PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2 HYDROGEOLÓGIA REGiÓNU KYSÚC

HYDROGEOLOGY OF THE KYSUCE REGION

Vladimír Hanzel

ABSTRACT In the papers there is presented knowledge obtained from reviewing of older re�e�ches and compilation of hydrogeological map of the region. Hydrogeological charactenstlcs of the . sediments of Mesozoic rocks of Klippen Belt, Flysch Zone, Paleogene of Sltezsko and Magura nappes and Quaternary sediments are presented. For selected lithostratig aphical units � . a coefficient of transmissivity (T) and specific groundwater runoff was determmed. Mmeral waters and recent groundwater management is described.

KEYWORDS regional hydrogeology, specific groundwater runoff, Kysuce region, mineral water, exploitation

KtÚČOVÉ SLOVÁ regionálna hydrogeológia, merný, odtok podzemnej vody, región Kysuce, mjnerálne vody, využívanie

ÚVOD Územie v minulosti nebolo predmetom regionálneho hydrogeologického výskumu ani Región Kysúc predstavuje celé povodie rieky regionálneho hydrogeologického prieskumu. 2 o ploche 1037,7 km • Orograficky ho tvorí Hydrogeologické prieskumné práce boli spravidla Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, orientované na overenie možností získať podzemné Jablunkovské medzihorie, Turzovská vrchovina, vody z fluviálnych sedimentov Kysuce a jej Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky (obr. l). prítokov, iba čiastočne aj z flyšových sedimentov V celom povodí Kysuce dominuje stredohorský paleogénu. Realizované práce boli lokálneho väčšinou silne rozčlenený vrchovinný reliéf. charakteru a vykonali ich pracovníci IGHP n. p. Dnešný reliéf má v podstate inverzný charakter. Žilina a Vodné zdroje n. p. Bratislava. Plošne Vysoké masívne horské pásma sa viažu na rozsiahlejšie hodnotenie hydrogeologických relatívne odolné prevažne hrubo lavicovité pomerov povodia Kysuce a jej prítokov urobil pieskovcové komplexy, nižší silne členitý reliéf Tužinský (1965, 1967) a Valušiak (1987). vrchovinového rázu súvisí s menej odolnými, Komplexnejšie zhodnotenie hydrogeologických prevažne ílovcovýmj súvrstviami. pomerov bolo podané až v rámci základnej Územie patrí do studenej oblasti s chladnou hydrogeologickej mapy v mierke 1:200 000 list klímou, s priemernou ročnou teplotou vzduchu 4- Žilina (Zakovič - Hanzel et al., 1990) a list Zlín 8°C, s priemerným ročným úhrnom zrážok v údolí (Jetel et al., 1988). Registráciu prameňov urobil rieky Kysuce 800,0 mm a smerom k hrebeňu a Dujčík (1971). vrcholom dosahuje až 1000,0- 1 200,0 mm. V predloženom príspevku sú zhrnuté poznatky, Hydrologickou osou územia je rieka Kysuca. ktoré boli získané v rámci úlohy "Geofaktory

RNDr. Vladimír Hanzel, PhD. Štátny geologický ústav D. Štúra, Mlynská dolina 1,814 04 Bratislava

46 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

životného prostredia povodia Kysuce", ktorej povodia Kysuce v mierke l: 50 000. Vykoná­ obstarávateľom bolo Ministerstvo životného vatel'om tej to časti úlohy bol Štátny geologický prostredia SR a vykonávateľom geologických prác ústav DŠ Bratislava a zodpovedným riešiteľom PRO GEO s. r. o. Žilina. Súčasťou tejto úlohy bolo Hanzel (2002). Mapa je spracovaná aj v digitálnej i zostavenie hydrogeologickej mapy regiónu forme a prístupná je v Geofonde v Bratislave.

o S IO 15 l ••,. 4

Obr. 1: Mapa orografického členenia územia (Mazúr - Lukniš, 1989) Fig. 1: Map of orographical division of the region (Mazúr and Lukniš, 1980)

PREHlAD GEOLOGICKÝCH POMEROV vrásového telesa. Jeho litofaciálnu náplň tVOlí niekoľko vrstvových postupností, ktoré boli Na stavbe regiónu sa podieľajú jednotky rozčlenené na základe ich priestorového rozloženia západokarpatského flyšového pásma: sliezska na čiastkové litofaciálno-tektonické pásma - jednotka a magurský príkrov ana juhu bradlové čiastkové štruktúrne jednotky. Od severu na juh. je pásmo (Potfaj et al., 2002). to račianska (s dvoma vrstvovými sledmi), Sliezsky príkrov zasahuje na územie Kysúc len bystrická a oravsko-magurská čiastková jednotka. na severozápade, pričom na povrch vystupuje len Bradlové pásmo ako mladý tektonický fenomén sa vrchná časť jeho vrstvového sledu od prikladá k magurskému príkrovu z južnej strany. istebnianskych pieskovcov po krosnianske Styk oboch štruktúrnych celkov je tektonický a súvrstvie - v časovom rozpätí mástricht - oligocén. styčná plocha je strmá (obr. 2). Od juhu je na sliezsku jednotku nasunutý magurský príkrov vo forme zložitého šupinovo-

47 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

Lcgcnda - Sliezsky príkrov: S I : niBia ŠUpin.1 S2 '}išra šupina

Ol:m 6 IC

Legenda - �bgurskS' prikrov: �:( qd!,l/('pcn,J lupm.a pred lclotll magurského rnl..ro\'u Rvi. Rvl: pr\·.i:l oruro okl.drc'l\'� !uuktúra r.tbnslcj�l(uktúrno-lltobc'3lrci Icd�otkyso \'l-clín�)ml\'I'st' ·..lml Rp. Rb. lldsl00\'t !:r\Jklur)' \' mJkO\�kci ob!JSli Kk 1- �3· !Iiukt,jry r .I�nsk.cj JC'd:1o:r.ys O�.adlll,k#\ml :J kj-(clslcjmi\TSl\'Jmi B}! - 5)'2. �r1.. l..t�f)'b)'lMk:kCJ itrul!urno-lItobo;i:ncl ICtbOlk,'" O�; rd '1r.Č �t;ul.!,jt,\ orJvs'=ornasu:skj )<'dnotl.;y

Obr. 2: Štruktúrno-tektonická schéma regiónu Kysúc (Potfaj, 2002) Fig. 2: Geotectonic sketch of the Kysuce region (Potfaj, 2002)

V račianskej jednotke vrstvový sled tvoria genézy a foriem majú dominantné postavenie solánske (senón - paleocén), belovežské (paleocén pleistocénne fluviálne a proluviálne akumulácie. - stredný eocén), vychyľovské a zlínske súvrstvie Komplexy riečnych terás a kužeľov sú zachované (stredný až mladší eocén) s oščadnickými, v dolinách Kysuce a Bystrice, ako aj v dolinách ich vsetínskymi a kýčerskými vrstvami. väčších prítokov. Bystrická jednotka má vrstvový sled s Strmé svahy flyšových horských chrbtov sú belovežským, vychyľovským a zlínskym náchylné na tvorbu zosuvov rozličných typov. súvrstvím. Svahové uloženiny v zosuvných územiach Oravsko-magurská jednotka má zachované iba dosahujú miestami značné plošné rozšírenie naj mä neusporiadané útržky súvrství, z ktorých sú pozdÍž hraničného hrebeňa s Poľskom a v dolinách identifikované magurské pieskovce a bližšie primykajúcich sa k masívu Veľkej Rače. nerozdelené malcovské a raciborské súvrstvie. Na celom území Kysúc sa vyskytujú zlomy z.­ Bradlové pásmo na Kysuciach je tvorené našim jv. a sv.-jz. smeru so šikmým priebehom vo zťahu najväčším bradlom, medzi Rochovicou (640) a ku smeru hlavných štruktúr. Ľadonhorou (999) s kysuckým vrstvovým sledom, ku ktorému sa prikladá od juhu flyšová sekvencia HYDROGEOLOGICKÉ POMERY klapskej jednotky. Kysucký sled je tu v klasickom výskyte, jeho rozpätie je od álenu (posidóniové Podľa hydrogeologickej rajonizácie Sloven ka vrstvy) po mástricht (gbelianske sliene). Kysucký (Šuba et al., 1984), celý región povodia K uce vrstvový sled dosahuje celkovú hrúbku asi 2 km. predstavuje hydrogeologický raJ on PQ-O_ Klapský sled má na Kysuciach zachované dve "Paleogén povodia Kysuce". Rozčlenený je na d\'a súvrstvia: albsko-cenomanské "sférosideritové čiastkové rajóny, a to VH-lO čiastkový rajón vrstvy" a mladšie flyšové pupovské vrstvy. Ich kvartéru a VH-20 čiastkový rajón paleogénu. spoločná hrúbka je asi 800 m. Kysucké územie V území môžeme rozlíšiť dva typy zákJadných tvorí fluviálne rezaná hornatina, v severovýchodnej hydrogeologických štruktúrnych jednotiek: časti vysočina. Kvartérne sedimenty majú pomerne a) hydrogeologické masívy, tvorené komplexmi nízku genetickú a typologickú pestrosť. Z hľadiska spevnených hornín bez významnejších

48 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č, 2

súvislých hydrogeologických kolektorov Slieňovce a pieskovce kriedy možno vrstvového typu s obehom podzemnej vody, posudzovať iba podľa jedného vrtu KH- l v prevažne v pri povrchovej zóne a pásmach Kubíkovej (tesne za hranicou regiónu). Index

puklinového porušenia. Patria sem sedimenty prietočnosti Y = 2,39, koeficient prietočnosti T = 2 mezozoika bradlového pásma a flyšové 2,8.10.7 m .s·l, čo zodpovedá nepatrnej prietočnosti

