PREVENCIA TRESTNEJ ČINNOSTI PÁCHANEJ PRÍSLUŠNÍKMI POLICAJNÉHO ZBORU

Vedecká monografia

Bratislava 2018

Recenzenti: Dr. h. c. prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc. Dr. h. c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD. prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD.

Autor: plk. doc. Ing. Stanislav Šišulák, PhD. Akadémia Policajného zboru v Bratislave ISBN 978-80-8054-763-9 EAN 9788080547639

Obsah

Zoznam ilustrácií ...... 5 Zoznam tabuliek ...... 6 Zoznam skratiek a značiek ...... 7 Úvod ...... 8 1 Policajný zbor ...... 11 1.1 Základné pojmy ...... 12 1.2 Právne normy súvisiace s prevenciou ...... 22 1.3 Cieľ, objekt a predmet prevencie...... 32 2 Metódy, formy a systém prevencie ...... 41 2.1 Sociálna prevencia ...... 46 2.2 Situačná prevencia ...... 49 2.3 Viktimačná prevencia ...... 52 2.4 Systém a princípy prevencie ...... 54 2.5 Úrovne realizácie prevencie ...... 60 2.5.1 Celoštátna úroveň prevencie ...... 61 2.5.2 Regionálna úroveň prevencie ...... 65 2.5.3 Miestna úroveň prevencie ...... 68 2.6 Informačné zabezpečenie prevencie ...... 71 2.7 Masmediálna politika v prevencii ...... 76 2.8 Hodnotenie prevencie ...... 78 3 Súčasný stav trestnej činnosti obvinených príslušníkov Policajného zboru ...... 85 3.1 Vybrané kriminogénne aspekty obvinených príslušníkov Policajného zboru ...... 87 3.2 Skladba trestných činov obvinených príslušníkov Policajného zboru ...... 89 3.2.1 Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach ...... 91 3.2.2 Trestné činy proti životu a zdraviu ...... 91 3.2.3 Trestné činy proti majetku ...... 93 3.2.4 Ostatné trestné činy ...... 93 4 Trestná činnosť príslušníkov Policajných zborov a jej prevencia v medzinárodnom kontexte ...... 95 4.1 Krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) ...... 99 4.1.1 Slovenská republika ...... 100 4.1.2 Česká republika ...... 101

4.1.3 Maďarská republika ...... 106 4.1.4 Poľská republika ...... 109 4.2 Ďalšie krajiny Európy ...... 113 4.3 Spojené štáty americké ...... 115 4.4 Úvahy o postavení a začlenení orgánu pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru ...... 118 5 Analýza vývoja, štruktúry, príčin a podmienok trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru ...... 123 5.1 Analýza vývoja a štruktúry trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za obdobie 22 rokov (1996 – 2017) ...... 124 5.2 Výberové zisťovanie príčin a podmienok trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru ...... 125 5.2.1 Zloženie výberového súboru ...... 126 5.2.2 Analýza výsledkov exploratívnej metódy výskumu ...... 128 5.2.3 Praktické skúsenosti a stanoviská respondentov k možnostiam obmedzenia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru...... 146 5.3 Trend vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru ...... 154 6 Úvahy de lege ferenda ...... 164 Záver ...... 176 Zhrnutie ...... 190 Summary ...... 191 Zoznam použitej literatúry ...... 192 Vecný register ...... 205 Prílohy ...... 207

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru v rokoch 2010 až 2017 ...... 86 Obr. 2 Porovnanie počtov príslušníkov Policajného zboru podľa miesta ich služobného zaradenia v rokoch 2016 až 2017 ...... 87 Obr. 3 Porovnanie počtov obvinených príslušníkov Policajného zboru z hľadiska ich zaradenia v jednotlivých službách Policajného zboru a v iných organizačných útvaroch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v rokoch 2016 a 2017 ...... 88 Obr. 4 Porovnanie počtov obvinených príslušníkov Policajného zboru v rokoch 2016 a 2017 podľa ich fyzického veku ...... 88 Obr. 5 Porovnanie počtov obvinených príslušníkov Policajného zboru v rokoch 2016 a 2017 podľa dĺžky trvania ich služobného pomeru ...... 89 Obr. 6 Počty trestných činov podľa právnej kvalifikácie, za ktoré boli obvinení príslušníci Policajného zboru v roku 2017 ...... 90 Obr. 7 Porovnanie počtu trestných činov podľa právnej kvalifikácie, za ktoré boli obvinení príslušníci Policajného zboru v rokoch 2016 a 2017 ...... 90 Obr. 8 Správanie nadriadených k podriadeným ...... 140 Obr. 9 Trend vývoja počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru a nimi spáchaných trestných činov ...... 155 Obr. 10 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa“ podľa § 326 Trestného zákona ...... 156 Obr. 11 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Marenie úlohy verejným činiteľom“ podľa § 327 Trestného zákona ...... 157 Obr. 12 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Prijímanie úplatku“ podľa § 328 a § 329 Trestného zákona, „Podplácanie“ podľa § 332 Trestného zákona a „Nepriama korupcia“ podľa § 336 Trestného zákona.. 158 Obr. 13 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Prevádzačstvo“ podľa § 355 Trestného zákona ...... 158 Obr. 14 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Výtržníctvo“ podľa § 364 Trestného zákona ...... 159 Obr. 15 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Vydieranie“ podľa § 189 Trestného zákona ...... 160 Obr. 16 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Krádež“ podľa § 212 Trestného zákona ...... 160 Obr. 17 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Podvod“ podľa § 221 Trestného zákona, „Úverový podvod“ podľa § 222 Trestného zákona, „Poisťovací podvod“ podľa § 223 Trestného zákona a „Subvenčný podvod“ podľa § 225 Trestného zákona...... 161 Obr. 18 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Ublíženie na zdraví“ podľa § 155, § 156, § 157 a § 158 Trestného zákona ...... 162 Obr. 19 Trend vývoja počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru na celkovom počte príslušníkov Policajného zboru ...... 163

5

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Prehľad vybraných spôsobov vybavenia trestných vecí inšpekčnou službou na úseku trestného konania v roku 2017 ...... 85 Tab. 2 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru a počty trestných činov v rokoch 2010 a 2017 ...... 86 Tab. 3 Štruktúra a začlenenie orgánov pre objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v krajinách Vyšehradskej skupiny (V4) ...... 99 Tab. 4 Štruktúra a začlenenie orgánov pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v ďalších krajinách Európy ...... 113 Tab. 5 Zloženie respondentov podľa fyzického veku ...... 127 Tab. 6 Zloženie respondentov podľa dĺžky služobného pomeru ...... 127 Tab. 7 Druh dosiahnutého najvyššieho odborného vzdelania respondentov ...... 128 Tab. 8 Vzťah k vykonávaniu profesie príslušníka Policajného zboru ...... 128 Tab. 9 Vzťah k voľbe profesie ...... 128 Tab. 10 Predpokladaný vývoj prestíže profesie príslušníka Policajného zboru ...... 129 Tab. 11 Prestíž jednotlivých povolaní ...... 129 Tab. 12 Predpokladané ďalšie uplatnenie príslušníka Policajného zboru ...... 130 Tab. 13 Poškodzovanie obrazu príslušníkov Policajného zboru na verejnosti ...... 130 Tab. 14 Príčiny páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru ...... 131 Tab. 15 Údaje o objektívnych príčinách trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru ...... 133 Tab. 16 Vybrané údaje o subjektívnych príčinách trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru...... 134 Tab. 17 Vybrané údaje o podmienkach trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru 136 Tab. 18 Vybrané údaje o podmienkach najčastejšie podporujúcich trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru (experti) ...... 139 Tab. 19 Najviac uvádzané trestné činy páchané príslušníkmi Policajného zboru ...... 141 Tab. 20 Poradie skupín príslušníkov Policajného zboru, ktoré najviac páchajú trestnú činnosť ...... 142 Tab. 21 Anticipácia – poradia skupín príslušníkov Policajného zboru, ktorí najviac páchajú trestnú činnosť ...... 143 Tab. 22 Vzájomné porovnanie Tab. 20 a Tab. 21 ...... 144 Tab. 23 Poradie skupín príslušníkov Policajného zboru, ktorí najviac páchajú trestnú činnosť ...... 145 Tab. 24 Vyjadrenia respondentov z jednotlivých krajov Slovenskej republiky – personálna oblasť ...... 147 Tab. 25 Vyjadrenia respondentov z jednotlivých krajov Slovenskej republiky – finančné a sociálne zabezpečenie ...... 149 Tab. 26 Vyjadrenia respondentov z jednotlivých krajov Slovenskej republiky – vnímanie Policajného zboru verejnosťou ...... 150 Tab. 27 Vyjadrenia respondentov z jednotlivých krajov Slovenskej republiky – riadenie, kontrola a hodnotenie v Policajnom zbore ...... 151 Tab. 28 Odpovede respondentov v oblasti okamžitých a účinných opatrení proti korupcii a pre zamedzenie trestnej činnosti v Policajnom zbore ...... 152 Tab. 29 Odpovede respondentov v oblasti pracovných podmienok v Policajnom zbore .. 153

6

Zoznam skratiek a značiek

EUCPN The European Crime Prevention Network. EUROPOL The European Union Agency for Law Enforcement Cooperation. GIBS Generální inspekce bezpečnostních sborů. MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. PZ Policajný zbor. SAP Systems, Applications, and Products in Data Processing. SIRENE Supplementary Information Request at the National Entries. SKIS MV SR Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky

7

Úvod

Kriminalita sa stala sprievodnou a znepokojujúcou súčasťou nášho každodenného života, prenikla do všetkých jeho oblastí a nezvyčajne agresívne presakuje aj do najvyšších rovín verejnej, najmä štátnej správy – politických elít, parlamentu, vlády, justície a Policajného zboru. Hoci sa kontrole kriminality venuje čoraz väčšia pozornosť, uspokojivé výsledky sú skôr perspektívou než aktuálnou realitou. Aktuálnosť riešenia problematiky trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru spočíva v tom, že v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú preventívne programy zamerané prevažne na preventívnu prácu s mládežou a rizikovými skupinami obyvateľstva. Prevencia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je riešená „generálnou prevenciou“, to znamená prevenciou prostredníctvom trestného práva, ktorá sa zakladá na odstrašujúcom účinku trestu. Represia a prevencia kriminality príslušníkov Policajného zboru musí vyvážene reagovať hlavne na aktuálnu a závažnú tému, ktorá má právom ambíciu prispieť k riešeniu problematiky negatívneho spoločenského javu – vo vlastnej práci jedného zo subjektov – ochrancov zákona, príslušníkov Policajného zboru. Hlavným poslaním inšpekčnej služby Policajného zboru je odhaľovanie, preverovanie, dokumentovanie a analyzovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, vrátane korupcie a organizovanej trestnej činnosti, prijímanie preventívnych opatrení za účelom eliminácie tejto trestnej činnosti, ako aj ochrana čestných príslušníkov Policajného zboru. Nárast nových sofistikovaných foriem, metód a prostriedkov umožňujúcich páchanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru si vyžaduje reakciu na tieto nové formy páchania trestnej činnosti. Preto sa musia prostriedky a metódy objasňovania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru meniť podľa potrieb praxe. To znamená, že ak chceme predchádzať trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, je nevyhnutné aktivity smerovať predovšetkým do oblastí preventívneho charakteru. Prevencia nie je móda súčasnej doby, ale je to „nevyhnutnosť“. Z doterajšej praxe vyplýva, že objektívne a subjektívne príčiny trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru sa v konkrétnych prípadoch vzájomne kombinujú, pričom ich vznik limitujú situačné podmienky, umožňujúce spáchanie konkrétneho trestného činu. Podmienky, ktoré najčastejšie vedú k porušovaniu zákonov, resp. umožňujú páchanie trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru, je možné do určitej miery zovšeobecniť. Ide predovšetkým o nedostatočnú kontrolnú a výchovnú činnosť zo strany priamych nadriadených na všetkých stupňoch riadenia a ich slabú riadiacu činnosť (systém výberu do funkcií, príprava

8

personálnych rezerv), nedostatočné používanie všeobecne záväzných a interných právnych predpisov v praktickom výkone služby, prípadne zhovievavosť najbližšieho okolia príslušníka Policajného zboru. Prevencia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru reaguje hlavne na aktuálnu a závažnú tému, ktorá má právom ambíciu prispieť k riešeniu problematiky negatívneho spoločenského javu – korupcie v práci jedného zo subjektov – ochrancov zákona, príslušníkov Policajného zboru. Táto monografia sa zaoberá prevenciou trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru; konkrétne všeobecnými dôvodmi vzniku trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, sprievodnými prejavmi tejto špecifickej a obzvlášť závažnej protispoločenskej trestnej činnosti a možnosťami jej kontroly zo strany inšpekčnej služby Policajného zboru. Monografia a jej výsledky priamo nadväzujú na údaje získané z výskumu v rámci vedeckovýskumnej úlohy „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ z roku 2008, ktorej jedným z vedúcich riešiteľov výskumného a spracovateľského tímu je autor tejto publikácie. V publikácii sú čiastkovo použité nielen výsledky doterajšej mnohoročnej systematickej vedeckej práce jej autora v oblasti monitoringu a návrhov riešenia trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru, ale je v nej rozvinutá a zosumarizovaná aj evidovaná štatistika trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, ktorou sa autor v rámci svojej vedeckej činnosti i činnosti v rámci svojho služobného zaradenia v Policajnom zbore dlhodobo zaoberal. Tieto dlhodobé a systematicky vedené štatistické ukazovatele autor vedecky metódami spracoval tak, že výstupy v podobe odporúčaní a návrhov de lege ferenda sú veľmi cenným prameňom poznania s možnosťou ďalšieho použitia v aplikačnej praxi, teda ako v prevencii páchania trestnej činnosti, tak aj ako prameň organizačných, personálnych a legislatívnych zmien s cieľom eliminovať tento závažný sociálno-patologický fenomén. Dôležitá je predovšetkým skutočnosť, že v predloženej publikácii sú štatistické údaje veľmi širokého právneho rozsahu (teda množstvo trestných činov), doba zhromažďovaných údajov a rovnako aj ich následné spracovanie s akcentom na množstvo kriminogénnych faktorov ovplyvňujúcich páchanie trestnej činnosti. Výsledky a odporúčania obsiahnuté v tejto publikácii budú predložené k dispozícii prezidentovi Policajného zboru na zváženie vykonania možných organizačných, personálnych alebo legislatívnych opatrení. Keďže autorovi pri zbere informácií boli kladené otázky, smerujúce k účelu ich použitia, bol už prezident Policajného zboru oboznámený s plánom vytvoriť takéto rozsiahle a obsiahle dielo a vyjadril eminentný záujem na tom, aby bol

9

s jeho výsledkami čo najskôr oboznámený. Je teda možno bez zveličovania povedať, že táto monografia, respektíve jej výsledky, sú špecifickým druhom vyžiadaného aplikovaného výskumu pre použitie v služobnej činnosti inšpekčnej služby. Táto je svojím charakterom a validitou a reliabilitou vedeckého výskumu významným zdrojom poznania a inšpirácie. Na základe záverov a návrhov obsiahnutých v tejto monografii je možné vykonať relevantné organizačné, inštitucionálne, personálne a edukačné opatrenia v rámci Policajného zboru s cieľom skvalitnenia a zefektívnenia preventívneho pôsobenia smerujúceho k zabráneniu páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru.

10

1 Policajný zbor

„Činnosť policajno-bezpečnostných orgánov je zameraná na poznanie, reguláciu udalostí, javov a spoločenskú ochranu vzťahov, ktoré v prevažnej miere spadajú do oblasti trestného či správneho práva.“1 Sú nevyhnutným subjektom ochrany práva, záujmov štátu, zachovania ústavnosti a celistvosti krajiny a opierajú sa o právomoci, ktoré im udeľuje právny poriadok štátu, disponujú donucovacími a represívnymi prostriedkami, čím zabezpečujú výkon ich hlavných úloh. Neodmysliteľnou súčasťou pre správne nastavenie fungovania týchto orgánov sú metodologické rámce, ktoré na jednej strane ohraničujú ich výkon a plnenie úloh, na druhej strane im dávajú legitímne nástroje na boj proti zločinu. Z tohto pohľadu však vytvárajú možnosť pre vznik nelegálnej činnosti práve vo vnútri týchto orgánov, a to najmä z dôvodu ľudských zlyhaní a pochybení. Metóda aplikovaná prostredníctvom činnosti služby poriadkovej polície tvorí vnútornú náplň obsahu vykonávaných organizačno-taktických foriem činnosti, prostredníctvom ktorých je zvyčajne prezentovaná smerom ku konkrétnym adresátom. Každá metóda činnosti má teda konkrétnu formu realizácie, ktorou sa prejavuje navonok a ktorá má povahu služobnej činnosti alebo služobného zákroku. Zároveň vyjadruje i obsah činnosti pri ochrane verejného poriadku a v boji s protiprávnou činnosťou. „Metóda v policajno-bezpečnostnej činnosti predstavuje systém krokov, operácií, techník a postupov, ktorými policajno-bezpečnostný subjekt prostredníctvom jednotlivých foriem činnosti pôsobí na objekt záujmu a dosahuje pozitívny stav pri plnení bezpečnostných cieľov v boji s protiprávnou činnosťou. Základnú systematiku metód v policajno-bezpečnostnej činnosti tvoria: 2  najvšeobecnejšie metódy – tieto sú použiteľné v akejkoľvek oblasti ľudského poznania. Do tejto skupiny patria napríklad metódy filozofické a gnozeologické;  všeobecné metódy – sem môžeme zaradiť predstavivosť, intuíciu, pozorovanie, opisovanie, meranie, porovnávanie, analógiu, experimentovanie, modelovanie, štatistiku a pod.;  špecifické metódy – tieto sú príznačné pre činnosť policajno-poriadkových orgánov a do tejto skupiny patrí napríklad prieskum, anketa,, expertízne hodnotenie;  metódy operatívno-pátracej či dopravno-bezpečnostnej činnosti;  metódy verejno-poriadkovej činnosti“.

1 BERŽI, L.: Teória policajno-bezpečnostných služieb, všeobecná časť. Bratislava. 1996, s. 32. 2 LÖFFLER, B., KOČAN, Š.: Poriadková polícia. Plzeň. Aleš Čeněk, s.r.o. 2013, s. 5.

11

Pri používaní jednotlivých metód, ktoré uvádzajú citovaní autori, dochádza v praxi k ich prelínaniu v závislosti od druhu trestnej činnosti a od charakteru vyšetrovacích postupov. Dôležitým prvkom pri skúmaní trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru sú teoretické východiská a prístupy jednotlivých odborníkov v danej oblasti v súčinnosti s platnou právnou úpravou, ktorá stanovuje rámce nielen v oblasti prevencie kriminality, ale najmä prostriedky na eliminovanie či potrestanie za spáchanú trestnú činnosť.

1.1 Základné pojmy

Identifikáciou základných pojmov a priblížením rôznorodých definícií, ktoré sa zaoberajú uvedenou problematikou, možno vytvoriť podklad pre skúmanie trestnej činnosti u príslušníkov Policajného zboru. Z hľadiska teoretických východísk je potrebné v prvom rade priblížiť pojem polícia, ktorá z pohľadu rozpracovanej témy predstavuje objekt skúmania. „Pre vznik pojmu polícia existujú dve teórie. Prvou z nich je, že na počiatku stálo grécke slovo polis označujúce mesto. Z neho je odvodené latinské slovo ‚politia‛ ktoré označuje verejnú správu. Druhou z teórií je, že slovo polícia vzniklo ako latinizovaná podoba gréckeho slova politia, pričom jeho zmysel nie je možné presne ohraničiť. Jeho význam sa však pohybuje v intenciách spôsobu organizácie spoločnosti, ktorá by mala zabezpečovať verejnú moc. Slovo polícia, teda samotný pojem a formovanie jeho významu, malo nepochybne súvis i s Platónovým termínom ‚politeia‛, ktorého význam môžeme určiť ako poriadok na určitom úseku správania sa v rámci určitého usporiadania.“ 3 Toto historické portfólio pojmu polícia sa transformovalo do dnešnej podoby nielen cez prizmu jednotlivých období a foriem vlád, ktoré naň vplývali, ale prešlo aj cez rôznorodosť názorov a pohľadov jednotlivých odborníkov a vedcov zaoberajúcich sa fungovaním a postavením polície v modernom štáte. V podmienkach Slovenskej republiky je polícia ako jedna z ozbrojených zložiek štátu primárne zameraná na udržiavanie vnútorného poriadku a bezpečnosti vo vnútri krajiny v súlade s platnou právnou legislatívou, ktorá taxatívne určuje jej práva a povinnosti a ďalšie úlohy spojené s jej postavením. Zabezpečenie týchto úloh plní Policajný zbor v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) a s ďalšími relevantnými právnymi predpismi, ktoré upravujú jeho postavenie a právomoci.

3 KAČÍK, E., MAKAR, J.: Dejiny polície v európskom kontexte. Bratislava: MEA 2000. 2015, s. 8.

12

V zmysle § 1, ods. 1 zákona o Policajnom zbore je definovaný Policajný zbor ako „ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky“. Toto jedinečné postavenie mu umožňuje nielen legislatíva, ale aj potreby ľudí na jednotlivých stupňoch riadenia. Policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu. Organizačnou súčasťou je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú a znaleckú činnosť.4 Medzi ďalšie subjekty spolupracujúce s Policajným zborom v rôznych oblastiach verejného života patria orgány verejnej moci, ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory, Slovenská informačná služba, fyzické a právnické osoby. Túto spoluprácu Policajný zbor zabezpečuje do vnútra svojej krajiny. Druhou a nemenej dôležitou spoluprácou Policajného zboru je európska alebo medzinárodná spolupráca. Za týmto účelom bol zriadený Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru5. Úrad je členený na národnú ústredňu Interpol, národnú ústredňu Europol, národnú ústredňu Sirene, oddelenie policajných pridelencov a mierových misií a oddelenie medzinárodnej policajnej spolupráce. Keď sa pozrieme na úroveň jednotlivých nižších správnych jednotiek ako sú obce a mestá, zisťujeme, že týmto zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov dovoľuje zriaďovať si na svojom území obecnú alebo mestskú políciu, ktorá zabezpečí poriadok a bezpečnosť svojim obyvateľom. Podľa § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnej polícii“) je obecná polícia „poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce“. Medzi týmito dvoma bezpečnostnými zložkami si možno všimnúť niekoľko rozdielov ovplyvňujúcich ich postavenie a právomoci, ktoré im vyplývajú aj z uvedených zákonov.

4 Napríklad §141 až § 152 Trestného poriadku. 5 Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru. [online].[cit. 10. januára 2017]. Dostupné na internete: .

13

Najdôležitejší rozdiel spočíva v tom, že štátna polícia je riadená ústrednými orgánmi štátnej správy, prevažne ministerstvom vnútra, a jej činnosti sú financované zo štátneho rozpočtu a obecná/miestna polícia je podriadená orgánom samosprávy a jej činnosti sú financované prevažne z rozpočtu obce alebo mesta.6 Zo štrukturálneho hľadiska možno políciu vnímať „z hľadiska horizontálneho podľa počtu a druhov policajných orgánov v danom štáte, oblasti, resp. území, pričom vertikálne hľadisko určuje stupeň podriadenosti jednotlivých policajných inštitúcií vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy s pôsobnosťou v oblasti, v ktorej policajné zložky vykonávajú svoje právomoci.“ 7 Vďaka existujúcej organizačnej štruktúre polície, patrí medzi jednu z reprezentatívnych a bezpečnostných orgánov v štáte, ktorá plní svoje úlohy podľa druhu a povahy činnosti na jednotlivých stupňoch vo svojej hierarchii. Správu polície v Slovenskej republike môžeme chápať ako celý systém a činnosť všetkých orgánov verejnej správy, ktoré sú poverené akýmikoľvek bezpečnostnými funkciami. Staršia odborná literatúra pri pojme „polícia“ uvádza, že ide zväčša o štátnu činnosť, ktorej úlohou bola ochrana verejnej bezpečnosti a verejného poriadku a ktorá tak mohla zasahovať do sféry osobných práv. Súčasná literatúra rozlišuje materiálnu a formálnu policajnú správu. Materiálny pojem je obsahové a funkčné vymedzenie, ktoré sa zaoberá otázkou, do akej miery môže orgán štátnej správy zasahovať do oblasti osobných práv a slobôd na ochranu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku. Formálny pojem rieši otázku organizácie a kompetencie orgánov, ktoré sú na základe deľby práce špeciálne poverené, aby zabezpečovali ochranu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku. Základnými povinnosťami je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivých osôb pred nebezpečenstvom, ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok. Pre optimálne fungovanie činností polície je nevyhnutnou a neopomenuteľnou zložkou jej personálny základ, ktorého kvalitné nastavenie pomáha štátu pri zabezpečovaní poriadku a bezpečnosti v krajine a zároveň pri úlohách, ktoré plní vo vzťahu k externému prostrediu. Výkon policajnej služby je potrebné chápať ako celoživotné povolanie, na ktorého predpoklady sú potrebné nielen vedomosti a znalosti, ale aj morálne a etické pravidlá správania. V zmysle § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov

6 BERŽI, L., KAČÍK, E.: Polícia a jej pojem vo vývoji štátu a práva. Bratislava. 1993, s. 21. 7 KAČÍK, E., MAKAR, J.: Dejiny polície v európskom kontexte. Bratislava: MEA2000. 2015, s. 19.

14

Policajného zboru“) sa policajtom rozumie „fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere“. Primárnou úlohou príslušníka Policajného zboru je zabezpečovať poriadok a bezpečnosť v spoločnosti, chrániť práva a právom chránené záujmy osôb na území Slovenskej republiky, zároveň robiť preventívne opatrenia proti trestnej a inej protiprávnej činnosti. Podľa zákona o Policajnom zbore ide najmä o úlohy v oblasti ochrany života, zdravia a majetku, odhaľovanie a prevencia trestných činov, zabezpečovanie verejného poriadku, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, ale aj dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Zákon tiež stanovuje predpoklady pre prijatie štátneho občana do Policajného zboru. Príslušníkom Policajného zboru môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov8, ktorý písomne požiada o prijatie, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa určený stupeň vzdelania, je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby, ovláda štátny jazyk a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Príslušníkom Policajného zboru sa naopak nemôže stať občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Taktiež sa príslušníkom Policajného zboru nemôže stať občan, ktorý preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo požíva iné návykové látky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich. Uvedené však nezohľadňuje aj ďalšie dôležité aspekty, ktoré sú nevyhnutné pre výber kvalitných príslušníkov Policajného zboru. Vážnosť tohto povolania je uvedené aj služobnou prísahou, ktorá je ustanovená v § 17, ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“ Ďalším aspektom potvrdzujúcim jedinečné postavenie príslušníka Policajného zboru v kontexte štátu a jeho bezpečnostných zložiek, ako aj mandát, ktorý mu vyplýva z predmetných zákonov, je ustanovenie § 47 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorý hovorí, že „služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom

8 § 14 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

15

plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených“. Tu si môžeme všimnúť, že príslušník Policajného zboru je povinný konať len v medziach zákona, teda všetko, čo mu zákon prikazuje, aby sa výkonom služby štátu zabezpečili základné ciele Policajného zboru. „Policajný personál musí spadať pod pôsobnosť tej istej legislatívy ako obyčajní občania a výnimky môžu byť ustanovené len pre účely dosahovania potrebnej účinnosti polície v demokratickej spoločnosti.“9 Právne postavenie príslušníkov Policajného zboru upravuje správne a trestné právo. Podľa § 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov10 (ďalej len „Trestný poriadok“) sú orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Ďalej podľa § 10 ods. 8 písm. a) a c) Trestného poriadku sa policajtom na účely tohto zákona rozumie vyšetrovateľ Policajného zboru a poverený príslušník Policajného zboru. Podľa § 10 ods. 10 Trestného poriadku sa policajtom na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru uvedeným v § 10 ods. 8 písm. a) a c) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.11 Príslušník Policajného zboru je štátnym zamestnancom a zároveň verejným činiteľom podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktorým sa za verejného činiteľa považuje „prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má

9 KAČÍK, E., MAKAR, J.: Dejiny polície v európskom kontexte. Bratislava: MEA 2000. 2015, s.17. 10 ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok, Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie, Bratislava: Eurokodex 2015. s. 31. 11 ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestné právo procesné, Všeobecná časť. Bratislava: Heuréka 2016. s. 119 a nasl.

16

oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou“. Dôležitú úlohu pri vymedzovaní pojmu verejný činiteľ zohráva pojem verejná moc. Pod verejnou mocou rozumieme takú moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo, alebo sprostredkovane.12 „Ďalšou podmienkou, ktorú ustanovuje Trestný zákon, je, že sa verejný činiteľ podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Výkonom právomoci sa rozumie najmä rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Výkonom právomoci je tak riešenie konkrétneho individuálneho prípadu. V právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb sa zdôrazňuje určitá moc a právo o veci rozhodnúť.“ 13 Pracovníci štátneho aparátu konajú svoju činnosť vo verejnom záujme, sú reprezentantmi štátu, môžu vystupovať a konať v jeho mene a sú vybavení osobitnými právami a povinnosťami, ktoré vymedzujú ich služobné postavenie. Niektoré povinnosti pracovníkov v štátnych službách pretrvávajú aj po skončení pracovného pomeru (napr. zákonná povinnosť mlčanlivosti). V súvislosti s obsahom a účelom štátnej služby môžeme považovať za „pracovníka štátneho aparátu osobu, ktorá na základe voľby, menovania alebo pracovnej zmluvy pôsobí v pracovnom alebo služobnom pomere na určitom funkčnom mieste v štátnom aparáte, podieľa sa na plnení úloh štátnej správy či na iných štátnych úlohách a funkciách a je pre túto činnosť vybavená zvláštnymi právami a povinnosťami“.14 Obsahová stránka spôsobu realizácie jednotlivých služobných činností či jednotlivých doplňujúcich služobných aktivít služby polície pri výkone policajnej činnosti je obsiahnutá v termíne „etika výkonu policajnej činnosti“. Pre ozrejmenie podstaty tohto termínu je nevyhnuté ozrejmiť východiskové termíny, od ktorých je termín etika výkonu policajnej činnosti odvodený či z nich vychádza. Východiskovým termínom je slovo etika. Pochádza z gréckeho slova „ethos“, ktorý vyjadruje povahový charakter alebo zvyk. V súčasnosti sa slovo ethos spája s rozlišovaním povahových vlastností, charakterov, postojov rozličných

12 PRUSÁK, J.: Teória práva. Vydavateľské oddelenie PF UK, Bratislava. 1995, s. 43. 13 BALÁŽ, P.: Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť, Iura Edition, Bratislava. 2001, s. 56. 14 BALGA, J.: Polícia, etika a právo. Bratislava. Akadémia Policajného zboru SR. 1998, s. 24.

17

ľudí, kultúr alebo skupín. Etymológia etiky naznačuje hlavný predmet jej záujmu: individuálny charakter obsahujúci to, čo znamená byť „dobrý človek“, spoločenské pravidlá týkajúce sa správneho a nesprávneho konania, čo nazývame morálkou. Ďalším nadväzným termínom je profesijná etika, táto býva najčastejšie definovaná ako sústava vybraných hodnôt, noriem, princípov a povinností, ktorých poslaním je prispievať k formovaniu špecifického typu správania rozhodovania a konania žiaduceho pre danú profesiu.15 Súvisiacim termínom je policajná etika, ktorá je „autonómnou disciplínou, ktorá má svoj vlastný predmet skúmania, ktorý sa utvára v kontexte s praktickými problémami policajnej praxe. Zachováva si pritom väzbu na všeobecnú (filozofickú) etiku, od ktorej požaduje zdôvodnenie morálnych princípov a noriem, ktoré presahujú zmysel bezprostrednej praxe. Policajná etika má interdisciplinárny charakter, vytvára sa na základe dialógu sociálnej filozofie, obecnej etiky, filozofie práva, kriminológie, sociológie, psychológie a pod., a je tiež v úzkom kontakte s policajnou praxou“. 16 Z uvedeného vyplýva, že policajná etika patrí do pre dispozícií a základných charakteristických povahových vlastností príslušníka Policajného zboru. Jej základné princípy a hodnoty sú tiež transformované aj do interných právnych predpisov, ktorými sa riadi Policajný zbor, ako napríklad Etický kódex príslušníka Policajného zboru 17 , organizačná štruktúra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, organizačná štruktúra Prezídia Policajného zboru a iné. Ďalším dôležitým pojmom pri skúmaní trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je kriminalita, a teda trestná činnosť ako taká, ktorá má rôzne podoby a formy. Od vzniku Policajného zboru sa stretávame so zlyhávaním príslušníkov Policajného zboru, a teda páchaním trestnej činnosti či už vo vnútri organizácie, alebo navonok. Trestná činnosť je synonymom k pojmu kriminalita, ktorý pochádza z latinského slova „crimen“, čo znamená previnenie, zločin. Ak hovoríme o kriminalite, musíme si uvedomiť, že za kriminalitu sa považuje na prvom mieste porušenie spoločnosťou prijatej normy. Tieto porušenia sú potom vopred určeným spôsobom sankcionované. Kriminálnym správaním je teda iba taká činnosť, ktorá je v rozpore s platnými zákonmi danej spoločnosti. Kriminalita je jav, ktorý ohrozuje, resp. priamo narušuje základné hodnoty v spoločnosti, práva a slobody jednotlivca.

15 LUKNIČ, A. S.: Etika v činnosti policajta. Bratislava. 1999, s. 7. 16 LÖFFLER, B., KOČAN, Š.: Poriadková polícia. Plzeň. Aleš Čeněk, s.r.o. 2013, s. 7. 17 Etický kódex príslušníka Policajného zboru. [online]. [cit. 10. januára 2016]. Dostupné na internete: .

18

Kriminalitu môžeme definovať aj ako opakované či dokonca stále prejavovanie kriminálneho správania. Musíme mať na pamäti, že každá definícia má svoje nedostatky, ktoré vyplývajú z obtiažnosti komplexného vymedzenia problému. Podľa Baginovej a Beluškovej 18 je kriminalita „najzávažnejším sociálno-patologickým javom, ktorý predstavuje z pohľadu konkrétnej spoločnosti najzávažnejšie porušenie sociálnych noriem, na ktoré spravidla spoločnosť reaguje zvláštnym systémom sankčných noriem vyjadrených v trestnom zákone. Kriminalitu, ktorá je potom synonymom pojmu trestná činnosť, predstavujú činy (javy), ktoré napĺňajú tzv. skutkovú podstatu trestného činu stanovenú trestným zákonom“. Kriminalita je súhrn trestných činov, ktoré spáchali, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti, trestnoprávne zodpovední jedinci na istom mieste a za isté obdobie (v štáte spravidla za rok). Vzájomná spojitosť pojmov prevencia a represia vedie k pokusom nájsť spoločný, nadradený pojem. Niekedy sa v tomto zmysle používa pojem boj s kriminalitou. Ten však skôr navodzuje predstavu represie, predstava prevencie ako „boja“ sa pociťuje ako neprimeraná. Niektorí kriminológovia preto preferujú pojem kontrola kriminality, pričom o prevencii a represii sa hovorí ako o relatívne samostatných formách kontroly kriminality, ktoré sa musia navzájom prelínať a dopĺňať. Inými slovami kontrola kriminality je jednotou jej prevencie a represie.19 Poznáme rôzne druhy kriminality ako majetková, násilná, mravnostná, počítačová, hospodárska alebo ekonomická. V štruktúre kriminality dominuje majetková kriminalita, násilná kriminalita, ekonomická kriminalita a organizovaný zločin. Medzi pomerne nové druhy kriminality vo svete patria terorizmus, extrémizmus, rasizmus, xenofóbia, apartheid, rasová segregácia, počítačová kriminalita, kybernetická kriminalita a ďalšie. Majetková kriminalita – predstavuje komplex trestných skutkov a trestných činov, zameraných na majetok inej osoby s cieľom obohatiť sa (útoky na majetok, pričom typické sú krádeže a vlámania). Násilná kriminalita – predstavuje útoky ohrozujúce život a iných osôb, (akty násilia proti osobe a jej zdraviu, typické je násilie proti jednotlivcovi alebo skupine osôb, vražda, týranie, úmyselné ublíženie na zdraví, lúpež a ďalšie). Je negatívnym javom ktorý ovplyvňuje spoločenské dianie. Je súčasťou trestných činov ohrozujúcich životy iných osôb.

18 BAGINOVÁ T., BELUŠKOVÁ D.: Prevencia kriminality. Bratislava. 2014, s.41. 19 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality : (základy kriminálnej prevencie a preventológie s aplikáciami na činnosť verejnej správy a polície). Bratislava : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekretariát Rady vlády pre prevenciu kriminality. 2001, s. 75.

19

Ekonomická kriminalita – „predstavuje spoločensko-patologický jav, ktorý zahŕňa také úmyselné protiprávne konania nenásilnej povahy, podnikateľského ale aj nepodnikateľského charakteru prostredníctvom ktorých páchatelia dosahujú neoprávnený finančný alebo iný prospech na úkor poškodeného subjektu. Tieto konania napĺňajú znaky skutkových podstát trestných činov uvedených v IV., V., VI., a VIII. hlave osobitnej časti Trestného zákona.“20 Objasňovanie je veľmi komplikované a náročné i z toho dôvodu, že páchatelia vo svojej činnosti používajú sofistikované informačno-komunikačné prostriedky, aké v mnohých prípadoch nemajú k dispozícii ani orgány činné v trestnom konaní. Organizovaný zločin – predstavuje aktivity, ktoré majú svoju špecifickú podobu. Podieľa sa na nich väčšie množstvo ľudí, napríklad v obchodovaní s drogami, obchodovaní s „bielym mäsom“ a ďalšie rôzne formy. Organizovaný zločin nie je vo svete izolovaný od jednotlivých krajín a ich ekonomík. Je zrejmé, že nielen tradičné, ale i nové druhy kriminality, ktoré sú negatívnym následkom vyvíjajúcej sa modernej spoločnosti, budú páchané organizovanou formou. Samotný pojem kriminalita pochádza z latinského slova „criminalis“ – zločinný a „crimen“ – zločin. Hodnotenie činov ako trestných závisí od spoločnosti a jej ekonomicko-politickej štruktúry. Pri vymedzení zločinu a jeho chápaní ako pojmu právnej kategórie vymedzenej normami ide o „súhrn všetkých trestných činov, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti spáchali trestne zodpovední páchatelia na určitom území a v určitom časovom období“. Patria sem dôležité ukazovatele:21  druhy spáchaných trestných činov – stav zločinnosti, pod ktorou sa rozumie počet spáchaných trestných činov i počet osôb, ktoré tieto trestné činy na určitom území za konkrétne časové obdobie spáchali,  kvalitatívne ukazovatele spáchaných trestných činov – a to štruktúra zločinnosti, ktorá ukazuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti spáchaných trestných činov, ich úmyselné páchanie alebo páchanie z nedbanlivosti, okruh napadnutých subjektov a dynamiku vývoja zločinnosti, ktorá charakterizuje zmeny v stave a štruktúre zločinnosti v určitom časovom období a na určitom území. Kriminalita sa v priebehu doby neustále mení. Rozlišuje sa kriminalita zjavná, ktorá je štátom registrovaná, a kriminalita latentná, o ktorej polícia, prokuratúra a súdy z rôznych dôvodov nevedia. Väčšina spáchaných trestných činov vychádza najavo a stáva sa

20 DIANIŠKA,G.;STRÉMY,T.;VRÁBLOVÁ,M. a kol. Kriminológia. 3.vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s.205. 21 MADLIAK, J.: Kriminológia. Košice: UPJŠ. 1998, s. 23.

20

predmetom trestného stíhania, časť však zostáva latentná. Na rozsah latencie kriminality má vplyv hlavne dôvera občanov v policajné orgány, obava z pomsty páchateľov a reakcie spoluobčanov na oznamovanie trestnej činnosti a „kriminálna citlivosť v spoločnosti, ktorou sa rozumie miera tolerancie k porušovaniu zákonov. Kriminalita je sociálne podmienený jav hromadnej povahy, jej príčiny spočívajú v rozporoch a nedostatkoch každej spoločnosti i v osobných rysoch páchateľov“. 22 Jedným z najdôležitejších aspektov pri skúmaní problematiky trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a možnosti jej prevencie je kriminologický aspekt. Kriminológiu možno vymedziť ako vedu o osobnosti páchateľa a o zločinnosti, jej stave, štruktúre, dynamike a úrovni, o príčinách a podmienkach, ktoré zločinnosť spôsobujú, o jej prognózovaní, ako aj o spôsoboch a prostriedkoch predchádzania zločinnosti. 23 Kriminológia teda skúma stav, štruktúru a dynamiku trestnej činnosti, ako i to, aké sú jej príčiny, prostriedky boja proti nej (prevencia trestnej činnosti) a osobnosť páchateľa. Sprievodným fenoménom kriminality v ľudskej spoločnosti je zločin. Spočiatku boli kritériom pre vymedzenie zločinu etické a náboženské normy, postupne však s vývojom spoločnosti k nim pribudli i trestno-právne normy. Pri vymedzení pojmu kriminalita budeme vychádzať z týchto hľadísk: 24  sociálno–etické vymedzenie zločinu – sa opiera v danej spoločnosti o kultúrne vybudovaný systém noriem a vzorov a odvodzuje sa od toho, čo sa prieči dobrým mravom. Toto vymedzenie delí zločin na prirodzený a umelý. Prirodzený zločin predstavuje to, čo je zlé samo o sebe ako neprípustná, odsúdeniahodná forma správania. Opakom je zločin umelý, teda to, čo je ako zlé zakázané. Teda rôzne spoločensky legitimizované kritéria, ktoré slúžia na obmedzenie nežiaduceho správania.  normatívne chápanie zločinu – tu ide o všeobecne najčastejšie akceptované chápanie kriminality. Kriminalita je charakterizovaná ako výskyt trestného správania alebo správania kriminálneho, vyjadrený súhrnom trestných činov spáchaných v spoločnosti za určité obdobie. Kriminalita je forma takého správania, ktoré je takto definované skutkovými podstatami jednotlivých trestných činov.  sociologické poňatie – umožňuje chápať kriminalitu zo širšieho hľadiska. Sociologické hľadisko skôr zaujíma sociálna podmienenosť a sociálne dôsledky

22 MADLIAK, J.: Kriminológia. Košice: UPJŠ. 1998, s. 25. 23 MADLIAK, J.: Kriminológia. Košice: UPJŠ. 1998, s. 26. 24 ROMŽA, S.: Kriminalistika. Košice: OLYMPIA – ES UPJŠ. 1993, s. 73.

21

kriminálneho správania. Sociologicky prijateľnejší je pojem delikvencia, ktorým sa všeobecne označuje činnosť porušujúca zákonnú alebo inú normu správania a spôsobujú spoločnosti alebo jednotlivcovi ujmu. V súvislosti s páchaním trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru môžeme pozorovať odlišné vnímanie tohto fenoménu ako v prípade iných páchateľov, a to najmä preto, že ide o reprezentantov štátu, ktorí majú ako prví dbať na zachovanie verejného poriadku a bezpečnosti. Ich postavenie je deklarované vyššie spomínanými zákonmi, preto kriminalita páchaná z ich radov je o to závažnejšia a viac postihovaná. Okrem identifikácie trestných činov a ukladania sankcií za ich spáchanie podľa Trestného poriadku, alebo zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), môžu byť príslušníci Policajného zboru sankcionovaní aj disciplinárne podľa § 52 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v ktorom sa uvádza, že „disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom“. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru ďalej špecifikuje aj zoznam povinností príslušníka Policajného zboru, ktoré je povinný plniť vo vzťahu k výkonu služobných povinností.

1.2 Právne normy súvisiace s prevenciou

Základom štruktúry právneho systému je hierarchia právnych noriem, to znamená usporiadanie právneho systému na základe právnej sily noriem, ktorá je výrazom právomoci (kompetencie) príslušného štátneho orgánu a ktorá určuje jeho postavenie v existujúcej štruktúre štátnej moci. Právne normy prijímané parlamentom sú normami vyššej právnej sily v pomere k normám nižšej právnej sily, ktoré prijímajú orgány štátnej správy, čiže vlády, ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy. Z toho vyplýva, že norma vyššej právnej sily je základom záväznosti normy nižšej právnej sily. Policajný zbor je inštitúciou, ktorej poslaním je udržiavať poriadok v spoločnosti, ak je to nutné, tak aj s použitím sily. Treba si uvedomiť, že príslušník Policajného zboru je verejná osoba, istým spôsobom reprezentujúca štát. Preto je potrebné vziať do úvahy aj dokumenty, ktoré jeho činnosť formálne upravujú. Sú to zákony, vnútorné predpisy, ale aj etické kódexy. V podmienkach Slovenskej republiky v oblasti boja proti trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru má rozhodujúce postavenie Úrad inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na úseku inšpekčnej služby odhaľuje, dokumentuje a vyšetruje trestnú činnosť príslušníkov

22

Policajného zboru a navrhuje opatrenia na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Predpokladom prijímania efektívnych preventívnych opatrení je mať dostatočné poznatky, aká trestná činnosť, na akom úseku služobnej činnosti a ktorými príslušníkmi Policajného zboru bola v minulosti najčastejšie páchaná. Za tým účelom Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky každoročne spracúva „Správu o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ za predchádzajúci kalendárny rok. Policajný zbor vzhľadom na svoju členitú štruktúru a charakter činnosti jednotlivých služieb reguluje tieto činnosti prostredníctvom právnych noriem, čo mu vyplýva z čl. 2, ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, kde je uvedené, že „štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.“ Z toho vyplýva, že Policajný zbor ako jeden zo štátnych orgánov môže konať len na základe Ústavy, v jej medziach a spôsobom, aký mu ukladá zákon. Konkrétne úlohy Policajného zboru sú stanovené predovšetkým v zákone o Policajnom zbore. Zákon o Policajnom zbore definuje:  úlohy, organizáciu a riadenie Policajného zboru,  vyšetrovateľov Policajného zboru,  povinnosti a oprávnenia príslušníka Policajného zboru,  informačné systémy Policajného zboru,  povolávanie vojakov na plnenie úloh Policajného zboru,  vzťahy Policajného zboru k štátnym orgánom, obciam, právnickým a fyzickým osobám,  náhradu škody spôsobenú výkonom služobnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru. Ustanovenia zákona o Policajnom zbore považujeme za jeden z kľúčových informačných zdrojov práce príslušníkov Policajného zboru. Svoje výsadné postavenie má zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Zákonník práce25 sa na príslušníkov Policajného zboru vzťahuje, len pokiaľ je to v ňom uvedené, alebo ak to stanoví zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Tento zákon upravuje rôzne aspekty štátnej služby príslušníkov Policajného zboru. Sú v ňom časti venované služobnému pomeru; druhu, vzniku a zmene štátnej služby; služobnej

25 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

23

disciplíne a disciplinárnej právomoci; času služby, dovolenke a času odpočinku; platovým a ďalším náležitostiam; bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby; starostlivosti o príslušníkov Policajného zboru; náhrade škody; skončeniu služobného pomeru; prieskumnému konaniu a príspevku na poistenie v nezamestnanosti; činnosti odborových orgánov v štátnej službe a konaniu vo veciach služobného pomeru. Policajné orgány však nenájdu v zákone presný návod na konanie v každom prípade. Spravidla majú v rámci zákonného zmocnenia viac možností rozhodovania. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti patrí aj činnosť Policajného zboru, je jedným zo subjektov zákonodarnej iniciatívy. Jeho návrhy zákonov sú v Národnej rade Slovenskej republiky predkladané spolu s návrhmi ostatných ministerstiev ako vládne návrhy zákonov. Samotnú legislatívnu činnosť v rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonáva Legislatívny a právny odbor kancelárie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý spracúva návrh zákona, alebo interného predpisu v takej podobe, akú preň zakotvujú legislatívne pravidlá. Každý návrh právneho predpisu (zákona, vládneho nariadenia, interného predpisu) musí prejsť obligatórnym pripomienkovým konaním, ktoré sa delí na dve etapy – konanie vo vnútri rezortu a konanie mimo rezortu. Na realizáciu zákona a v jeho medziach môže byť vydané nariadenie vlády, vyhláška alebo výnos. Hierarchia týchto právnych predpisov je uvedená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 400/2005 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z hľadiska právnej sily sú všetky tieto právne predpisy na rovnakej úrovni, sú vykonávacími právnymi predpismi zákona a patria medzi sekundárne právne predpisy. Interné predpisy sú vydávané na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z právnych predpisov zákonov, nariadení vlády, výnosov, ďalej z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a ďalších ústredných orgánov štátnej správy, ako aj na zabezpečenie plnenia úloh útvarov ministerstva, ktoré vyplývajú zo štatútov ministerstva, organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a organizačného poriadku jednotlivých útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. „Internými predpismi v zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 33/2014 o legislatívnych pravidlách v znení neskorších predpisov sú:26  nariadenie ministerstva,

26 Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.33/2014 o legislatívnych pravidlách uverejnené vo Vestníku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Čiastka 18, Ročník 2014, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Bratislava. 21. februára 2014.

24

 smernica ministerstva,  opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky,  rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky,  opatrenie štátneho tajomníka ministerstva,  nariadenie služobného úradu ministerstva,  interný predpis vydaný na nižšom stupni riadenia na základe splnomocnenia ministra vnútra Slovenskej republiky, Interným predpisom útvaru v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je:  pokyn,  opatrenie,  rozkaz. Interným predpisom útvaru v pôsobnosti ministerstva je aj nariadenie prezídia Policajného zboru. Interné predpisy sa uverejňujú vo vestníku ministerstva a v zbierke nariadení prezidenta Policajného zboru.“ Prevencia kriminality a inej protispoločenskej činnosti predstavuje „cieľavedomé, plánovité, koordinované a komplexné pôsobenie na príčiny a podmienky, ktoré vyvolávajú alebo umožňujú kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť, s cieľom ich predchádzania, potláčania a zamedzovania; to sa vzťahuje aj na prevenciu inej protispoločenskej činnosti“. 27 Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je inou protispoločenskou činnosťou konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom. Za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným právnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť. Obsahom stratégie prevencie kriminality v podmienkach Slovenskej republiky je „reflexia na tradičné aj nové formy vznikajúcej, ale už aj existujúcej kriminality. Zahŕňa potreby na plnenie cieľov a priorít pri predchádzaní negatívnych celospoločenských javov, páchaniu trestnej činnosti vznikajúcej pod vplyvom výrazných zmien v spoločnosti, nerovnomerným sociálno-ekonomickým rozvojom, transformáciou ekonomiky, liberalizáciou obchodu, zmenou vlastníckych vzťahov, rozvojom informačných systémov a komunikačných sietí. Stratégia sleduje na základe zistených analýz z koncepcií, rozvojových programov a poznatkov z krajov a obcí zlepšenie bezpečnosti na Slovensku, má reagovať na nové hrozby a trendy v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku. Rieši bezpečnosť

27 Zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25

marginalizovaných skupín obyvateľstva a rizikových skupín obyvateľstva, pomoc obetiam trestných činov, prevenciu rasizmu a extrémizmu, prevenciu a elimináciu násilia na ženách a v rodinách, prevenciu a zníženie kriminality páchanej na deťoch a mládeži a kriminality páchanej deťmi a mládežou“.28 Teoretické východiská stratégie prevencie kriminality v podmienkach Slovenskej republiky zostávajú aj pre ďalšie obdobie nezmenené. Z hľadiska kvalifikácie podľa štádia vývoja (kriminálneho) problému a zároveň podľa okruhu adresátov preventívnych aktivít sa prevencia kriminality realizuje ako primárna, sekundárna a terciárna prevencia kriminality. Primárna prevencia kriminality – zahŕňa predovšetkým výchovné, vzdelávacie, voľnočasové, osvetové a poradenské aktivity zamerané najmä na najširšiu verejnosť. Zapojenie občanov do aktívneho spôsobu zvyšovania vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti svojho okolia. Zvláštnu pozornosť venuje pozitívnemu ovplyvňovaniu najmä detí a mládeže (napr. využívanie voľného času, možnosti športového vyžitia). Ťažiskom primárnej prevencie kriminality sú rodina, školy a lokálne spoločenstvá. Sekundárna prevencia kriminality – zaoberá sa rizikovými jedincami, skupinami osôb, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že sa stanú páchateľmi alebo obeťami trestnej činnosti (špecializovaná sociálna starostlivosť), inej protispoločenskej činnosti (napr. drogová a alkoholová závislosť, záškoláctvo, šikanovanie, patologické hráčstvo, vandalizmus, interetnické konflikty, dlhodobá nezamestnanosť) a príčinami kriminogénnych situácií. Terciárna prevencia kriminality – uskutočňuje sa resocializáciou osôb narušených kriminalitou a inou protispoločenskou činnosťou, t. j. pôsobením na osoby, ktoré už spáchali, alebo na ktorých už bol spáchaný trestný alebo iný protispoločenský čin, s cieľom udržať dosiahnuté výsledky predchádzajúcich intervencií a rekonštrukcie nefunkčného sociálneho prostredia. Realizuje sa v sociálnej oblasti s cieľom pomôcť obetiam alebo páchateľom opätovne sa začleniť do spoločnosti formou resocializácie (psychologická, psychiatrická pomoc, zdravotná pomoc, pomoc pri pracovnom uplatnení vrátane rekvalifikácie, sociálne a rodinné poradenstvo, pomoc pri získavaní bývania a podobne). Primárna, sekundárna a terciárna prevencia kriminality sa realizuje najmä prostredníctvom preventívnych aktivít, ktoré sú členené podľa ich obsahového zamerania na aktivity sociálnej, situačnej a viktimačnej prevencie kriminality. Sociálna prevencia

28 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava. 2016, s. 2.

26

kriminality je všeobecnou prevenciou všetkých prejavov kriminality a iných protispoločenských činov. Aktivity ovplyvňujú proces socializácie a sociálnej integrácie a sú zamerané na zmenu nepriaznivých spoločenských a ekonomických podmienok, ktoré sú považované za kľúčové príčiny páchania trestnej činnosti.29 Aktivity sociálnej prevencie kriminality sú realizované vo vzťahu k verejnosti, vekovým, sociálnym a marginalizovaným skupinám, rodine, deťom a mladistvým, osobám v penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Situačná prevencia kriminality je špecificky orientovaná na riešenie kriminality, ochranu verejného poriadku, zdravia, života a majetku objektov prevencie. Aktivity vychádzajú z predpokladu, že určité druhy kriminality sa objavujú v určitej dobe, na určitých miestach a za určitých okolností. Prostredníctvom opatrení režimovej, fyzickej a technickej ochrany sa snažia kriminogénne podmienky minimalizovať. Najefektívnejšie pôsobia pri obmedzovaní majetkovej trestnej činnosti. Viktimačná prevencia kriminality vychádza z konceptu bezpečného správania, diferencovaného s ohľadom na rôzne kriminálne situácie a psychickú pripravenosť ohrozených osôb. Ide o skupinové a individuálne zdravotné, psychologické a právne poradenstvo, tréning v obranných technikách a propagácii technických možností ochrany pred trestnou činnosťou.30 Pojem prevencia sa všeobecne chápe ako aktivita, ktorej cieľom je predísť, minimalizovať a vyhnúť sa problémom rôzneho charakteru, ako aj predísť nežiaducim javom. V prípade, že hovoríme o prevencii sociálno-patologických javov, je nutné uviesť, že prevenciou sociálno-patologických javov sa v rámci svojej pôsobnosti zaoberá mnoho zúčastnených subjektov.31 Pod prevenciou kriminality sa rozumejú stratégie a opatrenia, ktoré sa snažia znížiť riziko výskytu trestných činov a ich potenciálnych škodlivých účinkov na jednotlivcov a spoločnosť vrátane strachu z kriminality. Efektívny a zodpovedný prístup k prevencii kriminality zvyšuje kvalitu života všetkých obyvateľov. O prevencii sa pritom hovorí v zmysle pôsobenia na príčiny a podmienky kriminality a ďalších protispoločenských javov s cieľom odstrániť ich, obmedziť ich pôsobenie a neutralizovať ich. Hlavnou úlohou prevencie je dosiahnuť to, aby k trestnej činnosti vôbec nedochádzalo. I keď nie je možné vždy dosiahnuť hlavný cieľ prevencie – odstrániť

29 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava. 2016, s. 4. 30 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava. 2016, s. 5. 31 KAPR, J. a kol.: Sociologické pojmosloví. Sociálni deviace, sociologie nemoci a medicíny. Praha: Slon. 1991. s. 19.

27

páchanie trestnej činnosti – môžeme dosiahnuť aspoň zníženie kriminality, zmenšenie, resp. zmiernenie jej intenzity. Prevencia (profylaxia) zločinnosti má však aj právne a predovšetkým trestnoprávne prostriedky. Vzhľadom na spoločenský charakter trestnej činnosti sa v boji s ňou nemožno uspokojiť len s využitím právnych prostriedkov – je potrebné používať aj prostriedky spoločenského charakteru. Nevyhnutnosť ich použitia vyplýva nielen zo spoločenského charakteru trestnej činnosti, ale aj z toho, že boj proti trestnej činnosti nie je len úloha orgánov činných v trestnom konaní, ale v konečnom dôsledku úlohou celej spoločnosti. Prevenciu samotnú možno preto definovať ako „výraznú zložku, ktorá zvyšuje bezpečnosť občana v danom štáte, a to nielen pomocou trestnoprávnych prostriedkov, ale i pomocou aktivít mimotrestného charakteru, ktoré sa zameriavajú na odstránenie kriminogénnych faktorov, kriminogénnych situácií a využitie viktimologických poznatkov v praxi. Základnou úlohou prevencie právneho štátu je predchádzanie trestnej činnosti a zabezpečenie verejného poriadku.“32 Najefektívnejším spôsobom boja proti sociálno-patologickým javom, akým je i kriminalita, je prevencia. Z hľadiska chápania prevencie ide skôr o úsilie, ktoré smeruje k odstráneniu spoločenského zla, akým je nezamestnanosť, chudoba, samovraždy a iné. Pri aplikovaní prevencie je nutné a dôležité si uvedomiť aj to, akej sociálnej skupine je prevencia venovaná. Prevencia zameraná na trestnú činnosť páchaná dospelými bude mať zrejme iné formy a zásady ako prevencia zameraná na trestnú činnosť mladistvých. Čo predpokladá aj inú formu prevencie pri príslušníkoch Policajného zboru. Ako sme uviedli vyššie, prevenciou proti páchaniu trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je v prvom rade legislatívne vymedzenie konkrétnych povinností, pri porušení ktorých nastáva vyššia zodpovednosť a uloženie sankcií ako pri iných druhoch páchateľov. Prevenciu pri príslušníkoch Policajného zboru môžeme takisto určiť podľa druhu páchanej kriminality, z pohľadu závažnosti porušenia zákona (to znamená, či ide o porušenie služobnej disciplíny, priestupok, trestný čin alebo iný správny delikt), a dôležité je tiež skúmať, či išlo o porušenie zákona príslušníka Policajného zboru počas výkonu štátnej služby alebo počas služobného voľna. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu,

32 DIANIŠKA,G.;STRÉMY,T.;VRÁBLOVÁ,M. a kol. Kriminológia. 3.vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s.247.

28

ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu príslušníka Policajného zboru (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu (zabezpečovanie iných služobných povinností), za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností a v neposlednom rade na dôsledky. V zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Dôležitým prvkom pri zabezpečovaní prevencie kriminality je aj inštitucionálne hľadisko, ktoré tvoria orgány a inštitúcie podľa hierarchického usporiadania v Slovenskej republike. Okrem vyššie uvedených pôsobí v podmienkach Slovenskej republiky aj Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality, ktorá je orgánom prevencie kriminality na národnej úrovni. Je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť prevencie a inej protispoločenskej činnosti. Zloženie, činnosť a úlohy rady upravuje zákon o prevencii kriminality a Štatút rady33. Výkonným orgánom rady je sekretariát rady, ktorý je organizačnou súčasťou Kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky. Plní úlohy spojené s organizačným a administratívno- technickým zabezpečením činnosti rady. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality je aj kontaktným pracoviskom Európskej siete pre prevenciu kriminality („EUCPN)34, ktorej poslaním je zabezpečiť výmenu skúseností a informácií o osvedčených postupoch pri prevencii kriminality, prispieť k rozvoju rôznych aspektov prevencie kriminality na úrovni Európskej únie a podporovať aktivity v oblasti prevencie kriminality na miestnej a národnej úrovni.35 Pre úplnosť je potrebné poznamenať že orgány prevencie boli do 31. decembra 2003 tvorené na regionálnej úrovni komisiami pre prevenciu, zriadené pri orgánoch miestnej

33 Štatút Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality schválený uznesením vlády SR č. 849 zo dňa 8. 12. 2010 v znení uznesenia vlády SR č. 471 zo dňa 19. 9. 2012. 34 European Crime Prevention Network. [online]. [cit. 15. Februára 2017]. Dostupné na internete: . 35 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky: Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Bratislava. 2016, s. 7.

29

štátnej správy (krajské úrady a okresné úrady). „Komisia pre prevenciu bola poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom prednostu príslušného krajského úradu a plnila úlohy príslušného územného celku. V tomto období po zrušení okresných úradov vzniknuté obvodné úrady už nemali v náplni svojej činnosti prevenciu kriminality.“ 36 Medzi uvádzanými orgánmi prevencie neboli vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, ale vzťah koordinácie v záujme zvyšovania preventívnych aktivít a odstránenia nadbytočných a duplicitných aktivít, ako aj v záujme združovania finančných prostriedkov.37 Preventívne opatrenia realizované samosprávou musia byť úzko spojené s občanom a umožňovať občianskej spoločnosti zúčastňovať sa na tvorbe a udržiavaní sociálnych noriem. Účasť občianskej spoločnosti sa v maximálnej miere zároveň prejavuje pri presadzovaní požadovaných noriem. Dôležitým usmerňujúcim dokumentom Policajného zboru je Etický kódex príslušníka Policajného zboru, ktorý bol schválený ako Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č.3/200238 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru dňa 1. februára 2002. Predmetné nariadenie bolo dňa 16. januára 2003 novelizované Nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č.6/2003 39 . Ďalšia novelizácia bola dňa 15. mája 2004, a to Nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 40/2004 40 . V aktuálnom znení Etického kódexu príslušníka Policajného zboru 41 sa v článku 1 uvádza: „Príslušník Policajného zboru pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj s Európskym kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody.“ V článku 2 je uvedené: „Policajt vykonáva služobnú činnosť bez ohľadu na náboženské, rasové, národnostné, sociálne, politické, triedne a iné faktory.“ V článku 3 sa hovorí: „Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti vystupuje nestranne a zdržanlivo tak, aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti.“ Ďalšie články hovoria o tom, že príslušník Policajného zboru nesmie zneužívať svoju príslušnosť k Policajnému zboru, svoje zaradenie ani prístup k informáciám. Príslušník

36 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky: Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010. Bratislava.2006, s. 9. 37 ROHÁČ, J.: Prevencia kriminality – vecné a metodické problémy. Prešov : Manacon. 1994. s. 31. 38 Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2002. 39 Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/2003 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2003. 40 Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 40/2004 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2004. 41 Etický kódex príslušníka Policajného zboru. [online]. [cit. 11. januára 2017]. Dostupné na internete: .

