MASARYKOVA UNIVERZITA Filozofická fakulta Ústav hudební vědy Sdružená uměnovědná studia
Lucia Souhradová
José Guadalupe Posada a jeho cyklus Las Calaveras
Bakalárska diplomová práca
Vedúci práce: prof. PhDr. Jaroslav Střítecký, CSc.
Konzultant: Mgr. Jan Střítecký, Ph.D.
2017
Prehlasujem, že som bakalársku diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry.
..…...... ………………………………………..
V Brne dňa 3. 5. 2017
Predhovor
Mexiko, srdce dvoch Amerík, krajina známa archeologickými miestami predkolumbovskej doby, obyvateľmi indiánskeho pôvodu, dažďovými lesmi, jazerami či tropickou džungľou. Rovnako ako aj nenapodobiteľné pláže, srdečnosť obyvateľov, pikantná kuchyňa, sombrero či tequila, mýty alebo folklór, tvoria jedinečné ikony mexickej kultúry. Aký charakter a čo presne sa skrýva pod pestrofarebným obalom je však menej známe. Niekedy je nutné sa formou výskumu či samostatnej práce dostáť hlbšie do problémov jednotlivých oblastí či konkrétnych častí danej sféry a vytvoriť si tak predstavu o svete, ktorý je nám blízky. Hlavným podnetom pre analýzu objektu môjho záujmu sa stala skúsenosť s návštevou mexického ostrova. Na návšteve ostrova Cozumel ma s predmetom v ruke oslovil domorodý občan so slovami: „La calavera, por favor?“1 Šokovaná ale zvedavá po odpovediach som si z rozhovoru priniesla nie len príjemný pocit ale aj ďalšie otázky. Slobodným bádaním ma vo vzťahu k ich najznámejšiemu sviatku, Día de los Muertos, oslovila literárna tvorba veršov s veselými ilustráciami. Spracovaný výklad sa venuje mexickej identite. Hlavným cieľom práce je zadefinovať vybraný fenomén satirických kresieb, las calaveras, zasadiť ich do kontextu umenia, a skrz ich stvárnenia zobraziť podoby politických a sociálnych kritík. Zámerom práce je taktiež nahliadnuť na ich dedičstvo v závislosti od činnosti umelca José Guadalupe Posady. Za pomoc, hodnotné rady a aktívnu spoluprácu by som sa v prvom rade chcela veľmi pekne poďakovať Mgr. Janovi Stříteckému, Ph.D, a samozrejme moja vďaka patrí prof. PhDr. Jaroslavovi Stříteckému, CSc. za ochotu a odborné vedenie práce. V priebehu tvorby som si výskum prítomnosti las calaveras v súčasnom Mexiku naviac overovala internetovými rozhovormi s mexickou odborníčkou na ľudové umenie, Dyanou Agur. ¡Muchas gracias por todo!
1 V doslovnom preklade: „Lebku, prosím?“, vo význame „Prosili by ste si lebku?“, z osobného rozhovoru na ostrove Cozumel, Mexiko. (22. 9. 2016)
Obsah
ÚVOD 6
1 MYŠLIENKA KULTU SMRTI V MEXIKU 8
1.1 SMRŤ V MEXICKEJ MAĽBE A GRAFIKE 10 1.1.1 POVAHA HUMORU 11
2 OBRAZ DOBY NA PRELOME STOROČIA – OBDOBIE „PORFIRIÁT“ 12
2.1 POLITICKÁ SITUÁCIA 12 2.2 SOCIÁLNE NEROVNOSTI 13 2.2.1 KARIKATÚRA AKO ZBRAŇ 14
3 JOSÉ GUADALUPE POSADA – UMELEC MEXICKÉHO ĽUDU 17
3.1 SPOLUPRÁCA S NAKLADATEĽSTVOM ANTONIO VANEGAS ARROYO 18 3.1.1 HOJAS VOLANTES 19
4 VÝTVARNÉ STVÁRNENIE CALAVERAS 21
4.1 CALAVERA AKO VERŠ 23 4.2 ANALÝZA VYBRANEJ UKÁŽKY 24 4.2.1 LA CALAVERA CATRINA 24 4.2.1.1 Catrina a dedičstvo 26
5 CALAVERAS VO VZŤAHU K SVIATKU DÍA DE LOS MUERTOS 29
5.1 LITERÁRNO-VÝTVARNÁ KONCEPCIA 29 5.2 LEBKA AKO PREDMET 30
6 LITERÁRNE CALAVERAS V DNEŠNOM POŇATÍ 31
7 OŽIVENÝ POSADA - REVOLUČNÝ HRDINA 33
ZÁVER 38
RESUMÉ 40
SUMMARY 41
ZOZNAM POUŽITÝCH PRAMEŇOV 42
LITERATÚRA 42 ELEKTRONICKÉ PRAMENE 43 KINEMATOGRAFIA 47
ZOZNAM VYOBRAZENÍ 48
Úvod
Bakalárska práca je venovaná obrazu tvorby mexického ilustrátora a grafika José Guadalupe Posady (1852-1913) vo vzťahu k spoločnosti danej doby. Podstatne hlbšie sa zameriava na oblasť, ktorá navonok vyvolá smiech, no na druhej strane nás prinúti sa hlboko zamyslieť. Priblížime si autorovu spojitosť s výtvarným stvárnením lebiek a kostlivcov, zo španielskeho slova „las calaveras“, uvádzaných v literárnych textoch, a na ukážkach si prednesieme ich základné myšlienky. S menom Posada súvisí žáner karikatúra, vo všeobecnosti hyperbolizujúci vlastnosti človeka. Ako obor výtvarného umenia je veľmi populárny a jeho vývoj bol silno ovplyvnený rozvojom tlače a novín. V dobách politických prevratov, spoločenského útlaku či vojnových udalostí sa stáva útočným, sociálne-kritickým nástrojom. V užšom kontexte si teda spojíme tri základné dejiská. V prvom rade prostriedok, ktorým sa vysmieva a reaguje na dobové situácie – karikatúra. Ďalej s ňou v podobe personifikácie smrti, la calavera, budeme spolupracovať s inšpiráciou v diele José Guadalupe Posady. Na začiatku práce si skrz históriu mexických starovekých ideológii zadefinujeme, akým spôsobom bola predstavovaná a vnímaná smrť. Rozborom životných a spoločenských etáp, ktoré sa podpísali na forme a obsahu diela, nahliadneme do obdobia na prelome 19. a 20. storočia. Priblížením vzťahu mexického národa s karikatúrou sa dopracujeme ku kľúčovej osobnosti – José Guadalupe Posada. Pozornosť bude venovaná jeho pôsobeniu v Cuidad de México, kde začala rozsiahlejšia tvorba nami zvoleného druhu a podstatná spolupráca s nakladateľstvom Antonia Vanegas Arroya (1852-1917). Vysvetlením podstaty sveta ilustrovaných kostier s veršami, prenikneme do obrazového materiálu pomocou popisu toho, čo sa odohrávalo na uliciach, v dedinách či mestách v danej dobe, a aké ďalšie prostriedky prispeli ku konečnej podobe publikácií. Na príklade analýzy umelcovej rytiny La Calavera Garbancera (1913) si ukážeme ako boli literárne a výtvarne tvorené. V následnej časti sa budeme venovať druhu v súvislosti s mexickým sviatkom Día de los Muertos2 a dozvieme sa, aké iné typy calaveras mexická kultúra v jeho spojitosti pozná. V záveroch predstavíme moderný charakter tvorby v krajine a prácu obohatíme posmrtným odkazom veselých kostlivcov José Guadalupe Posady, ako v mexickom, tak aj v celosvetovom rámci.
2 Tzv. Deň mŕtvych, oslavovaný na prelome mesiaca október-november (31. 10. - 2. 11.) U nás sviatok Všetkých svätých, rozšírený v kresťanskej tradícii, po ktorom nasleduje sviatok Spomienka na všetkých zosnulých, ľudovo zvané Dušičky. 6
Hlavným krokom na tejto ceste je zamyslenie sa nad zozbieranými informáciami, literárnymi ilustráciami či faktami, ktoré sa zaoberajú výslovne mexickou identitou. Krajina so svojou bohatou minulosťou a pamäťou stratených civilizácii - civilizácii zmiešaných s európskou tradíciou v kolobehu kolonializmu a nadvlád - ponúka výskumníkom hojnosť materiálov poznačených jedinečnosťou a tvorivosťou krajiny. K vypracovaní našej práce bude použitá hlavne anglická literatúra, doplnená španielskymi materiálmi. Jediná česky vydaná samostatná monografia autora Jana Spurného, José Guadalupe Posada (1973), nám pomôže priblížiť grafikov život a poskytne základné informácie o jeho celoživotnej tvorbe. Do vývoja oblasti mexickej grafiky nás historicko-faktografickým náhľadom vtiahne kniha Norberta Frýda, Mexická grafika (1955). Publikácia Oldřicha Kašpara a Evy Mánkovej, Dějiny Mexika (1999), nám podá informácie najmä o období, v ktorom umelec pracoval. Veľká pozornosť bude venovaná samotným dobovým letákom, ich prekladom a rozborom. Najväčším prínosom k tvorbe nášho výkladu sa však stane digitálna knižnica JSTOR, internetové knihy, časopisy a viac krát overené články v angličtine. Existuje obrovské množstvo česko-slovenských prác špecializujúcich sa na oblasť humoru, karikatúry, tak isto aj na oblasť nekonečných otázok kontextu smrti. Autorka si však zobrala za výzvu nahliadnuť do minulosti latinsko-amerického národa, vytvoriť historicky menej známy pohľad v kombinácii týchto oborov, vypracovať výklad a sprístupniť verejnosti fenomén, ktorý je v medziodborových vzťahoch umenia vo svojej podstate dokonale populárny.
7
1 Myšlienka kultu smrti v Mexiku
V kontexte času, kultúry či náboženstva sa menil aj pohľad na smrť. Je pravda, že pojem smrť je u nás v dnešnej dobe vzdialenou až tabuizovanou témou. Sú však krajiny, kde sa kult mŕtvych tiahne dejinami ako podstatná časť ľudového náboženstva. Príkladom je aj Mexiko, štát s význačnou kultúrnou tradíciou datovanou približne tri tisícky rokov. Jeho historická cesta bola veľkým úspechom, ale aj značnou tragédiou. Je možné vnímať pretrvávajúci význam myšlienky smrti spojenej s oblasťami ľudskej zaujatosti ako náboženstvo, mágia či filozofia. Problém smrti tu však nie je obmedzený na mexickú minulosť či prítomnosť, naopak spoločne s myšlienkou lásky predstavuje jednu z najrozšírenejších záležitostí sveta.3 Smrť bola v aztéckom náboženskom kódexe personifikovaná do podoby dvoch bohov - Mictlantecuhtli a Mictecacihuatl (obr. 1). Boli to vládcovia Mictlanu, ríše mŕtvych. Títo panovníci podsvetia boli často zobrazovaní ako štylizovaná kostra a rovnako ako dnešné poňatie Svätej Smrti (Santa Muerte), prijímali obete. Podľa aztéckej viery sú život a smrť neoddeliteľnými časťami rovnakého kozmického cyklu energie. Život vedie k smrti a keď k nej dôjde, telo obživí zem a tým poskytne nový život.4 Ale kam až toto chápanie pred-hispánskeho náboženstva vedú jeho korene?
Prvé pozorovateľné náznaky záujmu o smrť sa objavili v Strednej Amerike okolo 1500 rokov pred Kristom v podobe pohrebného usporiadania, v ktorých boli kostry pochovávané v pokrčených polohách s nohami nasmerovanými na západ. […] Tieto objavy nasvedčovali vieru v smrť ako návrat do maternice, miesta odkiaľ plod sám vzišiel. […] Orientácia končatín kostry smerom na západ je spájaná s myšlienkou niektorých kultúr, kedy kosti mieria tam, kde slnko samo umiera, teda kde končí každý večer.5
3 KELLY, Patricia Fernandez. Death in Mexican Folk Culture. American Quarterly [online]. The Johns Hopkins University Press, 1974, 26(5) [cit. 2017-01-17]. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/2711888, s. 516. 4 Aztec Mythology and Afterlife and Life after Death in Aztec Beliefs. Pitlane Magazine [online]. 2014 [cit. 2017-04-07]. Dostupné z: http://www.pitlanemagazine.com/cultures/aztec-mythology-and-afterlife- and-life-after-death-in-aztec-beliefs.html 5 KELLY, Patricia Fernandez. Op. cit. [cit. 2017-01-17]. Vlastný preklad: „The first observable indications of an interest in death appeared in Middle America around fifteen hundred years before Christ, in the form of funerary arrangements in which skeletons were buried in fetal positions or with the legs extended toward the west. […] in crouched positions seems to indicate the presence of the belief in death as a return to the womb from which the child originally emerged. […] Other cultures in the world share the same custom, often associated with the idea that the dead must walk toward the region where the sun itself dies, where it sets every evening.“, s. 518. 8
V európskej literatúre a umení sa myšlienka kultu a triumfu smrti vyvíjala od konca stredoveku, cez taliansku a severskú renesanciu, Dürera, Brueghela, Memlinga, až po latinské „Memento mori“. Táto mravná zásada upozorňovala, aby každý pamätal na svoju pominuteľnosť. Zároveň sa jednalo o motív zobrazovaný v umení so symbolom ľudskej kostry a keďže sa smrť stala všadeprítomnou hrozbou už kvôli častým vojnám či morovým epidémiám, bolo nutné ju mať neustále na pamäti. Do akéhosi podžánru radíme „Tanec smrti“ (Danse Macabre) (obr. 2), ktorý stelesňuje pohyb kostier v sprievode hudby. V týchto mŕtvych tanečných vystúpeniach môžeme vidieť varovanie alebo symbolické stvárnenie okamihu, kedy smrť zábavným spôsobom vábi duše ľudí k ich koncu. V kombinácii veršov sa objavili v nemeckom Heidelberg Totentanz, pokračujú u Knoblochzera, Wolgemuta, Holbeina a v historizujúcej maľbe a grafike sa v 19. storočí vracajú u Alfreda Rethela.6 Cez staré indiánske výtvarníctvo, bola myšlienka smrti v období španielskej kolonizácie úspešne importovaná do Mexika, kde mala v službách náboženského útlaku viesť k pokoreniu indiánskych más. Európanom sa však tomuto domorodému obyvateľstvu nepodarilo vštepiť strach pred smrťou a peklom. Práve naopak. V živote kolónie získal kult smrti nových stúpencov. Vzťah domorodcov k mŕtvym a symbolu kostlivca bol oddávna plne prirodzený. To, čo malo byť mocenským nástrojom sa zmenilo v prostriedok obrany v ľudovom umení, v hrách, v slávnostiach a tradíciách.7 V zemi ostrých triednych predelov a sociálneho bezprávia bola len ona všetkým spoločná a spravodlivá. Stala sa reálnym podobenstvom rovnosti a spravodlivosti medzi ľuďmi. „V tomto stretnutí pojatia smrti, z ktorého vyplynulo paradoxné spojenie španielskej a indiánskej tradície, sa smrť zbavila svojho mystického majestátu, tragiky, hrôzy, tajomstva, a bola zhmotnená, pozemská, vstupovala do života a stála sa partnerom živých.“8
6 Pre viac informácii viď: COLLINS, Marcia. The Dance of Death in Book Illustration [online]. Columbia, 1978. 94 s. [cit. 2017-04-06]. Dostupné taktiež z: https://mospace.umsystem.edu/xmlui/bitstream/handle/10355/57702/DanceOfDeath.pdf?sequence=1&is Allowed=y 7 SPURNÝ, Jan. José Guadalupe Posada. Praha: Odeon, 1973. Světové umění, s. 45 8 Ibid. 9
1.1 Smrť v mexickej maľbe a grafike
Triumf smrti ako námet prastarý a atraktívny sa vracia v drevorytoch, kancionáloch, kramárských výtlačkoch9 či na hracích kartách.10 Prvými majstrami v grafickom umení zeme sa stali Mayovia. Vytvorili hieroglyfické písmo, ktoré bolo výtvarne veľmi pozoruhodné. „Nápisy tesali kamennými dlátami do kameňa, vyrezávali ich kamennými nožmi do dreva, ryli ich do hlinených nádob, maľovali ich farbičkami na omietku alebo na papier.“11 Okrem nápisov, modelovali, vyrezávali, tesali a maľovali aj umelecké diela od drobných šperkov až po monumentálne sochy či stavby.
