SWOT ANALÝZA

Projekt: „Turistickí partneri v Beskydoch“

Číslo: WTSL.02.01.00-24-028/08

Okres Čadca Okres Námestovo

Občianske združenie SPOLOK CECHOV KYSÚC © 2011

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom v rámci programu cezhraničnej spolupráce Poľsko- Slovenská republika 2007-2013

OKRES ČADCA

KYSUCE – Demografické údaje

Kysuce sú región na severozápade Slovenska. Na západe hraničia s Českom a na severe s Poľskom. Kraj sa nazýva podľa rieky Kysuca. Pohoria lemujú toky riek a ohraničujú tento kraj. Zo západu sú to Javorníky s najvyšším vrcholom Veľký Javorník (1 071 m n. m.), na severe Moravsko-sliezske Beskydy s najvyšším vrchom Veľkým Polomom (1 067 m n. m.). Z východu sú to Kysucké Beskydy s najvyšším vrcholom - symbolom Kysúc - Veľkou Račou vysokou 1 236 m n. m.. Časť južného územia pokrýva Kysucká vrchovina s najznámejším vrcholom Ľadonhora (999 m n. m.).

Zdroj: http://cestovnyatlas.sk

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto Kysucké Nové Mesto, ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky Kysuca. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez Jablunkovský priesmyk do Tešína. Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodenného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu. Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu. Výhodou Kysúc je i blízkosť koridoru Košice – Žilina - Bratislava a Žilina - Ostrava. (Zdroj: Wikipédia, Slobodná encyklopédia, 2011).

Región Kysuce tvoria okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto.

OKRES ČADCA

Okres Čadca tvoria obce: Čierne, Dlhá nad Kysucou, Dunajov, Klokočov , Klubina, Korňa, Makov, Nová Bystrica, Olešná, Oščadnica, Podvysoká, Radôstka, Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov, Svrčinovec, Vysoká nad Kysucou, Zákopčie, Zborov nad Bystricou a dve mestá: Turzovka a Krásno nad Kysucou.

Zdroj: http://www.hotelsite.sk

Územie okresu Čadca, ktoré má rozlohu 761 km2, je členité. Nachádza sa vo flyšových pohoriach Vonkajších Karpát, ktorými sú: Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, Moravskosliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie, Kysucká vrchovina a Javorníky. Najvyšším bodom okresu je Veľká Rača v Kysuckých Beskydách (1236 m n. m.), najnižším bodom je výtok Kysuce v katastri obce Dunajov (373 m n. m.). Lesy pokrývajú 58 % územia. Geologická stavba územia je jednotvárna. Predstavujú ju mocné súvrstvia paleogénnych pieskovcov a ílovcov, ktoré v Moravskosliezskych Beskydách vystriedali vrchnokriedové pieskovcovo-zlepencové súvrstvia s tmavými ílovcami. Najvyššie chrbty sú budované odolnejším flyšom v pieskovcovom vývoji, na mieste menej odolného ílovcového flyša vyhĺbili rieky zníženiny. Nižšie časti okresu patria do miernej teplej, vyššie do chladnej klimatickej oblasti. Najväčšia rieka okresu je Kysuca, najväčší jej prítok je Bystrica, ktorá priteká z ľavej strany. Menšie prítoky sú Predmieranka a Černianka. Kysuca pramení v Javorníkoch pod Hričovcom v nadmorskej výške 680 metrov. Tvorí základňu riečnej siete, ktorá má charakteristické vejárovité usporiadanie. Priemerný prietok rieky Kysuce v Kysuckom Novom Meste je 16 m3. s. -1 Priemerný prietok Bystrice v Zborove nad Bystricou je 4,8 m3.s-1. Na Bystrici bola vybudovaná vodárenská nádrž Nová Bystrica. Celé územie okresu pokrývajú hnedé lesné pôdy kambizeme, len na širších nivách sa vyskytujú nivné pôdy fluvizeme. Väčšina územia okresu je zalesnená smrekovými lesmi, menej je bučín, miestami sa vyskytuje aj jedľa a borovica. Doliny a miernejšie stráne sú odlesnené a premenené na poľnohosp. pôdu, v ktorej prevažujú trávnaté porasty. Vzácne rastliny sa vyskytujú najmä v chránenej krajinnej oblasti Kysuce: nevädza horská mäkká, prilbica tuhá, timotejka alpínska, prilbica žltá, šafran karpatský, rosička okrúhlolistá. Zo živočíchov prevládajú zástupcovia spoločenstiev ihličnatého a listnatého lesa: jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, líška hrdzavá, kuna lesná a kuna skalná. Je tu severozápadná hranica rozšírenia chránených druhov šeliem ako je medveď hnedý, rys ostrovid a v zime vlk dravý. Vyskytol sa tu i los mokraďový, ktorý sem prešiel z Poľska. V okrese Čadca je 1 veľkoplošné chránené územie - Chránená krajinná oblasť Kysuce. Táto chránená krajinná oblasť (1984) územne nadväzuje na chránenú krajinnú oblasť Beskydy (1973) na moravskej strane. Celková rozloha je 65462 ha, na Kysuciach sa rozprestiera jej podstatná časť a územne zasahuje do katastrov obcí: Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Nová Bystrica, Radôstka, Raková, Olešná, Klokočov, Korňa, Turzovka, Vysoká nad Kysucou, Makov, Staškov, Lutiše, Horná Tižina, Terchová a Zázrivá, pričom posledné 4 obce patria okresom Žilina a Dolný Kubín. Časťami svojich katastrov však spádovo zasahujú na Kysuce. Chránená krajinná oblasť sa člení na dve samostatné časti-západná je tvorená Javorníkmi, Turzovskou vrchovinou a Moravskosliezkymi Beskydami a východná zaberá Kysuckú vrchovinu a Kysucké Beskydy. Cieľom ochrany prírody je uchovanie krajinného rázu tejto oblasti, jej ekologických väzieb, podporenie významných prírodných prvkov v chránených územiach. Medzi chránenými územiami nachádzame ukážky prirodzených lesov Kysúc, napríklad Veľká Rača, Veľký Javorník, Malý Polom, Hričovec, Čierna Lutiša a pod., významné geologické javy - napríklad Korniansky ropný prameň, Klokočovské skálie, Vychylovské prahy i náleziská fyto- a zoogeografických významných druhov, napríklad Chmúra, Zajačkova lúka, Klubinský potok a podobne. Sídlo Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce je v Čadci. Správa praktickú starostlivosť o územie realizuje cez ekologicko-funkčné priestory so špecifickými podmienkami ochrany. V území, patriacom Kysuciam, je to 6 priestorov. Na území platí 2. stupeň ochrany. Významnou súčasťou chránenej krajinnej oblasti sú aj objekty ľudovej architektúry prenesené do Múzea kysuckej dediny alebo uchované v jednotlivých obciach, nezriedka doprevádzané solitérmi alebo skupinami zelene. Najvýznamnejšie jedince sú chránené, napríklad Brest u Papajov. (Zdroj: Ústredný portál Verejnej správy Slovenskej republiky).

Krátko z histórie Celé územie okresu Čadca patrilo od 13. storočia do roku 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Bola to vyššia administratívno-politická zložka, do ktorej patrili Kysuce. Pôvodne boli začlenené do horného okresu (processus superior), neskôr do tzv. tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. Vyhláškou c. k. generálneho guvernérstva č. 10323 zo dňa 20. júna 1856 bolo územie Trenčianskej župy rozdelené na slúžnovské úrady so sídlami v Trenčíne, Ilave, Púchove, Predmieri, Bytči, Žiline, Kysuckom Novom Meste a v Čadci. V období od roku 1862 existovali slúžnovské obvody. V tom období bolo v Čadci sídlo podslúžneho. Hlavný slúžny bol v Žiline. Po obnovení župnej samosprávy bolo územie župy rozdelené uznesením valného zhromaždenia municipálneho výboru zo dňa 18. decembra 1871 na slúžnovské obvody. Jedným z nich bola aj Čadca. Činnosť slúžnovských úradov trvala až do konca roku 1922. Keď dňom 1. jan. 1923 vstúpilo do platnosti (podľa zákona č. 126/1920 Zb. zo dňa 19. 2. 1920) nové župné a okresné zriadenie, slúžnovské úrady zanikajú. Okres Čadca vznikol už pri prvom administratívnom členení Slovenska v rámci ČSR v roku 1923. V porovnaní s dnešným však bol podstatne menší. V roku 1923 mu nepatrilo 7 obcí juhovýchodne od Čadce a Oščadnice: Krásno nad Kysucou, Dunajov, Zborov nad Bystricou (tieto obce boli súčasťou okresu Kysucké Nové Mesto), Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica. Malý rozdiel bol aj na juhu, západne od obce Zákopčie. Dlhá nad Kysucou a Turková (časť Turzovky) patrili do okresu Veľká Bytča. Okres Čadca mal tieto hranice až do roku 1948. V rokoch 1923-1928 patril do Považskej župy, v rokoch 1938-1945 do Trenčianskej župy. (Zdroj: Ústredný portál Verejnej správy Slovenskej republiky).

Demografia Okres Čadca je jeden z ľudnatejších a hustejšie osídlených okresov Slovenska. V roku 1940 mal okres 53077 obyvateľov v 13 obciach. V súčasnosti v okrese žije viac ako 93000 obyvateľov v 20 obciach a 3 mestách. Podľa vekovej štruktúry patrí 26,6 % obyvateľov do predproduktívneho veku, 57,8 % do produktívneho a 15,6 % do poproduktívneho veku. Obyvateľstvo sa sústredilo do dolín riek a potokov stekajúcich z okolitých pohorí. Pomerne husto sú obývané aj horské oblasti Javorníkov na západe. V okresnom meste žije len 28,8 % obyvateľov okresu. Vo vidieckych sídlach žije 63 % obyvateľov, čo zaraďuje okres medzi podpriemerne urbanizované. Vývoj počtu obyvateľov v posledných 150 rokoch sa vyznačuje miernym pravidelným rastom. V polovici 19. storočia boli Kysuce takmer výlučne katolícke. Početnejšiu náboženskú zložku tvorili Židia, ktorých bolo vyše 800 v osemnástich obciach, najpočetnejšie v Čadci, Starej Bystrici, Turzovke a vo Vysokej nad Kysucou, kde mali aj synagógy, v Hornom a Prostrednom Vadičove. V roku 1869 mal okres 42621 obyvateľov, v roku 1921: 53196, v roku 1950: 61514, v roku 1995: 91891 obyvateľov. K 31. 12. 2000 žilo v okrese 93024 obyvateľov. Hranicu 2000 obyvateľov presahuje až 14 vidieckych obcí, ktoré vznikli zlúčením viacerých obcí, ako napríklad Čierne, Klokočov, Krásno nad Kysucou a pod. Aj v okrese Čadca, podobne ako v ostatných okresoch Žilinského kraja, je podiel obyvateľstva slovenskej národnosti vysoký. Menšia časť obyvateľov sa hlási k národnostiam česká, rómska, poľská, maďarská a moravská. Hodnotou podielu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je okres Čadca v rámci Slovenska tretí od konca. (Zdroj: Ústredný portál Verejnej správy Slovenskej republiky). V súvislosti s aktuálnym pôsobením a realizáciou projektu cezhraničnej stratégie rozvoja turistiky je zaujímavé v danom časovom horizonte piatich rokov pozorovať i prognózu vývoja obyvateľstva v centre Kysúc – v Čadci.

