Stratégia Marketingu Cestovného Ruchu V Turci Na Roky 2015 - 2020

Investícia do vašej budúcnosti

Stratégia marketingu cestovného ruchu v Turci na roky 2015 - 2020

December 2014

OBSAH

I. ÚVOD ...... 2 II. ANALYTICKÁ ČASŤ ...... 6 1. Východiská cestovného ruchu ...... 8 2. Analýza potenciálu cestovného ruchu Turca ...... 34 3. Štatistika cestovného ruchu regiónu Turiec ...... 39 4. Existujúce produkty ...... 40 5. SWOT analýza Turiec ...... 44 6. Analýza organizačného členenia, inštitucionálneho zázemia a kompetencií 48 subjektov, organizácií, kľúčových hráčov na trhu cestovného ruchu v Turci ...... 7. Analýza existujúcej marketingovej komunikácie ...... 51 III. STRATEGICKÁ ČASŤ...... 53 1. Strategické plánovanie ...... 53 2. Vízia a stratégia (2015 – 2020) ...... 54 3. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Turiec ...... 55 4. Strategické opatrenia ...... 56 5. Produktové skupiny ...... 59 6. Cieľové skupiny ...... 59 7. Cieľové trhy ...... 61 8. Nosné produkty ...... 63 IV. REALIZAČNÁ ČASŤ ...... 65 1. Akčné plány ...... 65 V. ZHRNUTIE ...... 81 PRÍLOHY ...... 82

ÚVOD

Cestovný ruch patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetviam svetovej ekonomiky a možno ho považovať za dôležitý faktor ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov , ktorý ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí, stimuluje rozvoj technickej a sociálnej infraštruktúry, skvalitňuje občiansku vybavenosť, zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a je zdrojom príjmov pre obce a mestá ako i podnikateľov a poskytovateľov služieb. Je potrebné si uvedomiť, že v čase pretrvávajúcej recesie svetovej ekonomiky je cestovný ruch, ako prierezový sektor národného hospodárstva, jednou z možností zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu a zlepšenia ekonomickej situácie i zamestnanosti nielen v regiónoch s potenciálom pre jeho rozvoj.

Európska únia (EÚ) si uvedomuje význam tohto odvetvia , považuje cestovný ruch za faktor zamestnanosti, stimulovania hospodárskeho rastu, regionálneho rozvoja a tým aj za nástroj lepšej súdržnosti vnútorného trhu únie. Po prijatí “Rezolúcie Európskeho parlamentu k cestovnému ruchu“, má EÚ veľký záujem na postupnom vyrovnávaní úrovne jednotlivých regiónov a cestovný ruch považuje za jeden z najdôležitejších nástrojov v tomto procese.

Cestovný ruch je jednou z ciest na pozdvihnutie ekonomickej aj celkovej úrovne regiónu. Rozhodujúci význam v cestovnom ruchu má marketing, ktorého úlohou je realizovať aktivity zamerané na vytváranie a poskytovanie hodnoty vybraným cieľovým skupinám zákazníkov a na rozvíjanie vzťahov s nimi na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni a to takým spôsobom, aby z nich mali prospech podnikatelia, organizácie a cieľové miesto. Jedným z predpokladov rozvoja cestovného ruchu v regióne je potreba zosúladenia dopytu a ponuky , čomu sa venuje marketing cieľového miesta (destinačný marketing). Na to, aby bola realizácia destinačného marketingu úspešná, je potrebné vypracovať dokument, ktorý zahŕňa zmapovanie potenciálu cestovného ruchu v regióne, primárnu a sekundárnu ponuku a dá odpoveď na to, či v regióne existuje dostatok zdrojov pre rozvoj cestovného ruchu, či je záujem o návštevu regiónu a na základe vyhodnotenia týchto výsledkov stanoviť hlavné a strategické ciele a načrtnúť víziu s výhľadom na ďalšie obdobie. Takýmto dokumentom je „ Stratégia marketingu rozvoja cestovného ruchu v Turci na roky 2015-2020“. Dokument vymedzuje plánovanie rozvoja cestovného ruchu na obdobie 5 rokov a obsahuje tri časti :1. časť analytickú, 2. časť strategickú a 3. časť realizačnú. Stratégia marketingu rozvoja cestovného ruchu v Turci okrem definovania vízie a cieľov, definuje nosné produkty cestovného ruchu v Turci a formy marketingovej podpory. V realizačnej časti sú programované akčné plány, ktoré sa budú každoročne vyhodnocovať a aktualizovať. Nositeľom a realizátorom „stratégie“ bude samospráva ako koordinátor na regionálnej úrovni, miestne samosprávy na lokálnej úrovni, podnikateľské subjekty, ktoré na rozvoji cestovného ruchu participujú, neziskové organizácie, štátna správa, ktorá vymedzuje a koordinuje legislatívny rámec, miestne obyvateľstvo, ktoré je súčasťou priestoru, kde sa cestovný ruch realizuje a návštevník, ktorý je konečný spotrebiteľ produktov cestovného ruchu. Bez existencie „stratégie“ sa prostriedky vložené do marketingu nemôžu efektívne využiť.

Marketingová stratégia cestovného ruchu nemôže vystupovať samostatne, ale spolu s ostatnými odvetviami (priemyslom, obchodom, športom, kultúrou, životným prostredím a pod.) mala by byť napojená na Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest a obcí v regióne Turiec.

„Základnou úlohou marketingovej stratégie je určiť opatrenia, na základe ktorých je možné dosiahnuť stanovený marketingový cieľ. Nejde o podrobný plán opatrení, ale o určenie takého správania sa, ktoré umožní dosiahnutie optimálneho cieľa. Kvôli tomu treba vyvinúť všetky možné stratégie.“ Prof. Dr. Claude Kaspar

Strategické plánovanie a marketingová filozofia je základom riadenia destinácie v konkurenčnom prostredí cestovného ruchu

Cieľom riadenia destinácie by malo byť uspokojovanie potrieb klientov pri súčasnom uspokojovaní potrieb destinácie (subjektov destinácie). Z tohto dôvodu je nevyhnutné poznávať požiadavky trhu a realizovať tržne orientované strategické plánovanie, ktoré bude na tieto požiadavky reagovať.

Marketingové riadenie destinácie môže dosiahnuť úspech len ak sa dokáže prepojiť verejný a súkromný sektor, pretože každý z nich má v marketingovom riadení svoju nezastupiteľnú úlohu.

Strategický dokument, ktorý má slúžiť ako nástroj na úspešnú realizáciu destinačného marketingu v regióne Turiec je

„ Stratégia marketingu rozvoja cestovného ruchu v Turci na roky 2015 - 2020“. spracovaná v rámci projektu „Podpora a rozvoj cestovného ruchu v regióne Turiec“ podporeného z fondov EÚ v rámci Regionálneho operačného programu

Cieľom vypracovaného dokumentu , ktorý vychádza zo segmentácie trhu a výberu cieľových trhov, je určiť trhovú orientáciu tak, aby sa región Turiec stal špecifickým produktom značkou), ktorý sa odlíši od iných regiónov a bude preferovaný cieľovými skupinami.

Nositeľom a realizátorom „stratégie“ bude : - samospráva ako koordinátor na regionálnej úrovni, - miestne samosprávy na lokálnej úrovni, - podnikateľské subjekty, ktoré na rozvoji cestovného ruchu participujú, - neziskové organizácie, - štátna správa, ktorá vymedzuje a koordinuje legislatívny rámec, - miestne obyvateľstvo, ktoré je súčasťou priestoru, kde sa cestovný ruch realizuje, - návštevník, ktorý je konečný spotrebiteľ produktov cestovného ruchu.

Obsah dokumentu

Dokument vymedzuje plánovanie rozvoja cestovného ruchu na obdobie 5 rokov a obsahuje 3 časti : 1. časť analytickú, 2. časť strategickú 3. časť realizačnú

Stratégia marketingu rozvoja cestovného ruchu v Turci okrem definovania vízie a cieľov, definuje nosné produkty cestovného ruchu v Turci a formy marketingovej podpory. V realizačnej časti sú programované akčné plány, ktoré sa budú každoročne vyhodnocovať a aktualizovať. Na záver dokumentu sú odporúčania.

II. ANALYTICKÁ ČASŤ

Obsahom tejto časti je zmapovanie potenciálu cestovného ruchu v regióne, jeho primárnej a sekundárnej ponuky a dáva odpoveď na to, či v regióne existuje dostatok zdrojov pre rozvoj cestovného ruchu, či je záujem o návštevu regiónu a na základe vyhodnotenia týchto výsledkov stanovuje hlavné a strategické ciele a víziu rozvoja cestovného ruchu v Turci.

Východiskové dokumenty pre spracovanie analytickej časti - Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja mesta Martin na roky 2008-2015 - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Turčianske Teplice - Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Turiec – Kremnicko - Marketingová štúdia rozvoja cestovného ruchu v cezhraničných regiónoch - Územný plán mesta Martin - Územný plán VUC Žilinský kraj - Marketingová stratégia SACR na roky 2013 – 2020 - Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020

Východiská cestovného ruchu  Medzinárodný cestovný ruch (Európa má najvyšší podiel príjmov z medzinárodného cestovného ruchu a do roku 2030 by si mala udržať najvyšší podiel návštevnosti)  Cestovný ruch na národnej úrovni (Slovensko má rozsiahly potenciál pre rozhodujúce formy a druhy cestovného ruchu, nachádza sa však v silne konkurenčnom prostredí a z toho dôvodu je potrebné posilniť postavenie sektora cestovného ruchu v národnom hospodárstve prostredníctvom napĺňania priorít a cieľov národných strategických a plánovacích dokumentov. Krátkodobo sa musí Slovensko sústrediť na lepšie využitie kapacít a dlhodobo na zvyšovanie kvality)  Regionálna a miestna úroveň (Žilinský samosprávny kraj, do ktorého spadá región Turiec, patrí medzi regióny so silne rozvinutým cestovným ruchom. Marketingom a riadením krajskej destinácie sa zaoberá Krajská organizácia cestovného ruchu Žilinský turistický kraj, pričom napĺňa ciele a opatrenia krajských strategických dokumentov. Na miestnej úrovni sa rozvoj cestovného ruchu riadi podľa Územnoplánovacej dokumentácie a Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest a obcí. Mesto Martin realizuje aktivity na napĺňanie cieľov Programu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja, ktorý je pravidelne vyhodnocovaný a monitorovaný. Oblastná organizácia cestovného ruchu Turiec – Kremnicko (zakladateľom a iniciátorom založenia organizácie bolo Mesto Martin) sa svojimi aktivitami snaží dosiahnuť víziu, a to že TURIEC-KREMNICKO sa stane významnou turistickou destináciou v strede Európy, pohostinnou a otvorenou všetkým turistom .....

Dôležitou súčasťou analytickej časti dokumentu sú : trendy v cestovnom ruchu, prieskum dovolenkového správania , analýza spotrebiteľského správania.

Čiastkové analýzy  analýza dopytu a ponuky, ktorá zaraďuje región Turiec z hľadiska trhu k regiónom, kde ponuka prevyšuje dopyt. Na podnietenie dopytu je potrebné intenzívnejšie využiť propagáciu  analýza konkurencie, identifikuje konkurenčné výhody susediacich regiónov.

Za regióny s najvýznamnejšou konkurenčnou výhodou oproti regiónu Turiec možno považovať región Liptov a Horné Považie, čiastočné región Orava (okres Dolný Kubín) a región Banská Bystrica. Horná Nitra s najväčším zámkom na Slovensku a ZOO, termálnymi vodami sa radí tiež medzi významných konkurentov. Región Liptov okrem bohatej a kvalitnej ponuky ako prvý začal implementovať princípy destinačného manažmentu a moderné marketingové nástroje. Výsledkom je, že si vybudoval imidž rozpoznateľný v zdrojových krajinách ako aj na Slovensku.

 Analýza organizačného členenia, inštitucionálneho zázemia a kompetencií subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu Cestovný ruch v regióne je nedostatočne koordinovaný a preto sa aj napriek silnému potenciálu a pestrej ponuke nedokáže presadiť v konkurencii  Analýza existujúcej marketingovej komunikácie Marketingová komunikácia v regióne je slabo rozvinutá, posledné roky došlo k skvalitneniu hlavne úspešnými marketingovými aktivitami realizovanými Mestom Martin, OZ Malá Fatra, Turčianskou bicyklovou skupinou TBSJUS, OOCR Turiec - Kremnicko a podnikateľskými subjektmi hlavne SLK Turčianske Teplice. Z marketingových nástrojov sa využíva najmä informatívna reklama, ktorou sa subjekty snažia vyvolať dopyt. Nedostatočne sa využívajú nové technológie a inovácie v marketingu.  Analýza potenciálu cestovného ruchu Potenciál je bohatý, rôznorodý a hlavne prírodný potenciál vykazuje vysokú bonitu. Nedostatočne sa využíva kultúrnohistorický potenciál a tradície v produktoch cestovného ruchu.  Štatistika cestovného ruchu v Turci Región Turiec sa podieľa na návštevnosti kraja len 8,7 % (za posledných 10 rokov dochádza k poklesu). 75,85 % návštevníkov sú Slováci, zo zahraničných návštevníkov sú to najmä Česi, Nemci a Poliaci (za posledných 10 rokov došlo k úbytku návštevníkov z Maďarska). Ukazovateľ - 11,9 % podiel na kapacite lôžok v kraji poukazuje tiež na nízku výkonnosť cestovného ruchu v Turci (a nedostatočne vybudovanú infraštruktúru).  Analýza existujúcich produktov Zavedené produkty v regióne Turiec sú zaujímavé, ale nedokážu bez neustáleho marketingu udržať záujem a dopyt. Je potrebné ich inovovať, obohatiť a dôsledným marketingom podporovať. Existujúce produkty sú (podľa významu) 1. Pešia turistika 2. Cykloturistika 3. Turčianske kúpele 4. Zimné športy 5. Vidiecka turistika a agroturistika 6. Ekoturistika 7. Jazdectvo 8. Rybolov a poľovníctvo 9. Vodná turistika

 SWOT analýza Vykonaním SWOT analýzy bol zhodnotený cestovný ruch v regióne Turiec ako celok, nie len časť marketingu. Faktory rozvoja a kľúčové disparity, ktoré boli analýzou identifikované poslúžia k plánovaniu rozvoja cestovného ruchu v regiónu na miestnej a lokálnej úrovni v rámci PHSR a ÚPD miest a obcí.

1. Východiská cestovného ruchu

1.1. Medzinárodný cestovný ruch

Cestovný ruch v Európe je v súčasnosti poznačený vplyvmi ako sú: nestabilné ekonomické podmienky a fiškálne tlaky, potreba posilňovania podielu na svetovom trhu cestovného ruchu, neustále narastajúca konkurencia ostatných destinácií ( Čína, India, Brazília, Rusko), zmeny v cestovnom správaní sa klientov, klimatické zmeny, výrazná sezónnosť a pod. Sektor cestovného ruchu preto musí prichádzať s novými efektívnymi riešeniami a stratégiami. Stratégie musia preto uvažovať s vysokým stupňom koordinácie a spolupráce, s vytváraním inovatívnych partnerstiev a nových synergických efektov s cieľom maximalizovať prínosy pre európske krajiny. Napriek tomu, že cestovný ruch, podľa údajov Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO), predstavuje celosvetovo príspevok k HDP 3 – 5 %, zamestnanosť 7 – 8 %, export 30 %, stále sa mu žiaľ nedostáva dostatočného politického a ekonomického uznania.

Podľa údajov UNWTO príjmy z medzinárodného cestovného ruchu pokračujú vo svojom oživovaní zo strát z krízového roku 2009. Celkové dosiahnuté výsledky cestovného ruchu v roku 2011 boli už nad očakávania. Podľa údajov UNWTO príjmy z medzinárodného cestovného ruchu pokračujú vo svojom oživovaní zo strát z krízového roku 2009 a v roku 2011 dosiahli svoj nový rekord vo výške 1 030 mld. USD (740 mld. EUR) v celosvetovom meradle. Z hľadiska príjmov z medzinárodného cestovného ruchu jednotlivé svetové regióny v roku 2011, v porovnaní s rokom 2010, dosiahli nasledujúci pokrok: Amerika +5,7 %, Európa +5,2 %, Ázia a Pacifik +4,3 %, Afrika +2,2 %, Stredný východ –14 %. Najvyšší podiel príjmov z medzinárodného cestovného ruchu patrí Európe (45 %, nasleduje Ázia a Pacifik (28 %), Amerika (19 %), Stredný východ (4 %) a Afrika (3 %). Aj pre budúcnosť je predpoklad, že Európa zostane najväčším svetovým regiónom – kontinentom - cestovného ruchu, avšak jeho podiel bude postupne klesať.

Cestovný ruch generuje príjmy aj z medzinárodnej osobnej dopravy a tak cestovný ruch (vrátane osobnej dopravy) v súčasnosti predstavuje 30 % svetového exportu služieb a 6 % svetového exportu tovarov a služieb (UNWTO). Ako exportná kategória sa takto cestovný ruch zaraďuje na štvrté miesto za obchod s palivami, chemikáliami a potravinami. Nárast výdavkov na cestovný ruch naďalej rástli, napr. u Číňanov vzrástli o 18 mld. USD na 73 mld. USD, Rusov o 6 mld. USD na 32 mld. USD, Brazílčanov o 5 mld. USD na 21 mld. USD a Indov o 3 mld. USD na 14 mld. USD. Z vyspelých zdrojových trhov najväčší absolútny rast vykázali krajiny ako Nemecko, Austrália, Nórsko, Belgicko a Kanada. Z hľadiska príjmov zo zahraničného cestovného ruchu najviac profitovali v roku 2011 krajiny ako USA (rast o 13 mld. USD na 116 mld. USD), Španielsko (rast o 7 mld. USD na 60 mld. USD), Francúzsko (rast o 7 mld. USD na 54 mld. USD).

Ako sa uvádza v Stratégii rozvoja CR na Slovensku „Do roku 2030 by malo celosvetovo vycestovať do zahraničia 1,8 miliardy ľudí, pričom priemerný ročný rast by mal byť 43 mil. turistov. Očakáva sa, že počet zahraničných turistov v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách bude kontinuálne rásť dvojnásobným tempom (+4,4 % ročne), v porovnaní s vyspelými destináciami (+2,2 % ročne). Európa by si mala udržať najvyšší podiel návštevnosti, avšak tento by mal klesnúť zo 60 % v roku 1995 na 41 % v roku 2030. Európa by mala v roku 2030 zaznamenať okolo 744 miliónov turistov, čo zodpovedá ročnej miere rastu 2,3 %.

Podľa Svetovej organizácie CR (UNWTO) do roku 2020 celosvetová účasť na cestovnom ruchu dosiahne úroveň 1,6 miliardy a výdavky spojené s cestovným ruchom (bez nákladov na dopravu) sú odhadované na 2 bilióny USD.

Zdroj: Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO)

1.2. Cestovný ruch v Európe

Právnym základom pre európsku politiku cestovného ruchu je Lisabonská zmluva z roku 2009. S nadobudnutím jej platnosti vzrastá aj význam cestovného ruchu v Európskej únii.

Globalizácia, demografické zmeny a tlak na zdroje sú hlavné výzvy, ktorým čelí súčasný svet. Toto si vyžiadalo nový prístup a urýchlené konanie aj zo strany Európskej únie. S ohľadom na tieto skutočnosti, predstavila Európska komisia v marci 2010 stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorá predstavuje víziu európskeho sociálneho trhového hospodárstva v 21. storočí.

Cestovný ruch je hospodárska činnosť, ktorá je v EÚ schopná vytvárať rast a zamestnanosť a súčasne prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a integrácii, najmä pokiaľ ide o vidiecke a horské oblasti, pobrežné regióny a ostrovy, okrajové a veľmi vzdialené regióny. Sektor európskeho cestovného ruchu, ktorý tvorí približne 1,8 milióna najmä malých a stredných podnikov zamestnávajúcich okolo 5,2 % celkovej pracovnej sily (čo je asi 9,7 milióna pracovných miest s významným podielom mladých ľudí), vytvára v EÚ viac ako 5 % HDP a táto miera sa neustále zvyšuje. Cestovný ruch tak predstavuje tretiu najrozsiahlejšiu sociálno-ekonomickú aktivitu v EÚ (po obchode a stavebníctve). Prínos cestovného ruchu k HDP je ešte vyšší, nakoľko sa berie do úvahy aj zamestnanosť v nadväzných a zabezpečujúcich odvetviach. S ohľadom na túto skutočnosť vzniká viac ako 10 % HDP Európskej únie a približne 12 % pracovných miest. Ak v tomto ohľade porovnáme vývoj za posledných desať rokov, rast zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu bol vždy výraznejší ako v ostatných odvetviach hospodárstva.

Cestovný ruch vyžaduje koordinovaný prístup na všetkých úrovniach EÚ. Európska komisia publikovala 30. júna 2010 oznámenie: „Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch“, ktoré je návrhom politiky európskeho cestovného ruchu ako kľúčového odvetvia európskeho hospodárstva. Cieľom politiky európskeho cestovného ruchu je zvýšenie konkurencieschopnosti udržateľného, zodpovedného a etického cestovného ruchu so zohľadnením sociálnej politiky, územnej súdržnosti a príspevku sektora cestovného ruchu k ochrane a podpore európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva.

V oznámení sa navrhuje realizovať aktivity na podporu cestovného ruchu založené na 4 osiach: a) podnietiť konkurencieschopnosť sektora cestovného ruchu v Európe, b) podporiť rozvoj udržateľného, zodpovedného a kvalitného cestovného ruchu, c) upevniť obraz a zviditeľnenie Európy ako súboru udržateľných a kvalitných destinácií, d) maximalizovať potenciál politík a existujúcich finančných nástrojov EÚ na rozvoj cestovného ruchu.

Podľa údajov UNWTO Európa zostane v rámci celosvetového cestovného ruchu najnavštevovanejšou destináciou CR s odhadovaným počtom cestujúcich 717 mil. (2020) a zároveň bude najsilnejším zdrojovým trhom (46,7% podiel).

Cestovný ruch v Európe zaznamenal v roku 2012 rast (3,4 %), a to aj napriek pokračujúcim globálnym ekonomickým problémom a recesii v Eurozóne. Európa si tak dlhodobo drží celosvetovo najvyšší podiel príjazdov návštevníkov, pričom v roku 2012 ich počet dosiahol celkovo takmer 535 mil. V roku 2020 sa predpokladá, že až 80 % príjazdov do Európy bude

pochádzať práve z európskeho regiónu, konkrétne 56 mil. turistov. Tento vývoj predstavuje perspektívne vyhliadky do budúcnosti a šancu pre cestovný ruch na Slovensku zvýšiť svoj trhový podiel

Zdroj: Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO)

1.2.1. Porovnanie cestovného ruchu krajín V4 a Rakúska

Pri porovnaní cestovného ruchu Slovenska a ostatných krajín V4 (Česka, Maďarska, Poľska) a Rakúska zistíme, že Slovensko zaostáva za okolitými krajinami vo všetkých ukazovateľoch. Najvyšší počet turistov má Rakúsko, pričom zahraniční dvojnásobne prevyšujú domácich. Najnižší počet turistov má Poľsko, Maďarsko a Slovensko, ktoré majú vyšší počet domácich turistov než zahraničných. V Česku je pomer medzi domácimi a zahraničnými turistami mierne v prospech zahraničných. Podiel cestovného ruchu na HDP bol najvyšší v Maďarsku (5,9 % v roku 2008), nasleduje Rakúsko (5,5 % v roku 2011), Poľsko (4,9 % v roku 2011) a Česko (2,9 % v roku 2009). V SR bol v roku 2011 podiel cestovného ruchu na HDP 2,5 %, v roku 2013 mierne vzrástol na 2,7 %, čo je stále nízky podiel. Aby sa táto nepriaznivá situácia zmenila resp. zmiernila a aj v súvislosti s nárastom konkurencie tieto krajiny prijímajú opatrenia na posilnenie postavenia cestovného ruchu.

Rakúsko – vychádza z dokumentu schváleného v roku 2010 - Stratégia cestovného ruchu. Hlavný dôraz v tejto stratégii je kladený na rakúske jedinečnosti, ktoré dávajú krajine konkurenčnú výhodu. Stratégia sa prioritne zameriava na päť kľúčových oblastí: marketing, inovácie, dotácie, infraštruktúra a podnikateľské prostredie. Na podporu cestovného ruchu je zriadená finančná inštitúcia Rakúska banka pre rozvoj cestovného ruchu (ÖHT - Österreichische Hotel und Tourismusbank).

V oblasti inovácií Rakúsko udeľuje od roku 2012 ocenenie za najlepšie inovatívne prístupy a poskytuje dotácie na podporu inovatívnych projektov cestovného ruchu vo výške 1 mil. EUR ročne založených na spolupráci zainteresovaných subjektov v destináciách. V oblasti infraštruktúry venuje pozornosť zvýšeniu mobility prostredníctvom verejnej dopravy. Dôraz sa kladie aj na iniciatívy a projekty orientované na „cestovný ruch pre všetkých“, predovšetkým na bezbariérový cestovný ruch. V oblasti podnikateľského prostredia je snahou zabezpečiť konkurenčné prostredie udržiavaním nízkeho administratívneho zaťaženia pre malé a stredné podniky.

Maďarsko - v rámci prekonávania negatívnych vplyvov ekonomickej krízy od júla 2009 znížili sadzbu DPH na ubytovacie služby na 18 % (v súčasnosti je v Maďarsku DPH 27 %). Maďarská národná centrála cestovného ruchu (Magyar Turizmus Zrt.) kladie dôraz na propagačné aktivity v susedných krajinách, zatiaľ čo marketingovú kampaň na vzdialených trhoch realizuje v spolupráci s ostatnými krajinami V4. Maďarsko sa vo väčšej miere sústreďuje aj na podporu domáceho cestovného ruchu. V tejto súvislosti sa v roku 2011 zaviedol nový systém zamestnaneckých benefitov pod názvom Széchenyiho karta, ktorá má pomôcť dosiahnuť lepšie výsledky v domácom cestovnom ruchu v nadchádzajúcich rokoch.

Česká republika implementuje od roku 2010 Národný program podpory cestovného ruchu, v rámci ktorého sa realizoval je aj podprogram „Cestovný ruch pre všetkých“, ktorý bol zameraný na rozvoj nových produktov zameraných na zníženie sezónnosti cestovného ruchu a vytváranie podmienok na tvorbu nových pracovných miest počas celého kalendárneho roka. Program bol orientovaný na vytváranie nových produktov domáceho cestovného ruchu vrátane marketingovej podpory pre novovytvorené produkty. Nenávratné finančné prostriedky poskytnuté v rámci tohto programu boli poskytované do výšky maximálne 50 %, zvyšok si dofinancovával žiadateľ z vlastných zdrojov.

Poľsko vypracovalo strategické smerovanie rozvoja cestovného ruchu do roku 2015, ktorému predchádzala analýza podmienok poľského cestovného ruchu a jeho porovnanie so svetovými a európskymi trendmi, čo viedlo k definovaniu prioritných oblastí na posilnenie dynamiky rozvoja cestovného ruchu. Ide napr. o vysoko konkurenčný produkt cestovného ruchu, rozvoj ľudských zdrojov, marketingovú podporu atď.

1.3. Východiská cestovného ruchu – národná úroveň

Pozitívny vývoj svetového cestovného ruchu dáva predpoklady aj pre zvýšenie návštevnosti Slovenska. Potenciál cestovného ruchu Slovenska je rozsiahly a dotýka sa takmer všetkých rozhodujúcich foriem a druhov cestovného ruchu. Pre Slovensko to znamená predpoklad, že v budúcnosti bude lákať podstatne viac návštevníkov nielen z európskych krajín, ale i zo zámoria. Slovensko, ako krajina cestovného ruchu, sa ale nachádza v silne konkurenčnom prostredí strednej Európy, kde kľúčovú úlohu progresívneho vývoja cestovného ruchu zohrávajú predovšetkým okolité trhy a návštevnosť krajín domácimi obyvateľmi (Intenzita DCR – počet prenocovaní rezidentov na jedného obyvateľa: Rakúsko cca 4,3; Nemecko cca 4,2; Česká republika cca 1,8; Maďarsko cca 1 a Slovensko cca 1,3).

Štát z týchto dôvodov musí sa zodpovedne snažiť o posilnenie postavenia sektora cestovného ruchu v národnom hospodárstve, jeho integrovanú podporu, zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa, zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov Slovenska skvalitňovaním poskytovaných služieb a o podporu tvorby nových pracovných príležitostí najmä v regiónoch s významným potenciálom pre cestovný ruch.

A / Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 – 2016 pre oblasť cestovného ruchu venuje pozornosť : 1. dobudovaniu systému jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí s osobitným dôrazom na maximálnu mieru synergie kultúrnych hodnôt, ekonomických záujmov a na podporu cestovného ruchu 2. v rámci trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja podpore rozvoja nemotorovej, predovšetkým cyklistickej dopravy 3. zvýšeniu intenzity vyhľadávania nových kvalitných investorov okrem iného aj v oblasti cestovného ruchu a služieb 4. rozvoju enviromentálnej osvety a regulovaného cestovného ruchu 5. cielenej podpore rozvoja cestovného ruchu aj prostredníctvom organizácií destinačného manažmentu v spolupráci s miestnou a územnou samosprávou 6. posilneniu ekonomického rozvoja regiónov aj s dôrazom na podporu malého a stredného podnikania a cestovného ruchu ako perspektívneho sektora pre tvorbu nových pracovných príležitostí 7. regionálnej a cezhraničnej spolupráci s krajinami V4, Rakúskom a Ukrajinou 8. príprave a implementácií makroregionálnych stratégií, najmä Stratégii EÚ pre Dunajský región v spolupráci so všetkými štátmi a európskymi inštitúciami, ktoré sa na jej príprave a realizácii podieľajú 9. podpore euroregionálnych združení a dôslednej implementácii programov cezhraničnej spolupráce spolufinancovaných z fondov EÚ 10. vytváraniu podmienok vo vidieckych regiónoch na komplexnú podporu rozvoja vidieckeho turizmu a agroturistiky, vrátane budovania infraštruktúry, chýbajúcich inštitúcií, informačného a rezervačného systému a podpory marketingu v cestovnom ruchu.

V Programovom vyhlásení vlády na roky 2012-2016 je uvedené, že cieľom hospodárskej politiky v oblasti cestovného ruchu bude zvyšovanie konkurencieschopnosti pri lepšom využívaní jeho potenciálu so zámerom vyrovnávať regionálne disparity a vytvárať nové pracovné príležitosti.

B / Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020( marec 2013 ) Strategický dokument vychádza z Programového vyhlásenia vlády na roky 2012-2016 a Koncepcie územného rozvoja Slovenska. Strategickým cieľom stratégie je potreba zvyšovania konkurencieschopnosti cestovného ruchu pri lepšom využívaní jeho potenciálu, so zámerom vyrovnávať regionálne disparity a vytvárať nové pracovné príležitosti. Strategický cieľ sa dosiahne napĺňaním čiastkových cieľov a to : 1. sústrediť pozornosť na inovácie existujúcich produktov na základe trendov v dopyte po cestovnom ruchu, 2. lepšie využívať prírodný a kultúrnohistorický potenciál Slovenska podporou cieľových miest, kde už existuje stabilizovaný dopyt kľúčových trhov (nepodporovať nové cieľové miesta s nestabilnými segmentmi trhu, ktoré neprinesú dostatočný synergický efekt),

3. podporovať cieľové miesta s dostatočným prírodným a kultúrnohistorickým potenciálom v zaostávajúcich regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a tak vytvárať nové pracovné príležitosti.

Stratégia vychádza z predpokladu, že do roku 2016 sa bude cestovný ruch podieľať na tvorbe HDP vo výške 2,8 % a v roku 2020 3,2 %, pričom sa vychádza z predpokladu relatívne stabilného hospodárskeho vývoja, t. j. že do roku 2020 sa nebudú opakovať svetové hospodárske krízy a ani Slovensko nebude mať zásadné ekonomické problémy, znamenajúce napríklad jeho recesiu. Slovensko je malá krajina, preto má určité kapacitné možnosti uspokojiť spotrebiteľský dopyt. V dlhodobom výhľade je preto potrebné orientovať sa na trvalo udržateľný cestovný ruch a dopyt zahraničných turistov orientovať na málo známe, nepreplnené, autentické destinácie. Toto smerovanie môže byť pre Slovensko prínosom. Aby Slovensko dokázalo byť konkurencieschopné i musí sa z krátkodobého hľadiska zamerať na lepšie využívanie kapacít, a z dlhodobého hľadiska je hlavnou požiadavkou a predpokladom rozvoja kvalita.

