Aktualizácia Koncepcie Rozvoja Mesta Martin V Oblasti Tepelnej Energetiky

Aktualizácia koncepcie rozvoja mesta Martin v oblasti tepelnej energetiky

Ing. František SULÍR – energetický audítor PROENERGY, s.r.o. 14. 5. 2018 PROENERGY, s.r.o., Priemyselná č.1, 031 01 Liptovský Mikuláš www.proenergy.sk, [email protected]

OBSAH

1 Identifikačné údaje ...... 3 1.1 Údaje o objednávateľovi koncepcie mesta ...... 3 1.2 Spracovateľ energetickej koncepcie ...... 3 2 Úvod ...... 4 3 Analýza súčasného stavu ...... 9 3.1 Analýza územia ...... 9 3.1.1 Správne členenie mesta ...... 11 3.1.2 Demografické podmienky...... 13 3.1.3 Sídelná štruktúra ...... 18 3.1.4 Situácia bývania v obecných bytoch ...... 21 3.1.5 Situácia bývania ...... 22 3.1.6 Predpokladaná výstavba do budúcna ...... 23 3.1.7 Klimatické podmienky ...... 25 3.1.8 Zdroje znečisťovania ovzdušia v meste Martin ...... 26 3.1.9 Zdroje znečisťovania v EU v rokoch 2014 – 2016 ...... 28 3.2. Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení spoločnosti Martinskej teplárenskej, a.s...... 30 3.2.1 Analýza technickej úrovne zdrojov a rozvodov tepla Martinskej teplárenskej, a.s...... 30 3.2.2 Využitie fosílnych palív ...... 37 3.2.3 Využitie obnoviteľných zdrojov - Biomasa ...... 38 3.2.4 Zoznam stredísk pod správou firmy Martinská Teplárenská, a.s...... 40 3.2.5 Uskutočnené zmeny od roku 2009 ...... 42 3.3 Analýza existujúceho stavu tepelného hospodárstva spoločnosti STEFE Martin, a.s...... 43 3.3.1 Množstvo predanej energie za uplynulé roky firmy STEFE Martin, a.s...... 43 3.3.2 Najväčší odberatelia tepla od firmy STEFE Martin, a.s...... 45 3.3.3 Podiel tepla podľa odberateľských štruktúr za rok 2017 ...... 46 3.3.4 Zoznam stredísk pod správou firmy STEFE Martin, a.s...... 47 3.3.5 Uskutočnené opatrenia na rozvodoch od roku 2009 až po súčasnosť ...... 51 3.3.6 Plánované rekonštrukcie a investície firmou STEFE do budúcna ...... 53

4 Závery a odporúčania z aktualizácie koncepcie rozvoja mesta Martin v oblasti tepelnej energetiky...... 55 4.1 Návrh záväznej časti aktualizácie koncepcie rozvoja mesta Martin v oblasti tepelnej energetiky...... 55 4.1.1. Schvaľovacia časť aktualizácie ...... 55 4.1.2. Podpora realizácie zámerov ...... 55 4.1.3. Realizácia nových projektov ...... 55 4.1.4. Zohľadňovanie primárneho faktora pri realizácii nových projektov ...... 56 4.1.5. Primárny faktor ...... 56 4.1.6 Postup mesta pri výstavbe nových zdrojov sústav tepelných zariadení ...... 56 5 Záver ...... 59 6 Zoznam obrázkov ...... 61 7 Zoznam grafov ...... 61 8 Zoznam tabuliek ...... 61 9 Zoznam príloh ...... 63 9.1 Príloha č. 1 mapa tepelných rozvodov mesta Martin od spoločnosti Martinská Teplárenská, a.s...... 63 9.2 Príloha č. 2 mapa tepelných rozvodov Priekopa – Vrútky od spoločnosti Martinská Teplárenská, a.s...... 63 9.3 Príloha č. 3 komplexná mapa mesta Martin s vyznačenými primárnymi, sekundárnymi rozvodmi od firmy STEFE Martin, a.s...... 63 9.4 Príloha č. 4 Sídelný plán mesta Martin ...... 63

Aktualizácia koncepcie mesta Martin v oblasti tepelnej energetiky

1 Identifikačné údaje

1.1 Údaje o objednávateľovi koncepcie mesta Objednávateľ energetickej koncepcie

Obchodné meno Mesto Martin sídlo Martin

Ulica, popisné číslo Námestie S.H.Vajanského 1

PSČ, mesto 036 49 Martin

1.2 Spracovateľ energetickej koncepcie Identifikácia spracovateľa energetického auditu

Názov spoločnosti/ obchodné meno PROENERGY, s.r.o. sídlo Liptovský Mikuláš

Ulica, popisné číslo Priemyselná 1

PSČ, mesto 031 01 Liptovský Mikuláš

IČO 43 965 849

IČ DPH SK2022534877

Identifikačné údaje energetického audítora

Meno, priezvisko, titul Ing. František SULÍR

2 Úvod

Povinnosť vypracovať koncepciu rozvoja obce v tepelnej energetike stanovuje zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo podľa § 29 zákona . 657/2004 Z. z. Metodické usmernenie pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky ktorým sa určuje jej minimálna obsahová náplň a rozsah spracovania.

Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 34 Čl. III. uvádza zmeny a doplnenia zákona č. 657/2004 Z. z. , ktoré sú zapracované v platnom znení tohto zákona takto:

Zákon č. 657/2004 Z. z. v platnom znení

§ 31 Obec

Obec s počtom obyvateľov nad 2 500 obyvateľov a) zabezpečí do 31. decembra 2007 vypracovanie koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Energetickou politikou Slovenskej republiky a v rozsahu metodického usmernenia ministerstva, ak na jej území pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi; koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky sa po schválení obecným zastupiteľstvom stáva odvetvovou koncepciou19b) obce a použije sa pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie obce postupom podľa osobitného zákona, 13) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. ak vznikne nová obec s počtom obyvateľov väčším ako 2 500 obyvateľov, zabezpečí vypracovanie koncepcie do dvoch rokov odo dňa jej vzniku, b) vydáva záväzné stanovisko obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky; ak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce, je obec povinná vydať záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby, aktualizuje aspoň raz za päť rokov koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a po prerokovaní obecným zastupiteľstvom schválenú časť aktualizovanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky doplní do územno-plánovacej dokumentácie obce postupom podľa osobitného zákona, 13) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. c) rozhoduje o súlade požadovaného predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré žiadajú o vydanie záväzného stanoviska, 4

PROENERGY, s.r.o. IČO: 43 965 849 www.proenergy.sk Priemyselná 1 IČ DPH: SK2022534877 mobil: +421 948 04 44 66 031 01 Liptovský Mikuláš UniCredit Bank Slovakia a.s. fax: +421 445 51 41 04 Slovenská republika Číslo účtu: 1021774018 / 1111 e-mail: [email protected] PROENERGY, s.r.o., Priemyselná č.1, 031 01 Liptovský Mikuláš www.proenergy.sk, [email protected] rozhoduje 20a) § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. o vydaní záväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky; ak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce, je obec povinná rozhodnúť 20a) § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. o vydaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby, d) je oprávnená od držiteľa povolenia požadovať informácie o stave a možnosti rozvoja sústavy tepelných zariadení, e) vydáva príkaz na vecné plnenie fyzickým osobám alebo právnickým osobám a na osobné úkony fyzickým osobám v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike; na vydávanie tohto príkazu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 21) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. f) uspokojuje právo na náhradu škody, ušlej mzdy alebo ušlého zisku, ako aj právo na náhradu preukázateľných nákladov, ktoré fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikli v súvislosti s plnením príkazu podľa písmena e), ak si ich uplatňuje; výdavky spojené s uspokojením práva si obec uplatní u osoby, ktorá stav núdze v tepelnej energetike spôsobila, ak taká osoba nie je, výdavky s uspokojením práva si obec uplatní na Ministerstve financií Slovenskej republiky. Úlohou aktualizácie je , na základe uvedených zákonných ustanovení, vhodným spôsobom identifikovať a opísať zmeny, ktoré nastali v KONCEPCII ROZVOJA MESTA MARTIN V OBLASTI TEPELNEJ ENERGETIKY za obdobie 06/2009 až 06/2017.

Zákon č. 657/2004 Z. z. v platnom znení v § 12 rieši „Výstavbu sústavy tepelných zariadení“ a v ďalších paragrafoch novelizovaného znenia vymedzuje podmienky, na ktoré pri spracovaní tejto aktualizácie energetickej koncepcie mesta Martin poukázali zainteresovaní účastníci, a tieto zapracoval spracovateľ aktualizácie. Zákon č.657/2004 Z. z. v znení Zákona č.100/2014 Z. z. § 21 znie:

§ 21 Povinný odber tepla

(1) Držiteľ povolenia na rozvod tepla je povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla na vymedzenom území odoberať za schválenú cenu teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, 12d) ak a) držiteľ povolenia na výrobu tepla splní technické podmienky pripojenia15a) určené v prevádzkovom predpise držiteľa povolenia na rozvod tepla,

(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na rozvod tepla, ktorý je držiteľom povolenia na výrobu tepla a na vymedzenom území vyrába teplo z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla.

(3) Ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla.

Nový objekt spotreby tepla zároveň musí spĺňať stavebnotechnické požiadavky, a jednou z požiadaviek je splnenie energetickej náročnosti budovy, ktoré sa dá prostredníctvom účinného CZT dosiahnuť omnoho ľahšie, keďže primárny faktor energie je pri diaľkovom vykurovaní niekoľkonásobne nižší než pri tepelných čerpadlách.

Postup výpočtu primárneho faktora energie resp. faktora primárnej energie a faktora emisii CO2 ustanovuje platná Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 308/2016 Z. z.

V nových objektoch môže byť povolený samostatný zdroj tepla len v prípade ak FPE plánovaného zdroja je nižší ako aktuálne fpe dodávateľa tepla z účinného CZT respektíve pripojením sa zníži hospodárnosť účinného CZT. Dôvod môžu byť vysoké investičné náklady na vybudovanie prípojky a odovzdávacej stanice tepla v objekte podľa §21 zákona o tepelnej energetike. Budovanie zdroja tepla v už v existujúcom objekte pripojenom na účinné CZT zhoršuje hospodárnosť účinného CZT. Ak objekty spotreby na území mesta Martin spĺňajú tieto požiadavky a ak je možnosť rekonštrukcie zdroja tepla, musia projektovanú ročnú potrebu tepla prednostne pokryť z účinného CZT v meste. Tieto objekty sa nemusia pripojiť na účinný CZT v meste len v prípade, že faktor primárnej energie ( fpe) plánovaného zdroja tepla je nižší ako aktuálne fpe dodávateľa tepla v meste Martin.

Aktualizácia uvádza zmeny resp. nahrádza neplatné časti koncepcie, ktoré boli upravené, zmenené alebo zrušené v období 06/2009 až 06/2017.

Tieto zmeny sú uvedené v tejto AKTUALIZÁCII, ktorá sa po schválení stáva súčasťou pôvodnej koncepcie.

Ďalšie podrobnosti úpravy zákona č. 657/2004 Z. z. viď. Zákon č. 321/2014 Z. z. (nadobudol účinnosť 1.12.2014) a Zákon č. 100/2014 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 657/2004 Z. z.

Podľa Európskej charty miestnych samospráv majú obce a mestá právo a podľa slovenskej legislatívy aj povinnosť vypracovať si vlastnú tepelnú koncepciu. V tejto koncepcii možno záväzne stanoviť v územnom pláne, ktoré lokality sa budú prednostne zásobovať teplom zo sústavy centralizovaného zásobovania teplom. Schválená koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike umožní lepšie plánovanie investícií výrobcom a distribútorom energie (hlavne tepla a plynu) tak, aby si v jednotlivých častiach obce alebo mesta nekonkurovali a nemuseli sa budovať zbytočne veľké prenosové kapacity.

Aktualizácia koncepcia rozvoja v tepelnej energetike pre mesto Martin sa spracúva s výhľadom na ďalších päť rokov to je do roku 2023, v zmysle citovanej legislatívy. Pri spracovávaní aktualizácie koncepcie rozvoja mesta Martin v tepelnej energetike boli prizvaní na spoluprácu držitelia licencií na výrobu a dodávku tepla a najväčší odberatelia tepla. Uskutočnili sa návštevy u výrobcov aj najväčšieho odberateľa tepla – u spoločností Martinská teplárenská, a. s. a STEFE Martin, a. s.

Aktualizácia koncepcia rozvoja mesta Martin v tepelnej energetike bola vypracovaná na základe predchádzajúcich jednaní a podľa podkladov a údajov, ktoré v čase prípravy tejto aktualizácie koncepcie boli spracovateľom predložené zúčastnenými stranami.

Obrázok 1 Satelitná snímka mesta Martin

3 Analýza súčasného stavu

3.1 Analýza územia Mesto Martin sa nachádza v severnej časti Turčianskej kotliny neďaleko sútoku s Váhom, obklopené pohoriami Malej a Veľkej Fatry. Údolie Turca tvorí najpriemyselnejšiu časť Žilinského kraja.

Mesto Martin plní funkcie okresného mesta a administratívne je začlenené do Žilinského samosprávneho kraja.

Celková rozloha katastrálneho územia je 6773,7 ha a jeho štruktúra je nasledovná, rozdelená na katastrálne územie Martin, Priekopa, Záturčie a Tomčany.

Tabuľka 1 Katastrálne územie Martin

Pôdny fond Rozloha (ha) Rozloha (%) Poľnohospodárska pôda spolu 899ha 6765m2 25,96 Z toho – orná pôda 549ha 7569m2 15,86 - TTP 254ha 4382m2 7,34 - Záhrady 94ha 8920m2 2,74 - Ovocné sady 5894m2 0,02 Nepoľnohospodárska pôda spolu 2566Ha 0608m2 74,04 Z toho – lesné pozemky 1428ha 5622m2 41,22 - Vodné plochy 56ha 8644m2 1,64 - Zastavané plochy 686ha 1790m2 19,80 - Ostatné plochy 394ha 4552m2 11,38 Celkom pôda 3465ha 7373m2 100 Tabuľka 2 Katastrálne územie Priekopa

Pôdny fond Rozloha (ha) Rozloha (%) Poľnohospodárska pôda spolu 594 ha 4684m2 27,94 Z toho – orná pôda 320 ha 6209m2 15,07 - TTP 223 ha 4564m2 10,50 - Záhrady 50 ha 3911m2 2,37 - Ovocné sady 0 0 Nepoľnohospodárska pôda spolu 1533 ha 2410m2 72,06 Z toho – lesné pozemky 1112 Ha 6123m2 52,29 - Vodné plochy 21 ha 2815m2 1,00 - Zastavané plochy 282 ha 5192m2 13,28 - Ostatné plochy 116 ha 8280m2 5,49 Celkom pôda 2127 ha 7094m2 100

Tabuľka 3 Katastrálne územie Záturčie

Pôdny fond Rozloha (ha) Rozloha (%) Poľnohospodárska pôda spolu 384 Ha 1088m2 36,36 Z toho – orná pôda 81 ha 9702m2 7,76 9

- TTP 274 ha 1044m2 25,95 - Záhrady 28 ha 0342m2 2,65 - Ovocné sady 0 0 Nepoľnohospodárska pôda spolu 672 ha 1979m2 63,64 Z toho – lesné pozemky 435 ha 6024m2 41,24 - Vodné plochy 9 ha 1488m2 0,87 - Zastavané plochy 150 ha 5575m2 14,25 - Ostatné plochy 76 ha 8892m2 7,28 Celkom pôda 1056 ha 3067m2 100

Tabuľka 4 Katastrálne územie Tomčany

Pôdny fond Rozloha (ha) Rozloha (%) Poľnohospodárska pôda spolu 103 ha 6753m2 83,66 Z toho – orná pôda 60 ha 6996m2 48,98 - TTP 39 ha 1672m2 31,61 - Záhrady 3 ha 8085m2 3,07 - Ovocné sady 0 0 Nepoľnohospodárska pôda spolu 20 ha 2462m2 16,34 Z toho – lesné pozemky 0 0 - Vodné plochy 3 ha 5361m2 2,85 - Zastavané plochy 13 ha 4646m2 10,87 - Ostatné plochy 3 ha 2455m2 2,62 Celkom pôda 123 ha 9215m2

Hospodársky rozvoj v meste Martin a celom kraji je poznačený deformáciou z minulých období, najmä konverziou zbrojnej výroby na náhradnú civilnú výrobu, ktorá sa rozhodujúcou mierou dotkla najmä zbrojárskeho výrobného komplexu (ZŤS TEES Martin). Ovplyvnila ho strata výrobných trhov, drahé úvery, opotrebovanosť technologických zariadení a privatizácia. Došlo k rozpadu väzieb medzi inovačnými, výrobnými a obchodnými kapacitami a k zániku ZTS TESS Martinské strojárne, a.s. Martin. Po rozpade vzniklo mnoho menších firiem (DS Martin, a.s., DMD Mobiltec, a.s. Martin, DMD Lombardini, s.r.o. Martin, KPK, spol. s.r.o. Martin, ZTS TEES VOS, a.s. Martin). Medzi významné strojárske podniky v meste patrí Compel Rail, a. s. Martin. Vývoj hospodárstva v meste okrem pozície uvedených firiem ovplyvní aj prosperita v ostatných odvetviach zastúpených v Martine: Univerzitná nemocnica, Kasárne SNP, HBM Pharma, Mestský podnik Vrútky, Spojená škola, Slov. národná knižnica, TESCO, SPŠ, Matra, n.o., Mesto Martin - Mestský úrad, Stredná odborná škola dopravná, Správa športových zariadení mesta Martin, Slovenské komorné divadlo Martin, Vlastníci bytov a nebytových priestorov na ul. Devínska 15-33 v Martine, Základná škola s materskou školou Gorkého, Europrojekt Theta 8 SK, k.s., Centrum sociálnych služieb Ľadoveň a SVB Zelená 3739.