30

Policajného zboru sa má zdržiavať obchodných aktivít, ktoré by boli v rozpore s jeho nezávislosťou. Ku spolupracovníkom sa má príslušník Policajného zboru správať korektne a neznevažovať ich profesionalitu. Na druhej strane však nesmie tolerovať ich korupčné alebo iné neetické správanie. Príslušník Policajného zboru má prejavovať slušnosť, rešpekt a takt voči všetkým osobám bez rozdielu. Vo svojom voľnom čase by sa nemal stretávať s osobami, o ktorých vie, že sú spojené s páchaním trestnej činnosti. Článok 10 a článok 11 upravujú správanie nadriadených voči podriadeným. Nadriadený má dbať na to, aby jeho podriadení boli dobre pripravení na vykonávanie svojej práce, má vytvárať priaznivú sociálno-psychologickú atmosféru a pracovné podmienky pre výkon služby svojich podriadených a podporovať ich ďalšie vzdelávanie. Nadriadený by mal ísť príkladom pri dodržiavaní etického kódexu a jeho dodržiavanie vyžadovať aj od svojich podriadených. Okrem etického kódexu platí pre príslušníkov Policajného zboru aj Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto nariadenia je zvýšenie morálneho stavu a služobnej disciplíny príslušníkov Policajného zboru. Jeho účelom je upraviť a bližšie špecifikovať jednotný spôsob dodržiavania pravidiel služobnej zdvorilosti. Nariadenie upravuje vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými. Pravidlá uvedené v tomto nariadení sú prejavom vzájomnej úcty príslušníkov Policajného zboru vo forme pozdravov, oslovovania a vzdávania pocty. Hovoria aj o tom, že dôstojnosť príslušníka Policajného zboru je nedotknuteľná.42 Pri riešení otázky trestnoprávnej zodpovednosti verejného činiteľa hrá kľúčovú rolu pojem zodpovednosť. Na verejnosti si väčšina ľudí uvedomuje všeobecný význam tohto slova, ale nie vždy aj jeho presný právny význam. Pod zodpovednosťou sa rozumie etická a právna kategória vyjadrujúca spoločenský, morálny a právny vzťah človeka k spoločnosti z hľadiska spoločenských požiadaviek a jeho úloh a povinností. V zodpovednosti vystupuje do popredia najmä nutnosť za niečo ručiť, prípadne za niečo zodpovedať. 43 Podľa právnického slovníka sa pod pojmom zodpovednosť rozumie „právny inštitút vyjadrujúci vzťah subjektu, ktorý je nositeľom určitých právnych povinností, k inému subjektu oprávnenému tieto povinnosti kontrolovať alebo posudzovať, ako aj vyvodzovať

42Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č.86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava 1997, novelizovaný Nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.76/2005 v znení neskorších predpisov. 43 KORGO, D.: Trestnoprávna ochrana a zodpovednosť verejného činiteľa, Akadémia Policajného zboru Slovenskej republiky. Bratislava. 2007, s. 64.

31

dôsledky či sankcie v prípade ich neplnenia“.44 V pojme „zodpovednosť“ sa prelína celý komplex filozofických, sociologických, psychologických, politických, morálnych a právnych problémov. Vzhľadom na túto skutočnosť je možné rozlišovať jednotlivé druhy zodpovednosti ako napríklad morálnu, politickú, profesionálnu a ďalšie.

1.3 Cieľ, objekt a predmet prevencie

Pre vymedzenie cieľa, objektu a predmetu skúmanej prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné zamerať sa na tie aspekty, ktoré ich najviac ovplyvňujú a z ktorých je možné tieto stanovené prvky určiť. Preto budeme pri skúmaní vychádzať najmä z autorov odbornej literatúry, ktorí sa zameriavajú na prevenciu trestnej činnosti ako takej a z príkladov z praxe, ktoré nám ich bližšie opisujú. Nakoľko je objektom skúmania trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru, tu vymedzíme jednak pri výkone verejnej moci a pri výkone štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, lebo ustanovenia Trestného zákona 45 a vymedzenie jednotlivých trestných činov nerozlišuje príslušníka Policajného zboru od verejného činiteľa, ale chápe tieto pojmy ako synonymá. „Ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri výkone verejnej moci vyžaduje trestnoprávny postih v prípadoch, ak niektoré osoby zneužívajú svoje postavenie, pričom úmyselne porušujú svoje povinnosti, a tým spôsobia škodu jednotlivcovi, alebo spoločnosti, prípadne zadovážia sebe alebo inému neoprávnený prospech. Za trestný čin sa považuje aj nedbanlivostné zmarenie dôležitej úlohy zavinené verejným činiteľom pri výkone jeho právomoci. V rámci zverenej právomoci je verejný činiteľ oprávnený robiť závažné rozhodnutia a opatrenia, ktoré spôsobom vymedzený zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi môžu zasahovať do práv a povinností občanov a organizácií v súlade so záujmami spoločnosti a štátu. Zneužitie právomoci je porušením demokratickej zákonnosti a aj štátnej disciplíny, čo nevrhá dobré svetlo na orgány štátu, jeho inštitúcie a pod.“46 Prevencia kriminality je špeciálnou oblasťou uplatnenia prevencie. Jej predmetom je predchádzanie kriminalite a ochrana pred ňou. „Zo spoločensko-praktického hľadiska prevencia kriminality predstavuje vedecky zdôvodnené, zámerné, cieľavedomé, plánovité

44 MAĎAR, Z. a kol.: Právnický slovník, Díl II., Panorama, Praha. 2002, s. 1810, ISBN 80-7201-377-7 s. 32. 45 ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký komentár. 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Eurokodex, 2017. s. 235. 46 KORGO, D.: Trestnoprávna ochrana a zodpovednosť verejného činiteľa, Akadémia Policajného zboru SR. Bratislava. 2007, s. 124.

32

a koordinované pôsobenie na príčiny a podmienky kriminality s cieľom odstrániť ich, alebo ich vhodným výberom foriem a metód pôsobenia aspoň sčasti eliminovať, prípadne ich negatívne prejavy obmedziť a súčasne podporovať vytváranie podmienok antikriminogénnych.“47 „Pri prevencii kriminality treba mať na zreteli, že kriminalita je len jedným z prejavov sociálnej patológie.“48 „Prevencia kriminality je špeciálnou oblasťou uplatnenia prevencie. Jej predmetom je predchádzanie kriminalite, ochrana pred ňou“. 49 Prevencia nesmie zostať vo vzťahu k akýmkoľvek negatívnym javom osamotená. Je potrebné, aby ju dopĺňalo i pôsobenie, ktoré rieši následky javov. Riešenie následkov negatívnych javov má aj preventívny charakter. „Základným cieľom realizácie preventívnych aktivít je znižovanie rozsahu a závažnosti trestnej a inej protispoločenskej činnosti. Spolu s tým sa snaží dosiahnuť zvýšenie subjektívneho pocitu bezpečia občanov a zníženie pocitu ich ohrozenia kriminalitou. Takto chce prispieť k zvyšovaniu kvality života občanov, komunít a spoločnosti. Organizačné formy prevencie predstavujú preventívne opatrenia alebo ich súbory, ktoré sú spracované do ucelených preventívnych programov. Tie sú zamerané na jednotlivé druhy trestnej činnosti. Preventívne programy sa uskutočňujú na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.“50 Cieľom prevencie kriminality je teda predchádzať kriminalite a inej protispoločenskej činnosti tak, aby sa občania nestávali jej obeťami a aby sa zvyšoval pocit ich bezpečia. Z nášho pohľadu je teda hlavným cieľom predchádzanie až eliminácia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Objekty prevencie môžu byť rôzne v závislosti od aktuálnej potreby zavádzania preventívnych opatrení v danej oblasti. Gašpierik rozlišuje objekty prevencie na:51  „kriminogénne faktory – sociálne prostredie, príčiny a podmienky kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,  potenciálni či skutoční páchatelia trestnej činnosti alebo inej protispoločenskej činnosti,

47 ROHÁČ, J.: Prevencia kriminality – vecné a metodické problémy. Prešov : Manacon. 1994, s. 48. 48 BAGINOVÁ T., BELUŠKOVÁ D.: Prevencia kriminality. Bratislava. 2014, s. 8. 49 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality : (základy kriminálnej prevencie a preventológie s aplikáciami na činnosť verejnej správy a polície). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekretariát Rady vlády pre prevenciu kriminality. 2001, s. 8. 50 BAGINOVÁ T., BELUŠKOVÁ D.: Prevencia kriminality. Bratislava. 2014, s. 13. 51 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality. (Vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). Žilina : ŽU Žilina, 2005, s. 12.

33

 potenciálne či skutočné obete trestnej činnosti alebo inej protispoločenskej činnosti.“ V súvislosti s prevenciou kriminality sa používajú ešte ďalšie pojmy, medzi ktoré patria: 52  preventívna činnosť, resp. preventívna aktivita sa chápe v užšom zmysle ako pojem prevencia kriminality, a to v súvislosti s praktickými preventívnymi opatreniami, formami a metódami prevencie,  forma a metóda prevencie kriminality predstavuje z hľadiska preventívnej činnosti základný postup, resp. spôsob realizácie preventívnych opatrení,  preventívna stratégia predstavuje základné smery preventívnych aktivít,  preventívny projekt je náčrtom zámeru preventívnych činností, ktoré sa týkajú najmä východísk a cieľov prevencie. Jeho dôležitým atribútom je, že má rámcový charakter a je základom pre prípravu preventívnych programov.  Preventívny program predstavuje súbor preventívnych opatrení, ktoré môžu vychádzať z jednej alebo viacerých preventívnych stratégií. Je rozpracovaním preventívneho projektu. Obsahuje konkretizáciu úloh s vymedzením subjektu a objektu prevencie, termínov a harmonogramu plnenia. Okrem tradičných foriem prevencie je možné uplatniť aj rôzne alternatívne formy prevencie kriminality, medzi ktoré je možné obecne zaradiť aj:  športové aktivity, ktorých cieľom je zmysluplné využívanie voľného času, vytváranie prostredia vhodného pre nenásilné uplatnenie sociálnej prevencie, zabezpečuje i akýsi dohľad nad deťmi a mládežou. Okrem iného sú športové aktivity formou dosiahnutia rešpektovania určitých pravidiel mladými ľuďmi.  kultúrne a záujmové aktivity majú zmysluplným a vhodným spôsobom vyplniť voľný čas mládeže. Tieto skupiny zaoberajúce sa záujmovými činnosťami majú okrem iného za úlohu aj zabrániť pocitu odlúčenosti jedinca od spoločnosti a prekonať akúsi izolovanosť.  ďalšou možnosťou sú vzdelávacie aktivity, ktoré sú zamerané na rôznorodú klientelu. Ich úlohou je zvýšiť informovanosť a podporiť procesy sebavzdelávania. Možno ich rozdeliť do štyroch skupín, kde patrí vzdelávanie v rámci školy, sociálnoprávne vzdelávanie, rekvalifikácie a profesijné vzdelávanie.

52 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality. (Vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). Žilina : ŽU Žilina, 2005, s. 12.

34

V súvislosti s pojmom prevencia kriminality sa používa aj pojem represia kriminality. „Znamená potlačenie tohto javu aj za použitia násilných, ale zákonných prostriedkov.“53 Tieto dva pojmy sú vzájomne previazané, represia ako riešenie vzniknutého negatívneho javu má aj preventívny charakter (napr. uloženie trestu páchateľovi trestného činu má prevýchovný účinok na páchateľa a zároveň má ochrannú funkciu voči spoločnosti). Účinná prevencia redukuje potrebu represie a naopak represia posilňuje prevenciu. Pre tieto dva pojmy sa niekedy používa aj ich spoločný názov kontrola kriminality.54 Prevencia prostredníctvom trestného práva a osobitných preventívnych činností sa zaraďuje do špecifickej prevencie kriminality. Za nešpecifickú prevenciu kriminality sa považuje sociálna prevencia na primárnej úrovni (sekundárna a terciárna sociálna prevencia môže byť súčasťou špecifickej prevencie kriminality). Prevencia kriminality (komplexná), uskutočňovaná mimo trestného práva, má dva aspekty. Prvým aspektom je, že musí byť orientovaná na tri základné cieľové objekty a to:  páchatelia trestných činov,  situácie trestných činov,  obete trestných činov. Druhým aspektom komplexnej prevencie kriminality je, že sociálna a situačná prevencia a prevencia viktimácie sa podľa kritéria vývoja kriminálneho problému môžu realizovať ako primárna prevencia, sekundárna prevencia alebo terciárna prevencia (niekedy nazývaná aj postdeliktná prevencia).55 Niektoré ďalšie klasifikácie uvádzajú ako kritériá delenia prevencie kriminality napríklad:56  Pôsobnosť, rozsah cieľového objektu: širokoplošná (v celoštátnom alebo regionálnom meradle), komunitná (v rámci mesta, obce, komunity alebo cieľovej skupiny), individuálna (zameraná na konkrétny objekt).  Časová pôsobnosť na objekt prevencie: jednorazová (jednorazová aktivita alebo poradenstvo), krátkodobá (na objekt sa pôsobí niekoľko týždňov), strednodobá

53 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality : (základy kriminálnej prevencie a preventológie s aplikáciami na činnosť verejnej správy a polície). Bratislava : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekretariát Rady vlády pre prevenciu kriminality. 2001, s. 9. 54 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality : (základy kriminálnej prevencie a preventológie s aplikáciami na činnosť verejnej správy a polície). Bratislava : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekretariát Rady vlády pre prevenciu kriminality. 2001, s. 23. 55 ZAPLETAL, J. a kol.: Prevence kriminality. Praha, Policejní akademie České republiky. 2005, s. 13. 56 ČÍRTKOVÁ, L.: Policejní psychologie. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 2006,s. 75.

35

(viacmesačné alebo viacročné pôsobenie na objekt), dlhodobá prevencia (vyjadruje mnohoročné alebo trvalé pôsobenie alebo dohľad nad objektom).  V súčasnej dobe sa v slovenskej kriminológií rozlišujú dve skupiny preventívnych prostriedkov:  Trestnoprávne preventívne prostriedky – normy, ktoré predstavujú významný preventívny vplyv, pretože pod hrozbou sankcie nútia ľudí správať sa v súlade so zákonnými ustanoveniami. Zvyšujúca sa úroveň kriminality tomu nenasvedčuje, a práve preto treba stále zdokonaľovať a prispôsobovať preventívne opatrenia smerujúce k obmedzeniu páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a k potrebám účinnejšej ochrany spoločnosti. Zároveň ale nemožno dopustiť, aby sa účinnosť prevencie dosiahla neprimeranou represiou, pretože by sa mohol dostaviť úplne iný výsledok, ako sa očakával. Trest má byť primeraný k spáchanému trestnému činu a pri jeho výkone treba výchovne pôsobiť na páchateľa, aby sa v budúcnosti opäť nedostal do rozporu so zákonom.  Spoločenskopreventívne prostriedky, ktoré sú veľmi významnou súčasťou preventívneho systému, rozhodujúcu úlohu v tomto systéme zohrávajú i spoločenské prostriedky. Spomedzi celého radu spoločenských preventívnych prostriedkov je potrebné spomenúť a vyzdvihnúť predovšetkým: úlohu rodiny, školskej výchovy, využívanie voľného času, mentálne problémy, alkoholizmus a v neposlednom rade aj finančné problémy.

Veľký vplyv na zvládanie policajnej práce má aj stresový charakter výkonu štátnej služby u príslušníkov Policajného zboru. Dôležitou prevenciou v tejto oblasti je psychologická podpora v Policajnom zbore formou policajnej psychológie. „Ide o aplikovanú psychologickú disciplínu, ktorá sa zaoberá správaním a prežívaním ľudí (aj policajtov) v takých situáciách, v ktorých ide o zaistenie zákonnosti, bezpečnosti a verejného poriadku.“ Môžeme povedať, že spolu s forenznou a kriminálnou psychológiou (tiež aplikovanými psychologickými disciplínami) skúmajú správanie a prežívanie v právom regulovaných situáciách. Do týchto oblastí prenáša a aplikuje poznatky pochádzajúce z iných psychologických disciplín. Ako príklad záujmu policajnej psychológie môžeme uviesť problematiku agresie a stresu, odhadu osobnosti, či ovplyvňovanie druhých, či už pri práci s davom, alebo s jednotlivcami. Personálna diagnostika patrí medzi základnú náplň pracovnej činnosti policajných psychológov. Pri tejto činnosti sa u uchádzačov posudzuje ich fyzická a psychická

36

spôsobilosť pre výkon služby. Práve posúdenie psychickej stránky je doménou policajných psychológov. Jednou z kategórií, ktorá sa pri uchádzačoch posudzuje, je práve agresivita. Uchádzači, u ktorých je nameraná jej zvýšená úroveň, musia byť z prijímacieho konania vyradení, a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je prevencia pred používaním neprimeranej sily alebo zneužitím právomoci verejného činiteľa. Ďalším dôvodom je snaha minimalizovať možné impulzívne chovanie (zväčša agresívne alebo iracionálne) v kritických situáciách. Medzi tieto dôvody by sme ďalej mohli zaradiť aj prevenciu vyprovokovania konfliktu, ku ktorému by mohlo dôjsť v kombinácii so zvýšenou agresivitou a zvýšeným sebavedomím v súvislosti s autoritou, ktorú príslušníkovi policajného zboru dáva jeho povolanie. Za zmienku stojí tiež fakt, že v súčasnosti sa psychologický rozhovor uplatňuje aj pri ukončení aktívnej služby, keďže ide tiež o subjektívne značne záťažovú situáciu. Takisto sú vylučovaní uchádzači, u ktorých sa objavujú závislosti od alkoholu a drog alebo uchádzači s takýmito sklonmi. V súčasnosti sa v spoločnosti v Slovenskej republike nezriedka spomína i zaujatosť, nekorektnosť či korupcia v radoch polície, prokuratúry či sudcov, ako o tom svedčia už i niektoré prerokované prípady. Preto sa musia rapídne a masívne zvýšiť – okrem profesionálnych nárokov a požiadaviek na osobnosť príslušníka Policajného zboru, prokurátora či sudcu – aj požiadavky a nároky po stránke morálnej, po stránke čestnosti a občianskej statočnosti každého príslušníka týchto orgánov, ich odolnosť voči akýmkoľvek tlakom zo strany jednotlivcov či skupín, najmä z okolia a z prostredia obžalovaných a obvinených či skupín organizovaného zločinu.57 Ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri výkone verejnej moci vyžaduje trestnoprávny postih v prípadoch, ak niektoré osoby zneužívajú svoje postavenie, pričom úmyselne poručujú svoje povinnosti, a tým spôsobia škodu jednotlivcovi alebo spoločnosti, prípadne zadovážia sebe alebo inému neoprávnený prospech. Za trestný čin sa považuje aj nedbanlivostné zmarenie dôležitej úlohy zavinené verejným činiteľom pri výkone jeho právomoci. V rámci zverenej právomoci je verejný činiteľ oprávnený robiť závažné rozhodnutia a oparenia, ktoré spôsobom vymedzeným zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi môžu zasahovať do práv a povinností občanov a organizácií v súlade so záujmami spoločnosti a štátu. Zneužitie právomoci je porušením

57 ČÍRTKOVÁ, L.: Policejní psychologie. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 2006, s. 75.

37

demokratickej zákonnosti aj štátnej disciplíny, čo nevrhá dobré svetlo na orgány štátu, jeho inštitúcie a pod.58 Pri stanovení kritérií prevencie je dôležité nastavenie správnych preventívnych opatrení. Preventívnym opatrením rozumieme súhrnné pomenovanie pre preventívne aktivity a preventívne projekty. Preventívnou aktivitou sa v rámci služobných činností príslušníkov Policajného zboru pritom rozumie konkrétna činnosť v praktickom konaní, ktorá sleduje dosahovanie vytýčených cieľov. Ide sa o zmysluplnú a cielenú činnosť v praxi. Má praktický význam a predstavuje konanie samo osebe (napríklad prednášky a besedy). Preventívny projekt je vo vzťahu k preventívnej aktivite obsažnejší a všeobecnejší pojem. Zahrňuje komplexné informácie o názve, účele, adresátovi, dĺžke trvania, termíne a mieste realizácie, ako i údaje o rozpočte, personálnom zabezpečení a o predpokladanom dopade. Všetky preventívne opatrenia sú z pohľadu Policajného zboru chápané v dvoch rovinách. Prvou z nich je nachádzanie partnerov, ktorých záujmy sa v oblasti prevencie kriminality v podstatnej časti zhodujú s filozofiou systémových opatrení prevencie kriminality príslušníkov Policajného zboru a predstavujú, okrem základných atribútov preventívnych opatrení, vzájomné obohatenie zúčastnených partnerov. Druhú rovinu je možné charakterizovať ako súčasť približovania Policajného zboru k občanom prostredníctvom predstavovania Policajného zboru ako služby pre občanov. Pri definovaní preventívnych opatrení vo vzťahu k trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je potrebné vychádzať z platnej právnej legislatívy, z miery páchania trestnej činnosti za posledné obdobie a stanoviť tak správne mechanizmy na jej odstránenie. Vznik zločinnosti ako spoločenského masového javu sa dá odvodiť od základných štrukturálnych vzťahov spoločnosti. Skúmanie spoločenského vývoja potvrdzuje, že rýchle zmeny dotýkajúce sa základných spoločenských vzťahov môžu napomáhať zvyšovaniu zločinnosti. Podľa kriminologických výskumov nepriaznivá sociálna situácia, zlé bytové pomery, zlá pracovná disciplína, alkoholizmus, výchovné prostredie priaznivo vplývajú na vznik zločinnosti. Uvedené činitele sú samy o sebe takými javmi, ktoré sa dajú odvodiť od objektívnych protirečení, čo vznikli v základnej štruktúre spoločnosti. Tieto protirečenia sú takisto neželanými sprievodnými javmi spoločenského vývoja ako sama zločinnosť.59

58 KORGO, D.: Trestnoprávna ochrana a zodpovednosť verejného činiteľa, Akadémia Policajného zboru. Bratislava. 2007, s. 44. 59 MADLIAK, J.: Kriminológia. Košice: UPJŠ. 1998, s. 46-49.

38

Ak má byť preventívna činnosť úspešná, musí vychádzať z určitých zásad. Tieto zásady boli definované v Stratégii prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti na roky 2012 – 2015, ktoré permanentne podmieňujú jej efektivitu vo všetkých oblastiach jej realizácie. Medzi nosné zásady jej realizácie patria:60  zásada oficiality – v zmysle tejto zásady je činnosť Policajného zboru stanovená zákonom a vykonáva sa výlučne v jeho medziach a rozsahu,  zásada komplexnosti – pokrytia celého spektra zastrešovanej problematiky a účelného využitia dostupných preventívnych prostriedkov, ktoré sa musia navzájom doplňovať, podporovať a umocňovať tak efektivitu vzájomného pôsobenia v prospech výsledného cieľa,  zásada sústavnosti – táto zásada v sebe odráža nutnosť neustáleho periodicky (sezónne) sa opakujúceho preventívneho pôsobenia na cieľové objekty, ktoré sú predmetom nášho záujmu až do času, keď preukázateľne nebude hroziť ani hypotetická možnosť ohrozenia objektu,  zásada koordinácie spoločného výkonu prevencie – pri tejto zásade sa zvýrazňuje potreba komplexného a koordinovaného riešenia úloh prevencie kriminality a iných spoločensky nežiaducich javov štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy s väzbou na mimovládne organizácie, vzdelávacie a vedecké ustanovizne,  zásada aktualizácie a objektivizácie aktivít prevencie, ktorá sa opiera o aktuálny stav vývoja, o materiálne, ekonomické a personálne podmienky, za akých je prevencia zabezpečovaná,  zásada plánovitosti a cielenosti aktivít prevencie – odzrkadľuje aktivity, ktoré reagujú na potreby verejnosti, pričom ťažisko realizácie prevencie kriminality a iných spoločensky nežiaducich javov je kladené na praktickú úroveň, opierajúcu sa o medzinárodné skúsenosti a spoluprácu subjektov prevencie na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni  zásada jednoty metód – obsahovou náplňou tejto zásady je dosiahnutie kontroly kriminality a inej protispoločenskej či spoločensky nežiaducej činnosti prostredníctvom komplementárneho súboru represívnych, profylaktických a preventívnych prostriedkov

60 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bratislava. 2011, s. 24.

39

 zásada spätnej väzby – táto zásada v sebe zahŕňa schopnosť subjektu realizátora objektívne vyhodnotiť spätno-väzobné informácie, v ktorých sa odzrkadľuje reálny obraz úspešnosti a efektivity ním realizovaných aktivít a ich následné operatívne pretransformovanie do procesu organizovania a riadenia následných aktivít.

40

2 Metódy, formy a systém prevencie

Pri realizácii prevencie v oblasti trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru sa v praxi využívajú rôzne formy a metódy, prostredníctvom ktorých možno dosiahnuť stanovené ciele, najmä znížiť, prípadne úplne eliminovať kriminalitu v danej oblasti. Formy a metódy prevencie kriminality sú základnými spôsobmi a postupmi realizácie preventívnych aktivít. Môžu sa uskutočňovať rôznymi spôsobmi v závislosti od cieľa, cieľového subjektu, realizátora a jeho skúseností a možností. Základným cieľom realizácie preventívnych aktivít je pomôcť znižovať rozsah a závažnosť trestnej a inej protispoločenskej činnosti a dosiahnuť tak primerané zvýšenie subjektívneho pocitu bezpečia občanov a zníženie pocitu ich ohrozenia kriminalitou, a tým prispievať k zvyšovaniu kvality života občanov, komunít a spoločnosti ako celku.61 Medzi základné spôsoby realizácie prevencie kriminality sa považuje sociálna prevencia, situačná prevencia a prevencia viktimácie, ktoré sa môžu realizovať: Podľa kritéria vývoja kriminálneho problému ako62 a) primárna prevencia, ktorá predstavuje predovšetkým výchovné, vzdelávacie, voľnočasové a poradenské aktivity zamerané na najširšiu verejnosť a objekty, ktoré ešte nemali kontakt s kriminalitou, b) sekundárna prevencia, ktorá je orientovaná na rizikové skupiny osôb alebo na jednotlivé osoby, u ktorých sa predpokladá, že sa môžu stať páchateľmi alebo obeťami trestnej činnosti, ako aj na zníženie situačných kriminogénnych faktorov, c) terciárna prevencia, ktorá je vo vzťahu k páchateľom a situáciám prevenciou recidívy trestnej činnosti a vo vzťahu k obetiam sociálnou, zdravotníckou, psychologickou a právnou pomocou s cieľom ich psychickej stabilizácie a sociálnej integrácie. Podľa kritéria rozsahu, šírky respektíve veľkosti cieľového objektu ako63 d) širokoplošná prevencia uskutočňovaním napríklad v celoštátnom alebo regionálnom meradle,

61 ČIČ, M.,TURAYOVÁ,Y.: Teoreticky o kriminalite a jej prevencii. 2001, Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 62 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2016, Bratislava, s. 4. 63 ROHÁČ, J.: K prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike. 2002, Prešov: Prešovská univerzita.

41

e) skupinová a miestna prevencia zameraná napríklad na mládež či v rámci obce, mesta, f) individuálna prevencia zameraná na konkrétneho jednotlivca, miesto alebo objekt. V odbornej literatúre sa možno stretnúť i s inými klasifikáciami prevencie kriminality, je však náročné ich vzájomne porovnávať, pretože sa zakladajú na rôznych kritériách. Niektoré klasifikácie uplatňujú kritérium subjektu alebo objektu prevencie, zainteresovania vedných odborov. Medzinárodne uznávanými sú klasifikácie rozlišujúce prevenciu sociálnu, situačnú a prevenciu viktimácie, prevenciu primárnu, sekundárnu a terciárnu.64 O prevencii prostredníctvom trestného práva a prostredníctvom osobitných preventívnych činností – najmä sekundárna a terciárna sociálna prevencia – sa zvyčajne hovorí ako o špecifickej prevencii kriminality, zatiaľ čo primárna sociálna prevencia je nešpecifickou prevenciou kriminality. Do foriem realizácie preventívnych aktivít patrí napríklad výučba na školách, poskytovanie poradenstva, využívanie masmédií či organizovanie voľnočasových aktivít. Metóda realizovania prevencie kriminality závisí od zvolenej formy prevencie. Ide o určenie metodických postupov a spôsobov realizácie v praxi. Keďže sú „príslušníci Policajného zboru, ako absolventi základného policajného vzdelania, dôstojníckych kurzov, prípadne vysokých škôl kvalifikovanými potencionálnymi páchateľmi trestnej činnosti, spravidla túto páchajú bez zanechania stôp a dôkazov, prípadne ich odborne zahladia“.65 Uvedené má za následok nastavenie systému prevencie trestnej činnosti v tejto oblasti za použitia odlišných foriem a metód prevencie ako pri inej cieľovej skupine obyvateľstva. „Jedným z opatrení na úseku prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru sú aj aktivity smerom do vnútra Policajného zboru. Prednášková a lektorská činnosť vykonávaná pracovníkmi inšpekčnej služby na stredných odborných školách Policajného zboru a Akadémii Policajného zboru v Bratislave je zameraná najmä na objasňovanie príčin a podmienok páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, skladbu trestných činov a vybrané prípady trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,

64 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. 2001, Bratislava: sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu. 65 Strategický plán boja proti korupcii v Slovenskej republike. 2011, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bratislava, s. 12.

42

dodržiavanie Etického kódexu príslušníkov Policajného zboru a Európskeho kódexu policajnej etiky.“66 Zapojenie verejnosti do boja proti korupcii a inej trestnej činnosti v radoch polície sa realizuje možnosťou podávania informácií občanmi. Cieľom je zabezpečenie chráneného podávania informácií oznamovateľmi o konkrétnych prípadoch porušenia zákona príslušníkmi Policajného zboru. Príslušníci Policajného zboru sú zároveň na poradách pravidelne oboznamovaní s nedostatkami zistenými pri kontrolnej činnosti na jednotlivých útvaroch Policajného zboru, na možné právne postihy v prípade zistenia konania, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, internými predpismi a s Etickým kódexom príslušníka Policajného zboru. Nedostatky v činnosti sú pravidelne prezentované a zovšeobecňované. Pri zistení nedostatkov sú zároveň prijímané opatrenia na ich odstránenie. Príslušníci Policajného zboru boli pravidelne preškoľovaní z právnych predpisov, interných predpisov a ich noviel. Pravidelne je venovaná pozornosť ich vzdelávaniu so zameraním na obmedzenie nedostatkov zistených v praxi. „Odbor kontroly Prezídia Policajného zboru za účelom predchádzania opakujúcich sa nedostatkov v služobnej činnosti príslušníkov Policajného zboru zasiela jedenkrát ročne analýzu nedostatkov zistených pri kontrolnej činnosti vypracovanú na základe podkladov zaslaných z organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru a Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Akadémii Policajného zboru v Bratislave a stredným odborným školám Policajného zboru, pre potreby ich využitia v rámci vyučovacieho procesu a zároveň na určené organizačné zložky Prezídia Policajného zboru, ktoré po odbornej stránke riadia príslušné služby Policajného zboru, v rámci činnosti ktorých boli opakujúce sa nedostatky zistené.“ Analýza a zovšeobecnenie nedostatkov zistených v rámci kontrolnej činnosti je využívaná tiež pri tvorbe plánovacích dokumentov.67 Medzi formy a metódy prevencie kriminality zaraďujeme aj spoluprácu Policajného zboru s verejnosťou, ktoré môžu byť podľa rôznych kritérií rozdelené do viacerých skupín. Aktuálnosť jednotlivých foriem a metód vyplýva z konkrétnych potrieb spolupráce, konkrétnych subjektov jej realizácie, možností daných personálnymi, materiálnymi, legislatívnymi, organizačnými a inými podmienkami. V zmysle uvedeného ich delíme:

66 Strategický plán boja proti korupcii v Slovenskej republike. 2011, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bratislava, s. 13. 67 Rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 38 z 1. marca 2012 o rozpracovaní Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2011, Bratislava, s. 1.

43

 „podľa kritéria bezprostrednosti alebo sprostredkovanosti – metódy priame a nepriame,  podľa kritéria objektu – orientované na jednotlivcov, skupiny verejnosti alebo verejnosť ako celok,  podľa kritéria cieľa – informujúce, ovplyvňujúce, spoločensko-kultúrne alebo iné,  podľa charakteru spoločenského styku – na osobné a neosobné.

Uplatnenie takýchto klasifikácií nie je samoúčelné, pretože v konkrétnych programoch spolupráce pomáha zvyšovať cieľavedomosť pri výbere foriem a metód v záujme ich vyššej účinnosti a efektívnosti.“68 Ďalšou formou prevencie sú trestnoprávne prostriedky, za ktoré sa v tomto prípade považujú trestnoprávne normy, predstavujúce preventívny vplyv tým, že pod hrozbou sankcií nútia právnické a fyzické osoby správať sa v súlade so zákonnými ustanoveniami. Trest má byť primeraný k spáchanému trestnému činu a jeho úlohou je pôsobiť na páchateľa tak, aby sa v budúcnosti opäť nedostal do rozporu so zákonom. V mnohých prípadoch však tento postup neplatí, preto treba preventívne opatrenia zamerané na obmedzenie páchania trestnej činnosti neustále zdokonaľovať a prispôsobovať.69 Pri nastavovaní a vhodnom výbere efektívnych foriem a spôsobov prevencie kriminality je tiež dôležité si uvedomiť jej interdisciplinárny charakter. Na prevencii kriminality sú zainteresované viaceré vedy, ktoré sa nejakým spôsobom zaoberajú kriminalitou. Popri vlastných skúsenostiach z praxe sa opiera aj o vedecké poznatky, a to predovšetkým z kriminológie. Tá sa zaoberá stavom zločinnosti, jej príčinami, podmienkami, osobnosťou páchateľa, no i prevenciou. Jednou z vied, s ktorou je kriminalita a prevencia vo vzťahu, je i kriminalistika. Jej predmetom je odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti. Využíva pri tom stopy, dôkazy a uplatňuje postupy kriminalistickej techniky a taktiky. Nemenej podstatnou vedou súvisiacou s kriminalitou a prevenciou je trestné právo. Je súčasťou právnej regulácie spoločenských vzťahov. Vďaka postihom závažných porušení noriem správania plní preventívne funkcie, a to vystríhaním potenciálnych páchateľov pred opakovaním trestnej činnosti. Zo spoločenských vied zaoberajúcich sa kriminalitou je potrebné spomenúť sociológiu. Zaoberá sa kriminalitou v kontexte sociálnopatologických javov. V súvislosti s nimi sa

68 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. 2001, Bratislava, sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. s. 147. 69 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality (vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). 2005, Žilina: Žilinská univerzita.

44

často používa pojem anómia.70 Vzniká v dôsledku uvoľnenia spoločenských noriem pod vplyvom náhlych spoločenských zmien, vedie k dezorganizácii spoločnosti, prejavom deviantného správania skupín, jednotlivcov, davov, ako aj k strate pocitu istoty a bezpečia občanov. Veľký vplyv na skvalitňovanie spoločenskej kontroly a prevencie má i psychológia. Jej základnou črtou je dôraz na jednotlivca, pričom kľúčovým pojmom je pojem osobnosti človeka. Zaoberá sa otázkou, prečo sa určitý jednotlivec správa kriminálne a ostatní ľudia nie, hoci sú vystavení rovnakým sociálnym, ekonomickým, kultúrnym či subkultúrnym podmienkam. Prínos psychológie patrí problematike motivačného autoregulačného vybavenia osobnosti a príprave človeka na bezpečné, preventívne správanie. Z lekárskych vied má osobitný význam pre prevenciu kriminality psychiatria, a to hlavne súdna. Úlohou psychiatrie je opisovať, klasifikovať, vysvetľovať, liečiť duševné choroby a predchádzať im. Súdna psychiatria sa však zaoberá duševným stavom osôb vo vzťahu ku skutočnostiam zisťovaným v trestnom a občianskoprávnom konaní. Pritom sa zaoberá i terapiou a prevenciou. Na prevencii kriminality sa podieľa i pedagogika. Ako veda o výchove má vzťah najmä k sociálnej prevencii. Sociálna pedagogika má vplyv hlavne na výchovu a vzdelávanie ako na riadený proces socializácie jedinca. V oblasti zameranej na skupiny a jednotlivcov, ktorí sa už dopustili trestnej činnosti alebo sa stali jej obeťami, sa prelína pedagogika a ostatné vedné disciplíny s penológiou. Zaoberá sa problematikou výkonu trestu a jeho účinkov na páchateľa. Je to hlavne z hľadiska možností jeho nápravy, ako aj prevencie recidívy jeho trestnej činnosti. Na samotnú vednú disciplínu čoraz viac a viac vplýva i sociálna práca. Zaoberá sa optimálnym fungovaním spoločenských inštitúcií. V praktickej rovine je jej prioritou predchádzanie alebo upravovanie problémov jednotlivcov, skupín či komunít, ktoré vyplývajú z konfliktov medzi potrebami ľudí a spoločenskými inštitúciami. Je tiež potrebné rozlišovať všeobecnú preventológiu a všeobecnú prevenciu. Všeobecná preventológia vystupuje ako veda o predchádzaní všetkým nepriaznivým javom. Všeobecná prevencia predstavuje súbor princípov, metód a praktických postupov predchádzania. Kriminálna preventológia predstavuje disciplínu všeobecnej preventológie, ktorá je aplikovaná na oblasť predchádzania kriminalite. Zaoberá sa teoretickými a metodologickými otázkami predchádzania kriminalite.

70 „Anómia je sociálny stav, v ktorom je oslabené kolektívne vedomie, ciele sociálneho konania sa stávajú nejasnými, lebo zlyhávajú v spoločnosti zakotvené morálne presvedčenia.“ LAMNEK, S. Neue Theorien Abweichenden Verhaltens. München : W. Fink, 1994. s.18.

45

Kriminálna prevencia je zameraná na oblasť praktickej aplikácie preventológie, jej činnostnej stránky.71 Odborník M. Řezníček tvrdí, že „jedným z paradoxov súčasnej praxe i teórie je skutočnosť, že sa snažíme predkladať praktické programy a projekty na tému prevencie, ale ani zďaleka pritom nie je jasné, čo je jadrom prevencie“.72 V kontexte efektívnosti kriminálnej prevencie sa nutnosti rozpracovania preventívnej teórie dotýka aj G. Kaiser, keď hovorí, že „problém tkvie v neposlednom rade v tom, že síce disponujeme použiteľnými modelmi a mnohosľubnými systematickými východiskami, v žiadnom prípade však nie je teóriou schopnou výpovede k všeobsiahlej prevencii kriminality“.73

2.1 Sociálna prevencia

Vymedzenie základných oblastí sociálnej prevencie je pomerne zložité. Niektoré zjednodušené tvrdenia charakterizujú sociálnu prevenciu ako prevenciu sociálno- patologických javov, iné charakterizujú sociálnu prevenciu ako oblasť prevencie v zmysle Zákona o sociálnej službe.74 Sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou všetkých sociálnopatologických javov. Môže však byť aj špecifickou prevenciou kriminality, lebo bez sociálnej prevencie by prevencia kriminality nebola úplná. Je súčasťou sociálnej politiky a jej hlavným cieľom je vytvárať priaznivé spoločenské podmienky v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovnovzdelávacej a v oblasti zamestnanosti, takisto skvalitňovanie spôsobu života spoločnosti ako celku, ako aj pre socializáciu a sociálnu integráciu každého jednotlivca. Je zameraná aj na zmenu nepriaznivých podmienok, ktoré sa stávajú kriminogénnymi faktormi. Ide teda o vytváranie takých podmienok, aby sa človek nestal páchateľom trestného činu alebo aby v páchaní trestných činov nepokračoval.75 Sociálna prevencia je súčasťou sociálnej politiky a jej podstatou je vytváranie priaznivých spoločenských podmienok v ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno- vzdelávacej oblasti, v oblasti zamestnanosti, využitia voľného času, rastu životnej úrovne,

71 BILSKÝ,P.: Vývoj dôveryhodnosti Policajného zboru a analýza faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. Signálna správa z výskumu verejnej mienky v máji 2005. 2005, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bratislava. 72 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. 2001, Bratislava, sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s. 17. 73 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. 2001, Bratislava, sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s. 17. 74 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 75 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. 2001, Bratislava, sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

46

duchovného rozvoja, humanizácie, skvalitňovania spôsobu života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín, ako aj na socializáciu a sociálnu integráciu každého jednotlivca. 76 Sociálna prevencia je orientovaná na sociálno-kriminogénne javy, ako sú prostitúcia, alkoholizmus, nezamestnanosť, chudoba, extrémistické skupiny, bezdomovectvo a podobne. To znamená že je zameraná na zmenu nepriaznivých spoločenských, kultúrnych a ekonomických podmienok, ale i ďalších podmienok prostredia, ktoré sa môžu stať kriminogénnymi faktormi. Pri sociálnej prevencii ide teda o vytvorenie takých podmienok, aby sa človek nestal páchateľom trestného činu, alebo aby nepokračoval v páchaní trestných činov.77 Z uvedených definícií sociálnej prevencie možno konštatovať, že ide o prevenciu, ktorá sa týka celej spoločnosti, najmä oblastí kde je najväčšia pravdepodobnosť výskytu trestnej činnosti. Pokiaľ ide o príslušníkov Policajného zboru, tí sú ako predstavitelia bezpečnosti a ochrany verejného záujmu neodmysliteľnou súčasťou tejto prevencie, preto ich individuálne konanie musí byť v medziach zákona. Medzi formy sociálnej prevencie zaraďujeme tieto činnosti:  vyhľadávacia – jednou zo základných foriem je vyhľadávanie jednotlivcov, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo v sociálnej núdzi bez pomoci iného, nie sú schopní si riešiť vlastné problémy. Vyhľadávanie sa uskutočňuje pomocou vlastných evidencií Policajného zboru, osobným kontaktom alebo prostredníctvom liniek záchrany,  nápravná – je odstraňovanie, zmierňovanie alebo neutralizovanie už vzniknutých sociálne negatívnych procesov a javov. Nápravná činnosť obsahuje aj výchovné usmerňovanie a výchovné opatrenia na odstránenie nedostatkov. Základným cieľom výchovy v oblasti sociálnej prevencie je pomoc jednotlivcovi, rodinám pri zvládaní sociálnych situácií a vytváraní sociálnych návykov,  rehabilitačná – je kombinované a koordinované použitie liečebných, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov pre výcvik alebo precvičovanie jednotlivca k najvyššej možnej funkčnej schopnosti,  resocializačná – postupy prevýchovy občana zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s

76 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality (vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). 2005, Žilina: Žilinská univerzita. 77 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality (základy kriminálnej prevencie a preventológie s aplikáciami na činnosť verejnej správy a polície). 2001, Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

47

cieľom zapojiť občana do života v prirodzenom prostredí. Výsledný efekt resocializačnej činnosti je vysoko individuálny. Sociálna prevencia bola po prvý raz vymedzená v zákone o sociálnej pomoci78 ako integrálna súčasť všetkých nástrojov a foriem sociálnej pomoci. Z tohto dôvodu sa pojem sociálna prevencia častejšie prezentuje v niektorých štúdiách až prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý bol novelizovaný zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 448/2008 Z.z. o sociálnej službe v znení neskorších predpisov a ktorý ho pre potreby zákona bližšie charakterizuje. Sociálna prevencia sa uplatňuje predovšetkým v sociálnej sfére. Podľa Weinera Boehma má sociálna prevencia tri základné funkcie:79  Obnova – sociálna práca sa orientuje na elimináciu tých faktorov v procese interakcie, ktoré vedú k narušeniu vzťahov. Cieľom je navrátenie najvyššieho možného stupňa spoločenského fungovania. Metódami sú vyhľadávacia činnosť, kuratívna a rehabilitačná.  Zaistenie zdrojov – ide o zdroje, ktorými disponuje sám jedinec. Tieto zdroje sú v intelektuálnej, emocionálnej a duchovnej zložke osobnosti človeka. Hlavným nástrojom rozvoja týchto zdrojov býva výchova a vzdelávanie.  Náprava – v prípade, že príde k odchýlke od akceptovaných sociálnych noriem, sociálna prevencia vyvíja aktivity smerujúce k náprave. Rozdiel medzi obnovou a nápravou spočíva v tom, že obnova nastupuje ešte pred tým, ako prišlo k poruchám správania zo strany jedinca. V prípade príslušníkov Policajného zboru môžeme hovoriť o nasledovnom zameraní:  prevencia korupčného konania príslušníkov Policajného zboru, zneužívanie právomoci verejného činiteľa,  prevencia trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru na mládeži (prípady nedodržania príslušných ustanovení Trestného poriadku, vťahujúcich sa na postup pri výsluchu osôb mladších ako 15 rokov),  prevencia násilnej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru (násilie páchané proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi), výtržníctvo a podobne,  prevencia mravnostnej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,

78 § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. 79 BOEHM, W.: (in Levická, 2003, s.112).

48

 prevencia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru súvisiacej s drogami,  prevencia rasovo motivovanej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, prejavy extrémizmu, intolerancie a xenofóbie. Formy a metódy nemajú direktívny charakter, a preto je potrebný tvorivý prístup realizátora prevencie. Formy a metódy prevencie sa budú uplatňovať na všetkých útvaroch Policajného zboru, to znamená až po úroveň obvodných oddelení Policajného zboru. Možnosti realizácie sociálnej prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru: a) primárna  zvyšovanie právneho vedomia príslušníkov Policajného zboru (prehĺbenie diferencovaného prístupu formou spolupráce s rezortným školstvom),  profesijné vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru jednotlivých služieb Policajného zboru,  zabezpečenie a hodnotenie účinnosti preventívnych aktivít inšpekčnej služby Policajného zboru podľa stanovených kritérií.

b) sekundárna  zvyšovanie právneho vedomia príslušníkov Policajného zboru a najmä „rizikových služieb Policajného zboru“ (dopravná polícia, poriadková polícia a pod.),  získavanie informácií o názoroch a skúsenostiach verejnosti s jednotlivými službami Policajného zboru,  získavanie informácií o majetkových pomeroch príslušníkov Policajného zboru, následné preverovanie legálnych zdrojov príjmov.

2.2 Situačná prevencia

„Situačná prevencia spočíva v opatreniach, ktoré znižujú možnosť spáchania trestného činu a zvyšujú pravdepodobnosť odhalenia páchateľa.“80 Jej predmetom sú miesta a osoby pravdepodobne ohrozené spáchaním protispoločenskej činnosti.81 Pozitívna je v tom, že prostredníctvom svojich základných foriem sťažuje potenciálnemu páchateľovi spáchať

80 MALOVEC, D.: Prevencia kriminality na miestnej úrovni. IN: Zborník z teoreticko-praktického seminára konaného dňa 16. 11. 2001, Nitra: Mestský úrad v Nitre, s. 22. 81 KELEMEN, J.: Železničná polícia a jej iniciatívy v oblasti prevencie v pôsobnosti kraja. IN: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Banskobystrickom kraji, Zborník príspevkov z krajských konferencií. 2008, Banská Bystrica: Krajský úrad v Banskej Bystrici.

49

trestný čin a zároveň zvyšuje pravdepodobnosť odhalenia reálneho páchateľa.82 Medzi jej základné formy patria: 83  klasická ochrana – predstavujú ju mechanické zábranné prostriedky, ktoré sa vyznačujú mechanickou pevnosťou, odolnosťou použitých materiálov. Ide hlavne o bezpečnostné uzamykacie systémy, bezpečnostné systémy dverí, mreže, bezpečnostné fólie a mnoho iných,  technická ochrana – slúži na zvýšenie ochrany majetku, objektov a priestorov, účinne podporuje klasickú ochranu. Predstavuje ju najmä elektrická zabezpečovacia signalizácia, elektrická požiarna signalizácia, ochrana dát a informácií, prostriedky osobnej ochrany a podobne,  fyzická ochrana – vykonáva ju polícia, strážnici, armáda, zamestnanci súkromných bezpečnostných služieb a podobne. Jej efektívnosť zvyšuje technická ochrana,  režimová ochrana – zahŕňa administratívno-organizačné opatrenia, ktoré vedú k zaisteniu bezporuchového chodu celého zabezpečovacieho systému. Patria sem napríklad personálne veci, prístup k údajom, kľúčový systém či vjazd alebo výjazd jednotlivých osôb do objektu. Všetky uvedené základné formy situačnej prevencie sa navzájom prelínajú a dopĺňajú, čím zvyšujú jej efektivitu a účinnosť. Situačná prevencia vychádza z toho, že určité druhy zločinu sa objavujú: 84  v určitom čase,  za určitých okolností,  na určitých miestach,  dopúšťajú sa ich určité druhy páchateľov. Napríklad vreckové krádeže sa najčastejšie objavujú v obchodoch, na tržniciach alebo jarmokoch, na miestach, kde sa sústreďuje väčšie množstvo ľudí, vandalizmus a porušovanie verejného poriadku sa vyskytuje často v nočných hodinách po skončení diskoték či zatvorení herní. Prostriedky situačnej prevencie sú efektívne najmä pri predchádzaní majetkovej trestnej činnosti, ochrany zdravia a života ľudí, zvýšenia pocitu

82 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality (vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). 2005, Žilina: Žilinská univerzita. 83 PORADA, V. – DZURČANIN, Š. a kol.: Prevencia kriminality pre bezpečnostný manažment. 2007, Košice: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva. 84 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality (vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). 2005, Žilina: Žilinská univerzita.

50

bezpečia a istoty. Situačná prevencia je relatívne lacná a je najúčinnejšia vtedy, ak je konkretizovaná a prispôsobená určitému objektu, ulici, štvrti alebo mestu. 85 Na jednej strane sa snaží sťažiť potenciálnemu páchateľovi spáchať trestný čin alebo iný delikt, na druhej strane zvyšuje pravdepodobnosť odhalenia reálneho páchateľa. Prínos tejto prevencie sa zvyšuje pri kombinácii s opatreniami sociálnej prevencie a prevencie viktimity. Pri skúmaní trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné zaoberať sa situáciami a modelmi správania jednotlivých príslušníkov Policajného zboru v oblasti, kde pracujú, a analyzovať ich správanie pri výkone svojej práce, ako aj možnosti spáchania trestných činov na určitom mieste a v určitom čase. V prípade príslušníkov Policajného zboru môžeme hovoriť o nasledovnom zameraní:  prevencia organizovanej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a ich korupčného konania,  prevencia majetkovej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru s osobitným zreteľom na krádeže spáchané príslušníkmi Policajného zboru pri domových a osobných prehliadkach, vydaní, odňatí a prevzatí veci a pri ďalších úkonoch spojených so zabezpečovaním dôkazov pre účely trestného konania,  prevencia ostatných krádeží, páchaných príslušníkmi Policajného zboru mimo výkonu služobnej činnosti v bytoch, rodinných domoch, verejných objektoch a na verejných priestranstvách, nákupných centrách a obchodných reťazcoch,  prevencia neoprávneného používania služobných motorových vozidiel príslušníkmi Policajného zboru,  prevencia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru pri hromadných akciách (násilná trestná činnosť, vandalizmus),  prevencia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru so zameraním na skutky súvisiace s prípravou a realizáciou nedovoleného prekračovania štátnych hraníc. Možnosti realizácie situačnej prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru:  cieľavedomé ovplyvňovanie podmienok, ktoré najčastejšie vedú k porušovaniu zákonov, respektíve umožňujú páchanie trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru, so zameraním na zvyšovanie rizika zadržania páchateľa,

85BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality, Sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality MV SR. 2001, Bratislava.

51

 zabránenie páchaniu trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru vykonaním opatrení zneprístupňujúcich predmet útoku rôznymi formami ochrany príslušníkov Policajného zboru,  zvýšenie kontrolnej a riadiacej činnosti zo strany priamych nadriadených na všetkých stupňoch riadenia,  konkrétne formy pomoci príslušníkom Policajného zboru, ohrozeným rôznymi formami psychického i fyzického násilia počas výkonu služby nielen v postavení verejného činiteľa, ale i vo voľnom čase.

2.3 Viktimačná prevencia

Viktimačná prevencia je druh špecificky orientovanej prevencie kriminality, ktorej cieľom je, aby sa človek nestal obeťou trestného činu. 86 Zahrnuje prípravu ľudí na osvojenie si a uplatnenie preventívnych opatrení, ktorými by mohli znížiť riziko svojho ohrozenia kriminalitou.87 Ide o opatrenia situačnej prevencie, ale aj o vlastné preventívne správanie vrátane primeraného reagovania v situácii ohrozenia kriminalitou a o pomoc obetiam trestných činov. Pre prevenciu viktimácie je najcharakteristickejším prvkom aktivizácia ľudí na ochranu svojho majetku, zdravia a života. Viktimácia ako proces stávania sa obeťou je podmienená: 88  viktimitou, čiže náchylnosťou človeka stať sa obeťou trestného činu, ktorá sa prejavuje v správaní obete,  interakciou obete a páchateľa v situácii ich kontaktu,  reakciou sociálneho okolia, ktoré môže spôsobiť obeti trestného činu ešte väčšie utrpenie ako samotný trestný čin. „Prevencia viktimácie sa môže uskutočňovať všeobecne, vo vzťahu k všetkým ľuďom ich informovaním o nebezpečenstve kriminality, vzdelávaním, výcvikom v preventívnom správaní či propagáciou technických možností ochrany pred trestnou činnosťou najmä majetkovou, ale aj násilnou a inými druhmi. Taktiež môže byť adresná vo vzťahu k určitým

86 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava. 87 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2011, Bratislava. 88 HERETIK, A.: Základy forenznej psychológie. 1993, Bratislava: SPN.

52

sociálnym skupinám alebo jednotlivcom a môže sa realizovať formou skupinového alebo individuálneho poradenstva, nácviku reagovania situácii ohrozenia a podobne.“89 Takáto príprava je dôležitá hlavne preto, že „niektoré skupiny obetí podnecujú páchateľov k útoku na seba či už pasívne napríklad spôsobom života (alkoholici, narkomani, prostitútky), svojím neopatrným, ľahkomyseľným a dobrodružným správaním, alebo aktívne páchateľa provokujú vyzývavým alebo pohŕdavým postojom či teritoriálnym správaním“. Nie vždy však obeť musí mať aktívny podiel na trestnom čine. Môže sa stať obeťou omylom alebo náhodne, prípadne vďaka nejakej sociálnej charakteristike, ako napríklad príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, národu, rase, vekovej skupine, vierovyznaniu, ale napríklad aj tým, že vykonáva nejaké rizikové povolanie ako príslušník Policajného zboru, pokladník a podobne.90 Samozrejme, človek sa nemusí stať obeťou len svojím aktívnym prístupom. Viktimogénnym faktorom sa môže stať aj niektorá sociálna charakteristika človeka, napríklad ak vykonáva určitú funkciu vo verejnom živote, patrí k určitej sociálnej skupine, ak má určité presvedčenie alebo vierovyznanie, prípadne ak vykonáva určité rizikové povolanie (ako v napríklad pokladník, doručovateľ, príslušník Policajného zboru a pod.). V tomto smere existujú pokusy o typológie obetí, ktoré sú východiskom veľmi diferencovaných prístupov k prevencii viktimácie.91 Programy na podporu obetí by sa mali snažiť o zriadenie výborov pre prevenciu so štátnymi a súkromnými subjektmi, a to pre lepšiu koordináciu komplexnej stratégie prevencie. Tieto informácie o prevencii by sa mali dostať do mediálnych kampaní a učebných osnov všetkých vzdelávacích stupňov. V prípade príslušníkov Policajného zboru môžeme hovoriť o nasledovnom zameraní:  prevencia viktimácie všetkých príslušníkov Policajného zboru,  prevencia viktimácie príslušníkov Policajného zboru rizikových služieb Policajného zboru (napr. správne služby, poriadková polícia, dopravná polícia, atď.),  pomoc príslušníkom policajného zboru – ako obetiam trestnej činnosti – analýzou príčin a podmienok vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru iniciovať možnosti právnej, psychologickej, a sociálnej pomoci príslušníkom Policajného zboru zo strany príslušných útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru.

89 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2001, Bratislava, s. 15. 90 ČÍRTKOVÁ, L.: Policejní psychologie. 1995, Praha: Support, s. 182. 91 ČÍRTKOVÁ, L., ČERVINKA, F.: Forenzní psychologie. 1994, Praha: Support.

53

Možnosti realizácie viktimačnej prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru: a) primárna  propagácia prevencie viktimácie príslušníkov Policajného zboru prostredníctvom médií a rezortnej tlače,  osvetové a informačné stretnutia s riaditeľmi krajských riaditeľstiev Policajného zboru a okresných riaditeľstiev Policajného zboru, orientované na trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru a neopodstatnené obviňovanie príslušníkov Policajného zboru zo strany zločineckých skupín,  výcvik príslušníkov Policajného zboru pre komunikáciu s obeťami trestnej činnosti. b) sekundárna  identifikácia a zverejňovanie kriminogénnych situácií s návrhmi na ich elimináciu,  krízové konzultácie a poradenstvo pre príslušníkov Policajného zboru,  zriadenie tzv. „horúcich“ telefonických liniek pre príslušníkov Policajného zboru. Ďalšie možnosti zamerania prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru budú súvisieť s novými sofistikovanými formami trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, ktoré budú odhaľovať a dokumentovať pracovníci inšpekčnej služby.

2.4 Systém a princípy prevencie

Vznik a vytváranie prvých právnych noriem v minulosti a stanovovanie sankcií za ich porušovanie alebo nedodržiavanie obsahovali aj preventívne aspekty v zmysle odstrašovania potenciálnych páchateľov od vykonania protispoločenského skutku, od recidívy trestnej činnosti, ochrany spoločnosti ich izoláciou alebo dokonca úplným odstránením. „Dôraz na prevenciu mení filozofiu práce orgánov činných v trestnom konaní, ale aj iných štátnych orgánov i neštátnych organizácií a inštitúcií. Napríklad príslušník Policajného zboru už nie je len bojovníkom proti zločinu, ale spoločensky integrovaným občanom, poradcom, susedom a priateľom. Nie je len úradnou represívnou osobou, ale človekom, ktorý prispieva k udržaniu určitej kvality života v mieste svojej pôsobnosti. Tento trend možno charakterizovať ako prechod od nadradenosti k službe. Základnou

54

stratégiou pôsobenia polície aj vo vyspelých štátoch je prehlbovanie kontaktu a spolupráce s obyvateľstvom.“92 Kvalitu práce a dobré výsledky Policajného zboru podmieňuje kvalita ľudského činiteľa a zvyšovanie spoločenského postavenia príslušníka Policajného zboru. Systém vzdelávania a výchovy príslušníkov Policajného zboru si vyžiadal určité korekcie vrátane vytvorenia nadstavby na absolvovanie základnej policajnej prípravy v podobe zriadenia stálych poriadkových jednotiek, ktoré slúžia na získanie a upevnenie potrebných praktických návykov a služobnej disciplíny pred príchodom príslušníkov Policajného zboru do výkonu služby. Rizikovosť práce príslušníkov Policajného zboru, nebezpečenstvo a náročnosť plnených úloh a vysoká miera ich zodpovednosti musia byť vyvážené uplatňovaním a zdokonaľovaním prvkov účinnej ochrany príslušníkov Policajného zboru. Vláda Slovenskej republiky kladie dôraz na kontrolu polície smerom dovnútra prostredníctvom kapacitného posilnenia a technického zabezpečenia kontrolných a inšpekčných mechanizmov a posilnenia systému nezávislosti inšpekčných orgánov. Do systému prevencie kriminality sa postupne zaradili činnosti uskutočňujúce sa v rámci trestného justičného systému. Tie neurčujú iba taxatívny súpis trestov a sankcií, ale snažia sa do trestného práva implementovať aj také sankcie a taký spôsob uplatňovania práva, ktorý nebude objekt prevencie vo zvýšenej miere kriminalizovať alebo nálepkovať, napríklad kodifikáciou alternatívnych trestov. V tejto súvislosti hovoríme o všeobecnej (generálnej) prevencii kriminality. Jej účinok je celoplošný a lineárny, pôsobí konštantne na každého občana daného štátu. Ak chceme prevenciu kriminality komplexne realizovať mimo trestného systému, musí byť zameraná na tri základné cieľové objekty, ktoré sú úzko previazané:  páchatelia trestných činov,  situácie trestných činov,  obete trestných činov. Na základe špecifikácie týchto cieľových objektov môžeme podľa J. Bubelíniho takéto preventívne pôsobenie označiť ako špecifickú prevenciu kriminality a tú vertikálne rozdeliť na sociálnu prevenciu, situačnú prevenciu a viktimačnú prevenciu. Trend budovania spoločnosti čerpajúcej z poznatkov a odporúčaní zahraničných a domácich inštitúcií v oblasti prevencie kriminality potvrdzuje narastajúci záujem o efektívne preventívne opatrenia na vedeckej základni. Prevencia kriminality je z hľadiska realizácie

92 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava. s. 29.

