SVED_01 s.16_1 21.1.20 7:22 Stránka 3

Zásielku spracovala spoloãnosÈ: HENRIETTA - direct marketing, s.r.o. P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“ Kto stratil majetok, nestratil veľa. PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ Kto stratil slobodu, stratil mnoho. 820 08 Bratislava 28 Kto stratil vieru, stratil všetko.

vychádza od roku 1991 roãník 30 ZALOŽENÝ 1990 január 2020 cena 1 euro 1 ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV Oteckovi sa niečo stalo... NÁŠ ROZHOVOR ·esÈdesiatosem rokov uply- nulo 14. januára 2020 odvtedy, ão jej mamiãka povedala bolestnú vetu: „Gitu‰ka moja, idem do ne- mocnice, ockovi sa po ceste nieão zlé stalo.“ Gitka mala v tom ãase deväÈ rokov, sestriãka Helenka se- dem a brat PeÈko tri roky. Tú mi- losrdnú loÏ jej povedala mamiãka vo veºkej úzkosti, cítila, Ïe sa nie- ão zle stalo. Otecko pracoval na Povereníctva vnútra v Bratislave. Mamiãkin star‰í brat pre‰iel ile- gálne hranice a emigroval na Zá- pad. V roku 1952 nieão nepred- staviteºné. O udalostiach, ktoré tvrdo zasiahli do Ïivota rodiny sa zhovárame s Margitou Zimano- Posledná spoloãná fotografia rodiny Dankovej. Foto archív vou, rod. Dankovou. takto opisuje ìal‰ie dianie: „Okolo s nimi. „A ão bude s deÈmi?“ „Tie Ako si na ten deÀ spomína- deviatej hodiny ráno niekto zazvonil. my postráÏime. Veì sa hneì vráti- te? âudovala som sa, veì otecko mal te.“ Vrátila som sa aÏ 29. januára Pripravovali sme sa na cestu do kºúãe od vchodu a nemusel zvoniÈ. 1959. Ladomera k star˘m rodiãom. Veºmi Pri‰li v‰ak oteckovi spolupracovníci. Sedem rokov bez mamiãky, sme sa te‰ili na sánkovaãku. Otecko Boli ‰tyria a jedna Ïena v bielom plá‰- bez otecka. âo bolo s vami, deÈ-

mal dovolenku, ale odvolali ho do ti. – âo sa stalo manÏelovi? – p˘tala mi? Kto sa o vás postaral? január 2020 úradu a mamiãka zatiaº pokraãovala som sa. – Niã, - odpovedal jeden v balení. Vo svojich spomienkach z nich. Len aby som sa obliekla a i‰la Pokraãovanie na 10. strane roãník 30

Ján Litecký Šveda Eva Zelenayová Z regiónov Novoročný prejav Čo s načatým Za kresťanské Slovenska V. Havla 7 rokom? 2 Slovensko 3 5 Za Jankom Brichtom 8 Ján Košiar Mária Dvorčáková Jozef Dečo Marián Tkáč Novoročný Prehovoril otrok Konferencia Jáchymovská V čísle príhovor 3 vlastného svedomia 4 aj o ŠtB 6-7 univerzita 9 SVED_01 s.2_3 8.2.19 8:32 Stránka 2

SLOVONAÚVOD Čo s načatým rokom? Predov‰etk˘m na‰im ãlenom a ãitateºom Ïelám legitimácie a smeruje k tomu, aby odstránil demokratické práva.“ v‰etko najlep‰ie do nového roku a pri na‰om veko- A aby nás náhodou niekto neobvinil z kon‰piraãn˘ch úmyslov, do- vom priemere hlavne veºa zdravia. No a ão s t˘m za- dávam názov tajného interného dokumentu „proklimatického“ ãat˘m rokom? NuÏ, tak ako doteraz, aj tohto roku sa hnutia Extinction Rebellion: „Príprava nadchádzajúceho ‰trukturál- musíme správaÈ podºa na‰ej zásady: nebáÈ sa a hovo- neho kolapsu vládnych ‰truktúr západn˘ch demokracií.“ Rovnako riÈ pravdu. A orientovaÈ sa podºa ná‰ho kompasu, z nekal˘ch zámerov sa usvedãujú sami, keì na demon‰tráciách vy- ktorého „sever“ ukazuje stále na tri rovnaké hodnoty: kresÈanstvo, Èahujú heslá o odstránení hraníc. E‰te som neãítal Ïiadnu ‰túdiu Slovensko a antikomunizmus, a ktor˘ nás v chorom reÏime doviedol o tom, ako hranice bránia prechodu vetra ãi vyrovnávaniu teplot- do väzenia a spoloãenskej izolácie. A modliÈ sa, ale aj pracovaÈ na n˘ch rozdielov... Druh˘ aspekt tohto celosvetového cirkusu je prí- tom, aby nás kompas uÏ nikdy do väzenia nedoviedol. prava kádrov, ktoré budú túto politiku presadzovaÈ. Merkelová s jej Tento rok zaãnem netradiãne: ekológiou. Aj keì je to zdanlivo patologickou politikou dederónskej komsomolky konãí, no aby sa – ale len zdanlivo – menej politická téma, uÏ vzhºadom na celosve- situácia nebodaj nevrátila do normálu, treba pripraviÈ pôdu, aby tovú hystériu o klíme si ju musíme v‰imnúÈ. Aj keì my s Àou Ïiadne „vstali noví bojovníci“. A to sú jednoznaãne – ão je hádam najper- problémy nemáme. KeìÏe stále sa správame tradiãne, podºa odka- verznej‰ie na celej veci – tzv. zelené strany. Aj preto odrazu taká zu na‰ich predkov, pre ktor˘ch „ekologické“ správanie bolo kaÏdo- pozornosÈ klíme. Veì keì ide o klimatické otázky a teda otázky dennou normou, hoci také slovo ani nepoznali. To len v˘robcovia prírody, kto uÏ môÏe byÈ kvalifikovanej‰í, Ïe? nového ãloveka a nevídaného pokroku dokázali narobiÈ obrovské ekologické katastrofy, niektoré z nich dodnes neboli celkom odstrá- Zo zelených extrémistická sekta nené. Tak sa pozrime na t˘ch „zelen˘ch“ trochu bliωie. Hnutia, ktoré by sme dne‰n˘m slovníkom mohli nazvaÈ ekologické, vznikali uÏ Ľavičiarska mládež v akcii koncom 19. storoãia. Samotn˘ termín „ekológia“ je od nemeckého No na rozdiel od star˘ch boº‰evikov, ktorí nás ãiãíkali, ako je to zoológa Ernsta Haeckela z roku 1867. Pôvodne to boli celostné tu v‰etko v poriadku, teraz nám naopak ºaviãiarska mládeÏ ide na- hnutia, ktoré zah⁄Àali ochranu krajiny – rovnako prírody ako aj pa- hovoriÈ, Ïe je to s na‰ou planétou také zlé, Ïe treba robiÈ aÏ drastic- miatok. Postupne v‰ak pre vykorenen˘ch me‰tiakov a ºaviãiarov, ké opatrenia. Ako ináã. Títo metafyzickí bezdomovci objavili ako ktorí prírode nikdy nerozumeli, sa stali stelesnením konzervativiz- náhradku evanjelia svetskú apokalyptiku. A keìÏe beÏn˘ ãlovek pri- mu, proti ktorému úporne bojovali. Známy je Marxov v˘rok o idiocii rodzene nemá jasno v odborn˘ch otázkach, vÏdy sa nájdu vedci, vidieckeho Ïivota. Antimoderné, antiliberálne postoje b˘val˘ch zele- ako to uÏ u ºaviãiarov b˘va zvykom, ktorí prispôsobovaním grafov, n˘ch, ich vernosÈ tradícii ãi snahy relativizovaÈ urbanizmus boli pre simulácií ãi ich fal‰ovaním, opäÈ nie sú na strane uãenosti a diskusie, pokrokárov nieão ako návrat do doby kamennej. Rovnako aj po ro- ale prázdnej svetskej ideológie. (Asi ako „na‰i“ historici.) Len pre ku 1945 pri‰li snahy o zelenú politiku sprava. AÏ do‰lo v roku 1979 zaujímavosÈ uvediem z polemickej state Dr. Ing. Christiana Fischera, k zaloÏeniu nemeckej strany zelen˘ch, kde v‰ak klasick˘m „paláco- Ïe súvis medzi zvy‰ovaním mnoÏstva CO2 a stúpaním teploty nie je v˘m prevratom“ náhle prevzali moc ºaviãiari a rôzne stalinské kádre, vôbec jednoznaãn˘. Oproti predindustriálnemu veku, keì bolo v at- ktoré zacítili svoju novú ‰ancu na hlásanie netradiãn˘ch tém a kon- mosfére zhruba 0,028 % CO2, teraz je to asi 0,04 % CO2, z ãoho zervatívnych zakladateºov strany postupne povyhadzovali. A tak tu len asi 1 - 4 % sú zapríãinené ºudskou ãinnosÈou. IbaÏe ãasÈ vedcov z pôvodne ekologického hnutia máme jednu extrémistickú ºaviãiar- ako keby si odrazu prestala uvedomovaÈ, Ïe ekologické otázky sú sku sektu, takú kominternu ã. 2. Ich agenda uÏ s ochranou prírody mimoriadne zloÏité a hlavne závaÏné a Ïe propagandistick˘m prí- nemá absolútne niã spoloãné, naopak presadzovaním svojich kºúão- stupom narobia viac ‰kody ako osohu. Evidentne tu o nejak˘ v˘ch tém ide proti zdravému rozvoju tak spoloãnosti ako aj prírody. „osoh“ nejde, ale v˘luãne o politiku. Tieto strany idú presne opaãn˘m smerom, ako ukazuje nበkompas politick˘ch väzÀov, keìÏe ich hlavné snahy sú multikulturalizmus, Rozvracajú spoločnosť egalitarizmus, feminizmus, boj proti národom, gender, rozvrat rodi- âlovek musí byÈ skeptick˘ uÏ len k rozsahu a intenzite tejto ny, homomanÏelstvá, perverzácia detskej v˘chovy, diktatúra kvót ãi kampane, navy‰e zaloÏenej na vágnych dojmoch, ktorá ovládla ce- antirasizmus, ão je iba krycí názov pre rasizmus proti bielym. január 2020

losvetové médiá. Podobnú apokalyptickú kampaÀ sme zaÏili 11. A emancipácia – od etiky, ale aj od zákonov. Najtragickej‰ie na tom septembra 2001 a dobre vieme, ãomu to poslúÏilo. Ten najviditeº- je, Ïe uÏ sa s t˘mi nezmyslami ani nemusia skr˘vaÈ, naopak, zaãínajú nej‰í aspekt celého klimatického ‰ialenstva je presadzovanie urãi- uÏ prenasledovaÈ normálnych ºudí. Snahy o totalitu sú ºaviãiarskou t˘ch politick˘ch obsahov. Veºmi struãne a vecne to pomenoval po- prirodzenosÈou. A to je aj celá záhada Grety Thunberg. roãník 30 slanec CSU Markus Ferber: „Kto dnes chce vyvolaÈ „klimatick˘ nú- Ján Liteck˘ ·veda dzov˘ stav“, neÏiada niã iné ako rozhodnutia bez demokratickej predseda PV ZPKO

