OBSAH: Bernolákovo /2 Blatné /3 Boldog /4 Dunajská Luďná /5

OBSAH: Bernolákovo /2 Blatné /3 Boldog /4 Dunajská LuÏná /5 Hamuliakovo /6 Hrubá Bor‰a /7 Hrub˘ ·úr /8 Hubice /9 Hurbanova Ves /10 Hviezdoslavov /11 Chorvátsky Grob /12 Ivanka pri Dunaji /13 Kalinkovo /14 Kaplna /15 Kostolná pri Dunaji /16 Kráºová pri Senci /17 Kvetoslavov /18 Macov /19 Malinovo /20 Miloslavov /21 Most pri Bratislave /22 Nová Dedinka /23 Sakrálna Architek- Hotel PoÏiãovÀa ãlnov pamiatka túra Reca /24 Historická Rovinka /25 PrameÀ Motel PoÏiãovÀa bicyklov pamiatka Senec /26 Vinohrad- Re‰taurá- ·tvrtok na Ostrove /27 Ka‰tieº âlnkovanie níctvo cia Tomá‰ov /28 Poºnohos- Múzeum Bufet Vodné ‰porty Trnávka /29 podárstvo TureÀ /30 Turistick˘ Pamätník Rybník Vodné lyÏovanie Veºká Paka /31 chodník Veºk˘ Biel /32 Krásna Cyklo- V˘stava Kúpanie príroda trasa Vlky /33 Vãelársky Prírodná Zálesie /34 Jazdectvo Cykloturistika skanzen rezervácia Návrhy v˘letov /35 Chov ·portové Pozoruhodnosti a atrakcie /36 Folklór Tenis koní lietanie Stravovacie, ubytovacie V˘znamná ZOO Rybolov Golf a kultúrne zariadenia /38 osobnosÈ Kalendár najv˘znamnej‰ích podujatí /40 Bernolákovo Územie Bernolákova bolo osídle- o tom i tá skutoãnosÈ, Ïe v roku 1766 bol hosÈom né uÏ v období neolitu (nov‰ej do- Esterházyovcov cel˘ kráºovsk˘ dvor. V tom istom roku tu by kamennej) a v star‰ej dobe panovníãka Mária Terézia zriadila prvú manufaktúru - bronzovej. Väã‰ie mnoÏstvo hmot- kartúnku. Zo 17. storoãia sa zachoval „stæp hanby“. n˘ch pamiatok pochádza z 8. storo- V˘znamnou historickou kapitolou obce bolo pôso- ãia, z obdobia slovansko-avarského benie mladého katolíckeho kÀaza Antona Bernoláka spoluÏitia. v rokoch 1787 - 1791. Bol predstaviteºom mladej slo- Prvé písomné pramene pochádzajú z roku 1209. venskej inteligencie, ktorá sa snaÏila o pozdvihnutie slo- V tomto roku kráº Ondrej II. daroval správcovi ·ebe‰o- venského národa a jeho jazyka. Najv˘znamnej‰ím ãi- vi obec i panstvo Svät˘ Jur, ktorého súãasÈou bola i de- nom Antona Bernoláka bolo kodifikovanie spisovnej slo- dina CEKI (dne‰né Bernolákovo). UÏ v roku 1216 sa venãiny v roku 1787. DÀa 10. októbra 1937 bol odhale- obec naz˘vala CHEKI. Názov obce sa postupne menil n˘ jeho pomník a od roku 1948 obec nesie jeho meno - (CSEKLÉSZ, CHECLEZ, CHEKLEZ, âEKL¯S, âEKLÍS). BERNOLÁKOVO. Nad obcou sa t˘ãi Várdomb, na ktorom je ‰t˘lovo V súãasnosti je Bernolákovo dymamicky sa rozvíja- postavená vodárenská veÏa. Pripomína miesto, kde bol júcou obcou s veºkou perspektívou do budúcnosti. Bola okolo roku 1290 vybudovan˘ âeklísky hrad. Zaãiatkom vyãlenená oblasÈ pre podnikateºské aktivity, ktoré sme- 18. storoãia bol za povstania Franti‰ka Rákóczyho II. rujú von zo zastavaného územia obce a sústreìujú sa pri zniãen˘. ‰tátnej ceste Bratislava - Senec. V˘znamnou stavbou bol pôvodn˘ gotick˘ kostol zo Atrakcie a pozoruhodnosti: 14. storoãia. V rokoch 1764 - 1773 bol prestavan˘. Za- KOSTOL SV. ·TEFANA KRÁªA - Najstar‰ia pamiat- sväten˘ bol sv. ·tefanovi - patrónovi kostola. Gróf ka v obci. Je to gotická stavba zo 14. storoãia. Upravo- Jozef Esterházy tu v rokoch 1714 - 1722 dal postaviÈ vaná bola v rokoch 1764 - 1773 a prestavovaná v rokoch honosn˘ ka‰tieº. Monumentálna architektúra bola 1952 - 1953. Je zasvätená svätému ·tefanovi Kráºovi. ovplyvnená viedensk˘m baro- Vnútro kostola je unikátny jednoloìov˘ sakrálny priestor, kom. Svojím rie‰ením patril zakonãen˘ presbytériom a novou prístavbou kaplnky. medzi najskvostnej‰ie baroko- STΩP HANBY - Bol postaven˘ pravdepodobne vé ka‰tiele u nás. V okolí ka‰- v 17. storoãí. Nachádza sa v blízkosti rímsko-katolícke- tieºa sa rozprestieral park vo ho kostola. V tom období bol jedn˘m z trestov vyviaza- francúzskom ‰t˘le. V zámoc- nie k stæpu za krádeÏ, uráÏku vrchnosti, ru‰enie noãného kom parku bola vybudovaná kºudu, v˘trÏníctvo a príp. aj priväzovanie klebetn˘ch i baroková kaplnka Svätej An- Ïien a Ïien podozriv˘ch z ãarov. ny (r. 1724). ZaujímavosÈou KA·TIEª- Patrí medzi najkraj‰ie barokové stavby na bol aj mariánsky stæp od ª. Go- Slovensku. Dal ho postaviÈ gróf Esterházy v rokoch 1714 deho. - 1722. Stavebné úpravy boli uskutoãnené v 18. storoãí Majitelia ka‰tieºa boli veºmi a po poÏiari v roku 1911. Tvorí ho jednoposchodová v˘znamn˘m rodom. Svedãí trojkrídlová budova pôdorysu tvaru U. Celú fasádu Kostol ukonãuje balustráda s dvoma plastikami a oválna veÏa sv. ·tefana krytá kopulou. Kráºa MARIÁNSKY STΩP- Tvorí zaujímavú súãasÈ histo- rického areálu pri ka‰tieli. Je umiestnen˘ na nádvorí pred budovou ka‰tieºa. Bol navrhnut˘ a postaven˘ architek- Ka‰tieº grófa Esterházyho tom L. Gondem. KAPLNKA SV. ANNY - Kaplnku sv. Anny dal vybudovaÈ gróf Esterházy v severozápadnom cípe parku v roku 1724. Je to baroková stavba centrálneho polygonálneho pôdorysu s obdæÏnikov˘m presbytériom, ktoré je za- klenuté pruskou klenbou. Celá loì je krytá kupolou. POMNÍK ANTONA BERNOLÁKA Pomník pamiatke priekopníka spisovnej slo- venãiny a zakladateºa Slovenského uãeného tovari‰stva Antona Bernoláka, ktor˘ u nás pôsobil ako rímsko-katolícky farár a dekan v rokoch 1787 - 1791, bol odhalen˘ 10. ok- tóbra 1937. Nachádza sa pred rímsko-kato- líckou farou, kde je tieÏ jeho pamätná izba. 2 Blatné Obec Blatné leÏí v západnej ãasti Podunaj- nom padl˘m v I. a II. svetovej skej níÏiny, 5 km od okresného mesta Senec. vojne. Juhov˘chodná rovinná ãasÈ chotára je na nive po- Prvá ‰kola bola postavená toka teãúceho cez obec. V minulosti niesol meno v roku 1843, nová budova ‰koly Sisek (podºa oblasti, z ktorej pri‰li chorvátski ko- bola postavená v roku 1893 lonisti), ·ifák, teraz Stoliãn˘ potok. Severozápad- a bola majetkom cirkvi. V roku 1960 ná kopcovitá ãasÈ leÏí v Trnavskej pahorkatine. bola postavená nová Z·. Obec bola známa v˘‰iv- Stred obce je 135 m n.m., v chotári sú lokality kárstvom, ktoré v ãasoch nezamestnanosti b˘valo s nadmorskou v˘‰kou 123-177 m. Chotár je od- ãasto jedin˘m zdrojom obÏivy. Roz‰írené bolo lesnen˘, má luÏné a ãernozemné pôdy. Necelé hlavne dierkové a plné ornamentálne. 2 km na západ od obce sa rozprestiera rozsiahly V roku 1705 mala obec 42 usadlostí, z nich les a kamenistá pôda, vhodná na pestovanie vín- 34 slovensk˘ch. V roku 1857 v nej b˘valo 841 nej révy. obyvateºov a v roku 1999 mala 1396 obyvateºov. Od 18. storoãia tu bola stanica dostavníkovej Majerské hospodárenie sa v 19. a zaãiatkom po‰ty na trase Bratislava - Trnava. Známym bol 20. storoãia vykonávalo na veºkostatku grófa v tom ãase zájazdov˘ hostinec poskytujúci prí- Pálffyho naz˘vanom Amsterdam dvor a v prvej stre‰ie a obãerstvenie cestujúcim. Na potoku sa polovici 20. storoãia na veºkostatkoch Arnolda v minulosti nachádzali tri vodné mlyny. Z nich je- Sonnenfelda. den dal v rokoch 1842 - 1845 postaviÈ súputník JRD bolo zaloÏené v roku 1950. Obhospo- Antona Bernoláka a zakladateº Uãeného tovari‰- daruje viac ako 1300 ha pôdy a zameriava sa stva Alojz Végh, ktor˘ v obci doÏíval jeseÀ svojho najmä na pestovanie obilnín a Ïivoãí‰nu v˘robu Ïivota. - v˘krm hovädzieho dobytka a o‰ípan˘ch. Najstar‰ou pamiatkou v obci je pôvodne go- Väã‰ina obyvateºstva z pôvodnej roºníckej obce tick˘ kostol, ktor˘ sa spomína uÏ v roku 1310. dnes pracuje v priemysle a obchode v Bratisla- Jeho prv˘m známym patrónom bol svät˘ Juraj, ve, Trnave a v Senci. neskôr bol zasväten˘ svätému Vojtechovi. V roku 1561 bol renovovan˘ a v rokoch 1742 - 1745 bol vystavan˘ nov˘ barokov˘ kostol s ãiastoãne zachovan˘m gotick˘m murivom. Na jeho v˘- stavbu prispel najmä gróf Pálffy. Po vyhorení v roku 1847 bol opraven˘ a prefasádovan˘. Okolo kostola je barokové oplotenie so vstupnou bránou. Medzi najv˘znamnej‰ie pamiatky patria skulptúry sv. Floriána z roku 1811, Imma- culaty z roku 1859 a sv. Urbana z roku 1870. V rokoch 1939 - 1940 bola postavená a vysvätená jaskyÀa Lurdskej Panny Márie, v rokoch 1966 - 1968 bol zriaden˘ park s pomníkom na pamiatku blatnianskym obãa- Blatniansky dom - architektúra z polovice 19. storoãia Antroformná nádoba z obdobia neolitu

3 Boldog Boldog je malá dedinka odstránení omietky objavil dobre ãitateºn˘ blízko okresného mesta nápis: Senec. Má 442 obyvate- ºov. Prevláda tu poºno- Q ATILIVS hospodárska ãinnosÈ. SP.F.VOT.PRI Vzhºadom na blízkosÈ Sen- MVS.INTER R EX ca, ktor˘ poskytuje moÏnosti LEG XV.IDEM> letn˘ch dovoleniek, sa obec zaãína NEGOTIATOR.AN pomaly rozvíjaÈ. Do Bratislavy, ktorá je LXXX. H S E vzdialená pribliÏne 25 km, je moÏnosÈ Q.ATILIVS COCIA cestovania autobusom i osobn˘m autom. TUS.ATILIA Q L EAV Blízko obce vedie autostráda z Bratislavy STA.PRIVATUS.ET do Îiliny. MARTIALIS.HERED Názvy obce: P Obec nesie názov Boldog len od roku L 1960. Predt˘m mala viac rozliãn˘ch mien. V star˘ch listinách sa spomína Podºa dr. Titusa Kolníka nápis v preklade v roku 1245 ako TULWEJ (Tolvaj), v roku znamená: Quintus Atilius Primus, syn 1276 ako THOLUOY, v roku 1328 ako Spuriov z tribuy Voturiovskej. Tlmoãník XV. TUULWAY a jej názvy boli ìalej menené. légie, centurio a obchodník. Îil 80 rokov, tu Atrakcie a zaujímavosti : je pochovan˘. Quintus Atilius Cogitatus, Kostol v Boldogu: starobylé podanie ho- Atilia, Quintova prepustenkyÀa Fausta vorí, Ïe mariánsky kostol v Boldogu dala Privatus a Matialisovi dediãia. Prepustenci postaviÈ svätá AlÏbeta, dcéra kráºa nechali postaviÈ. Andreja II., manÏelka markgrófa ªudoví- V˘znam nálezu a nápisu je v˘nimoãn˘. ta Durínskeho. Túto legendu potvrdzuje NielenÏe ide o najstar‰iu písomnú pamiatku aj Batthyániho kanonická vizitácia z ro- tohto druhu nájdenú na území Slovenska, ale ku 1781. údaje obsiahnuté v nápise tvoria jedineãn˘ Rímsky nápis: prameÀ k dejinám Slovenska v prvom storoãí Boldock˘ kostolík preslávil archeolo- po Kr. gick˘ objav. Pri poslednej renovácii Náhrobok bol postaven˘ v deväÈdesiatych kostola, hneì v prvej fáze prác 12. jú- rokoch prvého storoãia alebo neskôr, v trid- na 1976, sa po odstránení omietky siatych rokoch druhého storoãia po Kr. Vieme na juÏnej stene neìa- to presne, lebo légia, v ktorej slúÏil leko zamurovaného stotník Q. Atilius - podºa ist˘ch an- románskeho vchodu tick˘ch informácií - mala dvakrát z pôvodnej sakristie, stále sídlo v Carnunte a okolí, teda na‰la vápencová okolo dne‰nej Bratislavy, v rokoch doska s rozmermi 70-138. Podºa toho musel v t˘ch- 175x76x18 cm. to rokoch majiteº náhrobku ÏiÈ Na doske sa po a umrieÈ. dôkladnom