55

veľmi rozsiahla a jej viacdimenzionálny rozmer si vyžaduje multidisciplinárny prístup aj v oblasti jej finančného zabezpečenia. Ako základný zdroj finančných prostriedkov na realizáciu prevencie kriminality na národnej, regionálnej a miestnej úrovni slúžili finančné prostriedky príslušných subjektov prevencie kriminality pôsobiacich na týchto úrovniach. Realizácia preventívnych opatrení potvrdila nutnosť budovania stabilného systému financovania prevencie kriminality nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj z rozpočtov samospráv a Európskej únie. V praxi sa niekedy stretávame s názormi, že najlepšou prevenciou je represia. Súčasný svetový trend v práci polície však smeruje k realizácii vlastných preventívnych programov a k aktívnej účasti na programoch iných subjektov. Preto tak ako represia, aj prevencia uskutočňovaná Policajným zborom sa musí stať vysoko odbornou, profesionalizovanou činnosťou, a nielen vedľajším produktom represie. Teoretické východiská stratégie zostávajú aj pre ďalšie obdobie nezmenené. Z hľadiska kvalifikácie podľa štádia vývoja kriminálneho problému a zároveň podľa okruhu adresátov preventívnych aktivít sa prevencia kriminality realizuje ako primárna, sekundárna a terciárna prevencia kriminality.  Primárna prevencia kriminality zahŕňa predovšetkým výchovné, vzdelávacie, voľnočasové, osvetové a poradenské aktivity zamerané najmä na najširšiu verejnosť. Zapojenie občanov do aktívneho spôsobu zvyšovania vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti svojho okolia. Zvláštnu pozornosť venuje pozitívnemu ovplyvňovaniu najmä detí a mládeže (napr. využívanie voľného času, možnosti športového vyžitia). Ťažiskom primárnej prevencie kriminality sú rodina, školy a lokálne spoločenstvá. Predstavuje preventívne pôsobenie na objekty, ktoré ešte neprišli do kontaktu s kriminalitou alebo určitým protispoločenským javom.  Sekundárna prevencia kriminality sa zaoberá rizikovými jedincami, skupinami osôb, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že sa stanú páchateľmi alebo obeťami trestnej činnosti (špecializovaná sociálna starostlivosť), inej protispoločenskej činnosti (napr. drogová a alkoholová závislosť, záškoláctvo, šikanovanie, patologické hráčstvo, vandalizmus, interetnické konflikty, dlhodobá nezamestnanosť) a príčinami kriminogénnych situácií. V priebehu posledných desaťročí sa vyvinula na základe včasnej diagnostiky sociálneho problému. Je orientovaná nielen na rizikové skupiny alebo javy, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami alebo páchateľmi trestného činu, ale aj na elimináciu situačných kriminogénnych faktorov.

56

 Terciárna prevencia kriminality sa uskutočňuje resocializáciou osôb narušených kriminalitou a inou protispoločenskou činnosťou, to znamená pôsobením na osoby, ktoré už spáchali, alebo na ktorých už bol spáchaný, trestný alebo iný protispoločenský čin, s cieľom udržať dosiahnuté výsledky predchádzajúcich intervencií a rekonštrukcie nefunkčného sociálneho prostredia. Realizuje sa v sociálnej oblasti s cieľom pomôcť obetiam alebo páchateľom opätovne sa začleniť do spoločnosti formou resocializácie (psychologická, psychiatrická pomoc, zdravotná pomoc, pomoc pri pracovnom uplatnení vrátane rekvalifikácie, sociálne a rodinné poradenstvo, pomoc pri získavaní bývania a pod.) Jej formy sa teda prejavujú v sociálnej, zdravotníckej, psychologickej a právnej pomoci najmä s cieľom sociálnej integrácie a reintegrácie. Všeobecne je táto forma prevencie v úzkom vzťahu s terapiou a liečebnou činnosťou. Primárna, sekundárna a terciárna prevencia kriminality sa realizuje najmä prostredníctvom preventívnych aktivít, ktoré sú členené podľa ich obsahového zamerania na aktivity sociálnej, situačnej a viktimačnej prevencie kriminality.93 Rozdelenie prevencie na primárnu, sekundárnu a terciárnu teda predstavujú horizontálne členenie, pričom pri delení prevencie na sociálnu, situačnú a viktimačnú ide o vertikálne členenie prevencie kriminality. Ďalším horizontálnym delením je prevencia podľa kritéria pôsobnosti, rozsahu cieľového objektu:  širokoplošná, ktorá je realizovaná v celoštátnom alebo regionálnom meradle,  komunitná, skupinová prevencia v rámci mesta, obce, komunity alebo cieľovej skupiny,  individuálna, ktorá je adresne zameraná na konkrétny objekt. Systém prevencie kriminality sa má rozvíjať a realizovať v súlade so základnými princípmi, a to:  Princíp jednoty represie a prevencie v kontrole kriminality s akceptovaním priorít prevencie – vyjadruje skutočnosť, že prevencia je dôležitým doplnkom uplatňovania trestného práva, neobmedzuje sa však len na odstrašujúci účinok trestu, ale uskutočňuje sa aj formou osobitných preventívnych činností, ktoré majú charakter mimotrestných opatrení, na ktorých sa podieľa široký okruh subjektov. Priorita prevencie pred represiou vypláva z jej orientácie do budúcnosti.

93 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bratislava 2016, s. 4.

57

 Princíp ústavnosti a zákonnosti prevencie a represie – vyjadruje nevyhnutnosť realizovania prevencie kriminality v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými zákonmi, pričom sa kladie dôraz na ochranu ľudských práv a slobôd, ustanovenia medzinárodného práva a medzinárodných štandardov v oblasti ľudských práv zahrnuté v právnych dokumentoch Slovenskej republiky.  Princíp aktuálnosti a objektívnosti prevencie – vyjadruje potrebu orientovať prevenciu na objektívny a aktuálny, často akútny stav kriminality, jej vývoj a prognózy vývoja a pritom vychádzať z podmienok územného celku, v rámci ktorého sa majú uskutočňovať preventívne opatrenia napríklad mesto, región, republika a podobne.94  Princíp koordinácie prevencie – vyplýva zo skutočnosti, že na realizovaní preventívnych opatrení sa na všetkých úrovniach – celoštátnej, regionálnej a miestnej – zúčastňuje celý rad subjektov, ako sú štátna správa, najmä polícia, samospráva, masmédia, súkromné bezpečnostné služby, podnikateľské subjekty, cirkvi, občianske združenia, nadácie, komunity a jednotlivci. Prínos každého subjektu je špecifický a vo vzťahu k aktivitám ostatných zúčastnených subjektov má komplementárny charakter, čo prispieva k zvyšovaniu účinnosti prevencie kriminality.  Princíp inštitucionálneho, personálneho a materiálneho zabezpečenia prevencie a profesionalizácie – vyplýva z nutnosti zriadiť pri koordinačných orgánoch na všetkých úrovniach výkonné pracoviská prevencie obsadzované kvalifikovanými pracovníkmi pripravovanými na vykonávanie svojej funkcie osobitnými formami vzdelávania. Tieto pracoviská majú mať pre svoju činnosť vytvorené vhodné priestorové, materiálne a finančné podmienky.95  Princíp aktívnej účasti občanov na prevencii – vychádza z toho, že občania nie sú len užívateľmi služieb štátnej správy, samosprávy, polície a ďalších subjektov, ale aj priamymi, aktívnymi účastníkmi rôznych foriem prevencie zameraných na ochranu ich života, zdravia a majetku, a to ako jednotlivci alebo členovia komunít. V tomto zmysle je prevencia účinnou formou spoločenskej aktivizácie občanov a vytvárania spoločenskej atmosféry odsudzujúcej kriminalitu.

94 ČIČ, M.,TURAYOVÁ, Y.: Teoreticky o kriminalite a jej prevencii. Akadémia Policajného zboru. 2001, Bratislava. 95 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015. 2011. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bratislava.

58

 Princíp finančného zabezpečenia prevencie – vyplýva z toho, že prevencia napriek tomu, že je v porovnaní s represiou menej finančne náročná, vyžaduje finančné prostriedky, sú zárukou jej profesionálneho vykonávania a rozšírenia účasti na nej aj zo strany tých subjektov, čo by bez finančnej pomoci štátu neboli schopné samostatne zabezpečiť preventívne aktivity. Je preto žiaduce, aby sa finančné prostriedky na prevenciu kriminality vyčleňovali na všetkých úrovniach, na kde sú zriadené koordinačné orgány prevencie a výkonné pracoviská prevencie.  Princíp komplexnosti prevencie – vyjadruje vzájomnú závislosť a previazanosť sociálne, situačnej a viktimačnej prevencie, prevencie primárnej, sekundárnej a terciárnej, ako aj prevencie široko plošnej, skupinovej a individuálnej, spoluprácu mnohých subjektov prevencie, mnohotvárnosť foriem a metód preventívnej činnosti a ďalšie aspekty napomáhajúce zmysluplnosť preventívnych aktivít v záujme ich optimálnej účinnosti.  Princíp informačného zabezpečenia prevencie – vyplýva z požiadaviek efektívnej prevencie a profesionalizácie činnosti v prevencii, ktorá predpokladá pružné získavanie, spracúvanie, sprostredkúvanie a praktické využívanie informácií, horizontálne a vertikálne informačné prepojenie koordinačných orgánov a výkonných pracovísk prevencie, rovnako aj vzájomnú výmenu informácií so zahraničnými partnermi.96  Princíp vedeckosti prevencie – vyjadruje potrebu uplatňovať vedecky overené postupy pri analýze kriminality, prognózovaní vývoja kriminality, výbere preventívnych aktivít, ich propagácii, realizácii a hodnotení, ako aj nutnosť rozvíjať preventológiu a koordinovať vedeckovýskumnú činnosť v prevencii kriminality, vrátane výskumov verejnej mienky, na profesionálnej báze.97  Princíp plánovitosti a cielenosti prevencie – vyjadruje voľbu takých stratégií, foriem a metód preventívnej práce, ktoré sú optimálne vo vzťahu k cieľovým skupinám a jednotlivcom alebo iným objektom preventívneho pôsobenia a uskutočňujú sa cieľavedome a plánovito.  Princíp medzinárodnej spolupráce v prevencii – vyplýva z nutnosti medzinárodnej spolupráce v oblasti prevencie kriminality, objektívne vyvolanej

96 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality (vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). 2005, Žilina: Žilinská univerzita. 97 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2011.

59

rastom internacionalizácie a organizovanosti kriminality98 , z potreby zavedenia dokumentov Organizácie spojených národov, Rady Európy a Európskej únie a ich orgánov prevencie do dokumentov Slovenskej republiky, z potreby využitia medzinárodných skúseností a poskytovania vlastných skúseností z prevencie zahraničným partnerom. 99 Spolupráca sa má realizovať na úrovni bilaterálnej a multilaterálnej, v rámci európskych i širších medzinárodných spoločenstiev.  Princíp sústavnosti prevencie – vyplýva z potreby nepretržitosti a dlhodobosti preventívneho pôsobenia, aktuálnej najmä v sociálnej prevencii a prevencii viktimácie.100

2.5 Úrovne realizácie prevencie

Realizácia preventívnych opatrení závisí z veľkej miery aj od spoločenských úrovní, v ktorých má prebiehať, v závislosti od toho sa prijímajú také opatrenia, ktoré sú najefektívnejšie z hľadiska územia, na ktorom majú byť realizované, ako aj cieľovej skupiny, pre ktorú sú určené. Na základe územného rozsahu rozlišujeme úroveň celoštátnu, regionálnu a miestnu. Na všetkých týchto úrovniach pri prevencii kriminality vystupujú:  „orgány prevencie – sú nimi štátne orgány, orgány samosprávy, Policajného zboru, alebo nimi zriadené pomocné orgány (rady, komisie, výbory a podobne) pre prevenciu kriminality, prípadne pomocné orgány rôznych organizácií a inštitúcií vrátane mimovládnych, ktoré koordinujú prevenciu kriminality,  subjekty prevencie – sú to orgány, organizácie, inštitúcie, ktoré sú realizátormi konkrétnych preventívnych aktivít, uskutočňovaných separátne alebo v rámci súčinnostných programov prevencie, koordinovaných orgánmi prevencie,  koordinátori prevencie – fyzické osoby, ktoré v rámci subjektov prevencie bezprostredne vykonávajú preventívne aktivity, alebo v rámci orgánov prevencie takéto aktivity koordinujú ako výkonní pracovníci týchto orgánov.“101 V princípe aktuálneho zamerania prevencie kriminality vidíme nielen časovú, ale aj miestnu dimenziu. Ide tu o aktuálnosť v určitom regióne alebo lokalite. Skúsenosti zo

98 ČIČ,M.,TURAYOVÁ,Y.: Teoreticky o kriminalite a jej prevencii. 2001, Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 99 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality (vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). 2005, Žilina: Žilinská univerzita. 100 ČIČ, M.,TURAYOVÁ, Y.: Teoreticky o kriminalite a jej prevencii. 2001, Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 101BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. 2001, Bratislava, sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. s. 51.

60

zahraničia svedčia o tom, že účinnosť prevencie závisí aj od regionálnych a miestnych aktivít. Žiadny ústredný orgán nemôže postihnúť špecifiká miest, obcí, štvrtí či ulíc. Prevencia kriminality môže byt úspešná len vtedy, ak vychádza z konkrétnej analýzy kriminality, jej stavu, štruktúry a dynamiky, jej príčin a podmienok, a to nielen v celoštátnom, ale aj regionálnom a miestnom rámci. V Slovenskej republike sa za posledné obdobie takmer 10-tich rokov buduje trojstupňový model prevencie, čo znamená, že úlohy v oblasti prevencie kriminality a jej koordinačné orgány, ako subjekty zabezpečujúce tieto úlohy, sú budované na ústrednej úrovni, regionálnej úrovni a miestnej úrovni. Orgány miestnej štátnej správy (na regionálnej úrovni) majú už v tomto smere určitú skúsenosť, majú svoje koncepčné dokumenty v oblasti prevencie vypracované už v predchádzajúcom období, ktoré sú pravidelne aktualizované.102 Vzhľadom na organizačnú štruktúru inšpekčnej služby systém prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru musí pozostávať z dvojstupňového systému prevencie, to znamená z celoštátnej a regionálnej úrovne. Generálnym subjektom prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru by mala byť inšpekčná služba ako celok a jej organizačné zložky na regionálnej úrovni, ktoré pôsobia v priamom výkone služby. Objektom prevencie musia byť všetci príslušníci Policajného zboru.

2.5.1 Celoštátna úroveň prevencie Úlohy štátu v koordinácii prevencie kriminality sú významné, ale orientujú sa spravidla na vytváranie legislatívnych predpokladov účinnej prevencie, rozpracúvanie koncepčných otázok, na funkcie metodické, informačné a ekonomicko-podporné. Úlohou subjektov prevencie kriminality na celoštátnej úrovni je koordinovať preventívne aktivity na národnej a celospoločenskej úrovni. Tieto aktivity možno členiť na aktivity celospoločenské, rezortné alebo iné. Na celospoločenskej úrovni sa riešia aktuálne celospoločenské úlohy, a to:  legislatívne – vzájomná prepojenosť zákonov upravujúcich všetky oblasti života spoločnosti so zákonom o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti,

102 HALCIN, J.: Systém prevencie kriminality na miestnej úrovni, Bratislava, 2013, sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s. 1.

61

 koncepčné – formulovanie zásad preventívnej politiky ako subsystému bezpečnostnej politiky štátu, smerovanie preventívnej politiky do budúcnosti prostredníctvom ofenzívnej stratégie prevencie kriminality,  koordinačné – koordinovanie medzinárodných záväzkov, národných programov, celospoločenských koncepcií a stratégií prostredníctvom špeciálneho koordinačného orgánu – Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality pri riešení aktuálnych otázok prevencie kriminality,  ekonomické – štátna finančná podpora preventívnych aktivít organizovaných na rôznych úrovniach, rôznymi subjektmi, s rôznym zameraním, ktoré súvisia s celospoločenskými úlohami prevencie kriminality,  poradensko-informačné a iniciačné – odborné služby vedeckovýskumných, koncepčných pracovísk, univerzít a vysokých škôl pre všetky subjekty prevencie kriminality,  výkonné – v oblastiach riadených celospoločensky, napr. kontrola kriminality, súdnictvo, obrana, ekonomika, hospodársky rozvoj štátu, sociálna oblasť, školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie, civilná, požiarna ochrana obyvateľstva.103 Na rezortnej úrovni sa riešia analogické úlohy limitované kompetenciami a pôsobnosťou rezortov. Medzi iné aktivity s celoštátnou pôsobnosťou môžu patriť opatrenia prijímané Policajným zborom, občianskymi združeniami, združeniami miest a obcí a podobne.104 Koordinačným orgánom prevencie kriminality na celoštátnej úrovni je Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality, ktorá je poradným, iniciatívnym, koordinačným a odborným orgánom vlády pre oblasť prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality zriaďuje na národnej úrovni expertné skupiny, ktoré sa zameriavajú na koordináciu a riešenie zverených úloh. Preventívne opatrenia a aktivity riešené expertnými skupinami koordinujú vecne príslušné ústredné orgány štátnej správy v spolupráci so subjektmi pôsobiacimi v danej oblasti na regionálnej a miestnej úrovni najmä v rámci štátnej správy, samosprávy, neziskového a podnikateľského sektora a vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Realizáciu rezortných úloh prevencie kriminality zabezpečujú ústredné orgány štátnej

103 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava. 104 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava s. 51-52.

62

správy, ktorými sú najmä: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.105 Na plnenie stratégie, jej cieľov a úloh vo svojej pôsobnosti, ktoré si určia vybrané ústredné orgány štátnej správy v súlade s prioritami a cieľmi stratégie, ústredné orgány štátnej správy rozpracujú stratégiu na svoje podmienky a predkladajú rade správu o plnení úloh za predchádzajúci kalendárny rok. Realizácia úloh z rezortnej stratégie je zabezpečovaná prostredníctvom „Plánu úloh prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti vybraného ústredného orgánu štátnej správy na príslušný kalendárny rok“, ktorý spracuje príslušný rezort.106 V procese prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru celoštátna úroveň prevencie – by mala zahŕňať najmä legislatívne, koncepčné, koordinačné a výkonné úlohy, vyplývajúce z analýz stavu a vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a prognóz jej ďalšieho vývoja. Cieľovou skupinou preventívnych aktivít z aspektu celoštátnej úrovne musia byť príslušníci Policajného zboru, ktorí sú služobne zaradení v Prezídiu Policajného zboru a na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Prioritne riešené úlohy: Legislatívne – navrhovanie preventívnych opatrení v procese navrhovania interných aktov riadenia rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Koncepčné – formulovanie základných zásad koncepcie a prognóz prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Ekonomické a sociálne – navrhovanie preventívnych opatrení v spolupráci so sekciou personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekciou systemizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a sekciou ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ekonomickým a sociálnym

105 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2016, Bratislava, s. 6. 106 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2016, Bratislava, s. 10.

63

zabezpečením príslušníkov Policajného zboru (motív páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je najmä finančného charakteru) a Odborovým zväzom Polície Slovenskej republiky. Koordinačné – navrhovanie preventívnych opatrení v súlade s dvojstupňovým systémom realizácie prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Výkonné – zabezpečovanie vzdelávania a poradenstva pre pracovníkov prevencie na pracoviskách inšpekčnej služby. Základné úlohy celoštátneho koordinátora prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru by mali byť tieto:  vypracúva stratégiu kriminality, navrhuje koncepčné dokumenty, akčné plány a iné návrhy na opatrenia súvisiace s prevenciou trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,  spracúva štatistické údaje o stave a úrovni trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v Slovenskej republike,  vykonáva hodnotenie prevencie na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych kritérií,  vypracúva hodnotiace správy o stave zabezpečovania úloh v oblasti prevencie trestnej činností príslušníkov Policajného zboru,  koordinuje činnosť inšpekčných odborov inšpekčnej služby v oblasti prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,  participuje na prípravách rezortnej normotvorby, zameranej na prevenciu trestnej činností príslušníkov Policajného zboru,  vykonáva prednáškovú a lektorskú činnosť v pedagogickom procese Akadémie Policajného zboru v Bratislave a stredných odborných škôl Policajného zboru so zameraním na vyhodnocovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,  zabezpečuje odbornú prípravu a vzdelávanie pracovníkov inšpekčných odborov, realizujúcich preventívne aktivity v oblasti trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,  spolupracuje zo zahraničnými partnerskými službami bezpečnostných zborov za účelom výmeny skúsenosti v oblasti prevencie trestnej činností príslušníkov Policajného zboru.

64

2.5.2 Regionálna úroveň prevencie „Regionálna úroveň prevencie zahŕňa regióny vytvorené po línii štátnej správy, samosprávy, a to jednotlivo alebo ich spojením. Orgánmi prevencie kriminality sú príslušné orgány štátnej správy, samosprávy, alebo nimi účelovo vytvorené orgány prevencie kriminality.“ Môžu to však byť orgány pôsobiace na celoštátnej úrovni, ak nimi prijaté opatrenia sa týkajú regiónov, pričom subjekty prevencie sú veľmi rozmanité a je nemožné ich jednoznačne určiť.107 Koordinačným orgánom prevencie kriminality na regionálnej úrovni je okresný úrad v sídle kraja, ktorý v spolupráci s vyšším územným celkom rozpracúva stratégiu v súlade s prioritami a cieľmi na podmienky kraja a predkladá rade správu o plnení úloh. Ďalšie činnosti v oblasti prevencie kriminality zabezpečuje v spolupráci s inými miestnymi orgánmi štátnej správy, vyšším územným celkom a ďalšími subjektmi na regionálnej úrovni prostredníctvom „Krajskej komisie pre prevenciu kriminality a inej protispoločenskej činnosti“. Krajská komisia je poradným, iniciatívnym, koordinačným a odborným orgánom prednostky/u okresného úradu v sídle kraja a úlohy vyplývajúce zo štatútu sú realizované v rámci územnej pôsobnosti príslušného kraja. Okresný úrad v sídle kraja realizuje úlohy v oblastiach koordinácie, finančného zabezpečenia, spolupráce podľa zákona o prevencii kriminality a ďalšie úlohy v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Ďalším orgánom prevencie kriminality na regionálnej úrovni je vyšší územný celok, ktorý spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja na rozpracovaní stratégie prevencie kriminality na podmienky kraja a vykonáva pôsobnosť v oblasti prevencie kriminality.108 Zároveň sa vyššiemu územnému celku odporúča v organizáciách vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti realizovať úlohy uvedené v prílohe č.1109 a aktivity uvedené v prílohe č.3110 stratégie prevencie kriminality. Na regionálnej úrovni sa prioritne riešia nasledujúce úlohy:  koncepčné a programové – tvorba regionálnych koncepcií s programov prevencie,

107 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. 2001, Bratislava, sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s. 52. 108 § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 109 Návrh úloh ústredných orgánov štátnej správy a odporúčania pre samosprávne kraje a obce na roky 2019 – 2020. Príloha č.1. Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2016, Bratislava. 110 Odporúčané aktivity prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti pre subjekty prevencie kriminality. Príloha č.3. Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2016, Bratislava.

65

 koordinačné – vo vzťahu k regionálnym koncepciám, programom prevencie v rámci regiónu, k susedným regiónom i zahraničiu,  ekonomické – poskytovanie finančnej podpory preventívnym aktivitám, ktoré sú orientované na prioritné úlohy kontroly kriminality v rámci jednotlivých regiónov a vyjadrovanie stanovísk k žiadostiam o finančnú podporu z celoštátnej úrovne pre orgány a subjekty prevencie v rámci regiónu,  výkonné – týkajú sa vzdelávacích a propagačných aktivít a poradensko- informačných služieb pre orgány a výkonné pracoviská prevencie kriminality a pre verejnosť. Koordinačným orgánom prevencie kriminality je okresná komisia pre prevenciu protispoločenskej činnosti, ktorá je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vedenia obvodného úradu.111 Táto komisia plní podobné úlohy ako rada pre prevenciu, avšak len v rámci územnej pôsobnosti okresného úradu. V práci komisie sa zdôrazňuje najmä koordinačná funkcia. Zloženie komisie či systém práce stanovuje štatút a rokovací poriadok, ktoré sú schvaľované štatutárnymi orgánmi príslušných inštitúcií.112 Výkonnými pracoviskami prevencie kriminality sú koordinátori prevencie, ktorí sú organizačne začlenení v kancelárii príslušného štatutárneho orgánu, v tomto prípade okresného úradu. Koordinátori plnia najmä nasledovné úlohy:  vypracovanie koncepčných a hodnotiacich materiálov a iných dokumentov pre regionálne orgány prevencie kriminality,  koordinácia činnosti subjektov prevencie v príslušnom územnom rámci, poskytovanie metodickej pomoci,  zabezpečovanie súčinnosti so subjektmi prevencie najmä v rámci verejnej správy, s Policajným zborom, mimovládnymi a inými subjektmi,  vykonávanie analytickej činnosti,  podieľanie sa na tvorbe, realizácii a hodnotení preventívnych aktivít,  bodovanie, aktualizácia a využívanie informačno-metodickej databázy z problematiky prevencie kriminality,  spolupráca s poradňami pre obete trestnej činnosti,  konzultačná a poradenská činnosť v oblasti prevencie pre verejnosť,

111 PORADA, V. – DZURČANIN, Š. a kol. Prevencia kriminality pre bezpečnostný manažment. 2007, Košice: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva. 112 GAŠPIERIK, L.: Prevencia kriminality (vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). Žilina: Žilinská univerzita.

66

 príprava materiálov a zabezpečene zasadania komisie,  rozvíjanie osvetovej činnosti,  plnenie úloh vyplývajúcich zo štatútov komisií pre prevenciu a podľa pokynov príslušných štatutárnych orgánov a predsedov komisií.113 Je veľmi účelné, ak sa regióny v oblasti prevencie kriminality spájajú a uskutočňujú spoločné preventívne aktivity, keďže hranice jednotlivých regiónov neznamenajú tiež hranice trestnej činnosti.114 V procese prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru sa na regionálnej úrovni – plnia analogické úlohy, modifikované z hľadiska pôsobnosti na podmienky jednotlivých služieb Policajného zboru. Cieľovou skupinou preventívnych aktivít z aspektu regionálnej úrovne musia byť príslušníci Policajného zboru, služobne zaradení na krajských a okresných riaditeľstvách Policajného zboru a na základných útvaroch Policajného zboru (obvodné oddelenia Policajného zboru, oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru, atď.). Prioritne riešené úlohy: Koncepčné a programové – tvorba regionálnych koncepcií a programov prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Výkonné – zabezpečovanie poradenských a informačných služieb vzdelávania a poradenstva pre pracovníkov prevencie na pracoviskách inšpekčnej služby. Základné úlohy regionálneho koordinátora prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru by mali byť nasledovné:  vypracúva stratégiu kriminality, navrhuje koncepčné dokumenty, akčné plány a iné návrhy na opatrenia súvisiace s prevenciou trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v rámci kraja,  spracúva štatistické údaje o stave a úrovni trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v regióne,  vypracúva správy o stave zabezpečovania úloh v oblasti prevencie trestnej činností príslušníkov Policajného zboru,  koordinuje činnosť pracovníkov inšpekčných odborov inšpekčnej služby v oblasti prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,

113 PORADA, V., DZURČANIN, Š. a kol.: Prevencia kriminality pre bezpečnostný manažment. Vysoká škola bezpečnostného manažérstva. 2007, Košice. 114 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava.

67

 podieľa sa na prípravách rezortnej normotvorby, zameranej na prevenciu trestnej činností príslušníkov Policajného zboru,  vykonáva prednáškovú a lektorskú činnosť v pedagogickom procese Akadémie Policajného zboru v Bratislave a stredných odborných škôl Policajného zboru so zameraním na vyhodnocovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,  zabezpečuje odbornú prípravu a vzdelávanie pracovníkov inšpekčných odborov realizujúcich preventívne aktivity v oblasti trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru.

2.5.3 Miestna úroveň prevencie „Prevencia kriminality na miestnej úrovni má v porovnaní s inými úrovňami niektoré špecifiká, ktoré ju z hľadiska jej významu posúvajú do popredia. Je to totiž práve miestna úroveň, kde sú problémy kriminality vnímané a preciťované najakútnejšie a kde je pocit ohrozenia každodennou skutočnosťou. Z tohto dôvodu sú to práve inštitúcie pôsobiace na miestnej úrovni, ktoré sú najschopnejšie zrealizovať koncepcie a prístupy, ktoré sa zaoberajú riešením prevencie kriminality detailne.“115 V záujme komplexného riešenia prevencie kriminality sú obsahom jednotnej stratégie aj odporúčania116 a aktivity uvedené pre orgány miestnej samosprávy, ktorú tvoria obce, mestá alebo ich časti – štvrte, ulice a pod. Koordinačným orgánom prevencie kriminality je teda na miestnej úrovni mesto, resp. obec, mestská časť. Na realizáciu aktivít samospráv na miestnej úrovni v oblasti prevencie kriminality sa mestám, resp. obciam, mestským častiam odporúča začleniť preventívne aktivity do činnosti zriadených komisií orgánov samosprávy, ako poradných, iniciatívnych a kontrolných orgánov mestského, resp. obecného zastupiteľstva. V rámci svojej činnosti v oblasti prevencie kriminality samosprávne orgány vykonávajú pôsobnosť podľa zákonnej úpravy. Skúsenosti z iných krajín potvrdzujú, že efektívnosť prevencie na miestnej úrovni sa spája s jej súčasnou realizáciou na všetkých spoločenských úrovniach. Ich výhodou je, že sú schopné zapojiť do zavádzania preventívnych opatrení čo najväčší počet občanov

115 HALCIN, J.: Systém prevencie kriminality na miestnej úrovni. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, 2013 s. 1. 116 Dokument R/87/19 Výboru ministrov Rady Európy, Council of Europe Committee of Ministers Recommendation No. R(87) 19 to Member States on the Organization of Crime Prevention, [online]. [cit. 8. Mája 2017]. Dostupné na internete: .

68

a iných relevantných subjektov, čím sa podporujú aj sociálno psychologické efekty, ktoré u ľudí vyvolávajú pocit spolupatričnosti, spolupráce, zodpovednosti a podobne.117 Účinná prevencia na miestnej úrovni vyžaduje vytvorenie potrebných podmienok:  dostatok kvalifikovaných ľudí,  podpora zo strany štátu,  finančné zabezpečenie. „Výhodou miestnych preventívnych aktivít popri predchádzajúcich aspektoch je aj to, že sú na nich zainteresované popri orgánoch miestnej štátnej správy a samosprávy aj orgány činné v trestnom konaní a masmédiá a že sa uskutočňujú za širokej účasti občanov a iných subjektov. V tejto súvislosti sa odporúča, aby sa prevencia kriminality na miestnej úrovni zameriavala okrem iného aj na: 118  „koordináciu preventívnych aktivít polície a iných inštitúcií zaoberajúcich sa prevenciou kriminality,  zabezpečovanie aktívnej zainteresovanosti verejnosti na prevencii kriminality,  získavanie pomoci masmédií a ich spolupráce pri realizácii preventívnych aktivít,  kooperáciu s kompetentnými orgánmi pri rozvíjaní racionálnej a účinnej trestnej politiky.“ Jednou zo základných podmienok je, aby na miestnej úrovni bol dostatok kvalifikovaných ľudí schopných odborne, metodicky a organizačne pripraviť príslušné preventívne programy, koordinovať ich uskutočňovanie a následne ich aj vyhodnotiť. Ťažisko zodpovednosti za tvorbu, realizáciu a hodnotenie preventívnych programov je pritom na miestnych samosprávnych orgánoch. Preventívne aktivity vychádzajú z analýzy bezpečnostnej situácie v meste alebo obci, čo umožňuje bezprostredne reagovať na reálne potreby. Prevenciu kriminality na miestnej úrovni v Slovenskej republike možno rozdeliť do dvoch etáp:  „spontánne preventívne aktivity Policajného zboru, štátnej správy a samosprávy,  prvé pokusy o iniciovanie a koordináciu preventívnych programov na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni zo strany Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality a inej protispoločenskej činnosti“.119

117 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2001, Bratislava. s. 53. 118 HALCIN, J: Systém prevencie kriminality na miestnej úrovni. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2013, Bratislava, s. 3. 119 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava.

69

Z uvedeného vyplýva, že miestna úroveň, viac ako ostatné úrovne, je špecifická adresnosťou, to znamená, že preventívne aktivity sa realizujú pre určitú konkrétnu skupinu, v určitom konkrétnom čase a priestore. Z tohto dôvodu je miestna samospráva najschopnejšia detailne zrealizovať koncepcie a prístupy, ktoré sa zaoberajú prevenciou kriminality, vrátane alternatívnych trestov, obecnej polície, boja proti negramotnosti, podpory občianskeho vzdelávania, zaoberania sa výskumom a komunikáciou a koordinácie programov rôznych partnerov. Miestna samospráva môže taktiež zohrať kľúčovú rolu pri prevencii kriminality nepriamo, prostredníctvom svojho vplyvu na ciele jednotlivých subjektov, s cieľom zabezpečiť, aby zohľadňovali bezpečnostný rozmer. V záujme podpory a rozvoja prevencie kriminality na úrovni miest a obcí je dôležitá spolupráca so Združením miest a obcí Slovenska, ktoré má vypracovanú koncepciu prevencie kriminality pre mestá a obce.120 Na uskutočňovanie účinnej prevencie kriminality na miestnej úrovni sa vyžaduje vytvoriť tieto podmienky:  dostatok kvalifikovaných ľudí schopných odborne, metodicky a organizačne pripraviť príslušné preventívne programy, koordinovať ich uskutočňovanie a následne aj vyhodnocovanie,  podpora zo strany štátu,  finančná podpora preventívnych programov na miestnej úrovni. V rámci Slovenskej republiky vieme o niektorých mestách a ich preventívnych aktivitách. Záujmom spoločnosti vo vzťahu k prevencii kriminality však je iniciovať preventívne programy a zriadenie komisií pre prevenciu vo všetkých mestách, osobitne krajských a okresných, a vo veľkých obciach. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky, ktorá nemôže ukladať úlohy samosprávnym orgánom, ponúka spoluprácu a pomoc orgánov miestnej štátnej správy a Policajného zboru všetkým mestám a obciam, ktoré sa rozhodnú prijať túto výzvu na spoluprácu.121

120 HALCIN, J.: Systém prevencie kriminality na miestnej úrovni. IN: Zborník z konferencie „Bezpečná Európa 2007“ konanej v Košiciach v dňoch 18-19.10.2007. 2007, Košice: Obvodný úrad Košice. 121 HALCIN, J.: Systém prevencie kriminality na miestnej úrovni. IN: Zborník z konferencie „Bezpečná Európa 2007“ konanej v Košiciach v dňoch 18-19.10.2007. 2007, Košice: Obvodný úrad Košice.

70

2.6 Informačné zabezpečenie prevencie

Pre svoju služobnú činnosť používajú príslušníci Policajného zboru rôzne zdroje informácií, ktoré sa dajú klasifikovať podľa druhu služobnej činnosti. Sú to rôzne písomné materiály pozostávajúce z interných aktov riadenia. Taktiež vo veľkej miere sa používajú aj prostriedky informačno-komunikačnej techniky na spracovanie a vytváranie registratúrnych záznamov. Pracovníci majú prístup na intranetovú stránku rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde môžu zdieľať rôzne oznamy a predpisy v elektronickej forme. Samozrejmosťou je používanie elektronickej pošty (e-mail). V policajných činnostiach je základom úspechu práca s informáciami, ktoré sa môžu získavať z rôznych zdrojov. Bez správnych informácií nemôžu príslušníci Policajného zboru úspešne riešiť svoje úlohy. Policajný zbor je organizácia, v ktorej je zastúpených množstvo funkcií na rôznych organizačných stupňoch, čo využívajú rôzne druhy informácií pre svoju činnosť. Každá z týchto činností by mala mať zabezpečený prísun tých informácii, ktoré práve potrebuje pre plnenie svojich úloh alebo povinností. Príslušníci Policajného zboru by mali byť kvalitne informovaní vzhľadom na charakter a náplň ich činnosti. Nemali by byť zahlcovaní zbytočným množstvom nepotrebných informácií, ktoré nevyužijú a zbytočne s nimi strácajú čas. V policajnej praxi sa používa pojem policajná informácia. „Pod policajnou informáciou budeme rozumieť každú správu, informovanie, ktoré zmenšuje neurčitosť (entropiu) o danom probléme, ktorý sa týka odhaľovania, objasňovania a predchádzania protispoločenských deliktov v činnosti polície a je využiteľná policajnými orgánmi pri ochrane života, zdravia a majetku a ostatných práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, spoločnosti a ústavného zriadenia.“122 Úspešnosť jednotlivých druhov policajných činností priamo závisí od množstva, kvality a vierohodnosti policajne relatívnych informácií. Pre úspešnosť jednotlivých druhov policajnej činnosti je preto potrebné zabezpečiť nepretržitý a vzájomný tok informácií medzi jednotlivými policajnými zložkami. Rozsah a obsah informačných potrieb je určený a daný činnosťou alebo úlohou, ktorá vedie k dosiahnutiu určitého cieľa alebo výsledku. Z hľadiska informačných potrieb príslušníkov Policajného zboru je najvhodnejšie informácie deliť podľa druhu policajnej činnosti. Podľa tohto kritéria sa policajné informácie delia na informácie, ktoré sú potrebné na:

122 PORADA,V., STACHO P., a kol.: Úvod do teórie činností policajno-bezpečnostných orgánov. 2000, Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 115.

71

 operatívnu a spravodajskú činnosť polície,  trestno-procesnú činnosť polície,  preventívno-poriadkovú činnosť polície,  organizátorskú a riadiacu činnosť polície. Nedostatok informácií, ktoré príslušníci Policajného zboru potrebujú na svoju činnosť, by mohol mať za následok nesplnenie niektorej z týchto úloh. Informačné potreby príslušníkov Policajného zboru vyplývajú zo zadanej úlohy alebo činnosti, ktorú vykonávajú. Informačná potreba jednotlivých rozhodovacích miest je obyčajne zaisťovaná informačnými systémami. Policajný zbor pracuje z rôznymi informáciami, ktoré ovplyvňujú chod a riadenie všetkých organizačných celkov. Tieto informácie sú väčšinou v elektronickej alebo papierovej forme. Pri týchto informáciách nie je taká podstatná rýchlosť ich prijatia a spracovania ako pri prijatí správ operačným strediskom.123 Preto by malo byť zabezpečené správne množstvo informácií s vysokým stupňom vierohodnosti. Práve od nich závisí presnosť zhodnotenia policajno-bezpečnostnej situácie, efektívnosť riadenia činností policajných orgánov, optimálnosť prijímaných rozhodnutí, úspech plánovaného opatrenia, zrozumiteľné prenesenie úloh podriadeným a efektívna kontrola opatrení. Jedným z princípov prevencie kriminality je princíp informačného zabezpečenia. Je spätý s požiadavkou efektívnej prevencie a potrebou profesionalizácie činností v prevencii, ktorá predpokladá pružné získavanie, spracúvanie, sprostredkúvanie a praktické využívanie informácií, vertikálne a horizontálne informačné prepojenie koordinačných orgánov a výkonných pracovísk prevencie, ako aj vzájomnú výmenu informácií so zahraničnými partnermi. Informačná podpora Policajného zboru je zaistená informačnými systémami, ktoré tvoria základ pri spracovaní a poskytovaní informácií potrebných pre činnosť jednotlivých zložiek Policajného zboru. Základným zmyslom informačného systému je poskytovať pre prácu a činnosť Policajného zboru potrebné informácie v správnom čase a na správnom mieste. Činnosť príslušníkov Policajného zboru je úzko spätá z informáciami, preto sú výsledky tejto činnosti závislé od objektívnosti a aktuálnosti informácií poskytovaných informačnými systémami. Informačné systémy v súčasnosti predstavujú kľúčový zdroj informácií dôležitých pre policajnú prácu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je zhromažďovanie, archivovanie a efektívne spracovanie informácií. Informačné systémy sú

123 PORADA,V., STACHO P., a kol.: Úvod do teórie činností policajno-bezpečnostných orgánov. 2000, Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave.

72

vo väčšine realizované podľa potrieb užívateľa a podľa finančných a technologických obmedzení. Údaje spracované v informačných systémoch získavajú informačný význam. Informačné systémy zabezpečujú pre organizáciu získavanie minulých a súčasných informácií, ktoré sú potrebné pre jej správny chod. Informácie získané z informačného systému sa využívajú vo všetkých riadiacich, rozhodovacích a plánovacích procesoch. Informačné systémy môžu byť automatizované, tvorené pomocou hardvérových zložiek a príslušného softvéru, alebo neautomatizované – v papierovej forme. Vzhľadom na dnešný trend a vývoj v tejto oblasti sa stáva automatizovaný informačný systém neoddeliteľnou súčasťou policajnej práce. „Informačné systémy sú systémy pre zber, uchovanie, vyhľadávanie a spracovanie dát (údajov) za účelom poskytnutia informácií, ktoré umožňujú užívateľom tohto systému robiť (prijímať) rozhodnutia.“124 Z hľadiska Policajného zboru je dôležité členenie informačných systémov podľa činností, ktoré zabezpečujú. Patria sem:  Informačný systém Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,  Policajné informačné systémy,  Informačné systémy pre podporu riadiacich a rozhodovacích činností v Policajnom zbore,  Informačné systémy servisných činností. Informačné zabezpečenie prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je dôležité pri riadení a velení, keď majú informácie kľúčový charakter, sú veľmi dôležité pre velenie, rozhodovanie a riadenie podriadených. Vzťah informácie k riadeniu je neodmysliteľný, pretože rozhodovanie, ktoré je prvoradým prejavom riadenia, závisí od našej informovanosti. Zameranie prevencie je podmienené a vychádza z týchto zdrojov informácií:125  Analýza doterajšieho vývoja a súčasného stavu, štruktúry a dynamiky kriminality a inej protispoločenskej činnosti – jednotlivý trestný čin sa môže javiť ako náhodný, ale pri štatistickom spracovaní sa zisťuje, že rôzne druhy kriminality majú predpoklad vyskytovať sa na určitých miestach, v určitom čase a dopúšťa sa ich určitý okruh ľudí, ktorý používa určité spôsoby. Tieto predpoklady možno zistiť z databázy o kriminalite. Zisťujú sa informácie ako

124 BEDNÁR. P.: Úvod do informačných systémov. Vyd. 1. 1998, Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave - Katedra manažmentu a informatiky, s. 91-95. 125 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality., Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava.

73

štruktúra a celkový počet trestných činov, rozbor násilnej, majetkovej kriminality, priestupky proti verejnému poriadku, osobitne sledovaná trestná činnosť, ktorá je spojená s drogami, štruktúra páchateľov trestných činov, lokalizácia kriminality, časové aspekty trestnej činnosti, spôsob páchania trestnej činnosti, významné okolnosti súvisiace s kriminalitou a informácie o obetiach.  Hodnotenie kriminality z pohľadu občanov – zdrojom informácií tohto druhu sú sociologické či sociálno psychologické prieskumy verejnej mienky sledujúce subjektívny odraz bezpečnostnej situácie, ako napríklad, do akej miery sa občania cítia bezpečne alebo v akej miere pociťujú ohrozenie kriminalitou.  Sociálno-demografická analýza – umožňuje odhaliť stav a štruktúru kriminogénneho potenciálu územného celku a špecifikovať tak adresnosť preventívnych aktivít, umožňuje prostredníctvom identifikácie sociálnej štruktúry a klímy zistiť sociálnu priechodnosť a podporu preventívnych aktivít. Táto analýza sa realizuje v troch smeroch. Demografická analýza obsahuje údaje o počte obyvateľov, ich hustote a priestorovej koncentrácii, o miere priestorovej mobility a jej priestorovom rozložení, o podiele stabilizovaného pôvodného obyvateľstva k obyvateľstvu prisťahovanému, koncentrácii migrantov, vekovej štruktúre obyvateľstva a koncentrácii vekových kategórií, o vzdelanostnej, profesijnej a etnickej štruktúre. Sociálno-ekonomická analýza zisťuje údaje o štruktúre ekonomiky a rozhodujúcich ekonomických aktivít, štruktúre nezamestnanosti, miere nezamestnanosti, vývoji pracovných príjmov. Analýza špecifických sociálnych problémov si všíma informácie o štruktúre a rozsahu sociálne odkázaných skupín obyvateľstva, sociálne znevýhodnených a ohrozených skupinách, o sociálnych napätiach v určitých lokalitách.  Prognóza vývoja kriminality a inej protispoločenskej činnosti – jej realizácia si vyžaduje vysoko odborný prístup.  Výskumy verejnej mienky – prostredníctvom nich sa skúma názorové „ovzdušie“ v regióne alebo meste. Nemusí však ísť len o prieskumy vykonané odbornými pracoviskami pre výskum verejnej mienky, ale aj o informácie získavané sledovaním názorov a reakcií občanov pri formálnych i neformálnych kontaktoch. Prieskumy môžu zahrňovať aj preventívne správanie občanov, spokojnosť či nespokojnosť s prácou príslušníkov Policajného zboru či obecnej polície, prípadne návrhy na zlepšenie bezpečnosti a iné.

74

 Skúsenosti z už realizovaných preventívnych aktivít. Zber všetkých relevantných informácií tak napomáha efektívnejšie nastavenie systému prevencie trestnej činnosti, preto je nevyhnutné používať aj technické prostriedky pri práci s informáciami a najmä zabezpečiť nakladanie s nimi podľa závažnosti ich obsahu. Príslušník Policajného zboru nesmie zneužívať svoju príslušnosť k Policajnému zboru, svoje zaradenie ani prístup k informáciám. Najrelevantnejšími zdrojmi informácií pre prevenciu kriminality je ich zber na miestnej úrovni, kde skupiny mestských a okresných veliteľstiev Policajného zboru „sledujú zhromažďujú a pre účely svojej činnosti analyzujú a spracúvajú vedecké i empirické kvantitatívne i kvalitatívne informácie týkajúce sa kriminality a jej prevencie“ . Najmä:126  používajú informácie z týchto zdrojov – evidencie a štatistiky, analýzy, porovnávacie štúdie, správy a prognózy vývoja, správy o výsledkoch, odborná knižná, časopisecká a iná literatúra, masovokomunikačné prostriedky;  spracúvajú informácie o kriminalite a jej prevencii u nás a v zahraničí – základné informácie o kriminalite, orgány prevencie, preventívne aktivity, prevencia kriminality;  používajú uvedené informácie vo vlastnej činnosti a pri iniciovaní a koordinovaní jednotlivých preventívnych aktivít. Za účelom informačného zabezpečenia prevencie Policajného zboru používa informačno-technické prostriedky. Informačno-technické prostriedky sú vlastne elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri:127  vyhľadávaní, otváraní, skúmaní a vyhodnocovaní poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok,  odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností,  vyhotovovaní a využívaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Uvedené informačno-technické prostriedky, ako špecifické prostriedky využiteľné utajeným spôsobom aj v etape pred začatím trestného stíhania, možno zaradiť do určitých podskupín podľa rozsahu ich využiteľnosti. Do kategórie špecifických prostriedkov s

126 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava, s. 122. 127 ŠKULTÉTY, P.: Správne právo hmotné. . vyd. Bratislava: PRAF UK, 2006. Bratislava s. 80.

75

možnosťou ich použitia pre úmyselný trestný čin, na ktorý Trestný poriadok ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou tri roky, pre korupciu alebo iný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, môžeme zaradiť vyhotovovanie obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku. Najprísnejšie procesné pravidlá sa vzťahujú na zadržanie zásielok podľa § 108 ods.2 Trestného poriadku a na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 1 Trestného poriadku s úzkou možnosťou ich využitia len v trestnom konaní o zločinoch, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.128 Informačnú podporu Policajného zboru poskytujú rôzne zdroje informácií, môžu byť vonkajšie alebo vnútorné. Hlavným zdrojom informácií sú však informačné systémy a evidencie rôzneho druhu, čo tvoria neoddeliteľnú súčasť Policajného zboru. Základným zmyslom informačných systémov v Policajnom zbore je poskytovať v pravý čas potrebné informácie, uspokoja informačné potreby žiadateľa informácie.

2.7 Masmediálna politika v prevencii

„Úroveň jednotlivých stratégií a prístupov môže ovplyvňovať nielen legislatívne zázemie, ale aj médiá, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri poskytovaní preventívnych aktivít.“129 V súčasnosti masmediálna politika v oblasti prevencie naráža na viacero problémov, a preto je nevyhnutné dosiahnuť zmenu v masmediálnej politike tak, aby dochádzalo k cieľavedomému ovplyvňovaniu verejnej mienky v zmysle formovania jej vzťahu ku kriminalite a podnecovaniu verejnosti k spolupráci so štátnou správou, orgánmi činnými v trestnom konaní atď. „To si vyžaduje vypracovať koncepciu masmediálnej politiky v oblasti prevencie kriminality tak, aby informovanie verejnosti plnilo funkcie:130  informačnú a vzdelávaciu,  hodnotovo – formatívnu,  motivačnú (konatívnu).“

128 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. 129 HUPKOVÁ, I.: Sociálna prevencia. 2006, Bratislava : Národné osvetové centrum, s. 15. 130 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava. s. 108-109.

76

Činnosť na úseku prevencie je špecificky orientovaná na predchádzanie a eliminovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Cieľom masmediálnej politiky je ovplyvňovanie verejnej mienky občanov v zmysle formovania jej odmietavého postoja ku kriminalite a podnecovanie verejnosti k aktívnej spolupráci s príslušníkmi Policajného zboru. V podmienkach Slovenskej republiky Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky plní osobitné úlohy v oblasti prevencie kriminality. Jej činnosť na úseku prevencie je špecificky orientovaná na predchádzanie a eliminovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poskytuje vybrané štatistické ukazovatele o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a informácie ku konkrétnym prípadom trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Zapojenie verejnosti do boja proti korupcii a inej trestnej činnosti v radoch príslušníkov Policajného zboru sa realizuje aj možnosťou podávania informácií občanmi elektronickou formou, vyplnením formulára, uverejnenom na internetovom portáli „www.minv.sk“. Jeho cieľom je zabezpečenie chráneného podávania informácií oznamovateľmi o konkrétnych prípadoch porušeniach zákona príslušníkmi Policajného zboru. Internetová stránka Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sprístupňuje verejnosti správu o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a správu o vybavovaní sťažností a petícií v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Aktivity v oblasti prevencie kriminality sa sústreďujú aj na vytváranie štandardného prostredia a podmienok v oblasti prideľovania frekvencií a stanovenia podmienok pre pôsobenie na trhu elektronických komunikácií. Zvýšená pozornosť je venovaná bezpečnosti používania informačných technológií (používanie pracovných staníc a softvérového vybavenia). Súčasťou prijímaných štandardov a opatrení je aj kontrolný mechanizmus na odhaľovanie nedostatkov a rezerv.131 Masmediálna politika tiež predstavuje nielen najrýchlejší spôsob prenosu informácií pre celú verejnosť, ale zároveň predstavuje jeden z najúčinnejších nástrojov ovplyvňovania občana, preto je potrebné zamerať sa na tvorbu prevencie kriminality formou masovokomunikačných prostriedkov. „Medzi základné úlohy polície vo svete patrí nielen

131 Informácia o plnení úloh v oblasti prevencie kriminality v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy v roku 2010. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2010 Bratislava.

77

realizovať vlastné preventívne aktivity, ale tiež poskytovať spätnú väzbu o kriminalite celospoločenským orgánom a požadovať súčinnosť iných subjektov v prevencii, na čo slúži aj správne nastavenie masmediálnej politiky a jej používanie v praxi.“132 Prostredníctvom tlačových besied Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje pravidelný styk s médiami a poskytuje informácie neoperatívneho charakteru o trestnej činnosti v Slovenskej republike a informuje o vyriešených prípadoch trestnej činnosti, čím je zabezpečená transparentnosť a informovanosť občanov o stave a vývoji kriminality v Slovenskej republike. Masmediálna politika môže významne prispieť k senzibilizácii obyvateľstva pozitívnou osvetou k uvedomovaniu si možnosti nebezpečenstva s usmerňovaním schopnosti adekvátneho riešenia bežných problémov života. Pozitívne ovplyvňovanie spoločenského vedomia k problematike trestnej činnosti prispieva k posilneniu tolerancie a porozumenia vo všetkých oblastiach života, k zamedzeniu zostrovaniu konfliktov medzi sociálnymi skupinami a vyhrotenému riešeniu odlišných postojov jednotlivých skupín, ako aj samotných jedincov.  masmediálnou formou prístupnou najširším vrstvám obyvateľstva je potrebné ďalej vykonávať pozitívnu propagandu, ako aj kontra propagandu o nebezpečenstvách,  pravdivo informovať o aktuálnych možnostiach prevencie a výsledkoch aktivít jednotlivých subjektov zapojených do preventívnych aktivít,  informovať verejnosť o možnostiach a ponukách rôznych štátnych a neštátnych zariadení poskytujúcich pomoc ohrozeným.

2.8 Hodnotenie prevencie

Hodnotenie je jednou z kľúčových činností v oblasti personálnej politiky podniku a svojím charakterom zasahuje nielen do oblasti motivovania pracovníkov. Je činnosťou, ktorá pomáha lepšie alokovať ľudské zdroje na vhodné pracovné pozície, umožňuje kontrolu výsledkov a nápravu možných chýb v pracovnej činnosti a tým prispieva k efektivite pracovného procesu a lepšiemu výkonu celého podniku. Hodnotenie nemá za cieľ len motivovať pracovníka a vytvárať podklady pre rozhodovanie v oblasti jeho odmeňovania. K ďalším významným cieľom hodnotenia patria podľa Hroníka:133

132 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava. s. 117. 133 HRONÍK, F. Hodnocení pracovníků. 2006, Praha: Grada, s. 23.

78

 monitorovať výkon v minulosti vzhľadom na dohodnuté normy a stanovené ciele, pomáhať robiť rozhodnutia v oblasti odmeňovania,  identifikovať potenciál pracovníka,  umožniť pracovníkovi zlepšiť jeho výkon v budúcnosti,  identifikovať potreby v oblasti rozvoja,  poskytovať pracovníkovi príležitosti prejednávať svoje ambície so svojím nadriadeným,  zlepšovať výkon v budúcnosti (stanovenie cieľov a definovanie postupov a podmienok, ako ich dosiahnuť). Podľa Hřebíčka je „pojem hodnotenie používaný pre činnosti realizované bezprostredným nadriadeným, ktoré oceňujú aktivity zamestnancov súvisiace s ich pracovným zaradením a výkonom ich práce“. 134 Vetráková a Seková hovoria, že „hodnotenie je dôležitým prostriedkom objasňovania strategických cieľov podniku a zisťovania štandardov pracovnej výkonnosti, ako aj zdrojom motivácie individuálneho výkonu pracovníka do budúceho obdobia“.135 Dôležitým prvkom pri skúmaní prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je hodnotenie jednotlivých preventívnych opatrení, hodnotenie ich foriem a použitých metód, pričom všetky tieto aktivity možno hodnotiť z niekoľkých hľadísk: 136  procesu prípravy a realizácie – zahŕňa všetky úkony vykonané v rámci prípravy a uskutočňovania, opis odbornej, organizačnej a časovej náročnosti, finančné zabezpečenie atď. Výhradou voči tomuto druhu hodnotenia je, že má deskriptívny charakter, chýbajú mu kritériá a často upadá do subjektivizmu. Všetky spomínané aspekty tohto hodnotenia procesuálnej stránky prevencie možno zhrnúť pod pojem nákladovosti, ktorá má v svojej štruktúre aspekty kvantifikovateľné, ale i také, ktoré možno vyjadriť len kvalitatívne.  výsledku, ktorý má dve stránky – prínos, to znamená účinnosť preventívnych aktivít možno posudzovať podľa dosiahnutej zmeny v určitej oblasti, na čo je potrebné definovať východiskový stav, stanoviť cieľ, ako aj kritériá a ukazovatele, ktoré môžu mať kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter; efektívnosť je daná vzťahom medzi prínosom a nákladovosťou preventívnych aktivít. Čím je vyššia

134 HŘEBÍČEK, V. Řízení lidských zdrojů. 1. vyd. 2008, Brno: Masarykova univerzita, s. 100. 135 VETRÁKOVÁ, M.; SEKOVÁ, M.: Personálny manažment. Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR, 1997, Zvolen: s.97. 136 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava s. 66-67.

79

nákladovosť a čím nižší je prínos, tým je efektívnosť nižšia. Naopak, čím je vyšší prínos a čím nižšia je nákladovosť, tým je efektívnosť vyššia. Efektívnosť prevencie tak „vyjadruje v určitých kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch úroveň dosiahnutých výsledkov vo vzťahu k vytýčenému cieľu“, čím vlastne môžeme vymedziť celkový prínos použitých preventívnych opatrení, ktoré sme si stanovili.137 „Medzi základné metodologické problémy pri hodnotení výsledku preventívnych aktivít patrí, či dosiahnuté zmeny v určitej oblasti (závislá premenná) nastali skutočne v dôsledku realizácie preventívnych aktivít (nezávislá premenná). Z toho dôvodu je dôležité postupovať ako v prirodzenom experimente a mať popri výskumnej skupine skupinu kontrolnú. Ak sa rovnaké zmeny odohrajú aj v kontrolnej skupine, ktorá nebola vystavená preventívnemu pôsobeniu, registrované zmeny sú potom prejavom vplyvov, ktoré majú náhodný charakter a nesúvisia s realizáciou preventívnych aktivít. Naopak, ak sa zmeny registrované vo výskumnej skupine v kontrolnej skupine nevyskytnú, alebo sa vyskytnú len v nevýznamnej miere, možno ich pripísať na vrub realizovaných preventívnych aktivít. Aj to len v takej miere, v akej bola zabezpečená kontrola príslušných premenných.“138 Hodnotenie výsledku sa spravidla uskutočňuje po zavedení preventívnych opatrení, no v niektorých prípadoch je dôležité hodnotiť aj čiastkové výsledky počas zavádzania týchto opatrení. Spôsob hodnotenia tiež závisí od druhu zavádzaných preventívnych opatrení, či ide o sociálnu, situačnú alebo viktimačnú prevenciu. Pri zavádzaní preventívnych programov slúžia na ich hodnotenie rôzne kvantitatívne a kvalitatívne kritériá, ktoré napomáhajú vyhodnotiť splnenie jednotlivých cieľov týchto programov. Medzi najčastejšie používané kritériá zaraďujeme:139  vývoj kriminality a ďalších sociálnopatologických javov,  zmena pocitu bezpečia občanov, resp. ich strachu z kriminality,  zmeny postojov ľudí k polícii, štátnym orgánom, orgánom a subjektom realizácie preventívnych programov a k samotným preventívnym programom,  zmeny v preventívnom správaní sa občanov,  zmeny v rôznych sociálnopsychologických charakteristikách spoločenstva,

137 BERŽI, L.: Kritériá a ukazovatele výslednosti a efektívnosti preventívnej činnosti polície. In: Bubelíni, J. a kol.: Prevencia kriminality v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zborník Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 1994, Bratislava, s. 173. 138 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava s. 67. 139 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality, Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava s. 68-69.

80

 počet osôb – najmä v programoch, ktoré majú charakter vzdelávania, informovania a poradenstva. Pre správne zhodnotenie jednotlivých preventívnych opatrení sa v praxi stanovujú jednotlivé kritériá. Medzi tie, ktoré sa najčastejšie používajú na hodnotenie výsledku preventívnych aktivít, patria:  vývoj kriminality prípadne ďalších sociálno-patologických javov – pri uplatnení programov sociálnej prevencie, ktoré sú orientované na deti a mládež sa na overenie účinnosti prevencie používa metóda „selfreportu“ – podania správy o sebe. Týmto sa sleduje, či sa dotyčná osoba, ktorá bola objektom preventívneho pôsobenia, neskôr nedopustila určitého druhu trestnej činnosti  zmena pocitu bezpečia občanov, intenzity ich strachu z ohrozenia kriminalitou – informácie o týchto zmenách sa zisťujú porovnávaním výsledkov sociologického výskumu uskutočneného pred realizáciou preventívneho programu a po jeho ukončení, prípadne ukončení jeho časti  zmeny postojov ľudí – k Policajnému zboru, štátnym orgánom, orgánom samosprávy a subjektom realizácie preventívnych programov. Doterajšie poznatky varujú pred preceňovaním vzťahov medzi postojmi človeka a jeho skutočným konaním, pretože prognóza konania človeka má len pravdepodobnostný charakter  zmeny v preventívnom správaní sa občanov – prostredníctvom prieskumov verejnej mienky je možné spýtať sa občanov, čo v určitom čase vykonali pre svoju bezpečnosť a čo ich k tomu viedlo, a dať to do vzťahu so zámermi preventívneho programu  zmeny v rôznych sociálno-psychologických charakteristikách spoločenstva – niektorými preventívnymi aktivitami sa nedosiahne bezprostredné zníženie kriminality, viktimácie a strachu u trestnej činnosti, ale môžu mať prínos napríklad v tom, že pozitívne ovplyvnia sociálnu súdržnosť ľudí v mieste bydliska, prehĺbia medzi sebou vzájomnú pomoc a taktiež vplývajú na orientáciu spoločenstva na riešenie rôznych problémov  iné kritériá – v niektorých programoch môže byť hlavným kritériom napríklad počet osôb, ktoré program absolvovali od začiatku až do konca. Ide hlavne o programy vzdelávania, informovania a poradenstva v prevencii.

81

Záverečné hodnotenie sa vypracúva písomne. Aj program, ktorý bol vyhodnotený ako neúspešný, môže byť pre spoločnosť dôležitý. Aj negatívna skúsenosť je užitočná pre rozvoj preventívnych aktivít v budúcnosti. Umožňuje vyvarovať sa chýb, neopakovať ich, ale hľadať v prevencii kriminality nové riešenia. Neskôr sa takýto program môže ukázať ako prínosný v tých oblastiach, ktoré neboli predmetom jeho záverečného vyhodnotenia.140 V Policajnom zbore sa v zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru zabezpečuje jednotný postup v oblasti hodnotenia štátnej služby príslušníka Policajného zboru, 141 pomocou ktorého sa hodnotí služobná činnosť a výsledky jednotlivých príslušníkov Policajného zboru. Nariadenie upravuje spôsob, rozsah a stupne hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru, krajského riaditeľstva Policajného zboru alebo okresného riaditeľstva Policajného zboru. Na základe tohto hodnotiaceho systému vedenie Policajného zboru v spolupráci s krajskými riaditeľstvami Policajného zboru stanovuje celoslovenské ciele, ktoré spočívajú v tom, že Policajný zbor musí na rôznych úsekoch trestnej činnosti, majetkových priestupkov, napríklad zvýšiť počet objasnených vecí, alebo na úseku dopravnej nehodovosti znížiť počet dopravných nehôd, s čím priamo súvisí zníženie počtu usmrtených osôb pri dopravných nehodách. Na plnení spoločných cieľov sa podieľajú všetky služby Policajného zboru – poriadková, dopravná, kriminálna a ďalšie plnením stanovených cieľov svojou vlastnou služobnou činnosťou. Podrobnosti hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru upravuje Pokyn Prezídia Policajného zboru č.34/2017142 o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru. Príloha pokynu obsahuje Metodiku o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru. Hodnotenie príslušníkov Policajného zboru sa vykonáva na základe „Kritérií hodnotenia“. Uvedené kritériá hodnotenia sú spracované pre jednotlivé funkcie príslušníkov poriadkovej polície, dopravnej polície a kriminálnej polície. Uvedená tabuľka kritérií hodnotenia sa bude spracúvať v integrovanom 143

140 BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001, Bratislava. 141 Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 zo dňa 24. februára 2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru v znení neskorších predpisov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2017. 142 Pokyn Prezídia Policajného zboru č.34/2017 z 24. marca 2017 o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru v znení neskorších predpisov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2017. 143 Skratka „SAP“ vznikla z nemeckého Systeme, Anwendungen, Produkte in der Datenverarbeitung, alebo systémy, aplikácie a produkty pri spracovaní údajov. Teraz sa už používa iba skratka SAP alebo SAP R/3 ERP (Enterprise Resouce Planning).

