Pamäť Národa 2/2011

Fotografia na obálke: G. Husák krátko po zatknutí ŠtB. Zdroj: NAĎR

Pamäť národa 02/2011

Redakcia

Šéfredaktor

PhDr. Peter Sokolovič, PhD.

Redaktori Mgr. Branislav Kinčok Mgr. Ján Mitáč Mgr. JergušSivoš, PhD. Adresa Ústav pamäti národa Námeatie slobody 6 817 83 Bratislava 15 E-mail: [email protected] www.upn.gov.sk

Redakčná rada

Predseda Redakčnej rady Vážení a milí čtenáři, Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.

Členovia Redakčnej rady PhDr. Igor Baka, PhD. dostáváte do rukou letošní druhé číslo časopisu Paměť Doc. ThDr. Jozef Haľko, PhD. Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec národa a byl jsem vyzván, abych napsal pri této příležitosti Beáta Katrebová Blehová, PhD. Prof. PhDr. Milan Katuninec, PhD. úvodník, který bych velice rád věnoval možná paradoxně prá- Mgr. Norbert Kmeť, CSo. PhDr. Mgr. Peter Mulík, PhD. vě paměti, Koneckonců ne náhodou se také náš časopis jme- PhDr. Michal Pehr, PhD. nuje Paměť národa. Doc. PaedDr. Martin Pekár, PhD. Ivan A. Petranský, PhD. Když jsem totiž procházel jednotlivé články, tak jsem si Mgr. Ondrej Podolec, PhD. PhDr. Radoslav Ragač, PhD. kladl otázku zda li mají články tohoto čísla něco společného? Doc. PhDr. Michal Šmigeľ, PhD. Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD. Na první pohled jsou to naprosto různorodá témata. S jistou nadsázkou řečeno: od Hlinkovy dopravní gardy až po problematiku komunistických politických procesů. Ale přeci mají Jazyková úprava Zora Vanovičová všechna tato témata něco společného. Spojujícím článkem všech studií je právě historická paměť slovenské společnosti. Ale co je paměť? Slyšel jsem jednu zajímavou definici his- © Ústav pamäti národa 2011 Všetky práva vyhradené torie, respektive historické vědy, že je to řízený proces upa-

Objednávky časopisu dání historických faktů do zapomnění. Je tomu však skuteč- zasielajte na adresu redakcie. Ročné predplatné 8.30 € ně tak?

Sadzba Když se vysloví paměť, tak si dnešní společnost přede- Gabriela Smolíková vším vybaví počítačovou paměť - čili medium, které umož-

Tlač Róbert Jurových, Nikara ňuje uchovávat informaci. Paměť má ovšem i svůj psycholo- gický a historický rozměr, V psychologii je to schopnost ucho-

Evidenčné číslo vávat a používat informace a v historické vědě pochopitelně EV 3973/10 ISSN 1336-6297 sehrává velkou roli, protože hlavním úkolem historie je právě Obsah

Štúdie Vojtech Karpaty Hlinková dopravná garda 4) Matej Oráč Zmeny a vývoj na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave v rokoch 1948 - 1953 16) Branislav Kinčok Politicko-propagandistické pozadie procesu stzv. bur- žoáznymi nacionalistami na Slovensku 30) Dokumenty Beáta Katrebová-Blehová Jozef Tiso v kremsmünsterskom exile: Z denníka prio- uchovávat a interpretovat historickou paměť. S pamětí je ra Richarda Rankla 50) to ovšem velice těžké. Tvoří ji totiž lidé a velmi často jsme Peter Jašek svědky, že nejrůznější politické směry a systémy nás nutí Mozaika dokumentov o aktivitách Štátnej bezpečnosti v období prestavby koncom 80. rokov 20. storočia 55) různě a přiznejme si většinou špatně interpretovat histo- Obete rickou paměť ve jménu pochybných idejí. Vznešeným úko- Pavel Mičianik lem historiků je pak proti těmto snahám bojovat a snad ne Denník zo zajatia v Nemecku 1945 - Mikuláš Mózer 69) náhodou osudy některých historiografů připomíná staro- Predstavujeme zákonní proroky, Peter Sokolovič A. Hruboň - šéfredaktor periodika Druhá svetovásk 87) Snad i pro tuto skutečnost se nad obsahem historic- Ján Mitáč ké paměti v poslední době velmi často diskutuje a jsme Spomienky na maďarskú okupáciu 90) svědky neutuchajících sporů, kdy se především o mís- Kariéry v ŠtB Jerguš Sivoš tech paměti vedou spory. Zvláště na Slovensku je toto té- Štefan Demjan 96) ma v podobě některých nově budovaných pomníků vý- ÚPN interne bušný problém. František Neupauer Myslím však, že naše svobodné poměry představu- Veteráni protikomunistického odboja v Žiline a v Koši- ciach 104) jí jedinečnou příležitost pro historiky a tím je představo- Apendix vat historii ve svém celku, bez hněvu a zášti. Není to jed- Ladislav Deák noduché, ale stojí to za to. Josef Čapek jednou napsal, že MOLNÁR, I. (zost.): Omilostený na smrť. Dokumen- ty utrpenia Jánosa Esterházyho na základe záznamov Dějiny nejsou jen dějinami pokroku, velkých činů a vel- Márie Esterházy-Mycielskej. 107) kých lidí, ale i lidské hlouposti. Myslím, že je to krásné vy- Jarmila Švihranová jádření reality. Přiznání vlastních chyb a nedostatků je těž- ŽIAK, M. - KRAJMEROVÁ, E. - NIŽŇANSKÝ, E. - SNOPKO, L. (zost.): Park ušľachtilých duší 1-4. 111) ké a snad právě proto je zpytování svědomí tak těžké, ale Matej Medvecký stojí to za to. Snažme se o poznání historie, protože jedině SYR NÝ, M,: Slovenskí demokrati '44 - '48. Kapitoly z dejín Demokratickej strany na Slovensku tak naplníme starý antický odkaz v podání Cicerova výro- v rokoch 1944 - 1948 116) ku, že dějiny jsou svědky času, světlem pravdy, živou pa- Ondrej Podolec LETZ, R. (zost.): V hodine veľkej skúšky 117) mětí, učitelkou života a poslem minulosti, Reakcia osobností na snahu vlády zmeniť zákon o pamäti národa 120)

Srdečně Váš Patrik Dubovský Za „tichým hrdinom" Františkom Petrášom st. 121) Michal Pehr Marta Košíková Za Helenou Kordovou 122) Hlinková dopravná garda

Mgr. Vojtech Napriek časovo krátkej etape existencie voči Čechom, ktorí prišli na Slovensko „ne- Hlinkovej dopravnej gardy (HDG) predstavuje zištne pomáhať" a „poskytnúť svoju odbor- Kárpáty, PhD. toto obdobie osobitnú a pestrú kapitolu v his- nosť a znalosti zaostalejším bratom z čes- (1977), absolvent tórii Hlinkovej gardy (HG) ako jedinej polovo- koslovenského kmeňa", treba brať do úva- Filozofickej fakulty jenskej formácie Hlinkovej slovenskej ľudo- hy pomer špecializovaných postov na železni- Prešovskej univerzity, vej strany (HSI1S). Hoci táto najpočetnejšia ci a pomocných zamestnaneckých miest, po- študijný odbor špecializovaná sekcia v rámci HG existovala mer ich obsadenia Čechmi a Slovákmi s rov- politologia - dejiny. iba necelé dva roky, sú jej dejiny poznamena- nakou kvalifikáciou a vzdelaním. Pracuje na Vysokej né mimoriadne dynamickými zmenami, ktoré Prvá slovenská odborová organizácia au- škole bezpečnostného sprevádzali početné organizačné a personál- tonomistických železničiarov vznikla už v dru- manažérstva v Košiciach ne konflikty na úrovni bratislavského ústredia hom roku existencie spoločného českoslo- jej jednotlivých regionálnych úsekov. venského štátu. Na svojom žilinskom zjazde Počiatky organizovania železničiarov auto- dňa 2. novembra 1919 zakladá 400 ľudác- nomistického zmýšľania a ľudáckej politickej kych železničiarov svoju odborovú organizá- orientácie siahajú do prvých rokov po obnove- ciu s názvom Zväz železničiarov na Slovensku ní Slovenskej ľudovej strany (SLS). Vzhľadom (ZŽS). Nová organizácia sa ihneď po svojom na ich profesijné zaradenie a ďalší pracovný založení prihlásila k programu SLS a k auto- kariérny postup bolo však prihlásenie k au- nomistickej orientácii. Za predsedu ZŽS bol tonomistom spojené so zjavným znevýhod- zvolený Štefan Suroviak1 a počet členov tej- nením a prekážkou ďalšieho kariérneho ras- to organizácie sa pod jeho vedením zvýšil po- tu v štátnej službe na železnici. Železnice na čas dvoch rokov na viac ako 2 000 železničia- Slovensku sa stali po roku 1918 integrálnou rov.2 Organizácia prijala nový priliehavejší ná- súčasťou Československých štátnych dráh zov a premenovala sa na Zväz slovenských že- (ČSD). Na Slovensko prichádza značný po- lezničiarov (ZSŽ), začala vydávať svoj spolko- čet železničiarov a železničných zamestnan- vý časopis s názvom Hlas slovenských želez- cov z Čiech, ktorí si zakladajú svoje odborové ničiarov. Po vyhlásení autonómie Slovenska organizácie a ich politická orientácia je vzhľa- a samostatného Slovenského štátu odišlo zo dom na ich pracovné zaradenie centralistická. Slovenska viac ako 5 000 českých železničia- Časť slovenských železničiarov videla v tomto rov a železničných zamestnancov, ZSŽ sa sta- príleve českých železničných zamestnancov la jedinou odborovou organizáciou združujú- na Slovensko ohrozenie svojich existenčných cou všetkých slovenských železničiarov a zá- pracovných príležitostí. Medzi železničiarmi roveň zamestnancov Dunajplavby, mestskej a železničnými zamestnancami na Slovensku elektrickej železnice v Bratislave a štátnych tak začali dlhodobé dvadsaťročné rozpory cestmajstrov a cestárov. Každý nový člen ZSŽ a konflikty, vyplývajúce z národnostných, soci- platil jednorazové zápisné 5 korún a dve koru- álnych a ideovo-politických základov. Vo svojej ny poplatok za vystavenie legitimácie. Okrem podstate sa však tieto spory týkali pr iamo otáz- toho platil každý člen ZSŽ mesačný členský ky prežitia slovenského zamestnanca. A keď príspevok. Aktívni definitívni a pomocní zasa dnes argumentuje nevraživosťou ľudákov mestnanci vo výške 7 Kčs3 a aktívni zmluvní

1 SUROVIAK, Štefan (10. 11. 1892 Pribiš /na Orave/) Po ukončení základného vzdelania absolvoval štúdium na Vyššej obchodnej ško- le v Dolnom Kubíne a po jeho skončení nastúpil do zamestnania v Košicko-Bohurnínskej železnici. Po vypuknutí 1. svetovej vojny na- rukoval k 71. pešiemu pluku do Trenčína a odišiel na ruský front, kde v roku 1915 padol do zajatia. V roku 1918 sa zo zajatia vrátil na Slovensko a zamestnal sa na železničnej stanici v Žiline, kde začali aj jeho prvé kroky v oblasti železničiarskych odborových organizá- cií a v politike Slovenskej ľudovej strany (SĽS). Bol zakladajúcim členom Zväzu slovenských železničiarov a jeho spolkového časopisu Hlas slovenských železničiarov. V roku 1925 bol zvolený za HSĽS do Národného zhromaždenia a stal sa ústredným predsedom Zvä- zu slovenských železničiarov. Bol stálym spolupracovníkom časopisu Slovák na stráži. Kontinuálne bol od decembra 1938 poslancom Snemu Slovenskej krajiny a po 14. marci 1939 poslancom Slovenského snemu. Už ako veliteľa Hlinkovej dopravnej gardy ho prezident republiky vymenoval za predsedu Zväzu slovenských dopravných zamestnancov a neskôr za predsedu Združenia štátnych a verejných zamestnancov. 2 Doprava a verejné práce na Slovensku. Verkehr und öffentliche Arbeiten in der Slowakei. Bratislava 1941, strana (s.) 4. 3 Korún československých. zamestnanci vo výške 5 Kčs. Zamestnanci vo na masovú organizáciu však začala jej mono- Dôstojnícky zbor HDG výslužbě a vdovy po železničiaroch platili me- polu konkurovať v istých odvetviach vznikajú- na prehliadke HDG sačne 4 Kčs. Tieto príspevky sa od 1. janu- ca HDG, ktorej základný a primárny rezervoár dňa 6. augusta 1939 ára 1939 podľa výnosu Ministerstva dopra- radových členov a funkcionárov predstavoval v Bratislave. vy v Bratislave číslo (č.) 1653 zo 7. decembra práve tento zväz. Do HDG sa však začali hlásiť Zdroj: Archív autora 1938 zrážali zamestnancom pri výplate slu- aj karieristi, prospechári či dokonca bývalí po- žobných pôžitkov.4 litickí oponenti a protivníci ľudáckeho autono- Do nového štátu vstupoval ZSŽ s tro- mizmu, čo neušlo pozornosti dlhoročným pra- ma základnými obvodmi a centrálnym ústre- covníkom ZSŽ. V prvej polovici roku 1939 do- dím. Ústredie ZSŽ sídlilo v Žiline a viedol šlo k vyhroteniu konfliktov medzi ZSŽ a trans- ho ústredný predseda a poslanec Štefan formujúcou sa HDG. Kritika zo strany „starých Suroviak, ktorého v neprítomnosti zastupoval bojovníkov" zväzu sa sústredila na niektoré ve- ústredný tajomník zväzu František Závodský, dúce veliteľské kádre HDG v centre, no pre- Sekretariát pre bratislavský obvod HDG sídlil dovšetkým v regiónoch, ktoré boli podľa nich na Dobšinského ulici v Bratislave a viedol ho predstaviteľmi konjunkturalizmu, prospechár- obvodný tajomník Jozef Ištvánčin. Sekretariát stva a do HDG sa prihlásili výhradne z utilitaris- ZSŽ zvolenského obvodu (sídlil na Štúrovej tických dôvodov, a to napriek svojej pochyb- ulici vo Zvolene) viedol obvodný tajomník nej, často zjavnej a dokázateľnej čechoslo- Jozef Kolesár a obvodný sekretariát v Spišskej vakistickej minulosti. K týmto sporom sa vrá- Novej Vsi riadil obvodný tajomník Ján Červený, til v lete 1939 vo svojom príspevku v časopi- V roku 1940 sa počet členov ZSŽ ustálil se Gardista radca Slovenských železníc, zá- na úctyhodnej výške 42 000 zamestnancov stupca zborového veliteľa HDG a náčelník jej v rôznych dopravných odvetviach, a tak zme- štábu JUDr. Dezider Balogh, ktorý sa snažil nil aj svoj názov na Zväz slovenských doprav- podstatu problému formulovať v tézach boja ných zamestnancov. V procese premeny ZSŽ o kompetencie: „Pomer medzi Zväzom slo-

4 Kalendár Zväzu slovenských železničiarov na obyčajný rok 1939. Ročník XVII. Žilina 1938, s. 37. venských železničiarov a HDG - aký má byt'. lán Imrich Fúzy: „Pri zakladaní HDG roznies- Dnes nie je taký, aký by mal byt' a aký - dú- li sa rôzne správy, že zakladať gardu zvlášť fajme - bude. Nevzťahuje sa to na vzájom- pre železničiarov je vecou úplne zbytočnou. ný pomer členov jednej a druhej zložky, le- Budú vraj dve gardy, tieto sa nebudú znášať, bo člen HDG je aj členom ZSŽ, ale na po- a takto celá garda bude oslabená. Tak som mer, ktorý žiaľbohu v poslednom čase za- to myslel i ja. Neskoršie som tento svoj ná- vládol medzi vedením HDG a ZSŽ. Dostala zor zmenil a dal som za pravdu tým, ktorí pri- sa medzi nás nevraživosť a prejavuje sa ložili ruku k tak peknej a vzácnej, pritom ale v intrigánstve, ktoré škodí veci HDG a veci zodpovednej práci."6 Namiesto zdôvodne- ZSŽ. Buďme objektívni a priznajme si prav- nia zmyslu existencie HDG sa však autor tohto du: Chyby sa stali na obidvoch stranách, nie článku vrátil v ďalšej časti znovu k všeobecnej zo zlého úmyslu, ale z prenáhlenosti, že ve- téme HG, k nevyhnutnosti vzorovej disciplíny dúcich činiteľov ZSŽ alebo HDG hnala vlna v tejto polovojenskej organizácii, ale aj ku kon- udalostí, ktoré sa prúdom valili a vynútili si fesionálnej otázke, či lepšie povedané k apelu potrebu okamžitého rozhodovania a neostá- na evanjelikov a ku kritike ich vlažného až od- valo času, ako v pokojných časoch, na dlhé mietavého postoja k HG: „Nevyhovárajsa, že všestranné uvažovanie a že následkom toho si evanjelikom, že nemáš čo hľadať v garde, hádam niekde HDG zasiahla, alebo naštrbila ktorá nesie meno A. Hlinku. Nemení sa na právomoc a okruh pôsobnosti ZSŽ. Toto by tom nič, či si katolík, či evanjelik, si Slovák, nebolo nič zlého a dalo by sa to pekne me- a to nech nás spája, keď nás náboženské dzi sebou urovnať. Zlo začína tam, kde sa presvedčenie spájať nemôže. Kto však ne- z takýchto, mnoho ráz ani nie skutočných, vie a nechce počúvať, toho treba - bez roz- ale vymyslených alebo prekrútených chýb dielu náboženstva - čo najprísnejšie potres- osnujú intrigy a zahrocujú sa osobne, aby tať. To sú tí spachtoši, ktorí sa nechcú pre- niekoho znemožnili, nie preto, že na svo- budiť z „krásnych" snov čechoslovakizmu. je miesto nie je súci, ale len preto, že je ne- Veď komu z katolíkov napadlo, že Štefánik pohodlný a stojí v ceste neukojeným ambí- bol evanjelikom? Nikomu! A každý katolík si ciám iných osôb. Vymýšľajú sa fantastické ho ozaj hlboko ctí a váži, vidiac v ňom dob- správy, aby bol pošpinený charakter nepo- rého Slováka. Tak i vy, bratia evanjelici, ne- hodlných osôb a podávajú sa ako fakľa na viďte v osobe A. Hlinku katolíka, ale dobré- vysokých miestach s úmyslom odstrániť tie- ho a obetavého Slováka. A takto všetko bu- to osoby."5 de v poriadku."7 Nijaká ďalšia argumentá- cia, nijaké ďalšie zdôvodnenia zmyslu a posla- Stupňujúca sa kritika namierená proti nia HDG, a to napriek jednoznačnému názvu zmyslu a poslaniu HDG argumentovala via- článku (Výhľady HDG...). cerými ideologickými i praktickými „dôkazmi" o jej zbytočnosti a nepotrebnosti. Viacerí z kri- Na „starých bojovníkov" zo ZSŽ sa stále in- tikov pripomínali, že nie sú jasne vymedzené tenzívnejšie apelovalo, aby za každú cenu za- ani jej základné kompetencie, a to ani vo vzťa- chovali lojalitu a nevyhrocovali už i tak v tomto hu k všeobecnej HG, ani vo vzťahu k jej spo- rezorte dosť napätú situáciu. No napriek tým- ločensko-profesionálnym funkciám a úlohám. to výzvam sa aktivizácia HDG stupňovala a slo- No ani samotná HG nemala však ešte v tom- venskí katolícki železniční odborári, previazaní to období (leto 1939) svoj právny základ a jas- s tradicionalizmom HSLS konca dvadsiatych ný legislatívny rámec pre svoju existenciu. a tridsiatych rokov, boli nútení prechádzať K opodstatnenosti existencie HDG ako naj- v tomto období do zjavnej defenzívy. Nakoniec väčšej špecializovanej profesnej sekcii HG sa mali tieto spory zničujúci a likvidačný dopad vyjadrovali viacerí ľudácki a gardistickí funk- na obe súperiace strany, ktoré boli postupne cionári. Ich obrana špecializovaných zložiek pacifikované a zjednotené v unifikovaných od- však v mnohých prípadoch skízala do apoló- boroch Slovenskej republiky. gie HG, bez podstatnejších a konkrétnejších Sebadefinovanie samotných dopravných argumentov v prospech jej špecializovaných gardistov však počas celého roku 1939 ne- oddelení, v tomto prípade HDG. Jeden z ta- malo ďaleko k teatrálnym, no zato o konkrét- kýchto príspevkov do diskusie na túto tému nej práci nič nehovoriacim bombastickým vy- publikoval začiatkom augusta 1939 i zástupca jadreniam a deklaračným frázam. Svojou vše- hlavného duchovného poradcu pre HDG kap- obecnosťou v ničom nevybočovali z rámca

5 Gardista, 5. 8. 1939, s. 9. 6 Tamže, s. 3. 7 Tamže. vtedajšej dobovej gardistickej formálnej réto- dopravného podniku. Gardisti majú viac po- Prehliadka oddielov riky. Svedčí o tom aj ďalší článok z Gardistu vinností! Po skončení služby v podniku čaká z jednotlivých úsekov HDG s heslovitým názvom Všetko pre národ a štát, ich služba v garde, práca vznešená pre ná- dňa 6. augusta 1939. ktorý začína pripomenutím významu a dovte- rod a štát. Dopravní gardisti chcú byť zjavný- Zdroj: Archív autora dy sporných zásluh HDG: „Dopravnígardisti mi nositeľmi myšlienky slovenskej samostat- sú početnou a aj významnou zložkou v náro- nosti národnej a štátnej, vyznačujúci sa zvý- de slovenskom. Povaha ich služby predurču- šenou láskou k svojeti, ktorí vždy lepšie koje im toto prednostné postavenie, avšak zá- najú všetko než tí ostatní."9 V tejto súvislosti leží iba na nich samých, do akej miery budú je potrebné pripomenúť aj permanentnú ideo- vedieť svoje postavenie udržať vo vlastnom vú i kompetenčnú neujasnenosť postavenia štáte."8 Po všeobecných a rozvláčnych úva- HDG, ktoré sa až do jej postupného pozvoľ- hách o mentalite slovenského človeka a po- ného zániku v prvej polovici roku 1940 nikdy trebách národnej jednoty prechádza autor J. úplne nevyjasnilo a nebolo podporené nijakou Bezák k verbálnym útokom na starú tradicio- osobitnou legislatívou alebo aspoň stabilnej- nalistickú a ľudácku stavovskú organizáciu šou vnútorno-organizačnou smernicou. Fáza a pripisuje HDG úlohu integrovať tieto štruktú- formovania HDG bola najintenzívnejšia od le- ry ako údajne nepotrebné, prežité a prekona- ta 1939 a koncom tohto roku a v prvých me- né, oháňajúc sa citom HDG pre skutočné ce- siacoch roku nasledujúceho postupne stag- lonárodné potreby zbavené tzv. profesijného novala, až viedla k tichému, ale programové- partikularizmu: „Dopravní zamestnanci majú mu zániku tejto najväčšej špecializovanej sek- byť prevychovaní v dopravnej garde! Dnes cie HG. Dopravná garda nikdy nedosiahla nám nestačí len stavovská solidarita stále väčší rozmach. Súvisí to i s nemeckými plán- sa hašteriaca, prípadne otŕčajúca ruky po mi s touto polovojenskou zložkou ľudáckeho výdobytkoch svojho pohodlia a bezohľad- represívneho aparátu. Garda sa nemala stať ná pre ostatné vrstvy v národe. Dnes potre- plošnou a masovou organizáciou, ale mala po- buje Slovenský štát zamestnancov, ktorí ma- slúžiť ako personálna základňa pre možný per- jú aj zmysel a porozumenie pre všetky po- spektívny, no nakoniec neuskutočnený nábor treby štátu, aby celý národ mohol byť spo- do jednej zo zložiek nemeckej brannej moci, kojný. Byť dopravným gardistom znamená a zároveň byť nástrojom vydierania a nátlaku viac ako byť len zamestnancom niektorého na umiernené krídlo vládnucej HSI1S.

8 Tamže, 22. 7. 1939, s. 25. 9 Tamže. Pri základnej komparácii HDG s podob- lenú podobnosť dopravným gardistom pripo- nými pendantmi ideovo príbuzných polovo- mínajú príslušníci postupne od SA osamo- jenských európskych formácií vykazuje naj- statneného a do brannej moci začleneného viac spoločných znakov a zhodných cha- Národno-socialistického motoristického zbo- rakteristík s talianskou Železničnou milíciou ru (Nationalsozialistisches Kraftfahrkorps - (Milizia Ferroviaria),10 ktorá existovala a pra- NSKK).11 covala s istými organizačnými a kompetenč- Začiatky HDG siahajú do jesenných mesia- nými zmenami až do pádu fašistického re- cov roku 1938, keď začala vznikať jej priama žimu v Taliansku v roku 1943. Pri porovna- predchodkyňa - Hlinková železničná garda ní s nacistickým Nemeckom však nemôžeme (HŽG). Najvyšším a centrálnym riadiacim or- nájsť paralelnú organizáciu, pretože v otáz- gánom novej organizácie sa stalo Náčelníctvo ke organizovania polovojenských formácií re- HŽG, sídliace na Dobšinského ulici č. 1 žimu bol presadzovaný úplne odlišný mo- v Bratislave. Disciplinárne a organizačne mu del, a tak ani najväčšie z nich (SA a SS) ne- poliehali všetky miestne a úsekové teritoriál- disponovali osobitnými železničnými sekcia- ne zložky. Náčelníctvo HŽG bolo tvorené ná- Tribúna počas prehliad- mi a oddeleniami. Dôraz však bol v Nemeckej čelníkom, dvoma podnáčelníkmi, poradným ky HDG. Zdroj: CINCÍK, J.: ríši kladený v brannej oblasti na rozvoj a pod- zborom delegátov orgánov riaditeľstva sloven- Útokom k víťazstvu poru motorizmu a automobilizmu, a tak vzdia- ských železníc a ochranným zborom náčelníc-

10 Milizia Ferroviaria (MF) vznikla v júni 1923 ako súčasť fašistickej Dobrovoľnej milície národnej bezpečnosti (Milizia Volontaria per la Si- curezza Nazionale), ktorá bola oficiálnymi polovojenskými oddielmi vládnej Národnej fašistickej strany (Partito Nazionale Fascista). Pô- vodne mali plniť pomocné strážne úlohy v súčinnosti a spolupráci s talianskou železničnou políciou (Polizia Ferroviaria), no v priebehu dvadsiatych rokov sa jej kompetencie rozrástli a podstatnejšie rozšírili. Členská základňa sa odborovo a spolkovo organizovala v špe- cializovanom fašistickom zväze s názvom Ferrovieri Fascisti (Fašistickí železničiari). Koncom novembra 1928 bola spolu s prístavnou (Mili- zia Portuaria) a poštovo-telegrafickou (Milizia Postelegrafonica) milíciou disciplinárne podriadená Generálnemu inšpektorátu špeciálnych oddielov (Ispettorato Generale Reparti Speciali) a v priebehu roku 1939 bola podriadená Skupinovému veliteľstvu železničných légií (Coman- do Gruppo Legioni Ferrovieri). V čase svojho najväčšieho personálneho a organizačného rozmachu v druhej polovici tridsiatych rokov mala MF 1 258 dôstojníkov a takmer 19 000 poddôstojníkov a radových milicionárov. KAPRAS, J.: Fašismus. Praha 1936, s. 48. 11 NSKK oficiálne vznikol 1. mája 1931 z tzv. Motorizovanej SA (Motor SA), ktorá bola založená pri motorizovanom dopravnom oddele- ní Úderných oddielov NSDAP. Na čele NSKK stál zborový vodca (Korpsführer) Adolf Hühnlein. Po tzv. noci dlhých nožov, keď bola defi- nitívne zlomená moc SA, mal NSKK už viac ako 350 tisíc členov, rozdelených do 19 brigád, vrátane rakúskej brigády (Ostmark Briga- de), ktorá existovala vo vtedy ešte samostatnom Rakúsku. V septembri 1939, keď mal NSKK už viac ako pol milióna členov, bol vo forme motorizovaných a transportných skupín oficiálne začlenený k jednotlivým zložkám nemeckej brannej moci a počas 2. svetovej vojny umožnil do svojich radov vstup i zahraničným dobrovoľníkom, medzi ktorými boli ako prví belgickí Flámi a Valóni, neskôr aj Francú- zi. THOMAS, N.: Wehrmacht auxiliary forces. London 1992, s. 3 - 7. tva. Územno-organizačne sa HŽG a jej želez- ničná oblasť rozdeľovala na štyri hlavné úse- ky - bratislavský, zvolenský, žilinský a košic- ký. Za vedenie úseku zodpovedalo príslušné veliteľstvo úseku, ktoré pozostávalo z úseko- vého veliteľa a dvoch podveliteľov (pre dopra- vu a pre technické oddelenie). V každej želez- ničnej stanici, výhrevní alebo železničnej diel- ni začali vznikať pod vedením vlastných miestnych veliteľov čaty HŽG, ktoré sa podľa druhu a formy služby rozdeľovali na dopravné a tech- nické oddiely.12 Náčelníctvo HŽG v prvých týždňoch kreovania štruktúr železničnej gardy menovalo za miestnych veliteľov predsedov miestnych zborov Zväzu slovenských železni- čiarov. Boli vypracované smernice pre spolu- prácu HŽG s výkonnými železničnými úradmi, ktorým mala aktívne napomáhať pri zabezpe- čení bezproblémového fungovania železnič- ných spojení, a zároveň svojou strážnou služ- bou ochraňovať národný majetok a čeliť prí- padným možným sabotážam. výkon služby ako zo strany Slovákov tak aj Civilný odznak HDG Zároveň bolo okrem organizačných prác zamestnancov iných národností. 3. Nesmú a príležitostný odznak potrebné načrtnúť hlavný ideový a koncepč- sa v služobných miestnostiach trpieť nija- z celoštátneho nástupu ný rámec poslania a úloh HŽG, ktorý spraco- ké politické debaty. Proti provokatérom, zá- HDG dňa 6. augusta 1939. val podnáčelník HŽG, neskorší zástupca zbo- škodníkom a rozširovateľom poplašných Zdroj: Archív autora rového veliteľa HDG Dr. Dezider Balogh.13 správ energicky zakročia a odovzdajú ich Hlavným poslaním a úlohou HŽG sa stala do rúk našim bezpečnostným orgánom. ochrana celého hnuteľného a nehnuteľné- Bez rozkazov náčelníctva Hlinkových želez- ho majetku železníc na Slovensku ako majet- ničných gárd v Bratislave nesmú ani veliteľ- ku národného a dozor nad udržiavaním po- stva a tým menej členovia gardy robiť nie- riadku na železniciach. Charakterizovali a vy- čo na vlastnú päsť a dopúšťať sa prehma- medzili sa i podmienky na členstvo v ŽHG. tov. Náčelníctvo HŽG upravuje činnosť gárd Členom sa mohol stať iba železničný zamest- rozkazmi, ktoré gardisti musia bezpodmie- nanec s vedomosťami a zručnosťami chodu nečne dodržiavať. V styku so železničnými železničnej služby. Členom boli v dodatku or- úradmi výkonnými sú gardisti povinní spo- ganizačných smerníc z novembra 1938 ude- lupracovať a napomáhať, aby sa premávka lené nasledujúce povinnosti: „1. Členovia na železniciach diala hladko a aby sa od- železničných gárd dozerajú, aby nepraj- stránili všetky vonkajšie vplyvy, ktoré by ha- né živly náš majetok nepoškodzovali, spi- tili riadny chod služby. Členom Hlinkových sy a inventár neničili a aby sa cenné po- gárd je zakázané, aby sa ujímali výkonu že- traviny (káva, čaj, korenie atď.) v prehna- lezničnej služby na vlastnú zodpovednosť. nom množstve tiež textílie, vlnený ako aj Každý zákrok, ktorý podniknú, smú vykonať iný tovar za špekulatívnym cieľom nevy- len v prítomnosti výkonného železničného vážali do maďarského okupačného úze- zamestnanca, ktorý je poverený výkonom mia. Nakoľko ide o filiálne závody a ob- príslušnej agendy. Je zakázané, aby želez- chody českých a židovských materských niční gardisti sami revidovali cestovné líst- firiem a vôbec zariadenie tovární a podni- ky, prijímali tovar na prepravu v skladoch, kov, aby sa za hranice Slovenska neodvá- prípadne ho vydávali, zadržovali, alebo inak zali. 2. Dbajú na disciplínu, včasné dochá- ním disponovali, ako bolo stanovené náčel- 14 dzanie do služby, na presný a svedomitý níctvom Hlinkových železničných gárd."

12 Miestne dopravné oddiely HŽG zabezpečovali službu na železničných staniciach a vo vlakoch a technické oddiely mali na starostí služ- bu vo výhrevniach, dielňach a pri odboroch. Miestni velitelia sa vo všetkých sporných a naliehavých organizačných a ďalších nalieha- vých otázkach, týkajúcich sa života miestnej HŽG, obracali klasickým disciplinárnym postupom na príslušných úsekových veliteľov, 13 Dezider Balogh (kapitán v zálohe) bol ešte v októbri 1938 navrhnutý zakladateľmi HŽG Jánom Kočišom a Aladárom Blatnickým na funkciu náčelníka HŽG. Hoci mal najväčšie osobnostné a odborné predpoklady, Balogh túto funkciu neprijal a navrhol na funkciu náčelníka tajomníka Zväzu slovenských železničiarov Jozefa Ištvánčína. Tento návrh hlavný veliteľ HG schválil a potvrdil zverejnením menovania Ištvánčlna do tejto funkcie. Do funkcií podnáčelníkov boli zároveň menovaní A. Blatnický a J. Kočiš. 14 MISTRÍK ONDREJOV, L. (red.): HDG (dopravné oddelenie HG). Vznikapráca. Bratislava 1940, s, 42 - 43, Železničné výkonné úrady začínajú s HŽG né vystúpenia a cvičenia za jednotlivé úseky intenzívnejšie spolupracovať od konca októb- - 9. júla 1939 vo Zvolene, 16. júla 1939 vo ra a začiatku novembra 1938, Najväčšou ak- Vrútkach, 23. júla 1939 v Spišskej Novej Vsi ciou tých dní HŽG bol zásah gardistov pri ne- a 30. júla 1939 v Trnave. oprávnenej, svojvoľnej a tajnej preprave šty- Prvý z regionálnych úsekových nástupov roch vozňov cenín zo Zvolena do Prahy, a to HDG sa uskutočnil 9. júla 1939 vo Zvolene aj napriek tomu, že vozne sprevádzala vojen- a pripravovaný bol celý predchádzajúci me- ská eskorta ozbrojená guľometmi. siac. Organizátorom sa však nepodarilo vy- Hlinková železničná garda sa definitívne hnúť dátumovej kolízii s inou spoločenskou ak- premenovala na Hlinkovú dopravnú gardu ciou stredného Slovenska, so zjazdom evanje- schválením jej organizačného štatútu HDG lickej mládeže v Banskej Bystrici. Okrem ro- dňa 19. januára 1939 a získala v rámci HG zoslania pozvánok bolo ďalšou naliehavou postavenie autonómneho zboru. Ešte deň úlohou organizátorov zabezpečenie stravova- predtým sa predstavilo verejnosti 600 gar- nia pre delegácie z okolia. Finančne zabez- distov - železničiarov na slávnostnom otvo- pečilo stravovanie a ubytovanie miestne veli- rení Snemu Slovenskej krajiny a uskutočni- teľstvo HG vo Zvolene.18 Delegácia bratislav- la sa slávnostná prísaha dôstojníkov HG, medzi ktorými bol i dôstojnícky štáb HDG. Prvým ského Zborového veliteľstva HG prišla na tú- rozkazom HDG z 1. februára 1939 boli na to regionálnu prehliadku i so svojou dychovou návrh zborového veliteľstva HDG menovaní hudbou, čo ešte viac skomplikovalo organi- hlavným veliteľom HG Karolom Sidorom ve- začné práce spojené s ubytovaním a stravova- litelia úsekov HDG.15 Zároveň bolo doplne- ním. Napriek prvotným informáciám o pracov- né personálne obsadenie jednotlivých odde- nom zaneprázdnení zborového veliteľa HDG lení Zborového veliteľstva, ktorého výsledky Ištvánčina sa správa o jeho neúčasti nepo- však boli zverejnené až v organizačnom roz- tvrdila, Do Zvolena však dorazil až po oficiál- kaze z 2. mája 1939.16 Týmto rozkazom záro- nom programe vo večerných hodinách a zú- veň došlo k výmene na poste veliteľa IV. úse- častnil sa iba večerného neoficiálneho progra- ku HDG vo Zvolene a novým veliteľom sa stal mu. Celá akcia, no predovšetkým dvojhodino- Július Fusek. vý nástup, dopadli aj napriek panujúcej horú- Hlinková dopravná garda využívala mož- čave v plnej disciplinovanosti a bez zjavných nosť priamej intervencie na Ministerstve štát- organizačných nedostatkov. Distribúciu pit- nych železníc v záujme prijatia svojich členov nej vody a zdravotnú starostlivosť zabezpečo- za definitívnych železničných zamestnancov. vali sestry a dobrovoľníci Slovenského červe- Vystavovala doklady o ich ľudáckej a rodobra- ného kríža (SČK). Na akcii boli za bratislav- neckej minulosti a politickej spoľahlivosti.17 skú centrálu HDG prítomní plukovníci HDG Ďalší archívny výskum potvrdí, koľko interven- Jozef Bezák, Ján Gallovič, Ján Kočiš, Michal cií bolo kladne vybavených. Štefula a ďalší. Hlavný slávnostný program za- Najmasovejšou a svojho druhu ojedine- čal v nedeľu 9. júla 1939 budíčkom dychovej lou akciou HDG v samostatnom štáte bol ma- hudby na námestí pred miestnou železničnou nifestačný celoštátny nástup HDG, ktorý bol stanicou. Postupne prichádzali osobitné vla- zvolaný funkcionármi Zborového veliteľstva ky s gardistickými delegáciami, ktoré sa zora- HDG na 5. a 6. júla 1939 do Bratislavy, no ďovali do pochodových formácií podľa miest- z dôvodu technicko-organizačných kompliká- nych a služobných veliteľstiev. Napriek niekto- cií bol termín konania tejto akcie posunutý o rým komplikáciám spojeným s časovým one- jeden mesiac neskôr, teda na 5. a 6. augus- skorením príchodu niektorých delegácií z oko- ta 1939. Tejto akcii predchádzali slávnost- lia sa o 10.30 hod. sformoval na námestí pred

15 Veíiteľrni úsekov HDG sa od februára 1939 stali: 1. úsek I. Bratislava - Aladár Blatnický, 2. úsek II. Žilina - Ferdinand Závodský, 3. úsek III. Spišská Nová Ves - Ján Červený a 4. úsek IV. Zvolen - Juraj Kulina. 16 Vo funkcii zborového veliteľa bol potvrdený Jozef Ištvánčin a jeho pobočníkom sa stal Ján Kočiš. Ďalšími členmi zborového veliteľstva sa od mája 1939 definitívne stali: Dr. Dezider Balogh (náčelník štábu), Jozef Bezák (náčelník organizačného oddelenia), Alojz Müller (ná- čelník výcvikového oddelenia), Ján Gallovič (náčelník hospodárskeho oddelenia), Elemér Halmy (náčelník sociálneho oddelenia), Dr. Vin- cent Takáč (náčelník osvetového oddelenia) a poslanec Anton Šalát (náčelník duchovného oddelenia). 17 Slovenský národný archív Bratislava (SNA), fond (f.) 604 - Hlavné veliteľstvo Hlinkovej gardy (HVHG), škatuľa (šk.) 57, 604 - 57 - 6. 18 Miestne veliteľstvo HDG vo Zvolene vzniklo koncom roku 1938 a hlavnými aktivistami boli v tomto období Július Fusek, Štefan Vado- vič, Eugen Wagner, Anton Zubka, Rudolf Friedl, Ignác Šalát, Ján Varhalík, Eugen Pfeldmayer, Peter Krnáč a Ján Turčan. Začiatkom marca 1939 malo miestne veliteľstvo HDG vo Zvolene dve stotiny úderníkova jednu stotinu obrancov. Keďže bolo nepísaným pravidlom, že veliteľ miestnej HDG bol väčšinou predseda miestnej organizácie Zväzu slovenských železničiarov, prvým miestnym zvolenským velite- ľom HDG sa stal Štefan Vadovič, ktorého po 15. marci 1939 vo funkcii vystriedal Július Ivan. železničnou stanicou sprievod viac ako dveti- síc gardistov a po pätnástich minútach sa po- hol s rozvinutými zástavami a hudobným sprie- vodom dychových hudieb na pochod ulicami Zvolena. Na hlavnom námestí sa uskutočni- la prehliadka a po zahraní štátnej hymny akcia pokračovala slávnostným privítaním oficiálnych delegácií a prejavom zvolenského úsekové- ho veliteľa HDG, v ktorom sa tematicky zameral na dôležitosť a význam gardistickej prísahy. Bezprostredne nasledovali prejavy zástupcu zborového veliteľa HDG, vládneho komisára mesta a zástupcov armády. Po oficiálnej sláv- nostnej prehliadke program pokračoval kultúr- nymi a športovými vystúpeniami na miestnom futbalovom ihrisku. Zo slávnostného nástu- cie, HG a HM a nemeckých politických a vo- Momentka zo slávností pu zvolenského úseku HDG boli poslané po- jenských organizácií.22 HDG v Trnave. zdravné telegramy predsedovi vlády, hlavné- Najväčšou a svojho druhu jedinou celo- Zdroj: Nový svet mu veliteľovi HG, ministrovi národnej obrany, slovenskou akciou HDG bol jej manifestač- ministrovi dopravy a verejných prác a poslan- ný nástup v Bratislave v dňoch 5. - 6. augus- 19 covi Š. Suroviakovi. ta 1939. Táto masová akcia bola pomerne Ďalšími dvoma lokálnymi nástupmi úsekov úspešným, no ojedinelým masovým vystúpe- HDG boli prehliadky v Spišskej Novej Vsi (16. ním dopravných gardistov na celoštátnej úrov- júla 1939)20 a vo Vrútkach (23. júla 1939), ni. Veliteľom prehliadky bol určený organizač- na ktorej sa zúčastnilo tritisíc dopravných ným rozkazom č. 11 z 1. júla 1939 náčelník gardistov od Štrby po Čadcu a od Vrútok po výcvikového oddelenia Zborového veliteľstva Hronskú Breznicu. Na tejto akcii sa zúčastni- HDG Alojz Müller, ktorý mal za úlohu koordino- li zástupcovia armády, okresu, hasičstva, HG, vať prácu všetkých organizačných zložiek ak- HM21 a Deutsche Partei (DP). cie. Do 10. júla 1939 boli miestne a služobné Posledným zo štyroch regionálnych úse- veliteľstva HDG povinné zistiť a nahlásiť pres- kových nástupov HDG bola slávnostná pre- ný počet účastníkov - dopravných gardistov hliadka I. úseku HDG v Trnave, ktorá sa ko- a rodinných príslušníkov - v súvislosti so za- nala dňa 30. júla 1939. Pred zborovým veli- bezpečením nocľahov a obedov. Príslušný ve- teľom HDG v ten deň defilovalo takmer štyri- liteľ tak vypracoval zoznam gardistov a rodin- tisíc dopravných gardistov. Program stretnu- ných príslušníkov, ktorým boli vydané očíslo- tia sa začal o 6.00 hod budíčkom a pokračo- vané legitimácie a päťkorunové príležitostné val o 7.00 hod bohoslužbami. Samotný ná- odznaky, ktoré slúžili ako vstupenka na jednot- stup spojený so slávnostnou prísahou začal livé akcie slávnostného bratislavského nástu- o 9.30 hod a po hodine pokračoval porado- pu HDG, zároveň ako potvrdenie, že účastník vými a pochodovými cvičeniami HDG a pre- môže cestovať železnicou do Bratislavy, späť hliadkou cvičenia strážneho oddielu HDG so domov a počas akcie v Bratislave električkou 23 psami. Oficiálny program skončil o 10.00 zadarmo. hod., nasledoval koncert dychového orches- Slávnosti začali ešte 5. augusta 1939 tra HDG s voľnou zábavou na ihrisku miestne- v podvečerných hodinách kultúrnym progra- ho športového klubu. Na slávnosti sa zúčastni- mom pred Slovenským národným divadlom li zástupcovia mesta Trnava, okresného úradu, (SND), ktorý začal koncertom šesťde- miestnej vojenskej posádky, žandárstva, polí- siatdvačlennej dychovej hudby HDG, vedenej

19 Gardista, 5. 8.1939, s. 11 -12. 20 Veliteľstvo II. úseku v Spišskej Novej Vsi usporiadalo dňa 16. júla nástup všetkých jednotiek HDG svojho úseku. Na tejto prehliadke sa celkom zúčastnilo 1 230 gardistov v gardistických a železničiarskych uniformách a dve uniformované dychové hudby HDG (z Bratisla- vy a Spišskej Novej Vsi). Na prehliadke sa zúčastnila i čestná stotina miestnej Freiwillige Schutzstaffel (FS), zborový veliteľ HDG a jeho bratislavský štáb. Za štátnu správu bol na prehliadke prítomný vládny komisár mesta Jozef Kuchár. MISTRÍK ONDREJOV, L. (red.): HDG (dopravné oddelenie HG). Vznik a práca, s. 172. 21 Hlinková mládež. 22 Gardista, 5. 8. 1939, s. 12. 23 Tamže, 15. 7. 1939, s. 7. Ukážky výcviku služobných kpt. Emilom Doleželom. Po hodine dychovku Karol Körper a ktorý zároveň posvätil nové psov. Zdroj: Nový svet vystriedal folklórny program krojovaných sku- zástavy HDG. Nasledovali slávnostné prejavy pín a približne v rovnakom čase vyplávali na Macha a Ištvánčina a odovzdávanie čestných plavbu po Dunaji tri lode s účastníkmi nástu- dýk HDG a vyznamenaní aktívnym účastní- pu HDG. Vstup na parníky bol na osobitný prí- kom obranných bojov proti maďarským agre- ležitostný odznak (ktorý platil aj na cestu vla- sorom v marci 1939 počas tzv. Malej vojny.25 kom a električkou) alebo na osobitnú päťkoru- Program druhého dňa slávnosti pokračoval novú vstupenku. od 16.00 hod na ihrisku ŠK Bratislava na Druhý deň slávností začal nástupom bra- Tehelnom poli cvičeniami vybraných jednotiek tislavských a regionálnych formácií HDG na úsekov HDG a večernou ľudovou veselicou. Námestí Slobody o 8.15 hod, medzi ktoré Leto 1939 predstavuje vrcholnú etapu ak- prišli o pol hodinu aj zborový veliteľ Ištvánčin tivít a rozmachu HDG ako integrálnej, hoci re- a hlavný veliteľ HG Alexander Mach. O 9.05 latívne nezávislej a samostatnej špecializova- hod. podali velitelia nastúpených jednotiek nej zložky HG. Aj početný stav dosiahol v da- HDG hlásenia o početných stavoch prítom- nom období svoje maximum. HDG mala v dru- ných formácií hlavnému veliteľovi Machovi, hej polovici roku 1939 914 dôstojníkov, 1665 ktorý následne vykonal ich prehliadku.24 poddôstojníkov a 15 081 gardistov.26 V dru- Pred slávnostnou tribúnou pochodovalo na hej polovici roku 1939 nastáva v HDG ob- prehliadke 13 tisíc uniformovaných gardis- dobie stagnácie a postupného úpadku vedú- tov a desaťtisícový krojovaný sprievod. Po ceho k jej zániku. Príčin bolo niekoľko, no prehliadke sa uskutočnila poľná omša, kto- tie hlavné možno rozdeliť na vonkajšie a vnú- rú celebroval hlavný duchovný správca Dr. torné. Vonkajšie boli predovšetkým spôso-

24 Gardistické formácie boli rozdelené do zástav (4 stotiny) a stotín (4 čaty). Čata HDG mala 45 - 50 gardistov, stotina 180 - 200 gardistov a zástava 760 - 800 gardistov. Najmenšou organizačnou jednotkou bolo družstvo, ktoré malo 15 gardistov a najväčšou bol pluk, ktorý mal 3 200 gardistov. Dopravní gardisti nastúpili do pochodových formácií v rôznom ustrojení. Najpočetnejší boli gardisti v gardis- tických a služobných rovnošatách (železničiarska rovnošata alebo uniforma zamestnancov Dunajplavby, Slovenskej pošty a vodičov električiek doplnená o gardistickú pásku). Gardisti, ktorí ešte nemali gardistickú uniformu, mohli nastúpiť na prehliadku i v civilnom ode- ve, ktorý dopĺňala gardistická lodička a gardistická páska. Poslednou pochodovou formáciou boli gardisti v ľudových krojoch s gardis- tickými páskami na rukáve. Tamže, 15. 7. 1939, s. 7. 25 Účastníkom obrany Slovenska v marci 1939 bola odovzdávaná osobitná pamätná medaila atypického tvaru. Medailu tvoril empírový štít s mečom, vavřínovou a lipovou ratolesťou, ktoré zväzovala stuha s letopočtom 1939. Na reverze tejto bronzovej medaily bol text. ZA OB- RANU SLOVENSKA (predelenie lipovou ratolesťou) V MARCI 1939. Medaila bola udeľovaná na modrej stuhe s prostredným bielym pá- som a s postrannými tenkými červeno-bielymi lemovaniami. 26 SNA, f. 209 - Ústredňa štátnej bezpečnosti (ÚŠB), šk. 840, 209 - 840 - 2. bené zmenou nemeckého stanoviska k HG Zmeny boli ohlásené už koncom roku 1939 a následne snahami nemeckého poradcu pre v rámci príprav na reformu Organizačného šta- Hlinkovú gardu SS - Obersturmbannführera tútu HG a prijatie osobitného zákona o HG, Viktora Nagelera, ktorý presadzoval budova- ktorý by dal konečne plnohodnotný legisla- nie HG na elitnom principe výberu gardistov tívny rámec pre jej existenciu a aktivity. Podľa podľa prísnych ideologických a telesných kri- neho už mala mať výsadné a autonómne po- térií a predpokladov. Bol proti HG ako maso- stavenie v rámci HG iba HM, no aj to bolo ne- vej organizácii, ktorá by združovala i ľudí s po- skôr doriešené jej úplným osamostatnením chybnou politickou minulosťou a povesťou ale- v roku 1940. Šéf výcvikového oddelenia HDG bo fyzicky indisponovaných. Teda HG sa ma- A. Müller ohlásil tieto zmeny na stránkach la prerodiť v duchu nového očisteného, ideo- Gardistu: „HDG bola doteraz autonómnym logicky a telesne kompaktného a bezchybné- útvarom Hlinkovej gardy a tvorili ju železni- ho politického vojska. Z HG sa mal stať počet- čiari, zamestnanci Slovenskej dunajplavby ne menší, no o to efektívnejší nástroj presa- a elektrických železníc. Podľa organizač- dzovania národného socializmu na Slovensku. ného štatútu HDG, článok 1, odsek 1 a člá- Gardisti už nemali byť iba štafážou a kuli- nok 4, odsek 3, Hlinková dopravná garda sou na štátnych oslavách a politických zhro- iba funkciou svojho veliteľa a jeho zástup- maždeniach, ale mali byť politickým vojskom cu podliehala Hlavnému veliteľstvu HG, po- a prvým garantom slovensko-nemeckej spo- ťažne osobe hlavného veliteľa HG. V skutoč- lupráce v duchu novej národno-socialistickej nosti to vyzeralo, akoby boli dve gardy vedľa Európy. Tieto snahy sa však Nagelerovi poda- seba. VI. nar. o HG takýto dualizmus do bu- rili iba v minimálnej miere v podobe Vybraných dúcnosti pripúšťa iba u HM a u nijakej inej jednotiek HG. Muži vybraných jednotiek sa zložky. Preto v rámci reorganizácie HG pre- mali stať jadrom slovenských dobrovoľníkov tvorí sa dnešné zborové velit. Autonómnej SS. Predbežné inštrukcie kancelárie ríšske- HDG na osobitné oddelenie HVHG. Majetok ho vodcu SS Heinricha Himmlera, adreso- a finančné povinnosti (záväzky) HDG pre- vané Gottlobovi Bergerovi, určovali základ- chádzajú na HVHG. Pomer HG (býv. HDG) né kritériá pre člena Vybraných jednotiek HG: k Zväzu slovenských železničiarov a k že- „Nesmú byt' prijímaní mnohí. Tí, ktorí budú leznici bude, pravda, kladný, avšak HG ne- prijatí, musia byt' minimálnej výšky 1,74 m bude možné stotožňovať so Zväzom a že- a musia vyhovovať po stránke rasovej naj- leznicou ako „jedno". (Keď bola HDG úplne prísnejším germánskym mieram. Keď bu- autonómnou zložkou mohlo byť jedno: Zväz de slovenský dobrovoľník Zbraní SS odetý i HDG)."28 do rovnošaty, nesmie sa od nemeckého ale- Druhým kľúčovým a podstatným vnútor- bo iného germánskeho dobrovoľníka SS ve- ným faktorom likvidácie autonómneho posta- dieť rozlišit'."27 Transformácia Vybraných jed- venia HDG však bolo svojvoľné a nezodpoved- notiek HG na slovenskú dobrovoľnícku formá- né správanie jej najvyšších funkcionárov, pre- ciu Zbraní SS sa však až do konca 2. svetovej dovšetkým zborového veliteľa HDG Ištvánčina vojny z rozličných príčin neuskutočnila, a to a jeho neprehľadné nakladanie s financiami ani v období rokov 1944 - 1945, keď ako sú- organizácie. Tieto excesy šéfa HDG sa zača- časť Zbraní SS vznikali najrozličnejšie bizarné li šíriť medzi verejnosťou. Na Ištvánčina zača- formácie a národnostné oddiely a jednotky. li Dôverníckej službe Rodobrany (DSR) a na Ďalším následkom Nagelerových reforiem HVHG prichádzať viaceré anonymné i podpí- však bolo i zjednotenie HG a sprehľadne- sané udania a hlásenia, ktoré okrem jeho „ša- nie, zjednodušenie a zefektívnenie vnútornej fárenia" na HDG pranierovali niektoré jeho po- organizačnej štruktúry. Jedným zo sprievod- liticky nepremyslené a protizákonné aktivity ných javov týchto organizačno-štrukturálnych z minulosti a súkromného života: „Ištvánčin, zmien v HG bolo postupné odstránenie po- býv. ministerský tajomník, roku 1919 ušiel merne autonómneho a samostatného posta- do Maďarska, kde vstúpil do vöröshadsere- venia HDG v rámci HG, vytvorenie doprav- gu (branná moc Madárskej republiky rád, po- ného oddelenia HG a jej postupná likvidácia zn. autora), odkiaľ potom ušiel. Pri prechá-

27 Archív Múzea SNP Banská Bystrica (AM SNP), f. IX, šk. 10, S 58/87. 28 Gardista, 16. 12. 1939, s. 2. Zborový veliteľ HDG Ištvánčin pri prejave. Zdroj: Nový svet

dzaní na hraniciach strelili za ním a jeho ani okresný úrad v Malackách, ani obec- priateľmi. Jeho neranili, ale z jeho priateľov né predstavenstvo v Kuchyni, zastrelil p. jeden bol tam zastrelený. Pri istej svadbe po- Pośledni oprávneným a neoprávneným spô- kradol akési šperky, za čo bol i zavretý istý sobom 50 zajacov, 30 jarabíc, 8 bažantov, čas."29 Druhé udanie vyčíta Ištvánčinovi ne- 20 srncov, 5 diviakov a 4 jeleňov. Tento p. kalé praktiky v súvislosti s dražbou a násled- Pośledni zdemoralizoval celú spoločnosť lo- nou správou poľovného revíru pri Kuchyni: „V veckú v Kuchyni a to tým, že strieľal v zaká- prvých dňoch novembrových roku 1938 vy- zanom období zver, strieľal túto s použitím dražil kuchynskú poľovku p. Ištvánčin, vte- ďalekohľadu, a toto jeho slávne účinkova- dajší hl. veliteľ (správne zborový veliteľ, po- nie najavo neprišlo rozoštvával medzi sebou zn. autora) HDG spôsobom, ktorý už žan- hájnikov, ktorých mal často aj šesť, viedol dárska stanica v Rarbochu vyšetrila a ktorej protištátne reči a sľuboval, že až sa Beneš priebeh sledoval aj p. JUDr. Kendeffy a J. M. vráti, on ukáže kto on je a čo vie, aby si teda Šimek, obaja z Bratislavy. Je veľmi zaujíma- dali pozor a mlčali."30 vé, ako sa mohlo stať to, že keď sa mala táto Počas vyšetrovania DSR vyšli najavo via- poľovka dražiť na tri diely, pozmenilo sa toto ceré ďalšie Ištvánčinove osobné zlyhania. v obci tak, aby sa celý revír dražil v jednom. Bolo mu dokázané prijatie viacerých úplatkov. Ako sa mohlo stať ale aj to, že sa obišiel okr. V hlásení DSR z decembra 1939 sa uvádza úrad v Malackách a že do dnešného dňa jeden z exemplárnych prípadov Ištvánčinovho nie je po tejto veci ani slechu - ani dechu, úplatkárstva. Ešte v júli 1939 požiadal Ľudovít vec sa stratila ako kvapka vody v mori a bez Vydra zborového veliteľa Ištvánčina, aby za- schválenia tejto dražby pytliači p. Pośledni, kročil v prospech jeho oslobodenia z pätnás- spolu poľujúci s pánom Ištvánčinom, v ku- tich trestov a pokút. Za kladné vyhovenie jeho chynskom revíri beztrestne a spôsobom ne- žiadosti ponúkol Ištvánčinovi ako úplatok auto- vhodným ani pre menej inteligentného člo- mobil značky Tatra 57.31 V druhej polovici ro- veka ako je údajne p. Pośledni. Výpoveďou ku 1939 začalo udaní na Ištvánčina pribúdať hájnikov, ktorých mal zamestnať p. Ištvánčin a prichádzali i písomné podnety, ktoré nazna- a ktorých dirigoval p. Pośledni sa podari- čovali neštandardné nakladanie s finančnými lo zistiť, že za túto dobu poľovné právo p. prostriedkami a nedbalosť vo vedení účtovnej Ištvánčin nemá, lebo nemá o tom vedomie agendy na Zborovom veliteľstve HDG i v sa-

29 SNA, f. ÚŠB, šk. 840, 209 - 840 - 3. 30 Tamže, 209 - 840 - 2. 31 Tamže. motriej HDG. Na tieto podnety už bolo núte- distov a postupnému faktickému zániku tej- né urýchlene reagovať priamo HVHG v súčin- to špecializovanej zložky HG. Napriek počia- nosti s Ministerstvom financií SR. V dňoch 2. točným snahám z rokov 1938 - 1939 HDG - 18. októbra 1939 sa uskutočnila revízia na nikdy nedosiahla postavenie, aké mali po- hospodárskom oddelení Zborového veliteľstva dobné paramilitantné špecializované zložky HDG. Revízia bola paralelne vykonaná i vo v niektorých štátoch vtedajšej Európy, predo- Vzájomnej pokladnici železničných zamest- všetkým v Taliansku. Rozmach HDG skracho- nancov a v Záložni železničných zamestnan- val do značnej miery na osobných kvalitách cov.32 Revízia zistila závažné nedostatky vo jej vodcov a najvyšších funkcionárov, ktorí na- vedení účtovníctva a zapisovaní a riadnom do- miesto rozvoja organizácie uprednostnili osob- kumentovaní výdajov. Revízna správa bola nú- ný prospech. tená po viac ako dvojtýždňovom štúdiu účtov, Definitívny zánik HDG priniesli organizač- účtovných kníh a inej dokumentácie skonšta- né reformy v HG v roku 1941, ktorých výsled- tovať nasledujúce závery: „Všeobecne musí- kom bol nový Organizačný poriadok HG, elimi- me konštatovať, že hospodárske knihy HDG nujúci predtým autonómne postavenie jednot- sú vedené neodborne a neporiadne, obsa- livých špecializovaných zborov a neskôr odde- hovo neúpine, takže na základe nich nemož- lení HG. Namiesto nich vznikli iba špecializo- no nijakým spôsobom zistiť výsledok hos- vané služby, ktoré mali plniť jednorazové výcvi- podárenia ani terajší skutočný stav majet- kové konkrétne ciele a úlohy v rámci HG ako kový. Preto obmedzila revízna komisia kon- celku. Organizačný poriadok HG ich charak- trolu prevažne na dokladový materiál, najmä terizoval nasledovne: „Vzhľadom na zvláštne na doklady výdajových položiek, podľa kto- úlohy HG v brannosti národa sú v HG zria- rých sledovala účet výplatný. Ináč ani tento dené na špeciálny výcvik tieto služby: 1. le- materiál nie je poriadne usporiadaný. Časť tecká, 2. dopravná, 3. spojovacia 4. auto- dokladov je u HDG a časť zase u Vzájomnej mobilová. Podľa potreby môžu byť zriadené pokladnice. Z dokladov príjmových nie je i ďalšie služby. Dopravnú službu vykonáva- zrejmý druh platby, napríklad čo sa týka to- jú dopravní zamestnanci štátnych železníc varu, členských príspevkov alebo darov."33 a autobusov. Spojovaciu službu vykonávajú Priamou a okamžitou reakciou bolo odvolanie poštári a zamestnanci Slovenského rozhla- Ištvánčina z funkcie zborového veliteľa HDG su."34 Vedením každej špecializovanej služ- a menovanie poslanca a ústredného predse- by HG bol poverený prednosta, ktorý zastával du Zväzu slovenských železničiarov Štefana svoju funkciu ako čestnú. Ciele, úlohy a kom- Suroviaka do tejto funkcie. petencie jednotlivých služieb HG a ich funkci- Výsledky revízie iba potvrdili presvedčenie onárov a pracovníkov určovali osobitné smer- HVHG o nevyhnutnosti likvidácie autonómne- nice pre každú príslušnú službu, ktoré schva- ho postavenia HDG a jej následného začle- ľovalo HVHG. Týmto organizačným opatre- nenia do reorganizovanej HG iba ako jedné- ním úplne zanikla nielen dopravná, ale všetky ho z oddelení HVHG. Postupný úpadok viedol dovtedajšie špecializované sekcie HG, teda k prehlbujúcej sa stagnácii dopravných gar- i letecká, jazdecká a automobilová.

Vojtech Kárpáty: Hlinka Transport Guard

Although the existence of Hlinka Transport Guard (HDG) was short, this period presents special and interesting chapter in the history of Hlinka Guard (HG) being the only semi-military formation of Hlinka Slovak People's Party (HSĽS). This specialized section within the structure of HG was the largest as for the number of its members and existed less than two years, its history was full of dynamic changes accompanied by number of organizational and personnel conflicts on the level of the headquarters in Bratislava as well as it regional structures. The study deals with its activities, organizational structure, but also its creation and subsequent dissolution.

32 Finančnou a účtovnou revíziou na Zborovom veliteľstve HDG boli poverení Dr. Jozef Dulka (odborový radca ministerstva financií), Michal Závodský (hlavný revízny tajomník ministerstva financií), Štefan Jariabka (hlavný revízny tajomník ministerstva financií) a Gejza Turčan (revízny tajomník ministerstva financií). Počas revízie bol prítomný pri jej výkone i Tibor Kolényi z Policajného riaditeľstva v Bratislave. Revízia sa týkala celého obdobia existencie HDG. teda od novembra 1938 do septembra 1939. 33 SNA, f. ÚŠB. šk. 840, 209 - 840 - 2. Revízna správa zo dňa 18. októbra 1939 o výsledku revízie na hospodárskom oddelení Zborové- ho veliteľstva HDG v Bratislave. 34 Organizačný poriadok Hlinkovej gardy. Bratislava 1941, s. 33. Zmeny a vývoj na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave v rokoch 1948 - 1953

ThDr. Matej Oráč Nástupom komunistického režimu Nové vládne nariadenie (1980), študent v Československej republike (ČSR) vo febru- o bohosloveckých fakultách externého ári 1948 sa zmenil postoj štátu voči cirkvám. doktorandského štúdia Jednou z dôležitých priorít komunistickej mo- Reorganizácia (v praxi totálne podriade- v Historickom ústave ci v oblasti cirkevnej politiky bolo aj podriade- nie sa ideológii štátu) bohosloveckých fakúlt SAV v Bratislave, nie výchovy kňazského dorastu „vlastnej ideo- v ČSR sa uskutočnila v polovici roku 1950. evanjelický a. v. farár logickej línii". SEBF a Rímskokatolícka Cyrilometodská Ideologickým tlakom sa nevyhla ani bohoslovecká fakulta (RCMBF) v Bratislave Slovenská evanjelická bohoslovecká fakul- boli už v roku 1945 vypustené zo zväzku ta1 (SEBF) v Bratislave. Na zasadnutí profe- Slovenskej univerzity nariadením Slovenskej sorského zboru 9. januára 1948 sa konštato- národnej rady č. 88 z 27. júla 1945 a stali valo, že fakulta má desať systematizovaných sa „osobitnými vysokými školami".7 Podľa zá- profesorských miest, ale len štyri sú reálne kona číslo (č.) 58 z 18. mája 1950 boli bo- obsadené.2 V neľahkom období po komunis- hoslovecké fakulty vyňaté spod pôsobnos- tickom prevrate v rokoch 1948 - 1950 boi ti Ministerstva (na Slovensku Povereníctva) jej dekanom profesor historickej teológie Ján školstva a podriadené priamo Štátnemu úra- Oberuč.3 Na konci študijného roka 1947/48 du pre veci cirkevné - SÚC (na Slovensku sa tajomníkom fakulty stal Ján Kedro,4 kto- SLOVÚC-u). V tejto novej situácii prebieha- rý však v jeseni 1949 odišiel pracovať na la aj voľba dekana SEBF na akademický rok Slovenský úrad pre veci cirkevné (SLOVÚC).5 1950/1951, ktorá sa mala uskutočniť 3. júna Penetrácia komunistickej ideológie do ži- 1950 na zasadnutí fakultného zboru SEBF, vota školy bola evidentná už v akademickom ale „keďže podľa nového zákona o vyso- roku 1949/1950. Na SEBF sa z rozhodnu- kých školách má SEBF prejsť pod právomoc tia Povereníctva školstva, vied a umení zo 17. SLOVÚC-u, rozhodol sa fakultný zbor hlaso- októbra 1949 prednášali „spoločenské náu- vaním (pomer hlasov 10:1), že pred vykona- ky", ktoré vyučovali Michal Topoľský a Milan ním voľby treba sa opýtať na SLOVÚC- i ako 8 Lajčiak.6 pokračovať."

