RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO Tranovského 38, 841 02 Bratislava Biologické a ekologické štúdie a expertízy, posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

ŠAJDÍKOVE HUMENCE

„REKREAČNÉ BÝVANIE V LESE, ŠAJDÍKOVE HUMENCE“

Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov a v zmysle Metodiky hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike (ŠOP SR, 2014).

Peter Barančok

Bratislava, marec 2017

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

OBSAH

1. Úvod ...... 3 2. Vyhodnotenie podkladov pre primerané posúdenie ...... 5 3. Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia ...... 6 4. Informácie o projekte ...... 6 4.1. Základné údaje o projekte ...... 6 4.2. Údaje o vstupoch ...... 10 4.3. Údaje o výstupoch ...... 16 5. Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000 ...... 20 6. Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000 ...... 28 6.1. Identifikácia dotknutých predmetov ochrany ...... 59 6.2. Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany ...... 65 6.3. Vyhodnotenie možných kumulatívnych vplyvov ...... 92 7. Vyhodnotenie vplyvov projektu na integritu územia sústavy Natura 2000 ...... 96 8. Návrh zmierňujúcich opatrení ...... 96 9. Záver ...... 97 10. Použité zdroje údajov ...... 97 11. Prílohy ...... 102 12. Miesto spracovania štúdie ...... 102

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 2

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

1. Úvod V Trnavskom kraji, v okrese Senica, v katastrálnom území Šajdíkove Humence, na parceliach číslo 11104/8 a 11136/32 sa navrhuje realizácia projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“. Navrhovateľom projektu je Imobilye Group a.s., Prievozská 28, 821 03 Bratislava. Pre potreby navrhovanej činnosti bola na podnet navrhovateľa vypracovaná táto štúdia hodnotenia významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000 ako podklad pre dokumentáciu posúdenia vplyvov na životné prostredie vypracovávanú v zmysle Zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Primerané posúdenie vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 (ďalej len „primerané posúdenie“) vychádza z článkov 6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) a z § 28 Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) v spojitosti s ustanoveniami Zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA/SEA“). Primerané posúdenie je jedným z troch nástrojov vyžadovaných smernicou o biotopoch na ochranu sústavy Natura 2000: - prvý – proaktívny, je definovaný článkom 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „smernica o vtákoch“) a článkom 6.1 smernice o biotopoch, kde je upravená povinnosť prijať potrebné ochranné opatrenia pre územia sústavy Natura 2000; - druhý – preventívny, je definovaný článkom 6.2 smernice o biotopoch; určuje potrebu prijatia primeraných krokov, ktoré zabránia poškodzovaniu biotopov a rušeniu druhov, pre ktoré boli územia vyhlásené; - tretí – reaktívny, je vlastné primerané posúdenie (podľa článku 6.3) a prípadný následný postup aplikovaný pri plánoch/projektoch, ktoré môžu mať významný vplyv na územia sústavy Natura 2000 (podľa článku 6.4 – hodnotenie alternatívnych riešení, kompenzačné opatrenia). Primerané posúdenie je významnou časťou celého procesu definovaného smernicou o biotopoch, ktorého úlohou je hierarchicky: - aktívne sa starať o územia sústavy Natura 2000, - zamedziť významným vplyvom na územia sústavy Natura 2000, - zmierniť dopady, aby vplyvy neboli významné, - preveriť a presadiť alternatívne riešenia bez významného vplyvu, - pokiaľ také riešenia neexistujú, možno povoliť plán/projekt, len ak je vo verejnom záujme alebo ak je to nutné z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu; v takých prípadoch treba ešte pred povolením plánu/projektu vykonať kompenzačné opatrenia (čl. 6.4 smernice o biotopoch). Potreba primeraného posúdenia vplyvov plánov a projektov vyplýva z ustanovení článku 6.3 smernice o biotopoch: „Každý plán alebo projekt, ktorý nie je priamo spojený so starostlivosťou o územie alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale bude mať pravdepodobne na územie významný vplyv, či už samotný alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi, bude predmetom primeraného posudzovania jeho vplyvov na územie z hľadiska cieľov ochrany.“ Tento bod smernice o biotopoch je transponovaný do § 28 zákona o ochrane prírody: „Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 3

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.“ Napriek tomu, že proces hodnotenia vplyvov na územia európskeho významu je zakotvený v smernici o biotopoch, jej čl. 7 aplikuje ustanovenia článku 6.2, 6.3 a 6.4 aj na chránené vtáčie územia, preto predmetom primeraného posúdenia sú aj vplyvy na integritu CHVÚ z hľadiska cieľov ich ochrany. Plán alebo projekt možno schváliť, ak z primeraného posúdenia (podľa článku 6.3 smernice o biotopoch) vyplynie, že samostatne alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy Natura 2000. Ak je záverom primeraného posúdenia konštatovanie, že plán alebo projekt môže mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy Natura 2000 (čo znamená významný negatívny vplyv minimálne na jeden predmet ochrany takého územia), je možné plán alebo projekt realizovať len z dôvodov vyššieho verejného záujmu, t.j. aplikovať postup v zmysle čl. 6.4 smernice o biotopoch. Článok 6.4 smernice o biotopoch: „Ak aj napriek negatívnemu hodnoteniu dopadov na lokalitu a neexistencii alternatívnych riešení sa musí plán alebo projekt realizovať z naliehavých dôvodov prvoradého verejného záujmu vrátane sociálnych a ekonomických dôvodov, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie ochrany celkovej spojitosti sústavy Natura 2000. O prijatých kompenzačných opatreniach bude informovať Komisiu. Ak sa na príslušnej lokalite vyskytujú prioritné typy biotopov a/alebo prioritné druhy, jediné dôvody, na ktoré je možné prihliadať sú tie, ktoré sa týkajú ľudského zdravia alebo verejnej bezpečnosti, priaznivých dôsledkov prvoradého významu z hľadiska životného prostredia alebo podľa stanoviska Komisie iných naliehavých dôvodoch prevažujúceho verejného záujmu.“ Ak je plán alebo projekt s významným vplyvom verejným záujmom, ktorý prevyšuje záujem ochrany územia sústavy Natura 2000 a zároveň neexistujú iné alternatívne riešenia s nižším vplyvom, je potrebné navrhnúť kompenzačné opatrenia. Tými sa primerane nahradí strata biotopov alebo biotopov a populácií druhov a zmena funkcií a úloh územia sústavy Natura 2000. Medzi kompenzačné opatrenia patrí napr. obnova biotopov, vytvorenie náhradných lokalít alebo vyhlásenie nového územia sústavy Natura 2000 s takými istými predmetmi ochrany ako v pôvodnom poškodenom alebo zničenom území. Podrobnosti o kompenzačných opatreniach sú uvedené v § 17a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody. Vzor návrhu kompenzačných opatrení, ktorý vychádza z formátu predkladaného Európskej komisii, sa nachádza v prílohe č. 15 uvedenej vyhlášky. O vykonaných kompenzačných opatreniach plánu alebo projektu schváleného vo vyššom verejnom záujme sú členské štáty povinné vždy informovať Európsku komisiu. Pri zásahoch do biotopov druhov a biotopov, ktoré sú predmetom osobitného záujmu (prioritné druhy a biotopy európskeho významu), je možné plán alebo projekt s nepriaznivým vplyvom na integritu územia sústavy Natura 2000 schváliť jedine z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, ktoré sa týkajú verejného zdravia, verejnej bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov zásadného významu pre životné prostredie, alebo pri ďalších naliehavých dôvodoch vyššieho verejného záujmu na základe stanoviska Európskej komisie. V tomto prípade je na schválenie plánu alebo projektu najprv potrebné získať stanovisko Európskej komisie.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 4

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

2. Vyhodnotenie podkladov pre primerané posúdenie Pre primerané posúdenie je potrebné mať k dispozícii dostatok kvalitných údajov o druhoch a biotopoch, ktoré sú predmetmi ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000. Rovnako podstatné sú podrobné podklady o pláne alebo projekte, aby ho bolo možné čo najpresnejšie lokalizovať, identifikovať všetky vplyvy (vrátane súvisiacich a vyvolaných aktivít) a stanoviť prípadné straty alebo poškodenie biotopov alebo druhov. To vyžaduje úzku spoluprácu a konzultácie s odbornou organizáciou ochrany prírody, s odborníkmi (špecialistami), ale i s obstarávateľom plánu alebo navrhovateľom projektu prípadne so spracovateľmi projektovej dokumentácie. To zahŕňa najmä získavanie existujúcich údajov, doplnenie chýbajúcich informácií terénnymi prieskumami a konzultácie s odborníkmi. Na základe získaných informácií sa hodnotí vplyv na integritu územia sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov jeho ochrany. Súčasťou primeraného posúdenia je vždy vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov a ak je to vhodné, aj navrhnutie zmierňujúcich opatrení. Ako východzí podklad pre stanovenie rozsahu vplyvov na existujúce prvky prírodného prostredia v lokalite bola použitá situácia z technickej dokumentácie navrhovanej činnosti, kde na predmetnú navrhovanú činnosť bola vypracovaná Dokumentácia pre územné rozhodnutie (Franco, Kňava a kol., 2014). V rámci spracovávania DÚR bol realizovaný aj Predbežný prieskum prírodného prostredia, flóry, fauny, biotopov európskeho a národného významu, prvkov ochrany prírody, Natura 2000 a územného systému ekologickej stability pre potreby posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie (Barančok, 2014). Tento predbežný prieskum bol realizovaný v jesenných mesiacoch roku 2014 a výsledky v ňom uvedené sú spracované hlavne na základe dovtedy dostupných literárnych údajov, ktoré boli doplnené predbežnýmn terénnym prieskumom. Tento predbežný prieskum bol sústredený hlavne na identifikáciu možných stretov záujmov navrhovanej činnosti so záujmami ochrany prírody, územného systému ekologickej stability a ochranou významných biotických prvkov prírodného prostredia dotknutého územia. V danom období riešenia predbežného prieskumu a spacovania štúdie však nebolo už možné, vzhľadom na koniec vegetačného obdobia, realizovať podrobný prieskum flóry, fauny a biotopov. Použitá literatúra a zdroje informácií pre spracovanie výsledkov predbežného prieskumu bola uvedená v danej štúdii a je aj súčasťou prehľadu literatúry v tejto čtúdii. Zástupcom navrhovateľa projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ bola následne na začiatku roka 2015 spracovateľom predbežného prieskumu RNDr. Petrom Barančokom, CSc. ponúknutá možnosť realizácie podrobného prieskumu minimálne počas jedného vegetačného obdobia so zameraním na všetky významné biotické zložky prírodného prostredia. Tieto práce sa však nerealizovali. V roku 2016 bola vypracovaná Správa z inventarizačného prieskumu v k.ú. Šajdíkove Humence, parcely KNC čísla 11104/8, 11136/32 – „Rekreačné bývanie v lese“. Správu vypracovala ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie (Malacky, 31.10.2016). Správa bola vypracovaná v zmysle objednávky na inventarizačný prieskum spoločnosti Imobilye Group, a.s., Ensteinova 9, 851 01 Bratislava pre účely vyjadrenia orgánov štátnej správy k dokumentáci pre územné rozhodnutie stavby „Rekreačné bývanie v lese“. Výsledky uvedené vo vyššie uvedenej správe z inventarizačného prieskumu, realizovaného ŠOP SR – Správou CHKO Záhorie, boli využité v tejto štúdii ako základné informácie, ktoré boli doplnené údajmi z literatúry a priamymi údajmi alebo údajmi informačného systému taxónov a biotopov (ISTB) zo ŠOP SR v Banskej Bystrici. Spracovateľ tohto primeraného posúdenia vyslovuje domnienku určitej neurčitosti spracovania údajov z nedostatku informácií o výskyte druhov flóry a fauny v danom území (konkrétne komentáre budú uvedené vo vlastonom hodnotení), ktorá vychádza hlavne z toho, že sám fyzicky nerealizoval potrebné prieskumy a preto sa nemôže zaručiť za správnosť a úplnosť všetkých údajov.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 5

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Nakoľko však základné podklady boli spracované a dodané pracovníkmi ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, ktorí pracujú v danom území a majú o ňom najviac údajov, považujeme ich za spoľahlivé a vhodné na využitie pre toto primerané posúdenie. Spracovateľ primeraného posúdenia si však vyhradzuje právo nezodpovedať za správnosť daných údajov uvedených vo vyššie citovaných podkladoch, ktoré sám fyzicky nespracovával.

3. Popis postupu pri spracovaní primeraného posúdenia

Vypracovanie tejto štúdie sa metodicky opiera o Metodiku hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike (ŠOP SR, 2014) (ďalej len „Metodika“), Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášku MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov. V „Metodike“ sa pre vypracovanie kapitoly 3. – citujem: „Odporúčame uviesť stručný popis spracovania primeraného posúdenia, opísať použitú metodiku, metódy realizovaných terénnych prieskumov a hodnotení. Je potrebné uviesť, aké kroky (v časovej následnosti) boli vykonané a ako dlho jednotlivé etapy posúdenia trvali. Je potrebné opísať metódy terénnych prieskumov (zberu údajov, mapovania a pod.) a uviesť názov použitej metódy (u menej známych napr. citácie). Prípadné vlastné modifikácie metód (napr. zjednodušenia) na účely konkrétneho primeraného posúdenia je vždy potrebné popísať a odôvodniť. V tejto kapitole je nutné vždy uviesť mená a odborné zameranie odborníkov, ktorí vykonali terénne prieskumy, ďalej dátumy terénnych prieskumov a ich lokalizáciu. K primeranému posúdeniu odporúčame priložiť správu z terénneho prieskumu.“ Ako bolo uvedené vyššie, ako základné informácie pre toto primerané posúdenie, boli využité údaje z inventarizačného prieskumu, realizovaného ŠOP SR – Správou CHKO Záhorie. V svojej štúdii k tejto časti uvádzajú, že inventarizačný prieskum sa realizoval v období 15.6.2016 až 30.10.2016 a pre zoznam druhov bola využitá i databáza chránených druhov (ISTB) v rámci CHKO Záhorie. Mená spracovateľov štúdie „Správa z inventarizačného prieskumu v k.ú. Šajdíkove Humence, parcely KNC čísla 11104/8, 11136/32 – „Rekreačné bývanie v lese“ nie sú uvedené. Túto dokumentáciu primeraného posúdenia „Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000“ pre projekt „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ vypracoval RNDr. Peter Barančok, CSc. – biológia, ekológia, krajinná ekológia – na základe poskytnutých materiálov, dostupnej literatúry a vlastného predbežného prieskumu (správa z predbežného prieskumu je prílohou dokumentácie DUR navrhovanej činnosti).

4. Informácie o projekte (podľa Mociková, I., február 2017)

4.1. Základné údaje o projekte

Názov: REKREAČNÉ BÝVANIE V LESE, ŠAJDÍKOVE HUMENCE Lokalizácia: Kraj: Trnavský Okres: Senica Obec: Šajdíkove Humence Katastrálne územie: Šajdíkove Humence Parcely č.: 11104/8 a 11136/32

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 6

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti:

Obr.1 Prehľadná situácia (Informačný portál katastra nehnuteľností). http://mapka.gku.sk/mapovyportal/?basemap=podklad&zoom=6&lng=17.3011&lat=48.6426#/ cadastralunits(554)/detail)

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 7

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Predpokladané termíny: výstavba 2018 prevádzka od roku 2018 Možné cezhraničné vplyvy: Vplyvy navrhovanej činnosti nepresahujú štátne hranice.

Stručný popis technického a technologického riešenia Územie sa nachádza na východnej strane katastrálneho územia obce Šajdíkove Humence na hranici s katastrálnym územím Záhorie-vojenský obvod. Územie je vzdialené od obce Šajdíkove Humence približne 4 km východným smerom. Severným smerom vo vzdialenosti cca 4 km sa nachádza mesto Senica. Predmetné územie je zo západnej a severnej strany v susedstve golfového areálu Penati Golf Resort. Na južnej strane susedí pozemok s ťažobným územím, ktoré je odlesnené a v súčasnosti slúži na ťažbu pieskov. Vojenský obvod na východnej hranici pozemku tvorí súvislý komplex lesných porastov. Samotné riešené územie sa nachádza na parcelách č. 11104/8 a 11136/32 v k.ú. Šajdíkove Humence. Má tvar trojuholníka. Pozemky sú zalesnené. Terén má dunový charakter, s troma vyvýšeninami v rohoch trojuholníka. V južnej časti územia sa nachádza podmáčaná plocha – mokraď o výmere 6 700 m2, ktorá nebude stavbou dotknutá. Predložený zámer vychádza z dokumentácie pre územné rozhodnutie (Franko, P., Kňava, R. a kol., 11/2014, ďalej len DÚR), ktorej cieľom je návrh optimálnej miery využitia územia pre investičný zámer vlastníka vybudovať domy pre účely rekreačného bývania, so zohľadnením širších väzieb na okolité prostredie a ochranu prírodného prostredia. Cieľom výstavby je príprava územia pre umiestnenie 26 rekreačných domov. Príprava spočíva v rozparcelovaní riešeného územia na 26 parciel, rôznej výmery. Plocha jednotlivých parciel sa bude pohybovať cca od 1290 do 3066 m2. Jednotlivé parcely – pozemky nebudú oplotené z dôvodu zabezpečenia migrácie lesnej zveri. Jednotliví majitelia si budú môcť ohradiť v tesnom dotyku len samotné rekreačné domy a objekty k nim úzko pridružené, ako napr. bazén. Jednotlivé parcely budú dopravne obslužné jednopruhovou – obojsmernou cestnou komunikáciou s výhybňami. V centre a na konci hlavných dvoch vetiev sa bude nachádzať obratisko automobilov, spĺňajúce normové kritériá na zabezpečenie požiarneho zásahu a obsluhy sanitkou. Cestnú komunikáciu bude lemovať chodník pre peších šírky 2,0 m. Pod telesom chodníka budú umiestnené jednotlivé areálové rozvody technickej infraštruktúry. V areáli budú vyhotovené rozvody vody, kanalizácie a elektriny. Z areálových rozvodov budú k jednotlivým pozemkom vyhotovené odbočky – prípojky inžinierskych sietí. V línii chodníka pre peších budú osadené aj stĺpy verejného osvetlenia. Hlavným zámerom architektonického riešenia je akceptovanie prostredia a snaha o citlivé individuálne osadenie rekreačných domov do prostredia zmiešaných ihličnato- listnatých lesov. Materiálové riešenie jednotlivých objektov bude mať prírodný charakter – kameň, drevo. Hmotovo priestorové rozčlenenie objektov bude tvorené jedným podlažím prípadne jednopodlažné s obytným podkrovím. Zastavané územie bude plynulo prechádzať do zelene, ktorá ústi do lesa. Pásmo lesa je využité taktiež na odseparovanie jednotlivých parciel ktoré bude nahrádzať neprípustné pevné oplocovanie pozemkov. Pri vstupe – vjazde do areálu, na vonkajšej hranici územia bude osadený objekt pre centrálne umiestnenie komunálneho odpadu produkovaného užívateľmi rekreačných domov. Variant centrálneho umiestnenia komunálneho odpadu je navrhnutý z dôvodu bezpečného uskladnenia odpadu v objekte na to špeciálne pripravenom. Takýmto spôsobom sa zamedzí znečisťovaniu územia odpadom a ochrana pred prístupom lesnej zveri k odpadu. Eliminuje sa aj potreba vstupu vozidiel komunálnych služieb do areálu. Objekt bude obdĺžnikového pôdorysu rozmerov 3,5 x 7,0 m a výšky 3,2 m. Objekt bude murovaný z ľahkých tvárnic

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 8

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

s pultovou strechou. Vonkajšia fasáda bude obložená dreveným obkladom. Na čelnej fasáde bude vyhotovená posuvná brána na prístup k jednotlivým odpadovým nádobám. Brána bude taktiež plná, bez perforácie obložená dreveným obkladom, zabezpečená zámkom. Vo vnútri budú umiestnené kontajnery na separovaný zber – plast, kov, papier, sklo a bio odpad. Zóna rekreačných domov je prístupná z jestvujúcej komunikácie, ktorá je situovaná pozdĺž severo-západnej hranice územia. Komunikácia prechádza medzi predmetným územím a areálom golfu. Areálové komunikácie budú na verejnú komunikáciu napojené v mieste kontrolovaného vjazdu do územia. Prístupy na jednotlivé pozemky budú z areálovej komunikácie, ktorá nebude verejne prístupná. Areálová komunikácia sa navrhuje jednopruhová obojsmerná s výhybňami a chodníkom pre peších – SO.11 Komunikácie a spevnené plochy. Stavebné objekty: SO.01.01-SO.01.26 Rekreačné domy SO.02 Prístrešok na odpad SO.10 Príprava územia SO.11 Komunikácie a spevnené plochy SO.20 Rozšírenie vodovodu SO.22 Vnútroareálový vodovod a prípojky vody SO.23 Rozšírenie kanalizácie SO.24 Vnútroareálová kanalizácia a kanalizačné prípojky SO.30 Prípojka VN od TS0065-014 (VN180) SO.31 Prípojka VN od VTS (TS0014-010, VN216-478) SO.32 Káblové NN rozvody a prípojky NN SO.34 Rozvody VO SO.35 Chránička HDPE Prevádzkové súbory: PS 01 Transformačná stanica

Základné údaje:  Celková plocha riešeného územia ... 80 740 m2  SO.01.01-SO.01.28 Rekreačné domy počet parciel pre rekreačné domy 26 počet rekreačných domov 26 plocha komunikácií 5 775 m2 plocha pozemkov pre jeden rekreačný dom min. 1 290 m2 – max 3 066 m2 predpokladaná zastavaná plocha jedného domu max. 500 m2 (max 30 % pozemku) predpokladaná úžitková plocha jedného domu 1 000 m2 maximálna podlažnosť rekreačného domu 2 priemerná plocha lesa pre jeden rekreačný dom min. 70 % pozemku  SO.02 Prístrešok na odpad zastavaná plocha 38 m2  SO.20 Rozšírenie vodovodu celková dĺžka rozvodu 2 250 m  SO.23 Rozšírenie kanalizácie celková dĺžka rozvodu 2 250 m  SO.30 Prípojka VN od TS celková dĺžka rozvodu 1 950 m  SO.31 Prípojka VN od VTS celková dĺžka rozvodu 1 340 m  PS 01 Transformačná stanica zastavaná plocha 47 m2

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 9

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Územie bude rozdelené na pozemky nepravidelných viacuholníkových tvarov, pomedzi ktoré sa bude kľukatiť cesta. Na jednotlivých pozemkoch sa predpokladá trvalé vyňatie z plnenia funkcií lesov v rozsahu max. 500 m2.

Tabuľka 1 Plochy parciel pre SO 01.01 – 01.12, SO 01.14 – 01.19 a SO 01.21 – 01.28

(26 samostatných pozemkov).

č. parcely 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 14 15 16 17 18 19 21 22 23 24 25 26 27 28

]

2

[m

plocha plocha 3066 2593 2438 2680 2263 2761 2952 2757 2643 2718 1890 1290 2510 2744 2558 2707 2134 2020 2936 2152 2524 2635 1800 2853 2672 2927 Σ 65223 =

Zhrnutie: Celková plocha riešeného územia 80 740 m2 z toho plochy zastavané (domy) 26 x max. 500 m2 = max. 13 000 m2 plochy zastavané (prístrešok, TS) 38 + 47 m2 = 85 m2 plochy spevnené (komunikácie, chodníky) 5 775 m2 mokraď 6 700 m2 (8,3 % z celk. plochy územia) les 55 180 m2 (68,3 % z celk. plochy územia)

Prípravné práce budú pozostávať z odstránenia lesného porastu a humusovej vrstvy v hrúbke 20 cm. Skrývka sa umiestni na depóniu humusu zriadenú na pozemku investora. Humus sa spätne použije na úpravu svahov telesa cesty a zelených pásov. Prebytočný humus a zemina získaná z výkopov sa rozprestrie na pozemku investora, prípadne sa odvezie na skládku. Spevnené plochy pre zriadenie operatívnych skládok materiálu (skládky tehál, prefabrikátov, debnenia, výstuže a pod.), plechové sklady (sklady drobného stavebného materiálu), obytné kontajnery (pre zriadenie sociálneho zázemia vybraného dodávateľa stavby) sa navrhujú realizovať resp. osádzať v hraniciach navrhovaného staveniska, na plochách budúcich parkovísk osobných motorových vozidiel. Plochy určené na ozelenie budú po ukončení stavebnej činnosti zahumusované. Na tento účel bude použitá časť ornice odobratá v rámci prípravy územia pre výstavbu a sústredená v depónii v hraniciach zriadeného staveniska. Všetky tieto plochy budú následne zatrávnené.

4.2. Údaje o vstupoch

Záber pôdy Investičný zámer je plánovaný na pozemkoch p. č. 11104/8 a 11136/32 v k.ú. Šajdíkove Humence. Realizácia činnosti si tu vyžiada trvalé zábery pôd pre rekreačné domy, komunikácie a spevnené plochy, prístrešok na odpad a pre transformačnú stanicu. Pre trvalé zábery budú zaberané lesné pozemky o rozlohe 18 860 m2. Vybudovanie inžinierskych sietí si vyžiada dočasné zábery pôd po celej dĺžke od bodu napojenia situovaného v najsevernejšom cípe golfového areálu na vodovodnú vetvu

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 10

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

„Golfový areál“ a na kanalizačnú sieť, s vedením potrubí po severnom a východnom ohraničení golfového areálu. Dočasné zábery si vyžiada aj podzemné káblové elektrické vedenie, kde je bodom napojenia TS 0065-014 situovaná v chatovej oblasti Golf Residence Senica a TS 0014-010 situovaná vo Vojenskom výcvikovom priestore cca 800 m JV smerom. Všetky dočasné zábery budú vedené v trase ciest alebo v ich tesnom súbehu. Dočasné zábery pre inžinierske siete v rozsahu a podľa druhu pozemkov predstavujú záber 6 759 m2 lesných pozemkov a 680 m2 zastavaných plôch a nádvorí. Odhad záberov pôd na úrovni rozpracovania pre potreby DÚR dokumentuje nasledovná tabuľka:

Tabuľka 2 Dočasné a trvalé zábery pôdy (podľa DÚR). Dočasný Trvalý Parcela Katastr. Druh Vlastník záber záber SO a PS Popis č. územie pozemku [m2] [m2] Golf SO.20 Rozšírenie vodovodu Trasa-1010m/v koridore 3 m Šajdíkove Lesné 11138/1 Residence 3 030 SO.23 Rozšírenie kanalizácie Trasa-1010m/v koridore 3 m Humence pozemky Senica a.s. SO.35 Chránička HDPE Trasa-1010m/v koridore 3 m

Šajdíkove Zast. plochy SO.30 Prípojka VN od Jestvujúca TS-napojovací bod 11138/435 ZSE a.s. Humence a nádvoria TS0065-014 (VN180) VN

SO.20 Rozšírenie vodovodu Trasa-130 m Golf SO.23 Rozšírenie kanalizácie Trasa-130 m Šajdíkove Ostatné 11138/430 Residence SO.30 Prípojka VN od Humence plochy Trasa-130 m Senica a.s. TS0065-014 (VN180) SO.35 Chránička HDPE Trasa-130 m

SO.20 Rozšírenie vodovodu Trasa-1080m/v koridore 3 m SO.23 Rozšírenie kanalizácie Trasa-1080m/v koridore 3 m Šajdíkove SR v správe Lesné 11079/3 3 240 SO.30 Prípojka VN od Humence SPF pozemky Trasa-1080m/v koridore 3 m TS0065-014 (VN180) SO.35 Chránička HDPE Trasa-1080m/v koridore 3 m

Šajdíkove Lesné SO.01.01-01.26 Rekreačné 11136/32 NAJPI a.s. 500 Max. zast. plocha 500m2 Humence pozemky domy (1x)

SO.20 Rozšírenie vodovodu Trasa-85m/v koridore 3 m SO.23 Rozšírenie kanalizácie Trasa-85m/v koridore 3 m Šajdíkove Lesné 11136/32 NAJPI a.s. 255 SO.30 Prípojka VN od Humence pozemky Trasa-85m/v koridore 3 m TS0065-014 (VN180) SO.35 Chránička HDPE Trasa-85m/v koridore 3 m

SO.01.01-01.26 Rekreačné 12 500 Max. zast. plocha 500m2 domy (25x) Imobilye Šajdíkove Lesné 38 SO.02 Prístrešok pre odpad 11104/8 Group a.s, Humence pozemky 47 PS.01 Transformačná stanica nájomca SR SO.11 Komunikácie 5 775 a spevnené plochy

Imobilye SO.20 Rozšírenie vodovodu Trasa-45m/v koridore 2m Šajdíkove Lesné 11104/8 Group a.s, 90 SO.23 Rozšírenie kanalizácie Trasa-45m/v koridore 2m Humence pozemky nájomca SR SO.35 Chránička HDPE Trasa-45m/v koridore 2m

SO.30 Prípojka VN od Trasa-180m/v koridore 0,8m TS0065-014 (VN180) SO.22 Vnútroareálový Umiestnené pod spev. vodovod a prípojky vodovodu plochami Imobilye SO.24 Vnútroareálová Šajdíkove Lesné Umiestnené pod spev. 11104/8 Group a.s, 144 kanalizácia a kanalizačné Humence pozemky plochami nájomca SR prípojky SO.32 Káblové NN rozvody Umiestnené pod spev. a prípojky NN plochami Umiestnené pod spev. SO.34 Rozvody VO plochami

Zast. plochy 3758/2 Hlboké Urbár 680 SO.31 Prípojka VN od VTSU Trasa-850m/v koridore 0,8m a nádvoria

Σ [m2] 7 439 18 860

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 11

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Spotreba vody Riešené územie nemá vlastný zdroj pitnej a požiarnej vody. Možné je využiť jestvujúci vodovod pre Golfový areál. Zásobovanie Golfového areálu pitnou a požiarnou vodou je zrealizované z jestvujúceho prívodného potrubia Šaštín – Senica s napojením pri existujúcej čerpacej stanici Čáčov. Za napojovacím miestom na verejný vodovod je na potrubí SO 05-01 vonkajší vodovod osadená centrálna vodomerná šachta s vodomerom pre meranie celkovej spotreby vody pre Golfový areál. Na základe požiadaviek správcu vodovodu bol v Golfovom areáli vybudovaný vežový vodojem s výškou stojanu 30,00 m o objeme 300 m3 s min. hladinou vody na kóte 221,50 m n.m. a max. hladinou vody na kóte 226,55 m n.m. Prívodné vodovodné potrubie do vodojemu je vybudované od napojenia na vonkajší vodovod po ľavej strane prístupovej cesty do Golfového areálu v zelenom páse vedľa cestnej priekopy z HDPE potrubia dxt 160 x 14,6 mm. Rozvodné vodovodné potrubie pre Golfový areál začína hlavnou vetvou „A“ od vežového vodojemu, ktorá sa následne rozvetvuje k jednotlivým lokalitám pre rekreačné domy a rekreačné chatky. V centrálnej časti rekreačných domov je vodovodná sieť zokruhovaná, ostatné časti tvoria samostatné vetvy. SO.20 Rozšírenie vodovodu Zásobovanie riešeného územia pitnou a požiarnou vodou bude prívodným vodovodným potrubím z HDPE rúr dxt 160 x 14,6 mm, ktoré bude napojené na jestvujúce prívodné vodovodné potrubie do vodojemu z existujúcej čerpacej stanici Čáčov z HDPE potrubia dxt 160 x 14,6 mm. K napojeniu na prívodné potrubie z čerpacej stanici Čáčov je potrebný písomný súhlas prevádzkovateľa vodovodu. V mieste napojenia na jestvujúce prívodné potrubie je tlak vody podľa prevádzkovateľa 0,4 MPa. Prevádzkovateľ vodovodu požaduje aby sa za napojením na prívodné potrubie vybudovala armatúrna šachta s dvomi redukčnými ventilmi DN 80 mm, zasúvadlovými uzávermi a potrebnými armatúrami a tvarovkami. Jeden redukčný ventil bude slúžiť pre Golfový areál a druhý redukčný ventil bude slúžiť pre Rekreačné domy. Od armatúrnej šachty je navrhnuté prívodné vodovodné potrubie z HDPE rúr dxt 160 x 14,6 mm celkovej dĺžky 2 300 m až po začiatok areálu rekreačných domov. Na prívodnom potrubí pre Rekreačné domy pri poslednej chate pri jazere (Golf Residence Senica) sa osadí odbočka pre prepojenie jestvujúceho vodovodu v Golfovom areáli s prívodným potrubím pre Rekreačné domy. SO.21 Vnútroareálový vodovod a prípojky vody Vnútro areálový vodovod je navrhnutý v komunikáciách v súbehu s tlakovou kanalizáciou v súlade s STN 73 6005 Priestorová úprava vedenia technického vybavenia. Vnútro areálový vodovod sa navrhuje z HDPE rúr dxt 110 x 6,6 mm celkovej dĺžky 840,00 m. Na trase vnútroareálového vodovodu sa osadia nadzemné požiarne hydranty, ktoré okrem hlavnej funkcie protipožiarneho zabezpečenia areálu spĺňajú funkciu vzdušníkov a kalníkov. Nadzemné hydranty DN 80 mm s min. výdatnosťou 7,50 l.s-1 sa osadia do zelených pásov vo vzájomnej vzdialenosti max. 80 m a vo vzdialenosti 5 – 80 m od rekreačných domov. Spoločne s hlavnými vetvami vnútroareálového vodovodu sa budú realizovať aj vodovodné prípojky k rekreačným domom, ktoré sa ukončia 1,0 m za hranicou súkromného pozemku vodomernou šachtou. Vodovodné prípojky sa navrhujú z HDPE rúr dxt 40 x 3,7 mm celkovej dĺžky 180 m. Hydrotechnické výpočty Priemerná potreba vody pre 26 rekreačných domov x 7 osôb: Qp = 182 ob. x 135 l.os.deň-1 = 24 570 l.deň-1 = 24,57 m3.deň-1 = 0,30 l.s-1 Maximálna denná potreba vody: Qm = Qp x kd = 24,57 m3.deň-1 x 2,0 = 49,14 m3.deň-1 = 0,57 l.s-1 Maximálna hodinová potreba vody : Qh = Qm x kh = 49,14 m3.deň-1 x 1,8 = 88,45 m3.deň-1 = 1,02 l.s-1

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 12

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Posúdenie kapacity vodovodnej siete V mieste napojenia na areálový rozvod vody v Golfovom areáli Šajdíkove Humence na vetvu „A2“ pri vrátnici pre lokalitu s chatkami Golf Residence Senica) je vybudované vodovodné potrubie dxt 160 x 14,6 mm z HDPE rúr. Areálový rozvod vody je napojený na vežový vodojem s výškou nohy 30 m o objeme 300 m3 s maximálnou hladinou vody na kóte 226,55 m n.m. a minimálnou hladinou 221,50 m n.m. Na základe bilancie potreby vody pre Golfový areál v zmysle projektovej dokumentácie zo septembra 2007 sú overené dostatočné kapacity zásobovania vodou aj po pripojení posudzovaných rekreačných domov na predmetný vodovod Golfového areálu.