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja Vydavateľ: PV ZPKO, založený v roku 1990 pod názvom Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) Šéfredaktorka: Eva Zelenayová Redakčná rada: Ján Košiar (predseda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová Adresa redakcie: 811 06 Bratislava, Obchodná 52 Tele- fón: 02-5263 8156 e-mail: [email protected] webová stránka: www.pv-zpko.sk IČO: 00679879 Cena jedného výtlačku: 1 EURO Predplatné 10 EUR/kalendárny rok Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. Čislo účtu v Prima banka Slovensko, a.s.: SK74 3100 0000 0040 0012 8109 EV: 3851/09 Tlač: PRINTLAND, s.r.o. Nevyžiadané rukopisy nevraciame ISSN: 1338-404X MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov. 2 SVED_01 s.2_3 20.1.20 13:42 Stránka 3

SLOVONAÚVOD

matky nie je od poãiatku ãlovekom, len nebezpeãenstva, ão sa môÏe staÈ, ak by Milí a ctení zhlukom buniek a niωím Ïivoãíchom. Pre- sme dovolili vládnuÈ elitám, ktoré si nao- to ho moÏno zabiÈ. zaj myslia, Ïe v‰etky náboÏenstvá sú len politickí väzni, Zaãíname ìal‰í rok 2020. Pre kaÏ- ópiom ºudstva. Îe ãlovek pochádza z opi- rok 2019 bol turbu- dého z nás je to opäÈ BoÏí dar ãasu, ce a je len náhodn˘m zhlukom buniek, lentn˘ a bohat˘ na uda- ktor˘ sme pozvaní vyuÏiÈ nielen pre ktor˘ nemá ão prem˘‰ºaÈ o svojom Ïivote losti na domácej, európ- vlastné dobro a prospech, ale aj pre a cieli. Staãia mu predsa chlieb a hry. skej i svetovej scéne. na‰ich blízkych. Je priestupn˘, má Milí priatelia, politickí väzni, ktorí Unás to bola okrem o jeden deÀ viac. V tento deÀ, 29. ste trpeli pre Krista, Ïivého BoÏieho „koãneriády“ najmä po- februára, ktor˘ máme len raz za ‰tyri Syna, varujte svoje potomstvo, Ïe Ïi- kraãujúca diskusia o novele potratového roky, si v roku 2020 zvolíme svojich vot vo svete bez Boha je neznesiteº- zákona, ktorá, Ïiaº, nepriniesla prakticky zástupcov, ktorí budú riadiÈ nበ‰tát n˘ a pln˘ utrpenia. Boh musí maÈ nijakú zmenu. Jedn˘m z moÏn˘ch vysvet- poãas ìal‰ích ‰tyroch rokov. Voºme svoje miesto v na‰ej spoloãnosti. Ne- lení tejto Ïalostnej strnulosti niektor˘ch preto tak˘ch, ktorí majú v základnej dajme sa zmanipulovaÈ médiami, ale poslancov NR SR môÏe byÈ aj Darwinova otázke, Ïe ãlovek je stvoren˘ na ob- p˘tajme sa star‰ích, ako sa veci majú, v˘vojová teória, podºa ktorej sa Ïivoãíchy raz a podobu Boha, jasno. A Ïe ãlo- najmä t˘ch, ktorí za svoju vieru v Bo- poãas miliónov rokov vyvinuli z jednodu- vek je buì muÏ, alebo Ïena a Ïe sa ha a v spravodlivosÈ si svoje odsedeli ch˘ch foriem na komplexné. Darwinov s t˘m, bez nenapraviteºnej ‰kody pre vo väzniciach. História nech je pre nasledovník Ernst Haeckel v roku 1866 ãloveka, nedá niã robiÈ. nás uãiteºkou Ïivota. Na‰a vlastná, tvrdil, Ïe v ontogenéze cicavca môÏeme V na‰ich ãasoch, v nov˘ch moÏnos- cirkevná, národná i ‰tátna. Spolu rozlí‰iÈ v‰etky dospelé ‰tádia jeho pred- tiach komunikácie, keì kaÏd˘ pozerá len s vami dúfam, Ïe rok 2020 nám prine- kov, teda rybu, obojÏivelníka, plaza a aÏ do mobilu a preto nevidí na ulici priateºa, sie pokoj, spravodlivosÈ a slu‰n˘ ako posledné sa objavia ‰truktúry daného ktor˘ mu ide oproti, sa musíme vrátiÈ Ïivot. Ján Ko‰iar cicavca. A tak teda ãlovek poãat˘ v Ïivote k na‰im koreÀom a uvedomiÈ si reálnosÈ duchovn˘ PV ZPKO Za kresťanské Slovensko Zaãiatok tohto roka me za neho, bola by to opováÏlivosÈ.“ vene protikresÈanskú politiku (schválenie bol znaãne rozpaãit˘. Preão? Preão by malo byÈ opováÏlivos- Istanbulského dohovoru) primälo cirkev- KeìÏe onedlho budú Èou jasne pomenovaÈ preferované hod- n˘ch hodnostárov k prehodnoteniu po- voºby do Národnej rady Slovenskej re- noty? Veì práve tie odli‰ujú jednotlivé stoja ku KDH. Medzi konzervatívnymi publiky politici, ale aj cirkevná hierarchia strany. stranami je v‰ak dosÈ tak˘ch, ktoré stoja sa rozhodli usmerniÈ voliãov svojim po- za kresÈansk˘mi hodnotami a mienia ich trebám. Najzrozumiteºnej‰ia bola azda SLOVO SVEDECTVA aj ochraÀovaÈ. Preão teda arcibiskup prezidentka SR Zuzana âaputová, ktorá Zvolensk˘ i‰iel e‰te ìalej a rozdelil zaujal odmietav˘ postoj k celej politickej jasne pomenovala cieº svojej politiky – strany na tie, ão si „trúfajú vybudovaÈ garnitúre? A práve v ãase, keì hrozba premenu Slovenska. Oãakáva, Ïe vo vo- spoloãnosÈ, ktorá Boha nepotrebuje“ premeny Slovenska na liberálnu totalitu ºbách zvíÈazia progresívne strany a do- a tie, ktoré si „spásu môÏu vydobyÈ sa- je takmer hmatateºná. konãia to, ão sa zaãalo jej voºbou – zme- my“. Boha nepotrebujú liberáli a ºaviãia- Parlament neschválil Istanbulsk˘ do- na Slovenska na liberálnu demokraciu, ri, takÏe, ‰koda sa im venovaÈ. A o t˘ch hovor vìaka silnému tlaku verejnosti, teda na demokraciu bez Boha. druh˘ch arcibiskup tieÏ nemá vysokú o ão sa zaslúÏil najmä kÀaz Marián Ku- Pre kresÈanské Slovensko si pozor- mienku. Lebo tvrdí, Ïe „spásu, záchra- ffa. Ako si jeho vplyv cenia politické stra- január 2020

nosÈ zasluhuje najmä homília Mons. nu, nevidia ako BoÏí dar“. A to zname- ny vypl˘va aj z toho, Ïe ªS NS aj SNS Stanislava Zvolenského, bratislavského ná stratu BoÏej nádeje. TakÏe aké posol- mali záujem získaÈ na spoluprácu stranu arcibiskupa, metropolitu poãas novoroã- stvo vyslal najvy‰‰í kÀaz na Slovensku jeho brata. Tá síce vo voºbách samostat-

nej sv. om‰e v bratislavskej Katedrále sv. katolíkom? Ak budete voliÈ t˘ch, ão sa ne nekandiduje, ale podpísala memo- roãník 30 Martina. Jeho slová, Ïe Boh nie je stra- hlásia ku kresÈanstvu, stratíte BoÏiu randá s dvoma stranami. TakÏe nijak˘ nícky, mohli vyvolaÈ skôr úsmev na tvári, nádej? politick˘ subjekt na Slovensku si nespri- veì to azda kaÏd˘ kresÈan vie. IbaÏe nie AÏ do aktuálnych parlamentn˘ch vatizoval Boha, ale viacer˘m záleÏí na kaÏd˘ je ochotn˘ voliÈ strany, ktoré majú volieb Cirkev preferovala KDH. Bez ohºa- tom, aby Slovensko zostalo kresÈanské. vo svojom programe ochranu kresÈan- du na to, akú politiku robilo toto hnutie. Îiadne také Ïelanie do volieb od cirkev- sk˘ch hodnôt. No a t˘m, ktorí sa za ne Pravdepodobne ostatné spájanie sa nej vrchnosti nezaznelo. Ani v novoroã- stavajú Zvolensk˘ odkázal: „Ak by sme lídra hnutia Alojza Hlinu s progresívcami nej homílii. Eva Zelenayová hovorili, Ïe sme to práve my, ão bojuje- a hrozba, Ïe sa táto prepoÏiãia na vyslo- ‰éfredaktorka

3 SVED_01 s.4_5 8.2.19 8:35 Stránka 2

ZO ŽIVOTA PV ZPKO Prehovoril otrok vlastného svedomia

Mesto Spi‰ská Nová Ves, po- boãka PV ZPKO Spi‰ská Nová Ves – Levoãa v spolupráci s Ústavom pa- mäti národa usporiadali 18. no- vembra 2019 v spi‰skonovoveskej Redute diskusné fórum pre takmer ‰tyristo ‰tudentov ‰kôl v Spi‰skej Novej Vsi. Zá‰titu nad akciou pre- vzal primátor mesta Spi‰ská Nová Ves Pavol Beãarik.

Spomienkovú slávnosÈ otvoril hymnickou piesÀou Kto za pravdu ho- rí spevácky zbor Iuventus paedagogica Moderátor Jozef Lap‰ansk˘ a ·tefan Novák poãas besedy. Foto archív zo Strednej pedagogickej ‰koly v Levo- ãi, ktor˘ sa poãas svojej dlhoroãnej a Pfiíbrami 17 krut˘ch koncentraãn˘ch umeleckej kariéry pod vedením diri- táborov, v ktor˘ch za neºudsk˘ch pod- genta Mgr. art. Igora Gregu zaradil mienok boli nútení pracovaÈ politickí medzi elity speváckych zborov vo svo- väzni, oznaãovaní za takzvan˘ch tried- jej kategórii. V úvode sa ‰tudentom nych nepriateºov. Boli to miesta, v kto- prihovorila Mária Dvorãáková, pred- r˘ch komunistick˘ ‰tát najhrub‰ím sedníãka regionálnej organizácie PV spôsobom poru‰oval základné ºudské ZPKO Pre‰ov. V historickej retrospektí- práva svojich obãanov. Celá justícia ve oboznámila prítomn˘ch s dobou bola prispôsobená na dodávanie do- spred roku 1989, v ktorej sa niãili Ïivo- statoãného poãtu otrokov. To bola ty a mrzaãili charaktery. najvhodnej‰ia forma ako pred svetom zatajiÈ skutoãn˘ objem ÈaÏby suroviny Jáchymovské peklo potrebnej na v˘robu atómov˘ch Na základe zmluvy z 23. novem- bômb. bra 1945, uzavretej medzi âeskoslo- venskom a Sovietskym zväzom, sa urá- Autentický Štefan Novák nová ruda, ako strategická surovina, Za ÚPN sa ‰tudentom prihovoril Prvá sprava Mária Dvorãáková. mohla dodávaÈ v˘luãne do Sovietske- Mgr. Martin Garek, PhD. Oboznámil Foto archív ho zväzu. Zo zaãiatku na ÈaÏbu rudy ‰tudentov s dianím pred 30 rokmi. v jáchymovskej oblasti vyuÏívali ne- ·tefan Novák, politick˘ väzeÀ, predse- ‰tudenti mohli kláÈ otázky a dostávali meck˘ch vojensk˘ch zajatcov. Krátko da regionálnej organizácie PV ZPKO na ne odpovede od priameho svedka po prevrate vo februári 1948 sa ães- Ko‰ice, priblíÏil svoje preÏité utrpenie praktík totalitného reÏimu. V tejto fun- koslovenská vláda pod vedením ko- a t˘ranie. Pre svoje svedomie sa stal dovanej besede prejavili ‰tudenti veºk˘ munistov zaviazala, Ïe dá k dispozícii pre komunistick˘ reÏim triednym ne- záujem o Ïivot politického väzÀa. dostatoãn˘ poãet väzÀov, aby sa ÈaÏba priateºom a vo vykon‰truovanom pro- Na záver sa organizátori poìako- uránovej rudy mohla intenzifikovaÈ. cese plnom kon‰piraãn˘ch lÏí ho aj od- vali prítomn˘m ‰tudentom, ktorí svo- január 2020