1 V letnom semestri 1947/1948 študovalo na SEBF v Bratislave 52 riadnych a 6 mimoriadnych poslucháčov, medzi riadnymi študo- vala aj jedna žena, V letnom semestri 1948/1949 74 poslucháčov, z toho 3 mimoriadni. Na začiatku zimného semestra 1949/1950 bolo zapísaných 90 poslucháčov, z toho 6 mimoriadnych. In: Zápisnice o riadnej schôdzke profesorského zboru SEBF z 29. mája 1948, 23. júna 1949 a 6. decembra 1949 (všetky zápisnice zo zasadnutí fakultnej rady a učiteľského zboru Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v skúmanom období sú archivované na dekanáte Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komen- ského v Bratislave - pozn. autora). 2 V akademickom roku 1947/1948 pôsobili na SEBF riadni profesori: Ján Beblavý, Ján Jamnický, Samuel Štefan Osuský, mimo- riadny profesor: Ján Oberuč. In: Zápisnica o riadnej schôdzke profesorského zboru SEBF z 9, januára 1948, v akademickom roku 1948/1949 profesori: Ján Beblavý, Ján Jamnický, Samuel Štefan Osuský, Ján Oberuč, docenti: Ján Ďurovič, Karol Gábriš, Štefan Kátlovský, suplent: Július Janko, asistent: Ján Michalko, lektori: Július Adamiš a Katarína Hermannova. In OBERUČ, J.: Zpráva o Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte za študijný rok 1948/49. In: Cirkevné listy, 11.2. 1950, strana (s.) 51. 3 Zvolený za dekana profesorským zborom 29. mája 1948 a 23. júna 1949, vždy na obdobie jedného akademického roka. In: Zápis- nica z riadnej schôdze profesorského zboru SEBF v Bratislave z 29. mája 1948 a 23. júna 1949, 4 BEBLAVÝ, J.: Zpráva o Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte za rok 1948. In: Cirkevné listy, 5. 2. 1949, s, 41, 5 Ján Kedro bol povereníkom-predsedom SLOVÚC-u, G. Husákom 5. novembra 1949 poverený funkciou prednostu oddelenia I/3 kul- tového odboru SLOVÚC-u. In: Zápisnica o riadnej schôdzi fakultného zboru SEBF zo 6. decembra 1949. 6 Zápisnica z riadnej schôdze fakultného zboru SEBF zo 6. decembra 1949. 7 PEŠEK, J -- BARNOVSKÝ, M,: Štátna moca cirkvi na Slovensku 1948 - 1953. Bratislava 1997, s, 183. 8 Zápisnica z riadnej schôdze fakultného zboru SEBF z 3. júna 1950. Organizáciu bohosloveckých fakúlt podlie- hajúcich správe SÚC (pripadne SLOVÚC) sta- novila vláda ČSR vydaním vládneho nariadenia č. 112 zo 14. júla 1950 o bohosloveckých fakultách. Vládne nariadenie určilo, že rímsko- katolícke bohoslovecké štúdium na Slovensku sa realizuje „len na fíCMBF a evanjelické na SEBF". Nariadenie tiež stanovilo, že „v čele fakulty stojí dekan a fakultná rada (...) fakult- ná rada sa skladá z dekana, ktorý jej pred- sedá, jeho námestníka a ďalších členov z radov učiteľov fakulty, zástupcov dotknutej cirkvi a študentov".9 5. októbra 1950 bol vymenovaný nový učiteľský zbor SEBF,10 ktorý zložil sľub do rúk povereníka zodpovedného za SLOVÚC Ladislava Holdoša. Menovaní boli ôsmi profesori: Dr. Štefan Kátlovský (bol zároveň aj dekanom fakulty11), Dr. Ján Ďurovič (bol zároveň aj prodekanom fakulty12), Dr. Ján Beblavý, Dr. Ján Petrík, Ján Chabada (v tom čase generál- ny tajomník Evanjelickej cirkvi a. v., stal sa ve- dúcim katedry spoločenských náuk), Dr. Ján Jamnický, Dr. Ján Oberuč a Dr. Karol Gábriš. Za štátnych docentov boli menovaní: Ivan Kolesár, Jozef Kubiš, Dr. Ján Michalko,13 ThB. Ján Štrba a Dr. Július Janko. Za lektorov: Dr. Július Adamiš (nemecký a maďarský jazyk), Katarína Hermannova (anglický jazyk) a Ing. Július Letňan (cirkevná hudba).14 V zozname vymenovaných profesorov „zo starej gardy" chýbal profesor Samuel Š. Osuský, ktorého štátne orgány odmietli vymenovať.15 Dekan Š. Kátlovský začínal akademic- slovcov pre tieto časy, musíme mať na zre- M. Oravec (vľavo) ký rok 1950/1951 slovami: „Poslanie našej teli aj ich zmeny. Tešíme sa, že Ústavou z 9. a D. Veselý v máji 1954. evanjelickej teologickej fakulty sa teda ne- mája 1948 je zabezpečená sloboda vyzna- Zdroj: Archív rodiny mení, chceme pestovať vedu, ale vedu pre nia náboženskej viery (...) Štátna správa po- Veselej vieru, vieru upevňovať a nie rúcať. Poslanie dáva dôkazy, že dáva na potreby cirkvi toľ- našej fakulty sa nemení avšak časy sa zme- ko, ako nikdy predtým (...) V dnešnej dobe nili a preto, že chceme vychovávať boho- vo veľkej časti ľudstva vládne materialistický

9 Vládne nariadenie zo dňa 14. júla 1950 č. 112 o bohosloveckých fakultách. In: Aktuálni otázky cirkevní politiky a vedeckého ateizmu XIII. díl, Sekretariát pro věci církevní Ministerstva kultury ČSR. Praha 1987, s. 12 nn. 10 V období rokov 1950 - 1990 sa na SEBF nemohli konať habilitácie docentov ani inaugurácie profesorov. Pedagógovia boli do uni- verzitných hodností len vymenúvaní. In: DAVID, P. D.: Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity J. A. Komenského. In: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry. 3.diel. Liptovský Mikuláš 2001, s. 238. 11 Dekana a prodekana menoval, profesorov a docentov ustanovoval minister poverený vedením SÚC, na Slovensku povereník pove- rený vedením SLOVÚC-u. In: Vládne nariadenie zo dňa 14. júla 1950 č. 112 o bohosloveckých fakultách 12 Funkcie prodekana sa vzdal 18. októbra 1951, novým prodekanom sa stal Ján Štrba. In: Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 18. októbra a 22. novembra 1951. 13 Ján Michalko sa v roku 1969 na stretnutí vedenia SECAV s postihnutými farármi vyjadril k reorganizácii SEBF v roku 1950: „Pokiaľ ide o fakultu: Fakulta sa dôsledkom reorganizácie dostala do nových pomerov (1950), povedzme znovu nepripravená. Zbor, ktorý bol menovaný 16 členný, veľká reprezentácia, z toho prinajmenšom polovica nekvalifikovaných ľudí. Boli menovaní na návrh Ge- nerálnej rady (...) Jasom bol vtedy asistentom a mal som vypadnúť, lebo som bol označený za príčinu reakčnosti študentov, hoci som s teológmi bol v styku iba pri vydávaní kníh. Mal vypadnúť Oberuč, vypadol iba Osuský" In: HRONEC, P.: Kronika nášho ob- rodného hnutia. Bratislava 1983, s. 212. Rukopis. 14 KÁTLOVSKÝ, Š.: Reorganizácia bohosloveckého štúdia u nás. In: Cirkevné listy, 1950, s. 385 - 386. 15 28. júna 1950 bol ešte prítomný na zasadnutí fakultného zboru SEBF, ale počas Jeho zasadnutia 31. augusta „bolna dovolenke". In: Zápisnica z riadnej schôdze fakultného zboru SEBF z 28. Júna a 31. augusta 1950; Ján Štrba na zasadnutí učiteľského zboru SEBF 11. januára 1951 navrhol Dr. Osuského za „ústredného archivára cirkvi, nakoľko od 1. januára 1951 menovaný nedostáva plať. In: Zápisnica z riadnej schôdze učiteľského zboru SEBF z 11. januára 1951. svetonázor, svetonázor, ktorý neuznáva vie- Nástup nového tajomníka a likvidácia ru v Boha. Nemalo by zmyslu pre nás púšťať „reakčných" študentov sa a mariť sily v ideovom zápase, veď sú tu naliehavé životné úlohy, ktoré treba plniť(...) V januári 1952 dochádza k zmene na Máme si teda položiť otázku, či pri ideových poste tajomníka fakulty, kam po odchode rozdieloch je možná spolupráca, napr. v prá- Štefánie Kedrovej22 nastúpil v tom čase ešte ci za mier, za mier za vlasť pri riešení sociál- študent SEBF Ján Milan Juráš.23 Na zasad- nej otázky (...) Kristovo evanjelium musíme nutí fakultnej rady ho 16. januára 1952 uvie- niesť svetu, dnešným súčasným pomerom, dol do funkcie zástupca SLOVÚC-u prednos- nie ponad hlavy poslucháčov..."'16 ta Kmeť.24 Generálny biskup J. Chabada po- 25. októbra 1950 sa konala ustanovujúca ukázal pri tejto príležitosti „na vážnosť funk- schôdza fakultnej rady SEBF (tvorilo ju 10 čle- cie tajomníka, ktorá nespočíva len v admi- 25 nov), ktorá bola zriadená v intenciách vládne- nistratívnej práci, ale i v ideovom vedení". ho nariadenia 112/1950. Jej členmi boli: de- Prodekan Štrba zasa vyjadril „radosť, že prá- kan, prodekan, vedúci profesori katedier, ta- ve z radov teológov vychádza nový tajomník, jomník fakulty, zástupca cirkvi (Evanjelickej pretože tento vidí potreby a pozná ovzdušie 26 cirkvi, a. v.) a zástupca študentov.17 na fakulte". Politické tlaky a celková atmosféra na fakul- Prvá „skúška ideologickej vernosti" no- te viedli k rozhodnutiu pedagogického zboru z vého tajomníka nastala vo februári 1952. Na 11. januára 1951 o konaní týždenných predná- SEBF sa odohrali udalosti, ktoré zmenili živo- šok zo spoločenských náuk aj pre členov uči- teľského zboru v duchu zásady: „aby aj vlk ty viacerých študentov. P. Uhorskai (po roku ostal sýty, aj ovca ce/á".18 V novembri 1951 1989 generálny biskup SECAV - pozn. auto- dochádza po personálnych čistkách vo vede- ra) uvádza, že na SEBF sa po zavedení spolo- ní Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. (SECAV) čenských náuk do vyučovacieho procesu vy- aj ku zmene na poste vedúceho katedry spo- tvorili antagonistické skupiny: konfesionalis- ločenských náuk. Po „jednoznačnom" zvole- ti a prorežimní tzv. jakubčíkovci (perspektív- 27 ní vedúceho katedry Jána Chabadu za gene- ni biologisti). Juraj Torok, evanjelický a. v. rálneho biskupa SECAV bol na jeho funkciu na farár v Liptovskom Trnovci spomína, že v ro- katedre menovaný Jaroslav Čelko.19 Pod do- koch 1948 - 1951 „grupovali sa na SEBF z zor štátnej moci (pod SLOVÚC) prešiel od 1. niektorých študentov tzv. perspektívni bio- októbra 1951 aj teologický domov SEBF.20 Na logici, ináč „jakubčíkisti". Ideové východis- jeseň 1951 podal prodekan Ján Štrba pred fa- ko tejto skupiny bolo v knihe J. Jakubčíka: kultnou radou SEBF aj správu o získavaní štu- Naše křesťanství, ktorá vyšla v roku 1947 dentov a učiteľov do masovopolitických orga- v Prahe" 28 Na činnosť tejto skupiny spo- nizácií. Do Sväzu (dobový pravopis) českoslo- mína aj Ján Paulov:29 „Prvým cudzím prv- vensko-sovietskeho priateľstva (SČSP). vstúpi- kom na fakulte bolo, že sa vytvorila skupina lo 59,74% poslucháčov SEBF a 100% zamest- Jakubčíkova. Ako k tomu došlo? Profesor nancov fakulty.21 Osuský na seminári filozofie dal zhodno-

16 KÁTLOVSKÝ, Š.: Naša bohoslovecká fakulta do nového študijného roku. In: Cirkevné listy, 28. 10. 1950, s. 332 - 334. 17 Zápisnica z ustanovujúcej schôdze fakultnej rady SEBF z 25. októbra 1950. 18 Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru SEBF zo 7. februára 1951. 19 Jaroslav Čelko bol od 1. novembra 1951 vedúcim kádrového odboru SLOVÚC-u. In: Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 22. novembra 1951; PEŠEK, J. - BARNOVSKÝ, M.: Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948 - 1953, s. 108, 20 KÝŠKA, M.: Teológia tvárou k životu. Dizertačná práca. Bratislava: SEBF, 1984, s. 62. 21 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 22. novembra 1951 22 V zápisniciach o schôdzach na SEBF sa jej meno ako tajomníčky objavovalo od januára 1951 (pozn. autora). 23 Ján Milan Juráš - od 16. januára 1952 do 30. septembra 1953 tajomník SEBF, od 1. októbra 1953 do 30. septembra 1954 odbor- ný asistent na SEBF, od 1. októbra 1954 tlačový tajomník na Generálnom biskupskom úrade SECAV v Bratislave. In: Ústredný ar- chív Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ÚA ECAV), fond (f.) Generálny biskupský úrad (GBÚ), škatuľa (šk.) 270. 24 Ján Kmeť bol vedúcim oddelenia pre nekatolícke cirkvi kultového odboru SLOVÚC-u. In: Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF zo 16. januára 1952; PEŠEK, J. - BARNOVSKÝ, M.: Štátna moca cirkvi na Slovensku 1948 - 1953, s. 108. 25 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF zo 16. januára 1952. 26 Tamže. 27 UHORSKAI, P.: Pomery na SEBF v Bratislave v 50. rokoch. In: Evanjelický posol spod Tatier, 4. 10. 2006, s. 8. 28 List Juraja Tôroka, evanjelického a. v. farára v Liptovskom Trnovci Pavlovi Neckárovi z 10. novembra 1965. In; Archív evanjelické- ho a. v. cirkevného zboru v Liptovskom Trrnovci - nezaradené. 29 Ján Paulov - evanjelický a. v. farár, odsúdený v roku 1962 na Krajskom súde v Košiciach v rámci skupiny KVAP (pozn. autora). ŕ/T knihu Jozefa Jakubčíka Naše křesťan- Daniel Veselý vo vyšetrova- ství Jurajovi Törokovi. Ten ju zhodnotil tak, cej väzbe. Zdroj: A ÚPN že jej čiastočne podľahol. Ide o smer blíz- ky katolíckemu modernizmu, ktorý vznikol po roku 1870, kedy časť katolíckych teoló- gov vyslovila nesúhlas s dogmou o neomyl- nosti pápeža (...) Nie všetko bolo v tej knihe zlé, ale akosi vzdialené duchu reformá- cie (...) Táto kniha zachytila nielen To roka, ale aj dalších, najmä Vladimíra Olexu, Karola Nandráskeho, Dušana Ondrejoviča, Jozefa Lajtoša, menej Jána Juráša a Ondreja Macku. Hlavným hlásateľom jej myšlienok bol Karol Nandrásky."30 Daniel Veselý uvádza: „S týmito študent- mi - vtedajšími biologikmi dostali sme sa viacerí teológovia do sporov. Boli sme proti ním v obrane. Nepredpokladal som, že poc- tivá a otvorená diskusia o náboženských teologických problémoch môže niekoho po- ti vyjadrili negatívny postoj k vstupu do tejto or- dráždiť k takej zlomyseľnosti. Oni, aby svoje ganizácie a „zaviedli" týmto názorom aj časť pozície uhájili, použili všetky spôsoby, aby študentstva.34 Docent J. Janko na prednese- považujúc nás za svojich protivníkov, umlča- né obvinenia voči študentom reagoval tým, že li nás a kryjúc sa titulom obrancov pokroku nevedel o vážnosti o situácii na fakulte a socializmu, použili všetky možné orgány (...) a žiadal študentom odpustiť".35 Vedúci a formy na naše zlikvidovanie."31 katedry spoločenských náuk docent J. Čelko Riešenie „ideologických napätí" dvoch „však v zmysle slov Klementa Gottwalda protichodných študentských skupín vyvrcho- o upevňovaní štátnej disciplíny sa jedno- lilo na zasadnutí fakultnej rady 8. februá- značne vyjadril za odstránenie takýchto ruši- 36 ra 1952. Dekan Š. Kátlovský konštatoval, že vých javov". Člen fakultnej rady delegovaný „následkom uvoľnenej disciplíny je situácia za S ECAV, biskup Západného dištriktu (ZD) F. pre fakultu nadmieru vážna" 32 Tajomník J. F. Ruppeldt „prejavil udivenie, že profesori už M. Juráš „poukázal na neprijateľnosť dôvo- prv nevenovali pozornosť študentom, ako je denia niektorých študentov, akoby stavať sa Veselý a Oravec a keďže sú to študenti na- plne za budovanie socializmu a do čela bo- dania mravne zachovalí, apeluje na fakultnú ja za mier bolo vecou pomýlenou a pre teo- radu, aby menovaných študentov zo štúdia 37 lóga neprijateľnou" 33 Juráš tiež otvorene kri- nevylučovala, ale len pokarhala" tizoval „antisovietsku a antisocialistickú čin- Po diskusii sa pristúpilo k hlasovaniu. nosť študentov Daniela Veselého, Milana Učiteľský zbor v počte 14 členov38 hlaso- Oravca a Igora Kišša". Prodekan J. Štrba val jednomyseľne za pokarhanie s výstrahou uviedol aj svoje skúsenosti s náborom do nasledujúcich študentov: Igor Kišš, Ladislav SČSP Zdôraznil, že vyššie spomenutí študen- Fričovský, Ľudovít Koreň,39 Michal Hudák,

30 FAULOV. J.: Cestou môjho života (memoáre - spomienky). Trenčín 1993, s. 39 nn. Rukopis. In: ÚA ECAV. f. GBÚ. 31 Žiadosť Daniela Veselého predsedovi vlády ČSSR. Ministerstvu školstva a kultúry a dekanátu Komenského evangelickej bohosloveckej fakulty v Prahe zo 6. novembra 1963 o umožnenie dokončiť štúdium evanjelickej teológie. In: ÚA ECAV. f. GBÚ. Postihnutí kňazi za socializmu 184 d - D. Veselý. 32 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBE z 8. februára 1952. 33 Tamže. 34 V rozsudku Štátneho súdu v Bratislave z 13. júna 1952 sa dozvedáme, že študenti SEBF D. Veselý a M. Oravec sa „pričinili, že asi 30 študentov nevstúpilo do SĎSP". In: Štátny archív (ŠA) Bratislava, f. Štátny súd 1948 - 1952. 3 Ts III 38/52 Daniel Veselý a Mi- lan Oravec. 35 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 8. februára 1952. 36 Tamže. 37 Tamže. 38 Kátlovský, Štrba, J. M. Juráš (tajomník SEBF. ale zároveň aj študent), Beblavý. Janko. Michalko, Čelko. Gábriš, Chabada. Jamnic- ký, Kolesár, Kubis, Oberuč, Petrík. (In: Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 8. februára 1952.) 39 Po skončení SEBF v júni 1952 nebol pripustený k ordinácii za evanjelického a. v. kňaza, lebo nezískal štátny súhlas. In: KOČ, 0.: Spomienky, s. 5. Rukopis - archív autora. Bratislavský evanjelický a. v. farár Dr. J. Cibulka obklopený niekoľkými teológmi v roku 1952 (D. Veselý - horný rad v strede so šálom). Zdroj: Archív rodiny Veselej

Ján Kalús, Štefan Švancara, Oľga Kuhlôflová, vajúceho42 prišli zatknúť ľudia z bezpečnos- Miroslav Synak, Ján Paulov a Zora Beblavá. ti. Boli v civile. Niekoľko dní predtým sa sta- V osobitnom hlasovaní rovnako jednomyseľne lo, že sme dostali obálku, v ktorej bolo číslo hlasovali aj členovia fakultnej rady. Po tomto časopisu Dikobraz. Na prvej strane bol bež- hlasovaní sa pristúpilo k hlasovaniu o vylúčení ný obrázok, ale vo vnútri bolo celé číslo pl- študentov Daniela Veselého a Milana Oravca né protištátnych vtipov. Dobre si pamätám, zo štúdia. Za vylúčenie bolo 13 členov učiteľ- že na celej strane bol napríklad vyobraze- ského zboru, 1 sa hlasovania zdržal (docent ný Stalinov pohreb. A to sa písal rok 1952 Janko). V osobitnom hlasovaní fakultnej rady a Stalin predsa umrel až o rok neskôr (...) za vylúčenie študentov Veselého a Oravca bo- Obálka nám bola doručená poštou. Pozerali lo 8 členov za vylúčenie, 1 bol proti (zástup- sme sa so spolubývajúcim, čo to má zna- ca za SECAV biskup ZD F. F. Ruppledt), 1 menať? Aký podraz to má byť. Tak sme to sa hlasovania zdržal (docent Janko). Na zá- hodili do pece. Keď príslušníci bezpečnosti ver zasadnutia fakultnej rady generálny biskup 23. februára po nás prišli, robili nám v izbe Ján Chabada „varoval aj profesorský zbor" a prehliadku a pýtali sa nás kde to máme."43 „zdôraznil, že v prípade nesprávneho posto- D. Veselý a M. Oravec boli odsúdení Štátnym ja profesorov použije možnosť odňatia cir- súdom v Bratislave 13. júna 1952. V rozsud- kevného súhlasu pre pôsobenie na fakulte ku čítame: „.. .spoločne pôsobili na spoluštu- v učiteľskej funkcii".40 dujúcich tak, aby nepodporovali úsilie pra- Študenti D. Veselý a M. Oravec sa voči cujúcich o vybudovanie socializmu a najmä rozhodnutiu fakultnej rady o ich vylúčení zo odhovárali ich od vstupu a činnosti v SČSP, štúdia odvolali. Fakultná rada sa ich odvola- predstierajúc náboženský konfesionalizmus ním zaoberala 20. februára 1952 a v zmys- (...) obvinený Veselý sa vyjadril o Leninovi le organizačného štatútu fakulty ich odvola- a Stalinovi, že ich obrazy špinia stenu a nanie odstúpila SLOVÚC-u.41 Udalosti však už zval Stalina satanom (...) obvinený Oravec nabrali veľmi rýchly spád. D. Veselý spomína: rozširoval ilegálne tlačivo obsahom namie- „Ešte sme bývali na internáte, keď 23. febru- rené proti ľudovodemokratickému zriade- ára 1952 nás dvoch, mňa a môjho spolubý- niu".44 Súd odsúdil D. Veselého na tri roky

40 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 8. februára 1952, EPST 4. októbra 2006, s. 8. 41 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 20. februára 1952. 42 Milana Oravca (pozn. autora). 43 PEŠEK, J.: Odvrátená tvár totality. Bratislava 1998, s. 145. 44 ŠA Bratislava, f. Štátny súd 1948 - 1952. 3 Ts III 38/52 Daniel Veselý a Milan Oravec. nepodmienečne pre trest- ný čin združovania a nepria- teľského konania proti republike, stratu občianskych práv na tri roky a prepadnutie majetku. M. Oravca od- súdil na osemnásť mesiacov nepodmienečne za združo- vanie a poburovanie proti republike, stratu občianskych práv na tri roky a prepadnutie majetku. V súdnom procese svedčil aj člen „ja- kubčíkovskej skupiny" Jozef Lajtoš.45 Zatknutie D. Veselého a M. Oravca malo svoju „do- hru" aj v teologickom domove SEBF. 23. L. Koreňa, ktorý „ľutuje svoje doterajšie počí- Zdroj: Ú A ECAV februára 1952 sa na spoločných večerných nanie a uznáva svoju nedisciplinovanosť vo- v Bratislave, fond GBÚ modlitbách modlil za zaistených študentov po- či profesorom". Docent J. Michalko za najťaž- slucháč 4. ročníka SEBF Ondrej Koč. Na dru- šie prípady okrem vylúčených a Koreňa pova- hý deň bol za tento čin dekanom fakulty pod- žuje Hudáka a Kalúsa, lebo „oni apriórne od- mienečne vylúčený zo štúdia.46 mietajú presvedčenie a pokrokovú líniu pro- Okrem dvoch vylúčených a neskôr zatknu- fesorov, ktorých považujú za zradcov a za- tých študentov bola na fakulte desaťčlen- predancov" 50 ná skupina pokarhaných študentov, ktorých Informácie o vývoji na SEBF a návrhy na si jednotliví pedagógovia „vzali pod patro- riešenie situácie boli s odstupom niekoľkých nát" a mali s nimi viesť rozhovory. Fakultná mesiacov predložené aj na zasadnutie pred- rada na zasadnutí 6. marca 1952 vyhod- sedníctva Ústredného výboru Komunistickej nocovala „vývoj pokarhaných študentov" 4i strany Slovenska (ÚV KSS) v júni 1952. Profesor J. Oberuč hodnotil svojho zveren- V správe o teologických fakultách, pripravenej ca M. Hudáka, ktorý „stále vytýka pokroko- pre ÚV KSS, čítame: „Fakulta (SEBF - pozn. vej časti študentstva, že je málo dogmatic- autora) po roku 1948 dosiahla stavu poslu- ká"48 Podobne profesor J. Ďurovič hodno- cháčov akého nikdy predtým nedosahova- til L. Fričovského, že „smeruje k dobrému, la. V posledných rokoch išli na fakultu abitu- ale pokrokovým študentom vytýka nedog- rienti, ktorí pre svoj pôvod a smýšľanie dosť matickosť",49 Profesor J. Jamnický na tie- ťažko mohli študovať na inej vysokej škole. to skutočnosti reagoval vyjadrením, že vedec- Dvaja z nich boli zaistení pre protištátnu čin- kému bádaniu nemôžeme klásť žiadne dog- nosť a nad ďalšími 7 si vzali profesori patro- matické hranice. Docent J. Janko zhodno- nát, aby zabránili ich vylúčeniu. Ako odveta til Z. Beblavú a poukázal na to, že „jej správ- na opatrenie proti reakčným študentom sú ny vývoj je predmetom dlhšej starostlivosti". tendencie so strany cirkvi neudeliť cirkevný Profesor J. Petrík sa vyjadril k osobe študenta súhlas ku kňazskej činnosti tým študentom,

45 Tamže. 46 0. Koč spomína: „Po zaspievaní spoločnej nábožnej piesne som prečítal určený text z listu apoštola Pavla Filipským 1, 21 - 30 a pomodlil som sa. Do modlitby som zahrnul aj uväznených bratova prosil som Pána Ježiša o jeho pomoc, ochranu, silu viery, aby vydržali v bolesti a súžení, ktoré ich gniavilo. To sa nepáčilo môjmu spolužiakovi J. M. Jurášovi, ktorý to oznámil dekanovi Kátlov- skému. Ten si ma predvolal na dekanát. Vyčítal mi, že som sa modlil za uväznených bratov, lebo to boli naši nepriatelia (...) Vylu- čujem vás zo štúdií podmienečne a budete sa hlásiť u docenta Štrbu, aby vás prevychoval a umožnil Vám dokončiť teologické štú- dium." In: KOČ, 0.: Spomienky, s. 5. Rukopis - archív autora. 47 Hodnotenie správania pokarhaných študentov pedagógmi je potrebné vidieť minimálne v dvoch rovinách: 1. oficiálna rovina „hod- notenia problematického študenta" vo vzťahu k fakultnej rade a štátu, 2. osobná ľudská rovina pedagóga vo vzťahu k „problema- tickému študentovi," ktorú dokazujú výpovede pokarhaných študentov (napr. osobné svedectvo L. Fričovského o pozitívnom postoji J. Ďuroviča k jeho osobe pred autorom práce). Viacerí pedagógovia museli v tejto situácii konať „schizofrenický". V blízkej bu- dúcnosti boli niektorí „hodnotitelia - patróni" z politických dôvodov vylúčení zo SEBF, alebo sami požiadali o uvoľnenie, „lebo nemohli konať proti svojmu svedomiu" (pozn. autora). 48 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady a učiteľského zboru SEBF zo 6. marca 1952. 49 Tamže. 50 Tamže. ktorí sa jednoznačne stavajú za spoluprácu KSČ a ateista. Dnes však Juráš už nám ne- cirkvi so štátom. KV - ŠtB (Krajské veliteľstvo môže preukazovať potrebné služby, lebo vo Štátnej bezpečnosti - pozn. autora) doporu- zmenených pomeroch nemôžeme mu ako čuje v záujme konsolidácie pomerov na fa- nábožensky zaťaženému človeku dávať jas- kulte odstrániť z fakulty dvoch reakčných nú dôverné Inštrukcie. Je potrebné, aby po- profesorov a 5 študentov, nad ktorými majú čiatkom letného semestra bol vymenený, učitelia patronát. Toto opatrenie je nutné."5'1 pričom ostane na fakulte vo funkcii asisten- SLOVÚC v správe o plnení uznesení o teo- ta a bude nám robiť cenné služby miesto logických fakultách z jesene 1952 vysvetľu- odvolaného profesora Jamnického, ktorý je aj svoj postup „v otázke výmeny" tajomní- prednáša praktickú teológiu."52 ka SEBF v januári 1952: „Vzáujme zlepšenia situácie na fakulte bola odvolaná tajomníč- Odstránenie „reakčných" profesorov ka fakulty s. Kedrová a tajomníkom sa stal a nástup pokrokových asistentov poslucháč IV. ročníka J. Juráš. Táto zmena 19. mája 1952 prebehla na SEBF voľ- Zprošfovací dekrét pôsobila dobre v tom smere, že dôveru štát- J. Be hlavého z funkcie pro- nej správy dostal poslucháč a reakcia na fa- ba nového dekana na dvojročné funkčné ob- fesora na SEBF z 30. júla kulte bola odzbrojená preto, lebo predpokla- dobie, ktorým sa stal docent Ján Michalko, 53 54 1952. Zdroj: Ú A ECAV dala, že tajomníkom bude exponovaný člen prodekanom profesor Štefan Kátlovský. SLOVÚC „vyjadril očakávania" štátnej sprá- vy k zvoleným kandidátom: „V navrhovanom obsadení dekanskej a prodekanskej funkcie sa dá predpokladať, že sa práca celého pro- fesorského zboru na fakulte zlepší a že vý- chova bohoslovcov sa bude viesť v duchu úprimného postoja bohoslovcov voči štátu a že budú odstránené doterajšie nesrovna- losti a nevyjasněnosti, ktoré ešte mnohí bohoslovci majú, hlavne v tom, aké je treba za- ujať stanovisko voči štátu a budovateľské- mu úsiliu nášho ľudu."55 Novým zástupcom SECAV namiesto „re- akčného" biskupa F. F. Ruppeldta vo fakultnej rade sa z rozhodnutia generálneho pres- byterstva zo 6. mája 1952 stal generálny biskup Ján Chabada.56 Fakultná rada poda- la aj návrh na menovanie nových asistentov od septembra 1952 v tomto zložení: Jána M. Juráša, tajomníka fakulty na katedru spo- ločenských náuk, na katedru biblickej teoló- gie Jána Zemánka (poslucháča štvrtého roč- níka SEBF), Vladimíra Olexu (poslucháča štvr- tého ročníka SEBF) na katedru teórie nábo- ženstva a Jaroslava Moncoľa na katedru systematickej teológie.57 O prijatie za asistenta na starozmluvnú katedru požiadal fakultnú radu v júni 1952 aj Karol Nandrásky (študent

51 Slovenský národný archív Bratislava (SNA), f. ÚV KSS - predsedníctvo. Schôdza predsedníctva ÚV KSS - Správa o teologických fakultách na Slovensku 14. júna 1952, šk. 818. 52 SNA, f. Štátny úrad pre veci cirkevné (SÚC). Správy o bohosloveckých fakultách, šk. 5. 53 Organizačný štatút bohosloveckých fakúlt bod VI. stanovoval, že „Prodekanom je spravidla predchádzajúci dekan. Dekana i prodekana menuje minister poverený riadením SÚC po vypočutí fakultnej rady na obdobie dvoch študijných rokov." In: Aktuálni otáz- ky cirkevní politiky a vědeckého ateizmu XIII. díl, Sekretariát pro věci církevní Ministerstva kultury ČSR. Praha 1987, s. 22. 54 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady z 19. mája 1952. 55 SNA, f. SÚC. Správy o bohosloveckých fakultách, šk. 5. 56 V roku 1952 prebehla „čistka" v Západnom dištrikte (ZD) SECAV a z funkcie biskupa musel odísť F. F. Ruppeldt. Generálna rada SECAV v auguste 1952 prijala jeho abdikáciu „zo zdravotných dôvodov" a zvolala kandidačnú poradu na nového biskupa ZD. In: ÚA ECAV, f. GBÚ, Zápisnica z Generálnej rady zo 6. augusta 1952; EPST 1952, s. 111. 57 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady z 19. mája 1952. štvrtého ročníka SEBF), ktorého žiadosť bola nevidí dopredu, alebo nechce vidieť. Dr. Ján odporúčaná na schválenie, avšak s umiestne- Beblavý je typ intelektuála, ktorý sa veľmi ním nie do starozmluvného, ale novozmluvné- ťažko vyrovnáva so súčasnými problémami. ho odboru.58 Predpokladá, že dnes úplne stačí na podpo- Na svojom zasadnutí 1. júla 1952 sa učiteľ- rovanie nášho budovateľského úsilia, keď ský zbor SEBF vrátil k činnosti komisie,59 kto- sa na všetko len hlavou prikývne. Vo svo- rá bola menovaná 27. marca 1952 a mala rie- jej práci sa zameriava len po starom spô- šiť otázky predložené študentmi SEBF v otáz- sobe, ako bol zvyklý v minulosti. Jeho po- ke modernistov (tzv. perspektívnych biologi- stoj k nášmu zriadeniu charakterizuje i tá kov). Komisia zasadla spolu s fakultným tajom- skutočnosť, že jeho dcéra študuje v III. roč- níkom J. M. Jurášom 7. apríla 1952 a „prebra- níku na EBF, ktorú nevie usmerniť, nakoľ- la postupne všetky predložené otázky učiteľ- ko táto patrí medzi najreakčnejších boho- skému zboru a rozhodla niektoré otázky vy- slovcov, ktorej bude musieť byť prerušené lúčiť pre provokačný charakter, ktoré im da- štúdium na fakulte a do budúceho školské- li študenti Veselý a Oravec a niektoré otázky ho roka nebude na fakultu zapísaná pre jej určila jednotlivým katedrám (...) v otázke tzv. otvorene reakčný postoj. Beblavý keď mu je modernistov rozhodla komisia, že program na reakčný postoj jeho dcéry poukazované, je po dogmatickej stránke nezávadný. (...) odôvodňuje to jednoducho tým, že ho ne- referát K. Nandráskeho ako jeho súkromný chce poslúchať. Isté je však to. Že keď dcé- rukopis nemožno pokladať za stanovisko ra nevidí presvedčenie a oduševnenie u ot- celej skupiny"60 ca vo svojom mladistvom eláne sa ešte viac Na konci akademického roku 1951/1952 provokačne správa, nakoľko sa nevie tak 66 boli z učiteľského zboru odstránení ďal- pretvarovať, ako sa snaží robiť jej otec." ší pedagógovia „zo starej profesorskej gar- Ján Beblavý bol zbavený funkcie profesora dy".61 V pláne prednášok62 na študijný rok na SEBF rozhodnutím ministra Z. Fierlingera 19 52/19 5 363 už chýbajú mená profesorov (zodpovedný za SÚC) k 31. júlu 1952. Jána Beblavého a Jána Ďuroviča.64 Štátne or- Dcéra J. Beblavého Zora Beblavá- gány sa rozhodli pre ich odstránenie, „lebo sú Kachničová67 na jeho odchod zo SEBF spo- typickými ideológmi reakcie, ktorí vyučovali or- mína: „Môj otec dostal sprošťovací dekrét todoxne".65 SLOVÚC ich pôsobenie komento- bez udania dôvodu. V skutočnosti jeho pre- val nasledovne: „Pri hodnotení práce jednot- pustenie vyprovokoval študent K. N., ktorý livých profesorov na SEBF v Bratislave bo- zaniesol kompendium etiky môjho otca na li zistené poznatky, že prof. Dr. Ján Ďurovič SLOVÚC a tam im nesedeli vety o súkrom- a Dr. Ján Beblavý sa ničím nepričinili k to- nom vlastníctve a o rodine. Kompendium mu, aby výchova na fakulte sa viedla so za- bolo však vypracované za Slovenského štá- meraním na súčasné pomery v našej ľudo- tu a v tých rokoch (50. rokoch - pozn. auto- vodemokratickej republike. Dr. Ján Ďurovič ra) dal otec študentom prepracovaný text, je typický až idealizujúci pracovník, ktorý sa ale im sa lenilo překlepat' blany a stiahli len stratil v detailoch a unikla mu podstata. (...) tie staré."68 Jej výpoveď potvrdzuje aj sprá-

58 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady z 12. júna 1952. 59 Členovia komisie: Beblavý, Jamnický, Štrba, Gábriš. In. Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru SEBF z 27. marca 1952. 60 Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru SEBF z 1. júla 1952. 61 V roku 1950 po reorganizácii SEBF musel odísť len S. Š. Osuský (pozn. autora). 62 Plán prednášok na akademický rok 1952/53 je súčasťou zápisnice zo zasadnutia učiteľského zboru SEBF z 1. júla 1952 (pozn. autora). 63 Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru SEBF z 1. júla 1952. 64 Ján Ďurovič (1894 - 1955) - od 1925 evanjelický a. v. farár v Skalici, 1934 získal doktorát z teológie v Prahe, 1938 doktorát z filozofie v Bratislave, funkciu prodekana SEBF zastával od 5, októbra 1950 do 18. októbra 1951, keď sa funkcie vzdal. Ján Michalko uvádza, že dôvodom jeho odchodu zo SEBF bolo, že „ako Skaličan bol osobný nepriateľ Vašečku. /vedúci kultového odboru SLO- VÚC-u/."\n: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry, lv. 1. A- L, heslo Ján Ďurovič. Liptovský Mikuláš 1997; Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 18. októbra a 22. novembra 1951; HRONEC, P: Kronika nášho obrodného hnutia. Bratislava 1983, s. 212. Rukopis. 65 SNA, f. SÚC. Správy o bohosloveckých fakultách. Zpráva o plnení uznesení o teologických fakultách, šk. 5. 66 Tamže. Správy o bohosloveckých fakultách. Zpráva a návrh na odvolanie z profesorských funkcií dvoch profesorov na SEBF. 67 Pokarhaná fakultnou radou SEBF 8. februára 1952 (pozn. autora). 68 Ján Beblavý (1898 - 1968) - profesor systematickej teológie a novozmluvných vied v Kaunase v Litve, od 1934 pôsobil na SEBF v Bratislave (viackrát bol dekanom), od augusta 1952 nastúpil na miesto seniorálneho kaplána v Bratislave a od apríla 1953 za zbo- rového farára v Jaseňovej, okres Dolný Kubín, kde aj zomrel, in: ÚA ECAV, f. GBÚ, Postihnutí kňazi za socializmu 184a - J. Bebla- vý; KACHNIČOVÁ, Z.:... len vtedy nastanú nové časy. in: Evanjelický posol spod Tatier, 12. 3. 2008, s. 14, va o bohosloveckých fakultách: „Podarilo sa SLOVÚC ich prijatie na asistentské miesta na kompromitovať profesora Beblavého v sú- fakulte zdôvodnil nasledovne: aby sa pro- vislosti s jeho prednáškami v ktorých drzo fesorský zbor čiastočne omladil navrhuje urážal marxizmus a v súvislosti s týmto po- sa, aby na SEBF bol pre budúci školský rok darilo sa umlčať štvanie reakčných živlov 1952/53 ustanovený asistentom terajší po- proti pokrokovým študentom."69 Po nútenom slucháč IV. ročníka Vladimír Olexa, ktorý by odchode Jána Beblavého v júli 1952 bol za svojimi zdravými názormi bol prínosom na vedúceho katedry systematickej teológie me- fakulte a jeho prítomnosťou na fakulte ako 70 Skupinový spis štátnobez- novaný Jozef Berger. člena učiteľského zboru by sa práca zlep- pečnostného vyšetrovania Vštudijnom roku 1952/1953 na SEBF na- šila. (...) po uvoľnení profesorov Beblavého proti D. Veselému a spot stúpili „pokrokoví a spoľahliví" ašpiranti (asis- a Ďuroviča boli prijatí za asistentov Olexa 71 72 Zdroj: A ÚPN tenti) Vladimír Olexa a Karol Nandrásky. a Nandrásky, ktorí sa behom štúdia javili ako najpokrokovejší bohoslovci."73 Na jeseň 1952 SLOVÚC hodnotil pomery na SEBF a skonštatoval čiastočné „odreakč- nenie medzi študentmi" : „Dnes časť študen- tov zrejme sympatizuje stále so zatvorenými kolegami (D. Veselý a Milan Oravec - pozn. autora) a dáva to najavo tým, že nenavštevu- je napr. prednášky usporiadané na fakulte v rámci hnutia obrancov mieru. Ide o skupinu, ktorá na fakulte reprezentuje asi % štu- dentov. Je to úspech proti minulému roku, kedy takmer všetci študenti sa prejavova- li reakčne. Veľmi zle pôsobí tá skutočnosť, že reakční študenti, ktorí majú narukovať a s ktorých jeden dostal i zvolávací lístok, dostal znovu odklad. "7A Do akademického roka 1952/53 sa za- písalo na štúdium na SEBF 53 mužov a 11 žien. Nezapísala sa Oľga Kuhloflová76 a Dr. Gašperíková. K zápisu prišla aj pokarhaná Zora Beblavá, ale „nebolo pre ňu smerné číslo, keďže jej rodičia koncom študijné- ho roka 1951/52 oznámili, že sa nezapíše. Vzhľadom na tento stav, nemôže byť zapí- saná"76 Zora Kachničová-Beblavá uvádza veci na pravú mieru:77 „V októbri 1952 keď som sa šla zapísať do IV. ročníka (posledné- ho) na SEBF bolo mi na dekanáte poveda- né, z úst úradníčky Tvarožkovej, že má prí- kaz ma nezapísať. Hneď som šla za dekanom fakulty a ten ma prehováral, aby som zo zdravotných dôvodov prerušila štúdium, že veď po roku môžem pokračovať (...) Dekan fakulty ma poslal na lekársku prehliadku... Súčasne ohľadne veci telefonoval na vyso-

69 SNA, f. SÚC. Správy o bohosloveckých fakultách. Zpráva o plnení uznesení o teologických fakultách, šk. 5. 70 Menovaný SÚC od 1. júla 1952. In: Evanjelický posol spod Tatier, 1952, s. 88. 71 Absolvent bohosloveckej fakulty sa mohol ďalej vzdelávať ako ašpirant (doktorand) teológie podľa individuálneho študijného plánu jeden až tri roky. Po splnení individuálneho študijného plánu a obhajobe záverečnej práce mu fakulta udelila hodnosť doktora teo- lógie. In: KÁTLOVSKÝ, Š.: Reorganizácia bohosloveckého štúdia u nás. In: Cirkevné listy, 1950, s. 385 - 386. 72 PEŠEK, J. - BARNOVSKÝ, M: Pod kuratelou moci. Cirkvi na Slovensku v rokoch 1953- 1970. Bratislava 1999, s. 74. 73 SNA. f. SÚC. Správy o bohosloveckých fakultách, šk. 5. 74 Tamže. 75 Pokarhaná fakultnou radou 8. februára 1952 (pozn. autora). 76 Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru SEBF z 9. októbra 1952. 77 List Z. Kachničovej-Beblavej Evanjelickému a. v. seniorskému úradu v Banskej Štiavnici vo veci rehabilitácie z 18. apríla 1990. In: ÚA ECAV, f. GBÚ, Postihnutí kňazi za socializmu 184a - Z. Beblavá. koškolský zdravotný ústav... Po zhodnotení lekárskych vyšetrení zistili, že môj zdravot- ný stav nie je dôvodom na prerušenie štú- dia a napísali na dekanát fakulty, že môžem študovať. (...) keď som sa domáhala zápisu dekan odsunul celý prípad na rozriešenie fakultnej rade (...) keď sa zišla fakultná rada, hneď po jej skončení som išla za dekanom a ten mi oznámil, že nemôžem byť zapísaná, lebo nie je pre mňa smerné číslo."78 V zmysle smerníc Povereníctva školstva, vied a umení o vyučovaní ruštiny na vysokých školách pre akademický rok 1952/1953 bola na zasadnutí učiteľského zboru SEBF 9. ok- tóbra 1952 na návrh docenta J. Štrbu imple- mentovaná do vyučovacieho procesu aj rušti- na. Jej vyučovanie bolo určené študentom 1. a 2. ročníka s povinnosťou vykonať z nej skúš- ku najneskôr na konci 2. ročníka.79 9. októbra 1952 sa konalo aj valné zhro- maždenie SEBF, kde dekan J. Michalko nielen zhodnotil uplynulé obdobie, ale formuloval aj víziu smerovania fakulty. Tajomník SEBF Ján Juráš zachytil jeho prejav nasledovne: „v tom- to období v ktorom sa ujíma funkcie dekana, sa sprísňuje disciplína, kladú sa zvýšené požiadavky na študentov i učiteľov. Varoval pred spiatočníctvom a nekalými úmyslami, lebo takýchto študentov, ale ani učiteľov fakulta trpieť nebude."80

Kritika do vlastných radov

Na zasadnutí fakultnej rady SEBF 14. ja- nuára 1953 sa riešili aj personálne otázky fakulty. Profesor Ján Jamnický oznámil, že od ný aj ja, ale primár Dérer mi vystavil lekár- Rozsudok Štátneho súdu 1. apríla 1953 požiadal o uvoľnenie z funkcie. ske potvrdenie o mojich zdravotných prob- z 13. júna 1952 nad D. Ve- Fakultná rada tiež prijala informáciu, že po- lémoch zo zrakom, a tak som nemusel na- selým a M. Oravcom. Zdroj. karhaní študenti Igor Kišš a Michal Hudák bo- rukovať ku jazdcom do Brna, ale mohol som A Ú PN li „nečakane" povolaní na prezenčnú vojenskú pokračovať v štúdiu."82 81 službu. Na ich odchod na vojenskú službu 15. januára 1953 prijal učiteľský zbor spomína aj pokarhaný študent L. Fričovský: SEBF uznesenia na „zvýšenie štátopolitickej „Na vojenskú službu som mal byť povola- a vedeckej úrovne učiteľského zboru, ale

78 Zora Kacliničová-Beblavá (1931) - v lete 1952 (po skončení 3. ročníka SEBF) po odchode svojho otca J. Beblavého z fakulty sa musela zamestnať ako lekárska laborantka a neskôr robotníčka v záhradníctve. Fakultná rada SEBF na svojom zasadnutí 23. septembra 1953 na jej žiadosť o dokončenie štúdia opakovane odpovedá, že „to smerné číslo nedovoľuje". Od 1. októbra 1953 nastú- pila na miesto zdravotnej sestry v Okresnom ústave národného zdravia v Dolnom Kubíne. V roku 1956 na jej opätovnú žiadosť o do- končenie štúdia dala Generálna rada SECAV 11. októbra 1956 „šalamúnsku" odpoveď: „Generálna rada nemá námietok, aby teo- logické štúdium nedokončila, ale považujúc terajší počet poslucháčov na fakulte za dostačujúci, nemôže sa zaručiť, či bude môcť byť v budúcnosti umiestnená v cirkevnej službe po dokončeni teologického štúdia." Na SEBF sa mohla vrátiť až v akademickom roku 1968/1969 a štúdiá dokončila v roku 1970. Odvtedy pôsobí v evanjelickom a. v. cirkevnom zbore Čelovce pri Krupine. In: ÚA ECAV, f. GBÚ, Postihnutí kňazi za socializmu 184a - Z. Beblavá; Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 23. septembra 1953; ÚA ECAV, f. GBÚ. Zápisnica zo zasadnutia Generálnej rady SECAV z 11. októbra 1956. 79 Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru SEBF z 9. októbra 1952. 80 Zápisnica z valného zhromaždenia SEBF z 9. októbra 1952; EPST 1952, s. 151. 81 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF zo 14. januára 1953. 82 FRIČOVSKÝ, L.: Spomienky (prerozprávané autorovi 27. decembra 2010). Archív autora. aj zlepšenie kontaktov medzi sebou navzá- za ktorú sme od vstupu na fakultu bojova- jom a so študentmi". Každý člen učiteľské- li. (...) za výdatného porozumenia a pomoci ho zboru si mal napr. pozývať jednotlivých štu- SLOVÚC-u zvlášť vymenovaním nových čle- dentov na pohovor, a to individuálne i kolek- nov učiteľského zboru (Chabada, Kolesár, tívne.83 Na tomto stretnutí prebehla aj seba- Štrba, ako i Kátlovského za dekana), my kritika a kritika členov pedagogického zboru. mladí máme hlavný podiel na tom, že na fa- Docent J. Štrba sa vo svojom príspevku vrá- kulte zvíťazila pokroková línia."87 til k udalostiam z februára 1952 na SEBF, pri- Na zasadnutí učiteľského zboru SEBF čom skonštatoval, že „prípady, ktoré sa sta- 15. januára 1953 za prítomnosti zástupcov li pred rokom na našej fakulte boli odstra- SLOVÚC-u (Felix Vašečka, Ján Kmeť) sa usku- šujúcim príkladom zlej cesty evanjelické- točnila v rámci diskusie aj kritika dekana Jána 84 ho študenta teológie" Asistent V. Olexa vo Michalka. Asistent K. Nandrásky dekanovi vy- svojej sebakritike uvádza: „profesori sa ešte čítal, že vo svojej kritike nespomenul, že vždy nedostatočne zapájajú do masovopo- i on v minulosti brzdil vývoj pokroku na fa- litickej práce na fakulte prevádzanej maso- kulte, na dôkaz čoho spomenul homile- vo-politickými organizáciami... ešte stále ba- ticko-kázňové cvičenia pre študentov".88 dať rozdiel medzi tými profesormi, ktorí sa Zástupca SLOVÚC-u F. Vašečka na kritiku každodenne zaujímajú a prakticky usmer- Michalka reagoval, že „je správne, že pri kriti- ňujú masovopolitickú prácu a medzi tými, ke vedúceho činiteľa sa používajú prísnejšie ktorí od nej stoja bokom (na jednej strane: merítka (...) kritika dekana je kritika funkcie Kolesár, Štrba, Nandrásky, Olexa, Kátlovský, a nie osoby". Vo svojom prejave ďalej konšta- Juráš, Michalko - viac z úradu, čiastočne toval, že: „pred rokom sa podarilo vyhrať na Oberuč a Gábriš a na druhej strane Janko, fakulte jednu bitku a to so starými kádrami. Petrík, Jamnický, Kubis a z objektívnych prí- (...) mení sa i profesorský zbor. Nie je tomu čin Berger. (...) treba tiež odstrániť vedec- dávno, čo skupina dôsledných pokrokových ké podceňovanie tých profesorov, ktorí pri- študentov nebola v obľube ani u profesorov. šli od roku 1950 a dvíhať ich autoritu medzi (...) keď bol vyhlásený Turíčsky program, bo- 85 študentmi." li sme svedkami, ako študentov stojacich za 89 Docent I. Kolesár poukazuje na existen- ním chceli odstrániť. " ciu „študentských frakcií na fakulte": štu- Letný semester 1952/53 bol na SEBF denti sú ešte vždy v dvoch skupinách, jed- aj obdobím „prevádzania kritiky a sebakri- ni sa otvorene a úprimne hlásia k ľudovo- tiky študentov" po jednotlivých ročníkoch. demokratickému zriadeniu, druhí zasa pre- Študenti museli odpovedať na otázky uvede- mýšľajú, váhajú, ba niektorí otvorene dá- né v dotazníku.90 Samotná kritika a sebakriti- vali najavo svoj nepriateľský postoj napro- ka prebehla 11. - 15. mája 1953. Učiteľský ti nášmu zriadeniu dneška (...) prišiel som zbor a fakultná rada po ich uskutočnení prija- k záveru, že v pravý čas a na pravom mies- li informáciu, že „v IV. ročníku prebehla kriti- te treba použiť Ježišovho korbáča prísnosti, ka a sebakritika na pomernej úrovni. Rušivo dl'a reformátora Luthera palicu i jablko, prís- pôsobilo neprístojne chovanie študenta nosť i láskavosť" 86 Razantne sa vyjadril vo Miroslava Synaka, ktorý nebol sebakritic- svojej kritike asistent K. Nandrásky: mys- ký a na pripomienky reagoval podráždene, lím, že právom môžem konštatovať, že nám v III. ročníku badať vyjasnenie kladným sme- mladým - myslím tu na brata fakultného ta- rom, v II. ročníku sa ukázal slabý kolektívny jomníka Juráša a asistenta V. Olexu - za duch, v I. ročníku sa vytvoril pekný kolektív, nadávky i špinenie, ktorých sa nám dosta- ale nevyhovujúce sebakritiky podali študent- lo, dáva nám zadosťučinenie i dnešná sku- ky Ferienčíková a Priechodská" 91 točnosť, že na fakulte v celku už zvíťazi- Na zasadnutí učiteľského zboru a fakult- la a dnes bezpečne víťazí pokroková línia, nej rady SEBF 26. júna 1953 sa zavŕšil

83 Uznesenia zo zasadnutia učiteľského zboru SEBF z 15. januára 1953. 84 Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru SEBF z 15. januára 1953. 85 Tamže. 86 Tamže. 87 Tamže. 88 Tamže. 89 Tamže. 90 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 29. apríla 1953. 91 Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru a fakultnej rady SEBF z 3. júna 1953. proces „odchodu nespoľahlivých" pedagó- gov. Dekan fakulty informoval, že docenti J. Janko92 a J. Kubis (jedným z dôvodov bolo aj časté dochádzania z miesta bydliska v Cerove pri Krupine do Bratislavy)93 „požia- dali" SLOVÚC o uvoľnenie zo služieb fakulty k 30. septembru 1953.94 Je zaujímavé, že v správe o činnosti SEBF z 15. júla 1953 SLOVÚC napriek všetkým „ví- ťazstvám nad reakciou na SEBF" konštatuje len „čiastočné víťazstvo"'. „Po februári 1948 začali sa na fakulte zásluhou niektorých po- krokových študentov prebúdzať nové pokro- kové smery, ktoré nadobúdali a nadobúda- jú rámec ostrejšieho boja medzi jednotlivý- mi študentmi a členmi profesorského zboru, pokroková línia však dodnes v plnom rozsahu ešte na fakulte neprerazila. O tomto svedčí posledná udalosť, ktorá sa na fakulte odohrala. Je všeobecne známy reakčný postoj biskupa Čobrdu (do jesene 1953 biskup Východného dištriktu SECAV - pozn. autora) a jeho obľúbenosť u tých, ktorí ešte k náš- mu zriadeniu nenašli kladný vzťah. Je tiež známe, že je to práve biskup Čobrda, ktorý Na zasadnutí fakultnej rady SEBF 24. „Súhlas" Generálnej rady je u poslucháčov SEBF dosť obľúbený (...) augusta 1953 dekan Michalko oznámil, že SECAV dekanátu SEBF vo Táto skutočnosť sa odzrkadlila tiež pri príle- „aktuálnym sa stáva sťahovanie SEBF do veci dokončenia štúdia Zo- žitosti, keď absolventi fakulty požiadali GBÚ Modry, ktoré sa reálne uskutočnilo až vo ry Beblavej z 25. októbra 96 o ordináciu. Dľa rozhodnutia GBÚ ako i ve- februári a marci 1954", Z tohto dôvodu 1956. Zdroj: Ú A ECAV denia fakulty, všetkým absolventom fakulty bol do Modry 18. septembra 1953 presfa- bolo povedané, že ordinácia bohoslovcov hovanýz Legionárskej ulice v Bratislave aj te- bude v Bratislave a ordináciu prevedie ge- ologický internát.97 Za riaditeľa internátu bol nerálny biskup Chabada. Naproti tomu však fakultnou radou navrhnutý docent J. Štrba.98 všetci absolventi fakulty písomne požiada- Od 1. októbra 1953 dochádza aj k zmene na li GBÚ, aby boli ordinovaní v Liptovskom poste tajomníka fakulty, pretože J. M. Juráš Mikuláši. Samozrejme počítali s ordináciou bol menovaný za odborného asistenta na ka- biskupa Čobrdu. Teda i tu sa ukázalo, že tedre cirkevných dejín.99 Novým tajomní- keď ide o zásadné rozhodnutia teológovia kom SEBF sa stal pracovník SLOVÚC-u Ján vždy sa postavia na stranu kde je reakcia."96 Filo.100

92 Július Janko (1908 - 1975) - po odchode z fakulty pôsobil do roku 1958 ako evanjelický a. v. farár v Senci, v roku 1958 získal štátny súhlas na pôsobenie ako zborový farár v Bratislave, 1959 po vykonštruovaných obvineniach ľudovej správy odišiel za fará- ra do Rače, na SEBF sa mohol vrátiť až v roku 1968. Ján Michalko v roku 1969 na stretnutí vedenia SECAV s postihnutými farármi uviedol, že dôvodom prepustenie profesora Janka bolo, že ..nehlasovalza vylúčenie tých dvoch študentov"(Ora\ica a Veselého). In: ÚA ECAV, f. GBÚ, Postihnutí kňazi za socializmu 184b - J. Janko; HRONEC. P.: Kronika nášho obrodného hnutia. Bratislava 1983, s. 212. Rukopis. 93 Jozef Kubis (1913 - 1993) - v januári 1950 bol súdený Štátnym súdom v Bratislave za neoznámenie trestného činu podľa zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky 231/1948 v rámci vykonštruovanej skupiny „Juh nespí" - Július Weiss a spol. (súdení za velezradu), po oslobodzujúcom rozsudku bol v januári 1950 dodaný rozhodnutím Krajského národného výboru v Nitre do Tábora nútených prác v Novákoch, kde bol až do jari 1950. Po odchode z pozície docenta SEBF pôsobil ako evanjelický a. v. farár v Pus- tých Úľanoch a potom v Slovenskom Právne. V roku 1969 bol jedným z kandidátov na post biskupa Východného dištriktu SECAV. In: ŠA Bratislava, f. Štátny súd 1948 - 1952, Or III 330/49 - Július Weiss a spol.; ÚA ECAV, f. GBÚ, Postihnutí kňazi za socializmu 184b - J. Kubis; PEŠEK, J. - BARNOVSKÝ, M.: V zovretí normalizácie. Cirkvi na Slovensku 1969 - 1989. Bratislava 2004, s. 52. 94 Zápisnica zo schôdze učiteľského zboru a fakultnej rady SEBF z 26. júna 1953. 95 SNA, f. SÚC. Správy o bohosloveckých fakultách, šk. 5. 96 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 24. augusta 1953. 97 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF z 23. septembra 1953. 98 Tamže. 99 Za odborných asistentov boli vymenovaní od 1. júla 1953 aj Vladimír Olexa, od 1. septembra 1953 aj Karol Nandrásky. In: Zápisni- ca zo schôdze učiteľského zboru a fakultnej rady SEBF z 26. júna 1953. 100 Zápisnica zo schôdze fakultnej rady SEBF zo 16. októbra 1953. Žiadosť Daniela Veselého o dokončenie štúdia teológie (1964). Zdroj: Ú A ECAV

Genéza teológie tvárou k životu (teológia zo všetkých síl pracuje na upevňova- ní a napomáhaní života) a cirkevnosť (teológia, Rok 1953 bol zlomovým aj v oblasti vyak má byť blízka životu, musí byť v najtesnej- týčenia „teologického smerovania SEBF". šom spojení s cirkvou).103 K tejto teológii sa Dekan fakulty Ján Michalko publikoval na v v rokoch 1953 - 1989 okrem J. Michalka stránkach Cirkevných listov101 článok pod hlásili viacerí teológovia pôsobiaci na SEBF: názvom „Teológia tvárou k životu" (nazýva ju J. Štrba, J. Berger, J. Petrík, K. Nandrásky, aj teológiou služby), ktorá sa stala „oficiálnym V. Olexa, K. Gábriš, I. Kišš, D. Ondrejovič.104 metodickým smerom na SEBF".102 Hlavnými Hodnotenie teológie tvárou k životu po ro- princípmi tejto teológie boli: realizmus (teoló- ku 1989 je ambivalentné.105 Jej veľkým pozi- gia nesmie utekať z tohto sveta), zodpoved- tívom určite bolo, že orientovala kresťanov na nosť (teológia si je vedomá zodpovednosti sociálnu angažovanosť vo svete v duchu kres- a spoluzodpovednosti za všetko, čo sa vo sve- ťanského humanizmu, napr. na mierovú prácu te deje), sloboda (teológia musí byť slobodná (otázka odzbrojenia v podmienkach studenej od všetkých starých foriem spoločenského ži- vojny), solidaritu s biednymi a pod. Na druhej vota), smelosť (teológia sa nesmie báť nija- strane je však nesporné, že prehliadala „spo- kých otrasov, zmien ani revolúcií), optimizmus ločenské a politické javy, ktoré boli v pro-

101 Cirkevné listy, 1953, č. 3. 102 KÝŠKA, M.: Teológia tvárou k životu. Dizertačná práca. Bratislava: SEBF, 1984, s. 90. 103 MICHALKO, J.: Teológia tvárou k životu. Liptovský Mikuláš 1986, s. 62 - 64. 104 GLUCHMAN, V.: Angažovanosť, solidarita, zodpovednosť. Konzekvencionalistická analýza slovenskej evanjelickej sociálnej etiky. Prešov 1994, s. 113 nn. 105 Pri jej hodnotení by som sa však dôsledne vyhol extrémnym tvrdeniam, napr. že bola „teológiou bez Boha" (pozn. autora). tiklade s jej schémou". Prehliadala skutoč- „reakčných živlov" pôsobiacich v dobe „zo- nosť, že napriek tvrdeniam oficiálnej ideologic- strujúceho sa triedneho boja". Otázkou zo- kej propagandy o „hodnote človeka v socia- stáva, do akej miery pri postihoch „nepria- lizme" boli porušované jeho základné ľudské teľov ľudovodemokratického zriadenia" na práva (de iure existovala náboženská sloboda, SEBF v 50. rokoch zohrávala rozhodujúcu ale de facto jej praktizovanie viedlo k spolo- úlohu „len" osobná angažovanosť a ambí- čenskému znevýhodňovaniu „vyznávačov vie- cia prenasledovateľov či revolučnosť doby ry"), ľudia boli prenasledovaní, väznení, do- Faktom tiež zostáva, že niektorí iniciátori per- konca zavraždení, pretože sa postavili na od- zekúcií na SEBF sa neskôr „našli" v teológii por štátnej ideológii.106 Michalkov vzťah k so- tvárou k životu, ktorá sa stala oficiálnou teo- cialistickej spoločnosti vychádzal z Lutherovej lógiou SECAV po roku 1953. Jedným z ne- tézy: „Kresťan považuje vrchnosť za Božie gatív teológie tvárou k životu bolo, že vedo- riadenie. (...) svetská vrchnosť sa stáva me (nevedome?) prehliadala socialistické ne- Božím nástrojom a služobníkom pre dobro zákonnosti, čo sa mnohokrát odzrkadlilo aj človeka."10ľ v postoji oficiálnych predstaviteľov SECAV Teológia tvárou k životu svojimi progra- napr. k prenasledovaným kňazom (samozrej- movými tézami zdôvodňovala aj konanie ofi- me neplatilo to paušálne). Paradoxne tak ro- ciálnych predstaviteľov (a cirkevných orgá- bila teológia, ktorá sa svojou činnosťou orien- nov) Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku po tovala najmä na „mierové úsilie vo svete". roku 1948, resp. po roku 1950, keď sa zača- Nesmieme však prehliadať ani historický kon- la „prestavba vedenia cirkvi, ale aj SEBF'. Do text, v ktorom táto teológia pôsobila, pretože roku 1989 bola oficiálnou teológiou SECAV na bez nej by sa SECAV pravdepodobne ocitla Slovensku v podmienkach socialistického štá- v otvorenom konflikte so štátom, resp. bola tu, čoho potvrdením bola aj voľba jej „duchov- nútená prejsť do ilegality. ného otca" J. Michalka za generálneho bisku- Perzekúcie na SEBF v rokoch 1948 - pa SECAV v roku 1970. 1953 mali v mnohých prípadoch celoživotné následky pre viacerých proskribovaných pe- Záver dagógov, ale aj študentov. Znamenali často aj zmarenie ich životných šancí, a preto ich per- Po roku 1948 sa aj na SEBF v Bratislave zekúcia zostáva pre nás trvalým mementom previedli opatrenia na odstránenie všetkých sociálnych dôsledkov zhubnej totality.

Matej Oráč: Changes and Development at Slovak Lutheran Theological Faculty in the Period from 1948 to 1953

The study deals with the development at Slovak Evangelical Theological Faculty (SEBF) in Bratislava in the period from 1948 to 1953. The Communist regime in Czechoslovakia adopted a Governmental Decree No. 112 in 1950 on theological faculties resulting in subordination of SEBF in Bratislava directly to Slovak Authority for Religious Issues (SLOVÚC). This authority appointed new teachers staff consisting from "old guard" teachers but also from "progressive" (i.e. pro-regime) teachers. A "reactionary" professor Štefan Osuský had to leave SEBF in 1950, professors Ján Beblavý and Ján Ďurovič in 1952 and Július Janko in 1953. The students started to divide themselves into "orthodox" and "progressive". The tension between these antagonist groups culminated in 1952 when two students were expelled from SEBF (later also sentenced by the State Court) and 11 of them were reprimanded. At the end of this study the creation of the "theology face to life" that became an official theological stream at SEBF, but also in Slovak Evangelical Church of the Augsburg Confession after 1948 is presented.

