(ROČNÍK XXVII. • SSk 20. 12. 1995 23-24 ) PF~96 Ko~tli".. rok 1995, khulleme sl oiiÍ%· ky, 11ký hl, lo pri~tksol, holl~toúme lo Sil UM tJyllllrilo, lo Itle 11, SIIMO%rejme, fJ lliíoch SfJIIIIoéltých Sil 11} %11Mý i f 11me •• Ml -~~ sebou, -~~ Sllojou pr4eou, 1t111l s11ojim ponmský• posolswom. O ch11il'u "... loMu ui llrJellsic roko11, l o Sil Vl111toee silili syMboloM 11 synonymom mieru, Usky 11 poieh-nill. O lo fJillc s".. sl týcltlo lwll~tôl pri11li, o lo Meru} Sil niÍm ich llosiiÍfJIIlo. Vojny elle siiÍle -pres11111, _",,.,., die siiÍie %omle rlljú, neprest11ll ,.,., uhienslú ll tuí• rollno-eio~t41- ro%broje, politické SIIIÍry, b11 nepreslllll 111ti suro11é tJrllilly spoluobl•no11. A prells•, " llui l skrytej niÍilejl, ktoriÍ umler11 poslelln4, sl opiito"_ ieU".. to, i o s".. sl ul•ll 11l• ,.,, P"""""'"'"' Keby sme sl -pri11ll llobro, rellllit•, ktorú k•illý lleií, meslllc il rok prei lllll ".., bol• by orJel'• ť11iii11. Preto %11l i11tok 11 ko~tiec rob - rok 11ko hsomier• l'ull ského ii11o111 - nml bol geniiÍiny tJyltiÍ Ie% - mlÍ lú flýhollu, ie 11illy n11plií11 1t11ie 11nútorlté presl!ellč.,;.le o existeneil llob rll. Lenie ono llobro -leii - ulici, ~telliÍ Sil %1l11ihnú1'- chollniku Ilko kus ollho llených no11in, ll %11bullnutej p11lice. Dobro je-jell-J sir•-ll11r, 11kje niM llorJek obll11rený 11 ,.,. sir•- llrultej, je to del ~ ku ktorému Sil ÚMorne llopr•eú• """"· Keli s".. hli ikoiiÍkMi, učili rtiÍs, ie llobro sl lreb11 %11Slúill'. 011 koho, %11 lo? Dobro Sil prelfsll rter0%IIIÍIIII llltl fJO frortl4eh - rtollirty, llo lek4rne, 11ni pr~~ll obehollrtýM llomom i i nlorJocom. Dobro je %rej".. k11teg6ri11 hollrtOty, o ktor~~j ume vl etel iuivilluiÍinu pre• st11vu, moi~to •i egoistickú, vell' %bytol - s11 ~telw11ori, l o je llobré pre Miíll, ne Musi byť pre llruhéh o. Dobro si fJŠIIk MUSÍ- tlylllorit, "...,._ flolwiiÍ He U t1úM SPOjU holi-hl. Pt'lllo je ltOrMIÍl -, ie llobro ChiÍJIII"" IlkO systém i~tllivi llulrtyeh hollnôt, 11ko ."súm -pliílljú• ei Mrll",.j hollnoty 11 normy, poll ktorý• Pastiri, vstávajte, n e m eškajte, mi ro%uMie".. prellovietkým sllltoč ltost~ úst~tost~ spr•vollllvosl', obet11vost' K Betlému sa všetci p o b erajte, " pr4ci 11 l. OIIÍ%ne je, llo 11kej miery s11 niÍm ll11rí llobro 11} v priiXI lli•gnostlko• n ájdete dieťa tko, m a lé p ach o lia tko, v•l', illentlfiko11111' 11 spriÍv- pomeno to mi verte, to mi verte. v•ť ro%1liel melld llobroM 11 egol%mo,.,, lton11nle ltll úkor llruhého (i lkovnejll villy t~yhriÍvll?). Elle silÍte •• - 11i n11 V%1Íene flýnimky - ro"_ltý m metrom oli· Zložen é v jasličkách, neb ožiatko, ,..,.uje llobro, priemerrtOsl', ll pollprie ~osť, 11110 11} ch11mlivosl' 11 siiÍtJyblli tam leží tichúčko j a k j a h n iatko, ,.osl'. Tu presUv• 11} úprimne ielllrté llobro fungovlll' v %Mysk mr11vných no j edlo by kašičku, ht'a d í n a ma tičku, riem IISIIÍVII Sil plllltýM SlOVOM, %VUkOm bu ob-hovej lli,..,.de. Dobre".,....,.. nebožia tko, n eb ožia tko. llriti u s11 obrllei11 -%lo, ktoré V%1Ípiiti spochybňuje llôveru v llobro. Isteie, k•i (Záhorská Ves) llý% ltM- V roku skllfMIII VO SIIOjúh ie l#lltlllch 11 prellstllviÍeh 11spoií rll%. No i -priek toMu silil viery v llobro po,.._ hli UM pov%~tksť s• ,.." m•llclternos• ký čas utlmované neprajnou dobou -je o p äť vo svojej plnej kre l'•mi. atívnej sile vzkriesené. a jeho základoch znovu vznikajú sú Jelli-črtou ukiÍikou rte%iilltého Pri• Ufs11111, úcty kl'ulf om 11 viery v llobro bol bory figúrok, plastík, približujúce betlehemské scenérie, osla Lullwik v•n Beethoven. Výrelne to lloli• vujúce arodenie. %Ujejelw koreiponllertei11. Vo svojich lis jedným, v súčas n osti vytváraným betlehemským komple toch oslovuje bli%kych "môj milý", "môj xom je rozsiahle unikátne dielo ľudového rezbára jozefa llr•hý" ll " llobrý Jlrl•UI'". Dobil OSIIie Pekára z Rajeckých Teplíc. Zasvätil mu 1'5 tvorivých rokov. U..SifJIIJ, je slu Minulosťou, no osobnos li, ktoré •• jej ille11MI ri•llili, stoj• %11 to, Táto monumentálna práca zachytáva nielen obrazy viažuce sa 11by UM hli eite lllho V%Orom. k biblickým príbehom, ale v alegorických a metaforických ob S- - konci jelfftého % Mnohých ro razoch če r pá z histórie života slovenského č l oveka . llOV 11 krllll•me v ústrety roku novému, Sn ímky Ľ. Bechný ktorý,... opiil' bliille pribliil11j k nové ,.,. lisierollu. Aj my v rell11kdi krllll11me Novému roku v ústrety v ulleji, ie 1'•%• kosti, ktoré .".. ,.,,.u, prekouMe. Som presvelllený, ie •i my sme svojíM llielom prispeli k llobru, spoloéltému llobru ,.,.. iej hullob-J kultúry. Ro"_ko sme pre Ani sme sa nenazdali a o päť sa rok s rokom schádza. Prel etel svelllení, ie 11} kritické hlllsy p11trl11 k llobru, pretou •i to je %11Íp11S o hollnoty. neúprosne okolo nás, zahrnúc nás pestrou nádielkou, plnou Pís•l' o umeni, to je vl•stne komunl- čin ov, skutkov, spechu, prianí, úspechov, ilúzií, sklamaní. .. V 114elll .elf%/ lllorCOM ll prijÍMIIIIII'OM je túto adventnú - v i a n oč nú · ko n co roč n ú dobu zvykneme aspoi1 ho llielll, 11lebo 11), povellllrté t•lllrko"_ na ni e ko ľk o okamihov stíš iť hektické tempo, ktoré nás ženie sky, J•ll- %foriem obcov11nl11 tvorcov s urollom. Prelo - pr11hu slllrého 11 ~to každodennou realitou, naladíme sa slávnostnejšie, za hľ a d íme vého roku, ched by som všetkým, ktorí sa pozornejšie okolo seba, do seba, obklopíme sa ľu cľm i aj ve •• - tejto ltofftuniltllldl pollie l'• ll, ktorí cami nám milými a blízkymi. Darúva me- sme obdarovaní.. . _,.."%•li poelwpenie 11 poro%u..e~tie pre ,...e t'11ikos11, úpri"._ poll'•kov•t'. Súčasťo u č i priam n eo dmys lite ľn o u relikviou dotvárajúcou Nd• vll'11k• p11trl11j ilt•Ufofff, 11n•jfffii n eopakovateľnú atmosféru krásnych, strieqristých sviatkov, týfff, ktorí u• poslllll oeeiíujúee 11 po boli u nás od nepamäti betlehemy. Ľud ové umelecké skvosty s V%bull%ujúee listy, skrllltk• ""'•lnl s•e osobitým ča ro m dokázali roz pr áva ť a po d ávať vedectvo o du vietký-. fNIIfoM llobrej vôle. V to•to liu chu, prijMite, v116ieltí iiiiiUII•, •j 1t11ie chovnom svete, nefalšovanej viere, ale aj z ru č n os ti a umelec· ielllrtle k príje.,..,.,. preiltiu villltoč kom cite svoji<.:h tvorcov, ktorí po stá roč i a v duchu tých naj ,.ýeiJ stJIIItko11 • k lor11s plukmu -pl rýdzejších tradícií dokázali z mÍkvych materiálov odklín ať krá "_,,. llobr• "roku bullúeo... su a tvarovať tak svoje imaginácie, predstavy o príchode Pána. ltiAJUÁN]VIÚK Dedičstvo slovenských ľudovýc h umelcov - rezbárov - na ne ja- INFORMÁCIE ~~'95) BIItHOVIN ·u; S kladateľ opradený legendami, literárne zobrazený v n espočetn ýc h štúdiách a kni hách. Jeho život je bohato dokumentovaný listami, kresbami priateľov a osobnosťam i doby, v ktorej žil. Je spätý aj s naším me stom, našou krajino u i našími ľuďmi. O mnohých veciach a udalostiach viemt:, o niektorých iba rušíme, lebo chýba taká ma li čkosť , konkrétny dokument. Hypote tic kým do kumentom je však celá histó ria, ho ci vieme, že chodili dostavníky i pošta, že od Viedne k priat e ľom nebolo cťa l eko. A tak sa právom domnievame a veríme, že Beethove n tak trošku patril aj nám, našim predchodcom . 16. decembra r. r. uplynulo 225 rokov od jeho narodenia. eviem č i je to dôvod na oslavy, festivaly, konferencie. V jeho rod nom meste sa dva dni a dve noci konaJ bcet· hovenovský maratón. Aké úbohosti oproti jeho veľkos ti ! jeho hudba ne potre buje osla· tu vznikla v Dolnej Krupej pri jazierku pod vy, jeho hudbu skô r potre bujú iní pre svoju ko atou lipou, ktorá tam už aj tak dávno nie karié ru, p re svoje oslavy, čo tam po je, úplne je jedno č i vzn ikla vo Viedni, alebo Málokedy je č l ovek svedkom takej spontán Ysaya, posluch áčka te j istej školy Ivana Bccthove novi. Tu som predsa ja, jeho intre len v n oč n e j samote jeho ubolenej duše, nej úprimnej radosti a súdržnosti kolektívu, Pristašová sa uviedla vcl'mi n á roč no u prer. Ale i napriek to mu hudba tohto génia fakt je, že táto sonáta ako aj mnohé iné sú priat eľov , známych, žiakov, kolegov terajších i Wieniavského Fantáziou na motívy z je všadeprítomná. Gé nius ne potrebuje osla odrazom sklada t eťovh o citového života, sú bývalých, ako tomu bolo 29. novembra t. r. v Gounodovho Fausta (sprevádzala ju prof. Nad ja vy, neznáša po mp éz n osť, tej sa domáhajú ohlasom naplnen}rch i ne naplnených lÍl· koncertnej sále bratislavského konzervatória, llobartová z Viedne). j ed n oz na č n e zlat ým klin· iní, ďa l eko me nší, malí, prieme rní a pod žob. avžd y však tiež zostane faktom, že ktoré si mimoriadne dôstojne pripomenulo 50. com tohtO programu hol prednes slávnej sklad priemerní... Génius je prítomný všade, nech bola jeho inšpirácia a ká ko ľvek, v tvor· výro č i e pedagogickej č inn o~ li prof. Albína by el cor piu non mu sento od . Paganiniho kde p oc i ť u je m e poriadok, systém, krásu, Vrteľa . Žiadne veľké slová, ale t'1primná úcta, sr· Tiborom Ko váčo m č l e n om V i cde n~ kých fi lha r bc sa riadil jasným rozumom, pohl'adom u šťachtilo s t', ate aj voľn osť , bratstvo a slobo· deč n é stisky rt'1k, blahoželania, kytice kvetov od monikov. l l ovor iť o jeho v)•kone, že bol vinuóz vcl'kého osvietenca a nikdy n e p odľahol ha· tých, ktorí poznajú prof. Vrtcl'a ako pedagóga i ne adekv{ttny notovému záznamu je málo. Z clu ducha, pretože tOtO všetko je dielom č l o nálne mu tvorivému ro j če niu . Faktom zostá· veka a nie n ad č l ove k a ... nesmierne aktívneho a l'udsky otvoreného č l o vzácneho nÍIM roja prýštila hudba plných, pev va aj ro, čo povedal Romain Rolland, že lloci sa Beethovenovu to h to roč n é jubile veka. Prišli jeho žiaci, ale aj nestori slovenskej ných tónov, brilantných pasáží, dvojitých tril Beethoven sa nikdy nestretol s pri ateľst · hudby a najmä pedagógovia, s ktorými spoluvy kov, pizzícát, šrvorhmatov, bol to gejzír husl'o· um osobi tne výrazne nedeklaruje· veď na vom tal,:)•m živým, verným, sk u toč ne brat· tváral slovenskú husl'ovú školu. vej virtuoziry na aký sa posledne pamätá z kon čo , s tač í , ak ho s pochopením a úctou bude· ~ kým , ako v rodine Brunsvikovcov. Preto Oiografia prof. Vrtel'a je dobre známa, je pria certov Vášu Príhodu, Ivana Kawaciuka, alebo mc naďal e j s pros tredk ovávať l'ud'om smäd nech hi ~ t orik ovia rozrieš ia záhadu listu "ne m očia ra , bytostn e spätá so školou, ktorú nadov fenomen:ílneho Oulhara Vasko Abadžijeva. ným po kráse · spome i'íme s i aspoií to, že šetko mal a má rád a ktorej obetoval celý svoj Odborníci sa zhodli, že Kováč hralu'tto skladbu s mrteľnej m ilej" aký mkoľvek spôsobom · naše hlavné mesto malo k nemu vždy tvorivý život. No hlavnou kapitolou tejto bio ešte plnším, istejším a výraznejším tónom, ne povedané o päť s Rollandom úprimný vz ťah , lebo tu našiel oddaných grafie sú jeho žiaci, ktorí ho dodnes s láskou ob boli to farby, ale ~ý t e a iskrivé tóny. Koncert Beethovenovo meno zostane späté s rodi· priateľov. j eho vzťah y boli k ušlachtilým a klopujú a udržujú s ním trvalý kontakt i zo r:ímcovalo ú č inkova ni e Moyze~ovh o kvarteta, no u Brunsvikovcov. Brat a sestry, ktoré ho vzdiakných miest a kontinentov. Táto živá, pu l· ktoré po úvod nej kvartetovej vete c mol Franza ž i č l i vým p ri ateľo m rýdze, rovnako aj k jeho milovali a ktoré miloval aj on, patrili k naj· zuj(Jca kapitola pedagogického t'1silia prof. Schuberta, uzatvorilo tento príjemný, umelec vznešeným žiačkam hoci v niektorých prí Vrtcl'a bola korunovaná mimoriadne zdarilým a ky plnokrvný večer , výberom z Kupkov i čovýc h padoch prerástli za hranice vzťa hu u č i tcl'a a vzácnejším bytostiam, k najrozkošnejším a umelecky výsostne profesionálnym koncertom lniciál (za prítomnosti autora) a, amozrcjme, o žiaka a nadobudli na intenzívnej obojstran najvznešenejším bytostiam svojej doby. A jeho žiakov. Pochopitcl'ne, nemohlo ch ýba ť bodku za týmto veče r om sa o päť postaral nosti náklonnosti, smerujúcej k prapodsta· taká je aj Beethovenova hudba, lebo vzišla z Moyzesovo kvarteto, jeho chlúba, ktoré už Kupk o vi čov zmysel pre humor vo Variáciách te vzťa hu muža a ženy, aby s pätne vyvolali krásneho vzťa hu ľu dskost i a uš l'achtilosti. A dvad sať rokov vzorne spolunažívajtiC dopraco na tému anglickej piesne Happy Birthday. preto je dobré, že vt:rbálne ódy mlč i a, pre· valo sa k medzinarodnému uznaniu. a pódiu už, mil) pán profesor, d
Prológ .Aldo Ceccato získal ticž viaceré ocenenia: ... a ZlatO veru dokáže človeka p r iviesť do rozpakov. Gran Uffi cialc za zásluhy Talianskej republiky" j e vzácne, je nádherné, je trblie tavé, je drahé a na (Talianska republika má i ~to t ne veľa zásluh, ale má druhej strane dokáže o mámiť, opantal' myse ľ č lo ich zrejme aj pán Ceccato, pozn. l.].). veka a zvádzať ho k nekalým (Jvahám a skutkom. je Atd'., atď . vari niekedy lepšie ho ne v l astniť, ani po ň o m príliš Hoci tieto lapsusy môžu aj dobre pobav iť (čo sa inte nzívne nctúž iť. Držiac v rukách dva bulletiny aj v mojom prípade stalo), nezdá sa mi, že patria do Zlatého cyklu Slovenskej fi lharmó nie, resp. jej 47. navonok elegantného bulletinu Zlatého cyklu. koncertnej sezóny som v rozpakoch. čos i zvláštne Prívlastok . zlatý" môže totiž v iných rodoch spôso· sa musí d i ať za múrmi Reduty. Bol som svedkom biť vznik rôznych iných asociácií... dvoch pozitívnych koncertov, a zárovei\ som bol obe ťo u neprofesionálneho znevažovania urč i tých 19. a 20. októbra. ján Cikker: Spomienky. postupov dop [ňajúcich zážitok v jeho informatív Peter I ľji č Čajkovskij: Husľový koncert. nej a e motívnej rovnováhe. Bulletin istotne nie je Antonín Dvoi'ák: 7. symfónia. Slovenská nJ. to najdôležitejšie, čo koncertné podujatie prináša. harmónia. Dirigent Ondrej Lenárd. Sólis ta Ak sa však rozhodne m po n úknuť návštevníkovi ur· Václav Hudeček . č itú sumu info rmácií o rom, č i onom autorovi, č i aš ťas t it:, úroveň úvodné ho koncertu ,zlatej" interpretovi, som zaviazaný niele n etikou poč í na· sezóny Slovenskej filh armónie vysoko a zásadne nia, ale č iastOčne aj zákonom, č i normami. prevýšil ú roveň bulletinu. csť dní po zlomenom Desa ťkorunový bulletin Zl:1tého cyklu chce byť fi nále BIIS '95 nastúpili hráč i Slovenskej filharmó· Václav Hudeček · sólista Čajkovského Koncertu. Snímka archív krásny, chce zauj a ť kvali tou dnes už vzácnej suro nic v dobrej kondícii a našli množstvo impulzov zo viny· papiera. Chce takisto vzd a ť hold č l eno m na· strany ich šéfdirigenta, aj zo strany disponovaného bom, v čo m mu bol naporí1clzi aj koncentrovaný znesie chorý pátos ale bo afekty. Napriek tomu mi dácie Res Philharmonica a uvádza kompletný mc· sólistu. Ondrej Le nárd našiel v po núkaných tilll· Ondrej l enárd (ten zachytil mnohé, mnohé , chu li· na pódiu n estač il i 5tyri kontrah:l>)' a še sť v i olončicl noslov jej aktivistOv. Bulle tin, samozrejme, prináša loch svoju , parketu". Ka ždá zo skladieb si pritom gánstva" Václava Hudečka a nedopustil, aby sa ce oproti s tatOč ne obsadeným prímom, sckundom a dnes už obligátnu o b e ť v podobe reklám. To je jed· žiadala svojský a špecifický dirigentský prístup. lok rozsypal). Aktívni boli aj h ráč i orchestra, takže dychárskemu o bl igátu. Nic len, že temný vs1 up do na stránka mince - myslím si, že tá menej podstat Cikkcrove Spomienky akoby le n letmo prelete li na konci rozš:1nteného Finále som si povedal: dob· prvej čast i bolo ledva poč u ť · čo sa dá ešte ch ápať ná. Pre m1h ako profesionála, ktorý má navyše s pí· Red utou, nechceli zbytoč ne v íriť emócie ani d vec sa podarila. A predpokladal som zá roveň, že ako názor a zámer. Ku kritickým chybám prišlo v saním bulletinov už :1ké-t:1 ké skúsenosti je zaráža· prach, podobali sa schumannovským alebo marti· Dvoi'ákova , Sedm ička " v rukách Ondreja Lenárda mome nte nástupu snového valčíka v prvej čas ti. júce, koľko laxnosti a oči vidné h o nezáujmu do nllovským mo t ý ľ om. O ndrej l e nárd a hudobníci v bude pok r ačovať v na zhače n c j ceste k úspechu. Uclwacujúca kantiléna v i o l o n č i cl strati la kontakt ti ahnu ť veci tam, kam patria, srší zo stránok zdanli· orchestri vykí1zlili z pôvabnej partitúry naozaj Stalo sa. Dramatic ká symfónia našla počas svojich na dynamizujúce synkopy drevených dychov a už· vo efektných brožt1rok. Napríklad: chýba tiráž. vonní1 esenciu a praví1 podstatu. Čajkovské ho štyridsiatic h minút to, čo potrebuje a nenechala už sa zdalo, že celok Jal111 e popolom·. Pri zvýšenej Nikto sa nedozvie, kto je za čo v bulle tine zodpo· H usľový koncert, resp. tento konct:rt v rukách ma na pochybäch, že Zlatý cyklus Slovenskej filhar· dynamikc v i o l onč cl ovc j sekcie hy vari bol kontak! vedný, kto je autorom tt:xtov, kto je zodpovedný Václava Il ucl eč ka , mal úplne odlišnú stratégiu pre mónie vy k roč il smerom k tľ a l ším udalostiam bez užší a skúsení dychári by >voje synkopy zahrali redaktor. Nevedno, ktorá tl ač i areň nesie na bed· proces dobývania ľu d ských sŕdc . Virtuoso, ktorý Ch)•bne a efektne. presne a elegantnejšie. avyšc, pri rcpet1cii >Oná· rách realizáciu textOv. Možno je to vktko ochran· dočasne zmizol z našej hudobníckcj reality, pri nie· tovcj expozície došlo presne k tomu istemu skra· ný manéver: veď kw by sa chválil údajom z progra· sol clo Bratislavy nevídané a neslýchané kvantum 3. novembra. Franz Schubert: 7. symfónia. tu ... Schubert tým pre ml'ia strat il vel'mi podstatnú mu prvé ho koncertu: j án Cikker ( 19 11 ·)? Alebo inšpirujúcich momemov :1 názorov. Č l ove k u sa Anton Bruckn er: 7. symfónia. Slovens ká fU. dime nziu, ktorú v ''om vždy hl'ad:ím a stal sa nao kto by sa hlásil za tieto formulácie publikované v zdá, že vckom sa zbavuje roztopaše a bí1rlivácrva. harmónia. Dirigent Aldo Ceccato. z:lj koncertno u uda l os ťo u , dramaturgickým tilu· ére iniciovania jazykové ho zákona: Václav lluclečck tvrdil svojím Č:1j kovským čos i iné. Ove ľ a viac vrások na če le mi spôsobila ďa l š ia lom. V prípade ,ymfónie E dur Antona Llrucknera • a rozdiel od ... Beethovena bol Schubert ne· Ra z darmo, kecly~ i vychýrený mladík je dnes vyzre· etapa cykl u Schubert· Bruckncr režírovaná Aldom ,om c hápal zl ožitos ť situácie: abse ncia tracl• cie, ná· pricbojný a bezstarostný, s bohémskym spôsobom tou osobnos ťo u . Poncd1al si však tempe rame nt a Ceccatom. Problémom Number One bol zasa ú bo· roky klade né na h ráčov SF, nevšcdn os ť . wagnerov života." hráčsku Impul z í vn os ť . Dokonca by som povedal, hý Schube rt. .J e zrejmé, že pož:1d ovač n osť 7. symfó· ských" túb, pro porcionalita skl:ldby, atd·. · to všet· •... kde uvedie (Aldo CeccatO, pozn. l. j .) hudbu že dnes je roztopašnejší, :1k0 kedysi dáv nejšie. Na nie Antona Llruckncra determinovala priebeh skí1· ko musí tole rantnejší č l ovek zo hl'adni ť pri vyrick· luskáčika " (o tomto au tOrovi som sa v žiadnej en· (>Ódiu Reduty sa odohrávali radostné bakchanálie, šobného procesu a že na Schube rta toho času veľa nutí hodnotiacich ; lov. Možno je dobre, že cyklopédii nič n edočíta l , pozn. l.).). Cajkovského hudba dunela tými najruclimcntár· neostalo. Otázne však ne bolo ani tak technické llrucknerova ~kvo;tn á symfónia zaznela aj v Mave • ahrávky A. Ceccata zahŕi\ aj ú opery G. nejšími efektami, sólista ju posunul do roviny in· spracovanie známej partitury, ako skôr zvláštna tri5tvrte tovaru, že Aldo Ceccato >vojou iniciatívou Verdiho Mária Stuartovna .. ." (ó, ten tajnostkár t c rprc t ač nej archctypálnosti. Sympatickú a provo koncepcia Alda Ceccata. Vie m, že . Ned oko n če ná " opä ť zasial plodné semienko do dote raz nebruck Verdi, pozn. I. J.). kujúcu ko ncepciu realizoval bravúrnym spôso· symfónia je v podstate intímnou hudbou, že ne· ncrovskej kultúrnej pôdy. IGORJAVORSKÝ ÚYOdkoacertMJ ...,YWldldi IDTIIÚPIIídPOHODY .liÚIY-1 Prvé týždne novej koncertnej sezóny v októbra vyprodukoval síce dvoch nedokrvcných Slo ve ns ká hudo bná (mia a jej jednotlivé opery Knieža I gor), G. Rossiniho ( á ria Košiciach boli pozn ače n é poče tn ými aktivitami, Brahmsov (Akademickú slúvnostnú predohru a va s polky svojimi pravide lný mi koncertnými Rosiny z opery Barbier zo Se villy) a C. takže pos lu ch áč (i recenzent) ani n es t ač il všetko riácie na B:1ydnovu té mu), alt: potom celkom so p odujatiami výrazne o bo hac ujú kultúrny ži Saint- Sačnsa (ária Dalily z opery po navš t evova ť · MOF, Festival sakrálne ho ume nia, lídne zvládol sprievod k Ra chmaninovovej vo t Bratislavy. Na týchto ko ncertoch d ostáva Festival gréckokatolíckych zborov, prehliadka Rapsódii na Paganiniho tému, s výborným Samson a Dalila) p r e ukázala mimo riadnu š iroký priestor najmä najmladšia gene rácia mladých o rganistov, vi o l o n če li s t ov atď . Túto boha· Mariánom Lapšanským za klavírom a p r ijatcľ ne z rel os ť ume leckého p rejavu, technickú bra s kladate l'ov (Spo lo k slovens kých skladate tú ponuku doplňa la aj Štátna filharmónia, ktorá · i keď nic bezchybne Ll riuenovc Vari:\cie na vúru v ko lor at úrac h