<<

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

UNIVERSITY OF EDUCATION, WINNEBA

EFUTU KASA NSESAE: NE FAREBAE NA KWAN YEBOTUM ABOA MA

ETSIM

FAUSTINA NANA FOSUA TAYLOR

MASTER OF PHILOSOPHY

2019 University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

UNIVERSITY OF EDUCATION, WINNEBA

EFUTU KASA NSESAE: NE FAREBAE NA KWAN A YEBOTUM

ABOA MA ETSIM

FAUSTINA NANA FOSUA TAYLOR

(8170260018)

Mp[nsamp[samu dwumadzi a ofi Suap]n ne fa a ]hw[ Akan-Nzema kasa ho adzesua do k[ma “School of Graduate Studies”,

Iyi nye ehiadze kor a ]b[ma Suap]n no ama me Master of Philosophy (Ghanaian Languages-Fante) w] University of Education, Winneba

AYƐWOHO, 2019

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

PAEMUKA

Osuanyi ne Paemuka

Emi, Faustina Nana Fosua Taylor, mepae mu dj djm dwumadzi yi no mu nsjm no nyinara no, sj miyi nkorcfo dze a mabobc hcn edzin wc dwumadzi yi mu no nyinara to nkyjn a, dza aka no nyinara yj mankasa me nsa ano edwuma. Mboa a menyae no nyinara no, mada no edzi wc dwumadzi yi mu.

Dabaa : ….……………….……………………….

Da : …………………..……………………….

Chw[fo no Paemuka

Mepae mu ka dj, emi na mohwjj nhwehwjmu dwumadzi yi do tsentseen no dj mbrj

Simpa Suapcn nhwehwjmu dwumadzi akwankyerj na ne nhyehyjej . Dza ohia dj cyj ma dwumadzi yi dzi mu biara no mahwj no ma cayj.

Chwjfo no dzin : Cbemfo Charles Owu-Ewie

Dabaa : ……………………………………..

Da : ………………………………………..

ii

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

NDAASE Meda Onyankopcn ase wc N’adom ne N’ehumbcbcr a Cdze adom me wc nhwehwjmu yi ne yj mu. Meda Cbemfo Charles Owu-Ewie ase wc akwankyerj, afutu na atsentsen a cdze maa me ber a nna dwumadzi yi rokc do no; mese Nyame nhyira no. Meda Owura Lawrence Bosiwah so ase wc mboa ahorow a cdze maa me fa nhwehwjmu yi ho. Aseda kjse nso nkc mma m’awofo, Owura na Owurayer Taylor wc hcn mpaabc a no mu yj dzen a wcdze taa m’ekyir na afei sikasjm afa mu mboa na mboa biara a mihiaa fii hcn nkyjn. Aseda a odzi hc bio nkc mma Papa Kcw Amoa

Nyarko na Kofi Erza wc mboa soronko a wcdze boaa me wc dwumadzi yi ho.

Bio, aseda kjse nkc mma Efutufo nyinara tsitsir nye hcn a wcnye me dzii nkitaho ber a mokcr hcn abowano kjyjj nhwehwjmu faa dwumadzi yi ho no, wonyaa abotar nye me dzii nktaho ma cscc enyi. Afei, obibiara a cboaa me wc nhwehwjmu yi mu biara no, mesrj adom, nhyira, nyansa na nkwa tsentsen dze ma no.

iii

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

DZINTO

Medze nhwehwjmu yi hyj Otumfo Nyankopcn enyimnyam. Afei medze nwoma yi to m’awofo Owura Kcbena Taylor na Owurayer Ama Ketsewa Taylor na me mba nyinara tsitsir Efiba Tena, Kwame Bcndze, Akosua Dufie na Ahuma enyimnyam.

iv

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

DZA CWC MU

Paemuka ii

Ndaase iii

Dzinto iv

Dza cwc mu v

Apon ahorow a medze dzii dwuma ix

Mfoniyn a cda edzi wc dwumadzi yi mu x

Enyim Tcfabc xi

CFA KOR: NHWEHWJMU NO NE NYIENYIM

1.0 Nyienyim 1

1.1 Nhwehwjmu yi Ngyinado 1

1.2 Chaw no 3

1.3 Nhwehwjmu no Botae tsitsir 4

1.4 Nhwehwjmu yi ho Nsjmbisa 4

1.5 Nhwehwjmu yi ho Mfaso 4

1.6 Bea a dwumadzi yi k[pem 7

1.7 Dwumadzi ne Nhyehy[ 8

1.8 Cfa yi no Tcfabc 8

CFA EBIEN: DZA NKORCFO AKA AFA DWUMADZI YI HO

2.0 Nyienyim 10

2.1 Nkorcfo a wcfrj hcn Efutufo 10

2.2 Kasa Nsesae 15

2.2.1 Kasa Nsesae Ahorow 18

v

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

2.2.2 Dza Cdze Kasa Nsesae Ba 19

2.3 Nhwehw[mu a akc do wc Ghana ha fa Kasa nsesae ho 24

2.3.1 Dza cdze kasa nsesae ba wc cman yi mu 24

2.3.2 Kasa Bambc 29

2.4 Kasa a cretwa mu 29

2.4.1 Kwan a kasa tum fa do twamu 30

2.4.2 Akwan a cboa kasa ma onntwa mu 31

2.5 Kasafofor nhyjdo ngyeho 33

2.5.1 Kwan a kasa bi botum agye noho efi kasafofor nhyjdo mu 33

2.6 Kasa Nwui na Dza n’ahocdzen akc famu 35

2.6.1 Kasa Nwui Ahorow 36

2.6.2 Kasa Nwui Farebae 37

2.7 Kasa Nkenyan 40

2.7.1 Kwan a y[fa do Kenyan kasa no 40

2.8 Kasa Bambc 44

2.8.1 Kwan a y[fa do boa Kasa bi ma otsim 45

2.9 Kasa Ntotoe 48

2.9.1 Kasa ntotoe ahorow 48

2.9.2. Kwan a wcfa do toto kasa 51

2.9.3 Kasa ntotoe ho mfaso 53

2.10 Cfa yi no Tcfabc 54

vi

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

CFA EBIASA: KWAN A NHWEHWJMUFO NO FAA DO YJJ NE

NHWEHWJMU NO

3.0 Nyienyim 55

3.1 Dwumadzi Akwankyerɛ 55

3.2 Bea a nhwehw[mu no kcr do 57

3.3 Nyimpa dodow a nhwehw[mufo yi dze hcn dzii dwuma na

kwan a cfaa do paaw hcn 58

3.4 Dza nhwehw[mufo yi gyinaa do dzii dwuma 61

3.4.1 Nkcmbctwetwe 61

3.5 Cfa yi no Tcfabc 63

CFA ANAN: NHWEHW{MU NO MP{NSAMP{NSAM MU

4.0 Nyienyim 64

4.1 Ndz[mba bi a ama Efutufo no atwe hcnho efi hcn kasa ho ka kasa fofor 64

4.1.1 Batatu/ Akwantu 65

4.1.2 Nwomasua 69

4.1.3 Beebi a Nyimpa no wc 76

4.1.4 Awofo ntsetsee 81

4.1.5 Kasafofor Nhy[do 86

4.2 Akwan ahorow a y[b[fa do aboa Efutu kasa no ma etsim 91

4.2.1 Dj Wcbjkyerj Afofor 92

4.2.2 Dj Wcbckc do aka Kasa no 94

4.2.3 T[l[bihy[n na Kasafir do Dwumadzi 101

4.2.4 Dj Wcnkyerj no wc Skuul 102

4.2.5 Wcnkyer[w 109

vii

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

4.2.6 Akasafo Ndzey[[ na hcn Su 110

4.2.7 Kasa noho Dawurbc 111

4.2.8 Abaatan nkyerj hcn mba 114

4.2.9 Cfa yi no tcfabc 118

CFA ENUM: EWIEI: MBUBUDO NA ADWENKYERJ

5.0 Nyienyim 119

5.1 Mbubudo 119

5.1.1 Nhwehw[mukwan Mbubudo 119

5.1.2 Dza cdaa edzi ho Mbubudo 120

5.1.2.1 Kasa Nsesae/ Ndanee 120

5.1.2.2 Kasa Ntsimii 121

5.2 Adwenekyerj 122

5.3 Ewiei 123

5.4 Cfa yi no tcfabc 124

Nwoma Ahorow a Menyaa mu Mboa 125

Nkekaho 137

viii

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

APON A WCDA EDZI WC DWUMADZI YI MU

Pon Krataafa

1. Nyimpakuw Nkyekyjmu 59

2. Nyimpakuw dodow 60

ix

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

ENYIM MUABCSJM

Nhwehwjmu yi no botae nye dj cbchwehwj dza cdze kasa nsesae aba Efutu kasa no mu na adwenkyerj ahorow a cbocba Efutu kasa no no mpontu na ne ntsimii ho.

Nhwehwjmufo no nam nkcmbctwetwe kwan dze nyaa anoyi ahorow no fii hcn a cnye hcn dzii ehyia nye hcn twetwee nkcmbc no. Nsjm a cdaa edzi wc nhwehwjmu no mu dj cdze kasa nsesae ba nye akwantu, nwomasua, beebi a nyimpa no wc, awofo ntsetsee na kasafofor nhyjdo. Nkcmbctwetwe daa no edzi bio dj, Efutu kasa no wc daakye osiandj mbofra hcn enyi reba no sor rusua kasa no efi hcnho hcnho. Kasa bambc noho no, dza cdaa edzi wc nhwehwjmu no nye dj; dj wcbjkyerj no wc skuul, dj wcbjkyerjw, wcbckc do aka kasa no, wcbjkyerj afofor, wcdze bedzi dwuma wc tjljbihyjn na kasafir do, abaatan bjkyerj hcn mba, wcbcbc kasa no noho dawur na dza ckekaho. Nkamfo na adwenkyerj ahorow a nhwehwjmufo dze maa fa dza kasa yi ho ne bea a ohia nhwehwjmu no so daa edzi.

x

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

CFA KOR

NHWEHWJMU NO NE NYIENYIM

1.0 Nyienyim

Cfa yi bue nhwehwjmu yi enyi a cyj cfa kor no ano. Ckasa fa nhwehjmu yi ne

ngyinado ho, chaw no ho edzida anaa asjnka, dwumadzi yi ne botae tsitsir, botee

ahorow, nhwehwjmu yi ho nsjmbisa, dwumadzi yi ho mfaso, mpcmpcndo a

dwumadzi yi kjpem na akwansiwdze a cwc dwumadzi yi mu.

1.1 Nhwehwjmu yi Ngyinado

Efutu kasa no yj kasa bi a Simpafo na wcka. Simpafo a hcn tsenabea tsitsir nye

Simpa kurow no ankasa no mu hc na afei mbeambea bi tse dj Nsuekyir, Gyahadze,

Gyengyanadze, Ateitu na afei Simpa fofor a pctc kasa mu no wcfrj no ‘New

Winneba’. Djm mbea edzin ahorow yi a ada edzi wc ha yi mu ebien a wcnye Simpa

na Simpa fofor yi hcn mu biara wc abrcn ahorow. Kurow kor bi so a cda Oguaaman

mu no so kitsa dzin Efutu na dj wcka Efutu kasa anaa wcnnka no dze, nhwehwjmufo

yi nnyim djm ntsi dwumadzi yi dze bjka no nhwehwjmu yi ho ahwj dj ana wcka

anaa wcnnka, na sj wcnnka a, nna cno dze dza cdze iyi bae no bjda edzi wc

nhwehwjmu no mu.

Tsebea a cda edzi wc Simpa kurow na ne nkwaa no do no nye dj kasahorow pii na

wcda hcn ho edzi wc hc a mber biara no, nkorcfo dze dzi dwuma, mpo Efutufo no

ankasa so dze djm kasahorow yi dzi dwuma. Kasahorow yi mu kor a agye ntsin

ankasa wc djm kurowdua yi mu paa nye Mfantse kasa yi. Mfantsekasa ne nkae no

1

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

ayj kjse akyjn Efutukasa no wc daadaa dwumadzi mu mpo. Cno nye dj mpjn pii no bea biara a ebjfa wc Simpa kurowdua na ne nkwaado no mu no, etse Mfantse kasa no dodowara kyjn Efutukasa no ara mpo. Efutufo noara mpo dze Mfantse kasa no dzi dwuma mpjn dodow noara a siantsir no dze, gyedj nhwehwjmu yi dze to gua.

Mbabun na nyimdzefo no mu bi mpo wc hc a wcdze Mfantse kasa na Borcfo kasa nyinara dzi afora dzi dwuma wc hcn daadaa asetsena mu. Ber a nhwehwjmufo yi dze n’enyi too famu no, ohun dj kasahorow bi so a Efutufo anaa abcasefo no ka no mu bi yj Twi, Nkran, Ayigbe na Hausa kasa.

Abakah (2006) kyerj mu wc Agyemang (2013) ne dwumadzi no mu dj cnntc ka dj ebjtse dj obi reka Efutukasa no wc Simpa kurow no mu gyedj nyimpa kor no akc nsu no ano hc na bea a apofomba no nye hcn ebusuafo no tse no ana nyimpa kor no ehu anaa wcatse dj wcdze Efutukasa no ridzi dwuma ankasa.

Ckyerjwfo no ne ngyinado na ne nkyerjkyerjmu yi do no, menye no yj adwen kakra osiandj bia na bea a ogyinae dze yjj ne nhwehwjmu no ne nsunsuando a onyae no na cdze too gua no. Iyi do no, mesan so nnye no nnyj adwen osiandj mbea ahorow bi so wc hc a cyj Simpa ne nkwaado beebi a bi a ma ctse biara no ekc hc a, ebjtse

Efutukasa no ne nkae ankasa naaso iyi nnka botae ahorow a medze ridzi dwuma noho.

Iyi ho ntsi no, dwumadzi yi abc mbcdzen ayj ahwehwjmu afa dza ama chaw a cyj

Efutu kasa ne nkae a akc famu no ne farebae, Efutu kasa no ne daakye na afei kwan a yjbjfa do abc kasa no ho ban a crennkjyew na mbom kasa no ne nkae bckc sor na ayj huam so.

2

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

1.2 Chaw no

Nhwehwjmu na dwumadzi ahorow pii na akcdo afa Awutu kasa ho a ne tsitsir nye

Efutu kasa no.

Enyimdzefo na abemfo a wcka do yi na hcn nhwehwjmu a hcn ayj no na wodzidzi

do yi: Hagan (2000) yjj nhwehwjmu faa Efutu ho a cato no dzin wc borcfo kasa mu

dj “Divided Fall” a cyj nhwehwjmu a croboa dze nsesa aba Efutufo hcn asetsena

mu nsjm mu. Dwumadzi kor so nye Boafo & Kehl (2002) a wcyjj nhwehwjmu faa

Awutu – Efutu kasa ho wc sohyiclengwesteks kwan do.

Ackom (2005) so yjj nhwehwjmu faa Efutufo hcn abakcsjm ho. Abaka (2006) yjj

nhwehwjmu a wcato no dzin “ Efutu vocalic phonology”. Walden (2012) yjj

mpjnsampjnsamu faa ahjmba edzin ho a nhwehwjmu no kcr do wc Simpa.

Agyemang (2013) ayj edwuma afa kasa a wcdze dzi dwuma wc Simpa kurowdua no

mu. Cobbina (2013) so dzii dwuma wc kwan a wcfa do yj asjmbisa wc Simpa kasa

mu. Agyemang (2016) noara so sanee yjj nhwehwjmu a ctoo no dzin wc Borcfo mu

dj “a descriptive grammer of Efutu (Southern Ghana) with a focus on serial verb

construction: a language documentation study”

Iyinom nyinara do no, hwehwjmufo no nnyae nnhun dwumadzi biara a cfa dza

Borcfo kasa mu no wcfrj no ‘Language Shift’ a akcdo na crokc do wc Efutufo ntamu

no ho. Dj mbrj Abakah (2006) daa ne edzi wc Agyemang (2013) mu dj nntaa nntse

Efutu kasa no Simapa bio no, wcamma siantsir a aba no djm na kwan a yebotum afa

do aboa kasa no. Djm ntsi, nhwehwjmu yi bcbc mbcdzen adc Efutufo na hcn kasa no

mu esukc ahwehwj siantsir ahorow ntsi a ama dodow noara retwe hcn ho efi Efutu

kasa ne nkaa ho reka kasa afofor no ma kasa no ne nkaa no akc famu no ho. Bio,

3

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

cbjsan ahwj akwan ahorow a Efutufo na afofor bi so botum edua do aboa ma kasa no

nnkjyew na mbom obotum afa ne tam pa efura bio.

1.3 Nhwehwjmu no Botae tsitsir

Hwehwjmu yi ne botae tsitsir nye dj cbcdc Efutufu na hcn kasaa mu ayj

nhwehwjmu afa siantsir a Efutu kasa ne nkae no akc famu no ho na kwan a kasa no

botum afa ne tam pa efura. Botae ahorow a ckyerjwfo yi rigyina do ayj ne

nhwehwjmu no nye:

. Ndzjmba bi a ama Efutufo no atwe hcn ho efi hcn kasa ho reka kasa fofor.

ii. Akwan ahorow a yjbjfa do aboa Efutu kasa no ma etsim.

1.4 Nhwehw[mu yi ho Ns[mbisa

Nhwehwjmu yi bcbc mbcdzen eyiyi nsjmbisa a cka do yi ano:

i. Ebjn ndzjmba na ama Efutufo no atwe hcnho efi hcn kasa ho reka kasa fofor?

ii. Akwan ahorow bjn na yjbjfa do aboa Efutu kasa no ma etsim?

1.5 Nhwehw[mu yi ho Mfaso

Nhwewjmu yi ne botae tsitsir nye dj obotum ada no edzi pefee tsebea a Efutu kasa

no wc mu sesei ne tsitsir nye Simpa kurowdua na ne nkwaa do, dza ama kasa no

tsebea no aba no djm nye nsusuii ahorow a cbcboa ma kasa yi engyina ne anan do ma

annkjyew daakye bi.

4

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Sj djm nhwehwjmu yi ne nsunsuando ne tsitsir nye adwenkyerj ahorow a nyimpa a nhwehwjmufo yi nye hcn bedzi nkitaho no dze bcto gua no wcgye to mu a, cbcboa kasa no ne nyimpakuw no nyinara.

Nhwehwjmu yi hwj dj cbjyj mfaso mapa ama nyimpakuw a wcka do yi:

Simpa kurow no mu Edzibewfo: Iyi bcboa hcn ma woehu tsebea a kasa no wc mu seseiara na mbrj hcn a wcka kasa no dze ridzi dwuma wc hcn daadaa abrabc mu.

Cbjsan so aboa hcn ma hcn ehu nsunsuando a djm tsebea anaa chaw yi dze bjba kasa no do daakye bi na hcn asan ehu dza otwar dj wcyj fa djm chaw ahorow yi ho ma hcn etum abc kasa no ho ban a cnnkjyew. Cnam dj kasa ka kurow na cman biara ne amambra ho ntsi, cbcboa ma hcn ehu bio dj, sj hcn kasa botum etu mpon a, cwc dj wchwj hcn amambra na woso mu yie.

Kasawuranom: Mpanyin na mbofra anaa mbabun a wcyj kasaabcadzefo no nyinara hia dj wobohu hia a ohia dj wcka hcn kasa mbrj ctse biara no na afei mfasodze ahorow a cbata ho. Wobodua nhwehwjmu yi do ehu siantsir ahorow a otwar dj wckc do ara ka hcn kasa a cyj Efutu kasa no wc ber a wobohu dj hcn kasa no ne nkae no akc famu na edu mpjnpjndo bi a sj wcannhwj no yie a, mber bi bjba a kasa no bjyew koraa. Bio, cbjsan aboa hcn ma hcn ehu akwan ahorow a wobotum afa do aboa kasa no ne ntsimee dj wcyj nkorcfo a kasa no yj hcn dze na wcdc hcn kasa no so.

Hcn a wotsintsim kasa ma kasa no nnyew: Dj mbrj cyj hcn a wotsintsim kasa to hc amma annyew hcn asjdze dj wotsintsim kasa a creyj ayew a borcfo mu no wcfrj no

5

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

‘language documenters’ no, djm nhwehwjmu yi bcboa ma hcn ehu tsebea a Efutu kasa wc mu sesei na hia a ohia dj wcyj biribi fa ho ama kasa no etum etsim na afa ne tampa efura. Cbjsan aboa djm edwumakuw anaa nyimpakuw yi ma wcahyj nyimpakuw biara (dj wcyj Efutufo anaa wcnnyj Efutufo) a hcn akyerjwkyerjw mbuukuu ahorow wc kasa yi mu no nkuran ma wcdze hcn mbuukuu no aba gua do.

Iyi bcboa ma nkorcfo a hcn enyi gye kasa noho ma woenya mbuukuu bi a ctse djm akenkan.

Adzesua Nhyehyjjfo: Djm nyimpakuw yi kasa fa tsitsir “Ghana Education Service” na afei “Curriculum Designers” so. Nhwehwjmu yi enyi da kwan dj cbcbc nyimpakuw anaa edwumakuw yi priw dj sj wcreyj nhyehyjj afa adzesua ho a, otwar dj wodzi kan dwen abofra no ne na ne kasa a borcfo mu no wcfrj ‘L1’ no ho ana hcn esi hcn ngyinae osiandj ohia paa dj wcdwen djm Efutufo mbofra yi na hcn kasa no ho. Dj mbrj kasa ahorow bi tse dj Twi, Mfantse, Ekuapem, Ga a cyj Nkran kasa no enya enyimpa dj wonsua no wc skuul no, djmara so na otwar dj Efutu kasa so yj.

Cnam dj GES mbra kyerj dj otwar dj wcdze abofra biara ne kurom kasa dze kyerj no adze dze kosi mangow ebiasa na afei oesua no dj adzesuadze fi mangow anan no, djm ara na cwc dj wcyj ma mbofra yi a hcn so hcn kurom kasa yj Efutu yi ama hcn etum atse dza wcbjkyerj na wcrekyerj hcn no ase yie. Cwc dj wcyj no djm osiandj mbofra nyinara wc fahodzi dj wonya ntsetsee biara a cwc dj wonya.

Afofor a wcpj dj wcyj nhwehwjmu: Cnam dj nhwehwjmu ahorow akc do wc kasa yi ho na iyi so rebjka ho no, iyi bobuei kwan ama afofor a wcbjpj dj wcyj

6

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

nhwehwjmu fa kasa yi ho, dj cyj sohyiolyngwestiks anaa kasa no n’afa beebiara

anaa kasa n’abcadzefo no arankasa ho.

1.6 Bea a dwumadzi yi k[pem

Cwc mu dj dwumadzi yi rehwj Kasa Nsesae dze naaso cbjyj Sohyiolyngwistiks

kwan do pjr. Nhwehwjmu yi bjhwj djm nsesae ahorow yi farebae ahorow na akwan

ahorow a cbcboa ma kasa a cyj Efutu kasa yi botum afa ne tam pa efura na oetum

etsim yie.

Cnam dj Simpafo tsitsir na wcka Efutu kasa no ntsi, dwumadzi yi begyina Efutu

nkurow anaa nkorcfo a wctsetse mbea ahorow a wcbc dzin dze kyerj dj djm mbea

no yj Efutufo tsenabew anaa asaase. Mbea ahorow a dwumadzi yi dze bedzi dwuma

nye Simpa kurow no, Ateitu, Gyahadze, Gyengyanadze, Nsuekyir na Woarabjba.

Afei so, dwumadzi yi bjsan so ayj nhwehwjmu yi bi so wc bea a wcfrj no “New

Winneba” a cno wc Simpa – Agona Swedru kwantsenpcn no do. Ne korakora no,

dwumadzi yi bjsan etwa n’enyi akyerj kurow bi a wcfrj no Efutu a cwc Oguaaman

mu hc akctoa nhwehwjmu no do.

Mpjnpjndo yi ara na dwumadzi yi bckc akjpem osiandj dwumadzi yi rennhwj

biribiara ka dza dwumadzi yi abobcdo wc sor ha yi.

7

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

1.7 Dwumadzi ne Nhyehy[e

Nhwehwjmu no wc afaafa enum. Cfa a odzi kan no yj dwumadzi no nyinara ne

nyienyim. Cda cfa no nyienyim edzi, dwumadzi no ne ngyinado, dwumadzi no haw

ho edzida anaa asjnka, dwumadzi no ne botae tsitsir, ne botae ahorow, dwumadzi no

ho nsjmbisa a cbcboa nhwehwjmu no, dwumadzi no ho mfaso, beebi anaa

mpcmpcndo a dwumadzi yi kjpem, dwumadzi yi ne nhyehyje na afei ne tcfabc.

Cfa a ctc do ebien no kasa fa enyimdzifo na akyerjwfo binom hcn nhwehwjmu a hcn

ayj afa dwumadzi anaa etsifi asjm yi ho.

Cfa ebiasa no so kasa fa kwan a nhwehwjmufo no faa do yjj ne nhwehwjmu. Iyi mu

no, cfa no ne nyienyim no da edzi, nhwehwjmu no mu akwankyerj ahorow, bea a

dwumadzi yi kcr do, kwan a mefaa do nyaa anoyi ahorow a ohia ma nhwehwjmu yi,

kwan a mefaa do nyaa nsjmbuafo no, kwana a mefaa do pjnsampjnsam mbuae

ahorow no mu nye cfa no ne tcfabc no edzi.

Afei, cfa a ctc do anan no so yi cfa yi enyim, anoyi a cda edzi da dwumadzi yi ne

nsjmbisa na ne botae ahorow no ho na afei ne tcfabc.

Cfa a ctc do enum yi so yj dwumadzi yi nyinara n’ewiei. Cbjda cfa yi ne nyienyim

no edzi, nsjm tsitsir ahorow a opuei wc dwumadzi no mu no ne tcfabc, nkamfo ma

afofor no na ne ewiei.

1.8 Cfa yi no Tcfabc

Cfa yi yj dwumadzi no nyinaa ne nyienyim. Akasa afa dwumadzi no ne ngyinado,

dwumadzi no ne chaw ho edzida, dwumadzi yi ne botae na no ho nsjmbisa,

8

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

dwumadzi yi ho mfaso, beebi a dwumadzi no kjpem, akwansiwdze, dwumadzi no ne nhyehyjj na cfa no ne tcfabc.

Cfa a ctc do ebien no bjkasa afa dza akyerjwfo binom aka afa dwumadzi yi ne etsifi asjm no no ho.

9

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

CFA EBIEN

DZA NKORCFO AKA AFA DWUMADZI YI HO

2.0 Nyienyim

Cfa a ctc do ebien yi kasa fa adwenkyerj ahorow a nkorcfo dza ato gua afa etsifi

asjm ho yi. Cfa yi wc etsifi anaa nkyekyjmu ahorow na iyinom na cda edzi wc

dwumadzi no mu. Etsifi asjm ahorow no nye adwenkyerj ahorow a cfa Efutufo hcn

ho abakcsjm na hcn nyimpa bjn. Bio, ckasa fa nkyerjmu na adwenkyerj ahorow a

enyimdzifo dze ato gua fa kasa nsesae ho na dza cdze djm kasa nsesae no ba. Kasa ne

ntsenahc na ne ntsimii nkyerjmu ahorow na akwan ahorow a kasa fa do tum tsena hc

anaa otsim no so ammpa dwumadzi yi mu na afei cfa yi ne tcfabc nso.

2.1 Nkorcfo a wcfrj hcn Efutufo

Nhwehwjmu yi ama meehu dj Efutufo yj nkorcfo bi a hcn ho abakcsjm nnhyj daara

nnyi guado. Akyerjwfo anaa aboafo kumaa bi na woetum akyerjw Efutufo hcn ho

abakcsjm kakra. Djm enyimdzefo anaa akyerjwfo yi hcn nkyerjkyerjmu kakra fa

Efutufo ho no nye dza odzdzi do yi:

Meyerowitz (1952) da no edzi dj Efutufo a wcsan so kita dzin Awutufo anaa Simpafo

yj Guanfo a Akanfo tsitsir nye Mfantsefo nye hcn edzi afora. Wcyj nkorcfo a fi

tsetse hcn mbea yi a wctse do sesei yi yj hcn dze. Bea a ctse djm yi bae wc afe 1390

CE. Yebohu Efutu wc Awutu, Adina, Senya-Beraku na Simpa a hcn edwuma tsitsir

yj apoyj. Dj mbrj ctse wc Guanfo nkurow ahorow mu bi no, Akanfo amambra na

amandze ahorow no abjhyj hcn do. Cnam iyi ho ntsi no, cmaa Guanfo no fefjm hcn

10

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

edzin ntoe na hcn amambra no bi osian tum a Akan kasa ahorow no nyaa wc hcn

Guanfo hcn kasa na hcn amambra do ntsi. Wcsanee so fjjm Mfantsefo hcn amandze ahorow a wcadan mu kakra na afei so wcafjm nkasafua ahorow wc Mfantse kasa mu ma ndj wcdze dzi dwuma wc hcn atcrmuadze ahorow bi mu. Simpaman no anankasa no bcbcc adze wc afe 1400 mu.

Bio, Taylor (n.d) so dze ne adwenkyerj to gua fa Simpafo abakcsjm ho dj wcyj nyimpakuw ahorow no mu kor a wckan hcn ka Guanfo no a yehu hcn wc mpoanompoano no ho. Ckc do kyerj mu dj Simpafo yj nkorcfo bi a nna wcka Guan ebusuakuw a wotui fii Ebibiman ne fa beebi (Central Part of Africa) ma wcbcbcc hcn asese wc bea bi a wcfrj no Bokina Fasoo wc afe apem nye aha-ebien (1200) no mu hc. Ofi djm aber no, Mendefo a ndj wcfrj hcn Senegalfo no hyjj ase dj wcdze akokoakoko dze hyj hcn do a nna Ndewura Jakpa dzi hcn enyim (kjpen 13th

Century). Dj wobenya hcn asomdwee no nsti, wotui (Guanfo) dze hcn enyi kyerjj

Anee (Sothern part) afamu a cyj ndj Cman Ghana wc ber wckyjj hcn mu ekuw ebiasa. Kuw a odzi kan no koduu asaase a sesiara Gongyafo tse do yi, annkyjr na

Mende nsodarfo sanee botuu hyjj hcn do nye hcn koe dzii hcn do nkonyim ma afei wcsanee so dzii hcn do tum. Besi ndj no, hcn hcn kasaa no dze, wcda ho ara ka.

Kuw a wctc do ebien a nna Chen bi a wcfrj no Nana Ataara Ofinam I faa Afram

Plains na afei kuw a ctc ebiasa a Awutuman Ebiasa (Awutu Breku, Senya Breku na

Simpa) a ndj no wcfrj hcn “AMASA/ EMASA” no so dze hcn enyi kyerjj Fraw kakraba afa mu. Wcbcbcc hcn asese wc Tekyiman a djm mber no nna Kcmfopanyin bi a wcfrj no Gyatj Sisi dzi hcn enyim. Cwc mu dj nna Gyatj Sisi n’enyi efi dze

11

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

naaso cbcc mbcdzen ara kenyann no ho hwjj dj Awutufo benya tsebea anaa asetsena papa. Cnam dj djm mber no nna Tekyimanfo yj cman bi a nna wcagye dzin wc sika kckcr ne ntui mu no ntsi, nna Awutufo yi enyi agye ara yie dj wcbjtsena hc afebcc.

Afe apem aha-ebien nye ebiasa mu no (1203), nyimpakuw dodow noara na wbjkaa hcn ho wc Tekyiman hc a nna Akanfo ka djm nyimpa yi ho. Ber a Akanfo no duu hc no, wohu no dj, Guanfo a Simpafo ka ho yi hcn kasa no edzi afora a nna Amanncne kasa wc mu ntsi wcmaa hcn dzin “Afutu/ Afutuw” a ckyerj dj kasa no edzi afora anaa kasahurow pii wc kasa no mu. Afei, wotuei fi Tekyiman no, wckcr do ara hwehwjj tsenabew. Djm mbea ahorow yi mu kor nye Afutu/ Efutu a cwc Oguaaman mu.

Taylor (n.d) toa do dj afe apem aha-ebiasa nye eduonan esia (1346) mu no, cko sii wc nkorcfo a wctse hc no ntamu cnam tum a nna Akanfo no bi pj dj wonya no ntsi.

Wofi Teckyiman reba no, Awutu Brakufo na Senya Brakufo nyinara faa Asantseman mfuw anaa nhaban no bi mu. Woduu Obutu no, Awutu Brakufo gyee hcn ahom ma

Senyafo toaa hcn akwantu do baa mpoano afamu. Wc hcn kwan ntui mu no a wohuu dj woabrj ma woronntum ntoa do bio no, hcn kandzifo no dze Awutu kasa kaa kyerj wcn dj ‘Anna anesc ane nya’ a ne sin mu no cyj ‘Ane sc nya’ a n’asekyerj ara nye dj yjngye hjn ahom. ‘Ane sc nya’ no na cdann “Scnya” ma ndj abjyj “Senya” a abjyj hcn (nyimpa) na hcn tsenabew dzin no. Besi ndj no, wckyerj dj kurow bi da

Tarkwa mpctamu hc a wcfrj no Simpa a djm nkorcfo yi da ho ara ka Efutu kasa no.

Wogu hcn akwantu do no, wcbjkyekyer kurow ma wctoo no dzin “Amanfor

(Cmanfofor)”. Simpafo a nna hcn kandzifo yj Cdefe Bcndze Abi nye ne mamfo no bi

12

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

dze hcn tsir paa mu faa Anaafo dj wcrekjpj tsenabew fofor. Wogyaa hcn asefo no bi wc Amanfor hc na wctoaa hcn akwantu do. Ber a nna wcrokc no, cnye asafo ekuw ebien no tuu bata no a nna djm asafo ekuw ebien yi hcn banodzinyi nye Edwey na

Otompa. Djm nyimpakuw yi nenam no, wobopuei mpoano bi a nna mbowa mbiew pii gugu hc. Ber a wohuu mbiew no, obi tseaa mu wc Efutu kasa mu dj “Mbowabi wire nim” a n’asekyerj ara nye dj ‘mbowa mbiew pii nye yi?’. Iyi na ofi hc no bea no ne dzin abjyj Mowire anaa Moree. Wctoaa hcn akwantu no do wc ber a nna wogu do nenam mpoano afamu. Wcbctoo koko bi a nna wctse kyen nka na afei wusiw so ropun wc hc naaso wonnhu nyimpa ndzeyjj biara wc hc. Cbaa no djm no, nna afei wonnhu dza crokc do wc hcn enyim, hcn banodzifo Bcndze Abi hyjj ckyerjma no dj cnyan kyen no mbc agoo a ckaa no wc Efutu mu dj “Da Agoo”. Ber a wcdze kyen no bcc agoo no, ntsjmara wim tsewee ma wctoaa hcn akwantu do. Djm kasafua no aka dze besi seseii ‘Dago/ Dego’.

Taylor (n.d) kc do ka dj Egyanom yi sanee toaa hcn akwantu do cnam nsu pa a nna wonnya ntsi. Ber a wcrokc hcn enyim no nna akwantu no mu so ayj dzen ama hcn.

