Transformačné Zmeny V Regióne Roztrateného Osídlenia Na Príklade

Total Page:16

File Type:pdf, Size:1020Kb

Transformačné Zmeny V Regióne Roztrateného Osídlenia Na Príklade Folio geographica 3 Prešov 1999 logelher with combination of exhibitional tourism (Agrokomplex exhibition) is imponam for further acceleration of tourism Olher seals in the case of financial resources have capability to follow the tcndency in tourism - orientation to fonns of fine tourism such as holidays in the country. green or blue tourism. Quality of the other kinds of environments depends especiallyon economic and poiltical situation in Slovakia. Recenzent: DOl;. RNDr Viliam Lauko. CSt. TRANSFORMAČNÉ ZMENY V REGIÓNE ROZTRATENÉHO OSÍDLENIA NA PRÍKLADE MYJA VY Viliam lA UKO Ahstract Article is cancetrating 011 amal)"sis transformating changes, the)" were going in tradition regioll of dispersed seuleme/lts - M)java ("c1earings .. - kind of dLfpersed selflemems in this region). from its beg;IIing to present time. II! analysis we mostly loaking for impact of social and ecollomic c"ange.~ to populariolI (increase ordecrease number, migrations). settlemenrs . .fettlemem IIem'ork and defilljlely transformation whole spatial system of seulemem. Key words: el'Ofulioll. transfonnation, population, serrlemems, .~pal;al system ofsettlemem l. Úvod Procc.."y transfonnácie ekonomiky a spo ločnosti sa zákonite prejavuJ u v kvalitc života obyvateľov. Tá sa odzrkadľuje v jeho pohybe, štrukturc a v konečnom dôsledku sa transfor­ mačné zmeny prejavia aj v sídlach a dokonca aj vsídlenej :;ieti. Sídla ako relatfvllc uzavreté útvary. vyvíjajúce sa v priestore prcdstavuju kroniku ľudských dejín v kultumej krajine. Zámcrom príspevku Je analýza transfonnačných zmlcn, ktoré prebehli v tradičnom regióne kopaničiarskeho osídlenia - Myjave od jeho vzniku po súčasnosť. Pri analýze si všímame predovšetkým prejav hospodárskych a spoločenských zmien na obyvateľstve, sídlach a trans­ formácii sídelnej siete. Modelove územie je vyhraničené hranicami kata'ilra pôvodnej Myjavy (tzv ...vefkej Myjavy"), ktoré mala ešte v prvej polovici ná.~ho storočia. Potom sa z jej kalaslm, ako uvádzame nii.~ie, vyčlenili niektoré obcc. V roku 1980 bola k mestu Myjava pričlenená obec Turá Lúka. Nakoľko sa v súčasnosti jej štatistické údaje nevedú samostane, ale v rámci Myjavy, museli sme k Myjavc pričleniť aj pôvodne samostatnú TuTÚ Lúku. 1. Vznik Myjavy Dedinu Myjava založilo čachtické panstvo v roku 1586. Pôvodná dedina vznikla na území dnešnej Starej Myjavy, kde boli v tých časoch cšte lesy. Na Starej Myjave bol postavený Doc. RNDr. I'i/wm LAUKO, Csc. KWlfclru "'~/Orldllllfj Hlfogru/k prtmdm'eclecM J"ku/lU Ullhujl) Komel1sUllO, MI)/I.<ká úo/huj /.842 /5 Srmis/aw 269 Fotia geographica 3 Prešov 1999 aj najstaršf kostol. Samotný názov Stará Myjava svedčí o tom, že tu bola stMŠiadcdina Myjava (Varsík. B .. 1985). Podľa súpisu Nitrianskej slOlice z r. 1598 mala Myjava 99 domov. Myjava sa po založení rýchle zarudňovala.. Zásluhu na tom malo obyvater~tvo ktoré sa sťahovalo z blízkeho okolia, obyvateľstvo, ktoré utekalo pred TurkamI z Južného Slovenska a obyvateľstvo valašského pôvodu. Pôvodne teda vznikla Myjava ako kompaktné srdIa na hornom toku rovnomennej ricky. Pôda v bezprostrednom odlesnenom okolí dediny nestačila vyživi( Jej obyvateľov, nakoľko značnú časť skultivovanej pôdy zabrali zemepáni pre svoJe majere. To podmienilo odlesňo­ vanie a kultivovanie pôdy aj vo vzdialeneJ~fch územiach. 