82

informačnom systéme SAP144. Pri samotnom vypisovaní nadriadený vypíše len „polia“, ktoré mu aplikácia umožní editovať, keďže hodnotenia jednotlivcov sú prepojené s hodnotením útvaru Policajného zboru a určité polia sú zamknuté, lebo obsahujú vzorce, ktoré uľahčujú prácu pri spracovávaní hodnotenia ako jednotlivcov, tak aj predovšetkým hodnotení útvaru Policajného zboru. Systém hodnotenia platí pre všetkých rovnako, majú rovnaké podmienky, líši sa jedine v hodnotení náplne práce. Funguje pre kariérny postup, správne ohodnotenie jednotlivca za vykonanú prácu. Jedným z najčastejších trestných činov pri práci príslušníkov Policajného zboru je korupcia (ktorá má vysokú latentnosť), preto sa v tomto smere vykonalo najviac aktivít. Na základe výsledkov z medzinárodného výskumu vykonaného Akadémiou Policajného zboru v Bratislave a Policajnej akadémie Českej republiky zameranom aj na problematiku korupcie v prípadoch zneužitia právomoci verejného činiteľa  príslušníka Policajného zboru. 145 V rámci názorov príslušníkov Policajného zboru na korupciu vo svojich radoch, boli podľa predbežných výsledkov zistené tieto skutočnosti. Drvivá väčšina príslušníkov Policajného zboru si uvedomuje závažnosť korupcie ako negatívneho spoločenského javu. Najbližšie k prípadom možnej korupcie má tá časť príslušníkov Policajného zboru, ktorá je v každodennom styku s občanmi pri výkone svojej služby. Napriek tomu, že príslušníci Policajného zboru si uvedomujú závažnosť tohto javu, nie vždy proti nemu vystupujú dostatočne účinne. Príčiny tohto stavu je potrebné vidieť predovšetkým v nesprávnej hodnotovej orientácii príslušníkov Policajného zboru vzhľadom na svoje povolanie. Jestvuje rozpor medzi mnohoráz oprávnenými a zákonnými nárokmi príslušníkov Policajného zboru a možnosťami a spôsobom ich realizácie. Príprava riadiacich pracovníkov Policajného zboru na boj proti korupcii nie je dostatočná, úroveň informácií o tomto negatívnom spoločenskom jave je nízka, pomerne nízka je aj úroveň právneho vedomia príslušníkov Policajného zboru voči korupcii a jej dôsledkoch. Na správne zhodnotenie práce príslušníkov Policajného zboru sa stanovujú indikátory, ktoré určujú, čo najviac ovplyvňuje kriminalitu príslušníkov Policajného zboru. Existujú indikátory, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s realizáciou policajných úloh na operatívnom úseku (v prostredí výkonu policajných činností):146  mediálne zverejnenie interných záležitostí polície,

144 Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.78/2017 zo dňa 12. júla 2017 o integrovanom informačnom systéme SAP. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2017. 145 Aktuálne problémy vyšetrovania vybraných druhov trestných činov : Záverečná správa z medzinárodnej výskumnej úlohy. Bratislava : Akadémia PZ, 2012; Praha : Policejní akademie České republiky. 2012. 146 BÍLEK, M. Problematika detekce korupčních situací a vnímání jejich závažnosti In: Policista. - Roč. 12, č. 3 (2006), s. 15.

83

 zmiznutie trestných spisov či iných častí, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vyšetrovanie,  predčasná vedomosť o trestno-procesných opatreniach,  nevysvetliteľné odhalenie identity skrytého policajného agenta,  uprednostňovanie alebo zvýhodňovanie páchateľa,  nápadne blízky súkromný kontakt príslušníka Policajného zboru s páchateľmi alebo kriminálnym prostredím,  úmyselné predlžovanie vyšetrovania a ďalšie.

84

3 Súčasný stav trestnej činnosti obvinených príslušníkov Policajného zboru

Na vyhodnotenie súčasného stavu trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru s cieľom následne stanoviť prognózu ďalšieho vývoja je bezpodmienečne nevyhnutné vychádzať z aktuálnej situácie, nám sprostredkuje „Správa o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za obdobie roka 2017“147 ktorú každoročne vypracúva Inšpekčná služba ako gestor uvedenej problematiky. Inšpekčná služba evidovala v roku 2017 na úseku trestného konania 1 886 trestných vecí, čo je o 27 viac ako v roku 2016. V celkovom počte trestných vecí evidovaných v roku 2017 na úseku trestného konania boli zahrnuté aj trestné veci z predchádzajúceho obdobia (237), ktoré neboli vybavené v roku 2016. Z celkového počtu 1 886 trestných vecí bolo vybavených 1 608 (85,3 %) a o 278 trestných veciach nebolo k 31. 12. 2017 rozhodnuté. Prehľad vybraných spôsobov vybavenia trestných vecí inšpekčnou službou na úseku trestného konania v roku 2017 je uvedený v Tab. 1. Tab. 1 Prehľad vybraných spôsobov vybavenia trestných vecí inšpekčnou službou na úseku trestného konania v roku 2017

Prehľad trestných vecí zaevidovaných inšpekčnou službou v roku 2017 Počet [%]

Odmietnuté podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku 1142 60,55 Odovzdané inému orgánu na disciplinárne konanie podľa § 197 ods. 1 98 5,20 písm. b) Trestného poriadku Zastavené podľa § 215 Trestného poriadku 113 5,99 Návrh na podanie obžaloby (NPO) prokurátorovi podľa § 209 ods. 1 Trestného 70 3,71 poriadku Postúpenie podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku inému orgánu na disciplinárne 51 2,70 konanie Prerušené podľa § 228 Trestného poriadku 32 1,70 Ukončené iným spôsobom podľa ustanovení Trestného poriadku (napr. § 197 93 4,93 ods. 1 písm. c), § 216, § 218, § 220, Trestného poriadku, spojením a pod.) Konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 Trestného poriadku 9 0,48 Nerozhodnuté trestné veci k 31. 12. 2017 278 14,74 Spolu trestných vecí 1886 100 Zdroj: SKIS MV SR

147 Správa o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za rok 2017, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. [online]. [cit. 8. apríla 2018]. Dostupné na internete: .

85

Celkovo bolo v rámci Slovenskej republiky v roku 2017 vznesené obvinenie 114 príslušníkom Policajného zboru za 128 trestných činov, čo je o 5 príslušníkov Policajného zboru a 8 trestných činov viac ako v roku 2016. Podiel obvinených príslušníkov Policajného zboru k celkovému počtu 22 020 príslušníkov Policajného zboru (stav obsadenosti tabuľkových miest príslušníkov Policajného zboru k 31. decembru 2017) predstavoval 0,52 %. V roku 2016 tvoril podiel obvinených príslušníkov Policajného zboru 0,49 % a v roku 2015 0,54 % z celkového počtu príslušníkov Policajného zboru. Celkový prehľad počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru a počtu spáchaných trestných činov za obdobie rokov 2010 až 2017 je uvedený v Tab. 2.148 Tab. 2 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru a počty trestných činov v rokoch 2010 a 2017

2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Počet obvinených príslušníkov Policajného 151 125 135 146 112 121 109 114 zboru Počet spáchaných trestných 183 171 186 187 129 145 120 128 činov Zdroj: SKIS MV SR Na základe porovnania štatistických údajov za roky 2010 až 2017 znázornených na Obr. 1 možno konštatovať, že v roku 2016 bol najnižší počet obvinených príslušníkov Policajného zboru a z dlhodobého hľadiska dochádza postupne k znižovaniu počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru, pričom najviac obvinených príslušníkov Policajného zboru bolo v rokoch 2010 a 2013 a najmenej v rokoch 2014 až 2017. 180 146 160 151 135 140 125 112 121 109 114 120 100 80 60 40 20 0 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok Obr. 1 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru v rokoch 2010 až 2017 Zdroj: SKIS MV SR

148 Správa o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za rok 2017, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky [online]. [cit. 8. apríla 2018]. Dostupné na internete: .

86

3.1 Vybrané kriminogénne aspekty obvinených príslušníkov Policajného zboru Z celkového počtu 114 obvinených príslušníkov Policajného zboru v roku 2017 bolo z pohľadu miesta ich služobného zaradenia najviac obvinených v Bratislavskom kraji (27) a Žilinskom kraji (19). Uvedené údaje uvádzajú počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa miesta ich služobného zaradenia. V tejto súvislosti treba podotknúť, že uvedený údaj nezobrazuje iba príslušníkov Policajného zboru zaradených na krajských riaditeľstvách Policajného zboru, ale zahrnuje aj útvary s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré majú organizačné zložky dislokované v rámci celého územia Slovenskej republiky. Najväčší nárast oproti roku 2016 bol zaznamenaný v Žilinskom kraji, kde bolo o 10 obvinených príslušníkov Policajného zboru viac oproti roku 2016. Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru a ich porovnanie podľa miesta ich služobného zaradenia v rokoch 2016 a 2017 v krajoch sú znázornené na Obr. 2.149

30 27 25 23 23 19 20 18 16 14 15 13 10 10 9 10 10 9 8 8 6 5

0 BA NR BB KE TT PO ZA TN 2016 23 9 10 23 14 13 9 8 2017 27 6 8 18 16 10 19 10

Obr. 2 Porovnanie počtov príslušníkov Policajného zboru podľa miesta ich služobného zaradenia v rokoch 2016 až 2017 Zdroj: SKIS MV SR Porovnanie počtov obvinených príslušníkov Policajného zboru v rokoch 2016 a 2017 z hľadiska ich zaradenia v jednotlivých službách Policajného zboru a v iných organizačných útvaroch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (napríklad organizačné a analytické útvary, ako aj útvary zabezpečujúce podporu výkonu služobnej činnosti) je uvedené na Obr. 3. V roku 2017 bol nárast oproti roku 2016 zaznamenaný pri službe poriadkovej polície o 5 príslušníkov Policajného zboru a službe kriminálnej polície o 5 príslušníkov

149 Správa o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za rok 2017, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. [online]. [cit. 8. apríla 2018]. Dostupné na internete: .

87

Policajného zboru. Najväčší pokles bol zaznamenaný u služby hraničnej a cudzineckej polície o 6 príslušníkov Policajného zboru a pri službe železničnej polície o 4 príslušníkov Policajného zboru.

70 61 56 60 50 40

30 24 20 19 20 14 11 10 5 1 1 5 1 2 3 0 Poriadková Dopravná Kriminálna Hraničná a Ochrana Železničná Iné cudzinecká určených organizačné 2016 2017 osôb útvary MV SR

Obr. 3 Porovnanie počtov obvinených príslušníkov Policajného zboru z hľadiska ich zaradenia v jednotlivých službách Policajného zboru a v iných organizačných útvaroch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v rokoch 2016 a 2017 Zdroj: SKIS MV SR Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa ich fyzického veku a porovnanie rokov 2016 a 2017 je znázornené na Obr. 4. Najväčší počet obvinených príslušníkov Policajného zboru bol vo vekovej kategórii od 31 do 40 rokov (46), čo je rovnaký počet ako v roku 2016. K nárastu o 5 príslušníkov Policajného zboru došlo vo vekovej kategórii od 41 do 50 rokov, ktorá tvorí druhú najpočetnejšiu skupinu..

50 46 46 45 40 37 35 32 30 30 26 25 20 15 10 5 5 1 0 Vekové kategórie 21 až 30 31 až 40 41 až 50 nad 50 2016 30 46 32 1 2017 26 46 37 5

Obr. 4 Porovnanie počtov obvinených príslušníkov Policajného zboru v rokoch 2016 a 2017 podľa ich fyzického veku Zdroj: SKIS MV SR

88

Prehľad obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa dĺžky trvania ich služobného pomeru v Policajnom zbore a porovnanie v rokoch 2016 a 2017 je prezentovaný na Obr. 5. K najväčšiemu poklesu, o 12 príslušníkov Policajného zboru, došlo v roku 2017 v skupine príslušníkov Policajného zboru, ktorí sú v služobnom pomere 6 až 10 rokov. Vo všetkých ostatných skupinách došlo k nárastu, pričom najväčší počet o 7 príslušníkov Policajného zboru viac ako v roku 2016 bol zaznamenaný v skupine príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli v služobnom pomere nad 20 rokov.

40 37 35 30 24 25 24 25 23 20 21 20 19 16 14 15 10 5 Dĺžka služobného 0 do 5 rokov 6 až 10 rokov 11 až 15 rokov 16 až 20 rokov nad 20 rokov 2016 23 37 16 19 14 2017 24 25 20 24 21

Obr. 5 Porovnanie počtov obvinených príslušníkov Policajného zboru v rokoch 2016 a 2017 podľa dĺžky trvania ich služobného pomeru Zdroj: SKIS MV SR

3.2 Skladba trestných činov obvinených príslušníkov Policajného zboru

Celkovo bolo v roku 2017 zadokumentovaných 128 trestných činov, z ktorých boli obvinení príslušníci Policajného zboru, čo je o 8 trestných činov viac ako v roku 2016. V najväčšom počte boli páchané trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, kde bolo spáchaných 61 trestných činov. V skupine trestných činov proti životu a zdraviu bolo spáchaných 18 trestných činov a v skupine trestných činov proti majetku 11 trestných činov. Počty trestných činov podľa právnej kvalifikácie, za ktoré boli obvinení príslušníci Policajného zboru v roku 2017, sú znázornené na Obr. 6.

89

70 61 60

50 38 40

30 18 20 11 10

0 Trestné činy proti Trestné činy proti životu Trestné činy proti Ostatné trestné činy poriadku vo verejných a zdraviu majetku veciach

Obr. 6 Počty trestných činov podľa právnej kvalifikácie, za ktoré boli obvinení príslušníci Policajného zboru v roku 2017 Zdroj: SKIS MV SR

Z analýzy trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že k najväčšiemu nárastu došlo v skupine trestných činov proti poriadku vo verejných veciach. V tejto skupine bolo v roku 2017 spáchaných o 14 trestných činov viac ako v roku 2016. Porovnanie počtov trestných činov podľa právnej kvalifikácie v rokoch 2016 a 2017 je znázornené na Obr. 7.

70 61 60 47 50 39 38 40

30 17 18 17 20 11 10

0 Trestné činy proti Trestné činy proti životu Trestné činy proti Ostatné trestné činy poriadku vo verejných a zdraviu majetku veciach 2016 2017 Obr. 7 Porovnanie počtu trestných činov podľa právnej kvalifikácie, za ktoré boli obvinení príslušníci Policajného zboru v rokoch 2016 a 2017 Zdroj: SKIS MV SR

90

3.2.1 Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach Celkovo bolo spáchaných 61 trestných činov proti poriadku vo verejných veciach, čo predstavuje 48 % z celkového počtu spáchaných trestných činov. V skupine trestných činov proti poriadku vo verejných veciach bol najpočetnejšie zastúpený trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, ktorý bol spáchaný v 45 prípadoch. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona nemožno považovať vzhľadom na jeho znenie za tzv. korupčný trestný čin. Súčasne možno uviesť, že najmä pri trestnom čine prijímania úplatku podľa § 328 Trestného zákona je možný jednočinný súbeh tohto trestného činu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.150 Najčastejšie dochádzalo k spáchaniu tohto trestného činu v oblasti prejednávania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalšími najčastejšími pochybeniami boli manipulácia úkonov pri dokumentovaní alebo vyšetrovaní protiprávneho konania, neoprávnené poskytnutie informácií z informačných systémov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale aj bezdôvodné alebo neprimerané použitie násilia voči predvedenému pri zisťovaní totožnosti osoby alebo pri vyšetrovaní. Ale aj pri neoprávnenom vydávaní oprávnení na vedenie motorových vozidiel. V tejto skupine trestných činov boli zaznamenané aj 2 trestné činy marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Trestného zákona, 4 trestné činy prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona, 1 trestný čin a 1 trestný čin podplácanie podľa § 333 Trestného zákona. Ostatné trestné činy ktoré patria do tejto skupiny boli páchané ojedinele ako napríklad trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona, trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, trestný čin prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona. Ale bol zaznamenaný aj trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Trestného zákona.

3.2.2 Trestné činy proti životu a zdraviu V roku 2017 bolo spáchaných 18 trestných činov proti životu a zdraviu čo predstavuje 14 % z celkového počtu spáchaných trestných činov. Nárast bol o 1 trestný čin oproti roku 2016. V tejto skupine bolo zaznamenaných 10 trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 Trestného zákona („z nedbanlivosti“ trestné činy), ku ktorým došlo v

150 ČENTÉŠ, J.: Hmotnoprávne aspekty trestných činov korupcie. II. medzinárodní vědecká konference 2016. Aktuální problémy veřejné správy v středoevropských zemích sdružených v Evropské unii (s akcentem na problém korupce). s. 74.

91

súvislosti s dopravnými nehodami s účasťou príslušníkov Policajného zboru, pričom v 2 prípadoch spôsobili dopravné nehody príslušníci Policajného zboru v rámci plnenia služobných povinností a v 6 prípadoch išlo o dopravné nehody príslušníkov Policajného zboru mimo služby. V uvedených prípadoch porušením ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov alebo v dôsledku neprispôsobenia vedenia vozidla dopravno-technického stavu cesty, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam došlo k zraneniu iných účastníkov dopravnej nehody. V súvislosti s dopravnými nehodami došlo aj k spáchaniu 3 trestných činov usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, v 1 prípade dopravnú nehodu spôsobil príslušník Policajného zboru so služobným motorovým vozidlom, v 1 prípade išlo o dopravnú nehodu príslušníka Policajného zboru mimo služby a v 1 prípade išlo o nehodu malého plavidla, pri ktorej došlo k utopeniu člena posádky. V tejto skupine bol zaznamenaný aj 1 prípad spáchania trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 Trestného zákona, čo predstavuje pokles oproti roku 2016 (3 trestné činy). Úmyselné trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona boli spáchané v 4 prípadoch, pričom v 2 prípadoch mimo výkonu služobnej činnosti, v súvislosti so spôsobenými zraneniami pri konfliktoch a roztržkách, najčastejšie v súbehu s trestným činom výtržníctva a v 2 prípadoch v súvislosti s použitím neprimeraného násilia voči poškodeným pri plnení služobných úloh. V roku 2017 nebol spáchaný žiadny trestný čin vraždy podľa § 145 Trestného zákona oproti roku 2016, kedy boli zaznamenané 2 prípady tohto najzávažnejšieho trestného činu. V prvom prípade išlo o medializovaný prípad, keď príslušník Policajného zboru po predchádzajúcej hádke zavraždil svoju snúbenicu. 151 V druhom prípade v rámci objasňovania skutkov, ktoré páchali členovia organizovanej skupiny ešte v roku 2003, vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru obvinil dnes už bývalého príslušníka Policajného zboru z obzvlášť závažného trestného činu vraždy spáchaného formou účastníctva.

151 Policajt zavraždil svoju snúbenicu deň pred ich svadbou. „Dňa 30. septembra 2016 okolo 19. hodiny v byte na Kováčskej ulici v Spišskej Novej Vsi po predchádzajúcej hádke napadol nožom snúbenicu Alexandru O. Kuchynským nožom ju bodol do oblasti hrudníka vľavo, a keď spadla na zem, opakovane ju bodal do chrbta. Nebohú potom zabalil do igelitového vreca, deky i posteľnej plachty, odtiahol pred bytovku a naložil do auta zn. Hyundai ix35. Telo odviezol k Levočskej priehrade, kde ho polial benzínom a zapálil.“ [online].[cit. 28. augusta 2017]. Dostupné na internete:

92

3.2.3 Trestné činy proti majetku V roku 2017 bolo spáchaných 11 trestných činov proti majetku, čo je 8,0 % z celkového počtu spáchaných trestných činov a predstavuje pokles o 6 trestných činov oproti roku 2016. V roku 2017 bol v tejto kategórii najpočetnejšie zastúpený trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona a to v 6 prípadoch. V súvislosti so správou zverených finančných prostriedkov bol zaznamenaný aj 1 trestný čin sprenevery podľa § 213 trestného zákona, kedy si príslušník Policajného zboru neoprávnene prisvojil finančnú hotovosť za pokutové bloky. Ďalej išlo o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, ktorý bol spáchaný v 3 prípadoch. V prípadoch trestných činov podvodov obvinení príslušníci Policajného zboru uviedli do omylu tretie osoby za účelom získania finančných prostriedkov alebo iných hmotných vecí. Najčastejším motívom v tejto skupine trestných činov bola snaha o neoprávnené obohatenie. Novodobá hospodárska kriminalita má široký diapazón.152 V klasickom rozmere ide o trestné činy ohrozujúce alebo porušujúce trhovú ekonomiku, hospodársku disciplínu, trestné činy proti mene, daňové trestné činy a podobne. Spoločným menovateľom páchania týchto trestných činov je, že páchatelia zneužívajú prostriedky hospodárskeho systému a ich konanie je motivované ziskom.

3.2.4 Ostatné trestné činy V skupine trestných činov, ktoré nespadajú do vyššie uvedených kategórií, medzi najzávažnejšie patrili v roku 2017 trestné činy neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona, kedy bolo spáchaných 8 trestných činov čím došlo k nárastu o 4 trestné činy oproti roku 2016. Boli to prípady, kedy príslušníci Policajného zboru bez služobného dôvodu vykonávali lustrácie v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a následne takto získané osobné a úradné údaje odovzdávali neoprávneným osobám alebo dokonca osobám z kriminálneho prostredia. Zaznamenané boli aj formy poskytovania informácií o akciách a úkonoch súvisiacich s plnením úloh Policajného zboru. Únik informácií zo služobnej činnosti patrí k závažným formám trestnej činnosti, nakoľko narušuje dôveru občanov v Policajný zbor a spôsobuje škody v rámci odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti a ochrany osobných údajov. V roku 2017 došlo aj k spáchaniu 3 trestných činov týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208

152 ČENTÉŠ, J.: Hospodárska kriminalita musí mať súpera. Hospodárske noviny. [online].[cit. 14. mája 2017]. Dostupné na internete: .

93

Trestného zákona, pričom v roku 2016 nebol tento trestný čin zaznamenaný. Ďalej to boli trestné činy výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, ktoré boli spáchané v 3 prípadoch, trestné činy vydierania podľa § 189 Trestného zákona, ktoré boli spáchané v 3 prípadoch a trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, ktoré boli spáchané v 2 prípadoch. V roku 2017 boli zaznamenané aj prípady, keď príslušníci Policajného zboru viedli motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu a kde došlo k spáchaniu 8 trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. Takmer všetky trestné činy boli spáchané v čase osobného voľna, kedy boli príslušníci Policajného zboru mimo služby. Ostatné trestné činy boli spáchané ojedinele a išlo o protiprávne konania príslušníkov Policajného zboru vo väčšine prípadov v čase mimo služby. Dôležitým ukazovateľom je aj skutočnosť, že v hodnotenom období nedošlo k spáchaniu trestných činov súvisiacich s extrémizmom alebo terorizmom.

94

4 Trestná činnosť príslušníkov Policajných zborov a jej prevencia v medzinárodnom kontexte

V súčasnosti nie je pre žiadny štát novinkou, že v posledných rokoch má kriminalita stúpajúcu tendenciu prakticky vo všetkých krajinách sveta, počnúc rozvojovými krajinami s vysokým stupňom ekonomického rastu až po najmenej rozvinuté krajiny, ako aj tie, ktoré sú len na ceste rozvoja. Bolo by veľmi ťažké analyzovať dôvody rastu kriminality, ktorá sa v každej krajine líši v závislosti od rôznych faktorov a motivácií. Na všetky krajiny má významný vplyv profilácia organizovaného zločinu, nelegálneho obchodu či užívanie drog. Sú to elementy, ktoré nepoznajú hranicu. V niektorých prípadoch zaznamenávame toto zvýšenie z dôvodu politického nastavenia krajiny a jej politického režimu, či už ide o diktatúru, resp. autoritatívny režim alebo o demokratické smerovanie krajiny, kde má občan väčšiu slobodu a štát rešpektuje jeho základné a ľudské práva a slobody. Ďalším dôvodom môžu byť sociálno-ekonomické problémy, kde sa stáva dôležitým indikátorom miera nezamestnanosti. Neopomenuteľným a závažným problémom sa stáva nedostatočné personálne a technické zabezpečenie polície a s týmito dôvodmi aj nárast kriminality v radoch polície.153 Odvracanie kriminality je celosvetovou záležitosťou pre všetky krajiny a jej vplyv má niekoľko rôznorodých dopadov na každodenný život. Nevyhnutným sa preto stáva vzdelávanie a prevencia v tom, ako sa vyhýbať nepriamemu podporovaniu zločinu. Cieľom je zvýšiť povedomie o skrytých nebezpečenstvách, ktoré sa objavujú v kruhoch policajných zložiek. Zároveň sa spolupráca krajín zameriava na odstránenie negatívnych vplyvov v oblasti boja proti trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru.154 Ako uvádza Kurilovská, 155 „prevratné zmeny v stredoeurópskom priestore zvýšili napätie vo vnútri spoločnosti, niektorí ľudia sú bez práce, stratili svoje sociálne istoty, oslabila sa súdržnosť spoločnosti. Musíme však vysloviť svoje určité obavy aj ohľadne inej, veľmi vážnej príčiny rastu kriminality, predovšetkým kriminality ekonomickej. Dôsledkom

153 Európska Komisia, 1997, odborný článok: Delito y Seguridad de los Habitantes. México,D.F.: Editorial Siglo XXI, Programa Sistema Penal Derechos Humanos de ILANUD. LA POLICÍA Y SU PAPEL EN LA PREVENCIÓN DEL DELITO, s. 2-3. 154 FBI, Annual report 2013. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: . 155 KURILOVSKÁ, L: Vnútorné ochranné služby v stredoeurópskom priestore ako účinný nástroj boja proti trestnej činnosti policajtov. Míľniky práva v stredoeurópskom priestore, 2013 I. a II. časť. UK v Bratislave. Bratislava 2013. s.890.

95

toho došlo aj k určitému nárastu kriminality policajtov. Tento trend pokladáme za obzvlášť znepokojujúci vzhľadom na to, že u policajtov predpokladáme morálne a psychické dispozície, ako aj právne vedomie. Zlyhanie ľudského faktora však v konfrontácii s náročným povolaním policajta nemožno vylúčiť. Z uvedeného dôvodu je potrebné tomuto negatívnemu javu venovať neustále zvýšenú pozornosť a znižovať rozsah a závažnosť trestnej činnosti policajtov. Súčasne je však potrebné dosiahnuť aj adekvátne zvýšenie subjektívneho pocitu bezpečia policajtov pri výkone služobných činností a zníženie pocitu ich ohrozenia zo strany páchateľov trestnej činnosti. Aby bolo možné realizovať uvedené ciele, pôsobia v stredoeurópskom priestore vnútorné ochranné služby, ktoré počas svojej existencie prešli určitými stupňami vývoja, pričom vždy preukázali svoju opodstatnenosť, najmä v oblasti očistenia Policajných zborov od policajtov, ktorí tam nepatria“. Nástroje na prevenciu a elimináciu týchto hrozieb sú najbližšie k príslušníkom Policajného zboru, najlepšie poznajú ich činnosť, vedia najpresnejšie posúdiť zdroje rizík, a teda aj určiť spôsoby prevencie. Osobitne sa to vzťahuje na oblasti vnútorných hraníc, kde je pohyb osôb najväčší, aj bezpečnostné riziko najvážnejšie. Dotýka sa to samozrejme aj vonkajších hraníc krajín, ktoré nedávno vstúpili medzi krajiny schengenského priestoru. Otvorenie sa svetu, zjednodušenie cestovania a prekračovania hraníc je samozrejme žiaduce, ale má aj určité tienisté stránky. Osobitne dnes, keď sa stretávame s novými formami kriminality príslušníkov Policajného zboru. Ale aj tzv. klasická kriminalita je čím ďalej, tým viac medzinárodná, a bojovať proti nej sa môže úspešne len formou medzinárodnej spolupráce. Preto je nevyhnutné, aby vnútorné ochranné služby stredoeurópskeho priestoru navzájom spolupracovali. Slovenská republika je členom Európskej únie, ako aj schengenského priestoru a vzhľadom na jej polohu v regióne spolupracuje so štátmi, ktoré sú členmi Európskej únie a schengenského priestoru, so štátmi, ktoré sú členmi Európskej únie, avšak zatiaľ nie sú členmi schengenského priestoru, a so štátmi, ktoré zatiaľ nie sú členskými krajinami Európskej únie ani schengenského priestoru. A práve táto rozmanitosť postavenia jednotlivých štátov a ich ochranných služieb sa odráža aj v náročnosti na spoluprácu. Na území Európskej únie bolo vytvorených niekoľko nástrojov na prevenciu proti trestnej činnosti, ktoré vytvárajú určitý rámec a nastavujú pravidlá pre členské štáty, ako predchádzať trestnej činnosti a aké efektívne formy a metódy vytvárať. Jedným z takýchto nástrojov je aj Európska sieť na predchádzanie trestnej činnosti (EUCPN) 156, ktorá bola

156 EUCPN – Európska sieť na predchádzanie trestnej činnosti. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: < http://www.minv.sk/?eucpn>.

96

založená v máji 2001 rozhodnutím Rady Európskej únie „na podporu aktivít prevencie kriminality v členských štátoch Európskej únie a na zabezpečenie prostriedkov, prostredníctvom ktorých by sa mohli vymieňať skúsenosti z najlepších postupov v prevencii. Táto zakladajúca legislatíva bola zrušená a nahradená novým rozhodnutím Rady č. 2009/902/SVV z 30. novembra 2009. Hlavné ciele Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti sú:  určenie osvedčených postupov v oblasti prevencie kriminality a výmena získaných vedomostí a skúseností medzi členskými štátmi  zhromažďovať a vyhodnocovať informácie o aktivitách v prevencii kriminality  zlepšovať výmenu myšlienok a informácií v sieti  rozvíjať kontakty a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi  prispievať k rozvoju lokálnych a národných stratégií v oblasti prevencie kriminality  podporovať aktivity prevencie kriminality organizovaním stretnutí, seminárov a konferencií.“ Pracovný program vytvorený na pôde Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti definuje činností a ciele tejto siete, ktoré majú naplnené v roku 2016 s cieľom podporiť dosiahnutie strategických cieľov, a to:  byť referenčným bodom pre cieľové skupiny v rámci siete,  kvalitatívne znalostí v oblasti prevencie kriminality,  podporovanie činnosti zamerané na predchádzanie trestnej činnosti na celoštátnej aj miestnej úrovni,  prispieť k politike Európskej únie a stratégie prevencie kriminality a k ďalším aspektom prevencie kriminality na úrovni Európskej únie, pokiaľ ide o jej strategické priority. Cieľovými skupinami Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti sú praktici a politici na miestnej a národnej úrovni, príslušné orgány, organizácie, pracovné skupiny a ďalšie inštitúcie pôsobiace v jednotlivých členských štátoch v oblasti prevencie trestnej činnosti na úrovni Európskej únie.157 Stanovené ciele budú dosiahnuté prostredníctvom cielených akcií, ktoré budú členské štáty vykonávať prostredníctvom svojich zástupcov spolu s účasťou kontaktných miest v prípade potreby.

157 EUCPN: Pracovný program 2016: European Crime Prevention Network. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: < http://www.minv.sk/?eucpn>.

97

Jedným z hlavných cieľov prevencie kriminality je zhromažďovať informácie a podporovať výskum založený na poznatkoch a aktivitách, ktoré sa zameriavajú na prevenciu kriminality a pomáhajú pri budovaní národných stratégií prevencie kriminality. Je preto nevyhnutné identifikovať osvedčené postupy v oblasti prevencie kriminality a vzájomne si vymieňať poznatky a skúsenosti získané z členských štátov, ako aj sústreďovať a vyhodnocovať informácie o prevencii trestnej činnosti. Vytvára sa tak platforma, ktorá umožňuje prístup k vedeckým poznatkom zameraným na príslušný odbor prevencie kriminality. Obsahuje systematické prehľady o účinkoch opatrení prevencie kriminality, detaily o prebiehajúcich výskumných projektoch a medzinárodné zdroje zamerané na odkazy článkov, výňatky z vedeckých časopisov alebo odkazy na celé texty popredných vedcov či odborníkov z praxe.158 Členské štáty Európskej únie sa zaviazali plniť úlohy stanovené v ročných pracovných programoch a v akčných plánoch a tak napomáhať implementácii odporúčaní Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti do praxe v prevencii kriminality v ich vlastných podmienkach. Tieto programy zahŕňajú vytvorenie širokej databázy kontaktných miest – expertov a vedeckých pracovníkov v oblasti prevencie kriminality z každého členského štátu. Uvedená databáza pomáha zlepšovať informovanosť spolupracovníkov na európskej, národnej a miestnej úrovni o výsledkoch výskumov a odporúčaniach najlepšej praxe prostredníctvom webovej stránky Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti (www.eucpn.org), zverejňuje úspešné projekty organizovaním konferencií a seminárov aj v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, aktívnymi v prevencii kriminality. Ďalšími významnými medzinárodnými subjektmi v oblasti prevencie kriminality sú Rada Európy a Komisia Organizácie Spojených národov pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu. 159 Súčasťou ich činnosti je príprava medzinárodných dohovorov a dokumentov, ktoré jednotlivé členské štáty implementujú a komisia ich implementáciu pravidelne vyhodnocuje. Hlavným záväzkom krajín voči Organizácii Spojených národov je rozvíjanie stratégií prevencie kriminality nielen na národnej, ale i na medzinárodnej úrovni.160

158 EUCPN – Európska sieť na predchádzanie trestnej činnosti. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: < http://www.minv.sk/?eucpn>. 159 UN CCPJ The Commission on Crime Prevention and Criminal Justice (CCPCJ) [online]. [cit. 29. marca 2017]. Dostupné na internete: < http://www.unodc.org/unodc/en/commissions/CCPCJ/index.html>. 160 Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015, Bratislava, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2011, s. 7-8.

98

4.1 Krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) Vyšehradská skupina (V4) predstavuje neformálne zoskupenie 4 stredoeurópskych krajín – Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarskej republiky a Poľskej republiky. Ide o živú a neformálnu regionálnu štruktúru 4 členských krajín Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktoré sa hlásia k rovnakým hodnotám, majú spoločnú históriu, kultúru a geografické postavenie. Vyšehradská skupina (V4) je dynamickým regionálnym zoskupením členských krajín Európskej únie, ktoré vytvára priestor na posilňovanie koordinačného a konzultačného mechanizmu s cieľom nachádzať spoločné pozície a stanoviská v aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej politiky, regionálneho rozvoja, hospodárskej a kultúrnej spolupráce.161Ak by sme chceli hľadať optimálny model štruktúry a začlenenie orgánu na objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, je potrebné preskúmať aj analogické úpravy v zahraničí, a to najmä v krajinách Vyšehradskej skupiny (V4) Tab.3.

Tab. 3 Štruktúra a začlenenie orgánov pre objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v krajinách Vyšehradskej skupiny (V4) Inštitucionálne Riadenie Pôsobnosť Štát Hlavná činnosť začlenenie služby služby Minister Všetci príslušníci PZ Odhaľovanie Ministerstvo Slovenská vnútra rezortu Ministerstva a dokumentovanie vnútra Slovenskej republika162 Slovenskej vnútra Slovenskej trestnej činnosti republiky republiky republiky príslušníkov PZ Odhaľovanie Príslušníci PZ a dokumentovanie a úradníci zaradení Česká trestnej činnosti Nezávislá Vláda, parlament u bezpečnostných republika163 príslušníkov PZ zborov Českej u bezpečnostných republiky zborov Príslušníci PZ Ministerstvo Minister a úradníci zaradení Sledovanie Maďarská vnútra Maďarskej vnútra Maďarskej u bezpečnostných a vyšetrovanie republika164 republiky republiky zborov Maďarskej trestnej činnosti republiky Úrady a organizácie Výkon a Ministerstvo Minister Poľská podriadené koordinácia kontrol, vnútra Poľskej vnútra Poľskej republika165 ministrovi Poľskej realizácia úloh, republiky republiky republiky petície a sťažnosti

161 Vyšehradská skupina (V4) [online].[cit. 9. marca 2017]. Dostupné na internete: < https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/slovensko_a_v4-vysehradska_skupina> 162 Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky [online].[cit. 9. marca 2017]. Dostupné na internete: < https://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr>. 163 Generální inspekce bezpečnostních sborů. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: <: http://www.gibs.cz>. 164 National protective service. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: . 165 Biuro Spraw Wewnętrznych. POLICIA.PL [online]. [cit. 10. júla 2017]. Dostupné na internete: .

99

4.1.1 Slovenská republika Slovenská republika je členom Európskej únie, ako aj schengenského priestoru, a vzhľadom na jej polohu v regióne spolupracuje so štátmi, ktoré sú členmi Európskej únie a schengenského priestoru, so štátmi, ktoré sú členmi Európskej únie, avšak nie sú členmi schengenského priestoru, a so štátmi, ktoré nateraz nie sú členskými krajinami Európskej únie ani schengenského priestoru. A práve táto rozmanitosť postavenia jednotlivých štátov a ich ochranných služieb sa odráža aj v náročnosti na spoluprácu.166 Vnútorná ochranná služba zameraná na objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru má v Slovenskej republike svoje inštitucionálne začlenenie v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pôsobí ako inšpekčná služba, ktorá prešla dlhým obdobím vývoja až do súčasného stavu, pričom patrí medzi najstaršie služby v Európe („inšpekcia“ existovala už v bývalom Československu od roku 1969 do roku 1989), súčasná inšpekčná služba existuje od roku 1994. Inšpekčná služba bola zriadená hlavne na operatívne odhaľovanie niektorých foriem trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Vývoj však ukázal, že operatívne zistenia neboli dostatočne trestno-procesne zadokumentované, keďže zistenia inšpekčnej služby vyšetrovali vyšetrovatelia služobne zaradení na okresných riaditeľstvách Policajného zboru, čiže častokrát vyšetrovali vlastných kolegov. Zmenou trestného práva inšpekcia získala právomoci vyšetrovať menej závažné trestné činy, čo bol určitý kompromis, avšak čas opätovne ukázal, že nedostatočný.167 Trestné činy páchané príslušníkmi Policajného zboru najmä v službe sú veľmi závažné delikty, kde inšpekčná služba opäť nemala dosah a kompetencie na účinný boj s takýmto fenoménom. Zlom nastal až po 12. rokoch vývoja, keď inšpekčná služba získala súčasné postavenie a komplexné právomoci na postihovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Súčasné postavenie zabezpečuje plné kompetencie inšpekčnej služby pri odhaľovaní latentnej formy trestnej činnosti, ale aj plnohodnotné právomoci pri vyšetrovaní trestných činov. Nástrojom proti zneužitiu týchto právomocí sú orgány prokuratúry ako nezávislé orgány dozoru nad zákonnosťou. Inšpekčná služba získava a vyhodnocuje poznatky o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, odhaľuje a dokumentuje tieto trestné činy, používa informačno-technické prostriedky a prostriedky

166 ŠIŠULÁK, S., HAMAJ, P. a kol.: Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Bratislava: Akadémia Policajného zboru. Bratislava. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2008. 167 ŠIŠULÁK, S., HAMAJ, P. a kol.: Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Bratislava. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2008.

100

operatívno-pátracej činnosti v súlade so zákonom a analyzuje trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru. Činnosť inšpekčnej služby upravujú zákony a interné akty riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, predovšetkým zákon o Policajnom zbore, Trestný poriadok, Trestný zákon, medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a interné akty riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Je potrebné podotknúť, že inšpekčnej službe neprislúcha vybavovať sťažnosti občanov, vykonávať kontrolu výkonu služby príslušníkov Policajného zboru a dozor nad trestným konaním, to znamená, že nevybavuje sťažnosti smerujúce voči rozhodnutiam v trestnom konaní a nevyšetruje trestné činy občianskych pracovníkov rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.168 Napriek tomu, že prvoradou úlohou inšpekčnej služby je predovšetkým represívna činnosť, určitým spôsobom aj chráni príslušníkov Policajného zboru. Táto ochrana príslušníka Policajného zboru spočíva v dôslednom preverení rôznych druhov „oznámení“, ktorých cieľom je narušiť, ale i znemožniť prácu príslušníka Policajného zboru, vniesť určitú nedôveru v jeho prácu, a tým postupne docieliť zakrytie vlastnej trestnej činnosti (napríklad trestná činnosť osoby, ktorá podáva oznámenie na príslušníka Policajného zboru).169

4.1.2 Česká republika V uvedenej problematike boli v Českej republike vykonané v roku 2012 podstatné zmeny v inštitucionálnom začlenení orgánu pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Dňa 1. januára 2012 bola zákonom č. 341/2011 Sb.170 zriadená Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky. Prijatím tohto zákona vznikol nezávislý a odborne zdatný kontrolný orgán na potláčanie protiprávneho konania páchaného na profesionálnej úrovni. Svojou činnosťou nahrádza pôvodnú inšpekciu ministerstva vnútra Českej republiky a inšpekciu Polície Českej republiky. Zákon o polícií171 stanovuje v § 2 ods. 4 jej hlavnú úlohu, ktorou je odhaľovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a zaisťovanie ich páchateľov. K plneniu

168 HOLCR, K. a kol.: Prognóza kriminality a jej kontroly v Slovenskej republike, IURA EDITON 2008. 169 ŠIŠULÁK, S., HAMAJ, P. a kol.: Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Bratislava: Akadémia Policajného zboru. Bratislava. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2008. 170 Zákon č.341/2011 Sb. o generální inspekci bezpečnostních sborů a o změně souvisejících zákonů. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: 171 Zákon č.273/2008 Sb. o Polícii Českej republiky. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: .

101

tejto úlohy Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky odhaľuje vlastnou činnosťou delikty páchané príslušníkmi Policajného zboru, na čo používa bežné a špecifické kriminalistické metódy a vedie proti delikventom trestné konanie podľa Trestného poriadku.172 Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky sa organizačne člení: Riaditeľ  odbor kancelária riaditeľa (bezpečnostný riaditeľ)  oddelenie organizačné  oddelenie personálne  oddelenie operačné  odbor kontroly  oddelenie vnútornej kontroly  oddelenie šetrenia podnetov  oddelenie informačnej analytiky  oddelenie metodiky a prevencie  interný audítor Námestník riaditeľa pre trestné konanie  oddelenie pre hl. m. Prahu  oddelenie pre Stredočeský kraj  oddelenie pre Ústecký a Liberecký kraj  oddelenie pre Plzeňský a Karlovarský kraj  oddelenie pre Juhočeský kraj  oddelenie pre Královohradecký a Pardubický kraj  oddelenie pre Juhomoravský a Zlínský kraj a Kraj Vysočinu  oddelenie pre Moravskosliezsky a Olomoucký kraj Námestník riaditeľa  oddelenie informačných a komunikačných technológií  oddelenie špeciálnych činností a operatívnej dokumentácie  oddelenie zvláštnych činností a technickej dokumentácie  oddelenie operatívno-pátracích činností

172 Zákon č.141/1961 Sb. o trestním řízení soudním (trestní řád). [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: .

102

Hlavný ekonóm  oddelenie finančné a plánovacie  oddelenie správy majetku Minister vnútra Českej republiky Ján Kubice k schváleniu zákona o Generálnej inšpekcii bezpečnostných zborov Českej republiky vyhlásil, že „bez zavedenia takéhoto systému by nebola dokončená ani reforma polície, ktorej súčasťou je aj vízia modernizácie zefektívnenia stíhania trestnej činnosti príslušníkov a zamestnancov polície a zrušenie inštitucionálnych väzieb medzi políciou a orgánom, ktorý túto trestnú činnosť stíha.“173 Ak by sme chceli charakterizovať spomínaný orgán, je potrebné povedať, že Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky je samostatným ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorú vedie riaditeľ. Na jej príslušníkov sa vzťahuje zákon o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov.174 Hlavnou úlohou Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov Českej republiky je vyhľadávať, odhaľovať a preverovať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktorého páchateľom je príslušník Polície Českej republiky, príslušník Colnej správy Českej republiky, príslušník Väzenskej služby Českej republiky alebo príslušník inšpekcie zamestnanec Českej republiky zaradený k výkonu práce v Polícii Českej republiky alebo v inšpekcii. 175 Páchatelia trestnej činnosti patriaci do vecnej príslušnosti Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov Českej republiky sa dopúšťajú kvalifikovaných zločinov, ktoré majú často prvok stíhania podľa medzinárodných zmlúv alebo vysokej organizovanosti. Ďalším zásadným hľadiskom je, že páchatelia veľmi dobre poznajú metódy a formy policajnej práce. Táto skutočnosť veľmi komplikuje preverovanie týchto protiprávnych konaní. Preto Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky používa všetky zákonné prostriedky, vrátane úkonov odpočúvania a sledovania. Dôsledná ochrana základných práv a slobôd vyžaduje existenciu primeraných a účinných záruk, ktoré sa skladajú najmä zo zodpovedajúcich právnych predpisov a účinnej kontroly ich dodržiavania.176 Dodržiavanie zákonných limitov je zaručené Ústavou Českej republiky, Listinou základných práv a slobôd, Európskou zmluvou o ochrane ľudských práv a slobôd, zákonom o Generálnej inšpekcii bezpečnostných zborov Českej republiky, Trestným

173 Policista [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: 174 Zákon č.361/2003 Sb. o služebním poměru příslušníků bezpečnostních sborů. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: < https://www.psp.cz/sqw/sbirka.sqw?cz=361&r=2003>. 175 Generální inspekce bezpečnostních sborů. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: <: http://www.gibs.cz>. 176 ČENTÉŠ, J.: Odpočúvanie–procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 17.

103

zákonom a Trestným poriadkom. Príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na Generálnej inšpekcii bezpečnostných zborov Českej republiky nepodliehajú riadiacej právomoci žiadneho služobného funkcionára Polície Českej republiky, a to ani policajného prezidenta. Tým je v maximálnej miere zaručená objektivita pri preverovaní trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru. Generálnu inšpekciu bezpečnostných zborov Českej republiky tvoria príslušníci v služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov podľa zákona č.361/2003 Sb. o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov v znení neskorších predpisov a občianski zamestnanci v pracovnom pomere podľa zákona č.262/2006 Sb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Príslušníci Policajného zboru zaradení v Generálnej inšpekcii bezpečnostných zborov Českej republiky sú priebežne vzdelávaní, a to jednak v rámci pravidelných odborných seminárov organizovaných inšpekciou, sú vysielaní do škôl a kurzov, vrátane zahraničných stáží, pričom sa dbá aj na jazykovú prípravu. Priebežne sa overuje ich fyzická zdatnosť a strelecké schopnosti. Vedenie Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov Českej republiky kladie dôraz na vysokú vzdelanostnú a profesionálnu úroveň príslušníkov Policajného zboru zaradených v inšpekcii a vytvára priebežne vhodné podmienky na ich ďalšie štúdium a profesijný život. Každý z nich vykonáva aj skúšku spoľahlivosti.177 Ide o navodenie situácie, ktorú je skúšaná osoba povinná riešiť v rámci výkonu služby alebo zamestnania a s ktorou sa bežne stretáva. Účelom tejto skúšky je predchádzať, zabrániť, obmedziť a odhaliť protiprávne konanie príslušníka bezpečnostného zboru. U príslušníkov a občianskych zamestnancov polície sa Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky zaoberá celkovou kriminalitou, u zamestnancov colnej správy a väzenskej služby trestnými činmi spáchanými v súvislosti s plnením pracovných úloh. Veľmi dôležitá je skutočnosť, že u vlastných príslušníkov a zamestnancov Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov Českej republiky vedie etapu pred začatím trestného stíhania vnútorné oddelenie inšpekcie, etapu vyšetrovania, počnúc začatím trestného stíhania, vedie štátny zástupca.178 Určitou formou prevencie kriminality príslušníkov Policajného zboru je možnosť podania trestného oznámenia na konkrétneho príslušníka Policajného zboru, ktorý sa svojim konaním alebo opomenutím dopustí trestného činu. Podľa Trestného poriadku

177 § 41 zákona č.341/2011 Sb. o generální inspekci bezpečnostních sborů a o změně souvisejících zákonů. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: 178 Zákon č.141/1961 Sb. o trestním řízení soudním (trestní řád). [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: .

104

Českej republiky je to oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktoré sa môže podať písomne, elektronicky alebo ústne na Generálnej inšpekcii bezpečnostných zborov Českej republiky, na štátnom zastupiteľstve alebo na služobnom úrade Polície Českej republiky, a to aj anonymne, prípadne na neznámeho páchateľa z radov Polície Českej republiky. Pre kontinuitu uvádzame niektoré informácie zo Správy o činnosti Inšpekcie Polície Českej republiky a trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za rok 2010179 a Správy o činnosti Inšpekcie Polície Českej republiky a trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za rok 2009180, keď bola Inšpekcia Polície Českej republiky organizačne začlenená v rámci Ministerstva vnútra Českej republiky. Najčastejšie trestné činy príslušníkov Policajného zboru v podmienkach Českej republiky boli:  zneužívanie právomoci verejného činiteľa,  trestné činy na úseku dopravy,  poistný podvod, podvod, úverový podvod,  prijímanie úplatku.  ublíženie na zdraví. Táto správa tiež vymedzuje jednotlivé druhy zaradenia príslušníkov Policajného zboru, u ktorých k týmto trestným činom najviac dochádza:  služba poriadkovej polície,  služba kriminálnej polície a vyšetrovania,  služba dopravnej polície,  služba cudzineckej polície. Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky uvádza vo svojej Správe o činnosti Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov za rok 2015181 nasledovné informácie o trestnej činnosti príslušníkov Polície Českej republiky. V roku 2015 bolo pre podozrenie z protiprávneho konania zistených 232 príslušníkov Polície Českej republiky. Protiprávnemu konaniu sa venuje zvýšená pozornosť, hlavne jeho príčinám a podmienkam. Protiprávne konanie je vnímané ako bezpečnostné riziko, a preto je týmto smerom

179 Ministerstvo vnitra, Inspekce Policie České republiky: Správa o činnosti Inspekce Policie České republiky a o trestné činnosti policistů za rok 2010. [online]. [cit. 10. apríla 2017]. Dostupné na internete: . 180 Ministerstvo vnitra, Inspekce Policie České republiky: Správa o činnosti Inspekce Policie České republiky a o trestné činnosti policistů za rok 2009.. [online]. [cit. 10. apríla 2017]. Dostupné na internete: . 181 Správa o činnosti generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov za rok 2015. [online]. [cit. 10. apríla 2017]. Dostupné na internete: < http://www.gibs.cz/o-instituci/zpravy-o-cinnosti-a-analyzy>.

105

zameraná aj vzdelávacia, preventívna a metodická činnosť Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov Českej republiky. Trestné stíhanie bolo začaté proti 143 príslušníkom Polície Českej republiky, ktorí spáchali 260 trestných činov. Najčastejšími trestnými činmi bol trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa 77 prípadov, ďalej trestný čin podvodu, celkom 18 prípadov, a tretím najčastejším trestným činom bolo ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, 13 prípadov. V roku 2015 (ani 2014) nebol trestne stíhaný ani jeden pracovník Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov Českej republiky. Všetky zistené údaje o osobách (pohlavie, vek, dĺžka služby, služobné zaradenie) sú obsahom prílohy tejto správy. Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky, na rozdiel od ostatných policajných orgánov, pôsobí naprieč celým spektrom kriminálnej činnosti, od vyšetrovania dopravných nehôd, verbálnych trestných činov, majetkovej kriminality, právne a aj skutkovo zložitých prípadov ekonomickej trestnej činnosti, drogovej kriminality, korupcie, až po najzávažnejšiu organizovanú kriminalitu, násilnú kriminalitu a vraždy. Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov Českej republiky nesmie vyšetrovanie ktoréhokoľvek druhu kriminality uprednostňovať alebo zanedbávať, lebo by to bolo nezákonné.

4.1.3 Maďarská republika V Maďarskej republike podľa Zákona o Polícii 182 úlohy v oblasti vyhľadávania, preverovania, odhaľovania, dokumentovania a predchádzania trestnej činnosti, ktorého podozrivým je príslušník Policajného zboru alebo zamestnanec Polície, Ústavu väzenskej stráže, Záchrannej služby pred katastrofou, Parlamentnej stráže, Národnej bezpečnostnej služby, Centra proti terorizmu, Úradu pre ochranu ústavnosti, Národnej daňovej a colnej správy, Úradu pre prisťahovalectvo a štátneho občianstva, Tajnej služby, vykonáva „Národná ochranná služba“183. Okrem toho Národná ochranná služba vykonáva nielen ochranu u príslušníkov Policajného zboru a spomínaných zamestnancov pred útokmi, ale aj u ich rodinných príslušníkov. Vykonáva previerku uchádzačov do uvedených služieb a počas výkonu služby vykonáva previerky spoľahlivosti tak u príslušníkov Policajného zboru ako aj u zamestnancov. Národná ochranná služba je samostatnou zložkou Ministerstva vnútra Maďarskej republiky a je priamo podriadená ministrovi vnútra Maďarskej republiky. Generálneho riaditeľa Národnej ochrannej služby a jeho dvoch

182 § 7, druhá hlava, zákona č,XXXIV./1994 o Polícii. [online]. [cit. 10. Apríla 2017]. Dostupné na internete: . 183 National protective service. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: .

106

zástupcov ustanovuje minister vnútra Maďarskej republiky. Organizačné členenie Národnej ochrannej služby: Riaditeľstvo pre ochranu príslušníkov ozbrojeného zboru,  Odbor Stred,  Odbor pre Východné Maďarsko,  Odbor pre Západné Maďarsko,  Odbor pre výkon trestu

Riaditeľstvo pre ochranu príslušníkov tajnej služby, Riaditeľstvo pre ochranu príslušníkov Záchrannej služby pre katastrofy, Riaditeľstvo pre ekonomiku a personalistiku, Vnútorný odbor, Oddelenie analýz a hodnotenia, Oddelenie kontroly, Oddelenie pre predchádzanie trestnej činnosti korupcie. Národná ochranná služba vo svojej pôsobnosti nevykonáva vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Prípady, ktoré patria do vyšetrovania, odovzdáva podľa závažnosti buď Národnému vyšetrovaciemu úradu, alebo prokuratúre. Na tomto mieste je potrebné poukázať na hlavné dôvody vzniku tejto služby. Zámerom Ministerstva vnútra Maďarskej republiky bolo vytvoriť úplne novú bezpečnostnú organizáciu založenú na existujúcej ochrannej službe orgánov činných v trestnom konaní, ale s novou filozofiou a bez akejkoľvek tradície. Výkonné orgány štátnej moci  domáce i zahraničné – utrpeli vážnu stratu tváre, keď sa rozšírila korupcia vo verejnom živote a tlač publikovala denne články o pochybných prípadoch Polície a tajných služieb. Ukázalo sa, že bolo treba vytvoriť novú ochrannú službu, ktorá by zohrala významnú úlohu pri zmene k lepšiemu. Rozdelenie medzi spoločnými službami sa ukázalo zbytočné a nákladné. Konflikty záujmov jasne poukázali na to, že vzťah medzi Políciou a spravodajskými službami si vyžaduje moderný a účinný prístup k riešeniu profesionálnych problémov 21. storočia vytvorením transparentnej ochrannej služby „Národná ochranná služba“. Právnymi zárukami činnosti Národnej ochrannej služby sú zákony prijaté Národným zhromaždením a dohľad prokurátora. Test integrity (skúška spoľahlivosti)  ako nový ochranný nástroj – kontroluje zákonnosť, vykonávanie úloh, plnenie záväzkov vo verejných službách a odborných

107

pracovníkov ozbrojených síl. Pri skúške integrity sa skúma protiprávne konanie s ohľadom na verejný život. Cieľom je zníženie korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Test integrity nie je proti tým príslušníkom Policajného zboru, ktorí pracujú čestne, skôr je táto metóda prijatá kvôli ich ochrane. Cieľom je kontrola tých, ktorí ničia spoločenské hodnoty. Zámerom je určiť, či si zamestnanci ochranných organizácií plnia svoje zákonné povinnosti vo "vytvorených situáciách". Z tohto dôvodu Národná ochranná služba vytvára "realistické podmienky alebo situácie", ktoré by sa mohli vyskytnúť počas plnenia služobných úloh. Osoba, ktorá bude podrobená testu integrity, musí plniť svoju povinnosti v súlade so zákonom. Skúška musí potvrdiť, že osoba, ktorá absolvovala test, nekonala v rozpore so zákonom. Test integrity sa vykonáva pod dohľadom prokurátora; prokurátor schvaľuje metódu, ktorá sa má použiť. Rozhodnutie bude platné na základe súhlasu prokurátora. Test integrity je možné vykonať až trikrát za rok. Trvanie testu je 15 dní. Test nemožno vykonať ponižujúcim spôsobom; ľudské práva musia byť rešpektované, ako to zaručuje zákon. Preverovaná osoba nie je informovaná o prebiehajúcom vyšetrovaní. Bez ohľadu na výsledok vyšetrovania musí byť osoba do troch pracovných dní informovaná o jej ukončení. Tí, ktorí majú pocit, že konanie bolo nevhodné, sa môžu odvolať. Monitorovanie životného štýlu  Národná ochranná služba vykonáva takzvané monitorovanie svojich pracovníkov. Keďže profesionálna práca sa líši od bežného zamestnania, profesionálni pracovníci musia počas svojej služby spĺňať kvalitatívne kritériá. Právne a sociálne normy, ktoré sú pre všetkých občanov povinné, sa pre odborných pracovníkov sprísnili, a to najmä v súkromnom a rodinnom živote, v rôznych formách sociálnych interakcií a profesionálnej práci. Pracovníci sa musia ustavične príkladne správať a vystupovať kultivovaným spôsobom. Vzťahy s rodinou a priateľmi musia byť bezkonfliktné. Ich účasť na spoločenskom a politickom živote sa musí uskutočňovať podľa spoločenských pravidiel. Frekvenciu monitorovania životného štýlu pracovníka určí minister vnútra Maďarskej republiky. Monitorovanie trvá 30 dní avšak ak sa ukážu ďalšie dôvody, môže sa predĺžiť o 30 dní. Po dokončení monitorovania sa rozhodnutie o jeho skončení zasiela nadriadenému, ktorý o to požiadal. Pracovník nie je informovaný o začatí a ukončení monitorovania, ale je informovaný len o jeho výsledku. V súvislosti s prevenciou a detekciou kriminality úlohou Národnej ochrannej služby je preskúmať zločiny v súvislosti porušovaním zákonov. Jeho detekčná činnosť neprekračuje potvrdenie alebo vylúčenie výskytu podozrivého zločinu. Ak je zistené podozrenie zo spáchania trestného činu, služba okamžite ohlási príslušnému vyšetrovaciemu orgánu začatie vyšetrovania, alebo odovzdá zhromaždené údaje prokuratúre. Národná ochranná

108

služba nemá právomoc vykonávať trestné vyšetrovanie. Národná ochranná služba zisťuje nasledujúce porušenia:  zločiny súvisiace s činnosťou útvaru Polície,  úplatkárstvo,  zneužívanie osobných údajov,  neohlásenie zločinu,  falšovanie a pozmeňovanie úradných dokumentov,  vydieranie. Trestné činy spáchané v mieste výkonu služby príslušníka Policajného zboru alebo súvisiace s činnosťou úradu (ak zistenie trestného činu nespadá do pôsobnosti iného orgánu), ďalej vojenské zločiny (okrem úteku, povstania a hrozby boja proti pripravenosti). Detekcia vykoná Národnou ochrannou službou v prípade vyššie uvedených trestných činov, ak ide o trestný čin spáchaný osobou, ktorá nie je pracovníkom úradu, alebo spáchaná spoločne či za pomoci člena chráneného personálu.

4.1.4 Poľská republika V súvislosti s páchaním trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru na území Poľskej republiky je hlavnou inštitúciou zameranou na prevenciu a odhaľovanie týchto trestných činov Úrad pre vnútorné záležitostí, ktorý je začlenený v rámci Polície Poľskej republiky. 184 Jeho sídlo je v rámci Hlavného velenia Polície vo Varšave v Poľskej republike. Úrad pre vnútorné záležitostí má svoje expozitúry vo všetkých krajských veliteľstvách Polície Poľskej republiky. Na celom území Poľskej republiky sa touto problematikou zaoberá približne 350 príslušníkov Policajného zboru. Jeho cieľom je zvýšiť účinnosť pri odhaľovaní a znižovaní korupcie v Polícii, očistiť Políciu od príslušníkov Policajného zboru páchajúcich protispoločenskú činnosť a aktívne pôsobiť pri zlepšovaní protikorupčného systému v Polícii. Súčasne permanentne zabezpečuje dôveryhodnosť Policajného zboru, ktorá neustále zlepšuje a vyvíja systémové riešenia na prevenciu tohto patologického javu u príslušníkov Policajného zboru v priamom výkone. Organizačné členenie Úradu pre vnútorné záležitosti:185 Riaditeľ Úradu pre vnútorné záležitosti

184 Biuro Spraw Wewnętrznych. POLICIA.PL [online]. [cit. 10. júla 2017]. Dostupné na internete: . 185 Sruktura Biura POLCIA.PL [online]. [cit. 10. júla 2017]. Dostupné na internete: .

