Táto Kronika Obce Staškova Sa Založila V Apríli
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Kronika Staškov, okres Čadca Táto kronika obce Staškova obsahuje 600 strán, t.j. šesťsto strán. V Staškove dňa 15.marca 1952.Kronika obce Staškova sa zaloţila v apríli 1952 za predsedu Miestneho národného výboru Michala Sekerku zamestnaním vedúci dielne druţstevnej krajčírskej v Staškove. Bol zvolený za predsedu Miestneho národného výboru roku 1952. Úradovňa MNV je v dome číslo 25. Zamestnanci MNV: Pavel Dodulík – tajomník, Juraj Turiak – účtovník, František Matlák – vedúci administrátor, Elena Šinálová – matrikárka, Kaličiak Š a Jozef Letko – boţeníci – obecní doručovatelia. Poverená písaním obecnej kroniky od jej zaloţenia od roku 1952 bola Mária Galvánková, učiteľka Národnej školy v Staškove – ústredí. Spolupracovníkom bol Ignác Galvánek, riaditeľ Neúplnej strednej školy v Staškove – ústredí. Ţivotopis kronikára: Mária Galvánková rodená Zwyrtková narodila sa 12. marca 1919 v Oščadnici, okres Čadca. Otec bol hájnym, matka zamestnaná v domácnosti, 4 deti. Študovala na gymnáziu v Ţiline a na učiteľskom ústave v Štubnianskych Tepiciach. Popis a poloha obce: Obec Staškov, ktorá má svoje meno po svojom zakladateľovi menom ,,Stašek“, leţí juhozápadným smerom od Čadce vo vzdialenosti 8 km, v údolí rieky Kysuce po oboch stranách. Staškovský chotár ma tvar pribliţne obdĺţnikový, ktorého dlhšia strana ide smerom severozápadným. Väčšia čiastka chotára leţí na ľavom brehu Kysuce siahajúc aţ na hranicu moravsko – sliezsku. Dĺţka chotára (vzdušná čiara) je asi 11 km, šírka 25 – 3 km. Hranicu pri chotári rakovskom a olešňanskom tvoria doliny idú pribliţne smerom kolmým k rieke Kysuci. Severnú a juţnú stranu hranice tvoria väčšinou hrebene a vrcholky kopcov. Nadmorská výška je 450 m – t. j. údolie Kysuce. Na juh územie stúpa, dosahujúc kopcom Grúň 595 m, Kyčerou 648 m, vrchom Podvysokou na juţnej hranici 794 m. Obec patrí do okresu Čadca, kraja Ţilina. Najbliţšie mesto je Čadca. Okolité obce sú: Zákopčie, Raková, Podvysoká. Ţeleznica jednokoľajka ide z Čadce stále proti toku Kysuce do konečnej stanice Makov. Vedľa ţeleznice ide štátna cesta cez celú obec asfaltová. Cesta pokračuje z konečnej ţelezničnej stanice Makov na Moravu. Obec Staškov má ţelezničné spojenie so susednými obcami Raková a Podvysoká. Do Zákopčia musí sa ísť cez Rakovú alebo vrchmi cez osadu u Letov. Autobusovej doprave niet. Úrady a školy: V obce je: poštový a telegrafný úrad v budove Jána Latku č. 31. Úrad miestneho národného výboru (do roku 1945: obecný a notársky úrad) je vo vlastnej budove. Táto budova bola postavená v r. 1913 spoločným nákladom obcí: Staškov, Podvysoká a Olešná, kde spoločne úradovali do r 19... V budove, kde je pošta, je aj Stanica národnej bezpečnosti. V novej budove č 377 je Materská škola, v budove č. 90 je Národná škola v Staškove – Ústredí, bez vlastného prístrešia je Neúplná stredná škola v Staškove s 3 triedami. Vyučuje sa v miestnostiach Národnej školy a v prenajatej budove u Justina Beleščiaka č. 351 v bývalej pohostinskej miestnosti. Riaditeľkou Neúplnej strednej školy je Alţbeta Aschmannová, riaditeľom Národnej školy je Ignác Galvánek a Materskej školy Boţena Švábiková. Tajomníkom Miestneho národného výboru A. Kvetňanský, predsedom T. Šupolom. Prednostom poštového a telegrafného úradu Ján Lhabroň, veliteľ SNB je Telesfor Váňo. Geologický popis Na území Staškova prichádzajú