Mbowa ahorow a wohyiahyiae no da nkyjn a, nsu a wcbcnom no nso ho yjj dzen maa hcn ara yie kjpen dj wokehyia nsutae kakraba bi wc kwan no mu. Suro bjhyjj hcn mu dj wobotum ewuwu no, Cdefe (Chen/ Nana) Bcndze Abi I hyjj Edwey dj cnye nyimpadcm no ntwjn wc beebi a woenya nsu kakra wc no na cnye Tumpa na dcm kakra bckc akchwehwj bea a wobenya dza cbcso hcn nyinara. Taylor (n.d) kc do kyerj dj nkorcfo yi bctoo botan bi a ctserjw n’ataban mu kc po mu ma cnam djm ntsi, nna wonntum nnsan so. Afei na dza obesi ara nye dj wcbcfow botan yi. Sj

13

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

wcfow na worisan a, dza wcyj no nye dj wopiapia hcn tun nkakrankakra ana woetum esian na djm ndzeyjj na djm bea no benyaa dzin ‘Okutsiw’ a n’asekyerj nye dj wcrepepa tun. Djm dwuma yi rokc do no, wohun bea bi so a ayj dj botan a wusiw fi mu reba. Wohun dj cnnyj bea a wobotum atsena ntsi wckyerj mu dj hc no yj “Cma

Ko” a ne asekyerj nye ‘Cman bi’. Iyi na awo ntoantoado ntsi abjyj ‘MANKO’. Ber a wcnenam a ekyir no wcbcbcc hcn asese koraa wc Simpa no, wckyekyer Manko ma hc bjyjj hcn abosomfie kjse a mber na mber nyinara no nna wckcyj hcn atcrmuadze wc hc a ctc mber bi a wcdze mbofra na mpanyin nyinara yj hcn atcrmuadze cnam akwankyerj a wonyaa a ckyerj dj wcnyj no djm. MANKO MOAMESHIE na afei wcfrj bea no a n’asekyerj nye dj ‘Manko Ne Anan Ase’.

Agyemang (2013) so kyerj mu wc ne nhwehwjmu no mu dj Efutu yj Simpafo hcn kasa a Simpa nko na ebjtse (osiandj Simpa kurodua no mu na cyjj ne nhwehwjmu no nyinara) na Simpafo wc Mfinimfin Mantcw mu a wcwc mpoano afamu. Ckc do kyerj mu dj ‘2010 Housing and Population Census’ kyerj dj Simpafo hcn dodow dj wcyj bjyj mpem eduosia-awctwe, aha-enum nye eduokrcn esuon (68,597). Mbanyin a wcwc mu no yj cha nkyekyjmu eduonan-awctwe nye ekyirpcw awctwe (48.8) na mbaa no so yj cha nkyjmu eduonum baako na ekyipcw ebien (51.2).

Ne nkyerjkyerjmu no do no, dza nhwehwjmufo yi dze bjka ho nye dj sj yeyi Simpa ne abrcn ahorow a Agyeman (2013) dze dzii dwuma no to nkyjn a, Efutu kasa yj kasa bi a wcsan so ka wc mbea a odzidzi do yi: Csebompanyin, Ekroful, Atteitu,

Gyaahadze, Gyengyenadze, New Winneba na New Atteitu a hcn so wc Simpa-Agona

Swedru kwantsenpcn no do. Megye dzi dj yennkotum akyerj nyimpa dodow pctsee

14

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

bi a wcka Efutu kasa anaa wcyj Efutufo osiandj ananabemfo tsetse djm mbea

ahorow yi a nhwehwjmu yi abobc edzin hc na afei abcasefo noara so no mu dodow

noara wc akwantu mu na binom so nnda hcn ho edzi dj wcyj Efutufo. Iyi da edzi wc

2010 “Population Cencus” nhwehwjmu no mu.

2.2 Kasa Nsesae

Enyimdzeefo dodow noara na woakyerjkyerj hcn adwen afa kasa nsesae ho. Djm

enyimdzeefo na hcn adwenkyerj ahorow fa kasa nsesae ho na odzidzi do yi:

Edwards (1947) wc Maricar (2014) mu kyerj n’adwen fa kasa nsesae ho dj, ndzjmba

anaa ndzeyjj a cma kasa nsesae ba no yj dza mpjn pii no djm kasa no nnyj dza

mbabun pii ka kasa no na wcmmfa kasa no nndzi dwuma cnam dj hcn dze, wohu no

dj djm kasa a woegyae hcn dze akjfa no yj dza nkorcfo bu no bi anaa obu wc djm

kasa no mu kyjn hcn dze no.

Fishman (1964), Weinreich (1968) na Hoffman (1991) nyinara hu kasa nsesae dj cba

wc ber a kasa bi ne akasafo no dze kasa fofor a wobu no dj enyimnyam wc mu kyjn

hcn dze no hyj hcn dze no anan mu. Afei wckc do dze hcn kasa no dzi dwuma mpjn

dodow a wcpj cnam pj a wcpj dj hcn kasa no da ho ara ctsena hc.

Dorian (1981), Fasold (1984), Fishman (1991), Romaine (1995) wc Maricar (2014)

hu kasa nsesae dj mpjn pii no cba wc ber a kasa fofor bi nye kasa a cwc hc dadaw no

a nyimpakuw no ka no benya nkitahodzi ma kasa a nyimpakuw a wcka no soar no

hcn ho nkakrankakra fi hcn dze no ho kjfa kasa no a cyj nyimpa dodow ne dze

no ka no dze dzi dwuma mpjn dodow noara wc hcn daadaa abrabc mu. Bio no, cnam

15

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

kasa nsesae no ntsi no, kasa kor hwer n’akasafo ma kor no anaa fofor no mbom nya akasafo pii.

DeKlerk (2002) so kc do kyerj mu dj kasa nsesae ba ber a kasa a ne kasafo suar bohu no ho anaa nye kasa a cwc akasafo pii, boa edwumayj a csan so kitsa gyinabew anaa enyimpa bi bedzi afora.

Batibo (2005) so kyerj kasa nsesae mu dj cyj nsesa a cba kasa mu wc aber a nyimpakuw bi a wcka kasa no gyae hcn kasa no to hc, dj wchyj hcn anaa wcnnhyj hcn cnam kasa bi ntsi ma djm kasa fofor no bjyj dza wcdze dzi dwuma na nkitaho mber na mber nyinara. Csan so (Batibo, 2005) kyerj dj sj kasa nsesae bjba a nna ckyerj dj kasa fofor bi abjhyj kasa pctsee bi a nyimpakuw bi dze dzi nkitaho na nyimpakuw muhyj mpjn dodow noara anan mu ma djm kasa a nna wcdze dzi dwuma no ne nkae na ne dwumadzi no kc famu.

Batibo (2005) kor yi ara kc dze adwenkyerj bi to gua dj kasa nsesae tum ba wc nhyj a kasa akjse no dze hyj kasa nkakramba do cnam tum na enyimnyam a kasa akjse no wc no wc kasa nkakramba do no ntsi. Ckyerj mu dj djm nhyj yi a kasa nkakramba no nya fi akjse hc no tum yj tum a kasa no wc, nyimpa ntamu nkitahodzi, kasa odzi tum ne tsitsir wc na afei amambra na amandze nhyjdo ahorow a wcdze ma kasa no.

Ckc do kyerj mu wc Igboanusi (2010) dj sj kasa nsesae bjba a, na ogyina nsakyer a cba edwumayjsjm mu ho, nyimpa dodow a wcwc bea a wcka kasa pctsee bi wc, nkurow akjse mu tsena na enyidzi a wcdze ma kasa bi.

Anderson (2010) kyerjkyerj mu wc Maricar (2014) mu dj sj yjpj dj yehu dj ampa kasa nsesa aba ampa ara dze a, cno yebohu no wc akwan ahorow anan do a mpjn pii no nyinara ogyina kwan a mbabun tsitsir nye mbofra sua hcn kasa kanee anaa hcn

16

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

awofo kasa wc hcn daadaa abrabc mu no do. Djm akwan ahorow anan a yjbj fa do ehu no nye dza odzidzi do yi: (1) awofo nye hcn mba kasa wc fie, (2) abofra no nye n’awofo kasa wc fie, (3) abofra no dzi agor wc abowano na afei (4) okun na cyer dzi nkitaho anaa nkcmbc wc fir.

Nawaz na nkae (2012) so hu kasa nsesae dj cyj nyimpa nkitahodzi anaa twaka a cda nyimpa ntamu a cda edzi na dza ma eyi da edzi anaa cba no nye dwumadzi bi a obi aboaboa ano a cfa abakcsjm ho, amambra na amandze, nyimpa ntamu ntitahodzi anaa twaka, edwumayj na edwumasjm na afei ndzjmba bi a cfa adwenmunsjm ho anaa adwen ne dwumadzi ho.

Potowski (2013) so wc ne nyimdzii mu no kyerj kasa nsesae dj cyj mber anaa ndzeyjj bi a wcdze anaa obi dze kasa fofor bi hyj kasa pctsee bi anan mu wc hcn nkitahodzi mu wc hcn daadaa asetsena mu wc djm kurow, mpctamu anaa atsenae hc.

Maricar (2014) so kyerj kasa nsesae mu dj cyj hcn a wcka kasa bi hcn su a wcda no edzi dj wogyae hcn kurom kasa to hc kjfa kasa a nyimpa pii ka na wcdze enyidze na obu ma djm kasa no osian hcn ndzeyjj a wcda no edzi fa hcn kasa no ntsi. Ckc do ka dj, iyi nyinara ne nsunsuando nye dj kwan a egyanom fa do dze kasa gya nkyrimba no nnyj dza odzi mu na cno no nsunsuando no na cdze kasa nsesae ba no.

Nkyerjkyerjmu ahorow a abctc gua wc kasa nsesae mu no, kakra a mobotum dze aka ho dj meyj nhwehwjmufo nye dj sj wcka kasa nsesae a cno nye dj kasa bi ne kasafo no gyae anaa twe hcn ho fi hcn kasa ho kjfa fofor dze bjyj hcn dze anaa dze bjbata hcn ho cnam dzin anaa gyinabew a djm kasa fofor no wc mu no ntsi. Djm ndzeyjj no ma kasakor no ne nkae no kc famu koraa ma odu beebi a kasa a ne kasafo no eyi

17

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no tokyen no tum yew koraa ma dj obi bjtse no mpo, cbjyj dzen a ne fa bi yj

ndzeyjj a kasafo no da no edzi fa djm kasa no ho.

2.2.1 Kasa Nsesae Ahorow

Maricar (2014) kyerj wc ne dwumadzi mu dj kasa nsesae ho nhwehwjmu no mu

gu mu etsitsir ebiasa a wcnye dza odzidzi do yi:

Nhwehwjmu a odzi kan no yj nhwehwjmu a cfa kasa nsesae a cdze nsakyer ba

kasa no ne nhyehyje ho. Dwumadzi yi hu no dj kasa a agye dzin anaa okitsa

gyinabew papa na no no mu yj dzen no aka kasa nkakramba anaa kasa a cnngye

dzin no ahyj. Ckyerj mu dj iyi yj dza Fishman (1961) dze bcbcc adze.

Nhwehwjmu a ctc do ebien no nye: (a) dza cfa botae nye dza chwj kasa a odzi

akotsen wc nyimpa asetsena ahorow no mu, (b) nyimpa dodow a wcka kasa no na

bea a kasa no kjpem anaa kasa no ne baano, (d) dj wckyerjw kasa no anaa

wcnnkyerjw anaa mpo dj wosua no wc skuul, (e) dj djm kasa (mekyerj kasa no

a ama kasa nsesae aba no) no yj dza cka kasa afofor anaa nkakramba no hyj anaa

cnnka hcn nhyj. Adwenkyerj a ctse djm yi yj dza Heinz Kloss dze bcbcc adze.

Nhwehwjmu a ctc do ebiasa no yj dza Einar Haugen dze bcbc adze a cno yj dza

chwj nkitahodzi a cda kasa no na ne akasafo anaa ne nkorcfo no ntamu. Giles

(1977) na otuu djm nhwehwjmu yi mpcn wc ne dwuma a odzii no mu. Ckasae

faa ahocdzen a cwc kasa nkakramba a ogyinaa anaa ne ngyinado no ne dzibew,

nyimpa dodow a wcka na afei mboa a wcwc ma kasa no.

18

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Nkyekyjmu ahorow yi do no, dza me bedzi dwuma wc mu a cbjyj yie biara no,

dwumadzi yi dze bedzi wc nhwehwjmu na ne mpjnsampjnsamu no nyinara mu.

2.2.2 Dza Cdze Kasa Nsesae Ba

Nhwehwjmu ahorow na akc do fa kasa nsesae ho na no mu pii noara kasa fa

ndzeyjj anaa ndzjmba ahorow a ctwetwe Kasa Nsesae ba. Csor mbrj nyimpakuw

cman biara nya kasa nsesae. Nhwehwjmu ahorow yi ho nsunsuando ahorow a

ctsetse djm yi wowc ase hanom a hcn a wcyjj nhwehwjmu na hcn nsunsuando a

woyae no nyinara no yj dza cda edzi wc ase ha:

Fasold (1984) kyerj mu dj kasa nsesae tum si ne tsitsr ber a kasa bi ne akasafo no

gyaa kasa no to hc a wcnnka a nkakrankakra kasa no bowu anaa mpo owu.

Grosjean (1982) kyj ndzjmba a cdze nsesa ba kasa mu no mu anan. Djm

ndzjmba no nye: (1) twaka a cda nyimpa ntamu, (2) suban, (3) mpjn dodow a

yjdze kasa dzi dwuma (4) amambu nhyehyjj.

Dorian (1991) so kyerj mu dj nnyj adze kor pj bi na cma kasa bi tum gyina anaa

cyew mbom nsunsuando anaa ndzjmba ahorow na cbom ba no djm wc kasa bi

n’abakcsjm mu na nsunsuando ahorow yi botum efi mpctamu hc anaa mpo

ekyikyir beebi.

Sasse (1992) kyj dza cdze kasa nsesae ba no gu mu ekuw ebiasa mu a hcn nye:

(1) ndzjmba bi ommfi kasa no n’akasafo no ankasa a iyinom yj amambra na

amandze, nyimpa asetsenamu, abakcsjm bi, guadzi na edwumayj, amanyj na

amanyjsjm, na afei nyimpa ntamu nkitahodzi, (2) ckc do ka dj sohyiolinqwestiks

su na ndzeyjj a hcn nye kasa ahorow a wcdze dzi dwuma wc mpjn dodow a

19

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

wcka kasahorow pii, wcdze kasa dzi dwuma wc akwan ahorow pii do na su ahorow a wcda no edzi wc kasa no ho, (3) nsunsuando a sj nsesa ba kasa ne nhyehyjj no mu wc fcnclcgyi, mcfclgyi, sentase na nkasafua a osi anaa cda edzi.

Ckc do kyerj mu dj, nkyekyjmu ahorow a wcdze mae no nyinara do no, dza cbc kasa bi kckc anaa ntranee nye dza ne fapem no fi ekyir ba kasa no do (hwj

Tsunoda, 2005 wc Maricar, 2014 mu).

Nkyerjnkyerjmu ahorow a ada edzi fa kasa ntranee anaa kckcbc ho wc sor ha yi yj dza wcakyj ndzjmba bi a ada edzi no egu ekuw anan mu. Maricar (2014) do kyerj dj, kasa nsesae ne mpjnmpjndo mu no, dj kasa botum ewu no gu mu ahorow na hcn nye: (1) prjkopj anaa awerjfir mu, (2) nkakrankakra (3) kasa nsesae a osi prjkopj anaa awerjfir mu na afei (4) kasa nsesae a osi nkakrankakra

Kuw a odzi kan no se sj kasawuranom no mmfa hcn kasa nndzi dwuma bio naaso no iyi nntaa nnsi. Kuw a ctc do ebien no so ba ber a dodow a wcdze kasa no dzi dwuma no do tsew nkakrankakra kjpem ber a kasa no bjyjw koraa a yjnnkjtse no bio na iyi so ntaa nnsi. Kuw a ctc do ebiasa no so si aber a nyimpa dodow a wcka kasa pctsee bi twe hcn ho anaa sesa hcn kasa no kjfa fofor mpofirmu anaa mpofirmu. Dza otwa tun no so nye dza nyimpakuw no twe hcn ho fi hcn hcn kasa ho nkakrankakra.

Ekuw ahorow anan a ada edzi wc sor ha yi mu no, dza cda edzi wc Efutu kasa ho no nye dza otwa tun no anaa ctc do anan no dj mbrj Ternate kasa a Maricar

(2014) yjj nhwehwjmu faa hcn kasa no ho no.

Maricar (2014) kyerj mu dj, dj kasa no resesa anaa oruwu ahochar do anaa bckcr no, wcfa no dj sj cyj mfe du ntamu dza cno nna ckyerj dj cnnyj ntsjm do na

20

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

mbom sj cyj mfe enum dza, na cyj dza esi wc chyew do. Wcdze mfe dze si hc dze kyerj dj, sj abofra biara bosua kasa biara a, nna cyj mfe enum a odzi kan wc abofra no n’abrabc mu.

Holmes (1994) so kyerj dj ndzjmba bi a cdze kasa nsesae ba mpjn pii no yj nkitahodzi a cda nyimpa ntamu, sikasjm na eguadzi, amanyjsjm na kasa bi ne atsenka na mbrj oesi agye dzin afa.

Romaine (1995) so n’adwenkyerj mu no, ndzjmba na ndzeyjj a cdze kasa nsesae ba nye tum na ahocdzen a kasa a dodow noara ka no wc wc dza dodow no nnka no do, dzibewdzi, csom ahorow, adzesua na nyimdzee, anyjnkoyj a cda amanaman ntamu, nsjdze a cda kasahorow ebien ntamu (kasa a ne akasafo no ndccse na dza ne kasafo dccso), suban a dodow a wcka kasa a dodowara ka no da no edzi fa kasa nkakramba no ho, awar a ckc do wc nkorcfo ebien ntamu a cson nyimpa biara n’amambra na n’amambrj, aban nhyehyjj a cfa kasa ho adzesua ho na hcn a hcn kasa nndu ekyir, na afei kasa nhyehyjj a wcdze dzi dwuma.

Lukman (2015) so dze n’adwenkyerj to gua dj wc kasa nsesae mu dj nyimpakuw kumaa anaa dcmtutu a hcn etu bata no bjsesa hcn kasa no gyina ndzjmba na tsebea ahorow do a djm tsebea no yj nokwardzi a wcwc ma kasa no, nyimpa tsenabea na afei dj wogu do dze kasa no dzi dwuma wc amandze ahorow a daadaa wcyj.

Grimes (2002) so da ndzjmba bi a otum boa ma kasa nsesae ba wc Maricar

(2014) mu. Ckyerj dj dza cdze kasa nsesae ba no nye iyinom: (1) awofo a wchyj hcn mba dj wonsua kasa a awofo na nyimpa dodow noara hu no dj djm kasa fofor no dzi mu anaa cwc enymnyam kyjn abofra no ne dze no a cka no dadaw no

21

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

a hcn gyedzi na hcn adwen ara nye dj abofra sua kasa yie wc aber a osuar, (2) dj wcdze abofra no ne kasa a cto do ebien (L2) na wcdze kyerj mbofra no adze wc skuul ahorow no mu, (3) cman adzesua nsiekyibaa (National Language Policy) egyinasi botum ama kasa pctsee bi akasafo bi egyae ne kasa akjfa kasa a cman no nyinara ka na wctse ase ma wcma cno bjyj hcn na ne kasa (L1) na afe ma otwa tun nye (4) edwumayj nye edwumayjsjm, nsakyer a cba nyimpa asetsena mu na afei amanyj nye amambu.

Grimes (2002) kc do ma siantsir ahorow a ne ntseasee no no bor ndzjmba na ndzeyjj a cdze kyerjj dj wcboa kasa nsesae no. Siantsir ahorow a cdze mae no nye iyinom: (1) awofo hyj hcn mba ma wosua kasa fofor wc adwenkyerj anaa botae bi do dj wotum sua kasa fofor ahochar do tsitsir nye ber a wcyj mbofra, bio so no, wohu kasa fofor (L2) no dj oye cnam edwumayj na adzesua ntsi, (2) dj cmanmu no anaa mpctamu hc skuul ahorow no nyinara dze kasa a cyj mbofra no hcn kasa a ctc do ebien no kyerj hcn adze wc hcn daadaa skuul kc mu, (3) cman kasa nhyehyjj ma cmanmu no mu mba no dodow noara sesa hcn kasa kjfa kasa a cman no agye ato mu dj cman no mfa ndzi dwuma no.

Igboanusi (2010) kyerjj wc ne nhwehwjmu dj wc Atce Ebibiman mu no, dza cdze Kasa Nsesae ba mapa nye kasa nhyehyje na adzesua mu kasa nhyehyje a ctaa kc ma kasa a cman a nna wchyj hcn do wc tsetse mber do no ka no na cnnyj dcm-kumaa no hcn kasa, awar a ckc do wc kasa ebien nkorcfo ntamu, som gyedzi ahorow (mfatoho nye Hausa a wcka no wc Nigeria ne fa beebi na Fulfulse a wcka no wc Bckina Faso wc Nkramofo no hcn ntamu cnam som ntsi na mbom wcnnka kurow no anankasa ne dze na som ahorow hcn ehunahuna ama nkorcfo a wcwc

22

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Nigeria Etsifi afamu egyae hcn kasa ka Hausa), batatu (dj nkorcfo fi hcn nkurow nkakramba mu kc akjse mu cnam ndwumayj na adzesua ntsi), nyimpa asetsena mu nsjm na dza cfa amanyjsjm ho, Ebibiman mu kasa ahorow a hcn ho wc famu na dwumadzi a cwc famu no so ka ho, su a yjda no edzi kyerj kasa nkakramba na akokoakoko a osisii wc mber bi a abjsen kc no mu.

Maricar (2014) kyerj wc ne dwumadzi mu dj wc Ternate kasa mu no, ndzjmba ahorow pii na ctwetwe kasa nsesae ba a ne dodow noara yj ndzjmba a ommfi kasa no na mbom ofi ekyir bjbata kasa no ho haw no. Cbobc iyinom do dj wcnye

(1) amambra na amandze, (2) edwumayj nye eguadzi, (3) abakcsjm, (4) awar ndzidzido, (5) nyimpa tsenabea, (6) nsjdze a cda akwan ahorow a wodua do dze kasa no ma mbofra anaa hcn asefo. Ckc do kyerj mu dj sj yjdze iyinom to nkyjn a, nhwehwjmu a cfa nyimpa kasa ho na ndzjmba bi a ofi kasa noara ankasa mu no so tum dze nsesa ba kasa bi ntamu a wcnso nye: (1) nkuranhyj, (2) ndzeyjj na suban a wcda no edzi fa kasa no ho, (3) na afei nyimdzee a wcwc fa kasa no no ho. Iyinom a wcdze kasa nsesae ba Ternate kasa no do no, ckyerj dj iyinom ama nsakyer aba kasa no ne nhyehyjj no mu. Ckc do da no edzi dj wc ne nhwehwjj mu, sj chyehyj nsunsuando (dza cdze kasa nsesae ba) no ndzidzido a, (1) ma odzi kan yj edwumayj/ ndwuma ahorow, (2) ofi hc yj kasa dodow a nyimpa no tse, suban na ndzeyjj a cfa kasa bi ho so toa do, (3) afei mpjnmpjndo a obi ekodu wc adzesua mu no toa do na mbom ne nyinara mu no, amandze na amambra nnhyj da mmfa kasa nsesae mmba.

Iyinom nyinara do no so, dza muhu a medze bjka ho no nye dj, sj obi dze n’enyiwa to famu a, obohu dj kasa nsesae taa si wc nkurow akjse mu kyjn

23

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

nkurow nkakramba mu osiandj kasahorow pii noara na wcda hcn ho edzi wc

nkurow akjse mu a sj eba nkurow nkakramba mu so a, cnntse djm. Bio, dza cdze

kasa nsesae aba Efutu kasa mu no dze, nhwehwjmu yi bjkyerj ber a cgyegye

adwenkyerj ahorow no ewie no.

2.3 Nhwehw[mu kor so a akc do wc Ghana ha fa Kasa nsesae ho

Sj yeyi nhwehwjmu ahorow a akc do wc kasa nsesae ho wc nkurow afofor mu a hcn

mpjnsampjnsam ada edzi wc 2.2 mu dze kesi 2.5 mo no to nkyjn a, kasa nsesae

nhwehwjmu a akc do wc Ghana ha nye dza Agyekum (2010) ayj no. Chwjj kasa

nsesae a nna nhwehwjmu no ne etsifi asjm yj “Language Shift: A Case Study of

Ghana”. Nhwehwjmu no kcr do wc Ghana ha dj mbrj cda edzi wc ne etsifi asjm no

mu no na nsunsuando a cdze too gua fa dza cdze kasa nsesae ba na nsusui a cboa kasa

bambc ho no na ada edzi wc ase ha yi:

2.3.1 Dza cdze kasa nsesae ba wc cman yi mu:

1. Sikasjm ntotoe na Edwumayjsjm:

Agyekum (2010) kyerj mu dj kwan kor a cma obi sua kasa fofor na csesa ne

kasa dze dzi dwuma no nye sikasjm ntotoe na edwumasjm a edwumapj yj

adze tsitsir wc iyi mu. Ckyerjj dj Holmes (2001) sii iyi do dj, dj obi botum

enya sikasjm etsidaa wc n’asetsena mu no yj kwan tsitsir a obi sua kasa na

csesa ne kasa a cka no so. Agyekum kc do kyerj dj kasa nsesae a orisisi kc

cman Ghana ha no ne fa kjse no ara gyina edwumasjm do. Aban edwumayjfo

na ankorankor edwumayjfo nya nhyj bi ma wosua bea a wcyj edwuma wc hc

no kasa no ama hcn etum atsena hc ayj hcn edwuma. Cmaa mfatoho ahorow bi

24

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

dj, Krcbcfo na Guanfo a wcyj edwuma wc Akanfo mu no sua Akan kasa no na

iyi ka mfatoho ahorow a cdze mae no ho. Csanee maa mfatoho bi tse dj

adatserfo a wcyj edwuma wc Asantseman mu no sua Akan kasa no ka Borcfo a

wonyim no ho dj mbrj cbjyj a wcnye ayarfo a wcbjba hc no etum enya

nkitahodzi pa.

2. Batatu na Asetsena

Sikasjm kor yi ara so botum dzj batatu anaa akwantu aba nyimpa asetsena mu a

no so n’ewiei ara nye dj nyimpa no nye kasa fofor benya ehyiadzi. Batatu na

Akwantu a Agyekum (2010) ne nhwehwjmu no daa no edzi dj cdze kasa

nsesae ba. Dj cbjyj ma djm farebae yi esi pi no, ckyerje dj Romaine

(1994:53) kaa dj ctc fa bi a, kasa nsesae ba ber a nyimpa no dze ne pj anaa

chyj bi tu bata kjtsena beebi a cyj dzen dj cbckora ne kasa do. Ne nyinara mu

no, Agyekum kyerj dj sj nyimpa dodow tu bata kjtsena faakor a, cno wotum

bc kasa no noho ban. Cmaa mfatoho dj awofo a wcwc nkurow akjse mu no nye

hcn mba no ka Borcfo kasa nko na cnam dj mbofra yi mmfa hcn kasa nnyin

ntsi, wobenyin no nna kasa nsesae ada noho edzi.

3. Awar

Kwan kor so a Agyekum (2010) dze too gua dj cdze kasa nsesae ba nye awar.

Dj obi bowar obi a ofi kurow, bea, anaa cman fofor do no so yj adze a cdze

kasa nsesae ba. Sj nyimpakuw bi annwar hcn ho na wcwarwar fifi mbea afofor

a, kasa nsesae ba ber a awarfo no nntse hcn mu biara hcn kasa. Ctc fa bi a, hcn

25

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

nyinara pj kasa kor sua dze dzi nkitaho a iyi dze kasa nsesae ba. Ckc do ma

mfatoho bi dj awarfo a hcn mu kor biara fi kurow fofor mu a wctsetse nkurow

akjse bi mu dj Nkran, Kumase anaa Tamale no taa tc dj wcdze Borcfo kasa dzi

dwuma. Hcn mba no so ka Borcfo no bi, na sj wcnnyj adze wc Borcfo kasa no

mu so a, wosua Akan, Ayigbe, Nkran anaa Hausa. Cdaa Saville-Troike (1989)

n’asjm a cka dj mbasiafo dzi dwumason wc kasa nsesae na kasa ntsimii anaa

kasa bambc mu. Ckyerj mu dj, sj basia bi ennya nwomasua ntsetsee na sj

daadaa no ctse fie a ctse kasa kor pj a, cboa bc kasa no ho ban. Sj basia no yj

obi a cafa nwomasua ntsetsee mu a onyim kasa ebien anaa ne mboree so a, nna

ckyerj dj kasa nsesae ho dwuma na cda dzi. Ogyinaa iyi do kaa dj cnnyj

nwanwa dj kasa nsesae da edzi wc nkurow akjse mu kyjn nkakramba mu.

4. Aban Nhyeyjj na Amanyjsjm

Agyekum (2010) san da no edzi dj Aban nhyehyjj ahorow a cfa kasa na

nwomasua ho no so boa kasa nsesae wc Ghana ha. Aban bi fa nhyehyjj a cboa

Borcfo kasa no a binom so hcn nhyehyjj no yj dza cboa Mfantse kasa no. Sj

cba no djm a, kasa nkakramba no akasafo no a wcammfa hcn annka djm

nhyehyjj noho no sesa hcn kasa kjfa afofor. Cba no djm a, mbofra a wobesi

ekyir aba no nyinara bobu kasa no enyimtsia, djm ntsi wcbjsesa akjfa kasa a

dodow noara ka na wobu no. Osian Ghana kasa no nhyehyjj no ntsi, nkitahodzi

biara a bagua dzi no, wcdze Borcfo kasa na wcdze dzi dwuma wc mu. Ghana

mbra kjse na baguamu nkrataa nyinara yj dza wcdze Borcfo akyerjw na iyi yj

kasa nsesae a cwc cman mu no nyinara mu.

26

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

5. Nwomasua na Kasa Nsesae

Kasa nsesae ba cnam kasa nhyehyjj a cman anaa nwomasuabea bi wc. Cnam

dj Borcfo kasa yj dza wcdze dzi dwuma wc Cman yi mu ntsi, kasa nsesae aba

fa Cman yi mu kasa ahorow no ho. Nnyj adze a obi botum enya kwan wc

nscwdo skuul biara mu a, onntwaa ne Borcfo kasa nschwj no. Ber a Borcfo yj

nhyj ma esuafo wc nscwdo skuul no, Ghana kasahorow mu yj cpj adzesua ma

esuafo no. Cman yi mu no, esuafo binom sua Ghana kasahorow yi bi a cnnyj

hcn kurom kasa. Mfatoho ahorow a cdze mae no mu kor nye dza crokcdo wc

Simpa kurow no mu na Efutu kasa no noho. Sj ekc Simpa a, nkorcfo a wcwc hc

no yj Guanfo a wcka Efutu kasa naaso dza cyj yaw nye dj wonnsua Efutu no

wc skuul. Wcmmfa nndzi dwuma wc asjndziibea na wcnnka no wc nscr ahorow

pii mu, djm ntsi hcn asesa hcn kasa kc Borcfo na Mfantse kasa mu. Iyi do no na

Obeng (1997: 60) da no edzi wc Agyekum no dwumadzi no no mu dj. Efutu

kasa no abjyj kasa a Efutufo no nkotsee dze dzi hcnho nkitaho. Wcnnye afofor

nnka kasa no, wcnnkyerj wc skuul ahorow a cwowc kurow no mu na wonnyaa

nnkyerjwee so a hcn a wckyerjw no so yj nkorkor a dza wcreka no yj nokwar

trodoo.

6. Dawurbc Ndwuma na Kasa Nsesae

Agyekum (2010) san so kyerj dj Ghana Dawurbc Ndwuma so wc akwan

ahorow ebien a wodua do boa kasa nsesae. Dza odzi kan nye Ghana kasa

ahorow a wcdze kc Borcfo kasa mu na no ho mfatoho nye Dawubc Nkrataa na

kasafir anaa tjljbihyjn do. Nkrataa mu no wckyerjw biribiara wc Borcfo kasa

27

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

mu gyedj wcpj dj wosi biribi do ana wcdze Ghana kasa no edzi dwuma na iyi

so da edzi wc Kasafir na Tjljbihyjn dwumadzi ahorow bi mu a wcdze Borcfo

kasa nko dzi dwuma. Guadzi nkrato no mu dodow noara a ckc do tsitsir wc

dawurbc nkrataa mu no yj dza wcdze Borcfo kasa kyerjw.

Kwan a ctc do ebien no nye nsesa a ofi Ghana kasa kor mu kc fofor mu na iyi

taa si dj wcsesa kasa no kc Akan kasa mu a cyj kasa etsitsir no mu kor wc

cman yi mu. Binom a wcnnyj Akanfo no mpo no, sj odu beebi a, wotum dze

Akan kasa no dzi dwuma yie mpo kyjn hcn a wcyj bi no mpo. Binom dze kasa

no dzi dwuma wc kasafir do mpjnsampjnsam a bi nye ‘Afisjm’ a Agyekum

kyerj dj ckc do wc Radio Universe. Csan so ma mfatoho fa iyi ho dj dwuma bi

so kc do Asjmpa Radio a cwc Nkran na nyia odzi dwuma yi ho kyeame no yj

Dangmenyi.

7. Csom

Dza odzi ewiei a Agyekum (2010) dze too gua dj cboa kasa nsesae nye csom

ahorow. Csom ahorow bi wc hc a, wcdze kasa pctsee bi na wcdze dzi hcn dwuma.

Sj wofi cman a wcwc mu no kc cman fofor mu a, wcdze kasa a ctse djm no

nantsew ma sj cba no djm a, hcn a wcbjba abjka som noho no sua kasa no bi.

Cnam dj nna Romanfo dze Latin dzi dwuma ntsi, cmaa ascfo na ascr mba a nna

wckc bi no nyinara suaa kasa no bi. Nkramofo so dze Arabic dzi dwuma ntsi

otwar dj hcn nyinara a ne tsitsir nye akyerjkyerjfo tum kwadar hcn ho wc kasa

no mu. Cnam dj Mjtcdist som no so hyjj ase wc Mfantsefo asaase do ntsi, dzin a

cda hcn ndwom buukuu no do no wc Mfantse kasa mu a bea biara a ebokc wc

28

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Akanfo mu no, wcdze dzi dwuma. Djm ara so na Presby ascr no so hcn dze no so

yj Ekuapem Twi osiandj chyjj ase wc hc.

2.3.2 Kasa ho Bambc

Agyekum (2010) ne dwumadzi a cfa kasa nsesae ho no, cdze nsusui ahorow guu

gua do a akasafo binom afa do aboa abc hcn kasa ho ban na iyinom no na odzidzi

do yi:

Dza odzi kan a Esuantsefo yjj boaa ma Asantse Twi kasa no tumii tsimii nye dj

wckyerjj Koran no ase baa Twi kasa mu wc Dr. Maulvi Wahab Adam mber do.

Bio, Agyekum kyerj mu dj Obeng (1997:69–80) aka ato hc dadaw dj nna Lartjfo

no bu Akuapem Twi no kyjn hcn ankasa hcn dze no mpo naaso ber a wctseww

Okere Nationalist Movement wc 1995 mu no, cdze nsakyer baa hcn mu ma hcn

enyi bjgyee hcn kasa no ho.

Afei so, sj kasa bi n’akasafo tsew hcnho kjtsena beebi na wckc do ka hcn kasa no

a, cboa bc kasa no ho ban. Cmaa mfatoho bi faa Ayigbefo a wctseww hcnho fi

hcn kurow mu kjtsenaa Asantseman mu no dj nhyj ahorow no nyinara mu no,

woenngyae hcn kasa no ekyir dzi. Wcwc ndwontowkuw ahorow a wohyia daadaa

dwen fie ho mpontu.sj wcyj no djm a, wotum nya ahemfo na ahembaa mpo.