Prognóza vývoja obyvateľstva

Čadca, 2010

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2640 2530 5170 5-9 2494 2447 4941 10-14 2856 2786 5642 15-19 3513 3349 6862 20-24 3878 3654 7532 25-29 3996 3827 7823 30-34 4132 4036 8168 35-39 3853 3647 7500 40-44 3297 3034 6331 45-49 3419 3117 6536 50-54 3176 3210 6386 55-59 2914 2867 5781 60-64 2034 2399 4433 65-69 1305 1827 3132 70-74 979 1586 2565 75-79 675 1420 2095 80-84 389 1041 1430 85-89 187 508 695 90-94 30 94 124 95-99 5 21 26 100+ 2 4 6 Spolu 45774 47404 93178

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 7990 7763 15753 15-44 22669 21547 44216 45-64 11543 11593 23136 65+ 3572 6501 10073 Spolu 45774 47404 93178

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 1059

Zomrelí 910 Prirodzený prírastok (- úbytok) 149 Migračný prírastok -95 Celkový prírastok (- úbytok) 54 Úhrnná plodnosť 1,400 Stredná dĺžka života pri narodení - M 68,77 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 78,43 Index starnutia 63,94 Priemerný vek 36,99

Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Čadca, 2011

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2654 2547 5201 5-9 2516 2447 4963 10-14 2732 2720 5452 15-19 3337 3170 6507 20-24 3844 3675 7519 25-29 4015 3823 7838 30-34 4105 3954 8059 35-39 3890 3822 7712 40-44 3338 3044 6382 45-49 3375 3101 6476 50-54 3218 3132 6350 55-59 2913 2931 5844 60-64 2212 2546 4758 65-69 1332 1838 3170 70-74 957 1658 2615 75-79 672 1338 2010 80-84 412 1085 1497 85-89 182 510 692 90-94 37 121 158 95-99 5 18 23 100+ 3 4 7 Spolu 45749 47484 93233

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 7902 7714 15616 15-44 22529 21488 44017 45-64 11718 11710 23428 65+ 3600 6572 10172 Spolu 45749 47484 93233

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 1063 Zomrelí 913 Prirodzený prírastok (- úbytok) 150 Migračný prírastok -95 Celkový prírastok (- úbytok) 55 Úhrnná plodnosť 1,415 Stredná dĺžka života pri narodení - M 69,05 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 78,59 Index starnutia 65,14 Priemerný vek 37,25 Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Čadca, 2012

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2664 2560 5224 5-9 2547 2472 5019 10-14 2630 2618 5248 15-19 3186 3067 6253 20-24 3816 3623 7439 25-29 3972 3771 7743 30-34 4011 3881 7892 35-39 3977 3960 7937 40-44 3411 3135 6546 45-49 3360 3104 6464 50-54 3211 3052 6263 55-59 2891 3009 5900 60-64 2358 2624 4982 65-69 1398 1960 3358 70-74 992 1635 2627 75-79 643 1308 1951 80-84 428 1091 1519 85-89 178 522 700 90-94 46 146 192 95-99 5 15 20 100+ 3 4 7 Spolu 45727 47557 93284

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 7841 7650 15491 15-44 22373 21437 43810 45-64 11820 11789 23609 65+ 3693 6681 10374 Spolu 45727 47557 93284

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 1061 Zomrelí 915 Prirodzený prírastok (- úbytok) 146 Migračný prírastok -95 Celkový prírastok (- úbytok) 51 Úhrnná plodnosť 1,424 Stredná dĺžka života pri narodení - M 69,43 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 78,54 Index starnutia 66,97 Priemerný vek 37,50

Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Čadca, 2013

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2671 2567 5238 5-9 2576 2494 5070 10-14 2572 2535 5107 15-19 3004 2933 5937 20-24 3709 3615 7324 25-29 4003 3717 7720 30-34 3933 3813 7746 35-39 4034 4040 8074 40-44 3525 3280 6805 45-49 3319 3016 6335 50-54 3211 3054 6265 55-59 2935 3083 6018 60-64 2420 2682 5102 65-69 1484 2046 3530 70-74 993 1619 2612 75-79 654 1334 1988 80-84 428 1079 1507 85-89 173 534 707 90-94 51 172 223 95-99 5 13 18 100+ 3 4 7 Spolu 45703 47630 93333

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 7819 7596 15415 15-44 22208 21398 43606 45-64 11885 11835 23720 65+ 3791 6801 10592 Spolu 45703 47630 93333

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 1062 Zomrelí 918 Prirodzený prírastok (- úbytok) 144 Migračný prírastok -95 Celkový prírastok (- úbytok) 49 Úhrnná plodnosť 1,441 Stredná dĺžka života pri narodení - M 69,54 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 78,77 Index starnutia 68,71 Priemerný vek 37,75

Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Čadca, 2014

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2677 2569 5246 5-9 2596 2514 5110 10-14 2526 2505 5031 15-19 2893 2820 5713 20-24 3595 3515 7110 25-29 3950 3663 7613 30-34 3889 3758 7647 35-39 4059 4095 8154 40-44 3671 3439 7110 45-49 3220 2959 6179 50-54 3216 3069 6285 55-59 2932 3135 6067 60-64 2562 2738 5300 65-69 1580 2137 3717 70-74 979 1629 2608 75-79 677 1333 2010 80-84 413 1065 1478 85-89 179 561 740 90-94 52 177 229 95-99 6 16 22 100+ 3 4 7 Spolu 45675 47701 93376

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 7799 7588 15387 15-44 22057 21290 43347 45-64 11930 11901 23831 65+ 3889 6922 10811 Spolu 45675 47701 93376

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY Živonarodení 1060 Zomrelí 925 Prirodzený prírastok (- úbytok) 135 Migračný prírastok -92 Celkový prírastok (- úbytok) 43 Úhrnná plodnosť 1,454 Stredná dĺžka života pri narodení - M 69,58 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 78,93 Index starnutia 70,26 Priemerný vek 38,00

Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Čadca, 2015

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2677 2570 5247 5-9 2614 2530 5144 10-14 2477 2447 4924 15-19 2834 2781 5615 20-24 3473 3349 6822 25-29 3833 3639 7472 30-34 3920 3802 7722 35-39 4052 3999 8051 40-44 3762 3609 7371 45-49 3174 2994 6168 50-54 3227 3063 6290 55-59 2926 3135 6061 60-64 2605 2760 5365 65-69 1710 2260 3970 70-74 1030 1658 2688 75-79 687 1339 2026 80-84 399 1036 1435 85-89 182 602 784 90-94 52 177 229 95-99 6 20 26 100+ 3 4 7 Spolu 45643 47774 93417

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 7768 7547 15315 15-44 21874 21179 43053 45-64 11932 11952 23884 65+ 4069 7096 11165 Spolu 45643 47774 93417

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 1059 Zomrelí 927 Prirodzený prírastok (- úbytok) 132 Migračný prírastok -91 Celkový prírastok (- úbytok) 41 Úhrnná plodnosť 1,473 Stredná dĺžka života pri narodení - M 69,84 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 79,30 Index starnutia 72,90 Priemerný vek 38,24

Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Cestovný ruch

Cestovný ruch sa sústreďuje v komplexných strediskách Oščadnica - Veľká Rača a Makov, menej v Čadci, Skalitom, Turzovke a Novej Bystrici. Spolu s menšími lyžiarskymi vlekmi v iných obciach poskytujú dostatok možností na lyžovanie, ale i na letnú turistiku. V okrese sa najväčšiemu turistickému záujmu teší Veľká Rača, ktorá poskytuje výborné podmienky na zimné športy, najmä na lyžovanie. Veľký rozvoj cestovného ruchu je aj v ďalšej obci - v Makove. Okrem nich sú tu štyri strediská cestovného ruchu a rekreácie Čadca - Husárik, Skalité - Serafinov, Turzovka - Bukovina a Nová Bystrica - Vychylovka. Tieto oblasti poskytujú dostatok možností na letnú aj na zimnú turistiku. Okres má množstvo zaujímavých a jedinečných kultúrnych pamiatok. Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke je stálou expozíciou v prírode, ktorá je jednou z najrozsiahlejších na Slovensku. Expozícia, ktorá obsahuje 34 stavieb, dokumentuje a približuje spôsob života a kultúry kysuckého ľudu v minulosti. V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou expozície sú aj pôvodné stavby - cholvarky - objekty sezónnych pastierskych obydlí. Múzeum pravidelne pripravuje aj prezentácie a ukážky tradičných výrobných techník a spôsobov, dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície, vystúpenia folklórnych súborov a ľudových hudieb regiónu. Ročne sa realizuje približne 120 ukážok týchto programov. Národnou kultúrnou pamiatkou je úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorá spájala kedysi Kysuce s Oravou. Táto je v súčasnosti jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe a jednou z mála na svete. Vznikla v roku 1926 a pôvodne dosahovala dĺžku 110 km v kopcovitom teréne. Dnes slúži na prevážanie návštevníkov romantickou trasou dlhou 3,6 km, prechádzajúcou cez areál Múzea kysuckej dediny. Zaujímavé sú tiež napríklad regionálne podujatia Beskydské slávnosti a Turzovské hody v Turzovke. Medzi kultúrne pamiatky okresu Čadca patria barokový kostol v Čadci z roku 1735 s obrazmi od J. B. Klemensa, neogotický kostol v Rakovej z roku 1875 s obrazom od Klemensa, neskorobarokový kostol v Skalitom z roku 1794, barokový kostol v Turzovke z roku 1759 s krížovou cestou od Klemensa, barokovo-klasicistický kostol v Zákopčí z roku 1791, park a kaštieľ v Oščadnici, vidiecka pamiatková zóna v Klokočove - Do Kršle. V katastri mesta Čadca v bezprostrednej blízkosti hranice s Českou republikou sa nachádza prírodný útvar, ktorý je svetovou geologickou raritou - "obrovské kamenné gule", ktoré sa vylupujú z okolitého kamenného podložia. Majú vajcovitý až dokonalý guľovitý tvar a ich priemer sa pohybuje od 0,3 m do 2,6 m. Pre turistov a návštevníkov Kysúc je k dispozícii viac ako 40 ubytovacích zariadení s viac ako 2000 lôžkami. (Zdroj: Ústredný portál Verejnej správy Slovenskej republiky). Štatistiky cestovného ruchu v Žilinskom samosprávnom kraji 2011