2_ Kopaničiarska kolonizácia a transfonnácia priestoro\'ého systému osídlenia Kopaničiari najskôr dochádzali na novokolonizované územia z dediny denne. Neskôr, VJ.:hľadom na značné vzdialenosti, si tam 7..ačah budovat' doca~né príbytky na prenocovanie a ustajnenie zvieral. Z nich sa vyvinuli trvalé obydlia a hospodárske dvory. Tak vznikli kopanice, roztratené srdIa. odlúčené od maten;kých obcí. V 17. storočí kopaničiarska kolonizácia prerušovane pokračovala napriek rôznym nepriaz­ nivým okolnostiam (vpád Turkov v roku 1663, Rákocziho povstame a s nim spojené vyrabo­ vanie a vypálenie). V 18. :.toročí prichádzali na územie Myjavy aj prena'iledovaní prote.'~tanti zo susedného moravského Slovácka. PTlestorová štruktúra osfdlcnia sa v dôsledku kopaničiarskej kolonizácie výrazne zmenila. Okrem pôvodného kompaktného sídla vznikla sieť mnohých malých osamotených usadlostí. Roztratené osídlenie ~ ro7.širovalo aj po toku ricky Myjavy, kde vznikli tzv. dolné kopanice. Kopanice na Juhu, v oblasti dnešných obci Polianka a Jablonka boli veľmi vzdialené od svojej materskej obce. Pôvodné kopaničian;ke centrum sa nachád7.alo v nevýhodnej okrajovej polohe na severe regiónu. Preto v roku 1697 začali Myj,lVčama ~tavať nový kostol už v novej - dndnej Myjave. Tá mala vzhľadom k novovzniknutým kopaniciam výhodnú centrálnu polohu na križovatke ciest, vedúcich zo Sobotišťa, Brezovej, Krajného a Moravy. To umož• ňovalo lepší rozvoj remesiel a celej obce. Tak sa do dnešného mc~ta Myjava prenieslo nielen cirkevné, ale po~tupne nJ administratívne, remeselné a obchodné centrum. Myjava sa stala hospodárskym centrom, lItiovým miestom a mestečkom. Starý kostol s farou na Starej Myjave bol v roku 1711 zbúraný, aby sa zachovala jednota Myjavy tak po stránke admini~tratfvnej ako aj cirkevnej a nevyvinuli sa popri sebe dve dediny, ako sa to často stávalo pri iných dedinách lfšiacich sa iba prfvlaslkami: Horná a Dolná, resp. Veľká a Malá. Stará a Nová. Stará Myjava sa stala len kopanicou (B. Varsík. 1985). Nová situácia si teda vyžiadala transformáciu prie~torového usporiadania sídiel. S rozvojom kopaníc i samotného mestečka bol spälý prudký nárast obyvateľstva. S takým nára'ilom sa možno na Slovend.."lJ len zriedkavo stretnúť. Podra prvého sčítania obyvateľov v Uhorsku v r. 1784 - 1787 mala Myjava 8 333 obyvateľov. z čoho bolo v mestcčku 3420 ľudí a zbytok na kopaniciach. V 19. storočí nastáva spomalenie rastu sfdiel i obyvateľstva. Priestorové možnosti boli do značnej miery vyčerpané. Poľnohospodárstvo bolo jednoznačne hlavnou obživou obyvateľ- 270 Folia geographica 3 Prešov 1999 stva, avšak pôda už nestačila vyživil všetko obyvateľstvo. Najedného obyvateľa pnpadalo len štvn' hektára pôdy (Fordinálová, E. 1985). Pomerne rozvinuté remc... lá neprerástli do pnemy­ selncJ výroby, ktorá \3. stávala vedúcou aktivitou vo vyspelých krajinách Európy. PretO koncom 19. storocia (pre~nejšie podra 7.áplsov od roku 1890) a v nasledujúcom 20. storočí zasiahla Myjavu vlna vysťahovalectva. Vysťahovalectvo, epidémie a l. svetová vOjna spôsobili spomalenie rozvoJa úzenlLa. čo sa prejavilo v spomalení rastu a dokonca aj v zmžovaní počtu obyvateľov. To trvá až do dvadsiatich rokov ná~ho letopočtu. Môleme to sledovať od roku 1869, odkedy .~a vedú pravidelné štatistiky. Tab. /. vývoj pottu ob)'VaIefov M)jD\')' v rokoch /869·/950 Evolution number ofinhabitalls in M)jamfrom 1869 to 1950 HI69 Hlijn 1891.1 1900 1910 1921 1930 1950 Myjava 9642 10023 10002 10639 10063 9:!50 93:!3 10181 3. Vmik Českoslo\'enska a zmeny administratívneho usporiadania V období po nniku Československa. od roku 1920 al po rok 1990 pocet obyva teľov Myjavy neustále narastal. Zásluhu na tom maja najskôr vý~tavba železnice, ktorá sa začu la v roku 1923. Vzhľadom na členitý terén a potrebu stavania tunelov Sl r..cJeznica vyžiadala veľa pracovných síl. Ďalším zdrojom rozvoJa bolo v roku 19371. obavy pred fa..