Folio geographica 3 Prešov 1999 logelher with combination of exhibitional tourism (Agrokomplex exhibition) is imponam for further acceleration of tourism Olher seals in the case of financial resources have capability to follow the tcndency in tourism - orientation to fonns of fine tourism such as holidays in the country. green or blue tourism. Quality of the other kinds of environments depends especiallyon economic and poiltical situation in Slovakia. Recenzent: DOl;. RNDr Viliam Lauko. CSt. TRANSFORMAČNÉ ZMENY V REGIÓNE ROZTRATENÉHO OSÍDLENIA NA PRÍKLADE MYJA VY Viliam lA UKO Ahstract Article is cancetrating 011 amal)"sis transformating changes, the)" were going in tradition regioll of dispersed seuleme/lts - M)java ("c1earings .. - kind of dLfpersed selflemems in this region). from its beg;IIing to present time. II! analysis we mostly loaking for impact of social and ecollomic c"ange.~ to populariolI (increase ordecrease number, migrations). settlemenrs . .fettlemem IIem'ork and defilljlely transformation whole spatial system of seulemem. Key words: el'Ofulioll. transfonnation, population, serrlemems, .~pal;al system ofsettlemem l. Úvod Procc.."y transfonnácie ekonomiky a spo ločnosti sa zákonite prejavuJ u v kvalitc života obyvateľov. Tá sa odzrkadľuje v jeho pohybe, štrukturc a v konečnom dôsledku sa transfor­ mačné zmeny prejavia aj v sídlach a dokonca aj vsídlenej :;ieti. Sídla ako relatfvllc uzavreté útvary. vyvíjajúce sa v priestore prcdstavuju kroniku ľudských dejín v kultumej krajine. Zámcrom príspevku Je analýza transfonnačných zmlcn, ktoré prebehli v tradičnom regióne kopaničiarskeho osídlenia - Myjave od jeho vzniku po súčasnosť. Pri analýze si všímame predovšetkým prejav hospodárskych a spoločenských zmien na obyvateľstve, sídlach a trans­ formácii sídelnej siete. Modelove územie je vyhraničené hranicami kata'ilra pôvodnej Myjavy (tzv ...vefkej Myjavy"), ktoré mala ešte v prvej polovici ná.~ho storočia. Potom sa z jej kalaslm, ako uvádzame nii.~ie, vyčlenili niektoré obcc. V roku 1980 bola k mestu Myjava pričlenená obec Turá Lúka. Nakoľko sa v súčasnosti jej štatistické údaje nevedú samostane, ale v rámci Myjavy, museli sme k Myjavc pričleniť aj pôvodne samostatnú TuTÚ Lúku. 1. Vznik Myjavy Dedinu Myjava založilo čachtické panstvo v roku 1586. Pôvodná dedina vznikla na území dnešnej Starej Myjavy, kde boli v tých časoch cšte lesy. Na Starej Myjave bol postavený Doc. RNDr. I'i/wm LAUKO, Csc. KWlfclru "'~/Orldllllfj Hlfogru/k prtmdm'eclecM J"ku/lU Ullhujl) Komel1sUllO, MI)/I.<ká úo/huj /.842 /5 Srmis/aw 269 Fotia geographica 3 Prešov 1999 aj najstaršf kostol. Samotný názov Stará Myjava svedčí o tom, že tu bola stMŠiadcdina Myjava (Varsík. B .. 1985). Podľa súpisu Nitrianskej slOlice z r. 1598 mala Myjava 99 domov. Myjava sa po založení rýchle zarudňovala.. Zásluhu na tom malo obyvater~tvo ktoré sa sťahovalo z blízkeho okolia, obyvateľstvo, ktoré utekalo pred TurkamI z Južného Slovenska a obyvateľstvo valašského pôvodu. Pôvodne teda vznikla Myjava ako kompaktné srdIa na hornom toku rovnomennej ricky. Pôda v bezprostrednom odlesnenom okolí dediny nestačila vyživi( Jej obyvateľov, nakoľko značnú časť skultivovanej pôdy zabrali zemepáni pre svoJe majere. To podmienilo odlesňo­ vanie a kultivovanie pôdy aj vo vzdialeneJ~fch územiach. 