Podľa údajov Štatistického úradu SR ku koncu júna 2011 v cestovnom ruchu Žilinského kraja poskytovalo služby 807 ubytovacích zariadení, v tom 624 bolo hromadných ubytovacích a 183 prevádzkovateľov poskytovalo ubytovanie v súkromí. Kapacita všetkých zariadení bola 11 902 izieb s 32 935 lôžkami. Príležitostné lôžka tvorili 12,9 % z celkového počtu lôžok. Počas 1. polroka 2011 zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 20.7 % z celkového počtu návštevníkov Slovenskej republiky, čo je druhý najvyšší podiel po Bratislavskom kraji s 24,4 %. V absolútnych číslach počet ubytovaných návštevníkov v našom kraji dosiahol 340 110 návštevníkov a oproti 1. polroku 2010 ich počet vzrástol o 29 868, t. j. 9,6 %. Zahraničných návštevníkov bolo 120 094, t. j. 35,3 % z celkového počtu návštevníkov a ich počet sa medziročne zvýšil o 9,2 %. Zariadenia ubytovali 220 016 domácich návštevníkov pri medziročnom raste o 9,8 %. Z hľadiska druhu zariadení 98,3 % návštevníkov bolo ubytovaných v hromadných ubytovacích zariadeniach a 1,7 % na súkromí. Hotely ubytovali 58,2 % návštevníkov, v tom hotely *** 23,6 %, hotely **** 20,5 %, hotely ** 9,3 %, hotely * 4,8 %. Penzióny ubytovali 13,3 % návštevníkov, ostatné hromadné ubytovne 13,6 %, turistické ubytovne 6,1 %. Podľa krajiny trvalého pobytu najviac cudzincov tvorili občania Českej republiky s 13,6 % podielom na celkovom počte návštevníkov kraja a Poľska s 10,5 % podielom. Oproti 1. polroku 2010 počet Poliakov sa zvýšil o 13,4 % a Čechov o 5,3 %. Z ďalších krajín návštevníci z Maďarska mali v 1. polroku 2011 zastúpenie 1,8 % a do Žilinského kraja ich prišlo o 73 % viac ako v 1. polroku 2010. Nemci a Ukrajinci sa podieľali zhodne po 1,4 % na celkovom počte návštevníkov kraja a medziročný prírastok Ukrajincov dosiahol 28,4 % a Nemcov 8,5 %. Návštevníci z Litvy mali podiel 0,8 % na počte návštevníkov kraja pri medziročnom poklese o 9 % a Ruska 0,7 % pri medziročnom prírastku o 7,2 %. Podiel návštevníkov z ostatných krajín bol 0,5 % a menej. Priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka sa znížil z 3,3 noci v 1. polroku 2010 na 3,1 v 1. polroku 2011, u domácich návštevníkov bol pokles z 3,1 na 2,9 noci a u zahraničných návštevníkov z 3,7 na 3,5 noci. Priemerná cena za ubytovanie spolu vrátane DPH bola v Žilinskom kraji 23,09 EUR, ktorú návštevník zaplatil za jedno lôžko a noc. Domáci návštevník zaplatil 21,92 EUR a zahraničný 24,87 EUR. V porovnaní s 1. polrokom 2010 sa cena za ubytovanie spolu zvýšila o 1,14 EUR, u domáceho návštevníka to bolo viac o 1,63 EUR a zahraničného o 0,40 EUR. Z územného hľadiska najvyšší počet ubytovacích zariadení je v okrese Liptovský Mikuláš, v ktorom je 27,5 % zariadení kraja. V okrese Žilina sa nachádza 19,1 % a v okrese Tvrdošín 13,4 % z počtu zariadení v kraji. Z lôžkovej kapacity kraja Liptovský Mikuláš disponoval 32,5 %, Žilina 19,8 %, Ružomberok 10,5 %, Tvrdošín a Martin rovnako po 8,3 %. Z hľadiska počtu návštevníkov, zariadenia v okrese Liptovský Mikuláš ubytovali 42.8 % návštevníkov kraja, Žilina 22,6 %, Ružomberok 10,5 %. V porovnaní s 1. polrokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet návštevníkov v Liptovskom Mikuláši o 23,4 %, v Čadci o 19 %, v Martine o 13,7 %. Pokles počtu návštevníkov zaznamenali zariadenia v okresoch Bytča, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Námestovo a Turčianske Teplice. Čo sa týka domácich návštevníkov, ich najväčší medziročný prírastok zaznamenali zariadenia v okrese Čadca o 35,6 %, Liptovský Mikuláš o 23,6 %.

Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v Žilinskom kraji v 1. pokroku 2011

Zdroj: Štatistický úrad SR

a Martin o 13,7 %. Prírastok zahraničných návštevníkov bol v štyroch okresoch, Liptovský Mikuláš o 23,1 %, Tvrdošín o 14,9 %, Martin o 13,7 % a Ružomberok o 6,6 %.

Index počtu zákazníkov v Žilinskom kraji 1. polrok 2011 oproti 1. polroku 2010

Zdroj: Štatistický úrad SR

Index počtu zákazníkov v okresoch Žilinského kraja 1. polrok 2011 oproti 1. polroku 2010

Zdroj: Štatistický úrad SR

Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v okrese Čadca 2010

Zdroj: http://px-web.statistics.sk

Počet ubytovacích zariadení v okrese Čadca 2010

Zdroj: http://px-web.statistics.sk

Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v okrese Čadca 2010

Zdroj: http://px-web.statistics.sk

Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach v okrese Čadca 2010

Zdroj: http://px-web.statistics.sk

Čadca Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, v severnej časti regiónu Kysuce a je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska. Výhodná poloha mesta na križovatke medzinárodných ciest zabezpečila prepojenie s hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami v strednej Európe. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1565. V roku 1778 kráľovná Mária Terézia povýšila obec Čadca na mestečko s právom konať štyri výročné jarmoky.

Zdroj: www.notar.sk Ďalším dôležitým dňom v histórii mesta i celého národa bol 4. december 1848, kedy počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu národa, bola Čadca politickým a vojenským centrom slovenského povstania. 6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. Mesto sa takto stalo, hoci iba na pár dní, hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska. Túto historickú udalosť pripomína dnes pamätník na Námestí slobody. V súčasnosti je Čadca okresné mesto s rozlohou 57 km2, ktoré patrí do Žilinského kraja. Počtom obyvateľov (cca 27000) sa mesto zaraďuje medzi stredne veľké mestá Slovenska. Slovenská národnosť tvorí väčšinu obyvateľov mesta. Mesto leží na brehoch rieky Kysuca a jej prítokov (Čierňanka, Milošovský, Čadecký a Bukovský potok, Rieka) v nadmorskej výške 415 m n. m. a obklopujú ho rozsiahle pohoria Kysucké Beskydy, Javorníky, Turzovská vrchovina. Čadca sa nachádza v mierne teplej oblasti s dostatkom zrážok, ktoré sú pomerne rovnomerne rozložené počas celého roka. Najväčšiu časť územia zaberajú sekundárne smrečiny. Mesto Čadca sa nachádza v blízkosti CHKO Kysuce a jeho bohatstvo spočíva v okolitej prírode, zaujímavých horských scenériách a krásnych tichých lesoch. Domáci obyvatelia ako aj návštevníci môžu využívať okolité pohoria na turistiku, cykloturistiku i lyžovanie. (Zdroj: www.mestocadca.sk).

Pamiatky a turistické atrakcie v meste Čadca a okolí

Pamätník SNR 1848

Zdroj: www.mestocadca.sk

Je umiestnený na Námestí slobody pred bránou, vchodom do kostola sv. Bartolomeja. Označuje miesto bývalej fary, v ktorej začiatkom decembra 1848 sídlili predstavitelia SNR (Ľ. Štúr, J. M. Hurban a vojenskí velitelia povstania) počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa. Vodcovia povstania tu vydali „Výzvu k národu slovenskému“. K bojovníkom sa v Čadci pridalo 30 dobrovoľníkov. Na bývalej fare bola umiestnená pamätná tabuľa, ktorá bola po likvidácii fary kvôli výstavbe obchodného domu premiestnená na pomník. V roku 1998, pri 150. výročí Slovenského povstania 1848, bol celý areál zrekonštruovaný. Autorom pamätného reliéfu je sochár Vojtech Ihriský. Budova mestského domu

V júli 1930 sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo vybudovať nový obecný dom. V tom období bol práve na predaj dom, nazývaný podľa jeho pôvodnej funkcie „mýto“, ktorý bol vo vlastníctve F. Braunerovej. Mesto sa rozhodlo tento dom odkúpiť, zbúrať a na jeho mieste postaviť nový obecný dom, v ktorom by sa umiestnili viaceré úrady – poštový, štátny, mernický, berný, dôchodkovej kontroly a prípadne aj obecný úrad. Dovtedajší obecný dom by sa určil na sociálne účely.

Po dlhších prieťahoch majiteľka predala dom za sumu 500.000 Kč. Vypracovaním projektu a rozpočtu nového obecného domu bol poverený žilinský architekt Z. Wertheimer, ktorý mal nad budovaným domom aj stavebný dozor. Zbúranie mýta a odvoz materiálu bolo za sumu 20.000 korún zadané podnikateľovi A. Haasovi. Stavba obecného domu bola zadaná firme Nekvasil Praha, filiálka Bratislava. Na jeho výstavbu si mesto vzalo pôžičku v mestskej sporiteľni v Žiline.

Zdroj: www.mestocadca.sk

Samotná stavba začala v roku 1931, dobudovaná bola v roku 1932. Nová budova obecného domu (terajší Mestský dom) bola postavená ako trojpodlažná, symetricky riešená rohová dispozícia má o 2 podlažia prevýšený stredný rizalit s podlubím, vertikálne pôsobenie rizalitu zdôrazňujú lizény a hodinová veža v osi kompozície. Po dobudovaní sa tam umiestnili úrady – obecný, berný, katastrálny, mernický, dôchodková kontrola, pošta, konzumné družstvo Budúcnosť, mäsiar Kubica, obchodník Brichta, obuvník Jurčacko, prenajaté boli aj miestnosti určené na byty. Nakoniec sa prenajali aj priestory pre hostinec.

Pamätná tabuľa Petra Jilemnického

Je umiestnená na budove základnej školy na ulici A. Hlinku. Pripomína pôsobenie tohto spisovateľa na Kysuciach v rokoch 1924-1927, ktoré ho inšpirovalo k napísaniu románov „Víťazný pád“ a „Pole neorané" a k poviedkovej a publicistickej tvorbe s námetmi Kysúc. Viaceré z týchto diel boli sfilmované. Spisovateľ mal i pomník pri Dome kultúry, ktorý však bol v roku 1990 odstránený. V ďalšom jeho pôsobisku na osadovej škole Svrčinovec Závršie bola jeho pamätná izba tiež zrušená.)

Zdroj: www.mestocadca.sk

Skalné gule v Milošovej – Megoňkách

Výskyt pieskovcových skalných gúľ v tejto lokalite bol objavený v roku 1988 pri ťažbe kameňa v lome Padyšák. V pieskovcových vrstvách sa nachádzajú kamenné gule o priemere až do 3 m. Viaceré z nich, ktoré boli priamo v kameňolome, boli následne odvezené na rôzne miesta (Lesostav Oščadnica – nižný koniec, Považské múzeum – prírodovedná expozícia Krasňany) a jedna je osadená i v partnerskom meste Čadca – v poľskej Toruni. V súčasnosti sú priamo v lome iba pozostatky týchto gúľ, viaceré sa nachádzajú na vonkajšej strane lomu.

Zdroj: www.mestocadca.sk Bukovský minerálny prameň

Nachádza sa v údolí Bukovského potoka asi 2 km od jeho ústia do Kysuce. Výver je upravený v kamennom múre na ľavej strane cesty vedúcej údolím k záhradkárskej osade. Voda je slabo mineralizovaná, síričitá (vajcovka).

Zdroj: www.mestocadca.sk

Vojtovský minerálny prameň Má dva vývery. Oba sa nachádzajú v lesnom poraste v doline potoka Rieka. Sú to síričité pramene (vajcovky), čo je typickým javom flyšového pásma. (Zdroj: www.mestocadca.sk).

