SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

BAKALÁRSKA PRÁCA

2008 Lucia Filipová

SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Láte čka, PhD.

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

Riešenie nezamestnanosti obyvate ľstva ako faktor ekonomického a sociálneho rozvoja okresu Senica Bakalárska práca

Katedra európskych štúdií Vedúci katedry: doc. Dr. Ing. Pavol Fekete, PhD.

Vedúca práce: Ing. Monika Hudáková, PhD.

Lucia Filipová

Nitra 2008

2 Summary

The theme of my bachelor work is the solution of unemployment as a factor of economical and social development in Senica district. My objective is to sum up the evolution of the unemployment in Slovakia especially in the area around Senica from 2003 to 2007 and to give suggestions to solution towards this issue.

Regarding the information acquired from the Work Office and the Statistical Office of Slovak Republic I found out the current situation of unemployment from the period 2003 up to 2007. I pay attention to the rate of unemployment as the one of the most important indicator of this matter. This causes the serious economical and social problems and has a negative impact for a whole society. The next aspect that I tried to analyze was the progression of unemployment according to the candidate structure and the period of their tally. I created the SWOT analysis of Senica district as well as I brought up the realization of active politics of labor market in this area.

In the main part of my work I introduced several steps towards the solution of unemployment. For example, I mentioned cultivation of small and middle companies, creating of new working opportunities and promotion of active politics of labor work.

After reading this work we realize the importance of unemployment and its consequences for a whole society.

Key words: Kľúčové slová: Labor work Trh práce Unemployment Nezamestnanos ť Evolution of unemployment Vývoj nezamestnanosti Rate of unemployment Miera nezamestnanosti Candidate for work Uchádza č o zamestnanie Active politics of labor work Aktívna politika trhu práce

3

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem že som bakalársku prácu vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce.

Nitra ...... podpis autora BP

4

Touto cestou vyslovujem po ďakovanie pani Ing. Monike Hudákovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

Nitra ...... podpis autora BP

5 Obsah

Úvod 7 1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky 9 1.1 Trh práce 9 1.2 Nezamestnanos ť 12 2 Cie ľ práce 21 3 Metodika práce 22 3.1 Metodika po čítania miery nezamestnanosti 23 4 Výsledky práce 24 4.1 Stav a vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v rokoch 2003 – 2007 24 4.2 Všeobecná charakteristika okresu Senica 27 4.2.1 Geografický profil okresu Senica 27 4.2.2 Demografické pomery v okrese Senica 28 4.2.3 Štruktúra podnikate ľských subjektov v okrese Senica 31 4.2.4 Zamestnanos ť v okrese Senica 32 4.3 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2003 33 4.4 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2004 35 4.5 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2005 37 4.6 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2006 39 4.7 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2007 41 4.8 Politika trhu práce v okrese Senica 43 4.9 SWOT analýza okresu Senica 46 5 Návrh na využitie výsledkov 40 6 Záver 51 7 Použitá literatúra 52 8 Prílohy 55

6 Úvod

Nezamestnanos ť je jedným zo závažných ekonomických i sociálnych problémov našej transformujúcej sa spolo čnosti. Problematika nezamestnanosti nie je problémom len u nás, ale takisto i vo vyspelých a moderných ekonomikách sveta. Samotná existencia nezamestnanosti je prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej spolo čnosti založenej na trhovom hospodárstve a demokracii.

Definovanie prí čin nezamestnanosti a možnosti jej riešenia sú stredobodom záujmu a zárove ň sú čas ťou polemík rôznych smerov ekonomickej vedy aj praktickej hospodárskej politiky vlád prevažnej vä čšiny krajín celého sveta. Rôznos ť prístupov k definovaniu a riešeniu problému nezamestnanosti prináša aj alternatívne názory a námety. Za hlavnú prí činu nezamestnanosti sa považuje pokles dynamiky ekonomického rastu a pokles efektívnej výkonnosti slovenského hospodárstva.

Osobitným problémom je dlhodobá nezamestnanos ť, ktorá okrem nepriaznivého vplyvu z poh ľadu využitia pracovnej sily alebo výdavkov štátu má aj výrazný psychologický efekt na každého jednotlivca. Kým krátkodobá nezamestnanos ť je prirodzenou sú čas ťou ekonomického života a vä čšinou nemá žiadny výrazný negatívny efekt pre štát a jednotlivcov, dlhodobá nezamestnanos ť znamená vážne problémy spolo čenského a štrukturálneho charakteru. Dlhodobá nezamestnanos ť má výrazný dopad na sociálny status jednotlivca a jeho rodiny, môže vies ť k zvýšeným negatívnym spolo čenským prejavom ako je rast kriminality, narúšanie sociálneho zmieru alebo rast drogových a iných závislostí. Práve eliminácia negatívnych efektov dlhodobej nezamestnanosti na jednotlivcov by sa mala sta ť jednou z dôležitých úloh aktívnej politiky zamestnanosti.

Súhrnne možno konštatova ť, že politiku trhu práce je potrebné na ďalej rozvíja ť a sú časne je nevyhnutné ju komplexne prehodnoti ť vzh ľadom na doterajšie výsledky a vo vz ťahu k zmenenej situácii na trhu práce. Základnou podmienkou rozvoja zamestnanosti je zvýšenie dynamiky ekonomického rastu, ktoré prinesie vyššiu produktivitu a sú časne i viac pracovných príležitostí.

Charakteristickým znakom transforma čného procesu, aj napriek v minulosti deklarovaným makroekonomickým výsledkom, je vysoká miera nezamestnanosti spojená 7 s formovaním sociálnej skupiny dlhodobo nezamestnaných a priepastných regionálnych disproporcií. Prí činou takýchto rozdielov je nízka mobilita pracovnej sily, obmedzený prístup k informáciám ako aj nedostato čná vzdelanostná úrove ň. Preto je potrebné venova ť problému nezamestnanosti zvýšenú pozornos ť.

Cie ľom tejto bakalárskej práce je zhodnoti ť vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike so zameraním na okres Senica a predloži ť návrh na riešenie nezamestnanosti ako ekonomického a sociálneho problému rozvoja daného okresu.

8 1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky

1.1 Trh práce

Slovo „trh“ je všeobecný pojem, ktorý je v reálnom ekonomickom živote konkretizovaný pod ľa toho, s akými ekonomickými statkami sa na danom trhu obchoduje, konštatuje VL ČEK, J. (2005) . Ľudia bežne chápu trh ako miesto, kde sa sústre ďujú statky ponúkané a statky dopytované. Z hľadiska hospodárskej praxe ide o oblas ť ekonomiky, v ktorej sa uskuto čň ujú transakcie, to znamená tam, kde dochádza k výmene tovarov medzi jednotlivými subjektami. „Práca“ je v ekonomickej teórii chápaná ako cie ľovo zameraná hospodárska činnos ť človeka. Hlavnou prí činou pracovnej aktivity ľudí je zabezpe čenie ich základných životných potrieb. Motivácia ľudí k práci má taktiež sociálny rozmer, pretože práca spojuje jednotlivca so spolo čnos ťou. Pracovná činnos ť umož ňuje ľuďom rozvíja ť potenciál osobnosti a prináša im pocit vnútorného uspokojenia. Ľudia pracujú aj preto, aby získali ur čité spolo čenské postavenie. Trh práce zais ťuje produkciu a distribúciu práce formou výmenných vz ťahov medzi domácnos ťami, ktoré ponúkajú prácu, a firmami, ktoré prácu dopytujú. Výsledkom interakcie ponuky a dopytu je cena tohto výrobného faktora – mzda. Trh práce predstavuje v trhovom systéme mechanizmus, v ktorého rámci sú simultánne riešené dva aloka čné problémy: 1) firmám (výrobcom) musí by ť ponúknutá požadovaná štruktúra pracovných síl, to znamená, že ekonomicky aktívne obyvate ľstvo je treba priradi ť ku konkrétnym pracovným činnostiam a rozmiestni ť ich tam, kde je výroba dislokovaná; 2) zamestnaným pracovným silám musí by ť pod ľa ich podielu na vyrobenej produkcii poskytnutý pe ňažný príjem a naviac musia by ť (v rámci sociálneho statusu) zaopatrené i osoby žijúce legitímne mimo zamestnania.

Ako konštatuje ÁRENDÁŠ, M. (2005) pre trhovú ekonomiku je typické, že súbežne fungujú nielen trhy tovarov a služieb, ale i trhy výrobných faktorov, teda aj trh práce na ktorom sa kupuje a predáva práca. Trh práce je v zna čnej miere špecifickým trhom, čo vyplýva z toho, že práca je funkciou pracovnej sily a je úzko zviazaná s osobnos ťou človeka.

9 Autor ďalej definuje trh práce ako miesto, kde do vzájomných vz ťahov vstupujú domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (determinujú dopyt po práci), odbory a štát (ovplyv ňujú tak ponuku ako aj dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach).

HARGAŠOVÁ, M. – GRAJCÁR, Š. – BAROŠOVÁ, M. (2000) uvádzajú, že trh práce predstavuje na jednej strane ponuku pracovných miest, teda trh pracovných príležitostí, a na druhej strane ponuku pracovných síl. Jedno aj druhé má svoje parametre a charakteristiky. V ideálnom prípade jedno do druhého zapadne alebo nastane súlad medzi ponukou pracovných miest a ponukou pracovných síl. To je však len číra teória, v reálnom živote takáto ideálna súhra nejestvuje. Ove ľa pravdepodobnejšia je situácia, ke ď na jednej strane je istý po čet pomerne jasne definovaných pracovných príležitostí, pracovných miest, ktoré treba obsadi ť, a na druhej strane je istý po čet pracovníkov, ktorí h ľadajú prácu, zamestnanie, uplatnenie.

ŽAJA, J. a i. (2000) hovoria, že rýchlo sa meniace podmienky života, dynamika technického rozvoja a nároky sú časnej praxe sa prejavujú na trhu práce vznikom disproporcií. Tie výrazne zasahujú do života ob čanov a mnohí sa ocitajú mimo ekonomickej činnosti. Nezamestnanos ť zasahuje takmer všetky vrstvy obyvate ľstva. Pre niektoré skupiny vstup do radov nezamestnaných môže znamena ť ich trvalé vyradenie z pracovnej aktivity.

Jedným zo základných predpokladov dobre fungujúceho trhu práce je, ako uvádza KRAJ ČÍR, P. (2002) , prepojenos ť ponuky a dopytu po pracovnej sile. Inými slovami zamestnávate ľ, ktorý potrebuje obsadi ť svoje vo ľné pracovné miesto má možnos ť na základe dostupných informácií rýchlo identifikova ť vhodného uchádza ča o miesto a naopak, osoba h ľadajúca pracovné miesto má ľahký a bezbariérový prístup k ponuke pracovných miest.

Najvyššou inštitúciou, ktorá priamo i nepriamo zasahuje do fungovania trhu práce, je štát, a to aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Intervencie štátu do tejto oblasti sa odvodzujú od vplyvu fungovania trhu práce na rast HDP, nezamestnanos ť, infláciu a platobnú bilanciu, teda na hlavné ukazovatele makroekonomickej efektívnosti ekonomiky. Štát má významnú úlohu pri ovplyv ňovaní tak dopytu po práci, ako aj ponuky práce, tvrdí JAN ČÍKOVÁ, E. (2000) .