v úvahu 4 geologické formácie a to: 1) Alluvium – najmladšie náplavy Kysuce a jej prítokov, 2) Dilluvium – zaberajú trasu po ľavom brehu Kysuce, 3) Treťohory – ktoré sú tu najrozšírenejším geologickým útvarom, 4) Útvar Kriedový – zasahujúci severnú časť chotára. Alluvium vykazuje pôdy veľmi rôznorodého zloţenia. Stretávame sa tu s ťaţkými pôdami zamokrenými povrchovými vodami a vodou spodnou, s pôdami zamokrenými povrchovými vodami a vodou spodnou, s pôdami hlinito – piesočnatými a miestami s pôdou piesočnato – štrkovitou a so štrkoviskami. Na dilluviu sú pôdy ťaţšieho rázu. Treťohorné pôdy sú tieţ ťaţké ako pôdy dilluviálne, od ktorých sa líšia hlavne tým, ţe miestami sú silne štrkovité. Kriedový útvar je zastúpený pôdou ţilovitou, hlinito – piesočnatou. Všeobecne sú všetky pôdy v tejto oblasti silne vylúhované a preto ţivinami chudobné. Úrodnosť pôdy je nízka. Pomery klimatické Obec patrí počas hydrografických záznamov na hydrografickej stanici v Čadci do oblasti studenej a vlhkej. Zima je dlhá, lebo aţ v máji je priemerná mesačná teplota 10 C, v októbri uţ opäť klesá na 8,5 C. Najteplejší je mesiac júl. Územie spadá do oblasti letných daţďov, lebo v lete padne 40% zráţok, kým na jar a v jeseni 22%, v zime 16%. Vo vegetačnej dobe, ktorá je u obilnín od začiatku apríla do konca júla a u okopanín a krmných rastlín od začiatku apríla do konca septembra, dosahujú zráţky 401 mm aţ 590 mm. Teda vlahy je nadbytok, tá však preniká pôdou do hlbších vrstiev, pričom odvádza a odplavuje rozpustené ţiviny, ktoré sa tk pre rastlinstvo strácajú. Zráţky prevládajú nad výparom. Počiatok jarných poľných prác spadá do tretej čiastky marca, väčšinou ale na začiatku apríla, kosenie sena do druhej polovice júna. Ovocné stromy začínajú kvitnúť v polovici mája, ţatva začína koncom júla. Nadbytočné zráţky presakujú do spodiny, pričom spôsobujú vyplavovanie rozpustených solí, zlúčenín ţeleza a hliníka a do istej miery tieţ jemných čiastočiek pôdnych. Tak vzniká vylúhovaná vrchná vrstva, kým spodina sa obohacuje o látky vyplavené z ornice. Vznikajú tak pôdy typu „podzolového“. Barva pôdy vo väčšine je na povrchu šedá, pôda je múčnatá, popolovitá, bez štruktúry. Obrábanie tejto pôdy je ťaţké, vyţaduje výdatného hnojenia vápnom a maštaľným hnojom. Väčšina rolí je ťaţko prístupná, lebo nie je riadnych ciest, keďţe terén je kopcovitý. Poľné cesty sú vo veľmi zlom stave, sú úzke, vymleté, úvozovité a neschodné. Najväčšou prekáţkou v obrábaní je veľká rozdrobenosť pozemkov, šírka záhonkov je niekde 2-25 m. V obci z celkovej výmery pôdy je ornej pôdy 529 ha lúk a pasienkov 338 ha, lesov 806 ha,108 ha riečíšť a pôdy neplodnej. Na ornej pôde je obyčajne dodrţiavaný tento postup: 1. zemiaky, ku ktorým sa hnojí maštaľným hnojom, 2. raţ, 3. ovos. Výnos ovsa z 1 hektára je asi 15 meríc, t.j. asi 6g,zemiakov 65-80 vriec po 60kg čo činí 39-48g, raţi 10meríc, čo je 4g. Ďatelina je 1 aţ 2 ročná. Hlavné potraviny boli do roku 1945 zemiaky a kapusta, po tomto roku začali častejšie kupovať čerstvé mäso-predtým jedli najviac solené mäso, ktoré mali uloţené i so slaninou v sudoch. Väčšina rolí je veľmi ťaţko prístupná, preto na tých miestach sú záhony nedostatočne hnojené a obrábané. Vyvezenie hnoja prevádza sa len cez zimu na saniach a je veľmi nákladné. Obec má 408 maloroľníkov, z ktorých 25 majú 1 koňa. Niet takého roľníka, ktorý by mal 2 koňov. Z toho vidieť, ţe v „sezóne“ vozenia hnoja je o