2.4 Kasa a Cretwa mu1

UNESCO (2003) hu kasa a ohihim mu dj cyj kasa a cnam kwan do retwa mu. Ckc

do kyerj mu dj kasa bi wc haw mu ber a ne akasafo no nyinara gyae kasa no ka

koraa, wcmmfa nndzi dwuma wc hcn nkitahodzi ahorow mu na wcnnsan nso mmfa

1 Kasa a cretwa mu n’asekyerj wc Borcfo mu yj Endangered Language.

29

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

nnkyerj hcn mbofra na hcn asefo nyinara. Cno nye dj, mpjmpjndo a kasa no wc no,

akasafo afofor biara nnyi hc, dj cy mbofra anaa mpanyimfo.

Krauss (2007) kyerj dj sj yjka dj kasa bi etwa mu anaa retwa mu a, nna ckyerj dj

cyj adze a wonntum mmfa kasa no nngya nkyirmba a ne tsitsir nye mbofra a wcyj

kasa ewuranom no. Ckc do kyerj dj sj mbofra gyae kasa bi ka mfe cha (100) a, nna

ckyerj dj kasa no etwa mu.

Hoffman (2009) so kyerj kasa twamu dj cyj kasa a mpjmpjndo a edu no, ewuranom

no annhwj no yie a, cbjyew n’akasafo nyinara. Iyi ho no na Krauss (1992) kyerj mu

wc Hoffman (2009) mu dj wiadze yi mu kasa ahorow bjyj cha mu nkyjmu eduonum

(50%) no yj adze a hcn a wcka djm kasa no ne ndamafo no nnsua bio. Ckyerj mu dj

sj chwj mbrj ndzjmba rokc no a, obodu mber bi a. kasa ahorow pii noara na obotwa

mu. Krauss san so hu kasa ntwamu dj cyj kasa a mbofra no gu do rusua naaso obodu

mber bi a, wcrennkyerj djm kasa bio.

2.4.1 Kwan a kasa tum fa do Twamu

Hoffman (2009) kyerj mu dj siantsir ahorow pii na cwc hc a cma kasa bi hihim

dj obowu anaa mpo cbjyew. Siantsir ahorow a cdze too gua no nye

1. Dj kasa no bchwer hcn a wcka no dj cnam atowerjnkyjn an akwanhyia a

osisi, nsjm na ndzeyjj ahorow a osisi, nyimpa ekumekunkum, na pii a

ckeka ho.

2. Ebusuabc ngyetomu a onnyi kasa a cda edzi wc nyimpa tsenabea mu cnam

yi a woyi kasa bi tokyen, hyj a hcn a wcka kasa nkakramba no dze hcnho

kyj kasa akjse mu, anaa sikasjm ahorow ho.

30

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

3. Kasafir na tjljbihyjn do dwumadzi. Cno fa kasa etsitsir ahorow a wcdze

dzi dwuma wc kasafir, tjljbihyjn na dawurbc nkrataa mu.

4. Kasafofor nkyjdo a cma nkorcfo gyae kasa nkakramba no ekyidzi a cnam

kasa akjse skuul ahorow woesisi na nkorcfo dze hcnho akjhyehyjmu.

2.4.2 Akwan a cboa kasa ma onntwa mu

Ndzjmba ahorow na cbom ma ne eghyinae hihim, djm ara so na akwan ahorow

so wc hc a, sj kasa n’ewuranom dua do a, wobotum aboa agye kasa a oruwu no

aba nkwa mu bio.

Iyi do no, UNESCO (2003) da adwen edzi dj, akwan a cboa kasa ma otwa mu no

tum yj nhyj bi a ommfi kasa n’ewuranom no hc mbom ofi beebi bodom kasa no

nna dza ofi kasa n’ewuranom no ankasa hc. Ndzjmba a ofi beebi bjhaw kasa bi

no nye: hcn a wcko ma cman, sikasjm, csom ahorow, amambra, adzesua ho

nhyehyjj, na pii a ckeka ho. Dza ofi kasa n’ewuranom noara ankasa hc no yj su a

kasa ewuranom no ankasa da no edzi fa kasa no ho. Odu beebi a, akasafo no

ankasa bu hcn kas adj no dj mfaso nnyi ho dj wcbckc do eso hcn kasa mu cnam

hcn botae bi a wcre pj dj cbjba mu ntsi. Sj ckjba no djm a, wctow kasa no kyen

ma cdze chaw ba kasa no do. Djm nsjm yi do da edzi wc Batibo (2005) no

dwumadzi no mu so.

Akwan ahorow a Hoffman (2009) so dze too gua dj cboa kasa a ohihim dj

cbjyew anaa obowu no nye mbrj cda edzi wc ase ha yi:

1. Yeriyi kasa a dodow noara ka na nkorcfo bu no bi no akwa: Sj hcn a wcka

kasa nkakramba hu no dj ho hi adj woso hcn kasa mu na csom hcn bo a,

31

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

cnntaa nntc ka dj wobegyae kasa no mu akjfa kasa fofor aka ayj hcn dze.

Kwan a djm kasa nkakramba n’ewuranom no botum afa do aboa agye hcn

kasa efi kasa akjse nsamu nye:

➢ dj wobotum dze hcn kasa no edzi dwuma wc dawurbc akwan

ahorow no do,

➢ wcbj ma aban na mpanyimfo ahorow a wcwc aban mu no ehu kasa

no na wcama ne nkorcfo dzi edzi dwuma,

➢ na afei djm akasafo yi hcn abrabc wc sikasjm afa mu no edzi mu.

Sj iyi dzi dzwuma yie a, cboa ma kasa nkakramba mba no yi kasa

agye dzin no akwa.

2. Kasa nkenyan akwan ahorow do: ckyerj dj kasa nkakramba ewuranom

tum akwan ahorow do Kenyan hcn kasa no. Djm akwan no nye dj wcdze

kasa no bjhyj:

➢ skuul ahorow adzekyerj akwan mu (wcdze hcn kasa no bjkyerj

mbofra adze wc skuul ahorow a cnnkjyj dj dj wcreyj hcn ho

nschwj),

➢ adzesua akwan afofor a cwc hc ma mbofra na mpanyin a cyj

adzesua nhyehyjj a cwc hc ma hcn a wcmmfaa skuul ntsetsee mu,

➢ edwumakyerj na edwumasua mu (kasa no ne kasafo a cyj edwuma

mu panyin anaa edwuma wura no botum akyerj na cnye ne mba a

wosua edwuma wc hcn nkyjn no aka kasa no mber biara)

➢ dj kasa ewuranom no dze hcn kasa no bedzi dwuma daadaa wc

hcn efirfie mu ma cnamdo ma hcn asefo so etum esua kasa no.

32

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Ckc do kyerj mu dj akwan ahorow yi mu biara no, sj cbjyj edwuma a, ogyina

nyimpa tseanabea ahorow a djm chaw yi wc no. Bio, sj kasa ewuranom no

ankasa anngye iyi annti mu na wcammboa a, no mu biara nnyi hc a cbjyj

edwuma.

2.5 Kasafofor nhyεdo ngyeho2

Dj mbrj dzin no kyerj no, cyj kasa nkakramba no bi a creper agye no ho efi kasa

akjse a chyj hcn do no nsamu. Jaffe (2009) kyerj mu dj iyi yj anamcn bi a

kasaewuranom etu afa ho wc ber a Abofcfo a wotuu hyjj hcn do no kcree n’ekyir dj

wobeyi chaw a wcdze brjj hcn fa hcn daadaa abrabc ho, amanyjsjm nna amambra

ho.

Oelofsen (n.d) so kyerj iyi mu dj cyj nsakyer a aman a Aborcfo tui hyjj hcn do kc

mu ber a hcn agye hcn ho efi djm mbra na nhyj no ase na hcn adze hcn ho. Ckc do

kyerj mu dj, iyi nnyj dza cfa amanyjsjm fahodzi nkotsee ho mbom cyj fahodzi a

cfa aban nhyehyjj ahorow nyinara wcdze dzii cman no do no nyinara ho. Naaso iyi

nyinra mmba ewiei osian tum na mboa a ofi aman a wcagye hcn ho efi hcn nsamu no

hcn aboa ahorow a wonya fa sikasjm na amambra ho ntsi.

2.5.1 Kwan a kasa bi botum agye noho efi kasafofor nhyεdo mu

Agyekum (2018) hcn a wcpj dj wcgye hcn ho fi kasafofor bi nsam no, wcfa

akwan ahorow bi do dzi djm dwuma yi na. Ckc do kyerj mu dj, wotum dua kasa

2 Kasafofor nhyjdo ngyeho yj Language decolonization wc Borcfo kasa mu.

33

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

nkenyan nye bambc do bc hcn kasa ho ban. Akwan ahorow a ckyerj dj kasa ewuranom botum edua do ayj iyi nye dj:

1. Wcdze kasa no bjhyj hcn skuul adzekyerj nye adzesua mu, wckyerjkyerj

hcn a wcka kasa no ma wohu hcn kasa ne gyinabew dj bi kasa no ruwu,

wcdze kasa no bedzi dwuma wc amandzjjbc akwan ahorow no do, tsitsir

nye kasafir, wcbjkyerjw kasa no ato hc, na pii a ckeka ho.

2. Wobotum agye hcnho a wodua kasafir, tjljbihyjn dwumadzi do na afei

ndwontow do na ckyerj mu dj djm akwan yi boa mapa ma wcbc kasa bi

ho ban fi kasa akjse nsamu. Moriarty (2011: 447) hu kasa a wcdze dzi

dwuma wc ndwontow mu dj cboa pegya kasa bi ma nyimpa dodow noara

tse wc ber a wcdze ridzi dwuma wc bagua mu nye hcn ankasa hcn daadaa

dwumadzi mu.

3. Dj yjbjsan dze kasa no edzi dwuma, dj yjresan ahwj kasa no bio, na

yjsan akyerj ndzjmba bi ase wc kasa no mu amandzjjbc akwan ahorow

no do. Ano-na-ano amandzjjbc yj adze a noho hia mapa wc Ebibiman yi

mu na cnoara so na cboa nkitahodzi ahorow a ckc do nyinara, dj cyj

daadaa asetsena mu nsjm, amambra na csom, edwumyj nye amanyjkuw

ahorow mu. Agyekum kyerj mu dj Debra (2001) ada no edzi dj nsjmfua

na nkitahodzi akwan ahorow wc hc a wonya fi kasafir do dwumadzi

ahorow mu a wosiesie no na wcdze dzi dwuma daadaa a iyi bi da edzi wc

Oman FM. Ckyerj dj iyinom yj akwan ahorow no bi a wcfa do dze

kenyan kasa bi bc ho ban na iyinom so nye kwan a wcfa do bc kasa bi ho

ban fi kasa afofor bi ho ama kasa no ennwu.

34

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

4. Kasa no dodow ntsee na ne nkae so boa ma kasa bi tum dze no ho fi kasa

fofor nsa mu. Iyi yj kwan a cboa ma wcdze kasa ahorow dzi dwuma a

wcgye hcn ho fi kasa a fofor a odzi hcn do no nsamu na djm kasa ahorow

yi ewuranom no tse hcn ho ase. Wcdze djm akwanya noara dze ma kasa

ahorow nyinara a cmmfa nyimpa dodow a wcka kasa no no ho.

2.6 Kasa Nwui na Dza n’ahocdzen akc famu

Kasa Nwui na dza n’ahocdzen akc nkyerjmu ahorow a enyimdzeefo ahorow dze ato

gua na odzidzi do yi:

Campbell (1994) kyerj mu dj kasa nyewee nam twe a akasafo no twe hcnho fi hcn

dze noho nkakrankakra kjfa kasa a dodow noara ka.

Cno do no, Janse (2002) kyerj kasa a ewu mu dj cyj kasa a wcnnka no bio anaa

nntse dj obi reka no bio na onnyi ckasafo biara bio.

Bio, Woodbury (2012) kyerj kasa a oruwu mu dj cyj kasa a onnyi daakye osiandj

kasa no runndu beebiara na ewu anaa ne akasafo no nyinara asa.

Kasa a ewu dj mbrj Isa, Ahmed na Grema (2014) kyerj no, cyj kasa a obiara nnka

dj hcn kasa tsitsir anaa cyj kasa a obiara nnsua dj cyj ne kasa kanee anaa ne kurom

kasa wc mpota a wcwc mu no mu. Ckc do kyerj mu dj sj kasa no ne kasafo a otwa

tun no wu a, nna ckyerj dj kasa no so ewu. Ckyerj mu bio dj, sj odu mber bi a,

nntwjn ma ckasafo a otwa tun no nnwu ana ehu dj kasa no ewu. Ber a ckasafo a otwa

tun no tse ase na cnnye obiara nnka kasa no so no, yetum kyerj dj kasa no ewu.

35

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Isa, Ahmed na Grema (2014) san so kyerj iyi mu dj kasa a ne akasafo no yj kumabaa

bi no, nna ckyerj dj kasa no tum twamu mber biara. Wckyjj kasa mu gu ekuw mu

na hcn nye dza wodzidzi do yi:

➢ Kasa a noho nntcc kyema: iyinom nye kasa a wcboa no na wcdze dzi dwuma

wc cman no ne dwumadzi ahorow no mu na csan so wc akasafo a wcka kasa

no a hcn dodow bcbor 100,000.

➢ Kasa a n’ahocdzen akc famu: iyi yj kasa a mbofra no sua naaso sj chaw a

kasa no wc mu sesei annsesa a, daakye bi no, mbofra no begyae sua.

➢ Dza Borcfo mu no wcfrj no Moribund languages: iyi yj kasa a crokc famu a

mbofra a wcyj akasafo ma djm no egyae kasa no sua na mpanyin pj na

wcdze kasa no dzi dwuma djm ntsi, oruwu.

➢ Kasa a Ewu: cyj kasa a obiara nnka bio naaso wcwc mbuukuu anaa nkrataa a

wcdze kasa no akyerj na apaawa do dwuma a wcdze kasa no so edzi

Nkyerjmu a mobotum dze ama iyi nye dj, mpjn pii no, cyj a nna ne farebae nye dj

mbofra a wcyj kasa no ne daakye no mmfa kasa no nndzi dwuma wc hcn daadaa

asetsena mu, ntsi wcnnsua mpo osiandj sj wosua fi mpanyimfo no hc a, wonnhu adze

a wcdze bjyj. Iyi sjso ntsi, mber no rokc enyim no a cwc dj akasafo no dccso no,

nna hcn kasa no ne daakye so rotc nsu mu.

2.6.1 Kasa Nwui Ahorow

Campbell na Muntzel (1989) daa kasa nwui ahorow anan edzi a ahorow a wcdze

too gua no na cda edzi wc ase ha yi:

36

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

i. Kasa a owu pr[ko pj: Wckyerj mu dj kasa wu prjk opj wc ber a ne akasafo no

nyinara ewuwu anaa woekunkum hcn nyinara. Iyi yj adze a cnnyj kasa a oruwu

no noho na cyj dza obotum ahaw nyimpakuw a wcdze kasa kor pj dzi dwuma.

ii. Nts[nts[m Kasa Nwui: Kwan tse dj dza odzi kan no wc kwan a cfa do ba no

mbom wc kwan bi do no, ctwe noho dze noho kcbata kasa fofor a nyimpa dodow

ka ho. Kasa nwui ahorow yi mu no, akasafo noara gyae kasa no ka dze tsew hcn

enyim wc amanyj mu na cdodow enyim. iii. Kasa Nwui a cba Nkakrankakra: Sasse (1992) kyerj dj kasa nwui a ctse djm no

yj adze a cnnyj na koraa na dza yjdze hwj kasa nwui anaa kasa nhweree nye dza

kasa no sesa nkakrankakra na cnnyj dza yjhwer no hwim. iv. Kasa Nwui a ofi Ase kc Sor: Djm kasa nwui kwan kor yi do no, kasa no a cyj

nyimpakuw no hcn kurom kasa no nnyj adze a cda edzi wc hcn daadaa nkitahodzi

mu mbom sj wcdze kasa a ctse djm no bedzi dwuma a, nna ckyerj dj wcdze

ridzi dwuma wc baguamu anaa ber a wcreyj amandze bi.

2.6.2 Kasa Nwui Farebae

Adwenkyerj ahorow pii noara na atc gua afa dza cnam do ma kasa bi tum wu ne

farebae na adwenkyerj ahorow a nhwehwjmufo yi nsa kae na odzi do yi:

Nettle na Romaine (2000) na Crystal (2000) kyerj mu dj mbrj cda edzi wc

Sallabank (2010) mu kyerj dj akwan a boa ma kasa bi tum wu no gu mu ahorow

anan a djm ahorow yi na ckeka do yi:

➢ Asetsena mu chaw anaa amandzehu. Mfatoho: ckcm kjse, yaredcm na pii

a ckeka ho

37

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

➢ Akokoakoko

➢ Nsakyer a cyj pefee. Mfatoho nye dj dj wcreper cman nkabcmu

➢ Amambrj na amandze/ amanyjsjn na tumdzi/ sikasjm na asetsena.

Isa na nkaa (2014) san kyerj dza cma kasa bi yew na cno na wodzidzi do yi:

✓ Kasa Nsesae – cno nye dj kasa bi bjsesa noho akjfa kasa a noho yj dzen

dze edzi dwuma mpjn dodow noara.

✓ Asetsena mu akwanhyia dj bi a yaredcm, asaase wosow, na pii a wckeka ho.

✓ Nyimpa ndzeyjj akwanhyia a bi nye gyahyehyew, na dza ckeka ho.

✓ Amanyjsjm dj bia nwomasua, aman fofor ndzido anaa nhyjdo, n.a

Wolfram (n.d) kyerjj kasa nwui farebae na dza ckyerjj no nye iyinom: sikasjm

ntotoe, amanyjsjm, adwemusjm ngyinado na amamberj na iyinom hcn

nkyerjasee a cdze too gua no na odzidzi do yi:

1. Sikas[m ntotoe:

Wolfram kyerj mu dj iyi yj kasa nwui ne farebae kjse. Ogyinaa Grenoble na Whaley

(1998b) hcn asjm a wckae dj sj kasa bi botum agye noho efi kasa nwui anaa kasa nyewee

nsa a, otwar dj ne sikasjm dzi mu kyjn ndzjmba ahorow a cdze bogu akwan mu no nyinara.

Ogyinaa iyi do sii do dj sikasjm tum hyj kasa nkakramba no bi tsipea ma wckora hcn kasa

yie cnam kaw a sj wcrekyerjw mbuukuu, wcrekyerj kasa no wc skuul anaa wcdze kasa no

ridzi dwuma wc kasafir do a wcbcbc no ntsi.

2. Amanyjsjm:

Iyi gyina tumdzi nkitahodzi a cda nyimpakuw ebien anaa mboree ntamu. Kasa a ne

nyimpa dodow a wcka no suar no tc dj owu anaa cyew mpjn dodow noara kyjn kasa

38

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

akjse anaa kasa a dodow noara ka. Fasold (1984) so kyerj dj cba no djmara mpo ber

a kasa a nyimpa dodow no ka no ayew ne ndzjmba bi a cma kasa no dzi mu kyjn

kasa a nyimpa kumaabi ka no. Naaso cnam dj kasa no yj nyimpa dodow dze no ntsi

cyj djm ara a, cbjhyj kumaa no do ma kumaa no n’ahocdzen akc famu.

3. Adwemusjm ngyinado:

Iyi yj dza cfa gyedzi ahorow a nyimpakuw anaa nkorcfokuw bi dze hcn ho ahyj mu

na ahyjnsewdze a no mu yj dur fa kwan a wcfa do dze kasa dzi dwuma ho. Cdza

mfatoho a cdaa edzi wc Garvin na Mathiot (1956) fa USAfo a wcpj dj wcdze Borcfo

kasa yj kasa a obiara bjka no wc cman no no mu na iyi ho no na cdaa ne adwenkyerj

bi edzi dj djm ndzeyjj yi yj dza obu kasa bi ne bambc ho enyimtsia.

4. Amambra Mu dur:

Amambra ho asjm wc kasa nwui mu no, Andersen (1988) hu no dj, cnntaa nntc ka dj

abrcn, mpota anaa tsenabew bi a ctaa nye kasahorow afofor dzi ehyia nnkobuei

n’adwenmu mma kasa fofor no, mbom cyj krado gye djm kasa fofor no na

n’amambra ahorow a obotum dze nsakyerj aba no nyinara etuu. Djm ntsi, Andersen

kc do kyerj dj sj wobotum abc kasa no noho ban a, cwc dj djm nyimpakuw no tum

hu dza wcbjfua do aba hcn kasa na amambra mu na dza wcnnkjgye so atomu.

Wolfram (n.d) kyerj dj Grenoble na Whaley (1998) daa no edzi dj nyimpakuw a

wcka kasa bi no hcn suban a wcda no edzi kyerj kasa no yj dza kasa nsesae botum

aba djm kasa no no mu na djm ara so na Grinevald (1998: 142) so kyerj dj kasa

nyewee ne kjse noara fi kasakora nsesae ho.

39

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

2.7 Kasa Nkenyan

Kasa nkenyan ne nkyerjmu ahorow no mu no, Anderson (n.d) daa adwen ahorow

edzi na ckyerj mu dj sj yjka kasa nkenyan a, nna ckyerj dj yjrobc kasa noho ban,

yeresie bo a kasa no som, yjbjhyj kasa no ne amambra ahorow no no mu dzen na

afei so cnam dj kasa yj adze a csom bo ntsi no, cnnyi dj yeyi no tokyen.

2.7.1 Kwan a y[fa do Kenyan kasa no

Kasa nkenyan kor yi ara so ho no, Fishman (1989) kyerj akwan ahorow awctwe a

wodua do kenyan kasa bi a n’ahocdzen akc famu no na akwan no nye:

1. Dj mbeserwa na mpanyin a wcka kasa no sua kasa no ma wcyj dj kasa no ne

esuafo na iyi kc ma bea a kasa no n’akasafo no aka no atsew hcn ho efi

akasafo afofor no ho.

2. Dj kasa wuranom no botum enya nyimpakuw a wcka kasa no mpjn dodow

noara na wc djm mpjmpjndo yi, otwar dj hcn adwen kc kasa no ne nkae do

kyjn n’akyerjw no do.

3. Bea a nkorcfo a wcwc hc a wcdze kasa no dzi dwuma a wcdccso no, cwc dj

wchyj hcn nkuran ma wcnye afofor na hcn ebusuafo no ka kasa no na wchwj

so dj daadaa no wcdze bedzi dwuma.

4. Afei, wc mbea ahorow so a ano-na-ano nkitahodzi wc kasa no mu no edzi

gyina no, cwc dj wotum hyj hcn nkuran ma wckyerjw mbom wc kwan bi do

a asodzi no bjda cman na aban no do kjse.

40

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

5. Nkurow anaa mbea ahorow a cman no na dodow noara no agye atomu no,

cwc dj nwomasua ntsetsee ahorow biara a ckc do no, wcdze kasa no dzi

dwuma wc mu.

6. Bea a nsusui ahorow a odzi kan yi etum edzi dwuma na egyina no, afei, otwar

dj wchyj hcn ma wcdze kasa no dzi dwuma wc ndwuma ahorow mu a ne

tsitsir nye ndwuma nkakramba no mu.

7. Sj akwan ahorow a wcabobc do no tum dzi dwuma yie a, cno wchyj aban

ndwuma nkakrakmba a wcwc hc na nkrato na nkaabc mfir na nyimpa no ma

wcdze kasa no dzi dwuma wc mu.

8. Afei, dza sor ha yi nyinara edzi hcn dwuma ewie no, cwc dj nkuranhyj yj

edwuma ma wcdze kasa no dzi dwuma wc adzesua mpjnpjndo a cwc sor no

ahorow mu, aman mu na dza ckeka ho.

Crystal (2000) ( linguist, academic, author) dj mbrj cda edzi wc Anderson

(n.d) kyerjj akwan ahorow esia a yebotum edua aboa ma kasa a n’ahocdzen akc famu etum etu mpon. Djm akwan ahorow no nye dza odzidzi do yi na ckyerj dj sj kasa no etum etu mpon yie dza, cno otwar dj akasafo no tum:

1. Pegya hcn ahododzi wc bea a wctse no

2. Wobepegya hcn ahonya mu

3. Kyerj hcn tum wc bea a wctse a kasa fofor ridzi hcn do tum no

4. Nya skuul ntsetsee nhyehyjj a no mu yj dzen yie

5. Kyerjw kasa no to hc

6. Dze abjjfor efir dzi dwuma

41

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Anderson (n.d) noara so kyerjj akwan ahorow a akasafo na afofor botum edua do ekenya kasa bi. Adwenkyerj ahorow a cdze too gua no nye iyinom:

3. Fa ndzeyjj na ndzjmba bi gu akwan mu ma mbofra na mbabun no hcn enyi

ngye kasa no ho

4. Kyerj kasa no wc skuul. Ne nkyerjj mu no, ma hcn nkyerjw hcn ndzjmba a

ckeka do yi a wcdze kasa no dzi dwuma wc mu no mu:

i. Ndwom

ii. Kasafir do dwumadzi ahorow iii. Tjljbihyjn do dwumadzi iv. Mbuukuu na pii a wckeka ho

Mclvor (n.d) bcbcc akwan ahorow a wodua do kenyan kasa a akc famu a cdaa edzi wc nhwehwjmu a ckcr do wc ‘North America’ no mu na cda edzi wc mbea ahorow pii mu no so na hcn dza odzidzi do yi:

i. Nkyerjwtoho na bambc: Iyi mu no, enyimdzeefo ahorow kyerjj hcn

adwen fa kwan a yjfa do dze bc kasa ho ban sj yeyi dj yjrekyerj ato

hc to nkyjn a. Enyimdzeefo yin a hcn adwenkyerj ahorow no nye iyi:

✓ Morrison & Peterson (2003) kyerj dj sj yjrobc kasa ho ban a, yetum kyerj

nkasafua nkyerjasee buukuu, yjretwe mpanyinfo a wcreka kasa no, na

ndaansa yi dza aba a cyj kcmputer na CD-ROM do no, wotum twe gu do

ma cyj yie.

✓ Kwan kor so a Brand, Elliott & Foster (2002) na Hinton (2001) so kyerj wc

Mclyor mu nye dj kasa ahorow pii wc hc a hcn enya hcn ngyegyee na

42

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

akyerjwamba na ofi mber to mber no, wcsakyer mu mbrj obeye ama hcn na

cno so yj adze a cboa kasa nkenyan. ii. Nwomasuadze/ Nkcenyim anaa Mpontu: Kirkness (2002) a Mclvor

(n.d) kyerj dj cyj (One First Nations scholar) si no nkitse dj

Nwomasuadze Nkcenyim hia mapa wc ber a yjpj dj yjdze kasa gya

nkyirmba. iii. Kasafir do nsjm: Anthony, Davis, na Powell (2003) kasa fa iyi ho dj

cyj adzehia mapa dj yjdze nkasafua ahorow bi a cyj ndambafo

nkasafua hyehyj kasa adadaw a yjwc no mu ama atwe ndambafo a

hcn aba no hcn adwen esi kasa no do na hcn enyi so etum agye ho. iv. Akyerjkyerjfo Ntsetsee/ Ntoado Skuulkc Ekyir Nhyehyjj: Mpota

anaa nkurow ahorow bi wc hc a, dj mbrj cbjyj ma hcn kasa no botum

akc do atsena ase ntsi, wctsetse akyerjkyerjfo ma wckyerj kasa no

(Johns & Mazurkewich, 2001; Smith & Peck, 2004; Stikeman, 2001;

Suina, 2004 fi Mclyor, n.d mu). Iyi do no, Jacobs (1998) dze too gua

dj dza mpjn pii no cda edzi nye dj sj obi tum ka kasa bi waawaa a,

nna cnnkyerj dj obotum akyerj kasa no osiandj mpjn pii no, cyj

dzen ma kasa bi ne kasafo dj osua kasa no.

Dza Jacobs rekyerj yi yj adze a cyj nokwar ankasa. Esuafo a wosua

hcn kurom kasa no brj ho ankasa na ne siantsir no bi nye dj, cyj a,

nna hcn adwen ara nye dj wonyim kasa no ntsi, ndzjmba a cwc dj hcn

adwen kc do wc kasa no ho no, wcnnyj no djm na ne djm sjso ntsi

mpjn pii no wcbrj wc ne nsuae ho tsitsir nye ne akyerjw no.

43

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

v. Nhwehwjmudwuma: Kirkness (2002) se dj odu beebi a, dj yjrepj

nyiano ama nsjmbisa anaa chaw ahorow bi ho hia papaapa na sj

yedua nhwehwjmu do a, yetum nya nyiano ahorow ma kwan a

yebotum edua do ma nkorcfo bi hcn kurom kasa etsim.

vi. Kasa Nkyekyjmu/ Gyinapjn: Blair, et al (2002) daa no edzi dj iyi yj

kwan a ctaa da edzi wc kasa nkenyan na kasa ntsimii mu naaso cnnhyj

daara nnyj kwan a wcdze nya akasafo a wctaa ka kasa no ma kasa no.

Kwan a kasa nkyekyjmu botum edzi dwuma no na Ignace (1998) dze

too gua djdjm nhyehyjj yi yj dza wckyerj kasa dj Nkasaho a wcfrj

no ‘Subject’ wc Borcfo kasa mu wc skuul ahorow a mbofra no kc no

mu na cbjyj yie nso a, ewimber ewimber adzesua no so, wckyerj ma

cboa kasa no ne yieyj.

2.8 Kasa Bambc

Ferguson na nkae (1981) kyerjkyerjj kasafua kasa ntsenahc mu dj cyj bambc a

wcdze ma kasa bi tsitsir nye ber a wohu dj kasa ahorow bi etwa djm kasa no ho

ehyia a sj wcannhwj no yie a kasa nsesae botum aba anaa esi.

Veltman (1991) kyerj dj sj wcka dj kasa ntsenahc anaa ntsim a nna ckyerj dj

dwumadzi bi anaa obi ka ne na ne kasa wc n’abrabc nyinara mu na djm kasa no so pj

na cdze bedzi dwuma wc ne daadaa abrabc mu.

Fase na ne nuanom (1992) kyerj kasa ntsenahc mu dj cyj mpjn dodow a yjdze kasa

dzi dwuma daadaa wc hjn abrabc mu na yenngyae mu. Longman Dictionary of

Language Teaching and Applied Linguistics (2002) kyerj kasa ntsenahc anaa ntsim

44

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

mu dj cyj mpjnmpjndo a nyimpakuw anaa nkorcfo bi dze hcn kasa anaa kasa pctsee

bi a wcka no kc do ara dze dzi dwuma tsitsir nye hcn a wcka kasa kor anaa ne mboree

anaa batatufo.

Adams na nkae (2012:99) so kyerj mu dj cyj tsebea bi a nyimpakuw kakraba bi kc

do ara dze hcn kasa dzi dwuma wc ber a kasa tsebea a kasa no wc mu no botum ama

kasa nsesae aba.

Habtoor (2012) so kyerj Kasa Ntsenahc mu dj cyj kwan a amamfo anaa nkorcfo kc

do ara dze hcn kurowm kasa dzi dwuma mpo dj sj kasa fofor bi rehyj hcn do dj cdze

kasa nsesae bjba mpo a, wckc do ara ka hcn kasa na wonngyae mu bi.

Okpanachi na Joseph (2017) so wc kwan fofor do no hu kasa ntsenahc dj cyj mpjn

dodow bi a kasa bi tsim. Cno nye dj wobotum na wcada ho ara akora hcn kasa no mu

mpo sj nnyj ne nyinara a, no mu fa bi.

Nkyerjmu ahorow a enyimdzifo yi dze ato gua yi do no, nhwehwjmufo yi so hu kasa

ntsenahc anaa ntsim dj cyj kwan a kasa pctsee bi tsitsir kasa a hcn akasafo suar no

tum tsintsim hcn anan tsena hc wc ber a kasahorow na kasa afofor a agye dzin ara yie

rehyj hcn do dj cdze nsesa bjba hcn kasa no mu.

2.8.1 Kwan a y[fa do boa Kasa bi ma otsim

Weinreich (1974) kyerj mu dj nyimpakuw bi wc hc a, wonngyae hcn na ne kasa

ekyir da, mber biara no, wcbc mbcdzen dj wcbjka djm kasa no mbrj ctse biara

cnam atsenka na nkitahodzi a no mu dc a wcwc ma hcn kasa no na hcn amambra

no ntsi na cnam dc a wosuaa no mber a nna wosusuar na ntseasee a wonya fa kasa

45

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no ne nsjnkyerjndze ahorow no mu. Iyi ho no, nna crekyerj dj sj obi wc atsinka soronko bi ma ne kasa a, cnnyj adze a obotum egyae no ekyir ma ayj yie.

Djm ara so na Dorain (1981) kyerjkyerjj akwan ahorow bi a cboa Kasa

Ntsenahc mu na ckyerj dj dza cboa ma kasa bi tum tsim nye mfe na dwuma a wcdze kasa no dzi wc daadaa abrabc mu ma cma nsunsuandopa wc kasa no ne bambc mu nye dj wcdze roto hc ama afofor a wcreba.

Clyne (1982) kyerj dj nananom (awofo hcn awofo) wc dwumadzi soronko wc kasa ntsenahc ho. Ckyerj mu dj mpanyimfo a wcmmfa hcn ankasa hcn kasa no nndzi dwuma dj mbrj csj no mmboa kasa no no mudzi.

Cylne na Kipp (1991) kyerj mu dj nsjnkyerjwfo, dawurbc nkrataa, mbuukuu na akenkan ndzjmba biara na kasafir na tjljbihyjn do dwumadzi ahorow no so ka nyimpakuw anaa akwan ahorow a wotum boa kasa ntsenae no ho.

Paulston (1992), Jamai (2008) so dze mfatoho ahorow dze kyerj dj csom ahorow a cda edzi wc wiadze yi mu no so wc tum anaa wotum boa kasa ntsenahc ara yie wc hcn hwehwjmu ahorow no mu.

Fillmore (2000) so ma yehu dj otwar dj awofo tum nya nkuranhyj bi ma hcn so hyj hcn mba nkuran dj wobotum akyerj mbofra no ndzjmba bi a cyj enyingye na akcndc dj bi a abakcsjm, anansesjm, amambra na amandze bi a cbjma abofra no tsitsir n’enyi agye ne kasa ho na onnkegyaa mu. Csan so kyerj dj otwar dj akyerjkyerjfo so tum hyj tsitsir awofo nkuran ma wcama mbofra ehu djm ndzjmba ahorow a wcdze kyerj mbofra no wc hcn kasa ho no mfasodze a ctse dj nwoma ahorow a nkorcfo akyerjwkyerjw no no ara pjr a binom so dze kyerj hcn mba adze wc hcn efiefie mu no.

46

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Hornberger na Coronel- Molina (2004) so kyerj dj sj kasa bi da ho ara gyina n’anan do, sj hcn a wcka kasa no da ho ara ka, nyimpa dodow no wchc a wcka a, na ckyerj dj kasa no botum etsim.

Hamde (2005) so si egyinae bi dj sj kasa bi betsim ankasa a, cno gyedj djm kasa no nya hcn a wcka no dodow anaa nyimpa a wcka kasa no hcn dodow dccso ara yie na afei so djm nkorcfo no nyim hcn kasa no ka mapa. Ogyinaa Clyne (1982) ne nhwehwjmu a cfa Maltesefo bi a wotuu bata wc Australiamu ho a nna hcn a wcdccso no tumii suoo hcn kasa mu ma kuw kakaraba no so twee hcn ho fii hcn kasa ho kckaa Borcfo kasa no. Wei (1982) na Jamai (2008) so hcn nhwehwjmu fuaa iyi do.

Myers-Scotton (2006) wc Deyers (2008: 49-72) kyerj ndzjmba anaa ndzeyjj ahorow bi a cboa kasa ntsimii anaa kasa ntsenae a wcnye fekuwyj, kuw na ankorankor nkitahodzi a iyinom dzi akotsen mapa wc kasa ntsenahc mu.

