Štúdie K Slovenským Dejinám HISTORIA NOVA II – 2011
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Katedra slovenských dejín II – 2011 – 2 Štúdie k slovenským dejinám Editor Peter Podolan Bratislava 2012 HISTORIA NOVA II – 2011 – 2 recenzenti prof. PhDr. Miroslav Daniš, CSc. doc. PhDr. Juraj Roháč, CSc. zodpovedný redaktor Mgr. Peter Podolan, PhD. redakčná rada prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Mgr. Milota Floreková, PhD. prof. PhDr. Roman Holec, CSc. PhDr. Ľubomír Gašpierik, CSc. prof. Martin Homza, Dr. Mgr. Peter Podolan, PhD. prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. Mgr. Martin Vašš, PhD. PhDr. Peter Zelenák, CSc. © autori – Eva Benková, Daniela Hrnčiarová, Daniel Gahér, Tomáš Klokner, Peter Kulan, Adam Mesiarkin, Peter Mráz, Ľudmila Maslíková, Zuzana Orságová, Hana Palkovičová, Peter Podolan, Eva Šefcová, Martin Vašš, Michal Zajden © Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského © STIMUL – Poradenské a vydavateľské centrum Filozofickej fakulty UK adresa redakcie Katedra slovenských dejín Filozofická fakulta UK [email protected] Gondova ul. 2 P. O. Box 32 http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=historia_nova 814 99 Bratislava ISBN 978-80-8127-053-6 HISTORIA NOVA II – 2011 – 2 HISTORIA NOVA II – 2011 – 2 obsah ––––––––––––––––––––––– editoriál (Peter PODOLAN) 6 štúdie Adam MESIARKIN Prehľad pohľadov na etnogenézu Slovanov: Hľadanie pravlasti jazykovedou a archeológiou 9 Daniel GAHÉR Vzostup rodu za grófa Juraja zo Svätého Jura a Pezinka v službách kráľa Albrechta Habsburského a Alžbety Luxemburskej (1438 – 1442) 28 Eva BENKOVÁ Urbáre panstva Červený Kameň zo 16. a 17. storočia ako pramene k dejinám vinohradníctva 51 Ľudmila MASLÍKOVÁ Hospodárske pomery na Orave na základe urbárov z prvej polovice 17. storočia (Urbár panstva hradu Orava z roku 1602) 68 Daniela HRNČIAROVÁ O baníkovi, jeho neposlušnej žene a švagrinej Dorote (Sonda do každodenného života banskoštiavnického baníka) 86 Peter MRÁZ Príležitostné básne Jána Hollého 98 Peter PODOLAN Cestopisné črty, české, moravské a nemecké reálie v Kollárových Pamätiach z mladších rokov života 126 Martin VAŠŠ Dr. Jozef Buday a jeho reflexia slovenskej otázky v rokoch 1920 – 1939 155 eseje Martin VAŠŠ Obrat k jazyku, postmoderna a post-postmoderna (?) vo filozofii dejín (Nad knihou Juraja Šucha Naratívny konštruktivizmus Haydena Whita a Franka Ankersmita) 182 dokumenty Eva BENKOVÁ (ed.) Urbár hradného panstva Červený Kameň z 22. októbra 1559 195 HISTORIA NOVA II – 2011 – 2 Ľudmila MASLÍKOVÁ (ed.) Urbár panstva hradu Orava z roku 1602 214 Peter PODOLAN (ed.) Zabudnutý dokument o histórii obce Lubina 266 podujatia & správy Tomáš KLOKNER Konferencia Klasické jazyky ako kultúrny most pre strednú Európu v 21. storočí. Trnava, Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 25. november 2011 274 Zuzana ORSÁGOVÁ Medzinárodná konferencia Stredoveká Rus: Halič a Volynsko v rámci systému medzinárodných vzťahov v 11. až 15. storočí, Ivano-Frankovsk, 20. – 22. októbra 2011 275 Michal ZAJDEN Medzinárodné vedecké sympózium o živote a diele Ivana Bujnu, Nadlak, 23. september 2011 277 recenzie Peter KULAN (rec.) KRAPFL, James. Revolúcia s ľudskou tvárou. Politika, kultúra a