Románska krstiteºnica 4 Dunajská LuÏná Obec Dunajská LuÏná leÏí pätnásÈ •rímsko-katolícky kilometrov juhozápadne od Bratislavy, kostol v ãasti Jáno- po oboch stranách ‰tátnej cesty Bratisla- ‰íková - dal ho pova - Komárno. Vznikla v roku 1974 zlú- staviÈ v roku 1786 ãením troch mal˘ch obcí: Jáno‰íková, opát Daniel Somo- Nová Lipnica a Nové Ko‰ariská. gyi na mieste gotické- S hlavn˘m mestom je obec spojená ho kostola z 13. storoãia. aj Ïelezniãnou traÈou. Îelezniãná stani- Dostavan˘ bol v roku 1797 ca je od stredu obce vzdialená jeden s patrocíniom Pov˘‰enie sv. KríÏa. a pol kilometra. Obec sa rozprestiera na Kostol získal vzácnu sochu Panny rovine rozºahlej Podunajskej níÏiny. Márie s dieÈatkom od mníchov z klá‰- Rovinat˘ chotár vytvára podmienky pre tora Domolk, ktorí utekali pred rozvoj poºnohospodárstva. Turkami. Do roku 1975 bol aj pútnic- Atrakcie a pozoruhodnosti: k˘m kostolom Blahoslavená •knieÏacie mohyly zo star‰ej doby Ïe- •evanjelick˘ kostol v ãasti Nové Panna Mária leznej - archeologické nálezisko v ãasti Ko‰ariská - bol postaven˘ v roku (cca 12.-13. stor.) Nové Ko‰ariská, stála expozícia archeo- 1814 v klasicistickom ‰t˘le. V roku logického v˘skumu v miestnom kultúr- 1994 si obyvatelia pripomenuli 180. nom stredisku v˘roãie vysviacky chrámu •kováãsky dvor •zvonica v ãasti Nová Lipnica - bo- HEFAISTON na la postavená v roku 1864 v neogo- námestí sv. Marti- tickom slohu. V minulosti slúÏila na na - prezentácia ohlasovanie ãasu obeda, Ïiveln˘ch v˘robkov umelec- pohrôm a pod. k˘ch kováãov z Du- •ochranná protipovodÀová hrádza najskej LuÏnej Dunaja - zaãiatky budovania spa- •prírodná galéria dajú do 13. storoãia. V roku 1876 rezbárskeho ume- boli miestne hrádze pospájané do nia - stála expozí- súvislej línie. Vybudovaním vod- cia v parku na Já- ného diela Gabãíkovo bola vy- no‰íkovej ulici stavaná nová hrádza a pôvodná •kaplnka sv. Marti- stratila svoju ochrannú funkciu. na v ãasti Nové Pre jej technické a historické Ko‰ariská - pôvod- hodnoty bola v roku 1995 vy- ne rímsko-katolíc- hlásená za kultúrnu pamiatku ky gotick˘ kostol, •novolipnick˘ platan - je postaven˘ v prvej chránenou prírodnou pa- polovici 13. storo- miatkou, jeho vek je odha- ãia, v roku 1770 dovan˘ na 200 rokov bol prestavan˘ na •tristoroãn˘ dub - nachá- barokov˘. V roku dza sa v areáli obecného 1854 vyhorel spo- úradu. Vo vojensk˘ch lu s celou dedinou. topografick˘ch ma- Zachovalo sa iba pách je vyznaãen˘ presbytérium ako orientaãn˘ bod (miesto pri hlav- nom oltári kostola)

Archanjel Michael (Galéria dreven˘ch plastík v parku) 5 Hamuliakovo Obec Hamuliakovo, ktorá má 966 obyvateºov a leÏí v okrese Senec, nájdeme v jeho juÏnej ãasti. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1242, keì sa spomína pod názvom Gutt. Názov je odvo- den˘ od zemianskeho rodu Gutturiovcov. Postupne sa pouÏívali názvy Gutora, Gwttur a Gútor. V r. 1948 obec dostáva no- v˘ názov - Hamuliakovo. V obci nájdeme kultúrne pamiatky: rím- sko-katolícky kostol Sv. KríÏa, postaven˘ Motel v románskom slohu v polovici 13. st. a zachovan˘ úsek HornoÏitnoostrovnej protipo- vodÀovej hrádze. V˘znam obce vzrástol po dokonãení Vodného diela Gabãíkovo. Otvára sa per- spektíva vybudovania re- kreaãného strediska vodn˘ch ‰portov. Obcou prechádza medzinárodná cykloturistická trasa Passau - ViedeÀ - Brati- slava - Komárno. V katastri obce, ale na druhom brehu vodnej zdrÏe Hru‰ov, je Mú- zeum moderného umenia Danubiana. V obci je motel s moÏnos- Èou ubytovania 40 osôb. V areáli motela je päÈ teniso- v˘ch kurtov. Re‰taurácia Gazdovsk˘ dvor, ktorá sa nachádza v prí- jemnom prostredí, víta hostí svojimi ‰pecialitami. Postup- n˘m vybudovaním stredísk rekreácie okolo Vodného diela Gabãíkovo získa táto ob- lasÈ parametre strediska me- dzinárodného v˘znamu.

Rím-kat. kostol Sv. KríÏa z polovice 13. Storoãia 6 Hrubá Bor‰a Prvá zmienka o obci pochádza Jazdeck˘ uÏ z roku 1256. areál Obec sa spomí- Corporex na pod názvom Martinus de Bor- sa (nemes). Pra- mene hovoria, Ïe mala 42 domov a 426 oby- vateºov s prevaÏ- ne rímsko-kato- líckym vierovy- znaním. Názov obce je odvode- n˘ z mena starého Ïiãiavajú priamo na zemianskeho rodu „Borsa-iovcov“, ktorí boli farme Corporex. hlavn˘mi majiteºmi pôdy v obci. PribliÏne 1 km Hrubá Bor‰a je obec s poºnohospodár- od farmy sa nachád- skou v˘robou. Nachádza sa medzi tokmi za letecká ‰kola, âierna Voda a Mal˘ Dunaj, pribliÏne 7 km 3 km - farma sibír- od mesta Senec, smerom na Veºké Úºany. skych tigrov a vãe- V súãasnosti má obec 360 obyvateºov. Popri lársky skanzen a 7 poºnohospodárskej v˘robe si obyvatelia za- km - Senecké jazerá. chovali tradiãné zvyklosti pri v˘robe domá- Popri hrádzi âiernej Vody je moÏná te- cich ‰pecialít ako o‰kvarkové pagáãe, tvaro- rénna jazda na bicykloch. Jej okruh je dl- hová ‰trúdºa, kalki‰, a samozrejme v˘robky h˘ pribliÏne 8-10 km. z domácej zakáºaãky. Priamo na farme sa nachádza ‰t˘lová Kultúrne pamiatky: westernová re‰taurácia s kapacitou 50 Na obecnom cintoríne sa nachádzajú osôb a je tu aj farmárska stodola s kapa- staré hrobky zemianskych rodín spät˘ch citou 80 osôb. Poskytujú tu moÏnosÈ s obcou, z ktor˘ch niektorí zastávali aj vy‰‰ie usporiadania party spojené s country ‰tátne funkcie (Bolgár Emil, rod. Gürhel). bálom. Atrakcie a pozoruhodnosti : Na farme sa dajú poÏiãaÈ horské Jedinou a najväã‰ou atrakciou v samotnej bicykle a ãlny. obci je jazdeck˘ areál Corporex. Poãas pobytu v tomto prostredí Na farme je moÏné jazdiÈ na koni alebo je moÏné zaÏiÈ na vlastnej koÏi ako na koãi samostatne alebo s cviãiteºom. Jazdí Ïije vidiecka farma v plnom sa v jazdiarni alebo v teréne. V zimn˘ch me- prúde. siacoch, za nepriazne poãasia, sa jazdí v krytej hale. ëalej sa splavuje veºmi mierny tok âiernej vody s do- provodom na koÀoch, po- vedºa hrádze. âlny sa po-

7 Hrub˘ ·úr V malebnom prostredí nia a aj plavby na motorov˘ch ãl- Podunajskej níÏiny, 25 noch. km v˘chodne od Brati- V obci sa ÈaÏí ‰trk a na svoje si prí- slavy a 5 km od okresné- du aj priaznivci ‰portového rybolovu. ho mesta Senec, na ceste V podniku Ponopan sa vyrábajú smerom na ·amorín, leÏí úhºadná de- ponoÏky, v Eltrase elektrické rozvodné dinka Hrub˘ ·úr so 630 obyvateºmi skrine a v autoservise sa robia beÏné a 750 roãnou históriou. opravy áut. V okolí obce, hlavne pri Malom Pre kolektívny ‰port je tu k dispozí- Dunaji a jeho ramene, sú krásne lesy, cii veºmi kvalitné futbalové ihrisko. kde sa dobre darí divej zveri, hlavne V susedn˘ch obciach - v Hrubej Bor‰i zajacom, baÏantom, div˘m kaãiciam a Hurbanovej Vsi sú moÏnosti jazdy a srnkám. na koÀoch. Na Malom Dunaji, ktor˘ teãie UbytovaÈ sa dá v okresnom meste 500 m od obce, je moÏnosÈ ãlnkova- Senec, 5 km od obce.

Leteck˘ pohºad na obec

8 Hubice Obec Hubice majú sedemstoroã- chádza na miestnom nú históriu. Prvé písomnosti o obci cintoríne. sa datujú od roku 1301. Medzi kul- O zaloÏenie u‰ºach- túrno-historické pamiatky patrí Veº- tilého chovu koní sa tu k˘ a Mal˘ ka‰tieº a kaplnka z roku zaslúÏil po roku 1882 barón 1293, zasvätená Panne Márii. Wiener - Welten Rudolf. Biskup Juraj Szelepcsényi zaloÏil Je tu vybudovaná strelnica na as- v Hubiciach v roku 1666 vôbec pr- faltové holuby, tenisov˘ areál i fut- vú manufaktúru na v˘robu plátna na balové ihrisko, nachádza sa tu i ry- území Slovenska. Îil tu so svojou ro- bárska oáza pre milovníkov „tichého dinou a mal tu svoju vlastnú kúriu ‰portu“. svetoznámy vynálezca Wolfgang Kempelen. Sú tu pochovaní jeho manÏelka i deti. Hubick˘m pánom bol i ªudovít Udvarnoky, cisársky radca a veºvy- slanec. Ich rodinná hrobka na na-

Mal˘ ka‰tieº

9 Hurbanova Ves Obec Hurbanova Ves sa nachád- dou a aÏ v roku 1956 sa uznesením SNR za v oblasti Podunajskej níÏiny, pri- stala obcou. bliÏne 10 km juÏne od mesta Senec. Obyvateºom a náv‰tevníkom obce je Rozprestiera sa v blízkosti rieky Mal˘ k dispozícii predajÀa potravín a pohostin- Dunaj a trvalo v nej Ïije 240 obyvate- stvo s kapacitou 40 miest. Miestne pohos- ºov. Obec je charakteristická veºmi ti- tinstvo je ãastou zastávkou vodn˘ch turis- ch˘m a príjemn˘m prostredím. tov splavujúcich tok Malého Dunaja, na- Obec zaãala vznikaÈ v období pr- koºko v blízkosti obce sú malebné lokality vej pozemkovej reformy po vzniku jeho ramien. Obec má k dispozícii obno- âeskoslovenskej republiky, v okolí b˘- vené priestory kultúrneho domu, vhodné valého majera grófskej rodiny Pál- na usporadúvanie rodinn˘ch osláv a in˘ch ffyovcov. Základ obce tvoria prisÈaho- kultúrno-spoloãensk˘ch akcií, s kapacitou valci z oblasti PrietrÏe - Myjavska, 80 aÏ 100 osôb. Moravy, ale aj ìal‰ích lokalít. B˘val˘ Medzi turisticky zaujímavé zariadenie majer bol postupne zbúran˘ a dnes na patrí aj jazdecká ‰kola firmy EKOCENTER, jeho mieste stoja rodinné domy. Do s.r.o. Jazdecká ‰kola má svoju trvalú klien- roku 1956 bola Hurbanova Ves osa- telu a medzi veºmi vydarené akcie kaÏdo- roãne patrí „Hubertova jazda“. Z obce je moÏné sa do- staÈ aj k „Oáze sibírskeho tigra“, ktorá sa síce na- chádza na území susednej obce Kostolná pri Dunaji, ale od obce Hurbanova Ves je vzdialená iba 2 km. Pre ‰portové vyÏitie náv‰tevníkov obce môÏe slúÏiÈ aj miestne futbalové a volejbalové ihrisko, kto- ré je udrÏiavané a je mies- tom ãast˘ch stretnutí, predov‰etk˘m priateºov re- kreaãného futbalu.