Tabuľka 3 Potreba vody pre Golfový areál a rekreačné bývanie v lese. Výpočet potreby vody Qp [l/s] Qp [m3/d] Qp [m3/týžd] navrhovaný stav v roku 2007 (Golfový areál) 4,16 359,53 2 516,71 výhľad na 10 rokov a viac (Golfový areál) 5,11 439,87 3 079,09 rekreačné bývanie v lese 0,30 24,57 171,99 navrhovaný stav v r. 2007 + bývanie v lese 4,46 384,10 2 688,70 voľná kapacita 0,65 55,77 390,39

Potreba vody počas výstavby Zabezpečenie dočasných objektov zariadenia staveniska vodou a zabezpečenie vody pre predpokladanú technológiu výstavby sa navrhuje zrealizovaním trvalej prípojky vody z verejného vodovodu v predstihu. Trvalá prípojka vody bude ukončená vo vodomernej šachte, umiestnenej na zriadenom stavenisku. Odber vody i pre staveniskové účely je podmienený inštaláciou prietokového, dočasného staveniskového vodomeru, umiestneného v predmetnej vodomernej šachte. Predpokladaný odber úžitkovej vody je 0,350 l/s pitnej vody a 0,450 l/s vody pre sanitárne účely.

Surovinové a energetické zdroje Surovinové zdroje Zámer z pohľadu primárnych surovín vykazuje minimálne potreby; jedná sa v podstate len o drvené kamenivo a štrkodrvinu potrebné do podkladných konštrukcií ciest a spevnených plôch. Ďalej budú pri realizácií zámeru potrebné stavebné výrobky pre vybudovanie inžinierskych sietí, ako HDPE rúry a tvarovky, zemné káble pre rozvod vysokého a nízkeho napätia, cementový betón a betónová dlažba pre konštrukcie ciest a spevnených plôch a stavebné výrobky obvyklé pre stavbu domov. Zásobovanie elektrickou energiou Navrhované VN a NN vedenia budú realizované ako káblové umiestnené pod zemou. Navrhovaná trafostanica o výkone 2 x 630 kVA bude certifikovaná, kioskového typu s monolitického betónového skeletu, vnútorne ovládaná, osadená pri miestnej komunikácii. Základová časť je riešená ako zberná havarijná nádrž v prípade netesnosti, resp. poruche transformátora, z vnútornej časti opatrená izolačným náterom. Po prepojení VN liniek VN 180 a VN 216-478 vznikne potreba rekonštrukcie VN káblového vedenia medzi TS0014-010 a pripojením na VN vzdušnú linku vo VTS. Možné napojenie z existujúcich VN rozvodov: - bod 1 – VN 180 od TS 0065-014 (Golf Residence Senica, cca 1,9 km S smerom), - bod 2 – VN 216-478 od TS 0014-010 (VVP Záhorie, cca 800 m JV smerom) je bez výkonových obmedzení v rámci plánovanej výkonovej bilancie.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 13

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 4 Energetická bilancia. Typ objektu Pi (kW) Ps (kW) počet Σ Pi (kW) Pp (kW) istič rekreačný dom 43,000 19,600 26 1 118 374 IT32A verejné osvetlenie 0,075 0,075 40 3 3 IT16A spolu 1 121 377

Zásobovanie elektrickou energiou riešia objekty: SO.30 Prípojka VN od TS0065-014 (VN180) SO.31 Prípojka VN od VTS (TS0014-010, VN216-478) PS.30 Transformačná stanica SO.32 Káblové NN rozvody a prípojky NN SO.34 Rozvod VO SO.35 Chránička HDPE Pre potreby pripojenia rozvodov slaboprúdu sa do trasy prípojok IS (VN prípojky a plynu, vodovodu) pripoloží chránička – rúrka HDPE Integral 76, pre budúce zafúknutie optických káblov. Chránička povedie od asfaltovej cesty – prístupová komunikácie pre PGR v spoločnej trase prípojok IS až do lokality rekreačných domov, kde sa ukončí pred navrhovanou trafostanicou. Elektrická energia pre účely výstavby Elektrická energia pre dočasné objekty navrhovaného zariadenia staveniska a pre nasadené elektromotory stavebných strojov bude zabezpečená výstavbou trvalej káblovej 22 kV prípojky v predstihu a jej ukončením v staveniskovej trafostanici. Odber staveniskového elektrického prúdu je podmienený inštaláciou staveniskových rozpojovacích a istiacich skríň (napr. typu RVO resp. RIS) so zabezpečením merania veľkosti odberu. Celkový inštalovaný príkon elektromotorov, osvetlenia a objektov zariadenia staveniska = 100 kW.

Doprava a iná infraštruktúra Doprava Prístup k pozemku (osobnými, nákladnými, aj mechanizmami pre účely výstavby) je v súčasnosti možný z juhozápadnej strany po spevnenej asfaltovej komunikácii, ktorá ide z obce Borský Mikuláš a smeruje do Vojenského výcvikového priestoru. Komunikácia prechádza medzi predmetným územím a areálom golfu. Komunikácia nemá dostatočnú šírku pre plnohodnotnú obojsmernú prevádzku. Šírka komunikácie je 3 až 4 m. Prístup je tiež možný zo Senice, resp. od hlavného vstupu do golfového areálu po čiastočne spevnenej komunikácii, ktorá prechádza pozdĺž západnej hranice golfového areálu a v jeho najjužnejšom cípe sa napája na spomínanú asfaltovú komunikáciu – Borský Mikuláš – VVP. Vnútrozonálny komunikačný systém je navrhnutý funkčnej triedy D1 – Obytná zóna. Celá zóna je určená len pre osobné automobily. Ide o spoločný dopravný priestor pre chodcov aj osobné automobily s prednosťou chodcov. Šírka komunikácií je 6,0 m, z toho chodníkový pás je 2,0 m. Chodníkový pás je oddelený od vozovky bezbariérovo skoseným cestným obrubníkom osadeným do betónového lôžka naležato s prevýšením 20 mm. Na zlepšenie obchádzania vozidiel sa vybudujú na komunikácii výhybne dĺžky 9,0 m s nábehmi 6,0 m a šírky 2,0 m. V strede zóny sa nachádza malá okružná križovatka s priemerom 11,5 m, na koncoch priečnej komunikácie sa nachádzajú obratiská s priemerom tiež 11,5 m. Celková dĺžka komunikačného systému je 786 m. Odvodnenie povrchu novonavrhovaného komunikačného systému je zabezpečené pozdĺžnym a priečnym sklonom krytu do postranných vsakovacích pásov 1 x 1 m vystlaných filtračnou geotextíliou. Odvodnenie pláne je zabezpečené 3 % vyspádovaním vrstvy štrkodrviny rovnako do vsakovacích pásov.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 14

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Posúdenie statickej dopravy je podľa STN 73 6110/Z1(11/2011), tab. č. 20 a čl. 16.3.10. Podľa tabuľky sú základné ukazovatele výhľadového počtu odstavných Oo nasledovné: rekreačné domy 26 ks Oo = 26 x 2 = 52 miest Celkový počet potrebných stojísk N sa vypočíta zo vzorca: N = 1,1 x Oo N = 1,1 x 52 = 57,2 = 58 miest Podľa výpočtu je potrebné zabezpečiť minimálne 58 miest. Každý rekreačný dom bude mať na svojom pozemku 3 parkovacie miesta. Spolu je navrhovaných na pozemku rekreačných domov 26 x 3 = 78 miest. Parkovacie miesta sú súčasťou stavby rekreačných domov.

Odhad intenzity nákladnej dopravy počas výstavby je 3 NA/hodšpič. Odhad osobnej dopravy počas prevádzky je 5,2 OA/hodšpič. Infraštruktúra Napojovacie body areálových prípojok – vodovod a kanalizácia – sa nachádzajú cca vo vzdialenosti 2,5 km pri cestnej komunikácii Čáčov – Golf Residence Senica (GRS). Trasa rozvodov bude prebiehať po vnútornej hranici areálu GRS a ďalej po hranici katastrálneho územia Šajdíkove Humence smerom do areálu – Rekreačné bývanie v lee. Napojovací bod elektro – VN bude napojená z TS umiestnenej v areáli GRS, trasa bude prebiehať po vnútornej hranici areálu GRS a ďalej po hranici katastrálneho územia Šajdíkove Humence smerom do areálu – Rekreačné bývanie v lese. Trasa – rozšírenie vodovodu, kanalizácie a chránička HDPE Napojovacie body areálových prípojok – vodovod a kanalizácia – sa nachádzajú približne v rovnakom mieste pri cestnej komunikácii Čáčov – Golfový areál. Napojovacie body sa nachádzajú na ľavej strane komunikácie na p. č. 11138/1. Trasa po tejto parcele vedie cca 50 m kde v stupuje do vnútorného areálu Rekreačných chát – GRS. Tu rozvody naďalej pokračujú po p. č. 11138/1. Rozvody vody, kanalizácie a chránička HDPE budú umiestnené v šírkovom koridore cca 3 m jestvujúcej lesnej cesty ktorá kopíruje hranicu pozemku a jestvujúce oplotenie prebieha v dĺžke cca 850 m. Trasa ďalej pokračuje vo vnútorných hraniciach areálu GRS, kopírujúc liniu oplotenia po p. č. 11138/1 v dĺžke cca 120 m. Následne, stále v areály GRS prechádza na p. č.11138/430 v dĺžke cca 130 m. V tomto bode trasa súbehu inžinierskych sietí „opúšťa“ územie GRS. Trasa ďalej pokračuje v šírkovom koridore jestvujúcej lesnej cesty umiestnenej na p. č. 11079/3 v džke cca 1100 m až k areálu – Rekreačné bývanie v lese. Trasa – VN prípojka Napojovacie body VN prípojky sa nachádza v areáli GRS. VN prípojka bude dopojená z jestvujúcej TS č. 0065-014 umiestnenej v tesnej blízkosti obslužnej komunikácie areálu rekreačných chát GRS. Po konzultácii s majiteľom územia bola dohodnutá – určená trasa rozvodu VN smerom k spoločnej navrhovanej trase technickej infraštruktúry umiestnenej na hranici pozemku GRS, kopírujúc hranicu oplotenia. Trasa od napojenia z TS kopíruje hranu terénu, svahu až k vodnej výpusti, kde kolmo prebieha ku koridoru technickej infraštruktúry. Tento úsek VN umiestnený na p. č. 11138/1 má dĺžku cca 200 m. Ďalej pokračuje v súbehu rozvodov vody, kanalizácie a chráničky HDPE po p. č. 11138/1 v dĺžke cca 250 m, kde prechádza na p. č. 11138/43 v dĺžke cca 130 m. V tomto bode trasa súbehu inžinierskych sietí „opúšťa“ územie GRS.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 15

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Trasa ďalej pokračuje v šírkovom koridore jestvujúcej lesnej cesty umiestnenej na p. č. 11079/3 v dĺžke cca 1350 m až k novo navrhovanej TS – areálu – Rekreačné bývanie v lese.

Nároky na pracovné sily a iné nároky Pri výstavbe sa predpokladá nasadenie cca 10 pracovníkov naraz. Ubytovanie pracovníkov sa navrhuje mimo stavenisko. Stravovanie bude zabezpečené dovozom a hygienické potreby prostredníctvom suchých WC. Počas prevádzky sa nepredpokladajú nároky na pracovné sily, iba ak sekundárne v rámci servisných činností. Iné nároky nie sú známe.

4.3. Údaje o výstupoch

Zdroje znečistenia ovzdušia Zdrojmi znečisťovania ovzdušia bude stavebná činnosť najmä počas zemných prác – emitované budú tuhé znečisťujúce látky, a pohon stavebných mechanizmov na báze spaľovania fosílnych palív s produkciou dominantných škodlivín CO a NOx. Znečisťovanie ovzdušia bude počas výstavby dočasné a relatívne krátkodobé, pri nízkej intenzite dopravy nákladnými autami (cca 3 NA/hodšpič). Základným médiom pre vykurovanie budúcich objektov rekreačného bývania a prípravu teplej úžitkovej vody bude elektrická energia. Alternatívne sa počíta s kotlom na peletky, resp. je predpoklad, že jednotlivé rekreačné objekty budú mať zriadené krbové telesá na pevné – drevné palivo, čím vznikne lokálny zdroj znečistenia. Doprava osobnými automobilmi (OA) nebude významnejšie ovplyvňovať znečistenie ovzdušia vyššími koncentráciami CO a NOx vzhľadom na nízku intenzitu (odhad je 5,2 NA/hodšpič a nepravidelnosť pohybu v rámci riešeného územia. V prípade rekreačných domov je uvažované stánie pre 3 vozidlá. Nepredpokladá prekročenie limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z.z., príloha č.1.

Odpadové vody Odvádzanie splaškových odpadových vôd z objektov budúcich rekreačných domov bude riešené gravitačne do vlastnej prečerpávacej stanice a následne tlakovým potrubím do verejnej kanalizácie. Dažďové odpadové vody zo striech budú vsakované na jednotlivých pozemkoch, resp. pomocou vsakovacích systémov. Dažďové odpadové vody z komunikácii budú voľne odtekať do zelene a vsakovať do podložia. Odvodnenie prístupovej komunikácie a spevnených plôch je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom a odvedením vôd do priľahlých priekop. Kanalizácia – súčasný stav Odvádzanie splaškových vôd z riešeného areálu je možné napojením sa na jestvujúcu tlakovú kanalizáciu pre Golfový areál. Odvádzanie splaškových odpadových vôd z Golfového areálu je tlakovou kanalizáciou, ktorá je napojená na jestvujúcu gravitačnú kanalizáciu v Senici – Čáčov. Pred zaústením na jestvujúcu kanalizáciu je na tlakovej kanalizácii vybudovaná merná šachta s indukčným prietokomerom pre meranie celkového množstva splaškovej vody produkovanej z Golfového areálu. Jestvujúca tlaková kanalizácia (vonkajšia kanalizácia) z Golfového areálu je vybudovaná od napojenia na jestvujúcu

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 16

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

kanalizáciu v Senici – Čáčov v poľnej ceste až po „Čerpaciu stanicu pitnej vody – Čáčov„ a odtiaľ je v súbehu s vonkajším vodovodom zrealizovaná po ľavej strane prístupovej cesty do Golfového areálu v zelenom páse z HDPE potrubia dxt 200 x 18,4 mm. Trasa vonkajšej splaškovej kanalizácie je ukončená za Hrušovským potokom. V mieste ukončenia „Vonkajšej splaškovej kanalizácie“ je začiatok „Vnútornej splaškovej kanalizácie“, ktorá je vybudovaná pre Golfový areál. Koncepcia riešenia SO.23 Rozšírenie kanalizácie Odvádzanie splaškových odpadových vôd z riešeného územia je navrhnuté hlavným kanalizačným potrubím z HDPE rúr dxt 90 x 8,2 mm celkovej dĺžky 2300 m, ktoré bude napojené na jestvujúce tlakové kanalizačné potrubie dxt 200 x 18,4 mm v Golfovom areáli pri vodnom toku Hrušovský potok. Za napojením na jestvujúce kanalizačné potrubie sa navrhuje na hlavnom kanalizačnom potrubí osadiť zasúvadlový uzáver a vybudovať mernú šachtu na meranie množstva splaškových vôd z riešeného areálu. Merná šachta sa navrhuje betónová vnútorných pôdorysných rozmerov 2100 x 310 mm svetlej výšky 2100 mm. V mernej šachte sa osadí indukčný prietokomer s príslušnými armatúrami a tvarovkami. Od mernej šachty sa navrhuje trasa hlavného kanalizačného potrubia v súbehu s prívodným vodovodným potrubím až po hranicu riešeného územia. SO.24 Vnútroareálová kanalizácia a kanalizačné prípojky Vnútroareálová kanalizácia je riešená ako tlaková splašková kanalizácia. Navrhnutá je v komunikáciách v súbehu s vodovodom v súlade s STN 73 6005 Priestorová úprava vedenia technického vybavenia. Vnútroareálová kanalizácia sa navrhuje z HDPE rúr dxt 50 x 4,6 mm až 90 x 8,2 mm celkovej dĺžky 840,00 m. Spoločne s hlavnými vetvami vnútroareálovej kanalizácie sa budú realizovať aj kanalizačné prípojky k rekreačným domom, ktoré sa ukončia 1,0 m za hranicou súkromného pozemku osadením zasúvadlového uzáveru so zemnou súpravou a poklopom. Kanalizačné prípojky sa navrhujú z HDPE z rúr dxt 40 x 3,7 mm celkovej dĺžky 180 m. Na súkromných pozemkoch si majitelia nehnuteľností vybudujú tlakové kanalizačné prípojky k rekreačným domom, ktoré sa ukončia čerpacími šachtami. Čerpacie šachty a ich technologické vystrojenie musia spĺňať hydraulické a tlakové podmienky jestvujúcej tlakovej kanalizácie v Golfovom areáli. V mieste napojenia na areálovú splaškovú tlakovú kanalizácie stoku „S“ je vybudované tlakové potrubie dxt 200 x 18,2 mm z HDPE rúr. Splaškové vody sú zaústené do verejnej splaškovej kanalizácie v obci Senica – Čáčov. Hydrotechnické výpočty Priemerné množstvo splaškových vôd pre 26 rekreačných domov x 7 osôb: -1 -1 3 -1 -1 Q24 = 182 ob. x 135 l.os.deň = 24 570 l.deň = 24,57 m .deň = 0,30 l.s Maximálne denné množstvo splaškových vôd: 3 -1 3 -1 -1 Q h max = Q24 x k h max = 24,57 m .deň x 4,4 = 108,11 m .deň = 1,25 l.s Minimálne denné množstvo splaškových vôd : 3 -1 3 -1 Q h min = Q24 x k h min = 24,57 m .deň x 0,0 = 0,0 m .deň = 0,0 l.s-1 Posúdenie kapacity kanalizačnej siete Na základe bilancie množstva splaškových vôd pre Golfový areál v zmysle projektovej dokumentácie zo septembra 2007 sú overené dostatočné kapacity tlakovej kanalizácie aj po pripojení posudzovaných rekreačných domov na predmetnú kanalizáciu Golfového areálu.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 17

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 5 Výpočet množstva splaškových vôd pre Golfový areál a rekreačné bývanie v lese. Výpočet množstva splaškových vôd Qp [l/s] Qp [m3/d] Qp [m3/týžd] navrhovaný stav v roku 2007 (Golfový areál) 4,16 359,53 2 516,71 výhľad na 10 rokov a viac (Golfový areál) 5,11 439,87 3 079,09 rekreačné bývanie v lese 0,30 24,57 171,99 navrhovaný stav v r. 2007 + bývanie v lese 4,46 384,10 2 688,70 voľná kapacita 0,65 55,77 390,39

Iné odpady Počas výstavby a prevádzky budú vznikať nasledovné druhy odpadov zaradené podľa Katalógu odpadov (vyhláška MŽP SR č. 365/2015 Z.z.):

Tabuľka 6 Odpady počas výstavby. Kód Druh odpadu Kategória Množstvo 17 01 01 betón O 1,0 t 17 02 01 drevo O 0,5 t 17 02 02 sklo O 0,1 t 17 03 02 bituménové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01 O 0,1 t 17 04 05 železo a oceľ O 0,1 t 17 04 11 káble iné ako uvedené v 17 04 10 O 0,1 t 17 05 04 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 O 10 t 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 O 30 t zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené 17 09 04 O 1,5 t v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03 O – ostatný odpad, N – nebezpečný odpad

Výkopová zemina, vznikajúca pri realizácii stavby bude využitá v rámci vyhotovenia HTU objektov. Stiahnutá ornica bude čiastočne odvezená a časť ornice, o objeme upresnenom v ďalšom stupni projektového riešenia, navrhujeme dočasne uskladniť formou zemníka na stavenisku. Táto zemina bude použitá v rámci záverečných terénnych a sadových úprav. So zeminou bude nakladané i počas realizácie spevnených plôch, komunikácie a pri pokládke novonavrhovaných inžinierskych sietí. Zemina z výkopov pre siete bude použitá na spätný zásyp (nie obsyp).

Tabuľka 7 Odpady počas prevádzky. Kód Druh odpadu Kategória Kubatúra 20 01 01 papier a lepenka O 20 01 02 sklo O 20 01 08 biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad O vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako 4,32 20 01 36 O uvedené v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35 m3/rok 20 01 39 plasty O 20 02 01 biologicky rozložiteľný odpad (odpady zo záhrad a parkov) O 20 03 01 zmesový komunálny odpad O O – ostatný odpad, N – nebezpečný odpad

Pre prevádzku sa navrhuje použitie 3 ks typizovaných kontajnerov o obsahu 120 l, výmena 1 x do týždňa, umiestnených v prístrešku na odpad. Vyťažiteľnosť (separované zložky) sa predpokladá v rozsahu 35 %.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 18

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Variant centrálneho umiestnenia komunálneho odpadu je navrhnutý z dôvodu bezpečného uskladnenia odpadu v objekte na to špeciálne pripravenom. Takýmto spôsobom sa zamedzí znečisťovaniu územia odpadom a ochrana pred prístupom lesnej zveri k odpadu. Eliminuje sa aj potreba vstupu vozidiel komunálnych služieb do areálu. Objekt bude obdĺžnikového pôdorysu rozmerov 3,5 x 7,0 m a výšky 3,2 m. Objekt bude murovaný z ľahkých tvárnic s pultovou strechou. Vonkajšia fasáda bude obložená dreveným obkladom. Na čelnej fasáde bude vyhotovená posuvná brána na prístup k jednotlivým odpadovým nádobám. Brána bude taktiež plná, bez perforácie obložená dreveným obkladom, zabezpečená zámkom. Vo vnútri budú umiestnené kontajnery na separovaný zber – plast, kov, papier, sklo a bioodpad.

Zdroje hluku a vibrácií Dočasným zdrojom hluku a vibrácií budú agregáty mechanizácie predovšetkým počas výstavby infraštruktúry – vnútornej i vonkajšej. Rekreačné domy budú budované individuálne v rôznom časovom období. Počas prevádzky bude zdrojom hluku osobná automobilová doprava. V okolí riešeného územia, ani pozdĺž trás dopravného prístupu od areálu rekreačného bývania v lese až po vjazd/výjazd na cestu II/500 (Senica – Kúty) sa obytné zóny nenachádzajú. Príspevky dopravných intenzít OA budú nízke – 5,2 OA/hodšpič. Nepredpokladá sa žiadne prekračovanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí podľa vyhlášky MŽP SR č. 549/2007 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

Zdroje žiarenia, tepla a zápachu Zdrojom prirodzeného žiarenia je najmä radón, 226Ra, ktorý je prítomný v stopových množstvách v horninách. Jeho účinku je obyvateľstvo vystavené zo stavebných materiálov, z horninového podložia a z vody. V rámci inžiniersko-geologického prieskumu golfového areálu (Tupý, P. a kol., ENVIGEO, 2007) bol vykonaný aj radónový prieskum základových pôd podľa vtedy platného Nariadenia vlády č. 350/2006 Z.z. (pozn.: v súčasnosti platí vyhláška MZ SR č. 528/2007 Z.z.), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia, pre stavby domov, chatiek a areálu údržby s týmto výsledkom: - Na predmetnej lokalite bol vykonaný odber vzoriek pôdneho vzduchu. Meranie na predmetnej lokalite bolo vykonané prenosným prístrojom na meranie objemovej aktivity radónu s okamžitým vyhodnotením výsledku. Objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu sa vypočíta ako tretí kvartil (0.75 kvantil) súboru nameraných hodnôt s vylúčením hodnôt menších ako 1 kBq/m3. - Hodnota III. kvartilu nameraných hodnôt objemovej aktivity radónu dosahovala na väčšine meraných objektov hodnoty 2,04 – 4,26 kBq/m3 t.j. nebola prekročená odvodená zásahová úroveň 10 kBq/m3 na vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi v dobre priepustných základových pôdach. - Len v jednom meraní bola zistená zvýšená hodnota objemovej aktivity radónu nad 20 kBq/m3, s potrebou vykonania opatrení proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi v dobre priepustných základových pôdach. Na základe analógie je možné v riešenom území rekreačného bývania v lese predpokladať kategóriu radónového rizika podľa normy STN 73 0601 na úrovni nízke až stredné. Na plochách jednotlivých stavieb rekreačných domov bude potrebné realizovať radónový prieskum.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 19

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

S navrhovanou činnosťou nie je spojená produkcia tepla, zápachu a podobných výstupov.

Vyvolané investície Vyvolanou investíciou je potreba dovedenia inžinierskych sietí.

5. Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000 Vlastné sledované územie sa nachádza mimo chránených území a preto v zmysle platnej legislatívy tu platí 1. stupeň ochrany.

Územná ochrana Do katastrálneho územia Šajdíkove Humence zo západu zasahuje Chránená krajinná oblasť Záhorie (CHKO Záhorie) svojim severovýchodným cípom. CHKO Záhorie bola zriadená Vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9.11.1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. CHKO Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Pozostáva z dvoch častí – severovýchodnej a západnej. V širšom okolí sledovaného územia, na území Borskej nížiny spadajúcej do okresov Senica a Malacky, sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. Najbližšie k sledovanému územiu sa nachádza CHA Kotlina, ktorý zasahuje do bezprostrednej blízkosti sledovaného územia z východu, CHA Šranecké piesky, ktorý sa nachádza na území Vojenského výcvikového priestoru (VVP) Záhorie južne až juhovýchodne od sledovaného územia a CHA Bahno, ktorý leží juhozápadne od sledovaného územia. CHA Bahno bol vyhlásený Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2011 z 21.3.2011 – účinnosť od 1.4.2011. Výmera 496 500 m2, v k.ú. Borský Peter, na území platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany, spadá do súvislej európskej sústavy chránených území. Účelom vyhlásenia chráneného areálu je zabezpečenie ochrany biotopov európskeho významu Dubovo-hrabové lesy panónske (91G0), Vlhko- a kyslomilné brezovo- dubové lesy (9190), Prirodzené dystrofné stojaté vody (3160), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), biotopov národného významu Kyslomilné borovicové a dubovo- borovicové lesy a Slatinné jelšové lesy, druhov európskeho významu a druhov národného významu. CHA Kotlina bol vyhlásený Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 4/2010 z 28.12.2010. Výmera 6 166 900 m2, v k.ú. Hlboké, Cerová-Lieskové, na území platí 2. alebo 3. stupeň ochrany, spadá do súvislej európskej sústavy chránených území. Účelom vyhlásenia chráneného areálu je zabezpečenie ochrany biotopov európskeho významu: Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy (91F0), Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0), Dubovo-hrabové lesy panónske (91G0), Vlhko- a kyslomilné brezovo- dubové lesy (9190), Vnútrozemské panónske pieskové duny (2340), Vresoviská (4030), Prirodzené dystrofné stojaté vody (3160), Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) a Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), biotopov národného významu: Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy a Slatinné jelšové lesy, druhov európskeho významu a druhov národného významu. CHA Šranecké piesky bol vyhlásený Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 4/2012 z 26.10.2012 – účinnosť od 15.12.2012. Výmera 9 875 900 m2, v k.ú. Záhorie, Šranek, na území platí 3. stupeň ochrany, spadá do súvislej európskej sústavy chránených území. Účelom vyhlásenia chráneného areálu je zabezpečenie ochrany biotopov európskeho významu: Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku (91I0), Vnútrozemské panónske pieskové duny (2340), Vresoviská (4030), biotopu národného

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 20

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

významu: Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy, druhov európskeho významu a druhov národného významu. V zmysle vyššie uvedeného možno konštatovať, že aj keď vlastné priamo dotknuté územie sa nachádza na území s 1. stupňom ochrany, v jeho bezprostrednom okolí až takmer v dotyku s územím sa nachádzajú chránené územia s 2., 3., 4. alebo až 5. stupňom ochrany – CHKO Záhorie, CHA Bahno, CHA Kotlina a CHA Šranecké piesky.