Bez znalosti kovu dokázali opracovať desaťmetrové monolity, bez znalosti kolesa a ťažných zvierat ich dokázali dopraviť kilometre ďaleko, [...]. Štukovými reliéfmi pokrývali fasády, ovládli techniku maľby al fresco a zdobili ňou steny chrámov, tiež aj drobné vázy.12
Príchodom Európanov bol do zeme vnesený aj iný prameň, z časti predstavený v predchádzajúcej kapitole. Môžeme tvrdiť, že mal na dnešný mexický prejav väčší vplyv ako známe aztécke či mayské tradície. Stará mexická maľba neinterpretovala emócie jednotlivca ani nebola určená pre osobnú potrebu. Obracala sa k verejnosti a odzrkadľovala sa v nej kolektívna, náboženská ideológia. Kresba niekedy len pomocou obrázkového písma zbežne zaznamenáva udalosť či určitý predmet. Boli veľkolepé, vedeli sa tešiť detailom a keď sa jednalo o smrť alebo myšlienku zo záhrobia, boli plnené humorom a dobrou atmosférou.13
9 Tlač s veršovaným, prozaickým či kombinovaným textom, určený k pouličnému predaju. Hlavnými konzumentami boli široké ľudové vrstvy. Jedná sa o kramárske piesne, tlačené modlitby, pobožnosti, litánie, rôzne tlačené povery a iné. 10 FRÝD, Norbert. Mexická grafika. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, 1955. Současné umění, s. 44. 11 FRÝD, Norbert. Op. cit., s. 12. 12 Okrem Mayov sa na týchto technikách podieľali kmene Toltekov, Zapotekov, Mixtekov, Totonakov a Huastekov. Viď: FRÝD, Norbert. Op. cit., s. 12. 13 Príkladným typom sú fresky v meste Teotihuacan, plné živých farieb, spievajúcich nebožtíkov či vojenských námetov oslavujúcich mŕtvych bojovníkov a ľudské obete. Viď: FRÝD, Norbert. Op. cit., s. 14-15. 10
1.1.1 Povaha humoru
Základná podoba starého mexického umenia je v podstate pochmúrna, ba až tragická. Na rozdiel od temného, často pesimistického charakteru, je však Mexiko paradoxne dobre známe pre jeho veselý vzťah k smrti. Pojem smrtka, španielske označenie „la calavera“, bola v Mexiku už koncom 18. storočia námetom satirických tlačí karikujúcich v alegorickej podobe európske tance mŕtvych, politické osobnosti a iných predstaviteľov spoločenského života. Oživený kult smrti, ktorý sa stáva výrazom kritiky, zosmiešnenia a pomsty, pokračuje v ďalších desaťročiach; objavuje sa v litografiách karikaturistov Santiaga Hernándeza14, Constantina Escalanteho15, v časopise La Orquesta16 a vrcholí v tvorbe José Guadalupe Posady.
Koniec koncov, smrť je potrebné vidieť s nádychom humoru, ktorý vlastne znižuje psychickú záťaž. Nielen úsmev, ale hlavne smiech a výsmech charakterizujú niektoré z najtypickejších prejavov mexického folklóru; trpká veselosť, ktorá uznáva skutočnosť, že jej definitívny charakter možno úspešne konfrontovať len s ľahostajnosťou či pohŕdaním.17
Medzi túto charakteristiku zahŕňame aj ilustrácie s veršami las calaveras, pre ktoré je typická oslava smrti stále žijúcej osoby. Obľúbenou trofejou tohto typu morbídneho vtipu sú politici a významné osobnosti. Potvrdzuje to mnoho mexických satirických novín z minulosti, ktoré boli na prelome 19. – 20. storočia podpisované hlavne komentárom vlády diktátora Porfiria Diáza.
14 Santiago Hernández (1833-1908) - karikaturista silných politických kritík mesta Cuidad de México. 15 Constantino Escalante (1836-1868) - žurnalista označovaný za otca politickej karikatúry v Mexiku. 16 La Orquesta (1861-1877) - prvý významný časopis Mexika, ktorý žil vydávaním politických karikatúr. 17 KELLY, Patricia Fernandez. Op. cit. [cit. 2017-01-17]. Vlastný preklad: „In the end death is to be seen with a touch of humor in order that the psychological burden it implies may be lessened. Not only a smile but outright laughter and mockery distinguish some of the most typical manifestations of Mexican folklore concerning death; but it is a bitter gaiety that philosophically recognizes the fact that the definitive character of death can only be successfully confronted with gestures of indifference and scorn.“, s. 533. 11
2 Obraz doby na prelome storočia – obdobie „Porfiriát“
Je nutné, aby sa pre nasledujúce sledovanie Posadovej činnosti načrtlo do dramaticko-politických dejín Mexika, ktorých premeny do veľkej miery vysvetľujú charakter samotného umelcovho diela.
2.1 Politická situácia
Počas polstoročia od 1867 až do roku 1910 stáli na čele Mexika fakticky tieto silné osobnosti - dvaja civilní prezidenti, Benito Juárez (1806-1872), Sebastián Lerdo de Tejada (1827-1889), a dvaja vojenskí – Porfirio Díaz (1830-1915) a Manuel González (1833-1893). Ich spoločným cieľom bola liberálna republika so silnou a pevnou centrálnou vládou, otvorenou voči zahraničnému kapitálu a prílivu cudzincov.18 Porfirio Díaz mal väčšie šťastie ako ostatní a „od roku 1877 sa stáva najmocnejším mužom Mexika. Tak mocným, že po ňom historici pomenovali celé jedno obdobie mexických dejín – tzv. „Porfiriát“.“19 Založil svoju moc na mimoriadnej schopnosti politicky manévrovať, zaviedol systém vojenských zón a otvoril hranice krajiny svetovým veľmociam. Jeho diktatúra trvala viac ako tridsať rokov bez opozície. Úspechy v modernizácii, v nevídanom rozvoji mexického priemyslu či obchodu a prinášanie finančnej stability do Mexika vybledli popri jeho represii, rastúcim spoločenským nerovnostiam a posadnutosti voči všetkému európskemu. V čase, keď plánuje svoje odstúpenie (1910), prichádza Francisco Madero (1873-1913) a organizuje politické hnutie proti jeho vláde. V nasledujúcom roku je Diáz vyhnaný do exilu a v krajine je vyhlásená mexická revolúcia (1911-1917). Rovnakým smerom ako Madero sa uberali revolučné skupiny, ktoré formovali požiadavky na spoločenskú zmenu. Boli medzi nimi aj roľnícke vojenské oddiely s vodcom Emiliom Zapatom (1879-1919), ktorý sa stáva hlavnou postavou hnutia za agrárne reformy. Ako by povedal: „Pôda je toho, kto na nej pracuje!“20 Posada síce v roku 1913 zomiera, ale s menami bol dostatočne zoznámený.
18 KAŠPAR, Oldřich a Eva MÁNKOVÁ. Dějiny Mexika. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1999, s. 211. 19 Ibid., s. 214. 20 Jeden z najcitovanejších výrokov revolucionára Emilia Zapaty. Vlastný preklad: „La tierra volverá a quienes la trabajan con sus manos!“ (8. 4. 2017) 12
Nemôžeme priamo tvrdiť, že jeho politické ideológie boli zásadne proti diktatúre Diáza, no práve toto obdobie umožnilo jeho umeniu dozrieť a rozvinúť širšie možnosti. Režim stále sľuboval pokrok, no nepostaral sa aby poslúžil ľudu. Obdobie veľkého bohatstva ale aj rozsiahlej chudoby, obdobie významných zmien ale aj zásadná kapitola pre tvorbu José Guadalupe Posady – obdobie „Porfiriát“.
2.2 Sociálne nerovnosti
Krátka vláda arcivojvodu Maximiliána Habsburského21 (1832-1867) mala za následok vnesenie nového smeru európskeho vkusu, umenia a spôsobu života do krajiny. Dochádzalo k prijímaniu cudzích (hlavne francúzskych) zvyklostí. Kultúra zaznamenala hlboké sociálne kontrasty, kedy zvyky a tradície súvisiace so starými indiánskymi praktikami prežívali medzi väčšinou obyvateľov a technický pokrok, ktorý zabezpečoval styk s vonkajším svetom, bol dostupný len obmedzeným vrstvám strednej a vyššej populácie. Výsledkom bol veľký kultúrny rozdiel medzi zástancami tradičných hodnôt a stúpencami nového životného štýlu a módy.22
V prvom desaťročí 20. storočia prežívalo Mexiko dôsledky liberálnej politickej a ekonomickej transformácie. Snáď najvýraznejším rysom tohto obdobia sa stal rozvoj mestských stredných vrstiev, ktoré prosperovali vďaka kľudným pomerom, solventnosti vlády a zvýšeniu produktivity takmer vo všetkých oboroch. Nadšenie pre pokrok a uspokojenie nad dosiahnutými úspechmi posilňovalo ich sympatie voči vláde, ktorá zas vyzdvihovala stredné vrstvy ako zrkadlo novej mexickej spoločnosti.23
Tieto vrstvy tvorili hlavne roľníci, rančeri a vlastníci pôdy, ktorým bola naklonená liberálna legislatíva. K ľudovým triedam, ktoré tvorili väčšinu populácie, patrili hlavne remeselníci, malí obchodníci, nezamestnaní alebo polozamestnaní. Bola pre nich charakteristická extrémna bieda, nevzdelanosť a malá schopnosť prispôsobiť sa ekonomike, ktorá sa pokúšala o revolučnú premenu. Aj z tohto dôvodu sa v krajine vytvárala stále kritickejšia situácia. Oldřich Kašpar vo svojej knihe opisuje: „Tisíce
21 Rakúsky arcivojvoda, v 60. rokoch prehlásený mexickým cisárom. 22 KAŠPAR, Oldřich. Op. cit., s. 221. 23 Ibid., s. 214 – 215. 13
poľnohospodárov vyhnaných z pôdy domácimi a zahraničnými podnikateľmi, 14- hodinová pracovná doba za minimálne mzdy a tvrdý nátlak polície a armády […].“24 Preto sa robotníci začali v poslednej štvrtine 19. storočia združovať v podporných spolkoch a usilovali o zlepšenie pracovnej doby, podmienok a miezd. Mexickí občania zanechávali veľa správ v listoch, letákoch, petíciách a novinách, ktoré sú príkladom vyjadrenia cieľov o spravodlivé zaobchádzanie zo strany vládnucich či zamestnávateľov, a hlavne o sociálnu, politickú a ekonomickú rovnosť s ostatnými triedami. Slová nejedného pracovníka znejú: „Hľadáme cestu, ktorá nás povedie k obnove našich práv.“25 Koncentrácia bohatstva v rukách privilegovaných sa odrazila v nespokojnosť a kritiku mnohých trpiacich, čo viedlo k povstaniu, zvrhnutiu Diáza a následnej revolúcii. Vizuálnym komentátorom aktuálneho diania sa v tej dobe stáva nespočetná tvorba karikatúr mierených na vyššie postavené osoby. V dôsledku vládnych represií sa stala prakticky jediným prostriedkom slobodného prejavu v tejto nepokojnej ére.
2.2.1 Karikatúra ako zbraň
Zásadnú úlohu pri vývoji nacionalistických nálad zohrala sloboda tlače, súvisiaca s vyhlásením nezávislosti Mexika od Španielska v roku 1821, a je s ňou späté taktiež rozšírenie tzv. humoristického ľudového umenia. Do povedomia Mexičanov sa dostalo aj zásluhou grafika José Guadalupe Posady, ktorý svojimi karikatúrami, podľa slov Lizy Bakewell, dokázal uspokojiť potreby „kultúrneho nacionalizmu“, ktorý začal s mexickou revolúciou a pokračuje dodnes.26 Karikatúra ako úmyselné a prehnané skreslenie zobrazenia osoby alebo javu, […]27 sa vymedzuje na politickú, spoločenskú, satirickú a iné. Politická karikatúra ako špecifický typ slobody prejavu, ktorým sa budeme v práci zaoberať, je žánrom smerujúcim nie na „nevinných civilistov“, ale hlavne na verejne známe či činné osoby. Reaguje väčšinou na udalosti v politickej oblasti a je úzko spätá so spoločenským životom.
