomová práca sa venuje spádovosti za sluţbami vo vybranom regióne. Skúmanou oblasťou je okres Blansko v ktorom sa nachádza 116 obcí. Na základe prieskumu dochádzky za maloobchodom a sluţbami, dochádzky do školských inštitúcií a dochádzky do zdravotníckych zariadení boli vymedzené parciálne obsluţné regióny a komplexný obsluţný región.

116 obcí v skúmanej oblasti sa rozdeľuje medzi správne obvody ORP Blansko a ORP Boskovice. Pričom sa okres rozeľuje na severnú časť, ktorá patrí pod mesto Boskovice a juţnú časť, ktorá je pod správou okresného mesta Blansko. Spomínané mestá sú aj obcami s povereným obecným úradom spolu s Letovicemi, Velkými Opatovicemi a Adamovom.

Práca je rozdelená na teoretickú a praktickú časť. Pričom teoretická časť sa zaoberá teoretickou analýzou a vysvetlením pojmov a metód pouţitých v praktickej časti, ktorá ja podrobnejšie popísaná niţšie.

Hlavným účelom tejto práce bolo preskúmať dochádzku obyvateľstva za rôznymi druhmi sluţieb do viac či menej vzdialených okolitých miest a obcí. Prvým krokom bol zber potrebných dát. Informácie boli získavané z dotazníkového šetrenia prostredníctvom starostov poprípade iných zodpovedných zamestnancov obecných a mestských úradov. Najprv boli v dvoch kolách rozoslané dotazníky elektronickou formou, čo však malo návratnosť pribliţne 50 %. Zvyšné obce museli byť kontaktované telefonicky, čím sa zvýšila finančná aj časová náročnosť tejto práce.

Analýzou získaných informácií z dotazníkového šetrenia a informácii z rôznych elektronických zdrojov boli určené obsluţné strediská pre jednotlivé procesy na nadlokálnej a mikroregionálnej úrovni. Po prevedených výpočtoch boli určené sféry vplyvu jednotlivých stredísk pri všetkých parciálnych regiónoch, čo bolo podstatou prvého vytýčeného cieľa. Následne bol vymedzený komplexný región na nadlokálnej a mikroregionálnej úrovni. U parciálneho regiónu maloobchodu a sluţieb bolo určených 16 nadlokálnych stredísk Blansko, Boskovice, Černá Hora, Jedovnice, Kunštát, Letovice, Lysice, Olešnice, Rájec – Jestřebí, Sloup, Velké Opatovice a Lipůvka, z ktorých 4 Brno, Jevíčko, Vyškov a Bystřice nad Pernštejnem leţia mimo skúmané územie. Najväčšie spádové oblasti patria Boskoviciam,

- 80 -

Blansku a Letoviciam, pričom rozlohou a počtom obcí v spádovej oblasti vo väčšine parciálnych regiónoch patrí prvé miesto Boskoviciam, avšak ak veľkosť spádovosti určujeme na základe počtu obyvateľstva má väčšiu spádovú oblasť mesto Blansko, čo je spôsobené najmä populačnou veľkosťou mesta samotného. Na mikroregionálnej úrovni maloobchodu a sluţieb bolo určených 7 stredísk, kde k najväčšej trojke obcí z nadlokálnej úrovne pribudol Kumštát a mimo územie sú to rovnaké strediská okrem Bystřice nad Pernštejnem. Najväčšie spádové oblasti boli rozdelené medzi Boskovice, Blansko a Brno a obsluhujú okolo 73% obyvateľstva . V školskom regióne bolo určených 20 nadlokálnych stredísk, z toho 3 leţia mimo skúmané územie a 6 mikroregionálnych strdísk, z čoho sa polovica nenachádza v okrese Blansko. Na nadlokálnej úrovni najviac ľudí dochádza za školstvom opäť do Boskovíc, Blanska a Letovíc. Na mikroregionálnej úrovni sa územie rozdelilo takmer iba medzi Boskovice a Blansko. Do týchto miest dochádza 65 % študentov, veľké percento študentov je z tzv. oscilujúcich obcí, čo znamená ţe nemajú prevaţujúci spád do jedného strediska. V zdravotníckom sektore sme určili 19 nadlokálnych stredísk, z čoho tri leţia mimo skúmaný región. Najväčšie spádové oblasti mali opäť Blansko, Boskovice a Letovice, do ktorých za zdravotníckymi sluţbami na nadlokálnej úrovni dochádza pribliţne 50 % pacientov. Na mikroregionálnej úrovni boli určené iba 4 strediská, z čoho Brno a Vyškov sa nenachádzajú na skúmanom území. Blansko a Boskovice si územie opäť rozdelili a ich spádové oblasti pokrývajú vyše 80 % populácie skúmaného regiónu.

