Mons Castri, Terra Szék, Terra Sulza, Jak Brzmi Tytuł Publikacji
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Mons castri Terra Szék Terra Sulza Príspevok k dejinám obcí Gánovce, Hozelec, Hôrka, Spišský Štiavnik a Švábovce Miroslav Števík – Matúš Hudák Hozelec 2020 Mons castri. Terra Szék. Terra Sulza Príspevok k dejinám obcí Gánovce, Hozelec, Hôrka, Spišský Štiavnik a Švábovce Miroslav Števík – Matúš Hudák © Občianske združenie MONS CASTRI, Hozelec ISBN 978-80-570-2592-4 Obsah 5 Slovo na úvod Martin Hudák 6 21× stručne o dejinách Spiša Miroslav Števík 25 Terra Szék.Terra Sulza Miroslav Števík 36 Stručné predstavenie histórie obcí Gánovce, Hozelec, Švábovce, Hôrka a Spišský Štiavnik Miroslav Števík 41 Gánovce 47 Hozelec 52 Hôrka 60 Švábovce 64 Spišský Štiavnik 67 Dejiny piatich obcí pred písomnými prameňmi Matúš Hudák 67 Gánovce 70 Hozelec 74 Hôrka 77 Švábovce 80 Spišský Štiavnik 83 Zoznam použitej literatúry 87 Resumé 93 Recenzja Mons castri Terra Szék Terra Sulza Bublajúci prameň na travertínovej kope tvoril v minulosti hraničný medzník medzi Hozelcom a Gánovcami. Foto Miroslav Števík 4 Slovo na úvod Vážení čitatelia, dostáva sa Vám do rúk nová publikácia, ktorú vydáva občianske združenie MONS CASTRI so sídlom v obci Hozelec. Hlavnou náplňou činnosti občianskeho združenia je výskumná činnosť v oblasti archeológie a histórie v regióne Spiš a popularizácia nových poznatkov. Ďalšie aktivity členov združenia sú zamerané na čistenie turistických chodníkov a cyklot- rás najmä od plastov, s osobitým dôrazom na lesy Dubiny. Keďže sa v poslednom období podarilo získať nové poznatky z oblasti archeológie a histórie, ktoré sa týkajú časti Spiša geograficky vymedzenej trojuholníkom Gánovce – Hôrka – Spišský Štiavnik, rozhodli sa členovia občianskeho združenia požiadať obce Gánovce, Hozelec, Švábovce, Hôrka a Spišský Štiavnik o podporu vydania publikácie s názvom MONS CASTRI – TERRA SZÉK – TERRA SULZA. Popri spomínaných obciach občianske združenie podporili aj Tatravagónka Poprad, Tatranská likérka, Spišský salaš, Daltech a Dušan Čambal-PRESTIGE s.r.o. Všet- kým patrí poďakovanie, keďže týmto počinom umožnili predstaviť nové poznatky širokej verejnosti. Z oblasti archeológie to bol najmä vzácny nález pokladu z doby bronzovej na jednom z najvyšších vrchov Dubiny s názvom MONS CASTRI zaznamenanom v roku 1280. Historický výskum zasa priniesol nové fakty o pôvode prírodných a sídliskových názvov v skúmanej oblasti. Prvými výstupmi činnosti občianskeho združenia je vydanie tejto publikácie a umiestnenie informačnej tabule na mieste, kde sa našiel vzácny poklad z doby bronzovej. Nové zistenia robia turisticky atraktívnejšou celú skúmanú oblasť. Priestor medzi Gánovcami a Hôrkou sa vyznačuje výskytom početných močiarov s prameňmi minerálnych vôd. V stredoveku nadobudol pomenovanie terra Szék či terra Sulza. Toto prírodne cenné územie je v súčasnos- ti predmetom ochrany. Gánovské slaniská, pomenované tak podľa tunajšieho potoka, sú súčasťou sústavy NATURA 2000. Cieľom zaradenia tohto územia európskeho významu do spomínanej sústavy je chrániť ohrozené a vzácne druhy rastlín a živočíchov, ako aj k nim prislúchajúce biotopy. Členovia občianskeho združenia podporujú aktivity samospráv na predmetnom