~l<;tickým Nemeckom premies­ tnenie továrne Tauš I. Petrlalky do Myjavy. Tá -.a po VOjne pod názvom Slovenská armatúrka Myjava stala najväčšou IOvárňou regiónu a poskytovala najviac (vyše 5000) pracovných miest pre obyvateľov mesta i jeho zázemia Po II. svetovej vOjne sa v meste rozvinuli l mé výrobné aktivity. V meste ~a koncentrovali služby. I.dravotníclvo. ~kobtvo a doprava. Po VJ.mku ČeskosloveTL~ka bol v roku 1923 v rámci nového správneho členenia utvorený nový okres Myjava. Mesto v tom ť!a.se predstavovalo prirodzené hospodärske, cirkevné a admimstratívne stredisko, ležiace uprostred Myjavskej pahorkatiny. Do nového okresu patrili okrem Myjavy: Turá Lúka. Kostolné (vtedy spolu s Umným), Vaďovce, Višňové, Krajné, Hrachovište, Brezová pod Bradlom (z ktorej sa v roku 1926 znova osamostatnili KoŠari.~ká), ďalej Krajné a Podkylava. V roku 1949 boli k okresu pričlenené ešte obcc Vrbovce a ChVOJnica. odčlenená do okresu Nové Mestu nad Váhom bola obec Vi~ňové. Myjava bola okresným mestom až do roku 1960. 4. Vzrast a osamostatnenie kopaníc v SO-tych rokoch Postupným rozrastaním sa rodiny pôvodný dom a hospodársky dvor na kopaniciach nestať!il. Preto z jedného pôvodnéhO majetku a domu delením vzniklo niekoľko majetkov a domov, pri dome ~tarom. Tak vznikla skupinová forma roztratených osád (J, Hromád­ ka, 1943), typická pre Myjavskú pahorkatinu. nesúca obvykle rodové meno majiteľov. 271 Polia geographica 3 Prešov 1999 Hneď po LI . svetovej vojne štát podporoval malých a stredných roľníkov. To podporilo f07:VOj myjavských kopaníc. kde bolo poľnohospodárstvo tradične hlavným zdrojom obživy. Viedlo IO k rýchlejšiemu fa~tu počtu obyvateľov vidieka ako mesta. V SO-tych rokoch počet obyvateľov vidieka vzrastal. kým počet obyvateľov mesta klesal. Aj veľkosť roztratených osád v tomto období vzrastala. vera obyvateľov malo v tomto období dvojité zamestnanie. Popri súkromnom roľníctve pracovah aj v priemysle. Do práce dochádzali najmä autobusovou dopravou. Preto sa výstavba domov začala zahusioval' najmä pOZdíž c iest. V týchto miestach sa začali vyvíjať podruzné centrá. V nich boli obvykle lokalizovanéobchod, malotriedna~kola, hostinec, pripadne ďalšie služby. Tieto zariadenia často indukovali ešte väčšiu koncentráciu osídlenia a nadobudli charakter menMch dediniek. Proces vyvrcholil v roku 1955 , kedy !'ia osamostatnili a z pôvodného myjavskéhochotárll vyčlenili obce: Brestovec,
Recommended publications
  • The Landscape Character of the Crofts Vrbovce and Chvojnica (Southern Part of White Carpathians in Slovakia) K Atarína Demková
    AUC Geographica 45 ThE LandscapE ChAracter Of ThE CrOfTs vrbOvce and Chvojnica (SouthErN ParT Of White CArpathians iN slOvakiA) k atarÍna demková charles university in prague, Faculty of science, department of physical geography and geoecology AbstrAct the landscape character has become a topical issue in many european countries as well as in the czech republic and in slovakia in the 90s. since that period a lot of scientists and experts of various disciplines have been solving problems of the landscape character, the ques- tion of its terminology and evaluation. the article is based on results of a master thesis, which deals with preventive landscape character assessment (LCA). Proposed methodology of LCA was applied in the southwestern part of Biele Karpaty Mountains (White carpathians) in Western slovakia. the model area is interesting because of the unique cultural landscape with characteristic dispersed settlement and mainly extensive farming. A part overlaps with the landscape Protected area White carpathians, whose boundary has changed during the time. consequently more valuable places have been separated from less valuable areas from the aspect of nature and landscape protection. one of the aims of the master thesis was whether it applied to the landscape character as well. Key words: landscape character, landscape character assessment, landscape unit, landscape area, White carpathians 1. Introduction appearance, which depends on the actual and long-term changes and movements in landscape such as weather Landscape character is defined as natural, cultural and seasons. and historical characteristics of place or area according in context with landscape character the term genius to the law of nature and landscape protection (§ 12 of loci is often used.