Kasa ho bambc ho no, Isa, Ahmed na Grema (2014) so kyerj dj akwan ahorow wc hc a wodua do kenyan kasa a orowu anaa n’ahocdzen akc famu na djm akwan yi mu bi na Isa na n’enuanom dze too gua dj mbrj cda edzi wc ase ha yi:

➢ Dj yebotum ama nyimpa dodow ahocdzen egyina

➢ Dj wobotu hcn a wcwc kurom (Ekurase) hc no hcn asetsena mu mpon

➢ Dj wobotu ehiafo asetsena mu mpon wc aman a hcn etu mpon dadaw na

hcn a wogu do rotu mpon

➢ Dj yjbjhyj hcn a wcwc mpota mu no dzen na yjmmfa hcn hwen

nnhuahua hcn nsjm na mbrj wosi bc hcn bra na wobu hcn mansin

47

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

2.9 Kasa Ntotoe

Wiley (1996) hu kasa ntotoe dj cyj dza wcyj kasa bi ho nhyehyje na wcdze gu

akwan mu dze dzi dwuma fa kasa ho, ber, bea na siantsir a wcdze kasa no ridzi

dwuma.

Schiffman (1996) na Carroll (2001) kyj adwen kor dj kasa ntotoe mu dj cyj kasafua

a wcdze gyina hc ma ntotoe a cman anaa kurow bi dze gu akwan mu ma wcdze sesa

kasa bi na kwan a wcfa do dze kasa kor no dzi dwuma.

Kummer na Gramley (2008) kyerj kasa ntotoe mu dj cyj dza cdze dwumadzi na

ahorow gu akwan mu fa dwuma a wcdze kasa pctsee bi dzi wc mpctampctamu,

mantcw ahorow na cman mu no nyinara mu.

Iyi do no, dza mohu nye dj sj aban yi kasa bi dj cman anaa nyimpakuw bi mfa ndzi

dwuma a, nna cdze kasa ntotoe ridzi dwuma.

2.9.1 Kasa ntotoe ahorow

Dza Nicolle (1966) dze to gua fa kasa ntotoe ahorow ho no nye dza odzi do yi:

1. Gyinabew nhyehyjj: iyi yj adwen nye dwuma ahorow a wcdze gu akwan mu a

botae no nye dj wcbjsesa dwuma a wcdze kasa bi dzi wc kasa nyimpadjm mu.

Mfatoho a cdze ma wc iyi ho nye nhyehyjj a cfa Hebrew kasa a wcdze kyerj

adze wc Palestine a nkyj cwc dj wcdze Jew kasa.

2. Kasapuduo nhyehyjj: iyi yj nhyehyjj a ohia dj odzi kasa bi ne nhyehyjj a odzi

kasa ne dwumadzi do. Mfatoho nye kasa akyerjwamba nyje, wcyj nkasafua

afofor, na dza ckeka ho.

48

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

3. Nhyehyjj a cfa dj nkorcfo bjtse kasa no no ho: iyi yj nhyehyjj a cbcboa hcn a

wobotum dze kasa no edzi dwuma no ma kasapuduo na kasa gyinabew nhyehyjj

no edzi dwuma. Iyi ne botae nye dj cbcboa nkorcfo ma woetum esua kasa no

anaa hcn enya kasa no noho nyimdzee. Mfatoho nye kasa nkenya ho dwumadzi

nye afofor a wckeka ho.

4. Kasamudzi nhyehyjj: iyi ne botae nye dj cbcboa ma ndzeyjj a nkorcfo bjda no

edzi afa kasa no hono bjyj dza odzi mu na cno na cboa kasa ntotoe dwumadzi no

yie.

Nicolle toa do ka dj, djm kasa ntotoe ahorow no mu biara nnyi a wotum yi fi mu ma cyj yie. Dj kasa bi no mudzi bedzi mu no, otwar dj akwan ahorow yi nyinara dzi dwuma.

Iyi ho no, Kummer na Gramley (2008) kyerj mu dj kasa ntotoe mu no, yebotum akyj kasa ntotoe ahorow mu a yegyina nhyehyjj a cfa kasa na kasa ahorow ho (a cyj kasa gyinabew ntotoe). Bio, yetum gyina kasa nhyehyje dwumadzi ho (kasapuuo ntotoe).

Wcsan toa do dj, nsjmbisa a cfa kasa bi gyinabew ho wc ntotoe mu no mu bi yj amanyj ho nhyehyjj a cfa tumdzi, fahododzi na dwuma a kasahorow dzi wc akwanhorow do wc dwumakuw na mbeambea ahorow mu.

Wogyina iyi do kyj kasa ntotoe mu anan na hcn na wodzidzi do yi:

1. Kasa nsakyer ho nsunsuando: Wckyerj iyi mu dj kasa dodow nkae yj adze a cda

edzi wc cman biara mu, djm ntsi, egyinae, nhyehyje na ntotoe biara a wcbjyj afa

kasahorow biara ho no wc nsunsuando wc kasa afofor a wcda edzi cman no mu

no do. Dj wobenya akyerjwamba ama kasa bi a nna wcnnkyerjw ma

49

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

wcbjkyerjw no sesa ne nkitahodzi a nna cnye kasa afofor no wc. Bio, dj wobenyi

kasa bi ma abjyj kasa a cmanmu no nyinara dze dzi dwuma no yj kwan a wcfa

gye kasa bi to mu ma ctsew noho fi akasa afofor ho. Kwan kor no do ara so, dj

wobeyi kasa kor pctsee bi esi hc dze edzi dwuma wc aman ahorow mu no ma kasa

no yj atsenka ma dodow noara bu djm kasa no na wcka. Djm nhyehyje yi kasa

afofor ahorow enyimtsia.

2. Kasa gyinabew: Iyi do no, wckyerj dj nsjmbisa kor a cfa kasa gyinabew nye

nsjmbisa a cfa bea tum a cfa kasa ho nhyehyjj no fi ba na koryj a cda

mpanyimfo na bea tumdzi no fi ba. Wckyerj dj djm asjm yi yj dza cda edzi

mpjn dodow noara ber a nsjmbisa ahorow pii wc hc a, onnyaa anoyi biara.

Kummer na Gramley (2008) maa iyi ho nhwjdo faa nkitahodzi a nna cda cman

edwuma na adzesuabea ahorow mu wc akwan ahorow a wcbjfa do dze

kasahorow a wcdze bedzi dwuma wc bea ahorow a wcka German kasa no egu

akwan mu.

3. Dwumadzi mpontu: Nhyehyje ho chaw kor so a cfa kasa gyinabew nye gye a

wcgye dwuma a kasahorow biara dzi. Dza cfa iyi ho no gyina akwan ahorow a cfa

mpontu a cfa nhyehyejj na kasa no ho, bio, adwen a amanyjfo fa na ndzjmba a

wcdze gu akwan mu no so nya nsunsuando ma nsakyer ba nhyehyjj ahorow a

ctse djm no mu. Wckyerj mu dj cwc dj kasa bi ne dwuma a odzi no hwj nwui

anaa kasa nsakyer a ckc do wc mpontu a cfa kasa ho fa dwuma ahorow a wcdze

kasa dzi nkitaho. Dwumadi ahorow no bi nye: (a) dj wcdze anaa wcmmfa kasa no

50

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

anaa afofor dzi dwuma dj wckyerjw, (b) dj kasa no tu mpon anaa onntu mpon

wc bea ahorow a wcdze kasa dzi dwuma wc ndj wiadze yi mu, (d) mbea ahorow

a wcdze kasa dzi dwuma na tserjw a kasa no tserjw. Wckc do kyerj mu dj, dj

kasa bi botum edzi dwuma yie no, otwar dj djm kasa no nye kasahorow afofor no

nya nkitahodzi a obu edzi wc mu.

4. Mpontu nhyehyje: Nhyehyjj a cwc nsunsuando wc kasa ne nhyehyjj ho fa

akwan ahorow a wcfa do yi kasa bi na wonya nsjmfua fi kasa ahorow no mu a

wcdze bedzi dwuma iyinom fa kasa ne mbra and nkasafua ho a kasa nkitahodzi

mmpa mu. Wcma nhwjdo dj kasa a wcdze bedzi dwuma na wcbjkyerjw no, no

ho hia dj wchwj ne ngyegyee na n’akyerjw ho nsjm a cda edzi wc akwanhorow

mu.

2.9.2 Kwan a wcfa do toto kasa

Haugen (1966) wc Nicolle (1966) na Holmes (2001) kyerj akwan ahorow anan a

wodua do yj kasa ntotow. Djm akwan no nye iyinom:

1. Mpamu: wckyerj iyi mu dj, dj ibeyi kasa bi efi kasahorow mu no kasa ntotoe

ahyjse. Mpamu noara so kyerj dj woriyi kasa pctsee bi anaa kasahorow bi

dze esi hc edzi dwuma wc nyimpakuw bi ntamu. Wckc do kyerj mu dj, sj

cba cman mu no nyinara mu a, wchwj kasa a wcdze bedzi dwuma dj bi a

wcdze bjkyerj adze. Iyi san da edzi wc dwumadzi ahorow nyinara mu, dj cyj

kasa a wckyerjw Kyerjw krcnkrcn na dwumadzi ahorow nyinara. Ansaana

51

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

wobeyi kasa pctsee bi no, wodzi kan yj nhwehwjmu fa kasa no ho yie

ansaana woetum ehu kasa pctsee bi a wcdze bedzi dwuma kor no.

2. Nyiyimu: sj woyi kasa kor a wcpj dj wcdze dzi dwuma no wie a, wckyjkyj

mu gu ekuw ahorow mu a cyj kwan a wcfa do kyerjw kasa no, kasa no noho

mbra na afei nkasafua a wcdze dzi dwuma wc kasa no no mu. Wcda adwen bi

edzi dj, sj odu beebi na wcdze kasa bi risi hc edzi dwuma bi a, dj bi a cfa

som anaa adzesua ho a, wcyj nkasafua afofor ma kasa no. Wcsan so hwj

nkasafua ofi kasa no mu ankasa na dza cafjm aba kasa no no mu na iyi taa si

ber a kasa bi yj nyimpakuw pctsee bi dze na iyi ho nhwjdo tsitsir nye buukuu

a nkasafua na n’asekyerj wc mu a Borcfo mu no, wcfrj Dictionary a ogu mu

ahorow pii.

3. Wcdze bedzi dwuma: iyi fa dj wcbjyj ndzjmba ahorow afa kasa a woeyi no

noho ho dj bia wcbjyj mbuukuu, dawurbc nkrataa, kasafir do dwuma na

afofor bi a wckeka ho wc mu. Wckyerj dj, cman no na ctaa yj iyi ber a wcre

pj kasa a cdze bedzi ne dwuma. Iyi ara so tum fa kasa ho afahyj ho, amambra

ahorow a wcdze kasa dzi dwuma wc mu nna mbea ahorow a wcdze kasa dzi

dwuma wc mu. Wcdze wie iyi dj, dj kasa nhyehyjj na mpontu bewie pjyj

no, gyedj wcdze ndzjmba ahorow gu akwan mu na wcdze dzi dwuma so.

4. Mudzi: iyi yj dza cdze nyiyimu nhyehyjj a cfa kasa mpontu no dzi dwuma.

Dza ohia wc iyi ho nye dj wobotum ayj nkasafua afofor.

52

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

2.9.3 Kasa Ntotoe ho mfaso

Holmes (2001) kyerjj mfaso ahorow esia a cwc kasa ntotoe ho na cno na cda edzi

w case ha yi:

1. Ctsew kasa ho: cno nye dj, dj wcbcbc kasa no noho ban no efi kasa fofor ho.

2. Kasa nkenyan: cno nye dj, kasa ntotoe bjdan kasa bi a n’akasafo suar anaa

onnyi akasafo no ma nkorcfo ebohu kasa no dze edzi dwuma.

3. Kasa mpontu na nsakyer: dj wcbjhyjda asesa kasa no n’afa bi dj ebi a

n’akyerjw anaa ne mbra bi mbrj cbjyj a cbcboa kasa no no dwumadzi.

4. Kasa tserjmu: dj cbcbc mbcdzen ama nyimpa dodow noara akasa kasa no bi.

5. Nkasafua afofor nkabcmu: dj wobotum agye nkasafua afofor a wcbjyj no ato

mu ma nkasafua adadaw na afofor no nyinara abcmu edzi dwuma.

6. Kasa bambc: dj cbcboa nyimpakuw bi hcn kasa a kasafofor bi ahyj no do no

agye no ho ma etum egyina.

Dj mbrj ada edzi afa kasa ntotoe ho no, sj wogye kasa pctsee bi to mu dj wcdze

bedzi dwuma a (dj wcbjkyerj anaa wcbjkyerjw), cboa ma kasa to tsim na cyj

atsinka ma fofor so tse kasa no dze dzi dwuma. Bio, ber a wcapaw kasa no dj wcdze

bedzi dwuma no, cboa ma kasa no nya akyerjwamba ahorow a wcdze bedzi dwuma

ma ayj yie. Iyi ho adwenkyerj fi akasafo no hc bjda edzi wc mpjnsampjnsam mu no

mu fa adwenkyerj ahorow a kasa ewuranom no dze bcto gua afa hcn kasa no ho.

53

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

2.10 Cfa yi ne Tcfabc

Wc fa yi mu no, adwenkyerj pii na ada edzi afa kasa nsesae ho, kasa nsesae

nkyerjmu ahorow a enyimdzifo ahorow bi dze ato gua na afei dza cdza kasa

nsesae ba kasa bi na ne akasafo ntamu. Csan so kc do kyerj kasa ntsenae anaa

ntsimii nkyerjmu ahorow no na ne korakora no, ckasa fa akwan ahorow a kasa bi

fa do tsintsim ne anan sj kaansa kasa fofor bi rehyj no do mpo a.

54

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

CFA A CTC DO EBIASA

KWAN A NHWEHWJMUFO NO FAA DO YJJ NE NHWEHWJMU NO

3.0 Nyienyim

Cfa yi kyerjkyerj akwan ahorow a nhwehwjmufo yi faa do yjj nhwehwjmu no na

odzii ne dwuma ahorow. Djm cfa yi na cdaa nhwehwjmu pctsee a dwumadzi yi dzii

no edzi. Bio no, ctoa do kyerj akwan ahorow a nhwehwjmufo no faa do nya anoyi

ahorow fa ne nsjmbisa anaa botae no ho na nyimpa ahorow a cpaa hcn nye hcn dzii

nkitaho ma wcboaa no nsjmbisa no ne nyiano ahorow no mu no edzi. Afei so, csan so

kyerj kwan a cfaa do nye nyimpakuw a cpaa hcn no dzii nkitaho na csan so

kyerjkyerjjmu pefee kwan a cfaa do nyaa anoyi ahorow no fii ano na ano

nkcmbctwetwe, nhwje na akyerjkyerjw mu.

3.1 Dwumadzi no ne Akwankyerɛ

Akwankyerjdze a dwumadzi yi dze bedzi dwuma nye dza wcfrj no ‘kwalitatif’ a

Borcfo kasa mu no wcfrj no “Qualitative” no naaso otwar dj yehu kwantitatif,

kwalitatif na ntufra (mixed) akwankyerj nyinara hcn adzebjn cnam dj akwankyerj

ebiasa yi nyinara no, nhwehwjmu biara a ckc do no gyina no mu kor do yj

nhwehwjmu dzi dwuma.

Odzi kan no, adwenkyerj a ofi Martin (2007), Creswell (2009) nye Boateng (2016)

hc no kyerj mu dj kwantitatif nhwehwjmu no yj nhwehwjmu a chwehwj chaw bi

mu ber a chwj anyjnkofa a cda ndzjmba bi a wcsesj ntamu. Wckcdo kyerj mu dj

cyj nhwehwjmu a cdze dodow dzi dwuma wc akwanhorow do na mber nyinara.

55

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Dza nhwehwjmu yi hu fa adwenkyerj ahorow a atc gua kwantitatif nhwehwjmu no ho no nye dj cyj nhwehwjmu a ne tsitsir nye dj nhwehwjmufo no da chaw bi edzi wie a, cwc dj onya ngyinado nsjm bi gyina do dze yj nhwehwjmu fa chaw no ho hu dj ana mbrj wohu chaw no djm ara na tse anaa nnyj djm.

Bio, Kwalitatif nhwehwjmu mu no, Owu-Ewie (2017) hu no dj cyj nhwehwjmu a nhwehwjmufo no nam nsjmbisa ne tsitsir nye ano kwan do dze, nhwje na akyerjw kwan do nya nsjmbisa nyiano dze yj ne mpjnsampjnsam mu. Ckc do kyerj mu dj cyj nhwehwjmu a cnnhyj daara nngyina dodow anaa nkontaabu do pii ndzi ne dwuma.

Nhwehwjmufo yi hu kwalitatif dj cyj nhwehwjmu bi a ne ngyinado no nnyj dza cdze nkontaabudze anaa dodow dzi dwuma mbom ne ngyinado no yj dza crehwehwj dj cdze mudzi bjba dwumadzi no mu. Kwan a iyi fa do tsitsir dze nya nsjmbisa no nyiano no nye anomu nkitahodzi, nhwjj na akerjkyerjw naaso nnyj mber nyinara na cdze akyerjw dzi dwuma na mbom rekcrden so dzi mu akotsen ara yie. Dza cda edzi wc kwantitatif na kwalitatif ntamu nye dj, kwantitatif no dze dodow dzi dwuama naaso kwalitatif no dze cnntse djm, cno gyina nkyerjkyerjmu do na cdze yj ne mpjnsampjnsam mu.

Afei so, Creswell (2009) kyerj ntufra akwankyerj mu dj cyj nhwehwjmu akwankyerj a nhwehwjmufo no ka kwantitatif na kwalitatif akwankyerj ebien yi bc mu dze dzi dwuma wc nhwehwjmu kor pj mu. Wc iyi do no, Owu-Ewie (2017) so kyerj mu dj sj obi dze kwantitatif nye kwalitatif akwankyerj ahorow yi dzi dwuma wc nhwehwjmu kor pj mu a, nna ckyerj dj nyimpa no ne nhwehwjmu no mu yj dza wcfrj no ntufra akwankyerj nhwehwjmu.

56

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Nhwehwjmufo yi nye adwenkyerj ahorow a cda edzi wc sor ha yi kc adwen kor mu

fa nkyerjkyerjmu na awen ahorow a wdze ato gua no ho.

Wc nkyerjmu ahorow a atc gua afa akwankyerj ahorow no ho na mbrj dwumadzi

anaa nhwehwjmu yi tse no, nhwehwjmu yi gyinaa kwalitatif akwankyerj do yjj ne

nhwehwjmu na ne mpjnsampjnsam mu. Adze ntsi a nhwehwjmu yi dze kwantitatif

nkwankyerj dzii dwuma na cammfa kwantitatif akwankyerj enndzi dwuma no nye dj

chwjj saintsir ahorow a kasa nsesae esi wc Efutufo ntamu, nsunsuando a kasa nsesae

no dze abrj kasa no na dza cdze bjbrj no daakye bi na afei chwjj akwan ahorow so a

kasa no nwuranom no na kasa aboafo no so bjfa aboa kasa no ma etsim amma

annkjyew daakye bi a ndamafo no nnkjtse no ho asjm biara bio.

3.2 Bea a nhwehw[mu no kcr do

Cnam dj nhwehwjmu biara ne botae gyina bea pctsee bi do no tsi, dwumamadzi yi so

so dze n’anyi tsiim mbea pctsee bi do a hc no na nhwehwjmu no kcr do wc. Mbea

ahorow a nhwehwjmu yi kcr do no nye iyinom: Simpa kurodua no no tsitsir nye

mbea ahorow a Efutufo no tse ankasa na ne nkwaado nkwaado no. Nkwaado

nkwaado a nhwehwjmu yi dze dzii dwuma no nye Nsuekyir, Woarabjba, Gyahadze,

Gyengyandze, Ateitu na afei Osobcmpanyin. Bea kor so nye New Winneba a cno so

wc Simpa-Agona Swedru kwantsimpcn no do na afei ne korakora nye Efutuman a

cno so wc Oguaaman mu.

Djm nkurow ahorow yi nyinara no yj bea ahorow a Efutufo abc hcn asese fi tsetse

dze besi ndj a wcdze Efutu kasa no dzi dwuma mpjn dodow noara.

57

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

3.3 Nyimpa dodow a nhwehw[mufo no dze dzii dwuma na kwan a cfaa do paaw hcn

Nhwehwjmufo biara wc nyimpa dodow a cdze n’enyi tsim hcn do ber a nhwehwjmu

no rokc do.

Kwan a nhwehwjmufo bi fa do paw nyimpakuw bi nye hcn yj nhwehwjmu no nye

dza wcfrj no “Sampling” a sj eba Mfantse kasa mu a yjfrj no sampeline. Djm

sampleline yi na Tuckman (1999) mbrj cda noho edzi wc Boateng (2016) kyerj mu

dj cyj kwan a nhwehwjmufo bi fa do yi nyimpa dodow mu fa bi a cfata ma ne

nhwehwjmu no ne botae no na cdze hcn gyina hc yj nhwehwjmu dze gyina hc ma

djm nyimpa dodow no nyinara.

Nkyerjmu yi mu no, dza motum akasa afa iyi ho fdj meyj nhwehwjmufo no nye dj

sampeline yj akwan ahorow no mu kor a nhwehwjmufo fa do yiyi nkorcfo pctsee bi

fi bea a ne nhwehwjmu no rokc do no na ogyina hcn adwenkyerj na nyiano ahorow

no do yj mpjnsampjnsamu fa nyimpakuw a oyiyi hcn no na ogyina do dze nyiano

ahorow a onyae no do dze gyina hc ma nyimpakuw anaa nyimpa dodow no nyinara.

Cnam nkyerjmu a cda edzi wc sor ha ntsi, nhwehwjmufo no paw nkorcfo eduosa-

anan na djm nkorcfo yi na nhwehwjmufo no nye hcn gyinaa nyimpa dodow no

nyinara anan mu nye hcn dzii dwuma wc ne nhwehwjmu no mu. Nhwehwjmu no

gyinaa botae bi do na cdze yii djm nyimpa eduasa-anan (34) no, mbom nnyj dj oyii

hcn kwa ara kwa. Nyimpa eduasa-anan a oyii hcn dze yjj nhwehwjmu no no mu

biara yj Efutunyi na nnyj ananabemfo bi.

Bio, Nyimpa eduasa-anan yi a nhwehwjmu yi dze dzii dwuma no, hcn mu eduonu-

baako (21) yj mbaa na du-ebiasa (13) no a aka no so yj mbanyimfo na ne siantsir nye

58

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

dj mpjn pii no, sj wcka hcn a wcdan hcn kasa mu kjka kasa fofor anaa wcdan hcn

kasa kjka kasa a ne gyinabew wc sor a nna cyj mbasiafo dj mbrj Labov (1990)

kyerj wc ne dwumadzi no mu na djm saso ntsi na nhwehwjmufo no faa mbaa no

kjse kyjn mbanyimfo no.

Nyimpa dodow, mbanyin na mbaa a nhwehwjmufo yi nye hcn dzii dwuma no hcn

nkyekyjmu na cka do wc pon a cda edzi wc ase ha yi:

Pon 1: Nyimpakuw Nkyekyjmu s/n Bea no dzin Nyimpa no dodow Mbaa Dodow Mbanyin dodow 1. Simpa 7 4 3

2. Nsuekyir 5 4 1

3. Woarabjba 5 4 1

4. Gyahadze 5 3 2

5. Ateitu 5 3 2

6. New Winneba 7 3 4

Nkabcmu : 34 21 13

Nyimpa a nhwehwjmu no nye hcn dzii dwuma no hcn mfe afa mu so no, dwumadzi

yi dze n’enyi tsiim hcn a hcn edzi mfe fi du-enum (15) dze kesi mfe eduosuon (70).

Mbofra nkakramba hcn dze no dze, crennyj ntabiew anaa nkcmbctwetwe na mbom

nhwehwjmu no begyina ahwje do dze enya ne mbuae ahorow a crehwehwj.

Cnam dj biribiara wc ne siantsir no ntsi, mfe ahorow a nhwehwjmufo yi dze dzii ne

dwuma no so wc ne siantsir djmara. Siantsir a nhwehwjmufo yi dze djm mfe ahorow

59

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no dzii dwuma no nye dj djm nkorcfo yi enyi efir na wcwc kasa no so ho nyimdzee kakra osiandj wcyj Efutufo yi dze, annyj yie koraa no, hcn mpanyimfo no dze kasa no dzii dwuma ma wctsee na hcn so dze edzi dwuma. Djm ntsi, dj hcn enyin edu djm mpjmpjndo yi dze, cyj djn ara a, dza ama kasa no akc famu no dze, wobenya ho adwenkyerj kakra ma wcdze aboa dwumadzi yi ne kankc wc nyiano ahorow a cwc dj dwumadzi yi nya.

Nkorcfo a nhwehwjmufo yi dze hcn dzii dwuma no, ckyjj hcn mu guu ekuw ebiasa mu a djm ekuw no nye; Ahemfo, hcn a wogu do rokc skuul na afei edwumayjfo

(Akrakyefo na efuratamfo nyinara). Nhwehwjmufo no faa ahemfo ebien (2) a djm ahemfo no nye Simpa Cmadefe Nenyi Ghartey IV (Cmanhen) na afei Efutuman a cyj

New Winneba/ Simpa Fofor so hcn hen no. Afei, csanee faa hcn a wckc skuul du- ebien (12) a wofi mfe du-enum dze kosi eduonu. No korakora no, nkaa no a aka no a cyj eduonu (20) no nyinara yj edwumayjfo a wcyj akrakyefo na efuratamfo. Ne nyinara mu no, djm nkorcfo yi a meabobc edzin yi nyinara yj Efutufo nko.

Hcn nkyekyjmu no na cda edzi wc pon 2 do wc ase ha yi:

Pon 2: Nyimpakuw Dodow

Nyimpakuw Hcn dodow Cha nky[mu

Ahemfo 2 6%

Skuulfo 12 35.5%

Edwumayjfo 20 58.8%

Nkabcmu 34 100%

60

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Pon 2 no da no edzi dj hcn Ahemfo no yj nyimpakuw no mu cha nkyekyjmu (1%),

skuulfo no yj cha nkyekyjmu (25%) na afei edwumayjfo no so yj cha nkyekyjmu

eduosuon anan (74%) na sj eka hcn nyinara bc mu a cbjyj cha mu nkyjmu cha

(100%) pjpjjpj.

3.4 Dza nhwehw[mufo yi gyinaa do dzii dwuma

Dj mbrj dwumadzi yi bedzi mu no ntsi, no ho kehiaa dj cwc dj mutum hu akwan

ahorow a mebjfa do enya nyiano ahorow a odzi mu na no ho hia so ma dwumadzi yi

ama nhwehwjmu yi ne mudzi no anntc sin na mbom obowie pj yj.

Bio, dj dwumadzi yi yj dza wcfrj no kwalitatif no ntsi, nna akwan pctsee bi wc hc a

cwc dj nhwehwjmufo yi fa do dze nya anoyi ahorow a crehwehwj ma aboa

dwumadzi no no mudzi na ne kankc. Djm akwan no nye nkcmbctwetwe wc nsjmbisa

kwan do na ahwje kakra na iyinom na nhwehwjmufo yi faa do yjj ne nhwehwjmu

no. Djm akwan yi mu kor biara wc kwan na nyimpa pctsee a nhwehwjmufo yi duaa

do dze yjj ne nhwehwjmu no. Iyi no mu kor biara ne nkyerjkyerjmu no da edzi wc

ase ha:

3.4.1 Nkcmbctwetwe

Enyimdzefo dodow noara na hcn apjnsampjnsam iyi ho na djm enyimdzefo yi

mu bi nye Patton (2002) na Martin (2007). Enyimdzefo yi kyerj mu dj, akwan

ahorow bi wc hc a kwalitatif nhwehwjmufo gyina do yj hcn nhwehwjmu.

Akwan ahorow yi nye ano nsjmbisa, tsene ahwje, ahohyjmu nhwje,

61

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

akyerjkyerjw, efir a ctwe kasa na otwa mfonyin nyinara dze nya adwen bi anaa nyimdzee kakra bi fa nhwehwjmu no ho.

Megye adwenkyerj ahorow yi nyinara to mu a siantsir nye dj kwalitatif nhwehwjmu ahorow pii wc hc a gyedj nhwehwjmufo no tu anambcn kc nhwehwjmubea hc dze n’enyi kchwj ndzjmba bi ama oenya nyimdzee kakra afa dza crebjyj no noho. Ber a cahwj ewie no, nhwehwjmufo no twar dj ogyina ne botae ahorow no do yj nsjmbisa a cpj dj oyiyi ano wc dwumadzi no mu dze yj ne mpjnsampjnsam. Cnam iyi ntsi, moduaa akwan ahorow a ada edzi wc sor hc no do nyaa nyiano ahorow a merehwehwj no nyinara.

Sj megyina nkyerjmu ahorow a ada edzi wc sor ha yi do a, dza mjka nye dj nsjmbisa a nhwehwjmufo biara dze dzi dwuma no na nyiano a obenya efi nkcmbctwetwe mu no yj dza tsitsir wcdze ano bisa nsjm no a cmmfa ho dj cakyerjw. Nyia obeyi asjm no ano no so bua asjm no wc n’ano na sj no ho ba hia dj wcbjkyerjw a, wcakyerjw. Sj nhwehwjmufo no runntum nnkyerjw asjm no wc hc ara dza, cno ctwe nyiano ahorow no nyinara gu efir do na ekyir no, catc bo ara etsie nyiano ahorow no atsena ase akyerjw dze edzi dwuma dj mbrj csj.

Mennyi iyi akwa osiandj iyi nye kwan tsitsir mobotum afa do enya mbuae ahorow a morohwehwj.

Metsintsiim nsjmbisa kakra a ohia dj medze bisa nyimpakuw a maapaw hcn no na medze kedzii djm dwuma no. Djm nsjmbiasa a metsintsimii guu krataa do na medze kcr abowano dze kedzii djm dwuma no ne nhwjdo no da edzi wc nkekaho a cda edzi wc dwumadzi yi ne ekyir hc no.

62

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

3.5 Cfa yi ne Tcfabc

Cfa yi apjnsampjnsam dwumadzi yi n’akwankyerj mu pefee. Casan ada no edzi bea

ahorow a dwumadzi yi kcr do. Cfa yi kc do kyerj nyimpa dodow a nhwehwjmu yi

dze hcn dzii dwuma na kwan a dwumadzi yi faa do paw hcn. Bio, dza nhwehwjmu yi

gyinaa do yjj nhwehwjmu no/ ndzjmba a nhwehwjmu yi dze dzii dwuma a wcyj

ano nsjmbisa, nhwj na afei akyerjkyerjw so ammpa mpjnsampjnsam mu no mu.

63

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

CFA ANAN

NHWEHW[MU NO MP[NSAMP[NSAMU

4.0 Nyienyim

Cfa yi kasa fa dza muhunuu ber a mokcr guado kjgyee amamfo adwenkyerj faa dza

merehwehwjmu no ho. Cfa yi wc nkyekyjmu a cbcboa ma yehu dza cwc cfa yi mu.

Odzi kan, cfa yi wc ne nyienyim. Amamfo adwenkyerj a wcdze mae a cfa dza cdze

kasa nsesae aba ho wc abrcn enum no nyinara mu no, yjbjpjnsampjnsam mu

nkornkor. Kwan a yebotum afa do abc kasa no ho ban so bctoa do. Afei, dza muhunee

ber a medze m’enyi too famu hwehwje ber a nna nhwehwjmu no rokc do a cfa

dwumadzi noho no so bjda edzi wc mpjnsampjnsam no mu.

Mpjnsampjnsam ahorow no na cda edzi wc ase ha yi:

4.1 Ndz[mba bi a ama Efutufo no atwe hcnho efi hcn kasa ho ka kasa fofor

Dj mbrj mpanyin ka hcn asjm bi dj ansaana menakcnscn besi ne tsir adze no nna

cwc dza asaase aka akyerj no na wcsan so ka dj biribiara a obesi so wc ne Siantsir

no, djm ara nso na Efutu ne nkae na ne ntsee no a akc famu no so nam ndzjmba

ahorow bi do na ama aba no djm. Ndzjmba ahorow pii noara na cbc mu dze chaw bi

brj biribi na iyi mmpa Efutufo hcn asjm yi mu fa hcn kasa no ho. Nhwehwjmu yi ne

asjmbisa a odzi kan ho nyiano ahorow a menyae no da edzi wc ase ha.

Dza cdaa edzi fa dza ama kasa nsesae aba nye dza odzidzi do yi:

64

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

4.1.1 Batatu/ Akwantu

Batatu yj adze bi a osi papaapa wc hjn nkurow nkurow ahorow yi mu. Otum yj

dj nyimpa a orutu bata no tum yj dza ofi kurow kakraba mu rokc kjse mu anaa

kurow kjse mu rokc kakraba mu. Ne nyinra no gyina dwuma a nyimpakor no

rekedzi djm aber no. Dodow noara tu bata cnam yiedzi a wcrepj no wc hcn

abrabc mu ntsi. Binom so tu bata cnam asomdwee na tsidae a wcrepj no wc hcn

abrabc mu ntsi na cnam awar, som ahorow na dza ckekaho no ntsi, cma dodow

noara tu bata kc mbeambea a cbjma hcn abrabc mu ahehan hcn kakra. Sj cba no

dj obi tu bata a, ndzjmba ahorow na cwc hc a otwa nyimpakor no noho hyia ma

kwan kor anaa ebien bi do no, adzekor no nya nsunsuando bi wc nyia crekjtsena

hc no no do. Wotum kehyia kasahorow a bia na ne kasa no da edzi wc hc, bi so

wc hc a, kasahorow a ebckc akcto no nna sj erehwehwj wodze no bi a, erunnhu

bi wc mu.

Iyi do no, akasafo a menye hcn dzii nkitaho wc mbea ahorow a nhwehwjmu yi

kcr do no mu bi daa no edzi dj ne kurom kasa ara nye Efutu kasa no naaso cnnka

kasa no na dza ctaa ka ara nye Twi kasa no. Cnam dj biribiara nnsi kwa na

biribiara a osi so wc ne siantsir no ntsi, ckyerj mu dj ma aba no djm dj onntum

nnka ne kasa no nye dj osuar no, ckjtsenaa obi nkyjn wc Nkran. N’enum asjm a

cdaa no edzi no, ckaa dj:

Monntum nnka mo kurowm kasa a cyj Efutu no osiandj nyimpa a menye no kjtsenae no nnyj Simpanyi, cnnka Efutu kasa no ntsi ama menntum ennsua kasa no ara da dze besi ndj mber yi a maaba fie yi. Mosomee wiei a mebaa fie yi so no, mennya enyigye biara wc kasa no mu dj mobosua kasa no mpo na

65

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

maaka, cwc mu dj metse nkornkor bi dze naaso cnnyj me dj memmfa nndzi dwuma. (Basia: mfe 19 - New Winneba) Nkyerjmu a cdze kaa iyi ho nye dj, dza ama cdze reka no djm nye dj, wc cno n’afa mu no, onnyi mber dj obosua Efutu kasa no. Ne siantsir nye dj cyj a hcn a wcyj Efutufo no, wcma nkorcfo hyehyj hcn ahorba dodow na ne nyimdzee a onyae faa ho nye dza ohunii wc mber a okedzii wc Nkran no. Cmaa mfatoho bi dj sj ekc Nkran djm yi a, dza nkorcfo ka nye dj Efutufo nnyj nkorcfo a wodzi hcn ho nyi wc kasa no mu na cno nye dj hcn kasa no doodow noara ayj ayeyaw nko djm ntsi mpjn pii no sj odu beebi a, cdze noho sie dj cyj Efutunyi. Nkyerjmu ahorow a cdze mae no nyinara da adwenmu kor pj edzi dj bata a otui dze kjtsenaa obi nkyjn wc Nkran no ntsi na ama cayew ne kasa na dc a cwc ma kasa no.