10 Hviezdoslavov Hviezdoslavov - jedna z najmlad- van˘ na rekreaãné ‰ích a najmen‰ích obcí okresu Dunaj- úãely. V západnom ro- ská Streda, leÏí v Podunajskej níÏine hu námestia obce sa v západnej ãasti Îitného ostrova. Má nachádzajú budovy b˘- 286 obyvateºov. Jej chotár susedí valého Pálffyho majera. s chotármi obcí ·tvrtok na Ostrove, V parku na námestí stojí pomník Mierovo, Kvetoslavov (v okrese Dunaj- Pavla Országha - Hviezdoslava z ro- ská Streda), Miloslavov a Dunajská ku 1971, dielo akademického sochá- LuÏná, a miestnou ãasÈou Nová Lip- ra Tibora Baníka a akademického ar- nica (v okrese Brati- chitekta R. Janí- slava - vidiek). Hviez- ka. Na jednej la- doslavov vznikol po viãke v parku je osamostatnení osád nápis: „Na pa- od obcí ·tvrtok na miatku básnika Ostrove a Mierovo. slovenského ºudu V roku 1332 sa pomenovali orav- spomína v chotári ob- skí rodáci roku ce Mierovo osada Sok (·ok), ktorej ãasÈ 1921 novozaloÏenú obec Hviezdo- patrila panstvu Malinovo a ãasÈ pan- slavov. Pamätník bol postaven˘ na stvu Svät˘ Jur. 50. v˘roãie smrti básnika a zaloÏe- Atrakcie a pozoruhodnosti: nia obce. Október 1971“. V strede osady Németsok je men‰í rybník, ktor˘ bude v budúcnosti vyuÏí-

Pomník P. O. Hviezdoslava

11 Chorvátsky Grob Neìaleko Bratislavy sa na- V roku 2000 bol zaloÏen˘ detsk˘ súbor Zvi- chádza obec Chorvátsky jezdice. Grob. Obec sa nachádza 15 V Chorvátskom Grobe sa pravidelne konajú km od Bratislavy a 10 km od rôzne súÈaÏe nemeck˘ch ovãiakov, ako aj súÈaÏe Senca aj od Pezinka. K Chor- Majstrov Slovenska. vátskemu Grobu patrí i miestna Atrakcie a pozoruhodnosti: ãasÈ âierna Voda. Je tu rozvinuté poºnohospo- V Chorvátskom Grobe skoro v kaÏdom dru- dárstvo a vinohradníctvo. hom dome majú ºudia pivnice a dobré vínko, pri V roku 1552 osídlili obec Chorváti - z oblas- ktorom si radi posedia a porozprávajú sa. ti medzi Sisakom a Kostajnicou v Chorvátsku, V Chorvátskom Grobe je tradiãn˘m jedlom keì utekali pred Turkami. Chorváti si na‰li svoje na jeseÀ - husacina s lok‰ami a dobr˘m burãia- miesto v teritóriu Chorvátskeho Grobu. Priniesli kom. K vínku sa podávajú o‰kvarkové pagáãiky sem svoje zvyky, tradície, pracovnú a remesel- alebo o‰kvarky s chlebom a cibuºou. Po dobrej nú zruãnosÈ a samozrejme aj svoj jazyk, ktor˘ ochutnávke vína a po dobrom obede sa môÏete zohral dôleÏitú úlohu v kontinuite slovanského poprechádzaÈ po nádhernom okolí obce. Jedna osídlenia. Chorvátskym jazykom hovoria hlavne trasa prechádzky vedie pomedzi vinohrady aÏ na star‰í obãania. Je to náreãie kajkavské. Jazyk sa Buciny, kde stála socha sv. Urbana - patróna vi- tu udrÏal 450 rokov. V kostole z roku 1589 je nohradníkov. Druhá trasa vedie smerom k b˘va- reliéf blahoslaveného Nikola Taveliãa, ktor˘ lému mlynu, kde vyviera lieãiv˘ prameÀ. Chorváti darovali veriacim tejto obce. Na kon- PokraãovaÈ môÏete aÏ k prírodnej rezervácii ·úr. ci Chorvátskej ulice je kaplnka postavená Miestna âasÈ âierna Voda: âierna Voda je súãasÈ v 17. storoãí a bola zasvätená sv. Trojici. obce Chorvátsky Grob a je od neho vzdialená Pre zachovanie historického a kultúrneho 2 km. LeÏí pod Mal˘mi Karpatmi a susedí s Vaj- dediãstva sa obec podieºa prostredníctvom ãin- norami. Nároãnému turistovi ponúka âierna Vo- ností Chorvátskeho kultúrneho spolku. Spolok da viacero moÏností aktívneho oddychu. Ubyto- bol zaloÏen˘ 11. marca 1990. Jednou z aktivít vanie a stravovanie poskytuje hotel Kamila s lu- spolku je zriadenie Chorvátskej izby. Sú v nej xusn˘m zariadením a kryt˘m bazénom. Uspora- sústredené rôzne historické, ºudové exemplá- dúvajú sa tu v˘lety na koÀoch Èahan˘ch dvojzá- re, ktoré sú dôkazom remeselnej zruãnosti prahmi alebo jazdy na koÀoch pod odborn˘m a svojského vnímania sveta predkami dne‰- dohºadom. Je tu jazdecká ‰kola pre zaãiatoãní- n˘ch Grobanov. Malé múzeum otvára svoje kov i pokroãil˘ch. V stajniach je pribliÏne 60 ko- priestory v‰etk˘m náv‰tevníkom, treba sa ní, o ktoré sa stará skúsen˘ personál. Hráãi golfu v‰ak vopred ohlásiÈ na Obecnom úrade sa iste pote‰ia tréningovému golfovému ihrisku. v Chorvátskom Grobe. ëal‰ou moÏnosÈou, kde sa náv‰tevník môÏe za- ëal‰ou aktivitou CHKS je ãinnosÈ folk- staviÈ je re‰taurácia Bizmayer. Popri dobrom jed- lórneho súboru Chorvatanka. Súbor bol le a obãerstvení ponúka ubytovanie a moÏnosÈ zaloÏen˘ 25. marca 1989. Chorvatanka zahraÈ si tenis na tenisov˘ch kurtoch. úãinkuje doma, na festivale Chorvát- Oplatí sa prísÈ do Chorvátskeho Grobu. âa- skej kultúry v Devínskej Novej Vsi, kajú vás pohostinní ºudia, chutné jedlo, dobré âeskej republike, Rakúsku, Poºsku vínko a krásna príroda. a samozrejme v Chorvátsku. Vítame Vás - Dobro do‰li do Chorvátskeho Grobu.

12 Súbor Zvijezdica Ivanka pri Dunaji Prvopoãiatky obce siahajú aÏ do ‰tvrtého ti- ho územia obce zasahuje sícroãia pred Kr., keì tu bolo teplej‰ie klimatic- ãasÈ pristávacej dráhy letiska ké podnebie. V severnej polohe ivanského cho- M. R. ·tefánika. tára sa nachádza sídlisková lokalita s keramikou Trampské hnutie: lengyelskej kultúry (3500 - 3200 pred Kr.). V jej V Ivanke má dlhoroãnú tesnom susedstve je sídlisko s keramikou báden- tradíciu trampské hnutie. skej kultúry (bolerázska skupina), datované ro- Tramping sa zaãal rozvíjaÈ v roku kom 2800 pred Kr., na území ·akoÀa. 1941. Prvou trampskou osadou bola Zelená K dispozícii sú záznamy, Ïe uÏ v roku 1773 sedma. Medzi najstar‰ie osady patrili osada Al- sa konalo slávnostné divadelné predstavenie batros, Vaquero, Zlatá Kaledónia, âajka, Kro- v zámockom parku v Ivanke, na ktorom sa zú- kodíl, Estakado, PrameÀ a ìal‰ie. Trampi z celé- ãastnila aj arcivojvodkyÀa Mária Kristína a jej ho Slovenska i âiech sa kaÏdoroãne stretávajú manÏel Albrecht, miestodrÏiteº Uhorska. Prvé na potlachoch a slezinách v extraviláne obce oficiálne divadelné predstavenie v‰ak bolo aÏ v totemovom háji v lokalite zvanej „U Rusa“. v roku 1786 a odvtedy sa uvádza aj existencia „Babská“: ‰ºachtickej divadelnej scény v Ivanke. Jedn˘m V obci sa uÏ mnohé desaÈroãia zachováva z prv˘ch úãinkujúcich na tejto scéne bol ojedinel˘ ºudov˘ zvyk, Ïe na konci fa‰iangov, Seippov divadeln˘ spolok a predstavenia sa ko- t.j. v utorok pred Popolcovou stredou, sa uÏ nali v nemeckom jazyku. Ako spomienka na to- od rána koná taneãná zábava s názvom to obdobie stojí dodnes na kraji obce baroková „Babská“. Vznikla v ãasoch, keì na‰e prastaré socha Jána Nepomuckého, ktorú dal postaviÈ mamy boli e‰te mladicami, celoroãne pripúta- Anton II. Grassalkowich v roku 1777. né k rodine, deÈom, gazdovstvu. A tak si na‰li Obec leÏí v rovinatej oblasti Podunajskej ní- aspoÀ jeden deÀ v roku, aby sa trochu zaba- Ïiny juÏne od cesty Bratislava - Senec, v nad- vili. KeìÏe ani vtedy nemohli opustiÈ svoje morskej v˘‰ke 128 - 132 m. Jej rozloha je malé deti, museli ich vziaÈ so sebou. Preto sa 1425,7 ha. Má pribliÏne 5000 obyvateºov. zábava konala cez deÀ. MuÏi boli samozrej- Ivanka pri Dunaji sa nachádza v teplej a suchej me v práci, a preto sa tu schádzala ãisto Ïen- oblasti s miernou zimou a s najväã‰ím poãtom ská spoloãnosÈ. Îeny sa bavili medzi sebou slneãn˘ch dní v roku. Priemerná roãná teplota a tieÏ spolu tancovali. Ak sa objavil nejak˘ sa pohybuje okolo 9°C - 10°C, snehová pokr˘v- muÏ, bol vzácny a v‰etky ho poz˘vali do ka trvá menej ako 44 dní, roãn˘ priemer zráÏok tanca. Na záver dÀa v‰etci spoloãne po- je 650 - 550 mm. Vodné plochy sú zastúpené chovajú basu, ãím sa ukonãia v‰etky zába- vodami stojat˘mi i teãúcimi. vy a zaãne sa obdobie Teãúce vody tvoria ·úrsky kanál predveºkonoãného a Biela voda. K stojat˘m vodám pôstu. patrí jazero ·utrovka, ktoré sa vyuÏíva na rekreaãné úãely a na rybolov. Do katastrálne-

Grasalkoviãov ka‰tieº 13 Kalinkovo Obec Kalinkovo má v sú- chodník smerujúci do Podunajsk˘ch Bisku- ãasnosti 906 obyvateºov. píc. Trasa vedie cez CHKO Dunajské Luhy Prvá písomná zmienka a prírodnú rezerváciu „Ostrov Kopáã“. o obci je z roku 1288, vtedy Obec je známa re‰tauráciou, ktorej ma- patrila Pre‰porskému hradu. jiteº v letnej sezóne ponúka ‰peciality grilo- Historick˘ názov obce sa niekoº- vané na drevenom uhlí (kurence, prasiatka, kokrát menil napr.: Scemet, Zemeth, jahÀatá). Zemety, k˘m sa ustálil na Szemet. Od roku Dominantou obce je námestie Sv. Fran- 1948 sa pouÏíva názov Kalinkovo (podºa ti‰ka, ktorého sakrálnu architektúru repre- evanjelického kÀaza Joachima Kalinku). zentuje kostol sv. Franti‰ka z Asissi. Súãas- V katastri obce sa nachádza zrúcanina ro- Èou námestia je i talianska fontána. mánskeho kostola pochádzajúceho pribliÏ- V˘znamn˘m „dÀom obce“ je 5. júl, kedy ne z roku 1260. V súãasnosti sa uvaÏuje sa oficiálne uviedli do uÏívania symboly ob- o obnaÏení základov kostola, ktoré sú sãas- ce (erb, peãaÈ, zástava). Tento deÀ sa kaÏdo- ti zakryté HornoÏitnoostrovskou hrádzou. roãne oslavuje za poãetnej úãasti obyvate- Tá je od roku 1996 vyhlásená za technicko- ºov okolit˘ch obcí. ëal‰ím v˘znamn˘m kultúrnu pamiatku. V chotári obce stál pod- dÀom je 4. október - deÀ hodov, ktor˘ sa slá- ºa legendy opevnen˘ klá‰tor Bielych mní- vi pri príleÏitosti vysvätenia kostola (sv. Fran- chov - templárov, ktor˘ zanikol bez stopy. ti‰ek z Asissi). Katastrom obce Kalinkovo prechádza Najv˘znamnej‰ou firmou v obci je IMOS dunajská cyklistická trasa - vedºa zdrÏe - ASEK, s r.o., ktorá sa zaoberá v˘robou Hru‰ov, ktorá je predpokladom rozvoja a montáÏou vzduchotechniky. PrevaÏnú ãasÈ cestovného ruchu, rekreácie a agroturisti- svojich v˘robkov vyváÏa do vyspel˘ch eu- ky. Okrem cyklistickej cesty prechádza rópskych krajín (·védsko, SRN, ·vajãiarsko katastrom obce turistická trasa (modrá a pod.). znaãka), ktorá je napojená na náuãn˘

M⁄tve dunajské Kalinkovské rameno 14 – CHKO Dunajské Luhy Kaplna ·tátna cesta 61 z Bratislavy do a dnes iba tabule ozna- Trnavy prechádza na 32 kilometri ob- ãujú zaãiatok a koniec cou Kaplna. obce. História obce zaznamenáva mnohé Stred obce zdobí so- pohromy - poÏiare, epidémie, vojny. cha Panny Márie z roku 1892. V zákrute pri cintoríne stoja bo- Ïie muky, postavené v roku 1568 - pamiatka na turecké nájazdy. Dominantou obce je románsky kostol. Je to mohutná tehlová stavba po- stavená asi zo 400 tisíc kusov te- hál. Prvá písomná zmienka o Àom hovorí, Ïe ho v roku 1244 postavili bratia Vlk Kostol sv. AlÏbety 1244 a David z Kapl- ny, na poãesÈ Zniãenie a vyºudnenie obce tureck˘m svätej AlÏbety Uhorskej. vojskom v rokoch 1529 a 1530 viedlo Pri rekon‰trukãn˘ch prácach majiteºov ãervenokamenského panna kostole boli objavené mnohé stva, do ktorého patrila aj Kaplna, pozoruhodné práce star˘ch maj- k úvahám o oÏivení obce na bezpeã- strov. nej‰om mieste. V ‰tyridsiatych rokoch V súãasnosti má Kaplna 16. storoãia bol dan˘ základ súãasné- 685 obyvateºov. ho urbanistického usporiadania obce - Poz˘vame v‰etk˘ch mi- prícestná dedina so ‰irok˘mi priedo- lovníkov vidieka na náv‰te- miami. Tie sa vyuÏívali ako miesta pre vu na‰ej dediny, sú u nás vyhæbenie obiln˘ch jám, v ktor˘ch sa srdeãne vítaní! uskladÀovala aj niekoºkoroãná úroda. PouÏívanie jám sa vyskytlo e‰te v polovici 20. storoãia. âasom sa dedina rozrástla smerom k BáhoÀu a Igramu

15 Kostolná pri Dunaji Obec Kostolná pri Du- Obec bola zaloÏená v roku 1332 naji patrí medzi men‰ie a uÏ v druhej polovici 14. storoãia ma- obce v okrese Senec. la svoj kostol. Na vtedaj‰ie pomery to Rozprestiera sa na sever- bola v˘znamná skutoãnosÈ, nakoºko ku nom okraji Podunajskej níÏi- kostolu patrila aj farnosÈ a vtedy cirkev ny vo v˘mere 807 ha. zabezpeãovala skoro v‰etky potreby Z historického hºadiska sa na teritó- obãanov (krsty, sobá‰e, pohreby, listiny riu obce v ãasti Mal˘ ·úr nachádza atì.), takÏe obec sa stala centrom (aj jedno z najstar‰ích pohrebísk juhozá- pre polohu) ìal‰ím deviatim okolit˘m padného Slovenska. Je datované do obciam. Tieto obce sa poãas posled- star‰ej doby rímskej. Z archeologic- n˘ch päÈdesiatich rokov spojili, osamo- kého hºadiska sa podkladá za dosiaº statnili alebo inklinovali in˘m smerom. najv˘znamnej‰ie germánske nálezis- V roku 1942 sa obec spojila s obcou ko. UÏ koncom minulého storoãia sa Mal˘ ·úr a existovali pod spoloãn˘m tu na‰li rôzne seãné, bodné zbrane, názvom Hasvár. V roku 1948 obec do- zlomky bronzov˘ch a strieborn˘ch stáva názov Kostolná pri Dunaji, kde nádob. V rokoch 1954 aÏ 1961 tu bo- v tom ãase Ïije 461 obyvateºov, zväã‰a li vykonané v˘skumné, záchranárske, maìarskej národnosti (71% maìarskej archeologické práce, pri ktor˘ch bolo a 29% slovenskej). otvoren˘ch 66 Ïiarov˘ch hrobov. V obci je veºmi atraktívna pozoru- Tieto boli odborne o‰etrené a vyhod- hodnosÈ a tou je ojedinelá tigria farma, notené. 59 nájden˘ch exponátov bo- v ktorej sa nachádza sedem sibírskych lo následne prevezen˘ch a umiest- tigrov. nen˘ch do Národného múzea - an- tropologického oddelenia v Prahe.