Sºub splnila a v krátkom ãase zriadila súdili a väznili. Jeho príspevok bol úvo- jou úãasÈou a pozornosÈou na poduja- v oblasti Jáchymova, Horního Slavkova dom do diskusného fóra, v ktorom tí vytvorili prajnú atmosféru. Mode- rátor PhDr. Jozef Lap‰ansk˘, PhD.

roãník 30 poprial úprimné „Ïiãenie“ - nech nikdy nespoznáte minulú éru, v ktorej sa veº- mi kruto splnili slová ãeského spisova- teºa Jozefa âapka - zo v‰etk˘ch Ïiv˘ch tvorov si jedine ãlovek dokáÏe poslúÏiÈ vlastnou podlosÈou. Nech je va‰im morálny kompasom staré chasidské príslovie: „ByÈ pánom svojej vôle a otrokom vlastného svedomia.“ Spevácky zbor Iuventus paedagogica. Foto archív Mária Dvorãáková 4 SVED_01 s.4_5 8.2.19 8:35 Stránka 3

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

Záver roka pri kapustnici âlenovia regionálnej organizácie PV ZPKO v Ban- na‰e ãlenky z heºpianskeho spevokolu krásnymi skej Bystrici ukonãili svoju ãinnosÈ v roku 2019 sláv- vianoãn˘mi piesÀami a koledami za ão im úprimne ìa- nostn˘m posedením pri kapustnici. kujeme. Helena Halková Zi‰lo sa dvadsaÈ ãlenov. Posedenie nám spríjemnili predsedníãka RO PV ZPKO Päť rokov bez Karola Šranka âlenovia nitrianskej regionálnej or- ganizácie PV ZPKO nevynechajú Ïiad- nu príleÏitosÈ pokloniÈ sa pamiatke svojich ãlenov a pripomenúÈ si ich na miestach posledného odpoãinku. Pri príleÏitosti piateho v˘roãia úmr- tia Karola ·ranka, b˘valého hospodára organizácie, poloÏili kvety a zapálili svi- eãky na jeho hrobe vo Veºkom Lapá‰i a tichou modlitbou sa s ním rozlúãili AlÏbeta Loudová, predsedníãka RO PV ZPKO v Nitre a jej ãlenovia Anna Bu- dayová, Jozef Turãek, Jana Vere‰ová a Agáta Fi‰erová. (al) január 2020

veºmi ohrozené. V pozoruhodnom turnaji dvojãlenn˘ch Holeštiakov memoriál rodinn˘ch druÏstiev so zr˘chlen˘m tempom hry, ktoré obºu- ·tvrt˘ roãník ‰achového Hole‰tiakovho memoriálu, kto- boval aj Pavol Hole‰tiak, sa zi‰lo 30 druÏstiev z celého Slo-

r˘ sa uskutoãnil 29. decembra 2019 na Kysuciach v Zákop- venska. VíÈazstvo z minulého roku obhájilo najvy‰‰ie nasa- roãník 30 ãí, nadviazal na bohatú tradíciu organizovania dedinsk˘ch dené bratské druÏstvo v zostave GM Marián Jurãík a IM ‰achov˘ch turnajov e‰te z 80-tych rokov minulého storoãia. Martin Jurãík, ktoré tohto roku povolilo súperom len jednu Inicioval a zabezpeãoval ich Pavol Hole‰tiak (29. 12. 1941 – zápasovú remízu a to Jakubovi a Petrovi Bielikovcom. 5. 7. 2015), popularizátor kráºovskej hry, národovec a prv˘ ëal‰ie medailové pozície obsadili sympatické rodinné kysuck˘ národniar, viacnásobn˘ obecn˘ poslanec pochá- druÏstvá otec a dcéra. Striebro vybojovala dvojica FM Milan dzajúci zo starého rodu zo Zákopãia. Tomãík a Dominika Tomãíková, bronz WFM Lucka ·evãíko- Zmyslom turnaja je nielen dobre zahraÈ, ale aj upevÀo- vá s otcom ªubomírom. Hostitelia Pavol Hole‰tiak a Pavol vaÈ tradiãné rodinné hodnoty, ktoré sú najmä v súãasnosti Hole‰tiak mlad‰í obsadili celkovú 4. prieãku. (ez)

5 SVED_01 s.6_7 20.1.20 13:43 Stránka 2

ZAZNAMENALI SME

Využívanie archívnych dokumentov tajnej polície v odbornom a verejnom diskurze Konferencia plná odhalení a bolestí Na sklonku septembra uplynulého Èou. ÚPN sa snaÏí vo svojej ãinnosti vyh˘- - Národná komisia pre ‰túdium archívov roku sa konala konferencia o vyuÏívaní baÈ sa manipulácií a anal˘zou obidvoch Securitate) kon‰tatoval, Ïe tajná polícia dokumentov tajnej polície. Uskutoãnila sa totalít sa stáva spoloãensky oceÀovan˘m fungovala podºa sovietskeho modelu, vy- v Univerzitnej kniÏnici v Bratislave pod zá- zdrojom o na‰ej histórií. ÚPN v súãasnos- konávala násilie a doslovne urãovala ve- ‰titou Ústavu pamäti národa a Európskej ti má 234 fondov, 435 zbierok a od roku rejného nepriateºa. Tajná polícia potláãala siete úradov spravujúcich kartotéky tajnej 2004 vytvoril asi 40 archívnych pomôcok. antikomunistick˘ odboj ako aj partizánske polície. Konferencie sa zúãastnili zástup- skupiny bojujúce proti âervenej armáde. covia âR, Poºska, Slovinska, Rumunska, Poľsko Potláãala vzbury baníkov, hnutie Pavla Loty‰ska, Bulharska, Nemecka, Maìarska Franciszek Dabrowski (Instytut pa- Gomu, ktor˘ si znepriatelil vedúce sily a Albánska, ktorí v krátkych, 15 minúto- mieci Narodovej) popísal prácu in‰titútu, v krajine. Potláãala skupiny intelektuálov v˘ch prejavoch, ozrejmili úlohy a problé- ktor˘ zhromaÏìuje a sprístupÀuje mate- odporujúce Ceau‰escuovi a tzv. mini kul- my svojich in‰titúcií. riály ‰tátnej bezpeãnosti pre tlaã, v˘skum túrnu revolúciu v roku 1970. Z aktivistov a verejnosÈ. Za rok vybavia 7 tisíc Ïiadostí vytvárala verejn˘ch nepriateºov, ktor˘ch Slovensko dotknut˘ch osôb, 5 tisíc prípadov pre ve- naz˘vala v˘trÏníkmi. Za Ústav pamäti národa vystúpil Mgr. decké in‰titúcie, 10 tisíc prípadov pre pa- Pavol Pytlík, ktor˘ uviedol, Ïe dokumenty mäÈ národa, 14 lustrácií, 5- 6 tisíc prípa- Lotyšsko ·tB sa vyuÏívajú na vyrovnávanie sa s mi- dov t˘kajúcich sa v˘skumu druhej svetovej Ainars Bambals a Gint Zelmenis (Lat- nulosÈou, vyvíja sa morálny tlak na pra- vojny a okolo 2 tisíc prípadov pre tlaã. vijas Nacionälais Arhivs - Loty‰sk˘ národ- covníkov a spolupracovníkov ·tB a hºadá Od roku 2010 zabezpeãili 489 obãian- n˘ archív) zdôraznili, Ïe Loty‰sko má oso- sa morálne zadosÈuãinenie pre postihnu- skych vyznamenaní. Zdôraznil, Ïe v Poºsku bitú históriu oproti ostatn˘m krajinám t˘ch obãanov. Zdôraznil, Ïe rozliãné kauzy zníÏili dôchodky príslu‰níkov tajnej polície v˘chodného bloku. Krajinu okupovali So- a procesy ãiastoãne po‰kodili v˘povednú na priemernú úroveÀ a osobám postihnu- vieti (1940), Nemci (1942 – 1944) a opäÈ hodnotu dokumentov ÚPN. Do‰lo k ich t˘m komunistick˘m reÏimom prispeli Sovieti (1945-1989). Pri vzniku archívu krádeÏiam, napríklad z tzv. Tisovej vily k zv˘‰eniu dôchodku. nejestvoval dostatoãn˘ právny rámec v Trenãíne. Predpokladá sa ãiastoãné fal- a zároveÀ KGB zniãila veºkú ãasÈ registraã- ‰ovanie registraãn˘ch protokolov XII. ZNB Slovinsko n˘ch zväzkov. Údaje archívu nie sú kom- pribliÏne v dvesto prípadoch. Asi 100 Gregor Jenus (Archiv republike Slove- pletné. Archív vlastní zoznam 40 tisíc de- zväzkov z archívu sa stratilo. Dokumenty nije) vo svojom príspevku uviedol, Ïe portovan˘ch obãanov. Ako ‰pecialitu ·tB po zmene reÏimu boli súãasÈou fondu v Slovinsku sú ‰pecializované archívy zlú- uviedli, Ïe archív vlastní letáky (poºsky, Slovenskej informaãnej sluÏby a ÚPN boli ãené a predstavujú pribliÏne 400 -1200 maìarsky, ãesky), ktoré boli na území Lo- odovzdané po dlh˘ch rokovaniach v stave, m fondov vrátane katastrálnych zázna- ty‰ska zhadzované v rokoch 1954 -1955. ktor˘ nezodpovedal archívnemu poriadku. mov. Prechod od totality k demokracií sa Od roku 2018 nov˘ zákon o KGB upravil Generál Alojz Lorenc 2. decembra nekonal, problémy sú v súdnictve a pro- ãinnosÈ archívu. 1989 nariadil skartáciu, ktorá postihla cca kuratúre. Komunistická minulosÈ je súãas- 90 percent Ïiv˘ch zväzkov, takÏe prevaÏ- Èou dne‰nej politiky. Tajná polícia bola sil- Bulharsko ná väã‰ina pracovníkov a spolupracovní- n˘m elementom reÏimu. Po roku 1990 sa Boris Mihailov (Komisia za raskrivane kov unikla morálnej zodpovednosti. Ho- prejavila snaha o sÈaÏenie prístupu k ar- na dokumentite i za objavanane na pri- voríme iba o morálnej zodpovednosti, chívom podºa zákona. Digitalizované nadleÏnost na bulharski graÏdani kbm dr- pretoÏe lustraãn˘ zákon sa v SR neuplat- zväzky sú prístupné verejnosti s ochranou Ïavna sigurnost i razuznavatelnite sluÏbi január 2020