3.1.1 Správne členenie mesta Z hľadiska územného plánovania je mesto Martin rozdelené do 23 urbanistických okrskov, pričom administratívne sa mesto člení na časti Jahodníky, Košúty, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany a Záturčie.

Obrázok 2 Územné vymedzenie urbanistických okrskov v Martine

Prehľad spôsobov zásobovania teplom na území mesta Martin je v tabuľke na nasledujúcej strane.

Tabuľka 5 Spôsoby zásobovania teplom v Martine

Urbanistický Mestská časť Spôsob zásobovania teplom okrsok Kombinácia - SCZT a decentralizované 1 Stred zásobovania na báze ZP 2 Stred SCZT Kombinácia - SCZT a decentralizované 3 Sever zásobovania na báze ZP 4 Sever aj Košúty SCZT 5 Záturčie SCZT 6 Priekopa Decentralizované zásobovanie teplom Kombinácia - SCZT a decentralizované 7 Priekopa zásobovania na báze ZP 8 Priekopa Decentralizované zásobovanie teplom Kombinácia - SCZT a decentralizované 9 Stráne - Podháj zásobovania na báze ZP Individuálne vykurovanie (malá potreba 10 Stráne - Podháj tepla) 11 Stred aj Stráne - Podháj SCZT Kombinácia - SCZT a decentralizované 12 Stred zásobovania na báze ZP Kombinácia - SCZT a decentralizované Ľadoveň-Jahodníky- 13 zásobovania na báze ZP aj individuálne Tomčany vykurovanie Ľadoveň-Jahodníky- Kombinácia SCZT a individuálne 14 Tomčany vykurovanie Ľadoveň-Jahodníky- 15 SCZT Tomčany Ľadoveň-Jahodníky- Individuálne vykurovanie (malá potreba 16 Tomčany tepla) Decentralizované a individuálne 17 Košúty aj Priekopa vykurovanie 18 Záturčie Bez potreby tepla Záturčie aj Stráne - Podháj 19 Decentralizované vykurovanie aj Priekopa 20 Záturčie - Nový Martin Bez potreby tepla 21 Priekopa Bez potreby tepla 22 Stred aj Jahodníky Bez potreby tepla 23 Stred aj Jahodníky Bez potreby tepla

3.1.2 Demografické podmienky Z poslednej aktualizácie energetickej koncepcie mesta Martin z roku 2009 je zrejmé sčítanie obyvateľstva v počte 59 469 obyvateľov. Najnovšie sčítania nám ale napovedajú tendenciu znižovania stavu obyvateľstva v nasledovnej forme.

 2015: 54 753 obyvateľov  2016: 54 362 obyvateľov  2017: 53 946 obyvateľov

Po krajskom meste Žilina je mesto Martin druhým najľudnatejším mestom v Žilinskom kraji.

Od roku 2009 od poslednej aktualizácie poklesol počet obyvateľov o viac ako 4000 obyvateľov čo značí, že vývoj počtu obyvateľstva mesta Martin je negatívny. Poklesol prirodzený prírastok obyvateľstva a migračné saldo je nepriaznivé, pretože každý rok sa z mesta vysťahovalo viac osôb, ako sa do mesta prisťahovalo čo je vplyv celkovej ekonomickej recesie a obmedzením novej bytovej výstavby.

Počas minulých rokov sa v celej SR znížilo tempo rastu obyvateľstva. Veková štruktúra obyvateľstva sa zmenila – počet obyvateľov v predproduktívnom veku sa znížil a počet občanov v poproduktívnom veku sa zvyšuje v dôsledku poklesu pôrodnosti a starnutia populácie. Príčiny tohto stavu výrazne ovplyvňujú zmeny po roku 1989, tj. prudký rast nezamestnanosti, zníženie sobášnosti, rast rozvodovosti, všeobecné zníženie životnej úrovne, rast cien. Tieto skutočnosti sú určujúcimi faktormi nielen z hľadiska žiaduceho rastu počtu obyvateľstva, ale aj výrazne sa prehlbujúcej migrácie obyvateľstva.

O vekovej štruktúre obyvateľstva v meste Martin sa v poslednej aktualizácii hovorilo nasledovne:

K 31.12.2001: do vekovej skupiny do 15 rokov = 17,9%

Poproduktívny vek = 16,3%

Priemerný vek = 35,7 roka

Produktívny vek 65,75%

K 31.12.2003: do vekovej skupiny do 15 rokov = 16,48%

Poproduktívny vek = 17,2%

Priemerný vek = 36,59 roka

Produktívny vek = 66,29%

V súčasnosti sú údaje už o niečo iné, nasledovne:

V roku 2017: produktívny vek 0 – 14 r. = 12,67%

Produktívny vek 15 – 64 r. = 68,23%

Poproduktívny vek 65 + = 16,77%

Tabuľka 6 Počet obyvateľov mesta Martin za obdobie 1980 – 2017

rok počet obyvateľov mesta Martin

1991 58 393 2001 60 055 2007 58 794 2009 58 188 2010 57 220 2015 54 753 2016 54 362 2017 53 946

Graf 1 Vývoj počtu obyvateľov mesta Martin od roku 1980 – 2017

Vývoj počtu obyvateľov mesta Martin od roku 1991 - 2017

61 000 60 055 58 794 59 000 58 393 58 188 57 220 1991 57 000 2001 54 753 54 362 55 000 53 946 2007

53 000 2009 2010 51 000 2015 49 000 2016

47 000 2017

45 000 1 Z týchto údajov je jasné, že obyvateľstvo v meste Martin má charakter starnutia vyšší ako v minulosti. Za príčinu tohto starnutia môžeme považovať zhoršovanie ekonomickej situácie, zvyšovanie nezamestnanosti, sťahovanie mladých ľudí za prácou do väčších miest.

3.1.2.1 Prognóza demografického vývoja Analýza vekovej štruktúry obyvateľstva mesta poukazuje na možnosti rastu mesta na základe prirodzených prírastkov, avšak len nepatrne. Vývoj prirodzených prírastkov po roku 2005 relatívne stagnuje, výnimkou je akurát rok 2006, kedy je zaznamenaný najnižší prírastok. Kým v predchádzajúcej dekáde mal na rast počtu obyvateľov rozhodujúci vplyv vývoj prirodzeného prírastku, v období do roku 2007 zabezpečovala najväčšie prírastky migrácia.

V roku 2004 vypracoval Štatistický úrad Slovenskej republiky „Prognózu vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025“ Prognóza bola vypracovaná komponentnou metódou. Východiskovým údajom prognózy bol počet a veková štruktúra obyvateľstva k 31.12.2002.

V Žilinskom kraji sa predpokladá nárast obyvateľstva počas celého obdobia, úbytok by ma nastať až po roku 2030. Vývoj obyvateľstva počas návrhového obdobia bude nerovnomerný. Do roku 2017 sa očakáva intenzívnejší vývoj ako v období rokov 2018 až 2022.

Situácia v migrácii obyvateľstva okresu je v posledných rokoch nepriaznivá. Saldo migrácie, teda rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými má zápornú hodnotu, čiže sa z okresu viac osôb vysťahovalo, ako sa v tom istom období do okresu prisťahovalo, čo je dôsledkom nedostatočnej hospodárskej základne. Prebiehajúca recesia národného hospodárstva, výrazne obmedzená hromadná aj individuálna bytová výstavba a nepriaznivejší vývoj populácie prirodzenou cestou v ostatných sídlach okresu sa prejavila na znížení rozsahu migrácie vidieckeho obyvateľstva do miest.

V ďalšom budúcom období sa ráta s pravdepodobne s rýchlejším oživeným hospodárskych činností a tým aj s ich aktívnejším vplyvom na demografický vývoj. Predpokladanú veľkosť mesta bolo potrebné stanoviť tak, aby vytvárala dostatočné priestorové a funkčné rezervy pre harmonický rozvoj mesta a očakávané zvýšenie podnikateľských záujmov obyvateľstva mesta ale aj regionálnych a mimo-regionálnych podnikateľských subjektov.

Vo výhľadových veľkostiach sídla Martin je premietnutý nárast počtu obyvateľov z vlastných zdrojov mesta /prirodzené prírastky/ ako aj dosídľovanie disponibilného obyvateľstva z vidieckych sídiel.

Tabuľka 7 Charakteristiky dynamiky rastu od roku 1991

počet obyvateľov počet obyvateľov % podiel obyvateľov rok nárast/ pokles mesta Martin okresu Martin mesta

1991 58 393 10 918 95 908 61 2001 60 055 1 662 97 852 61 2007 58 794 -1 261 97 544 60 2009 58 188 -628 97 498 60 15

Tabuľka 8 Predpokladaný prognózny vývoj počtu obyvateľov mesta Martin

Prirodzený prírastok obyvateľstva v rokoch 2010 - 2017 1 020 Migračné prírastky / úbytky -330 Celkové prírastky 690 Stav k roku 2017 58 853 Prirodzené prírastky v rokoch 2018 - 2022 920 Migračné prírastky -200 Celkový prírastok 720 Výhľadový stav k roku 2022 59 576

3.1.2.2 Predpokladaný vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva Vo vývoji vekovej štruktúry obyvateľstva mesta do roku 2017 možno očakávať predovšetkým posilňovanie skupiny obyvateľov v produktívnom veku v dôsledku pokračujúceho presunu vyšších vekových kategórii obyvateľov zo skupiny predproduktívneho veku a zvýšenie podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku. Pokles nastane iba v skupine predproduktívneho veku.

V období po roku 2012 v dôsledku zmien vo vekovej štruktúre obyvateľstva do roku 2010 a predpokladaného zníženia natality, resp. stagnácie možno očakávať pokles obyvateľstva v predproduktívnom veku a zvýšený nárast obyvateľstva v poproduktívnom veku z hľadiska početnosti ako aj relatívnych hodnôt.

Vo vývoji vekovej štruktúry obyvateľstva podľa charakteristických vekových skupín sa predpokladajú nasledovné zmeny:

Tabuľka 9 Predpokladaný vývoj štruktúry obyvateľstva pre budúce obdobie

rok 2017 rok 2022 Char. Veková skupina abs. Údaje % abs. Údaje % predproduktívny vek 7 250 12,3 6 780 11,4 produktívny vek 38 200 64,9 39 935 67 poproduktívny vek 13 393 22,8 12 928 21,6 spolu 58 843 100 59 643 100 Index vitality 54,14 52,44

Základným cieľom v ďalšom vývoji mesta je vytváranie podmienok pre plynulý populačný rast a tým aj vytváranie podmienok pre ovplyvňovanie priaznivej demografickej a sociálno-ekonomickej štruktúry obyvateľov mesta v budúcom období. V meste Martin je potrebné uvažovať k návrhovým obdobiam s 5% urbanistickou rezervou v prípade, že by

3.1.2.3 Ekonomická aktivita obyvateľstva Mesto Martin malo k 31.12.2009 – 30 321 ekonomicky aktívnych osôb, čo z celkového počtu predstavuje 52,13%. Z uvedeného počtu ekonomicky aktívnych osôb bolo v priemere 2870 nezamestnaných, čo odpovedá miere nezamestnanosti 9,5%. Do pracovného procesu bolo zapojených 27 451 osôb a podiel na celkovom počte obyvateľov odpovedá hodnote 47,2%. S ekonomickou aktivitou obyvateľstva úzko súvisí pohyb za prácou. Pohyb za prácou mimo obec trvalého pobytu je jedným z faktorov vyrovnávajúcich bilanciu zdrojov a potrieb pracovných síl a je podmienený prioritne rozsahu a štruktúre pracovných príležitostí v mieste bydliska. V riešenom území sídla Martin vykazovalo obyvateľstvo ku sčítaniu ľudu vysokú mieru zapojenia do pracovného procesu. Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva dosahoval hodnotu 52,4% z celkového počtu obyvateľov.

Vývoj nezamestnanosti

V navrhovanom období do roku 2020 predpokladáme mierny pokles počtu uchádzačov o zamestnanie a v roku 2020 bude miera nezamestnanosti na úrovni 5-6% (1575-1890.) V roku 2015 miera nezamestnanosti dohsahovala hodnotu 8-9%.

Prehľad priemerných miezd obyvateľstva počas rokov 2014, 2015, 2016

Tabuľka 10 Vývoj miezd obyvateľov mesta Martin počas obdobia rokov 2014, 2015, 2016

Prehľad miezd v meste Martin po rokoch 2014, 2015, 2016 Rok 2014 2014 2014 2015 2015 2015 2016 2016 2016 Veličina Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu priemer 935 1 054 811 994 1 114 864 1 008 1 125 882 Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 772 806 688 845 881 761 872 920 771 Priemysel spolu 1 012 1 117 838 1 076 1 181 893 1 107 1 216 909 Ťažba a dobývanie D D D D D D D D D Priemyselná výroba 1 009 1 137 813 1 078 1 199 880 1 113 1 241 899 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 1 189 1 238 1 020 1 235 1 263 1 086 1 252 1 289 1 064 Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov D D D D D D D D D Stavebníctvo 741 813 595 789 850 678 897 965 698 Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 883 1 091 665 974 1 171 743 901 1 065 735 Doprava a skladovanie 776 804 709 784 803 732 686 671 722

Ubytovacie a stravovacie služby 463 449 467 514 539 506 591 681 569 Informácie a komunikácia 1 266 1 333 1 018 1 320 1 353 1 137 1 234 1 289 987 Finančné a poisťovacie činnosti 1 216 1 385 1 179 1 236 1 413 1 199 1 285 1 505 1 239 Činnosti v oblasti nehnuteľností 769 635 1 087 853 657 1 164 874 657 1 180 Odborné, vedecké a technické činnosti 919 953 888 837 911 794 960 1 091 862 Administratívne a podporné služby 676 714 587 760 822 668 793 856 700 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 995 1 099 814 1 003 1 094 836 1 077 1 177 883 Vzdelávanie 813 1 025 761 911 1 201 840 976 1 321 886 Zdravotníctvo a sociálna pomoc 1 024 1 269 967 1 074 1 367 1 001 1 130 1 450 1 056 Umenie, zábava a rekreácia 653 692 634 734 775 714 747 799 722 Ostatné činnosti 670 725 625 680 727 646 707 732 688

3.1.3 Sídelná štruktúra Z poslednej aktualizácie energetickej koncepcie mesta Martin vieme, že v roku 2001 bolo v Martine spolu 4532 domov a trvalo obývaný bytový fond v meste Martin tvorilo 20 179 bytov, z toho 14,5% bytov v rodinných domoch, 84,6% v bytových domoch a 0,9% v ostatných budovách.

Na porovnanie k 31.12.2009 bolo k dispozícií 22 060 bytov. Z uvedeného počtu je 3 583 bytov v rodinných domoch. Počet všetkých trvalo obývaných bytov je 21 255. V meste Martin je celkom 3 354 rodinných domov. Z uvedeného počtu 21 255 bytov je 483 mestských (obecných) bytov a 68 bytov vo vlastníctve organizácie Matra, n.o.

