PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2 HYDROGEOLÓGIA REGiÓNU KYSÚC HYDROGEOLOGY OF THE KYSUCE REGION Vladimír Hanzel ABSTRACT In the papers there is presented knowledge obtained from reviewing of older re�e�ches and compilation of hydrogeological map of the region. Hydrogeological charactenstlcs of the . sediments of Mesozoic rocks of Klippen Belt, Flysch Zone, Paleogene of Sltezsko and Magura nappes and Quaternary sediments are presented. For selected lithostratig aphical units � . a coefficient of transmissivity (T) and specific groundwater runoff was determmed. Mmeral waters and recent groundwater management is described. KEYWORDS regional hydrogeology, specific groundwater runoff, Kysuce region, mineral water, exploitation KtÚČOVÉ SLOVÁ regionálna hydrogeológia, merný, odtok podzemnej vody, región Kysuce, mjnerálne vody, využívanie ÚVOD Územie v minulosti nebolo predmetom regionálneho hydrogeologického výskumu ani Región Kysúc predstavuje celé povodie rieky regionálneho hydrogeologického prieskumu. 2 Kysuca o ploche 1037,7 km • Orograficky ho tvorí Hydrogeologické prieskumné práce boli spravidla Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, orientované na overenie možností získať podzemné Jablunkovské medzihorie, Turzovská vrchovina, vody z fluviálnych sedimentov Kysuce a jej Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky (obr. l). prítokov, iba čiastočne aj z flyšových sedimentov V celom povodí Kysuce dominuje stredohorský paleogénu. Realizované práce boli lokálneho väčšinou silne rozčlenený vrchovinný reliéf. charakteru a vykonali ich pracovníci IGHP n. p. Dnešný reliéf má v podstate inverzný charakter. Žilina a Vodné zdroje n. p. Bratislava. Plošne Vysoké masívne horské pásma sa viažu na rozsiahlejšie hodnotenie hydrogeologických relatívne odolné prevažne hrubo lavicovité pomerov povodia Kysuce a jej prítokov urobil pieskovcové komplexy, nižší silne členitý reliéf Tužinský (1965, 1967) a Valušiak (1987). vrchovinového rázu súvisí s menej odolnými, Komplexnejšie zhodnotenie hydrogeologických prevažne ílovcovýmj súvrstviami. pomerov bolo podané až v rámci základnej Územie patrí do studenej oblasti s chladnou hydrogeologickej mapy v mierke 1:200 000 list klímou, s priemernou ročnou teplotou vzduchu 4- Žilina (Zakovič - Hanzel et al., 1990) a list Zlín 8°C, s priemerným ročným úhrnom zrážok v údolí (Jetel et al., 1988). Registráciu prameňov urobil rieky Kysuce 800,0 mm a smerom k hrebeňu a Dujčík (1971). vrcholom dosahuje až 1000,0- 1 200,0 mm. V predloženom príspevku sú zhrnuté poznatky, Hydrologickou osou územia je rieka Kysuca. ktoré boli získané v rámci úlohy "Geofaktory RNDr. Vladimír Hanzel, PhD. Štátny geologický ústav D. Štúra, Mlynská dolina 1,814 04 Bratislava 46 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2 životného prostredia povodia Kysuce", ktorej povodia Kysuce v mierke l: 50 000. Vykoná­ obstarávateľom bolo Ministerstvo životného vatel'om tej to časti úlohy bol Štátny geologický prostredia SR a vykonávateľom geologických prác ústav DŠ Bratislava a zodpovedným riešiteľom PRO GEO s. r. o. Žilina. Súčasťou tejto úlohy bolo Hanzel (2002). Mapa je spracovaná aj v digitálnej i zostavenie hydrogeologickej mapy regiónu forme a prístupná je v Geofonde v Bratislave. o S IO 15 l ••,. 