16 Kráºová pri Senci Obec Kráºová pri Senci vznik- V minulosti bol v obci la podºa archívnych záznamov rozsiahly ka‰tieº grófa v 14. storoãí. Obec mala pôvod- Pálffyho s veºk˘m par- ne dve ãasti - Krme‰ a Kráºovú. kom. Zachoval sa len ba- Neskôr vznikla len jedna obec rokov˘ most a kostol. pod dne‰n˘m názvom Kráºová V obci sa nachádza vãelársky pri Senci. skanzen. V roku 1980 bolo dané V súãasnosti, pod- do uÏívania termálne ºa posledného sãíta- kúpalisko, ktoré nie je nia ºudu, má obec v súãasnosti v pre- 1395 obyvateºov slo- vádzke. Pripravujú sa venskej národnosti, kroky na jeho oÏive- prevaÏne rímsko-ka- nie. tolíckeho vierovyznania. Nachádza sa tri kilometre juÏne od Senca.

Vãelárske múzeum

17 Kvetoslavov Obec Kvetoslavov má v roku 1948 zmenen˘ na Kvetosla- 815 obyvateºov a leÏí vov. ‰tyri kilometre severo- Z kultúrnych pamiatok obce je naj- v˘chodne od ·amorína v˘znamnej‰ia rímsko-katolícka kapln- v Podunajskej níÏine, v zá- ka Panny Márie postavená v roku padnej ãasti Îitného ostrova. BlízkosÈ 1883. ëal‰ou je neobarokov˘ ka‰tieº hlavného mesta (17 km) a pekná oko- postaven˘ koncom 19. storoãia Frid- litá príroda z nej robia prímestskú ob- richom Pongrácom. lasÈ, kde sa s obºubou chodia rekreo- V obci sa obnovil chov koní, ktor˘ vaÈ Bratislavãania. tu má dlhoroãnú tradíciu.

Neobarokov˘ ka‰tieº Obec sa prv˘krát spomína Väã‰ina obyvateºov obce dochádza v roku 1230 ako Úzor, po za prácou do hlavného mesta. BlízkosÈ osídlení nemeck˘m obyvateº- Bratislavy je dôvodom na ãul˘ staveb- stvom sa objavuje aj pod me- n˘ ruch. V súãasnosti sa tu stavia veºa nom Austern. V roku 1918 sa rodinn˘ch domov. obec stala súãasÈou novo- V budúcnosti sa Kvetoslavov stane vzniknutej âeskosloven- rekreaãn˘m a oddychov˘m zázemím skej republiky. hlavného mesta Slovenska. Od roku 1939 do ro- Kvetoslavov má uzavreté dohody ku 1945 bola obec pri- o spolupráci s druÏobn˘mi obcami pojená k Maìarsku. Újezd u Vala‰sk˘ch Klobouk v âeskej Názov obce bol republike a obcou Mecsér v Maìarsku. 18 Macov Prv˘ záznam o obci Macov po- V roku 1976 bola obec priãlene- chádza z roku 1367. V tom ãase ma- ná k obci Trnávka, od roku 1990 je la názov Macháza. O obci sa zacho- znovu samostatná. valo málo údajov, preto jej dejiny Obec má rozlohu 272 ha. Medzi nedokáÏeme podrobne rekon‰truo- tradiãné obecné podujatia patria: vaÈ. Pôvod názvu treba hºadaÈ februárov˘ ma‰karn˘ ples detí, osla- v osobnom mene, ku ktorému bola vy dÀa detí, hodová zábava. Okrem pridaná prípona - háza. Macháza bo- toho sa konajú pravidelné stretnutia la kráºovsk˘m majetkom, neskôr sa s dôchodcami formou posede- jej majiteºmi stali Pállfyovci. Sloven- ní. Vìaka miestnym podnikateºom sk˘ názov sa pouÏíva od roku 1927. a ‰kolákom pre nich obec pripravu- Po roku 1920 pri‰lo na skonfi‰ko- je mal˘ kultúrny program. V Maco- vané pálffyovské veºkostatky 23 ães- ve aktívne pracuje Ïenské druÏstvo k˘ch, moravsk˘ch a slovensk˘ch ro- dobrovoºn˘ch poÏiarnikov. dín, ktor˘ch potomkovia tu Ïijú dodnes.

19 Malinovo Obec Malinovo (do roku i dnes v okolí Apponyiovského ka‰tieºa. 1946 Éberhard) má 1405 Tento rád bol rozpusten˘ v roku 1312 na- obyvateºov a leÏí sedem- riadením pápeÏa Klementa V. násÈ kilometrov v˘chodne V polovici 17. storoãia ãasÈ eberhard- od Bratislavy. ského majetku berie do prenájmu ostrihom- Obec sa spomína v roku 1209 sk˘ arcibiskup Juraj Szelepcsényi, kráºovsk˘ ako „Castel(i) um Ybrehart“. miestodrÏiteº Uhorska (1595 -1685). Podºa stredovekej listiny kráº Ondrej II. Tunaj‰í hrad na ka‰tieº prestaval pravde- túto usadlosÈ získal od ·tefana a neskôr ju podobne arcibiskup Juraj Szelepcsényi, on daroval pezinskému a svätojurskému gró- nechal postaviÈ aj hradnú kaplnku. Podºa fovi ·ebu‰ovi spolu s ìal‰ími k nemu pat- datovania jedného z listov od 22. júna riacimi obcami - Bernolákovo (âeklís, ne- 1550 sa zdrÏiaval na éberhardskom hrade skôr Liliomváros), Ivánka a Farná (teraz nemecko - rímsky cisár, kráº Nemecka, spolu Ivánka pri Dunaji). Uhorka a âiech - Ferdinand I. Rod pezinsk˘ch a svätojursk˘ch grófov Pôvodná neogotická kaplnka, rodinná dostal v roku 1396 od kráºa ªudovíta I. po- hrobka Apponyiovcov, postavená v roku volenie na stavbu mosta cez rameno 1869 bola v rokoch 1953-1954 upravená Malého Dunaja (v ãasti chotára Macska na kostol sv. Juraja - ‰arkanobijca. sziget - Maãací ostrov). V roku 1910 Apponyiho nav‰tívil v jeho Eberhardsk˘ hrad bol pred stároãiami ka‰tieli v Éberharde Edison Rooswelt, niek- hradom templárov, ktor˘ch ºud naz˘val daj‰í prezident Spojen˘ch ‰tátov americ- bielymi mníchmi. Rád bielych mníchov - k˘ch (1901-1909). Pán prezident Rooswelt templárov bol katolíckym cirkevn˘m, ry- bol osobn˘m priateºom grófa Alberta tierskym rádom Militestempli. Stopy po Apponyiho a bol prv˘m americk˘m prezi- niekdaj‰ích priekopách moÏno vidieÈ dentom, ktor˘ nav‰tívil územie Uhorska.

Apponyiovsk˘ ka‰tieº

20 Miloslavov Základom dne‰nej obce Miloslavov, Vyznávaãi uãenia ktorá sa skladá z dvoch ãastí: Milosla- Bratskej jednoty bapti- vova a AlÏbetinho dvora, sú AlÏbetin stov, ktorí sa sem pris- majer a Annamajer. Podstatne star‰ím Èahovali, zaãali v máji osídlením je AlÏbetin majer, zaloÏen˘ 1926 v ãasti Miloslavov v 13. storoãí pri románskom kostole so stavbou modlitebne BJB. sv. AlÏbety. ModlitebÀu slávnostne otvorili 7. no- V súãasnosti má Miloslavov 860 vembra 1926 a dodnes slúÏi svojmu obyvateºov. LeÏí na juhozápadnom úãelu. Slovensku v Podunajskej níÏine, 8 km Najmlad‰ou sakrálnou stavbou na juhov˘chodne od Bratislavy a 10 km od území obce v ãasti AlÏbetin Dvor je ·amorína. BlízkosÈ hlavného mesta, nov˘ rímsko-katolícky kostol BoÏieho pekná príroda a relatívny pokoj v obci milosrdenstva, ktor˘ bol posväten˘ umoÏÀujú vytváranie záhradkárskej ob- 19. apríla 1998. Pôdorys kostola v tva- lasti Bratislavy a turistické centrum krát- re lode symbolizuje Petrovu loì. Vnú- kodobej rekreácie. tro lode je otvorené. V strede lode na Atrakcie a pozoruhodnosti: ãelnej strane je reliéf JeÏi‰a Krista pod- Na území obce sa nachádzajú tri ºa videnia blahoslavenej sestry Faus- sakrálne stavby. Najstar‰ou je b˘val˘ tíny. VeÏa kostola je vysoká 22,7 m rímsko-katolícky kostol sv. AlÏbety a je z jednej strany ‰ikmá. KríÏna ve- Uhorskej postaven˘ pravdepodobne Ïa má v˘‰ku 4,7 m. okolo polovice 13. storoãia v román- Skupina BORSEUS vybudovala skom slohu. Je to zrejme prv˘ kostol v Miloslavove tréningov˘ areál, v Uhorsku postaven˘ na poãesÈ tejto slúÏiaci na v˘cvik a prípravu koní, svätice. Stavba je prv˘krát písomne do- na prácu vo filmoch a Ïiv˘ch pro- loÏená v roku 1283. Obnova kostola na gramoch. SúãasÈou tohto areálu je príkaz ostrihomského arcibiskupa Juraja aj telocviãÀa a ‰ermiarska sála, Szelepcsényiho sa uskutoãnila pravde- v ktor˘ch sa ãlenovia zdokona- podobne v roku 1670. Koncom 18. sto- ºujú vo svojom remesle. roãia stratil kostol funkciu boÏieho stán- ku a stavba sa zaãala pouÏívaÈ ako s˘p- ka. Bola strhnutá veÏa, aby budova ni- ãím nepripomínala svoju pôvodnú funkciu.

B˘val˘ románsky kostol 21 Most pri Bratislave Kultúrno-historické - 29. 8.: ‰portovo-kultúrne podujatie pamiatky pri príleÏitosti osláv SNP Obec sa spomína v lis- tinách v roku 1238 ako ·portové vyÏitie je moÏné uskutoãniÈ Pruck. Najvzácnej‰ou v areáli ‰portového ‰tadióna, kde sa kultúrnou pamiatkou je dvoj- nachádzajú dva tenisové kurty a dve veÏov˘ rímsko-katolícky kostol futbalové ihriská, zároveÀ je tu moÏ- Najsvätej‰ieho srdca JeÏi‰ovho z 13. nosÈ obãerstvenia. storoãia. Prvé písom- Pripravuje sa né zmienky o tejto cyklistická stavbe pochádzajú trasa pre- z roku 1315. V pô- chádzajúca vodnej stavbe sa do- obcou zo dnes zachovali via- Senca aÏ po ceré gotické kamen- Hamuliako- né detaily a kamen- vo. ná krstiteºnica zo 14. storoãia.

Kalendár ‰porto- v˘ch podujatí - v mesiaci jún: ‰portovo-branné preteky v hasiã- sk˘ch súÈaÏiach - v mesiaci jún: celookresné preteky v streº- be na asfalto- v˘ terã

Rímsko-katolícky dvojveÏov˘ kostol z 13. storoãia

ªudová architektúra 22 Nová Dedinka Obec Nová Dedinka vznikla v roku V roku 1938 - 1945 1960 spojením obcí Dedinka pri Dunaji bola obec pripojená (Sap) a Nová Ves pri Dunaji. Ku dÀu k Maìarsku a vojnové 12. 9. 2002 mala 1691 obyvateºov. udalosti spôsobili jej hos- Spojená obec leÏí v západnej ãasti podársky pád. Podunajskej níÏiny. Na dve ãasti ju delí Obec Nová Ves pri Dunaji sa prv˘- koryto rieky âierna voda. Obec si do krát spomína v roku 1326 pod menom dne‰n˘ch dní uchovala poºnohospodár- Pomsa a roku 1397 ako Pomsaháza. sky ráz, ão môÏe byÈ v budúcnosti prí- Nová Dedinka vznikla v roku 1960 nosom do rozvoja agroturistiky. spojením oboch obcí. DôleÏit˘m fakto- Star‰ia je Dedinka pri Dunaji (pôvod- rom v˘voja oboch obcí boli rieky Mal˘ ne ·áp), v ktorej chotári bolo objavené Dunaj a âierna voda, ktoré tvoria hrani- mohylové pohrebisko kalanderberskej cu chránenej prírodnej oblasti Îitn˘ ost- kultúry zo 6. storoãia pred Kr. Samotná rov. Brehy riek sú husto lemované po- obec sa prv˘krát spomína v roku 1252 rastmi v⁄b a vytvárajú nejedno romantic- ako Saap. ké zákutie. Korytá riek neteãú na pôvod- V roku 1256 bola obec zapísaná ako nom mieste, boli umelo upravené. Botho de Saap. Aj Sapu sa dotkli ãasy tu- Atrakcie a pozoruhodnosti: reck˘ch nájazdov a viackrát bol nepria- Vzácnou historickou pamiatkou je teºsk˘mi vojskami vyrabovan˘. V roku románsky kostol sv. Filipa a Jakuba. 1715 bol Sap zaznaãen˘ ako zemianska Nachádza sa pri Àom pôvodn˘ aj sú- obec. V roku 1828 mal 40 domov a 293 ãasn˘ cintorín. LeÏí mimo územia obce obyvateºov. Obyvatelia obce sa zaobera- - 700 m na v˘chod od osídlenej ãasti li hlavne poºnohospodárstvom. Boli roº- obce Dedinka pri Dunaji a na juh od níkmi, chovateºmi dobytka a ovocinár- druhej ãasti - Nová Ves pri Dunaji. mi, v men‰ej miere sa zaoberali aj ry- Kostol stojí na umelo vytvorenej vy- bárstvom. v˘‰enine, pravdepodobne mohyle Po roku 1919 sa obec stáva súãasÈou z doby hal‰tatskej. Patrí do typickej novovzniknutej prvej âeskoslovenskej skupiny tehlov˘ch sakrálnych sta- republiky. V rokoch 1924 - 1927 pre- vieb budovan˘ch na Slovensku od behla parcelácia veºkostatku grófa konca 12. storoãia. Pálffyho a na jeho b˘valé pozemky sa prisÈahovalo viacero nov˘ch rodín.