V druhom cieli bolo potrebné určiť komplexný región na nadlokálnej a mikroregionálnej úrovni, na základe vyššie popísaných parciálnych regiónov maloobchodu a sluţieb, školstva a zdravotníctva. Podobne ako pri parciálnych regiónoch boli najprv určené nadlokálne a mikroregionálne strediská. Na nadlokálnej úrovni ich bolo 19, z toho dve neleţali na skúmanom území. Najviac populácie konkrétne niečo vyše 26 tisíc uspokojuje svoje potreby v meste Blansko, avšak najväčšiu rozlohu má spádová oblasť mesta Boskovice a síce vyše 15 tisíc hektárov. Na mikroregionálnej úrovni je 5 stredísk, z toho na skúmanom území leţia Boskovice, Blansko a Letovice. Najviac obcí opäť patrí do spádovej oblasti Blanska a Boskovíc. Výsledný obsluţný mikroregión Boskovíc odpovedá správnemu obvodu ORP Boskovice. V obsluţnom mikroregióne Blanska, je zreteľný vplyv mesta Brno, nakoľko zo správneho obvodu ORP Blansko 9 obcí spadá pod toto krajské mesto.

Posledným cieľom bolo porovnať výpovednú hodnotu náhradného anketového šetrenia prostredníctvom zamestnancov obecných úradov s priamym anketovým šetrením, ktoré

- 81 -

prebehlo v 9 obciach susediacich s obcou Jedovnice alebo leţiacich v jej blízkom okolí a zároveň aj v obci samotnej. Priame šetrenie bolo uskutočnené na vzorke 2 % populácie. Zo získaných údajov môţeme vyvodiť, ţe porovnávané hodnoty sa odlišovali len minimálne a preto sú informácie z náhradného dotazníkového šetrenia pouţitelné pre potreby tejto práce.

Výsledky plynúce z tejto práce nám vytvárajú ucelený obraz o spádovosti za sluţbami v okrese Blansko v oblastiach maloobchodu a sluţieb, školstva a zdravotníctva.