C/ Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR ) na roky 2014-2020 (október 2013) Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) je štátna inštitúcia zabezpečujúca úlohy v oblasti marketingu cestovného ruchu na celoštátnej úrovni. V silnom konkurenčnom prostredí na medzinárodnom trhu cestovného ruchu je nevyhnutné skvalitniť a zintenzívniť činnosť národnej agentúry pri realizácii štátnej propagácie, ktorá zároveň musí byť podporená aj dostatočným finančným krytím jej propagačných i prevádzkových aktivít. Realizácia aktivít národnej agentúry sa zabezpečuje strategickým dokumentom – Marketingovou stratégiou Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR, ktorá vychádza zo základných strategických dokumentov : 1. Stratégia Európa 2020 2. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016 3. Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 4. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov

Krátkodobá stratégia do roku 2016: - Zvyšovanie počtu návštevníkov Slovenska z primárnych trhov - Stabilizácia a rast počtu prenocovaní - Rast spotrebných výdavkov zahraničných návštevníkov - Zvýšenie marketingových aktivít smerom k domácemu obyvateľstvu

Dlhodobá stratégia po roku 2016: - udržanie svojich primárnych trhov a získavanie nových sekundárnych trhov, na ktorých v súčasnosti pôsobí len prostredníctvom sprostredkovaných marketingových aktivít medzinárodných organizácií cestovného ruchu a v rámci zoskupenia krajín V4. zvýšenie dostupnosti Slovenska, t. j. najmä z pohľadu leteckej dopravy a vstupu nových leteckých spoločností na trh.

Hlavné druhy – produktové skupiny cestovného ruchu na Slovensku

Stratégia cestovného ruchu do roku 2020 vychádzajúc z rozmanitého kultúrneho, prírodného a historického potenciálu Slovenska za hlavné druhy cestovného ruchu považuje :

Letný cestovný ruch - pobyt pri vode (termálne kúpaliská, aquaparky, vodné plochy), oddych, turistika v horských strediskách, ale aj relax, súčasne rastie snaha o získavanie nových poznatkov, poznávanie nových krajov i oblastí. Nemenej dôležitou je otázka potreby pohybu ako súčasti zdravého životného štýlu. Z územného hľadiska to znamená, že cestovný ruch sa môže rozvíjať na Slovensku aj na územiach, ktoré sa doteraz málo využívali, ale za predpokladu dostatočne silného dopytu.

Zimný cestovný ruch - pobyt v horských strediskách, ktoré po rozsiahlych investíciách v posledných rokoch zaradilo Slovensko medzi krajiny s konkurencieschopnou ponukou pre stredoeurópsky trh cestovného ruchu, s výnimkou Rakúska. Pri rozvoji zimného cestovného ruchu je nevyhnutné vo zvýšenej miere rešpektovať požiadavky na ochranu prírody, keďže mnohé strediská sa nachádzajú v blízkosti, resp. priamo v chránených krajinných oblastiach. Osobitnou kapitolou sú Vysoké Tatry, kde je potrebné dokončiť plánovanú zonáciu. Súčasne je pri rozvoji horských stredísk cestovného ruchu potrebné rešpektovať klimatické zmeny a lyžiarske zariadenia budovať v minimálnej nadmorskej výške údolnej stanice 700 – 800 metrov nad morom.

Kúpeľný a zdravotný cestovný ruch - kúpeľné pobyty, wellness pobyty a pobyty zamerané na zdravý životný štýl . Slovenské kúpeľníctvo malo aj po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 predpoklad byť „vlajkovou loďou“ cestovného ruchu. Prírodné liečebné kúpele majú nezastupiteľnú úlohu v prevencii chorôb. Kúpeľná liečba pomáha predchádzať civilizačným ochoreniam. Súčasne bola na Slovensku vytvorená pomerne široká sieť termálnych kúpalísk a akvaparkov. V súlade s trendmi dopytu rozvinuli ponuku služieb wellness okrem prírodných liečebných kúpeľov aj hotely.

Kultúrny a mestský cestovný ruch. - poznávanie kultúry a histórie. Slovensko má pomerne veľký, avšak málo využívaný potenciál. Prekážkou je predovšetkým stavebno-technický stav historických pamiatok. Nedostatočne rozvinutým produktom sú organizované podujatia (kalendár podujatí – kultúrnych, športových, obchodných), ktorých nositeľom sú mestá a obce (plánovacia a realizačná úroveň). Prekážkou je aj slabá a nedostatočná prezentačno - propagačná aktivita doma alebo v zahraničí (marketing organizácie cestovného ruchu).

Kongresový cestovný ruch - organizovanie kongresov, konferencií a podobných podujatí . Je to perspektívny a ekonomický lukratívny druh cestovného ruchu, ale nemá zatiaľ na Slovensku dostatočne vybudovanú infraštruktúru. Pre rozvoj kongresového cestovného ruchu má Slovensko vhodné materiálne predpoklady v hoteloch (už uskutočnené modernizácie hotelov), ktoré by mali takéto služby ponúkať najmä v mimosezónnom období za predpokladu vysokej kvality služieb vrátane sprievodných programov.

Vidiecky cestovný ruch a agroturistika pobyty a aktivity na vidieku. Vidiecky cestovný ruch je spojený predovšetkým s jednoduchšími formami ubytovania (ubytovanie v súkromí, penziónoch ap.) vo vidieckej krajine s možnosťou poznávania života na vidieku. Súčasťou vidieckeho cestovného ruchu je agroturistika spojená s pobytom na sedliackom dvore. Vo svete ide o pomerne široko využívaný druh cestovného ruchu, v podmienkach Slovenska však o relatívne nerozvinutý. Je potrebné využívať skúsenosti a poznatky z okolitých krajín.

Ďalšie významné dokumenty pre CR :

Zákon č.91/2010 o podpore cestovného ruchu ( novelizovaný zákonom 415/2013 Z. z.) Tento zákon upravuje podporu cestovného ruchu v Slovenskej republike, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pôsobiacich v cestovnom ruchu, tvorbu koncepčných dokumentov a financovanie rozvoja cestovného ruchu. Vymedzenie niektorých pojmov v zákone a) podpora cestovného ruchu - aktivity smerujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných návštevníkov, predĺženiu ich pobytu na území Slovenskej republiky a zvýšeniu ich prínosu pre hospodárstvo, b) integrovaný informačný systém cestovného ruchu - databáza informácií týkajúcich sa prírodných, kultúrnych a ostatných hodnôt a atraktivít územia, infraštruktúry a stredísk cestovného ruchu, zariadení a poskytovateľov služieb obvykle využívaných v cestovnom ruchu, o podujatiach týkajúcich sa cestovného ruchu, c) produkt cestovného ruchu - súbor služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov, d) prenocovanie - prenocovanie fyzickej osoby v zariadení poskytujúcom služby prechodného ubytovania, ktoré prevádzkovateľ prihlásil do štatistickej evidencie a za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Podľa uvedeného zákona úlohy v cestovnom ruchu zabezpečujú : a) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), b) vyššie územné celky, c) obce, d) príspevková organizácia zriadená ministerstvom (ďalej len "agentúra"), e) krajské organizácie cestovného ruchu (ďalej len "krajská organizácia"), f) oblastné organizácie cestovného ruchu (ďalej len "oblastná organizácia"), g) turistické informačné centrá. pričom sú v zákone sú presne špecifikované ich povinnosti

Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR (2013) Cyklodoprava a cykloturistika je oblasť, ktorá predovšetkým v rámci Európy zaznamenáva prudký rozvoj. Víziou tejto stratégie je zrovnoprávnenie cyklistickej dopravy s ostatnými druhmi dopravy tak, aby sa stala plnohodnotnou súčasťou dopravných systémov mestskej a regionálnej dopravy. Takisto je potrebné zlepšiť všeobecné povedomie obyvateľstva o výhodách cyklodopravy a cykloturistiky ako ekologicky, ekonomicky a zdravotne výhodnejšej forme dopravy do školy, zamestnania a za rekreáciou Cieľom a zámerom je koncepčný a koordinovaný prístup k rozvojovým zámerom v tejto oblasti. Materiál uvádza ekonomické, ekologické, zdravotné i sociálne dôvody na rozvoj takejto formy dopravy a cestovného ruchu. 16

1.4. Východiská cestovného ruchu na regionálnej a miestnej úrovni

Na regionálnej úrovni sú východiskami cestovného ruchu strategické a plánovacie dokumenty na krajskej úrovni a miestnej úrovni. Okresná úroveň zatiaľ nemá spracované východiská, čiastočne ju nahrádza strategický dokument Oblastnej organizácie Turiec – Kremnicko z roku 2013.

Žilinský samosprávny kraj v oblasti rozvoja cestovného ruchu napĺňa strategické ciele schválených dokumentov, ktorými sú : 1. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja na roky 20007 – 2013 2. Územný generel cestovného ruchu Žilinského kraja ( r.2008) 3. Marketingová štúdia rozvoja cestovného ruchu v cezhraničných regiónoch(2012) 4. Stratégia rozvoja cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja na roky 2007- 2013

Na miestnej úrovni sú východiskami pre rozvoj cestovného ruchu Územné plány obcí a miest a zároveň Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja - strategické dokumenty , ktoré má spracované väčšina turčianskych obcí a cestovný ruch sa v nich nachádza ako prioritná oblasť. K najvýznamnejším obciam s potenciálom rozvoja cestovného ruchu v zmysle spracovaných dokumentov patria obce Mošovce, Blatnica, Valča, Belá – Dulice . Na úrovni miest má dôležitý význam ako východisko pre rozvoj cestovného ruchu strategický dokument Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja mesta Martin na roky 2007 – 2013 a jeho aktualizácia pre roky 2008-2015.Jeho význam spočíva v tom, že zásadne ovplyvňuje aj rozvoj cestovného ruchu v regióne. Mesto Turčianske Teplice, ktoré je zároveň kúpeľným mestom, napĺňa strategické ciele Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Turčianske Teplice na roky 2007-2013 s podstatným významom cestovného ruchu.

Oblastná organizácia cestovného ruchu Turiec - Kremnicko napĺňa strategické špecifické ciele v zmysle Stratégie rozvoja cestovného ruchu v OOCR Turiec – Kremnicko (r. 2013) .

Strategickým cieľom tohto dokumentu je :

„ TURIEC-KREMNICKO sa stane konkurencieschopnou destináciou cestovného ruchu v rámci Slovenska a atraktívnou destináciou európskeho cestovného ruchu využitím svojho prírodného a kultúrneho potenciálu za súčasného nárastu nových pracovných príležitostí a uplatňovania zásad trvaloudržateľného rozvoja“ a tejto línie sa bude držať aj strategické smerovanie spracovávanej stratégie.

1.5. Trendy v cestovnom ruchu

Podľa údajov, ktoré uvádza Marketingová stratégia CR, cestovný ruch zaznamenáva silný nárast ovplyvnený zvyšovaním počtu cestujúcich, pričom v roku 2012 prekonali príjazdy medzinárodného cestovného ruchu prvýkrát v histórii hranicu jednej miliardy cestujúcich.  Najnavštevovanejšou destináciou CR zostane Európa s odhadovaným počtom cestujúcich 717 mil. (2020) a zároveň bude najsilnejším zdrojovým trhom (46,7% podiel).  Kľúčovú úlohu v medzinárodnom cestovnom ruchu bude zohrávať cestovanie v rámci domáceho regiónu.  Nastupujúcim hlavným trendom, ktorý sa už prejavil v Európe, Severnej Amerike a Ázii, je preferencia kratšej dovolenky viackrát do roka pred jednou dlhou hlavnou dovolenkou. Cestovný ruch v Európe v posledných rokoch rastie, a to aj napriek pokračujúcim globálnym ekonomickým problémom a recesii v Eurozóne. Európa si tak dlhodobo drží celosvetovo najvyšší podiel príjazdov návštevníkov. Tento vývoj predstavuje perspektívne vyhliadky do budúcnosti a šancu pre cestovný ruch na Slovensku zvýšiť svoj trhový podiel aj vzhľadom na to, že pravdepodobne ide o posledné obdobie takého výrazného kvantitatívneho rastu, pričom po tomto období bude nasledovať už len silný konkurenčný boj a intenzívne súperenie o existujúce trhové podiely.  Na zozname hlavných vysielajúcich krajín cestovného ruchu budú naďalej figurovať ekonomicky vyspelé štáty – Nemecko, Japonsko, Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo  Rastúce počty cestujúcich vo veku nad 50 rokov v Európe, Severnej Amerike a Japonsku budú silným pozitívom pre medzinárodný cestovný ruch.  Dôležitým produktom na trhu zostanú rodinné dovolenky  Zvýši sa záujem o dovolenky pre dôchodcov a slobodných, čo indikuje predpoklady perspektívneho rozvoja kúpeľného CR na Slovensku (existencia kvalitnej ponuky – liečebné a wellness pobyty)  Medzi najsilnejšie motívy účasti na CR bude patriť vzdelávanie alebo poznávanie a návšteva príbuzných či známych.  Dopyt po produktoch poskytujúcich maximálny zážitok za minimálny čas  Stále obľúbenejšími sa stávajú tematické a zábavné parky, plavby na lodiach, zdravotné a rekreačné strediská, športové a kultúrne podujatia a all - inclusive dovolenkové rezorty  vyšší vplyv v cestovnom ruchu získavajú sociálne médiá. Takmer každý druhý Európan je členom komunity nejakej sociálnej siete a 14 % z nich využíva dané sociálne médium ako zdroj informácií pre plánovanie a realizáciu svojej cesty. Podľa prieskumu UNWTO, realizovanom medzi národnými organizáciami cestovného ruchu z celého sveta, 60 % respondentov využíva ako hlavný prostriedok propagácie vlastnú internetovú stránku

 Otvorené hranice, sebavedomí spotrebitelia s väčším množstvom disponibilných finančných prostriedkov, s chuťou cestovať a spoznávať svet určujú rentabilitu destinácií cestovného ruchu

1.6. Prieskum dovolenkového správania (zdroj Marketingová stratégia cestovného ruchu)

Podľa výsledkov výskumnej štúdie Eurobarometer realizovanej v januári 2013 v 27 členských štátoch EÚ a v 7 ďalších krajinách (Chorvátsko, Turecko, Macedónsko, Nórsko, Island, Srbsko, Izrael) na výskumnej vzorke 30 628 respondentov) – údaje z roku 2012 - cestu za prácou alebo za oddychom celkovo 71 % Európanov, z toho 88 % strávilo dovolenku v rámci EÚ, či už vo svojej domácej krajine alebo inom členskom štáte s minimálnym počtom prenocovaní 4

I. najčastejší motív pre cestovanie

 dovolenka pri mori (40 %)  návšteva rodiny, priateľov a známych (36 % )  prírodné krásy ( 26 % )  kultúra ( 22 % )  spoznávanie vybraného európskeho mesta ( 20 %)  wellness pobyt, kúpele ( 12 % )  šport (10 % )  podujatie rôzneho charakteru (7 % )

II. vplyv pri rozhodovaní sa o dovolenkovej destinácii

 odporúčania známych ( 56 % )  odporúčania pracovníkov cestovných kancelárií a cestovných agentúr ( 21 % - Nemci a Rakúšania )  informácie v katalógoch a brožúrach (11 %)  informácie z novín, TV alebo rádia (9 %)  informácie z časopisov a knižných sprievodcov ( 8%)  informácie na sociálnych sieťach (5%)  internet ( 46 % )

III. kľúčový faktor pri rozhodovaní sa o návrate do destinácie

 pôsobivé prírodné scenérie a počasie (44 %)  kvalita ubytovacích služieb ( 31 % )  prijateľná cenová úroveň (26 %)  kultúrne a historické pamätihodnosti (26 %)  pocit, že sú v danej krajine vítaní (22 %)

IV. rezervácia dovolenky

 prostredníctvom CK a CA (19 %)  priamo prostredníctvom internetových stránok dodávateľov služieb (11%)  kúpa dovolenky formou balíčkov služieb (33 %)

V. forma ubytovania

 platené ubytovanie (hotel, penzión alebo apartmán) - 69 %  u rodiny a známych (46 % )  vlastné ubytovanie (dom, byt alebo apartmán) - 23 %  kempingy (10%)

VI. preferované formy

 cesta za prácou alebo za oddychom celkovo 71 % Európanov, z toho 88 % strávilo dovolenku v rámci EÚ, či už vo svojej domácej krajine alebo inom členskom štáte s minimálnym počtom prenocovaní 4

Ďalšie zaujímavé údaje z prieskumu : pobyty v rámci vlastného regiónu.

Najčastejšie cestujú ľudia vo veku 15 - 39 rokov, s vyšším vzdelaním, žijúci v mestách, ktorí sú zamestnaní alebo podnikajú.

V roku 2012 uprednostnilo dovolenku v rodnej krajine 47 %

Skupinu necestujúcich tvorí približne 30 % Európanov. Patria do nej ľudia vo veku nad 55 rokov (33 %), ktorí neštudovali dlhšie ako do svojich 15 rokov života (49 %), žijúci na vidieku, sami v domácnosti, manuálne pracujúci alebo nezamestnaní. Ako hlavný dôvod, prečo nikam necestovali, najčastejšie uvádzali nedostatočné financie (46 %), 23 % spomenulo osobné dôvody, 9 % preferovalo zostať doma s rodinou a priateľmi, 7 % malo pracovné dôvody, 6 % nedostatok času a 3 % ľudí netúžili vôbec po cestovaní .

O dovolenku v rámci EÚ má záujem 54 % Nemcov a Slovákov, 48 % Britov, 47 % Čechov, 37 % Poliakov a 27 % Maďarov.

Najvyšší záujem je o dovolenku v trvaní 4-13 dní (42 %). Rastúce počty cestujúcich vo veku nad 50 rokov v Európe, Severnej Amerike a Japonsku budú silným pozitívom pre medzinárodný cestovný ruch.

Dôležitým produktom na trhu zostanú rodinné dovolenky, zvýši sa záujem o dovolenky pre dôchodcov a slobodných, čo indikuje predpoklady perspektívneho rozvoja kúpeľného CR na Slovensku (existencia kvalitnej ponuky – liečebné a wellness pobyty).

Medzi najsilnejšie motívy účasti na CR bude patriť vzdelávanie alebo poznávanie a návšteva príbuzných či známych.

Zmena nastane aj v ponuke voľno časových aktivít. V spoločnosti sa vyskytuje čoraz viac ľudí trpiacich nedostatkom času, avšak disponujúcich dostatočnými finančnými zdrojmi, čo má dopad na vývoj nových produktov cestovného ruchu. Vznikajú produkty ponúkajúce cestovateľovi maximálny zážitok za minimálny čas. Stále obľúbenejšími sa stávajú tematické a zábavné parky, plavby na lodiach, zdravotné a rekreačné strediská, športové a kultúrne podujatia a all - inclusive dovolenkové rezorty.

(zdroj : Marketingová koncepcia CR )

Z hľadiska spracovávanej Marketingovej stratégie cestovného ruchu Turiec je nevyhnutné rešpektovať aj vyššie uvedené trendy a prieskumy správania sa dovolenkárov – účastníkov

CR. Pre región sa ukazujú príležitosti, nakoľko existencia hodnotného prírodného potenciálu pri správnom definovaný produktov, distribúcie a komunikácie, môže osloviť nové trhy a získať vyšší počet klientov/návštevníkov.

1.7. Dopyt – ponuka

Cestovný ruch predstavuje trh tovarov a služieb . Osobitosti trhu CR sa prejavujú v znakoch dopytu a ponuky. Na to, aby sa vytvoril nový trh cestovného ruchu, sú potrebné investície na vybudovanie infraštruktúry a náklady na propagáciu, čím sa cieľové miesto dostane do povedomia návštevníkov. Je to dlhodobý proces. Región Turiec ako cieľové miesto sa na trhu cestovného ruchu v minulosti etabloval. V súčasnosti je nutné, aby sa cestovný ruch oživil a rozvíjal s cieľom uspokojovania potrieb a želaní návštevníkov na jednej strane a dosahovanie prosperity producentov služieb a tovarov (podnikov) a cestovného ruchu ako celku na druhej strane.

Na trhu môžu nastať tri vzťahy:

1. ak je ponuka väčšia ako dopyt – ide o trh kupujúceho, prejavom je nízke využívanie kapacít podnikov CR, cena klesá v záujme zvýšenia dopytu. Región Turiec z hľadiska trhu cestovného ruchu patrí k tým regiónom, kde ponuka prevyšuje dopyt. Na podnietenie dopytu je potrebné intenzívnejšie využiť propagáciu

2. ak je dopyt väčší ako ponuka – ide o trh predávajúceho, prejavom je rast cien a pokles dopytu, ponuka sa zvyšuje cestou investovania a hľadajú sa ďalšie možnosti.

3. ak sa dopyt rovná ponuke, utvára sa cena trhovej rovnováhy, za ktorý sa predáva produkt

Vzťah dopytu a ponuky na trhu dopyt (kupujúci) ponuka (predávajúci)

cena

maximálny úžitok snaha dosiahnuť maximálny zisk

Podľa definície cestovného ruchu nositeľom dopytu v cestovnom ruchu je subjekt cestovného ruchu, teda každý, ktorý uspokojuje potreby počas cestovania mimo miesta trvalého bydliska (návštevník, turista, rezident) a nositeľom ponuky je objekt (primárna a sekundárna ponuka cestovného ruchu).

Analýza a poznanie dopytu a jeho správania sú dôležité z hľadiska tvorby produktov podnikov a regiónu a plánovania ich propagácie. Cieľom analýzy dopytu je definovanie segmentov a definovanie správania jednotlivých segmentov. Segmentácia trhu je nevyhnutná preto, lebo snaha o vytvorenie produktu, ktorý uspokojí všetkých, je nereálna.

V cestovnom ruchu podniky najčastejšie segmentujú trh z hľadiska :  geografického  sociálno-ekonomického  demografického  psychografického  modelov správania sa

Segmentácia z geografického hľadiska: zahraniční návštevníci (členenie podľa zdrojových trhov ) - najviac návštevníkov prichádza do regiónu z Českej republiky a z Poľska. domáci návštevníci (členenie podľa zdrojových regiónov ) – regiónu chýba verejne dostupná štatistika o domácich návštevníkoch, tým pádom región a podnikatelia v ňom nevedia, do ktorých regiónov Slovenska majú prioritne smerovať svoje propagačné kampane. Nedostatok informácií pre rozhodovanie by riešil jednotný CRM systém regiónu (customer relationship management / manažment vzťahu so zákazníkom – zákaznícka karta so spätnou väzbou vo forme detailných štatistických výstupov a on-line rezervačný a informačný systém).

Segmentácia z hľadiska sociálno-ekonomického a demografického (členenie návštevníkov podľa úrovne životného štandardu, spoločenského postavenia a veku). V prispôsobení sa na cestovný ruch sú segmenty podľa tohto členenia: nenáročný turista, spoločenský turista, uvedomelý turista, mladý turista a turista senior.

Segmentácia z hľadiska psychografického - vysvetľujú postoj zákazníkov, ich hodnotový systém a životný štýl, psychografické kritéria sú horšie merateľné, ale v modernom poňatí marketingu hrajú významnú úlohu. K psychografickým kritériám radíme napr. príslušnosť k určitej sociálnej triede, osobnostné charakteristiky zákazníkov alebo kritériá vyplývajúce zo životného štýlu. (napr. orientácia na racionálny životný štýl /bio potraviny/ , som úspešný manažér /klient potrebuje mať pocit, že patrí do kategórie VIP klientov/, environmentálne správanie /uprednostňovanie ubytovacích zariadení, ktoré sa prezentujú ako enviromentfriendly/ atď.).

Segmentácia z hľadiska modelov správania sa: z hľadiska modelov správania sa môže podnik/destinácia definovať segmenty dlhodobých návštevníkov, jednodňových návštevníkov, alebo napríklad podľa toho, ako rezervujú ubytovanie, na základe čoho sa rozhodujú pre danú destináciu, či uprednostňujú ponuky last minute alebo first minute, aké služby v regióne uprednostňujú (opäť potrebné štatistické výstupy z CRM systémov)

Zo štatistických zisťovaní vyplýva, že pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku je nevyhnutné orientovať sa na segment domácich a na tradičné zdrojové trhy, ako je Česká republika, Poľsko, Maďarsko. Podľa štatistík , na Slovensko chodia aj Nemci a hostia z Ukrajiny, predpokladáme však, že tieto národnosti preferujú iné regióny Slovenska. Región Turiec by mal koncentrovať svoje aktivity na rast počtu hostí zo Slovenska a ďalej z geograficky blízkych regiónov, teda z Českej republiky a z Poľska.

1.8. Analýza spotrebiteľského správania

1.8.1. Analýza spotrebiteľského správania obyvateľov Českej republiky

Pre Slovensko je kľúčovým zdrojovým trhom Česká republika. Spotrebiteľské správanie českých návštevníkov viac menej korešponduje so správaním slovenských spotrebiteľov. Výrazný rozdiel je v tom, že Česi na Slovensko cestujú často, obľubujú aktívne dovolenky: poznávanie histórie, kultúry, turistiku. Podľa prieskumu, zimné športy sú medzi motivujúcimi faktormi k dovolenke na Slovensku až na štvrtom mieste . Predchádzajú im: wellness, liečebné kúpele a zdravotný turizmus (prvé miesto), letný turizmus a pobyt pri vode (druhé miesto), mestský a kultúrny turizmus (tretie miesto). Vidiecky cestovný ruch a agroturistika ako motív dovolenky na Slovensku je až na piatom mieste. Pri zbere informácií pre dovolenkové rozhodovanie čerpajú najmä zo skúseností priateľov (viac ako 65 %), následne z cestovných kancelárií a katalógov cestovných kancelárií, ďalej z dovolenkových internetových portálov (40 %) a 26 % z časopisov o cestovnom ruchu. Česi hodnotia Slovensko celkom pozitívne, spokojnosť s poslednou návštevou bola ohodnotená známkou 1,82 (1 celkom spokojný, 5 úplne nespokojný), chuť stráviť dovolenku opäť na Slovensku vyjadrili známkou 3,06 (1 určite áno, 11 určite nie). Priemerná dĺžka pobytu Čechov na Slovensku predstavuje takmer 3 noci, dovolenku plánujú 2-4 mesiace S týmito informáciami je potrebné pracovať pri plánovaní marketingovej komunikácie slovenskej turistickej ponuky. Česi, rovnako ako Slováci, uprednostňujú lacnejšie možnosti ubytovania v súkromí, v penziónoch alebo v lacnejších hoteloch. Najvyššie hodnotia krásne prírodné scenérie a zaujímavosti, príjemných a priateľských ľudia, relax, tradície a originalitu, gastronómiu, príjemnú klíma, osobnú bezpečnosť, zdravie a wellness, vyhovujúce ubytovanie, zaujímavé kultúrne a historické atrakcie.

Návštevníci z Českej republiky v SR: vykonávané aktivity – rok 2013 Najobľúbenejšou aktivitou českých návštevníkov na Slovensku v roku 2013 bolo poznávanie našej krajiny (33,1%). Česi k nám chodili pomerne často aj navštevovať rodinu (32,5%) alebo relaxovať (28%). V odpovediach českých respondentov sa častejšie objavovala medzi vykonávanými aktivitami aj práca (22,4%) alebo aktívny šport (20,6%). Za týmito činnosťami nasledovali v popularite nákupy (17,1%). Podľa odpovedí opýtaných návštevníkov z Českej republiky bolo najmenej rozšírenou činnosťou liečenie, ktoré tvorilo len 8,6% z realizovaných aktivít u nás. (zdroj: www.mindop.sk)

Komunikačná stratégia SACR zameraná na zdrojový trh ČESKO (zdroj: Marketingová stratégia SACR 2013-2020)

2014 2015 2016 Komunikačná téma Priateľská destinácia Priateľská destinácia Priateľská destinácia Produktová línia Hory a turistika Zážitková gastronómia Kultúrne dedičstvo Spoločenské podujatia Mestá a kultúra Segmenty Aktívny návštevník Návštevník vyhľadávajúci zábavu Návštevník zameraný na poznávanie Hlavné motívy Príroda, zdravie, Zábava, zážitok, Poznávanie, história, aktívny odpočinok gastronómia zábava, kultúra Komunikačné nástroje Internet, printové médiá, výstavy Sociálne siete, TV relácie, PR Internet, TV relácie, B2C, články, press tripy, outdoor, indoor, printové médiá, press tripy, prezentácie, press tripy osobnosti localplacement Odporúčaná lokalizácia Vysoké Tatry, Liptov, Malá Bratislava a okolie, Liptov, Tokaj, Bratislava, Košice, Gemer, Fatra, Zemplín, kultúrne a gastronomické UNESCO, Horehronie, Gemer, Orava podujatia tematické a kultúrne cesty Slovenský raj Partneri OOCR, ubytovacie zariadenia, OOCR, vínne cesty, gastronomické UNESCO pamiatky, kempingy, KST, SCK zariadenia, organizátori podujatí OOCR, mestá Termín realizácie marec - máj február - marec marec – máj august - október

1.8.2. Analýza spotrebiteľského správania obyvateľov Poľskej republiky

Podľa prieskumu 54,34 % respondentov vníma Slovensko ako dovolenkovú krajinu a až vyše 57 % respondentov Slovensko nikdy nenavštívili, len niečo viac ako štvrtina respondentov navštívila Slovensko viackrát a viac ako 15 % respondentov navštívilo Slovensko raz. Spokojnosť Poliakov s návštevou Slovenska bola ohodnotená známkou 1,81 (1 úplne spokojný, 5 úplne nespokojný). Ochota k opätovnej návšteve Slovenska bola vyjadrená známkou 2,8 (1 určite áno, 11 určite nie). Medzi najvýznamnejšie motivačné faktory k dovolenke Poliaci zaradili relax, objavovanie nových miest a kultúr, gastronómia, dobrodružstvo, kultúra/história. Vo výbere foriem dovolenky poľských turistov dominujú: zimný turizmus a zimné športy (za veľmi atraktívne považujú v kombinácii s wellness v termálnych areáloch), letný turizmus a pobyt pri vode, wellness, liečebný turizmus a zdravotný turizmus a mestský a kultúrny turizmus. Dovolenku plánujú 4 mesiace vopred. Ako zdroj informácií pre získavanie informácií potrebných pre rozhodovanie o dovolenke dominuje televízia (55,75 %), nasledujú cestovné kancelárie (44,5 %), dovolenkové internetové portály (38,75 %), veľtrhy a výstavy (26,75 %). Takmer tri štvrtiny poľských obyvateľov chodia na dovolenku len raz do roka. Typická dĺžka dovolenky je jeden až dva týždne. Poliaci preferujú ubytovanie v hoteloch . Priemerná dĺžka pobytu poľských hostí na Slovensku má z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu (2,74 dňa ). Najvyššie hodnotia : krásne prírodné scenérie a zaujímavosti, relax, príjemnú klímu, príjemných a priateľských ľudí, gastronómiu, dobrý pomer ceny a kvality, osobnú bezpečnosť, vyhovujúce ubytovanie, dobrodružstvo, tradície a originalitu, zdravie a wellness.

Komunikačná stratégia SACR zameraná na zdrojový trh POĽSKO (zdroj : Marketingová stratégia SACR 2013-2020)

Téma Priateľská destinácia Priateľská destinácia Priateľská destinácia Produktová línia Zimné športy Zážitková gastronómia Kultúrne dedičstvo Zábava v zime Spoločenské podujatia Mestá a kultúra Segmenty Aktívny návštevník Návštevník vyhľadávajúci zábavu Návštevník zameraný na poznávanie Hlavné motívy Lyžovačka, zábava, wellness Vínne cesty, zážitok, Poznávanie, história, zábava, aktívny odpočinok gastronómia kultúra, UNESCO Komunikačné nástroje Internet, TV relácie, prezentácie, press Sociálne siete, TV relácie, PR Internet, TV relácie, tripy, PR články články, press tripy, outdoor, indoor printové médiá, press tripy Odporúčaná lokalizácia Orava, Liptov, Bratislava a okolie, Liptov, Orava, Bratislava, Košice, UNESCO, Vysoké Tatry, Spiš Spiš, kultúrne a gastronomické tematické a kultúrne cesty podujatia Partneri OOCR, lyžiarske strediská, ubytovacie OOCR, vínne cesty, UNESCO pamiatky, OOCR, mestá zariadenia, aguaparky gastronomické zariadenia, organizátori podujatí Termín realizácie september – november február – marec marec – máj august – október

1.8.3. Analýza spotrebiteľského správania obyvateľov Nemecka

Z hľadiska počtu turistov tvoria Nemci tretiu najpočetnejšiu skupinu zahraničných návštevníkov Žilinského kraja. Podľa štatistík UNWTO Nemci míňajú na cestovanie najviac, za nimi nasledujú obyvatelia USA a Číny. Nemecko má 81,3 milióna obyvateľov a cestovanie je neoddeliteľnou súčasťou ich životného štýlu. Vzhľadom na relatívne vysoký počet sviatkov, voľných dní, štruktúre prázdnin a vďaka dostatočným disponibilným finančným zdrojom, sú Nemci zvyknutí cestovať viac krát do roka - na dlhšiu dovolenku (priemerne 12,5 dňa) a potom na kratšie pobyty. Priemerný výdavok Nemca na jeden pobyt je 830 €. O dovolenke Nemci rozhodujú medzi priemerne 4 destináciami, najdôležitejšia je pre nich príjemná atmosféra, pekná príroda, pohostinnosť, zdravá klíma ale aj politická

stabilita, bezpečnosť, možnosť ľahkého dorozumenia sa a dopravná dostupnosť. Najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní je pomer ceny a kvality, resp. rozsahu služieb, ktoré návštevník za danú cenu získa. Pri výbere miesta hrá rozhodujúcu úlohu možnosť získať informácie o destinácii a ich obsah a rozsah. Ďalej má na rozhodovanie vplyv osobná skúsenosť a odporúčanie známych. Z hľadiska preferovaných typov dovoleniek je na prvom mieste all inclusive pobyt pri mori, nasleduje dovolenka v prírode, mestská turistika, aktívna dovolenka, zimná dovolenka a lodné zájazdy. Ďalším trendom sú wellness pobyty.