sedimenty paleogénu, sedimentov (trieda VI), index priepustnosti Z = b) hydrogeologické panvy s existenciou význam­ 1,63, čo zodpovedá horninám veľmi slabo ných, priestorovo súvislých hydrogeologických priepustným (trieda VII) (Šalaga - Šalagová, kolektorov vrstvového typu. Zaraďujeme sem 1995), Na základe režimne sledovaného odtoku fluviálne sedimenty kvartéru. Tieto štruktúrne vôd v povodí Kocinovského potoka v rokoch jednotky maJu odlišné hydrogeologické 1990-1991 bol priemerný odtok podzemných vôd, podmienky pre tvorbu, obeh a režim podzemnej vyhodnotený metódou Fostera, 4,94 I.s-l .km-2, čo vody. zodpovedá zvýšenému odtoku (V. stupeň) v zmysle 8 stupňovej klasifikácie Krásneho et al. HYDROGEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA (1982). Relatívne vyššie hodnoty merného odtoku SEDIMENTOV MEZOZOIKA BRADLOVÉHO podzemných vôd, v porovnaní so sedimentami PÁSMA paleogénu, zodpovedajú litologickému zloženiu niektorých sekvencií bradlového pásma, tvorených Bradlové pásmo do regiónu Kysúc zasahuje iba hrubšími polohami pieskovcov, piesčitých malou rozlohou na južnom okraji, s vrstvovým vápencov a zlepencov, ich intenzívnemu tekto­ sledom kysuckým a čiastočne i klapským. Celý nickému porušeniu, vytvárajúcemu priaznivejšie komplex hornín jury a kriedy bradlového pásma o podmienky pre infiltráciu zrážok, rozlohe 48,2 km2, v dôsledku zložitých geolo­ V dôsledku zložitej geologickej stavby je gicko-tektonických pomerov má osobitné hydro­ bradlové pásmo charakterizované svojráznym geologické podmienky. Kolektory s puklinovou obehom podzemných vôd. Ako celok je bradlové priepustnosťou predstavujú zlepence a pieskovce pásmo značne hydraulicky heterogénne, pre snežnických vrstiev, vápence s rohovcami tektonické rozkúskovanie a prekotenie vyšších pieninského súvrstvia, kalpionelové vápence súvrství na juh. Popretínané je diagonálnymi (biancone) a čorštýnske vápence, radiolarity a zlomami s posunom až niekoľko desiatok metrov, radioláriove vápence, krinoidové vápence Drobné izolované bradielka o rozmeroch desiatok posidóniových vrstiev ako aj pieskovce, vápence a metrov boli odtrhnuté od hlavnej masy kysuckého polymiktné zlepence sférosideritových vrstiev. bradla (Potfaj et al., 2002). Obeh podzemných vôd Izolátory tvoria sliene, slieňovce, rôznofarebné je viazaný na jurské a kriedové vápence s ílovce ako aj rôzne druhy bridlíc, patriace ku rohovcami, kalpionelové vápence, radioláriove a gbelianskym, lalinockým, koňhorským, nadposi­ krinoidové vápence ako aj zlepence a pieskovce, dóniovým a pupovským vrstvám. Významnú úlohu Hoci sú tieto komplexy hornín silne tektonicky ako kolektor však tu plní pri povrchová zóna porušené, ako celok sú pre akumuláciu rozvoľnenia hornín. Uloženie puklinových podzemných vôd málo významné pre ich malé kolektorov uprostred nízko priepustných až priestorové rozšírenie, malú infiltračnú plochu nepriepustných slieňov, slieňovcov, ílovcov a bradiel ako aj ich uloženie v nepriepustnom bridlíc znemožňuje rozsiahlejšiu cirkuláciu plastickom obale, ktorý tvoria pelitické a flyšové podzemných vôd. súvrstvia kriedy (sliene, slieňovce, ílovce, bridlice Absencia vrtov v sedimentoch bradlového ap.). Odvodňované sú vrstvovými, kontaktnými pásma neumožňuje exaktnej šie charakterizovať ich prameňmi na styku s nepriepustnými vrstvami. hydraulické vlastnosti. Polymikné zlepence Najrozsiahlejšie, ale hydrogeologicky aj relatívne sférosideritových vrstiev kriedy z vrtu KL-l pri najvýznamnejšie je bradlo Ľadonhora (kysucké Kotrčinej Lúčke, tesne za hranicou hodnoteného bradlo), ktoré sa v dÍžke II km tiahne od kóty územia, vykazujú hodnoty indexu prietočnosti Y = 4 2 Rochovica po kótu Ľadonhora. V strmo 5,5, koeficientu prietočnosti T = 3,99.10. m .s·1 t. upadajúcom telese bradla Ľadonhora vystupujú j. horniny zodpovedajúce strednej prietočnosti súvislejšie pruhy krinoidových, radioláriových a (trieda III.), hodnoty indexu priepustnosti Z = 4,08, rohovcových vápencov jury a kriedy. Vyvierajú z čo zodpovedá miernej priepustnosti (trieda IV).

49 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2 neho i najvýdatnejšie pramene v bradlovom pásme. (tab. 1). Zvýšená výdatnosť prameňov je Mnohé z nich sú využívané na zásobovanie vodou, podmienená u niektorých drenážnym účinkom napr. pramene pod Rochovicou, v obci Vranie, zlomov, ktoré takto odvádzajú podzemné vody z Oškerda, v Lopušných Pažitiach, Dolnom a rozsiahlejšieho areálu horninového komplexu, Hornom Vadičove. Ich výdatnosti sa pohybovali často ovplyvnených i hrubou vrstvou deluviálnych prevažne od 0,1 do 1,5 l.S·I, oj edinele i viac. sedimentov - sutiny, zosuvy. Zlomy podmjeňujú aj Najväčšie výdatnosti v bradlovom pásme vystupovanie podzemných vôd na povrch. dosahujú sústavne pozorované pramene Požeha, Vzhľadom na plytký obeh vôd a priamy vplyv Ľadonhora, Pod briezkami, Veľhora, U KubaštÍ­ infiltrovaných zrážok do rozsiahleho deluviálneho kov, Oškerda a Lopušné Pažite s výdatnosťami od pokryvu, pramene vykazujú veľkú kolísanosť 0, 1 do 50,0 l.S·I, priemerne od 1,1 do 7,1 l.S·I výdatnosti prameňov.

Tab. I: Výdatnosti sústavne pozorovaných prameňov bradlového pásma Tab. l: Discharge rate of permanently monitored springs in Klippen Belt.

Výdatnosť I.s' Číslo Názov prameňa, Doba Qmax Poznámka -- Horninové prostredie SHMÚ lokalita pozorovania min. priem. max. (pozorovaný) Qmin 2 3 4 5 6 7 8 9 IO Pr. Oškerda, - do 1990 0,45 . 1,3 2,8 posidóniové vrstvy SeVAK Oškerda

. Lopušné 0,15 . 0,45 3,0 - Pažite pr. l snežnické pr. 2. do 1990 0,1 - 9,2 9,2 vrstvy - SeVAK pr. 3 0,15 - 0,35 2,3 delúvium Pod briezkami 1959 1,55 1,58 5,55 3,5 SHMU 767 snežnické vrstvy, zlom Dolný Vadičov 1988-1998 0,41 3,15 50,0 121,9 zachytený Ľadonhora - 1972-1973 0,44 !,l 2 7,63 17,3 posidóniové vrstvy SHMÚ HornýVadičov U Kubaščíkov SHMU - 1972-1973 0,5 1,57 11,8 23,6 pieninské súvrstvie, zlom Horný.Vadičov zachytený Požeha SHMU 731 1988-1998 1,47 7,1 20,8 14,1 pieninské súvrstvie, zosuv Horný Vadičov zachytený Veľhora sférosideritové vrstvy; 760 1975-1998 0,32 1,55 4,48 14,0 SHMÚ Kubíková delúvium

V území budovanom pieskovcami, slieňovcami, prevažne od 0,1 do 0,5 I.s·1 • a základe slieňarill, pieskovcami sférosideritových a štatistického vyhodnotenia distribúcie prameňov snežnických vrstiev vyviera rad sutinovo­ (tab. 2) až okolo 70 % prameňov zo sedimentov puklinových prameňov v oblasti východne od mezozoika bradlového pásma má výdatnosti od 0, l Horného Vadičova, ale hlavne medzi obcami do 0,5 l.s-I , okolo 20 % výdatnosti 1,0 až 5.0 I. ·1 a

Snežnica - Zádubnie a Zástranie s výdatnosťami iba 7,5 % sú pramene s výdatnosťou pod 0. 1 l. .1.

Tab. 2: Štatistické vyhodnotenie distribúcie prameňov v tektonických jednotkách Tab. 2: Statistical evaluation of spring distribution in the tectonic units.

1 1.5. Plocha Pramene Počet rameňov s výdatnosťou - Tektonická p Stratigraf. prísluš. % počet počet na pod 0,1- 0.5- 1.0- nad jednotka Jcm2 z regiónu spolu km2 0,1 0,5 1.0 5.0 5.0 Bradlové pásmo jura -krieda 48,2 5,1 53 1,1 4 36 2 9 2 Sliezsky príkrov senón -oligocén 53,3 5,7 85 1,6 II 70 l 3 O Magurský senón - eocén 834,7 89,2 1016 1,2 127 801 49 .9 IO príkrov 936,2 100 1154 1,2 142 907 52 12 Celkom ·H I

Podzemné vody sedimentov mezozoika bradlo­ vodám typu HC03-Ca, resp. HC03'Ca-Yfg vého pásma chemicky patria ku karbonátogénnym celkovou rillneralizáciou od 316,0 do 599.0 mg.rI.

50 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

HYDROGEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA - istebnianske súvrstvie - arkózové a drobové SEDIMENTOV PALEOGÉNU FLYŠOVÉHO pieskovce až zlepence (senón-paleocén). PÁSMA

