José Guadalupe Posada a Jeho Cyklus Las Calaveras
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
MASARYKOVA UNIVERZITA Filozofická fakulta Ústav hudební vědy Sdružená uměnovědná studia Lucia Souhradová José Guadalupe Posada a jeho cyklus Las Calaveras Bakalárska diplomová práca Vedúci práce: prof. PhDr. Jaroslav Střítecký, CSc. Konzultant: Mgr. Jan Střítecký, Ph.D. 2017 Prehlasujem, že som bakalársku diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. ..….............……………………………………….. V Brne dňa 3. 5. 2017 Predhovor Mexiko, srdce dvoch Amerík, krajina známa archeologickými miestami predkolumbovskej doby, obyvateľmi indiánskeho pôvodu, dažďovými lesmi, jazerami či tropickou džungľou. Rovnako ako aj nenapodobiteľné pláže, srdečnosť obyvateľov, pikantná kuchyňa, sombrero či tequila, mýty alebo folklór, tvoria jedinečné ikony mexickej kultúry. Aký charakter a čo presne sa skrýva pod pestrofarebným obalom je však menej známe. Niekedy je nutné sa formou výskumu či samostatnej práce dostáť hlbšie do problémov jednotlivých oblastí či konkrétnych častí danej sféry a vytvoriť si tak predstavu o svete, ktorý je nám blízky. Hlavným podnetom pre analýzu objektu môjho záujmu sa stala skúsenosť s návštevou mexického ostrova. Na návšteve ostrova Cozumel ma s predmetom v ruke oslovil domorodý občan so slovami: „La calavera, por favor?“1 Šokovaná ale zvedavá po odpovediach som si z rozhovoru priniesla nie len príjemný pocit ale aj ďalšie otázky. Slobodným bádaním ma vo vzťahu k ich najznámejšiemu sviatku, Día de los Muertos, oslovila literárna tvorba veršov s veselými ilustráciami. Spracovaný výklad sa venuje mexickej identite. Hlavným cieľom práce je zadefinovať vybraný fenomén satirických kresieb, las calaveras, zasadiť ich do kontextu umenia, a skrz ich stvárnenia zobraziť podoby politických a sociálnych kritík. Zámerom práce je taktiež nahliadnuť na ich dedičstvo v závislosti od činnosti umelca José Guadalupe Posady. Za pomoc, hodnotné rady a aktívnu spoluprácu by som sa v prvom rade chcela veľmi pekne poďakovať Mgr. Janovi Stříteckému, Ph.D, a samozrejme moja vďaka patrí prof. PhDr. Jaroslavovi Stříteckému, CSc. za ochotu a odborné vedenie práce. V priebehu tvorby som si výskum prítomnosti las calaveras v súčasnom Mexiku naviac overovala internetovými rozhovormi s mexickou odborníčkou na ľudové umenie, Dyanou Agur. ¡Muchas gracias por todo! 1 V doslovnom preklade: „Lebku, prosím?“, vo význame „Prosili by ste si lebku?“, z osobného rozhovoru na ostrove Cozumel, Mexiko. (22. 9. 2016) Obsah ÚVOD 6 1 MYŠLIENKA KULTU SMRTI V MEXIKU 8 1.1 SMRŤ V MEXICKEJ MAĽBE A GRAFIKE 10 1.1.1 POVAHA HUMORU 11 2 OBRAZ DOBY NA PRELOME STOROČIA – OBDOBIE „PORFIRIÁT“ 12 2.1 POLITICKÁ SITUÁCIA 12 2.2 SOCIÁLNE NEROVNOSTI 13 2.2.1 KARIKATÚRA AKO ZBRAŇ 14 3 JOSÉ GUADALUPE POSADA – UMELEC MEXICKÉHO ĽUDU 17 3.1 SPOLUPRÁCA S NAKLADATEĽSTVOM ANTONIO VANEGAS ARROYO 18 3.1.1 HOJAS VOLANTES 19 4 VÝTVARNÉ STVÁRNENIE CALAVERAS 21 4.1 CALAVERA AKO VERŠ 23 4.2 ANALÝZA VYBRANEJ UKÁŽKY 24 4.2.1 LA CALAVERA CATRINA 24 4.2.1.1 Catrina a dedičstvo 26 5 CALAVERAS VO VZŤAHU K SVIATKU DÍA DE LOS MUERTOS 29 5.1 LITERÁRNO-VÝTVARNÁ KONCEPCIA 29 5.2 LEBKA AKO PREDMET 30 6 LITERÁRNE CALAVERAS V DNEŠNOM POŇATÍ 31 7 OŽIVENÝ POSADA - REVOLUČNÝ HRDINA 33 ZÁVER 38 RESUMÉ 40 SUMMARY 41 ZOZNAM POUŽITÝCH PRAMEŇOV 42 LITERATÚRA 42 ELEKTRONICKÉ PRAMENE 43 KINEMATOGRAFIA 47 ZOZNAM VYOBRAZENÍ 48 Úvod Bakalárska práca je venovaná obrazu tvorby mexického ilustrátora a grafika José Guadalupe Posady (1852-1913) vo vzťahu k spoločnosti danej doby. Podstatne hlbšie sa zameriava na oblasť, ktorá navonok vyvolá smiech, no na druhej strane nás prinúti sa hlboko zamyslieť. Priblížime si autorovu spojitosť s výtvarným stvárnením lebiek a kostlivcov, zo španielskeho slova „las calaveras“, uvádzaných v literárnych textoch, a na ukážkach si prednesieme ich základné myšlienky. S menom Posada súvisí žáner karikatúra, vo všeobecnosti hyperbolizujúci vlastnosti človeka. Ako obor výtvarného umenia je veľmi populárny a jeho vývoj bol silno ovplyvnený rozvojom tlače a novín. V dobách politických prevratov, spoločenského útlaku či vojnových udalostí sa stáva útočným, sociálne-kritickým nástrojom. V užšom kontexte si teda spojíme tri základné dejiská. V prvom rade prostriedok, ktorým sa vysmieva a reaguje na dobové situácie – karikatúra. Ďalej s ňou v podobe personifikácie smrti, la calavera, budeme spolupracovať s inšpiráciou v diele José Guadalupe Posady. Na začiatku práce si skrz históriu mexických starovekých ideológii zadefinujeme, akým spôsobom bola predstavovaná a vnímaná smrť. Rozborom životných a spoločenských etáp, ktoré sa podpísali na forme a obsahu diela, nahliadneme do obdobia na prelome 19. a 20. storočia. Priblížením vzťahu mexického národa s karikatúrou sa dopracujeme ku kľúčovej osobnosti – José Guadalupe Posada. Pozornosť bude venovaná jeho pôsobeniu v Cuidad de México, kde začala rozsiahlejšia tvorba nami zvoleného druhu a podstatná spolupráca s nakladateľstvom Antonia Vanegas Arroya (1852-1917). Vysvetlením podstaty sveta ilustrovaných kostier s veršami, prenikneme do obrazového materiálu pomocou popisu toho, čo sa odohrávalo na uliciach, v dedinách či mestách v danej dobe, a aké ďalšie prostriedky prispeli ku konečnej podobe publikácií. Na príklade analýzy umelcovej rytiny La Calavera Garbancera (1913) si ukážeme ako boli literárne a výtvarne tvorené. V následnej časti sa budeme venovať druhu v súvislosti s mexickým sviatkom Día de los Muertos2 a dozvieme sa, aké iné typy calaveras mexická kultúra v jeho spojitosti pozná. V záveroch predstavíme moderný charakter tvorby v krajine a prácu obohatíme posmrtným odkazom veselých kostlivcov José Guadalupe Posady, ako v mexickom, tak aj v celosvetovom rámci. 2 Tzv. Deň mŕtvych, oslavovaný na prelome mesiaca október-november (31. 10. - 2. 11.) U nás sviatok Všetkých svätých, rozšírený v kresťanskej tradícii, po ktorom nasleduje sviatok Spomienka na všetkých zosnulých, ľudovo zvané Dušičky. 