Kniha 1.Indb
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Rámcové Manažmentové opatrenia pre zachovanie priaznivého stavu európsky významných lesných typov biotopov Rámcové Manažmentové opatrenia pre zachovanie priaznivého stavu európsky významných lesných typov biotopov Riešiteľský kolektív: Hlavný riešitelia: Ing. Ivor Rizman Lesoprojekt Zvolen Ing. Pavol Polák ŠOP SR Ing. Tomáš Dražil ŠOP SR Ostatní riešitelia: Ing. Matej Schwarz Lesoprojekt Zvolen Ing. Zuzana Kmeťová. Lesoprojekt Zvolen Ostatní členovia pracovnej skupiny - lesné biotopy (LVÚ, ŠOP SR, Lesoprojekt, EFRA) Riešenie je založené na ostatných výstupoch z úloh pri definovaní a hodnotení priaznivého stavu zachovania spracovaných celou pracovnou skupinou – lesné biotopy, pričom najviac sa vychádza z hodnotiacich tabuliek biotopov (SCHWARZ et. al. 2004), kvantifikácie podľa ŠMELKA (2004). 1. Východiská riešenia 1.1. Cieľom menežmentu biotopov (Natura 2000) Cieľom menežmentu je aby: 1. výmera biotopu bola stabilná (prinajmenšom neklesala), prípadne sa zvyšovala 2. stav jeho typických druhov bol priaznivý (nezhoršoval sa), prípadne sa zlepšoval 3. štruktúra a funkcie biotopu boli zachované 1.2. Ohrozenie lesných biotopov Natura 2000: V rámci tohto výstupu sa zameriavame hlavne na návrh rámcového obhospodarovania lesných porastov zaradených do sústavy Natura 2000. Načrtávame také rámce kľúčových základných rozhodnutí, aby sa v budúcnosti predišlo zániku biotopov Natura 2000 a čo najviac sa zachoval ich doterajší stav, prípadne sa postupne zlepšoval. Súčasná lesnícka činnosť sa hlási k princípom trvaloudržateľného rozvoja, čím zachováva existenciu trvaloprodukujúceho lesa a zároveň plniaceho aj ostatné funkcie pre ďalšie generácie. Napriek tomu pri súčasnom bežnom obhospodarovaní lesných porastov, aj pri zohľadnení záujmov ochrany prírody, môže dôjsť k čiastočnému zhoršeniu stavu lesných biotopov Natura 2000. K ďalším ohrozeniam patria všeobecne známe javy ako globálne otepľovanie, poškodzovanie imisiami 7 a prípadne aj z toho vyplývajúce premnoženia škodlivých činiteľov. Na tieto ohrozenia sa v tomto výstupe reaguje len čiastočne (súvisia väčšinou už s podrobnejšou úrovňou rámcového plánovania - konkrétnymi modelmi hospodárenia pre takto ohrozené porasty). Predpokladáme, že sa budú riešiť v ďalších projektoch. K možným hrozbám patrí aj pripravovaná zmena legislatívnych predpisov na úseku lesného hospodárstva smerom k uvoľneniu direktív štátu na záväznosť ukazovateľov lesného hospodárskeho plánu, prípadne až neexistencia plánu na určitých územiach, pravdepodobne v závislosti od výmery vlastníctva. V tomto dokumente vychádzame z doterajšieho platného právneho stavu. Konkrétnejšie ohrozenie je uvedené ešte aj pri každej skupine biotopov, kde je stručne zhodnotená súčasná výmera biotopu a trend vývoja stavu biotopu na Slovensku. 