Cieľové skupiny nemeckých turistov , ktoré možno osloviť ponukou regiónu Turiec ( podľa rozdelenia cieľových skupín, zdroj SACR):

Senior a 50 + - najsilnejšia a pre cestovný ruch najatraktívnejšia skupina, - stabilná ekonomická situácia, dostatočný fond voľného času, - v prípade pozitívnych skúseností opakované návštevy, - najčastejší motív návštevy: návšteva kúpeľov, skupinové poznávacie tematické zájazdy (za históriou a kultúrou, za prírodou...), - typy pobytov: okružné, pobyt cca 6 dní – po celom Slovensku, ako súčasť programu vrámci spoznávania stredoeurópskeho regiónu (1 – 4 dni), pobytové, s centrálnym miestom pobytu a výletmi do okolia (3 – 7 dní), - spôsob dopravy: organizovaná, väčšinou autobusy, alebo individuálna vlastnými vozidlami.

Ľudia v produktívnom veku - početná skupina návštevníkov, ktorá chce spoznávať alebo aktívne relaxovať, - rodiny s deťmi, - obmedzený časový fond (max. 7 dní), - relatívne obmedzené finančné prostriedky, - motív návštevy: pobyty v rámci letnej a zimnej turistiky, caravaning, termálne kúpaliská, poľovníctvo a rybárstvo, poznávanie kultúry a histórie (mestské pamiatkové rezervácie, hrady a zámky), - typ pobytu: pobytový – ubytovanie na jednom mieste a výlety to aj vzdialenejšieho okolia, dynamické – presun podľa vlastného itinerára, - doprava najmä individuálne vlastným vozidlom.

Nemeckí turisti sa na Slovensku najviac zaujímajú o: - Bratislavu a blízke okolie, - liečebné pobyty v kúpeľoch, - historické slovenské mestá (Banská Štiavnica, Kremnica, Levoča, Bardejov, Banská Bystrica, Košice) - letné turistické pobyty v národných parkoch, - pamiatky zapísané do zoznamu UNESCO

Nemeckí návštevníci oceňujú Slovensko v týchto oblastiach: nižšia cenová úroveň v porovnaní s Nemeckom, tradícia (kúpeľníctvo), široké spektrum ponuky turistických

cieľov, slovenská pohostinnosť, gastronómia, pozitívne skúsenosti. Negatívne hodnotili pobyt na Slovensku v oblastiach: jazyková bariéra najmä v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, v infocentrách, na autobusových a vlakových staniciach, hygienu, nedostatočnú dopravnú infraštruktúru, celkový stav infraštruktúry, úroveň služieb, absenciu komplexných služieb, obavy z kriminality, neoprávnené pokuty od polície za dopravné priestupky, nedostatočnú profesionalitu v službách. Nemeckí turisti najčastejšie dovolenkujú v lete (52,4 %), dovolenku plánujú pol roka vopred, 65,3 % opýtaných hľadá informácie pre dovolenkové rozhodovanie v cestovných kanceláriách, 51 % na internete., preferujú ubytovanie v hoteli.

Komunikačná stratégia SACR zameraná na zdrojový trh NEMECKO (zdroj: Marketingová stratégia SACR 2013-2020)

2014 2015 2016 Komunikačná téma Priateľská destinácia Priateľská destinácia Priateľská destinácia Produktová línia Wellness Mestá a kultúra Kultúrne dedičstvo Zdravie Spoločenské podujatia Segmenty Pasívny návštevník Návštevník zameraný na poznávanie Návštevník zameraný na poznávanie Hlavné motívy Zdravie, relax, regenerácia, Zážitok, zábava, Poznávanie, história, kultúra, prevencia, kúpele, wellness, beauty poznávanie UNESCO Komunikačné nástroje Internet, printové médiá, Internet, PR články, Internet, PR články, katalógy CK, fam a press tripy, press tripy, outdoor, indoor press tripy, outdoor, indoor workshopy, výstavy B2B Odporúčaná lokalizácia Piešťany, Dudince, Bojnice Bratislava, Košice, Spiš, Šariš Bratislava, Košice, Spiš UNESCO, Trenčianske Teplice, Smrdáky Horná Nitra, Stredné Slovensko, Šariš, Gemer, Turčianske a Rajecké Teplice kultúrne podujatia tematické a kultúrne cesty Partneri kúpele, ASK, OOCR, OOCR, mestá, UNESCO pamiatky, OOCR, mestá, wellness hotely a rezorty, organizátori podujatí, leteckí dopravcovia, CK leteckí dopravcovia, CK leteckí dopravcovia, CK Termín realizácie január – marec marec - apríl február – jún august - september august - september

1.8.4. Analýza spotrebiteľského správania obyvateľov Maďarska

Návštevníci z Maďarska boli pre slovenský trh cestovného ruchu vždy veľmi dôležití. Maďari na Slovensku vyhľadávajú zimné dovolenky – lyžovaníe, ďalej kultúru a históriu, atraktívnu prírodou. Atraktívna je kombinácia lyžovačky a pobytu v termálnych areáloch. Maďarský zdrojový trh je veľmi citlivý na vývoj parity medzi našimi menami, stali sme sa pre nich drahou destináciou. Maďari najviac cestujú v letnom období. V roku 2012 realizovala spoločnosť Trend International Market Research prieskum (zdroj: SACR) o dovolenkových plánoch na leto 2012. Až takmer 59 % opýtaných odpovedalo, že nemajú v pláne cestovať na dovolenku, z toho 61,4 % uviedlo ako dôvod nedostatok financií. Väčšina Maďarov volí 4 – 7 dňový pobyt. Za najvýraznejší motivačný faktor pre dovolenku v zahraničí Maďari považujú poznávanie histórie, miest a pamiatok (51,7 %), pobyt pri vode (49,2 %), pobyt na horách a v prírode (45 %), 11,7 % uviedlo návštevu kultúrnych podujatí, po 10 % uviedlo agroturistiku a kúpele a wellness. Vačšina plánuje dovolenku pol roka vopred, najčastejšie získavajú informácie z cestovných kancelárií a z internetu, preferujú ubytovanie v penziónoch, pričom rastie podiel individuálnych pobytov.

Komunikačná stratégia SACR zameraná na zdrojový trh MAĎARSKO (zdroj : Marketingová stratégia SACR 2013-2020)

2014 2015 2016 Komunikačná téma Priateľská destinácia Priateľská destinácia Priateľská destinácia Produktová línia Zimné športy Mestá a kultúra Kultúrne dedičstvo Zábava v zime Zážitková gastronómia Spoločenské podujatia Segmenty Aktívny návštevník Návštevník vyhľadávajúci Návštevník zameraný na zábavu poznávanie Hlavné motívy Lyžovačka, zábava, aktívny Zážitok, zábava, Poznávanie, história, zábava, odpočinok, kvalitné služby poznávanie kultúra, UNESCO Komunikačné nástroje Internet, printové média, Internet, TV a rozhlasové relácie, PR Internet, TV a rozhlasové relácie, TV a rozhlasové relácie, prezentácie, články, press tripy, printové médiá, katalógy CK, press tripy outdoor, indoor press tripy Odporúčaná lokalizácia Stredné Slovensko, Bratislava a okolie, Gemer, Bratislava, Košice, UNESCO, Spiš, Nízke a Vysoké Tatry Košice, Horehronie, tematické kultúrne podujatia a kultúrne cesty Partneri OOCR, lyžiarske strediská, OOCR, mestá, UNESCO pamiatky, OOCR, mestá ubytovacie zariadenia organizátori podujatí Termín realizácie september - november február - marec marec – máj august - október

1.9. Analýza konkurencie

Najvýraznejšou konkurenciou regiónu Turiec sú najmä susedné regióny, teda: Horné Považie, Liptov, Horehronie(najmä okolie Banskej Bystrice), Dolné Pohronie, Horná Nitra a Orava, najmä okres Dolný Kubín.

Región Turiec má konkurenciu aj v regiónoch Banskobystrického kraja, najmä v okrese Banská Bystrica, Žiar nad Hronom a severnej časti regiónu Horná Nitra (okres Prievidza), ktorý patrí už do Trenčianskeho kraja.

1.9.1. Potenciál cestovného ruchu v okolitých regiónoch

1.9.1.1. Región Liptov

Región Liptov je podľa štatistík ubytovaných hostí druhým najnavštevovanejším regiónom Slovenska (po Vysokých Tatrách ).Región Liptov má najväčší podiel z celkového počtu ubytovaných hostí v rámci Žilinského – 45,8 % ( rok 2013). Región Liptov je veľmi dobre dopravne dostupný, vedie ním hlavná dopravná aj železničná tepna západ – východ. Okrem toho je na jednej z najvýznamnejších dopravných spojníc s Poľskom. Letisko v Poprade je od Liptovského Mikuláša vzdialené len 30 minút cesty autom alebo autobusom.

Región Liptov má predpoklady pre mnohé formy cestovného ruchu, je atraktívny z hľadiska prírodných, historických aj kultúrnych podmienok. Konkurenčnou výhodou regiónu v zime ale aj v lete je tesná blízkosť horských stredísk (v zime lyžovanie, v lete turistika) a termálnych aquaparkov (Lúčky, Bešeňová, Tatralandia). Čo je veľmi dôležité je fakt, že podnikatelia dokážu spolupracovať a tvoriť pobytové balíky .Výhoda regiónu je jeden silný hráč, ktorý prevádzkuje aj top lyžiarske stredisko, aj top aquapark a investuje do propagácie, čím sa zviditeľňuje celý región.

Najsilnejšou konkurenčnou výhodou regiónu Liptov je možnosť zimných športov a horskej turistiky v kombinácii s termálnymi aquaparkami. Okrem tejto najvýraznejšej ponuky regiónu Liptov sú tu ďalšie významné a jedinečné atraktivity cestovného ruchu - Múzeum liptovskej dediny v Pribyline , ktoré je veľmi aktívne v organizovaní tematických podujatí. Ďalšie atraktívne cieľové miesta: Archeoskanzen Havránok , pamiatka zapísaná na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO – Vlkolínec. Liptov je známe jaskyňami : Demänovská ľadová jaskyňa , Važecká jaskyňa a Demänovská jaskyňa Slobody, ktorá je najnavštevovanejšou jaskyňou na Slovensku. Liptov je východiskovým bodom pre obľúbené túry na Chopok, Kriváň, Veľký Choč. Kúpeľníctvo – kúpele Lúčky ( s celoročným aquaparkom) , kúpele v Ľubochni, v Liptovskom Jáne (aj letné termálne kúpalisko). Významným cieľovým miestom v regióne Liptov je aj vodná nádrž Liptovská Mara, ktorá je cieľom pre cestovný ruch súvisiaci s pobytom pri vode, vodnými športmi, rybolovom. Kultúrno-historické dedičstvo, ktoré je atraktívne z hľadiska cestovného ruchu je v regióne Liptov bohaté - región má najviac kultúrno-historických pamiatok v rámci Žilinského kraja. Liptov ťaží aj z povesti o dolapení Jánošíka v Liptovskom Mikuláši, známy je aj Pacho – hybský zbojník. V regióne Liptov sa koná niekoľko podujatí medzinárodného a národného významu ako napríklad Folklórny festival Východná, ďalej niekoľko menších filmových a fotografických festivalov, jarmoky, remeselnícke dni, niekoľko tematických podujatí v Pribyline (Ovenálie, Sviatky jari, atď.) a niekoľko menších hudobných festivalov (napr. Kongenfest, Borová Sihoť).

Pozitívne aktivity v cestovnom ruchu:

- založenie Klastra Liptov v roku 2008. Zakladajúcimi členmi sú štyri najvýznamnejšie subjekty súkromného sektora z Liptova - GINO PARADISE Bešeňová (vtedajší Thermal Park Bešeňová), Aquapark Tatralandia, Jasná Nízke Tatry a Ski & Bike park Ružomberok a 3 mestá :Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok a Ružomberok. - projekt Liptov regioncard – zákaznícka karta, pozitívny dopad na predĺženie dĺžky pobytu hostí, v Rakúsku je na tomto systéme založený destinačný manažment vo všetkých významných regiónoch), - zapojenie veľkého množstva subjektov do systému Liptov regioncard, - implementácia jednotného on-line rezervačného systému do webových stránok podnikateľských subjektov a do web stránky regiónu, - bohaté štatistické výstupy zo systéme Liptov regioncard ako aj z rezervačného a informačného systému. - zriadenie regionálnej web stránky visitliptov.sk a stránky zákazníckej karty liptovcard.sk, - v posledných rokoch výrazná propagácia regiónu na domácom trhu ale aj v zahraničí, najmä produktu zákazníckej karty a s ňou súvisiacich zvýhodnených pobytových balíkov (vynaložené veľké množstvo finančných prostriedkov na propagáciu regiónu, čo je novátorský počin v oblasti destinačného manažmentu na Slovensku),

- zriadenie kyvadlovej dopravy medzi strediskami a aquaparkami, tzv. ski – aquabus, financované oblastnými organizáciami cestovného ruchu, - stotožnenie veľkého počtu podnikateľov v regióne so značkou Liptov – logo uvádzajú na všetkých svojich materiáloch, na internetových stránkach atď.

1.9.1.2. Región Horné Považie

Región Horné Považie tvoria okresy Žilina a Bytča. Horné Považie sa rozprestiera na území, ktoré je zo západnej strany ohraničené Súľovskými vrchmi, na juhu Strážovskými vrchmi, na východe a severovýchode Malou Fatrou, na severe Kysuckou vrchovinou a na severozápade pohorím Javorníky. Cez región preteká najdlhšia slovenská rieka Váh, na jeho toku sa nachádzajú na území regiónu 3 vodné diela - Žilina (tu je BeachClub Vodné dielo Žilina, s veľkou ponukou športovísk a voľnočasových aktivít), Hričov a vodná nádrž Mikšová. Región Horné Považie má množstvo prírodných, kultúrnych a historických predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu. Z hľadiska podmienok pre turistiku patrí medzi najobľúbenejšie lokality Terchová a Vrátna dolina s celoročným využitím (leto –turistika, zima –lyžovanie). Rázovitý charakter obce Terchová spolu s históriou súvisiacou s Jánošíkom napomáha rozvoju cestovného ruchu ( budujú sa nové penzióny, ktoré zväčša rešpektujú ľudovú architektúru typickú pre túto lokalitu. S Terchovou sa spájajú aj festivaly národného a medzinárodného charakteru, ako napríklad Jánošíkove dni. V Terchovej sa nachádza Terchovské múzeum s expozíciou Jánošík a Terchová. V regióne Horné Považie sa nachádza 192 národných kultúrnych pamiatok. Medzi turisticky najatraktívnejšie patria zrúcaniny hradov Strečno, Lietava, Starý Hrad, Hričov, Súľov, Budatín, kaštieľ v Bytči. Hrad Strečno je z hľadiska cestovného ruchu najatraktívnejší, nie len preto, lebo je dobre dopravne dostupný, ale aj preto, lebo je udržiavaný pre využitie v turizme. V blízkosti je ďalšia atrakcia – plte na Váhu. Mesto Žilina je turistickým cieľom v regióne Horné Považie (mestská pamiatková rezervácia -Námestie Andreja Hlinku a Mariánske námestie). Mesto Žilina sa snaží zvýšiť návštevnosť aj organizovaním rôznych podujatí regionálneho alebo medzinárodného významu (napr. Stredoeurópsky festival koncertného umenia, Staromestské slávnosti , Bábková Žilina, Rezbárske sympózium). Významné miesto z hľadiska cestovného ruchu v regióne má obec Čičmany (tradičné drevenice s maľovanou fasádou, čipkárska tradícia). V blízkosti Čičmian sa nachádza Rajecká Lesná, ktorá návštevníkov láka na Slovenský Betlehem, ktorý je drevorezbárskym umeleckým dielom. Výrazný vplyv na návštevnosť Horného Považia majú kúpele Rajecké Teplice. Okrem liečebných pobytov ponúkajú kúpele wellness pobyty, po ktorých je v zmysle trendov v cestovnom ruchu veľký dopyt. V lokalite sa nachádza aj novovybudovaný golfový areál, ktorý dokáže osloviť bonitnejšiu cieľovú skupinu. V Rajeckých Tepliciach sa nachádza termálne kúpalisko Laura a v neďalekej obci Rajec je termálne kúpalisko Veronika. Bohatstvo termálnych vôd spolu s vhodnými prírodnými podmienkami pre nenáročnú turistiku a cykloturistiku sú vplyvnou konkurenčnou výhodou tejto lokality ako aj celého regiónu Horné Považie. Atraktívnym cieľom z hľadiska cestovného ruchu najmä pre rodiny s deťmi je Ekoskanzen v Lietavskej Svinnej – Malý svet veľkých prekvapení. Ekoskanzenu sa darí prezentovať sa atraktívnym spôsobom, okrem iného aj tým, že má 7 zápisov v Guinessovej knihe rekordov (napr. najväčší drevený hojdací koník na svete, najväčší kľúč na svete, najväčší meč...). Vďaka aktívnemu a kreatívnemu prístupu k tvorbe produktu cestovného ruchu Ekoskanzen navštívi ročne viac ako 15 000 návštevníkov z rôznych kútov sveta.

Pozitívne aktivity v cestovnom ruchu:

- v zime 2011/12 začala lokalita Terchová – Vrátna aktívne tvoriť a propagovať pobytové balíky obohatené o atraktívne zážitky (terchovská večera s tradičnou hudbou, možnosť vyskúšať prípravu tradičných korbáčikov, túry na snežniciach, atď.). Po pozitívnej odozve v tomto trende pokračujú, v zime aj v lete zorganizovali niekoľko infociest pre slovenských novinárov, z ktorých vzišli motivujúce výstupy v vplyvných slovenských médiách (Slovenský rozhlas, Trend, Nový Čas, Báječná žena, Život...), - rozvoj cestovného ruchu aktívne koordinuje OOCR Malá Fatra , - podujatia v regióne, ktoré sa stávajú tradíciou a pritiahnu do regiónu množstvo návštevníkov (Jánošíkove dni, Majstrovstvá Slovenska vo varení halušiek, Terchovský Budzogáň + podujatia v meste Žilina).

1.9.1.3. Banská Bystrica a okolie

Banská Bystrica a okolie je atraktívnym regiónom, ktorý je dobre dostupný, s Bratislavou ho spája nedávno dokončená rýchlostná komunikácia. V regióne je letisko Sliač, (charterové lety cestovných kancelárií). V regióne je Národný park Nízke Tatry a do regiónu zasahuje čiastočne aj Národný park Veľká Fatra. Regiónom preteká rieka Hron, ktorá je obľúbeným cieľom vodákov a príležitostných nadšencov splavovania riek. Prírodné a geomorfologické podmienky dávajú predpoklad pre rozvoj zimného a letného cestovného ruchu zameraného na lyžovanie, turistiku a cykloturistiku. V okolí Banskej Bystrice sú lyžiarske strediská medzinárodného a regionálneho významu (najvýznamnejšie stredisko - Park Snow Donovaly, ďalej sú to menšie strediská Králiky, Tajov, Selce, Šachtičky. Park Snow Donovaly je veľmi aktívne v tvorbe produktov na letnú sezónu a má schopnosť a predpoklady osloviť širokú škálu domácich aj zahraničných návštevníkov. V stredisku je lanový park, lezecká stena, bobová dráha, je to obľúbené miesto pre nadšencov paraglidingu. Donovaly sú východiskovým bodom pre turistiku a vysokohorskú turistiku k atraktívnym cieľom (hrebene Nízkych Tatier, na Šturec, na Tureckú...). Atraktivite lokality pomohlo aj vybudovanie rozprávkového areálu podľa Dobšinského rozprávok – Habakuky. Medzi atraktívne turistické ciele v regióne patrí aj obec Špania dolina (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, banícka história).. Z hľadiska mestského a kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu je zaujímavá mestská pamiatková rezervácia v centre Banskej Bystrice. Okrem toho je v Banskej Bystrici Múzeum SNP ako aj známy pamätník SNP, pri ktorom sa nachádza aj skanzen ťažkej bojovej techniky. Veľmi obľúbeným komplexom je wellness hotel Kaskády, ktorý je dominantným hráčom v regióne v oblasti poskytovania služieb pre kongresový a incentívny cestovný ruch. V obci Hronsek vzdialenej 11 km od Banskej Bystrice sa nachádza drevený artikulárny kostolík, zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO. V regióne sa nachádzajú atraktívne jaskyne. Najvýznamnejšia je Harmanecká jaskyňa, ktorá sa nachádza za obcou Harmanec, na najdôležitejšej dopravnej spojnici medzi Banskou Bystricou a Turcom (horský prechod Šturec). Banskobystrický región bol vždy aktívny v organizovaní podujatí, v posledných rokoch počet podujatí rastie (Grilliada- gastronomický festival ,Bábkarská Bystrica – festival súčasného bábkového divadla pre dospelých a deti. Medzi ďalšie podujatia, ktoré zvyšujú atraktivitu banskobystrického regiónu patria: psie záprahy na Donovaloch ,Banskobystrický maratón a Trojkráľový beh, Radvanský jarmok.

Pozitívne aktivity v cestovnom ruchu v regióne:

- aktivity agentúry Visit BB (agentúra pre rozvoj cestovného ruchu, kultúry a športu). Je to právnická osoba, ktorá vykonáva marketing mesta (zadávateľom je mesto, čiže úzky vzťah s mestom, ale mesto nie je spoločník, udržateľnosť a koncepčnosť tohto modelu koordinácie CR je z dlhodobého hľadiska otázna), - jednotný destination management systém (on line rezervačný a informačný systém implementovaný do webu visitbb a podnikateľských subjektov), - Park SnowCard – projekt zákazníckej karty, iniciátorom je Park Snow Donovaly, ale do projektu sa zapojili viaceré podnikateľské subjekty mimo obce Donovaly, aj z Banskej Bystrice, - predstavitelia mesta prezentujú, že cestovný ruch je jedným z ich prioritných záujmov (nové podujatia, vytvorenie značky mesta, portál visitbb.sk), - OOCR Stredné Slovensko – zakladajúcimi členmi sú mestá Banská Bystrica, Zvolen a Sliač a podnikateľské subjekty Letisko Sliač, Hotel Kaskády a Kúpele Sliač, neskôr pribudlo OZ CykloAdventure, ktoré sa stalo koordinátorom pre oblasť rozvoja cyklotrás.

1.9.1.4. Región Horné Ponitrie

V rámci regiónu Horné Ponitrie je z hľadiska konkurencieschopnosti významný okres Prievidza, v ktorom dominuje jedna z najnavštevovanejších kultúrno-historických pamiatok Slovenska – zámok Bojnice. Okres Prievidza susedí s okresom Turčianske Teplice, okresy spája cestná komunikácia medzi Nitrianskym Pravnom a Slovenským Pravnom. Prievidza sa nachádza v prechodnej oblasti medzi stredným a západným Slovenskom v centrálnej časti Hornonitrianskej kotliny, rozprestierajúc sa prevažne v Prievidzskej kotline, ktorú obklopujú predhoria Strážovských vrchov, Žiaru a Vtáčnika. Z vodstva majú pre tento región rozhodujúci význam minerálne a termálne pramene. Bojnické termálne pramene s teplotou 28 - 48 C sa stali základom rozvoja kúpeľov v Bojniciach, ktoré sa v súčasnosti vďaka rozsiahlym investíciám a rekonštrukcii, stávajú cieľovým miestom aj pre zahraničnú klientelu, predovšetkým z nemecky hovoriacich krajín Horné Ponitrie ponúka silný produkt - cykloturistiku. Množstvo asfaltových, poľných, lesných ciest, ale aj otvorených plání láka návštevníkov spoznať architektúru, zvyky a zaujímavosti tohto kúta Slovenska práve na bicykli. V okolí Prievidze je dostatok značených cyklotrás, ktoré zväčša vedú po poľných a lesných cestách, čo zvyšuje atraktivitu týchto cyklotrás (bez stresu z dávania pozor na autá). Zámocký areál spolu so zoologickou záhradou žije celý rok aktívnym životom. Koná sa tu množstvo podujatí (napr. známy Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Anjelské Vianoce, Traja králi na zámku), je tu veľmi dobre vybudovaná infraštruktúra cestovného ruchu. Región má vďaka vysokej návštevnosti atraktivít výhodu – nemusí sa orientovať prioritne na to, ako zvýšiť počet návštevníkov v regióne, mal by sa sústrediť na tvorbu zaujímavých produktových balíkov, ktoré dokážu udržať hosťa v regióne dlhšie. Spomedzi analyzovaných regiónov má okres Prievidza druhú najdlhšiu priemernú dĺžku pobytu (po Turčianskych Tepliciach). Na tento výsledok majú rovnako ako v prípade Turčianskych Teplíc vplyv Kúpele Bojnice. Kúpele Bojnice ponúkajú okrem liečebných pobytov aj krátkodobé wellness pobyty. Okrem kúpeľov sa v Bojniciach nachádza aj obľúbené termálne Kúpalisko Čajka. Turistickou atrakciou je bezpochyby aj Múzeum praveku, ktoré sa nachádza pri Prepoštskej jaskyni.

Z hľadiska vybavenosti regiónu infraštruktúrou pre zimné športy, najmä pre lyžovanie, nie je tento región atraktívny. Nachádzajú sa tu len strediská miestneho významu.

Pozitívne aktivity v cestovnom ruchu v regióne:

- vznik OOCR Horná Nitra – Bojnice, - región = atraktívny produkt založený na top slovenskej kultúrno-historickej pamiatke a na kúpeľoch, - je vypracovaná stratégia rozvoja cestovného ruchu regiónu Horná Nitra, - regionálna VIP karta (bez systému a spätnej väzby o využívaní jednotlivých služieb).

1.9.1.5. Región Orava

Región Orava je najsevernejším regiónom Slovenska. Tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Z hľadiska analýzy konkurencie je pre región Turiec konkurenciou najmä ponuka lokalizovaná v okrese Dolný Kubín. Okres Dolný Kubín hraničí na severozápade s Oravskou Magurou, ktorá je prirodzenou hranicou medzi okresmi Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Západnú hranicu tvorí Národný park Malá Fatra a Chránená krajinná oblasť Kysuce, na juhu sa tiahnu Chočské vrchy, časť Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra a východnou hranicou sú Skorušinské vrchy. Región Orava a najmä okres Dolný Kubín ponúka veľa atraktívnych turistických cieľov. Dominantou regiónu je Oravský hrad, ktorý je najnavštevovanejším slovenským hradom. Spadá pod Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Toto múzeum je aktívne v organizácii podujatí (napr.: Turzovské slávnosti, Umenie starých remeselníkov, Dracula na Oravskom hrade, Sokoliarske umenie na Oravskom hrade, Tajomný hrad a mnohé ďalšie). Oravský Podzámok je cieľom vyhliadkovej plavby starootcovskými plťami z Hornej Lehoty. V Leštinách sa nachádza zase drevený artikulárny kostolík, ktorý je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Región Dolného Kubína má podmienky pre rozvoj zimného cestovného ruchu. Dominantným je Lyžiarske stredisko Kubínska hoľa, ktorá je dostupná priamo z mesta Dolný Kubín. V tomto stredisku prebehla v posledných rokoch výraznejšia investičná aktivita , čím si stredisko zvýšilo svoju konkurencieschopnosť, dostalo sa do povedomia nadšencov lyžovania, je dobre dostupné (vzdialenosť z Martina len 48 km). Konkurencieschopnosť zimného produktu regiónu Dolný Kubín je zvýšená možnosťou stráviť po lyžovačke príjemný čas v aquaparku v Dolnom Kubíne. Množstvo kultúrno-historických pamiatok, spolu s lyžovaním a aquaparkom robia tento región atraktívny. Navyše Dolný Kubín sa nachádza na hlavnej dopravnej spojnici medzi Poľskom a Slovenskom, je pre poľských turistov prvý „na rane“. Dolný Kubín so všetkými svojimi možnosťami je obľúbený u obyvateľov okresu Ružomberok, existuje model správania sa, kedy Ružomberčania uprednostňujú pokojnejší Dolný Kubín pred návštevou zariadení cestovného ruchu vo vlastnom regióne. Hornatý charakter okolia Dolného Kubína predurčuje k turistike a cykloturistike. V regióne je dostatočné množstvo značených turistických chodníkov a cyklotrás – veľa ich je mimo cestných komunikácií, čo je cykloturisti uprednostňujú. Mesto Dolný Kubín je spájané s tradičným podujatím Hviezdoslavov Kubín. Vzhľadom na novodobý trend odklonu od poézie a klasickej prózy toto podujatie nemá schopnosť pritiahnuť do regiónu vyšší počet návštevníkov. V regióne sa neorganizujú podujatia, ktoré by výraznejšie rezonovali v spoločnosti. Zvýšenie počtu návštevníkov (skôr jednodňových) dokážu spôsobiť podujatia na Oravskom hrade.

Pozitívne aktivity v cestovnom ruchu v regióne:

- v roku 2009 vznik Klastra Orava, neskôr OOCR Orava, - vytvorenie spoločnej web stránky Orava, - projekt 7 divov Oravy (hlasovanie a následná propagácia vybraných 7 divov), - Oravapass – regionálna zákaznícka karta.

Sumarizácia podstatných skutočností

Za regióny s najvýznamnejšou konkurenčnou výhodou oproti regiónu Turiec možno považovať región Liptov a Horné Považie, čiastočné región Orava (okres Dolný Kubín) a región Banská Bystrica. Najsilnejšou stránkou Liptova sú prírodné podmienky vhodné pre turistiku a zimné športy v kombinácii s bezprostrednou blízkosťou termálnych areálov. Okrem toho tento región ako prvý začal implementovať princípy destinačného manažmentu a moderné marketingové nástroje. Výsledkom je, že si vybudoval imidž rozpoznateľný v zdrojových krajinách ako aj na Slovensku.

V prípade regiónu Horné Považie za najsilnejšiu stránku a zároveň najsilnejšu konkurenciu regiónu Turiec možno považovať lokalitu Terchová a Vrátna. Táto lokalita ponúka návštevníkom nie len bežné vyžitie (turistiku a zimné športy) ale pridáva aj jedinečnú nadhodnotu, ktorou je možnosť zažiť históriu lokality (spojené s Jánošíkom, s Terchovou, atraktívnou tradičnou architektúrou a gastronómiou).

1.10. Analýza existujúcej dokumentácie k cestovnému ruchu i náväznej na regionálnej a miestnej úrovni

Mesto Martin venuje rozvoju cestovného ruchu náležitú pozornosť. Cestovný ruch je jednou z prioritných oblastí Programu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja mesta Martin do roku 2015 (PHSKR). Strategický cieľ pre túto oblasť je definovaný : „ Cestovný ruch v meste Martin sa stane dôležitou silnou súčasťou miestnej ekonomiky, kde jeho rozvoj bude založený na aktívnej ponuke kultúrnych, historických a prírodných hodnôt za súčasnej podpory budovania a údržby turistickej infraštruktúry, propagácie a prezentácie mesta“. Opatrenia k stanoveným špecifickým cieľom sa darí realizovať. PHSKR je priebežne monitorovaný a jeho implementáciu vyhodnocuje Mestské zastupiteľstvo, po predchádzajúcom hodnotení v odborných komisiách Mestského zastupiteľstva. Časť aktivít sa realizuje v rámci projektu podporeného z fondov EÚ prostredníctvom Regionálneho operačného programu.