kone núdza a gazda povozníkovi za celodennú prácu s 2 koňmi platí 300 Kčs, nepočítajúc do toho stravu pre povozníka, pričom nesmie chýbať pohostenie alkoholom a ovos pre koňa. Uţ nie sú prípady, ţe by sa hnoj vynášal na chrbte v batohoch, na neprístupných miestach sa pouţíva umelého hnojiva. Oziminy bývajú občas vyleţané snehom. Časť rolí, ktoré sú hnojeniu a obrábaniu ťaţko prístupné, sú ponechané na tzv. „prielohy“ – úhorom- t.j. roľa sa nechá 2-5 rokov neobrobená, tráva sa spása ani nekosí. Ozimina sa seje väčšinou po zemiakoch alebo ďateline. Postup siatia oziminy: kosákom sa soţne zemiaková vňať, ktorá sa doma pouţíva na podstlatie statku. Na záhon sa rozhodí raţ alebo ţito, na to sa vykopú zemiaky a tým sa súčasne zakope osivo do pôdy. Niektorí pokrokovejší roľníci postupujú ináč: zemiaky sa vykopú, potom sa zorie, bráni a zaseje a osivo znovu zabráni. Ďatelinisko sa orie aţ na jar. Medzi zemiaky sa nič iné nesadí ani hrach ani mak. Najvýdatnejšie sa hnojí pod kapustu a burgyňu. Ľan sa pestuje veľmi málo, mak ktorý tu predtým nikdy nesiali, začínajú roľníci pre svoju spotrebu pestovať. Postup práce pri zemiakoch: Začiatkom marca začínajú chystať „šupky“-t.j. vykrajávajú kúsky zemiakov s očkami. Z väčšieho zemiaka spravia 3-4 šupky. Takto prichystané nechajú vo vreciach, aby sa potiahly škrobom do kaţdej druhej „skiby“ „na riadky“. Motykou sadia veľmi zriedka . Po 1 aţ 2 týţdňoch sa brázdy prekopávajú, t.j. prekopanie, keď výhonky vychádzajú zo zeme, sa rušajú a nakoniec sa prevedie ohrnutie. Všetka táto práca sa robí motykou i kopčenie, „pokrokovejší gazdovia kopčia pluhom. Lúky Obec Staškov má lúk veľmi málo, sú vo veľmi zlom stave, lebo sú slabo ošetrované a skoro nehnojené. Sú zväčšia vo vlhkej pôde. Záhrady nie sú, ak má niektorý občan kúsok záhrady, nie je pestovaná ako záhrada , leţ pouţíva sa ako lúka. Ovocinárstvo sa vôbec nepestuje u roľníkov. Ovocné stromy, najviac jablone, menej slivky, zriedkavosťou je čerešňa a hruška – sú v záhrade v škole, pri fare, u Františka Turiaka č. 88, u Jána Letku a ešte pri 3-4 gazdoch na niţnom konci dediny. Vysoká otvorená poloha a neskoré mrazy so silnými vetrami neslúţi ovocinárstvu. Zimné odrudy jabĺk by sa dali pestovať, i bystrické slivky, ale obyvatelia nemajú o to záujem. Okolo cesty od kostola boli aţ po Františka Turiaka č. 88 vysadené v roku 1940 slivky. Ale ani jeden gazda nevenoval stromu ani na svojom pozemku pozornosť, neošetril a nečinne pozerá ešte i dnes, ako deti oberajú ešte malé slivkové zelené plody a lámu konáre. Zavedenie ovocinárstva by obec hospodársky povznieslo. Zeleninové záhrady sú tieţ zriedkavosťou. Mladé gazdinky začínajú pestovať mrkvu, patruţel, kde tu malú hriadku uhoriek a šalátu. Kaleráb, kel, karfiol a špenát ani nepestujú, ani nevedia pripraviť k jedlu. Pasienky Pasienky sú vo veľmi zlom stave, porastené machom a borovičkami /jalovec/. Vôbec nie sú ošetrované a hnojené, čo má veľmi zlý účinok na chov dobytka, lebo pasienky sú porastené neuţitočnými travinami, ktoré dobytok neţerie. Spoločných pasienkov niet. Úprava pasienkov je veľmi potrebná. Lesy Lesy zaberajú 806 ha. Sú vo vysokohorských polohách od 500m nad morskou výškou. Leţia na dosť strmých úbočinách, pri horských potokoch, ktoré sa vlievajú do Kysuce. Podnebie tohto kraja je dosť drsné, ale pre lesné hospodárstvo priaznivé. Časté sráţky podporujú vzrast lesných kultúr. Časté a silné vetry narobia veľa vývratov.