    [Show full text]
  • Annual Report 2010 50
    ANNUAL REPORT 2010 50 2007 45 46.003 40 2006 35 37.594 2008 30 2009 2005 29.442 28.804 25 26.599 2010 23.956 20 15 10 5 Investments (thousand €) 50 45 40 35 30 25 20 2005 15 2006 10.458 10 2007 7.545 2008 5.196 5 2.617 2009 2010 Profit (thousand €) -122 150 annual report 2010 EMA FIRTOVÁ. PADÁ DÁžď Contents Introduction from the General Director PAGE 10 Introduction from the Chairman of the Supervisory Board PAGE 11 Highlighted Events during 2010 PAGE 13 Aims and Goals for 2011 PAGE 17 shareholder structure Company Profile PAGE 19 Company Bodies PAGE 22 OTHER MUNICIPALITIES AND CITIES % Board of Directors PAGE 22 32,28 Supervisory Board PAGE 24 Company Management PAGE 26 Mission Statement and Vision PAGE 28 Main Activities PAGE 29 BVS, A. S. 8,43 % Drinking Water Production and Distribution PAGE 31 Wastewater Collection and Treatment PAGE 39 Lab Activities PAGE 45 Subsidiaries PAGE 49 THE CAPITAL OF SR BRATISLAVA 59,29 % Sector Characteristics in Brief PAGE 59 Our Customers PAGE 63 Price for Producing, Distributing and Delivering Drinking Water and for Collecting and Treating Wastewater PAGE 67 Human Resources PAGE 71 Company in the Media PAGE 77 Customer Care and Marketing Communication PAGE 83 Corporate Responsibility PAGE 87 Waterworks Museum PAGE 91 A Safe Company PAGE 95 Energy Efficiency PAGE 99 BVS and the Environment PAGE 103 water ready for use Information Technology PAGE 107 Investment Construction PAGE 111 BRATISLAVA WATER MAIN 69 % Future Infrastructure Modernisation PAGE 117 Report on Supervisory Board Activities PAGE 122
    [Show full text]
  • Potential and Central Forms of Tourism in 21 Regions of Slovakia
    Potential and Central Forms of Tourism in 21 Regions of Slovakia Importance and development priorities of regions The following previews list short characteristics of individual regions in terms of their current state, development possibilities and specific needs. The previews include a list of the most important destinations in the individual regions, the infrastructure that needs to be completed and the anticipated environmental impacts on tourism in the region. These lists are not entirely comprehensive and only include the main elements that create the character of the region as a tourist destination. 1. Bratislava Region Category / relevance Medium-term perspective International Long-term perspective International Sub-region, specific Medium-term perspective - Small Carpathians sub-region (viniculture) location - Bratislava - Senec Long-term perspective - Strip along the right bank of the Danube Type of tourism Long-term incoming foreign tourism over 50%; intensive domestic tourism as well Stay tourism – short-term in incoming as well as in domestic tourism Long–stay waterside tourism only in the summer time; one-day visits – domestic as well as foreign tourism. Transit Forms of tourism - Sightseeing tourism - Business tourism - Summer waterside stays Activities with the - Discovering cultural heritage – Business tourism - Congress/conference tourism – highest long-term Visiting cultural and sport events – Stays/recreation near water – Water sports – Boat potential sports and water tourism - Cycle tourism Position on the Slovak Number
    [Show full text]
  • Theoretical Preconditions Versus the Real Existence of Cross-Border Relations in the Slovak-Czech Borderland