Rossiniho Rosiny, isté, vstupuje do ;vojej 27. sezóny s novým dirigent· l'o v), ako aj nastupujúcej gene r ácie mladých Purccllovu tému. kovovo zne júce výšky a prekrásne, kultivo ským dvojzáprahom. Ako sa doteraz ukazuje, je to Celkom prvý koncert sezóny (5. októbra) pri pa· inte rpre w v (Spolok ko ncertných umelcov). vané prsné tó ny v nižších regis troch. Pritom tím umelecky dosť rozdielny: nový šéfdirigent dol, samozrejme, novému šéfdirigentovi a ten tu V ned el'u, J 5. o któ bra t. r. poskyto l SK U p ri Stanislav Macu ra, ktorý sa na tcnro post vrátil do prezentoval všetky pozitíva svojej dirigentskej Slo ve ns kej hudo bnej únii priestor n a pre mladá s peváč k a vie , o čom spieva ... Na záver Košíc po dvanástich rokoch, je osobno;( overe ná a osobnosti. Sibeliovu Finlandiu interpretoval vo fa· zentáciu d vom s peváčk a m , príslu níč kam ko n certu o dzn elo rozkošné dueto Lakmé a je úplne jasné, čo od ne ho možno oča k ávať; preto rebnc bohatom, šťav n atom , avšak kultivovanom Mallika z ope ry Lea De li b esa Lakmé, kde mu zjavne aj túto funkciu zveril i. Macu ra je typ roz· najmladš ie ho s pe váckeh o po ko le nia, vý• zvukovom šate a spo ľa hli vo sprevádzal virtuózny znamným re prezenta ntkám n astupujúcej sa inte rpre tky p rezen tovali sympa tickým ci· hľad e né ho , plnokrvného muzikanta, vynikajúco výkon talianskeho huslistu Massima Quatra v cítiaceho hudbu, má výr:1znt1d ávku osobnostného gene rácie slovenskej vokálnej kultúry. to m pre s po l očnú frázu, ladenie vokálo v a Paganiniho hus ľovom koncerte h mo l. vyžarovania. Nechýba mu zmysel pre detailnú prá· vyrovna nú dyna mickú škálu. Spol'ahlivým Znovuuvedenie l. symfónie Koš i čana orberta Sopranistka jana Pastorková a mezzo e u, ani pre hudobnú architektúru, ale ani pre kul· Bodnára pre sólo, zbor, klavír, organ a orchester sopranistka Denisa Sle pkovská sa na p o p a rtne ro m obom sólistkám bol pri klavíri túrU zvuku. Macu ra disponuje prehľad n}• m , dobre zapôsobilo o päť svojou nckon vc nčn os ťou , znač· dujatí prezen wvali brilantnými sp eváckymi Dušan Štefá nek, dirigent Opery SND. zrozu mi teľným dirigcntslrým gestom, elcgant· nou dávkou humoru, nápadi tosťo u a sch o pnosťo u výkonmi v technic ky n á roč n o m a pos lu ch áč· ným, no nic samoúčelný m , č i vyrátaným na von· ed e l'né predpo ludnie v Mirbachovom pa lá· kom b in ovať zdanlivo absolútne nekompatibilné sky vďač no m progr ame, zostaveno m z o p e r kajší efekt. Dote rajšie naštudovania St. Macu ru ·č i c i bolo o p äť pekným sviatkom hudobnej kul hudobné žánre. Macura venoval Bodnárovej sym· už to bol vlaňaj ší Bruckner, alebo tera j í Smetana, n ých á rií. Sopra nistka jana Pastorková v túry, bolo c hvíl'a m i plnými pohody a krásy. fón ii pa tr ič nú pozo rn os ť a v dobrom svetle sa pre· Suk, Martinu, Kabe l áč , Bodnár a iné závažné diela d ie lach Ch. W. G lucka (ária Heleny z ope zentovali aj sólisti E. Holičková (soprán), E. Pre budúcnosť by bolo d ozaista zau jím avé, odobrujú jed nozn ačn e jeho vo ľbu na funkciu šéf· ry Paris a Helena), W . A. Mozarta (ária Dzemjanová (organ) , P. Novotný (klavír) a rov· ke by sa obe pro tagonistky ko n certu p re clsta· dirigenta SrK. Paminy z opery čarovná flauta) a G. na ko aj Košid:ý spevácky zbor u č iteľov so svojím vili aj prezentáciou piesňových cyklov s Oproti tomu stály h os ť za dirigentským pultom Bize ta (ária Micaely z opery Carmen) orchestra, Rakúšan Christ ian PoUack sa nejaví až zbormajstrom Karolom Petró czim. upriam e ním pozornosti aj na pôvodn ú slo· d e mo nštrovala svoju dobrú pri prave n osť, takou j edn ozn ačn ou výhrou, i k eď pracovný elán Ďa lší Macurov koncert odznel v rámci Festivalu krásny té mbr lyric ké ho sopránu, istOtu všet venskú tvorb u . J e eviden tné, že popri oper· ani jemu nechýba. Absentuje však llll ho onen sakrálneho umenia dňa 23. novembra. Ký m úvod· no m sp eve m ajú všetky predpoklady vstúpi ť punc osobnosti, ktorej pri hudobnej produkcii d'a· ný 3. brande nburský koncert G dur j . S. Bacha ne· k),ch registrov, vel'kú muzikalitu a kultú ru kujeme za trvalé zážitky. Ani Pollackovo gesto nic mal ešte potrebnú zvukovú apartnos ť a p l as ti č· prejavu . Denisa Slepkovská je vel'kým ta· aj na pôdu n á ro č n é ho ko m o rné ho ko ncert· je vždy n a j z r ozumite ľ ne j š i e . Prejavuje sa to najmä nos ť, príjemným prekvapením bola sku pina plc· le n tom s loven skej sp eváckej š koly, pri čom v né ho s pevu ... v drobnokresbe a v transparentných pasážach to chových dychových nástrojov v Ka be l áčovej 3. dielac h A. Borodina ( á ria Končakovny z PAVOL BAGIN najmä v klasike, kde je perfektná súhra conclitio si· symfónii in F pre dychy, tympany a sólov}• organ. ne qua non. Najvypuklejšie sa to ukázalo v in áč Organistka Alena Veselá z Č R bola suverénne nad dramaturgicky zaujúnavom pokuse (9. l 1.), kedy vecou a vďak a Macurovi fungovala dobre aj súhra. odznela llaydnova a Mozartova prvá a posledná V li:Jydnovej omši B dur sa predstavil mladý dóm· symfónia. U tých raných >ymfonických pokusov sa sky zbo r sv. Cecílie, ako ambiciózne, dobre znejú· to až n a toľko neprejav ilo, ako u , londýnskej" D ce, čisto intonujúce teleso, ktoré dophh paletu ko· dur, resp. .Jup itcrskcj" C dur. Tieto vyzneli dosť šic kých zborov o ďa l šieh o perspektívne ho č l e na . Z ITeaorowftaleat•aoblorel nevyvážcne a vinou mikroposunov v súhtc nie do r:1dov zboru sa vyč l e nili aj sólisti, disponujúci na Pozvánka Slovko ncer tu vyzerala d os ť ta· Schubertove piesne d ost:tli síce trocha viac s t atočn e brilantne. Akosi viacej predpokladov má pospol príjemnými a dobre škole nými hlasmi. Po llack pre novšiu hudbu; na svojom koncerte 19. ROMAN SKREPEK jo mne . a p od veče rno m ko ncerte v talia nskeho ko renia, než je zvykom , vyzn eli Zic h yho paláci ( 19. o któbra) sa m aJ pred s ta· však živo a plasticky. V talianskom pies ňo v iť teno rista, o ktorom va ri nik nevedel. vom b lo ku ( Leoncavallo , Nutile, cle Courtis) mc nuLOu americkou nadáciou mal Opus osoh), ne· Neštudoval na oficiálne j p ôde, ale sú kromne sa Leh otskému v p opulá rnych ukážkach po bol však ani celkom z by t oč n ý. (u S. Mja rtana) , n už nad jeho ko ncert ným cle· d a rilo p resve d č iť , že je sk uto č ne p e rs pektív Richarcl Uyrne isto nic je práve tou osobnosťo u , IAaaRa.wO,. l aká na našom gramotrhu aklllne chýba, je však ne· b u tom visel o táznik. Je ho me no znie Mic h al nym spevákom s výrazno u afinito u k bel can sporne tale ntovaným umelcom s nádejou na sluš· Le ho tský, m á 22 ro kov a pri klavíri ho spre tu. Árie z o pie r Rossiniho (AJ maviva) a Bokom od pravidcln}'Ch cyklov a termínov nú karié ru. apokon, spieva už me nšie postavy na vád zala Viera Oo ubková. Verdiho (Alfréd a prídavkový Vojvoda) pred usporiadalo hudobné vyd avateľstvo O PUS v spolu· scéne Metropolitan Opery. Má typický lyrický ba Už po prvých č í s l ach sa ukázalo, že p rics· niesol o dvážne, s plným nasad e ním a štý lo· rytón príjemnej farby, n eveľkéh o o bjemu a spo· práci s americkou nadáciou Clarisse Ll . Kampcl v tor ne bo l nezn áme mu mlad íkovi venovaný vou ka n tilé no u. ľ a hli ve j techniky, vďaka ktorej sa dobre cíti hlavne Zrkadlovej sie ni Primaciálneho paláca vokálny re· zb y toč n e. Pred ob ecen stvo vykro č il p lac ho , Perspektívne považujem za najvhodnej· citál barytonistu Richarda llyrna (USA). Verejná vo vyššej polohe. V piesň a ch julesa Ma;seneta (cykly Poeme du Souvenir a Poeme cl'Octobre), no postupne s čoraz väčším sebavedo mím šic, keb y sa Le ho tsl..-ý upria mil na predverdi· prezentácia tohto mladého umelca bola sprievod· Charlesa lvcsa (z cyklu Five Street Songs) a Lee "rozbal'oval" to, čo si osvojil. Hned' v úvod ovské be l can w a cibril s i techniku sm erom nou akciou jeho nahrávania pre OPUS (dielo J. Hoibyho (z cyklu l was the rc) uplatnil peknú inte r no m výbe re z p iesní M. Schne idera k rossiniovské mu ozd obné mu spevu ( tam Masseneta vyjde na CD nos i č i ešte v tomto roku) a pre tačnú ku ltt1ru a predovšetkým, zoznámil naše Trnavs ké ho zaujala Le ho tské h o farba h lasu a ešte sú z n ač né medzery). Na tejtO parkete azda mala tiež vysve t li ť kultúrnej obci, p r ečo práve publikum s neznámymi skladbami. K nim patril aj vokálno-este tická o rie ntácia. Pekný, lycic ký nebude mať u mís vera konkure n tov a m ôže tomuto Ame ri čan ov i a nie claktorému z cl omäcich prídavok, ária Fritza z Korngoldovej opery M ŕtve sólistov sa ušla šanca upla t niť sa v štúdiách Opusu. mesto. Klavírnym partnerom Richarda Uyrna bol te no r s kovovým lesko m zne l la hodne, výra by ť prei\ ho odrazovým moMíkom k vyšším Nuž, j ednozna čné umelecké vysvetlenie koncert Am er i čan Glenn Morton. zovo angažovane a s pribúdajúcimi č í s lami m é ta m . Pri veku 22 ro kov m á však ešte všet síce nedal (ostáva ve riť , že zo spolupráce so spo· P. U. sa zb avoval imo n ač nej ne isto ty. ko pred sebo u. PAVEL U NGE R ( 4 KONCERTY ~~'95) l J1lBIL1JJÚCIMOtZI80VO IVnTITO l
Ked' som mal mo žn osť nedávno vy počuť si Fcrenczyho pôsobenia stálo na rovnakom personálnom obsadení a to je kvarLeLO v rámci koncertu Moyzesovho kvarLeta (v vel'ká výhoda. Stálosť zaru čuje i vzájomnú koordináciu ume Moyzesovej sieni), uvedomil som si význam tohto súboru pre leckých ciel'ov a identitu umel eckých predstáv. Moyzesovo našu súčas n osť . j e to pre mňa neuve ritel'né, že pôsobenie kvarteto vzniklo v r. 1975 a vel'ké zásluhy na jeho pôsobení a týchto mladých l'udí už má za sebou dvadsaťročnú históriu. kvalite má prof. Albín Vrtel' i prof. Tibor Gašparek. Svoj ume· Dobre sa pamätám na ich zač i atky a keďže som s nimi v stá· lccký obzor si doplnilo kvarteto aj konzultáciam i s profesor· lom styku, mohol som sled o va ť formovanie súboru ako aj ich mi F. Samohylom a G. Pichlerom. Zú č astni l o sa na viacerých prv}•ch úspešných inte rpre t ač n ýc h výsledkov. etajím, obeli· medzinárodných kurzoch a spolupracovalo s č l e nmi význam· voval som hodnotu ich int e rpretačnéh o podania Fercnczyho ných svetových kvartetových súborov· Amadeus, Al ban 13erg, kvarteta, onoho pionierskeho diela v kontexte vývoja sloven metana, j a náče k. Kvarteto získalo už skoro, v r. 1981 prvú Snímka M.Jurík skej komornej tvorby · kladúceho naozaj obrovské nároky na cenu v rámci celoštátnej súťaže čes kos l ove n ska, v r. 1982 dve rozhlasových i CD nahrávok. lntrepre t ač n ý štýl Moyzesovho interpretov. Treba zd ô razn iť fakt, že Moyzesovo kvarteto medaily na medzinárodnej súťa ž i Evian · Francúzsko a zú ča s t· kvarteta vychádza z fundovanej tradície kvartcrovej hry re· predstavuje významn)• č l ánok v histórii bratislavskej komor· nilo sa vo finále MTMI U ESCO v Bratislave. Meno skladatel'a prezentovanej významnými úbormi vzdialenejšej i bližšej nej hudby. Bratislava totiž bola povestná touto tradíciou, A. Moyzesa do svojho názvu prijalo kvarteto v r. 198 1 a v r. minulosti. j eho c i eľom je adekvátne podáva nie hudobných keďže domáca hudba v domoch m ešťanov patrila k akýmsi 1986 sa stáva profesionálnym telesom loven kej filharmó· diel so striktným rešpektovaním umeleckého zámeru skladi· kultúrnym samozrejmostiam. Som rád, že i v dnešnom čase nie. Súbor precestoval takmer celú Eu rópu, koncertoval aj v eb, bez nadsadenia a sa m oľllb e h o uplatriovania svojvoľných existuje súbor, ktorý vyhovuje týmto požiadavkám a má všct· niektorých mimoeurópskych krajinách (USA, India, interpretačn ýc h zásah ov. Dá sa právom p ovedať, že pôsobe· ky predpoklady svojou inte rpretač n ou úrovi\ou rozší ri ť ten Japonsko). nie telesa sa vyz na č uje s eri ózn osťo u a zodpoved n osťou voči to obzor o najnovšie diela s účasn ej tvorby. j e pochopitel'né, Repertoár súboru je bohatý, obsahuje v podstate všetk]' dielu a voč i kultúrnym hodnotám, kLOrých n osite ľo m hudob· že gar antom in terp re t ač n ej úrovne je vždy ob ozn áme n osť Stl· historické a štýlové smery, p oč nú c klasic izmom až po moder· né dielo je. boru s tradíciou, ktorú zanechal klasicizmus a romantizmus, nu. Z modernej svetovej tvorby kvarteto naštudovalo a inter· Naša ve rejn osť, ktorá pozná dobre umelecké kvality raziac tým zák ladné štýlové a tvorivé modely pre ďa l š iu tvor· pretovalo diela 13artóka, Schônbcrga, Schnittkeho, ostakovi· Moyzesovho kvarteta, kvituje iste zásluhy tohto súboru v ča· bu. Existencia kvarteta kladie vcl'ké p ožiadavky tak na ume· č a. Zo slovenskej kvartetovej hudby diela F. Schmidta, se, keď sa takmer celá váha komornej kvartetovej intcrpretá· lecké ako i l'udské vlastnosti hudobníkov. A to je moment, Moyzesa, Ferenczyho, Zeljenku, Godára, Martinčeka , cie sústreďuje práve na ic)1 č inn osť . A v tomto zmysle praje· ktorý vcl'mi sťaž uje formovanie súboru. Moyzesovo kvarteto Kupkov i ča , Szeghyovej a iných. Inte rpre tač n é umenie me im veľa úspechov v d'alšej tvorivej práci je v tom smere iste príkladom, lebo takmer celý čas svojho Moyzcsovho k-varteta reprezentuje viičší poče t gramoplatní, JÁN AL.BRECHT
Gašparík je in ve n čn ý , má talent, odhad aj psy· su, ktorý nasycuje epickými príbehmi. eraz. chologick(r mieru. Dokáže byť koncízny, ale aj aj v tom LO prípade · . ad i čne" zdÍhavými (mož· d os t atočn e vý reč ný. no je to relatívne?). Skladbu naš[Udovalo a Bohatá nádielka V súbore rôznych a rôznorodých skladieb uviedlo Košické s l áč ikové kvarteto. zaznela nr aj MobíJia pre h oboj a klavír Jozef Gahér patrí k obdivuhodne plod· Ilju Zeljenku (Igor Fábera a Dana Saturyová· ným tvorcom. a tomto koncerte uviedli pre Kým sa v ii čš i a , poče tnejšia čas ť bratislav· ako enkláva, ostrov s mierne sa odlišujúcou ašinová). Mobília je sk uto č n ý m napredujú· miérovo Jordana Palov i čová , Vratko Bud zák a ského hudobného vedomia oddávala festiva vegetáciou. Vďa č ne a trpezlivo si opäť naživo cim, sviežim, neustále sa meniacim. hudob· Božidara Turzonovová (ako naslovovzatý re· lovému ošial'u, tá menšia, prehľadnej š ia gru· vypočujem tento rozsiahly, p ouč ný a živý ným prúdom. Gejzírom nasýteným nasycujú· prezentant zóny krásneho slova) skladbu p a pozorovatel'ov, za h ľadená sústredenejšie opus. V inej programovej konštel ácii však is· cim sa zo žriedla nápadov. Mobília polichotí Tatranské impresie. Recitátorka, lesný roh na pôvodné ko mpoz i čn é dianie, zaujala .kon· totne viac vychutnám všetky jeho muzikant· uchu aj duchu. Imponujúci j ť v nej neodškrie· a klavír nás dl'a Gahérových predstáv uviedli k uren č n é" pozície pri domácom prameni, ské odtiene. Nezatienené . ticniacimi" kombi· pi teľn ý punc, č ita t e ľn ý podpis. j asná, dešifro· do Tatier. Literárna predloha pani Gahérovej slovenskej tvorbe. Hostitcl'om bol (ako tr ad i č· náciami. va teľn á a rovnako n eopakova t eľná štruktúra, (výjmuc záver) mi imponuje krehkou lyrikou, ne) Spolok slovenských skladateľov SHÚ a v Robert Gašparík: upozornil už nejednou v kLOrej sa vždy ako erb zaskvie zeljenkovská kultivova nosťo u aj umnou lcxickou a poeric· mirbachovskom matiné onoho s l n ečn é ho komornou kompozíciou. Komornou v poňa· príznač n á bunka: v nej som znova doslova vy· kou kultúrou. j e v zámeroch, skratkách a sym· predpol udnia · 8. októbra· poskytol priam žír· tí, prístupe aj koncepcii. Na tomto mladom chutnávala a ocenila priam magickú potenciu boloch pôsobivá, obsažná. Hudobná zložka nu ponuku: tucet koncertných umelcov vo sk l ada t eľov i mi imponuje jeho au t e ntickosť. alchýmie nesmierneho (o. i.) sekundového stojí viac-menej v pozícii komentára: neurču· vyše dvojhodinovom programe ponúklo šesť Vô ľ a podda ť sa v neštylizovanej miere vn ú tor· intervalu. je, skôr dotvára. V každej z fráz je mn o h oz nač· skladieb piatich autorov ... nému muzikantskému naliehaniu, impulzom, K cha rakteristikám Jozefa Malovca som ná, mnohov)•znamová, vypätá, dramaticky Všetko prebehlo v pohode · až na jeden signálom. V matiné prezentoval dve skladby. kedysi pridala epiteton homo ludens. Je ním gradáciami exponovaná. Bizarná nástrojová . prešl'ap", jedno faux-pas, ktoré sa prikmotri· Prvou bola M al á vodná báseň pre flautu a stále, permanentne. Tak v opojných zvuko kombinácia rozpriada zvláštny duel, v úvod· lo do dramaturgie a narušilo jej líniu. hoboj, druhou Otvor en é okno, uväzn en ý vých freskách csťdesiatych rokov, ako v ných častiach akoby v asynchrónnej kontra· cvedno prečo sa v slede skladieb autorov R. tieň .•• pre h oboj a fagot. Interpretkami boli dnešn)•ch .stíšených" výpovediach. pozícii k intímnej krehkosti poézie. Gahérova Gašparíka, l. Zeljenku, ). Malovca a). Gahéra Monika treitová (fl.), Zuzana Greková (ob.) a Kvarteto, v poradí tretie svojou dikciou k ompoz i čn á poetika nás nenechá na pochy· ocitla ako akýsi (prepytujem) inertný článok Adriana Vessová (fg.) napospol vytvárajúce nadväzuje a myšlienkovo rozvádza povedané bách, že ide o auLOra výsostne racionálne ori· skladba Alexandra Albrechta. Jeho rozsiah· súbor ocieta rigata, s ktorým je sklad ateľ au· už v predo tých dvoch opusoch pre toto ob emovaného. Autora, ktorý neponecháva prie· le, veľkoryso koncipované Klavírn e kvinte· torsky spriaznený. Myslím si, že v oboch prí· sadenie. V základnej osnove sa jeho príbeh chod náhodilosti č i náhode. Kontúry jeho vý· · to, naplnené hutným hudobným dejom, padoch bol znejúci rezultát zodpovedajúci odvíja zo série, aby sa o ch víľu v takmer ZOS· povedí sú prísne, strohé. Ani v náznaku ne· priam rege rovskou š ir okodyc hosťou , v mno· kompozi č ný m ideálom. Ako zapôsobil .navo· mi ešňujú cej , rozmarnej póze zatúlal ( podotý· zmäknú do úsmevu. Prekvapujúce bolo vytí• hých momentoch doslova nasýtené epickými nok"? · Pozitívne. Ocer1ujem sklad ateľovu už kam · na tom istom podklade) do rozmerov stenie skladby: po lyricky ladených epizódach evokáciami, architektonicky konzekventné... spomínanú neš t ylizova n osť . Tvá rnosť, ale aj kolísavej, zmierlivej, sladkastej melodiky s ná· textu sme sa v závere celkom nečakane ocitli vyznelo v kontex te matiné (v solídnom, úcty· schopnosť n ach ád zať poéziu vo všednom dni, zvukmi typu kvázi novouhor ského folklóru. v doslova man ifestačno m vlasteneckom ovi· hodnom inte rpre tač n o m stvárnení Valérie všednom tvare. Sc h o pnosť z bežného kre Malovec je muzikantom so špeciálnou, svoj· nu tí farbami trikolóry ... Kellyovej s Košickým s l áč ikovým kvartetom) mienka vybrú s iť apartný, lesklý novotvar. skou hudobnou filozofiou i klasifikáciou ča· LÝDIADOHNALOVÁ
STAMICOVO KVARTETO VBRATISlAVE llL..-- _U_vt_._e_dl_ii_n_o~_é_s_kl_a_db_y_