Stará Bystrica Kysucká obec Stará Bystrica leží na severozápadnej hranici Slovenska v okrese Čadca. Táto obec, ktorej počiatky siahajú prinajmenšom do 15. storočia, má v súčasnosti viac než 2600 obyvateľov. V blízkosti Starej Bystrice sa nachádza chránená prírodná rezervácia Veľká Rača, národopisná expozícia kysuckej dediny v prírode - Skanzen vo Vychylovke, svetový unikát - úzkokoľajová železnička, ktorá je súčasťou Skanzenu, Vodné dielo v Novej Bystrici, či chránený prírodný výtvor Vychylovské prahy. V blízkosti Starej Bystrici sa nachádza aj rodisko legendárneho slovenského hrdinu Juraja Jánošíka - Terchová.

Slovenský orloj

Zdroj: http://www.starabystrica.sk

Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja. Šesť bronzových plastík, ktoré sú umiestnené vo výklenkoch orloja: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. V rámci historických postáv 19. a 20. storočia bol úmysel autorov vybrať po dve postavy z prostredia katolíckeho a po dve z prostredia evanjelického. Pozoruhodnosťou je taktiež vyobrazenie Pribinu s mečom v ruke a kráľa Svätopluka s kráľovskou korunou, ako kráľa starých Slovákov. Všetkých šesť plastík bolo odliatych z bronzu v ateliéri Tri kamene v Stupave. Sedem sôch slovenských apoštolov vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech. Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vzhľadom na to, že ide o zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, obec Stará Bystrica oslovila pražskú firmu SPEL, ktorá navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici. Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska astrolábu je ďalej delená zlatými lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a tzv. miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá ukazuje kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas. Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielova každý deň sa otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou. Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý sa jediný zachoval pred zatopením. Umelecké informačné centrum v priestore pod orlojom je výtvarne navrhnuté ateliérom Byzant. V tomto priestore vznikla malá predajná galéria, v ktorej sa vystavujú diela profesionálnych i neprofesionálnych umelcov. Okrem toho tu bude umiestnená predajňa suvenírov, informačno-turistická kancelária, a zároveň tu bude sprístupnené schodisko k zadnej časti orloja, v ktorej si budú môcť návštevníci pozrieť mechanizmy orloja.

Zbojnícka bašta

Zdroj: http://www.starabystrica.sk Vrchná časť budovy bude slúžiť ako letná terasa s krbom, predajňou a jednoduchou kuchyňou. Záujmom obce je poskytovať jednoduché stravovanie s dôrazom na tradičné výrobky: posúchy, zemiakové placky, prípadne varené párky, klobásy, či langoše. V centre obce tak vznikne priestor na jednoduché a rýchle občerstvenie s príjemným posedením a výhľadom na rínok. Podmienkou prenájmu bude aj poriadanie pravidelných posedení s príjemnou hudbou a posedením pri krbe. Aj tieto priestory budú predmetom prenájmu, o čom taktiež rozhodne obecné zastupiteľstvo. Vo veži, ktorá bude dominantou námestia, bude umiestnený „zbojnícky kameň“. Ide o kameň z Černatína, na ktorom podľa legendy tancovali víly so zbojníkmi. Verejné toalety V zadnej časti objektu sa budujú sociálne zariadenia, ktoré budú slúžiť obyvateľom zdržujúcim sa v centre obce. Obec tak bude disponovať vysokým hygienickým štandardom, s ktorým sa nemôžu pochváliť nielen okolité obce, ale ani okresné mesto. Myšlienka vznikla až v apríli 2003 Prvé práce na realizácii Zbojníckej bašty začali v apríli 2003, kedy starosta obce PhDr. Ján Podmanický oslovil renomovaného architekta Ing. Arch. Ivana Jarinu s myšlienkou postaviť v centre obce objekt, ktorý bude niesť pečať tradičnej architektúry a zároveň bude praktickou stavbou v centre obce. Už 1. júla 2003 sa s výstavbou diela začalo. Zbojnícka bašta bude pravdepodobne slávnostne otvorená v máji 2005, kedy si obec pripomína prvú písomnú zmienku.

Rínok sv. Michala Archanjela Generálna rekonštrukcia Rínku začala v roku 2004. Významnú podporu obec získala z predvstupového európskeho fondu Sapard. Autorom celej koncepcie revitalizácie tohto verejného priestranstva sa stal architekt Ivan Jarina, ktorého obec Stará Bystrica angažovala po úspešnej realizácii jeho predchádzajúceho projektu, a to kostola sv. Andreja-Svorada a Beňadika v Radôstke.

Zdroj: http://www.starabystrica.sk

Zámerom obce bolo oživiť centrálnu zónu tak, aby vychádzala z tradícií a pritom bola aktuálna a moderná. V rámci prvej etapy sa uskutočnila celková rekonštrukcia všetkých plôch námestia. Zrekonštruovali sa inžinierske siete, položili sa nové dlažby a asfaltové koberce. Hlavným dlažobným materiálom sa stali štiepané kamenné kocky z granitu a čadiču. V centrálnej časti okolo fontány boli použité kamenné kocky z červenej švédskej žuly. Vzhľadom na to, že tvorcovia mali v úmysle vytvoriť v priestore centra obce pokojnú zónu najmä pre chodcov, štátna cesta bola v oblúku posunutá na okraj predpokladanej pešej časti Rínku. Spoločne s kamennými spomaľovacími pruhmi sa tak dosiahlo celkové spomalenie dopravného pohybu v centrálnej časti obce a tak sa vyšlo v ústrety chodcom pohybujúcim sa v priestore Rínku sv. Michala Archanjela. V rámci drobnej architektúry boli doplnené liatinové lavičky, stojany na bicykle, odpadové koše, ochranné koše okolo stromov a pod. Za zmienku stoja štyri liatinové lampy verejného osvetlenia, ktoré majú vo svojich pätách odliate erby Starej Bystrice. V rámci druhej etapy obec začala postupnú rekonštrukciu všetkých objektov v priestore Rínku sv. Michala Archanjela. Zároveň prebiehali rokovania aj s vlastníkmi súkromných budov v záujme toho, aby si začali svoje objekty prispôsobovať celkovej architektonickej línii námestia. Neskôr bola dobudovaná Zbojnícka bašta, fontána so sochou sv. Michala Archanjela a Bielkov dom. Svoje objekty začali rekonštruovať aj niektorí vlastníci súkromných budov. Obec následne zrekonštruovala budovu Dolnej ZŠ a budovu Obecného úradu. V priestore školského areálu bola zrekonštruovaná budova Centra voľného času a vybudovali sa tu ihriská pre deti a mládež. V tomto priestore taktiež vyrástlo päť nových apartmánových domčekov, ktoré budú slúžiť ako ubytovanie pre turistov. V záverečnej fáze bol na priečelí Domu kultúry vybudovaný Slovenský orloj. Rínok sv. Michala Archanjela dnes predstavuje pre obec aj významný zdroj príjmov, nakoľko enormne vzrástol záujem o prenájom všetkých priľahlých obchodných priestorov

Raková

Pamätná izba Janka Palárika (1822-1872)

Je umiestnená v budove kultúrneho domu. Otvorená bola r. 1972 pri 150. výročí jeho narodenia. Na počesť tohto kňaza, dramatika a publicistu sa tu koná každý rok súťažná prehliadka ochotníckych divadiel s názvom Palárikova Raková. Návštevu pamätnej izby je potrebné vopred dohodnúť na Obecnom úrade v Rakovej – tel. č.: 041/434 10 55.

Pomník Janka Palárika

Dielo sochára Fraňa Štefunku.

Kostol Narodenia P. Márie

Bol postavený v roku 1789, ktorého projektantom bol Jozef Zítek, bol projektantom aj Národného divadla v Prahe.

Medvedia skala v lesnom komplexe Korcháň

Je v blízkosti moravsko-slovenských hraníc. Predstavuje ukážku geologickej stavby Moravsko-sliezskych Beskýd, vytváraných striedaním ílovcov a pieskovcov. Nerovnaká odolnosť týchto skál proti účinkom erózie podmienila vznik zachovaných skalných solitérov. Tento má rozmery veľkosti poschodového domu. Prístup: je od rekreačného areálu Korcháň lesnou cestou smerom k hranici. Peši to trvá asi 30 minút.

Prírodná rezervácia Veľký Polom

Zaberá vrcholovú časť Veľkého Polomu (1067 m) a nachádza sa v katastri obce Raková. Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedľo-bukových smrečín s výskytom skalných útvarov rôznych zlepencov.

Staškov

Rodný dom herca Jozefa Krónera Nachádza sa za železnicou v blízkosti stanice, na ktorej bol zamestnaný jeho otec. Neskôr sa rodičia presťahovali do Serede. Do obce svojho rodiska a detstva sa počas celého života často vracal, najmä na známy futbalový turnaj o pohár Jozefa Krónera, ktorý sa tu koná každoročne na druhú júlovú nedeľu od roku 1971.

Pomník Jozefa Krónera Bol postavený v roku 2001 pred budovou kultúrneho domu.

Kalvária v osade Jelitov Je známe pútnické mesto. Prístupné je cestou pozdĺž potoka Olešňanka, ktorý tvorí hranicu medzi obcami Staškov a Olešná. V areáli kalvárie je upravený prírodný prameň. Mohutná lipa V obci Staškov je pozoruhodná aj mohutná lipa pri bývalej základnej škole v ústredí obce, ktorá má v prsnej výške obvod 390 cm a je zaujímavo rozvetvená mohutnými konármi.

Turzovka a okolie

Pamätná izba spisovateľa Rudlofa Jašíka Je v budove kultúrneho domu, ktorý nesie jeho meno. Zriadená bola v roku 1979, pri 60. výročí jeho narodenia. Na jeho počesť sa každý rok konajú Jašíkove Kysuce, literárna súťaž mladých prozaikov. Návštevu pamätnej izby je potrebné vopred dohodnúť na tel. č.: 041/435 22 10 – Centrum voľného času Turzovka.

Kostol Nanebovzatia P. Márie Bol postavený v roku 1759 a je pozoruhodný svojím bohatým interiérovým vybavením, najmä krížovou cestou a obrazom Ružencovej Panny Márie, ktorých autorom je J. B. Klemens.

Pútnické miesto Živčáková V blízkosti železničnej zastávky Turzovka – vyšný koniec je začiatok chodníka k miestu údajného zázračného zjavenia Panny Márie na vrchu Živčáková, ktoré sa nachádza na trojmedzí chotárov obcí Vysoká, Korňa a Turzovka.

Socha Drotára s džarkom Socha je dielom Miroslava Cipára, pripomína známu kysuckú tradíciu drotárstva.

Beskydské slávnosti Slávnosti sa konajú každoročné v strede augusta, za účasti súborov Euroregiónu Beskydy. Hlavný program prebieha v prírodnom amfiteátri, ktorý patrí k trom prírodným scénam na Kysuciach.

Korňa

Korňanský ropný prameň Je ukážkou typickej vlastnosti flyšového pásma roponosnosti. Prejavuje sa povrchovým výverom v pramennom jazierku o priemere asi 1,5 m. V roku 1999 sa v blízkosti konali prieskumné vrty, ktoré však nepotvrdili výskyt ropy v množstvách vhodných na priemyslovú ťažbu. Prístup: autobusom, od cesty sa nachádza jazierko asi 300 m.

Pútnické miesto Živčáková Popri ceste sa nachádzajú pútnické zastavenia krížovej cesty.