území, ktoré sú zamerané na zachovanie čistoty prírodného prostredia. Z času na čas je totiž toto úsilie narúšané tvorbou divokých skládok. Každý, kto na tomto území žije alebo ho navštívi, má možnosť prispieť k uchovaniu jeho hodnôt. Je predpoklad, že v nasledujúcich rokoch bude rásť záujem turistov o jeho návštevu. Terra Sulza oplýva tým najvzácnejším, čo pre život potrebujeme, vodou. Verím, že k lepšiemu poznaniu a ochrane prírodných a histo- rických hodnôt území obcí Gánovce, Hozelec, Švábovce, Hôrka a Spišský Štiavnik prispeje i obsah tejto publikácie. Dovidenia v Sulze, priatelia! Martin Hudák predseda o. z. MONS CASTRI 5 Mons castri Terra Szék Terra Sulza 21× stručne o dejinách Spiša Ako možno hodnotiť geografickú polohu Spiša v širšom priestore okolia Tatier? Tak ako to platí o geografickej polohe každého sídla či krajiny, aj poloha jednotlivých regiónov výrazným spôsobom ovplyvňovala ich historický vývin. Z tých v okolí Tatier je to práve Spiš, ktorý od dávnych čias vytváral pre trvalejšie usídlenie človeka najlepšie pod- mienky. Spôsobovali to práve spomínané najmenšie veľhory sveta, ktoré z pohľadu kli- matických pomerov chránili centrálnu časť regiónu od severu a západu. Aj z uvedeného dôvodu boli tieto podmienky priaznivejšie v porovnaní s inými oblasťami s porovnateľnou nadmorskou výškou v okolí Tatier. Druhým významným faktorom bola úrodnosť pôd, ktorá je najlepšia v regióne v porovnaní s Podhalím, Oravou alebo Liptovom. Tretím činiteľom je priaznivý reliéf (v podstatnej časti zvlnená pahorkatina) najmä jeho centrálnej časti – Hor- nádskej a Popradskej kotliny. Štvrtý faktor spočíva v jeho prirodzenej uzavretosti, ktorú na severe tvoria o. i. Pieniny, na východe Branisko, na juhu Slovenské rudohorie. Napriek tejto uzavretosti bol región počas tisícročí napojený cestnou sieťou so svojím okolím. Zvlášť dô- ležitá bola východo-západná trasa popri Hornáde, pokračujúc Spišsko-podhradskou kotli- nou, Levočskou kotlinou do Popradskej kotliny a ďalej do Liptova. Na druhej strane to bola cesta popri rieke Poprad na sever, do povodia Visly. Komunikačne najnáročnejšie bolo pre- pojenie s juhom. Každopádne, žiaden región v širšom priestore Tatier neposkytoval člove- ku priaznivejšie podmienky pre trvalejšie usídlenie ako Spiš. A to je aj odpoveď na otázku, prečo sa archeológom darí objavovať nové nálezy, vzbudzujúce záujem laickej i odbornej verejnosti ďaleko za hranicami regiónu. Najnovšie sa medzi takéto lokality zaradila poloha s historickým názvom Mons castri (hradný vrch) – kóta 866 m n. m. na Dubine. Ako pulzoval život v regióne počas prvých storočí stredoveku? Spiš bol počas tisícročí obývaný obyvateľstvom rozličných kultúr. Slovania, predkovia Slo- vákov, sa na spomínané územie začali sťahovať od 6. storočia. Znamená to, že od prahu his- torickej epochy, ktorú nazývame stredovek – media aetas, teda stredný vek, je história tohto regiónu spätá so Slovanmi, nazývanými neskôr Slovákmi. Nie je vecou náhody, že sú ich najstaršie sídla doložené v centrálnej časti Hornádskej kotliny, ktorá z pohľadu podmienok pre trvalejšie osídlenie, ako sa už spomenulo, vykazovala najlepšie parametre. Najneskôr od 8. storočia začali Slovania zakladať svoje sídla aj v povodí Popradu. Napriek