Podstatná časť regiónu Kysúc je budovaná Magurský pn1crov: sedimentami paleogénu vonkajšieho flyšového kýčerské vrstvy - drobové pieskovce, menej pásma. Od severozápadu na juhovýchod sú ílovce zlínskeho súvrstvia (priabón), račianska rozčlenené na dva tektonické celky - sliezsky jednotka, príkrov a magurský príkrov s račianskou, - pasierbiecke pieskovce - arkózové a kremenné bystrickou a oravsko-magurskou jednotkou. pieskovce zlínskeho súvrstvia (lutét-bartón), Magurský príkrov zaberá až 834,7 km2 plochy, čo račianska jednotka, je 89,2% plochy územia a sliezsky príkrov 53,3 - riečanské pieskovce - pieskovce až zlepence s km2, čo je iba 5,7% plochy územia. preplástkami ílovcov belovežského súvrstvia Litologický charakter jednotiek nevytvára však (ml. paleocén - str. eocén), račianska jednotka, zvlášť priaznivé podmienky pre významnejšiu - ráztocké vrstvy kremenné a drobové akumuláciu a obeh podzemných vôd. Podstatná pieskovce (senón-paleocén) a szczawinské časť územia flyšového pásma paleogénu pieskovce (mástricht) solánskeho súvrstvia, predstavuje typický príklad územia s rozhodujúcim račianska jednotka, významom pripovrchove j zóny rozvoľnenia ako - pieskovce magurského typu zlínskeho súvrstvia hlavného hydrogeologického kolektora. Na (str. eocén - str. priabón) bystrickej jednotky a svahoch morfologicky členitej ších území pôsobí magurské pieskovce - drobové pieskovce, pripovrchová zóna iba ako tranzitná zóna, pretože menej ílovce oravsko-magurskej jednotky po prerušení dotácie zrážok sa tento kolektor (eocén). postupne odvodňuje prirodzeným gravitačným odtokom podzemnej vody. Tento komplex hornín je vo flyšovom pásme Z hľadiska hydrogeologickej funkcie možno hlavným kolektorom podzemných vôd, charakte­ jednotlivé litostratigrafické jednotky flyšového rizovaný puklinovo-medzizrnovou priepustnosťou. pásma v regIOne Kysúc rozčleniť na tri Regionálne hodnotenie hydraulických parametrov hydrogeologicky odlišné komplexy hornín: hornín v pieskovocom vývoji poukazuje, že a) súvrstvie v pieskovcovom čiastočne i hrubo­ priepustnosť a zvodnenie tohto komplexu sú rytmickom, prevažne pieskovcovom vývoji; značne premenlivé. Charakteristiku hydraulických reprezentujú kolektory podzemných vôd v vlastností pripovrchovej zóny hornín paleogénu z podstate s puklinovou, sporadicky s puklinovo­ oblasti Kysúc a susedného územia podáva Jetel medzizrnovou priepustnosťou, (1994). Ich premenlivosť dokumentuj ú údaje b) súvrstvie v pieskovcovo-ílovcovom vývoji koeficientu filtrácie (k), ktoré sú v rozpätí 4.10-5 až 7 -I . 6 -I , flyšového charakteru s prevahou pieskovcov; 3 . l 0- m.s v pnemere 3 ,-7 4,. l 10 - m.s , co v predstavujú komplex kolektorov striedajúcich zmysle 8-triednej klasifikácie Jetela je priepustnosť sa s izolátormi, ako celok vystupuje ako dosť slabá (trieda V). Koeficient prietočnosti (T) sa 4 poloizolátor, pohybuje v rozpätí 6.10- až 5.10-6 m2.s-l , v 2 c) súvrstvie v ílovcovom a ílovcovo- priemere 5,9-7,4.10-5 m .s-l, čo v zmysle 6-triednej pieskovcovom vývoji s prevahou ílovcov; ako klasifikácie Krásneho zodpovedá horninovému celok plní funkciu izolátora pre podzemné prostrediu s nízkou prietočnosťou (trieda IV). vody. K vantitatívnu charakteristiku pieskovcového Do komplexu hornín v pieskovcovom vývoji súvrstvia bolo možné urobiť na základe v hodnotenom území sú začlenené tieto vyhodnotenia sústavného merania prietokov litostratigrafické jednotky: povrchových tokov Predmieranky (Klokočov) a Hlavice (Korni ca, Klokočov) v rokoch 1981-1982 Sliezsky príkrov: a 1984-1985, ktoré odvodňujú povodia budované v ciezkowické pieskovce - zlepencové pieskovce podstatnej miere istebnianskym súvrstvím a zlepence podmenilitového súvrstvia (paleocén (Predmieranka 100%, Hlavica viac ako 50%) - stredný eocén), flyšového pásma. Merný odtok podzemných vôd stanovený vyčleňovaním z hydrogramu troma

51 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2 metódami, sa pohyboval od 2,5 do 7,9 1.s".km·2, čo podzemnej vody (V. stupeň). Na obr. 3 sú priemerne predstavuje hodnotu 3,6-5,0 l.s".km·2 porovnané výsledky vyčlenenia podzemného (tab. 3). Podľa 8-stupňovej klasifikácie Krásneho odtoku troma metódami. et al. (1982) to zodpovedá zvýšenému odtoku

11 00 ,------, ·C 50 I clMod . Foster (30) iO CO 9.50 ElQ(330}

,...... , 900 N GI Castany 8 sa E .::t:. 8 oo � 7 SD "'-' 7 rJO .x s 50 O 600 +OJ "'o 550 O 5GO '>. c: � 50 E 4 OO cl.> 350 � 300 O 2 �O o..

100 0501 50 _.. �� mJEJ1g OO� S/strlea I Caieckv

Povodie

Obr. 3: Porovnanie hodnôt jednotlivých metód rozčleňovania podzemného odtoku. Fig.3: Comparison of values of individual methods of ground water flow rate determining.

Komplex hornín v pieskovcovo-ílovcovom (paleocén-Iutét), spodné belovežské vrstvy - vývoji flyšového charakteru tvorí podstatnú časť pestré ílov ce, laminy pieskovcov (paleocén-str. hodnoteného regiónu. K tomuto typu sú začlenené eocén) belovežského súvrstvia, račianska nasledovné litostratigrafické jednotky: jednotka, - cebulské vrstvy - tenkovrstevný flyš solánskeho Sliezsky príkrov: súvrstvia (senón-palocén), račianska jednotka. - krosnianske súvrstvie - vápnité ílovce, vápnité - bystrické vrstvy - ílovce, pieskovce (flyš) pieskovce (ml. eocén - str. oligocén) zlínskeho súvrstvia (str. eocén-str. priabón). bystrická jednotka, Magurský príkrov: - vychyľovské súvrstvie - pieskovce. ílovce - zlínske súvrstvie s. l. - ílovce, pieskovce (flyš), (flyš), (str. eocén), bystrická jednotka, (str.-ml. eocén), račianska jednotka - belovežské súvrstvie pieskovce, ílovce - vsetínske vrstvy - bystrické ílovce, pieskovce, (paleogén-str. eocén), bystrická jednotka, zlepence (flyš) zlínskeho súvrstvia (str. eocén­ malcovské a raciborské súvrstvie - ápmte priabón), račianska jednotka, ílovce, pieskovce (stredný a ml. eocén). - oščadnické vrstvy - ílov ce, pieskovce (flyš) oravsko-magurská jednotka. zlínskeho súvrstvia (str. eocén), račianska jednotka, Na rozdiel od komplexu v pieskovcovom - vychyľovské súvrstvie - pieskovce, ílovce vývoji tento súbor sedimentov sa vyznačuje (tenkovrstvený flyš), (str. eocén), račianska rytmickým striedaním pieskovcov a ílovco . resp. jednotka, prevahou pieskovcov v niektorých častiach - dedovské vrstvy -ílovce, sliene, pieskovce - súvrstvia, t. j. hornín s kolektorskými vlastnosťami tenkovrstevný flyš (paleocén-str. eocén), vrchné s izolátormi, ktoré obmedzuj ú cirkuláciu pod­ belovežské vrstvy tenkovrstevný flyš zemných vôd v komplexe. Zvodnenie je viazané na

52 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č, 2 pukliny pásma povrchového rozvoľnenia ako aj vsetínskych vrstvách a 4 vrtov v kýčerských tektonického pôvodu, Podobne ako u pieskov­ vrstvách v oblasti Čadce, Makova, Zborova nad cového komplexu i v tomto súbore sú značné Bystricou a Vychyľovky dokumentovali zhodné rozdiely v priepustnosti a zvodnení, podmienené výsledky ako vyplýva z vyhodnotenia Jetela stupňom porušenia. Významná je však funkcia (1994). Koeficient filtrácie (k) sa pohyboval od ílovcov ako izolátora, ktorých prítomnosť v zóne 1,49. 10.5 do 3,87.10.7 m.s·', v priemere 5,86,10.6- rozvoľnenia a zvetrávania znižuje priepustnosť a 7,11.10.7 m,s", čo zodpovedá dosť slabej až slabej zvodnenie celého súvrstvia. Dokumentujú to priepustnosti (V.-VI. trieda). Koeficient prietoč­ poznatky o hydraulických vlastnostiach tohto nosti (T) sa pohyboval od 3,72,10.5 do 4,38.10.7 , . komplexu. Koeficient filtrácie (k) krosnianskeho m.s. , pnemerne 1 , 65 . 10.5 -,1 11. 10.5 m.2·s ' , co" súvrstvia, vsetínskych vrstiev, kýčerských a zodpovedá nízkej prietočnosti (IV. trieda). bystrických vrstiev sa podľa Jetela (1994) Objektívnejšiu informáciu o zvodnení 4 pohybuje od 3,10. do 8.10.8 m.s·', priemerne pieskovcovo-ílovcového komplexu podávajú údaje 1,7.10.5 do 4,4.10.6 m.s·', čo ich charakterizuje ako o mernom odtoku podzemných vôd z povodia sedimenty s miernou (IV. trieda) až dosť slabou Bystrice (Riečnica), Stanovho potoka (Marunovia), priepustnosťou (V, trieda). Koeficient prietočnosti Harvelky (Harvelka), Pavelkovského potoka (T) sa pohybuje od 1.10.3 do 2.10.6 m2.s·', () budované prevažne bystlickými vrstvami v priemere 1,6. 10.4 až 5,9.10'5 m2.s·', čo zodpovedá zlínskeho súvrstvia a belovežskými vrstvami. Na strednej až nízkej prietočnosti (III.-IV. trieda). základe vyčlenenia podzemného odtoku troma Vyššie hodnoty vykazuje iba krosnianske metódami za roky 1997-1 999, resp. 1983-1 989 súvrstvie, z ktorého boli vyhodnotené štyri vrty, priemerný odtok podzemných vôd sa pohyboval od ktoré boli pravdepodobne realizované v miestach 1,13 do 4,68 l.s·'.km·2 priemerne od 2,4 do 2, 8 s priazniveJslml geologickými podmienkami l.s·'.km·2 (tab. 3). Uvedené hodnoty odtoku (prítomnosť silne porušených pieskovcov). podzemných vôd zodpovedajú strednému stupňu Vyhodnotenie novších údajov z 3 vrtov vo podzemného odtoku (IV. stupeň).

Tab. 3: Merný odtok podzemných vôd zo sedimentov paleogénu Tab. 3: Specific groundwater flow rate from Paleogene sediments.

2 Plocha Merný odtok -l.s·l.km· Priemerný Horninové prostredie, Vyhodnocované Tok, stanica povodia Foster merný odtok tektonická jednotka obdobie Q (330) Castany 2 km2 (30) l.s·l.km pieskovce, zlepence - Predmieranka 1.11.1980·31.10. 1982 istebnianske súvrstvie, 16,02 7,92 4,24 3,04 5,06 Klokočov 1.11.1983·31.10.1985 sliezsky príkrov istebnianske súvrstvie, Hlavica, 1.11.1980-31.10.1982 pieskovcová fácia - 7,10 5,18 3,10 2,53 3,60 Klokočov 1.11.1983-31.10.1985 solánske s., račianskaj. bystrické vrstvy (zlínske 1.11.1980·31.10.1982 súvrstvie) - flyš, Oovce, Bystrica, 16,83 3,82 2,38 1,14 2,40 pieskovce, Riečnica 1.11.1983·31.10. 1984 bystrická jednotka bystrické vrstvy, (zlínske Stanov potok súvrstvie) -flyš, 6,83 1.11.1996·31.10. 1999 4,68 2.05 1.16 2.63 Marunovia bystrická jednotka bystrické vrstvy, (zlínske Harvelka, súvrstvie) - flyš, 15,20 1.11.1996·31.10.1999 4,47 2,11 1,13 2,57 Harvelka bystrickájednotka Pavelkovský vrchné belovežské vrstvy; - potok, 1,90 1.11.1984·31.1 0.1989 4,25 2,47 1,61 2,77 račianska jednotka Makov vsetínske vrstvy - (zlínske Čanecký potok 0,53 1.11.1984·31.1 0.1988 10,40 6,42 4,58 7,13 súvrstvie) - račianskaj. Skalite