Àoval a nedo‰lo k úplnej oãiste verejného osobn˘ch údajov, dodrÏiavajú sa morálne na bulharskata narodna armia - Komisia aparátu. Do‰lo k viacer˘m kauzám a súd- zásady t˘kajúce sa publicity. Skartácia o zväzkoch a sprístupÀovaní archívov ‰tát- nym procesom, kde postihnuté osoby sa zväzkov pokraãuje. V súãasnosti platí zá- nej bezpeãnosti) kon‰tatoval veºk˘ poãet

roãník 30 bránili t˘m, Ïe boli do registraãn˘ch zväz- kon o archívnictve z roku 2006, ktor˘ spolupracovníkov ‰tátnej bezpeãnosti kov zanesené neoprávnene. ÚPN rekon‰t- ãiastoãne obmedzuje prístup. (Osobné (13500) a zniãenie registraãn˘ch zväzkov. ruuje prípady aj podºa in˘ch zdrojov. údaje aÏ 70 rokov po smrti.) Referendum Na základe konsensu bulharského parla- Z dostupn˘ch historick˘ch prameÀov nezískalo potrebn˘ poãet hlasov a v‰etci mentu v roku 2006 vy‰iel nov˘ zákon a tzv. orálnej histórie rekon‰truuje nové príslu‰níci politick˘ch strán (komunisti, fa- a materiály sa postupne rekon‰truujú. prípady a reinventarizuje a katalogizuje ‰isti, národní socialisti) sú t˘mto chránení. svoj archív. ZároveÀ vykonáva základn˘ Spolková republika Nemecko a aplikovan˘ v˘skum. Rumunsko Dagmar Hovestädt (Archív Stasi) V súãasnom období nastáva postup- Constantin Buchet (Consiliul Natio- kon‰tatovala, Ïe existuje rozsiahly archív ná zmena vnímania práce ÚPN verejnos- nal pentru Studierea Archivelor Securitätii o Stasi – ‰tátnej polícií NDR, ktor˘ sa po- 6 SVED_01 s.6_7 20.1.20 13:47 Stránka 3

ZAZNAMENALI SME

darilo zachrániÈ a z veºkej ãasti re- môÏe ktokoºvek maÈ prístup k zloÏkám cie v˘chodného bloku boli dobre pripra- kon‰truovaÈ obãianskou iniciatívou a poãí- KSâ a ·tB. Zákon 181/2007 Sb. upravil vené na zmenu reÏimu, ktor˘ sa preÏil. taãovou technikou skartované registraãné archiválie v‰etk˘ch zloÏiek. Na webov˘ch Vedeli o jeho nedostatkoch a problé- zväzky. Pani Hovestädt uviedla nové pro- stránkach archívu sú prístupné digitalizo- moch. Príslu‰níci tajn˘ch polícií sa jekty z archívov Stasi a spomenula medzi- vané prípady bez archívnych zásad s ãaso- sústredili na niãenie Ïiv˘ch zväzkov, národnú v˘menu informácií, kde archív vou osou. Ftáãniková spomenula existen- vyuÏili svoje kontakty a transformo- nav‰tevujú rôzni bádatelia z celého sveta, ciu Ústavu pro studium totalitních reÏimÛ, vali sa do hospodárskej sféry bez napríklad z JuÏnej Kórey. Zásadou archí- ktor˘ svoju digitalizáciu od roku 2013 toho, aby sa museli zodpovedaÈ za vu je, Ïe vydáva písomné vyjadrenia, aby zlep‰uje. Pre bádateºov odporúãa nasle- svoje skutky pred svojím národom. elektronickou cestou alebo ústne nedo‰lo dovn˘ postup: V prvom rade je nevyhnut- Archívom zostala malá ãasÈ Ïiv˘ch zväz- k falo‰n˘m správam . ná osobná náv‰teva a po registrácií je kov a verejnosti sa predloÏili väã‰inou tzv. moÏné komunikovaÈ cez e-badatelnu. spolupracovníci, ktor˘ch ‰tátna bezpeã- Maďarsko nosÈ podchytila na ideologickom podkla- Gergö Bendegúz Cseh (Állambiston- Albánsko de alebo z prinútenia, ãi uÏ zo ziskuchti- sági Szolgalatok Történeti Leveltára) sa Ardita Repiski (Autoriteti Pïr Informi- vosti (napr. postup v zamestnaní), morál- zaoberal prípadovou ‰túdiou koncentraã- min mbi Dokumentet e ish –Sigurimi tï neho zlyhania (rôzne priestupky), ºudskej ného tábora v obci Recsk v pohorí Mátra, Shtetit) priblíÏila spoluprácu in‰titútu slabosti (strach z prenasledovania). Gene- kde ‰tátna bezpeãnosÈ do roku 1953 sú- s univerzitami a akademick˘mi in‰titú- rál Lorenc odôvodnil svoje rozhodnutie streìovala obãanov, ktor˘ch oznaãila ako ciami, ktorá sa zaãala v roku 2007. V krát- o skartácií, Ïe sa usiloval odstrániÈ odporcov reÏimu. kom príspevku oboznámila prítomn˘ch problém, ktor˘ by vznikol t˘m, Ïe by sa s ÈaÏkou históriou albánskeho národa. verejnosÈ dozvedela, ako na svojich blíz- Česká republika Tajná polícia Sigurini spôsobila, Ïe 3 milió- kych ºudia doná‰ali. Svûtlana Ftáãniková (Archív bezpeã- nov˘ národ mal 6 tisíc popraven˘ch, 34 V‰etci musíme zachovaÈ pamiatku nostn˘ch zloÏek) objasnila, Ïe archív je tisíc väzÀov a 59 tisíc obãanov v kon- a neustále si pripomínaÈ zhromaÏìovaním spravovan˘ podºa zákona 140/96 Sb. centraãnom tábore Tepelena v rokoch materiálov t˘ch, ktorí pre vieru a vlasÈ o sprístupnení zväzkov ·tB a zákona 1949 aÏ 1953. stratili mladosÈ, zdravie a niektorí aj svoj 107/2002 Sb. o agentúrnych zväzkov ·tB, Z príspevkov prednesen˘ch na konfe- Ïivot, k˘m ostatní tvorili mlãiaci väã‰inu. MNO a zoznamoch osôb. Od roku 2004 rencií môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe tajné polí- Ing. Jozef Deão Novoročný prejav v znamení lží Na osvieženie pamäti treba po tridsiatich rokoch pripo- nepfiinese sociálni otfiesy, nezamûstnanost, inflaci a jiné pro- menúť novoročný prejav chvalabohu posledného prezidenta blémy, jak se nûktefií z vás obávají. V‰ichni chceme republiku, kte- Č- SR Václava Havla, ktorým 1. januára 1990 odštartoval nové rá bude starostlivû pûãovat o to, aby zmizely v‰echny poniÏující kolo politických lží a zavádzania. Stal sa presný opak toho, čo pfiehrady mezi rÛzn˘mi spoleãensk˘mi vrstvami, republiku, v níÏ se nám vtedy sľuboval. Toľko sľubovaná pravda a láska bola nebudeme dûlit na otroky a pány. za jeho prezidentovania porazená lžou a nenávisťou: TouÏím po takové republice víc neÏ kdo jin˘. Nበstát by uÏ „Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, Ïe jsem nepfiítel so- nikdy nemûl b˘t pfiívaÏkem ãi chud˘m pfiíbuzn˘m kohokoli jiného. cialismu, Ïe chci obnovit kapitalismus, Ïe jsem ve sluÏbách svûto- Jsou lidé, ktefií kalí vodu a panikafií, Ïe se bude zdraÏovat. vého imperialismu, od nûhoÏ pfiijímam tuãné v˘sluÏky, Ïe chci b˘t Dávejte si na nû pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, majitelem rÛzn˘ch podnikÛ. Byly to v‰echno lÏi, protoÏe brzy zaã- jestli bude zdraÏovaní? Mnohokráte a jasnû tato vláda fiekla ve nou vycházet knihy, z nichÏ bude zfiejmé, kdo jsem a co si myslím. svém programovém prohlá‰ení, vãetnû dal‰ích dokumentÛ a mi- január 2020

Slibuji vám, Ïe funkci prezidenta vezmu na jedno volební nistfii na sv˘ch tiskov˘ch konferencích, Ïe jejich úsilím je, aby pfie- období, ale pak bych se chtûl vûnovat práci dramatika. Také vám chod od neekonomiky k ekonomice byl pokojn˘, bez sociálních slibuji na svou ãest, pokud se za mého volebního období nezlep- aspektÛ, bez návaznosti nezamûstnanosti, bez jak˘chkoli sociál-

‰í Ïivotní úroveÀ, sám odstoupím z funkce. Pro mnû není ních krizí a podobne. Îádné gigantické zdraÏovaní nebo do- roãník 30 rozhodující, s jak˘m slovem jsou sociálni jistoty spojovan˘, ale to, konce nezamûstnanost, jak to panikáfii systematicky ‰ífií, jaké jsou. Já si pfiedstavuji, Ïe by mûly byt daleko vût‰í, neÏ jaké nic takového nepfiipravujeme. poskytovalo to, co mnozí naz˘vají socialismus. Za svÛj tfietí úkol JiÏ nikdy do Ïádného paktu nepÛjdeme. Podlé mého mí- povaÏuj i podporu toho, co vede k lep‰ímu postavení detí, star˘ch nûní nesmí nበ‰tát ‰etfiit na investicích do ‰kolství a kultúry. lidí, Ïen, téÏce pracujících, pfiíslu‰níkú národních men‰in a vÛbec Také nበmnohokrát deklarovan˘ úmysl provést reformu tak, aby v‰ech obãanÛ, ktefií jsou na tom z jak˘chkoli dúvodú húfie neÏ nevedla k velk˘m otfiesúm, velké inflaci, nebo dokonce ke ztrátám ostatní. Îádné potraviny ãi nemocnice nesmí b˘t v˘sadou moc- základních sociálních jistot, musí na‰i ekonómové pfiijmout prostû n˘ch, ale nabízeny tém, ktefií je nejvíc potfiebují. jako úkol, kter˘ jim byl zadán. Zde neplatí Ïádné: NEJDE TO.“ Pfiipravujeme koncept dÛkladné ekonomické reformy, která Zo serveru prop.sk. prevzal a doplnil IM 7 SVED_01 s.8_9 20.1.20 13:51 Stránka 2

NEKROLÓG Za Jankom Brichtom Akoby to bolo len vãera. Tak ten ãas letí. Janko Nič nenašli Brichta, ako sme ho familiárne volali, sa ãasto zasta- A takto sme Ïili vo veºkej neistote asi 10 dní. Zatiaº vil v kancelárii na Obchodnej ulici v Bratislave. Ako pozváÏali do ·a‰tína v‰etk˘ch saleziánov z 13 ústavov. saleziána, ão preÏil Barbarskú noc v ·a‰tíne, sme ho Zaãali organizovaÈ prerozdelenie kÀazov na jednotlivé far- jedného dÀa poÏiadali, aby napísal nieão o t˘ch nosti, ão je v˘sostné právo biskupov. Z osloven˘ch kÀazov udalostiach. Priniesol rukopis, ktor˘ sa zaãínal slova- s tak˘mto prerozdelením ani jeden z nich nesúhlasil. Ho- mi: „Mal som 22 rokov...“ A mal 91 rokov, keì sme vorilo sa, Ïe ich odviezli do tzv. koncentraãného tábora sa dozvedeli smutnú správu, Ïe Ján Brichta odo- v Pezinku. vzdal svoju du‰u do BoÏieho náruãia 28.novembra V˘sledkom previerky bolo veºké fiasko, pretoÏe ne- 2019. âesÈ jeho pamiatke. na‰li niã z toho, ão predt˘m tak vehementne ohlasovali: V noci z 13. na 14. apríla a potom v noci z 21. na zbrane a tajné dokumenty. 22. apríla 1950 komunistické milície a Ïandári po- Situácia sa zopakovala 25. apríla. OpäÈ nás po pol- stupne obsadzovali rehoºné klá‰tory a ústavy v ce- noci zobudili, no tentokrát nás naloÏili do pripraven˘ch lom ‰táte. autobusov a viezli na neznáme miesto. AÏ nadránom sme zistili, Ïe väã‰inu autobusov s rehoºníkmi v‰etk˘ch reholí priviezli do Podolínca, kde nás ãakalo surové privítanie a zaobchádzanie. Matrace po zemi, len kde tu posteº, málo jedla, hrozné toalety...Ráno sme mohli ísÈ na krátku sv. om‰u a potom nasledoval denn˘ reÏim ako vo väzení. Po dvoch mesiacoch, koncom júna, nás previezli na pre- ‰kolenie do Kostolnej pri Trenãíne. Tam nás bolo menej, aj podmienky boli napodiv trochu ºudskej‰ie. Dokonca sme sa mohli v okolí Trenãína aj voºnej‰ie pohybovaÈ.