Nyimpa kor so a menye no hyiaa wc nhwehwjmu no mu wc ber a nna morobc aporcw wc Simpaman mu rehwehwj dza ama Efutufo no nnka hcn kasa no na nyimpa no daa no edzi wc nkcmbcdzi no mu dj mbrj cda edzi wc ase ha yi:

Meyj Simpanyi yj Efutunyi dze naaso mennka Efutu kasa no. Adze ntsi a ama aba no dj mennka Efutu kasa no nye dj mutuu bata kjtsenaa obi nkyjn a nna nyimpa no nntse Efutu kasa no ma djm ntsi, nna sj mereka kasa no a, nna cse mereyeyaw hcn (cno na n’ebusuafo) na cno na cmaa migyaa Efutu kasa no ka a ama ndj munntum nnka no bio no.

(Basia: mfe 20 - Simpa)

Ckyerjj siantsir a cmmfa kasa no nndzi dwuma no wiei no, csanee so kyerjj mu bio dj cnam dj ogyaa ka ber a nna osuar no ntsi no ama n’ano nntum nnkwokwar

66

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

kasa noho bio. Sj ehwj ne nkyerjmu a cdze maa a nna ihu dj ne nyinara ne farebae nye bata a otuii fii n’awofo nkyjn kjtsenaa obi fofor nkyjn no na cno na ama ne kasa adan no.

Nyimpa kor so a menye no dzii ehyia wc New Winneba wc ber a nna dwumadzi no rokc do no so dze n’anosjm too gua dj mbrj cda edzi wc ase ha yi:

Meyj Simpanyi mapa na Efutu no so yj kasa a mpjn pii no mobc mbcdzen dj cbjda m’ano naaso iyi ekyir no, mesan so yj obi a medze Mfantse kasa dzi dwuma wc me nkcmbcdzi mu wc ber a menye nyimpa bi cnntse Efutu kasa no ridzi nkitaho tsitsir ber a metu kwan. Nnyj dj mifi mo kurow yi mu ha etu kwan nko mbom sj mifi me fidua anaa ne suon mu ha nso na sj mekehyia obi a cnntse Efutu kasa no a, menye nyimpakor no dzi nkitaho wc Mfantse kasa mu dj mbrj cbjyj a ntseasee botum ada edzi wc hjn ntamu na obiara so atse dza ne nyjnko no reka akyerj me no ase.

(Basia: 45 – New Winneba)

Nyimpa yi so ne nkyerjkyerjmu yi so boaa me ma muhunii dj mpjn pii no nnyj dj nyimpa no nnyim ne kurom kasa ka mbom mpjn pii no bea a nyimpa no gyina tsitsir nye dj bi a nyimpa no efi kurow no mu kc kurow fofor do anaa mpo otum yj kurow no mu ara na mbom brcn no a ogyina do no no na cbjkyerj dj cdze ne kasa no bedzi dwuma anaa cmmfa nndzi dwuma.

Nkyerjmu ahorow a akasafo no dze maa me no dj mbrj ada edzi wc sor ha yi nye adwenkyerj ahorow mu bi a enyimdzefo bi dze too gua wc cfa ebien no mu no fua do na ckyerj dj ampa batatu anaa akwantu yj adze bi otum dzi kasa nkakramba nya ara yie. Nyimpa abrabc na asetsena ahorow mu ma yehu dj

67

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

nyimpa biara twar dj odu mber bi mu wc ne abrabc mu a, cdan noho fi bea a cwc no kc beebi fofor sj mpo nnyj ne nkwa nda nyinara mu mpo a obotum ayj mber tsiaba bi mu na casan aba n’ekyir. Mpjn pii no, abrabc mu nsjm na ndzjmba ahorow bi gye nyimpa dj ofi bea a cwc no kc beebi fofor. Cnam dj nyimpa nntum nndzi nkitaho a kasa nnka ho no ntsi, otwar otum nya kasa bi a nyimpa dodow noara tse na cdze nantsew anaa kasa bi a cbjgye no abamba ma oetum nye hcn a obehyia hcn no edzi nkitaho. Sj cba no djm a, nna ho ekehia dj obegyaa ne kasa akjfa obi ne dze na iyi ne nsunsuando dodowara a cdze ba nye dj nyimpa dodow noara hwer hcn kasa wc kwan a cyj batatu anaa akwantu yi do. Akwantu na anamcntu a ctse djm no haw kasahorow tsitsir nye kasa nkakramba no mpjn dodow noara mu.

Dj meyj nhwehwjmufo yi, dza medze m’enyi too famu hunii na menyimdzee kakra a mowc fa kasa no ho no ma muhu dj, sj eka kasa bi a nkorcfo a wcka djm kasa no suar na sj ekc beebi na sj ennya nkorcfo annye hcn annka kasa no a, nna dza cwc dj ihu nye dj kasa no reyj ayew. Dza osi mpjn pii wc nyimpa n’abrabc mu no nye dj annyj yie koraa no cwc dj ckasafo bi tum nya kasa ahorow a dodow noara ka kor ka ne kasa ho ama sj okodu beebi na sj oennya ne kuromfo no bi a cnye hcn bjka mpo a, obotum nye afofor no edzi nkitaho ma ayj yie. Sj ckasafo no kenya dc soronko bi ma kasa a oesua no fofor no kyjn nedze no ankasa a, nna creyj ahyj ne kasa no do. Chaw yi nnto kasa kor pj mbom kasa nkakramba dodow noara. Sj ofi mber to mber no, sj djm kasa kakraba yi ne akasafo na afofor enntum ammboa kasa no ma enntsintsim a, obotum ayew ma

68

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

obodu beebi no mpo nna ne akasafo no egyaa ekyidzi ekedzi kasa afofor (dza

nyimpadodow no ka) ekyir.

Djm chaw yi yj dza cdaa edzi so wc Agyekum (2010), Maricar (2014) na afofor

bi so hcn nhwehwjmu mu na hcn totoo no dzin dj edwuma na edwumayj mu

nsjm na cma iyi ba. Sj meka dj djm siantsir yi nye hcn dze no pj a, nna

merekyerj dj edwuma ho nsjm ntsi na cyj a dodow noara tu bata kc mbea

ahorow pi ma wcnam kwan kor anaa ebien bi do yew kasa.

4.1.2 Nwomasua

Nwomasua yj adze bi a cma nyimpadodow noara tutu fifi hcn efiefie kc mbea

ahorow do dj mbrj cbjyj a wobenya nyimdzee soronko bi a cbcboa hcn mpontu

wc hcn tsitsir daakye abrabc mu. Dza mohu no seisiara so nye dj skuulkc yj adze

a csje adze na csan so yj adze yie. Mpjn pii no nkorcfo tu kwan nya nyimdzee

na ndzeyjj afofor ma csje dza wcwc no dadaw no. Binom so nya djm nyimdzee

yi dze ka dza wcwc no dadaw noho ma cboa hcn mapa wc hcn abrabc mu. Djm

ara na binom so wc hc a wonnya hwee nnka dza wcwc noho na dza wcdze kc no

noara na wcsan dze ba. Dj mbrj skuulkc anaa nwomasua gu mu ahorow no

(ahyjase skuul, ntoado/ nscwdo skuul na afei esuapcn mu anaa skuul a yedua do

pj nyimdzee a cwc sorsor), djm ara nyimdzee a wcpj no so gu mu ahorow.

Dza yjka no wc cman na nyimpa abrabc mu ara nye dj wc nwomasua mu nye

nyimpa abrabc mu tsitsir nye hcn a wcfa skuul ntsetsee mu no, akyerjkyerjfo wc

dwumadzison bi dzi wc osuanyi biara n’abrabc mu. Dj osuanyi no suar anaa cso,

dj cyj abofra anaa cyj opanyin, dj cwc enyim anaa ekyir, dj cwc sor anaa cwc

69

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

ase, akyerjkyerjfo wc dwuma dzi. Mpjn pii no, hcn a wcyj akyerjkyerjfo na awofo mpo botum ahyj no nsew edzi ho dase dj sj woba kc skuul na wckyerj no adze na se kyerjkyerjnyi no afom mpo a, nnyj dza cwo cwofo a inyim adze no bjka no mpo na abofra no betsie. Dza abofra no nyim ara nye dj, dza ne kyerjkyerjnyi no akyerj no noara na cyj dza oye, dza aka no nyinara nnyj na cnnkcboa no wc kwan biara do. Ne djm ntsi dj abofra bi bjsje anaa cbjyj yie wc abrabc mu, asetsena mu nye adzesua mu no ne tsitsir gyina akyerjkyerjfo do tsitsir nye ber a osuanyi no suar no. Kjpem dj abofra noara ankasa botum ehu dza oye ma no no, n’abrabc ne tsitsir gyina kyerkyerjnyi dokyjn nankasa n’awofo mpo. Djmara so na sj abofra bi bjsesa anaa cnnkjsesa ne kasa a odzikan no a, ne fa bi gyina kyerjkyerjnyi no do.

Akyerjkyerjfo binom a esuafo no faa hcn nsamu ber a nna wckc skuul no maa mbofra yi yeyeww hcn kurom kasa a wcammbrj ho. Sj cyj na sj mbofra no nya akyerjkyerjfo a wobu hcn kasa anaa kasa bi a nyimpa dodow noara tse dj csom bo kyjn kasa ahorow bi a wcnnkyerjw a nna woyi djm kasa a wcnnkyerjw yi tokyen. Ndzeyjj a ctse djm no ma kasa nsesae ba kasahorow pii mu tsitsr nye kasa nkakramba no a n’akasafo no nndccso no mu. Wohu no dj gyama wc kasahorow mu no, bi dzi mu kyjn bi djm ntsi hcn ara mpo boa mbofra no ma wobu hcn ankasa hcn kasa no enyimtsia. Iyi ho nhwjdo da edzi wc ase ha.

Ber a nhwehwjmu no rokc do no, ckasafo kor daa no edzi wc nkcmbctwetwe a ckcr do wc emi na cno ntamu dj cnnka ne kurom kasa no cnam dza ne kyerjkyerjnyi kaa kyerjj no mber bi no ntsi. N’anodzisjm mu no, dza cdaa no edzi nye iyi:

70

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Meyj abofra no a nna mokc skuul no, sj odu mber bi na sj kyerjkyerjnyi no nye hjn rekasa a na woribisa hjn nsjm wc Mfantse kasa mu a, cnam dj hjn so yjnntse Mfantse no papa no ntsi, hjn kurom kasa a cyj Efutu kasa noara na cyj a yjdze yi hcn ano. Cnam iyi ho ma akyerjkyerjfo no kaa kyerj hjn dj sj cyj na wcnye hjn ridzi nkitaho a wcbrj ne djm ntsi yjnkc nkjka nkyerj hjn awofo dj sj yjkc fie a wcnhyj hjn ma yjnka Mfantse no wc fie na aboa hjn wc hjn nkitahodzi biara mu na mpjndodow so a yjreka Mfantse no nna Borcfo kasa no so ne nkae na ne nsuae no so reyj mbrjw ama hjn. Migyinaa afotu a akyerjkyerjfo no dze maa hjn no do gyae mo kurom kasa a cyj Efutu no ka koraa ma mehyjj ase dj murusua Mfantse no. (Banyin: mfe 31 - Ateitu) Ckasafo yi dze siantsir yi too gua wiee no, csanee toaa do kyerjj mu dj djm ndzeyjj no ntsi ama ndj noara no kurom kasa no mpo onntum nnka. Ne mba hcn afa mu so no, cnnye hcn nnka Efutu kasa no, Mfantse ara nko na cnye hcn ka na cno so ara na cdze kyerj ne mba no wc ber a oeyi noara ankasa ne kasa tokyen. Bio, csanee kyerjj mu dj cnye Mfantsefo tsitsir na cnye hcn tse bjn ntsi ama Mfantse no akjyj ne kasa tsitsir a.

Siantsir yi ntsi, cka Mfantse no dj mbrj cbjyj a nyia cnye no rekasa no etum atse dza creka no ase.

Nhwehwjmu no mu no, ckasafo kor so a menye no dzii ehyia no daa no edzi dj cyj Efutunyi mapa naaso noara ne kasa no dze ogyaa ka akyjr papaapa na ndj yi mpo sj edze kasa no bisa no asjm a, cbjyj dzen kakra dj obotum aka kasa no yie.

Iyi maa mibisaa no siantsir a ama aba no djm no. Ma cdaa no edzi nye iyi:

Dza ama mennka Efutu kasa no nye dj ber a nna meyj abofra a nna mokc skuul no, m’akyerjkyerjfo kaa kyerj hjn dj sj yjkc fie a, yjnka nkyerj hjn awofo na wcnye hjn nka Mfantse no na wongyae Efutu kasa no a wcnye hjn ka no wc fie no.

71

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

(Basia: mfe 28 – New Winneba)

Ckcr do kyerjj mu dj, siantsir a akyerjkyerjfo no dze kaa djm no nye dj sj cba no dj mbofra kc do ka Efutu no a cyj hcn kurom kasa no a, cma wcnye mbofra no hcn nkcmbcdzi no yj dzen (obi nnhyjdaa nntse ne nyjnko ne dze) na cmma nkcmbctwetwe a ckc do wc hcn ntamu no so mu mma nsunsuando papa biara.

Ckasafo no kyerj dj ogyinaa iyi do na ogyaa ne kasa no too hc kjfaa Mfantse kasa no na cno mpo no, osuaa Mfantse no fii n’anyjnkofo nkyjn. Csanee daa no edzi bio dj, ndj mber yi so cyj adze a akyerjkyerjfo binom da ho ara ka kyerj hcn mba no a wcahyj skuul ase na wogudo refa nwomasua mu no. Ckcr do kyerj mu bio dj ndj mber yi so sj ckc Awofo na Akyerjkyerjfo Nhyiamu (P. T. A.) wc ne mba no hcn skuul hc a, dza akyerjkyerjfo no ka kyerj hcn awofo no nye dj mma wcmma hcn mba no nnka Efutu no pii wc ber a wcwc fie. Siantsir nye dj, sj cba no djm a cma hcn akyerjkyerjfo no hcn edwuma no yj dzen ma hcn mbom wcntaa nye hcn nka Mfantse no ama hcn ano akokwar ho. Djm sjso ntsi ama cnnye ne mba no nnka Efutu kasa no. Cnam dj bea a ne mba no kc skuul no,

Efutufo mbofra no bi wc hc ntsi, ama wosua no nkakrankakra fi mbofra no a wcdze kasa no dzi dwuma no hcnhc. Iyi ho nsunsuando a oehu nye dj, ne mba no nyinara tse Efutu kasa no naaso ne nkae no dze wonntum.

Asjm kor yi ara mu no, ckasafo kor so a nna no so ne haw no ne farebae no nye dza cwc sor hc no dzi nsj no so kyerjj mu dj cno so gyaa kasa no ber a nna osuar no a ckc skuul no. Cno nye dj aber biara a kyerjkyerjnyi bi bjtse dj cnye n’anyjnkofo reka Efutu kasa no, nna wcse wcreyaw hcn akyerjkyerjfo no na cnam cno ho atsetsee ntsi na ogyaa kasa no ka a besi ndj no, cmmfa nndzi dwuma

72

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

bio no. Csanee so kyerjj mu dj nna mber biara a akyerjkyerjfo no bjtse dj wcreka no, hcn mu binom dze yaw hcn dj kasa a onndu beebiara so na wcdze yj dede no na cno na cyjj no abagura kjse mpo ma ogyaa kasa no ka.

Ckasafo kor so sii dza akasafo binom edzi kan dze ato gua no do dua dj nsjm a ctsetse djm yi yj nokwar ankasa osiandj ne ba kakraba a cwc ahyjse skuul (cwc mboframba mu) no so n’akyerjkyerjfo kaa bi kyerjj no. Cse wckaa kyerjj no dj cnye ne ba no nnka Mfantse wc fie na mma cnnye no nnka Efutu no a hcn siantsir ara nye dj sj mbofra no ka anaa tse Efutu kasa no pii a, crommboa hcn wc hcn akyerjkyerjfo na esuafofo no nyinara wc hcn adzekyerj na adzesua mu. Iyi do no, cwofo yi daa no edzi dj djm asjm yi haw no papaapa osiandj mbofra no nye kasa no ne daakye na sj ahyjse yi na sj akyerjkyerjfo bobu mbofra no hcn abaw mu wc kasa no ho a, nna cno kasa no ne daakye bjyj djn.

Nwomasua mu no, sj yeyi akyerjkyerjfo no hcn dwuma a wodzi no wc kasa nsesae mu no to nkyjn a, kwan kor so a odzi kasa nya na cma kasa nsesa ba nye dj obi botu kwan akjtsena bea fofor cnam adzesua anaa nwomasua ntsi.

Nhwehwjmufo yi sanee hyiaa obi wc ne nkitahodzi no mu na dza ckasafo no daa no edzi wc nkitahodzi no mu nye dj cyj Simpanyi a ne kurom kasa yj Efutu kasa.

Nnyj adze a cka kasa no gyedj nda nkorkor bi na cno mpo no sj cba no dj creka dza, cdza Mfantse forafora mu naaso Efutu kasa no n’akyerjw no dze cbc no ho mbcdzen ara yie. Ne siantsir a cdze maa me nye dza cda edzi wc ase ha yi:

Mifi Simpa ha yj Efutunyi dze naaso nna bea a metse wc Simpa ha no nna cnnyj bea a wcka Efutu kasa no. Hcn a nna menye hcn tse no so nna wcyj akrakyefo a wcnnka Efutu no ntsi camma

73

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

menntum annka Efutu kasa no wc hc. Bio, m’abrabc ne fa kjse noara no, metsenaa Mfantsefo mu dodow noara fi me mbofra mber mu dze besii ber a medze baa ahomgye mu wc m’edwumayj anaa m’adzekyerj nyinara ekyir. Bio, mo skuul abrabc nyinara yjj Mfantsefo mu nkotoo. Cno nye dj skuul ahorow (ahyjse kesi esuapcn mu) a mokcree no nyinara no mokcr no wc Mfantsefo nkurow ahorow no do ntsi amma manntsena Efutufo mu papa biara. Nkurow ahorow a mokcr skuul wc do no mu bi na mbea ahorow a metsenae no bi nye Abura Dunkwaw, Oguaa na dza ckeka ho na cno na ama aba no djm no.

(Banyin: mfa 86 - Simpa)

Adwenkyerj ahorow nyinara mu no, dza muhu no nye dj, skuulkc na nwomasua yj dza odu beebi a cdze chaw kjse ba kasa ahorow do ne tsitsir nye kasa nkakramba a wcwc wiadze ha a ne tsitsir nye cman Ghana ha. Kasa a mpjn pii no wonya nhyjdo wc kasa afofor nsamu no yj dza Efutu kasa no mmpa hcn ntamu.

Efutu kasa yj kasa a oridzi nya anaa crebrj wc kasahorow akjse nsamu. Esuafo no hcn dodownoara a wcyj Efutufo no hcn mu dodownoara yi hcn kasa no akwa wc ber a wcdze hcn ho ahyj nwomasua mu ne tsitsir nye ber a hcn edu skuul akjse mu tse dj esuapcn ahorow no mu. Dza muhu nye dj, mpjn pii no cyj a djm nkorcfo yi fjr dj wcbjka kasa a onndu ekyir na wcnnsan so nnkyerjw. Iyi taa si wc ber a hcn mfjfo si hcn atwetwe wc kasa no ho. Bi so wc hc a, wofii hcn afiefie dj wcrehyj skuulkc ase no, wcnntaa nnkc fie. Sj wckc fie mpo a, awofo no na hcn anyjnkofo no nnye hcn nnka kasa no ntsi sj cba no djm a, nkakrankakra no nna kasa no repa efi hcn adwen mu, hcn anomu nna hcn abrabc mu. Afei so, sj onya ba no djm a, nna hcn a wcbjka kasa no so wcnnka no yie

74

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

osiandj djm adze no ntsi hcn ano nntum nkokwar kasa no ho bio. Bio, nsesa so tum ba kasa no mu a nna afei no wcdze afjm kasa bi na wcdze dzi dwuma wc kasa a cyj Efutu kasa no mu. Binom so wc hc a, hcn werj fir kasa no koraa.

Dj mbrj akasafo a wckasaa faa iyi ho no daa no edzi wc mpjnsampjnsam yi mu no, akyerjkyerjfo dodow noara bu mbofra dodow noara hcn kasa abonfiaa bu mbofra no hcn abaw ma wogyaa hcn kasa mu. Megyedzi dj cyj a hcn werj fir dj ansaana biribi botum etu mpon na edzi mu no nnyj prjkopjr mbom nkakrankakra. Sj nkyj wcrehyj mbofra no nkuran ma hcn aka hcn kasa nwawanonwaano a wcnnka no skuul mpo na mbom fie a, nkyj wobotum aboa ma kasa no etum enya daakye papa bi a orinnhihim. Cyj na sj wcnntse dza mbofra no reka no ase a, dza wcdze hcn adwen bu ara nye dj bi a nna mbofra no reyeyaw hcn a ebetsie mu no mpo nna nnyj djm na ctse.

Bio, sj nkyj hcn mpo na worusua kasa no dj bia hcn aba hc no ntsi na afei so dj wobotum dze akyerj mbofra no adze ma hcn etum atse ase cnam dj wcyj mbofra ntsi mpo a nkyj obeye. Akyerjkyerjfo a cnam hcn do ma mbofra yi egyaa hcn kasa no ntsi no yj dza mbofra yi faa afotu a akyerjkyerjfo yi dze maa hcn no.

Ndj mber yi so ndzeyjj a ctse djm yi da ho ara rokc do wc skuul ahorow bi mu.

Dza cyj a cyj awerjhow nye dj nnyj esuafo a hcn enyi efir mpo na wcka kyerj hcn mbom mbofra no a maana hcn ahyj skuul ase no na cyj a wcyj hcn djm.

Seisiara mpo dze hcn mu binom atra esuafo a wcyj mbofra no do ekodu awofo do rekakyerj hcn dj wcma hcn mba no nka Mfantse kasa no wc fie na ama hcn akyerjkyerjfo na mbofra no hcn ntamu nkitahiodzi no edzi mu. Iyi nnyj adze a ctc ka wc mbea ahorow pii (hcn a wosua hcn ankasa hcn kasa no) djm ntsi otwar

75

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

dj awofo na kurow no mu mpanyimfo nya asjm bi ka kyerj akyerjkyerjfo a

wctse djm no nyinara osiandj cyj adze a crehaw kasahorow pii a ne tsitsir nye

Efutu kasa na kasa nkakramba nkaa no.

Sj yjannhwj djm ndzeyjj ahorow yi yie na ctoa do a, nna ckyerj dj kasa ne

nyewee ara na cnam kwan do reba no. Nkyerjmu ahorow a akasafo yi dze too gua

no nyinara da no edzi pefee dj akyerjkyerjfo so ka siantsir ahorow anaa

nyimpakuw ahorow a wcdze kasa nsesae ba no no ho.

Nkyerjmu ahorow a cda edzi wc sor ha yi fa nwomasua ne dwuma a odzi wc kasa

nsesae mu no so yj adze a cdaa edzi wc nhwehwjmu ahorow a nhwehwjmufo

binom tse dj Romaine (1995), Grimes (2002), Agyekum (2010), Maricar (2014)

na afofor bi a wcka ho. Wckyerjj mu dj nhyehyjj ahorow a cfa kasa a wcdze dzi

dwuma wc nwomasua mu no yj adze a cboa ma kasa nsesa ba mapa.

4.1.3 Beebi a Nyimpa no wc

Dj mbrj mpanyin bu bj bi dj asjm mmbae a wommbu bj no, djmara so na

kasawuranom no daa no edzi dj dza ctse wc hcn afamu ara nye no osiandj mbrj

wcwc na tsebea a wcwc mu no na wcdze kasa a cfata dj wcdzedzi dwuma no dzi

dwuma. Mpjn pii no, tsebea, bea anaa nyimpa kor a obi nye no ridzi nkitaho no

no hia wc kasa a wcdze bedzi nkitaho anaa dwuma no wc ber a woridzi nkitaho

no mu no. Mber pii noara so ma yehu nye dj, nyia odzi kan bisa asjm no mbom

odzi kan fa kasa pctsee bi dze hyj nkcmbctwetwe no ase na nyia a wcnye no

rekasa no so atoa do wc kasa pctsee bi mu gyedj bia nyimpa a cregye asjm no do

no nntse kasa no ase. Mfatoho nye dj bia nyia a wcrekasa kyerj no no dze kasa

76

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no a wcdze dzii kan biasa no asjm noara dze beyi ano anaa so dj cbjsesa no akjfa kasa fofor na ne nyinara gyina nyimpakuw no do wc hcn tum a wcwc wc kasa pctsee bi do.

Tsebea a ctse djm yi ho hia papaapa wc nkcmbcdzi na nkitahodzi mu ara yie.

Adzekyerj mu mpo no, sj erekyerj adze na sj enndzi kan annhwj hcn a erebjkyerj hcn adze no hcn nyimdzee dadaw a wcwc ana ahyj ase akyerj hcn adze a, obodu beebi no sj annhwj no yie a, ibohu no nna ayj edwuma hun anaa ayj edwuma egu kwa. Djmara so na kasa na nkcmbcdzi mu no so, sj annhwj nyia a enye no ridzi nkitaho no na ammfa kasa a no so tse ase na annye no annkasa wc mu a, obodu beebi no, ibohu dj asjm a ekaa kyerj nyimpa no nyinara no, kor mpo nnye hc a, ckaa n’adwen anaa ne tsir mu. Ibohu no na akasa egu kwa a mfaso biara ammba ho.

Iyi ho na ber a nna nhwehwjmu no rokc do no, ckasafo kor daa no edzi wc nkcmbctwetwe a ckcr do no mu dj:

Sj meyi mo kurom kasa a cyj Efutu no to nkyjn a, metse kasa afofor ahorow bjyj ebiasa ka ho. Kasa ahorow a metse ka Efutu kasa Efutu no nye Frjnkye, Mfantse na Borcfo kasa. Kasa ebiasa no nyinara no, mowc no mu biara ho nyimdzee na mowc mber biara so a medze dzi dwuma. Mo kurom kasa akjyj Efutu na cno na wcdze twaa no mfuruma no ntsi, mpjn dodow noara no kasa a metaa ka dze dzi dwuma ara nye Efutu kasa no. Sj mebjka kasa biara a cnnyj Efutu a, nna ckyerj dj noho aba hia dj medan maano fi me kasa no ho ka kasa fofor a nyimpa a mprempren no menye no ridzi nkitaho no botum atse ase.

(Banyin: mfa 54 – Ateitu)

77

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Csan so kyerj mu dj cnam dj bea a ctse no yj aforaforadcm na noara so atsena mbea ahorow pii mu no ntsi, cmaa osuaa kasahorow kaa ne dze no ho na ama sj okodu beebi a ne nkitahodzi ho annyj dzen amma cno nye afofor bi a cnye hcn behyia edzi nkitaho.

Ckasafo kor so a nna ne siantsir fa iyi ho no daa no edzi dj cyj Efutunyi mapa na wcwoo no too Efutuman a cyj Simpaman yi mu. Cwc mu dj cyj Efutunyi na wcwoo no wc Simpa dze naaso cno no Mfantse kasa no na ctaa ka na siantsir a cdze too gua nye iyi:

Cwc mu dj meyj Efutunyi mapa naaso Mfantse kasa no na medze dzi dwuma mber biara gyedj dakor dakor bi pj na medze Efutu no dzi dwuma osiandj nyimpadodow a menye hcn dzi nkitaho no mu dodow noara yj Mfantsefo. Dj mbrj cbjyj a nkitahodzi no bedzi mu na hjn nyinara yjatse dza yjreka no ase na hjn enyi agye nkitahodzi noho no ntsi, medze Mfantse kasa no na medze dzi dwuma mber dodownoara.

(Basia: mfe 30 - Gyahadze)

Ckcr do daa no edzi dj mber nkornkor bi wc hc a cka Efutu kasa no na djm mber no nye mber a ohu dj cwc dj asjm a creka no otwar dj cdze suma nkorcfo a wcwc hc no. Cno nye dj sj ohyia obi a onyim dj ctse Efutu na sj cpjdj cnye no ka asjm a obi a ogyina nkyjn no renntse ase a, nna cka Efutu no na sj nnyj djm dza nna cno cnnka kasa no.

Ckasafo a ctc do bio so dze n’anodzisjm dze too nhwehwjmufo no enyim na asjm a cdaa no edzi no na cda edzi wc ase ha yi:

78

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Emi dze meyj Efutunyi a Efutu no yj me kasa ankasa. Efutukasa no a cyj mo kurom kasa no dze menngya no ekyir na sj mebegya no ekyir dza nna cno dze medu bea a Mfantsefo ehyia mu wc hc anaaso sj nyimpa a menye no behyia no dj menye no rekasa no nntse Efutu kasa no a na menye no ka Mfantse kasa no.

(Banyin: mfe 49 - Woarabjba)

Iyi ara do no, me sanee hyiaa nkorcfo bi (nkcmbctwetwefo fi mbea ahorow no nyinara mu) so a wcdaa no edzi dj hcn no, wctse na wcka kasa fofor ka dza wonyim no ho a cyj hcn kurom kasa Efutu noho. Wcka ne nyinara forafora na ne nyinara gyina nyimpa a wcnye no bedzi nkitaho no no do. Sj wcka dj ogyina nyimpakor a wcnye no ridzi nkitaho no do a na wckyerj mu dj mpjn pii no wcnye hcn a wcnnyj Efutufo na wcnntse kasa no so dzi ehyia a onnyi dj cba no dj wcnnyj Efutufo no ntsi wcnnye hcn nnya nkitahodzi anaa nkcmbctwetwe biara. Bio so, hcn a woetwa hcn ho ehyia no hcn mu dodow noara nnyj nkorcfo a wcyj Efutu ntsi cba no djm a otwar dj wonya kasa kor a sj cba no dj wcreka a, obiara bjtse ne nyjnko ase ka noara no kurow mu kasa no ho. Ne djm sjso ntsi, hcn enya kasa fofor aka hcn kurom kasa no ho na cno so abjka hcn kasahorow no ho.

Akasafo yi kcr do kyerjj mu bio dj, sj wcwc fie na wcnye hcn ebusuafo ridzi nkitaho a wcdze hcn kurow mu kasa a cyj Efutu no na wcdze dzi nkitaho.

N’anyjnkofo mu no so hcn a wctse Efutu no, wcnye hcn ka ma cyj fjw na sj wcnnyj bi a nna wcdze kasa a hcn nyinara tse ase no na wcdze dzi dwuma ma ntseasee ba. Sj cba no dj wckc guamu so a, nyimpa a cnye no rekedzi gua no na cma ohu kasa a cbjka no djm aber no (sj nyimpa no yj Simpanyi a, cnye no bjka

79

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Efutu kasa no na sj cnnyj bi so a na cnye no aka Mfantse no). Iyinom nyinara ne sin ara nye sj bea anaa nyimpakor a ckasafo no nye no rekasa no na cma ckasafo no hu kasa pctsee a cnye nyia cnye no rekasa no bjka dj cyj Efutu kasa, Mfantse kasa anaa kasa fofor bi.

Ckasafo kor so kasaa faa iyi ho na n’asjm nye dj cyj Efutunyi mapa naaso nnyj mber nyinara na cka Efutu kasa no. Ne nkyerjmu a cdze maa me nye dj:

Mfantse kasa no dze meka ankasa osiandj mpjn dodow noara no, nyimpa a menye no bedzi nkitaho no na ckyerj dj ana mebjka Efutu anaa Mfantse, cno nye dj midzi kan hu kasa a nyimpakor no tse ana metum egyina do afa kasa a mebjka ma ntseasee aba hjn ntamu.

(Basia: mfe 31 - Nsuekyir)

Ne nkyerjkyerjmu a cdze maa no ne sin ara nye dj, dj cbjka Mfantse , dj cbjka

Efutu o, ne nyinara gyina nyimpa a cnye no rekasa no do na cno na obohu kasa kor a cnye nyimpa no bjka osiandj orunntum nnye obi a cnntse Efutu nnka Efutu kasa no

Dj mbrj yedzi kan ehu anaa edzi kan ada edzi wc sor hc no, cma yehu dj tsebea, ber anaa bea a nyimpa bi hu noho wc mu no na ckyerj kasa kor a nyimpa no botum dze edzi dwuma. Dj mbrj nkitahodzi no bedzi mu anaa cbjyj papa no, otwar dj nyia a crekasa no na nyia a oretsie asjm no nya kasa kor a sj hcn beenu no nyinara reka a, wobotum atse ase yie ma ntsease mapa ada edzi wc hcn ntamu.

Djm ntsi, dj obi bjka Efutu anaa Mfantse no gyina nyimpakor no anaa sianstsir ntsi a cpj dj cdze kasa pctsee bi dzi dwuma.

80

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Djm siantsir yi yj dza chyj nhwehwjmu ahorow a akc do ma hcn nsunsuando na

da edzi wc dwumadzi yi mu ma osiandj dwumadzi ahorow a nhwehwjmu yi

apjnsampjnsam wc cfa ebien yi mu no annhyja ara ammpa iyi ho tam.

4.1.4 Awofo Ntsetsee

Awofo anaa abaatan wc dwumadzison ne ndzii wc mbofra ntsetsee mu a kasa a

mbofra no botum aka na wcdze edzi dwuma wc hcn daadaa asetsena mu ka ho na

cyj adze a ohia mapa. Nyimpa daadaa asetsena mu no, nyimpa du mpjmpjndo bi

a, cpaa noho hyj abrabc ase na cba no djm a, nna edu mber bi dj hcn so boa

adasamba hcn nyinii. Cno nye dj sj odu cbra ne mpcmpcndo bi a, na otwar dj

otum tsew noho na cpaa obi abanyan anaa obi paa no abanyan na nyimpa nam iyi

do dze mbofra ba wiadze ma cnam kor anaa ebien do ma adaasa hcn dodow nyin

anaa adasa tum dccso. Ber a nyimpa dze abofra aba wiadze no, cwc dj cboa ma

abofra no nya kasa a ne tsitsir no obotum ada abofra no nsew (ne kurow a ofi mu)

na cnye n’awofo na afofor edzi nkitaho. Djm kasa yi tc dj cyj abofra no ne kasa

a odzi kan a emi no mjfrj no kasakanee a Borcfo mu no wcfrj no ‘L1’. Kasa yi tc

dj cyj awofo no hcn kasa naaso obodu beebi no na awofo no dze kasa fofor na

wcdze rekyerj hcn mba no a hcn egya hcn ankasa hcn kasa ekyir. Sj cba no djm

a, nna abofra no akjyew wc begua mu.

Cno do no na mpanyimfo gyina do bu bj bi dj “sj wo werj fir wo kurom chen ne

aban a, eyew wc guabc ase”. Cnam dj kasa akjyj amambra na amambra a kasa

ka ho no no tum da obi edzi fa beebi a ofi no ho no ntsi, otwar dj obi tum ka ne

kasa yie ma odu beebi a, ne kasa no etum ada no edzi afa beebi pctsee bi a ofi ho

81

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

ama sj biribi nye a, oetum enya mboa a cfata na mpo ama ne nkitahodzi edzi mu na eyi na ekehia dj awofo hwj iyi ho na wckyerj hcn mba hcn kurom kasa.