Klokočov

Klokočovske skálie – je to prírodná rezervácia geologického odkryvu skál v skalnej hrane asi 300 m dlhej a 15-25 m vysokej, s ukážkou guľovitej odlučnosti. Prístup: autobusom po ceste medzi časťami Hrubý Buk a Hlavice, pri osade Jarošovci po vyznačenom chodníku smerom ku skáliu. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Predmetom ochrany je aj nálezisko rebrovky rôznolistej, ktorá je symbolom Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Kornica Geologická lokalita pieskovcov a zlepencov s výskytom guľovitej odlučnosti. Gule sú mierne sploštené. Odkryv sa nachádza v kameňolome. Prísup: autobusom do rovnomennej osady, potom pešo smerom k hranici Slovenska s Českou republikou.

Národná prírodná rezervácia Malý Polom Nachádza sa na moravsko–slovenskom pomedzí v okolí vrcholu Malý Polom (1061 m). Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedľo-bukových smrečín s výskytom skalných hrán zlepencov.

Skalné pereje na riečke Predmieranka Sa nachádzajú na horskom úseku tejto rieky, ktorá sa na dlhom úseku „kĺže“ po odkrytých skalných vrstvách, naukladaných na seba a vytvára tak ojedinelý prírodný jav. Prístup: autobusom do osady Vrch Predmier, odtiaľ potom peši proti prúdu spomenutej riečky. Prehliadka trvá celkom asi 1 hodinu.

Čudácka Pás skalných brál nasledujúcich v rade za sebou v dĺžke cca 150 m. Ukážka rôznej odolnosti pieskovcov a zlepencov voči eróznym procesom. Prístup: nachádza sa na kóte Čudácka (827 m), na hrebeňovej trase z Bieleho Kríža na Konečnú.

Vysoká nad Kysucou

Pamätná izba Eugena Cernana Je umiestnená v budove obecného domu. Otvorená bola v roku 1994, pri návšteve Eugena Cernana rodnej obce starých rodičov z otcovej strany, ktorí sa v roku 1903 vysťahovali do USA. (Z matkinej strany pochádzali starí rodičia Eugena Cernana z okolia Tábora v Českej republike). Eugen Cernan bol veliteľom americkej expedície Apollo 17, ktorá v roku 1972 pristála na Mesiaci. Pred návštevou odporúčame dohodnúť sprístupnenie pamätnej izby na obecnom úrade – tel. č.: 041/436 11 01 alebo 041/436 11 60.

Pomník obetiam Semetešskej tragédie Nachádza sa pri ceste z Turzovky do Veľkého Rovného, pod osadou Semeteš. Pripomína tragédiu z 20. apríla 1945, keď ustupujúci fašistickí vojaci ako pomstu za vybuchnutú mínu postrieľali 21 obyvateľov z tejto osady a viac domov vypálili. Jediným zachráneným bol Štefan Cipár – otec známeho akademického maliara Miroslava Cipára. Š. Cipár zomrel v roku 1992 a dožil sa 90-tich rokov.

Dlhá nad Kysucou

Súbor objektov ľudovej architektúry v osade U Gajdoši Je to chránený súbor objektov ľudovej architektúry v osade U Gajdoši. Zahŕňa obytné a hospodárske objekty s popisnými číslami 51 až 57. Prístup: z konečnej stanice autobusovej linky Turzovka – Dlhá nad Kysucou, odtiaľ asi 10 minút pešo do spomenutej osady.

Makov

Prameň rieky Kysuca Sa nachádza pod vrcholom kopca Hričovec (1062 m), ktorý je prírodnou rezerváciou. Prameň nie je sprístupnený. Kysuca je vytváraná sútokom viacerých prameňov z územia pod Hričovcom v časti zvanej Kysučné. Prístup: z konečnej stanice autobusovej linky Turzovka – Dlhá nad Kysucou, odtiaľ asi 10 minút pešo do spomenutej osady.

Brest hrabolistý Sa nachádza v osade Papajovci v miestnej časti Kopanice. Je to najstarší 400–ročný a najmohutnejší strom, obvod kmeňa je 635 cm, na Kysuciach s vysokou biologickou, vedeckou a estetickou hodnotou.

Pomník partizána Nachádza sa moravsko-slovenskom pomedzí medzi obcami Makov a Veľké Karlovice. Autorom diela je Jozef Malejovský. Pomník bol postavený v roku 1984 na pamiatku partizána brigády J. Žižku, ktorá sa počas SNP prebojovala na Moravu, aby rozšírila protifašistický odboj aj na územie tzv. Protektorátu. Miesto je strediskom každoročných stretnutí odbojárov z oboch častí hranice v období osláv SNP.

Náučný chodník Družba Vedie po hrebeni pohoria Javorník, ktoré je hranicou medzi Slovenskom a Českou republikou. Začína sa pri už spomenutom pamätníku Partizáma a pokračuje smerom na juh až k stredisku Portáš. Upozorňuje na prírodné a historické hodnoty na trase a v okolitých obciach. Po oboch stranách chodníka sú krásne výhľady na okolitú krajinu.

Národná prírodná rezervácia Veľký Javorník Je najstaršou prírodnou rezerváciou na Kysuciach. Vyhlásená bola v roku 1967. Nachádza sa na území obce Makov na svahu Veľkého Javorníka (1071 m). Rezerváciu tvorí jedľobučina s prísmesou smreka, ktorá má pralesovitý vzhľad.

Prírodná rezervácia Hričovec Nachádza sa v katastri obce Makov. Zabezpečuje ochranu prirodzených lesných spoločenstiev v pramennej oblasti rieky Kysuca.

OKRES NÁMESTOVO

Námestovo leží v Oravskej kotline na západnom brehu Oravskej priehrady. Východná časť chotára na okraji jazera je pahorkatina so širokými močaristými úvalinami a plochými chrbtami, na západe vystupuje na členitú Podbeskydskú vrchovinu magurského flyšu.

Severná časť chotára na východných stráňach Piľska patrí k typu vysokohorských hôľnych pohorí. Chotár je zalesnený najmä v západnej časti. Vyše 20% plochy chotára zaberá priehradné jazero. Severovýchodné rameno vodnej nádrže je štátnou ornitologickou rezerváciou.

Zdroj: www.hotesite.sk

Pri vodnej nádrži končí horstvo Oravskej Magury vrcholom Magurka (1112 m). Okolité lesy sú plné lesných plodín. Do chotára siaha štátna prírodná rezervácia Piľsko. (Zdroj: Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky).

Krátka história mesta Mesto Námestovo sa nachádza na severozápadnom Slovensku. Jeho kataster zasahuje do niekoľkých orografických celkov: západnú a severozápadnú časť predstavuje Podbeskydská vrchovina, severnú a východnú časť Oravská kotlina, južnú časť Oravská Magura. Súvislejšie osídľovanie severnej časti Oravy sa uskutočňovalo od polovice 16. storočia, keď nastala zmena vo vlastnícko-právnych pomeroch tohto regiónu. Dovtedy bola Orava i s hradom kráľovským majetkom v užívaní vyšších kráľovských úradníkov. V roku 1556 prevzal Oravu do zálohy od panovníka Fraňo Thurzo, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup. Vtedy prešla na Thurzovskú rodinu aj županská hodnosť. Noví majitelia hradu začali pomerne husto kolonizovať Oravu a zakladať dediny, medzi nimi i Námestovo. V roku l557 vydal oravský župan František Thurzo šoltýsku listinu Ondrejovi Randovi a 11 sedliakom osady Námestovo, zriadenej na valašskom práve. Výhodná poloha na známej obchodnej soľnej ceste do poľských trhových stredísk bola jedným z rozhodujúcich faktorov hospodárskeho rozvoja, ktorý vyústil v 18.stor. do premeny poddanskej dediny, na základe čoho panovníčka Mária Terézia 14. júna 1776 udelila Námestovu trhové privilégiá. V 19. stor. bolo mesto strediskom výroby a obchodu s plátnom a od začiatku 20. stor. aj centrom politického a kultúrneho života hornej Oravy. Na konci druhej svetovej vojny , na Veľkonočný pondelok 2. apríla 1945 bolo mesto zničené a v bojoch zahynulo 64 obyvateľov.Život v Námestove výrazne ovplyvnila výstavba Oravskej priehrady, dokončenej v roku 1953, ktorej vody zaplavili dve tretiny mesta a mnoho obyvateľov sa vysťahovalo na Dolnú zem. Rozmach Námestova v 70. rokoch ovplyvnil rozvoj priemyslu a následná bytová výstavba, ktorá vyústila do súčasnej podoby mesta. Dnes má Námestovo približne 8000 obyvateľov a od roku 1996 je okresným mestom hornej Oravy.

Cestovný ruch Námestovo, ktoré má v súčasnosti viac ako 8100 obyvateľov, je prirodzeným spoločenským ekonomickým a kultúrnym centrom okresu a regiónu. Jeho výhodná poloha na severozápadnom brehu Oravskej priehrady mu dáva predpoklady byť jedným z najdôležitejších turistických stredísk nielen na Orave, ale aj v širšom okolí. Rozvojom priemyslu a najmä výstavbou vodnej nádrže Orava sa mesto rozrástlo a stalo sa strediskom cestovného ruchu. O Námestove sa často hovorí ako o meste mladých, pretože tu okrem troch základných škôl sídli šesť stredných škôl a odborných učilíšť, špeciálna škola internátna a základná umelecká škola. Oravská priehrada na brehu ktorej leží Námestovo má rozlohu 35 km štvorcových a je centrom vodných športov. Začali ju budovať v roku 1940, naplnená bola v roku 1953. Jej vody zatopili 5 obcí a 2/3 Námestova, preto v Námestove nie je historické centrum. Uprostred nádrže na Slanickom ostrove -prírodnej pamiatke o rozlohe 3,5 ha sa vypína skvost bývalej obce Slanica-Slanický rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža postavený v 18. storočí. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia a na ostrove je lapidárium. Dominantou Námestova je rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu postavený v rokoch 1656 -1659 ako evanjelický kostol .Vo vnútri kostola zaujmú oltáre a kazateľnica z 19. storočia a obraz Madony na spôsob ikony z 18. storočia. V oknách kostola sú vitráže od akademického maliara V. Hložníka. V blízkosti kostola stojí barokový kamenný stĺp Panny Márie z roku 1758, drevený kríž z roku 1818 a na miestnom cintoríne zrekonštruovaná hrobka rodiny Murínovcov ,jednej z najbohatších námestovských rodín v 19. storočí. V roku 1998 bolo zrekonštruované Hviezdoslavovo námestie, premiestnená socha P. O. Hviezdoslava a postavená socha biskupa Jána Vojtaššáka. V roku 1999 sa začala plynofikácia mesta - ako posledného okresu na Orave rekonštrukciou kotolne na sídlisku Brehy a napojením na plyn prvých rodinných domov . V tom istom roku sa po osemročnej prestávke začala výstavba nájomných bytov pre sociálne odkázaných spoluobčanov i bytov do osobného vlastníctva. V roku 2001 sa začalo s budovaním priemyselného parku v Námestove, kde na ploche 20 ha vyrastá najväčší elektrotechnický závod na Slovensku PUNCH. Belgickou firmou bude preinvestovaných cca 2,4 miliárd Sk a do roku 2005 tu nájde prácu 2500 pracovníkov. Okrem elektrotechnického priemyslu bude mať v parku svoje zastúpenie odevný, drevársky a potravinársky priemysel a počíta sa i s vybudovaním supermarketu. Mesto žije aj kultúrnym životom. Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia celoslovenského významu: Námestovské divadelné dni, Námestovské hudobné slávnosti, Oravské hudobné leto na Slanickom ostrove umenia, Verím pane a Gorazdovo výtvarné Námestovo. Z regiónu Biela Orava pochádzali také významné osobnosti ako Anton Bernolák-kodifikátor spisovnej slovenčiny, Ignác Grebáč -Orlov - básnik, Milo Urban -spisovateľ, Ján Vojtaššák -biskup a dvadsaťjeden rokov tu tvoril a pôsobil najväčší slovenský básnik -Pavol Országh Hviezdoslav. Námestovo a jeho okolie z roka na rok mení svoj vzhľad a skvalitňujú sa služby pre návštevníkov. Napriek tomu pre nedostatok finančných prostriedkov sa nemôže poskytovanými službami rovnať regiónom, ktorého obyvatelia z cestovného ruchu žijú i keď prírodné danosti nato má. Stredisko cestovného ruchu Oravská priehrada je vyhľadávaným miestom na oddych najmä počas letných dovolenkových a víkendových dní. Oravská priehrada s rozlohou 35 km 2 je najväčšou vodnou plochou na Slovensku. Jej priemerná hĺbka je 15 m. Šport a rekreácia, ubytovacie a stravovacie zariadenia sú sústredené na južnom a juhovýchodnom brehu jazera, okolo hlavnej dopravnej komunikácie. V stredisku Slanická osada je vybudovaná základňa vodných športov. Severovýchodné rameno vodnej nádrže je štátnou ornitologickou rezerváciou. Záujem návštevníkov púta Slanický ostrov umenia uprostred Oravskej priehrady, prístupný loďou. Pri vodnej nádrži končí horstvo Oravskej Magury vrcholom Magurka /1112 m/, lesy ktorej sú plné lesných plodín. Prírodné krásy okolia mesta: Oravská Magura, Oravské Beskydy.