10 Pod ľa SCHMITZA, P. M. (1999) sa na európskom trhu práce vyžaduje vä čšia flexibilita a mobilita pracovných síl, jasná politika zamestnanosti, sociálna a da ňová politika v reformujúcich sa krajinách, inak môže prís ť k ďalšiemu zvyšovaniu nezamestnanosti v po ľnohospodárskych regiónoch.

Čo chudobnému trhu práce naozaj chýba, je oživenie scenárom dlhodobého ekonomického vývoja Slovenska s jasnými zámermi v oblasti zamestnanosti. Na jeho základe by sa úrady práce už teraz mohli sústredi ť na rekvalifikácie chýbajúcich profesií a školstvo na reformu vzdelávacieho systému neprodukujúceho ďalších nezamestnaných. Efektívnym zdrojom nových pracovných príležitostí sú malé a stredné podniky, ktoré už roky márne volajú po ú činnejšej podpore. Na tento problém poukazuje MEDŽOVÁ, A. (2001) .

ZOBORSKÝ, I. M. (2002) definuje prácu ako cie ľavedomú ľudskú činnos ť. Spolu s pôdou a kapitálom patrí medzi najdôležitejšie produk čné faktory. Je prvotným výrobným zdrojom, pretože nie je produktom výrobného procesu. Cie ľom práce je mzda. Ďalej poznamenáva, že na trhu práce sa stretávame s termínmi zamestnanos ť a nezamestnanos ť. Zamestnanos ť vyjadruje mieru využitia práce. Miera nezamestnanosti všeobecne znamená percentuálny podiel nezamestnaných na ekonomicky aktívnom obyvate ľstve.

Aktívna politika trhu práce je zameraná na umiestnenie uchádza čov o zamestnanie a ďalších neaktívnych skupín na trhu práce, ako je zlepšenie prepojenia medzi uchádza čmi o zamestnanie a vo ľnými pracovnými miestami. KONING, V. (2001) člení aktívnu politiku trhu práce do troch kategórií: - vzdelávanie pre trh práce, - podporované zamestnanie, - priame vytváranie pracovných miest a sprostredkovanie zamestnania.

Medzi nástroje aktívnej politiky trhu práce pod ľa Zákona NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti patria: - vzdelávanie a príprava pre trh práce, - príspevok na samostatnú zárobkovú činnos ť, - príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádza ča o zamestnanie, - príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,

11 - príspevok na aktiva čnú činnos ť, ktorou sa pod ľa § 52 Zákona o službách zamestnanosti rozumie podpora udržiavania pracovných návykov uchádza ča o zamestnanie, - príspevok na s ťahovanie za prácou, - projekty a programy, - podpora zamestnávania ob čanov so zdravotným postihnutím.

1.2 Nezamestnanosť

Pod ľa ÁRENDÁŠA, M. (2005) nezamestnanos ť je hlavným problémom modernej spolo čnosti, problém ktorý je spojený s existenciou trhu práce, vtedy ke ď dochádza k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom pracovnej sily. Je to stav, ke ď ponuka pracovnej sily je vä čšia ako dopyt po tejto pracovnej sile, ke ď ochotu ob čanov pracova ť a zamestna ť sa sprevádza nezáujem zamestnávate ľov zamestna ť ich, prípadne ekonomika sa nachádza v takom stave, že nie je schopná pri daných zdrojoch a konkrétnych možnostiach týchto ľudí zamestna ť.

BASSAM, A. T. (2005) vo svojom príspevku uvádza, že nezamestnanos ť v našej spolo čnosti je problém, ktorý má ekonomickú a sociálnu dimenziu, a jasne vyjadruje deficit v ekonomických štruktúrach a nerovnováhu vo fungovaní nášho národného hospodárstva, zárove ň vyjadruje sociálnu nerovnováhu. V západných demokratických štátoch je index nezamestnanosti hlavný faktor v politických konfliktoch, ke ď vyjadruje úspešnos ť, alebo neúspešnos ť vlády a jej programov.

Ako píše BUCHTOVÁ, B. (2002) nezamestnanos ť je nepríjemným sprievodným javom rozvoja spolo čenských systémov založených na trhovej ekonomike. Jej vysoká miera nepriaznivo ovplyv ňuje celkové spolo čenské prostredie, zhoršuje hospodársku situáciu štátu, spokojnos ť a zdravie ľudí. Strata práce však predovšetkým ponižuje človeka, ktorý vie a chce pracova ť, narušuje jeho obvyklú psychickú pohodu, poškodzuje život jeho rodiny. Naše i zahrani čné poznatky potvrdzujú, že strata práce znamená pre jedinca nielen pokles životnej úrovne (hrani čiacou často až s chudobou), ale taktiež rad ďalších negatívnych osobnostných zmien. Psychologické výskumy dlhodobo nezamestnaných ľudí zis ťujú ich hlbokú depresiu zo straty práce, pokles sebavedomia a sebaúcty, pocity neužito čnosti a beznádeje. Sú časne dochádza k poklesu sociálneho statusu nezamestnaného.

12

Kultúra nezamestnanosti je dlhodobé až trvalé vypojenie z pracovného procesu za pomerne slušných životných podmienok a nadmierou vo ľného času konštatuje ZELENÝ, M. (2000) . Proti nezamestnanosti je možné bojova ť len zvyšovaním produktivity a zavádzaním informa čných technológií na úrovni regiónov, nie na úrovni štátu. Na úrovni štátu je potrebné pomôc ť radikálne likvidova ť mýtus kultúry nezamestnanosti a umelé udržiavanie prezamestnanosti.

DÚBRAVA, J. (2000) analyzuje stav rastúcej nezamestnanosti i prezamestnanosti. Tvrdí, že na daný problém je potrebný poh ľad z dvoch uhlov, a to zo strany organizácie (mikropoh ľad) a zo strany štátu (makropoh ľad). Z poh ľadu výrobnej organizácie je lepšie prezamestnanos ť odstráni ť aj za cenu prepúš ťania zamestnancov a následného zvýšenia nezamestnanosti v štáte. Znižovanie po čtu zamestnancov je správne riešenie vždy vtedy, ke ď nie je možné zvyšova ť (alebo udrža ť) výkony na zamestnanca a tým udrža ť potrebnú produktivitu práce. Každé iné riešenie je nesprávne a z dlhodobého poh ľadu ohrozuje existenciu organizácie, pretože predražuje cenu práce a tým znižuje konkurencieschopnos ť na príslušnom trhu. Napriek ve ľkej oficiálnej nezamestnanosti je lepšie, ke ď sa prezamestnanos ť rieši, ak je to potrebné, aj za cenu prepúš ťania. Štát (makropoh ľad) by sa nemal angažova ť v tom, aby zabra ňoval zvyšovaniu nezamestnanosti neriešením prezamestnanosti, ale aby znižoval po čty nezamestnaných podporou malého a stredného podnikania, postihovaním falošných nezamestnaných, či podporou zahrani čných investorov.

Pod ľa KOZELOVEJ, D. (2005) prí činy vzniku nezamestnanosti sú ovplyvnite ľné hospodárskou politikou, politikou zamestnanosti a sociálnou politikou a súvisia s demografickým, hospodárskym a politickým vývojom spolo čnosti. Pri skúmaní dôsledkov nezamestnanosti je potrebné bra ť do úvahy viaceré aspekty. Z poh ľadu ekonomického ide o nevyužívanie potenciálu pracovnej sily, čo so sebou prináša zníženie HDP na jednej strane a náklady spolo čnosti na príspevky v nezamestnanosti na strane druhej. Zo sociálneho h ľadiska nezamestnané obyvate ľstvo je nútené využíva ť znížený objem finan čných prostriedkov, prehlbujú sa medziregionálne mzdové disparity a následne dochádza k poklesu životnej úrovne obyvate ľstva.

13

SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. (2000) konštatujú, že vysoká nezamestnanos ť je ekonomický i sociálny problém. Ekonomický problém je to preto, lebo predstavuje stratu cenných zdrojov. Nezamestnanos ť je najvä čší sociálny problém, pretože zaprí čiňuje ve ľké útrapy, ke ď nezamestnaní zápasia s poklesom dôchodkov. Hoci sú ekonomické náklady nezamestnanosti nepochybne vysoké, pe ňažné vyjadrenie nemôže adekvátne postihnú ť ľudské a psychologické straty, ktoré so sebou prinášajú obdobia trvalej nedobrovo ľnej nezamestnanosti. Psychologické štúdie ukazujú, že strata zamestnania je spravidla traumatizujúcou udalos ťou podobne ako úmrtie blízkeho priate ľa alebo neúspech v škole.

ĎUR ĎOVI ČOVÁ, M. (2000) uvádza, že hlavným ekonomickým dôsledkom nezamestnanosti je nevyužitie potenciálu pracovnej sily, pretože každý nezamestnaný disponuje ur čitými schopnos ťami, zru čnos ťami, vedomos ťami, ktoré pri ich nevyužívaní neprinášajú žiaden úžitok. To sa prejavuje poklesom hrubého domáceho produktu na jednej strane a rastúcimi nákladmi na strane druhej. Pri odstra ňovaní všetkých prejavov nezamestnanosti významnú úlohu zohráva aktívna politika zamestnanosti, ako jedna zo sú častí hospodárskej politiky.

Jedným z najzložitejších problémov sú časnej trhovej ekonomiky, ako tvrdí LISÝ, J. a i. (2000) je nezamestnanos ť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom. Všetko práceschopné obyvate ľstvo sa člení na 3 základné skupiny: 1) Zamestnaní – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúko ľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku. 2) Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne h ľadajú prácu, alebo sa chcú vráti ť do práce. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí by ť zaregistrovaný v sprostredkovate ľniach práce (v SR na úradoch práce). Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu. 3) Všetci ostatní (ekonomicky neaktívni) , ktorí nie sú sú čas ťou pracovnej sily. Ide teda o tú čas ť dospelého obyvate ľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnos ť, nemôže pracova ť pre chorobu – je v invalidnom dôchodku, alebo jednoducho vôbec prácu neh ľadá.

14

URAMOVÁ, M. (2005) píše, že pri ekonomických analýzach merania a sledovania vývoja nezamestnanosti v jednotlivých krajinách vzniká celý rad problémov. Jedným z nich je skuto čnos ť, že štatisticky vykazovaná miera nezamestnanosti sa spravidla nerovná skuto čnej miere nezamestnanosti. Tieto odchýlky vyplývajú okrem iného aj z toho, že miera nezamestnanosti nezachytáva pracujúcich na skrátený pracovný úväzok, hoci títo ľudia by radšej pracovali na plný pracovný úväzok. Mnoho krátkodobo nezamestnaných sa z rôznych dôvodov nehlási na úradoch práce a naopak, úrady práce často administratívnymi opatreniami alebo zmenami v metodike vykazovania nezamestnaných vyra ďujú z evidencie tých, ktorí pod ľa legislatívy stratili nárok na podporu v nezamestnanosti.

V dôsledku nesúladu informa čných tokov, z rôznorodosti vkusov alebo talentov ľudí vzniká pod ľa BARÁNIKA, M. – HABÁNIKA, J. (2002) prirodzená miera nezamestnanosti. Sú časne predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa dosahuje najvyššia možná miera zamestnanosti. Existujú tri faktory, ktoré jej úrove ň ovplyv ňujú. Sú to: - demografický vývoj, - politika vlády, - spôsob života a životná úrove ň. Prvý vplyv vychádza z demografickej štruktúry pracovnej sily, ktorá pôsobí na trhu práce. V sú časnosti vstupujú do produktívneho veku popula čne silnejšie ro čníky. Prirodzenú mieru môže zvyšova ť aj sociálna politika vlády, ak umož ňuje pobera ť vysoké sociálne dávky v nezamestnanosti. Štrukturálne zmeny neustále prebiehajú. Dochádza k uvo ľň ovaniu zamestnancov. Firmy a zamestnanci potrebujú ur čitý čas, aby dokázali správne zareagova ť na zmeny a našli si na trhu správnych partnerov a zamestnanci novú pracovnú príležitos ť.