2. Analýza potenciálu cestovného ruchu Turca

2.1. Vymedzenie územia

Zdroj : www.turiecnet.sk

Región Turiec sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, v Žilinskom kraji (250 km od Bratislavy). Región tvoria 2 okresy – Martin a Turčianske Teplice. Okrem uvedených dvoch okresných miest je v Turci 67 obcí. Celková rozloha regiónu je 1 129 km2 a počet obyvateľov je 113 534 (údaj r. 2012). Región je členený na Dolný Turiec (okolie mesta Martin a Vrútky) a Horný Turiec (okolie mesta Turčianske Teplice).

Územné vymedzenie regiónu – územie okresov Územné vymedzenie regiónu – obce

Belá-Dulice, Benice, Blatnica, Bystrička, Ďanová, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Folkušová, Horný Kalník, Karlová, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Krpeľany, Martin Laskár, Ležiachov, Lipovec, Martin, Necpaly, Nolčovo, Podhradie, Príbovce, Rakovo, Ratkovo, (43 obcí) Sklabinský Podzámok, Sklabiňa, Slovany, Socovce, Sučany, Šútovo, Trebostovo, Trnovo, Turany, Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno, Turčianske Kľačany, Turčiansky Ďur, Turčiansky Peter, Valča, Vrícko, Vrútky, Záborie, Žabokreky

Abramová, Blažovce, Bodorová, Borcová, Brieštie, Budiš, Čremošné, Dubové, Háj, Horná Turčianske Teplice Štubňa, Ivančiná, Jasenovo, Jazernica, Kaľamenová, Liešno, Malý Čepčín, Moškovec, Mošovce, (26 obcí) Ondrašová, Rakša, Rudno, Sklené, Slovenské Pravno, Turček, Turčianske Teplice, Veľký Čepčín Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v SR

Región Turiec v severnej časti pretína hlavná dopravná tepna spájajúca západ a východ Slovenska, naprieč regiónu z juhu na sever vedie významná dopravná tepna spájajúca rýchlostnú komunikáciu R 1 (južná dopravná tepna) s medzinárodnou trasou západ - východ. Región je dobre dostupný zo severu (z Poľska) ako aj z Českej republiky a z juhu. Problémom však je havarijný stav štátnej cesty I/65.

2.2. Analýza prírodného potenciálu

Geomorfologické a prírodné podmienky Región Turiec sa nachádza v prevažnej miere v Turčianskej kotline, ktorá je výrazne ohraničená pohoriami Malá Fatra (sever a severozápad) ,Veľká Fatra (východ a severo - východ), Žiar (juhozápad), Kremnické vrchy (juh). Severovýchodne sa región tiahne po toku rieky Váh smerom k okresu Dolný Kubín . Okrem Váhu, ktorý preteká z východu na západ severnou časťou regiónu, regiónom preteká rieka Turiec, smerom od Kremnických vrchov cez celú kotlinu až do Vrútok, kde sa vlieva do Váhu. Rieka Turiec je osou kotliny . Najvyšším vrchom je Veľký Fatranský Kriváň (1709 m n. m.). Termálne a minerálne pramene sú najväčším bohatstvom regiónu. Zdroje minerálnych vôd v Turci sú využité na pitné účely (Budišská, Fatra, Kláštorná). Termálne pramene sa využívajú predovšetkým na liečenie v Slovenských liečebných kúpeľoch Turčianske Teplice, ako i na rekreačne kúpanie v termálnych kúpaliskách. Okrem toho sa v Turci nachádza 33 kyseliek. Horstvá (Reliéf) Najvýznamnejšími horstvami regiónu sú pohoria Veľká Fatra a Malá Fatra . Obe sú veľmi hodnotné preto boli vyhlásené za národné parky. Národný park Veľká Fatra. Územie Veľkej Fatry s veľkou koncentráciou prírodných hodnôt bolo v roku 1973 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 za národný park. Má rozlohu 404 km2, jeho ochranné pásmo 261 km2. Typickým znakom NP Veľká Fatra sú súvislé lesy, dlhé kaňonovité doliny (Belianska, Jasenská, Gaderská, Blatnická, Žarnovická), rozsiahle hôľne pásmo, pestré rastlinstvo a živočíšstvo. Toto chránené územie je najväčším náleziskom pôvodného výskytu ihličnatého stromu tisu obyčajného v Európe. Rozsiahle horské územie je charakteristické členitým povrchom a bohatým výskytom krasových javov. Najväčším bohatstvom pohoria Veľká Fatra sú zachované prírodné lesy a pralesy karpatského typu. Výnimkou nie sú ani 500 až 600 - ročné stromy. Unikátom parku je Harmanecká tisina, kde je najväčší výskyt tisu obyčajného v Európe.

Národný park Malá Fatra sa nachádza na v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí a má rozlohu 226 km2. Patrí ku krajinársky najcennejším pohoriam Slovenska (jeho turisticky atraktívnejšia časť sa nachádza na severných svahoch nad Terchovskou dolinou (okres Žilina). Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka. V lete ju navštevujú predovšetkým peší turisti, ktorí smerujú najmä na Veľký Fatranský Kriváň (1 709 m) alebo Veľký Rozsutec (1 610 m). Najvyšším vrcholom južnej časti Malej Fatry je Kľak(1 352 m), ktorý má povesť jedného z najkrajších vyhliadkových miest na Slovensku. Malou Fatrou vedie viac ako 400 km značkovaných turistických ciest. V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov a vodopádov, z nich najväčší je 38 m vysoký Šútovský vodopád. Hydrologické pomery (vodstvo) Severnou časťou Turčianskej kotliny z východu smerom na západ preteká rieka Váh. Hydrologickou osou regiónu je rieka Turiec. Preteká naprieč regiónu smerom od Kremnických vrchov cez celú kotlinu až do Vrútok, kde sa vlieva do Váhu. Rieka Turiec má dĺžku toku 66,3 km, podstatná časť toku je chráneným územím (prírodné nálezisko hlavátky). Váh s prítokom Turiec má 930,7 km2. Do Turca sa vlieva väčšina turčianskych potokov. Zaujímavosťou na rieke sú riečne terasy, meandre Turca i Váhu. Významné sú vodné nádrže, najväčšia na Váhu je vodná nádrž Krpeľany. Región Turiec je známy vysokou kvalitou pitnej vody, pričom najvýznamnejšie zdroje podzemnej pitnej vody sú v okrese Martin (pramene v Necpaloch a v Blatnickej doline). V okrese Turčianske Teplice sa nachádzajú termálne pramene, najvýznamnejší z nich je v Turčianskych Tepliciach, kde sa nachádzajú kúpele, aquapark a termálne kúpalisko. Klimatické pomery Turčiansku kotlinu možno zaradiť do klimaticky mierne teplej oblasti. Priemerný úhrn zrážok je 700-800 mm. Najviac zrážok spadne v letnom období – 250 - 300 mm. Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou je 60 - 80. Klimaticky možno zaradiť najnižšie položené údolné časti Malej a Veľkej Fatry do klimatickej oblasti s mierne teplou, vlhkou údolnou klímou, s chladnou až studenou zimou. Vyšším polohám nad 800 m. n. m. prislúcha typ mierne chladnej až horskej vrcholovej klímy. Prevažná časť územia Malej a Veľkej Fatry patrí do mierne chladnej oblasti s priemernými januárovými teplotami od -4 °C do -7 °C, s teplotami v júli od 16 °C do 12 °C a s priemernou ročnou teplotou od 6 °C do 3 °C. Najviac dní so zrážkami je v decembri, prípadne v januári, minimá sú v septembri, októbri alebo marci. Prevládajú severozápadné vetry (30,8%), menej severovýchodné, západné a juhozápadné. Priemerné trvanie slnečného svitu predstavuje 2 000 hodín ročne. Flóra a fauna

Najväčšiu časť Turca zaberajú lesné spoločenstvá zastúpené skoro všetkými výškovými vegetačnými stupňami od teplomilných dubín po alpínsky stupeň v najvyšších polohách Malej Fatry. Vyskytujú sa tu veľmi vzácne druhy rastlín. Zvlášť vzácne sú západokarpatské endemity (napr. soldanelka karpatská, poniklec slovenský, kostrava tatranská, cyklámen fatranský). K najbohatším lokalitám z botanického hľadiska patrí vrchy Ostrá a Tlstá, kde rastie viac ako 30 chránených druhov, a Kláštorné lúky pri Kláštore pod Znievom so zvyškami pôvodných slatinno-rašelinných lúk, kde sa zachovali pôvodné porasty aluviálnej flóry. V Rakši na rašelinisku je posledná slovenská lokalita výskytu rosičky anglickej. Turiec svojou pestrosťou biotopových formácií umožňuje tiež bohaté zastúpenie živočíšnych druhov od bezstavovcov až po cicavce. K vzácnym chrobákom patrí fúzač alpský, roháč veľký, motýle z čeľade vidlochvostovitých – vidlochvost feniklový, vidlochvost ovocný, jasoň

červenooký, jasoň chocholačkový. V Gaderskej a Blatnickej doline bol zistený výskyt nášho najväčšieho motýľa – pávieho oka hruškového. Bohatstvo vodných tokov v regióne poskytuje biotop pre rozličné druhy vodných živočíchov. Z najzaujímavejších a najvzácnejších treba spomenúť hlavátku podunajskú, ktorej je rieka Turiec posledným slovenským prirodzeným náleziskom. V úseku rieky nad Martinom žije aj jediný druh vodného cicavca – vydra riečna. Z vtákov Turca treba spomenúť straku obyčajnú, hrdličku poľnú, pŕhľaviara červenkastého, drozda plavého, žltochvosta domového a sokoliara sivého. V lesných spoločenstvách žijú vzácne hlucháň obyčajný, tetrov obyčajný, jariabok hôrny a sokol myšiar. Z cicavcov v turčianskych lesoch žije najmä poľovná zver – jeleň obyčajný, srnec hôrny, diviak obyčajný, kamzík vrchovský, zo šeliem mačka divá, rys ostrovid, kuna lesná i skalná, líška obyčajná a medveď hnedý. Na území regiónu Turiec ležia dva národné parky a 34 ďalších chránených území a prírodných pamiatok, z toho 10 v okrese Turčianske Teplice. Prehľad chránených území (príloha č.1).

2.3. Kultúrnohistorický potenciál

Turiec spolu s Liptovom sú regióny s najvyšším počtom kultúrno-historických pamiatok v SR s počtom evidovaných pamiatok 323, z toho podstatná časť (274) je v okrese Martin. Najvyššie zastúpenie majú sakrálne pamiatky (kostoly, kláštory, kalvária, zvonice), zrúcaniny hradov (Sklabinský, Blatnický, Zniev) remeselnícke domy a kúrie, náhrobníky, pamätníky z čias slovenského obrodenia, ale najmä z čias II. svetovej vojny a Slovenského národného povstania.

Mesto Martin je zákonom vyhlásené za Centrum národnej kultúry Slovákov. Z Martina pochádzajú resp. tu žili a tvorili mnohí významní slovenskí dejatelia, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského jazyka a kultúry. Neodmysliteľná je aj hodnota mesta Martin ako centra slovenského národného hnutia a miesta založenia a sídla Matice Slovenskej a miesta podpisu vyhlásenia spoločného štátu Čechov a Slovákov „ Martinská deklarácia“.

Región je známy zemianskym a literárnym dedičstvom, salašníctvom, olejkárstvom a šafraníctvom, množstvom kultúrno - historických pamiatok, zachovalými folklórnymi tradíciami (vianočné, veľkonočné zvyky, fašiangy, stavanie májov, dožinkové slávnosti). Salašníctvo predstavuje karpatský systém chovu oviec, ktorý sa líši od nížinného typu nazývaného ovčiarstvo. Pri salašníctve sa ovce pásli najmä na vyššie položených nevyužitých horských pasienkoch. Olejkárstvo predstavuje domácu výrobu prírodných liečiv a má svoj pôvod v Turci. Folklórne tradície regiónu - folklórne tradície regiónu v súčasnosti udržiavajú mnohé folklórne súbory a skupiny, ľudové hudby, remeselníci zameraní na ľudovo - umelecké výroby a usporadúvajú sa mnohé folklórne podujatia. Z hľadiska folklórnych tradícií sú aktívne viaceré obce regiónu, pričom aktívne je aj mesto Martin, kde pôsobia viaceré ľudové hudby a skupiny. V regióne Turiec je niekoľko zrúcanín hradov, ktoré môžu byť cieľom turistiky. Zrúcaniny Sklabinského, Blatnického a Znievskeho hradu sú atraktívnym cieľom výletov a sú súčasťou značených turistických chodníkov. Mestská pamiatková rezervácia v Martine je hodnotným potenciálom pre rozvoj kultúrneho turizmu. V Turčianskych Tepliciach sa nachádzajú pôvodné historické kúpeľné stavby, ktoré však prechádzajú postupnou rekonštrukciou a

modernizáciou. Významný pre cestovný ruch sú i historické parky - kúpeľný park v Turčianskych Tepliciach, a anglický park s kaštieľom v Mošovciach. V parku sa nachádza záhradný pavilón, ktorý je zaujímavý z architektonického hľadiska. Súčasťou parku je chránená prírodná pamiatka Mošovské aleje, pozostatky skleníka a kaplnka s mauzóleom, v ktorej sídli Múzeum mošovských remesiel.

V regióne Turiec sa nachádza niekoľko kaštieľov a kúrií. Jediný kaštieľ, ktorý môže byť vnímaný ako cieľ návštevy, je kaštieľ v Blatnici, v ktorom sídli Múzeum Karola Plicku s expozíciou fotografií starého Slovenska. Tento klasik krajinárskej a portrétnej fotografie svoje dielo zasvätil dokumentovaniu slovenskej ľudovej kultúry. Kaštieľ v Mošovciach je zrekonštruovaný a je v ňom ubytovacie a stravovacie zariadenie. Kaštieľ v Košťanoch nad Turcom je tiež v súkromnom vlastníctve, je rekonštruovaný a má ambíciou byť ubytovacím zariadením. Ostatné kaštiele v regióne buď chátrajú, alebo sú rekonštruované, ale v súkromnom vlastníctve a sú verejnosti neprístupné. V regióne je aj niekoľko historických kúrií, ich aktuálny stav a využitie nedávajú predpoklad na ich výraznejší význam z hľadiska rozvoja cestovného ruchu v regióne. V Turci sa nachádza veľa sakrálnych pamiatok – kostolov, kaplniek, zvoníc a v Kláštore pod Znievom je i pútnicke miesto „Kláštorská kalvária“.

Turistickým lákadlom v regióne Turiec Múzeum slovenskej dediny v Martine, je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Expozícia podáva obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života obyvateľov oblastí severozápadného Slovenska v období druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia. V MSD - skanzene sa nachádza 143 objektov, pričom 22 z nich je sprístupnených verejnosti. V Múzeu slovenskej dediny v Martine sa pravidelne konajú zaujímavé podujatia, napríklad Keď sa zima opýta, Vianoce na dedine, Dožinky, Michalský jarmok alebo Turčianske folklórne slávnosti.

V Turci a najmä v jeho centre, v Martine, je najvyššia koncentrácia múzeí a galérií. Niektoré z nich sú jedinečné ako napr. Hasičské múzeum v Martine - Priekope, Múzeum Rómov, Necpalský notariát – Obecné múzeum, Múzeum remesiel v Mošovciach. Za zmienku stojí aj jediná technická pamiatka, ktorá sa v regióne nachádza – Turčekovský vodovod (väčšia časť diela sa nachádza v Kremnici a okolí).

Kultúrne podujatia

K organizácii podujatí najaktívnejšie pristupuje v regióne Turiec Múzeum slovenskej dediny (spolu s občianskym združením Jahodnícke háje) a Turčianske kultúrne stredisko. V meste Martin ani v Turčianskych Tepliciach sa doposiaľ nepodarilo vytvoriť tradičné podujatie, ktoré by silnejšie zarezonovalo v spoločnosti a ktoré by dokázalo do regiónu prilákať väčší počet návštevníkov. V posledných rokoch sa takýmito podujatiami stávajú Dotyky a spojenia- prehliadka profesionálnych divadelných súborov zo Slovenska i zo zahraničia, medzinárodný folklórny festival Bukovinské stretnutia v Turčianskych Tepliciach. Medzi podujatia, ktoré sa organizuje v meste Martin patrí Strunobranie (krajská súťažná prehliadka rôznych hudobných štýlov), Scénická žatva (celoslovenská súťažná prehliadka amatérskych a ochotníckych divadiel), Bienále knižného umenia (medzinárodná súťaž knižného umenia), Slovesná jar (cyklus stretnutí s literatúrou). Podujatia s regionálnym významom sú Dni mesta., Svätomartinské hody, Hasičská nedeľa, Veľkonočný jarmok v Martine, Nolčovská kosa, Vianočný jarmok v Turčianskej Štiavničke, Kvet Podhradia v Podhradí, Bystrická slivka na Bystričke, Turčianske divadelné dni a Turčianske folklórne slávnosti.

Podporu vidieka a zároveň propagáciu regiónu reprezentujú podujatia nadregionálneho významu –Deň turčianskeho vidieka a Mošovský jarmok.

Prehľad kultúrnohistorických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Turca (príloha č.2).

Prehľad významných podujatí organizovaných v regióne Turca (príloha č.3).

3. Štatistika cestovného ruchu regiónu TURIEC

Región Turiec disponoval v roku 2013 kapacitou 4 129 lôžok, čo predstavuje 11,9 % - ný podiel na kapacite lôžok Žilinského samosprávneho kraja. Tento podiel sa v posledných rokoch znížil. V počte ubytovacích zariadení zaberá 10,4 % podiel na ubytovacích zariadeniach v kraji – počet 92. Región Turiec v roku 2013 navštívilo 70 899 návštevníkov, čo predstavuje 8,7 % návštevníkov kraja (v roku 2006 11 %). V návštevnosti má okres Martin 5,2 % podiel ŽSK s tým, že zahraniční návštevníci tvoria 28 % podiel. V okrese Turčianske Teplice je návštevnosť 28 461 návštevníkov, čo predstavuje 3,5 % podiel na návštevnosti ŽSK. V Turčianskych Tepliciach však v roku 2013 zaznamenali najvyšší prírastok zahraničných návštevníkov (index 2012 / 2013 141,6). Počet prenocovaní v regióne Turiec za rok 2013 predstavoval 322 158 , zahraniční návštevníci tvorili 21,3 % z celkového počtu prenocovaní. Údaje týkajúce sa priemerného počtu prenocovaní sú v rámci regiónu výrazne ovplyvnené SLK Turčianske Teplice. Okres Turčianske Teplice v roku 2013 dosiahol priemerný počet prenocovaní 8 a okres Martin 2,2. Priemerný počet prenocovaní v rámci Žilinského kraja je 2,9 . Zaujímavý je aj ukazovateľ – čisté využitie lôžkovej kapacity – okres Martin len 9 % , okres Turčianske Teplice 41 % ! Tabuľky - návštevníci, prenocovania, UZ ŽSK (príloha č.4)

3.1. Kapacity a výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu podľa druhu zariadení za rok 2013 v regióne TURIEC

V roku 2013 vygenerovalo 92 ubytovacích zariadení so 4 129 lôžkami (priemerne 45 lôžkami na zariadenie) v regióne Turiec 9,78 mil. € tržieb, čo predstavuje priemernú hodnotu 106,3 tis. € na zariadenie. Priemerná cena na ubytovacie zariadenie v regióne predstavovala 27,17 € s DPH na deň a lôžko. Pričom priemerná cena ubytovania v okrese Martin predstavovala 19,45 € a v okrese Turčianske Teplice 34,89 € s DPH na deň a lôžko. Pričom 17 ubytovateľov na súkromí s priemerným počtom 11 lôžok na zariadenie, vygenerovalo spolu 61 tis. € čo celoročne predstavuje len 3,59 tis € na zariadenie.

Z celkového počtu návštevníkov 70 899, bolo 75,85 % Slovákov a 24,15 % zahraničných návštevníkov. V okrese Martin zahraniční návštevníci predstavovali 27,9 % všetkých návštevníkov okresu. Najviac návštevníkov pricestovalo z Českej republiky 9,9 % s priemerným počtom prenocovaní 1,9. Po nich nasledovali návštevníci z Nemecka (3,8 %, priemerný počet prenocovaní 2,7 prenocovaní), z Poľska (2,3 %, priemerný počet

prenocovaní 3) a návštevníci z Holandska (1,5 %, priemerný počet prenocovaní 2). V okrese Turčianske Teplice sa zahraniční návštevníci podieľali 17,9 %, až 10 % tvorili návštevníci z Českej republiky, s priemerným počtom prenocovaní 7,1), návštevníci z Ruska, ktorých pricestovalo 1140 a tvorili 4 % návštevníkov sa v regióne zdržali najdlhšie (10,2 je priemerný počet prenocovaní). Okrem toho boli návštevníkmi hostia z Poľska (1,2 %, priemerný počet prenocovaní 3,5) a návštevníkov z Izraela bolo 155, čo predstavuje 0,5 % všetkých návštevníkov okresu. Priemerný počet prenocovaní u Izraelčanov bol 11,4 dňa. V okrese Martin najviac ubytovacích zariadení eviduje mesto Martin (17), obec Belá – Dulice (11) a obec Blatnica (10), pričom mesto Martin disponuje 1469 lôžkami, obec Belá - Dulice s 249 lôžkami a obec Blatnica so 168 lôžkami. Obec Valča disponuje 3 ubytovacími zariadeniami so 127 lôžkami, ktoré sú priemerne využité na 17,3 %, pri priemernej cene lôžka 17,70 €. Najviac prenocovaní návštevníkov eviduje mesto Martin (23 850), pričom 64,8 % tvoria domáci návštevníci. Priemerná cena lôžka v Martine je na úrovni 23,89 €, kým v Blatnici 11,05 €. Stále lôžka sú v Martine využívané na 8,2 % , v Blatnici na 6,5 %, v Belej - Duliciach na 3,9 %. Najviac sa využívajú lôžka vo Vrútkach (34 %) v 3 zariadeniach s kapacitou 127 lôžok, s počtom návštevníkov 6571 pri priemernej cene za lôžko10,66 €. Návštevníci strávia priemerne v Martine 2,7 dňa. V okrese Turčianske Teplice je v meste Turčianske Teplice k dispozícii 13 ubytovacích zariadení s 1506 lôžkami, v Mošovciach 5 zariadení so 174 lôžkami, v Čremošnom 3 zariadenia s 94 lôžkami, v Sklenom 3 zariadenia so 41 lôžkami. V Turčianskych Tepliciach priemerne návštevníci prenocujú 221 084 krát, kým v Mošovciach len 1685 a v Čremošnom 3899 krát. V Turčianskych Tepliciach na 86,5 % prevládajú domáci návštevníci. Priemerná cena ubytovania v Turčianskych Tepliciach predstavuje 35,27 €, kým v Mošovciach 14,92 € a v Sklenom 10,97 €. Stále lôžka sú v Turčianskych Tepliciach využité na 46,4%, kým v Mošovciach len na 3,7%. A v Sklenom na 7,8 %. V Turčianskych Tepliciach strávia hostia 8,2 dňa, kým v Mošovciach 2,4 dňa a v Sklenom 3,4 dňa. Štatistické údaje 2013 (príloha č. 5)

4. Existujúce produkty

Prehľad existujúcich produktov CR v regióne podľa ich prezentácie v produkte slovenského CR.

 Pešia turistika – vyše 50 turistických značených chodníkov a náučné chodníky

Národná park Veľká Fatra je vyhľadávanou rekreačnou oblasťou v zime (vďaka lyžiarskym strediskám) ako aj v lete (vďaka turistike v dolinách a na hrebeni a kultúrno-historickým pamiatkam v podhorí). Východiskami pre turistiku na turčianskej strane sú mestá Martin a Turčianske Teplice, podhorské obce a lyžiarske stredisko Jasenská dolina a veľkofatranské doliny najmä Gaderská dolina, Blatnická a Necpalská dolina. Východiskami pre pešiu turistiku sú aj turistické chaty stojace na hrebeni. Zvlášť populárna pre pešiu turistiku je „Veľkofatranská magistrála“. Malou Fatrou vedie viac ako 400 km značkovaných turistických ciest (väčšina na severnej - žilinskej strane). V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov a vodopádov, z nich najväčší je 38 m vysoký Šútovský vodopád. Najznámejšími dolinami v Malej Fatre je Trusalová a Šútovská, na konci ktorej je známy Šútovský vodopád.

 Cykloturistika V regióne je hustá sieť cyklotrás (38) v celkovej dĺžke 530 km. Komplexné informácie o cykloturistike v regióne k dispozícii na www.tbsjus.sk (príloha č. 8)

 Turčianske kúpele

Kúpele v Turčianskych Tepliciach patria medzi najstaršie na Slovensku . Ich história siaha do 15 stor. a je spojená s kráľovským rodom Habsburgovcov, ktorý začal blahodárne účinky termálnej vody využívať. Kúpele patria medzi najnavštevovanejšie kúpele na Slovensku nielen vďaka liečebným účinkom teplickej vody, ale aj úrovňou služieb, ktoré poskytujú. V poslednom desaťročí sa kúpele zmodernizovali. V roku 2007 bol otvorený zábavno- relaxačný areál Spa & Aquapark, ktorý zvýšil popularitu a návštevnosť kúpeľov. Zásluhou aj kvalitného marketingu kúpeľov sa zlepšili štatistické ukazovatele cestovného ruchu v regióne Turiec.

Vodná turistika

Na pobyt pri vode sú vhodné prírodné vodné plochy, Štrkopiesky Vrútky – Lipovec, Šútovo – rieka, na vodnej nádrži Turček, rybníku v Ďanovej a na vodných plochách v Turčianskych Kľačanoch, Turanoch. Dnes sú využívané miestnym obyvateľstvom, vzhľadom na nevybudovanú infraštruktúru a možnosť kúpania na vlastné nebezpečenstvo, zatiaľ nemožno s nimi uvažovať ako súčasť regionálneho produktu CR. Na splavy sú vhodné rieky Váh a Turiec.

 Zimné športy

V Turci sú lokalizované tri lyžiarske strediská– dve sú označené v kategorizácii LAVEX kategóriou 4* (Jasenská dolina, Snowland Valčianska dolina) a jedno lyžiarske stredisko Martinské hole je v kategórii 3*.

Lyžiarske stredisko Jasenská dolina sa nachádza v regióne Veľká Fatra. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 540 m. n. m. a najvyššie položený bod strediska je vo výške 770 m. n. m. (5 lyžiarskych vlekov, štvorsedačková lanovka, prepravná kapacita 5 600 os. / hod.). Najlepšie snehové podmienky stredisko poskytuje v mesiacoch december až marec. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku, ktoré sa nachádzajú v areáli strediska. K ponuke je aj večerné lyžovanie s dĺžkou osvetlených tratí 4 500 metrov. Na svoje si prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 7 km udržiavaných tratí pre fanúšikov tohto športu. Sezónne športy: bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovanie, sánkovanie, snowboarding, korčuľovanie, snowtubing

Lyžiarske stredisko Snowland Valčianska dolina sa nachádza v regióne Malá Fatra. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 510 m. n. m. a najvyššie položený bod

strediska je vo výške 630 m. n. m. (5 lyžiarskych vlekov, lanovka, prepravná kapacita 5 700 os. / hod.). Najlepšie snehové podmienky stredisko poskytuje v mesiacoch december až marec. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku, ktoré sa nachádzajú v areáli strediska. Na svoje si prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 12 km udržiavaných tratí pre fanúšikov tohto športu. Sezónne športy : bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovanie, snowboarding Lyžiarske stredisko Martinské Hole – MARTINKY sa nachádza v regióne Malá Fatra. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 1 150 m. n. m. a najvyššie položený bod strediska je vo výške 1 456 m. n .m. (5 lyžiarskych vlekov, lanovka, prepravná kapacita 6 120 os. / hod.). Lyžiarska sezóna sa v stredisku Martinské Hole začína v decembri a trvá do mája. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku, ktoré sa nachádzajú v areáli strediska. Pre priaznivcov snowboardu má stredisko Martinské Hole pripravené 480 metrov upravených tratí a snowboard park s možnosťami využitia BorderCross, Slides. Na svoje si prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 16 km udržiavaných tratí pre fanúšikov tohto športu. Sezónne športy: bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovanie, skialpinizmus, snowboarding

 Vidiecka turistika a agroturistika

Najväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum Slovenskej dediny v Martine. Sústreďuje všetky typy ľudových sedliackych obydlí s ich tradičným zariadením, s drevenými posteľami a nadýchanými perinami, ľudovými krojmi a výšivkami na stoloch. Ide o najväčšiu expozíciu objektov ľudovej architektúry na Slovensku. V skanzene sa konajú rôzne podujatia prezentujúce tradičnú ľudovú kultúru Turca. Turčiansky vidiek ponúka možnosti prežitia aktívnej dovolenky v autentickom prostredí s ubytovaním na súkromí a tradičnou gastronómiou. Najznámejším zariadením poskytujúcim služby agroturistiky je Gazdovský dvor (a ekosalaš) Sv. Mitro v Turčianskych Kľačanoch.

 Ekoturistika

Pozorovanie vtákov (bird-watching) - na Slovensku je oficiálne evidovaných asi 348 druhov vtáctva, z toho 20 % z nich je ohrozených a dnes už sú všetky zákonom chránené /vrátane sťahovavých a migrujúcich druhov. Za účelom pozorovania viacerých zaujímavých druhov vtáctva prichádzajú do Malej a Veľkej Fatry mnohí zahraniční turisti, pre ktorých je Slovensko už tradične obľúbenou destináciou.

 Jazdectvo

V regióne Turiec sú pomerne silne etablované viaceré ranče fungujúce ako agroturistické zariadenia zamerané na jazdectvo a hipoterapiu.

 Rybolov

Vo Veľkej Fatre sú významné pstruhové revíry Ľubochnianka, Gaderský potok, Žarnovica, ktoré patria Lesom SR. Ostatné revíry obhospodarujú miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu a nachádzajú sa najmä v ochrannom pásme NP. Najvýznamnejší rybársky revír je rieka Turiec, ktorý má najbohatšie druhové zloženie rýb v tejto oblasti. Úsek rieky dlhý 21 km je vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu z dôvodu ochrany napr. aj hlavátky podunajskej (Hucho hucho). Výhodou rybárstva je, že ho možno spojiť s pobytom pri vode. Vďaka prírodným krásam a hodnotám patrí tento kraj región medzi najmalebnejšie územia na Slovensku a nie nadarmo sa niekedy označuje ako „turčianska záhrada“. Malá a Veľká Fatra sú rajom pre turistov i cyklistov a ideálnym miestom pre paragliding a horolezectvo. Milovníci pešej turistiky obľubujú vychádzky do Gaderskej a Blatnickej doliny s atraktívnou scenériou a možnosťou výstupu na hlavný hrebeň Veľkej Fatry. V porovnaní s ňou nezaostáva ani Malá Fatra s vyhliadkovými vrcholmi, hlbokými dolinami či so Šútovským vodopádom. V pohoriach, ktoré kotlinu strmo ohraničujú zo všetkých strán, sa nachádza viacero lyžiarskych stredísk (Jasenská dolina, Valčianska dolina, Martinské Hole). Kultúrnym dedičstvom kraja pod oboma Fatrami sú rázovité obce s ľudovými domami, honosnými vidieckymi kúriami zemianskeho pôvodu a kaštieľmi rozmanitých architektonických slohov. Nikde na Slovensku nie je väzba s národnou a kultúrnou históriou taká výrazná ako v centre Turca - meste Martin, kde dodnes pôsobia mnohé kultúrne inštitúcie s celoslovenskou pôsobnosťou. Prírodné liečivé kúpele Turčianske Teplice ponúkajú komplexnú kúpeľnú liečbu, pričom Turiec je známy početnými prameňmi minerálnych vôd (napr. Kláštorná, Fatra, Budiš a pod).