106 Gluchman uvádza, že Michalko nekriticky obdivoval socializmus, ale na druhej strane poukazuje aj na riziko dôsledkov otvore- ného konfliktu medzi socialistickým štátom a evanjelickou cirkvou. In: GLUCHMAN, V: Angažovanosť, solidarita, zodpovednosť, s. 125 - 127 107 MICHALKO, J.: Kresťan a vrchnosť. In: Evanjelický posol spod Tatier, 1976, s. 278. Politicko-propagandistické pozadie procesu s tzv. buržoáznymi nacionalistami na Slovensku

Kampaň a proces proti tzv. slovenským vy Prahy o definitívnom riešení štátoprávne- Mgr. Branislav Kinčok 1 f 1979), absolvent histórie buržoáznym nacionalistom bol z viacerých ho postavenia Slovenska v Československu, na Filozofickej fakulte Uni- pohľadov najvýznamnejším politickým proce- centralizmus po straníckej línii, ďalej vplyv verzity s v. Cyrila a Metoda som na Slovensku v rokoch 1948 - 1989. vnútrostraníckeho boja v Komunistickej strane v Trnave. Pracuje v Ústave Kampaň, ktorá tomuto procesu predchádza- Slovenska (KSS) na vývoj kampane, a samo- pamäti národa la a po jeho skončení naďalej pokračova- zrejme nemožno obísť ani vzájomný antago- la, poznačila na dlhé roky slovenskú spo- nizmus medzi Gustávom Husákom a Viliamom ločnosť a čiastočne narušila vzájomné čes- Širokým. Pokúsime sa analyzovať, ktoré za- ko-slovenské vzťahy. Je preto prirodzené, hraničnopolitické alebo vnútropolitické fakto- že táto problematika bola už témou mnohých ry mali rozhodujúci vplyv na priebeh proce- prác slovenských,2 ale aj zahraničných histo- su. Rovnako dôležité je zodpovedať otázku, rikov.3 Napriek tomuto faktu je v nej aj naďa- prečo proces proti buržoáznym nacionalistom lej množstvo neobjasnených miest, pretrvá- neprebehol v Československu už v rokoch vajúcich poloprávd a legiend. Rozhodli sme 1949 - 1950, tak ako v ostatných krajinách sa preto čiastočne poodhaliť politické a pro- sovietskeho bloku, ale až v roku 1954? Pri pagandistické pozadie tohto procesu, kto- celkovej zložitosti, nesmiernej šírke problema- ré je nesmierne zaujímavé, no o to kompliko- tiky a čiastočnej absencii sovietskych prame- vanejšie. Od začiatku kampane až po samot- ňov nie je dnes možné na tieto otázky odpo- ný proces ubehlo niekoľko rokov, ktoré pred- vedať úplne uspokojivo. Preto je našou hlav- stavovali najhektickejšie obdobie po skonče- nou ambíciou načrtnúť ich základné črty, kto- ní druhej svetovej vojny. Na kampaň a samot- ré by poslúžili ako východisko k dálšiemu vý- ný proces vplývalo množstvo zahraničnopo- skumu problematiky. litických a vnútropolitických faktorov, ktoré Pojem buržoázny nacionalizmus bol do sa vzájomne prelínali, zanikali a opäť sa ob- Československa importovaný zo Sovietskeho javovali. Orientácia v nich je nesmierne zlo- zväzu po roku 1945. Podľa marxisticko-lenin- žitá, preto viaceré z nich len načrtneme. Zo skej teórie po víťazstve socializmu už neexistu- zahraničnopolitických faktorov sa pokúsime jú antagonistické triedy. Akékoľvek presadzo- analyzovať vplyv sovietskeho hegemóna na vanie celonárodných záujmov sa preto chá- situáciu v Československu, vplyv jeho roztrž- palo ako nadraďovanie vlastného socialistic- ky s Juhosláviou a z toho vyplývajúce proce- kého štátu potrebám celého socialistického sy v krajinách sovietskeho bloku. Z vnútro- spoločenstva, a najmä potrebám Sovietskeho politických vplyvov nemôžeme obísť predsta- zväzu ako vedúcej sily celého komunistické-

1 Keďže pojem buržoázny nacionalizmus bol súčasťou komunistickej terminológie, mal by sa uvádzať v úvodzovkách alebo s prívlast- kom takzvaný. Podobne ako ostatní autori ho pre časté používanie v texte nebudem uvádzať s úvodzovkami. 2 Z domácich autorov sa problematike venovali napríklad: BARNOVSKÝ, M.. Proces s takzvanými buržoáznymi nacionalistami. In: PERNES, J. - FOITZIK, J. (zost.): Politické procesy v Československu po roce 1945 a „případ Slánský". Brno 2005, strana (s.) 158 - 170; BEŇA, J.: Rozsudok nad slovenskými „buržoáznymi nacionalistami" z roku 1954 a forma štátneho zriadenia ČSR a ČSSR v rokoch 1948 - 1967. In: Československá historická ročenka 1998. Brno 1998, s. 67 - 73; PEŠEK, J.: Zradcovia so straníckou legitimáciou. História, roč. 10, číslo (č.) 1 - 2, 2010, s. 68 - 74; PLEVZA, V.: Vzostupy a pády. Gustáv Husák prehovoril. Bratisla- va 1991; UHER, J.: Kampaň proti tzv. buržoáznemu nacionalizmu. In: BARNOVSKÝ, M. (zost.): Od diktatúry k diktatúre. Slovensko v rokoch 1945 - 1953. Bratislava 1995, s. 105 - 115; Tenže: Zo zákulisia rehabilitácií. Bratislava 2001; ZAVACKÁ, M.: Buržoázni nacionalisti? Slovenskí komunisti. In: Československá historická ročenka 1998, s. 75 - 77. 3 Od zahraničného autora pochádza jediná monografia venovaná tejto téme: GĄSIOR, G.: Stalinowska Słowacja. Proces „burżuazyj- nych nacjonalistów" w 1954 roku. Warszawa 2006. Z českých autorov sa problematike venoval najmä RYCHLÍK, J.: Česi a Slováci ve 20. století. Československé vztahy 1945 - 1992. Bratislava 1998, s. 146 - 169; RYCHLÍK, J.: Proces proti tzv. slovenským buržoazním nacionalistúm. In: Československá historic- ká ročenka 2005. Brno 2005, s. 181 - 194. Vo viacerých prácach sa buržoáznemu nacionalizmu čiastkovo venoval historik Karel Kaplan. z buržoázneho nacionalizmu veľmi živnú pôdu. V čase relatívne malého zahraničnopolitické- ho tlaku (smerom z Moskvy) boli vnútropolitic- ké faktory pre situáciu v Československu roz- hodujúce. V tomto období sa objavili prvé obvinenia slovenských politických predstaviteľov z nacionalizmu. Ako prví sa stali cieľom kritiky predstavitelia Demokratickej strany (DS) a po nich aj funkcionári KSS. Znaky cielenej kampane však táto kritika ešte neobsahovala, pre- to ju možno nazvať akýmsi prológom budúcej kampane proti buržoáznemu nacionalizmu na Slovensku. Už od začiatku roku 1945 existovali vo ve- dení KSČ a KSS viaceré rozdielne názory. Dotýkali sa najmä otázky usporiadania štáto- právnych pomerov v Československu a kom- petencií ústredných a slovenských národných orgánov. Slovenskí komunisti, ktorým vďa- ka Slovenskému národnému povstaniu výraz- G. Husák ne stúplo sebavedomie, zo začiatku vystupo- ho hnutia.4 Zjednodušene povedané: buržo- vali v riešení „slovenskej otázky" veľmi ener- ázny nacionalista je ten, kto v období socia- gicky a iniciatívne. Cieľom slovenských po- lizmu hovorí o celonárodných záujmoch, čím litikov, vrátane komunistov, bola podľa okol- zostáva svojím myslením ešte v ére kapitaliz- ností čo najväčšia možná decentralizácia. mu (buržoázny), a zároveň sa stavia na pozí- Samozrejme, predstavy silnejšieho českého cie antisovietizmu (nacionalizmus). V takejto partnera boli úplne iné. Skúsenosť vojno- podobe sa buržoázny nacionalizmus apliko- vých rokov viedla českých politikov k pred- 5 val v Sovietskom zväze. Po roku 1945, naj- stave, že k tomu, aby sa neopakovali udalos- mä po roztržke s Juhosláviou roku 1948, ti rokov 1938 - 1945, je nevyhnutné budovať sa ho ZSSR snažil v mierne modifikovanej Československo podľa možností ako jednot- podobe exportovať aj do krajín vznikajúce- ný a centralizovaný štát.6 Tento názor zdieľa- ho sovietskeho bloku. Jednou z nich bolo aj li rovnako českí komunistickí aj nekomunistic- Československo, kde však buržoázny nacio- kí politici. Zjednodušene možno konštatovať, nalizmus nadobudol špecifickú podobu. že viac-menej centralistický model štátopráv- neho vzťahu Čechov a Slovákov presadzovali Prológ kampane proti buržoáznemu predovšetkým politickí predstavitelia, ktorí bo- nacionalizmu (1945 - jún 1948) li vo vojnových rokoch v emigrácii v Moskve alebo Londýne. Naproti tomu povstaleckí či- Udalosti rokov 1945 - 1948 položili zákla- nitelia, ktorí boli v protifašistickom odboji do- dy vnútropolitického pozadia budúcej kampa- ma, presadzovali v podstate federálne uspo- ne a procesu s buržoáznymi nacionalistami na riadanie československého štátu.7 Slovenskí Slovensku. Riešenie štátoprávnych pomerov komunisti v otázke riešenia štátoprávnych po- v Československu a kompetencií slovenských merov v Československu a kompetencií slo- národných orgánov, otázka centralizmu po venských národných orgánov postupne pod- straníckej línii a aj prebiehajúci vnútrostranícky ľahli tlaku pražských kolegov.8 Dôsledkom ta- boj v KSS predstavovali pre budúce obvinenia kejto situácie boli prvé verbálne obvinenia via-

4 RYCHLÍK, J. Proces proti tzv. slovenským buržoazním nacionalistom, s, 182. 5 Pravdepodobne najznámejším je ťaženie moskovského vedenia proti ukrajinskému nacionalizmu v druhej polovici 20. a na začiatku 30. rokov. Za hlavu ukrajinských buržoáznych nacionalistov bol označený Mykola Skrypnyk, ukrajinský komunista a minister škol- stva, Roku 1937 bolo v krvavých čistkách odstránené prakticky celé ukrajinské politbyro. RYCHLÍK, J.: Cesia Slováci ve 20. sto- letí (1945- 1992), s. 147 6 RYCHLÍK, J.: Česia Slováci ve 20. století(1945 - 1992), s. 20. 7 Porovnaj: UHER, J.: Kampaň proti tzv. buržoáznemu nacionalizmu, s. 107. 8 Ich rezignácia sa plne prejavila pri rokovaniach o tzv. troch pražských dohodách v rokoch 1945 - 1946, ktoré obmedzili kompetencie slovenských národných orgánov, najmä Slovenskej národnej rady (SNR). G. Husák na čele Zboru povereníkov. Zdroj: AMSNP

cerých slovenských komunistických funkcio- Ďuriš, Štefan Bašťovanský, Karol Bacílek nárov z provincionalizmu, dualizmu a separa- a ďalší), ktorá bez výhrad akceptovala názory tizmu už v roku 1945. a stanoviská pražského vedenia Komunistickej Súviseli najmä s prebiehajúcim vnútrostra- strany Československa (KSČ) a nacionálnej níckym bojom v KSS v období pred žilinskou otázke nepripisovala veľký význam. Rovnako konferenciou KSS, ktorá sa konala 11. - 12. bez výhrad podporovala centralizmus štátnej augusta 1945. Vo vedení, funkcionárskom správy a poslušne vykonávala príkazy Prahy. zbore a členskej základni KSS sa postupne Na druhej strane stála skupina okolo Gustáva vyprofilovali dve konkurenčné skupiny. Prvou Husáka (Karol Šmidke, Ladislav Novomeský bola tzv. pražská skupina spolu so svojimi prí- a ďalší), ktorí mali vlastné predstavy o pre- vržencami na Slovensku (Viliam Široký, Július menách Slovenska a o riešení česko-sloven- ských vzťahov, pričom do popredia presadzo- orientovaných slovenských komunistov, ktorí vali slovenský pohľad a slovenské záujmy.9 väčšinou stáli na čele Slovenského národné- Medzi oboma skupinami dochádzalo k častým ho povstania (SNP).12 sporom, ktoré sa nedarilo preklenúť. Ich ko- Po čiastočnom vyriešení vnútrostranícke- rene boli predovšetkým politické, a teda hlb- ho boja na žilinskej konferencii KSS kritika na- šie ako ich osobná nevraživosť, ktorá sa mož- cionalizmu čiastočne ustala. Široký a spol. ne- no aj trochu preceňuje.10 Preto neprekvapuje, mali záujem na zostřovaní vzájomných sporov, že prvými kritikmi nacionalizmu v KSS boli tzv. pretože sa blížili voľby do Ústavodarného ná- pražskí Slováci (V. Široký a J. Ďuriš), a to v sú- rodného zhromaždenia, ktoré sa stali význam- vislosti s pripravovanou žilinskou konferenciou ným medzníkom v riešení „slovenskej otáz- KSS. J. Ďuriš už na zasadnutí predsedníctva ky". Neúspech KSS vo voľbách v máji 1946 Ústredného výboru (ÚV) KSČ 12. júla 1945, utvrdil pražské vedenie v presvedčení, že sa ktoré rokovalo o situácii na Slovensku, hovoril Slovensko „stalo ešte slabším článkom pri o „chybnej línii v nacionálnej otázke". O ne- rozvíjaní revolúcie a že z tohto miesta hro- celý týždeň zaznela kritika opäť, a to na spo- zilo najväčšie nebezpečenstvo reakčných ločnom zasadnutí ÚV KSČ a ÚV KSS 17. a 18. útokov". Táto situácia vyžadovala „zlomiť mo- júla 1945, na ktorom bolo vedenie KSS (pre- censko-politické pozície demokratickej stra- dovšetkým K. Šmidke a G. Husák) podrobe- ny, čo za danej situácie znamenalo posil- né ostrej kritike za „nesprávny prístup k rie- niť autoritu vlády a celoštátnych orgánov na šeniu nacionálnej otázky",11 Dôsledky tej- úkor slovenských orgánov",13 Výsledkom ta- to kritiky sa dostavili na žilinskej konferencii kéhoto postupu bola tzv. tretia pražská doho- KSS v auguste 1945. Prevedené personálne da, ktorou boli právomoci slovenských národ- zmeny znamenali faktické odstavenie národne ných orgánov silne obmedzené. Predstavitelia

Voľba K. Gottwalda za prezidenta ČSR 14. júna 1948 (zľava K. Gottwald, G. Husák a A. Zápotocký). Zdroj: AMSNP

9 BARNOVSKÝ, M.: Proces s takzvanými buržoáznymi nacionalistami, s. 159. 10 Povestný bol najmä vzájomný antagonizmus medzi V. Širokým a G. Husákom. KAPLAN, K.: Kronika komunistického Českosloven- ska. Doba tání 1953 - 1956. Brno 2005, s. 215. 11 UHER, J.: Kampaň proti tzv. buržoáznemu nacionalizmu, s. 107. 12 Slovensko bolo na konferencii z hľadiska „revolučného procesu" označené za slabé miesto a z toho boli ihneď vyvodené personál- ne závery. Predsedom KSS sa stal V. Široký, podpredsedom K. Šmidke, ústredným tajomníkom Š. Bašfovanský a ďalšími tajomník- mi K, Bacílek, Eduard Friš a Ladislav Holdoš. Bolo zriadené nové predsedníctvo v zložení Široký, Husák, Ďuriš, Šoltész, Zupka, Va- lachovič, Holdoš, Šmidke a Bašfovanský. RYCHLÍK, J.: Česi a Slováci ve20. století, s. 32. 13 Slovenský národný archív Bratislava (SNA), fond (f.) 1. tajomník ÚV KSS Gustáv Husák (ÚV KSS), škatuľa (šk.) 2404. Správa komisie pre preskúmanie IX. zjazdu KSS z hľadiska kritiky buržoázneho nacionalizmu, predložená predsedníctvu ÚV KSČ dňa 5.12. 1963 (Správa komisie), časť 1945 - 1948, s. 49. Keďže záverečnú správu budeme v texte často citovať, budeme uvádzať len ar- chív, skratku fondu, skratku dokumentu a vymedzené obdobie a číslo strany. KSS boli nútení upustiť od svojich pred- príkazov Moskvy. Roztržka medzi Sovietskym stáv ohľadne štátoprávnej úpravy postavenia zväzom a Juhosláviou postupne kulminova- Slovenska a plne podporili stanovisko KSČ, la a spela k svojmu tragickému vyvrcholeniu. Podobne poslušne postupovali slovenskí komunisti aj neskôr, pri prijímaní novej ústavy Začiatok kampane proti buržoáznemu (Ústava 9. mája), ktorá v podstate potvrdila nacionalizmu (jún 1948 - leto 1949) stav po tzv. tretej pražskej dohode. K obnoveniu kritiky nacionalizmu došlo až V júni 1948 vstúpil do riešenie otázky bur- po februárovom prevrate v roku 1948 v súvis- žoázneho nacionalizmu na Slovensku nový fak- losti s riešením centralizmu po straníckej línii, tor - zahraničnopolitický, ktorý reprezentoval ktorý sa definitívne vyriešil v septembri 1948, hegemón vznikajúceho socialistického bloku Na zasadnutí predsedníctva ÚV KSČ 5. aprí- Sovietsky zväz. Udalosťou, ktorá túto zmenu spô- la 1948 sa po referáte Júliusa Bráníka o orga- sobila, bola roztržka medzi ZSSR a Juhosláviou, nizačných formách ekonomickej výstavby na presnejšie povedané medzi ich hlavnými pred- Slovensku rozhorela veľmi ostrá polemika me- staviteľmi - J. V. Stalinom a J. B. Titom. Stala sa dzi slovenskými predstaviteľmi a predstaviteľ- akýmsi katalyzátorom pri spúšťaní kampane promi KSČ. V rámci diskusie Klement Gottwald ti buržoáznym nacionalistom nielen na Slovensku, priam prorocky vyhlásil: „Varujem sloven- ale aj v celom socialistickom bloku. Ako si dálej ských súdruhov, cesta, po ktorej sa dávate, ukážeme, v podmienkach Československa však je falošná a môžete sa dostať tam, kam neboli aj nadálej určujúce najmä vnútropolitické fak- chcete. Po 25. februári sme si uľahčili so- tory. A to až do konania budapeštianskeho proce- cializmus. Nechceme Vám nič brať, ale mu- su s bývalým madärským ministrom zahraničných síte pochopiť jedno: my sa musíme zaistiť, vecí Lászlóm Rajkom a do príchodu sovietskych že vždy môžeme zasiahnuť na Slovensko, poradcov do Československa v septembri 1949. keby sa niečo stalo.Zachovali sa aj zápis- Napätie vo vzájomných sovietsko-juhoslo- ky J. Ďuriša o priebehu rokovania, v ktorých vanských vzťahoch narastalo už od začiat- si takmer dva roky pred V. Širokým určil líniu, ku roka 1948, pretože Moskva nebola ochot- ktorou sa bude uberať budúca kampaň pro- ná akceptovať akúkoľvek samostatnú domácu ti buržoáznemu nacionalizmu na Slovensku: a zahraničnú politiku Juhoslávie.17 Stalin na- „Separatistické tendencie. Budú z toho ťaž- vyše v Titovi spozoroval potenciálneho konku- ké politické problémy s KSS. Je to línia renta, ktorý by teoreticky mohol narušiť jeho dementis, Husák, kompromisníci, podlieha- výhradné postavenie vládcu socialistického jú buržoáznemu nacionalizmu."15 Podobne bloku, čo bolo pre Stalina absolútne neprija- varovne vystúpil v diskusii aj Vaclav Kopecký, teľné. Preto sa ich vzájomná roztržka nemoh- ktorý návrhy KSS charakterizoval slovami: „Čo la skončiť inak ako rozchodom. slovenskí súdruhovia navrhujú je buržoázny Situácia vyvrcholila v júni 1948 v Bukurešti separatistický nacionalizmus. Aby to nebolo na zasadnutí Informbyra18 a jej odrazom bo- ako na Ukrajine."16 la „Rezolúcia Informačného byra o situácii Pre takúto zostrenú kritiku nacionalizmu v Komunistickej strane Juhoslávie". Okrem zvnútra vytváral vhodný priestor vývoj medzi- iného sa v nej konštatovalo, že „vodcovia národnopolitickej situácie. Po februárovom Komunistickej strany Juhoslávie sa posta- prevrate došlo k postupnému stupňovaniu za- vili proti komunistickým stranám, ktoré sú hraničnopolitických tlakov z Moskvy a situáciu členmi Informačného byra, prešli k odštie- v Československu čoraz viac ovplyvňovali za- peniu sa od jednotného socialistického hraničné faktory. Praha postupne začala strá- frontu proti imperializmu, dali sa na ces- cať vplyv na priebeh domácich udalostí a do- tu zrady veci medzinárodnej solidarity pra- stávala sa čoraz viac do polohy vykonávateľa cujúceho ľudu a prechodu na pozície na-

14 PEŠEK, J.: Centralizmus po straníckej línii. Vzťah vedenia KSČ a KSS po februári 1948. In: Československá historická ročenka 1998, s. 40. 15 Tamže. 16 BARNOVSKÝ, M.: Proces s takzvanými buržoáznymi nacionalistami, s. 159. 17 Bližšie k roztržke ZSSR s Juhosláviou pozri: BARNOVSKÝ, M.: Sovietsko-juhoslovanská roztržka v roku 1948 a Československo. In: ŠTEFANSKÝ, M. - ZÁGORŠEKOVÁ, M. (zost.): Krízy režimov sovietskeho bloku v rokoch 1948 - 1989. Banská Bystrica 1997, s. 8 - 18. 18 Informbyro, resp. Kominforma (Informačné byro komunistických a robotníckych strán), založená v septembri 1947 v Szklarskej Porębę (Poľsko). Nadväzovala na činnosť bývalej Kominterny. cionalizmu".19 V konečnom dôsledku do- žoáznom nacionalizme. Na rozdiel od ostat- šlo k vylúčeniu Juhoslávie zo socialistické- ných štátov sovietskeho bloku, kde buržoázno ho bloku, aj ked" v rezolúcii takáto formulácia nacionalistická úchylka spočívala v nadraďova- chýbala: Ústredný výbor Komunistickej ní záujmov vlastného národa (štátu) nad záujmy strany Juhoslávie stavia seba a juhoslovan- Sovietskeho zväzu a celého socialistického blo- skú komunistickú stranu mimo rodinu brat- ku, v Československu toto obvinenie smerovalo ských komunistických strán, mimo jednot- na Slovensko, do radov KSS. Obvinenie z bur- žoázneho nacionalizmu tak v Československu ný komunistický front a teda mimo rady 20 získalo namiesto protisovietskeho protičeský Informačného byra" Podľa takejto formulá- ráz.23 Takáto koncepcia viac vyhovovala praž- cie sa v podstate Juhoslávia vylúčila zo socia- skému vedeniu a dala sa rýchlo aplikovať na ak- listického tábora sama. Rezolúcia obsahovala tuálne vzájomné české a slovenské problémy aj niekoľko postulátov, ktoré sa stali záväzné a ich definitívne riešenie. Hlavným predpokla- pre komunistické strany vo východnej Európe. dom nasledujúceho vývoja boli už udalosti rokov Pre budúci vývoj kampane proti buržoázne- 1945 - 1948, ktoré vytvorili na Slovensku akú- mu nacionalizmu na Slovensku boli rozhodu- si živnú pôdu pre svojské uplatňovanie rezolúcie júce dve - teória o zostřovaní triedneho boja Informbyra, a to najmä v časti týkajúcej sa buržo- pri prechode k socializmu a teória o buržoáz- ázneho nacionalizmu. nom nacionalizme ako hlavnom nebezpečen- stve. Najvyšší juhoslovanskí predstavitelia bo- Aké bolo politické pozadie zamerania kam- li obvinení, že „popierajú skutočnosť, že ka- pane proti buržoáznym nacionalistom prá- pitalistické živly v ich krajine rastú a že v sú- ve smerom na Slovensko? Prevažovali najmä vislosti s tým sa zostruje triedny boj...".21 tri vnútropolitické motívy. Prvým bolo defini- tívne vyriešenie postavenia Slovenska v rám- Najväčší hriech juhoslovanských komunis- ci Československa, druhým centralizmus po tov však spočíval v tom, že „sa domnievali, straníckej línii (zlúčenie KSS a KSČ do jednot- že môžu zachovať nezávislosť Juhoslávie nej KSČ) a tretím pokračujúci vnútrostranícky a vybudovať socializmus (...) bez podpory boj v rámci KSS. Tieto motívy boli v tomto po- Sovietskeho zväzu (...) pričom mlčky vychá- čiatočnom štádiu kampane rozhodujúce. Pre dzajú zo známej buržoázno nacionalistickej lepšie pochopenie si jednotlivé motívy rozobe- tézy, podľa ktorej kapitalistické štáty pred- rieme podrobnejšie. stavujú menšie nebezpečenstvo pre nezá- V rámci riešenia vzájomných česko-slo- vislosť Juhoslávie, ako Sovietsky zväz". Pre venských vzťahov, resp. kompetencií sloven- nasledujúci vývoj kampane proti buržoáznemu ských národných orgánov už od roku 1945 nacionalizmu na Slovensku je kľúčové uvedo- zaznievala z Prahy neadresná kritika naciona- miť si, že rezolúcia chápe buržoázny nacionalizmu v radoch slovenských komunistov. Preto lizmu predovšetkým vo forme antisovietskej. bolo vcelku logické, a najmä prirodzené, že Z hľadiska budúceho aplikovania záverov re- po rezolúcii Informbyra sa buržoázni naciona- zolúcie na vedenia jednotlivých komunistic- listi začali hľadať práve na Slovensku v radoch kých strán bola v texte veľmi dôležitá zmien- KSS. Pre Prahu bolo v tejto situácii oveľa jed- ka o tom, že vo vedení Komunistickej strany noduchšie hľadať nacionalistov na Slovensku Juhoslávie „nadobudli rozhodujúci vplyv na- ako v Českých krajinách. cionalistické živly, ktoré tam boli i skôr, ale 22 Smer, ktorým sa bude kampaň uberať zamaskované..." Spolu s teóriou zostrova- v Československu, naznačilo už zasadnutie nia triedneho boja mala táto formulácia za ná- ÚV KSČ z 28. júna 1948, na ktorom sa pre- sledok hľadanie nepriateľov - buržoáznych rokovávala rezolúcia Informbyra. V diskusii ob- nacionalistov v takmer všetkých komunistic- rátili ako prví pozornosť na Slovensko J. Ďuriš kých stranách socialistického bloku. a V. Kopecký. Prvý menovaný vyhlásil, že „tak- tiež ťažkosti na Slovensku by mali byť rieše- Výnimkou nebolo ani Československo, kde né pri tejto príležitosti. Bolo by treba skúmať, však došlo k špecifickej aplikácii teórie o bur-

19 Pravda, 30. 6. 1948, s. 3. 20 Tamže. 21 Tamže, s. 1. 22 Tamže, s. 3. 23 Takáto koncepcia však nebola v sovietskom bloku úplne výnimočná a čiastočne bola použitá aj v Bulharsku pri procese proti Traj- čo Kostovovi a spol. RYCHLÍK, J.: Proces proti tzv. slovenským buržoazním nacionalistúm, s. 184. Rezolúcia Informbyra z júna 1948. Zdroj: Pravda

nakoľko by sa každý z nás mohol potknúť na sedníctva ÚV KSS objavila zmienka o potrebe podobných veciach ako v Juhoslávii". Ešte „vyvodiť záver (...) z vplyvu meštiackeho na- ostrejšie vystúpil V. Kopecký, keď uviedol, že cionalizmu vo vlastných radoch a z nebez- „v Juhoslávii preniká buržoázny nacionaliz- pečného podceňovania vedúcej úlohy stra- mus. Sú to nebezpečné formy. Podobné ten- ny..." 25 Po tomto zasadnutí sa otázka buržo- dencie sa objavili aj na Slovensku. Treba ich ázneho nacionalizmu na Slovensku dočasne dôrazne potierať'.24 Tieto výroky sú dôkazom, utlmila. Nielen na straníckej pôde, ale aj v tlači. že najvyšší predstavitelia KSČ si uvedomili, že Toto utlmenie bolo len dočasné a rieše- v rezolúcii Informbyra získali nesmierne silnú nie tejto otázky sa opäť nastolilo pod vplyvom zbraň na definitívne riešenie slovenskej otáz- udalostí v socialistickom bloku. Začiatkom ky v Československu. Po zasadnutí ÚV KSČ sa septembra 1948 bola vo vedení Poľskej ro- problematika nacionalizmu preniesla aj na pôdu botníckej strany odhalená „pravá a naciona- ÚV KSS. Už 2. júla 1948 sa v uznesení pred- listická úchylka" na čele s generálnym tajom-

24 SNA, f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954, s. 31. 25 SNA, f. Predsedníctvo ÚV KSS, šk. 789, inventárna jednotka (i. j.) 20. Zápis zo zasadnutia Predsedníctva ÚV KSS zo dňa 2. júla 1948. nikom strany Władysławom Gomułkom, ktorý bol následne zo svojej funkcie odvolaný.26 Na základe skúseností z Poľska mali ostatné ko- munistické strany socialistického bloku veno- vať zvýšenú pozornosť boju proti buržoázne- mu nacionalizmu. Je zaujímavé, že v Československu k obnoveniu kampane proti buržoáznemu nacionalizmu nedošlo. Napriek tomu tu boli pokusy o jej obnovenie, dokonca zostrenie. Iniciatíva tentoraz neprišla z Prahy, ale priamo zo Slovenska. Na scénu opäť vstúpil faktor V. Široký a s ním riešenie vnútrostraníckych roz- porov v rámci KSS. Kritiku nacionalizmu na- plánoval predložiť na zasadnutí pléna ÚV KSS 27. a 28. septembra 1948. Prečo si Široký zvolil práve toto zasadnutie? Dôvody boli dva. Prvým už spomínaná situácia v Poľsku a dru- hým fakt, že zasadnutie malo a aj definitívne mu v tej podobe, v akej sa v Československu vyriešilo otázku centralizmu po straníckej línii uplatňoval. Plénum ÚV KSS sa konalo v ča- - zjednotenie KSS s KSČ. Pri prerokovávaní se, keď bol K. Gottwald prítomný na Kryme, sa táto téma dala zneužiť na kritiku nacionaliz- kam si išiel pre inštrukcie od J. V. Stalina. Vo mu v KSS. V. Široký neponechal nič na náho- vedúcich kruhoch KSČ vládla určitá nervozi- du a počas prvého dňa zasadania predniesol ta, pretože sa nevedelo, s čím sa Gottwald referát s názvom Za všestranné upevnenie vráti zo Sovietskeho zväzu. Po jeho návrate februárového víťazstva. V rámci bodu, v kto- do Československa sa nekonala nijaká kriti- rom riešil úlohy strany „v boji proti zvyškom re- ka nacionalistických úchyliek, ale politická lí- akcie", sa dotkol aj otázky nacionalizmu: nia KSČ sa posunula smerom k „ostrému kur- dôležitým problémom nášho socialistické- zu". Postupne sa osvojovala téza o zostřovaní ho napredovania je vplyv malomeštiackeho triedneho boja, začalo sa hovoriť o prenikaní nacionalizmu v našej strane a tým aj v urči- nepriateľa do strany, čím sa vytvárala priaznivá tých vrstvách nášho ľudu. Musím samokri- atmosféra na rozkrútenie kolotoča politických 28 ticky podčiarknuť, že vplyvu malomeštiac- procesov. Širokého neúspech však bol len keho nacionalizmu neubránili sa ani vedú- čiastočný, pretože jeho septembrová kritika ce orgány strany". Tento malomeštiacky na- meštiackeho nacionalizmu položila praktic- cionalizmus sa podľa Širokého prejavoval „v ké základy budúcej kampane a procesu pro- pomere k českému národu".27 Išlo o jedno- ti buržoáznym nacionalistom. Tým, že kritika značnú snahu posunúť kampaň proti vtedy eš- smerovala do vedenia strany, bol vytýčený aj te meštiackemu nacionalizmu na novú úroveň. okruh potenciálnych cieľov kritiky, resp. bu- Po prvýkrát sa hovorilo o vplyve nacionalizmu dúcich obetí. na vedúce orgány strany. Aj keď Široký niko- Kampaň proti buržoáznemu nacionalizmu ho nemenoval, z budúceho vývoja sa dá usú- na Slovensku sa po Širokého pokuse neob- diť, že kritika jednoznačne smerovala k pred- novila. Na poli vnútropolitickom, resp. straníc- staviteľom bývalého povstaleckého vedenia kom až do jesene 1949 nebolo badať znám- KSS a mala postupne viesť k definitívnemu ky zvýšenej aktivity v otázke buržoázneho na- vybaveniu si vzájomných účtov. Tento pokus cionalizmu.29 V. Široký sa po čiastočnom nemu však nevyšiel. Dôvodom bol vtedajší ne- úspechu svojej kritiky snažil preniesť iniciatívu záujem Moskvy na zostrení kritiky nacionaliz- do prostredia Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Jeho

26 Bližšie pozri: KAMIŃSKI, L: Proč se Gomułka nestal polským Slánským? In: PERNES, J. - FOITZIK, J. (zost.): Politické procesy i/ Československu, s. 33 - 37. 27 SNA, f. Plénum ÚV KSS, šk, 1821, i. j. 8. Zasadnutie ÚV KSS zo dňa 27, - 28. 9. 1948, s. 8. V knižnom vydaní tohto referátu boli tieto formulácie zostrené a termín malomeštiacky nacionalizmus bol z propagandistického hľadiska nahradený termínom buržoázny nacionalizmus. ŠIROKÝ, V.: Za šťastné Slovensko v socialistickom Československu. Bra- tislava 1952, s. 144. 28 BARNOVSKÝ, M.: Proces s takzvanými buržoáznymi nacionalistami, s. 160. 29 Na jednotlivých zasadnutiach ÚV KSČ, ÚV KSS a aj na IX, zjazde KSČ sa buržoáznemu nacionalizmu dostala len minimálna pozor- nosť. Väčšinou išlo len o neadresnú a formálnu kritiku. SNA, f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954, s. 35 - 36. ciele zostali rovnaké, zmenili sa len prostried- radcov do Československa a druhá rezolúcia ky. Prostredníctvom svojich ľudí sa snažil za- Informbyra z novembra 1949. merať vyšetrovanie smerom k svojim politic- K prvému odhaleniu „pravej nacionalistic- kým odporcom. Už od konca roku 1948 za- kej úchylky" došlo na jar 1949 v Komunistickej čala ŠtB zhromažďovať materiály proti vedú- strane Albánska31 a k podobnému odhaleniu cim slovenským politikom, najmä účelovo za- došlo aj v Komunistickej strane Bulharska.32 meranými výsluchmi osôb zatknutých na jeseň Približne v rovnakom čase sa v Madársku na- 1948.30 Je otázne, či V. Široký v prvých me- plno rozbehlo hľadanie nepriateľov vo vnút- siacoch po prijatí rezolúcie postupoval v otáz- ri komunistickej strany, ktoré malo neskôr vý- ke buržoázneho nacionalizmu z vlastnej ini- znamný vplyv aj na situáciu v Československu. ciatívy, teda bez vedomia Prahy, alebo až po Jeho výsledkom bolo odhalenie rozsiahlej schválení svojich krokov v úzkom vedení KSČ. „protištátnej buržoáznonacionalistickej sku- Môžeme konštatovať, že koncom roka 1948, piny" orientovanej na Juhosláviu a jej prostred- resp. začiatkom nasledujúceho ešte priestor níctvom na západné mocnosti.33 Do čela tej- na vlastnú iniciatívu mal. Situácia v strane to skupiny postavili madárské vyšetrovacie or- a spoločnosti ešte nebola taká vypätá a neis- gány (samozrejme na pokyn z Moskvy) minis- tá ako od jesene 1949. Po tom, ako prepuk- tra zahraničných vecí a vysokého stranícke- la kampaň hľadania nepriateľa vo vnútri stra- ho funkcionára Lászlóa Rajka.34 Maďarské ny, sa Širokému priestor na vlastnú iniciatívu vedenie sa touto kauzou snažilo v prvom ra- výrazne zúžil. Od jesene 1949 sa stupňovali aj de uspokojiť očakávania Moskvy a v druhom zahraničnopolitické tlaky na riešenie buržoáz- rade sa ju snažilo využiť aj vo svoj prospech neho nacionalizmu v Československu. Zdalo - pri riešení vzájomných československo-ma- sa, že Praha zostáva voči týmto tlakom hluchá.

Vyvrcholenie kampane proti buržoáznym nacionalistom (leto 1949 -leto 1950)

Od leta 1949 začala kampaň proti buržo- áznym nacionalistom na Slovensku opäť oží- vať, najmä vplyvom zahraničnopolitických uda- lostí. Tlak Moskvy, v prvých fázach prevádza- ný prostredníctvom Madárska, neskôr priamo sovietskymi poradcami v Československu, sa pomaly ale isto stupňoval. Čelní predstavitelia KSČ postupne stratili vplyv na priebeh udalostí a Moskva jednoznačne prebrala opraty v sme- rovaní kampane proti buržoáznemu nacionalizmu. Na oživenie a priebeh kampane mali rozhodujúci vplyv tri zahraničnopolitické udalosti - procesy proti „nacionalistickým úchyl- károm" v štátoch socialistického bloku, v prí- pade Československa najmä proti Lászlóvi Rajkovi v Maďarsku, príchod sovietskych po-

30 V tomto období boli rozhodujúcimi výpovede bývalej pražskej dopisovateľky Pravdy V. Hložkovej, ktorá mala blízke styky takmer so všetkými poprednými slovenskými komunistickými funkcionármi. Vypovedala najmä o Holdošovi, Šoltészovi, Husákovi a Púllo- vi. Národní archiv České republiky (NA ČR) Praha, f. KSČ - ÚV - 02/1, svazek (sv.) 11-12, i. j. 14, bod 2. Zpráva o přezkoumání politického procesu s Gustavem Husákem a spot, s. 11. 31 V nasledujúcom politickom procese bol do čela sprisahania postavený a na trest smrti odsúdený tajomník ÚV Komunistickej strany Albánska a minister vnútra Kopi Dzodze. 32 Do čela sprisahania bol postavený generálny tajomník Komunistickej strany Bulharska a podpredseda vlády Trajčo Kostov, ktorý bol v decembri 1949 odsúdený na trest smrti a popravený. 33 RYCHLÍK, J.: Proces proti tzv. slovenským buržoazním nacionalistúm, s. 185. 34 László Rajk bol ako „imperialistický agent a titovský špión" v septembri 1949 odsúdený na trest smrti a popravený. Bližšie k procesu pozri VARGA, L.: Rajkúv proces. In: PERNES, J. - F0ITZIK, J. (zost.): Politické procesy v Československu, s. 273 - 281. ďarských vzťahov.35 Vyšetrovanie sa čiastoč- V. Clementisa,38 ktorý sa v danej chvíli do tej- ne zameralo aj smerom na Slovensko, preto to úlohy hodil. neprekvapuje, že sa v procese proti Rajkovi Odhalenie „pravých nacionálnych úchy- objavilo aj viacero mien vysokopostavených liek" v Albánsku, Bulharsku a budapeštiansky slovenských komunistických funkcionárov (V. proces s Rajkom mali významný vplyv na situ- Clementis, G. Husák, L. Holdoš, M. Falťan áciu v socialistickom bloku.Vdňoch 16. - 19. a ďalší).36 Keďže maďarskí komunisti na zá- novembra 1949 sa konalo v Budapešti zasad- klade skúseností vedeli, čo čaká komunis- nutie Informbyra komunistických strán, kto- tov označených za buržoáznych nacionalis- ré malo z týchto procesov vyvodiť ponauče- tov, snažili sa týmto postupom upriamiť pozor- nie pre všetky komunistické strany. Bola pri- nosť Moskvy na Slovensko a takto sa pokú- jatá druhá rezolúcia o Juhoslávii s výstižným siť zbaviť nepohodlných slovenských súdru- názvom „Juhoslovanská komunistická strana hov.37 Tento scenár mal reálny základ, pretože v moci vrahov a špiónov",39 ktorá mala rozho- Moskva sa prostredníctvom procesu s Rajkom dujúci ideologický a politický vplyv na hľadanie snažila preniesť kampaň odhaľovania vnútor- triednych nepriateľov vo vnútri KSČ. Rezolúcia ného nepriateľa smerom do Československa. konštatovala, že „Titova a Rankovičova ban- Maďarská strana celkom logicky stavila na da stala sa priamou agentúrou imperia- Slovensko a protičeský buržoázny nacionaliz- lizmu a pomáhačom podnecovaieľov voj- mu, ktorý však nebol pre Moskvu zaujímavý. ny".40 Jednou z najdôležitejších úloh komu- Potrebnú zmenu vyvolal príchod sovietskych nistických a robotníckych strán bolo „odha- poradcov M. T. Lichačeva a N. I. Makarova, ľovať a odstrániť z vlastných radov buržo- od ktorých sa jednoznačne očakávalo, že bu- ázne-nacionalistické živly a všetkých agen- dapeštiansky proces zamerajú tak, aby bol tov imperializmu, nech sa kryjú akoukoľvek následne odhalený aj československý Rajk. zástavou" 41 Na základe tejto rezolúcie bo- Sovietski poradcovia zostali verní línii, ktorú li tzv. buržoázno nacionalistické živly v komu- vytýčili maďarskí vyšetrovatelia a začali hľadať nistických stranách stotožnené s agentmi im- československého Rajka na Slovensku medzi perializmu. V rámci Československa sa vý- buržoáznymi nacionalistami. Do čela sprisaha- sledky rezolúcie v plnej miere prejavili najmä nia však potrebovali osobu, ktorá by zdôraznila na Slovensku. protisovietsky nacionalizmus. Je možné, že už Kedže československá ŠtB sa ukázala pri príprave procesu si vytipovali na túto úlohu ako neschopná odhaľovať československé al- Zdroj: Pravda

35 Vztahy medzi KSČ a KSS na jednej strane a Komunistickou stranou Maďarska na strane druhej trpeli v rokoch 1945 - 1948 trva- lými rozpormi ohľadne postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. Napríklad Mátyas Rákosi už 24. septembra 1948 v liste J. V. Stalinovi tvrdil, že KSS je rozdelená na frakcie: Jednu z nich vedie predseda Slovenského zboru povereníkov Husák. V tejto frak- cii sú dementis, Novomeský a celá slovenská inteligencia a studentstvo. Frakcia má ostrý nacionalistický, antisemitský a antičes- ký charakter." Charakteristiky ostatných frakcií Rákosi v liste neuvádza. MURAŠKO, G. P. (otv. red.): Vostočnaja Jevropa v doku- mentach rossijskich archivov 1944 - 1953 gg. Tom I1 1949 - 1953 gg Moskva - Novosibirsk 1998, dokument č. 108, pozn. č. 2, s. 331. 36 Pod nátlakom vypovedalo niekoľko československých občanov. Vo výsluchoch Gejzu Pavlíka sa objavili zmienky o sporoch v KSS a o tom, že „Husák a jeho skupina zastáva nacionalistické hľadisko". SNA, f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954, s. 39 37 G. Husák v roku 1963 dokonca tvrdil, že išlo o Širokého zámer dohodnutý s Mihálom Farkasom, členom maďarského vedenia, zod- povedným za Rajkov proces. Obaja sa dobre poznali, keďže Farkas bol rodákom z Košíc a pôsobil na Slovensku. ČERNÁK, T.: Sláva a pád Gustáva Husáka. Vybrané kapitoly z rokov 1948 - 1951. Rigorózna práca. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komen- ského, 2009, s. 47. 38 Túto teóriu čiastočne dokazuje list M. Rákosiho K. Gottwaldovi z 3. 9. 1949, v ktorom už pred procesom s Rajkom vyjadril nedôve- ru československému ministerstvu zahraničných vecí na čele s V. Clementisom. Keďže Rákosi sa zúčastňoval na vypočúvaní Raj- ka a mal informácie z prvej ruky, je pravdepodobné, že túto nedôveru vyjadril na základe vyšetrovania sovietskych poradcov. SNA, f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954, s. 40. Podľa historika Karla Kaplana si poradcovia pri príprave procesu vytipovali za československého Rajka aj ministra vnútra Václava Noska, ktorý počas 2. svetovej vojny pôsobil ako vedúci komunistického exilu v Londýne. KAPLAN, K.: Sovětští poradci v Československu 1949 - 1956. Praha 1993, s. 21. 39 Rezolúcia bola pomenovaná podľa prejavu, ktorý na porade Informbyra predniesol rumunský zástupca Georg Georgiu-Dej. 40 Pravda, 10. 12. 1949, s. 8. 41 Tamže, s. 15. ternatívy „rajkovčiny" a vyhľadávať „titovských riť o jednotlivých ľuďoch, na ktorých by ma- agentov", J. V. Stalin postupne vytváral na li byť zhromažďované poznatky. Odmietli československé vedenie nátlak na prijatie so- návrh aby na jednaní bol prítomný niekto- vietskych odborných poradcov, ktorí by po- rý z vedúcich politických činiteľov."46 Táto mohli bezpečnostným orgánom plniť požia- požiadavka bola logická, pretože v okruhu vy- davky Moskvy. Tento nátlak prichádzal zo za- tipovaných osôb boli takmer všetci najvyšší čiatku sprostredkovane cez Maďarsko v sú- funkcionári KSS,47 dokonca aj V. Široký.48 vislosti s Rajkovym procesom a aj z Poľska.42 Rozhodlo sa, že československý Rajk sa bu- K. Gottwald tlaku nakoniec podľahol a spo- de vyberať zo slovenských buržoáznych na- lu s Rudolfom Slánským 16. septembra 1949 cionalistov. Neskôr sa ukázalo, že táto orien- odoslali do Moskvy žiadosť o zaslanie soviet- tácia nebola práve najšťastnejšia. Hľadaním skych poradcov, ktorým sú „výsledky súdne- československého Rajka v radoch sloven- ho vyšetrovania v Maďarsku známe a kto- ských komunistických funkcionárov sa zdô- rí by nám pomohli previesť vyšetrovanie razňoval v prvom rade protičeský naciona- v tejto veci".43 Moskva tejto žiadosti vyhove- lizmus (provinčný), ktorý nebol pre Moskvu la a už koncom septembra 1949 dorazili do zaujímavý. Ako vedľajší produkt bol akcepto- Prahy prví dvaja poradcovia - nie náhodou to vateľný, avšak ako hlavná téma kampane bol boli práve vyšetrovatelia z procesu s Rajkom nevyhovujúci. Keďže úlohou poradcov bolo - Lichačev a Makarov. Ich úlohou bolo do- odhaliť sprisahanie v čo najkratšom čase,49 končiť to, čo v budapeštianskom procese na- zostali verní koncepcii, ktorá za hlavu sprisa- značili - odhaliť československého Rajka. hania považovala ministra zahraničných veci Rozhodujúco ovplyvnili smerovanie a inten- V. Clementisa.50 Tomuto zameraniu a celkove zitu kampane proti buržoáznemu nacionaliz- k hľadaniu Rajka v Československu nebol spo- mu na Slovensku a do práce československej čiatku naklonený ani K. Gottwald. Pri stretnu- bezpečnosti priniesli nové sovietske metódy. tiach so sovietskymi poradcami to dával jasne Následne vznikli v rámci ŠtB dva zvláštne vy- najavo: „Pri našom prvom stretnutí 27. sep- šetrovacie oddelenia na hľadanie nepriateľov tembra 1949, súdruh Gottwald povedal, že si v strane. Pražské oddelenie viedol K. Šváb, nemyslí, že by sa anglo-americká špionážna bratislavské Teodor Baláž.44 sieť v Československu rozrástla do podob- ných rozmerov ako v Maďarsku (...) Hovoril, Po príchode do Československa poradco- že každého osobne pozná už mnoho rokov via pravdepodobne ešte raz prehodnotili za- 45 a utvrdzuje sa v tom, že u nich Rajk nie je, on meranie kampane smerom na Slovensko. je o tom presvedčený, hoci v strednej úrov- Po jej definitívnom schválení sa vyberal zo šir- ni štátneho a straníckeho aparátu nepriatelia, šieho okruhu slovenských komunistov kandi- samozrejme, môžu byť."51 Tlakom z Moskvy dát na československého Rajka. Podľa výpo- však postupne podľahol, no napriek tomu jeho vede T. Baláža sa osoby vyberali na návšte- prvotný odmietavý postoj mohol spôsobiť one- ve Lichačeva a Makarova v Bratislave na je- skorenie hľadania československého Rajka. seň 1949: „Poradcovia vtedy začali hovo-

42 M. Rákosi československým predstaviteľom odporúčal, aby si z Moskvy vyžiadali sovietskych poradcov, ktorí majú veľké skúse- nosti v odhaľovaní nepriateľov a osvedčili sa v Budapešti. KAPLAN. K.: Sovětští poradci v Československu, s. 18. 43 Tamže. s. 19. 44 Bratislavské oddelenie vzniklo na porade V. Širokého. L. Kopřivu a K. Švába dňa 10. 10. 1949 v Černínském paláci v Prahe. NAČR Praha, f. KSČ - ÚV - 02/1. sv. 11 - 12, i. j. 14, bod č. 2. Zpráva o přezkoumání politického procesu s Gustavem Husákem a spol., s. 70. 45 Podľa výpovede vyšetrovateľa Bohumila Doubka práve sovietski poradcovia dospeli k názoru, že československého Rajka treba hľadať medzi Slovákmi, ktorí mali do Maďarska najbližšie a mali takisto užšie styky s Maďarmi. KAPLAN, K.: StBosobš. Výpoveď vyšetřovatele Bohumila Doubka. Praha 2002, s. 57. 46 SNA. f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954. s. 41. 47 0 tom, že v KSS existujú dve názorové skupiny, resp. platformy, čelní predstavitelia v Moskve vedeli už pred februárom 1948. Tie- to informácie k nim prúdili od samotných slovenských komunistov a samozrejme aj cestou sovietskych agentov v Československu. 48 Je všeobecne známe svedectvo T. Baláža, kde sa ho poradca Lichačev pýtal na V. Širokého „A čo tento?Kopneme aj toho?" SNA. f. ÚV KSS. Správa komisie, časť 1948 - 1954. s. 42. 49 0 netrpezlivosti sovietskych poradcov hovoril v roku 1963 aj bývalý veliteľ ŠtB Jindřich Veselý ktorý charakterizoval ich činnosť slovami: „Stoj čo stoj nájsť, usvedčiť, orfsMfľ'Tamže. s. 42 - 43. 50 Bývalí pracovníci útvarov ŠtB B. Doubek a V. Kohoutek pri neskorších pohovoroch potvrdili, že orientáciu na V. Clementisa do vyšetrovania vniesli sovietski poradcovia Lichačev a Makarov spolu so K. Švábom. SNA, f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954. s. 45 51 V0L0KITIN A, T. V. (otv. red.): Sovetskij faktor v Vostočnoj Jevrope 1944 - 1953. T. 2. 1949 - 1953. Dokumenty. Moskva 2002, dokumente. 99, s. 286. li v minulosti na Západe a osoby, ktoré mali kontakty na Juhosláviu. Samozrejme, v duchu druhej rezolúcie Informbyra bolo dôleži- té aj obvinenie z buržoázneho nacionalizmu. V. Clementis pravdepodobne ako jediný tieto podmienky na prvý pohľad spĺňal a treba konštatovať, že z propagandistického hľadis- ka do úlohy československého Rajka vhodne zapadal. V prvom rade vďaka jeho „nespráv- nemu" postoju k sovietsko-nemeckému paktu v roku 1939 ho bolo možné obviniť z protisovietskeho nacionalizmu, čím spĺňal základnú podmienku negatívneho postoja, resp. nená- visti k Sovietskemu zväzu. Poradcom do plá- nov výborne zapadala aj Clementisova činnosť v Londýne v rokoch 2. svetovej vojny a jeho časté kontakty s prezidentom E. Benešom. Vďaka tomu mohol byť obvinený zo spolčova- nia sa so „západnými imperialistami". Horšie to bolo so spojením Clementis a Juhoslávia Tento nedostatok sa ale mohol vyriešiť do-

V. Clementis sadením vhodnej osoby do skupiny, ktorá by plnila absentujúci rozmer „juhoslovanské- Zo začiatku (ešte v Maďarsku) postupova- ho špióna".53 Dôležitou bola aj jeho funkcia li poradcovia tak, že si vybrali najjednoduch- ministra zahraničia. V. Clementis zastupoval šiu a najprirodzenejšiu cestu - z Maďarska Československo pri rokovaniach o maďarskej je najbližšie práve na Slovensko a tým aj do menšine na Slovensku, takže obvinenie z bur- Československa. Toto smerovanie bolo v da- žoázneho nacionalizmu sa priam pýtalo.54 Na nej situácii správne, veď sa poukazovalo, že základe toho možno konštatovať, že Clementis sprisahanie má medzinárodné dimenzie. Zo sa skutočne hodil do úlohy československé- sovietskeho pohľadu sa síce slovenskými bur- ho Rajka - až na jednu zásadnú vec, ktorá sa žoáznymi nacionalistami zdôrazňoval naciona- prejavila veľmi skoro. V. Clementis nebol re- lizmus protičeský, ale ak by sa do čela sku- prezentatívna osoba! Bol síce ministrom za- piny postavila osoba, na ktorej sa dá zvý- hraničných vecí podobne ako László Rajk, ale razniť prepotrebný nacionalizmus protisoviet- na rozdiel od neho nikdy nebol vo vysokých sky, problém by sa vyriešil. Koncepcia proce- štruktúrach strany. Ešte markantnejšie je jeho su mala byť podobná ako v prípade Lászlóa porovnanie s obvinenými a odsúdenými v pro- Rajku. Mala mať dve nosné línie - protiimpe- cesoch v ostatných štátoch socialistického rialistickú a protititovskú. Z propagandistické- bloku.55 Z tohto hľadiska koncepcia Moskve ho hľadiska mal proces odhaliť sprisahanie nevyhovovala, pretože jej išlo predovšetkým západného imperializmu proti „táboru mie- o hľadanie nepriateľa vo vnútri strany. Na zá- ru, demokracie a socializmu" (rozumej pro- klade teórie zostrovania triedneho boja sa mu- ti Sovietskemu zväzu) a úlohu služobníka im- seli zostrovať aj odhalenia, teda procesy ma- perializmu Titovej Juhoslávie.52 Podľa tohto li šokovať viac ako predošlé. „Meč strany" mal sa vyberali aj členovia a hlava sprisahania. smerovať už od konca roku 1949 do Prahy Okruh podozrivých sa mal koncentrovať pre- - medzi najvyšších predstaviteľov KSČ. Ak sa dovšetkým na osoby s negatívnym postojom malo potvrdiť, že Československo je centrom k Sovietskemu zväzu, osoby, ktoré pôsobi- medzinárodného sprisahania, odhalenie spri-

52 BARNOVSKÝ, M.: Proces s takzvanými buržoáznymi nacionalistami, s. 165. 53 Túto úlohu mohol plniť napríklad Karol Šmidke, ktorý mal živé kontakty na Juhosláviu a tiež bol obvinený z buržoázno nacionalistickej úchylky. Nad jeho zaradením do skupiny sa skutočne uvažovalo, ale nakoniec sa tento scenár nerealizoval. Tamže, s. 166. 54 Samozrejme, nik sa nepozastavoval nad tým, že Clementis v otázke maďarskej menšiny zastával oficiálne československé stanovisko. 55 Napríklad Kopi Dzodze bol tajomníkom ÚV Komunistickej strany Albánska a Trajčo Kostov dokonca generálnym tajomníkom Komu- nistickej strany Bulharska. sahancov a samotný proces museli zákonite ka ktorej ŠtB našla „historické korene" buržo- prekonať maďarský proces s Rajkom. Z po- ázneho nacionalizmu už v 20. a 30. rokoch. hľadu hľadania nepriateľov vo vnútri strany to Z pohľadu ŠtB, a najmä sovietskych poradcov s Clementisom ako s hlavou sprisahania ne- išlo o kľúčové zistenie, pretože sa im podarilo bolo možné. Môžeme jednoznačne konšta- „objaviť" skupinu. Na základe historickej exis- tovať, že nijaký vtedajší slovenský komunistic- tencie skupiny, resp. platformy mladých ľavi- ký funkcionár nespĺňal túto podmienku.56 Vo cových intelektuálov a ich činnosti v minulos- svetle budúcich udalostí je namieste tvrdenie, ti, mohla ŠtB pomocou poloprávd a vyslove- že takýmto smerovaním sovietski poradcovia ných klamstiev vykonštruovať „nacionalistic- odsúdili celú kampaň a proces proti buržoáz- kú frakciu, ktorá sa už v 30. rokoch stavala nym nacionalistom na Slovensku z pohľadu proti línii strany a stratila dôveru v silu proti- Moskvy k neúspechu. Proces s buržoáznymi fašistického tábora a ZSSR"60 Druhá časť nacionalistami neprebehol v roku 1950 a vďa- správy sa zaoberala činnosťou Clementisa, ka zmeneným zahraničnopolitickým podmien- Husáka, Šmidkeho a Novomeského v obdo- kam ani v rokoch 1951 - 1953, ale až v ro- bí 2. svetovej vojny, najmä v SNP. Boli obvi- ku 1954. ňovaní, že sa do roku 1941 dištancovali od Po určení línie a vytipovaní českosloven- strany a spolupracovali s buržoáznymi poli- ského Rajka a jeho spoločníkov pristúpila ŠtB tikmi v Londýne (Clementis), resp. paktovali pod patronátom sovietskych poradcov k vy- s ľudáckymi pohlavármi na Slovensku (Husák šetrovaniu. Na základe väčšinou vynútených a Novomeský). Na základe toho mohli vy- výpovedí osôb zatknutých v roku 1948, ale šetrovatelia demagogickým prístupom obvi- najmä v novembri 1949, bola vytvorená kon- niť skupinu zo spolčovania sa so „západ- cepcia tzv. skupiny buržoáznych nacionalis- nými imperialistami a domácimi fašistický- tov v KSS na čele s V. Clementisom.57 Dňa 7. mi prisluhovačmi". Pre politikov (najmä V. marca 1950 bola sovietskymi poradcami a K. Širokého) správa ponúkala aj niekoľko náme- Švábom vypracovaná správa pre vedenie stra- tov na budúce rozšírenie kritiky a neskôr ob- ny, ktorá obsahovala súhrnné výsledky šet- vinení. Odporúčala preskúmať činnosť sku- renia proti skupine slovenských buržoáznych piny v prípravách a v priebehu SNP, ich cie- nacionalistov.58 Ide pravdepodobne o naj- le, ďalej otázku politického vedenia a či sa tie- významnejší dokument ku kampani a procesu to osoby „nezúčastnili intríg londýnskej vlá- s buržoáznymi nacionalistami na Slovensku. dy okolo vojenského velenia povstania".61 Správa načrtla hlavnú koncepciu kampane Tretia časť správy podrobne rozvádza „dôka- a stala sa základným pilierom kritiky buržo- zy" o protistraníckej a nepriateľskej činnosti ázneho nacionalizmu na straníckej úrovni.59 tejto skupiny po oslobodení Československa. Túto koncepciu ŠtB a predovšetkým V. Široký, Vyšetrovatelia sa snažili zdôrazniť najmä dva ktorý bol ovládaný pražskými funkcionármi aspekty: buržoázno nacionalistický a juhoslo- KSČ, už nikdy neopustili. A to ani vtedy, keď vanský. Clementis a spol.62 boli obvinení zo vyšlo najavo, že československým Rajkom sa separatistických snáh namierených proti kon- V. Clementis nestane. cepcii ČSR ako jednotného štátu a z toho, že Správa bola rozdelená do troch častí. Prvá podporujú „protičeský šovinizmus a antise- časť sa venovala skupine okolo Davu, vďa- mitizmus" 63 Aby sa do koncepcie dostal aj

56 Absenciu reprezentativnosti slovenských komunistických funkcionárov spôsobil najmä fakt, že KSS a KSČ sa zjednotili až v septembri 1948 a kooptácia slovenských komunistov do riadiacich orgánov KSČ prebehla ešte neskôr. To spôsobilo, že slovenskí komunisti boli v skutočných mocenských orgánoch zastúpení nedostatočne. V predsedníctve ÚV KSČ boli v období 1948 - 1951 len dvaja slovenskí komunisti (V. Široký a Š. Bašťovanský). V politickom sekretariáte ÚV KSČ boli v rokoch 1951 - 1953 iba V. Široký a K. Bacílek. RYCHLÍK, J.: Česi a Slováci ve 20. století, s. 124. 57 Proti slovenským buržoáznym nacionalistom vypovedali najmä: E. Lôbl, námestník ministra zahraničného obchodu, V. Nový, šéfre- daktor Rudého práva, E. Otto, blízky spolupracovník L. Novomeského na Poverníctve školstva a V. Hložková, bývalá pražská dopi- sovatelia Pravdy. SNA, f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954, s. 44. 58 Tamže, s. 52. 59 Podľa spomienok vyšetrovateľa B. Doubka bola uvedená správa „hlavným podkladom pre rokovanie zjazdu KSS o buržoázno na- cionalistických úchylkách a hlavnou príčinou kritiky a odvolania z funkcii Clementisa, Husáka, Novomeského a ďalších". Doubek si tiež spomínal, že keď v novinách čítal referát V. Širokého, „niektoré pasáže boli doslovným znením správy..." KAPLAN, K.: StB o sobě, s. 58 - 59. 60 SNA, f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954, s. 53. 61 Tamže. 62 V tejto časti autori správy pridali do skupiny aj šéfredaktora Pravdy Eduarda Friša. 63 Tamže, s. 56. „Buržoázni nacionalisti" vo vyšetrovacej väzbe ŠtB. Zhora: Gustáv Husák, Ladi- slav Novomeský, Ladislav Holdoš, Daniel Okáli a Ivan Horváth. Zdroj: AZVJS, NAČR sedníctve ÚV KSČ 13. marca 1950 predniesol Ladislav Kopřiva referát, v ktorom ostro kritizoval V. Clementisa. Kritika sa niesla presne v duchu správy ŠtB, možno pove- dať, že bola doslova skopíro- vaná. Clementis bol násled- ne odvolaný z funkcie ministra zahraničných vecí a vy- zvaný k písomnej sebakritike.66 Po kritike Clementisa prišla na rad aj kritika Husáka a Novomeského, ktorá mala prebehnúť na pôde KSS a iniciatívy sa chopil, samozrejme, Husákov najväčší ri- val V. Široký. Na predsedníc- tve ÚV KSS 3. apríla 1950 predniesol Široký prvú ad- resnú kritiku jednotlivých čle- nov vedenia KSS. Referát sa niesol presne v duchu po- sledného zasadnutia ÚV KSČ Momentka z IX. zjazdu nacionalizmus protisovietsky, správa zdôraz- a okrem kritiky Clementisa sa zameral aj na KSS 24. - 21. mája 1950. ňovala Clementisove postoje k sovietsko-ne- Husáka a Novomeského, ktorých označil za Zdroj: AMSNP meckému paktu v roku 1939. V rámci zvý- „nositeľov buržoázno nacionalistickej úchyl- raznenia juhoslovanského aspektu v celko- ky v KSS".67 Široký vsadil všetko na jednu vej kompozícii bol do skupiny priradený Karol kartu a na nasledujúcom pléne ÚV KSS 6. Šmidke, ktorý mal ako predseda Zväzu slo- a 7. apríla 1950, ktoré už bolo verejné, kriti- venských partizánov početné kontakty do ku ešte zostril. Na začiatku referoval o prípade Juhoslávie.64 Clementis, ale prevažnú časť referátu už veno- Napriek snahe sovietskych poradcov sa val kritike Husáka a Novomeského. Zameral nepodarilo splniť požiadavky Moskvy a zdô- sa najmä na ich činnosť po roku 1945, naj- razniť v koncepcii pripravovanej kampane pro- mä vo vzťahu k riešeniu otázky štátoprávneho 68 tisovietsky nacionalizmus a protititovskú lí- postavenia Slovenska v Československu. niu. Koncepcia v tejto podobe až príliš zvý- Zámerom Širokého pravdepodobne bolo, razňovala okrajový protičeský nacionalizmus. aby sa na Slovensku upriamila pozornosť Poradcovia nesplnili svoju úlohu a obrazne na Husáka a Novomeského. Samozrejme, je povedané nenaviedli politických predstavi- otázne, či Široký konal na vlastnú zodpoved- 69 teľov v Prahe správnym smerom. Najvyšším nosť, alebo s tichým súhlasom Prahy. Táto funkcionárom KSČ naopak takáto koncep- tendencia sa naplno prejavila na IX. zjazde cia vyhovovala, a kedže bola výtvorom so- KSS, ktorý sa konal v Bratislave 24. - 27. má- vietskych poradcov, pokladali ju za oficiál- ja 1950 a ktorý bol v úplnej réžii V. Širokého. nu inštrukciu z Moskvy a náležíte ju aj využili. Zjazd sa preslávil najmä kritikou buržoáz- neho nacionalizmu a odstavením jeho hlav- Kampaň proti buržoáznemu nacionalizmu sa ných predstaviteľov Husáka a Novomeského dostala do rozhodujúcej fázy. z vedenia KSS. V. Široký mal na zjazde hlav- Ako prvý bol so správou oboznámený K. 65 ný referát „So súdruhom Gottwaldom smel- Gottwald a po ňom aj R. Slánský a V. Široký. šie a rýchlejšie vpred k vybudovaniu socializ- S využitím správy sa neváhalo a už na pred-

64 Tamže. 65 0 čiastkových zisteniach boli informovaní už od konca roku 1949. takže správa ich pravdepodobne neprekvapila. Tamže. s. 59. 66 Ani jedna z jeho šiestich sebakritík nebola uznaná za dostatočnú. Tamže, s. 64. 67 Tamže, s. 65. 68 SNA. f. plénum ÚV KSS, šk. 1823, i. j. 11. Referát V. Širokého na zasadnutí ÚV KSS 6. - 7. 4. 1950 69 V. Široký v roku 1963 tvrdil, že v tomto období konal so súhlasom ÚV KSČ: ..Vždy som všetko predkladal. Nikdy som so svojim osobným názorom na nič nešiel." SNA. f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954, s. 65. mu v našej vlasti", v ktorom sa obšírne veno- nie otázky buržoázneho nacionalizmu, je- val aj kritike buržoázneho nacionalizmu v KSS. ho zredukovanie na osobnosti G. Husáka, Tá vychádzala z referátu predneseného na L. Novomeského a K. Šmidkeho, ktorých na- zasadnutí pléna ÚV KSS 6. a 7. apríla 1950 cionalistické chyby mali protičeské zamera- a v zásade sa od neho nelíšila. Jediným roz- nie". Týmto sa vraj dostalo do úzadia „odsú- dielom bolo, že kritika Husáka, Novomeského denie antisovietskych chýb Clementisa, ho- a Šmidkeho už odznela ako prvá a hlavná, za- ci táto otázka podľa dôležitosti a aktuálnos- tiaľ čo Clementisovi Široký venoval len mini- ti neustupuje prvej, ale prevyšuje ju".71 V po- málny priestor, a to iba v závere referátu o bur- dobnom duchu sa niesla aj správa korešpon- 70 žoáznom nacionalizme. Širokého snaha bo- denta TMS V. Medová, ktorú v polovici jú- la evidentná - definitívne sa zbaviť Husáka la 1950 zaslal Ministerstvu zahraničia ZSSR a Novomeského v širšom vedení KSS, čo sa L. F. Teplov, sovietsky chargé d'affaires: „na mu nakoniec podarilo. Po zjazde sa rozbehla zjazde (IX. zjazd KSS - pozn. autora) sa ho- z propagandistického hľadiska veľmi intenzív- vorilo iba o slovenskom buržoáznom naciona a ostrá kampaň, ktorej výsledkom malo byť nalizme, ale nikto nič nepovedal o celoštát- pravdepodobne zatknutie kritizovaných súdru- nom nacionalizme, hoci tento je škodlivejší, hov. Došlo však k presnému opaku - náhlemu nebezpečnejší a jeho korene siahajú ove- prerušeniu kampane. ľa hlbšie".72 Situácia v hľadaní československého Degradácia z procesu hlavného na Rajka bola v tomto štádiu zrelá na energic- proces vedľajší (leto 1950 - 1954) ký zásah Moskvy, ktorý na seba nenechal dlho čakať. V prvom rade bolo potrebné zasiah- V lete 1950 sa v ŠtB, samozrejme na po- nuť proti hlavným vinníkom nezdaru v odhalení kyn Moskvy, začala prehodnocovať celá kon- československého Rajka - sovietskym porad- cepcia odhalenia československého Rajka com Lichačevovi a Makarovovi, ktorí nedoká- na čele s V. Clementisom. Dôsledkom toho zali zamerať vyšetrovanie tak, aby vyhovovalo došlo k náhlemu prerušeniu kampane pro- sovietskym záujmom, a zároveň by dostatoč- ti buržoáznemu nacionalizmu. Zároveň to bol ne zrozumiteľne inštruovalo najvyšších pred- hlavný dôvod, prečo Clementis a spol. ne- staviteľov KSČ. Obaja poradcovia boli v lete dostali po IX. zjazde KSS ešte nálepku zrad- 1950 z Československa odvolaní a ich miesto cov a nepriateľov a prečo po takej intenzív- zaujala nová skupina na čele s Vladimírom nej a ostrej kampani nedošlo k ich zatknu- Bojarským.'*3 Tá mala pravdepodobne prina- tiu. Vdáka takmer výhradnej kritike Husáka, vrátiť pripravovanému procesu s českosloven- Novomeského a Šmidkeho kritika buržoáz- ským Rajkom protisovietsky a protititovský ob- neho nacionalizmu na IX. zjazde KSS vyznela sah, ktorý vyhovoval požiadavkám Moskvy. až príliš protičesky a nebola v súlade so sna- Poradcovia sa rozhodli využiť predchádza- hou odhaliť československého Rajka, ktorým júce vyšetrovanie slovenských buržoáznych na- sa mal stať V. Clementis. Jej zameranie bolo cionalistov a následne ho doplniť „českou vet- z pohľadu Moskvy bezcenné a z propagandis- vou", ktorá by zdôraznila predovšetkým „ce- tického hľadiska neplnilo úlohy, ktoré vyplýva- loštátny" protisovietsky nacionalizmus. Aby sa li zo záverov rezolúcie Informbyra z novembra tento efekt zvýraznil, bolo potrebné dosadiť do 1949. Proces by v takejto podobe ani zdáleka úlohy československého Rajka reprezentatív- nedosahoval parametre madárského proce- nejšiu osobu akou bol Slovák V. Clementis, kto- su s Rajkom a z propagandistického hľadiska rého pozícia už bola neudržateľná. Preto poby nepotvrdil jeho závery o Československu radcovia obrátili svoju pozornosť do radov KSČ ako o centre medzinárodného sprisahania. V novembri 1950 bol zatknutý vedúci tajomník Sklamanie a už aj istú dávku nespokojnos- Krajského výboru KSČ v Brne Otto Šlingl a na ti Moskvy odrážajú hlásenia sovietskych dip- základe jeho výpovedí ŠtB vo februári 1951 za- lomatov. V správe N. G. Novikova, generál- tkla aj bývalú vedúcu organizačného oddelenia neho konzula ZSSR v Bratislave, sa kon- štatuje „nedostatočné principiálne nastole- ÚV KSČ a zástupkyňu generálneho tajomníka KSČ Máriu Švermovú. Vyšetrovanie priviedlo

70 SNA. f. Zjazdy a konferencie KSS, šk. 22. Protokol IX. zjazdu KSS 24. - 27. mája 1950, s. 56 - 55: Protokol IX. zjazdu Komunistic- kej strany Slovenska. Bratislava 1950, s. 64 - 73. 71 BARNOVSKÝ, M.: Proces s takzvanými buržoáznymi nacionalistami, s. 166. 72 Tamže. 73 KAPLAN, K.: Sovětští poradci v Československu, s. 31. sil: „Šlingl je Rajk."76 K verejnému odhaleniu „špiónov a záškodníkov" došlo na sláv- nostnom zasadnutí ÚV KSČ 21. - 24. febru- ára 1951. K slovenským buržoáznym nacionalistom (v tom čase už vo vyšetrovacej väz- be) referoval Š. Bašfovanský, ktorý vo svojom referáte „Odhalenie špionážnej záškod- níckej činnosti V. Clementisa a o trakčnej pro- tistraníckej skupine buržoáznych nacionalistov v KSS" obvinil Clementisa a spol. z úmyselné- ho rozbíjania republiky, sabotovania výstavby socializmu a zo snahy obnoviť kapitalizmus. Husákovi a Novomeskému sa snažil dokázať, že „boli a sú zarytými nepriateľmi sovietskeho ľudu a jeho socialistického zriadenia"77 Podobnú rétoriku obsahoval aj Širokého refe- rát na zasadnutí ÚV KSS 18. - 20. apríla 1951, v ktorom už činnosť Husáka a Novomeského jednoznačne označil za „protištátnu a pro- tistranfcku". Ide tu o výrazný posun v porov- naní s kritikou na IX. zjazde KSS, čo dokazu- jú Širokého slová: „Dnes je už jasné, že ani Dobová karikatúra. poradcov k tomu, že práve Šlingl je hľadaným u Clementisa ani u Husáka a Novomeského Zdroj: Pravda československým Rajkom.'4 Predpokladalo nešlo len o ideologické úchylky od správ- sa, že by sa oba prípady, Šlingl - Švermova nej politiky našej strany, ale o zámerné pô- a Clementis - buržoázni nacionalisti vzájomne sobenie nepriateľov strany..."78 Oba referá- prepojili a koncipovali ako súčasť širšieho spri- ty už činnosť Clementisa a spol. jednoznačne sahania. Spoločným základom oboch sprisaha- kriminalizovali a opäť rozdúchali v spoločnos- ní mal byť buržoázny nacionalizmus - na českej ti ostrú propagandistickú kampaň, ktorá mala strane prezentovaný ako nadraďovanie záujmov byť predzvesťou očakávaného súdneho pro- Československa nad záujmy Sovietskeho zväzu cesu s Clementisom a spol. a na slovenskej strane ako separatizmus a úsi- Do jej priebehu však znovu zasiahli zahra- lie o obnovenie kapitalizmu. Šlingl mal podľa vy- ničnopolitické vplyvy, ktoré sa pre buržoáz- šetrovateľov ako vodca sprisahania zvrhnúť ge- nych nacionalistov (okrem V. Clementisa) sta- nerálneho tajomníka KSČ Slánského.75 V pod- li šťastím v nešťastí. Od leta 1951 sa vo vede- state malo ísť o dva rovnocenné procesy, jeden ní ŠtB začali objavovať názory, že hlavou spri- český a jeden slovenský. sahania nie je Šlingl, ale niekto vyššie posta- Záverom vyšetrovania a novej koncepcii vený. Tieto názory dostali reálnu podobu po sa podrobili aj čelní predstavitelia KSČ, kto- odvolaní vedúceho sovietskych poradcov V. rí už v tomto štádiu stratili akúkoľvek mož- Bojarského z Československa, ktorý začal so nosť ovplyvňovať zameranie vyšetrovania iným zbieraním materiálov na R. Slánského, ktoré smerom. Ten jednoznačne stanovili poradco- ale v Moskve vyhodnotili ako nedostatočné.79 via a zamierili svoju pozornosť do najužšieho Jeho miesto zaujal Alexej Besčasnov, ktorý vedenia KSČ. Generálny tajomník R. Slánský spolu s ďalšími poradcami koncipoval novú lí- 4. decembra 1950 na uzavretom zasadnu- niu hlavného procesu a vykonal aj jeho realizá- tí predsedníctva ÚV KSČ jednoznačne vyhlá- ciu.80 Poradcovia prišli do Československa so

74 Tamže. 75 PEŠEK, J.: Zradcovia so straníckou legitimáciou, s. 70. 76 PETROV, N. V.: Sovětští poradci Ministerstva statní bezpečnosti a príprava procesu s R. Slánským (Podle dokumentů statní bezpeč- nosti). Irr. PERNES, J. - FOITZIK, J. (zost.): Politické procesy v Československu, s. 103. 77 Pravda, 27. 2. 1951, s. 9 - 10. 78 SNA, f. plénum ÚV KSS, šk. 1824, i. j. 12. Zasadnutie ÚV KSS konané dňa 18 - 20. 4. 1951. 79 Odvolanie V. Bojarského z Československa malo hlbšie súvislosti. Po odvolaní a zatknutí ministra štátnej bezpečnosti ZSSR Aba- komova boli čistkou postihnutí aj jeho najbližší spolupracovníci. Ušetrení nezostali ani poradcovia štátnych bezpečností v krajinách socialistického bloku. PETROV, N. V.: Sovětští poradci Ministerstva statní bezpečnosti a príprava procesu s R. Slánským, s. 104. 80 KAPLAN, K.: Sovětští poradci v Československu, s. 38 - 39. zásadne zmenenými inštrukciami. Po takmer tvom súdneho procesu s Husákom a spol. de- Zdroj: Pravda dvoch rokoch vyšetrovania mali prestať hľadať finitívne zbavil svojich konkurentov. Na podob- československého Rajka a mali sa zamerať nom riešení mohlo mať rovnako záujem aj praž- na prípravy procesu s tzv. protištátnym spri- ské vedenie, ktoré mohlo vo svoj prospech sahaneckým centrom na čele s R. Slánským, definitívne vyriešiť vzájomné česko-slovenské v ktorom išlo o odsúdenie sionizmu.81 Zo slo- vzťahy. Z tohto pohľadu je znovu otázne, či venských buržoáznych nacionalistov sa do no- Široký konal z vlastnej iniciatívy alebo s vedo- vej koncepcie procesu hodil iba V. Clementis, mím Prahy. Pravdou je, že prejavil obrovskú ktorému sa ako jedinému mohol dokázať ne- iniciatívu, najmä po tom, ako Ministerstvo ná- gatívny postoj k Sovietskemu zväzu.82 Zvyšok rodnej bezpečnosti predložilo 23. apríla 1953 skupiny sa v priebehu roka 1952 dostal na trestné oznámenie proti G. Husákovi a spol. vedľajšiu koľaj a pravdepodobne aj z pozor- Oznámenie totiž neobsahovalo dôkazy o trest- nosti sovietskych poradcov. Vyšetrovanie však nej činnosti, ale len politické obvinenia for- naďalej pokračovalo a postupne po doplne- mulované na straníckych jednaniach v rokoch ní o ďalších členov bola „sovietskymi metó- 1950 - 1951.84 Predsedníctvo ÚV KSS pre- dami" vytvorená päťčlenná skupina sloven- to rozhodlo, že zriadi komisiu, ktorá preskúma ských buržoáznych nacionalistov. Tvorili ju obžalobu s buržoáznymi nacionalistami.85 Na G. Husák, L. Novomeský, L. Holdoš, D. Okáli vypracovanie obžaloby boli nakoniec rozhodu- a I. Horváth.83 Vyšetrovatelia do jej čela po- júce pripomienky V. Širokého, ktoré zaslal mi- stavili Husáka, preto bola označovaná aj ako nistrovi národnej bezpečnosti K. Bacílkovi v jú- skupina slovenských buržoáznych nacionalis- ni 1953, pričom celé ich pasáže boli takmer tov G. Husák a spol. doslovne prevzaté do obžaloby.86 Z uvedené- Po zmene koncepcie hlavného procesu ho môžeme konštatovať, že na rozdiel od ro- vznikla otázka, čo so skupinou slovenských kov 1951 - 1952 prípravu procesu a jeho ve- buržoáznych nacionalistov? Môžeme predpo- denie plne prevzali vysokí stranícky činitelia kladať, že sovietski poradcovia prestali mať a dotiahli ho pre nich do úspešného konca.87 záujem na procese po línii buržoáznych na- Kampaň, ktorú iniciovala Moskva, museli do- cionalistov, ktoré v ostatných krajinách socia- tiahnuť dokonca domáci politickí činitelia. listického bloku prebehli pred viac ako tromi Z uvedenej analýzy politicko-propagandis- rokmi a o ktoré už Moskva nemala záujem. To tického pozadia kampane a procesu s bur- spôsobilo, že riešenie otázky okolo G. Husáka žoáznymi nacionalistami vyplýva, že zahranič- a L. Novomeského sa dostalo plne do domá- nopolitické a vnútropolitické faktory sa v ňom cej réžie. Eminentný záujem na riešení tejto neustále striedali a zároveň prelínali. Napriek otázky mal V. Široký, ktorý by sa prostredníc- tomu sa pokúsime o čiastočné zovšeobec-

81 Nová koncepcia procesu súvisela so zásadným obratom vo vzťahu Sovietskeho zväzu a Izraelu. Boj proti buržoáznemu nacionalizmu a titovskej Juhoslávii bol nahradený bojom proti „kozmopolitizmu" a „sionizmu", za ktorým sa skrýval obyčajný antisemitizmus. RYCHLÍK, J.: Proces proti tzv. slovenským buržoazním nacionalistúm, s. 185. 82 V. Clementis bol v procese s R. Slánským odsúdený na trest smrti a popravený. Išlo o najväčší a najvýznamnejší politický proces s vysokými komunistickými funkcionármi v Československu. Konal sa v novembri 1952 pred Štátnym súdom v Prahe, ktorý zo 14 obžalovaných 11 odsúdil na trest smrti a ostatných na doživotie. 83 L. Holdoš bol zo začiatku vypočúvaný v „protištátnej rozvratníckej skupine trockistov" a D. Okáliho dlho vyšetrovali ako vedúceho sionistických organizácií na Slovensku, pričom ani jeden z nich nebol kritizovaný z buržoázneho nacionalizmu. I. Horváth mal ako bývalý veľvyslanec v Maďarsku reprezentovať najmä protimaďarský faktor slovenského buržoázneho nacionalizmu. NAČR Praha, f. KSČ - ÚV - 02/1, sv. 11 - 12, i. j 14, bod č. 2. Zpráva o přezkoumání politického procesu s Gustavem Husákem a spol., s. 19. 84 SNA, f. ÚV KSS, Správa komisie, časť 1948 - 1954, s. 98. 85 Zloženie komisie bolo nasledujúce: K. Bacílek, Š. Rais, Ľ. Benada a Š. Gažík. Tamže, s. 99. 86 Tamže. 87 Výsledky procesu s G. Husákom a spol., ktorý prebehol 21. - 24. apríla 1954, sú všeobecne známe: G. Husák doživotie, L. Novo- meský 10 rokov odňatia slobody, L. Holdoš 13 rokov, D. Okáli 18 rokov a I. Horváth 22 rokov. Všetci okrem L. Novomeského sa na slobodu dostali až v roku 1960. zostal do konca len poslušným vykoná- vateľom príkazov Prahy. Na záver zostáva zodpovedať len poslednú otázku. Prečo sa proces s buržoáznymi nacionalistami uskutoč- nil v Československu až v roku 1954? Rozhodujúci vplyv na oneskorenie procesu mali prví sovietski poradcovia, kto- rí v rokoch 1949 a 1950 chybne zame- rali hľadanie československého Rajka. Istý podiel na oddialení procesu mal aj K. Gottwald, ktorý sprvoti odmie- tal existenciu Rajka v Československu. Výrazný vplyv mala aj zmena vzťahu ZSSR k štátu Izrael v rokoch 1951 - 1952, ktorá zmenila koncepciu procesu. Predovšetkým tieto fakty zachráni- li buržoáznym nacionalistom ich živo- ty a nie Husákov obdivuhodný odboj- ný postoj pri vyšetrovaní, ktorý je pod- ľa nášho názoru niekedy až príliš přece- ňovaný.88 Ak by sa proces konal v roku 1952, sovietski poradcovia by vôľu Moskvy presadili napriek Husákovmu odbojnému postoju. Výsledky značne oneskoreného procesu proti buržoáznym nacionalistom v Československu boli nasledovné: na rozdiel od Moskvy, ktorá po tejto lí- nii zaznamenala v Československu veľ- ký neúspech, mohli byt' československí predstavitelia s výsledkom procesu proti G. Husákovi a spol. vcelku spokojní. Prahe sa podarilo rozsudkom skompro- mitovať nielen buržoázny nacionalizmus na Slovensku, ale aj kriminalizovať akú- koľvek ideu samostatnosti a samobyt- Organizačné zabezpečenie nenie. Rozhodujúci vplyv na vývoj kampa- nosti Slovenska. Rečou právnikov sa procesu proti G. Husákovi ne a procesu mali zahraničnopolitické fakto- Prahe podarilo na základe rozsudku nad bur- a spol. Zdroj: NAČ R ry v rokoch 1949 - 1952, keď o všetkom dô- žoáznymi nacionalistami zakonštruovať uni- ležitom rozhodovala Moskva skrze svojich po- tarny a centralizovaný štát za výlučný a jedine radcov pri ŠtB. Domáce faktory, podľa nášho možný ústavnoprávny základ jednoty republi- názoru, prevažovali v roku 1948 a v závereč- ky súčasne v nerozdeliteľnej jednote s jej sa- nej fáze prípravy procesu. Hlavné slovo tu ma- mostatnosťou a „ľudovodemokratickým štát- 89 la Praha, ktorá rozhodovala cez svoju prevo- nym zriadením". V. Široký sa pre zmenu dovú páku V. Širokého. Jeho úloha v kampa- zbavil svojich konkurentov v KSS. Obe strany ni sa preto až príliš často preceňuje. Napriek si zaiste mysleli, že problémy vyriešili navždy. tomu, že bol nesmierne iniciatívny a je možné, Udalosti nasledujúcich rokov ukázali, ako veľ- mi sa vo svojich predpokladoch mýlili.