6 Hlavným krokom na tejto ceste je zamyslenie sa nad zozbieranými informáciami, literárnymi ilustráciami či faktami, ktoré sa zaoberajú výslovne mexickou identitou. Krajina so svojou bohatou minulosťou a pamäťou stratených civilizácii - civilizácii zmiešaných s európskou tradíciou v kolobehu kolonializmu a nadvlád - ponúka výskumníkom hojnosť materiálov poznačených jedinečnosťou a tvorivosťou krajiny. K vypracovaní našej práce bude použitá hlavne anglická literatúra, doplnená španielskymi materiálmi. Jediná česky vydaná samostatná monografia autora Jana Spurného, José Guadalupe Posada (1973), nám pomôže priblížiť grafikov život a poskytne základné informácie o jeho celoživotnej tvorbe. Do vývoja oblasti mexickej grafiky nás historicko-faktografickým náhľadom vtiahne kniha Norberta Frýda, Mexická grafika (1955). Publikácia Oldřicha Kašpara a Evy Mánkovej, Dějiny Mexika (1999), nám podá informácie najmä o období, v ktorom umelec pracoval. Veľká pozornosť bude venovaná samotným dobovým letákom, ich prekladom a rozborom. Najväčším prínosom k tvorbe nášho výkladu sa však stane digitálna knižnica JSTOR, internetové knihy, časopisy a viac krát overené články v angličtine. Existuje obrovské množstvo česko-slovenských prác špecializujúcich sa na oblasť humoru, karikatúry, tak isto aj na oblasť nekonečných otázok kontextu smrti. Autorka si však zobrala za výzvu nahliadnuť do minulosti latinsko-amerického národa, vytvoriť historicky menej známy pohľad v kombinácii týchto oborov, vypracovať výklad a sprístupniť verejnosti fenomén, ktorý je v medziodborových vzťahoch umenia vo svojej podstate dokonale populárny. 7 1 Myšlienka kultu smrti v Mexiku V kontexte času, kultúry či náboženstva sa menil aj pohľad na smrť. Je pravda, že pojem smrť je u nás v dnešnej dobe vzdialenou až tabuizovanou témou. Sú však krajiny, kde sa kult mŕtvych tiahne dejinami ako podstatná časť ľudového náboženstva. Príkladom je aj Mexiko, štát s význačnou kultúrnou tradíciou datovanou približne tri tisícky rokov. Jeho historická cesta bola veľkým úspechom, ale aj značnou tragédiou. Je možné vnímať pretrvávajúci význam myšlienky smrti spojenej s oblasťami ľudskej zaujatosti ako náboženstvo, mágia či filozofia. Problém smrti tu však nie je obmedzený na mexickú minulosť či prítomnosť, naopak spoločne s myšlienkou lásky predstavuje jednu z najrozšírenejších záležitostí sveta.3 Smrť bola v aztéckom náboženskom kódexe personifikovaná do podoby dvoch bohov - Mictlantecuhtli a Mictecacihuatl (obr. 1). Boli to vládcovia Mictlanu, ríše mŕtvych. Títo panovníci podsvetia boli často zobrazovaní ako štylizovaná kostra a rovnako ako dnešné poňatie Svätej Smrti (Santa Muerte), prijímali obete. Podľa aztéckej viery sú život a smrť neoddeliteľnými časťami rovnakého kozmického cyklu energie. Život vedie k smrti a keď k nej dôjde, telo obživí zem a tým poskytne nový život.4 Ale kam až toto chápanie pred-hispánskeho náboženstva vedú jeho korene? Prvé pozorovateľné náznaky záujmu o smrť sa objavili v Strednej Amerike okolo 1500 rokov pred Kristom v podobe pohrebného usporiadania, v ktorých boli kostry pochovávané v pokrčených polohách s nohami nasmerovanými na západ. […] Tieto objavy nasvedčovali vieru v smrť ako návrat do maternice, miesta odkiaľ plod sám vzišiel. […] Orientácia končatín kostry smerom na západ je spájaná s myšlienkou niektorých kultúr, kedy kosti mieria tam, kde slnko samo umiera, teda kde končí každý večer.5 3 KELLY, Patricia Fernandez. Death in Mexican Folk Culture. American Quarterly [online]. The Johns Hopkins University Press, 1974, 26(5) [cit. 2017-01-17]. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/2711888, s. 516. 4 Aztec Mythology and Afterlife and Life after Death in Aztec