1.3. Vlastné východiská pre menežment lesných biotopov Natura 2000: 1) Podľa platnej legislatívy na úseku lesného hospodárstva všetky lesy v SR je povinnosťou obhospodarovať podľa schválených lesných hospodárskych plánov (LHP), LHP obsahujú systém ukazovateľov, ktorých plnenie je pre vlastníkov a užívateľov lesa záväzné. Tieto ukazovatele sa plánujú pre 10 ročné obdobie pre jednotky priestorového rozdelenia lesa. Pri ich plánovaní sa vychádza z modelov hospodárenia, ktorých cieľom je trvaloudržateľné obhospodarovanie lesa. (t.j. zosúladenie produkcie drevnej hmoty, ekologickej stability a ostatných mimoprodukčných funkcií lesov). Medzi záväzné ukazovatele LHP pre jednotky priestorového rozdelenia lesa patria: výška ťažby, hospodársky spôsob, obnovné zastúpenie hlavných drevín a výchova porastov do 50 rokov. Tieto atribúty sú rámcovo definované v tzv. modeloch hospodárenia hlavne týmito údajmi: rubná doba, obnovná doba, hospodársky spôsob, obnovné a cieľové zastúpenie drevín. Tieto údaje rozhodujúcou mierou ovplyvňujú budúce dianie v konkrétnych 201 KKnihaniha 11.indb.indb 220101 66.. 55.. 22005005 116:50:336:50:33 Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu - Manuál k programom starostlivosti o územia NATURA 2000 jednotkách priestorového rozdelenia lesa významné z hľadiska ďalšej existencie a kvality lesných porastov. Okrem toho sa ešte vypracovávajú aj tzv. zásady hospodárenia, ktoré ovplyvňujú obdobie od založenia porastu po jeho obnovu (dočasné odstránenie materského porastu a jeho nahradenie následným porastom). Jedná sa hlavne o spôsoby výchovy porastov a iné opatrenia sledujúce splnenie cieľov hospodárenia. Rozhodujúcejšie pre biotopy sú teda základné rozhodnutia a ciele hospodárenia spomínané vyššie, preto sme sa v tomto projekte zamerali na zmeny, ktoré je potrebné vykonať v prvom rade na tejto rozhodovacej úrovni. Lesnícka legislatíva ďalej ošetruje spôsoby vykonania ťažby zákonnými obmedzeniami použitia niektorých hospodárskych spôsobov a ich foriem. Striktne je obmedzený holorubný hospodársky spôsob na spoločenstvá, ktoré v podstate nie sú biotopmi v zmysle Natura 2000, jediným problematickým miestom je použitie holorubu pri priamych prevodoch hospodárskeho tvaru lesa nízkeho na les vysoký (výmladkových porastov starších generácií na les semenného pôvodu), pretože tieto už do biotopov patria (aj keď je doteraz diskutované ako hodnotiť ich FCS). Pri obmedzeniach veľkosti obnovných prvkov pozná lesnícka legislatíva dva termíny a to veľkoplošná forma (do 5 ha) a maloplošná forma do (3 ha). V lesníckom plánovaní a legislatíve je zaužívané, že naplánovaný hospodársky spôsob a jeho forma sú hranicou, ktorá je neprekročiteľná (záväzná). Obhospodarovateľ lesa teda nemôže použiť spôsob, pri ktorom sa zväčší povolená výmera a vykonalo radikálnejšie odstraňovanie materského porastu oproti tomu, ktorý má schválený v LHP. Naopak obhospodarovateľ lesa môže kedykoľvek použiť jemnejšiu formu obnovy porastu. Preto aj v tomto dokumente treba navrhnutý spôsob obnovy (hospodársky spôsob a jeho forma, obnovná doby, rubná doba) považovať ako za hraničnú neprekročiteľnú možnosť. Uplatnenie jemnejších spôsobov sa tu považuje za samozrejmé (Za najjemnejší sa v lesníckej terminológii považuje hospodársky spôsob výberkový a jeho stromová forma, za najextenzívnejší sa považuje holorub a jeho veľkoplošná forma, Medzi nimi stojí podrastový hospodársky spôsob s jemnejšou formou maloplošnou oproti veľkoplošnej. V rámci foriem sa ešte rozlišujú tvary rubov, kde v rámci maloplošného podrastového hospodárskeho spôsobu poznáme aj tzv. účelový výber, ako jeho najjemnejší tvar. Používa sa hlavne v lesoch ochranných a osobitného určenia). 