88 K preceňovaniu Husákovho odbojného postoja pri vyšetrovaní pozri napríklad: PLEVZA, V.: Vzostupy a pády. Bratislava 1991, s. 70 - 79; UHER, J.: Zo zákulisia rehabilitácií. Bratislava 2001, s. 97 - 104. 89 BEŇA, J.: Rozsudok nad slovenskými „buržoáznymi nacionalistami" z roku 1954 a forma štátneho zriadenia ČSR a ČSSR v rokoch 1948 - 1967, s. 69. Rozsudok nad „buržoáznymi nacionalistami". Zdroj: AZVJS

Branislav Kinčok: Political and Propaganda Backgrounds of the Trial with So-called Bourgeois Nationalists in Slovakia

A campaign and the trial with so-called Slovak bourgeois nationalists (Gustáv Husák and comp.) was the most significant political trial in Slovakia in years 1948 - 1989 from various points of view. The campaign anticipating that trial and going on also after the trial was over, influenced the Slovak society for many years and impaired mutual Czecho-Slovak relations. The study tries to reveal both political and propaganda backgrounds of that trial influenced by number of foreign political and national political factors mutually diffusing, vanishing and appearing anew. From those foreign political factors you shall find an attempt to analyse the influence of the Soviet Union on the situation in Czechoslovakia, especially the breaches with Jugoslavia and thereof resulting trials in the Soviet block countries. From national political factors the author analyses the ideas presented by the leadership in Prague on final solution of legal position of Slovakia within Czechoslovakia, the centralism in Communist Party structures and the influence of an internal fight within the Communist Party on the campaign development, and it is definitely not possible to leave out the mutual antagonism between Gustav Husák and Viliam Široký. Jozef Tiso v kremsmiinsterskom exile: Z denníka priora Richarda Rankla

Prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso podárske trakty, rybník na chov rýb a skleník. pricestoval so zvyškami slovenskej vlády do Kláštorný kostol je zasvätený sv. Agapiusovi, benediktínskeho kláštora v Kremsmünsteri v ktorý bol spoločne s kláštorom začiatkom 18. Hornom Rakúsku 5. apríla 1945. V staroby- storočia barokizovaný.3 Samotnému Tisovi bo- lom kláštore sa začína jeho politický exil, ktorý la pridelená izba v opátstve, v pracovni opát- trval až do zatknutia a neskoršieho vydania do stva boli ubytovaní slovenskí vojaci, v konven- znovuobnoveného Československa 27. októb- te a klerikáte bývali ostatní členovia vlády: mi- ra 1945. V samotnom Kremsmünsteri zostal nistri, poslanci, úradníci s rodinami. Spolu bo- však len do 27. apríla, teda niečo vyše troch lo v kláštore ubytovaných asi 220 Slovákov.4 týždňov, keď sa pred blížiacim sa východným Tiso v Kremsmünsteri cez osobného tajomní- frontom utiahol na bezpečnejšie miesto v ka- ka Karola Murína nadviazal kontakt s mníchov- pucínskom kláštore v bavorskom Altöttingu. ským arcibiskupom, kardinálom Michaelom Priestory benediktínskeho kláštora boli von Faulhaberom, ktorý bol ochotný prevziať prezidentovi, ako aj členom vlády poskytnu- nad ním ochranu a navrhol mu, aby sa dočas- 5 té na základe dohody s Nemeckou ríšou.1 ne ukryl v niektorom z bavorských kláštorov. O Tisovom príchode sa v kláštore vedelo už Tisov pobyt v Kremsmünsteri pomerne od novembra 1944, keďže už 8. novembra podrobne zachytáva denník vtedajšieho prio- začali mnísi vypratávať konvent, v ktorom ma- ra, pátra Richarda Rankla, ktorý je ulože- la byť vláda ubytovaná.2 Kláštor pozostával ný v kláštornom archíve. Richard Karl Ranki zo siedmich nádvorí s príslušnými budovami (1890 - 1948) vstúpil roku 1909 do bene- a obytnými miestnosťami: farský úrad, konvikt, diktínskej rehole v Kremsmünsteri, v rokoch gymnázium, historické sály, knižnica, galéria 1910 - 1914 študoval teológiu v Ríme, kde obrazov. Širší kláštorný komplex tvorili aj hos- bol vysvätený za kňaza, od roku 1914 až

Kláštor v Kremsmünsteri

1 Pozri BLEHOVÁ, B.: Jozef Tisov exile: od úteku po vydanie. In: Duchovný pastier, ročník (roč.) 88, číslo (č.) 4, 2007, strana (s.) 314, 2 Denník priora Richarda Rankla, zväzok (zv.) XIX, s. 167. Cit. podľa: HUNDST0RFER, R, 0SB: Das Stift unterm Hakenkreuz. Sonder- abdruck, Kremsmünster 1961, s. 72, 3 Pozri DOBiŠ, P.: Generácia medzi dvoma svetmi. II. diel: Za ostnatým drôtom. Pamäti. Linz 1982, s. 17. Dobišove pamäti obsahujú podrobné informácie o slovenskej povojnovej emigrácii v Rakúsku. 4 Pozri ĎURICA, M. S.: Jozef Tiso - životopisný profil. Bratislava 2006, s. 456. Okrem Slovákov sa v kláštore nachádzalo asi 600 Ma- ďarov a približne 200 Nemcov zo Sliezska. Pozri DOBIŠ, P.: Staatspräsident Dr. Jozef Tiso in Oberösterreich. 2, vydanie. Linz 1982, s. 42 (samizdat). 5 Pozri bližšie MURÍN, K,: Spomienky a svedectvo. 2. vydanie, Trenčín 1991, s. 154 - 158. do skončenia prvej svetovej vojny študoval matematiku, chémiu, fyziku a astronómiu na Viedenskej univerzite. Bol promovaným dok- torom filozofie a diplomovaným učiteľom ma- tematiky a fyziky, ktoré následne celé medzi- vojnové obdobie vyučoval v kremsmünster- skom kláštornom gymnáziu. V rokoch 1941 - 1945, počas zabavenia kláštora nacistic- kými orgánmi, bol vtedajším opátom Ignatiom Schachermayerom, nachádzajúcim sa v exile, poverený funkciou administrátora, v roku 1943 ho mnísi, ktorí počas vojny zostali v kláš- tore, zvolili za priora.6 V tejto funkcii sa na jar 1945 zoznámil s prezidentom Tisom a o stret- nutí si zaznamenal do svojho denníka zázna- my, ktoré sa tu prvýkrát publikujú v slovenčine. Prior Rankl si počas celého obdobia svojho mníšskeho a kňazského života viedol den- ník, dohromady ho tvorí 21 zväzkov, pri- čom časť z nich bola publikovaná v nemči- 7 ne. Denníky sú písané rukopisné, novogo- v prípade USA (Tyrolsko, Salzburg, Horné Knižnica kláštora v Krems- tickou kurzívou, a sú uložené v kláštornom Rakúsko) a Francúzska (Vorarlberg) zo zá- münsteri archíve v Kremsmünsteri pod signatúrou la/ padu, v prípade Veľkej Británie (Korutánsko) 8 II/4. Okrem okolností ubytovania a pobytu z juhu. Červená armáda postupovala najrých- prezidenta, členov vlády a ostatných Slovákov lejšie; ku koncu apríla mala obsadené celé denníky obsahujú osobné vyhlásenia Tisu Dolné Rakúsko, dve tretiny Štajerska a časť adresované samotnému priorovi. Z nich vy- Múhlviertelu.10 Tiso sa v kremsmünsterskom plýva logika uvažovania prezidenta, ktorý sa kláštore teda ešte nemohol s určitosťou spo- oprávnene obával vydania sovietskym orgá- ľahnúť, že to budú Američania, ktorí obsadia nom, bol si vedomý, že ak sa dostane do rúk Horné Rakúsko, pretože to v tom čase ešte Sovietom, bude odsúdený ako vojnový zloči- nevedeli ani samotní spojenci. 9 nec. Naopak, západným spojencom, najmä Zo záznamov priora Rankla je zjavná sym- Britom a Američanom zjavne plne dôveroval, patia a obdiv k slovenskému prezidentovi. keď usudzoval, že s Britmi a Američanmi sa dá Prirovnáva ho k Ignazovi Seipelovi, katolíc- aspoň hovoriť. Tiso sa však najviac spoliehal kemu kňazovi, ktorý v rokoch 1922 - 1924 na samotnú katolícku cirkev, ktorej bol kňa- a 1926 - 1929 zastával funkciu rakúskeho zom, práve z tohto dôvodu kontaktoval kardi- spolkového kancelára. Považuje ho za čest- nála Faulhabera. Iné alternatívy, ako napríklad ného človeka, ktorý „to so svojím národom útek do Švajčiarska s nasledovným pokusom mienil celkom úprimne, ktorý chcel vždy to o tamojší exil jednoducho neexistovali. najlepšie".11 Zároveň vyjadruje ľútosť, že slo- Tisová obava pred postupujúcou Červenou venskú vládu nemohol prijať za iných, priazni- armádou bola plne oprávnená, keď zobe- vejších okolností. rieme do úvahy, že začiatkom apríla 1945, Posledný záznam z 30. apríla 1945 sa keď Tiso pricestoval do Kremsmünsteru, to týka okolností okolo odchodu exministra bola Červená armáda, ktorá ako jediná zo Ferdinanda Ďurčanského, ktorý takisto bol is- spojeneckých vojsk operovala na východo- tý čas ubytovaný v kremsmünsterskom klášto- rakúskom území. Západní spojenci zača- re. Po odchode z Kremsmünsteru sa istý čas li Rakúsko obsadzovať až ku koncu apríla; zdržiaval v Kitzbüheli (Štajersko), potom v ba-

6 Pozri: Österreichische Biographisches Lexikon 1815 - 1950, zv. 8. Rankl P. Richard. Viedeň 1983, s. 416. Autorom hesla je Bene- dikt Pitschmann, OSB. 7 HUNDSTORFER, R., OSB: Das Stift unterm Hakenkreuz. 8 Na tomto mieste by som sa chcela poďakovať bratovi Benediktovi Pitschmannovi, ktorý mi denníky láskavo poskytol. 9 16. apríla 1945 si prior Rankl zaznamenal nasledovnú vetu: „Tiso a jeho ministri už vedeli, že budú označenia odsúdení ako vojno- ví zločinci" Denník priora Richarda Rankla, zv. XX, s. 92. Tu citované podľa: Rudolf HUNDSTORFER, R., OSB: Das Stift unterm Ha- kenkreuz, s. 77. 10 Pozri bližšie: RAUCHENSTEINER, M.: Stalinplatz 4. Österreich unter alliierter Besatzung. Wien 2005, s. 27f. 11 Pozri záznam z denníka k 23. aprílu 1945. šími autami. Býva v opátstve - celebruje v ka- plnke opátstva a stravuje sa v kláštornom vý- čape, ... 200 Slovákov sa tu stravuje - 20 má ešte prísť. Brat Petrus ho pozdravil v opátstve - v opátstve je Tiso - v pracovni slovenskí vojaci, cca. 40 - v konvente a klerikáte Slováci, ministri, poslanci, úradníci s rodinami v býva- lom konvikte nemecká škola - v hosťovskom trakte Gestapo a Bezpečnostná služba, v prá- čovni takisto 25 gestapákov - v izbe u mäsia- ra jeden generál SS so štyrmi dôstojníkmi.

Apríl 1945, piatok 6. ... na 11. hodinu pozval prezident Tiso sub- priora brata Eduarda a mňa do opátstva, na priedomí nás prijal tajomník a vyviedol nás do predsiene, potom do salóna, [v ktorom] bola ministerská rada, cez bývalú jedáleň, v ktorej sú teraz štyri postele, cez predsieň kapln- Kaplnka v opátstve, v kto- vorskom Purfingu. 20. júla 1945 z Bregenzu : ky, tiež štyri postele, hore do spálne opáta, rej Tiso slúžieval sv. omšu. v blízkosti švajčiarskych hraníc, poslal list kde si Tiso s nami sadol ku stolíku a vysvetlil Zdroj: Archív autorky Jozefovi Kirschbaumovi, bývalému vyslanco- nám viac alebo menej svoje počínanie. Z povi vo Švajčiarsku, v ktorom ho prosí o po- slušnosti voči svojim duchovným nadriade- moc slovenským utečencom v Rakúsku, kto- ným, biskupom, vstúpil do politiky a síce naj- rým hrozila násilná repatriácia do obnovené- prv v Uhorsku, potom v Československu a na- ho Československa.12 Ďurčanský po krátkom koniec so súhlasom apoštolskej Stolice na pobyte v okupovanom Rakúsku odcestoval do Slovensku. Považoval za svedomitú povinnosť Ríma, kde naďalej vyvíjal politické aktivity sme- v politike pracovať tak, aby to slúžilo národu, rujúce k obnoveniu slovenskej štátnosti. ako aj záujmom Svätej Cirkvi. Dobre vie, že mnohí mu majú za zlé jeho vzťahy k Hitlerovi Dokument a k národnému socializmu. Ale v tomto obdo- bí chcel Slovensko zachovať vo víroch vojny Kremsmünster, Kláštorný archív, Denník a zažil, že náboženský život [zaznamenal] veľ- priora Richarda Rankla, la/ll/4, 20. decem- kolepý rozmach. Osobne bol Hitler voči ne- ber 1944 - 26. máj 1945, zv. 20. mu vždy veľmi láskavý. Keďže Rusi tak rýchlo obsadili Bratislavu a cez Viedeň postupujú až 13 Február 1945, sobota 18. sem, sa jeho situácia aj v Kremsmünsteri stá- Na poludnie bol poplach - 12.44 - 1/2 2 - va neudržateľnou. Svoje útočisko bude musieť lietadlá v Grazi a Linzi - Linecký rozhlas nevy- hľadať ďalej na západe. Pretože s Angličanmi siela. Gestapo ... bolo přesídlené z miestnos- a Američanmi sa dá prinajmenšom dohodnúť. ti v hosťovskom trakte na treťom poschodí do Po našom rozhovore nás Tiso vyviedol do je- bývalej izby pre biskupa - pre Tisu sa opátstvo ho pracovne, zoznámil nás s jeho ministrami, zariadilo nábytkom. Taktiež druhé poschodie poručili sme sa so želaním všetkého dobrého. pre klerikov obývané Slezanmi bolo vyprata- Akiste by nám bolo bývalo milšie, keby sme né pre Slovákov - prídu do Kremsmünsteru. týchto vysokých pánov mohli tuná privítať za iných okolností. [...] Apríl 1945, pondelok 16. 14 apríl 1945, nedeľa 5. Brat Petrus bol v Linci - vládne tam veľ- Dnes predpoludním pricestoval slovenský ká nervozita - on osobne zastáva názor, 15 prezident, prelát Tiso sprevádzaný tromi ďal- že Rusi neprídu až sem - ale Američania -

12 Pozri bližšie: BLEHOVÁ, B.: Kauza Ferdinand Ďurčanský a jeho exilová činnosť v Rakúsku. In: Historický zborník, 2006, č. 1 - 2, s. 69 - 78. 13 18. február roku 1945 bola nedeľa. 14 5. apríl roku 1945 bol štvrtok. 15 Na inom mieste si prior Rankl k osobe slovenského prezidenta zaznamenal: „Bolžiakom Seipela a svojou povahou ho pripomína." Pozri HUNDSTORFER, R., OSB: Das Stift unterm Hakenkreuz, s. 76. v Kematoch16 však už vypukli ľudové nepokoje [...]. O Slovákoch je známe, že ešte v priebehu týždňa opustia Kremsmünster - kto potom obsadí konvent - SS - tí by pred odchodom kláštor najradšej podpálili! - Hrôzostrašné prognózy! [...] Večer sme stretli Tisu, ktorý nám povedal, že práve bol uňho generál SS a mienil, že nie je potrebné, aby Slováci opustili Kremsmünster. Tiso sa však obáva blízkosti Rusov - neželá si padnúť Rusom do rúk - pre- to dnešná ministerská rada rozhodla v nasle- dujúcich dňoch odcestovať na západ - bude pripravený vlak.17

Apríl 1945, pondelok 23. Večer o 5. slovenský prezident Tiso - kto- rý je veľmi vyčerpaný - ale zaujímavo roz- prával:18 Narodil sa v roku 1887 - študo- keď odcestujú samotní Slováci. - Vo všeobec- Pamätný kríž na počesť val teológiu vo Viedni v Pazmáneu - v roku nosti sú - ako Tiso samotný verní katolíci a mi- prezidenta J. Tisu, 1910 bol vysvätený za kňaza. - Samostatnosť lí ľudia - ako poslednú nádej očakávajú rozpor umiestnený v jednom Slovenskej republiky bola vyhlásená 14. medzi Ruskom a Anglickom-Amerikou, najmä z vnútorných dvorov kláštora. Zdroj: Archív marca 1939 - Tiso bol pozvaný Hitlerom kvôli poľskej otázke. - Zatiaľ však pravdepo- 22 autorky do Berlína - mal tam vyhlásiť samostatnosť dobne vana spes! - Tiso to so svojím ná- Slovenska - neurobil to však - ale nechal ko- rodom mienil celkom úprimne - nie je žiadny nať legálny slovenský parlament - ktorý ju jed- šplhúň - ale čestný človek, ktorý chcel vždy 23 nohlasne vyhlásil - až na jeseň bol zvolený za to najlepšie. prezidenta - proti svojim predstavám a odpo- rúčaniu zvoliť niekoho iného.19 - Apoštolská Apríl 1945, piatok 27. Stolica uznala Slovenskú republiku a došlo Včera vysvitlo, že Slováci pozajtra odces- k výmene vyslancov. - Keď sa minulý rok ob- tujú cez Salztal a Bischofshofen. Tiso odces- 20 javili partizáni a urobili puč - ponajprv kona- toval do Bavorska, Altôttingu. la len polícia - akonáhle začali vraždiť - mu- 21 sela byt" proti injustus aggressor privolaná Apríl 1945, pondelok 30. k pomoci nemecká armáda. - Slováci sa bo- Čo sa tuná všetko deje. Minulý piatok chcel ja... boľševikov, ak neprídu až sem, tak by tu posledný slovenský minister vnútra,24 na kto- radi zostali - inak ale sa chcú radšej presťa- rého sa nemecká vláda pozerá s nedôverou, hovať dálej na západ, aby radšej padli do rúk ale od Sicherheitsdienstu25 Salzburskej cen- Američanom - nevedia ale kam - nejaké va- trály má všetky možné doklady, odtiaľto vy- góny sú už pripravené - odídu však až vtedy, cestovať autom do Švajčiarska. Pred odcho-

16 Kematen an der Krems je obec v okrese Linec-vidiek v Hornom Rakúsku. 17 Na inom mieste sa v denníku nachádza nasledovný záznam: „Tiso a jeho ministri už vedeli, že budú označenia odsúdení ako vojno- ví zločinci." Denník priora Richarda Rankla, zv. XX, S. 92. Tu citované podľa: HUNDSTORFER, R., OSE: Das Stift unterm Hakenkre- uz, s. 77 18 Išlo o posledné stretnutie prezidenta Tisu s priorom Ranklom. 19 Jozef Tiso bol za prezidenta Slovenskej republiky zvolený na slávnostnom zasadaní Snemu Slovenskej republiky hlasmi všetkých prítomných poslancov 26. októbra 1939. Pozri ĎURICA, M. S.: Jozef Tiso. 1887 - 1947. Životopisný profil. Bratislava 2006, s. 247 - 249. 20 Slovenské národné povstanie Tiso vnímal ako protištátny puč. 21 Nespravodlivý agresor. 22 Planá nádej. 23 Denník priora Richarda Rankla, zv. XX, s. 98 -101. Citát od: HUNDSTORFER, R., 0SB: Das Stift unterm Hakenkreuz, s. 77 - 78. 24 Myslí sa tým Ferdinand Ďurčanský, ktorý bol v rokoch 1939 - 1940 ministrom zahraničných vecí a súčasne ministrom vnútra. V origináli je nad slovom „Innenminister" ceruzkou napísaná poznámka „Čulansky?". 25 Bezpečnostná služba. dom mu na jeho aute prepichli pneumatiky. vil. Keď sa konečne niekto našiel, kto trak- Medzitým sa tunajší Sicherheitsdienst spojil tor dal do pohybu a minister mohol cez otvo- so Salzburgom, očividne dostal pokyn spoma- renú bránu vyjsť von, čakalo tam naňho au- liť vycestovanie. Faktom je, že po dokončení to Sicherheitsdienstu. Očividne zo Salzburgu, opravy pneumatík chcel minister vycestovať, z ktorého vystúpili dvaja muži, ktorí chceli vraj bol však pri vrátnici zdržaný traktorom s dvo- ministra sprevádzať na ceste do Švajčiarska. mi vlečkami, ktorý vyše hodiny nikto neodsta- Odcestoval s nimi preč - kam?

Beáta Katrebová-Blehová: Jozef Tiso in his Kremsmünster Exile: From the Diary of Prior Richard Rankl

President of the Slovak Republic Jozef Tiso arrived to the Benedictine Abbey in Kremsmünster, the Upper Austria, with remaining members of the Slovak Government on 5 April 1945. His political exile began in that historic monastery lasting till his arrest and later extradition to renewed Czechoslovakia on 27 October 1945. But he stayed in Kremsmünster till 27 April only, i.e. a little bit longer than three weeks, after he moved to a safer place in Capucine Abbey in Altötting, Bavaria as the East front was getting closer Tiso's stay in Kremsmünster is depicted relatively by detail in a diary of the then Prior, Father Richard Rankl, being preserved in the abbey archive. It is made available in a Slovak edition for the first time. Mozaika dokumentov o aktivitách Štátnej bezpečnosti v období prestavby koncom 80. rokov 20. storočia

Druhá polovica 80. rokov 20. storočia slovensku k aktivizácii spoločenských síl ne- Mgr. Peter Jašek, bola v krajinách sovietskeho bloku v zname- súhlasiacich s komunistickým režimom PhD. ní perestrojky, procesu, ktorý dostal svo- Impulzov bolo, pochopiteľne, viac ako iba (1983), absolvent je meno v Sovietskom zväze, kde prebie- perestrojka. Aktivizácia nelegálnych štruktúr Trnavskej univerzity hal po nástupe Michaila Gorbačova do funk- a protirežimových aktivistov bola viditeľná už v Trnave, študijný cie generálneho tajomníka Ústredného vý- od roku 1985, odkedy dochádzalo k stále odbor história. Pracuje boru Komunistickej strany Sovietskeho zvä- častejším otvoreným vystúpeniam už nielen v Ústave pamäti národa zu 11. marca 1985. Politika perestrojky bola hŕstky disidentov, ale doslova aj k masovým reakciou sovietskych komunistov na prehlbu- zhromaždeniam, na ktorých zaznievali kritické júce sa problémy v Sovietskom zväze, resp. slová a výzvy na adresu režimu. Či už išlo o ná- celom socialistickom bloku a snahou o eko- boženské púte s niekoľkotisícovou účasťou nomické reformy, ktoré mali zachrániť komu- veriacich alebo vznik nových organizovaných nistickú ekonomiku a v konečnom dôsledku skupín, požadujúcich dodržiavanie ľudských celý spoločensko-politický systém pred hro- práv, nastoľujúcich problém ochrany životné- ziacim krachom. V širšom zmysle znamenala ho prostredia alebo alternatívneho či under- v spojení s politikou glasnosti politické aj spo- groundového životného štýlu. Všetky podob- ločenské uvoľnenie v komunistických štátoch né aktivity boli z hľadiska Štátnej bezpečnos- strednej a východnej Európy, nie nepodobné ti (ŠtB) ako ochrankyne komunistického re- tomu v Československu v roku 1968. V zahra- žimu neprípustné, pretože nekorešpondovali ničnopolitickej oblasti sa nová sovietska poli- s predstavami režimu, podľa ktorých mala mať tika prejavila popri zmiernení napätia vo vzťa- Komunistická strana Československa (KSČ) hoch USA - ZSSR aj v zásade nemiešať sa do kontrolu nad všetkým, čo sa v republike dialo vnútorných záležitostí jednotlivých komunistic- Zásadným prelomom bol potom brutálny zá- kých štátov, ktoré mali byť sami zodpovedné sah proti pokojnému priebehu Sviečkovej ma- za svoju vnútornú politiku. nifestácie 25. marca 1988 v Bratislave, ktorý Normalizačný režim komunistického ukončil „vek nehybnosti" v Československu. Československa, dosadený k moci v dôsled- Aktivizácia nelegálnych štruktúr, ale aj vše- ku invázie vojsk Varšavskej zmluvy, tak zo- obecná zahraničnopolitická a vnútropolitická stával osamotený na riešenie svojich, kon- situácia v druhej polovici 80. rokov pôsobi- com 80. rokov už veľkých problémov. Vidina la aj na Štátnu bezpečnosť, ktorá zostáva- praktického naplnenia programu perestroj- la jedným z najspoľahlivejších orgánov slúžia- ky (v Československu sa hovorilo o politike cim záujmom štátostrany KSČ. Jej hlavnou prestavby) vyvolávala v jeho reprezentantoch úlohou zostávalo aj v druhej polovici 80. ro- skôr obavu o stratu svojej mocenskej pozície kov chrániť komunistický režim, čo realizova- ako možnosť vylepšiť spoločenské podmien- la intenzívnou kontrolou celej spoločnosti.1 ky v Československu. Tomu zodpovedala aj Zahranično- a vnútropolitické faktory spôso- ich politika, snažiaca sa oddialiť a spomaliť ne- bili, že v posledných rokoch existencie komu- vyhnutné reformy a zotrvávajúca v konfrontač- nistického režimu prešla zložitou transformá- nom postoji voči aktivistom z prostredia nele- ciou.2 Tá vyvrcholila v jej reorganizácii v lete gálnych štruktúr. roku 1988, nakoľko od druhej polovice 80. Napriek tomu všeobecné uvoľnenie rokov aj samotné vedenie Federálneho minis- v socialistických štátoch viedlo aj v Česko- terstva vnútra (FMV) pripisovalo ŠtB nízku vý-

1 PEŠEK, J.: Pohľad štátnej moci na disent na Slovensku v „ére prestavby". In: PEŠEK, J. - SZOMOLÁNYI, S. (zost.): November 1989 na Slovensku. Súvislosti, predpoklady a dôsledky. Bratislava 2000, strana (s.) 45. 2 ŽÁČEK, P.: Iluze a realita: Poslední pokus o reformu Státní bezpečnosti, 1987 - 1989. In: Securitas Imperii, 1996, číslo (č.) 3, s. 7. tických síl; včas zisťovať signály o poku- soch vnútornej opozície zneužívať proces prestavby a demokratizácie našej spoloč- nosti. Aktívnymi opatreniami a účinnými for- mami preventívno-výchovnej a profylaktickej práce eliminovať tieto snahy. Zabrániť otvo- reným nepriateľským vystúpeniam vnútornej opozície (...)"•5 Napriek určitým zmenám v politike KSČ a v metódach práce ŠtB aj v druhej polovici 80. rokov ŠtB intenzívne sledovala všetko, čo sa v republike dialo a v prípadoch otvorených vystúpení proti režimu neváhala pristúpiť k re- presiám proti aktivistom protirežimových vy- stúpení. Jej činnosť sa v sledovanom období zamerala predovšetkým na preventívne opatrenia, ktorými sa snažila neutralizovať aktivity nelegálnych štruktúr a protirežimových ak- tivít už v ich zárodkoch a zabrániť, aby v štá- te prišlo k masovým vystúpeniam proti komunistickej vláde. Publikované dokumenty dokazujú, akú po- zornosť ŠtB venovala aj v poslednom ob- dobí komunistickej vlády všetkým význam- nejším spoločenským akciám, ktoré sa v Československu udiali a neboli pod priamou kontrolou KSČ. Pri výbere dokumentov ide o tie, ktoré sa zachovali ku konkrétnym ak- ciám, svedčiace o snahe eliminovať protireži- mové vystúpenia, pretože ŠtB realizovala pre- ventívne a bezpečnostné opatrenia pri kaž- dom pamätnom dátume spojenom s pamät- Zdroj: A Ú PN konnosť a slabé pracovné výsledky. Jej hlav- ným výročím - pri výročiach komunistického nými problémami boli zlá koordinácia útvarov prevratu vo februári 1948, pri príležitosti sviat- pri operatívnej práci, veľká šírka práce kontra- ku práce 1. mája, pri výročí okupácie vojska- rozviedneho rozpracovania, nedostatky v ope- mi Varšavskej zmluvy 21. augusta či pri výro- ratívnom rozpracovaní a v analytickej práci.3 čí vzniku Československa 28. októbra. Pritom Napriek tomu nemožno tvrdiť, že by aktivi- bolo bežnou praxou najmä pri okrúhlych výro- ty ŠtB voči odporcom režimu poľavili. Práve po čiach zatýkanie vytipovaných osôb, vyhrážanie spomínanej reorganizácii, po ktorej sa počet sa predpokladaným účastníkom a organizáto- pracovníkov kontrarozviednych útvarov znížil, rom, zadržania či odchod z mesta. boli odbory zamerané na boj proti vnútornému O tom, akú intenzívnu preventívnu činnosť 4 nepriateľovi personálne posilnené. Napokon ŠtB jednotlivým prípadom venovala svedčí, cieľom samotnej reorganizácie bolo predo- že pokyny na vykonanie konkrétnych opatre- všetkým zefektívniť prácu ŠtB, zlepšiť opera- ní sa dostali až po okresnú úroveň aj do tých tívnu a analytickú činnosť a urýchliť informač- okresov, na teritóriu ktorých sa neodohráva- ný tok štátno-bezpečnostných informácií sme- li. Jednotlivé dokumenty vznikli v období ro- rom k straníckym politickým špičkám. Hlavnou kov 1986 - 1988, keď sa pojem prestavba úlohou ŠtB na úseku boja proti vnútornému stal samozrejmou súčasťou slovného arzená- nepriateľovi bolo „prehlbovať poznávací pro- lu československých komunistických politikov. ces v prostredí pravicových a anti-socialis- To im ale neprekážalo dostupnými prostried-

3 SIVOŠ, J.: Reforma štátnej bezpečnosti v predvečer pádu komunistického režimu, in: BALUN. P. (zost.): 1988. Rok pred zmenou. Zborník a dokumenty. Bratislava 2009, s. 70. 4 Tamže, s. 82. 5 SIVOŠ, J.: XII. správa ZNB. Dokumenty k činnosti Správy kontrarozviedky v Bratislave v rokoch 1974 - 1989. Bratislava 2008, dokument číslo 14, s. 157. kami ovplyvňovať a usmerňovať všetky vý- Dokument č. 1 znamné spoločenské podujatia, pri ktorých hrozili prejavy masovej nespokojnosti. 1986,14. február, Bratislava. Opatrenia Cieľom publikovaných dokumentov je uká- k československým turistickým skupinám zať, akým rôznym spoločenským akciám pri- do Sovietskeho zväzu prostredníctvom pisovala Štátna bezpečnosť dôležitosť, kto- cestovných kancelárií. ré chcela mať pod svojou kontrolou a zároveň akú veľkú váhu prikladala ŠtB, resp. štátne ve- Prísne tajné denie tomu, aby mali informácie o všetkých Pilné aktivitách obyvateľstva. Popri tom dokumenty Č.p.:7 os-00417/50-kr-86 na viacerých miestach odhaľujú metódy práce Štátnej bezpečnosti, vrátane využívania siete Okresná sprava ZNB tajných spolupracovníkov či realizácie pohovo- K rukách zast. pre ŠtB rov v práci, ktoré mali formou vyhrážok a ude- Všetky- v zsl.9 kraji lenia pracovných povinností viesť k tomu, aby sa známi odporcovia režimu vzdali svojich pro- Vec: Opatrenia k čsl.10 turistickým skupi- tirežimových aktivít. Vybrané dokumenty chcú nám do ZSSR11 prostredníctvom CK12 - po- ukázať, že popri veľkej váhe, ktorú ŠtB klá- žiadavka dla na rozpracovávanie akcií skrytej cirkvi, kto- ré prerastali do masových zhromaždení (pú- Na základe prevádzaných opatrení v sú- te, dokument [dok.] č. 2, 4, 8, 11 a 12), či 13 vislosti s konaním 27. zjazdu KSSZ preveď- akcií Charty 77 s politickým podtextom (dok. te opatrenia vo všetkých pobočkách CK k za- č. 5, 6 a 7), venovala širšiu pozornosť aj veľ- bezpečeniu bezpečnostných previerok k čsl. kým športovým a spoločenským akciám, kto- turistom vycestovávajúcim v dobe od 24. 2. ré boli v jej očiach nie sviatkom športu a mož- do 6. 3. 1986 do ZSSR so zameraním na ne- nosťou prezentácie krajiny, ale skôr obavou žiaduce javy v priebehu pobytu v Moskve. pred protikomunistickým vystúpením (dok. č. Súčasťou týchto opatrení je í výber a pre- 11). ŠtB sa však nevyhla ani kontrole emigrá- vierka sprievodcov, ktorí sprevádzajú zájazdy cie či čs. občanov vycestúvajúcich do zahra- čs. turistov v uvedenom termíne. Zároveň za- ničia, hoci aj do krajiny najbližšieho spojen- bezpečte preškolenie vybraných sprievodcov ca - Sovietskeho zväzu (dok. č. 1). s upozornením, že v prípade výskytu závad- Dokumenty sú zoradené chronologicky ných poznatkov je nevyhnutné ich hlásiť zástup- podľa dátumu vzniku a pri prepise boli opra- covi ČEDOK-u14 v Moskve s.15 Kuchařovi. vené iba viditeľné preklepy. Ich pôvodcom Spoľahlivej agentúre cestujúcej do ZSSR je Správa ŠtB Správy Zboru národnej bez- v uvedenom období odovzdajte telefónne čís- pečnosti (ZNB) hlavného mesta Bratislavy lo k spojeniu v Moskve pre prípad zistených a Západoslovenského kraja. Predstavujú vý- štb.16 poznatkov. ber z nemnohých dokumentov, ktoré sa dotý- V zájazdoch, v ktorých nebude agentúr- kali aktivít ŠtB v boji proti vnútornému nepria- no-dôvernícka sieť, získajte pre tento účel dô- teľovi a zostali zachované. Dokumenty viažuce verníka alebo spoľahlivý prameň. sa k aktivitám ŠtB v súvislosti s najvýznamnej- O prevedených opatreniach nám podajte šími výročiami, ktoré mobilizovali obyvateľstvo, správu obratom k nášmu č. p.. 6 už boli publikované. Zast. náč.17 Správy ŠtB Bratislava:

6 Pozri napr. SIVOŠ, J.: Stranícke a bezpečnostné opatrenia v súvislosti s 21. výročím vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Českoslo- venska. In: Pamäť národa, ročník (roč.) 5, 2009, č. 3, s. 40 - 67. 7 Číslo podacie. 8 Podčiarknuté v origináli. 9 Západoslovenský. 10 Československý. 11 Zväz sovietskych socialistických republík. 12 Cestovná kancelária. 13 Komunistická strana Sovietskeho zväzu. 14 Československá dopravná kancelária. 15 Súdruh. 16 Štátno-bezpečnostné. 17 Zástupca náčelníka. pplk. JUDr. Ján Vaš18 / 1629-38+ + + Náčelník správy ŠtB Bratislava: pplk. RSDr. - HOMOLA Štefan21 /2897- Zdroj: Archív Ústavu pamäti národa 2907+++ Bratislava (AÚPN), fond (f.) Okresná správa ŠtB Levice, inventárne číslo (i. č.) 9, číslo spi- Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB su (č. s.) OS - 0062/86 Levice, i. č. 9, č. s. OS - 00104/86

Dokument č. 2 Dokument č. 3 Ppłk. RSDr. Štefan HOMOLA, v rokoch 1986 1986, 20. marec, Bratislava. Opatrenia 1986, 15. máj, Bratislava. Pokyny pre - 1990 náčelník XII. správy na zabezpečenie 17. zjazdu KSČ a osláv okresné správy ŠtB v súvislosti s púťami ZNB. Zdroj: A ÚPN Veľkonočných sviatkov. v Šaštíne a v Marianke.

Prísne tajné Prísne tajné Pilné Pilné Č. p.: os-00593/50-vn-86 Č. p.: os. 00836/50-vn-86

Všetky OS-S-ŠtB19 Všetky OS ZNB vzsl. kraji V zs. kraji (okrem Senice) Vec: Zabezpečenie 17. zjazdu KSČ20 a osláv veľkonočných sviatkov - prijatie opat- Vec: Náboženská púť veriacich r. k.22 rení cirkvi v Šaštíne a Marianke - pokyny

Na základe rozhodnutia operačného štá- Dňa 17. - 18. 5. 1986 sa uskutoční bu FMV zo dňa 18.3. 1986 žiadam, aby v sú- v Šaštíne a Marianke, okr.23 Senica a vislosti so zabezpečením 17. zjazdu KSČ bo- Bratislava vidiek, púť veriacich rim. kat. cirkvi. la v rámci Vášho teritória zaistená kontrola cir- Nakoľko možno odôvodnene predpokladať kevného prostredia, predovšetkým nadchá- zvýšený záujem veriacich o účasť na predmet- dzajúcich osláv veľkonočných sviatkov s cie- ných púťach,24 nariaďujem s cieľom zamedziť ľom zamedziť prípadným protispoločenským zneužitiu uvedeného podujatia k protispolo- akciám nelegálnej cirkvi a laikov pri masových čenským vystúpeniam tesne pred voľbami do zhromaždeniach veriacich. zastupiteľských zborov všetkých stupňov,25 Ďalej žiadam, aby v prípade zistenia sig- plniť nasledovné pokyny: nálu a pripravovaných výjazdoch záujmových osôb, alebo laických skupín na veľkonočné - Silami a prostriedkami ŠtB a VB26 zisťo- oslavy bola neodkladne informovaná správa vať snahy o organizovanie hromadnej účas- ŠtB Bratislava. ti veriacich z Vášho teritória, kde sa predo- všetkým zamerať na zisťovanie prípravy k zne-

18 Pplk. JUDr. Ján VAŠ (1935), do služieb ZNB vstúpil v roku 1967, keď nastúpil ako referent na 1. oddelenie II. odboru správy ŠtB Bratislava. V roku 1971 sa stal náčelníkom 1. oddelenia I. odboru S ŠtB Bratislava. Od roku 1979 pôsobil ako náčelník I. odboru Správy ŠtB Bratislava a od roku 1982 bol zástupcom náčelníka Správy ŠtB Bratislava. Zdroj: AÚPN, Personálna karta Jána Vaša, 19 Okresná správa - správa Štátnej bezpečnosti. 20 XVII. zjazd Komunistickej strany Československa sa konal v dňoch 24. - 28. marca 1986. 21 Pplk. RSDr. Štefan HOMOLA (1937), vZNB od roku 1958. V rokoch 1970 - 1974 bol zástupcom náčelníka oddelenia ŠtB v Považ- skej Bystrici, v rokoch 1974 - 1981 náčelník oddelenia ŠtB v Považskej Bystrici. Od júla 1981 bol zástupcom náčelníka Správy ŠtB Bratislava a od júla 1983 jej náčelníkom. V rokoch 1986 - 1990 bol náčelníkom XII. správy ZNB. Zdroj: SIVOŠ, J:. XII. správa ZNB, s. 35. 22 Rímsko-katolícka. 23 Okres. 24 Obavy ŠtB boli vzhľadom na masovú účasť veriacich v tomto prípade namieste. Už v roku 1984 sa podľa odhadov zúčastnilo na púti na Mariánskej horev Levoči asi 150 000 ľudí. V roku 1985 sa začalo s masovými púťami, ktorých príkladmi bolí Velehrad a Levo- ča s účasťou okolo 200 000, resp. 150 000 pútnikov. Masová púť na Velehrade 6. - 7. júla 1985 pri príležitosti pripomenutia si ju- bilea bola najväčšou náboženskou manifestáciou od komunistického prevratu, zúčastnilo sa jej asi 150 000 - 200 000 ľudí. Podľa odhadov sa na spomínanej púti v Šaštíne zúčastnilo v roku 1986 asi 50 000 veriacich. Bližšie HLINKA, A.: Sila slabých a slabosť silných. Bratislava 1991, s. 169. 25 Voľby do miestnych zastupiteľských orgánov sa konali 23. a 24. mája 1986. 26 Verejná bezpečnosť. užitiu prostriedkov hromadnej prepravy patria- Všetky okresné správy ZNB cim jednotlivým podnikom a prijímať adekvát- V západoslovenskom kraji ne opatrenia na ich zamedzenie, Vec: Pápež Ján Pavol 2. a jeho pobyt - Operatívnymi prostriedkami, oficiálny- v PLR34 - dožiadanie. mi stykmi zisťovať poznatky, ktoré by smero- V čase od 8. 6. 1987 sa zdržiava na svo- vali k zneužitiu púte v Šaštíne a Marianke zo jom treťom pobyte v PLR35 počas svojho ponti- strany exponentov LA27 a NC,28 ktorí pôso- fikátu pápež Ján Pavol 2. V tejto súvislosti vás bili v minulosti aktivizačne na Velehrade ale- žiadam o prijatie vlastných opatrení, zamera- bo v Šaštíne. Pod vhodnou legendou pre- ných na zamedzenie hromadného vycestova- viesť s vytypovanými osobami pohovory s cie- nia veriacich z Vášho teritória prostriedkami ľom zabrániť ich organizačnej a aktivizač- hromadnej dopravy, resp. organizovane skupi- nej činnosti medzi veriacimi, najmä s NO ny súkr.36 motorovými vozidlami. Zároveň Vás DIRIGENT29 a SPO FANATIK,30 žiadame o úkolovanie agentúrneho aparátu - K účasti na púti v Šaštíne a Marianke úko- k zisťovaniu snáh exponentov LA a NC a orga- lovat' dostupný agentúrny aparát, ktorý bude na nizovanie podpisových akcií, rozširovanie letá- mieste púte riadiť vyslaný OP31 podliehajúci po- kov, výziev atď. čas púte náčelníkovi riadiaceho štábu Získané poznatky o aktivite veriacich LA - Prijať opatrenia na eliminovanie účasti a NC zasielajte priebežne k nášmu č.p. KZO,32 spolitizovaných živlov a skupín záva- dovej mládeže na púti. (opatrenie vykonané dňa 11. 6. 1987)37

Akékoľvek závažnejšie poznatky k zneuži- Náčelník správy ŠtB Bratislava: tiu uvedenej akcie zasielajte okamžite písom- mjr. JUDr. HORÁK Ladislav38 / 6 5 38 - 47 + + + ne na 2. odb. S-ŠtB33 Bratislava.

Mjr. JUDr. Ladislav Náčelník Správy ŠtB Bratislava: Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB HORÁK, v rokoch Pplk. RSDr. HOMOLA Štefan /4679- Levice, i. č. 10, č. s. OS - 00155/87 1986 - 1990 náčelník 87 + + + Správy ŠtB Bratislavy Dokument č. 5 a západoslovenského Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB kraja. Zdroj: A ÚPN Levice, i. č. 9, č. s. OS - 00144/86 1986, 3. júl, Bratislava. Opatrenia na zamedzenie emigrácie československých Dokument č. 4 občanov.

1986, 9. jún, Bratislava. Návšteva Jána Prísne tajné avla II. v Poľsku. č.p.: os - 001621 /50-kr-86

Prísne tajné všetky odb. ŠtB Pilné v západoslovenskom kraji Č. p.: os-Q0133/5Q-vn-87 Vec: Emigrácia čsl. občanov - opatrenia

27 Laický apoštolát. 28 Nelegálna cirkev. 29 Nepriateľská osoba. Spis nepriateľskej osoby „DIRIGENT" vedený na osobu Ján Schulz bol založený oddelením ŠtB Trnava v problematike kultúra pod reg. číslom 27 013 dňa 13. 5. 1982. Spis bol dňa 12. júla 1988 uložený do archívu a 6. 12. 1989 zničený 30 Spis preverovanej osoby „FANATIK" vedený na osobu Rudolf Chudý bol založený oddelením ŠtB Trenčín v problematike rímsko-ka- tolícka cirkev pod reg. č. 30 487 dňa 29. 10. 1984. Dňa 21. 8.1986 bol spis odstúpený na oddelenie ŠtB Topoľčany. 9. 3.1989 bol zväzok prevedený do kategórie kandidát tajnej spolupráce a 12. 12. 1989 zničený. 31 Operatívny pracovník. 32 Kriminálno-závadové osoby. 33 2. odbor správy ŠtB mal na starosti boj proti vnútornému nepriateľovi. 34 Poľská ľudová republika. 35 Ján Pavol II. bol na svojom 3. pobyte v Poľsku počas svojho pontifikátu v období 8. - 14. júna 1987. Počas týchto dní navštívil Var- šavu. Lublin. Tarnov, Krakov, Štetín, Gdyňu, Gdansk, Lodž a Czenstochowu. 36 Súkromný. 37 Dopísané rukou. 38 Mjr. JUDr Ladislav HORÁK (1947), pôvodným povolaním strojný technik, do služieb ZNB vstúpil v roku 1970, keď nastúpil ako referent a neskôr ako starší referent na oddelení ŠtB Bratislava-vidiek. Na tomto poste zostal do roku 1979. Medzitým v roku 1975 začal študovať na Vysokej škole ZNB v odbore Trestné právo. Po vyštudovaní bo! ustanovený za zástupcu náčelníka S ŠtB Brati- slava-vidiek. V júli 1982 odišiel na S ŠtB Bratislava, kde sa ujal pozície zástupcu náčelníka Oblastného odboru, V roku 1984 sa stal zástupcom náčelníka S ŠtB Bratislava a v roku 1986 náčelníkom S ŠtB Bratislava. Zdroj: Personálny spis Ladislava Horáka. Archiv bezpečnostných složek. Praha. Operatívna porada NS-ZNB hl. m.39 31. 7. 1986 predložte informáciu o splnení úloh Bratislavy a zsl. kraja, konaná v mesiaci apríl k emigráciám tzv. nezisteným spôsobom za ro- 1986, k prejednávanej správe: Analýza spô- ky 1984, 1985 a 1986, s uvedením stručné- sobu a predpokladaných príčin emigrácie čsl. ho zhodnotenia doposiaľ získaných i nepreve- občanov do kapitalistického zahraničia a ná- rených poznatkov o pravidelnom spôsobe ich vrh opatrení na jej obmedzovanie, prijala mi- emigrácie a zoznam týchto osôb. mo iných nasledovné opatrenia: Do 10. 12. 1986 predložte súhrnnú infor- - zabezpečiť vykonanie bezpečnostných máciu o výsledku vykonávania previerkových previerok a všetkých žiadateľov o VD40 do opatrení v spisoch PO.44 Zaujímavé poznatky Rakúska loďou, cestou ŠtB alebo VB, podľa o kanáloch emigrácie tzv. nezisteným spôso- charakteru osoby. bom zasielať priebežne 5. od. 1 .odboru S-ŠtB Bratislava. Termín: ihneď Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB Poznámky: jedná sa o krátkodobé zájazdy Levice, i. č. 9, č. s. OS - 00185/86. organizovane CK Tatratour a SlovakoTurist. Zoznamy osôb Vám budú priebežne zasiela- Dokument č. 6 né. 1986, 5. august, Bratislava. Opatrenia - výkon kontrarozviednej činnosti sústrediť na zabránenie účasti československých k odhaľovaniu a dokumentovaniu kanálov emi- občanov na púti v Czestochowej. grácie čsl. občanov tzv. nezisteným spôso- bom, za tým účelom: prísne tajné

a) prehodnotiť všetky doposiaľ evidované okresná správa ZNB prípady takejto emigrácie z pohľadov kategó- o-Št B rie osoby, predpokladaného alebo dodatočne v zs. kraji získavanými poznatkami zdôvodneného podo- zrenia zo spôsobu emigrácie. Vec: Opatrenia k zamedzeniu účasti čsl. občanov na púti v Czestochowej v PLR - žia- b) zaviesť SPO,41 spracovať plány AOP42 dosť o súčinnosť a prijať konkrétne účinné agentúrno-operatív- ne opatrenia k odhaleniu a dokumentovaniu Žiadame Vás o vykonanie opatrení za úče- kanálov emigrácie tzv. nezisteným spôsobom, lom zamedzenia masovej účasti čsl. občanov s cieľom postihu organizátorov a vykonávate- na púti v Czestochowej v PLR, ktorá sa bude ľov tejto formy tr.43 činnosti. konať v dňoch 15. - 17. 8. 1986. Operatívnou cestou boli získané poznatky o Termín: do 31. 7. 1986 tom, že čsl. občania, ktorí sa do PLR chystajú Hodnotiť polročne na pozvanie vycestovať, majú zaistené ubytovanie v poľských katolíckych rodinách. Tieto oso- - v rámci vyhľadávacej činnosti stálu poby budú chcieť pravdepodobne vycestovať do zornosť venovať vyhľadávaniu vhodných typov PLR už o týždeň skôr s tým, že budú sústredení k propagandistickému využitiu, najmä z radov vo Varšave, odkiaľ je organizovaný masový peší navrátilcov, čsl. emigrácie a ich príbuzných pochod veriacich do Czestochowej. Snahou cirkevných kruhov v PLR je, aby Termín: priebežne v r. 1986 sa týchto cirkevných osláv zúčastnilo čo naj- Hodnotiť polročne viac osôb zo soc.45 krajín, a aby tak bo- Žiadam o zabezpečenie a vykonanie uve- la demonštrovaná sila rímsko-katolíckej cirkvi dených opatrení v stanovených termínoch do v týchto krajinách.

39 Náčelník správy Zboru národnej bezpečnosti hlavného mesta. 40 Vycestovacia doložka. 41 Spis preverovanej osoby. 42 Agentúrno-operatívna práca. 43 Trestná. 44 Preverovaná osoba. 45 Socialistický. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vás novovanie organizátorov zájazdov a procesií žiadam o vykonanie opatrení v súčinnosti s a hromadného presunu skupín do miesta ko- odd. PaV46 na teritóriu vášho okresu k zame- nania púti, pričom do 30. 6. 1987 previesť dzeniu účasti čsl. občanov na púti a zároveň na svojom teritóriu aktívne opatrenia s cieľom i zamedzenie autobusových zájazdov v inkrimi- zabrániť zneužitiu hromadných dopravných novanej dobe do PI1R. prostriedkov, autobusov ČSAD,50 JRD,51 TJ52 O výsledku opatrení nás informujte obra- a pod. zo strany veriacich k presunu na mies- tom k nášmu č. p. ta konania púti. - Zaistiť aktívnu kontrolu rozmnožovacích Vybavuje: npor. Dr. Čomaj strojov vo Vami obhospodarovaných objek- toch za účelom eliminácie snahy laikov, kléru zast. náč. S ŠtB Bratislava atď. o rozširovanie letákov, transparentov, sa- pplk. JUDr. VAŠ Ján/8546-55 + + rn izdatov atď. - So známymi organizátormi a aktivizátor- Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB mi veriacich preveďte v týždni pred púťami nú- Levice, i. č. 10, č. s. OS - 00210/86. tené styky s cieľom zamedziť výskytu nežia- dúcich javov v priebehu oboch pútí, resp. ich Dokument č. 7 účasti na nich.

1987,11. jún, Bratislava. Žiadosť Správy O výsledku prevedených opatrení nás in- ŠtB Bratislava o súčinnosť Správy ŠtB formujte do 30. 6. 1987. Poznatky majúce Levice pri akciách DROZD 87 a OROL 87 vzťah k obom púťam nám predbežne odstupujte krátkou cestou kvyššie uvedenému č. p Prísne tajné Pilné Zást. náč. správy ŠtB Bratislava: Č. p.: os-001197/50-vn-87 pplk. JUDr. VAŠ Ján/6949+ + +

Všetky OS ŠtB Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB V zs. kraji Levice, i. č. 10, č. s. OS - 00162/87 Pplk. .JUDr. Ján VAŠ, v rokoch 1982 - 1990 Vec: Akcia OREL 87, DROZD 87 - žia- Dokument č. 8 zástupca náčelníka Správy dosť o súčinosť. ŠtB Bratislava. Zdroj: A ÚPN 1987, 11. december, Bratislava. V dňoch 3. - 5. 7. 1987 sa uskutoční Opatrenia na zabránenie účasti protiso- na Velehrade akcia OREL 87 a v Levoči ak- cialisticky orientovaných osôb na demon- cia DROZD 87,47 tradičná púť rím. kat. cirkvi. štráciách v Prahe. V rámci pokynu 10. S-ZNB,48 ale i podľa nami získaných poznatkov a skúseností sa jed- Prísne tajné ná o podujatia, ktoré presahujú rámec teritó- Pilné ria, na ktorom sa uskutočnia. Predovšetkým č.p..: os-002834/10-vn-87 vzhľadom na účasť množstva veriacich z celej ČSSR. Z tohto dôvodu Vás žiadam o prevede- všetky O ŠtB v zsl. kraji nie nasledujúcich opatrení: k rukám zást. náčelníka pre ŠtB - priebežne zamerať pozornosť ag.49 apa- rátu k získavaniu poznatkov o záujmoch kléru Vec: Opatrenia k zamedzeniu účasti pro- a laikov o zneužitie púti proti zámerom a cie- tisocialisticky orientovaných osôb sympa- ľom súčasnej cirkevnej politiky. tizujúcich s Chartou na demonštráciách - Vyhľadávaciu činnosť zamerať na usta- v Prahe

46 Oddelenie pasov a víz. 47 Na púti v Levoči sa v roku 1987 zúčastnilo podľa odhadov asi 250 000 ľudí. Bližšie pozri HLINKA, A . Sila slabých, s. 182. 48 X. správa ZNB mala na starosti boj proti vnútornému nepriateľovi. 49 Agentúrne. 50 Československá štátna automobilová doprava. 51 Jednotné roľnícke družstvo. 52 Telovýchovná jednota. Agentúrnou cestou boli zistené a potvrde- žime vytypovaných osôb, najmä objektov ak- né poznatky, že Charta 77 usporiada dňa 10. cií REBEL,57 ROHÁČ,58 MAJSTER,59 MARI, 12. 1987 o 17,00 hod. na Staromestskom ARCHITEKT,60 LIST.61 námestí v Prahe u sochy Jana Husa demon- - Vzhľadom na závažnosť opatrení upozor- štráciu zameranú na otázky ľudských práv ňujem na zodpovedné plnenie úlohy. v ČSSR. Na základe rozhodnutia MV53 ČSSR je Náč. Správy ŠtB Bratislava: nutné zabrániť možnosti výjazdov osôb, kto- mjr. JUDr. HORÁK ré by boli ochotné sa takejto akcie zúčastniť. Ladislav/14675-14684 + + + Vzhľadom k tomu je nutné previesť nasledov- né opatrenia u vytypovaných osôb: Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB 1. v spolupráci so zamestnávateľom uve- Levice, i. č. 10, č. s. OS - 00285/87. dených osôb zamedziť možnostiam ich výjaz- du do Prahy v dobe od 7. 12. do 15. 12. 1987 Dokument č. 9 tým spôsobom, že im neudeliť riadnu dovolenku, resp. náhradné voľno. 1987, 17. december, Bratislava. 2. v odôvodnených prípadoch uplatniť po- Opatrenia pri 19. výročí upálenia sa Jana žiadavku o kontrolu objekta v spolupráci so 4. Palacha. odborom 12. S ZNB54 Bratislava minimálne v dňoch 8. 12. až 10. 12. 1987 a v prípade, Prísne tajné že sa pokúsia vycestovať do Prahy tomuto vý- Pilné jazdu zamedziť. Č.p.: os-002977/30-vn-87 3. v prípade, že by nebolo možné previesť opatrenia podľa bodu 1 a 2 je nutné, aby spo- Okresná správa ZNB ločne s jednotlivými objektmi pricestoval do Oddelenie ŠtB Prahy i RO55 konkrétnej akcie, ktorý osob- Vzsl. kraji ne pozná objekta, aby bolo možné objekta za- držať v Prahe ešte pred konaním demonštrá- Vec: 19. výročie upálenia bývalého štu- cie a aby sa v prípade nutnosti mohol zúčast- denta FF UK62 Praha Jana PALACHA - do- niť opatrenia na Staromestskom námestí a sú- žiadanie. časne previesť i následný výsluch. Jednotliví objekty v akcii musia v tomto prípade byť pod Dňa 16. 1. 1988 pripadá 19. výročie kontrolou 4. odboru tak, aby ich v Prahe moh- upálenia bývalého študenta FF UK Jana la prevziať 4. S-ZNB. PALACHA.63 Doposiaľ získanými poznatkami je zistené, že uvedené výročie môže byť zne- V súvislostí s plnením úloh ukladám: užité vnútornými antisocialistickými dementmi a osobami z radov mládeže. Na základe poky- 64 - obratom zaslať spôsob a formu zabezpe- nu 1. N MV ČSSR žiadam o okamžité vyko- čenia vytypovaných osôb nanie nasledovných opatrení. - denne informovať 1. oddelenie 2. odbo- - aktivizácia všetkých agentúrno-opera- ru56 správy ŠtB do 9,00 hod. o dennom re- tívnych prostriedkov k signalízovaniu poznat-

53 Ministerstvo vnútra. 54 4. odbor XII. správy ZNB bol odborom sledovania. 55 Riadiaci orgán. 56 1. oddelenie II. odboru sa zaoberalo problematikou PRAVICA, resp. PRAVICOVÝ OPORTUNIZMUS. 57 Spis preverovanej osoby „REBEL" vedený na osobu Ján Hozza bol zaregistrovaný 8. októbra 1987 na 1. oddelení II. odboru S ŠtB Bratislava v problematike pravica pod reg. č. 37 289. Spis bol zničený 3.2.1988. 58 Zväzok preverenia signálu „ROHÁČ" (reg. č. 21 938) vedený na osobu Štefan Roháček bol prevedený zo spisu preverovanej osoby oddelením ŠtB Trenčín 7. 5. 1986. Zväzok bol dňa 22. 4. 1987 odstúpený na II. odbor správy ŠtB Bratislava, uložený do archí- vu 10. 8. 1989 pod arch. č. 101 602. 59 Spis nepriateľskej osoby ..MAJSTER" na osobu Ján Kolarovič bol vedený na oddelení ŠtB Trnava pod reg. číslom 14 579 od 7. i. 1974. Zväzok bol dňa 19. 10. 1983 odstúpený na útvar ZNB Bratislava IV. 60 Zväzok preverenia signálu „ARCHITEKT" vedený na osobu Karol Jakubčík bol založený na oddelení ŠtB Trnava v problematike rím- sko-katolícka cirkev pod reg. číslom 36 302 dňa 16. 3. 1987. Zväzok bol zničený 12. decembra 1989. 61 Zväzok preverenia signálu „LIST" vedený na osobu Vojtech László bol vedený na oddelení ŠtB Nitra v problematike maďarský nacionalizmus pod reg. č. 29 607 od 26. marca 1987. Zväzok bol zničený 12. decembra 1989. 62 Filozofická fakulta Univerzity Karlovej. 63 Podčiarknuté v origináli. 64 Námestník ministra vnútra. kov o snahu organizovať k tomuto výročiu pro- - u predpokladaných účastníkov z radov tispoiočenské akcie, typovať ich organizáto- signatárov Ch 7765 a osôb sympatizujúcich rov a možných účastníkov a prostredníctvom s Chartou z Vášho teritória a ďalších vytypova- preventívno-výchovných a rozkladných opatre- ných osôb, ktoré sa aktívne podieľajú na ne- ní týmto pokusom predchádzať a zamedzovať. priateľskej činnosti zabezpečiť v dňoch 15. - U vytypovaných osôb z teritória Vášho - 17. 1. 1988 ich aktívnu kontrolu a nepripus- okresu, ktoré sa v minulosti zúčastnili akých- tiť ich odchod do Prahy v uvedenom období. koľvek protispoločenských akcií alebo sú zis- - Agentúrno-operatívne prostriedky zame- ťované poznatky o ich protisocialistickej orien- rať na získanie ďalších informácií k príprave tácii, všetkými dostupnými prostriedkami za- a organizovaniu 3. fóra brániť ich príchodu do Prahy v období 15. - V prípade, že by tieto hodlali do Prahy - 17. 1. 1988. cestovať, v priebehu týždňa je nutné zabez- - Zabezpečiť okamžité odovzdanie akých- pečiť cestou zamestnávateľa, aby v dňoch koľvek poznatkov o pripravovaných akciách 11. - 15. 1. 1988 týmto osobám nebola ude- k tomuto výročiu na 2. odbor S ŠtB Blava. lená riadna dovolenka ani aby neboli vysielaní na služobné cesty, Náčelník správy ŠtB Bratislava: - V prípade, že i napriek prevedeným opat- mjr. JUDr. HORÁK Ladislav / 15 637 + + + reniam niektorá z Vami vytypovaných osôb bude v termíne 15. - 17. 1. 1988 mimo kontro- Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB lu je nutné túto skutočnosť nahlásiť okamžite Levice, i. č. 10, č. s. OS - 00296/87. 1. odboru 10. správy ZNB66 a zabezpečiť dňa 17. 1. 1988 prítomnosť riadiaceho organa ak- Dokument č. 10 cie od 8,00 hod. na 1. odbore 10. S-ZNB, aby v prípade zadržania osoby mohol uskutočniť 1988, 11. január, Bratislava. Opatrenia schválené opatrenia. na zabránenie účasti protisocialisticky orientovaných osôb na politickom fóre v Prahe. V súvislosti s plnením úloh ukladám : - obratom zaslať spôsob a formu zabezpe- Prísne tajné čenia vytypovaných osôb Pilné - denne informovať 1. oddelenie 2. od- Č. p..: os-0051/10-vn-88 boru správy ŠtB do 9,00 hod. o dennom režime vytypovaných osôb, najmä objektov Všetky O-ŠtB v zsl. kraji akcií REBEL, ROHÁČ, MAJSTER, MARI, K rukám zást. náč. pre ŠtB ARCHITEKT, LIST.

Vec: Opatrenia k zamedzeniu účasti pro- Vzhľadom na závažnosť opatrení upozor- tisocialisticky orientovaných osôb sympati- ňujem na zodpovedné plnenie úloh. zujúcich s Chartou na 3. tzv. politickom fó- re v Prahe. Náč. Správy ŠtB Bratislava: mjr. JUDr. HORÁK Ladislav/311-320 + + + Dňa 17. 1. 1988 chce Charta 77 uskutoč- niť 3. tzv. politické fórum, ktorého programom Zdroj: Archív ÚPN, f. Okresná správa ŠtB má byť diskusia na tému : Levice, i. č. 11, č. s. OS - 0023/88 1. politická situácia v ČSSR a možnosti jej zlepšenia, politický systém v ČSSR a možnos- Dokument č. 11 ti jeho zlepšenia 2. akú úlohu v zmene politického systé- 1988, 15. február, Bratislava. Aktívne mu ČSSR môže zohrať Charta 77, prípadne protiopatrenia ŠtB voči podpisovej akcii iné nezávislé hnutie. veriacich.

Vzhľadom k tomu, že zo strany FMV bol Prísne tajné daný pokyn nepripustiť konanie 3. fóra, je po- Pilné trebné zaistiť:

65 Charta 77. 66 1. odbor X. správy ZNB mal na starosti boj proti vnútornému nepriateľovi. Č. p.: os-00321 /50-vn-88-6 okamžite možnosť realizácie uvedených proti- opatření prostredníctvom agentúry vo Vašom Okresné správy ZNB teritóriu a nahlásiť na 2. odbor S ŠtB výsledok Oddelenie ŠtB s cieľom koordinácie postupu a foriem pri rea- Vzsl. kraji lizácii v rámci hl. mesta Bratislavy a zs. kraja. V prípade vhodných podmienok k realizá- Vec: Podpisová akcia67 - aktívne protío- cii protiopatření prostredníctvom agentúry tre- patrenia ba dodržať nasledovné úlohy : - listy adresovať miestnym ordinárom a na Nadálej sú získavané poznatky o pokra- vedomie kardinálovi Tomáškovi čujúcej aktivite nelegálnej cirkvi a reakčných - odosielanie listov organizovať z rôznych osôb získavať signatárov na podporu 31 po- prostredí. Podmienkou je, aby nebolo možné žiadaviek smerujúcich svojím obsahom k zá- preveriť existenciu jednotlivého spracovateľa. sadným zmenám právnych vzťahov medzi ka- Alebo celej rodiny (Väčšie miesta, kúpele, ne- tolíckou cirkvou a čs. štátom. Podľa súčas- čitateľné podpisy autorov a pod.) ných poznatkov dochádza veľmi často k situ- áciám, že veriaci signujú požiadavky, pričom Uvedené opatrenia budú vykonávané prie- nepoznajú obsah a vychádzajú v podstate iba bežne do polovice mesiaca marec 1988. z doporučujúceho listu kardinála Tomáška.68 Za tejto situácie niektorí veriaci po následnom Vybavuje: npor. Dr. Monsberger oboznámení sa s 31 požiadavkami vyjadrujú (Kl. 26-46) nesúhlas so spôsobom akcie a prejavujú záu- jem na odvolaní svojho podpisu. Na doplnenie Náčelník správy ŠtB Bratislava: uvádzam, že ordinári rím. kat. cirkvi v jednotli- mjr. JUDr. HORÁK Ladislav / 1582-91 + + + vých diecézach otvorene Tomáška nepodporili a často v rámci svojej právomoci prijali opatre- Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB nia ku tlmeniu priebehu uvedenej akcie. Levice, í. č. 10, č. s. OS - 00 Na podporu zámerov štátnych orgánov a k prehĺbeniu izolácie kardinála Tomáška, Dokument č. 12 Vás žiadam o urýchlené prevedenie protio- patření v nasledujúcom rozsahu. V rámci svo- 1988, 14. apríl, Bratislava. Plán agen- jich teritórií spracujete v rôznych formách do- túrno-operatívnych opatrení ku kontra- pisy veriacich, ktoré svojím obsahom zame- rozviednemu zabezpečeniu 41. ročníka raite k odvolaniu podpisu a účasti v podpiso- Pretekov mieru. vej akcii z dôvodu neznalosti textu pôvodné- ho materiálu a nesúhlas s ním. Kritiku zame- XII. správa ZNB raite na prevedenú formu a na postup kardi- Bratislava nála Tomáška, ktorý ich týmto spôsobom vy- 2. odbor 3. oddelenie stavil do situácie, ktorá nie ie v súlade s ich V Bratislave 14. 4. 1988 vedomím.69 Niektoré z listov svojím obsahom Výtlačok č. : zamerajte ako reakciu na článok s. Janků70 Počet listov: 5 uverejnený v čs. tlači dňa 5. 2. 1988 s tým, s ch v a ľ u j e m : že podpisová akcia môže skomplikovať ďalšie Náčelník X. správy ZNB jednanie čs. štátu s Vatikánom. Plk. Zdeněk WIEDERLECHNER71 Na základe uvedeného žiadam prehodnotiť Dňa 29.4. 1988

67 išlo o podpisovú akciu iniciatíva moravských katolíků, známu aj ako 31 požiadaviek, za ktorou stál moravský angažovaný laik Au- gustin Navrátil. Išlo v podstate o dokument, ktorý v 31 bodoch formuloval požiadavky náboženskej slobody. Popri pražskom arci- biskupovi Tomáškovi ho podpísalo asi 600 000 ľudí, čo predstavovalo najväčšiu petičnú akciu počas dejín komunistického Česko- slovenska. 68 František kardinál Tomášek (1899 - 1992), kardinál a pražský arcibiskup v rokoch 1977 - 1992. V období normalizácie svojou čin- nosťou a podporou protirežimových aktivít katolíckej cirkvi prispel k pádu komunistického režimu v Československu. 69 Podčiarknuté v origináli. 70 Vladimír Janků stál v rokoch 1983 - 1989 na čele Sekretariátu pre cirkevné veci. 71 Plk. Zdeněk WIEDERLECHNER (1930) pôsobil v rokoch 1953 až 1962 ako príslušník vojenskej kontrarozviedky. V roku 1962 vstú- pil do ZNB a do 80. rokov pôsobil na Správe ŠtB v Českých Budéjoviciach, kde dosiahol až post náčelníka správy ŠtB. Od júna 1982 bol preložený na X. správu ZNB, kde prevzal post jej náčelníka, ktorý zastával až do reorganizácie v auguste 1988. Zo služieb ZNB odišiel 31 januára 1989. PLÁN aqentúrno-operatívnvch opatrení ku kontrarozviednemu zabezpečeniu 41. ročníka Pretekov mieru

V zmysle záverov súčinnostnej porady s 3. odborom X. správy ZNB72 Praha predkladám ku schváleniu Plán agentúrno-operatívnych opatrení ku kontrarozviednemu zabezpeče- niu 41. ročníka Pretekov mieru.