Re‰taurácia Karika âárda

23 Reca Poãiatky vzniku obce siahajú do roku Kostol a husitská 1245, kedy existovala ako osada Milenta. modlitebÀa Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256, a to ako zápis sporu ‰ºachtica Jobágia, ktor˘ sa v listine Bélu IV. spomí- na ako „Petrum magistrum de Rethe“. Vykopávkami z roku 1954 - 55 bolo dokázané, Ïe územie obce bolo osídlené uÏ v 6. storoãí, tzv. kelenderberskou kul- túrou zo star‰ej doby Ïeleznej. Tento ná- lez sa skladá z ústrednej mohyly 4 m vy- sokej, s priemerom 36 m a do kruhu usporiadan˘ch ôsmych men‰ích moh˘l. PäÈ moh˘l bolo preskúman˘ch. Na‰li sa tu predmety poãiatkov remeselnej v˘roby ako zásobnice, misky, ‰álky zdobené hlavou b˘ka. zaãiatkom roku 1817 na mieste kaplnky, V obci sa nachádza husitská modli- ktorá bola postavená v roku 1727. tebÀa, kde po bitke na Bielej hore v ro- Kostol reformovanej cirkvi bol posta- ku 1620, kedy sa zaãala násilná reka- ven˘ v rokoch 1769 -1771, veÏa v roku tolizácia âiech a Moravy, sem chodili 1862. 59% obyvateºov je rímsko-katolíc- protestanti (cesta trvala 10 dní) na bo- keho vierovyznania, 25% je príslu‰níkov hosluÏby, uzatváraÈ manÏelstvá a krs- reformovanej cirkvi, 6% je evanjelikov tiÈ deti. Boli zruãn˘mi remeselníkmi a 10% je bez vierovyznania. a podºa remesiel, ktoré vykonávali, PohostinnosÈ obce poãas turistickej sa tvorili i mnohé ich priezviská. sezóny vyuÏívajú najmä rekreanti z âes- Mnohí sa v obci usadili. Za poskyt- kej republiky, ktorí sa môÏu ubytovaÈ nutie útoãiska venovali reformova- v zariadení „U lastoviãiek“. Ostatní majú nému zboru rôzne cenné predme- k dispozícii ubytovanie v zariaden˘ch ty. Zachoval sa ranobarokov˘ ka- chatkách. Nakoºko sú spokojní s ubyto- lich z roku 1691, rokokov˘ kalich vaním i okolím, poskytujúcim moÏnosti z roku 1778, kanvica z roku rekreácie, tak sa sem vracajú kaÏd˘ rok. 1695, patena a obradné taniere Poãas svojho pobytu majú k dispozícii z roku 1694. spracovan˘ materiál o obci. MôÏu nav‰tí- Obec Reca má v súãas- viÈ husitskú modlitebÀu, kde sú umiest- nosti 1234 obyvateºov, z toho nené historické cirkevné pamiatky. je 51% maìarskej národ- Mnohí cykloturisti objavujú okolie, su- nosti a 49% slovenskej ná- sedné obce ako i samotné okresné mesto rodnosti. Rímsko-katolíc- Senec. ky kostol bol postaven˘

24 Rovinka Obec Rovinka sa nachádza v blízkosti lícky kostol v románskom Bratislavy, pribliÏne 3 km od jej mestskej ãas- slohu, kultúrny dom - po- ti Podunajské Biskupice, smerom na Komárno zostatok panského sídla (prechádza Àou ‰tátna cesta I 63). UÏ jej ná- po maìarsk˘ch zemepá- zov hovorí o tom, Ïe leÏí na rovine a zväã‰a noch a horn˘ cintorín, kde aj domová zástavba je rie‰ená rovno popri sa nachádza stará hrobka hlavnej ceste. Centrum obce (za obecn˘m bez viditeºn˘ch identifikaãn˘ch znakov. úradom) zdobí asi dvestoroãn˘ strom - platan. V septembri ZO Zväzu záhradkárov V obci Ïije pribliÏne 1227 obyvateºov. organizuje kaÏdoroãne v˘stavu ovocia V katastri obce sa nachádzajú ‰trkové ja- a zeleniny spolu s ochutnávkou burãiaku. zerá - malé a veºké. Popri veºkom jazere vy- Obec usporadúva v novembri „Katarín- rástli aj dve záhradkárske osady, ktor˘ch maji- sku zábavu“, kde poz˘va v‰etky podnika- telia, ale aj viacerí obãania a náv‰tevníci, vy- teºské subjekty (FO aj PO) pôsobiace uÏívajú vody jazera na kúpanie a ãlnkovanie. v obci, kde môÏu zároveÀ prezentovaÈ Popri obci vedie aj „stará“ protipovodÀová svoju firmu, resp. prevádzku. V obci ak- „HornoÏitnoostrovná hrádza“ patriaca Povo- tívne pracuje: klub aerobiku a kalaneti- diu Dunaja. Obec má materskú ‰kolu, základ- ky, detsk˘ taneãn˘ súbor „âervené jabæã- nú ‰kolu (prv˘ stupeÀ), po‰tu, ãerpaciu stani- ko“, Ïensk˘ spevácky zbor, stolnoteni- cu, pneuservis, autoopravárne, potraviny, dro- sov˘ klub pri TJ Rovinka, futbalové druÏ- gériu, kaderníctvo. stvo TJ Rovinka. Obec má futbalové ih- Prvá písomná zmienka o obci pochádza risko s tribúnou a zrekon‰truovan˘mi z roku 1235. V tom ãase sa volala âela (Horná ‰atÀami s príslu‰enstvom. a Dolná). Obec tvorilo prevaÏne maìarské Ako turistickú trasu vyuÏívajú obãa- obyvateºstvo. Po osídlení tohto územia nia protipovodÀovú HornoÏitnoost- Nemcami sa obec volala Waltesdorf (Unter rovnú hrádzu, ktorá je od roku 1994 a Ober), potom sa obe ãasti zlúãili pod spo- vyhlásená za kultúrno-technickú pa- loãn˘ názov Csolle. Takto sa obec volala aÏ miatku. Prechádza aj okrajom dedín do r. 1948, kedy ju premenovali na ·tefani- Dunajská LuÏná, Kalinkovo, Hamu- kovce. liakovo. Popri „malom“ jazere smeru- Od roku 1960 nesie dne‰n˘ názov Ro- je cestiãka, ktorá vedie aÏ k ramenu vinka (na návrh miestneho obãana). Dunaja. Medzi kultúrno-historické pozoruhodnosti obce Rovinka môÏeme zahrnúÈ rímsko-kato-

Veºké jazero

25 Senec Najstar‰ie písomné správy o Senci: Historick˘ v˘voj Senca moÏno sledovaÈ od polovice 13. storoãia. Za najstar‰iu písomnú správu o Senci sa povaÏuje listina palatína a brati- miestne potreby verejného a obchodného Ïi- slavského grófa Rolanda z 25. novembra vota. V roku 1913 bola zaloÏená ruãná tlaãia- 1252, v súvislosti s vytyãovaním chotárnych reÀ - Merkur. Najznámej‰ou tlaãou tejto tla- hraníc. ãiarne boli senecké ãasopisy - v rokoch 1931 - Okrem najstar‰ej písomnej správy sa Senec 1932 vychádzal Seneck˘ spravodaj. spomína aj v listine z 18. decembra 1326, kto- Súãasn˘ Senec: rou Karol I. obnovuje chotár osady Beel a spo- Od roku 1996 je Senec okresn˘m mestom. mína kostol sv. Mikulá‰a v Senci. V súvislosti Okres tvorí 28 obcí. V súãasnosti má Senec s vymedzovaním chotárnych hraníc v roku 15 000 obyvateºov. Je v˘znamn˘m strediskom 1423 sa uvádza severná chotárna hranica cestovného ruchu na Slovensku a kriÏovatkou medzi Sencom a ·arfiou a v roku 1507 potvr- ciest do Bratislavy, Trnavy, Nitry, Pezinka a ·a- dzuje tieto chotárne hranice kráº Vladislav V. morína. V tomto období bol Senec vlastníctvom Poºnohospodárstvo - v˘hodná poloha, niekoºk˘ch stredovek˘ch feudálnych rodín: priaznivá geológia, podnebie, hydrológia Bátoriovcov, Sékeºovcov, Pernicovcov, Tur- a pôda dali predpoklad k intenzívnemu vyuÏí- zovcov a Esterháziovcov, ktor˘m patril Se- vaniu a rozmachu poºnohospodárstva. Poºno- nec aÏ do roku 1918. hospodárska v˘roba je zameraná na pestova- Senec - centrum kultúry a vzdelanosti uÏ nie obilia a krmovín. v minulosti: Priemysel - má v Senci dlhú históriu. Centrom vzdelanosti sa Senec stal zaloÏe- V meste dominuje stavebn˘, strojársky a potra- ním vy‰‰ej ‰koly Collegium aeconomicum vinársky priemysel. Máriou Teréziou v roku 1763. Bola to jed- Cestovn˘ ruch - územie Senca je v˘hodné na z prv˘ch vy‰‰ích ‰kôl v odbore v‰eo- predov‰etk˘m na pobyt pri vode, vodné ‰porty, becnej ekonómie na území dne‰ného turistiku, rybárstvo. Centrom cestovného ruchu Slovenska. Bola centrom kultúrno-osveto- v Senci sú Slneãné jazerá. Ich vyuÏívanie pod- vého Ïivota nielen Senca, ale aj celého mieÀuje mierne podnebie, teplá voda s prie- okolia. V roku 1776 dôsledkom poÏia- mernou teplotou 25°C a slneãn˘ svit vy‰e ru ‰kola zanikla. 2 200 hodín v roku. Na konci 19. storoãia vznikla v Senci prvá tlaãiareÀ, ktorá pracovala pre Slneãné jazerá

26 ·tvrtok na Ostrove Obec ·tvrtok na Ostrove leÏí 20 km juho- jarmok konal kaÏd˘ t˘ÏdeÀ, neskôr len ‰tyri v˘chodne od hlavného mesta Slovenskej re- alebo ‰esÈkrát do roka. Posledn˘ jarmok bol publiky, pri hlavnej ceste Bratislava - Dunajská v máji roku 1946. Streda - Lehnice, v severnej ãasti Îitného ostro- V˘znamnou udalosÈou v dejinách obce bo- va v Podunajskej níÏine, ão vytvára dobré pod- lo, Ïe v roku 1363 získala od kráºa ªudovíta mienky pre rozvoj poºnohospodárstva, vãítane Veºkého právo meãa, dodnes je k nahliadnutiu pestovania zeleniny, ovocia a kvetov. Kataster ·ibeniãn˘ kopec pri ceste smerom na ·amorín. obce má 1307 ha, Ïije tu 1680 obyvateºov, Obec má bohaté tradície v oblasti rozvoja z nich je 85 % maìarskej a 15 % slovenskej ná- ‰kolstva - prvá písomná zmienka o vyuãovaní rodnosti. v na‰ej dedine je z roku 1593. V obci sú obchody s potravinami, zeleni- V obci sa nachádzajú viaceré sochy sakrál- nou a ovocím, kvetinárstvo, domáce potreby. neho charakteru (napr. Biely kríÏ, âerven˘ kríÏ, Pre domácich i náv‰tevníkov obce tu poskytujú socha sv. Floriána), najv˘znamnej‰ou atrakciou sluÏby dve re‰taurácie a dve opravovne osob- je v‰ak rímsko-katolícky kostol z 13. storoãia, n˘ch automobilov. ktor˘ bol postaven˘ v románskom ‰t˘le, o ãom Prvá písomná zmienka pochádza z roku svedãí brána (portál), ktorá sa nachádza medzi 1206, keì kráº Ondrej II. udelil obci trhové prá- dvoma kostoln˘mi veÏami. V kostole sa na- vo. Obec neskôr získala aj v˘sady agrárneho chádza náhrobok Mihálya Méreyho, vynikajú- mesta, av‰ak vÏdy si zachovala ‰truktúru a ar- ceho právnika a vedca zo 16. storoãia a jeho chitektúru klasickej dediny. Prv˘mi majiteºmi syna, vyrobená z ãerveného mramoru. V kos- obce boli ãlenovia rodu Hunt - Pázmány. tole v minulosti slúÏilo viacero vynikajúcich Prvá písomná zmienka o jarmoku v obci je osobností, medzi nimi aj György Náray, ktor˘ z roku 1333, z ktorej vypl˘va, Ïe jarmok bol koncom 17. storoãia napísal kroniku na‰ej usporadúvan˘ vÏdy vo ‰tvrtok - odtiaº pochá- dediny, ktorá sa nachádza vo farnosti kosto- dza aj názov dediny. Do konca 19. storoãia sa la. Rímsko-katolícky kostol sv. Jakuba

27 Tomá‰ov Obec Tomá‰ov leÏí 16 Medzi pozoruhodnosti obce patrí km v˘chodne od Brati- rímsko-katolícky kostol sv. Mikulá‰a slavy v Podunajskej níÏi- biskupa, ktor˘ bol postaven˘ v druhej ne, v západnej ãasti Îit- polovici 17. storoãia v ranobaroko- ného ostrova. Dodnes si za- vom slohu. V miestnej ãasti Majorhá- chovala poºnohospodársky charakter za sa nachádza barokov˘ ka‰tieº, kto- s men‰ím podielom priemyselnej v˘- r˘ dala postaviÈ rodina Jeszenákovcov. roby a s rozvíjajúcim sa súkromn˘m V roku 1953 bol ka‰tieº upraven˘ podnikaním. a nadstaven˘ v duchu historického ro- Chotár obce leÏí v Podunajskej ní- mantizmu. Ka‰tieº sa stal sídlom det- Ïine, v západnej ãasti Îitného ostrova ského domova. na agradaãnom vale Malého Dunaja. V obci funguje re‰taurácia „Juhos“, Malé plochy luÏného lesa pri Malom ktorá denne poskytuje záujemcom Dunaji a jeho m⁄tvom ramene tvoria teplú stravu. romantické zákutia, ktoré sa vyuÏívajú na rekreaãné úãely (kúpanie, rybolov, splav).