2_ Kopaničiarska kolonizácia a transfonnácia priestoro\'ého systému osídlenia Kopaničiari najskôr dochádzali na novokolonizované územia z dediny denne. Neskôr, VJ.:hľadom na značné vzdialenosti, si tam 7..ačah budovat' doca~né príbytky na prenocovanie a ustajnenie zvieral. Z nich sa vyvinuli trvalé obydlia a hospodárske dvory. Tak vznikli kopanice, roztratené srdIa. odlúčené od maten;kých obcí. V 17. storočí kopaničiarska kolonizácia prerušovane pokračovala napriek rôznym nepriaz­ nivým okolnostiam (vpád Turkov v roku 1663, Rákocziho povstame a s nim spojené vyrabo­ vanie a vypálenie). V 18. :.toročí prichádzali na územie Myjavy aj prena'iledovaní prote.'~tanti zo susedného moravského Slovácka. PTlestorová štruktúra osfdlcnia sa v dôsledku kopaničiarskej kolonizácie výrazne zmenila. Okrem pôvodného kompaktného sídla vznikla sieť mnohých malých osamotených usadlostí. Roztratené osídlenie ~ ro7.širovalo aj po toku ricky Myjavy, kde vznikli tzv. dolné kopanice. Kopanice na Juhu, v oblasti dnešných obci Polianka a Jablonka boli veľmi vzdialené od svojej materskej obce. Pôvodné kopaničian;ke centrum sa nachád7.alo v nevýhodnej okrajovej polohe na severe regiónu. Preto v roku 1697 začali Myj,lVčama ~tavať nový kostol už v novej - dndnej Myjave. Tá mala vzhľadom k novovzniknutým kopaniciam výhodnú centrálnu polohu na križovatke ciest, vedúcich zo Sobotišťa, Brezovej, Krajného a Moravy. To umož• ňovalo lepší rozvoj remesiel a celej obce. Tak sa do dnešného mc~ta Myjava prenieslo nielen cirkevné, ale po~tupne nJ administratívne, remeselné a obchodné centrum. Myjava sa stala hospodárskym centrom, lItiovým miestom a mestečkom. Starý kostol s farou na Starej Myjave bol v roku 1711 zbúraný, aby sa zachovala jednota Myjavy tak po stránke admini~tratfvnej ako aj cirkevnej a nevyvinuli sa popri sebe dve dediny, ako sa to často stávalo pri iných dedinách lfšiacich sa iba prfvlaslkami: Horná a Dolná, resp. Veľká a Malá. Stará a Nová. Stará Myjava sa stala len kopanicou (B. Varsík. 1985). Nová situácia si teda vyžiadala transformáciu prie~torového usporiadania sídiel. S rozvojom kopaníc i samotného mestečka bol spälý prudký nárast obyvateľstva. S takým nára'ilom sa možno na Slovend.."lJ len zriedkavo stretnúť. Podra prvého sčítania obyvateľov v Uhorsku v r. 1784 - 1787 mala Myjava 8 333 obyvateľov. z čoho bolo v mestcčku 3420 ľudí a zbytok na kopaniciach. V 19. storočí nastáva spomalenie rastu sfdiel i obyvateľstva. Priestorové možnosti boli do značnej miery vyčerpané. Poľnohospodárstvo bolo jednoznačne hlavnou obživou obyvateľ- 270 Folia geographica 3 Prešov 1999 stva, avšak pôda už nestačila vyživil všetko obyvateľstvo. Najedného obyvateľa pnpadalo len štvn' hektára pôdy (Fordinálová, E. 1985). Pomerne rozvinuté remc... lá neprerástli do pnemy­ selncJ výroby, ktorá \3. stávala vedúcou aktivitou vo vyspelých krajinách Európy. PretO koncom 19. storocia (pre~nejšie podra 7.áplsov od roku 1890) a v nasledujúcom 20. storočí zasiahla Myjavu vlna vysťahovalectva. Vysťahovalectvo, epidémie a l. svetová vOjna spôsobili spomalenie rozvoJa úzenlLa. čo sa prejavilo v spomalení rastu a dokonca aj v zmžovaní počtu obyvateľov. To trvá až do dvadsiatich rokov ná~ho letopočtu. Môleme to sledovať od roku 1869, odkedy .