Sústava chránených území Natura 2000 V zmysle implementácie princípov európskej politiky pri ochrane biodiverzity a ekosystémov sa na Slovensku uskutočňuje úplná realizácia sústavy chránených území Natura 2000. Z právneho hľadiska ide o proces implementácie dvoch základných smerníc, ktoré tvoria základ ochrany prírody v EÚ – Smernica Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákoch (Smernica o vtákoch) a Smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchoch a voľne rastúcich rastlín (Smernica o biotopoch). Sieť sústavy Natura 2000 predstavuje súvislú európsku ekologickú sieť chránených území na ochranu prírodných biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín významných pre ES. Sústavu Natura 2000 tvoria dva typy území – osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SACs) vyhlasované na základe Smernice o biotopoch a osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPAs) vyhlasované na základe Smernice o vtákoch. Cieľom súvislej európskej sústavy chránených území (Natura 2000) je zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a ochranu prírodných biotopov, zachovať priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu ako prírodného dedičstva. V zmysle Smernice o biotopoch bol na Slovensku spracovaný Národný zoznam území európskeho významu. Výnosom Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 bol vydaný národný zoznam území európskeho významu, ktorým MŽP SR podľa § 27 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení zákona č. 525/2003 Z.z. ustanovuje Národný zoznam, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného územia európskeho významu, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, stupeň územnej ochrany navrhovaného územia európskeho významu, vrátane územnej a časovej doby platnosti podmienok ochrany a odôvodnenie návrhu ochrany. Tento výnos nadobudol účinnosť 1. augusta 2004 a bol uverejnený vo Vestníku MŽP SR, ročník 12, čiastka 3 z roku 2004. Priamo na dotknutom území sa nenachádza žiadne územie európskeho významu (tabuľka 8 a 9). Do jeho bezprostredného okolia však zasahuje SKUEV0173 Kotlina a SKUEV1173 Kotlina a v širšom okolí sa ešte nachádza SKUEV0115 Bahno, SKUEV1316 Šranecké piesky a SKUEV0526 Kalaštovský potok. Ostatné územia európskeho významu sú situované vo väčšej vzdialenosti od priamo dotknutej lokality a realizácia zámeru nebude mať žiaden vplyv na tieto územia a ani na ich predmet ochrany. Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov možno v zmysle § 26 zákona č. 543/2002 Z.z. vyhlásiť za chránené vtáčie územia. Zoznam vtáčích území uverejňuje MŽP SR vo svojom vestníku. V zmysle Smernice o vtákoch bol na Slovensku spracovaný Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 9. júla 2003. Do sledovaného územia nezasahuje žiadne chránené vtáčie územie (tabuľka 8). Na území Malých Karpát alebo popri rieke Morava, boli vyhlásené chránené vtáčie územia – SKCHVU014 Malé Karpaty a SKCHVU016 Záhorské Pomoravie, no tieto územia sú situované vo väčšej vzdialenosti od priamo dotknutej lokality a realizácia zámeru nebude mať žiaden vplyv na tieto územia a ani na ich predmet ochrany. Územia európskeho významu, chránené vtáčie územia a ostatné chránené územia a ich ochranné pásma a zóny sú súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 21

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 8 Územia európskeho významu a chránené vtáčie územia v dotknutých častiach okresov Senica a Malacky. Označenie Názov územia Katastrálne územie Správca územia Územia európskeho významu SKUEV0115 Bahno Borský Peter CHKO Záhorie SKUEV0120 Jasenácke Lakšárska Nová Ves CHKO Záhorie SKUEV0162 Grgás Lakšárska Nová Ves CHKO Záhorie Nivky, Obora, Plavecké Podhradie, SKUEV0163 Rudava Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, CHKO Záhorie Prievaly, Studienka, Šranek, Záhorie SKUEV0171 Zelienka Lakšárska Nová Ves, Šaštín CHKO Záhorie SKUEV0172 Bežnisko Záhorie CHKO Záhorie SKUEV0173 Kotlina Hlboké, Šranek CHKO Záhorie SKUEV1173 Kotlina Cerová-Lieskové, Hlboké, Šranek CHKO Záhorie SKUEV0179 Červený rybník Borský Svätý Jur, Lakšárska Nová Ves CHKO Záhorie SKUEV0213 Kazarka Šaštín CHKO Záhorie SKUEV0220 Šaštínsky potok Lakšárska Nová Ves, Šaštín CHKO Záhorie SKUEV0226 Vanišovec Šaštín CHKO Záhorie SKUEV0316 Šranecké piesky Štranek CHKO Záhorie SKUEV1316 Šranecké piesky Štranek, Záhorie CHKO Záhorie SKUEV0520 Horný tok Myjavy Jablonica, Osuské, Podbranč, Prietrž CHKO Záhorie SKUEV0523 Lakšárska duna Lakšárska Nová Ves CHKO Záhorie SKUEV0526 Kalaštovský potok Borský Peter CHKO Záhorie SKUEV0527 Gachovec Borský Mikuláš CHKO Záhorie Chránené vtáčie územia najbližšie k sledovanému územiu Prievaly SKCHVU014 Malé Karpaty CHKO Malé Karpaty a Plavecký Peter SKCHVU016 Záhorské Pomoravie územia popri rieke Morava CHKO Záhorie Zdroj: ŠOP SR, Banská Bystrica, stav k 31.10.2014

Územia európskeho významu v blízkosti dotknutého územia

SKUEV0115 Bahno - rozloha 49,65 ha - predmet ochrany: biotopy európskeho významu 7140 Prechodné rašeliniská a trasoviská 9190 Vlhké acidofilné brezové dúbravy druhy európskeho významu vážka (Leucorrhinia pectoralis) fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) roháč obyčajný (Lucanus cervus) uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) netopier obyčajný (Myotis myotis) bobor vodný (Castor fiber)

Obr. 2 Územie európskeho významu SKUEV0115 Bahno. Navrhované menežmentové opatrenia: zvyšovanie rubnej doby, predlžovanie obnovnej doby, jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hosp. spôsob), šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky a pod.), ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny), zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy, zachovať alebo cielene obnoviť

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 22

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

pôvodné druhové zloženie lesných porastov, eliminovať zastúpenie nepôvodných druhov drevín tak, aby sa zabránilo ich šíreniu na ďalšie lokality, zasypávanie odvodňovacích kanálov, ponechávanie mokradí, rašelinísk a statických vodných plôch bez výsadby drevín; Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území: výkon poľovného práva – lov zveri, organizovanie spoločných poľovačiek, výkon rybárskeho práva – lov rýb; Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany mimo chráneného územia: melioračné sústavy.

SKUEV0173 Kotlina - rozloha 616,69 ha - predmet ochrany: biotopy európskeho významu 2340* Vnútrozemské panónske pieskové duny 3160 Prirodzené dystrofné stojaté vody 3270 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Cheno- podion rubri p.p. a Bidentition p.p. 4030 Suché vresoviská v nížinách a pa- horkatinách 7140 Prechodné rašeliniská a trasoviská 9190 Vlhké acidofilné brezové dúbravy 91F0 Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek 91G0* Karpatské a panónske dubovo- hrabové lesy Obr. 3 Územie európskeho významu SKUEV0173 Kotlina. druhy európskeho významu pásikavec (Cordulegaster heros) vážka (Leucorrhinia pectoralis) fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) roháč obyčajný (Lucanus cervus) pižmovec hnedý (Osmoderma eremita*) drevník ryhovaný (Rhysodes sulcatus) bobor vodný (Castor fiber)

SKUEV1173 Kotlina - rozloha 211,29 ha - predmet ochrany: biotopy európskeho významu 6510 Nížinné a podhorské kosné lúky 7140 Prechodné rašeliniská a trasoviská 9190 Vlhké acidofilné brezové dúbravy 91E0* Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy 91G0* Karpatské a panónske dubovo- Obr. 4 Územie európskeho významu SKUEV1173 Kotlina. hrabové lesy druhy európskeho významu drevník ryhovaný (Rhysodes sulcatus) ohniváčik veľký (Lycaena dispar) fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) pĺž severný (Cobitis taenia) plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) čík európsky (Misgurnus fossilis) roháč obyčajný (Lucanus cervus) uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) pižmovec hnedý (Osmoderma eremita*) bobor vodný (Castor fiber)

Navrhované menežmentové opatrenia: zvyšovanie rubnej doby, predlžovanie obnovnej doby, jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hosp. spôsob), šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...), ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 23

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

a ležaniny), zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy, zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov, eliminovať zastúpenie nepôvodných druhov drevín tak aby sa zabránilo ich šíreniu na ďalšie lokality, kosenie a následné odstránenie biomasy 1 x ročne, ponechávanie mokradí, rašelinísk a statických vodných plôch bez výsadby drevín, zasypávanie odvodňovacích kanálov, revitalizácia tokov, obnova prívodných kanálov, mŕtvych ramien za účelom zavodnenia mokraďových biotopov, odstraňovanie inváznych druhov rastlín, opatrenia na udržanie primeraného vodného režimu (vysokej hladiny podzemnej vody); Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území: účelové komunikácie, výkon poľovného práva – lov zveri, organizovanie spoločných poľovačiek, vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažba tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činnosti v koryte vodného toku jeho správcom, rozširovanie inváznych druhov rastlín uvedených v prílohe č. 2 vyhlášky, terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery; Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany mimo chráneného územia: rozširovanie inváznych druhov rastlín uvedených v prílohe č. 2 vyhlášky, melioračné sústavy, terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery.

SKUEV0316 Šranecké piesky SKUEV1316 Šranecké piesky - rozloha 272,14 + 715,45 ha - predmet ochrany: biotopy európskeho významu 2340* Vnútrozemské panónske pieskové duny 4030 Suché vresoviská v nížinách a pa- horkatinách 91G0* Karpatské a panónske dubovo- hrabové lesy 91I0* Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku druhy európskeho významu fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) roháč obyčajný (Lucanus cervus) pižmovec hnedý (Osmoderma eremita*) žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone) priadkovec trnkový (Eriogaster catax) uchaňa čierna (Barbastella barbastellus)

Obr. 5 Územie európskeho významu SKUEV0316 Šranecké piesky.

Obr. 6 Územie európskeho významu SKUEV1316 Šranecké piesky. Navrhované menežmentové opatrenia: zvyšovanie rubnej doby, predlžovanie obnovnej doby, jemnejšie spôsoby hospodárenia a ich formy (výberkový hosp. spôsob), šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...), ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 24

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

a ležaniny), zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy, zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov, eliminovať zastúpenie nepôvodných druhov drevín tak aby sa zabránilo ich šíreniu na ďalšie lokality, odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny, odstraňovanie inváznych druhov rastlín; Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území: účelové komunikácie, výkon poľovného práva – lov zveri, organizovanie spoločných poľovačiek, rozširovanie inváznych druhov rastlín uvedených v prílohe č. 2 vyhlášky; Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany mimo chráneného územia: rozširovanie inváznych druhov rastlín uvedených v prílohe č.2 vyhlášky.

SKUEV0526 Kalaštovský potok - rozloha 44,99 ha - predmet ochrany: biotopy európskeho významu 91E0* Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy druhy európskeho významu pásikavec (Cordulegaster heros) plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) pĺž severný (Cobitis taenia) čík európsky (Misgurnus fossilis) lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus) uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) bobor vodný (Castor fiber)

Obr. 7 Územie európskeho významu SKUEV0526 Kalaštovský potok.

V zmysle Metodiky hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike (ŠOP SR, 2014) je potrebné identifikovať dotknuté chránené územia sústavy Natura 2000 a rozčleniť ich na: - územia, ktoré sú priamo územne dotknuté projektom (navrhovaný projekt zasahuje priamo do území sústavy Natura 2000, alebo sa nachádza v ich bezprostrednej blízkosti a vplyv sa dá predpokladať) – v dotyku so sledovaným územím projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“, vo vzdialenosti cca 50 m, sa nachádza západný cíp územia európskeho významu SKUEV0173 Kotlina; - územia, ktoré sú ovplyvnené v súvislosti so vstupmi (ťažba surovín, odbery vody, pripojenie inžinierskych sietí, doprava materiálu a technológií) počas prípravy, realizácie, prípadne likvidácie projektu – v sledovanom území pri dodržaní všeobecne platných opatrení a podmienok takto ohrozené nebude žiadne územie sústavy Natura 2000; - územia, ktoré sú ovplyvnené výstupmi (odpady, odpadové vody, emisie, hluk) počas prípravy, realizácie, prípadne likvidácie projektu – v sledovanom území pri dodržaní všeobecne platných zásad, noriem a opatrení takto ohrozené nebude žiadne územie sústavy Natura 2000; - územia, kde aspoň jeden z predmetov ich ochrany môže byť dotknutý výstavbou, prevádzkou alebo likvidáciou projektu – predmetom ochrany v územiach, ktoré sa nachádzajú najbližšie k dotknutému územiu – SKUEV0173 Kotlina, SKUEV1173 Kotlina, SKUEV0115 Bahno, SKUEV1316 Šranecké piesky a SKUEV0526 Kalaštovský potok (tabuľka 9, obr. 8) – sú aj pomerne mobilné druhy hmyzu ako pásikavec (Cordulegaster heros), vážka (Leucorrhinia pectoralis), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), roháč obyčajný (Lucanus cervus), pižmovec hnedý (Osmoderma eremita*), drevník ryhovaný (Rhysodes sulcatus), žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone),

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 25

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

priadkovec trnkový (Eriogaster catax), ohniváčik veľký (Lycaena dispar) a cicavcov ako uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), bobor vodný (Castor fiber), ktoré môžu do dotknutého územia zachádzať alebo zalietať. Výskyt niektorých z nich na priamo dotknutej lokalite bol potvrdený aj v rámci prieskumov realizovaných v roku 2016 (viď Správa z inventarizačného prieskumu v k.ú. Šajdíkove Humence, parcely KNC čísla 11104/8, 11136/32 – „Rekreačné bývanie v lese“, ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016).

Obr.8 Európska sústava chránených území v okolí záujmového územia.

Väčšina chránených území sústavy Natura 2000 v okolí dotknutého územia sa nachádza vo väčšej vzdialenosti (tabuľka 9). Vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti v rámci projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ (viď kapitolu 4 Informácie o projekte) a vzhľadom na charakter okolitého prírodného prostredia, ktoré ich od dotknutého územia oddeľuje, nebudú tieto priamo fyzicky dotknuté, nemali by byť činnosťou dotknté ani prostredníctvom nepriamych vplyvov a nebudú na ich územiach dotknutnuté ani biotopy a druhy, ktoré sú tu predmetom ochrany.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 26

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 9 Územia európskeho významu a chránené vtáčie územia – vzdialenosť od dotknutého územia projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“. Územia európskeho významu Kód Názov Vzdušná vzdialenosť [m] Lokalizácia od miesta projektu SKUEV0115 Bahno 3 000 JZZ smerom (azimut 240°) SKUEV0120 Jasenácke 14 200 JZ smerom (azimut 230°) SKUEV0162 Grgás 16 700 JZ smerom (azimut 235°) SKUEV0163 Rudava 6 100 až 7 000 JV-JZ smerom (azimut 150-210°) SKUEV0171 Zelienka 11 150 JZZ smerom (azimut 250°) SKUEV0172 Bežnisko 11 600 JJZ smerom (azimut 205°) SKUEV0173 Kotlina 50 v dotyku na východným okraji SKUEV1173 Kotlina 750 SV smerom (azimut 45°) SKUEV0179 Červený rybník 12 100 JZZ smerom (azimut 245°) SKUEV0213 Kazarka 12 750 Z smerom (azimut 265°) SKUEV0220 Šaštínsky potok 10 500 JZZ smerom (azimut 250°) SKUEV0226 Vanišovec 11 400 JZZ smerom (azimut 255°) SKUEV0316 Šranecké piesky 6 500 J až JJZ smerom (azimut 190°) SKUEV1316 Šranecké piesky 3 050 JVV až JV smerom (azimut 120°) SKUEV0520 Horný tok Myjavy 8 400 JVV smerom (azimut 110°) SKUEV0523 Lakšárska duna 11 800 JZZ smerom (azimut 240°) SKUEV0526 Kalaštovský potok 3 700 Z smerom (azimut 260°) SKUEV0527 Gachovec 8 700 JZ smerom (azimut 235°) Chránené vtáčie územia Kód Názov Vzdialenosť Lokalizácia od miesta projektu 11 150 JJV smerom (azimut 165°) SKCHVU014 Malé Karpaty 13 400 V smerom (azimut 95°) 15 250 SZZ smerom (azimut 290°) SKCHVU016 Záhorské Pomoravie 23 900 Z smerom (azimut 270°) 22 950 JZZ smerom (azimut 250°)

Hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ je nutné vnímať i v súvislosti s možnými kumulatívnymi vplyvmi už realizovaného projektu vybudovania a prevádky golfového areálu Penati Golf Resort a chatovej oblasti Golf Residence Senica a súčasného využívania dobývacieho priestoru Borský Peter resp. Šajdíkove Humence. Pre Golfový areál Šajdíkove Humence, ktorý e v súčasnosti plne prevádzkovaný, bol v roku 2006 spracovaný Zámer pre zisťovacie konanie (Mociková, I. a kol., ENVING s.r.o. Rakovčik, V./2006) a následne aj Správa o hodnotení (Mociková, I. a kol., ENVING s.r.o. Rakovčik, X./2006). V súvislosti využívaním dobývacieho priestoru Borský Peter – Šajdíkove Humence boli pre dané územie posudzované tri samostatné činnosti. Pre činnosť Rozšírenie existujúceho dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence o plochu chráneného ložiskového územia Šajdíkove Humence I. bol v roku 2003 vypracovaný Zámer navrhovanej činnosti (PEDOHYG, Bratislava, VI./2003) a následne v roku 2005 aj Správu o hodnotení (Mociková, I. a kol., PEDOHYG, Bratislava, VI./2005). Pre navrhovanú činnosť Ťažba sklárskych a zlievarenských pieskov v DP Borský Peter, ložisko Šajdíkove Humence bol v roku 2014 spracovaný Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (Mociková, I. a kol., ENVING s.r.o. Rakovčik, II./2014). A pre akciu Ťažba pieskov v DP Šajdíkove Humence zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (Mociková, I. a kol., ENVING s.r.o. Rakovčik, XII./2014). Navrhovaná činnosť Ťažba sklárskych a zlievarenských pieskov v DP Borský Peter, ložisko Šajdíkove Humence bezprostredne susedí s plochou, na ktorej sa plánuje realizovať projekt „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 27

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

6. Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000 Priamo na dotknutom území sa nenachádza žiadne územie európskeho významu a ani chránené vtáčie územie. Do jeho bezprostredného okolia zasahuje SKUEV0173 Kotlina a SKUEV1173 Kotlina a v širšom okolí sa ešte nachádza SKUEV0115 Bahno, SKUEV1316 Šranecké piesky a SKUEV0526 Kalaštovský potok. Ostatné územia európskeho významu a chránené vtáčie územia (tabuľka 8 a 9) sú situované vo väčšej vzdialenosti od priamo dotknutej lokality a realizácia zámeru nebude mať žiaden vplyv na tieto územia a ani na ich predmet ochrany. Predmetom ochrany v uvedených územiach európskeho významu nachádzajúcich sa v blízkosti dotknutého územia sú biotopy a aj druhy európskeho významu (viď kapitola 5. Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000, str. 22 – 26). Vlastné priamo dotknuté územie projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ leží mimo území Natura 2000. Pre potreby zistenia, či sa na dotknutých plochách nevyskytujú druhy alebo biotopy európskeho a národného významu, resp. druhy alebo biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu, bol v roku 2016 na dotknutých lokalitách Správou CHKO Záhorie realizovaný prieskum. Z prieskumov bola následne vypracovaná Správa z inventarizačného prieskumu v k.ú. Šajdíkove Humence, parcely KNC čísla 11104/8, 11136/32 – „Rekreačné bývanie v lese“ (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016). Výsledky tohto inventarizačného prieskumu boli spracované do tabuľkových prehľadov, ktoré sú uvedené nižšie. Z týchto výsledkov sme do ďalšieho hodnotenia vplyvov na predmet ochrany vybrali relevantné údaje.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 28

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 10: Zistené druhy denných motýľov (Lepidoptera) v sledovanom území (podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet Iphiclides podalirius Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje ciest vidlochvost ovocný Papilionidae LR:nt (Linnaeus, 1758) s výskytom ovocných stromov, trniek, hlohov a i. Papilio machaon Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje ciest vidlochvost feniklový Papilionidae Linnaeus, 1758 s výskytom pôvodných mrkvovitých rastlín. Leptidea sinapis Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje mlynárik hrachorový Pieridae (Linnaeus, 1758) ciest. Anthocharis cardamines Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje mlynárik žeruchový Pieridae (Linnaeus, 1758) ciest. Gonepteryx rhamni Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje žltáčik rešetliakový Pieridae (Linnaeus, 1758) ciest. Lycaena phlaeas Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje ohniváčik čiernokrídly Lycaenidae (Linnaeus, 1761) ciest. Lycaena tityrus Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje ohniváčik čiernoškvrnný Lycaenidae (Poda, 1761) ciest. Nymphalis antiopa Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje babôčka osiková Nymphalidae (Linnaeus, 1758) ciest. Inachis io Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje babôčka pávooká Nymphalidae (Linnaeus, 1758) ciest. Vanessa atalanta Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje babôčka admirálska Nymphalidae (Linnaeus, 1758) ciest. Vanessa cardui Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje babôčka bodliaková Nymphalidae (Linnaeus, 1758) ciest. Polygonia c-album Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje babôčka zubatokrídla Nymphalidae (Linnaeus, 1758) ciest. Melanargia galathea Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje očkáň timotejkový Satyridae (Linnaeus, 1758) ciest. Hipparchia alcyone Presvetlené časti lesných porastov, okraje očkáň bielopásy Satyridae § N EN cca 50 ks (Denis et Schiffermüller, 1775) ciest, iba na Borskej nížine. Minois dryas Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje očkáň ovsíkový Satyridae (Scopoli, 1763) ciest. Erebia medusa Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje očkáň prstovkový Satyridae (Denis et Schiffermüller, 1775) ciest. Maniola jurtina Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje očkáň lúčny Satyridae (Linnaeus, 1758) ciest. Coenonympha pamphilus Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje očkáň pohánkový Satyridae (Linnaeus, 1758) ciest.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 29

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet Coenonympha arcania Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje očkáň medničkový Satyridae (Linnaeus, 1761) ciest. Coenonympha glycerion Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje očkáň traslicový Satyridae (Borkhausen, 1788) ciest. Heteropterus morpheus Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky so súmračník čiernohnedý Hesperiidae VU (Pallas, 1771) zárastami bezkolenca (Molinia). Thymelicus sylvestris Riedke presvetlené lesy, lesné čistinky, okraje súmračník metlicový Hesperiidae (Poda, 1761) ciest. CELKOVÝ POČET DRUHOV 22 1 3 0 Odhadovaný počet chránených druhov cca 50 ks

Vysvetlivky: Ochr. – Ochrana: § – chránený druh v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov, N – druh národného významu. Ohroz. – Ohrozenie: kategórie ohrozenosti a vzácnosti v zmysle práce KULFAN, KULFAN (2001): EN – ohrozený (Endangered); VU – zraniteľný (Vulnerable); LR – menej ohrozený (Lower Risk), podkategória: nt – takmer ohrozený taxón (Near Threatened). Medz. – Medzinárodné dohovory.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 30

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 11: Zistené druhy chrobákov (Coleoptera) v sledovanom území (podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Bembidion lampros Carabidae (Herbst, 1784) + Bembidion properans Carabidae (Stephens, 1828) + Bembidion tetracolum Carabidae tetracolum Say, 1823 + Calathus ambiguus Carabidae (Paykull, 1790) + + + Calathus cinctus Carabidae Motschulsky, 1850 + + + Calathus erratus erratus Carabidae (C. R. Sahlberg, 1827) + + + Calathus fuscipes fuscipes Carabidae (Goeze, 1777) + + + Calathus melanocephalus Carabidae (Linnaeus, 1758) + + + Calodromius spilotus bystruška Carabidae (Illiger, 1798) + + Početnosť výrazne Calosoma sycophanta kolíše od desiatok húseničiar pižmový Carabidae § N + + po niekoľko sto (Linnaeus, 1758) jedincov počas rojenia húseníc Carabus granulatus bystruška zrnitá Carabidae Linnaeus, 1758 + Carabus violaceus violaceus bystruška fialová Carabidae Linnaeus, 1758 + + Dromius quadrimaculatus Carabidae (Linnaeus, 1758) + + Dyschirius angustatus Carabidae (Ahrens, 1830) + + + Dyschirius globosus Carabidae (Herbst, 1784) + + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 31

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Leistus ferrugineus Carabidae (Linnaeus, 1758) + + + Leistus terminatus Carabidae (Hellwig in Panzer, 1793) + Notiophilus biguttatus Carabidae (Fabricius, 1779) + + + Notiophilus germinyi Carabidae Fauvel in Grenier, 1863 + + Notiophilus palustris Carabidae (Duftschmid, 1812) + Oodes helopioides Carabidae (Fabricius, 1792) + Oxypselaphus obscurus Carabidae (Herbst, 1784) + Paradromius linearis utekáčik čiarkavý Carabidae (Olivier, 1795) + + Patrobus atrorufus Carabidae (Stoerm, 1768) + Philorhizus notatus Carabidae (Stephens, 1827) + + Pterostichus melanarius Carabidae melanarius (Illiger, 1798) + + + Pterostichus oblongopunctatus Carabidae (Fabricius, 1787) + + + Stenolophus mixtus Carabidae (Herbst, 1784) + Tachyta nana nana Carabidae (Gyllenhal, 1810) + + Trechus qudristriatus Carabidae (Schrank, 1781) + + Acilius sulcatus potápnik rebierkavý Dytiscidae (Linnaeus, 1758) + Gyrinus natator Gyrinidae (Linnaeus, 1758) + Acritus minutus (Herbst, 1791) Histeridae (O. F. Müller, 1776) +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 32

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Dendrophilus punctatus Histeridae punctatus (Herbst, 1792) + + Dendrophilus pygmaeus Histeridae (Linnaeus, 1758) + + Chetabraeus globulus Histeridae (Creutzer, 1799) + + Paromalus parallelepipedus Histeridae (Herbst, 1792) + + Platysoma compressum Histeridae (Herbst, 1783) + + Platysoma elongatum Histeridae (Thunberg, 1787) + + Platysoma lineare Histeridae Erichson, 1834 + + Plegaderus caesus Histeridae (Herbst, 1792) + + Nicrophorus humator Silphidae Olivier, 1790 + + Nicrophorus vespilio Silphidae (Linnaeus, 1758) + + Phosphuga atra atrata Silphidae (Linnaeus, 1758) + + Scydmaenus hellwigi Scydmaenidae (Herbst, 1792) + + Scydmaenus rufus Scydmaenidae (P.W.J. Müller et Kunze, 1822) + + Scaphidium quadrimaculatum Scaphidiidae Olivier, 1790 + + Anomognathus cuspidatus Staphylinidae (Erichson, 1839) + + Astenus brevelytratus Staphylinidae Coiffait, 1960 + + Atheta orbata Staphylinidae (Erichson, 1837) + + Leptacinus formicetorum Staphylinidae Märkel, 1841 + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 33

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Leptusa pulchella Staphylinidae (Mannerheim, 1830) + + Nudobius lentus Staphylinidae (Gravenhorst, 1806) + + Paederus litoralis Staphylinidae Gravenhorst, 1802 + Philonthus fimetarius Staphylinidae (Gravenhorst, 1802) + + Phloeocharis subtilissima Staphylinidae Mannerheim, 1830 + + Phloeonomus punctipennis Staphylinidae C. G. Thomson, 1867 + + Phloeopora testacea Staphylinidae (Mannerheim, 1830) + + Quedius brevis Staphylinidae LR:nt Erichson, 1840 + + Velleius dilatatus Staphylinidae VU (Fabricius, 1787) + Batrisodes delaportei Pselaphidae (Aubé, 1833) + + Euplectus punctatus punctatus Pselaphidae Mulsant, 1861 + + Tyrus mucronatus mucronatus Pselaphidae (Panzer, 1805) + + Aesalus scarabaeoides roháčik Lucanidae VU (Panzer, 1794) + Dorcus parallelipipedus Lucanidae (Linnaeus, 1758) + + Lucanus cervus min. 200 ks vo Bern3, HD2, všetkých vývojo- roháč obyčajný Lucanidae § E LR:lc E, Annex II + + (Linnaeus, 1758) vých štádiách Anoplotrupes stercorosus lajniak hôrny Geotrupidae (Hartm. in L. G. Scriba, 1791) + + Trypocopris vernalis Geotrupidae (Linnaeus, 1758) + + Amphimallon solstitiale chrústik letný Scarabaeidae solstitiale (Linnaeus, 1758) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 34

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Anisoplia villosa chrústovec Scarabaeidae (Goeze, 1777) + + Anomala dubia Scarabaeidae (Scopoli, 1763) + + Aphodius coenosus lajniačik Scarabaeidae (Panzer, 1798) + + Aphodius depressus lajniačik Scarabaeidae (Kugelann, 1792) + + Aphodius distinctus lajniačik Scarabaeidae (O. F. Müller, 1776) + + Cetonia aurata Scarabaeidae (Linnaeus, 1758) + + Cetonischema aeruginosa min. 100 ks vo zlatoň ligotavý Scarabaeidae § N VU + + všetkých vývojo- (Drury, 1770) vých štádiách Eupotosia affinis Scarabaeidae VU (Andersch, 1797) + + Chaetopteroplia segetum Scarabaeidae segetum (Herbst, 1783) + + Melolontha hippocastani Scarabaeidae Fabricius, 1801 + + Onthophagus furcatus Scarabaeidae (Fabricius, 1781) + + Oryctes nasicornis holdhausi min. 200 ks vo nosorožtek obyčajný Scarabaeidae § N VU + + všetkých vývojo- Minck, 1914 vých štádiách Pleurophorus caesus Scarabaeidae (Creutzer in Panzer, 1796) + + Potosia cuprea metallica Scarabaeidae LR:nt (Herbst, 1782) + + Potosia cuprea obscura Scarabaeidae VU (Andersch, 1797) + Serica brunnea Scarabaeidae (Linnaeus, 1758) + + Valgus hemipterus Scarabaeidae (Linnaeus, 1758) + + Agrilus biguttatus Buprestidae (Fabricius, 1777) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 35

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Agrilus graminis Laporte de Buprestidae Castelnau et Gory, 1837 + + Agrilus hastulifer hastulifer Buprestidae (Ratzeburg, 1839) + + Agrilus hyperici Buprestidae (Creutzer, 1799) + + Agrilus laticornis Buprestidae (Illiger, 1803) + + Agrilus obscuricollis Buprestidae Kiesenwetter, 1857 + + Agrilus sulcicollis Buprestidae Lacordaire, 1835 + + Agrilus viscivorus Buprestidae Bílý, 1991 + + Anthaxia godeti Laporte de Buprestidae Castelnau et Gory, 1847 + + Anthaxia similis Buprestidae (Saunders,1871) + + Buprestis novemmaculata Buprestidae VU Linnaeus, 1767 + + Buprestis octoguttata Buprestidae octoguttata Linnaeus, 1758 + + Coraebus undatus Buprestidae VU (Fabricius, 1787) + Dicerca alni min. 300 ks vo krasoň jelšový Buprestaidae § N VU + všetkých vývojo- (Fischer von Waldheim, 1824) vých štádiách Chalcophora mariana mariana Buprestidae VU (Linnaeus, 1758) + + Chrysobothris affinis affinis Buprestidae (Fabricius, 1794) + + + Chrysobothris igniventris Buprestidae Reitter, 1895 + + Melanophila cyanea cyanea Buprestidae (Fabricius, 1775) + + Melanophila formaneki Buprestidae VU formaneki Jacobson, 1912 + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 36

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Actenicerus sjaelandicus Elateridae (Muller, O.F, 1764) + Agrypnus murinus Elateridae (Linnaeus, 1758) + + Ampedus balteatus Elateridae (Linnaeus, 1758) + + Ampedus elegantulus Elateridae (Schoenherr, 1817) + Ampedus elongatulus Elateridae LR:nt (Fabricius, 1787) + + Ampedus sanguineus Elateridae (Linnaeus, 1758) + + Ampedus sinuatus Elateridae Germar, 1844 + + Athous haemorrhoidalis Elateridae (Fabricius, 1801) + + + Athous subfuscus Elateridae (O. F. Müller, 1767) + + + Athous vittatus Elateridae (Fabricius, 1792) + + + Brachygonus megerlei min. 50 ks vo kováčik Etareridae § N CR + všetkých vývojo- (Lacordaire, 1835) vých štádiách Cardiophorus discicollis Elateridae (Herbst, 1806) + + Cardiophorus nigerrimus Elateridae Erichson, 1840 + + Cardiophorus ruficollis Elateridae (Linnaeus, 1758) + + Dalopius marginatus Elateridae (Linnaeus, 1758) + + + Kibunea minúta Elateridae (Linnaeus, 1758) + + + Melanotus brunnipes Elateridae (Germar, 1824) + + Nothodes parvulus Elateridae (Panzer, 1799) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 37

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Prosternom tessellatum Elateridae (Linnaeus, 1758) + + Stenagostus rhombeus Elateridae LR:nt (Olivier, 1790) + + Stenagostus rufus Elateridae VU (De Geer, 1774) + + Synaptus filiformis Elateridae (Fabricius, 1781) + + Trixagus dermestoides Throscidae (Linnaeus, 1766) + + Dromaeolus barbinata Eucnemidae VU (A. et G. B. Villa, 1838) + Dermestes frischi Dermestidae Kugelann, 1792 + + Bostrichus capucinus Bostrichidae (Linnaeus, 1758) + + Hedobia pubescens Anobiidae VU (Olivier, 1790) + + Ptilinus pectinicornis Anobiidae (Linnaeus, 1758) + + Ptinus dubius Ptinidae Sturm, 1795 + + Tenebroides mauritanicus Trogositidae (Linnaeus, 1758) + + Clerus mutillarius Cleridae Fabricius, 1775 + + Necrobia violacea Cleridae (Linnaeus, 1758) + + Thanasimus formicarius Cleridae (Linnaeus, 1758) + + Thanasimus femoralis Cleridae (Zetterstedt, 1828) + + Dasytes niger Dasytidae (Linnaeus, 1761) + + Dolichosoma lineare Dasytidae (Rossi, 1792) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 38