Na Priehrade mládeže Asi po dvoch t˘ÏdÀoch nás previezli na Priehradu mlá- deÏe, kde sme museli pracovaÈ na jej stavbe asi ‰esÈ hodín Ing. Ján Brichta na sneme PV ZPKO. denne. B˘vali sme v dreven˘ch ubytovniach, poobede Foto Vlastimil Morávek sme dokonca mohli aj ‰portovaÈ. Cieºom bolo, zaãleniÈ nás medzi socialistickú mládeÏ a t˘m nás odlákaÈ od ná‰- Bol som salezián ho duchovného ‰túdia. No napriek ich úsiliu sme sa ne- Mal som 22 rokov a ‰tudoval som v saleziánskom pe- vzdali svojich ideálov a v nedeºu sme namiesto raÀajok dagogickom ‰tudentáte v ·a‰tíne, keì sa to stalo. V ústa- chodili na sv. om‰u do Púchova. Krásne bolo to, Ïe svojím ve nás bolo okolo 60 chovancov. Dostali sme avízo, Ïe spevom poãas pochodu sme prilákali i ìal‰ích mlad˘ch ºu- bezpeãnostné sily a milície sa sústreìujú okolo ·a‰tínske- dí z tábora a do kostola nás spolu pri‰lo okolo tisíc ºudí. ho klá‰tora. Tu‰ili sme, Ïe sa v tú noc nieão stane. Preto Koncom augusta nás prepustili k svojim rodinám, aby poãas noãného pokoja sme vytvorili hliadky. Okolo polno- sme sa zaãlenili do civilného Ïivota. Doma nás v‰ak ãakali ci sme zaznamenali, Ïe do ústavu sa usilujú preniknúÈ povolávacie rozkazy do PTP táborov. Zrejme nás chceli cudzí ºudia. Zobudili sme predstaven˘ch, ktorí následne maÈ pod vojensk˘m dozorom. i‰li rokovaÈ s búchajúcimi. Na základe nejak˘ch pofider- V tom ãase som bol v maturitnom roãníku. KeìÏe január 2020

n˘ch poverení chceli urobiÈ domovú prehliadku. Museli som nemohol maturovaÈ v máji, lebo som bol zaisten˘, im to umoÏniÈ. v septembri som pri‰iel do Galanty s úmyslom zmaturo- V‰etk˘ch ‰tudentov a predstaven˘ch sústredili na prvé vaÈ. Tam mi oznámili, Ïe to nie je moÏné. Z ministerstva

roãník 30 poschodie do najväã‰ej ‰tudovne a vykonali prehliadku totiÏ dostali list, Ïe v‰etci, ktorí ‰tudovali na cirkevn˘ch celej budovy. V podstate zostali s nami v budove niekoºko ‰kolách, sú vylúãení z maturity. A tak, ako ostatní spolu- dní. Sledovali nás, posielali o nás správy, do budovy tak- Ïiaci, nastúpil som do PTP tábora v Libave pri Olomouci. mer nikoho cudzieho nevpustili. Boli sme monitorovaní Zo zdravotn˘ch dôvodov ma neskôr prepustili z vo- 24 hodín denne. Dokonca nám pridelili dvoch správcov, jenskej sluÏby. Bol som núten˘ nájsÈ si prechodné civilné priãom jedného z nich som osobne poznal, lebo bol zamestnanie a keìÏe som sa nevzdal túÏby dokonãiÈ ‰tú- z mojej rodnej dediny. Poãas dÀa priváÏali „zaistencov“ dium, v tichosti som sa pripravoval na prechod do zahra- z ìal‰ích ústavov. Z Bratislavy, Trnavy, Hodov a Nitry aÏ niãia spolu s mojimi b˘val˘mi spoluÏiakmi. Nepodaril sa. nás bolo okolo 300. Skonãil som v rukách ·tátnej bezpeãnosti. Ing. Ján Brichta, m.l. 8 SVED_01 s.8_9 8.2.19 8:40 Stránka 3

KULTÚRA Jáchymovská univerzita Na Nov˘ rok 1993 Otec a pomocník v kaÏdej núdzi. rokov, z ktor˘ch sedem a pol roka uzavrel na bratislav- Daj vládcom tejto krajiny Ducha strávil ako väzeÀ ãíslo A-05658, ão- skom námestí kÀaz, múdrosti a prezieravosti, spravod- by agent Vatikánu a Ameriky, publicista, spisovateº, livosti a nezi‰tnosti, obetavosti v Jáchymovsk˘ch uránov˘ch ba- filozof, salezián Anton a pevnosti, daj obãanom tejto niach. Hlinka, ktorému sa krajiny Ducha bratstva a zná‰anli- Tohto vtipného, múdreho a od- v roku 1951 podarilo vosti, vzájomnej úcty a pomoci, váÏneho muÏa jáchymovsk˘ likvidaãn˘ emigrovaÈ a ‰tudovaÈ na univerzitách svornosti a tolerancie. Buì na‰ím tábor, v ktorom pracoval v ‰achte, vo- v Turíne, Viedni a v Ríme, muÏ, ktor˘ Bohom a my budeme Tvojím ºu- zil zo ‰iestich poschodí rudu a sypal do do roku 1989 otváral Slovákom oãi dom.“ komína, nezlomil, neumuãil a neuml- prostredníctvom slovenského vysiela- Je to záväzok, na ktor˘ máme pa- ãal. Naopak, dal mu ‰ancu zdokonaliÈ nia Rádia Vatikán ãi Slobodná Európa mätaÈ aj v tomto ãase, keì sa ãoskoro sa vìaka pátrovi, ktor˘ ‰tudoval v Rí- a po roku 1989 pokraãoval pravidel- bude rozhodovaÈ o na‰ej budúcnosti, me, v latinãine. A vedieÈ po latinsky n˘mi rozhlasov˘mi kázÀami z Bratisla- ako sa vlastne o nej rozhoduje nielen znamená rozumieÈ star˘m rímskym vy, v priamom televíznom prenose voºbami, ale aj na‰imi kaÏdodenn˘mi zápisom a dielam a pochopiÈ, Ïe rím- „zmluvu“ medzi V‰emohúcim a V‰e- skutkami. Páter Hlinka za nás v‰etk˘ch skymi susedmi nad Dunajom boli na‰i vládnym Bohom a práve sa osamo- prisºúbil V‰emohúcemu, Ïe budeme predkovia, ako o tom svedãí Anton statÀujúcim Slovenskom. A tá nás, jeho, BoÏím ºudom. ByÈ BoÏím ºudom Seme‰ v knihe o najstar‰ích dejinách obyvateºov krajiny medzi Tatrami a Du- v t˘chto nepochybne chaotick˘ch ãa- Slovákov „Nie sme tu odvãera“. La- najom, Moravou a Tisou, zaväzuje: soch, v ktor˘ch v‰etko pekné, morálne tinsky písané diela ãíta Tóno tak, ako „Na rozhraní dvoch historic- a kultúrne akoby malo ãu‰aÈ v kúte, je sa ãítaÈ majú, lebo jeho latinãina, pod- k˘ch epoch voláme k Tebe, v‰e- váÏny záväzok. PlÀme ho tak, ako Ïijú- porená konverzáciou v Jáchymove, je mohúci BoÏe, Otec v‰etk˘ch náro- ci velikáni medzi nami. takmer dokonalá. Vìaka Tónovi Se- dov, aby si bol stále s nami, hneì Ako to napríklad cel˘ Ïivot ro- me‰ovi teda vieme, Ïe kmene za Kar- od samého zaãiatku, uÏ pri prv˘ch bil o ‰tyri roky od Antona Hlinku patami, ale aj tie v ·kandinávii hovorili krokoch. Po tejto hodine túÏili ge- mlad‰í, in˘ odchovanec saleziá- „ydiomate slavonicali“, Ïe na juhu nerácie dcér a synov na‰ej sloven- nov, Anton Seme‰. Tomuto Tónovi ·védska je jazero a pri Àom mesto skej vlasti. SamostatnosÈ, ktorej sa na rozdiel od Hlinku nepodarilo Moravia a rieka, ão z neho vyteká, sa sme sa doÏili, prijímame ako dar prekroãiÈ v polovici minulého sto- v stredoveku volala Netra-Nitra. A Ïe Tvojej prozreteºnosti a pokladáme roãia hranice. Zatkli ho, bili, súdili svät˘ Peter okolo roku 50 vyslal dvoch ho za zmluvu medzi Tebou a oby- a odsúdili, na‰Èastie v najväã‰ej sá- svojich misionárov Syrusa a Juventiusa vateºmi krajiny medzi Tatrami le bratislavského Justiãného palá- k na‰im predkom do Nitry... Tóno Se- a Dunajom. Nesmrteºn˘ vládca ca nevypoãuli návrhy zhromaÏde- me‰ vyuÏíval svoju dobrú latinãinu aj ãias, preb˘vaj s nami, buì v tejto n˘ch krviÏíznivcov: „ObesiÈ, obe- na prípravu gréckokatolíckych kleri- krajine doma ako nበprozreteºn˘ siÈ!“ - a tak mu vymerali trest 14 kov, chystajúcich sa na ‰túdium do Ríma. BoÏie úmysly a cesty sú nevyspyta- teºné. „Vìaka“ pobytu v likvidaãnom lágri okrem latinãiny absolvoval Tóno Seme‰ aj semináre z európskych dejín, január 2020

lebo spoluväzÀami boli aj dvaja profe- sori z Brna, a tí po ‰ichte na väzenskej lúke dávali záujemcom lekcie z dejepi-

su. V Jáchymove sa tento múdry muÏ, roãník 30 telom i krvou gréckokatolík a Slovák, ktor˘ sa 30. januára doÏíva poÏeh- nanej deväÈdesiatky, nauãil s ºahk˘m srdcom prijímaÈ veci, ktoré nemoÏno zmeniÈ. ëakujeme a na mnohaja i bla- Anton Seme‰ vo svojom obºúbenom kresle v kancelárii PV ZPKO a Ján haja ljeta, Tóno! Liteck˘ ·veda. Foto Eva Zelenayová Marián Tkáã

9 SVED_01 s.10_11 20.1.20 13:53 Stránka 2

NÁŠ ROZHOVOR Oteckovi sa niečo stalo...

