SWOT ANALÝZA Projekt: „Turistickí partneri v Beskydoch“ Číslo: WTSL.02.01.00-24-028/08 Okres Čadca Okres Námestovo Občianske združenie SPOLOK CECHOV KYSÚC © 2011 Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom v rámci programu cezhraničnej spolupráce Poľsko- Slovenská republika 2007-2013 OKRES ČADCA KYSUCE – Demografické údaje Kysuce sú región na severozápade Slovenska. Na západe hraničia s Českom a na severe s Poľskom. Kraj sa nazýva podľa rieky Kysuca. Pohoria lemujú toky riek a ohraničujú tento kraj. Zo západu sú to Javorníky s najvyšším vrcholom Veľký Javorník (1 071 m n. m.), na severe Moravsko-sliezske Beskydy s najvyšším vrchom Veľkým Polomom (1 067 m n. m.). Z východu sú to Kysucké Beskydy s najvyšším vrcholom - symbolom Kysúc - Veľkou Račou vysokou 1 236 m n. m.. Časť južného územia pokrýva Kysucká vrchovina s najznámejším vrcholom Ľadonhora (999 m n. m.). Zdroj: http://cestovnyatlas.sk Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto Kysucké Nové Mesto, ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky Kysuca. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez Jablunkovský priesmyk do Tešína. Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodenného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu. Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu. Výhodou Kysúc je i blízkosť koridoru Košice – Žilina - Bratislava a Žilina - Ostrava. (Zdroj: Wikipédia, Slobodná encyklopédia, 2011). Región Kysuce tvoria okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto. OKRES ČADCA Okres Čadca tvoria obce: Čierne, Dlhá nad Kysucou, Dunajov, Klokočov , Klubina, Korňa, Makov, Nová Bystrica, Olešná, Oščadnica, Podvysoká, Radôstka, Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov, Svrčinovec, Vysoká nad Kysucou, Zákopčie, Zborov nad Bystricou a dve mestá: Turzovka a Krásno nad Kysucou. Zdroj: http://www.hotelsite.sk Územie okresu Čadca, ktoré má rozlohu 761 km2, je členité. Nachádza sa vo flyšových pohoriach Vonkajších Karpát, ktorými sú: Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, Moravskosliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie, Kysucká vrchovina a Javorníky. Najvyšším bodom okresu je Veľká Rača v Kysuckých Beskydách (1236 m n. m.), najnižším bodom je výtok Kysuce v katastri obce Dunajov (373 m n. m.). Lesy pokrývajú 58 % územia. Geologická stavba územia je jednotvárna. Predstavujú ju mocné súvrstvia paleogénnych pieskovcov a ílovcov, ktoré v Moravskosliezskych Beskydách vystriedali vrchnokriedové pieskovcovo-zlepencové súvrstvia s tmavými ílovcami. Najvyššie chrbty sú budované odolnejším flyšom v pieskovcovom vývoji, na mieste menej odolného ílovcového flyša vyhĺbili rieky zníženiny. Nižšie časti okresu patria do miernej teplej, vyššie do chladnej klimatickej oblasti. Najväčšia rieka okresu je Kysuca, najväčší jej prítok je Bystrica, ktorá priteká z ľavej strany. Menšie prítoky sú Predmieranka a Černianka. Kysuca pramení v Javorníkoch pod Hričovcom v nadmorskej výške 680 metrov. Tvorí základňu riečnej siete, ktorá má charakteristické vejárovité usporiadanie. Priemerný prietok rieky Kysuce v Kysuckom Novom Meste je 16 m3. s. -1 Priemerný prietok Bystrice v Zborove nad Bystricou je 4,8 m3.s-1. Na Bystrici bola vybudovaná vodárenská nádrž Nová Bystrica. Celé územie okresu pokrývajú hnedé lesné pôdy kambizeme, len na širších nivách sa vyskytujú nivné pôdy fluvizeme. Väčšina územia okresu je zalesnená smrekovými lesmi, menej je bučín, miestami sa vyskytuje aj jedľa a borovica. Doliny a miernejšie stráne sú odlesnené a premenené na poľnohosp. pôdu, v ktorej prevažujú trávnaté porasty. Vzácne rastliny sa vyskytujú najmä v chránenej krajinnej oblasti Kysuce: nevädza horská mäkká, prilbica tuhá, timotejka alpínska, prilbica žltá, šafran karpatský, rosička okrúhlolistá. Zo živočíchov prevládajú zástupcovia spoločenstiev ihličnatého a listnatého lesa: jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, líška hrdzavá, kuna lesná a kuna skalná. Je tu severozápadná hranica rozšírenia chránených druhov šeliem ako je medveď hnedý, rys ostrovid a v zime vlk dravý. Vyskytol sa tu i los mokraďový, ktorý sem prešiel z Poľska. V okrese Čadca je 1 veľkoplošné chránené územie - Chránená krajinná oblasť Kysuce. Táto chránená krajinná oblasť (1984) územne nadväzuje na chránenú krajinnú oblasť Beskydy (1973) na moravskej strane. Celková rozloha je 65462 ha, na Kysuciach sa rozprestiera jej podstatná časť a územne zasahuje