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Ebaeus appendiculatus Malachidae Erichson, 1840 + + Malachius aeneus Malachidae (Linnaeus, 1758) + + Malachius rubidus Malachidae Erichson, 1840 + + Cryptarcha strigata Nitidulidae (Fabricius, 1787) + + Epuraea oblonga Nitidulidae (Herbst, 1793) + + Epuraea variegata Nitidulidae (Herbst, 1793) + + Glischrochilus quadriguttatus Nitidulidae (Fabricius, 1776) + + Glischrochilus quadripunctatus Nitidulidae (Linnaeus, 1758) + + Rhizophagus bipustulatus Rhizophagidae (Fabricius, 1792) + + + Rhizophagus depressus Rhizophagidae (Fabricius, 1792) + + Rhyzophagus dispar Rhizophagidae (Paykull, 1800) + + Cucujus cinnaberinus Bern2, HD2, min. 100 ks vo plocháč červený Cucujidae § E LR:nt 4, E, Annex + + + všetkých vývojo- (Scopoli, 1763) II, Annex IV vých štádiách Leptophloeus alternans Cucujidae (Erichson, 1845) + + Notolaemus castaneus Cucujidae (Erichson, 1845) + + Pediacus depressus Cucujidae VU (Herbst, 1794) + + Silvanus unidentatus Silvanidae (Fabricius, 1792) + + + Uleiota planata Silvanidae (Linnaeus, 1761) + + + Phalacrus caricis Phalacridae Sturm, 1807 + + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 39

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Atomaria affinis atomária Cryptophagidae C. R. Sahlberg, 1834 + + + Cryptophagus acutangulus Cryptophagidae Gyllenhal, 1828 + + Byturus ochraceus Byturidae (L. S. Scriba, 1790) + + Dacne bipustulata Erolytidae (Thunberg, 1781) + + + Triplax aenea Erolytidae (Schaller, 1783) + + + Triplax rufipes Erolytidae (Fabricius, 1775) + + + Tritoma bipustulata Erolytidae Fabricius, 1775 + + + Bothrideres conctractus Bothrideridae LR:nt (Fabricius, 1792) + + Cerylon histeroides Cerylonidae (Fabricius, 1792) + + + Mycetina cruciata Endomychidae (Schaller, 1783) + + + Adalia decempunctata lienka Coccinelidae (Linnaeus, 1758) + + Anatis ocellata lienka veľká Coccinelidae (Linnaeus, 1758) + + Calvia quatuordecimguttata Coccinelidae (Linnaeus, 1758) + + Coccinella septepunctata Coccinelidae Linnaeus, 1758 + + + Coccinula quatuordecimpustu- Coccinelidae lata (Linnaeus, 1758) + + Harmonia quadripunctata Coccinelidae (Potoppidan, 1763) + + Hyperaspis campestris Coccinelidae (Herbst, 1783) + + Chilocorus bipustulatus Coccinelidae (Linnaeus, 1758) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 40

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Chilocorus renipustulatus Coccinelidae (L. G. Scriba, 1791) + + Subcoccinella vigintiquatuor- Coccinelidae punctata (Linnaeus, 1758) + + Tytthaspis sedecimpunctata Coccinelidae (Linnaeus, 1758) + + Corticaria longicollis Lathridiidae (Zetterstedt, 1838) + + + Corticaria rubripes Lathridiidae Mannerheim, 1844 + + + Bitoma crenata Colydiidae (Fabricius, 1775) + + + Colobicus hirtus Colydiidae (Rossi, 1790) + + + Colydium elongatum Colydiidae (Fabricius, 1787) + + + Colydium filiforme Colydiidae Fabricius, 1792 + + + Pycnomerus terebrans Colydiidae VU (Olivier, 1790) + + Synchita humeralis Colydiidae (Fabricius, 1792) + + Litargus connexus Mycetophagidae (Fourcroy, 1785) + + + Mycetophagus piceus Mycetophagidae (Fabricius, 1787) + + + Mycetophagus quadripustula- Mycetophagidae tus (Linnaeus, 1767) + + Triphyllus bicolor Mycetophagidae (Fabricius, 1792) + + Typhaea stercorea Mycetophagidae (Linnaeus, 1758) + + Mordella aculeata Mordellidae Linnaeus, 1758 + + Mordellistena pseudonana Mordellidae Ermisch, 1956 + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 41

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Chrysanthia nigricornis Oedemeridae Westhoff, 1881 + + Chrysanthia viridissima Oedemeridae (Linnaeus, 1758) + + Nacerdes carniolica Oedemeridae (Gistl, 1832) + + Oedemera femorata Oedemeridae (Scopoli, 1763) + + Pyrochroa coccinea Pyrochroidae (Linnaeus, 1761) + + + Anthicus antherinus Anthicidae (Linnaeus, 1761) + + + Microhoria unicolor Anthicidae (Schmidt, 1842) + + Salpingus ruficollis Salpingidae VU (Linnaeus, 1761) + + Sphaeriestes castaneus Salpingidae (Panzer, 1796) + + Lagria hirta Lagriidae (Linnaeus, 1758) + + + Cteniopus sulphureus kvetomil žltý Alleculidae (Linnaeus, 1758) + + Gonodera luperus múčiar Alleculidae (Herbst, 1783) + + Hymenalia rufipes Alleculidae (Fabricius, 1792) + + Hymenophorus doublieri Alleculidae VU Mulsant, 1851 + Mycetochara humeralis Alleculidae (Fabricius, 1787) + Prionychus ater Alleculidae (Fabricius, 1775) + Prionychus melanarius Alleculidae (Germar, 1813) + Bolitophagus reticulatus Tenebrionidae (Linnaeus, 1767) +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 42

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Corticeus fraxini Tenebrionidae VU (Kugelan, 1794) + Corticeus linearis Tenebrionidae (Fabricius, 1790) + Corticeus longulus Tenebrionidae VU (Gyllenhal, 1827) + Crypticus quisquilius Tenebrionidae (Linnaeus, 1761) + + Cylindronotus aeneus potemník kovolesklý Tenebrionidae (Scopoli, 1863) + + Cylindronotus dermestoides potemník Tenebrionidae (Illiger, 1798) + + Diaclina testudnea (Piller et Tenebrionidae Mitterpacher, 1783) + + Diaperis boleti Tenebrionidae (Linnaeus, 1756) + + Eledona agaricola Tenebrionidae (Herbst, 1783) + + Melanimon tibiale Tenebrionidae (Fabricius, 1781) + + Neatus picipes potemník Tenebrionidae (Herbst, 1797) + Palorus depressus Tenebrionidae (Fabricius, 1790) + + Pentaphylus testaceus Tenebrionidae (Hellwig, 1792) + Scaphidema metallicum Tenebrionidae (Fabricius, 1792) + + + Tenebrio molitor múčiar obyčajný Tenebrionidae Linnaeus, 1758 + + Uloma culinaris Tenebrionidae (Linnaeus, 1758) + + + Uloma rufa Tenebrionidae (Piller et Mitterpacher, 1783) + + + Acanthocinus aedilis vrzúnik borovicový Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 43

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Acanthocinus griseus griseus vrzúnik Cerambycidae (Fabricius, 1792) + + Alosterna tabacicolor fuzáč Cerambycidae tabacicolor (De Geer, 1775) + + + Anaesthetis testacea Cerambycidae (Fabricius, 1781) + + Anaglyptus mysticus fuzáč Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Arhopalus rusticus fuzáč hnedý Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Asemum striatum fuzáč pásikavý Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Callidium violaceum Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Cerambyx cerdo cerdo Bern2, HD2, min. 500 ks vo fuzáč veľký Cerambycidae § E LR:nt 4, E, Annex + + všetkých vývojo- Linnaeus, 1758 II, Annex IV vých štádiách Cerambyx scopolii Cerambycidae Füessly, 1775 + + Clytus arietis Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Cortodera femorata Cerambycidae (Fabricius, 1787) + + Cortodera humeralis humeralis Cerambycidae (Schaller, 1783) + + Corymbia rubra rubra Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Corymbia sanguinolenta Cerambycidae (Linnaeus, 1761) + + Ergates faber faber min. 500 ks vo fuzáč zavalitý Cerambycidae § N EN + + všetkých vývojo- (Linnaeus, 1767) vých štádiách Exocentrus adspersus Cerambycidae Mulsant, 1846 + + + Grammoptera abdominalis Cerambycidae (Stephens, 1831) + + Grammoptera ruficornis Cerambycidae (Fabricius, 1781) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 44

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Grammoptera ustulata Cerambycidae (Schaller, 1783) + + Hylotrupes bajulus Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Leiopus nebulosus Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + + Mesosa curculionoides Cerambycidae (Linnaeus, 1761) + Mesosa nebulosa Cerambycidae (Fabricius, 1781) + + Molorchus marmottani Cerambycidae C. Brisout de Barneville, 1863 + + Molorchus minor Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Monochamus galloprovincialis Cerambycidae pistor (Germar, 1818) + + Oberea erythrocephala Cerambycidae (Schrank, 1776) + + Phymatodes alni alni Cerambycidae (Linnaeus, 1767) + + + Phymatodes testaceus Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + + Plagionotus arcuatus Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Plagionotus detritus Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Pogonocherus decoratus Cerambycidae Farmaire, 1855 + + Pogonocherus fasciculatus Cerambycidae (De Geer, 1775) + + Pogonocherus hispidus Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Prionus coriarius Cerambycidae VU (Linnaeus, 1758) + + Pseudovadonia livida Cerambycidae (Fabricius, 1776) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 45

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Pyrrhidium sanguineum Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Rhagium inquisitor inquisitor Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + + Rhagium mordax Cerambycidae (De Geer, 1775) + + + Spondylis buprestoides Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Stenurella bifasciata Cerambycidae (O. F. Müller, 1776) + + + Stenurella melanura Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + + Stenurella nigra Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Strangalia attenuata Cerambycidae (Linnaeus, 1758) + + Xylotrechus antilope Cerambycidae (Schönherr, 1817) + + Agelastica alni váhavec jelšový Chrysomelidae (Linnaeus, 1758) + Crioceris asparagi asparagi Chrysomelidae (Linnaeus, 1758) + + Cryptocephalus pini Chrysomelidae (Linnaeus, 1758) + + Galeruca tanaceti tanaceti Chrysomelidae (Linnaeus, 1758) + + Chrysolina hyperici hyperici Chrysomelidae (Förster, 1771) + + Anthribus albinus Anthribidae (Linnaeus, 1758) + + Brachytarsus nebulosus Anthribidae (Förster, 1771) + + + Rhapitropis marchicum Anthribidae (Herbst, 1797) + + + Attelabus nitens nosánik dubový Curculionidae (Scopoli, 1763) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 46

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Brachonyx pineti Curculionidae (Paykull, 1792) + + Brachyderes incanus Curculionidae (Linnaeus, 1758) + + Curculio glandium Curculionidae Marsham, 1802 + + Dryophtorus corticalis Curculionidae (Paykull, 1792) + + Hylobius abietis Curculionidae (Linnaeus, 1758) + + Magdalis duplicata Curculionidae Germar, 1824 + + Magdalis frontalis Curculionidae (Gyllenhal, 1827) + + Magdalis fuscicornis Curculionidae Desbrochers, 1870 + + Magdalis memnonia Curculionidae (Gyllenhal, 1837) + + Magdalis rufa Curculionidae Germar, 1824 + + Otiorhynchus ovatus Curculionidae (Linnaeus, 1758) + + Pissodes castaneus Curculionidae (De Geer, 1775) + + Pissodes pini Curculionidae (Linnaeus, 1758) + + Pissodes piniphilus Curculionidae (Herbst, 1795) + + Rhyncolus ater Curculionidae (Linnaeus, 1758 + + Rhyncolus elongatus Curculionidae (Gyllenhal, 1827) + + Strophosoma capitatum Curculionidae (De Geer, 1775) + + Strophosoma faber Curculionidae (Herbst, 1785) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 47

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Strophosoma melanogram- Curculionidae mum (Förster, 1771) + + Carphoborus minimus Scolytidae (Fabricius, 1798) + + Crypturgus cinereus Scolytidae (Herbst, 1793) + + Crypturgus pusillus Scolytidae (Gyllenhal, 1813) + + Dryocoetes villosus villosus Scolytidae VU (Fabricius, 1792) + + Hylastes ater Scolytidae (Paykull, 1800) + + Hylastes opacus Scolytidae Erichson, 1836 + + Hylurgus ligniperda Scolytidae VU (Fabricius, 1787) + + Ips acuminatus Scolytidae (Gyllenhal, 1827) + + Ips sexdentatus Scolytidae (Börner, 1776) + + Orthotomicus laricis Scolytidae (Fabricius, 1792) + + Orthotomicus longicollis Scolytidae VU (Gyllenhal, 1827) + + Orthotomicus proximus Scolytidae (Eichhoff, 1867) + + Orthotomicus suturalis Scolytidae (Gyllenhal, 1827) + + Pityophtorus carniolicus Scolytidae Wichmana, 1910 + + Pityophtorus lichtensteini Scolytidae (Ratzeburg, 1837) + + Pytyogenes bidentatus Scolytidae (Herbst, 1784) + + Pytyogenes chalcographus Scolytidae (Linnaeus, 1761) + +

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 48

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Charakter výskytu porasty porasty Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. mokraďové Počet s dominantným s dominantnou biotopy dubom borovicou Pytyogenes quadridens Scolytidae (Hartig, 1934) + + Scolytus intricatus Scolytidae (Ratzeburg, 1837) + + Scolytus multistriatus Scolytidae (Marsham, 1802) + + Scolytus ratzeburgi Scolytidae Janson, 1856 + + + Tomicus minor Scolytidae (Hartig, 1834) + + Tomicus piniperda Scolytidae (Linnaeus, 1758) + + Xyleborus saxeseni Scolytidae (Ratzeburg, 1837) + + + Xyloterus signathus Scolytidae (Fabricius, 1787) + Platypus cylindrus jadrohlod dobový Platypodidae (Fabricius, 1792) + + CELKOVÝ POČET DRUHOV 330 9 34 3 307 297 77 Odhadovaný počet chránených druhov min. 2000 ks

Vysvetlivky: Ochr. – Ochrana: § – chránený druh v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov, E - druh európskeho významu, N - druh národného významu. Ohroz. – Ohrozenie: kategórie ohrozenosti a vzácnosti v zmysle práce HOLECOVÁ, FRANC (2001): CR – kriticky ohrozený (Critically Endangered); EN – ohrozený (Endangered); VU – zraniteľný (Vulnerable); LR – menej ohrozený (Lower Risk) s podkategóriami: cd – taxón závislý na ochrane (Conservation Dependent), nt – takmer ohrozený taxón (Near Threatened), lc – menej ohrozený taxón (Least Concern); DD – údajovo nedostatočný (Data Deficient). Medz. – Medzinárodné dohovory: Bern – Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia), Bern2 – prísne chránené druhy živočíchov; Bern3 – chránené druhy živočíchov; HD – Smernica 92/43/EEC o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcej fauny a flóry (Habitats Directive), HD2 – Druhy živočíchov a rastlín, významné pre Spoločenstvo, ktorých ochrana vyžaduje určenie osobitných území ochrany prírody, HD4 – Druhy živočíchov a rastlín, významné pre Spoločenstvo, ktoré vyžadujú prísnu ochranu.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 49

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 12: Zistené druhy obojživelníkov (Amphibia) v sledovanom území (podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet V menej zapojených, resp. zarastených Bufo viridis Bern2, ropucha zelená Bufonidae § E LR:cd častiach lokality a to aj v suchších častiach, cca 50 - 100 ks (Laurenti, 1768) HD4 rozmnožuje sa v plytkých častiach mokrade. Prevažne v menej zarastených a zapojených Pelobates fuscus Bern2, častiach, vrátane suchších pieskových dún. hrabavka škvrnitá Pelobatidae § E LR:cd cca 20 ks (Laurenti, 1768) HD4 Hlbšie časti mokrade so zatopenou vegetáciou predstavujú rozmnožovací biotop. Vykazuje väčšiu afinitu k vlhkejším stanoviš- Rana arvalis Bern2, skokan ostropyský Ranidae § E VU tiam, na lokalite je výskyt viazaný na najvlhšie cca 10 ks Nilsson, 1842 HD4 časti – mokraď a priľahlý podmáčaný les. Obýva lesné aj nelesné biotopy, výskyt najmä Rana dalmatina Bern2, skokan štíhly Ranidae § E VU v zalesnených vlhších častiach lokality, mokra- cca 30 ks Fitzinger In Bonaparte, 1839 HD4 dné časti predstavujú rozmnožovací biotop. Druh žije akvaticky alebo semiakvaticky, na Rana kl. esculenta Bern3, skokan zelený Ranidae § N LR:nt lokalite je viazaný najmä na vlhkú mokraďnú cca 20 ks Linnaeus, 1758 HD5 časť a okolie kanálu. CELKOVÝ POČET DRUHOV 5 5 5 5 Odhadovaný počet chránených druhov cca 180 ks

Vysvetlivky: Ochr. – Ochrana: § – chránený druh v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov, E – druh európskeho významu, N – druh národného významu. Ohroz. – Ohrozenie: kategórie ohrozenosti a vzácnosti v zmysle práce KAUTMAN, BARTÍK, URBAN (2001): VU – zraniteľný (Vulnerable); LR – menej ohrozený (Lower Risk) s podkategóriami: cd – taxón závislý na ochrane (Conservation Dependent), nt – takmer ohrozený taxón (Near Threatened). Medz. – Medzinárodné dohovory: Bern – Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia), Bern2 – prísne chránené druhy živočíchov, Bern3 – chránené druhy živočíchov; HD – Smernica 92/43/EEC o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcej fauny a flóry (Habitats Directive), HD4 – Druhy živočíchov a rastlín, významné pre Spoločenstvo, ktoré vyžadujú prísnu ochranu, HD5 – Druhy živočíchov a rastlín, významné pre Spoločenstvo, ktorých chytanie a zber vo voľnej prírode a využívanie majú byť predmetom menežmentových opatrení.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 50

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 13: Zistené druhy plazov (Reptilia) v sledovanom území (podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet Anguis fragilis slepúch lámavý Anguidae § N LR:nt Bern3 V suchších a presvetlenejších častiach lokality. cca 20 ks Linnaeus, 1758 Lacerta agilis Bern2, Výskyt roztrúsene po celej lokalite s výnimkou jašterica bystrá Lacertidae § E cca 30 ks Linnaeus, 1758 HD4 najzamokrenejších častí. Natrix natrix užovka obojková Colubridae § N LR:lc Bern2 Lovný biotop najmä v mokraďnej časti lokality. cca 10 ks (Linnaeus, 1758) CELKOVÝ POČET DRUHOV 3 3 2 3 Odhadovaný počet chránených druhov cca 60 ks

Vysvetlivky: Ochr. – Ochrana: § – chránený druh v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov, E – druh európskeho významu, N – druh národného významu. Ohroz. – Ohrozenie: kategórie ohrozenosti a vzácnosti v zmysle práce KAUTMAN, BARTÍK, URBAN (2001): LR – menej ohrozený (Lower Risk) s podkategóriami: cd – taxón závislý na ochrane (Conservation Dependent), nt – takmer ohrozený taxón (Near Threatened), lc – menej ohrozený taxón (Least Concern). Medz. – Medzinárodné dohovory: Bern – Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia), Bern2 – prísne chránené druhy živočíchov, Bern3 – chránené druhy živočíchov; HD – Smernica 92/43/EEC o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcej fauny a flóry (Habitats Directive), HD4 – Druhy živočíchov a rastlín, významné pre Spoločenstvo, ktoré vyžadujú prísnu ochranu.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 51

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 14: Zistené druhy vtákov (Aves) v sledovanom území (podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet Accipiter gentilis Bern2, jastrab lesný Accipitridae § N LR:lc Lovný biotop v rámci celej lokality. 1 – 2 ks (Linnaeus, 1758) Bonn2 Accipiter nisus Bern2, jastrab krahulec Accipitridae § N LR:lc Lovný biotop v rámci celej lokality. 1 pár (Linnaeus, 1758) Bonn2 Buteo buteo Bern2, myšiak lesný Accipitridae § N LR:lc Lovný biotop v celej lokalite. 1 pár (Linnaeus, 1758) Bonn2 Aegithalos caudatus mlynárka dlhochvostá Aegithalidae § N Výskyt prevažne počas migrácie. cca 50 ks (Linnaeus, 1758) Certhia brachydactyla Lovný a rozmnožovací biotop, úkryty / hniezda kôrovník krátkoprstý Certhiidae § N cca 10 párov Brehm, 1820 v kôre stromov. Certhia familiaris Lovný a rozmnožovací biotop, úkryty / hniezda kôrovník dlhoprstý Certhiidae § N cca 10 párov Linnaeus, 1758 v kôre stromov. Columba oenas Bern3, Najmä v častiach s dominujúcim dubom, holub plúžik Columbidae § N LR:lc 1 – 2 páry Linnaeus, 1758 BD2/2 vyhovuje mu prítomnosť stromov s dutinami. Columba palumbus Potravný a potenciálny rozmnožovací biotop holub hrivnák Columbidae § N cca 5 párov Linnaeus, 1758 v lesnom poraste. Corvus corax krkavec čierny Corvidae § N Lovný biotop. 1 pár Linnaeus, 1758 Garrulus glandarius sojka škriekavá Corvidae § N Lesné biotopy. 1 – 2 páry (Linnaeus, 1758) Cuculus canorus Hniezdny parazit hmyzožravých vrabcotvarých kukučka jarabá Cuculidae § N cca 2 páry Linnaeus, 1758 vtákov. Coccothraustes coccothraus- glezg hrubozobý Fringillidae § N Najmä v častiach s dominujúcim dubom. cca 5 párov tes (Linnaeus, 1758) Fringilla coelebs Zapojené časti porastov lokality predstavujú pinka lesná Fringillidae § N cca 20 párov Linnaeus, 1758 vhodný rozmnožovací biotop. Chloris chloris Preferuje okrajové a redšie časti lesných stehlík zelený Fringillidae § N cca 5 párov (Linnaeus, 1758) biotopov lokality. Pyrrhula pyrrhula hýľ lesný Fringillidae § N Prevaha výskytu počas zimného obdobia. cca 10 páov (Linnaeus, 1758) Anthus trivialis Preferuje redšie časti lesných biotopov ľabtuška lesná Motacillidae § N cca 5 ks (Linnaeus, 1758) s minimálnym krovinovým podrastom. Erithacus rubecula Preferuje stredne hustý vegetačný kryt. Vplyv na slávik červienka Muscicapidae § N cca 10 párov (Linnaeus, 1758) výskyt má hlavne hustota krovinového podrastu. Ficedula albicollis Potravný biotop – staršie stromy s výskytom lariev, muchárik bielokrký Muscicapidae § E cca 10 párov (Temminck, 1815) rozmnožovací biotop v dutinových stromoch.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 52

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet Muscicapa striata Preferuje najmä svetlejšie časti s prevahou muchár sivý Muscicapidae § N cca 5 párov (Pallas, 1764) duba s vhodnými polodutinami. Oenanthe oenanthe skaliarik sivý Muscicapidae § N Potravný biotop. 2 páry (Linnaeus, 1758) Najmä v preriednutých častiach s prevahou Phoenicurus phoenicurus Bern2, listnáčov kde podrast chýba, alebo je len žltochvost lesný Muscicapidae § N LR:nt cca 5 párov (Linnaeus, 1758) Bonn2 minimálny, ale aj v borovicových lesoch. Využíva staré stromy s dutinami. Oriolus oriolus Vlhkejšie časti lesných biotopov, ale na vlha hájová Oriolidae § N cca 2 páry (Linnaeus, 1758) lokalite aj borina. Parus caeruleus Preferuje najmä časti s prevahou duba sýkorka belasá Paridae § N cca 10 párov Linnaeus, 1758 a dutinami na hniezdenie. Parus cristatus Výskyt v lesných biotopoch, s prevahou borovi- sýkorka chochlatá Paridae § N cca 10 párov Linnaeus, 1758 ce. Hniezdi v bútľavých stromoch a pňoch. Parus major Všetky biotopy s prítomnosťou hniezdnych sýkorka bielolíca Paridae § N cca 30 párov Linnaeus, 1758 dutín na lokalite predstavujú hniezdny biotop. Phylloscopus collybita Hniezdi v listnatých aj ihličnatých lesoch, kolibkárik čipčavý Phylloscopidae § N cca 10 párov (Vieillot, 1817) preferuje najmä riedke rozvoľnené časti. Dendrocopos major Potravný biotop – staršie stromy s výskytom lariev, ďateľ veľký Picidae § N cca 10 párov (Linnaeus, 1758) rozmnožovací biotop v dutinových stromoch. Dendrocopos medius Potravný biotop – staršie stromy s výskytom lariev, ďateľ prostredný Picidae § E cca 5 párov (Linnaeus, 1758) rozmnožovací biotop v dutinových stromoch. Dendrocopos minor Potravný biotop – staršie stromy s výskytom lariev, ďateľ malý Picidae § N cca 5 párov (Linnaeus, 1758) rozmnožovací biotop v dutinových stromoch. Dryocopus martius Potravný biotop – staršie stromy s výskytom lariev, ďateľ čierny Picidae § E 1 pár (Linnaeus, 1758) rozmnožovací biotop v dutinových stromoch. Jynx torquilla Preferuje rozvoľnené časti lokality najmä krutihlav hnedý Picidae § N 1 – 2 páry Linnaeus, 1758 s prevahou dubín s vhodnými dutinami. Rozvoľnené časti, s prevahou starých dubín na Picus viridis žlna zelená Picidae § N hniezdenie. Vyžaduje nízkobylinné plochy 1 pár Linnaeus, 1758 s dostatkom mravenísk. Bern3, Lesný druh, využíva vlhké časti lokality Scolopax rusticola Bonn2, s kyprou pôdou resp. s listovou hrabankou sluka lesná Scolopacidae § N LR:nt 1 – 2 páry Linnaeus, 1758 BD2/1, a dostatkom pôdnych bezstavovcov (najmä 3/2 obrúčkavce). Sitta europaea Dutinový hniezdič, nachádza vhodné hniezdne brhlík lesný Sittidae § N cca 20 párov Linnaeus, 1758 príležitosti v početných dutinových stromoch lokality.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 53

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet Lovný biotop na celej lokalite a potenciálne aj Strix aluco sova lesná Strigidae § N reprodukčný biotop vzhľadom k výskytu 1 pár Linnaeus, 1758 dutinových stromov. Najčastejšie hniezdia v dutinách stromov. Sturnus vulgaris škorec lesklý Sturnidae § N Najvyššie hniezdne hustoty sú na okrajoch cca 20 párov Linnaeus, 1758 lesa. Uprednostňuje vlhké lesné časti s krovinatým porastom, s vývratmi, koreňmi a množstvom odumretého dreva. Vplyv na početnosť má Troglodytes troglodytes oriešok hnedý Troglodytidae § N predovšetkým hustota krovinovho podrastu cca 3 páry (Linnaeus, 1758) a množstvo odumretého dreva. Hniezdo umiestňuje do rôznych spletí konárov, popadaných haluzín a odkrytých koreňov. Turdus merula Lesné biotopy lokality sú potravným aj hniezd- drozd čierny Turdidae § N cca 3 páry Linnaeus, 1758 nym biotopom, najmä časti výskytom krovín. Turdus philomelos Vyhovujú mu bohato vertikálne členené drozd plavý Turdidae § N cca 2 páry Brehm, 1831 porasty, s dostatočným krovinovm podrastom. Turdus pilaris Vyhovuje mu riedšie zakmenenie, početný je drozd čvíkotavý Turdidae § N cca 10 párov Linnaeus, 1758 hlavne počas migrácie. Preferovaným hniezdnym biotopom sú staršie Turdus viscivorus drozd trskotavý Turdidae § N lesné porasty a ich okraje. Lokalitu využívajú aj cca 10 párov Linnaeus, 1758 zimujúce jedince. Upupa epops Preferuje rozvoľnené časti dubín s dostatkom dudok chochlatý Upupidae § N VU Bern2 1 pár Linnaeus, 1758 starých dutinových stromov. CELKOVÝ POČET DRUHOV 42 42 7 7 Odhadovaný počet chránených druhov cca 585 ks

Vysvetlivky: Ochr. – Ochrana: § – chránený druh v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov, E – druh európskeho významu, N – druh národného významu. Ohroz. – Ohrozenie: kategórie ohrozenosti a vzácnosti v zmysle práce KRIŠTÍN, KOCIAN, RÁC (2001): VU – zraniteľný (Vulnerable); LR – menej ohrozený (Lower Risk) s podkategóriami: nt – takmer ohrozený taxón (Near Threatened), lc – least concern – menej ohrozený taxón. Medz. – Medzinárodné dohovory: Bern – Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia), Bern1 – prísne chránené druhy rastlín, Bern2 – prísne chránené druhy živočíchov, Bern3 – chránené druhy živočíchov; Bonn – Dohovor o ochrane sťahovavých voľne žijúcich živočíchov (Bonnská konvencia), Bonn1 – ohrozené sťahovavé druhy, Bonn2 – sťahovavé druhy, ktoré majú byť predmetom dohôd; BD – Smernica 79/409/EEC o ochrane voľne žijúcich vtákov (Birds directive), BD1 – druhy uvedené v prílohe I musia byť predmetom osobitných opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov s cieľom zaistiť ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia, BD2 – vzhľadom na početnosť populácie, geografické rozšírenie a úspešnosť rozmnožovania v celom Spoločenstve, druhy uvedené v prílohe II môžu byť lovené podľa vnútroštátnych právnych predpisov, členské štáty zabezpečia, že lov týchto druhov nenaruší snahu o zachovanie ich rozšírenia v celej oblasti, BD2/1 – druhy uvedené v prílohe II časť A môžu byť lovené v zemepisnej oblasti (na mori a na zemi), pre ktorú sa táto smernica vzťahuje, BD2/2 – druhy uvedené v prílohe II, časť B môžu byť lovené iba v členských štátoch, pre ktoré je to uvedené, BD3 – druhy môžu byť usmrcované alebo chytané v zmysle platnej legislatívy alebo získavané iným zákonným spôsobom, BD3/1 – druhy uvedené v prílohy III časť A môžu byť lovené v zmysle platnej legislatívy, BD3/2 – pre druhy uvedené v prílohy III časť B stanovujú členské štáty určité ďalšie obmedzenia; AEWA – Dohoda o

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 54

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

ochrane africko-euroázijských migrujúcich vodných vtákov; CITES – Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Washingtonská konvencia), C-I – príloha I – druhy ohrozené vyhubením, ktoré sú alebo môžu byť obchodom nepriaznivo ovplyvňované, C-II – príloha II – druhy, ktoré aj keď nie sú bezprostredne ohrozené vyhubením, by sa nimi mohli stať, keby obchod s exemplármi týchto druhov nebol podriadený prísnym opatreniam zabraňujúcim takému ich využívaniu, ktoré je nezlučiteľné s ich prežitím a druhy, ktoré musia byť predmetom určitých opatrení, aby sa obchod s exemplármi niektorých druhov mohol účinne kontrolovať, C-III – príloha III – druhy, o ktorých ktorákoľvek strana vyhlási, že v medziach jej právnej zvrchovanosti sú predmetom opatrení, majúcich preventívne zabrániť ich exploatácii alebo ju obmedziť, a ktoré vyžadujú spoluprácu iných strán pri kontrole obchodu.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 55

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 15: Zistené druhy cicavcov (Mammalia) v sledovanom území (podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet Erinaceus concolor Druh s nočnou aktivitou, preriedené časti, jež bledý Erinaceidae § N DD Bern3 2 – 5 ks Martin, 1838 mimo mokrade. Martes martes Bern3, kuna lesná Mustelidae DD V lesnej časti. (Linnaeus, 1758) HD5 Meles meles jazvec lesný Mustelidae VU Bern3 V lesnej časti. (Linnaeus, 1758) Bern2, Lovný biotop na celej ploche lokality. Loví Myotis brandti netopier Brandtov Vespertilionidae § E VU Bonn2, nízko až v strednej výške popri kríkoch cca 20 ks (Eversmann, 1845) HD4 a stromoch i nad hladinou vodných plôch. Bern2, Lokalita predstavuje lovný biotop, úkrytové Nyctalus leisleri netopier stromový Vespertilionidae § E DD Bonn2, možnosti v dutinách stromov (potenciálne aj na cca 20 ks (Kuhl, 1817) HD4 rozmnožovanie, resp. zimovanie). Bern2, Lokalita predstavuje lovný biotop, úkrytové Nyctalus noctula netopier hrdzavý Vespertilionidae § E LR:lc Bonn2, možnosti v dutinách stromov (potenciálne aj na cca 50 ks (Schreber, 1774) HD4 rozmnožovanie, resp. zimovanie). Sciurus vulgaris Lesné časti sú potravný a potenciálne aj veverica stromová Sciuridae § N LR:lc Bern3 1 – 2 ks Linnaeus, 1758 rozmnožovací biotop (vhodné stromy). Sorex araneus Lesné biotopy, vyhýba sa príliš suchým piskor lesný Soricidae § N cca 20 ks Linnaeus, 1758 miestam. CELKOVÝ POČET DRUHOV 8 6 7 7 Odhadovaný počet chránených druhov cca 117 ks

Vysvetlivky: Ochr. – Ochrana: § – chránený druh v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov, E – druh európskeho významu, N – druh národného významu. Ohroz. – Ohrozenie: kategórie ohrozenosti a vzácnosti v zmysle práce ŽIAK, URBAN (2001): VU – zraniteľný (Vulnerable); LR – menej ohrozený (Lower Risk) s podkategóriou: lc – least concern – menej ohrozený taxón; DD – údajovo nedostatočný (Data Deficient). Medz. – Medzinárodné dohovory: Bern – Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia), Bern2 – prísne chránené druhy živočíchov, Bern3 – chránené druhy živočíchov; Bonn – Dohovor o ochrane sťahovavých voľne žijúcich živočíchov (Bonnská konvencia), Bonn2 – sťahovavé druhy, ktoré majú byť predmetom dohôd; HD – Smernica 92/43/EEC o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcej fauny a flóry (Habitats Directive), HD2 – Druhy živočíchov a rastlín, významné pre Spoločenstvo, ktorých ochrana vyžaduje určenie osobitných území ochrany prírody, HD4 – Druhy živočíchov a rastlín, významné pre Spoločenstvo, ktoré vyžadujú prísnu ochranu, HD5 – Druhy živočíchov a rastlín, významné pre Spoločenstvo, ktorých chytanie a zber vo voľnej prírode a využívanie majú byť predmetom menežmentových opatrení.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 56

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 16: Zistené druhy chránených a ohrozených druhov rastlín v sledovanom území (podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) Vedecké meno Slovenské meno Čeľaď Ochr. Ohroz. Medz. Charakter výskytu Počet Dubové a sekundárne borovicové lesy na Carex fritschii Waisb. ostrica Fritschova Cyperaceae § N EN cca 100 ks pieskoch. Hottonia palustris L. perutník močiarny Primulaceae § N NT Mokraďové – vodné biotopy. cca 100 ks

Iris sibirica L. kosatec sibírsky Iridaceae § N NT Mokraďové biotopy. cca 5 ks

Iris variegata L. kosatec dvojfarebný Iridaceae § N VU Dubové porasty na pieskoch. cca 10 ks

Molinia caerulea (L.) Moench bezkolenec belasý Poaceae NT Mokraďové – vlhké až podmáčané biotopy.