5. SWOT ANALÝZA TURIEC (okresy Martin a Turčianske Teplice) SILNÉ STRÁNKY (S) SLABÉ STRÁNKY (W)

Primárna ponuka vhodná na rozvoj celoročného cestovného 1. Nevyužitý potenciál primárnej ponuky ruchu 2. Nerozvinutá sekundárna ponuka pre mladých 1. prírodný a krajinný potenciál 3. Rozdiely v kvalite poskytovaných služieb – nepomer 2. kultúrno-historický potenciál cena/kvalita. 3. výhodná geografická poloha ( krátke dopravné 4. Zlá kvalita dopravnej infraštruktúry (nedokončené vzdialenosti z primárnych zdrojových trhov ) diaľnice, zlý stav ciest I. a II. triedy) 4. existencia termálnych zdrojov a liečivých minerálnych 5. Nevyhovujúca dopravná dostupnosť / organizácia dopravy prameňov. v rámci destinácie ( prepojenie miest a stredísk) 5. folklór, zvyky, jedinečné tradície a nenapodobiteľné 6. Nevýhodná dostupnosť destinácie rámci leteckej dopravy ľudové umenie. (vzdialenosť , nadväznosť leteckej dopravy na lokálne 6. Národné parky a chránené územia spojenia, nedostatok leteckých spojení) 7. Nízka kvalita železničnej infraštruktúry (nevyhovujúce železničné stanice, riedky GVD a pod.) Sekundárna ponuka 8. Nedostatočný marketing CR a kultúry 7. Zrekonštruované a zmodernizované zariadenia CR 9. Nízka angažovanosť miestnych lídrov v CR 8. Strediská zimného CR medzinárodného významu (4) 10. Nízka úroveň spolupráce subjektov CR v regióne 9. Cykloturistická sieť 11. Odchod kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia 10. Termálne kúpaliská, aquapark, kúpele (následná nekvalifikovaná pracovná sila v službách 11. Významné kultúrne inštitúcie cestovného ruchu) 12. Športové zariadenia rôzneho typu 12. Nedostatočná jazyková a odborná vybavenosť personálu 13. Zariadenia vidieckeho CR , ranče, koliby 13. Nízka kúpna sila domáceho obyvateľstva 14. Ponuka produktov zameraných na programy, zdravý 14. Nedostatočná starostlivosť o kultúrne dedičstvo ( hlavne životný štýl ( cykloturistika, bežecké lyžovanie, welness, na vidieku ) kúpele, vidiecka turistika a agroturistika) 15. Chátrajúce objekty /vlastnícke vzťahy 15. Atraktivity cestovného ruchu pre rôzne cieľové skupiny 16. zastaraná / chýbajúca infraštruktúra cestovného ruchu 16. Kultúrno-spoločenské produkty medzinárodného 17. Nedocenenie internetu ako komunikačného kanála významu ( festivaly, podujatia ) 18. Chýbajúce komplexné produkty CR 17. Najvyšší počet múzeí v rámci Slovenska 19. Nízka úroveň a nejednostnosť priestorového informačného 18. Regionálna gastronómia, salašnícka tradícia systému 19. Priaznivá cenová úroveň služieb cestovného ruchu pre 20. Neexistuje regionálny turistický portál s prepojením na zahraničných návštevníkov. rezervačný systém 20. Inštitúcie podporujúce rozvoj CR 21. Zlá technická, občianska vybavenosť územia, absentujú 21. Stredné odborné školy so zameraním na CR základné služby verejného charakteru (verejné WC, úschovne batožiny, požičovne bicyklov). 22. Nedostatočne využívané športové zariadenia pre cestovný ruch PRÍLEŽITOSTI ( O ) OHROZENIA ( T )

1. 1. Postupné budovanie značky destinácie a imidžu 2. Absentujúca jednotná prezentácia Slovenska v zahraničí Slovenska na medzinárodnom trhu cestovného ruchu a s tým aj neefektívna propagácia slovenských destinácií / 2. Propagácia destinácie finančná poddimenzovanosť marketingu SR 3. Tvorba komplexných produktov a trvaloudržateľný rozvoj 3. Dopravná dostupnosť Slovenska v rámci leteckej dopravy, CR nadväznosť leteckej dopravy na lokálne spojenia, 4. Záujem verejnosti o región nedostatok leteckých spojení 5. Stimulácia rozvoja domáceho cestovného ruchu 4. Havarijný stav dopravnej tepny – cesty E /65 spájajúcej 6. Využívanie potenciálu vidieka / Miestne akčné skupiny ( TURIEC s Kremnicou LEADER ) 5. Silnejúca konkurencia regiónov v rámci Žilinského kraja 7. Zvyšovanie kvality služieb zavádzaním systémov kvality 6. Rozptýlené investície bez synergického efektu 8. Efektívna spolupráca s inštitúciami destinačného 7. Globalizácia, strata identity a lokálnej kultúry manažmentu (KOCR,SACR) pri koordinácií marketingu 8. Konkurencia na medzinárodnom trhu cestovného ruchu 9. Využívanie podporných programov Európskej únie 9. Pokles spotrebných výdavkov návštevníkov vplyvom 10. Dobudovanie dopravnej infraštruktúry Slovenska globálnej hospodárskej krízy a zlepšenie dostupnosti destinácie 10. Pokles spotrebných výdavkov domáceho obyvateľstva a 11. Medzinárodná spolupráca pri tvorbe produktov tým aj dopytu v rámci domáceho cestovného ruchu s využitím podporných programov EÚ /cezhraničná 11. Obmedzenie priamej podpory CR zo strany EÚ ( spolupráca/ programové obdobie 2014-2020 ). 12. Spolupráca so susediacimi regiónmi pri tvorbe balíkov 12. Oslabenie mien krajín mimo Eurozóny voči EUR (Česká služieb cestovného ruchu republika, Poľsko, Maďarsko) 13. Šírenie dobrého mena spokojnými návštevníkmi 13. Nezamestnanosť a z toho vyplývajúca nízka

kúpyschopnosť 14. Intenzívna informatizácia spoločnosti a využívanie 14. Vplyv klimatických zmien na prostredie cestovného moderných informačných technológií v cestovnom ruchu ruchu, účasť na cestovnom ruchu v sezónach 15. Existencia legislatívneho rámca fungovania cestovného 15. Nepružná konzulárna prax pri udeľovaní víz ruchu na Slovensku 16. Slabá flexibilnosť pri poskytovaní služieb a neochota 16. Zlepšujúca sa komunikácia a spolupráca medzi prispôsobiť sa požiadavkám hosťa súkromným a verejným sektorom (destinačný marketing – 17. Šírenie zlého mena návštevníkmi v prípade ich OOCR Turiec - Kremnicko, KOCR Žilinský kraj ) nespokojnosti 17. Zavádzanie nových foriem cestovného ruchu v destinácií 18. Pretrvávajúci vplyv globálnej hospodárskej krízy a 18. Investície do modernizácie a rozvoja zariadení CR, ekonomickej nestability v Eurozóne aj na slovenskú zvyšovanie kvality ponuky a rozširovanie doplnkových ekonomiku služieb v CR

19. Motivácia domáceho obyvateľstva k účasti na domácom 19. Obmedzujúce a prísne právne normy pre podnikateľov v cestovnom ruchu cestovnom ruchu/ vysoké daňové zaťaženie podnikateľov 20. Zhodnotenie existujúceho prírodného a kultúrneho 20. Korupcia a nízka vymožiteľnosť práva potenciálu destinácie 21. Prírodné kalamity (povodne, zosuvy pôdy a pod.) 21. Stabilná politická a spoločenská situácia 22. Klimatické zmeny. 22. Členstvo v EÚ, Eurozóne a Schengenskom priestore 23. Dynamický hospodársky rast krajiny. 24. Cezhraničná spolupráca pri rozvoji CR 25. Hustá sieť menej frekventovaných ciest (cesty I. a II. triedy, miestne, poľné a lesné komunikácie) vhodných pre cykloturistiku.

SWOT analýza regiónu Turiec poukázala na slabé stránky a ohrozenia, ktoré sa môžu stať disparitami pre rozvoj cestovného ruchu v regióne. Naopak využitím silných stránok a príležitostí sa môže región kvalitatívne posunúť v rebríčku destinácií v rámci slovenského cestovného ruchu. DISPARITY  Nedostatočné využívanie jestvujúceho prírodného a kultúrnohistorického potenciálu  Nevyužívanie historických väzieb a tradícií ( národná kultúra, zemianstvo na turčianskom vidieku, význam miesta MARTIN pri tvorbe dejín slovenského národa )  Nízka úroveň spolupráce s podnikateľskou sférou pri plánovaní rozvoja cestovného ruchu  Nízka úroveň koordinácie subjektov  Zhoršujúca sa dostupnosť regiónu  Silnejúca konkurencia susedných regiónov  Slabá úroveň vzdelávania o osvety

FAKTORY ROZVOJA  Systematická a cieľavedomá koordinácia subjektov  Budovanie značky a imidžu destinácie  Rozvoj cezhraničnej spolupráce, spoločné projekty  Nadregionálna spolupráca  Spolupráca na všetkých úrovniach , spoločné postupy na rozvoj CR  Zvyšovanie kvality služieb CR  Začlenenie cestovného ruchu do rozvojového potenciálu regiónu  Produktová ponuka v súlade s trendmi CR ( inovatívnosť ponuky )  Vzdelávanie odborných kapacít pre cestovný ruch ( ľudské zdroje )  Výchova obyvateľstva k pozitívnemu vzťahu k cestovnému ruchu  Trvaloudržateľný cestovný ruch s vysokou hodnotou prostredia

5.1. Diagnóza SWOT

Diagnóza SWOT nám poukazuje na najkritickejšie problémy cestovného ruchu v regióne a) Región TURIEC sa neprezentuje značkou (sporadicky, nie systematicky, bola doteraz využívaná značka, ktorú zaviedol Klaster Turiec, od roku 2013 používa značku OOCR TURIEC - KREMNICKO, najlepšie prezentuje región značkou mesto Martin ako centrum regiónu) b) Dopravná dostupnosť regiónu sa zhoršila a začína byť kritická (oneskorená výstavba diaľnice D1, problematický úsek Dubná Skala – Strečno, havarijný stav štátnej cesty E65 - dopravnej spojnice regiónu S-J. Zlepšenie nastalo v železničnej doprave, vlakové spojenia pribúdajú, môžu priniesť nových turistov ( Regiojet, spojenia ZV - ZA, ZV - Praha). Situácia by sa zlepšila, keby Vrútky (železničný uzol) bol aj zástavkou IC vlakov. c) Pre región je nevyhovujúca obslužnosť leteckou dopravou. Medzinárodné letiská v Bratislave, Krakove a Ostrave sú vzdialené od regiónu 2 - 3 hod. cestovania autom alebo autobusom. O niečo bližšie je Letisko v Poprade, prípadne v Hričove, pre určité cieľové trhy je možné ponúkať produkty, ale krátkodobé pobyty, ktoré región ponúka, nemusia byť pre ne zaujímavé (výnimkou môžu byť kúpeľné pobyty). d) V regióne je zlá kvalita ciest. V posledných rokoch dochádza k skvalitňovaniu - rekonštrukcii cestnej infraštruktúry ciest II. triedy - vidiek, cesty III. triedy, ktoré sú spojnicami medzi turistickými cieľmi sa nerekonštruujú, resp. len tam, kde je havarijný stav. e) Dopravná obslužnosť regiónu je nevyhovujúca pre rozvoj cestovného ruchu, nakoľko neexistuje prepojenie významných turistických stredísk. Pre návštevníkov, ktorí majú záujem o pobyt v regióne a sú odkázaní na verejnú prepravu, nie je možné ponúkať produktový balík – kultúra + príroda + kúpele. f) Kultúrno-historické a technické pamiatky majú nevysporiadané vlastnícke vzťahy, preto sa pre cestovný ruch nevyužívajú a mnohé chátrajú. g) V regióne nie je žiadna pamiatka zaradená v zozname pamiatok UNESCO. h) Nedostatočne sa využíva kultúrno-historický potenciál (napr. Martin ako centrum národnej kultúry sa v marketingu doteraz využilo slabo). Podobne sa v marketingu nepracuje s významnými rodákmi, čo je pre cestovný ruch je dôležité. i) Región sa prezentuje tematickými celkami (lyžovanie, turistika, hory, kúpanie), slabo sa prezentuje produktovou ponukou (absentujú produktové balíky). j) Informačné centrá v strediskách cestovného ruchu existujú, ale okrem TIK v Martine a TIK Turčianske Teplice, sú poznačené sezónnosťou. TIK v Martine poskytuje požadované služby na kvalitnej úrovni, priestory však nie sú dostatočne vyhovujúce na to, že táto kancelária plní nad rámec informačné služby pre celý región (potrebné

prehodnotiť financovanie takejto kancelárie). TIK Turčianske Teplice, kde je vysoká koncentrácia turistov a návštevníkov, informačné služby síce plní, ale nie je to na požadovanej úrovni (personálna poddimenzovanosť a priestory). Infokiosky, ktoré by mali byť umiestnené na miestach, kde sa najviac sústreďujú turisti, sú vo veľmi malom počte (na absenciu a ich potrebu na vlakových staniciach poukázal Mystery Shoping, ktorý bol v regióne v roku 2012 vykonaný). k) Pre cestovný ruch v regióne chýba webový portál a prepojenie na poskytovateľov služieb. Virtuálne prehliadky využívajú pre svoju prezentáciu len v niekoľkých zariadeniach (hotely, lyžiarske strediská, kúpele, múzeá). l) Neexistuje turistický sprievodca, ktorý obsahuje QR kódy za účelom získania kvalitnej informácie. m) Pretrvávajú nedostatky v oblasti personálneho zabezpečenia služieb cestovného ruchu - úroveň personálu v jazykovej vybavenosti, v prístupe a komunikácii so zákazníkom nedosahuje požadovanú výšku. n) Marketing regiónu je nevýrazný, odkázaný na subjekty, ktoré sú podľa toho viac alebo menej úspešné. Je nevyhnutné orientovať sa na produkt pre cieľové skupiny a na cieľové trhy.

Príklad 1: SKIPAS TURIEC, spoločný produkt lyžiarskych stredísk bol ocenený cenou za inováciu Žilinského samosprávneho kraja. Marketing produktu sa realizoval len pri jeho zavedení, produkt sa neskvalitňoval a preto sa ani významne nezaradil na trh. Jeho ponuka pretrváva, záujem je nízky, málo sa využíva. Naopak však pre destináciu má význam, lebo deklaruje spoluprácu stredísk, ktoré sú si v rámci regiónu konkurentmi.

Príklad 2: „Zlaté kúpele Turčianske Teplice“ – silný marketing SLK Turčianske Teplice prináša efekt najmä prevádzkovateľovi kúpeľov, ktorý získava hostí, dosahuje počet prenocovaní nad priemer SR, no absentuje kooperácia s mestom a regiónom, ktorí z tohto marketingu tiež profitujú.

Príklad 3: „Bike friendly region“, tematický celok , ktorý propaguje cykloturistiku v regiónoch Turiec a Kremnica (deklaruje spoluprácu a prepojenie 2 regiónov, dobrá téma). o) Martinské hole, významné stredisko cestovného ruchu v regióne, stráca svoje postavenie v konkurenčnom prostredí dlhodobo pretrvávajúcimi problémami s dopravnou dostupnosťou. p) Slabá úroveň komunikácie významných aktérov cestovného ruchu (vrátane štátnej správy), chýba inštitúcia, ktorá by realizovala destinačný marketing a manažment. Čiastočne sa tým zaoberá OOCR Turiec - Kremnicko a Klaster Turiec, no vzťahy, zmluvy, dohody medzi organizáciami, samosprávou a tretím sektorom nie sú jasné a riešia len čiastkové problémy cestovného ruchu v regióne.

6. Analýza organizačného členenia, inštitucionálneho zázemia a kompetencií subjektov, organizácií, kľúčových hráčov na trhu cestovného ruchu v Turci

Cestovný ruch v regióne nie je kvalitne koordinovaný a z toho pramení aj skutočnosť, že aj pri silnom potenciáli a existujúcej pestrej ponuke, nedokáže sa presadiť v konkurencii. V Turci existujú snahy o koordináciu cestovného ruchu už vyše 20 rokov. Postupne vznikali a zanikali rôzne združenia, ktoré mali ambíciu venovať sa cestovnému ruchu na regionálnej úrovni.

V roku 1993 vzniklo občianske združenie Združenie cestovného ruchu Veľká Fatra, ktoré postupne prešlo transformáciou a od roku 2000 združuje obce, podnikateľov, občianske združenia v podhorí Veľkej Fatry. Cieľom združenia je riešenie spoločných problémov v oblasti turizmu, agroturistiky, rozvoja vidieka, obnovy dediny, ochrany životného prostredia, propagácie regiónu a rozvoja infraštruktúry. Združenie zrealizovalo niekoľko projektov zameraných na marketing a propagáciu mikroregiónu Veľká Fatra.

Turčianska bicyklová skupina JUS Martin vznikla ako občianske združenie na podporu cykloturistiky v roku 1998. Má za sebou veľa úspešných projektov, vo svojej oblasti sa stala významným subjektom nielen v rámci regiónu, ale i na Slovensku. V posledných rokoch sa aktívne zapája aj do medzinárodných projektov. Jeho zásluhou sa región zviditeľnil kvalitnou ponukou cykloturistických trás, ktoré sú značené, vybudovali sa rozhľadne a cykloturistika v regióne má aj kvalitný marketing.

Klub slovenských turistov TURIEC je občianskym združením orientujúcim sa na šport pre všetkých v prvom rade turistické aktivity všetkých vekových skupín. Vznik klubu sa datuje k 21.10.1993.

Združenie cestovného ruchu Malá Fatra bolo založené v roku 2006 ako záujmové združenie právnických osôb. Zriadené bolo mestskými zastupiteľstvami miest Martin a Vrútky. Hlavnou úlohou združenia je presadzovanie spoločných miestnych záujmov v oblasti cestovného ruchu. Združenie realizuje zaujímavé projekty zamerané na skvalitňovanie produktov cestovného ruchu v Turci.

Najaktívnejšou organizáciou v Hornom Turci, ktorá významne prispieva k rozvoju cestovného ruchu v tejto časti Turca je Prvý klub turistov v Diviakoch. Vznikol v roku 1997, organizuje dlhoročné podujatia a tým propaguje región.

Regionálna rozvojová agentúra Dolný Turiec so sídlom v Necpaloch vznikla v roku 2009 s cieľom prispievať hospodárskemu sociálnemu rozvoju regiónu. Vykonáva projektové poradenstvo, podporuje podnikateľskú sféru, pre Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vykonáva služby v regióne s cieľom zabezpečiť informovanosť o možnostiach získavania finančných prostriedkov z fondov EÚ, štátneho rozpočtu a grantových podpôr. Agentúra považuje cestovný ruch za významnú a dôležitú oblasť pre rozvoj regiónu. Realizuje informačné aktivity a poradenstvo zamerané na túto oblasť. Zároveň sa venuje aj propagácií regiónu. Každoročne organizuje podujatie Deň turčianskeho vidieka, ktoré svojou návštevnosťou patrí medzi najväčšie podujatia v regióne a má už nadregionálny význam. Územná pôsobnosť Regionálnej rozvojovej agentúry Dolný Turiec je v okresoch Martin a Turčianske Teplice.

V roku 2009 bol založený Klaster Turiec. Zakladateľskými organizáciami regionálneho klastra cestovného ruchu sa stali Mesto Martin, Mesto Vrútky, cestovná agentúra FATRA SKI, s.r.o. a lyžiarske strediská SNOWLAND – Yeti, s.r.o., JASENSKÁ DOLINA – Jased, s.r.o., WINTERPARK MARTINKY – Proski. Mesto Vrútky z Klastra po čase vystúpilo. Aktuálne je Klaster Turiec členom OOCR Turiec – Kremnicko. Klaster Turiec prezentuje región logom Turiec a čo je pozitívne v spolupráci s mestom Martin zavádza turistický portál www.turiec.com. Za cieľ si táto organizácia dala, že ako otvorená, nezávislá a nepolitická spoločenská organizácia bude zastrešovať samosprávy a subjekty cestovného ruchu v rámci regiónu Turiec s cieľom obhajovať a presadzovať ich spoločné záujmy pri budovaní a rozvoji cestovného ruchu v regióne.

Cestovným ruchom sa na úrovni mesta Martin zaoberá Oddelenie strategického rozvoja a zahraničných vzťahov. Mesto Martin získalo nenávratný finančný príspevok z regionálneho operačného programu na projekt „Podpora a rozvoj cestovného ruchu v regióne Turiec“. Projekt sa realizuje v rokoch 2012 – 2015. Okrem tohto projektu realizovalo viacej projektov na podporu cestovného ruchu s dosahom na celý región.

V meste Turčianske Teplice a Vrútky má cestovný ruch v kompetencii prednosta mestského úradu.

Obce Turca venujú pozornosť rozvoju cestovného ruchu, riešia projekty sami i v partnerstve.

Pre podporu cestovného ruchu v regióne majú nezastupiteľné miesto Turisticko-informačné kancelárie. V regióne Turiec prevádzkujú TIK mesto Martin, Turčianske Teplice a podnikateľské subjekty - Jased, s.r.o. Belá - Dulice Informačné centrum Jasenská dolina a YETI, s.r.o. TIK Snowland Valčianska dolina. Turisticko-informačné kancelárie v Turci sú zároveň členmi Asociácie informačných centier Slovenska, ktorá garantuje kvalitu a rozsah poskytovania služieb TIK.

Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) TURIEC - KREMNICKO založená v zmysle Zákona č. 91 / 2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov dňa 22.3.2012 bola zaregistrovaná v registri OOCR na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR bola dňa 26.3.2012. Zakladateľmi a zároveň riadnymi členmi sú: Mesto Martin, Mesto Turčianske Teplice, Klaster Turiec a Technické služby Turčianske Teplice, s.r.o. V januári 2013 sa stali členmi OOCR Turiec – Kremnicko Mesto Kremnica a Kremnica región – združenie turizmu. Poslaním OOCR TURIEC - KREMNICKO je podporovať a vytvárať podmienky na rozvoj cestovného ruchu v regiónoch Turiec a Kremnicko a koordinovať činnosť jej členov a partnerských organizácií tak, aby podnikanie v cestovnom ruchu sa i v tomto regióne stalo úspešným a efektívnym a táto turistická destinácia sa stala v rámci trhu cestovného ruchu rozpoznateľná a jedinečná. Spojenie Kremnice a regiónu Turiec bolo diskutabilné z hľadiska organizácie praktických aktivít (produktov), z hľadiska geografického, z hľadiska príslušnosti Kremnice k banskému regiónu stredného Slovenska. Rozhodnutie pristúpiť k regiónu Turiec pramení z historických väzieb hlavne na Turčianske Teplice. V minulosti totiž turčianske kúpele patrili kráľovskému mestu Kremnica. OOCR Turiec – Kremnicko začala v roku 2012 vyvíjať aktivity smerujúce k podpore cestovného ruchu v regióne. V roku 2013 získala podporu zo štátu formou dotácie na podporu marketingových aktivít (web, priestorová orientácia - bilboardy, propagácia, strategické plánovanie). Ďalšími praktickými aktivitami bude napĺňať deklarované ciele OOCR: vytvorenie značky Turiec - Kremnicko a vytvorenie spoločných propagačných materiálov, zosúladenie kultúrnych a iných podujatí. Členovia organizácie si stanovili za cieľ

vytvoriť v oblasti Turca a Kremnice všestranné možnosti na celoročné aktivity pre domácich ako i zahraničných turistov (možnosti už sú, ale nie sú „predávané“). Jednou z nich je prepojenie kremnických cyklotrás s turčianskymi a vytvorenie spoločného celoregionálneho skipasu, vytvorenie propagačných materiálov, spoločných cyklotrás (projekt realizuje OOCR Turiec - Kremnicko v roku 2014).

V marci 2012 vznikla Krajská organizácia cestovného ruchu Žilinský turistický kraj (v zmysle Zákona o podpore cestovného ruchu), ktorého zakladajúcimi členmi sú: VÚC Žilinský samosprávny kraj, OOCR Rajecká dolina, OOCR Klaster Orava, OOCR Región Liptov, OOCR Malá Fatra, OOCR Kysuce. V súčasnej dobe je už členom aj OOCR Turiec - Kremnicko.

Inštitúcie kultúrneho charakteru sa podieľajú na aktivitách cestovného ruchu rôznymi spôsobmi. Koordinácii aktivít sa venuje Turčianske kultúrne stredisko so sídlom v Martine, ktorého zriaďovateľom je VÚC Žilina. Pôvodne Turčianske osvetové stredisko v Martine zriadil Žilinský samosprávny kraj ako príspevkovú organizáciu 1. apríla 2002. Od 19. decembra 2007 bolo premenované na Turčianske kultúrne stredisko. Hlavným poslaním Turčianskeho kultúrneho strediska je vytváranie podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo-umeleckej činnosti, zachovávanie tradícií a zabezpečovania kultúrnych a vzdelávacích aktivít pre široký okruh občanov v rámci územnej pôsobnosti okresov Martin a Turčianske Teplice. Z hľadiska cestovného ruchu má výrazný prínos v tom, že organizuje súťaže, festivaly a iné tradičných a netradičných foriem osvetových činností, sprístupňuje hodnoty tradičnej a ľudovej kultúry a amatérskej tvorby, vytvára podmienky pre prezentáciu kultúry v zahraničí, oživuje tradičnú remeselnú výrobu .

Na úrovni mesta Martin sa kultúre venuje Centrum kultúry MARTIN, n .o., ktoré v roku 2008 založilo mesto Martin ako neziskovú organizáciu. Je samostatným právnym subjektom, ktorý plní úlohu mestského kultúrneho centra. Centrum kultúry MARTIN, n. o. sa podieľa na organizovaní kultúrnych podujatí v meste Martin. Zastrešuje realizáciu tradičných mestských podujatí situovaných zväčša na Divadelnom námestí v Martine a od začiatku novembra 2013 poskytuje otvorením nového priestoru - Mestskej scény Martin prezentačný a multižánrový priestor pre nadšencov kultúry a takisto aj pre samotných umelcov a interpretov. Cieľom organizácie je objaviť a zviditeľniť mestskú kultúru, a to aj v spolupráci s ďalšími kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami sídliacimi v meste Martin.

Organizáciou kultúrnych aktivít v meste Vrútky sa zaoberá Kultúrne Centrum, ktoré je začlenené do odboru Vnútornej správy MsÚ Vrútky.

Mesto Turčianske Teplice venuje pozornosť cestovnému ruchu a kultúrnym aktivitám. Mesto má štatút kúpeľného mesta, preto je dôležité venovať tejto oblasti náležitú pozornosť. Do roku 2008 koordinovala kultúru v meste príspevková organizácia Kultúrna a informačná agentúra, ktorá zanikla a nahradilo ju Oddelenie kultúry, športu a informácií. Toto oddelenie zabezpečuje úlohy, ktoré sú pre rozvoj cestovného ruchu dôležité napr. tvorba a organizovanie kultúrnych podujatí, zabezpečovanie a koordinácia činnosti umeleckej tvorivosti, prevádzka múzeí a galérií, zabezpečovanie audiovizuálnych programov, prevádzka kina, tvorba a výroba rozhlasových relácií do mestského rozhlasu, informačné služby pre občanov a návštevníkov mesta, organizovanie športových a rekreačných aktivít. Kúpele Turčianske Teplice pre svojich hostí prevádzkuje v Liečebnom dome Veľká Fatra Kultúrne a informačné centrum, ktoré okrem ponuky kultúrnych a športovo - rekreačných aktivít, organizuje animačné programy pre hostí kúpeľov i návštevníkov mesta.

Obce regiónu v rámci svojich kompetencií organizujú kultúrne aktivity prostredníctvom svojich organizácií, spolkov a klubov. Podujatia prezentujúce miestny folklór, tradície, šport a turistiku sú dlhodobo súčasťou regionálnej ponuky a majú potenciál stať sa súčasťou regionálnych produktov cestovného ruchu.

Ostatnými kľúčovými hráčmi na trhu cestovného ruchu sú cestovné kancelárie, agentúry, kultúrne inštitúcie, zariadenia športovo - rekreačného charakteru, podnikateľské subjekty poskytujúce služby CR. (zoznam aktérov cestovného ruchu - príloha č. 6)

Prehľad subjektov cestovného ruchu a regionálneho rozvoja v regióne Turiec (príloha č.7)

7. Analýza existujúcej marketingovej komunikácie

Marketingová komunikácia má v službách cestovného ruchu veľký význam. Komunikácia má za úlohu prezentovať nielen bežné vlastnosti produktu (ponúkanej služby), poskytovateľa služby, miesto, cenu, ale predovšetkým jedinečnosť služby, ktorá dáva hlavný dôvod zákazníkovi k tomu, aby si kúpil práve túto službu. Základnými nástrojmi marketingovej komunikácie sú reklama, podpora predaja, osobný predaj, styk s verejnosťou (public relations). V regióne Turiec je oblasť marketingovej komunikácie slabo rozvinutá. Podnikateľské subjekty poskytujúce služby CR vo väčšine riešia vlastnú marketingovú komunikáciu. Využívajú predovšetkým reklamu ako najčastejšie využívaný nástroj podpory v službách. Vytvárajú si tak pozíciu na trhu. Obce a mestá venujú marketingovej komunikácii v cestovnom ruchu pozornosť tým, že s pomocou podpory rôznych nadačných zdrojov, dotácií i z vlastných zdrojov propagujú okrem mesta i región, čím sa snažia vyvolať čo najlepší dojem v cieľovej skupine zákazníkov.

Reklama Reklama je najčastejšie využívaný nástroj podpory komunikácie v službách, teda aj v službách cestovného ruchu. Úlohou reklamy je pomoc pri budovaní pozície služby podnikateľa, obce , regiónu a trhu. V regióne Turiec sa uplatňuje predovšetkým informatívna reklama, ktorej úlohou je vyvolať dopyt. V reklame sa využívajú reklamné prostriedky a to predovšetkým prospekty, brožúry, ktoré propagujú cieľové miesto, atrakciu, ale hlavne podnikateľa poskytujúceho služby. Hlavne ubytovacie zariadenia sa snažia propagovať nielen svoje služby, ale propagujú aj atraktivity regiónu s cieľom udržať záujem u návštevníka a ponúknuť mu možnosti strávenia pobytu tak, aby získal z pobytu zážitok. Reklamu prostredníctvom televízie a rozhlasu využívajú predovšetkým väčšie zariadenia a to vzhľadom na ich finančnú náročnosť. Počas roka sa sporadicky objavuje v regióne aj billboardová reklama na propagáciu letných, zimných stredísk a podujatí nadregionálneho významu. Výraznejší záber billboardovej reklamy mimo regiónu sme nezaznamenali. Turistických sprievodcov resp. komplexnejšie informácie o regióne v printovej podobe poskytujú najmä Mesto Martin, Turčianske Teplice, Združenia cestovného ruchu Malá Fatra a Veľká Fatra. Očakávalo sa, že Klaster Turiec výraznejšie podporí marketingové aktivity, v začiatkoch jeho činnosti ako pozitívne sa ukázali mediálne kampane pred zimnou a letnou sezónou. Neexistoval však „informátor“, ktorý by spoločne propagoval jednotlivé subjekty CR v regióne a poukázal by na jedinečnosť ponuky turčianskeho regiónu. Turistický portál www.turiec.com sa zdĺhavo pripravoval a začal plniť svoju funkciu, až v priebehu roka 2014. Región nevyužíva televíznu a rozhlasovú reklamu. Obce a mestá príležitostne propagujú svoje podujatia, čím spropagujú aj cieľové miesto, ale to nestačí! V produktovej oblasti Klaster

Turiec zaujal ponukou sezónneho skipasu troch turčianskych lyžiarskych stredísk / SKIPAS TURIEC. Tento produkt však bolo potrebné rozvíjať, dopĺňať o ďalšie benefity, čo sa však organizácii nepodarilo. Klaster Turiec sa venoval aj podpore predaja regiónu a služieb svojich členov. Organizovaním informačných ciest pre zahraničných novinárov a touroperátorov sa podporila propagácia ponuky regiónu v zahraničí. V tomto smere Klaster spolupracoval a spolupracuje s VÚC Žilina. Okrem toho sa spoločne zúčastňuje prezentačno – propagačných podujatí a výstav na Slovensku aj v zahraničí. Internet ako nástroj pre propagáciu využívajú kvalitnejšie ubytovacie a stravovacie zariadenia, poskytovatelia služieb. Vlastná webová stránka sa stala samozrejmosťou, otázna je jej kvalita Informácie sú často neaktuálne, stránka je statická, bez možnosti rezervácie služieb, platby a pod. Prevádzkovatelia služieb sa prezentujú na rôznych portáloch, ponuka regiónu nie je kompletná a nedokáže zaujať návštevníka tak, aby sa okamžite rozhodol pre návštevu regiónu. Čiastočne funkciu regionálneho portálu cestovného ruchu nahrádza informačný portál INFOTURIEC, kde sa však okrem služieb CR propagujú služby aj iného charakteru. Je na ňom zverejnený zoznam ubytovacích a stravovacích služieb, atraktivít. Je to však portál, ktorý slúži predovšetkým pre miestnych obyvateľov a z pohľadu CR pre rezidentov. TURIECONLINE je portál, na ktorom môže návštevník nájsť zaujímavé (motivačné, ale aj demotivačné) články z oblasti cestovného ruchu. Obdobne informačný portál REGIONPORTAL poskytuje zaujímavé informácie z diania v regióne, pozvánky, popisuje atraktivity regiónu doplnené fotografiami. Prostredníctvom internetu propagujú región TIK – turisticko-informačné kancelárie v regióne. Webové stránky miest a obcí Turca obsahujú informácie turistického charakteru. Regiónu Turiec chýba moderný kvalitný turistický portál porovnateľný aspoň s podobnými portálmi v regiónoch Žilinského kraja. Marketingová komunikácia nedosahuje vysokú úroveň a to aj z toho dôvodu, že sa nedostatočne využívajú nové technológie a inovácie. OOCR TURIEC - KREMNICKO v oblasti marketingovej komunikácie využila doteraz tiež len „klasické“ nástroje – reklamu, letáky, billboardy, brožúry. Táto organizácia by mala prevziať úlohu nositeľa marketingovej komunikácie v regióne a prezentovať TURIEC (spolu s KREMNICOU) ako jedinečný turistický región.