OPERATÍVNA SITUÁCIA:

41. ročník Pretekov mieru sa uskutoční v dňoch 9. mája až 23. mája 1988. Preteky mieru budú otvorené dňa 9. mája 1988 v hlavnom meste SSR73 v Bratislave a ďalšie eta- pové miesta na území SSR sú stanovené v Leviciach, Banskej Bystrici, Dubnici nad Váhom a Žiline. Na základe rozhodnutia me- dzinárodného vedenia Pretekov mieru bolo ur- čené, že ČSSR bude hlavným organizátorom 41. ročníka Pretekov mieru. Zároveň bolo roz- hodnuté, že od 41. ročníka bude oficiálny ná- zov pretekov „Preteky mieru" s tým, že z názvu sa vynecháva pomenovanie hlavných miest Praha, Berlín, Varšava. K príprave 41. ročníka Pretekov mieru bol ustanovený organizačný výbor zložený z 10 osôb, z radov funkcionárov ÚV ČSZTV74 a pracovníkov hromadných oznamovacích prostriedkov so sídlom v Prahe. Rovnako boli FRANCO ARIGONNI a GIPIEMME ADRIANO Záznam z porady ustanovené organizačné výbory v jednotlivých PIAN ALTO. Zároveň potvrdili účasť predstavite- venovanej opatreniam etapových mestách v SSR. lia denníka L HUMANITE a L UNITA. Doposiaľ pri príležitosti 41. ročníka Na Pretekoch mieru sa predpokladá účasť je prihlásených 93 zahraničných novinárov. pretekov mieru. Zdroj: AÚPN asi 530 osôb, z toho 220 pretekárov a tréner- V Bratislave majú účastníci Pretekov mieru sko-technického doprovodu, 140 novinárov zabezpečené ubytovanie v hoteli BRATISLAVA z ČSSR, ako aj 140 - 170 osôb z radov roz- pre pretekárov a realizačný doprovod. Novinári hodcov, čestných hostí, zdravotníckych pra- zahraniční hostia majú ubytovanie zabezpeče- covníkov a technických pracovníkov. né v hoteli JUNIOR SPUTNIK, kde bude pô- Doposiaľ bola potvrdená účasť oficiál- sobiť aj tlačové stredisko. Dňa 9. 5. 1988 bu- nych hostí predsedu UCI75 Luisa PUIGA zo dú Preteky mieru otvorené o 14.00 hod na Španielska, generálnej sekretárky CIAC Carly Gottwaldovom námestí prológom. Slávnostný GUILIANI z Talianska, generálneho pokladníka štart 1. etapy je dňa 10. 5. 1988 o 12.30 UCI Agostína OMINIHO z Talianska, predse- hod. na Gottwaldovom námestí a ostrý štart du technickej komisie UCI Arthura CAMBELLA o 13.00 hod. v Rači pred polygrafickým z Anglicka, ako aj troch cyklistických firiem, stredným odborným učilišťom. Počas poby- ktoré sú zmluvne viazané s Pragosportom, tu v Bratislave je pre vedúcich zahraničných konkrétne fy.76 LUIGI MANTAGNER, FIRR výprav a hostí pripravené prijatie u predsedu

72 3. odbor X. správy ZNB mal na starosti odhaľovanie a dokumentovanie protištátnej činnosti v oblasti školstva, mládeže a športu. 73 Slovenská socialistická republika. 74 Ústredný výbor Československého zväzu telesnej výchovy a športu. 75 Union Cycliste Internationale, Medzinárodná federácia cyklistiky. 76 Firma. vlády SSR dňa 8. mája 1988, kladenie ven- slanie výsledku previerok zainteresovaným sú- cov na Slavíne a otvorenie výstavy a histórie častiam z hľadiska ich diferenciácie. Pretekov Mieru. T: 25. 4. 1989 V ďalších etapových mestách jev Leviciach Z: náčelník 3. odb. X. S-ZNB ubytovanie pre pretekárov zabezpečené v hoteli ATOM a pre novinárov v hoteli ROZKVET, 4. U vytypovaných osôb, ku ktorým bu- v Banskej Bystrici pre pretekárov v hoteli LUK dú získané poznatky o ich negatívnej činnosti, a vysokoškolskom internáte a pre novinárov resp. stykoch na nepriateľské osoby z radov v hoteli Národný dom, v Dubnici nad Váhom nositeľov pravicového oportunizmu a z oblas- pre pretekárov v internáte Vysokej školy dopra- ti cirkvi zabezpečiť ich kontrolu a agentúrno-o- vy a spojová pre novinárov v hoteli SLOVAKIA. peratívnymi prostriedkami zamedziť nežiadu- Na území ČSSR končia preteky dňa 14. mája cim stykom. V tomto smere v súčinnosti s prí- 1988 v Žiline prechodom do PLR. slušnými oddeleniami zabezpečiť aj kontrolu rozpracovaných objektov. CIEL: T: 9. - 14. 5. 1988 Z: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB Cieľom organizovaných agentúrno-opera- náčelník 2. odb. S-ŠtB Bratislava tívnych opatrení bude zabezpečenie neru- náčelník 2. odb. S-ŠtB Banskej Bystrice šeného priebehu Pretekov mieru na území SSR a zamedzenie zneužitia tohto význam- 5. Cestou 1. odboru S-ŠtB81 Bratislava ného športového a spoločensko-politického a Banská Bystrica zabezpečiť ubytovanie záuj- podujatia k protisocialistickým prejavom, ako mových osôb, vytypovaných ku kontrarozvied- aj kontrola záujmových osôb, ktoré sa akcie nej kontrole na úkonových izbách82 v zmys- zúčastnia. le požiadaviek 3. odboru 2. správy ZNB Praha.83 NÁVRH AGENTÚRNE-OPERATÍVNYCH T: 8. - 14. 4. 1988 OPATRENÍ: Z: náčelník 2. odb. Bratislava náčelník 2. odb. Banská Bystrica 1. Aktivizovať agentúrno-dôvernícku sieť v problematike ŠPORT s cieľom signalizova- 6. V súčinnosti s 1. odborom S-ŠtB nia negatívnych javov smerujúcich k narušeniu Bratislava a Banská Bystrica zabezpečiť agen- akcie a prijímať účinné opatrenia k ich pred- túrno-operatívnu kontrolu v ubytovacích za- chádzaniu. riadeniach k činnosti a stykom záujmových T77: priebežne osôb. Z78: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB79 T: počas akcie náčelník 2. odb. S-ŠtB Bratislava Z: náčelník 2. odb. S-ŠtB Bratislava náčelník 2. odb. S-ŠtB Ban. Bystrica náčelník 2. odb. S-ŠtB Banská Bystrica

2. Zabezpečiť informačný tok k záverom 7. V súčinnosti s 1. odborom XII. S-ZNB84 zasadnutí organizačného výboru Pretekov zabezpečiť cestou agentúrno-dôverníckej sie- mieru, etapových výborov a priebehu akcie te tlačové stredisko. Zabrániť akreditácii ne- v jednotlivých teritóriách v SSR. žiadúcich osôb so zameraním sa na nelegál- T: počas akcie nu periodiku CHARTY 77 LIDOVE NOVINY. Z: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB T: počas akcie Z: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB 3. Uskutočniť komplexné previerkové opatrenia k zahraničným účastníkom Pretekov 8. Uskutočniť previerkové opatrenia k čsl. mieru a novinárom z KZ.80 Zabezpečovať za- účastníkom, členom organizačného výboru,

77 Termín. 78 Zodpovedný. 79 2. odbor XII. správy ZNB mal na starosti boj proti vnútornému nepriateľovi. 80 Kapitalistické zahraničie. 81 1. odbor Správy ŠtB Bratislava mal na starosti boj proti vonkajšiemu nepriateľovi. 82 Išlo o špeciálne upravené izby v hoteloch, na ktorých boli nainštalované odpočúvacie zariadenia a na niektorých dokonca tajné ka- mery. 83 3. odbor II. správy ZNB mal na starosti problematiku Anglicka a Francúzska v rámci boja proti vonkajšiemu nepriateľovi. 84 1. odbor XII. správy ZNB mal na starosti boj proti vonkajšiemu nepriateľovi. ako aj etapových výborov Pretekov mieru účasti pracovníkov zainteresovaných súčastí. a u vytypovaných zabezpečiť ich aktívnu kon- T: 9. 5. - 14. 5. 1988 trolu resp. vyradenie z účasti na akcii. Z: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB T: 5. 5. 1988 Z: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB 3.Cestou teritoriálnych oddelení S-ŠtB náčelník 2. odb. S-ŠtB Ban. Bystrica v etapových mestách zabezpečiť podmienky náčelník 2. odb. S-ŠtB Bratislava pre informačný tok na 3. odb. X. S-ZNB Praha a ubytovania pre 2 pracovníkov XII. S-ZNB 9. Počas akcie Pretekov mieru zabez- Bratislava. pečiť do zálohy pracovníkov 4. odboru XII. T: 9. 5. - 14. 5. 1988 S-ZNB Bratislava a 4. odboru S-ŠtB Banská Z: náčelník 2. odb. S-ŠtB Bratislava Bystrica.85 náčelník 2. odb. S-ŠtB Banská Bystrica T: počas akcie Z: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB 4. Zabezpečiť možnosť legalizácie OP for- náčelník 2. odb. S-ŠtB Banská mou novinárskych preukazov v mieste tlačo- Bystrica vého strediska.

10. Cestou 2.odb. S-ŠtB Bratislava Predkladá: Náčelník 2. odb. XII. S-ZNB a S-ŠtB Banská Bystrica prijať príslušné agen- pplk. JUDr. Anton FAŤOL87 túrno-operatívne opatrenia v jednotlivých eta- Pplk. JUDr. Anton FAŤOL, pových mestách v Leviciach, Žiline a Dubnici Súhlasím : v rokoch 1987- 1988 ná- nad Váhom. Náčelník XII. S-ZNB čelník II. odboru XII. správy T: 25. 4. 1988 plk. RSDr. Štefan HOMOtA ZNB. Zdroj: A Ú PN Z: náčelník 2. odb. S-ŠtB Bratislava náčelník 2. odb. S-ŠtB Banská Bystrica Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB Levice, i. č. 11, č. s. OS - 00201/88 11. Informačný tok a príprava a priebeh Pretekov mieru na teritóriu SSR bude zabez- Dokument č. 13 pečovať v zmysle súčinnostného jednania s 3. odb. X. S-ZNB Praha XII. S-ZNB Bratislava. 1988, 4. júl, Bratislava. Pokyn k prija- T: 9. až 14. 5. 1988 tiu bezpečnostných opatrení pri návšte- Z: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB ve predsedu rady ministrov ZSSR Nikołaja ORGAN IZAČNO-TECHNICKÉ Ryžkova. OPATRENIA: Prísne tajné 1.Cieľom zabezpečenia plnenia úloh infor- Pilné mačného toku počas akcie v SSR vyčleniť 2 Č. p.: OS-001137/03-U-88 OP86 a referentské vozidlá. T: 9. 5. 1988 - 14. 5. 1988 Všetkým zástupcom Z: náčelník 2. odb. XII. S-ZNB pre ŠtB na OS ZNB zsl. kraja 2.V rámci jednotného informačného toku organizovať v zmysle konania akcie súčin- Vec: Návšteva člena politického byra nostné porady na 2. odbore XII. S-ZNB s cie- ÚV KSSZ a predsedu Rady ministrov ZSSR ľom vyhodnotenia poznatkov a ich zaslanie Nikołaja Ryžkova v ČSSR - pokyn k vykona- do 10.00 hod. na 3. odb. XII. S-ZNB Praha. niu bezpečnostných opatrení. Súčinnostné porady vykonávať v období od 9. 5. - 14. 5. 1988 v čase od 7.00 hod. Za V dňoch 5. 7. - 7. 7. 1988 sa v hl. meste

85 Odbor sledovania. 86 Operatívny pracovník. 87 Pplk. JUDr. Anton FAŤOL (1937), do služieb ZNB vstúpil v roku 1961. Od roku 1974 pôsobil ako zástupca náčelníka II. odboru na XII. správe FMV. Od roku 1979 bol vo funkcii zástupcu náčelníka XII. správy a od roku 1985 dokonca ako I. zástupca náčelníka XII. správy. Od roku 1987 pôsobil ako náčelník II, odboru XII, správy ZNB, Zdroj: SIVOŠ, J. (zost,): XII. správa ZNB. s. 24. ČSSR Prahe uskutoční 44. riadne zasadnutie dania RVHP, k získavaniu poznatkov o prípra- RVHP.88 Rokovanie bude vedené na úrovni ve jednotlivcov, alebo skupín k antisovietskej predsedov vlád členských krajín RVHP. alebo antisocialistickým provokáciám, teroru, Delegáciu ZSSR povedie člen politické- diverzií, sabotáže, nedovoleného ozbrojovania ho byra ÚV KSSZ a predseda Rady minis- a zneužívaniu reprografickej techniky. trov ZSSR Nikolaj RYŽKOV, ktorý v dňoch 8. Ďalej žiadam, aby ste v dňoch 8. 7. - 9. 7. 7. - 9. 7. 1988 navštívi i so svojím doprovo- 1988 prijali príslušné opatrenia proti zneužitiu dem hlavné mesto SSR Bratislavu a zsl. kra- malých lietadiel k únosom, útokom na leteckú ja v rámci pripravovaného programu navští- techniku alebo inému zneužitiu na letiskách vi n. p.89 DUSLO Šaľa a JRD DRUŽBA v Šali. dislokovaných vo Vašom teritóriu. V tejto súvislosti na základe pokynu zá- Získané poznatky neodkladne odstupujte stupcu náčelníka správy ŠtB Bratislava žia- vedeniu správy ŠtB Bratislava. dam, aby bola venovaná zvýšená pozornosť všetkým negatívnym javom, ktoré môžu mať za Náč. 3. odboru S-ŠtB Bratislava: následok vznik mimoriadnej udalosti v národ- ppłk. Ing. KOČAN Michal90/73 66-75+ + nom hospodárstve. Zaktivizujte agentúrno-dôvernícku sieť Zdroj: AÚPN, f. Okresná správa ŠtB k získavaniu ohlasov operatívne záujmových Levice, i. č. 11, č. s. OS - 00292-88 osôb na priebeh a závery 44. riadneho zasa-

Peter Jašek: Mosaic of Documents on State Security Activities in the Period of Perestroika at the End of 1980s

A selection of documents on State Security activities in the second half of 1980s when a vocable "perestroika" became part of Czechoslovak Communist politicians' vocabulary. It should become a symbol of new thinking, but as proved also by the given documents it was a word with no contents. Among the documents there are plans of ŠtB regarding anti-regime events as religious pilgrimages or planned social events. ŠtB paid attention also to sport events or visits of politicians coming from the countries called friendly in those days. The documents show not only the methods used by ŠtB against the political opponents, but also the range and diversity of monitored events. It is a selection of documents focusing on so-called interior enemy that have been preserved in the archives.

88 Rada vzájomnej hospodárskej pomoci. 89 Národný podnik. 90 Ppłk. Ing. Michal KOČAN (1945), do služieb ZNB vstúpil v roku 1967 ako starší referent na KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica. V rokoch 1971 - 1972 pôsobil ako starší referenta zástupca náčelníka V. odboru HS ŠtB MV SSR. Od roku 1974 bol zástupcom náčel- níka a od roku 1978 náčelníkom odboru na ochranu ekonomiky XII. správy FMV. V rokoch 1979 - 1980 bol aj jedným zo zástup- cov náčelníka XII. správy ZNB. Od júla 1981 bol 1. zástupcom náčelníka a od apríla 1982 náčelníkom XI. správy. Od januára 1988 pôsobil ako náčelník III. odboru S ŠtB Bratislava. Zdroj: SIVOŠ, J. (zost.): Xli. správa ZNB, s. 24. Denník zo zajatia v Nemecku 1945 - Mikuláš Mózer

Osud slovenských dôstojníkov, ktorí sa za- tár ašpirant. Dva mesiace po návrate do ci- PhDr. Pavel Mičianik, pojili do Slovenského národného povstania vilu sa M. Mózer oženil v rímskokatolíckom PhD., M. A. (SNP) a po jeho porážke padli do nemeckého kostole v Divine s miestnou rodáčkou Idou (1973), absolvent zajatia, bol iný ako osud povstaleckých vojakov Fridrichovou. Roku 1937 sa im narodil syn Fakulty humanitných a poddôstojníkov. Jedným z mnohých dôstoj- ivan. M. Mózer sa vrátil k učiteľskému povo- vied Univerzity Mateja níkov zajatých Nemcami bol aj nadporučík pe- laniu, avšak pohnuté politické udalosti ho ne- Bela v Banskej Bystrici, choty v zálohe Mikuláš Mózer. Mikuláš Mózer ustále zväzovali s armádou i v nasledujúcom študijný odbor história sa narodil 8. decembra 1912 v Turčianskom období. V rokoch 1937 - 1938 absolvoval - angličtina. Pracuje na Svätom Martine. Jeho otec Štefan bol poštá- dve cvičenia v zbrani. Prvé v trvaní dvoch týž- Univerzite Mateja Bela rom, matka Irma Mária rodená Róglová zomre- dňov od 30. júla do 16. augusta 1937 a druhé v Banskej Bystrici la zhruba dva mesiace po pôrode vo februári trvajúce necelý mesiac od 11. júla do 6. au- 1913 na otravu krvi a zápal pľúc. Otec sa dru- gusta 1938. Počas septembrovej mobilizácie hýkrát oženil s Annou Šalecovou, ktorá mu po- čs. armády vtom istom roku Mikuláša Mózera rodila dve dcéry Elenu a Irmu, a vychovala ne- 25. septembra opäť povolali do armády. Z čin- vlastného syna Mikuláša. Ešte pred rozpadom nej služby bol v dôsledku demobilizácie pre- rakúsko-uhorskej monarchie sa rodina presťa- pustený 6. decembra 1938.4 Po vzniku prvej hovala do Lučenca, kde Štefan Mózer dostal Slovenskej republiky (SR) 14. marca 1939 po- vedúcu funkciu na tamojšej pošte. V Lučenci kračovali vojenské cvičenia, tentokrát už v slo- Mikuláš Mózer navštevoval maďarskú rím- venskej armáde. Tá od začiatku zápasila s ne- skokatolícku ľudovú školu, pretože sloven- dostatkom dôstojníkov a špecialistov, preto ská tam v tom čase neexistovala. Po jej skon- povolávala do činnej služby záložných dôstoj- čení nastúpil na meštiansku školu a následne níkov predovšetkým z radov učiteľov. Mikuláš na Štátny učiteľský ústav v Lučenci. Na meš- Mózer bol prezentovaný na vykonanie cviče- tianskej škole i učiteľskom ústave učili výluč- nia v zbrani už 31. júla 1939. Mimoriadne cvi- ne českí učitelia (dokonca aj slovenský ja- čenie v zbrani potom absolvoval v čase voj- zyk!).1 Učiteľský ústav M. Mózer absolvoval ny proti Poľsku od 29. augusta do 23. októb- v rokoch 1927 - 1932. Po jeho úspešnom ra 1939. Dňa 31. januára 1940 bol prevede- ukončení získal kvalifikáciu učiteľa pre ľudo- ný do vojenskej služby v 1. zálohe ako poručík vé školy. Ešte v roku 1932 nastúpil na miesto pechoty. V predvečer vojny proti Sovietskemu učiteľa v rímskokatolíckej ľudovej škole v ob- zväzu M. Mózer absolvoval v dňoch 8. mája ci Hrachovo.2 V Hrachové učil v jednotriedke, až 4. júna 1941 ďalšie, takmer 28 dňové cvi- ktorú navštevovalo vyše 90 žiakov! Žiaci tam čenie v zbrani. Cvičenie absolvoval ako ve- dochádzali aj z okolitých obcí. Onedlho však liteľ pešej čaty pešieho pluku 3 vo Zvolene prestúpil do novej štvortriednej školy, ktorú Dňa 21. júna 1941, teda deň pred útokom otvorili v obci Divín. O novom mieste sa dozve- Veľkonemeckej ríše proti Sovietskemu zväzu del od jednej kolegyne. V Divine dostal na sta- bol por. pech. Mikuláš Mózer povolaný k vý- rosť najstarších žiakov(7., 8. a 9. ročník), kto- nimočnej činnej službe. Po mesiaci v služ- rí boli združení v jednej triede.3 be bol 20. júla 1941 prepustený do civilu.5 Nasadeniu do vojny proti Sovietskemu zväzu Po dvojročnej učiteľskej praxi Mikuláš sa mu podarilo vyhnúť vďaka tomu, že bol že- Mózer nastúpil 16. júla 1934 k výkonu dvoj- natý a mal dieťa. Na východný front išli predo- ročnej povinnej vojenskej služby do česko- všetkým slobodní alebo bezdetní ženatí muži. slovenskej armády. Počas jej trvania absolvoval dôstojnícku školu v Nitre. Povinnú služ- Až do augusta 1944, keď bol opäť povo- bu ukončil 28. júna 1936 v hodnosti ča- íaný do činnej služby, M. Mózer učil na cir-

1 Archív autora. Rozhovors Mikulášom Mózerom. Divín 4. 2. 2011. 2 Vysvedčenie o učiteľskej spôsobilosti pre ľudové školy. Číslo 66/II, 1936. 3 Archív autora. Rozhovors Mikulášom Mózerom. Divín 4. 2. 2011. 4 Ministerstvo obrany SR, Vojenský archív Trnava. Číslo popisné (Č.p.): VaT-193-302/2003-Hld. Výpis z dokladov Mikuláš MÓZER, Trnava 9. októbra 2003.; Archív autora. Rozhovor s Mikulášom Mózerom. Divín 4. 2. 2011. 5 Ministerstvo obrany SR, Vojenský archív Trnava. Č.p.: VaT-193-302/2003-Hld. Výpis z dokladov Mikuláš MÓZER, Trnava 9. októb- ra 2003. I. vo Zvolene. Okrem cenzúry mal na starosti aj kontrolu telefónnych liniek prechádzajúcich týmto komunikačným uzlom. Tesne pred ob- sadením Zvolena nemeckými okupačnými vojskami dostal npor. Mózer prostredníctvom rá- diogramu rozkaz ihneď sa hlásiť na veliteľstve povstaleckej armády. V chaose všeobecného ústupu našiel veliteľstvo už na Donovaloch. Plk. Mikuláš Ferienčík mu dal rozkaz vyhľadať jednotku pod velením majora Kordu a odovzdať mu písomný rozkaz na urýchlené obsadenie cesty vedúcej na vrchol Šturca. Rozkaz sa npor. Mózerovi napriek všeobecnému chaosu podarilo mjr. Kordovi odovzdať.6 V tom čase sa už povstalecká armáda rozpadala a prestávala klásť organizovaný odpor. Npor. Mózer strávil noc z 28. na 29. októbra 1944 s ostatnými príslušníkmi veliteľstva armády bez spánku Fotografia npor. kevnej ľudovej škole v Divine. Dňa 8. augus- v Športhoteli na Donovaloch. V tú noc padlo M. Mózera urobená ta 1944 ho telegraficky vyzvali, aby nastú- rozhodnutie ustúpiť cez Kozí chrbát a Prašivú v nemeckom zajateckom pil na velitelstvo pešieho pluku 3 vo Zvolene, na Ďumbier, kde sa malo prejsť na partizánsky tábore. Na tabuli pod jeho Na druhý deň sa pri nástupe dozvedel, že má spôsob boja. Pochod hrebeňmi Nízkych Tatier menom je rímskou číslicou ísť vymeniť veliteľa roty na východný front. bol fyzicky veľmi náročný. Npor. Mózera spolu uvedené číslo zajatecké- Zdravotnú prehliadku mal absolvovať vo vo- s ďalšími štyrmi dôstojníkmi prekvapivo zajali ho tábora a arabskými jenskej nemocnici v Ružomberku. Tam sa nemeckí vojaci v kosodrevine na Prašivej číslicami jeho zajatecké však stretol so stotníkom zdravotnej služ- 30. októbra 1944. Nemci im nariadili odložiť číslo. Zdroj: Archív M. by MUDr. Bohušom Štekláčom, ktorý študo- batohy, kľaknúť si na kolená a namierili na nich Mózera val na gymnáziu v Lučenci a s ktorým často guľomet. Slovenskí dôstojníci sa báli, že ich hrávali volejbal. Ten napísal M. Mózerovi ta- postrieľajú a niektorí začali plakať. K Nemcom ký zdravotný posudok, aby sa na front nedo- však prišla spojka s nejakým rozkazom, takže stal. Poradil mu tiež, aby nešiel na veliteľstvo zajatým dôstojníkom nariadili vstať a odviedli pluku do Zvolena, ale rovno na Veliteľstvo po- ich do Liptovskej Osady. M. Mózer strávil zemného vojska (VPV) do Banskej Bystrice. noc zatvorený v školskej pivnici. Na druhý M. Mózer svojho známeho bez váhania poslú- deň musel ísť s ostatnými zajatcami peši do chol. Na VPV v Banskej Bystrici mu pomohol Ružomberka, kde dôstojníkov oddelili od veliteľ spojovacieho vojska mjr. Jozef Marko, mužstva. Noc strávili v posádkovej vojenskej ktorý npor. Mózerovi na základe zdravotné- väznici v delostreleckých kasárňach a na ho posudku vypísal zdravotnú dovolenku. Mjr. druhý deň ich rýchlikom odviezli do Bratislavy. Marko mu tiež naznačil, že sa pripravuje V Bratislave bol s ďalšími dôstojníkmi väznený povstanie. Mikuláš Mózer sa vrátil do Divina vo vojenskej väznici do decembra 1944. a v civile čakal na výzvu. Do povstaleckej ar- Tesne pred odsunom do zajateckého tábora mády k svojmu kmeňovému peš. pluku 3 vo vo Veľkonemeckej ríši ho spolu s viacerými Zvolene nastúpil ihneď po vyhlásení povsta- inými dôstojníkmi formálne odsúdili v bývalom nia v rozhlase 29. augusta 1944. Ako zálož- dievčenskom gymnáziu na Dunajskej ulici. ného dôstojníka npor. Mózera poverili funk- Nad ránom 12. decembra 1944 zajatých ciou zástupcu veliteľa vystrojovacej roty (rote povstaleckých dôstojníkov natlačili po 40 velil npor. pech. Vladimír Gašparovič, otec sú- mužoch do dobytčích vagónov a hneď opustili časného prezidenta SR), ktorá postupne pri- Bratislavu. O 7.00 hod. už stáli na železničnej chádzajúcich vojakov vystrojila, vyzbrojila a po stanici Wilfleinsdorf v západnom Rakúsku. zorganizovaní jednotky ich odosielala do bojo- Odtiaľ v studenom daždi pochodovali vých úsekov. Po skončení mobilizácie sa čin- do zajateckého tábora Stammlager XVII-A nosť vystrojovacej roty skončila a npor. Mózer Kaiserstein bruch. Po príchode do tábora prevzal vojenský dozor nad poštovým úradom nasledovala prehliadka, odvšivenie, evidencia

6 Tamže; Rozhovor s Mikulášom Mózerom. Divín, 4. 2. 2011. List M. Mózera z 5. 1. 1945, ktorý napísal svojej rodine zo zajateckého tábora Stammlager XVII-A Kaisersteinbruch. Bolo to jediný raz, keď im Nemci povolili napísať domov. Zdroj: Archív M. Mózera

a ubytovanie v baraku č. 11. Npor. Mózer dil druhý syn Marian. Ťažkosti sa M. Mózerovi dostal zajatecké číslo 163 788. Zajatci potom nevyhli ani po vojne. Hoci bol veriacim a prak- dostali tzv. „zupu", čo bola polievka z repy, tizujúcim katolíkom vstúpil do Komunistickej repových listov a neidentifikovateľnej horkej strany Československa (KSČ) a v zmysle zá- zeleniny. Stravu im nosili sovietski zajatci.7 kona číslo (č.) 255/1946 ho uznali aj za od- Na konci januára 1945 zajatých slovenských bojára so všetkými s tým súvisiacimi výhoda- dôstojníkov premiestnili do zajateckého mi. V roku 1968 však nesúhlasil so vstupom tábora v Altemburgu južne od Lipska vo vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. východnom Nemecku. Zajatci cestovali do Svoj nesúhlas verejne vyjadril aj na schôdzach nového tábora od piatku 26. januára do piatku KSČ a neodvolal ho ani pred preverovacou 2. februára 1945. Pomery v novom tábore komisiou. V roku 1973 musel preto predčas- M. Mózera príjemne prekvapili: „Ubytovanie ne opustiť učiteľské povolanie. M. Mózer sa a strava proti minulému táboru rozhodne živil ako natierač, skladník v obecnej prevádz- lepšia o 100%. Na izbe (drevený barák) je nás kárni v Divine, premietač v miestnom kine a 20. Chovanie oproti nám korektné. pracoval aj v Jednotnom roľníckom družstve Strava čistá, chutná v tanieroch a hrnčekoch. v Divine. Privyrábal si tiež učením slovenského Zemiaky a cukor osobitne fasované. Kúrenie jazyka robotníkov z Líbye, Kuby a Vietnamu, uhoľné brikety. Po umytí, holení a očistení ktorí boli na stáži v Detve. V roku 1983 mu na- uložili sme sa na pohodlných posteliach."8 pokon odobrali aj osvedčenie č. 255 o účas- Mikuláš Mózer sa v tomto zajateckom tá- ti v odboji. Ako zámienka poslúžilo jeho člen- bore dočkal spolu s ďalšími slovenskými dôs- stvo v Hlinkovej mládeži, ktoré však bolo pre tojníkmi konca vojny. Ich tábor 15. apríla 1945 učiteľov počas prvej Slovenskej republiky po- 11 oslobodila americká armáda.9 M. Mózer sa vinné. Mikulášovi Mózerovi sa dostalo za- však vrátil domov do Divina cez Plzeň, Prahu dosťučinenie ako učiteľovi po páde komu- a Bratislavu až 12. júna 1945. V Prahe ešte nistického režimu. Komisia pre rehabilitova- dostal na Ministerstve národnej obrany potvr- nie nespravodlivo postihnutých učiteľov za denie o prepustení mimo činnú službu odo dňa postoje a názory v roku 1968 a v nasledujú- 10. júna 1945.10 M. Mózer sa opäť vrátil k uči- cich rokoch, vytvorená pri odbore školstva teľskému povolaniu. V roku 1946 sa mu naro- Okresného národného výboru v Lučenci, od-

7 Spomienka. V Divine dňa 26. apríla 1970; Archív autora. Rozhovor s Mikulášom Mózerom. Divín 4. 2. 2011. 8 MÓZER, M.: Denník zo zajatia v Nemecku. Piatok 2. feb. 1945. 9 Tamže, Nedeľa 15. apr, 1945. 10 MNO, Úrad štátneho tajomníka, Číslo: 101.070/Dôv.št.taj,1945, Praha, dňa 9. júna 1945. 11 List adresovaný Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, 1990; Archív autora. Rozhovor s Mikulášom Mózerom. Divín 4. 2.2011. poručila Okresnému národnému výboru, aby bude? Myslím, že červená repa (cvikla). Bola sa M. Mózerovi ospravedlnil. Ten to aj 15. jú- veru „kaša, mati naša". Ďakujem P. Bohu za na 1990 urobil.12 Ako príslušníkovi odboja tento deň a prosím ho, aby požehnal mojich sa však M. Mózerovi ani po viac ako 20-roč- milých doma. nom úsilí nepodarilo dosiahnuť plnú rehabili- táciu! Problémom je jeho členstvo v Hlinkovej Štvrtok 18. I. 1945 mládeži. Publikovanie jeho denníka zo zajatia Moji kamaráti a známi s ktorými sdie- v Nemecku je preto aspoň malým zadosťuči- lam spoločný osud sú: Imro Šatara, Viktor nením mužovi, ktorý sa ani takmer ako 99-roč- Dubec, Jožko Alakša, Edo Lackovský, Julo ný nemôže dočkať spravodlivosti. Jeho denník Varga, Eugen Duchoň, Dr. Alex. Kovalík, je zároveň mimoriadne zaujímavým svedec- Julo Slanina. Kamarátsky triumvirát tvoríme: tvom o živote, vnútornom svete a túžbach slo- Ja (163788), Imro Šatara (163858) a Števo venského dôstojníka, ktorý trpel v nemeckom Jombík (163394) s ktorým som sa soznámil zajatí. Denník je publikovaný s láskavým dovo- tu. Pomáhame si pospolu a delíme sa o po- lením jeho autora Mikuláša Mózera. traviny i cigarety. S Imrom spávame na jednej Pavel Mičianik posteli pod spoločnými dekami. Je nám takto teplejšie. Včera večer po 20.(hod.) přišly ba- Dokument líky. Z triumvirátu dostal balík Števo Gombík. Mali sme radosť, lebo balík bol dosť obsaž- Utorok 16,1. 1945 ný. Zase sa zväčšily naše zásoby. Časť slaniny Včera večer prišla zpráva o príchode ba- sme ztopili do e. sklenic. Dnes chlieb zase ne- líkov. Rozruch medzi nami. Dnes od rána ne- prišiel. Na obed bola kaša, taktiež na večeru. trpezlivé očakávanie. Dostanem aj ja? Čítajú Opral som si prádlo. Napísal som do Zvolena zoznam „balíkarov". Moje meno až ku koncu. aj domov. Neviem, či lístky dôjdu. Mám sta- Od koho? Čakal som od p. prof. Moyzesa. rosti čo je s mojimi doma, lebo noviny píšu Aké však prekvapenie, 2 balíky od mojej dra- o bojoch v Lučenci. Spolieham na otca, kto- 14 hej Idky. /ďalej nečitateľné/ rý si bude vedieť poradiť. Preletela zpráva, že pojdeme odtiaľto. Neviem či to bude pravda. Bolo bytu lepšie neďaleko od Bratislavy. Streda 17.1. 1945 Až veľmi skoro som sa zobudil. Nemohol som potom zaspať. Prvý raz som si doprial Piatok, 19. I. 1945 vydatné raňajky. To zo včerajšieho balíku. Z Bratislavy sme odchádzali 12. XII. 1944. Spomenul som si na svoju drahú Idku, ktorá Zobudili nás o 3 hod. ráno. Nemali sme ani slzami kropila tie kúsky, potravín ktoré ma te- poňatia kde pôjdeme. Mnohí z nás mysle- raz sýtia. Celé doobedu som písal listy: Idke, li, že domov, ako nám to stále hovorili. Keď Milke, a kol. Poračíkovej. Pýta! som od nej kni- nám brali aj vreckové nožíky a silná stráž hy, papuče a potraviny. Obed bol až po 1 ho- nás prebrala na dvore, boli sme na čistom. dine. Obyčajne býva po 11 hod. Mali sme ka- Ideme do zajatia do „Rajchu".15 Na stanici šovú „zupu",13 ktorú nám v kotloch prinies- naložili nás po 40 do dobytčích vagonov, zali Rusi. Chlieb- dnes nebol. Teraz však mám plombovalí a tak sme cestovali až na stanicu zásob, chvála Bohu, takže nechybuje chlieb. Wilfleischdorf.16 Tu nás vyložili až ráno oko- Fasujeme asi 300gr. chleba na deň, nieke- lo 7. hod. Dobre nám padlo nadýchať sa po dy sa stáva, že za niekoľko dní ho nedostane- viac než 24 hod. čerstvého vzduchu. Do lág- me. Poobede sme si prilepšili z mojej tlačen- ru v Keisersteinbrucku (Stamlager XVII)17 poky. Dobre som sa nasýtil a išiel na prechádz- chodovali sme v daždi. Mrzli sme celou ces- ku na dvor. Prišli listy. Ja som nedostal. Práve tou a bola nám zima. Po prehliadke (pobrali počujem, že predvčerom bol doposiaľ najväč- nám konzervy atď) nás odvšivili, vykúpali, zapí- ší nálet na Viedeň. Sedím na svojej posteli, sali do evidencie zajatcov, dali čísla, vzali pe- nohy pod dekami, a čakám večernú zupu. Čo niaze, nachovali, „zupom" a zaviedli do baraku

12 ONV - odbor školstva, mládeže a telesnej výchovy v Lučenci. V Lučenci 15. júna 1990. 13 Polievku. 14 Otec Mikuláša Mózera býval v Lučenci. 15 Hovorový výraz pre Veľkonemeckú ríšu. 16 Správne Wilfleinsdorf v západnom Rakúsku. 17 Správne Stammlager XVII-A Kaisersteinbruch. 11. Tu už boli slovenskí dôstojníci (Lackovský, ník a chystám sa na privátnu pobožnosť. Táto Jombík), Rumuni, Taliani, Poliaci, Srbi. Od ve- modlitebná knižka je mi nepostrádateľná: po- čera 13. dec. 1944 začína náš skutočný zaja- techa a sila duševná, prostriedok spojenia tecký život v Lágri. Dnes sme mali na obed ka- s Bohom. Chlieb sme dostali. Obed: zemiako- šu. Aj chlieb sem dostali. Imro dostal návšte- vá zupa, večera 1/5 margarínu a 2 - 3 lyžice vu. Prišiel mu balík. Zase väčšia spoločná zá- marmelády. Po obede sme si odbavili ruženec soba, Počuť zasa, že dnes lebo zajtra pôjde- (radostný) a litanie loretánske. Je tu avízo, že me preč (!?) Práve odchádzajú Poliaci (niekde Imro má na pošte balík. až k Berlínu). Na večeru sme mali zemiakovú „zupu". Vôbec sa nejako zlepšila strava. Z po- Pondelok 22. jan.1945 čiatku, keď sme sem prišli, ledva sa dala zjesť. Ráno vstávam s myšlienkami na moju ro- Väčšinou to bola repa, listy z repy nejaká ze- dinku. V modlitbách prosím P. Boha o pomoc. lina (horká). Zemiak (nečistený) sa objavuje Ďakujem mu za doterajšiu pomoc. V posled- len u šťastlivca. Keď bola kaša, tešil sa kaž- ný čas sa nemôžem sťažovať na telesné po- dý. Na Štedrý večer boly dokonca aj sušené treby. Duša mi však túži po dobrej četbe a po slivky v kaši. Vo štvrtok, sobotu a nedeľu bý- duševnom rozptýlení. Čakám za knihami, kto- vala suchá večera: marmeláda, margarín, sa- ré som si objednal. Chcel bych sa aj odbor- lám (tie dávky!). Od času tieto večery nemá- ne vzdelávať, aby čas tuná prežitý nebol nevyu- vame len „zupu". Túto nám nosia Rusi vo veľ- žitý. Medzi nami organizovali sa jazykové kurzy kých hrncoch. Každý z nás dostane asi 1 I na a spevokol. Neprihlásil som sa ani do jedného. obed a na večer. Ráno býva čaj (bylinný) lebo Zamestnávam sa sám so sebou. Na obed aj na káva (neviem z čoho). Priletela zpráva o páde večer bola zemiaková zupa. Aj chlieb sme dnes Budapešti, Lodž, Čenstochová, Kutno. dostali. Imro dostal balík. Zajtra má dostať zasa aj on aj Jombík. Neviem či aj ja nedostanem. Sobota 20. I. 45 Podľa zpráv v novinách boje sú v oblasti Utorok 23. jan. 45 Lučenca. Ohrožený je môj kraj. Daj Bože, aby Z rána, keď mal byť nástup pre balíky pri- sa mojim milým nič nestalo a náš skromný ma- šlo prekvapenie: zbaliť všetko a nástup na od- jetok vojna nezničila. Mám starosti. Dúfam, že všivenie, Okúpali sme sa a šaty nám dali do sa naši vysťahujú na lazy, alebo, že front ne- plynu. Úplne nahí, len v jednej deke, čaka- zasiahne našu obec. Teraz som iste odtrhnu- li sme niekoľko hodín na odev. Pred večerom tý od mojich milých. Bože mi pomáhaj ku sko- zaviedli nás do iného baraku bez okien. Spali rému návratu. Dnes dostal balík Imro a Števo sme na drevených příčnách. Na nešťastie bol Jombík. Ubytovaní sme v baraku, ktorý je ve- mráz a to silný, takže do pozdného večera liký a studený. Dlážka je kamenná, obloky ne- a zavčasu ráno na druhý deň chodili sme popri priliehajú, sklo popraskané, alebo vypada- stenách aby sme sa zahriali. né. Kúri sa len málo s raždím, ktoré prinesú Rusi, niekedy si prikúpime drevo za cigarety. Streda 24. jan. 1945 Cigarety sú tu vlastne platidlom. Jeden chlieb Celé telo mám skrehnuté od mrazu. K to- je za 40 - 50 cigariet. Sväzok dreva za 3 - 5 mu mám hnačku, ako väčšina z nás. Niektorí cigariet. Postele sú umiestnené po tri nad se- tvrdia, že od plynu, ktorý je otravný. Išli sme bou a tak husto, že niet skoro miesta pre po- pre balíky. Ja som dostal 3. Večer nám ozná- hyb. Na našej izbe je vyše 200 postelí. V pa- mili, že zajtra sa ide preč. Hádame kde. pierových slamníkoch je miesto slamy drevená Debatujeme o našom ďalšom osude. stružlina. Prikrývky sú vyradené, tenké a die- ravé. Imro má však ešte našu vojenskú de- Štvrtok 25. jan. 1945 ku. Tá nám robí dobrú službu. Dnešný obed: O 5 hod. budíček. Káva a nástup. Utvorili zemiaková zupa, večera: zemiaková zupa. z nás skupiny po 120 mužoch. Sme radi, že Chlieb sme dostali. Večer správa o balíkoch. naša trojica dostala sa do tej istej skupiny Vraj 20 balíkov. Pomodlil som sa, ako obyčaj- Odovzdali sme deky a šálky. Pri vchode do tá- ne z modlitebnej knižočky, spomínal na svo- bora obklopila nás stráž. Pred odchodom bo- jich doma a o 21.30 hodine odobral na noč- la osobná prehliadka. Imrovi zobrali kus slani- ný odpočinok. ny. Asi cez obed pochodovali sme 3 - 4 km na stanicu. Cesta ťažká, záveje. Na poludnie Nedeľa 21. jan. 1945 naložili nás po 46 mužov do Z vagonov na sta- Dnes je nedeľa, Deň Boží, a ja myslím ako nici Wiefleinsdorf. Balíky, ktoré priviezli finan- bývalo doma a ako trávia nedeľu moji najmilší. ci na nákladnom aute, nám nedovolili prevziať. Možno ani oni nemôžu do kostola práve tak Mal som tam aj ja obsažný balík. V zatvorenom ako ja. Po prechádzke na dvore píšem den- vagone čakali čakali sme do 26. jan. Piatok 26. jari. 1945 delka 22. jan. nemal príležitosť písať. Večera: čaj, masť, salám. Chlieb dostávame denne. Sobotu 27. jan. 1945 Večer spomínam na mojich drahých doma.

Nedeľa 28. jan. 1945 Pondelok 5. feb. 1945 Zavčasu ráno (5 hod) Imro vstáva a od- Pondelok 29. jan. 1945 chádza vlakom k zubárovi. Aspoň niečo skú- si a počuje, prípadne aj kúpi za cigarety. O 10 Utorok 30. jan. 1945 hod. je apel. Nastupujeme na dvor. Večer bý- va apel o 8 (20) hod. Dosiaľ definitívny poria- Streda 31. jan. 1945 dok nebol vydaný. Čas tu ubieha, lebo sa mám stále čím zamestnávať. Modlím sa, čítam, učím Štvrtok 1. feb. 1945 sa, píšem denník. Poobede sa vrátil Imro. Vytrhli mu zub, lebo mu hnisal v koreni. Vo Piatok 2. feb. 1945 štvrtok pôjde zase. Večera: čaj a marmeláda. Od piatku 26. jan. 1945 do piatku 2. feb. 1945 cestovali sme do lagra v Altenburgu.18 Utorok 6. feb. 1945 Zima, útrapy, nie pohodlného cestovania. Vstal som o 7 hod. chytil som sa do prania. Cesta Viedeň, Melk, Linec, Mníchov, Hut, Píšem list domova p. prof. Moyzesovi. Obed: Zvikau (Sasko), Altenburg. Ustatý, špinavý, ča- kvaka s krúpami. Je celkom chutná. Dal som kal som zadelenie do barakov. Osobná presi totiž do nej masť a zápražku. Cez poludnie 19 hliadka. Odovzdal som 2 RM a železničnú je letecký poplach. Počuť zvuk let. motorov, legitimáciu. Ubytovanie a strava proti minulé- protiletecké batérie pália. V diaľke výbuchy. mu táboru rozhodne lepšia o 100%. Na izbe Večera: marmeláda, káva. (drevený barák) je nás 20. Chovanie oproti nám korektné. Strava čistá, chutná v tanie- Streda 7. feb. 1945 roch a hrnčekoch. Zemiaky a cukor osobitne fasované. Kúrenie uhoľné brikety. Po umytí, Máme s Jombíkom posluhu na izbe. holení a očistení uložili sme sa na pohodlných Vstávame prví niečo pred 7. hod. Zakúrime, posteliach. Od 23. jan. (po 10 dňoch) som sa zametáme, nosíme stravu, vodu, fasujeme bri- dobre vyspal. kety. Na obed máme kvaku a zemiaky. Na ve- čer priniesli surovú repu, 20 dkg na osobu. Večera: čaj, 3 dkg salámu. Sobota 3. feb. 1945

Celý deň prebehol úpravou ubytovacieho Štvrtok 8. feb. 1945 miesta. Som rád a ďakujem P. Bohu, že mi Imro zasa ide so zubami. Vstáva zavčasu pomohol lepšie znášať zajatie. Cítim sa dobre ráno. Vymenili mi deku. Teraz mi bude v no- a hľadím s nádejou do budúcnosti. Len nech aj ci teplejšie, lebo je dosť hrubá. Ako počuť doma vytrvajú na zdraví, aby sme sa radostne naväzujeme styky s medzinárodným ČK.20 privítali. Na obed bola kvaka a zemiaky. I keď Balíky z domu sotva už dôjdu, preto by bo- bol obed chudobný, dobre nám padol. Na ve- lo dobre dostať balíky od ČK. O situácii von- čeru sme mali kávu a masť. Sme na tieto naše ku mimo tábor nič nevieme. Poobede som pomery spokojní. sa prechádzal na dvore. Je zamračené ale príjemne. Prechádzka dobre padne na šir- Nedeľa 4. feb. 1945 šom priestranstve ako na tesne obmedzenom Budíček o 7 hod. Raňajky, káva. O 9 hod. mieste v Keisersteinbrucku. Okolo tábora sú apel. Poprechádzal som sa po dvore, po- budovy. Tábor sa nachádza v meste. Mesto zrel na známych v iných izbách. Pomodlil som samé je pekné, ako väčšina miest v Nemecku. sa. Obed o 13 hod.: hrachová polievka s mä- Domy sú staré a výstavné, štýlové. V strede som. Poobede som si ľahol. O 15 hod. mali mesta je hrad. Celé mesto leží na miernej vy- sme súkromnú spoločnú pobožnosť: Ruženec výšenine. - Večera: čaj, masť. Z Imrom sme a Laretánske litánie. O 16 hod. večera: káva, sa pohádali pre chlieb. Chce sa oddeliť od na- masť, salám. Píšem denník, ktorý som od pon- šej skupiny.

18 išlo o Stammlager IV-E Altemburg - zajatecký tábor v Altemburgu asi 45 km južne od Lipska v Nemecku. 19 Ríšske marky. 20 Červený kríž. Piatok 9. feb. 1945 Šatara Imro 163 858, npor. Lackovský Edo Na raňajšom apele rozdelili nás podľa hod- 163 392, npor. Dubec Viktor 163 790, npor. ností. Bola to kontrola pre výplatu náležitos- Alakša Jozef 163 789, npor. Dr. Liday Jozef tí. Budeme vraj dostávať plat podľa Ženevskej 163 391, npor. Surzen Romuald 163 402, konvencie ako zajatí dôstojníci. Dopoludnia por. Gotzmann Pav. 163 403. Skoro všetci sú plátam ponožky a opravujem sveter. - Obec: učitelia. Najstarší medzi nami je npor. Surzen zupa z kvaky. Cez obed je letecký poplach do Má vyše 50 rokov. - Večera: čaj, marmelá- 14 hod. - Večera: čaj, salámová paštéta. da. - každý večer po apele rozvinie sa de- batu o budúcnosti. Ja sám netúžim po inom, len aby P. Boh dal koniec vojny a tak sa zdra- Sobota 10. feb. 1945 vý navrátil domov ku svojim a tých našiel tiež Posluhu má Imro. Zase sa pohádal so zdravých. Števom Jombíkom. Zase sa sním vyká. Ako sa vidí, zajatie znervózňuje, že človek stráca au- Utorok 13. feb. 1945 tokritiku svojho jednania. Po obede strúham figurky na človeče nezlob sa. Budeme aj to Posledný fašiangový deň. Fašiangujeme hrávať. Zabijeme tým časť dňa. - Večera: čaj, 'en z toho čo dostaneme. Ráno káva, na obed margarín. kvaková zupa a večer káva, trochu syntetickej masti a kvargle. - po raňajšom apele som sa prechádzal, potom učil geometriu a ruštinu. Nedeľa 11. feb. 1945 Zážitky dňa sú také, že ani nemám čo značiť. Fašiangová nedeľa. Ako to bolo vlani do- Dni jednotvárne plynú a len tužba po domove ma. Spomínam. Čo robia moji milí? Pampušky, plnia hodiny. hojnosť, alebo aj tam bieda ako tu? Stále sa mi sníva s mojou drahou Idkou a s Ivankom. Sv. Streda 14. feb. 1945 omšu sme nemali od Štedrého dňa. Odbavím si pobožnosť sám. Poobede budeme mať Včera som spomínal na nedostatok zážit- spoločné litánie. - Dnes je nejako zima. V no- kov. V noci však zažili sme viac než sme mohli ci mrzlo, takže v tomto drevenom baraku (z očakávať. Po 22. hod. a po 1. hod v noci bol dosák) je cítiť zimu. Každý sa sťažuje na chlad. letecký poplach. Ten býva často, ale nie ta- - Obed: hrachová polievka s mäsom a ze- ký, aký bol dnes v noci. Bolo to pravé pek- miakmi. Zemiaky sa varia v šupkách osobitne. lo. Všade koldokola osvetlené výbuchmi bom Každý dostane 4-5. Večera asi 3 dkg krvavej a palbou protileteckých batérií, reflektormi, salámy, trochu margarínu a káva. - Referovali svetelnými raketami, požiarmi. Bomby boly nám, že sa naväzuje styk s medzinárodným shadzované kobercovite i jednotlive. Náš dre- ČK, takže balíky môžme dostať do konca t. vený barak sa len otriasal a každú chvíľu sme m. Je to však len predpoklad. Má sa tu sria- očakávali, že sa srúti na nás. Keď sme poču- diť pre nás kantína. Čo sa v nej bude predá- li fičanie bomby, pozoskakovali sme s poste- vať to dosiaľ nevieme. Tento láger je expozitú- lí a pritlačili k zemi. Modlil som sa, aby nás P, rou officírlágru v Hartminnštat. Peňažné nále- Boh zachránil. Keď najhoršie pominulo, otvo- žitosti podľa Konvencie MČK nám nebudú vy- rili nám barak a zaviedi do okopov, ktoré pred- plácať ale zakúpené veci sa odpíšu z osobné- sa len chránia. Tam vo vode a blate očakávali ho konta. - Imro sa pomeril so Števom. Vidieť, sme koniec poplachu. Na okolí bolo vidieť žia- že sa s ním pohádal len v duševnom rozpolo- ru požiarov. Okolo jednej hod., sotva sme si žení, ktoré nás často postihuje. - Počuli sme, zdriemli po prvom nálete museli sme znova do že každú nedeľu bude k nám prichádzať fran- zákopov. Ráno len o bombardovaní bola reč. cúzsky kňaz, aby nám slúžil malú tichú svätú Nevieme kde a ktoré okolité ciele boly bom- omšu. Sme tomu všetci radi. bardované, ale iste bomby dopadli aj v meste. Ďakujem P. Bohu, že ma zachránil. - pre kurzy, ktoré sa tu medzi nami vedú, uvoľnili Pondelok 12. feb. 1945 nám barák R. Dnes sa prihlásim do motorové- Na apele nám oznámili, že dnes začína- ho kurzu. - Počuť, že boje u nás preniesly sa jú kurzy účtovnícky, pedagogický a chemic- od Lučenca za Zvolen. Mám vieru, že sa mo- ký. Prihlásim sa do nich. - mená ubytovaných jím milým nič nestalo. Však sa mohli vysťaho- na našej izbe (01): Veliteľ npor. Zubaľ Michal vať na čas do lazov. - Cez poludnie bol po- 164 053, npor, Špak Gustáv 164 052, npor. plach. - Obed: kvaka, večera: asi 3 dkg sa- Antalík Štef. 163 738, npor. Koperdan Michal lámy a káva. 163 923, npor. Slosiarik Ondrej 163 793, npor. Krška Pav. 164 058, npor. Súmrak Ondrej 163 864, npor. Lobík Ján 163 863, Štvrtok 15. feb. 1945 npor. Omasta Júl. 163 809, npor, Maňuch Ján Noc zo stredy na štvrtok bola najstrašnej- 163 749, por. Jombík Štefan 163 394, npor. šia z môjho života. Daj Bože, aby som nie- čo takého neprežíval ani ja a ani ľudské po- poplach. Spali sme málo, lebo výbuchy čas. kolenie vôbec. Dopraj Bože našej zemi mier bômb a hukot ojedinelých lietadiel ako aj roz- a pokoj! Okolo 20. hod. večerzahučaly sirény rušená myseľ nedala nám spať. Naši ubytovaní predpoplach. Na barakoch bola tma (už dru- v budove F prežívali ešte väčšie duševné tram- hý deň sme bez svetla). V tom sme sa poob- poty, lebo zostali po celý čas bombardovania liekali a pripravili na odchod do zákopov, kto- v budove. Zabudli ich vypustiť. Výjavy na tej ré sú asi 100 m od našej izby. Varil som prá- izbe boly strašné, lebo im vytrieskalo okná, ba ve kávu z kávovej konzervy na kachľoch. Za vytrhalo aj niektoré okenné rámy. Dnes ráno pár minút na to vyhlásený bol poplach a všetci pozorovať mohutné stĺpy dymu vystupujúce zo sme sa ledabolo uberali do zákopov. Kávu zasiahnutých cieľov. Niektoré budovy majú na som nechal prikrytú vĺčkom od šálky a nechal okolí vytrieskané okná a rozhádzané škrydlice na kachliach. Mnohým sa ani nechcelo do zá- na strechách. Na poludnie je zasa poplach. kopov a zostali na izbách. Ja som bol s Imrom Bombardujú však dálej. Obed je pozde lebo spolu vedľa seba v mokrom a zablatenom zá- sme bez vody. Večera: káva, margarín. Prišiel kope. Už aj bolo počuť hukot leteckých moto- zajatý francúzsky kňaz. O 6. hod. večer ma- rov a paľbu protilet. kanónov. Každý bol kľud- li sme svätú omšu. Druhá sv. omša ako som ný a spokojný. Zrazu však vo výške nad ried- zajatý. Omša bola v miestnosti, kde boly okná kymi oblakmi zažiarily rakety jedna za druhou. pri bombardovaní roztrieskané. Kňaz sám od- Bola to krásna podívaná ako na pravú ben- hŕňal črepiny, aby upravil miesto pre jednodu- gálsku noc. Rakety na padákoch, „vianoč- chý oltár. Každý z nás oddal sa so skrúšeným né stromčeky" ožiarily tmavú noc a premeni- srdcom pobožnosti. Ja ďakoval som P. Bohu ly na najjasnejší deň. Chytro sme sa však spa- i prosil ho o ďalšiu pomoc pre mňa i pre moju mätali z peknej podívanej a uvedomili si ne- rodinu. Spievali sme: pred trón tvoj, ó, Kriste bezpečenstvo, ktoré hrozilo aj nám. Niektoré Matka plače Bože čos ráčil a Pápežskú hym- lietadlá Metaly nízko nad nami, iné hučaly sil- nu. Omšovú modlitbu modlil som sa z modlia- ným hukotom vo výške. Paľba z tlakov dopl- cej knihy len zpočiatku, lebo medzi tým sa zo- ňovala rev motorov. Zrazu zatriasol vzduch vý- tmelo a svetlo nebolo. Po sv. omši prosili sme buch bomb. Dopadali kobercovite i jednotli- kňaza, aby prišiel k nám v nedeľu. Sľúbil, že vé. Vlna lietadiel za vlnou zhadzovala bomby, príde od soboty na týždeň poobede. Budeme osvetľovala cieľ raketami, takže sme mysleli, aj prijímať. Zasa bez sv. spovedi a po obede. že to už nemá konca. Čo sme tu prežívali ťaž- ko opísať. Výbuchy a hvízdanie bômb pritlačili Piatok 16. feb. 1945 nás všetkých k zemi. Jeden na druhom v kľa- ku, v sede tlačili sme sa na seba. Všetci sme V noci poplach nebol. Spokojne sme sa prežívali ťažké chvíle. Jedni sa od hrúzy triasli vyspali. Na izbe sú osobné vadenice o úpravu a očakávali to najhoršie, iní sa modlili v hrúze. izby a umiestnenie postele, lebo prišli k nám Pri Imrovi, ktorý sa triasol a jajkal čupel som pri traja zo (???) ktorá má vytlčené okná po bom- stene zákopu. Triasol som sa od ľaku a mod- bardovaní. Divím sa, že po duševných útra- lil sa, prosiac P. Boha a P. Máriu o pomoc. pách, ktoré posledne každý zažil, nevstúpili Oddával som sa do vôle Božej. Za najprudšie- do seba. Po apele sa modlím aj krížovú cestu ho bombardovania lúčil som sa v duchu s moje prvý pôstny piatok, a myslím na domov, kde jou žienkou a s Ivankom. Prosil som Boha za sa tiež odbavuje v kostole. Obed: kapusta, ze- odpustenie mojich hriechov. Nemôžem opísať miaky. Večera: margarín. doslova čo som tu duševne prežíval, len toľ- ko viem že po nálete, ktorý trval celé 3A hodi- Sobota 17. feb. 1945 ny bol som (ako aj všetci) tak malátny, že som Dnes je pekný, jasný deň. Slniečko prihrie- ledva myslel a stál na nohách. Keď sa poplach va. Boli sme v meste na vodu. Mesto je sku- skončil vydýchol som si uľahčením a prvá mo- točne pekné. Má asi 40 tis. obyvateľov. V zá- ja myšlienka patrila P. Bohu: vďaka za jeho ne- hradách videl som kvitnúť liesky. Na obed bola smiernu dobrotivosť, že nás zachoval. Cestou kvaka a zemiaky, večer: margarín a čaj. do baraku (požiare osvetovali našu cestu) ozý- valy sa stále výbuchy časovaných bômb (eš- Nedeľa 18. feb. 1945 te aj dnešného dňa vybuchujú). Na izbe tlak vzduchu rozhádzal vecí z políc, porozbíjal hrn- Prvá pôstna nedeľa. Spomínam na domov. čeky a taniere, káva zostala na kachliach len Daj Bože, aby som bol na Veľkú noc doma. prikrývka odletela na zem. Súsedná izba ma- Sv. omšu nemáme, preto si ju odbavím v súk- la vytlačenú stenu smerom von. Keď sme sa romnej pobožnosti. Poobede sme si spoloč- shromáždili na izbe, ďakovali sme P. Bohu ne odbavili krížovú cestu a Loretánske litánie. spoločnou modlitbou. V noci bol ešte jeden Obed: hrachová polievka s mäsom a zemiaky, večera: čaj, margarín, syrečky. Máme už vodu aj elektrické svetlo. Večer je poplach. Ideme do okopov. Chvála P. Bohu skoro sa skončí.

Pondelok 19. feb. 1945 Přišly balíky zo Slovenska cestou ČK. Od tých čias čo sme tu sú to prvé. Medzi šťastliv- cov patrí aj Števo Jombík. Na obed mali sme kapustu, večer marmeládu. Okolo 20. hod. bol poplach.

Utorok 20. feb. 1945 Dnes ráno o 4 hod. bol zase poplach. Bombardovali neďaleko. Pri apele oznamujú nám novú adresu, totiž udávanie tohoto lágru ako offlager.21 Na obed bola kapusta. Po obede som bol v meste na vodu. Ľudia už pracu- jú na svojich záhradkách. Zeleninárstvo a ovo- cinárstvo je tu vyspelé. Večer prišli desiati Slováci do lágru. Aj na našu izbu prišli dvaja. Večera: káva, margarín. Po apele bol poplach.

Streda 21. feb. 1945 Ráno išli pre balíky na poštu. Aj Imro dostal balík cestou ČK. Potešili sme sa tomu. Na obed: kvaka. Poobede sme sa kúpali. Cez poludnie bol len predpoplach. Boli sme tomu radi, lebo v zákopoch je voda. V noci totiž pr- šalo. Pred večerom sme si urobili „paláner". Dobre sme si zajedli z balíkov.

Štvrtok 22. feb. 1945 Bola krásna mesačná noc. Spali sme všetci kľudne. Dal som sa do prania. Viem si teraz oceniť domácu prácu a podľa toho budem uľahčovať robotu mojej milej a drahej žienky. Chápem, že tá práca okolo našej do- mácnosti bola nad jej sily a predsa ju bez rep- tania vykonávala. Cez poludnie bol zase poplach. Obed. kapusta. Večera: salám. Do lág- ru majú prísť Francúzi.

domov, na moju drahú rodinku. Bože, daj, aby Jedna strana z denníka Piatok 23. feb. 1945 sa už moje túžby splnily! - Na obed bola kvaka npor. M. Mózera. Takmer Heslo dňa: „Buď ku každému milý, úslužný!" a kapusta v polievke. Večera: čaj, margarín. každý deň si vytýčil heslo, Umienil som si, že budem cvičiť svoju - Večer bola na súsednej izbe Krížová cesta. ktorým sa potom snažil do vôľu a zdokonaľovať svoj charakter. Pre kaž- konca dňa riadiť. Zdroj: Archív M. Mózera dý deň určím si heslo, ktoré stoj čo stoj dodr- Sobota 24. feb. 1945 žím. Myslím, že týmto mnoho získam pre ďal- Heslo dňa: „Nehádaj a neškriep sa." ší môj život. To najdôležitejšie lásku k P. Bohu Dnes máme ísť na sv. prijímanie. Svätá om- a pevné náboženské presvedčenie už mám. ša má byť poobede o 15. hod. Zase budem Svoje postavenie k veciam duchovným, dú- prijímať Božie Telo bez sv. spovedi a po naje- fam je v mojej duši vykrištalizované. Treba mi dení. Pripadá mi to neuveriteľné takto pristú- len v tomto zameraní zdokonaľovať sa v obco- piť ku sv. prijímaniu, ale súčasná doba pripúš- vaní so svojim bližným, uskutočniť pravú lás- ťa aj toto. Doobedu som sa pripravoval na sv. ku k blížnemu, a potom starosť o seba samé- prijímanie. Naša nádej, že dnes prijmeme sv. ho. - Deň je jednotvárny, plný spomienok na Hostiu bola sklamaná. Sľúbená sv. omša ne-

21 Zajatecký tábor pre dôstojníkov. bola, lebo kňaz neprišiel. Príde vraj až o týž- Streda 28. feb. 1945 deň o 14. hod. - Na obed bola kvaka s ka- Heslo: „Buď kľudný!" pustnými listami. Večera: káva, salám. Treba mi to stále zdôrazňovať pre seba, lebo som poznal ako pôsobí duševný nekľud Nedeľa 25. feb. 1945 a nepokoj na telo človeka. A mne ide o to, Heslo dňa: „Modli sa a Boh ti pomôže." aby telo vydržalo, lebo ma doma čaká Ivanko, Pred apelom prechádzal som sa so Idka moja a ostatní z rodiny. - Doobedu bo- Siebertom po dvore a spomínali sme na Divín. la sv. omša na dvore. Sú tu vraj 6-ti francúzski Nezabudol na Ivanka a spomínal na neho. kňazi, ktorí budú denne odsluhovať sv. omšu. Rozprávali sme sa aj o tom, ako to je dnes Ak to je pravda, teším sa, lebo, od účasti na v Divine, či sú už pomery kľudné. Bol by som denných sv. omšiach mnoho očakávam. - Na rád, keby vojnových hrôz čo najmenej zaži- obed sme mali kvaku, na večeru umelú masť. li. Však dá P. Boh, že sa domov skoro dosta- Nejak sa dnes cítim slabý v kolenách. Z pre- nem keď sa vojna skončí a budem vedieť všet- chádzky po dvore som sa vrátil na barak. Divím ko. Po apeli som sa pomodlil omšové mod- sa, ako mohli títo Francúzi vydržať až päť ro- litby. Bol som v meste po vodu do kuchyne. kov v zajatí. - Dnes rozostavili po lágri maďar- - Na obed: hrachová zupa, večera: salám, ských policajtov ako strážnych. - Večer sa margarín. O 17 hod. odbavili sme si bolestný rozvinula debata o manželskej morálke popu- Ruženec a Loretánske litánie. Po tieto dni som lačnej a o náboženstve. Pre moje presvedče- nejako roztúženýza domovom. Každú chvíľu si nie ma niektorí osobne napádajú. pripomínam drahé tváre, stále mám pred oča- mi milé miesta domova v Divine. Štvrtok 1. marca 1945 Ráno nejem, lebo pôjdem na sv. prijíma- Pondelok 26. feb. 1945 nie. Keď som sa umyl a obliekol pripravoval Heslo dňa: „Nezáviď blížnemu." som sa na sv. prijímanie. Po apele bola sv. Teraz som sa dozvedel, že prišlo niekoľko omša na baraku „N". Kňaz ju odslúžil za nás, slov. vojakov z Mostu. Budú tu konať pomocné našich milých doma a za náš národ. Sv. prijí- práce v tábore. Na obed je kvaka. Dnes majú manie som obetoval za mojich drahých doma prísť do lágru Francúzi. Cez celý deň nás fo- a prosil P. Boha, aby sa vojna skončila ten- tografujú. Na jednu dosku berú troch. Ja som to mesiac, lebo bych si prial Vskriesenie slá- fotografovaný so Siebertom a Rettingerom, viť doma. Zajtra bude sv. omša ako prvý pia- lebo ideme podľa čísel za sebou 163 786. tok aj so sv. prijímaním. Dnes a zajtra je miesto 163 787 a ja 163 788. Fotografovaný sme spovedi gen. absolúcia, ale potom sa bude- bez čiapky, pred nami je tabuľa s menom me jednotlíve spovedať. Zavedú sa spoved- a číslom. - Večera: margarín. - Predvečerom né lístky, aby sme sa s francúz. kňazom týmto prišli Francúzi. Nesmeli sme byť pri ich prícho- spôsobom dorozumeli. - Na obed bola kvaka de na dvore. a kalerábom, na večeru salám a tvaroh.