Thelypteris palustris Schott papradník močiarny Thelypteridaceae NT Mokraďové biotopy (slatiny).

CELKOVÝ POČET DRUHOV 6 4 6 0 Odhadovaný počet chránených druhov cca 215 ks

Vysvetlivky: Ochr. – Ochrana: § – chránený druh v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov, N – druh národného významu. Ohroz. – Ohrozenie: kategórie ohrozenosti a vzácnosti v zmysle práce ELIÁŠ, DÍTĚ, KLIMENT, HRIVNÁK, FERÁKOVÁ (2015): EN – ohrozený (Endangered); VU – zraniteľný (Vulnerable); NT – takmer ohrozený (Near Threatened). Medz. – Medzinárodné dohovory

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 57

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 17: Zistené biotopy európskeho a národného významu v sledovanom území (podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) Kód Kód Význam Názov biotopu Charakter výskytu Výskyt významných druhov SK NATURA nosť fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) Len predpokladaný výskyt podľa predbežného prieskumu (Barančok, plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) 2014), v správe z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO roháč obyčajný (Lucanus cervus) Záhorie, 2016) nedefinovaný. Porasty s prevahou duba sú však lokalizo- kováčik (Brachygonus megerlei) húseničiar pižmový (Calosoma sycophanta) Ls3.3 91I0* Dubové nátržníkové lesy E vané do podobných miest ako je uvedené v predbežnom prieskume. zlatoň ligotavý (Cetonischema aeruginosa) Nateraz charaktrizované ako porasty s prevahou duba na mierne vyvý- nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis) šených pieskových dunách, nachádzajúce sa v severnej a východnej kosatec dvojfarebný (Iris variegata) časti sledovaného územia. ostrica Fritschova (Carex fritschii) viaceré druhy vtákov Porasty s prevahou duba vo vlhkých medzidunových depresiách fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) Vlhko- a kyslomilné plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) Ls3.6 9190 E mapované v centrálnej a západnej časti sledovaného územia. V rámci brezovo-dubové lesy roháč obyčajný (Lucanus cervus) Slovenska sa biotop nachádza len na vlhkých miestach Borskej nížiny. viaceré druhy vtákov Kyslomilné borovicové a Lesné porasty s dominantným zastúpením borovice lesnej, nachádzajú fuzáč zavalitý (Ergates faber) Ls6.1 - N ostrica Fritschova (Carex fritschii) dubovo-borovicové lesy sa v severnej, centrálnej a južnej časti sledovaného územia. viaceré druhy vtákov plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) Mokraďové biotopy tvorené slatinnými jelšinami, dystrofnými stojatými krasoň jelšový (Dicerca alni) vodami a prameniskami – ide o mozaiku biotopov tvorenú centrálnym perutník močiarny (Hottonia palustris) Ls7.4 - Slatinné jelšové lesy N prameniskom, otvorenými vodnými plochami a šlenkami, bufrovú zónu kosatec sibírsky (Iris sibirica) okolo mokrade tvorí biotop Ls7.4. obojživelníky viaceré druhy vtákov Vysvetlivky: Významnosť: E – druh európskeho významu, N – druh národného významu.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 58

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

6.1. Identifikácia dotknutých predmetov ochrany

Druhy a biotopy európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany v ÚEV V nasledovných prehľadných tabuľkách 18 a 19 sú uvedené druhy a biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v ÚEV nachádzajúcich sa v okolí navrhovanej činnosti.

Tabuľka 18 Možnosť ovplyvnenia druhov, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV.

v

ovplyvnenia

Typ vplyvu Typ

nepriamy)

dotknutom dotknutom

Možnosť Možnosť

Výskyt v ÚEV (áno/nie)

(priamy, (priamy,

Výskyt Výskyt Komentár

území (kód územia SKUEV . . . . ) (stručné zdôvodnenie) Názov druhu 0115 0173 1173 0316 1316 0526

Vysvetlenie v texte pod

tabuľkou.

vážky (Odonata) Cordulegaster heros + + - nie absencia vhodného biotopu Leucorrhinia pectoralis + + - nie absencia vhodného biotopu chrobáky (Coleoptera) Cerambyx cerdo + + + + + + áno priamy záber biotopov druhu Cucujus cinnaberinus + + + + + + + áno priamy záber biotopov druhu Lucanus cervus + + + + + + áno priamy záber biotopov druhu Osmoderma eremita* + + + + - nie málo vhodných stromov Rhysodes sulcatus + + - nie absencia vhodného biotopu motýle (Lepidoptera) Colias myrmidone + - nie absencia vhodného biotopu Eriogaster catax + - nie absencia vhodného biotopu Lycaena dispar + - nie absencia vhodného biotopu ryby (Pisces) Cobitis taenia + + - nie absencia vhodného biotopu Misgurnus fossilis + + - nie absencia vhodného biotopu Rhodeus sericeus amarus + - nie absencia vhodného biotopu cicavce (Mammalia) Barbastella barbastellus + + + + - nie v území sa nezdržujú Myotis myotis + - nie v území sa nezdržujú Castor fiber + + + + - nie absencia vhodného biotopu Vysvetlivky: Kód územia európskeho významu: 0115 – SKUEV0115 Bahno, 0173 – SKUEV0173 Kotlina, 1173 – SKUEV1173 Kotlina, 0316 – SKUEV1316 Šranecké piesky, 1316 – SKUEV1316 Šranecké piesky, 0526 – SKUEV0526 Kalaštovský potok;

Pásikavec Cordulegaster heros je druhom patriacim do podradu Anisoptera (šidlá) čeľade Cordulegastridae (pásikavcovité), na Slovensku bol zaznamenaný v Malých Karpatoch a na Borskej nížine. Svojim vývinom je viazaný na podhorské a horské prameniská a potôčiky z nich vytekajúce (krenobiont – druh žijúci v pramenisku). Larvy žijú zahrabané v dne. Liahnutie prebieha na rastlinách a brehu. Imága lietajú popri prameniskách a potokoch. Vajíčka kladú do dna. Záver = v dotknutom území sa nenachádzajú vhodné biotopy pre jeho ontogenetický vývin. Vážka Leucorrhinia pectoralis je druhom patriacim do podradu Anisoptera (šidlá) čeľade Libellulidae (vážkovité), na Slovensku bol zaznamenaný na niekoľkých vhodných lokalitách, no ťažisko výskytu sa viaže na Borskú nížinu. Vývinom je viazaný na nížinné a prechodné rašeliniská (tyrfobiont – druh vyskytujúci sa výlučne v rašeliniskách). Larvy žijú medzi vegetáciou. Liahnu sa na vegetácii. Vajíčka kladú do bahna na brehu a do vody. Záver = v dotknutom území sa nenachádzajú vhodné biotopy pre jeho ontogenetický vývin.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 59

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Pižmovec hnedý (Osmoderma eremita*) je chrobákom patriacim do čeľade Scarabaeidae (skarabeusovité), na Slovensku bol zaznamenaný na viacerých lokalitách, no ťažisko výskytu sa viaže na Borskú nížinu a úpätie Malých Karpát. Imága aj larvy pižmovca potrebujú pre svoj vývin dutiny starých listnatých stromov najmä Quercus, Salix, Tilia, Aesculus, Populus, Alnus, Fraxinus, starých ovocných stromov, veľmi vzácne i niektorých ihličnatých stromov, napr. Pinus. Larvy sa vyvíjajú v práchne v dutých listnatých stromoch, ich vývoj je viacročný (min. 3 roky). Takýchto stromov je však v území vplyvom hospodárskych zásahov čoraz menej alebo aj úplne chýbajú. Záver = v dotknutom území jeho výskyt nebol zistený, aj keď v okolitých ÚEV je evidovaný ako predmet ochrany. Celkovo sa v území nenachádzajú vhodné biotopy pre jeho priaznivý ontogenetický vývin, no ojedinelý výskyt nie je vylúčený. Drevník ryhovaný (Rhysodes sulcatus) je chrobákom patriacim do čeľade Rhysodidae, patrí k druhom pralesovitých biotopov (považuje sa za pralesový relikt), nateraz zistený na Slovensku veľmi vzácne hlavne v Malých Karpatoch a Štiavnických vrchoch. Sledované územie nepredstavuje typický biotop pre jeho výskyt. Záver = v dotknutom území sa nenachádzajú vhodné biotopy pre jeho ontogenetický vývin. Žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone) je druhom motýľa čeľade Pieridae (mlynárikovité), ktorý vyžaduje mozaikovitú, tradične obhospodarovanú krajinu, ktorej štruktúrou sú extenzívne obhospodarované lúky, malé polia, pasienky, ovocné sady, remízky krov a úhory. Imága s obľubou vyhľadávajú oslnené, pred vetrom dobre chránené miesta s bohatým porastom živnej rastliny pre húsenice, ktorou je niekoľko druhov zanovätí (Chamaecytysus supinus, Ch. austriacus a Ch. ratisbonensis). Imága preferujú oslnené bohato členité pestré oblasti v mozaikovitej krajine v svahovitejšom teréne, dobre chránené pred vetrom, s dostatočne veľkými plochami s nektáronosnými rastlinami, ktoré slúžia ako ich zdroj potravy. Veľkým otvoreným plochám sa vyhýba. V súčasnosti sa vyskytuje na suchších lesostepných pasienkových spoločenstvá na sprašovom, vápencovom a dolomitovom podklade, v bielokarpatskej oblasti obýva predovšetkým mezofilné extenzívne obhospodarované lúky, sady a pasienky, v Borskej nížine lesostepné formácie na viatych pieskoch. Záver = v dotknutom území sa nenachádzajú vhodné biotopy a ani živné rastliny pre jeho ontogenetický vývin. Priadkovec trnkový (Eriogaster catax) je druhom motýľa čeľade Lasiocampidae (priadkovcovité), je to druh nižších pahorkatých polôh a predhorí, kde je výskytom viazaný na teplé, suchšie, riedko krovinaté stráne, krovinami porastené medze a lesné okraje. Húsenice sa živia lístím trnky (Prunus spinosa) a hlohu (Crataegus sp.), pričom na našom území takmer výhradne preferujú hloh. Záver = v dotknutom území sa nenachádzajú vhodné biotopy pre jeho ontogenetický vývin. Ohniváčik veľký (Lycaena dispar) je druhom motýľa čeľade Lycaenidae (ohniváčikovité) vyskytujúcim sa prevažne na vlhkých a podmáčaných lúkach, ideálne sú aluviálne lúky s výskytom rôznych druhov štiavov (Rumex sp.), ktoré sú živnými rastlinami húseníc. Alternatívou k týmto biotopom sú prameniská vodných tokov, vlhké cestné priekopy alebo iné vlhké biotopy s výskytom štiavov (Rumex sp.). Záver = v dotknutom území sa nenachádzajú vhodné biotopy pre jeho ontogenetický vývin. Všetky druhy rýb, ktoré sú predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu – pĺž severný (Cobitis taenia), čík európsky (Misgurnus fossilis) a lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus) – preferujú pomaly tečúce až stojaté vody, ktoré sa v dotknutom území nenachádzajú. Záver = v dotknutom území sa nenachádzajú vhodné biotopy pre ich existenciu. V okolitých územiach európskeho významu sú uvádzané ako prednet ochrany druhy netopierov uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) a netopier obyčajný (Myotis myotis). Tieto dva druhy pri prieskumoch v roku 2016 v území zaznamenané neboli, preto nie je predpoklad ani ich ohrozenia či ovplyvnenia výskytu. Je však pravdepodobné, že do územia

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 60

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

príležitostne zalietavajú pri hľadaní potravy, no pokiaľ sa tu trvale nezdržujú, nie je predpoklad, že navrhovaná činnosť by mala na tieto druhy negatívny vplyv. Záver = v dotknutom území sa nateraz výskyt týchto druhov nezistil. Bobor vodný (Castor fiber) sa pomerne často vyskytuje na vhodných lokalitách na Borskej nížine. Vyhovuje mu kombinácia stojatých a tečúcich vôd. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín ako sú vŕby, jelše, breza a topole. Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Takéto podmienky sa sledovanm území nie sú. Záver = v dotknutom území sa nenachádzajú vhodné biotopy pre ich existenciu.

Pri troch druhoch chrobákov – fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) a roháč obyčajný (Lucanus cervus) – ktoré sa v území aj vyskytujú, sa vplyvy navrhovanej činnosti prejavia priamo v etape výstavby záberom plôch biotopov s vhodnými stromami pre ich ontogenetický vývin a počas prevádzky pravdepodobne aj nepriamo, kedy sa z bezpečnostných dôvodov budú musieť likvidovať staré stromy. Hodnotenie týchto vplyvov je uvedené v nasledovnej kapitole.

Tabuľka 19 Možnosť ovplyvnenia biotopov, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV.

v

ovplyvnenia

Typ vplyvu Typ

nepriamy)

dotknutom dotknutom

Možnosť Možnosť

Výskyt v ÚEV (áno/nie)

(priamy, (priamy,

Výskyt Výskyt Komentár

území (kód územia SKUEV . . . . ) (stručné zdôvodnenie) Kód a názov biotopu 0115 0173 1173 0316 1316 0526

Vysvetlenie v texte pod

tabuľkou.

2340* Vnútrozemské nevyskytuje sa v území ani + + + nie panónske pieskové duny v bezprostrednom okolí 3160 Prirodzené dystrofné nevyskytuje sa v území ani + nie stojaté vody v bezprostrednom okolí 3270 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi nevyskytuje sa v území ani s vegetáciou zväzov + nie v bezprostrednom okolí Chenopodion rubri p.p. a Bidentition p.p. 4030 Suché vresoviská v ní- nevyskytuje sa v území ani + + + nie žinách a pahorkatinách v bezprostrednom okolí 6510 Nížinné a podhorské nevyskytuje sa v území ani + nie kosné lúky v bezprostrednom okolí 7140 Prechodné rašeliniská nevyskytuje sa v území ani + + + nie a trasoviská v bezprostrednom okolí 9190 Vlhké acidofilné priamy zásah do biotopu na + + + + áno priamy brezové dúbravy dotknutých plochách 91E0* Lužné vŕbovo- nevyskytuje sa v území ani + + nie topoľové a jelšové lesy v bezprostrednom okolí 91F0 Lužné dubovo-bresto- nevyskytuje sa v území ani vo-jaseňové lesy okolo + nie v bezprostrednom okolí nížinných riek 91G0* Karpatské a panón- nevyskytuje sa v území ani + + nie ske dubovo-hrabové lesy v bezprostrednom okolí 91I0* Eurosibírske dubové nevyskytuje sa v území ani + nie lesy na spraši a piesku v bezprostrednom okolí Vysvetlivky: Kód územia európskeho významu: 0115 – SKUEV0115 Bahno, 0173 – SKUEV0173 Kotlina, 1173 – SKUEV1173 Kotlina, 0316 – SKUEV1316 Šranecké piesky, 1316 – SKUEV1316 Šranecké piesky, 0526 – SKUEV0526 Kalaštovský potok;

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 61

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Z biotopov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany v územiach európskeho významu nachádzajúcich sa v okolí sledovaného územia, sa len jeden nachádza aj na priamo dotknutých plochách – biotop 9190 Vlhké acidofilné brezové dúbravy. Väčšina týchto biotopov má lokalitu svojho výskytu vo väčšej vzdialenosti od dotknutého územia a pri realizácii zámeru, pri dodržaní všeobecne platných zásad a opatrení, sa do nich nebude priamo ani nepriamo zasahovať v etape výstavby a rovnako na tieto byotopy nebudú vplývať žiadne nové vplyvy ani v etape prevádzky (budú na ne pôsobiť len vplyvy, ktoré tu pôsobia už v súčasnosti a navrhovaná činnosť svojou podstatou nepredstavuje významný negatívny vplyv, ktorý by pôsobil na biotopy nachádzajúce sa vo väčších vzdialenostiach. Pri relizácii zámeru budú priamo ovplyvnené biotopy vlastnej dotknutej lokality, kde boli zaznamenané biotopy národného významu Ls6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo- borovicové lesy a Ls7.4 Slatinné jelšové lesy, a biotop európskeho výnamu Ls3.6 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy, kód Natura: 9190 (v dokumentáciách jednotlivých ÚEV označené ako 9190 Vlhké acidofilné brezové dúbravy). Tieto biotopy budú ovplyvnené jednak priamym zásahom a ich likvidáciou, jednak zmenou mikroklimatických podmienok a jednak aj možnými vplyvmi, ktoré vyplývajú z fragmentácie biotopov a možného vnikania nových taxónov do ich druhového spektra (hlavne v bylinnej vrstve). Hodnotenie týchto vplyvov je uvedené v nasledovnej kapitole.

Druhy a biotopy európskeho a národného významu, ktoré sa vyskytujú na pria- mo dotknutom území projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ Okrem hodnotenia vplyvov realizácie navrhovanej činnosti na územia európskeho významu a na predmet ochrany týchto území (biotopy a druhy) sa identifikovali aj vplyvy na ostatné chránené druhy flóry a fauny alebo biotopy európskeho alebo národného významu vyskytujúce sa na priamo dotknutých plochách projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“. V sledovanom území boli v rámci prieskumov zaznamenané druhy a biotopy uvedené v tabuľkách 20 a 21.

Tabuľka 20 Možnosť ovplyvnenia druhov európskeho a národného významu vyskytujúcich sa na plochách projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“. Výz- Počet Možnosť Typ nam- nosť ovplyv- Komentár Názov druhu vplyvu nosť [cca ks] nenia motýle (Lepidoptera) očkáň bielopásy (Hipparchia alcyone) N 50 áno priamy zásah do biotopov druhu chrobáky (Coleoptera) kováčik (Brachygonus megerlei) N 50 áno priamy záber biotopov druhu húseničiar pižmový (Calosoma sycophanta) N 100 áno priamy záber biotopov druhu fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) E 500 áno priamy záber biotopov druhu zlatoň ligotavý (Cetonischema aeruginosa) N 100 áno priamy záber biotopov druhu plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) E 100 áno priamy záber biotopov druhu krasoň jelšový (Dicerca alni) N 300 áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu fuzáč zavalitý (Ergates faber faber) N 500 áno priamy záber biotopov druhu roháč obyčajný (Lucanus cervus) E 200 áno priamy záber biotopov druhu nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis holdhausi) N 200 áno priamy záber biotopov druhu obojživelníky (Amphibia) ropucha zelená (Bufo viridis) E 100 áno priamy záber biotopov druhu hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) E 20 áno priamy záber biotopov druhu skokan ostropyský (Rana arvalis) E 10 áno priamy záber biotopov druhu skokan štíhly (Rana dalmatina) E 30 áno priamy záber biotopov druhu skokan zelený (Rana kl. esculenta) N 20 áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 62

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Výz- Počet Možnosť Typ nam- nosť ovplyv- Komentár Názov druhu vplyvu nosť [cca ks] nenia plazy (Reptilia) slepúch lámavý (Anguis fragilis) N 20 áno priamy záber biotopov druhu jašterica bystrá (Lacerta agilis) E 30 áno priamy záber biotopov druhu užovka obojková (Natrix natrix) N 10 áno priamy záber biotopov druhu vtáky (Aves) jastrab lesný (Accipiter gentilis) N 1-2 nie využitie ako lovný biotop jastrab krahulec (Accipiter nisus) N 1 p nie využitie ako lovný biotop mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) N 50 nie výskyt počas migrácie ľabtuška lesná (Anthus trivialis) N 5 áno priamy zásah do biotopov druhu myšiak lesný (Buteo buteo) N 1 p nie využitie ako lovný biotop kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla) N 10 p áno priamy výrub stromov s hiezdami kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris) N 10 p áno priamy výrub stromov s hiezdami stehlík zelený (Chloris chloris) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu holub plúžik (Columba oenas) N 1-2 p áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu holub hrivnák (Columba palumbus) N 5 p áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu krkavec čierny (Corvus corax) N 1 p nie využitie ako lovný biotop kukučka jarabá (Cuculus canorus) N 2 p nie nevyužíva hniezda v dutinách ďateľ veľký (Dendrocopos major) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) E 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu ďateľ malý (Dendrocopos minor) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu ďateľ čierny (Dryocopus martius) E 1 p áno priamy zásah do biotopov druhu slávik červienka (Erithacus rubecula) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) E 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu pinka lesná (Fringilla coelebs) N 20 p áno priamy zásah do biotopov druhu sojka škriekavá (Garrulus glandarius) N 1-2 p áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu krutihlav hnedý (Jynx torquilla) N 1-2 p áno priamy zásah do biotopov druhu muchár sivý (Muscicapa striata) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe) N 2 p nie využitie ako potravný biotop vlha hájová (Oriolus oriolus) N 2 p áno priamy zásah do biotopov druhu žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu sýkorka belasá (Parus caeruleus) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu sýkorka chochlatá (Parus cristatus) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu sýkorka bielolíca (Parus major) N 30 p áno priamy zásah do biotopov druhu kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu žlna zelená (Picus viridis) N 1 p áno priamy zásah do biotopov druhu hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula) N 10 p nie výskyt počas zimovania sluka lesná (Scolopax rusticola) N 1-2 p áno priamy zásah do biotopov druhu brhlík lesný (Sitta europaea) N 20 p áno priamy zásah do biotopov druhu sova lesná (Strix aluco) N 1 p áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu škorec lesklý (Sturnus vulgaris) N 20 p áno priamy zásah do biotopov druhu oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes) N 3 p áno priamy zásah do biotopov druhu drozd čierny (Turdus merula) N 3 p áno priamy zásah do biotopov druhu drozd plavý (Turdus philomelos) N 2 p áno priamy zásah do biotopov druhu drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) N 10 p nie výskyt hlavne počas migrácie drozd trskotavý (Turdus viscivorus) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu dudok chochlatý (Upupa epops) N 1 p áno priamy zásah do biotopov druhu cicavce (Mammalia) jež bledý (Erinaceus concolor) N 2-5 áno priamy zásah do biotopov druhu netopier Brandtov (Myotis brandti) E 20 nie využitie ako lovný biotop netopier stromový (Nyctalus leisleri) E 20 nie prevažne ako lovný biotop netopier hrdzavý (Nyctalus noctula) E 50 nie prevažne ako lovný biotop veverica stromová (Sciurus vulgaris) N 1-2 áno priamy zásah do biotopov druhu piskor lesný (Sorex araneus) N 20 áno priamy zásah do biotopov druhu

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 63

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Výz- Počet Možnosť Typ nam- nosť ovplyv- Komentár Názov druhu vplyvu nosť [cca ks] nenia vyššie rastliny ostrica Fritschova (Carex fritschii) N 100 áno priamy ovplyvnenie biotopov druhu perutník močiarny (Hottonia palustris) N 100 áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu kosatec sibírsky (Iris sibirica) N 5 áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu kosatec dvojfarebný (Iris variegata) N 10 áno priamy ovplyvnenie biotopov druhu Vysvetlivky: Významnosť: E – druh európskeho významu, N – druh národného významu. Početnosť: Odhadnutý počet jedincov vyskytujúcich sa na priamo dotknutých plochách projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ podľa údajov ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016; cca ks – pokiaľ nie je uvedené inak, tak je to odhadovaný počet kusov; p – za číslom znamená počet párov.

Tabuľka 21 Možnosť ovplyvnenia biotopov európskeho a národného významu vyskytujúcich sa na plochách projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“. Výz- Možnosť Kód Kód Typ nam- ovplyv- SK Natura Názov biotopu vplyvu Komentár nosť nenia nie je definitívne potvrdený Ls3.3 91I0* Dubové nátržníkové lesy E nie výskyt biotopu v území Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové likvidácia časti plochy biotopov Ls3.6 9190 E áno priamy lesy a premena na zastavané plochy Kyslomilné borovicové a dubovo- likvidácia časti plochy biotopov Ls6.1 - N áno priamy borovicové lesy a premena na zastavané plochy ovplyvnenie vodného režimu Ls7.4 - Slatinné jelšové lesy N áno nepriamy lokality Vysvetlivky: Významnosť: E – druh európskeho významu, N – druh národného významu.

Na priamo dotknutých plochách projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ budú realizáciou zámeru dotknuté všetky druhy motýľov, chrobákov, obojživelníkov, plazov, chránených druhov rastlín a väčina druhov vtákov a cicacov vyskytujúcich sa na daných lokalitách (viď tabuľky 20 a 21). Možno predpokladať, že z vtákov nebudú realizáciou zámeru dotknuté jastrab lesný (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), myšiak lesný (Buteo buteo), krkavec čierny (Corvus corax), kukučka jarabá (Cuculus canorus), skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe), hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula) a drozd čvíkotavý (Turdus pilaris), ktoré sa podľa informácií uvedených v Správe z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) v sledovanom území nevyskytujú trvale (nehniezdia tu ?), ale do územia len príležitostne zalietavajú za potravou, alebo sa tu ojedinele zdžujú kratšiu dobu počas zimovania alebo pri svojich migráciách (viď tabuľka 14). Cieľom primeraného posúdenia vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 je vyhodnotiť vplyvy na európsku sústavu chránených území Natura 2000 (chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu) a zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli. Preto predmetom ďalšieho vyhodnotenia vplyvov by mali byť len druhy a biotopy európskeho významu. Vzhľadom na významnosť dotknutého územia bude v nasledujúcom „Vyhodnotení vplyvov na predmety ochrany“ venovaná pozornosť aj chráneným druhom a biotopom národného významu.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 64

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

6.2. Vyhodnotenie vplyvov na predmety ochrany Predmetom hodnotenia vplyvov v tejto kapitole sú len tie druhy a biotopy, ktoré boli v predchádzajúcom kroku identifikované s možným (predpokladaným) ovplyvnením – viď tabuľky 18, 19, 20 a 21. Je tu uvedené samotné hodnotenie vplyvov na jednotlivé predmety ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000, vyhodnotenie a odôvodnenie významnosti identifikovaných vplyvov, z ktorého následne vyplýva hodnotenie významnosti vplyvov na územia sústavy Natura 2000.

Druhy európskeho významu

Fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) Fuzáč veľký je druhom, ktorý je predmetom ochrany vo všetkých okolitých územiach európskeho významu a pomerne často sa vyskytuje aj na priamo dotknutých plochách. Podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) sa v sledovanom území vyskytuje min. 500 ks vo všetkých vývojových štádiách. Fuzáč veľký je na Slovensku čoraz vzácnejší, lokalít ubúda v dôsledku nevhodného hospodárenia v lesoch, útlmu pasenia na bývalých pastevných lesoch a predovšetkým vďaka nešetrným výrubom starých dubov vo voľnej krajine. Výskyt fuzáča veľkého je silno fragmentovaný a často sú jednotlivé populácie navzájom izolované. Obýva staré riedke presvetlené dúbravy. Vyvíja sa na oslnených alebo len mierne zatienených kmeňoch a hrubých konároch starých dubov (výnimočne v iných listnáčoch). Samičky kladú vajíčka do štrbín v kôre stojacich starých, ale živých dubov. Larvy sa vyvíjajú najprv pod kôrou, kde aj prezimujú. V polovici druhého roka sa začínajú živiť lykom, preto sa zavrtávajú hlbšie do dreva a tam druhýkrát prezimujú. V polovici tretieho roka sa dospelá larva kuklí hlboko v dreve vo veľkej, hákovito stočenej komôrke. Po 1,5 mesiaci sa vyliahne imágo, ale zotrváva v komôrke, kde aj prezimuje. Imága sa vyskytujúce sa najhojnejšie v júni a júli sa živia miazgou poranených stromov, aktívne sú najmä v podvečer, cez deň sa zdržujú v korunách stromov.

Tabuľka 22 Fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – ALP 50 000 – 400 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 50 000 – 200 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – SPOLU 100 000 – 600 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – ALP 50 000 – 200 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN 50 000 – 100 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – SPOLU 100 000 – 300 000 j. Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 500 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,25 – 1,00 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,08 – 0,50 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – ALP 8 505,07 km2 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 5 085,29 km2 Rozloha areálu druhu v SR – SPOLU 13 590,36 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,04 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0008 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 65

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Obr.9 Schéma rozšírenia druhu – fuzáč veľký (Cerambyx cerdo). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

Borská nížina predstavuje jeden z najvýznamnejších regiónov výskytu fuzáča veľkého na Slovensku (obr. 9). Sledované územie predstavuje prevažne lesný porast, ktorý je pomerne rovnomerne zapojený a v časti týchto porastov s prevahou dubov sa vyskytuje niekoľko jedincov, ktoré možno kvalifikovať ako vhodný biotopo pre daný druh. Rozlohou vhodné biotopy tohto druhu predstavujú takmer polovicu územia, no vhodných starých dubov je tu menej, ako by potenciálne mohlo byť. Z hľadiska početnosti sa z územia udáva výskyt min. 500 ks vo všetkých vývinových štádiách. Nie je však špecifikovaný pomer dospelých imág, kukiel, lariev, prípadne vajíčok. Vzhľadom na tento počet a približnú rolohu 4 ha, kde sa vyskytuje vhodný biotop, tak možno klasifikovať túto populáciu ako dobrú. Výskyt druhu v sledovanom území bol zdokumentovaný aj na mape (viď obr. 10) uvedenej ako obr. č. 8 Distribúcia chránených druhov živočíchov v sledovanom území v Správe z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016). Vplyvy sa prejavia na úrovni priameho výrubu starších jedincov dubov, ktoré sú významným prvkom v ontogenetickom vývine jedincov fuzáča veľkého, celkovým záberom biotopov a ich premenu na zastavané alebo zrekultivované „odprírodnené zelené“ plochy a celkovou zmenou mikro a mezoklimatických podmienok územia. V širšom, celoslovenskom meradle, možno vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, predpokladaný záber plôch a vplyv na danú populáciu fuzáča veľkého považovať za malý vplyv. V lokálnom meradle významnosť vplyvov stúpa, nakoľko nevhodným hospodárením v lesoch, hlavne premenou starých dubových a dobovo-borovicových porastov na mladé borovicové monokultúry a záberom pôvodných lesných porastov a ich premenou na hospodárske, rekreačno-

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 66

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

športové alebo aj obytné areály sa zmenšuje celková rozloha vhodných stanovíšť pre existenciu daného druhu. Zároveň je však nutné poznamenať, že tieto vplyvy sa prejavujú na lokalite, ktorá nie je súčasťou ÚEV, fuzáč veľký je však druhom, ktorý je predmetom ochrany vo všetkých okolitých ÚEV. Tým danú populáciu priamo v dotknutom území možno považovať za súčasť celej veľkej populácie tejto časti Borskej nížiny. Vhodné lokality pre existenciu fuzáča veľkého v okolí však nebudú vplyvmi navrhovanej činnosti dotknuté a to ani v najbližšie situovanom SKUEV0173 Kotlina.