- 82 -

Zoznam literatúry a internetové zdroje

[1] ANDĚL, J. Sociogeografická regionalizace. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 1996. 85 s. ISBN 80-7044-112-7. [2] HAGUE, P. Průzkum trhu: příprava, výběr metod, provedení, interpretace výsledků. Překlad: V. Jungman, 1. vyd. Brno: Computer Press, 2003. 234 s. ISBN 80-7226-917-8. [3] HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. 1. vyd. Praha: Univerzita Karlova, 1987. 255 s. ISBN 60-047-87. [4] HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-86746-02-X. [5] MARYÁŠ, J., VYSTOUPIL, J. Ekonomická geografie. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2004. 153 s. [6] MARYÁŠ, J. K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy geografického ústavu ČSAV. roč. 20, č. 3. Brno: Geografický ústav ČSAV, 1983. s. 61-76. ISSN 0375-6122. [7] MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1988. 96 s. [8] MARYÁŠ, J. Vybrané aspekty hodnocení obslužné vybavenosti v Československu. (Výzkumná zpráva) Brno: Geografický ústav ČSAV, 1990. 56 s. [9] NENADÁL, J. Měření v systémech managementu jakosti . 1. vyd. Praha: Management Press, 2001. 310 s. ISBN 80-7261-054-6. [10] SURYNEK, A., KOMÁRKOVÁ, R., KAŠPAROVÁ, E. Základy sociologického výzkumu. 1. vyd. Praha: Management Press, 2001. 160 s. ISBN 80-7261-038-4. [11] ŢÍTEK, V. Regionální ekonomie a politika. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 2004. 170 s. ISBN 80-210-3478-5. [12] ŢÍTEK, V., KLÍMOVÁ, V. Regionální politika. 1. vydání Brno: Masarykova univerzita, 2008, 107 s., ISBN 978-80-210-4761-7. [13] Český štatistcký úřad JIHOMORAVSKÝ KRAJ[online]. 2011 [cit. 2011-04-25]. Dostupné z WWW: . [14] Český štatistcký úřad [online]. 2011 [cit. 2011-04-25]. Dostupné z WWW: . [15] Státní správa [online]. 2011 [cit. 2011-04-25]. Dostupné z WWW: .

- 83 -

[16] Mestá a obce [online]. 2011 [cit. 2011-06-26]. Dostupné z WWW: . [17] Portál veřejné správy České republiky [online]. 2011 [cit. 2011-04-28]. Dostupné z WWW: < http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/place>. [18] Mapy.cz [online]. 2011 [cit. 2011-05-18]. Dostupné z WWW: .

- 84 -

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1: Vzdialenosť v km, do ktorej sa uskutoční 90 % ciest za nákupmi a sluţbami . - 18 - Tabuľka 2: Počet obcí uvedených ako hlavné ciele a ich podiel na úhrne obcí ...... - 23 - Tabuľka 3: Informácie o počte škôl a ţiakov v okrese Blansko ...... - 35 - Tabuľka 4: Skúmané obce a vybrané údaje o nich ...... - 37 - Tabuľka 5: Počty cieľov dochádzky a koeficienty v maloobchode a sluţbách ...... - 43 - Tabuľka 6: Vzdialenosť do cieľa dochádzky v maloobchode a sluţbách v km ...... - 44 - Tabuľka 7: Údaje o regióne maloobchodu a sluţieb na nadlokálnej úrovni ...... - 49 - Tabuľka 8: Údaje o regióne maloobchodu a sluţieb na mikroregionálnej úrovni...... - 53 - Tabuľka 9: Údaje o regióne školstva na nadlokálnej úrovni ...... - 57 - Tabuľka 10: Údaje o regióne maloobchodu a sluţieb na nadlokálnej úrovni ...... - 60 - Tabuľka 11: Údaje o regióne zdravotníctva na nadlokálnej úrovni...... - 65 - Tabuľka 12: Údaje o regióne zdravotníctva na mikroregionálnej úrovni ...... - 67 - Tabuľka 13: Údaje o komplexnom regióne na nadlokálnej úrovni ...... - 71 - Tabuľka 14: Údaje o komplexnom regióne na mikroregionálnej úrovni ...... - 74 - Tabuľka 15: Zoznam vybraných obcí do priameho šetrenia ...... - 76 - Tabuľka 16: Porovnanie dvoch typov anketového šetrenia v maloobchode a sluţbách ..... - 77 - Tabuľka 17: Porovnanie dvoch typov anketového šetrenia v školstve ...... - 78 - Tabuľka 18: Porovnanie dvoch typov anketového šetrenia v zdravotníctve ...... - 78 - Tabuľka 19: Porovnanie dvoch typov anketového šetrenia v komplexnom regióne ...... - 79 -