III. STRATEGICKÁ ČASŤ

1. Strategické plánovanie

Strategické plánovanie je založené na výsledkoch marketingového výskumu spojené s voľbou marketingovej stratégie, t.j. určením marketingových cieľov, segmentáciou, zacielením a umiestnením. Strategické plánovanie v cestovnom ruchu je zamerané na prispôsobovanie podnikateľských aktivít cieľového miesta podmienkam, požiadavkám a príležitostiam trhu. Vzhľadom na zmeny v štruktúre trhu a makroprostredia je nevyhnutné, aby sa strategický plán zostavoval na obdobie 5 rokov (prof. M. Gučík, Marketing cestovného ruchu)

Na základe zhodnotenia analytickej časti Stratégie marketingu cestovného ruchu v regióne Turiec a vzhľadom k tomu, že región Turiec nemá voči konkurentom žiadnu strategickú výhodu navrhujem pre región Turiec v cestovnom ruchu uplatňovať viacej typov stratégií:  stratégia špecializácie produktov pre vybrané cieľové skupiny s cieľom posilniť postavenie regiónu na trhu. To znamená, že je nevyhnutné uplatňovať diferencovaný marketing a klásť dôraz na osobitosti ponuky, rešpektovanie potrieb a želaní cieľových skupín a orientovať sa na zážitok, zdravie, poznávanie a zábavu. Pre oslovenie cieľových skupín je nevyhnutné sformulovať heslo – slogan, ktoré bude vystihovať a charakterizovať región TURIEC ako jedinečné cieľové miesto, napr. „TURIEC - raj pre rodičov a ich deti“. Takýmto spôsobom je nevyhnutné osloviť všetky cieľové skupiny s ohľadom na osobitosti cieľových trhov.  stratégia značky s cieľom uspokojiť a udržať súčasných klientov a zároveň osloviť nových potenciálnych návštevníkov. Stratégia značky vedie k posilneniu konkurenčnej schopnosti, vytvára konkurenčný a cenový tlak. Tvorba značky dáva možnosť odlíšenia sa od ostatnej ponuky. Produkt tak získava na identite a utvára si cenový priestor, v ktorom je konkurenčný. Východiskom pri tvorbe značky by mali byť tradičné a autentické prvky ponuky, ktoré sú typické pre dané cieľové miesto. Cieľové miesto musí ponúkať svoje vlastné hodnoty, bohatstvo tradícií a kultúry. Zanedbanie autentických hodnôt a napodobovanie konkurencie môže priniesť krátkodobý zisk, z dlhodobého hľadiska to však môže mať pre cieľové miesto smrteľné dôsledky

Tieto dve stratégie treba v primeranej miere dopĺňať ďalšími stratégiami, resp. ich kombináciou, ako je:

 stratégia spolupráce subjektov v regióne. Uplatňovanie tejto stratégie umožní koordinovaný postup v rozvoji cestovného ruchu v regióne Turiec . Podnikateľské subjekty v regióne si musia uvedomiť, že návštevník nevyhľadáva v regióne jednotlivé služby, ale komplexný balík služieb, ktoré si vytvárajú sami, alebo spoločne cez združenia alebo ho organizuje touroperator.  stratégia neustáleho skúmania silných a slabých stránok regiónu Turiec, jeho možností a ťažkostí na európskom trhu cestovného ruchu.  konkurenčná stratégia, ktorú je potrebné uplatňovať , je zameraná na skúmanie konkurencie a výhod, ktoré poskytuje oproti produktom regiónu Turiec. V rámci útočnej stratégie môže pomôcť nájsť pre región ďalšie konkurenčné výhody, prípadne medzery na trhu, ktoré je možné vyplniť vlastnými produktmi.

Cieľom marketingovej stratégie je určiť trhovú orientáciu. Marketingová stratégia vychádza zo segmentácie trhu a výberu cieľových trhov. Na základe toho sa stanoví produkt, cena, distribúcia a zvolí sa vhodná marketingová komunikácia. Správne nastavená a realizovaná stratégia marketingu zabezpečí , že :

„ Región Turiec sa stane špecifickým produktom (značkou), ktorý sa odlišuje od iných regiónov a bude preferovaný cieľovými skupinami“

2. Vízia a stratégia (2015 – 2020)

„TURIEC – rozpoznateľná destinácia cestovného ruchu s kvalitnou a zaujímavou turistickou ponukou ako výsledok koordinovaného úsilia subjektov cestovného ruchu“

Globálnym cieľom rozvoja cestovného ruchu v regióne Turiec je zvyšovanie návštevnosti regiónu .

2.1. Strategické ciele

Strategické ciele

V rámci Žilinského kraja zlepšiť postavenie cestovného ruchu v regióne Turiec, zvýšiť počet návštevníkov regiónu (zdroj: štatistické údaje - počet ubytovaných)

Dosiahnuť nárast príjazdového cestovného ruchu

zo susediacich krajín Česko, Poľsko

(zdroj: štatistické údaje - počet zahraničných návštevníkov)

Dosiahnuť zlepšenie doplnkových služieb a skvalitnenie dopravnej a informačnej infraštruktúry (zdroj: marketingové prieskumy)

Dosiahnuť zapojenie subjektov podieľajúcich sa na rozvoji cestovného ruchu zo všetkých sektorov do spolupráce smerujúcej do organizovania destinačného manažmentu (počet spolupracujúcich subjektov, inštitúcia DM)

Dosiahnuť zlepšenie imidžu a zavedenie značky TURIEC na trhu cestovného ruchu (postavenie regiónu v rebríčku turistických destinácií na Slovensku, počet subjektov využívajúcich značku TURIEC)

Zabezpečiť trvaloudržateľný rozvoj cestovného ruchu

3. Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Turiec

Pre naplnenie vízie a strategických cieľov stanovujeme 6 strategických oblastí.

OBLASŤ VÝSTUPY

1. Primárny rozvoj vytvorenie nových atrakcií 2. Sekundárny rozvoj prispôsobenie nevyužívaných zdrojov 3. Terciárny rozvoj zostavenie produktov, produkt. balíkov 4. Podporná vybavenosť zlepšenie vybavenosti a služieb 5. Marketing presadenie ponuky na trhu 6. Organizačný rozvoj organizačné zabezpečenie oblastí

AKČNÝ PLÁN OPATRENIA (aktivity, projekty )

4. Strategické opatrenia

Úroveň primárneho a sekundárneho rozvoja je dôležitou motiváciou pre získanie návštevníka. Marketing, ktorému sa prioritne venuje tento dokument, je jednou zo strategických oblastí, bez súčasného riešenia ostatných strategických oblasti však nemusí priniesť želaný efekt .

Pre región Turiec navrhujeme preto niekoľko dôležitých strategických opatrení aj pre ostatné oblasti. Oblasť Opatrenie Cieľ Príprava a realizácia areálov Rozšíriť ponuku pre trávenie pre deti a rodiny voľného času Budovanie infraštruktúry pre Dosiahnuť komplexnú cyklistov (požičovne, servis) ponuku pre cieľovú skupinu Vytvorenie multimediálneho Podpora regionálneho PRIMÁRNY ROZVOJ turistického centra / návštevníckeho marketingu , komplexnosť centra v Martine pre región informačných a ostatných turistických služieb Vybudovanie infraštruktúry Zvýšiť počet prenocovaní služieb kempingového ubytovania v regióne a získať nové trhy európskeho štandardu

Využitie potenciálu riek a jazier Rozšíriť ponuku regiónu pre cestovný ruch ( splavy, pláže, pre rôzne cieľové skupiny, drobná infraštruktúra pre rybárov, skvalitniť ŽP ekoturistov, cykloturistov, náučné a cyklochodníky) Výber, renovácia a sprístupnenie Zvýšiť atraktivitu kultúrno- historických objektov pre cestovný historických objektov ruch Vytvorenie „Centra vidieckeho Zvýšiť záujem o vidiecku života“ ( priblíženie remesiel, turistiku, počet návštevníkov, tradícií , tvorivé dielne ) zatraktívniť ponuku turčianskeho vidieka Modernizácia športovo-rekreačných, Rozšíriť ponuku pre lyžiarskych stredísk celoročné využitie, zvýšiť návštevnosť a obsadenosť ubytovacích zariadení

SEKUNDÁRNY Rozvoj atraktívnych oblastí Zvýšiť kvalitu služieb a ROZVOJ ( Národné parky, obce, mestá) rozšíriť ponuku Vytvorenie tematických trás Podporiť poznávací (Martin- centrum múzejníctva, turizmus, zvýšiť záujem Centrum kultúry Slovákov...) a ponúknuť produkt aj v mimosezónne Rozvoj kúpeľníctva a wellness Udržať konkurencie - schopnosť a zvyšovať návštevnosť kúpeľov. Rozvoj a sprístupnenie ponuky Zvýšiť záujem a počet pre špecifické cieľové skupiny návštevníkov ( ferrata, horolezectvo, jaskyne, skialp...) Príprava tematicky orientovaných Skvalitniť a spestriť ponuku produktov Príprava jedinečných produktov, Vytvárať imidž regiónu ktoré budú pre región nosné TERCIÁRNY a celoročne orientované ROZVOJ (poznávanie, vidiek, šport, kongres)

Príprava spoločných produktov Rozšíriť ponuku a zvýšiť so susediacimi regiónmi a aktívnymi počet prenocovaní subjektmi CR

PODPORNÁ Rekonštrukcia štátnej cesty E45, Zlepšiť dostupnosť regiónu VYBAVENOSŤ dobudovanie D1 –Dubná Skala

Zabezpečenie obslužnosti, dopravnej Skvalitniť služby a rozšíriť prepojenosti, vhodnej možnosti pre návštevníkov, organizácie dopravy a poskytovanie skvalitniť produkt doplnkových služieb zo strany prepravcov Rozvoj priestorového informačného Skvalitniť priestorovú systému, orientačného značenia orientáciu a informovanosť (hnedé tabule, kiosky, mapy, cyklotrasy, turistické trasy, lyžiarske trasy..) Rozvoj informačných systémov Zvýšiť informovanosť a na v CR s využitím tradičných základe nej zvýšiť počet a moderných metód návštevníkov Vybudovanie a rozvoj siete hipotrás Zvýšiť záujem o vidiek a a sprievodcovských služieb získať pre návštevu regiónu nových návštevníkov Skvalitňovanie ubytovacích služieb Skvalitniť produkt (zvyšovanie štandardu, rozšírenie ponuky, celoročné využitie ) Vytvorenie systému marketingovej Zjednotiť marketingovú podpory na cieľových trhoch podporu a) Tlačoviny –mestá, obce, OOCR, Klaster, kult. inštitúcie, združenia (edičný plán) b) Internet ( e - marketing) c) Plán výstav, workshopov d) Platená inzercia e) CK, touroperátori Účasť na vybratých výstavách Zvýšiť záujem na zahr. a workshopoch spoločne so SACR trhoch, zvýšiť počet návštevníkov MARKETING Vytvorenie motivačného systému pre návštevníkov a turistov Zv ýšiť motiváciu k návšteve ( napr. VISITORS CARD) Vytvorenie jednotného komunikačného štýlu, zjednotenie Zvýšiť imidž propagácie a jej komplexnosť Organizovanie infociest ( famtripov, presstripov) pre „ovplyvňovateľov Zvýšiť záujem región CR“ v spolupráci a propagovať so SACR, KOCR,OOCR

Zlepšenie úrovne ústretovosti a pochopenia miestnych obyvateľov Zlepšiť povedomie vo vzťahu k návštevníkom obyvateľov o význame CR (v miestnych periodikách informovať pre rozvoj regiónu o význame cestovného ruchu pre miestnu ekonomiku) Zavedenie značky TURIEC, Zlepšiť imidž regiónu, štandardizácia a podpora využívania zapojiť sa do národného značky, vytvorenie dizajnmanuálu systému kvality a systému využitia značky Vytvorenie systému aktuálnej Zlepšiť informovanosť ponuky regiónu (návrh a realizácia) Príprava projektu marketingovej Zaviesť ucelenú propagáciu podpory vo vzťahu k cieľovým turistickej ponuky na trhom (orientácia na touroperátorov, cieľových trhoch partnerov a cieľové trhy) Pokračovanie v marketingovej Zvýšiť návštevnosť podpore využívania cyklotrás Rozvoj destinačného manažmentu Posilniť organizáciu vytvorením spolupráce aktívnych a zabezpečiť jej (vytvoriť) a kompetentných profesionalitu subjektov CR Prepojenie a spolupráca TIK v regióne (navrhnúť model Skvalitniť informovanosť financovania ) Zabezpečenie skvalitnenia služieb Zvýšiť záujem návštevníkov (motivovať cez štandardizáciu) a skvalitniť produkt Organizačná podpora CR na úrovni Skvalitniť spoluprácu miest a obcí a obohatiť produkt Realizácia marketingových Zistiť spätnú väzbu ORGANIZAČNÝ prieskumov v regióne (profil a následne skvalitňovať ROZVOJ turistickej destinácie, profil turistu, produkt návštevníka) Mapovanie možností a aktívna ponuka pre investorov (doprava, Zabezpečiť skvalitnenie výstavba nových a rekonštrukcia infraštruktúry CR existujúcich atraktivít) Realizácia vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov za účelom zvyšovania kvality, jazykovej Zlepšiť spoluprácu, zaviesť vybavenosti, profesionality systém spolupráce, zapojiť pracovníkov CR (spolupráca OOCR, študentov KOCR, mestá a inštitúcie podporujúce CR )

5. Produktové skupiny

Marketingové oblasti tvoria produktové skupiny, ktoré sa majú propagovať na cieľových trhoch a realizovať v regióne Turiec. Produktové skupiny sú v súlade s Marketingovou stratégiou cestovného ruchu (SACR, 2013)

Produktové skupiny Produktové témy Propagované produkty a služby

Letný cestovný ruch Voda a zábava Termálne kúpaliská, kúpaliská, jazerá, splavovanie riek Zábava v lete Atrakcie : lanové parky, paintball, Downhill, lety balónom, vyhliadkové lety lietadlom, štvorkolky Hory a turistika Pešia a vysokohorská turistika, cykloturistika, ferrata, autokempingy Zimný cestovný ruch Zimné športy Lyžiarske strediská, Bežecké lyžovanie , zimná turistika, adrenalínové aktivity , skialpinizmus Zábava v zime Vianočné tradície a zvyky, Vianočné trhy, Podujatia, Aquapark

Kultúrny a mestský Kultúrne dedičstvo Múzeá, galérie, osobnosti, Zrúcaniny hradov, cestovný ruch kúrie, Významné architektonické budovy, Sakrálne pamiatky, Technické pamiatky, Skanzen, Pamiatkové rezervácie, História miest a obcí Spoločenské podujatia Festivaly, Jarmoky, Trhy, Náboženské podujatia Zážitková gastronómia Regionálne špeciality, Podujatia

Kúpeľný a zdravotný Zdravie Kúpele, liečebné pobyty, nordic - walking, cestovný ruch chodníky zdravia, sanatória Wellness Kúpele, wellness strediská a hotely, lyžiarske strediská Vidiecky cestovný ruch Krásy vidieka a pokoj Dovolenka na vidieku, tradície vidieka, (+ agro a ekoturistika) v prírode vidiecke domy, farmy, ranče, remeslá, ľudové tradície, salašníctvo, jazda na koni, hipoterapia, psie záprahy, folklórne podujatia, regionálne špeciality, rodáci, rozhľadne, skalolezectvo, speleológia, pozorovanie zvery a vtáctva, poľovníctvo, rybárstvo

6. Cieľové skupiny

Východiskom pre definovanie vízie je vybrať cieľové skupiny , na ktoré bude orientovaný marketing. Z marketingového prieskumu a analýzy ,v súlade s národnou marketingovou stratégiou budeme aj pre región Turiec uplatňovať individuálnu segmentáciu spotrebiteľov pre zahraničné trhy a domáci trh cestovného ruchu.

Cieľové skupiny v cestovnom ruchu sú skupiny (návštevníci) s približne rovnakou charakteristikou a rovnakými potrebami. Región Turiec ako cieľová destinácia ponúka množstvo jedinečností cestovného ruchu, ktoré sú určené pre rôzne skupiny potenciálnych návštevníkov.

Podľa existujúcej ponuky cestovného ruchu pre trhy aktívneho zahraničného cestovného ruchu uplatňovať nasledovnú segmentáciu cieľových skupín:

Aktívny návštevník – účastník cestovného ruchu, ktorý uprednostňuje aktívne trávenie dovolenky spojené s pobytom na horách, v prírode a pri vode. V letných mesiacoch vyhľadáva aktivity spojené s pešou turistikou, cykloturistikou, termálnych kúpalísk, aquaparkov a adrenalínových centier. V zimných mesiacoch sa zaujíma najmä o pobyty spojené s návštevou stredísk so širokou ponukou možností zimných športov. Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment sú: Voda a zábava, Hory a turistika, Zimné športy, Zábava v zime, Krásy vidieka a pokoj v prírode.

Pasívny návštevník – účastník cestovného ruchu, ktorý chce počas svojho pobytu najmä odpočívať a regenerovať svoje sily pasívnou formou. Jedná sa najmä o návštevníkov kúpeľov a wellness centier, ktorí uprednostňujú dlhodobé, resp. strednodobé liečebné a rekondičné pobyty. Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment sú: Zdravotný cestovný ruch, Wellness.

Návštevník zameraný na poznávanie – účastník cestovného ruchu, ktorý túži po poznaní a vyhľadáva aktivity spojené s návštevou kultúrno-historických pamiatok, pamätných miest, centier spojených s prezentáciou kultúry a histórie národa (múzea, galérie, divadla, hrady, zámky, kaštiele a pod.). Jeho cieľom je spoznať a zažiť čo najviac, preto uprednostňuje skôr poznávacie a putovné dovolenkové ponuky. Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment sú: Kultúrne dedičstvo, Zážitková gastronómia.

Návštevník vyhľadávajúci zábavu – účastník cestovného ruchu, ktorý vyhľadáva aktivity spojené so zábavou, gastronómiou, návštevou nákupných a zábavných centier, účasťou na folklórnych a moderných festivaloch a pod. Jeho pobyt je preto krátkodobý a situovaný do miest a centier, kde sa organizujú kultúrno-spoločenské a športové podujatia. Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment sú: Spoločenské podujatia, Zážitková gastronómia.

Návštevník vyhľadávajúci obchod a vzdelávanie – účastníci cestovného ruchu - záujemci o kongresový a incentívny cestovný ruch vyznačujúci sa krátkodobým pobytom. Zároveň sem patria aj návštevníci, ktorých pobyt je spojený s nadväzovaním nových, resp. udržiavaním existujúcich obchodných kontaktov . Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment sú: MICE

Z hľadiska podmienok domáceho cestovného ruchu považujeme za dôležité segmenty trhu :

Mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku – účastníci cestovného ruchu , ktorí sú slobodní, bez záväzkov a majú ambíciu cestovať, spoznávať a učiť sa. Ich záujmom je šport, móda, hudba, filmy, nové technológie, počítače, mobily, internet (chcú byť „in“). Vyhľadávajú zábavu, vzrušenie a „adrenalín“.

Ich znakom je, že sú otvorení, prístupní, ovplyvniteľní a z tohto dôvodu sú perspektívnou skupinou pre formovanie vzťahu k regiónu a s ochotou opakovane ho navštíviť. Títo ľudia sledujú trendy a rýchlo reagujú na zmeny, na čo je potrebné myslieť.

Rodiny s deťmi – charakteristickou črtou uvedeného segmentu je, že rodičia podriaďujú svoj čas deťom. Dovolenky si plánujú podľa školských prázdnin s prihliadaním na financie. Sú ochotní cestovať za poznávaním a vzdelávaním svojich detí aj po vlastnej krajine. Klientela vhodná na obsadzovanie celoročných ponúk a menej známych stredísk cestovného ruchu s pokojnejšou atmosférou.

Školská mládež (ZŠ, SŠ) – mládež, ktorá cestuje v súvislosti s ich povinnou školskou dochádzkou (exkurzie, lyžiarske kurzy, plavecké výlety, letné tábory a pod.).

Seniori - segment návštevníkov vhodný na obsadzovanie do mimosezónnych období s rastom disponibilných príjmov a zvyšujúcim sa fondom voľného času.

Starí rodičia s vnúčatami – účastníci cestovného ruchu, ktorí svoj voľný čas môžu využiť na cestovanie prevažne na kratšie a jednodňové návštevy zariadení CR najmä za účelom sprevádzania vnúčat počas školských prázdnin. V prípade cieľových skupín Seniori a Starí rodičia s vnúčatami sa jedná o novú generáciu seniorov, ktorá už má v podstate vypestované cestovateľské návyky.

Spoločnosti, organizácie, súkromné firmy a ich zamestnanci – účastníci cestovného ruchu, ktorí sa zaujímajú o incentívny cestovný ruch (školenia, semináre spojené s teambuildingom, športové firemné hry, motivačné a rekondičné pobyty zamestnancov), a s tým spojené sprievodné aktivity a spoločenské podujatia.

7. Cieľové trhy

Cieľové trhy určíme na základe potenciálu, konkurenčnej pozície, vízie a marketingovej stratégie.

Potencionálnymi zahraničnými cieľovými trhmi pre región Turiec sú :

- Do roku 2016 Česká republika, ostatné susediace a európske štáty

- 2016 – 2020 Česká republika , ostatné susediace a európske štáty , Rusko, Pobaltie, Ázia

Trendy ukazujú, že trh Česká republika je mierne rastúcim, ale pre nás veľmi významným trhom.

Naopak novým rastúcim trhom sú štáty Pobaltia a južnej Európy

Pre určenie cieľových trhov je poznať motiváciu cieľových skupín pre návštevu regiónu . Segmentácia trhu podľa motivácie v regióne Turiec :

a) Poznávanie b) Rekreácia, oddych c) Vidiecky pobyt d) Kúpele e) Aktívni turisti f) Zábava

Tuzemský trh a jeho cieľové skupiny :

1. Turista (prichádza autom alebo verejnou dopravou, s partnerom alebo rodinou za účelom športového vyžitia, poznávania, rekreácie). Väčšinou sa jedná o rodiny so školopovinnými deťmi v letnej sezóne a rodiny s malými deťmi v mimosezóne

2. Deti a školská mládež (prekrývajú mimosezónu)

3. Seniori (predlžujú sezónu)

4. Kúpeľní hostia (zvyšujú návštevnosť)

5. Podnikatelia, manažéri, zamestnanci (služobné cesty, profesné dôvody, biznis)

Zahraničný trh a jeho cieľové skupiny :

1. Turista z Česka : prichádza osobným autom, verejnou dopravou, s rodinou, stredná trieda, vyhľadáva športové vyžitie a turistiku 2. Turista z Poľska : prichádza osobným autom , sám, s priateľmi, s rodinou, nie je pobytový turista, vyhľadáva športové vyžitie, wellness, kúpele

3. Turista z Ukrajiny a Ruska : prichádza autobusom, železničnou dopravou, motívom jeho návštevy sú prevažne kúpele

4. Turista z Nemecka : prichádza autobusom, autom vyhľadáva športové vyžitie kvalitné služby, chce poznávať a rekreovať sa. Veľmi silná skupina

5. Turista z Holandska : prichádza autobusom alebo autom, vyhľadáva športové vyžitie kvalitné služby , chce poznávať a rekreovať sa . Silnou podskupinou sú holandskí seniori (20 %)

8. Nosné produkty

Ako sa uvádza v úvode strategickej časti, stratégia produktu má pre rozvoj cestovného ruchu v regióne Turiec rozhodujúci význam. Tvorbe produktu cestovného ruchu na regionálnej úrovni sa venujú rôzne subjekty, ktoré môžu vytvárať produkt na všetkých jeho úrovniach (jadro, základný, rozšírený produkt, spojený produkt).

Región Turiec, ktorý sa má stať turistickým cieľom, nemá voči svojim konkurentom žiadnu výhodu, preto je nutné sústrediť sa na tvorbu produktov, ktoré budú jedinečné a odlíšia sa od porovnateľnej ponuky. Produkty majú poskytnúť neopakovateľný zážitok, majú byť postavené na historických udalostiach, mýtoch, legendách a návštevník má mať príležitosť byť vtiahnutý do deja, čo jeho zážitok umocní. Produktmi takéhoto typu vieme osloviť zahraničných návštevníkov a to o to viac, ak nájdeme spoločné historické väzby a v produkte ich vyzdvihneme. Neopakovateľný zážitok môžu návštevníkovi poskytnúť aj prírodné scenérie a výhľady, pričom sa v rámci produktu využíva vidiecka krajina, čistý vzduch, zdravá voda a prírodné bohatstvo národných parkov.

Stratégia navrhuje produktové skupiny, produktové témy a definuje propagované produkty a služby. Jedná sa však o produkty, ktoré región strategicky neodlíšia od konkurencie. Dôležité je produkty spájať a kombinovať a vytvárať tak produkty pre tuzemský a zahraničný trh. Aby bol produkt úspešný, je dôležité s ním pracovať tak, aby zohľadňoval meniaci sa dopyt a trendy v cestovnom ruchu ako i neustále sledovať konkurenciu.

Tvorba produktov je dlhodobá záležitosť, preto na obdobie do roku 2020 navrhujem využívať tieto nosné produkty so sloganom „ VITAJTE V TURCI „

1. „ TURIEC pre rodiny s deťmi“ - miesto pre rekreáciu s rodinou ( propaguje všetky produktové skupiny)

Cieľová skupina : rodiny s deťmi, seniori s vnúčatami Cieľový trh : SR, ČR, 2. „Vychutnávajte TURIEC“ – miesto pre rekreáciu seniorov (propaguje všetky produktové skupiny)

Cieľová skupina : seniori, ľudia v produktívnom veku, seniori s vnúčatami

Cieľový trh : SR, Nemecko, ČR, Holandsko

3. „Užite si TURIEC naplno“ – rekreácia pre ľudí 21.storočia (propaguje všetky produktové skupiny)

Cieľová skupina : mládež , školská mládež, rodiny s väčšími deťmi

Cieľová skupina : SR, Česko, Poľsko, Maďarsko, Pobaltie 63

4. „Zasnežený TURIEC“ (propaguje všetky produktové skupiny okrem letného cestovného ruchu)

Cieľová skupina : rodiny s deťmi, mládež, školská mládež, seniori, ľudia v produktívnom veku

Cieľová skupina : SR, ČR, Poľsko, Pobaltie, Maďarsko, južná Európa

Produkty majú byť zamerané na POZNÁVANIE (pamiatky, folklór a tradície, kultúra a história, rodáci, príroda), KÚPELE a WELLNES, ŠPORT a AKTÍVNU DOVOLENKU, VIDIECKU TURISTIKU a AGROTURISTIKU. Potrebné je tiež uvažovať s PROFESNÝM TURIZMOM, nakoľko existencia celoštátnych inštitúcii (Matica Slovenska, Slovenská národná knižnica) a Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského vytvára dopyt.

IV. REALIZAČNÁ ČASŤ

1. Akčné plány

Na základe analýzy a zadefinovania stratégie, strategických cieľov a opatrení na obdobie 2015 a 2020 sa definovali akčné plány pre produktovú a marketingovú stratégiu nasledovne :

Oblasť 1. Spolupráca a koordinácia subjektov cestovného ruchu a samosprávy

V oblasti cestovného ruchu je nevyhnutné kooperovať . Kooperačné aktivity sú založené na spolupráci medzi verejným a súkromným sektorom. Aktivity jednotlivých sektorov v oblasti cestovného ruchu sú úzko prepojené a preto vyžadujú spoluprácu. Verejný sektor v tejto súvislosti vystupuje predovšetkým v úlohe vlastníka významnej časti infraštruktúry cestovného ruchu (pamätihodnosti, všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu a pod.), ale tiež sa stále viac snaží plniť svoje koncepčné, koordinačné, alebo kontrolnéúlohy. Pri destinačnom manažmente je potrebné koordinovať aj kooperačné aktivity subjektov, ktoré môžu stáť v rámci destinácie v konkurenčnom postavení. Vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom ide predovšetkým o rozdielne záujmy a ciele obidvoch sektorov (dôraz na komplexný, trvalo udržateľný rozvoj a presadzovanie verejného záujmu oproti individuálnemu záujmu dosahovať maximálne zisky). Táto skutočnosť je navyše znásobená „krátkozrakosťou“ niektorých súkromných subjektov cestovného ruchu, ktorý mnohokrát vďaka svojej neznalosti považujú ostatných nie za svojich potenciálnych partnerov, ale za svojich konkurentov. Pritom spoločným záujmom všetkých subjektov (súkromných aj verejných) je rozvoj cestovného ruchu, resp. destinácie a využitie potenciálu cestovného ruchu na danom území.

Oblasť 2. Imidž (značka) regiónu

Pri vytváraní imidžu regiónu je nevyhnutná kooperácia subjektov . Preto, aby sa činnosť spolupracujúcich subjektov mohla koordinovať, je potrebné vytvoriť organizáciu destinačného manažmentu . K vytvoreniu imidžu regiónu môže významne prispieť : a) Využitie historického postavenia regiónu a jeho väzieb na zahraničie a tým vytvorenie obrazu Turiec – región v srdci Slovenska b) Využitie geografických daností spolu s prírodným potenciálom - Turčianska záhradka c) Lepšie využitie kultúrnospoločenských a športových podujatí na zviditeľnenie regiónu

Oblasť 3. Propagácia regiónu

Akčný plán

Na základe analýzy a zadefinovania stratégie, strategických cieľov a opatrení na obdobie 2015 a 2020 sa definovali akčné plány pre produktovú a marketingovú stratégiu nasledovne :

Oblasť 1. Spolupráca a koordinácia subjektov cestovného ruchu a samosprávy 1.1. Organizačná podpora cestovného ruchu na úrovni miest a obcí Cieľ: Skvalitniť spoluprácu a obohatiť produkt 1.2. Rozvoj destinačného manažmentu vytvorením spolupráce aktívnych a kompetentných subjektov CR Cieľ: Posilniť (vytvoriť) organizáciu destinačného manažmentu a zabezpečiť jej profesionalitu 1.3. Realizácia marketingových prieskumov v regióne pre zefektívnenie činnosti a strategické nasmerovanie organizácie DMO Cieľ: Zistiť spätnú väzbu a skvalitniť produkt , doplniť ponuku a zoptimalizovať marketingové nástroje. 1.4. Realizácia vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov za účelom zvyšovania kvality, jazykovej vybavenosti a profesionality CR Cieľ: Zlepšiť spoluprácu zavedením systému, spolupráca s odbornou verejnosťou (školy, vzdelávacie inštitúcie) 1.5. Prepojenie a spolupráca TIK v regióne Cieľ: Skvalitniť informovanosť v regióne

Oblasť 2. Imidž ( značka ) regiónu 2.1. Zavedenie jednotného komunikačného štýlu, zjednotenie propagácie a jej komplexnosť Cieľ: zlepšiť imidž regiónu 2.2. Vytvorenie motivačného systému pre návštevníkov a turistov Cieľ: Zvýšiť motiváciu k návšteve regiónu 2.3. Vytvorenie systému marketingovej podpory na cieľových trhoch Cieľ: Zjednotiť marketingovú podporu 2.4. Vytvorenie jedinečných produktov, ktoré budú pre región nosné a celoročne orientované Cieľ: Vytvorenie imidžu regiónu 2.5. Zavedenie značky TURIEC, štandardizácia a podpora využívania značky Cieľ: Zlepšiť imidž regiónu a zapojiť sa do Národného systému kvality poskytovaných služieb

Oblasť 3. Propagácia regiónu 3.1. Organizovanie infociest (famtripov, presstripov) pre „ovplyvňovateľov“ v cestovnom ruchu v spolupráci so SACR, KOCR, OOCR Cieľ: Propagovať a zvýšiť záujem o región 3.2. Účasť na vybratých výstavách a workshopoch spoločne so SACR Cieľ : Zvýšiť záujem na zahraničných trhoch , zvýšiť počet návštevníkov 3.3. Pokračovanie v marketingovej podpore využívania cyklotrás Cieľ: Zvýšiť návštevnosť regiónu 3.4.Vytvorenie tématických trás Cieľ: Podporiť poznávací turizmus, zvýšiť záujem a ponúknuť produkt aj v mimosezóne

3.5. Dobudovanie turistického portálu www.turiec.com Cieľ: skvalitniť informovanosť o regióne Turiec

Oblasť 1 Spolupráca a koordinácia subjektov cestovného ruchu a samosprávy

1.1. Organizačná podpora cestovného ruchu na úrovni miest a obcí

Cieľ : Skvalitniť spoluprácu a obohatiť produkt

Popis súčasného stavu : V regióne Turiec nie je strešná organizácia pre rozvoj cestovného ruchu. Tie, ktoré existujú, sa venujú prevažne marketingu s preferovaním svojich členských organizácii- OOCR Turiec - Kremnicko, Klaster Turiec, združenia. Koordinácia všetkých kľúčových hráčov CR z podnikateľského prostredia i verejných inštitúcií za účelom spoločného marketingu i produktových balíkov absentuje.