Program zostavený z českých skladieb, tak originálnej hudobnej rétoriky. Hudobný dej Príjemné prostredie Mirbachovho paláca v ším sympatickým kompoz i č n ým produktom, troc/l tt ob llgátny:jan áčkovo Sláčikové kvarte· odvíja po (rsekoch · akoby invenciách, a v nich Bratislave je miestom, kde sa radi stretávajú zá· exponuj(rcim širokú 5kálu pôsobivých nálad. to č. l, Dvo1'ákovo Klavfm e k vinteto A dur op. majstrovsky používa rôzne sadzby, dramatické ujemcovia o hodnotné hudobné umenie. V ne· Po tempove i výrazove umiernenej úvodnej tro 8 1, zo súčasn ej kvartetovej literatií1y jan hudobné gestá, disonancie, akordické prvJ..]' deľu 24 . se ptembra l. r. boli svedkami premié· jici sa skladatcl'ov eMetický názor plnšie preja· Klusák a jeho 5. sláčikové k iJarteto. Ak uvážim nároč n é na súhru a presnosť, efekty n ečaka· rových uvedení viacerých sólistických skladieb vil v jemných lyrických obrazoch druhej trojice všetky okolnosti a súvislosti ich 11ystúpenia v ných vpádov v forsírovaných akordov do po od autorov rôznych generácií. Publikum s vďa· (Tre amabili), ale najmä v troch mystériách, kde /Jralisla/Je, nakoniec uz nám, že inú ako českú kojného meditatívneho prostredia pomalých kou kvitovalo tvorivý zápal sklada t eľov, ktorí sa baladický podtext a vcl'ké dynamické vlnenie tvorbu na koncerte sotva mohli h rať. úsekov, kontrasty melodickej kresby l . huslí na v s(r čas n os ti viac orientuj(r na tzv. menšie for· vyznievajú vzrušujúco, až dramaticky. Skladby hustej sadzbe ostatných nástrojov. Autor sa roz· my, v nádeji, že sa skôr dostanú do koncertných predniesol S. Zamborský s dcérou Zuzanou. Tradície interpretácie ]a n áčk ovho l. s l áčik o· hoclol pre drsný (rvod, dramatický priebeh kon· programov, ako eli ela písané pre orchester. Pel er M a rtinček sa v cykle piesní vého kvarteta podl'a Kreurzerovej sonáty sú na trastne vypointova ný a pokojný záver, s dôra· Výrazný umelecký profil dodali programu Revel ation of jesus Christ (s anglickým tex· českých pódiách ve ľ mi silné. Po čnú c priekop· zom na koncentrovaný výraz. Tak som vnímala mtJma skladby troch autorov: Ivana tom) podujal na stvárnenie kontemplatívno· níckou prácou Smetanovho kvarteta, ktoré má Klusákovo 5. s l áčikové kvarteto v podaní stami· Hrušovského, juraja Hatríka a Petr a mysterióznych meditácií. Pomerne jcdnodu· zásluhy pri rekonštrukcii zápisu, až po nové ge· covcov, ktorí dielu rozumeli. Martinčeka. Závažný umelecký prínos ich cho koneipovan(rmelodik u predniesla bez zby· Dvoi'ákovo Klavírn e kvinteto A dur op.' 8 1 tvorby spočíva nielen v nespornom kompoz i č· n c račn é postOje. Janá ček predstavuje vývojový to č n éh o pátosu Agneša Tóthová a l'írbivým tó· skok oproti tradícii smctanovsko·dvofákovej, vzniklo v lete 1887 a hned' v januári 1888 malo nom majstrovstve, ale najmii v posvätení ume· nom mladodramalického sopránu dodala kaž· okrem iného aj v požiadavkach na intcrpretá· premiéru. Spája sa s ním legenda, že vzniklo lcckej nápaditosti, ktorá povyšuje výkon tvorcu dej zo štyroch uvedených piesní osobitný eiu. Nadviazal na extrémne výbežky české h o preto, lebo skladatcl' nemohol n áj s ť Klavírne nad priemer každodennosti a jeho výpovedi za. pôvab a citovú v r ír e nos ť . Na klavíri hral K. romantizmu, zanovito ho pos(rvajírc po línii kvinteto op. 5. Ako dôvod navyše by to bolo bezpečujc umeleckú ž i votnosť , schopnú oslo Toperczer. psychologickej kresby hudobných motívov, s možné, ale po vypočutí 4-čas ťové ho diela sršia· vovať aj budúce generácie poslucháčov. Aj keď voj vrodený zmysel pre spev n osť, s prvkami n eomy l nosťo u vynálezcu . nápevkovej mluvy". echo nesmiernou hudobnou vitalitou je jasné, je vývin čias nekompromisn}•m sitom triedenia l'udovej melodickosti vyjadril Zdenko MikuJa l. s l áčikové kvarteto je dielom zrelého, starého že príčin y vzniku museli byť aj iné. apr . pokoj· kvalít, Hrušovského Romantické fúgy a po· v skladbe pre čelo a klavír Ca nto ruslico. majstra. Oe vôbec zaujímavé, že t(rto formu pre né chvíle na letnom sídle. Kvinteto vyžaruje ná· stlúdiá pre klavír si urč i t e nájdu priestor aj v K o mpozičný proces sa opiera o zložitejši u har· štyri s l áč iJ..]' použil J an áček až na sklonku živo kazlivú radosť, chytľavú pre interpretov, ale naj· plejáde inej tvorby, vyberanej pocll'a ná r očných monickú štruktúru, proporcionálne rozloženú ta, napokon 2. kvarteto vzniklo v roku jeho smr· mä pre publikum. (Priznám sa, že rada pozoru· kritérií. Už v Chromatickej päťhlasne j fúge uk á· do faktúry skladby, vzhl'adom na ne náročn osť ti.) Stamicovo k-varteto stvárnilo j an áč ka v clu· jem obecenstvo v situáciách, keď by podľa mňa zal kompoz i č n ý dôvtip, podriadený vysokému tematiky azda trochu zcllhavej. Prvotný dojem chu tých najlepších tradícií, moderne, citovo malo prežívať pozitívne pocity z inšpiratívneho ideálu hudobnosti, ktorá sa postupne rozvíja zaangažovane. Kládli dôraz na vedenie melo· výkonu a krásnej skladby. Akoby sa tým moje do širokého zvukového volu menu, 1:.1kmer cite· však nemusí byť pravdivý. V prednese j ozefa dických línií, ich plasticitu a vzájomné korelá· potešenie znásobilo ich emóciami. Som rada l'ne volajúceho po orchestrálnom znení. A nie Luptáka (čelo) a ory Škutouej-Sia ničkovej cie. Psychologická drobnokresba motivických uprostred ľud í , ktorí hudbu prežívajú nielen vo menší ciel' mal autor na zreteli aj pri písaní skladba vzbudila priaznivý ohlas. V konce rtných programoch sme sa po prvý fragmentov a zd ô razň ova ni e osudovosti emoci· vnútri, ale neboja sa .,pustil' svoje city na obra· Fúgy - toccaty a postlúdia, č i nasleduj(rcich onálnej palety · to bolo in te prcwčn é východ is· zovku tváre". Azda o toto ide aj interpretom ... ). Osem variácií na BeetltOvenovu tému. raz stretli s tvorbou Vladimíra Rusóa. Napísal ko. Ďa l ší m prvkom bola detailná práca s agogi· Vynikajúcim partnerom Stamicovmu kvartetu In š trumentač nú pestrosť im pre požiča l svojim Son átu pre fagot a klavír na známom pôdo· kou celku, technická pres n osť , ale najmä schop· bol klavirista František Malý, aj v tejto konštelá· poiíatím a umeleckým tvarovaním, reliéfnos· rysc, plnú hudobných nápadov, muzikálnu, n osť pre tlm oč iť rozo rva n osť hudobného proce· cii to bol súbor plnokrvných muzikantov, ktorí ťo u tematiky a dynamicko-agogickou pulzáciou k ompozi čn e bczproblémov(r. V dobrom inštru· su, tak ako ho j a n áček požadoval. rešpektuj(rc partitú ru boli r ovnako p resved či ví Stanislav Zamborský. V jeho prednese sa prelí· mentál nom posadení skladbu stvárnil Peter Tvorba 6 1 - roč né h o čes kého s k l ada te ľ a Jana v lyrických i dramatických pasážach. Vedeli vy· nallyrizmus a v r(r c n osť s mu ž n os ťo u a pôsobi· /lanzel a ·agot) a Val
dukcií, donucuje všetkých umeleckých pra poznatkov. Veľmi rád a milo si spomínam na covníkov podro biť sa tejto disciplíne a tomu vtedajšieho režiséra Národného divadla v zákonu. Vydrží len ten, kto má dobrú kondíciu Prahe prof. Karla jerneka. Po spo l oč nej insce a ilné nervy. Ak sa niekomu nepáči , môže nácii Mozartovej opery Don Giovanni v kl'udne odísť , lebo ia dverami ča k á celé množ• Banskej Bystrici, zostali sme n aďalej v pria teľs stvo uchádzačov, ktorí budú súh lasiť aj s najťaž kom kontakte. Viackrát sme sa stretli v ším i pracovnými podmienkami. To je ťažký Amsterdame, kde režíroval zväčša ja n áčkove k on kure n čný boj o prácu a o živobytie. Zvíťazí opery. Pozval ma do Amsterdamu, keď mal re len ten najsilnejší! žijné skúšky. Videl som jeho predstavenia. V Oberhausene sme mali nieko ľ ko vynikajú Tamojšia kritika ich hodnotila vel'mi vysoko. cich spevákov z USA. Za minimálny plat. Alebo Na prechádzkach po Amsterdame, alebo pri zaplatili sami zo svojho vrecka za to, že dostali posedeniach v útulných amsterdamslrých ka zm luvu, s ktorou by sa mohli neskôr preukázať via rni čkách , veľa sme spolu debatovali. Najmä doma, že boli angažovaní v niektorej Opere v o umení. Tieto rozhovory mi zostali v živej pa emecku. Všetko má svoje pozitívne aj nega mii! i. Prof.Jernek mi pomohol dostať sa do sve tívne stránky. Ako to teraz s odstupom času ta. Plánovali sme s po l oč nú inscenáciu, ku kto hodnotím, pozitívnou stránkou môjho odcho rej, z nejakých technických dôvodov, žiaľ , ne du bolo, že som mal možnosť v i dieť takmer ce došlo. je mi veľmi ľ(t to, ·a smutno na srdci, že lý svet. Pozoroval som, čo sa dialo vo svete prof.j ernek, tento báječný č l ovek a veľký ume hlavne v kultúrnej a hudobnej oblasti. a vlast lec už nežije. Ako náhradu som dostal ponuku né oč i som mohol v i dieť operné inscenácie na z Teatro Colon v Buenos Aires dirigova ť jedno operných scénach, o ktorých som mohol pred z predstavení Verdiho opery Sila osudu. tým len snívať . Napríklad milánska La Scala, Buenos Aires - Teatro Colon. Sen každého Coventgarden, Metropolitan opera, Oayreuth, operného diváka, alebo dirigenta. Nádherný Salzburg, alebo koncer ty vynikajúcich symfo dom Opery na .Avenida Nueve de julio" (Alej nických orchestrov so svetovými dirigentami. 9. júla). Najširšia, najnádhcrnejšia a najfantas Bol som vel'mi šťastn ý, že. som sa v emccku tickejšia ulica sveta, vybudovaná z troch para mohol o-obne st re tnúť s vynikajúcim č l ove lelných ulíc. Architektúra opery francúzskych kom, dirigentom a hudobným sk l adateľom a taliansl..)'ch barokových majstrov- s t aviteľov. Leonardom Bernsteinom a zúčas tn iť sa jeho Ružový mramor z Portugalska, červený z Scbu mannovým Sne ním sa A. Buranovský prihovoril plnej sál e klubu Bohém a ... seminárov pre mladých dirigentov. ezabud- Talianska, mobiliár a celé zariadenie z Paríža. Aj tu je cíti ť vôt1u európskeho mesta Latinskej Ameriky. Neopísateľne zvláštny pocit stáť za dirigentským pultom, kde predomnou dirigo l Po rokoch s Antonom Buranovským l vali slávni svetoví dirigenti. Obrovské rozmery javiska a hľadiska , dávajú spoč i atku akýsi pocit neistoty. Zdalo sa mi, že som v tomto kolese stratený. Ale len čo zazneli prvé akordy, nád herne akusticky rozložené, vrátila sa mi istota, cítil som sa ako znovuzrodený, akoby som bol v .siedmom nebi". Ľúto mi bolo, že som na prí• pravu tohto predstavenia dostal možnosť len BtJDBlJI PD IIŇ! krátkej i nformač nej skúšky. Pri dlhšom štúdiu vimfll. .. po hudobnej stránke, iste by som mohol viac dos i ahnuť, než len sa zapasovať do toho, čo tu OdchQdy a návraty bývajú rôzne. Každý sa na ne pozerá SVQjou vlastnou opti nut eľ n 6 ostali pre mňa chvíle, ked' som ho mo už existovalo. hol pozorovať aj pri práci s orchestrom a pri kou, no Iba ten, kto ich zažil a prežíva, nachádza v nich podstatu svojej exi Rád by som sa ešte chcel podeliť s č itateľmi koncertoch, ktoré dirigoval. Obdivoval som, stencie. Život umelca má radostné i tienisté stránky a často sa nezaobíde bez Hudobného života s impresiami a so spomien s akou trpezlivosťou sa venoval mladým umel obete. Stretnutie s dirigentom prof. Antonom Buranovskýru na pôde bansko kami na Buenos Aires. Som fascinovaný týmto com! "Leni" Bernstein je pre 1111ia veľkým vzo mestom. Stále je nt rušno, všade množstvo ľu bystrickej opery takéto pocity vyvolávali a preto sa stalo podnetom p re hlb rom. Veľa som sa od neho nauč il. lllavne na dí. O druhej hodine v noci nikde nemožno do šiu sondu do jeh o životných osudov. chádzať v hudbe city pre ľudskosť. s ta ť miestečko, č i už v pouli čnej kaviarničke, v Niekol'kokrát som poč u l od neho slová: " ... Sám bare, alebo v reštau rácii. V týchto n očných ho e čo bol rozhodujúci m om ent, že si sa mel. a základe konkurzu (dirigoval ~om neviem, č i mám radšej hudbu, alebo ľudi.. ." dinách všade to vonia po empanadas - grilova rozhodol pre odchod do zahraničia? Beethovenovho Fidcla), dva roky som pôsobil Vcl'akrát som sa nad tými slovami zamýšľal. Od nom milse. Sadol som si na jedno práve uvoľn e · Tých skutOčne rozhodujúcich dôvodov a v tomto čarovnom , sympatickom hi ~LOrickom 1.. Bernsteina som sa nau č il hlboko načrieť do né mieste čko medzi mladými ľuďm i . Zabávajú momentov pre môj odchod do zahraničia bolo meste Martina Luthera. Podarilo sa mi vybudo partitt'tr a vydo l ovať z nich si lné ľudské emó• sa, rozkošne sa smejú, flirtujú a spievajll. Objednávam .sidru". V takýchto teplých n oč veľmi vel'a. Neviem, či je vhodné a zaujtmavé vať solídny orchester, s ktorým som spolupra cie. Som ne~m ierne rád, že som mal mož n osť ných hodinách lahodne a v nekonečných po toľkých rokoch túto otázku ešte rozvíjať. Pri coval nielen v operných, ale aj v koncertných spolupra cova ť s vynikajúcimi orchestrami a množstvách pije sa toto ľadovo-studené jabfč ~ trt: tnutí v klube Bohéma v banskobystrickej produkciách , čo je v celom Nemecku samoz- . opernými súbormi. Mohol som si takto odskú- • tátnej Opere v marci tohto roku, popro~il rcjmé. Po dramatických časoch na Slovensku, kové víno. Zo vzdialenej ulice poč u ť tóny Ban som pani doc. Dr. Evu Michalovít, ktorá viedla cítil som sa vo Wittenbergu veľm i dobre. donconu a gitary. Tango. Do úzkych uličie k debatu, aby sme sa tejto témy nedotýkali. Pre Zaujímavý bol úzl..)' kontakt členov opery s prichádza čoraz viac ľud í. Na každom kroku Hudobný život budem sa snaž i ť v krátkoM i opí obecenstvom. Vo foyeri divadla, v letných me Piazza Dorrego hrajú rôzne skupiny natol'ko sa ť moju vtedajšiu situáciu. siacoch tiež na nádvorí divadla, po každom vzdialené od seba, že sa vôbec navzájom neru Prostredníctvom Slovkoncertu, teda legál· predstavení sa konali posedt:nia a debaty, dotý šia. Tango · zabudnime na šlágrové pesničky ne, odišiel som tak do bývalej NDR, ako aj ne kajúce sa práve odohraného predstaven ia, ale povojnových či as . Tango tu znamená n iečo skôr do SR. Vôbec som nemal v úmysle natr· bo len voľ n é , zaujímavé diskusie, oficiálne, ale zvláštne, akúsi pohybujúcu sa melanchóliu. valo zostať v za hrani čí. Situácia ma však k tomu bo neoficiálne. Našiel som tam veľa dobrých Tango • to sú "smutné myšlienky, na ktoré sa donútila. Vtedajší mocipáni, ktorí riadili kuht't· priateľov, ktorí boli nadšení pre hudobné tancuje", ako to hovoria Porrenos (tak nazývajú ru na lovensku, tiež v Banskej Bystrici, mi pri umenie, tešili sa z úspechov a váži li si moju obyvateľov Buenos Aires). Už samotná hudba pisovali také obvinenia, za ktoré som absolút prácu. je iná. Vel'mi pomalá, skoro uťahaná . A tí tam ne nebol zodpovedný a nebol som ani vinný. V blízkom meste llalle, rodisku Gt:orga tancujú v mnohých kútoch a výklenkoch ná Bol som jednoducho "živel", ktorý bolo potreb Fridricha Händla mal som možn osť "ovoňať" at mestia. Vytancuvávajú si sny z celej duše, sní• né odstrá n iť. Zažil som totiž takúto "milú" epi mosféru ich festivalu a di r igovať tam Händlovu vajú o inom živote, ktorý sa im nikdy nesplní. zódu, ktorá zmenila cclý môj život: Počas môj· operu Julius Caesar. Bolo lo ve ľmi zaujímavé. Snívajú o nekonečnej láske. Ta neč níc i s po ho, vtedy ešte legálneho pôsobenia v NSR, veľ Tiež v Dcssau a Magdeburgu som dirigoval nie hľadmi hlboko ponorenými do seba, st'1 na mi často som tt'tžil po domove. Ked' som raz tej kol'ko predstavení ako h osť. chvíľu oslobodení od všetkých problémoch, to túžbe nt:vedcl od o la ť, sadol som do auta a Wittenberg znamenal pre miía dobrý štart, ktoré ich denno-denne tla čia. A tých problé "letel" som domov, clo Banskej ByMrice. Na jt:· dobrt'1 školu pre začiatok. Pripadalo mi to ako mov na každom kroku je d os ť! Zašiel som aj na den jediný deií, lebo o niekoľko dní som už v sen, ked' som dostal niekoľkoročn é angažmán Recoletu, cintorín pre tých najbohatších. Akési emecku mal (ľal š i e služobné a dirigentské v Opere v Oherhauscne. Vtedy som ešte neve opojenie z mramoru. Hrobky, jedna pri druhej povinnosti. Na Silvestra v sedemdesiatom sied dcl, že pre Z{tpad sny neplatia, len tvrdá realita s nádhernými sochami, vytesanými z mramo mom roku cestoval som s päť do emecka. a komercionalizmus je tu silnou stránkou. ru. Musel som obdivovať nádhernú umeleckú Bolo ve ľmi chladno. a hrani č nom prechode v Pracovný čas od rána do noci. Rýchla a kvalitná prácu. Ako na nejakej výstave vzácnych skulp Rozvadovc zastal ~om s autom sám a pracovní práca, časový tlak kvôli termínom premiér pri túr. je to úžasné! Recoleta - najdrahšia náplasť ci česko-s lov enskej colnice sa asi nudili a do nášali často napäté situácie. Opera musela na mesta Buenos Aires. Pre živých a pre m ŕtvych . hodli sa, že si urobia zo miía silvestrovské žar seba zará b ať. Pamätám sa, že v deň nástupu do ... a potom sa rozhovoril o svojich sedem Pred múrami cintorína je parkovisko. Ľudová ty. že ma poriadne "poobracajú". Aj v pneuma operhausenskej opery, musel som hned' večer nástich rokoch mimo domova. sláv n osť. Aj tu sa tancuje Tango. Všade stretá tikách, z ktorých som muse l vypust i ť vzduch, dirigovať propaga čný konccn , na ktorom sa vam ľudí plných radosti a elánu do života. Aj u šať svoje sily a vedomosti pri rôznych príleži hľadal i akýsi špionážny kontraband. Musel hrali ukážky z repertoáru, ktorý sa bude insce tých, ktorí musia peso trikrát obrátiť, kým ho z som sa vyz li ecť do spodnej biel izne, pri čo m novať v nastávajúcej sezóne. O tri týždne na to tostiach. Mal som šťastie , že som mohol muzicí ruky vypustia. Všade plno optimizmu. Napriek rovať nielen v emccku, ale aj v ďa l ích kraji som počúval hrubé a oplzlé urážky. Najmä po som mal premiéru Weherovho Čaros t relca. a vcl'mi ťaž kej hospodárskej sintácii. Buenos tom, ked' som odmietol robiť konfidema v Smetanovu operu Prcd;lllá nevesta som mal IS nách západnej a strednej Európy. Porovnával a Aires· to je mesto, ktoré mám nesmierne rád a Nemeckej spolkovej republik<:. Noty, partitú hodín na naštudovanie orchestra, ktoré som konfrontoval som vlastné predstavy so sveto na ktoré veľmi rád spomínam. Bol som tu nie ry, klavírne výťahy opier, ktoré som viezol, mi musel abso l vovať v priebehu troch dní. To zna vým trendom hudobného umenia. Keď sa te koľkokrát a tieto spomienky na mesto a na ľudí nedovolili so sebou zo brať , musel som ich ho mená dopoludnia tri hodiny, odpoludnia, ale raz tak zamýšľa m nad mojím osudom, prichád v ňom zostanú navždy hlboko v mojom srdci. diť do odpadkového koša. Asi po dvoch hodi bo večer , podľa plánu predstavení ďal š i e tri zam k záveru, že vlastne by som mal byt' po • Ako sa môže sl ovenský dirigent pre nách, prcmrznutý a zdesený, došiel som asi po hodiny skúšok. Sólisti-speváci museli prísť na v d'ačný všetkým tým, ktorí ma na Slovensku sadiť v zahraničí... dvesto metroch na pneumatikách bez vzdu korepetície aj niekol'kokrát za deň . Ak im po nechceli a boli radi, že som odišiel. Pri mojom · Žiť, pracovať a presadiť sa v zahrani čí, to nie chu, na colnicu Spolkovej republiky. Tu mi po če t skúšok n es tač i l , museli si sam i zap lati ť sú poslednom pobyte v Banskej Bystrici a v je ľahká vec. Každý, kto chce v zahraničí existo núkli jedlo, teplý čaj a pohovku. Aj pneumatiky kromného korcpetítora. a za č iatku sezóny Bratislave som sa niektorým za to už aj osobne vať , musí si dobre uvedomiť, čo ho ča k á. Najmä mi dali do poriadku. Vtedy som si bez nejakého ne-existuje čas na rozohriatie, alebo "opráše pocľakova l. Negatívnou stránkou bolo, že som zač i atky sú veľm i ťažké. Pocit samoty a izolova veľk é h o rozmýšl'ania povedal to definitívne nie" inscenácií. Všetci č l e n ovia opery musia odís ť musel. Veľmi ťažko som sa muscl prebíjať nosti sú niekedy veľmi deprimujúce. je potreb IE! 'ľaklO sa predsa uráža ť pod ľud s kú dôstoj prísť hn eď v prvý dei'í po dovolenke priprave živowm a že som bol od l účen ý od rodiny a do né m ať veľa sily, dobré zdravie a pevné nervy. n os ť ni k dy viac už nedám! Toto vlastne bolo ní, rozohratí a rozospievaní a hned' schopní moviny. Sám bez akejkoľve k pomoci. čo lO Po odbornej strán ke a pri práci musí tento mojt: definitívne rozhodnutie zosta ť v zahrani ú č inkovať. Teda v najlcp ej kondícii. Č ít a l som vlastne znamená, môže pochopiť len ten, kto "cudzinec" každý d eň vel'mi markamne doka č í. Uvedomil som si ve ľmi jasne, čo to zname v lludobnom živote rozhovor pani Terézie to na vlastnej koži zažil a pocítil. často som si zovať, že je usilovnejší, disciplinovanejši a ná. Položil som si zároveň otázku: , Kedy má llrsínyovej s dirigentom bansko-bystrickej myslel, že už to ďalej nevydržím. Ale na utrpe schopnejší ako domáci kolegovia. Byť skrom č l ove k morálne pr:ívo všetko doma zanec ha ť a tátnej opery Pavlom Tužinským, ktorý hovorí, nia som rýchlo zabudol, len čo som zdvihol tak ným, ale na druhej strane sebavedomým a ne od ísť do sveta ?" Toto rozhodnutie bolo najťa ž že na naštudovanie opery ll signore Bruschino wvku a zazneli prvé takty mohutného toku kompromisným. Byť zároveň aj dobrým psy ším v mojom živote! mali šesť týždňov čas u . Závidím mu tento časo n:ídherncj hudby, ktorú mám nesm ierne rád a chológom a diplomatom. Len týmito vlastnos e Žiaľ , n aša hudobná verejnosť má o te v)• . prepych". Dávam mu vš:tk za pravdu, lebo ktorú s nadšením približujcm mojim posluchá ťami a schopnosťam i možno niečo dok ázať, zis be iba kusé informácie. Zrekapituluj svo s kutoč ne spomínam ~i na časy v Banskej čom. lludba vždy znamenala a vždy znamená kať si autorilll a obdiv spolupracovníkov, po ju vyše 20- ročnú odyseu, kde všade si Bystrici, ked' sme naozaj jednu operu študovali pre mňa všetko na svete. Som šťastn ý, že som slucháčov a tiež celého okolia. jedným slovom: pôsobil. najmenej tri me~ iace . Alebo, že sme z umelec jej zasvätil celý svoj život a v jej službách som presadiť sa. Zvykol som si už na tvrdý život, ná - Z Ba nskej Bystrice som odišiel do kých dôvodov odložili prem iéru na neskorší doteraz zotrval. roč nú a sústredenú prácu. Dnes je mi toto všet Wittcnbergu (v bývalej NDH). Opera v Banskej termín, lebo nebola ešte naštudovaná podľa a mojich "potulkách" po Európe, aj mimo ko už celkom samozrejmé. Zabudol som na po Bystrici mala pria t eľské kontakty s wittcnber umcleckých pre(btáv vedenia opery. Teraz mi Európy veľa som sk(tsil a zažil. Po každý raz to č i atoč n é ťažkos ti. Pracovať iným systémom by ským Elbe-Eister 'ľheater. Už predtým som mal to znie ako rozprávka, lebo v emccku a asi bola iná vôňa koncertn)•ch siení a či operných som už asi nevedel. Viem sa prispôsobiť v kaž mož nosť spolupracovať s režisérom a inten nikde na svete hy sa také ni ečo nedalo reali javísk. Stretol som sa s mnohými vzácnymi, vý• dom prostredí, cítim sa všade na celom svete dantom divadla vo Wittcnbcrgu pánom zovať. znač n ý mi ľu d'm i a umelcami, ktorí mi veľmi sku t oč n e tak -ako doma. Blessom, s ktorým som si veľmi dobrt: rozu- Komerčn)' tlak i n sce novať čo najviac pro- pomohli a od ktorých som n ače rpal veľa síl a (Pokračovanie na str. 6) (6 SPEKTRUM