Utorok 27. feb. 1945 Piatok 2. marca 1945 Heslo dňa „Odpúšťaj!" Celú noc fúkal studený vietor. Aprílové po- Dnes mám posluhu. Vstal som 6.10 hod. časie teraz v marci. Dážď sa strieda so sne- a zakúril som do pece, aby bolo teplo keď hom. Bolo mi v noci zima, musel som sa celý ostatní budú vstávať. Pri kúrení spadol mi ku- poobliekať. Po apeli bol som zase na sv. prijí- táč na dlážku, trochu to buchlo. Jeden (Špak) maní. Teraz v živote prvý raz pociťujem na svo- mi preto nadal do hoväda, začal kričať a po- jej duši silu Eucharistie. Už cez sv. omšu bol vy- zobúdzal ostatných. To som dostal za moju trúbený poplach. Videl som sostrelenie americ- ochotu včaššie vstať k vôli druhým. Iné po- kého bombardovacieho lietadla. Črepiny proti- sluhy vstávajú keď aj my o 7 hod. Slušne som leteckej obrany hviždály nad nami a dopadaly mu vytkol jeho nesprávne chovanie a odpus- na láger. Tesne na kraji zákopu nad mojou hla- til mu v duchu, lebo viem, že to urobil v ná- vou dopadla tiež črepina. Myslím, že by človeku vale chvíľkovej zlosti. - Pozoroval som dnes poriadne ublížila. Preto si budem dávať na hla- Francúzov, ich chovanie a činy. Sú celkom vu složenú deku, aby ma proti črepinám chrá- iní než my. Medzi nimi sú aj Poliaci. Obed nila. - Na obed sme mali kvaku s kalerábom. sme dostali o 11 hod., lebo sa varí na sme- Večera: masť. - Noc bude zase studená ny keďže do lagru pribudlo asi 850 mužov. Cez obed bol poplach. Obed kvaka, veče- Sobota 3. marca 45 ra marmeláda. Ráno bol dvor pokrytý snehom. Po apele prišiel rozkaz, aby sme sa oholili, lebo prí- de nem. generál. Došiel som len na koniec sv. omše. - Pretože ubytovacie pomery nevyho- Streda 7. marca 45 vujú pre terajší počet zajatých - pravdepodob- Stále je chladno. Ráno bolo blato zamrz- ne odídeme my a Francúzy ostanú tu. Nevieme nuté až na kosť. Po apeli bola pietna spomien- ako veliteľstvo definitívne rozhodne. Čo P. Boh ka na 95. výročie nar. T.G.M. Zase prišlo šesť robí všetko dobré je. Preto som spokojný. - balíkov cestou ČK. Na našej izbe dostali dva- Píšem listy domov, do Zvolena, do Bratislavy ja: Alakša a Súmrak. Dúfam, že v krátkej do- Bračokovej a p. prof. Moyzesovi s veľkonoč- be budem mať aj ja šťastie. Alakša dostal aj list ným prianím Vzkriesenia. - Na obed máme kva- z Bratislavy. - Na obed bola karelábová zupa. ku s kalerábom, na večeru salám a syr. Po obede bol som v meste pre vodu. Vracal som sa v snehovej fujavici. - Počuť, že pôjde- Nedeľa 4. marca 1945 me odtiaľto preč. Vraj asi dva km. - Na veče- Celý deň padá sneh. Je zima na baraku ru: synt. masť. Okolo pásu si dávam deku. Po apeli okolo 10. hod. je veľká sv. omša. Hoci bola na su- Štvrtok 8. III. 45 sednej izbe v baraku, cítil som sa ako v kosto- Ráno zamrznuté, mrzlo. Raňajky sme nele. Poobede o 16. hod. majú byť litánie, ktoré dostali. Mal som hneď zrána robotu s čistením odbaví francúzsky kňaz. - Na obed sme ma- plášťa od blata. Po apeli bola sv. omša. Imro li hrach a v ňom kde-tu fazuľka. Tak bych si jej nasbieral kvaku a kareláb. Uvarili sme to, ho- teraz zajedol a pochutil. Doma som si fazuľ- ci to bolo zamrznuté. Na obed: polievka z mle- ku nevedel vážiť, ale teraz bych ju jedol ako tého prosa. Na večeru salám. Kávu sme ne- sviatočné jedlo. Na večeru sme mali synte- dostali. Spomínam na domov, na mojich dra- tickú masť a kávu. - večer sa stala „nehoda". hých. Bože, vyslyš modlitby moje! Pozde ve- Štefan si sadol na Imrovu posteľ, kde už se- čer doniesli nám trochu kávy. del aj Imro. Imro spí na druhom „štoku" a pre- tože je posteľ drevená a slabá, srútila sa celá Piatok 9. III. 45 na Lackovského. Na šťastie sa mu nič nestalo. Celá izba sa tomu smiala. Imro sa na noc Včera som si vymenil deku, a preto som usalašil na stole. dobre spal. Ani plášťom som sa v noci nepri- kryl a nebola mi zima. Predtým som bol v noci častejšie hore (2 až 3 krát), lebo mi ľad- Pondelok 5. marca 45 viny nachladly. Tejto noci bol nočný apel asi Je stále zima, chladno. Uhlia (brikety) do- o 22.30 hod. Boli sme celkom prekvapený, stávame len za jedno vedro. Zmenšili nám aj že čo sa robí. Zo súsednej izby vraj dvaja ušli. dávku chleba a zemiaky, vôbec jedlo. - Zase Vyviedli takú hlúposť a tým nám iba zhorši- bola sv. omša na vedľajšej izbe. Zajtra sa sbe- li situáciu. Obaja boli chytení a sú zatvorení tu rám na sv. spoveď a prijímanie. Mám úmysel v lágri. - Po apeli (raňajšom) bol som s Imrom dať odslúžiť omšu svätú na moju rodinu. - Na pri kuchyni na repné odpadky. Neuchytili sme obed sme mali kvaku. Dostal sa mi jeden ze- si však nič, lebo sme sa nechceli tlačiť me- miak. - Keď sa naša životná situácia zhorši- dzi ostatných. Bola aj sv. omša. Nemal kto mi- la, naša spoločnosť troch sa rozpadla, čo sa ništrovať, preto som si umienil, že sa naučím. týka zásob už skromných. Števo chcel, aby - Poobede o 16. hod. mali sme krížovú cestu sme sa so zásobami podelili. Neviem či si na- s kňazom. Odbavoval latinsky aj modlitby. Na šiel túto zámienku, ale fakt je, že Imro predal obed bola kvaka, na večeru synt. masť a čaj. časť kávových konzerv za cigarety. Takto mu vraj nemôže dôverovať a preto trval na delení. Sobota 10. marca 1945 - Na večeru: marmeláda. Jeden chlieb, ktorý sme dosiaľ dostávali na 6 mužov na deň odo Dnes som už 133 dní zajatý. Ťažká život- dneska dostávajú deviati. Cukru je tiež menej. ná skúška pre mňa a zaiste aj pre moju dra- hú Idku. Celá moja rodina aj s Ivankom ťažko snáša toto odlúčenie, viem si to predstaviť. No Utorok 6, marca 1945 nezúfam, verím, že milostivý Pán Boh nám po- Ráno bol zasa napadnutý sneh. Je chlad- môže. Po apeli bola sv. omša. Na obed bola no. Po apeli som sa vyspovedal a išiel na kvaka a jeden zemiak. Posledný, lebo vraj viac sv. prijímanie. - Dnes prvý krát som sa išiel už nebudeme dostávať ani zemiaky. Na večeru hrabať ku kuchyni do sudov na odpadky. dostali sme za lyžičku surového mletého mä- Nasbieral som kožky z karelábu a uvaril na ve- sa. - počasie je chladné a daždivé. čeru. - Na obed sme mali kaleráb. Aj zupa sa zhoršila razom. Prosím len Pána Boha, aby tú- Nedeľa 11. marca 1945 to vojnu ukončil. - Večera: synt. masť. Mám so Števom Jombikom posluhu. Posluha má za povinnosť vyniesť moč, kto- rý sa v noci nasbieral v ročke /v noci sme za- Štvrtok 15. marca 1945 mknutý/, prinášať vodu, zakúriť, prinášať stra- V noci bol poplach, spal som menej, no rá- vu, zametať, vynášať špinavú vodu. Po ape- no sa cítim svieži. Nádherné jarné ráno so spe- li sv. omša vo dvoch barakoch. Hoci je nede- vom vtáčím. Doma by som si vedel ceniť ta- ľa, slúžila sa len tichá svätá omša. Na obed kýto deň. Bol by radostný v kruhu mojej dra- sme mali hrachovú polievku takej akosti sme hej rodiny. Takto v tomto prostredí, jarný deň v zajatí dosiaľ nemali. Zemiaky ovšem nebo- len roztúži po domove. - Bol som na sv. om- ly. Na večeru bola káva a synt. masť. - Po ši. Prišli balíky, avšak ja som nedostal. Doručili obede o 16. hod., mali sme sv. Ruženec a li- mi lístok, ktorý som bol poslal ešte prvé dni tánie. Boli tu prítomní obaja franc, pátri, kto- z Keisersteinbrucku ako nedoručiteľný, lebo rí nám denne vysluhujú sv. omšu. Dostal som poštová doprava je tam zastavená. Na obed od nich na pamiatku sv. obrázok s venovaním sme mali cestovinu. Ako som v zajatí, je to dru- a podpismi. Obrázok je originálny. Dal som si hý raz (na Vianoce a teraz). Keby aspoň raz požehnať modlitebnú knižku. za týždeň dávali tento obed. Na večeru: ume- lá masť. Pondelok 12. III. 1945 Už je počasie teplejšie, hoci je stále daž- Piatok 16. marca 1945 divé. - Zase sa mi snívalo s mojou Idkou Od dnešného dňa je apel ráno o 9. hod. a s Ivankom. Škoda, že som tak tvrdo spal, že Mnohí sa tomu tešia, že môžu dlhšie spať. si nemôžem dopodrobna pripomenúť čo sa Ja sám vstávam na čas o 7 hod, ale som to- mi snívalo. Zajtra má prísť nejaký generál na mu rád, lebo skôr uplynie čas do obeda, kto- prehliadku ubikácií. Máme si dať izbu do vzor- rý s nedočkavosťou očakávam. Bol som na sv. ného poriadku. - Po apeli bola sv. omša. Na omši. - Přišly dva balíky. Ja dosial nič som ne- obed bola sušená kvaka. Celkom to bolo dob- dostal. - Je reč o odchode. Nevieme však nič ré. Večera: kúsok salámy a káva. určitého. - Na obed: kvaka, na večer: synt. masť. - Skoro celý deň som bol na slniečku. Utorok 13. III. 1945 Vyrezal som krížik z dreva nad moju posteľ. Vstal som o 7. hod., složil deky, obliekol, Urobím si ešte rámik, aby som mal mojich dra- umyl, vypil kávu bez cukru s oblátkou chle- hých stále na očiach. - Po obede o 16. hod. ba, pomodlil a išiel na dvor na prechádzku. sme mali na dvore krížovú cestu. Prechádzal som sa s Rettingerom a spomínal domov. Po apeli som bol na sv. omši. Generál Sobota, 17. marca 1945 prišiel aj na našu izbu. Neviem dosiaľ aký Zase je chladno a nebo zamračené. V mar- účel má táto prehliadka. Na obed bola kvaka. ci aprílové počasie. Po apeli bol som na sv. Večera: synt. masť, syr. Večer, ležiac na poste- omši. Zajtra pôjdem zasa na sv. spoveď a sv. li, nedá mi nemyslieť na domov, na mojich dra- prijímanie. Keď bude slnečno budeme mávať hých. Po večernej modlitbe, v ktorej sa modlie- denne debatne hodinky na dvore s franc, pát- vam za Ivanka a za Idku, dávam im dobrú noc. ri o náboženských otázkach. - Na obed: kvaka a zemiaky, večer: synt. masť. Zemiaky si Streda 14. marca 45 s Imrom odkladáme navečer, aby sme neboli Spalo sa mi príjemne, totiž nebola mi zima. tak hladný. Robíme to denne. - Dnes sme ma- Musím vstávať presne o 7 hod., aby som bol li zase špatný deň. Letecká akcia v blízkosti. s raňajšou úpravou skôr hotový. Chcem sa to- Ďakovať Pánu Bohu nám sa nič nestalo. Nech tiž denne prechádzať: ráno, na obed a večer, nás ochraňuje aj v budúcnosti. - Urobil som lebo cítim už telesnú slabosť preto, že sa má- si rámik a zarámoval mojich drahých k poste- lo pohybujem. - Po apeli som bol na sv. om- li, aby som ich mal stále na očiach. Fotku som ši. Doobedu čítam a píšem tento denník. Na zavesil pod krížik. obed: kvaka a zemiaky po niekoľkých dňoch zasa. Večera: kúsok tvarohu a kúsok (2dk) kr- Nedeľa, 18. marca 1945 vavej salámy. S Imrom sme si nechali od obe- O 9. hod. bola na baraku „N" veľká sv. om- du zemiaky a uvarili polievku. Do nej sme si ša. Zúčastnil som sa, po riadnej spovedi na dali za hrsť šťavy, ktorú sme našli pri baraku. sv. prijímaní. Stalo sa tak štvrtý raz ako som Dnes poobede bolo krásne počasie, ako jar- v zajatí. Ďakujem P. Bohu za túto veľkú milosť. ný deň. Sedel som na slniečku, cítil hrejivé lú- Duševne som takto úplne vyrovnaný, je to pre če, ktoré tak potrebujem. Pri partii šachu spo- mňa skutočne posilou v trpkom zajateckom ži- mínal som na môjho zlatého Ivanka, s ktorým vote. Cez sv. omšu spomínal som ako to vypa- by som si najradšej zahral. Dá Pán Boh, že aj dá u nás na smrteľnú nedeľu. Vlani nebol bych to bude. - Dnes dostali štyria balíky. Kedy a či si spomenul čo má na takto rok očakáva. - Na dostanem aj ja? obed boly zasa nudle. Vyše polovice som si odložil na večer. - Poobede bol som určený Polovicu som dal Imrovi. Veľmi si to pochva- doniesť vodu do kuchyne. V meste veru ne- ľoval. I mne chutila mladá pŕhľava. Neľutoval bolo badať nedeľňajšieho ruchu. Takto som som, že ma popŕhlila, hlavná vec, že som je- vymeškal litánie. Odbavim si ich teraz večer. dol niečo zelené a čerstvé, čo obsahuje neja- - Na večeru bola krvavá saláma a umelý tuk. ké vitamíny. Preto, že som mal prácu na izbe Denne dostávame asi 20 dkg chleba. Beriem ako posluha, išiel som až na druhú svätú om- si ho na tri dni razom. Aby som s tým za tri dni šu. - Na obed bola kvaka, zemiaky neboly. vystačil, rozrežem ho na tenké krajíčky. Takto Večera: margarín. ma P. Boh učí oceniť si chlieb každodenný. Piatok 23. marca 1945 Pondelok 19. III. 1945 Dezinfekcia baraku a odvšivovanie. Dnes je deň sv. Jozefa. Jožko Alakša má Niektoré veci sme si vyniesli na dvor, lebo ce- meniny. Gratuloval som mu a on mi ponúkol ci- lý deň sa zdržujeme na dvore. Na šťastie je garetu. Zapálil som si ju s chuťou na tri razy, le- pekný deň. Sv. omša nebola lebo Francúzi bo veru cigarety už asi mesiac nemám. Ako kaž- mali prísny apel podľa kartotéky. Na obed bo- dý deň, aj dnes som bol na sv. omši. - Na obed la kvaka a zemiaky, na večeru salám. O piatej sme mali kvaku bez zemiakov. Večera: syr, masť. hodine bola krížová cesta a loretánske litánie. Žatým sme precvičovali pašie. Budem spievať Utorok 20. III. 1945 Petra. Na Veľkonočnú nedeľu bude spoločná sv. omša s prijímaním. Budeme na nej spievať Pozorujem, že väčšina z nás je nábožen- sborové piesne striedavo s Francúzmi. - Na sky založená. Jak katolíci, tak aj evanjelici. barak sme išli až o 16. hod. Bol tam neznesi- Neviem, či aj v minulom živote hralo u nich teľný smrad. Museli sme vetrať. Budeme mu- náboženstvo tak prvoradú úlohu, ale je is- sieť mať otvorené okná celú noc. - Cítim cel- té, že veľké percento z nás vráti sa na cestu kovú slabosť, až sa mi kolená podlamujú. zbožnosti, na cestu, ktorá vedie k Bohu. V ta- komto kríži chápe človek potrebu duševneho života, pozná posilu v Pánu Bohu. Na obed: Piatok 24. marca 1945 kvaka, zemiaky (3). Večera: krvavý salám, čaj. Noc bola veru studená a nepríjemná, le- Chystáme sa na pašie. Zajtra začneme cvičiť. bo dezinfekcia dráždila nos a očnú slizni- cu. Snívalo sa mi o mojom drahom Ivánkovi. Streda 21. marca 1945 Neviem si však v pamäti vybaviť čo sa mi Prvý jarný deň. Je však chladno. Ráno (za- o ňom snívalo. Ráno po apeli išiel som na po- včasu) mali sme zase rušno. Celé okolie bolo štu pre balíky. Prišlo ich 120. Ja mám nemám osvetlené. Po apeli ako obyčajne bola sv. om- ani jeden. Aj zo Zvolena prišli Murárskemu, ša. Na obed sme mali makarony, na večeru Koperdenovi, Hovorkovi. Myslel som, že aj ja margarín. Aby sme si chlieb presne mohli de- budem mať od Milky. Teraz som videl trochu aj liť, urobil som pre nás vážky. Takto nie je nikto mesto. Je staré s typickými domami. Sú tu aj ukrivdený na množstve. Dosiaľ sa delil chlieb pekné kostoly. Bohužiaľ nemôžem ani do jed- len odhadom, takže jeden väčší, lebo men- ného. V kostole som nebol už päť mesiacov. ší kúsok a často bola z toho nespokojnosť Dá Pán Boh, že skoro sa mu budem môcť po- a hádky. - Spomínam často na domov a tú- ďakovať za jeho dobrodenia. - Na obed kvaka žim po chvílke v ktorej sa všetci v radosti uvi- a zemiaky (3), večera margarín. Po večernom díme. Prosím denne P. Boha o vyslyšanie mo- apeli mali sme skúšku na pašie a spev. (Stála jich modlitieb. Mnohokrát denne pozerám sa matka ľutujúca). na zarámovaný obrázok mojich drahých, ktorý mám zavesený pod krížikom pri posteli. - Pri Kvetná nedeľa 25. III. 1945 večernom apeli jeden z nás odpadol. Odniesli Vstávam zavčasu, lebo sa chcem oholiť, ho na barak. umyť. Sv. omša je ešte pred apelom o 8.30 hod. na spievanej veľkej sv. omši spievali Štvrtok 22. marca 1945 sme sborové pašie a „Stála matka ľutujúca..." Ráno okolo šiestej hod. som už bol na no- Omšovú pieseň „Pred trón Tvoj, ó, Kriste..." hách. Mám s Imrom posluhu. Je krásny deň, spievali sme jednohlasne. Na pašiach spie- radosť byť vonku. Pred ôsmou hod. išiel som val som vo sbore I. bas a kňaza. Spomínam, na vodu. Boli sme v mestskom parku. Vodu ako to bolo doma pred rokom a ako je asi te- sme načierali z rybníka. Pekne je to tu uprave- raz. Kto spieva miesto mňa? Spomienky bo- né. Na rybníku plávala aj labuť. V druhej sku- lia, ale aj vzbudzujú nádej, že všetko sa ešte pine naberali vodu Francúzy. Zároveň vybe- raz vráti. - Po raňajšom apeli prišla zpráva, že rali nožíkmi púpavu na varenie. Ja sám som na pošte je asi 30 balíkov. Budem tam mať aj natrhal pŕhľavu a doma upravil na večeru. ja? Teším sa. Dostal som lístok zo Zvolena od Karčiho a potom na moju na moju veľkú ra- obed bola kvaka a zemiaky, na večeru krvavý dosť od drahej Idky. Nech Pán Boh dá, aby sa salám. Pred večerom bol Imro v meste na vo- im nič nebolo stalo a všetci sme sa zdraví pri- du a mal šťastie, lebo priniesol špenát a pŕh- vítali. - Na obed sme mali makarony s trochou ľavu. Špenát si uvaríme aspoň na 3 - 4 krát. mäsa (kde-tu rozvarený kúsok). - O 14. hod. Budeme ho mať na sviatky ako prilepšenie. mali sme slávnosť posvätenia ratolestí, sv. ru- ženec, Litánie k ... najsv. Srdcu Ježišovmu Veľký piatok 30. III. 1945 s požehnaním. Slávnosť bola krásna a dojíma- Veľkopiatkové obrady začaly sa pred ape- vá. Spomenul a modlil som sa za mojich do- lom o 8.30 hod. Obrady boly až veľmi jedno- ma. - Na večeru: krvavý salám, margarín, ze- duché, ale tým viac dojímavé. Nejedno oko sl- miaky. zilo spomienkami a pravou ľútosťou nad hrie- chami. Uvedomujeme si veľkosť a nekoneč- Pondelok 26. marca 1945 nosť lásky Božej, keď sa obetoval za nás na Vstal som o 6. hod ráno. Nad ránom ne- kríži. Poobede odbavovala sa krížová cesta mohol som už spať. Na svätej omši som bol na a litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu. - Na baraku „K", kde chodia Francúzi. Súčasne sa obed: kvaka a málo zemiakov, na večeru cu- odbavovaly tri sv. omše. - Po apeli přišly balí- kor, syr. Zasa sme si uvarili v soli špenát a pŕh- ky. Zase nič nedostal. Veru som už biedne so ľavu. Celý deň je zamračené a niekedy prší. zásobami. Bude zle keď mi balík nedôjde, le- Večer sa vyjasnilo. - Ráno som zistil na vlast- bo si nebudem môcť prilepšovať. Dosiaľ som nom tele, že sú aj na našom baraku ploštice. si zavše zajedol z mojej rezervy, aby som si Števo Jombík zabil jednu pod mojou poste- udržal telesnú kondíciu na minimálnom stup- ľou. - Bože môj, vyslyš naše vrúce modlitby ni. - Na obed bola kvaka bez zemiakov. Na a daruj (????) tu pokoja! večeru margarín. - Večer sa objavil okolo mesiaca kruh. Všetci sa oddali povere a tvrdili, že Biela sobota 31. III. 1945 to znamená koniec vojny. Večer bola skúška Ráno sa chystám na Sviatky. Preobliekol na spev (Kyrie...). som si prádlo. Aj to mi pripomína domov, tichý a spokojný rodinný kútik. Je chladné ráno. Utorok 27. marca 1945 Skutočne mi je zima. V zákope, kde som sa Vstal som pred siedmou hod. Je chlad- utiahol za let. poplachu, až som sa triasol od né ráno. Keď som sa upravil a vypil čaj bez chladu. Svätá omša a obrady dnešného dňa cukru a bez chleba, pomodlil raňajšie modlit- dojaly ma až mi hrdlo žiaľ stískal. Poobede by, išiel som na francúzsku omšu. Pred obe- o 15. hod. mali sme slávnosť Vzkriesenia. dom sme mali skúšku na spev. Obed bol po- Spievali sme sborové nacvičené latinské pies- merne dobrý, ale množstvo malé. V polievke ne a žalmy. Jednoduchá slávnosť zapôsobila boly kvaka, kareláb, mrkva a krúpy. Po obede na naše duše. Moje myšlienky boly v modlit- som si trochu ľahol, aby mi prešiel čas do ve- bách za ukončenie vojny a za mojich drahých čera. Na večeru: salám, káva. Dnes mám do- doma. Iste aj tí plačú vo svojich spomienkach stať aj chlieb. na mňa. Veru ťažko je prežívať už druhé krás- ne sviatky v biede, starostiach, strádaní. - Streda 28. marca 1945 Poobede som sa vyspovedal. Zajtra chcem ísť nasv. prijímanie. Obetujem ho za moju rodinu Vstávam o 6.30 hod. Vonku je zamrače- a šťastlivý návrat domov. - Na obed sme ma- né, ale celkove dosť teplo. Doobedu som si li kvaku a zemiaky, na večer margarín (3dkg opisoval piesne, ktoré máme spievať na ne- včerajšej dávky) a 3dkg pečienkovej salámy. deľu. Sv. omša bola na baraku „N". Na obed Idka ako si na večer ukrajujem oplátky chle- sme mali kvaku a zemiaky. Do kvakovej zupy ba navečer, iste by zaplakala. - Prajem vám, dal som si včera večer uvarenú pŕhľavu, kto- moji drahí doma, spokojné Veľkonočné sviat- rú sme s Imrom nasbieralí návode. Ešte aj na ky. Nech vzkriesený Ježiš dá Vám síl a útechy večer som si nechal so zemiakmi. Na večeru v radostné stretnutie! máme margarín. Zasa prišla zásielka balíkov. Ja som nedostal. Budíš mal návštevu. Bola tu jeho manželka z Bratislavy Veľkonočná nedeľa 1. IV. 1945 O 8.30 hod. veľká slávnostná sv. omša. Štvrtok 29. marca 1945 Mala byt' vonku na dvore spoločná pre celý Zelený štvrtok, Veľkonočné sviatky a krás- láger. Počasie však je chladné, nepriaznivé: ne obrady v kostoloch. Aj tu máme na šťastie vietor i spŕška. Preto Slováci máme sv. omšu kňazov, takže sme prítomní svätej omši a cir- osobitne na baraku Qa. Spievali sme sborové kevných obradov. Po apeli mali sme sv. om- na Kyrie, Ofertorium a Agnus. Bol som na sv. šu a poobede obrady na Zelený štvrtok. - Na prijímaní. - Je mi zima aj na izbe, preto som si okrútil deku okolo drieku a pripevnil opaskom. čuli sme, že máme vyprázdniť barák „S" a dať Od rána, ešte na posteli, chytá mi kŕč lýt- ho k dispozícii Francúzom. Z bráku S sa vyka, takže sa mi ťažko chodi. Sedím pri stole sťahujú na „R" a budú spávať na pryčnách. a pozerám na fotografie. Spomínam. Aj čas je Budú to aspiranti a mladší poručíci. Francúzi sychravý, sychravo je i duši mojej. - Na obed: dostanú zasa balíky od ČK. My nie. V najbliž- nudle (nie plná dávka a nie riedke), večera: šie dni budú nam povolené prechádzky (po kvargle a margarín. Taksom bol lačný, že som 30 - 50 v jednej skupine) po meste. Ovšem naraz zjedol aj cukor i chlieb. - Poobede bo- na čestné slovo a so strážnym. ly litánie a krížová cesta. Pri večernej modlitbe som sa roztúžil po domove. Radšej som si ľa- Štvrtok 5. apr. 1945 hol, abych nemusel myslieť. Je chladné ráno po studenej zime. Som nevyspatý, lebo v noci sme boli vyrušovaný. Veľkonočný pondelok 2. IV. 45 Hneď pri apeli vytrúbený poplach. Už mi to Oblievačka. Ako je doma? Ivanko cho- ide na nervy. Na obed: kvaka, zemiaky neboly. dí po oblievaní? Ako trávia sviatky doma? Sú Na večeru: marmeláda. Už sme ju veľmi dáv- aj zo Zvolena v Divine? Je doma dostatok? no nemali. Po obede mi čas chytro prešiel, le- Spomínam na hojnosť minulej Veľkej noci. bo som sa zamestnával písaním kuchárskych Predvčerom, včera a dnes zahryzol som si receptov. Keď prídem domov, dá P. Boh, mo- z pečiva, ktoré som si uložil ešte z prvého ba- ja Idka si z toho iste niečo vyberie. - Večer si líku. Tri mesiace som to opatroval pre túto prí- líham so spomienkami na domov. ležitosť. Ponúkol som aj Imra, Števa a Dubca. Moje myšlienky patřily tej, ktorá toto piekla Piatok 6. apr. 1945 a balila, ktorá mala každý kúsok vo svojich ru- Cez apel zase hučí siréna. I keď je let. kách, mojej drahej Idke. Ej, či sú dobré tieto nebezpečenstvo, odchádzam na sv. omšu, praclíky a biskupský chlieb. Kedy ich budem kde naberiem duševných síl. Po sv. omši aj zase jesť? - Dnes začína letný čas. Sv. om- ja sa uberám do okopu. Obed je skorej, ako ša (veľká) je po apeli. Bol som zasa na svä- obyčajne: kvaka a pozdejšie priniesli zemia- tom prijímaní. Na obed: hrach, večera: marga- ky. Kvaka je kyslá. Neviem, či ostala od vče- rín, syr. Poobede boly litánie a krížová cesta. ra, alebo je v nej ocot. - Poobede dostali Francúzy proviant: cigarety, konzervy a pod. Utorok 3. apr. 1945 Mimo to práve im doviezli balíky ČK. Tešia sa Dnes mám posluhu. Deň mi uteká, lebo ako deti, lebo posledné mesiace (od januára) stále niečo robím. Opral som si aj bielizeň, nič od ČK nedostali. Nás samotných zaujala ktorú som si na Sviatky preobliekol. Na obed zpráva, že na veliteľstvo lágru prišlo vyrozume- bola kvaka, a zemiaky, večera: salám. Večer nie od Medzinárodného ČK zo Ženevy. Sme bola skúška na sborový spev. uznaní za riadnych vojnových zajatcov ako Čsl. dôstojníci. Podľa toho patria nám všetky práva Streda 4. apríla 1945 zajatcov podľa Ženevskej konvencie. - Na ve- čeru máme 3 dkg salámy. - Jeden z nás do- V noci bola zasa zima, takže som celý ozia- stal balík z domova. Je možné, že ešte dosta- bol a každú chvíľu sa budil. Raňajší čaj, ktorý nem aj ja. Veru by som bol spokojnejší, lebo som vypil bez cukru a bez chleba, ma trocha už nič nemám a som odkázaný jedine na zaja- ohrial. Vonku je síce pekne: slniečko ohrie- teckú stravu, na ktorej moje telo asi ťažko vy- va, obloha je bezmračná; ale vietor fúka stu- drží. P. Boh mi pomáhaj v biede! dený. Na sv. omšu som došiel na pozdvihova- nie, lebo som bol v zákope. Pred obedom bola skúška na spev. Na obed: kvaka a zemiaky. Sobota 7. apr. 1945 - Npor. Rázga priniesol listy. Akosi ma k nemu Celú noc počuť dunenie kanónov. ťahalo. Skutočne som dobre v podvedomí cí- Nadránom nemôžem zaspať a počúvam. Po til: prišiel list od mojej zlatej Idky. Radosť i ža- apeli odchádzam na sv. omšu. Potom nás za- lost'v tých riadkoch. Radosť nad milými slova- volal p. plukovník na schôdzu, kde odsúdil ne- mi, ktoré písala ruka mne drahá, radosť nad prístojne chovanie jednotlivcov. Zamestnávam pripomenutím Ivanka a nad jeho podpisom. sa písaním receptov na pečenie. Je to ironia Žalost' nad Ivánkovou nehodou a nad neprí- osudu, že práve v najväčšej biede života za- jemnou a povážlivou situáciou vo vojnou nav- mestnávam sa písaním príprav najlepších je- štíveným domovom. V duši som však akosi dál. - Na obed je kvaka a zemiaky, večera: vyrovnaný a verím, že Pán Boh nám pomáha marmeláda a margarín. - Poobede prišlo asi a konečne sa toto všetko šťastne skončí. - Na balíkov. Ja zase nemám. - Francúzi dostávajú večeru: margarín. Pri večernom apeli bol prí- balíky od Amerického ČK. Majú teraz dostatok tomný nemecký generál. Po jeho odchode po- dobrých vecí na prilepšenie. - Práve som dostal lístok od mojej drahej Idky, ktorý písala vo pení, dá Pán Boh, svitne mi aj čas dostatku. Zvolene po ceste z Bratislavy 16. jan. t. r. Išiel Život ma ťažko skúša a tvorí nového človeka. skoro tri mesiace. Podľa toho očakávam ešte - Spomínam pod dojmom dvoch dnešných viac listov, ba snáď aj balíky. - Každý večer, listov z domova. Dojíma ma Ivankov výrok, keď líham modlím sa a posledný môj pohľad že ho pri spomienke na mňa srdiečko zabo- obrátim na kríža na fotku mojich milých, ktorá lí. Slzím nad jeho synovskou láskou. Aj ja prá- visí v rámiku pod krížom. Takto im dávam dob- ve tak smutno prežívam spomienky na vás mo- rú noc. Iste aj oni na mňa myslia každý večer. ji drahí a modlím sa za krajšiu budúcnosť, kto- rú budeme spoločne v láske rodinnej prežívať Nedeľa 8. apr. 1945 v budúcnosti. Len čo som si včera večer ľahol, už sa ozvaly sirény a my kráčali do okopov. I keď Streda 11. apríla 1945 poplach trval dlhšie predsa som sa, chvala V noci zase von. Po polnoci som si ľahol. Bohu, dobre vyspal. Ráno som vstával svieži. Snívalo sa mi s Ivankom. Bol som v Lučenci, Pred apelom sv. omša. Obed: nudle. Neboli kupoval rôzne časopisi v hlavnej trafike (aj sme spokojní, lebo boly riedke. Veru je toho Ilustrovaný zpravodaj, Slovák: v ňom bola ma- málo. Len aby človek vydržal. Doma iste majú pa celého sveta). Výklady boli zdobené ako lepší nedeľný obed. Nech im ho Pán Boh po- na Deň slobody. Tak sa mi zdalo, že som žehnáva aj naďalej, aby nikdy netrpeli a necíti- s Ivankom dlhší čas nebol a keď som na ne- li to, čo ja. Poobede píšem recepty, aby som ho do ulice zavolal, ohlásil sa mi za chrbtom. sa nejak zamestnal. Na večeru: 3dkg pečien- Ďalej sa mi snívalo, že som nakladal hnoj. kovej salámy. - Odchádzajú niekoľkí Francúzi (asi 200). Odvezú sa na autobuse do iného lágru. - Na Pondelok 9. IV. 1945 obed kvaka bez zemiakov, večera 3 dkg sa- V noci sme boli zasa vonku. Ráno vstá- lámy. Cez poplach som si nasbieral pri ost- vam uzimený. Je chladno a hmlisto. Keby bo- natom dráte (ten je za prvým drôtom, kde ne- lo počasie ako v marci, všetko by bolo zele- smieme vkročiť len za poplachu, keď ideme né. Takto sa rozpuk zastavil a spomalil. Práve do okopov) skorocel a uvaril som ho so soľou. počuť, že prišlo 16 balíkov. Neviem, či bu- Bol veľmi horký, ale keď som prvú vodu slial, dem mať šťastie. Nemám už zhola nič, predal sa zjesť. Celý deň je poplach. Spojenecké to by sa mi proviant naozaj sišiel. Viem iste, stroje lietajú okolo nad krajom a pália, preto že mám balíky na ceste a neviem sa ich doč- sa uťahujem do okopu a chránim sa ako mô- kať. Na obed máme kvaku a zemiaky. Večera: žem. - Príroda je okolo krásna, lipy, kry sú margarín. Každú chvíľu je poplach. Už mnohí zelené, čerešne v plnom kvete. Pochybujem ani nechodia do zákopov, len keď je už pria- aby doma bolo tak skoré jaro. - Malátny a sla- me nebezpečenstvo. Ako včera aj dnes prile- bý sa cítim, kolená sa mi podlamujú. No dr- tely stroje a zahájily paľbu z palubných zbra- žím sa duševne, lebo doma ma očakávajú mo- ní. Večer si idem skôr ľahnúť, aby som sa voji najdrahší. pred aspoň trochu vyspal, lebo v noci sotva bude kľud. Štvrtok 12. apríla 1945 Zamračené, ale príjemné jarné ráno. Utorok 10. IV. 1945 Pozdejšie sa vyjasnilo. Zase prichádzajú lie- Večer sme boli vonku. Vyspal som sa dob- tadlá, ktoré ma znekľudňujú. Poobede sa ob- re, hoci som bol celú noc oblečený. Ráno je javujú zasa. Pre poplach nebol som ani na sv. mlhavé studené. Po sv. omši som čítal Evžena omši. Neviem ani kde a kedy bola. Na obed Onegína, potom sme mali skúšku na spev. mali sme kvaku, navečer margarín. - Do izby Na obed bol hrach. Odložil som si aj z to- sa prisťahovali noví obyvatelia (6-ti). Medzi niho skromného na večeru. Dnes mám šťastný mi je p. Varan. Sme tu doslova natlačení. deň. Dostal som dva listy od mojej drahej Idky Dúfam však, že to už takto dlho trvať nebu- (z 16. jan. azo 17. jan. 1945). - Celý deň, od de. Líham si oblečený ako posledné dni, le- rána do večera je poplach. - Večeru marme- bo noci sú neisté. Poplachy a dunenie kanó- ládu, dali nám pozde večer. V žalúdku mi ci- nov. - pozerám na mojich drahých a prosím gáni vyhrávajú. I keď sa snažím byť kľudný Pána Boha, aby sme sa skoro zdraví uvideli. a spokojný, predsa musím sa rozčuľovať nad biedou, ktorá ma morí. Vžívam sa však do ne- Piatok 13. apríla 45 zmeniteľnej situácie a pomyslím si, že po utr- Vstávam a vypijem kávu bez cukru, bez

22 Išlo o plukovníka útočnej vozby Štefana Čániho. chleba je to veru dlhá doba nejesť denne 18 Nemecké vojsko uteká, mesto sa vyhlasuje za hod. Jeme vlastne o 12 hod. a o 18. hod. mesto ČK, takže sa v meste nebojuje. - Líham Potom dlhá pauza. Telo slabne, kolená sa zase oblečený, modlím sa k P. bohu a spomí- podlamujú, hlava zatočí, oči ustato pozorujú, nam na mojich drahých doma. Dúfam, že sa žalúdok bolí od hladu, vôľa jedine drží člove- čoskoro vrátim do lona svojej rodiny. Nech mi ka pri sile. Dušu posilňuje viera v Boha, v jeho Pán Boh pomáha. nekonečnú dobrotu, láskavosť a milosrden- stvo. - Na ceste pri lágri zvýšený ruch voj. vo- Nedeľa 15. apr. 1945 zidiel. - Omša sv. je na bráku „N", Prichádzajú Noc ako na fronte. Málo spánku. Stále pal- zprávy o páde Jeny a Zeisu, Lipska atď. - Je ba delostrelectva, mínometov. Dopady gra- všeobecný príznak o blízkom fronte. - Okolo nátov aj na mesto. Ráno o pol deviatej spo- 14.45 hod zazneje siréna, ktorá trúbi 5 min. ločná sv. omša s Francúzmi. Ďakujeme P Hneď som mal tušenie o blížiacom sa fron- Bohu. Spievame sborové Kyrie a Agnus Dei. te. To čo sa však stalo ma predsa prekva- Francúzi spievajú Gregorian na ostatné čiast- pilo, keď som bol pre každý prípad v záko- ky sv. omše. Aj cez sv. omšu sa ozýva palba, pe, zavolali franc, a nášho veliteľa. Náš pluk. hučanie leteckých motorov a tankov pri mes- Čáni22 nás dal nastúpiť a tlumočil nám slová te. Po sv. omši hlásim sa do kuchyne, kde čis- veliteľa lágru ppluk. Kriča, ktorý oznámil medzi tím špenát na večeru, aby som sa v murovanej iným: Musím vám oznámiť smutný koniec mo- budove chránil pre prípad bombardovania. Na jej ríše, čo ste vy už dávno predvídali. Potom láger pripínajú biele zástavy. Tam ma zastih- upozornenia, aby sme do odovzdania do rúk la správa, že sú Američania už v lágri. Bežal Spojencov zachovali disciplinu. Za krátkym som von a bol som nadšený pohľadom na prejavom p. pluk. Čániho zaspievali sme ešte statných chlapcov a dokonalú výzbroj, tanky, Hymnu. Francúzi, ktorí nástupu prizerali zdra- vozidlá atď. Odzbrojujú nemeckú stráž, ma- vili pri Hymne. Boly to chvíle dojímavé a histo- ďarských policajtov. Prehadzujú nám cigare- rické. Každú chvíľu očakávame Spojenecké ty, čokoládu, keksy, cukríky cez plot, lebo do- vojská, ktoré nás majú prevzať. Do teraz mar- siaľ nesmieme von. Celým mestom prúdia ne- ne čakáme. Prídu asi len zajtra. Noc nebude konečné rady am. vojska. Pozdejšie idem von pravdepodobne kľudná, lebo palba je aj večer do mesta s Imrom. V meste je ruch. Vojsko silná. Pred 20 hod. sme mali spomienku na hliadkuje. Vyhlásené je povinné odovzdávanie padlých za tejto vojny. Spomienka bola spo- zbrane do 19. hod. Kto zbrane neodovzdá bu- ločná s Francúzmi a Poliakmi. Po spomienke de zastrelený. - Poobede máme litánie a Te mali Francúzi pobožnosti. Aj ja som chválil P. Deum. Radosť je neopísateľná, lebo za pár Boha v Tedeum za jeho dobrotu a láskavosť. dní máme odtiaľto odísť. Drahí moji, s Božou - Za súmraku hral na dvore Francúz na hus- pomocou sa skoro uvidíme. - Jedla máme, le- ie. Mal väčšie obecenstvo. - Bože, daj nám bo sme mali na obed nudle, na večeru špenát dobrú, spokojnú noc a chráň nás od všetké- s mesom, marmeládu, salám, zvýšenú dávku ho zlého, aby sme ráno vstávali zdraví a sil- chleba (700 gr.). Američania mi dali aj konzer- ní. - Prežívajúc tieto dejinné chvíle spomínam vu: mletá bravčovina s vajíčkami. - Teraz po- teraz večer pred spaním na Vas moji drahí do- čujem, že minulé noci chceli vniknúť do lág- ma a prosím P. Boha aby nás skoro spojil v ro- ru Nemci. Teraz si viem vysvetliť ten krik, ktorý dinnom kruhu živých a zdravých. Pre istotu lí- som počúval minulé noci. Naši nemeckí stráž- ham oblečený. ni ich ovšem nepustili. To bolo naše šťastie Mohlo tu byť vraždenie, lebo sme neozbroje- Sobota, 14. apr. 1945 ní. Dnes už máme vlastnú stráž. Deň plný udalostí. Pre duševný rozruch za- znamenávam až v nedeľu. Po nepokojnej no- Pondelok 16. IV. 1945 ci, kedy som nemohol spať, prišiel deň oča- Nálada minulej noci vyvrcholila, debaty tr- kávania rozhodujúcich udalostí. Každú chvíľu valy do noci. Niektorí jedli aj po polnoci. Spal sme čakali príchod Spojencov. Nedočkali som sotva pár hodín. Za svitania išiel som sme sa ich tohto dňa, lebo bojom obchádza- do mesta po vodu. Na uliciach ani živej du- li mesto so všetkých strán. Palba sa ozývala še. Zákaz do 9 hod. ráno. Vozíme proviant. mostom a lietadlá krúžili vzduchom. Obed bol Obed: polievka z fazule, krúpami a konzervy chudobný ako dosiaľ, ale naši chlapci išli do mäsovej. - po obede cítim horúčku, asi žalú- mesta, priniesli špenát, pŕhľavu, kvaku a obed dok. - Prichádza okupačná armáda. sme si prilepšili. Aj Imro priniesol. V kuchyni „potiahol" aj zápražku. Cítil som sa sýtym. Utorok 17. apr. 1945 - Na dvore je ruch a nervozita. Pozorujeme Horúčka mi v noci prešla. Spal som po via- chaos civilného obyvateľstva a wehrmachtu. cerých nociach kľudne. Ráno som išiel na sv. omšu, potom do mesta s Imrom. Vrátili sme sa ky a hnačku, lebo prechod z mizernej stravy však hneď späť, lebo istota je istota. Je totiž k strave terajšej, hojnej a výživnej bol predsa zákaz zdržovať sa v určitých hodinách v mes- len náhly. Na obed sme mali hovädziu poliev- te. Na obed sme mali čerstvú teľacinu na pap- ku a zaváranú zelenú fazuľku; na večeru som rike s ryžou. Ryžu som si pripravil s čokoládou si uvaril ryžu s čokoládou. Večer nás upozorni- a s cukrom. Na večeru: cig., čokoláda, cukor, li na nebezpečenstvo od jednotlivých ozbroje- káva, chlieb, 20 dkg. syr. Poobede som sa bol ných skupín, ktoré sa v blízkosti objavily. Veru prejsť okolo táboru s Imrom. V najbližšie dni pre tento prípad mali by nás vyzbrojiť, aby sme máme sa ubytovať v meste. - Americký veli- boli kľudnejší. teľ oznámil, že nás môžu použiť na poriadko- vú službu v meste. Po uliciach sa môžeme po- Štvrtok 19. apr. 1945 hybovať len s povolením. Kto bude prichytený Ráno som vstal svieži a vyspatý. Chvála P. pri krádeži, bude zastrelený. Bohu nič sa v noci nestalo. O 8. hod. bol som na svätej omši. Denne sa bude odbavovat' pre Streda 18. apr. 1945 nás Slovákov o 8. a 8.30 hod. Po sv. omši Kľudná noc. Dobre som sa vyspal. Túžby som bol v meste aj s Imrom. Doniesli sme si moje však ostaly nezmenené. Domov, do- kufry. Usporiadal som si veci v ňom. - Veľké mov... Vychádzka do mesta je dovolená. sväzy lietadiel preletujú včera aj dnes nad na- V meste samom začína sa nový život po ruš- mi. Sme však kľudný, lebo poplach nie je a do ných dňoch. Zaisťuje sa poriadok. Civilné oby- krytov už samozrejme nechodíme. - Včera vateľstvo fasuje v dlhých radoch potraviny. My som chcel do jedného kostola, ale je zatvore- sme spokojný so stravovaním, lebo sa naje- ný. Otvorí sa len v nedeľu. Pôjdem sa tam pome do sýtosti. Mnohí majú pokazené žalúd- modliť, lebo som už mesiace v kostole nebol.

Pavel Mičianik: Diary of a Prisoner-of-war Captured in Germany 1945 - Mikuláš Mózer

This published material is an authentic document written by the lieutenant Mikuláš Mózer by his own hand in German captivity. It is a diary depicting, almost on a daily basis, details about the stay of the lieutenant Mózer in German prisoner-of-war camp for officials in Altenburg, south of Leipzig, East Germany. The dairy begins with his arrival to that camp at the end of January 1945 and ends with its liberation by the US Army in the middle of April 1945. Mózer's diary is extraordinarily interesting evidence on life, spiritual world and desires of a Slovak officer who suffered in German captivity. The author is still living and the diary was published with his personal agreement. Anton Hruboň - šéfredaktor periodika Druhá svetová.sk

Ste šéfredaktorom internetového periodika Druhá či často obchádzanej problematike sloven- PhDr. Peter svetová.sk. Predstavte čitateľom svoje periodikum. sko-poľských sporov v prvej polovici 20. sto- Sokolovič, PhD. ročia. Do budúcnosti chceme v nastúpenom (1981), absolvent Časopis Druhá svetová.sk je odborný in- kurze pokračovať. Tých menej známych tém Filozofickej fakulty ternetový občasník, ktorý v súčasnej podobe je stále mnoho a ešte si hodnú chvíľu počká- Univerzity sv. Cyrila vychádza od augusta 2006 šesťkrát do roka. me, kým sa o nich bude otvorene hovoriť a pí- a Metoda v Trnave, Jeho prioritným cieľom je popularizácia slo- sať. Verím, že práve internet ako najpopulár- odbor história - venských dejín a sprístupnenie najnovších vý- nejší, najsledovanejší a najdostupnejší maso- slovenčina. Pracuje sledkov historického výskumu širokým vrstvám vokomunikačný prostriedok ich môže priblížiť v Ústave pamäti národa čitateľov. Za dobu svojej existencie si našiel čo najširšiemu okruhu čitateľov. pomerne slušnú čitateľskú obec, tak v rám- ci odborných, ako aj laických kruhov. Doteraz Široký ohlas vášho časopisu tkvie možno aj v je- naše stránky navštívilo približne 600 000 ľu- ho forme. Súhlasíte s tým, že najmä mladí ľudia rad- dí, denne v priemere od 500 do 1 000. O is- šej nachádzajú informácie na internete ako v kni- tom „cvengu" časopisu svedčí i jeho zarade- hách? Alebo je to v niečom inom, nie do prestížnej medzinárodnej súťaže World napríklad v pohodlnosti... Je iste Summit Global Award Contest 2009, keď bol ľahšie vyhľadať niečo na interne- expertnou komisiou vyhodnotený ako najlep- te ako v knihách. Aké máte skúse- ší multimedialny projekt v Slovenskej republi- nosti vy? ke v kategórii e-learning a vzdelávanie. Na na- šich stránkach publikujeme vedecké štúdie, Určite, no nie je to len popularizačné články, dokumenty a materi- o mladých ľuďoch. Stránky ča- ály z oblasti politických, vojenských, hospo- sopisu sledujú rozličné veko- dárskych či sociálnych dejín, viažuce sa naj- vé kategórie a zo skúsenos- mä k obdobiu rokov 1938 - 1945. Okrem toti viem, že medzi nimi majú ho čitateľom prinášame aj pravidelný infoser- silné zastúpenie i tí skôr na- vis z historického diania na Slovensku v podo- rodení. V dnešnej uponáhľa- be rozličných upútaviek, foto a najnovšie aj vi- nej dobe ľudia skutočne me- deoreportáží. Popritom Druhá svetová.sk zanej čítajú klasické knihy a dá- strešuje í viacero pozoruhodných projektov. vajú prednosť internetu. Je to Za všetky spomeniem databázu mien prísluš- síce smutné, ale svojím spô- níkov slovenskej armády padlých na východ- sobom prirodzené. Tento fakt nom fronte či rozrastajúcu sa multimediálnu však musia rešpektovať i histo- knižnicu a zvukový archív s veľmi zaujímavý- rici. Nemožno sa utiahnuť do mi materiálmi. ulity, robiť akademickú histó- Anton Hruboň. riu len pre svoje potešenie a hŕstku kolegov. Zdroj: Ú PN V čom tkvie podľa vás úspech vášho časopisu? Ak sa neustále sťažujeme, aké slabé je histo- rické povedomie našej spoločnosti, pozrime O úspechu by som nehovoril. Som však sa do vlastných radov a položme si protiotáz- rád, že sa Druhá svetová.sk dostala do pove- ku: robíme dosť pre to, aby sa dejiny - obraz- domia, a to nielen na Slovensku, ale i v zahra- ne povedané - dostali k ľuďom? Možnosť po- ničí. Vďačí za to predovšetkým filozofii, ktorú pularizácie na internete má v tomto smere ne- sme si od počiatku vytýčili. Rozhodli sme sa zastupitelné miesto. Historické inštitúcie na prezentovať nové pohľady na rozličné aspek- Slovensku, ktoré vydávajú vlastný online časo- ty slovenských dejín rokov 1938 - 1945, na- pis, sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. I tie črieť i do kontroverzných alebo tabuizovaných však, bohužiaľ, vychádzajú v malej periodici- tém. Viacerým sme venovali takmer celú obsa- te, ich propagácia je slabá a preto o nich vie hovú náplň čísel. Publikovali sme štúdie o voj- len málokto. Na druhej strane vítam, že mno- nových zločinoch, partizánskych represáliách hé katedry histórie i ústavy začali v poslednej Titulka internetového dobe ria svojich stránkach zverejňovať publi- Nedávno ste sa dostali do konfliktu s časopisom časopisu Druhá svetová.sk. kácie, ktoré vydávajú vo forme elektronických SZPB Bojovník. Dostali ste od redakcie ospravedlne- knižníc - či už sú to ročenky, periodiká ale- nie? S akými ďalšími problémami sa vo svojej prá- bo dokonca celé zborníky a monografie. Je ci stretávate? to veľmi pozitívny krok smerom dopredu, naj- mä keď uvážime, že mnohé z nich by boli inak Kauza s periodikom Bojovník je typickým prí- prakticky nezohnateľné. Knihy sú navyše v sú- kladom porušovania zásad profesionálnej eti- časnosti neuveriteľne drahé, veď v obcho- ky. Ba povedal by som, že dimenzie, do akých doch kvalitnú literatúru pod 10 eur už pomaly prerástla, hraničia až s bezočivosťou. V čís- ani nezoženiete. le 4/2009 z 23. augusta 2009 sme publikovali spomienky komunistického odbojára Nachádzate dostatok prispievateľov? Narážam aj Pavla Havaldu pod názvom „Kto bol čatár Ján na finančnú stránku - určite si nemôžete ako občian- Baranišin?". Na moje prekvapenie som ten istý ske združenie dovoliť nadpriemerné honoráre prispie- článok od toho istého autora, s rovnakým nad- vateľom. Ako sa vám darí finančne zvládať chod ta- pisom a takmer doslova identickým obsahom kej ekonomicky iste náročnej inštitúcie? zahliadol vo vydaní Bojovníka č. 19 z 3. septembra 2009, len necelé dva týždne po tom, Máte pravdu, prevádzka časopisu nie je jed- čo sa objavil na našich stránkach. Keďže ich noduchá záležitosť - finančne, ani časovo. zostavovateľ Martin Spišiak nedal súhlas na Financie, ktoré nám ako-tak vykryjú náklady publikovanie v inom periodiku a Pavel Havalda na jeho fungovanie, získavame od drobných svoje styky s Bojovníkom dávnejšie v zlom sponzorov. V tomto smere skutočne uvítame prerušil, obrátil som sa listom na šéfredaktor- každú pomoc. Inak živá sila časopisu - t. j. ku tohto časopisu. Ako sa dalo očakávať, tá sa redakcia, pracuje bez nároku na honorár. To od obvinení plne dištancovala, pričom pouka- zovala na fakt, že Pavel Havalda jej spomienky Stánok o.z. Historia nostra isté platí i o našich prispievateľoch. Jedinou poskytol už 10. januára 2006(1). Napriek to- pri rekonštrukcii bojov na odmenou pre všetkých tak zostáva len dob- mu ich Bojovník po vyše tri a pol rokoch a na- Hrone v júli 2008. rý pocit. Zdroj: Historia nostra vzdory neskoršiemu zákazu autora zaradil do svojho čísla. Skutočne veľmi zaujímavá zhoda náhod... Podobné problémy sme však v minulosti mali aj s ľuďmi z úplne opačného ná- zorového spektra zo Slovenskej pospolitosti, ktorí zas na svojom webe zverejnili k nelegál- ne prevzatému článku o kpt. Stanekovi ilustrá- cie Melindy Majerčíkovej-Šteinerovej, publiko- vané na Druhej svetovej.sk ako prílohy k cyk- lu poviedok Kronika pološialených hrdinov - podobne bez predošlého súhlasu redakcie či autorky. Čo viac k tomu dodať? Pokiaľ ide o ďalšie problémy, už som ich čiastočne načrtol. Okrem chýbajúcich materiálnych prostriedkov ma mrzí najmä prístup niektorých ľudí voči redakcii. Viete, tie občasné útoky zľava i sprava, keď človeka raz niekto obviní z neoľudáctva a potom zasa z ovplyvnenia marxizmom sa dajú prehltnúť, veď ako sa hovorí, sto ľudí - sto chutí. Ak vás ale predstavitelia nemenovaných vedeckých ústavov sabotujú, lebo veria, že si váš časopis niekto „sprivatizoval" a urobil si z neho priestor na propagáciu vlastných štúdii a názorov, a navyše tento nezmysel šíria poza váš chrbát, tak to už trošku nahnevá. Pritom pripomínam, že Druhá svetová.sk vždy bola, je a aj bude otvorená pre všetkých. Inak som vcelku spokojný.

Dá sa taká časovo náročná práca ako je práca šéfredaktora úspešného internetového časopisu zla- diť s ďalšími záujmami? Ste relatívne úspešný štu- dent, autor monografie 5. poľná rota Hlinkovej gardy, zostavovateľ zborníkov Moderné dejiny Slovenska...

Redakčná práca naozaj nie je jednoduchá - najmä keď už má časopis isté renomé a nemôžete si dovoliť klesnúť pod určitú latku. Príprava kvalitnej obsahovej náplne i na medialnej propagácii každoročne konanej Anton Hruboň na zaberá množstvo času i energie, z toho najväčšej rekonštrukcii bojov druhej svetovej diskusnom večeri ÚPN. dôvodu sme sa rozhodli rozšíriť naše rady vojny na Slovensku v Starom Tekove. Nedávno Zdroj: ÚPN o nových spolupracovníkov. Aj s ich pomocou sme previedli kompletnú rekonštrukciu nášho plánujeme na stránkach Druhej svetovej.sk portálu, na ktorom sme popri prebudovaní ša- prebrať v roku 2011 také zaujímavé témy, tu časopisu a fóra spustili elektronický obchod akými sú Slovensko vo vojne proti Sovietskemu s nízkonákladovou historickou litera- zväzu, komunisti v opozícii a odboji v rokoch túrou. Vďaka nemu sa čitatelia môžu 1938 - 1945, tragédia karpatských Nemcov dostať i k titulom, ktoré v klasických na Slovensku a mnoho ďalších. Pokiaľ ide kníhkupectvách prakticky nenájdu. o mňa osobne, musím priznať, že niekedy je to všetko dosť vyčerpávajúce, ale keď sa chce, Čo by ste zaželali na záver čitateľom tak sa dá. Pamäti národa?

Pristavili sme sa pri zborníku Moderné dejiny Aby sa na históriu pozerali vždy Slovenska, ktoré vydáva občianske združenie Historia triezvo, s nadhľadom, aby k nej pri- nostra. To zastrešuje aj projekt Druhá svetová.sk. Aké stupovali a vnímali ju bez akých- ďalšie aktivity vykonávate v rámci združenia? koľvek politických či ideologických predsudkov. Potom bude i histo- Hoci edičná činnosť tvorí gro našich aktivít, rická kultúra na Slovensku (v naj- v minulosti občianske združenie usporiadalo širšom ponímaní slova) na omno- napríklad besedy pre verejnosť so slovenskými ho vyššej úrovni, ako je tomu v sú- a českými historikmi, rovnako sme sa podieľali časnosti.

Najnovšia monografia Antona Hruboňa

Peter Sokolovič: A. Hruboň - Editor-in-chief of Druhá svetová.sk

A journal called Druhá svetová.sk (in English: Second World.sk) is a specialized internet intermittent that has been published in its current form since August 2006 six times a year. Its preferred objective is to popularize Slovak history and to make the latest historical research results available to wide public of readers. Anton Hruboň has already been the editor-in-chief for a longer time. Apart from his study at the university and publishing, he tries to make Slovak history popular among the public by his work in an internet journal. Spomienky na maďarskú okupáciu

Mgr. Ján Mitáč Vyhlásenie Viedenskej arbitráže 2. no- Na mnohých miestach sa jednotky madár- (1983), absolvent Univerzity vembra 1938 znamenalo výrazný zásah do ži- skej armády správali drasticky, čo v prvom sle- sv. Cyrila a Metoda v Trnave, vota Slovákov na území južného Slovenska. de zasiahlo kolonistov a časť inteligencie. Šéf študijný odbor história - náuka Arbitrážnym rozhodnutím, na ktorom sa podie- maďarského generálneho štábu hneď 5. no- o spoločnosti. Pracuje v Ústave ľalo Nemecko a Taliansko, stratilo Slovensko vembra 1938 vydal rozkaz vyhostiť všetkých 2 pamäti národa územie s rozlohou 10 390 km s 854 218 českých a slovenských kolonistov. Tento krok obyvateľmi. Z nich sa podľa sčítania ľudu z ro- odôvodňovali tým, že kolonisti nie sú au- ku 1930 hlásilo 503 980 osôb k madárskej tochtónnymi obyvateľmi na tomto území. Po a 272 145 k slovenskej a českej národnos- kolonistoch podobný osud stihol aj verejných ti. Proklamovaný etnický princíp bol poruše- a štátnych zamestnancov slovenskej a českej ný odtrhnutím 62 slovenských obcí so 76 ti- národnosti. Napokon vyhostili alebo násilne síc obyvateľmi v okolí Nových Zámkov, Vrábeľ vysťahovali aj všetkých tých, ktorých označili a Hurbanova, stratou kompaktného územia so za nespoľahlivých a nežiaducich na „oslobo- štyrmi tisíckami obyvateľov pri Jelšave a na- denom" území. Treba dodať, že tieto opatre- pokon určením hraničnej čiary pri Košiciach, nia sa vykonávali brutálnou formou a ich sprie- kde v 79 odtrhnutých obciach žilo 85 tisíc vodným znakom bolo fyzické násilie, došlo aj Slovákov.1 k streľbe a k obetiam na životoch.3 V mestách Maďarská armáda začala postupne obsa- nastalo plienenie majetku a obchodov obyva- 4 dzovať územie južného Slovenska medzi 5. teľstva slovenskej a českej národnosti. a 10. novembrom 1938. Okupované územie Obdobná situácia nastala aj v školskej obsa hermeticky uzavrelo, železničná a cestná lasti, kde zatvorili, resp. za maďarské vyhlási- osobná doprava sa zastavila pre obyvateľstvo, li 150 škôl Slovenskej ligy a 900 slovenských súkromný telefonický a telegrafický styk bol učiteľov, ktorí pôsobili v týchto školách, vyhosti- znemožnený. Hranice okupovaného územia li s tým, že tieto školy boli zriadené pre deti čes- Komjatice v období bolo možné prekročiť len so zvláštnou legiti- koslovenských štátnych zamestnancov, po od- okupácie. máciou a osobitným povolením hlavného veli- chode ktorých už nie sú potrebné. Počas vo- 2 Zdroj: Archív E. Sopko vej teľa generálneho štábu. jenskej správy, pri mimoriadnom súpise ľudu v decembri 1938, ktorý sa konal za ozbroje- nej asistencie a pod psychologickým nátlakom, v mnohých obciach sa počet obyvateľov hlásia- cich sa k slovenskej národnosti znížil natoľko, že bol oprávnený dôvod zrušiť slovenské ško- ly a zriadiť maďarské. Slovenskí učitelia boli za- strašovaní a miestami fyzicky napádaní žandár- mi, aby obyvateľstvo nepovzbudzovali do boja za svoje národné školy.5 Protinárodný, antidemokratický a proti- právny postup vojenskej správy vyvolával medzi odtrhnutými Slovákmi vlnu nespokojnosti. Keď v porovnaní s pomermi v republike kle- sala životná úroveň, vznikali vážne existenčné problémy, zbavovanie zamestnania, strata majetku, vyraďovanie slovenskej inteligencie zo spoločnosti, napätie narastalo a koncom roka 1938 prerástlo do otvorených protestov.

1 HETÉNYI, M.: Slovensko-maďarské pomedzie v rokoch 1938 - 1945. Nitra 2008, strana (s.) 15-16. 2 VIETOR, M.: Dejiny okupácie južného Slovenska. Bratislava 1968, s. 19 - 20. 3 Jedným z najvážnejších incidentov bolo zastrelenie štyroch českých kolonistov (Anton Mencl, Bedřich Potměšil, Josef Škvor a Voj- tech Mornstein) maďarskými teroristami v obci Köbölkut (Gbelce), okres Štúrovo. Slovenský národný archív Bratislava (SNA), fond (f.) Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) 1939 - 1945, škatuľa (šk.) 326, dokument číslo (dok. č.) 1410/1939. 4 DEÁK, L.: Slovensko v politike Maďarska v rokoch 1938 - 1939. Bratislava 1990, s. 133. 5 TILKOVSZKY, L: Južné Slovensko v rokoch 1938 - 1945. Bratislava 1972, s. 117. Najmä surová odnárodňovacia politika nové- ho režimu vyvolávala odpor medzi Slovákmi, ktorí sa nechceli zmieriť s osudom okupácie a odmietali antidemokratický postup maďar- ských orgánov, bránili sa proti odbúravaniu občianskych demokratických práv a sociál- nych vymožeností, ktoré im poskytoval Česko -slovenský štát. Nespokojnosť pred Vianocami 1938 prerástla do verejných demonštrácií. Na múroch domov a vo vlakoch sa objavili nápi- sy: „Nechceme žiť v maďarskom otroctve!", „Preč od Maďarov!", „Vianoce chceme svätiť na Slovensku!". Vojenské orgány na tieto pro- testy odpovedali represáliami, nasadením žan- dárov, za tým nasledovalo zatýkanie, výsluch a fyzické týranie. Takýto priebeh mali udalosti, ktoré sa odohrali v Komjaticiach. Streľba ma- ďarských žandárov do davu v Šuranoch v ča- se vianočných sviatkov, kde došlo aj ku krvi- vá škola. Po skončení piatej triedy som odišla Elena Sopková počas prelievaniu a zastreleniu, vyvolala ostrú reak- študovať na gymnázium do Nitry, na piaristické nakrúcania svedeckej ciu. Prirodzene, že slovenská verejnosť a vlá- gymnázium v tridsiatom siedmom roku. Tam výpovede. Zdroj: ÚPN da sa postavili na obranu práv Slovákov na sme chodili celý rok, potom prišiel rok 1938. okupovanom území, na čo v Budapešti rea- govali obvinením slovenskej vlády z organizo- Aká bola situácia v tridsiatom ôsmom roku u vás vania nepokojov medzi slovenským obyvateľ- v obci? stvom v Maďarsku.6 Už to bolo búrlivé u nás v Komjaticiach, lebo naša dedina bola silne ľudácka dedina. Ústav pamäti národa v rámci projektu Tu bol aj Hlinka, aj Tiso tu bol a už to všetko, Slovenský juh 1938 - 1945 zaznamenáva pravda, vrelo ako to bude. Viem, že v tridsia- svedectvá pamätníkov na okupáciu južného tom ôsmom roku, 10. októbra bola tu birmov- Slovenska. Našou snahou je priblížiť obdobie ka. My sme 6. októbra s mamičkou a s mo- okupácie očami týchto pamätníkov a prostred- jou budúcou krstnou mamou birmovnou išli níctvom metódy oral history poukázať na tie- do Nitry. Išli mi kupovať látku na šaty, lebo to dejinné udalosti. Keďže udalosti okolo ona bola krajčírka. A zastavili sme sa v Nitre Viedenskej arbitráže a následnej okupácie sa na tom mieste, kde je teraz divadlo, tam bola odohrali pred viac ako sedemdesiatimi rokmi, kaplnka. Boli to októbrové litánie, tak sme tam sde väčšinou o svedectvá detí, resp. žiakov, išli a tam spievali „Bože čos ráčil" a tam vyhlá- ktorí sa na ne pozerali svojimi detskými oča- sili slovenskú autonómiu. Ešte 10. októbra mi. Treba konštatovať, že historici sa za po- teda bola tá birmovka, ale to bolo vtedy tak, sledných dvadsať rokov dostatočne nevenova- že to nebolo v kostole, lebo birmovky bývali li zbieraniu svedectiev, čím sme prišli o množ- každých šesť, sedem, aj osem rokov. To sme stvo výpovedí, ktoré mohli zaujímavo dokresliť stáli ako v rade na ceste a tak ten pán bis- situáciu na okupovanom území. Čitateľom kup išiel a tak nás biřmoval. Potom, keď pri- Pamäti národa chceme priniesť jeden z tých- šiel rok 1938, vrelo to v Komjaticiach, vrelo, to rozhovorov. Rozhovor sme nahrali s pani lebo už sa chystalo, obsadia, neobsadia, prí- Elenou Sopkovou (nar. 1926) v Komjaticiach du Maďari, neprídu Maďari. Hovorím, že sme v máji 2010. čisto slovenská dedina a prebudilo sa veľmi národné povedomie. Prosím Vás, aby ste sa nám predstavili, kedy a kde ste sa narodili a z akej rodiny pochádzate? Ako ste vnímali vyhlásenie Viedenskej arbitráže, Volám sa Elena Sopková, rodená Grófova, čo to pre vás a vašu rodinu znamenalo? narodila som sa 1. júla 1926 v Komjaticiach. Keď 2. novembra vyhlásili arbitráž, tak ma- Moji rodičia boli živnostníci, otec bol najprv li sme rádio, rádií bolo málo. Bolo to v kuchyni mäsiar, potom hostinský a bývali sme tuná a ľudia stáli vonku, aj na dvore. To bolo všetko v Komjaticiach. Detstvo som prežila vo svojej otvorené a ľudia stáli a počúvali. Pravda, kriča- dedine a chodila som tu do školy, do tzv. kláš- li a vzdychali sme všetci. A čakali sme teda, že tora, kde vyučovali sestričky. To je teraz no-

6 DEÁK, L. (zost.): Viedenská arbitráž 2. novembra 1938: Dokumenty II. Martin 2003, s. 23 - úvod. cesta, odchádzali slovenskí dôstojníci a vojaci, tí odchádzali. Čiže z jednej strany vchádza- li Madári a tu ako je tá časť pri Cigáňoch alebo Božia muka tomu hovoríme, odtiaľ odchá- dzali slovenské vojská. Potom už tá druhá skupina tých madárských vojakov, to už došli takí otrhaní, ale ten prvý efekt bol skutočne na bielom koni a vyčačkané tie kone mali. To mám taký silný dojem z toho zanechaný. Naproti nás bývala, bola to aj rodina a tak nás aj udali, že sa u nás počúva rádio. Buď to na ulici okno bolo otvorené, aj do kuchyne bolo otvorené, ale niekto naraz skríkol - Madári idú, kosirkáši idú, to sa rozprchlo po celej dedine, po záhradách všetko to utekalo. Moja maminka bola strašná národovkyňa, hovorila, „keď nás oslobodia Slováci ja spravím takú zá- Rodný dom E. Sopkovej. čo bude. 10. novembra prišli k nám Maďari, stavu, že celý dom ozdobím". A potom naraz Zdroj: Archív E. Sopkovej takto poviem surovo. Bolo to pred dnešným, skríklivtom rádiu, že Komjatice, Šurany späť. voláme to, že je to hotel Včielka, Tam bol dok- 7 U nás nastal veľký krik, už sme oslobodení, tor Blaha, boli tam zhromaždení ľudia a me- už sme oslobodení.8 Ale to bol len taký výkrik, dzi nimi boli už aj tí prví maďaróni, ktorí sa hlá- že Komjatice, Šurany späť. A kedže u nás sa sili k Maďarom. Už boli niektorí poobliekaní aj to schádzalo, tak môjmu otcovi zobrali licenč- v maďarských krojoch a vykrikovali „éljen, él- ný list. To bolo pravdepodobne už v tridsiatom jen". My sme nevedeli, čo je to éljen, a to je deviatom roku, v tridsiatom ôsmom nie, lebo to nech žije, nech žije. A jedna tiež z týchto ma- by bolo príliš zavčasu. Pamätám sa, že išiel do dárónskych, lebo to neboli čistí Maďari, le- Budapešti vybavovať to a nejaká panička tam bo korene mali ešte slovenské. Krásavica jed- bola, že vraj jej nejaký dezert dal a že dlho bo- na krásna, v maďarskom kroji oblečená a pri- la v pivnici a hľadala tento spis o ňom. Potom chádzali od Nových Zámkov, po dolnej ulici vyšla von a dala mu ho. Bolo to 19. novem- prichádzali na krásnom bielom koni tí maďar- bra, viem že doniesol šálky na kávu a teda po- skí dôstojníci a ona im recitovala báseň v ma- tom 19. novembra nám vrátili naspäť tú krčmu, ďarčine. A zase tí Maďari „éljen, éljen", čap- ktorú sme tu mali. Takže takéto spomienky sú. kali a čapkali. Ale najzaujímavejšie bolo to, že odtiaľ, od Nových Zámkov prichádzali do Komjatíc a touto cestou, ktorá je nitrianska Čo sa stalo s tými maďarónmi, keď skončila vojna? Oni ostali tu, nikto si ich ani nevšímal. Tuto u nás, u susedov tuto boli, potom čo bol zá- hradník, jeho žena bola Maďarka. Potom tam na hradskej, také tri, štyri, päť rodín. Jedna pani učiteľka, to bola Maďarka, takže to boli takí Madári. Takže ináč také nepokoje neboli, žeby sa to až tak nejako vyhrocovalo.

Ako si pamätáte na odchod československého vojska, ako to ľudia vnímali? No ľudia to vnímali tak, že prichádzali od Nových Zámkov, tam pri rampách, tam boli, prvýkrát, ako ich vítali, to nebolo také ofici- álne, oficiálne to bolo tuná v centre a tie voj- ská slovenské odchádzali smerom na Nitru. Ja som mala vtedy desať - jedenásť rokov, takže mňa to tak strašne nezaujímalo.