Makroekonomicky založený prístup k nezamestnanosti na trhu práce spôsobil, že sa pozornos ť sústredila na praktické problémy merania nezamestnanosti a zmien pracovnej sily uvádza MARTINCOVÁ, M. (2005) . Celková zamestnanos ť sa v bežnej hospodárskej praxi obvykle meria dvomi spôsobmi:

15 1) po čtom nezamestnaných osôb – niekedy sa ozna čuje pojmom zásoba (stock) a vyjadruje rozdiel medzi ve ľkos ťou pracovnej sily (v tisícoch) a po čtom zamestnanej pracovnej sily v každom období; 2) percentuálna miera nezamestnanosti – predstavuje po čet nezamestnaných v pomere k pracovnej sile. Po vynásobení stomi dostaneme po čet percent. Obidva spôsoby merania zaznamenávajú vplyv faktorov pôsobiacich na dopyt po pracovnej sile a jej ponuku. Ponukové faktory menia ve ľkos ť a skladbu pracovnej sily, ktorá bu ď pracuje, alebo h ľadá prácu, zatia ľ čo faktory dopytu ovplyv ňujú ve ľkos ť a skladbu pracovnej sily, ktorá je práve zamestnaná.

MERI ČKO, M. (2000) poznamenáva, že s vysokou mierou nezamestnanosti sa za čínajú ozýva ť hlasy, že štát by tento problém mal rieši ť vä čšou integráciou a investíciami do ekonomiky. Niektorí keynesovsky orientovaní ekonómovia ponúkajú metódy, ktoré by zaru čene znížili po čet ľudí bez práce. Navrhujú masívne štátne investície, či už do výstavby bytov, dia ľnic alebo do rozvojových impulzov.

Doba trvania nezamestnanosti je zložitý problém, ktorý ovplyv ňuje celý rad faktorov pôsobiacich na makro, mikro a mezo úrovni. Pod ľa RIEVAJOVEJ, E. (2000) sa jedná predovšetkým o nasledovné faktory: - demografické krivky popula čného vývoja, - stav agregátneho dopytu po práci, - nízka mobilita práce (regionálna a profesná mobilita), - flexibilita trhu práce, elasticita miezd a pomer medzi pracovným príjmom a sociálnymi dávkami, - výška a doba poberania podpory v nezamestnanosti, - efektívnos ť nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti, - informa čná základ ňa trhu práce, - podiel rizikových skupín obyvate ľstva, - diferencie v ekonomickej výkonnosti regiónov, - nepružnos ť trhu práce.

ÁRENDÁŠ, M. (2005) predkladá všeobecne prijatú klasifikáciu nezamestnanosti pod ľa doby trvania: a) nezamestnanos ť v trvaní od 0 – 6 mesiacov sa ozna čuje ako krátkodobá,

16 b) nezamestnanos ť v trvaní od 6 – 12 mesiacov sa ozna čuje ako strednodobá, c) nezamestnanos ť v trvaní 12 a viac mesiacov sa ozna čuje ako dlhodobá.

V poslednom období sa do centra pozornosti i vo vyspelých trhových ekonomikách dostáva problém dlhodobej nezamestnanosti, konštatuje RIEVAJOVÁ, E. (2006) . I nízka miera nezamestnanosti môže by ť nepriaznivá, ak ide prevažne o dlhodobú nezamestnanos ť. Ak je miera nezamestnanosti síce vyššia, ale obrat medzi nezamestnanými je rýchly (nízky podiel dlhodobo nezamestnaných), situácia je priaznivejšia, a to z hľadiska nezamestnaných osôb, tak i z hľadiska nárokov na štátny rozpo čet. Je to dané na jednej strane nižšími požiadavkami na podporu v nezamestnanosti, na druhej strane skuto čnos ťou, že znovuzrodenie nezamestnaných si vyžaduje neporovnate ľne vyššie náklady ako sprostredkovanie práce osobám s krátkou dobou trvania nezamestnanosti. V posledných rokoch dochádza k ur čitému posunu charakterizovanému predlžovaním priemernej d ĺžky trvania jednotlivých prípadov nezamestnanosti a sú časne rastom podielu osôb dlhodobo nezamestnaných.

MAREŠ, P. (2002) hovorí, že v sú časnosti sa dlhodobá nezamestnanos ť nielen zna čne rozšírila, ale stáva sa i závažným politickým problémom s multiplika čným efektom dĺžky nezamestnanosti. To znamená, čím dlhšie sú ľudia bez zamestnania, tým menšiu majú nádej prácu opä ť nájs ť. Rastie i priemerná d ĺžka jednotlivých prípadov dlhodobej nezamestnanosti. V prípade dlhodobej nezamestnanosti treba vzia ť do úvahy, že najskôr postihuje: - nepružnú, dlhodobo zamestnanú pracovnú silu (paradoxne mnohokrát platí, že čím mali ľudia pred stratou práce stabilnejšie pracovné miesto, tým horšie sa na pracovnom trhu uplat ňujú a tým častejšie zostávajú medzi dlhodobo nezamestnanými), - nekvalifikovanú pracovnú silu, osoby s nízkym vzdelaním, - príslušníkov etnických menšín a imigrantov, - obyvate ľov zo zaostávajúcich a vidieckych oblastí, - zdravotne postihnutých, - mladistvých, hlavne mladých problémových jedincov. Dlhodobá nezamestnanos ť má nepriaznivé dôsledky pre spolo čnos ť aj pre nezamestnaných jedincov. K sociálnym následkom dlhodobej nezamestnanosti pre jedinca, ako sú zníženie životnej úrovne, rast napätia v jeho rodine a v ostatných interpersonálnych vz ťahoch,

17 depresia, strata motivácie a pocit bezmocnosti, pristupujú aj zvýšené následky, ktoré poci ťuje spolo čnos ť.

Prí činy vzniku nezamestnanosti pod ľa BARÁNIKA, M. – HABÁNIK, J. (2002) vyplývajú z nasledujúcich dôvodov: - poklesu rastu HDP – môže vyvola ť zníženie domáceho alebo zahrani čného dopytu, taktiež zmenu štruktúry pracovnej náro čnosti; - substitúcie práce technikou – spôsobuje rast produktivity práce, preto menší po čet pracovníkov dokáže vyrobi ť vä čší objem produktu; - rýchlejšieho prírastku práceschopného obyvate ľstva ako je rast HDP – vzniká vtedy, ak pri stabilnom popula čnom vývoji sa zníži ekonomický rast.

JAKOBY, M. – MORVAY, K. – PAŽITNÝ, P. (2000) pokladajú za prí činy nezamestnanosti v Slovenskej republike: - nízku úrove ň inštitucionálneho (absencia fungovania základných systémov trhového hospodárstva), informa čného (absencia informa čných technológií) a vzdelávacieho rámca (ve ľmi nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí); - nízku mobilitu pracovných síl a z neho vyplývajúcu nízku flexibilitu trhu pracovných miest; - nemotiva čne nastavený systém poistenia v nezamestnanosti a z neho vyplývajúcu korupciu na úradoch práce a toleranciu práce na čierno; - spolitizovanú privatizáciu a nejasné vlastnícke vz ťahy, ktoré nemotivujú vlastníkov k lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov; - nedostato čnú reštrukturalizáciu bankového a podnikového sektora, z ktorej vychádza nedostato čný dopyt po práci, čo sa odráža na nízkej tvorbe pracovných miest, čo má priamy vplyv na vysoký podiel uchádza čov o prácu na jedno vo ľné pracovné miesto.

Nezamestnanos ť sa v trhovej ekonomike môže vyskytova ť vo viacerých formách, uvádza vo svojej publikácii MARTINCOVÁ, M. (2005) . Ak kriteriálnym h ľadiskom sú prí činy vzniku, nezamestnanos ť sa môže prejavova ť ako: 1) frik čná nezamestnanos ť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanos ťou existuje ur čitý pohyb ľudí, ktorí h ľadajú

18 pracovné miesto po skon čení školy alebo po pres ťahovaní sa do iného mesta. Ženy sa môžu znova zaradi ť do súboru pracovnej sily, ke ď vychovali deti. Frik čne nezamestnaní pracovníci zvy čajne často menia miesta alebo h ľadajú lepšie miesta, často sú ozna čovaní ako „dobrovo ľne nezamestnaní“. Skúsenosti vo vyspelých krajinách nazna čujú, že nezamestnanos ť mladých ľudí je do zna čnej miery frik čná, t.j. predstavuje h ľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a nau čili sa pracova ť; 2) štrukturálna nezamestnanos ť – vzniká vtedy ke ď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad sa môže utvori ť preto, že dopyt po ur čitom druhu práce sa zvyšuje, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostato čne pružne. Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch, pretože niektoré z nich rastú, iné upadajú. Keby sa mzdy plynulo prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, nerovnováha na trhu práce by sa stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesali a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú dostato čne rýchlo na ekonomické šoky, pri čom trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatku alebo prebytku; 3) cyklická nezamestnanos ť – sa vyskytuje vtedy, ke ď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky (teda nielen dopyt po pracovníkoch v ur čitých sektoroch a regiónoch). Ke ď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanos ť v celkovej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanos ť je prevažne cyklická. Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanos ťou a inými druhmi nezamestnanosti pomáha ekonómom diagnostikova ť celkový stav na trhu práce.

Tieto formy nezamestnanosti VL ČEK, J. (2005) dop ĺň a o sezónnu nezamestnanos ť, o ktorej hovorí, že ide o prirodzené kolísanie dopytu po práci, ktoré je vyvolané striedaním ro čných období. Bežne sa prejavuje v po ľnohospodárstve, cestovnom ruchu, stavebníctve a pod. Autor ďalej píše, že pre diagnostiku situácie na trhu práce ekonómovia používajú popri uvedených formách nezamestnanosti aj jej rozlíšenie na dobrovo ľnú a nedobrovo ľnú. Pri dobrovo ľnej nezamestnanosti nezamestnaní h ľadajú prácu ale za vyššiu mzdu, než ktorá na trhu práce prevláda. Títo ľudia preferujú vo ľný čas alebo iné aktivity (štúdium, chcú by ť doma a stara ť sa o deti, h ľadajú lepšie platené miesto, k obžive im sta čia

19 vyplácané podpory v nezamestnanosti). Ak by akceptovali danú mzdu, mohli by prácu nájs ť, pretože pri dobrovo ľnej nezamestnanosti je po čet nezamestnaných nižší alebo rovný po čtu vo ľných pracovných miest. Pri nedobrovo ľnej nezamestnanosti sú nezamestnaní ochotní pracova ť za mzdu, ktorá na trhu práce prevláda, ale nemôžu nájs ť zamestnávate ľa. Znamená to, že celková ponuka práce je nižšia než celkový dopyt po práci.