že v poslednej dobe z úsporných dôvodov sa zrušili a naďal e j sa majú r u ši ť symfonické tele l Po rokoch s Antonom Buranovským l sá, ako aj operne scény. To nic je práve radost ná situácia. • Poved z n ám ni ečo bližšie o vysokej škole, kde pôsobíš. · Folkwang Musikhochschule v Essene je jed na z najlepších a najprísnejších vysoJ.."ých hu· dobných škôl v emcckej spolkovej republike. Výraz . Folkwang" pochádza z nordickej myto· BIJDB!JI PD IIŇ! viiTifM. .. lógie od slova "folkvangar", čo znamená "dvo rana, alebo sid l l'udu". Môžu sa tu š tud ovať od· (Dol.um éenie zo str. 5) stali len p ri záve reč nom koncerte, teda pri dip· tejto novej techn iky správne na l ad i ť , alebo aj bory ako napríklad: l l ra na klávesové hudobné lomovej práci. To bolo vel' mi málo. Po u ko n če r ozladi ť. V hlavnom štúdiu ide najviac o štúdi· e ŽiaJ, u nás doma ešte stál e n iektorí nástroje, hra na všetky orchestrálne a ostatné ní vysokej školy, k:tždý si sám hl'adal nejaké um repertoá ru, kde pos luch áč i pracujú pod tvrd ia, že n a Slovensku nemáme dirigent hudobné nástroje, ako je zobcová flauta, akor uplatm:nie. Bu ď sa vy;vihol hore, alebo odpa· pedagogickým vedením už s v; i čším obsade ský dorast, pričo m n ie si jediný, ktorý sa deon, spev, komorná hudba, jazz, dirigovanie, dol. Každý pláva l v hlbokej vode na svoju p ä sť, ním orchestra (30 až 40 č l en ov) . Tento cvič ný "uch ytil" v zahran i č í. V čom vidíš príči ny kompozícia, tiež kompozícia s počítač m i , hud· bez nejakej pomoci. Bolo 10 1v rdé. To, čo som orchester si poslu cháč i dirigovania sami orga s odstupo m času ? ba s elektronickými médiami. Dalej sú tu všet· ~a n au č il v škole, v žiadnom prípade nes t ač il o nizujú a zostavujú podl'a potreby skladieb z po - epoznám síce terajšiu situáciu, ale napriek ky odvetvia hudobnej pedagogik')', hudobných pre neskoršiu dirigen t ~kú prax. Dnes, keď sám s lu cháčov inštrumcntárnych oddelení. Každý, tomu nepredpokladám, že by na Slovensku ne vied, cirkevná hudba katolická a evanjelická, vyučuje m dirigovania na Folk'Wang kto študuje hru na hudobný nástroj má povin· bol d i r i gent~ k ý dorast. Vysoká škola múzic hudobné divadlo, tanec, pan tomíma, musica!, Musikhochschule v Essene, uvedomujem si, nosť h rať v orchestri. lt az do mesiaca sa konajú kých umení sa iste o to stará. U rč i te je dos ť mla aký je to obrovský rozdiel v porovnaní s mojím pravidelné symfonické koncerty v aule školy. č i n o h ra , atd'... a škole študuje v s ú čas n ej dobe dých, nadaných a výborných dirige ntov. Vždy štúdiom na V, MU. Doslova závidím terajším Dirigujú tak docenti, ako aj pos l u ch áč i dirigo vo všetkých odboroch asi 1600 pos l ucháčov, tomu tak aj bolo, len nikto o nich nevedel a p os lu ch áčo m , ktorí majú tak nádherné a kom vania. Dirigovanie sa vyu č uj e tiež pre poslu vyu čuje l OO docentov a profesorov s hlavným nikto sa o nich nestaral. Ak niekto tvrdí, že ich fortné podmienky pri štúdiu. Stúdium dirigo c h áčov hudobn ej pedagogiky a cirkevnej hud zamestnaním a l SO s vcdl'ajším pracovným po niet, tak chybu vidím v tom, že títo mladí !'uctia vania trv;í osem mesiacov. Prvé štyri semestre by. Tu je podobn á situácia, ako v hlavnom merom. Už pri prijímacích skúškach je v kaž· nedostanú dostatok príležitostí, aby dokázali sú základným štúdiom, piaty až ôsmy semester pred mete dirigovania, ibaže pos l uchá č i musia dom odbore vel'mi prísny výber pos l uch áčov . č o vedia, aby mohl i umt:lecky rás ť a vyv íj ať sa. je hlavným štúdiom. Stúdium dirigovania, ale š tudovať tak dirigovanie orchestra, ako aj diri· Ka ždý uc h á d zač o štúdium musí abso l vova ť ver Otázka dirigovania, to nic je len otázka nada bo aj iných odborov sa u ko n čí "Umeleckou z{t· govanie zboru. Doba štÍidia je skrátená na šty ri mi n ároč 11 ú skúšku z hry na hudobný nástroj a nia, umeleckej schopnosli, hudobného cítenia vc r eč n ou skúškou" (Kii nstlcrische semestre pre dirigova nie zboru a hn eď za tým z hudobnej teó rie. Výber skladi eb musí obsa· a muzikality, ale to je tiež otázka skúsenosti v AhschluHpriifung). Po s lu ch áč i , ktorí dosiahli tri semestre dirigovanie orchestra. Na skúške z h ova ť najm enej tri štýlové epochy. Pos l u c h áč i pri Umeleckej záve r eč n ej skúške vynikajúce dirigentskej praxi, tak v umt:leckej ako aj v or dirigov;t nia počas jednej hodiny musia kandi a docenti majú m ož n osť pravidelnej koncert· ga ni začne j sfére. Žiadny umcled:ý odbor v hu· výsledky, majú mož nos ť ešte cl'alšieho dvojroč dáti s orchestrom n aš tu d o va ť a koncertne nej č inn os ti. Každý mesiac je na škole priemer· ného štúdia, ktoré uko nč i a . Koncertnou skúš• clobnom umení nie je tak závislý od umeleckej pre d viesť jednu čas ť z nejakej symfónie. ne 20 rôznych verejných koncertov (sólisti<:· kou" (Konzenexamen). V základnom štúdiu Poslu c h áč i odboru hudobnej pedagogiky majú praxe a skúseností, ako práve dirigentské ume k)•ch, komorných, orchestrálnych a tiež kon musia pos l u c h áč i ov l ádať všetky technické a ešte cely rad predmetov, ako je hudobná psy· nie! certov, kwré ~(t v rámci umclccJ.."ých závcreč vyrazové . finc~y· dirigovania. Popri technike chológia, hudobná didaktika a hudobná socio Pamiit:ím sa, že v Banskej Bystrici sme sa n)•ch sk ti. ok a sú, samozrejme, prísmpné verej· svojho ča s u snaži li o čas t é výmenné kontakty dirigovania maj(l hned' možnosť overenia si lógia. Musia vcl'mi dobre ov l áda ť hru na dva ~voj i ch ~ch o pn oMí ~ malými enscmhlam i ko hudobné n:\Mrojc, z ktorých jeden musí byť nosti). Posluch áči odboru kompozície majú dirigentov, ale aj režisérov, výtvarníkov atd'. ~ mornej hudby M> s l :íč ikovy m , alebo dychovým klavír, alebo organ a druh)• melodický hudob m ož n os ť poču ť ~ voje diela na koncertoch no in)•mi opernými t ele~a mi. Ale na Slovensku ne kvartetom, kvintetom, ~e pt e t om , oktelOm, ný náM roj. Vcl'mi rád pracujem ~o študentami vej hudb)•, dokonca aj posluch áč i hudobnej te· bol o to záujem. Jedine Opera v česk"ých a t ď . ) . Učia ~a muzikál ne a výrazové prepraco odboru hudobnej pedagogiky, lebo ~ ú veľm i órie a hudobných vied môžu ko nce rtovať a Bu dčjovi c i ach (!) prijala tenro návrh s nadše vávať skladby až do najmenších detailov. Hru z zvedaví na všetko, čo sa tý ka hudobného dia predvies!' ~voje ~ k l adby . Okrem toho je vel'mi ním. Zo za hran i č ia to bola Opera vo partitúry na klavíri študujeme dvojručne , až nia, snažia sa dostať širok"ý obzor zo všetkých vd a interných koncertov, bez prístupu verej· Wittemhergu v bývalej DR a v Starej Zagore v 1 6-ru č n e pri štyroch klavíroch (teda osem po· oblastí praktickej hudby a hudobnej vedy. nosti. (Napríklad triedne koncerty.) Vysoká Bu lharsku. Každý dirigent by mal dostať príle s lu c h áčov) , kde každá ruka hrá iný hudobný Otázka možností uplatnenia sa mladých cliri· škola spolupracuje s Gymnáziom v Esscne ž itos ť a mož n osť odskí1 šať na vlastnej koži všet nástroj a jeden z pos l u c h áčov diriguje. Táto gcntov po absolvova ní školy v praxi je d os ť Werden, kde pos l uch áči odboru hudobnej pe ky hudobné telesá na Slovensku. Skí1senejší by metóda sa vcl'mi dobre osved č il a . lllavnc pri problematická. Pos luch áč i to vedia hned' od dagogiky mávaj(t pravidelné praktiká vo vyu· im mali po m á hať a p od a ť pomocní1 ruku. štúdiu repertoár u. Pos lu ch áč i to robia vel'mi zač i a t k u ští1dia. Preto sa aj snažia usilovne pra čova n í hudby. Stúdium hudobnej pedagogiky, Nakoniec najlepšie sa dá u č iť na vlastných chy radi. Pri in terpretač n ýc h seminároch sa porov cova ť. Konkurencia je vel'ká a tak priamo do hlavne pre druhý sekundárny s tu peň (št(tdium bách. Toto všetko by si mali u vedom i ť pracov návajú nahrá vky jednej čas ti tej-ktorej symfó s t ať sa na dirigentské miesto v nejakom orches pre budúcich u č i t cl' ov hudby v posledných níci, ktorí sí1 zodpovední za hudobnú kultúru nie, najmenej v štyroch · piatich ve rziách, clis tri hned' po u ko n če n í školy je skoro nemožné. troch roč ník oc h gymnázia) je vcl'mi n á ročn é . na Slovensku. kutuje sa a vymicibjú sa názory. Každý poslu Naši absolventi pracujú zväčša ako asistenti u Hudobn:í v)•chova je na gymnáziách volitel'ný e Ako p r ebieh a výchova d i rigenta na ch áč má po10m pov inn osť pripravi ť si svoju niektorého šéfdirigenta, alebo ako korcpetíto· maturitný predmet. Bol som raz pozvaný do škol e, kde pôsobíš ako profesor a aké sú vlastn íl verziu a n as pa m äť , teda bez partit(try ju ri na opernych scénach. S vel'kou dávkou š ťas · maturitnej komisie pre hudobní1 výchovu. m ožnosti mladého dirigenta po absol vo· ved i eť cl irigovai. Zaujtmavé temy seminárov sú tia dostanú sa aj k dirigentskému pultu. vaní šk oly pre uplatnenie v praxi. napríklad tiež verbalne sa vedieť odborne vy· ajlepšil: v opere, nap ríklad ako Obd ivoval som, čo všetko maturant musí ovlá - Spomu1 am si na moje študentské časy na ja drovať a t l moč i ť svoju hudobnú predstavu Mu~ i htud i e n l ei t er ( vedí1ci hudobného naštu· da ť z odboru hudby! Je v. cohecnc známe, že VSMll v llra tb lavc. a u č i l i sme sa ovl ádať tech pri skú; ke ~ orcheMrom. Počúva ť orchestrálny dovania) s povinno~ťo u dirigovania. Ale v kaž• kto dostane diplom Folkwang llochschule v niku dirigov:tnia. Symfonický repertoár sme ZV1tk, ~ p rávn e n al adi ť orchcMer, kde s ku točný dom prípade tie . uč ií ovsk é roky" je potrebné Es~e n c , mu ~ í by ť sk u t očne vynikajítci. na;tudovali viac-menej teoreticky · pri k lavíri. orchester nahradí napríklad poč í t ač . si "odskákai". Diplom vysokej školy sám o sebe Pri pravil + snúnky: M.JURÍK K praktickému Myku ~ orchestrom sme sa do- Jednotlivé hudobné nástroje sa dajú pomocou n cMač í. Situacia v emecku sa zhoršila aj tým, (Doko nče nie v budúcom čís le)
Jml TILilÓNfD61JJÓ... J
Matúš jak:~h <: ic - gi/a risto . .~ klada le! : om11 :ér. l'!'dllľi skufJill,l' ,\lufJiillle. .\f!ulujmlm/ '111 s ju: : tWJ'IIIi luululmíl..•mi IJ 1/II.~ Ú/I 'fllll . (,'. ./tlllti.~ ull/ , skujJÍI/IJ/1 l ::~jJI'il. ll(~ Umu/tJ /l/ Nrollslol .. ,kdu' kt Hl : l'n •o /orla. ( JnheslnJ ill ú•s/..>t JSIt J/'1'1/Sk!'j 1!'/('l'i:k. ./l' l'ersii'J;IIIIIhsu/1' ('1/· /olli Sl ·et u: 1111 11 11:/ lkr/">/("e (.'ol/cgt• l ' /IIJs/um• (/llla m'llt' lw podjltJri/i l'm .\/tJI 'ak ia a I/at/tide 1'111/Jrig/11 a (./iar/a--,. l 'uä•ala si lai/I llU ne/1o ce11a Uwrliei /IJ .llillg 11sa. nw:llos/jJn ' ::l'll· /ut·a t'sa ti d dit'o i 111; .. l Slll'tlsllusli 11 <'í na llra:isftii'SI..•tJI/1 ku11:erl'tlltiri11 .. lko !Jolu. ÚJ !Jo/o a eu Imdl' . . OfJNali Silil' sa.
e Nic su študenti v A m erike r ozm az k 1 oli jaau, 111e J.. 1 ol11 atlll'J hudbe. n aní? e Zaujímal o by m a, či sa prednášky o - Práve naopak. tudcnti sú rozmaznaní tu. h istó r ii jazzu berú aj zo šp eciálnejši eh o e Práv e tým, že maj ú tak é výborné uhla pohJ'adu, n ap ríklad vývoj m elo d i podmienky, sú zvyknutí pracovať sa ky, formy. •. mostatne? - Absolvoval som prehľ ad dejín jazzovej ·Oni nemaj(t výborné pod mienky. kompozície a ara nžovania. Všetko bolo spo e V akom zm y sle? jené s ukážkami. Kurz dejín trvá jeden se - Pretože sa tam za všetky školy .tvrdo" pla mester. tí. e Cel é dej iny? Systém "rychlík" ? Snímka P. Erdziak e V čom je l epší ich šk olský systém ? - Áno, č i s to info rmač n e . Podrobnejšie sa · Študenti majú väčš iu m ož nos ť vý beru, študent oboznámi s konkrétnymi periódami · Spomeniem si na Line writing · písanie zíciu, aj trúbku, vedie jeden z najlepších Big viachlasnej sadzby, aranžovanie v štýle Banclov, dokonca som pre neho aj kompono každý si vytvára rozvrh sám. Je tam u rč it é z dejín v rámci iných, špecifických predme množstvo predmetov, ktoré sí1 povinné, zá tov. Č l ove k tam vera pracuje sám, ku každé D. Ellingtona, Post IJe bop Harmonie val. Z ďa l š í ch by som spomenul mená ako kladné predmety sít povinné bez oh ľad u na mu predmetu je systém domácich úloh. l novat ions... Ken Pullig, Ed Tomassi, Mark White... to, akú špecial izáciu si nakoniec volí. e 'faži sk om tvojho štúd ia bola jazzo • Moh ol b y si podrobnej šie priblí ž iť • Absolvoval si v lastný m koncer e Môžeš pri bliž i ť k o nk rétnejši e o aké v á kompozícia. Môžeš priblíž iť systém ten posledn e m enovan ý? to m ... predmety i de? výu ky? • Zača l i sme he hopom, rozoberali sme · Rozhodol som sa, že ho urobím s Big · S p oloč n é predmety sú harmónia, slucho · Zvolil som si túto špecializáciu, v rámci ~ k l ad by , prešli sme cez Monka, Coltrana, Bandom, podarilo sa mi zohnal' š p i čk ových vý tréning, .music technology", aranžovanie ktorej som mal špecifické predmety. Využil Shortera, l lancocka, Corcu ... V podstate sme hráčov , čo nic je až také jed noduché, na dru I., hra na nästroji. som aj m ožno~ ť nepovinných p red metov · teda aj takto prebrali dejiny, že sme kompo hej strane - tam telefóny fungujú. e Akým spôsobom sa tam prednáša improv i zač n é, zamerané na nástroj. Aj kom novali v tom-ktorom štýle... Ciel'om však bola kompoztcia, nic dejiny. • m h armón ia? pozič n é predmety ~ Íl prepojené na prax · je · Tu telefóny nefungujú tak, ako by mali a - Výuka je zametan;í na prax a z nej sa vy tam niekol'ko tzv. project bands, ktoré hrajú • K tor ý n ástroj je tam n ajpopul árnej mohli. chádza. Začia t o k ide rýchlo, len kvôli defino študentské práce. Nahrávky študent odovz ší? • M yslíš to o brazn e aleb o doslovne? va niu pojmov. Majú svojský systém oz n ačo dáva spolu s partitúrou. I) alšia m ož n osť ako - Gitara. llči tcl' ov je asi SO. Okrem nástroja · Doslovne. Realisticky. Som na ze mi. vania, podmienený jazzovou terminológiou. preze ntova ť skladby pred verejn os ťo u bola, sú aj kolektívne predmety· semináre zame e K eby si mal zhodnoti ť situáciu v • Neče rp á do istej m i ery z klasickej že exbtovali skupiny, ktoré si vyberali štu rané na konkrétnu problematiku. Z mno Am erike? harmónie? dentské skladby. hých možných som si vybral napríklad: - Momentálne je tam vcl'ká kríza, premieta ie, to je postavené na svojom základe. • Aký bol osud tvojich kompozícií? W al king Bass, Solo ,J azz Guitar, Polyrhytin s sa to v prvom rade do umenia a hlavne clo ta Sa mozrejme, mnohé veci sú s po l oč n é . . Mal som vel'a kompozícií, podarilo sa mi for Guita r. Každí• nástroj má takéto seminá Klasická harmónia sa vy u č uje tiež pod ná dostat' ich do povedomia l'udí. Posledný se re, kde je študent aktívny. kého, ako je jazz, ktorý nic je taký business. zvom traditional harm_o ny. mester bol snád' najúspešnejší, vel'a som e Na kto r ých n aj význ amnejších p e Mnohí sú núte ní r o biť popri hudbe aj iné ve e Sú tam zau žívané aj an al ýzy diel hral, aj moje skladby sa vcl'a h rali. Na konci dagógov si sp o m enieš? ci. vážn ej hudby? študent p redloží všetky partitúry s nah rávka - aj väčšou kapacitou tam bol s n áď Herb e Myslíš, že u n ás sa u živí hudobník • a to sú špeciálne nepovinné predmety, mi, k toré sa hodnolia. Pemeroy. V USA je to .big name". Niektorí čis t o ako hudo bník? tzv. analytické. Prednáša sa tam Stravinskij, e K tor é predmety v rámci k ompozí• pedagógovia ~ú vý nim oční , napríklad Greg · j e to asi rovnako ťažké aj tu aj tam. Bach, Bartók ... Väčšina študentov je tam však cie ťa zaujali najviac? Hopkins, ktorý u čí aj aranžovanie, aj kom po- Pripravila ZUZANA VACH OVÁ c~ ~'95 SPEKTRUM 7) IOPE VOSVETE I PAVEL UNG-ER l ~Jitky 1 Bawonkej itítaej opuy l
Nemecko so svojimi 85 divadlami je v pravom slova zmysle veľ mii finúle oboch dejstiev - priam zi momriavky. Absolútnym vrcholo m, re mocou hudobnodivadelného sveta. Zatiaľ čo pred jeho zjednote ním do európskej extratriedy patrili predovšetkým tri scény, žijným a zároveň in t erp retač n ý m , bola záverečná scéna, scéna šialenstva, zo Bavorská štátna opera v Mníchove, Štátna opera v Hamburgu a brazujúca duševný stav Anny pol hodi Nemecká opera v Berlíne, dnes sa o popredné pozície v pomysel ny pred jej popravou. j ej úchvatnosť nom rebríčku uchádza i zopár divadiel bývalej NDR (Štátna opera snúbila v sebe majstrovstvo režisérovej Berlín, Saská štátna opera Drážďany , Opera lipsko). psychoanalýzy s bravúrou prcdstavitcl' Bavorská štátna opera v Mníchove si postavenie prestížneho ky Edity Gruberovej a empatiou diri svetového operného domu prísne stráži. Dôkazom toho je i prvá genta Fabia Luisiho. premiéra novej sezóny, lyrická tragédia Gaetana Donizettiho Fabio Luisi povýšil donizettiovský or Anna Bolena, ktorá sa v exkluzívnom obsadení dostala do stredo chester na rovnocenného strojcu dra bodu pozornosti neskorojesenného Mníchova. Pred posledným matických situúcií, partitúru vymodelo val do najcitlivejších odtieiíov, bol večerov zo série šiestich bolo divadlo obliehané vari stovkou neu osobnos ťo u suverénne vládnucou nad spokojených záujemcov s nezlomnou vierou v ukoristenie akej celým hudobným dianím. koľvek vrátenej (hoci i na čiernom trhu prepratej) vstupenky. Pochopitel'ne, najoslavovanejšou sólis tickou hviezdou bola Edita Gruberová Anna Holena, vrcho lne dielo talian nu "omnip otenciu", jl' prejavom infa n (A nna) , ktorú s príznačno u vokálno skeho bel canta, mala premiéru roku tilnosti. Preto i anglický král' llcnrich technickou a umeleckou brilanciou 1830 a do konca minulého storo<;ia pat Vlll. nikdy nedozrel a žil s detinským predniesla part, stojaci azda až na hrani rila medzi ob ľ úbené reper toárové titu pocitom, že celý svet musí p l niť jeho ci jej hlasového odboru. Jej posrava je ly nielen v Taliansku, ale obehla prak štrukturovanú z iných východiskov)rch ticky celý svet. asledova lo obdobie, prostriedkov ako Bolcm1 Callasovej, kedy dielo padlo do zabudnutia a až ro Gencerovcj, Su liotisovej či Si llsovej kom 1957 - premiérou v milánskej (vzorky z gramokompletov), Scale s Mariou Callas v titulnej roli - sa Gruberová je neopak ovatel'ná v mimJci Vcssclina Kasa rova a Edita Gruberová z a ča l a novodobá rene ·ancia Anny óznom vypracovaní detailov, v uplatne Pod t'íou sa v pozadí č rta l o okolie Boleny. Tá napokon tohto leta zavítala i · ní "vnl'1torného hlasu", nehovoriac o fe Sevilly, hracou plochou bola prázdn:t k nám, vďa k a kop r oduk č n ej inscenácii nomenálnych koloratúrach a výškach. šikmina. Dej preniesli inscenátori do festivalu Zá mocké hry zvolenské a bra Výbornú prolihrá čku , ladenl'1 na po druhého desaťročia 20. storoč i a , čo je o tislavskej Komornej opery. dobnej lyrickej strune, našla vo sto rokov neskôr, ako uvádza libreto. Z Mníchovskú produkciu pripravil ta Vesseline Kasa rovej ako Giovanne. liansky dirigent Fabio Luisi, anglick)r Technicky bezchybne pripravená viacerých možných verzií uvádzaj ú v reži sé r Jonathan Miller a vý tvam íci Bulharka má potrebný tónový rozsah, Mníchove kritickú edíciu Fritza Oesera Peter J. Davison a Cl are MitchelL Z legatovú kultúru i hereckú inteligen s hovorenými spojovacími textami. ich tea movej spolupráce vzišla mimo ciu. Dominantnou mužskou postavou avštívený večer otvoril v závratnom riadne silná, hudobne, emocionálne a bol Roberto Scandiuzzi (Enrico) s ideál tempe uvedenou predohrou dirigent esteticky ú č inná , štýlovo <.:istá výpoveď . ne vedeným, ušl'achtilým bel cantovým Jacques Delacôte, ktorý z partitúry vyťa 6 1 - roč n ý j o nathan Miller, syn psychiat basom. Krásnym tmavým timbrom žil celú smpnicu rafinovaných výrazo ra a spisovarel'ky, skôr než sa z a čal ve upozornila na seba Anne Salvan vých poltó nov. Z medzinárodného ob novať divadlu, vyštudoval medicínu a (Smeton), núrocny tenorový part sadenia na prvom mieste spomeniem prírodné vedy, ba krátky čas pôsobil Percyho korektne zvládol José Bros. osl nivý výkon eila Shicoffa (Don ako lekár. Sc h opnosť sondovať !'udskú Bizetova Carmen je dielom natol'ko j osé), ktorého krásna farba hlasu, žiari psychiku a in terp retovať jej j e dine č n é frekventovaným, že nie je l'ah ké uplat vé výšky a dramatický náboj v prejave pochody je takpovediac Millcrovým ni ť v nej pohl'ad autentický a zároveií ideálne korešpondovali s charakterom kl'ú čo m k výkladu diel. Preto ani Annu verný predlohe. O čos i také sa pokúsili roly. Ruská mezzosopranistka Elena 13olenu nechápe ako artefakt pre vokál mníchovskí insce nátori Lina Zaremba (Carmen) ma prekvapila dva nu ekvilibristiku, ale ako médium pre Edita Gruberová-bravúrna prcdstavitcl'ka Wertm(Hler (réžia) a Enrico j ob (scéna Anny Boleny krát: nevšedne pôsobivým, tmavým pozorovanie ľud s kej duše, analýzu mo a kostýmy) , pri čo m tva r predsta ven ia timbro m stredných a nižších polôh, ale tívov jej ko nania a skúmanie reakcií na priania. Král'ova man želka Anna, obeť určovala n aj m ä výprava. Enrico job, mi okolitý svet. Annu Bolenu vníma ako moci a intríg, túto hroznú realitu neunies mochodom spolupracovník Francesca i technicky nevyriešenými, problema dielo o neobmedzených mocenských la a podl'ahla chorobným prdudom. Rosi ho vo filmovej verzii Carmen, ju vy tickými výškami. Suverénnym, kovovo ambíciách a zaslepenosti. Opiera sa o M illerovo poiíatie Donizettiho nieslo rieši l ta k, že myšlienku vol'nosti pre jadrným Escamillom bol Gino Q uilico, tézu Sigmunda Freuda, že túžba po bez silné známky psychodrámy, vyvolávajú mietol clo bezhrani č n ej , svetlej oblohy, naslovovzatou M icaelou Angela-Maria hra n i č n ej moci, č i ireálna viera vo vlast- cej v miestach osudových zlomov - naj- ktorá zaberala dve tretiny horizontu. 13lasi.