V súčasnosti je situácia o trochu odlišná. V roku 2017 bolo v meste Martin spolu 4 218 domov. Z toho 3 557 rodinných domov a 661 bytových domov. Podrobnejšie informácie o sídelnej štruktúre je nižšie v tabuľke.

Tabuľka 11 Prehľad bytových a rodinných domov mestských častí

Počet bytových Počet rodinných Mestská časť počet domov spolu domov domov

Košúty 40 1 41 Ľadoveň 90 412 502 Jahodníky 40 84 124 Tomčany 3 117 120 Podháj 80 1488 1568 Priekopa 74 1016 1090 Sever 74 0 74 Stred 170 177 347 Záturčie 43 295 338 Spolu 614 3590 4204

Graf 2 Porovnanie počtu rodinných domov a bytových domov po jednotlivých mestských častiach

Porovnanie počtu RD a bytových domov po jednotlivých mestských častiach spolu 1800 1568 1600 1400 1200 1090 1000 800 600 502 347 400 338 200 124 120 41 74 0

Z grafu vyššie je zrejmé, že najviac rozvinutá výstavba súčtu rodinných domov a bytových domov v meste Martin je v mestskej časti Podháj, ktorá dosahuje hodnotu 1568 domov. Na druhé miesto zaraďujeme časť Priekopu. Za najmenej rozvinutú mestskú časť vo výstavbe rodinných domov a bytových domov v meste Martin môžeme považovať Košúty.

Graf 3 Porovnanie počtu bytových a rodinných domov spolu v meste Martin

Porovnanie počtu bytových domov a rodinných domov spolu

614

Počet bytových domov Počet rodinných domov

3590

3.1.3.1 Predpokladaná potreba bytov podľa demografickej prognózy V úvahách o vývoji kvantitatívnej úrovne bývania v meste Martin sa premieta súčasná štruktúra cenzových domácností a predpoklady jej vývoja vo väzbe na vekovú štruktúru obyvateľstva. Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 malo mesto Martin 24 066 cenzových domácností a 20 179 trvalo obývaných bytov. Na 100 cenzových domácností pripadá 84 bytov, z toho vyplýva, že 16 cenzových domácností žije spoločne s inou domácnosťou. Priemerná veľkosť cenzovej domácností je 2,50 osôb. To predstavuje v priemere 2,99 obyvateľov na jeden byt. Cieľom je dosiahnuť v roku 2017 priemernú obložnosť 2,85 obyvateľov na 1 byt, resp. min 352 bytov na 1000 obyvateľov a v roku 2022 priemernú obložnosť 2,7 obyvateľov na 1 byt. Pri vývoji cenzových domácností vychádzame z „prognózy vývoja cenzových domácností v krajoch SR do roku 2025“, ktorú vypracoval v roku 2004 Štatistický úrad SR. Prognóza cenzových domácností vychádza z výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001 a bezprostredne nadväzuje na „Prognózu vývoja obyvateľstva za kraje SR do roku 2025“ . Uvedený vývoj cenzových domácností je dôsledkom znižovania ich priemernej veľkosti, ktorý je spôsobený hlavne poklesom sobášnosti a v jeho dôsledku zvyšujúcim sa počtom domácností jednotlivcov vo veku do 30 rokov.

Výpočet nárokov na novú bytovú výstavbu do roku 2022:

 Optimálna potreba bytov pre 58 166 obyvateľov 22 060  Jestvujúci bytový fond v roku 2009 z poslednej aktualizácie 21 255  Odpad bytového fondu 110  Potreba novej bytovej výstavby 915 20

Predpokladaný vývoj bytového fondu v roku 2017 – 2022:

 Východiskový počet bytov v roku 2009 21 255  Predpokladaný odpad v rokoch 2017 – 2022 110  Nová bytová výstavba 975  Optimálna potreba bytov pre 59 576 obyvateľov 22 120

Celková potreba novej výstavby až do roku 2022 predstavuje 1890 bytových jednotiek.

3.1.4 Situácia bývania v obecných bytoch V Tabuľke nižšie je uvedený prehľad podlahovej plochy obecných bytov a bytov vo vlastníctve mesta Martin bez bytov určených na odpredaj. Organizácie Matra, n.o. vykonáva správu v konkrétnych bytoch. Počet bytov určených na odpredaj je k 1.1.2012 98 bytov.

Tabuľka 12 Porovnanie obecných bytov a bytov vo vlastníctve organizácie Matra

Počet obecných bytov vo vlastníctve organizácie Matra, n.o. podľa podlahovej plochy plocha v m2 do 20 20-30 30-40 40-50 50-60 60-70 70-80 80+ počet bytov 24 139 41 64 93 56 28 8

Graf 4 Porovnanie počtu obecných bytov vo vlastníctve Matra k 1.1.2012 na základe merne plochy bytu v meste Martin Porovanie počtu bytov vo vlastníctve Matra k 1.1.2012 na základe plochy

28 8 24

56 do 20 20-30 139 30-40 40-50 50-60 93 60-70 70-80 41 80+ 64

Najväčšie zastúpenie 31 % majú byty s podlahovou plochou 20-30m2 . Podlahová plocha u viac ako 59 % nepresahuje 50m2. V posledných rokoch sa tento podiel zmenšuje z dôvodu výstavby nových nájomných bytov s podlahovou plochou od 56 do 69m2.

3.1.5 Situácia bývania Tabuľka 13 Situácia bývania v okrese Martin podrobne v roku 2011

byty obývané podľa formy vlastníctva územie z toho spolu spolu vlastné byty vo byty v vlast. obecné družstevné iné byt. rodin. byty byty domoch domoch Martin 36 080 33 023 16 918 10 555 565 1 636 1 975 Belá-Dulice 459 399 60 310 1 2 15 Benice 106 100 11 74 0 0 4 Blatnica 392 281 26 225 1 4 15 Bystrička 464 416 45 349 1 1 11 Ďanová 174 152 13 128 0 0 7 Diaková 96 92 3 81 0 0 4 Dolný Kalník 37 34 4 30 0 0 0 Dražkovce 246 240 37 192 0 0 5 Folkušová 63 50 9 38 0 0 2 Horný Kalník 63 52 6 40 0 1 3 Karlová 38 26 7 16 0 1 0 Kláštor pod Znievom 508 440 67 331 1 0 15 Košťany nad Turcom 374 349 43 279 0 0 18 Krpeľany 358 323 42 243 12 0 17 Laskár 30 28 5 20 0 0 2 Ležiachov 50 50 4 40 0 0 4 Lipovec 298 271 45 209 0 0 10 Martin 21 953 20 514 13 498 2 738 360 1 512 1 420 Necpaly 311 271 55 188 1 0 18 Nolčovo 114 91 4 79 0 0 2 Podhradie 254 208 21 178 0 0 3 Príbovce 345 311 55 218 1 3 9 Rakovo 122 104 11 83 0 0 4 Ratkovo 63 57 7 47 0 0 3 Sklabiňa 229 203 18 161 2 0 20 Sklabinský Podzámok 52 51 4 42 0 0 2 Slovany 151 123 12 98 0 4 3 Socovce 73 62 7 49 0 0 2 Sučany 1 612 1 443 381 904 51 1 64 Šútovo 185 155 13 127 5 1 5 Trebostovo 172 151 32 103 1 3 6 22

Trnovo 93 77 18 55 0 3 1 Turany 1 566 1 412 608 657 25 43 52 Turčianska Štiavnička 325 292 65 191 13 0 12 Turčianske Jaseno 151 115 12 99 0 0 3 Turčianske Kľačany 312 273 29 222 0 1 11 Turčiansky Ďur 58 55 31 20 0 0 0 Turčiansky Peter 118 106 18 84 0 0 2 Valča 522 468 62 383 0 1 14 Vrícko 151 109 7 91 0 0 7 Vrútky 2 977 2 696 1 484 813 90 55 174 Záborie 50 40 5 34 0 0 0 Žabokreky 365 333 34 286 0 0 6

3.1.6 Predpokladaná výstavba do budúcna V meste Martin sú do budúcnosti naplánované nasledovné obytné súbory.

Tabuľka 14 Predpokladané výstavby obytného súboru v meste Martin v budúcnosti

Predpokladané výstavby obytného súboru v meste Martin v budúcnosti Lokalita, názov navrhované pre počet obyvateľov Odtoky IBV+HBV 434 IBV Terasa 335 Nový Martin 2000 Bilbao 5350 spolu 8119

Celková potreba novej bytovej výstavby až do roku 2020 predstavuje 4 736 bytových jednotiek.

Celkový predpokladaný prírastok bytov pre obdobie rokov 2005 – 2020 v jednotlivých formách výstavby je nasledovný.

Tabuľka 15 Prírastok bytovej výstavby do roku 2020

nová bytová výstavba etapa výstavby HBV IBV spolu r. 2010 r. 2020 3 089 1 647 4 736 2 773 1 963

Nová bytová výstavba je dimenzovaná v rozvojových plochách pre bývanie spolu s urbanistickou rezervou, pre 5% obyvateľstva.

Z celkového počtu 4 736 nových bytov bude formou HBV realizovaných 3 089 (65%) bytov, formou IBV 1 647 (35%) bytov. 23

Podľa územného plánu sídelného útvaru Martin (ÚPN-SÚ) sa v Martine navrhuje výstavba bytov v troch základných skupinách:

 Hromadné formy bývania – bytové domy – HBV  Individuálne formy bývania – rodinné domy – IBV  Výstavba v rámci jestvujúcej zástavby – výstavba v podkroviach domov, nadstavby domov – BV.

Pre hromadné formy bývania sú v súlade s ÚPN-SÚ Martin v období do roku 2020 pripravené lokality uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 16 Byty v HBV

počet por.č. názov lokality pripravenosť lokality bytov 1 Martin - Záturčie Podľa UŠ Dostavba HBV Martin - Záturčie 650 2 Martin - Košúty Podľa ÚPN-Z Martin - Košúty, Centrum 500 3 Martin - Košúty Centrum Podľa ÚPN-Z Martin - Košúty, Centrum 1600 4 Martin - Kolkáreň Podľa UŠ Martin - Kolkáreň 400 Podľa disponibilných plôch vychádzajúcich 5 Martin - Priekopa 150 z územnotechnických podmienok Martin - mesto ul Timravy a Podľa disponibilných a územnotechnických 6 Gorkého, Kollárova, Priehradka, A. 500 a stavebných podmienok Pietra Celé mesto - využitie podkroví a Podľa disponibilných územnotechnických a 7 400 nové nadstavby obyt. Domov stavebných podmienok Podľa disponibilných územnotechnických a 8 Bilbao - Veľká Hora 1350 stavebných podmienok Spolu 5550 Tabuľka 17 Byty v IBV por.č. názov lokality pripravenosť lokality počet bytov 1 Veľká Hora Podľa ÚPN - Z 40 2 Záturčie - Pod vodojemom Podľa ÚPN - Z 95 3 Záturčie - Riečiny Podľa ÚPN - Z 310 4 Na Bystričku - pod Hrby Podľa schválenej UŠ 17 5 Priekopa - ul. Lipová Podľa schválenej UŠ 40 6 Tomčany Podľa schválenej UŠ 60 7 Výstavba v prielukách Podľa ÚPN - SÚ 40 8 Prestavby, nadstavby a dostavby Podľa ÚPN - SÚ 100 9 Park Ville Podľa ÚPN - SÚ 40 Spolu 742 24

3.1.7 Klimatické podmienky V STN 73 0540 sú pre mesto Martin uvedené nasledujúce teploty vonkajšieho vzduchu.

Mesto Martin leží v oblasti s výpočtovou teplotou – 15 C, v teplotnej oblasti 3 a vo veternej oblasti 1. Stred mesta sa nachádza v nadmorskej výške 394 m.n.m, pričom územie mesta leží vo výške 386 m.n.m. až 1470 m.n.m. V oblasti prevláda bezvetrie na 34% a severný vietor na 18%.

Podmienky na začiatok a skončenie dodávky tepla na vykurovanie sú stanovené vo vyhláške č. 152/2005 Z. z.. Vykurovacie obdobie sa začína 1. Septembra končí 31. Mája. Základnou podmienkou na začiatok vykurovania vo vykurovacom období je pokles priemernej vonkajšej dennej teploty počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 C a podľa vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej teploty v nasledujúcich dní nad túto hodnotu. Vonkajšia priemerná denná teplota sa vypočíta ako štvrtina súčtu vonkajších teplôt o 7:00, 14:00 a dvakrát o 21:00 hodine.

Priemerná ročná teplota v meste Martin

 Rok 2015: 10,29 C  Rok 2016: 9,67 C  Rok 2017: 9,25 C

Tabuľka 18 Priemerné ročné teploty v meste Martin počas obdobia rokov 2015, 2016, 2017

Priemerné teploty za tri roky v C mesiace 2015 2016 2017 1 0,9 -1,9 -7,2 2 -0,1 4,1 1,5 3 4,9 5,3 6,5 4 8,9 10,0 8,0 5 14,0 14,9 15,2 6 19,3 19,6 20,0 7 21,6 20,2 19,8 8 22,1 18,1 20,2 9 15,4 15,6 13,4 10 8,9 7,8 8,9 11 4,8 4,2 3,8 12 2,7 -1,8 0,9 priemer 10,3 9,7 9,2

Graf 5 Priemerné teploty počas obdobia dvanástich mesiacov v rokoch 2015, 2016, 2017 v C

Priemerné teploty počas 12. mesiacov v rokoch 2015, 16, 17 v C 25,0

20,0

15,0

10,0

5,0

0,0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 -5,0

-10,0

2015 2016 2017

3.1.8 Zdroje znečisťovania ovzdušia v meste Martin V tabuľke nižšie je opísaný súčasný stav situácie v oblasti životného prostredia na emisiách, ovplyvnený prevádzkou tepelných zdrojov v meste Martin, konkrétne vyprodukované emisie spoločnosťou Martinská teplárenské za roky 2014, 2015 a 2016 vyjadrený v tonách.

Tabuľka 19 Množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia v t Martinskou Teplárenskou, a.s. za obdobie rokov 2015, 2016, 2017

rok TZL SO2 Nox CO TOC CO2 spolu v t 2015 7,52 365,35 221,50 13,67 4,94 118385,00 118997,99 2016 10,64 445,40 261,49 23,15 4,95 119240,00 119985,63 2017 7,74 404,24 258,00 22,88 5,46 120572,00 121270,32 spolu 25,90 1214,99 740,99 59,69 15,35 358197,00 360253,93

Najväčšou znečisťujúcou látkou s pomedzi všetkých je oxid uhličitý známy aj ako CO₂ . Ďalšími najdôležitejšími znečisťujúcimi látkami sú oxid siričitý (SO₂ ), oxid dusíka (NOx), oxid uhoľnatý (CO), tuhé znečisťujúce látky (TZL) a organický uhlík (TOC).

Graf 6 Množstvo emisií vypúšťaných Martinskou teplárenskou, a.s. v tonách za roky 2015, 2016, 2017

Množstvo emisií vypúšťaných Martinskou teplárenskou, a.s. v tonách za tri roky 121500,00

121000,00 121270,32

120500,00

120000,00 119985,63 2015 119500,00 2016

119000,00 2017 118997,99 118500,00

118000,00

117500,00 1

Z grafu vyššie je zrejmé, že vyprodukované emisie v priebehu času mierne rástli. V roku 2017 je o 1284,69 ton vyprodukovaných emisii viac ako v predchádzajúcom roku. Nárast vyprodukovaných emisií je daný nárastom množstva vyrobeného tepla Viď. Graf 8 – energetický nosič – hnedé uhlie. Tento stav – výrobca tepla Martinská teplárenská a.s. rieši ekologizáciou výroby tepla podľa opatrenia na strane č.42.

„V r.2019 sa ukončí spaľovanie uhlia na kotloch K6,7. KGJ sa budú prevádzkovať celoročne, K4 na drevnú štiepku v zimnom období a HK v špičkách alebo pri výpadku iných zariadení. Predpokladaný podiel palív bude 50%ZP a 50%DŠ. Toto opatrenie je z pohľadu na životné prostredie veľmi prijateľné“.

Tabuľka 20 Vyprodukované emisie Martinskou Teplárenskou a.s. za roky 2015, 2016, 2017 spolu v tonách

Vyprodukované emisie Martinskou teplárenskou a.s. za tri roky spolu v tonách 2000 1800 1600

1400 TZL 1200 SO2 1000 Nox 800 CO TOC 600 CO2 400 200 25,902 1214,99 740,989 59,693 15,353 358197 0 TZL SO2 Nox CO TOC CO2

Hodnota vyprodukovanej emisie CO₂ dosahuje v súčte za tri roky hodnotu 358 197 ton. V priemere za jeden rok to predstavuje hodnotu 119 399 t. Ostatné vyprodukované emisie v meste Martin sú len zlomkové hodnoty azž na SO₂ .