Kultúrne a historické pamiatky: - Rím. kat. kostol z roku 1658 - Slanický kostol z roku 1766 , baroko - zrubový dom z 2. polovice 19. storočia - pomník A. Bernoláka, Slanický ostrov - náhrobok M. Hamuljaka z roku 1870 - pomník P. O. Hviezdoslava , rok 1959 - pamätná tabuľa P. O. Hviezdoslava - stĺp P. Márie - stĺp SV. Floriána - pamätný kríž, pri rim. kat. kostole - pamätná tabuľa padlým - pomník Červenej armády

Možnosti letnej turistiky: - pešia turistika: Námestovo - Vavrečka - Lokca- Breza- Beňadovo - Dúľov- Mutné - Or. Veselé- Or. Jasenica- Námestovo / 50 km/ - Zimná turistika: Námestovo- Laz, POMA H 60 dĺžka 450 m, výškový rozdiel 88m, kapacita 855 os./ hod.

Významné osobnosti: V Námestove sa narodilo alebo pôsobilo viacero významných národných osobností napr. Básnici Augustín Način-Borin, Ignác Grebáč-Orlov, prekladateľ Ján Miklošica, herec Karol Murín a najväčší slovenský básnik Pavol Orzságh Hviezdoslav, ktorý tu pôsobil dvadsať rokov svojho života. Na Námestovskom cintoríne je pochovaný Martin Hamuljak. Zo zatopenej osady Slanica pochádza Anton Bernolák prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny.

Remeslá v meste: drevorezba- Ľubomír Orság, keramika- Soňa Jankuliaková, umelecké drotárstvo- Štefan Smržík, kresomaľba - Slavomír Slivka, Janka Peštová- Sýkorová, umelecká fotografia- Jaromír Sýkora, kraslice , medovníky- Viera

Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v okrese Námestovo 2010

Zdroj: http://px-web.statistics.sk

Počet ubytovacích zariadení v okrese Námestovo 2010

Zdroj: http://px-web.statistics.sk

Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v okrese Námestovo 2010

Zdroj: http://px-web.statistics.sk

Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach v okrese Námestovo 2010

Zdroj: http://px-web.statistics.sk Turistika Jazero Oravskej priehrady a okolitá príroda dáva predpoklad širokého športového vyžitia. Sú tu možnosti relaxačných športov, rybolovu, plávania, surfingu, jachtingu, turistiky, prechádzok, poľovačiek, zberu lesných plodín. Na Nábreží v Námestove vyrastajú nové zariadenia cestovného ruchu s bohatou ponukou nie len ubytovacích a reštauračných služieb, ale aj množstvom aktivít na vyžitie návštevníkov v prípade nepriaznivého počasia. Počas letnej turistickej sezóny sa v Námestove a na Oravskej priehrade organizuje množstvo kultúrnych podujatí celoslovenského charakteru, ako sú napr. koncerty vážnej a populárnej hudby, gospelový festival „Verím pane“, v oblasti športu dokonca medzinárodného charakteru – Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta v rýchlych motorových člnoch.

Slávni rodáci Z regiónu pochádza množstvo významných osobností, ako sú Anton Bernolák – prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, Ján Vojtaššák – katolícky biskup, Milo Urban, Martin Hamuliak – spisovatelia, najplodnejšie obdobie života (takmer 21 rokov) tu pôsobil a tvoril najväčší Slovenský básnik P. O. Hviezdoslav. (Zdroj: www.namestovo.sk)

Demografia

Obyvateľstvo okresu Námestovo je sústredené do 24 sídel s celkovým počtom 59 379 trvale žijúcich obyvateľov (stav k 31.12.2009). Hustota obyvateľstva je 86 obyvateľov na km2. Okres Tvrdošín má 15 sídiel s celkovým počtom 35 966 obyvateľov a hustotou obyvateľstva 75 obyvateľov na km2. Skladba obyvateľstva podľa pohlavia je vyrovnaná. Z národnostného hľadiska je územie okresov pomerne homogénne. Podiel národnostných skupín z celkového počtu je len okolo 0,6%, pričom medzi početne najsilnejšie patrí česká a poľská menšina.

Veková štruktúra obyvateľstva je nasledovná: Veková štruktúra obyvateľstva (stav k 31.12.2008) Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek Okres Námestovo 23,78 % 68,69 % 7,53 % Okres Tvrdošín 19,39 % 71,53 % 9,08 % Slovensko 15,45 % 72,46 % 12,09 %

Charakteristickým znakom demografického vývoja oboch okresov je priaznivý populačný index obyvateľstva v porovnaní s ostatným územím Slovenska. I keď v posledných rokoch sa aj tu prejavujú tendencie znižovania prirodzeného prírastku. (Zdroj: ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY V NÁMESTOVE).

Etnické zloženie obyvateľstva

Slováci 98,65 %

Česi 0,52 %

Maďari 0,06 % Rómovia 0,06 %

Rusíni 0,02 %

Ukrajinci 0,01 % a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

Rímski katolíci 92,12 %

Bez vyznania 4,95 %

Evanjelici a.v. 0,84 %

Grécki katolíci 0,21 %

Pravoslávni 0,01 % a iní

Údaje sú zo dňa 31.12.2008 (Zdroj: www.namestovo-inak.sk)

Ekonomický potenciál regiónu a jeho absorbčná schopnosť Rozvoj pracovných príležitostí a vývoj situácie na trhu práce v regióne je prepojený s výkonnosťou slovenského hospodárstva. Pre hospodársky potenciál regiónu je charakteristická jeho priemyselno - poľnohospodárska základňa. V okrese Námestovo bolo k 31.12.2009 registrovaných 6 302 fyzických a 773 právnických osôb. Z uvedeného počtu bolo 464 (60%) podnikov zameraných na tvorbu zisku a 309 (40%) neziskových inštitúcií. V okrese Tvrdošín bolo 3 229 fyzických osôb a 636 právnických subjektov, z toho podniky zamerané na tvorbu zisku v počte 395 (62%) a neziskové inštitúcie v počte 241 (38%). medziročnom porovnaní v roku 2009 klesol počet fyzických osôb a naopak vzrástol počet právnických subjektov a neziskových inštitúcií. Strategickými zamestnávateľmi okresu Námestovo v roku 2009 boli nasledovní zamestnávatelia: JOHNSON CONTROLS, s.r.o., Námestovo (výroba automobilových interiérov) COOP Jednota Námestovo, SD (obchodná činnosť) ZTS Strojárne, a.s. Námestovo (strojárenská výroba) AVEX PRODUCTION, s.r.o., D.Kubín, prevádzka Or.Lesná (elektrotechnická výroba) MBM-STAV, s.r.o., Námestovo (stavebníctvo) MAKYTA Púchov, a.s., prevádzka Námestovo (výroba dámskej konfekcie) okrese Tvrdošín nosným odvetvím priemyslu sa stal elektrotechnický priemysel. Najväčší počet zamestnancov v roku 2009 zamestnávali nasledovní zamestnávatelia: PANASONIC ELECTRONIC DEVICES SLOVAKIA, Trstená (elektrotechnická výroba) Hornooravská nemocnica s poliklinikou, Trstená (zdravotníctvo) COOP Jednota Trstená, SD (obchodná činnosť) TEMPO KONDELA, Tvrdošín (obchodná činnosť) XPS SLOVAKIA, s.r.o., Nižná (recyklácia tonerov) PADERTEG SLOVAKIA, s.r.o., Tvrdošín (výroba káblov) VIDOX, a.s., Nižná (výroba káblových zväzkov) Strategické podniky sú sústredené do niekoľkých miest a obcí: Námestovo, Tvrdošín, Trstená a Nižná. Podľa zaradenia podnikov do štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE rev.2 v okrese Námestovo prevažujú podniky v kategórii veľkoobchod, maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov (28% podnikov), stavebníctvo (22% podnikov) a priemyselná výroba (16 % podnikov). V okrese Tvrdošín majú prevahu podniky v kategórii veľkoobchod, maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov (35% podnikov), a priemyselná výroba (19 % podnikov). Živnostníci v roku 2009 podnikali prevažne v oblasti stavebníctva - v okrese Námestovo až 48%, v okrese Tvrdošín 32% všetkých živnostníkov. Ďalšími zaujímavými oblasťami pre podnikateľov - fyzické osoby boli: priemyselná výroba (viac v okrese Námestovo) a podnikanie v oblasti obchodu, ubytovacích a stravovacích služieb (viac v okrese Tvrdošín). Na základe tzv. absorbčnej schopnosti (vyčíslením rozdielu medzi podnikateľskou aktivitou a mierou nezamestnanosti) možno konštatovať, že okresy patria medzi podnikateľsky úspešné okresy, ktoré dokázali využiť podnikanie pre eliminovanie nezamestnanosti. (Zdroj: ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY V NÁMESTOVE).