53 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

Obdobné údaje o priemernom mernom odtoku príkrovu má vejárovitý charakter. Flyšové podzemných vôd z pieskovcovo-ílovcovej litofácie štruktúry maJu pomerne strmé uloženie, ich vnútrokarpatského paleogénu uvádza zo Žilinskej vergencia je k severu-severozápadu, pričom sú kotliny Šalaga et al. (1995), kde je merný odtok komplikované diagonálnymi zlomami a strihovými 2 2,63 l.S·I .km·2 a v Rajeckej kotline 2,78 l.s·l .km· . zónami, ktoré členia relatívne súvislé pásma na menšie (Potfaj et al., 2002). Tento štruktúrny štýl Komplex hornín v ílovcovom a ílovcovo­ stavby spolu s častým striedaním kolektorov - pieskovcovom vývoji s prevahou ílovcov psamitická zložka, s izolátormi - pelitická zložka, prezentujú nasledovné litostratigrafické jednotky: nevytvára vhodné podmienky pre hlbší obeh podzemných vôd a vznik významnejších Sliezsky príkrov: hydrogeologických štruktúr a výdatnejších zdrojov - menilitové súvrstvie - prevažne vápnité ílovce, podzemných vôd. Dokumentuje to distribúcia menej pieskovce (ml. eocén - st. oligocén?) prameňov v tektonických jednotkách (tab. 3). V podmenilitové súvrstvie prevažne sliezskom príkrove až 82,3 % prameňov má rôznofarebné ílovce, menej pieskovce (pal eocén výdatnosti 0,1-0,5 l.s·l, pričom pramene s väčšou - str. eocén) výdatnosťou - max. do 5,0 l.s·1 predstavujú iba 4,6%. V magurskom príkro ve predstavujú pramene Magurský príkrov: s výdatnosťou 0, 1-0,5 l.s·1 78,8 %, pramene - rôznofarebné ílovce vo vsetínskych a s výdatnosťou do 5,0 l.s·1 7,6 %, pričom okolo l % oščadnických vrstvách zlínskeho súvrstvia sú zastúpené i pramene s výdatnosťou vyššou ako (eocén), račianska jednotka 5,0 l.s·l . pestré vrstvy spodných belovežských vrstiev - V územiach so zastúpením mohutnejších ílovce, lamíny pieskovcov (pal eocén - str. vrstiev pieskovcov, okrem pripovrchového pásma eocén), račianska jednotka rozvoľnenia hornín, obeh podzemných vôd je preplástky červených ílovcov v solánskom podmienený i medzizrnovo-puklinovou priepust­ súvrství (senón - paleocén), račianska jednotka nosťou ako aj relatívne rovnomerným rozpukaním červenofialové ílovce v belovežských vrstvách v rozsahu celého horninového masívu nad eróznou (paleocén - st. eocén), bystrická jednotka. bázou. Prevažná väčšina infiltrovaných zrážkových vôd odteká viac-menej konformne s povrchom terénu plytko pod terénom a je odvodňovaná Predstavujú hydrogeologický izolátor, u množstvom sutinových, vrstvových, puklinovo­ ktorého sa neuplatňujú účinky trieštivej tektoniky vrstvových prameňov alebo pozvoľnými prítokmi vďaka ich plastickému charakteru. Pri porušení do povrchových tokov. Pramene majú malé uzatváraj ú vlastné pukliny, ale čiastočne aj pukliny výdatnosti, prevažne od 0, do 0,5 I.s·l, ktorá je v okolitom horninovom komplexe. Ich l priamo ovplyvňovaná zrážkami. V suchých priepustnosť a zvodnenie je preto veľmi nízke. obdobiach značná časť výverov, hlavne suti no­ Plnia funkciu hydrogeologického izolátora, ktorý vých, vysýcha. Pramene sú viazané na terénne usmerňuje alebo obmedzuje cirkuláciu a obeh depresie, na kontakty pieskovcov s pelitickými podzemných vôd v tektonických jednotkách so členmi flyšového pásma, na tektonické pásma, ale súvrstviami v pieskovcovom a flyšovom vývoji. často aj na rozsiahlejšie zosuvné územia. Niektoré Podstatná časť Kysúc je budovaná flyšovými z týchto prameňov majú výdatnosti od l do 5,0 l.s' sedimentami paleogénu, hlavne magurského 1 napr. pramene v oblasti Vrch Predmier, pn'krovu. Región je charakterizovaný prevažne v Oščadnici, v Novej Bystrici, v Riečnici. Ďalšie plytkým obehom podzemných vôd, viazaným takéto pramene vyvieraj ú v okolí Klokočova, hlavne na pripovrchovú zónu rozvoľnenia. Iba Trojačky a Vreščovky (Skalité). Z tohto komplexu malá časť podzemnej vody zostupuje po hornín bol sústavne pozorovaný prameň Jančici, oj edinelých otvorených puklinách do väčších Tichá 1, 2 v Oščadnici, Stará Bystrica hÍbok do pásma obmedzeného hlbšieho obehu. Tu s výdatnosťami od 0,2 do 64,7 1.s·1 (tab 4). sa výrazne uplatňuje vplyv tektonického porušenia. . Všeobecne šupinovo-vrásová stavba magurského

54 PODZEMNÁ VODA IX,j2003 Č, 2

Tab.4: V)'datnosti sústavne pozorovaných prameňov v sedimentoch paleogénu Tab. 4: Discharge rate of permanently monitored springs in Paleogene sediments.

Číslo Názov prameňa Doba Výdatnosť I.s-1 Tektonická Qmax Horninové prostredie Poznámka SHMÚ Lokalita pozorovania min. priem. max, Qmin jednotka 2 3 4 5 6 7 8 9 10 II Pr. Jančici istebnianske súvrstvie, 756 1972-1973 0,12 1,13 10,0 83,3 sliezsky príkrov SHMÚ Klokočov zosuv U Poláka - do 1990 0,24 - 0,7 2,9 vsetínske vrstvy SeVAK Čadca -Milošová U Simčiska 1973-1998 1,04 5,44 51,7 49,7 vsetínske vrstvy, 757 SHMÚ Čadečka 1972-1973 1,22 3,46 18,6 15,2 deluviálne s.

- - 0,2 0,9 4,5 - Oščadnica l 1990 R do - vsetínske vrstvy SeVAK Oščadnica - 2 0,45 0,8 1,7 a - Skalité do 1990 0,14 - 0,2 1,42 vsetínske vrstvy č SeVAK Uplaz i SHMU 764 1958-1967 1,0 - 12,0 12,0 kýčerské vrstvy a zachytený Pod Jamkami 1958-1967 7,0 - 47,8 6,8 kýčerské vrstvy n 761 SHMÚ Klubina 1994-1998 6,62 15,2 30,8 4,6 deluviálne s. s 3 k 762 Tmavá Č. 1958-1967 1,2 - 8,76 7,3 kýčerské vrstvy SHMU Klubina deluviálne s, a zachytený Tmavá č, 5 1958-1967 1,0 - 9,76 9,7 SHMU 763 deluviálne sedimenty Klubina 1994-1995 0,89 1,6 3,29 3,6 j zachytený e 758 Tichá l (Sachta) 1957-1967 0,69 - 6,57 9,5 deluviálne sedimenty, SHMU Oščadnica zosuv d zachytený 2 n 759 Tichá 1957-1967 1,29 - 64,7 50,1 deluviálne sedimenty, SHMU Oščadnica zosuv o zachytený t 0,17 - 0,75 4,4 - 1990 kýčerské vrstvy k Stará Bystrica do 0,43 - 1,2 2,7 zosuv a SeVAK Za Medvedím 735 1995-1998 O 2,79 26,1 - oščadnické vrstvy SHMÚ Nová Bystrica - - do 1990 1,4 - 3,8 2,7 bystrické v. bystrická j. SeVAK Lodnovský

Najbohatšou pramennou oblasťou záujmového schopnosť masívu. Ďalej je to značný spád medzi územia, kde sú vývery podzemnej vody viazané na oblasťou infiltrácie a vývermi, úklon vrstiev od kýčerské vrstvy, je horný úsek Klubinskej doliny hrebeňa do doliny a v neposlednom rade zrejme aj (Košariská dolina) na južných a juhozápadných lokálne ovplyvnenie podmienok infiltrácie, svahoch Veľkej Rače (k. 1236). Vyviera tu akumulácie a komunikácie systémom vrstvových niekoľko nepozorovaných prameňov s výdat­ jaskynných dutín, vznikajúcich diferencovaným nosťami nad 5,0 l.s-I a niekoľko pozorovaných zosúvaním jednotlivých pieskovcových lavíc po prameňov. SHMÚ v tej to doline pozorovalo 4 vrstvových plochách. (Zakovič et al., 1990). pramene - Úplaz, Pod jamkami a Tmavá Č. 3 aS. Časť infiltrovaných vôd zostupuje do relatívne Ich výdatnosti sa pohybovali od 0,9 do 47,8 l.s-I väčších hÍbok a podieľa sa na hlbšom obehu (tab. 4). Sústredenie prameňov s pomerne veľkou podzemných vôd, ktorý sa viaže na pásmo výdatnosťou je podmienené niekoľkými tektonického porušenia hornín, zasahujúce až pod priaznivými faktormi. Jednak je to pomerne dobrá eróznu bázu. Odvodňované sú bud' skrytými medzizrnovo-puklinová priepustnosť pieskovcov prestupmi do fluviálnych sedimentov povrchových kýčerských vrstiev, ako aj priaznivé podmienky tokov, alebo prameňmi na okraji pieskovcového pre infiltráciu výdatných zrážok (v hrebeňovej komplexu na styku s ílovcovou litofáciou, časti ročný úhrn zrážok je až okolo 1200 mm). V miestach kde povrchové toky napnec V pomerne rozsiahlom a plochom chrbáte prerezávaJu pieskovcové súvľstvie drénujú časť masívu pieskovcov Veľkej Rače sa tvoria široké podzemných vôd. Skryté prestupy boli zistené do otvorené pukliny, miestami tvoriace celé systémy povrchových tokov Makovský potok, Pavelkovský podzemných dutín, ktoré zvyšujú akumulačnú potok, Kelčov, Kornianka, Predmieranka,