109

 Oddelenie analýz a dozoru  Organizačné oddelenie  Oddelenie operatívnych činností Zástupca riaditeľa Úradu pre vnútorné záležitosti  Oddelenie I. a II. vo Warszawie, Bialymstoku, Bydgosczy, Gdansku, Gorzowie Wlkp., Olsztynie, Poznaniu, Szczecinie. Zástupca riaditeľa Úradu pre vnútorné záležitosti  Oddelenie v Radomiu, Katowiciach, Kielcach, Krakowie, Lodzi, Lublinie, Opolu, Rzeszowie, Wroclawiu.186 Úrad pre vnútorné záležitosti vykonáva úlohy súvisiace s predchádzaním trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru a policajnými dôstojníkmi, niektorými trestnými činmi proti Polícii, ako aj ich odhaľovaním a stíhaním páchateľov. Úlohy Úradu pre vnútorné záležitosti zahŕňajú najmä:  vykonávanie vyšetrovania a operatívneho preverovania vrátane špeciálnych operácií,  koordinácia operatívnych aktivít vykonávaných v prípadoch príslušníkov Policajného zboru a policajných dôstojníkov,  zbieranie, spracúvanie a analýzu informácií o trestnej činnosti medzi príslušníkmi Policajného zboru a policajnými dôstojníkmi a trestné činy spáchané na úkor Polície,  prijímanie opatrení na predchádzanie trestnej činnosti v Polícii, ako aj trestné činy proti diskreditácii Polície. Výber príslušníkov Policajného zboru pre službu v Úrade pre vnútorné záležitosti predpokladá, že tento druh služobnej činnosti môžu vykonávať len najlepší policajní dôstojníci, odborne vzdelaní a skúsení. Iba potom majú príležitosť odborne a objektívne zvládnuť úlohy, ktoré im boli pridelené. Policajní dôstojníci, ktorí tu pracujú, musia byť mimoriadne odolní voči stresu, kritickému rozhodovaniu, odhodlanému a motivovanému konaniu na vykonávanie operatívnych aktivít vo vlastnom profesionálnom prostredí Polície. Musia byť ďalej pripravení na „ostrakizmus“187 od iných príslušníkov Policajného zboru.

186 Názvy miest sú uvedené v poľskom jazyku. 187 Ostrakizmus – hlasovanie ľudu v starovekých Aténach (pomocou hlinených črepín) o vypovedaní občana nebezpečného pre štát; hlasovanie alebo prejavy smerujúce k vylúčení niekoho z nejakej činnosti. [online]. [cit. 19. júla 2017]. Dostupné na internete: .

110

Už z toho je zrejmé, že môžu byť vystavení rôznym formám nátlaku. Jednou (a hádam v súčasnosti aj najrozšírenejšou) z nich je takzvaná moc verejnej mienky. Alexis de Tocqueville vo svojom slávnom diele Demokracia v Amerike zvlášť zdôrazňoval prítomnosť nebadateľného, ale o to nebezpečnejšieho „demokratického despotizmu“ – moci verejnej mienky, ktorá potláča všetky jedinečné alebo nepopulárne názory. Bez pompéznych hrôz nekonvenčný človek zrazu zisťuje, že sa stáva vyhnancom, „všeobecne“ nepohodlným či nenávideným, že sa dokonca od neho odvracajú priatelia, aby neboli tak ako on vystavení ostrakizmu. 188 Inštitút agenta (provokatéra) sa nepoužíva, keďže príslušníci Policajného zboru nemôžu spáchať trestný čin alebo podporovať konanie smerujúce k spáchaniu trestného činu, priestupku alebo iného protiprávneho konania. Výber príslušníkov Policajného zboru na pracovné miesta sa riadi pravidlami stanovenými vo vnútorných pravidlách prijímania kandidátov na služobný pomer na prácu v Úrade pre vnútorné záležitosti. Podľa ustanovení čl. 35a zákona o Polícii189 sú kandidáti na službu v Úrade pre vnútorné záležitosti podrobení psychologickému a psychofyziologickému vyšetreniu, musia mať rozsiahlu odbornú prax v Polícii a spĺňať požiadavky stanovené v nariadení Ministra vnútra a správy Poľskej republiky z 19. júna 2007. O požiadavkách na vzdelanie a odbornú kvalifikáciu a o skúsenostiach v službe, za ktoré by mali byť zodpovední policajní úradníci, ako aj na posty policajných veliteľov a iných úradníkov a podmienky ich vymenovania na vyšších pracovných pozíciách.190 V rámci preventívnej činnosti Úrad pre vnútorné záležitosti vypracoval príručku pre príslušníkov Policajného zboru, v ktorej opisuje tak fenomén korupcie a jej účinky, ako aj tipy na to, ako sa vyhnúť potenciálnej korupcii a ako sa správať voči korupčným ľuďom. Sú v nej aj skutočné prípady, ktoré sú príkladmi častého správania dôstojníkov a tých, ktorých kontrolujú. 191 Ďalej vypracoval usmernenie  tentoraz adresované na začiatok

188 TOCQUEVILLE, A. de: O demokracii v Amerike. I. a II. zv. Bratislava: Kalligram 2006. s.987. 189 Art. 35a. Testy sprawdzajace predyspozycje do služby. Dz.U.2016.0.1782 t.j. - Ustawa z dnia 6 kwietnia 1990 r. o Policji. [online]. [cit. 19. júla 2017]. Dostupné na internete: . 190 Rozporządzenie Ministra Spraw Wewnętrznych i Administracji z dnia 19 czerwca 2007r. w sprawie wymagań w zakresie wykształcenia i kwalifikacji zawodowych i stażu służby, jakim powinni odpowiadać policjanci na stanowiskach komendantów Policji i innych stanowiskach służbowych oraz warunków ich mianowania na wyższe stanowiska służbowe. i Dz.U. 2017 poz. 136. Ministerstvo Spraw Wewnetrznych i Administraciji [online]. [cit. 2. júla 2017]. Dostupné na internete: < https://bip.mswia.gov.pl/bip/rozporzadzenia-ministr/2007/16369,DzU-2007-nr-210-poz-1534.html >. 191 Boj proti korupcii - [online]. [cit. 26. júla 2017]. Dostupné na internete: .

111

policajnej služby – „Bezpečný štart“. 192 Predstavuje základné riziká zneužívania právomocí príslušníka Policajného zboru v službe a mimo služby, ilustrované príkladmi z aplikačnej praxe, varuje pred dôsledkami porušenia policajného práva a etiky a naznačuje správny spôsob riešenia problematických situácií. Úrad pre vnútorné záležitosti vypracúva každoročne správu o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru193. V správe z roku 2016 sa konštatuje, že vždy je na mieste riziko kriminality príslušníkov Policajného zboru, keďže ide o viac ako 120 tisíc pracovníkov zložených z vedúcich pracovníkov a zamestnancov vybavených rozsiahlymi právomocami. Štatistické ukazovatele sú spracúvané z vlastných zdrojov, ktoré súvisia s trestným konaním. Zverejňované správy majú vysokú mieru dôveryhodnosti v spoločnosti.194 Táto dôveryhodnosť spoločnosti následne prispieva k schopnosti Polície reagovať na prípady protiprávneho konania vo vlastných radoch. Aj preto sa dobre prepracoval samočistiaci mechanizmus v Polícii, ktorý zohráva dôležitú úlohu, lebo spoločnosť netoleruje akékoľvek prejavy porušovania zákonov príslušníkmi Policajného zboru. Úrad pre vnútorné záležitosti preto naďalej analyzuje príčiny týchto hrozieb a systematicky vykonáva celý rad opatrení, aby sa zabránilo páchaniu trestnej činnosti.

192 Bezpečný štart - [online]. [cit. 26. júla 2017]. Dostupné na internete: . 193 Biuro Spraw Wewnętrznych. POLICIA.PL [online]. [cit. 10. júla 2017]. Dostupné na internete: . 194 Výsledky prieskumu uskutočneného CBOS v septembri 2016, rovnako ako v prípade predchádzajúcich štúdií, situovali informačnú aktivitu úradu na druhé miesto medzi 27 hodnotených verejných inštitúcií (ďalšie televízne stanice Polsat a TVN).

112

4.2 Ďalšie krajiny Európy Vnútorné ochranné služby ďalších krajinách Európy195, inštitucionálne začlenenie, riadenie, pôsobnosť a ich hlavná činnosť ako orgánu pre objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v ďalších krajinách Európy sú prezentované v Tab. 4. Tab. 4 Štruktúra a začlenenie orgánov pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v ďalších krajinách Európy

Inštitucionálne Štát Riadenie služby Pôsobnosť služby Hlavná činnosť začlenenie služby policajní úradníci a úradníci zaradení na preverovanie sťažností, správnych službách, Ministerstvo možné spôsobov ich trestnej Rakúsko minister vnútra úradníci a zamestnanci vnútra závažnosti, proti korupčné iných ministerstiev, kompetencie všetky orgány miestnej správy preverovanie a vyšetrovanie Ministerstvo všetci zamestnanci Rumunsko minister vnútra trestnej činnosti, kontrolná vnútra štátnej správy činnosť sledovanie finančných tokov a komisia štátni úradníci prepojení konfliktov záujmu, zavedenie Slovinsko neuvedený parlamentu so zákonom plánov integrity, a stratégie prevencie zhodnosť s internou Ministerstvo pre minister pre všetky oddelenia Portugalsko činnosťou Európskeho výboru vnútornú správu vnútornú správu podriadené ministrovi pre prevenciu mučenia Nemecko Polícia vedenie polície všetci príslušníci PZ neuvedené belgický belgický sledovanie polície Belgicko všetci príslušníci PZ parlament parlament a vyšetrovanie Veľká Británia nezávislá nezávislá všetci príslušníci PZ kontrola polície vrchný veliteľ Estónsko Polícia všetci príslušníci PZ boj proti korupcii v polícii polície všetci štátni Ministerstvo generálny Holandsko zamestnanci vrátane vyšetrovanie korupcie spravodlivosti prokurátor príslušníkov PZ Ministerstvo minister príslušníci PZ a civilní Luxembursko sledovanie polície spravodlivosti spravodlivosti zamestnanci polície všetky osoby príčiny podozrivých Ministerstvo Malta neuvedený zamestnané vo vládnych korupčných konaní, spravodlivosti úradoch vyšetrovanie, poradná činnosť manažment a dohľad nad minister vyšetrovaním, sťažnosti na Írsko nezávislá všetci príslušníci PZ spravodlivosti príslušníkov PZ a sťažnosti zo strany verejnosti Ministerstvo minister vnútra, Fínsko všetci príslušníci PZ neuvedené vnútra vláda, parlament Ministerstvo pre všetky oddelenia, služby spolupráce inšpekcie a Taliansko verejnú riaditeľ polície a miestne orgány štátnej vnútorných dozorných bezpečnosť polície činností, vykonávanie kontrol

195 Polizeiinspektion Wien, Romanian police, Policja Slovenia, Polícia de Segurança Pública, Bundes Polizei, Politie Belgium, Police England, Police Estonia, The Police in the Netherlands, Police du Grand Duché de Luxembourg, Polizija Malta, Irelands Nationale Police, Police of Finland, Polizia Italiana.

113

To, čo úspešne funguje v zahraničí celé roky, dá sa prispôsobiť i našim podmienkam, čím môžeme získať nové poznatky o formách a metódach prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Musíme však podotknúť, že napríklad aj organizačná štruktúra polície v Nemecku je odlišná ako v Slovenskej republike. Vzhľadom na to, že boli nemecké štáty zjednotené v roku 1870, každý sa stal zodpovedný za svoju vlastnú políciu. Neskorší vývoj policajnej organizácie Weimarskej republiky bol prerušený zvýšením vplyvu národného socializmu, ktorý sa odrazil na policajnej organizácii, ktorá sa stala nástrojom nacistickej diktatúry. V neskorých 60-tych rokoch bola väčšia pozornosť venovaná výcviku polície. V roku 1967 pokyny pre policajný výcvik boli definované na konferencii ministrov vnútra. S týmto druhom výcviku študenti získali rovnaký druh vzdelania ako ostatní zamestnanci v štátnej správe. 196 Celoštátnu právomoc v oblasti nastavovania politiky prevencie kriminality má v Nemecku federálna polícia „Bundespolizei“ a Nemecký federálny úrad „Bundeskriminalamt“, ktorý má neobmedzené právomoci, a obidve inštitúcie spadajú do kompetencie Ministerstva vnútra Nemeckej spolkovej republiky. Nový systém pre trestné vyšetrovanie, je politicky motivovaný prostredníctvom registračného systému, čo meria kriminalitu všetkých trestných činov podľa národných štandardov pre klasifikáciu a registráciu trestných činov. Priestupky sú priradené do určitej kategórie podľa kvality a závažnosti činu, medzi ktoré patrí:  propagačné trestné činy;  politicky motivované trestné činy;  politicky motivované násilné trestné činy. Nová klasifikácia a registračný systém predovšetkým predstavuje oddelenie od predtým dominantnej orientácie terminológie. Vláda týmto novým systémom zaviedla štandardy pre podávanie správ, ktoré sa zameriavajú primárne na politicky motivované trestné činy, medzi ktoré zaraďuje aj trestné činy príslušníkov Policajného zboru.197 Aj napriek určitej variabilite môžeme konštatovať, že v značnej miere prevažuje model začlenenia vnútorných ochranných služieb na jednotlivých ministerstvách vnútra, pričom podriadenosť ministerstvám spravodlivosti je výnimkou. Vlastná pôsobnosť útvarov pre objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v sebe spravidla zahŕňa aj ostatných štátnych zamestnancov. S výnimkou krajín Vyšehradskej skupiny (V4) sa útvary pre objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru zaoberajú len

196 NOVAK Virjent: Pre preskúmanie vyššieho policajného vzdelávania v Nemecku. Berlín. 1995. 197 Bundeskriminalamt, 2004, s.8. [online]. [cit. 14. júla 2017]. Dostupné na internete: .

114

oznamovanou trestnou činnosťou. Prakticky vôbec, alebo len vo veľmi obmedzenej miere, disponujú oddelením, ktoré sa zaoberá vlastným vyhľadávaním, čiže formou operatívno- pátracej činnosti.198

4.3 Spojené štáty americké Odlišné formy a metódy prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru môžeme sledovať na území Spojených štátov amerických, kde sa systém vytváral s ohľadom na odlišné právne a politické podmienky oproti európskym krajinám. Jednotlivé štáty si na jednej strane vytvárajú vlastné mechanizmy na prevenciu kriminality na ich území, no zároveň sa snažia spolupracovať pri stanovovaní prevenčných opatrení aj s ostatnými federálnymi štátmi Spojených štátov amerických. K jednému z najdôležitejších krokov na odhaľovanie páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru neodmysliteľne patrí získavanie relevantných informácií, a to na úsekoch jednotlivých policajných oddelení federálnych štátov. Ako príklad uvedieme Policajné oddelenie v New Yorku (NYPD)199, kde pracuje oddelenie pre vnútorné vyšetrovanie (IAB),200 ktoré prešetruje vnútorné záležitosti a je zodpovedné za vyšetrovanie obvinených príslušníkov Policajného zboru z korupcie a iných závažných protiprávnych konaní. S cieľom účinne predchádzať a bojovať proti tejto trestnej činnosti vytvára účinné spôsoby, ako zbierať spravodajské informácie. Vedenie oddelenia pre vnútorné vyšetrovanie organizuje každé vyšetrovanie tak, aby nielen vyriešili konkrétny prípad, ale zároveň identifikovali nové objekty a možnosti vyšetrovania. Nové informácie môžu pochádzať z viacerých zdrojov, vrátane vyhlásenia svedkov, správ o dohľade, telefónnych záznamov a internetu, z rôznych druhov finančných záznamov a ďalších dostupných zdrojov, do ktorých má oddelenie pre vnútorné vyšetrovanie prístup. Dôležitým zdrojom informácií je tiež Okrsok veliteľov a kontroly integrity (NYCD), 201 ktoré eviduje nahlásené sťažnosti od občanov a podnety od médií. V roku 1995 bola výkonným nariadením č. 18 zriadená Komisia na boj proti korupcii v Polícii pre monitorovanie protikorupčných systémov a opatrení. Okrem iného je cieľom

198 KURILOVSKÁ, L.: Vnútorné ochranné služby v stredoeurópskom priestore ako účinný nástroj boja proti trestnej činnosti policajtov. Míľniky práva v stredoeurópskom priestore, 2013 I. a II. časť. UK v Bratislave. Bratislava 2013. s.894. 199 NYPD – New York City Police Department [online]. [cit. 09. júla 2017]. Dostupné na internete: . 200 The Internal Affairs Bureau (IAB) [online]. [cit. 11. júla 2017]. Dostupné na internete: . 201 NYCD, Corruption related intelligence. [online]. [cit. 14. júla 2017]. Dostupné na internete: .

115

Komisie na boj proti korupcii v Polícii vytváranie analýz o efektívnosti systémov a metód na zhromažďovanie spravodajských informácií, a to najmä informácií o korupčných aktivitách.

Zameriava sa najmä na:  techniky získavania informácií od tretích strán;  systémy analýz na získavanie informácií;  šírenie príslušných informácií, pre zabezpečenie prevencie trestnej činnosti;  vyšetrovanie trestnej činnosti u príslušníkov Policajného zboru. V tejto súvislosti sa však objavuje aj trestná činnosť u zamestnancov „Komisie na boj proti korupcii v Polícii“. Preto je nevyhnutné nastaviť systém šírenia informácií tak, aby predchádzal kriminalite tam, kde má dochádzať k jej eliminácii. V druhom rade je nevyhnutné venovať sa miere informovanosti a zamedzeniu šírenia informácií u týchto vyšetrovateľov (najmä pri získavaní ťažšie dostupných informácií). Komisia na boj proti korupcii v Polícii zaviedla inštitút takzvaného „začleňovania sa“. Táto politika sa zameriava na získavanie informácií, ktoré sú svojím pôvodom často skryté a neznáme a je problematické dostať sa k nim a zároveň s nimi pracovať. Z tohto dôvodu je len úzky okruh príslušníkov Policajného zboru špecializovaných na získavanie a nakladanie s nimi. Samozrejme aj porušenie diskrétnosti zo strany týchto príslušníkov Policajného zboru potom vyšetruje a postihuje Komisia na boj proti korupcii v Polícii prísnejšie.202 Jedným z motivačných nástrojov pre prácu príslušníkov Policajného zboru je ich oceňovanie rôznymi spôsobmi, a to v závislosti od počtu a frekvencie obvinenia z korupcie priebežne. Takáto správa sa vyhotovuje policajným komisárom každý mesiac a predkladá Komisii na boj proti korupcii v Polícii. Ďalším typom správ je Mapová správa, ktorá obsahuje mapu každého príkazu a presnej zemepisnej polohy identifikovaných u príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli obvinení z korupcie alebo závažného pochybenia. Takéto správy tiež uvádzajú, či údajné pochybenia v určitom mieste boli príkazom pre daného príslušníka Policajného zboru, ktorý je priradený k tomuto príkazu alebo postúpený mimo tohto príkazu. Politika začleňovania sa snaží vytvoriť organizáciu, v ktorej je zodpovednosť za zachovanie integrity, zdieľaná všetkými v snahe vytvoriť kultúru intolerancie ku korupcii

202 New York City Department of Investigation The Office of the Inspector General for the NYPD (OIG-NYPD) First Annual Report, 2015. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: .

116

a trestnej činnosti. Snaží sa dosiahnuť zapojenie kľúčového personálu tam, kde je to vhodné a nevyhnutné pre prebiehajúce vyšetrovanie. Takáto pomoc môže spoľahlivo a účinne posilniť integritu a zároveň môže navrhnúť nové spôsoby zhromažďovania spravodajských informácií. V oblasti prevencie kriminality za účelom zjednotenia postupov vyšetrovania a spolupráce boli v jednotlivých federálnych štátoch zriadené nezávislé úrady na čele s generálnym inšpektorom zodpovedným za chod a plnenie úloh úradu. Úrad generálneho inšpektora bol vytvorený na základe rozšírených verejných diskusií, politickej mobilizácie, legislatívnych rokovaní a z veľkej časti aj na základe vplyvu médií, čím sa federálne štáty zaviazali vytvoriť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť pri vyšetrovaní trestnej činnosti najmä príslušníkov Policajného zboru. Tieto úrady sú súčasťou mestských oddelení, ale svoje úlohy plnia nezávisle od všetkých ostatných zložiek. Miestne udalosti podčiarkli napätie medzi niektorými členmi širšej verejnosti a zdôraznili potrebu väčšej transparentnosti, zlepšenie v policajnej oblasti a nápravy vzťahov medzi políciou a verejnosťou.203 Externá kontrola presadzovania práva je jedným z niekoľkých uznávaných mechanizmov na posilnenie zodpovednosti polície, rovnako ako zlepšenie presadzovania práva a posilnenie dôvery verejnosti v políciu. Tým sa začal policajný dohľad s vyváženým, nezávislým a nezaujatým spôsobom myslenia, starostlivou analýzou faktov s ohľadom na osvedčené postupy a dodržiavanie noriem. Cieľom Úradu generálneho inšpektora je zvýšiť účinnosť a zároveň dôveru verejnosti v policajnú prácu. Okrem hlavnej náplne práce, ktorou je samotné vyšetrovanie, je vypracovanie štúdií, auditov, odporúčaní týkajúcich sa operácií, politík, programov a postupov, „vrátane pokračujúcej spolupráce a partnerstva s inými orgánmi presadzovania práva; zvýšenie verejnej bezpečnosti, ochrana občianskych slobôd a občianskych práv, a zvýšenie dôvery verejnosti v policajnú prácu, teda budovanie pevnejších vzťahov s políciou“.204 Dôležitým prvkom sa stalo aj zverejňovanie vypracovaných správ, štúdií a analýz, zároveň prehodnotenie pravidiel policajného výkonu. Medzi hlavné úlohy činnosti príslušníkov Policajného zboru pracujúcich na tomto úrade patrí:

203 New York City Department of Investigation The Office of the Inspector General for the NYPD (OIG- NYPD) First Annual Report, 2015. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: . 204 Charta City of NewYork, kapitola 34, § 803 (c) (1) . [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: .

117

Pri zvažovaní pravidiel policajného výkonu je hlavnou úlohou zhromažďovať a skúmať fakty a dáta, identifikovať a skúmať široko založené systémové otázky spojené s týmito operáciami, politík, programov a postupov a rozvíjať praktické a efektívne odporúčania pre vyriešenie týchto záležitostí. Vytvorené úrady prijali jednotnú stratégiu, ktorá kombinuje tradičné vyšetrovanie, výskum a zváženie požiadaviek aj zo strany verejnosti, otázky týkajúce sa disciplinárneho procesu pre incidenty, ktoré zahŕňajú porušenie práva zo strany polície. V súvislosti s revíziou prípadov sa zdôraznila potreba nastavenia disciplinárneho procesu. Úrad generálneho inšpektora založil jednotku dosahu komunity, ktorá informuje a vzdeláva verejnosť o účeloch, cieľoch a víziách úradu. Vytvorením nových vzťahov a posilnením existujúcich sa naplnilo poslanie pri utváraní dialógu ohľadom zlepšenia policajných vzťahov s verejnosťou. Prostredníctvom spolupráce s komunitou, verejnými činiteľmi, odborníkmi a na základe získaných informácií od žiadateľov možno lepšie pochopiť celý rad otázok týkajúcich sa policajnej práce. Okrem toho, v súlade so zásadami transparentnosti a zodpovednosti sú správy a odporúčania verejne dostupné pre všetky cieľové skupiny. Keď verejnosť dôveruje práci príslušníkov Policajného zboru, je viac ochotná hlásiť trestné činy, diskutovať o problematike spoločenstva, predložiť dôkazy a identifikovať páchateľa. Činnosť policajných dozorných orgánov má rozsiahle spoločenské prínosy. Úspešné agentúry pomáhajú budovať mosty medzi políciou a verejnosťou a predstavujú tak zmysluplný nástroj pre verejný hlas, zvýšenie dôvery verejnosti v presadzovaní právnych predpisov a zapojenie zainteresovaných strán.

4.4 Úvahy o postavení a začlenení orgánu pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru Otázka postavenia a inštitucionálneho začlenenia špeciálneho policajného orgánu pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je často diskutovanou témou v politických, odborných a mediálnych kruhoch. Táto skutočnosť svedčí o tom, že zo strany politikov, odborníkov a verejnosti, je kriminalita príslušníkov Policajného zboru považovaná za nebezpečný jav. Preto sa neustále hľadá optimálne riešenie v smere maximálnej objektívnosti a efektivity odhaľovania a objasňovania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, ako aj postavenie a inštitucionálne začlenenie orgánu, ktorého úlohou je boj s týmto fenoménom. Prvým cieľom národných zložiek

118

dozorných a kontrolných orgánov bezpečnostných zborov súčasných a budúcich členských štátov Európskej únie by mali byť v krátkej budúcnosti jednotné pravidlá a postupy v boji proti trestnej činnosti príslušníkov bezpečnostných zborov „príslušníkov Policajného zboru“, vytvorené minimálne organizačné štandardy, právomoci, zásady a prax. Druhým cieľom spoločný boj s korupciou v zmysle Protikorupčného dohovoru Organizácie spojených národov z decembra 2003.205 Nájsť najlepšie riešenie však vyžaduje úzku spoluprácu pri tvorbe a zadefinovaní postavenia služieb do budúcnosti, zabezpečenia nezávislosti tak finančnej ako aj procesnej, vytvorenie približne rovnakých právomocí, oprávnení a najmä pôsobnosti v jednotlivých krajinách. Po vytvorení a odsúhlasení určitých základných štandardov jednotlivými službami by mohol nasledovať politický lobbing na presadenie týchto záujmov v jednotlivých štátoch, ale najmä v štátoch členských krajín Európskej únie. Na základe doterajších skúseností, vyplývajúcich z praktickej spolupráce a výmeny teoretických poznatkov o činnosti partnerských ochranných služieb, by malo byť zosúladenie a integrácia národných politík týchto služieb, ktoré disponujú rôznymi kompetenciami a právomocami v boji s trestnou činnosťou príslušníkov bezpečnostných zborov. To znamená spoločné iniciovanie a presadzovanie principiálnych postojov v otázkach integračnej politiky, tvorbe spoločných inštitúcií, štandardov a postupov pre vnútorné ochranné služby stredoeurópskeho priestoru pri rešpektovaní vnútorných záležitostí príslušnej krajiny. Jedným z úspešných predpokladov spolupráce inšpekčných, kontrolných a antikorupčných zložiek v spoločnom politickom a ekonomickom priestore Európskej únie je začlenenie pristupujúcich krajín do Európskej antikorupčnej siete inšpekčných a kontrolných služieb a antikorupčných organizácií členských štátov Európskej únie  EPAC.206 Základnou filozofiou vytvorenia siete EPAC je zosúladenie a integrácia národných politík služieb, ktoré disponujú rôznymi kompetenciami a právomocami v boji s trestnou činnosťou príslušníkov bezpečnostných orgánov, vrátane trestných činov korupcie. Z dôvodu zlepšenia tejto situácie v oblasti medzinárodnej spolupráce je možné navrhnúť vytvorenie spoločných štandardov medzi ochrannými službami stredoeurópskeho priestoru. Tieto štandardy by predstavovali rovnaké inštitucionálne začlenenie, legislatívny

205 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru organizácie Spojených národov proti korupcii publikované pod č. 434/2006 Z.z. [online].[cit. 10. júla 2017]. Dostupné na internete: . 206 EPAC – The European Partners Against Corruption (Európsky partneri proti korupcii) [online]. [cit. 11. júla 2017]. Dostupné na internete: .

119

rámec, riadenie, organizačnú štruktúru, kompetencie a vlastný rozpočet. Nevyhnutnosťou však musí byť vytvorenie spoločných koordinačných centier vnútorných ochranných služieb, lebo priamy výkon inšpekčnej služby (operatívna činnosť a sledovanie) nie je z taktického hľadiska vhodné realizovať prostredníctvom styčných dôstojníkov jednotlivých krajín, ktorí sú takisto príslušníkmi Policajného zboru, ale zaradenými v inej službe. Nevyhnutnosť zavedenia spoločných štandardov vnútorných ochranných služieb stredoeurópskeho priestoru je možné zdôvodniť nasledovne: Inštitucionálne začlenenie vnútornej ochrannej služby v politickom systéme – väčšina vnútorných ochranných služieb je začlenená pod ministerstvom vnútra, obrany, prokuratúrou. Vždy je to však pod niektorým z ústredných orgánov štátnej správy. Ale ak sme chceli hneď pri konštituovaní služby zachovať jej absolútnu nezávislosť, museli by sme ju garantovať napríklad parlamentnou legislatívou ako v prípade Belgicka, Česka alebo Anglicka. Legislatívny zákon o vnútornej ochrannej službe  väčšina vnútorných ochranných služieb nemá vlastný zákon a väčšinou sú ich činnosti a právomoci upravené v zákone o Policajnom zbore, internými aktmi riadenia jednotlivých ministerstiev, pod ktoré sú inštitucionálne začlenené. V tomto prípade by bolo vhodné, keby vnútorné ochranné služby mali vlastný zákon, napríklad „Zákon o vnútornej ochrannej službe“, v ktorom by boli špecifikované hlavné úlohy, organizácia, kompetencie a samozrejme medzinárodná spolupráca, ako je to napríklad v Českej republike. Riadenie vnútornej ochrannej služby – v prípade ak vnútornú ochrannú službu riadi minister akéhokoľvek ministerstva, vždy je tu určité riziko závislosti od politickej príslušnosti, lebo minister je vždy nominantom niektorej z politických strán, ktorá bola úspešná v parlamentných voľbách. Aj na tomto mieste by bolo vhodné vychádzať z maximálnych demokratických princípov a garantovať nezávislosť (ktorá bude odrazom verejnej mienky obyvateľstva) zodpovedaním sa za svoju činnosť priamo parlamentu, napríklad niektorému z parlamentných výborov. V tomto prípade je zaručená určitá nezávislosť činnosti vnútornej ochrannej služby, keďže v parlamente sú zastúpené aj opozičné strany, ktoré majú možnosť interpelovať prijímané rozhodnutia koaličných strán. Menovanie riaditeľa vnútornej ochrannej služby  v prípade, ak je vnútorná ochranná služba inštitucionálne začlenená pod niektoré z ministerstiev (vnútro, spravodlivosť, obrana) a riadená príslušným ministrom, je v priamej právomoci príslušného ministra menovať a odvolávať riaditeľa tejto služby. Takže ak by sme chceli opäť zachovať líniovú nezávislosť vnútornej ochrannej služby s dôrazom na jej kompetencie vo vzťahu

120

k ústredným orgánom štátnej správy, mala by riaditeľa vnútornej ochrannej služby menovať a odvolávať vláda. Kompetencie vnútornej ochrannej služby – na základe porovnania kompetencií jednotlivých vnútorných ochranných služieb je možné konštatovať, že tieto sú rôzne, od vyhľadávania a vyšetrovania podozrení z trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru zaradených v rôznych službách Policajného zboru cez kontrolnú činnosť až po prevenciu. Pritom sú rôzne aj subjekty týchto kompetencií. Napríklad v Rakúsku sú to všetky úrady s policajnými a správnymi kompetenciami, všetky úrady a zamestnanci ďalších ministerstiev a všetci verejní činitelia. Ale v prevažnej miere sú to Policajné zbory v jednotlivých krajinách. Systémovým riešením by mohlo byť, keby v prípade, že by bola zachovaná jednotná línia nezávislosti vnútornej ochrannej služby, ako už bolo uvedené (parlament, vláda), bolo by možné rozšíriť kompetencie tejto služby na všetky ústredné orgány štátnej správy. Samozrejmosťou je, že služba bude disponovať vysoko špecializovanými pracovníkmi, ktorí dôverne poznajú kompetencie a činnosti jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy. Títo by prešetrovali podozrenia z trestnej činnosti všetkých pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy, ktorí sú v služobnom pomere.207 Organizačná štruktúra vnútornej ochrannej služby  ako vyplýva z už uvedených poznatkov, organizačná štruktúra sa vždy prispôsobuje kompetenciám služby s cieľom pokryť všetky jej činnosti. Vnútorná ochranná služba by mala zahŕňať inšpekčné a kontrolné činnosti. To znamená, že okrem inšpekčných odborov by mala aj koordinačný odbor pre medzinárodnú problematiku. Inšpekčné odbory by boli členené na oddelenia, zohľadňujúc teritoriálnu pôsobnosť v rámci krajiny. Pracovníci vnútornej ochrannej služby by boli v služobnom pomere. Dozor nad zákonnosťou postupu v trestnom konaní bude vykonávať prokuratúra. Rozpočet vnútornej ochrannej služby  pokiaľ ide o problematiku financovania, teda rozpočet, je potrebné uviesť, že činnosť služby je priamo závislá od disponibilných finančných prostriedkov. Jedine samostatný rozpočet, ako majú napríklad vnútorné ochranné služby v Maďarskej republike v Poľskej republike, môže viesť k rýchlej realizácii zmien, ktoré bude potrebné realizovať v prípade prispôsobenia sa zamerania činnosti služby vyvolanej reakciou na nárast určitého druhu trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Napríklad ak bude dochádzať k nárastu trestnej činnosti na vonkajšej

207 KURILOVSKÁ, L.: Vnútorné ochranné služby v stredoeurópskom priestore ako účinný nástroj boja proti trestnej činnosti policajtov. Míľniky práva v stredoeurópskom priestore, 2013 I. a II. časť. UK v Bratislave. Bratislava 2013. s.900.

121

hranici schengenského priestoru v súvislosti s prevádzačstvom alebo korupciou, služba môže okamžite zareagovať zakúpením špeciálnej techniky na nasadenie informačno- technických prostriedkov. Za ideálny stav by bolo možné považovať pridelenie finančných prostriedkov vládou. Pričom za efektívnosť ich použitia by zodpovedal riaditeľ vnútornej ochrannej služby, ktorý by každoročne predkladal do parlamentu správu o činnosti vnútornej ochrannej služby. Koordinačné medzinárodné centrum vnútornej ochrannej služby  prostredníctvom tohto centra by sa realizoval tok informácií z jednotlivých krajín s možnosťou okamžitej využiteľnosti týchto informácií a realizácie požiadaviek jednotlivých krajín. Vytvorenie vlastných koordinačných centier jednotlivých krajín zameraných na problematiku medzinárodnej spolupráce (v rámci medzinárodných dohôd) zefektívni činnosť operatívnych zložiek služby a zvýši vzájomnú dôveru pri objasňovaní hlavne organizovanej kriminality a korupcie s medzinárodným prvkom.

122

5 Analýza vývoja, štruktúry, príčin a podmienok trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru

V nasledujúcej kapitole prezentujeme výstupy kvantitatívnej analýzy vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za obdobie rokov 1996 až 2017. Autor tejto monografie zabezpečoval zber signifikantných údajov o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a ich následné jednotlivé spracovanie z oficiálnych zdrojov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čo znamená, že je možné tieto údaje označiť za vysoko validné a reliabilné. Výskum bol realizovaný v rokoch 1996 – 2007 v rámci spoločnej rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“. Výsledky výskumu boli priebežne publikované v odborných časopisoch, pričom boli takisto podávané čiastkové správy zadávateľovi projektu, ktorým bola Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Následne na výsledky tejto rezortnej vedeckovýskumnej úlohy nadviazal autor tejto monografie pokračujúcim sekundárnym výskumom v rokoch 2008 – 2017. Zameranie vedeckého skúmania v rámci nadväzujúceho sekundárneho výskumu realizovaného autorom publikácie bolo zhodné, ako v spoločnej rezortnej vedeckovýskumnej úlohe Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ len v rámci realizácie uvedenej rezortnej vedeckovýskumnej úlohy boli použité väčšie personálne kapacity pracovného tímu na spracovanie dotazníkov (Príloha 25), a pri realizácii sekundárneho výskumu boli použité štatistické údaje získané z podkladov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Je potrebné zdôrazniť, že sledovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru z oficiálnych zdrojov v takom dlhom časovom úseku je unikátne a umožňuje svojou validitou a reliabilitou precízne spracovať trendy vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v rôznych trestno-právnych a kriminologických kategóriách. Takýto rozsiahly a dlhodobý výskum umožňuje vyvodiť mnohé ďalšie závery, smerujúce najmä do oblasti sociologickej, ekonomickej, organizačnej a legislatívnej, pričom predovšetkým legislatívny a organizačný rámec činnosti inšpekčnej služby môže byť užitočnou spätnou väzbou pre následné opatrenia v činnosti inšpekčnej služby. To bude tiež jedným zo záverov nielen tejto kapitoly, ale celej publikácie.

123

Na dosiahnutie tohto zámeru je potrebné najskôr prezentovať výstupy podrobnej analýzy zameranej na charakteristiku rozsahu a štruktúry trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v sledovanom období. Ďalej prezentovať vybrané výstupy rezortnej vedeckovýskumnej úlohy „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ zamerané na charakteristiku príčin a podmienok vzniku analyzovanej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru208, na ktorú táto monografia nadväzuje a rozvíja ju. Práve kontinuita a systematickosť zberu a dokumentovania informácií v tejto oblasti je sama osebe nemalým prínosom k následnému hodnoteniu a vedeckému spracovaniu z rôznych uhlov pohľadu a cieľov vedeckého skúmania.

5.1 Analýza vývoja a štruktúry trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za obdobie 22 rokov (1996 – 2017) Potreba podrobnej analýzy vývoja kriminality príslušníkov Policajného zboru je daná skutočnosťou, že v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky boli prognózy kriminality historicky zamerané najmä na kriminalitu obyvateľstva. Z uvedeného dôvodu autor tejto monografie nadviazal na rezortnú vedeckovýskumnú úlohu „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ sekundárnym výskumom od roku 2008 až do roku 2017 a analyzuje vývoj štruktúry tejto trestnej činnosti na základe správ o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru spracúvaných Sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v období rokov 1996 až 2007. Predložená analýza nie je odhadom vypracovaným na základe výberového zisťovania, pracuje so základným súborom, to znamená vychádza z dokumentovaných údajov na úrovni celého Policajného zboru (celkový počet príslušníkov Policajného zboru, celkový počet obvinených príslušníkov Policajného zboru, celkový počet trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru). Na základe údajov získaných zo Správ o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za roky 1996 až 2017209 môžeme konštatovať, že pri náraste počtu príslušníkov Policajného zboru z 19 371 (rok 1996) na 22 476 (rok 2014) čo predstavuje nárast o 16 % v sledovanom období sa počet obvinených príslušníkov Policajného zboru pohyboval od 109 obvinených príslušníkov Policajného zboru (rok 2016) do 250 obvinených

208 ŠIŠULÁK, S., HAMAJ, P. a kol.: Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Bratislava: Akadémia Policajného zboru. Bratislava. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2008. 209 Správy o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za roky 1996 – 2017. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bratislava.

124

príslušníkov Policajného zboru (rok 2004), čomu zodpovedal počet spáchaných trestných činov od 120 (rok 2016) do 282 (rok 2004) trestných činov. Podiel obvinených príslušníkov Policajného zboru na celkovom počte príslušníkov Policajného zboru nepresiahol počas celého sledovaného obdobia 1,25 %, pričom priemer bol 0,79 %. Z následného nadväzujúceho sekundárneho výskumu môžeme konštatovať, že na základe fyzického veku a dĺžky služobného pomeru možno konštatovať nasledovné skutočnosti. Podľa fyzického veku najväčšiu skupinu tvorili príslušníci Policajného zboru vo vekovej kategórii od 31 do 40 rokov. Najčastejšie boli obvinení príslušníci Policajného zboru, ktorí boli v služobnom pomere od 11 do 20 rokov. Z pohľadu štruktúry trestnej činnosti najväčší podiel zdokumentovaných trestných činov príslušníkov Policajného zboru kumulatívne za celé sledované obdobie (1996 – 2017) tvorilo zneužívanie právomocí verejného činiteľa 34,30 %, ďalej išlo o trestné činy ublíženia na zdraví 12,85 %, trestné činy súvisiace s korupciou (podplácanie, prijímanie úplatku, nepriama korupcia) tvorili 6,67 % celkovej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, z ostatných trestných činov možno napríklad uviesť podvody (podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, subvenčný podvod) 5,46 %, výtržníctvo 4,28 %, krádež 2,65 %, vydieranie 2,41 %, marenie úlohy verejným činiteľom 2,09 % a prevádzačstvo 0,60 %. Z pohľadu dynamiky vývoja za najpočetnejšie skupiny trestných činov uvádzame v ďalšej časti trend vývoja počtu trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa, marenia úlohy verejným činiteľom, prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, prevádzačstva, výtržníctva, vydierania, krádeže, podvodu, subvenčného podvodu, poisťovacieho podvodu, úverového podvodu a ublíženia na zdraví.

5.2 Výberové zisťovanie príčin a podmienok trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru V nasledujúcej časti prezentujeme výsledky výberového zisťovania, ktoré boli realizované v rámci rezortnej vedeckovýskumnej úlohy „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“210 a na ktorú táto publikácia nadväzuje. Získané údaje boli po ukončení zberu údajov kvantitatívne aj kvalitatívne spracované a syntetizované pomocou absolútnych početností, stredných hodnôt (aritmetický priemer, modus, medián)

210 ŠIŠULÁK, S., HAMAJ, P. a kol.: Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Bratislava: Akadémia Policajného zboru. Bratislava. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2008. s.12-40.

125

a mier variability (priemerná odchýlka, smerodajná odchýlka, rozptyl). Štatistické operácie boli realizované na hladine významnosti obvyklej v sociálnych výskumoch (p = 0,05).

5.2.1 Zloženie výberového súboru Výberový súbor pre skúmanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v rámci rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov policajného zboru“ realizovanej za roky 1996 – 2007 tvorilo 1184 proporcionálne rozdelených respondentov z jednotlivých útvarov Policajného zboru tak, aby bol naplnený kvalitatívny aspekt reprezentatívnosti realizovaného výskumu. V rámci následného sekundárneho výskumu od roku 2008 do roku 2017 boli použité podklady zo štatistík Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z pôvodného zámeru podrobiť skúmaniu aspoň 50 príslušníkov Policajného zboru v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky sa ukázalo možné – na základe pomerne vysokej návratnosti dotazníkov – reálne použiť po vytriedení 588 dotazníkov (Príloha 24). Expertmi bolo spracovaných 89 dotazníkov. Skupinu expertov tvorili príslušníci Policajného zboru, zaradení na úrade inšpekčnej služby. Vychádzalo sa z predpokladu, že na úrad inšpekčnej služby sú zaraďovaní príslušníci Policajného zboru, ktorí majú minimálne 10-ročnú prax v Policajnom zbore, hlboké teoretické znalosti a dlhoročné praktické skúsenosti. Podľa jednotlivých znakov, zisťovaných prostredníctvom triediacich otázok na konci oboch dotazníkov, bol výberový súbor rôznorodý. Z aspektu pohlavia výberový súbor tvorila takmer jedna pätina žien (presnejšie 18,4 %). Z hľadiska veku respondentov boli najsilnejšími skupinami príslušníci Policajného zboru vo veku od 31 do 40 rokov, ktorí tvorili viac ako polovicu (od 31 do 35 rokov 25,3 % a od 36 do 40 rokov 26,0 %). Najmenej početné boli skupiny respondentov s najnižším a zároveň s najvyšším vekovým priemerom (Tab. 5).

126

Tab. 5 Zloženie respondentov podľa fyzického veku

Fyzický vek Podiel respondentov [%]

Do 25 rokov 4,3 26 – 30 rokov 12,8 31 – 35 rokov 25,3 36 – 40 rokov 26,0 41 – 45 rokov 16,3 46 – 50 rokov 8,0 Nad 50 rokov 6,0

Z hľadiska dĺžky trvania služobného pomeru bola najvýraznejšie zastúpená skupina respondentov, slúžiacich od 11 do 20 rokov, ktorí tvorili takmer polovicu súboru (49,1 %), druhá najpočetnejšia skupina bola v služobnom pomere od 6 do 10 rokov – 16,8 % Najmladší príslušníci Policajného zboru (dĺžka služby do dvoch rokov) sa podieľali na zložení súboru v pomere 3,1 % a príslušníci Policajného zboru, slúžiaci 21 a viac rokov, tvorili necelé dve pätiny (Tab. 6).

Tab. 6 Zloženie respondentov podľa dĺžky služobného pomeru

Dĺžka služobného pomeru Podiel respondentov [%] Do 2 rokov 3,1 3 – 5 rokov 10,5 6 – 10 rokov 16,8 11 – 20 rokov 49,1 21 a viac rokov 18,7

Diferenciácia respondentov podľa doteraz dosiahnutého najvyššieho vzdelania bola zisťovaná pomocou ponúknutých možností tak, aby sa respondenti mohli prezentovať vo viacerých položkách výskumných dotazníkov. Výskumnému a spracovateľskému tímu teda nešlo iba o diferenciáciu podľa stupňov vzdelania, ale aj druhu školy – napríklad Stredná odborná škola Policajného zboru – o miesto jej dislokácie (Bratislava, Pezinok či Košice) alebo Akadémia Policajného zboru v Bratislave, a súčasne iná, napríklad civilná vysoká škola. Zloženie respondentov podľa dosiahnutého vzdelania je podrobne prezentované v Tab. 7.

127

Tab. 7 Druh dosiahnutého najvyššieho odborného vzdelania respondentov

Absolvovaná škola Podiel respondentov [%] SOŠ PZ Bratislava 13,8 SOŠ PZ Pezinok 14,6 SOŠ PZ Košice 5,8 VŠ – Akadémia PZ v Bratislave 17,5 iná (civilná) VŠ 42,7

5.2.2 Analýza výsledkov exploratívnej metódy výskumu Prvé dve otázky v dotazníku realizovaného v rámci uvedenej rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov policajného zboru“ pre respondentov (spracované v Tab. 8 a Tab. 9) boli orientované na vzťah príslušníkov Policajného zboru k svojej profesii. Viac ako polovica opýtaných (55,3 %) ju chcela vykonávať už dávnejšie, iba pre 6,6 % respondentov bol vstup do Policajného zboru východiskom z núdze – napríklad spôsob riešenia svojej zamestnanosti. Znovu by sa pre túto profesiu rozhodli takmer dve pätiny, jednoznačne sa nevie vyjadriť viac ako štvrtina (27,0 %), skôr by si ju nezvolilo 16,3 % a určite by si nezvolilo 11,7 % opýtaných.

Tab. 8 Vzťah k vykonávaniu profesie príslušníka Policajného zboru

Vzťah k vykonávaniu profesie príslušníka PZ Podiel vyjadrení [%] Chcel som profesiu vykonávať dávnejšie 55,3 Bolo to východisko z núdze (hrozila nezamestnanosť) 6,6

Tab. 9 Vzťah k voľbe profesie

Vzťah k voľbe profesie príslušníka PZ Podiel vyjadrení [%]

Neviem sa jednoznačne vyjadriť 27,0 Určite by som si ju nezvolil 16,3 Skôr by som si ju nezvolil 11,7

128

Podľa viac ako polovice respondentov (52,0 %) profesia príslušníka Policajného zboru skôr nie je verejnosťou považovaná za atraktívnu, podľa jednej tretiny (33,8 %) atraktívna nie je. Kladne sa vyjadrilo iba 12,8 % respondentov, aj to až 11,9 % uviedlo iba „skôr áno“ a 0,9 % áno. Takmer polovica (49,0 %) predpokladá, že v budúcnosti atraktívnosť zostane rovnaká, zníženie atraktívnosti svojej profesie očakávajú dve pätiny (41,0 %) a iba necelá desatina (9,4 %) uvádza jej zvýšenie (Tab. 10).

Tab. 10 Predpokladaný vývoj prestíže profesie príslušníka Policajného zboru

Predpokladaný vývoj prestíže Podiel vyjadrení [%] Zníži sa 41,0 Zostane rovnaká 49,0 Zvýši sa 9,4

Pozoruhodné sú výsledky prestíže profesie príslušníka Policajného zboru, ktoré prezentovali respondenti prostredníctvom zoradenia ponúknutých pätnástich profesií. Takmer vo všetkých podobných skúmaniach býva respondentmi prestíž vlastnej profesie významne podhodnocovaná (Tab. 11), čo sa potvrdilo aj pri tomto výskume. Tab. 11 Prestíž jednotlivých povolaní Profesia Priemer Poradie Právnik 3,10 1 Politik 3,93 2 Podnikateľ 4,11 3 Lekár 4,21 4 Vrcholový športovec 5,25 5 Vojak 5,91 6 Umelec 6,42 7 Učiteľ 8,51 8 Úradník 8,80 9 Automechanik 9,97 10 PRÍSLUŠNÍK PZ 10,14 11 Vodič 11,12 12 Murár 11,20 13 Železničiar 11,68 14 Predavač 12,40 15

129

V tomto prípade je podhodnotenie takisto evidentné, v rebríčku 15 profesií predstavujú výsledky pre príslušníka Policajného zboru 11. miesto (priemer 10,14) za automechanikom (9,97), úradníkom (8,80), učiteľom (8,51), umelcom (6,42), vojakom (5,91). Horšie ako príslušník Policajného zboru sa umiestnili vodič, murár, železničiar a predavač (Tab. 11). Z hľadiska ďalšieho uplatnenia po skončení služobného pomeru príslušníka Policajného zboru svoju perspektívu vidí ako dobrú 22,8 %, ako zlú 8,8 %, bezperspektívne vidí budúcnosť iba 7,3 % a až 49,3 % respondentov nevie svoju perspektívu posúdiť (Tab. 12).

Tab. 12 Predpokladané ďalšie uplatnenie príslušníka Policajného zboru

Predpokladané ďalšie uplatnenie Podiel vyjadrení [%] Neviem posúdiť 49,3 Perspektíva dobrá 22,8 Perspektíva zlá 8,8 Bezperspektívnosť 7,3

Podľa vyjadrení respondentov – mali možnosť označiť viac položiek – najviac poškodzuje obraz príslušníkov Policajného zboru na verejnosti (Tab. 13) nízka objasnenosť trestnej činnosti a unikanie jej páchateľov (75,7 %), zlá informovanosť občanov (75,0 %), ďalej skutočnosť, že polícia musí vymáhať dodržiavanie podľa občanov „zlých zákonov“ (62,2 %). Až na štvrtom mieste z piatich ponúkaných variantov sa ocitlo kriminálne správanie príslušníkov Policajného zboru (56,5 %). Napriek tomu, že tento faktor nezaujal vo vyjadreniach respondentov popredné miesto, jeho významnosť je značná nielen pre podporu jeho umiestnenia (uviedla ho nadpolovičná väčšina opýtaných príslušníkov Policajného zboru), ale aj z celospoločenských hľadísk.

Tab. 13 Poškodzovanie obrazu príslušníkov Policajného zboru na verejnosti

Príčina poškodzovania dobrého mena príslušníka PZ na Podiel vyjadrení [%] verejnosti Nízka objasnenosť trestnej činnosti a unikanie jej páchateľov 75,7 Zlá informovanosť občanov 75,0 Vymáhanie dodržiavania „zlých zákonov“ príslušníkmi PZ 62,2

Kriminálne správanie príslušníkov PZ 56,5

130

Príčiny trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru (Tab. 14) pre potreby tohto výskumu boli chápané ako nevyhnutné predpoklady alebo základy vzniku trestnej činnosti, ako javy, stavy či procesy, ktoré trestnú činnosť vyvolávajú. Uvedené javy, stavy či procesy možno v zásade diferencovať na príčiny objektívnej a subjektívnej povahy.

Tab. 14 Príčiny páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru

Príčiny páchania trestnej činnosti Smer. Priemer Medián Modus odch. Rozptyl 1. Snaha príslušníka PZ o vlastný majetkový či 3,16 3,00 4 1,168 1,365 iný prospech 2. Snaha o získanie výhod pre blízke osoby 2,75 3,00 2 1,238 1,532 (získanie pracovného miesta). 3. Nedostatočné osvojenie etických zásad 2,67 3,00 2 1,266 1,604 a nízka služobná disciplína 4. Zaradenie príslušníka PZ do jednotlivých 2,65 2,00 2 1,321 1,745 druhov služieb či útvarov 5. Nedostatočná odborná pripravenosť a úroveň 2,63 2,00 2 1,473 2,169 právneho vedomia príslušníka PZ 6. Hodnotenie niektorých trestných činov zo strany páchateľa ako zanedbateľných 2,62 2,00 2 1,330 1,769 (bagatelizovanie ich závažnosti) 7. Vyústenie rodinných konfliktov (žiarlivosť, 2,61 2,00 2 1,485 2,205 finančné vyrovnanie pri rozvode) 8. Množstvo konfliktných situácií a ohrozenie 2,60 2,00 2 1,261 1,590 zdravia a života 9. Nestálosť a rýchle zmeny úkonov, situácií a 2,58 2,00 2 1,285 1,652 podmienok služby 10. Nízka odolnosť voči náročným situáciám a z toho prameniace chybné postupy pri 2,57 2,00 2 1,251 1565 služobných zákrokoch a riešení konfliktov 11. Možnosť rozhodovať, nariaďovať, 2,55 2,00 2 1,207 1,458 kontrolovať a sankcionovať 12. Nedodržiavanie interných predpisov rezortu 2,53 2,00 2 1,248 1,558 MV SR 13. Vlastná závislosť (alkoholová a iné toxikománie, chorobné hráčstvo a iné 2,50 2,00 2 1,394 1,944 závislosti – internet a iné) 14. Snaha splniť svoje úlohy a úlohy 2,47 2,00 2 1,372 1,882 podriadených za každú cenu 15. Uľahčenie si výkonu služobnej činnosti 2,42 2,00 2 1,209 1,461 16. Zneužitie nízkej úrovne právneho vedomia 2,37 2,00 2 1,282 1,643 dotknutého občana 17. Služobná rovnošata ako znak prevahy nad 2,19 2,00 1 1,305 1,704 občanom (pocit nadradenosti či moci) 18. Iné, uveďte 1,50 1,00 0 2,143 3,591 19. Vzdialenosť výkonu služby od miesta 1,23 1,00 0 1,524 2,324 bydliska

131

Vo výskume, no zároveň aj ako ponuka v dotazníku, k objektívnym príčinám boli zaradené:  zneužitie nízkej úrovne právneho vedomia dotknutého občana,  zaradenie príslušníka Policajného zboru do jednotlivých druhov služieb či útvarov,  vzdialenosť výkonu služby od miesta bydliska,  možnosť rozhodovať, nariaďovať, kontrolovať a sankcionovať,  nestálosť a rýchle zmeny úkonov, situácií a podmienok služby,  služobná rovnošata ako znak prevahy nad občanom (pocit nadradenosti či moci),  množstvo konfliktných situácií a ohrozenie zdravia a života. Podľa analýzy výsledkov oboch dotazníkov je celkové priemerné skóre objektívnych príčin trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru o viac ako tri desatiny bodu nižšie ako pri subjektívnych príčinách (2,31 bodu oproti 2,63), čo predstavuje z hľadiska vzťahu medzi volenými možnosťami pomer 57,5 % ku 65,75 % (rozdiel = 8,12 %). Z uvedených objektívnych príčin sa na prvom mieste umiestnilo „Zaradenie príslušníka Policajného zboru do jednotlivých druhov služieb či útvarov“ (2,65 bodu) s rozptylom preferencií 1,745 a smerodajnou odchýlkou 1,231. Na druhom mieste je to „Množstvo konfliktných situácií a ohrozenie zdravia a života“ (2,60) s odchýlkou 1,261 a rozptylom 1,590. Tretie miesto (2,58) v rebríčku objektívnych príčin trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru predstavuje „Nestálosť a rýchle zmeny úkonov, situácií a podmienok služby“ (rozptyl odpovedí 1,652, smerodajná odchýlka 1,285). „Možnosť príslušníka Policajného zboru rozhodovať, nariaďovať, kontrolovať a sankcionovať“ je vnímaná ako objektívna príčina trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru na úrovni 2,55 bodu, miera variability je prezentovaná smerodajnou odchýlkou 1,207 a rozptylom 1,458, čo ukazuje oproti iným vyjadreniam respondentov na relatívne väčšiu stabilitu výpovedí, teda pomerne najväčšiu zhodu v názoroch odpovedajúcich. Na nižších priečkach (Tab. 15) sa v poradí dôležitosti príčin páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru umiestnilo „Zneužitie nízkej úrovne právneho vedomia dotknutého občana“ (2,37 bodu) a „Služobná rovnošata ako znak prevahy nad občanom – pocit nadradenosti či moci“ (2,19 bodu). Na spodnej priečke škály sa umiestnila príčina „Vzdialenosť výkonu služby od miesta bydliska“ (1,23 bodu) s relatívne výraznou stabilitou odpovedí so smerodajnou odchýlkou 1,305 a rozptylom 1,704.

132

Tab. 15 Údaje o objektívnych príčinách trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru

smerodajná Objektívne príčiny priemer rozptyl odchýlka Zaradenie príslušníka PZ do jednotlivých druhov služieb či 2,65 1,321 1,745 útvarov Množstvo konfliktných situácií a ohrozenia zdravia a života 2,60 1,261 1,590 Nestálosť a rýchle zmeny úkonov, situácií a podmienok 2,58 1,285 1,652 služby Možnosť rozhodovať, nariaďovať, kontrolovať 2,55 1,207 1,458 a sankcionovať Zneužitie nízkej úrovne právneho vedomia dotknutého 2,37 1,282 1,643 občana Služobná rovnošata ako znak prevahy nad občanom (pocit 2,19 1,524 2,324 nadradenosti či moci) Vzdialenosť výkonu služby od miesta bydliska 1,23 1,305 1,704

Z hľadiska zamerania výskumu je viac ako pozoruhodné, že takmer rovnaké poradie príčin trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru uvádzajú v odpovediach spolu s respondentmi aj experti, kde prvých šesť položiek je vo vzťahu k poradiu takmer identických s poradím v Tab. 15, i keď s inou priemernou bodovou hodnotou a hodnotou miery variability. Z uvedeného zistenia možno urobiť zatiaľ parciálny záver, že súčasné poradie objektívnych príčin páchania trestnej činnosti, uvedené príslušníkmi Policajného zboru v dotazníkoch, bude podľa vyjadrení expertov zachované aj v nasledujúcom období. Ako príčiny trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru subjektívnej povahy boli respondentom ponúknuté:  snaha splniť svoje úlohy a úlohy podriadených za každú cenu,  nedostatočná odborná pripravenosť a úroveň právneho vedomia príslušníka Policajného zboru,  uľahčenie si výkonu služobnej činnosti,  snaha príslušníka Policajného zboru o vlastný majetkový či iný prospech,  snaha o získanie výhod pre blízke osoby (získanie pracovného miesta a pod.),  nedostatočné osvojenie etických zásad a nízka služobná disciplína,  nedodržiavanie interných predpisov rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,  hodnotenie niektorých trestných činov zo strany páchateľa ako zanedbateľných (bagatelizovanie ich závažnosti),

133

 vyústenie rodinných konfliktov (žiarlivosť, finančné vyrovnanie pri rozvode),  vlastná závislosť (alkoholová a iné toxikománie, chorobné hráčstvo a iné závislosti – internet a iné),  nízka odolnosť voči náročným situáciám a z toho prameniace chybné postupy pri služobných zákrokoch a riešení konfliktov.

Z analýzy získaných údajov vyplýva (Tab. 16), že z ponúknutých možností vyjadriť sa k subjektívnym príčinám trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru respondenti na prvom mieste uviedli „Snahu príslušníka Policajného zboru o vlastný majetkový či iný prospech“, kde hodnota dosahuje až 3,16 bodu (medián 3 a modus 4) a miera variability je naopak pomerne nízka – smerodajná odchýlka 1,168 a rozptyl 1,365. Na druhom mieste v poradí sa umiestnila rovnako príčina materiálneho charakteru, a to „Snaha o získanie výhod pre blízke osoby (získanie pracovného miesta a pod.)“ s priemerom 2,75 bodu (smerodajná odchýlka 1,238 a rozptyl 1,532).