Obr.10 Distribúcia chránených druhov živočíchov v sledovanom území. (podľa Správy z inventarizačného prieskumu, ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016)

Plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) Plocháč červený je druhom, ktorý je predmetom ochrany vo všetkých okolitých územiach európskeho významu a zriedkavejšie sa vyskytuje aj na priamo dotknutých plochách. Podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) sa v sledovanom území vyskytuje min. 100 ks vo všetkých vývojových štádiách. Plocháč červený sa na Slovensku vyskytuje od nížinných lužných lesov až po podhorské až horské pásmo lesných biotopov. Je to typický druh starých lesov s dostatkom odumretých stromov. Larvy aj imága sa živia podkôrnym detritom, ale sú i dravé a často kanibalistické. Vyvíjajú sa pod kôrou odumierajúcich starých stromov, kde prenasledujú rôzne xylofágne druhy chrobákov. Plocháč vyžaduje pre svoj vývoj prítomnosť hrubých odumretých stromov (priemer kmeňa viac ako 40 cm), ktoré majú na väčšine plochy kôru, pod ktorou sa nachádza najlepšie čiernohnedo sfarbený podkôrny detrit. Tento podkôrny detrit sa vytvára až na mŕtvom dreve staršom ako 4 roky. Plocháč žije pod kôrou takmer všetkých našich domácich druhov drevín (predovšetkým pod kôrou dubov, vŕb, topoľov,

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 67

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

jaseňov, bukov, brestov, javorov, líp, jelší, briez, jedlí, smrekov, borovíc a pod.). Výskyt plocháča červeného bol preukázaný i pod kôrou starých odumierajúcich topoľov šľachtených a pagaštanov.

Obr.11 Schéma rozšírenia druhu – plocháč červený (Cucujus cinnaberinus). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

Plocháč červený sa vyskytuje na pomerne veľkom území Slovenska, kde Borská nížina predstavuje najvýznamnejší región výskytu v panónskej oblasti (obr. 11). Sledované územie síce predstavuje prevažne lesný porast, no nachádza sa tu len veľmi málo starých, odumretých jedincov veľkých stromov, ktoré sú nevyhnutné pre vývin jedincov. Preto aj celkový počet tu sa vyskytujúci jedincov je nízky. Z územia sa udáva výskyt min. 100 ks vo všetkých vývinových štádiách. Vplyvy sa prejavia hlavne záberom plôch lesných biotopov, kde by sa staré odumreté jedince stromov mohli nachádzať. Vplyv odstraňovania starých stromov bude pravdepodobne pretrvávať aj v etape po výstavbe, kedy bude potrebné staré stromy, ohrozujúce realizované stavby tým, ťe sa môžu na ne vyvrátiť, pravidelne odstraňovať. Celkovo však, vzhľadom na súčasný stav lesných porastov územia, charakter navrhovanej činnosti a rozsahu zásahov či vplyvov na populáciu plocháča červeného v danom území, možno považovať vplyvy za malé. Aj pri tomto druhu platí, že tieto vplyvy sa prejavujú na lokalite, ktorá nie je súčasťou ÚEV, plocháč červený je však druhom, ktorý je predmetom ochrany vo všetkých okolitých ÚEV. Tým danú populáciu priamo v dotknutom území možno považovať za súčasť celej veľkej populácie Borskej nížiny. Vhodné lokality pre existenciu plocháča červeného v okolí však nebudú vplyvmi navrhovanej činnosti dotknuté a to ani v najbližšie situovanom SKUEV0173 Kotlina.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 68

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 23 Plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – ALP 100 000 – 1 500 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 50 000 – 500 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – SPOLU 150 000 – 2 000 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – ALP 50 000 – 800 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN 5 000 – 250 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – SPOLU 55 000 – 1 050 000 j. Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 100 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,02 – 0,20 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,005 – 0,07 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – ALP 17 082,78 km2 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 4 336,28 km2 Rozloha areálu druhu v SR – SPOLU 21 419,06 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,08 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0018 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

Roháč obyčajný (Lucanus cervus) Roháč obyčajný je predmetom ochrany vo všetkých okolitých územiach európskeho významu a vyskytuje sa aj na priamo dotknutých plochách. Podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) sa v sledovanom území vyskytuje min. 200 ks vo všetkých vývojových štádiách. Roháč obyčajný je na Slovensku ešte lokálne pomerne hojným druhom. V celkovom merítku je však čoraz vzácnejší, lokalít ubúda v dôsledku nevhodného hospodárenia v lesoch, útlmu pasenia na bývalých pastevných lesoch a predovšetkým vďaka nešetrným výrubom starých odimierajúcich stromov vo voľnej krajine. Výskyt roháča obyčajného je silno fragmentovaný a často sú jednotlivé populácie navzájom izolované. Roháč sa vyvíja v odumierajúcich a už odumretých starých listnatých stromoch najmä Quercus, Salix, Tilia, Aesculus, Populus, starých ovocných stromov. Larvy sú xylofágne a vývoj trvá 3 až 5 rokov prevažne v podzemných častiach odumretých stromov, alebo častí napojených na pôdu. Larvy sa zakukľujú vo vajcovitých kokónoch z práchna a hliny. Imága sa v priebehu dňa zdržujú v korunách stromov. Najaktívnejšie sú navečer a v noci, kedy ich môžeme nájsť v najbližšom okolí hostiteľských stromov na vytekajúcej miazge. Roháč sa vyskytuje na veľkej časti južnej polovice Slovenska, ojedinele aj v severnejšie položených územiach. Borská nížina predstavuje jeden z významnejších regiónov výskytu v panónskej oblasti (obr. 12). Sledované územie predstavuje prevažne lesný porast, no nachádza sa tu len veľmi málo starých, odumretých jedincov veľkých stromov, ktoré sú nevyhnutné pre jeho ontogenetický vývin. Preto aj celkový počet tu sa vyskytujúci jedincov je pomerne nízky. Z územia sa udáva výskyt min. 200 ks vo všetkých vývinových štádiách. Výskyt druhu v sledovanom území bol zdokumentovaný aj na mape (viď obr. 10) uvedenej ako obr. č. 8 Distribúcia chránených druhov živočíchov v sledovanom území v Správe z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016).

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 69

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Obr.12 Schéma rozšírenia druhu – roháč obyčajný (Lucanus cervus). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

Tabuľka 24 Roháč obyčajný (Lucanus cervus) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – ALP 100 000 – 500 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 100 000 – 300 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – SPOLU 200 000 – 800 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – ALP 50 000 – 250 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN 50 000 – 150 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – SPOLU 100 000 – 400 000 j. Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 200 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,07 – 0,20 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,025 – 0,01 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – ALP 15 267,57 km2 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 8 489,72 km2 Rozloha areálu druhu v SR – SPOLU 23 757,29 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,04 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0005 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 70

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Vplyvy sa prejavia hlavne záberom plôch lesných biotopov a odstraňovaním starých odumretých stromov. Vplyv odstraňovania starých stromov bude pravdepodobne pretrvávať aj v etape po výstavbe, kedy bude potrebné staré stromy, ohrozujúce realizované stavby tým, ťe sa môžu na ne vyvrátiť, pravidelne odstraňovať. Celkovo však, vzhľadom na súčasný stav lesných porastov územia, charakter navrhovanej činnosti a rozsahu zásahov či vplyvov na populáciu roháča v danom území, možno považovať vplyvy za malé. Aj pri tomto druhu platí, že tieto vplyvy sa prejavujú na lokalite, ktorá nie je súčasťou ÚEV, roháč je však druhom, ktorý je predmetom ochrany vo všetkých okolitých ÚEV. Tým danú populáciu priamo v dotknutom území možno považovať za súčasť celej veľkej populácie Borskej nížiny. Vhodné lokality pre existenciu roháča v okolí však nebudú vplyvmi navrhovanej činnosti dotknuté a to ani v najbližšie situovanom SKUEV0173 Kotlina.

Ropucha zelená (Bufo viridis) Ropucha zelená nie je predmetom ochrany v žiadnom z okolitých území európskeho významu. Na priamo dotknutých plochách sa však podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje cca 50 až 100 jedincov. Ropucha zelená sa vyskytuje takmer na celom Slovensku, no vyhýba sa chladnejším horským oblastiam. Objavuje sa najčastejšie v polohách do 450 m n.m., najviac do 1 000 m n.m. Žije v lesoch, lesostepoch, pastvinách, alpínskom pásme, otvorenej krajine, aj v záhradách, parkoch, na poliach, v okolí jazierok a rybníkov. Zo všetkých obojživelníkov žijúcich na území Slovenska najlepšie znáša teplo a sucho. Na jar vyhľadáva menšie prehriate nádrže, nevyhýba sa ani väčším kalužiam. Na sledovanom území sa vyskytuje prevažne v menej zapojených, resp. zarastených častiach lokality a to aj v suchších častiach, rozmnožuje sa plytkých častiach mokrade.

Tabuľka 25 Ropucha zelená (Bufo viridis) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – ALP 1 000 – 5 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 500 000 – 2 000 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – SPOLU 501 000 – 2 005 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – ALP neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – SPOLU - Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 50 – 100 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,003 – 0,02 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,002 – 0,02 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – ALP 32 370,63 km2 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 14 339,72 km2 Rozloha areálu druhu v SR – SPOLU 46 710,35 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,08 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0006 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

Vplyvy sa prejavia záberom plôch biotopov, hlavne zásahom do mokraďových biotopov ako rozmnožovacieho biotopu, zastavaním územia a potenciálne aj pohybom ľudí a áut v území, kde hrozí priame zabíjanie jedincov pri prechode územím. Vplyvy sa prejavia

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 71

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

ako v etape výstavby (záber biotopov, priame zabíjanie jedincov pri zemných prácach a prejazde stavebnej techniky), tak aj v etape prevádzky (hlavne priame zabíjanie prejazdami áut v čase migrácií). Celkovo vzhľadom na súčasný stav územia, charakter navrhovanej činnosti a rozsah zásahov v danom území (predpokladá sa zachovanie mokraďnej časti územia), možno považovať vplyvy za malé.

Obr.13 Schéma rozšírenia druhu – ropucha zelená (Bufo viridis). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

Hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) Hrabavka škvrnitá nie je predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu. Na priamo dotknutých plochách sa podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje cca 20 jedincov. Hrabavka je terestrický, hrabavý druh s prevažne nočnou aktivitou. Je rozšírená mozaikovito na vhodných miestach do 300 – 810 m n.m. Oveľa súvislejší výskyt je zaznamenaný v nížinách až pahorkatinách. Jej výskyt je viazaný na prítomnosť hlbokých ľahkých piesčitých i hlinitopiesčitých pôd. Preferuje oblasti s hlbokými a ľahkými pôdami. Tieto podmienky sú však priamo naviazané na jej zaujímavý a skrytý spôsob života. V nebezpečenstve sa hrabavka zadnou časťou tela napred a pomocou aj chodidla s pätovým hrboľom dokáže rýchle ukryť v pôde. V sledovanom území preferuje ľahšie piesčité pôdy, kde sa môže zahrabávať. Vyskytuje sa prevažne v menej zapojených, resp. zarastených častiach lokality, vrátane suchších pieskových dún. Hlbšie časti mokrade so zatopenou vegetáciou predstavujú jej rozmnožovací biotop.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 72

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Obr.14 Schéma rozšírenia druhu – hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

Tabuľka 26 Hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – ALP 100 – 500 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 50 000 – 1 000 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – SPOLU 50 100 – 1 000 500 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – ALP neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – SPOLU - Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 20 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,002 – 0,04 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,002 – 0,04 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – ALP 9 174,59 km2 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 14 215,51 km2 Rozloha areálu druhu v SR – SPOLU 23 390,10 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,08 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0006 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 73

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Vplyvy sa prejavia záberom plôch biotopov s ľahkými piesčitými pôdami a aj zásahom do mokraďových biotopov ako rozmnožovacieho biotopu, zastavaním územia a potenciálne aj pohybom ľudí a áut v území, kde hrozí priame zabíjanie jedincov pri prechode územím. Vplyvy sa prejavia ako v etape výstavby (záber biotopov, priame zabíjanie jedincov pri zemných prácach a prejazde stavebnej techniky), tak aj v etape prevádzky. Celkovo vzhľadom na súčasný stav územia, charakter navrhovanej činnosti a rozsah zásahov v danom území (predpokladá sa zachovanie mokraďnej časti územia), možno považovať vplyvy za malé. Vyplýva to aj z celkového malého počtu jedincov zdržujúcich sa v území.

Skokan ostropyský (Rana arvalis) Skokan ostropyský nie je predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu. Na priamo dotknutých plochách sa podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje cca 10 jedincov. V našich podmienkach vlhkomilný a teplomilnejší druh vyskytujúci sa najmä vo vlhkých lužných lesoch v juhoslovenských nížinách, kde preferuje podmáčané biotopy alebo obývajúci hlavne nížinné močaristé oblasti a rašeliništia. Vyskytuje sa aj v suchších borovicových lesoch Borskej nížiny, ale i tu obsadzuje tie najvlhkejšie stanovištia. Rozmnožuje sa v plytkých stojatých vodách a spravidla pôvodných nenarušených biotopoch. V dotknutom území vykazuje väčšiu afinitu k vlhkejším stanovištiam, na lokalite je jeho výskyt viazaný na najvlhšie časti – mokraď a priľahlý podmáčaný les.

Obr.15 Schéma rozšírenia druhu – skokan ostropyský (Rana arvalis). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

Nakoľko je skokan ostropyský pomerne značne viazaný na najvlhšie časti mokrade a podmáčaného lesa, je rozsah vplyvov v podstate daný rozsahom zásahov do týchto

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 74

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

biotopov a to nielen priamym zásahom a záberom plôch biotopov, ale aj celkovou zmenou stanovištných podmienok spojenou hlavne so znížením hladiny vody (resp. aj spodnej vody). Prejavovať sa tu môžu aj vplyvy spojené s priamou likvidáciou jedincov počas stavebných prác, pri pohybe stavebných mechanizmov a osobných áut v území a pod. Celkovo vzhľadom na súčasný stav územia, veľkosť miestnej populácie, charakter navrhovanej činnosti a rozsah zásahov v danom území (predpokladá sa zachovanie mokraďnej časti územia), možno považovať vplyvy za malé.

Tabuľka 27 Skokan ostropyský (Rana arvalis) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 50 000 – 500 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN neudáva sa Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 10 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,002 – 0,02 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,002 – 0,02 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 5 211,56 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,04 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0007 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

Skokan štíhly (Rana dalmatina) Skokan štíhly nie je predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu. Na priamo dotknutých plochách sa podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje cca 30 jedincov. Skokan štíhly je teplomilnejší, terestricky žijúci druh s prevažne nočnou aktivitou. Ide o druh obývajúci hlavne lesostepné biotopy, lúky a presvetlené lesné porasty v nadmorskej výške 250 – 400 m n.m., výnimočne sa môžu vyskytnúť aj pod hranicou 1000 m n.m. Slovensko tvorí severný okraj výraznejšieho rozšírenia tohto druhu, ktorý obýva strednú a južnú Európu. V sledovanom území obýva lesné aj nelesné biotopy. Vyskytuje sa najmä v zalesnených vlhkejších častiach lokality, vo vlhkejšom počasí ho možno nájsť aj pomerne ďaleko od vody. Mokradné časti lokality predstavujú jeho rozmnožovací biotop. Vplyvy sa prejavia záberom plôch biotopov, hlavne zásahom do mokraďových biotopov ako rozmnožovacieho biotopu, zastavaním územia a potenciálne aj pohybom ľudí a áut v území, kde hrozí priame zabíjanie jedincov pri prechode územím. Vplyvy sa prejavia ako v etape výstavby (záber biotopov, priame zabíjanie jedincov pri zemných prácach a prejazde stavebnej techniky), tak aj v etape prevádzky (hlavne priame zabíjanie prejazdami áut v čase migrácií). Okrem známych civilizačných vplyvov a stáleho zmenšovania pôvodných biotopov sa k rizikám pri tomto druhu pridáva aj kyslá povrchová voda z topiaceho sa snehu alebo celkové znečistenie prostrdia, ktoré ohrozujú skoro nakladené znášky. Kyslosť vytvára pôdu pre rast baktérií a plesní, ktoré môžu napádať vajíčka. Preto je tento druh skokana zaradený medzi veľmi ohrozené živočíchy Slovenska. Celkovo vzhľadom na súčasný stav územia, charakter navrhovanej činnosti a rozsah zásahov v danom území (predpokladá sa zachovanie mokraďnej časti územia), možno považovať vplyvy za malé až stredné.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 75

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 28 Skokan štíhly (Rana dalmatina) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – ALP 10 000 – 50 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 50 000 – 100 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – SPOLU 60 000 – 150 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – ALP neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – SPOLU - Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 30 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,03 – 0,06 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,02 – 0,05 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – ALP 25 537,57 km2 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 14 339,79 km2 Rozloha areálu druhu v SR – SPOLU 39 877,36 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,08 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0006 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

Obr.16 Schéma rozšírenia druhu – skokan štíhly (Rana dalmatina). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 76

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Skokan zelený (Rana kl. esculenta) Skokan zelený je druhom národného významu (v zmysle platnej legislatívy), no v Správe o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Černecký a kol., 2014) je zahrnutý medzi tieto druhy európskeho významu. Skokan zelený nie je predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu. Na priamo dotknutých plochách sa podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje cca 20 jedincov. Z hľadiska biotopov patrí medzi vodné skokany, v ktorej trávi väčšinu roka. Obľubuje taktiež zamokrené lúky, lužné lesy, plytké vodné plochy. Na sledovanom území skokan zelený žije akvaticky alebo semiakvaticky, môže počas roka migrovať a vo vlhkom počasí sa zdržiavať aj ďalej od vody. Na lokalite je viazaný najmä na vlhkú mokraďnú časť a okolie kanála.

Obr.17 Schéma rozšírenia druhu – skokan zelený (Rana kl. esculenta). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

Vplyvy sa prejavia záberom plôch biotopov, hlavne zásahom do mokraďových biotopov, ako najvýznamnejších biotopov pre existenciu druhu preferujúceho hlavne vodné prostredie. V návrhu projektu sa predpokladá so zachovaním „mokrade“ a tento fakt znižuje celkové priame ohrozenie skokanov – preto vplyvy sú pre tento druh uvádzané skôr ako nepriame. Nepriame vplyvy sa môžu preukázať po celkovej zmene prostredia, mezo- a mikroklimatických podmienok, po negatívnom ovplyvnení vodného režimu lokality a pod., kedy by došlo k zníženiu hladiny vody v mokraďových častiach a následne by museli jedince skokana zeleného migrovať na iné vhodné klokality. Ostatné vplyvy sú podobné ako u ostatných druhoch žiab v území.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 77

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 29 Skokan zelený (Rana kl. esculenta) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – ALP 3 000 – 10 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 50 000 – 100 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – SPOLU 53 000 – 110 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – ALP neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – SPOLU - Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 20 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,02 – 0,04 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,02 – 0,04 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – ALP 21 356,95 km2 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 14 339,79 km2 Rozloha areálu druhu v SR – SPOLU 35 696,74 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,03 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0002 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

Jašterica bystrá (Lacerta agilis) Jašterica bystrá nie je predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu. Na priamo dotknutých plochách sa podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje cca 30 jedincov. U nás je to najznámejšia a najrozšírenejšia jašterica. Vyskytuje sa takmer na celom území Slovenska, najrozšírenejšia je do výšky 600 m n.m. Najčastejšie obýva lesostepné biotopy, rúbaniská, preslnené zrázy, okraje lesov a terasy viníc. Nevyhýba sa ani mestským aglomeráciám. Obľubuje suchšie teritóriá, ale v prípade núdze jej nerobí problém ani plávanie. V sledovanom území sa vyskytuje roztrúsene po celej lokalite s výnimkou najzamokrenejších častí.

Obr.18 Schéma rozšírenia druhu – jašterica bystrá (Lacerta agilis). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 78

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 30 Jašterica bystrá (Lacerta agilis) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR – ALP 5 000 – 10 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – PAN 10 000 – 20 000 j. Celková veľkosť populácie druhu v SR – SPOLU 15 000 – 30 000 j. Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – ALP neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – PAN neudáva sa Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých ÚEV v SR – SPOLU - Veľkosť populácie druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Počet ovplyvnených jedincov 30 j. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR – PAN 0,15 – 0,30 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,10 – 0,20 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata druhu v dotknutom ÚEV 0 Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom ÚEV 0 Rozloha areálu druhu v SR – ALP 34 654,39 km2 Rozloha areálu druhu v SR – PAN 14 339,79 km2 Rozloha areálu druhu v SR – SPOLU 48 994,18 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,07 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu v PAN 0,0005 % Vysvetlivky: ALP – alpínsky biogeografický región, PAN – panónsky biogeografický región; j. – jedinec.

Nakoľko jašterica bystrá sa vyskytuje takmer na celom území, ktoré bude priamo zasiahnuté realizáciou navrhovanej činnosti, vplyvy sa v etape výstavby prejavia hlavne záberom plôch biotopov, ktoré obýva, usmrcovaním jedincov pri zemných prácach a pri prejazde stavebnej techniky. V etape prevádzky tieto vplyvy už nebudú pôsobiť, no je možné ojedinelé usmrtenie jedincov pri strete s automobilmi. Nakoľko je veľmi prispôsobivá, v etape využívania územia by pri dodržaní všeobecne platných zásad, už nemalo dochádzať k negatívnemu ovplyvneniu miestnej populácie. Celkovo vzhľadom na súčasný stav územia, charakter navrhovanej činnosti a rozsah zásahov v danom území možno považovať vplyvy za malé. Vyplýva to aj z celkového malého počtu jedincov zdržujúcich sa v území, ktoré v čase výstavby, pri dodržaní zásady bežnej ochrany tohto druhu, by sa mohli presídliť na okolité lokality.

Ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) Ďateľ prostredný nie je predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu a chránené vtáčie územia sa nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od sledovaného územia. Na priamo dotknutých plochách sa podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje cca 5 párov. Ďateľ prostredný je na Slovensku rozšírený hlavne v lesnatatých nižinách, pahorkatinách a podvrchovinách do nadmorskej vyšky 950 m n.m. Obýva teplomilné, viac- menej rozvoľnené dubové a dubovo-hrabové lesy a aj lužné lesy s dostatkom starých dubov. V sledovanom území ako potravný biotop využíva lesy s prevahou duba s výskytom starších stromov, v ktorých sa často vyskatujú rôzne larvy. Často obýva dutiny stromov, ktoré využíva na rozmnožovanie. Najväčší vplyv navrhovanej činnosti sa prejaví záberom plôch lesných biotopov s prevahou duba a výrubom starších jedincov dubov, ktoré sú jednak potravným biotopom a jednak tu nachádza najviac možností na hniezdenie. Pokiaľ sa dodrží podmienka výrubu drevín v mimohniezdnom období, tak priamy vplyv usmrtením jedincov sa neprejaví. Významnejším spôsobom sa však ovplyvnia potenciálne možnosti existencie tohto druhu

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 79

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

v nasledovnom období počas využívania územia a to jednak permanetným odstraňovaním strarých, pre človeka ohrozujúcich, stromov a permanetnou prítomnosťou človeka v území.

Tabuľka 31 Ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR 2 500 – 4 000 p. Trend vývoja populácie a areálu hniezdenia stabilný Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých CHVÚ v SR 1 800 – 2 700 p. Trend vývoja populácie a areálu hniezdenia vo všetkých CHVÚ stabilný Veľkosť populácie druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Počet ovplyvnených jedincov 5 p. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,13 – 0,20 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Kumulatívna strata druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Rozloha areálu druhu 46 495 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,08 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu 0,0002 % Vysvetlivky: j. – jedinec, p. – pár.

Obr.19 Schéma rozšírenia druhu – ďateľ prostredný (Dendrocopos medius). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku).

Ďateľ čierny (Dryocopus martius) Ďateľ čierny nie je predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu a chránené vtáčie územia sa nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od sledovaného územia. Na

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 80

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

priamo dotknutých plochách sa podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje 1 pár. Ďateľ čierny je rozšírený takmer na celom území Slovenska, do nadmorskej výšky 1 500 m n.m., s výnimkou bezlesých nížin. Obýva hlavne staré listnaté, zmiešané a aj ihličnaté porasty. V sledovanom území ako potravný biotop využíva lesy s prevahou starších stromov duba. Na hmiezdenie využíva väčšie dutiny stromov. Vplyvy ako pri predchádzajúcom druhu.

Tabuľka 32 Ďateľ čierny (Dryocopus martius) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR 1 500 – 2 500 p. Trend vývoja populácie a areálu hniezdenia stabilný Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých CHVÚ v SR 1 500 – 2 000 p. Trend vývoja populácie a areálu hniezdenia vo všetkých CHVÚ stabilný Veľkosť populácie druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Počet ovplyvnených jedincov 1 p. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,04 – 0,07 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Kumulatívna strata druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Rozloha areálu druhu 52 795 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,08 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu 0,0002 % Vysvetlivky: j. – jedinec, p. – pár.

Obr.20 Schéma rozšírenia druhu – ďateľ čierny (Dryocopus martius). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku).

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 81

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) Muchárik bielokrký nie je predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu a chránené vtáčie územia sa nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od sledovaného územia. Na priamo dotknutých plochách sa podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016) vyskytuje 10 párov.

Tabuľka 33 Muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) – kvantifikácia vplyvov. Celková veľkosť populácie druhu v SR 70 000 – 150 000 p. Trend vývoja populácie a areálu hniezdenia stabilný Celková veľkosť populácie druhu vo všetkých CHVÚ v SR 30 000 – 42 000 p. Trend vývoja populácie a areálu hniezdenia vo všetkých CHVÚ stabilný Veľkosť populácie druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Počet ovplyvnených jedincov 10 p. Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR 0,007 – 0,014 % Podiel ovplyvnenej populácie druhu k populácii druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Kumulatívna strata druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Kumulatívna strata biotopu druhu v dotknutom CHVÚ činnosť nezasahuje do CHVÚ Rozloha areálu druhu 50 595 km2 Rozloha areálu výskytu druhy v sledovanom území 0,08 km2 Kumulatívna strata biotopu druhu 0,0002 % Vysvetlivky: j. – jedinec, p. – pár.

Obr.21 Schéma rozšírenia druhu – muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku).

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 82

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Muchárik bielokrký je rozšírený takmer na celom území Slovenska s výnimkou vyšších polôh a bezlesného územia. Hlavný biotop – listnaté a zmiešané lesy s výraznou dominanciou listnatých drevín predovšetkým v nížinách, pahorkatinách a vrchovinách – však predstavuje menej ako polovicu celkoveho arealu. V sledovanom území ako potravný biotop využíva hlavne lesné porasty s prevahou duba. Na hmiezdenie využíva dutiny stromov. Najväčší vplyv navrhovanej činnosti sa prejaví záberom plôch lesných biotopov s prevahou duba a výrubom starších jedincov dubov, ktoré sú jednak potravným biotopom a jednak tu nachádza najviac možností na hniezdenie. Pokiaľ sa dodrží podmienka výrubu drevín v mimohniezdnom období, tak priamy vplyv usmrtením jedincov sa neprejaví. Významnejším spôsobom sa však ovplyvnia potenciálne možnosti existencie tohto druhu v nasledovnom období počas využívania územia a to jednak permanetným odstraňovaním strarých, pre človeka ohrozujúcich stromov a permanetnou prítomnosťou človeka v území.

Druhy národného významu

Rastliny, motýle, chrobáky, plazy, cicavce V sledovanom území sa vyskytuje viacero chránených druhov národného významu (viď tabuľka 20), pre ktoré však nie je možné uskutočniť podobné hodnotenie ako je urobené pre vyššie uvedené druhy európskeho významu, nakoľko pre ne nie sú známe potrebné údaje. Zo sledovaného územia sú to hlavne druhy rastlín, motýľov, chrobákov, plazov a cicavcov (tabuľka 34). Uvedené druhy nie sú predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu.

Tabuľka 34 Chránené druhy národného významu vyskytujúce sa v sledovanom území. Výz- Počet Možnosť Typ nam- nosť ovplyv- Komentár Názov druhu vplyvu nosť [cca ks] nenia vyššie rastliny ostrica Fritschova (Carex fritschii) N 100 áno priamy ovplyvnenie biotopov druhu perutník močiarny (Hottonia palustris) N 100 áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu kosatec sibírsky (Iris sibirica) N 5 áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu kosatec dvojfarebný (Iris variegata) N 10 áno priamy ovplyvnenie biotopov druhu motýle (Lepidoptera) očkáň bielopásy (Hipparchia alcyone) N 50 áno priamy zásah do biotopov druhu chrobáky (Coleoptera) kováčik (Brachygonus megerlei) N 50 áno priamy záber biotopov druhu húseničiar pižmový (Calosoma sycophanta) N 100 áno priamy záber biotopov druhu zlatoň ligotavý (Cetonischema aeruginosa) N 100 áno priamy záber biotopov druhu krasoň jelšový (Dicerca alni) N 300 áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu fuzáč zavalitý (Ergates faber faber) N 500 áno priamy záber biotopov druhu nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis holdhausi) N 200 áno priamy záber biotopov druhu plazy (Reptilia) slepúch lámavý (Anguis fragilis) N 20 áno priamy záber biotopov druhu užovka obojková (Natrix natrix) N 10 áno priamy záber biotopov druhu cicavce (Mammalia) jež bledý (Erinaceus concolor) N 2-5 áno priamy zásah do biotopov druhu veverica stromová (Sciurus vulgaris) N 1-2 áno priamy zásah do biotopov druhu piskor lesný (Sorex araneus) N 20 áno priamy zásah do biotopov druhu

Jednotlivé druhy rastlín sú ovplyvnené priamym záberom plôch, kde sa vyskytujú, alebo sú ovplyvnené nepriamo zmenou stanovištných podmienok, kde rozhodujúcu úlohu zohráva stav povrchovej alebo podzemnej vody.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 83

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Jednotlivé druhy chrobákov a motýľov sú rovnoko ohrozené hlavne zásahmi do plôch biotopov, v ktorých sa nachádzajú ich živné rastliny, alebo tu nachádzajú podmieny na prezimovanie – podmienkou je, aby v daných podmienkach mohol prebehnúť celý ich ontogenetický vývin. Záberom biotopov alebo aj zmenou stanovištných podmienok môže nastať k narušeniu podmienok na ich vývin a väčšinou postačuje ak sa naruší čo i len jeden z faktorov. Uvedené druhy plazov a cicavcov sú pohyblivejšie ako larválne štádiá hmyzu a za normálnych podmienok by mohli lokalitu opustiť pred samotnými zemnými prácami. Problémom je, že svoje úkryty a zimné obydlia (až na vevericu) majú lokalizované v zemi alebo tesne pri povrchu. Či už počas zimného spánku alebo počas úkrytu pred „nebezpečenstvom“ pri zemných prácach budú usmrcované. Výskyt daných druhov na dotknutej lokalite nie je jedinečný a takýchto lokalít je na Borskej nížine viac. Z hľadiska početnosti (podľa údajov z inventarizačného prieskumu, ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016 – viď tabuľky 10, 11, 13, 15 a 16) sú údaje priemerné, vyššie hodnoty chrobákov zahŕňajú všetky ich vývinové štádiá (vajíčka, larvy, imága) a tým počet dospelých imág nie je taký vysoký.