55 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

Olešnianka, Trstená, Raková, Rieka, Ochodni­ niekoľko menších prameňov s výdatnosťou pod čianka, ktoré sa pohybovali od 1,0 do 17,3 I.s-I, pri 0,1 I.s-l. Obeh podzemných vôd je viazaný na prietokoch iba niekoľko desiatok I.s-I . zvetralinový plášť, a preto pramene veľmi často Najväčšiu časť územia budovaného sedimenta­ vysýchajú v závislosti na zrážkach. mi paleogénu tvorí komplex v pieskovcovo­ Okrem prameňov veľká časť podzemných vôd ílovcovom, resp. ílovcovo-pieskovcovom vývoji. flyšových sedimentov prestupuje vo forme Odvodňovaný je množstvom sutinných prameňov rozptýleného príronu do fluviálnych sedimentov po celom území s výdatnosťami obvykle pod 0,1 poriečnych nív a povrchových tokov. Takéto I.s-1 a množstvom puklinových a vrstvových prírony boli dokumentované opakovaným hydro­ prameňov s výdatnosťami prevažne 0,1-0,5 I.s-I . metrovaním do povrchových tokov Kysuce, Veľkú časť prameňov, s výdatnosťami okolo 0,1 Trojačky, Makovského potoka, Pavelkovského I.s-1 oj edinele do 1,0 I.s-1 využívajú obyvatelia na potoka, Kelčova, Kornianky, Dlžianskeho potoka, individuálne zásobovanie vodou. Pramene sú Trstenej, Rakovej, Rieky, Milošovského potoka, viazané na flyšové sedimenty bystrických vrstiev Šľahorovho potoka, Vreščovky, Ochodničanky a bystrickej jednotky v širšom okolí obce Radôstka - Rudinského potoka. Zistené veľkosti príronov sa Lutiše, Starej Bystrice, Riečnice, Harvelky, v jednotlivých úsekoch pohybovali prevažne od Vychyľovky, flyšové sedimenty oščadnických 5,0 do 26,6 I.s-I . vrstiev račianskej jednotky v údolí Dedovky, I keď je retenčná schopnosť flyšových Lalikovského potoka južne a východne od sedimentov paleogénu malá, spolu s fluviálnymi Oščadnice, zlínskeho súvrstvia račianskej jednotky sedimentami i za nepriaznivých klimatických v uzávere dolín Ochodničanka, Neslušanka. Veľké pomerov, je podzemný odtok vyrovnaný. Jetel plošné rozšírenie maj ú pramene viazané na flyšové (1975) metódou KilIeho určil pre povodie Kysuce sedimenty vsetínskych vrstiev račianskej jednotky. nad Čadcou s plochou 492,5 km2 priemerný merný Nachádzajú sa prakticky po oboch svahoch údolia odtok podzemných vôd za obdobie 1967-1 972, rieky Kysuce od Makova po Turzovku, Rakovú a 3,80 I.s-l.km-2• K obdobnému výsledku dospel i Čadcu, ako aj na oboch stranách údolia rieky Jurčák (1999), ktorý pre toto isté povodie Killeho Čierňanky, medzi obcami Skalité, Svrčinovec, metódou za obdobie 1931-1995 stanovil priemerný Čadečka až po Čadcu. merný odtok podzemných vôd 3,76 I.s-l.km-2, Niekoľko výdatnejších prameňov zo pričom sa v hodnotenom období pohyboval od 3,0 vsetínskych, bystrických a oščadnických vrstiev do 4,5 I.s-l.km-2. K obdobným výsledkom dospel i bolo sústavne pozorované SHMÚ a SeVAK š. p. pre povodie Čierňanky po profil v Čadci o ploche Žilina (tab. 4). Najväčšiu výdatnosť dosahuje 157,0 km2• Priemerný merný odtok za obdobie prameň U Šimčiska v Čadečke, vyvierajúci zo 1978-1995 bol 3,82 I.s-l .km-2. Tieto výsledky vsetínskych vrstiev račianskej jednotky. Jeho korešpondujú s hodnotením merného odtoku výdatnosť je silne ovplyvnená deluviálnymi podzemných vôd pre čiastkové povodia z kratších sedimentami (zosuv). Veľkej výdatnosti dosahuje vyhodnocovaných radov, uvedených v tab. 3, pre aj prameň Za Medvedím v uzávere údolia Veľkého obdobné hydrogeologické podmienky, podľa potoka (Nová Bystrica), ktorého maximálna ktorých sa pre flyšové sedimenty a pieskovcové výdatnosť bola 26, l I.s-I . V čase sucha prameň súvrstvie podzemný odtok pohyboval od 2,4 do 5,0 však vysýcha. Viazaný je na pripovrchovú zónu I.s-l.km-2. rozvoľnenia oščadnických vrstiev račianskej Podzemné vody sedimentov paleogénu jednotky, ktorá je dotovaná aj vodami z delu­ chemicky patria väčšinou ku HC03-Ca typu vôd, viálnych sedimentov, vypÍňajúce uzáver údolia s mineralizáciou od 140,0 do 545,0 mg.rl. Veľkého potoka, z ktorých je voda drénovaná V prípadoch keď výdatnosť prameňov je silne zlomami, porušeným pásmom. U ostatných pozo­ ovplyvnená vodami z deluviálnych sedimentov je rovaných prameňov kolíšu výdatnosti od 0,1 do 3,8 ich mineralizácia podstatne nižšia, iba 47,0-108,0 I.s-I . Väčšina týchto prameňov je zachytená a mg.rl. Bodiš (in Zakovič et al., 1990) uvádza pre využívaná na hromadné zásobovanie pitnou vodou. podzemné vody z račianskej jednotky minera­ V ílovcovom, resp. v ílovcovo-pieskovcovom lizáciu podzemných vôd od 79,4 do 300,2 mg.rl vývoji s prevahou pelitickej zložky vyviera iba (priemerne 176,8 mg. 1-1), pre bystrickú jednotku

56 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

115,5-450,2 mg.rl (priemerne 266,0 mg.rl ) a pre sedimentov. Takto vytvárajú drény pre podzemné oravsko-magurskú jednotku 206, 1-391,1 mg.rl vody z pril'ahlých svahov dolín Kysuce, Bystrice a (priemerne 323,9 mg.rl). V podzemných vodách bočných prítokov, z ktorých prestupujú do flyšových sedimentov paleogénu je často fluviálnychsedimentov poriečnych nív. prítomnosť Fe a H2S. Najvýznamnejšie kolektory podzemných vôd v území sú vo fluviálnych a proluviálnych HYDROGEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA akumuláciach vodných tokov (holocén SEDIMENTOV KVARTÉRU pleistocén). Fluviálne sedimenty dnovej akumu­ Z hl'adiska zdrojov podzemných vôd sú lácie terás a kužel'ov sú zachované najmä v regióne Kysúc najvýznamnejšie kvartérne sedi­ v údoliach a na svahoch dolín Kysuce, Bystrice a menty. V porovnaní s inými regiónmi Slovenska sú v dolinách ich väčších prítokov ako sú Olešanka, kvartérne sedimenty v regióne Kysúc geneticky a Predmieranka, Raková, Rieka, Čierňanka, Milo­ typologicky málo pestré. Zastúpené sú deluviálne šovský potok, Trstená, Ochodničanka, Oščadnica, sedimenty (holocén), proluviálne sedimenty Vadičovský potok, Vychyl'ovka, Radôstka, (holocén - pleistocén) a fluviálne sedimenty Rudinský potok, Neslušanka a i. (holocén pleistocén). Z celkovej škály Z nich sú najvýznamnejšie fluviálne sedimenty genetických typov sú najčastejšie, plošne i rieky Kysuca. Hrúbka piesčitých štrkov dnovej obj emovo najrozSlľeneJsl typ deluviálne akumulácie od Makova po ústie do Váhu sa sedimenty. Sú to prevažne litofaciálne nečlenené pohybuje od 3,30 do 10,50 m. Na základe svahoviny a sutiny vcelku prevažne hlinité a poznatkov z vyhodnotenie množstva hydrogeolo­ kamenito-hlinité svahoviny, obsahujúce premen­ gických vrtov, u ktorých sa výdatnosť pohybovala livé množstvo skalných úlomkov až blokov. Ich od 0,02 do 37,6 \.S,I , možno fluviálne sedimenty hrúbka je variabilná, na strmších svahoch 0,3-3,5 dnovej výplne rozdeliť na 5 úsekov. Vyznačujú sa m, na miernejších svahoch 0,5-7,5 m (Potfaj et al., rôznou intenzitou zvodnenia. Hydraulické 2002). Vel'mi časté sú sutiny vo forme plošných parametre fluviálnych sedimentov z celého regiónu zosuvov. Z celkovej plochy územia zaberaj ú Kysúc sú uvedené v tab. 5 a rozdelenie hodnôt zosuvy až 8%. Ich priepustnosť a zvodne nie bolo indexu priepustnosti (Z) a prietočnosti (Y) je na overené iba 4 vrtmi v oblasti obce Lopušné Pažite. obr. 4. Koeficient filtrácie (k) sa pohyboval v rozpätí V horných úsekoch od Makov po Pod vysokú je 5 5 6,03. 10' do 3,11. 10' m.s'l, čo zodpovedá mierne koeficient filtrácie fluviálnych sedimentov od 3 priepustným sedimentom (IV. trieda), koeficient 1,16.10, do 1,63. 10,6 m.s,l, čo sú sedimenty 5 5 prietočnosti bol v rozpätí 8,33.10' -4, 17.10, m2.s'l, mierne priepustné až dosť silne priepustné (III.­ 3 čo zodpovedá nízkej prietočnosti. IV.). Koeficient prietočnosti (T) je 3,63. 10' do Menšie rozšírenie majú proluviálne sedimenty 2,11. 10,6 m2.s'l, čo zodpovedá strednej triede (holocén - pleistocén). Tvoria ich prevažne hlinité prietočnosti (trieda III.), pričom merná výdatnosť štrky s úlomkami hornín vo forme náplavových vrtov sa pohybuje od 0,002 do 3,63 l.s'l.m' l . kužel'ov. Nachádzajú sa v miestach vyústenia Podstatne priazniveJSie sú hydrogeologické bočných dolín do hlavných dolín. Plošne podmienky v strednej a dolnej časti údolia Kysuce, najrozsiahlejší je kužel' potoka Raková v Rakovej, kde boli vyčlenené tri úseky. V tejto časti sú Bystrice v Krásnej n. Kysucou. Morfologicky piesčité štrky vysoko zvodnené. Merná výdatnosť výrazné sú kužele v Starej a Novej Bystrici, vrtov sa pohybuje od 0,04 do 35,0 l.s'l .m'l. Zborove, Klubine a menšieho rozsahu sú kužele Koeficient filtrácie sa pohybuje od 4,4. 10'2 do ústiace do doliny Oščadnica ap. Priemerná hrúbka 1,2.10,5 m.s'l, čo zodpovedá sedimentom prevažne telies sa pohybuje okolo 5,0 m, oj edinele ako silne priepustným (trieda III.) a koeficient 3 kužel' v Starej Bystrici až 10 m (Potfaj et al., prietočnosti (T) sa pohybuje od 9,47.10, do 2002). Ich hlinito-piesčito-štrkovité chaoticky 3,17.10,5 m2.s,l, čo zodpovedá sedimentom uložené sedimenty s množstvom úlomkov sú často s vysokou triedou prietočnosti (trieda II.). uložené na sedimentoch dnovej akumulácie, alebo syngeneticky prstovite zasahujú do jej fluviálnych

57 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

Kysuca

<> TU(lOVk3 - POÓ''Ysoká

••Iakov . Vysoká n. Kysucou • Slaskóv - Cadca • (,Krás no ll. Kysucou · o

x Kysuc!cy Lies�.o vet: ' Kys. NOvb /, e�to . Rudin .a • � (>, <>. O Brodno · Bu-da:in �':-�� I-_-======� ______-i ,l.' f- tT •

• I' +------��------•

• �------�---�--��------_1' II -�

• () . ' ';< • 9· ' x o x • )(

2 3 5 G

z

�9.9a []' · PoolIYsoka

&9.8 • Makov · Vysoká II. Kysucou • Staskcw - Čadca 99 ' • A Kr asne n, KysuCQu Dunajov D 95 X Kysucký lieskovec ' Kys. Nove Mesto , Ŕudlnka o • .,Itl • A oBroono · 8udalin oo C '. ------riD - O .,. A ao • �,'f

70 . " . 8b • � = 5.() - --:-- ._-- - u:- • lO 70 • .u - rf IO •

)(

0.25

o 2 3 4 5 6 y

Obr. 4: Rozdelenie hodnôt indexu priepustnosti (Z) a prietočnosti (Y) fluviálnych sedimentov rieky Kysuca Fig. 4: Division of values of indexes of permeability (Z) and transmissivity (Y) of fluvial sediments of the river Kysuca.