Pokraãovanie z 1. strany

Keì sme zostali s príslu‰níkmi polície, tu‰ila som nieão zlé. Pozamy- kala som skrine, kºúãe schovala v zá- sterke a dávala som pozor na na‰e veci. Dozvedela som sa, Ïe príde po nás star˘ otec a zoberie nás do La- domera. K˘m nepri‰iel, dávala som pozor na súrodencov. Pripravila som obleãenie, knihy do ‰koly aj nejaké detské na ãítanie, ba intuitívne aj ‰perkovnicu a fotografie. Aké bolo va‰e bratislavské detstvo? Veºmi pekné. Chodila som do ‰koly na ·kolskej ulici v Bratislave na nemãinu, balet a veºmi som túÏila Margita Zimanová pohládza meno svojho otca na pamätnej tabuli obeti- nauãiÈ sa hraÈ na klavíri. No môj am komunizmu na bratislavskom cintoríne VrakuÀa. Foto Eva Zelenayová detsk˘ sen sa skonãil vo ‰tvrtej triede základnej ‰koly. dila ãere‰Àa, kúpila mi bicykel. Cho- mestnaní. V roku 1990 pri‰iel na Slo- Ujali sa vás teda starí rodi- dili sme vÏdy ãisto obleãení, aj keì vensko, chcel vidieÈ, ako Ïijeme. Roz- ãia. Akí boli? sme nemali na v‰etko, ão by sme si prával, Ïe aj on sa pretækal svetom, Veºmi láskaví, dobroprajní a sta- Ïelali. Îili sme skromne, ale nehlado- ochorel, pomáhal Slovákom, ktorí toãní. Pôvodne nás chceli od starej vali sme. emigrovali. Nám ale nemal kto po- mamiãky zobraÈ do detského domo- Preão otecka a mamiãku môcÈ. va, ale stará mama sa na súde vyhrá- zaistila ‰tátna bezpeãnosÈ? Preão emigroval? Ïala, Ïe ak prídu po deti, v‰etky Môj otecko Pavel Valent pomo- Bál sa, Ïe za to, ão povedal vo podreÏe britvou a nakoniec aj seba. hol pri úteku mamiãkinmu bratovi zvolenskom hoteli o reÏime, ho zav- IsteÏe by to neurobila, ale to nás za- Vojtechovi Dankovi. Bol Ïenat˘, mal rú. Preto poÏiadal môjho otecka, aby chránilo pred detsk˘m domovom. jedného syna a raz vo zvolenskom ho previedol cez hranice. Aj otecko Star˘ otec uÏ bol na dôchodku. Grand hoteli sa vyslovil proti vtedaj- mohol odísÈ, ale zostal doma. A za Predt˘m pracoval ako sprievodca na ‰iemu reÏimu. Jeden ãlovek to poãul to dostal ‰ibenicu. Ïeleznici. Stará mama sa starala a udal ho. Otecko ho teda zobral na Str˘ko sa síce dostal na Zá- o domácnosÈ, ale aj o pole a domáce poºovaãku, odkiaº sa vrátil sám. V‰i- pad, no va‰i rodiãia, star˘ otec zvieratá. Chovali kravu, svine, sliep- mol si to jeho kamarát a hneì sa za- a ìal‰í mamiãkin brat pred súd. ky, zajace. B˘vali sme v zrekon‰truo- ãalo pátranie. To sa stalo 8. decem- A súdy vtedy pracovali veºmi vanom dome, kde uÏ bola zavedená bra 1951. r˘chlo. UÏ 11. septembra 1952 na kanalizácia, a teda aj kúpeºÀa. No TakÏe vበstr˘ko emigro- návrh prokurátora Riga, ·tátny súd dlho sme sa z nov˘ch priestorov sta- val? v Bratislave uznal vinn˘m a odsúdil január 2020

rorodiãovského domu nete‰ili. Dosta- Áno, bol dôstojníkom slovenskej otecka Pavla Valenta na trest smrti, li sme nov˘ch nájomníkov a museli armády a tieÏ mojim krstn˘m otcom. mamiãku Margitu Valentovú na doÏi- sme sa o priestor v dome podeliÈ. V Nemecku sa stal veliteºom stráÏ- votie, starého otca zo strany mamky

roãník 30 âasto som videla starú mamu plakaÈ. nych oddielov americkej armády. Ist˘ Gabriela Danka na jedenásÈ rokov Keì som sa jej p˘tala, preão plaãe, ãas pracoval aj v USA. V Nemecku a mamiãkinho brata Imricha Danka povedala mi, Ïe ju bolia zuby. Ale ‰tudoval na technike a pred odcho- na osem rokov väzenia. V‰etk˘ch za ona mala umel˘ chrup... Nechcela, dom do dôchodku pracoval vo veºkej velezradu a otecka e‰te aj za vyzve- aby sme vedeli, Ïe plaãe nad nami nemeckej firme Siemens v Mníchove. daãstvo. Drakonické tresty za jeden a ãi jej zdravie dovolí nás doopatro- Posielal nám na Vianoce balíky, naj- útek zo ‰tátu. vaÈ. Îivila nás iba z rodinn˘ch prídav- mä citrusové ovocie, nikdy nie penia- Viete nieão o oteckovi po kov, kaÏd˘ rok vychovala dve svine, ze. Sestru Helenku pristihla kolegyÀa, jeho zatknutí? jednu pre nás, druhú predala, aby keì písala krstnému otcovi list a ad- Len veºmi sprostredkovane. Sil- mala peniaze na o‰atenie. Keì zaro- resu na stroji, ão ju stálo miesto v za- vester Krãméry opísal môjho otecka 10 SVED_01 s.10_11 21.1.20 7:24 Stránka 3

NÁŠ ROZHOVOR

vo svojej kniÏke To nás zachránilo ão sme sa dozvedeli, Ïe otecko leÏí volené ‰túdium, lebo obaja rodiãia takto: „Po dlh‰om ãase samotky som v spoloãnom hrobe s J. Hikadom, J. boli odsúdení za proti‰tátnu ãinnosÈ. mal ìal‰ieho spoluväzÀa, Pavla Va- Melkusom a G. Smetanom. Îiadna Predt˘m ste sa nestretli lenta. ·lo vraj o psychiatrick˘ prípad, truhla, iba vrece. A predsa ma ‰esÈ- s nijakou ‰ikanou od deti? no ãlovek by po samotke prijal desiat rokov od popravy otecka na- Zvyknú byÈ kruté... kohokoºvek, len aby nebol sám. Na- ‰la správa od neho. Volali mi dve âoby nie. Koºkokrát za nami kri- koniec som si v‰ak vedel zvyknúÈ pracovníãky Národného archívu ãali: „Tebe otca obesili.“ Aj v triede a poradiÈ si aj na samotke, lebo Pán v Prahe, Ïe náhodne objavili dva listy sa mi posmievali, Ïe mám zatvore- ma verne sprevádzal. Pavel Valent od môjho otecka adresované deÈom n˘ch rodiãov, ale nikomu som sa celé hodiny, niekedy aj celú noc stál a manÏelke, písané deÀ pred smrÈou. nesÈaÏovala. Mali sme v‰ak v triede pri okne a hovoril: „Ja som Pavel Va- Osobne mi ich doniesli, aby sa ne- zo‰it sÈaÏností, visel na stene. Raz lent...a ja som ãlovek, ja som nie do- stratili ãi nepo‰kodili. som do neho napísala, ão mi deti ro- bytok, ja som nie baran“. Alebo...„ja Spomínate mamiãku. Veì bia, no na druh˘ deÀ bol zo‰it vyme- som nikomu neublíÏil“ a podobne. bola odsúdená na doÏivotie? nen˘. Hovoril som referentovi, Ïe z le- UÏ v roku 1952, ako Ïiaãka zá- Ako spomínala va‰a mamiã- kárskeho hºadiska ten ãlovek, ako kladnej ‰koly som si dopisovala s pre- ka na ten deÀ, keì ju zaistili? zvyãajne pri tak˘chto prípadoch, po- zidentskou kanceláriou a Ïiadala som Hovorila, Ïe keì nás pobozkala, trebuje lieãenie. Referent sa na mÀa o zníÏenie trestu doÏivotia pre ma- ani nevedela, ako sa dostala z bytu vyrútil: „Mal si to vtedy rozmyslieÈ, miãku. Najskôr jej trest zníÏili na 25 von. Hneì jej muÏi z ·tB zaloÏili putá keì robil proti‰tátnu ãinnosÈ“ a po- rokov a v roku 1956 jej prezident re- na ruky, a aÏ keì sa vrátila z väzenia dobné frázy.“ âo s nim asi robili vo publiky Antonín Zápotock˘ odpustil sa dozvedela, Ïe v to skoré ráno boli vy‰etrovacej väzbe, keì takmer zo‰a- trest vo v˘mere sedem rokov. Vrátila v‰etky susedné byty obsadené e‰te- lel? A tak veºmi chcel ÏiÈ. sa z väzenia v roku 1959, keì som bákmi. Priviezli ju na policajné riadi- Ako to viete? mala 17 rokov. teºstvo a zaãali sa v˘sluchy. P˘tali sa, Jeden spoluväzeÀ, ktor˘ bol Dovtedy ste Ïili spolu so kde je jej brat. Kriãali a vyhráÏali sa s oteckom v cele, neskôr mojej ma- starou mamou, chodili do ‰koly? jej, Ïe ak nebude hovoriÈ uvidí, ako je miãke napísal list. Aby sa zachránil, Tri roky po ockovej poprave, tri dni posratému. Na konci v˘sluchu pichal si do nohy hrdzav˘ klinec. v roku 1956, som skonãila základnú jej kázali obrátiÈ sa a tam zbadala Myslel si, Ïe ak mu nohu amputujú, ‰kolu v Îiari nad Hronom a podala otecka zbitého v putách. Tvár mal nebudú ho môcÈ popraviÈ. Ale po- som si prihlá‰ku na JedenásÈroãnú zelenú, oãi podliate. Otecka odvliekli pravili. Vozíkom ho vyviezli na popra- strednú ‰kolu v Îarnovici. Prijímacie a v˘sluch trval ìalej ‰tyri dni dÀom visko. V Prahe na Pankráci, 28. mar- skú‰ky som urobila, ale neprijali ma. i nocou. Spávala v cele na zemi, pri- ca 1953 o 5.35 hod. V roku 1992 Kvôli rodiãom. Zamestnala som sa krytá vlastn˘m kabátom. Piaty deÀ som s mamiãkou nav‰tívila cintorín v Slovensk˘ch bazaltov˘ch závodoch dostala väzensk˘ úbor. V˘sluchy robi- ëáblice, aby sme sa dozvedeli, kde je v Îiari nad Hronom a diaºkovo som li tak, Ïe im zaviazali oãi. Strãili ju do otecko pochovan˘. Vedúci cintorína zaãala ‰tudovaÈ na Strednej ekono- korekcie, kde kvapkala voda, lozili nám v‰ak oznámil, Ïe niã sa ne- mickej ‰kole. KeìÏe som chcela ísÈ potkany. Nasledovali tri dni hladov- dozvieme, lebo údaje na cintoríne na denné ‰túdium, podala som si Ïia- ky, oÏarovanie Ïiarovkou a ìal‰ie ne- boli zniãené. Cintorín pôsobil ne- dosÈ na Povereníctvo ‰kolstva, odkiaº ºudské metódy t˘rania. Na súdne po- upravene, hroby prepadnuté. Jediné, mi pri‰lo oznámenie, Ïe nemám po- jednávanie sa museli nauãiÈ text na- spamäÈ. Ak by hovorili nieão iné, vraj uvidia. Stretla sa e‰te mamiãka s oteckom? január 2020

Na súde. O tom, Ïe bol poprave- n˘ sa dozvedela vo v˘kone trestu v Pardubiciach, keì ju vyhºadal do-

zorca, ktor˘ z Pankráca priviezol es- roãník 30 kortu väzÀov. Ten jej oznámil, Ïe z Bratislavy ho previezli do Ilavy a v Prahe na Pankráci popravili. Îia- dosÈ o milosÈ neakceptovali. V no- vom procese v roku 1969 vyniesol súd oslobodzujúci rozsudok, no otecko sa toho nedoÏil. Margita Zimanová a ãestn˘ predseda PV ZPKO Arpád Tarnóczy poãas pietnej spomienky 17. novembra 2019 v Bratislave. Foto Eva Zelenayová Eva Zelenayová 11 SVED_01 s.12_13 8.2.19 8:45 Stránka 2