24 KAŠPAR, Oldřich. Op. cit., s. 214. 25 ANDERSON, Rodney D. Mexican Workers and the Politics of Revolution, 1906-1911. The Hispanic American Historical Review [online]. Duke University Press, 1974, 54(1) [cit. 2017-03-29]. Vlastný preklad: „We are looking for the path which will lead to the restoration of our rights.“ Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/2512841, s. 99. 26 BRANDES, Stanley. Iconography in Mexico's Day of the Dead: Origins and Meaning. Ethnohistory [online]. Duke University Press, 1998, 45(2) [cit. 2017-03-26]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/pdf/483058.pdf, s. 205. 27 Encyklopedický slovník. Praha: Odeon & Encyklopedický dům, spol. s.r.o., 1993, s. 501. 14
Ranné formy karikatúr Mexika sa objavujú už v dávnych dobách Mayských kultúr. Z modernejšej doby sú známe hlavne komické ilustrácie na cigaretových škatuľkách, módne komiksy či satirizované politické osobnosti na plagátoch šírených po krajine a iných latinsko-amerických štátoch.28 Periodiká plné ostrých výsmechov a irónie boli v 19. storočí veľmi rozšírené.29 Existovali štyri hlavné atribúty, ktorými sa vytvárali karikatúry:
[…] charro, španielsky roľník na koni so širokým klobúkom a malebným oblečením, sa stal hlavným symbolom tvorcov. Bol personifikáciou Mexika predrevolučnej karikatúry a znakom trpiacich či protestujúcich. V opozícii mu stál symbol kňaza ako nepriateľa, niekedy utláčaného, inokedy trestajúceho. Neskôr, keď sa liberálna armáda obrátila k diktátorstvu Porfiria Diáza, sa symbolom karikujúcich stáva práve tento generál. V období hlavne pod vládou Diáza, sa k týmto trom ikonám „nepriateľov ľudu“ pridáva aj postava španielskeho kupca, neskôr nahradeného symbolom amerického obchodníka.30
V predrevolučnom období zanechal významný efekt v umení karikatúry práve José Guadalupe Posada s celkom iným výrazom. Jeho snímky s postavami kostlivcov boli vysoko obohatené mexickým folklórom, kde sa so smrťou stretávame hlavne v piesňach a legendách. S tvorbou kostier prešiel k politickým karikatúram a k reprodukcii politickej scény. Calaveras sa ako jedinečný druh kresby s veršami skladanými väčšinou v období novembrového sviatku Día de los Muertos stali zámienkou kritizovania šéfov, politikov a vyšších vrstiev. Jeho diela opisujú skutočné pocity obyčajného mexického národa,
28 LENT, John A. Cartoons in Latin America. Encyclopedia.com [online]. 2008 [cit. 2017-03-23]. Dostupné z: http://www.encyclopedia.com/humanities/encyclopedias-almanacs-transcripts-and- maps/cartoons-latin-america 29 Napríklad: El Toro (1826–1832), La Orquesta (1861–1877), El Ahuizote (1874–1876) a hlavne odvážne opozičné periodikum El Hijo del Ahuizote (1885-1903) z Mexika; La Caricature (1896) z Venezuely; El Zancudo (90 roky), El Gráfico (1910–1941), Cromos (1916), a Bogotá cómico (neskôr La semana cómico, 1917–1925) z Kolumbie; El Esquife (1813–1814) a El Moro Muza (1859–1875) z Kuby; El Negro Timoteo (1890–1898) z Uruguaja; Caras y caretas (1898–1914) z Argentíny, ktoré boli distribuované po celej Latinskej Amerike. Viď: LENT, John A. Op. cit. [cit. 2017-03-23]. 30 ALBA, Victor. The Mexican Revolution and the Cartoon. Comparative Studies in Society and History [online]. Cambridge University Press, 1967, 9(2) [cit. 2017-03-22]. Vlastný preklad: „[…] the charro, the peasant on horseback, with his wide hat and his picturesque outfit. The charro is the personification of Mexico in the pre-revolutionary cartoons. He is Mexico, suffering and pro-testing. Opposing the charro was the priest - the enemy - sometimes oppressing, sometimes chastised. Later, when the liberal military turned dictatorial with Porfirio Diaz, the general became a symbol. At certain times, especially under Diáz, another figure appeared to complete the unholy trinity, the "enemy of the people". He was the Spanish shopkeeper, later replaced by the American businessman.“ Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/pdf/177737.pdf, s. 124-125. 15
chudobných roľníkov, sedliakov, robotníkov; zneužívaných vládnym systémom. Tým, že opisuje politických vodcov ako kostlivcov ich obrazne vyzlieka z moci a pripomína Mexiku, že aj oni sú obyčajní smrteľníci a „zubatá“ príde ku všetkým, bez ohľadu na postavenie v živote.
Pokrokový karikaturista musí byť človek politicky mysliaci a cítiaci. [...] Konfrontuje z pozície ľudí fakty, podstaty a javy, prítomnosť aj minulosť. Ide nebojácne za životnou pravdou. […] Potrebuje hlboko poznať a precítiť triedny zmysel spoločenského diania. Potom mu tvorba nie je remeslom, ale najvnútornejšou potrebou.31
K tomuto typu umelca rozhodne patrí Posada, ktorý aj napriek tlaku európskeho umenia skrz Mexiko zostal domorodému ľudu a umeniu verný. Veľká citlivosť v tvorbe sociálnych problémov dala jeho karikatúram trvalú hodnotu, ktorá nebola nájdená u iných umelcoch jeho veku. Mexickí tvorcovia preberali predovšetkým moderné európske techniky a inšpirovali sa zvyčajne v litografiách francúzskych umelcov. Aj keď boli Posadové Calaveras nepochybne inšpirované stredovekým tancom smrti, boli právom identifikované ako mexické. Po revolúcii sa mexickí umelci vracali k imitovaní zahraničných diel a techník, no v určitých prípadoch bol ústredným podnetom práve José Guadalupe Posada.32
31 KLIVAR, Miroslav. Karikatura bojující: antologie současné politické karikatury a kresby 1945-1962. Praha: Nakladatelství československých výtvarných umělců, 1963, s. 9. 32 ALBA, Victor. Op.cit. [cit. 2017-03-22], s. 125-126. 16
3 José Guadalupe Posada – umelec mexického ľudu
Vo smrti sme si všetci rovní. Blond, tmaví, bohatí či chudobní, na konci však dôjdeme k rovnakému osudu.
José Guadalupe Posada
José Guadalupe Posada, priateľmi zvaný „Don Lupe“ sa narodil v roku 1852 v meste Aguascalientes. Viac než štyridsať rokov pracoval ako umelec ilustrujúci zbierky piesní, časopisy, noviny, detské knihy či romány, no najviac zo všetkého je známy pre tvorbu veľkých listov – hojas volantes33. Skupina pracovníkov vedená litografom Trinidad Pedroza (1837-1920) tvorila v meste Aguascalientes týždenník s názvom El Jicote (1871), kde vzal Posadu za učňa. Začal tu vydávať mnoho vtipných a humorných kúskov, ktoré satirizovali životy politikov a oslavovali ľud mesta. Jeho talent na rytine sa ukázal užitočným pri ďalšej práci a stal sa významným remeselníkom. Umenie, ktoré začínal s tvorbou tlače politického komiksu v novinách, bývalo tak provokatívne a odhaľujúce korupciu vlády, že bolo nútene likvidované. Jeho majstrovstvo však pokračovalo. Dobre odráža skalné časy v ktorých žil. Prišiel zo skromných začiatkov a vďaka tomu sa vedel dobre vcítiť do života pracovníka robotníckej triedy. Bol zástancom utláčaných a prácu apeloval jedine na ľudí. Premiestnil sa do mesta León, kde začal s gravírovaním na drevo. Mesto sa o pár rokov stalo obeťou povodne a Posada sa presťahoval do Cuidad de México,34 kde založil vlastnú dielňu „Taller de Grabado“ a bol najímaný mnohými novinami a tlačami.35 Od nástupu mexickej revolúcie až do svojej smrti v 1913 na svojich námetoch biedy robotníckych tried a revolučných bojov neúnavne pracoval. Bol obdivovaný pre svoj
33 ang. flying sheets, boadsides, broadsheets; u nás veľké listy, letáky 34 Ešte pred svojím odchodom pracoval v spoločnosti spisovateľa a novinára Ireneo Paza (1836-1924), ktorého starým otcom bol poet Octavio Paz (1914-1998). Ten získal v roku 1990 Nobelovu cenu za literatúru. 35 Za svoj život pomohol organizovať mnoho novín, medzi ktoré patrili napríklad El Centavo Perdido, El Jicote, El Teatro, La Gaceta Callejera, El Boletin, El Argos, La Patria, El Ahuizote, El Hijo del Ahuizote, Fray Gerundio a El Fandango. Viď: GAMBOA, Fernando. Posada: Printmaker to the Mexican People [online]. The Art Institute of Chicago, 1944 [cit. 2017-04-02]. Dostupné z: http://www.artic.edu/sites/default/files/libraries/pubs/1944/AIC1944Posada_comb.pdf, s. 17. 17
rozsah, technické zručnosti a humor. Tvoril v drevorytoch, litografiách alebo ryl priamo do zinkových dosiek. Jeho skladby sú plné pohybu a presvedčivých gest. Žil v storočí, v ktorom bola smrť konštantou. Cez záplavy, mor či samotnú revolúciu cestovala po krajine. Jeho pohľad na posmrtný svet dáva Mexiku neobvyklý a svojrázny charakter. Ilustrácie znázorňujúce peklo, zánik či záhrobie, v kontraste predstavujú vtip, dobrú náladu a ľudový smiech. Zobrazoval prírodné katastrofy, bitky, vraždy či obyčajný každodenný život a prezentoval vyváženosť vtipného rozprávania voči nemilosrdnej kritike. Týmto samozrejme priťahuje mexický ľud k svojej práci.
Všetko, čo je v Posadovej tvorbe inšpirované vizuálnou tvárnosťou sveta, či už v reálnych optických vzťahoch, vo fantázii alebo v prelínaní skutočných, symbolických a alegorických prvkov, prevádza umelec aj do sféry záhrobného života, do svojich Calaveras.36
Zo všetkých jeho výtvorov patria zhruba len 2 % tvorbe Calaveras.37 Neboli v tej dobe často prevádzkované, no popularite sa týmto kresbám s veršami dostalo vďaka príchodu Posady do Cuidad de México. To všetko v spojení s popredným vydavateľstvom populárnej literatúry v krajine – Antonio Vanegas Arroyo.
3.1 Spolupráca s nakladateľstvom Antonio Vanegas Arroyo
Počas celého štvrťstoročia, v ktorom Posada spolupracoval s Antonio Vanegas Arroyom, tvoril ilustrované príbehy zrozumiteľné nižším a nesčítaným vrstvám. Nakladateľstvo Arroyo, ktoré bolo najväčšie svojho druhu v krajine38 sa zameriavalo na lacnú masovú produkciu a ich politicky vplyvné informácie sa dostávali do rúk prostých občanov ulíc. Ich práce boli tlačené a vydávané v rôznych štýloch, technike či námete; boli zábavné, dobre fungujúce, držali v sebe určitú podivnosť a boli veľkým protikladom k druhu mestských alternácii, ktoré boli k dispozícii v médiách.39
36 SPURNÝ, Jan. Op. cit., s. 44. 37 CASILLAS, Mercurio Lopez a Gregory DECHANT. Images of Death in Mexican Prints. Mexico: Editorial Rm, 2008, s. 60. 38 GAMBOA, Fernando. Op. cit. [cit. 2017-04-02], s. 16. 39 GRETTON, Thomas. Posada's Prints as Photomechanical Artefacts. Print Quarterly [online]. 1992, 9(4) [cit. 2017-03-29]. Dostupné z: www.jstor.org/stable/41824734, s. 336. 18
Nakladateľstvo vydávalo dramatické výstupy pre deti a dospelých, snáre, spevníky, brožúry, malé knižky, modlitby, moralizované piesne, corridos40, pouličné noviny, veľké letáky a veľa iného. Ich rozsah práce nachádzame v reklamnom texte k produkcii Arroyových kníh (obr. 3):
Nakladateľstvo A. Vanegas Arroyo (založené v devätnástom storočí v roku 1880)
V tejto dlhodobo zavedenej firme nájdete pestrý a výberový sortiment aktuálnych piesní, zbierok blahoželaní, magických trikov, hádaniek, […].41
Keďže bola tlač v období Porfiriátu (1876-1911) kontrolovaná, vysoko kritické publikácie bývali zneškodňované a nakladateľstvá uzatvárané. Posadové politické karikatúry vyvolávali veľký smiech a pobúrenie; neexistujú síce doklady ale poveste naznačujú, že ho pár krát posadili za mreže.42 Jedným zo spôsobov ako sa vyhnúť vládnej cenzúre bola distribúcia letákov. „Nepodpísané autorom ani umelcom, veľa krát bez odkazu na vydavateľstvo […].”43 Kriminalita vládnuca v podobe Diázovej vlády, desivé a šokujúce zločiny boli zachytávané hlavne v týchto rozmerných listoch, tzv. hojas volantes.