Vysoké zvodnenie bolo preukázané aj u Čierňanka v úseku Svrčinovec - Čadca, u ktorých fluviálnych sedimentov rieky Bystrica v oblasti sa merná výdatnosť vrtov pohybovala v priemere Nová Bystrica - a rieky od 1,3 do 2,0 l.S·I .m·1 (Tab. 5).

58 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

Tab. 5: Hydraulické parametre z vrtov vo fluviálnych sedimentoch Tab. 5: Hydraulic parameters of wells in fluvial sediments.

Mernávýdatnosť Koeficient filtrácie - (k ) Koeficient prietočnosti - (T ) Počet I -s- , m -, m.s- , m2,s·J Poriečna niva - úsek vrtov tr. min. priem. max. min. priem. max. trieda priepust. min. priem. max. prietoč.

s 5 5 mierne 5 4 4 stredná potok Kornianka 3 0,018 0,22 0,32 2,3. IO- 4,97.10- 7,9. 10- 1,83.10- 2, 19.10- 3,2.10- priepustná (IV) (1II)

5 4 4 dosť silne 4 1 3 stredná potok Predmieranka 3 0,3 1 0,63 1,12 1,0. 10. 1,19.10- 2.66. 10- 3,1.10- 6,33.10- 1,12.10- priepustná (III) (III) Svrčinovec - 5 3 -4 silne priepustná s 3 3 vysoká potok 12 0,083 1,34 4,80 5,4.10- 1,5. 1 0. 6,99. 10 8,33. IO- 1,34. 1 0- 4,8.10- Čadca (II) (II) Čiernan- "ieme - 8 5 4 mierne 6 4 4 stredná 7 0,003 0, 18 0,42 4,49.10- 4,9.10- 1,47.10- 3.07.10- 1,85. 10- 4,2.10- ka Skalité priepustná (I V) (1II) .7 4 3 6 3 3 rieka Bystrica, Nová 14 0,003 2,08 9,50 3,32.10 5,91.10- 2,97.10- dosť silne 2,63.10- 2,08.10- 9.5.10- vysoká Bystrica - Zborov nIB. priepustná (III) (II) 6 4 4 dosť silne 5 4 3 stredná potok Olešnianka 6 0,05 0,98 2,90 4,5.10- 2,26.10- 6, 11. 10- 5,4. 10- 9,83.10- 2,9.10- priepustná (1II) (1II) dosť silne až 5 5 4 4 4 stredná potok Oščadnica 2 0,23 0,41 0,60 3,97. 10- 9,49. 1 0- 1,50. 10- mierne priepust- 2,38.10- 4,19. 10- 6,0.10-4 (III) ná (III-IV) 5 5 5 mierne 4 -4 .1 stredná Vadičovský potok 2 0,34 0,67 1 ,00 5,78.10- 6,01.10- 6,25.10- 3,47.10- 6.73.10 1.0. 10- priepustná (IV) (III)

6 6 6 dosť slabo 6 5 5 Neslušanka 3 0,009 0,02 0,03 2,25.10- 6,21.10- 8,89. 10- 9.0. 10- 2,19.10- 3,0.10- nízka (V) priepustná (V) 6 5 4 6 4 3 Makov - 7 0,002 0,32 1,80 1,63. 10- 6,30. 10- 2,80.10- mierne 2, 11.10- 3,21.10- 1,8.10- stredná Vysoká nIK. prie ustná (IV) (III) rieka p 5 ' 3 Turzovka - 3 dosť silne 3,63.10- stredná 20 0,04 0,95 3,63 4,94. 10-6 2,93. 10-4 1,16.10- 4.44. 10- 9,56. 10- Podvysoká priepustná (III) ( 1II) Staškov - 5 3 2 silne priepustná 5 3 3 vysoká 29 0,04 2,29 9,47 1,20. 10- 2,12.10- 4,4. 10- 4,8.10- 2,29. 10- 9,47.10- Čadca (II) (II) 4 3 2 Krásno niK. - 5 3 dosť silne 4 1,50. 10- vysoká Kysuca 8 0,25 5,69 15,00 9,02.10' 5,11.10- 1 ,4. 10. 2,50. 10- 5,70. 10- Dunajov priepustná (III) (II) Kys.Lieskovec 5 3 3 silne priepustná 5 3 2 vysoká 64 0,03 4,57 35,00 1,04. 10- 1,09. 10, 5,67.10- 3,17.10- 4,58. 10' 3,50. 10, - K. N. Mesto (II) (II)

Z hľadiska zvodnenia si pozornosť zasluhujú aj sedimentov v priamej hydraulickej súvislosti fluviálne sedimenty Kornianky, Predmieranky , s Kysucou. Kolmatácia dna rieky Kysuca spôso­ Olešianky, Oščadnice a Vadičovského potoka, u buje, že v niektorých úsekoch pri nízkych ktorých sa koeficient filtrácie pohybuje od prietokoch, podzemné vody a povrchové vody 6,11. 10'4 do 4,45.10,6 m,s-I (Tab, 5), čo zodpovedá Kysuce vzájomne nesúvisia. Vtedy sú podzemné sedimentom dosť slabo priepustným až dosť silne vody doplňované iba vodami z okolitých sedi­ priepustným (trieda V, až III.). Najnepriaznivejšie mentov paleogénu, ktoré rieka naprieč prerezáva. sú hydrogeologické podmienky u fluviálnych Rozkyv hladiny podzemných vôd vo flu­ sedimentov potoka Neslušanka, kde u vrtov bola viálnych sedimentoch Kysuce, na základe dokumentovaná veľmi nízka merná výdatnosť pozorovania SHMÚ sa pohybuje od 2,10 do 4,34 V priemere 0,02 l.s-l .m,l , čomu zodpovedá aj nízky m, V rieke Bystrica od 1,13 do 2,72 m a Čierňanke koeficient prietočnosti v priemere 2,19. 10,5 m2.s,1 od 1,17 do 1,96 m. (V. trieda prietočnosti). Chemické zloženie podzemných vôd Podzemné vody fluviálnych sedimentov fluviálnych sedimentov údolných nív je tvorené Kysuce sú dotované jednak vodami pritekajúcimi viac miešaním vôd rôznej mineralizácie, zloženia a z priľahlých svahov, budovaných flyšovými pôvodu, ako mineralizačnými procesmi sedimentami paleogénu, ktoré Kysuca v niektorých prebiehajúcimi na fázovom rozhraní hornina­ úsekoch drénuje, ako aj vodami z povrchového podzemná voda. Dôsledkom toho je veľká toku Kysuce. Vplyv povrchového toku Kysuce sa priestorová variabilita mineralizácie podzemných prejavuje hlavne za vyšších a stredných stavov vôd údolných nív i vôd povrchových tokov. vody, kedy sú podzemné vody fluviálnych Chemizmus podzemných vôd vykazuje veľké

59 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2 lokálne zmeny na pomerne malé vzdialenosti. metánovo-dusíkové všetky studené. Prevládajúcim typom vody je HC03-Ca typ Najčastejším typom minerálnych vôd v území s mineralizáciou 243,4-757,8 mg.rl , priemerne sú sírovodíkové vody, vyvierajúce v prameňoch 418,9 mg.rl (Bodiš in Zakovič et al., 1990). Vo s nepatrnou výdatnosťou 0,003-0,05 l.s-I (Tab. 6). vodách sa často vyskytujú vysoké obsahy NH4, Viazané sú spravidla na antiklinálne štruktúry N03, S04, Cl, ako dôsledok sekundárneho rozbité priečnymi poruchovými pásmami s.-j. znečistenia. Veľmi často sa objavujú i vyššie smeru. Vody sú slabo až stredne sírovodíkové l obsahy Fe a Mn. (obsah H2S=0,56-2,8 mg.r ), veľmi nízko až slabo mineralizované (celková mineralizácia 352.1 až MINERÁLNE VODY 1640,5 mg.rl). Z hľadiska hydrochemickej klasifikácie predstavujú vody sírovodíkových V regióne Kysúc sa minerálne vody nachádzajú prameňov najčastejšie typy HC03-Ca-Mg, menej v malom množstve a sú viazané iba na flyšové HC03-Na. Vody sú plytkým obehom formované sedimenty. Pôvodne vyvierali minerálne vody vo flyšových sedimentoch. H2S vzniká biogénnou v ôsmich minerálnych prameňoch, z ktorých dnes redukciou síranov, ktoré sa tvoria oxidačnou už dva pramene neexistujú (prameň ČA-2 degradáciou rozptýlenej sulfidickej síry, hlavne v Makove a prameň v doline Hanzlová). Sú tu dva pyritu. druhy vôd, a to sírovodíkové a metánové, resp.

Tab. 6: Základné fy zikálno-chemické údaje minerálnych prameňov Tab. 6: Basic physical-chemical parameters of mineral springs.