Tab. 16 Vybrané údaje o subjektívnych príčinách trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru

Smer. Subjektívne príčiny trestnej činnosti príslušníkov PZ Priemer Rozptyl odchýlka Snaha príslušníka PZ o vlastný majetkový či iný prospech 3,16 1,168 1,365 Snaha o získanie výhod pre blízke osoby 2,75 1,238 1,532 (získanie pracovného miesta) Nedostatočné osvojenie etických zásad a nízka služobná 2,67 1,266 1,604 disciplína Nedostatočná odborná pripravenosť a úroveň právneho 2,63 1,473 2,169 vedomia príslušníka PZ Hodnotenie niektorých trestných činov zo strany páchateľa 2,62 1,330 1,769 ako zanedbateľných (bagatelizovanie ich závažnosti) Vyústenie rodinných konfliktov 2,61 1,485 2,205 (žiarlivosť, finančné vyrovnanie pri rozvode) Vlastná závislosť (alkoholová a iné toxikománie, chorobné 1,251 1,565 2,57 hráčstvo a iné závislosti – internet a iné) Nedodržiavanie interných predpisov rezortu MV SR 2,53 1,248 1,558 Nízka odolnosť voči náročným situáciám a z toho prameniace chybné postupy pri služobných zákrokoch 2,50 1,394 1,944 a riešení konfliktov Snaha splniť svoje úlohy a úlohy podriadených za každú 2,47 1,372 1,882 cenu Uľahčenie si výkonu služobnej činnosti 2,42 1,209 1,461

134

Ďalšou skupinou príčin v poradí, aké prináša analýza údajov, sú príčiny súvisiace s pripravenosťou príslušníkov Policajného zboru na výkon profesie a ich osobnostnými vlastnosťami. Z nich sa na treťom mieste v celkovom poradí umiestnilo „Nedostatočné osvojenie etických zásad a nízka služobná disciplína“ s bodovým priemerom 2,67 (smerodajná odchýlka 1, 266 a rozptyl 1, 604). S touto príčinou úzko súvisí aj v poradí označená ako štvrtá príčina „Nedostatočná odborná pripravenosť a úroveň právneho vedomia príslušníka Policajného zboru“, ktorá získala menšie hodnotenie len o štyri stotiny bodu (2,63) so smerodajnou odchýlkou 1,473, no s rozptylom až 2,169. Tesne za uvedenou príčinou nasleduje „Hodnotenie niektorých trestných činov zo strany páchateľa ako zanedbateľných (bagatelizovanie ich závažnosti)“ s hodnotou 2,62 bodu, ale s nižšími hodnotami mier variability (smerodajná odchýlka 1,330; rozptyl 1,769). Do istej miery sociálny a sociálnopsychologický charakter majú podľa označenia respondentov dve ďalšie, v poradí nasledujúce príčiny. Prvá, sformulovaná ako „Vyústenie rodinných konfliktov (žiarlivosť, finančné vyrovnanie pri rozvode a pod.)“, ktorej respondenti pridelili hodnotu 2,61 bodu so smerodajnou odchýlkou 1,485 a rozptylom na úrovni až 2,205. Druhá príčina nadväzuje na prvú jednak obsahom, jednak svojou hodnotou. Ide o príčinu, vyjadrujúcu „Vlastnú závislosť (alkoholová a iné toxikománie, chorobné hráčstvo a iné závislosti – internet a iné)“ s bodovým priemerom 2,57 (smerodajná odchýlka 1,251 a rozptyl na úrovni 1,565). Skupina ďalších subjektívnych príčin, ktorej spoločný prvok tvoria najmä záležitosti služobného charakteru, sa viaže na každodennú činnosť príslušníkov Policajného zboru. Podľa poradia ide najprv o príčinu nazvanú „Nedodržiavanie interných predpisov rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“, ktorá dosiahla priemernú bodovú hodnotu 2,53 a smerodajná odchýlka je na úrovni 1,248 s rozptylom 1,558. Do tejto skupiny možno zaradiť aj prejavy prehnanej iniciatívy či horlivosti, formulované „Snahou splniť svoje úlohy a úlohy podriadených za každú cenu“ s priemerným bodovým ziskom 2,47 bodu so smerodajnou odchýlkou 1,372 a rozptylom 1,882. Opačný charakter ako preháňanie iniciatívy alebo horlivosti má príčina nazvaná „Uľahčovanie si výkonu služobnej činnosti“, ktorá získala priemernú hodnotu 2,42 bodu, so smerodajnou odchýlkou 1,209 a rozptylom 1,461. Respondenti pridelením vážnosti na úrovni 2,50 bodu upozornili aj na nízku odolnosť príslušníkov Policajného zboru voči náročným situáciám a z toho prameniace chybné postupy pri služobných zákrokoch a riešení konfliktov. Podmienky kriminálneho správania príslušníkov Policajného zboru v tomto výskume boli uvažované ako situácie, stavy, sociálne javy a procesy, ktoré umožňujú či uľahčujú

135

príslušníkom Policajného zboru zmeniť možnosť porušovania zákona na skutočnosť. Respondenti (Tab. 17) aj experti mali za úlohu odstupňovane vyjadriť, ktoré z ponúkaných podmienok najčastejšie podporujú trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru. Za najaktuálnejšiu a najintenzívnejšie podporujúcu podmienku trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru označili respondenti „Pocit nízkeho finančného ohodnotenia práce príslušníkov Policajného zboru v porovnaní s inými“, ktorá získala priemernú úroveň 3,60 bodu.

Tab. 17 Vybrané údaje o podmienkach trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru

Smer. P. č. Podmienky trestnej činnosti príslušníkov PZ Priemer Rozptyl odchýlka Pocit nízkeho finančného ohodnotenia práce 1. 3,60 0,921 0,847 príslušníkov PZ v porovnaní s inými 2. Nedostatok vhodných uchádzačov o službu v PZ 3,31 1,088 1,184 Porovnávanie vlastnej životnej úrovne so životnou 3. 3,28 1,010 1,020 úrovňou iných Nedostatky v personálnej práci PZ (napr. zlý výber 4. 3,23 1,133 1,284 uchádzačov) „Vnútorné ospravedlňovanie“ trestnej činnosti spočíva 5. v porovnávaní so stratami vyvolanými chybami 2,90 1,459 2,130 v riadení spoločnosti Slabé režimové opatrenia a zabezpečenie financií a 6. 2,86 1,503 2,258 materiálu 7. Malá starostlivosť a prehnaná náročnosť nadriadených 2,73 1,214 1,475 Málo empatie a individuálneho prístupu k problémom 8. 2,68 1,277 1,630 podriadených Nedostatočné výchovné pôsobenie 9. 2,62 1,248 1,558 a osobný príklad nadriadených Nedostatok pozitívneho vzťahu nadriadených 10. 2,58 1,262 1,594 k príslušníkovi PZ Atmosféra strachu podriadených poukázať na 11. 2,57 1,320 1,742 nezákonné konanie Individuálny výkon služobnej činnosti a rozhodovania – 12. rozhodovanie o výške sankcie bez prítomnosti inej 2,55 1,295 1,676 osoby 13. Tolerancia zo strany kolegov k nezákonnému konaniu 2,43 1,249 1,561 Nízka úroveň disciplíny, poriadku a režimu života na 14. 2,39 2,156 4,650 pracovisku 15. Nedostatočná kontrolná činnosť nadriadených 2,32 1,358 1,843 Tolerancia k nezákonnému konaniu zo strany 16. 2,16 1,588 2,523 nadriadených

Analýza výsledkov rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

136

republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“, ktoré boli naďalej potvrdené v nadväzujúcom sekundárnom výskume, v tomto prípade potvrdila nielen najvyšší získaný bodový priemer, ale miery variability ukazujú aj na veľmi vysokú – v celej otázke so šestnástimi položkami najvyššiu – stabilitu zhodnosti vyjadrení. V prípade tejto položky je smerodajná odchýlka na úrovni 0,921 a rozptyl 0,847. Pri podrobnejšej komparácii výsledkov možno uviesť ako isté potvrdenie tohto vyjadrenia aj skutočnosť, že na treťom mieste sa s priemernou hodnotou 3,28 bodu umiestnilo „Porovnávanie vlastnej životnej úrovne so životnou úrovňou iných“ takisto s malými hodnotami mier variability (smerodajná odchýlka 1,01 a rozptyl 1,02). Obe preferované podmienky sú spojené s materiálnym zabezpečením a odmeňovaním práce príslušníkov Policajného zboru; zároveň vytvárajú východiská pre pochopenie, prečo upozorňujú respondenti na podmienku, sformulovanú ako dôvod pre „Vnútorné ospravedlňovanie trestnej činnosti, ktoré vyplýva z porovnávania so stratami, vyvolanými chybami vo vlastnom spoločenskom prostredí“. Respondenti zrejme preferujú (často aj medializovanú) skutočnosť, že nedostatky v riadení a fungovaní vlastnej organizácie, rezortu či celej spoločnosti majú za následok omnoho väčšie straty ako samotná trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru. Tento postoj je podložený piatym poradím zo šestnástich ponúkaných podmienok s priemernou hodnotou 2,9 bodu, aj keď so smerodajnou odchýlkou 1,459 a rozptylom až 2,13. V poradí závažnosti ako druhú označili respondenti podmienku „Nedostatok vhodných uchádzačov o službu v Policajného zboru“, ktorá získala 3,31 bodu s pomerne vysokou zhodnosťou výpovedí so smerodajnou odchýlkou 1,088 a rozptylom 1,184. S touto podmienkou úzko súvisia aj „Nedostatky v personálnej práci Policajného zboru (napr. zlý výber uchádzačov)“, čo bolo hodnotené tiež pomerne vysoko – na úrovni 3,23, avšak s o niečo výraznejšími rozdielmi – smerodajná odchýlka 1,333; rozptyl 1,284. Nezanedbateľné je poradie a bodová hodnota podmienok trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v oblasti režimových opatrení a zabezpečenia financií a materiálu, kde na nevyhovujúci stav v tejto oblasti upozorňuje značná časť respondentov. Po analýze sa prejavuje priemernou hodnotou 2,86 bodu (v poradí šieste miesto), i keď s pomerne vysokými hodnotami mier variability, keď smerodajná odchýlka je 1,503 a rozptyl 2,258. V obsahu tretej výskumnej otázky rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ je sformulovaný predpoklad, že podmienky pre trestnú činnosť príslušníkov Policajného

137

zboru, ktoré môžu vytvárať a ovplyvňovať ich nadriadení, budú po analýze a komparácii umiestnené v rebríčku dôležitosti vyššie ako tie, ktoré vytvárajú či ovplyvňujú respondenti, a sú aspoň javovo pre nich menej nepríjemné, či im dokonca vyhovujú. Konkrétne na vrub nadriadených pripisujú respondenti vytváranie takých podmienok pre trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru, ako „Malá starostlivosť a prehnaná náročnosť nadriadených“, ktorá sa umiestnila na siedmom mieste s priemerom 2,73 bodu, na ôsmom mieste je podmienka „Málo empatie a individuálneho prístupu k problémom podriadených“ na úrovni 2,68 bodu a na desiatom mieste „Nedostatok pozitívneho vzťahu nadriadených k príslušníkom Policajného zboru“ s priemernou bodovou hodnotou 2,58. V tretej výskumnej otázke uvádzané podmienky, späté viac s respondentmi, sa umiestnili na 13. mieste („Tolerancia zo strany kolegov k nezákonnému konaniu“ – úroveň 2,43 bodu), 15. („Nedostatočná kontrolná činnosť nadriadených“ – 2,32 bodu) a 16. mieste („Tolerancia zo strany nadriadených k nezákonnému konaniu“ – 2,16 bodu). Napriek tomu, že údaje v dvoch vyššie uvedených odsekoch oprávňujú vyvodiť záver o potvrdení predpokladu, že pri identifikácii podmienok pre trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru sú signifikantné: „Nedostatočné výchovné pôsobenie a osobný príklad nadriadených“ (2,62), „Atmosféra strachu podriadených poukázať na nezákonné konanie“ (2,57) alebo „Individuálny výkon služobnej činnosti a rozhodovania – napríklad rozhodovanie o výške sankcie bez prítomnosti inej osoby“ (2,55) či „Nízka úroveň disciplíny, poriadku a režimu života na pracovisku“ (2,39) – je potrebné sa v ďalšom zaoberať analýzou podmienok podrobnejšie. Z rovnakých pozícii potom vychádzal aj následný sekundárny výskum v rokoch 2008 – 2017, pričom jednotlivé vyjadrenia bolo potrebné analyzovať tiež v súvislosti s triediacimi znakmi (pohlavie, vzdelanie, dĺžka služby). Diferenciácia a na druhej strane zovšeobecnenie ich spoločných atribútov môže priniesť aj istý stupeň ich typologizácie a klasifikácie problematiky vnútorných súvislostí velenia, riadenia a predchádzania trestným činom. Podobne ako pri problematike príčin trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru aj v prípade podmienok, ktoré podporujú páchanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, existuje relatívna zhoda vo vyjadreniach respondentov a expertov (Tab. 18). Pocit nízkeho finančného ohodnotenia práce príslušníkov Policajného zboru v porovnaní s inými podmienkami sa umiestnil takisto aj v hodnotení expertov na prvom mieste s rovnakým priemerným bodovým hodnotením (3,60), no s menšou hodnotou miery variability (smerodajná odchýlka 0,507). „Nedostatok vhodných uchádzačov o službu v Policajnom zbore“ je vo vyjadreniach respondentov uvedený na druhom mieste (Tab. 17)

138

a vo vyjadreniach expertov na treťom mieste (Tab. 18) s priemernou hodnotou 3,20 bodu a smerodajnou odchýlkou 0,775. Podobne na treťom mieste vo vyjadreniach respondentov je „Porovnávanie vlastnej životnej úrovne so životnou úrovňou iných“ (3,28 bodu) a vo vyjadreniach expertov o priečku vyššie – na druhom mieste s priemernou hodnotou 3,40 bodu a smerodajnou odchýlkou v hodnote 0,737. V poradí sa zhodli obe skupiny aj v podmienke, sformulovanej ako „Nedostatky v personálnej práci Policajného zboru (napr. zlý výber uchádzačov)“, keď sa táto podmienka umiestnila na štvrtom mieste.

Tab. 18 Vybrané údaje o podmienkach najčastejšie podporujúcich trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru (experti)

Smerodajná P. č. Podmienky trestnej činnosti príslušníkov PZ Priemer odchýlka Pocit nízkeho finančného ohodnotenia práce príslušníkov PZ 1. 3,60 0,507 v porovnaní s inými Porovnávanie vlastnej životnej úrovne s životnou úrovňou 2. 3,40 0,737 iných 3. Nedostatok vhodných uchádzačov o službu v PZ 3,20 0,775 Nedostatky v personálnej práci PZ 4. 3,07 0,704 (napr. zlý výber uchádzačov) 5. Malá starostlivosť a prehnaná náročnosť nadriadených 2,87 0,640 6. Tolerancia zo strany kolegov k nezákonnému konaniu 2,87 0,834 „Vnútorné ospravedlňovanie“ trestnej činnosti spočívajúce 7. v porovnávaní vlastnej viny so stratami vyvolanými chybami 2,87 0,834 v riadení spoločnosti Nedostatok pozitívneho vzťahu k príslušníkovi PZ od 8. 2,80 0,676 nadriadených 9. Slabé režimové opatrenia a zabezpečenie financií a materiálu 2,80 0,775 Málo empatie a individuálneho prístupu k problémom 10. 2,80 0,862 podriadených Individuálny výkon služobnej činnosti a rozhodovania (napr. 11. 2,80 0,941 rozhodovanie o výške sankcie bez prítomnosti inej osoby) Nízka úroveň disciplíny, poriadku a režimu života na 12. 2,73 0,884 pracovisku Nedostatočné výchovné pôsobenie a osobný príklad 13. 2,73 1,100 nadriadených Atmosféra strachu podriadených poukázať na nezákonné 14. 2,67 0,724 konanie 15. Nedostatočná kontrolná činnosť nadriadených 2,53 0,834 16. Tolerancia zo strany nadriadených k nezákonnému konaniu 2,33 0,900 17. Iné, uveďte 0,67 1,759

Výsledky sa (aj keď len v malej miere) rozchádzajú v umiestnení podmienky „Malá starostlivosť o podriadených a prehnaná náročnosť nadriadených“, kde jej prekvapivo

139

experti prisúdili vyššie umiestnenie ako ostatní respondenti, ktorých väčšina je v rámci hierarchie organizačnej štruktúry Policajného zboru v sociálnej pozícii podriadeného. V prvom prípade sa umiestnila už na piatom mieste, v druhom až na siedmom mieste s veľmi malým rozdielom v priemernom hodnotení – 2,87 oproti 2,73 bodu. Podmienka „Vnútorného ospravedlňovania trestnej činnosti, spočívajúceho v porovnávaní so stratami vyvolanými chybami v riadení spoločnosti“, sa umiestnila v oboch skupinách opačne, v odpovediach expertov na 7. mieste (priemerná hodnota 2,87 bodu) a v odpovediach respondentov na 5. mieste (priemerná bodová hodnota 2,90). Ďalšie zhodné alebo rozdielne vyjadrenia možno získať porovnaním údajov analyzovaných v Tab. 17 a Tab. 18. Napriek niektorým naznačeným súvislostiam respondenti nehodnotili správanie svojich nadriadených jednoznačne negatívne. Na päťstupňovej škále mali označiť dichotomicky usporiadané spôsoby správania sa nadriadených voči nim a voči ich kolegom. Všetky priemerné hodnoty sa pohybujú v rozpätí od 2,14 do 2,29 bodu, pričom bodovo najlepšie obstála korektnosť (2,14) a profesionálnosť nadriadených (2,15), najhoršie (2,29) bolo hodnotené kolegiálne oproti povýšeneckému správaniu (Obr. 8).

ústretovo 2,27

kolegiálne 2,29

priateľsky 2,21

korektne 2,14

profesionálne 2,15

2,05 2,1 2,15 2,2 2,25 2,3 2,35

Obr. 8 Správanie nadriadených k podriadeným Respondentom boli v čase výskumu predložené najfrekventovanejšie trestné činy (Tab. 19), z ktorých boli v rokoch 2000 až 2006 obvinení príslušníci Policajného zboru v neusporiadanom poradí. Mali za úlohu označiť na päťstupňovej škále, ktoré trestné činy sú podľa nich najviac páchané príslušníkmi Policajného zboru, pričom porovnateľný postup bol zvolený aj v následnom sekundárnom výskume v rokoch 2008 – 2017, a to prostredníctvom informácií z oficiálnych štatistík Ministerstva vnútra Slovenské republiky.

140

Tab. 19 Najviac uvádzané trestné činy páchané príslušníkmi Policajného zboru

Smer. Trestné činy Priemer Rozptyl odchýlka 1. Zneužívanie právomoci verejného činiteľa 3,89 1,440 2,073 2. Prijímanie úplatku 3,76 1,488 2,215 3. Marenie úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti 3,05 1,470 2,160 4. Nepriama korupcia 2,91 1,479 2,188 5. Prevádzačstvo 2,72 1,429 2,041 6. Podplácanie 2,55 1,932 3,733 7. Ublíženie na zdraví 2,50 1,228 1,508 8. Neoprávnené podnikanie 2,47 1,973 3,894 9. Násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi...... 2,25 1,214 1,475 10. Opilstvo 2,20 1,258 1,583 11. Výtržníctvo 2,19 1,171 1,371 12. Pytliactvo 2,17 1,271 1,617 13. Krádež 2,15 1,262 1,594 14. Podvod 2,15 1,297 1,681 15. Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami 2,13 1,473 2,169 16. Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skup. 2,10 1,842 3,392 17. Ohrozenie utajovanej skutočnosti 2,05 1,319 1,740 18. Marenie výkonu úradného rozhodnutia 2,05 1,375 1,890 19. Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou 2,04 1,378 1,899 20. Týranie blízkej osoby a zverenej osoby 2,01 1,224 1,497 21. Legalizácia príjmu z trestnej činnosti 1,98 1,397 1,950 22. Obmedzovanie osobnej slobody 1,96 1,227 1,506 23. Krivá výpoveď a krivá prísaha 1,94 1,279 1,635 24. Sprenevera 1,91 1,244 1,547 25. Hrubý nátlak 1,87 1,250 1,563 26. Porušovanie domovej slobody 1,84 1,228 1,508 27. Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, pečate .... 1,84 1,377 1,897 28. Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla 1,80 1,284 1,650 29. Poškodzovanie cudzej veci 1,80 1,481 2,194 30. Lúpež 1,76 1,611 2,594 31. Skrátenie dane a poistného 1,76 1,696 2,878 32. Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok..... 1,73 1,243 1,545 33. Útok na verejného činiteľa 1,63 1,274 1,624 34. Sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie 1,61 1,428 2,041 35. Všeobecné ohrozenie 1,55 1,068 1,140 36. Úžera 1,53 1,251 1,565 37. Iné 0,60 1,672 2,795

141

Skladba, respektíve poradie trestných činov podľa vyjadrení respondentov sa ukázalo v najpodstatnejších položkách zhodné so štatistickou analýzou vykonávanou inšpekčnou službou. Uvedený prehľad je zostavený na základe analýzy názorov opýtaných a po základnom matematicko-štatistickom spracovaní pridelených bodov jednotlivým trestným činom respondentmi. Na prvej priečke je „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa“ (priemerná hodnota 3,89 bodu), nasleduje „Prijímanie úplatku“ (3,76 bodu), na treťom mieste „Marenie úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti“ (3,05 bodu). Tieto prvé tri miesta sa vyznačujú takmer zhodnými mierami variability – smerodajná odchýlka sa pohybuje od 1,440 do 1,488 a rozptyl od 2,073 do 2,215. Z hľadiska diferenciácie páchateľov trestnej činnosti z radov príslušníkov Policajného zboru podľa zvolených znakov (rodinný stav, pohlavie, dĺžka služobného pomeru v Policajnom zbore) boli respondentmi označení (Tab. 20) za skupiny, ktorými je trestná činnosť najviac páchaná na prvom mieste „Slobodní“ (priemerná hodnota 4,22 bodu), na druhom mieste „Rozvedení“, na treťom mieste „Slúžiaci mimo miesta bydliska rodiny“, na štvrtom mieste „Muži“.

Tab. 20 Poradie skupín príslušníkov Policajného zboru, ktoré najviac páchajú trestnú činnosť

Skupina Priemer Sm. odchýlka Rozptyl 1. Slobodní 4,22 1,569 2,462 2. Rozvedení 4,09 2,115 4,280 3. Slúžiaci mimo miesta bydliska svojej rodiny 4,01 2,039 4,157 4. Muži 4,00 1,836 3,370 5. Slúžiaci od 3 do 5 rokov 3,73 1,505 2,264 6. Slúžiaci do 2 rokov 3,68 2,115 4,280 7. Slúžiaci od 6 do 10 rokov 3,47 1,587 2,519 8. Domnievajúci sa, že sankcie sú malé proti zisku 3,46 1,873 3,506 8. 9. 9. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou 3,38 1,840 3,384 10. 10. Ženatí 3,03 2,039 4,159 11. ziskom 11. Slúžiaci od 11 do 20 rokov 2,92 1,569 2,762 12. ziskom 12. Ženy 2,48 2,058 4,237 13. Slúžiaci od 21 rokov a viac 2,45 2,115 4,280

142

Analýzu výsledkov výskumu, prezentovanú v Tab. 20, možno anticipačne porovnať s vyjadreniami expertov o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. (Tab. 21).

Tab. 21 Anticipácia – poradia skupín príslušníkov Policajného zboru, ktorí najviac páchajú trestnú činnosť

Skupina Priemer Smer. odchýlka

1. Slúžiacimi mimo miesta bydliska svojej rodiny 4,27 1,486 2. Rozvedenými 4,07 1,534 3. Slobodnými 3,93 1,922 4. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou 3,80 1,280 5. Slúžiacimi od 3 do 5 rokov 3,73 1,598 6. Mužmi 3,73 1,727 7. Domnievajúcimi sa, že sankcie sú malé proti ziskom 3,47 1,699 8. Slúžiacimi do 2 rokov 3,47 1,727 9. Slúžiacimi od 6 do 10 rokov 3,40 1,387 10. Slúžiacimi od 11 do 20 rokov 2,20 1,454 11. Ženami 2,13 1,056 12. Slúžiacimi od 21 rokov a viac 1,60 1,656 13. Ženatými 0,47 1,759 14. Iné 1,60 1,666

Na prvých troch miestach sa v oboch tabuľkách umiestnili skupiny s rovnakými diferenciačnými znakmi, no v opačnom poradí. V prvom prípade je poradie: slobodní, rozvedení a slúžiaci mimo miesta bydliska svojej rodiny; druhý prípad má poradie: slúžiaci mimo miesta bydliska svojej rodiny, rozvedení a slobodní. Pri porovnávaní v podskupinách podľa jednotlivých znakov sú ako páchatelia trestnej činnosti z hľadiska rodinného života „Slobodní“ pred „Rozvedenými“ (aj celkovo prvé a druhé miesto), na treťom mieste príslušníci Policajného zboru „Slúžiaci mimo miesta bydliska svojej rodiny“ (Tab. 22).

143

Tab. 22 Vzájomné porovnanie Tab. 20 a Tab. 21

Poradie Poradie Skupina v Tab. 20 v Tab. 21

1. Slúžiacimi mimo miesta bydliska svojej rodiny 3 1 2. Rozvedenými 2 2 3. Slobodnými 1 3 4. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou 9 4 5. Slúžiacimi od 3 do 5 rokov 5 5 6. Mužmi 4 6 7. Domnievajúcimi sa, že sankcie sú malé proti ziskom 8 7 8. Slúžiacimi do 2 rokov 6 8 9. Slúžiacimi od 6 do 10 rokov 7 9 10. Slúžiacimi od 11 do 20 rokov 11 10 11. Ženami 12 11 12. Slúžiacimi od 21 rokov a viac 13 12 13. Ženatými 10 13 14. Iné 14 14

Táto skupina dosiahla priemernú hodnotu 4,01 bodu z päťstupňovej škály, relatívne však aj vyššie miery variability (smerodajná odchýlka 2,039 a rozptyl 3,157). Ženatí príslušníci Policajného zboru boli v tejto súvislosti hodnotení až na celkovom desiatom mieste, získali – aj keď tiež s pomerne vysokou mierou variability (2,058 a 4,237) – priemernú hodnotu 3,03 bodu. Z hľadiska dĺžky služby boli na prvom mieste označení za páchateľov trestnej činnosti príslušníci Policajného zboru slúžiaci tri až päť rokov, na druhom mieste slúžiaci do dvoch rokov (3,68 bodu, ale s pomerne veľkou mierou variability – smerodajná odchýlka na úrovni 2,115 a rozptyl až 4,280). Stabilnejšie výpovede sa prejavili v prípade označenia ďalších dvoch skupín podľa dĺžky služby (smerodajná odchýlka na úrovni 1,587 a 1,569), a to pre skupinu slúžiacich v Policajnom zbore od 6 do 10 rokov a od 11 do 20 rokov. Podľa respondentov najmenej trestnú činnosť páchajú príslušníci Policajného zboru, slúžiaci 21 a viac rokov – priemerná hodnota 2,45 bodu, smerodajná odchýlka 2,115 a rozptyl 4,280 bodu – (Tab. 23, kde uvedené pred názvom skupiny je ponechané kvôli lepšiemu porovnaniu).

144

Tab. 23 Poradie skupín príslušníkov Policajného zboru, ktorí najviac páchajú trestnú činnosť

Skupina Priemer Sm. odchýlka Rozptyl Rodinný stav – rodinný život 1. Slobodní 4,22 1,569 2,462 2. Rozvedení 4,09 2,115 4,280 3. Slúžiaci mimo miesta bydliska svojej rodiny 4,01 2,039 3,157 10. Ženatí 3,03 2,058 4,237 Dĺžka služby 5. Slúžiaci od 3 do 5 rokov 3,73 1,505 2,264 6. Slúžiaci do 2 rokov 3,68 2,115 4,280 7. Slúžiaci od 6 do 10 rokov 3,47 1,587 2,519 11. Slúžiaci od 11 do 20 rokov 2,92 1,569 2,762 13. Slúžiaci od 21 rokov a viac 2,45 2,115 4,280 Pohlavie 4. Muži 4,00 1,836 3,370 12. Ženy 2,48 2,058 4,237 Ďalšie znaky 8. Domnievajúci sa, že sankcie sú malé oproti zisku 3,46 1,873 3,506 9. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou 3,38 1,840 3,384

Pri diferenciácii podľa pohlavia boli za páchateľov trestnej činnosti vo výskume oveľa výraznejšie označení muži (priemer 4,00 bodu a celkovo štvrté miesto zo všetkých skupín). Ženy v Policajnom zbore – s priemerným bodovým ohodnotením 2,48 a 12. miestom v celkovom poradí všetkých skupín – sa javia podľa výsledkov analýzy oproti mužom výrazne menej potentné pre páchanie trestnej činnosti (viac ako 30 % rozdiel bodových priemerov). Ďalšie (a nie nevýznamné) triedenie a informácie o ňom poskytujú respondentmi uvedené skupiny príslušníkov Policajného zboru páchajúce trestnú činnosť, označené ako „Domnievajúci sa, že sankcie sú malé oproti ziskom“, kde priemerná hodnota dosahuje 3,46 bodu (celkove ôsme miesto). Táto informácia smeruje v súvislosti s možnými návrhmi na opatrenia do vnútornej problematiky riadenia Policajného zboru, predovšetkým do oblasti výchovnej, ale z hľadiska pomeru negatívnych sankcií a zisku jednotlivcov a skupín z trestnej činnosti má aj širší význam. V zmysle širšieho spoločenského kontextu je nezanedbateľnou aj informácia vyplývajúca z analýzy, že trestnej činnosti sa významnou mierou dopúšťajú príslušníci Policajného zboru „V regiónoch s vysokou

145

nezamestnanosťou“. Rozdielne je však vyjadrenie respondentov a expertov. Zatiaľ čo experti radia túto skupinu na štvrté miesto a priraďujú jej dosť vysokú priemernú bodovú hodnotu (3,8), respondenti ju zaradili až na deviate miesto s priemernou hodnotou 3,3 bodu. V tejto súvislosti je možné predpokladať, že experti prejavili pri hodnotení budúcej situácie v páchaní trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru istú predvídavosť v hospodárskom vývoji Slovenskej republiky a na základe služobných a životných skúseností aj vyššiu úroveň sociálneho cítenia, zároveň aj odhad sociálno-ekonomického vývoja jednotlivých regiónov v Slovenskej republiky. V súlade so zámerom výskumného projektu, teda rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ mali respondenti možnosť vyjadriť návrhy a odporúčania pre obmedzenie kriminality príslušníkov Policajného zboru v otvorenej otázke. Na základe generalizácie slovných vyjadrení jednotlivcov boli metódou typologizácie 211 sústredené teoreticko-praktické modely, obsahujúce relatívne stále vzťahy medzi javmi či konfiguráciu javov, alebo ich vlastností v analyzovaných výpovediach. Oproti pôvodnému zámeru výskumného tímu typologizovať vyjadrenia respondentov vo voľných odpovediach do siedmych typov (platy, sociálne zabezpečenie, výber do radov Policajného zboru, riadenie ľudských zdrojov, kontrola zo strany nadriadených, odborná príprava, materiálne aj technické zabezpečenie pracovísk) sa ukázalo účelné spojiť prvý a druhý typ vyjadrení, problémy prijímania do Policajného zboru spojiť s riadením ľudských zdrojov. Potom na základe početností, intenzity aj rozhodnosti vyjadrení kreovať dva nové typy vyjadrení: po prvé – prestíž, pozícia v spoločnosti, vnímanie Policajného zboru a jeho činnosti verejnosťou, po druhé – návrhy na okamžité a účinné opatrenia proti korupcii a pre zamedzenie trestnej činnosti v Policajnom zbore.

5.2.3 Praktické skúsenosti a stanoviská respondentov k možnostiam obmedzenia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru Na základe predchádzajúcej analýzy a praktických skúseností respondentov oslovených v rámci realizácie rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

211 RADIČOVÁ, I.: Typologická metóda v sociológii. Bratislava: UK 1991. s. 19-20.

146

republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov policajného zboru“ bolo možné vytvoriť niektoré okruhy návrhov, odporúčaní a opatrení, ktoré majú zohrať inštrumentálnu funkciu pri obmedzení trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Môžeme hovoriť o veľmi významnom zdroji poznania, lebo informácie sú od dlhoročných príslušníkov Policajného zboru s rozsiahlymi skúsenosťami z policajnej praxe. Tieto názory, stanoviská a postrehy sú konfrontované so štatistickými údajmi a závermi analýzy prezentovanej v predchádzajúcej časti, tieto okrem svojej informačnej hodnoty poskytujú aj nástroj zabezpečujúci validitu získaných skúseností respondentov a tým eliminujú možnosť subjektívneho hodnotenia danej problematiky z ich strany. K početne najviac zastúpeným okruhom problémov zrelých na riešenie jednoznačne patrila problematika personálnych činností Policajného zboru, najmä výberu, procesu prijímania a ďalšieho rastu príslušníkov Policajného zboru. Najkritickejšie sa vyjadrili respondenti z Košického kraja (Tab. 24), ktorých odpovede predstavujú viac ako štvrtinu všetkých pripomienok (26,13 %), ďalej z Trenčianskeho a Žilinského (v oboch krajoch zhodne po 15,9%) a Prešovského kraja (14,77 %). Najmenej pripomienok bolo prezentovaných v Trnavskom (6,81 %), Bratislavskom (5,68 %) a Banskobystrickom (2,27 %) kraji. Tab. 24 Vyjadrenia respondentov z jednotlivých krajov Slovenskej republiky – personálna oblasť

Poradie Kraj Počet Podiel vyjadrení [%] 1. Košický 24 26,13 2. Trenčiansky 15 15,90 3. Žilinský 15 15,90 4. Prešovský 14 14,97 5. Nitriansky 7 7,95 6. Trnavský 6 6,81 7. Bratislavský 5 5,68 8. Banskobystrický 2 2,27

Najčastejšie sa vyskytovali požiadavky (56 slovných vyjadrení respondentov) na skvalitnenie a najmä sprísnenie výberu uchádzačov o službu v Policajnom zbore, formulované najviac spôsobom „Pri prijímaní do služobného pomeru odstrániť klientelizmus a protekciu“, realizovať „Viac výber ako nábor“, zaujímať sa o osobnostné kvality budúcich príslušníkov Policajného zboru – pri prijímaní „Preskúmať aj hrozby alkoholizmu, gamblerstva, toxikománií“. Ďalej personálnym pracovníkom respondenti ukladali „Neuplatňovať tzv. tlačenky pri obsadzovaní lukratívnych miest“, do funkcií vymenúvať „Kompetentných ľudí, ktorí majú skúsenosti a prax v polícii, prirodzenú autoritu“ a nie „Absolventov Akadémie Policajného zboru v Bratislave, ktorí živého

147

páchateľa nikdy nevideli“. Zároveň bola pretendovaná požiadavka, aby do riadiacich funkcií neboli menovaní príslušníci Policajného zboru „S iným ako rezortným alebo právnickým vzdelaním“. Ďalšou skupinou návrhov v tejto oblasti boli návrhy „Stabilizovať stavy príslušníkov Policajného zboru“, „Robiť personálne audity a efektívne využívať ľudské zdroje“. Iba ojedinele sa vyskytli návrhy na „Odchod starých funkcionárov do civilu“, početne ich prevažovala vyjadrená absencia praxe, skúseností a autority „starých príslušníkov Policajného zboru“. Z uvedeného vyplýva, že problém generácií v Policajnom zbore nie je významný v súvislosti s trestnou činnosťou príslušníkov Policajného zboru a zrejme ani v iných sférach služobného života príslušníkov Policajného zboru. Skôr naopak – prax, skúsenosti a z toho plynúca autorita sú oceňované. Z hľadiska početnosti, ale aj naliehavosti vyjadrení, je na druhom mieste problematika materiálna – najmä otázky nízkych platov, finančného a sociálneho zabezpečenia, kde bolo smerovaných až 83 kritických vyjadrení. Najväčší podiel na týchto vyjadreniach mali najmä respondenti z východných a severných oblastí Slovenskej republiky (Tab. 25). Konkrétne Košický kraj sa podieľal takmer štvrtinou (24,72 %), Žilinský kraj viac ako pätinou (21,68 %) a Prešovský 19,27 %. Najmenej sa vyskytoval tento typ vyjadrení v odpovediach tých respondentov, ktorí slúžia v Trnavskom (3,61 %) a Bratislavskom kraji (2,41 %). V konkrétnych formuláciách návrhov respondentov – príslušníkov Policajného zboru – sú pomerne často frekventované pojmy a požiadavky ako „Motivácia na zotrvanie v služobnom pomere“, „Vyrovnanie platových pomerov v silových rezortoch“, „Zlepšenie sociálnych istôt príslušníkov Policajného zboru“, „Priblíženie platových podmienok Európskej únii“, „Zavedenie príplatku na bývanie ako u vojakov“ alebo dokonca požiadavka, aby platila zásada – „Príslušníka Policajného zboru nech zaplatí štát a nie druhá strana“. Bez povšimnutia nemožno nechať ani návrh – hoci počtom sa môže javiť zanedbateľný – na poskytovanie pôžičiek či „Výhodných bezúčelových úverov od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v zaujímavých maximálnych sumách so splátkami dohodnutými po celú dobu splatnosti“.

148

Tab. 25 Vyjadrenia respondentov z jednotlivých krajov Slovenskej republiky – finančné a sociálne zabezpečenie

Poradie Kraj Počet Podiel vyjadrení [%] 1. Košický 21 24,72 2. Žilinský 18 21,68 3. Prešovský 16 19,27 4. Trenčiansky 10 12,04 5. Nitriansky 9 10,84 6. Banskobystrický 4 4,81 7. Trnavský 3 3,61 8. Bratislavský 2 2,41

Ako sme bolo uviedli, výskumný tím rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov policajného zboru“ na základe charakteru a početnosti odpovedí na otvorené otázky kreoval nový typ vyjadrení – „prestíž policajnej profesie“, jej pozície v spoločnosti, vnímanie Policajného zboru a jeho činnosti verejnosťou. Skutočnosť, že tento typ vyjadrení s počtom 57 návrhov v poradí všetkých typov vyjadrení sa umiestnil na treťom mieste, oprávňuje nás k čiastkovému záveru, že príslušníkom Policajného zboru ide aj o isté nemateriálne hodnoty, o ich spoločenské ocenenie. Príčiny trestnej činnosti a zároveň svoju nespokojnosť neopisujú respondenti len v oblasti finančnej a sociálnych preferencií – teda že v prípade dobrého zaplatenia sú ochotní robiť akúkoľvek prácu – ale naopak, vyjadrili, že im záleží na tom, aby táto práca aj oni samotní boli prijímaní a ocenení občanmi a aby boli občania o tejto práci aj včas, ale najmä objektívne informovaní. Najviac – takmer tretina návrhov a pripomienok z ôsmych krajov – bolo vyjadrených v Nitrianskom kraji (29,82 %), potom v Banskobystrickom viac ako pätina (22,80 %) a v Žilinskom kraji 17,54 %. Prešovský a Bratislavský kraj sa podelili o hodnotu 5,26 %. Najmenej to bolo rovnako (3,5 %) v Trnavskom a Trenčianskom kraji (Tab. 26).

149

Tab. 26 Vyjadrenia respondentov z jednotlivých krajov Slovenskej republiky – vnímanie Policajného zboru verejnosťou

Poradie Kraj Počet Podiel vyjadrení [%] 1. Nitriansky 17 29,82 2. Banskobystrický 13 22,80 3. Žilinský 10 17,54 4. Košický 7 12,28 5. Prešovský 3 5,26 6. Bratislavský 3 5,26 7. Trnavský 2 3,50 8. Trenčiansky 2 3,50

Väčšina autorov vyjadrení požaduje zvýšiť spoločenský status príslušníka Policajného zboru, zatraktívniť prácu polície a policajnej profesie v očiach verejnosti – ako návrh a zároveň prostriedok bola uvádzaná „Pozitívna mediálna kampaň na zlepšenie obrazu Policajného zboru“ a na „Zvyšovanie hrdosti príslušníkov Policajného zboru na svoju príslušnosť k Policajnému zboru a k policajnej profesii“. Konkrétne respondenti kritizujú „Slabú propagáciu dobrej práce polície“, rovnako kritizujú „Pranierovanie chýb polície v médiách bez toho, aby bola vec prešetrená“, navrhujú stíhanie periodík, ktoré „Píšu o príslušníkoch polície hlúposti, často neoverené“. Z hľadiska zamerania celého výskumu vyvstáva otázka súvislosti verejnej mienky a prestíže profesie príslušníka Policajného zboru s problematikou trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Vzťahy týchto dvoch fenoménov sú determinované najmä ich vzájomnou interakciou. Na jednej strane trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru znižuje jeho prestíž ako sociálnej organizácie a znižuje prestíž jeho príslušníkov – nositeľov profesie. Na strane druhej však nízka či dokonca klesajúca prestíž organizácie a profesie môže generovať väčšiu mieru nezodpovednosti v správaní a konaní jej členov a nositeľov, môže vo vedomí príslušníkov Policajného zboru znižovať hrdosť na povolanie a evokovať aj zmierenie sa s protiprávnym konaním kolegov, nadriadených či podriadených. Napokon aj relatívne nízka prestíž vlastnej profesie, zaznamenaná v tomto výskume (jedenáste miesto z pätnástich), podporuje záver o významnej miere skepsy – iba 9,4 % respondentov predpokladá, že prestíž ich vlastnej profesie sa zvýši (Tab. 8, Tab. 9, Tab. 10, Tab.11 a Tab. 12). Ďalšou skupinou problémov v poradí, v akom ju vnímajú respondenti, je skupina vnútorných problémov v Policajnom zbore v oblasti spôsobov riadenia, kontrolnej činnosti, vyhodnocovania plnenia úloh a hodnotenia výkonu jednotlivcov a kolektívov. Konkrétne upozornenia, výhrady a návrhy sa sústreďujú (takmer štvrtina vyjadrení) najmä na zrušenie

150

„Čiarkového systému“ hodnotenia, tiež na kritiku umelých ukazovateľov činnosti („Umelo zvyšovaná“ objasnenosť, „Počet priestupkov“, „Neúspešné absolvovanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia“ a podobne). Rovnako často sa vyskytujú návrhy na oblasť zlepšenia medziľudských vzťahov, kde sa objavujú i návrhy na riešenia a nástroje, ako dosiahnuť túto zmenu, napríklad – „Stmeľovanie príslušníkov Policajného zboru aj mimo služby“, využívať viac „Spätnú väzbu“, venovať „Príslušníkom Policajného zboru pozornosť zo strany špecialistov – psychológov, pedagógov, sociológov a iných odborníkov“, do Policajného zboru „Vniesť rodinnú atmosféru“ a nie neustále „Vyhľadávanie drobných priestupkov nadriadenými“, alebo pri kritizovaní nedostatkov na poradách dávať odpovede typu „Komu sa nepáči, môže odísť“. Ďalej sú prezentované varovania pred vysokým pracovným zaťažením, tiež vyvolávaním psychického tlaku na príslušníkov Policajného zboru predkladaním stále nových návrhov na reorganizáciu a znižovanie počtov i finančných prostriedkov na mzdy. Kritizovaná je časová tieseň pre plnenie úloh a návrhy na reorganizáciu. Najväčší podiel – takmer štvrtinový – na uvádzaní vyjadrení týchto nedostatkov majú respondenti z Nitrianskeho kraja – 23,63 %, potom je to takmer pätina zo Žilinského kraja – 18,81 % a 16,36 % z Košického kraja. Približne stredné pozície zaujíma Banskobystrický, Trenčiansky a Prešovský kraj – od 14,54 do 10,9 % a najmenší podiel na tomto vyjadrení majú respondenti z Trnavského - 3,63 % a Bratislavského kraja – 1,81 % (Tab. 27).

Tab. 27 Vyjadrenia respondentov z jednotlivých krajov Slovenskej republiky – riadenie, kontrola a hodnotenie v Policajnom zbore

Poradie Kraj Počet Podiel vyjadrení [%] 1. Nitriansky 13 23,63 2. Žilinský 10 18,81 3. Košický 9 16,36 4. Banskobystrický 8 14,54 5. Trenčiansky 6 10,9 6. Prešovský 6 10,9 7. Trnavský 2 3,63 8. Bratislavský 1 1,81

Medzi otvorenými odpoveďami zaujíma osobitné miesto typ vyjadrení respondentov, ktorý možno nazvať ako okamžité a účinné opatrenia proti korupcii a pre zamedzenie trestnej činnosti v Policajnom zbore. Podiel jednotlivých krajov na týchto odporúčaniach je oproti iným typom vyjadrení značne vyrovnaný – pohybuje sa všeobecne od necelých

151

sedem do sedemnásť percent. Najviac ich pripadá na Košický (17,7 %) a Prešovský kraj (15,55 %), potom na Trnavský (13,33 %), Žilinský aj Banskobystrický zhodne, na úrovni 11,11 %. Najmenší podiel pripadá na Bratislavský kraj – 6,68 % (Tab. 28).

Tab. 28 Odpovede respondentov v oblasti okamžitých a účinných opatrení proti korupcii a pre zamedzenie trestnej činnosti v Policajnom zbore

Poradie Kraj Počet Podiel vyjadrení [%] 1. Košický 10 17,70 2. Prešovský 9 15,50 3. Trnavský 8 13,33 4. Banskobystrický 6 11,11 5. Žilinský 6 11,11 6. Bratislavský 2 6,68

V tomto type vyjadrení respondentov najviac rezonujú návrhy na sprísnenie, vyššiu efektivitu kontrolného systému v Policajnom zbore – tieto vyjadrenia tvoria takmer dve pätiny otvorených odpovedí (38,77 %). Príslušníci Policajného zboru navrhujú vo významnom početnom zastúpení skvalitnenie a zefektívnenie práce Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zvýšenie rozsahu kontrolnej a inšpekčnej činnosti prostredníctvom zvýšenia počtu príslušníkov Policajného zboru a materiálneho vybavenia, zriadenia liniek, kde by mohli „Príslušníci Policajného zboru bez obáv oznámiť trestnú činnosť páchanú kolegami“, využívanie inštitúcie agenta- provokatéra pri preberaní úplatkov, monitorovanie služby minikamerami (ako je to napríklad v Anglicku) a kamerami vo vozidlách, zintenzívnenie a zameranie kontroly na skupiny „Náchylné na korupčné praktiky (dopravná polícia, dopravno-správne agendy)“ a na „Mladých príslušníkov Policajného zboru“. Významne je tu zastúpené aj odporúčanie zvýšiť kontrolu činnosti služobnej aj mimo služobnej, konkretizácia pokračuje návrhmi na pozorovanie zmien v správaní a konaní príslušníkov Policajného zboru (ich spoločenské styky, majetkové a rodinné pomery). Takmer štvrtina odporúčaní (23,22 %) sa týka jednak požiadaviek vyšších trestov za korupciu príslušníkom Policajného zboru i všetkým páchateľom, jednak tvrdších (až „extrémnych“) trestov pre príslušníkov Policajného zboru (v niektorých prípadoch zvýšením sadzieb s konkretizáciou „Za násilnú alebo organizovanú trestnú činnosť“ alebo za úmyselné trestné činy). V nadväznosti na iné typy vyjadrení je dôležité aj vyjadrenie a požiadavka zvýšenia transparentnosti postihov „Za kriminálne správanie príslušníkov Policajného zboru“.

152

Hneď za požiadavkami vyšších trestov sa objavuje odporúčanie zmeniť systém ukladania sankcií za priestupky (17,77 %), konkrétne zaviesť bezhotovostný platobný styk pri sankciách – najmä pri „Vyberaní pokút v cestnej premávke“, znížiť rozmedzie, v ktorom môže príslušník Policajného zboru rozhodovať (napríklad aj „Pri sankciách zaviesť iba jednu možnosť“), tiež zabezpečiť, aby „Príslušník Policajného zboru neslúžil v obvode, odkiaľ pochádza“. Viac ako desať percent respondentov pri tomto type odpovedí sa domnieva, že korupciu pomôže vyriešiť jednak zvýšenie právomocí príslušníkov Policajného zboru a rovnako zvýšenie ich právnej ochrany. Hoci v menšej miere, objavili sa aj názory, že pri posudzovaní týchto problémov nadriadenými niet „Jednotného metra – niektorí nadriadení korupčné a aj kriminálne konanie ak nie schvaľujú, tak aspoň tolerujú, alebo chápu rôzne pohnútky previnilcov“. Početne najmenej zastúpeným typom odpovedí na otvorenú otázku bol problém materiálneho a technického zabezpečenia pracovísk. Hoci sa vyskytol iba v 24 prípadoch, (čo predstavuje 4,08 % analyzovaných dotazníkov, a teda z hľadiska hladiny významnosti obvyklej v sociálnych výskumoch a zvolenej aj pre tento výskum /p = 0,05/ sa tento pomer iba približuje k tejto hladine), nemožno ho úplne ignorovať a neuviesť aspoň najfrekventovanejšie zistené údaje. Ide najmä o pracovné podmienky v základných útvaroch Policajného zboru, konkrétne pracovné prostredie (staré miestnosti, tridsať a viacročný nábytok), vybavenie, výstroj, výzbroj („nahradiť služobné zbrane modernejšími a funkčnými, automobilový park pravidelne dopĺňať a udržiavať, poistiť služobné motorové vozidlá aj havarijnými poistkami“) a podobné požiadavky. Ich počet bol najvyšší v Prešovskom (viac ako dve pätiny – 41,66 %) a Košickom kraji (štvrtina – 25,00 %). V Trnavskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji sa vôbec nevyskytli. Aj keď táto oblasť môže ovplyvňovať trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru pravdepodobne iba sprostredkovane, je potrebné prezentovať ju aspoň čiastkovo (Tab. 29).

Tab. 29 Odpovede respondentov v oblasti pracovných podmienok v Policajnom zbore

Poradie Kraj Podiel vyjadrení [%] 1. Prešovský 41,66 2. Košický 25,00 3. Banskobystrický 16,19 4. Žilinský 13,11

153

Samotní respondenti uviedli, že sa už dopustili „Skutku, ktorý sa mohol považovať aj za trestný čin“ (v pomere 0,7 %) a za priestupok (10,9 %). Naopak, na istý, relatívne veľký počet opýtaných (14,6 %, teda asi na každého siedmeho príslušníka Policajného zboru) bol vyvíjaný nátlak, aby zneužili právomoc verejného činiteľa (pokus o podplácanie, požiadavky na zadováženie neoprávneného prospechu); slovné urážky uviedli viac ako dve pätiny (41,8 %), psychický nátlak na členov rodiny uviedlo 7,8 % a obeťou nejakého trestného činu sa osobne stal každý desiaty (10,7 %) opýtaný. Predchádzajúce prvotné triedenie a klasifikácia získaných empirických údajov smerovali k tomu, aby umožnili predpokladať vývoj trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, zároveň oprávňovali k záverom o potvrdení či nepotvrdení stanovených pracovných hypotéz a následnej formulácií čiastkových záverov, návrhov a odporúčaní.

5.3 Trend vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru V nasledujúcej časti nadväzujeme na predchádzajúcu analytickú časť, ktorá bola spracovaná v rámci spoločnej rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ a následného sekundárneho výskumu autora tejto monografie, to znamená za obdobie rokov 1996 – 2017. Údaje získané zo správ o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru hodnotíme z hľadiska ich trendu vývoja. Keďže analýza nepracuje s výberovým súborom, v prípade regresného modelu s dobrou vypovedacou schopnosťou je možné odhad zovšeobecniť na celý základný súbor čiže „Policajný zbor“. Vzhľadom k charakteru analyzovaných časových radov nám vo všetkých prípadoch ako vhodný regresný model vyšiel polynóm druhého stupňa (parabolický trend)212. Kvalitu regresného modelu sme hodnotili bežným spôsobom mierou R2 (R-Squared)213: Použitý regresný model 2 ŷi = b0 + b1xi + b2xi

(1) miera R2

n 2 2 ∑i=1(ŷi−y̅) R = n 2 ∑i=1(yi−y̅)

212 CHAJDIAK, J. 2003. Štatistika jednoducho. Bratislava : STATIS, 2003. s. 128. 213 CHAJDIAK, J. 2003. Štatistika jednoducho. Bratislava : STATIS, 2003. s. 48.

154

(2) kde: ŷi – hodnota regresného odhadu závislej premennej, y̅ – aritmetický priemer empirických hodnôt závislej premennej, b0, b1, b2 – regresné koeficienty, xi – empirické hodnoty nezávislej premennej. Pri použití regresných modelov na odhad vývoja sledovaného javu je okrem posúdenia ich matematickej spoľahlivosti na základe zvolených mier potrebné brať do úvahy aj množstvo faktorov, ktoré v „reálnom svete“ ovplyvňujú modelované procesy. Preto pri interpretácii odhadov vývoja trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru zohľadníme aj možnosť vplyvu parametrov sledovaného systému na trendovú funkciu (zmena legislatívy, politické faktory a podobne). Po vyjadrení priebehu regresnej funkcie v prípade celkového počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru a nimi spáchaných trestných činov je zrejmý klesajúci trend (Obr. 9).

300 281 282 280 250 260 247 240 229 208 216 220 195 206 207 209 193 200 185 189 195 184 184 183 186 187 178 176 183 178 180 171 171 166 166 163 160 158 151 160 146 145 140 135 140 125 129 120 128 112 121 109 120 114 100 80 R² = 0,65 60 40 R² = 0,68 20 0 Rok 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Obvinení príslušníci PZ Počet trestných činov Polynomický (Obvinení príslušníci PZ) Polynomický (Počet trestných činov)

Obr. 9 Trend vývoja počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru a nimi spáchaných trestných činov Miera spoľahlivosti modelu R2 určená podľa vzťahu (2) pre trend počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru dosahuje hodnotu R2 = 0,68, pre trend počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru dosahuje hodnotu R2 = 0,65. Zo štatistického hľadiska na základe uvedených údajov môžeme predpokladať mierny pokles počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru a nimi spáchaných trestných činov

155

v budúcnosti, avšak na vyjadrenie konkrétnych hodnôt sledovaného javu v budúcnosti nie je vhodné regresný model využiť (hodnoty R2 sú nižšie ako 0,9, čo je kritická hodnota vo všeobecnosti považovaná kritérium určenie veľmi dobrej spoľahlivosti modelu). Prezentovaný klesajúci trend sa však môže byť v praxi výrazne zmenený extrémnymi hodnotami v prípade silných externých vplyvov ako zmena legislatívy a rezortných predpisov vyplývajúcich z politického vývoja, ktoré môžu mať vplyv na faktory priamo ovplyvňujúce vlastnosti a podmienky správania príslušníkov Policajného zboru, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcej kapitole. Súčasné nastavenie systému má praktické dôsledky opísateľné vyššie uvedeným trendom. Z pohľadu analýzy vývoja sledovaných javov je zaujímavé aj porovnanie vývoja početnosti štruktúry páchaných trestných činov príslušníkmi Policajného zboru. V nasledujúcej časti uvádzame trend vývoja pre skupiny trestných činov, ktoré nám v analýze vyššie vyšli ako najpočetnejšie. Pri trestných činoch zneužívania právomoci verejného činiteľa (Obr. 10) je ako pri celkovom počte trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru zrejmý klesajúci trend v druhej polovici sledovaného obdobia. Vzhľadom k hodnote R2 = 0,46 však prostredníctvom regresného modelu nemôžeme vyjadriť presnú hodnotu prognózy pre konkrétne roky. Vzhľadom na vývoj početnosti za jednotlivé roky môžeme pri zachovaní súčasných podmienok predpokladať mierny pokles počtu sledovaných trestných činov respektíve osciláciu okolo strednej hodnoty (67).

120 112 110 96 99 100

90

80 77 70 68 69 67 68 70 65 65 61 60 59 61 R² = 0,46 60 57 51 49 53 50 45

40 36 37 Počet trestných činov trestných Počet 30

20

10

0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok Obr. 10 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa“ podľa § 326 Trestného zákona

156

Pri trestných činoch súvisiacich s marením úlohy verejným činiteľom nie je možné na základe definovaného trendu s vyššou vypovedacou schopnosťou v prípade R2 = 0,31 konštatovať rast alebo pokles ich počtu (Obr. 11). V prípade vynechaní extrémnych hodnôt (rok 2004) je možné z hľadiska celkového vývoja počtu sledovaných trestných činov (podobne ako v prípade väčšiny trestných činov) v uvedenom období konštatovať nárast v prvej polovici a pokles v druhej polovici sledovaného obdobia a takto prognózovať aj ich budúci vývoj (pokles v prípade zachovania súčasných podmienok).

14 13

12

10 9

8 7 7 7

6 5 5 5 4 R² = 0,31 Počet trestných činov trestných Počet 4 3 3 3 3 2 2 2 2 2 2 1 1 1 0 0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok

Obr. 11 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Marenie úlohy verejným činiteľom“ podľa § 327 Trestného zákona

Pri trestných činoch súvisiacich s korupciou je rovnako čitateľný klesajúci trend v druhej polovici sledovaného obdobia, ktorý je vyjadrený ako počet trestných činov obvinených príslušníkov policajného zboru podľa § 328, § 329, § 332, § 333 a § 336 Trestného zákona (Obr. 12). Vzhľadom k hodnote R2 = 0,69 môžeme prostredníctvom regresného modelu vyjadriť presné hodnoty prognózy pre konkrétne roky len s nižšou spoľahlivosťou. Vzhľadom na vývoj početnosti za jednotlivé roky však môžeme pri zachovaní súčasných podmienok predpokladať pokles počtu sledovaných trestných činov príslušníkov Policajného zboru.

157

26 24 23 22 22 21 20 20 19 19 18 17 16 15 14 14 13 12 12 12 11 10 10 10 9 R² = 0,69

8 7 7 Počet trestných činov trestných Počet 5 6 5 4 4 2 2 0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok

Obr. 12 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Prijímanie úplatku“ podľa § 328 a § 329 Trestného zákona, „Podplácanie“ podľa § 332 Trestného zákona a „Nepriama korupcia“ podľa § 336 Trestného zákona Pri trestných činoch súvisiacich s prevádzačstvom je možné z hľadiska vývoja ich počtu v sledovanom období konštatovať osciláciu okolo strednej hodnoty (Obr. 13). Vývoj v sledovanom období neumožňuje prognózu na základe regresnej analýzy pri štandardných hladinách významnosti ak predstavuje R2 = 0,15, je však možné predpokladať stagnáciu prípadne pokles celkového počtu sledovaných trestných činov.

5

4 4

3 3 3

2 2 2 2 2

Počet trestných činov trestných Počet R² = 0,15

1 1 1 1 1 1 1 1

0 0 0 0 0 0 0 0 0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok

Obr. 13 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Prevádzačstvo“ podľa § 355 Trestného zákona

158

V súvislosti s trestnými činmi výtržníctva bol rovnako ako v prípade väčšiny sledovaných trestných činov v druhej polovici sledovaného obdobia zaznamenaný klesajúci trend (Obr. 14). Presná prognóza nie je možná vzhľadom na R2 = 0,31, avšak pri zachovaní súčasných podmienok je možné predpokladať, že celkový počet sledovaných trestných činov nebude rásť výrazne nad strednú hodnotu, resp. bude pod jej úrovňou.

22 20 20

18

16 15 14 14 12 12 11 11 10 10 10 9 8 8 7 7 7 7 Trestné činyTrestné 6 6 R² = 0,31 6 5 4 4 3 3 3

2 0 0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok Obr. 14 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Výtržníctvo“ podľa § 364 Trestného zákona V súvislosti s trestnými činmi vydierania bol v druhej polovici sledovaného obdobia zaznamenaný klesajúci trend. Presná prognóza nie je možná ak R2 = 0,39, avšak pri zachovaní súčasných podmienok je možné predpokladať, že celkový počet sledovaných trestných činov nebude rásť výrazne nad strednú hodnotu, resp. s výnimkou extrémnych hodnôt bude dosahovať jej úroveň (Obr. 15).

159

12

11 10 10 10 10 9 9 9

8 7 7 7 6 6 6 5 5 R² = 0,39 5 4 4 Trestné činyTrestné 4 3 3 3 2 2

1 0 0 0 0 0 0 0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok Obr. 15 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Vydieranie“ podľa § 189 Trestného zákona Pri trestných činoch krádeže podľa § 212 Trestného zákona bola v priebehu sledovaného obdobia zjavná oscilácia okolo strednej hodnoty počtu spáchaných trestných činov, pričom R2 = 0,02 (Obr. 16). Na základe uskutočnenej analýzy pri zachovaní súčasných podmienok nie je možné predpokladať nárast ani pokles celkového počtu spáchaných trestných činov.

12

11 10 10

9 8 8 7 7 7 7 R² = 0,02 7 6 6 6 6 5 5 5 5 5 5 4 4 Trestné činyTrestné 4 3 3 3 2 2 2 2 1 1

0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok Obr. 16 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Krádež“ podľa § 212 Trestného zákona

160

Súbor analyzujúci trestné činy podvodu vykazuje vyššiu variabilitu, ktorá je ovplyvnená extrémnymi hodnotami, ako je rok 2006 a rok 2007. Odhliadnuc od toho, je možné vývoj počtu predmetných trestných činov pokladať za konštantný pričom R2 = 0,18. Predpoklad budúceho vývoja je možný na úrovni strednej hodnoty sledovaného súboru (Obr. 17).

34 32 31 30 28 26 25 24 22 20 18 16 15 14 14 13 12 12 11 Trestné Trestné činy 10 10 R² = 0,18 10 9 9 8 8 8 8 8 8 8 6 6 4 4 4 3 3 2 0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok Obr. 17 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Podvod“ podľa § 221 Trestného zákona, „Úverový podvod“ podľa § 222 Trestného zákona, „Poisťovací podvod“ podľa § 223 Trestného zákona a „Subvenčný podvod“ podľa § 225 Trestného zákona.

Pri trestných činoch ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156, § 157 a § 158 Trestného zákona je opäť zrejmý klesajúci trend v druhej polovici sledovaného obdobia, ktorý je vyjadrený ako počet trestných činov obvinených príslušníkov policajného zboru (Obr. 18). Vzhľadom na hodnotu R2 = 0,61 prostredníctvom regresného modelu môžeme vyjadriť presné hodnoty prognózy pre konkrétne roky len s nižšou spoľahlivosťou (prognóza poklesu počtu sledovaných trestných činov na základe analyzovaných údajov je pri zachovaní súčasných podmienok možná).

161

50

45 41 41 40 36 35 33 31 30 27 27 27 26 26 25 25 23 22 21 20 R² = 0,61 20 18 17

16 16 Trestné činyTrestné 14 14 15 13

10

5

0 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok

Obr. 18 Trend vývoja počtu trestných činov spáchaných príslušníkmi Policajného zboru „Ublíženie na zdraví“ podľa § 155, § 156, § 157 a § 158 Trestného zákona S ohľadom na vývoj početnosti jednotlivých trestných činov v jednotlivých rokoch môžeme pri zachovaní súčasných podmienok vo všeobecnosti predpokladať pokles počtu sledovaných trestných činov, respektíve ich osciláciu pod strednou hodnotou. Klesajúci trend sme v podobnej miere zaznamenali v prípade všetkých sledovaných skupín trestných činov, to znamená okrem vyššie uvedených skupín aj v prípade trestných činov podvodu (podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, kapitálový podvod, subvenčný podvod), výtržníctva, krádeže, vydierania, marenie úlohy verejným činiteľom a prevádzačstva. Ani v jednej sledovanej skupine trestných činov nedošlo v sledovanom období k nárastu. Z pohľadu vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je zaujímavý aj percentuálny podiel obvinených príslušníkov Policajného zboru na celkovom počte príslušníkov Policajného zboru (Obr. 19). Keďže počet príslušníkov Policajného zboru v sledovanom období rástol (pozri kapitola vyššie), súčasne absolútny počet obvinených príslušníkov Policajného zboru klesal, z pohľadu podielu počtu príslušníkov Policajného zboru páchajúcich trestnú činnosť išlo o ešte výraznejší pokles. Klesajúci trend umožňuje pri zachovaní súčasných podmienok prognózovať znižovanie podielu obvinených príslušníkov Policajného zboru na celkovom počte príslušníkov Policajného zboru v budúcnosti s pomerne slušnou vypovedacou schopnosťou odhadu, kde R2 = 0,72.