7 MUDr. Albert Blaha bol komjatický lekár. 8 Obyvatelia obcí Komjatice a Šurany dúfali, že sa dostanú späť do Česko-Slovenska. Túto nádej im dávalo aj rokovanie delimitačnej komisie medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom. Maďari požadovali za Komjatice a Šurany obce nachádzajúce sa na úseku Jelša- va - Rožňava - Zlatá Idka, ktoré sa nachádzali na území Slovenska. K tejto výmene napokon nedošlo z dôvodu nevýhodnosti ma- ďarskej ponuky. DEÁK, L. (zost.): Viedenská arbitráž 2. novembra 1938: Dokumenty III. Martin 2005. 0 rokovaní delimitačnej komisie ohľadom výmeny týchto obcí pozri bližšie dok. č. 45, 51, 53, 69, 82. Vieme, že v prvom slede museli okupované úze- mie opustiť napríklad kolonisti, boli aj vo vašej obci? Nie, nemali sme tu kolonistov. Nie, nie, v susednej dedine v Rastislaviciach, ale to bolo na Slovensku. Ale v Komjaticiach sme kolonistov nemali.9

Kto všetko musel z obce odísť a kto týchto ľu- dí nahradil? Notár tu bol pán Ončák, jeho dcéra bola moja kamarátka, ten musel hneď odísť a do- šiel notár Brestenský, ale on mal prapôvod Slovák, lebo jeho brat mal za ženu Slovenku. A aj úradníci prišli sem. A poviem vám takú perličku, už títo Maďari boli takí „kézit csó- kolom" a chodili a takí boli. A už tie úradníč- Spomínali ste, že Maďari obsadili faru, čo to zna- Duchovné cvičenie vedené ky boli Slovenky tam a došiel a predstavil sa menalo? J. Ambrušom v Šuranoch tým úradníčkam a pobozkal ruku. Prišli sem Bol tu Ľudovít Žák,12 potom odišiel do v roku 1941. madárskí úradníci, ale vedeli aj po slovensky, Vrábel a po ňom nastúpil pán farár Andrisz13 Zdroj: Archív E. Sopkovej takže nebadali sme to tak.10 Viem, pamätám a to už bol Maďar. Ten už držal len s tou vyššou sa, bol tu starosta a toho zbili, Dragún sa volal. smotánkou, lebo boli úradníci aj na grófstve. Teda Maďari obsadili faru, na škole boli tie No ešte toto poviem, potom bola vysviac- sestričky a tam založili aj maďarskú triedu.11 ka kostola, opravovali ho a prišiel sem biskup Tam sa učilo aj po maďarsky, potom na starej a začal kázať kázeň po maďarsky. A vykašla- škole, ktorá je pri kostole, tam boli slovenské. li ho, začali všetci ľudia kašlať, kašlať, najmä Potom bol na železničnej stanici vedúci a bo- študenti stáli na čele, tak tých žandári zobra- la tu založená aj tzv. colná stanica. To je tiež li a uväznili ich. Lebo oni, títo Maďari mali také pri železničnej stanici taký dlhý dom, tam do- kosírky, tak vykrikovali na nich, že sú kosirkáši. šli tí Maďari so svojimi paničkami, keď si chcel Potom ich bili, aj vyväzovali doslova veľmi su- niekto priepustku pýtať, tak ho nútili, aby roz- rovo, až tak, že ich bili po pätách.14 Takže po- prával po maďarsky. Tak sa to tie ženičky natom všetci, ktorí mohli, títo poodchádzali, niek- učili, „kézit csókolom", všelijako to motali, ale torí zostali, v Šuranoch dokončili, mnohí odišli. museli to po maďarsky vedieť. Potom tam ma- A odišli aj chlapci, ktorí mali rukoväť, nenaru- li na tej železničnej stanici takú veľkú ozdob- kovali do maďarskej armády, pár ich tu zosta- nú tabuľu kvetinovú a tam bolo celé Rakúsko- lo, ale ostatní odišli na Slovensko, tam sa uby- Uhorsko a tam bolo napísané „igy volt, igy tovali alebo celé rodiny tam odchádzali. Tam lesz" - takto to bolo a takto to aj bude. A tam nemuseli byt' vojaci, lebo boli cudzinci a našli sme chodievali obyčajne k vlakom ako mladé si zamestnanie. A boli to, aj môj brat odišiel, dievčence, kde sme mali ísť? Buď to na cinto- býval v dedine Báhoň a tam si našli miesta. rín sme išli alebo k vlakom sme išli, a tiež tak to bolo tam napísané a ona tak si odpľula (jed- Vy ste v tom období boli žiačkou, chodili ste do no z dievčat, pozn. J. M.), zbadali to, do rána školy, aké zmeny nastali v tejto oblasti? musela odísť na Slovensko. No takto bolo 10. novembra, boli sme doma, do školy sme nechodili, začalo sa vyjed-

9 Z Komjatíc pod vplyvom anektovania južného Slovenska a s ním aj Komjatíc do horthyovského Maďarska odišlo v prvých týždňoch okupácie asi 150 rodín na Slovensko. CIFRA, Š. - VRABCOVA, V. (zost.): Komjatice 1256 - 2006. Komjatice - Bratislava 2006, s. 145. 10 Úradníci, colníci a žandári prišli do Komjatíc aj s celými rodinami a nasťahovali sa do opustených domov. Ženy maďarských úrad- níkov sa nesmeli stýkať so slovenským obyvateľstvom. Tamže. 11 V maďarskej paralelnej triede v Komjaticiach, ktorú viedli maďarské rádové sestry, z 52 žiakov boli iba 4 Maďari. Slovenské oby- vateľstvo voči rádovým sestrám prejavovalo veľkú antipatiu. TILKOVSZKY, L.: Južné Slovensko..., s. 120. 12 Ľudovít Žák bol komjatický farár, ktorý sa v roku 1939 zapojil do príprav okolo založenia Slovenskej kresťanskej ľudovej strany a časopisu Slovenská Jednota (SJ). Za tieto svoje aktivity bol maďarskou cirkevnou vrchnosťou preložený do Vrábel. 13 Rudolf Andrisz sa stal farárom v Komjaticiach po odchode Ľudovíta Žáka do Vrábel. 14 Dňa 18. decembra v deň volieb na Slovensku zorganizovali komjatickí študenti demonštráciu za pričlenenie Komjatíc ku Slovensku. Organizátori čakali pred kostolom, kde sa konala sv. omša. Keď ľudia vyšli z kostola, bolo ich asi 2 000, presunuli sa na námestie, kde spoločne zaspievali slovenskú hymnu. Žandári a jednotka pohraničného vojska vyzývali demonštrujúcich, aby sa rozišli, ale bez účinku. Nato zaútočili a bodákmi ich rozohnali do ulíc a záhrad, kde sa menšie skupinky postavili na odpor. Žandári ich zno- dávať založenie gymnázia. Lebo gymnázium Hudecom. Učili tam aj komjatickí profesori, pán bolo v Nitre a Nových Zámkoch. Niektorí starší profesor Dobrovodský, Šafár, Hlavatý17 a v jed- spolužiaci chodili do Nových Zámkov, niektorí nej dobe aj pán kaplán Kelemen.18 Ale len tudo Nitry. A teraz, pravda, do Nových Zámkov ším jeden alebo dva dni, museli ho stiahnuť tam nechceli slovenské gymnázium a do Nitry a teda tí nás učili. A dávali nám sem profeso- sa nemohlo chodiť, lebo už to bola cudzina. rov za trest Maďarov, za trest, tak by sme po- Takže potom začali vyjednávať, aby sa otvori- vedali, ktorí dobre ani nevedeli po slovensky. lo slovenské gymnázium tu na juhu. Tak dva- Napríklad, keď vyhlasovali poplach, tak kričali ja, čo sa tak pričinili o to, bol to pán Jozef „siréna sa húka", že hučí siréna. Tak viete ako Kelemen,15 ktorý bol správca školy a aj šéf- to bolo. A potom, čo boli tí chlapci, týmto pro- Odznak gymnázia redaktor Slovenskej jednoty - časopisu a pán fesorom vycítili tie ich slabiny aké sú, tak keď si v Šuranoch. dekan Ľudovít Žák. Tí sa najviac zaslúžili, aby zapisoval do triednej knihy, tak mal na lavici tzv. Zdroj: Archív E. Sopkovej to gymnázium v Šuranoch bolo. Lebo tam bola kýchací prášok a začal kašlať. „Čo znamená meštianka slovenská. Tak sa potom medzi se- to, ja bol som v septime, tam nemal som taký- bou dohodli s tým, že dopoludnia sa učili gym- to veľký kach, ako mám tu veľký kach. Ja idem nazisti a popoludní meštiankári.16 k pánu riaditeľovi, ja idem k pánu riaditeľovi." No keď sme začali chodiť, bolo to 1. de- Utekali po chodbe, on vpredu, žiaci za ním, cembra 1938. Začali sme chodiť motorkou, keď došiel pred tú riaditeľnú, vrátil sa chudáčik. jeden vagón išiel z Komjatíc o šiestej hodine Druhý, tiež bol, ten zase neznášal muchy. A tie ráno. Ale to nielenže my Komjatičania sme od- muchy, samozrejme našli chlapci a naraz kri- chádzali, ale susedná dedina je Černík štyri ki- čia, „pán profesor, mucha letí". Aon kričí, „kde lometre, už odtiaľ prišli žiaci pešo do Komjatíc je, muha letí, muha letí". Po celej triede beha- ktomu, na tú motorku. Došli sme pešo zo stali, kričali a naháňali muchy. Potom nás učil ma- nice pred gymnázium a tam bol školník Maďar ďarčinu, jeden nás učil maďarčinu, oni boli aj a ten nás nechcel pustiť do budovy. Tak do veľmi biedne oblečení, veľmi biedni. Také pod- pol ôsmej sme čakali pred budovou gymná- kolienky nosil, čo nás učil maďarčinu a dejepis zia. Potom rodičia, samozrejme, si to všímali, a tie podkolienky, on ich mal vyštopkané od pä- takže potom nám spravili tzv. vlakársku triedu. ty skoro až po koleno, každé rôznymi farbami. To bola taká fyzikálna, tak dohora to išlo a tam A my sme sa museli pred každou hodi- sme sa učili do tej pol ôsmej a potom sme išli nou modliť maďarskú modlitbu: „Hiszek egy do svojich tried. istenben, hiszek egy hazában, hiszek egy is- Začali nás učiť, boli tam aj slovenskí pro- tení ôrôk igaszsában, hiszek nagymagyarors- fesori na čele s riaditeľom, pánom Jozefom zág feltamadasában amen."19 Aj pred nemči-

vu rozohnali a vodcov, spolu 12 študentov a kaplána Bartiška zaistili. Napokon vojenský veliteľ v Komárne na naliehanie grófky Lujzy Esterházyovej dňa 21. decembra 1938 prepustil na slobodu všetkých zaistených. VIETOR, M.: Dejiny okupácie, s. 60 - 61. 0 násilnom zásahu žandárov hovorí aj zápisnica spísaná na sekretariáte Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) v Nitre s dvoma utečencami z Komjatíc: „Keď maďarskí četníci nemohli dosiahnuť žiadny výsledok, pozvali si na pomoc asistenčnú čatu, ktorá priniesla so sebou guľomety a ručné granáty. Takýmto spôsobom sa im podarilo rozohnať ľud, pričom sa však stali tieto prípady: Manželke Jozefa Š. niektorý z vojakov pažbou pušky vyrazil zuby. Ďalej vojaci verejne opierali ostrie bodákov o hruď manifestujú- cich, ktorí vypínali svoju hruď a vyzývali ich, nech pichnú, keď majú odvahu. Vojaci pažbami pušiek bili ženy a deti, že tieto majú od toho modriny. Istý študent menom Anton 0., vidiac, že sa na neho rúti vojak s puškou, dal sa do behu, pričom ho vojaci chytili a vliekli na četnícku stanicu, kde s ním priamo zverský zachádzali. Keď jeho kamaráti sa pokúšali ho ospravedlniť, aj týchto četní- ci zadržali a ponechali na četníckejstanici." DEÁK, L. (zost.): Viedenská arbitráž2. novembra 1938: Dokumenty II., s. 207 - 208, dok. č. 169. 15 Jozef Kelemen bol správcom Ľudovej školy v Komjaticiach, zapojil sa do menšinového života, bol zakladateľom a zodpovedným šéfredaktorom časopisu SJ a po vzniku Strany slovenskej národnej jednoty (SSNJ) v roku 1941 sa stal jej generálnym sekretárom. Bol tiež spoluzakladateľom slovenského gymnázia v Šuranoch. 16 Ľudovít Žák sa chopil iniciatívy okolo založenia gymnázia. Stretol sa s novozámockým vojenským veliteľom, ktorý odobril založe- nie slovenského gymnázia pod podmienkou, že sa nájde dostatočný počet učiteľov. Po tomto prísľube odcestoval ľ. Žák do Brati- slavy, kde na Ministerstve školstva a národnej osvety dostal prísľub pomoci. Ministerstvo poverilo založením gymnázia Dr. Joze- fa Hudeca, bývalého profesora na Československom štátnom gymnáziu v Lučenci. Keďže mesto Nové Zámky si neprialo sloven- skú školu, rozhodlo sa napokon, že sa gymnázium zriadi v Šuranoch. Vyučovanie začalo 1. decembra 1938, keď do školských la- víc zasadlo viac ako tristo slovenských študentov. ŠTEFÁNIK, R: Slovenské gymnázium v Šuranoch v rokoch maďarskej okupácie 1938- 1945. Šurany 2007, s. 11 - 14. 17 V roku 1939 musel zo šurianskeho gymnázia odísť Ignác Šafár, aby nemusel narukovať do maďarskej armády. Štefan Hlavatý tiež odišiel na Slovensko roku 1939 zo strachu pred perzekúciou zo strany úradov. Ako dôvod uviedol zatknutie levických spolupra- covníkov časopisu SJ Fiačana a Drienského za špionáž, s ktorými sa často stýkal. Zo strachu pred podobným zatknutím a obvi- nením zo špionáže radšej opustil Maďarsko a usadil sa na Slovensku. Ján Dobrovodský opustil gymnázium roku 1940 z dôvodu vyšetrovania jeho osoby žandármi vo veci nedovoleného prekročenia hraníc a udania. SNA, f. MZV 1939 - 1945, šk. 375, dok. č. 10 349/40, dok. č. 317/41. 18 Kaplán Anton Kelemen učil na gymnáziu len dva dni, potom ho stiahla maďarská cirkevná vrchnosť. 19 Verím v jedného Boha, verím v jednu vlasť, verím vo večnú božiu spravodlivosť, verím vo vzkriesenie veľkého Uhorska. nou, „Ich glaube eine got, ich glaube..." a po ke nemali zle. Na Slovensko, tam sa prenáša- slovensky asi ani nie. li veci, tu sa potom utvorila hranica a načierno Ale mali za cieľ, aby dali prepadnúť 30 - sa chodilo. Pretože boli tu tzv. stavania a bo- 35 žiakov z triedy, to bolo, oni chceli doká- lo deväť stavaní a šesť stavaní bolo u Maďarov zať. Takže takto sme prežívali tieto roky gym- po Degeš - Rastislavice a ostatné bolo na naziálne. A vtedy vznikli aj tie piesne. Takže, Slovensku, takže môj brat bol taký študentík, keď sme mali duchovné cvičenie, tri dni tr- ten ich fotografoval na tie priepustky a oni tam valo to duchovné cvičenie, nesmelo sa vtedy išli a tam si obrábali tie svoje role. A tadiaľ sa rozprávať, ale písať mohli. A písali tie piesne: spravila tá hranica, že sa načierno prechádza- „Komjatice, Šurany ukradli nám Maďari zobuď- lo na Slovensko. Odtiaľ sa nosili látky a tam te sa všetci bratia tam pod Tatrami. Rež a rúbaj sa zasa prenášali potraviny od nás k nim na do krve, nebude to poprvé, dokiaľ Slovák na Slovensko. Alebo masť prenášali tak, že dali Slovensku pánom nebude. Keď Maďari k nám do fľašky masť, nechali ju stuhnúť, a potom to došli ničoho nám nedali, leventášske čapice zaliali mliekom a nesieme si mlieko. Cigarety nám rozhadzovali, my čapice nechceme, my sa prenášali, pašovalo sa, hodne sa pašova- bojovať budeme a Maďarov zo Slovenska von lo, však jedného aj zastrelili na hraniciach.20 vyženieme." A tak takto to bolo. Ako ste to vnímali, že ste boli sedem rokov Z čoho ste sa učili v škole? v Maďarsku, dúfali ste, že sa dostanete späť do Najviac sme písali, všetko čo nám profeso- Československa? ri diktovali a my sme sa z toho učili. To čo nám No dúfali. No to každý veril, to nikto neve- oni povedali, my sme sa len zo zošitov učili. ril, žeby sme mali tu ostať. To ani nikomu ne-

Takže mali sme to napísané a keď sme si kú- prišlo na rozum, žeby sme tu mali zostať. Nie, Maturitné tablo gymnázia pili knihu, tak to bola od staršieho žiaka, spo- fakt, my sme veľmi národná dedina. Každý v Šuranoch. lužiaka, ktorý bol. Staré knihy sme mali, no- sme verili, všetci sme verili, že sa to vráti. Zdroj: Archív E. Sopkovej vé knihy sme nemali. Od tercie sme mali la- tinčinu, maďarčinu, a potom po fronte nemči- na nebola, potom sme začali ruštinu, profesori učili sa s nami teda tú ruštinu.

Vy ste sa museli učiť v škole maďarsky, vy ste predsa predtým maďarsky nevedeli, tak ako vám to išlo? My sme sa učili. Mali sme profesora, ten nás učil aj slovenčinu, aj maďarčinu nás učil, to boli takí. Potom nejaký profesor Porubszký, niektorí boli dobrí tí profesori, ale niektorí boli takí, hovorím, že za trest tu boli dodaní.

Čo sa týka hospodárskej situácie, aké tu bolo zá- sobovanie, mali ste dostatok tovaru, zmenilo sa niečo? No myslím, že my sme sa tu po tejto strán-

Ján Mitáč: Recollections on the Occupation

Nation's Memory Institute has been recording recollections of personal observers of South Slovakia occupation within the project South of Slovakia 1938 - 1945. We strive to bring more details about the period of occupation as observed by these witnesses and to show these historical events using the oral history method. Due to the fact that the events related with the Vienna Award and the resulting occupation took place more than seventy years ago, the recollections come mostly from then children or pupils as they observed the events with their children eyes. Presented interview with Elena Sopková is of that character. It brings a unique view of occupation and life of the Slovaks on the occupied territory.

20 K hospodárskej situácii na okupovanom území pozri bližšie: TILKOVSZKY, L.: Južné Slovensko..., s. 48 - 82. Štefan Demjan

Mgr. Jerguš Sivoš, Štefan Demjan sa narodil 26. februára sa oženil1 a v polovici roka nastúpil ako jeden PhD. 1923 v Oždanoch v okrese Rimavská Sobota. z máia Slovákov na trojročné štúdium Vysokej Otec pracoval ako železničiar, matka sa sta- straníckej školy pri ÚV KSSZ2 v Moskve. (1979), absolvent rala o domácnosť. Po skončení meštianskej Po návrate zo Sovietskeho zväzu nastúpil Pedagogickej fakulty školy sa vyučil za stolára a až do konca 2. sve- v roku 1955 na krajský výbor KSS v Banskej Univerzity Komenského tovej vojny pracoval ako stolársky pomocník vo Bystrici ako vedúci 1. oddelenia. Pre absol- v Bratislave, študijný Fiľakovských priemyselných závodoch. venta moskovskej straníckej školy však bolo odbor dejepis - len otázkou času, kedy ho strana poverí zod- občianska náuka a etika. Vyrastal v slovensko-mad'arskom prostre- povednejšou úlohou. Pracuje v Ústave pamäti dí (matka mala maďarskú národnosť), na- národa vyše v rámci Viedenskej arbitráže pripadla Začiatkom roku 1956 vrcholilo preverova- Maďarsku aj časť Poiplia a Gemera. V obdo- nie pracovných metód (tzv. nezákonných po- bí sa povinne zúčastnil výcviku maďarskej po- stupov) vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti lovojenskej organizácie Levente. (ŠtB) v čase zakladateľského obdobia komu- Po oslobodení vstúpil 26. apríla 1945 do nistického režimu. Vláda Československej re- Komunistickej strany Slovenska (KSS) a ak- publiky (ČSR) v tejto súvislosti odvolala I. ná- tívne sa zapojil do práce v jej regionálnych mestníka Ministerstva vnútra (MV) Antonína štruktúrach - na okresnom výbore KSS vo Prchala3 a námestníka ministra vnútra Karia Feledinciach (dnes Jesenské). Od októb- Košťála,4 ktorí začiatkom 50. rokov viedli vyra do decembra 1946 absolvoval trojmesač- šetrovanie bývalých komunistických promi- nú náhradnú vojenskú službu u pešieho pluku nentov, a v rámci straníckej kontroly sa roz- 25 v Kremnici a v polovici marca 1947 nastú- hodla dosadiť na významné miesta v rezor- pil na dvojmesačný kurz v Ústrednej politickej te vnútra preverených funkcionárov straníc- Štefan Demjan škole KSS v Bojniciach. Po jeho absolvova- keho aparátu. Prvý tajomník ÚV KSČ Antonín ní prevzal ako 24-ročný funkciu vedúceho ta- Novotný a minister vnútra ČSR Rudolf Barák jomníka okresného výboru KSS v Šafárikove. predložili 5. apríla 1956 politickému byru ÚV Stranícke povinnosti si plnil zodpovedne aj KSČ návrh na schválenie štyroch straníckych počas februárových udalostí roku 1948, za funkcionárov do vedúcich pozícií na minister- čo mu bola neskôr udelená strieborná medai- stve vnútra. Jozef Kudrna, ktorý bol spolužia- la „Rád 25. Februára". Ocenením jeho stra- kom Štefana Demjana na moskovskej politic- níckej práce však bolo premiestnenie na kraj- kej škole a od polovice roku 1955 pracoval ský výbor KSS v Banskej Bystrici, kde v roku ako inštruktor odboru bezpečnosti ÚV KSČ 1949 prevzal funkciu referenta organizačné- pre Štátnu bezpečnosť, bol navrhnutý do funk- ho oddelenia. Začiatkom marca 1950 absol- cie 1. námestníka ministra vnútra ČSR. Jozef voval šesťmesačnú Ústrednú politickú školu Brůcha, vedúci odboru súdnictva ÚV KSČ, Komunistickej strany Československa (KSČ) mal prevziať funkciu náčelníka správy vyšet- v Prahe a prešiel do straníckeho aparátu na rovania MV a Karel Zika, zástupca vedúceho Ústrednom výbore KSS v Bratislave ako vedú- oddelenia orgánov strany, odborov a mládeže ci branného odboru. ÚV KSČ, sa mal stať náčelníkom správy kád- rov MV. Štefana Demjana navrhovali do funk- Pomerne významným rokom v živote cie námestníka ministra vnútra ČSR. V návrhu Štefana Demjana bol rok 1952. Vo februári uviedli: „S. Demjan se ve funkcích osvědčil. najprv deklaroval svoj vzťah k strane vystúpe- Má poměrně dobré organisační schopnosti, ním z evanjelickej a. v. cirkvi, začiatkom marca

1 Manželka Emília, rod. Chobotová (1929) pracovala v tom čase na krajskom veliteľstve NB v Banskej Bystrici 2 Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. 3 Antonín Prchal (1923 - 1996) bol I. námestníkom ministra vnútra ČSR od 14. 9. 1953 do 1. 4. 1956. Za trestné činy, ktorých sa dopustil v 50. rokoch, bol v roku 1963 odsúdený na šesť rokov nepodmienečne. Už nasledujúci rok však bol z väzenia prepustený. Viac pozri: CAJTHAML, P.: Antonín Prchal. In: Securitas Imperii, číslo (č.) 13, 2006, strana (s.) 113-115; Tenže: Antonín Prchal. In: Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra vletech 1948- 1989. Ministři a jejich náměstci. Praha 2010, s. 151 - 153; FR0LÍK, J.: Plukovník Antonín Prchal a jeho doba. In: Minulosti Západočeského kraje, č. 31,1996, s. 129 - 186. 4 Karel Košťál (1921 - 2009) bol námestníkom ministra vnútra ČSR od 1. 10. 1953 do 1. 4. 1956. Od roku 1950 zastával vysokú funkciu na vyšetrovacom sektore Ministerstva národnej bezpečnosti (MNB). V roku 1963 bol súdený spoločne s Antonínom Prcha- lom, odsúdený na sedem rokov nepodmienečne, no už v roku 1964 prepustený. Pozri: KALOUS, J.: Karel Košťál. In: Biografický slov- ník představitelů ministerstva vnitra vletech 1948 - 1989. Ministři a jejich náměstci, s. 98 - 101. Osobná evidenčná karta Š. Demjana, Zdroj: ABS

dovede samostatně rozhodovat a je důsled- spojoval s praktickou činností. V kolektivu ný při zajišťování a plnění úkolů. Zejména je oblíben pro svůj soudružský poměr k li- se osvědčil v boji proti úchylce v národnost- dem."5 ní otázce. Je theoreticky vyspělý. Studium Politické byro ÚV KSČ na svojej 14, schôdzi ve VSŠ v Moskvě zakončil s vyznamenáním. dňa 9. apríla 1956 predložené návrhy schvá- V průběhu studia studovanou látku správně lilo6 a 15. apríla 1956 prevzal Štefan Demjan

5 Archív Ústavu pamäti národa Bratislava (A ÚPN), fond (f.) Ján Lángoš, škatuľa (šk.) 1. Personálni návrhy ministerstva vnitra. 6 Rozhodnutie o odvolaní Stanislava Zadrobílka z postu náčelníka správy kádrov MV a schválenie Karla Zíky do tejto funkcie politbyro odložilo na neskôr. Karel Zika pôsobil vo funkcii náčelníka správy kádrov MV od 15. 8.1956 do 16. 8.1962. funkciu námestní- pre Štátnu bezpečnosť NDR (MfS). Námestník ka ministra vnútra ministra pre Štátnu bezpečnosť Bruno Beater8 ČSR. Odpoveď na a náčelník východonemeckej kontrarozviedky otázku, prečo prá- Josef Kiefel9 vtedy kritizovali úroveň spoluprá- ve Demjan, je po- ce ŠtB s MfS.10 Aj napriek tomu zástupco- merne jednodu- via MfS napokon odovzdali funkcionárom mi- chá. Bol absolven- nisterstva vnútra ČSR a ŠtB zoznam agentov tom politickej školy BND - Spolkovej spravodajskej služby - pra- v Moskve, v stra- cujúcich proti ČSR. níckej práci sa Rok predtým dostal Demjan vyznamena- osvedčil. Navyše nie „Za zásluhy o výstavbu" a ako člen skupi- Slováci v tom čase ny príslušníkov ministerstva vnútra ČSR sa zú- vo vedení minister- častnil svetovej výstavy v Bruseli. stva nemali nijaké Vo februári 1959 prerozdelil minister vnútra 7 zastúpenie. V je- Rudolf Barák11 zodpovednosť za riadenie útva- ho prospech hrala rov ministerstva vnútra ČSR. Štefan Demjan aj aj skutočnosť, že naďalej riadil správu vyšetrovania MV, technic- nepatril ku skupi- kú správu (IX. správa MV), operatívnu evidenciu ne „buržoáznych (I. zvláštny odbor MV) a kontrolu korešponden- nacionalistov". cie (II. zvláštny odbor MV). K novým útvarom, Demjan pre- ktoré mal ako námestník ministra vnútra ČSR vzal zodpovednosť kontrolovať a usmerňovať, patrila rádiokontra- za správu vyšet- rozviedka (V. zvláštny odbor MV), rádioobra- rovania MV, tech- na - rušenie zahraničného vysielania (VI. zvlášt- nickú správu (IX, ny odbor MV), spojovací odbor a problematika 12 správa MV), ope- šifry (zvláštna správa MV).

V roku 1957 schválil ratívnu evidenciu a archív (I. zvláštny odbor K 1. januáru 1961 bol povýšený do hod- predpis o administratíve MV), kontrolu korešpondencie (II. zvláštny od- nosti plukovníka a v priebehu roka mu bola v agentúrno-operatívnej bor MV), problematiku pasov a víz (III. zvláštny udelená medaila „Za službu vlasti". práci súčastí MV. odbor MV), ako aj kontrarozviedne rozpracova- V súvislosti s menovaním nových námest- Zdroj: ABS nie dopravy a spojov (V. správa MV). níkov ministra vnútra Karia Peprného (vo funk- Z titulu svojej funkcie sa zúčastňoval bila- cii od 17. 1. 1962) a Jana Zárubu (vo funkcii od terálnych a multilaterálnych stretnutí predsta- 19. 3. 1962) prerozdelil minister vnútra ČSSR viteľov tajných služieb Nemeckej demokratic- Lubomír Štrougal13 v polovici marca 1962 zod- kej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, povednosť za riadenie útvarov MV ČSSR a Sovietskeho zväzu, ale aj iných štátov, na kto- Demjanovi navyše podriadil správu sledova- rých sa riešili predovšetkým otázky operatív- nia.14 Pri ďalšom prerozdeľovaní zodpovednos- nej techniky, rádioobrany, rádiokontrarozvied- ti za riadenie útvarov MV, ktorá sa uskutočnila v ky, štátnobezpečnostného vyšetrovania, ale polovici mája 1963, bola Demjanovi zverená týkali sa aj všeobecných otázok vzájomnej sú- správa pasov a víz, naopak, minister Štrougal činnosti a spolupráce. V januári 1959 viedol mu v prospech Jaroslava Klímu odobral opera- delegáciu ministerstva vnútra ČSR na praž- tívnu evidenciu (ľ. zvláštny odbor) a správu vy- ských rokovaniach s delegáciou Ministerstva šetrovania MV.15

7 Oskar Jeleň (1904 - 1986) bol z funkcie námestníka ministra vnútra ČSR odvolaný už 31. 12. 1954 8 Bruno Beater (1914 - 1982) bol námestníkom ministra pre Štátnu bezpečnosť NDR v rokoch 1955 - 1974 (od roku 1964 ako ná- mestník). Pozri: Das MfS Lexikon. Begriffe, Personen und Strukturen der Staatsicherheit der DDR. Berlin 2011, s. 52 - 53. 9 Josef Kiefel (1909 - 1988) bol náčelníkom kontrarozviedky (Hauptabteilung II) v rokoch 1953 - 1961. 10 Išlo napr. o malú serióznosť agentov, povrchné a primitívne vedené vyšetrovanie, nekvalifikované rozpracovávanie osôb, unáhlené prezentácie dosiahnutých výsledkov, diletantstvo v personálnom obsadení akcií. Východonemeckí „priatelia" sa dotkli aj niekto- rých nevydarených spoločných akcií. Pozri: HARALÍKOVÁ, K.: Počátky spolupráce bezpečnostních aparátu NDR a ČSSR. In: Secu- rítas Imperii, č. 14, 2006, s. 224 - 225. 11 Rudolf Barák (1915 - 1995) bol ministrom vnútra ČSR od 14. 9.1953 do 20. 6. 1961. Viac pozri: TOMEK, P: Život a doba ministra Rudolfa Baraka. Praha 2009. 12 Archiv bezpečnostních složek (ABS) Praha, f. A6/4, inventárna jednotka (inv j) 694. Rozkaz ministra vnútra (RM V) ČSR č. 11/1959 z 3. 2. 1959 „Podřízenost součástí centrály minsterstva vnitra". 13 Lubomír Štrougal (1924) bol ministrom vnútra ČSSR od 22. 6. 1961 do 23. 4. 1965. 14 ABS Praha, f. A6/4, inv. j. 838. RMV ČSSR č. 5/1962 z 15. 3. 1962 „Podřízenost součástí centrály ministerstva vnitra". 15 Tamže, inv. j. 891. RMV ČSSR č. 12/196311:4. 5. 1963 „Podřízenost součástí centrály ministerstva vnitra". V rámci reorganizácie ministerstva vnút- ministerstva vnútra politiku „socializmu s ľud- ra sa v decembri 1963 zlúčila technická sprá- skou tvárou". Kritizoval metódy práce ŠtB, va (IX. správa MV) s odborom previerky ko- menil zameranie práce politickej polície, ktorá rešpondencie (II. zvláštny odbor) a rádiokon- mala pôsobiť už len proti vonkajšiemu nepria- trarozviedkou (V. zvláštny odbor MV) do sprá- teľovi a v rámci reorganizácie plánoval s prevy operatívnej techniky (VI. správa MV). Aj na- radením, resp. odchodom až 5 000 príslušní- ďalej však zostávala v kompetencii Štefana kov ŠtB. Podporoval vznik Klubu bývalých po- Demjana litických väzňov K 231 a pripúšťal ich rehabi- 20 Po menovaní nového ministra vnútra Josefa litáciu. Kudrnu16 v apríli 1965 a následnom prerozde- V rámci plánovaných zmien sa mal do lení zodpovednosti zostali Demjanove útvary kompetencie ministerstva spravodlivos- nezmenené.17 Podstatne sa zmenili až v marci ti previesť Zbor nápravnej výchovy (ZNV). 1966, keď prevzal zodpovednosť za riadenie Príslušníci Zboru vyjadrovali svoju nespokoj- správy nápravno-výchovných ústavov a väz- nosť a Demjan musel chystané zmeny obha- níc, hlavnej inšpekcie požiarnej ochrany, štá- jovať priamo v niektorých väzenských zariade- bu civilnej obrany štátu a správy pasov a víz.18 niach. Navyše sa začali ozývať aj väzni. V aprí- V roku 1966 prepožičal prezident republi- li sa uskutočnila vzbura v nápravno-výchovnom ky na návrh ministra vnútra ČSSR Demjanovi ústave Minkovice, ktorú potlačili príslušníci medailu „Za zásluhy o obranu vlasti". Zboru nápravnej výchovy, Verejnej bezpeč- 21 Pomerne stereotypný život vysokého funk- nosti a Ludových milícií. Situáciu čiastočne cionára ministerstva vnútra sa začal meniť za- upokojila amnestia z 9. mája 1968. čiatkom roku 1968 po uvoľnení Antonína Demjan musel následne riešiť aj celoštátny Novotného z najvyššej straníckej funkcie, štrajk príslušníkov požiarnej ochrany za zvýše- v dôsledku rozhodnutia o nezlučiteľnosti funk- nie platov a zlepšenie postavenia. Štrajk ukon- cií prezidenta a I. tajomníka ÚV KSČ, a nástu- čili až po zdĺhavom vyjednávaní s centrálnymi pe Alexandra Dubčeka. Demjan tento krok po- orgánmi a krajskými národnými výbormi. važoval za nešťastný a zvolenie Dubčeka hod- Hromadné oznamovacie prostriedky kri- notil kriticky: „pokud ho znám je liberálně za- tizovali Demjana za skutočnosť, že nepovolil 19 měřený a jeho zvolení straně neprospěje". rozhovor s bývalým ministrom vnútra Rudolfom Vo februári 1968 odišiel na trojtýždňové Barakom, ktorý sa v tom čase nachádzal vo vý- liečenie do kúpeľov. Po návrate bol konfron- kone trestu. tovaný s novou realitou. V dôsledku spoločen- V júni 1968 viedol Demjan rokovanie s de- ských zmien, ktoré nastali po Dubčekovom legáciou MfS, ktorá prišla konzultovať proble- nástupe k moci, nabrala situácia na minister- matiku väzenstva a, podľa jeho slov, sondo- stve vnútra rýchly vývoj. Vláda ČSSR odvolala vať situáciu u nás. Neskrýval svoje konzerva- 15. marca 1968 Josefa Kudrnu a 8. apríla me- tívne názory a otvorene kritizoval ministra vnút- novala do funkcie ministra vnútra Josefa Pavla ra Josefa Pavla, ktorý „umŕtvuje práci bez- Pavel bol starý člen KSČ a účastník španiel- pečnosti a nepodniká nie proti skandaliza- skej občianskej vojny. V rokoch 1948 - 1950 ci bezpečnostních orgánů".22 Politickú si- zastával funkciu námestníka ministra vnútra tuáciu hodnotil negatívne: „Politickou situa- Nasledujúce štyri roky ho vyšetrovali a väzni- ci jsem hodnotil jako špatnou, uvedl jsem, li. Na vlastnej koži prežil brutálne vyšetrova- že vedoucí úloha strany se jenom proklamu- cie metódy, ktoré predtým sám podporoval. je a za marxizmus se vydávají maloměštác- Po nástupe do funkcie presadzoval v rezorte ké názory. Dále, že nátlakové akcie využívají

16 Jozef Kudrna pôsobil vo funkcii ministra vnútra ČSSR od 25. 4. 1965 do 15.3. 1968. 17 ABS Praha, f. A6/4,, inv. j. 941. RMV ČSSR č. 16/1964 z 3. 3.1964 „Organizace ministerstva vnitra, krycí označenia spisové znač- ky součástí". 18 Tamže, inv. j. 1030. RMV ČSSR č. 12/1966 z 24. 3. 1966 „Organizační změny v centrále, krajích a okresech". 19 ABS Praha, f. personálni spisy ministerstva vnitra, inv. j. 5309. Doplněk k dotazníku MV z 26. 1. 1972. 20 DVOŘÁČEK, P.: Josef Pavel. In: Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra vletech 1948 - 1989. Ministři a jejich náměst- ci s. 136 - 138; GREGOR, M.: Josef Pavel a jeho pád. In: Pamäť národa, ročník (roč.) VI, 2010, č. 4, s. 82 - 86. 21 Vzbura vypukla 22. 4. 1968 vo večerných hodinách a zapojili sa do nej odsúdení v 2. nápravno-výchovnej skupine. Nasledujúci deň bezpečnostné zložky nepokoje postupne zlikvidovali. Minister Pavel poďakoval príslušníkom, ktorí sa akcie zúčastnili formou rozkazu ministra vnútra. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu vo väzenskom sektore v závere uviedol: „Vzhledem k vlivu této vzpoury na odsouzené v ostatních nápravně výchovných ústavech a věznicích a s ohledem na vzrůstající nervozitu odsouzených vyslovuji přesvědčení, že všichni příslušníci SNV budou i nadále odpovědně plnit všechny své úkoly, které mají uložené zákonem a předpi- sy." Pozri: RMV ČSSR, č. 21/1968 z 2. 5. 1968 „Vzpoura odsouzených v NVÚ Minkovice". 22 ABS Praha, f. personální spisy ministerstva vnitra, inv. j. 5309. Doplněk k dotazníku MV z 26. 1. 1972. I/o funkcii námestníka MV nepřátelé socialismu a nezodpo- ČSSR pôsobil Demjan do vědná stanoviska funkcionářů na- konca júna 1968. rušují dobré vztahy ČSSR k SSSR Zdroj: ABS a dalším spojeneckým zemím."23 Koncom júna 1968 bol Demjan z funkcie námestníka ministra vnút- ra ČSSR odvolaný. Rozhodla o tom vláda ČSSR na návrh ministra vnút- ra Josefa Pavla. Odvolanie sa zdô- vodňovalo tým, že „na úseku vy- šetřování StB nedokázal odstra- nit důsledně nedostatky z dřívější doby, které přetrvávali jeho defor- mace v práci státní bezpečnos- ti. Kromě toho nezvládl odborné problémy na úsecích, které řídil. Doporučuje ra Jaroslavom Šilhavým a ďalšími zástancami se proto, aby byl zařazen na funkci úměrnou konzervatívneho krídla, funkciu prijal z dôvo- jeho schopnostem".24 du „aby se nevyklízelo pole lidem Pavla".26 Po uvoľnení z funkcie námestníka odišiel Minister vnútra ČSSR Josef Pavel ho do funk- na krátky čas na Slovensko. Po návrate do cie náčelníka správy sledovania menoval k 15. Prahy ho náčelník Hlavnej správy ŠtB Josef júlu 1968, do úradu však nastúpil až o dva Hrubý25 informoval o zámeroch jeho meno- týždne neskôr - 28. júla 1968. Vo funkcii na- vania do funkcie náčelníka správy sledovania. hradil Antonína Kavana, ktorého odvolali kvô- 27 Ako neskôr uviedol, nebol rozhodnutý, či funk- li podielu na nezákonnostiach v 50. rokoch. ciu príjme, pretože nové zaradenie s ním nikto Demjan skočil do „rozbúreného mora". nekonzultoval. Nemal praktické ani teoretické Situácia na správe sledovania, podobne ako skúsenosti z odboru sledovania, nepoznal, až v celom rezortne vnútra, bola neprehľadná. na výnimky, pracovníkov správy ani pracovnú Nemohol sa oprieť o celoútvarový výbor KSČ, náplň jednotlivých oddelení. Po dohode s ve- ktorý bol už skôr zrušený, ani o osobné kon- dúcim skupiny sovietskych poradcov na mi- takty: „neznal (jsem) příslušníky a jejich ná- 28 nisterstve vnútra gen. Kotovom, bývalým mi- zory a oni neznali mne". nistrom vnútra Jozefom Kudrnom, bývalým ná- V predvečer vstupu vojsk Varšavskej zmlu- čelníkom vnútornej správy ministerstva vnút- vy odišiel za rodinou na chatu. Do Prahy sa

23 ABS Kanice, f. personální spisy ministerstva vnitra, inv. j. 5309. Doplněk k dotazníku M V z 26.1 1972. 24 BÁRTA, M.: Štefan Demjan. In: Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra vletech 1948 - 1989. Ministři a jejich náměst- ci, s. 55. 25 Josef Hrubý (1923) zastával funkciu náčelníka Hlavnej správy ŠtB od 15. 7.1968. 26 ABS Kanice, f. personální spisy ministerstva vnitra, inv. j. 5309. Doplněk k dotazníku MV z 26.1 1972. 27 URBÁNEK. M.: Správa sledování Ministerstva vnitra v letech 1948 - 1989 (Stručný nástin organizačního vývoje). In: Sborník Ar- chivu ministerstva vnitra, č. 3, 2005, s. 194. 28 Tamže. vrátil 21. augusta. Nasledujúci deň zavolal do sudzovali vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Hodnotenie služobnej kancelárie svojich zástupcov. Prezentoval im Československa. Demjan však o tom neve- činnosti z rokov svoje konzervatívne názory a uviedol, že mu- del. Na druhý alebo tretí deň po vstupe vojsk 1968 - 1969. sia jasne deklarovať, na ktorej strane barikády Varšavskej zmluvy do Československa sa stre- Zdroj: ABS stoja. Po súhlase zástupcov zvolal štáb náčel- tol v súkromnom byte s náčelníkom a inými níka správy sledovania, na ktorom prezento- príslušníkmi správy operatívnej techniky. Tieto val vlastné názory ako názory vedenia správy. kroky sa mu neskôr stali osudnými. V nasledujúcich dňoch sa nevyhol proti- Po zmene vo vedení ministerstva vnútra chodným rozhodnutiam. Na jednej strane od- pokračoval Demjan v riadení správy sledova- mietol požiadavku prosovietskej skupiny na nia. Svoju pozíciu si udržal aj počas reorga- sledovanie Ota Šika a Jiřího Pelikána, na dru- nizácie federálneho ministerstva vnútra, kto- hej strane súhlasil so zvýšením ochrany zastu- rá sa uskutočnila v súvislosti so štátno-práv- piteľských úradov niektorých kapitalistických nymi zmenami. Federálny minister vnútra Jan 29 štátov, Juhoslávie a Rumunska. Pelnáŕ ho 1. marca 1969 menoval dočasne Vydal tiež rozkaz na vytvorenie záložného náčelníkom správy sledovania a o dva mesia- spojenia (uschovanie vysielacích staníc v obce ho vo funkcii potvrdil. jektoch správy sledovania) a zálohy pohon- Demjan obnovil spoluprácu so sovietskymi ných hmôt. Na žiadosť podpredsedu celo- spravodajcami a v Prahe zorganizoval poradu útvarového výboru KSČ dal súhlas s použitím s vedením sovietskej sledovačky. Rok po invázii služobných vozidiel správy sledovania na roz- navyše velil zásahom správy sledovania počas voz straníckeho materiálu. V skutočnosti ni- bezpečnostných opatrení, za čo si správa vyslú- mi distribuovali stranícke rezolúcie, ktoré od- žila vyznamenanie a Demjan finančnú odmenu.

29 Jan Pelnáŕ (1911 - 1982) bol ministrom vnútra ČSSR od 31. 8.1968 do 28.1.1970. ju činnosť roku 1968. Stranícka komisia ÚV KSČ napokon odporučila najvyššiemu stra- níckemu orgánu v rezorte vnútra zavede- nie disciplinárneho konania. Predsedníctvo Hlavného výboru KSČ 9. júla 1970 návrh schválilo. Disciplinárna komisia ÚV KSČ ná- sledne prípad prešetrila a navrhla predsed- níctvu Hlavného výboru KSČ jeho vylúče- nie z komunistickej strany. V polovici septembra 1970 predsedníctvo návrh na vylúčenie schválilo a cez oddelenie štátnej administratí- vy ho zaslalo na sekretariát ÚV KSČ. Demjan sa odvolal, sekretariát ÚV KSČ však rozhodnutie potvrdil a 7. júna 1971 mu zrušil člen- stvo v KSČ.30 V období straníckej previerky Demjan ne- pracoval. Koncom mája 1970 ho federálny minister vnútra Radko Kaska odvolal z funkcie náčelníka správy sledovania a zaradil do kád- rových rezerv. V nasledujúcich dňoch vyčer- pal dovolenku a od 1. septembra 1970 pobe- ral polovičný príjem z poslednej funkcie. Po ukončení straníckej previerky a vylúče- ní z KSČ požiadal federálneho ministra vnútra Radka Kasku o zotrvanie v službách ministerstva vnútra. Vedenie federálneho ministerstva vnútra vyslovilo s jeho žiadosťou súhlas s podmienkou, že nebude prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami. Dôvodom bola okrem iného skutočnosť, že Demjanov švagor sa v auguste nevrátil z dovolenky v Juhoslávii a neskôr sa usadil v Kanade. Od začiatku augusta 1971 pracoval ako starší referent 1. oddelenia krajského odboru pasov a víz krajskej správy Zboru národ- nej bezpečnosti Praha. Najprv spracovával agendu emigrantov z rokov 1968 a 1969, ná- sledne prešiel na 3. oddelenie, kde preveroval a rozhodoval o žiadostiach čs. obča- Vyhodnotenie pôsobenia Nadriadení hodnotili jeho činnosť po ro- nov na cesty do tzv. kapitalistického zahrani- Štefana Demjana v ZNB ku 1968 pozitívne - „usmerňuje praktickú čia a Juhoslávie, ako aj o predlžovaní poby- z februára 1978. činnosť v duchu uznesení ÚV KSČ, na slu- tu čs. občanov v zahraničí. Paradoxne mal Zdroj: ABS žobno-politickom aktíve vyjadruje jasný po- o dva stupne vyššiu hodnosť ako náčelník ce- stoj k základným dokumentom a uznese- lého útvaru. niam ÚV KSČ, má potrebné znalosti a skú- Na pracovisku bol hodnotený kladne: senosti na riadenie správy, spolupracuje „K pracovním úkolům pristupuje zodpo- s novým celoútvarovým výborom KSČ, na- vědně. Při řešení žádostí o výjezd je roz- pomáha súčinnosti so spojeneckými vojska- vážný a rozhodný. K zvládnutí svých úkolů mi". Kritizovali len jeho nedostatočný kontakt si vytváří dobrou organizaci práce. Při styku s podriadenými. s občany je velmi taktní. Je-li potřeba, neh- Aj napriek pozitívnym hodnoteniam mu- ledí na svůj pracovní čas (mnohokrát pracu- sel Demjan v polovici roku vysvetľovať svoje i v sobotu) a snaží se aby dané úkoly zvlá-

30 Strana mu vyčítala rozhodnutia, ktoré ako náčelník správy sledovania v roku 1968 urobil, konšpiratívne stretnutie s pracovníkmi operatívnej techniky, rozširovanie straníckych rezolúcií, o ktorých Demjan nevedel, podobne ako o schovávaní spojovacej techniky a využívaní rádiostaníc na rušenie spojenia sovietskych vojakov. Kritizovali ho aj za to, že ako náčelník správy sledovania nezo- známil podriadených zo svojimi názormi a vystavil ich tak vplyvu nepriateľskej propagandy. dl včas a bezezbytku. Při plnení svých úkolů nisterstva vnútra aj tentoraz vyjadrilo súhlas měl by však věnovat více pozornosti vytěžo- s jeho ponechaním v bezpečnostných zlož- vání pasových spisů z hlediska rozkazu MV kách. č. 41/70."31 V nasledujúcich rokoch vykonával pohovo- Aktívne pôsobil aj v spoločenských orga- ry s československými občanmi, ktorí cesto- nizáciách a pri politických podujatiach - ako vali za emigrantmi a záznamy z nich odovzdá- člen komisie pre verejný poriadok pri občian- val na operatívne využitie. Koncom novembra skom výbore, člen Zväzu československo-so- 1977 požiadal o uvoľnenie zo služobného po- vietskeho priateľstva, člen agitačnej dvojky meru po dovŕšení 55 rokov. Minister vnútra je- v predvolebnej kampani v rokoch 1971, 1976, ho žiadosti vyhovel a 28. februára 1978 odi- ale aj pri rôznych straníckych diskusiách. šiel Demjan do starobného dôchodku. Pri príprave reorganizácie úseku pasov Štefan Demjan celý svoj život obhajoval a víz v polovici roku 1974 počítalo vedenie komunistické ideály. Stranu nezradil ani v ro- krajského odboru pasov a víz s jeho prepus- ku 1968. Preto aj vylúčenie z KSČ bolo pre tením z ministerstva vnútra. 51-ročný Demjan neho tvrdým trestom. V normalizačnej husá- s podlomeným zdravím sa obrátil na ministra kovskej ére však pre neho už nebolo miesto. vnútra Jaromíra Obzinu: „Svou prací jsem se Aj napriek tomu obhajoval naďalej myšlienky snažil dokázat, že jsem nezatrpkl a že se socializmu a aktívne sa zapájal do politické- plně ztotožňuji s politikou strany a podílím ho života. 32 se na jejím uskutečňování." Vedenie mi- Štefan Demjan zomrel v roku 1996.33

31 ABS Kanice, f. personální spisy ministerstva vnitra, inv. j. 5309. Služební hodnocení z 30. 11. 1972. RMV ČSSR č. 41/1970 z 28. 8. 1970 „Bezpečnostní opatření související s výjezdy, pobytem a návratem čs. občanů s kapitalistických států". 32 ABS Kanice, f. personální spisy ministerstva vnitra, inv. j. 5309. List Š. Demjana federálnemu ministrovi vnútra J. Obzinovi z 26. 6. 1974 33 Spisový fond sekretariátu námestníka MV ČS(S)R Štefana Demjana (a jeho predchodcu Karla Košťála, 1953 - 1968) je uložený v Archive bezpečnostních složek v Kaniciach pod skratkou A 24. Veteráni protikomunistického odboja v Žiline a v Košiciach

Mgr. František Tradícia slávnostného odovzdávania preu- ty a preukazy veteránov protikomunistického kazov a dekrétov veteránom protikomunistické- odboja 23 pozvaným občanom Žilinského sa- Neupauer, PhD. ho odboja sa viaže k roku 2009. Dňa 1. apríla mosprávneho kraja. Juraj Blanár venoval prí- (1979), absolvent 2009 vstúpil do platnosti zákon č. 58/2009 Z. tomným upomienkové a darčekové predmety. Fakulty humanitných z., ktorým Národná rada SR poverila Ústav pa- Svojich rodákov prišiel pozdraviť aj Stanislav vied Univerzity Mateja mäti národa (ÚPN) vydávať dekréty a preukazy Bella, viceprimátor mesta Ružomberok. Na Bela v Banskej Bystrici, veteránom protikomunistického odboja a ve- záver prítomným poďakovala Anna Fodorová, študijný odbor história - teránom protikomunistického odboja in me- podpredsedníčka organizácie Politickí väzni filozofia. Pracuje v Ústave moriam. ÚPN nadviazal spoluprácu so samo- Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO) pamäti národa správnymi krajmi a spoločne pripravili slávnost- a Hviezdoslav Breburda, predseda organizá- né odovzdávanie dekrétov a preukazov na re- cie združujúcej internovaných v Pomocných gionálnej úrovni. Prvým krajským mestom, kto- technických práporoch (PTP), ktorý poďako- ré pripravilo slávnostné stretnutie s veterán- val a ocenil prácu ÚPN. mi, bola Žilina (september 2009). Už vtedy Medzi deviatimi ocenenými bolo 5 obča- Juraj Blanár, predseda Žilinského samospráv- nov zaradených do PTP a traja bývalí politic- neho kraja (ŽSK) prejavil ochotu spolupracovať kí väzni, z ktorých Jozef Melek (nar. 1932, a podporiť túto aktivitu ÚPN aj v dálšom obdo- Námestovo) bol odsúdený na 15 rokov od- bí, a tak sa opäť po dvoch rokoch odovzdáva- ňatia slobody. Ján Otčenáš okrem internácie li preukazy a dekréty veteránom protikomunis- v PTP zažil aj útrapy väzenia. Držiteľom preu- tického odboja a následne aj veteránom pro- kazu veterána protikomunistického odboja sa tikomunistického odboja in memoriam v tom- stal aj akademický maliar Ladislav Záhorský to najsevernejšom krajskom meste Slovenska. (nar. 1921, Tisovec), ktorý bol Krajským sú- Po Žiline nasledovalo odovzdávanie preukazov dom v Žiline zo dňa 20. 05. 1954, sp. zn. veteránom v Košiciach a začiatkom júna 2011 T 5/54 v spojení s rozsudkami Najvyššieho budú odovzdávané v Bratislavskom samospráv- súdu v Prahe zo dňa 07. 07. 1954, sp. zn. 2 nom kraji. To 62/54 a zo dňa 30. 12. 1954, sp. zn. 2 To 164/54 uznaný vinným z trestného činu velezra- Žilina dy podľa § 78 ods. 1 pism. c), ods. 2 písm, a), Dňa 14. marca 2011 v reprezentačných b) Tr. zák. z roku 1950 a odsúdený na trest od- priestoroch Žilinského samosprávneho kraja ňatia slobody v trvaní 7 rokov, prepadnutie celé- Juraj Blanár, predseda ŽSK privítal a poďako- ho majetku a k strate čestných práv občianskych val svedkom a účastníkom protikomunistické- na 4 roky. Tento rozsudok a všetky nadväzujúce ho odboja za ich odboj a odvahu. Následne sa rozhodnutia boli v plnom rozsahu zrušené roz- hodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo prítomným prihovoril Ivan A. Petranský, pred- dňa 31. 07. 1990, sp. zn. 2 Rt 1 /90. seda Správnej rady ÚPN a odovzdal dekré-

Odovzdávanie preukazov a dekrétov veteránom protiko- munistického odboja v Žiline. Zdroj: Ar chív ŽSK S odsúdenými politickými väzňami trpe- V roku 2009 boli v košickom kraji odo- li celé ich rodiny, zvlášť ich manželky. Zo 14 vzdané preukazy 18 veteránom protikomunis- dekrétov veteránov protikomunistického od- tického odboja. Prevažovali bývalí politickí väz- boja in memoriam 7 získali príbuzní zarade- ni (15 osôb). O dva roky sa situácia zmenila ných v PTP a sedem manželky bývalých poli- a v roku 2011 prevažovalo ocenenie občanov tických väzňov. Aj keď každá minúta neslobo- zaradených do PTP, a to až v 23 prípadoch. dy, nespravodlivého odsúdenia, väzenia, inter- Dvaja z prítomných boli bývalí politickí väzni. nácie a následné pohŕdanie osobou a celou V prípade Pála Seböka a Jozefa Korbu došlo jej rodinou vyvoláva zdesenie, ešte tragickej- ku kumulácii väzenia a zaradenia do PTP. šie pôsobil verdikt súdu a výška trestov: Pál Sebôk (nar.1930, Štítni k) bol Štátnym Leopold Šida, narodený v Ružomberku - súdom v Prahe zo dňa 01. 04. 1952, sp. zn. odsúdený na 25 rokov odňatia slobody 4 Ts I 22/52 uznaný vinným z trestného činu Mgr. Pavol Brodňanský, nar. v Žaškove - podľa § 78 ods. 1 c), 2 a) zák. č. 86/50 Zb. odsúdený na 22 rokov odňatia slobody a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní Pavol Dobrodej, nar. v Chalette Sur Loing 15 rokov, peňažnému trestu vo výške 20 000 - odsúdený na 20 rokov odňatia slobody Kčs, konfiškácii celého majetku a k strate Jozef Hanko, nar. v Prievidzi - odsúdený čestných práv občianskych na 10 rokov. Tento na 15 rokov odňatia slobody rozsudok a všetky nadväzujúce rozhodnutia Jozef Záhora, nar. v obci Bziny - odsúde- boli zrušené rozhodnutím Vyššieho vojenské- ný na 11 rokov odňatia slobody. ho súdu v Příbrami zo dňa 06. 03. 1991, sp. zn. Rtv 62/90. Pred odsúdením menovaný vy- Košice konával z dôvodu politickej nespoľahlivosti zá- Dňa 31. marca 2011 boli v priestoroch kladnú vojenskú službu v 61. PTP od 15. 04. Košického samosprávneho kraja (KSK) odo- 1951 do 06. 12. 1951. vzdávané dekréty a preukazy 27 veteránom Jozef Korba (nar. 1929, Spišká Nová Ves) protikomunistického odboja. Ďalších 20 pre- bol Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi zo ukazov prevzali príbuzní zosnulých veteránov dňa 29. 04. 1949, sp. zn. T 46/49 - 49 uzna- (in memoriam). ný vinným zo spáchania trestného činu pod- V úvode sa prítomným prihovoril Štefan ľa § 3 ods. 1 a 26 ods. 1 zákona č. 231/48 Novák, predseda PVZPKO Košice. Nasledoval Zb. a odsúdený k trestu odňatia slobody v tr- príhovor Ivana A. Petranského, predsedu vaní 4 mesiacov. Následne vykonával z dôvo- Správnej rady ÚPN. Po úvodných príhovoroch du politickej nespoľahlivosti základnú vojen- Ivan A. Petranský slávnostne odovzdal preuka- skú službu v období od 15. 04. 1951 do 25. zy a dekréty veteránov protikomunistického 11. 1953 v 61. PTP. odboja a veteránom protikomunistického od- Rovnako ako v Žiline, aj v Košiciach boli boja in memoriam. V závere stretnutia sa prí- prvýkrát odovzdávané preukazy veteránom tomným prihovoril Dr. Vincent Samuely, pred- protikomunistického odboja „in memoriam". seda okresnej pobočky Konfederácie politic- Dvadsať dekrétov a preukazov si prevzali kých väzňov Slovenska (KPVS) Košice a Möns. prevažne manželky zosnulých veteránov. Z to- Jozef Tóth za organizáciu združujúcu obča- ho 13 dekrétov a preukazov bolo za zaradenie nov zaradených do PTP. Stretnutie moderova- do PTP. V prípade Milana Bohuckého nešlo la Marta Košíková, riaditeľka sekretariátu ÚPN. 'en o zaradenie do 53. PTP vrakoch 1950