Asjdze na asodzi a ctse djm a cda awofo do no na awofo no hcn mu dodow noara eyi no tokyen ma wcdze amambra na amandze enyim tutuw daadze. Otwar dj abofra no tum da biribi edzi a ckyerj dj ampa cka nyimpakuw bi ho na sj kasa noara mpo onntum nnka a, nna adze bjn na obotum dze ada noho edzi? Iyi abjyj dadwen a otwar dj kasawuranom nyinara hwj no yie na wotum dzi ho dwuma na iyi ara so yj kwan a obotum aboa kasa ntsimii.

Dza medze n’enyiwa too famu hunii nye dj ndjmber yi bea a yedu wc wiadze yi mu no, crehwehwj ayj biribi dj sj eyj cwofo na enye wo ba ka wo kurom kasa

(kasa nkakramba a cnngyee dzin a Efutu ka ho) a, nna wcreyj ebu wo tsetsekwaanyi anaa furatamnyi a cmmfa ho bea a akc skuul ekodu. Mber pii noara no, dza awofo binom nye hcn mba ka nye Borcfo kasa a cyj obi ne kasa na hcn egya hcn ara hcn dze no ato hc a nkyj cwc dj wcma hcn kasa no som hcn bo.

Binom so hyj hcn mba no tsipea ma wcka Borcfo kasa no mpo, sj wcrennye hcn nnka Borcfo kasa no a. Adwen a mpjn pii no wcdze yj djm nye dj wobu no dj gyama sj abofra no ka Borcfo kasa no waawaa a nna ckyerj dj abofra no aben ara ma na sj abofra no kc do ka na csan kyerjw kasa a cyj ne kasa no a, abofra no bcbcn wc skuul. Cyj a nna awerjfir aba hcn afa dj mber pii no nyimpa biara a ne tsitsir yj mbofra no gyina dza wonyim no do dze sua dza wonnyim.

Djm su no da edzi wc Efutu kasa so ho mapa. Cyj a, awofo noara binom mpo bu kasa no enyimtsia wc kwan kor anaa ebien bi do. Cyj a kasa a dodow noara ka na agye dzin no na wchyj hcn ho nkurun sua na wcka na wcsan so dze kyerj hcn

82

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

mba dj mbrj cbjyj a wobotum aka cdodow no ho. Iyi na etum akc do ma abaatan anaa awofo binom mpo nnyim hcn kasa a cyj Efutu kasa ka no. Cwofo bi a cyj

Efutunyi bi mpo wc hc a, cnoara ankasa mpo botum ebuei n’ano aka akyerj wo dj ne ba no nntse Efutu kasa no ntsi otwar dj edan w’ano. Siantsir ahorow a awofo bi dze yj djm no dze, gyedj yehu hcn bisa hcn ma wckyerjkyerj hjn mu.

Ber a nna nhwehwjmu no rokc do no, mekehyia skuulfo mbofra baanan wc

Simpa ma wcdaa no edzi kyerjj me dj hcn awofo nyinara yj Simpafo yj Efutufo naaso wonnyim kasa no ka. Hcn siantsir ara nye dj: hcn awofo no ammfa kasa biara anntsetse hcn ka Mfantse ho. Wckyerj mu dj Mfantse kasa noara na awofo no nye hcn ka wc fie na cno so ntsi na ama hcn ano akokwar Mfantse kasa no ho no.

Nkorcfo beenu bi so a mesanee kehyiaa hcn wc iyi ho wc Ateitu no so dze too gua dj wonntum nnka hcn kasa a cyj Efutu no a cyj hcn kurom kasa a wobotum dze ada hcn ho edzi no. Djm ntsi sj odu beebi a nkyj wobotum atse kasa no ase na hcn so etum aka bi no wonntum ntsi sj cba no dj nkyj wobotum enya mboa bi a, wonntum nnya. Dj meyj nhwehwjmufo no, mebisaa hcn siantsir a aba no djm ma wcdaa no edzi dj hcn awofo annye hcn annka mber a nna wosuar no na wcannkyerj hcn so. Iyi amma hcn ennsua kasa no na nnyj adze a wcka kasa no so osiandj worunntum. Wcdaa no edzi bio dj iyi abjyj chaw kjse dze ama hcn na odu beebi mpo a, wcfjr dj wcka dj wcyj Efutufo osiandj dj dza cda hcn edzi dj wcyj Efutufo noara ankasa no ayew wc hcn abrabc mu.

Awofo ntsetsee nsunsuandobcn do no, kwan kor so a ama nkorcfo ka dj Efutu kasa no ne nkae no akc famu no nye dj kasa ewuranom no hcn mu bi wc hc a, hcn

83

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

ano nnkokwar kasa noho yie ntsi cyj dzen ma hcn dj wcbjka kasa no. Nyimpa kor so a menye no dzii nkitaho fa iyi ho no daa no edzi wc nkitahodzi no mu dj cnnka kasa no osiandj nnyj adze a otum ka kasa no yie. Ne siantsir a cdze maa nhwehwjmufo no nye dj:

M’awofo ammfa kasa no annhyj me ase na nnyj adze so a mutumii suaa wc afofor hc. Iyi ma kasa no ankasa dze munntum nnka naaso sj mihyia obi na nyimpa no dze Efutu kasa no bisa me asjm a, kakra a minyim no, motum ka na sj menntum nso a na maaka me Mfantse no djm ara na medze afa me beebi kc osiandj dj mebjtse dza nyimpa no reka no dze, cno mobotum na mbom ne nkae no na cyj dzen ma me.

(Basia: mfe 16 - Woarabjba)

Iyi ara ho no no, nyimpa kor so daa no edzi dj cnoara ankasa dze kasa no onnyim ka na nkyerjmu a cdze too gua nye dj:

Musuar no ara na wcdze me kjtsenaa obi nkyjn wc Nkran. Hcn a m’awofo nye me kjmaa hcn no so no, nnyj adze a wcyj Efutufo mbom Mfantsefo a, djm ntsi Mfantse ara na nna wcka no wc fie hc. Iyi maa musuaa Mfantse no na nna cno nko na nna medze nam ntsi sj miyi Mfantse no to nkyjn a, menntse kasa fofor biara a mara mo kurom kasa no a cyj Efutu no ka ho.

(Basia: mfe 21 - Nsuekyir)

Ckasafo kor so daa no edzi dj no so kjtsenaa obi nkyjn wc Abigyan na no so ne haw a cfaa mu no nye dza cwc sor ha yi yj pjr. Dza csanee kae kaa ho nye dj cno dze, crokc no nna ctse Efutu kasa no kakara naaso cnam dj kasa yj adze bi a sj ofi mber to mber ammfa enndzi dwuma a, wo werj tum fi no ntsi, okoduu beebi a,

84

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

ne werj fir kasa no koraa. Sj ndj enye no reka mpo a, cnntse no mu dodow noara na mpo oetum aka bi gyedj nkornkor bi pj a obi a cnnyj Efutunyi mpo botum aka no na otum ka bi tse tsew n’enyim kakra.

Cnam dj kasa yj egyapadze a csom bo mapa ma nyimpa ne tsitsir nye mbofra no ntsi, ckasafo kor so daa ne ayawdzi edzi dj cyj a awofo no nnye mbofra no nnka kasa no na hcn edua do akyerj hcn kasa no mpo. Cmaa ctoo me dj:

Dwumason a cda awofo na kasa ne mpanyimfo do dj wckyerj

mbofra na nkyirmba kasa no na wcnnyj no ntsi ama cdze chaw

kjse noara na cdze abrj nkyirmba tsitsir nye mbofra a wcwchc

sesei a hcn enyi rifir anaa hcn enyi creba sor yi. Sj djm chaw yi

a yehu no ntsjm dj yjyj kasawuranom na nhwehwjmufo yi no

sj yebotum ascw ano ma no do etwa dza, nna cno cwc dj wcnye

mbofra no ka ama sj wodu beebi a hcn annyew.

(Banyin: mfe 58 – New Winneba)

Bio, sj woyi yew a wobotum ayew no to nkyjn a, mboa biara a otwar dj hcn nsa ka dj wcyj Efutufo no hcn nsa botum aka ma cnnkjpar hcn da. Mpjn pii no, dza muhu nye dj, dj obi tum kc nschwj bi mu a nkyj Nyankopcn ayj no adom dj obenya ne boafo wcagye no. Cnam dj kasa a cwc dj nyia a cakc nschwj mu na ne boafo no botum dzi edzi nkitaho dze ascw djm chaw no ano no yj dza nkyj cwc dj nkorcfo ebien yi pj tse. Cnam dj nyia wcrema no mboa no nntse djm kasa no ntsi, sj Nyame ammba mu a, djm mboa no par no ma cda ho ara tsena chaw anaa mbusu no mu.

85

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Dza ada edzi wc sor ha yi nyinara da no edzi pefee dj asjdze a nkyj otwar dj

awofo no yj no ammba do ma ndj hcn mba no na wcrebrj gye ho asotwe ma bi

mpo aka kasa no ne yieyj.

Dj mbrj Grimes (2002) daa no edzi wc ne dwumadzi mu dj awofo hyj hcn mba

dj wonsua kasa a awofo na nyimpa dodow noara hu no dj djm kasa fofor no dzi

mu wc enyimnyan kyjn mbofra no hcn dze a wcka no dadaw no na cda noho edzi

wc ha so yi. Nhwehwjmu yi hyj nyimdzefo yi ne dwumadzi yi ma osiandj

siantsir anaa chaw a cdze too gua no ada edzi wc ha so.

4.1.5 Kasafofor Nhy[do

Kasahorow dodow noara na cwc Cman Ghana mu na nnyj ne nyinara na

wckyerjw dze naaso ne nyinara no wc akasafo a wcka kasa no dze kyerj dj kasa

bi tse djm wc wiadze anaa cman yi mu. Sj mprj ekc nkurow akjse na akjse

kakra mu a, dza cda edzi nye dj kasahorow pii edzi afora a mber biara no ebjtse

dj nyimpa osimesi yi reka kasa kor anaa ebien pctsee bi. Nkurow ahorow a djm

su anaa tsebea yi da edzi wc mu no dccso ara yie naaso dza cbjn me yi na mereka

ho asjm. Nkurow a ctsetse djm yi bi nye Swedru, Oguaa, Mankjssim, Nkran na

nkurow ahorow bi so a Simpaman dzi mu akotsen bi. Sj mprj obi tu n’anan si

Simpa kurowdua yi mu dj crebjhwehwj kasahorow a cda edzi wc Simpa

kurowdua yi mu a, nkyj obohu dj nnyj adze kakaraba. Iyinom nyinra ne farebae

gyina ahcho a wchyj kurow no mu. Nyimpa dodow noara na wctse na wcwc

Simpaman no mu a wommfi hc naaso hcn abc hcn asese na hcn ebusua wc hc a

pii noara so no wcbaa no edwumayj.

86

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Sj obi ba Simpa a, kasa ahorow a cda edzi wc hc no ne tsitsir nye Mfantse nna kasahorow bi tse dj Twi, Ayigbe anaa Awona, Nkran kasa, Pepe kasahorow no nyinara na afei Efutu noara so ankasa. Djm nyimpahorow a wcma djm kasa ahorow no da edzi no ne tsitsir yj Esuapcn no mu esuafo na akyerjkyerjfo.

Binom so yj hcn a wcbaa hc bjyjj edwuma tsitsir nye aban edwumayjfo na cnam djm no so ntsi sj dodow noara reba a, wcdze hcn ebusuafo na adze nyinara ka hcnho ma wcbjtsena hc bc hcn bra. Iyinom da nkyjn a, binom so fi mbeambea ba no apoyj, binom bosua nsaano ndwuma, binom so ba no guadzi na afei awar.

Cnam dj obiara a cbjba abcbc n’asese wchc no dze ne kasa nam na a wonnsua

Efutu no mpo a siantsir no dze, hcn na wonyim. Cnam dj ahcho pj dj wcda hcn kasa no edzi no ntsi, obiara bc ne mbcdzen wc noara no kwan do ka kasa no ma afofor a wcwc hc no tse dj kasa bi a ctse djm so wc hc.

Cnam dj kasa a dodow noara ka no wc tum na chyj nkakramba do no ntsi, djm kasa no taa tc dj cdze kasa nsesae ba nkurow bi mu. Sj yjhwj Simpaman mu a, kasa a ndj odzi akotsen papaapa nye Mfantse kasa no na eyi enya nsuansuando mapa wc Efutufo na hcn kasa no do. Cno so na aboa ma kasa nsesae aba wc

Simpaman no mu no.

Dj kasa bi botum etu mpon anaa orunntu mpon no gyina tsitsir hcn a wcreka kasa no hcn dodow na hcn su a wcda no edzi fa kasa no ho. Sj nyimpa dodow a wcka kasa no dccso a otum boa ma kasa no mpontu no kc enyim ara yie ma afofor so tse kasa no. Su ahorow a akasafo no da no edzi fa kasa no ho no kyerj afofor no so no, sj cyj dza chyj nkuran a, nna ckyerj dj kasa no ne mpontu no nnyj yaw.

Sj su a wcda no fa kasa noho no yj dza chyj nkuran a, cno dze wc kwan bi do no

87

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

afofor so bjtse kasa no na hcn esua ama hcn so etum dze edzi dwuma. Simpaman yj Efutu kasa n’egyapadze dze naaso sj obi ba Simpaman yi mu a, ohu no dj gyama Efutu no mpo dze ne ewuranom egyae mu koraa a wcmmpaa do anaa wcmmboa hcn ho mpo nnka. Seiseiara no, Efutu kasa no ne gyinabew wc Simpa kurow yi mu no akjyj birirbi a cwc hc.

Ber a nhwehwjmufo no reyj nhwehwjmu afa dza ama kasa nsesae ama noho do wc Simpaman anaa Efutufo ntamu mu no, adwenkyerjfo anaa nyimpa a nhwehwjmufo no nye hcn dzii ehyia no hcn mu binom daa hcn adwen edzi na hcn adwenkyerj no da edzi wc ase ha.

Ckasafo a odzii kan kasaa faa iyi ho no daa no edzi dj mbrj cwc ase ha yi

Emi maraankasa no meyj Simpanyi mapa naaso sj mebjka Efutu no a, nna ckyerj dj maakc me ebusuafie ana, sj monnkcr hc dza, cno Mfantse no tsitsir na medze dzi dwuma nna dakor dakor bi medze Borcfo kakra afora me kasa no mu. Siantsir a medze djm kasahorow yi dzi dwuma nye dj, seisiara no, Simpaman yi mu abjyj aforaforadcm ma ne djm ntsi no cwc dj itum nya kasa kor bi a sj eka a dodow noara bjtse wo ase.

(Banyin: mfe 32 - Nsuekyir)

Csanee so daa no edzi dj ndj mber yi tsitsir wc Simpaman no mu no, sj ebjtse dj obi reka Efutu kasa no ntoantoa do anaa reka kasa no edu mpcmpcndo bi a gyedj eyj dj eresan Efutufo no a wogu mpoano hc no hcn mu ana atse dj nkorcfo reka kasa no, sj annyj djm dza, nna ma dodow noara ka no wc kurow no mu no yj

Mfantse.

88

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Ckasafo kor so a menye no hyiaa wc Simpa daa n’adwen edzi a cfa djm siantsir yi ho na no so ne nkyerjmu no nye dj:

Meyj Efutunyi naaso cnam dj kurow no mu nkorcfo akjyj aforaforadcm na moso maakjyj edwumayjnyi na mebuei mo sotcc no, otwar dj menya kasa kor a obiara a cbjba m’edwuma mu no bjtse ase ntsi sj mowc beebiara mpo na sj medze Efutu no bedzi dwuma a, mutum yj no djm mbom cno sj meba edwuma mu nkotsee dza, medze Mfantse na medze dzi dwuma gyedj obi ebisa me asjm wc Efutu kasa no mu.

(Banyin: mfe 58 - Simpa)

Ckyerj mu bio dj, cnam dj cwc esuafo a wcrosua edwuma wc no hc na nnyj hcn nyinara na wcyj Efutufo no ntsi, ctc dj cdze Mfantse no dzi dwuma ma hcn nyinara tum tsetse hcnho hcnho ase nkornkor ama ntseasee na koryj aba hcn ntamu.

Ckasafo kor so a menye no dzii ehyia wc Gyahadze ber a nna nhwehwjmu rock do fa dza ama kasa no ne nkaa aba famu no ho no daa no edzi wc nkcmbctwetwe a ckcr do wc hcn ntamu no dj cyj Simpanyi yj Efutunyi naaso cno no cnnka

Efutu no, mbom ne daadaa asetsena mu no kasa a cdze dzi dwuma nye Mfantse kasa osiandj ohu, ctse na cda edzi dj djm kasa no na dodow noara tse na wcka wc kurow no mu.

Ckasafo kor so n’anodzisjm a cdze too gua no nye dj:

Bea a metse wc Simpa kurow yi mu ha no ayj Mfantse kasa ne brcn. Cno nye dj brcn no a metse mu no, no mu nkorcfo no ayj Mfantsefo nko ntsi Mfantse kasa nkotsee na wcka no hc. Iyi ama

89

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Efutu kasa no ne ntsee no ayj dzen mapa wc brcn no mu ma ama Mfantse kasa nko na wcka no wc hc ma mo so me ka bi. Ne sin ara nye dj meka Mfantse kasa no osiandj cno nye kasa a dodow noara tse na wcka no wc brcn na kurow yi mu.

(Banyin: mfe 18 - Woarabjba)

Ckasafo kor so daa no edzi dj, bea a nna ctse no nna Mfantsefo nko na wctse hc na cnam dj djm bea no nnyj Efutufo mu ntsi, nntse kasa no mpo na ayj dj irobosua na aka.

Siantsir ahorow pii na nkorcfo dze ama fa siantsir ntsi a wcmmfa Efutu kasa no nndzi dwuma. Hcn mu binom kyerj dj sj wodu beebi na sj wcda hcn ho edzi dj wcyj Efutufo a, nkorcfo mmbu hcn bi osiandj cyj a wckyerj dj hcn ndzeyjj bi nnyj fa kwan a wcfado kasa no ho. Wckyerj dj cyj a wotum kasa dj sjbe obi a n’enyi mmbueii djm ntsi cnntc hcn enyiwa mu dj wcnka kasa no mpo na mbom wcmfa hcnho nsuma. Iyi do no na nna akasafo no rutu hcn enuanom Efutufo fo dj mbrj asjm no tse biara no, wcnkc do nnka kasa no na ama afofor so atse kasa no bi na hcn ndzeyjj a wcdze bjbata kasa noho no so nyj dza enyidzi wc mu ama afofor so hcn kcn adc kasa no.

Siantsir ahorow yi nyinara yj dza ada edzi wc kwan kor anaa ebien bi do wc mpjnsampjnsam mu na adwenkyerj ahorow a ada edzi wc cfa ebien no mu fa dza cdze kasa nsesae ban oho.

90

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

4.2 Akwan ahorow a y[b[fa do aboa Efutu kasa no ma etsim

Sj obi tum per hu chaw a crehaw obi na sj oenntum ennya n’ano edur ammboa

nyimpa no ma cannscw chaw n’ano a, nna ayj dj onyikor no atoto nyimpa n’ano

kwa. Mpanyin mpo bu bj bi dj sj etcn wo yarba a, na enya n’ano edur. Tsir nntsewee

yi ara dze nna yjrenngyaw kyjw soa so yj bj bi a n’asekyerj tum yj dj, dj yjyj

nhwehwjmufo, kasawuranom na kasa mpagyaa aboafo no dze, yennkotum ada anaa

atsena hc kjpem dj kasa no botum egyina n’anando bio dj mbrj csj. Sj kasa biara

benya daakye pa a, cwc mu dj nhwehwjmufo kyerj dj ogyina mbofra do naaso cyj a

na ne fa kjse no bi so fi mpanyimfo hc na hcn a wcboa kasa bi ma cnnyew na otum

gyina n’anando yie a onnhihim.

Ndzeyjj ahorow pii na ckc do bata kasa ahorow pii ho a cma kasa no ne nkaa na ne

ntsee no kc famu. Mpjn pii na cyj a Efutufo no hcn mu dodow noara mpo mmpj hcn

kasa no ka cnam ndzeyjj bi a hcn mu binom da no edzi wc bagua mu no ntsi. Djm

ndzeyjj a wcda no edzi yi yj asefem, cma nkaafo no a wcyj Efutufo no a wcnntse

djm no fjr dj wcbjda hcn ho edzi dj wcyj Efutufo. Djm ndzeyjj ahorow yi yj dza

oridzi kasa no nya ankasa. Mpjn dodow a nyimpa bi anaa kasawuranom mu binom ka

hcn kasa no na ckyerj dj ana kasa no yj dza crokc sor anaa creba famu. Sj

kasawuranom dan hcn ekyir ma hcn kasa kjfa kasa fofor yj hcn dze a, nna hcn dze a

hcn adan hcn ekyir ama no no ne daakye hihim. Ber a nyimpakuw bi anaa nkorcfo bi

reka kasa no nna kwan bi do no, wcrekyerj afofor tsitsir nye mbofra nkakramba a

mbrana worusua kasa na hcn so a hcn enyi aba sor kakra no so. Sj cba no kasa ne ka

a, nna ayj chaw kjse ama kasawurom ne tsitsir nye hcn a kasa no da hcn akoma ho a

sj wctse tsebea a kasa no wc mu sesei a, nna hcn yamu hyehye hcn. Iyi ntsi, kasa

91

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

wuranom a kasa no da hcn akoma do mapa no kyerjj hcn adwen faa kwan a wc

gyedzi dj sj nkyj wcrema kurowmafo na amamfo a wcyj Efutufo no retse a nkyj

cbcboa wc kasa no ne mpontu afamu na hcn adwenkyerj ahorow a wcdze too gua no

da edzi wc ase ha.

4.2.1 Dj Wcb[kyerj Afofor

Kasa yj egyapadze ahorow no mu kor a hjn tsetse mpanyimfo dze gyaa nkyirmba

na cno na cda edzi dj djm nyimpa yi yj Pepenyi, Akanyi, Nkranyi, Simpanyi na

hcn a wckeka ho. Cnam dj kasa yj amambra ahorow no mu kor no ntsi, yjkyerj

mu dj cyj adze a cboa nkorcfo anaa nyimpakuw bi wc hcn daadaa asetsena mu.

Nyimpa biara yj chwjdofo ma amambra na ndzeyjj ahorow a nananom

mpanyimfo dze gyaa nkyirmba na sj obi yj chwjdofopa so dze a, otwar dj cbc

dza wcdze egya no noho ban ma emmfi ne nsa mpo sj orunntum nnya bi nnka ho

a. Dj Simpafo ayj ahwjdofo ama hcn kasa no, otwar dj wotum bc kasa noho ban

ma beebiara a edu no etum etsim na annhwer bio. Mpanyimfo kyerj mu dj asjm

wc hc yi cnantsew ara yie na sj yjdze toto iyi ho a, yjbjka dj kasa yj adze a

cnantsew ara yie mekyerj dj ckc ekyir. Mobotum aka dj mber dodow noara sj

yjpj dj kasa bi tum kc ekyikyir ma ctahye mbea nyinara a, otwar dj wonya

nyimpa dodow noara ma wcka kasa no mpjn dodow noara wc hcn nkitahodzi mu.

Iyi do no, sj dodow noara bjtse kasa no nso a, gyedj wckyerjkyerj hcnho hcnho

dj nyimpa no yj Efutunyi anaa cnnyj Efutunyi no, sj osua kasa no na sj cyj yie

nkotoo dza, cno cwc dj otum sua na cka ma cyj yie.

92

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Akasafo no hcn mu bi daa hcn adwen edzi fa kwan a yebotum afa do abc Efutu kasa no noho ban na hcn adwenkyerj ahorow no na cka do yi:

Akasafo yi kyerj mu dj akwan ahorow pii wc hc wcboa tsentsen dza akyeakyea, cno nye dj wcwc akwan ahorow pii a wcfa do boa kasa a n’ahom akc famu no ma otum ma no mu do bio anaa otsintsim. Kwan kor a wobotum afa do aboa kasa no dj wcyj kasawuranomfo no, ckasafo kor kyerjj dj cwc dj hcn a wcyj mpanyimfo no a wonyim kasa no yie no kjtsenatsena mbeambea anaa banobano wc kurow no a kasa no n’ahocdzen wc famu no. Sj wckjtsena hc a, wcmfa nyj hcn enyiwa ho adze nka kasa no ma afofor ntse kasa no bi. Bio, wontum ndua djm kwan yi mfa nkyerjkyerj mbabun a wcyj Efutufo a hcn egyaa hcn kasa no ekyir dj wonnyim ka no ama hcn etum aka kasa no. Wobotum edua iyi do ma afofor a wcnnyj Efutufo a wctsetse djm mbeambea no so atse kasa no bi.

Ckasafo kor so a nhwehwjmufo yi nye no twetwee nkcmbc wc iyi do no daa no edzi dj dj mbrj yjbjyj aboa ma kasa no etum akc ekyir na afa ne tampa efura ma dodow noara atse, aka, akyerjw kasa no, cwc dj hcn a wcyj Simpafo anaa

Efutufo mapa no tum kyerjkyerj hcn anyjnkofo a wcnye hcn nam no ama sj wofi hcn nkyjn kc bea fofor anaa bea a wofi bae a, hcn so etum aka ma afofor bi so atse, na cbjnam iyi do ma afofor so etum atse kasa no bi aka. Sj iyi kc do a, cno cboaboa ma hcn a wcyj Efutufo na hcn a wcnnyj Efutufo nyinara bjatse kasa no ne nka na iyi bcboa kasa no ara yie.

Kor so kyerjj n’adwen dj, dj wcwc mbabun wc kurow no mu no a wctse na wcka kasa no, cwc dj wotum fa kwan bi do kyerj hcn anyjnkofo a wcnye hcn nantsew dabiara no a wcnntse na wcnnka Efutu kasa no. iyi bjma anyjnkofo no

93

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

so enya enyigye bi wc kasa no mu ma hcnso woetum aka kasa no bi ma aboa ma

kasa no akc enyim ma afofor so atse bi. Ckyerj mu dj sj nyjnko no anaa

nyimpakor no ka asjm no wc Mfantse kasa anaa kasa fofor mu a, nna nyia a cnye

no nam no a cyj Simpanyi anaa Efutunyi no akyerj nyimpa no mbrj wosi ka

asjm no wc Efutu kasa mu. Wcnam djm kwan yi do nkakrankakra botum aboa

ma kasa no etum etu mpon na akc ekyir yie dj mbrj cbjyj ma afofor so atse kasa

no na hcn aka bi.

No korakora wc iyi do no, ckasafo kor so daa no edzi wc nkcmbctwetwe no mu a

cno so nna n’adwenkyerj nye afofor a wcwc sor ha no saa. Ckyerjj mu dj sj

kasa no botum etu mpon na akc kan dj mbrj kasawuranom no rehwehwj ama hcn

kasa no annyew dza, cno cwc dj awofo a wcyj Efutufo a wctse na wcnnka kasa

no na afei so mpanyimfo a hcn so hcn su tse djmara no kc do ka kasa no kyerj

afofor. Iyi bjma hcn a wcyj na wcnnyj ewuranom no so atse kasa no bi ma

wcdze akc ekyir ma aboa kasa no no mpontu. Otwar dj awofo no so hu no dj cyj

hcn asjdze dj wcboa kasa no ma otum tu mpon yie.

Kwan a ada edzi wc sor ha yi dj cbcboa ma Efutu kasa no ne bambc edzi mu no

annhyj da annda edzi wc enyimdzefo a hcn nwoma da edzi wc nhwehwjmu yi

mu naaso akasafo yi dze too gua a megye dzi dj iyi so hyj nhwehwjmu no ma

osiandj no so abjyj kwan a nyimpakuw bi botum afa do aboa hcn kasa.

4.2.2 Dj Wcbckcdo aka Kasa no

Dza cboa amambra ne kjse no nye dj mpanyimfo anaa hcn a wcwc amambra no

ho nyimdzee no fa ano na ano nkitahodzi na akwan ahorow pii noara do dze ma

94

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

nananom mpanyimfo a hcn etwa mu kc no dze gyaa hcn no kyerjkyerj nkyirmba no ma hcn so hcn ehu ama annkjba no dj daakye bi no wonnkohu na wcnnkjtse ho asjm biara. Sj cba no djm so a, nna ckyerj dj amambra na amandze ahorow a wcdze gyaa nkyirmba no nyinara ayew ma mfaso biara ammba ho. Akwanhorow pii na mpanyin dua do bc amambra ho ban a bi nye anansesjm na nkyerjkyerj ne tsitsir. Kasa so yj amambra ahorow no mu kor a cda obi edzi tsitsir na csanso yj adze a cmmpa nyimpa ne daadaa asetsena mu.

Kasa ne nyinii, kasa ne ntsimii na kasa ne ntcnee nyinara gyina mpjn dodow a kasawuranom ka kasa no na nyimpa dodow a wcka kasa no. Sj mber pii na mber nyinara no, kasawuranom na afofor bi dze kasa pctsee bi dzi dwuma wc hcn daadaa asetsena mu a, cboa tcn djm kasa no. Dj kasa biara benyin no so, gyedj kasawuranom no dzi ho dwuma ara yie hwj dj hcn kasa no yj dza csom hcn ankasa bo na sj cnnsom hcn bo so a, nna ihu dj kasa no ne fapem na ne daakye no nnyj adze a obotum esi pi. Kasa ahorow pii egu anaa ruwuwu na wogu do so rugu cnam dj kasawuranom no a nkyj otwar dj wcka hcn kasa ma afofor so tse no, wcnnyj no djm, wogya hcn kasa hc kjfa kasa fofor a wobu no dj nkorcfo bu djm kasa no kyjn hcn ankasa hcn kasa no a wcdze twaa hcn mfruma no na iyi yj adze a nokwarsjm no chaw Ghana kasa ahorow no mu pii.

Dj mbrj cbjyj a kasa bi botum etsim anaa akcdo estim no, otwar dj kasa wuranom no tum dze ndzjmba bi gu akwan mu ama hcn amambra a cyj kasa no etum etsim na emmfi hcn nsa. Cno do no, wckyerj mu dj sj nyimpa bi kc do dze kasa bi anaa biribi dzi dwuma a, cboa ma adze kor no anaa kasa no ka n’anomu

95

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

ma mber na mber nyinara no etum aboa no ma cada noho edzi wc kwan kor anaa ebien do.

Biribiara so dzi dase dj sj obi bohu biribi yie anaa n’ano botum akokwar kasa anaa adzesua bi ho a, otwar dj cyj dza daadaa no otum dze dzi dwuma anaa ckc do ka. Sj cfa kasa ho na sj yjpj dj dodow noara tse kasa no na hcn so wcka bi dza, cno cwc dj kasa no n’akasafo no kc do ka no mpjn dodow biara a wobotum ama kasa no ne mpontu na ne kankc no edzi mu dj mbrj csj.

Cnam dj chaw biara wc n’ano edur no ntsi, akasafo ahorow kyerjj hcn adwen faa iyi ho fa kwan a chaw a aba Efutu kasa no do no ano botum etwa ma kasa no so etum etsim na djm adwenkyerj ahorow no na ckeka do yi:

Akasafo a nhwehwjmufo no nye hcn twetwee nkcmbc no gyinaa iyi do daa hcn adwenkyerj edzi. Nyia odzi kan wc iyi ho no daa n’adwenkyerj edzi dj, dj mbrj cbjyj a kasa no botum etu mpon na cnnkcbc adze anaa cnnkjyew no nye dj kasa no ne nwuranom no noara bckc do aka Efutu kasa. Ne nkyerjmu a cdze too gua no nye dza cda edzi wc ase ha yi:

Sj obi yj kasa no wura a, kwan na mpjn dodow a nyimpa no ka ne kasa no na ckyerj dj ana kasa no botum etu mpon anaa cbckc famu. (Basia: mfe 22 - Gyahadze)

Ckasafo no gyinaa pintsiin kyerjj dj kasawuranom no nyinara (dj wcyj mbofra anaa mpanyin) bckc do aka kasa no na cno na cbcboa ma kasa no etum etu mpon.

Ckasafo kor so a ckasaa faa iyi ho no daa no edzi dj kwan kor a cbcboa ma kasa no botum akc ekyir nye dj otwar dj obiara a cyj Efutunyi no kc do ka kasa no beebiara a cwc ama afofor so atse kasa no. Ne nkyerjmu nye iyi:

96

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Kasawuranom binom a wonnyi enyito na wcfrj hcnho Efutufo no hcn mu dodow noara no, nnyj adze a wcka kasa no mpo na cfofor bi atse dj kasa bi tse djm wchc a wcka. Dzin noara na cda hcn do dj wcyj Efutufo ara kjkj naaso hcn abrabc, hcn kasa na hcn amambra mpo nnkyerj dj wcyj bia. Nnyj dakor mpo na ebehyia hcn a ebjka dj atse dj wcreka Efutu kasa no mbom mber nyinara no sj hcn annka Mfantse a nna ckyerj dj kasa fofor a wotum ka no mu bi na wcreka.

(Banyin: mfe 56 - Gyahadze)

Ckasafo kor so kaa dj kwan a yebotum edua do ma kasa no etum etu mpon na akc enyim no nye dj “Yjbjka kasa no bea biara a yjwc”. Cdze yjj mfatoho bi dj sj obi a cyj Mfantsenyi ba wo kurow mu a, cbjyj dzen dj obegyaa ne kasa abjka djm kuromfo no hcn kasa. Djmara so na Pepenyi anaa Nkrannyi so nnkegyae ne kasa nnkjfa obi ne kasa mmfa nnyj ne dze a mmfa ho beebi a cwc naaso cnnyj dzen koraa mmfa mma Efutunyi dj obegyaa ne kasa a creka no akjfa kasa fofor abjhyj ne dze no ananmu. Sj djm yi mpo rokc do wc bea anaa kurow fofor mu mpo a nkyj cnnyj yaw naaso iyi kc do mpjn pii noara wc noara ankasa no kurow mu. Cno do no na miribisa dj cbaa no djn na ayj djm yi? Sj mbrj nkorcfo a maabobc hcn edzin wc sor ha yi nnkjyj djm dza, nna cno ebjnadze na ama

Efutufo anaa Simpafo gyaa hcn kasa to hc kjka fofor? Dj cbjma nyimpa no atse no ase anaa djn? Na hcn no wosua Efutu kasa no na wcka bi a, cnnyj anaa? Dj iyi bedzi mu anaa onnkedzi mu no ogyina mbrj Efutufo noara bohu hcn kasa no na bo a cbcsom ama hcn. Sj wotum dzi adwenkyerj yi do dza, cno no obotum aboa ma afofor anaa nkorcfo a wcwc nkyjnkyjn no so bjtse kasa no.

97

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Ckasafo a ctc do bio wc iyi ho a cwc Simpa Fofor kurow no mu no n’adwenkyerj a cdze too gua no so kyerj dj,

Sj yebotum aboa kasa no ma etum etu mpon dza cno cwc dj kasawuranom no tum tutu hcnho hcnho fo na wckc do ka Eftutu kasa no bea biara a wcwc a mara moso maka ho bi.

(Basia: mfe 39 – New Winneba)

Ckyerjj mu dj, dj mbrj nyimpa a odzi kan na nyia ctc do ebien no dze too gua no, akasafo no mu binom wc hc a wcnnka kasa no na wcnnda hcn ho edzi so dj wcyj Simpafo. Djm ntsi ckyerj mu dj, cwc mu ndzeyjj ahorow bi wc hc a ogu nyimpa no enyim ase dj cbjka dj cyj Simpanyi naaso cwc dj wohu dj fie biara no ma cnnsj wc mu ntsi sj ctse djn ara mpo a, hcn so hcn kasa ara nye no. Sj ctse djm dza, nna otwar dj wonya cdc soronko bi dze ma kasa no na wcka no beebiara a wcbckc na wobohu hcnho wc ama afofor so atse kasa no no ho mframa kakra.