Popis akcie : - Vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá prehodnotí činnosť a možnosti organizácií, ktoré sa destinačnému marketingu a manažmentu venujú, navrhne najvhodnejší model fungovania koordinácie, určí úlohy a kompetencie aktérom cestovného ruchu. - Organizácia, ktorá prevezme na seba koordinačnú úlohu, bude pravidelne štvrťročne organizovať stretnutia všetkých dôležitých aktérov za účelom výmeny informácií, aktualizácie podujatí, vyhodnocovania krátkodobých plánov a kontroly plnenia - ZMOT sa bude venovať problematike rozvoja cestovného ruchu z pohľadu kompetencií miest a obci, bude aktívne pôsobiť na svojich členov, aby navrhované opatrenia najmä investičného charakteru , zapracovali do svojich PHSR. - ZMOT bude podporovať a propagovať značku regiónu - Obce, ktoré majú v regionálnom cestovnom ruchu významnejšie postavenie (minimálne tie, ktoré inkasujú daň z ubytovania) v rámci svojej organizačnej štruktúry vyčlenia zodpovedného pracovníka (útva ) pre cestovný ruch

Dopady : - Zlepšenie postavenia regiónu v rámci cestovného ruchu v Žilinskom kraji a SR - Skvalitnenie spolupráce a koordinácie CR - Operatívne riešenia

Indikátory : - počet spolupracujúcich organizácií - počet vytvorených pracovných miest v samospráve na riešenie problematiky CR

Nositeľ : Mesto Martin

Partneri : OOCR Turiec-Kremnicko, Klaster Turiec, ZMOT

Prijímatelia : samospráva miest a obcí, kultúrne inštitúcie, podnikatelia, OZ

Financovanie : vlastné zdroje samosprávy

Harmonogram : 2/2015 - 6/2016

1.2. Rozvoj destinačného manažmentu vytvorením spolupráce aktívnych a kompetentných subjektov CR

Cieľ: Posilniť (vytvoriť) organizáciu destinačného manažmentu a zabezpečiť jej profesionalitu

Popis súčasného stavu : Cestovný ruch je oblasť, ktorá na báze veľmi úzkej a permanentnej spolupráce združuje aktivity verejného a súkromného sektora v oblasti plánovania, realizácie, propagácie aj informovanosti. Zladiť, zefektívniťa skoordinovať činnosť a aktivity vo vnútri súkromného sektora a medzi súkromným a verejným sektorom je obtiažne a problematické. Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že je to nutné a aj vzájomne výhodné. Jedným z riešení je činnosť tzv. “destinačného manažmentu“. Čiastočne sa tejto problematike venuje organizácia OOCR Turiec - Kremnicko a Klaster Turiec, ale v súčasnosti len v intenciách svojej členskej základne. Mesto Martin je členom obidvoch organizácií.

Popis akcie : - Založenie organizácie destinačného manažmentu v regióne resp. posilnenie organizácie existujúcej s uplatnením princípu zastúpenia verejného a súkromného sektora, ktoré majú záujem a je pre nich spolupráca dôležitá - V prípade založenia novej organizácie , túto registrovať / v prípade existujúcej upraviť stanovy a organizačný poriadok - Osloviť potencionálnych členov, ktorí sú považovaní za kľúčových aktérov CR a ponúknuť im členstvo na základe jednoznačnej spoločnej stratégie prezentácie a spoločnej produktovej ponuky pre trvalo udržateľnej kvalite - Profesionalizovať, vytvoriť finančné krytie na 1 - 2 manažérov destinačného manažmentu

Dopady : - zlepšenie spolupráce a koordinácie - zabezpečenie profesionálneho plnenia najmä operatívnych úloh v riadení CR

Indikátory : počet členov organizácie

Nositeľ: Mesto Martin

Partner: OOCR Turiec-Kremnicko, Klaster Turiec

Prijímateľ: všetky subjekty cestovného ruchu

Harmonogram : marec 2015 – december 2015

1.3 Realizácia marketingových prieskumov v regiónepre zefektívnenie činnosti a strategické nasmerovanie organizácie DMO

Cieľ : Zistiť spätnú väzbu a skvalitniť produkt, doplniť ponuku a zoptimalizovať marketingové nástroje.

Popis súčasného stavu : Marketingové prieskumy sa v regióne nevykonávajú systematicky. Podnikatelia a samospráva vykonávajú rôzne marketingové prieskumy väčšinou za účelom získania informácií pre projekty, ktoré riešia. Väčšinou ide o štatistické prieskumy a zisťovania. Absentujú prieskumy a informácie slúžiace k skvalitneniu činnosti jednotlivých subjektov. OOCR Turiec - Kremnicko sa venuje tiež len spracovaniu štatistických údajov, ktoré sú indikátormi pre získanie dotácie. Vôbec sa nevyužívajú marketingové prieskumy, ktoré vykonávajú a vyhodnocujú študenti vysokých a stredných škôl v rámci svojich diplomových, dizertačných prác, ročníkových projektov apod.

Popis akcie : - Stanoviť typy marketingových prieskumov, ktoré sú pre hodnotenie a plánovanie CR v regióne potrebné - Nadviazať spoluprácu s akademickými inštitúciami pre realizáciu marketingových prieskumov - Marketingové prieskumy vykonávať v spolupráci s prevádzkovateľmi významných rekreačných stredísk v regióne - Zapojiť študentov stredných škôl v regióne, ktoré majú cestovný ruch v študijných programoch ( napr. Obchodná akadémia Martin ) - Využiť hlavne pre skvalitnenie práce subjektov CR spätné väzby od klientov, resp. potenciálnych klientov

Dopady: - Skvalitnenie plánovania cestovného ruchu na základe výstupov marketingových prieskumov - Zapojenie vzdelávacích inštitúcií a študentov do spolupráce - Skvalitnenie komunikácie s návštevníkom

Indikátory : - počet realizovaných marketingových prieskumov

Nositeľ : Mesto Martin

Partneri :OOCR Turiec-Kremnicko, Klaster Turiec, stredné školy v regióne, VŠ – (napr. EUMB Banská Bystrica, UKF Nitra, EU Bratislava, SPU Nitra)

Prijímatelia : subjekty cestovného ruchu

Financovanie: vlastné zdroje, projekty

Harmonogram : priebežne

1.4 Realizácia vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov za účelom zvyšovania kvality, jazykovej vybavenosti a profesionality CR

Cieľ : Zlepšiť spoluprácu zavedením systému , spolupráca s odbornou verejnosťou (školy, vzdelávacie inštitúcie)

Popis súčasného stavu : V regióne sa vzdelávaniu v oblasti cestovného ruchu systematicky v posledných rokoch venuje SOŠ obchodu a služieb, Obchodná akadémia Martin . Stredoškolské vzdelanie s jazykovou skúškou by malo byť postačujúce pre služby v cestovnom ruchu. Problémom je prax študentov, ktorá nie je pre nich motivujúca. V podnikoch cestovného ruchu (najmä v tých, ktoré sú ovplyvnené sezónnosťou) majú pracovníci nestabilnú pozíciu, nízke mzdy a preto hľadajú uplatnenie v zahraničí. Často na pracovné pozície zamestnávatelia prijímajú nekvalifikované pracovné sily bez prechádzajúcej praxe. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny poskytuje zamestnávateľom možnosť obsadiť pracovné miesta absolventom v rámci absolventskej praxe. Rekvalifikačné kurzy sa už v rozsahu, ako by to potrebovala prax , neuskutočňujú. Pracovníkov si zamestnávatelia zaškoľujú sami. Tam, kde sa vyžadujú odborné spôsobilosti, zamestnávateľ pracovníkov nechá vyškoliť. Problémom je vzdelávanie pracovníkov v oblasti komunikácie so zákazníkom, zvládania stresu , asertivita, komunikačné zručnosti.

Popis akcie: 1. Prepojenie školy s praxou , spolupráca so školami a podnikateľskými subjektmi 2. Komunikácia s ÚPSVaR o možnosti vytvorenia rekvalifikačných kurzov pre CR 3. Na základe marketingových prieskumov sledovať nespokojnosť zákazníkov a zamerať sa na skvalitnenie poskytovania služieb prostredníctvom vzdelávacích podujatí a osvety

Dopady: - skvalitnenie služieb - vytvorenie pracovných miest - zvýšenie úrovne CR prostredníctvom vzdelávania a osvety - zvýšenie záujmu o prácu v CR

Indikátory: - počet kurzov zameraných na skvalitnenie služieb v CR - počet účastníkov kurzov

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: organizácia DM, OOCR TK, Klaster, OA Martin, SOŠ obchodu a služieb, štátna správa , podnikateľské subjekty v oblasti vzdelávania

Prijímatelia: obyvatelia regiónu, návštevníci, študenti a nezamestnaní

Financovanie: granty, dotácie, fondy

Harmonogram: priebežne

1.5 Prepojenie a spolupráca TIK v regióne

Cieľ : Skvalitniť informovanosť v regióne

Popis súčasného stavu: TIK v regióne nie sú prepojené. Spoločným znakom, ktorý je garanciou kvality poskytovaných služieb , je členstvo v Asociácií informačných centier Slovenska. Členmi AICES sú TIK Martin, TIK Turčianske Teplice , ktorých zriaďovateľmi sú mestá, TIK Jasenská dolina a TIK Snowland Valčianska dolina, ktorých zriaďovateľmi sú podnikateľské subjekty. TIK Martin plní funkciu „regionálneho“ TIK - u, informuje o organizovaných podujatiach a aktualitách v regióne, informácie poskytuje aj ostatným TIK tak, ako každému záujemcovi ( Kam v Martine ). Nie je dohodnutý systém výmeny informácií a spolupráce TIK v regióne, nie je stanovená zodpovedná osoba za koordináciu TIK. TIK v regióne sú ohrozenou službou v cestovnom ruchu, nakoľko sú neziskové a viazané na financovanie zriaďovateľa.

Popis akcie: - TIK Martin posilní svoje postavenie ako regionálny TIK (zvážiť umiestnenie a priestory) zabezpečením spolupráce s ostatnými TIK v regióne - Organizácia zabezpečujúca destinančný manažment určí zodpovednú osobu za koordináciu TIK v regióne - Definovať model financovania TIK v regióne

Dopady: - Skvalitnenie informovanosti v regióne - upevnenie postavenia TIK v regióne, neohrozené finančnými väzbami na zriaďovateľa - zapojenie sa do Národného programu kvality

Indikátory: - počet spolupracujúcich TIK v regióne - počet členov AICES

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: zriaďovatelia TIK v regióne a organizácia DM

Prijímatelia: návštevníci a subjekty CR

Financovanie: vlastné a združené prostriedky

Harmonogram: január 2016 – január 2017

Oblasť 2 Imidž ( značka ) regiónu Turiec

2.1. Zavedenie jednotného komunikačného štýlu, zjednotenie propagácie a jej komplexnosť

Cieľ : zlepšiť imidž regiónu

Popis súčasného stavu : Región Turiec sa prezentuje značkou Turiec, ktorú vytvoril Klaster Turiec. Proces zavedenia značky na trh je dlhodobý proces a práve na podporu rozvoja cestovného ruchu v regióne Turiec sa realizuje pod záštitou mesta Martin a Klastra Turiec projekt podporený zo zdrojov EÚ . Výstupom projektu je vytvorenie web - portálu regiónu Turiec, printových produktových materiálov v troch jazykových mutáciách, organizácia podujatí propagujúcich zimnú a letnú turistiku, cykloturistiku a lyžovanie ako najvýznamnejšie atraktivity regiónu. Najčastejšie sa však značka objavuje v marketingu zameraného na cestovný ruch v meste Martin. Absentuje organizácia, ktorá by sa cielene venovala zviditeľneniu značky Turiec. Tieto aktivity zastrešuje v súčasnosti mesto Martin a čiastočne Klaster Turiec. OOCR Turiec - Kremnicko používa na svoju propagáciu svoje logo. Na využívanie loga oboch organizácií existuje dizajnmanuál.

Popis akcie : - zaviesť a udržiavať jednotný systém komunikačného štýlu - zjednotiť propagáciu a zaviesť systém odporúčaný subjektom cestovného ruchu v regióne - komplexnú ponuku zabezpečiť vypracovaním sezónnych ponúk regiónu, ktoré budú vo forme tlačových konferencií a tlačových správ propagované - spolupracovať so SACR, KOCR Žilinský kraj , aktívne presadzovať ponuku regiónu, s cieľom jej prezentácie na krajskej, národnej a medzinárodnej úrovni

Dopady : - zvýšenie záujmu o región - zvýšenie dopytu a návštevnosti - vyššia úroveň propagácie regiónu

Indikátory: - počet subjektov zapojených do systému jednotnej komunikácie - počet výstupov marketingovej komunikácie prezentujúcich sa spoločnou značkou

Nositeľ : Mesto Martin

Partneri : Klaster, OOCR, KOCR, SACR

Prijímatelia : subjekty cestovného ruchu

Financovanie : projektové podpory, grantové a vlastné zdroje

Harmonogram : marec 2015 – do roku 2018

2.2. Vytvorenie motivačného systému pre návštevníkov a turistov

Cieľ : Zvýšiť motiváciu k návšteve regiónu

Popis stavu : V regióne sa nevyužíva motivačný systém (regionkarta). Pokusy zaviesť takúto kartu boli neúspešné. Mesto Martin už tri roky má zavedenú Mestskú kartu, ktorú prednostne využívajú jeho obyvatelia, nakoľko obsahuje pre nich zvýhodňujúce služby (napr.MHD). Vlastné motivačné resp. vernostné karty uplatňujú vo svojom marketingu podnikateľské subjekty.

Popis akcie : - projekt na zavedenie kariet typu VISITCARD

Dopady : - zvýšenie počtu návštevníkov - kvalitatívny nárast úrovne služieb cestovného ruchu

Indikátory : - karta so zapojení partnerov (široké spektrum služieb, komplexnosť) - počet predaných kariet

Nositeľ : Mesto Martin

Partneri : OOCR a subjekty cestovného ruchu zapojení do systému

Prijímatelia : návštevníci a obyvatelia regiónu

Financovanie : grant , spolufinancovanie

Harmonogram : rok 2016

2.3. Vytvorenie systému marketingovej podpory na cieľových trhoch

Cieľ : Zjednotiť marketingovú podporu

Popis stavu : Turiec sa na cieľových trhoch doteraz prezentoval živelne, s výnimkou najväčšieho subjektu CR v regióne SLK Turčianske Teplice, a.s. Tento subjekt má prepracovaný marketing, pozná svoje cieľové trhy a cieľové skupiny, na ktoré sa má orientovať. Lyžiarske strediská v Turci sa orientovali viac na DCR, na ČR a menej na iné trhy ( táto situácia je ovplyvnená aj finančnými možnosťami a nestabilnými príjmami počas posledných nepriaznivých sezón ), výsledok nesprávneho marketingu je klesajúci počet návštevníkov. Marketing zameraný na cykloturistiku je na slušnej úrovni, je to zásluha agilnej TBSJUS, mesta Martin a združenia CR Malá Fatra. I z prostriedkov EÚ bolo vyznačených 430 km cyklotrás v regióne a hlavne pribudli doplnková infraštruktúra a tematické cyklotrasy spolu s mestskou cykloinfraštruktúrou..

Popis akcie : - stretnutie kľúčových aktérov cestovného ruchu a spoločne vytvoriť prezentované témy na jednotlivých cieľových trhoch definovaných v stratégii - definovanie „unique“ produktu, nosného motívu a nadefinovanie produktových balíkov

Dopady : - zviditeľnenie sa na zahraničných trhoch - ponuka regiónu sa stane súčasťou ponuky kraja - zvýšenie záujmu o región

Indikátory : - počet zapojených subjektov - počet zahraničných návštevníkov

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri : Klaster, Mesto TT, Vrútky, obce, silní podnikatelia – strediská, kúpele

Prijímatelia : subjekty cestovného ruchu

Financovanie: vlastné zdroje

Harmonogram : 2017-2020

2.4. Vytvorenie jedinečných produktov, ktoré budú pre región nosné a celoročne orientované

Cieľ : Vytvorenie imidžu regiónu

Popis stavu : Región sa doteraz prezentoval produktovou ponukou zameranou na „tradičné“ a z pohľadu konkurencie na „základné“ produkty (skôr produktové skupiny – zimná turistika, letná turistika, kultúrne podujatia, poznávanie). Turiec sa svojimi produktmi neodlišoval od konkurencie. SKIPAS TURIEC je na trhu ako produkt, ktorý zároveň prezentuje spoluprácu konkurenčných firiem (lyžiarske strediská v regióne)

Popis akcie: - Nosné produkty definované v stratégii nielen prezentovať, ale hlavne zabezpečiť (garantovať) ich kvalitu - Produkty rozširovať, obohacovať - Osvojiť si stratégiu a jej realizačnú časť Tieto úlohy zabezpečiť prostredníctvom organizácie DM za úzkej participácii s aktérmi cestovného ruchu

Dopady: - Zlepšenie imidžu - Odlíšenie sa od konkurencie, získanie konkurenčnej výhody

Indikátory: - Počet jedinečných produktov

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: Klaster Turiec, OOCR Turiec - Kremnicko, podnikateľské subjekty CR, mestá, obce, SACR

Prijímatelia: návštevníci, turisti

Financovanie:vlastné zdroje , spolufinancovanie partnermi, granty, fondy (LEADER)

Harmonogram : rok 2015 – definovanie produktov, 2016-2020 rozširovanie produktov a marketing

2.5. Zavedenie značky TURIEC, štandardizácia a podpora využívania značky

Cieľ : Zlepšiť imidž regiónu a zapojiť sa do Národného systému kvality poskytovaných služieb

Popis stavu : Región zavádza značku TURIEC, je to však dlhodobý proces. Problém je v tom, že ďalšiu značku (logo) začala využívať aj OOCR Turiec - Kremnicko, kde je Turiec prezentovaný ako časť regiónu Turiec – Kremnicko. Zatiaľ sa však prezentuje výraznejšie len formou umiestnených bilboardov pri vstupe do regiónu. V oboch prípadoch sa jedná skôr o logo bez obsahu a systému využívania.

Popis akcie: 1. Navrhnúť v pracovnej skupine zloženej zo zástupcov kľúčových aktérov CR najoptimálnejšie nástroje na zavedenie doteraz využívaného loga pre región TURIEC 2. vytvoriť systém využívania značky 3. štandardizácia služieb a udeľovanie značky žiadateľom zapojeným do systému

Dopady: - skvalitnenie propagácie - zlepšenie spolupráce - skvalitnenie služieb - zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu

Indikátory: - počet subjektov používajúcich značku / zapojených do systému

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: organizácia DM, Klaster Turiec, OOCR TK, mestá, obce

Prijímatelia: subjekty cestovného ruchu

Financovanie: vlastné zdroje, spolufinancovanie partnerov, granty (NSK?)

Harmonogram : 2015-2016 zavedenie značky, marketing 2017-2020 štandardizácia

Oblasť 3 Propagácia

3.1. Organizovanie infociest ( famtripov, presstripov) pre „ovplyvňovateľov“ v cestovnom ruchu v spolupráci so SACR, KOCR, OOCR

Cieľ : Propagovať a zvýšiť záujem o región

Popis stavu : Infocesty sa organizujú v spolupráci SACR, KOCR vždy sú zamerané tematicky. Informovanosť subjektov ( a ich angažovanosť ) nie je pravidelná. Zapojení do programu sú len tí, ktorých osloví organizátor.

Popis akcie: 1. Na základe výstupov stratégie ponúknuť región s ponukou pre cieľové skupiny a cieľové trhy 2. Pripraviť „scenár“ organizovaných ciest pre novinárov, pre touroperátorov 3. Infocesty realizovať pred hlavnými sezónami s dôrazom na nosné produkty

Dopady: - propagácia sprostredkovaná touroperátorom alebo novinárom - zvýšenie záujmu o región - aktivizácia subjektov CR, najmä podnikateľov

Indikátory: - Počet infociest - Počet spropagovaných produktov - Počet spropagovaných subjektov

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: OOCR TK, Klaster, mestá, podnikatelia, občianske a záujmové združenia CR

Prijímatelia: novinári, touroperátori a potencionálni návštevníci

Financovanie: dotácia, združenie finančných prostriedkov, vlastné zdroje

Harmonogram : 2015 – ponuka pre zaradenie regiónu Turiec do infociest realizovaných SACR a KOCR 2015 - scenár infociest 2016 – 2020 – realizácia projektu infocesty v regióne TURIEC

3.2. Účasť na vybratých výstavách a workshopoch spoločne so SACR

Cieľ : Zvýšiť záujem na zahraničných trhoch , zvýšiť počet návštevníkov

Popis stavu : Účasť na výstavách so SACR sa realizuje náhodne, podľa finančných možností a záujmu účastníkov

Popis akcie: 1. Vybrať výstavy, ktoré sú z hľadiska cieľových trhov a cieľových skupín relevantné pre región 2. Subjektom CR oznámiť plán organizovaných výstav a odporučiť účasť na vytipovaných výstavách z hľadiska dopytu pre región Turiec 3. Koordinovať účasť na výstavách 4. Prostredníctvom organizácie DM zabezpečiť komunikáciu so SACR

Dopady: - Zvýšenie počtu návštevníkov - Získanie touroperátorov pre zaradenie regiónu do ich ponuky

Indikátory: - Počet výstav s účasťou zástupcu regiónu

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: organizácia DM, Klaster Turie, OOCR TK, mestá, obce, subjekty CR, inštitúcie, združenia

Prijímatelia: touroperátori a potencionálni návštevníci

Financovanie: dotácia , vlastné zdroje, fondy (LEADER)

Harmonogram : priebežne / každoročne do roku 2020

3.3. Pokračovanie v marketingovej podpore využívania cyklotrás

Cieľ : Zvýšiť návštevnosť regiónu

Popis stavu : Marketing v oblasti cykloturistiky je v regióne veľmi dobre zvládnutý zásluhou Turčianskej bicyklovej skupiny JUS a realizáciou úspešných projektov podporených z fondov EÚ, ktorých nositeľmi bolo okrem TBSJUS aj Mesto Martin a Združenie cestovného ruchu Malá Fatra.

Popis akcie: 1. Cyklotrasy naďalej skvalitňovať a propagovať s cieľom udržať a zvyšovať záujem. 2. Pokračovať v spolupráci s obcami v regióne pri budovaní cyklotrás , propagácií a popularizácii cykloturistiky 3. Koordinačnú funkciu ponechať na TBSJUS

Dopady: - Zvýšenie návštevníkov a turistov - Skvalitnenie produktovej ponuky

Indikátory: - Počet návštevníkov s motiváciou pre cykloturistiku - Počet zapojených obcí do projektu cyklotrasy

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: TBSJUS, mestá, obce, inštitúcie, štátna správa, združenia, podnikateľské subjekty

Prijímatelia: návštevníci a cykloturisti

Financovanie: dotácia, granty, zdroje EÚ (Program rozvoja vidieka 2014 - 2020), spolufinancovanie z vlastných zdrojov

Harmonogram : priebežne

3.4. Vytvorenie tematických trás

Cieľ : Podporiť poznávací turizmus, zvýšiť záujem a ponúknuť produkt aj v mimosezóne

Popis stavu : V regióne sa nedostatočne využíva kultúrno-historický potenciál pre poznávací turizmus.. Mesto Martin- Centrum národnej kultúry Slovákov, Centrum múzejníctva , mesto knihy, mesto mladých ..., Región Turiec – zemianstvo, salašníctvo, vidiek a tradície, gastronomické špeciality a produkty z mlieka . Ani skutočnosť, že na území regiónu existujú 2 národné parky a veľa prírodných atraktivít, nedávajú regiónu konkurenčnú výhodu, lebo toto región nedokázal marketingovo využiť.

Popis akcie: 1. Výber tém a atraktivít pre ideové spracovanie tématických ciest 2. Vytvorenie produktov (3 - 5 tématických ciest) v spolupráci s VŠ (diplomové práce) 3. Marketingová podpora

Dopady: - zvýšenie záujmu o región - využitie mimosezóny cielenou ponukou pre seniorov, školskú mládež - zvýšenie počtu návštevníkov

Indikátory: - počet tematických trás - počet zapojených inštitúcií, podnikateľov, miest a obcí - počet návštevníkov

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: organizácia DM, Klaster, subjekty CR v regióne, VŠ, ŠOP –NP VF,NP MF

Prijímatelia: návštevníci regiónu, obyvatelia regiónu

Financovanie: granty, spolufinancovanie, vlastné zdroje Harmonogram : 2015 – výber tém a oslovenie partnerov, zadanie tém diplomových prác 2016 – vytýčenie , označenie trás - marketingová podpora 2017 - 2020 - propagácia tematických trás

3.5. Dobudovanie turistického portálu www.turiec.com

Cieľ: skvalitniť informovanosť o regióne Turiec

Popis stavu : V regióne Turiec sa začalo s tvorbou spoločného turistického portálu ako súčasť projektu s názvom „Podpora rozvoja cestovného ruchu v regióne Turiec“, ktorý realizuje Mesto Martin s partnerom Klaster Turiec od roku 2011 . Problém je v tom, že opäť web aktualizuje a stará sa oň mesto Martin – chýba niečo/niekto na spoločnú prezentáciu regiónu po ukončení projektu.

Popis akcie: 1. Zapracovať výstupy stratégie na www.turiec.com 2. Prepojiť portál s významnými turistickými portálmi v Európe (prioritne na zadefinovaných cieľových trhoch) 3. Zabezpečiť aktualizáciu (1 zodpovedný pracovník – organizácia DM?) 4. Priebežne každoročne portál inovovať v súlade s trendmi a požiadavkami návštevníkov

Dopady: - Skvalitnenie informovanosti - Zvýšenie imidžu regiónu - Zvýšenie návštevnosti regiónu

Indikátory: - Počet návštevníkov regiónu - Počet návštev www.turiec.com (sledovať a vyhodnocovať podľa sezón)

Nositeľ: Mesto Martin

Partneri: obce, mestá, štátna správa, inštitúcie, združenia, podnikatelia

Prijímatelia: návštevníci, turisti, obyvatelia regiónu

Financovanie: fondy EÚ, granty, vlastné zdroje, spolufinancovanie

Harmonogram : 2015 – dobudovanie, 2016 – 2020 aktualizácia a skvalitňovanie, (vyhodnocovať každoročne, využiť ako nástroj na marketingové prieskumy)

V. ZHRNUTIE

Tieto dve stratégie treba v primeranej miere dopĺňať ďalšími stratégiami, resp. ich kombináciou, ako je:  stratégia spolupráce subjektov v regióne. Uplatňovanie tejto stratégie umožní koordinovaný postup v rozvoji cestovného ruchu v regióne Turiec .  stratégia neustáleho skúmania silných a slabých stránok regiónu Turiec, jeho možností a ťažkostí na európskom trhu cestovného ruchu.  konkurenčná stratégia, ktorú je potrebné uplatňovať , je zameraná na skúmanie konkurencie a výhod, ktoré poskytuje oproti produktom regiónu Turiec.

Strategické ciele dosiahneme :

 Zlepšením spolupráce subjektov cestovného ruchu v regióne  Skvalitnením a zintenzívnením spolupráce so subjektmi cestovného ruchu na krajskej, národnej a nadnárodnej úrovni  Kvalitným a cieleným marketingom, ponukou nových a inovovaných produktov  Kvalitou služieb a štandardmi na úrovni EÚ  Rozvojom infraštruktúry cestovného ruchu a ďalšej infraštruktúry v regióne  Osvojením si vízie

Organizačné zabezpečenie

Organizácia destinačného manažmentu / DMO je základným riadiacim prvkom destinácie na 4 úrovniach (lokálnej, regionálnej, národnej a kontinentálnej) Stratégia marketingu cestovného ruchu v regióne Turiec bude úspešná, ak bude mať organizačné zabezpečenie a jej plnenie bude z úrovne organizácie riadené, implementované a monitorované. Vyprofilovanie destinácie a jej riadiacich štruktúr je dlhodobý proces a úspešné riadenie sa dosiahne vtedy, ak dôjde k prepojeniu privátneho a verejného sektora (každý z nich má v tomto procese nezastupiteľnú funkciu). V Turci práve zástupcovia oboch sektorov iniciovali vznik organizácie KLASTER TURIEC, ktorá by sa mohla stať (aj vzhľadom na už vykonané marketingové aktivity) organizáciou DMO v regióne s tým, že bude kooperovať s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Turiec - Kremnicko, ktorá k rozvoju destinácie prispeje marketingovými aktivitami aj so štátnou podporou. Dokument vo svojej analytickej časti ukázal, že región Turiec má predpoklady stať sa úspešnou destináciou, má bohatý potenciál, produktovú ponuku, ale nachádza sa v konkurenčnom prostredí susediacich regiónov bez výraznej konkurenčnej výhody. Riadeniu destinácie, stratégii a marketingu je nutné venovať sa systematicky na odbornej úrovni pri súčasnom finančnom zabezpečení.

PRÍLOHY

Prehľad chránených území v Turci - príloha č.1 Na území regiónu Turiec ležia dva národné parky a 34 ďalších chránených území a prírodných pamiatok, z toho 10 v okrese Turčianske Teplice.

Chránené Katastrálne Typ územia Počet Charakteristika územie územie Národné Malá Fatra 2 parky Veľká Fatra Chránené krajinné 0 oblasti Ochrana genofondovej lokality močiarnych Diviacke fytocenóz a zoocenóz, predovšetkým vodných Diviaky kruhy (TT) vtákov, obojživelníkov, ale aj močiarnych druhov rastlín. Hrádky

(TT) V CHA je predmetom ochrany územie s Ivančinské Ivančiná, významnou funkciou refúgia močiarnych močiare Slovenské druhov rastlín, vodných vtákov, (TT) Pravno obojživelníkov, vodných a močiarnych bezstavovcov a ich spoločenstiev. Veľké prirodzené pramenište poriečnej vody s pomerne veľkým pramenným jazierkom na Jazierko pri plochom alúviu potoka Teplica. Jedno z Jazernici Jazernica najväčších a najvýzn. zachovalých prameníšť (TT) poriečnych vôd Turčianskej kotliny so Chránené 7 zachovalou char. vegetáciou a faunou. areály Ochrana systému stromových alejí popri hlavných a poľných cestách v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. Mošovské Mošovce Vhodný študijný objekt pre modelovanie aleje (TT) veľkých komplexov poľnohospodárskej krajiny zameraných na intenzívne poľné hospodárstvo. Rybníky

(TT) CHA tvorí meandrujúci vodný tok Žarnovica, Dolná ktorý v danom prostredí predstavuje hodnotný Žarnovica Štubňa krajinný, biologický a ekostabilizačný prvok s (TT) Trenčianske výskytom vzácnej, ohrozenej a chránenej fau- Teplice ny, viazanej na vodné prostredie a s prirodzeným charakterom vegetácie.