Pod ľa URAMOVEJ, M. (2005) nezamestnanos ť ako ktoráko ľvek ekonomická kategória je uzlovým, logickým pojmom vyjadrujúcim podstatné charakteristiky nezamestnanosti ako sociálno-ekonomického javu. Pri vymedzení podstaty nezamestnanosti sa v teórii stretávame s viacerými prístupmi, ktoré vnímajú nezamestnanos ť z rôznych uhlov poh ľadu a metodologických pozícií. Naj častejšie sa podstata nezamestnanosti vyjadruje prostredníctvom jej foriem, kde sa roz čle ňujú bu ď pod ľa d ĺžky trvania nezamestnanosti na krátkodobú a dlhodobú, alebo pod ľa prí čin vzniku nezamestnanosti na dobrovo ľnú a nedobrovo ľnú. Tieto prístupy k odhaleniu podstaty nezamestnanosti uplat ňujú postup – od foriem a prí čin k podstate a následne k úvahám či návrhom na jej riešenie.

20 2 Cie ľ práce

Nezamestnanos ť je považovaná za jeden z najvä čších problémov sú časnej trhovej ekonomiky.

Cie ľom tejto práce je poukáza ť na sú časný stav a vývoj nezamestnanosti na úrovni národohospodárskej ako aj na úrovni okresu Senica a dospie ť k záveru, aké sú konkrétne možnosti pri riešení nezamestnanosti obyvate ľstva okresu Senica po zistení sú časného stavu problematiky. S oh ľadom na takto vytý čený cie ľ je potrebné definova ť nasledovné čiastkové ciele: - Oboznámi ť sa s dostupnou domácou a zahrani čnou literatúrou, ktorá pojednáva o skúmanej problematike. Tu sú prezentované názory autorov na problém nezamestnanosti ako problému týkajúceho sa transformujúcich sa ekonomík ako i krajín s vyspelou trhovou ekonomikou.

- Teoretické vymedzenie podstaty a významu nezamestnanosti obyvate ľstva, klasifikácia nezamestnanosti.

- Charakterizova ť vývoj nezamestnanosti na Slovensku a v Senickom okrese. Vychádzame z geografických a demografických pomerov, charakterizujeme vekové zloženie obyvate ľov, zloženie obyvate ľstva pod ľa pohlavia, štruktúru podnikate ľských subjektov at ď.

- Popísa ť aktívnu politiku trhu práce v okrese Senica

- Ponúknu ť návrhy na efektívne riešenie nezamestnanosti v okrese Senica.

21 3 Metodika práce

Objektom skúmania bakalárskej práce je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, ktorý zabezpe čuje realizáciu cie ľov a úloh politiky trhu práce a vytvára podmienky na fungovanie trhu práce a jeho rozvoj. Tento úrad realizuje právo ob čanov na vhodné zamestnanie prostredníctvom systému podpory a pomoci ob čanom pri ich za čle ňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Dosiahnutiu stanoveného cie ľa predchádzal rozsiahly rozbor literatúry z domova i zahrani čia čerpaný z knižných publikácií, časopisov, zo zbierky zákonov a internetových stránok venujúce sa tejto problematike. Tieto zdroje boli zamerané na získanie potrebných informácií a údajov z oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a trhu práce. Významným zdrojom boli štatistické údaje zverejnené na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) a na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Konkrétne údaje o okrese Senica sme získali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici. Základným legislatívnym podkladom bol Zákon NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri vypracovaní bakalárskej práce sme zvolili nasledovné metódy: - zhromaž ďovanie údajov, - prieskumná metóda, - analyticko-syntetická metóda - SWOT analýza - syntéza získaných výsledkov do návrhu na využitie.

Prostredníctvom prieskumnej metódy, ako jednou zo základných použitých metód, sme získali informácie o miere a štruktúre nezamestnanosti a jej vývoji v okrese Senica. Analyticko-syntetickú metódu sme využili pri posudzovaní vplyvov nezamestnanosti na obyvate ľstvo daného okresu. SWOT analýza vychádza z predpokladu, že úspech možno dosiahnu ť, ak sa maximalizujú prednosti a príležitosti a minimalizujú nedostatky a hrozby.

22 3.1 Metodika po čítania miery nezamestnanosti

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) – pri sledovaní nezamestnanosti vychádza z evidencie nezamestnaných ob čanov h ľadajúcich zamestnanie. Na základe toho, ako rýchlo môže uchádza č o zamestnanie nastúpi ť do práce, rozde ľuje nezamestnaných na evidovaných a na disponibilných. Pod ľa tohto rozdelenia vykazuje registrovanú a disponibilnú (evidovanú) mieru nezamestnanosti. ÚPSVaR zverej ňuje mieru nezamestnanosti mesa čne.

Štatistický úrad SR – zis ťuje nezamestnanos ť prostredníctvom výberových zis ťovaní pracovných síl (VZPS). VZPS je priebežným monitorovaním pracovných síl na základe priameho zis ťovania vo vybraných domácnostiach. Zis ťuje sa metodikou, ktorá vychádza z odporú čaní Medzinárodnej organizácie práce a je v súlade s normami európskeho štatistického úradu EUROSTAT. Štatistický úrad zverej ňuje mieru nezamestnanosti štvr ťro čne.

Eurostat – zostavuje „harmonizovanú“ mieru nezamestnanosti pre členské štáty EÚ na základe definícií, ktoré odporu čila Medzinárodná organizácia práce (ILO). Tieto „harmonizované“ stredné hodnoty mikroekonomických dát, týkajúcich sa jednotlivcov a domácností, sú používané Eurostatom pre celú EÚ, aby zaru čili porovnate ľnos ť členských štátov.

Miera nezamestnanosti (U) vo všetkých troch prípadoch je definovaná ako podiel nezamestnaných (NEZ) k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu (EAO).

po čet nezamestnaných U [%] = —————————————————— x 100 ekonomicky aktívne obyvate ľstvo

Pri riešení danej problematiky a vypracovaní stanovených čiastkový cie ľov boli ďalej použité tabu ľkové a grafické znázornenia slúžiace k spreh ľadneniu práce.

23 4 Výsledky práce

4.1 Stav a vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v rokoch 2003 – 2007

Nezamestnanos ť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a sú časne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci. Výška nezamestnanosti je mierou ekonomického zdravia národa. Je to vážny ekonomický problém, pretože reprezentuje stratenú potenciálnu hodnotu celej ekonomiky, ale zárove ň i sociálny indikátor, lebo nezamestnanos ť je spojená s takými spolo čenskými javmi, ako je strata sociálnych istôt, zvýšená rozvodovos ť, zlo činnos ť a pod.

Slovenská republika patrí medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v strednej Európe. Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR od roku 2003 po rok 2007 je spreh ľadnený v tabu ľke 1.

Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR 2003 – 2007 (v %) Tabu ľka 1 Miera nezamestnanosti v % INDEX Kraj 2003 2004 2005 2006 2007 2007/2003 Bratislavksý 3,97 3,39 2,60 2,29 1,98 0,50 Trnavský 11,05 8,83 7,15 5,22 4,30 0,39 Tren čiansky 9,87 8,09 6,80 5,17 4,50 0,46 Nitriansky 19,07 14,80 11,39 9,09 7,10 0,37 Žilinský 13,23 11,12 9,33 7,03 5,55 0,42 Banskobystrický 22,75 19,50 18,32 16,12 14,10 0,62 Prešovský 19,57 17,50 15,77 13,68 12,05 0,62 Košický 22,16 18,89 17,50 15,18 13,02 0,59 Slovensko spolu 15,56 13,07 11,36 9,40 7,99 0,49 Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Tabu ľka 1 poukazuje na zlepšujúcu sa tendenciu vývoja evidovanej miery nezamestnanosti v SR. Pod ľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej ľudí bez práce bolo už tradi čne v Bratislavskom kraji, kde miera nezamestnanosti dosiahla v roku 2007 úrove ň 1,98%, čo je pokles o 0,31 percentuálneho bodu v porovnaní s obdobím predchádzajúceho roku. Miera nezamestnanosti v tomto kraji sa pohybuje výrazne pod úrov ňou celoslovenského priemeru. Naopak najvyššiu mieru nezamestnanosti majú Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj. Túto tendenciu vývoja jednozna čne dokumentuje graf 1.

24 Graf 1

Miera evidovanej nezamestnanosti v SR 2003 - 2007

7,99 2007 9,4 2006 2005 11,36 Rok 13,07 2004 15,56 2003 0 5 10 15 20 Miera evidovanej nezamestnanosti v %

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola v roku 2003 na úrovni 15,56%. V roku 2003 klesla miera nezamestnanosti na 15,6%. V tomto roku bolo prijatých viacero dôležitých zákonov - nový zákon o dani z príjmov (zavedenie rovnej dani z príjmov), nový zákon o obchodnom registri (zápis do obchodného registra do 5 dní), novela zákona o správe daní a poplatkov (možnos ť poda ť da ňové priznanie elektronickou poštou), zákon o službách zamestnanosti (aktiva čné príspevky, vyššia periodicita návšte pre neaktívnych nezamestnaných). Napriek nespokojnosti istých vrstiev obyvate ľstva (najmä Rómovia) s následkami prijatých reforiem, z dlhodobého h ľadiska mali pozitívny charakter. Pozitívne vyznievajú tiež medziro čné porovnávania miery nezamestnanosti jednotlivých po sebe nasledujúcich rokov, kedy do konca roku 2007 táto miera klesla až na 7,99%, čo predstavuje rozdiel 7,57 percentuálnych bodov oproti roku 2003. Rozdelenie okresov SR pod ľa evidovanej miery nezamestnanosti môžeme vidie ť aj na mape v prílohe 1.

Z nasledujúcej tabu ľky 2 vyplýva, že po čas pä ťro čného sledovaného obdobia najvyšší po čet uchádza čov o zamestnanie vykazuje Košický kraj. Avšak ke ď porovnávame po čet uchádza čov o zamestnanie za posledný evidovaný rok, t.j. rok 2007 a rok 2003 môžeme konštatova ť, že najvä čšia zmena v po čte uchádza čov je vidite ľná v Banskobystrickom kraji a to z 78 671 na 49 680, čo predstavuje pokles o 28 991 ľudí.

25 Po čet uchádza čov o zamestnanie pod ľa krajov v SR Tabu ľka 2 Rok

Kraj INDEX 2003 2004 2005 2006 2007 2007/2003 Bratislavský 14226 12636 9810 8350 7280 0,51 Trnavský 34224 27537 23559 17411 14724 0,43 Tren čiansky 32524 27596 23410 17843 15750 0,48 Nitriansky 70460 55562 44241 34568 28249 0,40 Žilinský 48731 40153 34013 25361 20824 0,43 Banskobystrický 78671 68927 63462 55338 49680 0,63 Prešovský 83759 73142 65102 55760 51305 0,61 Košický 89629 77602 70237 58806 52127 0,58 Slovensko spolu 452224 383155 333834 273473 239939 0,53 Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Výška nezamestnanosti na Slovensku dlhodobo patrí k najvä čším spomedzi členských štátov EÚ. Navyše je ve ľmi nerovnomerne rozdelená v rámci jednotlivých regiónov Slovenska. Túto skuto čnos ť názorne preukazuje aj graf 2, kedy najvyšší po čet uchádza čov o zamestnanie je evidovaný práve v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Táto nerovnomernos ť má ve ľmi negatívne dopady na celkovú životnú úrove ň obyvate ľstva ako aj na sociálnu stabilitu. Nehovoriac o ve ľkom nevyužitom ľudskom potenciáli, ktorý sa nepodie ľa na tvorbe národného bohatstva. Pri dlhodobej nezamestnanosti sa navyše jeho kvalita postupne znižuje.