Teplota MineraIi- Obsah zložiek - mg.r obj . Ih- Názov prameňa Dátum Q - - Klasifikácia . , vody pH zácia Na+ Ca + Mn + cr HCO]' F CH" Lokalita odberu 1 .s H,S co, vody . o1+ 2 (CC) mg r ' K+ M., Fe + sol Br" r N2 ICA- I Vajcovka 30,58 35,27 o 3.20 183,0 - - stredne 13.1.196 1 0,05 5,0 7,2 300,92 1.87 6. 16 v potoku, Klokočov 9,73 0,5 39.09 - O sírovodíková 30, 12 41.68 O 2.50 219,70 - - 13.1.1961 0,008 5,5 7.5 322,1 1 1.75 6,60 stredne 8.27 8,27 19.75 - O ČA-2 Vajcovka - sírovodíková 30,0 43,28 0,2 1 2,80 219,66 - u Míčov 1978 0,008 6,4 7,3 321,8 1,76 7.48 dusíková. 2,2 4,86 0,08 8.23 - stopy Makov 22.70 43.09 O 2,20 234,85 0, 12 13.3 sept. 1972 0,003 9,0 7,3 352,13 0.65 44.0 zanikol 2.20 3.59 2,94 18.11 0,38 0,26 84,4 95,64 46.49 O 4,70 42 1,0 4.2.1961 - 8,0 7,4 592,52 - 1,18 14,52 slabo až - 10,2 1 0,08 14,40 O - ČA-3 Vajcovka stredne 155,00 21,04 0,60 10,59 488,00 0,90 58,5 Poľany sept. 1972 0,003 8,5 7,9 766,02 0,7 15,4 sírovodíková 5,00 9, 12 1,47 44,03 0,59 0,36 39.5 Nesluša metánovo - 76,0 54.50 0,05 5,00 390,5 1 - - 1978 0,001 6, 1 7,5 569,4 1.18 10.56 dusíková 3,0 9,72 0,08 14,40 - - - 51,27 64. 12 O 3,40 335,6 - 22.2.1961 - 4,0 7,2 - 0.56 4,40 ČA-4 Bukovská - 8,75 0,06 26,74 - O slabo až minerálka 22.6. 1959 0,03 440,0 - - - - - 2.50 17.60 stredne Čadca - Bukov 49,22 64, 15 0,02 3,90 317,30 0.06 sírovodíková 21.11 .1994 0,05 8, 1 7,6 482,74 22,0 1,17 6,60 0,03 33,55 - - 139,3 81.76 O 166.0 390,5 - 4.5.1960 - 10,0 7,3 - 0,70 30.80 - 13,13 0,25 6,99 - O - ČA-7 Vajcovka 1 - - - - - stredne 28.8. 1969 0.01 - - 862,0 2.80 - - - - 6,05 - - sírovodíková 166,0 79,30 0,04 199,40 384,45 0,01 - 24.11. 1994 - 8,7 7,25 876,27 24,20 2,30 11,35 0,02 22,20 - - I L-A II Vojtovský HCOJ-Na prameň, Čadca- 7.7.1969 - 8,2 - 1030,0 ------s výronmi Vojtov metánu

POVlámky: Údaje boli prevzaté Z týchto podkLadov: 1961 - Tkáčik. 1961; 1959, 1969 - Zakovié et al.. 1990; 1972 - Frallko - Zakovié. 1980: 1978 - Krahulecet al., 1978, 1994 - ŠGÚDŠ, hydrochemické laboratórium

60 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

Okrem jedného prameňa sú všetky pramene havarovaným hlbokým vrtom, realizovaným sírovodíkových minerálnych vôd viazané na v blízkosti prameňa v roku 1964. Účelom vrtu bol račiansku jednotku magurského príkrovu. Z existu­ pokus o navŕtanie teplej minerálnej jódobrómovej júcich prameňov sem patrí Bukovská minerálka, vody v podloží magurského príkrovu (Chmelík, vyvierajúca sv. od Čadce nad osadou Bukov a 1966). Ochodnický minerálny prameň, vyvierajúci na sz. V minulosti v okolí obce Korňa sa nachádzali okraji obce Ochodnica s najvyšším obsahom H2S na niekoľkých miestach naftové výrony, z ktorých 2,8 mg.rl . sa doteraz zachoval iba jeden pri osade Patrí sem aj "Vajcovka" u Mičov v Makove Hrinčákovci, známy ako "Ropný prameň". (ČA-2), ktorá vyvierala cca 2,0 km jv. od obce Predstavuje ho depresia vyplnená vodou so Makov pri ceste Makov - Bytča, smerom k osade u súvislým povlakom ropy na hladine. Odteká z nej l Mičov. Podľa starších analýz bol obsah H2S vo prúd takejto zmesi o výdatnosti 0,01 I.s· . vodách až 1,76 mg.rl (Krahulec et al., 1978). Bola to sírovodíková voda s obsahom N2=42,3-84,4 VYUŽíVANIE PODZEMNÝCH VÔD obj.% (Franko - Kolárová, 1985). Prameň už dnes neexistuje, bol devastovaný eróziou miestneho Na zásobovanie vodou sú využívané podzemné potôčika. vody z fluviálnych sedimentov Kysuce a jej Ďalšiu skupinu minerálnych prameňov tvoria prítokov - studne, vrty a jednak zo zachytených sírovodíkové vody s obsahom metánu. Vajcovka prameňov flyšových sedimentov paleogénu a zo Poľany (ČA-3) vyviera v údolí potoka Neslušanka, sedimentov mezozoika bradlového pásma. cca 3 km ssz. nad obcou Nesluša. Je to Z údolných náplavov rieky Kysuce a jej sírovodíková metánovo-dusíková voda s obsahom prítokov, odoberá podzemné vody II užívateľov, -I CH4=46,5-58,5 obj.% a N2=31 ,4-39,5 obj.% v sumárnom množstve 148,27 I.s . Odbery sú (Franko - Kolárová, 1985), s obsahom H2S podľa realizované jednak z hydrogeologických vrtov, starších analýz až 1,18 mg.rl (Krahulec et al., uskutočnených v rámci hydrogeologických 1978). Južne od Čadce vyvierajú dva sírovodíkové prieskumov ajednak z kopaných studní. minerálne pramene. Jeden jjv. od Lazov Dytkovia, Celkom sa z prameňov využíva 14,69 I.s-I. u ktorého sú pozorované výrony H2S a ďalší jjz. od Väčšina využívaných prameiíov má výdatnosti pod lazov Vojty, nazývaný ako Vojtovský (slaný) 0,5 I.s-I, 2 pramene do 1,0 I.s-1 a 4 pramene nad 1,0 minerálny prameň, u ktorého sú pozorované nielen I.s-I . (Tab. 7). výrony H2S, ale i metánu. Viazané sú na Zo skupinového vodovodu (SKV) Nová belovežské súvrstvie. Výrony zemného plynu Bystrica - Čadca - Žilina sú zásobované rozho­ vysvetľuje Plička (1957) tak, že plyn uniká dujúce sídla Čadca, Kysucké Nové Mesto aj Žilina. v mieste, kde "zlínske vrstvy" tvoria antiklinálny Hlavným vodným zdrojom SKY je vodárenská priehyb. sú zvislo postavené a postihnuté priečnym nádrž Nová Bystrica, z ktorej možný maximálny poruchovým pásmom s.-j. smeru. To platí aj pre odber je 700,0 I.s-1 pitnej vody, pričom súčasný výrony sírovodíkových prameňov, ktoré sa zrejme odber je cca 210,0 I.s-I. Ďalší SKY - Turzovka viažu na poruchové pásma s.-j. smeru. dodáva pitnú vodu do Turzovky a Podvysokej . Iba jeden prameň sírovodíkovej vody je viazaný Najvýznamnejšie vodné zdroje, ktoré SeY AK š. na sliezsky pn1crov, na istebnianske súvrstvie. Je to p. Žilina využíva v tejto oblasti sú: "Vajcovka v potoku" (ČA-l) 2,0 km s. od obce Klokočov, v potoku Predmieranka. Voda vyviera a) centrálny vodný zdroj - vodárenská nádrž Nová priamo v koryte potoka. Obsah H2S je 1,87 mg.rl . Bystrica Je to prírodná sírovodíková voda, studená. b) Čadca, studne s kapacitou 20,0 I.s-1 Podľa starších archívnych materiálov (Vavrík, c) Krásno nad Kysucou, studne a vrty s kapacitou 1984) v minulosti existoval minerálny prameň 67,0 I.s-1 jódo-brómových vôd vosade Hanzlovci sv. od d) Turzovka, studne s kapacitou 21,3 I.s-1 obce Oščadnica, v údolí Hanzlovho potoka. e) Kysucké Nové Mesto, Radoľa - pramene V súčasnosti už v prameni minerálna voda s kapacitou 21,0 I.s-1 nevyviera. Jeho režim bol pravdepodobne narušený Rudina, vrty s kapacitou 1O,0 I.s-l .

61 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

Tab. 7: Priemerné ročné odbery podzemnej vody (podľa SeVAK, 1999) Tab. 7: Average groundwater abstraction (after SeVAK, Žilina 1999)

Vodovod Priemerniodber l.s· Lokalita zdroj vody 1994 1995 1996 1997 1998 1994-1998 Upravňa Cadca 4 studne + l vrt + Čadca 3,7 1,4 0,5 0,0 0,0 1,0 povrch. odber K Krásno n. Krásno n. Kysucou 22,0 15,6 10,9 7,2 7,2 12,6 l studňa, 4 vrty

Turzovka Turzovka 15,7 14,5 12,7 11,8 12,7 13,5 2 studne, 5 vrtov

Svrčinovec Svrčinovec 2,1 2,3 2,0 2,0 2,1 2,1 6 vrtov

Skalité Skalité 0,3 0,4 0,3 0,4 0,4 0,3 2 pramene

Čadca U Poláka Cadca 0,1 0,3 0,2 0,2 0,2 0,2 2 pramene

Cadca U Pri vary Cadca 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 l studňa Radôstka Radôstka 0,4 0,5 0,4 0,4 0,3 OA 4 pramene

Stará Bystrica Stará Bystrica 0,8 0,8 0,5 0,9 0,4 0,7 2 pramene

Oščadnica Stred Oščadnica 0,6 1,0 0,9 0,9 0,8 0,8 5 prameI'íov

Podháj Kysucké N. Mesto 8,0 6,2 1,9 0,0 0,0 3.2 5 vrtov Kys. Lieskovec

Radoľa Radoľa 18,0 16,1 15,0 13,2 11,2 14,7 2 pramene, 2 studne

Kys. Nové Mesto Kysucké Nové Mesto 0,9 1,7 0,3 0,3 0,0 0.6 I vrt

Rudina Brodno 0,7 0,9 1,2 0,0 0,9 0,7 l vrt Rudinka Rudinka 0,3 0,5 0,5 0,4 0,4 OA 2 pramene

KNM Oškerda Kysucké Nové Mesto 0,5 0,5 0,6 0,6 0,6 0,6 l prameI'í

Dolný Vadičov Dolný Vadičov 0,6 0,7 0,9 1,3 0,8 0,9 2 pramene

Horný Vadičov Horný Vadičov 1,4 1,1 1,1 1,3 1,1 1,2 l prameň

Lopušné Pažite Lopušné Pažite 0,6 0,5 0,5 0,6 0,5 0,5 3 pramene

Lodno Lodno 1,2 1,3 1,2 2,0 1,2 1,4 4 pramene Celkom 56,0

Najvýznamnejšie využiteľné zdroje podzem­ ne využiteľné množstvo 215,0 I.s·l , čo je ných vôd sú viazané na fluviálne sedimenty celkove 373,0 1.s·1 využiteľných množstiev Kysuce, ich kvalita je však negatívne ovplyvnená podzemných vôd, antropogénnou činnosťou. b) v čiastkovom rajone VH-20 budovanam Podľa štátnej vodohospodárskej bilancie SR za sedimentami paleogénu o ploche 964,0 km2 sú rok 1999 (SHMÚ, 2000) sú využiteľné množstvá využiteľné množstvá podzemných vôd v kate­ 1 podzemných vôd v hydrogeologickom rajóne górii C2 v množstve 44,0 I.s· a prognózne povodia Kysuce vyčíslené nasledovne: využiteľné množstvo 110,87 I.s·l, čo je celkove a) v čiastkovom rajone VH-lO budovanom 154,87 I.s·1 využiteľných množstiev podzem­ sedimentami kvartéru o ploche 30,4 km2; ných vôd. v kategórii C2 v množstve 158,0 1 . s-1 a prognóz- Vodohospodársky najvýznamnejšiu oblasť

62 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2 výskytu podzemných vôd v regióne Kysúc podzemných sú však veľmi obmedzené z hľadiska predstavujú dosiaľ nevyužívané zdroje podzem­ ich kvality. Vykonaný hydrogeologický prieskum ných vôd, ktoré sa viažu predovšetkým na pri Turzovke a Čadci preukázal, že kvalita fluviálne sedimenty v údoliach povrchových tokov. podzemnej vody nevyhovuje STN 75 7111 pre Reálne možnosti využitia uvedených množstiev pitnú vodu vo viacerých ukazovateľoch.