Zoznam obrázkov

Obrázok 1: Vymedzenie skúmaného územia ...... - 36 - Obrázok 2: Sféry vplyvu nadlokálnych stredísk v maloobchode a sluţbách ...... - 47 - Obrázok 3: Sféry vplyvu mikroregionálnych stredísk v maloobchode a sluţbách ...... - 51 - Obrázok 4: Sféry vplyvu nadlokálnych stredísk v školstve ...... - 55 - Obrázok 5: Sféry vplyvu mikroregionálnych stredísk v školstve ...... - 59 - Obrázok 6: Sféry vplyvu nadlokálnych stredísk v zdravotníctve ...... - 63 - Obrázok 7: Sféry vplyvu mikroregionálnych stredísk v zdravotníctve ...... - 66 - Obrázok 8: Sféry vplyvu nadlokálnych komplexných stredísk ...... - 69 - Obrázok 9: Sféry vplyvu mikroregionálnych komplexných stredísk ...... - 72 -

- 85 -

Príloha – Vzor dotazníku pre starostov obcí

Váţená paní starostko, váţený pane starosto,

Jmenuji se Filip Bračok, studuji na Ekonomicko-správní fakultě Masarykovy univerzity, obor Regionální rozvoj a správa. Obracím se na Vás s prosbou o spolupráci na mé diplomové práci s názvem „Spádovost za sluţbami ve vybraném regionu“. V mém zkoumaném území je zahrnuta i Vaše obec. Proto bych Vás rád poprosil o vyplnění přiloţeného dotazníku, které Vám nezabere více neţ 10 minut Vašeho drahocenného času.

Získaná data z tohoto dotazníkového šetření budou podkladem pro mou diplomovou práci a budou pouţity výhradně pro její potřebu.

Předem děkuji za Váš čas a za Vaši spolupráci.

Bc. Filip Bračok

Email: [email protected]

Mobil: 608 628 964

Pokyny pro vyplnění:

!!!Vyplňte prosím názvy obcí, kam lidé směřují za danými typy sluţeb (potřeb)!!!

Pokud lidé z vaší obce směřují za danou sluţbou převáţně do jedné obce, vyplňte název této obce do sloupce převáţně. Pokud nelze určit jeden převaţující směr, vyplňte jen sloupce částečně či výjimečně (můţete v obou sloupcích uvést více obcí). Při vyplnění sloupce převáţně můţete vyplnit i sloupce částečně či výjimečně.

Vyplněné dotazníky, prosím, zašlete na adresu: [email protected] - 86 -

Název vaší obce Dotazník vyplnil

Název navštěvované obce

Převáţně Částečně Výjimečně Druhy sluţeb (pravidelně) (méně často) (velmi zřídka) Zdravotnictví 1. Návštěva pohotovosti 2. Návštěva nemocnice 3. Návštěva všeobecného lékaře 4. Návštěva dětského lékaře 5. Návštěva zubního lékaře 6. Návštěva ţenského lékaře 7. Návštěva specialisty Školství 8. Návštěva mateřské školky 9. Návštěva základní školy Návštěva střední školy (gymnázia, 10. obchodní akademie, učiliště,..) 11. Návštěva vyšší odborné školy 12. Návštěva vysoké školy Ostatní sluţby Denní nákupy (potraviny, drogerie, běţné 13. domácí potřeby) 14. Nákupy textilu a obuvi Běţné sluţby ( holičství, čistírny, opravny 15. atd.) 16. Nákupy v lékárně Nákupy běţného průmyslového zboţí 17. (elektronika atd.) Nákupy knih, hudebních a filmových 18. nosičů 19. Nákupy nábytku a bytových doplňků Nákupy speciálního výběrového zboţí 20. (šperky, auta atd.) Speciální sluţby (fotograf, oprava hodinek, 21. šití šatů atd.) 22. Návštěvy kina Návštěva zábavného zařízení (diskotéka, 23. bowling, biliardový klub atd.) 24. Návštěvy restaurací, vináren, barů atd. Návštěvy kulturních zařízení (divadel, 25. muzeí, koncertů, galerií atd.) Návštěvy sportovních zařízení (fitcentra, aerobic, tělocvičny, bazény, regenerační 26. centra atd.) 27. Návštěva finančních institucí

- 87 -