Cyj a binom so ka dj kasa noara wcnnkyerjw ntsi wonnhu hia a ohia dj wchaw hcnho sua kasa no naaso cnam dj biribiara n’ahyjse nnda famu na adze biara a cbjyjyie no wcbrj ho no ntsi cwc dj wodzi kan tcn kasa no ma afofor na afei hcn nsa etum aka mboa biara a wobehia fa kasa no no mpontu ho.

Ckasafo so a ofi Simpa kurow mu no so daa no edzi dj:

Sj yjpj dj kasa no kc sor paa na csan so tsim paa dze a, cno no

otwar dj Efutufo no a kasa no yj hcn dze no ankasa no kc do ka

kasa mber biara.

(Basia: mfe 26 - Simpa)

98

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Ckcr do kaa no bio dj mpjn dodow a wcreka kasa no nna hcn a maana hcn enyiwa reba sor no a wcnntse kasa no nnka kasa no etum na hcn so dze anantsew mber na mber nyinara. Sj cba no dj wcka kasa no na sj nkakramba no so tse na hcn so dze dzi dwuma a, kasa no nnkotum ayew na mber nyinara so cbjda hcn ano ma nkyirmba so a wcbjba no abjtse kasa no na hcn so dze edzi dwuma.

Ckasafo kor so kasaa wc iyi do fuaa no do dj ampa dodow biara a wcka kasa no no, otwar dj wckc do sj mpo wotu bata anaa wotu kwan fi kurow no mu mpo a ama hcn a wcyj bi naaso wcnntse kasa no na mbofra so a wcwc ekyir no nyinara so etum atse kasa no na hcn aka bi na sj hcn nyinara bc mu boa kasa no wc djm kwan yi do a, cno cbcboa kasa no ma etum ama no mu do egyina n’anando yie.

Kwan kor so a yebotum aboa ma kasa no etum etsim yie dj mbrj ckasafo kor so daa no edzi nye dj Efutunyi biara bcbc noho mbcdzen dj cnye ne fiefo nyinara bjka kasa no na ogye dzi dj sj cba no djm dze a, cno annyj yie koraa no mbofra a wcwc fie no hcn mu kor biara hu kasa no na sj ohu no yie na sj cyj adze a daadaa no cka na onya enyigye wc mu a, daakye bi no sj onyim a cremmfa nnsuma ne fiefo anaa n’ebusuafo dabiarada mbom no so bjkyerj hcn. Cba no djm so dza, nna croboa ma kasa no etum enyin na hcn a wcbjtse na hcn a wcbjka no bcdccso ma kasa no so ne nyin no ayj kjse.

Ckasafo kor so dze too gua dj cyj ampa na cyj nokwar dj Efutufo no hcn mu binom hcn su na ndzeyjj a wcdze bata kasa noho no nnyj adze a chyj nkuran.

Ckasafo yi gyinaa iyi do dze too gua dj sj nkyj orinya akwangya dj cnkasa ma nyimpa dodow noara ntse ne ndze a nkyj dza cbjka akyerj hcn nye dj “mbrj ctse biara no hcn kasa ara nye no ntsi wcnkc do ara nka osiandj yerunntum nngyaa

99

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

kasa no ka”. Ne sin ara nye dj cwc mu dj nkyerjmu ahorow na crokc do fa

Efutufo na hcn ndzeyjj ho naaso cnam dj fie biara Mensa wc mu ntsi, mbrj ctse biara no, wcntow ne nyinara ngu na hcn nso hcn kasa mu nka no yie ma cnyj afofor so kcndc ma hcn so nsua na iyi na obotum aboa kasa no ne mpuntu yie.

Iyi ara do no, ckasafo kor bi so sii no pi dj, ohu no dj sj nkyj Efutufo nyinara reka hcn kasa na worodua kasa no ne nkae do akyerj hcn mba na hcn asefo a nkyj kasa no botum agye ntsin egyina n’anado ara yie. Wc cno n’afa mu no so dza ckyerj dj cwc dj cyj nye dj “mobckc do ara aka kasa no ber na bea biara a mobohu moho na afei so mobckc do ara akyerj m’asefo kasa no ber a metse ase yi ama daakye bi sj minnyi hc a m’asefo anaa m’ekyir annyew”.

Akasafo ebien so daa hcn adwenkyerj edzi dj sj Efutufo botum aboa ma hcn kasa no etum etsim ampaara dza nna cno no gyedj hcn a wcfrj hcnho Efutufo a noara so ka ho bi no ka Efutu kasa no beebiara a wobodu na afei so beebiara a wobohu hcnho no so otwar dj wcka kasa no ma afofor a wonnyi nyimdzee biara fa kasa noho no so tse na annyj djm dza, Efutu no bckc do ara akc famu.

Weinreich (1974) na Fishman (1989) tsitsir dze iyi ho nsusui too gua na ckasaa faa iyi ho dj cyj kwan kor ankasa a kasa bi n’akasafo botum edua do abc hcn kasa ho ban. Wckyerj dj mpjn dodow a kasawuranom reka hcn kasa no na kasa no ne mpontu so reyj edwuma osiandj sj wogyaa kasa no ka dze, ma cdze bjba ara nye kasa no ne famu kc.

100

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

4.2.3 T[l[bihy[n na Kasafir do Dwumadzi

Tjljbihyjn anaa kasafir yj kwan kjse kor a nkorcfo dua do dze tcn kasa mapa.

Tjljbihyjn yi boa hjn ma yjtse kasa ahorow a cwc wiadze afana nyinara yi mu

ma mpo sj yerunntum nnka nntse ase mpo a, cboa hjn ma yehu dj kasa a ctse

djm so wc hc a wcka a cyj yie ma hcn mu biara so wc n’akasafo. Tjljbihyjn

stehyjn ahorow pii na cwc cman Ghana mu. Hcn mu dodow noara dze Ghana

kasahorow no na wcdze dzi dwuma dze naaso cyj a na akjyj kasa kor anaa ebien

bi. Kasa a wcdze dzi dwuma wc tjljbihyjn stehyjn no mu fa kjse noara yj

Borcfo na Akan (Twi tsitsir, Mfante na Akuwapim dze kakraa bi) kasa na kasa

nkaa no a aka no a no mu bi nye Nkran kasa na dza ckeka ho no dze sj wcdze

bedzi dwuma bi mpo a nna cyj stehyjn kor anaa ebien bi. Djm adze noara so na

osi wc ‘radio’ anaa kasafir ahorow do. Dj kasa bi botu mpon ma edu ekyir no,

nna tjljbihyjn na kasafir do ne dwumadzi ka ho bi. Sj wcdze kasa no dzi dwuma

ahorow bi wc kasafir anaa tjljbihyjn do daadaa a, cboa tcn kasa no ma afofor ma

cyj yie.

Iyi ho na ckasafo bi dze too gua dj cgye to mu dj Efutu kasa no ne ka na ne ntsee

no akc famu ara yie na wcnam akwan ahorow do na wobotum dze ama kasa no do

egyina bio.

Wc m’afamu no, muhu no dj sj nkyj wcdze hjn kasa no ridzi dwuma wc tjljbihyjn na kasafir ahorow do dj mbrj wcdze kasahorow afofor bi dzi dwuma no a, nkyj cbcboa ara yie ma kasa no etum egyina. Bio, sj cyj na metse tjljbihyjn anaa kasafir ho na metse Ghana kasahorow no mu pii a menntse me dze wc mu a, nna mewere ahow ara yie. Sj cba no djm a, mibisa moho dj hjn

101

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

yjkasa no dze, cba no djn na aba no djm yi na kasa no mmpuei wc kasa ahorow yi mu yi?

(Banyin: mfe 59 – New Winneba)

Ne siantsir nye dj ogye dzi dj dodow noara na wcwc hc a wonyim Efutu kasa no

ka naaso wommbuei hcn ano nnka ma afofor nntse. Dj mbrj wcka kasa ahorow

wc tjljbihyjn na kasafir do no, cwc dj hcn so hcn kasa Efutu no so wotum yj no

djmara ma afofor atse bi. Ne nsusui a cdze too gua a ckyerj mu dj sj nka

mpanyimfo retsie ne ndze na n’adwenkyerj a nkyj cno wcmboa ma wcmfa kasa

no ndzi dwuma wc efir ahorow do ma wcmboa ntcn kasa no.

Anthony, Davis na Powell (2003), Anderson (n.d) na Mclvor (n.d) daa no edzi

wc hcn dwumadzi mu dj Tjljbihyjn na kasafir do dwuma no so boa kenyan kasa

bi a n’ahocdzen akc famu no noho ban na cboa bc ho ban so.

4.2.4 Dj Wcbεkyerj no wc Skuul

Skuul ahorow a wcwc cman yi mu no nyinara ne tsitsir nye mbofra ahyjse skuul a

ntoado na mpanyimfo anaa esuapcn ahorow no ka ho no yj adze a wcdze kasa dzi

dwuma ankasa. Wckyerj mbofra a wcwc cman yi mu no kasahorow no no mu dza

nwomasuafo agye atomu dj wcnkyerj wc hc na wcdze Ghana kasahorow no mu

bi so dze kyerj esuafo adze wc nwomasua mpcmpcndo no mu biara mu. Nkurow

ahorow a wcyj Akanfo no kyerj Akan kasa wc ahyjse skuul ahorow a wcwowc

mu no, djmara so na nkurow bi so wc hc a wcyj no. Ahyjse skuul a cwc

Simpaman anaa Efutuman mu no nyinara sua Mfantse a wcmma mbofra no mpo

kwan ma wcnnka hcn kurom kasa a cyj Efutu kasa no wc hcnho hcnho

102

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

nkcmbctwetwe mu mpo. Sj eyj abofra a eyj Efutunyi na sj ekjka bi a, nna ckyerj dj asotwe da hc retwjn wo a nkyj wcyj Efutufo yi dze, nkyj otwar dj wcdze kasa no mpo kyerj mbofra no adze (Language Policy) naaso nnyj adze a ckc do wc Efutufo ntamu anaa skuul ahorow no mu. Iyi abjyj chaw ama Simpafo nyimdzeefo mpanyimfo no ama hcn mu dodow noara ruduaa nhwehwjmu yi do dze roto gua dj sj wobotum aboa ma kasa no edu ekyir dza, nna cno cwc dj wckyerj kasa no wc skuul ahorow a wcwc cman anaa kurow yi mu.

Nkyerjkyerjmu ahorow a ofi adwenkyerjfo yi hc fa iyi ho no da edzi wc ase ha.

Ckasafo a odzi bano wc kurow a wcfrj no Simpa Fofor anaa ‘New Winneba’ no daa ne nsusui edzi dj sj kasa no botum akc kan na etum etsim dza, cno otwar dj wckyerj anaa wosua no wc ahyjse skuul ahorow a cwc kurow no mu no mu.

Ckyerj mu dj sj cka no nko a, nkyj skuul ahorow a cwc Simpa kurowdua no mu nyinara no, wcbjka kasa no wc hc na afei wcaboa ma wcakyerjw kasa no na woesua no wc skuul so. Siantsir nye dj sj ekc mbea ahorow bi tse dj Nkranfo mu, Ayegbefo mu, Mpepefo mu na mbea ahorow pii a, wckyerj hcn kasa no wc skuul na djm na otwar dj Efutu kasa no so yj. Otwar dj kurow no mu mpanyimfo no hu dj kasa no yj kasa bi a wobotum akyerjw. Bio, sj wobotum akyerjw akyerj kasa no dze a, otwar dj wctsetse akyerjkyerjfo wc iyi ho ntsi no sj djm dza, cno akyerjkyerjfo no so, sj wctsetse hcn wc kasa no mu a, cyj adze a wobotum akyerjw na wcakyerj no ma ayj yie. Mpanyimfo a wogu GES ne nkorbata a cwc Simpa no hcn mu faa kjse noara yj Simpafo a nkyj wobotum ahyj esuapcn no mu mpanyimfo no tsipia no mu mba anaa akyerjkyerjfo a wcwc kasa ho nyimdzee no ma hcn etum akyerjw kasa no ama hcn. Ckc do kyerj mu

103

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

bio dj yjwc mpanyimfo ahorow wchc a wofi kurow no mu a wcyj nwomanyimfo nna enyimdzeefo a sj hcn nyinra reka hcnho abc mu a wobotum aboa kasa no wc kwan a wobotum akyerjw na wcakyerj kasa no wc skuul ahorow no so mu. Cmaa cdaa edzi dj mpanyimfo no a wodzi banobano no, otwar dj wohyiahyia mpanyimfo na skuul mpanyimfo no nyinara na wchyj ase dze hyj skuulfo no nyiara, cwc mu dj obi nnyj Efutunyi dze naaso wc ber a yjreka to hcn adwen do no na wcrepj kwan a wcbjfa do aboa kasa no na mpontu na sj hcn enntum annyj dza, nna ckyerj dj hcn ara na wcrobc hcn ho abor. Csanee so maa nhwehwjmufo no huu no dj, dj mbrj wckyerj Efutufo mbofra Mfantse kasa no, djm ara so na abofra a cnnyj Efutunyi no so botum esua Efutu kasa no bi ma ayj yie.

Wc esuafo kasa ne nsuae anaa hcn mboa no do no, ckasafo yi kyerjj mu bio dj ahcho a wcnnyj Efutufo ba kurow no mu kc dabiara naaso dj wobosua kasa no dze etu akwan akc hcn efiefie dze cnntc ka na cno so mmboa kasa no. Wc n’adwen mu no, sj nkyj kurow mu mba no nye afofor reka Efutu kasa no ama afofor so atse esua a nkyj cbcboa. Esuafo a wcba Esuapcn yi mu a nkyj otwar dj yenya hcn ho mfaso no, cmmba no djm mbom hcn na wonya hjn ho mfaso ahorow pii dze kc hcn nkurow nkurow do.

Ckasafo kor so a ckasa wc iyi ho no daa no edzi dj sj kasa a cyj Efutu kasa no botum etsim na akc kan dza, cno gyedj wckyerj no wc skuul. N’anomu asjm a cdze too gua nye iyi:

Sj wobotum akyerj Efutu kasa no dza, cno obotum aboa ma kasa no etum egyina ne anan do na etum etu mpon so.

(Banyin: mfe 32 - Nsuekyir)

104

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Ckcr do kyerjj mu dj, sj cyj na sj kasa bi bjyj kasa bi a wckyerj no skuul mu a, cboa ma kasa no nyin, djm ntsi cgye dzi dj sj wcrekyerj kasa no wc skuul a nkyj cbcboa mapa ma kasa no etum enyin.

Ckasafo a ctc do bio wc asjm yi ho no so daa no edzi dj sj wcbjma kasa no enyin akc nkan dza cno no nnyj adzekyerj, cno nye dj wcbjkyerj no wc skuul nkotsee na mbom ber biara no a akyerjkyerjfo mpanyimfo a wcwc Efutuman hc no bckc ekohyia no, cwc dj wcma akyerjkyerjfo nkaa no tsitsir hcn a wctse kasa no na wckyerj adze wc skuul ahorow yi mu no ho kwan ma hcn wckyerj mbofra yi a wofifi Simpa na ne nkwaa do a wcyj Efutu no hcn kasa. Ckyerj mu bio dj, iyi so nnkjpa hc ara mbom dj iyinom nyinara bowie pjyj no otwar dj wcma mbofra no kwan ma wcdze hcn kurom kasa dzi dwuma wc skuul tsitsir nye mbofra a worinyin no. Ckyerjj mu bio dj sj cka dj wcmma mbofra no kwan ma wcnye hcnho hcnho ndzi nkitaho wc kasa no mu a, nna ckyerj dj cno mpo botum aboa hcn a wcyj Efutufomba no a wcnntse kasa no etum enya akwangya ma hcn etum esua kasa no efi hcnho hcnho hc.

Ckasafo a ctc do bio wc iyi ho no so kyerjj mu dj: Sj nkyj akyerjkyerjfo dze rehyj hcn adzekyerj mu akyerj mbofra no wc skuul a nkyj cbcboa hcn mapa.

(Banyin: mfe 29 - Ateitu)

Sj cka no djm a, nna dza crepj akyerj ara nye dj, ndj mber yi, cwc mu dj wcnngyee nnto mu dj wcnkyerj mbofra no hcn kasa a cyj Efutu no wc skuul mu dze naaso hcn a wcyj Efutufo no botum afa kwan bi do dze mbofra no hcn kasa yi

105

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

dze akyerjkyerj ndzjmba mu dze akyerj mbofra no dj mbrj cbjyj a mbofra no botum atse dza wcrekyerj hcn no ase yie a wcnnkjbrj ho kjse.

Dza nkorcfo yi nyinara reka no botum aba mu na egyina ampa a gyedj wckyerjw kasa no gu mbuukuu mu dj mbrj cbjyj a ne kyerjw na ne nkanee no nnkjyj dzen ama akyerjkyerjfo na esuafo nyinara ne djm ntsi ckasafo kor so kaa dj kasa no ne ntsimii no kor so gyina dj wcbjkyerjw kasa no sj annyj djm dza no mu mpegya na ne ntsimii no bjyj dzen ara yie.

Ckasafo a ctc do bio wc iyi do no so kyerjj mu dj, nyimpa abrabc na asetsena mu no, obehia dj mpanyimfo, awofo, akyerjkyerjfo na nkorcfo nkaa a aka no hyj ase dze kasa no hyj mbofra no ase cnam dj kasa no yj mbofra no no hcn ankasa hcn kasa a odzikan a onnyi dj cpa hcn anomu na hcn abrabc mu. Ckc do kyerj mu dj odu mber bi a, awofo a wcyj Simpafo Efutufo no nnye hcn mba no nnka hcn kurom kasa a cyj Efutu no. Iyi ma cbjyj dzen ma mbofra no mpo dj wcbjtse hcn ankasa hcn kasa na hcn etum aka kasa no mpo. Ne djm sjso ntsi sj wcrekyerj kasa no na wcdze kasa no na wcdze rekyerj adze wc skuul na sj mpo awofo no annye hcn mba no annka kasa no wc fie mpo na sj wosua no wc skuul a, cbjyj abofra no n’enyiwa ho adze dj obosua kasa no. Cnam dj cbjkyerjw ho nschwj a onnyi dj odzi nkogu wc mu amma annyj enyimguase amma hcn dj mbrj wcyj no wc skuul ahorow a cwc kurow anaa cman no mu no fa Borcfo kasa na Mfantse kasa no ho no. Csanee so sii do dua dj, sj mpo mbofra no rennkyerjw nschwj wc adzesua no nyinara ewiei mpo a, otwar dj wosua osiandj cyj hcn kasa na otwar dj wcdze dzi dwuma so naaso ne nyinara mu no, ohia dj wosua no wc skuul na

106

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

wcyj no nhyj ma hcn na wckyerj no wc skuul mu dj mbrj wckyerj Mfantse,

Borcfo na Frjnkye kasa no so.

Ckasafo kor so a cyj Simpanyi Efutunyi mapa a kasa no ne mpontu da n’akoma do no so kyerjj mu dj, dj kasa no botu mpon no da n’akoma do ara yie. Cdaa no edzi dj, dj wcbjkyerj kasa no wc skuul ahorow a cwc Simpaman no mu na cyj n’adaaso na ne botae dj sj daakye bi no cnoara ankasa mpo enntum annhwj ma djm botae no ammba mu mpo a, daakye bi no obotum aba mu ma enyimnyamhyj no bi aka cno na ne man. Cno do no, ckaa dj cakyerjw mbuukuu ahorow wc

Efutu kasa mu a onntumii mmfa mmbaa gua do cnam dj wonnsua na wcnnkyerjw wc skuul ahorow a cwc cman (Simpaman) no mu no ntsi. Sj oyi mbuukuu ahorow a cakyerjw no to nkyjn a, cdze esi n’enyiwa do dj cpj dj ckyerjw mbuukuu no bi ka ho dj mbrj cbjyj a wchyj ase dj wcrekyerj na worosua kasa no a, wcnnkjbrj. Mbuukuu no ne nkyerjwee na ndzjmba no nyinara da nkyjn a, cdaa ne boate edzi dj cbjpj dj ctsew skuul a sj wcdze adzesua ahorow nkaa no to nkyjn a wcdze Efutu kasa no na wcdze bedzi dwuma na wcakyerj no wc skuul hc no so dj mbrj cbjyj a obotum dze ahyj hcn ase.

Ckasafo kor so daa no edzi dj kasa ntsimii na bambc ho hia mapa sj cba no Efutu kasa no ne bambc ne tsitsir nye Efutu kasa do a. Dj wobesi abc kasa no noho ban ma cnnkjyew no, otwar dj wosua na wckyerj no wc skuul ahorow a cwc

Simpaman no mu.

Wckyerj mu dj sj ekc nkorow ahorow bi do dj Mfantse nkurow, Nkran nkurow mu, Ayigbe na nkurow pii a wckeka ho no a, hcn nyinara sua hcn kasa na cno so na cyj a wcdze kyerj hcn adze ber a wcrehyj adzesua ase no, ntsi sj iyi rokc do

107

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

wc mbea ahorow anaa nkurow ahorow bi tse djm do a nna ckyerj dj dza nkyj cwc dj ckc do wc Efutuman mu ara nye no naaso cnntse djm. Dj mbrj cbjyj a mbofra no so benya hcn fahodzi esua adze yie na hcn atse ase yie no, otwar dj wcdze hcn kasa kyerj hcn adze. Dza creka no ne nyinara ne sin ara nye dj otwar dj wckyerj mbofra no Efutu wc skuul osiandj cyj hcn kasa.

Cnam dj biribiara n’ahyjse yj nkakrankakra na afei so ansaana birbi botum edzi mu no gyedj wcdze ndzjmba bi gu akwan mu no ntsi, ckasafo kor so daa no edzi dj oye dj wckyerj Efutu kasa no wc skuul dj mbrj wckyerj kasa ahorow no so.

Ansaana djm adwenkyerj ahorow yi nyinara botum edzi mu na ayj yie no, otwar dj kasa no ne mpanyimfo anaa kasa no ne ewuranom no nye adzesua na adzekyerj banodzifo na mpanyimfo no kjkasa na wchwj hcn a wonyim kasa no na wobotum wcakyerew. Ne tsitsir nye kasawuranom no a hcn akc skuul edu ekyir na wcwc nyimdzee fa kasa noho yie no na wcakyerjw na wcakyerj esuafo na nkorcfo a hcn so ayj krado dj wobosua. Nna afei, hcn wcakyerj afofor na mbofra a hcn ayj krado dj wobosua kasa no na iyi so botum aboa kasa no ne mpontu.

Akwan yi yj dza cdaa edzi wc enyimdzefo ahorow a dwumadzi yi nye hcn dzii dwuma fa kwan a wcfa do bc kasa ho ban no hcn dodow ara hcn dwumadzi no mu. Enyimdzefo bi tse dj Fillmore (2000), Johns na Mazurkewich (2001),

Stikeman (2001) na Smith na Peck (2004) kyerjj mu dj, dj wcbjkyerj kasa bi wc skuul no noho hia papaapa wc kasa bambc mu.

108

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

4.2.5 Wcnkyer[w

Akyerjw nye adze tsitsir a seisiara no oridzi nyim ankasa wc hjn wiadze yi mu

tsitsir nye hjn cman a yjwc mu yi mu. Ndzjmba na kasa ahorow pii wc hc a, dj

yjbotum ascw ne nyewee na ne famu kc ano no no, otwar dj yjkyerjw gu nkrataa

do ma afofor sua ma wohu. Dza cboa kasa ahorow no ma hcn mu dodow noara

nngu no gyina akyerjw a kasa noho enyimdzefo kyerjw to hc ma akenkan.

Efutu kasa no ne ewuranom reper dj wcnkyerj kasa no wc ahyjse skuul no mu

no, akasafo no hcn mu bi so kyerjj hcn adwen dj oye paa dj wcdwen kasa no ho

wc ne mpontu afamu djm ntsi cdze ne nsusui too gua faa kwan a yebotum afa do

etu kasa no mpon wc nwomasua kwan do.

Ckasafo a odzii kan kasaa wc iyi ho no daa no edzi dj mbrj cda edzi wc

n’anodzisjm a cka do yi mu wc ase ha yi mu yi:

Sj yebotum etu kasa no mpon ma afofor so atse bi dze a, cno cwc dj yenya mpanyimfo a hcn akwadar kasa ne nkyerjwee mu na wotsintsim ngyegyee na akyerjwamba ahorow a yebehia dze akyerjw kasa no gu hc ma nkyirmba na hcn a wcpjdj wckyerjw na wckyerj kasa no ama sj cba no dj wcrekyerjw a annkjyj dzen amma hcn. Sj wotum yj no djm dza, nna ckyerj dj kasa no ne mpontu kwan no na wogu do robc no.

(Banyin: mfe 58 – New Winneba)

Iyi do no, ckasafo kor so kyerjj n’adwen fuaa dza odzii kan kasaa no do dj sj

kasa no botum enyin akc n’enyim ma afofor atse kasa no a, cno adze tsitsir kor na

wc cno n’afamu no kasawuranom na nyimdzeefo botum ayj dze aboa kasa no.

Kwan a nna crekyerj no nye dj, dj hcn a wonyim kasa no na wcyj enyimdzeefo

109

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no bjkyerjw kasa no ato hc. Sj mpo enyimdzeefo a wodzi kasa ho dwuma no hcn

mu biara nnyi hc a cyj Efutunyi mpo a, cno dj mbrj wcyj ma afofor no,

wobotum abc nkorcfo paa akjfa kasawuranom no bi ma hcn abjkyerj hcn (hcn a

wcrekyerjw kasa no) mbrj kasa no tse na wcakyerjw egu anaa ato hc. Ckyerjj

mu bio dj sj cba no dj wcrekyerjw ato hc ampaara dj mbrj cno a cka kasa no bi

reka no a, cno ber a enyimdzeefo yi akyerjw no, cbjma na ahyj afofor a wcnnka

kasa no bi ma hcn so esua kasa no na hcn so aka bi.

Iyi da edzi wc adwenkyerj ahorow a enyimdzefo a wckasaa faa kasa ntotoe ho wc

2.9 no mu. Wckyerjj dj sj wcpaw kasa bi dj wcdze ridzi dwuma a (dj wckyerjw

anaa wcrekyerj) no boa ma kasa no tsim na cbc kasa kor no so ho ban. Sj

mpanyimfo a wchwj kasa bambc no rekyea hcn enyi ahwj Efutu kasa no ne yieyj

a ma wcdze ndzjmba bi tse djm rugu akwan mu a, nkyj cbcboa kasa no ne

bambc na ne kankc.

4.2.6 Akasafo Ndzey[[ na hcn Su

Wiadze abrabc na ndzeyjj mu no, yetum dua akwan ahorow pii do nye nkorcfo

dzi nkitaho ahorow a bi na bi so nnyj adze a csc enyi. Sj cba no ano-na-ano

nkitahodzi mu a, yebohu dj yetum ka asjm a ndzeyjj a cbata ho no tum ma asjm

no nkyerjasee fofor. Iyi da edzi wc kasa biara mu a otwar dj akasafo anaa

ckasafo biara hwj no yie. Ndzeyjj yj adze bi a noho hia mapa wc nyimpa biara

ne asetsena na abrabc mu wc beebiara a cwc. Nokwar mu no, ndzeyjj bi wc hc a

csje dzin na bi so wc hc a cboa papa ne nyae osiandj ndzeyjj biara wc

110

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

n’asekyerj a nyia creyj na nyia crehwj no nyinra nya no wc ber a nkitahodzi no

rokc do no mu.

Wc ndzeyjj yi ho no na ckasafo kor dze too gua dj sj, yeehu dj kasa no rokc

famu a, cno akasafo no hcn mu dodow noara ka ho bi na aba no djm no. Cno nye

dj su a sj Efutufo a wotutu akwan kedzidzi gua no tsitsir wc Nkranman mu no da

no edzi no nnyj dza cfa kwan mu koraa. Ckyerj mu dj, cnam dj chaw yi yj dza

crehaw kasa ntsi,

Sj nkyj mpanyimfo, enyimdzefo, banodzifo na pii a wckeka ho a

wcyj Simpafo Efutufo botum etu Efutufo nyinara fo wc hcn

ndzeyjj a onntwa yie no ho a, nkyj no so botum aboa kasa no ne

kankc na ne mpontu.

(Basia: mfe 22 - Nsuekyir)

Boa a cbcboa kasa no nye dj, sj wogyae djm ndzeyjj yi na nkorcfo gyaa dzin

bcn a wcdze frj hcn no a, cbjma hcn a wcdze hcnho esumasuma dj wcyj Efutufo

no etum ada hcn ho edzi na hcn aka kasa no ma nkorcfo dodow noara atse kasa no

ne nka na iyi bjyj mpontu kjse noara ama kasa no.

4.2.7 Kasa noho Dawurbc

Dawurbc yj kwan a nyimpa dua do tse nkajbc anaa asjm a nyimpakuw anaa

nkorcfo bi a obi repj ada asjm bi edzi akyerj hcn. Akwan ahorow pii noara na

nkorcfo dua do bc dawur kyerj amamfo na wiadze afa anan nyinara. Yetum dua

dawurbc nkrataa do, kasafir akwan ahorow, tjljbihyjn, nkaebcbea, na akwan

111

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

ahorow pii a ckeka ho do bc dawur kyerj afofor ma wotum tse asjm a wcrepj aka akyerj hcn no.

Kwan ahorow pii na cwc hc a wodua do bc dawur. Dj cman anaa amamfo no nyinara bjtse asjm a crokc do wc cman no mu no, wodua tjljbihyjn na dawurbc krataa do tsitsir na wcma tsemanmufo no hcn nsa ka nsjm a crokc do. Kasa afamu no so, yehu dj dawurbc biara nnyi hc a wcrobc a wcmmfa kasa nndzi dwuma wc mu.

Mpjn pii no, kasa a wctaa dze dzi dwuma wc dawurbc mu no yj dza mpjn pii no cyj kasa akjse no.

Cfa kasa no ne famuba noho na dawurbc kwan do no a, ckasafo kor a mehyiaa no nye no dzii nkitaho no dze n’anodzisjm too gua dj:

Sj yeetum ehu dj chaw bi tse djm wc hc dza, cno cwc dj mpanyimfo na hcn a wcwc akwangya no nyinara tum sojr bc kasa no dadwur ma kasa no etum aka hjn anomu na kasa no annkjyew.

(Banyin: mfe 34 - Ateitu)

Nkyerjmu a cdze maa wc iyi ho nye dj cwc dj wcbc no dawur ma kasawuranom no nyinara tse kasa no ne gyinabew na ho a noho hia dj mbrj edu no wotum so kasa no no mu yie a cbcboa. Bio, sj wotum bc no dawur dj nhyiamu biara a cbckc do wc kurow a cyj Efutufo atsenae no mu no nyinara no, cwc dj wcma

Efutu kasa no dzi mu akotsen na sj wodua iyi do dza, cno cbcboa na sj annyj djm so dza nna cno kasa no ne famukc no ara na cbckc do.

Ckasafo kor so gyinaa iyi do kyerjj mu dj sj kasa no botum etu mpon akc enyim a, cno nye dj wcbcbc kasa no dawur wc akwan ahorow do ma afofor a wcnnyj

Efutufo no so atse kasa no.

112

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Dawurbc kwan yi ara so do no na ckasafo kor so kyerjj n’adwen dj mbrj cda edzi wc ase ha yi:

Mpjn pii no, nhwehwjmufo ahorow pii ba hjn hc bjgye hcn adwenkyerj na hjn anomu nsjm naaso yennhu nsunsuando biara wc dza wcyj no do. Yjwc kasafir stahyjn ebiasa wc Simpa kurow no mu ha a no mu kor yj fofor a maana hcn ebuei a naaso mber dodow biara a mjtse dj wcreyj nkyerjkyerj afa kasa noho no dze, nntc ka koraa. Hcn mu kor pj na sj odu mber bi wc dapjn no mu a wcdze Efutu kasa no dzi dwuma naaso mber no nnyj mber a cdccso a csc enyi so. Sj yjhwj Nkran, Ayigbe, Pepe, Hausa kasa ahorow yi na kasa afofor a wckeka ho no a, yehu dj mber na mber nyinara no wcka kasa no san dze dzi dwuma wc djm akwan ahorow yi do naaso sj yjba hjn dze yi a cyj Efutu kasa no no do djm no a, cnntc ka dj wcdze dzi dwuma a ctse dj ma cwc dj cyj na iyi nnyj adze a csc enyi koraa.

Bio, sj cyj na sj nhwehwjmufo no yj nhwehwjmu no wie a, otwar dj nhwehwjmufo no ka no wc kasafir do na nkorcfo a wcyj Efutufo tsitsir no nhu dj beebiara a wobodu no, otwar dj wcbc mbcdzen ka kasa no. Mma obiara mmfjr ne kasa ho mbom no mbrj kasa no tse biara no mma wcmmfer ho na sj nyimpa anaa kasawuranom nyinara yj no djm a, cbcboa kasa no ne kankc.

(Banyin: mfe 56 - Gyahadze)

Cdze wiee dj iyi nnkc mmfa Efutufo nko mbom Ghanaman yi mu mba nyinara.

Akwan ahorow no dj mbrj ada edzi wc sor hc no nye kasafir na tjljbihyjn do a ndwontow na agodzi ahorow a ckc do wc tjljbihyjn do no ka ho bi. Wc mpjn

113

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

dodow a nyimpa bi retsie anaa crehwj djm stahyjn no na orinya nyimdzee bi fa

kasa a ctse djm no ho.

4.2.8 Abaatan Nkyerj hcn mba

Kasa ne mpontu kjse noara gyina mpjn dodow a kasawuranomfo ka kasa no dze

kasa no dzi dwuma. Dj kasa bi wc daakye anaa onnyi daakye no gyina hcn a

wcka kasa no do. Sj kasa bi benya daakye mapa na oetum egyina ne anan do

enyin akyjr a, cno nna mbofra nkakramba na mbabun a worinyin no yj adze a

wcdze kasa no dzi dwuma ara yie na cda edzi wc hcn daadaa kasa na asetsena mu.

Sj ammba no djm na sj kasa no ne akasafo no nyinara akjyj mpanyimfo nko, na

sj mbofra no nnka kasa no bi na wcmmfa nndzi dwuma a, nna ihu dj djm kasa no

nnyi daakye anaa fapem papa biara. Djm ntsi sj kasa bi nnyi akasafo a wcyj

mbofra na mbabun a, nna otwar dj wcma hcn ho do na wcdze ndzjmba gu akwan

mu dj mbrj cbjbj a wobotum edua kwan bi do aboa kasa no ma etsim anaa etu

mpon.

Sj cba no mbofra ntsetsee mu fa kasa na ndzjmba anaa ndzeyjj ahorow mu a,

abaatan dzi dwumason wc mu. Mbofra dodow noara na hcn ayeyew wc guabc ase

a cfa hcn kasa ahorow a wcka no ho. Awofo dodow noara hcn mboa ahorow na

ama aba no djm no. Awofo pii noara hcn enyi nnwu ho dj wobobuei hcn ano aka

dj hcn mba nntse hcn ankasa hcn kurom kasa a wcdze atsetse hcn awofo no mpo.

Mpjn pii no, dza cda edzi nye dj awofo no hyj hcn mba no tsipia dj wcntow hcn

ankasa hcn kasa no nkyen nkjka borcfo kasa a dodow noara a wcyj suatra no bu

114

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no dj ne ka, ne nkyerjwee na no sua no ho hia wc hcn abrabc mu koraa sen hcn ankasa awofo no hcn kurom kasa.