3.1.9 Zdroje znečisťovania v EU v rokoch 2014 – 2016 Pri produkcii tepla, energie pary a stlačeného vzduchu a jeho dodávke je treba dbať aj na vyprodukované emisie. Nižšie sú znázornené a porovnané vyprodukované emisie v podobe CO2 (oxidu uhličitého) vo vybraných krajinách EU a porovnané s emisiami na Slovensku. Údaje z nasledovnej tabuľke sú čerpané z Eurostatu.

Tabuľka 21 vyprodukované emisie CO2 v EU počas rokov 2014 – 2016 v tonách

CO2 v tonách na 2015 v 2016 v priemer za počet GEO/TIME 2014 v tonách jedného tonách tonách tri roky obyvateľov obyvateľa počas roka European Union 1 117 997 1 073 297 1 106 538 503 700 1 128 320 787 2,20 (28 countries) 458 331 525 000 Czech Republic 48 417 766 47 242 204 44 834 196 46 831 389 10560000 4,43 339 733 Germany 345 397 130 338 764 214 335 038 262 82670000 4,11 202 Ireland 10 553 329 11 113 157 11 803 648 11 156 711 4 773 000 2,34 Hungary 11 917 216 12 463 360 12 337 519 12 239 365 9 818 000 1,25 Austria 6 618 466 7 627 700 7 508 823 7 251 663 8 747 000 0,83 28

Slovakia 9 135 456 9 274 666 8 823 037 9 077 720 5429000 1,67 104 326 United Kingdom 126 155 545 105 804 541 81 018 039 65 640 000 1,59 042

Zo všetkých 28. krajín Európskej Únie je Slovensko vo vyprodukovaných emisiách v dodávke a výrobe tepla, elektrickej energie, pary a stlačeného vzduchu na 19. priečke čo nie je až také zlé číslo. Na porovnanie, Nemecko priemerne za tri roky 2014, 2015, 2016 vyprodukovalo na jedného obyvateľa 4,11 tony oxidu uhličitého. Na Slovensku táto hodnota v priemere za tri roky dosiahla 1,67 tony čo je o 2,44 tony menej na obyvateľa ako v prípade Nemecka.

Graf 7 Porovnanie vyprodukovaných emisií vo vybraných štátoch EU v tonách za rok 2016

Vyprodukované emisie vo vybraných štátoch EU v tonách za rok 2016 400 000 000

350 000 000 335 038 262

300 000 000

250 000 000

200 000 000

150 000 000

100 000 000 81 018 039

44 834 196 50 000 000 11 803 648 12 337 519 7 508 823 8 823 037 0 Czech Germany Ireland Hungary Austria Slovakia United Republic Kingdom

2016 v tonách

3.2. Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení spoločnosti Martinskej teplárenskej, a.s.

3.2.1 Analýza technickej úrovne zdrojov a rozvodov tepla Martinskej teplárenskej, a.s. Celkový príkon kotlov veľkých a stredných tepelných zdrojov v meste Martin je v súčasnosti 301,3 MW.

3.2.1.1 Centralizované dodávky tepla Centralizované zásobovanie teplom v meste Martin zabezpečuje spoločnosť Martinská teplárenská, a.s a STEFE Martin. V nasledovnej tabuľke sú vypísané inštalované výkony hlavných tepelných zariadení spoločnosti Martinská teplárenská, a.s.

Tabuľka 22 Inštalovaný výkon hlavných tepelných zariadení v Martinskej teplárenskej, a.s.

Kotly Tepelný výkon v MW K4 59,6 MW K5 12,25 MW K6 96,5 MW K7 96,5 MW

Martinská teplárenská, a.s. má celkovo napojených 291 odberateľov. Na tepelný zdroj je napojených spolu 210 odovzdávacích staníc tepla vo vlastníctve MTAS. na Martinskú teplárenskú sú napojené všetky OST, len niektoré sú v jej vlastníctve, niektoré vlastní STEFE a niektoré rôzni vlastníci. Celkový počet odberných miesta teplárne je 1108. Počet pripojených odberných miest teplárne v podobe rodinných domov je 123, všetky tieto prípojky sú vo vlastníctve MTAS. Celkový počet pripojených odberných miest v podobe bytových domov je 769.

Tepláreň tiež prevádzkuje dve parné turbíny s inštalovaným elektrickým výkonom 42 MW. Tieto turbíny pracujú v kogeneračnom režime, teda okrem elektrickej energie je z pary vyrábané aj dodávkové teplo z odberov a protitlaku turbín. Toto usporiadanie umožňuje vyššie využitie energie v primárnom palive a tým aj udržiavanie nižšej ceny tepla. Kombinovaná výroba elektriny a tepla je program podporovaný v energetickej koncepcii Slovenskej republiky, a je preto dôležité jej zachovanie v centrálnom zdroji systémov zásobovania teplom.

3.2.1.2 Vyprodukované, predané teplo spoločnosťou Martinská teplárenská, a.s. Vyprodukované teplo

Množstvo vyprodukovaného tepla teplárňou za roky 2015, 2016, 2017 sú nasledovné.

Tabuľka 23 Vyprodukované teplo za roky 2015, 2016, 2017

rok vyprodukované teplo v GJ 2015 1444520 2016 1472529 2017 1598635

Graf 8 Grafické znázornenie vyprodukovaného tepla Martinskou teplárenskou, a.s.

Vyprodukované teplo počas troch rokov v GJ 1650000

1598635 1600000

1550000

2015 1500000 1472529 2016 1444520 2017 1450000

1400000

1350000 1

Predané teplo

Množstvo predaného tepla teplárňou za roky 2015, 2016, 2017 predstavuje hodnoty v tabuľke 24.

Tabuľka 24 Predané teplo za roky 2015, 2016, 2017

rok predané teplo v GJ

2015 778 096 2016 793 409 2017 823 948

Graf 9 Grafické znázornenie množstva predaného tepla počas obdobia rokov 2015 – 2017

Predané teplo počas troch rokov v GJ 830 000 823 948

820 000

810 000

800 000 793 409 2015 790 000 2016 778 096 780 000 2017

770 000

760 000

750 000 1

3.2.1.3 Vývoj cien za energie počas rokov 2015 – 2017 v rátane hodnôt ÚRSO Martinskej teplárenskej, a.s. Tabuľka 25 vývoj cien variabilnej a fixnej zložky podľa URSO Martinskej teplárenskej, a.s.

Rok Fix. Var. 2015 155,00 €/kW 0,0378 €/kWh 2016 155,00 €/kW 0,0377 €/kWh 2017 155,00 €/kW 0,0366 €/kWh

Vyprodukované emisie

Množstvo vyprodukovaných emisií počas obdobia rokov 2015, 2016 a 2017 je nasledovné.

Tabuľka 26 Vyprodukované emisie počas obdobia 2015 – 2017

rok vyprodukované emisie v tonách

2015 119015 2016 120005 2017 121381

3.2.1.4 najväčší odberatelia energie Martinskej teplárenskej, a.s. V nasledovnej tabuľke sú vypísaný najväčší odberatelia spoločnosti martinská teplárenská, a.s.

Tabuľka 27 Najväčší odberatelia energie v meste Martin spoločnosti Martinský teplárenská, a.s.

odberateľ množstvo energie v MWh

STEFE 134294 Univerzitná nemocnica 11771 Kasárne SNP 4615 HBM Pharma 2932 Mestský podnik Vrútky 2813 Spojená škola 2342 Slov. národná knižnica 2113 TESCO 2045 SPŠ 1514

Graf 10 Grafické znázornenie najväčších odberateľov mesta Martin od spoločnosti Martinská teplárenská, a.s.

Najväčší odberatelia mesta Martin 160000 134294 140000 120000 100000 80000 60000

40000 MWh 20000 11771 4615 2932 2813 2342 2113 2045 1514 0

Za najväčšieho a najvýznamnejšieho odberateľa v meste Martin od Martinskej teplárenskej považujeme spoločnosť STEFE. STEFE sa zaoberá distribúciou energie k ďalším odberateľom. Za skutočnosti, že spoločnosť STEFE odoberá hlavné množstvo energie, viac ako 60% z celkovej predanej energie v meste Martin, energetická koncepcia mesta sa bude zaoberať aj práve touto spoločnosťou podrobnejšie v kapitolách nižšie.

3.2.1.5 Rozvody tepla Celková dĺžka rozvodov Martinskej teplárenskej, a.s. má dĺžku 49 777 metrov. V nasledovnej tabuľke sú znázornené rozvody horúcovodu pod správou Martinskej teplárenskej, a.s. rozdelenej na mestské časti.

Tabuľka 28 Celkové rozvody horúcovodu od správou Martinskej teplárenskej, a.s.

Predizol. Klasické Rozvod horúcovodu Martinská teplárenská, p.č. a.s. Podzemné Nadzemné trasa prípojky 1. Centrum I. 0 894 3 400 2. Centrum II. 0 1 358 262 3. Centrum III. 198 1 027 4. Priekopa 1 992 0 5. Vrútky 4 183 0 6. Ľadoveň 604 1 974 618

7. MFN 611 0 8. Ul. Škultétyho 0 269 9. HV na hotel Turiec 0 802 10. HV na priemyslovku 516 944 135 11. V.P.T.-FIX 160 0 12. HV ul. M.R.Š. 298 0 13. HV SEVER (A.Pietra, Mudr.) 1 466 599 14. HV SEVER-Západ 0 674 15. HV EB Fatra (rekonštr) 115 0 16. HV SEVER-Východ 167 383 17. Neografia 0 191 18. Zokruhovanie SEVER 0 666 19. prípojka Prednádražie 1 0 72 20. prípojka J.Kráľa /byty Neogr./ 0 180 21. HV Záturčie 226 2 177 22. Podháj I.a II. etapa 999 0 23. prepoj Podháj 0 138 24. Podháj III. etapa 1 401 0 25. Podháj IV. etapa 1 337 0 26. Podháj V. etapa 819 0 27. Prípojky (Záb.5,OA,ZŠ,VOS,Baum.,Famis) 2 899 0 28. JUH 4 779 0 29. Prípojky(Severia,Bohl.,Tesco,NAY,Baumax Tulip,Aurel,Podh3,Vývoj,Arct) 1 648 0 30. Prípojky HV Sever 0 0 2 080 31. HV SEVER-Západ (prípojky SVB Družstevná, Kozm.) 0 0 1 110 32. HV Sever-Východ(prípojky) 124 0 129 HV Ľadoveň (prípojkyBiotika,Tesco, 33. Priehradka) 375 0 1 156 34. HV priemysl. - prípojky 32 0 2 212 35. Ul. M.R.Štefánika 0 0 878 36. Priípojka - kúpalisko 0 0 500 12 348 7 565 vyhodnotenie 19 913 4 915 24 949 24 828 Spolu 49 777

Nasledovné čísla nám poukazujú na celkové straty po rokoch 2015, 2016, 2017 na rozvodoch teplej vody.

Tabuľka 29 Straty na distribúcii energie počas obdobia troch rokov

rok predaná energia v GJ straty v GJ

2015 778 096 145 052

2016 793 409 148045

2017 823 948 153667

3.2.1.6 Záložný zdroj energie v meste Martin V meste Martin je centrálny zdroj tepla Martinská teplárenská, a.s., ktorá má v súčasnosti štyri kotly, z toho sú dva záložné, taktiež v meste existuje niekoľko vetiev primárnych rozvodov, takže nie je pravdepodobné, že dôjde k úplnému výpadku tepla v meste naraz.

3.2.2 Využitie fosílnych palív Najviac využívaným primárnym zdrojom energie pre výrobu tepla v poslednej koncepcii boli fosílne palivá, najmä hnedé uhlie a zemný plyn. V súčasnosti sa v značnej miere využíva aj Biomasa.

V podnikateľskom sektore mesta sú štyri subjekty, ktoré spotrebúvajú značné množstvo fosílnych palív v podobe hnedého uhlia. Tým najväčším spotrebiteľom spomedzi všetkých je spoločnosť Martinská teplárenská, a.s.

Tabuľka 30 Porovnanie využitia fosílnych palív počas roku 2017

fosílne palivo jednotka v tonách

hnedé uhlie 93051,3

drevená štiepka 67922,9

Graf 11 Grafické znázornenie fosílnych palív na ročnej báze v tonách

Porovnanie využitia fosílnych palív na ročnej báze v tonách 100000,0 95000,0 93051,3 90000,0 85000,0 80000,0 75000,0 hnedé uhlie 70000,0 67922,9 drevená štiepka 65000,0 60000,0 55000,0 50000,0 hnedé uhlie drevená štiepka

V meste Martin sa z fosílnych palív vo väčšej miere využíva práve hnedé uhlie.

3.2.3 Využitie obnoviteľných zdrojov - Biomasa Biomasa má najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Za hlavné zdroje energeticky využiteľnej biomasy v podmienkach Slovenska všeobecne možno považovať lesnú biomasu, odpady z drevospracujúceho priemyslu a perspektívne biomasu z energetických porastov v lesníctve, slamu z obilia, kukurice, repky a slnečnice, odpad zo sadov a vinohradov a odpad hlavne organického charakteru z chovu dobytka v poľnohospodárstve a biologické palivá. Lesná biomasa alebo odpady z drevospracujúceho priemyslu sú v prípade mesta Martin reálne využiteľné. Martinská teplárenská, a.s. od roka 2010 vo veľkom využíva drevnú štiepku, čo sa odzrkadlilo aj na vyprodukovaných emisiách.

Tabuľka 31 Využitá biomasa počas rokov 2015, 2016, 2017

Palivo v tonách 2015 2016 2017 priemer

Biomasa 60793,59 66177,3 67922,92 64964,6

Graf 12 Grafické znázornenie využitia biomasy počas obdobia troch rokov

Vývoj využitia biomasy počas obdobia troch rokov v tonách 70000 67922,92 68000 66177,3 66000

64000 2015 2016 62000 60793,59 2017 60000

58000

56000 1

Z grafu vyššie je zrejmé, že tepláreň Martinská teplárenská stále čo raz viac využíva biomasu ako hlavné palivo pre výrobu tepla v meste Martin.

3.2.4 Zoznam odovzdávacích staníc vo vlastníctve firmy Martinská Teplárenská, a.s. V nasledovnom zozname sú vypísané odovzdávacie stanice pod správou firmy Martinská Teplárenská, a.s. Stanice sú rozdelené podľa farby na konkrétne mestské časti mesta Martin. Celkový počet odovzdávacích staníc vo vlastníctve MTAS je 210.

Tabuľka 32 legenda k tabuľke 33

LEGENDA

Jahodníky Stred Sever Košúty Podháj, Záturčie Areál MFN Vrútky Areál ZTS Z areálu MT, a.s.

Tabuľka 33 Zoznam odberných miest pod správou Martinskej Teplárenskej, a.s.