3.1.1 Hojas volantes
Hojas volantes, rovnako ako pasquin44 a corridos, boli tlačené lacno, jednostranne a súviseli s jedným príbehom. Šírené ako výtlačky popoludňajších novín s veľkými titulkami a ilustráciami v sprievode textu (väčšinou vo veršoch), boli plnené príbehmi, ktoré ľudí zaujímali viac ako čokoľvek iné. Používané ako moralizujúce príbehy, ktoré
40 Ľudové piesne v jednoduchej poetickej forme štvorveršia, pochádzajúce zo 16. storočia zo Španielska. Sú väčšinou tvorené z textu, hudby a obrázkov. Išlo taktiež o druh hudobných novín, ktorých obsahom boli dôležité udalosti, politické ci spoločenské konflikty, kriminálne zločiny či ospevovanie hrdinov vojen. 41 Vlastný preklad reklamného letáku. (16. 4. 2017) Celý text v origináli viď na obrázku 3. 42 TYLER, Ronnie C. Posada's Mexico. Library of Congress, 1979, s. 12. 43 MOCK, Melody. Hojas Volantes: José Guadalupe Posada, the Corrido, and the Mexican Revolution. Denton, Texas, 1996, Thesis. University of North Texas Libraries. Vlastný preklad: „Unsigned by author, artists, and sometimes with no reference to publishing house […].“ Dostupné z: digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc277946/, s. 35. 44 tal. pasquin alebo pasquino; bol anonymný, verejne písaný útok (proti niečomu) 19
vzdelávali a informovali masy, sa zameriavali priamo na mexických negramotných a pologramotných obyvateľov. Zároveň boli zaujímavé pre ich priamočiary štýl, čím umožňovali zaujať širšie publikum. Prevedenie letákov bolo často zle spracované, s neusporiadaným typom písma na nápadne nekvalitnom farebnom papieri a boli predávané za pár pesos (centov). Jednostranné výtlačky boli rozdelené do troch veľkostí: veľké listy (cca 30 x 40 cm), polovičné listy (cca 17 x 24 cm) a dvojité veľké listy (cca 60 x 40 cm).45 Pokrývali obmedzenú škálu tém, ako napríklad trestné činy, popravy, prírodné katastrofy, chudobu, život zbojníkov či významné osobnosti. Toto všetko bolo prezentované v obmedzenom rozsahu foriem: corridos, príležitostné novinové listy ale hlavne calaveras, ktoré nadobudli najväčší symbolický a ikonografický obsah.46 Ilustrácie a verše calaveras, ako súčasť listov, boli publikované na rohoch ulíc, námestiach, trhoch a jarmokoch. Spojením nakladateľa A. V. Arroya, ilustrátora J. G. Posady s pomocou poeta Constancia S. Suáreza47, sa tvorili listy na žiadosti hlavných spotrebiteľov – mestských nižších tried Mexika.
45 Posada art foundation. Posada’s illustrations [online]. San Francisco, 2014 [cit. 2017-04-06]. Dostupné z: http://www.posada-art-foundation.com/ 46 GRETTON, Thomas. Posada and the 'Popular': Commodities and Social Constructs in Mexico before the Revolution. Oxford Art Journal [online]. Oxford University Press, 1994, 17(2) [cit. 2017-03-29]. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/1360573, s. 40. 47 Mená autorov textov sa na letákoch objavovali zriedkakedy. Spoluprácu C. S. Suáreza s Posadom predpokladáme aj vďaka fotografii - viď obrázok 4. V strede medzi nimi stojí mladý chlapec (predpokladá sa Posadov syn alebo neznámy učeň). 20
4 Výtvarné stvárnenie calaveras
Všadeprítomné lebky a kostry, ktoré sa objavujú v umení naprieč časom a miestom sú symbolmi úpadku, chorôb a korupcie, varovaním pred nebezpečenstvom alebo predpoveďami o konečnom víťazstve smrti nad telom. Avšak niektorí umelci našli príležitosť vyzdvihnúť ľahšiu stránku týchto zaužívaných symbolov smrti. Napriek rozšírenej tendencii vidieť pôvod calaveras v umení starovekej Mezoameriky, sa od triezvosti aztéckych vyrezávaných lebiek a mayských obrázkov z rozkladajúcimi sa mŕtvolami výrazne líšia.48 Prvé ilustrované noviny, ktoré začali v roku 1847 vychádzať v Mexiku, mali názov El Calavera (obr. 5). Špecializovali sa na satirické kresby aktuálnych dní49, obzvlášť na žarty z vedúcich národa.50 Ilustrácie calaveras, stvárnenie živých ľudí, vecí či dokonca aj abstraktných myšlienok formou lebiek a kostier, sa už v tomto období anonymne pridávali do novín a časopisov. Jedno z prvých mien, ktoré sa objavuje vo vzťahu s priamym politickým výkladom týchto kresieb je Santiago Hernandez (1832-1908). Jeho obrazy osobností v časopise La Orquesta (1861- 1877) (obr. 6) vypracoval s takou vášňou, až sa zdalo, že si umelec skutočne žiada ich smrť.51 Calaveras začali byť obzvlášť populárne na prelome 19. a 20. storočia, hlavne zásluhou inšpirácie v mexickej revolúcii. „Symbolika kostry, ktorá v pôvodných zvyklostiach predstavuje pokračovanie kolobehu životného cyklu dokázala, že môže byť mocným a zvučným obrazom mexickej kultúrnej nezávislosti od europocentrickej elity.“52 Praví tvorcovia súčasnej tradície calaveras boli vydavatelia Antonio Vanegas Arroyo a jeho syn, Bras Vanegas Arroyo. Posada nebol prvý, ktorý sa týmto prácam venoval. Nadväzoval na prastaré zvyky a v kombinácii s aktuálnymi problémami krajiny doviedol kostlivcov k dokonalému výrazu. Menej známy ilustrátor Manuel Manilla (1830-1895?)53, ktorého literatúra uvádza-neuvádza za Posadovho predchodcu, pracoval
48 La Calavera de la Catrina. Annenberg Learner: Art Through Time: A Global View [online]. [cit. 2017- 03-22]. Dostupné z: https://www.learner.org/courses/globalart/work/124/index.html 49 V tom období v krajine prevládala vojna so Spojenými štátmi americkými. 50 Pre podrobné informácie novín El Calavera viď: http://www.scielo.org.mx/scielo.php?script=sci_arttext&pid=S0185-12762001000200003 51 GAMBOA, Fernando. Op. cit. [cit. 2017-04-02], s. 28. 52 CHESNUT, R. Andrew. Holy Death: Santa Muerte, Day of the Dead and La Catrina. The Huffington Post [online]. 2016 [cit. 2017-04-07]. Vlastný preklad: „The symbolism of the skeleton, which in indigenous traditions throughout the Americas represents the continuation of life’s cyclical turn, proved to be a potent and resonant image for Mexican cultural independence from its Eurocentric elite.“ Dostupné z: http://www.huffingtonpost.com/r-andrew-chesnut/holy-death-santa-muerte- d_b_8305040.html 53 Zmetenie úmrtia umelca je zdôvodnené faktom, že existovali dve osobnosti s menom Manuel Manilla. 21
taktiež v spolupráci s Arroyom. Vďaka hlbšiemu skúmaniu prameňov však treba uznať, že Manilla tvoril podoby kostier už pred jeho príchodom. Keďže sú ich listy a ilustrácie veľmi podobné, je možné, že niektoré oslavované Posadovým menom sú v skutočnosti dedičstvom Manilly (obr. 7). Avšak vieme s istotou povedať, že až José Guadalupe Posada prekonal všetky doterajšie snahy a bol uznávaný zákazníkmi. Jeho listy cestovali po celej krajine, prechádzajúc z rúk do rúk Mexičanom. Adela Lupi, slovami Antonia Rodríqueza opisuje: „Posada svojimi Calaveras smrť neoslavoval, ale zbavil ju jej tragickej vážnosti […]. Vzhľadom k tomu, že nemohol vyrovnať rozdiely medzi ľuďmi, snažil sa ich vyvážiť v smrti.“54 Jeho kostry napodobňovali aktivitu ľudskej existencie, symbolizovali výsmech smrti a boli tvorené pre poznanie skutočnej situácie, ktorou si krajina prechádzala. Mal nimi silu premeniť obyčajného človeka, prezidenta, učenca, bezvýznamného zlodeja alebo spoločensky vyššie postavenú dámu. Boli plné života, vyvádzali, jedli, pili, jazdili na bicykloch a na koňoch, ovládali meče a dýky, boli revolucionármi, pouličnými upratovačmi a takmer všetkým ostatným. Posadová calavera však nie je len usmievavá lebka, ale predstavuje Mexiko, kde sa chudobní a robotnícke triedy môžu rovnať politikom a vyššej elite. Pripomínal čitateľom, že každý je koniec koncov vyrobený z rovnakých kostí a satirizoval tých, ktorí na tento podstatný fakt zabúdali. Veronica Marquez vo svojom článku dodáva, že calaveras neznamená bežné prijatie smrti alebo predĺženie života na zemi. Život smrťou v súlade s nimi nekončí, skôr pokračuje v novej podobe. Smrť nie je teda niečo, čoho je potrebné sa obávať, ale niečo, čomu musia ľudia čeliť.55 Niekedy boli nástrojom spoločenskej a politickej satiry (obr. 8) alebo súcitným portrétom revolucionára (obr. 9), niekedy len komickým či rozprávkovým napodobením známeho „Tanca smrti“ (obr. 10), no tvorili obraz mexickej spoločnosti „stiahnutej z kože“ - akýsi röntgen kolektívnej duše.
54 LUPI, Adela. Carcajadas de calaveras en Jorge Ibargüengoitia y en José Guadalupe Posada. Actas del IX Congreso de la Asociación Internacional de Hispanistas : 18-23 agosto 1986 Berlín [online]. 1989 [cit. 2017-04-08]. Vlastný preklad: „Posada tampoco festejó la muerte. La despojó de su trágica solemnidad [...]. Imposibilitado de igualar a todos los seres humanos en la tierra, los niveló en la muerte.“ Dostupné z: http://cvc.cervantes.es/literatura/aih/pdf/09/aih_09_2_071.pdf, s. 625. 55 MARQUEZ, Veronica. Jose Guadalupe Posada and the Mexican Calaveras [online]. 2016 [cit. 2017- 03-30]. Dostupné z: https://storify.com/VeronicaMarquez/jose-guadalupe-posada-and-mexican-calaveras 22
4.1 Calavera ako verš
Calaveras literarias, literárne calaveras, sú akýmsi druhom mexickej poézie, kde sú rýmy písané ako satirické verše alebo tzv. epitafy k sviatku Día de los Muertos. História písania literárnych veršov s témou smrti je doposiaľ menej presná, no v článku Death in Mexican Folk Culture od Patricie Fernandez Kelly sa objavuje myšlienka smrti v aztéckej poézii zvyčajne ako smrť vo vojne.56 Tvrdí sa, že najskoršie formy sú epitafy a elégie písané španielskym poetom Jorge Manriqueom57 v 15. storočí. Máme zmienku o objavení nábožensky ladených calaveras veršov z roku 1825. Boli zamerané na kňazov odmietajúcich slúžiť, pretože vláda žiadala, aby sa hlásili ako bežní občania.58 Prvé oficiálne registrované verše však začínali pôvodne ako spôsob žartu zo smrti a jej príčinu zobrazujú radostným spôsobom. Boli zverejnené v novinách El Socialista v Guadalajara, Jalisco v roku 1849.59 Letáky plné satirických rýmov sprevádzané kresbami a leptami kostier sa však objavovali až o desaťročia neskôr. V období tvorby Vanegas Arroya, Manuela Manilly a Posady boli verše tvorené Constantióm S. Suárezom, Manuel Flores de Campom, Rafaelom Romerom, Franciscom Ozacarom a inými spisovateľmi tej doby.60 „Samotná výtvarná reč ilustrácii prezrádza rytmom a melodikou svojich tvarov jeho vzťah k ľudovej hudbe a spolupôsobí pri hudobnom prevádzaní textov“61, napísal v publikácii o Posadovi Jan Spurný. Existujú Calaveras vodcov revolúcie, príkladom Francisco Madero, predstavený ako opitý robotník (obr. 11); literárne známy Don Quijote na kostre koňa Rocinanteho (obr. 12); podobizeň vydavateľa A. Vanegas Arroya (obr. 13); vznešené dámy a hrdí páni aristokracie (obr. 14), muzikanti (obr. 15) či obyčajné pohľady do veselých hospôd (obr. 16). Vyskytujú sa scény ilustrácií priamo z dní osláv Día de los Muertos, ako napríklad piknik na cintoríne či predavači letákov (obr. 17 a 18). To všetko v podobe kostier obklopovaných veršami. No z Posadových najznámejšia, či už vo vzťahu k sviatku alebo celosvetovo je len jedna - La Catrina.
56 KELLY, Patricia Fernandez. Op.cit. [cit. 2017-01-17], s. 525. 57 Jorge Manrique. In Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation [cit. 2017-03-22]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Jorge_Manrique 58 TOOR, Francez. A Treasury Of Mexican Folkways [online]. New York: Crown Publishers,1947, s. 238. 59 Lo que no sabías de las calaveritas del Día de Muertos. Aristegui Noticias [online]. 2013 [cit. 2017-04- 02]. Dostupné z: http://aristeguinoticias.com/3110/kiosko/lo-que-no-sabias-de-las-calaveritas-del-dia-de- muertos/ 60 Calaveras or Day of the Dead Rhymes. AGUR, Dyana. COPAL: Mexican Folk Art at its best Online [online]. [cit. 2017-03-21]. Dostupné z: http://www.mexican-folk-art-guide.com/calaveras.html#.WOfi5YiLTb3 61 SPURNÝ, Jan. Op. cit., s. 21. 23
4.2 Analýza vybranej ukážky
Na základe ukážky vybraného diela si v prvom rade vytvoríme predstavu, akým spôsobom boli tvorené ilustrované letáky s veršami, a v rámci tejto Calavery je žiadúce spracovať náhľad na pôvod rytiny, priebeh zobrazovania v rámci doby a odkaz na jej stálu prítomnosť.
4.2.1 La Calavera Catrina
Často sa v mexickej kultúre stretávame s vysokou, elegantne oblečenou kostrou ženy s opereným klobúkom. Táto postava však nie je len jedna z akýchsi skeletov mexickej tradície, je to výrazný zjav menom La Catrina. Je najväčším a najznámejším grafickým aj lyrickým manifestom Posadovho diela. La Calavera de la Catrina (1910) (obr.19), jednoducho pomenovaná La Catrina, čo v nespisovných vyjadrovacích prostriedkoch znamená Calavera vyparádenej, elitnej ženy (The Calavera of the Female Dandy), znázorňuje bezmäsú kostru dámy vysokej spoločnosti vo veľkom, až príliš ozdobenom klobúku. Pôvodný názov tejto litografie bol La Calavera Garbancera, vykreslená prezývka ľudí domorodého pôvodu, ktorí sa hanbili za vlastný rod a prijímali štýly dovezené z európskych krajín. Ekonomicko-politická závislosť Mexika sa odrážala vo všetkým oblastiach spoločenského života; presnejšie slovami Jana Spurného išlo o podceňovanie domácich kultúrnych tradícií, nedôveru v tvorivú schopnosť ľudu, bezduché prijímanie európskych umeleckých a literárnych vzorov životného štýlu a módy (Francúzsko, Španielsko, Taliansko).62 Príkladom je táto ilustrácia, kde autor zobrazuje ženu vo francúzskom klobúku s naneseným make-upom na pleti tak, aby ním zakryla pravú farbu tváre - doslova ju „zabielila“.63 Prezývku „garbanceras“ si vyslúžili tí, ktorí boli doslova obyčajnými pouličnými predajcami cíceru (strukovina), no snívali o živote Európanov. Popierali vlastný sociálny status, kultúru a Calaveru môžeme považovať za akýsi symbol vydávania patriotizmu na smrť. Obrázok je v originálnom prevedení letáku La Calavera Garbancera (1913) sprevádzaný titulom (obr. 20):
62 SPURNÝ, Jan. Op. cit., s. 17. 63 La Catrina. AGUR, Dyana. COPAL: Mexican Folk Art at its best Online [online]. [cit. 2017-03-21]. Dostupné z: http://www.mexican-folk-art-guide.com/catrina.html#.WOfkXoiLTb0 24
„Tie, ktoré sú teraz zaprášené garbanceras, skončia aj tak len ako zdeformovaná kostra.“
Vybrané verše opisujú:
Hay hermosas garbanceras, Sú to krásne garbanceras, de corsé y alto tacón; s korzetom a vysokým opätkom; pero han de ser calaveras, ale sú to len lebky, calaveras del montón rovnako ako všetci ostatní.