Barokov˘ ka‰tieº Jeszenákovcov

28 Trnávka Trnávka, predt˘m „Tárnok“, od r. 1911 „Csallóköztárnok“ a od r. 1933 sa vyskytuje slovensk˘ ná- zov Trnávka. Obec leÏí na úrovni 124 m nad morom, na juhozápad- nom Slovensku v Podunajskej ní- Ïine, v západnej ãasti Îitného ostrova, 8 km na juhov˘chod od mesta ·amorín. Názov obce sa prv˘krát spomí- na v darovacej listine kráºa Ladi- slava (Svätého), keì v r. 1275 ob- daroval synov Andrása Onghaiho, ktor˘mi sa zaãína rodokmeÀ Ol- gyaiovcov. Ako ìal‰ích majiteºov obce písomné pramene uvádzajú rád Klarisiek, rodiny Eszterhá- zyovcov, Zichyovcov, Baldácsyov- cov, Batthyányiovcov a nakoniec Pongráczovcov. Jadro obce vzniklo na okraji obrannej línie kráºovstva, jej ulice tvorili nepravú vretenovitú zástav- bu. Îiaº, nové ulice uÏ nemajú tento charakter, ch˘bajú im voºné Oltár kostola Panny Márie RuÏencovej priestranstvá, námestia. V polovici 19. storoãia mala ëal‰ou v˘znamnou obecnou obec 243 obyvateºov, o sto rokov ne- stavbou bola rímsko-katolícka skôr uÏ 522 a v roku 2001 427 oby- cirkevná ºudová ‰kola postavená vateºov. v roku 1873. Dnes sa na jej Najstar‰ou existujúcou stavbou mieste nachádza materská ‰ko- obce je rímsko-katolícky kostol posta- la a obecná kniÏnica. Prv˘ kul- ven˘ v rokoch 1848 - 1850 pod vede- túrny dom v obci bol postave- ním majstra staviteºa Neshleba. Sú- n˘ v roku 1931. ãasnú podobu dostal aÏ po rekon- ‰trukcii v roku 1910. Oltár kostola bol vysväten˘ na sviatok Panny Márie RuÏencovej 7. októbra, kedy sa ko- najú v obci kaÏdoroãne hody.

29 TureÀ Obec TureÀ s rozlohou Rímsko-katolícky kostol bol posta- 530 ha leÏí 25 km na ven˘ v roku 1833. V tom ãase to bola severov˘chod od Brati- iba malá kaplnka. V roku 1955 ju roz- slavy. Pôvodne to boli ‰írili do dne‰nej podoby. V obci sú dva obce: TureÀ, Zonc a osa- cintoríny, nakoºko obe obce (TureÀ da Slanisko, ktoré sa v roku 1943 spo- a Zonc) mali svoj vlastn˘ cintorín. jili pod názvom TureÀ. Zvonicu postavili v roku 1883. ëal‰ími Prv˘krát sa obec spomína v roku pre obec v˘znamn˘mi stavbami sú: zá- 1252, v darovacej listine kráºa Bélu IV. kladná ‰kola postavená na zaãiatku 20. V roku 1326 sa dostala do majetku storoãia, budova materskej ‰koly bola Bratislavskej Ïupy. Dne‰ná obec má dokonãená v roku 1984. NajdôleÏitej- podºa sãítania ºudu v roku 2001 842 ‰ie stavby ako most, ‰kolu, zvonicu obyvateºov. a kostol na‰i predkovia postavili na Obec má aj svoj erb, ktor˘ bol vy- spoloãnej hranici, aby patrili obom ob- hotoven˘ na základe peãatidla z roku ciam. 1740. Ne erbe v ãervenom ‰títe nad V obci nie je Ïiadna star‰ia historic- zelenou, trávnat˘mi trsmi porastenou ká pamiatka. Vraj tu bol kedysi jeden paÏiÈou, je strieborné ãerieslo a le- ka‰tieº s rybníkom, ale niet po nich uÏ me‰. Poãas celej existencie obce bo- ani stopy a Ïiadne dokumenty sa li jej obyvatelia poºnohospodári, o Àom nena‰li. preto je logické, Ïe poºnohospodár- Verejn˘ vodovod bol dokonãen˘ ske symboly obce zobrazili aj vo v roku 1986, plynofikácia prebehla svojej obecnej peãati. v roku 1998.

Pohºad na obec

30 Kaplnka âukárska Paka Veºká Paka Obec Veºká Paka sa nachádza na hornom Îitnom ostrove v blízkosti hlavnej komunikácie Bratislava - Dunajská Streda - Komárno, pri Ïelezniãnej trati Bratislava - Komárno. Obec je prístupná autobusom zo ·amorína a vlakom z Bra- tislavy a Dunajskej Stredy. V súãasnosti má 714 obyvateºov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1250. Skladá sa z troch miestnych ãastí: Vo Veºkej Pake sa e‰te nachádza ka- Veºká Paka, Malá Paka a âukárska Paka. menn˘ prícestn˘ kríÏ s plastikou Krista Neìaleko obce sa nachádza vodné z roku 1830. dielo Gabãíkovo, okresné mesto Dunaj- V Malej Pake je kaplnka sv. KríÏa ská Streda a mesto ·amorín. V t˘chto z druhej polovice 19. storoãia. Hlavn˘ mestách je moÏnosÈ náv‰tevy Vlastived- oltár kaplnky s barokov˘m súso‰ím Kal- ného domu, resp. Îitnoostrovského mú- várie pochádza z druhej tretiny 18. sto- zea. roãia. Fara a kostol sv. Ladislava patria V âukárskej Pake sa nachádzajú medzi najstar‰ie pamiatky na území Îit- zemianske domy postavené na star‰ích ného ostrova. Prvá zmienka o kostole je základoch, spomínané uÏ v 16. storoãí. z roku 1317. Pôvodné múry kostola majú neskororománsky charakter. Bu- dova fary podºa písomn˘ch zmienok stá- la uÏ v stredoveku. Kultúrny dom s penziónom

31 Veºk˘ Biel Obec Veºk˘ Biel leÏí v zá- vosÈou boli napr. okná, ktor˘ch v celom padnej ãasti Podunajskej objekte bolo 365 ako dní v roku, 52 izieb níÏiny, na juhov˘chod- ako t˘ÏdÀov v roku, a 7 brán ako dní nom okraji Trnavskej pa- v t˘Ïdni. Za druhej svetovej vojny väã‰ia horkatiny, 22 km od Bra- ãasÈ ka‰tieºa vyhorela. V súãasnosti sa tu tislavy a neìaleko mesta Senec. nachádza Domov sociálnych sluÏieb. Pre Obec má 2148 obyvateºov. verejnosÈ je neprístupn˘. Obec sa skladá z dvoch ãastí: K ìal‰ím pamiatkam obce patrí rímsko- z Veºkého Bielu a Malého Bielu. Prvé pí- katolícky kostol Nájdenia sv. kríÏa z roku somné záznamy obce sú z roku 1294, ke- 1728. Stojí na mieste pôvodnej kaplnky, dy sa naz˘vala Beel. V roku 1335 bola pre- ktorá sa spomína uÏ v roku 1561. Na cin- menovaná na Magyarbél, v roku 1927 na toríne sa nachádza kaplnka v historizujú- Maìarsk˘ Bél a v roku 1948 na Veºk˘ Biel. com slohu z konca 19.storoãia. Mal˘ Biel sa po prv˘ raz spomína v ro- V obci sa nachádza aj novovybudova- ku 1323 ako Minor Beel. V roku 1335 bol n˘ ‰portov˘ areál s futbalov˘m a volejbalo- premenovan˘ na Németbél, v roku 1927 v˘m ihriskom a tenisov˘m kurtom, ktor˘ na Nemeck˘ Bél a v roku 1948 na Mal˘ v súãasnosti slúÏi na v˘cvik futbalu pre Ïia- Biel. V roku 1960 sa obe obce zlúãili a pri- kov, dorast a dospel˘ch. Tradiãne sa kaÏd˘ jali názov Veºk˘ Biel. rok uskutoãÀuje medzinárodn˘ mlá- Obec Beel patrila Bratislavskému hra- deÏnícky futbalov˘ turnaj „Okres Senec du. Svoje majetky tu mali zemianske rodi- a jeho priatelia“. Turnaja sa zúãastÀuje ny Földesovcov, Szülöovcov, Horváthov- 80 muÏstiev zo Slovenska, Rakúska, Ma- cov a Molnárovcov. V polovici 18. storo- ìarska, Poºska, Chorvátska, Ruska a âeska. ãia patrila ãasÈ obce Sipkovitzovi, Dada- V súãasnosti ‰portov˘ areál prevádzkuje ·K nyimu a posledn˘m majiteºom bol veº- SFM Senec. kostatkár Uhlík. Obec Minor Beel patrila rodine Oroszovcov. V 16. storoãí sa tu usadili chorvátski kolonisti. Barokov˘ ka‰tieº, 1719 Atrakcie a pozoruhodnosti: V roku 1719 sa zaãala v˘stavba jedného z najväã‰ích barokov˘ch ka‰tieºov vo Veºkom Bieli. Dal ho postaviÈ gróf Imrich Csáky. Architektom bol Fischer von Erlach. Zaujíma-

32 Vlky Obec Vlky sa nachádza pätnásÈ ki- kou. Prevládajú jedno lometrov juhozápadne od okresného aÏ dvojpodlaÏné rodin- mesta Senec v Bratislavskom kraji. né domy. V obci sú vy- Prv˘krát sa spomína v listine z roku budované pevné cesty, 1260, keì ju kráº Belo IV. da- Architektúra zaãiatku roval bratislav- 20. stor. skej kapitule a prepo‰tovi. Toto darovanie ne- Lourdská jaskyÀa skôr potvrdil lis- tinou z roku 1277 kráº Ladi- slav IV. naz˘va- n˘ Kumánsky. Kapitula i prepo‰t mali z obce znaãn˘ príjem, najmä vìaka rybolovu. V 17. storoãí právo rybolovu prenajímali Pálffyovcom. Neìaleko obce Vlky - Velk jestvo- vala v stredoveku ìal‰ia obec Banvelk, ktorá sa spomína v roku 1332. Obec patrila viacer˘m drobn˘m ‰ºachticom. V roku 1463 odkázal Jakub de Ban- velk testamentom tunaj‰í majetok kapitule. Následne Benvelk splynul s obcou Velk. V 16. storoãí mala obec 12 usad- lostí, na zaãiatku 18. storoãia 2 mlyny a 8 zdanen˘ch usadlostí. Na zaãiatku chodníky a upravená parková 19. storoãia Ïilo v obci 194 obyvate- zeleÀ. ºov. V obci je 140 domov na b˘vanie, Medzi dominanty obce pat- z toho 138 trvalo ob˘van˘ch. rí zaujímavá kúria, zvonica, Tok Malého Dunaja moÏno veºmi pamätník 1. svetovej vojny dobre vyuÏiÈ na vodné ‰porty, ãím sa a Lourdská jaskyÀa. vytvára veºmi atraktívne rekreaãné zá- zemie nielen pre obec Vlky, ale aj pre ìal‰ie okolité obce. Centrum obce tvorí malé námestie s obecn˘m úradom a materskou ‰kôl- 33 Zálesie Obec má tisíc obyvateºov. V obci je jazdecká ‰kola, LeÏí na brehu Malého Dunaja vody Malého Dunaja slúÏia na a za pekného poãasia sa na- ãlnkovanie a ‰trkové jazerá na skytá krásny v˘hºad na Malé kúpanie a rybolov. „U Taká- Karpaty. Osada vznikla najprv csovcov“ ponúkajú miestne na pozemkoch grófa Aponyi- ‰peciality: husacinu, morky ho po prvej svetovej vojne a ryby. Vychádzky popri brehu a pomenovaná bola Ge‰ajov, Malého Dunaja sú najzaují- podºa jej zakladateºa Ignáca mavej‰ie na jeseÀ, kedy tu Gessaya. Osídlili ju obyvatelia hojne rastú Václavky. Veºk˘ pochádzajúci najmä zo Starej stavebn˘ ruch je predzvesÈou Bystrice, Novej Bystrice, Ter- zvy‰ovania poãtu obyvateºov. chovej a men‰ia ãasÈ od Hlo- hovca.

Záti‰ie Malého Dunaja

34 Návrhy v˘letov Náv‰teva hradu âerven˘ KameÀ Hrad je národná kultúrna pamiatka. Náv‰teva hra- v Podunajsku du je spojená s prehliadkou hradu - expozícia his- torického nábytku, obrazov, zbraní, skla a kerami- a jeho okolí ky, ako aj unikátnych hradn˘ch pivníc. Hradn˘ park ponúka moÏnosÈ romantickej prechádzky. Náv‰teva Bratislavy Náv‰teva susedn˘ch miest a hradu Devín Modra, Pezinok Prehliadka historického jadra je v súãasnosti jedn˘m z najväã‰ích vino- Modra mesta a hradnej zrúcaniny Devín. hradníckych miest na Slovensku, modranské vína sú známe i za hranicami Slovenska. V meste je Hrad je národnou kultúrnou pa- mnoho pamiatok pripomínajúcich pobyt ‰túrov- miatkou. cov v Modre. Mesto je známe aj Modranskou ma- jolikou. Pezinok - v˘znamné stredisko vinohradníctva, vi- nárstva, baníctva a keramiky. Pozoruhodnosti: Malokarpatské múzeum, Zámok s parkom, Radnica. Náv‰teva sibírskych tigrov v Kostolnej pri Dunaji - oáza tigrov v neìalekej dedine je jedineãnou atrakciou nielen pre deti, ale aj pre dospel˘ch.