Technická infraštruktúra Geografická poloha tak okresu Námestovo ako aj okresu Tvrdošín vyvoláva potrebu prepojenia dopravnej infraštruktúry na celoslovenskú sieť a postupne na európsku sieť v plnom rozsahu a kvalite, ktorá umožní zabezpečovať dopravnú činnosť na vysokej úrovni (rozvoj priemyslu, obchodu, cestovného ruchu). Dopravná dostupnosť je kľúčovým problémom rozvoja oboch okresov. Aj napriek tomu, že sa v okrese Námestovo otvorili hraničné prechody s Poľskom, chýba tu cesta medzinárodného významu. Okres je prepojený na medzinárodný cestný ťah cestami II/520 (Námestovo-Tvrdošín) a I/78 (Oravská Polhora-Námestovo-Oravský Podzámok), ktoré sa napájajú na cestu I/59 vedúcu k hraničnému prechodu s Poľskom v Trstenej. V dopravnom koridore Sever - juh prechádza okresom Námestovo cesta I/78, ktorá zabezpečuje prepojenie z cesty I/59 (Oravský Podzámok) k HP s Poľskom v Or. Polhore. roku 2008 pribudlo nové cestné spojenie Oravy a Kysúc, čo podstatne skrátilo časové spojenie s krajským mestom. Nová cestná komunikácia II/520 spája obce Oravská Lesná a Nová Bystrica. Táto cesta znamená nielen skrátenie, ale aj hospodársky a sociálny impulz a bude aj vyhľadávanou turistickou atrakciou. Vytvára priestor na ďalší rozvoj a podporu cestovného ruchu, malého a stredného podnikania Okres Námestovo je špecifický aj tým, že prístup do oblasti je možný len autobusmi a motorovými vozidlami. No aj napriek súčasným obmedzeniam, má okres autobusové spojenie so všetkými kútmi Slovenska. Vodná doprava je na území okresov zaznamenávaná len ako služba v súvislosti s ponukou cestovného ruchu na Oravskej priehrade. Práve nevyhovujúca dopravná prístupnosť a zlá kvalita cestnej a železničnej siete, neexistujúci spôsob inej dopravy (letecká a iné) sú rizikovými faktormi pri rozvoji priemyslu ale aj iných podnikateľských aktivít. Úroveň služieb obyvateľstvu Služby obyvateľstvu úzko súvisia s rozvojom cestovného ruchu v regióne. Postupne sa ich úroveň zvyšuje spolu so zvyšujúcimi sa nárokmi turistov. oblasti cestovného ruchu v regióne pôsobí sieť stravovacích a ubytovacích zariadení, cestovných kancelárií a informačných centier, ktorých počet do roku 2008 rástol. V poslednom období sa vybudoval väčší počet hotelov a penziónov, ktoré svojim moderným vybavením poskytujú vysokú úroveň služieb cestovného ruchu. Mnohé z nich však v dôsledku globálnej hospodárskej krízy v minulom roku zaznamenali veľmi nízky záujem o poskytnutie ponúkaných služieb v oblasti cestovného ruchu a turizmu, čo výraznejšie pocítil hlavne región okresu Tvrdošín. (Zdroj: ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY V NÁMESTOVE).

Prognóza vývoja obyvateľstva

Námestovo, 2010

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2309 2227 4536 5-9 2122 2082 4204 10-14 2445 2448 4893 15-19 2973 2827 5800 20-24 2781 2698 5479 25-29 2574 2532 5106 30-34 2599 2443 5042 35-39 2391 2228 4619 40-44 2001 1810 3811 45-49 1841 1652 3493 50-54 1675 1488 3163 55-59 1473 1466 2939 60-64 958 1116 2074 65-69 664 915 1579 70-74 428 707 1135 75-79 316 639 955 80-84 206 471 677 85-89 70 233 303 90-94 12 55 67 95-99 3 14 17 100+ 1 3 4 Spolu 29842 30054 59896

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 6876 6757 13633 15-44 15319 14538 29857 45-64 5947 5722 11669 65+ 1700 3037 4737 Spolu 29842 30054 59896

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 948 Zomrelí 397 Prirodzený prírastok (- úbytok) 551 Migračný prírastok -95 Celkový prírastok (- úbytok) 456 Úhrnná plodnosť 1,845 Stredná dĺžka života pri narodení - M 69,93 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 79,75 Index starnutia 34,75 Priemerný vek 32,56 Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Námestovo, 2011

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2349 2268 4617 5-9 2123 2065 4188 10-14 2425 2383 4808 15-19 2782 2748 5530 20-24 2850 2772 5622 25-29 2610 2519 5129 30-34 2545 2491 5036 35-39 2483 2306 4789 40-44 2052 1841 3893 45-49 1867 1700 3567 50-54 1690 1488 3178 55-59 1473 1477 2950 60-64 1071 1199 2270 65-69 654 897 1551 70-74 454 732 1186 75-79 314 634 948 80-84 200 477 677 85-89 72 243 315 90-94 17 67 84 95-99 3 13 16 100+ 1 3 4 Spolu 30035 30323 60358

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 6897 6716 13613 15-44 15322 14677 29999 45-64 6101 5864 11965 65+ 1715 3066 4781 Spolu 30035 30323 60358

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 965 Zomrelí 408 Prirodzený prírastok (- úbytok) 557 Migračný prírastok -95 Celkový prírastok (- úbytok) 462 Úhrnná plodnosť 1,858 Stredná dĺžka života pri narodení - M 70,20 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 79,72 Index starnutia 35,12 Priemerný vek 32,79 Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Námestovo, 2012

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2388 2306 4694 5-9 2164 2107 4271 10-14 2359 2283 4642 15-19 2647 2643 5290 20-24 2913 2876 5789 25-29 2629 2511 5140 30-34 2535 2475 5010 35-39 2534 2368 4902 40-44 2097 1912 4009 45-49 1912 1715 3627 50-54 1651 1516 3167 55-59 1511 1516 3027 60-64 1132 1240 2372 65-69 679 937 1616 70-74 482 753 1235 75-79 310 609 919 80-84 188 494 682 85-89 77 250 327 90-94 18 76 94 95-99 3 11 14 100+ 1 3 4 Spolu 30230 30601 60831

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 6911 6696 13607 15-44 15355 14785 30140 45-64 6206 5987 12193 65+ 1758 3133 4891 Spolu 30230 30601 60831

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 980 Zomrelí 412 Prirodzený prírastok (- úbytok) 568 Migračný prírastok -95 Celkový prírastok (- úbytok) 473 Úhrnná plodnosť 1,869 Stredná dĺžka života pri narodení - M 70,17 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 79,85 Index starnutia 35,94 Priemerný vek 33,00 Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Námestovo, 2013

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2426 2338 4764 5-9 2201 2149 4350 10-14 2221 2217 4438 15-19 2554 2529 5083 20-24 3008 2882 5890 25-29 2675 2587 5262 30-34 2495 2480 4975 35-39 2557 2397 4954 40-44 2156 2044 4200 45-49 1906 1704 3610 50-54 1691 1548 3239 55-59 1549 1506 3055 60-64 1168 1299 2467 65-69 744 955 1699 70-74 470 782 1252 75-79 311 606 917 80-84 193 501 694 85-89 81 263 344 90-94 17 84 101 95-99 3 8 11 100+ 1 3 4 Spolu 30427 30882 61309

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 6848 6704 13552 15-44 15445 14919 30364 45-64 6314 6057 12371 65+ 1820 3202 5022 Spolu 30427 30882 61309

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 992 Zomrelí 419 Prirodzený prírastok (- úbytok) 573 Migračný prírastok -95 Celkový prírastok (- úbytok) 478 Úhrnná plodnosť 1,877 Stredná dĺžka života pri narodení - M 70,28 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 80,34 Index starnutia 37,06 Priemerný vek 33,21 Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Námestovo, 2014

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2463 2369 4832 5-9 2241 2188 4429 10-14 2145 2155 4300 15-19 2493 2474 4967 20-24 3002 2874 5876 25-29 2707 2608 5315 30-34 2491 2474 4965 35-39 2536 2421 4957 40-44 2262 2137 4399 45-49 1922 1765 3687 50-54 1701 1563 3264 55-59 1558 1483 3041 60-64 1251 1356 2607 65-69 760 1009 1769 70-74 505 811 1316 75-79 311 608 919 80-84 182 490 672 85-89 88 280 368 90-94 17 89 106 95-99 4 9 13 100+ 1 3 4 Spolu 30640 31166 61806

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

Živonarodení 1004 Zomrelí 415 Prirodzený prírastok (- úbytok) 589 Migračný prírastok -92 Celkový prírastok (- úbytok) 497 Úhrnná plodnosť 1,890 Stredná dĺžka života pri narodení - M 70,97 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 80,17 Index starnutia 38,10 Priemerný vek 33,42 Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Námestovo, 2015

VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-4 2499 2401 4900 5-9 2280 2227 4507 10-14 2105 2082 4187 15-19 2425 2443 4868 20-24 2945 2827 5772 25-29 2742 2683 5425 30-34 2509 2507 5016 35-39 2539 2418 4957 40-44 2334 2211 4545 45-49 1928 1777 3705 50-54 1743 1619 3362 55-59 1549 1457 3006 60-64 1320 1417 2737 65-69 813 1059 1872 70-74 526 841 1367 75-79 304 608 912 80-84 185 484 669 85-89 88 290 378 90-94 17 93 110 95-99 5 14 19 100+ 1 3 4 Spolu 30857 31461 62318

HLAVNÉ VEKOVÉ SKUPINY VEK MUŽI ŽENY SPOLU 0-14 6884 6710 13594 15-44 15494 15089 30583 45-64 6540 6270 12810 65+ 1939 3392 5331 Spolu 30857 31461 62318

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY Živonarodení 1016 Zomrelí 413 Prirodzený prírastok (- úbytok) 603 Migračný prírastok -91 Celkový prírastok (- úbytok) 512 Úhrnná plodnosť 1,907 Stredná dĺžka života pri narodení - M 71,17 Stredná dĺžka života pri narodení - Ž 80,48 Index starnutia 39,22 Priemerný vek 33,63 Zdroj: Výskumné demografické centrum, www.infostat.sk, 2011

Pamiatky a turistické atrakcie v Námestove a okolí

Oravský hrad

Oravský zámok je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá pochádza z polovice 13. storočia a je skutočne impozantnou dominantou Oravy. Bol postavený na 112 m vysokom brale nad riekou Orava ako strategický strážny bod na uhorsko-poľskej ceste. Na Oravskom hrade vládol čulý život v stredoveku, ale najväčší rozmach dosiahol za čias, keď majiteľmi hradu bola rodina Thurzovcov. V roku 1800 hrad vyhorel.

Ostrov umenia V prekrásnej prírodnej scenérii Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady sú lokalizované stále expozície ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie.

Hviezdoslavova horáreň na Slanej vode Hviezdoslavova hájovňa predstavuje expozíciu diela najvýznamnejšieho básnika Oravy - P. O. Hviezdoslava - lyricko-epickú skladbu Hájnikova žena. Celá expozícia i budova hájovne je zasadená uprostred krásnej prírody okolitej krajiny v podhorí Babej hory

Babia hora

Nachádza sa v CHKO Horná Orava a v Babiogorskom Parku Narodowom na poľskej strane. Je najvyšším vrchom Beskýd. Jej masív má tvar písmena „V“ a pozostáva z vrcholov Malej Babej hory, Babej hory (Diablak), ktorými prechádza poľsko-slovenská hranica a považuje sa za najsevernejší bod Slovenska. (Zdroj, foto aj text: www.namestovo.sk)

Tradícia turistiky v Námestove Začiatok novodobej organizovanej turistiky v Námestove súvisia so vznikom závodu Tesla, do ktorého prišlo pracovať niekoľko nadšencov s mimoriadnym vzťahom k prírode. V spolupráci s Ľ. Jankuliakom 6.januára 1973 založil najskôr krúžok turistov a následne turistický odbor pri TJ Slavoj Námestovo. Organizovali kolektívne výstupy na Babiu horu, Plisko, Roháčske končiare, Malú Fatru a inde. Neskôr sa zamerali aj na lyžiarsku turistiku a vodnú turistiku. Navštevovali pohoria aj v Rumunsku, Bulharsku, Juhoslávii ( dnešné Chorvátsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina ) a Poľsku. Pravidelne s OV ČSTV boli organizované hlavne výstupy na Babiu horu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch odbor turistiky evidoval v priemere 100 členov. Činnosť bola dotovaná OV ČSTV v Dolnom Kubíne. (Zdroj: www.namestovo-inak.sk)

Stratégia rozvoja turistiky v regiónoch Kysuce a Námestovo

ANALÝZA SWOT

Analýza SWOT je základným nástrojom na vyhodnotenie súčasného stavu z hľadiska silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození. Súčasne naznačuje možné alternatívy budúceho vývoja, možnosti na ich využitie a prípadné riešenie. Všeobecným cieľom analýzy je jasná predstava aké sú silné stránky analyzovaného regiónu, na ktorých základe bude možné stavať pri ďalšom rozvoji regiónu v spojení s novými príležitosťami, ako i identifikácia slabých stránok a možných rizík, ktoré je potrebné brať do úvahy pri realizácii aktivít orientovaných na rozvoj regiónu.