kova, tak trochu múzejná insce pracovaný l3crnd Weikl ako nácia, opäť vrátila na javisko. Hans Sachs. Adrianne Protest voči rom11ntizmuP IToci dirigent Peter Schnei Pi eczonka bola spol'ahlivou der podnietil filharmonikov k Evou, Gästa Winbergh sa nevy brilantnému výkonu, na javis hol problémom vo vysokej po A o p ä ť zažila opernú Vieder'í dobné naštudovanie Leopolda orimbergu z polovice 16. sto ku nie každá kreácia zodpove lohe partu tolzinga, Gottfried škandálik. a premiére, keď llagera, zohl'adr1ujúce roman roč ia dodnva príbehu nespo dala povesti š pi čkové h o oper Hornik bol bezvýrazným vyšiel pred oponu režisé r, tický esprit partitúry, vo fareb chybnitel'nú d ôvery h o dn os ť. aj ného domu. Plne na mieste bol l3eckmesserom a Walter Fin k prehrmela tátnou operou búr nej a jemne tieňova n ej dyna to je dôvod, prečo sa Schen- ka protestného ,.bú". Takúto at mickej palete oddane slúžiace tónovo bohatý a výrazovo pre- málo kultivovaným Pognerom. mosféru mal prvý več er novej duchu weberovskej hudobnej inscenácie Weberovho Č arost reč i. Pomerne rozsiahle boli relca. Druhé predstavenie, ku prózové úseky, ktoré do istej ktorému sa vzťa huj e tento č l á mier y brzdili tok predstavenia. nok, už podobné extempore Spevácke obsadenie zv: i čša nesprevád zalo, no roz pa čité uspokojilo, iba jeden výkon bol pocity ani repríza roz ptýliť ne však sku t oč n ý m zážitkom. mohla. Fínska sopranistka Soilc "Antihrdinami" viedenského lsokoski (Agáta) za ujala fareb Ča r os tre lca sa stali reztser ným, príkladne vedeným tó Alfred Kirschner a scénograf nom s bohatým citovým nábo Erich Wonder, ktorí si z roman jom a štýlovou kantilénou. tickej predlohy akob)' chceli Korektné kreácie predstavili vystre li ť. Na javisko vniesli aký• Thomas Moser (Max), Monte si n eč it a tel'n ý zmiirok, kombi Pederson ( Gašpar) a Ruth náciu moderne (?) gýčov i tých Zicsak (An i č ka) . kulís, podivných symbolov s Ak Weberov Ča ros trelcc vo p rojekciou prírodných motí Viedenskej štátnej opere zna vov. Márne sa snažili svoj zá mená istý in sce n ač n ý extrém, mer o ve tli ť v bulletine, jeho tak se ptembrové obnovené na realizácia vyvolala dojem ne študovanie Wagnerových miestnej paródie. apokon, Majstrov spevákov norimber ani publikum ako hlavný adre ských dokumentuje zasa tak sát produkcie, Kirschnerovým mer otrocký príklon k tradícii. antiromantickým rozmarom V réžii Otta Schenka a na scéne neporozumclo. jurgena Roseho je každý detail Akoby z iného sveta vyšlo hu- realisticky znázo rnený, ilúzia Podivne chápaná scéna s kombináciami čudnýc h symbolov s prírodnými mo tívm i... Sním"-1' archív autora (s SPEKTRUM
Milánska La Scala je nielen pre mnohých poč uť aj sólistu opery Slovenského národného operných fanúšikov sveta, ale i tých, ktorí v nej divadla Sergeja Larin a v roli banditu pracujú a tvoria "erose c delizia" ako spieva johnsona . .Jeho spevácky výkon zaujal istotou a Violetta v známej opere G. Verdiho Traviata. vrúcnosťou vokálneho prejavu a po interpre Táto opera sa po slávnej Ciscontiovskej pro toch .Johnsona z predošlých rokov (Domingo, dukcii s Mariou Callasovou v päťd es ia tych ro Giaccomini, Martinucii) bol príjemnou zme koch dlho nemohla udo mác niť na scéne La nou. Okrem speváckeho recitálu Edity Scaly a až v sezóne 1990-9 1 sa za bombastickej Gruberovej bol jediným spevákom zo propagandy so za ru če n ým úspechom na r'íu Slovenska, ktorý spitval v priebehu minulej se vrátila. V priebehu nasledujúcich sezó n ju spre zóny na scéoe La Sc;rly. Nasledovali štyri reprí vádzal i viaceré nepredvídané udalosti - napo zy Verdiho Rigoletta z predošlej sezóny. sledy v máji tohto roku, kedy orchester La Sea ly Rigoletto a Traviata sú diela, ktorými tal ianske vyhlásil pred predstavením štrajk a inten dant obecenstvo nie je nikdy dostatočne zasýtené a musel ozn á miť , že sa predstavenie n e u sk utoč zoh n ať vs tupenku na niektoré z nich je priam ní. Hnev rozz(rreného obecenstva utíšil iba diri zázrak. V tejto si tuácii ich priekupníci predá gent Muti, ktorý si sadol na javisku ku klavíru a vajú až za trojnásobok ich sk u točn ej ceny. sám sprevádza l {r č inkuj(r c ich . Táto unikátna Systém, ktorý používajú talianske operné clo udalos ť v histórii La Sea ly tiež dokresl\rje, v akej my, kedy nová inscenácia opery okrem prem ié situácii sa nachádza nielen tento slávny milán ry má iba niekol'ko repríz, je zn ač ne nerentabil sky operný dom, ale i ostatné talianske operné ný. Obrovské finan čné náklady sa pri malom divadlá. Zmätená politická situácia, pokles ta po čte repríz nevrátia a náklady na prevádzku po skladatdových úpravách a opätovnom uve Margherity Palli využíva viacero vysokozdviž• lianskej líry na medzinárodných peňa žn ýc h tr opery i platy vdkého počtu zamestnancov defi dení v Teatro Comunalc v Bologni v roku 1875 ných plôch, na ktorých sa nachádzali jednotlivé hoch, hospodárske problémy, ktoré Taliansko cit divadiel neustále zväčš ujú . Milánsky Cr spcšnc preniklo aj na iné operné scény sveta. rekvizity, vyžadujúce od interpretov priam ak prežíva, spôsobujú neustále krátenie dotácií na Rigoletto v réžii Gilberta Defloa a na scéne Dnes to nie je vcl'mi čas to uvádzaná opera a aj robatické výkon y. apríklad tenorista Jerry na dosky La Scaly sa vrátila po tridsiatich ro Hadl ey spieval svoju áriu stojac na pedále vy koch. l v tOmto prípade mali niektorí talianski sokozdvihnutého k oč iara. Význam ná úloha v kritici výhrady voč i jej uvedeniu. Insce nácia bo inscenácii pripadla i detským mímom a tan eč la realizovaná v koprodukcii s Wiener níkom predstavujúcich anjelikov, víly a karika Staatsoper, kde by mala byť uvedená asi o dva t(rry dospelých, o bleče n ých vo frakoch. Dobré roky. Ré7.ia, scéna a kostýmy boli dielom režisé spevácke obsadenie okrem llaclleya tvorili ra a scé nograťa J>ierr 'Alliho. Celý príbeh sa Ruggero Raimondi v roli Mcfistotcla a odohrával akoby v abstraktnom kruhu, zobra Frederika Von Stade ako Margaréta. zenom na zadnej stene javiska, na ktorom sa lludobnc operu naštudoval Seiji Ozawa. premietali obrazy Faustovej pracovne, pobre Verdiho opery Traviata a Falstaff z predoš• žie Rýna vo Frankfurte, väznica Margaréty. V in lých rokov, uviedla La Sca la pred svojím sep scenácii prevládala occlovošcdá farba, v ktorej tcrnbrovýmturné do .Japonska, kde boli na pro boli ladené i kostýmy hlavných hrdinov. Hviezdou inscenácie bol spevácky i herecky vy grame spolu s Verdiho Rekviem ;t Pucciniho nikajúci Samuel Ramey. Na rozdiel od jeho operou D ievča zo zlatého západu ( Cr č inkova l v florentského Mefistofela, stvárneného ako sym nej i Se rgej Larin). bolu mužského sexappelu, v milánskej inscená Ostatná produkcia sezóny, opera Jacquesa cii predstavoval rafinovaného intelcknrála. Offenbacha Hoffmanove rozprávky sa vrá Príjemn)'rn preJ..-vapením bolo obsadenie role tila na scénu La Scaly po vyše tridsiatich rokoch Margaréty a Eleny če rn ošsk o u s pevá čkou Michel e Crider. j ej hlas nádherného zafarbe nia, ktorý tak vel'mi pripomína hlas Leontync Priceovcj, ako aj v r (rc nosťo u speváckeho preja vu vyvolali v nás vcl'ké emócie. V roli Fausta sa úspešne prezentoval taliansky tenorista Vincenzo La Scola. Sklamali protagonisti dru hého obsadenia: ralianska s pe váčka Nor ma Fantini v roli M~rgarety a Eleny, ktorej tre mo lov)' hlas bol nepríjemný na počúva n i e , ako i Fabio Armiliato v roli Fausta (svojím bezvý razným tenorom a opatrným pohybovaním sa na scéne budil dojem úplného zač i atočn í ka) a . Stiffelio: Kallen Esperian a José Carreras Dean Peterson v roli Mefista s násilne zatma vovaním svojho basu jasného sfarbenia. Takýto kultúru. Nevyriešené fina n č n é a zm luvné pro Ezia Frigeria bol ladený v r e n esa n č nom štýle, interpreti by nemali mať svoje miesto na scéne blémy umeleckých pracovníkov hudobných in v ktorom dominovala zlatá far ba. Bola to vcl'mi La Sc:.lly. Tn.: ba oce ni ť výkon dirigenra štitírcií vyvolávajú nap ~iti c a ncs po k ojnosť. trad i č ná inscenácia, aká vyhovuje vkusu milán Arm anda Catta, ktorý sa citlivým vedením or Hudobný riaditel' a šéfclirigcnt La Sca ly skeho obeccnstva, v hudobnom naštudovaní chestra a prirm:ranými tempami snažili čo naj l~ic cardo Muti je vcl'kým zástancom talianskej viac nap o m á h ať trojici inter pretov. šéfdirigenta Mutil1o a v titulnej roli s hudobnej kultúry proti l'ahostajnosti zodpo Modernu v ostatnej sezóne l.a Scaly zastupo vedných štátnych č initel' ov. (Škoda, že nemá zá Renatom Brusonom. Do role Gildy angažo vala opera talianskeho sk laclatel'a Fabia ujem o jej propagáciu aj v tzv. bývalých socialis val Muti maďars kú spevá čk u Andreu Rost, Vacchiho na franc(rzsky text Myriarn Tanant tických krajinách, kde tu stále považujú za kraji svoj objav zo salzburského festivalu a vojvodu z Kúpele, ktorá če rpá námet z komédie Carla ny druhoradého význam u. Pri rozdeľovaní no Goldoniho Kúpele Abano. l nsccnáciu uviedlo vinárskych pozvánok na premiéry zástupcovia Iyonské divadlo Atelier Ly r i que de l 'opera našej tl ače nepatria medzi preferovaných.) d e Ly on s orchestrom La Sea ly a pod h l avi čkou Napriek problémom sa mi podarilo s l edovať ce La Scaly v milánskom divadle Teatro Lirico. lý priebeh predchádzajúcej sezóny, ktorú v La Hudobné dielo naštudovala a dirigovala žena Natalie Dessay, Oly mpia v Hoffmanno Scale t ra di čne za čínajú siedmeho decembra, v dirigentka Claire Gibault. · vých poviedkach Deň svätého Ambróza- patróna mesta, kedy sa Výnim očno u u dalosťou sezóny bolo uvede v Miláne slávia "hody". nie opery Giuseppe Verdil1o Stiffelio. Ani v pôsobivom hudobnom naštudovaní milán Na otváracie predstavenie šéfdirigent R. nic tak pre umeleckú hodnotu tejto Verdiho pr skeho dirigenta Riccarda ChaiiJyho. Muti vybral Valkýru Rich arda Wagnera. V votiny, ako skôr pre fakt, že opera Stiffclio sa na 1-l offmanovc rozprávky sú jeho srdcovou záleži snahe pr i b lí ž iť milánskemu obecenstvu scéne La Sea ly ešte nikdy neuváclzala. Dnes pu tos ťo u , čo sa prejavilo aj v precíznorn hudob Wagncrovu trilógiu P rsteň Nicbclungov, začal tuje svetom vd' aka dvom vel'kým tenoristom na nom naštudovaní, hl'adaní pôsobivých fareb práve touto operou, ktorá je pod l' a jeho mienky šej doby - Pl acidovi Domingov i a josé ných nuansí v orchestrálnom prevedení a vyni pre Mil á n č ano v, málo poznajúcich Wagncrovlr Carrer asovi v roli Stiffclia. Toto málo hrané kajúcom vedení speváckeho ansámblu, ktorý tvorbu, najprijatel'nejšia. Inscenácia sa stretla u Verdiho eli elo, v ktorom sa už jasne č rtajú znám bol v oboch obsadeniach vynikajúci. Basový obecenstva s vcl'kým ohlasom, iste aj zásluhou ky jeho hudobného génia, uviedla La Scala v za part Lindorfa, Miracla, Coppéliusa a Daperrutta hviezdneho obsadenia, v ktOrom dominovali pož i ča n ej inscenácii londýnskej Covert Placido Domingo ako Siegmund ( Domingo Garden, Stiffelia spieval José Carreras v alter stvárnil opiiť Samuel Ramey, ktorému rovno slávil v tejto inscenácii dvadsiate piate vý r oč i e nácii s talianskym tenoristom Albertom cenným partnerom bol jeho alternant svojho debutu na scéne La Sctly a pr i te jto prí• Cupidom. Postavu Liny stvárnila Ameri čanka l'hilippe Rouillo n . V po~ tavc Olympic alter ležitosti mu po premiére dirigent Muti odovz Kallen Esperian a málo presvedč i vá Gruzínka novali s ve ľk ý m ohlasom u obecenstva dal pamätnú medailu), Waltraud Meyer v roli J ano Tamar. Londýnska insce nácia v réžii Nathalie Dessay a Valeria Esposito, Anton iu Sieglinde, Gabriele Schnaut ako 13riinhilde, Elijaha Moshinského a v scčnach Michael a stvá rn ila Cristina Gallardo Domas a Mariana Lipovšek v roli Fricky a Mo n te Yeargana dýchala starinou a zaprá šcnos ťou . Giuliettu Denyce Graves. V titulnej postave Pederson v úlohe Votana. Predovšetkým Jedinou pozitívnou č rtou tejto produkcie bolo Hoffmana sa uviedol Neil Schicoff a Vinson Domingov tenor stredomorského sfarben ia clá hudobné naštudovanie staru čkéh o Cote. Niklausa a Musu s elegantným spevác val speváckemu partu Sicgrnuncla č a rov n é tep Gianandreu Gavazzeniho. kym a hereckým šarmom stvárnila Susanne lo a vrúcnu nehu. l nscenácia sa niesla v tradi č Po tejto z Londýna pož ičanc j inscenácii siah Mentzer , altrenovala ju talianska mezzosopra nom duchu, bez novátorských invencií, ktorý lo vedenie La Sclly v rámci šetrenia s nákladmi nistka Sonia GanassL Scény a kostýmy mi nás v ostatných rokoch prekvapuje opiiť po za požičanej inscenácii - Sal ome .Francoise Tournafonda boli ladenC.: v štýle li Wagncrov Bayreuth. Na t l a čovej porade režisér Rich arda Straussa z National Welsh Opera z André En gel vysvetlil, že jeho klasické režijné Cardiffu. Po abstraktnej inscenácii spred nie be rty, hladké a nevýrazné obleky l loffmana bo por'íatic vychádzalo z požiadavky dirige nta kol'kých rokov, kedy postavy opery st.várr1ovali li z ateliéru talianskeho módneho návrhára Mutiho- n echa ť vol'ný priebeh hudbe. V scéne mímovia a spcv:icke party odspievali speváci Giorgia Armanilw. Najslabším č l án kom in scenácie bola réžia Alfreda Ariasa, ktorého niek tretieho dejstva sa spolu s výtvarníkom Nicky Placido D omingo a Gabriele Schnaut vo vo frakoch na proscéniu, aj inscenácia režiséra Rietim inšpiroval dielami francúzskych malia Valkýre André Engela v scénach a kostýmoch Nicky toré režijné postupy boli málo zrozumitcl'né. rov z č ia s prvej svetovej vojny, ktorí mal'ovali Rietiho neuspokojila kritiku ani divákov. V rámci opernej sezóny sa konala i séria spe hroby hrdmov porastené v l č í mi makmi. A tak Mantovy stvárnil (J'alší jeho objav ešte z insce Engel preniesol dej opery z Herodesovho palá váckych koncertov, v rámci ktorých sa s úspe bolo aj scénicky najpôsobive jšie dejstvo milán nácii Traviaty, mladý tenorista Roberto ca clo akéhosi krámu arabského kupca, kde zná chom uviedla aj Edita Gruberová (zaradila do skej inscenácie znázo rr1 ovalo pole posiate v l čí Alagna. my tanec siedmich závo jov vrcholiaci takmer programu i slovenské piesne), Marylin Horn e Očakávanou produkciou bola opera Arri ga mi makmi, ktoré v závere opery Wotan zbiera a pohlavným akrorn, t a nč ila Salome v náruč í so sériou piesní amerických autorov, ďalej ukladá na m ŕtve telo Brúnhilcly, žiariace ako Boita Mefistofeles, na ktorú finančn e prispe Herodesa a j ochanán vystúpil z podzemia v dl Samu el Ramey, Tereza Berganza, Gôsta la Nadácia divadla La Scala (zoskupuje záujem horn kabáte a v bagandžiach ako úbohý prolc symbol oč i s tn é h o oh r'la. Winbergh, Marieta D evia a Renato Bruson . Druhou operou sezóny bola inscenácia cov, ktorí prispievajú urč it o u finan č no u č iast tár zo zač i atku nášho storoč i a . Ani o spevác Na j eseň a na jar prebieha aj tzv. symfonická Puccinil10 opery Dievč a zo zl atého západu kou na umcleck(r produkciu divadla). jediná kych výkonoch nemožno h ovoriť v superlatí z predošlých sezón, v réžii anglického režiséra opera libretistu Verdiho opier Otello a Falstaff voch. Hudobne operu naštudoval a dirigoval sezóna orchestra La Scaly a h os ťuj(r c i ch telies. Okrem toho vedenie La Scaly zapožič i ava diva Jonathana MiiJera, ktorý dej opery časovo Arr·iga Boita mala svoju svetovú premiéru v La K órejča n My ung-Whun Chung. posunul do obdobia za č i atkov industrializácie Scale v roku 1868 za hudobného vedenia sa Sezóna La Scaly po kračova la dielom dcln(r sálu i pre koncerty iných hudobných in Ameriky. Hudobné naštudovanie vedenie diva motn ého sk l adateľa . Na svoju dobu novátorské H ectora Berlioza Faustovo prekliatie, takti štit(rcií a organizácií, dokonca i talianskym dla zverilo Giuseppe Sinopolimu a medzi dielo, ktoré vychádza z literárnej predlohy ež v zapož iča n ej inscenácii z Opery Bastille v módnym domom. hlavnými prcdstavitcl'rni sme mali p ríle ž i to sť Goetheho Fausta, sa stretlo s neúspechom a až Paríži. Réžia Lucu Ronconil10 a scéna ANNA PODOLSKÁ, Miláno c~~'95 SPEKTRUM MELOS.ÉTOS '95 ·medzinárodný festival súčasnej hudby ZUZANA MARTINÁKOVÁ
V dňoch 7.-17. nove mbra sa v Bratislave u skutočnil v p o r adí tretí Medzinárodný festival súčasnej hudby MELOS-ÉTOS, člen asociácie European Conference of Promoters of New Music, ktorý vznikol so zá merom odstrániť dlhodobú absenciu takto špecializovaného festivalu na Slovensku v minulosti, vytvoriť platformu na konfrontáciu domácej i za hraničnej tvorby a v neposlednej miere vzbudiť záuje m domáce j i zahra ničnej , o hudbu sa zaujímajúcej verejnosti. Treba vyzdvihnúť , že o r ga ni zátori (hlavným usporiadatefom bola Slovenská hudobná únia, predse dom festivalového výboru skladatef Vladimír Bokes) dokázali festival nielen zrealizovať už po tretíkrát, ale dokonca zvýš iť z festivalu na festi val jeho kvalitatívnu úroveň. Za podpory Európskeho spoločenstva , Ministerstva kultúry SR, Státneho fondu kultúry PRO SLOVAKIA, viace rých slovenských (Slovenská filharmó nia, Slovenský rozhlas, Radio Ragtime, Hudobný fond, Slovenská televízia, Vysoká škola múzických umení, magistrát hl. m esta SR Bratislavy, MKC Zichyho palác) i zahranič ných (PRO HELVETIA, Schweizer Kulturstiftung, Kulturaustausch OST WEST, Institut francais, Rakúske vel'vyslanectvo, British Council, United Arditti Stri ng Qua rtet
States Information Service, Gaudeamus, české ce ntrum, Maďarské kul spevákmi zboru, pozaunistOm a zbormajstrom, ktorí ných osobností 20. > toroč ia · Pierre l!oulez, So fia túrne stredisko, Pofský inštitút) inštitúcií a nadácií, bolo možné pozvať akob)• sa vo virvare :.lov (slovinský i nl'lnecký text ľu· Gubajdulina, Marek Kopclenl, EdiMln Denisov, také súbory a umelecké osobnosti ako Arditti String Qua rtet, Hilliard en dovej poezie) i zvukov ~ na1ili náj:.ť ;,pol očnu reč. Alfred Schniukc • reprezclllantov viacerých línií semble, F. M. Uitti, V. Globokar, H. M. Górecki a i. Nakoniec :.peváci odchádza ju a zbormaj~tcr :.ám spi· avantgardy aj vo vývojových metamorfózach po s(o· eva a pozaunista ho diriguje. l'odl'a predstáv au tora ča s n osť: Edison Denisov v 2. komornej symfónii z to má byť vá} na ~od oln a V) poved·, z atiaľ čo u divá· r. 1994, ktoru charakterizuje vertikálne množenie Na festivale v rámci dvadsiatichštyroch konce nov kov, ale aj ~amotných zbori;,tov vyvol:íva ;,micch a zvukovych vrstiev, radenie ~t:uických zvukových odznelo viac ako 130 skladieb od takmer l OO (z who spont:ínne reakcie z netradi č n éh o konania na javis· blokov; i>ierrc Bou lez v Dérl11e z r. 1984, kde v po štvrtiny slovenských) autorov, z nich v premiéro ku. dobnom ~ t ýlc ako už v Lc Mancau sans Maitre z vom naštudovaní 15 diel od domácich, 8 diel od z:o· Feslival Melos-Etos bol zaujomavy aj tým, že dra· 19'i6, ;,pája impre~ionizmu;, > avantgardnými výdo hraničných s klad a t eľov. ~ oj im zámerom nic je zmie· m:uurgia oh;,iahla rôzne smerovania hudby 20. sto· bytkami SO·tych rokov. Alfred Schnittke sa od niť sa o všetkých uvedených dielach ( n ez(o častn i la ročia . Pravidelní návštevníci mohli zo s kať takmer avantgardy prepracoval k prejavom, o ktorých sa dá som sa koncertu elektro:okusticl>eťftudby ll. ll. o ucelení• obraz o štýloch, vyvíjajúcich :.:o od moderny, povedať, že patria do okruhu postmoderny. j eho 16.30 h a koncertu súčas n ej maďarskej tvorby 13. cez ;erializmus, sonoristickc koncepcie, alcatoriku, skladba Malé tmgérlle, ktorá je hudbou k filmu na l l . o 19.30 v podani COMPONEN SEMOLE), pokúsim hudobné divadlo nuxus hnutia, minima! music, novv poviedky Alexandra Puškina, je akousi vtipnou kolá· sa viac o vyzdvihnutie podujatí, ktoré presahovali romanticizmo" a jednoduch o;,ť, i ďa l och postmodei· žou známych estrádn)'ch va l čí kových , č i polkových bežný štandard ako interpre tačn éh o, tak sk l adateľ· ni:.tic~-ýc h koncepcií zahn)ujucieh i miešanie štylov, tém, kton! v ak autor netradi čn e spracováva využi· ského umenia. návrat k wnalite, inšpiráciu mimoeurópskou hud· júc in š t r umcn t :oč n é a sonoristické finesy. O základných problémoch akceptovateľnosti a zá· bou at<ľ . U rncn~ké ;,(obory o na ta a tre, klavírne trio ( hus ujmu o najnovšiu umeleckú produkciu sa z rôznych Koncert ncmeckcho suboru L'art p our l'ar t lc, klarinet a klavír) a Dam a Dam a, ;,úbor avant· aspektov povedalo ve ľ a . Sú takí, k10ri tvrdia, že sú· predstavil historick(o i súča s nu formu nuxus hnutia gardnej hudby pre bicie nás troje prezentoval až na časné umenie nemôže byť pochopené v ča se svojho (v111ik v 5().tych rokoch v Nemecku, cieľ totalne po jednu skladbu sloven-kej sk l adateľky Iris Szeghyovej vzniku, i ni zastávajú názor, že je to vecou dobrej in· pretie tradície a nahradenie koncepciou tzv. dekom· I\•Orbu če~ k ých s kl ada teľov, z ktorých ma viac zaujali terpretácie, .výchovy·, či cieľavedomej prípravy pozocic, tiež zdôraznenie kritického aspektu vo č i Nejlstoty od Dana Dlouhého , tiež čl en a súboru publika, dobrého managementu atď . V skutočno s t i známym javom, voč i dianiu okolo nás atd'.) v podobe Dama Dama, k10ré využívajú rôzne netypické zdroje tu svoju rolu hrá celý rad komponentov. ·o hudbu sa hudobného divadla. 