tomu zosta- la centrálna časť Hornádskej kotliny najväčšmi zaľudnenou časťou Spiša. Z uvedeného dô- vodu je logické, že prirodzené centrá – hradiská – sa nachádzali práve v tejto časti regiónu. Najznámejšími sú hradiská na Čingove, na okraji Spišskonovoveskej kotliny a na Drevení- ku (v zmysle drevený hrad), v priestore medzi Vlašskou a Spišsko-podhradskou kotlinou, teda v najpriaznivejšom prostredí regiónu z hľadiska klimatických pomerov i bonity pôdy. Tretie hradisko sa nachádzalo nad Levočskou kotlinou, na území dnešnej obce Hradisko (pôvodne s názvom Hradište). Spiš bol počas 9. storočia súčasťou Nitrianskeho kniežatstva 6 a následne Veľkej Moravy. 21× stručne o dejinách Spiša Pokus o rekonštrukciu prvotnej kamennej veže Spišského hradu. Kresba Lenka Števíková Slovania sa venovali najmä poľnohospodárskej činnosti, chovu domácich zvierat, re- meslám ako hrnčiarstvo, tkáčstvo či kováčstvo. Obývali polozemnice – príbytky s kolovou konštrukciou. Kedy bol Spiš začlenený do Uhorského kráľovstva? Jadro formujúceho sa Uhorského štátu od 10. storočia sa nachádzalo v nížinatých oblastiach Karpatskej kotliny. Hranice sa postupne rozširovali na severe až po hlavný hrebeň Karpát, ktorý tvoril prirodzenú „hradbu“ medzi formujúcim sa Uhorským kráľovstvom a Poľskom. Spomínaný proces sa zavŕšil do konca 11. storočia. Znamená to, že odvtedy sa Spiš vyvíjal v hraniciach spomínaného kráľovstva. K vytvoreniu samostatného komitátu (comitatus Sce- pusiensis) – strednostupňovej administratívnej jednotke – došlo v posledných desaťročiach 12. storočia, pravdepodobne za panovania Bela III. Správnym centrom komitátu sa stal Spišský hrad, v kamennej podobe vystavaný koncom 12. storočia. Sprvoti ho tvorila mohut- ná veža kruhového pôdorysu s priemerom 22,5 metra a hrúbkou múrov takmer 4 metre. V strede veže bol vybudovaný nosný pilier s priemerom 340 cm. Tento typ obytnej veže sa nazýva donjon a svojimi rozmermi patrila k najväčším stavbám svojho druhu v Uhorskom kráľovstve. Podložie hradného kopca ale takúto záťaž neunieslo a po krátkom čase sa veža zrútila. Ďalšie stavebné aktivity (výstavba románskeho paláca) na hrade sa spájajú s kráľovičom Kolomanom Haličským, synom kráľa Ondreja II., ktorý bol okrem iného pred rokom 1223 iniciátorom založenia cistercitského kláštora na území Spišského Štiavnika. Kedy sa začala kristianizácia regiónu a v ktorých jeho sídlach je doložená najstaršia sakrálna architektúra? Počiatky kristianizácie Spiša sú späté s 11. storočím, teda s obdobím jeho začlenenia do Uhorského kráľovstva. Cirkevnosprávne sa región stal súčasťou Ostrihomského arcibis- kupstva. Znamená to, že staršia existencia sakrálnej architektúry ako 11. storočie je veľmi 7 Mons castri nepravdepodobná. Na druhej strane, s 12. storočím, teda románskym obdobím, sú späté Terra Szék počiatky kamennej sakrálnej architektúry, a to napríklad v Levoči (Kostol sv. Mikuláša) či Terra Sulza v Dedine sv. Michala pri Kežmarku (Kostol sv. Michala archanjela). Štruktúra sakrálnych objektov na Spiši bola vo včasnostredovekom období podstatne skromnejšia, ako tomu bolo v neskoršom období stredoveku. Známe je nariadenie kráľa Štefana I. (panoval v rokoch 1000 – 1038), podľa ktorého si desať obcí malo vybudovať kostol. K najstarším