Ne nyinara mu no, dj dadwen a cda kasawuranom binom a kasa no da hcn akomapon do no no so abjyj dadwen ama Efutufo binom a djm mfomdo no wc hcn afa no a wcnnye hcn mba, mbofra na ebusuafo tsetse efiefie naaso wcnnye hcn nnka kasa no ma hcn ehu chaw a wcdze abrj kasa no ma wctseetse no ntsi, kor anaa ebien bi daa hcn ayawdzi edzi wc dza crokc do noho na wcdze hcn adwenkyerj ahorow so too gua wc kwan a wcbotum edua do aboa kasa no ma etu mpon yie ho.

Adwenkyerj ahorow a akasafo no dze too gua no nye dza odzidzi do yi:

Ckasafo a odzi kan wc iyi ho no daa no edzi dj cno no cyj Efutunyi ba a cnnka kasa no na cnnye ne mba no so nnka kasa no cnam nkyerjmu bi a cdze too gua ma ada edzi wc sor hc no dj n’akyerjkyerjfo na wcmaa cbaa no djm no ntsi. Wc cno do no asjm a cdze too gua nye iyi:

Ama maatse moho ase dj cwc dj meka kasa no ama sj obi ba ha a, oehu dj yjyj Simpafo na ne djm ntsi cwc dj mo nuanom a wcyj Efutufo no nyinara so ka Efutu kasa no yie ama obiara atse na ne djm sjso ntsi mebjhyj ase nye me mba no aka kasa no na hcn nso ehu kasa no na hcn aka no ndaasa yi

(Basia: mfe 28 - Ateitu).

Asjm yi a ckasafo yi kae yi yj dza nna cma ahomka ara yie osiandj mpanyimfo ara na wobuu bj bi dj “nyia a orotwa sar na nnyim dj n’ekyir akyea” ntsi sj obi hu na ckakyerj no na csakyer n’adwen na cyj no yie a, nna ne kwan mu ara nye

115

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no. Cnam dj mpanyimfo kor nyiara so kyerj dj “sankcfa wc hc yi wonnkyir” ntsi sj csan n’ekyir kjfa dza woegyae mu na sj cyj no yie a nna ckyerj dj ne yie mu ara nye no

Ckasafo kor so kyerj mu dj cyj a chaw adwen dj awofo binom nnye hcn mba nnka kasa no ntsi ckyerjj n’adwen kaa dj:

Cyj a chaw adwen dj awofo binom nnye hcn mba nnka kasa no na wcnnkyerj hcn so osiandj sj enye wo mba wc fie na sj annkyerj hcn kasa no a, wobotum ekodu beebi a annkyerj hcn kasa no ntsi sj okehyia obi a cnye no fi kurow kor mu na sj cdza kasa no ribisa no asjm a orunnhu kwan a obeyi ano. Sj cba no djm a, nna ckyerj dj abofra no ayew na yew a cayew no nye dj bi a na bea a oekopuei no yj bcn mu na Nyame eyi ne bcfoe ama no a cyj ne kuromnyi a orunntum mmfa Mfantse no nnka nnkyerj no ntsi sj cka Efutu no na sj oenntum anntse ase a, cbjdan no egya ma hc no so obotum aba no dj obotum dze chaw aba abofra no no do.

(Basia: mfe 22 - Nsuekyir)

Ogyinaa iyi do kaa dj obehia dj ckasafo biara tum kyerj ne mba Efutu kasa no ma mpo sj nnyj dj abofra no benya mboa efi beebi mpo a, cbcboa ma kasa no etum etu mpon enyin na etsim ama sj daakye biara no nkyirmba ba a hcn so abcto kasa no na wcdze edzi dwuma dj mbrj csj. Sj wotum dua iyi do dza nna kyerj dj kasa no ne yieyjmu ara na wcreper na wcayj no yie no nye no.

Iyi ara so do Abasirwa so a cwc Simpa kurow nodze too gua dj sj kasa no botum etu mpon egyina n’anan do dza, cno no cwc dj obiara a cyj cbaatan a cyj

Simpanyi frj noho Efutunyi no dze yj n’enyiwa ho adze dj cbjkyerj ne mba kasa

116

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no ama etum atserjw. Cscw do dj sj Efutufo awofo no nyinara reyj djm a nkyj crennkjkyjr biara no kasa no botum atserjw edu ekyir ara yie ma afofor atse kasa no ehu dj djm kasa a ctse djm yi so wc hc a nkorcfo dze dzi dwuma. Sj abaatan tum yi hcn kasa tokyen wc hcn mba abrabc mu dze fofor a cnnyj hcn kasa mbom kyerj hcn a, nna cno cwc dj wckae hun no dj wcrinndzi mboa hcn ankasa hcn kasa no. Ckcr do kaa dj cwc mu dj Mfantse na kasa ahorow pii noara na wcda hcn ho edzi wc kurow no mu dze naaso ne nyinara mu no, sj mbofra no rusua kasa ahorow a ctsetse no a, onnyi dj hcn werj tum fi hcn ankasa hcn dze no so a cyj Efutu no.

Iyi ara ho no, Papa bi a oedzi mfe 47 wc Simpa so sii no nketse dj cnam dj sj kasa bi botum egyina yie ampara dza, ogyina mbofra do no ntsi otwar dj awofo no nye hcn mba no ka kasa no nwawano nwawano mpo ber a wcwc akwantu mu a wcmmbjn fie no. Ckyerj mu bio dj mbofra yj nkorcfo bi a wctcn kasa ara yie na sj obi tum kyerj abofra kor kasa no ma ohu na cdze dzi dwuma daadaa a, cbcboa kasa no pii. Kwan a cbjfa do aboa kasa no nye dj obotum akyerj ne anyjkofo ma hcn so ehu kasa no ma mpo hcn so aka bi, djm ara so na sj cwo ne mba a, cdze kasa no bjma hcn so ma hcn so esua kasa no bi. Cdaa no edzi dj awofo a wcyj

Efutufo no hcn mu dodow noara wc hc a, sj wofi Simpaman no mu kjtsena kurow fofor do a, nna hcn atow hcn kasa no akyen. Djm ntsi, dj mbrj cbjyj ma kasa no etu mpon no, otwar dj awofo no kyerj hcn mba dj wcwc kurow no mu anaa hcn etu bata akc bea fofor.

Nsusui ahorow a akasafo a nhwehwjmufo yi nye hcn dzii dwuma no dze too gua no na ne mpjnsampjnsamu no na ada edzi wc sor ha yi. Akwan ahorow a akasafo

117

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

yi dze ato gua yi yj dza cda edzi wc enyimdzefo a nhwehwjmu yi nye hcn dzii

dwuma wc nhwehwjmu no mu a cda edzi wc cfa a ctc do ebien no mu ne fa cyj

2.4 mu no na cyj adze a chyj bi ma na bi so dze adwenmu fofor so dze roto gua.

Nhwehwjmu no ne tcfabc, adwenkyerj ahorow na dza cka ho no so bjda edzi wc

cfa a ctoa do yi mu.

4.3 Cfa yi ne Tcfabc

Cfa yi apjnsampjnsam ndzjmba a cma Efutufo no atwe hcnho efi hcn kasa ho reka

kasa fofor a yjbjka no dj cdze kasa nsesae aba Efutufo ntamu. Bio, kasa ho bambc a

cyj kwan a yebotum afa do aboa abc kasa no ho ban no so ada edzi wc cfa yi mu.

Afei, cfa yi ne tcfabc so ammpa mu.

118

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

CFA ENUM

EWIEI: MBUBUDO NA ADWENKYERJ

5.0 Nyienyim

Cfa yi yj dza cbcbc nhwehwjmu a nhwehwjmufo no yje no nyinara tcfa. Odzi kan,

mpjnsampjnsamu a cfa nhwehwjmu no ho dj ndzjmba a cdze kasa ndanmu anaa

nsesae ba no bjda edzi wc ne muabc kwan do. Afei so, akwan ahorow a

kasawuranom dze too gua dj obotum aboa hcn ma hcn kasa no etsim no so bjda edzi

a ebien yi nyinara fi nkcmbctwetwe a ckcr do wc nhwehwjmufo no na akasafo anaa

kasawuranom no hcn ntamu. Afei so, adwenkyerj ahorow a nhwehwjmufo no wc ma

nhwehwjmufo afofor so da edzi wc ase ha. Djmara so na dwumadzi yi ne tcfabc na

cfa yi ne tcfabc no nyinara so ammpa dwumadzi yi mu wc ase ha.

5.1 Mbubudo

Cfa nkyekyjmu yi yj nhwehwjmukwan na nhwehwjmu no ne nsunsuando a cbjdaa

gua wc ber a nhwehwjmu yi baa ewiei no mbubudo ho. Iyinom da edzi w case ha:

5.1.1 Nhwehw[mukwan Mbubudo

Nhwehwjmufo yi faa akwan ahorow do yjj nhwehwjmu yi nyaa anoyi maa ne

nsjmbisa ahorow nu. Odzi kan no, nhwehwjmu yi kcr do wc Efutufo ntamu a

cdze abrcn anaa tsenabea esia na cdze nyimpa eduosa-ebiasa dzii dwuma.

Nhwehwjmufo no dze ano-na-ano nkitahodzi dzii dwuma wc nhwehwjmu no

mu. Csanee so dze nhwje dzii dwuma dze hwjj ber, bea na mpjnpjndo a akasafo

no dze hcn kasa dzi dwuma. Bio, akasafo a nhwehwjmufo yi nye hcn dzii dwuma

119

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no hcn mu dodow noara yj mbasiafo osiandj hcn na wodzi dwuma wc kasa

nsesae mu mapa (Labov; 1990). Afei so, cdze mbofra, mbanyin, akrakyefo na

efuratamfo nyinara dzii dwuma.

5.1.2 Dza cdaa edzi ho mbubudo

Nkyemu mu yi robc nsjmpcw a akasafo no dze too gua no wc cfa anan no nyinra

tcw. Cdaa edzi dj nhwehwjmufo no dze mbea esia na cdze yjj nhwehwjmu yi

na adwenkyerj biara a cdaa edzi no, cyjj mpjnsampjnsamu maa kor biara. Wc

dza cdze kasa nsesae ba ho no, mbea ahorow no nyinara hcn adwenkyerj na hcn

nsusui nyinra daa edzi faa dza ama wcnnka hcn kasa no na afei so akwan a

wosusu dj sj nhwehwjmu, mpanyimfo na kasawuranom nyinara dze ridzi dwuma

a nkyj cbcboa kasa no no so ne mpjnsampjnsam no ammpa mu wc cfa a ctc do

anan no mu a no so gyinaa anodzisjm a akasafo no dze too gua no ho.

Djm mpjnsampjnsamu ahorow yi na nhwehwjmufo yi ebubudo anaa abc no tcw

wc ase ha yi. Ogu mu nkyjmu ebien a dza odzi kan no kasa fa kasa nsesae ne

tcfabc no ho na ma etsia ebien no so kasa fa kasa ntsimii ho.

5.1.2.1 Kasa Nsesae/ Ndanee

Siantsir ahorow a kasa nsesae aba Efutufo ntamu no nyinara na cda edzi wc ase ha

yi:

➢ Batatu/ Akwantu

➢ Nwomasua

➢ Tsebea anaa Beebi a Nyimpa no wc

120

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

➢ Awofo ntsetsee

➢ Kasafofor Nhy[do

5.1.2.2 Kasa Ntsimii

Efutu kasa no ne ntsimii no do no, adwenkyerj ahorow a akasafo no dze too gua

fa akwan ahorow a cbcboa ma kasa no etum egyina ne anan do yie no na odzidzi

do yi:

➢ Wcbjkyerj Afofor

➢ Wcbckc do aka Kasa no

➢ Tjljbihy[n na Kasafir do Dwumadzi

➢ Wcnkyerj no wc Skuul

➢ Cwc dj wckyerjw

➢ Akasafo Ndzeyjj/ Su

➢ Kasa noho Dawurbc

➢ Abaatan b[kyerj hcn mba

Dza ada edzi wc mpjnsampjnsamu yi mu no nyinara no kyerj dj nhwenhwjmu yi yj dza

ofua kasa nsesae ahorow no mu kor a Heinz Kloss dze bcbcc adze a cda edzi wc Maricar

(2014) ne nhwehwjmu no do. Dza ckyerj nye dj kasa nsesae no gu mu anan na kor a cyj

dza Heinz Kloss dze bcbcc adze no kyerj mu dj cno nye:

1. Dza cfa botae nye dza chwj kasa a odzi akotsen wc nyimpa asetsena ahorow

no mu.

2. Nyimpa dodow a wcka kasa no na bea a kasa no kjpem anaa kasa no ne

baano.

3. Dj wckyerjw kasa no anaa wcnnkyerjw anaa mpo dj wosua no wc skuul

121

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

4. Dj djm kasa (mekyerj kasa no a ama kasa nsesae aba no) no yj dza cka kasa

afofor anaa nkakramba no hyj anaa cnnka hcn nhyj.

Dza Maricar (2014) dze too gua yi na cda edzi wc dwumadzi anaa nhwehwjmu yi mu.

5.2 Adwenekyerj

Simpa kurow no na Efutu kasa no yj adze a otwar dj nkorcfo enyiwa kc ho yie yj

nhwehwjmu ahorow fa ndzjmba ahorow a crokcdo wc kurow no mu na kasa no noho

nyinara osiandj cyj adze a nkorcfo nnhyjda ara mmfa hcn adwen nnkc hc na iyi na

aboa ma chaw ahorow a ato kasa no etum aba no djm. Iyi ntsi mosusu dj ohia dj

nhwehwjmu ahorow kc do wc Efutu kasa no na ne nuanom a wcyj Ewutu Bereku na

Ewutu Senya kasa no a hcn nyinara yj Awutu kasa nkorbata ahorow no.

Nhwehwjmu ahorow a mosusu dj obotum akc do no nye dza ckeka do yi:

Ctc do ebien no, mosusu dj nhwehwjmu bckc do fa Simpa abakcsjm ahorow bi ho

tse dj dza cbae a wonyaa dzin Simpa osiandj adwenkyerj ahorow na crokc do fa dzin

Simpa n’asekyerj ho ma akjyj ehiadze dj nhwehwjmu kc do fa ho.

Bio, sj yjhwj Senya, Bereku na Efutu kasa ahorow yi ho a, yehu dj hcn nyinara no,

nsesa aba hcn kasa mu a, dwumadzi yi ahwj Efutufo hcn dze, ne djm ntsi, mususu dj

nhwehjmu ahorow bckc wc hc afa dza ama nsesa no aba djm kasa ahorow yi mu.

Cwc mu dj kasa ahorowo pii na wcnnkyerj no skuul ahorow mu naaso mususu dj

asoae a wchwj nwomasua do no botum agye adwenkyerj a cfa kasa no ne nsuae na

ne nkyerjwee no asopa mu na hcn edzi ho dwuma ma aboa kasa no ma cafa ne tampa

efura. Nwomasua asoe no mfa ne anan nsi famu mfa nkorcfo ntsetse hcn ma

wcnkyerj Efutu kasa na ne nuanom no wc ahyjse skuul ahorow a wcwowc nkoruw

122

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

no mu no na mbofra a wofi djm mbea yi na wckc skuul no so nya hcn kasa no noho

mfaso.

Afei so, mosusu dj Efutunyi biara no, sj edze wo kasaa dzi dwuma mpo wc wo

kurom a, kc do ka. Mma cmmba no dj Efutunyi botu kwan efi no kurom bckc ekodu

beebi na oegyaa kasa no mu koraa a crennka no bio mpo wc ber obenya obi a no so

tse kasa no nye no edzi dwuma, gyedj casan aba ne kurom bio. Sj djm suban yi kc

do a, cnnkcboa kasa no ne ntsimii mbom ne famukc ho dwuma na obedzi.

Dza odzi ewiei wc iyi ho nye dj, Efutufo a wcpj kasa ho nyimdzee no dze besi hcn

enyiwa do apj nyimdzee afa kwan a yebotum afa do akyerjw kasa no na woetum

akyerjw kasa no na wcasan atcn kasa no ma etum etsim.

5.3 Ewiei

Nhwehwjmu yi nyinara a cfa kasa nsesae ne farebae na kwan a yebotum afa abc kasa

no ho ban no ne mpjnsampjnsamu akc do. Adwenkyerj ahorow a nhwehwjmufo no

nyaa fii akasafo a cnye hcn dzii nkitaho fa dza ama kasa nsesae aba hcn mu na kwan a

mpanyimfo, nhwehwjmufo na hcn ankasa so wobotum edua do abc kasa no noho ban

no ada edzi wc dwumadzi yi mu. Bio, nhwehwjmu no ne nhwje a cyjj no ne

nsunsuando so atc gua wc dwumadzi yi mu. Ne korakora no, adwenkyerj ahorow a

ohia dj cda gua no so ada edzi wc dwumadzi yi mu a cbcboa ma dwumadzi anaa

nhwehwjmu yi ahyj ma.

123

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

5.4 Cfa yi ne tcfabc

Cfa a odzi ewiei yi abc nhwehwjmu yi nyinara tcfa na asan so ahwj nsunsuando

ahorow a cdaa edzi wc dwumadzi yi mu no so ada edzi. Adwenekyerj ahorow so a

cfa kasa no na ne nkorcfo noho no nso a mosusu dj cbcboa Efutu kasa no na ne

nuanom na nhwehwjmu afofor bi so a obotum akc do wc ho no so no medze ato gua

djmara.

124

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

NWOMA AHOROW A MENYAA MU MBOA

Abakah, E. N. (2006). The Efutu Vocalic Phonology. A paper presented at the Legon-

Trondheim Linguistics Project Colloquium on the Typology, Lexicography and

Development of the Languages of the Volta Basin. Accra, Linguistics Department,

University of Ghana.

Ackom, N. (2005). The History of the Efutus. Accra: Banahene Press Ltd.

Adams, Y., Matu, P. M., Ongarora, D. O. (2012). Language Use and Choice: A Case

Study of Kinubi in Kibera, Kenya. International Journal of Humanities and

Social Science Vol. 2 No. 4 [SpecialIssue – February 2012] pg 99

Agyekum, K. (2010). Language Shift: A Case Study of Ghana. Sociolinguistic Studies.

381-403.

Agyekum, K. (2018). Linguistic imperialism and language decolonisation in Africa

through documentation and preservation. In . Kandybowicz, T. Major, H.

Torrence & P. T. Duncan (eds.), African linguistics on the prairie: Selected

papers from the 45th Annual Conference on African Linguistics, 87–104. Berlin:

Language Science Press.

Agyeman, N. A. (2016). A descriptive grammar of Efutu (southern Ghana) with a focus

on serial verb constructions: a language documentation study. PhD Thesis.

SOAS, University of London.

Agyeman, N. A. (2013). Language Use in Winneba - Some Preliminary Observations.

SOAS Working Papers in Linguistics. 16

Anderson, E. (2010). The Imperative of Integration. New Jersey: Princeton Press.

125

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Andersen, H. (1988). Center and periphery: Adoption, diffusion, and spread. In J. Fisiak

(ed.), Historical Dialectology. Berlin: Mouton deGruyter. 39–83.

Anderson, S. (n.d). Language Revival /Language Revitalisation. Retrived from

www.homes.uni-bielefeld.>languagerevival/language revitalization. March

13th 2019

Anthony, R. J., Davis, H. & Powell, J. V. (2003). Kwak'wala language retention and renewal: A

review with recommendations. Retrieved January 25, 2003, from

http://www.fpcf.ca/programs-lang-res.html

Batibo, H. M. (2005). Language Decline and Death in Africa: Causes, consequences and

challenges. Clevedon: Multilingual Matters Ltd.

Blair, H., Rice, S., Wood, V., & Janvier, J. (2002). Daghida: Cold lake first nation works towards

dene language revitalization. In B. Burnaby, & J. A. Reyhner (Eds.), Indigenous

languages across the community (pp. 89-98). Flagstaff, AZ: Northern Arizona.

Boafo, E., Hatfield, D. & Kehl, C. (2002). The Sociolinguistic survey of the Awutu –

Efutu language area. SIL Electronic Survey Reports 2002 pp 36-39.

Boateng, R. (2016). Research Design: Qualitative, Quantitative and Mixed methods.

https://pdfs.semanticscholar.org November, 29 2018.

Brand, P., Elliott, J., & Foster, K. (2002). Language revitalization using multimedia. In B.

Burnaby, & J. Reyhner (Eds.), Indigenous languages across the community (pp. 245

247). Flagstaff, AZ: Northern Arizona.

Campbell, L. (1985). The Pipil Language of Salvador. Berlin: Mouton de approaches

(3rd ed.). Thousand Oaks, CA: Sage Publications. 119-148

126

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Campbell, L. (1994). Language death. In R. E. Asher and J. M. Y. Simpson (eds.): The

Encyclopedia of Language and Linguistics, vol. 4. Oxford/New York: Pergamon.

1960–8.

Campbell, L. & Muntzel. M. (1989). The Structural Consequences of Language Death.

https://www.researchgate.net/publication/248023892. March 21, 2018

Carroll, T. (2001). Language planning and language change in Japan. London:

Routledge.

Clyne, M. (1982). Multilingual Australia: Resources, Needs, Policies. Melbourne: Rever

Seine Press.

Clyne, M. & Kipp, S. (1991). Language Maintenance and Language Shift in Australia.

Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins Publication.

Cobbina, E. S. (2013). Question Formation in Efutu. A Thesis submitted to the

University of Ghana, Legon.

Creswell, J. W. (2009). Research design: Qualitative, Quantitative and Mixed methods

approaches (3rd ed.). Thousand Oaks, CA: Sage publications.

Crystal, D. (2000). Language Death. Cambridge: Cambridge University Press.

Debra, S. (2001). The social circulation of media discourse and the mediation of

communities. In Alessandro Duranti (ed.), A companion to linguistic

anthropology,95– 118. Malden: Blackwell Publishers.

DeKlerk, V. (2002). Xhosa as a ‘home appliance? A case study of language Shift in

Grahamstown. Retrieved from https://books.google.com.gh March 21, 2019.

127

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Deyers C. (2008). Language shift or maintenance? Factors determining the use of

Afrikaans among some township youth in South Africa. Stellenbosch papers in

Linguistics, 38, Pp.49-72

Dorian, N. C. (1991). Language Development of a Garo and Englisg-Speaking Child.

Journal of Language and Social Psychology.

Dorian, N. C. (1981). Language Death: The Life Cycle of a Scottish Gaelic Dialec.

Philadelphia. University of Pennsylvania Press.

Edwards, J. (1947). Language minority and language maintenance. In W. Grabe (Ed.),

Annual Review of Applied Linguistics (pp.30-42). Flagstaff, AZ: Cambridge

Publishers.

Fase, W., Jaspaert K. and Kroon, S. (1992). Maintenance and Loss of Minority

Languages. Amsterdam-Philadelphia, John Benjamins Publications.

Fasold, R. (1984). The Sociolinguistics of Society. Oxford: Blackwell University Press.

Ferguson, C., Heath, S., & Hwang, D. (1981). Language in USA. New York: Cambridge

University Press.

Fillmore, L. W. (2000). Loss of family languages: Should educators concerned?

Theory into Practice, 39(4), 203-210.

Fillmore, L.W. (1991). When learning a second language means losing the first. Early

Childhood Research Quarterly, 6(3), 323-346

Fishman, J. A. (1991). Reversing language shift: Theoretical and empirical foundations

of assistance to threatened languages. Clevedon: Multilingual Matters.

Fishman, J. A. (1989). Language and Ethnicity in Minority Sociolinguistic Perspective.

Clevedon: Multilingual Matters.

128

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Fishman, J. A. (1966). Language Loyalty in the United States. The Hague: Mouton.

Fishman, J. A. (1964). Language maintenance and language shift as a field of Inquiry.

Linguistics, 2 (9), 32 – 70.

Fishman, J. A. (1961). Some Social and Psychological Determinants of intergroup

relations in changing Neighborhoods: An Introduction to the Bridgeview Study.

Social Factor – Oxford Journals (1961) 40, pp 1-4

Garvin, P. & Mathiot, M. (1956). The urbanization of the Guaraní language. In A. F. C.

Wallace (ed.), Men and Cultures: Selected Papers from the Fifth International

Congress of Anthropological and Ethnological Sciences 365–74. Philadelphia:

University of Pennsylvania Press.

Giles, H. (1977). The Language of Intergroup Distinctiveness. San Diago, CA: Academic

Press

Grenoble, L. A. & Whaley, L. J. (1998). Toward a typology of language endangerment.

In L. A. Grenoble and L. J. Whaley (eds.), Endangered Languages. 132-61.

Cambridge: Cambridge University Press.

Grimes, B. F. (2002). Ethnologue: Language of the World. Forth Edition. Dallas, SIL

(Summer Institute of Linguistics) https://www.researchgate.net>publications

March 21st, 2019.

Grinevald, C. (1998). Language endangerment in South America: A programmatic

approach. In L. A. Grenoble and L. J. Whaley (eds.), Endangered Languages.

124–59. Cambridge: Cambridge University Press.

Grosjean, F. (1982). Life with two languages.: An introduction to bilingualism. Harvard:

Harvard University Press.

129

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Habtoor, H. A. (2012). Language maintenance and language shift among second

generation Tigrinya-speaking Eritrean immigrants in Saudi Arabia. Theory and

Practice in Language Studies, 2(5), 945-955.

Hamde, K. (2005). Blin Language Maintenance, Shift and Revitalization: A Study on

Language, Culture and Identity. First Conference on Blin Language and Culture

in London. 14-16:5.

Hagan, G. P. (2000). “Divided we stand” – A study of social change among the Effutu

Coastal Ghana. Department of History, NTNU, Trondheim, Norwey.

Hinton, L. (2001). The master-apprentice language learning program. In L. Hinton, & K.

Hale (Eds.), The green book of language revitalization in practice (pp. 217-226).

San Diego, CA: Academic Press.

Hoffman, C. (1991) An Introduction to Bilingualism. London and New York. Longman

Hoffman, M. (2009). Endangered Languages, Linguistics, and Culture: Researching and

Reviving the Unami Language of the Lenape. A thesis submitted in partial

fulfillment of the degree of Bachelor of Arts in Anthropology and Linguistics

Bryn Mawr College.

Holmes, J. (1994). An introduction to sociolinguistics. London: Longman.

Holmes, J. (2001) An Introduction to Sociolinguistics. (Second edition.) London:

Longman.

Hornberger, N. H., & Caronel-Molina, S. M. (2004). Quechua Language Shift,

Maintenance, and Revitalization in the Andes: The Case for Language Planning.

International Journal of the Sociology of Language, 2004 (167), 9-67

130

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Igboanusi, H. (2010). Language shift in West Africa: An introduction. Retrived from

https://www.researchgate.net/publication/250014810 - 31st August, 2018

Ignace, M. B. (1998). Handbook for aboriginal language program planning in british

columbia. Vancouver, BC: First Nations Education Steering Committee:

Aboriginal language sub-committee.

Isa, B. Z., Ahmed, H. K. & Grema, Y. (2014). Language Death and Endangered

Languages. Journal of Humanities and Social Science, 19-2014, pp 46-48

www.iosrjournals.org

Jacobs, K. A. (1998). A chronology of mohawk language instruction at kahnawà:Ke. In

L. A. Grenoble, & L. J. Whaley (Eds.), Endangered languages: Current issues

and future prospects (pp. 117-123). Cambridge: University Press.

Jaffe, A. (2009). Linguistic decolonialization. In Jacob L. Mey (ed.), Concise

encyclopedia of pragmatics, 2nd edn., 534–535. Amsterdam: Elsevier Ltd.

Jamai, A. (2008). Language use and maintenance among the Moroccan minority in

Britain. Unpublished Ph.D. University of Salford.

Janse, M. (2002). Introduction: Language Death and Language Maintenance Problems

and Prospects. University of Amsterdam Press.

Johns, A., & Mazurkewich, I. (2001). The role of the university in the training of native

language teachers: Labrador. In L. Hinton, & K. Hale (Eds.), The green book of

language revitalization in practice (pp. 355-366). San Diego, CA: Academic

Press.

131

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Kirkness, V. (2002). The preservation and use of our languages: Respecting the natural

order of the creator. In B. Burnaby, and J. A. Reyhner (Eds.), Indigenous

languages across the community. Pp. 359-371

Krauss, M. (1992). The world’s languages in crisis. Journal of Languages: 68. 4-10.

Kummer, W. na Gramley, S. (2008). Language Planning and Policy. Harmondsworth:

Penguin.

Labov, W. (1990). The Intersection of Sex and Social Class in the Course of Linguistic

Change: Language Variation and Change, 2 (1990), 205-254. .S.A.: Cambridge

University Press.

Lukman, G. (2015). Local Languages Shift in South Sulawesi; Case Four Local

Language (Bugis, Makassar, Toraja, Enrekang). Journal of Language and

Literature: ISSN: 2078-0303, Vol. 6. No. 3. pp. 151-154

Maricar, F. (2014). The Influence Factors of Ternate Language Shift in Ternate City

Khairun. University, Faculty of Letters and Culture, Ternate, North Indonesia.

International Journal of Science and Research: 2319-7064. Pp. 1756-1761.

Martin, B. D. (2007). Doing a successful research project. UK: Palgrave Macmillan.

Mclvor, O. (n.d). Strategies for Indigenous Language Revitalization and Maintenance.

Retrived from www.ecdip.org on 21st March, 2019.

Meyerowitz, E. L. R. (1952). A note on the origins of Ghana. African Affairs. 51.205:

319-23

Moriarty, M. (2011). New roles for endangered languages. In Peter K. Austin & Julia

Sallabank (eds.), The Cambridge handbook of endangered languages, 446–458.

Cambridge: Cambridge University Press.

132

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Morrison, S., & Peterson, L. (2003). Using technology to teach native American

languages. Retrieved April 22, 2003, from

http:www.cal.org/ericcll/langlink/feb03feature.html

Myers-Scotton. (2006). Multiple Voices: An Introduction to Bilingualism. Malden, MA:

Blackwell Publishing.

Nawaz, S., Umer, A., Anjum, A. & Ramzan, M. (2012). Language Shift: An Analysis of

Factors Involved in Language Shift – University of Sargodha, Pakistan. Global

Journal of HUMAN SOCIAL SCIENCE Linguistics & Education: 12, pp 72-80

Nettle, D., & Romaine, S. (2000). Vanishing Voices: The Extinction of the World’s

Languages. New York: Oxford University Press.

Nicolle, S. (1996). Language Planning and Policies Summary. Retrieved from

www.academia.edu on 3rd June, 2020.

Obeng, G. S. (1997) An analysis of the linguistic situation in Ghana. African Languages

and Cultures 10(1): 63–81

Okpanachi, D. A. & Joseph, A. (2017). Language Use and Language Maintenance in Ọ́

Lọ̀w. , Dèkínà Local Government Area, Kò Gí State, Nigeria. International

Journal of English Language and Linguistics Research. 5, pp. 13-27.

Oelofsen, R. (n.d). Decolonisation Of the African Mind and Intellectual Landscape.

University of Fort Hare Moelofsen.

Owu-Ewie, C. (2017). Introduction to traditional and action research. Accra: Dataedge

Multimedia.

Patton, M. C. (2002). Qualitative research and evaluation methods (3rd ed.). Thousand

Oaks, CA: Sage Publications.

133

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Paulston, C. B. (1992). Linguistic Minorities and Language Policies: Four Case Studies.

Amsterdam – Philadephia: John Benjamins Publishing.

Potowski, K. (2013). Language Maintenance and Shift. Retrived from

oxfordhandbooks.com>view>oxfordhd, January 5th, 2018.

Richards, J. C. (2002). Longman Dictionary of Language Teaching and Applied

Linguistics. Retrived from https://www.amazon.com, 31st August, 2019.

Romaine, S. (1995). Language in Society: An introduction to sociolinguistics. Oxford:

Oxford University Press.

Sallabank, J. (2010). Language Endangerment: Problems and Solutions. Special Issue:

Communicating Change: Representing Self and Community in a Technological

World (2010), pp. 50-87. http://www.gla.ac.uk/esharp

Sasse, H. (1992). Theory of language death, language decay, and contact-induced change:

Similarities and differences. In M. Brenzinger (ed.), Language Death: Factual and

Theoretical Explorations with Special Reference to East Africa pp 21 – 30. Berlin:

Mouton de Gruyter.

Saville-Troike, M. (1989). The Ethnography of Communication: An introduction.

(Second edition.) New York: Blackwell.

Schiffman, H. F. (1996). Linguistic culture and language policy. London: Routledge.

Smith, D., & Peck, J. (2004). Wksitnuow wejkwapniaqewa - mi'kmaq: A voice from the

people of the dawn. McGill Journal of Education, 39(3), 342-353.

Stikeman, A. (2001). Talking my language. Canadian Geographic, 121(1), 26-39.

Suina, J. H. (2004). Native language teachers in a struggle for language and cultural

survival. Anthropology and Education Quarterly, 35(3), 281-302.

134

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Taylor, S. K. (n.d). Ewutu, the Dialect of my People. Unpublished

The population of the regions and district of Ghana (2012). Retrived from

http://www.citypopulation.de/php/ghana-admin.php. Novermber, 2017

Tsunoda, T. (2005). Language Endangerment and Language Revitalization. Berlin:

Mouton de-Gruyter

Tuckman, B. W. (1999). Conducting Educational Research (5th ed). Belmont, CA:

Wadsworth Group.

UNESCO, (2003). “Language Vitality and Endangerment” Available at

http://portal.unesco.org/culture/en/ev.php-URL accessed on 27/9/2010

Veltman, C. (1991). Theory and method in the study of language shift. In J.R. Dow (Ed.),

Language and Ethnicity: Focus schrift in honour of Joshua, A. Fishman. Pp. 145-

165. Philadelphia: John Benjamins Publishing Company.

Walden, O. (2012). The socio-cultural significance of canoe decoration among the

people of the Efutu Traditional area in the Central Region. MPhil Thesis:

University of Ghana, Legon.

Weinreich, U. (1968). Language in Contact. The Hague: Mouton.

Weinreich, U. (1974). Languages in contact: Findings and problemsThe Hague: Mouton.

Wei, L. (1982). The language Shift of Chinese Americans. International Journal for the

Sociology of language. 38, 109-124.

Wiley, T. G. (1996). Language planning and policy. In MaKay, S. Lee and Hornberger,

Nancy H. (Eds.), Sociolinguistics and language teaching (pp. 103-147).

Cambridge University Press.

135

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

Wolfram, W. (n.d). Language Death and Dying. Retrived from

https://www.researchgate.net/publication/250014810 - 3rd August, 2018

Woodbury, A. C. (2012). What is an endangered language? Linguistic Society of

America. Washington, DC 20036-6501 835-1714.

136

University of Education, Winneba http://ir.uew.edu.gh

NKEKAHO

Nsjmbisa a nhwehwjmufo no dze kcr abowano kobisaa akasafo no hcn kasa noho nsjm no ka cda do yi:

1. Ka biribi fa woho na wo kasa noho kyerj me.

2. Kasa dodow ahen na eka ka wo kasa Efutu noho?

3. Bobc djm kasa no edzin.

4. Ebjn atsenka na inya ber a ereka Efutu kasa no?

5. Sj ihu dj Efutufo binom eyi kasa tokyen a, atsenka bjn na inya?

6. Sj ihu dj wcmmfa mbofra no hcn kasa nnkyerj hcn adze wc skuul na wcdze kasa

fofor rekyerj hcn adze a, cyj a cyj wo djn?

7. Sj ihu dj awofo nnkyerj hcn mba no hcn kurom kasa a, cyj a w’adwen ka djn

kyerj wo?

8. Ana oye dj wcbjkyerj Efutu wc skuul?

9. Kwan bjn do na yebotum afa do abc Efutu kasa no noho ban?

137