'l)'pickym reprezentantom od zvuku a kompozič ne avantgardné ;,pektakulárne bli7~ i e zaujimaj(oce publikum priťahujú šp i čkové in· doh)' vzniku ;ož po :.učasnosť je Mauricio Kagcl, prvky tzv. hudobncho divadla, tiež inšpirácie mimo te r prctač né ansámble, či sólisti na jednej strane a brazílsky sklada tel', ktorý od druhej polovice 50-tych európ:.kyml napr. africkými hubnovymi rytmami, skladate ľské osobnosti na strane druhej, o čom sve d· rokov žije v emecku. jeho Co n lloce pre troch ne ale aj jazzom a tiež ;,kladba Modlitby od mladého č ila aj zvýkná n ávštevnosť týmito atribútmi sa vy-Lna· my!;h hračov je zalo2ené na ab~urdile · h ráč i prídu skladatel'a Karla Simandl a, ktorá je blizka reichov· čujúcich koncertov. na Javisko v čiernych oblekoch a č ier n ych krava tách skému minimalizmu. Ku skutočným perlám toho r oč ného festivalu pat· ako na pohreb, jeden držo gitaru, druhy nauuo, treto Príjemným prekv:opcním bola úroveň intcrpretá· Riaditel' festivalu Vladinúr Bokes rilo vyst(openie liilliard ensemble a Ardiu i string pol u :.o ~lakom a s nemým 1ragickym V) razom ču mia cic tát neho kom orného o r chestra Žilina na če· quartet. Hllliard ensemble (vznik vr. 1974), ktoré· do neznáma, až to ohccen:.tvo nevydržalo a začalo rc· lc s Leošom Svárovsk ý m . Ich koncert patril k tým ho základ tvoria štyria speváci, je vo svete preslávený Z d'alších diel, ktoré nevyužívajú túto techniku, za u· agovať od nervozity, cez smiech k vydavaniu roz li č· najlcp om i n:ojnavšuvenejším v dmci festivalu. renesančnej Popri ;,taršoch dielach j ozefa Malovca a Vladimíra interpret:lciou predovšetkým gotickej a jali Ne songe plus a fu ir od Richarda Barreta pre nyd1 u mm. Potom jeden z hračov .vylúdil" nejaký vokálnej hudby, venuje sa však aj barokovej a súčal! amplifikovane čelo s bohatou aplikáciou gli;,~ánd , tón, rc>p. hrdcln)• zvuk a zase ticho. '1'1110 ,.skladbu" Godára uviedli skladbu Nostalglrla od Toru ncj tvorbe, pričom viacerí skladatelia napísali diela Y88/111rod Gl acinta ScelsiJ10, ktorej základ tvorí je· Kagcl napísal ako :.pomienku na ~ovie t ~ku invaziu v Takcmltsu, Feslilla l.e11te od Arvo i>är ta a.!. soná· špeciálne pre tento súbor. Ool to aj prípad ich kon· 111 pre husle o komomý orclresterz r. 1963/ 1967 od den tón a jeho o;,cilácia, vibr:ícia, obal'ovanie v l>rahc, v ktorej če~k)' ľud tak a~o títo traja nemo h ráči cenu v Bratislave vo Veľkom chráme ev. cirl.-vi, kde ča~t ých ~tvrt'ló noví•ch intervaloch. Vysledkom bola Alfreda Schniukeho (husle .Juraj C i ž marovi č), kto uviedli skladby od desiatich autorov, z toho dvoch pre Scelsi ho typick:í akccnt:ícia energetickej a vib· rú možno za r adi ť už k Schniukeho štýlovo vyhrane· slovenských · Daniela Mateja a Iris Szeghyovej. V sú· račnej fu nkcie hudby, ktorú poznáme napr. z tibet· ným dielam, 7alužcným na princípe koláže predov· vislosti s liilliard ensemble možno bez nadsázky tvr· skej či inej v)•chodnej chrámovej hudhy. 7..:oujímavé šctkym barokovej a ' ío časnej hudby, v jej bohatých diť , že dochádza k j;ovu, kedy interpre tácia je zárukou bolo aj /,a Voce od Louis And rlessena, kde čc li stk :o sonorbtickych možnostiach. Sonáta v precíznej, (ospechu diela súčasn éh o autora, skoro by s:1dal o po zárove o) ~ p icva , hovorí :1 rôzne sa nás trojom i hlasom ko n cepčne i výrazovo prcmyslcnej interpctácii Ži· vedať odhliadnuc od jeho kvality. Predsa sa mi žiada vyjadruje. Vysoké nároky vyžadov:olo výrazovo dra· lin>k)•m orchc:.trom predstavovala skutočn e mimo vyzdvi hn úť dve piesne Kullervo's message a Orja matické Kottos od I anissa Xenaklsa, v ktorom hra č riadny zážitok. pa/k od estónskeho skladatel'a Vel jo Tormisa, kto· môže u p l a tni ť cel(o škálu virtuózneho i výrazového Z organového koncertu Ch ristoph Maria ré zúročujú tradíciu fínskeho folklóru, typického majstrovstva. Moosmanna zaujala predovšetkým skladba ospevovania fínskeho eposu i t r adičn í'Cil zaklina· Gmeeoorii od laniss;o Xenak isa, ktorá využíva celú K legendám hudby 20. storoč i a patrí Vinko cích melodických formúl s extatickým úč inkom a Globokar, skladatcl' a pozaunista v jednej osobe. V škálu zvukových možnosti vel'kého organa (pôvod· C'mtfcum cantlcorum 11. od I vana Mood yho, vyra· 60-tych rokoch sa Mal slávnym vynájdením vlaMných ne bola komponovaná pre organ so 6 1 klávesovým staj(oce z tradície pravoslávnych cirkevných piesni a i rozvinutím už známych sonorb tiCk)'Ch technik s manualom v USA, ne~kôr upravená pre európ~ke 56- modov . klávesové organy). Skladbu nemožno bez asistencie uplatnením scénických prvkov v interakcii č l ovek· Zážitkom aj pre najnáročnejších poslu c háčov bo reali zova ť , pretože využíva čas t é striedanie registrov interpret-prostredie. j eho ;,kladba l!clranges pre lo vyst(openie Arditti Strin g Quartet z Londýn;o, pri virtuóznej hre, permanentného zamestnania rúk transformovaný trombón upl;o u)uje viaceré tieto ktoré patrí k nemnohým svetovým š pičkovým sláči· i nôh, nehovoriac o zvukových efektoch, vrcholia· techniky v podobe návodov ako tvoriť a a rt ikulovať kovým kvartetám, zameraným na interpret:lciu hud· cich v clustroch, až sa sála otriasa a po~luch áč i trnú. tón, aku~ticky ho dotvárať, ďalej ako dýchať, aby by 20. storočia . Výber diel umožnil pre-Lcntovať ich TietO clustre su technicky rea li zova teľ né pomocou v7nikol žela t eľn ý efekt. jeho 'COIJJOrel je skladbou n euveriteľ n ú technick(o zručnosť, precíznosť hry a štyroch drevených do~ :\ k, ktoré sa položia na man u á· pre !'udské telo. Bol to priam nepopísatel'ný zážitok presnosť s(ohry, č i už v 3. sláčikovom kvartete: ly a ktoré d tc h ráč za ťaži tak, aby sa v celom zvuko Kánon 3-4·5·6 od ConJona Nancarrow a, prcsláve· s led ovať ako autor sám zo ;,vojho tela vytvoril zdroj ''Om pléne nástroja ozvalo tremolo takej sily, :ož· po roz li čných zvukov, pričo m ich zoMava mala at ribo'o ty ného svojimi štúdiami pre piano! u (mechanický kla· dľa slov autora· . duša i sluch z toho budú otrasené". kompozi čn ej Cr/ rles vír, pre k10rý sám ručne pripravuje roly papiera, oJ>. dobre prcmyslcncj ;,t:lvby. Znač n é i nterpretačné nedoriahnutosti a slabiny A/pes Álp) patrí do okruhu kompozícii, v kto sahujúce záznam skladby, vyzn ačuj(ocej sa v l as t no s ťa · ( plač H. M. Górecki bolo možnr.' vyčí t ať Státnej filharmó nii Brno, kto mi, ktoré presahujú !'udské i nterpretačné schopnos rých Globokar n euplatň u je len rôzne nové :1 netra· rá neMač ila došt udovať ani Cha rl a lvesa, ani premié· je pozbavený ;,vojho hlasu. Takto po:.taven:í . výpo• ti). Základom 3. s l áči kového k-vart eta je polymetric· dič n é možno;,ti, ;ole zá roveo) reaguje v nich a nimi na ru ve ľ ke j vokálnoinštrumentálnej skladby Requiem yed'" však nevyvol:ív:o tieto analógie, je skôr akousi ký kánon (resp. polytemplcl.-ý, ktorý protipostave· rozličné ~oc i áln c problémy. Od pôvodného /'art ( 1986) od Juraja Beneša. je to urč i te na škodu veci, (O>mcv vzhud7lojíocou fraškou. Recitatlrwrie pre spie· ním troch dôb proti štyrom, piatim a šiestim toho pom· /'art presadzuje /'art pour /'!rom me, umenie, pretože práve pri premiérovom uvedení diela je vajucu čembali s tku interpretovala v Bratislave Č:I>IO istého tematického materiálu vytv:ira vždy nové ~í•· ktoré by vypovedalo o aktuálnych veciach človeka . V priam nevyhnutné jeho adekv{lrnc naštudovanie, in· koncertujllca sopranistka vyso~tch speváckych kva· vislosti · podobný princíp použil aj Zeljenka v Pl ači Álp hra na takmer štvormetrový alpský roh a ak ;,a riskuje >krc:.lenic na nepoznan ie. Navyše lít Beth Griffith. S peváčka vpochoduje krokom Polymetrickej hudbe). Iné inte r p r etačné nároky rozpráva nom a do o, ho svoje zážitky ~ turiM:uni, poli· Benc m•o Requiem čaka lo na >Voje uvedenie takmer mcch:onickcj hábky~ nehybnou, kŕčovito stiahnutou kládlo 3. sláčikové kvarteto Gi aclnta Scelsiho, kto cajtami a i. Takto ponímaná angažova n osť na:.t oľu je desať ročie. Aj z podobní•ch dôvodov si mnohí skla· pravou rukou na pódium a p<»lupne k čembal u , kde ré bazíruje na dlhých zvukoch, ča s t ých Oažolctových otázku, do akej miery ju môže posluch áč bez dosta· datelia v posledných desaťročiach nášho sto r oč ia vy· ľ avou rukou hrá aký~ i sprievod k slov{lm, či modlil he tónoch, harmónii podč i arkujúcej to n ál n osť a rad ali· !Očného sprievod néhu komentára vn íma ť, čo bol tvorili vlastné an;,ámblc na uvádzanie svojich diel, v s chamickrm kolažovitým textOm, v ktorom možno kvotných tónov, z čoho celkovo rezultuje mystický pnpad aj na~ l edujucej skladby Kolo, ktorá predstavo ktorych je autor zároveo) ú činkujío cim . V propade sem-tam ;, pozna ť jeho nábozcn s ~t oh~a h . .J e to jeden ch;o rakter diela. Te/ras od l annisa Xenak isa pri· vala konfrontáciu medzi pohybujúcimi i tancujíocimi l z Kagclových príkladov tzv. akustickej teológie, kri ti· Benešovho nového diela, tým, čo majú skúsenosti so nieslo úplne odlišný charakter hry n;o s lá č ikové ná· ka nahlas ;,a modliacich ''criacich, ktorí to nedok:ížu sloča>rlOu hudbou a poznajú navyše Benešovu tvor· stroje v kvartetovom obsadení. Miesto tónov, melo potichu, pre seba. Sa tirou scren;ídy ako vyznania Iás· hu, neunikla jeho ~kutoč n :O podstata, s poč ivaj(oca v dicl.-ých lfnii sa tu narába s netr;odi čn ými zvukmi, sile ú či nku dramatickej koncepcie sedcmč:osťové ho ky hudbou vo večerných hodinách bola Kagelova clustr;omi, zahustenými plochami. Odlišné, viac štý· cyklu, v preferencii komplexného prbtupu vo využi· skladba Serenáda? pre nautu, gitaru, bicie a veľa ve· lovému okruhu scrializmu blízke bolo 2. sláčikové tí kompozičnych prostriedkov (h u ~ t:í faktúra, mno dľaj i> o ch na:.trojov, kde l raja hráč i · treba podotkn(oť, kvarteto od Francisa Burta. Ozajstné vyvrcholenie hovrstevné in štrumc n ta čné i vokálne plochy, pri· že hrozne nudným >pibobom · hr:ojú čo ;, i , čo sa po· koncertu predstavovalo 2. sldčlko r;é kvarteto od čom sío zbor i sólové hlas)' koncipované viac inštru· dobá na l'uh ovoľn c vyludzovan ie zvu~ov bez akých· Gyor gy Ligetiho ( 1968), ktoré po Oanóko,1ch mcntalne > netradičným ~pô~obom tvorby tónu), kol'vek pravidiel, :.cm-tam hadzu do ;,~ red u medzi se· kvartetách možno pok l adať za ďa l š i výrazný vývojo ktor)' zárovco' vyžaduje značné apcrccpčn é nároky ba umelé ~w 1 y a kytice, predtým nimi alebo ich vý posun v oblasti tohto kompozično-formovéh o od pos lu ch áča. Requiem má mnohé s t yč n é body s obalmi šuštiac, a práve 10 tvorí zvukovú alebo obsa· druhu. Ocne ovou operou llost ina, ktorá bola nakoniec, na· hovú súč;"ľ kompozície. . va j čiar>l. y ;,kladatel' Svojim inte rpre tačným umením je preslávená aj priek znač n ej interpre ta č nej nároč n os ti , v dobrom Jaques Dem ierre napísal biza rnú vokálnu ~ kladbu violonče l istka Fr ances-Marie Uitti, ktorá sa venuje obsadení viackrát realizovaná na javisku /Jieu, založenej na mnohotvárnej arikul;\cii smiechu, sólistickej literat(tre od renesancit: po 20. s toroč ie . Slovenského národného divadla v Brali~ ! ave. Aj keď kwry sa speváčka snaií pot la či ť , udu'>iť, až nakoniec Mnohí súčasní skladatelia vytvorili pre ňu svoje die· môžu vznik ať otázky nako ľko je efcktovn e tvoriť die· prepadne záchvatu ~m iec h u ;o odchádza l pódia. la, niektorí využijúc techniku viachlasnej hry pomo la s takí•mto stupo)om obti:ožnosti interpret.kic naj· Podobný princíp, len na p l ač obrátený, využil iný cou dvoch s l áči kov, ktorej Uitti je auw rkou. mä vo vzťahu k hr:udnosti (vy~oké finančné nároky & vaj č ia rsky > klada tcľ Hans Wiithrich·Mathcz vo Takýmito boli Hommage to john Cage a Llgatura· v pnpade sklad ieb takéhoto veľkého inštrumentál· svojej lr!elllenorle (v árii plač u ). Obc odzneli vo fas· Message to Frances-Marie Gyorgy Ligetiho a au· neho a vokálneho obsadenia) a poč t u uveden i, pred· od cinujuccj interpretácii Beth Griffith. Moskovsk ý torkina skladba Ricercar (1995). Táto technika s sa ~a prikláo)am k mnohotvárnosti a rozmanitosti súbo r pre súčas nú hudbu na čele s dirigentom dvoma s l áč i km i umožňu je realizáciu 3·4-hlasnej po umelcc~tch proMriedkov, ktoré sú podmienkou slo Alexejo m Vinogradovom sa v rámci festivalu pre· lyfóni<·. predstavuje v~ak zá r oveň výrazové obmed· zcntoval n;o dvoch koncertoch. jeden bol vcnovan)• bodného a kritického umenia. čo sa ;,rane, ak sa pre· zenie svojou realizovateľnosťou len pomalými lega· ferujc jedna tvorivá metóda, či úzky štýlový okruh, di ciam viičši n ou (až na jedného Azerbajdžan ca) mia· tovýml ťahmi s l áčikmi (rôznorodejšia artikulácia a dych ruskych s klad :ucľov a jeden dielam ' ') ; nam· vi r tuóznt:j~í prejav nic sú technicky realizovateľn é). L. Svárovs ký, šéfdirigent ŠKO Žilina (Pokračooanle na sir. IO) SPEKTRUM ~~ '95) MELOS-ÉTOS '9S ·medzinárodný festival súčasnej hudby
(Doko nčenie zo str. 9) hladine a vhodnom akustickom priestore l'udovt' i cowboyské n:ípevy. Z prezentovaných diel tlzované, formovo rozt ricštcné dielo (najviac som eš• (Moyzesovo kvarteto to vyriešilo hrou z chodby, z ma najvi:!c oslovila skladba Záz11t1111 siedme/io cllla te akceptovala poslednú časť), postrádalo onen ná sme už poznali v blízkej minulosti. A navyše ani cesta ktorej prenikala hudba do koncertnej sály od Martina Bu riasa, kto ry vo svojej tvorbe inklinu boj Ad amsových prcdchádzajítcich skladieb, ktoré l'ahšicho odporu nic je riešením. Moyzesovej siene). je k minimallzmu, zárovcr' však s originálnymi kon síce stáli na pozíciách neoromantizmu, ale pevnej lo O tom, čo dokáže dobrá interpretácia súčasného cepčnými i zvukovo-tvarovými nápadmi (drsné tóny gickej ~tavb y. Ku klasikom 20. sto ročia nesporne diela, ma presved č il o nové, kompletné naštudovanie Na druhom koncerte, kde MoyzesoveJ ú či nkovali až škreky, znejítcc z p:bu i vyludzované atypickým patrí Witold Lutoslaw ski, ktorého 4. symjó11/a Preltirllf a jlíg Vl adimíra Bokesa klaviristom spolu s ďal ší mi interpretmi (A. ll rubovčák - trom spôsobom z aku> l ických n á~t rojov, ~ Íl základom ce bón, Lup t áč ik ml.- klarinet, J. Lupták - v i olonče l o , ( 1992) reprezen tuje jeho posledné tvorivé obdobie, Stanislavom Zamborským. Ked' som pred niekol" J. lého dramatického diania tejto skladby, ktorá je po kými rokmi počula prvú ncúplnít verziu, mala som V. Godár - klavír), zazneli skladby tlenryka charakteristické spojcnrm sonoriMil.-y tzv. pol'skej dl'a slov autora . pokusom o vyjadrenie zn i čujúcej školy 50-rych a 6D-tych rokov (on sám je jej hlavným viaceré výhrady, ktoré v terajšej, treba povedať úcty agresie, ktorít vid une všade okolo nás, preto je posta hodnej Interpretácii (dielo predpokladá n á ročn é vená len na zvuku a rytme"). technické, výrazové i konceptuálne zvládnutie) na Svojou dramaturgiou i llrovi\ou inteq>retácie zau dobudlo celkom nový šat. O Bokcsovi sa vedelo, že jal :tj koncert ZO>taveny z diel pre dva kl aVÍl") ' v poda používa 5tatistické, racionálne operácie v oblas ti výš• ni Daniely Rusó a ory Skutovcj -S i a ni čkovcj, ky tónu, metro-!)•tmickej i tektonickej usporiadanos k toré ~ku točne n:íročny program zvládli obdivuhod ti, ktoré ítdajne postrádajú ľudský rozmer. Stýlotvor ne. ajmä Olivicra Messiaena VIsions de I'Ame11 né i výrazové prvky sú však zrejme bohatšie, ako len ( 1943), ktoré ~Íl mimoriadne technicky n áročné a organizovanie niekol'kých parametrov, ktoré neza Gyorgy l.igctiho Mot//llltei/1-Selbstportriit brar,uje d'alšiemu mnohotvárnemu štrukturovaniu JJewegung ( 1976), kw ré boli i kompoz i čn e zaujíma• skladby - a pravdepodobne bude v budúcnosti po vé kombináciou zahustenej polyrytmickej faktúry v trebné n :\js ť jemnejšie formy merateľnos ti nielen Monumente, mlnimalizmu na autorov štýl v :ttribúwv hudby č l umenia, ale aj ich pôsobnosti ako Sdbstpon riite a lmpre>ionlzmu ligetiovskC::ho typu s celku. Z diel slovenských skladatel'ov zaujala aj kombináciou avantgardných prvkov v tretej čast i , si NotJember Music pre klavír od Romana Bergera. vyžiadali zvýšené in tnprc ta č n é (l~ ili c. Výkon bol o Daniel Buranovský svo jou interpretáciou tohto 10 pozoru hodnejší, že tieto kla viristky hrali prvýkrát diela, ktoré je svojou osciláciou okolo moderny, neo vo formácii dua, aj ked' na druhej strane bol do zn ač romantizmu a mlnlmalizmu blízke postmoderne, nej miery cí ti ť Ich rozdielny výrazový prejav. Kým zdôr:tznil viac úseky nežného meditatívneho charak Husó hrá citlivejším, nuansovanejším úderom, pre tent. Nádych jem ného lyrizmu ncoimpresionistické jav 5k ut ovej -S i an i čkove j je tvrdší a owejší. ho odevu, ktOrý bol Ivanovi Parikovi blízky už Na záve rečn om orchestrálnom koncerte koncom 50-tych rokov mali jeho Listy, ktoré zazneli Slovenskej filharmónie s rakuskym dirigentom v zainteresovanom citlivom podaní klaviristky Idy Stanislav Zamborský Petrom Keuschnigom Z:tZncl '' premiérovom na- Ccrneckcj. Juraj Čižmarovič Z ll':tlších diel slovenských autorov by som rada Mikolaja Górcckého: 1/udbička I V.- Trombónotry spomenula Sou rlr e od Ilja Zeljenku v interpretácii koncert op. 28 ( 1970) pre trombón, klarinet, violon rcprczentanwm) :t tonality. francítzskeho Ensembl e Accroche otc, ktorý sa čelo a klavír, ktorej prvá ča~ťvyras t :í z krátkych tóno• poved l' a Zcljenkových diel (uviedli ešte staršiu sklad K vrcholom cclcho festivalu Mclo"..Étos patril vych modelov grupujúcich :.a do zvukových blokov a koncert v Dóme sv. Martina. zo>taveny z dvoch diel bu Rozmar) zameral na predstavenie franCÚ7-~keho druhá je pokojná, tragick:í; 2. sláčik Canticum ( 1974) M. Bázlika s jeho zvlá~ tnou kon frontáciou scrlálnych plôch s harokov)•mi kadencia mi. l ker/' máme pocit, ie slot•enskd ltudbrt . nie je L' pllenkac/t ", ie tu máme mm!lto skladatel'skýcllta• Inšpirácie avariácie na tému STARÉ VNOVOM lentotl a kl'fllltnej hudby, nenaciláclzame orlfXJIIerľ na ottlzku- prdo je oprot/Iný m kult tí mm (napr. pol'skej), tak málo t•o S/1/!/e známa? Spýtali sme sa • Vieme 11Iak, ie dobou tem naje poznatená nie st ov, manažérov, s kladateľov . Z jeho priebehu sa po hudba ·~ ta rá. l "nová• . teda 11a ndzor jednej z aktft•nycll IÍčas t nflok sym len naša hudba, ale aj 11ai a reflexia, naie vedomie stupne vynárali tie najdôležitejšie problémové ajvý1namnejší problémový okruh t\•orili pohl'a pózia a zármlet1 organizátorky celé/10 sympózia i a myslenie. Zrejme je to tak, ie mnoiléfak/0/y to okruhy, o ktoré sa potom opierala aj celá nasledujú dy na prenikanie charakteristického nuida jednotli fest im/u Melos-Éios- doc. N. llrčkol'ej: ho, čo bolo okolo nás a čo sa pra11depotlolme zažra ca trojdňová diskusia. Jedným z nich bola, pochopi ví•ch národnych kultúr do sít časnej hudby. O in· - Pýtam sa aj ja - čí m to je, že >i ~úča> n ú slovenskú lo na dl/to do ntlšlcll tlu§f, anlne/Jíemesaml-každý t eľn e , centrálna myšlienka >ym pózia "staré, v "no ve nč né a strategicky podnetné referáty v tejto ob hudbu viac nepc>tujeme a nevážime? Musíme ju v vo svojej satnote - zretel'ne uvidie ť, rozlf.šiť, pome vom.-v tom najširšom zmysle slova. lasti skutočne nebola nttdza. Vcd' koniec-koncov, prvom rade vydá vať, aby skladatelia nežili v takej n ovať.., Od všeobecnej charakteristiky a vymedzenia po jedným zo ómerov konferencie je sprístupt~ ova ť osamelosti. Pár takých o~amclýc h bežcov ju presad l dnes aktuálne slová skladatcl'a Romana Ucrgera jmov Q. Vyslo užil, Brno) , sa prešlo k jednotlivým hudobné špecifiká rôznych krajín. Priznajme sl zuje, kde sa d:í. Ale lO všetko musí m a ť pevnejšiu in (vyslovené už v roku l 990, na prvom muzikologic konkrétnym otázkam vplyvu "starých" štýlov, kom ítprimne, kto z nás dnes chyruje napríklad o takej štitucionálnu základtíu. V Pol'sku sa kontinuitný vý· kom sympóziu v rámci festivalu Melos-Étos), porvr pozi čn ých techník, výrazových clemcmov ... na "no· súč:tsnc j španielskej hudbe? voj darilo udržať vd'a k:t spolupa t ričnos t i rvorivých dili o pods t atne n os ť a n evyhnutn osť vy rvá r:tť pries vé,. Až do antiky sa prostredníctvom mýtu o Súčas n ú ukrajinskú hudbu zarad il do komextu individualít a vd'aka nickol'kých inštitúcií. tor konferenciám, >ympózi:ím, seminárom ..., ktoré Oidipovi preniesol H .Jung (MannJteim). Cez vše histórie A. Sčc tinskij (Ch arkov) - okrem príspev Nepodarilo sa tak bezprO>trcdne presadiť do praxe by sa svojím tematickým zameraním obracali na vib ohccnejšiu :tnalýzu diela, z poh ľadov historických, ku 7~t uja l na festivale aj ako sk ladateľ. P. Hal ász a rvorivého procc>~t rôzne dobové ideológie. A vý· rujúcc problémy a otázky súčasn ej vážnej hudby. A estetických, psychologických (spomenul aj koncep· ( Budapc§ť) nám na konkrétnej tvorbe predstavil slcdok je ten, 1e exi>lltje pol'>ká škola :t vi:tccro tvo hlavne • pokrač ujúc m)'šlicnkami skl adate ľ a - eiu os l avovančho a prcklín:mého S. Freuda), prešiel m a tľ ar>ké ho sk l ad:ttcľa Gy. Kurtága, M . rivých individuaht, ktoré pôsobia v zah raničí a sú k zhudobncnej podobe mytu, ako ho vo svojich die Tomaszewski » •ojím druhým prí;pcvkom nám "Potrebujeme katarziu, aby naše dalšie kroky ne medzinarodnc v:tžené a uznávané. U nás dochádza boli rlalšfm tápaním, rl'a/Ifm fttjantllným či chy t lach spr:tcovalil. Stravin~ kij a C. Orff. cez prierC7 Pendcrcckého tvorby ukáz:tl, ako tento lo k omnoho vä č~tm deformáciám a deštruktívnym ráckym spolleillm ím sa tw to, ie snád'to nejako VJ4 Prít o mn o~ťou ' trcdovckej hudby v jej pretrans geniálny poľ~ký ~klada tcľ do~ l ova v>trehal \'O svo procesom. Avšak ja >Om pre~vcdčen:í , že slovenská )de.