LITERATÚRA

Dujčík, J. 1971: Registrácia prameňov v povodí Váhu. Manuskript, IGHP n. p. Žilina. Franko, O. - Kolárová, M. 1985: Mapa minerálnych vôd ČSSR. GÚDŠ, Bratislava. Franko, O. - Zakovič. M. 1980: Rekognoskácia minerálnych prameňov SSR. Manuskript. Archív, ŠGÚDŠ, Bratislava. Hanzel, V. - KulIman, E., Dovina, V., Franko, O., Škvarka, L. a Vrana, K., 1984: Podzemné vody Slovenska a prognózy ich využitia. Manuskript. Geofond, Bratislava. Hanzel, V. 2002: Vysvetlivky k hydrogeologickej mape regiónu Kysúc v mierke 1:50 000. Manuskript. Geofond, Bratislava. Chmelík, F. 1966: Karpatský flyš, neogén a jihočeské pán ve. Zprávy o geologických výskumech v roce 1964. UÚG, Praha. Jetel, 1. - Rybárová, L. - Hodánek, J. - Remšík, A. 1988: Vysvetlivky k základní hydrogeologické mape ČSSR 1:200 000, list 25-Gottwaldov·. ÚÚG, Praha. Jetel, J. - Rybárová, L. 1975: Hydrogeologie a hydrogeochemie Moravskoslezských Beskyd. Manuskript. Geofond, Praha. Jetel, J. 1994: Priepustnosť a prietočnosť pripovrchovej zóny západného úseku flyšového pásma Západných Karpát. Západ. Karpaty, Sér. Hydrogeológia a inž. geo!., 12. GÚDŠ, Bratislava. Jurčák, V. 1999: Zmeny podzemného odtoku v povodí Kysuce po profil Kysuca - Čadca. Podzemná voda Č. 2/1999. SAH Bratislava. Krahulec, P. - Rebro, A. - Uhliarik, J. - Zeman, J. 1978: Minerálne vody Slovenska. Osveta, Martin. Krásny, 1. - Knežek, M- Šubová, A. - Daňková, A. - Matuška, M. - Hanzel, V. 1982: Odtok podzemní vody na území Československa. ČHÚ, Praha. Krásny, 1. 1986: Klasifikace transmisivity ajej í použití. Geologický pruzkum, Praha. Mapa hydrogeologických rajónov Slovenska, stav k 3l. 12. 1998. SHMÚ, Bratislava, 1999. Mazúr, E. - Lukniš, M. 1980: Regionálne geomorfologické členenie SSR. SAV Bratislava. Potfaj , M. - Maglay, J. 2002: Vysvetlivky ku geologickej mape regiónu povodia Kysuce v mierke 1:50 000. Manuskript. ŠGÚDŠ, Bratislava. Šalaga, I. - Šalagová, V. 1995: Paleogén Žilinskej kotliny - vyhl'adávací hydrogeologický prieskum. Manuskript. Geofond, Bratislava. Štátna vodohospodárska bilancia SR časť za rok 1999, časť Podzemné vody. SHMÚ, Bratislava, 2000. Šuba, 1. - Bujalka, P. - Cibulka, L. - Hanzel, V. - KulIman, E. 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska. Hydrofond 14, SHMÚ, Bratislava.

Tkáčik, P. 1961: Registrácia prameňov minerálnej vody okresov Čadca,. Žilina, Martin, L. Mikuláš, D. Kubín . Manuskript. Geofond, Bratislava. Tužinský, A. 1965: Povodie Kysuce a jej prítokov - hydrogeologický prieskum riečnych náplavov. Manuskript. Geofond, Bratislava. Tužinský, A. 1967: Povodie Kysuce II. - doplnenie pozorovacej siete hladín podzemných vôd. Manuskript. Geofond, Bratislava. Valušiak, J. 1987: Povodie Kysuce. Záverečná správa. Manuskript. Archív Vodné zdroj e n.p., Bratislava. Vavrík, F. 1984: Javorníky, Kysuce. Turistický sprievodca ČSSR, Šport, Bratislava. Zakovič, M. - Hanzel, V. - KulIman, E. - Jetel, J. - Franko, O. - Bodiš, D. 1990: Vysvetlivky k základnej hydrogeologickej mape ČSSR 1:200 000, list 26-Žilina. GÚDŠ, Bratislava.

HYDROGEOLOGY OF THE KYSUCE REGION

RÉSUMÉ The drainage area of the Kysuce River is mostly build of Flysch sediments (Paleogene sedimentary rocks) and of Klippen Be1t on its southern part.

63 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2

With respect to the geological settings of the region three hydrogeological units were determined: hydrogeologicaI unit of the Mesozoic rocks of the Klippen Belt, hydrogeological unit of the Paleogene sediments of the Flysch zone and the hydrogeological unit of the Quaternary sediments. For the Mesozoic sediments of the Klippen Belt the following values of specific groundwater runoff were determined: calpionel limestone, radiolarian limestone q = 3-6 I.s-l.km-2; Snežnica layers, Pieniny Formation, spherosiderite layers q = 1.5-3.0 I.s-l.km-2, and mari, mari stone, shale q < 1.5 I.s-l.km-2. In sediments of the Flysch zo ne theľe weľe determined thľee hydrogeologically diffeľent rock complexes with crucial importance of near surface loosening zone as the main hydrogeological rock collector (hydrogeological massif): - complex at sandstone development - Istebné Formation, Ciezkowice Sandstone of Sliezsko Nappe and Kýčera layers, Pasierbiec Sandstone, Riečany Sandstone, Ráztočno Sandstone, sandstone of Magura type of Magura Nappe, for which the specific groundwater runoff was q = 3-6 I.s-l.km-2 (Tab.3), - complex at sandstone-claystone development of flysch characteľ - Krosno Forrnation of Sliezsko Nappe; from Magura Nappe - Zlín Formation, Vsetín layers, Oščadnica layers, Vychyľovka Formation, Dedová and Bystrica layers, Beloveža and Malcov forrnations for which the following specific groundwater runoff was determined q = 1.5-3.0 I.s-l.km-2 , - complex of rocks at claystone and claystone-sandstone development (prevalence of claystone) - Menilite , Submenilite forrnations of Sliezsko Nappe and multicolor claystone of Magura Nappe with specific groundwater ľunoff q < 1.5 I.s-l.km-2 . In term of groundwateľ resources the most important rocks in the region there are Quaternary sediments, mainly the fIuvial sediments of the river Kysuca and paľtly of rivers Čierňanka, Bystrica and others. In the riveľ flat of the Kysuca River there were identified 5 sections with diffeľent hydrogeological settings. In the upper part of the Kysuca river fiat with sections between Makov and Podvysoká theľe is the mean specific flow rate 0.32-0.95 I.s-I.m-I and 4 with average coefficient of transmissivity T= 3.21.1O- m2.s-1 (III. class - moderate transmissivity). In the middle and lower part of the Kysuca river fiat, between Staškov and Kysucké Nové Mesto there were identified three sections with high average coefficient of tľansmissivity 2.29.10-3-5.70.10-3 m2s-1 (II. class - high transmissivity). In other wells the specific flow rate ranges from 0.02 (Neslušanka) to 1.36 I.s-I .m-I (Čierňanka) with the average coefficientof transmissivity 2.19.10-5-2.08.10-3 m2.s-1 (V.-II. class of tľansmissivity), (Tab. 5). The overall area (936.2 km2) has 12% of springs with water discharge 0.1 I.s-I, 78% springs with discharge 0. 1-0.5 I.s-1 and only about 1% of springs with discharge over 5.0 I.s-1 (Tab. 2). The highest dischaľge of springs in Klippen Belt have springs Pod Briezkami - Dolný Vadičov (0.41-50.0 I.s-I), spľings Požeha, U Kuboštíkov in Horný Vadičov (Q = 0.5-20.8 I.s-I). In the Flysch Zone the highest concentration of springs with high discharge rate is in the valley Klubina dolina. Springs Tichá 2 - Oščadnica, Za Medvedím - Nová Bystrica, Pod Jamkami - Klubina have the highest discharge ľate, ranging from O to 64.7 I.s-l. The groundwater of the Mesozoic rock s of the Klippen Belt are of HC03-Ca(Mg) type with mineralization 316.0-599.0 mg.rl, Paleogene flysch sediments have groundwater of HC03-Ca type with total mineralization 140.0-545.0 mg.rl and the QuaternaľY sediments have groundwater of HC03-Ca type with mineralization 243.4-757.8 mgXI, frequently with high content of NH4, N03, S04, CL, as well as Fe and Mn. Two types of mineral waters spring out in the region. Usually they belong to low and moderate hydrosulphide waters with low mineralization. Content of H S ranges from 0.56 to 2 2.8 mg.rl. Part of them belongs to formic, and/or formic-nitrogenous waters. Recently in the whole Kysuce region there are registered up to 202.0 I.s-1 of exploitable amount of ground water in category C2, and as proposed amount there is estimated 325.8 I.s-1 of groundwater (SHMÚ, 2000). During time period 1994-1998 the exploited amount of

64 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č, 2

groundwater for public water supply was 56,0 l.s-I , For water management purposes there is reserve dormant source of groundwater in fluvial sediments, However, its real possibility of exploitation is rather limited since its quality is not fully in harmony with standard STN 75

7111 - Drinking water,

Recenzoval: RNDr. M, Zakovič

65