do katastrov obcí: Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Nová Bystrica, Radôstka, Raková, Olešná, Klokočov, Korňa, Turzovka, Vysoká nad Kysucou, Makov, Staškov, Lutiše, Horná Tižina, Terchová a Zázrivá, pričom posledné 4 obce patria okresom Žilina a Dolný Kubín. Časťami svojich katastrov však spádovo zasahujú na Kysuce. Chránená krajinná oblasť sa člení na dve samostatné časti-západná je tvorená Javorníkmi, Turzovskou vrchovinou a Moravskosliezkymi Beskydami a východná zaberá Kysuckú vrchovinu a Kysucké Beskydy. Cieľom ochrany prírody je uchovanie krajinného rázu tejto oblasti, jej ekologických väzieb, podporenie významných prírodných prvkov v chránených územiach. Medzi chránenými územiami nachádzame ukážky prirodzených lesov Kysúc, napríklad Veľká Rača, Veľký Javorník, Malý Polom, Hričovec, Čierna Lutiša a pod., významné geologické javy - napríklad Korniansky ropný prameň, Klokočovské skálie, Vychylovské prahy i náleziská fyto- a zoogeografických významných druhov, napríklad Chmúra, Zajačkova lúka, Klubinský potok a podobne. Sídlo Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce je v Čadci. Správa praktickú starostlivosť o územie realizuje cez ekologicko-funkčné priestory so špecifickými podmienkami ochrany. V území, patriacom Kysuciam, je to 6 priestorov. Na území platí 2. stupeň ochrany. Významnou súčasťou chránenej krajinnej oblasti sú aj objekty ľudovej architektúry prenesené do Múzea kysuckej dediny alebo uchované v jednotlivých obciach, nezriedka doprevádzané solitérmi alebo skupinami zelene. Najvýznamnejšie jedince sú chránené, napríklad Brest u Papajov. (Zdroj: Ústredný portál Verejnej správy Slovenskej republiky). Krátko z histórie Celé územie okresu Čadca patrilo od 13. storočia do roku 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Bola to vyššia administratívno-politická zložka, do ktorej patrili Kysuce. Pôvodne boli začlenené do horného okresu (processus superior), neskôr do tzv. tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. Vyhláškou c. k. generálneho guvernérstva č. 10323 zo dňa 20. júna 1856 bolo územie Trenčianskej župy rozdelené na slúžnovské úrady so sídlami v Trenčíne, Ilave, Púchove, Predmieri, Bytči, Žiline, Kysuckom Novom Meste a v Čadci. V období od roku 1862 existovali slúžnovské obvody. V tom období bolo v Čadci sídlo podslúžneho. Hlavný slúžny bol v Žiline. Po obnovení župnej samosprávy bolo územie župy rozdelené uznesením valného zhromaždenia municipálneho výboru zo dňa 18. decembra 1871 na slúžnovské obvody. Jedným z nich bola aj Čadca. Činnosť slúžnovských úradov trvala až do konca roku 1922. Keď dňom 1. jan. 1923 vstúpilo do platnosti (podľa zákona č. 126/1920 Zb. zo dňa 19. 2. 1920) nové župné a okresné zriadenie, slúžnovské úrady zanikajú. Okres Čadca vznikol už pri prvom administratívnom členení Slovenska v rámci ČSR v roku 1923. V porovnaní s dnešným však bol podstatne menší. V roku 1923 mu nepatrilo 7 obcí juhovýchodne od Čadce a Oščadnice: Krásno nad Kysucou, Dunajov, Zborov nad Bystricou (tieto obce boli súčasťou okresu Kysucké Nové Mesto), Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica. Malý rozdiel bol aj na juhu, západne od obce Zákopčie. Dlhá nad Kysucou a Turková (časť Turzovky) patrili do okresu Veľká Bytča. Okres Čadca mal tieto hranice až do roku 1948. V rokoch 1923-1928 patril do Považskej župy, v rokoch 1938-1945 do Trenčianskej župy. (Zdroj: Ústredný portál Verejnej správy Slovenskej republiky). Demografia Okres Čadca je jeden z ľudnatejších a hustejšie osídlených okresov Slovenska. V roku 1940 mal okres 53077 obyvateľov v 13 obciach. V súčasnosti v okrese žije viac ako 93000 obyvateľov v 20 obciach a 3 mestách. Podľa vekovej štruktúry patrí 26,6 % obyvateľov do predproduktívneho veku, 57,8 % do produktívneho a 15,6 % do poproduktívneho veku. Obyvateľstvo sa sústredilo do dolín riek a potokov stekajúcich z okolitých pohorí. Pomerne husto sú obývané aj horské oblasti Javorníkov na západe. V okresnom meste žije len 28,8 % obyvateľov okresu. Vo vidieckych sídlach žije 63 % obyvateľov, čo zaraďuje okres medzi podpriemerne urbanizované. Vývoj počtu obyvateľov v posledných 150 rokoch sa vyznačuje miernym pravidelným rastom. V polovici 19. storočia boli Kysuce takmer výlučne katolícke. Početnejšiu náboženskú zložku tvorili Židia, ktorých bolo vyše 800 v osemnástich obciach, najpočetnejšie v Čadci, Starej Bystrici, Turzovke a vo Vysokej nad Kysucou, kde mali aj synagógy, v Hornom