2) Z hľadiska FCS budú všetky biotopy zaradené do tzv. stavov (A-D) a tie ktoré nesplnia kritériá biotopu do tzv. stavu E, ktorý sa už momentálne nepovažuje za daný biotop (potenciálne však na danom mieste biotop/habitat môže vzniknúť). Obhospodarovanie „biotopu“ v stave „E“ podľa LHP pri dodržaní základných rozhodnutí a cieľov hospodárenia v podstate vedie k vzniku biotopu a postupne k zlepšovaniu jeho FCS. Pre definovanie a hodnotenie FCS bol vyvinutý systém kritérií a indikátorov, prípadne aj ich váh, preto podľa nich je možné na danom mieste biotopu rozhodnúť, čo je potrebné zlepšiť, aby sa zlepšil prípadne udržal stav daného biotopu na danej konkrétnej lokalite, prípadne aspoň zistiť čo spôsobuje, že sa jeho stav zhoršuje a menežmentom tomu prípadne zabrániť. Predpokladáme, že systém indikátorov a ich hodnotenia sa bude postupne zdokonaľovať, hlavne na základe terénnych prieskumov a monitoringu. 3) Pri bežnom obhospodarovaní biotopu podľa vyššie uvedených lesníckych zásad v stave A, B (priaznivom) môže prakticky na niektorých jeho častiach dôjsť k dočasnému, prípadne pri stave A aj dlhodobejšiemu zhoršeniu jeho FCS, pretože odstránením materského porastu na zákonom dovolených výmerách, dôjde k takým zmenám v jeho štruktúre, že už neplní kritériá pre stav A alebo B. (Za biotop v stave A, považujeme taký biotop, ktorý sa všetkými svojimi znakmi blíži prírodnému lesu (les pralesovitého vzhľadu so stopami ľudskej činnosti) a je schopný ďalšej existencie bez výraznej pomoci človeka. Jedná sa o najcennejšie zachovalé ukážky daného biotopu spravidla už v dnešnej dobe chránené najvyššími stupňami ochrany prírody alebo zaradené do kategórie lesov ochranných, Existujú však aj porasty, ktoré takto zaradené nie sú a bolo by vhodné ich zachovať). Stav B sa dá vyjadriť termínom prirodzený les (les vhodnej drevinovej skladby s pozmenenou štruktúrou oproti pralesom). 4) Významnou mierou cieľavedomú činnosť v lese ovplyvňuje zákon o ochrane prírody. Súčasné modely hospodárenia obsahujú identifikátor stupeň ochrany prírody a plne rešpektujú obmedzenia lesníckej hospodárskej činnosti vyplývajúce z tohto zákona (ktoré sa dotýkajú ich obsahu). Podobne aj ostatné zákony, ktorých predmetom je ochrana životného prostredia, prípadne zdrojov, jasne definujú pravidlá v akých mantineloch sa môže hospodárska činnosť v lese odohrávať, preto tieto zákazy a obmedzenia nemusia obsahovať menežmentové opatrenia pre biotopy. 5) Definovanie zásad menežmentu biotopu preto bude vychádzať z odchýliek od tradičného spôsobu obhospodarovania osobitne pre každý FCS (A,B,C,D (E)) s definovaním predpokladaného (doterajšieho, tradičného) obhospodarovania a odchýliek pre udržanie, prípadne zlepšovanie FCS. 6) Aby mohlo dôjsť k prechodu z horšieho do lepšieho stavu biotopu, je potrebné v prvom rade menežmentom (zásahom) ovplyvniť tú vlastnosť biotopu, ktorá najväčšou mierou (váhou) ovplyvňuje jeho zaradenie do horšieho stavu (pokiaľ to je samozrejme možné z hľadiska súčasného stavu vývoja lesných porastov. 7) V ďalšej etape (projekte) sa bude potrebné zamerať na zosúladenie menežmentu lesných biotopov s požiadavkami menežmentu jednotlivých