Gata que te pintas chapas Aj keď sa maľuješ con ladrillo o bermellón: karmínom a rumelkou, la muerte dirá: "no escapas, smrť vraví: „Aj tak neutečieš, eres cráneo del montón". si len jedna z mnohých lebiek.“
[...] [...]
Hay unas gatas ingratas, Sú to nevďačné ženy, muy llenas de presunción plné očakávania a y matreras como ratas, prešibané ako krysy, que compran joyas baratas ktoré kupujú lacné šperky en las ventas de ocasión. na príležitostných výpredajoch.64
Ukázali sme si, akým spôsobom mohlo byť tvorené literárno-výtvarné stvárnenie listov revolučnej éry. Mnoho ľudí stále verí, že v tejto rytine Posada zobrazuje figúru, ktorá kritizuje aristokraciu tej doby (je tomu tak v súčasnej kultúre), ale vo veršoch sa stretávame s prvotnou pravdou kritizovania „až na kosť“ chudobných ľudí predstierajúcich bohatstvo a pôvab vplyvnejších. Hneď v prvom verši básne je v slove
64 Vlastný preklad titulu a textu. (17. 4. 2017) Zvyšok textu dostupný v origináli na obrázku 20. 25
„krásne“ cítiť autorov hanlivý podtext voči dámam, ktoré sa tvárili výnimočnejšie a lepšie, teda európskejšie. Vo veršoch: „[…], rovnako ako všetci ostatní“ alebo „[…], si len jedna z mnohých […]“, priamočiaro odkazuje k postoju egality, ktorou je jeho práca význačná. Ako bolo spomenuté, umelec nerovnosti ľudí kompenzoval v smrti; v našej ukážke veršov túto prítomnosť vyjadrujú slová o „lebkách“. Calavera predstavovala pred revolúciou akúsi reprezentačnú metaforu „vysokej spoločenskej triedy“. Predpokladáme, že si Posada počas života svoje rytiny uschovával, keďže sa obraz Catriny aj po autorovej smrti objavoval verejnosti. Ilustrácia zostáva, no je obklopovaná iným textom a titulom, príkladom Cintorín nahej ženy (El panteón de las pelonas, 1924). „Práve v tomto období začína Calavera cestu k svojej nesmrteľnosti.“65 Posada pôvodnú kresbu stvoril, snímok však tvorí len hlavu spoločne s klobúkom. V roku 1947 sa Diego Rivera (1886-1957) zmocnil tejto kostry a namaľoval na rozmernú fresku jej celé „telo“. V diele Nedeľné snenie v parku Alameda (Sueño de una tarde dominical en la Alameda Central, 1947) (obr. 21) sa postava maliarsky parafrázovanej Catriny objavuje v spoločnosti José Guadalupe Posady a pravou rukou vedie malého chlapca Riveru (autoportrét).66 V tejto freske vzdáva poctu Posadovi, u ktorého sa v mladosti vzdelával. Obraz zobrazuje koniec éry zničenej revolúciou a začiatok cyklu ako nového a spravodlivého národa a symbolicky spojuje dve umelecké generácie.67 Bol to Rivera, ktorý ju obliekol do elegantného kostýmu, stál za vznikom oficiálneho názvu a vďaka komu sa stala ikonou mexickej kultúry. Známa mexicko-americká autorka, Anita Brenner, opisuje Posadovú Catrinu ako pár centimetrovú figúru a zároveň národný epos, ktorý neskôr vyrástol do až takmer päť metrov vysokej nástennej fresky. Dodáva, že stvárňuje príjemnú lebku, ktorú zdobia kvety a je kritikou márnosti, tak isto ako pripomienkou, že sa všetko nakoniec obráti v prach.68
4.2.1.1 Catrina a dedičstvo
Z akéhosi satirického nekrológu privilegovaných tried vznikla dáma milovaná mexickým národom v priebehu celého roka. V súčasnej dobe tvorí obrovské množstvo
65 JIMÉNEZ, Teresa, ed. José Guadalupe Posada Strokes of Life and Death [online]. [cit. 2017-04-07]. Vlastný preklad: „The image of this celebrated calavera had begun its path to immortality.“ Dostupné z: http://www.revistascisan.unam.mx/Voices/pdfs/9414.pdf, s. 75. 66 Scéna v obraze je založená na rôznych historických osobnostiach. Vedľa Rivery a Posady aj Porfirio Diáz, Frida Kahlo, Hernan Cortés ale hlavne kostra Catrina, ktorá má okolo krku boa, pripomínajúce mezoamerického hadieho boha Quetzalcóatl. 67 SPURNÝ, Jan. Op. cit., s. 10. 68 MOCK, Melody. Op. cit. [cit. 2017-03-21], s. 12. 26
ikon, je znamením tradície a krásy a inšpiruje stále viac umelcov. Obrazy, založené na milovaných Catrinách sú vyrábané ako rôzne druhy šperkov, tričiek či suvenírov. Stala sa taktiež motívom pre tvorbu remesiel tvorených z hliny, dreva, papel picado69, plastu, keramiky, čiernej hliny či dokonca aj z cesta na chlieb. Jej podoba je predstavovaná v rozličných veľkostiach, tvaroch, farbách či formách a je ju vidieť v obchodoch a na uliciach v celej krajine. Venovať sa podrobnejšie odkazu postavy Catriny a jej inšpirácii v dielach iných umelcov by siahalo mimo obsah práce. V skratke je však dôležité spomenúť, že ikona sa v súčasnosti objavuje na novodobých znázorneniach ženy pripomínajúce autoportréty maliarky Fridy Kahlo (obr. 23), na vtipných stvárneniach mexickej Mony Lízy (obr. 24), v amerických filmových štúdiách, v počítačových hrách, na internete, v kreáciách novodobých maskérov, až po predmety vlastnené neznalými občanmi našich republík. Chcela by som zvlášť v skratke upozorniť na dva svetové fenomény, kde sa v prvom rade postava elegantnej dámy stáva subjektom nespočetných internetových príručiek a videí, ako správne pripraviť extravagantný make-up v podobe Catriny70. Veľké čierne namaľované kruhy okolo očí, čierna špička nosa, červené pery a jemne nakreslené štichy alebo zuby po oboch stranách tváre, sa stávajú jednou z najbežnejších masiek osláv Halloween-u, karnevalov či iných festivalov (obr. 25). K tomu sa často inšpirujú kostýmom a pribúdajú honosné, pestrofarebné čelenky plné kvetov. Druhým zjavom v posledných rokoch, ktorého si možno všimnúť doslova všade, je umenie tetovania (tattoo art), kde sa Catrina ako nádherná žena s make-upom v štýle pomaľovanej kostry stále viac objavuje na končatinách mladých ľudí (obr. 26). V rámci domorodých kultúr tetovanie vyjadruje úctu k svojim koreňom a zvykom. V mexickej subkultúre sú hlavnými bodmi inšpirácie tattoo art hlavne aztécka história, náboženstvo a podsvetie. Avšak, krásna žena s tvárou lebky, ktorú radíme do štýlu Chicano71 tattoo, sa stáva jedným z najčastejších symbolov aj mimo Mexika.
69 Papel picado je označenie pre papierové zástavky vyrezávané s rôznymi vzormi, používané napríklad na dekoráciou budov, ulíc či oltárov v Mexiku. Spočiatku ich tvorba používaná počas Día de los Muertos bola tesaná s obrázkami svätcov, no po prijatí ilustrácií J. G. Posady sa štýl vystrihávaných farebných vlajočiek kostier, lebiek a slávnej Catriny tvorí dodnes. (obr. 22) Viď: Papel Picado. AGUR, Dyana. COPAL: Mexican Folk Art at its best Online [online]. [cit. 2017-03-21]. Dostupné z: http://www.mexican-folk-art-guide.com/papel-picado.html#.WOfk14iLTb0 70 MENDEZ, Jhanay. Sugar Skull/Catrina Makeup Tutorial. In: YouTube [online]. Zverejnené: 21. 10. 2016 [cit. 2017-04-08]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=SrFwYvpRDl4 71 Chicano či Chicana je názov pre identifikáciu komunity mexických Američanov v USA. Používali umenie na vyjadrenie svojich kultúrnych hodnôt či ako protest. Pre viac informácii viď: JACKSON, Carlos Francisco. Chicana and Chicano Art: ProtestArte [online]. University of Arizona Press, 2009, 225 s. [cit. 2017-04-05]. Dostupné z: https://books.google.cz/books?isbn=0816526478 27
Aj keď je veľmi úzko spätá s históriou krajiny a dedičstvom Posady, význam týchto politicko-spoločenských satír sa v našej dobe vníma už viac menej len tradične. Mexičania hrdo predstavujú figúru počas celého roka, no najviac v oslavách sviatku Día de los Muertos, kedy sa každoročne väčšina ľudí za Catriny a Catrinov (mužská podoba) prezlieka. Spomína sa na predkov, uctieva sa ich odkaz a je to tiež spôsob ako sa identifikovať s mexickými koreňmi a ich legendami.
28
5 Calaveras vo vzťahu k sviatku Día de los Muertos
Na začiatku je potrebné povedať, že žiadna iná, prevažne katolícky veriaca krajina na svete neoslavuje novembrové Dušičky s takou umeleckou neviazanosťou a humorom ako to robí Mexiko.72 Tradícia sviatku pochádza z kombinácie pred-hispánskej viery a katolíckeho náboženstva, predstaveného príchodom Španielov do zeme. Sviatok Día de los Muertos je vnímaný ako kompletne multidisciplinárna kultúrna udalosť s hudbou, jedlom, remeslami, tvorbou oltárov, kreslením z papiera a iných materiálov. Stretávame sa taktiež s literatúrou.
5.1 Literárno-výtvarná koncepcia
Do spojenia dvoch náboženstiev, sa v druhej polovici 19. storočia vkladá prvok slobodného prejavu tlače s politickým nádychom. Ten vytváral nový obraz sviatku, ktorý sa za relatívne krátky čas stal viditeľnou a populárnou súčasťou. „Poskytuje priestor pre prezentáciu národnej identity z pohľadu ľudských práv a slobody prejavu.“73 V oslavách ľudového umenia dnešného sviatku Día de los Muertos sú Posadové Calaveras akýmisi predchodcami. Podkladám to faktom, že sa lebky v oslavách síce objavovali74 ale popularizácia nastala až vďaka grafikám, ktoré ku dňu produkoval. V období na prelome 19. a 20. storočia nastali veľké politické zmeny v oblasti chápania osláv, ktoré postupne začali znova vyzdvihovať korene a tradície mexických obyvateľov. Práve na základe ilustrácií s veršami, ktoré sa v tej dobe masovo predávali, môžeme vysledovať „[…] ako dokáže komercializácia vytvoriť prvok, ktorý nemá s pôvodným významom sviatku veľa spoločného. Lebka je v listoch skôr symbolom výsmechu smrti než oslavy mŕtvych.“75 Povaha umenia týchto osláv jesene nemá pôsobiť ako varovanie nevyhnutnosti smrti, ale ako pripomienka radosti z krásneho života. Ďalším príkladom mexického pojatia slova
72 BRANDES, Stanley. Op. cit. [cit. 2017-03-26], s. 201. 73 ZASADILOVÁ, Hana. Kulturní dědictví nehmotného charakteru na seznamu UNESCO případová studie Mexika. Praha, 2013. Diplomová práce. Univerzita Karlova. Vedoucí práce PhDr. Simona Binková, Csc, Dostupné taktiež z: https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/120147972, s. 68. 74 Najstaršie správy o objektoch predávaných počas sviatku neposkytujú žiadne vyslovené zmienky o lebkách či kostrách. Síce sa tu objavovali, no zaznamenávali sa väčšinou len ako hračky pre deti a dnešným objektom sa príliš nepodobali. 75 ZASADILOVÁ, Hana. Op. cit., s. 68. 29
calaveras, viac svetovo populárnejším, je tvorba umeleckých, remeselne vyrábaných objektov.
5.2 Lebka ako predmet
Je potrebné spomenúť, že tvorba calaveras alebo tiež calacas76 ako ručne tvorených predmetov je v histórii krajiny veľmi rozšírená. Existuje obrovská paleta hračiek všetkých veľkostí a materiálov, vyzlečených či oblečených muzikantov, rakiev plnených kvetmi a figúrkami, sladkostí nepredstaviteľných štruktúr a tvarov k oslavám sviatku Día de los Muertos a mnoho iných hmotných predmetov domorodých obyvateľov (obr. 27). To všetko v podobe kostier, lebiek či malých kostlivcov plných šarmom a humorom. Jeden z najzvyčajnejších a zároveň najzvláštnejších foriem je mäkký a chutný „pan de muerto“ (chlieb smrti), vyrobený z obyčajného cesta v podobe vychádzajúcich kostí. „Deti jedia tieto desivé sladkosti, ako keby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Hračky a cukrovinky sú tvorené, aby zobrazovali nezvyčajný pohľad Mexičanov na smrť – na „prijatie smrti“, […].“77 Všetky tieto ľudové figúrky vzbudzujú veľký záujem turistov.
76 Iný názov pre calaveras. 77 BRANDES, Stanley. Op. cit. [cit. 2017-03-26]. Vlastný preklad: „Children eat the macabre sweet, as if it were the most natural thing in the world. These toys and candies have been taken to reflect a peculiarly Mexican view of death - an "acceptance of death", […].“, s. 184.