• ponov:lllcj podobe ~a zaoberal W. Dô mling jich dielach celu hudohnu min ulo>ť. hudba, hoci je oveľa menšou kultúrou, má svoje ...V yšlo. Veď len nedávno > ). J-latrík výstižne píše, že mu "pripadajú ako tri ROMANTIC ORGAN WORKS malé, drahé, dôkladne vypracované hra čky, v Mendelssohn-Bartholdy ktorých Hummel prezentuje svoj pohľad z kon Franz Liszt- Max Reger ca cesty na svet, z ktorého vy kroč il v detstve, na svet priezračného klasicizmu, ba možno aj ro Ivan SokQl- organ koka", by nemali zostať ladom, ale v notových DISKANT DK 0029-2 131 vydaniach by mohli vel'mi u ž itočne obohatiť študijnú i koncertnú literatúru mladých klaviri stov. Poslúžia po každej stránke. Kompletn)' sonátový Hummel je teda na sve te, je tu v umelecky cennej, inšpiratívnej a re prezentatívnej podobe, dokumentujúcej hod noty minulosti. DER JUNGE MOZART Menuetty-Variácie- Sonáty Jordana Palovičová a Gottlieb Wallisch-klavit MUSICA· clasic 790019-2 V priebehu krátkeho času vyšla v nahrávacej firme DISKANT, po francúzskej organovej tvor te - aj v dôsledku personálnej situácie - nedalo be, CD nahrávka z romantickej literatúry. Až na LUDWIK van BEETHOVEN ani sn ívať, a teda v istom zmysle je to vo violon dielo Fran za Liszta Prelúdium a fúga na B-A-C-H, Sonáty pre violončelo a kla- čelovej literatú re prvý záslužný- dúfam, že ďal sú tu kompozície, ktoré sa na zvukových nosi šic tituly to potvrdia - čin , v dotváraní našej be vír l. časť. čo ch vyskytujú veľmi zriedkavo. Ide najmä o ethovenovskej inte rpre tač n e j tradície. dve organové sonáty- z cyklu šiestich sonát op. Daniela Rusó - klavír 65 - od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Hoci Ján Slávik- violončelo :Mendelssohnovo organové dielo nie je rozsiah JOHANN NEPOMUK HUM le, je však dôkazom jeho vel'kého záujmu o DISKANT DK 0032 · 2 131 predklasické, polyfónne formy. To, čo platí pre MEL Mendelssohna - symfonika, že je . romantickým Klavírne sonáty č. 6-7-8-9. klasicistom", možno takmer doslovne aplikova ť Po úspešnom verejnom predvedení v rámci Alexander Cattarino - kla aj na jeho organové kompozície. V nich filharmonického beethovenovského cyklu sa Mendelssohn veľmi z r e t eľne artikuluje dôsled naši umelci Daniela Rusó a Ján Slávik prezen vír nosť a disciplínu klasickej formy, pres n os ť a jas tujú na CD nahrávke. V týchto mesiacoch prišla DISKANT DK 0021 -2 131 no sť konštrukcie, na rozdiel od klavírnych skla na trh prvá - z cyklu troch CD-nahrávok Ako sme už informovali našich čitatel'ov, po Beethovenových vio l o nče l ových sonát. dieb je síce menej emocionálnejší, no harmo čas Dní salzburskej kultúry, ktoré v Bratislave Ludwik van Beethoven, ktorého 225. výročie nicky bohatší a zvukovo pestrejší. Najmä prebiehali (6.-10. novembra), prezentovala vie Sonáta č. l f mol zaujme bohatstvom melodic si pripomíname práve v tomto mesiaci, sólistic denská firma MUSICA spolu so svojou bratislav kých línií, pestrou a nápaditou tematickou prá ké vi o l onče l o vo svojej tvorbe nereflektoval, cou a pre organ ojedinelou romanticko-fanta považoval ho však za rovnocenného partnera skou pobočkou CD nahrávku zo skladieb mla dého Mozarta. Na jej realizácii sa podiel' ali mla zijnou poetikou. V druhej trojč asťovej sonáte c ku ktorémukol'vck inému nástroju v rámci ko mol zaujme záve r eč n á fúga, ktorá je dokladom mornej hry. Beethoven ove sonáty resp. variácie dí klaviristi j ordana Pal ov i čová z Bratislavy a skladatel'ovho kontrapunktického majstrov pre vio l on čelo a klavír sú komornou hudbou Gottlieb Wallisch z Viedne. Táto nahrávka sym stv a. Skladby vznikli v období medzi Skótskou a par excellence, jeho partnerstvo a dialóg dvoch bolizovala historickú s pätos ť Mozarta s naším Talianskou symfóniou, teda v dobe skladatel'ov nástrojov, ktorých špecifické inštrumentálne hlavným mestom, pretože od novembra je tzv. ho zrelého tvorivého obdobia, kedy sa stal ve vlastnosti sú podriadené hudobnej myšlienke a Mozartov dom sídlom Rakúskeho veľvyslanec dúcou osob n osťo u nemeckej romantickej hud forme. Sú podobne ako so náty husl'ové, logicky tva. by. Kým Lisztova vel'kolepá .bachovská" kon samostatným formovotvorným celkom, a svo N ahrávka obsahuje Menuetty KV 1-5, Osem ,trapunktická fantázia je známym repertoáro jou výrazovou zomkoutos ťo u vyžadujú aj ade ll'ariácií na holandskú p i eseň ChriStiana Ernst kvátny inte rpre ta čný prístup. vým dielom, vďač ný m pre každého organistu, Grafa KV 24, Sedem variácií na pleseň "Willcnf -s kladby Maxa Regera - sám bol skvelým virtuó• Na recenzovanej CD nahrávke nachádzame van Nassau" KV 25, Sonátu F dur KV 280; zom - st1i krú čom k pochopeniu celej jeho tvor dve sonáty op. 5, ktoré vcl'mi plasticky charak Sonátu G dur KV 283 a Sonátu pre štvorručný by (veď aj na jeho orchestrálnych skladbách po terizujú mladého Beethovena, plného vitality, klavír B clur KV 358. Najranejšic kompozície W. znať vplyv organovej techniky a zvukovo regist sviežej emocionality a bezprostredného, ešte rač nýc h princípov). Pre Regerove organové "nckonfliktného" vnútorného zážitku. Nejde tu A. Mozarta boli súčasťou tzv. Nannincj knižky skladby sú .síce príznačné formy starej organo o dramatický zápas, ale radosť z muzicírovania. skladieb, ktori'1 zača l vy tvárať Leopold Mozart .vej školy, v polyfónnej sadzbe sa vracia k maj Z toho pramení zrejme aj ich technická nároč Tretia CD nahrávka Hummclových klavír pre svoje deti a mladý Mozart neskôr do nej strom 17. a 18. storoč ia , no komp oz i čn ý spôsob nosť, hoci si myslím, že klavírny part je o pozna nych sonát završuje medzinárodne ojedinelý prispieval SVOJlmt prvymt skladbičkami. jeho hudobného myslenia je vyslovene rege nie viac prepracovaný. Pravdepodobne je to ur dramaturgický projekt ich kompletného vyda Neskoršie skladby sú už produktom jeho vlast rovský, čo sa prejavuje najmä v chromaticky bo če né aj dedikáciou (pruskému král'ovi nia. Recenzovaná CD nahrávka obsahuje po ných koncertných potrieb, vyz nač ujú sa vyspe hatej harmónii a v tematickej práci. Na recenzo Fricdrichovi Wilhelmovi ll) so zámerom, aby slednú vel'kli sonálll O dur op. 106 a tri neopu lou klaviristickou faktúrou a najmä sviežou in boli hrané čo najširším okruhom v iol o nče vanom titule Regera reprezentuje Benedictus sové malé sonáty, ktorými interpret a editor venciou. Realizácia týchto skladieb mladými op. 59, kde Reger vol'ne nadväzuje na omšové listov. Variácie na tému z Mozartovej Ča rov n e j funkč n e dotvárajú skl a dateľov klavírny portrét. umelcami plne korešponduje s bezprostred ordinárium, d'alej Toccata op. 59, ktorá r ešpek flauty ukazujú Beethovena ako majstra variač Pochopitel'ne, ťaž iskovo u skladbou tohto titulu nou Mozartovou h udobnosťou . jordana tuje jej barokový princíp a napokon Fantazia a nej techniky. je Sonáta O dur, ktorá je akousi sumarizáciou Palovi čová (1976), ž i ačk.;l Juraja Mašindu na fúga d mol op. l 35 b, ktorá je dokladom Duo Daniela Rusó a Ján Slávik si vytýč il o ná Hummelovej klavírnej poetiky, ktorá opú šťa Regerovho konrrapunktického majstrovstva. roč nú úlohu. Po l . čas ti edície nemožno síce eš bratislavskom konzervatóriu, disponuje krás klasicizmus a smeruje do romantizmu s otvore Z uvedených aspektov k inrerpretácii jednot te r obiť definitívne uzávery, avšak už prvá č a sť nym tónom a l'ahkou perlivou technikou. j ej ným n áru č ím , čo sa prejavuje najmä v klavírnej livých skladieb pristupuje aj Ivan Sokol, ktorý na značuj e s l'u bnos ť projektu ( najmä tým, že prednes oboch Variácií a Sonáty F dur je mla štylizácii. Pri po čú va ní Hummelových sonát tu zúročuje svoje bohaté inte rpretač n é skúse dramaU1rgia DISKANT-u sa usiluje o tematickú distvo svieži a primárne muzikálny. Viede n čan nosti a oživuje jednotlivé diela esenciou ich štý komplex n osť a u zav re tos ť jednotlivých súbor som si jednostaj kládol otázku, prečo jeho tak Gottlicb Wallisch (1 976), ktorý už dosiahol pr lovej a štylistickej individuálnosti. 'tažko pove ných vydaní tý mi istými interpretmi), zásluhou spontánne, muzikantsky plnokrvne a technicky vé úspechy, v Menuettoch a Sonáte G dur, doka brilantne napísaná hudba je v úzadí vel'komo dať , čo mu dať prednosť. Pisatcl'ovi týchto riad ktOrého sa naša diskografia rozšíri aj o tituly zu je, že tradícia mozartovskej interpretácie je romantickcj a často aj zvukovo naddimenzov a kov sa i napriek nie vel'kej láske k zdanlivo menej atraktívne, no umelecky cenné. mu blízka a že ju má priamo v krvi. Obaja mladí Naši umelci si s vel'kou sympatiou už na kon nej postromantickej hudby. A, samozrejme, na Mcndclssohnovým symfóniám, vcl'mi č i ta tcl' n c umelci spojili svoj talent v š tvo rru č n ej Sonáte B a hudobne spontánne prihovárajú práve jeho certnom pódiu získali svoje publikum, ktoré hlas uvažujem aj o tom, č i tento vzorový a occ dur a spo l očne si zamuzicírovali. organové sonáty. V Sokolovej interpretácii, zrejme ocení ich interpretáciu Beethovena aj ncniahodný počin , nájde pa tri č n ý s po l očenský Hoci ide o n e náročný projekt, vydanie tejto technicky vybrúsenej, štýlovo dôkladne konci na zvukových nos i čoch . Hoci ide o partnerský a kulturologický raison cl ' ctre. Alexander povam:j a premyslenej výstavbe, zaznieva - vzťah , predsa len konštatujem, že Daniela Rusó Cauarino svojím naštudovaním a hlavne pred CD nahrávky bolo viac ako gestom a n az načuje , pravdaže popri virtuóznom Lisztovi - najsympa na tejto nahrávke je o ni ečo vpredu (samozrej vedením 1-lummelových sonát dokázal, že patrí že aj v budúcnosti sú podobné možnosti spolu tickejšie práve Mendelssohn, pre neopotrebo me, aj v dôsledku kompoz i č né ho riešenia so k š pičke slovenskej pianistiky a jeho vklad do práce reálne a pre našu kultúrnu politiku sme vanosť inven čnos ti jeho sonát, krásu a dokona nát), pretože klavírny part si vyžaduje brilantnú štúdia a zvukovej realizácie skladieb by mal byť rom do zahrani č ia je to vítaný impulz. A vôbec, lú architektúru. V Sokolove j interpretácii dosta prstovú techniku, kdežto u vio l ončela sú domé adekvátne zúroče ný aj v živých koncertných kroky , ktoré v prospech rakúskej hudby u nás li jeho organové sonáty patričnú dávku r oman nou zase melodické plochy, ktoré Slávik dotuje programoch (dlifajme, že nebude na to treba vykonáva Rakúske vcl'vyslanectvo sú príkla tickej noblesnosti a zvukovej i emocionálnej sýtym výrazným a emocionálnym tónom. zvláštnej protekcic č i širokých l a k ťov). A napo dom nasledovaniahodným. zaujímavosti. Pred nickol'kými rokmi sa o takomto projek- kon, posledné tri malé sonáty, o ktor}rch v texte MARIÁN JURÍK - do skupiny lesných rohov - trúbka J Giuseppe Giacominl a Frederlc KONKURZY -tympány + bicie nástroje Kalt, postavu Jaga interp,retoVal - Lu b:• Renato Bmson a v úlohe Riadite ľ Slovenskej filharmónie v Bratislave vypisu BIS OPÄŤ SFZ je konkurz do Slovenského komorného orchestra na Do zboru opery: Desdemony sa predstavlla mla tie10 miesta: - do všetkých hlasových skupín. dá operná speváčka Barbara - umelecký vedúci SKO Slovenský f"tlharmonický zbor - huslista Prihlášky posielajte do 3 1. 12. 1995 na adresu: Stá t s hlavným zbormajstrom Janom Frittolll, ktorá bola najväčším - violončel i s ta ne divadlo, Hlavná 58, 042 77 Košice. Termín konkur Rozehnalom sa 4. 12. vrátil z ús prekvapením koncertu. Spolu so - konrrabasista zu bude uch ád začom oznámený písomnou formou. Slovenským filharmonickým Konkurz na mies to huslistu, vio lon če lis tu a kontra pešného hosťovania v Berlíne. S basistu sa usku toční 17. l . 1996 v SF, l . posch. tamojším BerHnskym filhatmo zborom v Berline na dvoch vy Podm ienky konkurzu oznámime prihláseným Hiaditcl' Slovcnsktho národného divadla v nickým orchestrom v naštudova predaných predstaveniach vy· uch ád za čom písomne. Prihlášky so životopisom prijí Bratislave vypisuje konkurz na obsadenie vol'ných mi· ma a informácie poskytuje Kancelária riadi icl' a SF, ref. ní Claudia Abbada uviedol v stúpll aj Zbor Santa Cecllia z personálnych č i n nost í, Medená 3, 8 16 Ol Br:u islava est v orchestri Opery a baletu v nasledovných skupi dňoch 30. ll. a 3. 12. 1995 dve Ríma so zbormajstrom prof. nách: predstavenia koncettnej verzie Norbertom Balatschom. Na jar v Riaditeľka Štátneho divadla v Košiciach vypisuje -zástupca vcd. ll. huslí konkurz do orchestra ŠD na tieto miesta: opery Giuseppe Verdiho· Otello. roku 1996 čaká Slovenský fllhar· -konce nný majster huslí - zástupca vcd. viol Okrem svetových hudobných monic.ký zbor uvedenie Otella v - zás t.upca koncertného majstra huslí - Ili. horna a pov. !. horny. -do skupiny huslí stálic Claudia Abbada a Salzburgu na Osterfestspiele a v Konkurz sa bude konať dňa 15. l. l 996 o 9.00 h v - do skupiny vio l onč ie l Berlinskych f'dharmonikov sa v r. 1997, takisto na Jar, sa spomí• - komrabas skúšobni orchestra v budove Opery SND na IV. po titulných sólistických úlohách naný projekt prenesie do - do skupiny viol schodí. Písomné prihlášky posielajte najneskôr do 3 t. - klarinel l . a 2. s povinnosťou basklarinetu predstavili excelentné hviezdy. Turína. Na obidvoch predstave - fagot 12. t 995 na adresu: Orches trálna kancelária Opery V úlohe Otella sa striedali niach vystúpi Placido Dom.J.ngo." - lesný roh l SND, Gorkého 2, 8 15 86 Bratislava. c~~ '95 SERVISHŽ 14. ••it aeclli•úodaeJ lpeYú*ej ó.fde IOk.Wa Sebaeidera-Truw•kého Trnava 21.-25. máj 1996 PODMIENKY S ÚŤAžE II. kagegória má dve kolá, súťažný reper mezzosoprán a alt -Nesadaj s l aví čck ll. V každej kategórii budú osobitne hod toár je náročnejší. Do tejto kategórie sa tenor- Guslar notení muži a ženy. Okrem toho budú ude l. Na súťaži sa môžu zúčastniť mladí spe môžu prihlásiť speváci narodení v rokoch barytón a bas - Keď na d e ň zvoniť mali lené osobitné ceny, ktoré budú oznámené váci od 17 do 32 rokov, t. j. narodení v ro 1964-1979. c) dve piesne skladateľa z 20. storočia pred začatím súťaže . Porota má právo ceny koch 1964-1979. Poslaním súťaže je vyhľa d) ária z opery, resp. oratória podľa vlast zlúči ť a ro zdeliť ich rovnakým dielom alebo dávanie mladých talentovaných interpretov 4. Repertoár ného výberu niektorú z cien neudeliť. Rozhodnutie poro !KATEGÓRIA 2. KOLO koncertného vokálneho umenia, podneco ty je ko nečné . Zloženie poroty bude ozná vanie ich ďal šieho umeleckého rastu, pro l. KOLO a) piesňový cyklus, resp. výber piesní mené pred otvorením súťaže. pagácia koncertnej vokálnej tvorby s akcen a) ľudová pieseň v úprave skladateľa po (najmenej 4 piesne) z tvorby jedného skla tom na tvorbu Mikuláša Schneidera dľa vlastného výberu da t e ľa 12. Sekretariát súťaže hradí súťažiacim a Trnavského, výber účastníkov na ďalš ie b) umelá pieseň z obdobia predklasické b) ária z opery res . oratória podľa vlast ich korepetítorom náklady na ubytovanie a medzinárodné spevácke súťaže . ho alebo klasického ného výberu stravné počas zotrvania v súťaži. c) povinná pieseň Mikuláša Schneidera- 2. Záujemcovia vyplnia tlačenú prihlášku Trnavského 5. Poradie súťažiacich skladieb si v kaž a priložia k nej ústrižok poštovej poukážky, soprán- Vtáčik v zime dom kole určí kandidát sám. 13. Súťaž je neanonymná a verejná. Ak sú ktorou zaplatili vložné. Vložné pre ú častní mezzosoprán a alt- Šu haju, šu haju ťažiac i nemá vlastného korepetítora, na pí kov zo Slovenskej republiky, českej republi tenor- Povedz mi dievčatko 6. Transponovaní árií je neprípustné. somné požiadanie mu sekretariát zabezpeč í ky, Poľska , Maďarska, Ruska, Ukrajiny a zo barytón a bas-Junák Piesne možno interľretovať len podľa tla klavírny sprievod. zemí s nekonvertibilnou menou je 300,- Sk. 2. KOLO čou vydaných matenálov pre príslušný hla Vložné pre ostatných zahraničných účastní a) umelecká pieseň z obdobia romantiz sový odbor. Piesne M. Sch. Trnavského mož• 14. Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťa kov prihlásených do l. kategórie je 100, mu no tran sponova ť len pre hlboké hlasové od že a odovzdávanie cien sa uskutoční na zá DM, pre zahraničných ú častníkov prihláse b) povinná pieseň MikulMa Schneidera- bory, podľa tla čou výdaného originálu. vere č nom koncerte víťazov . Program kon ných do Il. kategórie je 150,- DM. Vyplnenú Trnavského certu zostaví porota. prihlášku s dokladmi o zaplatení treba po soprán -V našom dvore na javore 7. Súťažiaci nesmie v žiadnom kole opa slať doporučene na adresu Dr. Marta mezzosoprán a alt - SQkolíčku, sokol kovať skladbu, kto cú už v súťaži predniesol. 15. Súťaž iaci súhlasia s eventuálnou verej Blažová, Sekret Horváthová, K.: Spevácka súťaž Franza Lehára 11-12/5 ÚVODNÍKY Chalupka, Ľ.: Kultúrny počin 5/6 javorský, l.: SF v apríli 11-12/7 Dohnalová L.: Chráň me de di čs tvo 19/ 1 Javorský, 1.: SF v januári 4/4 Hanzelová, M.: V záujme budúcnosti 18/ 1 javorský, l.: SF v máji 14-15/7,8 Jurík, M.: Čas pašií 8/ 1 javorský, 1.: SF v marci 8/4 J urík, M.: Kultúra Euró py, č l kultúrna Európa? 20-21/1 Javorský, l.: SF v novembri a decembri 3/6 Jurík, M.: Kultírrne leto 16-17/ 1 Javorský, I.: SF vo februári 6/4 J urík, M.: Nájdeme riešenie? 14-15/ 1 javorský, 1.: Zlatý cyklus novej filharmonickej sezóny 23-24/3 Jurík, M.: Národné a svetové 5/ 1 Jurík, M.: Filharmonickí sólisti... 14-15/8 jurík, M.: O kultúrnom d edi čstve 11-12/ 1 Jurík, M.: Gary Burgess 1/ 5 jurík, M.: Partnerstvo 22/ 1 jurík, M.: Návraty 14-15/8 Jurík, M.: Recontres 1995 10/ 1 jurík, M.: United O rchestra pok račuje 16-17/ 5 Jurík, M.: Sami proti sebe? 4/ 1 Jurík, M.: Vzorový piesr'lový koncert 14-15/ 8 Jurík, M.: Svedectvo doby 9/ 1 Kováfová, A.: Cíferský zázrak? 18/ 5 Jurík, M.: Svorn osť ako efekt? 13/ 1 Lukáčová, S.: Vianočné zastavenie 2/ 5 Jurík, M.: Téma: STV 3/ 1 Lukáčová, S.: Viedenská sklená harmonika 1/ 5 Jurík, M.: Vyrovnanie 7/ 1 Martináková, Z.: ifem '94. Druhé medzinárodné fórum jurík, M.: Zrenie ... 6/ 1 elektroakustickej hudby 1/ 9 Jurík, M: PF '96 23-24/ 1 Martináková, Z.: Nová slovenská hudba 1/10- ll J u rkovi č , M.: Ochrá ňm e si systém 1/1 Martináková, Z.: Večery novej hudby- .. znovovzkriesenie" Erika Satieho 14-15/3 Parík, 1.: O poznávaní a odp ú šťa n í 2/ l Martlnáková, Z.: MEL05-ÉTOS '95 - medzinárodný festival súčas nej hudby 23-24/9, 10 ŠTÚDIE, ÚVAHY, ČLÁNKY M. H.: Medzinárodná spolupráca 16-17/5 M. ].: Aktivity Rakúskeho vel'vyslanectva 4/2 Berger, R.: Tadeáš Salva in memoriam 20-21/9 Pa lovčík, M.: Koncertná pulzácia letnej Bratislavy 18/4 Blahynka, M.: O vz ť ahu literárnej a hudobnej avandgardy 20-21/10 Pa l ovčík, M.: Uviedli nové skladby 23-24/4 Bulla, M.: Re flexie k profil u a tvorbe 10/ 5 Polák, M.: Hostia z Franc(rzska, Veľkej Británie a Talianska 9/4 Foucault, M.: Pierrt: Bou lez alt: bo krok cez plátno 6/ 3 Puškášová, M.: Dvakrát Lapšanský 11-12/8 Hatrík,J.: Tvorba a tradícia 19/ l Puškášová, M.: Mozart, Brahms i súčasníci... 5/ 5 Chalupka, Ľ .: Ad Sacrum - K tvorbe Romana Bergera 16- 17/ 10 Puškášová, M.: Nešpory kontra Ragy 9/ 5 Chalupka, L K vývoju slovenskej hudobnej avantgardy v 60. rokoch 20-2 1/ 11 Puškášová, M.: Pražská kantáta v Bratislave 6/5 Javorský, l.: Mystérium mt:nom Skrjabin 9/2 Puškášová, M.: Rumunská klaviristka z Viedne 1/5 .Jurík, M.: Anton Webern - autor mlčania? 20-2 1/ 10 Puškášová, M.: Stamicovo kvarteto v Bratislave 23-24/4 j urík, M.: Novoročn é postskriptum 2/ 1 Schindlerová, A.: Terezínsky spomienkový festival 14-15/ 10 j urík, M.: Paul Hindemith 1895-1995 22/9 Skladaný, ].: Husľový recitál Veroniky Peškovej 18/5 Móži, A.: S hudobnou psychológiou u Slovákov v Macľarsku 11-12/4 Ski'epek, R.: Divertimento Musicale '95 13/2 Múdra, D.: Výpovedný historický dokument 16-17/9 Ski'epek, R.: Košice: v popredí dramaturgia 5/4 Polák, P.: Banagliová tvorba Juraja Družeckého 2/4-5 Ski'epek, R.: 40. Košická hudobná jar 13/4 Schmidtová, A.: Klavírna škola Michala Godru Ski'epek, R.: XXV. Medzinárodný organový festival v Košiciach 22/8 .. Anleit.ung zum Klavierschlage n" v súvislosti s dobovým tane č ný m Ski'epek, R.: Úvod koncertnej sezóny v Košiciach 23-24/3 repertoárom 20-21/8 Štefková, M.: Absolventský koncert Mirka Krajčího tak trochu vel'konočne 11-12/7 šostakov i č, D.: Svedectvo 16- 17/ 11 Švehlák, S.: Na letných slávnostiach ľudového umenia '95 16-17/ 1,4 Tarinová,j.: Hudobná Žilina v novembri a decembri 6/5 Ta ri nová, J .: Koncerty v ŠKO Žilina 2/5 ŠKOLA A HUDBA Unger, P. : Kariéra na dosah ruky 4/6 Blahynka, M.: jednoaktovky namiesto opery 14-15/6 Unger, P.: Tenorový talent na obzore 23-24/3 Blahynka, M.: Všímame si talenty? 13/ 2 Unger, P.: Matiné mladých spevákov 11-12/5 Unger, P.: Am e ri čan v Opuse 23-24/3 Č uri ll a , Š.: Klavírna sú ťa ž Košice '95 9/ 2 U rbančíková, L.: ,. Mnohaja i blahaja liť 1/8 Dlhái1ová, B.: Spo l očný koncert 13/8 jakubcová, D.: 3. dni Základných umeleckých škôl 22/ 2 Ursínyová, T.: Pripoja sa aj iní? 7/5 Vachová, Z.:jazzoví exhibicionisti v lóži 22/6 jakubcová, D.: Festival Eugena S uchoňa 22/2 Jakubcová, D.: Festival ZUŠ v Bratislave 1/8 Valjent, R.-Vachová, Z.: Sviatok jazzu 22/ 1, 3 Varga,).: Bardt:jovské spomien ky jaroš, M.: Husl'ová diel ňa tretíkrát v Žiline 13/ 8 19/ 4 Klasová].: Úspech mladého huslistu 13/ 2 Važan, P.: Ensemble Intt:rcontemporain alebo . Kdož jsú boží hudebníci" 4/ 5 Komlóssyová, M.: Rajecká prehliadka slovenskej hudobnej tvorby 22/ 12 Važan, P.: Nová slovenská hudba 1/ 11 Žitná, M.: Spevácka súťaž konzervatórií 8/2 Krňová , M.: V Grenobli tlieskali mladým spevákom 13/ 5 Lukáčová , S.: Konzervatisti s duchovnou hudbou 19/ 3 Michalová, E.: Priestor pre deti a ich pedagógov 10/8 BRATISLAVSKÉ Obdržálková, M.: Hudobní pedagógovia s EPTOU opäť bohatší 22/ 12 Obdržálková, M.: Vzdelávacie aktivity hudobných pedagógov 2/8 HUDOBNÉ SLÁVNOSTI Sedlický, T.: Hudobná výchova- nerlešitel'ný problém? 