162

1,4%

1,25%

1,2% 1,17%

0,99% 1,0% 0,97% 0,96% 0,93% 0,92% 0,90% 0,88% 0,85% 0,83% 0,80% 0,79% 0,8% 0,70% 0,65% 0,64% 0,62% R² = 0,72 0,59% 0,6% 0,54% 0,52% 0,50% 0,49%

0,4% % podiel obvinených prílušníkov PZ prílušníkov obvinených podiel % 0,2%

0,0% 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok

Obr. 19 Trend vývoja počtu obvinených príslušníkov Policajného zboru na celkovom počte príslušníkov Policajného zboru

V nadväznosti na vyššie uvedené charakteristiky vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je možné vysloviť názor, že napriek uvedeným absolútnym i relatívnym početnostiam a načrtnutej, no najmä očakávanej klesajúcej tendencii trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru nemožno vyjadriť uspokojenie, ani mu v praxi podľahnúť. K problematike trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je potrebné pristupovať predovšetkým ako k sociálnemu javu s vysokou zložitosťou a variabilnosťou jeho segmentov a ich premien v priestore a čase, navyše s výrazným atribútom protirečenia jeho vnútornej statiky a dynamiky. Samotné trendy jednotlivých druhov trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je možné použiť ako východiská pre tvorbu koncepcie prevencie kriminality príslušníkov Policajného zboru. Kriminogénne ukazovatele na ktoré je v texte odkazované tvoria prílohu monografie.

163

6 Úvahy de lege ferenda

Pri tvorbe opatrení, smerujúcich k eliminácii trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, je potrebné okrem znalostí zásad prognózovania zohľadňovať aj vyjadrenia respondentov a expertov. Podľa názorov expertov na trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru bol predpoklad zvyšovania páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru viac ako o polovicu (53,3 %) pri trestných činoch „Zneužívania právomoci verejného činiteľa“ a „Prijímania úplatku“. Pri týchto dvoch trestných činoch si nielen väčšina opýtaných expertov myslí, že počet trestných činov sa zvýši, ale každý tretí z nich predpokladá (33,3 %), že aspoň zostane rovnaký. Iba 13,3 % opýtaných si myslí, že v oboch prípadoch sa počet týchto trestných činov zníži. Avšak v druhej polovici sledovaného obdobia je zrejmý klesajúci trend týchto trestných činov. Vzhľadom na vývoj početnosti za jednotlivé roky môžeme pri zachovaní súčasných podmienok predpokladať mierny pokles respektíve osciláciu okolo strednej hodnoty. Pre úspešné znižovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru bude potrebné aj naďalej klásť dôraz na oboznamovanie sa príslušníkov Policajného zboru s internými aktmi riadenia a zákonmi nevyhnutnými pre riadny výkon štátnej služby. So zameraním na etiku práce formou prednášok by mali byť prostredníctvom rezortných škôl oboznamovaní všetci príslušníci Policajného zboru z uvedených rizikových skupín. Preventívne pôsobenie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa už v súčasnosti realizuje aj prostredníctvom porád riadiacich pracovníkov Prezídia Policajného zboru s riaditeľmi jednotlivých útvarov Policajného zboru. Na týchto poradách sa oboznamujú s poznatkami o protiprávnom konaní príslušníkov Policajného zboru a najmä s prípadmi konkrétneho násilia zo strany príslušníkov Policajného zboru a ich príčinami a podmienkami.

Nižšie uvedené návrhy a odporúčania sú výsledkom vedeckej práce obsiahnutej v tejto monografii, na základe zhromaždeného rozsiahleho materiálu vo forme štatistík o trestnej činnosti obvinených príslušníkov Policajného zboru za posledných 22 rokov, ktoré sú priebežne zosumarizované. Zo spracovania výsledkov realizovaného výskumu vyplynulo viacero zaujímavých záverov, ktoré je možné zhrnúť do súboru návrhov a odporúčaní či už legislatívneho charakteru možných zmien a doplnení zákonov a iných právnych predpisov, odporúčaní pre rozvoj ďalšieho výskumu v oblasti prevencie a potláčania trestnej činnosti príslušníkov

164

Policajného zboru alebo rozvoja praktickej činnosti pri objasňovaní a vyšetrovaní tohto druhu trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné zamerať sa v činnosti jednotlivých útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru a rezortného školstva na realizáciu nasledovných opatrení:

Návrhy legislatívnych zmien:  z preskúmania legislatívnej úpravy najfrekventovanejšie páchaných trestných činov príslušníkmi Policajného zboru vyplynuli rozdiely v znení vybraných skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona, v rámci ktorých je v niektorých prípadoch jasne definované konanie určitého subjektu (verejného činiteľa), a jeho práva a povinnosti a trest vyplývajúci z ich porušenia (napríklad § 251, § 342, § 326, § 327 Trestného zákona a podobne), pričom na druhej strane v znení viacerých skutkových podstát trestných činov, ktoré boli v rámci výskumu označené za často páchané príslušníkmi Policajného zboru, je právna definícia kvalifikovanej skutkovej podstaty obmedzená len na osobitný kvalifikačný pojem „závažnejším spôsobom konania“ konkrétne § 138 písm. h) Trestného zákona „závažnejším spôsobom konania“ sa rozumie spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Z tohto dôvodu by bolo vhodné ďalšie preskúmanie znenia skutkových podstát vybraných trestných činov uvedených vo výskumnej časti monografie a zvážiť doplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty o pojem „sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ“.  Na dosiahnutie preventívneho účelu hrozby prísnejšej sankcie za spáchanie trestného činu v súvislosti s príslušnosťou k Policajnému zboru prichádza do úvahy rozšírenie súboru priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona nakoľko doterajšie znenie § 37 písm. e) je obmedzené len na „Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody“. Vhodné by bolo zváženie doplnenia § 37 písm. e) o „...alebo spáchanie úmyselného trestného činu“. Pretože súčasné znenie spomínaného paragrafu je orientované viac na materiálne pohnútky páchateľa, pričom sú opomenuté napríklad prípady násilnej trestnej činnosti.

165

 z výsledkov výskumu vyplynulo dôležité zistenie, kde veľká časť respondentov sa domnieva, že motivácia k páchaniu trestnej činnosti v postavení príslušníka Policajného zboru vzniká aj z pocitu, že „sankcie sú malé oproti zisku“. Z tohto faktu vyplýva priama potreba prepracovania systému ukladania a druhov sankcií za páchanú trestnú činnosť. Keďže väčšina protiprávneho konania príslušníkov Policajného zboru pramení z motívu osobného obohatenia je dôležité sa zamerať práve na túto skutočnosť a prispôsobiť sankcie spôsobom, ktorý zníži atraktivitu korupčnej trestnej činnosti a majetkovej trestnej činnosti. Taktiež podstatné bolo zistenie páchania veľkého množstva priestupkov a drobných disciplinárnych deliktov príslušníkmi Policajného zboru, preto by bolo vhodné zmeniť charakter a druhy ukladaných sankcií už od disciplinárnych trestov. Pri akomkoľvek porušení či už služobných predpisov alebo spáchania priestupku, prečinu, prípadne trestného činu s jasne dokázateľným motívom osobného obohatenia je nevyhnutné uloženie sankcie, ktorá bude mať niekoľko násobne vyššiu hodnotu ako škoda, ktorá vznikla spáchaním deliktu. V prípade spáchania činu, z ktorého bude vyvodzovaná trestná zodpovednosť a bude mať prinajmenšom charakter prečinu bude účinnejšie zavedenie obligatórneho ukladania alternatívnych druhov trestov, akými sú peňažný trest (§ 56 Trestného zákona) alebo trest straty vojenskej a inej hodnosti (§ 63 Trestného zákona). Hrozba vyššej sankcie ako možného zisku, spolu so stratou hodnosti, čiže aj možnosti ďalšieho pokračovania v činnosti príslušníka Policajného zboru by mala priniesť zvýšenie odstrašujúceho a preventívneho efektu predmetných sankcií.

Návrhy rozvoja praktických činností objasňovania kriminality príslušníkov Policajného zboru:  v nadväznosti na znenie kapitoly 4.4 (Úvahy o postavení a začlenení orgánu pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru), v ktorej je koncipovaná potreba vytvorenia samostatného špecializovaného orgánu pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je potrebné upriamenie sa na postupné vyvíjanie činností smerujúcich k premene tejto myšlienky na skutočnosť a to jednak na národnej úrovni ale aj na úrovni Európskej únie. V rámci Európskej únie by bolo vhodné preskúmať možnosti vytvorenia buď osobitného centralizovaného orgánu plniaceho úlohy spoločnej koordinácie postupov a metodík týkajúcich sa tejto problematiky vo vzťahu

166

k členským štátom Európskej únie, alebo zváženie vytvorenia novej špecializovanej pracovnej skupiny v rámci niektorého s už existujúcich špecializovaných orgánov Európskej únie (napríklad „Europol“). S touto ideou priamo súvisí potreba vytvorenia jednotných postupov pri vyšetrovaní a objasňovaní tejto kriminality a vyškolenia špecializovaného personálu napríklad prostredníctvom Európskej policajnej akadémie (CEPOL)214. Ktorej cieľom je posilniť spoluprácu v oblasti presadzovania práva na európskej a medzinárodnej úrovni prostredníctvom odbornej prípravy. Po uskutočnení všetkých praktických krokov smerujúcich k realizácii tejto myšlienky na úrovni Európskej únie prichádza do úvahy možnosť prijatia nadradenej legislatívnej úpravy, ktorá bude po transpozícii do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov Európskej únie prikazovať vytvorenie národných zložiek týchto orgánov s priamym napojením na hlavný orgán za účelom zdieľania relevantných informácií, nových vyšetrovacích metód a postupov, a riešenie všetkých druhov možnej vzájomnej spolupráce a prípadných praktických a legislatívnych nedostatkov.  každému úspešnému objasneniu trestnej činnosti nielen v rámci Policajného zboru predchádza zistenie skutočnosti, že sa skutok, ktorý by bolo možné považovať za trestný čin vôbec stal a za akých okolností sa stal. Z tohto dôvodu vychádza potreba podporovania ohlasovania podozrenia na spáchanie akéhokoľvek druhu trestnej činnosti príslušníkom Policajného zboru. Preto by bolo vhodné vykonať previerku a hodnotenie efektivity už existujúcich spôsobov anonymného nahlasovania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a na základe zistení prepracovať už existujúce programy jednak vo vzťahu k bežným občanom ale aj k príslušníkom Policajného zboru, ktorí možno majú vedomosť o páchaní trestnej činnosti, ale buď neveria fungujúcim programom alebo nie sú dostatočne informovaní o možnostiach ohlasovania svojich podozrení. Vhodná by taktiež bola aj určitá spätná väzba voči ohlasovateľom, aby boli upovedomení o tom, že ich podnet sa náležite vybavuje, čo napomôže k vytvoreniu dôvery v tieto programy a môže zvýšiť ich efektivitu.  po prijatí podnetu a overení jeho vierohodnosti by mal byť kladený špeciálny dôraz na vedenie dôsledného vyšetrovania voči príslušníkom Policajného zboru. V Slovenskej republike túto činnosť zabezpečuje inšpekčná služba. Činnosti

214 CEPOL – European Union Agency for Law Enforcement Training. [on-line]. [cit. 5. septembra 2017]. Dostupné na internete: < https://www.cepol.europa.eu/sk>.

167

inšpekčnej služby a výsledky jej činností sú prezentované v publikácii a údaje zverejnené inšpekčnou službou boli jedným z mnohých podkladov k výskumu. V otázkach činnosti inšpekčnej služby by bolo možné uvažovať nad zavedením nových druhov kontrolných činností, ktoré by mohli mať jednak charakter kontinuálnej a neutajenej činnosti napríklad každoročné hodnotenie vybraných činností príslušníkov Policajného zboru prispôsobené aktivitám útvarov, v rámci ktorých je detegovaný zvýšený potenciál na spáchanie trestnej činnosti a na druhej strane preskúmanie možností zavedenia nových utajených a neočakávaných kontrol a auditov činnosti a správania sa vytypovaných príslušníkov Policajného zboru. Pri formovaní týchto odporúčaní si je však potrebné uvedomiť skutočnosť, že navrhované aktivity podmieňujú pravdepodobné zvýšenie personálneho zabezpečenia daných kontrolných inštitúcií.

Návrhy týkajúce sa rozvoja výskumu problematiky páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru:

Problematiku trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru nie je možné striktne zaradiť pod jediný vedný odbor. V tejto oblasti sa prelínajú poznatky z mnohých humanitných aj technických vedných odvetví a im pridružených podriadených špecializovaných odborov. O tomto fakte svedčí aj predložený výskum v monografii, jeho výsledky a východiská. Realizovaný výskum ozrejmil všetky podstatné náležitosti a súvislosti týkajúce sa problematiky trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru a poukázal na možnosti ďalších nových smerov, ktoré prispejú k efektívnemu riešeniu tohto negatívneho fenoménu.  potreba rozšírenia výskumu je viditeľná hlavne v otázkach prevencie, v rámci ktorých je potrebný neustály rozvoj nových prevenčných aktivít a programov zameraných na všetky etapy aktívneho pôsobenia príslušníka Policajného zboru. Už v samotnom procese prijímania nových záujemcov na miesta príslušníkov Policajného zboru je viditeľná potreba rozvoja prijímacieho konania hlavne v oblasti psychologického hodnotenia nových uchádzačov, ktoré by mohlo byť rozšírené o spôsoby preverenia nielen sklonov k agresivite, ale aj sklonov k páchaniu trestnej činnosti spolu s vyhodnotením prejavov extrémizmu, rasizmu, xenofóbie a intolerancie, ktoré môžu byť skrytejšie a ťažšie rozpoznateľnejšie ako prejavy agresie. Psychologické hodnotenie záujemcov o vstup do Policajného

168

zboru by malo byť taktiež rozšírené o možnosti vyhodnotenia sklonov uchádzača k spáchaniu trestnej činnosti.  rozvoj výskumu je potrebný aj v oblasti vyšetrovania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, kde sa ponúkajú možnosti rozširovania medzinárodnej spolupráce pri vzdelávaní a zdieľaní informácií, postupov a skúseností s touto problematikou v ostatných členských štátoch Európskej únie za účelom neustáleho zvyšovania odbornosti personálu vykonávajúceho tieto špecializované služobné činnosti.  potreba výskumu je viditeľná aj vo vzťahu k zvýšeniu ochrany príslušníkov Policajného zboru pri výkone svojho povolania. Výsledky anonymného dotazníka poukázali na znepokojivý fakt, že nezanedbateľná časť príslušníkov Policajného zboru sa pravidelne stáva obeťou verbálnych, psychických aj fyzických útokov a taktiež aj obeťami trestnej činnosti v súvislosti so svojimi služobnými činnosťami a osobami s ktorými sú pri ich zaisťovaní a vyšetrovaní v priamom kontakte. Preto je potrebné zvýšiť informovanosť príslušníkov Policajného zboru o možnostiach využitia pomoci napríklad psychológa pri vyrovnávaní sa s traumatickou skúsenosťou a podobne.

V organizačnej oblasti:

Realizácia organizačných a systémových opatrení v oblasti „vzťahu“ k policajnému povolaniu a jeho „prestíži“. Pri plánovaní a realizácii prípravy vzdelávania príslušníkov Policajného zboru v Akadémii Policajného zboru v Bratislave a stredných odborných školách Policajného zboru, ďalej prezentovať na verejnosti skutočnosť, že pre príslušníkov Policajného zboru nie sú prioritou len materiálne hodnoty, ale aj ocenenie ich samých a ich práce spoločnosťou najmä zo strany rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Prezídia Policajného zboru. Vyvíjať maximálne úsilie smerujúce k tomu, aby boli občania o práci príslušníkov Policajného zboru informovaní včas, objektívne a profesionálne, ako aj zvyšovať prestíž príslušníkov Policajného zboru a znižovať ich trestnú činnosť prostredníctvom obsahovo, formálne, ale aj personálne kvalitne zabezpečenej medializácie o činnosti Policajného zboru, a to prostredníctvom otvorenosti a informačnej prístupnosti všade tam, kde je to možné a funkčné skvalitňovať komunikáciu a spolupracovať s občanmi cestou elektronických aj printových médií s cieľom zvyšovať prestíž policajnej profesie. Dôležité je tieto opatrenia upevňovať

169

a rozvíjať, než ich nechať retardovať a následne na základe vzniknutej objektívnej potreby ich opätovne formovať.

Podmienky páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru vnímať najmä ako situácie, ktoré podporujú trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru. Teda najmä ich pocit nízkeho finančného ohodnotenia práce ako príslušníkov Policajného zboru v porovnaní s inými profesiami, porovnávanie vlastnej životnej úrovne so životnou úrovňou iných, pričom obe označené podmienky vytvárajú teoretické i praktické východiská pre pochopenie ďalších vyjadrených podmienok, ktorými sú najmä vnútorné ospravedlňovanie trestnej činnosti, ktoré vyplýva z porovnávania so stratami, vyvolanými chybami vo vlastnom spoločenskom prostredí a nedostatky vyskytujúce sa v riadení a činnosti celej spoločnosti majú za následok omnoho väčšie straty, ako samotná trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru. V neposlednom rade je namieste aj zváženie opatrení, smerujúcich proti korupcii aj formou zavádzania bezhotovostných platieb, ktoré respondenti navrhujú v otvorených otázkach dotazníka, najmä v súvislosti s dopravno- správnou agendou, cudzincami, alebo vyšetrovaním.

Z hľadiska páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru je potrebné zobrať do úvahy, že počet obvinených príslušníkov Policajného zboru ani počet trestných činov príslušníkov Policajného zboru sa radikálne nezmenil a expertmi najviac predpokladané zvyšovanie páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru v najbližších rokoch sa týka trestných činov „Zneužívania právomoci verejného činiteľa“, „Prijímania úplatku“, „Falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky“ a „Prevádzačstva”. Ďalej je na mieste vziať do úvahy, že štyri pätiny expertov predpokladajú zachovanie počtu trestných činov v prípade „Ohrozenia utajovaných skutočností“, tri pätiny „Sprenevery“ a „Ublížení na zdraví“. Vzhľadom na vývoj početnosti za jednotlivé roky môžeme pri zachovaní súčasných podmienok predpokladať mierny pokles respektíve osciláciu okolo strednej hodnoty.

170

V personálnej oblasti:

Používať a realizovať opatrenia, ktoré povedú k efektívnejšiemu doplňovaniu počtu osôb do Policajného zboru z časového, kvantitatívneho a kvalitatívneho aspektu. Opatrenia treba vnímať z hľadiska časového horizontu, kvalít osôb potrebných pre Policajný zbor, počtu osôb potrebných pre Policajný zbor a morálnych predpokladov vhodných uchádzačov o službu v Policajnom zbore.

Uplatňovať pri rozhodovaní v personálnych otázkach možnosť používať viaceré zdroje informácií a poznatkov pre posudzovanie osobnostných predpokladov adeptov na výkon jednotlivých funkcií, vrátane špeciálnych odborných vyšetrení.

Zlepšovať medziľudské vzťahy na pracoviskách útvarov Policajného zboru a mimo pracovísk. Príčiny páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru vidieť predovšetkým ako príčiny súvisiace s pripravenosťou príslušníkov Policajného zboru na výkon profesie a ich osobnostnými vlastnosťami, ktoré boli zhodné vo výpovediach všetkých respondentov aj expertov.

Minimalizovať riziko osobného zlyhania príslušníkov Policajného zboru absolvovaním povinného psychologického alebo iného úzko špecializovaného testovania a výcviku riadeného odborníkmi z oblasti psychológie, a to ako pri nástupe k Policajnému zboru, tak aj periodicky a štruktúrovane podľa miery rizikovosti ich služobného zaradenia ako napríklad: pohotovostná motorizovaná jednotka, policajný pohotovostný útvar a útvar osobitného určenia.

V oblasti edukácie príslušníkov Policajného zboru:

Preventívnu a výchovnú činnosť je potrebné zamerať do rizikových oblastí, v našom prípade ide o príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených najmä v Košickom kraji, relatívne najmenej pozornosti vyžadujú príslušníci Policajného zboru služobne zaradení v Banskobystrickom kraji.

171

Vo výchovnej a preventívnej činnosti sa zameriavať na skupiny príslušníkov Policajného zboru, najmä slobodných mužov, ktorí vykonávajú služobnú činnosť mimo miesta svojho bydliska. Je na mieste zohľadniť dĺžku služby v Policajnom zbore. Najmenej problematickú skupinu tvoria príslušníci Policajného zboru, ktorí slúžia najkratší a najdlhší čas. Podľa fyzického veku je potrebné sa zamerať najmä na starších príslušníkov Policajného zboru.

Pri uvedených návrhoch zasahujúcich do rôznych oblastí činnosti Policajného zboru je veľmi dôležité sledovať aj právne názory týkajúce sa oprávnení Úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. A práve v tejto súvislosti je zaujímavý právny názor jedného zo senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatuje „že Úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nie je oprávnený orgán na trestné stíhanie príslušníkov Policajného zboru“. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2015 sp. zn. 1 To 1/2015 215 (predseda senátu JUDr. Štefan Harabin216) je v súvislosti so žiadosťou o použitie informačno-technických prostriedkov uvedené, citujem: „Žiadosť o udelenie súhlasu predložila Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby západ, Bratislava, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „sekcia"). V zmysle nariadenia č. 57 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27. augusta 2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (vestník, ročník 2007, čiastka 57) patrí sekcia do organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra. Nariadením č. 117 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27. augusta 2010 o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (vestník, ročník 2010, čiastka 45) sa sekcia podriadila priamo ministrovi vnútra. Sekcia podľa organizačnej štruktúry ministerstva vnútra predstavuje jej samostatnú organizačnú zložku, výlučne podriadenú ministrovi vnútra, nezávislú od polície a existujúcu mimo štruktúr Policajného zboru. Sekcia na úseku inšpekčnej služby síce využíva informačno- technické prostriedky a zabezpečuje ich používanie, avšak ani z jej kompetencií nevyplýva podávanie aj žiadostí o udelenie súhlasu. Podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním sú príslušnými na podanie žiadosti Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa. V zmysle § 4 ods. 1 zák.

215 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: . 216 JUDr. Štefan Harabin. Sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: .

172

č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je súčasťou policajného zboru služba kriminálnej, finančnej, poriadkovej, dopravnej, železničnej polície, ochrany objektov, hraničnej a cudzineckej polície, osobitného určenia, ochrany určených osôb, inšpekčnej služby a kriminalistický a expertízny ústav. Z organizačnej štruktúry Policajného zboru, ktorú si odvolací súd pripojil za roky 2012, 2013 a 2014 z Prezídia Policajného zboru, vnútorného odboru kancelárie prezidenta Policajného zboru, oddelenia konzultantov a organizácie, pritom vyplýva, že inšpekčná služba v ňom nie je začlenená. V prípade Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodne sa nejedná o zložku Policajného zboru a ani iný subjekt spadajúci pod niektorý z orgánov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 2 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním. Na tomto závere nič nemení ani obsah nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 30 z 29. februára 2012 (vestník, ročník 2012, čiastka 18) o používaní informačno-technických prostriedkov. I keď zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v § 4 ods. 1 predpokladá v rámci organizácie Policajného zboru existenciu inšpekčnej služby, Policajný zbor takúto službu nevytvoril, nemá ju zriadenú, resp. bola presunutá na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Najvyšší súd uzatvára, že podávanie žiadostí o udelenie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním, nie, inšpekčnou službou Policajného zboru, ale sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je neprípustným zásahom výkonnej moci, cez personálnu subordináciu príslušníkov Policajného zboru, do konania pred začatím trestného stíhania a následne potom aj do samotného trestného konania s rizikom možného využívania a zneužívania nástrojov trestného práva na politické ciele v tak citlivej oblasti, akou je ochrana súkromia a osobnostnej integrity človeka.

K diametrálne odlišnému rozhodnutiu dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (predseda senátu JUDr. Juraj Kliment 217 ) kde sa v odôvodnení rozsudku z 2. júla 2015 sp. zn. 5 Tdo 42/2015218 uvádza citujem: „Okolnosť, že inšpekčná služba Policajného zboru pôsobí v administratívnej forme úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra) v rámci sekcie kontroly a

217 JUDr. Juraj Kliment. Sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: . 218 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: .

173

inšpekčnej služby ministerstva vnútra (rovnako je útvarom ministerstva vnútra aj prezídium Policajného zboru, vrátane prezidiálnych policajných útvarov) je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore - ďalej len zákon o Policajnom zbore) v znení neskorších predpisov, možnosti ministra vnútra určiť, že službu alebo útvar Policajného zboru nebude riadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená „inak“ [§ 6 ods. 2 naposledy označeného zákona o pôsobnosti ministerstva vnútra ako ústredného orgánu štátnej správy pre Policajný zbor (§ 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov)]. Táto okolnosť nič nemení na tom, že inšpekčná služba je súčasťou Policajného zboru (§ 4 ods. 1 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej služby stále ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b) a d) zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a), c) Trestného poriadku. Žiadosť o súhlas s používaním informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním (zák. č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), podávaná prostredníctvom inšpekčnej služby, je podávaná Policajným zborom, a ak je jej vyhovené, informačno-technický prostriedok je používaný Policajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 naposledy označeného zákona). Na rozdiel od prokuratúry a súdov ide v prípade Policajného zboru aj v prípade ministerstva vnútra rovnako o súčasť výkonnej moci. Riadenie v zmysle § 6 zákona o Policajnom zbore, ani riadiace vzťahy v rámci ministerstva vnútra sa však netýkajú trestnoprocesných vzťahov, upravených Trestným poriadkom, v rámci ktorých ide o vzťah vyšetrovateľa a prokurátora (§ 230 a iné Trestného poriadku).

Vzhľadom k tomu, že došlo k rozdielnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne tej istej spornej otázky zasadlo dňa 29.09.2015 trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré prijalo zjednocujúce stanovisko. Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2015, sp. zn. Tpj 62/2015, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku vo vzťahu k otázke: „či Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

174

Slovenskej republiky, je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní podľa Trestného poriadku podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdilo legálnu pôsobnosť inšpekčnej služby. Podľa kolégia ide o orgán s legálnou pôsobnosťou, ktorý je súčasťou Policajného zboru, a teda je oprávnený vykonávať pôsobnosť Policajného zboru pri vyhľadávaní a vyšetrovaní trestných činov.219

219 Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2015, sp. zn. Tpj 62/2015. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: .

175

Záver

Kriminalita je prítomná v spoločnosti azda od nepamäti, pričom bez výnimky nezostávajú ani inštitúcie určené na boj proti nej, medzi ktoré patrí aj Policajný zbor a jeho príslušníci. Fakt, že osoby, ktoré majú kriminalitu kontrolovať, riešiť a potláčať sami zneužívajú systém, hierarchiu a svoje postavenie verejných činiteľov na jej páchanie a preto je potrebné a nevyhnutné riešiť tento negatívny fenomén ako jeden z prioritných záujmov celej demokratickej spoločnosti a právneho štátu. Podobne ako na ostatných občanov pôsobí na osobnosť príslušníka Policajného zboru celý rad faktorov, vrátane negatívnych, ovplyvňujúcich jeho profil a postoje nielen v rovine občianskej, ale aj v jeho profesionálnej roli. Nepochybne negatívny vplyv prináša so sebou aj pomerne značná tolerancia časti populácie k nedodržiavaniu zákonov, k ich nerešpektovaniu, a dokonca aj k ich úmyselnému porušovaniu. Osobitne v radoch nových záujemcov o službu v Policajnom zbore sa vyskytujú jedinci, ktorí si do svojej novej profesie prinášajú návyky a hodnotové postoje stojace v protiklade k morálke, profesnej etike a vo svojich dôsledkoch i proti právnemu poriadku. Proti týmto negatívnym momentom je nevyhnutné a potrebné zamerať pozornosť na preventívne programy smerujúce k eliminácii nežiaducich postojov a návykov už v samotnej fáze prijímania a výcviku záujemcov o službu v Policajnom zbore. Prínosom a dôvodom na uznanie profesionálne vykonanej práce inšpekčnej služby je nepochybne moment akceptovania návrhu na začatie trestného stíhania zo strany prokurátora, ale tiež aj skutočnosť, že v prípade úspešného odhalenia páchateľa z radov Policajného zboru nedochádza k návratu príslušníka Policajného zboru do Policajného zboru, a teda nemôže pokračovať v negatívnej prezentácii Policajného zboru z pozície svojho pracovného alebo služobného zaradenia. Je možné konštatovať, že neustály boj s trestnou činnosťou príslušníkov Policajného zboru je jednoznačne nevyhnutný pre ochranu verejného poriadku a vo svojej podstate aj pre ochranu samotného Policajného zboru. Trestná činnosť a jej páchatelia z radov príslušníkov Policajného zboru majú spoločné s bežnými páchateľmi hlavne to, že sú v dnešnej modernej a digitálnej dobe stále o krok vpred pred policajnými a justičnými orgánmi. Nové a sofistikovanejšie spôsoby páchania trestnej činnosti so sebou prinášajú potrebu urýchlenej reakcie zo strany represívnych zložiek štátu, ale aj neustáleho výskumu tejto problematiky, ktorého výsledky následne obohatia aplikačnú prax nielen v podobe efektívnejších programov prevencie pred

176

páchaním tohto druhu trestnej činnosti, ale aj zavedením represívnych opatrení, ktoré účinnejšie napomôžu dospieť k legitímnym prostriedkom vyvodenia dostatočne odstrašujúcej zodpovednosti za protiprávne konanie. Prioritná realizácia opatrení smerujúcich k predchádzaniu, monitorovaniu a postihovaniu trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutná z nasledujúcich dôvodov:  zachovávanie morálneho aspektu povolania príslušníka Policajného zboru jednak v očiach celej spoločnosti, ale aj medzi príslušníkmi Policajného zboru navzájom, čo na jednej strane napomôže k zvýrazneniu spoločenskej hodnoty a prestíže úlohy a postavenia príslušníka Policajného zboru ako ochrancu dodržiavania zákonov a iných právnych predpisov a na strane druhej eliminuje pohnútky smerujúce k páchaniu trestnej činnosti,  príslušník Policajného zboru ako páchateľ trestnej činnosti disponuje informáciami o činnosti Policajného zboru a všetkých taktických úkonoch od postupov pri prvotnom zásahu na mieste činu, až po získavanie stôp a dôkazov v rámci vyšetrovania, z čoho pramení obrovská výhoda oproti bežným páchateľom trestnej činnosti a umožňuje mu vykonať aktivity smerujúce k zmene, zahladeniu alebo znehodnoteniu stôp a tým pádom k úspešnému vyhnutiu sa prenasledovania, pátrania po svojej osobe a celkovému zníženiu možnosti úspešného objasnenia spáchanej trestnej činnosti, čo však môže mať v konečnom dôsledku aj opačný efekt, kedy tieto faktory môžu dopomôcť pri vyšetrovaní indikovať, že páchateľom môže byť práve príslušník Policajného zboru,  možnosti formovania organizovaných zločineckých skupín v radoch príslušníkov Policajného zboru, ktoré sa vyznačujú kontinuálnosťou páchania sofistikovanej väčšinou násilnej a majetkovej trestnej činnosti, ktorej väčšia pravdepodobnosť úspechu môže prinášať tendenciu posúvať hranice použitia ohrozovacích prostriedkov voči obetiam spolu so zvyšovaním frekvencie páchanej trestnej činnosti pri zachovávaní rovnakej až stále sa zvyšujúcej opatrnosti pri zahladzovaní dôkazov,  úspešnosť a účinnosť vyšetrovania príslušníkov Policajného zboru vo vlastných radoch je oproti bežným páchateľom znížená a môže so sebou prinášať negatívne dopady na integritu páchateľových spolupracovníkov,

177

 pri príslušníkoch Policajného zboru sa v drvivej väčšine jedná o páchanie úmyselnej trestnej činnosti,  trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru má potenciál obzvlášť negatívne vplývať na subjektívny pocit bezpečia bežných občanov a teda spoločnosti ako takej. V snahách o účinné zamedzovanie a znižovanie trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru má prvotnú a nezastupiteľnú úlohu prevencia, pričom dôležitosť jej potreby nie je vôbec braná na ľahkú váhu a svoj účel plní za pomoci používania rôznych foriem a metód v spolupráci s odborníkmi z príbuzných a relevantných vedných odborov. Rôzne prevenčné programy sú realizované na všetkých miestnych úrovniach za aktívnej pomoci príslušných orgánov prevencie s metodicky rozdelenými úlohami, cieľmi, činnosťami a pôsobnosťami. Prevencia ako prostriedok kontroly kriminality by mala mať prinajmenšom rovnocenné postavenie ako jej represia, pretože prevencia a jej jednotlivé funkcie majú ďalekosiahlejší vplyv na potenciálnych páchateľov, obete a všetky ďalšie zainteresované osoby v období ešte pred spáchaním trestnej činnosti, pričom represia, ktorá má síce taktiež nezanedbateľný výchovný a odstrašujúci účinok, nastupuje až ako konečný dôsledok už spáchanej trestnej činnosti. Prevenčnú funkciu predstavuje pochopiteľne aj samotná individuálna represia za spáchaný trestný čin. Pre naplnenie prevenčnej funkcie represie je však nevyhnutné, aby sa informácia o postihnutí a potrestaní príslušníka Policajného zboru čo najrýchlejšie rozšírila medzi ďalších príslušníkov Policajného zboru. Túto úlohu by najlepšie spĺňalo rozširovanie takýchto informácií prostredníctvom masmédií, ktoré však tieto negatívne skutočnosti sprístupnia aj širokej verejnosti, čo môže mať za následok poškodzovanie dôvery spoločnosti v Policajný zbor. Z tohto dôvodu by bolo vhodné zaviesť vnútorný systém účinného informovania o vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči príslušníkom Policajného zboru, bez toho, aby takéto správy mali možnosť poškodiť verejný obraz o Policajnom zbore. Určitá prevenčná funkcia by mala byť zastúpená už v rámci procesu prijímania nových príslušníkov do Policajného zboru. Prevencia by však nemala plniť ciele týkajúce sa výlučne činností, ktoré by mali byť zakázané príslušníkom Policajného zboru, ale rovnaké zastúpenie by mala mať aj pri činnostiach, ktoré smerujú k zvyšovaniu bezpečnosti

178

príslušníka Policajného zboru pri výkone svojho povolania a všetkých možných negatívnych a ohrozujúcich vplyvoch, ktoré so sebou môže toto povolanie prinášať. Prostriedky viktimačnej prevencie sú potrebné pre zabezpečenie ochrany príslušníkov Policajného zboru pred psychologickými dopadmi možných fyzických alebo psychických útokov, s ktorými sa príslušníci Policajného zboru môžu stretnúť pri výkone svojej služobnej činnosti. Netreba brať na ľahkú váhu fakt, že časť príslušníkov Policajného zboru je takmer v neustálej prítomnosti kriminálneho správania, sú každodenne konfrontovaní s rôznymi druhmi trestnej činnosti a ich vplyvom na blízke okolie páchateľa, obete, spoločnosť a podobne a v neposlednom rade sú v pravidelnom kontakte s páchateľmi a osobami podozrivými zo spáchania trestnej činnosti u ktorých sa častokrát prejavuje patologické správanie, ktoré môže mať priamy vplyv na príslušníkov Policajného zboru. Spolu s prevenciou by mala byť šírená aj osveta týkajúca sa psychického zdravia a podpory využívania pomocných programov pre príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli nejakým spôsobom traumatizovaní počas výkonu svojho povolania. Malo by sa pracovať na eliminovaní zažitej predstavy, že psychický problém, ktorý mohol vzniknúť aj v súvislosti s prácou príslušníka Policajného zboru, by mal byť zľahčovaný alebo považovaný za slabosť. Rozširovanie podpory tejto problematiky by mohlo byť realizované zjednodušeným prístupom k anonymným pohovorom so psychológmi alebo terapeutmi. Dôraz by mal byť kladený na podporu vedeckého skúmania aktuálnych potrieb prevencie v spolupráci so všetkými relevantnými vednými odbormi a vo vzťahu k novým druhom kriminality spolu so zabezpečením dostatočnej informovanosti o všetkých prakticky využiteľných zisteniach a výsledkoch v podobe jasných, vecných a konkrétnych postupov a riešení. V publikácii sú vopred predstavené základné vedecké východiská a fenomény, ktoré súvisia so skúmanou problematikou trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Osobitne boli špecifikované základné pojmy vzťahujúce sa k prevencii a kriminogénne faktory tejto špecifickej trestnej činnosti, ďalej bol popísaný cieľ, obsah a predmet skúmania prevencie ako nedeliteľného sociálneho fenoménu pôsobiaceho na vývoj trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, a v neposlednom rade bol spomenutý v hrubých rysoch právny rámec tohto druhu trestnej činnosti. Je teda možno bez pochybností konštatovať, že trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru má multidisciplinárny charakter, v ktorom sa stretávajú poznatky z oblasti práva, sociológie, psychológie a

179

riadenia ľudských zdrojov, a preto je namieste tento fenomén vnímať, skúmať a pristupovať k jeho riešeniu z hľadiska multidisciplinárnych pozícií. Ďalej boli v príčinných súvislostiach deklarované všeobecné formy, metódy a systémy prevencie, ktoré boli následne vzťahované k špecifickým potrebám preventívnych aktivít vedúcich k zamedzeniu alebo zmierneniu nárastu niektorých špecifických foriem trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Rovnako boli opísané zásady a princípy vzťahujúce sa na prevenciu a kriminogénne faktory prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, špecifický nástroj prevencie, ktorým je využitie spolupráce s občanmi, použitie médií a predovšetkým možnosti hodnotenia preventívnych aktivít. Pomocou spätnej väzby bolo poukázané na nutnosť efektívnejšieho použitia síl a prostriedkov, ktoré sú používané v prevencii trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Z textu, a štatistických podkladov a záverov hodnotenia je zrejmé, že prevencia trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru musí byť postavená na preverených teoretických základoch, ktoré budú následne prostredníctvom legislatívnych, organizačných a personálnych opatrení realizovať praktické kroky k eliminácii páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v aplikačnej praxi a napĺňať tak jeden zo základných cieľov štátnej správy – posilňovať dôveru občanov v zákonnosť a nestrannosť výkonu štátnej moci. V monografii bol tiež vyhodnotený stav a vývoj objasnenej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, čo poukazuje na skutočnosť, že príslušníci Policajného zboru sa dopustili protiprávnych konaní, najmä v oblasti prejednávania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pri neoprávnenom nakladaní s osobnými údajmi, pri ochrane vonkajšej hranice Schengenského priestoru a v súvislosti s neprimeraným použitím násilia pri plnení služobných povinností. Na odstraňovaní príčin a podmienok umožňujúcich páchanie protiprávnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru voči zadržaným, zaisteným a obvineným osobám a páchanie násilia zo strany príslušníkov Policajného zboru sa podieľal aj odbor kontroly Prezídia Policajného zboru, ktorý každoročne vypracúva prehľad nedostatkov v služobnej činnosti policajtov zistených vlastnou kontrolnou činnosťou Prezídia Policajného zboru a krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Zovšeobecnené nedostatky zasiela organizačným zložkám Prezídia Policajného zboru, stredným odborným školám Policajného zboru a Akadémii Policajného zboru v Bratislave s cieľom obmedziť výskyt týchto nedostatkov v policajnej praxi. Inšpekčná služba každoročne vypracúva správu o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, v ktorej je prehľadne a detailne spracovaný rozbor trestnej činnosti

180

spáchanej príslušníkmi Policajného zboru rozdelený demograficky, aj podľa druhov spáchanej trestnej činnosti. Z analýzy dostupných informácií možno v zásade konštatovať, že kriminalita v radoch príslušníkov Policajného zboru má klesajúcu tendenciu, čo vypovedá aj o úspešnosti postupov a opatrení realizovaných v oblasti jej prevencie. Väčšina spáchanej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru pramení z pohnútok získania určitej výhody, na ktorú nemá páchateľ právny nárok, vrátane prípadov korupcie a zneužívania svojho postavenia verejného činiteľa, čo však môžeme zhodnotiť ako do určitej miery bežné a očakávané a taktiež môžeme tvrdiť, že tento trend bude prítomný aj v budúcnosti. Na druhej strane však možno pozitívne hodnotiť nízke zastúpenie druhov trestnej činnosti, ktoré majú potenciál prejavovať určitý patologický charakter, napríklad trestné činy proti životu a zdraviu a ostatné obzvlášť závažné formy trestnej činnosti, pričom časť z evidovaných trestných činov týchto druhov bola spáchaná z nedbanlivosti. Tieto fakty v konečnom dôsledku vyjadrujú kvalitne nastavený proces prijímania nových príslušníkov do Policajného zboru spolu s procesom obligatórnej psychologickej evaluácie už existujúcich príslušníkov Policajného zboru. Z predloženej práce tiež vyplýva, že pri vyšetrovaní a odhaľovaní trestnej činnosti s účasťou príslušníkov Policajného zboru, ktorá prekračuje hranice Slovenskej republiky, spolupracuje inšpekčná služba aj s partnerskými zložkami štátov hraničiacich so Slovenskou republikou. Popri odhaľovaní a vyšetrovaní inšpekčná služba kladie dôraz aj na prevenciu a kontrolu príslušníkov Policajného zboru vo vnútri Policajného zboru, či už formou prednáškovej činnosti, kontrolnej činnosti, informovaním verejnosti, ale aj návrhmi opatrení na predchádzanie trestnej činnosti. Ďalej je tiež zdôraznené, že dôležitým opatrením, ktoré sa plnilo aj v minulosti a bez ktorého nie je možné poznať skutočný stav plnenia služobných úloh a dodržiavania postupov upravených predpismi, je aj naďalej výkon kontrolnej činnosti. Je nutné zdôrazniť, že zistené nedostatky musia byť i naďalej signálom na urýchlenú nápravu a prijatie opatrení zo strany nadriadených. Potrebné je, aby sa kontrolná činnosť stala súčasťou riadenia na každej úrovni. Zo štatistík bolo tiež preukázané, že trestná činnosť v radoch príslušníkov Policajného zboru vyvoláva nepriaznivý ohlas verejnosti a spôsobuje morálne škody, zároveň narušuje dôveru u občanov a znevažuje Policajný zbor. Riešenie problematiky trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru je jedna z priorít každého demokratického a právneho štátu.

181

Napokon bolo tiež zdôraznené, že základnú rovinu medzinárodných kontaktov inšpekčnej služby tvoria bilaterálne vzťahy s krajinami tvoriacimi vnútornú hranicu Slovenskej republiky v rámci schengenského priestoru. Z dôvodu posunutia vonkajšej východnej hranice Schengenu na hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou je potrebné zintenzívniť vzájomnú medzinárodnú spoluprácu, pričom dobrým predpokladom je uzatváranie bilaterálnych dohôd o spolupráci medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou. Vnútorné ochranné služby sa musia usilovať o rozvoj a upevňovanie vzájomne výhodných vzťahov založených na odbornej a profesionálnej spolupráci, výmene informácií, poznatkov a skúseností nielen s partnerskými službami všetkých členských štátov Európskej únie, ale aj s vnútornými ochrannými službami kandidátskych krajín a ďalších štátov stredoeurópskeho priestoru. S cieľom operatívneho poskytovania informácií, poznatkov a výmeny skúseností pri odhaľovaní organizovanej kriminality s medzinárodným prvkom, najmä trestných činov korupčného charakteru, trestnej činnosti súvisiacej s nedovoleným prekročením štátnej hranice, ako aj organizovanej trestnej činnosti policajtov inšpekčnej služby, uzatvára na základe medzinárodných dohôd (v ktorých je už zakomponovaná činnosť inšpekčnej služby) aj vykonávacie protokoly o spolupráci so susediacimi krajinami. Kvôli špecifickému postaveniu inštitucionálneho začlenenia a najmä rôznych právomocí partnerských vnútorných ochranných služieb majú však uzatvorené medzinárodné dohody určité obmedzenia. Podľa Trestného poriadku Slovenskej republiky je možné trestné konanie vo vzťahu k zahraničiu vykonávať len formou zahraničnej pomoci prostredníctvom prokuratúry. Preto je medzinárodnými dohodami upravená iba oblasť operatívno-pátracích činností. Absencia možnosti spolupráce v trestnom konaní spôsobuje ťažkosti pri požiadavkách na použitie niektorých foriem a metód operatívno- pátracích činností, najmä sledovanie osôb, použitie informačno-technických prostriedkov alebo agenta. Popri hlavnom cieli bolo v monografii tiež preukázané a dokumentmi medzinárodného charakteru doložené, že pri cezhraničnom sledovaní osôb je policajt oprávnený prenasledovať páchateľa cez štátnu hranicu na základe predchádzajúceho súhlasu zmluvnej strany, napríklad na území Českej republiky do potrebnej vzdialenosti a na nevyhnutne potrebný čas. Na území Rakúskej republiky bez miestneho a časového obmedzenia a v Maďarskej republike na celom území bez časového obmedzenia. Pokračovať v cezhraničnom sledovaní na výsostnom území zmluvnej strany bez predchádzajúceho

182

súhlasu jej orgánov je možné v prípade, ak z dôvodu naliehavosti nemohli byť vopred informované alebo sa nedostavili včas k prevzatiu cezhraničného prenasledovania. Policajná spolupráca so zahraničnými partnermi sa v Slovenskej republike vykonáva prostredníctvom jednotného kontaktného centra pre policajnú spoluprácu, ktorým je úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru. Zabezpečuje policajnú spoluprácu prostredníctvom národnej ústredne EUROPOL, národnej ústredne SIRENE, oddelenia policajných pridelencov a mierových misií a oddelenia medzinárodnej policajnej spolupráce. Práve tu je vidieť najväčší význam regionálnej spolupráce krajín stredoeurópskeho priestoru a susedných štátov. Maďarská republika, Poľská republika a Slovenská republika sú v súčasnom období zároveň aj vonkajšími hranicami schengenského priestoru. Toto postavenie kladie aj veľkú zodpovednosť na príslušníkov vnútorných ochranných služieb a otvára požiadavky na úzku spoluprácu s krajinami ako sú Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko a Chorvátsko. Doterajšie poznatky dokazujú, že vyššie spomenuté trestné činy s medzinárodným rozmerom na vonkajších hraniciach schengenského priestoru je skoro nemožné páchať bez účasti príslušníka ozbrojeného zboru, či je to príslušník Policajného zboru alebo príslušník colnej správy. V publikácii boli popísané systémy a možnosti vnútornej kontrolnej služby v rôznych krajinách, ktorých systémy sú relevantné pre porovnanie s podmienkami v Slovenskej republike. Následne bol po čiastkovej komparácii vykonaný návrh možností na zlepšenia efektivity činnosti inšpekčnej služby. Podrobne bola spracovaná tiež výskumná časť, v rámci ktorej bola počas dlhého časového obdobia skúmaná a analyzovaná široká a variabilná vzorka veľkého počtu respondentov, a to formou anonymného dotazníka. Pre dosiahnutie a objektívne vyhodnotenie stanovených cieľov výskumu bola oslovená vzorka príslušníkov Policajného zboru zo všetkých kategórií vzhľadom na fyzický vek, dĺžku služobného pomeru a druhu dosiahnutého najvyššieho vzdelania. Otázky v rámci výskumu boli vhodne koncipované a smerovali k overeniu všetkých potrebných faktov od všeobecných ku konkrétnym. Analýzou spokojnosti respondentov s výberom svojho povolania príslušníka Policajného zboru, prestížou tohto povolania a možnosťami ďalšieho uplatnenia vznikli podklady na správne pomenovanie príčin páchania trestnej činnosti, na ktorých hlavných dôvodoch sa v rámci dotazníka takmer jednotne zhodli respondenti aj experti. Rovnako užitočné pre zistenie reálneho stavu morálky, povedomia a dôvodov možného úpadku týchto kvalít u príslušníkov Policajného zboru bolo rozdelenie príčin páchania na objektívne a subjektívne, čo pomohlo ozrejmiť všeobecný pohľad na dôvody a možnosti páchania

183

kriminality v rámci celého Policajného zboru, ale aj viac osobné a subjektívne dôvody jednotlivcov, čiže samotných príslušníkov Policajného zboru. Vďaka výskumu možno takisto lepšie chápať záujmové oblasti potenciálneho vzniku kriminálneho správania, čo môže do budúcnosti napomôcť k sformovaniu metodických postupov smerujúcich k zvýšeniu miery prevencie. Ďalšie zaujímavé zistenie spočíva v tom, že príslušníci Policajného zboru sa snažia trestnou činnosťou zneužívať svoje služobné zaradenie v rámci Policajného zboru, ale aj postavenie občanov, s ktorými sa dostávajú do kontaktu pri výkone svojho povolania. Interesantné sú aj dôvody a pohnútky smerujúce k protiprávnemu konaniu, kedy sa vo väčšine prípadov jedná hlavne o získanie osobného finančného alebo kariérneho prospechu, pričom v tejto oblasti je badateľné významné pôsobenie a ovplyvňovanie zo strany blízkych osôb, ktoré príslušníkov mnohokrát nabádajú k zneužitiu svojho postavenia. V neposlednom rade je prítomná aj ľahostajnosť voči páchaniu drobných deliktov na strane príslušníkov Policajného zboru a zneužívanie nevedomosti alebo nízkeho právneho vedomia občanov. Na spomínané zistenia priamo nadväzujú dôvody, v rámci ktorých príslušník Policajného zboru prejde od pohnútky k spáchaniu trestného činu až k jeho reálnemu dokonaniu. Jedná sa hlavne o osobné subjektívne pocity súvisiace so životnou úrovňou, nedostatkoch v rámci pracovného kolektívu či už v súvislosti s osobami, s ktorými sú v každodennom kontakte, alebo vo vzťahu k nadriadeným a podmienkam na pracovisku - rozpočtovým, materiálnym a morálno-disciplinárnym, a v neposlednom rade širšie právomoci prameniace z postavenia verejného činiteľa ako aj častá absencia kontroly výkonu týchto právomocí zo strany nadriadených. Napriek určitým kritickým vyjadreniam voči svojim nadriadeným sa respondenti pri osobitnom zhodnotení správania nadriadených voči podriadeným vyjadrovali naopak skôr pozitívne. Do výpočtu smerodajných faktorov ovplyvňujúcich páchanie trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru zaraďujeme aj rodinný stav. Z výskumu je evidentné, že rodina a s ňou spojená stabilita prispieva k zvyšovaniu etiky a morálky súvisiacej s vyhýbaním sa páchaniu trestnej činnosti. Azda jedinou odchýlkou v tomto zistení je podiel páchateľov trestnej činnosti v skupine príslušníkov Policajného zboru slúžiacich mimo miesta bydliska svojej rodiny, čo by sa dalo vysvetliť prípadmi nových a mladých príslušníkov Policajného zboru, ktorý ešte nemajú vlastnú rodinu (partnera a deti), ale bývajú mimo svojho rodného miesta. Vo vzťahu k dĺžke služobného pomeru je nastavený

184

trend, ktorý podporuje tvrdenie, že čím dlhšie je príslušník Policajného zboru v aktívnej službe, tým sa znižuje pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti. V záverečnej časti práce bolo preukázané a teda je možné konštatovať, že z výsledkov analýz vývoja, štruktúry, príčin a podmienok trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru vyplýva, ktoré autor sledoval po dobu viac ako dvadsať rokov, že viac ako polovica (55,3 %) príslušníkov Policajného zboru chcela vykonávať profesiu príslušníka Policajného zboru už dávnejšie a len asi štvrtina (28 %) by si túto profesiu v budúcnosti skôr nezvolila (11,3 %) alebo určite nezvolila (16,3 %). Naproti tomu však existuje predpoklad, že sa zníži prestíž práce v Policajnom zbore (41 %) a len 9,4 % respondentov sa vyjadrilo, že predpokladá zvýšenie prestíže práce v Policajnom zbore. Na to má nemalý vplyv skutočnosť, že práve príslušníci Policajného zboru sú páchateľmi alebo iniciátormi páchania trestnej činnosti, čo spoločnosť vníma vždy veľmi citlivo a negatívne. Bez zaujímavosti tiež nie je skutočnosť, že vlastné hodnotenie profesie príslušníka Policajného zboru je hodnotené pomerne nízko. Najmä je na mieste potrebné zdôrazniť, že z pätnástich profesií bola práca v Policajnom zbore pri vlastnom hodnotení príslušníkmi Policajného zboru hodnotená až na 11. mieste z celkového počtu 15. miest. Pred profesiou „príslušníka Policajného zboru“ boli zaradené prestížnejšie profesie (v poradí podľa umiestnenia): právnik, politik, podnikateľ, lekár, profesionálny športovec, vojak, umelec, učiteľ, úradník, automechanik. Teda išlo aj o profesie, pri ktorých je predpoklad nižšej mzdy. V hodnotení sa za zamestnaním príslušníka Policajného zboru umiestnili už len profesie (v poradí podľa umiestnenia): vodič, mäsiar, železničiar a predavač. S týmto vlastným hodnotením súvisí aj neistota v ďalšom uplatnení po prípadnom ukončení práce v Policajnom zbore (49,3 %) a bezperspektívnosť (7,3 %) a zlá perspektíva (8,8 %). Len 22,8 % sa vyjadrilo, že svoju perspektívu po ukončení práce v Policajnom zbore vidí pozitívne. Z toho teda vyplýva, že hodnotenie profesie policajta je také nízke napriek tomu, že je táto profesia relatívne dobre honorovaná, teda v prípade respondentov nebola primárna motivácia peniaze. Tu je teda zreteľný priestor pre činnosť bezpečnostného manažmentu v oblasti tvorby klímy na pracoviskách, aby bola pozdvihnutá seba hodnotiaca úroveň príslušníkov Policajného zboru a súčasne aj dôveryhodnosť Policajného zboru pred verejnosťou. Toho je možné dosiahnuť formálnymi, ale najmä neformálnymi vplyvmi na pracoviskách, a hlavne informovanosťou, vzdelávaním, osvetou a ďalšími nástrojmi personálnej práce. V tomto zmysle boli v tejto monografii prezentované návrhy de lege ferenda.

185

Pokiaľ ide o samotnú analýzu predloženú v závere analytickej časti predloženej práce a hodnotenia zhromaždených údajov o spáchanej trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru s následnou predikciou vývoja za posledných dvadsať rokov, boli tiež hodnotené objektívne a subjektívne príčiny páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru a ďalšie kriminogénne faktory, najčastejšie podporujúce páchanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. S určitým nadsadením by sa dal teda na základe týchto záverov vytvoriť model rizikového príslušníka Policajného zboru – ide o slobodného muža, ktorý slúži mimo miesta svojho pobytu v Košickom kraji, v služobnom pomere od 3 do 5 rokov pri poriadkovej polícii, ktorý sa dopustí trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Je tiež na mieste zdôrazniť, že výskumná vzorka v oblasti dokumentovania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru bola podrobne opísaná a zohľadnená v samotnom hodnotení. Dlhodobosť a systematickosť zberu a hodnotenia kriminogénnych informácií počas doby 22 rokov (od roku 1996 do roku 2017), a to tak v rámci spoločnej rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov policajného zboru“ v rokoch 1996 – 2007, ako aj pri následnom nadväzujúcom sekundárnom výskume v rokoch 2008 – 2017 realizovanom autorom monografie, možno trendy vývoja jednotlivých skúmaných kategórií považovať za pravdepodobné. Na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť, že táto publikácia nadväzuje na vedeckovýskumnú úlohu „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“ z roku 2008, kde autor monografie je jedným z vedúcich riešiteľov výskumného a spracovateľského tímu. Autor v nadväznosti na túto vedeckovýskumnú činnosť kontinuálne pokračoval sekundárnym výskumom, kde použil nielen oficiálne štatistiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v oblasti trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, ale aj poznatky získané vlastnou doterajšou mnohoročnou systematickou vedeckou prácou na sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Táto monografia je výsledkom dlhodobej, viac ako dvadsaťročnej výskumnej činnosti autora, a to za obdobie rokov 1996 až 2017. Návrhy, ktoré vyplývajú z výsledkov zistení obsiahnutých v publikácii, je nevyhnutné implementovať do všetkých služobných činností Policajného zboru. Rovnako dôležité je pri služobnom výcviku príslušníkov Policajného zboru vychádzať zo sociálnych, psychologických, vekových i geograficko-demografických aspektov a používať závery vedeckého výskumu

186

prezentované v tejto publikácii na jednotlivých stupňoch riadenia a personálnej práce s cieľom znižovať páchanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Na základe zistení a odporúčaní tejto monografie je takisto nevyhnutné doplniť nové spôsoby preventívnych opatrení, vrátane dôslednej realizácie kariérneho postupu príslušníka Policajného zboru za podmienok, ktoré by boli vytvorené vydaním aktuálneho interného aktu riadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky o zásadách kariérneho postupu príslušníka Policajného zboru a jeho dôsledné uplatňovanie v aplikačnej praxi, čo by predstavovalo výrazný motivačný a stabilizačný prvok vo výkone štátnej služby. S určitou vďačnosťou a zadosťučinením je možné konštatovať, že niektoré z návrhov, ktoré podal autor tejto publikácie v priebehu svojho služobného zaradenia v inšpekčnej službe a pri svojej vedeckej činnosti v projekte „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“, boli prijaté a realizované. Táto publikácia má teda za cieľ zavŕšiť autorovo dlhoročné úsilie v oblasti prevencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Vyššie prezentované kriminologické závery v oblasti skúmania príčin, podmienok a následkov trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, možnosti preventívnych aktivít sú vhodným východiskom pre úvahy a návrhy de lege ferenda.

Úvahy de lege ferenda boli najmä: Návrhy legislatívnych zmien:  rozšírenie definície kvalifikovaných skutkových podstát vybraných druhov trestných činov najčastejšie páchaných príslušníkmi Policajného zboru,  úprava znenia § 37 písm. e) Trestného zákona - „Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody.“ Vhodné by bolo zváženie doplnenia § 37 písm. e) o „alebo spáchanie úmyselného trestného činu.“  zvýšenie odstrašujúceho a preventívneho efektu prostredníctvom prísnejšieho trestania deliktov všetkých druhov závažnosti špeciálne orientovaných na protiprávnu činnosť s dokázateľným motívom osobného obohatenia, na ktoré páchateľ nemá právny nárok, pri rešpektovaní idey vyššej peňažnej hodnoty sankcie, než možného protiprávneho zisku.

187

Návrhy rozvoja praktických činností objasňovania kriminality príslušníkov Policajného zboru:  iniciatíva smerujúca k vytvoreniu špecializovaného centrálneho orgánu pre odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru na úrovni Európskej únie aj jej členských štátov realizovaných prostredníctvom národných zložiek,  podpora občanov aj príslušníkov Policajného zboru v anonymnom ohlasovaní podozrenia na spáchanie trestného činu príslušníkom Policajného zboru,  možnosti zavedenia nových druhov kontrolných činností (utajených aj neplánovaných) inšpekčnej služby. Návrhy týkajúce sa rozvoja výskumu problematiky páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru:  rozšírenie výskumu v otázkach prevencie trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru,  rozvoj výskumu smerujúci k zvyšovaniu špecializácie a odbornosti personálu vykonávajúceho vyšetrovanie trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru,  ďalší výskum zameraný na zvýšenie ochrany príslušníkov Policajného zboru pri výkone svojho povolania. V organizačnej oblasti:  realizáciu organizačných a systémových opatrení v oblasti „vzťahu“ k policajnému povolaniu a jeho prestíži,  podmienky páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru vnímať najmä ako situácie, ktoré podporujú trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru. Z hľadiska páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru je potrebné zobrať do úvahy, že počet obvinených príslušníkov Policajného zboru ani počet trestných činov príslušníkov Policajného zboru sa radikálne nezmenil a ani expertmi najviac predpokladané zvyšovanie páchania trestnej činnosti príslušníkmi Policajného zboru v najbližších rokoch sa týka trestných činov „Zneužívanie právomoci verejného činiteľa“, „Prijímania úplatku“, „Falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky“ a „Prevádzačstva”. Ďalej je na mieste vziať do úvahy, že štyri pätiny expertov predpokladá zachovanie počtu trestných činov v prípade „Ohrozenia utajovaných skutočností“, tri pätiny „Sprenevery“ a „Ublížení na zdraví“.

188

Vzhľadom na vývoj početnosti trestných činov koncom sledovaného obdobia pri zachovaní súčasných podmienok je možné predpokladať ich mierny pokles. V personálnej oblasti:  používať a realizovať opatrenia, ktoré povedú k efektívnejšiemu doplňovaniu počtu osôb do Policajného zboru z časového, kvantitatívneho a kvalitatívneho aspektu,  uplatňovať pri rozhodovaní v personálnych otázkach možnosť použitia viacerých zdrojov informácií,  zlepšovať medziľudské vzťahy na pracoviskách útvarov Policajného zboru a mimo pracovísk,  minimalizovať riziko osobného zlyhania príslušníkov Policajného zboru absolvovaním povinného psychologického alebo iného úzko špecializovaného testovania a výcviku. V oblasti edukácie príslušníkov Policajného zboru:  preventívnu a výchovnú činnosť je potrebné zamerať do rizikových oblastí,  vo výchovnej a preventívnej činnosti sa zameriavať na skupiny príslušníkov Policajného zboru, najmä slobodných mužov, ktorí vykonávajú služobnú činnosť mimo miesta svojho bydliska.