30
6 Literárne calaveras v dnešnom poňatí
Literárne a umelecké calaveras symbolizujú humor, ktorý možno nájsť v smrti. Posadové satirické kostry sa v jeho dobe vysmievali sociálne privilegovaným. Dnes je tomu trochu inak. V súčasnej dobe sú calaveras písané hlavne prostými Mexičanmi. „Používajú sa, ale nie sú videné ako dedičstvo Posady.“78 Tradícia pokračuje v každoročnom priebehu osláv Dňa mŕtvych, kedy školy organizujú CALAVERA súťaže a ich epitafy sú často spájané s učiteľmi alebo absolventmi školy. Taktiež sa objavujú v novinách, časopisoch a na internetových stránkach ako satirické verše o politikoch, politických situáciách, či iba ako bežné karikatúry. Pravidlá písania sú v modernom pojatí pomerne flexibilné. Vďaka bádaniu môžeme nepochybne tvrdiť, že pomerná väčšina dnešných calaveras je tvorená len z jedného až štyroch strof. Nie sú teda spravidla dlhé (ako to bolo veľa krát u Posadových letákov), konce sa obvykle rýmujú a tradične sa píšu v predvečer osláv. Dyana Agur v rozhovore dodala: „Sú stále súčasťou našej kultúry, len sú distribuované takto ...“79 Ale kto by predsa chcel písať o niekom, kto „zomrie“? Tento pre našu európsku kultúru trochu desivý postoj, je v kultúre Mexičanov braný ako každoročný zvyk pre pobavenie priateľov, rodín a známych. Osobne som sa minulý rok na jeseň zúčastnila jedného z každoročných spomienok na sviatok Día de los Muertos v Českej republike, ktorý je realizovaný za finančnej podpory mestskej časti Prahy 7. Festival usporadúva nezisková organizácia Motus, o.s. a v spolupráci s divadlom Alfred ve dvoře umožňujú občanom sa k sviatku priblížiť.80 V programe boli zahrnuté aj tvorivé dielne, kde bola možná tvorba vlastných básní o smrti, pomenované Calaveritas. Na záver kapitoly si dovolíme ponúknuť ukážku aktuálnej mexickej literárnej calavery:
78 AGUR, Dyana. Komunikácia cez e-mail. (4. 4. 2017) 79 AGUR, Dyana. Komunikácia cez e-mail. (4. 4. 2017) 80 ALFRED VE DVOŘE. Den mrtvých - Día de los Muertos [online]. Praha, 2016 [cit. 29-03-2017]. Dostupné z: http://www.alfredvedvore.cz/cs/program/den-mrtvych---dia-de-los-muertos-2016-motus-- loutky-bez-hranic--cristina-maldonado?pid=578&bck=program 31
Poema Calavera a Donald Trump Calavera báseň pre Donalda Trumpa
Una Calaca se coló Calaca sa ticho vkráda a la última conferencia do poslednej tlačovej konferencie con ojo a la presidencia s pohľadom na prezidentstvo, que Donald Trump ofreció ktoré Donald Trump ponúka. y cuando el Trompas comenzó Keď jeho veľké ústa začali su afrenta racista ritual s anti-prisťahovaleckými rasistickými anti-inmigrante ya habitual urážkami, aké sú u neho bežné, la Huesuda se lo llevó vzala si ho pani Smrť. de las greñas rubias sin más; Ťahá ho za blond vlasy bez rozmýšľania, al inframundo lo arrastró zaviedla ho do podsvetia donde piñata lo volvió a obrátila v piñata81 con sus millones por demás nehľadiac jeho mnoho miliónov. dicen que el muy arrogante Hovorí sa, že veľmi arogantný billonario entre palos todavía miliardár aj medzi údermi zamýšľa el gran muro que proponía veľký múr, ktorým navrhol para excluir a todo inmigrante vylúčiť všetky prisťahovalcov. a los diablos del infierno Snaží sa presvedčiť diablov continúa manifestando podsvetia, aby ho postavili para que no sigan llegando a Mexičania nebudú môcť prichádzať tanto mexicano al averno vo veľkých počtoch do ich pekla. gracias Calaca querida Vďaka ti, milá Calaca, por librarnos del Gran Trompas za zbavenie sa pána s veľkými ústami, que con falacias idiotas ktorého idiotské klamy zmýšľajú daña a tanta gente linda. ublížiť toľkým krásnym ľuďom.82
81 Závesná farebná keramická alebo papierová nádoba plnená cukrovinkami, ktorá sa pri rôznych oslavách rozbíja palicami. 82 Vlastný preklad básne. (18. 4. 2017) Dostupné v origináli z: ALARCÓN, Francisco X. [Poema Calavera a Donald Trump]. In Facebook [online]. 16. 10. 2015. [cit. 2017-04-08]. Dostupné z: https://www.facebook.com/notes/francisco-x-alarcon/poema-calavera-a-donald-trump-por-francisco-x- alarc%C3%B3n/10153250136250734 32
7 Oživený Posada - revolučný hrdina
Bol tak ohromný, že možno jedného dňa bude jeho meno zabudnuté. Je tak spätý s ľudovou dušou Mexika, že sa jeho identita v nej možno úplne stratí.
Diego Rivera
Väčšina ľudí, ktorá Posadové umenie videla v novinách alebo jedno z nich vlastnila, v skutočnosti nemala predstavu o tom, kto vlastne bol. Veľká časť z jeho slávy a umeleckého povedomia bola získaná až posmrtne.83 To, že bol Posada anonymný počas svojho života môže byť pripísané aj pokojnému spôsobu, akým trávil svoje dni. Zomrel chudobný, bez mena a bol pochovaný v neoznačenom hrobe. V neskorších rokoch boli jeho pozostatky exhumované a vhodené do jedného z hromadných. K tejto drsnej skutočnosti sa symbolicky k záveru publikácie Jan Spurný vyjadril ako ku „pomyselnej poslednej Calavere, ktorá je obrazom záhrobnej spolupatričnosti umelca a svojho ľudu.“84 Nezanechal po sebe potomkov ani spisy, ale dnes je jeho sláva medzinárodná. Väčšina umeleckých historikov považuje Posadu za akýsi most medzi tradičným a umením moderného mexického umenia.85 Do povedomia sa dostal hlavne zásluhou dvoch ľudí. Geraldo Murillo (1875-1964), známy ako Dr. Atl, v rokoch 1921-1922 zanalyzoval význam a dôležitosť národného ľudového umenia v priebehu času. V katalógu Populárne umenia Mexika (Las Artes Populares de Mexico), ktorý mimochodom sprevádzal mexickú výstavu, vyhradil kapitolu literárnym stvárneniam, kde zmienil nakladateľstvo Antonio Venegas Arroyo spoločne s Posadovým menom. Do detailov nám však historicky prvý krát bola Posadová tvorba propagovaná až Francúzom Jean Charlotom (1898-1979), ktorý sa po revolúcii
83 Podľa prvej mimo-mexickej výstavy Posadových diel organizovanej na Art Institute v Chicagu, Posada Printmaker to the Mexican People (1944), bola jeho práca zaznamenaná za nie až tak populárnu, a to aj v Mexiku. 84 SPURNÝ Jan. Op. cit., s. 55. 85 MOCK, Melody. Op. cit. [cit. 2017-04-08], s. 21. 33
dostal do kontaktu s Blas Vanegas Arroyom.86 V roku 1925 vyšiel v časopise Revista de Revistas Charlotov článok s titulom „Predchodca mexického umeleckého hnutia“ (Un Precursor del Movimiento de Arte Mexicano). V 40. rokoch vytvoril ďalší v časopise Magazine of Art 38, „Umelec mexického ľudu“ (Printmaker to the Mexican people, 1945). Neskôr vytvoril zbierku výkresov a titulkov s názvom „Tanec mŕtvych“ (Dance of the death, 1951), ktorú venoval pamäti José Guadalupe Posady. Annita Brenner (1905- 1974) mu venovala pozornosť koncom 20. rokov v časopise The Arts a o rok neskôr aj v knihe Idols Behind Altars. Posadovo meno sa takisto objavovalo v americko-mexickom časopise vydavateľa Francesa Toora (1890-1956), Mexican Folkways (1925-1937), prostredníctvom ktorého sa v 30. rokoch dala do povedomia prvá obsiahla zbierka jeho prác, Monografia 406 rytín José Guadalupe Posady (Monografia de 406 grabados de José Guadalupe Posada, 1930).87 Opisovaný ako umelec utláčaných či umelec ľudu sa spoločne s jeho Calaveras „stáva v 30. rokoch storočia symbolom Mexika. Ikonografické calaveras boli v súlade s ideológiou vtedajšej mexickej revolúcie a medzinárodná umelecká komunita ich prehlásila za akési vysoké umenie.“88 Z príkladov Posadovej tvorby čerpá hlavne mexické grafika a publikácie s úsilím tvoriť kultúrnu identitu a bojovať za sociálnu rovnosť. Bola to napríklad forma pouličných novín El Machete, zameraná na nižšie triedy so zásadným cieľom informovať o udalostiach pred a po mexickej revolúcii. V roku 1937 sa v jeho tvorbe priamo inšpiroval Leopoldo Méndez (1902-1969) a spoločne s Pablom O' Higginsom (1904- 1983) a Louisom Arenalom (1908-1985) založili v Cuidad de México Taller de la Gráfica Popular (TGP)89, kolektívne, typicky mexické práce ľudí zaoberajúce sa revolučnými sociálnymi prípadmi (obr. 28). Časopis sa postupne stal akýmsi magnetom medzinárodne progresívnych námetov spoločenstva. Calaveras sa tu populárne publikujú a vtipné verše „[...] siahajú od McDonald, Disney World až na ekonomickú Kubu“90.
86 Po otcovej smrti v nakladateľstve rodina Venegas Arroyo pokračuje. Posadové práce sú naďalej šírené v krajine. 87 Katalóg spolupráce Francesa Toora, Bras Venegas Arroya, Pabla O´Higginsa s predhovorom Diega Rivery. 88 BRANDES, Stanley. Op. cit. [cit. 2017-03-26]. Vlastný preklad: „By the 1930s Posada and his calaveras had become symbolic of Mexico. The irreverence of the calaveras suited the revolutionary ideology of Mexico; yet the international art community had virtually declared these satiric skulls and skeletons a kind of high art.“, s. 205. 89 Tvorili hlavne pouličné listy, plagáty, nástenné noviny, bannery, knižné ilustrácie a veľa iných. Predmetom sú protivojnové hnutia, voľby, história mexickej revolúcie, hrdinovia, zločinci a vzrastajú tu aj nové generácie vtipných politických veršov calaveras. Viď Calaveras menu časopisu TGP online dostupné z: https://www.fulltable.com/vts/t/ttf/tgp/calaveras/menu.htm 90 MOCK, Melody. Op. cit. [cit. 2017-04-08], s. 77.
34
Inšpiroval mnohé ďalšie kolektívy a hnutia, zamerané na produkciu umenia pre dosiahnutie spoločenskej zmeny. Príkladom je Asamblea de los Artistas Revolucionarios de Oaxaca, (ASARO, 2006), zhromaždenie revolučných umelcov z mesta Oaxana, zbierajúce štúdie súvisiace so silnou tradíciou politického umenia v Mexiku.91 Niektorí umelci vzdali predchodcovi hold svojimi dielami. Z mexickej grafiky menujme drevoryt Leopolda Mendéza, Pocta Posadovy (Homenaje a José Guadalupe Posada, 1953) (obr. 29) alebo osobnosť Alfredo Zalce (1908-2003), ktorý spolupracoval na publikáciách TGP a Posadovú tvorbu výborne zachytil v linoryte José Guadalupe Posada a calaveras (Posada y sus calaveras, 1948), kde zobrazil Riveru, Orozca, Méndeza a Dr. Atla ako kostlivcov obdivujúcich grafikovu tvorbu. V diele Posada svoje letáky doslova rozhadzuje po krajine, ktorá je rozdelená na dve časti; pred jeho tvorbou uháňajúca sa buržoázia a zároveň sa smejúci roľníci (obr. 30). Členstvom v TGP a výtvormi calaveras sú ďalej známi aj Alberto Beltrán (1923-2002), José Chávez Morado (1909-2002), Artur García Bustos (1926-2017) a veľa iných súčasných umelcov. Posadov úspech sa mimo iné odráža aj v tom, koľko autorov sa ním nechalo inšpirovať. Jeho ikonografia sa rozšírila nie len v grafickom umení, ale taktiež v maľbe. Mexičania ho pozorujú hlavne vo svojich najväčších muralistických92 umelcoch, ako je Diego Rivera (1886-1957) a José Clemente Orozco (1883-1949), ktorí už ako mladíci navštevovali jeho dielňu. Ich inšpiráciu by sme mohli rovnať s inšpiráciou pravdivosti obrazov francúzskeho naivného maliara Henri Rousseaua na tvorbu Picassovu. Vzťah muralistov s Posadovým odkazom širšie opisuje český článok Petry Kaboňovej, „Posmrtný život José Guadalupe Posady: Muralisté znovu objevují mexického lidového grafika“. Prvkami zbierok TGP, vplyvom muralistov a Posadovým umením sa usiluje o vývoj nových pracovných metód a reprezentácie mexicko-americká ideológia Chicano. Chicano Movement (El Movimiento) pracovali na obnove histórie svojej krajiny a vytvoreniu umeleckých tradícii v rámci Spojených štátov. V moderných dobách sa okrem malých figúrok a iných drobných predmetov stavajú súčasťou sviatku taktiež obrovské sochárske inštalácie postáv znázorňujúce hrajúcich a
91 Ďalšími sú napríklad: Consejo Grafico a The Royal Chicano Airforce (USA); Taller Experimental de Gráfica (Kuba); Viď: NIKAS, Jim. Chicano Art, Imagery of Social Movements and José Guadalupe Posada [online]. [cit. 2017-04-06]. Dostupné z: http://media.wix.com/ugd/8aa335_0382074ac79f4302ba3f4f9de79c27a2.pdf, s. 1. 92 špan. „mural“ – stena; Muralizmus je umelecký smer, ktorý vznikol v 20. rokoch 20. storočia v Mexiku. Ide o nadrozmerné nástenné maľby tvorené v interiéroch a exteriéroch propagujúce vzdelanie a umenie. Hlavnými znakmi smeru je sa čo najviac priblížiť ľudu a zostať národne čistým umením. 35
tancujúcich kostlivcov. Príkladom bola výzdoba skupiny hudobníkov v centrálnej budove mexickej univerzity vytvorenej Juanom Gorupom (obr. 31). Jedným z veľkých projektov na najväčšom námestí mesta Cuidad de México, k oslavám Día de los Muertos, sa v roku 2013 vytvoril obrovský oltár na počesť stého výročia Posadovej smrti. Ukazuje scenériu, reliéfy a známe postavy inštalovaných kostier z kartónov a novín v konštrukcii kovu v nadživotnej veľkosti (obr. 32 a 33).