1/ 1,2 Berger, l.: Klavír inšpirujúci- klavír inšpirovaný 20-21/ 5 Berger, l.: Komorné festivalové pódiá 20-2 1/4, 5 KONCERTY, PR.EHLIADKY, Berger, I.: Koncerty v dóme 22/ 5 Blahynka, M.: Brahmsovo Requiem 22/ 5 FESTIVALY, SÚŤAžE Blahynka, M.: Koncerty v dóme 22/ 5 Albrecht,J.: Jubilujúce Moyzesovo kvarteto 23-24/ 4 Blahynka, M.: Orchestre. Tri komorné telesá 22/ 5 Albrecht,].: Dvakrát s Aeternou 19/ 3 Blahynka, M.: Vokálny recitál Anatolij a Koče rgu 20-21/ 5 Albrecht,).: Hummel objavný a podnetný 19/ 4 Dohnalová, L.: Komorné festivalové pódiá 20-2 1/4,5 Bagin, P.: Mládež s pieva 13/ 5 Fôldešová, M.: Mladí ako súčasť festivalu 22/ 4 Bagin, P.: Matiné plné pohody a krásy 23-24/ 3 javorský, 1.: Bratislavský hodokvas symfonický 20-21/1,3,4 Benková, M.: Ko ncerty vo foyt:r. Slovt:nské filharmonické okteto 5/6 Okapcová, ľ. : Nová spevácka súťaž 20-21/2 Berger, 1.: Dvakrát Lapšanský 11-12/ 8 Unger, P.: Do šera ponorený Trubadúr 20-21/6 Berger, !.: Hudba na hrade (2.) 2/ 4 Valjent, R.: Z elektroakustickej tvorby 22/4 Berger, !.: Matiné s gitarou 1/ 5 Bt: rgcr, 1.: N ovo ro č ný koncert 3/4 INFOJAZZ Blaho, V.: Vranovské zborové dni komorne 13/ 5 Blahynka, M.: ielen zdvorilostné gesto 14-15/ 8 1/ 1995 7/7 Blahynka, M.: Predzvesť sl'ubnej karié ry 11-12/ 5 2/ 1995 13/7 Bokes, V.: Auto rský veče r Romana Bcrgt:ra 5/ 4 3/ 1995 19/8 Bokes, V.: Ensemble Modern v Bratislave;: 9/ 4 4/ 1995 22/ 11 Bokes, V.: Okolo harfy 9/5 Brejka, R.: Stanislav Zamborský v Mirbachovom paláci 11-12/ 5 Bulla, M.: Aktívny Cantus 9/ 8 VEDECKÉ PODUJATIA, Burgrová, K.: B t:nt: fi č n ý koncert v Prešove 19/ 4 Burgrová, K.: Z Prešovskej hudobnej jari 13/4 ODBORNÉ STRETNUTIA, SEMINÁRE Cichá, C.: Dve koncertné nt:dele 9/ 5 Albrecht,].: IV. národný kongres ESTA- Slovensko 7/ 4 Č árska , E.: Dni organovej hudby 19/ 3 -ar-: Duchovná hudba v Banskej Bystrici 1/4 Č árska , E.: Missa pro iuventute Ivana Hrušovského 18/ 4 Ferková, E.: Stretnutie .hudby a počítačov " 4/7 Č árska , E.: IV. medzinárodný festival Slovenské historické organy 22/ 8 Golianová, K.: Etnomuzikológovia aktuálne 1/ 4 Č urilla , š.: Zača l a jubilejná XXX. Prešovská hudobná jeseň 22/ 12 Hanzelová, M.: Se minár o hudobnej kritike 7/ 2 Dlháiíová, B.: Vt: č e r slovenskej a maďarskej hudby 22/ 12 Janičíková , A . - Červeňová , H.: Hudobná výchova vo vývoji súčasnej Dohnalová, l.: Dopoludnie s kvartetom 11-1 2/8 hudobnej kult(ary 3/ l, 3 Dohnalová, L.: Festival mladých piatykrát 10/ 1, 4, 5 jurík, M.: Venované M. a A. Moyzesovi 1/2 Dohnalová, L.: Matiné pestré a fa rebné 9/ 5 Medňansk á, 1.: Hudobno-pedagogický výskum v Európe 10/ 3 Dohnalová, L.: Príťaž li vý Mirbach 5!6 Medňanská , 1.: Pedagogický kongres v Innsbrucku 16-17/7 Dohnalová, L.: SOS R vo febru(lri 5/5 Muntág, E.: IAMIC a lAMI. v Helsingore 16-17/7 Dohnalová, L.: Bohatá nád ielka 23-24/4 Nagyová, K.: Záujem o muzikológiu trvá -16-17/8 Duchová, 0 .: Dvakrát klavír 1/ 5 Petôczová,j .: Slovenská hudobná historiografia -EdB-: Nová džezová formácia v Bratislave 19/4 7/ 3 Schmidtová, A.: Vieme ešte čo je avandgarda? 22/ 10 Ferencová, S.: Musica aeterna na pokra čova ni e 5/4 Schmidtová, A.: Inšpirácie a variácie na tému STARÉ v NOVOM 23-24/ 10 Ferencová, S.: Z vianoč ných koncertov 2/5 Smetanová, 0.: Medzinárodný kongres o ženách v hudbe 11-12/ 1 Fôldešová, M.: B enefič ný koncert mladých ... 2/4 Smetanová, 1.: Sú časn á hudba v úlohe outsidera? 16-17/8 Fôldešová, M.: Festival mladých piatykrát 10/ 1,4, 5 Vachová, Z.: Inšpirácie a variácie na tému STARÉ v NOVOM 23-24/ 10 Fôldcšová, M.: Gitary jubilejne 16-17/4 Zolyomiová, A.: Aspekty hudby a multikulturalizmu 18/ 1,3 Fôldešová, M.: Slávnostný spomienkový večer. R. Schollum a E. Suchoň 2/4 Fôldešová, M.: SOSR v marci 9/4 Fôldešová, M.: United Philharmonie Orchestra v Bratislave 6/5 HUDOBNÉ DIVADLO Fôldt:šová, M.: Z koncertného cyklu Slovenského rozhlasu 4/6 Fulka, V.: Akademická jeser1 Nitra '94 4/4 Ashman, H.-Menken, A.: Malý obchod s hrôzami. DJZ Prešov -H-: Medzinárodný akordeónový festival 14-15/ 12 (D. Maren č in ová) 13/6 Hanzelová, M.: Prekvapenie zo Záhrebu 19/4 Beneš,).: Skamenený. Štátna opera Banská Bystrica (P. Unger) 20-2 1/6 Hochel, S.: Pôstny veče r duchovnej hudby 11-12/8 Brecht, B.-Weil, K.: Zobrácka opera. Štátne divadlo Košice Horváthová, B.: 35 rokov SKO - koniec jednej legendy? 18/ 5 (D. Maren č inová) 10/6 c~~'95 OBSAH ROČNÍKA 1995 Deburau,]. G.: Grand Pierrot. Spevohra Novej scény, Bratislava (T. Ursínyová) 9/6 Vitula,J.: Prvá žena na če l e pražskej Štátnej opery (E. Randová) 10/7 Debussy, C.: Pelléas a Mélisanda. Opera SND Bratislava (T. Ursínyová) 14- 15/6 Ditters v. Dittersdorf, C.: Lekár a le kárnik. Štúdio Smer ŠD Košice l VÝROČIA, JUBILEÁ (D. Mare nči nová) 2/ 6 Gerhard Auer ( A. K. Varkondová) 7/ 2 Donizetti, G.: Nápoj lásky. Štátne bábkové divadlo Bratislava (P. Unger) 4/ 3 Ľuba Baricová (P. Unger) 2/ 2 Massenet,). E. F.: Don Quichotte. Opera SND Bratislava (T. Ursínyová) 7/ 5 Te resa Berganza (M. J.) 6/7 Nedbal, 0.: Z rozprávky do rozprávky. Balet SND Bratislava O. Oborníková) 13/ 6 Roman Berger (Ľ. Chalupka) 16-17/ 10 Nicolai, 0.: Veselé paničky windsorské. Štátna opera Banská Bystrica L. van Beethoven- 225 (M . .Jurík) 23-24/2 (P. Unger) 13/ 6 Ján Mária Dobrodinský (M. Bulla) 14-15/ 2 Oravec, P. : ... ergo, kladivko! II. Spevohra DJZ Prešov (D. Ma renč in ová) 2/ 6 Juraj Ferík (Ž. Gaburová) l 1-12/ 2 Sch u mann, R.: Karneval- Rachmaninov, S.: Paganini- Rimskij·Korsakov: Inge Fra11eová (Z. F.) 2/ 2 Šeherezáda. Balet SND Bratislava O. Oborníková) 3/ 6 Tatiana Fraň ová (V. Čížik) 16-17/3 S trač i na, $ . -Ťapák , M.: Pacho sa vracia. Divadlo A. Bagara, Nitra (M. Hanzelová) 9/ l Jozef Gahér (M. Bulla) 10/ 3 Verdi, G.: Aida. Štátne divadlo Košice (P. Unger) ; 11-12/ 6 Ľubom í r Chalupka (Y. Lábska-Kajanová) 14-15/ 3 Verdi, G.: Luisa Miller. Štátna opt:ra Banská (P. Unger) 6/6 Byst·r~ca Bohuš Hanák (P. Unge r) 1/6 Verdi.' G.: Trubad~1r . ~pera SND Bratislava (P. Ungef / / 20-21/ 6 Jozef lnštitoris (B. B.) 8/ 2 Gabajová, D.: Tak1 boh... /' 8/ 6 Mikuiáš.Jelinek O. Albrecht) 10/ 2 Hanzelová, M.: Ako ďa l ej v SĽUK-u '-- - "" 4/ 2 Anna Kafendová (V. Č í žik) 13/2 Hanzelová, M.: Cena W. Furtwänglera Opere SND 22/ 2 Mária Kišoi1ová-Hubová (T. Ursínyová) iz: Bravo slovenskej opere 11-12/ 2 5/ 3 Miloslav Kofínek (S. Hochel) 2/2 (kob): Hviezdne stretnutia 13/ 5 Viliam Korínek (A. Vrtel') Mare n č in ová , D.: Abrahámoviny opery Štátneho divadla v Košic iach 22/ 6 6/2 Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica O. Borgul'ová) 1/8 Meško, R. : Ruský baletný veče r 6/ 6 Ivan Mačá k (Z. Marczellová) Podolská, A. : Vynikajúce i priemerné ... ( La Scala) 23-24/ 8 16-17/ 10 Pavol Mauréry (P. Unger) Šimko,).: Predaná nevesta vo Washingtone 11-1 2/ 11 11-12/ 12 Unger, P.: Bednárik na Nový rok - tak ako po celý rok 2/ 6 Peter Michalica (E. Čárska) 16-17/ 3 Unge r, P.: Drakula: sporné dielo v pompéznom tvare 22/ 6 Magda Móryová (T. Ursínyová) 19/ 2 Pavol Polák ( L. Kačic) Unger, P.: Drážďa nské dni Richarda Straussa 10/ 6 3/ 2 Unge r, P.: Ubuša a Elektra na Pražskt:j jari 16-17/ 6 Svjatosiav Richte r (M. Jurík) 6/ 7 Unger, P.: Nepotrebujeme letný operný festival? 16-17/6 Alexande r N ikolajevi č Skrjabin (I. Javorský) 9/ 2 Unger, P. : Obnovený Wagner a Verdi ll-12/6 Elizabeth Schwarzkopf (M. Jurík) 23-24/ 2 Unger, P.: Osobné debuty v opere 19/ 6 Irma Skuhrová (L. Dóša) 5/ 2 Unger, P.: Pražský operný zápisník 2/ 6 Slovenské národné divadlo 5/ 1 U nger, P.: Talianske operné leto 1995 18/ 6 Dmitrij Šostakovič 16-17/ 11 Unger, P.: Tri viedenské operné premiéry 9/ 6 Marie Tarantová (M. Biahynka) 1/ 6 Unger, P.: Protest voči romantizmu? 23·24/7 Bohumil Urban (E. Filippi) 2/ 2 Unger, P.: Tur.andot- zážitok pre zrak i sluch 20·21/ 6 Igor Vajda (T. Ursínyová) 5/ 2 Unger, P.: Zážitky z Bavo rskej štátnej opery 23-24/7 Albín Vrtel' (M.Jurík) 23-24/ 2 Ursínyová, T.: Žobravý študent (a iné ... ) 19/ 6 Varga,).: Prekvapenie v Grazi 13/ 3 l NEKROLÓGY Varga,].: Verdiho Otello v Budapešti 19/ 6 Miloš Berka 1/ 12 Žitná, M.: Malý bonbónik pre milovníkov Mozarta 19/6 Karel Berman O. Vitula) 18/7 Gustav Brom 19/2 Ľudovít Buchta (M. Bulla) 23-24/ 2 GRAMO,CD Jaroslav Ištók (E. Podperová) 5/ 8 Ľudoví t Konečný (K. Cenková) l/8 Bella,]. L.: Sonáta pre klavír b mol. Sonatína. Štyri ľa hk é skladby. Zdenek Košler (M. Jurík) 14-15/ 2 Variácie op. 9 a op. l O. D. Rusó- klavír (M. Jurík) 7/ 6 Karol Laštuvka O. Hrubant) 11-12/ 2 Flautové sonáty. Benda- Blave t · Platti. V. Brunner- fl auta, Vieroslav Matušík (M.Jurík) 3/ 8 ]. Alexande r· v i o l ončelo, A. Cattarino- čemb al o (M. Jurík) 14-15/ 9 Václav Neumann (M. H.) 18/ 2 Franc úzska organová hudba. Franck - Mu let· Messiaen- Du pré. ·Rudolf Novák (P. Krbaťa) 16-17/ 2 l. Sokol - organ (M.Jurík) 16-17/ 5 Andrej Oče n áš 8/ 2 Hummel,). N.: Klavírne sonáty č . l , 2, 3, 4, 5. Tadeáš Salva (L. Dohnalová) 1/ 2 Súbo rné vydanie - časť l . a 2. A. Cattarino - klavír (M. Jurík) 14-15/ 9 Boris Slovák 1/ 2 Musica Academica ( M.Jurík) 14-15/ 9 Bohuš Slezák (M. H.) 20-21/ 2 Ope rauc uets ftiľtenorarli:ľB'ar itoiic .' Verilľ-Rosslrii 'Bizet-bon lze t ti. ' Souiima Stravinsky 3/7 ). Lot ri č , tenor, I. Morozov, barytó n. SOSR, dirigentJohanncs Wildner (M. Jurík) 3/7 Ernest Zavarský (Ľ. Chalupka) 16-17/ 3 Respighi, 0.: La Primavera, Quattro liriche su poesie popolari armene. Spev M. Dvorský, R. Haan,J. Valášková, V. Kubovčí k , H. Lednárová, ZO ZAHRANIČIA B. Geriov á, D. Šiepkovská. Slovenský filharmonický zbor, zbormajsterka Berger, 1.: Viedenská bohéma žije... 1/ 6 B.Juhaňáková. SOSR, dir. Adriano (M.Jurík) 8/7 Bokes, V.: 'I'ýždeň v Londýne Schubert, F.: Symphony No. 9 in C ("The Great C Major"). 5/ 7 Bulla, M.: Diela Tallisa, Feldman na a Mahlera v Norimbergu Beethoven, L. v.: Ouve rture "For the consecratio of the House". 1/7 A.: Na margo hudobných Warsaw Philharmo nie Orc hestra. P. Ti boris dir. Nahrávka s retušami Čierna , veľtrhov 1/7 Demo, 0.: OIUN ko ncertoval v Prahe G. Mahlera (M.Jurík) 11 -12/ 11 13/ 4 Domanský, H.: Opäť úspech v Brne 14-15/ 1 l Spohr, L.: Koncerty pre klarinet a o rchester č. l c mol, č. 3 f mol. Potpourri pre klarinet a orchester. E. Ottensamer, klarinet. ŠF Košice, Duffeková, S.: Mladé talenty v Českých Budejoviciach 19/7 dirigent). Wildner (M. Jurík) Eischek, A.: Medzinárodná husliarska súťaž Antonio Stradivari v Cremone 2/7 3/ 7 -F-: ŠKO na cestách Suppé, F. v.: Overtures Volume l. Štátna filharmónia Košice, I/ 6 Fiii ppi, E.: ŠKO Žilina v za hrani č í dirigent A. Walter (M. Jurík) 8/7,8 9/7 -H-: Peter Dvorský v Prahe Szathmáry, L. (v i o l onče l o)- Henriot, C. (klavír). It Schumann, 1/ 6 -H-: Španielsky úspech SF A. Rubinstein, F. Mendelssohn, C. Debussy,J. Brahms (M. Jurík) 13/ 8 1/ 6 Hák, V.: Collegium Technicum v Nancy Šostakovi č, D.: S l áčikové kvartetá č . 2 a 4. Moyzesovo kvarteto (M.Jurík) 7/ 6 13/ 2 Villa-Lobos, H.: Danca frenética, Dancas caracteristicas africanas, Hanzelová, M.: Lúč nica opäť úspešná 18/2 Jurík, M.: Slovenská filharmó nia. Danca dos mosquitos, Rudepoema. SOSR, dirigent R. Duarte (M.Jurík) 8/7 Francúzska romantická hudba - l. Sokol (M. Jurík) 23-24/ 12 Europa. im Ko nze rt- O rchester der Metropole n 10/ 2 Kauza filharmónie Beethoven: Sonáty-J. Slávik - D. Rusó (M. Jurík) 23-24/ 12 českej pokračuje 14-15/ 11 Der junge Mozart (M. Jurík) 23-24/ 12 Machajdík, P.: Berlínske hudobné slávnosti 1/7 J. N. Hummel· A. Cattarino (M.Jurík) 23-24/ 12 Machajdík, P.: Drážďanské dni súčasn ej hudby '94 2/7 Machajdík, P.: Leto moderny 18/7 Machajdík, P.: Súčasná hudba v Berlíne 8/ 5 KNIHY, HUDOBNINY -mj-: Kto je lepší. .. ? 10/7 M. ).: Musik Messe s novým prvkpm 7/ 1 Krbaťa , P.: Psychológia hudby (nielen) pre hudobníkov (F. Turák) 11-1 2/ 10 M.J.: Naši v Bad Nenndorfe 20-21/7 Lexmann,).: Hudobná dramaturgia filmovej a televíznej tvorby -mj-: Slovenskí speváčikovia v USA 16-17/ 5 (Y. Lábska-Kajanová) 11-1 2/ 10 Mozartov Figaro v Boi'šom pod taktovkou Petra Feranca 7/ 6 Musik Mitteleuropas in de r 2. Hälfte des 18.Jahrhunderts. Ed. P. Polák Nové podoby Mozartovho domu 20-21/7 O. Albrecht) 11-12/ 10 Podolská, A.: List z Milána 917 Podolská, A.: Zlatá Toscaniniho taktovka pre Carlosa Kleibera 14- 15/ 11 Pospíšil,).: Súčas ná hudba v Prahe 22/ 10 l ROZHOVORY Szeghy, 1.: Pohi'adnica z Hamburgu 22/7 Šimko, J.: U st z USA Č i e rna , A.: PKF je moje dieťa O. Beiohiávek) 14-15/ 10 2/ 3 Šimko,].: Nástup mladých Č ierna , A.: "... prerušenie mojej spolupráce so SF nikdy nenastalo" (L. Pešek) 14-15/ 5 4!6 Unger, P.: Operná cesta do Škandinávie 4/ 1 Dohnalová, L.: " ... Bratislava má veľa dobrých hudobníkov" (M. Dittrich) 19/ 5 Úroda speváckych talentov Dohnalová, L.: Do sveta nielen na skusy (E. Prochác) 6/ 1, 3 20-21/7 Dohnalová, L.: Hudba pre dva klavíry (P. Pažický - A. Solárik) -va-: Úspechy M. Starostovej v Paríži 16-17/7 8/7 Vin1la,j.: Randová me novala nového šéfa opery Dohnalová, L.: Medzi umením a životom O. M. Jršai) 11-12/ 3 19/7 Vitula,J.: Rok napätia vystriedajú zmeny Dohnalová, L.: " Poslucháča treba hľadať" (0. Lenárd) 14-15/ 4 5/7 Vituia,J.: Slovenskí umelci víťazia na festivale čes kého hudo bného divadla Dohnalová, L.: Vysnívaný projekt? Písať dobrú hudbu (I. Szeghyová) 9/ 3 7/ 8 Vituia,).: Svetová pre miéra Rekvie m zmierenia na Európskych slávnostiadi Elste, M.: Pre mi'la je hudba spôsob žitia. .. (Pierre Boulez) 8/ 1,3 18/7 Fôldešová, M.: ... Ťažko je byť doma prorokom ... O. Zsapka- D. Zsapková) 14-15/ 1, 7 Hanzelová, M.: Celý život som sa uč il a ... (I. Černecká) 18/ 5 l RÔZNE Hanzelová, M.: Opera SND nielen jubilejne O. Hrubant) 13/ 1, 3 Bagin, P.: Od kiaľ naozaj prichádzame... 3/ 2 Hanzelová, M.: S Karolom Fajthom na tému Slovenská filharmó nia 5/ 2-3 Bagin, P.: Rok slovenskej hudby· 1996... 6/2 Hanzelová, M.: Spojil som svoj život s Bratislavou (Z. Mach áček) 14-15/ 5 Bagin, P.: Zo života Slovenskej hudobnej únie 8/ 2 Hanzelová, M.: Vrátiť Opusu jeho pôvodné poslanie 4/ 2 Erdziak, P.: Expo Mllsic- sviatok hudobných nadšencov 22/ 2 Jelinek, M.: So srdcom radcu i priateLI (S. Palm) 7/ 4 Hanzelová, M.: Nový hudobný riaditeľ v SF i 1-12/ 2 Jurík, M.: Bude Melos-Étos vizitkou našej kultúry? (V. Bokes) 18/ 3 Hanzelová, M.: Res Philharmonica po roku 8/ 2 Jurík, M.: Hudba je pre mňa všetkým (A. Buranovský) 23-24/ 5,6 Informácie SHR 18/ 2 Kramárová, N.: Lutna alebo gitara? (D. Parsons) 2/ 3 Jurík, M.: Renesancia OPUS-u ... 14-15/ 2 Kramárová, N.: Musica aeterna a Händel 19/ 5 Jurík, M.: čo sa skrýva za notovou osnovou 23-24/ 16 Litschauerová, N.: Spev sa rodí v srdci (D.Jordanescu) 19/7 Sediic ký, T.: Asoc iácia speváckych zborov Slovenska 13/ 5 Skrepek, R.: Chcem byť ešte už it očný (B. Režucha) 3/3 Rajterová, A.: Odkial' prichádzame? 2/ 5 Smeta nová, 0.: Tri otázky novému prezidentovi ECPNM So lf Shaeferovi 9/ 7 III. valné zhromaždenie Slovenskej hudobnej únie 1/ 3 Ursínyová, Z.: Očakávaná Luisa Milier- a iné (témy) (M. Bendik) 4/ 3 Valašek, N.: Stretnutie s hudbo u E. Su choňa 11-12/ 12 Vachová, Z.: Kde tele fó ny fungujú ... (M. Jakabčic) 23-24/ 6 Vznikla nadácia Dalibor 3/8 ~16 PF'96 l Zrk11dielko, poved:že mi, kto je u svete n11jmúdrejší, J l n11jkr11jší, tUJjlepší, n11jviičší, n11j... tUJj... l Z KONZERVATORIALNYCH MATVRITNÝCH ODPOVBDÍ AKO ICH ZACllfTILPROF. ALBÍNYRTEI: Vec názoru? e Obdobie dospievania· mládenec a deva snfvajú o tom čo budú robiť. .. e A.ktualizácia nepodmfenerJého reflexu - reflex zachovania mf· emf e Človek pozoruje na sebe silné a slabé nedostatky. .. ostatným zam estnancom. Práve preto sú dejiny poučné.. . e Fantázia vzniká len pri horú čke. .. -*' Aj taký múdry muž ako bol Platón pohŕdal hudobnfkmi e Keďje p red krfilkom Bé, vzniká odráika ... e Cirkevné stupnice sú dónska a tie ostatné. .. ČO SA SKRÝVA oveľa viac ako kurtizánami, pestúnkami a ll.oltc:'mf. e Dlhšia struna vydáva sffnejšf, kratšia sfabšf tón... V staroveku bola hudba na poslednom mieste medzi všet• e Dur a mol rozlfšujeme tak, ie dur sa hrá rýchlejšie a veselšie, molpo malšie a 'sm títnejšle ... ZA NOTOVOU OSNOVOU ký mi umeniami. Zalial' čO literatúra., sochárstvo a m·chflektú· e Stredoveký tanec· ča ko... ra už vtedy dosahovali svojho vrcholu, hudba čupela kdesi v e Faunovo prekliatie (Debussy) kútiku ako skromná sprievodky1ía tancov a obžemých hos· e j ánošík · vodca robotníckej trfetly ... K to bol?. .. lfn. e Bedficll Smetanu: Skladal chudobné tvorby. Ako 6-ročný ve ľud{ sa strá1í (lo je p rfslovie) a krflfkml pohŕdaj (to j e rejne vystupoval na klavfr. Zložff opery L'udmffa a Bramnory v Če chách. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Zložil symfóniu Český dobrá rada). Nič fm totiž nerob{ tak dobt·e, ako keď nimi po Hlultov. h ŕdaš p re i ch názor. e Antoni n D voi'ák: Bol český sklada tel; ktorý zložfl 3 opery. Z toho sú najznámejšie Čert a Káča. Predaná vesta, Labutie jazero a Autot· ani kritik nevznikli pri stvorenf sveta. Obaja sa po jakubka. Ako 1 4-ročný skompostovai sy mfóniu. jeho najztJámejšfe stupne vyvinuli. K ritik sa tak stal autorovým tieňom . Taktiež opery sú: Polednfce, Bfa rdk, Bmsalka a jakobfny. Zloifl opery: Moja vlasť, Tábor, Čertové dvere a Čert a Kéčer. Zložil aj JO ľudo nikto twpoložfl medzi n ich nepriatel'stvo. O to set už postarali vých tancov. j eho otec hral dedinskej kapele. Zfoiil operu E·mol z sami. Nového sveta. Ako 14-ročný skomponoval hudbu. • Zdenek Fibich: je český skladate l; ktorý tli ako 1 4-ročný zlo Heslo roka: Čo Slovák, to kritik! -*' iii orchester a sám ho aj dirigoval. Fibich patrí medzi štúrovských Podľa zahranič n ých , domácic a vlastných nápadov skladateľo v. Zostrojil opery: Sarkan, Mexická nevesta, Čertová ste stranu pripravil: MARIÁN JURI K na a Čert a Káča. Zloifl aj melodramy · Štedrý deň a Vodnfk. Zdenek Fibich hrával v dedinskej kaplnke. Predsa sa mu hudba lep šie zapáčila . Ked' mal vel'a prekáiok tak odišiel do Prahy. Zloifl operu Vodn fk, Zlatý kolovrátok a Pohlednfce. Nielen zloifl opery, ale aj satirické básne. Zdenek Fibich bol /lei český hudobný sklada· teľ, ktorý zloiil operu Predaná nevesta. Sklada teľa môže k tvorbe podnietiť čokoľtJek: slečna, p ri e Eugen Suchoň: Zložil veľa orchestrov. Eugenovi Sucho1íovl rada, báse1l, k nllta, obm z, socha, spevácky alebo nás/rojový za siiiŠnú prácu udelili titul Laureát štátnej scény. Bol to slávny operista. Zložil vel'a opier. Predaná nevesta atd: .. j e najväčšfm slo výkon. l nte1preta iba vysoký honorár. venským básnikom. Zdenek Sudtolí ešte ilje. Napfsal Gert a Káča, -*' Beethoven mal aj medzi šl'achtou svojich obdivoua teľov, Jánošíková nevesta a Dalibor. Za zásluhy bol vyznamenaný od· pria teľov, ctiteľov, ale aj zákaznfkov. Svojou nesmrtel'nost'ou znakom Zaslúžilý umelec. zaistil mnohým mowým tohto sveta vstup do dejín Keď nie e Alexander Moyzes: je to český sklttdatel; ktorý zložil súboro vé piesne. Za svojich 30 roko11 p ráce vybudoval viaceré generácie. svetových, aspoň hudobných, u nás aj do novfr1. Moyzesje český sklada tel; ktorý ui od detstva tušil, ie bude sklada -*' Sklada /el; kt01ý je súčas ne čin ný aj ako krfllk, má z pred tel'om. A tak sa stalo. Zloiil veľa symfónii a satirických básni. Bol vedenia svojho diela jedmt radosť zaručen ú : nemusi o i íom slovenský skladateľ čo zloioval piesne a opery jcmošfkovi chlapci a pfsať. je to škoda, lebo taktoprfde o jedinú kladnú kritiku. Miko/aš šura. Skladal ienské aj mužské skladby. Alexander -*' Ak ťa devät' krilikov z desiatich pochváli, tvoji priatelia Macedónsky bol slávny skladatet; zloi fl 3 opery. Známe sú jeho básne pohromia.jeho najnámejšia symf ónfct je Kantáta. ťa upozornia práve na tú desiatu. -*' Max Reger - ale nielen on - si s kritikmi vždy vedel pat·a dft'.jednému kritikovi napfsal: " Sedim na istom mieste ct Vašu krfllku. mám pred sebou. O ch v ft'u ju budem mať za sebou!" -*' Máločo imponuje autorovi tak, ako vynález náhubku. • Dramaturg?! · zbytočne odbo,·ne vyškolený človek. -*' Autor a krfllk stí ako pes a mačka. Aj p rlatel'stvo medzi oboma bý va ueľml vzácne. -*' Pr ed skladbou, o k torej budeš písať, odchádzaj zo siene nenápadne. -*' Cez prestávk u koncertu hovor svoj e náz 01y potichu. Vedl'a stojaci kolega by mohol spôsobiť, že tvoja kritika vyjde skôr ako ju napfšeš.je tu však eštejedna možnost; cez prestáv ku nahlas hovor niečo iné ako to, čo napí šeš. -*' Pfš ako počuješ: Porsell, Schtrctus, Sesas San son a Dalila, I van Kru.škovský, ária Eboni, La Kravlata, Džórdž Blset, Kctrtowtcz. -*' Krst CD: Party majitel'ovfiri em na úkor kupujúcich. -*' Feudál mal k svojim hudobníkom rovnaký vzťah ako k HUDOBNÝ ŽIVOT . dvojtýždenn ík. Vychádza vo Vydavat eľstve OBZOR, š. p., Špitálska 35, 815 85 Bratislava, šéfredaktor PaedDr. Marián Jurík. Redakcia: Lýdia Dohnalová, Martina Hanzelová, technická redaktorka: Eva Zemánková. Ad resa redakcie: Špitálska 35, 815 85 Bratislava, tel. 36 83 06, 36 12 51·5, fax: 36 83 06. Tlač i a : Nitrianske tl ači arne , š. p., 949 Ol Nitra. Rozširuje Prvá novlnová spol očnos ť. ú stredná ex pedícia dovoz tl ače , Ma rta novičova 25, 813 81 Bratislava. Objednávky na predplatné prijíma redakcia časopisu a odbytové oddelenie Vydavateľstva OBZOR. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Podávan ie novinových zásielok povolené RPP BA · Pošta BA 12, dňa 23. 9. 1993, j. č. 102/93. Index né čís l o : 492 15.