Cykloturistická mapa Dunajská cyklistická cesta – je naj- známej‰ia a najfrekventovanej‰ia cyklis- tická cesta v Európe a je súãasÈou Európskeho cyklistického koridoru ã. 6. Vedie z Nemecka cez Rakúsko pozdæÏ rieky Dunaj na Slovensko ìalej do Maìarska. Na Slovensko prechádza hraniãn˘m priechodom Bratislava – Berg. Vedie po hrádzi Dunaja po- pod most Lafranconi, kde sa pripája druhá najznámej‰ia cyklocesta na Slovensku – Moravská cyklistická cesta – smer Devín, Záhorská Ves, Moravsk˘ Svät˘ Ján – âeská re- publika, k Novému mostu – prejazd so centra Bratislavy, k Prístavnému mostu. Od Prístavného mostu cyklistická cesta pokraãuje po oboch stranách Dunaja resp. vodného diela Gabãíkovo po obec Vojka nad Dunajom na pravej strane vodného diela Gabãíkovo. Z ºavej strany vodného diela sa z obce Kyselica do Vojky nad Dunajom preplavíme kompou. Prievoz kompou je pre cyklistov zdarma. Z Bratislavy jazdou po pravej strane vodné- ho diela prechádzame mestskou ãastou âunovo, kde je na zdrÏi vybudovan˘ areál vodn˘ch ‰portov – divoká voda, galéria Danubia, a obec Dobroho‰È. Po pravej strane prechádzame cez obec Hamuliakovo s pekn˘m gotick˘m kostolom s 13. storoãia, v˘bornou cukrárÀou, a okolo pekného mesta ·amorín. Z Vojky nad Dunajom cyklocesta po hrádzi prechádza okolo dvoch jazier s moÏnosÈou kúpania, obec Bodíky, k hydroelektrárni Gabãíkovo a pla- vebn˘m komorám vodného diela. Dunajská cyklistická cesta na území Slovenska je dlhá 168 km. Niektoré ãasti cyklistickej cesty v úseku âíãov - ·túrovo nemajú spevnen˘ povrch. Celá trasa ma veºmi mierne klesajúci charakter. BliÏ‰ie informácie vám poskytne Peter ·ebo, A·K Inter Slovnaft Bratislava, Klub turisti- ky, Junácka 10, Bratislava, mobil: 0907 267 358 35 Pozoruhodnosti BERNOLÁKOVO z najstar‰ích pohrebísk juhozá- a atrakcie Ka‰tieº - patrí medzi najkraj‰ie padného Slovenska. Je datované barokové stavby na Slovensku. do star‰ej doby rímskej. Z ar- regiónu Dal ho postaviÈ gróf Eszterházy cheologického hºadiska sa po- v rokoch 1714 - 1722. Staveb- kladá za dosiaº najv˘znamnej‰ie né úpravy boli uskutoãnené germánske nálezisko. UÏ kon- v 18. storoãí a po poÏiari v roku com minulého storoãia sa tu na- 1911. Tvorí ho jednoposchodo- ‰li rôzne seãné, bodné zbrane, vá trojkrídlová budova pôdorysu zlomky bronzov˘ch a striebor- v tvare U. Celú fasádu ukonãuje n˘ch nádob. V rokoch 1954 aÏ balustráda s dvomi plastikami 1961 tu boli vykonané v˘skum- a oválna veÏa krytá kopulou. né, záchranárske archeologické práce, pri ktor˘ch bolo o- tvoren˘ch 66 Ïiarov˘ch hrobov. Tieto boli odborne o‰etrené a vyhodnote- SENEC né. Následne bolo 59 ná- SLNEâNÉ JAZERÁ jden˘ch exponátov preve- Vznik Slneãn˘ch jazier zen˘ch a umiestnen˘ch súvisí s intenzívnym do Národného múzea - bagrovaním ‰trku od ro- antropologického oddele- ku 1845, ktor˘ tu dolo- nia v Prahe. vala Uhorská stavebná Ïelezniãná správa za KALINKOVO úãelom stavby Ïeleznice IVANKA RECEPT REGIÓNU - Bratislava - Galanta. In- V Ivanke má dlhoroãnú tradíciu PLNEN¯ KAPUSTOV¯ LIST tenzívnym bagrovaním trampské hnutie. Tramping sa Potrebné suroviny: vzniklo päÈ samostatn˘ch zaãal rozvíjaÈ v roku 1941. Pr- 1 kg mletého mäsa , 250 g varenej vou trampskou osadou bola Ze- ryÏe , 2 vajíãka , 3 strúãiky cesnaku, vodn˘ch celkov, neskôr 1 cibuºa (väã‰ia), korenie, vegeta, soº spojen˘ch v jeden celok. lená sedma. Medzi najstar‰ie - podºa uváÏenia, paradajkov˘ pre- Dnes sú Slneãné jazerá naj- osady patrili osada Albatros, Va- tlak, 1 hlávka ãerstvej kapusty , 500 väã‰ou dominantou, ktorá quero, Zlatá Kaledónia, âajka, g kyslej kapusty preslávila mesto doma i v za- Krokodíl, Estakado, PrameÀ Postup: 1. v slanej vode uvaríme kapustnú hraniãí. Postupn˘m budo- a ìal‰ie. Trampi z celého Slo- hlávku do polomäkka a jednotlivé lis- vaním areálu jazier sa tieto venska i âiech sa kaÏdoroãne ty oddelíme, stali obºúben˘m cieºom do- stretávajú na „potlachoch a sle- 2. do mletého mäsa pridáme vajíãka, volenkov˘ch ciest náv‰tev- zinách“ v extraviláne obce v to- cesnak, cibuºu, korenie, vegetu, soº níkov nielen zo Slovenska, temovom háji v lokalite zvanej (podºa uváÏenia) a do polomäkka uvarenú ryÏu. Vypracujeme masu ale aj z celej Európy a kaÏ- „U Rusa“. a zavinieme do kapustn˘ch lístkov doroãne zaznamenávajú aj tak, aby hmota nevypadávala, náv‰tevy zo zámoria. Poãas KAPLNÁ 3. do pripravenej nádoby dáme vrstvu dvoch letn˘ch mesiacov sa kyslej kapusty, naukladáme ãasÈ pri- Dominantou obce je románsky praven˘ch závitkov a vrstvy opakuje- v rekreaãn˘ch zariadeniach kostol. Je to mohutná tehlová me aÏ k˘m nenaplníme nádobu tak, jazier vystrieda takmer jeden stavba postavená asi zo 400 tisíc Ïe poslednou vrstvou je kyslá kapus- milión hostí. kusov tehál. Prvá písomná zbier- ta, Priamo v areáli sa nachá- ka o Àom hovorí, Ïe ho v roku 4. paradajkov˘ pretlak rozriedime vo- dzajú detské ihriská, poÏi- dou, pridáme soº, vegetu, korenie - 1244 postavili bratia Vlk a Da- podºa chuti, 1 polievkovú lyÏicu kry‰- ãovÀa ‰portov˘ch potrieb vid z Kaplnej na poãesÈ svätej tálového cukru a zalejeme pripravené (ãlny, vodné bicykle, tobo- AlÏbety Uhorskej. vrstvy kapusty, gany, volejbalové ihriská, te- 5. varíme cca 30 minút na miernom nisové kurty). ohni. Rekreaãné stredisko Slneã- K pripravenému jedlu podávame KOSTOLNÁ biely chlieb. né jazerá je rozdelené na Z historického hºadiska sa na te- Dobrú chuÈ! juÏnú a severnú stranu. ritóriu obce nachádza jedno 36 V obci sa nachádza ojedinelá CHORVÁTSKY GROB - tej hale. ëalej sa splavuje tok tigria farma so siedmimi sibírski- âiernej vody, ktor˘ je veºmi mi tigrami. âIERNA VODA mierny, s dohºadom povedºa Pre nároãného turistu ponúka hrádze, ktor˘ je na koÀoch. âlny viacero moÏností pre aktívny od- KRÁªOVÁ PRI SENCI sa poÏiãiavajú priamo na farme dych. Ubytovanie a stravovanie Corporex. Vãelársky skanzen poskytuje hotel Kamila s luxus- PribliÏne 1 km od farmy sa na- n˘m zariadením a MALINOVO kryt˘m bazénom. Apponyiho ka‰tieº - v roku 1910 Milovníci koní si nav‰tívil Apponyiho v jeho ka‰- tieÏ prídu na svo- tieli v Éberharde Edison Roo- je. Usporadúvajú sevelt, niekdaj‰í prezident sa v˘lety na ko- Spoje-n˘ch ‰tátov americk˘ch ãoch Èahan˘ch (1901-1909). Prezident Roose- dvojzáprahmi a- velt bol osobn˘m priateºom gró- lebo jazdy na ko- fa Alberta Apponyiho a bol Àoch pod odbor- prv˘m americk˘m preziden- n˘m dohºadom. tom, ktor˘ nav‰tívil územie Je tu jazdecká Uhorska. ‰kola pre zaãia- toãníkov i pokroãil˘ch. V staj- chádza letecká ‰kola, 3 km far- MIROSLAVOV niach je pribliÏne 60 koní, ma sibírskych tigrov, 3 km vãe- Tréningov˘ areál, slúÏiaci na v˘- o ktoré sa stará skúsen˘ perso- lársky skanzen a 7 km Senecké cvik a prípravu koní, na prácu nál. Hráãi golfu sa iste pote‰ia jazerá. vo filmoch a Ïiv˘ch progra- tréningovému golfovému ihris- Terénna jazda na bicykloch po- moch. SúãasÈou tohto areálu je ku. pri hrádzi âiernej vody. Okruh aj telocviãÀa a ‰ermiarska sála má pribliÏne 8 - 10 km. a nácvik a prevádzanie jazdec- HRUBÁ BOR·A Priamo na farme sa nachádza kého ‰portu. ‰t˘lová westernová re‰taurácia JAZDECK¯ AREÁL CORPOREX s kapacitou 50 osôb. ëalej sa na Pravidelné domáce preteky pre DUNAJSKÁ LUÎNÁ farme nachádza farmárska sto- absolventov kurzu jazdenia pod- dola s kapacitou 80 osôb. Sú tu Tenisové dvorce, bikrosov˘ areál ºa termínu kurzov. Hon na lí‰ku moÏnosti usporadúvania party za hrádzou, strelnica na asfalto- HUBERTUS na konci jazdeckej spojené s country bálom. vé holuby, „Malá sezóny, v prvú Na farme je moÏnosÈ poÏiãaÈ si voda“ - ‰trkoviská alebo druhú horské bicykle a ãlny. s moÏnosÈou kúpa- októbrovú so- nia, dunajská cyk- botu. Firemné Informácie na tel. ãísle: lomagistrála Passau alebo rodinné 00421-2-45901 322 alebo - Budape‰È s moÏ- party podºa na mobilnom ãísle: nosÈou cykloturisti- objednávky. 00421-905-706 820 ky, prehliadka prí- Na farme je Adresa: rodnej galérie rez- moÏné jazdiÈ Farma CORPOREX, 925 23 bárskeho umenia, na koni alebo Hrubá Bor‰a, po‰ta Jelka, umeleckého kováã- na koãi samo- alebo www.corporex.sk stva - dielÀa Ale- statne alebo Na farme sa nauãíte jazdiÈ na ko- xandra Reindla na s cviãiteºom. ni alebo len tak si môÏete zajaz- Zámoãníckej ulici, Jazdí sa v jaz- diÈ, môÏete splavovaÈ tok âiernej dielÀa Alojza ·ar- diarni alebo vody, jazdiÈ na bicykloch alebo köziho a dielÀa Ro- v teréne. V zim- ísÈ k vode na Senecké jazerá. berta Rigóa, náv‰te- n˘ch mesia- va archeologického coch, za nepri- Poãas pobytu na farme je moÏné náleziska, obed v azne poãasia, zaÏiÈ ako Ïije vidiecka farma pizzerii San Marco. sa jazdí v kry- v plnom prúde. Ubytovacie, tábor s kapacitou 900 stanov˘ch miest Rekreaãné zariadenie MV SR Maják stravovacie s moÏnosÈou zapoÏiãania stanu. TaktieÏ Slneãné jazerá - juh 546, Senec, je tu moÏnosÈ napojiÈ sa na elektrickú tel. ã.: 00421-2-45 91 51 92 a kultúrne energiu. Rekreaãné zariadenie TepláreÀ II. Vybavenie - sociálne zariadenia s teãú- Slneãné jazerá - Sever, 903 01 Senec, zariadenia cou teplou a studenou vodou. tel. ã.: 00421-2-45 92 30 23 Hotel Lúã *** Hotel Amur Nám. 1. mája 1, 903 01 Senec, Slneãné jazerá - juh, 903 01 Senec, regiónu tel. ã.: 00421-2-45 92 73 36 tel. ã.: 00421-2-45 92 40 81, 45 92 30 80 Kapacita: 40 lôÏok In‰titút vzdelávania Slovenské elektrárne Hotel Senec *** Slneãné jazerá - juh 418, 903 01 Senec, Slneãné jazerá - Sever, 903 01 Senec tel. ã.: 00421-2-45 91 51 96 tel. ã.: 00421-2-45 92 30 15, HAMULIAKOVO 4592 7255, 45 92 72 66 Viktoria Tenis club, 900 43 Hamuliako- Ubytovacie Kapacita: 93 lôÏok, 40 prísteliek vo, tel. ã.: 00421-2-45 98 80 96 TP hotel DruÏba *** IVANKA pri DUNAJI zariadenia Slneãné jazerá - juh, 903 01 Senec, Penzión Kotva bar, Bernolákovská 66, Správa cestovného tel. ã.: 00421-2-45 91 53 91 900 28 Ivanka pri Dunaji, ruchu - Senec Hotel Fortuna tel. ã.: 00421-2-45 94 32 10 Mierové nám. 19 Slneãné jazerá - juh, 903 01 Senec, KRÁªOVÁ pri SENCI 903 01 Senec tel. ã.: 00421-2-45 91 51 94, Rekreaãné a ‰kolské zariadenie tel. ã.: +421-2-4592 3324 0421-903-70 76 30 Vãelárska Paseka fax: +421-2-4592 4718 Hotel Hydrostav 900 50 Kráºová pri Senci, Na juÏnej strane Sl- Slneãné jazerá - Sever, 903 01 Senec, tel. ã.: 00421-2-45 90 11 30 neãn˘ch jazier sa nachá- tel. ã.: 00421-2-45 92 70 91 RECA dza Hotel AMUR, chatová Hotel Istrochem ubytovacie zariadenie v obci v zariadení Slneãné jazerá - Sever, 903 01 Senec, osada - Bungalov a karava- „U lastoviãiek" Hotel AMUR má tel. ã.: 00421-2-45 92 45 22 nov˘ kemp. TOMÁ·OV celoroãnú prevádzku. K dis- Hotel Zátoka *** re‰taurácia „Juhos", ktorá denne posky- pozícii je 45 dvojlôÏkov˘ch Slneãné jazerá - Sever, 903 01 Senec, tuje teplú stravu záujemcom izieb s moÏnosÈou 1 prístelky. tel. ã.: 00421-907-779 676 tel. ã.: 00421-2-45650381 Sprchy a WC sú spoloãné