Realizác Realizáci P.č. Odberné miesto Adresa P.č. Odberné miesto Adresa ia a

1 Obchod. akadémia Stavbárska11 2004 105 MFN-ost 12 Kollárová 2 2008 2 AB budova ZTS Čsl Armády3 2003 106 MFN-ost 13 Kollárová 2 2008 3 Krupec-ZTS Čsl Armády3 2003 107 MFN-ost 14 Kollárová 2 2008 4 NZS Čsl Armády3 2003 108 MFN-ost 15 Kollárová 2 2008 5 ZTS TEES VOS Kračiny 3 2003 109 MFN-ost 16 Kollárová 2 2008 6 Görög Čsl Armády3 2003 110 MFN-ost 17 Kollárová 2 2008 7 Vons GYM L.Novomeského 2004 111 MFN-ost 18 Kollárová 2 2008 8 Lombardini Čsl.Armády 3 2005 112 MFN-ost 19 Kollárová 2 2008 9 Betty KFS-Poprad Jilemnického 43 2005 113 MFN-ost 20 Kollárová 2 2008 10 Stavmart 29.augusta 17 2006 114 MFN-ost 21 Kollárová 2 2008 11 Morgoš Čsl.Armády 3 2005 115 MFN-ost 22 Kollárová 2 2008 12 Real Langsfeldová 2 2005 116 MFN-ost 23 Kollárová 2 2008 13 Relaxtur Langsfeldová 3 2005 117 MFN-ost 24 Kollárová 2 2008 14 Proxima Langsfeldová 1 2005 118 MFN-ost 25 PK-2 Kollárová 2 2008 15 Klinče – Alijevič Jasenského 27 2005 119 MFN-ost 26 PK-4 Kollárová 2 2008 16 Vývoj Komenského 19 2005 120 MFN-ost 27 PK-1 Kollárová 2 2008 17 Krajské riaditeľstvo PZ Komenského 2 2005 121 MFN-drs 28 Kollárová 2 2008 18 MBBM+VVU Komenského 2005 122 MFN-drs 29 Kollárová 2 2008 19 Martel Robotnícka 20 2006 123 18B.J. Kuzmanyho J. Kuzmányho11 2009 20 Francesca – Creation Robotnícka 19 2006 124 M-TEC s.r.o Langsfeldova 1 2009 21 Krupa Robotnícka 19 2006 125 Machintec a.s. Wolkerova 471 2009 22 Penzion Mart Inn V.P.Totha 2006 126 MUDr.Borščova-polik. Zvolenská 31 2009 SO-70 36 23 b.j.Stavbar3.5.7.9 Stavbar3.5.7.9 2006 127 BM-Trans1 Podhajska1 2009 SO-71 12 b.j. J.Šimku 24 11.13 J.Šimku 11.13 2006 128 Mudroňova 36 P.Mudroňa 36 2009 40

25 SO-48 SVB Kolar. 81 Kollárová 81 2006 129 Mudroňova 38 P. Mudroňa 38 2009 26 SO-54 Pekárne Kollárova 83 2006 130 Timravy 30 B.J. Timravy 30 B.J. 2009 SO-55 M – TRADE 27 RENT2B Kollárova 85 2006 131 Pavilón Chirurgie Kollárová 2 2011 28 Generálne riaditeľstvo Thurzová 2006 132 Arctech Komenského 2011 29 SO-67 OKER Kola.90 Kollárova 90 2006 133 Potr. ul.Záborského Záborského12 2010 30 SO-52 SAD 1 kollárova 79 2006 134 Zmieš. uzol Francesca Robotnícka7 2008 31 SO-53 SAD 2 Kollárova 79 2006 135 SO 02 M.R.Š. 1 Vrútky M.R.Š. 1 Vrútky 2011 32 SO-37 RD Kollárová 80 Kollárová 80 2006 136 SO 03 1.č Sl. Brig. 36 1.Čsl. Brig. 36 2011 33 SO-38 RD Kollárová 78 Kollárová 78 2006 137 SO 04 1.čsl. Brig. 57 1.Čsl. Brig. 57 2011 34 SO-39 RD Kollárová 74 Kollárová 74 2006 138 SO 05 Nábr. 13,15 Nábrežná 13,15 2011 35 SO-40 RD Kollárová 72 Kollárová 72 2006 139 SO 06 Nábr. 9,11 Nábrežná 9,11 2011 36 SO-41 RD Kolarova 68 Kolarova 68 2006 140 SO 07 Nábr. 7 Nábrežná 7 2011 37 SO-42 RD Kollárová 66 Kollárová 66 2006 141 SO 08 Nábr. 5 Nábrežná 5 2011 38 SO-43 RD Kollárová 64 Kollárová 64 2006 142 SO 09 Nábr. 1 Nábrežná 1 2011 39 RD Kollárová 86 Narex Kollárová 86 2006 143 SO 10 1.čsl. Brig. 48,50 1.Čsl. Brig. 48,50 2011 40 SO-44 RD Kollárová 63 Kollárová 63 2006 144 SO 11 1.čsl. Brig. 52,54 1.Čsl. Brig. 52,54 2011 41 SO-56 RD Kollárová 118 Kollárová118 2006 145 SO 12 Nábr. Škôlka Nábrežná 3 2011 42 SO-57 RD Kollárová 116 Kollárová 116 2006 146 SO 13 Nábr. 4,6 Nábrežná 4,6 2011 43 SO-58 RD Kollárová 114 Kollárová 114 2006 147 SO 14 1.čsl. Brig. 36 1.Čsl. Brig. 36 2011 44 SO-60 RD Kollárová 112 Kollárová 112 2006 148 SO 15 1.čsl. Brig. 34 1.Čsl. Brig. 34 2011 45 SO-59 RD Kollárová 110 Kollárová 110 2006 149 SO 16 1.čsl. Brig. 32 1.Čsl. Brig. 32 2011 46 SO-61 RD Kollárová 108 Kollárová 108 2006 150 SO 17 Kalinčiaka 2 Kalinčiaka 2 2011 47 SO-62 RD Kollárová 106 Kollárová 106 2006 151 SO 18 1.čsl. Brig. 26,28,30 1.Čsl. Brig. 27,30 2011 48 SO-63 RD Kollárová 104 Kollárová 104 2006 152 SO 19 1.čsl. Brig. 27,30 1.Čsl. Brig. 27,30 2011 49 SO-64 RD Kollárová 102 Kollárová 102 2006 153 SO 20 1.čsl Brig. 21,23,25 1.Čsl. Brig 21,23,25 2011 50 SO-65 RD Kollárová 100 Kollárová 100 2006 154 SO 21 Nábr. 8,10 Nábrežná 8,10 2011 51 SO-66 RD Kollárová 98 Kollárová 98 2006 155 SO 22 Nábr. 14,16,18 Nábrežná14,16,18 2011 SO-19 RD Na Bystričku 52 11 Na Bystričku11 2006 156 SO 23 Nábr. 20,22,24 Nábrežná20,22,24 2011 SO-20 RD Na Bystričku 53 13 Na Bystričku13 2006 157 SO 24 Nábr. Nábrežná25 2011 54 SO-22 RD T. D. 2 Turč.Dobro.2 2006 158 SO 25 1. čsl. Brig. 1. čsl. Brig. 2011 55 SO-23 RD T. D. 3 Turč.Dobro.3 2006 159 SO26 1.čsl. Brig. 16,18,20 1.Čsl. Brig.16,18,20 2011 56 SO-24 RD T. D. 4 Turč.Dobro.4 2006 160 SO 27 CaM 4,6,8,10 Cyrila a .M 4,6,8,10 2011 57 SO-25 RD T. D. 5 Turč.Dobro.5 2006 161 SO 28 Nábr. Nábrežná10 2011 58 SO-26 RD T. D. 6 Turč.Dobro.6 2006 162 SO 29 M.R.Š. 6 M.R.Štefanika6 2011 59 SO-27 RD T. D. 7 Turč.Dobro.7 2006 163 SO 30 M.R.Š. 8 M.R.Štefanika8 2011 60 SO-28 RD T. D. 15 Turč.Dobro.15 2006 164 SO 31 CaM Cyrila a M.14 2011 61 SO-29 RD T. D. 8 Turč.Dobro.8 2006 165 SO 32 M.R.Š. 10,12 M.R.Š. 10,12 2011 62 SO-30 RD T. D. 9 Turč.Dobro9 2006 166 SO 33 A. Sladkoviča 2 A. Sladkoviča 2 2011 63 SO-31 RD T. D. 10 Turč.Dobro.10 2006 167 SO 34 Judíkovej /polícia/ Judíkovej 7 2011 64 SO-32 RD T. D. 11 Turč.Dobro.11 2006 168 SO 35 Kalinčiaka Kalinčiaka03 2011 M.R.Štefánika15,1 65 SO-33 RD T. D. 12 Turč.Dobro.12 2006 169 SO 36 M.R.Š. 15,17,,19,21 7 2011 66 SO-34 RD T. D. 13 Turč.Dorbro.13 2006 170 SO 37 S.H.V. 2,4,6,8 S.H.Vajanskeho2 2011 67 SO-10 RD Bottova 5 Bottova 5 2006 171 SO 38 1.čsl. Brig. 19 1.Čsl. Brig. 19 2011 68 SO-11 RD Bottova 8 Bottova 8 2006 172 SO 39 1.česk. Brig. 15 1.Česk. Brig. 15 2011 1.Česk.Brig. 69 SO-12 RD Bottova 9 Bottova 9 2006 173 SO 40 1.česk Brig. 9,11,13 9,11,13 2011 70 SO-69 RD Bottova 11 Bottova 11 2006 174 SO 41 1.česk. Brig. 7 1.Česk. Brig. 7 2011 71 SO-13 RD Bottova 13 Bottova 13 2006 175 SO 42 CaM ZUŠ 20 Cyrila a M.20 2011 41

72 SO-14 RD Bottova 14 Bottova 14 2006 176 SO 43 CaM 12,14 Cyrila a M.12,14 2011 73 SO-75 RD Bottova 15 Bottova 15 2006 177 SO 44 CaM 16,18 Cyrila a M.16,18 2011 74 SO-15 RD Bottova 16 Bottova 16 2006 178 SO 45 CaM Cyrila a M.22 2011 75 SO-76 RD Bottova 17 Bottova 17 2006 179 SO 46 Nábr. 12 Nábrežná 12 2011 76 SO-18 RD Bottova 18 Bottova 18 2006 180 SO 47 1.česk. Brig. 14 1.Česk. Brig. 14 2011 77 SO-16 RD Bottova 19 Bottova 19 2006 181 SO 48 CaM 23 /kino/ Cyrila a M.23 2011 A.Pietra34 Mudr. 78 Michalová A.Pietra34 2006 182 Gjulili-Alijevič Jesenského 28 2011 79 SO-73 RD Priehradka 19 Priehradka 19 2006 183 J.Frolo Agrostav 2011 80 NAY ELEKTRODOM Oc.Turiec 2006 184 RD Bottova 10 Chochula Botová 10 2011 81 SO-74 P. S. Kollar. Rent Kollárová81 2006 185 V.P.Totha V.P.Totha 2011 82 TRANSMISIE P.Mudroňa 10 2006 186 Volz filters Č.S.L. Armady3 2011 83 PMR - ZTS Čsl.Armády 3 2007 187 Bohler Č.S.L. Armady5 2012 84 Sociálna poisťovňa Nám.SNP 4 2007 188 MB-Trans3 Podhájska 3 2012 ZSŠOS Jahod. Združ. 85 škola Stavbárska 11 2006 189 BD Severia Školska7 2013 Matica Slovenská - cirkevná 86 CNC Mládeže4424 2007 190 škola Škultétyho 8 2013 87 Nay Dekodom Oc. Turiec 2007 191 Arko ZTS Č.S.L. Armady3 2013 88 RD Priehradka16 Ivádi Priehradka 16 2007 192 Lephart Hviezdosl.78 2013 89 Športova hala Čs.armády 10 2007 193 BD-Vrútky Č.S.L.Brigády32 2014 90 Klinče2-Sever Školska Jilemníckeho 2008 194 Conveco ZTS Č.S.L. Armady3 2013 91 Holubyho Kellner Holubyho 6 2008 195 SUBU Tatranabýtok Hud. Bernolakova681 2014 92 BD C-RENT Hrd.SNP 2 2008 196 PMR1-ZTS Č.S.L. Armady8 2014 93 ZTS - Knecht Bjorn Čsl.Armády 3 2008 197 BD Aurel-Záturčie Zaturčianska 2015 94 MFN-ost 1 Kollárová 2 2008 198 BD Peral 1 Timravy18 2015 95 MFN-ost 2 Kollárová 2 2008 199 BD Peral2 Timravy18 2015 96 MFN-ost 3 Kollárová 2 2008 200 BD Malá hora Novomeského3 2015 97 MFN-ost 4 Kollárová 2 2008 201 Machintec2 Č.S.L. Armady3 2016 98 MFN-ost 5 Kollárová 2 2008 202 PMR2 ZTS Č.S.L. Armady3 2015 99 MFN-ost 6 Kollárová 2 2008 203 Rozvodný závod Hviezdosl.78 2016 100 MFN-ost 7 Kollárová 2 2008 204 Demaček- gastro Č.S.L. Armady3 2016 101 MFN-ost 8 Kollárová 2 2008 205 Matica slovenska Škultétyho 8 2016 102 MFN-ost 9 Kollárová 2 2008 206 Sýkora Bernolakova 14 2016 103 MFN-ost 10 Kollárová 2 2008 207 Prior- Galeria Namestie SNP 2017 104 MFN-ost 11 Kollárová 2 2008 208 Skušobňa motorov ZTS Č.S.L. Armady3 2017 209 Lekáreň Centrum Kollarova73 2018 210 Poruchová služba Novákova 2018

3.2.5 Uskutočnené zmeny od roku 2009  2008 – 2009 – pripojenie Priekopa  2011 - 2012 – pripojenie Vrútok  2014 - HV prípojky : BD Turiec, PMR I, BD Hviezdoslavova, Areál Tatranábytkáreň, Matica slovenská  2015 - HV prípojky: PMR II, Areál Tatranábytkáreň, BD Peral  2015 – 2016 – zmena vykurovacieho média v ZTS a areál kasární SNP z pary na horúcovod  2017 - HV prípojka Hala motoráreň 42

V r.2009-10 bol rekonštruovaný kotol K4 na spaľovanie drevnej štiepky, od r.2010 sa spaľuje drevná štiepka v období apríl - október, podiel štiepky v bilancii palív je cca 30%.

V r.2017 – 18 spoločnosť pripravuje projekt ekologizácie teplárne, postavia sa 3 KGJ na ZP o výkone 3x10MWe a 4 horúcovodné kotly na ZP o výkone 4x15MWt .

V r.2019 sa ukončí spaľovanie uhlia na kotloch K6,7. KGJ sa budú prevádzkovať celoročne, K4 na drevnú štiepku v zimnom období a HK v špičkách alebo pri výpadku iných zariadení. Predpokladaný podiel palív bude 50%ZP a 50%DŠ. Toto opatrenie je z pohľadu na životné prostredie veľmi prijateľné.

Nasledovné opatrenia boli zrealizované na základe energetickej koncepcie z roku 2009

 Prevádzka CZT je stabilizovaná, napriek každoročnému pripájaniu nových odberateľov je mierny pokles dodávky tepla z dôvodu opatrení na znižovanie spotreby a miernejším zimám.  Znižovanie spotrieb tepla, za MTAS je to hlavne ukončenie dodávaného tepla v parovodoch – náhrada horúcovodom, rekonštrukcie rozvodov tepla s náhradou klasickej izolácie predizolovaným potrubím, pripravovaná ekologizácia s ukončením uhoľnej prevádzky s náhradou starých zariadení s veľkými výkonmi novými efektívnejšími.  Odpájanie od CZT bolo minimálne, skôr sa vyskytlo odpájanie zo sekundárov Stefe, a.s. a pripájanie na primár MTAS.  Pripojenie na CZT objektov s vlastnými zdrojmi sa urobilo v Priekope a vo Vrútkach. Nové objekty sa pripájali na CZT.  Bytové domy sa pripájajú na CZT pokiaľ sa nachádzajú v primeranej blízkosti rozvodov tepla.  Pripájanie IBV na CZT v obmedzenom množstve  Podpora OZE, od r.2010 spaľovanie DŠ v MTAS  Využívanie slnečnej energie hlavne v IBV  MTAS prihlásila do výzvy na NŠP 11 projektov na rekonštrukciu rozvodov CZT.

3.3 Analýza existujúceho stavu tepelného hospodárstva spoločnosti STEFE Martin, a.s.

3.3.1 Množstvo predanej energie za uplynulé roky firmy STEFE Martin, a.s. Celkové množstvo dodanej energie pre koncových odberateľov formou STEFE Martin, a.s. je znázornené v nasledovnej tabuľke.

Tabuľka 34 Celkové predané teplo firmou STEFE Martin, a.s. koncovému odberateľovi za roky 2014, 2015, 2016, 2017 v MWh

Predané teplo roky ÚK [MWh] TÚV [MWh] Spolu [MWh] 2014 70 287 40 381 110 669 2015 82 502 38 485 120 987 2016 86 230 38 575 124 805 2017 89 230 38 138 127 368

Graf 13 Grafické znázornenie predaného tepla firmou STEFE Martin za obdobie uplynulých rokov

Množstvo predaného tepla za posledné roky MWh firmou STEFE 140 000

120 000 38 575 38 138 38 485 40 381 100 000

80 000 86 230 89 230 82 502 TÚV [MWh] 70 287 60 000 ÚK [MWh]

40 000

20 000

0 2014 2015 2016 2017

Z grafu je možné vyčítať, že množstvo predaného tepla na ústredné kúrenia a na prípravu teplej vody rokmi mierne stúpa.