    EURIOPA XXI 2006, 15: 63-75 THEORETICAL PRECONDITIONS VERSUS THE REAL EXISTENCE OF CROSS-BORDER RELATIONS IN THE SLOVAK-CZECH BORDERLAND MARIÁN HALÁS Comenius University, Faculty of Natural Sciences Bratislava 842 15, Slovakia e-mail: [email protected] Abstract: The submitted article deals with a comparison of theoretical preconditions for cross-border relations with the real existence of cross-border relations in the Slovak- Czech borderland. For a partial analysis of theoretical preconditions for cross-border relations, two basic indica- tors have been selected – transport communication through the border crossings and the settlement hinterland of the border region. For an analysis of the real existence of cross-border relations, the most important indicator is that of labour migration across the borderline. We try to present a final regionalisation of the Slovak part of the Slovak-Czech borderland synthesising the studied theo- retical preconditions for and the real existence of cross- border relations. Key words: cross-border relations, cross-border interaction potential, cross-border labour migration, Slovak-Czech borderland INTRODUCTION Cross-border relations represent a complex of all processes that are a result of the de- pendence of a territory from one side of the State border on the potential of a territory from the other side. A basic impulse for the creation of such relations rests on differ- ences between the supply and demand of selected social-economic components of the geographic environment in the regions situated on both opposite sides of the border. These differences are thus a fundamental impetus to balance such disequilibrium as well 64 Marián Halás: Theoretical preconditions versus the real existence of cross-border relations… as motivation for inhabitants to use a more advantageous supply of components from the other side of the border (free jobs, supply of goods and services and the like).
    [Show full text]
  • Slovak Republic 2003 FOREWORD
    FOREWORD FOREWORD In May 2004, several years of efforts concentrated on meeting conditions for accession of Slovak Republic (SR) to European Union (EU) culminated. SR together with 9 other candidate countries became full members of the EU. The phase of negotiating and meeting conditions for EU accession for chapter 22 Environment within the meaning of National Accession Program - acquis communautaire was completed before the end of 2002. SR fulfilled all environmental requirements of EU, with the exception of 7 negotiated transitional periods for implementation of the most consumptive directions. By this time determinative steps for harmonisation of the Slovak environmental legislation with the one of EU had been made. In 2003 SR followed up with the integration efforts from previous years, and further effort was focused especially on introducing and implementation of the environmental legislation system into practice. From the viewpoint of the harmonisation of environmental legislation, one of the most important steps in 2003 was adoption of the Act No. 245/2003 Coll. on Integrated Prevention and Control of Environment Pollution and on Amendment of some Laws. The aim of this law is to accomplish an overall high level of environment protection by providing for a balanced integrated evaluation of all elements of the environment by the authorities of public administration while allowing facility, which can in crucial way pollution of environment cause. A significant role in this process has been entrusted to Slovak Environment Inspectorate. Consecutively to the EU General Directive on Waters, a proposal of a new Water Act was prepared in 2003, which was adopted by the National Council of Slovak Republic as Act No.