Don Lupe a svet
Jeho vplyv sa objavuje aj za hranicami. Niektorí európski umelci avantgardy boli v 20. rokoch 20. storočia fascinovaní Latinskou Amerikou. Špeciálne Mexiko a revolúciu oslávil francúzsky surrealista André Breton (1896-1966) v článku „Suvenír Mexika“ (Souvenir de Mexique) v časopise Minotaure (Paríž, 1933-1939), kde revolucionára Emilia Zapatu pomenoval „Posadov Zapata“.93 Sovietsky filmový režisér Sergej Michajlovič Ejzenštejn (1898-1948) bol Posadovým umením fascinovaný. Prišiel na americký kontinent natočiť dokumentárny film Nech žije Mexiko! (¡Que viva México!, 1932), kde sú v závere ukázané jeho Calavery, ktoré ako hovorí, „majú obrovskú estetickú a symbolickú silu“94 Josého celoživotnú prácu by sme mohli prirovnávať k európskemu Francisco Goyovi (1746-1828), Honoré Daumierovi (1808-1879) či Jacques Callotovi (1592-1635), no jeho tvorba kostier je dlhodobo porovnávaná hlavne so slávnou prácou Hansa Holbeina (1497-1543), Tanec Smrti (Dance of Death, 1538). Na rozdiel od Posady, sú jeho vyobrazenia temné, ponuré a smrť sa javí ako nepríjemný zabijak. Pozorovateľnou podobou v známom Goyovom obraze, 3. Máj 1808 (The Third of May 1808, 1814) (obr. 34) je Posadovo dielo Svetová vojna (Calavera: Guerra Mundial, 1911). Je tu však evidentný rozdiel v postoji popravovaných, kedy sa postavy kostier Posadových režimu búria (obr. 35), naopak v Goyovom prevedení sú utláčaní viditeľnými, vzdávajúcimi sa obeťami. Vyššie spomenuté publikácie, obrazy, hnutia, predmety či filmové projekcie obohatené myšlienkami a témami Posadových karikatúr prispeli značnou hodnotou do
93 KABOŇOVÁ, Petra. Posmrtný život José Guadalupe Posady: Muralisté znovu objevují mexického lidového grafika. HINGATOVA, Vendula, Sylvie KVĚTINOVÁ a Gabriela EICHLOVÁ. Mexiko: 200 let nezávislosti [online]. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2010. Dostupné taktiež z: http://sias.ff.cuni.cz/SIAS-137-version1-kabonova.pdf, s. 397. 94 TUÑÓN, Julia. SERGEI EISENSTEIN Y EMILIO FERNÁNDEZ, CONSTRUCTORES FÍLMICOS DE MÉXICO. LOS VÍNCULOS ENTRE LA MIRADA PROPIA Y AJENA [online]. 2002 [cit. 2017-04-07]. Dostupné z: http://www.publicacions.ub.edu/bibliotecaDigital/cinema/filmhistoria/2002/eisenstein.htm 36
dnešného sveta. Moderné umenie pokračuje v tvorbe jeho zobrazovania spoločnosti, no väčšina z nich personifikuje smrť málo kedy. Existuje však nespočetné množstvo súčasných tvorcov, ktoré tvoria obrázky calaveras len ako súčasť zaujatia či zábavy. Lebky sa objavujú v rôznych kombináciách, výmysloch, no často aj ako verné sprievodkyne karikatúr Posadovej maličkosti (obr. 36). Rozdiel v temnej a strašidelnej európskej dobe temna inšpirovanej kostrami a predstavami o smrti je vidieť napríklad aj na americkom sviatku Halloween, však náladové a komické Posadové kúsky priťahujú okolité publikum skrz ich veselosť a satirickú pravdivosť. Zbierky jeho prác sa nachádzajú po celom svete. V roku 1973 sa otvorilo Museo José Guadalupe Posada (Múzeum José Guadalupe Posady) v Aguascalientes, kde sa každoročne konajú súťaže v rytí s cieľom udržať túto umeleckú disciplínu medzi mladými ľuďmi krajiny.95 Dnes v Mexiku existujú zbierky jeho prác napríklad v Instituto Nacional de Bellas Artes y Literatura (Národný inštitút výtvarného umenia), na Instituto Nacional de Antropología e Historia (Národnom Inštitúte Antropológie a Histórie), rovnako ako aj v múzeách v Spojených štátoch a v iných krajinách. Dokonca aj pravnuk Antonia Vanegas Arroya vlastní niekoľko z nich.96 V roku 2012 sa v Národnej galérii v Prahe konala výstava Mexická grafika 2010, predstavujúca ukážky umelcov krajiny. Hlavným podnetom pre usporiadanie sa stal reprezentatívny dar grafických listov od Mexického národného múzea, ktorý výrazne oživil fond Zbierok grafík a kresieb v NG. Výstava bola obohatená desiatkami prác José Guadalupe Posady, ktoré boli v roku 1959 darované mexickým Inštitútom krásnych umení.97 Posada zachytával všetky príbehy každodenného života: ticho, tragédiu, bolesť, smiech, sarkazmus, biedu, slzy, radosť, život, smrť, bielu či čiernu, hriech a lásku, ale hlavne Mexičana. Jeho výtlačky, či už cyklus Las Calaveras alebo bežné práce, boli historickou výpoveďou a zároveň najpriamejším vyjadrením duše a nálad mexických ľudí. „Posadové umenie je veľmi dobre známe, len ľudia bohužiaľ nevedia, že práve on je ich tvorca. Je však rozpoznávané ako súčasť populárnej predstavivosti.“98
95 100 años de Posada [online]. [cit. 2017-03-25]. Dostupné z: http://www.aguascalientes.gob.mx/vivaags/posada100/inside/JoseGpePosada.html 96 MOCK, Melody. Op. cit. [cit. 2017-04-18], s. 15. 97 FLORES, Damián. Mexická grafika v Národní galerii. Český rozhlas [online]. 2012 [cit. 2017-04-18]. Dostupné z: https://vltava.rozhlas.cz/mexicka-grafika-v-narodni-galerii-5087130 98 AGUR, Dyana. Komunikácia cez e-mail. (4. 4. 2017) 37
Záver
Calaveras či calacas sú totožným znakom Mexika, no predovšetkým boli v dobe umelca José Guadalupe Posady hlbokou kritikou sociálnych rozdielov. Našiel v postave smrti maximum vyjadrenia demokracie a tvrdil, že bez ohľadu na spoločenské triedy, rasy alebo národnosti, všetci zdieľame rovnaký osud. Používal tento symbol k vytvoreniu satiry z najvplyvnejších politikov, na podráždenie meštianstva a despoty. S veľkým majstrovstvom štýlu a humorom tiež odsúdil chudobu, marginalizáciu najslabších, nerovnosti a neisté životné podmienky spoločnosti, ktorú vláda lákala k modernizmu, z čoho mal prospech len malý sektor buržoázie, zatiaľ čo väčšina Mexičanov zostala s úplným minimom. Bakalárska práca predkladá mexické pojatie smrti, ktoré je podstatné nie len pre históriu krajiny ale aj pre mnoho umelcov. Otvorením kapitoly obrazu doby na prelome 19. a 20. storočia sme nahliadli na činy a prejavy, ktorým sa jednoduchí občania ťažko bránili. V určitých prípadoch dokázali umelci vkladať okolité emócie na kusy papiera a následne ich doslova vrhať do zaplnených ulíc. José Guadalupe Posada dokázal, aj keď len obrazne, vo svojich veselých, primerane provokujúcich, informatívno-vzdelávajúcich Calaveras premeniť každú jednu bytosť v úplne nepodstatné indivíduum. Vyrovnať spoločenské rozdiely nevedel ale bavil publikum tým, že ich dokonalo vyvažoval v smrti. Na vybranom diele sme ukázali, že umelecká, spoločenská a historická predzvesť, s ktorou zbavuje smrť vážnosti, je zachovávaná a ctená mimo iného v tisícoch Catrinách, ktoré sa dnes stali excelentnou ikonou úmrtia. Skúmaním pozadia kostier ako unikátneho predmetu v dielach, zhromaždením koncepcie obrazu a textu vo vydávaných letákoch doby, ktoré predstavovali svojráznu hodnotu, sme v záveroch dokázali nahliadnuť do posmrtného odkazu Posady a vytvoriť postupný prehľad osobností a hnutí, ktoré svojimi Calaveras ovplyvnil. Podstatnou časťou bolo sledovanie ich vzťahu so sviatkom Día de los Muertos, keďže ich najväčší súčasný odkaz je zachovávaný práve v súvislosti s ním. Ako druh mexickej poézie sa verše ťahajú históriou krajiny v podstate od jeho doby a každým rokom sa s nimi oslavuje, zabáva a spomína. José Guadalupe Posada je považovaný za predchodcu mexického nacionalizmu vo výtvarnom umení, ktorý neskôr prevládal u muralistov poloviny 20. storočia, národne orientovaných časopisov či americko-mexickým občanov nášho storočia. Považovať ho za revolucionára z politického uhľa pohľadu by nebolo vhodné, za to však spôsob, ktorý vo svojej práci využíval, ho za revolučného umelca skutočne robí. Jeho lebky nevypovedali len politickú
38
realitu tej doby, ale ukázali celú obrazovú kroniku Mexika, kde melódia a zábava u charakteristického Mexičana nemohla chýbať. Výsledky práce vychádzajú z interpretácie a porovnávania poznatkov knižných a internetových. O autorovom živote nájdeme v zahraničnej literatúre dostatočné množstvo informácii, avšak vybraná téma doteraz v našom prostredí podrobne spracovaná nebola. Povrchné poznatky občanov našich republík o mexických lebkách a kostrách viedli autorku k vypracovaniu výkladu, v ktorom spojila historický komentár a súčasné dedičstvo podstatnej osobnosti latinsko-amerických dejín. Počas štúdia objektu Las Calaveras v kontexte iných umeleckých oblastí či období sa nám otvorili ďalšie roviny, v ktorých by mohla byť téma skúmaná. Autorka preto verí, že práca prinesie podnety k ďalšiemu bádaniu, prípadne väčší univerzitný záujem o tak pôvabnú krajinu akou je Mexiko.
39
Resumé
Bakalárska práca José Guadalupe Posada a jeho cyklus Las Calaveras skúma tvorbu mexického ilustrátora José Guadalupe Posady (1852-1913) so zreteľom na unikátny druh Las Calaveras, symbolizujúci humor, ktorý možno nájsť v smrti. Pre ich pochopenie v mexickej tlači, sme zmapovali a popísali vývoj historického chápania pojmu. Analýzou obrazu doby na prelome 19. - 20. storočia a osobného prístupu tvorcu k spoločnosti sme podrobnejšie skúmali jeho inšpirácie, motivácie a sprostredkovali sme náhľad na nami vybranú oblasť. Deskriptívnou a analytickou metódou sme skrz literárno-výtvarne satirické kresby s personifikáciou smrti, inšpirované folklórom a tvorené v tlači, zobrazili podoby politických a sociálnych kritík danej doby. V práci sme venovali pozornosť vybranej ukážke a na základe jej rozboru sme vysledovali spojitosť veselých ilustrácií s verejnosťou, no hlavne ich vzťah k mexickému sviatku Día de los Muertos. Práca zadefinovala vybraný fenomén, zasadila ho do kontextu umenia, posúdila jeho vplyv na modernú kultúru Mexika a priblížila odkaz celosvetového charakteru.
40
Summary
The bachelor thesis José Guadalupe Posada and his Cycle Las Calaveras examines the work of Mexican illustrator José Guadalupe Posada (1852-1913) with particular reference to the unique Las Calaveras, symbolizing humor that can be found in death. For their understanding in the Mexican press, we mapped and described the evolution of the historical meaning of the term. By analyzing the image of the time at the turn of the 19th and 20th centuries and the personal approach of the creator to the society, we have explored his inspiration and motivation in more detail, and we have taken a closer look at the chosen area. Through the descriptive and analytical method, the literary-visual satirical drawings with a personification of death, inspired by folklore and made in a print, we visualized the forms of political and social criticism of that time. At work, we gave particular emphasis to the selected sample, and based on its analysis, we traced the continuity of cheerful illustrations to the public, but especially their relationship to the Mexican celebration Día de los Muertos. The work defines the chosen phenomenon, puts it in the context of art, assess its impact on the modern culture of Mexico, and draws closer to the world-wide character.
41
Zoznam použitých prameňov
Literatúra
1. ADÈS, Dawn, Alison MCCLEAN-CAMERON a Laura CAMPBELL, MCDONALD, Mark, ed. Revolution on Paper: Mexican prints 1910–1960. London: British Museum Press, 2009. 191 s. ISBN 9780714126708.
2. BERDECIO, Roberto a Stanley APPELBAUM. Posada's Popular Mexican Prints: 273 Cuts by José Guadalupe Posada. New York: Dover Publications, Inc., 1972. 156 s. ISBN 0-486-22854-1.
3. CASILLAS, Mercurio Lopez a Gregory DECHANT. Images of Death in Mexican Prints. Mexico: Editorial Rm, 2008. 256 s. ISBN 9689345060.
4. Encyklopedický slovník. Praha: Odeon & Encyklopedický dům, spol. s.r.o., 1993. 1253 s. ISBN 80-207-0438-8.
5. FRÝD, Norbert. Mexická grafika. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, 1955. 257 s. Současné umění.
6. KAŠPAR, Oldřich a Eva MÁNKOVÁ. Dějiny Mexika. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1999. 389 s. ISBN 80-7106-269-3.
7. KLIVAR, Miroslav. Karikatura bojující: antologie současné politické karikatury a kresby 1945-1962. Praha: Nakladatelství československých výtvarných umělců, 1963. 119 s.