Odovzdávanie preukazov a dekrétov veteránom protiko- munistického odboja v Košiciach. Zdroj: ÚPN ského súdu v Příbrami zo dňa 23. 01. 1991, sp. zn. Rtv 248/90. Medzi ocenenými boli šiesti bývalí politickí väzni. Pani Jolana Lukáčová prevzala preukaz a dekrét veterána protikomunistického odboja in memoriam udelený Jánovi Lukáčovi (nar. 1928, Lastomír), ktorý bol Štátnym súdom v Bratislave zo dňa 19. 06. 1951, sp. zn. 2 Ts III 56/51 uznaný vinným z trestného činu vele- zrady podľa § 78 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. z roku 1950 a odsúdený na trest odňatia slobody vo výške 12 rokov, prepadnu- tiu celého majetku, peňažný trest 10 000 Kčs a stratu čestných práv občianskych na dobu 10 rokov. Tento rozsudok a všetky nadväzujú- ce rozhodnutia boli v plnom rozsahu zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. 10. 1990, sp. zn. 1 Rt 151/90. Na 8 rokov odňatia slobody, prepadnutie celého majetku, peňažný trest 10 000 Kčs a stratu čestných práv občianskych na dobu 8 rokov bol odsúdený Michal Pleceník (nar. 1927, Slepkovce). Ocenenie prevzala manžel- ka zosnulého, pani Margita Pleceníková. Ústav pamäti národa v spolupráci so sa- mosprávnymi krajmi aj naďalej pokračuje v slávnostnom odovzdávaní dekrétov a preukazov veteránom protikomunistického odboja. Držitelia preukazov môžu požiadať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o rekreačnú a kúpeľnú starostlivosť. Ocenenie pozostalým až 1953, ale aj o väzenie. Milan Bohucký po bývalých politických väzňoch, odvlečených (nar. 1930, Budkovce) bol Vyšším vojenským do gulagu a PTP („in memoriam"), je predo- súdom v Prahe zo dňa 30. 10. 1953, sp. zn. všetkým morálneho charakteru. Záujemcovia T47/53-H uznaný vinným z trestného činu o získanie štatútu veterána protikomunistické- podľa § 80 odst. 1 zák. č. 86/50 Z.z. a od- ho odboja a veterána protikomunistického od- súdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 ro- boja in memoriam môžu kontaktovať Referát ky, prepadnutie 1/3 majetku a stratu čestných protikomunistického odboja ÚPN (Námestie práv občianskych na 3 roky. Tento rozsudok a slobody 6, 817 83 Bratislava 15, resp. všetky nadväzujúce rozhodnutia boli v plnom [email protected]). Formulár žiadosti sa rozsahu zrušené rozhodnutím Vyššieho vojen- nachádza aj na stránke ÚPN - www.upn.gov.sk. MOLNÁR, I. (zost.): Omilostený na o vopred vypracovaný, účelový a spolitizovaný PhDr. Ladislav smrť. Dokumenty utrpenia Jánosa scenár jeho minulosti, o spochybnenie súdne- Deák DrSc. Esterházyho na základe záznamov ho rozhodnutia Národného súdu, o jeho pre- (1931), absolvent Márie Esterházy-Mycielskej. zentovanie ako politicky nevinného, a tým zá- Filozofickej fakulty Budapešť 2010, 193 s. roveň zdôvodňuje medzi dvoma svetovými voj- Univerzity Komenského nami oprávnenosť územnej revízie Maďarska v Bratislave, Imre Molnár, maďarský historik a socio- voči česko-slovenskému štátu. študijný odbor história. lóg, sa dlhé roky venuje spracovaniu naj- Hoci od konca 90. rokov otázka politickej Pracoval v Historickom novších dejín maďarskej menšiny na Sloven- rehabilitácie J. Esterházyho v Madársku sa ústave SAV sku. Publikoval početné štúdie a publicistic- stala najvyšším štátnym záujmom maďarskej ké články, v ktorých dominuje vedúca politic- politiky a zvyšoval sa tlak voči Slovensku doma ká osobnosť maďarskej menšiny János Ester- a v zahraničí, očakávaný výsledok sa nedosta- hazy v čase česko-slovenského a slovenské- vil. Kým slovenskí historici pristupujú k hodno- ho štátu s osobitným zreteľom na jeho tragic- teniu politickej činnosti J. Esterházyho na zá- ký koniec ako človeka a jeho politickej karié- klade zachovaných dobových prameňov, je- ry (v maďarskom jazyku vydal monografiu Já- ho zaradenia do širokých medzinárodných nos Esterhazy 1901 - 1957, Dunajská Streda súvislostí v rokoch 1938 - 1945 a výsled- 1997). Popri publikačnej práci sa venuje aj or- kov 2. svetovej vojny, vládna a ganizačnej a politickej činnosti ako dlhoročný zákonodarná reprezentácia v SR tajomník nevládnej organizácie Rákociho zvä- (s výnimkou maďarských politic- zu v Maďarsku. Zväz zakladá medzi obyvateľ- kých strán) odmieta spájať uda- stvom maďarskej menšiny na Slovensku svoje losti rokov 1945 - 1948 s tzv. odbočky, vyvíja rôzne aktivity a tiež ich finan- Benešovými dekrétmi, resp. s ich cuje. Za hlavný cieľ si zväz vytýčil popularizo- revíziou. Tieto rozdielne stanovis- vanie a rozširovanie politického odkazu J. Es- ká sa prejavili najmä na slávnost- terházyho na Slovensku, dosiahnutie jeho po- nom zasadnutí maďarského par- litickej a morálnej rehabilitácie (organizuje pa- lamentu roku 2001 v Budapešti mätné dni J. Esterházyho, konferencie, ude- pri príležitosti stého výročia naro- ľovanie pamätných medailí, podporuje na slo- denia J. Esterházyho. Slovenská venskom juhu odhaľovanie pamätníkov Es- vláda a parlament tam neboli za- terházymu). Rákociho zväz úzko spolupracu- stúpené (podujatia sa zúčastni- je s dcérou J. Esterházyho Alice Malfatti-Es- la SM K, za ktorú B. Bugár prijal terházy, ktorá na medzinárodných podujatiach Pamätnú plaketu J. Esterházyho a F. Mikloško a fórach prezentuje otca ako antifašistu, de- z KDH iba za svoju osobu). Ministerstvo za- mokrata, záchrancu židov na Slovensku, mar- hraničných vecí SR vo svojom vyhlásení vy- týra maďarskej menšiny a horlivého zástancu jadrilo znepokojenie nad okázalým podujatím maďarsko-slovenského zblíženia. v Budapešti a vyhlásilo, že Esterhazy bol kon- Celá Molnárova publicistická činnosť sa troverznou osobnosťou, neprispieva k vzájom- sústreďuje na prehodnotenie Esterházyho po- nej dôvere a ku konštruktívnej spolupráci me- litickej činnosti, na idealizovanie jeho ľudských dzi MR a SR. a morálnych hodnôt, ktoré podľa neho môžu Na rozdiel od predchádzajúcich prác poslúžiť ako východisková báza pri riešení po- I. Molnára, v ktorých sa sústreďoval na celú vojnových kľúčových otázok maďarsko-sloven- oblasť politickej činnosti J. Esterházyho, v te- ských vzťahov, najmä v otázke revidovania po- raz vydanej publikácii ťažisko spočíva v osvet- vojnového česko-slovenského právneho sys- lení obdobia po 2. svetovej vojne, keď bol od- tému a jeho dôsledkov pre madárskú menši- súdený Národným súdom a uväznený najprv nu ma Slovensku. v bývalom ZSSR a potom v Č-SR. I. Molnár si po páde komunistického reži- Hneď po skončení vojny bol Esterhazy mu v Madársku osvojil novú doktrínu nastupu- zatknutý čsl. orgánmi a vyšetrovaný za svoju júcej politickej madárskej elity, ktorá zahrnu- politickú činnosť v čase česko-slovenského a la aj madárské menšiny v susedných štátoch slovenského štátu. Vzápätí ho vyžiadali soviet- do národno-štátnych záujmov Maďarska a za- ske bezpečnostné orgány a odvliekli na úze- čala ich hodnotiť z aspektu politicko-mocen- mie Sovietskeho zväzu. V Moskve ho obžalo- ských záujmov madárského štátu bez ohľadu vali z nepriateľstva voči sovietskej moci a so- na výsledky 1. a 2. svetovej vojny. V prípade J. vietskemu štátu a odsúdili na desaťročný trest Esterházyho nejde iba o revidovanie jeho po- nútených prác v gulagoch na Sibíri. Medzitým litickej činnosti v rokoch 1938 - 1945, ktorý v septembri 1947 ho na Slovensku v neprí- od roku 1918 nebol maďarským občanom, ale tomnosti odsúdil aj Národný súd za rozbíjanie česko-slovenského štátu, kolaboráciu s oku- Nasledujúci tematický okruh tvoria 4 čas- pantmi, ako politika Slovenského štátu a po- ti: „Denník Márie Mycielskej-Esterházy", slanca Slovenského snemu. Bol odsúdený „Väzenské zápisky J. Esterházyho", „Krížová na trest smrti. Po 4 rokoch nútených prác na cesta J. Esterházyho" a „Dodatok". Svojou vý- Sibiři na žiadosť čsl. vlády na jar 1949 bol do- povednou hodnotou a obsahom je najdôleži- pravený späť do republiky. Vrátil sa s podlo- tejšia prvá časť (v rozsahu 120 strán). Zahrňuje meným zdravím (pracoval s olovom v keramic- denník, listy a iné záznamy z korešponden- kom závode). Hneď po návrate požiadal pre- cie medzi Máriou, bratom Jánosom, sestrou zidenta o zrušenie pôvodného rozsudku, kto- Lujzou a ich matkou Alžbetou Esterhazy, rod. rý ho roku 1950 zmenil na doživotný žalár. Za Tarnowskou. Všetky písomnosti pochádzajú 8 rokov prešiel viacerými väzenskými zariade- z pozostalosti rodiny Mycielskej, zachovanej v Poľsku. Pôvodný zámer vznikol v kruhu rodiny, niami v republike, ktoré sa po roku 1948 pre- ale myšlienka spracovania a ich vydania tla- tvorili na žaláre stalinského typu v duchu ko- čou dozrela až neskôr. Kedže najväčšie fyzic- munistickej triednej ideológie. V marci 1957 ké a psychické zaťaženie, ktoré súviselo s od- Esterhazy vo väznici v Mirove na Morave pod- súdením a uväznením Jánosa Esterházyho, ľahol svojej zákernej chorobe. Rodina z jeho so záchranou jeho života a s liečením jeho predčasnej smrti vinila zanedbanie väzenskej choroby spočívalo na pleciach mladšej ses- zdravotnej starostlivosti a neposkytnutie ne- try Márie (v dôsledku politickej situácie po r. mocničného liečenia, čo bolo len sčasti prav- 1945 sa rodina rozdelila; v roku 1946 opusti- divé, pretože sám Esterhazy vo svojej žiadosti la republiku najstaršia sestra Lujza, o dva ro- prezidentovi o omilostenie už v júni 1949 na- ky neskôr ich matka, potom syn Esterházyho písal: „Môj zdravotný stav je úplne nevylieči- János a dcéra Alice). Do záchrany brata Mária teľný a moje dni sú spočítané." zainteresovala všetkých vplyvných priateľov Po obsahovej stránke môžeme kni- a známych a intervenovala u najvyšších vlád- hu rozdeliť do niekoľkých tematických okru- nych činiteľov až po prezidenta republiky. hov. Začína sa úvodnými slovami dvoch au- Chronologicky sa denník, listy a záznamy vzťa- torov. Kým A. Várszegi, hlavný opát klášto- hujú k pobytu J. Esterházyho v čsl. väzniciach ra v Panonhalme v Maďarsku, vyzdvihol prí- od mája 1949 až po jeho skon v marci 1957. kladnú oddanosť Esterházyho voči cirkvi, dô- Denník sporadicky pokračoval aj po jeho smr- kaz hlbokého ľudského utrpenia a ako poli- ti a záznamy sa týkajú žiadosti rodiny o vydanie tika maďarskej menšiny, F. Mikloško, znalec urny s telesnými pozostatkami J. Esterházyho, sovietskych gulagov a komunistických väzníc čo sa nepodarilo pozitívne vyriešiť. Na jednej v Č-SR, popri sile jeho viery upozornil na jeho strane na žiadosť rodiny medzi písomnosti ur- maďarské národné povedomie, na inklinova- čené na publikovanie neboli zaradené materi- nie k rodnému kraju a na ideu maďarsko-slo- ály týkajúce sa rodiny, na druhej strane sa zá- venského spolunažívania. merne a účelovo v denníku a v korešpondencii Za ucelený a tematicky blízky okruh mô- kladie dôraz na politickú nevinu Esterházyho, na jeho psychické a fyzické utrpenie a zá- žeme považovať nasledujúce tri časti: úvod, kernú chorobu, ktorá sa neustále zhoršova- záverečnú časť a spomienky na roky mlados- la. Toto všetko postupne prerástlo do glorifi- ti. Úvod napísal I. Molnár, v ktorom podáva kovania posledných rokov života Esterházyho, základné informácie o vzniku diela, o problé- prezentovalo sa ako martýrstvo a postupne sa moch spojených s vydaním publikácie a o ini- začalo stotožňovať s politickým osudom ce- ciatíve Márie Mycielskej, sestry Esterházyho, lej maďarskej menšiny v Č-SR po roku 1945. ktorá sa zaslúžila o spracovanie dobovej ro- Z publikovaného denníka, listov a záznamov dinnej pozostalosti. Sem sme zaradili aj záve- sa len útržkovito dozvedáme, kto vypracoval rečnú časť („Zabudnuté roky" od J. Mayer), právne podklady a argumentáciu na zruše- ktorá informuje čitateľa o rodinných pome- nie pôvodného rozsudku, prípadne žiadosť o roch Esterházyovcov a vypovedá o osobách, omilostenie alebo skrátenie rokov väzby. V tej- priateľoch a známych, ktorí poskytli rodi- to súvislosti treba uviesť, že Esterhazy bol na- ne materiálnu a morálnu pomoc v čase, keď klonený myšlienke obnovenia súdneho kona- ju najviac potrebovala. Tretiu časť tvorí stať nia v prípade, ak by vznikla pre to priaznivá s názvom „Stratený raj". Mária Mycielská- politická atmosféra. Jeho priatelia a obhajco- Esterházy ju napísala v 70. rokoch po svo- via zastávali iné stanovisko a boli skôr za omi- jom návrate do Poľska. Obsahuje spomienky lostenie, resp. za skrátenie väzby. Roku 1949 na detstvo vo Veľkom Záluží s opisom kaštie- sa pripravovala aj eventualita tajného úteku ľa a jeho okolia. Pôvodne tieto spomienky ve- z bratislavskej nemocnice do zahraničia, čo novala svojej rodine, najmä svojim piatim de- Esterhazy z viacerých dôvodov zamietol. Celú ťom, ktorými im chcela priblížiť životné chvíle akciu považoval pre seba za krajne rizikovú, svojej mladosti. s možnými nepriaznivými dôsledkami pre celú horthyovského režimu a z iredentistických po- rodinu, a preto ju odmietol a rozhodol sa, že zícií. Esterházyho podiel na udalostiach súvi- Slovensko neopusti. siacich s Mníchovom, na príprave viedenské- Stať Väzenské zápisky obsahuje marginál- ho verdiktu, jeho pohľad na otázku autonómie ne poznámky Esterházyho. Časť z nich bo- Slovenska, vzniku slovenského štátu sú poda- la zaznamenaná do jednej knihy, druhá bola né neobjektívne a v rozpore s historickými fak- zapísaná do ľudového kalendára a týkala sa tami. Jeho tvrdenie, že Esterhazy v čase mní- osobných záležitostí a liečebnej kúry. chovských udalostí nepodporoval Hitlerovu Súčasť publikácie tvorí aj stať o kres- agresívnu politiku proti Č-SR, je zavádzajú- ťanskom rozjímaní a pokání a nesie názov ce. Rovnako sú nepravdivo interpretované „Krížová cesta Jánosa Esterházyho". Je na- Esterházyho rokovania v roku 1938 v Poľsku, písaná formou štrnástich biblických zasta- Taliansku a Maďarsku, ktoré nemali nič spo- vení a symbolizuje jeho väzenskú kalváriu. ločné so zjednocovaním stredoeurópskych Zostavovateľ chcel tým zdôrazniť jeho hlbo- štátov. Podobne Esterházyho názor na adre- ké náboženské presvedčenie a oddanosť su etnickej slovensko-maďarskej hranice a na kresťanskej viere, ktorá v dôsledku vojnových otázku slovensko-maďarského uzmierenia ne- hrôz, bezmocnosti a bezvýchodiskovej situá- zodpovedá pravde. Pokiaľ ide o Molnárovo cie v sibírskych gulagoch u Esterházyho na- konštatovanie v úvode knihy, že v rozsudku dobudla nové dimenzie a vyústila do mysticiz- Národného súdu o J. Esterházym „chýbali mu. Nesporne k tomu prispel aj súdny pro- akékoľvek právne základy", je v princípe ne- ces v Moskve, kde v dôsledku fyzického týra- adekvátne a chybné. nia počas výsluchu a pod hrozbou bolo od ne- Cieľom mimoriadnych súdov, ktoré boho vynútené nepravdivé priznanie, ktorým eš- li zriadené SNR v máji 1945 na obmedzený te viac priťažil sebe i svojim spoluväzňom z ve- čas, bolo potrestanie vedúcich politických či- denia vlastnej strany, ktorých v rovnakom čase niteľov a poslancov čsl. a slovenského štátu, súdili v Moskve. Vtedy mu kresťanská viera da- Esterhazy bol súdený podľa rovnakých krité- la nový zmysel a náplň života, za ktoré je hod- rií ako ostatní obžalovaní. Podobné súdy bo- no trpieť. Po tom všetkom sa Esterhazy svojej li vytvorené aj v iných štátoch, medziiným aj sestre priznal, že svoje hriechy chce dokonale v Maďarsku, kde boli odsúdení na smrť via- oľutovať a znášať svoj kríž s pokorou a radost- cerí premiéri a ministri. Stojí za zmienku, že ne. Tento duchovný prerod mu dlhé roky po- Esterhazy bol odsúdený ešte pred nastole- máhal nepodľahnúť zákernej chorobe a odolá- ním komunistického režimu, ale paradoxne vať väzenskému režimu. po návrate do republiky na intervenciu rodi- V stati „Dodatok" sú zahrnuté 4 svedec- ny a niektorých politických činiteľov prezident tvá spoluväzňov(J. Bošňáka, A. Adamka, spo- odložil vykonanie rozsudku a zmenil pôvod- iuväzňov z llavy, J. Hetényiho zo sibírskeho né rozhodnutie NS na doživotný žalár. Ani to- gulagu a od J. Janků, spoluväzňa z Mirova) to rozhodnutie nemalo rozhodujúci vplyv na je- Vypovedajú o duševnom stave, o hlbokej ná- ho ďalší politický osud, pretože figuroval nie- boženskej viere Esterházyho v najťažších chví- len ako politický väzeň, ale aj ako triedny ne- ľach života. Zároveň sa dozvedáme aj o ne- priateľ. Osobitne treba zdôrazniť, že obžalova- ľudských podmienkach, ktoré vládli v komu- cí spis J. Esterházyho z roku 1947 nedispo- nistických väzniciach, o dennom režime, tres- noval rozsiahlym dôkazovým materiálom ako taní väzňov a o vzájomných vzťahoch medzi ho poznáme v súčasnosti po uplynutí vyše 60 väzňami. rokov. Tento fakt Molnár ignoruje. Navyše, ani vtedajšie argumenty vypracované obha- S celkovou politickou činnosťou jobou a neskôr uvádzané v žiadosti o omi- J. Esterházyho sa zaoberajú nasledujúce dve lostenie J. Esterházyho nevyvracajú podsta- state: „Dôležité zastávky na jeho životnej púti" tu obžaloby, ale plnia skôr funkciu poľahču- od I. Molnára a „Doslov" z pera T. Žilku (Kto je júcich okolností. bez viny, nech hodí do neho kameňom!). Prvá časť v chronologickom slede uvádza zlomo- Ďalší príspevok z pera literárneho vedca vé politické udalosti, na ktorých mal Esterhazy T. Žilku, ktorý pozná osobnosť J. Esterházyho podiel pri ich rozhodovaní alebo ich význam- iba sprostredkovane a najmä z maďarskej ne ovplyvňoval, Molnár pôvodný text napísal publicistickej literatúry, sa vyznačuje nekri- pred 20 rokmi v útlej brožúrke na popularizá- tickosťou a idealizáciou politickej činnosti ciu J. Esterházyho, ktorý text s malými dopln- Esterházyho. Žilka nepozná publikované do- kami zaradil aj do publikácie, kde sú mnohé bové dokumenty, ktoré svedčia o jeho proti- historické fakty a udalosti už prekonané ale- štátnej činnosti. Myslím, že toto hodnotenie bo sú tendenčne a nepravdivo interpretované má veľké medzery, ktoré vyplývajú z nedosta- Autor vytrhuje udalosti zo širšieho historického točného poznania merita problému a z defor- kontextu, hodnotí ich podľa politických kritérií mácií určitých historických faktov. K celkovej koncepcii a k spracovaniu kni- -správne meno mladšej sestry J. Ester- hy treba uviesť, že uverejnenie písomnosti házyhoznelo: MáriaMycielská, rod. Esterhazy. z pozostalosti M. Mycielskej-Esterhazy obsa- Tak sa sama podpisovala a rovnako jej adreso- hujú fakty, udalosti a súvislosti, ktoré sa výluč- val listy aj brat; ne obmedzujú na otázky spojené s odsúdením -napriek tomu, že zostavovateľ knihy vyna- J. Esterházyho, liečenia jeho vážnej choroby ložil maximálne úsilie pri zisťovaní plne neiden- a na záležitosti omilostenia, resp. prepustenia tifikovaných mien, všetky sa nepodarilo roz- na slobodu. Zámerne sú vypustené listy a ko- lúštiť. Myslím, že by čitateľovi pomohlo, keby rešpondencia, ktoré sa vzťahujú na politické bol v závere knihy pripojený výberový register otázky, na postup voči štátnym a väzenským mien; orgánom, na prípravy podkladov a argumen- -kladiem si otázku, prečo medzi autormi, tácie pre obhajobu a pod. Korešpondencia ktorí podali svedectvo o Esterházyho väzen- medzi Máriou a bratom Jánosom, medzi ses- skom utrpení, nefiguruje aj F. Mikloško, o kto- trami Máriou a Lujzou je značne torzovitá a rom je známe, že zbieral spomienky o pome- nedovoľuje vytvoriť si ucelený obraz o obsa- roch a ľuďoch v komunistických väzeniach; hu publikovanej korešpondencie. Z určitých -mám výhrady k spornému tvrdeniu marginálnych poznámok Márie vyplýva, že Molnára a Žilku, že hlavnú vinu za odvleče- s bratom udržovala aj písomný styk konšpi- nie Esterházyho nesie G. Husák, vtedajší po- račnou cestou, o ktorej nemáme v knihe ni- vereník vnútra. Ich tvrdenie sa opiera naj- jaké údaje. Denník, listy a záznamy boli zara- mä o publicistickú literatúru. V úradnom spi- dené do publikácie s jasným cieľom, aby zod- se Povereníctva vnútra pre Národný súd zo povedali dopredu vypracovanej politickej kon- septembra 1947 sa uvádza, že „počas vy- cepcii a téze o politickej nevine odsúdené- šetrovania sa dostavila na úrad ruská vo- ho. Rovnako treba uviesť, že písomný materiál jenská hliadka a vyžiadala si uväzneného je publikovaný nepresne, sú vypustené urči- Esterházyho...". Nebolo to nič výnimočné, té časti a na mnohých miestach bol text šty- naopak, sovietske bezpečnostné orgány svoj- listicky upravený. Navyše, niektoré písom- voľne odvliekli z územia Slovenska desaťtisíce nosti - hoci sú závažné - v publikácii chýba- občanov; jú (napríklad žiadosť J. Esterházyho preziden- - k informácii, že korešpondencia J. Ester- tovi K. Gottwaldovi z 24. 6. 1949 o omiloste- házyho so sestrou Máriou sa viedla v sloven- nie, kde sa pisateľ priznáva, že mal negatívny skom jazyku, treba dodať, že to nebolo ich postoj k republike). Kedže písomnosti z po- slobodné rozhodnutie, ale nariadenie väzen- zostalosti Márie Mycielskej-Esterházy svojím ských orgánov kvôli cenzúre listov. Rovnako spracovaním, vonkajšou formou a neúplnos- si myslím, že si nezaslúžia osobitnú pozornosť ťou majú publicistický' a popularizačný charak- poznámky zostavovateľa, ktoré slová alebo veter, uberá im to na hodnovernosti a serióznos- tu Mycielská citovala po slovensky. Navyše ti. Preto možno položiť otázku, či sa dajú na- neviem, či sú tieto poznámky uvedené aj v ma- zvať dokumentmi a či by nebolo adekvátnejšie ďarskom vydaní. denník, listy a záznamy nazvať písomným sve- Vzhľadom na to, že už dlhé roky sa progra- dectvom Márie Mycielskej-Esterházy o väzen- movo legendarizujú príbehy a politické činy skom utrpení Jánosa Esterházyho, o jeho bo- o J. Esterházym, že ho mnohí považujú za mar- ji so zákernou chorobou a zápase rodiny o je- týra a dokonca za svätca, vydaná publikácia ho oslobodenie. tento trend ešte umocňuje. O tom napokon Na záver treba pozitívne hodnotiť fakt, že svedčia aj slová panonhalmského opáta, ktorý text knihy obohacujú dobové ilustrácie z albu- napísal, že martýrium Jánosa Esterházyho za- mu rodiny Esterhazy, kópie listov, záznamov písalo medzi mučeníkov 20. storočia, hodných z písomnej pozostalosti M. Mycielskej a foto- blahorečenia. Z hľadiska zostavovateľa má kni- grafie budov a mapy, kde bol Esterhazy a jeho ha prispieť k hlbšiemu poznaniu Esterházyho a bývali spoluväzni uväznení. jeho rodiny, a najmä pripraviť priaznivú atmosfé- Napokon uvádzam niekoľko konkrétnych ru pre jeho politickú a morálnu rehabilitáciu na poznámok: Slovensku. K tomu niet čo dodať. ŽIAK, M. - KRAJMEROVÁ, E. - Text štúdie je rozčlenený na niekoľko čas- Mgr. Jarmila NIŽŇANSKÝ, E. - SNOPKO, L. tí. Po ozrejmení metodologických otázok au- Švlhranová (zost.); Park ušľachtilých duší 1-4. tor uvádza problematiku vzťahu majority a mi- (1986), absolventka Bratislava 2007 - 2010. nority v pasáži o autochtónnom antisemitiz- Filozofickej fakulty me na Slovensku, obsahujúcej typológiu an- Univerzity Komenského 9. september je od roku 2001 Pamät- tisemitizmu i popis jeho nositeľov. Autochtón- v Bratislave, študijný ným dňom obetí holokaustu a rasového ná- ny nerasový antisemitizmus zahŕňal viacero odbor história - anglický silia. Predvečer minuloročného pamätného rovín, ktoré autor vysvetľuje. Poukazuje aj na jazyk a literatúra. Pôsobí dňa sprevádzalo úspešné zavŕšenie niekoľko snaženia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ako interná doktorandka rokov prebiehajúcej realizácie projektu Park ktorá sa už počas existencie 1. ČSR príleži- na Filozofickej fakulte ušľachtilých duší. Pamätník, iniciovaný Izrael- tostne pokúšala uviesť tento typ antisemitiz- Univerzity Komenského skou obchodnou komorou na Slovensku, domu do politickej praxe, a zároveň aj na obme- dáva spomienke na obete nový rozmer - pripo- dzenia, ktoré pre takéto pokusy predstavovala mína, že sa medzi ne neraz zaradili i tí, ktorých parlamentná demokracia 1. ČSR. Zdôrazňu- úmyslom bolo nezištne pomôcť prenasledova- je, že autochtónny antisemitizmus HSI1S zo- ným židovským spoluobčanom. Niekoľko sto- hral svoju úlohu ako základ pre prípravu a re- viek Slovákov bolo za pomoc a záchranu živo- alizáciu vlastnej slovenskej politiky antisemitiz- ta ocenených izraelským štátnym vyznamena- mu. Tá po prekrížení s nacis- ním „Spravodlivý medzi národmi". No nie kaž- tickým holokaustom vyústila dý, kto pomohol alebo sa o to pokúsil, sa mo- do deportácií. hol dočkať takejto verejnej pocty. Niekedy bo- Rámec širších súvislostí la napriek najlepšej vôli jeho snaha márna a tí, dotvára stručné objasnenie ktorým pomáhal, sa konca vojny nedožili. Po- základných čŕt antisemitskej moc a záchrana bola navyše od jesene 1944 propagandy za slovenského spätá aj s bezprostredným ohrozením života štátu. Autor v tejto otázke po- záchrancu. Pamätník Park ušľachtilých duší je necháva priestor pre budúce venovaný Slovákom, ktorí prišli o život pri za- zhodnotenie veľkosti, respek- chraňovaní Židov počas holokaustu. Vnáša tak tíve úspešnosti tejto propa- do našej historickej pamäti i tých, ktorí o svo- gandy. Už v danej fáze výsku- jich skutkoch nikdy nemohli prehovoriť sami či mu však môže konštatovať jej ústami zachránených. vplyv na dezinteres majoritného obyvateľstva. Štvordielna slovensko-anglická publikácia, Typológia vzťahov majority k židovskej mi- vydávaná v rokoch 2007 - 2010, je spojená norite je v štúdii spracovaná na príklade dvoch práve s týmto výnimočným projektom. Infor- výrazných fenoménov - arizácií a deportácií. muje čitateľa o jeho formálnej stránke, a záro- Sociálnym dôsledkom arizácií, čiže ich vyús- veň prináša niekoľko štúdií rozširujúcich histo- tenia do pauperizácie a sociálnej závislosti Ži- rické poznanie problematiky. dov sa vo svojich prácach niektorí bádatelia Prvý diel je zaujímavý z hľadiska historické- už venovali. Autor však upozorňuje, že práve ho bádania štúdiou Eduarda Nižňanského Slo- pohľad na konanie majoritného obyvateľstva váci a Židia - vzťah slovenskej majority a židov- za daných okolností môže zastávať významné skej minority počas vojny. (ŽIAK, M. - SNOP- miesto pri vytváraní typológie vzťahov majorit- KO, L. (zost.): Park ušľachtilých duší 1. Bra- nej a minoritnej komunity. Rovnako je pri typo- tislava 2007, 159 s.) Štúdia uvádza do pozor- logizácii potrebné vziať do úvahy aj s týmto ko- nosti iný spôsob analýzy problému holokaus- naním späté sociálne zmeny v majorite. tu, než je bežný pre doterajšiu slovenskú či Štúdia predkladá príklady negatívneho zahraničnú literatúru o holokauste na Sloven- správania majority, ako aj pozitívne príklady sku. Väčšina predošlých prác sa sústreďova- pomoci z jej radov. Negatívne prejavy sa do- la na Židov ako na minoritu, na ktorej sloven- týkali židovského hnuteľného aj nehnuteľného ská majorita, respektíve vedúca elita realizova- majetku. Celospoločenský kontext arizácií je la antisemitskú politiku. Pri popise násilia vyko- naznačený pripomenutím vplyvu, ktorý mal na návaného na židovskej minorite predstavovali v verejnosť fakt, že arizovaným majetkom sa obo- týchto prácach majoritní Slováci nanajvýš po- hatili aj verejné inštitúcie. K rozličným typom zadie opisovaného diania. E. Nižňanský navr- negatívnych prejavov sa vždy viazali konkrétne huje odlišný postup. Považuje za dôležité za- ľudské príbehy a nie je tomu inak ani v štúdii, merať sa na sociálne prostredie holokaustu, v ktorej autor takéto správanie ilustruje na prí- ako aj na problém lokálnych agresorov. Taký- kladoch čerpaných z archívnych fondov. to prístup pomôže odstrániť nedostatky vo vý- Archívny materiál však odhaľuje aj klad- skume sociálneho pozadia holokaustu. né pomáhajúce konanie. Zachované pramene tak umožnili predstaviť aj pozitivně príkla- ského príspevok k dejinám Židov v Banskej dy. Tieto, rovnako ako tie negatívne, zahŕňajú Bystrici. V úvodnej pasáži, približujúcej začiat- nielen individuálne vystúpenia, ale ojedinele aj ky židovského osídlenia v tomto meste, popi- prejavy miestnej komunity. suje dlhotrvajúce, od stredoveku sa ťahajúce Ako už bolo naznačené, v problematike ari- pokusy o usadzanie sa židovského obyvateľ- zácií autor vyzýva k dôkladnému bádaniu a rie- stva v Banskej Bystrici. Ich príchod do ban- šeniu otázky, či bol dezinteres majority pod- ských miest bol právne regulovaný Maximiliá- mienený aj týmto sociálnym kontextom holo- novým banským poriadkom, ktorý platil od ro- kaustu. V tom prípade by štát zainteresova- ku 1571 a zakazoval Židom v Uhorsku obývať ním značnej časti populácie na zločine proti ži- nielen samotné banské mestá, ale i presne vy- dovskej komunite vytvoril podmienky pre vznik medzené územie v ich okolí. Autor zachytáva „mlčiacej väčšiny" a následnú atomizáciu slo- niekoľko nasledujúcich etáp, počas ktorých venskej spoločnosti, ktorá spôsobila, že v ob- bolo toto nariadenie dodržiavané s rozličnou dobí slovenského štátu je možné nájsť len in- striktnosťou. dividuálne akty pomoci. Z hľadiska širšieho kontextu židovskej Iný rozmer táto záležitosť nadobúda z hľa- emancipácie v 19. storočí pôsobí zaujímavo diska autorových úvah o masovom porušení zachytenie tohto procesu na regionálnej úrov- práva na majetok, ktoré sa dá chápať ako za- ni - stať nás informuje o viacerých snahách čiatok znárodňovania, teda aj situácie, v kto- banskobystrických mestských predstaviteľov rej bola istá časť obyvateľstva zbavená majet- pokúšajúcich sa zabrániť zmenám existujúcich ku väčšinovou spoločnosťou. podmienok. Za daných okolností teda možno Druhým výrazným problémom stojacim v o rozvoji židovského spoločenstva v Banskej jadre štúdie sú deportácie, ktoré autor priro- Bystrici začať hovoriť až od obdobia nasledu- dzene člení na dve etapy - rok 1942, v ktorom júceho po roku 1860, keď v Uhorsku prestal boli organizované slovenskou stranou a obdo- platiť zmieňovaný banský poriadok. bie rokov 1944 - 1945, keď sa po obsade- Autor spracováva roky rozvoja židovského ní Slovenska iniciatíva dostala do rúk okupan- osídlenia v meste, zaznamenáva lokálny pre- tov. Toto rozdelenie nesie v texte význam nie- jav vlny protižidovských útokov tesne po pr- len z hľadiska realizovania deportácií a z toho vej svetovej vojne, ako aj konsolidáciu vzťa- vyplývajúcej politickej zodpovednosti, ale aj z hov stojacu do veľkej miery na prvej ČSR a jej pohľadu na správanie majority, ktorej sa tres- systéme parlamentnej demokracie. Tá zaruči- ty za prípadnú pomoc Židom dotýkali v tých- la nerušené ekonomické, politické či osobné to dvoch etapách v odlišnej miere. Kým v ro- rozvíjanie sa členov židovskej minority v celej ku 1942 bol pomáhajúci ohrozený uväznením krajine, Banskú Bystricu nevynímajúc. v Have, kde bol bez rozhodnutia súdu odkáza- V medzivojnovej ČSR sa zaujíma aj o prob- ný čakať, pokiaľ ho kompetentné orgány pre- lematiku prostredia komunity z hľadiska jazy- pustia, od roku 1944 mu v prípade prichytenia kovej orientácie a rôznych rovín diferenciácie hrozil hrdelný trest. Stať je aj v týchto častiach medzi obyvateľstvom na sociálnej, etnickej či umocnená konkrétnymi príkladmi rôznorodých konfesionálnej úrovni, zasahujúcich do živo- prístupov väčšinového obyvateľstva. ta majority a minority v meste. Autor spracúva Prvý diel publikácie Park ušľachtilých du- problematiku nielen na základe štúdia dopo- ší obsahuje aj informatívnu recenziu edície siaľ publikovanej literatúry a je potrebné oce- dokumentov Holokaust na Slovensku 1-7 niť, že siahol aj po dobovej miestnej tlači. (NIŽŇANSKÝ, E. a kol. (zost.): Holokaust na Novú etapu v existencii židovskej komuni- Slovensku 1 - 7. Bratislava 2001 - 2005) od ty autor nezačína so zánikom prvej ČSR, no Martina Macka. na výraznú zmenu podmienok upozorňuje už Po štúdii E. Nižňanského, ktorá v prvom po vzniku autonómie 6. októbra 1938. Jed- dieli dôkladne uviedla problematiku, nasledu- ným z prejavov meniacich sa okolností boje v druhom dieli pohľad na iné historiografic- lo vyvezenie časti Židov na územia, ktoré bo- ké otázky. Tento diel, publikovaný pri príleži- li v novembri 1938 po Viedenskej arbitráži tosti položenia základného kameňa pamätní- pripojené k Maďarsku. Tento krok sa dotkol ka, obsahuje historické štúdie zamerané na aj banskobystrického okresu, a tak sa do- regionálnu problematiku (ŽIAK, M. - SNOP- zvedáme o konkrétnom priebehu a atmosfé- KO, L. - NIŽŇANSKÝ, E. (zost.): Park ušľach- re týchto krušných dní v miestnych podmien- tilých duší 2. Bratislava 2008, 216 s.). Čita- kach. Zmenu postavenia židovského obyva- teľ je uvedený do dejinných momentov židov- teľstva E. Nižňanský zachytil aj prostredníc- ských komunít v Banskej Bystrici, Zvolene, tvom ukážky zásahu úradov vo veci židov- Banskej Štiavnici a Hlohovci. skej politickej a spolkovej činnosti. Aj v tom- Spracovanie regionálnej histórie židovské- to prípade používa postup, pri ktorom súčas- ho obyvateľstva na Slovensku otvára Nižňan- ne s analýzou regionálnych udalostí poukazuje na spoločenskú klímu existujúcu na celom Autor si i v tejto štúdii prirodzene naj- území Slovenska. podrobnejšie všíma fenomén arizácií, likvidá- Komplexne je spracované obdobie Slo- cie židovského majetku a deportácií. Zazna- venského štátu, ktoré je tiež položené aj do menáva aj pozoruhodný prípad spoločného širšieho celoštátneho kontextu prebiehajúcich vystúpenia zvolenských občanov proti likvi- udalostí. Autor sleduje osudy židovskej komu- dácii živnosti jediného zvolenského hodinára. nity cez líniu prvých protižidovských opatrení Touto akciou, ktorá skončila neúspechom, ilu- sociálneho a hospodárskeho charakteru, vy- struje v celoslovenských pomeroch veľmi oje- stúpení Hlinkovej gardy až po radikalizáciu na- dinelý prípad spoločného vystúpenia obyvate- stupujúcu po tzv. salzburských rokovaniach v ľov v prospech židovského spoluobčana. Pri lete 1940. Po analýze procesu arizácie židov- tomto aj pri iných príkladoch a údajoch, ktoré ského majetku a likvidácie židovských podni- autor k téme uvádza, sa opäť do značnej miery kov venuje najväčšiu pozornosť deportáciám opiera o výskum archívnych prameňov. v roku 1942, predstavujúcim radikálne vyvr- Problematika vzťahu majority a minority na cholenie antisemitskej politiky štátu. Prame- historickom materiáli miest Banská Štiavnica a ne k tejto téme, ktoré reflektujú nielen prie- Hlohovec je reflektovaná v štúdiách Niny Pau- beh udalostí, ale aj postoje majoritného oby- lovičovej a Martina Macka. V príspevku o po- vateľstva, pochádzajú z fondov Slovenského meroch v banskoštiavnickom okrese od Marti- národného archívu a Štátneho archívu Banská na Macka sa čitateľ na prvých stránkach stre- Bystrica. E. Nižňanskýtieto pramene hojne vy- táva s úvodnou pasážou sledujúcou líniu naj- užíva na ilustráciu zmienených otázok. Osobit- dôležitejších dejinných udalostí židovskej ko- ná pozornosť je venovaná dvom príbehom zá- munity v danej oblasti. Prehľadne spracová- chrany, na ktorej sa podieľali príslušníci majo- va tému hospodárskeho pôsobenia židovskej rity. Jeden z nich získava na pozoruhodnosti i komunity, ktoré malo napriek pomerne malé- tým, že sa o záchranu banskobystrickej židov- mu počtu Židov v okrese značný význam. Do- skej rodiny zaslúžila celá obec (Ardanovce), pĺňa ju tabuľkou rozdelenia živností v okrese ktorej obyvatelia neprezradili prítomnosť ukrý- Banská Štiavnica podľa národnosti a konfesie vaných Židov ani počas kritických momentov ich vykonávateľov, ktorá názorne odzrkadľuje nemeckých razií. miestne ekonomické pomery. Aj druhá regionálna štúdia, zameraná na M. Macko si všíma aj spoločenskú atmo- dejiny Židov v meste Zvolen, vyšla z pera Edu- sféru prvej ČSR a jej odraz u obyvateľstva arda Nižňanského. Kedže Zvolen sa nachá- banskoštiavnickej oblasti. Upozorňuje, že zá- dza v blízkosti banských miest, na území, na ležitosti sociálneho a hospodárskeho charak- ktorom nebolo povolené usídlenie židovského teru a prípadné ťažkosti s nimi spojené vyka- obyvateľstva, i tu sa samotné osudy židovskej zovali výraznú prevahu nad inými otázkami. Za komunity začínajú písať až od 19. storočia. daných okolností zostávali národnostné otáz- Aj vo Zvolene a jeho okolí boli roky 1918 a ky v úzadí. 1919 poznamenané protižidovskými nepokoj- Vzťah majority a minority v období rozpa- mi - vo Zvolene išlo len o demonštrácie, no v du prvej ČSR a vzniku Slovenského štátu sa okolitých dedinách nepokoje prerástli do ná- pochopiteľne aj on pokúša demonštrovať na silností a ničenia židovského majetku. E. Niž- dvojici javov, ktoré v danom čase predstavovali ňanský zaznamenáva procesy podnietené tý- najvýraznejší priestor pre rozličné prejavy ma- mito udalosťami, napríklad rozhodnutie židov- joritného obyvateľstva smerom k židovskej mi- skej náboženskej obce vo Zvolene písať svo- norite. Pomocou dôkladného archívneho vý- je zápisnice po slovensky, nakoľko sa práve v skumu zachytáva zmeny vo vlastníctve podni- čase nepokojov prejavila národná či jazyková kov. Zaznamenáva i istú rozporuplnost'vo vzťa- rovina antisemitizmu, keď bolo Židom vyčíta- hoch k Židom, napr. v prípade pokračujúcich né najmä ich používanie maďarského jazyka. kontaktov niektorých členov miestnej honorá- Autor ukazuje súvislosť medzi protižidovskými cie či dokonca Hlinkovej gardy so židovskými náladami a touto rovinou antisemitizmu, upo- známymi. Podobne ako E. Nižňanskému, aj zorňujúc na protižidovskú vlnu, ktorá sa zdvih- M. Mackovi sa podarilo v archívnych prame- la po obsadení území na južnom a východnom ňoch nájsť zriedkavé prípady spoločného vy- Slovensku maďarskými vojskami. stúpenia obyvateľov v snahe zachovať živnosť V otázke integrácie Židov vo Zvolene do židovského spoluobčana (v tomto konkrétnom majoritnej spoločnosti sleduje aj ich zapájanie prípade autor čerpal z fondov Štátneho archí- sa do činnosti slovenských spolkov. Všíma si vu v Banskej Bystrici s pobočkou v Považskej tiež ekonomické postavenie židovskej menši- Bystrici). ny vo Zvolene, ktoré odráža celoslovenský ob- Autor štúdie sa zaoberá i správaním sa ari- raz, v ktorom Židia vystupujú do veľkej miery zátorov. Na ilustráciu rozmanitých reakcií uvá- ako príslušníci klasickej strednej vrstvy. dza prípad pozitívneho správania nasmerova- ného k ochrane pôvodného majiteľa pred de- väčšinového obyvateľstva, upozorňuje na rôz- portáciou, ako aj ukážku ambivalentného po- norodosť reakcií a nejednoznačnost' niekto- stoja ovplyvneného celospoločenskou situá- rých prípadov. Prináša rozličné typologické ciou, keď bol arizátor ochotný pomôcť, no ten- prípady, medzi nimi aj tie, v ktorých sú akty to svoj postoj zmenil po príchode nemeckých záchrany ovplyvnené faktormi, ktoré len ťaž- vojsk v roku 1944. ko možno odhaliť analýzou dokumentov na Pri analýze okolností deportácií v roku štátnej úrovni. Patria sem napríklad príbehy 1942 na základe prameňov rozpracováva via- úspešnej či neúspešnej záchrany, v ktorých cero otázok. Aj tie dopĺňa tabuľkami, ktoré is- zohrali rolu medziľudské alebo rodinné vzťa- tým spôsobom sumarizujú, a najmä sprehľad- hy. Práve možnosť poodhaliť aj takéto dimen- ňujú niektoré kvantitatívne údaje. Ako príklad zie obsiahnuté v skutkoch záchrany podľa nás môžeme uviesť tabuľku zobrazujúcu počet Ži- svedčí o mimoriadnej dôležitosti ďalšieho re- dov v rámci okresu Banská Štiavnica, ktorí sa v gionálneho výskumu pre rozvoj historického rôznych obdobiach nechávali pokrstiť na kres- poznania. ťanské vyznania. Táto štatistika poukazuje na Predposledná z radu publikácií, vydaná pri líšiacu sa ochotu kňazov jednotlivých cirkví v odhalení sklenej dominanty pamätníka, roz- banskoštiavnickom okrese poskytovať krst Ži- širuje regionálnu tematiku o nové poznanie dom. Autor pomocou nej demonštruje nárast (ŽIAK, M. - NIŽŇANSKÝ, E. - SNOPKO, L. - krstov evanjelickými kňazmi v období po 14. KRAJMEROVÁ, E. (zost.): Park ušľachtilých marci 1939. duší 3. Bratislava 2009, 160 s.). Pri riešení Na inom mieste poskytuje prehľad o do- otázky, komu bude pamätník venovaný, narazi- padoch deportácií v roku 1942 na židovskú li jeho iniciátori na problém územnej odlišnos- komunitu, keď ponúka komparatívny prehľad ti dnešného Slovenska a štátu z rokov 1939 počtu Židov v okrese z marca a októbra de- - 1945. Dospeli k presvedčeniu, že pamätník portačného roku. V súvislosti s deportáciami sa má vzťahovať aj k šľachetným záchrancom sa zmieňuje o niektorých typologicky zaujíma- z územia, ktoré Slovenskému štátu nepatrilo. vých prípadoch správania, ktoré reprezentujú Z tohto dôvodu sa v tomto dieli publikácie ocit- regionálnu ukážku individuálnych ľudských ak- la štúdia historika slovensko-maďarských vzťa- tov záchrany. hov Lászlóa Szarku, týkajúca sa osudu komár- Regionálne pozadie vzťahov majority a mi- ňanského starostu Gaspára Alapyho, ktorý sa nority dominuje aj v štúdii Niny Paulovičovej stal obeťou maďarského nacizmu. Problematika záchrany Židov na Slovensku v Okrem náčrtu demografickej situácie v juž- kontexte mesta Hlohovec. Autorka sa pokú- ných častiach Slovenska v období prvej ČSR ša načrtnúť tému záchrany Židov a poukázať sa L. Szarka v úvodnej časti state sústreďuje na niektoré problémy jej typológie na príklade na vykreslenie zmien v náladách spojených so tohto malého západoslovenského mesta. Pri- židovským obyvateľstvom. V krátkosti načrtáva stupuje priamo k vykresleniu hospodárskych atmosféru druhej polovice 30. rokov a v tejto a spoločenských pomerov v Hlohovci, existu- súvislosti spomína i začiatok praktickej realizá- júcich v období prvej Československej repub- cie antisemitských zámerov slovenských čel- liky a Slovenského štátu. Pri práci jej poslúžila ných predstaviteľov, symbolizovaný pokusom trnavská pobočka Štátneho archívu v Bratisla- zbaviť sa časti Židov ich vyvezením na odstú- ve, v ktorej čerpala najmä z fondu Okresného pené územia. Tento trend ukazuje aj na sna- úradu v Hlohovci. hách maďarských vlád Imrédyho a Telekiho N. Paulovičová zaujímavým spôsobom za- odstrániť z územia ľudí, ktorých považovali za znamenáva okrem iného aj zmeny nálad pred nespoľahlivých, t. j. komunistova Židov. a po vzniku Slovenského štátu, súvisiace s po- Autor mapuje problematiku postavenia ži- stojom k minoritám, keď upozorňuje na hlá- dovského obyvateľstva v Maďarsku a zvlášt- senia hlohoveckého okresného úradu a veli- nu pozornosť zameriava na osudy Židov na teľstva žandárskej stanice zo začiatku a kon- pripojených územiach. Náčrt dejín židovské- ca roku 1939. Kým v prvom hlásení vláde eš- ho spoločenstva v Komárne, meste na dvoch te jeho zostavovateľ nenachádza v regióne ni- brehoch Dunaja, je nasledovaný časťou ve- jaký „cudzí element internacionálny", koncom novanou Gašparovi Alapymu, konzervatívne- roka je to už úplne inak a hlásenie uvádza ako mu kresťanskému politikovi, ktorého život sa prekážku konsolidácie pomerov prítomnosť Ži- vo vojnovom období priamo prepojil s osudmi dov, Čechoslovákov a Čechov. Aj týmto spô- jeho židovských spoluobčanov. Množstvo in- sobom autorka na regionálnej úrovni ilustru- formácii o Alapyho životnej dráhe autor čerpal je celoslovenský trend presunu určitých tém a z archívu Múzea Györgya Klapku v Komárne. rétoriky do centra pozornosti. G. Alapy po vypovedaní z Komárna v roku Podobne ako predošlé štúdie, aj N. Pau- 1921 zastával viaceré funkcie v Novom mes- lovičová, sledujúc jednotlivé akty správania sa te na druhom brehu Dunaja, aby sa napokon stal jeho starostom. V roku 1939 sa postavil moc v čase holokaustu (ŽIAK, M. - NIŽŇAN- na čele zjednoteného Komárna. Svojimi akti- SKÝ, E. - KRAJMEROVÁ, E. (zost.): Park vitami všemožne dával najavo nesúhlas s pro- ušľachtilých duší4. Bratislava 2010, 120 s.). tižidovskými opatreniami, ktorých dôsledky sa E. Nižňanský podáva súhrn výsledkov trojroč- pokúšal zmierniť. Tieto jeho snahy vyvrcholili v ného bádania historikovv otázkach vzťahu slo- osobnej tragédii, ktorá ho postihla po prícho- venskej majority a minority, pomoci a záchra- de nemeckých vojsk v roku 1944. L. Szarka ny. Sumarizuje a znovu pripomína prípady rôz- sa zmieňuje aj o prevažne pozitívnom vníma- norodých prejavov spolucítenia a ochoty po- ní týchto snáh miestnym obyvateľstvom, ktoré môcť - v kontexte arizácií to môže byť naprí- však bolo sprevádzané pomerne intenzívnymi klad snaha zachrániť židovský majetok fiktívnou útokmi miestnej tlače na Alapyho osobu. Štú- arizáciou alebo zabrániť likvidácii podniku či živ- dia sa teda do určitej miery vo všeobecnej ro- nosti. V súvislosti s deportáciami jasne pouka- vine dotýka i nálad v rámci majoritného oby- zuje na rozdiel v podmienkach a riziku, ktorému vateľstva. sa pomáhajúci vystavoval pri prvej vlne depor- Rok 2009, ktorý bol rokom odhalenia tácií v roku 1942 a druhej vlne sprevádzajúcej sklenej dominanty, sa prelínal so 65. výročím poslednú etapu druhej svetovej vojny. Slovenského národného povstania. Vypuknu- Problematika obohacujúca predošlé štú- tie SNP, ako pripomenul jeden zo zostavova- die je obsiahnutá v druhej časti textu. Napriek teľov publikácie a predseda predstavenstva priestorovému ohraničeniu, ktoré so sebou Izraelskej obchodnej komory na Slovensku prináša napísanie akejkoľvek štúdie, tu autor Miloš Žiak, predstavuje popri individuálnych na neveľkom priestore jasne a prehľadným vystúpeniach dálšiu formu historického odpo- spôsobom analyzuje otázku zodpovednosti za ru voči nacizmu a fašizmu a zahŕňa i rovinu mo- holokaust na Slovensku. Dotýka sa záležitosti rálneho odkazu, obsiahnutého v kroku Sloven- pomoci zo strany predstaviteľov režimu a roz- skej národnej rady, ktorá po začiatku SNP vrá- ličnej politickej zodpovednosti za holokaust na tila Židom všetky ich práva. Pri príležitosti od- Slovensku. V tejto súvislosti sleduje aj mnoho- halenia dominanty preto riaditeľ Múzea Slo- krát diskutovanú tému zodpovednosti prezi- venského národného povstania Stanislav Mi- denta Jozefa Tisu a upozorňuje na niektoré as- čev zorganizoval medzinárodnú konferenciu pekty prijímania antisemitských opatrení, Tiso- na tému druhej vlny deportácií. vých verejných prejavov a vystupovania v mé- Jeho príspevok z konferencie vyšiel v pub- diách, rovnako ako sa zaoberá aj problemati- likácii pod názvom Osudy ušľachtilých duší. kou udeľovania prezidentských výnimiek. Na Štúdia uvádza čitateľa do brutalizovaných po- základe faktov jednoznačne odmieta chápať merov rokov 1944 a 1945, v ktorých došlo po J. Tisu ako záchrancu Židov na Slovensku. príchode nemeckých jednotiek na Slovensko Štvordielna publikácia Park ušľachtilých k výraznému zhoršeniu podmienok Židov, Ró- duší je dielom, ktoré na jednej strane doku- mov i tých, ktorí sa im pokúšali pomáhať. Au- mentuje vznik samotného zvolenského pamät- tor pri výskume čerpal prevažne z fondov Mú- níka, vystavaného aby sa z našej pamäti nikdy zea SNP, no pre prehĺbenie znalostí je podľa nestratili tí, ktorí sa dokázali postaviť nepraj- neho potrebné v budúcnosti vykonať terénny ným okolnostiam, prekonať obavy a prejaviť výskum, ktorý by mohol pomôcť zrekonštruo- svoje morálne a ľudské presvedčenie pomo- vať niektoré príbehy. cou svojim židovským spoluobčanom. Na stra- V štúdii sú na pozadí činnosti nemeckých ne druhej je to aj publikácia, ktorá prostred- kománd, SS, Heimatschutz a POHG priblíže- níctvom uverejnených štúdií zväčšuje historic- né nielen tragédie a perzekúcia, ale aj ocho- ké poznanie vzťahu majority a minority v obdo- ta niektorých jednotlivcov pomôcť a zachrániť bí holokaustu a na bádateľskom poli upriamuje prenasledovaných. pozornosť na štúdium zmieňovanej problema- Rok 2010 priniesol zavŕšenie projektu tiky. Okrem hmotného monumentu stojaceho Park ušľachtilých duší. Aj sériu historických vo Zvolene tak pomáha budovať i monument štúdií symbolicky zakončuje stať Eduarda Niž- iného charakteru - pravdivé a mnohostranné ňanského Židia a Slováci - šľachetnosť a po- poznanie historickej skutočnosti. SYRNÝ, M.: Slovenskí demokrati'44 poň snažili osloviť, a napokon v tretej časti na- -48. Kapitoly z dejín Demokratickej zvanej „Politika" M. Syrný popisuje konkrétne strany na Slovensku v rokoch 1944 - kroky strany v dobovej politickej aréne a zasa- 1948. Banská Bystrica 2010, 403 s. dzuje jej pôsobenie do rámca vtedajších vnút- ro a zahraničnopolitických pohybov. Mgr. Matej Demokratická strana a jej pôsobenie po- Práca sa, samozrejme, začína činnosťou Medvecký, PhD. čas troch povojnových rokov predstavuje DS, resp. jej významnejších členov v odboji v rokoch Slovenskej republiky 1939 - 1945. (1977), absolvent v slovenských dejinách unikátny fenomén. Autor tu na približne dvadsiatich stranách sle- Filozofickej fakulty V našich pomeroch ide o jedinú stranu, kto- duje aktivity demokratov aj v administratívnych Univerzity Komenského, rej sa podarilo dosiahnuť dominantný volebný štruktúrach na povstaleckom území, ale aj za- študijný odbor história výsledok - aj keď, samozrejme, voľby z roku loženie a etablovanie strany v povstaní a čin- - angličtina. Pracuje 1946 sa nedajú považovať za štandardné de- nosť jej predstaviteľov v povstaleckých orgá- v Ústave pamäti národa mokratické voľby. Napriek tomu sa strane podarilo aspoň do istej miery to, čo dovtedy ni- noch. V tejto súvislosti je zaujímavé porovna- jakej inej - preklenúť tradičné konfesionálne nie aktivity členov Slovenskej národnej rady za rozdelenie na zväčša proti sebe stojacich ka- komunistickú a demokratickú stranu. tolíkov a evanjelikov. Vo svojom vrcholnom ob- Je takisto zaujímavé sledovať postupné dobí (aj keď pod vplyvom vtedajšej politickej etablovanie sa strany a zakladanie regionál- situácie) v sebe integrovala vplyvný agrárny nych organizácií - od počiatočných problé- politický prúd, spätý s protifašistickým odbo- mov, keď miestni komunisti či dokonca soviet- jom a Slovenským národným ske vojská bránili organizovaniu strany, až po povstaním, a politický katoli- masívny nárast organizovaného členstva, kto- cizmus, ale aj slovenské ná- ré dosiahlo úctyhodný počet. Syrný sa tiež rodovectvo s túžbou po har- snaží zaznamenávať vystúpenia či interpelácie monickom spolužití českého v Slovenskej národnej rade a parlamente, ob- a slovenského národa v jed- lasti, v ktorých sa demokrati angažovali v exe- nom štáte. Navyše aj napriek kutívnych funkciách (vláda, zbor povereníkov). mnohým nedostatkom sa tá- Je pochopiteľné, že DS, ktorá čiastočne vy- to strana do našich dejín za- rastala zo zakázanej agrárnej strany, sa mimo- písala ako dôležitý súper ko- riadne angažovala okrem iného v oblasti poľ- munistického snaženia o na- nohospodárstva. stolenie mocenského mono- Nasleduje pomerne podrobný popis ďal- polu, ktorej členovia skôr ako ších oblastí straníckeho života - autor sa za- iné strany vtedajšieho politic- oberá prvým celoslovenským zjazdom strany, kého spektra začali poukazovať na totalizačné ktorý sa konal začiatkom júla 1945 v Martine tendencie komunistov. a zmenám, ktoré strane priniesol. Jednou Je teda vítané, že v roku 2010 Múzeum z najdôležitejších bola výmena na predsed- Slovenského národného povstania prikroči- níckom poste, keď Jána Ursínyho nahradil lo k vydaniu práce historika Mareka Symého, razantnejší Jozef Lettrich. Čitateľ tu nachá- ktorý sa témou slovenských demokratov dl- dza aj prehľad a zameranie straníckej tlače, hodobo zaoberal a publikoval o nej aj viacero ktorá v danom období patrila k najdôležitej- čiastkových štúdii. Predkladaná monografia sa ším komunikačným prostriedkom medzi stra- pokúša dejiny Demokratickej strany nielen po- nou a jej sympatizantmi. Zaujímavá je kapitola písať, ale aj syntetizovať. Aj keď netreba zabú- s názvom „Hospodárske zabezpečenie stra- dať napríklad na kľúčové dielo Štefana Šutaja ny". Čitateľ tu nájde popísaný spôsob finan- o politických stranách (ŠUTAJ, Š.: Občianske covania Demokratickej strany pomocou člen- politické strany na Slovensku v rokoch 1944 ského či odvodov z príjmu, ktorí platili straníc- - 1948. Bratislava 1999) či ďalšie relevant- ki nominanti vo funkciách. Je však škoda, že né práce, v prípade práce M. Symého ide sa nepodarilo nájsť viac dokladov a informácií o prvú monografiu, ktorá sa zaoberá dejina- o „menej štandardných príjmoch", ktoré aj vte- mi Demokratickej strany, a to na pomerne ši- dy zrejme tvorili nezanedbateľnú časť príjmov rokom priestore. pokladnice každej strany. Autor čitateľom predkladá pomerne fundo- Tretia časť publikácie sa zaoberá pria- vaný pohľad a sleduje všetky aspekty fungova- mym politickým pôsobením Demokratickej nia politickej strany. Celé dielo je rozčlenené strany v podmienkach ľudovej demokracie, do troch väčších celkov - prvý sa zaoberá or- reprezentovanej koaličným Národným fron- ganizáciou strany, vrátane zjazdov, ale aj sek- tom. Popisuje činnosť strany a jej štruktúr cií či odborov. V druhom analyzuje program v rôznych etapách vtedajšieho diania - od ak- a poukazuje na vrstvy obyvateľstva, ktoré de- tivít v národných výboroch, cez ďalšie kľúčové mokrati oslovovali, či sa svojím programom as- medzníky povojnového obdobia na Slovensku - voľby z roku 1946, nevydarený pokus o roz- nov strany po roku 1948 a na činnosť tých, loženie strany počas procesu s ex-preziden- ktorí odišli do emigrácie. Viacerí predstavite- tom Jozefom Tisom, priamy útok na stranu v lia DS sa neskôr angažovali v Rade slobodné- jeseni 1947, a napokon obdobia februárové- ho Československa a neskôr v Stálej konfe- ho prevratu, keď sa predstaviteľom komunis- rencii slovenských demokratických exulantov, tickej strany podarilo dovtedajší systém vlád- niektorých nachádzame aj v Slovenskej ná- nutia viacerých koaličných strán nahradiť tota- rodnej rade v zahraničí či neskôr v Svetovom litnou diktatúrou. kongrese Slovákov. Bolo by však rovnako Kapitola tiež prináša viacero podkapitol, vhodné aspoň rovnakou stručnou formou pri- ktoré ilustrujú angažovanosť DS vo viacerých blížiť osudy z DS „vyakčnenej" Strany sloven- dôležitých oblastiach spoločenského diania. skej obrody a jej predstaviteľov. Poukazuje na názory demokratov na rieše- Publikáciu dopĺňa množstvo fotografic- nie slovenskej otázky v povojnovom období kých portrétov významných osobností tej doby a ich postoj k jednotlivým pražským dohodám. a prepisov dôležitých dokumentov, z ktorých Rovnako tu čitateľ nachádza aj analýzu posto- si čitateľ vie vytvoriť vlastný názor na tú-ktorú ja predstaviteľov DS k Sovietskemu zväzu ako oblasť pôsobenia strany. Zvlášť publikovanie nastupujúcemu hegemónovi nášho regiónu, fotografií treba oceniť a uvítať. či napríklad postoj k maďarskej otázke, kde Napriek celkove dobrému dojmu si však demokrati nedokázali prekročiť tieň rozbúre- nemôžem odpustiť drobnú výčitku. Nazdávam ných nacionálnych vášní, ktoré v tomto obsa, že na niektorých miestach publikácia pô- dobí zmietali (aj) Československom. Na inom sobí trochu plocho a uvítal by som, ak by tu mieste sa autor zameriava aj na opis vplyvu autor išiel vo svojom výskume či analýze viac strany (resp. jeho nedostatku) na bezpečnost- do hĺbky. Myslím, že by to na syntetickosti prá- né zložky. Vieme, že vplyv, ktorý strana mala ce neubralo. Uvedená kritika však nič neme- v uniformovanej polícií (Národná bezpečnosť), ní na fakte, že monografia Mareka Syrného je nedokázal zamedziť neustálemu sledovaniu a vydareným pokusom o syntetické spracova- provokovaniu štátnobezpečnostných a spra- nie dejín Demokratickej strany na Slovensku vodajských zložiek Povereníctva vnútra, kto- a jej pôsobenia v rokoch 1944 - 1948. Autor ré sa nachádzali pod takmer totálnym vplyvom tu okrem vlastného výskumu prináša aj zosu- komunistov. marizovanie starších prác a nazdávam sa, že Celá monografia je podľa môjho názo- uvedené dielo spĺňa všetky kritériá kvalitnej ru vhodne zakončená pohľadom „za hori- monografie. zont" - pohľadom na aktivity významných čle-

LETZ, R. (zost.): V hodine veľkej cirkevnej alebo svetskej tlači. Ešte horšie je Ondrej Podolec, PhD. skúšky. Trnava 2007, 720 s. to s dokumentmi s diecéznou pôsobnosťou, (1975), absolvent keďže viaceré z biskupských archívov sú, žiaľ, Filozofickej a Právnickej S edíciami korešpondencie cirkevných doteraz pre väčšinu historikov uzavreté. fakulty Univerzity hodnostárov sa v slovenskej historiografii ne- Práve edícia dokumentov Róberta Letza Komenského v Bratislave. stretávame často. Kľúčová rola kňazov v po- sprístupňuje v autentickej podobe mno- Riaditeľ Sekcie litickom a kultúrnom živote Slovákov bola pri- hé z týchto prameňov, pričom prostredníc- vedeckého výskumu tom až do prvej polovice 20. storočia nespor- tvom súkromnej korešpondencie odhaľuje v Ústave pamäti národa ná. Niekoľkonásobne to platí o poprevrato- aj pozadie ich vzniku. Poskytuje nám pohľad vých slovenských biskupoch, ktorí boli vo svo- prostredníctvom osoby kňaza a neskôr bis- jej diecéze i v celoslovenskom kontexte vplyv- kupa Michala Buzalku. V rámci svojej biskup- nými autoritami. Ich činnosť, mnohostranné skej služby pôsobil v Bratislave a vďaka úz- aktivity i reálny vplyv presahujúci rámec ich kym kontaktom bol v strede diania (cirkev- cirkevného pôsobenia však ešte v mnohých ného, politického i kultúrnospoločenského), prípadoch nie sú historiografiou zdokumen- hoci sa nikdy nestal biskupom „prvého ran- tované, k čomu často prispieva aj reálna ne- gu" - teda nikdy nebol sídelným diecéznym dostupnosť pramennej bázy. Veď aj oficiálne biskupom. dokumenty, ktorými sa ordinári prihovárali ve- Edícia dokumentov sa skladá z troch zá- riacim, sa historikovi dohľadávajú ťažko, po- kladných častí. Prvú tvorí osobná korešpon- kiaľ napríklad neboli publikované v celoštátnej dencia biskupa, zahŕňajúca niekoľko tematic- kých celkov, ktoré zhruba kopírujú chronoló- Machom, ktorý trval na cenzúrnych zásahoch giu míľnikov v živote biskupa. do textu pastierskeho listu. Intervencie v pro- Prvé listy zachytávajú vzťah spech prenasledovaných Buzalku natoľko za- mladého M. Buzalku k svoj- mestnávali, že musel listom požiadať o zastu- mu birmovnému otcovi i du- povanie v niektorých pastoračných povinnos- chovnému vodcovi Františkovi tiach (vizitácie farností). Richardovi Osvaldovi, vý- Mimoriadne cenným autentickým doku- znamnej osobnosti slovenské- mentom je Buzalkov písomný záznam zo súk- ho národného í kultúrneho ži- romnej audiencie u pápeža Pia XII. Primárnym vota na prelome 19. a 20. sto- cieľom biskupovej cesty do Vatikánu bolo ročia. Poskytujú pohľad do ospravedlnenie sa za diplomatický incident, mikrosveta dedinského fará- ktorý vznikol pri príchode (či skôr presídle- ra a jeho farnosti počas 1. ní) diplomatického zástupcu Vatikánu Xaveria svetovej vojny, vzťah k arci- Rittera do Bratislavy. V zázname kladie pá- biskupovi Jánovi Černochovi pež konkrétne otázky, zaujímajúc sa o po- i osobné dilemy, či prijať ale- mery na Slovensku i v okolitých krajinách. bo neprijať ponuku na „lepšiu" Vyslovuje pritom obavy, ktoré sa čoskoro na- farnosť. V podmienkach ma- plnia: „Jec/no je však, čo nás obavou napl- lej obce zažíva M. Buzalka aj vznik českoslo- ňuje, či za takýchto okolností je prospešné venského štátu, pričom sa osobne angažuje, pre všetky eventuality v budúcnosti, že na keď listom informuje Slovenskú národnú radu tak zodpovednom mieste štátnickom sto- v Martine o miestnej situácii a žiada o zaslanie jí dnes náš kňaz dr. Tiso." Je škoda, že kvô- exemplárov Deklarácie slovenského národa, li časovým lehotám sprístupňovania dokumen- aby ich mohol šíriť po okolí. tov k jednotlivým pápežským pontifikátom za- Po tejto skupine listov z ranej mladosti na- tiaľ nemáme možnosť konfrontovať dokument sleduje dlhšia časová cezúra, v rámci ktorej sa so záznamom z druhej strany. Buzalkovu korešpondenciu editorovi pravde- Osobitnú časť korešpondencie tvoria listy podobne nepodarilo dohľadať. Ďalšiu skupi- z väzenia a následnej internácie, ktorých ob- nu osobných listov tvorí korešpondencia s pát- sah je limitovaný úradnou cenzúrou. rom Jozefom Bezdíčkom z Nepomucena, kto- Osobné listy adresované jeho sestre rám- rý mu pomáhal pri organizácii biskupskej vy- cujú všetky etapy jeho života. sviacky v Ríme. Momentom biskupskej vy- Druhú časť edície tvorí osobitná, hoci sviacky nadobúda korešpondencia nový roz- neveľkú zložka, zahŕňajúca korešpondenciu mer. Biskup začína na oficiálnej i súkromnej o vymenovaní Buzalku za biskupa, ktorá po- báze komunikovať nielen s ostatnými biskupmi chopiteľne nie je z jeho pera. Obsahuje sve- a s diplomatickým zástupcom Vatikánu, ale aj dectvá v rámci kanonického šetrenia o vhod- najvyššími predstaviteľmi štátu. Z nich môže- nosti kandidáta svätenia. Táto časť sa meto- me napríklad dešifrovať genézu sporov s pred- dicky vymyká z rámca publikácie, logickejšie sedom vlády Vojtechom Tukom. Osobitné lis- by azda bolo zaradiť ju ako prílohu. ty písal aj z titulu funkcie vojenského ordinára. Treťou a najrozsiahlejšou zložkou sú spo- Časť osobnej korešpondencie biskupa ločné prejavy biskupov. Edícia prináša po pr- (rovnako ako časť oficiálnych listov biskupov) výkrát v ucelenej chronologickej forme zhro- sa dotýka aj neuralgického bodu jednej eta- maždené pastierske listy a oficiálne vyhláse- py slovenských dejín - tzv. riešenia židov- nia biskupov po roku 1936 a je tak pre histori- skej otázky. V rámci stanoviska ku konceptu kov veľmi cennou pomôckou. Aj keby sa azda pastierskeho listu sa prihováral za jednoznač- zdala jeho biskupská vysviacka logickejším né odsúdenie protižidovských perzekúcií: začiatkom tejto časti, historik ako používateľ Veď je to celkom neľudské - o krestänskos- edície privíta širší časový rámec dokumentov, ti ani nehovorím -, ako s tými Židmi dievčen- ktorý editor zvolil a v úvode aj náležíte argu- ci zachádzali, bude to veľkou škvrnou na mentačne zdôvodnil. Uväznenie biskupa v ro- štáte vraj kresťanskom, ktorého prezident ku 1950 znamenalo zároveň aj ukončenie je- je kňaz Katolíckej cirkvi. Čo sa tebe nepá- ho verejnej pastoračnej činnosti. Jedinečným či, nečiň ani druhému!" Rozhorčuje sa tiež príspevkom tejto edície je aj fakt, že čitateľ má nad ospravedlňovaním protižidovských opat- možnosť skrze vzájomnú korešpondenciu bis- rení ministrom Alexandrom Machom s údaj- kupov a výmenu ich názorov sledovať gené- ným súhlasom cirkvi: ,Ako sa opováži taký zu jednotlivých pastierskych listov a aj vďaka Š. M. v rozhlase a v novinách prízvukovať, kvalitnému a obšírnemu poznámkovému apa- že ich drakonický plán schvaľujú aj cirkev- rátu má možnosť konfrontovať koncepty lis- né kruhy?" V ďalšom liste (nitrianskemu bisku- tov, pripomienky k nemu s konečným znením. povi Karolovi Kmeťkovi) opisuje rozhovor s A. Edícia je tak zároveň aj sondou do názorové- ho rozvrstvenia vtedajšieho slovenského kazu textu, vrátane autora konceptu. Napríklad tolíckeho episkopátu, ktorý z hľadiska posto- pri pastierskom liste k vzniku Slovenského ja k politickým udalostiam väčšinou nebol cel- štátu z roku 1939 prikladá v rámci poznám- kom jednotný. Spoločnými prejavmi biskupov ky príslušný záznam z pojednávania pred pritom nie sú len pastierske listy, ale aj ďal- Národným súdom, ktorý preveroval genézu šie dokumenty súvisiace s biskupskou verej- textu. Cudzojazyčné dokumenty sú uvádzané nou činnosťou. v origináli i v slovenskom preklade. Edícia je celkovo spracovaná veľmi kva- Edícia je významným prameňom poznania litne, nadštandardnému poznámkovému apa- slovenských dejín prvej polovice 20. storočia. rátu prakticky nie je čo vytknúť. Editor svojím Vzhľadom na jej kvalitu, informačný prínos na až „puntičkárskym" prístupom posunul lat- jednej a minimálny počet ohlasov na druhej ku kvality editorského spracovania veľmi vy- strane môžeme konštatovať, že ide o zatiaľ ne- soko. Pokiaľ je to možné, odhaľuje aj gené- docenené dielo.

Vedecká konferencia pri príležitosti 70. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu

Protiidovské zákonodarstvo na Slovensku a v Európe

Ústav pamäti národa a Európska sieť Pamäť a solidarita v spolupráci s Katedrou všeobecných dejín Filozofickej fakulty a Katedrou právnych dejín Právnickej fakulty Univerzity Komenského vás pozývajú pri príležitosti 70. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu na vedeckú konferenciu Protižidovské zákonodarstvo na Slovensku a v Európe, ktorá sa uskutoční

8. - 9. septembra 2011 v priestoroch Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Cieľom podujatia je prezentovať výsledky výskumu v oblasti protižidovského zákonodarstva a vymedziť jeho úlohu v procese prenasledovania a likvidácie židovskej komunity. Konferencia má priblížiť využívanie existujúcich právnych noriem na perzekúciu židovského obyvateľstva, tvorbu nového protižidovského zákonodarstva a ukázať vzájomný vzťah protižidovskej legislatívy, diskriminácie a likvidácie židovskej komunity v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Konferencia má poukázať na spoločné črty protižidovskej legislatívy, ale aj na jej špecifiká v jednotlivých krajinách. Reakcia osobností na snahu vlády zmeníií zákon o pamäti národa

Vážená pani Iveta Radičové predsedníčka Vlády Slovenskej republiky

Úrad vlády SR Námestie slobody 1 813 70 Bratislava

Vážená pani predsedníčka vlády,

z parlamentných kruhov sme boli informovaní, že vláda pripravuje zmenu zákona o Ústave pamäti národa vo veci vymenovania predsedu správnej rady ÚPN, tvorby správnej rady ústavu, ako aj funkčného obdobia členov správnej rady ústavu. Obraciame sa preto na Vás so žiadosťou, aby sa zákon o ÚPN nemenil takým spôsobom, ktorý umožní kedykoľvek politicky zasahovať do personálnych otázok ústavu.

ÚPN sa vypracoval na ďalšie centrum výskumu najnovších dejín Slovenska. Jeho činnosť a publikácie nemusia vyvolávať všeobecný súhlas, ale zatiaľ obstáli v zásadnom vedeckom hodnotení. Pre pravdivý výskum a publicistiku o dejinách je dôležité, aby boli slobodné a chránené pred politickými tlakmi. Doterajšie znenie zákona to vo veľkej miere umožňuje. Zmena zákona o ÚPN, ktorá umožní výmenu predsedu Správnej rady a Správnu a Dozornú radu pred uplynutím funkčného obdobia, vystaví ÚPN politickým tlakom. Nové vedenie ústavu bude vplývať na výskumníkov, aby svoje výskumy prispôsobili požiadavkám momentálnej politickej moci, pretože inak bude hroziť opakovaná zmena vedenia ústavu. Zmena vedenia ústavu bude môcť byť aj pri každej zmene vlády. Odstrašujúci je príklad obdobného ústavu v ČR - Ústavu pro výskum totalitních režimů. V priebehu roka sa tam vystriedali štyria riaditelia.

Vážená pani premiérka, Vaša vláda bojuje proti korupcii vo verejnom živote, a to je chvályhodné. Zmena zákona o ÚPN však vytvorí podmienky pre politickú korupciu pri historickom výskume.

Bratislava, dňa 2. 5. 2011

František Mikloško, v. r.

Ján Čarnogurský, v. r.

Milan Zemko, v. r.

Jozef Jablonický, v. r. Za „tichým hrdinom" Františkom Petrášom st.

od I. Polanského. So spolupracovníkmi z taj- Patrik Dubovský, PhD. nej cirkvi tlačili Náboženstvo a súčasnosť, (1965), absolvent Rodinné spoločenstvo, neskôr Bratislavské Filozofickej fakulty listy. Tlačil tiež skriptá pre tajných bohoslov- Univerzity Komenského cov, encykliky pápežov či knihu pre praž- v Bratislave, študijný ských chartistov. Samizdaty následne rozvá- odbor archívnictvo. žal na svojom aute. Pracuje v Ústave pamäti F. Petráš pred novembrom 1989 cho- národa dil na procesy s náboženskými aktivistami, kde im aj s ďalšími svojou účasťou vyjadroval podporu a solidaritu. Niektoré procesy tajne nahrával na malý magnetofón. Neúnavne sa zúčastňoval pútí, kde svojím Vo veku nedožitých osemdesiatín zomrel príkladom povzbudzoval nás mládež. Nechý- 15. mája 2011 „tichý hrdina" František Pet- bal na púťach vo Velehrade v roku 1985, ráš starší zo Šenkvíc. Zádušnú sv. omšu v Šaštíne, v Levoči, Marianke. Zúčastňoval 18. mája koncelebroval Don Anton Srholec, sa tajných stretnutí náboženských aktivistov, SDB a viacero kňazov a bratov františkánov. kde nikdy nechýbalo jeho víno. V roku 1987 Pochovaný je na hornom cintoríne v Šenkvi- skrýval u seba kňaza Štefana Javorského, ciach. ktorého hľadala Štátna bezpečnosť (ŠtB) Narodil sa 12. decembra 1931 v Šenkvi- a s ktorým sa nebojácne zúčastnil pohrebu ciach. V 50. rokoch prežíval prvé strety zavraždeného kňaza Štefana Poláka. Vyšet- s komunistickou mocou, keď jeho otca pre- rovala ho ŠtB a robili mu domovú prehliadku. nasledovali ako roľníka a matku po tvrdej Všetkým nebezpečenstvám odolal, režimu sa vyšetrovacej väzbe odsúdili za údajnú sabo- ho nepodarilo uväzniť. táž. František Petráš bol prepustený z práce. Počas tých plodných rokov spolupraco- Po založení rodiny sa venoval vinohrad- val s F. Mikloškom, V. Juklom, L. Vrábelom, níctvu a výrobe vína, aj omšového. Mal dve J. Romanom a neodmysliteľnými bratmi fran- deti, pracoval ako žeriavnik, bol veriaci a tiškánmi. tak postupne sa v ňom budoval prirodzený František Petráš, robotník, vinohrad- odpor voči komunistickému režimu. Jeho ník a vinár vedel jednoducho pomenovať prvými nekonformnými aktivitami boli náv- hodnoty. „Boh nás má rád, a preto nám dal števy rehoľných sestričiek, ktoré boli začiat- slobodu, ale my si ju musíme vážiť," bola kom 50. rokov násilne vyvezené zo Sloven- a je jedna z jeho posledných myšlienok, ska do Čiech. Navštevoval aj kňazov a pomá- ktoré zazneli pri audio-vizuálnom zazname- hal im aj tým svojím omšovým vínom. Táto naní jeho života pracovníkmi Ústavu pamäti pomoc sa postupne vyvinula na veľkú tradí- národa. Bol tichým a disciplinovaným člove- ciu, keď František Petráš začal každoročne kom zápasu za zachovanie viery a znovuna- dorábať hektolitre vína, ktoré zdarma roz- dobudnuté slobody v našej krajine. Inokedy dával kňazom verejným i tajným a rehoľní- povedal: „Je umenie prežiť život dobre. Rád kom po celom Československu. Z iniciatívy som pracoval, aby na Slovensku bola slo- Jozefa Mikloška sa víno F. Petráša dostalo boda." No jeho hádam najcharakteristickej- až k Jánovi Pavlovi II., začo F. Petráš dostal šou myšlienkou - prianím, keď podával ruku z Vatikánu ďakovný list. na rozlúčku, zostane: „Drž sa, aby si držal V 80. rokoch na požiadanie Silvestra Krč- ostatných." Bez pátosu možno povedať, že méryho začal F. Petráš u seba doma s taj- pán František Petráš starší je hrdinom, ktorý ným tlačením samizdatov. Tlačiareň priviezol sa zaslúžil o slobodné Slovensko. Za Helenou Kordovou

Ing. Marta Košíková po skončení vojny počas návratu z nemec- (1963), kého väzenia plukovníka Kordu krajania absolventka Vysokej z Vrútok vítali ako hrdinu, v máji 1949 ho školy ekonomickej zatkli, podrobili brutálnemu výsluchu a napo- v Bratislave. Pracuje kon odsúdili vojenským senátom na doživo- v Ústave pamäti národa tie. Vo väzení r. 1958 aj zomrel. Roku 1950 sa vo väzení ocitla aj pani Helena. Bola väz- nená v Prahe na Pankráci a po odsúdení na 14 rokov odňatia slobody r. 1951 v Prahe Ruzyni, Rakovníku. V roku 1960 bola pre- pustená na slobodu. Keď sa jej roku 1968 naskytla príležitosť odísť aj so synom do V Martine sme 1. júna 2011 odprevadili Anglicka, využila ju a na Slovensko sa vrátila na poslednej ceste pani Helenu Kordovú- až po roku 1989. Wildovú, ktorá zomrela 25. mája 2011. Pani Helena Kordová sa na Slovensku Helena Kordová, rodená Karpjaková, stala známou najmä ako korunná svedkyňa sa narodila 5. 8. 1917 v Kežmarku v rodine v procese blahorečenia sestry Zdenky Sche- majiteľa hotela. Stredoškolské vzdelanie lingovej. Vzácny a hodný poznania je však aj nadobudla na gymnáziu vo svojom rodnom jej životný príbeh - príbeh silnej a statočnej meste, kde s vyznamenaním zmaturovala. ženy, ktorá napriek mnohým príkoriam, utr- Už počas stredoškolského štúdia absolvo- penej nespravodlivosti a nenávisti dokázala vala osobitné jazykové štúdium v Anglickom začínať odznova, po neľahkých zápasoch ústave v Prahe. V roku 1940 sa ako 24 ročná dokázala odpustiť a žiť zmierená. Najmä vydala za kapitána Alexandra Kordu, dôstoj- v posledných rokoch odvážne vydávala níka z povolania. Pri plnení náročných úloh i svedectvo o neľahkom živote celej širokej v roku povstania pani Helena ustavične stála rodiny, ktoré zostáva zachované ako vzácny po boku manžela aj so svojím synom. Hoci odkaz pre budúce generácie.