Graf 2

Podiel po čtu uchádza čov o zamestnanie pod ľa krajov v SR za rok 2007

7280 14724 52127 15750

28249

51305 20824 49680 Bratislavský Trnavský Tren čiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. 12. 2007

26 4.2 Všeobecná charakteristika okresu Senica

Okres Senica leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky a je jedným zo siedmich okresov Trnavského kraja. Tento okres sa skladá z 31 nasledujúcich obcí, z ktorých štatút mesta majú dve obce – Senica a Šaštín-Stráže:

- Bílkové Humence - Kuklov - Rybky - Borský Mikuláš - Kúty - Sekule - Borský Svätý Jur - Lakšárska Nová Ves - Senica - Cerová - Moravský Svätý Ján - Smolinské - Častkov - Osuské - Smrdáky - Čáry - Plavecký Peter - Sobotište - Doj č - Podbran č - Šajdíkové Humence - Hlboké - Prietrž - Šaštín Stráže - Hradište pod Vrátnom - Prievaly - Štefanov - Jablonica - Rohov - Koválov - Rovensko

4.2.1 Geografický profil okresu Senica

Okres Senica zaberá severozápadnú čas ť Trnavského kraja pri štátnej hranici s Rakúskom a Českou republikou, na južnej strane susedí s okresom Malacky, východnou a severovýchodnou stranou s okresom Myjava a na severe s okresom Skalica v oblasti zvanej Záhorie. Tento názov ozna čoval už od minulosti kraj ležiaci za Malými Karpatami smerom k rieke Morava. Okres Senica patrí pod Trnavský kraj. Záhorie patrí v ďaka výhodnej geografickej polohe a priaznivým klimatickým podmienkam k najstaršie osídleným územiam na Slovensku.

Okres je rozložený na ploche 683,68 km 2, ktorú vytvára čiasto čne Záhorská nížina a čiasto čne zvlnená Myjavská a Chvojnická pahorkatina. Tomu zodpovedá i nadmorská výška od 150 m n. m. (katastrálne územie Sekule) až po 568 m n. m. (kopec Pecková v katastrálnom území Sobotište).

27 Z poh ľadu Trnavského kraja má okres Senica najvyššiu lesnatos ť; 31,57% z celkovej plochy okresu zaberajú lesné porasty, prevažne borovica, agát a buk. V okrese sa nachádza aj lignit. Ťaží sa v Bani Záhorie v obci Čáry. Vy ťažené uhlie je predur čené pre tepelné elektrárne. Ďalšie zdroje v okrese sú zmapované v oblasti Kútov a Štefanova. Odpad pri ťažbe sa prevažne využíva ako organické hnojivo alebo podložie pod skládky tuhého komunálneho odpadu. Hranica ekonomickej únosnosti v Bani Čáry sa ukazuje pri ťažbe 300 – 320 tisíc ton ro čne. V časti Záhorskej nížiny sa nachádzajú zdroje pieskov vhodné pre zlievárenské a sklárske účely, ako i pre výrobu stavebných hmôt, resp. priamo v stavebníctve. V obci Smrdáky sa nachádzajú minerálne vody, kde sú aj prírodné lie čebné kúpele. Tieto kúpele navštevuje aj pomerne ve ľa zahrani čných návštevníkov.

Vodné toky, ktoré pretekajú okresom patria do správy podniku Povodie Dunaja. Ide o rieku Moravu – okrajová západná čas ť okresu, rieku Myjavu a rieky menšieho významu, ako sú Teplica, Rudava a Malolevársky kanál. Kunovská vodná priehrada na rieke Teplica slúži prevažne pre potreby podniku Slovenská hodváb a. s., má však i krajinnotvárnu a rekrea čnú funkciu. Z vodohospodárskeho h ľadiska sú zaujímavé vodné nádrže Prietrž, Koválov a vodné plochy, vzniknuté po ťažbe štrkov a pieskov v katastrálnom území Šajdíkové Humence, Šaštín-Stráže, Moravský Sv. Ján a Sekule.

4.2.2 Demografické pomery v okrese Senica

Okres Senica sa rozprestiera ploche 683,68 km. Žije tu v sú časnosti 60 957 obyvate ľov z čoho vyplýva, že na 1 km 2 pripadá 89 obyvate ľov. Ide o najnižšiu hustotu spomedzi všetkých okresov Trnavského kraja.

Priemerný vek v Trnavskom kraji je 37,99 rokov, pri čom u mužov je to 36,46 a u žien 39,45 rokov. V okrese Senica je táto celková hodnota 37,53 rokov, pri čom u mužov je priemerný vek 36,08 rokov a u žien je takmer o 3 roky vyšší a to 38,92 rokov.

V okrese Senica je najviac obyvate ľov (5 429 obyvate ľov) vo veku 25-29 rokov. Najpo četnejšia skupina mužov (2771 mužov) je vo veku 30-34 rokov a žien (2659 žien) je vo vekovom rozmedzí od 25 do 29 rokov.

28 Z celkových 555 075 obyvate ľov Trnavského kraja je 406 764 ob čanov v produktívnom veku (pod ľa EÚ muži aj ženy vo veku od 15 do 64 rokov), čo tvorí 73,28%. V okrese Senica žije celkovo 60 789 obyvate ľov, z toho v produktívnom veku je 44 317 ob čanov a táto hodnota predstavuje 72,9%. V predproduktívnom veku (ob čania do 14 rokov života) je 82 283 obyvate ľov Trnavského kraja, čo je 14,82% a čo sa týka okresu, tu žije z celkového po čtu ob čanov 15,51% v predproduktívnom veku, čo je 9 428 obyvate ľov. V poproduktívnom veku (muži aj ženy nad 65 rokov) je 66 028 populácie kraja a to zna čí hodnotu 11,9%. V Senickom okrese žije 7 044 obyvateľov, ktorí sú zaradení do tejto kategórie a to predstavuje 11,59%. Tento stav po čtu obyvate ľov a jeho percentuálna hodnota pod ľa vekových kategórií v Trnavskom kraji a v okrese Senica prezentuje nasledujúca tabu ľka 3.

Stav po čtu obyvate ľov pod ľa vekových kategórií Tabu ľka 3 Veková kategória Trnavský kraj Okres Senica Po čet % Po čet % Predproduktívny vek 82 283 14,82 9 428 15,51 Produktívny vek 406 764 73,28 44 317 72,90 Poproduktívny vek 66 028 11,90 7 044 11,59 Spolu 555 075 60 789 Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2006

Percentuálne zastúpenie jednotlivých vekových kategórií v okrese Senica k 31. 12. 2006 je znázornené v grafe 3. Graf 3

Vekové zloženie obyvate ľov v okrese Senica

11,59 15,51

72,90

Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek

Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2006

29 V okrese Senica žije z celkového po čtu obyvate ľov 29 851 mužov, čo je 48,97% a 31 106 žien, čo predstavuje 51,03% . Z týchto hodnôt môžeme usúdiť, že v tomto okrese žije viac žien ako mužov. Na tento stav nám poukazuje aj graf 4.

Graf 4

Zloženie obyvate ľstva okresu Senica pod ľa pohlavia

51,03 ženy

Pohlavie 48,97 muži

47,5 48 48,5 49 49,5 50 50,5 51 51,5 %

Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2007

Z tabu ľky 4 môžeme usúdi ť, že v okrese Senica žijú obyvatelia viacerých národností. Okrem slovenskej národnosti tu má najvä čšie zastúpenie česká, rómska a ma ďarská národnos ť.

Národnostné zloženie obyvate ľstva okresu Senica Tabu ľka 4 Národnos ť 2003 2004 2005 2006 slovenská 58 989 59 115 59 032 58 995 česká 721 721 733 732 rómska 527 527 525 525 ma ďarská 76 77 78 78 ukrajinská 24 24 26 28 po ľská 14 13 14 16 nemecká 11 11 11 14 rusínska 11 11 11 11 ruská 9 9 9 10 iná a neudaná 329 335 354 380 spolu 60 711 60 843 60 793 60 789 Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2006

30 4.2.3 Štruktúra podnikate ľských subjektov v okrese Senica

V roku 2007 bolo v okrese Senica celkovo evidovaných 5 178 právnych subjektov, z čoho prevažnú vä čšinu tvoria fyzické osoby a to 4 005, právnických osôb bolo evidovaných 1 173. V tabu ľke 5 je konkrétne vyjadrená sektorová príslušnos ť právnych subjektov.

Sektorová príslušnos ť právnych subjektov k 31.12. 2007 Tabu ľka 5 Ukazovate ľ Trnavský kraj Okres Senica PRÁVNICKÉ OSOBY: 13396 1173 Obchodné spolo čnosti 8864 722 Družstvá 166 22 Štátne podniky 1 0 Rozpo čtové organizácie 643 76 Príspevkové organizácie 74 7 Ostatné organizácie 3648 346 FYZICKÉ OSOBY: 43768 4005 Živnostníci 41190 3751 Slobodné povolania 1487 160 Samostatne hospodáriaci ro ľníci 1091 94 SPOLU 57164 5178 Zdroj: Štatistický úrad SR

V okrese Senica bolo k 31. 12. 2007 fungujúcich 765 podnikov. Z toho vo verejnom sektore 9 podnikov a v sektore súkromnom 756 podnikov. Pod ľa tabu ľky 6 môžeme poveda ť, že takmer všetky podniky v Senickom okrese sú v súkromnom vlastníctve a len nepatrný po čet podnikov je vo vlastníctve verejnom.

Štruktúra podnikov pod ľa vybraných druhov vlastníctva Tabu ľka 6 Súkromný sektor Kraj, okres Podniky spolu Verejný sektor Zahrani čné Medzinárodné vlastníctvo vlastníctvo Trnavský kraj 9 444 66 1 246 663 Okres Senica 765 9 101 51 Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2007

31 Nosné podniky v okrese Senica

V okrese Senica je silne zastúpený chemický, potravinársky, strojársky, a v posledných rokoch aj elektrotechnický priemysel. Vä čšina priemyselných podnikov je sústredených práve v okresnom meste Senica. Medzi strategických zamestnávate ľov v okrese Senica patria: - Delphi Automotive Systems Slovensko, s.r.o. – výroba elektrokabeláže pre automobilový priemysel - SLOVENSKÝ HODVÁB, a.s. – výroba syntetických vlákien - JEDNOTA, s.d. – podnikanie v oblasti maloobchodu a ve ľkoobchodu s potravinami a spotrebným tovarom - Emil Kraj čík, s.r.o. – sie ť predajní 101 Drogerie - predaj kozmetického a drogistického tovaru, maloobchod a ve ľkoobchod - Arcelor Tailored Blank Senica s.r.o. – spracovanie kovov - Hílek a spol. – predaj automobilov, stavebná činnos ť - DEMA, a.s. – podnikanie v oblasti maloobchodu a ve ľkoobchodu s bicyklami, ko číkmi a podobným sortimentom - Kovotvar, v.d. – sklárske a keramické výrobky

4.2.4 Zamestnanos ť v okrese Senica

V roku 2006 bol priemerný evidovaný po čet zamestnancov v okrese Senica pod ľa odvetvia ekonomickej činnosti 13 441 osôb. Priemerná mesa čná mzda zamestnancov bola 17 694 Sk.