    [Show full text]
  • The Position of Agriculture in Regional Development the Development of Tourism
    THE POSITION OF AGRICULTURE IN REGIONAL DEVELOPMENT THE DEVELOPMENT OF TOURISM Prepared by: Alexandra Kanyar Piotr Badurak Zoltan Boldizsar Linda Smug Szidonia Kakuk Lucia Richterová Barbora Krištofičová Tomasz Piela Monika Gaubyte Tutored by: Joanna Ligenzowska Krisztian Kis Libor Grega Podkylava 2014 Table of contents 1. Introduction ......................................................................................................................................... 5 2. Methodology ....................................................................................................................................... 7 2.1 Rapid rural appraisal ..................................................................................................................... 7 2.2 SWOT analysis .............................................................................................................................. 9 2.3 Problem Tree ................................................................................................................................. 9 2.4 Stakeholder analysis .................................................................................................................... 10 2.5 Strategy development .................................................................................................................. 10 3. Results and discussion: SWOT analysis ........................................................................................... 11 4. Results and discussion: Problem Tree .............................................................................................
    [Show full text]
  • Program Hospodárskeho a Sociálneho Rozvoja Obce Polianka Program Hospodárskeho a Sociálneho Rozvoja Obce Polianka
    Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Polianka Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Polianka OBSAH 1. Úvod ............................................................................................................................ 2 2. Vízia ............................................................................................................................. 4 3. Audit zdrojov ............................................................................................................... 4 3.1 Demografické charakteristiky ............................................................................. 6 3.2 Vierovyznanie ..................................................................................................... 8 3.3 Národnostné zloženie ......................................................................................... 10 3.4 Domový a bytový fond ....................................................................................... 11 3.5 Ekonomická štruktúra obyvateľstva ................................................................... 15 3.6 Vzdelanie ............................................................................................................ 20 3.7 Kultúrne zariadenia, historické a kultúrne pamiatky ........................................... 22 3.8 Inštitúcie-občianska vybavenosť ......................................................................... 22 3.9 Ostatné zariadenia, záujmová činnosť ................................................................ 23 3.10 Infraštruktúra
    [Show full text]
  • Toponymický Návod Pre Vydavateļov Kartografických a Iných Diel Toponymic Guidelines for Map and Other Editors
    Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Geodesy, Cartography and Cadastre Authority of the Slovak Republic TOPONYMICKÝ NÁVOD PRE VYDAVATEĻOV KARTOGRAFICKÝCH A INÝCH DIEL TOPONYMIC GUIDELINES FOR MAP AND OTHER EDITORS Bratislava 1999 ISBN 80-85672-41-3 Publikácia je spracovaná v súlade s rezolúciami č. 4 IV. konferencie (Ţeneva 1982), č. 14 V. konferencie (Montreal 1987) a č. 7 zo VI. konferencie (New York 1992) Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografického názvoslovia. Určená je vydavateļom kartografických diel a vydavateļom iných publikácií pouţívajúcim geografické názvoslovie. Spracovali: Mária Kováčová - Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Milan Majtán, Matej Povaţaj - Jazykovedný ústav Ļ. Štúra Slovenskej akadémie vied. Schválil: Predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Imrich Horňanský, rozhodnutím č. P-379/1999 zo 4. februára 1999. Vydal: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. This publication was prepared in compliance with Resolution No. 4 of the 4th Conference (Geneva, 1982), No. 14 of the 5th Conference (Montreal, 1987) and No. 7 of the 6th Conference (New York, 1992 of the United Nations on the standardization of geographical names). It is designed to meet the needs of editors of cartographic works and of other publications using geographical names. Prepared by: Mária Kováčová – Geodetic and Cartographic Institute Bratislava, Milan Majtán, Matej Povaţaj – Institute of Linguistics, Slovak Academy of Sciences. Approved by: Imrich Horňanský, Chairman of the Geodesy, Cartography and Cadastre Authority of the Slovak Republic, ref. No. P-379/1999, 4th February 1999. Published by the Geodesy, Cartography and Cadastre Authority of the Slovak Republic. OBSAH str. 1 JAZYKY .......................................................................................................... 9 1.1 Všeobecná charakteristika .............................................................................