V ZRKADLE ČASU Amnestia Václava Havla Prvého januára uplynulo tridsaÈ rokov bezpeãnosÈ nedokázala zvládnuÈ. Kriminalita sa prudko od rozsiahlej amnestie vyhlásenej ãerstv˘m zv˘‰ila. Násilné trestné ãiny tvorili len jednu ãasÈ násled- prezidentom socialistického âeskoslovenska kov, rozmohli sa krádeÏe, vlámania, vydieranie, podvody. Václavom Havlom. Ani dnes neutíchli disku- Zìaleka nie v‰etko mali na svedomí prepustení väzni, ale sie o zmysle a cieºoch tohto ãinu, keìÏe sa nepochybne úãinok celoplo‰nej amnestie bol nepopiera- vzÈahovala na 80 percent odsúden˘ch. Fa- teºn˘. Navy‰e ãasÈ odsúden˘ch, ktorá zostala za múrmi nú‰ikovia posledného prezidenta âesko – Slovenska sa väzníc sa cítila podvedená a oklamaná, viacerí z nich aj snaÏia jej následky bagatelizovaÈ, ale väã‰ina ºudí vníma oprávnene, keìÏe na slobodu sa dostali spoloãensky ne- jeho amnestiu kriticky. Viac ako 1500 ublíÏení na zdraví, bezpeãné Ïivly. asi 50 vráÏd, stovky znásilnení a celkovo 15 tisíc trestn˘ch Najväã‰ia nespokojnosÈ zavládla v Leopoldove. Proti ãinov spáchan˘ch amnestovan˘mi do konca roka dáva za „nedostatoãnej“ amnestii zaãali väzni hladovku. Vzhºa- pravdu kritikom. dom na náv‰tevy ãeln˘ch predstaviteºov Verejnosti proti násiliu, ba aj federálneho ministra vnútra Jána Lango‰a, Politických amnestoval Husák ich sebavedomie rástlo a stúpajúcu agresivitu príslu‰níci Uplynulo len niekoºko desiatok hodín od otvorenia väzenskej stráÏe nedokázali eliminovaÈ. Zaãiatkom marca väzensk˘ch brán a zamat, ktor˘m sa politická reprezen- sa v centrálnom objekte naz˘vanom hrad zabarikádovalo tácia hrdila pred domácim i zahraniãn˘m publikom, po- 217 väzÀov a vyhlásili neobmedzenú hladovku. Postupne riadne zdrsnel a postriekala ho krv nevinn˘ch obetí. Z cel- sa k nim pridali ìal‰í odsúdení. Ovládli celú ubytovaciu kového poãtu 31 tisíc odsúden˘ch sa amnestia t˘kala ãasÈ a príslu‰níkov väzenskej stráÏe odtiaº vytlaãili. âastá 23 260 osôb, z toho asi 8 tisíc delikventov zo Slovenska. prítomnosÈ rôznych politick˘ch figúrok, ktoré chceli Drvivá väã‰ina sa za mreÏami ocitla oprávnene po spá- s odsúden˘mi viesÈ dialóg, im zväzovala ruky a báli sa ra- chaní trestn˘ch ãinov rôzneho druhu. Politick˘ch a ideo- zantnej‰ie zasiahnuÈ. Vzbura vyvrcholila 28. marca 1990 , logick˘ch väzÀov odsúden˘ch za hanobenie republi- keì väzni zapálili strechu hradu. Po niekoºk˘ch hodinách ky, socialistickej sústavy, po‰kodzovanie záujmov vyjednávania zasiahli ozbrojené zloÏky a zlikvidovali od- ‰tátu v zahraniãí, opustenie republiky ãi marenie do- por najagresívnej‰ích skupín. Pri zásahu zahynul jeden zoru nad cirkvami amnestoval uÏ prezident Gustáv väzeÀ, no akcia si vyÏiadala desiatky ranen˘ch. ·kody na Husák tesne pred svojim odstúpením 8. decembra objektoch trestnice dosiahli 27 miliónov korún. Zhorel aj 1989. Jeho nástupca Havel, sotva sa ujal funkcie, uvaÏo- centrálny väzensk˘ archív. Tak zmizli mnohé dôkazy o zlo- val o absolútnej amnestii, ale poradcovia ho upozornili, Ïe ãinoch spáchan˘ch ºudovodemokratick˘m a socialistick˘m väzenská sluÏba nemôÏe stráÏiÈ prázdne cely. reÏimom na nevinn˘ch ºuìoch.

Vrahovia na slobode Dobrý úmysel polohumanistu? Po novoroãnej amnestii roku 1990 opustili väznice Dodnes sa vedú obãasné diskusie o zmysle a cieºoch nielen drobní kriminálnici, ale aj odsúdenci za násilné takejto amnestie. Niektorí tvrdia, Ïe Havel chcel upokojiÈ trestné ãiny vrátane mnohonásobn˘ch recidivistov. Pa- situáciu vo väzniciach, kde sa tieÏ odohrávali podobné ragrafy Havlovho prezidentského dekrétu síce neumoÏ- procesy ako vonku na námestiach. Väzni zakladali Àovali prepustenie ÈaÏk˘ch násilníkov a vrahov, ale ich zlo- Obãianske fóra ãi Verejnosti proti násiliu, Ïiadali humani- ãiny mali byÈ opätovne posúdené a prehodnotené. Na záciu pomerov, vyhlasovali okupaãné ‰trajky a organi- slobodu sa dostali vrahovia, viacnásobní lupiãi, ktorí svo- zovali hladovky. Vrahovia a lupiãi sa vydávali za obete jus- jim obetiam spôsobili ublíÏenia na zdraví aj nenapraviteºní tiãnej zlovôle. Namiesto upokojenia Havlova „amina“ január 2020

sexuálni devianti. Prepú‰Èanie prebehlo nar˘chlo, krimi- vystupÀovala nespokojnosÈ vo väzensk˘ch zariadeniach nálnici sa dostali na slobodu bez lekárskej prehliadky, re- a za ich múrmi spôsobila rad krvav˘ch tragédií s desiatka- socializaãného pohovoru aj bez finanãn˘ch prostriedkov. mi obetí. âesko a Slovensko zaplavila vlna kriminality,

roãník 30 âasÈ sa ani nemala kam vrátiÈ, mnoh˘ch e‰te svrbeli päste ktorá destabilizovala spoloãnosÈ. Havel uÏ ako prezident pri spomienke na osoby, o ktor˘ch sa domnievali, Ïe ich âeskej republiky dvakrát vyuÏil in‰titút amnestie. V roku zásluhou sa dostali za mreÏe. Vyrovnávanie si úãtov so 1993 sa t˘kala 130 osôb zo 14 tisíc odsúden˘ch, vo feb- svedkami, niekdaj‰ími komplicmi, ãi rodinn˘mi príslu‰ník- ruári 1998 z 22 tisíc väzÀov sa dostalo na slobodu 930 mi spôsobilo mnoho osobn˘ch tragédií. ºah‰ích delikventov. NemoÏno vylúãiÈ, Ïe poloprofesio- nálneho polohumanistu Havla k vyhláseniu, v koneãnom Leopoldovská vzbura dôsledku nezvládnutej amnestie, viedol dobr˘ úmysel, ale Hneì v prv˘ch januárov˘ch dÀoch skupiny recividistov vieme, Ïe cesta do pekla je vydláÏdená dobr˘mi úmysla- v eufórii slobody a demokracie spôsobili hromadné v˘trÏ- mi. nosti, ktoré politick˘mi zmenami paralyzovaná Verejná Ivan Mrva 12 SVED_01 s.12_13 8.2.19 20:35 Stránka 3

RECENZIA Nad novou výpravnou knihou Pavla Holeštiaka Zlatá kysucká kniha Pavla Hrtusa Jurinu Na jeseÀ tohto roku si sloven- v‰edn˘, ale v˘stiÏn˘ názov Exu- ská kultúrna verejnosÈ pripomenu- lant, ktor˘ neodi‰iel. la 100. v˘roãie narodenia spisova- V knihe Pavol Hole‰tiak po- teºa, básnika, publicistu, preklada- drobne s odbornou presnosÈou teºa, organizátora spoloãenského spracoval pohnut˘ Ïivot a kom- a kultúrneho Ïivota v Austrálii, uãi- pletné dielo P. H. Jurinu, ktorého teºa, v˘znamného slovenského vla- literárna kritika zaraìuje k sloven- stenca, Pavla Hrtusa Jurinu, rodáka skej lyrizovanej próze, slovenskej z kysuckého Klokoãova (nar. 1. 10. katolíckej moderne a spolu s vyni- 1919). Na Silvestra sme si zasa pri- kajúcim Jozefom Cígerom Hron- pomenuli 25. v˘roãie jeho úmrtia sk˘m aj k najlep‰ím na‰im prozai- v ìalekom Melbourne. Okrem to- kom v slovenskom exilovom svete. ho sme boli svedkami ìal‰ích Hrtusove kniÏné skvosty vychádza- okrúhlin – 15. roãníka festivalu du- li v Austrálii vo veºmi skromnej gra- chovnej poézie a prózy Jurinova fickej úprave i tlaãovej kvalite jeseÀ v âadci. v poãte iba 50 kusov. Navonok tvr- V t˘chto dÀoch sa dostala na d˘ ãlovek, no vo svojom vnútri veº- pulty kníhkupectiev nová v˘pravná Pavol Hrtus Jurina Foto archív mi citliv˘ roden˘ spisovateº, písal publikácia autora Pavla Hole‰tia- takmer polstoroãie nev‰edn˘m, vr- ka Zlatá kysucká kniha Pavla reprezentatívnej knihy sa stal prie- chárskym ‰t˘lom, najmä o svojich Hrtusa Jurinu. Bezmála 350 stra- rez kompletnej, nadãasovej vzác- rodákoch a vlasti. nová plnofarebná kniÏka v pevnej nej tvorby ãerpajúcej predov‰et- Preão sa nevrátil po roku 1989 väzbe na kriedovom papieri s maº- k˘m z jeho jedenástich kniÏn˘ch na Slovensko, zostáva záhadou. bami na‰ej v˘tvarnej legendy diel, ktoré vy‰li v Austrálii, v Ka- T˘mto nov˘m, exkluzívnym dielom Ondreja Zimku, s doposiaº kniÏ- nade i na Slovensku, hoci väã‰inu sa mu spláca dlh z jeho rodn˘ch ne nepublikovan˘m Hrtusov˘m ro- Ïivota Pavol Hrtus Jurina preÏil Kysúc i milovaného Slovenska. Ci- dostromom ãi cestopisom Na piaty práve na najmen‰om kontinente - tujúc nitrianskeho biskupa Viliama svetadiel. Literárne zhodnotenie v Austrálii, z ktorej sa uÏ nikdy fy- Judáka – neskazen˘ svetom sa i osvieÏenie nájdeme hneì v ‰ies- zicky nevrátil. Srdcom v‰ak zostal majster Pavol Hrtus Jurina vracia tich doslovoch na‰ich literárnych v rodnej slovenskej vlasti, takÏe aj domov. NuÏ, mil˘ ãitateº, vezmi osobností. Vzácnou súãasÈou tejto podtitul kniÏnej novinky nesie ne- a ãítaj! (KP) január 2020 roãník 30