Pri realizácii a implementácii výsledkov vedeckého skúmania publikovaného v monografii do aplikačnej praxe je potrebné postupovať systematicky, najmä vo vzťahu k personálnym a organizačným opatreniam podľa vyššie uvedených záverov v návrhovej časti tejto monografie. Na základe týchto záverov je potrebné vypracovať komplex vykonávacích predpisov nielen z oblasti organizácie práce Policajného zboru, ale aj z oblasti personálnej práce. Závery práce sú aj významným podnetom pre zriadenie funkcie koordinátorov prevencie kriminality príslušníkov Policajného zboru. Na vypracovanie týchto interných aktov riadenia v oblasti organizácie práce príslušníkov Policajného zboru i z oblasti personálnej práce je predovšetkým dôležité použitie vedeckého i odborného potenciálu Akadémie Policajného zboru v Bratislave v rámci vyžiadanej vedeckovýskumnej úlohy alebo rozvojového projektu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

189

Zhrnutie

Monografia reaguje na aktuálnu a závažnú tému, ktorá má právom ambíciu prispieť k riešeniu problematiky negatívneho spoločenského javu – trestnej činnosti vo vlastnej práci jedného zo subjektov – ochrancov zákona, príslušníkov Policajného zboru. Zaoberá sa trestnou činnosťou príslušníkov Policajného zboru, pričom rieši nielen všeobecné dôvody výskytu trestných činov príslušníkov Policajného zboru, ale aj sprievodné javy tejto špecifickej a obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Zhromažďuje a štatisticky vyhodnocuje údaje o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru od roku 1996 do roku 2017, čo predstavuje obdobie 22 rokov. Autor monografie vykonával zber signifikantných údajov počas tohto obdobia z oficiálnych zdrojov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čo potvrdzuje skutočnosť, že tieto údaje je možné považovať za vysoko validné a reliabilné. Takýto rozsiahly a dlhodobý výskum spolu s erudovaným vedeckým prístupom k spracovaniu zhromaždených údajov predikuje pravdepodobnosť vyslovených výsledných prognóz a uvažovaných trendov vývoja. Výskum sa realizoval za obdobie rokov 1996 až 2007 v rámci spoločnej rezortnej vedeckovýskumnej úlohy Akadémie Policajného zboru v Bratislave a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod názvom „Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“. Výsledky realizovaného výskumu boli priebežne publikované v odborných časopisoch a súčasne boli prezentované čiastkové správy zadávateľovi projektu, ktorým bola Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Následne na výsledky tejto rezortnej vedeckovýskumnej úlohy nadviazal autor tejto monografie sekundárnym výskumom za obdobie rokov 2008 až 2017. V závere publikácie sú na základe realizovaného výskumu vypracované návrhy a odporúčania v oblasti organizačnej, personálnej a edukačnej, ktoré budú poskytnuté Ministerstvu vnútra Slovenské republiky k ďalšiemu použitiu a vykonaniu možných systémových zmien v prevencii tejto obzvlášť závažnej a spoločensky sledovanej formy trestnej činnosti.

190

Summary

The monograph thesis reacts to a current and serious topic, which has the right to contribute to the solution of the negative social phenomenon - criminal activity in one's own work - law enforcement officers, members of the Police Force. It deals with the criminal activity of the Police Force members, and it not only deals with general reasons of crimes of the Police Force, but also the accompanying phenomena of this specific and particularly serious crime. It collects and statistically evaluates the crimes of the Police Force members from 1996 to 2017, that represents period of 22 years. The author of the monograph thesis collected the significant data during this period from the official sources of the Ministry of Interior of the Slovak Republic, what confirms the fact that these data can be considered as highly valid and reliable. Such an extensive and long-term research along with the erudite scientific approach to processing collected data predict the probability of predicted prognosis and thinking trends´ developments. The research was realized during period 1996 to 2007 within the framework of the joint departmental scientific research role of the Academy of the Police Force in Bratislava and Department of Control and Inspection Service of the Ministry of Interior of the Slovak Republic under the title "Prognosis of Criminal Police Policies Development". The results of the research were continuously published in professional journals and, at the same time, partial reports were presented to the project promoter, which was Department of Control and Inspection Service of the Ministry of Interior of the Slovak Republic. Subsequently, the author of this monograph established for the results with secondary research of the period from 2008 to 2017. At the end of the monograph thesis, proposals and recommendations are drawn up on the basis of the research carried out in the organizational, personal and educational field, which will be provided to the Ministry of Interior of the Slovak Republic for further use and the implementation of possible system changes in the prevention of this particularly serious and socially monitored form of crime.

191

Zoznam použitej literatúry

Knihy/monografie

1. BAGINOVÁ, T. – BELUŠKOVÁ, D. 2014. Prevencia kriminality. Bratislava. 2014. 51 s. ISBN 978-80-8052-998-7. 2. BALÁŽ, P. 2001. Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť, Bratislava: Iura Edition. 2001. 475 s. ISBN 808871575X. 3. BALGA, J. 1998. Polícia, etika a právo. Bratislava: Akadémia Policajného zboru SR. 1998. 89 s. ISBN 80-8054-062-4. 4. BEDNÁR, P. 1998. Úvod do informačných systémov. Vyd. 1. 1998, Bratislava: APZ – Katedra manažmentu a informatiky. 115 s. ISBN 80-80-54-047-0. 5. BERŽI, L. – KAČÍK, E. 1993 Polícia a jej pojem vo vývoji štátu a práva. Bratislava. 1993. 97 s. ISBN 978-80-86477-40-4. 6. BERŽI, L. 1996. Teória policajno-bezpečnostných služieb, všeobecná časť. Bratislava. 1996. 138 s. ISBN 80-88751-93-4. 7. BUBELÍNI, J. 2001. Prevencia kriminality : (základy kriminálnej prevencie a preventológie s aplikáciami na činnosť verejnej správy a polície). Bratislava : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekretariát Rady vlády pre prevenciu kriminality. 2001, 209 s. ISBN 80-967 995-2-5. 8. BURDA, E. – ČENTÉŠ, J. a kol. 2012. Trestný zákon. Osobitná časť, komentár. Praha: Nakladatelství C. H. Beck. 2012. 1136 s. ISBN 978-80-7400-324-0. 9. ČENTÉŠ, J. 2013. Odpočúvanie – procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty. Bratislava: C. H. Beck, 2013, 272 s. ISBN 978-80-8960-309-1. 10. ČENTÉŠ, J. a kol. 2013. Trestný zákon. „Veľký komentár“. Bratislava: Eurokodex,2013, 880 s. ISBN 978-80-8155-020-1. 11. ČENTÉŠ, J. a kol. 2015. Trestný zákon. „Veľký komentár“. 2. vydanie, Bratislava: Eurokodex, 2015, 916 s. ISBN 978-80-8155-053-9. 12. ČENTÉŠ, J. a kol. 2017. Trestný zákon. Veľký komentár. 3. aktualizované vydanie, Bratislava: Eurokodex, 2017. 986s. ISBN 978-80-8155-070-6. 13. ČENTÉŠ, J. a kol. 2015. Trestný poriadok, Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie, Bratislava: Eurokodex 2015, ISBN 978-80-8155-057-7.

192

14. ČENTÉŠ, J. a kol. 2016. Trestné právo procesné, Všeobecná časť, Bratislava: Heuréka 2016, 921 s. ISBN: 978-80-8171-302-7. 15. ČIČ, M. – TURAYOVÁ, Y. 2001. Teoreticky o kriminalite a jej prevencii. 2001, Bratislava: Akadémia policajného zboru, 87 s. ISBN 80-805420- 0-7. 16. ČÍRTKOVÁ, L. 1995. Policejní psychologie. 1995, Praha: Support, 189 s. ISBN 80-902164-0-4. 17. ČÍRTKOVÁ, L. 2006. Policejní psychologie. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 2006, 254 s. ISBN 80-7178-931-3. 18. ČÍRTKOVÁ, L. 1998. Kriminální psychologie. 1. vydání. Praha: Euridion, s.r.o., 1998. 252 s. ISBN 80-85858-70-3. 19. ČÍRTKOVÁ, L. – ČERVINKA, F. 1994. Forenzní psychologie. 1994, Praha: Support, 181 s. ISBN 80-85931-51-6. 20. DIANIŠKA,G.;STRÉMY,T.;VRÁBLOVÁ,M. a kol. Kriminológia. 3. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. 405 s. ISBN 978-80-7380-620-0. 21. HALCIN, J. 2013. Systém prevencie kriminality na miestnej úrovni. 2013, Bratislava: sekretariát Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 31 s. 22. HERETIK, A. 1993. Základy forenznej psychológie. 1993, Bratislava: SPN, 78 s. 23. HOLCR, K. a kol. 2008. Prognóza kriminality a jej kontroly v Slovenskej republike, Bratislava: IURA EDITON 2008, ISBN 978-80-8078-240-5. 24. HRONÍK, F. 2006. Hodnocení pracovníků. 2006, Praha: Grada, 126 s. ISBN 80-247-1458-2. 25. HŘEBÍČEK, V. 2008. Řízení lidských zdrojů. 1. vyd. 2008, Brno: Masarykova univerzita, 2008. ISBN 978-80-210-4537-8. 26. HUPKOVÁ, I. 2006. Sociálna prevencia. 2006, Bratislava: Národné osvetové centrum. 153 s. ISSN 1336-9679. 27. CHAJDIAK, J. 2003. Štatistika jednoducho. Bratislava: STATIS, 2003. ISBN 80-85659-28-X. 28. KAČÍK, E – MAKAR, J. 2015. Dejiny polície v európskom kontexte. Bratislava: MEA 2000. 2015, 591 s. ISBN 978-80-560-0291-9. 29. KAPR, J. a kol. 2015. Sociologické pojmosloví. Sociálni deviace, sociologie nemoci a medicíny. Praha: Slon. 1991, 51 s. ISBN 80-901059-1-2. 30. KORGO, D. 2007. Trestnoprávna ochrana a zodpovednosť verejného činiteľa, Akadémia Policajného zboru SR. Bratislava: 2007, 186 s. ISBN 978-80-8054-402-7.

193

31. LÖFFLER, B. – KOČAN, Š. 2013. Poriadková polícia. Plzeň: Aleš Čeněk, s.r.o. 2013, 394 s. ISBN 978-80-7380-462-6. 32. LUKNIČ, A. 1999. Etika v činnosti policajta. Bratislava. 1999, 173s. ISBN 80-8054-114-0. 33. MADLIAK, J. 1998. Kriminológia. Košice: UPJŠ. 1998, 240 s. ISBN 80-7097-601-2. 34. MADLIAK, J. – MESÁROŠ, M. a kol. 2009. Prevencia kriminality. Košice: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, 2009. ISBN : 978-80-89282-36-4. 35. MAĎAR, Z. a kol. 2002. Právnický slovník, Díl. II., Panorama, Praha. 2002, s. 1810, ISBN 80-7201-377-7. 36. NESVADBA, A. 2004. Teória policajných a bezpečnostných činností. Bratislava. 2004, 111 s. ISBN 80-8054-324-0. 37. PORADA, V. – STACHO, P. a kol. 2000. Úvod do teórie činností policajno- bezpečnostných orgánov. 2000, Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 125.s ISBN 80-8054-153-1. 38. PORADA, V. – DZURČANIN, Š. a kol. 2007. Prevencia kriminality pre bezpečnostný manažment. 2007, Košice: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva, 97 s. ISBN 9788089282067. 39. PRUSÁK, J. 1995. Teória práva. Bratislava : Vydavateľské oddelenie Právnická fakulta Univerzita Komenského Bratislava. 1995, 78 s. ISBN 80-7160- 080-6. 40. RADIČOVÁ, I. 1991. Typologická metóda v sociológii. Bratislava: Univerzita Komenského 1991. ISBN 80-223-0448-4. 41. ROHÁČ, J. 2002. K prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike. 2002, Prešov: Prešovská univerzita, ISBN 8080680914, 96 s. 42. ROHÁČ, J. 1994. Prevencia kriminality – vecné a metodické problémy. Prešov : Manacon. 1994, 116 s. ISBN 80-85668-07-6. 43. ROMŽA, S. 1993. Kriminalistika. Košice: OLYMPIA – ES UPJŠ. 1993, 130 s. ISBN 80-7097-565-2. 44. ŠKULTÉTY, P. 2008. Správne právo hmotné. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnická fakulta Univerzita Komenského Bratislava. 2008, 258 s. ISBN 978-80-7160-252-1. 45. VETRÁKOVÁ,M. – SEKOVÁ,M. 1997. Personálny manažment. 1997, Zvolen: Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR, 107 s. ISBN 80-88677-45-9.

194

46. ZAPLETAL, J. a kol. 2005. Prevence kriminality. Praha: Policejní akademie České republiky. 2005. 97 s. ISBN 80-08-01040-1. 47. ZOUBKOVÁ, I. – MOULISOVÁ, M. 2004. Kriminologie a prevence kriminality. TRIVIS, Soukromá veřejnoprávní akademie a Vyšší odborná škola. s.r.o. 2004. 141 s. ISBN 80-86795-05-5. 48. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2006. Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010. Bratislava. 2006, 43 s. 49. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2011. Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015. Bratislava. 2011, 54 s. 50. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.2016. Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2016 – 2020. Bratislava. 2016,

Článok v časopise

51. BÍLEK, M. 2006 Problematika detekce korupčních situací a vnímání jejich závažnosti Policista. Roč. 12, č. 3 (2006), 37 s. 52. KOČAN, Š. 2012 Využitie špecifických prostriedkov pri dokumentovaní korupčných trestných činov (vedecká štúdia) In: Bezpečnostní teorie a praxe. č. 3. 2012. ISSN 1801-8211.

Článok zo zborníka a monografie

53. BERŽI, L. Kritériá a ukazovatele výslednosti a efektívnosti preventívnej činnosti polície. In: Bubelíni, J. a kol. Prevencia kriminality v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zborník Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 1994, Bratislava, 173 s. 54. ČENTÉŠ, J. 2016. Hmotnoprávne aspekty trestných činov korupcie. II. mezinárodní vědecká konference 2016. Aktuální problémy veřejné správy v středoevropských zemích sdružených v Evropské unii (s akcentem na problém korupce). Kunovice. 384s. ISBN 80-7314-106-x.

195

55. GAŠPIERIK, L. 2005. Prevencia kriminality. (Vybrané prednášky z prevencie kriminality pre študentov bezpečnostného manažmentu). Žilina : Žilinská univerzita, Žilina, 2005. ISBN 978-80-970410-0-X. 56. HALCIN, J. 2007. Systém prevencie kriminality na miestnej úrovni. IN: Zborník z konferencie „Bezpečná Európa 2007“ konanej v Košiciach v dňoch 18-19.10.2007. 2007, Košice: Obvodný úrad Košice, ISBN 9788096979486. 57. KELEMEN, J. 2008. Železničná polícia a jej iniciatívy v oblasti prevencie v pôsobnosti kraja. IN: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Banskobystrickom kraji, Zborník príspevkov z krajských konferencií. 2008, Banská Bystrica: Krajský úrad v Banskej Bystrici. 58. KURILOVSKÁ, L. 2006. Právne aspekty vyšetrovania trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Nenásilne o násilí – hovorme o právach. Nitra: Združenie Storm. 1. vydanie 2016. ISBN 978-80-970667-3-4. 59. KURILOVSKÁ, L. 2013. Vnútorné ochranné služby v stredoeurópskom priestore ako účinný nástroj boja proti trestnej činnosti policajtov. Míľniky práva v stredoeurópskom priestore, 2013 I. a II. časť. UK v Bratislave. Bratislava 2013. 1128 s. ISBN 978-80-7160-368-9. 60. MALOVEC, D. 2001. Prevencia kriminality na miestnej úrovni. IN: Zborník z teoreticko-praktického seminára konaného dňa 16.11. 2001, Nitra: Mestský úrad, ISBN 8096869817, 113 s.

Výskumné správy

61. BILLSKÝ, P. 2005. Vývoj dôveryhodnosti Policajného zboru a analýza faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. Signálna správa z výskumu verejnej mienky v máji 2005. 2005, Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 62. KOSTÍK, C. a kol. 2007 Prognóza vývoja kriminality v Slovenskej republike do roku 2010. Bratislava: Akadémia PZ, 2007. ISBN 978-80-8054-423-2. 63. ŠIŠULÁK, S. – HAMAJ, P. a kol. 2008 Prognóza vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2008, 91 s. ISBN 978-80-8054-458-4. 64. VIKTORYOVÁ, J. – STRAUS, J. 2012 Aktuálne problémy vyšetrovania vybraných druhov trestných činov: Záverečná správa z medzinárodnej výskumnej úlohy.

196

Bratislava Akadémia Policajného zboru, 2012. Praha. Policejní akademie České republiky.2012. 77 s.

Správy o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru

65. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 1996. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 1996. Bratislava. 1996, 12 s. 66. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 1997. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 1997. Bratislava. 1997, 13 s. 67. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 1998. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 1998. Bratislava. 1998, 10 s. 68. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 1999. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 1999. Bratislava. 1999, 12 s. 69. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2000. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2000. Bratislava. 2000, 12 s. 70. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2001. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2001. Bratislava. 2001, 15 s. 71. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2002. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2002. Bratislava. 2002, 21 s. 72. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2003. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2003. Bratislava. 2003, 14 s. 73. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2004. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2004. Bratislava. 2004, 13 s. 74. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2005. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2005. Bratislava. 2005, 20 s. 75. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2006. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2006. Bratislava. 2006, 13 s. 76. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2007. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2007. Bratislava. 2007, 11 s. 77. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2008. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2008. Bratislava. 2008, 11 s. 78. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2009. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2009. Bratislava. 2009, 10 s.

197

79. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2010. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2010. Bratislava. 2010, 11 s. 80. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2011. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2011. Bratislava. 2011, 12 s. 81. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2012. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2012. Bratislava. 2012, 13 s. 82. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2013. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2013. Bratislava. 2013, 13 s. 83. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2014. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2014. Bratislava. 2014, 13 s. 84. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2015. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2015. Bratislava. 2015, 11 s. 85. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2016. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2016. Bratislava. 2016, 10 s. 86. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2017. Správa o trestnej činnosti Príslušníkov Policajného zboru za rok 2017. Bratislava. 2018, 12 s. 87. Ministerstvo vnitra České republiky. Inspekce Policie České republiky. 2009. Správa o činnosti Inspekce Policie České republiky a o trestné činnosti policistů za rok 2009, 9 s.

Normy

88. Zákon Slovenskej národnej rady č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 89. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. 90. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 91. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 92. Zákon č. 283/1991 Sb., o Policii České republiky, ve znění pozdějších předpisů. 93. Zákon č. 186/1992 Sb., o služebním poměru příslušníků Policie České republiky, ve znění pozdějších předpisů.

198

94. Zákon č. 2/1969 Sb., o zřízení ministerstev a jiných ústředních orgánů státní správy České republiky, ve znění pozdějších předpisů. 95. Zákon č. 553/1991 Sb., o obecní policii, ve znění pozdějších předpisů. 96. Zákon č. 341/2011 Sb. Zákon o Generální inspekci bezpečnostních sborů a o změně souvisejících zákonů. 97. Zákon č. 361/2003 Sb. Zákon o služebním poměru příslušníků bezpečnostních sborů. 98. Zákon č. 141/1961 Sb. Zákon o trestním řízení soudním (Trestní řád). 99. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 100. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/2005 Z. Z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. 101. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. 102. Usnesení vlády České republiky ze dne 29. června 2011 č. 497 k návrhu zákona o Generální inspekci bezpečnostních sborů a o změně souvisejících zákonů. 103. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti v Policajnom zbore. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava 1997, novelizované Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 76/2005 v znení neskorších predpisov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2005 104. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2002. 105. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2003. 106. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 40/2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru v znení nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/2003. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2004. 107. Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru v znení neskorších predpisov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2017. 108. Pokyn Prezídia Policajného zboru č.34/2017 o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru v znení neskorších predpisov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2017.

199

109. Rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/2007 o vydaní Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2007. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2007. 110. Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 78/2017 o integrovanom informačnom systéme SAP. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2017.

Internetové zdroje

111. Bundeskriminalamt, 2004, s.8. [online]. [cit. 14. júla 2017]. Dostupné na internete: . 112. ČENTÉŠ, J.2017 Hospodárska kriminalita musí mať súpera. Hospodárske noviny. [online].[cit. 14. mája 2017]. Dostupné na internete: . 113. CEPOL – European Union Agency for Law Enforcement Training. [on-line]. [cit. 5. septembra 2017]. Dostupné na internete: < https://www.cepol.europa.eu/sk>. 114. EPAC – The European Partners Against Corruption (Európsky partneri proti korupcii) [online]. [cit. 11. júla 2017]. Dostupné na internete: . 115. EUCPN: Pracovný program 2016: European Crime Prevention Network. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: < http://www.minv.sk/?eucpn>. 116. Charta City of NewYork, kapitola 34, § 803 (c) (1) . [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: . 117. INTERPOL. Annual Report. 2013. [online]. 2015 [cit. 5. mája 2017]. Dostupné na internete: http://efus.eu/files/fileadmin/efus/pdf/gb_pub_justy.pdf.>. 118. Sruktura Biura POLCIA.PL [online]. [cit. 10. júla 2017]. Dostupné na internete: . 119. TOCQUEVILLE, A. de: O demokracii v Amerike. I. a II. zv. Bratislava: Kalligram 2006. s.987.

200

120. Art. 35a. Testy sprawdzajace predyspozycje do služby. Dz.U.2016.0.1782 t.j. - Ustawa z dnia 6 kwietnia 1990 r. o Policji. [online]. [cit. 19. júla 2017]. Dostupné na internete: . 121. Rozporządzenie Ministra Spraw Wewnętrznych i Administracji z dnia 19 czerwca 2007r. w sprawie wymagań w zakresie wykształcenia i kwalifikacji zawodowych i stażu służby, jakim powinni odpowiadać policjanci na stanowiskach komendantów Policji i innych stanowiskach służbowych oraz warunków ich mianowania na wyższe stanowiska służbowe. i Dz.U. 2017 poz. 136. Ministerstvo Spraw Wewnetrznych i Administraciji [online]. [cit. 2. júla 2017]. Dostupné na internete: < https://bip.mswia.gov.pl/bip/rozporzadzenia-ministr/2007/16369,DzU-2007-nr- 210-poz-1534.html >. 122. Boj proti korupcii - [online]. [cit. 26. júla 2017]. Dostupné na internete: . 123. Bezpečný štart - [online]. [cit. 26. júla 2017]. Dostupné na internete: . 124. § 41 zákona č.341/2011 Sb. o generální inspekci bezpečnostních sborů a o změně souvisejících zákonů. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: 125. Zákon č.141/1961 Sb. o trestním řízení soudním (trestní řád). [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: . 126. Ministerstvo vnitra, Inspekce Policie České republiky: Správa o činnosti Inspekce Policie České republiky a o trestné činnosti policistů za rok 2010. [online]. [cit. 10. apríla 2017]. Dostupné na internete: . 127. Zákon č.341/2011 Sb. o generální inspekci bezpečnostních sborů a o změně souvisejících zákonů. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: 128. Zákon č.273/2008 Sb. o Polícii Českej republiky. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: .

201

129. Zákon č.141/1961 Sb. o trestním řízení soudním (trestní řád). [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: . 130. Policista [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: 131. Zákon č.361/2003 Sb. o služebním poměru příslušníků bezpečnostních sborů. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: . 132. Ministerstvo vnitra, Inspekce Policie České republiky: Správa o činnosti Inspekce Policie České republiky a o trestné činnosti policistů za rok 2009.. [online]. [cit. 10. apríla 2017]. Dostupné na internete: . 133. Správa o činnosti generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov za rok 2015. [online]. [cit. 10. apríla 2017]. Dostupné na internete: < http://www.gibs.cz/o-instituci/zpravy- o-cinnosti-a-analyzy>. 134. § 7, druhá hlava, zákona č,XXXIV./1994 o Polícii. [online]. [cit. 10. Apríla 2017]. Dostupné na internete: . 135. National protective service. [online].[cit. 19. marca 2017]. Dostupné na internete: . 136. Európska Komisia, 1997, odborný článok: Delito y Seguridad de los Habitantes. México,D.F.: Editorial Siglo XXI, Programa Sistema Penal Derechos Humanos de ILANUD. LA POLICÍA Y SU PAPEL EN LA PREVENCIÓN DEL DELITO, s. 2-3. 137. FBI, Annual report 2013. [online].[cit. 19. januára 2017]. Dostupné na internete: . 138. Policista 2015. [online]. [cit. 5. mája 2017]. Dostupné na internete: . 139. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. [online]. [cit. 5. mája 2017]. Dostupné na internete: .

202

140. NOVAK Virjent:, Pre preskúmanie vyššieho policajného vzdelávania v Nemecku. Berlín. 1995. 141. The Internal Affairs Bureau (IAB) [online]. [cit. 11. júla 2017]. Dostupné na internete: . 142. NYPD – New York City Police Department [online]. [cit. 09. júla 2017]. Dostupné na internete: . 143. NYCD, Corruption related intelligence. [online]. [cit. 14. júla 2017]. Dostupné na internete: . 144. New York City Department of Investigation The Office of the Inspector General for the NYPD (OIG-NYPD) First Annual Report, 2015. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: . 145. Generální inspekce bezpečnostních sborů. [online]. [cit. 5. júna 2017]. Dostupné na internete: . 146. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru organizácie Spojených národov proti korupcii publikované pod č. 434/2006 Z.z. [online].[cit. 10. júla 2017]. Dostupné na internete: . 147. Polizeiinspektion Wien, [online]. [cit. 11. júna 2017]. Dostupné na internete: . 148. Police Hungary. [online]. [cit. 11. júna 2017]. Dostupné na internete: . 149. Romanian police. [online]. [cit. 11. júna 2017]. Dostupné na internete: . 150. Polish national Police. [online]. [cit. 19. júna 2017]. Dostupné na internete: . 151. Policja Slovenia. [online]. [cit. 14. júna 2017]. Dostupné na internete: . 152. Polícia de Segurança Pública. [online]. [cit. 14. júna 2017]. Dostupné na internete: . 153. Bundes Polizei. [online]. [cit. 19. júna 2017]. Dostupné na internete: .

203

154. Politie Belgium. [online]. [cit. 21. júna 2017]. Dostupné na internete: . 155. Police England. [online]. [cit. 21. júna 2017]. Dostupné na internete: . 156. Police Estonia. [online]. [cit. 21. júna 2017]. Dostupné na internete: . 157. The Police in the Netherlands. [online]. [cit. 21. júna 2017]. Dostupné na internete: . 158. Police du Grand Duché de Luxembourg. [online]. [cit. 21. júna 2017]. Dostupné na internete: . 159. Polizija Malta. [online]. [cit. 22. júna 2017]. Dostupné na internete: . 160. Irelands Nationale Police. [online]. [cit. 22. júna 2017]. Dostupné na internete: . 161. Police of Finland. [online]. [cit. 22. júna 2017]. Dostupné na internete: . 162. Polizia Italiana. [online]. [cit. 22. júna 2017]. Dostupné na internete: . 163. Vyšehradská skupina (V4) [online].[cit. 9. marca 2017]. Dostupné na internete: < https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/slovensko_a_v4-vysehradska_skupina>. 164. Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2015, sp. zn. Tpj 62/2015. [online]. [cit. 1. júla 2017]. Dostupné na internete: .

204

Vecný register

C N celoštátna úroveň prevencie, 63 národná ochranná služba, 106, 107, 108, 109 E O etický kódex, 18, 30 obete, 34, 35, 52, 55, 66, 178, 179 G objektívnych príčin, 132, 133 ochranných služieb, 96, 100, 114, 119, generálna inšpekcia, 101, 103, 104, 105 120, 121, 182, 183 H P hodnotenie prevencie, 78 páchatelia, 20, 33, 35, 55, 93, 103, 143, I 176 personálna diagnostika, 36 informačno-technické prostriedky, 75, policajné informácie, 71 100 Policajný zbor, 7, 11, 12, 13, 18, 22, 23, inšpekčná služba, 85, 100, 180 71, 72, 82, 93, 154, 171, 176, 178, 181 prevencia kriminality, 19, 25, 30, 32, 33, K 34, 35, 42, 44, 46, 47, 49, 50, 51, 52, kriminalita, 8, 18, 19, 20, 21, 176 53, 55, 60, 61, 62, 65, 66, 67, 68, 69, kriminogénne ukazovatele, 163 73, 75, 76, 78, 79, 80, 82, 192, 194, 195, 196 M preventívne opatrenia, 15, 33, 36, 38, 44, masmediálna politika, 76 55, 58 miera spoľahlivosti, 155 preventívny program, 34 miestna úroveň prevencie, 68 primárna prevencia kriminality, 26, 56 príslušník Policajného zboru, 16, 22, 30, 53, 54, 92, 93, 106, 130, 153, 177, 183, 184, 185

205

prognóza, 9, 74, 100, 101, 123, 124, 125, T 126, 128, 137, 146, 147, 149, 154, 186, 190, 193, 196 terciárna prevencia kriminality, 26, 57 trestná činnosť, 18, 19, 23, 32, 51, 74, R 101, 116, 137, 142, 150, 170, 178, 179, 181 regionálna úroveň prevencie, 65 trestné činy, 20, 89, 91, 92, 93, 94, 100, regresnej analýzy, 158 105, 110, 114, 118, 125, 140, 141, 152, regresný model, 154, 156 161, 181, 183 represia, 8 respondentov, 126, 127, 128, 129, 130, U 132, 135, 137, 138, 140, 142, 144, 146, 147, 148, 149, 150, 151, 152, 153, 164, Úrad generálneho inšpektora, 117, 118 166, 171, 183, 185 Úrad pre vnútorné záležitostí, 109

S V sekundárna prevencia kriminality, 26, 56 vedeckovýskumnej úlohy, 9, 123, 124, Situačná prevencia, 27, 49, 50, 51 125, 126, 128, 136, 137, 146, 149, 154, služobného zaradenia, 9, 87, 171, 176, 186, 189, 190 187 viktimačná prevencia, 27, 52 sociálna prevencia, 26, 46, 48, 76, 193 vnútorné vyšetrovanie, 115 subjektívnym príčinám, 134 vnútornej ochrannej službe, 120 systém hodnotenia, 83 výberový súbor, 126 systém prevencie, 57, 61, 68, 69, 70, 193, Vyšehradská skupina, 99, 204 196

206

Prílohy

Príloha 1: Trestné činy príslušníkov Policajného zboru od roku 1996 do roku 2006 Príloha 2: Trestné činy príslušníkov Policajného zboru od roku 2007 do roku 2017 Príloha 3: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru od 18 do 30 rokov fyzického veku. Príloha 4: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru od 31 do 40 rokov fyzického veku. Príloha 5: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru od 41 do 50 rokov fyzického veku. Príloha 6: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru nad 50 rokov fyzického veku. Príloha 7: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa fyzického veku (komplexný pohľad). Príloha 8: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa dĺžky služobného pomeru do 5 rokov. Príloha 9: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa dĺžky služobného pomeru od 6 do 10 rokov. Príloha 10: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa dĺžky služobného pomeru od 11 do 20 rokov. Príloha 11: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa dĺžky služobného pomeru nad 20 rokov. Príloha 12: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa dĺžky služobného pomeru (komplexný pohľad). Príloha 13: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Poriadková polícia“. Príloha 14: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Dopravná polícia“. Príloha 15: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Kriminálna polícia“. Príloha 16: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Hraničná a cudzinecká polícia“. Príloha 17: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Útvar ochrany určených osôb“.

207

Príloha 18: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Železničná polícia“. Príloha 19: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Funkčné útvary Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“. Príloha 20: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Funkčné útvary Policajného zboru“. Príloha 21: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Akadémia Policajného zboru v Bratislave“. Príloha 22: Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Stredné odborné školy Policajného zboru“. Príloha 23: Príklad výpočtu R-Squared (hodnotenie kvality regresného modelu) k prezentácii Obr. 12 Príloha 24: Zloženie výberového súboru príslušníkov Policajného zboru (respondentov). Príloha 25: Dotazník

208

Príloha 1 Trestné činy príslušníkov Policajného zboru od roku 1996 do roku 2006

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

209

Príloha 2 Trestné činy príslušníkov Policajného zboru od roku 2007 do roku 2017

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

210

Príloha 3 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru od 18 do 30 rokov fyzického veku

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

211

Príloha 4 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru od 31 do 40 rokov fyzického veku

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

212

Príloha 5 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru od 41 do 50 rokov fyzického veku

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

213

Príloha 6 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru nad 50 rokov fyzického veku

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

214

Príloha 7 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru z pohľadu fyzického veku (komplexný pohľad)

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

215

Príloha 8 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru z pohľadu dĺžky služobného pomeru do 5 rokov

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

216

Príloha 9 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru z pohľadu dĺžky služobného pomeru od 6 do 10 rokov

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

217

Príloha 10 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru z pohľadu dĺžky služobného pomeru od 11 do 20 rokov

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

218

Príloha 11 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru z pohľadu dĺžky služobného pomeru nad 20 rokov

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

219

Príloha 12 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru z pohľadu dĺžky služobného pomeru (komplexný pohľad)

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

220

Príloha 13 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Poriadková polícia“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

221

Príloha 14 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Dopravná polícia“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

222

Príloha 15 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Kriminálna polícia“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

223

Príloha 16 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Hraničná a cudzinecká polícia“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

224

Príloha 17 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Útvar ochrany určených osôb“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

225

Príloha 18 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Železničná polícia“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

226

Príloha 19 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Funkčné útvary Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

227

Príloha 20 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Funkčné útvary Policajného zboru“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

228

Príloha 21 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Akadémia Policajného zboru v Bratislave“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

229

Príloha 22 Počty obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa služobného zaradenia „Stredné odborné školy Policajného zboru“

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov SKIS MV SR

230

Príloha 23 Príklad výpočtu R-Squared (hodnotenie kvality regresného modelu) k Obr. 12

Zdroj: Vlastné spracovanie

231

Príloha 24 Zloženie výberového súboru príslušníkov Policajného zboru (respondentov)

Zdroj: Vlastné spracovanie

232

Príloha 25 D O T A Z N Í K

Vážená respondentka, vážený respondent,

trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru je javom, ktorý spôsobuje predovšetkým morálne škody a prejavuje sa často znevažovaním Policajného zboru ako celku v očiach verejnosti. I z tohto dôvodu sa obraciame na Vás so žiadosťou o spoluprácu pri výskume problematiky v súvislosti s vypracovaním „Prognózy vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“220. Cieľom výskumu je zistiť výskyt a rozsah trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, identifikovať jej príčiny, podmienky, štruktúru a vývoj; ďalej na základe analýzy vypracovať prognózu vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a navrhnúť preventívne opatrenia s cieľom optimálne regulovať stav a vývoj v tejto oblasti. Jedným z nástrojov výskumu je tento dotazník, ktorý je anonymný, získané údaje budú hromadne štatisticky spracované. Aby sme získali čo najobjektívnejšie výsledky z tohto výskumu, mali by ste si pozorne prečítať každú otázku a zakrúžkovať číslo odpovede, ktorú ste si zvolili, prípadne napísať vlastný názor.

Za vynaložené úsilie, snahu o objektívne a pravdivé odpovede, najmä Váš venovaný čas Vám výskumný tím vopred ďakuje.

220 Rozkaz ministra vnútra SR č. 6/2007 o vydaní Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra SR na rok 2007.

233

1. Pre profesiu príslušníka Policajného zboru ste sa rozhodli:

1. už dávnejšie, chcel som ju vykonávať ako svoje povolanie 1

2. len krátko pred vstupom do PZ – ako vhodné riešenie mojej životnej situácie 2

3. bolo to východisko z núdze – riešenie mojej zamestnanosti 3

4. inak, uveďte: 4

2. Ak by ste sa mali znovu rozhodnúť o svojom povolaní, stali by ste sa opäť príslušníkom Policajného zboru ? 1. určite áno 1 2. skôr áno 2 3. ťažko povedať 3 4. skôr nie 4 5. určite nie 5

3. Uveďte ako často sú podľa Vášho názoru nižšie uvedené javy príčinou páchania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Označte jednu odpoveď pri každej vytypovanej príčine, pričom číselné hodnoty vyjadrujú:

1 – uvedený jav je príčinou veľmi zriedka (ojedinele) 2 – uvedený jav je príčinou občas (málokedy) 3 – uvedený jav je príčinou často (bežne) 4 – uvedený jav je príčinou veľmi často (takmer vždy) 5 – neviem posúdiť

1. zneužitie nízkej úrovne právneho 1 2 3 4 5 vedomia dotknutého občana 2. zaradenie policajta do jednotlivých 1 2 3 4 5 druhov služieb či útvarov 3. vzdialenosť výkonu služby od miesta 1 2 3 4 5 bydliska 4. možnosť rozhodovať, nariaďovať, 1 2 3 4 5 kontrolovať a sankcionovať 5. nestálosť a rýchle zmeny úkonov, 1 2 3 4 5 situácií a podmienok služby 6. služobná rovnošata ako znak prevahy 1 2 3 4 5 nad občanom (pocit nadradenosti či moci) 7. snaha splniť svoje úlohy a úlohy 1 2 3 4 5 podriadených za každú cenu 8. množstvo konfliktných situácii a 1 2 3 4 5 ohrozenie zdravia a života

234

9. nedostatočná odborná pripravenosť a 1 2 3 4 5 úroveň právneho vedomia policajta

10. uľahčenie si výkonu služobnej činnosti 1 2 3 4 5

11. snaha policajta o vlastný majetkový či 1 2 3 4 5 iný prospech 12. snaha o získanie výhod pre blízke osoby 1 2 3 4 5 (získanie pracovného miesta..) 13. nedostatočné osvojenie etických zásad 1 2 3 4 5 a nízka služobná disciplína 14. nedodržiavanie interných predpisov 1 2 3 4 5 rezortu MV SR 15. hodnotenie niektorých trestných činov 1 2 3 4 5 zo strany páchateľa ako zanedbateľných (bagatelizovanie ich závažnosti) 16. vyústenie rodinných konfliktov 1 2 3 4 5 (žiarlivosť, finančné vyrovnanie pri rozvode) 17. vlastná závislosť (alkoholová a iné 1 2 3 4 5 toxikománie, chorobné hráčstvo a iné závislosti – internet a iné) 18. nízka odolnosť voči náročným situáciám 1 2 3 4 5 a z toho prameniace chybné postupy pri služobných zákrokoch a riešení konfliktov 19. iné, uveďte: 1 2 3 4 5

4. Čo podľa Vás najviac poškodzuje obraz príslušníkov Policajného zboru vo verejnosti? (označte prosím, DVE z ponúkaných položiek!)

1. nízka objasnenosť trestnej činnosti a unikanie jej páchateľov 1 2. spôsob správania sa niektorých kolegov k občanom pri výkone služby 2

3. kriminálne správanie sa príslušníkov Policajného zboru 3

4. skutočnosť, že polícia musí vymáhať dodržiavanie podľa občanov „zlých 4 zákonov“ 5. zlá informovanosť občanov – napr. že policajti sú nepostihnuteľní 5

235

5. Uveďte, ktoré podmienky najčastejšie podporujú trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru: (v každom riadku označte jednu položku na stupnici) 1 – uvedený jav podporuje trestnú činnosť veľmi zriedka (ojedinele) 2 – uvedený jav podporuje trestnú činnosť občas (málokedy) 3 – uvedený jav podporuje trestnú činnosť často (bežne) 4 - uvedený jav podporuje trestnú činnosť veľmi často (takmer vždy) 5 – neviem posúdiť

1. individuálny výkon služobnej činnosti 1 2 3 4 5 a rozhodovania (napr. rozhodovanie o výške sankcie bez prítomnosti inej osoby) 2. tolerancia zo strany kolegov 1 2 3 4 5 k nezákonnému konaniu 3. tolerancia zo strany nadriadených 1 2 3 4 5 k nezákonnému konaniu 4. nedostatočná kontrolná činnosť 1 2 3 4 5 nadriadených 5. atmosféra strachu podriadených poukázať 1 2 3 4 5 na nezákonné konanie 6. slabé režimové opatrenia a zabezpečenie 1 2 3 4 5 financií a materiálu 7. nízka úroveň disciplíny, poriadku 1 2 3 4 5 a režimu života na pracovisku 8. nedostatok pozitívneho vzťahu 1 2 3 4 5 k policajtovi od nadriadených 9. málo empatie a individuálneho prístupu 1 2 3 4 5 k problémom podriadených 10. malá starostlivosť a prehnaná náročnosť 1 2 3 4 5 nadriadených 11. nedostatočné výchovné pôsobenie 1 2 3 4 5 a osobný príklad nadriadených 12. pocit nízkeho finančného ohodnotenia 1 2 3 4 5 práce policajtov v porovnaní s inými 13. nedostatok vhodných uchádzačov 1 2 3 4 5 o službu v PZ 14. nedostatky v personálnej práci PZ (napr. 1 2 3 4 5 zlý výber uchádzačov) 15. porovnávanie vlastnej životnej úrovne 1 2 3 4 5 s životnou úrovňou iných 16. „vnútorné ospravedlňovanie“ trestnej 1 2 3 4 5 činnosti spočíva v porovnávaní so stratami vyvolanými chybami v jeho spoločenskom prostredí 17. iné, uveďte: 1 2 3 4 5

236

6. Je podľa Vás profesia príslušníka Policajného zboru považovaná v našej spoločnosti za atraktívnu?

1. áno 1 2. skôr áno 2 3. skôr nie 3 4. nie 4

7. Aký vývoj atraktívnosti profesie príslušníka Policajného zboru predpokladáte v najbližších rokoch?

1. zníži sa 1 2. zostane rovnaká 2 3. zvýši sa 3

8. Akú prestíž (imidž, reputáciu) majú, podľa Vás, nasledujúce profesie v očiach slovenskej verejnosti? Zoraďte ich od najprestížnejšej po najmenej prestížnu, a to priradením čísla od 1. do 15., pričom č. 1.= najprestížnejšia a č.15. = najmenej prestížna.

Poradie

1. automechanik

2. lekár

3. murár

4. podnikateľ

5. policajt

6. politik

7. právnik

8. predavač

9. vojak

10. učiteľ

11. umelec

12. úradník

13. vodič

14. vrcholový športovec

15. železničiar

237

9. Aké dlhé obdobie by ste chceli zostať príslušníkom Policajného zboru ? Uveďte počet rokov : ...... 10. Ako vidíte svoje ďalšie uplatnenie po skončení služobného pomeru?

1. určite mám dobrú perspektívu 1 2. mám skôr slabú perspektívu 2 3. mám zlú perspektívu 3 4. nemám žiadnu perspektívu 4 5. neviem posúdiť 5

11. Ako sa, podľa Vás, správajú k Vám a Vašim kolegom nadriadení ? (odstupňujte, v každom riadku označte jednu položku stupnice)

1. profesionálne 1 2 3 4 5 neprofesionálne

2. korektne 1 2 3 4 5 nekorektne

3. priateľsky 1 2 3 4 5 nepriateľsky

4. kolegiálne 1 2 3 4 5 povýšenecky

5. ústretovo 1 2 3 4 5 odmietavo

12. Vyznačte na stupnici, ktoré trestné činy podľa Vás sú príslušníkmi Policajného zboru najviac páchané: (v každom riadku označte jednu položku na stupnici: 1 = najmenej, 5 = najviac páchané)

1. neoprávnené podnikanie 1 2 3 4 5 6 2. porušovanie predpisov o obehu tovaru v 1 2 3 4 5 6 styku s cudzinou 3. skrátenie dane a poistného 1 2 3 4 5 6 4. útok na verejného činiteľa 1 2 3 4 5 6 5. zneužívanie právomoci verejného činiteľa 1 2 3 4 5 6 6. marenie úlohy verejným činiteľom 1 2 3 4 5 6 z nedbanlivosti 7. prijímanie úplatku 1 2 3 4 5 6 8. podplácanie 1 2 3 4 5 6 9. nepriama korupcia 1 2 3 4 5 6 10. marenie výkonu úradného rozhodnutia 1 2 3 4 5 6 11. prevádzačstvo 1 2 3 4 5 6 12. ohrozenie utajovanej skutočnosti 1 2 3 4 5 6 13. krivá výpoveď a krivá prísaha 1 2 3 4 5 6 14. falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, 1 2 3 4 5 6 úradnej pečate a úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej známky

238

15. všeobecné ohrozenie 1 2 3 4 5 6 16. pytliactvo 1 2 3 4 5 6 17. nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie 1 2 3 4 5 6 so zbraňami 18. založenie, zosnovanie a podporovanie 1 2 3 4 5 6 zločineckej skupiny a teror. skupiny 19. nedovolená výroba omamných 1 2 3 4 5 6 a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi 20. násilie proti skupine obyvateľov a proti 1 2 3 4 5 6 jednotlivcovi, nebezpečné vyhrážanie sa 21. opilstvo 1 2 3 4 5 6 22. výtržníctvo 1 2 3 4 5 6 23. týranie blízkej osoby a zverenej osoby 1 2 3 4 5 6 24. ublíženie na zdraví 1 2 3 4 5 6 25. obmedzovanie osobnej slobody 1 2 3 4 5 6 26. lúpež 1 2 3 4 5 6 27. hrubý nátlak 1 2 3 4 5 6 28. porušovanie domovej slobody 1 2 3 4 5 6 29. sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie 1 2 3 4 5 6 30. krádež 1 2 3 4 5 6 31. sprenevera 1 2 3 4 5 6 32. neoprávnené používanie cudzieho 1 2 3 4 5 6 motorového vozidla 33. podvod 1 2 3 4 5 6 34. legalizácia príjmu z trestnej činnosti 1 2 3 4 5 6 35. poškodzovanie cudzej veci 1 2 3 4 5 6 36. úžera 1 2 3 4 5 6 37. iné, uveďte: 1 2 3 4 5 6

13. Domnievate sa, že trestná činnosť je páchaná príslušníkmi Policajného zboru najmä: (v každom riadku označte jednu položku na stupnici: 1 = najmenej páchajú 5 = najviac páchajú 6 = neviem posúdiť

1. ženatými 1 2 3 4 5 6

2. slobodnými 1 2 3 4 5 6

3. rozvedenými 1 2 3 4 5 6

4. slúžiacimi mimo miesta bydliska svojej rodiny 1 2 3 4 5 6

239

5. v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou 1 2 3 4 5 6

6. domnievajúcimi sa, že sa sankcie sú malé oproti ziskom 1 2 3 4 5 6

7. slúžiacimi do 2 rokov 1 2 3 4 5 6

8. slúžiacimi od 3 do 5 rokov 1 2 3 4 5 6

9. slúžiacimi od 6 do 10 rokov 1 2 3 4 5 6

10. slúžiacimi od 11 do 20 rokov 1 2 3 4 5 6

11. slúžiacimi od 21 rokov a viac 1 2 3 4 5 6

12. ženami 1 2 3 4 5 6

13. mužmi 1 2 3 4 5 6

14. iné, uveďte: 1 2 3 4 5 6

14. Uveďte návrhy a odporúčania pre obmedzenie kriminality príslušníkov Policajného zboru:

a)

b)

c)

15. Aké je Vaše služobné zaradenie v Policajnom zbore

úrad boja proti korupcii 1 služba hraničnej polície 2 služba cudzineckej polície služba justičnej polície 3 služba kriminálnej polície úrad boja proti organizovanej kriminalite 4 úrad zvláštnych policajných činností 5 odbor zvláštnych operatívnych činností 6

240

odbor ochranných služieb 7 úrad súkromných bezpečnostných služieb 8 služba poriadkovej polície 9 služba dopravnej polície 10 služba ochrany objektov 11 odbor dokladov a evidencií 12 odbor kynológie 13 odbor výcviku 14 iné, uveďte

16. Váš služobný pomer trvá:

1. do 2 rokov 1 2. 3 – 5 rokov 2 3. 6 – 10 rokov 3 4. 11 – 20 rokov 4 5. 21 a viac rokov 5

17. Druh Vášho doteraz dosiahnutého najvyššieho vzdelania?

1. SOŠ PZ Bratislava 1 2. SOŠ PZ Pezinok 2 3. SOŠ PZ Košice 3 4. vysoká škola (A PZ) 4 5. iná vysoká škola 5

18. Koľko máte rokov?

1. do 25 rokov 1 2. 26 – 30 rokov 2 3. 31 – 35 rokov 3 4. 36 – 40 rokov 4 5. 41 – 45 rokov 5 6. 46 – 50 rokov 6 7. nad 50 rokov 7

19. Ste:

Muž 1 Žena 2

241

20. Uveďte, prosím, či ste sa v uplynulom roku dopustili skutku, ktorý sa podľa Vás, môže považovať aj za trestný čin, či priestupok. Označte jednu odpoveď.

1. dopustil som sa trestného činu 1 2. dopustil som sa len priestupku 2 3. nedopustil som sa ani priestupku ani trestného činu 3 4. neviem posúdiť 4

21. Dostali ste sa v uplynulom roku do nasledujúcich situácii? V každej situácii označte jednu odpoveď. 1 – áno 2 – nie 3 – neviem posúdiť

P.č. Situácia Odpoveď

1. Vyvíjaný tlak na Vašu osobu na zneužitie právomocí 1 2 3 verejného činiteľa (pokus o Vaše podplácanie, požiadavky na zadováženie neoprávneného prospechu...).

2. Slovné urážky či vyhrážky voči Vašej osobe. 1 2 3

3. Fyzický útok na Vašu osobu. 1 2 3

4. Vyhrážanie a psychický nátlak na členov Vašej 1 2 3 rodiny.

5. Stali ste sa Vy osobne obeťou nejakého trestného 1 2 3 činu.

Výskumný tím Vám ďakuje za Vašu ochotu, pozornosť a Váš čas.

242

D O T A Z N Í K

(e x p e r t n á skupina)

Vážená respondentka, vážený respondent,

trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru je javom, ktorý spôsobuje predovšetkým morálne škody a prejavuje sa často znevažovaním Policajného zboru ako celku v očiach verejnosti. I z tohto dôvodu sa obraciame na Vás so žiadosťou o spoluprácu pri výskume problematiky v súvislosti s vypracovaním „Prognózy vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru“221. Cieľom výskumu je zistiť výskyt a rozsah trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru, identifikovať jej príčiny, podmienky, štruktúru a vývoj; ďalej na základe analýzy vypracovať prognózu vývoja trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a navrhnúť preventívne opatrenia s cieľom optimálne regulovať stav a vývoj v tejto oblasti.

Jedným z nástrojov výskumu je tento dotazník, ktorý je anonymný, získané údaje budú hromadne štatisticky spracované. Aby sme získali čo najobjektívnejšie výsledky z tohto výskumu, mali by ste si pozorne prečítať každú otázku a zakrúžkovať číslo odpovede, ktorú ste si zvolili, prípadne napísať vlastný názor.

Za vynaložené úsilie, snahu o objektívne a pravdivé odpovede, najmä Váš venovaný čas Vám výskumný tím vopred ďakuje.

221 Rozkaz ministra vnútra SR č. 6/2007 o vydaní Plánu hlavných úloh Ministerstva vnútra SR na rok 2007

243

1. Ako sa bude vyvíjať trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru v najbližších 3 rokoch z hľadiska skutočného počtu páchaných trestných činov? Označte jednu odpoveď pri každej vytypovanej trestnej činnosti, pričom číselné hodnoty vyjadrujú:

1 – počet skutočných trestných činov sa zvýši 2 – počet zostane približne rovnaký 3 – počet sa zníži 4 – neviem posúdiť

1. neoprávnené podnikanie 1 2 3 4 2. porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou 1 2 3 4 3. skrátenie dane a poistného 1 2 3 4 4. útok na verejného činiteľa 1 2 3 4 5. zneužívanie právomoci verejného činiteľa 1 2 3 4 6. marenie úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti 1 2 3 4 7. prijímanie úplatku 1 2 3 4 8. podplácanie 1 2 3 4 9. nepriama korupcia 1 2 3 4 10. marenie výkonu úradného rozhodnutia 1 2 3 4 11. prevádzačstvo 1 2 3 4 12. ohrozenie utajovanej skutočnosti 1 2 3 4 13. krivá výpoveď a krivá prísaha 1 2 3 4 14. falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, 1 2 3 4 úradného znaku a úradnej známky 15. všeobecné ohrozenie 1 2 3 4 16. pytliactvo 1 2 3 4 17. nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami 1 2 3 4 18. založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a teror. skupiny 1 2 3 4 19. nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo 1 2 3 4 prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi 20. násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, nebezpečné vyhrážanie sa 1 2 3 4 21. opilstvo 1 2 3 4 22. výtržníctvo 1 2 3 4 23. týranie blízkej osoby a zverenej osoby 1 2 3 4 24. ublíženie na zdraví 1 2 3 4 25. obmedzovanie osobnej slobody 1 2 3 4 26. lúpež 1 2 3 4 27. hrubý nátlak 1 2 3 4 28. porušovanie domovej slobody 1 2 3 4 29. sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie 1 2 3 4 30. krádež 1 2 3 4 31. sprenevera 1 2 3 4

244

32. neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla 1 2 3 4 33. podvod 1 2 3 4 34. legalizácia príjmu z trestnej činnosti 1 2 3 4 35. poškodzovanie cudzej veci 1 2 3 4 36. úžera 1 2 3 4 37. iné, uveďte:

.

2. Uveďte, prosím, Váš odhad miery latencie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru v uplynulom roku. Označte jednu odpoveď pri každej vytypovanej trestnej činnosti pričom číselné hodnoty vyjadrujú:

1 – miera latencie 0 – 20 % 2 – miera latencie 21 – 40 % 3 – miera latencie 41 – 60 % 4 – miera latencie 61 – 80 % 5 – miera latencie 81 % a viac 6 – neviem posúdiť

1. neoprávnené podnikanie 1 2 3 4 5 6

2. porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou 1 2 3 4 5 6

3. skrátenie dane a poistného 1 2 3 4 5 6

4. útok na verejného činiteľa 1 2 3 4 5 6

5. zneužívanie právomoci verejného činiteľa 1 2 3 4 5 6

6. marenie úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti 1 2 3 4 5 6

7. prijímanie úplatku 1 2 3 4 5 6

8. podplácanie 1 2 3 4 5 6

9. nepriama korupcia 1 2 3 4 5 6

10. marenie výkonu úradného rozhodnutia 1 2 3 4 5 6

11. prevádzačstvo 1 2 3 4 5 6

12. ohrozenie utajovanej skutočnosti 1 2 3 4 5 6

13. krivá výpoveď a krivá prísaha 1 2 3 4 5 6 14. falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej 1 2 3 4 5 6 uzávery, úradného znaku a úradnej známky 15. všeobecné ohrozenie 1 2 3 4 5 6

245

16. pytliactvo 1 2 3 4 5 6

17. nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami 1 2 3 4 5 6 18. založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a teror. 1 2 3 4 5 6 skupiny 19. nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo 1 2 3 4 5 6 prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi 20. násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, nebezpečné 1 2 3 4 5 6 vyhrážanie sa 21. opilstvo 1 2 3 4 5 6

22. výtržníctvo 1 2 3 4 5 6

23. týranie blízkej osoby a zverenej osoby 1 2 3 4 5 6

24. ublíženie na zdraví 1 2 3 4 5 6

25. obmedzovanie osobnej slobody 1 2 3 4 5 6

26. lúpež 1 2 3 4 5 6

27. hrubý nátlak 1 2 3 4 5 6

28. porušovanie domovej slobody 1 2 3 4 5 6

29. sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie 1 2 3 4 5 6

30. krádež 1 2 3 4 5 6

31. sprenevera 1 2 3 4 5 6

32. neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla 1 2 3 4 5 6

33. podvod 1 2 3 4 5 6

34. legalizácia príjmu z trestnej činnosti 1 2 3 4 5 6

35. poškodzovanie cudzej veci 1 2 3 4 5 6 36. úžera 1 2 3 4 5 6 37. iné, uveďte: 1 2 3 4 5 6

3. Uveďte ako často budú podľa Vášho názoru nižšie uvedené javy príčinou páchania trestnej činnosti príslušníkov PZ v najbližších troch rokoch. Označte jednu odpoveď pri každej vytypovanej príčine, pričom číselné hodnoty vyjadrujú:

1 – uvedený jav bude príčinou veľmi zriedka (ojedinele) 2 – uvedený jav bude príčinou občas (málokedy) 3 – uvedený jav bude príčinou často (bežne) 4 – uvedený jav bude príčinou veľmi často (takmer vždy) 5 – neviem posúdiť

246

zneužitie nízkej úrovne právneho 1 2 3 4 5 1. vedomia dotknutého občana 2. zaradenie policajta do jednotlivých 1 2 3 4 5 druhov služieb či útvarov 3. vzdialenosť výkonu služby od 1 2 3 4 5 miesta bydliska 4. možnosť rozhodovať, nariaďovať, 1 2 3 4 5 kontrolovať a sankcionovať 5. nestálosť a rýchle zmeny úkonov, 1 2 3 4 5 situácií a podmienok služby 6. služobná rovnošata ako znak 1 2 3 4 5 prevahy nad občanom (pocit nadradenosti či moci) 7. snaha splniť svoje úlohy a úlohy 1 2 3 4 5 podriadených za každú cenu 8. množstvo konfliktných situácii a 1 2 3 4 5 ohrozenie zdravia a života 9. nedostatočná odborná pripravenosť 1 2 3 4 5 a úroveň právneho vedomia policajta 10. uľahčenie si výkonu služobnej 1 2 3 4 5 činnosti 11. snaha policajta o vlastný majetkový 1 2 3 4 5 či iný prospech 12. snaha o získanie výhod pre blízke 1 2 3 4 5 osoby (získanie pracovného miesta..) 13. nedostatočné osvojenie etických 1 2 3 4 5 zásad a nízka služobná disciplína 14. nedodržiavanie interných predpisov 1 2 3 4 5 rezortu MV SR 15. hodnotenie niektorých trestných 1 2 3 4 5 činov zo strany páchateľa ako zanedbateľných (bagatelizovanie ich závažnosti) 16. vyústenie rodinných konfliktov 1 2 3 4 5 (žiarlivosť, finančné vyrovnanie pri rozvode) 17. vlastná závislosť (alkoholová a iné 1 2 3 4 5 toxikománie, chorobné hráčstvo a iné závislosti – internet a iné) 18. nízka odolnosť voči náročným 1 2 3 4 5 situáciám a z toho prameniace chybné postupy pri služobných zákrokoch a riešení konfliktov 19. iné, uveďte: 1 2 3 4 5

247

4. Uveďte, ktoré podmienky najčastejšie podporujú trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru: (v každom riadku označte jednu položku na stupnici) 1 – uvedený jav bude príčinou veľmi zriedka (ojedinele) 2 – uvedený jav bude príčinou občas (málokedy) 3 – uvedený jav bude príčinou často (bežne) 4 – uvedený jav bude príčinou veľmi často (takmer vždy) 5 – neviem posúdiť

1. individuálny výkon služobnej 1 2 3 4 5 činnosti a rozhodovania (napr. rozhodovanie o výške sankcie bez prítomnosti inej osoby) 2. tolerancia zo strany kolegov 1 2 3 4 5 k nezákonnému konaniu 3. tolerancia zo strany nadriadených 1 2 3 4 5 k nezákonnému konaniu 4. nedostatočná kontrolná činnosť 1 2 3 4 5 nadriadených 5. atmosféra strachu podriadených 1 2 3 4 5 poukázať na nezákonné konanie 6. slabé režimové opatrenia 1 2 3 4 5 a zabezpečenie financií a materiálu 7. nízka úroveň disciplíny, poriadku 1 2 3 4 5 a režimu života na pracovisku 8. nedostatok pozitívneho vzťahu 1 2 3 4 5 k policajtovi od nadriadených 9. málo empatie a individuálneho 1 2 3 4 5 prístupu k problémom podriadených 10. malá starostlivosť a prehnaná 1 2 3 4 5 náročnosť nadriadených 11. nedostatočné výchovné pôsobenie 1 2 3 4 5 a osobný príklad nadriadených 12. pocit nízkeho finančného 1 2 3 4 5 ohodnotenia práce policajtov v porovnaní s inými 13. nedostatok vhodných uchádzačov 1 2 3 4 5 o službu v PZ 14. nedostatky v personálnej práci PZ 1 2 3 4 5 (napr. zlý výber uchádzačov) 15. porovnávanie vlastnej životnej 1 2 3 4 5 úrovne s životnou úrovňou iných 16. „vnútorné ospravedlňovanie“ 1 2 3 4 5 trestnej činnosti spočíva v porovnávaní so stratami vyvolanými chybami v jeho spoločenskom prostredí 17. iné, uveďte: 1 2 3 4 5

248

5. Domnievate sa, že trestná činnosť bude v najbližších troch rokoch páchaná príslušníkmi Policajného zboru najmä:

V každom riadku označte jednu odpoveď na stupnici: 1 = najmenej budú páchať 5 = najviac budú páchať, 6 = neviem posúdiť.

1. ženatými 1 2 3 4 5 6

2. slobodnými 1 2 3 4 5 6

3. rozvedenými 1 2 3 4 5 6

4. slúžiacimi mimo miesta bydliska svojej rodiny 1 2 3 4 5 6

5. v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou 1 2 3 4 5 6

6. domnievajúcimi sa, že sa sankcie sú malé oproti ziskom 1 2 3 4 5 6

7. slúžiacimi do 2 rokov 1 2 3 4 5 6

8. slúžiacimi od 3 do 5 rokov 1 2 3 4 5 6

9. slúžiacimi od 6 do 10 rokov 1 2 3 4 5 6

10. slúžiacimi od 11 do 20 rokov 1 2 3 4 5 6

11. slúžiacimi od 21 rokov a viac 1 2 3 4 5 6

12. ženami 1 2 3 4 5 6

13. mužmi 1 2 3 4 5 6

14. iné, uveďte: 1 2 3 4 5 6

6. Dôležitým predpokladom pre spoľahlivosť prognózy a účinnú kontrolu kriminality príslušníkov Policajného zboru je identifikovanie hlavných problémov v ekonomike, politike, sociálnej oblasti, v oblasti práva, v sociálnej oblasti, vo vzdelávaní a kultúre, v štátnej správe. Kvalita riešenia či neriešenia identifikovaných problémov sa spravidla premieta aj do trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Uveďte prosím, ktoré problémy by sa podľa Vás mali riešiť v nižšie uvedených oblastiach v záujme účinnej kontroly trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru:

1. hlavné problémy v oblasti ekonomiky, ktorých riešenie by prispelo k potláčaniu trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru

2. v oblasti politiky

249

3. v oblasti práva

4. v sociálnej oblasti

5. v oblasti vzdelávania a kultúry

6. v štátnej správe

7. uveďte ďalšie, ktoré považujete za dôležité

7. Uveďte Vaše návrhy a odporúčania na kontrolu kriminality príslušníkov Policajného zboru:

a) celospoločenskej a medzirezortnej povahy

b) z úrovne Ministerstva vnútra SR

c) z úrovne Prezídia PZ

d) z úrovne krajských a okresných riaditeľstiev PZ

Výskumný tím Vám ďakuje za Vašu ochotu, pozornosť a Váš čas.

250

Názov: Prevencia trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru

Autor: plk. doc. Ing. Stanislav Šišulák, PhD.

Vydal: Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Rozsah: 250 strán, 12,6 autorských hárkov, 452 863 znakov vrátane medzier

Formát: B5

Rok vydania: 2018

Vydanie: Prvé vydanie

Technická úprava : plk. doc. Ing. Stanislav Šišulák, PhD.

Jazyková úprava: Mgr. Bystrík Šikula

Návrh obálky: plk. doc. Ing. Stanislav Šišulák, PhD.

ISBN 978-80-8054-763-9

EAN 9788080547639

251