CESTOVNÝ RUCH A PRÍLEŽITOSTI NA TURISTIKU V REGIÓNE

SILNÉ STRÁNKY PRÍLEŽITOSTI Dobré klimatické podmienky najmä na Podpora rozvoja vidieka zo strany štátu a pešiu turistiku a zimnú rekreáciu a šport EU; racionálne uplatnenie vládnych (vysoký počet zimných rekreačných programov stredísk, ubytovacích zariadení a turistických trás) Výstavba/Rekonštrukcia zariadení v prírodnom prostredí, napr. pre rozvoj Čistota životného prostredia v regióne cestovného ruchu a rekreačné aktivity (predovšetkým ovzdušie, lesy, pôda) Zhodnotenie nevyužitého kultúrneho a Výhodná geografická poloha prírodného potenciálu

Vysoká rekreačná hodnota kultúrneho a Obnova kultúrneho potenciálu regiónu prírodného prostredia regiónu; prírodný potenciál Zakladanie eko-fariem poskytujúcich sezónne pobyty, Typ krajiny, ktorý je atraktívny pre letný aj rozvoj produktov agroturistiky zimný pobyt s akcentáciou na pešiu turistiku a zimnú rekreáciu a šport Rozširovanie siete chránených území

Množstvo a rôznorodosť turistických Zvyšovanie úrovne kvality služieb atraktivít na malom priestore, resp. cestovného ruchu ich vysoká hustota Vytvorenie združení na podporu Bohaté zastúpenie vody a pohorí pre regionálneho rozvoja rekreáciu Vytvorení nových informačných stredísk Existujúci fond kultúrnych historických pamiatok Orientácia na zahraničnú klientelu (Česká republika, no najmä Poľsko) Relatívny dostatok ubytovacích a stravovacích zariadení (možnosť Napojenie na existujúce destinácie ubytovania aj v súkromných privátoch cestovného ruchu v moravsko-sliezskom či početných penziónoch) a poľskom regióne, cezhraničná spolupráca

Bohatosť a zachovalosť tradícii v regióne Rozvoj konferenčného/kongresového cestovného ruchu Možnosti kultúrneho a športového vyžitia Nové produkty „zeleného" cestovného ruchu, ako sú napríklad vychádzkové trasy, Existencia umeleckých súborov cyklotrasy, náučné chodníky a pod.

Prevažná časť priemyselnej výroby nezasahuje do prírodnej scenérie ani do obytných zón

Existencia informačného centra v Čadci

SLABÉ STRÁNKY OHROZENIA Absencia výraznej turistickej atrakcie (typu Rastúca konkurencia na svetovom napr. Vysoké Tatry a pod.), ktorá by i domácom trhu dokázala pritiahnuť do regiónu širšie a masovejšie spektrum návštevníkov, klientov Rýchly rast cien služieb cestovného ruchu v SR a strata konkurenčnej výhody (jedného z Nedostatočné vybavenie a nízka úroveň hlavných motívov cestovania do SR) pri poskytovaných služieb v rámci letnej nízkej úrovni služieb turistiky Absencia kooperácie medzi podnikateľmi Nerovnomerne rozložená kapacitná navzájom dispozícia ubytovacích zariadení na úrovni stredne náročného klienta Klimatické podmienky (veľa dní s chladnejším počasím) – kontraindikácia Nedostatočne zreteľná propagácia pre rozvoj letnej turistiky a rekreácie, kultúrnych pamiatok a podujatí v regióne napríklad vybudovanie aquaparku a pod.

Niektoré kultúrne pamiatky Nedostatok financií na zlepšovanie stavu životného prostredia a udržiavanie Nedostatočná frekvencia výrazných turistických chodníkov/lokalít kultúrnych podujatí v regióne Ľahostajnosť o prírodný fond

Slabá prepojenosť tradícii a kultúrnych Nedostatok investičného kapitálu a podujatí vlastných Zdrojov

Pomalé zavádzanie moderných informačných systémov

Ľudské zdroje, infraštruktúra

SILNÉ STRÁNKY PRÍLEŽITOSTI Bohatý potenciál formálneho vzdelania Vstup nových investorov na trh práce obyvateľstva – prítomnosť stredných škôl v regióne a filiálok vysokých škôl Väzba na trhy EU

Dostatočná kapacita vodných zdrojov Podpora rozvoja cezhraničnej spolupráce s a lesných plôch Českou republikou a poľskom

Dlhodobá tradícia v činnostiach Reštrukturalizácia (stredoškolského) priemyselných odvetví (priemyselné závody vzdelávania na potreby trhu práce v KNM, blízkosť priemyselného centra Žilina) Modernizácia a výstavba technickej infraštruktúry Vysoký podiel malého a stredného podnikania, dobrá diverzifikácia ekonomiky Využívanie alternatívnych zdrojov energií

Významné tranzitné funkcie v Kúpna sila návštevníkov regiónu - cudzincov medzinárodnej doprave a strategická poloha územia (železničná doprava), Zlepšenie podnikateľského prostredia pre prechod do Poľska rozvoj malého a stredného podnikania

Potencionálne vhodné podmienky pre Dôraz na spoločné dejiny, kultúru, jazykovú rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblastiach blízkosť spolupráca subjektov vo výmene cestovného ruchu turistov

Zachovaný prírodný potenciál, flóra, fauna, Ponuka zdravého prostredia s vysokým scenéria krajiny, temer žiadne prírodné stupňom ochrany prírody a krajiny, katastrofy sústredenosť najrôznejších prírodných hodnôt na relatívne malom území Hustota cestnej a železničnej siete (okrem diaľnic) a siete liniek verejných dopravcov Aktívny pobyt turistu v prírodnom (SAD, ŽSR) prostredí, horská turistika, možnosť prispôsobiť charakter navštívenej krajiny Priaznivá cenová úroveň pre zahraničných podľa náročnosti cieľových skupín návštevníkov

SLABÉ STRÁNKY OHROZENIA Vysoké percento ľudí v poproduktívnom Migrácia mladých a vzdelaných ľudí za veku; nepriaznivý demografický vývoj prácou do zahraničia

Dlhodobá nezamestnanosť nad 12 So vstupom obchodných reťazcov na tunajší mesiacov trh sú zhoršené podmienky pre rozvoj malého podnikania Nízky stupeň vzdelania u nezamestnaných Stále sa znižujúca miera nezamestnanosti, Neuspokojivý technický stav časti resp. nízke percento nezamestnaných s dopravnej (najmä cestnej) infraštruktúry, predošlými skúsenosťami v oblasti hlavne lokálneho charakteru poľnohospodárstva a cestovného ruchu

Absentujúci výrazný turistický imidž, slabá Negatívne účinky dopravy na životné znalosť Slovenska zo strany zahraničných prostredie touroperátorov

Takmer neznáma cieľová krajina pre zahraničných návštevníkov

Nedostatočná starostlivosť o kultúrno- historické pamiatky, nedostatočne zabezpečená prístupnosť sakrálnych pamiatok

Nerovnomerná úroveň poskytovaných služieb, ktoré nedosahujú európsky štandard

Nedostatok komplexných turistických produktov

MOŽNOSTI VYUŽIZIA POTENCIÁLU ALTERNATÍVY ODSTRÁNENIA PROBLÉMOV A NEDOSTATKOV Kladenie dôrazu na spoločné dejiny, Spracovanie novej koncepcie propagácie kultúru, jazykovú blízkosť spolupráca regiónu Kysuce a Námestovo s subjektov vo výmene turistov výraznejšou účasťou štátu, zbieranie a vyhodnocovanie očakávaní zahraničných Zimné športy, letná turistika, ponuka turistov od návštevy regiónov zdravého prírodného prostredia, jedinečné klimatické kúpele na liečenie Príprava nových produktov a balíčkov chorôb dýchacích ciest služieb na predĺženie pobytov, trhové správanie subjektov cestovného ruchu Tvorba nových atraktivít a programov, ich využitie v marketingovej komunikácii Propagácia nových atrakcií, pružnejšia a rovnomerný rozptyl na celom území cenová politika, marketing cielený na určité segmenty zákazníkov Aktívny pobyt turistu v prírodnom prostredí, horská turistika, možnosť Finančná podpora tvorby podmienok na prispôsobiť charakter navštívenej krajiny ponuku stále žiadanejších foriem podľa náročnosti cieľových skupín cestovného ruchu (budovanie cyklo- turistických trás, prímestských Rastúca ponuka ubytovacej kapacity rekreačných zón pre domáce zatriedenej podľa medzinárodných obyvateľstvo a pod.) kritérií a štandardov Systematická príprava koncepčných a Zlaďovanie študijných plánov odborných rozvojových dokumentov zameraných na škôl s potrebami praxe, rekvalifikácia a stratégiu rozvoja cestovného ruchu v zvyšovanie motivácie na zmenu prístupu obciach, regiónoch Kysuce a Námestovo i k práci v službách v celoslovenskom rozsahu

Možnosť stať sa dovolenkovou krajinou Podpora profesionálneho rozvoja pre početné stredné príjmové kategórie ľudského potenciálu pomocou susedných, ale aj vzdialenejších krajín plánovacích, riadiacich a kontrolných nástrojov, intenzívnejšie zapojenie VÚC Koncentrácia na ich trvalú obnovu a a miestnych samospráv do riadenia údržbu za podpory európskych fondov a cestovného ruchu ich prebudovanie na účely využitia v cestovnom ruchu V spolupráci s profesijnými zväzmi a zamestnávateľmi hľadanie riešení na Podpora rozvoja domáceho cestovného zatraktívnenie profesií ruchu, iniciovanie ďalších investícií pre strategických partnerov z domova i zo Implementácia skúseností krajín EÚ s zahraničia rozvinutým cestovným ruchom v oblasti budovania potenciálu cestovného ruchu Silný aktívny destinačný manažment, v regiónoch Kysuce a Námestovo diferencovanie produktu podľa potrieb a očakávaní cieľových skupín, cielený Vytváranie nových pracovných marketing zameraný na stredné vrstvy príležitostí, zachovanie ľudových zvykov, klientov folklóru, remesiel

Pomerne ľahká dostupnosť najmä pre Zastavenie odlevu mladých ľudí z susedné vysielajúce krajiny, využitie aj vidieka, využívanie vidieckych usadlostí pre krátkodobý a víkendový cestovný ne rekreáciu ruch Prispôsobovanie sa novým trendom a požiadavkám trhu