13 SVED_01 s.14_15 20.1.20 13:57 Stránka 2

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

STALO SA

1. januára 1993 vo‰la Slovenská republika do Ïivota ako nezávisl˘ sa- mostatn˘ ‰tát s úplnou a pôvodnou ‰tátnou suverenitou. Hneì po vyhlá- sení ju uznalo 91 ‰tátov a bola prijatá do OSN ako 180. ãlensk˘ ‰tát. 2. januára 1951 bol za tajného biskupa na Slovensku vysväten˘ 27- roãn˘ jezuitsk˘ novokÀaz Pavol Hni- lica. Vysvätil ho roÏÀavsk˘ biskup Róbert PoboÏn˘. 5. januára 1968 zvolili Ale- xandra Dubãeka za 1. tajomníka ÚV KSâ, ãím sa zaãala Dubãekova jar. 8. januára 1950 zomrel Slovenského snemu. 20. januára 1939 prezident banskobystrick˘ biskup Andrej ·krá- 20. januára 1928 vláda âesko- republiky Dr. Hácha, na návrh bik. slovenskej republiky schválila „Mo- slovenského snemu, vymenoval 18. januára 1939 sa v Bratisla- dus vivendi“, dohodu medzi âSR tretiu vládu Slovenskej krajiny. Jej ve konalo prvé slávnostné zasadanie a Svätou stolicou. predsedom sa stal dr. J. Tiso. Ach jaj, štátne vyznamenávanie... Prezidentka Slovenskej re- strany Milada Horáková. Áno, vtedy publiky Zuzana âaputová udeli- bola celkom mladá a vyliezÈ pár met- la Rad bieleho dvojkríÏa I. triedy rov po solídnom hasiãskom rebríku in memoriam ãeskej právniãke nebol pre Àu nijak˘ problém. Bola to a politiãke Milade Horákovej. vraj sºuãka, ktorú Milada Horáková V odôvodnení uviedla, Ïe Horá- prehodila soche Panny Márie okolo ková je od pádu komunistickej krku. T˘mto ãinom sa sama uãinila totality v novembri 1989 pova- katom, lebo prehodenie sºuãky cez Ïovaná za symbol protikomunis- odsúdencovú hlavu je podstatou tického odboja a odporu. „v˘konu trestu“, ktorému sa dnes Milada Horáková má v‰ak záslu- hovorí absolútny. Ne‰lo v‰ak uÏ len hu aj na exemplárnej poprave Panny zatiahnuÈ za páku, ako tomu bolo Márie. Mariánsky stæp na Staromest- na ‰ibeniciach, tu sa museli uplatniÈ skom námestí v Prahe so sochou Ne- obetavé paÏe aktivistov; ich sila na- po‰kvrnenej Panny Márie a sochami hradila efekt voºného pádu. Stæp sa anjelov bojujúcich so symbolmi zla vraj nezrútil na prvé potiahnutie, na podstavci, bol postaven˘ v roku 1650 ako poìakovanie musel sa vraj rozhojdaÈ a nebolo to vraj vôbec jedno- za ochranu Prahy pred ‰védskymi vojskami v roku 1648. duché.“ január 2020

Stæp bol strhnut˘ 3. novembra 1918 rozvá‰nen˘m davom. Milada Horáková (rod. Králová), ktorá absolvovala po- Podºa http://katolikrevue.sweb.cz/durych/6_treti_listo- ãas druhej svetovej vojny koncentraãn˘ tábor Terezín, bola pad.htm: „...iniciátorom bola ãeská národno-sociálna stra- nastupujúcim komunistick˘m reÏimom v roku 1949 ako

roãník 30 na, ktorá na tento deÀ zvolala míting PraÏanov na Bielu ho- ãlenka národnej socialistickej strany âeskoslovenska ru. Úãastníci tábora ºudu boli vyz˘vaní, aby sa po skonãení zatknutá a súdená vo vykon‰truovanom procese. Spolu prejavov odobrali na Staromestské námestie, kde sa bude s ìal‰ími obvinen˘mi bola odsúdená na smrÈ a na nádvo- pokraãovaÈ. Hneì na to sa i‰la odãiniÈ Staromestská popra- rí väznice Pankrác 27. júna 1950 popravená obesením. va. Tu sa uÏ mnoho nereãnilo. Bol strhnut˘ Mariánsky stæp, PV ZPKO navrhlo na ‰tátne vyznamenanie v roku prizerajúce davy potleskom vyjadrili súhlas a iste aj neutí- 2020 Annu Fodorovú a ·tefana Nováka. Obaja boli chajúcim jasotom. Stæp sa v‰ak nestrhol sám od seba. Boli väznení za svoje protikomunistické presvedãenie. privolaní hasiãi a po ich rebríku – podºa tradície – sa k soche U prezidentky Zuzany âaputovej neuspeli. vy‰plhala mladuãká politická pracovníãka národno-sociálnej Redakãne spracovala Eva Zelenayová

14 SVED_01 s.14_15 21.1.20 7:25 Stránka 3

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

V januári si pripomíname v˘- 86 rokov JUDr. Peter BrÀák, Bratislava 50 EUR znamné Ïivotné jubileá t˘chto Jozef Turãek, Veºk˘ Lapበ25.1.1934 MUDr. Dagmar Pechová, Bratislava na‰ich ãlenov. Spomíname aj na 10 EUR t˘ch, ktorí sa tejto slávnosti ne- 87 rokov MikulበTóth, Seãovce 2 EUR doÏili. Ján Hric, Badín 30.1.1933 Melánia Reichbauerová, Pezinok 8 EUR 40 rokov 88 rokov Oºga Margetinyová, Hlohovec Lucia Dojãanová, ·imonovany Helena Lauková, Sv. Anton 7.1.1932 200 EUR 23.1.1980 Ing. Milan Bariãák, Nová Dubnica 20 EUR 89 rokov AlÏbeta Dani‰ková, Bratislava 12 EUR 65 rokov Mária Pla‰tiaková, Nitra 2.1.1931 Jozef Vojenãák, Nitra 22.1.1955 Jana Ko‰útová, Bratislava 20 EUR 90 rokov Emil Hla‰, Rovensko 2 EUR 70 rokov Ján Surov˘, RuÏomberok 1.1.1930 Renáta Palcútová, âachtice 10 EUR Mgr. Darina Ko‰iarová, Mária DaÀová, Topoºãany 27.1.1930 Pavol Hole‰tiak, âadca 15 EUR Nitrianske Hrnãiarovce 2.1.1950 Anton Seme‰, Bratislava 30.1.1930 o. z. Bratislava Michal Fiºo, Heºpa 21.1.1950 „Z lásky k ãloveku“, Ivana ·pániková, Bratislava 20.1.1950 91 rokov 165 EUR Matej ·ulej, Veºká Lomnica 8.1.1950 Milan BaláÏ, Trnava 14.1.1929 Ing. Anna Bacová, Veºké Chlievany 50 EUR 75 rokov 92 rokov Viliam Horák, Bánovce nad Bebravou Magdaléna Potanãeková 12.1.1945 Pavol Lavo, Nitra 13.1.1928 10 EUR 81 rokov 96 rokov Anna Olosová, Vala‰ská Dubová 15 EUR Anna Buãková, Polomka 5.1.1939 Viktória ·u‰eková, Zlaté Moravce Ladislav Nebus, Trenãín 5 EUR Anna Fodorová, Îilina 1.1.1939 23.1.1924 ·tefan Maìar, Borsk˘ Svät˘ Jur 10 EUR Miroslav Bulko, Trenãín 2 EUR 82 rokov 100 rokov Alojzia Rafajová, Îilina 28.1.1938 Ján David, Doln˘ Kubín 19.1.1920 Darcom vyslovujeme Agnesa Kuda‰íková, Levoãa 21.1.1938 Jubilantom srdeãne blahoÏeláme úprimné poìakovanie

Pri novoročnej kapustnici ROZLÚČILI SME SA Na novoroãnom posedení v kruhu skvel˘ch priateºov nám tohto roku ch˘- ✞ Vo veku 86 rokov, 2. decembra bal nበãlen, priateº a skvel˘ humorista 2019, zomrela Mária GALLOVÁ Tonko Seme‰. Îeláme mu skoré uzdra- z Trenãína, dlhoroãná ãlenka poboã- venie a k deväÈdesiatke Ïivio! ky PV ZPKO v Trenãíne. Posledná roz- Z Ríma pri‰iel posvätiÈ priestory na- lúãka sa konala v kostole sv. KríÏa ‰ej organizácie Mons. Jozef Kry‰tof, a na cintoríne v Dobrej. asistoval mu duchovn˘ PV ZPKO Janko Ko‰iar. Pri vynikajúcej kapustnici Evky Liteckej ✞ ·vedovej a torte Marienky S˘korovej sa ºah‰ie trávili aj menej radostné správy. Na sním- Vo veku 81 rokov, 9. decembra ke zºava Eva Litecká ·vedová, Ján Ko‰iar, Mons. Jozef Kry‰tof, Ján Liteck˘ ·veda, Mária 2019, zomrela Eva SOPÓCIOVÁ z Nitry, dlhoroãná ãlenka poboãky PV S˘korová, Rafael Rafaj a Martin Lacko. (red) ZPKO v Nitre. Posledná rozlúãka sa konala 13. decembra 2019 na mest- Výzva tili nástroj prezentácie vlastného jestvovania. skom cintoríne v Nitre. Poslednej roz- Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Verí- lúãky sa zúãastnili ãlenovia RO PV VáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti, me v‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov, priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo zápasí ZPKO v Nitre Helena Hlaváãková, január 2020 za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj na- G s ne‰tandardnou situáciou, keì pripravuje ìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujemcovia o po- Anna Mesáro‰ová, Jozef Turãek, plány svojej ãinnosti bez krytia finanãn˘mi moc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svoj Janka Vere‰ová, Agata Fi‰erová prostriedkami. Nedostatok peÀazí nás núti príspevok na ãíslo úãtu: SK74 3100 0000 a predsedníãka AlÏbeta Loudová. obrátiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc. Vydáva- 0040 0012 8109 alebo sa kontaktujte na roãník 30 nie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈ tel. ãísle 02-526 381 56. ✞ Vo veku 85 rokov, 17. novem- z prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obra- bra 2019, zomrel Adolf JÁâA ciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰om Darcom úprimne ìakujeme. z Bernoláková, dlhoroãn˘ ãlen poboã- okolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãaso- Vedenie PV ZPKO ky PV ZPKO v Bratislave. Posledná roz- pisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stra- a ãasopisu Svedectvo lúãka sa konala 29. novembra 2019 v bratislavskom krematóriu. Upozorňujeme našich sympatizantov, ktorí sú zamestnanci a chcú nám poukázať 2% podiel zaplatenej dane, aby požiadali vo Pozostal˘m vyslovujeme svojej mzdovej učtárni o vyrovnanie dane najneskôr do 14. 2. 2020. úprimnú sústrasÈ 15 SVED_01 s.16_1 1.1.04 0:32 Stránka 2

AUTENTICKÝ DOKUMENT

Pavel Valent Margita Valentová Gabriel Danko január 2020 Drakonické tresty za pomoc

roãník 30 pri emigrácii Vojtech Danko bol notárom v Detve. Vo zvolenskom hoteli Grand sa preriekol voãi vtedaj‰iemu systému, ão okamÏite oznámil jeden náhodn˘ náv‰tevník hotela, ktor˘ to poãul, ·tátnej bezpeãnosti. Vojtech sa ocitol v ohrození, preto poÏiadal manÏela svojej sestry Margity, aby mu pomohol utiecÈ do cudziny. Stalo sa. Za tento skutok bol jeho ‰vagor Pavel Va- lent popraven˘, jeho sestra Margita Valentová odsúdená na doÏivo- tie, otec Gabriel Danko odsúden˘ na 11 rokov a jeho brat Imrich Danko na osem rokov väzenia. (zl) Imrich Danko 16