Tabu ľka 7 jednozna čne vyjadruje presný po čet zamestnancov pod ľa odvetvia ekonomickej činnosti a priemernú mesa čnú mzdu v týchto odvetviach. Ide tu o podniky s po čtom zamestnancov 20 a viac a za organizácie pôšt a telekomunikácií, pe ňažníctva a pois ťovníctva, nebankové finan čné inštitúcie a všetky nepodnikate ľské organizácie bez oh ľadu na po čet zamestnancov. Najvyšší po čet zamestnancov malo v okrese Senica za rok 2006 odvetvie priemyslu (okrem stavebníctva), a to 5 081 zamestnancov, a naopak najnižší po čet zamestnancov malo odvetvie hotelov a reštaurácií.

32 Najvyššia priemerná mesa čná mzda bola dosahovaná v odvetví finan čné sprostredkovanie (28 911 Sk) a najnižšia v odvetví hotely a reštaurácie (11 734 Sk).

Priemerný eviden čný po čet zamestnancov a priemerné mesa čné mzdy pod ľa odvetví ekonomickej činnosti za rok 2006 Tabu ľka 7 Priemerný eviden čný Priemerná mesa čná Odvetvia ekonomickej činnosti po čet zamestnancov mzda v Sk Po ľnohospodárstvo, po ľovníctvo, lesníctvo, rybolov, chov rýb 1 175 16 156 Priemysel spolu (okrem stavebníctva) 5 490 18 229 Priemyselná výroba 5 081 17 802 Stavebníctvo 246 19 710 Ve ľkoobchod a maloobchod, oprava motoro- vých vozidiel, motocyklov a spotreb. tovaru 1 114 17 711 Hotely a reštaurácie 26 11 734 Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 1 304 18 626 Finan čné sprostredkovanie 158 28 911 Nehnute ľnosti, prenájom a obchodné činnosti 202 13 807 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpe čenie 1 293 21 480 Školstvo 1 359 14 569 Zdravotníctvo a sociálna pomoc 638 13 645 Ostatné spolo čenské, sociálne a osobné služby 436 13 666 Zdroj: Štatistický úrad SR za rok 2006

4.3 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2003

Rok 2003 sa vyzna čuje najvyššou mierou nezamestnanosti v okrese Senica za posledné pä ťro čné sledované obdobie. K 31. 12. 2003 miera evidovanej nezamestnanosti bola vo výške 11,45%. Po čas prvých pä ť mesiacov sledovaného roka bol zaznamenaný pokles miery nezamestnanosti, a to z 11,31% na 8,82%. Následne od mesiaca jún miera evidovanej nezamestnanosti za čala opätovne rás ť. Tento vývoj miery evidovanej nezamestnanosti môžeme vidie ť aj na grafe 5.

33 Graf 5

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2003 12,0 11,5 11,0 10,5 10,0 9,5 9,0

Miera evidovanej 8,5 nezamestnanosti v % 8,0

r r r r ár íl e uá pr Máj Jún Júl be br A ó e Marec emb Janu F August t Okt Sep NovembeDecember Mesiac

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2003

Z nasledujúceho grafu 6 vyplýva, že k 31. 12. 2003 pri celkovom po čte uchádza čov o zamestnanie v po čte 3 909 bolo 1 905 nezamestnaných žien, čo je 48%. Po čet evidovaných nezamestnaných mužov bol 1 409, čo z celkového po čtu nezamestnaných tvorí 36%. Štruktúru evidovaných nezamestnaných tvoria aj absolventi škôl, ktorí sú zastúpení po čtom 303 absolventov, t.j. 8%, ďalej uchádza či o zamestnanie so zdravotným postihnutím, ktorých bolo k decembru sledovaného roka 269 osôb, čo je 7%. Najmenšiu skupinu zo štruktúry nezamestnaných v okrese Senica reprezentuje 23 mladistvých tvoriacich 1%.

Graf 6

Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31. 12. 2003

269 23 303

1409

1905

Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2003

34 Po čet uchádza čov o zamestnanie roz členených pod ľa doby evidencie a to na štyri časové horizonty spreh ľad ňuje graf 7. Najpo četnejšiu skupinu uchádza čov o zamestnanie, 2 037 osôb, tvorí kategória doby evidencie do 6 mesiacov. Naopak najmenej po četnú skupinu uchádza čov v po čte 445 zobrazuje časové rozmedzie od 13 do 24 mesiacov.

Graf 7

Po čet nezamestnaných pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2003 799

445 2 037

628

do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2003

Prítok UoZ dosiahol ku koncu roka 2003 v okrese Senica 455 osôb. V porovnaní s januárom poklesol o 25 uchádza čov. V decembri 2003 odbudlo 164 osôb z celkového po čtu uchádza čov o zamestnanie, čo je výrazný rozdiel v porovnaní s odtokom z januára, kedy odtok dosahoval úrove ň 532 uchádza čov.

4.4 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2004

Na grafe 8 vidíme, že miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla k decembru 2004 úrove ň 10,52%. V priebehu roka 2004 najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola v mesiaci január, kedy dosiahla úrove ň 12,69%. Od tohto mesiaca mala miera evidovanej nezamestnanosti klesajúcu tendenciu, ktorá pretrvávala až do júla, pri čom dosiahla najnižšiu hodnotu a to 9,81%. Tento mesiac reprezentuje bod zvratu z klesajúcej na opätovne rastúcu mieru evidovanej nezamestnanosti s miernym výkyvom v mesiaci október a november.

35 Graf 8

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2004 13,0 12,5 12,0 11,5 11,0 10,5 10,0 Miera evidovanejMiera 9,5 nezamestnanostiv% 9,0

r r l ríl n ú er er ú J ust b b nuá Ap Máj J g a tóber J Marec Au tember k Februá p O Mesiac Se Novem Decem

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2004

Celkový po čet uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31. 12. 2004 predstavoval 4 189 osôb. Pri poh ľade na graf 9 je zrejmé, že najvä čšie zastúpenie v štruktúre UoZ mali ženy v po čte 1 894 osôb, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 52%. Opa čné pohlavie charakterizoval po čet 1 189, t.j. 33%. Z absolventov škôl bolo evidovaných 311 uchádza čov o zamestnanie, čo sa týka zdravotne postihnutých UoZ v štruktúre prezentujú pomerne nízky percentuálny podiel 5%. Zvyšné 1% dop ĺň ajú mladiství. Graf 9

Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2004 168 36 311

1189

1894

Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2004

Graf 10 reprezentuje uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica a ich konkrétny po čet ku koncu roka 2004. Kategória UoZ pod ľa doby evidencie do 6 mesiacov obsahuje 1 725 osôb, kedy z celkového po čtu uchádza čov, práve táto kategória signalizuje najvä čší

36 podiel. Medzi kategóriou uchádza čov o zamestnanie evidovaných 7-12 mesiacov a kategóriou nad 25 mesiacov je rozdiel len ôsmich uchádza čov a to v prospech skupiny uchádza čov evidovaných 7-12 mesiacov. Kategória, kde sa nachádzajú UoZ evidovaní 13-24 mesiacov dotvára zvyšok štruktúry.

Graf 10

Po čet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2004 657

1 725

551

665

do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2004

Do evidencie o po čte uchádza čov o zamestnanie k decembru sledovaného roka pribudlo 392 osôb, čo je oproti januáru toho istého roka zna čný pokles o 207 uchádza čov. Taktiež sme zaznamenali pokles aj v prípade odtoku uchádza čov o zamestnanie, a to z 319 uchádza čov z januára na 272 osôb evidovaných v decembri.

4.5 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2005

Z grafu 11 môžeme usúdi ť, že miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica sa po celý rok 2005 pohybovala v rozmedzí od 8 do 11%. V prvej polovici roka bol zaznamenaný prudký pád miery evidovanej nezamestnanosti z 10,69% na 8,44% a táto hodnota s miernymi zmenami pretrvávala až do septembra, kedy miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla na úrove ň 9%. Od septembra do novembra opä ť miera ľahko poklesla, ale túto tendenciu narušil opätovný vzostup v mesiaci december.

37 Graf 11

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2005 11 10,5 10 9,5 9 8,5

Miera evidovanej 8

nezamestnanosti v % 7,5 r t r ec ríl uár r p Máj Jún Júl ruá a A tóbe Jan M Augus ember k Feb pt O vember e S No December Mesiac

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2005

S prihliadnutím na po čet evidovaných uchádza čov o zamestnanie k decembru 2005, ktorých bolo celkovo 3323 možno vyvodi ť nasledovné konštatovanie, že tak ako v predchádzajúcich rokoch aj tu najvä čšiu skupinu 51% zaberajú UoZ ženského pohlavia. O 534 osôb je skupina mužov menšia ako u žien. Spolu tvoria 87% z celkovej štruktúry uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica. O zvyšných 23% sa delia absolventi škôl, uchádza či so ZP a mladiství v podiele pod ľa tohto poradia. Celú štruktúru UoZ zachytáva graf 12.

Graf 12

Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2005 123 44 256

1183

1717

Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2005

38 Vychádzajúc z grafu 13 jednozna čne hovoríme o prevahe kategórie do 6 mesiacov s po čtom UoZ 1 540. Pri poh ľade na zvyšné tri kategórie doby evidencie po čtu uchádza čov o zamestnanie ozna čujeme za vä čšiu skupinu kategóriu doby evidencie nad 25 mesiacov, pri čom ostatné dve majú rovnaký pomer.

Graf 13

Po čet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2005 722

1 540

531

530

do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2005

Sú čet denných po čtov osôb vstupujúcich do evidencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ku koncu decembra 2005 je 382 uchádza čov. Naproti tomu sú čet denných po čtov osôb vyradených z evidencie ÚP k rovnakému dátumu je 140 uchádza čov. Ak prítok z januára 2005 porovnáme s decembra 2005 získame pokles o 107 ľudí. Rovnakým porovnaním dostaneme pokles aj v prípade odtoku UoZ a to o 258 osôb.

4.6 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2006

Údaje k decembru za dva posledné po sebe nasledujúce roky signalizujú zníženie miery evidovanej nezamestnanosti z 9,61% na 6,52%. Je to významný pokles o 3,09%. Priebeh miery evidovanej nezamestnanosti od januára do augusta možno charakterizova ť klesajúcou tendenciou. Tento stav sa narušil v mesiaci september, kedy miera vzrástla o 0,2% ale októbrom pokra čuje v klesajúcom priebehu. Tento priebeh je zachytený v grafe 14.

39

Graf 14

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2006

10 9,5 9 8,5 8 7,5 7 Miera evidovanej Miera

nezamestnanosti v % nezamestnanosti 6,5 6

r l r r á rí n t e er e u Máj ú Júl b b b r Ap J gus ó mber b kt e Január Marec Au v Fe O o N Decem Mesiac Septem

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2006

Na základe grafu 15 usudzujeme, že z celkového po čtu uchádza čov 2 374 najvýraznejšou skupinou uchádza čov je skupina žien v zastúpení 1 295 osôb. Naopak najmenej výraznou skupinou sú mladiství. V tomto roku je skupina mužov tvorená 813 mužmi. Graf 15

Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2006 87 33 146

813

1295

Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2006

Pri roz členení uchádza čov o zamestnanie do množín krátkodobej, strednodobej a dlhodobej nezamestnanosti získame prevažujúcu kategóriu nezamestnanosti a to krátkodobú kategóriu s po čtom 1 021 uchádza čov. Najmenej po četnou kategóriou nezamestnanosti je pod ľa doby evidencie strednodobá nezamestnanos ť, kde sa nachádza 305 uchádza čov. Čo sa týka najproblematickejšej kategórie – dlhodobej nezamestnanosti,

40 tá je reprezentovaná 1 048 uchádza čmi, čo je viac ako po čet uchádza čov spadajúcich do krátkodobej nezamestnanosti. Tento stav potvrdzuje aj graf 16.