3.3.1.1 Vývoj nákladov za energie počas rokov 2014 – 2017 v rátane hodnôt ÚRSO Tabuľka 35 prehľad vývoja nákladov za teplo – STEFE Martin, a.s.

cena podľa RZ a prerozdelenia FN (odberatelia) 2014 2015 2016 Variabilná zložka EUR/kWh 0,0415 0,0414 0,0409 medziročný nárast nákladov -0,24% -0,24% -1,27% Fixná zložka EUR/kW 329,9288 298,1095 290,6195 medziročný nárast nákladov 23,91% -9,64% -2,51% Cena spolu EUR/kWh s DPH 0,1245 0,1172 0,1148 medziročný nárast nákladov 12,97% -5,88% -1,99%

110 953 120 987 124 805 dodávka tepla v kWh 944 218 201 medziročný pokles -17,74% 9,04% 3,16%

platby odberateľov v EUR (tržby RVE bez DPH) 11 513 063 11 811 264 11 951 417 objem VN k prerozdeleniu 4 607 574 5 009 460 5 107 864 objem FN k prerozdeleniu 6 905 489 6 801 804 6 843 553 medziročný nárast/pokles(-) -7,02% 2,59% 1,19%

3.3.2 Najväčší odberatelia tepla od firmy STEFE Martin, a.s. V nasledovnej tabuľke sú vypísaný najväčší odberatelia tepla za obdobie roku 2017.

Tabuľka 36 Najväčší odberatelia tepla od firmy STEFE Martin, a.s.

Predaj tepla 2017 v kWh podľa odberateľov kWh Kategórie Matra, n.o. 2 949 424,00 byty a bytové domy Mesto Martin - Mestský úrad 2 015 467,00 samospráva Stredná odborná škola dopravná 1 850 245,00 školy Správa športových zariadení mesta Martin 1 238 743,00 samospráva Slovenské komorné divadlo Martin 1 210 105,00 samospráva Vlastníci bytov a nebytových priestorov na ul. 1 066 914,00 OSBD Devínska 15-33 v Martine Základná škola s materskou školou Gorkého 989 440,00 školy Europrojekt Theta 8 SK, k.s. 925 050,00 podnikateľská sféra Centrum sociálnych služieb Ľadoveň 903 225,00 samospráva SVB Zelená 3739 902 192,00 byty a bytové domy

V tabuľke vyššie je vypísaných len 10 najväčších odberateľov tepla v meste Martin od firme STEFE. Celkový počet odoberateľov ku koncu roku 2017 sa však blíži k počtu 520.

Graf 14 Grafické znázornenie predaného tepla najväčším odberateľom v meste Martin formou STEFE

Predané teplo najväčším odberateľom STEFE Martin, a.s. v MWh 3 100 2 949 2 600 2 015 2 100 1 850

1 600 1 239 1 210 1 067 989 1 100 925 903 902 600 MWh

3.3.3 Podiel tepla podľa odberateľských štruktúr za rok 2017 Pre porovnanie uvádzame aj podiel predaja tepla podľa odberateľskej štruktúry za rok 2017. V priebehu rokov 2014 až 2017 spoločnosť STEFE vykonávala energetická audit podniku. Na základe meraní počas týchto troch rokov sa dodalo 483,829 GWh tepla koncovým užívateľom. Len pre informáciu z roku 2014 podiel zateplených bytov vzrástol o 80% a podiel bytov s vymenenými oknami predstavuje viac ako 94%.

Tabuľka 37 Celkový predaj tepla za rok 2017 podľa odberateľskej štruktúry

Odberateľ Percentá Byty a bytové domy 103 345 887 81% Školy 10 316 186 8% Samospráva 7 779 351 6% Podnikateľská sféra 5 877 184 5%

Spolu 127 318 608 z bytov OSBD 38 250 721 37% 30%

Graf 15 Celkový podiel predaja tepla podľa odberateľov

STEFE Martin, a.s. Predaj tepla 2017 podľa odberateľov Podnikateľská sféra Samospráva 5% 6% Byty a bytové Školy domy 8% 81%

3.3.4 Zoznam stredísk pod správou firmy STEFE Martin, a.s. V nasledovnom zozname sú vypísané strediská pod správou firmy STEFE Martin, a.s. Strediská sú rozdelené podľa farby na konkrétne mestské časti mesta Martin. Celkový počet odovzdávacích staníc v meste Martin je 317.

Firma STEFE presné počty množstva bytov neeviduje, odhadovaný počet sa pohybuje okolo 15 000.

Tabuľka 38 Legenda k tabuľke 39

Legenda: CVS školy Mestské časti : Ľadoveň Jahodníky Stred Sever Košúty Podháj Záturčie Priekopa

Tabuľka 39 Zoznam stredísk v správe STEFE Martin, a.s.

Realizá Realizá Realizá P.č. Stredisko P.č. Stredisko P.č. Stredisko cia cia cia

1 DVS Kollárova 90 2006 101 KOST Mudroňova 40 2010 201 KOST Severná 7,8 2012

2 VS 1 Ľadoveň - Kirovova 102 KOST Mudroňova 42 2010 202 KOST Severná 9,10 2012 KOST Múzeum českej 3 103 203 VS 2 Ľadoveň , Gogoľova kultúry 2010 KOST Severná 11 2012 VS H - 1 Ľadoveň, 4 104 204 Sucháčkova 1978 KOST Potraviny HELA 2010 KOST Severná 12,13 2012 VS H - 2 Ľadoveň, VS T-12 Košúty, 5 105 205 Nachtigala 1978 KOST J. Nováka 2 2010 Hurbanova 2011 VS H - 3 Ľadoveň, 6 106 206 Alexandrova 1979 KOST J. Nováka 3 2010 KOST ZŠ Hurbanova 2013 7 KOST J.Mazúra 2,4 2016 107 KOST J. Nováka 4 2010 207 KOST Hurbanova 5 2016 8 KOST J.Mazúra 6,8,10 2016 108 KOST J. Nováka 5 2010 208 KOST Hurbanova 17,19 2016 VS H - 4 Ľadoveň, 9 109 209 Ševčenkova 1980 KOST J. Nováka 6 2010 KOST Hurbanova 21,23,25 2013 VS H - 5 Ľadoveň, 10 110 210 Lermontova 1981 KOST J. Nováka 7 2010 VS T-13 Košúty, Hodžova 1990 KOST Sklabinská 12 - 11 111 211 Polícia 2011 KOST J. Nováka 8 2010 VS T-14 Košúty,Galandu 1981 12 KOST Sklabinská 16 2011 112 KOST SAD 2010 212 DVS Galandova 2,4,6 2014 13 KOST Sklabinská 18 2011 113 KOST A.Kmeťa 15 2016 213 OST OC Košúty 2011 KOST Sklabinská 20 - KOST A.Kmeťa 17 - OST OC McDonald's 14 114 214 Farmaved 2011 polyfunkčný dom 2008 Košúty 2011 15 KOST Sklabinská 22 2011 115 CVČ Kamarát 2007 215 DVS Zimný štadión 2003 DVS Mládeže 1,3 - 16 116 216 KOST Sklabinská 26 - LFUK 2011 KOST Divadlo 2011 č.p.1114 2003 KOST Treasy 1 - Šípoša 15 17 117 217 B 2010 KOST Detská pohotovosť 2013 DVS Mládeže 2,4,6 2002 KOST Treasy 2 - Šípoša 16 18 118 218 A 2010 VS ZŠ Mudroňa 2003 DVS Mládeže 5,7 2004 DVS Mládeže 8,10,12- 19 119 219 VS 1 Jahodníky, Exnárova 2014 VS ZUŠ Mudroňa 2005 č.p.1110 2002 20 KOST Nemcovej 2 2014 120 DVS Thurzova 1 1995 220 DVS Mládeže 9,11 2003

21 KOST Nemcovej 3 2014 121 DVS Thurzova 2 2003 221 DVS Mládeže 13,15 2005 DVS Mládeže 17,19- 22 122 222 KOST Fraňa 1,2 2014 DVS Thurzova 3,5,7 2004 č.p.1118 2003

23 KOST Fraňa 3,4 2014 123 DVS Thurzova 4,6,8 2002 223 DVS Mládeže 21 2003 DVS Mládeže 20,22,24- 24 124 224 KOST Fraňa 7 2014 DVS Thurzova 9,11,13 2002 č.p.1112 2002 DVS Mládeže 27 - 25 125 225 KOST Fraňa 10 2014 DVS Thurzova 10,12,14 2002 Potraviny 2003 VS ZŠ Gorkého /Mládeže/ E5590 26 126 226 KOST Fraňa 11 2014 VS Bjornsonova 2015 + telocvičňa 1 27 KOST Fraňa 15 2014 127 DVS Bjornsonova 20 227 VS MŠ Gorkého 31 2002 28 KOST Fraňa 16 2014 128 DVS Futbalový štadión 2012 228 DVS Gorkého 8,10 1998 DVS Gorkého 12,14,16- 29 129 229 KOST Fraňa 20 2014 VS Hádzanársky štadión 1993 č.p.1085 1998

30 KOST Šimka 2 2014 130 DVS Ambra Pietra 25 1990 230 DVS Gorkého 15,17 2003 31 KOST Šimka 5 2014 131 DVS Komenského 3,4,5 1994 231 DVS Gorkého 18,20,22 1998 32 KOST Šimka 9 2014 132 DVS Komenského 6,7 1994 232 DVS Gorkého 19,21 2002 33 KOST Šimka 10 2014 133 DVS Komenského 9-10 1993 233 DVS Gorkého 24,26,28 1998 DVS Gorkého 25,27,29- 34 134 234 KOST Šimka 18 2014 DVS Komenského 14 1991 č.p.1060 2002

35 KOST MŠ Šimka 2014 135 DVS Komenského 17 1995 235 DVS Gorkého 34,36 2001 KOST Červenej armády DVS Gorkého 35,37,39- 36 136 236 KOST SOUs Šimka 2014 2,4,6 2010 č.p.1063 2002 DVS Červenej armády 37 137 237 KOST Benkova 2 2014 12,14,16,18 1994 DVS Gorkého 38,40,42 2001 DVS Červenej armády 15 DVS Gorkého 41,43,45- 38 138 238 KOST Benkova 8 2014 - č.p.359 2002 Povodeň 2002 DVS Gorkého 44,46,48- 39 139 239 KOST Benkova 10 2014 DVS Nálepkova 1,3 1996 č.p.1091 2001 DVS Nálepkova 2 - 40 140 240 KOST Benkova 20 2014 č.p.4049 1980 DVS Gorkého 50,52,54 2001 41 KOST ZŠ Jahodnícka 2014 141 DVS Nálepkova 7,9,11 2014 241 DVS Gorkého 56,58 1996 DVS Gorkého 57,59,61- 42 142 242 VS Priehradka 25 2013 VS MŠ Nálepkova 2002 č.p.1067 1996 43 VS Janka Kráľa 1997 143 EB 119 b.j. Nálepkova 2015 243 DVS Gorkého 60,62 1997 44 DVS VÚB - banka 2014 144 KOST Nálepkova 119 b.j. 2010 244 DVS Gorkého 63,65,67 2001 45 VS Sokolíka 1,3,5 2000 145 KOST Nálepkova 4,6,8 2010 245 DVS Gorkého 91,93 1997 46 DVS Sokolíka 7,9 2002 146 KOST Nálepkova 10,12,14 2010 246 DVS Gorkého 95,97 2001 47 DVS Šoltésovej 6,7 1999 147 KOST Nálepkova 16,18,20 2010 247 DVS Gorkého 19 - Polícia 2002 DVS Goliana 1,3,5 - 48 148 248 DVS Šoltésovej 13 2002 KOST Jilemnického 1,3,5 2010 č.p.1515 2002 KOST Jilemnického 49 149 249 DVS Amfiteáter 2012 15,17,19 2010 DVS Goliana 6,8 2002 50 DVS Moskovská 2,3 2015 150 KOST Jilemnického 21 2010 250 DVS Goliana 7,9,11 2002 DVS Goliana 10,12,14 - 51 151 251 DVS Kino Moskva 2015 KOST Jilemnického 23 2010 Pošta 2002 52 DVS Hviezdoslavova 8,10 2002 152 KOST Jilemnického 25 2010 252 DVS Goliana 16,18 2002 DVS Hviezdoslavova 53 153 253 20,22,24 2001 KOST Jilemnického 27 2010 DVS Timravy 2 1995 54 DVS Hviezdoslavova 27 2002 154 KOST Jilemnického 51 2012 254 DVS Timravy 5 1995 DVS Hviezdoslavova 8 55 155 255 Pasové 38/73 2001 KOST Jilemnického 53 2012 DVS Timravy 6 - č.p.1101 1995 KOST EB Palkoviča 56 156 256 DVS Hviezdoslavova 45 1997 /Jilemnického 12/ 2012 DVS Timravy 7 - č.p.1100 1995 57 VS Hviezdoslavova 46,48 157 KOST Tomášikova 2,3,4 2010 257 DVS Timravy 8 1995 DVS Tomášikova 5,6 /30 58 158 258 DVS Hviezdoslavova 52,54 2001 b.j./ 2000 DVS Timravy 9 - č.p.1103 1995 KOST Hviezdoslavova 66- 59 159 259 76 2011 DVS Zvolenská 1,2 1978 DVS Timravy 10 - č.p.1104 1995 KOST Hviezdoslavova 78- 60 160 260 88 2011 DVS Zvolenská 3,4 1978 DVS Timravy 11 1995 61 VS Štúrova štvrť 161 DVS Zvolenská 5,6 1978 261 DVS Timravy 13,15 1998 DVS Nám.protifaš.bojovn. 62 162 262 VS Štúrovo námestie 1 - 8 2007 DVS Zvolenská 7,8 1978 2,4,6 2005 VS Štúrovo námestie 10- 63 163 263 16/č.108 2007 KOST Zvolenská 21,28 2012 VS K-01 Záturčie,Furdeka 1986 VS K-02 64 164 264 VS Štúrovo námestie 13 2007 VS MŠ Zvolenská 1997 Záturčie,Záturčianska 1994 VS Štúrovo námestie 13 - VS K-03 Záturčie, 65 165 265 RD Hviezd. 7,9 2007 KOST Centrum 2011 Záturčianska 1988 66 VS Štúrovo námestie 15 2007 166 KOST Školská 1,2,3 2011 266 KOST Makovického 14,16 2017 KOST Makovického 67 167 267 VS Štúrovo námestie 17,19 2007 KOST Budovateľov 1,2,3 2011 18,20,22 2017 VS K-04 Záturčie, 68 168 268 VS Štúrovo námestie 18,20 2007 KOST Budovateľov 4,5,6 2011 Rovnianka 1989 69 VS Štúrovo námestie 21,23 2007 169 KOST Budovateľov 7,8 2011 269 VS K-06 Záturčie, Nahálku 1992 70 VS Štúrovo námestie 22,24 2007 170 KOST Novojičínska 1,2 2011 270 DVS A.Stodolu 14,16,18 2003