Vtáky Veľkú skupinu chránených druhov národného významu predstavujú vtáky (Aves) (viď tabuľka 20 alebo 35), ktoré sú tu uvedené podľa údajov z inventarizačného prieskumu (ŠOP SR – Správa CHKO Záhorie, Malacky, 31.10.2016), kde sa uvádza aj ich početnosť výskytu. Uvedené druhy nie sú predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu a chránené vtáčie územia sa nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od sledovaného územia.

Tabuľka 35 Chránené druhy národného významu vyskytujúce sa v sledovanom území. Výz- Počet Možnosť Typ nam- nosť ovplyv- Komentár Názov druhu vplyvu nosť [cca ks] nenia vtáky (Aves) ľabtuška lesná (Anthus trivialis) N 5 áno priamy zásah do biotopov druhu kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla) N 10 p áno priamy výrub stromov s hiezdami kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris) N 10 p áno priamy výrub stromov s hiezdami stehlík zelený (Chloris chloris) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu holub plúžik (Columba oenas) N 1-2 p áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu holub hrivnák (Columba palumbus) N 5 p áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu ďateľ veľký (Dendrocopos major) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu ďateľ malý (Dendrocopos minor) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu slávik červienka (Erithacus rubecula) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu pinka lesná (Fringilla coelebs) N 20 p áno priamy zásah do biotopov druhu sojka škriekavá (Garrulus glandarius) N 1-2 p áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu krutihlav hnedý (Jynx torquilla) N 1-2 p áno priamy zásah do biotopov druhu muchár sivý (Muscicapa striata) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu vlha hájová (Oriolus oriolus) N 2 p áno priamy zásah do biotopov druhu žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) N 5 p áno priamy zásah do biotopov druhu sýkorka belasá (Parus caeruleus) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu sýkorka chochlatá (Parus cristatus) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu sýkorka bielolíca (Parus major) N 30 p áno priamy zásah do biotopov druhu kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu žlna zelená (Picus viridis) N 1 p áno priamy zásah do biotopov druhu sluka lesná (Scolopax rusticola) N 1-2 p áno priamy zásah do biotopov druhu brhlík lesný (Sitta europaea) N 20 p áno priamy zásah do biotopov druhu

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 84

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Výz- Počet Možnosť Typ nam- nosť ovplyv- Komentár Názov druhu vplyvu nosť [cca ks] nenia sova lesná (Strix aluco) N 1 p áno nepriamy ovplyvnenie biotopov druhu škorec lesklý (Sturnus vulgaris) N 20 p áno priamy zásah do biotopov druhu oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes) N 3 p áno priamy zásah do biotopov druhu drozd čierny (Turdus merula) N 3 p áno priamy zásah do biotopov druhu drozd plavý (Turdus philomelos) N 2 p áno priamy zásah do biotopov druhu drozd trskotavý (Turdus viscivorus) N 10 p áno priamy zásah do biotopov druhu dudok chochlatý (Upupa epops) N 1 p áno priamy zásah do biotopov druhu

Tabuľka 36 Výskyt sledovaných druhov vtákov národného významu v rámci SR. Populácia v SR Trend SR Názov druhu min. max. početnosť areál Výskyt v SR [párov] [párov] populácie hniezdenia Anthus trivialis 200 000 350 000 pokles stabilný celá SR Certhia brachydactyla 1 000 3 000 stabilný stabilný južné lesnaté oblasti Certhia familiaris 110 000 170 000 stabilný stabilný okrem bezlesných nížin Chloris chloris 100 000 130 000 stabilný stabilný celá SR Coccothraustes coccothraustes 110 000 220 000 stabilný stabilný okrem bezles. nížin a najvyš. polôh Columba oenas 3 500 5 500 stabilný stabilný takmer celá SR v stred.les.oblastiach Columba palumbus 60 000 120 000 zlepšenie stabilný takmer celá SR Dendrocopos major 30 000 60 000 stabilný stabilný takmer celá SR Dendrocopos minor 2 000 4 000 stabilný stabilný takmer celá SR Erithacus rubecula 500 000 1 000 000 stabilný stabilný celá SR Fringilla coelebs 3 000 000 5 000 000 stabilný stabilný celá SR Garrulus glandarius 15 000 30 000 pokles stabilný celá SR okrem bezlesných nížin Jynx torquilla 2 500 4 000 pokles stabilný takmer celá SR Muscicapa striata 70 000 160 000 zlepšenie stabilný celá SR Oriolus oriolus 7 000 15 000 stabilný stabilný okrem výšších horských polôh Phoenicurus phoenicurus 2 000 4 000 pokles pokles väčšina územia v horách Parus caeruleus 700 000 1 400 000 stabilný stabilný celá SR okrem najvyšších polôh Parus cristatus 25 000 50 000 stabilný stabilný hory stredného SR a Záhorie Parus major 1 500 000 3 000 000 stabilný stabilný celá SR okrem najvyšších polôh Phylloscopus collybita 600 000 1 000 000 stabilný stabilný celá SR Picus viridis 1 200 2 000 stabilný stabilný celá SR okrem vyšších polôh Scolopax rusticola 1 300 2 500 pokles stabilný horské oblasti a Záhorie Sitta europaea 800 000 1 100 000 zlepšenie stabilný celá SR Strix aluco 3 000 5 000 stabilný stabilný takmer celá SR Sturnus vulgaris 400 000 800 000 stabilný stabilný celá SR Troglodytes troglodytes 100 000 200 000 stabilný stabilný celá SR okrem bezlesných nížin Turdus merula 400 000 800 000 stabilný stabilný celá SR Turdus philomelos 300 000 600 000 stabilný stabilný celá SR Turdus viscivorus 40 000 80 000 stabilný stabilný horské oblasti a Záhorie Upupa epops 500 800 pokles pokles okrem vyšších horských oblastí Vysvetlivky: Populácia v SR – celková veľkosť populácie druhu v SR; Trend SR – trend vývoja populácie a areálu hniezdenia v SR; Populácia v CHVÚ – celková veľkosť populácie druhu vo všetkých CHVÚ v SR; Trend CHVÚ – trend vývoja populácie a areálu hniezdenia vo všetkých CHVÚ; Rozloha – rozloha areálu druhu v SR; j. – jedinec; p. – pár.

Podiel ovplyvnenej populácie druhu k celkovej populácii druhu v SR u väčšiny sledovaných druhov je veľmi malý, nadobúda hodnoty pod 0,05 %, u menej počentných druhov dosahuje 0,05 – 0,10 %. Najvyšší podiel ovplyvnenia je u dudka chochlatého (Upupa epops) 0,125 – 0,20, ďatľa malého (Dendrocopos minor) 0,125 – 0,25 a kôrovníka krátkoprstého (Certhia brachydactyla) 0,33 – 1,00. Rozloha zasiahnutého areálu druhov,

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 85

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

ktorú predstavuje celé priamo dotknuté územie, je však veľmi malá a predstavuje menej ako 0,0002 %.

Biotopy európskeho významu Pri relizácii zámeru budú priamo ovplyvnené biotopy vlastnej dotknutej lokality, kde boli zaznamenané biotopy národného významu Ls6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo- borovicové lesy a Ls7.4 Slatinné jelšové lesy, a biotop európskeho výnamu Ls3.6 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy, kód Natura: 9190 (v dokumentáciách jednotlivých ÚEV označené ako 9190 Vlhké acidofilné brezové dúbravy).

Ls3.6 / 9190 / Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy (ako predmet ochrany v ÚEV uvádzané ako 9190 Vlhké acidofilné brezové dúbravy) Biotop európskeho významu 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy je predmetom ochrany aj v neďalekých źemiach európskeho významu SKUEV0115 Bahno, SKUEV0173 Kotlina a SKUEV1173 Kotlina. Do týchto biotopov však realizácia zámeru priamo nezasiahne a nie je predpoklad, že by boli ovplyvnené aj nepriamo. Z hľadiska rozšírenia, tento biotop sa vyskytuje najviac a v najtypickejšom druhovom zložení a štruktúre práve na území Borskej nížiny.

Obr.22 Schéma rozšírenia biotopu – 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy. (podľa Černecký a kol., 2014: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike).

V sledovanom území tento biotop zaberá pomerne značnú časť, do ktorej realizácia zámeru zasiahne jednak priamo v etape výstavby a jednak aj nepriamo v etape výstavby a aj v etape následného využívania územia. Priamy zásah do biotopu na dotknutých plochách

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 86

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

v etape výstavby predstavuje likvidáciu časti plochy biotopov a ich premenu na zastavané plochy. Zároveň zmenou štruktúry krajinného priestoru dôjde aj k zmenám stanovištných pomerov, zmenám mikroklímy a ovplyvnia sa aj podmienky pre existenciu rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sa tu vyskytujú v súčasnosti. Tieto zmeny možno hodnotiť ako nepriame a budú prebiehať pomalšie v závislosti od rozsahu priamych zásahov.

Tabuľka 37 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy – kvantifikácia vplyvov. Celková plocha biotopu v SR (vyskytuje sa len v PAN) 4,00 km2 Celková plocha biotopu vo všetkých ÚEV v SR (vyskytuje sa len v PAN) 2,00 – 3,00 km2 Plocha biotopu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Plocha ovplyvneného biotopu v dotknutom ÚEV 0,00 km2 Rozloha areálu biotopu v SR (vyskytuje sa len v PAN) 964,02 km2 Rozloha areálu výskytu biotopu v sledovanom území 0,045 km2 - z toho pravdepodobná rozloha likvidovanej plochy biotopu 0,023 km2 Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k celkovej ploche biotopu v SR 1,125 % - z toho podiel likvidovanej plochy biotopu k celkovej ploche biotopu v SR 0,575 % Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k ploche biotopu v dotknutom ÚEV činnosť nezasahuje do ÚEV Kumulatívna strata biotopu v dotknutom ÚEV 0 Vysvetlivky: PAN – panónsky biogeografický región;

Biotop 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy (Ls3.6) môžeme z hľadiska jeho rozšírenia, druhového stavu a významu v krajine hodnotiť ako vzácny, so špecifickými stanovištnými nárokmi a tým aj druhovým zložením. Jeho výskyt sa viaže práve na Borskú nížinu a na viate piesky, ktoré sú v tomto regióne špecifickým ekotopom. Plocha, ktorú pokrývajú tieto biotopy je pomerne malá a v súčasnosti sa vplyvom hospodárenia v lesoch (premena lesov na borovicové monokultúry, veľkoplošné hospodárenie a pod.) zachovalo len málo biotopov v typickom zložení a štruktúre.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 87

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Predpokladané vplyvy projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ na dotknuté predmety ochrany územia sústavy Natura 2000 Navrhovaná činnosť „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ sa plánuje ralizovať mimo území spadajúcich medzi územia sústavy Natura 2000. Nakoľko sa však bude realizovať v blízkosti územia európskeho významu, zároveň v celom širšom okolí je takýchto území viac a na priamo dotknutej lokalite sa vyskytujú druhy a biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v okolitých územiach európskeho významu, realizovalo sa tu hodnotenie významnosti vplyvov v zmysle Metodiky hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike (ŠOP SR, 2014). Okrem druhov a biotopov európskeho významu bol posúdený aj vplyv na chránené druhy národného významu a biotopy národného významu. Druhy a biotopy, ktoré budú realizáciou projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ ovplyvnené sú uvedené v tabuľkách 20 a 21 a v následom texte je zhodnotený výskyt druhov a biotopov v dotknutom území a vplyvy navrhovanej činnosti na tieto druhy a biotopy. V tejto podkapitole je uvedené sumárne hodnotenie významnosti vplyvov v zmysle Metodiky hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike (ŠOP SR, 2014). Pre hodnotenie významnosti vplyvov bola použitá stupnica uvedená v „Metodike ...“ (tab. 38).

Tabuľka 38 Stupnica významnosti vplyvov. Číselná Významnosť Krátky popis významnosti vplyvu hodnota vplyvu Nepriaznivý vplyv na integritu územia podľa čl. 6.3 smernice o biotopoch. Významný rušivý až likvidačný vplyv na biotop alebo populáciu druhu, alebo významný ich podstatnú časť; významné narušenie ekologických podmienok biotopu – 2 negatívny vplyv alebo druhu, významný zásah do biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu. Vylučuje schválenie projektu. Mierny, nevýznamný negatívny vplyv. Mierne rušivý vplyv na biotop či populáciu druhu; mierne narušenie mierne ekologických podmienok biotopu alebo druhu, okrajový zásah do biotopu – 1 negatívny vplyv alebo do prirodzeného vývoja druhu. Možno ho zmierniť alebo vylúčiť navrhnutými zmierňujúcimi opatreniami. Nevylučuje schválenie projektu. 0 nulový vplyv Žiadny preukázateľný vplyv. Mierne priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu, mierne zlepšenie mierne + 1 ekologických podmienok biotopu alebo druhu, mierne priaznivý zásah do pozitívny vplyv biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu. Významný priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu, významné významný + 2 zlepšenie ekologických podmienok biotopu alebo druhu, významný pozitívny vplyv priaznivý zásah do biotopu alebo do prirodzeného vývoja druhu.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 88

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Tabuľka 39 Významnosť predpokladaných vplyvov projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ na dotknuté predmety ochrany územia sústavy Natura 2000. Významnosť Predmet ochrany vplyvov Charakteristika vplyvov (číselne) Druhy európskeho významu - priamy záber biotopov druhu fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) – 1 - likvidácia starých stromov - priamy záber biotopov druhu plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) – 1 - likvidácia starých stromov - priamy záber biotopov druhu roháč obyčajný (Lucanus cervus) – 1 - likvidácia starých stromov - priamy záber biotopov druhu ropucha zelená (Bufo viridis) – 1 - ovplyvnenie rozmnožovacieho biotopu - priame ohrozovanie jedincov - priamy záber biotopov druhu hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) – 1 - ovplyvnenie rozmnožovacieho biotopu - priame ohrozovanie jedincov - priamy záber biotopov druhu skokan ostropyský (Rana arvalis) – 1 - ovplyvnenie rozmnožovacieho biotopu - priame ohrozovanie jedincov - priamy záber biotopov druhu skokan štíhly (Rana dalmatina) – 1 - ovplyvnenie rozmnožovacieho biotopu - priame ohrozovanie jedincov - priamy záber biotopov druhu jašterica bystrá (Lacerta agilis) – 1 - priame ohrozovanie jedincov ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) – 1 - priamy zásah do biotopov druhu ďateľ čierny (Dryocopus martius) – 1 - priamy zásah do biotopov druhu muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) – 1 - priamy zásah do biotopov druhu - územie využíva ako lovný biotop a ten bude netopier Brandtov (Myotis brandti) 0 využívať aj po realizácii zámeru - územie využíva prevažne ako lovný biotop netopier stromový (Nyctalus leisleri) 0 a ten môže využívať aj po realizácii zámeru - územie využíva prevažne ako lovný biotop netopier hrdzavý (Nyctalus noctula) 0 a ten môže využívať aj po realizácii zámeru Biotopy európskeho významu - priamy záber a likvidácia časti plochy biotopov a premena na zastavané plochy (cca 0,575 % 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy – 1 z celkovej plochy biotopu v SR) - ovplyvnenie priaznivého stavu biotopu (cca 0,55 % z celkovej plochy biotopu v SR) Druhy národného významu - priamy zásah do biotopov druhu očkáň bielopásy (Hipparchia alcyone) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy záber biotopov druhu kováčik (Brachygonus megerlei) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy záber biotopov druhu húseničiar pižmový (Calosoma sycophanta) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy záber biotopov druhu zlatoň ligotavý (Cetonischema aeruginosa) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - nepriamy vplyv na biotop druhu krasoň jelšový (Dicerca alni) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy záber biotopov druhu fuzáč zavalitý (Ergates faber faber) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy záber biotopov druhu nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis holdhausi) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - nepriamy vplyv na biotop druhu skokan zelený (Rana kl. esculenta) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priame ohrozovanie jedincov - priamy záber biotopov druhu slepúch lámavý (Anguis fragilis) – 1 - priame ohrozovanie jedincov - priamy záber biotopov druhu užovka obojková (Natrix natrix) – 1 - priame ohrozovanie jedincov

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 89

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Významnosť Predmet ochrany vplyvov Charakteristika vplyvov (číselne) - čiastočné ovplyvnenie malej časti lovného jastrab lesný (Accipiter gentilis) 0 biotopu - čiastočné ovplyvnenie malej časti lovného jastrab krahulec (Accipiter nisus) 0 biotopu - čiastočné ovplyvnenie malej časti biotopu mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) 0 využívajúceho na zimovanie alebo pri migrácii - priamy zásah do biotopov druhu ľabtuška lesná (Anthus trivialis) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - čiastočné ovplyvnenie malej časti lovného myšiak lesný (Buteo buteo) 0 biotopu - priamy zásah do biotopov druhu kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu stehlík zelený (Chloris chloris) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - čiastočné ovplyvnenie biotopu druhu holub plúžik (Columba oenas) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - čiastočné ovplyvnenie biotopu druhu holub hrivnák (Columba palumbus) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - čiastočné ovplyvnenie malej časti lovného krkavec čierny (Corvus corax) 0 biotopu - ovplyvnenie biotopu pre hniezdenie iných kukučka jarabá (Cuculus canorus) 0 druhov vtákov, čím sa čiastočne ovplyvnia aj podmienky pre jej „hniezdny“ areál - priamy zásah do biotopov druhu ďateľ veľký (Dendrocopos major) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu ďateľ malý (Dendrocopos minor) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu slávik červienka (Erithacus rubecula) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu pinka lesná (Fringilla coelebs) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priame zásahy do biotopov čiastočne ovplyvnia sojka škriekavá (Garrulus glandarius) – 1 aj možnosti existencie druhu - územie využíva skôr ako potravný biotop - priamy zásah do biotopov druhu krutihlav hnedý (Jynx torquilla) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu muchár sivý (Muscicapa striata) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - využíva územie ako potravný biotop, čiastočné skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe) 0 narušenie podmienok - priamy zásah do biotopov druhu vlha hájová (Oriolus oriolus) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu sýkorka belasá (Parus caeruleus) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu sýkorka chochlatá (Parus cristatus) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu sýkorka bielolíca (Parus major) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu žlna zelená (Picus viridis) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula) 0 - územie využíva v čase zimovania - priamy zásah do biotopov druhu, hlavne sluka lesná (Scolopax rusticola) – 1 ovplyvnenie mokraďných biotopov - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 90

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Významnosť Predmet ochrany vplyvov Charakteristika vplyvov (číselne) - priamy zásah do biotopov druhu brhlík lesný (Sitta europaea) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - ovplyvnenie potravného biotopu sova lesná (Strix aluco) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu škorec lesklý (Sturnus vulgaris) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu drozd čierny (Turdus merula) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu drozd plavý (Turdus philomelos) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - výskyt počas migrácie, nemá zásadný vplyv na drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) 0 populáciu druhu - priamy zásah do biotopov druhu drozd trskotavý (Turdus viscivorus) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu dudok chochlatý (Upupa epops) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priamy zásah do biotopov druhu jež bledý (Erinaceus concolor) – 1 - priame ohrozovanie jedincov - priamy zásah do biotopov druhu veverica stromová (Sciurus vulgaris) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - opustenie lokality - priamy zásah do biotopov druhu piskor lesný (Sorex araneus) – 1 - ovplyvnenie kvality prostredia pre výskyt - priame ohrozovanie jedincov - priamy zásah do biotopu druhu, ovplyvnenie podmienok výskytu, premena pôvodných ostrica Fritschova (Carex fritschii) – 1 biotopov na parkovo upravené plochy - priama likvidácia jedincov (malá populácia) - ovplyvnenie stanovištných podmienok perutník močiarny (Hottonia palustris) – 1 mokraďného biotopu a tým aj podmienok pre výskyt druhu - ovplyvnenie stanovištných podmienok kosatec sibírsky (Iris sibirica) – 1 mokraďného biotopu a tým aj podmienok pre výskyt druhu (malá populácia) - priamy zásah do biotopu druhu kosatec dvojfarebný (Iris variegata) – 1 - priama likvidácia jedincov (predstavuje však veľmi malú populáciu) Biotopy národného významu Ls6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo- - likvidácia časti plochy biotopov a premena na – 1 borovicové lesy zastavané plochy - ovplyvnenie vodného režimu lokality Ls7.4 Slatinné jelšové lesy – 1 - čiastočný záber plochy biotopu

Mierne negatívny vplyv bol pri hodnotení vplyvov zadaný z dôvodu, že rozsah záberov a charakter vplyvov vzplývajúcich zo samotného plánovaného využitia územia nie je veľký resp. významne negatívny. Rovnako aj dotknuté populácie druhov predstavujú spravidla len malú časť ich celkovej populácie na Slovensku alebo v panónskom biogeografickom regióne. Navrhovaná činnosť nepredstavuje významný rušivý až likvidačný vplyv na biotopy alebo populáciu druhov v ich podstatnej časti areálu výskytu, alebo celkové významné narušenie ekologických podmienok biotopov alebo druhov a významný zásah do biotopov alebo do prirodzeného vývoja druhov z celkového pohľadu ich výskytu na území Slovenska. Na lokálnej úrovni – úrovni len danej priamo dotknutej lokality – majú vplyvy navrhovanej činnosti podstatne väčší negatívny vplyv, no celkový stav populácií druhov alebo rozšírenie biotopov na Borskej nížine realizácia projektu ovplyvní len v menšom meradle.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 91

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

6.3. Vyhodnotenie možných kumulatívnych vplyvov Do hodnotenia kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ je nutné zahrnúť vplyvy už realizovaného projektu vybudovania a prevádky golfového areálu Penati Golf Resort a chatovej oblasti Golf Residence Senica a súčasného využívania dobývacieho priestoru Borský Peter resp. Šajdíkove Humence. Pre Golfový areál Šajdíkove Humence bol v roku 2006 spracovaný Zámer pre zisťovacie konanie (Mociková, I. a kol., ENVING s.r.o. Rakovčik, V./2006) a následne aj Správa o hodnotení (Mociková, I. a kol., ENVING s.r.o. Rakovčik, X./2006). V Správe o hodnotení bolo konštatované, že sa v dotknutom území nenachádzajú chránené územia prírody a krajiny. Dotknuté územie je v 1. stupni ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení ďalších predpisov. Navrhovaná činnosť nezasahuje do súvislej európskej sústavy chránených území (chránených vtáčich území alebo území európskeho významu).“ Golfový areál je v súčasnosti plne prevádzkovaný. V súvislosti využívaním dobývacieho priestoru Borský Peter – Šajdíkove Humence boli pre dané územie posudzované tri samostatné činnosti. Pre činnosť Rozšírenie existujúceho dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence o plochu chráneného ložiskového územia Šajdíkove Humence I. bol v roku 2003 vypracovaný Zámer navrhovanej činnosti (PEDOHYG, Bratislava, VI./2003) a následne v roku 2005 aj Správu o hodnotení (Mociková, I. a kol., PEDOHYG, Bratislava, VI./2005). Pre navrhovanú činnosť Ťažba sklárskych a zlievarenských pieskov v DP Borský Peter, ložisko Šajdíkove Humence bol v roku 2014 spracovaný Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (Mociková, I. a kol., ENVING s.r.o. Rakovčik, II./2014). A pre akciu Ťažba pieskov v DP Šajdíkove Humence zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (Mociková, I. a kol., ENVING s.r.o. Rakovčik, XII./2014). Vo všetkých prípadoch sa v dokumentáciách EIA konštatuje blízky výskyt chránených území (CHKO Záhorie, CHA Bahno, CHA Kotlina) alebo území európskeho významu (SKUEV Bahno, SKUEV Kotlina, SKUEV Kalaštovský potok), no priamy zásah do týchto území sa nepredpokladá. Ďalej sa konštatuje, že bývalá i súčasná ťažba je situovaná v oveľa bližšom kontakte na CHKO Záhorie než v prípade navrhovanej ťažby, a z minulosti nie sú žiadne indikácie o akýchkoľvek priamych či nepriamych dopadov ťažby v DP Šajdíkove Humence na uvedené chránené územie. Zo sústavy Natura 2000 je najbližšie mokraď SKUEV Bahno, kde predmetom ochrany sú biotopy Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská a Ls3.6 Vlhkomilné a kyslomilné brezovo-dubové lesy a vybrané druhy bezstavovcov a netopierov, ako aj bobor. Za činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany mimo chráneného územia sú považované melioračné sústavy. Navrhovaná činnosť Ťažba sklárskych a zlievarenských pieskov v DP Borský Peter, ložisko Šajdíkove Humence bezprostredne susedí s plochou, na ktorej sa plánuje realizovať projekt „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“. Na tejto ťažobnej ploche sa v súčasnosti ťažba aj realizuje.

Golfový areál Penati Golf Resort, Šajdíkove Humence V súvislosti s realizáciou golfového areálu sa uskutočnili podstatne väčšie zábery do biotopov a v podstatne väčšom rozsahu boli ovplyvnené aj jednotlivé druhy, ako sa predpokladá pri realizácii projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“. V nasledovnom texte sú uvedené niektoré základné údaje zo Správy o hodnotení „Golfový areál Šajdíkove Humence“ (2006), podrobnosti o daných vplyvoch a ich následné celkové hodnotenie je nutné pozrieť v príslušnej dokumentácii EIA: - Pri realizácii golfového areálu sa predpokladalo, že z pôvodnej rozlohy lesných porastov sa zachová len asi 44 %; výrub sa dotkne biotopov národného a európskeho významu

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 92

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

v nasledovnom rozsahu: Ls1.3 – 4,4 ha (prioritný biotop európskeho významu 91E0* Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy), Ls2.2 – 1,8 ha (prioritný biotop európskeho významu 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske), Ls3.2 – 1,7 ha (prioritný biotop európskeho významu 91I0* Teplomilné ponticko-panónske dubovvé lesy na spraši a piesku), Ls3.6 – 22,6 ha (biotop európskeho významu 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo- dubové lesy), Ls6.1 – 28,5 ha (biotop národného významu Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy), Ls7.4 – 2,1 ha (biotop národného významu Slatinné jelšové lesy). - Pri realizácii golfového areálu sa uvádzal konrétny zasah do výskytu druhu len v prípade vážky Cordulegaster heros (druh európskeho významu) – čiastočný vplyv v dôsledku prerušenia kontinuity tokov, presvetlenia niektorých úsekov a prípadnej eutrofizácie. - Predpokladá sa svetelné znečistenie, ktoré bude pôsobiť na živočíchy s nočnou aktivitou (netopiere, sovy, vyššie cicavce). - Predpokladá sa, že plošná premena čisto lesných biotopov na lúčne, vodné a biotopy urbanizovaného prostredia vyvolá reštrukturalizáciu genofondu živočíchov druhmi typickými pre danú geografickú oblasť a pre daný ekosystém. Najbohatšie budú vodné biotopy, kde pribudnú živočíchy viazané na vodu – vodné bezstavovce, obojživelníky a vtáky, ktorých genofond sa preorientuje na druhy využívajúce lúčne habitáty a vodné plochy s lemovou krovinnou a bylinnou vegetáciou a urbanizované prostredie. Lesostepné prostredie vyhovie veľkému počtu druhov terestrických vtákov, hmyzu a viacerým zástupcom obojživelníkov, plazov, cicavcov a mäkkýšov. - Predpokladá sa pravdepodobný presun jelenej a diviačej zveri do veľkého komplexu vojenských lesov, v ktorom sa aj pôvodne nachádzala, zvýši sa početnosť zajačej a srnčej zveri. - Bariérový efekt golfového areálu ovplyvní transmigračné toky hlavne pre vtáky a lovnú zver. Príde k zmene migračných trás jelenej a diviačej zveri smerom na západ cez lesné pozemky Urbárskej spoločnosti Hlboké a Vojenské lesy Malacky. Posun migračných trás sa očakáva do oblasti pozdĺž asfaltovej cesty Šachorka. Je možné že sa zdôrazní migračná cesta pre vodu vyhľadávajúce druhy v širšom páse línie toku Myjavská Rudava/Myjava v smere CHKO Záhorie – vodné plochy Kerkosand – veľké jazerá golfového areálu – Myjavská pahorkatina.

Ťažba pieskov v Dobývacom priestore Šajdíkove Humence V súvislosti s navrhovaným využitím územia pre ťažbu pieskov v DP Šajdíkove Humence sú v jednotlivých dokumentáciách posudzujúcich vplyvy uvedené aj zásahy do biotopov. V nasledovnom texte sú uvedené niektoré základné údaje, podrobnosti o daných vplyvoch a ich následné celkové hodnotenie je nutné pozrieť v príslušnej dokumentácii EIA: - Na ploche plánovanej ťažby sa vyskytujú biotopy národného a európskeho významu v nasledovnom rozsahu: na lokalite suchej ťažby Ls2.2 – 14,0 ha (prioritný biotop európskeho významu 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske), Ls3.6 – 27,0 ha (biotop európskeho významu 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy), Ls6.1 – 127,0 ha (biotop národného významu Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy); na 1. lokalite mokrej ťažby Ls2.2 – 2,0 ha, Ls3.6 – 17,0 ha, Ls6.1 – 3,0 ha; na 2. lokalite mokrej ťažby Ls6.1 – 37,0 ha. - V území neboli zistené žiadne chránené rastliny, vzácnejšia je ostrica vresovisková (Carex ericetorum), ktorá je menej ohrozeným druhom (LR). - Z hľadiska fauny bol v dotknutom území v lesných porastoch indikovaný výskyt ekosozologicky významnejších druhov, najmä zo skupiny bezstavovcov a vtákov. Z cicavcov treba spomenúť dutinové druhy netopierov. Rúbaniská osídľujú chránené

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 93

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

plazy a vodné biotopy chránené obojživelníky (podrobne v tabuľkových prílohách č. 1 až 3 dokumentácie EIA). - Na duboch boli zistené dva druhy chrobákov európskeho významu – menej ohrozený fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) (LR:nt) a roháč veľký (Lucanus cervus) (LR:lc). Ďalej boli v biotope zistené chránené druhy národného významu – húseničiar pižmový (Calosoma sycophanta) a nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), zlatoň ligotavý (Cetonischema aeruginosa) a fuzáč zavalitý (Ergates faber). Z ostatných indikačne významných druhov chrobákov boli zistené zraniteľné (VU) a menej ohrozené druhy (LR): Velleius dillatatus (VU), Pycnomerus terebrans (VU), Bothrideres contractus (LR:nt), Eupotosia affinis (VU), Potosia cuprea metallica (LR:nt), Potosia cuprea obscura (VU), Chalcophora mariana (VU), Buprestis novemmaculata (VU). - V starých borovicových porastoch, hlavne v zmiešaných dubovo-borovicových porastoch sa vyskytuje viac ako polovica všetkých vtákov zistených v území. K ekosozologicky významnejším patria chránené druhy európskeho významu ako lelek lesný/obyčajný (Caprimulgus europaeus), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), včelár lesný (Pernis apivorus), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) a druhy národného významu ako myšiak hôrny/lesný (Buteo buteo), slávik červienka (Erithacus rubecula), drozd čierny (Turdus merula), drozd trskotavý (Turdus viscivorus) a drozd plavý (Turdus philomelos), kolibkárik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita) a kolibkárik spevavý (Phylloscopus. trochilus), králik zlatohlavý (Regulus regulus), jastrab veľký/lesný (Accipiter gentilis), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), sedmohlások obyčajný/hájový (Hippolais icterina). - Po odlesnení a zahájení suchej ťažby sa biodiverzita a genofond živočíchov na lokalite ťažby a okolia zníži na minimum. Nemobilné druhy (bezstavovce, Evertebrata) budú zlikvidované, ostatné živočíchy budú vytlačené do vzdialenejších lokalít. Zmenou topických (reprodukčných) a trofických (potravných) podmienok sa narúša genofond živočíšnych druhov postihnutej plochy a tým lokálna biodiverzita.Toto obdobie môžu ťažobný areál využívať, lebo ním prechádzať/preletovať len druhy so širšou ekologickou valenciou. Po ukončení ťažby na danej ploche vzniknú stanovištia, ktoré môžu prilákať druhy živočíchov viazaných na piesky, pionierske porasty a ruderálne biotopy. Z chránených druhov vyhľadávajúcich uvedené druhy biotopov je možné predpokladať z plazov napr. aj európsky významný druh jaštericu zelenú (Lacerta viridis), z vtákov napr. lelka lesného/obyčajného (Caprimulgus europaeus) a škovránka stromového (Lullula arborea), ktoré sú tiež európskeho významu, ako aj ďalšie druhy ako ľabtušku hôrnu/lesnú (Anthus trivialis), skaliarika sivého (Oenanthe oenanthe), pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola torquata), penicu obyčajnú (Sylvia communis) a penicu čiernohlavú (Sylvia atricapilla), ktoré sú národného významu, z cicavcov lovnú zver. Na náhradných zalesnených plochách bude zoogenofond lokálne oslabený a len postupne sa bude obnovovať. - Vodnou ťažbou vzniknú vodné plochy. Po vytvorení vodných plôch sa druhové spektrum rozšíri až po vyvinutí mokraďnej vegetácie. Lokalitu môžu postupne osídľovať vodné a na vodu viazané živočíchy zistené na podobných stanovištiach v oblasti (Kalivodová,E. in Mociková I. a kol., 2005). Z ekosozologicky významnejších chránených druhov národného (N), alebo aj európskeho významu (E) je možné spomenúť zo skupiny obojživelníkov hrabavku škvrnitú (N) (Pelobates fuscus), skokany, napr. skokana štíhleho (N) (Rana dalmatina), rosničku zelenú (N) (Hyla arborea), z plazov užovku obojkovú/obyčajnú (N) (Natrix natrix), z vtákov volavku popolavú (N) (Ardea cinerea), kačice (Anas sp.), potápky (Tachybaptus sp.), kaňu močiarnu (E) (Circus aeruginosus), bučiačika močiarneho (E) (Ixobrychus minutus), kulíky (Charadrius sp.), napr. aj kulíka zlatého (E) (Pluvialis apricaria), sláviky, trsteniariky (Acrocephalus sp.), penice (Sylvia sp.), kolibkáriky (Phylloscopus sp.), sýkorky (Parus sp.) a pod.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 94

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

Porovnanie vplyvov jednotlivých činností V jednotlivých dokumentáciách nie sú údaje o výskyte druhov a biotopov na rovnakej výpovednej hodnote a preto je porovnanie rozsahu vplyvov jednotlivých činností zložitejšie. Najväčšie rozdiely sú v údajoch o jednotlivých druhoch. v podstate však je možné konštatovať, že sa jedná o podobné územia, ktoré sa odližujú v závislosti od celkového stavu prírodného prostredia na priamo dotknutých plochách a od pestrosti a stavu pôvodných biotopov. Pre jednotlivé činnosti nie sú kvantifikované rozsahy zásahov, ovplyvnenia či usmrtenia (priamej likvidácie) druhov. Vzhľadom na dotknutú rozlohu územia je plocha projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ najmenšia (len cca 8 ha). Preto možno predpokladať, že aj rozsah vplyvov na druhy alebo biotopy druhov bude najmenší. Rozsah zásahov do biotopov územia je podrobnejšie kvantifikovaný. na základe údajov bolo urobené porovnanie zásahov do jednotlivých biotopov (tabuľka 40).