spoločenstvo v Československu po 17. novembri 1989. Bratislava : Kaligram, 2009, 302 s. 279 Adam MESIARKIN (rec.) DZINO, Danijel. Becoming Slav, Becoming Croat. Identity Transformations in Post-Roman and Early Medieval Dalmatia. Leiden – Boston : Brill, 2010, 271 s. 281 Hana PALKOVIČOVÁ (rec.) DOBROTKOVÁ, Marta. A Slovak woman and America. Destinies of Slovak women in the U.S. between 1891 to 1939. Kraków : Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2011, 151 p. 286 Peter PODOLAN (rec.) BOJTÁR, Endre. „Vysnívali sme si vlasť a národ...“ Osvietenstvo a romantizmus v stredo- a východoeurópskych literatúrach. Bratislava : Slovac Academic Press, 2010, 164 s. 288 Peter PODOLAN (rec.) FUKASOVÁ, Daniela. „Pripomínam, že neide o aprílový vtip! Gergelyi.“ Pracovné zápisky archivára z Humenného. Bratislava : Slovenský národný archív, 2011, 107 s. 293 Eva ŠEFCOVÁ (rec.) RÜCKERT, Peter et al. Ochsenkopf und Meerjungfrau. Papiergeschichte und Wasserzeichen vom Mittelalter bis zur Neuzeit. Stuttgart : Landesarchiv Baden-Württemberg, Hauptstaatsarchiv, 2009, 127 s. 296 HISTORIA NOVA II – 2011 – 2 Martin VAŠŠ (rec.) KUCÍK, Štefan. Podiel amerických Slovákov na autonomistickom hnutí na Slovensku (1918 – 1938). Martin : Matica slovenská, 2011, 146 s. 298 miscellanea Daniel GAHÉR Itineráre grófov zo Svätého Jura a Pezinka 302 o autoroch 309 HISTORIA NOVA II – 2011 – 2 editoriál ––––––––––––––––––––––– „...ohradivše se tisícerými klassikmi i neklassikmi svými nade všecko... ...dovozují divy, až při tom zdravému rozumu užasno,...“ Pavol Jozef Šafárik, Slovanské starožitnosti, 1837 „Přicházeli z široka daleka s aktovkami a kufry naditými rukopisy. Elektrobard nechal každého vyzývatele chvíli deklamovat, střelhbitě algoritmus jeho básní vystihl a v přesně stejném stylu složil verše dvě stě dvacet až tři sta čtyřicet sedmkrát lepší.“ Stanislaw Lem, Kyberiáda, 1978 Bývalo kedysi dobrým zvykom uviesť niekde v úvodnej časti prác (od seminárnych až po habilitačné), ale i štúdií a rozsiahlejších príspevkov kapitolu či stať venovanú metodológii (i metodike) a prehľadu bádania. Táto obyčaj je v súčasnej dobe stále viac a viac redukovaná a často už zahŕňa iba oný stav bádania, pravda v podobe obyčajného prehľadu než akejsi kritickej, recenznej podstaty. Metodologická časť už zväčša chýba. Hoci tento úvod zaváňa nostalgiou, v skutočnosti ide iba o to najprostejšie hodnotenie stavu. Metodologická časť obyčajne podľa úrovne pisateľa popisovala ním použité metódy, teda vlastnú metodiku práce, ale často hodnotila aj jednotlivé prístupy k problematike a viac či menej sa tak blížila práve k skutočnému metodologickému podaniu – zvlášť, ak autor etabloval prvky nejakého vlastného postupu. Okrem striktného prístupu sa v tejto časti objavovalo aj zohľadnenie niektorých ideologických náhľadov, pretože pri najlepšej viere nemožno niektoré prístupy považovať vonkoncom za metodické, ale skôr za subjektívne. V nedávno minulej dobe takýmto prehľadom, často vybaveným aj príslušným zoznamom literatúry dominovali „klasici“. Nešlo ani tak o nesmrteľných velikánov literárneho alebo nebodaj historiografického sveta, ale skôr o veličiny ideológie – zvlášť svetových i domácich autorov a vykladačov marxizmu-leninizmu. Citovaní bývali