Územie predstavuje ojedinele zachovalý, urbanizačne podstatne nezasiahnutý záver Borišov Belá jednej z najtypickejších dolín turčianskej časti (MT) Veľkej Fatry. V NPR sa nachádza Suchá jaskyňa. Zach. komplex prir. rastlinných spoločenstiev veľmi pestrého zloženia podľa veg. stupňov a Šútovo, Chleb (ZA, ekol. radov vo veľkom výškovom rozpätí a na Terchová, MT) rozličnom geologickom podloží. Ved. význam Turany - štúdium hornej hranice lesa, kult. - osvetové účely. Ochrana vrcholovej časti najjužnejšieho výbežku Malej Fatry s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločenstvami. Výskyt Kľak (MT, Vrícko subalpínskych elementov na jednej z ZA) okrajových lokalít západnej časti Karpát umožňuje vedecké, náučné a kultúrno- osvetové využitie Lipovec, Ochrana komplexu prírodných lesov Kľačianska Sučany, hrebeňových polôh Krivánskej Malej Fatry s Magura Turčianske porastmi smrečín pralesovitého charakteru. (MT) Kľačany Vedeckovýskumné a kultúrno-náučné ciele. Ochrana komplexu močarísk, mokrých, Národné vlhkých až mezofil. lúk so zriedkavými Kláštor pod prírodné 16 pôvodnými rastl. spoločenstvami a viacerými Kláštorské Znievom, rezervácie zriedkavými a chránenými druhmi rastlín a lúky (MT) Socovce, živočíchov na alúviu rieky Turiec Valentová v Turčianskej kotline. Vedecky a kultúrne významné biocenózy. Ochrana zachovalých biocenóz jedľovo- bukového, smrekovo-bukovo-jedľového a Turčianske Lysec (MT) smrekového vegetačného stupňa v NP Veľká Jaseno Fatra na vedecko-výskumné, náučné a kultúrnovýchovné ciele. Ochrana zachovalých biocenóz jedľovo- Belá, bukového, smrekovo -bukovo-jedľového a Madačov Turčianske smrekového veget. stupňa s výskytom tisu (MT) Jaseno obyčajného (Taxusbaccata) na vedecko- výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Rez. je vyhlásená za účelom ochrany zach. spoločenstiev zmiešaných prales. porastov so skupinami vápenc. brál, s kras. javmi, Padva (MT) Blatnica pozoruhodným výskytom tisu, kosodreviny a význačných živočíšnych druhov s využitím na ved. - výskumné, vlastivedné a turistické ciele. NPR je vyhlásená na ochranu tvarov reliéfu a Suchý vrch Batnica mimoriadne bohatej vápnomilnej flóry Veľkej (MT) Fatry.

NPR je vyhlásená na ochranu biologicky a krajinársky významného priestoru Malej Fatry Šútovská Kraľovany, so zachovalými komplexmi lesov typického dolina Párnica, karpatského horského a vysokohorského (MT, DK) Šútovo charakteru na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno - výchovné ciele. Ochrana zachovalého komplexu klimax. les. spoločenstiev Kremnických vrchov vo 4. -7. vegetačnom stupni s prir. drev. zložením a Svrčiník Horný typickou prirodzenou štruktúrou, miestami až (BB, TT) Turček pralesného charakteru, na ktorú sú viazané mnohé chránené a ohrozené druhy fauny mont. stupňa Z. Karpát. NPR je vyhlásená na ochranu vápencového Jasenovo, masívu v pohorí Žiar s lesostepnou vegetáciou Vyšehrad Solka, a zriedkavými druhmi hmyzu na (PD, TT) Vyšehradné vedeckovýskumné, náučné a kultúrno- výchovné ciele. NPR je vyhlásená na ochranu vedecky mimoriadne hodnotného územia dolomit.- vápencovej časti Veľkej Fatry s výraznými krasovými formami, so zachovalými

Tlstá (MT) spoločenstvami dubovo – bukového až Blatnica smrekového vegetačného stupňa, pestrou vysokohorskou i teplomilnou skal. vegetáciou, so slatinnými lúkami a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Účelom vyhlásenia CHÚ a jeho OP je zachovať prirodzený charakter vodného toku a obce v toku Turiec (MT) zabezpečiť ochranu jestvujúcej sprievodnej rieky Turiec vegetácie a viacerých chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Zachovalé les. spoločenstvá montánneho až subalpínskeho vegetač. stupňa s bohatstvom Veľká rastl. druhov, fragmentálnym výskytom Blatnica, Skalná (MT, suchomilných a teplomil. rastl. druhov a Mošovce TT) ukážkami typických krasových foriem s výskytom prirodzených biotopov vzácnych živočíchov. CHÚ je vyhlásené na ochranu vlhkomilných a Rakšianske slatinných spoločenstiev Turčianskej kotliny s rašelinisko Rakša výskytom ojedinelých a chránených druhov (TT) rastlín. Ukážka zachovalého komplexu les. Prírodné Biela skala spoločenstiev 5.-7. les. veget. stupňa i neles. 7 Blatnica rezervácie (MT) spoločenstiev Veľkej Fatry. Vysokú hodnotu majú povrchové i podzemné krasové javy.

CHÚ je zriadené na ochranu rašeliniska Goľové Turany prechodného typu s chránenými a ohrozenými mláky (MT) druhmi rastlín v Malej Fatre. Ochrana lesných spoločenstiev nižších polôh povodia Hoskory ako zachovalej ukážky Hajasová Lipovec reprezentujúcej veľkú rozlohu lesov ležiacich (MT) na kryštaliniku v západnej časti pohoria Malá Fatra na vedecko-výskumné ciele. Typické slatinné rašelinisko, kde sa na pomerne malej ploche vyskytuje niekoľko Hrabinka spoločenstiev, kt. vytvárajú pestrú mozaiku Turany (MT) prechodných fytocenóz. Vyskytujú sa tu 2 kriticky ohrozené druhy - rosička anglická. a páperec nízky i ojedinelá ostrica oblastná. Ochrana typickej rozmanitosti lesných spoločenstiev podmienených výškovou a Hrádok Lipovec terénnou rozdielnosťou, so zachovalým (MT) drevinovým zložením lesných porastov pre potreby lesníckeho výskumu. Ochrana geomorfologicky výrazného skalného Katova komplexu s krasovými javmi a so zachovalými Sklabinský skala pôvodnými spoločenstvami rastlín a Podzámok (MT) živočíchov na vedeckovýskumné a študijné ciele. CHÚ je vyhlásené na ochranu mravca lesného a ojedinelého zoskupenia jeho hniezd v Pod rígľom Sučany porastoch človekom vysadených smrečín na (MT) vedeckovýskumné, náučné a kultúrno- výchovné ciele. Jaskyňa Mažarná (MT) Predmetom ochrany je ojedinelá forma reliéfu, Prírodné 2 dvojnásobný epigenetický zárez rieky Váh a pamiatky Šútovská Ratkovo, Šútovského potoka pri ich zahlbovaní koncom epigenéza Šútovo terciéru. Hodnotu územia zvyšuje aj (MT) archeologický nález na výšinnom sídlisku "Boroviny". Ochrana vodopádu dotvoreného perejami a obrími hrncami, ktorý je dokladom vývoja Kľacký reliéfu Lúčanskej Malej Fatry a fluviálnej vodopád Vrícko Národné erózie. Floristické hodnoty, výskyt ohrozených (MT) prírodné 2 druhov malakofauny a druhov indikujúcich pamiatky zachovalé pralesové porasty. Perlová Ochrana prírodných hodnôt jaskyne jaskyňa Belá Dulice celoslovenského významu. (MT) Zdroj: www.enviroportal.sk

Prehľad kultúrnohistorických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Turca – príloha č. 2

Kategória Pamiatka charakteristika Múzeum mošovských cechov a remesiel Mošovce Nachádza sa v Jahodníkoch, južne od centra Martina. Ide o najväčšiu expozíciu objektov ľudovej Múzeum slovenskej dediny architektúry na Slovensku – tradičné staviteľstvo Turca, Liptova, Kysúc a Oravy. Martin, stále expozície a príležitostné SNM - Etnografické múzeum výstavy Je zamerané na stálu expozíciu „Príroda Turca“ a s výstavami Múzeum A. Kmeťa - SNM zameranými na regionálnu a prírodovednú tematiku. Stála expozícia (sprístupnená v r. 1972) predstavuje autentické Múzeum Martina Benku - SNM prostredie a časť výtvarného diela Martina Benku. Múzeum slovenského červeného kríža Stála expozícia: Červený kríž v dobe Martin mieru a vojen Život a dielo významného českého Významné Múzeum Karola Plicku SNM-EM Blatnica fotografa , ktorý dokumentoval život múzeá slovenského ľudu Múzeum kultúry Čechov na Slovensku Múzeum Rómov na Slovensku Hasičské múzeum Priekopa Slovenské národné literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice plní múzejno-dokumentačné a prezentačné úlohy ústredného Slovenské národné literárne múzeum literárneho múzea na Slovensku. Martin Jeho náplňou je zhromažďovať, odborne spracovávať, uchovávať a sprístupňovať múzejné predmety so vzťahom k dejinám slovenskej literatúry. Na okraji Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry sa vypína Sklabinský hrad, ktorý sa v historických Sklabinský hrad prameňoch prvý raz spomína v roku

1242. Po roku 1320 stal sa Sklabinský hrad sídlom Turčianskej župy.

Neďaleko turčianskej obce Blatnica na nízkom, ale ostrom vápencovom

hrebeni oddeľujúcom Gaderskú Blatnický hrad dolinu od Turčianskej kotliny sa nachádzajú zrúcaninyBlatnického hradu, ktorého vznik siaha do 13. storočia, približne k roku 1252.

Vysoko nad obcou Kláštor pod Znievom v Malej Fatre sa vypínajú Znievsky hrad zrúcaniny hradu Zniev, druhého Významné najvyššie položeného hradu na hrady Slovensku. a kaštiele Uprostred turčianskej obce Blatnica pod svahmi Veľkej Fatry je možné Kaštieľ Blatnica navštíviť neskorobarokový prónayovský kaštieľ s kruhovým portikom z polovice 18. storočia. rokokovo – klasicistický kaštieľ z 2. pol. Košťany nad Turcom 18. storočia renesančný kaštieľ zo 16.storočia Turčianska Štiavnička pôvodne renesančný kaštieľ zo 17. st. Turčiansky Peter kaštieľ v romantizujúc. slohu z 2.pol. 19. st. 2 renesančné kaštiele zo 17. stor., Necpaly 2 kaštiele barokovo - klasicist. zo 17. - 18. st. barokovo - klasicistický kaštieľ Blatnica neskorobarokový kaštieľ z 18. stor. ranorenesančný kaštieľ z 1. pol. 16. stor. Príbovce klasicistický kaštieľ z 1. pol. 19. stor. Valča pôvod. neskoro-renesančný kaštieľ zo 17. st. Záturčie renesančný kaštieľ z polovice 17. storočia Diviaky rokokovo-klasicist. kaštieľ z polovice 18. st. rokokovo – klasicist. kaštieľ z 2.pol. 18. st. Mošovce rokokový kaštieľ z r. 1754 Slovenské Pravno renesančný kaštieľ z 2. pol. 17. stor. Trebostovo dve kúrie (baroková 1.pol.18. stor. a klasicistická zo zač. 19. stor.) Abramová v časti Laclava 6 kúrii (jedna renesančná z pol. 16. stor., 3 barokové, dve klasicistické) 2 kúrie - baroková z 1. pol. 18. stor. (v 19. Blažovce stor. prebudovaná), klasická z 1. pol. 19. stor. pôvodne renesančná kúria zo zač. 17. stor. Folkušová dve klasicistické kúrie Kláštor pod Znievom Významné rokoková kúria z 18. stor. Bela - Dulice kúrie dve klasicistické kúrie Príbovce pôvod. renesančná kúria z 1. pol. 17. stor., Záturčie Technické vzácna technická pamiatka – vodovod Horný Turček pamiatky

Slovenská národná knižnica Prezentuje stálu expozíciu Výtvarné Významné umenie Turca od gotiky po 20. galérie storočie, najmä slovenské moderné Turčianska galéria umenie predstavované dielami J. a divadlá Alexyho, M.A. Bazovského, M. Benku, M. Galandu a Ľ. Fullu. Slovenské komorné divadlo ranogotický rímsko - katolícky Kostol Martin sv. Martina ranogoticky kostol (z 13. stor.) Horné Jaseno ranogotický kostol (z pol. 13. stor.) Turčiansky Michal ranogotický kostol (z 2. pol. 13. stor.) Abramová ranogotický kostol z 13. storočia s krásnym Turany – jedna z najstarších neskorogotickým krídlovým oltárom z konca pamiatok Turca 15. storočia ranogotický kostol (z konca 13. stor.) Belá - Dulice renesančný kostol (z roku 1650) Horná Štubňa gotický kostol s archaizujúcim románskym Jazernica pôdorysom (zo zač. 15. stor.) ranogotický kostol (zo zač. 14. stor.) Ivančiná

gotický kostol (zo zač. 14. stor.) Turčiansky Ďur gotický kostol s archaizujúcim románskym Jazernica pôdorysom (zo zač. 15. stor.) ranogotický kostol (zo zač. 14. stor.) Ivančiná gotický kostol (zo zač. 14. stor.) Turčiansky Ďur Významné ranogotický kostol sv. Petra (1360) Turčiansky Peter sakrálne ranogotický kostol (z 13. storočia) Necpaly pamiatky kláštor premonštrátov z 13. st. s kláštorným

kostolom s renesančnými úpravami a barok. Kláštor pod Znievom interiérom ranogotický farský Kostol sv. Mikuláša gotický kostol Príbovce renesančný kostol z r. 1626 Sklené renesančný kostol zo 17. stor Vrícko ranno-renesančný kostol zo 16. stor. Valča ranogotický kostol z konca 13. stor. Sučany rímskokatolícky kostol Mošovce gotický kostol z 13. stor. Slovenské Pravno Katolícke gymnázium v Kláštore pod jedno z prvých troch gymnázií na Znievom Slovensku druhé z troch prvých gymnázií na Evanjelické gymnázium v Martine Slovensku

V Martine sa narodili viacerí slovenskí kultúrni dejatelia a pôsobili

tu mnohí poprední spisovatelia, Významné Národný cintorín v Martine básnici, dramatici a osvetoví pamiatky pracovníci. Z nich mnohí sú historických pochovaní na martinskom udalostí Národnom cintoríne. Symbolom alebo aj synonymom Martina je Matica slovenská. Táto celonárodná kultúrna ustanovizeň Prvá budova Matice slovenskej v Martine Slovákov vznikla v roku 1863 ako výsledok slovenského národného úsilia a položila základy slovenskej vedy, knižníc a múzejníctva. Muzeálna slovenská spoločnosť v Martine zohrala priekopnícku a kľúčovú úlohu pri organizovaní slovenskej vedy pred rokom 1918. Prvá budova Slovenského národného Jej cieľom bolo zbieranie všetkého, múzea čo sa vzťahovalo k slovenskému ľudu. Získané doklady sa ukladali v múzeu a potom sa vedecky spracovávali a publikovali. Mestské MPZ Kláštor pod Znievom vyhlásená v roku 1996 pamiatkové rezervácie MPZ Martin vyhlásená v roku 1994

Prehľad významných organizovaných podujatí – príloha č. 3

Termín Názov podujatia Miesto Charakteristika podujatia vítanie jari a veľkonočné zvyky v podaní MSD zač. apríla Veľká Noc na dedine folklórnych skupín, ukážky zdobenia Martin kraslíc Bienále knižného medzinárodná súťaž knižného umenia koniec apríla Martin umenia festival literatúry, slovenskej knižnej koniec apríla Martinská literárna jar Martin kultúry a pôvodnej tvorby slávnostné otvorenie letnej sezóny spojené MSD koniec apríla Stavanie májov so stavaním májov v podaní turčianskych Martin folklórnych skupín a hudieb medzinárodná súťaž detskej výtvarnej pol. mája Bienále fantázie Martin tvorby pol. mája Slovesná jar Martin cyklus stretnutí s literatúrou MSD vystúpenie detských folklórnych súborov, koniec mája Detská nedeľa Martin putovanie rozprávkovým lesom Martinský bicyklový organizuje JUS – Turčianska bicyklová jún deň skupina Dnes tovariš, zajtra MSD tradičná výroba ako inšpirácia študentov zač. júna majster Martin stredných umeleckých škôl Turčianske slávnosti regionálny folklórny festival koniec júna folklóru festival profesionálnych slovenských koniec júna Dotyky a spojenia Martin divadiel prezentácia obyčají spojená s oslavou MSD letného slnovratu, ľúbostná poradňa, koniec júna Na svätého Jána Martin svätojánska zábava s tanečným dvorom výučby MSD nedeľa venovaná zvykom a zábave koniec júna Turčianske halali Martin turčianskych poľovníkov krajská súťažná prehliadka folku, worldmusic, etno-po, keltskej hudby, pol. júla Strunobranie Martin country, bluegrassu, trampskej piesne, rockovej hudby, bluessu, jazzu…. MSD každoročné podujatie venované pol. júla Turčianska harmonika Martin turčianskym interpretom hry na harmoniku Zábavno – náučné podujatie pre malých a veľkých spojená s ukážkami tradičnej a koniec júla Hasičská nedeľa modernej hasičskej techniky, záchranárskej techniky a historických vlakov MSD folklórne a remeselné tradície susedných zač. augusta Vitajte susedia Martin regiónov Ukážky prác so včelami, výstava MSD pol. augusta Včelárska nedeľa figurálnych a slamených úľov, tradičného Martin včelárskeho náradia. Rozprávanie o histórii

včelárstva v Turci, zdobenie medovníkov, ochutnávka a predaj medu a medoviny. MSD oslava zberu úrody v podaní folklórnych koniec augusta Dožinky Martin skupín Teprindžarel pes – MSD Folklór, zvyky a tradičná i súčasná koniec augusta Spoznajme sa Martin remeselná výroba Rómov. slávnosti a s nimi spojené aktivity národno- august Augustové slávnosti Martin kultúrneho významu celoslovenská súťažná prehliadka koniec augusta Scénická žatva Martin amatérskych a ochotníckych divadiel Martinská poetická medzinárodné stretnutie literárnych klubov pol. septembra Martin jeseň "Človek pre prírodu, nielen príroda pre Človek a príroda MSD človeka". Poznávanie živej a neživej zač. septembra Martin prírody, hubárska poradňa, poradňa pre boj so škodcami v domácnosti. Zemiak v tradičnej a súčasnej kultúre, ochutnávky zemiakových jedál i Na slávu zemiakom MSD bylinkových čajov. Súťaž v pečení zač. októbra Martin zemiakovej baby. Ukážky tradičného spracovania a využitia poľnohospodárskych plodín. MSD tradičné každoročné stretnutie s výrobcami zač. októbra Michalský jarmok Martin MSD ukážky tradičného spracovania pol. októbra Keď sa zima opýta Martin konzervovania a využitia plodín predvianočné a vianočné zvyky MSD pol. decembra Vianoce na dedine koledníkov, výroba vianočných ozdôb Martin a pečenie oblátok Zdroj: www.sacr.sk, Koncepcia kultúry ŽSK (2007)

Návštevníci, prenocovania – UZ ŽSK – príloha č. 4

Štatistické údaje 2013 – príloha č. 5

100

101

Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu za rok 2013

okres MARTIN Štruktúra Krajina trvalého Priemerný počet Návštevníci Prenocovania návštevníkov pobytu návštevníka prenocovaní (%)

Spolu 42 438 94 626 2,2 100,0 v tom

Slovenská republika 30 420 64 714 2,1 71,7 cudzinci 12 018 29 912 2,5 28,3 v tom

Albánsko 13 19 1,5 0,0 Belgicko 229 613 2,7 0,5 Bielorusko 15 40 2,7 0,0 Bulharsko 26 40 1,5 0,1 Bosna a Hercegovina 79 118 1,5 0,2 Česká republika 4 102 8 992 2,2 9,7 Dánsko 148 471 3,2 0,3 Estónsko 36 42 1,2 0,1 Fínsko 41 73 1,8 0,1 Francúzsko 194 455 2,3 0,5 Grécko 19 72 3,8 0,0 Holandsko 448 883 2,0 1,1 Chorvátsko 145 261 1,8 0,3 Írsko 45 117 2,6 0,1 Island 27 131 4,9 0,1 Srbsko 146 339 2,3 0,3 Čierna Hora 3 13 4,3 0,0 Litva 118 281 2,4 0,3 Lotyšsko 28 66 2,4 0,1 Macedónsko 4 4 1,0 0,0 Maďarsko 454 1 447 3,2 1,1 Nemecko 1 981 5 420 2,7 4,7 Nórsko 472 1 309 2,8 1,1 Poľsko 907 2 194 2,4 2,1 Portugalsko 42 154 3,7 0,1 Rakúsko 355 615 1,7 0,8 Rumunsko 79 258 3,3 0,2 Rusko 96 271 2,8 0,2 Slovinsko 30 60 2,0 0,1 Španielsko 175 586 3,3 0,4 Švajčiarsko 73 161 2,2 0,2 Švédsko 146 366 2,5 0,3 Taliansko 206 501 2,4 0,5 Ukrajina 121 242 2,0 0,3 Spojené kráľovstvo 301 1 373 4,6 0,7 Ostatné európske štáty 32 91 2,8 0,1 Argentína 27 40 1,5 0,1 Brazília 33 180 5,5 0,1 Kanada 23 67 2,9 0,1 Spojené štáty 164 415 2,5 0,4 Ostatné americké štáty 9 27 3,0 0,0 Južná Afrika 2 2 1,0 0,0 Ostatné africké štáty 18 79 4,4 0,0 Cyprus 2 4 2,0 0,0 Čína 109 122 1,1 0,3 India 96 270 2,8 0,2 Izrael 11 61 5,5 0,0 Japonsko 20 28 1,4 0,0 Južná Kórea 12 71 5,9 0,0 Thajsko 8 153 19,1 0,0 Turecko 29 138 4,8 0,1 Ostatné ázijské štáty 96 109 1,1 0,2 Austrália 21 64 3,0 0,0 Nový Zéland 2 4 2,0 0,0

102

Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu za rok 2013

okres TURČIANSKE TEPLICE Štruktúra Krajina trvalého Priemerný počet Návštevníci Prenocovania návštevníkov pobytu návštevníka prenocovaní (%)

Spolu 28 461 227 532 8,0 100,0 v tom

Slovenská republika 23 354 188 722 8,1 82,1 cudzinci 5 107 38 810 7,6 17,9 v tom

Bulharsko 18 82 4,6 0,1 Česká republika 2 841 20 093 7,1 10,0 Dánsko 33 226 6,8 0,1 Francúzsko 3 4 1,3 0,0 Grécko 2 4 2,0 0,0 Holandsko 3 21 7,0 0,0 Island 2 8 4,0 0,0 Srbsko 33 106 3,2 0,1 Litva 15 87 5,8 0,1 Macedónsko 3 15 5,0 0,0 Maďarsko 47 150 3,2 0,2 Nemecko 92 1 047 11,4 0,3 Nórsko 3 5 1,7 0,0 Poľsko 342 1 209 3,5 1,2 Rakúsko 28 90 3,2 0,1 Rumunsko 48 175 3,6 0,2 Rusko 1 140 11 626 10,2 4,0 Španielsko 2 10 5,0 0,0 Švajčiarsko 6 20 3,3 0,0 Švédsko 5 17 3,4 0,0 Taliansko 6 14 2,3 0,0 Ukrajina 244 1 860 7,6 0,9 Spojené kráľovstvo 8 23 2,9 0,0 Kanada 7 39 5,6 0,0 Spojené štáty 7 27 3,9 0,0 Egypt 3 31 10,3 0,0 Ostatné africké štáty 1 14 14,0 0,0 Cyprus 3 18 6,0 0,0 Čína 2 2 1,0 0,0 Izrael 155 1 769 11,4 0,5 Turecko 5 18 3,6 0,0

103

Prehľad subjektov cestovného ruchu a regionálneho rozvoja v regióne Turiec (príloha č. 6)

Subjekty cestovného ruchu región TURIEC Martin, Turčianske Teplice , Valčianska dolina (Snowland ) , Jasenská TIK - členovia AICES dolina (JASED) TIK- nečlenovia AICES Turčianske Teplice , Vrútky, Košťany nad Turcom Združenia miest a obcí ZMOT – Združenie miest a obcí Turca Ranč Mošovce , Ranč Amadeus Valentová, Ranč Diaková, Ranč Vidiecky turizmus a Turany, Ranč Dolný Kalník, Ranč Kaľamenová agroturistika

- Turčianska bicyklová skupina JUS - Slovenský rybársky zväz ekoturizmus - Klub slovenských turistov - Správa NP Veľká Fatra - Správa NP Malá Fatra - občianske združenie DONJON zamerané za záchranu hradu Blatnica kultúra - Slovenské komorné divadlo v Martine - Turčianska galéria incomingové cestovné kancelárie predávajúce Waldtour, ŠÍP, CK LUBA región Mikroregión Turčiansko - Čremošniansky Lúčanská Malá Fatra (združuje 8 obcí) mikroregióny Turčiansko –Vážsko - Fatranská (združuje 11 obcí) OZ Partnerstvo Horného Turca Združenie cestovného ruchu Veľká Fatra (rozvoj vidieka a cestovného občianske združenia CR ruchu) Turčianska bicyklová skupina TBS JUS - Regionálna rozvojová agentúra Dolný Turiec regionálne rozvojové - Regionálna rozvojová agentúra STRED agentúry - Regionálne vzdelávacie centrum (RVC) Martin Združenie cestovného ruchu Veľká Fatra - rozvoj vidieka regionálne združenia CR Združenie cestovného ruchu Malá Fatra

104

Zoznam aktérov cestovného ruchu v Turci – príloha č. 7

1. Mesto Martin - Ing. Ivana Bobrovská 2. TIK Martin - Ing. Miriam Vimpeľová (Ing. Dana Miškusová od 1.12.2014) 3. Turčianska bicyklová skupina JUS - Dušan Kubička (poslanec MZ, predseda komisie CR) 4. Slovenský klub turistov – Ing. Povoda Vladimír 5. Slovenské národné múzeum EÚ MT – p. Kiripolská, Mgr. Katarína Očková 6. Cestovná kancelária WALDTOUR –Dagmar Hegerová 7. Cestovná kancelária STAHL REISEN –Ing. Juraj Stahl 8. Cestovná kancelária AVANTI TOURS –Ing. Karlíková 9. Cestovná kancelária ŠÍP –Soňa Greksáková (sprievodcovská činnosť) 10. Cestovná kancelária WACHUMBA – p. Novotný 11.Hotel TURIEC, Martin – Ing. Tibor Kočvara 12. Hotel VIKTÓRIA, Martin – Ing. Čurajová Jana 13. Hotel IMPOZANT, Valčianska dolina - Barbora Kubincová, MBA 14. Hotel Bystrička, Bystrička – Ing. Ďuríková 15. Ranč BELKAM, Bystrička – Ing. Kamil Belan 16. Turčiansky dvor, Košťany nad Turcom – p. Makoš 17. Penzión Sv. Mitro, Turčianske Kľačany –Ing. Vargaeštók 18. Klaster Turiec – Ing. Tomáš Holíč 19. OOCR Turiec - Kremnicko – Ing. Miroslav Dolinský 20. Obchodná akadémia Martin – Ing. Nadežda Patúšová 21. Winterpark Martinky – Ing. Juraj Balucha 22. JASED, s.r.o., Jasenská dolina – Milan Sumka 23. Snowland , s.r.o., Valčianska dolina – Ing. Erik Trašky 24. SLK Turčianske Teplice – Ing. Zuzana Ďurinová 25. Lanové centrum SEGOLAND – p. Segeč 26. SKIALP Turany ( Ferrata Martinské Hole ) – Peter Kračmer 27. Letisko Tomčany – Ing. Lojdl 28. Hasičské múzeum Priekopa – Ľubomír Vanko 29. REKEM (železnička) - p. Rekem 30.Správa NP Veľká Fatra Martin – Ing. Peter Vantara 31. Turčianske kultúrne stredisko – p. Petrová 32. Obec Mošovce – Ing. Peter Mojtek 33. Združenie turčianska vážsko - fatranská cesta – Ing. Miroslav Jánošík 34. OZ Partnerstvo Horného Turca – Ing. Eva Málišová 35. Združenie obcí regionálne vzdelávacie centrum Martin – PhDr. Dušan Gallo 36. KOCR Žilinský turistický kraj - Ing. Martina Balintová 37. RRA Dolný Turiec – Ing. arch. Eleonóra Hejzlarová

105

Najvýznamnejšie cyklotrasy - príloha č. 8 Názov Dĺžka Prevýšenie Trasa Popis trasy cyklotrasy v km v m Stredne náročná trasa s množstvom stúpaní, ale aj rýchlych a dlhých zjazdov. Trasa vedie po asfaltových a pomerne málo Vrútky - Sučany (10 frekventovaných cestách. Spája severnú a km) - hrad Sklabiňa (7 južnú časť Turca a vedie predhorím NP Cyklotúra na km) - Blatnica (23 km) Veľká Fatra. Ponúka možnosť návštevy 55 245 Martinské Hole – Mošovce (5 km) - zrúcanín hradu Sklabiňa z 13. storočia, (Malá Fatra) Turčianske Teplice Múzea Karola Plicku v Blatnici, (10 km) rekonštruovaného kaštieľa z 18. storočia a rodného domu Jána Kollára v Mošovciach a iných pamätihodností. Turčianska Vrútky - Chata na Náročná horská cyklotúra pre zdatných cyklomagistrála Martinských holiach cyklistov. Vedie po pomerne kvalitnom 22 855 (Turčianska (14 km) - Podstráne (3 asfaltovom povrchu, preto nie je kotlina) km) – Martin (5km) nevyhnutné mať horský bicykel. Blatnica (0km; 500m) - Folkušová (4,5km; 515m) - Necpaly (7km; 515m) - Necpalská dolina -zákaz vjazdu (10km; 520m) - 2.horáreň (12,3km; 600m) - Dolný Borišov (16,3km; 720m) - Balcierovo (17,9km; 847m) - chata pod Borišovom (21,5km; 1366m) - Kýšky Na chatu pod (21,6km; 1310m) - sedlo pod Suchým vrchom (26,9km; 1520m) - 45,4 1092 Borišovom Ostredok (27,9km; 1592m) - Drobkovo-turistická križovatka (31,4km; 860m) - Vlkanová dolina - turistická križovatka (37,4km; 840m)-Blatnica(45,4km;500m) Do Hoskory (dĺžka: 24 km; prevýšenie: 753 m) Turčianske Kľačany - Hoskora Vrútky - rázcestie pri cintoríne (0km; 400) - ATC Turiec (1,2km; 440m) - cesta na Martinské hole (2,4km; 500m) - križovatka so žltou značkou (7,9km; 1040m) - Chata Martinské hole (103km; 1250m) - Krížava (12,1km; 1453m) - Zázrivá (13,4km; 1394m) - Krížavská 31,7 1053 Dlhá Lúka (14,8km; 1330) - Minčol (15,8km; 1364m) - Úplaz - výprava úbočie (17,5km; 1301m) - Rázsošná (18,3km; 1204m) - Šaračníky (19,1km; 1080m) - Javorná dolina (27,9km; 610m) - rázcestie pri ATC (30,5km; 440m) - Vrútky -cintorín (31,7km; 400m) Valča (0km; 455m) - Valča - dolná horáreň (0,9km; 465m) - chata - zákaz vjazdu (5,1km; 550m) - hlavný hrebeň -1.križovatka s červenou značkou (19,6km; 1040m) - rázcestie pri chate (20,8km; 950m) - rázcestie zvážnic (22,1km; 980m) - posed (24,5km; 1160m) Valčianska - hlavný hrebeň - 2.križovatka s červenou značkou (25,3km; 1285m) 39,4 844 - Horná lúka (25,6km; 1299m) - rázcestie (25,7km; 1290m) - začiatok zvážnice (26,2km; 1220m) - Trebostovská dolina - rázcestie (30,9km; 740m) - most - rázcestie (34,9km; 540m) - Valča (39,4km; 455m) Kláštor pod Znievom - Lazany (0km; 505m) - Predvrícko (6,6km; 550m) - Vrícko (9km; 592m) - Vrícke sedlo (13,4km; 950m) - Kláštorná Skalky (16,5km; 1191m) - sedlo (17,3km; 1100m) - Janková galéria (20,1km; 1163m) - Sedlo pod Úplazom (21,4km; 988m) - rázcestie 33,2 691 (22,6km; 930m) - rázcestie v Slovianskej doline (23,7km; 820m) - rázcestie pri Brčnej (29,8km; 500m) - Kláštor pod Znievom (33,2km; 500m)

106

Projekt : Podpora a rozvoj cestovného ruchu v regióne Turiec je spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja „Investícia do vašej budúcnosti“