Graf 16

Po čet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2006

699 1 021

349 305

do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2006

Jedným zo základných ukazovate ľov o nezamestnanosti v okrese Senica je prítok uchádza čov o zamestnanie do evidencie, ktorý k mesiacu január roka 2006 bol 487 osôb. Do decembra výrazne poklesol na 212 osôb. Odtok UoZ z evidencie v mesiaci január bol 372 osôb a v decembri sa znížil na 237 uchádza čov o zamestnanie.

4.7 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2007

Najdôležitejším ukazovate ľom na trhu práce je miera evidovanej nezamestnanosti, ktorá v okrese Senica dosahuje k 31. 12. 2007 úroveň 5,75%. Celý vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v priebehu roka 2007 možno definovať ako mierne kolísavý, kedy do prvej polovice roka táto miera rýchlo klesá z 6,81% zaznamenaných v januári, na júnovú za 5 posledných rokov doposia ľ najnižšiu hranicu miery evidovanej nezamestnanosti 5,47%. Na tento vývoj evidovanej miery nezamestnanosti za rok 2007 poukazuje aj nasledovný graf 17.

41 Graf 17

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2007 7,5 7 6,5 6 5,5

Miera evidovanej 5 nezamestnanosti v % 4,5

l j t r r ár í á e uár u rec M Jún Júl a Apr mb óbe Jan M e Febr Augus Okt November December Mesiac Sept

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2007

1 313 uchádza čov o zamestnanie tvoria, v štruktúre uvedenej v grafe 18 z celkového po čtu 2 105 osôb, ženy, čo je 54%. Ďalších 36% uchádza čov, čiže 867 osôb, zaberajú v štruktúre muži. Medzi najmenej po četné skupiny v štruktúre patria absolventi škôl v po čte 138 uchádza čov, následne uchádza či so zdravotným postihnutím v po čte 80 osôb a celkovo najmenšiu kategóriu tvoria mladiství s po čtom uchádza čov 31.

Graf 18

Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2007 80 31 138

867

1313

Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2007

Doba evidencie je ďalším kritériom rozdelenia uchádza čov o zamestnanie. Toto rozdelenie reprezentuje graf 19, kde takmer polovi čné zastúpenie majú UoZ evidovaní na ÚP do 6 mesiacov. Ani v okrese Senica nie je vyriešený problém s dlhodobou

42 nezamestnanos ťou (UoZ evidovaní nad 1 rok), ktorá dosahuje v tomto okrese k 31. 12. 2006 zastúpenie v po čte 803 uchádza čov.

Graf 19

Po čet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2007

573

1 022

230 280

do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2007

Mesiac december 2007 je charakterizovaný skuto čnos ťou, že sú čet denných po čtov osôb vstupujúcich do evidencií ÚP je 223 uchádza čov. Naproti tomu odtok uchádza čov o zamestnanie za december tvorí 154 osôb. Ak porovnáme tieto skuto čnosti s mesiacom január toho istého roka, môžeme konštatova ť, že prítok od januára do decembra poklesol z 358 osôb na 223. Tak isto sa vyvíjala situácia aj v prípade odtoku uchádza čov o zamestnanie z 303 osôb na spomínaných 154 osôb.

4.8 Politika trhu práce v okrese Senica

Vlády jednotlivých zemí, odbory i verejnos ť sa zhodujú v tom, že zníženie úrovne masovej nezamestnanosti je dnes politickou prioritou. Problémom nie je len zaistenie globálneho rastu po čtu pracovných príležitostí, ale aj ich odpovedajúcej štruktúry. Politika trhu práce ako sú čas ť politiky zamestnanosti je systém podpory a pomoci ob čanom pri ich za čle ňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Politiku trhu práce môžeme rozdeli ť na dve skupiny: 1) Aktívna politika trhu práce 2) Pasívna politika trhu práce

43 1) Aktívna politika trhu práce

Aktívna politika trhu práce predstavuje súbor aktívnych opatrení zameraných na podporu zaradenia nezamestnaného do vhodného zamestnania, prípadne na udržanie zamestnanosti. Jednou z foriem APTP je vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax. Vzdelávanie a príprava pre trh práce je ur čené pre uchádza čov a záujemcov o zamestnanie, ktorí chcú zlepši ť, resp. si udrža ť svoje miesto na trhu práce. Vzdelávanie je tiež zamerané na dokon čenie vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej škole na účely získania dokladu o ukon čení vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej škole v poslednom ro čníku príslušnej školy.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnos ť je ďalším nástrojom aktívnych opatrení na trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest formou samozamestnania. Pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnos ť sa vychádza zo zásady spolufinancovania, čo znamená že príspevok je doplnkovým zdrojom k úverom alebo pôži čkám, ktoré môže fyzická osoba získa ť od pe ňažného ústavu alebo z iných zdrojov. V okrese Senica bol daný za celý rok 2007 príspevok na samostatnú zárobkovú činnos ť v celkovej hodnote 3 310 744 Sk a bolo vytvorených 56 pracovných miest.

Ďalšou formou je príspevok na aktiva čnú činnos ť. Jedným z negatívnych dôsledkov nezamestnanosti je pokles pracovných návykov uchádza čov o zamestnanie. S cie ľom udržania a obnovenia pracovných návykov uchádza čov, najmä dlhodobo nezamestnaných sa zavádza príspevok na aktiva čnú činnos ť. Hlavným zámerom aktiva čnej činnosti je sprostredkova ť uchádza čovi o zamestnanie kontakt s pracovným trhom a prispie ť k zlepšeniu zamestnanosti. V decembri 2007 bolo vytvorených 312 pracovných miest v okrese Senica s celkovým dohodnutým príspevkom 249 600 Sk.

Nasledujúci nástroj je príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Absolventská prax, ako národný projekt sa za čala od júla roku 2004. Ide o získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávate ľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stup ňu vzdelania absolventa školy. Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 51 zákona č. 5/2004 Z.Z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytne absolventovi príspevok vo výške 1.700,- Sk mesa čne na

44 úhradu nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe. ÚP v okrese Senica poskytol príspevok na vykonávanie absolventskej praxe od júla do decembra 2007 celkovo 683 400 Sk.

Uplat ňuje sa aj nástroj preplácanie cestovného na vstupný pohovor alebo výberové konanie. Ide o náhradu časti cestovných výdavkov uchádza ča o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávate ľa - príspevok slúži na poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov uchádza ča o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávate ľa. V okrese Senica bolo uchádza čom o zamestnanie v druhej polovici roku 2007 poskytnutých 6 062 Sk ako náhrada cestovných výdavkov.

Pilotné projekty v okrese Senica

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Senica spolupracuje s niektorými organizáciami a združenia s cie ľom podpory zamestnanosti, prípravy pre trh práce a podobnými činnos ťami. ÚP v okrese Senica v sú časnosti spolupracuje na dvoch pilotných projektoch:

Externý projekt "Skúste to s nami" Strategickým zámerom projektu je posilnenie sociálnej inklúzie, zvýšenie zamestnanosti a uľah čenie návratu na trh práce UoZ so zdravotným postihnutím a UoZ s nedokon čeným základným vzdelaním, s nízkym alebo žiadnym odborným vzdelaním ohrozených sociálnym vylú čením. Hlavnou úlohou projektu je zistenie osobnej a pracovnej anamnézy a pomocou poradenských služieb zameraných na vo ľbu povolania a výber zamestnania vyšpecifikova ť potrebu vzdelávania a prípravy pre trh práce. Projekt prispieva k vyššej gramotnosti v práci s informa čnými a komunika čnými technológiami s využitím moderných metód v domácom prostredí, e-learning.

Externý projekt "Príprava uchádza čov na výkon povolania u konkrétneho zamestnávate ľa" Projekt je zameraný na pomoc pri rozvíjaní jednotlivcov v pracovnom procese. Prostredníctvom odborného tímu lektorov pomáhajú UoZ uvedomi ť si svoje kvality, motivova ť a aktivizova ť ich v sebapoznávaní a zvyšovaní sebavedomia, taktiež ve ľmi

45 dôležitá je snaha o zosúladenie rodinných povinností s prípravou na trh práce a následným zamestnaním sa. Absolvovaním rekvalifika čných kurzov sa UoZ pripravuje na výkon povolania mäsiar, údenár resp. skladník.

2) Pasívna politika trhu práce

Pasívna politika trhu práce sa realizuje formou podpôr v nezamestnanosti. PPTP je iba systémom záchrannej siete, ktorý má nezamestnanému pomôc ť prekona ť ur čité časové obdobie, ur čite nie je riešením problému nezamestnanosti.

4.9 SWOT analýza okresu Senica

Silné stránky - pomerne nízka miera nezamestnanosti (pod celoslovenským priemerom), - strategicky výhodná poloha v blízkosti hraníc s Rakúskom a Českom, - optimálna vzdelanostná štruktúra obyvate ľstva, - rozvinutá sie ť zdravotníckych a sociálnych služieb, - vybudované partnerské vz ťahy so zahrani čím, - dobré dopravné napojenie (dia ľni čné, železni čné), - potenciál pre rozvoj priemyslu, logistických centier a obchodu, - prírodné podmienky vhodné pre rozvoj cestovného ruchu a kúpe ľníctva, - rozvinutá sie ť základného a stredného vzdelania, - ekonomicky a podnikate ľsky stabilné prostredie, - dostatok vo ľných priestorov – budov a pozemkov vhodných pre podnikanie, - propagácia Národných projektov a nástrojov APTP, - budovanie priemyselných parkov v regióne,

Slabé stránky - slabá informovanos ť o potrebách trhu práce, chýbajúce komunika čné toky v regióne, - nerozvinutá ob čianska participácia, - málo regionálnych zastúpení verejnej a štátnej správy, - nedostato čne rozvinutá infraštruktúra pre progresívne informačné technológie, - migrácia mladých ľudí do zahrani čia, 46 - slabá motivácia malých a stredných podnikov vytvárať nové pracovné miesta, - nedostato čné využívanie potenciálu pre rozvoj služieb v oblasti cestovného ruchu, - pasivita UoZ, - nízka mobilita časti pracovnej sily,

Ohrozenia - narastanie skupiny obyvate ľstva, ktorá má problémy s uplatnením na trhu práce, - stagnácia tvorby pracovných miest, - negatívne demografické trendy (starnutie obyvate ľstva), - rast obyvate ľstva v produktívnom veku, - migrácia mladých a vzdelaných ľudí do ekonomicky vyspelejších regiónov a do zahrani čia, - meniace sa podmienky pre zahrani čných investorov, - nepripravenos ť regionálnych inštitúcií na rozvojové procesy.