8. SPURNÝ, Jan. Jose Guadalupe Posada. Praha: Odeon, 1973. 178 s. Světové umění.
9. TYLER, Ronnie C. Posada's Mexico. Library of Congress, 1979. 315 s. ISBN 978-084- 4403-151.
42
Elektronické pramene
1. 100 años de Posada [online]. [cit. 2017-03-25]. Dostupné z: http://www.aguascalientes.gob.mx/vivaags/posada100/inside/JoseGpePosada.html
2. AGUR, Dyana. COPAL: Mexican Folk Art at its best Online [online]. [cit. 2017-03-21]. Dostupné z: http://www.mexican-folk-art-guide.com/index.html#.WPO6KoiLTb0
3. ALARCÓN, Francisco X. [Poema Calavera a Donald Trump]. In Facebook [online]. 16. 10. 2015. [cit. 2017-04-08]. Dostupné z: https://www.facebook.com/notes/francisco-x-alarcon/poema-calavera-a- donald-trump-por-francisco-x-alarc%C3%B3n/10153250136250734
4. ALFRED VE DVOŘE. Den mrtvých - Día de los Muertos. [online]. Praha, 2016 [cit. 29-03-2017]. Dostupné z: http://www.alfredvedvore.cz/cs/program/den-mrtvych---dia- de-los-muertos-2016-motus--loutky-bez-hranic--cristina- maldonado?pid=578&bck=program
5. ALBA, Victor. The Mexican Revolution and the Cartoon. Comparative Studies in Society and History [online]. Cambridge University Press, 1967, 9(2), s. 121-136 [cit. 2017-03-22]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/pdf/177737.pdf
6. ANDERSON, Rodney D. Mexican Workers and the Politics of Revolution, 1906- 1911. The Hispanic American Historical Review [online]. Duke University Press, 1974, 54(1), s. 94-113 [cit. 2017-03-29]. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/2512841
7. Aztec Mythology and Afterlife and Life after Death in Aztec Beliefs. Pitlane Magazine [online]. 2014 [cit. 2017-04-07]. Dostupné z: http://www.pitlanemagazine.com/cultures/aztec-mythology-and-afterlife- and-life-after-death-in-aztec-beliefs.html
8. BRANDES, Stanley. Iconography in Mexico's Day of the Dead: Origins and Meaning. Ethnohistory [online]. Duke University Press, 1998, 45(2), s. 181-218 [cit. 2017-03-26]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/pdf/483058.pdf
43
9. COLLINS, Marcia. The Dance of Death in Book Illustration [online]. Columbia, 1978, 94 s. [cit. 2017-04-06]. Dostupné z: https://mospace.umsystem.edu/xmlui/bitstream/handle/10355/57702/DanceOfDeath.pdf ?sequence=1&isAllowed=y
10. FLORES, Damián. Mexická grafika v Národní galerii. Český rozhlas [online]. 2012 [cit. 2017-04-18]. Dostupné z: https://vltava.rozhlas.cz/mexicka-grafika-v-narodni-galerii-5087130
11. GAMBOA, Fernando. Posada: Printmaker to the Mexican people [online]. Chicago: Lakeside Press, R. R. Donnelley & Sons Company, 1944, 60 s. [cit. 2017-01-19]. Dostupné z: http://www.artic.edu/sites/default/files/libraries/pubs/1944/AIC1944Posada_comb.pdf
12. GRETTON, Thomas. Posada and the 'Popular': Commodities and Social Constructs in Mexico before the Revolution. Oxford Art Journal [online]. Oxford University Press, 1994, 17(2), s. 32-47 [cit. 2017-03-29]. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/1360573
13. GRETTON, Thomas. Posada's Prints as Photomechanical Artefacts. Print Quarterly [online]. Print Quarterly Publications, 1992, 9(4), s. 335-356 [cit. 2017-03- 29]. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/41824734
14. JACKSON, Carlos Francisco. Chicana and Chicano Art: ProtestArte [online]. University of Arizona Press, 2009, 225 s. [cit. 2017-04-05]. ISBN 0816526478. Dostupné z: https://www.google.cz/search?hl=sk&tbo=p&tbm=bks&q=isbn:0816526478
15. JIMÉNEZ, Teresa, ed. José Guadalupe Posada Strokes of Life and Death [online]. s. 72-77 [cit. 2017-04-07]. Dostupné z: http://www.revistascisan.unam.mx/Voices/pdfs/9414.pdf
44
16. KABOŇOVÁ, Petra. Posmrtný život José Guadalupe Posady: Muralisté znovu objevují mexického lidového grafika. HINGATOVA, Vendula, Sylvie KVĚTINOVÁ a Gabriela EICHLOVÁ. Mexiko: 200 let nezávislosti [online]. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2010, s. 385-401. ISBN 978-80-87378-48-9. Dostupné taktiež z: http://sias.ff.cuni.cz/SIAS-137-version1-kabonova.pdf
17. KELLY, Patricia Fernandez. Death in Mexican Folk Culture. American Quarterly [online]. The Johns Hopkins University Press, 1974, 26(5), s. 516-535 [cit. 2017-01-17]. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/2711888
18. La Calavera de la Catrina. Annenberg Learner: Art Through Time: A Global View [online]. [cit. 2017-03-21]. Dostupné z: https://www.learner.org/courses/globalart/work/124/index.html
19. LANE, Sarah a Marilyn TURKOVICH, MUELLER, Peggy, ed. LOS DIAS DE LOS MUERTOS: THE DAYS OF THE DEAD [online]. Wellesley, MA: World Eagle, 1991 [cit. 2017-04-04]. ISBN 0-930141-42-3. Dostupné z: http://files.eric.ed.gov/fulltext/ED332907.pdf
20. LENT, John A. Cartoons in Latin America. Encyclopedia.com: Encyclopedia of Latin American History and Culture [online]. 2008 [cit. 2017-03-23]. Dostupné z: http://www.encyclopedia.com/humanities/encyclopedias-almanacs- transcripts-and-maps/cartoons-latin-america
21. Lo que no sabías de las calaveritas del Día de Muertos. Aristegui Noticias [online]. 2013 [cit. 2017-04-02]. Dostupné z: http://aristeguinoticias.com/3110/kiosko/lo-que-no- sabias-de-las-calaveritas-del-dia-de-muertos/
22. LUPI, Adela. Carcajadas de calaveras en Jorge Ibargüengoitia y en José Guadalupe Posada. Actas del IX Congreso de la Asociación Internacional de Hispanistas : 18-23 agosto 1986 Berlín [online]. 1989, s. 623-628 [cit. 2017-04-08]. ISBN 3-89354-828-9. Dostupné z: http://cvc.cervantes.es/literatura/aih/pdf/09/aih_09_2_071.pdf
23. MARQUEZ, Veronica. Jose Guadalupe Posada and the Mexican Calaveras [online]. [cit. 2016-11-20]. Dostupné z: https://storify.com/VeronicaMarquez/jose-guadalupe- posada-and-mexican-calaveras
45
24. MOCK, Melody. Hojas Volantes: José Guadalupe Posada, the Corrido, and the Mexican Revolution [online]. Denton, Texas, 1996, 108 pp. Thesis. University of North Texas Libraries. Dostupné z: https://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc277946/
25. Posada art foundation. Posada’s illustrations [online]. San Francisco, 2014 [cit. 2017- 04-06]. Dostupné z: http://www.posada-art-foundation.com/
26. TOOR, Francez. A Treasury Of Mexican Folkways [online]. New York: Crown Publishers, 1947, 566 s. [cit. 2017-04-07]. Dostupné z: https://ia801501.us.archive.org/33/items/in.ernet.dli.2015.1349/2015.1349.A-Treasury- Of-Mexican-Folkways-1947.pdf
27. TUÑÓN, Julia. SERGEI EISENSTEIN Y EMILIO FERNÁNDEZ, CONSTRUCTORES FÍLMICOS DE MÉXICO. LOS VÍNCULOS ENTRE LA MIRADA PROPIA Y AJENA [online]. 2002 [cit. 2017-04-07]. Dostupné z: http://www.publicacions.ub.edu/bibliotecaDigital/cinema/filmhistoria/2002/eisenstein.h tm
28. ZASADILOVÁ, Hana. Kulturní dědictví nehmotného charakteru na seznamu UNESCO případová studie Mexika [online]. Praha, 2013, 103 s. Diplomová práca. Univerzita Karlova, Filozofická fakulta. Vedoucí práce PhDr. Simona Binková, Csc. Dostupné z: https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/120147972
46
Kinematografia
1. Searching for Posada: ART and Revolutions [dokumentárny film]. Réžia Victor H. MANCILLA. EraVision Films and GeoVerde Production. San Francisco, CA, 2014.
2. Nech žije Mexiko! [¡Que viva México!] [dokumentárny film]. Réžia Sergej Michajlovič EJZENŠTEJN a Grigori ALEKSANDROV. USA/Mexiko, 1932.
3. Kniha života [The Book of Life] [animovaný film]. Réžia Jorge R. GUTIÉRREZ. USA, 2014.
47
Zoznam vyobrazení
Obrázok 1 Mictlantecuhtli a Mictecacihuatl, aztécki bohovia smrti
www.pinterest.com
Obrázok 2 Dance orchestra of death, Nicolas Le Rouge, 1496
www.pinterest.com 48
Obrázok 3 Reklamný leták publikovaný Antonio Venegas Arroyom, cca 1900, drevoryt, 13,2 x 8,5 cm www.metmuseum.org
49
Obrázok 4 Posada (vpravo) v spoločnosti mladíka a C. S. Suáreza (vľavo) pred vchodom do dielne Taller de Grabado, Cuidad de México www.cultura.gob.mx
50
Obrázok 5 Ilustrácia v novinách El Calavera, anonym, 1847, litografia, 9,8 x 15,2 cm www.museoblaisten.com
Obrázok 6 Ilustrácia v novinách La Orquesta, Santiago Hernandéz, 1865, litografia, 20,5 x 14,5 cm www.museoblaisten.com
51
Obrázok 7 Smrtka alkoholika, Manuel Manilla, cca 1880-1895, leták, 33 x 23 cm www.metmuseum.org
52
Obrázok 8 obe strany letáku Calavera veľkej električky, José Guadalupe Posada, 1907, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, 40,2 x 30,6 cm, Library of Congress Prints and Photographs Division Washington, USA www.loc.gov/pictures
53
Obrázok 9 Calavera zapatista, José Guadalupe Posada, 1910-1912, lept www.artoftheprint.com
54
Obrázok 10 Veselie s Donou Juanitou, detail z letáku, José Guadalupe Posada www.flickr.com
55
Obrázok 11 Calavera Fransicsa Madery, José Guadalupe Posada, 1910, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, leták, 40,5 x 29,5 cm, Library of Congress Prints and Photographs Division Washington, USA www. loc.gov/pictures
56
Obrázok 12 Don Quijote, José Guadalupe Posada, 1910-1913, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, leták, 60 x 40,5 cm, Library of Congress Prints and Photographs Division Washington, USA www. loc.gov/pictures
57
Obrázok 13 Calavera populárneho vydavateľa A. Vanegas Arroya, José Guadalupe Posada, 1907, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, leták, 40 x 30 cm, Library of Congress Prints and Photographs Division Washington, USA www. loc.gov/pictures
58
Obrázok 14 Veľký cintorín lásky, José Guadalupe Posada, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, leták, 40 x 30 cm www.artnet.com
59
Obrázok 15 obe strany letáku Umelecký očistec, José Guadalupe Posada, medzi 1890-1909, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, 60 x 40,5 cm, Library of Congress Prints and Photographs Division Washington, USA www. loc.gov/pictures
60
Obrázok 16 Záhrobný tanec El Jarabe, José Guadalupe Posada, 1910, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, leták, 36,5 x 27,5 cm www.artnet.com
61
Obrázok 17 obe strany letáku Veľká hostina smrtiek, José Guadalupe Posada, 1902, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, 40,4 x 29,9 cm, Library of Congress Prints and Photographs Division Washington, USA www. loc.gov/pictures
62
Obrázok 18 Smrtky kamelotov, José Guadalupe Posada, 1906, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, leták www.fulltable.com
63
Obrázok 19 La Calavera Catrina, José Guadalupe Posada, 1910, lept www.wikiart.com
64
Obrázok 20 La Calavera Garbancera, ilustrácie José Guadalupe Posada, 1913, publikované nakladateľstvom A. V. Arroyo, leták www.abcgallery.com
65
Obrázok 21 Nedeľné snenie v parku Alameda (centrálny detail), Diego Rivera, 1947-1948, freska v Hoteli del Prado v Cuidad de México, veľkosť celku 15 x 4,5 m www.abcgallery.com
66
Obrázok 22 Papel Picado La Catrina www.mexican-folk-art-guide.com
Obrázok 23 Frida Kahlo ako La Catrina www.pinterest.com 67
Obrázok 24 Mexická Mona Líza www.fineartamerica.com
Obrázok 25 Kostým La Catrina www.pinterest.com
68
Obrázok 26 Tetovanie La Catrina www.pinterest.com
Obrázk 27 Calaveras predmety www.flickr.com
69
Obrázok 28 Titulná a konečná strana calaveras ilustrácií z časopisu Taller de Gráfica Popular, Alfredo Zalce a Leopoldo Mendéz, 1942, linoryt, 44 x 67,5 cm www.artic.edu
70
Obrázok 29 Pocta Posadovy, Leopoldo Mendéz, 1953, drevoryt www. loc.gov/pictures
Obrázok 30 José Guadalupe Posada a calaveras, Alfredo Zalce, 1948, linoryt, 34,6 x 53,9 cm, (dosky pre časopis México en el Arte, November 1948, no. 5) www.museoblaisten.com
71
Obrázok 31 Sochárska inštalácia hudobníkov, Juan Gorupo, 2013, Edificio Central de la Universidad Autonoma de San Luis Potosí, Cuidad de México www.pinterest.com
72
Obrázok 32 a 33 Oltár José Guadalupe Posada, 2013, námestie Plaza de la Constitución (El Zócalo), Cuidad de México www.flickr.com
73
Obrázok 34 3. Máj 1808, Francisco Goya, 1814, olej na plátne, 266 x 345 cm www.wikiart.org
Obrázok 35 Svetová vojna, José Guadalupe Posada, 1911, lept www.artoftheprint.com
74
Obrázok 36 Posada, vizuálny kronikár svojej doby, 2013, časopis El Universal www.archivo.eluniversal.com
75