Tabuľka 40 Porovnanie rozsahu vplyvov projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ a ďalších realizovaných alebo navrhovaných činností v území na významné biotopy územia. Rekreačné Dobývací BIOTOP Golfový areál SPOLU bývanie v lese priestor (spolu) Ls1.3 (91E0*) 0 4,4 ha 0 4,4 ha Ls2.2 (91G0*) 0 1,8 ha 16,0 ha 17,8 ha Ls3.2 / Ls3.3 (91I0*) ? 1,7 ha 0 1,7 ha Ls3.6 (9190) 4,5 ha 22,6 ha 44,0 ha 71,1 ha Ls6.1 2,6 ha 28,5 ha 167,0 ha 198,1 ha Ls7.4 0,9 ha 2,1 ha 0 3,0 ha SPOLU 8,0 ha 61,1 ha 227,0 ha 296,1 ha

Realizácia navrhovanej činnosti „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ predstavuje najmenší rozsah vplyvov na biotopy európskeho alebo národného významu. Podiel rozsahu zásahov do biotopov v celom danom priestore predstavuje 2,7 % a podiel rozsahu zásahov do biotopu európskeho významu 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy (Ls3.6), ktorý je predmetom aj tohto hodnotenia významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000 je 6,3 %. Pre realizáciu Golfového areálu a pre využitie Dobývacieho priestoru nebolo realizované hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000. V súvislosti s rozsahom zásahov do biotopu 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy (Ls3.6) – viď tabuľka 40 by bolu nutné konštatovať, že navrhované zábery predstavujú nasledovný podiel likvidovanej plochy biotopu:

Tabuľka 41 9190 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy – kvantifikácia kumulatívnych vplyvov. Celková plocha biotopu v SR 4,000 km2 Rozloha dotknutého biotopu v sledovanom území Golfového areálu 0,226 km2 Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k celkovej ploche biotopu v SR 5,650% Rozloha dotknutého biotopu v sledovanom území Dobývacieho priestoru 0,440 km2 Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k celkovej ploche biotopu v SR 11,000 % Rozloha dotknutého biotopu v sledovanom území Rekreačného bývania 0,045 km2 Podiel ovplyvnenej plochy biotopu k celkovej ploche biotopu v SR 1,125 % Kumulatívna strata biotopu 17,775 %

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 95

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

V metodike hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike (ŠOP SR, 2014) sa uvádza, že ako maximálna hranica pre stanovenie významného negatívneho vplyvu je v zahraničných metodikách často používaná hodnota 1 % z plochy biotopu alebo populácie druhu v území sústavy Natura 2000, a že vo väčšine prípadov je hranica oveľa nižšia. V tomto zmysle by obe akcie – Golfový areál Penati Golf Resort, Šajdíkove Humence aj Ťažba pieskov v DP Šajdíkove Humence – boli hodnotené ako činnosti s významným negatívnym vplyvom (číselná hodnota –2), čo vylučuje schválenie projektu!

7. Vyhodnotenie vplyvov na integritu územia sústavy Natura 2000 Integritou (celistvosťou) územia sústavy Natura 2000 rozumieme kvalitu územia a jeho štruktúry pre naplnenie jeho ekologických funkcií vo vzťahu k predmetu ochrany. Ide o schopnosť ekosystémov fungovať spôsobom, ktorý je priaznivý pre predmety ochrany z hľadiska zachovania existujúceho stavu. Nepriaznivý vplyv na integritu nie je definovaný v predpisoch EÚ. V rámci členských štátov EÚ však existuje konsenzus, že ak primerané posúdenie identifikuje významný negatívny vplyv minimálne na jeden z predmetov ochrany, ide zároveň o nepriaznivý vplyv na integritu dotknutého územia sústavy Natura 2000 v zmysle článku 6.3 smernice o biotopoch. Vyhodnotenie vplyvu navrhovaného projektu na integritu územia sústavy Natura 2000 je teda vlastne len formálnym konštatovaním, odvodeným z predchádzajúceho podrobného vyhodnotenia významnosti vplyvov na jednotlivé predmety ochrany dotknutého územia alebo území. Vzhľadom na vyššie uvedené a výsledky hodnotenia vplyvov na územia sústavy Natura 2000 v sledovanom území, hodnotenia vplyvov na druhy a biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v daných územiach sústavy Natura 2000, ako aj hodnotenia vplyvov na ostatné významné druhy a biotopy európskeho a národného významu vyskytujúce sa na priamo dotknutých lokalitách možno konštatovať, že: projekt „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu území sústavy Natura 2000.

8. Návrh zmierňujúcich opatrení K základným vplyvom realizácie navrhovanej činnosti projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ je záber plôch lesných, prípadne aj mokraďných, biotopov, na ktoré sú viac-menej viazané všetky významné druhy, hlavne druhy živočíchov. Z toho dôvodu je potrebné: - minimalizovať záber plôch lesných biotopov; - minimalizovať až vylúčiť záber plôch mokraďných biotopov; - v zachovalých častiach biotopov ponechať všetky staré a veľké jedince stromov, prípadne je aj potrebné zvážiť ponechanie drevnej hmoty týchto starších stromov po ich spílení vo vhodných častiach územia – ako biotop pre rozmnožovanie významných druhov chrobákov a ostatnej mikroflóry a mikrofauny; - zabezpečiť podmienky pre vhodný režim povrchových a podzemných vôd pre zabezpečenie existencie všetkých mokraďných biotopov a tým aj zabezpečiť vhodné podmienky pre existenciu druhov flóry a fauny, ktoré sú významne viazané na vodné prostredie;

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 96

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

- pred začiatkom stavebných prác a odstraňovaním vegetácie je potrebné zabezpečiť transfer chránených druhov na iné vhodné lokality; - v prípade zistenia výskytu lariev v drevnej hmote pri odstraňovaní stromov, tieto ponechať v území alebo jeho okolí; - zabezpečiť, aby s jestvujúcou „zeleňou“ riešeného územia nakladala zo zákona oprávnená (odborne spôsobilá) organizácia a odstraňovanie vegetácie bolo realizované v období vegetačného kľudu (v mesiacoch november až február), na základe projektového riešenia sadových úprav a povolenia príslušného orgánu štátnej správy, zabezpečiť, aby likvidácia drevnej hmoty, vznikajúca odstraňovaním stromov a krov z plochy riešeného územia bola realizovaná odvozom, nie pálením a drvením na stavenisku, zabezpečiť, aby ostatná vegetácia (vrátane jej koreňového systému) v dotyku zriadeného staveniska a v dotyku trás novonavrhovaných inžinierskych sietí, ktorá nebude na plochách trvalého alebo dočasného záberu, bola počas výstavby a aj počas prevádzky objektu rešpektovaná v plnom rozsahu; - všetky dotknuté a narušené lokality v čase stavebných prác musia byť po ich ukončení rekultivované a revitalizované, tak, aby sa v území zamedzilo šíreniu nepôvodných inváznych druhov a druhov ruderálnej vegetácie; na revitalizáciu územia využiť výhradne pôvodné druhy tráv, bylín, krovín a stromov tak, aby celé územie sa čo najviac priblížilo podmienkam, ktoré sú z hľadiska prírodných podmienok a miestej flóry a vegetácie v území aj v súčasnosti; - ak si projekt dal za úlohu realizovanie „rekreačného bývania v lese“, potom by bolo potrebné to v tomto duchu aj skutočne zrealizovať a na rekultiváciu plôch v okolí stavieb nevyužívať nepôvodné okrasné dreviny, ale využiť výhradne pôvodné druhy (aj keď možno esteticky menej lákaé, ale pri dané prírodné podmienky absolútne vhodné.

9. Záver Vzhľadom na výsledky hodnotenia vplyvov na územia sústavy Natura 2000 v sledovanom území, hodnotenia vplyvov na druhy a biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v daných územiach sústavy Natura 2000, ako aj hodnotenia vplyvov na ostatné významné druhy a biotopy európskeho a národného významu vyskytujúce sa na priamo dotknutých lokalitách možno konštatovať, že projekt „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu území sústavy Natura 2000. Na základe vykonaného hodnotenia stretov záujmov s ochranou prírody je možné považovať navrhovanú činnosť za realizovateľnú. Nebude priamo zasahovať na plochy existujúcich chránených území a významnejšie sa negatívne neprejaví ani na poklese biodiverzity a početnosti druhov širšieho územia. Navrhnuté zmierňujúce opatrenia odporúčame zahrnúť do dokumentácie EIA.

10. Použité zdroje údajov – použitá literatúra AMBRÓZ, L., ČEJKA, T., ČERNÝ, J., DAROLOVÁ, A., HODÁLOVÁ, I., KRIŠTOFÍK, J., KUBÍNSKÁ, A., MIŠÍKOVÁ, K., MEREĎA, P. JUN., ŠOLTÉS, R., ŠUBOVÁ, D., VIDLIČKA, Ľ., 2011: Atlas druhov európskeho významu pre územie NATURA 2000 na Slovensku. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Slovart, spol. s.r.o., Bratislava, 520 s. BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P., 2001: Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 160 s. BARTHEL, P. H., DOUGALIS, P., 2011: Ptáci Evropy – Určovací atlas. Vydanie prvé. Nakladatelství Ševčík, Praha, 192 s.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 97

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

BARUŠ, V. A KOL., 1990: Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR, 2, Kruhoústí, ryby, obojživelníci, plazi, savci. Vydanie druhé, SZN, Praha, 136 s. BARUŠ, V., KMINIAK, M., KRÁL, B., OLIVA, O., OPATRNÝ, E., REHÁK, I., ROTH, P., ŠPINAR, Z., VOJTKOVÁ, L. 1992: Plazi - Reptilia. Academia, Praha, 224 s. BARUŠ, V., KRÁL, B., OLIVA, O., OPATRNÝ, E., REHÁK, I., ROČEK, Z., ROTH, P., ŠPINAR, Z., VOJTKOVÁ, L., 1992: Obojživelníci - Amphibia. Academia, Praha, 340 s. BELANSKY, P., 2003: Zur Verbreitung und Situation der Wechselkröte (Bufo viridis Laurenti, 1768) in der Slowakei. Mertensiella, 14, 153-163. ČEPELÁK, J., 1980: Živočíšne regióny. In: Atlas SSR. Slovenská akadémia vied – Slovenský úrad geodézie a kartografie, VII Rastlinstvo, živočíšstvo a fenológia, mapa 29, mierka 1 : 1 000 000, str. 93. ČERNECKÝ, J., GALVÁNKOVÁ, J., POVAŽAN, R., SAXA, A., ŠEFFER, J., ŠEFFEROVÁ, V., LASÁK, R., JANÁK, M., 2014A: Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 1626 s., ISBN 978-80-89310-79-1. ČERNECKÝ, J., DAROLOVÁ, A., FULÍN, M., CHAVKO, J., KARASKA, D., KRIŠTÍN, A., RIDZOŇ, J., 2014B: Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 790 s., ISBN 978‐80‐89310‐80‐7. ČERVENKA, M., ČINČURA, F., JASIČOVÁ, M., ZÁBORSKÝ, J., 1986: Slovenské botanické názvoslovie. Vydanie prvé, Príroda, Bratislava, s. 520. ČEŘOVSKÝ, J. A KOL., 1999: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR. 5, Vyššie rastliny. Vydanie prvé, Príroda, Bratislava, 456 s. DANKO, Š., DAROLOVÁ, A., KRIŠTÍN, A., 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. VEDA SAV, Bratislava, 688 s. DAVID, S., 2001: Červený (ekosozologický) seznam vážek (Insecta: Odonata) Slovenska. In: Baláž, D., Marhold, K., Urban, P. (eds.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 96-99. DIESENER, G., REICHHOLF, J., DIESENEROVÁ, R., 1997: Obojžívelníky a plazy. Sprievodca prírodou. Ikar, Bratislava, 287 s. DOSTÁL, J., 1989: Nová květena ČSSR 1, 2. Vydanie prvé, Academia, Praha. DOSTÁL, J., ČERVENKA, M., 1991, 1992: Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín 1, 2. Vydanie prvé, SPN, Bratislava, 1568 s. DUNGEL, J., HUDEC, K., 2001: Atlas ptáku České a Slovenské republiky. Vydanie 1., dotlač v roku 2011, Academia, Praha, 250 s. DUNGEL, J., ŘEHÁK, Z., 2011: Atlas ryb, obojživelníků a plazů České a Slovenské republiky. 2. vydanie, Academia, Praha, 184 s. FERÁKOVÁ, V., MAGLOCKÝ, Š., MARHOLD, K., 2001: Červený zoznam papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (EDS.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 44-78. FERIANC, O., 1977: Vtáky Slovenska I. Bratislava, VEDA SAV, 684 s. FERIANC, O., 1979: Vtáky Slovenska II. Bratislava, VEDA SAV, 472 s. FRANKO, P., KŇAVA, R. A KOL., 2014: Dokumentácia pre územné rozhodnutie projektu Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence, GFI, a.s., Bratislava. FUTÁK, J., 1980: Fytogeografické členenie. In: Atlas SSR. Slovenská akadémia vied – Slovenský úrad geodézie a kartografie, VII Rastlinstvo, živočíšstvo a fenológia, mapa 14, mierka 1 : 1 000 000, str. 88. GAVLAS, V., 2002: K poznaniu fauny kobyliek (Encifera), koníkov (Caelifera) a modliviek (Mantodea) Borskej nížiny (JZ Slovensko). Entomofauna carpathica, 14, 1-2, s. 16-21. GAVLAS, V., KALIVODA, H., 2001: Kobylky (Encifera), koníky (Caelifera), modlivky (Mantodea) a motýle (Lepidoptera) viatych pieskov Borskej nížiny (JZ Slovensko). In: Halada, ľ., Olah, B. (eds.): Prehľad ekologického výskumu na Slovensku. SEKOS, Banská Štiavnica, s. 86-92. HALADA, Ľ., MEDERLY, P., KARTUSEK, V., MAJZLAN, O., STANOVÁ, V., VALACHOVIČ, D., KŰRTHY, A., FTORKOVÁ, M., ŠÍBL, J., 1995: Regionálny územný systém ekologickej stability záhorská časť okresu Bratislava-vidiek. Regioplán, Nitra.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 98

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

HALADA, Ľ., MEDERLY, P., KARTUSEK, V., MAJZLAN, O., STANOVÁ, V., VALACHOVIČ, D., SMETANA, V., FTORKOVÁ, M., KŰRTHY, A., ŠÍBL, J., 1994: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Senica. Regioplán, Nitra, 215 s. HANČINSKÝ, L., 1972: Lesné typy Slovenska. Príroda, Bratislava, 301 s. HENSEL, K., KRNO, I., 2002: Mapa 92, Zoogeografické členenie: limnický biocyklus, mierka 1 : 2 000 000, Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR, Esprit, spol. s r.o., Banská Štiavnica, str. 118. HEYROVSKÝ, L., SLÁMA, M., 1992: Tesaříkovití – Cerambycidae (Řád: brouci – Coleoptera). Nakladatelství Kabourek, Zlín, 366 s. HOLECOVÁ, M., FRANC, V., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam chrobákov (Coleoptera) Slovenska. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (EDS.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 111-128. HÚSENICOVÁ, J. A KOL., 1992: Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability. Projekt MŽP SR Bratislava, s. 20. HŮRKA, K., 2005: Brouci České a Slovenské republiky. Nakladatelství Kabourek, Zlín, 390 s. ISTB – Internal system of taxons and habitats (ISTB database for distribution data collection prepared and maintained by State nature conservancy of the Slovak Republic). JANIŠOVÁ, M., HÁJKOVÁ, P., HEGEDÜŠOVÁ, K., HRIVNÁK, R., KLIMENT, J., MICHÁLKOVÁ, D., RUŽIČKOVÁ, H., ŘEZNÍČKOVÁ, M., TICHÝ, L., ŠKODOVÁ, I., UHLIAROVÁ, E., UJHÁZY, K., ZALIBEROVÁ, M., 2007: Travinnobylinná vegetácia Slovenska – elektronický expertný systém na identifikáciu syntaxónov. Botanický ústav SAV, Bratislava, 263 s. JAROLÍMEK, I., ŠIBÍK, J. (EDS.), 2008: Diagnostic, constant and dominant species of the higher vegetation units of Slovakia. VEDA SAV, Bratislava, 332 s. JAROLÍMEK, I., ZALIBEROVÁ, M., MUCINA, L., MOCHNACKÝ, S., 1997: Vegetácia Slovenska. Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 2. Synantropná vegetácia. VEDA SAV, Bratislava, 416 s. JEDLIČKA, L., KALIVODOVÁ, E., 2002: Mapa 91, Zoogeografické členenie: terestrický biocyklus, mierka 1 : 2 000 000, Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR, Esprit, spol. s r.o., Banská Štiavnica, str. 118. KALIVODOVÁ E., KALIVODA H., KUBÍČEK F., BEDRNA Z., GAVLAS V., KOLLÁR J., 2001: Viate piesky Záhoria. Slovenská ekologická spoločnosť pri SAV., Ústav krajinnej ekológie SAV, 20 s. KALIVODOVÁ E., KUBÍČEK F., BEDRNA Z., KALIVODA H., GAVLAS V., KOLLÁR J., GAJDOŠ, P., ŠTEPANOVIČOVÁ, O., 2002: Viate piesky Slovenska – Sand dunes of Slovakia. LUKAPRESS, Ústav krajinnej ekológie SAV, 60 s. KALIVODOVÁ, E., KÜRTHY, A., 2000: Vtáky borovicových porastov Borskej nížiny. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti, 18, s. 21-30. KALIVODOVÁ, E., KÜRTHY, A., 2001: Birds of the Protected landscape area Záhorie. Ekológia (Bratislava), Supplement 4, p. 123-127. KAUTMAN, J., BARTÍK, I., URBAN, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam obojživelníkov (Amphibia) Slovenska. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (EDS.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 146-147. KAUTMAN, J., BARTÍK, I., URBAN, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (EDS.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 148-149. KAUTMAN, J., HENSEL, K., 2002: Chránené a významné druhy plazov a obojživelníkov. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Ministerstvo životného prostredia SR, Agentúra životného prostredia, Bratislava, Banská Bystrica. KMINIAK, M., 2005: Obojživelníky (Amphibia) a plazy (Reptilia). In: MAJZLAN, O., (ED.) Fauna Devínskej Kobyly. APOP, Bratislava. KOTLABA, F. A KOL., 1995: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, 4, Sinice a riasy, Huby, Lišajníky, Machorasty. Prvé vydanie, Príroda, Bratislava, 224 s. KRIŠTÍN, A., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam rovnokrídlovcov (Orthoptera) Slovenska. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (EDS.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 103-104. KRIŠTÍN, A., KOCIAN, Ľ., RÁC, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (EDS.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 150-153.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 99

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

KRIŠTOFÍK, J., DANKO, Š. (EDS.), 2012: Cicavce Slovenska - rozšírenie, bionómia a ochrana. VEDA SAV, Bratislava, 711 s. KULFAN, M., KULFAN, J., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam motýľov (Lepidoptera) Slovenska. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (EDS.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 134-137. LÁC, J. 1955: Amphibia Slovenska, faunisticko ekologická štúdia, (manusript), Biologický ústav SAV, 243 s. LÁC, J., 1963: Obojživelníky Slovenska. Biologické práce, 9, (2): 1-76. LÁC, J.:1971: Plazy Slovenska (manuscript), 114 s. MACEK, J., DVOŘÁK, J., TRAXLER, L., ČERVENKA, V., 2007: Motýli a housenky střední Evropy. Noční motýli I. Academia, Praha, 376 s. MACEK, J., DVOŘÁK, J., TRAXLER, L., ČERVENKA, V., 2008: Motýli a housenky střední Evropy. Noční motýli II. – můrovití. Academia, Praha, 376 s. MACEK, J., PROCHÁZKA, J., TRAXLER, L., 2012: Motýli a housenky střední Evropy. Noční motýli III. – píďalkovití. Academia, Praha, 424 s. MACEK, J., LAŠTŮVKA, Z., BENEŠ, J., TRAXLER, L., 2015: Motýli a housenky střední Evropy. Denní motýli. Academia, Praha, 540 s. MAJZLAN, O., VIDLIČKA, Ľ., (EDS.), 2010: Príroda rezervácie Šúr. Ústav zoológie SAV, Bratislava, 410 s. MARHOLD, K., HINDÁK, F. (EDS.), 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 687 s. MAZÚR, E. (ED.), 1980: Atlas SSR. SAV a SÚGK Bratislava. MAZÚR, E., LUKNIŠ, M., 1980: Geomorfologické jednotky. In: Atlas SSR. Slovenská akadémia vied - Slovenský úrad geodézie a kartografie, IV Povrch, mapa 16, mierka 1:500000, 54-55. MICHALKO, J., BERTA, J., MAGIC, D., 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika. Textová a mapová časť. Vydanie prvé. Veda, Bratislava, s. 168 + 40 s. príloh a 12 máp. MIKULÍČEK, P., ORSZÁGHOVÁ, Z., 1998: On the distribution of Amphibians in western Slovakia. Acta zoologica Universitatis Comenianae, 42, 59-64. MOCIK, M., KALIVODOVÁ, E., ZALIBEROVÁ, M., 2001: Importance of biological monitoring being used by development proposals in the landscape. Ekológia (Bratislava), Vol., 20, Supplement 3, s. 256- 263. MOCIKOVÁ, I., A KOL., 2000: Rozšírenie ťažby piesku na lokalite Šajdíkové Humence, hodnotenie vplyvov na životné prostredie. Zámer spracovaný podľa zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. ENVING s.r.o. Svidník, HYDROGEO Bratislava. MOCIKOVÁ, I., A KOL., 2001: Šaštín – Stráže: Ťažba piesku v existujúcom dobývacom priestore a návrh rozšírenia dobývacieho priestoru v chránenom ložiskovom území, Hodnotenie vplyvov činnosti na životné prostredie, ENVING s.r.o. Rakovčík. MOCIKOVÁ, I., A KOL., 2003: Ložisko Šajdíkové Humence: Rozšírenie existujúceho dobývacieho priestoru o plochu chráneného ložiskového územia, Zámer, PEDOHYG Bratislava. MOCIKOVÁ, I., A KOL., 2003: Ložisko Šaštín: Ťažba piesku v určenom dobývacom priestore a návrh rozšírenia ťažby v chránenom ložiskovom území, Správa o hodnotení, ENVING Rakovčík. MOCIKOVÁ, I., A KOL., 2004: Ťažba piesku Kamenný Mlyn – Nový ťažobný priestor, Správa o hodnotení, PEDOHYG Bratislava. MOCIKOVÁ, I., A KOL., 2005: Ložisko Šajdíkové Humence: Rozšírenie existujúceho dobývacieho priestoru o plochu chráneného ložiskového územia, Správa o hodnotení, PEDOHYG Bratislava. PLESNÍK, P., 2002: Fytogeograficko-vegetačné členenie, Mapa 86, mierka 1 : 1 000 000, Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR, Esprit, spol. s r.o., Banská Štiavnica, str. 113. POLÁK, P., SAXA. A. (eds.), 2005: Priaznivy stav biotopov a druhov europskeho vyznamu. ŠOP SR, Banska Bystrica, 736 s. PONEC, J., 1978: Zo života plazov. Príroda, Bratislava, 194 s. ROUBAL, J., 1936: Katalog Coleopter (brouků) Slovenska a Podkarpatské Rusi. Díl II. Bratislava, 434 s. RUŽIČKOVÁ, H., HALADA, Ľ., JEDLIČKA, L., KALIVODOVÁ, E. (EDS.) 1996: Biotopy Slovenska. Príručka k mapovaniu a katalóg biotopov. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 192 s.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 100

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

SEDLÁČEK, K. A KOL., 1989: Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR, 1, Ptáci. Vydanie druhé, SZN, Praha, 180 s. SLÁMA, M. E. F., 1998: Tesaříkovití – Cerambycidae České republiky a Slovenské republiky (brouci – Coleoptera). Tercie, Krhanice, 383 pp. SMOLINSKÝ, R., VONGREJ, V., KAUTMAN, J., 2007: Obojživelníky a plazy Bratislavy a okolia. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 106 s. STANOVÁ, V., VALACHOVIČ, M. A KOL., 2002: Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s. ŠÁCHA, D., ŠÍBL, J., 1999. Príspevok k poznaniu fauny vážok (Odonata) Záhoria. Folia faunistica Slovaca 4: 45-53. ŠEFFER, J., LASÁK, R., (eds.) 2004: Natura 2000 in Slovakia - Methodology of Site´s Identification. DAPHNE – Institute of Applied Ecology, State Nature Conservancy of the SR, Bratislava, 107 s. ŠKAPEC, L. A KOL., 1992: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČSFR, 3, Bezstavovce. Prvé vydanie, Príroda, Bratislava, 152 s. ŠOMŠÁK, L., KUBÍČEK, F., 1994: Phytocoenological and production evaluation of the original and secondary pine forests of the Záhorská nížina lowland. I. Alliance Pino-Quercion. Ekológia (Bratislava), 13, p. 335-348. ŠOMŠÁK, L., KUBÍČEK, F., 2000: Phytocoenological and production evaluation of the original and secondary pine forests of the Borská nížina lowland. III. Alliance Potentillo albae-Quercion. Ekológia (Bratislava), 19, p. 54-63. TRNKA, A., KRIŠTÍN, A., DANKO, Š., HARVANČÍK, S., KOCIAN, Ľ., KARASKA, D., MURÍN, B., 1995: Zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, 8, 7-21. VALACHOVIČ, M., OŤAHEĽOVÁ, H., STANOVÁ, V., MAGLOCKÝ Š., 1995: Vegetácia Slovenska. Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 1. Pionierska vegetácia. VEDA SAV, Bratislava, 184 s. VALACHOVIČ, M. (ED.), 2001: Vegetácia Slovenska. Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 3. Vegetácia mokradí. VEDA SAV, Bratislava, 434 s. VAŠKO, Ľ., RIZMAN, I., 2013: Rozšírenie lesných biotopov zaradených do Natury 2000 na Slovensku na základe prevodu lesných typov – predbežná správa, Národné lesnícke centrum, Zvolen. VICENÍKOVÁ, A., POLÁK, P., (EDS.), 2003: Európsky významné biotopy na Slovensku. ŠOP SR, Banská Bystrica, 151 s. VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z. z 9. januára 2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Zbierka zákonov č. 24/2003, čiastka 13, str. 162-346. VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 492/2006 Z.z. z 28. júla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Zbierka zákonov č. 492/2006, čiastka 187, str. 4082- 4180. VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 579/2008 Z.z. z 10. decembra 2008, ktorou sa mení vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zbierka zákonov č. 579/2008, čiastka 200, str. 4898-4964. VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 158/2014 Z.z. z 22. mája 2014, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zbierka zákonov č. 158/2014, čiastka 58, str. 1162-1246. ZÁHRADNÍK, J., 2008: Brouci. Aventinum s.r.o., Praha, 288 s. ZÁKON Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z.z. z 25. júna 2002 o ochrane prírody a krajiny. Zbierka zákonov č. 543/2002, čiastka 212, str. 5410-5463. ZÁKON Národnej rady Slovenskej republiky č. 24/2006 Z.z. z 14. decembra 2005 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zbierka zákonov č. 24/2006, čiastka 13, str. 86-138. ZÁKON Národnej rady Slovenskej republiky č. 454/2007 Z.z. z 11. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zbierka zákonov č. 454/2007, čiastka 193, str. 3262-3266.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 101

Rekreačné bývanie v lese Hodnotenie významnosti vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy Šajdíkove Humence živočíchov a rastlín, biotopy a územia sústavy Natura 2000

ZÁKON Národnej rady Slovenskej republiky č. 117/2010 Z.z. z 3. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zbierka zákonov č. 117/2010, čiastka 53, str. 786-794. ZÁKON Národnej rady Slovenskej republiky č. 506/2013 Z.z. z 29. novembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zbierka zákonov č. 506/2013, čiastka 111, str. 5574-5592. ZÁKON Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/2014 Z.z. z 26. júna 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zbierka zákonov č. 198/2014, čiastka 67, str. 1524-1525. ZLATNÍK, A., 1959: Přehled slovenských lesů podle skupin lesních typů. Spisy Ved. lab. biocen., Vysoká škola zemědelská Brno, 196 s. ŽIAK, D., URBAN, P., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska. In: BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (EDS.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochrana prírody, 20 (Suppl.), ŠOP SR, Banská Bystrica, 154-156.

11. Prílohy Jednotlivé mapové, obrázkové alebo tabuľkové prílohy sú zaradené priamo v texte.

12. Miesto spracovania štúdie Predkladaná štúdia hodnotenia vplyvov na územia sústavy Natura 2000 v sledovanom území, hodnotenia vplyvov na druhy a biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v daných územiach sústavy Natura 2000, ako aj hodnotenia vplyvov na ostatné významné druhy a biotopy európskeho a národného významu vyskytujúce sa na priamo dotknutých lokalitách projektu „Rekreačné bývanie v lese, Šajdíkove Humence“ bola vypracovávaná v januári až marci 2017 na základe podkladov uvedených v kapitole 2 na str. 5, na základe literárnych údajov a na základe poznatkov z prebežného prieskumu Konečná verzia štúdie bola zhotoviteľom vypracovaná 13.3.2017 v Bratislave.

Zhotoviteľ: RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO Tranovského 38, 841 02 Bratislava

RNDr. Peter Barančok, CSc.

RNDr. Peter Barančok, CSc. – BIO-ECO, Bratislava, 2017 102