na Kapacita: 72 lôÏok ROVINKA chodbách. Chatová osada - Penzión „A“ SLNEâNÉ JAZERÁ ** Bungalov je sezónne zariade- Star Ernest Jeck Slneãné jazerá, 903 01 Senec, Rovinka 240 - kap. 6 lôÏok (3. kat.) nie. V rámci chatovej osady je tel. ã.: 00421-2-45 92 30 49 tel. ã. 00421-2-45985409 k dispozícii 38 bungalovov Penzión „B“ SLNEâNÉ JAZERÁ ** RELAX - Jana Blahutová a 1 apartmán. Bungalovy sú Slneãné jazerá125, 903 01 Senec, trojlôÏkové s moÏnosÈou 1 prís- Rovinka 61 - kap. 4 lôÏka - tel. ã.: 00421-2-45 92 45 07 tel. ã. 00421-2-45985292 telky, vlastn˘m WC, sprchou Penzión LabuÈ** a chladniãkou. Turistická ubytovÀa - Monika Bazsóová, Slneãné jazerá - Sever, 903 01 Senec Rovinka 97 -36 lôÏok - Apartmán - luxusné ubytovacie tel. ã.: 00421-2-45 92 30 15, 44 88 01 57 zariadenie s 2 spálÀami, ob˘va- tel. ã. 00421-903-545210 Kapacita: 45 lôÏok cou miestnosÈou, kuchynkou (vhodná najmä pre robotníkov vykoná- Chata D+M * s kompletn˘m vybavením, so- vajúcich sezónne práce) Slneãné jazerá - juh 440, 903 01 Senec, ciálnym zariadením, s celkovou RIVER, Rovinka 470 - 2 x dvojposteºová tel. ã.: 00421-2-45 91 51 09 kapacitou 7 lôÏok a 3 prístelky. izba so sociálnym zariadením (4 lôÏka), Okrem ubytovacích zariadení sa Penzión EBO s raÀajkami (re‰taurácia a kaviareÀ v obna juÏnej strane rekreaãného Slneãné jazerá - juh, 903 01 Senec, jekte) strediska Slneãn˘ch jazier na- tel. ã.: 00421-2-45 91 51 97 ã. tel./fax: 00421-2-45985613 chádza karavanov˘ kemp s cel- Chata Csemadok VEªK¯ BIEL kovou kapacitou 200 miest, Slneãné jazerá - juh, 903 01 Senec, Rotunda - Bratislavská ul. ã. 80, s moÏnosÈou napojiÈ karavan na tel. ã.: 00421-2-45 92 31 00 tel. ã.: 00421-2-45916206. elektrickú energiu. Rekreantom Chata Priemstav VEªKÁ PAKA je k dispozícii kuchynka a sociál- Slneãné jazerá - Sever, 903 01 Senec, V budove kultúrneho domu sa nachádza ne zariadenia s teãúcou teplou tel. ã.: 00421-2- 45 92 30 54 Penzión, v ktorom je zabezpeãené uby- a studenou vodou. Chata Slovenského rozhlasu tovanie v dvoj a trojlôÏkov˘ch izbách so Na severnej strane rekreaãného Slneãné jazerá - juh, 903 01 Senec, samostatnou kúpeºÀou a WC a v dvoch strediska sa nachádza stanov˘ tel. ã.: 00421-2-45 91 51 03 apartmánoch. V pracovn˘ch dÀoch je 38 alebo mobil: 0421- novú galériu. Mestské kultúrne stredis- 905-706 820. ko v novej galérii plánuje pravidelne Adresa: Farma COR- realizovaÈ zaujímavé v˘stavy. Prvou v˘- POREX, 925 23 Hru- stavou, ktorou sa aj galéria otvorila bol v˘ber z tvorby Aladára Botlíka. bá Bor‰a, po‰ta Jelka Otvaracie hodiny: denne od 15,00 do alebo www.corporex.sk. 17,30 hod Tel.: +421-2-45923403 CHORVÁTSKY GROB Kino Mier - âIERNA VODA Námestie 1. mája 2 Stravovanie poskytuje 903 01 Senec hotel Kamila s luxus- V kine sa premietajú najaktuálnej‰ie no- n˘m zariadením a kry- vinky na‰ej a svetovej kinematografie moÏnosÈ zakúpenia obedov v obecnej t˘m bazénom. pre v‰etky vekové kategórie. V letn˘ch mesiacoch sa filmové predstavenia ko- kuchyni. Kapacita penziónu je 25 lô- tel. ã.: 00421-2-45 94 36 11 najú v letnom amfiteátri pri Slneãn˘ch Ïok. ëal‰ou moÏnosÈou, kde sa náv‰tevník jazerách a prispievajú k obohateniu pro- tel. ã.: 00421-031-558 67 05. môÏe zastaviÈ je re‰taurácia Bizmayer. Popri dobrom jedle a obãerstvení po- gramu náv‰tevníkov Slneãn˘ch jazier. CHORVÁTSKY GROB - âIERNA VODA núka ubytovanie a moÏnosÈ zahraÈ si te- Doba premietania: Ubytovanie a stravovanie poskytuje ho- nis na tenisov˘ch kurtoch. KaÏd˘ deÀ okrem stredy o 18:00 hod. tel Kamila s luxusn˘m zariadením V Chorvátskom Grobe je tradiãn˘m V letnom amfiteátri kaÏd˘ deÀ o 21:30 a kryt˘m bazénom. hod. jedlom na jeseÀ husacina s lok‰ami tel. ã.: 00421-2-45 94 36 11 MládeÏnícke predstavenia v nedeºu a dobr˘m burãiakom. K vínku sa podá- o 15:30 hod. vajú o‰kvarkové pagáãiky alebo o‰kvar- Stravovacie zariadenia MoÏnosÈ rezervácie vstupeniek do kina ky s chlebom a cibuºou. V zime sú to a kultúrne podujatia na tel. ãísle 00421- tradiãné zabíjaãkové ‰peciality. VEªK¯ BIEL 2-45 92 34 03. Rotunda, Bratislavská ul. ã. 80 ROVINKA KniÏnica Moderná otváracie hodiny: pondelok - piatok „Restaurant a Café RIVER" Mestského kultúrneho strediska 8.00 hod. - 18.00 hod. Rovinka 470 (za Obecn˘m úradom) - Námestie 1. mája 2 samostatná re‰taurácia (82-104 osôb), tel. ã.: 00421-2-45 91 62 06 903 01 Senec kaviareÀ (42-54 osôb) a salónik (12 Zmrzlina Afrodita, Bratislavská ul. KniÏnica má k dispozícii bohat˘ kniÏ- osôb), bezbariérov˘ vstup aj na WC, tel. ã.: 00421-2-45 91 64 37 niãn˘ fond zastúpen˘ domácimi a za- vlastné parkovisko. RIVER okrem ‰pe- hraniãn˘mi autormi z oblasti beletrie, HAMULIAKOVO cialít a kvalitn˘ch nápojov ponúka poézie a náuãnej literatúry pre v‰etky V obci Hamuliakovo je motel s piatimi vekové kategórie. KniÏniãn˘ fond tvorí tenisov˘mi kurtmi, s moÏnosÈou ubyto- moÏnosti rezervácií na rôzne podujatia. ã. tel./fax: 0421-2-45 98 56 13. 37 898 zväzkov. vania 40 osôb. Re‰taurácia Gazdovsk˘ Hostinec u Klementa, Rovinka 54, Roãne nav‰tevuje kniÏnicu pribliÏne dvor víta hostí svojimi ‰pecialitami 18 000 náv‰tevníkov a poãas posledné- v príjemnom prostredí. kapacita 38-50 osôb, obãerstvenie denne (bar, posedenie), re‰taurácia (obedy - ho roku bolo vypoÏiãan˘ch aÏ 73 000 TOMÁ·OV veãere na objednávku). v˘poÏiãiek. V˘poÏiãná lehota je 1 me- Re‰taurácia „Juhos", ktorá denne po- siac. KniÏnica pravidelne organizuje ã. tel. 0421-2-45 98 55 27, skytuje teplú stravu záujemcom. besedy v spolupráci so základn˘mi ‰ko- tel. ã.: 00421-2-45 65 03 81 Verejné a závodné stravovanie - Jozef lami a ‰kolsk˘m klubom, ale aj pred- KALINKOVO Haviar, Rovinka 325, stála kapacita 150 ná‰ky, kvízy a exkurzie. Obec je známa re‰tauráciou, ktorej ma- - 200 osôb, MoÏnosÈ náv‰tevy kniÏnice: jiteº v letnej sezóne ponúka ‰peciality (ìal‰ie moÏnosti: svadby, rodinné osla- KaÏd˘ deÀ okrem stredy v ãase od 9:00 grilované na drevenom uhlí (kurence, vy, kary a pod.) do 18:00 hod. prasiatka, jahÀatá). Pozn.: Kde nie je uvedené telefónne Zápisné pre deti do 18 rokov a dôchod- IVANKA ãíslo, je moÏné kontaktovaÈ telefonicky cov: 50 Sk. Re‰taurácia „PrameÀ“, Obecn˘ úrad v príslu‰nej obci. Zápisné pre dospel˘ch: 100 Sk. tel. ã.: 00421-2-45 92 35 07 Hotel - bar Kotva tel. ã.: 00421-2-45 94 32 10 Kultúrne zariadenia HAMULIAKOVO Múzeum moderného umenia Danubiana HRUBÁ BOR·A SENEC v blízkom âunove, Jazdeck˘ areál Corporex. Priamo na Galéria tel. ã.: 00421-2-62 52 85 01 farme sa nachádza ‰t˘lová westernová Mestského kultúrneho strediska DUNAJSKÁ LUÎNÁ re‰taurácia s kapacitou 50 osôb. Sú tu Námestie 1. mája 2 Prírodná galéria rezbárskeho umenia - moÏnosti usporiadania party spojené 903 01 Senec stála expozícia v parku na Jáno‰íkovej s country bálom. 6. 2. 2002 otvorilo Mestské kultúrne ulici v Dunajskej LuÏnej Tel. ã: 00421-2-45 90 13 22 stredisko za úãasti predstaviteºov mesta tel. ã.: 00421-2-45 98 00 63 Kalendár JANUÁR - nedeºa (obdobie okolo 24. júna - Ján - hody - Kostol za- najv˘znam- - 1. január 00:30 hod. - vítanie sväten˘ sv. Jánovi) Nového roku na ‰tadióne O·K, - karneval - Senec je jedin˘m mestom, kde deti a ich ro- ohÀostroj v Dunajskej LuÏnej, diãia vítajú obdobie prázdnin a dovoleniek karnevalom nej‰ích - 6. január - v Senci sa kaÏdoroãne na ulici. Karnevalov˘ sprievod masiek prechádza popo- koná tzv. Trojkráºové kúpanie. V ten- ludní pe‰ou zónou mesta a konãí na námestí. Tam pre- podujatí to deÀ nav‰tívi Senec skupina otuÏilcov bieha program na pódiu, v ktorom vystupujú populárne - ªadové medvede, ktorí si zaplávajú hudobné skupiny. v Slneãn˘ch jazerách. Podujatie organi- Druhé pódium na zuje Mestsk˘ úrad, Správa cestovného ru- pe‰ej zóne priná‰a chu a Mestské kultúrne stredisko. âlenom vystúpenia taneã- ªadov˘ch medveìov je aj známy spevák n˘ch súborov, sku- Martin Babjak, ktor˘ si kaÏdoroãne v Slneã- pín latinsko-ame- n˘ch jazerách v rámci Trojkráºového kúpania rick˘ch tancov, zapláva. country skupín, divadielok pre de- FEBRUÁR ti. Ku karnevalo- - utorok, posledn˘ fa‰iangov˘ deÀ: ukonãenie fa- vému sprievodu sa ‰iangov - babsk˘ ples, pochovávanie basy v Dunaj- môÏe pripojiÈ kaÏ- skej LuÏnej. d˘, kto sa obleãie do karnevalového APRÍL kost˘mu. Úãast- - 30. apríl - stavanie mája spojené s veselicou na ‰ta- níkmi tohto podu- dióne v Dunajskej LuÏnej. jatia sa takto stá- vajú obyvatelia MÁJ mesta aj okolia, - 4. máj - pietna spomienka na tragickú smrÈ M. R. ·te- kaÏd˘ kto má chuÈ zabaviÈ sa. Program karnevalu kaÏdo- fánika - Ivanka pri Dunaji, roãne dopæÀajú rôzne atrakcie - herci na chodúºoch, tep- - prvá májová nedeºa - „pochôdzka po slovenskom ju- lovzdu‰n˘ balón, skupiny historick˘ch bojov˘ch umení, hu“, zastávka turistickej vychádzky pred evanjelick˘m maºovanie masiek priamo na tvár na ulici, kostolom - Dunajská LuÏná, - deÀ pred skonãením fa‰iangov - „Babská“ - Ivanka pri - zaãiatok mája - otvorenie rybárskej sezóny spojené Dunaji. s pretekmi v love r˘b na Mal˘ch jazerách v Dunajskej LuÏnej, SEPTEMBER - tradiãná jazda historick˘ch vozidiel „Hungaria - - husacie hody - Chorvátsky Grob, Slovakia“, zastávka pred pizzeriou San Marco v Dunaj- - strelecké preteky v streºbe na asfaltové holuby - Dunaj- skej LuÏnej. ská LuÏná, - Zväz záhradkárov v Rovinke organizuje kaÏdoroãne v˘- JÚN stavku ovocia a zeleniny spolu s ochutnávkou burãiaku. - „Senecké leto“ je veºk˘m spoloãensk˘m podujatím na juÏnej strane areálu Slneãn˘ch jazier. Kultúrny program OKTÓBER prebieha na dvoch pódiách. Letn˘ amfiteáter ponúka ‰i- - deÀ hodov, ktor˘ sa slávi pri príleÏitosti vysvätenia kos- rokú ‰kálu zábavn˘ch Ïánrov pre deti, star‰ích divákov tola sv. Franti‰ka z Assisi - Kalinkovo, a mládeÏ. Na pódiu sa striedajú spevácke zbory, taneãné - 7. október - sviatok Panny Márie RuÏencovej, kedy sa súbory a skupiny, zábavné hovorené slovo, módne pre- konajú v obci kaÏdoroãne hody v Trnávke, hliadky, folklór. Záver patrí populárnej hudobnej skupine. - dunajskoluÏianske trhy s ukáÏkou tradiãn˘ch remesiel. Malé pódium priná‰a program zostaven˘ z ukáÏok histo- rického ‰ermu, vystúpení dychoviek a country skupín, NOVEMBER - najväã‰ou atrakciou Seneckého leta je ohÀostroj, pova- - obec Rovinka usporadúva v novembri „Katarínsku zá- Ïovan˘ za jeden z najpôsobivej‰ích aké moÏno vidieÈ na bavu“, na ktorú poz˘va v‰etky podnikateºské subjekty Slovensku, (FO aj PO) pôsobiace v obci. - záver Seneckého leta je venovan˘ mládeÏi, pre ktor˘ch je diskotéka pod letnou oblohou najoãakávanej‰ou ãas- DECEMBER Èou celého podujatia, - oblastná v˘stava po‰tov˘ch holubov v Dunajskej - súãasÈou Seneckého leta je aj balónová fiesta (medziná- LuÏnej, rodné stretnutie teplovzdu‰n˘ch balónov) - Senec, - Prírodná galéria rezbárskeho umenia - stála expozícia Slneãné jazerá, v parku na Jáno‰íkovej ulici v Dunajskej LuÏnej. 40