VS ZŠ A.Dubčeka 71 171 271 VS Štúrovo námestie 26,30 2010 ul.Budovateľov 2001 KOST 1 Uzlovská 2017 72 VS Štúrovo námestie 32,36 2007 172 VS MŠ Družstevná 2001 272 KOST Uzlovská 1,3 2017 73 VS Štúrovo námestie 38,40 2007 173 DVS Kozmonautov 1,2,3 2001 273 KOST Uzlovská 5,7 2017 Polyfunkčný dom Štúrovo 74 174 274 námestie 42 2012 DVS Kozmonautov 4,5 2001 KOST Uzlovská 8,10 2017 75 VS Mestský úrad 2007 175 DVS Kozmonautov 6,7,8 2003 275 KOST Uzlovská 9,11 2017 76 DVS Holubyho 2,4 1998 176 DVS Kozmonautov 9,10 2003 276 KOST Uzlovská 12,14 2017 DVS Kozmonautov 77 177 277 DVS Holubyho 8,10 1998 11,12,13 2001 KOST J.Martáka 1-11 2017 DVS Kozmonautov KOST J.Martáka 78 178 278 DVS Holubyho 11,13 1997 14,15,16 2001 13,15,17 2017 KOST J.Martáka 79 179 279 KOST Holubyho 15-25 2011 DVS Kozmonautov 20,21 2001 19,21,23 2017 KOST J.Martáka 80 180 280 KOST Holubyho 27-37 2011 DVS Kozmonautov 22,23 2004 25,27,29 2017 KOST J.Martáka 81 181 281 DVS Záborského 3 2000 DVS Kozmonautov 24,25 2001 31,33,35 2017 82 KOST Záborského 5-15 2011 182 DVS Kozmonautov 26,27 2001 282 OST 2 Čajkovského 1978 83 DVS Záborského 14,16,18 1984 183 VS Fatra, Kozmonautov 1984 283 KOST Zelená 9-27 2017 KOST EB 3 Priekopa 84 184 284 KOST Záborského 17-27 2011 DVS Pastoračné centrum 2004 Bullu 2013 KOST Polícia,knižnica 85 185 285 DVS Tajovského 1,2 2002 KOST Špeciálna ZŠ 2012 Bullu 2013 KOST Materská škola 86 186 286 DVS Tajovského 3,4 1995 KOST Martico 2012 Bullu 2013 87 DVS Tajovského 5,6 2003 187 VS ZŠ Východná 2007 287 KOST Kratinova 47 2013 88 DVS Novomeského 2 1996 188 KOST Východná 5,7 2012 288 KOST Kratinova 49 2013 89 DVS Novomeského 6 2004 189 KOST Východná 9,11 2012 289 KOST Kratinova 51 2013 90 KOST Novomeského 8-18 2011 190 KOST Bellova 3,4 2012 290 KOST Kratinova 53 2013 KOST Polícia 91 191 291 Novomeského 14 2011 KOST Bellova 5,6 2012 KOST Medňanského 2 2013 92 KOST Novomeského 20-30 2011 192 KOST Bellova 7,8 + Archív 2012 292 KOST Medňanského 4 2013 DVS M.R.Štefánika 74,76, KOST Rumunskej 93 193 293 78 /Oslobo./ armády 1,2 2012 KOST Medňanského 6 2013 DVS M.R.Štefánika 82 ,84, KOST Rumunskej 94 194 294 86 /Oslobo./ armády 3,4 2012 KOST Medňanského 8 2013 KOST Rumunskej 95 195 295 KOST Prednádražie 2 2010 armády 5,6 2012 KOST Medňanského 10 2013 96 KOST Moyzesova 12 2010 196 KOST Knižnica 2012 296 KOST Šikuru 1 2013 KOST Jednota - 97 197 297 KOST Moyzesova 14 2010 potraviny 2012 KOST Šikuru 3,5,7,9 2013 KOST Šikuru 98 198 298 KOST Moyzesova 19 2010 KOST Severná 1,2 2012 11,13,15,17 2013 99 KOST Mudroňova 30 2010 199 KOST Severná 3,4 2012 299 KOST Bullu 1,3,5 2013

100 KOST Mudroňova 32 - MŠ 2010 200 KOST Severná 5,6 2012 300 KOST Bullu 2 2013 301 KOST Bullu 4 2013 302 KOST Bullu 7,9,11 2013

Zmiešavacie uzly 303 OST 4 Charkovská 1979 Regulačná stanica OC 304 1 Kocka (Spektrum) 2014 OST 5 Volgogradská 1984 Izoglobal - zmiešavacie KOST byt.dom 305 2 uzly - 5 ks 2015 Volgogradská 19 2012 KOST byt.dom 306 Volgogradská 19A 2014 KOST byt.dom 307 Kotolne Volgogradská III 2017

1 PK MŠ ul.Bagarova 2002 308 OST byt. dom Š.Šikuru 76 2009

2 PK MŠ ul.Šoltésovej 2006 309 OST COOP Jednota 2007

3 PK Jesenského 23 (DÚ) 2002 310 OST ZŠ Dolinského 2004 OST SOŠD - dielne 2. - 311 4 infražiariče 2009 OST ZŠ Priehradná 2008 Kotolňa na Biomasu Na 312 5 Kameni 2016 OST MŠ Priehradná 2008 313 OST SOŠD - škola 2009 314 OST SOŠD - jedáleň 2009 315 OST SOŠD - nový internát 2009 316 OST SOŠD - starý internát 2009 317 OST SOŠD - dielne 2. 2009

3.3.5 Uskutočnené opatrenia na rozvodoch od roku 2009 až po súčasnosť Od poslednej energetickej koncepcie mesta Martin z roku 2009 sa vykonalo viacero opatrení či už na zlepšenie energetickej hospodárnosti danej technológie alebo v rámci údržby. Všetky nasledovné opatrenia dopomohli k energetickej úspornosti celého komplexu.

STEFE Martin, a.s. od roku 2008 každoročne realizuje postupnú rekonštrukciu rozvodov tepla a odovzdávacích staníc. Pôvodné centrálne výmenníkové stanice a sekundárne rozvody sú nahrádzané novými horúcovodnými rozvodmi a domovými KOST. Nové predizolované potrubia majú oveľa menšie tepelné straty vďaka izolácii a ochrannému plastovému obalu, ktorý chráni izoláciu pred nasiaknutím vody. Čo je veľmi dôležité z hľadiska znižovania tepelných strát.

Významné úspory v spotrebe tepla boli dosiahnuté vďaka rekonštrukciám, najmä na ohrev teplej vody, kde boli dosiahnuté úspory v priemere 30% oproti stavu pred rekonštrukciou. Keďže tento spôsob budovania nového systému centrálneho zásobovania teplom sa osvedčuje a prináša veľké finančné úspory zákazníkom a v konečnom dôsledku sa pokračuje v tejto dlhodobej stratégii firmy STEFE aj naďalej. Všetky tieto opatrenia smerujú k skvalitneniu dodávky tepla a k významným úsporám na energiách, čo prináša výhodné podmienky pre zákazníkov firmy STEFE.

Uvádzame zoznam najdôležitejších investičných akcií, ktoré boli realizované v jednotlivých rokoch.

Rok 2009

- HV prípojka pre Tesco Priekopa v dĺžke 275 m - HV prípojka a montáž KOST pre bytový dom 32 b.j., ul. Šikuru - Výmena meračov tepla za merače s menšou dimenziou - Napojenie SOŠD Martin-Priekopa (Dopravná škola) z primárneho rozvodu okruhu pre EB I, vrátane jeho rekonštrukcie - Výmena obehového čerpadla a vyregulovanie ÚK VS 5 Volgogradská Priekopa - Realizácia nových oddelených meraní TÚV (dvojičky objektov)

Rok 2010

- HV prípojka pre 2 byt. domy Košúty - HV prípojka a odovzdávacie stanice tepla pre bytové domy TERASY Ľadoveň - Rekonštrukcia a modernizácia vykurovacieho okruhu 119 bj ul. Nálepkova - Rekonštrukcia a modernizácia vykurovacích okruhov Prednádražie I a Prednádražie II - Centrálna odovzdávacia stanica T-14 Košúty – modul TÚV - Prípojka HELIOS Ľadoveň - ZŠ Gorkého rekonštrukcia OST - Realizácia nových oddelených meraní TÚV (dvojičky objektov) - Realizácia KOST Štúrove námestie 26-30

Rok 2011

- Napojenie nového obchodného centra v Košútoch a reštaurácie McDonald´s - Rekonštrukcia zásobovania teplom Martinské komorné divadlo - Rekonštrukcia systému zásobovania teplom na okruhu Centrum - Rekonštrukcia sústavy CZT K3 Holubyho - Rekonštrukcia sústavy CZT EB Sklabinská - Rekonštrukcia a modernizácia vykurovacích okruhov Prednádražie I a Prednádražie II - dokončenie - Rekonštrukcia odovzdávacej stanice T12 Košúty - Pripojenie bytového domu Slovpanel v Košútoch

Rok 2012

- Rekonštrukcia a modernizácia okruhov Severná a Východná - Pripojenie polyfunkčného domu Štúrova štvrť - Rekonštrukcia okruhu EB Palkoviča na Severe - Diaľkové riadenie odovzdávacích staníc a zber údajov z meračov - Napojenie bytového domu Volgogradská v Priekope - Odovzdávacia stanica tepla pre futbalový štadión - Rekonštrukcia systému zásobovania teplom Martinského komorného divadla

Rok 2013

- Rekonštrukcia a modernizácia okruhu EB III Priekopa na uliciach Medňanského, Kratinova a Bullu - Vybudovanie novej domovej OST (KOST) pre ZŠ Hurbanova a bytový dom Hurbanova 21-25 v Košútoch I - Vybudovanie novej domovej OST (KOST) pre bytový dom Volgogradská II v Priekope - Vybudovanie novej domovej OST (KOST) a napojenie budovy VÚB Martin

- Rekonštrukcia OST Detská poliklinika Martin - Rekonštrukcia centrálnej OST Fatra

Rok 2014

- Rekonštrukcia a modernizácia okruhu Jahodníky I a II.

Rok 2015

- Rekonštrukcia a modernizácia okruhu Jahodníky I a II - dokončenie. - Rekonštrukcia vnútroareálového rozvodu firmy Izoglobal. - Rekonštrukcia a modernizácia okruhu na ulici Moskovská Rok 2016

- Realizácia HV prípojky a montáž KOST pre objekt A.Kmeťa 15 - Realizácia HV prípojky a montáž KOST pre dom Hurbanova 5 - Realizácia HV prípojky a montáž KOST pre dom Hurbanova 17,19 - Realizácia HV prípojky a montáž KOST pre domy Mazúra 2,4 a Mazúra 6,8,10 - Realizácia HV prípojky a montáž KOST pre dom Zelená 9-27 - Rekonštrukcia piatich KOST – výmena pôvodných technológií ÚK za nové. Rok 2017

- Rekonštrukcia a modernizácia okruhu EB 1 Priekopa - Realizácia HV prípojky a montáž KOST pre domy Makovického 14,16 a Makovického 18,20,22 - Realizácia HV prípojky a montáž KOST pre dom Volgogradská III - Rekonštrukcia siedmich KOST – výmena pôvodných technológií za nové - Realizácia 3 ks nových oddelených meraní TÚV (dvojičky objektov)

3.3.6 Plánované rekonštrukcie a investície firmou STEFE do budúcna Firma STEFE údržbu na rozvodoch tepla rozdeľuje na plánovanú a operatívnu. Plánovaná sa realizuje na základe plánu v období mimo zimných mesiacov a operatívna na základe aktuálnej potreby.

3.3.6.1 V roku 2018 až 2022 budú realizované nasledovné rekonštrukcie Rok 2018

Rekonštrukcia a modernizácia okruhu EB I Priekopa – dokončenie - Rekonštrukcia spočíva v zrušení centrálnej výmenníkovej stanice, vybudovaní nových horúcovodných rozvodov a nových KOST. V roku 2018 bude vybudovaný rozvod v dĺžke cca 600 metrov a realizovaná montáž 7 kusov KOST.

Rekonštrukcia a modernizácia okruhu T12 Košúty - Rekonštrukcia spočíva v zrušení centrálnej výmenníkovej stanice, vybudovaní nových horúcovodných rozvodov a nových KOST. Zrealizuje sa 5 x KOST a HV rozvody v dĺžke 220 m.

Rekonštrukcia 5 x KOST - Na základe častých porúch a tepelných strát bude vykonaná rekonštrukcia pôvodných OST. Staré technológie budú nahradené kompaktnými odovzdávacími stanicami. 5 x KOST, HV prípojka pôvodná.

Rok 2019

Rekonštrukcia a modernizácia okruhu T13 Košúty - Rekonštrukcia spočíva v zrušení centrálnej výmenníkovej stanice, vybudovaní nových horúcovodných rozvodov a nových KOST. Zrealizuje sa 14 x KOST a HV rozvody v dĺžke 800 m.

Rekonštrukcia KOST Bjornsonova 20 - Pôvodná technológia bude nahradená kompaktnou odovzdávacou stanicou s novým riadiacim systémom Siemens.

Zrealizuje sa 1 x KOST, HV prípojka pôvodná, sekundárny rozvod v dĺžke 30 metrov.

Rok 2020

Rekonštrukcia a modernizácia okruhu EB II Priekopa - Rekonštrukcia spočíva v zrušení centrálnej výmenníkovej stanice, vybudovaní nových horúcovodných rozvodov a nových KOST.

Zrealizuje sa 8 x KOST a HV rozvod v dĺžke 200 m.

Rekonštrukcia a modernizácia okruhu EB 2 Ľadoveň - Rekonštrukcia spočíva v zrušení centrálnej výmenníkovej stanice, vybudovaní nových horúcovodných rozvodov a nových KOST. Celá investičná akcia bude rozdelená na dva roky (2020 a 2021).

V roku 2020 sa zrealizuje 7 x KOST a HV rozvod v dĺžke 600 m

Rok 2021

V roku 2021 sa zrealizuje 9 x KOST a HV rozvod v dĺžke 800 m

Rok 2022

Rekonštrukcia a modernizácia okruhu EB IV Priekopa - Rekonštrukcia spočíva v zrušení centrálnej výmenníkovej stanice, vybudovaní nových horúcovodných rozvodov a nových KOST.

Zrealizuje 11 x KOST a HV rozvod v dĺžke 310 m

Rekonštrukcia a modernizácia okruhu T14 Košúty - Rekonštrukcia spočíva v zrušení jednej z vetvy sekundárnych rozvodov, vybudovaní nových horúcovodných rozvodov a nových KOST.

Zrealizuje 4 x KOST a HV rozvod v dĺžke 250 m.

4 Závery a odporúčania z aktualizácie koncepcie rozvoja mesta Martin v oblasti tepelnej energetiky.

Spracovateľ aktualizácie koncepcie rozvoja mesta Martin v oblasti tepelnej energetiky konštatuje, že závery a odporúčania koncepcie rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky spracovanej v roku 2009 boli v uplynulom období priebežne realizované. Prevádzka účinného CZT na území mesta Martin je stabilizovaná, napriek každoročnému pripájaniu nových odberateľov je mierny pokles dodávky tepla z dôvodu opatrení na znižovanie spotreby a miernejším zimám.

4.1 Návrh záväznej časti aktualizácie koncepcie rozvoja mesta Martin v oblasti tepelnej energetiky.

4.1.1. Schvaľovacia časť aktualizácie Prerokovať v obecnom zastupiteľstve schválenú časť aktualizovanej koncepcie rozvoja mesta Martin v oblasti tepelnej energetiky obvyklým postupom a doplniť aktualizované návrhy do územno-plánovacej dokumentácie mesta postupom podľa osobitného zákona. 13) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

4.1.2. Podpora realizácie zámerov Záväznými uzneseniami mestskej samosprávy podporovať realizáciu zámerov na rozvoj a technickú obnovu účinného CZT v meste .

4.1.3. Realizácia nových projektov Zákon o tepelnej energetike v ust. §21 odstavec 3 uvádza že, ak sa na území mesta plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla.

4.1.4. Zohľadňovanie primárneho faktora pri realizácii nových projektov Nový objekt spotreby tepla zároveň musí spĺňať stavebnotechnické požiadavky, a jednou z požiadaviek je splnenie energetickej náročnosti budovy, ktoré sa dá prostredníctvom účinného CZT dosiahnuť omnoho ľahšie, keďže primárny faktor energie je pri diaľkovom vykurovaní niekoľkonásobne nižší než pri tepelných čerpadlách.

4.1.5. Primárny faktor Postup výpočtu primárneho faktora energie resp. faktora primárnej energie a faktora emisii CO2 ustanovuje platná Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 308/2016 Z. z.

V nových objektoch môže byť povolený samostatný zdroj tepla len v prípade ak FPE plánovaného zdroja je nižší ako aktuálne fpe dodávateľa tepla z účinného CZT resp. pripojením sa zníži hospodárnosť účinného CZT. Dôvod môžu byť vysoké investičné náklady na vybudovanie prípojky a odovzdávacej stanice tepla v objekte.

4.1.6 Postup mesta pri výstavbe nových zdrojov sústav tepelných zariadení Mesto Martin by pri výstavbe nových zdrojov sústav tepelných zariadení malo postupovať práve v zmysle § 12 zákona 657/2004 Z. z. O tepelnej energetike.

Mesto by sa malo zaoberať zosumarizovaním problémových skutočností, ktoré vyúsťujú do dlhodobej nespokojnosti odberateľov tepla a následného, často nesystémového odpájania sa od sústavy tepelných zariadení, čo má negatívne dopady na zostávajúcich odberateľov a môže z dlhodobého hľadiska ohroziť existenciu potenciálne efektívnych systémov CZT.

Medzi najväčšie deklarované výhody CZT patria:

- vyššia energetická účinnosť z dôvodu vyššej výkonnosti výrobných zariadení, - vytváranie vhodných podmienok pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), - vyššia kontrola a možnosti znižovania emisií, - širšie využitie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie (napr. komunálny odpad).