    [Show full text]
  • Univerzita Komenského V Bratislave Objekty Individuálnej Rekreácie Na
    Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra humánnej geografie a demogeografie Objekty individuálnej rekreácie na Slovensku so zameraním na chalupárenie v obci Brestovec Diplomová práca Bc. Denisa REPOVÁ Štúdijný odbor: 4.1.35 Geografia Vedúci diplomovej práce: Mgr. Eva Džupinová PhD. BRATISLAVA 2009 Prehlásenie Čestne prehlasujem, že som predloženú bakalársku prácu spracovala samostatne s použitím uvedenej literatúra a ďalších informa čných zdrojov. V Bratislave 20.04.2009 ..................................... podpis autora práce 2 Po ďakovanie Po ďakova ť by som sa chcela všetkým, ktorý mi akýmko ľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto bakalárskej práce. Ďakujem mojej vedúcej bakalárskej práce Mgr. Eve Džupinovej PhD. za jej odborný prístup, ústretovos ť, poskytnuté rady a čas, ktorý mi venovala po čas konzultácií. Osobitné po ďakovanie patrí mojej rodine a najbližším. 3 ABSTRAKT Denisa Repová: Objekty individuálnej rekreácie na Slovensku so zameraním na chalupárenie v obci Brestovec Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie a demografie Diplomová práca, 110 strán, 18 grafických príloh, 2009 Význam vidieka ako rekrea čného priestoru narástol najmä za posledné desa ťro čia. Je to spôsobené procesom urbanizácie, ktorý prispieva k nárastu podielu mestského obyvate ľstva a zhoršovaniu úrovne životného prostredia v mestách (zne čistené ovzdušie, nadmerný hluk ap.) Vo vidieckom prostredí sa nachádza ve ľký po čet objektov individuálnej rekreácie – chaty, chalupy, rekrea čné domy. Primárnym cie ľom vlastníctva a užívania objektov individuálnej rekreácie je regenerácia fyzických a psychických síl vo vhodnejšom prostredí. Objekty individuálnej rekreácie tvoria významný potenciál pre cestovný ruch. Medzi oblasti s priaznivou sídelnou štruktúrou a bytovým fondom pre pobyt na vidieku zara ďujeme rozptýlené osídlenia.
    [Show full text]
  • Toponymický Návod Pre Vydavateľov Kartografických a Iných Diel
    Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Geodesy, Cartography and Cadastre Authority of the Slovak Republic TOPONYMICKÝ NÁVOD PRE VYDAVATEĻOV KARTOGRAFICKÝCH A INÝCH DIEL TOPONYMIC GUIDELINES FOR MAP AND OTHER EDITORS Bratislava 2010 ISBN 978-80-85672-93-0 2 Publikácia je spracovaná v súlade s rezolúciou č. 4 zo IV. konferencie (Ţeneva 1982), s rezolúciou č. 14 z V. konferencie (Montreal 1987) a s rezolúciou č. 7 zo VI. konferencie (New York 1992) Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografického názvoslovia. Určená je vydavateļom kartografických diel a vydavateļom iných publikácií pouţívajúcim geografické názvoslovie. Spracovali: Mária Kováčová – Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Eva Miklušová – Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Milan Majtán, Matej Povaţaj – Jazykovedný ústav Ļ. Štúra Slovenskej akadémie vied. Prerokovala Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1. júla 2010. Schválila: Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Hedviga Májovská, rozhodnutím č. P-7690/2010 z 20. decembra 2010. Vydal: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. This publication was prepared in compliance with Resolution No. 4 of the Fourth Conference (Geneva, 1982), with Resolution No. 14 of the Fifth Conference (Montreal, 1987) and with Resolution No. 7 of the Sixth Conference (New York, 1992) of the United Nations on the standardization of geographical names. It is designed to meet the needs of editors of cartographic works and of other publications using geographical names. Prepared by: Mária Kováčová – Geodetic and Cartographic Institute Bratislava, Eva Miklušová – Geodesy, Cartography and Cadastre Authority of the Slovak Republic, Milan Majtán, Matej Povaţaj – Institute of Linguistics, Slovak Academy of Sciences.