4 Obr. 1: Mapa orografického členenia územia (Mazúr - Lukniš, 1989) Fig. 1: Map of orographical division of the region (Mazúr and Lukniš, 1980) PREHlAD GEOLOGICKÝCH POMEROV vrásového telesa. Jeho litofaciálnu náplň tVOlí niekoľko vrstvových postupností, ktoré boli Na stavbe regiónu sa podieľajú jednotky rozčlenené na základe ich priestorového rozloženia západokarpatského flyšového pásma: sliezska na čiastkové litofaciálno-tektonické pásma - jednotka a magurský príkrov ana juhu bradlové čiastkové štruktúrne jednotky. Od severu na juh. je pásmo (Potfaj et al., 2002). to račianska (s dvoma vrstvovými sledmi), Sliezsky príkrov zasahuje na územie Kysúc len bystrická a oravsko-magurská čiastková jednotka. na severozápade, pričom na povrch vystupuje len Bradlové pásmo ako mladý tektonický fenomén sa vrchná časť jeho vrstvového sledu od prikladá k magurskému príkrovu z južnej strany. istebnianskych pieskovcov po krosnianske Styk oboch štruktúrnych celkov je tektonický a súvrstvie - v časovom rozpätí mástricht - oligocén. styčná plocha je strmá (obr. 2). Od juhu je na sliezsku jednotku nasunutý magurský príkrov vo forme zložitého šupinovo- 47 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č. 2 Lcgcnda - Sliezsky príkrov: S I : niBia ŠUpin.1 S2 '}išra šupina Ol:m 6 IC Legenda - �bgurskS' prikrov: �:( qd!,l/('pcn,J lupm.a pred lclotll magurského rnl..ro\'u Rvi. Rvl: pr\·.i:l oruro okl.drc'l\'� !uuktúra r.tbnslcj�l(uktúrno-lltobc'3lrci Icd�otkyso \'l-clín�)ml\'I'st' ·..lml Rp. Rb. lldsl00\'t !:r\Jklur)' \' mJkO\�kci ob!JSli Kk 1- �3· !Iiukt,jry r .I�nsk.cj JC'd:1o:r.ys O�.adlll,k#\ml :J kj-(clslcjmi\TSl\'Jmi B}! - 5)'2. �r1.. l..t�f)'b)'lMk:kCJ itrul!urno-lItobo;i:ncl ICtbOlk,'" O�; rd '1r.Č �t;ul.!,jt,\ orJvs'=ornasu:skj )<'dnotl.;y Obr. 2: Štruktúrno-tektonická schéma regiónu Kysúc (Potfaj, 2002) Fig. 2: Geotectonic sketch of the Kysuce region (Potfaj, 2002) V račianskej jednotke vrstvový sled tvoria genézy a foriem majú dominantné postavenie solánske (senón - paleocén), belovežské (paleocén pleistocénne fluviálne a proluviálne akumulácie. - stredný eocén), vychyľovské a zlínske súvrstvie Komplexy riečnych terás a kužeľov sú zachované (stredný až mladší eocén) s oščadnickými, v dolinách Kysuce a Bystrice, ako aj v dolinách ich vsetínskymi a kýčerskými vrstvami. väčších prítokov. Bystrická jednotka má vrstvový sled s Strmé svahy flyšových horských chrbtov sú belovežským, vychyľovským a zlínskym náchylné na tvorbu zosuvov rozličných typov. súvrstvím. Svahové uloženiny v zosuvných územiach Oravsko-magurská jednotka má zachované iba dosahujú miestami značné plošné rozšírenie naj mä neusporiadané útržky súvrství, z ktorých sú pozdÍž hraničného hrebeňa s Poľskom a v dolinách identifikované magurské pieskovce a bližšie primykajúcich sa k masívu Veľkej Rače. nerozdelené malcovské a raciborské súvrstvie. Na celom území Kysúc sa vyskytujú zlomy z.­ Bradlové pásmo na Kysuciach je tvorené našim jv. a sv.