~a vedú pravidelné štatistiky. Tab. /. vývoj pottu ob)'VaIefov M)jD\')' v rokoch /869·/950 Evolution number ofinhabitalls in M)jamfrom 1869 to 1950 HI69 Hlijn 1891.1 1900 1910 1921 1930 1950 Myjava 9642 10023 10002 10639 10063 9:!50 93:!3 10181 3. Vmik Českoslo\'enska a zmeny administratívneho usporiadania V období po nniku Československa. od roku 1920 al po rok 1990 pocet obyva teľov Myjavy neustále narastal. Zásluhu na tom maja najskôr vý~tavba železnice, ktorá sa začu la v roku 1923. Vzhľadom na členitý terén a potrebu stavania tunelov Sl r..cJeznica vyžiadala veľa pracovných síl. Ďalším zdrojom rozvoJa bolo v roku 19371. obavy pred fa..~l<;tickým Nemeckom premies­ tnenie továrne Tauš I. Petrlalky do Myjavy. Tá -.a po VOjne pod názvom Slovenská armatúrka Myjava stala najväčšou IOvárňou regiónu a poskytovala najviac (vyše 5000) pracovných miest pre obyvateľov mesta i jeho zázemia Po II. svetovej vOjne sa v meste rozvinuli l mé výrobné aktivity. V meste ~a koncentrovali služby. I.dravotníclvo. ~kobtvo a doprava. Po VJ.mku ČeskosloveTL~ka bol v roku 1923 v rámci nového správneho členenia utvorený nový okres Myjava. Mesto v tom ť!a.se predstavovalo prirodzené hospodärske, cirkevné a admimstratívne stredisko, ležiace uprostred Myjavskej pahorkatiny. Do nového okresu patrili okrem Myjavy: Turá Lúka. Kostolné (vtedy spolu s Umným), Vaďovce, Višňové, Krajné, Hrachovište, Brezová pod Bradlom (z ktorej sa v roku 1926 znova osamostatnili KoŠari.~ká), ďalej Krajné a Podkylava. V roku 1949 boli k okresu pričlenené ešte obcc Vrbovce a ChVOJnica. odčlenená do okresu Nové Mestu nad Váhom bola obec Vi~ňové. Myjava bola okresným mestom až do roku 1960. 4. Vzrast a osamostatnenie kopaníc v SO-tych rokoch Postupným rozrastaním sa rodiny pôvodný dom a hospodársky dvor na kopaniciach nestať!il. Preto z jedného pôvodnéhO majetku a domu delením vzniklo niekoľko majetkov a domov, pri dome ~tarom. Tak vznikla skupinová forma roztratených osád (J, Hromád­ ka, 1943), typická pre Myjavskú pahorkatinu. nesúca obvykle rodové meno majiteľov. 271 Polia geographica 3 Prešov 1999 Hneď po LI . svetovej vojne štát podporoval malých a stredných roľníkov. To podporilo f07:VOj myjavských kopaníc. kde bolo poľnohospodárstvo tradične hlavným zdrojom obživy. Viedlo IO k rýchlejšiemu fa~tu počtu obyvateľov vidieka ako mesta. V SO-tych rokoch počet obyvateľov vidieka vzrastal. kým počet obyvateľov mesta klesal. Aj veľkosť roztratených osád v tomto období vzrastala. vera obyvateľov malo v tomto období dvojité zamestnanie. Popri súkromnom roľníctve pracovah aj v priemysle. Do práce dochádzali najmä autobusovou dopravou. Preto sa výstavba domov začala zahusioval' najmä pOZdíž c iest. V týchto miestach sa začali vyvíjať podruzné centrá. V nich boli obvykle lokalizovanéobchod, malotriedna~kola, hostinec, pripadne ďalšie služby. Tieto zariadenia často indukovali ešte väčšiu koncentráciu osídlenia a nadobudli charakter menMch dediniek. Proces vyvrcholil v roku 1955 , kedy !'ia osamostatnili a z pôvodného myjavskéhochotárll vyčlenili obce: Brestovec,