    [Show full text]
  • Territorial Distribution of Alcohol and Drug Addictions Mortality Concerning Regional Disparities in the Slovak Republic from Year 1996 to Year 2015
    ADIKTOLOGIE 125 Territorial Distribution of Alcohol and Drug Addictions Mortality Concerning Regional Disparities in the Slovak Republic from Year 1996 to Year 2015 GAVUROVÁ, B.1, KOVÁČ, V.2, KULHÁNEK, A.3, BARTÁK, M.4 1 | Charles University, First Faculty of Medicine and General University Hospital Citation | Gavurová, B., Kováč, V., Kulhánek, A., Barták, M. (2020). Territorial in Prague, Department of Addictology, Prague, Czech Republic; Distribution of Alcohol and Drug Addictions Mortality Concerning Regional ORCID: 0000-0002-0606-879X Disparities in the Slovak Republic from Year 1996 to Year 2015. Adiktologie, 19(3), 2 | Technical University of Košice, Faculty of Economics, Slovak Republic; 125–134; doi 10.35198/01-2019-003-0005. Innovation Centre Bioinformatics, University Science Park Technicom, Technical University of Košice, Košice, Slovak Republic; ORCID: 0000-0002-5265-9005 3 | Charles University, First Faculty of Medicine and General University Hospital in Prague, Department of Addictology, Prague, Czech Republic; ORCID: 0000-0003-1556-8451 4 | Charles University, First Faculty of Medicine and General University Hospital in Prague, Department of Addictology, Prague, Czech Republic; ORCID: 0000-0002-7265-6514 BACKGROUND: This paper deals with the territorial the Slovak Republic possesses the mortality regional distribution of alcohol and drug addiction mortality disparities expressed by the standardised mortality at the level of the districts of the Slovak Republic. rate computed particularly for the diagnoses assigned AIM: The aim of the paper is to explore the relations to alcohol and drug addictions at a considerably high within the administrative territorial division of the level. However, the outcomes for the sexes differ. The Slovak Republic, that is, between the individual Bratislava III District keeps the most extreme position districts, and hence, to reveal possibly hidden relations absolutely forming its own cluster for both the sexes, in alcohol and drug mortality.
    [Show full text]
  • Are the Czech Or Slovak Regions “Closer to Europe”? Pro-Europeanness from a Subnational Perspective Martin Plešivčák*
    Original Article 183 Are the Czech or Slovak regions “closer to Europe”? Pro-Europeanness from a subnational perspective Martin Plešivčák* Comenius University in Bratislava, Faculty of Natural Sciences, Department of Economic and Social Geography, Demography and Territorial Development, Slovakia * Corresponding author: [email protected] ABSTRACT Based on the 2003–2019 electoral data, this article evaluates the level of pro-Europeanness in Czechia and Slovakia at the regional and sub-regional levels during and after their EU accession period. The TOPSIS multi-criteria evaluation method and cluster analysis were used to quantify the pro-European levels and to create the subsequent categories of territorial units. The results show sup- port for the ideas of European integration primarily in large urban regions (Prague, Brno, Bratislava, Košice), territorial units with a higher concentration of ethnic minorities, larger scale agricultural activities (southwestern Slovakia), and a high degree of religiosity (northeastern Slovakia). The low level of pro-Europeanness was predominant in the less developed north-western Czechia and parts of Moravia. In Slovakia, the Eurosceptic regions were mostly located in the northwest, where the values of statism, egalitarianism and nationalism have a strong tradition. This approach can be used to identify areas of weak support for the EU project at a spatially disaggregated level in other EU countries. KEYWORDS Pro-Europeanness; TOPSIS method; EU referendum; European Parliament elections; subnational level; Czechia; Slovakia Received: 4 October 2019 Accepted: 16 July 2020 Published online: 30 September 2020 Plešivčák, M. (2020): Are the Czech or Slovak regions “closer to Europe”? Pro-Europeanness from a subnational perspective. AUC Geographica 55(2), 183–199 https://doi.org/10.14712/23361980.2020.13 © 2020 The Author.
    [Show full text]