-jz. smeru so šikmým priebehom vo zťahu najväčším bradlom, medzi Rochovicou (640) a ku smeru hlavných štruktúr. Ľadonhorou (999) s kysuckým vrstvovým sledom, ku ktorému sa prikladá od juhu flyšová sekvencia HYDROGEOLOGICKÉ POMERY klapskej jednotky. Kysucký sled je tu v klasickom výskyte, jeho rozpätie je od álenu (posidóniové Podľa hydrogeologickej rajonizácie Sloven ka vrstvy) po mástricht (gbelianske sliene). Kysucký (Šuba et al., 1984), celý región povodia K uce vrstvový sled dosahuje celkovú hrúbku asi 2 km. predstavuje hydrogeologický raJ on PQ-O_ Klapský sled má na Kysuciach zachované dve "Paleogén povodia Kysuce". Rozčlenený je na d\'a súvrstvia: albsko-cenomanské "sférosideritové čiastkové rajóny, a to VH-lO čiastkový rajón vrstvy" a mladšie flyšové pupovské vrstvy. Ich kvartéru a VH-20 čiastkový rajón paleogénu. spoločná hrúbka je asi 800 m. Kysucké územie V území môžeme rozlíšiť dva typy zákJadných tvorí fluviálne rezaná hornatina, v severovýchodnej hydrogeologických štruktúrnych jednotiek: časti vysočina. Kvartérne sedimenty majú pomerne a) hydrogeologické masívy, tvorené komplexmi nízku genetickú a typologickú pestrosť. Z hľadiska spevnených hornín bez významnejších 48 PODZEMNÁ VODA IX./2003 Č, 2 súvislých hydrogeologických kolektorov Slieňovce a pieskovce kriedy možno vrstvového typu s obehom podzemnej vody, posudzovať iba podľa jedného vrtu KH- l v prevažne v pri povrchovej zóne a pásmach Kubíkovej (tesne za hranicou regiónu). Index puklinového porušenia. Patria sem sedimenty prietočnosti Y = 2,39, koeficient prietočnosti T = 2 mezozoika bradlového pásma a flyšové 2,8.10.7 m .s·l, čo zodpovedá nepatrnej prietočnosti sedimenty paleogénu, sedimentov (trieda VI), index priepustnosti Z = b) hydrogeologické panvy s existenciou význam­ 1,63, čo zodpovedá horninám veľmi slabo ných, priestorovo súvislých hydrogeologických priepustným (trieda VII) (Šalaga - Šalagová, kolektorov vrstvového typu. Zaraďujeme sem 1995), Na základe režimne sledovaného odtoku fluviálne sedimenty kvartéru. Tieto štruktúrne vôd v povodí Kocinovského potoka v rokoch jednotky maJ u odlišné hydrogeologické 1990-1991 bol priemerný odtok podzemných vôd, podmienky pre tvorbu, obeh a režim podzemnej vyhodnotený metódou Fostera, 4,94 I.s-l .km-2, čo vody. zodpovedá zvýšenému odtoku (V. stupeň) v zmysle 8 stupňovej klasifikácie Krásneho et al. HYDROGEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA (1982). Relatívne vyššie hodnoty merného odtoku SEDIMENTOV MEZOZOIKA BRADLOVÉHO podzemných vôd, v porovnaní so sedimentami PÁSMA paleogénu, zodpovedajú litologickému zloženiu niektorých sekvencií bradlového pásma, tvorených Bradlové pásmo do regiónu Kysúc zasahuje iba hrubšími polohami pieskovcov, piesčitých malou rozlohou na južnom okraji, s vrstvovým vápencov a zlepencov, ich intenzívnemu tekto­ sledom kysuckým a čiastočne i klapským. Celý nickému porušeniu, vytvárajúcemu priaznivejšie komplex hornín jury a kriedy bradlového pásma o podmienky pre infiltráciu zrážok, rozlohe 48,2 km2, v dôsledku zložitých geolo­ V dôsledku zložitej geologickej stavby je gicko-tektonických pomerov má osobitné hydro­ bradlové pásmo charakterizované svojráznym geologické podmienky. Kolektory s puklinovou obehom podzemných vôd. Ako celok je bradlové priepustnosťou predstavujú zlepence a pieskovce pásmo značne hydraulicky heterogénne, pre snežnických vrstiev, vápence s rohovcami tektonické rozkúskovanie a prekotenie vyšších pieninského súvrstvia, kalpionelové vápence súvrství na juh. Popretínané je diagonálnymi