Príležitosti - využitie existujúceho potenciálu v podobe zelených a hnedých plôch pre rozvoj priemyslu, malého a stredného podnikania, - využitie prírodného potenciálu v rozvoji aktívneho zahrani čného a domáceho cestovného ruchu, - budovanie priemyselných parkov, - rozvoj regionálnej kultúry, - využitie hranice s Českom a Rakúskom na rozvoj obchodu a logistiky, - budovanie rekrea čných oblasti a oddychových zón, - kvalitnejšie informa čné technológie, - projektová práca na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a štátnych dotácií, - zabezpe čenie kvalitného vzdelávania na všetkých vzdelávacích stup ňoch a podpora významu celoživotného vzdelávania, - v rámci zvýšenia mobility pracovnej sily vytvorenie databázy vo ľných pracovných miest v rámci EÚ, - poskytovanie kvalitných odborných poradenských a informa čných služieb, - vytvorenie partnerstiev v rámci vytvárania nových pracovných miest a implementácie nástrojov APTP,

47 - programy na prevenciu dlhodobej nezamestnanosti, - modernizácia služieb zamestnanosti, - rozvoj ľudských zdrojov a ich adaptabilita na trhu práce, - ponuka vzdelávacích programov prispôsobených požiadavkám trhu práce.

48 5 Návrh na využitie výsledkov

Nezamestnanos ť možno ozna čiť za jeden z najzložitejších problémov trhových ekonomík v sú časnosti. Okrem ekonomických a politických problémov, ktoré sú spojené s nezamestnanos ťou, treba vidie ť aj celý rad sociálno-psychologických problémov, ktoré si vyžadujú rôzne formy riešenia. Preto je nevyhnutné, aby spolo čnos ť volila správne formy a prístupy k riešeniu tohto závažného problému.

I ke ď okresu Senica nepatria v rámci Slovenska posledné prie čky v nezamestnanosti, k zvýšeniu zamestnanosti, respektíve k zníženiu nezamestnanosti by mohli prispie ť i tieto opatrenia: - vytváranie nových pracovných príležitostí, snaha o udržanie už existujúcich pracovných miest, zamedzeniu rozpadu spolo čností už pôsobiacich na našom trhu, respektíve ich presun do iných regiónov; - podporovanie vzniku malých a stredných podnikov a taktiež podporovanie už fungujúcich podnikov; - podporovanie aktívnej politiky trhu práce, t. j. vzdelávania a prípravy pre trh práce a zamestnaneckú prax, prispievanie na samostatnú zárobkovú činnos ť a aktiva čnú činnos ť, prispievanie na vykonávanie absolventskej praxe, preplácanie cestovného na vstupný pohovor alebo výberové konanie; - zamedzenie odchodu zamestnancov s vyššou kvalifikáciou do zahrani čia vytvorením podmienok na našom pracovnom trhu s dostato čným finan čným ohodnotením prislúchajúcim tejto kvalifikácii; - upriamenie pozornosti na uchádza čov o zamestnanie hlavne o dlhodobo nezamestnaných, ob čanov starších ako 50 rokov, absolventov škôl, ob čanov so zdravotným postihnutím, uchádza čov o zamestnanie s nízkym vzdelaním a týmto poskytnú ť rôzne rekvalifika čné, školiace a motiva čné aktivity; - podporovanie vstupu zahrani čných investorov a vytvorenie výhodnejších podmienok pre ich realizáciu; - využívanie finan čných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu, ktorý spolufinancuje projekty zamerané na: zvýšenie adaptability pracovníkov, podnikov a podporu podnikania, podporu cielených služieb pre zamestnávate ľov a nezamestnaných, zvyšovanie kvality a efektivity služieb starostlivosti, u ľah čenie vstupu a udržanie sa na trhu práce pre osoby s rodinnými povinnos ťami, ako aj ďalšie aktivity zamerané na zosúladenie rodinného a pracovného života; 49 - v rámci napojenia sa na európsku sie ť služieb zamestnanosti EURES po vstupe do EÚ využívanie tejto siete, ktorá poskytuje svojim klientom komplexné služby v oblasti poradenstva, poskytovania informácií a asisten čných služieb pri h ľadaní si zamestnania v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru; - využívanie programu EÚ Progress, ktorý slúži na analyzovanie, vytváranie siete a výmenu informácií, na zlepšenie politiky a postupu, a v kampaniach na zdôraznenie hlavných otázok zamestnanosti a sociálnych otázok.

Uplatnením týchto návrhov na riešenie problematiky nezamestnanosti by sa v budúcnosti mohlo prispie ť k zvýšeniu zamestnanosti v okrese Senica.

50 6 Záver

Nezamestnanos ť je v trhovej ekonomike nevyhnutný a zákonitý jav, problém, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornos ť a realizáciu. Túto pozornos ť je potrebné venova ť predovšetkým analýze ekonomických a sociálnych dôsledkov nezamestnanosti. V sú časnosti je potrebné pri riešení problému nezamestnanosti prepojenie politiky zamestnanosti so všetkými sú čas ťami hospodárskej politiky, sociálnou politikou a politikou v oblasti vzdelávania.

V tejto bakalárskej práci je popísaný stav a vývoj nezamestnanosti tak na úrovni národohospodárskej ako aj na úrovni okresu Senica za posledných pä ť rokov, od roku 2003 do roku 2007. Jedným z najdôležitejších ukazovate ľov, ktorý zachytáva vývoj nezamestnanosti je ukazovate ľ miery evidovanej nezamestnanosti. V sledovanom období sme zaznamenali pokles evidovanej miery nezamestnanosti a to od januára 2003, kedy miera evidovanej nezamestnanosti dosahovala v okrese Senica úrove ň 11,31% do decembra 2007, kedy táto miera dosiahla úrove ň 5,75%, čo je takmer 50%-ný pokles.

Aj ke ď miera nezamestnanosti je nižšia ako vo vä čšine okresov Slovenska, je toto číslo stále privysoké. Okres Senica v sú časnosti zaberá z celkového poradia okresov pod ľa evidovanej miery nezamestnanosti 29 miesto.

V samostatnej časti bakalárskej práce boli podané návrhy na riešenie nezamestnanosti. Jedným z návrhov bolo aj podporovanie vstupu zahrani čných investorov. V okresnom meste Senica by malo čoskoro vzniknú ť 400 nových pracovných miest práve vďaka vstupu nových investorov do okresu. Tieto nové pracovné miesta by mohli prispie ť k poklesu po čtu uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica. Nielen v ďaka tomuto návrhu, ale aj ďalším, ktoré sú uvedené v návrhu na využitie výsledkov by sa mohlo prispie ť k zvýšeniu zamestnanosti v sledovanom okrese.

Problematika riešenia nezamestnanosti si vyžaduje ove ľa viac pozornosti ako zo strany štátu, tak aj zo strany zamestnávate ľov, zamestnancov no aj samotných nezamestnaných.

51 7 Použitá literatúra

1. ÁRENDÁŠ, M. 2005. Makroekonómia. Nitra : SPU, 2005. 379 s. ISBN 80-8069- 524-5

2. BARÁNIK, M. - HABÁNIK, J. Základy makroekonómie. Bratislava : Iris, 2002. 236 s. ISBN 80-89018-45-9.

3. BASSAM, A. T. 2005. Nezamestnanos ť v Sýrii a metódy jej riešenia. In Aktuálne problémy rozvoja vidieka v SR. Nitra : SPU, 2005. s. 229-234.

4. BUCHTOVÁ, B. 2002. Nezam ěstnanost: Psychologický, ekonomický, a sociální problém. Praha : Grada Publishing, 2002. 236 s. ISBN 80-247-9006-8.

5. DÚBRAVA, J. 2000. Nezamestnanos ť a prezamestnanos ť. In Trend, ro č. 10, 2000, č. 19, s. 12.

6. ĎUR ĎOVI ČOVÁ, M. 2000. Trh práce a riešenie jeho disproporcií. In Ekonóm, ro č 10, 2000, s. 4-5

7. HARGAŠOVÁ, M. - GRAJCÁR, Š. - BAROŠOVÁ, M. 2000. Úvod do sveta práce. Bratislava : LOGOS, 2000. 95 s. ISBN 80-88800-12-9

8. JAKOBY, M. - MORVAY, K. - PAŽITNÝ, P. 2000. SLOVENSKO 2000 - súhrnná správa o stave spolo čnosti. 1. vyd. Bratislava - Inštitút pre verejné otázky, 2000. 872 s. ISBN 80-88935-17-2.

9. JANÍ ČKOVÁ, E. a i. 2000. Ekonómia. 1. vyd. Bratislava : STU, 2000. 451 s. ISBN 80-227-1338-4.

10. KOZELOVÁ, D. 2005. Nezamestnanos ť obyvate ľstva vidieckych regiónov Slovenska. In Aktuálne problémy rozvoja vidieka v SR. Nitra : SPU, 2005. s. 235- 240.

52 11. KRAJ ČÍR, P. 2002. (Ne)zamestnanos ť, vzdelávanie, sociálna politika. In Pracovná sila [online]. 2002, vol. 6, no. 16 [cit. 2008-05-17]. Dostupné na internete: 12. LISÝ, J. a i. 2000. Ekonómia: Všeobecná ekonomická teória. 3. vyd. Bratislava : Iura edition, 2000. 507 s. ISBN 80-88715-81-4.

13. MAREŠ, P. 2002. Nezam ěstnanost jako sociální problém. Praha : SLON, 2002. 122 s. ISBN 80-86429-08-03

14. MARTINCOVÁ, M. 2005. Nezamestnanos ť ako makroekonomický problém. Bratislava : Iura Edition, 2005. 127 s. ISBN 80-8078-038-2.

15. MEDŽOVÁ, A. 2001. Nezamestnanos ť zamestná i budúcu vládu,. In Trend, ro č. 11, 2001. s. 2.

16. MERI ČKO, M. 2000. Metódy na zaru čené zníženie nezamestnanosti. In Hospodárske noviny, ro č. 10, 2000, č. 42, s. 4.

17. RIEVAJOVÁ, E. 2000. Dlhodobá nezamestnanos ť a možnosti jej riešenia. In Práca, ro č. VIII, 2000, č. 4, s. 10.

18. RIEVAJOVÁ, E. 2006. Teória a politika zamestnanosti. 1. vyd. Bratislava : Ekonóm, 2006. 286 s. ISBN 80-225-2263-5

19. SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. 2000. Ekonómia. Bratislava : Elita, 2000. 820 s. ISBN 80-8044-59-X.

20. SCHMITZ, P. M. 1999. Landwirtschaft 2010, Landwirtschaft im globalen Rahmen. Frankfurt am Main : DLG- Verlag, 1999. 192 s. ISBN 3-7690-4058-9.

21. URAMOVÁ, M. 2005. Sociálno - ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-057-6.

53 22. VL ČEK, J. 2005. Ekonomie a ekonomika. Praha : ASPI, 2005. 559 s. ISBN 80- 7357-103-X.

23. ZELENÝ, M. 2000. Nezam ěstnanost je nemocí Evropy. In Zborník o seminára vrcholových manažérov. Nitra : AGROTAR, 2000. s. 12.

24. ZOBORSKÝ, I. M. 2002. Ekonomika po ľnohospodárstva. Nitra : SPU, 2002. 91 s. ISBN 80-8069-075-8

25. ŽAJA, J. a i. 2000. Uplatnenie absolventov SPU v Nitre v procese integrácie SR do európskych štruktúr. In Zborník vedeckých prác z medzinárodnej konferencie "Uplatnenie absolventov vysokých škôl v konkuren čnom prostredí trhu práce". Nitra : AGROTAR, 2000, s. 5 - 12. ISBN 80-88943-06-X.

26. ZÁKON NR SR 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné na internete:

28. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné na internete:

29. Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné na internete: < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19>

54 8 Prílohy

55 Príloha 1

56