Za tradičné nevýhody systémov CZT sa vo všeobecnosti považujú:

- vysoká investičná náročnosť a náklady na prevádzku, - straty tepla v rozvodových sieťach, - zložitejšie meranie, regulácia, riadenie,

Príklad - dopady na CZT pri odpájaní a na cenu tepla pre ostatných odberateľov

Tabuľka 40 obsahuje príklad výsledných hodnôt v prvej fáze analýzy, t.j. hodnôt pre porovnanie priemerných ročných nákladov na výrobu a dodávku tepla z individuálneho a centrálneho zdroja = 215 MWh/rok na jeden bytový dom.

Tabuľka 40 Porovnanie priemerných ročných nákladov na výrobu tepla

Priemerné ročné náklady s vlastným kotlom Priemerné ročné náklady na teplo dodané z CZT Variabilná Variabilná zložka s DPH - 14 222 € zložka s DPH - 9 830 € celkovo celkovo Fixná zložka s Fixná zložka s 6 448 € 10 455 € DPH - celkovo DPH - celkovo Celkové Celkové náklady na 20 670 € náklady na 20 285 € teplo s DPH teplo s DPH Celková Celková jednotková jednotková 0.0961 €/kWh 0.0943 €/kWh cena tepla s cena tepla s DPH DPH Rozdiel v ročných nákladoch na teplo z CZT a teplo z vlastnej -385 € kotolne

Z výsledkov analýzy odpojenia konkrétneho bytového domu v uvedenej tabuľke vyplýva, že v danom prípade sú priemerné ročné náklady na teplo z domovej kotolne vyššie ako náklady na dodávku tepla zo systému CZT o 385 eur. Odpojenie daného bytového domu by bolo teda v tomto prípade v neprospech dotknutých odberateľov tepla a za daných okolností by sa im v budúcnosti oplatilo naďalej odoberať teplo od pôvodného dodávateľa tepla.

Napriek tomu, že už porovnanie nákladov jednotlivých vyššie uvedených alternatív odberu tepla vychádza v danom prípade v prospech CZT, protimonopolný úrad sa následne v druhej fáze analýzy pokúsil vyčísliť, aký by malo odpojenie bytového domu celkový dopad na sústavu CZT v danom meste, teda aj na jej zostávajúcich odberateľov. Pre objektívne posúdenie danej problematiky protimonopolný úrad pri výpočtoch použil v konkrétnych prípadoch odhady dôsledkov odpojenia dvoch subjektov, a to odhad štátnej agentúry SIEA a odhad pôvodného dodávateľa tepla. Uvedené subjekty uviedli konkrétne predpoklady zmien ceny tepla vyrobeného v systéme CZT po odpojení dotknutého bytového domu. Tabuľka 41 obsahuje príklad výsledných hodnôt.

Tabuľka 41 Dopad na sústavu CZT po odpojení bytového domu

Pôvodná regulovaná cena za teplo stanovená na posudzovaný rok Variabilná zložka bez DPH 0.0381 €/kWh Fixná zložka bez DPH 191.6865 €/kW Dopad na systém CZT po odpojení Odhad SIEA Odhad pôvodného dodávateľa tepla Variabilná Variabilná 0.0381 €/kWh 0.0381 €/kWh zložka bez DPH zložka bez DPH Fixná zložka Fixná zložka 192.0140 €/kW 192.2841 €/kW bez DPH bez DPH Celkové zvýšenie platieb Celkové zvýšenie platieb 9 313 € 16 994 € s DPH s DPH

Z oboch odhadov v danom prípade vyplynulo, že po odpojení konkrétneho bytového domu sa pre ostatných odberateľov tepla v systéme CZT zvýši fixná zložka regulovanej ceny tepla. Napriek tomu, že nárast v tejto zložke na jednotku odobratého tepla v porovnaní s pôvodnou regulovanou cenou nebol výrazný (zvýšenie o 0,3275 €/kW podľa SIEA, resp. 0,5976 €/kW podľa pôvodného dodávateľa), je možné vyššie uvedené výsledné hodnoty interpretovať tak, že po zohľadnení zostatkovej spotreby ostatných odberateľov tepla z CZT, zaplatia títo po realizácii odpojenia konkrétneho bytového domu ročne odhadom o 9 313 €, resp. o 16 994 € viac, ako v prípade neodpojenia sa tohto bytového domu.

Uvedené hodnoty v našom prípade teda ukazujú, že pri odpojení konkrétneho bytového domu naozaj dochádza k zmenám v nákladoch na výrobu tepla tak pre daný bytový dom, ako aj pre odberateľov tepla naďalej pripojených na sústavu CZT.

Následné vyhodnotenie celkového dopadu odpojenia na všetkých odberateľov tepla/ spotrebiteľov v meste je uvedené v poslednom riadku Tabuľka 42. Celkový dopad vyčíslil protimonopolný úrad ako súhrnnú hodnotu úspor, resp. zvýšených nákladov na výrobu tepla pre subjekt, ktorý sa plánuje odpojiť, a úspor, resp. zvýšených nákladov na teplo pre odberateľov naďalej napojených na systém CZT. Ak je v danom prípade výsledná hodnota negatívna, odpojenie bude znamenať zvýšenie ročných nákladov na výrobu tepla pre všetkých odberateľov tepla z CZT, a z pohľadu úradu by teda došlo k celkovému negatívnemu dopadu na spotrebiteľov. Ak by bola na základe výpočtov konečná hodnota pozitívna, znamenalo by to, že odpojením subjektu by boli celkovo dosiahnuté úspory v ročných platbách za teplo, čo by predpokladalo celkový pozitívny dopad na spotrebiteľov.

Tabuľka 42 Celkový dopad na spotrebiteľov pod odpojení bytového domu

Celkový dopad na spotrebiteľov pod odpojení Dopad na bytový dom -385 € Dopad na bytový dom -385 € Dopad na spotrebiteľov Dopad na spotrebiteľov naďalej pripojených na naďalej pripojených na -9 313 € -16 994 € CZT (podľa odhadu SIEA) CZT (podľa odhadu pôvodného dodávateľa) Celkový dopad na Celkový dopad na -9 698 € -17 378 € spotrebiteľov spotrebiteľov

Výsledné hodnoty v záverečnej tabuľke činia -9 698 €, resp. -17 378 €. Záporné číslo teda znamená, že celkový dopad na spotrebiteľov tepla v danom meste je vo všeobecnosti negatívny. Tu je potrebné zdôrazniť, že celkový dopad by bol negatívny aj v prípade dosiahnutia pozitívneho výsledku. U odpájajúceho sa subjektu, pokiaľ by táto pozitívna hodnota neprevýšila zvýšenie platieb za teplo pre neodpojených/ zostávajúcich spotrebiteľov tepla.

4.1.7 Monitorovanie a vzájomné informovanie zúčastnených strán o aktivitách zameraných na ekologizáciu a zvyšovanie energetickej efektívnosti CZT. Výrobca tepla a distribútor, Martinská teplárenská a.s. a firma STEFE majú pripravené aktivity na ekologizáciu a zvyšovanie energetickej efektívnosti pri výrobe a distribúcii tepla v ďalšom období na území mesta Martin. (Martinská teplárenská a.s. Viď. Str.42, firma STEFE Viď. Str.52 -53). Odporúčame priebežné informovanie zainteresovaných strán o priebehu realizácie na energetických komisiách mesta Martin.

5 Záver

Ak má obec viac ako 2500 obyvateľov a na jej území pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, obec je povinná podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike zabezpečiť vypracovanie koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike v súlade s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky Slovenskej republiky. V súčasnosti spomenutý zákon nahrádza nový zákon č. 321/2014 Z. z. (nadobudol účinnosť 1.12.2014) a Zákon č. 100/2014 Z. z. ,ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 657/2004 Z. z.

Podľa Európskej charty miestnych samospráv majú obce a mestá právo a podľa slovenskej legislatívy aj povinnosť vypracovať si vlastnú energetickú koncepciu. V tejto koncepcii možno záväzne stanoviť v územnom pláne, ktoré lokality sa budú prednostne zásobovať teplom zo sústavy centralizovaného zásobovania teplom. Schválená koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike umožní lepšie plánovanie investícií výrobcom a distribútorom energie (hlavne tepla a plynu) tak, aby si v jednotlivých častiach obce alebo mesta nekonkurovali a nemuseli sa budovať zbytočne veľké prenosové kapacity.

Mesto Martin chce aj naďalej podporovať centrálne zásobovanie teplom na území mesta v spolupráci s Martinskou teplárenskou, a.s. a firmou STEFE Martin. Táto spolupráca musí zároveň vytvárať podmienky a dokumentovať výhodnosť centrálneho zásobovania teplom tak, ako sme to uviedli na stranách 55 až 57.

Toto konštatovanie nemá obmedzujúci vplyv na inštaláciu vykurovacích systémov pomocou energie z obnoviteľných zdrojov v IBV s ohľadom na požiadavku plnenia energetického kritéria pri výstavbe nových budov. Od 1.1.2016 musí projektové riešenie novej IBV dokumentovať energetickú hospodárnosť a energetickú efektívnosť pri normalizovanom užívaní dokončenej stavby a globálny ukazovateľ – primárna energia pre riešenú stavbu musí byť v energetickej triede A1 t.j. pre rodinné domy 55 – 108 kWh/(m2. rok). Túto požiadavku je možné v meste Martin dosiahnuť buď pripojením sa na hospodárne CZT, alebo výstavbou individuálneho obnoviteľného zdroja.

Rozširovať množstvo odberateľov pripojených na CZT v oblasti IBV je možne len vhodnou obchodnou politikou tak, aby pripojenie na CZT bolo výhodnejšie, než individuálny zdroj vykurovania s prihliadnutím na legislatívu pri vydávaní povolenia na realizáciu výstavby.

Alternatívnym riešením môže byť prefinancovanie pripojenia odberateľa tepla na CZT vrátane výstavby KOST v dome.

6 Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Satelitná snímka mesta Martin ...... 8 Obrázok 2 Územné vymedzenie urbanistických okrskov v Martine ...... 11

7 Zoznam grafov

Graf 1 Vývoj počtu obyvateľov mesta Martin od roku 1980 – 2017 ...... 14 Graf 2 Porovnanie počtu rodinných domov a bytových domov po jednotlivých mestských častiach ...... 19 Graf 3 Porovnanie počtu bytových a rodinných domov spolu v meste Martin ...... 20 Graf 4 Porovnanie počtu obecných bytov vo vlastníctve Matra k 1.1.2012 na základe merne plochy bytu v meste Martin ...... 21 Graf 5 Priemerné teploty počas obdobia dvanástich mesiacov v rokoch 2015, 2016, 2017 v C ...... 26 Graf 6 Množstvo emisií vypúšťaných Martinskou teplárenskou, a.s. v tonách za roky 2015, 2016, 2017 ...... 27 Graf 7 Porovnanie vyprodukovaných emisií vo vybraných štátoch EU v tonách za rok 2016 ...... 29 Graf 8 Grafické znázornenie vyprodukovaného tepla Martinskou teplárenskou, a.s...... 31 Graf 9 Grafické znázornenie množstva predaného tepla počas obdobia rokov 2015 – 2017 ...... 32 Graf 11 Grafické znázornenie najväčších odberateľov mesta Martin od spoločnosti Martinská teplárenská, a.s...... 34 Graf 12 Grafické znázornenie fosílnych palív na ročnej báze v tonách ...... 38 Graf 13 Grafické znázornenie využitia biomasy počas obdobia troch rokov ...... 39 Graf 14 Grafické znázornenie predaného tepla firmou STEFE Martin za obdobie uplynulých rokov ...... 44 Graf 15 Grafické znázornenie predaného tepla najväčším odberateľom v meste Martin formou STEFE ...... 46 Graf 16 Celkový podiel predaja tepla podľa odberateľov ...... 47

8 Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Katastrálne územie Martin ...... 9 Tabuľka 2 Katastrálne územie Priekopa ...... 9 Tabuľka 3 Katastrálne územie Záturčie ...... 9 Tabuľka 4 Katastrálne územie Tomčany ...... 10 Tabuľka 5 Spôsoby zásobovania teplom v Martine ...... 12 Tabuľka 6 Počet obyvateľov mesta Martin za obdobie 1980 – 2017 ...... 14 Tabuľka 7 Charakteristiky dynamiky rastu od roku 1991 ...... 15 Tabuľka 8 Predpokladaný prognózny vývoj počtu obyvateľov mesta Martin...... 16 Tabuľka 9 Predpokladaný vývoj štruktúry obyvateľstva pre budúce obdobie ...... 16

Tabuľka 10 Vývoj miezd obyvateľov mesta Martin počas obdobia rokov 2014, 2015, 2016 ...... 17 Tabuľka 11 Prehľad bytových a rodinných domov mestských častí ...... 19 Tabuľka 12 Porovnanie obecných bytov a bytov vo vlastníctve organizácie Matra ...... 21 Tabuľka 13 Situácia bývania v mestských častiach podrobne v roku 2011 ...... 22 Tabuľka 14 Predpokladané výstavby obytného súboru v meste Martin v budúcnosti ...... 23 Tabuľka 15 Prírastok bytovej výstavby do roku 2020 ...... 23 Tabuľka 16 Byty v HBV ...... 24 Tabuľka 17 Byty v IBV ...... 24 Tabuľka 18 Priemerné ročné teploty v meste Martin počas obdobia rokov 2015, 2016, 2017 ...... 25 Tabuľka 19 Množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia v t Martinskou Teplárenskou, a.s. za obdobie rokov 2015, 2016, 2017 ...... 26 Tabuľka 20 Vyprodukované emisie Martinskou Teplárenskou a.s. za roky 2015, 2016, 2017 spolu v tonách ...... 28 Tabuľka 21 vyprodukované emisie CO2 v EU počas rokov 2014 – 2016 v tonách ...... 28 Tabuľka 22 Inštalovaný výkon hlavných tepelných zariadení v Martinskej teplárenskej, a.s...... 30 Tabuľka 23 Vyprodukované teplo za roky 2015, 2016, 2017 ...... 31 Tabuľka 24 Predané teplo za roky 2015, 2016, 2017 ...... 32 Tabuľka 25 vývoj cien variabilnej a fixnej zložky podľa URSO Martinskej teplárenskej, a.s...... 32 Tabuľka 26 Vyprodukované emisie počas obdobia 2015 – 2017 ...... 33 Tabuľka 27 Najväčší odberatelia energie v meste Martin spoločnosti Martinský teplárenská, a.s...... 33 Tabuľka 28 Celkové rozvody horúcovodu od správou Martinskej teplárenskej, a.s...... 34 Tabuľka 29 Straty na distribúcii energie počas obdobia troch rokov ...... 37 Tabuľka 30 Porovnanie využitia fosílnych palív počas roku 2017 ...... 37 Tabuľka 31 Využitá biomasa počas rokov 2015, 2016, 2017 ...... 39 Tabuľka 32 legenda k tabuľke 32 ...... 40 Tabuľka 33 Zoznam odberných miest pod správou Martinskej Teplárenskej, a.s...... 40 Tabuľka 34 Celkové predané teplo firmou STEFE Martin, a.s. koncovému odberateľovi za roky 2014, 2015, 2016, 2017 v MWh ...... 44 Tabuľka 35 prehľad vývoja nákladov za teplo – STEFE Martin, a.s...... 45 Tabuľka 36 Najväčší odberatelia tepla od firmy STEFE Martin, a.s...... 45 Tabuľka 37 Celkový predaj tepla za rok 2017 podľa odberateľskej štruktúry ...... 46 Tabuľka 38 Legenda k tabuľke 39 ...... 47 Tabuľka 39 Zoznam stredísk v správe STEFE Martin, a.s...... 48 Tabuľka 40 Porovnanie priemerných ročných nákladov na výrobu tepla ...... 57 Tabuľka 41 Dopad na sústavu CZT po odpojení bytového domu ...... 57 Tabuľka 42 Celkový dopad na spotrebiteľov pod odpojení bytového domu ...... 58

9 Zoznam príloh

9.1 Príloha č. 1 mapa tepelných rozvodov mesta Martin od spoločnosti Martinská Teplárenská, a.s.

9.2 Príloha č. 2 mapa tepelných rozvodov Priekopa – Vrútky od spoločnosti Martinská Teplárenská, a.s.

9.3 Príloha č. 3 komplexná mapa mesta Martin s vyznačenými primárnymi, sekundárnymi rozvodmi od firmy STEFE Martin, a.s.

9.4 Príloha č. 4 Sídelný plán mesta Martin