mechanicky, bez zreteľnej nadväznosti a najmä v neskoršom období to bola už iba symbolická „úlitba bohom“. Doba pokročila, ale zmenilo sa pomerne málo. Pretože metodológia v historiografii vonkoncom neprešla zásadnými zmenami, používané sú buď najpôvodnejšie metódy, alebo tie, ktoré sa dočkali oprášenia a rozpracovania. Písať o samotných metódach je teda nudné. O to viac pôsobia opäť ideologické vzory, naši starí známi „klasici“. Problémom nie je ani tak tento fakt, konečne prístupy také či onaké sú vedám i umeniam vlastné už od ich samoetablovania. Problémom je úroveň reflexie. Možno sa istý čas zdalo, že metodologické kapitoly sú zbytočné, pretože ich mohol nahradiť zdravý diskurz v historickej obci. Avšak táto nádej sa nepotvrdila, pretože v praxi vlastne akákoľvek diskusia neexistuje. Ak si odmyslíme slabé recenzie, ktorým by skôr pristal názov anotácie, kde autori buď popisovanej matérii nerozumejú, alebo sa obávajú prejaviť kritiku (preto radšej 6 HISTORIA NOVA II – 2011 – 2 „chvália“) a niekoľko nepravidelných workshopov či konferencií obyčajne na parciálnu tému, kde sa nakoniec obyčajne stretávajú tí istí ľudia (ktorí problematiku vnímajú ako svoje pole výskumu) nemáme nič. Aj polemické súboje, ktoré sem-tam spestria inak na prvý pohľad nesčerenú hladinu, sa obyčajne odvíjajú od osobných antipatií a odborný rámec je hádam iba sekundárnou položkou. Ostatné sa odohráva v ústraní, za chrbtom dotknutých. Ako dnes vyzerá prístup k novej či vlastnej metodológii? Nuž prvé slovo v takejto súvislosti je bezmyšlienkovitosť. Slovenská historiografia nepatrí k odvetviam, kam by prúdmi tiekli peniaze na každom kroku. Tento výhľad sa snáď ani v dohľadnej dobe nezmení. Predsa sa však vždy darilo bádať a písať práce – pretože ľudský rozum a schopnosti nesúvisia exponenciálne s plnou či prázdnou peňaženkou. Žiadne štandardné, luxusné či nedostačujúce zariadenie, financovanie (a hádam už nie útlak) nemôžu predsa ovplyvniť sebavedomého ľudského ducha. Jeho aplikácia ale upadá – mnohým prácam chýba vnútorná jednotiaca myšlienka a často pripomínajú skôr neusporiadanú zlátaninu či akýsi automatický (ne)umelecký text. To, že sa aj v dobre prebádaných problematikách vyskytujú analytické štúdie primárnej hodnoty, teda založené iba na domnele „pionierskom“ prístupe, bez uvedenia celých kvánt sekundárnej literatúry súvisí skôr s plytkosťou doby a chýbajúcimi medzami úrovne vedeckého výstupu. Podobný rozdrobený habitus, ktorý vyzerá ako polospálená zmoknutá kopa sena je tiež charakteristický pre „kolektívne monografie“, kde redaktor prejavuje iba málo schopností pri previazaní „súvisiacich“ kapitol. Táto absencia hygieny a estetiky takýchto textov potom súvisí aj s ostatnými problémami, ktoré sú vo slovenskej historickej vede pomerne zreteľné. Použitie klasických textov sa skoro typicky obmedzuje na funkciu záštity. Autor sa totiž vždy (a za každú cenu) snaží navrúbľovať tézy klasika na svoju problematiku a osvedčiť tak svoj (údajne inovatívny) prístup. Ako to obyčajne dopadne, nie je treba opisovať. Opačný prípad, keď by autor rád postupoval podľa striktnej metodológie, ktorú však najčastejšie nedokáže vhodne prekalibrovať a nastaviť, je menej obvyklý. Ale ani tieto výsledky nepotrebujú ďalší komentár.