Sociologické Aspekty V Rámci Integrovaného Manažmentu
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Folia geographica /o Prešov 2006 SOCIOLOGICKÉ ASPEKTY Y RÁMCIlNTEGROYANtHO MANAŽMENTU KRAJINY Mi/eliu MOYZEOVA' Ahlf,.oct: The paper is aimed at the presemalion 0/ Ihe pa,.tial resulu of Ihe SOlIIIiOlI ofthe projecI Jlllcg,.aled landscape managemeTlI al Il,e regional/erel. II presems all e"ulllolio1l Of.HJCW/ aspeCIS oflnlegraled lalldscape managemem and Ihei,. applicalion 10 the stl/dy (l1"Ca - Ihe region ofTrna I·a. The paper presetl/s Ihe results o/sociological Juney aimed allhc em/lwlioll oJ ecological a"lI reness oJ people in Ihe region Trnava. Key ..-o,.ds: landscape, iTllegraled mal1ogcme/U, sociological Sll/"l.·e)" Ústav krajinnej ekológie SAV je hlavným koordinálOrom projektu APVT - 51-03n02 In tegrovaný manažment krajiny, ktorý je zameraný na vypracovanie metodickcho postupu in tegrovaného manažmentu krajinyajeho overeni na troch hierarchickych úrovniach. Integrovaný manažment krajiny je chápaný ako komplexný výskum knlJiny. troch na\rájom zosúladených dimenzii a to environmentálnej, sociálnej II ekonomickej. Jeho cieľom je redukovať veľkosľ. trvanie a intenzitu vplyvov človeka na krajinu (Stclfox. 2004). Prispevokje čiastkovým vý• stupom v rámci ri cšenia projektu a je zamerany na zhodnotenie vystcdkov sociologickeho vyskumu rcalizovaneho v okrese Trnava Roz\'oJ a perspektivy obec v mnohom zavisia od l'udskčho potenciálu, ktorým obce dispo nujú. Ci ide o počet obyvateľov, priaznivú vekovú Struktúru, vySšie percento zastúpenia oby vateľov v predproduktívnom a produktívnom veku, o prácu starostov obcí, miestneho zastupiteľstva a záujmových - či už kultúrno-spoločenských alebo športových organizácií a pod. Cieľom sociologickeho výskumu bolo aktivizovať verejnosI' I' otázkach hodnotenia život• neho prostredia a ľudskeho potenciálu a využiť ich postrehy v návrhoch trvalo udrlatel'neho rozvoja územia. Sociologický výskum bol rcalizO\'any , dvoch etapách na dvoch vzorkách respondentov. Prvú vzorku respondentov tvorili starostovia 44 vidieckych sidiel a výskum bol realizovany formou riadeného rozhovoru. Druhú vzorku tvorilo 197 obyvateľov z 8 vybraných obci - Buková, Zvončín, Suchá nad Parnou, Dechtice. Dolná Krupá. Hrnčiarovce nad Parnou, Cífer a Jaslovské Bohunice il výskum bol realizovaný fonnou dotazníka. Respondenti vo svo jich odpovediach vyjadrili svoj nhor na otázky z oblasti hodnotenia vplyvu stresovyeh fakto rov na životne prostredie v sidIachjednak z pohl'adu vy~pccifikovania závažn)'ch environmen tálnych problemov. stanovenia priorít rozvoja obce, ohodnotenia I'udskčho potenciálu. ,'yba venosti obce službami. vrátane technickej vybavenosti. spoluprnce s miestnymi organizácia mi, podnikateľmi a školou, fonnami zapájania sa obci do projektov na ziskanie finančnych prostriedkov pre rozvoj obce a pod. Pre rozvoj obci je ve ľm i dôležite aby mali dostatok obyvateľov, ktori sú ochotní organizo val' a zapäjat' sa do aktivit II cclkovčho spoločenskcho diania v obci. V okrese Tmav3 môžeme túto situáciu ohodnotit' vcelku pozitívne. Väčšina ľudi v obciach okresu Trnava Je aktívna a má záujem o akcie predovšetkým o tie ktore sú dobre spropagovane ...ob)'l-·atelia .ni \'e/"mi sllažh-i, na akcie chodia a zapoja sa všetci od najmenšich po najstaršich (nii=o,. starostky obce Horne DubaI-eJ. Aktivne v obciach sú prcdovšetkym miestne organizácie ako sú poľovné zdru ženia, ktore sa starajú o čistotu ehotám a pravidelne organizujú brigády na odstránenie odpa- RND,.. Mi/ella Moy:t Ollu USlaV krajinnej ekológie SA V. SIeJanikoI'" J, 814 99 Braljsllll'a. miletra.moy~eo\'a@SQ\·ba.sk 377 Folia geog/'aphica IO p/'e§ov 2006 du a na výsadbu zelene, požiarnici. ktori organizuju a sami sa zučastňuju požiarnických suCaži niclcn domácich ale aj mcdzimirodných, spcvacke a folklôrne subory (v obciach - Vlčkovce, Dolná Krupá, Majcichov. Križovany nad Dudváhom. Bohdanovce nad Tmavou, Horná Kru pá, KátIovce, Opoj), dychové hudby (v obci Hrnčiarovcc nad Parnou, v Križovanoch nad Dudváhom, v Trstíne a v Bučanoch). ale aj spoločenské organizácie ako sú Jednota dôchod• cov, Micstny výbor Matice slovenskej, Cerveoý križ, holubári, z:ihradkilri, a pod. Aj šponove kluby medzi ktore patria futbalisti, šachisti, cyklisIl, tenisti. pingpongisti a strelci sti aktívne a poriadajti mnohé Sponove podujatia napriklad motokrosove stiťaže v Lošonci, či cczpoľný beh Františka Daniša v obci Trstín. Najviac sa o riešenie ven:jnych veci z hľadiska osobných charakteristík zaujimali vysokoškolsky vzdelaní respondenti (60,0%), naopak najmenej ~tu denti (18.2%). V Bukovej, Dolnej Krupej, Hrnčiarovciach nad Parnou, v Jaslovských Bohuni ciach. v Suchej nad Parnou n Zvončíne sú I'udia viac aktívni a zaujimaju sa o riešenie verejných veci ako v obci Cifer a Dcchtiee. Za najmenej aktivnych boli vyhodnotení obyvatelia v Dolnej Krupej. 23% starostov pasivitu niektorYch občanov odôvodnilo zanepr.izdnenost'ou zamest naných občanov a vysokým vekom obyvateľov, ktori všetky aktivity prenechavajti už iba na mladšiu generáciu. Podľa starostov vo väčšine obci su hlavným iniciiltorom diania v obci starostovia v sučinnosti s obecnym zastupiteľstvom (35%). alebo sa na diani v obciach rovnakým podie lom zučastňuje starosta obce spolu s obecným zastupiteľstvom a miestnymi organizaciami. V ostatných obciach (25% odpovedi starostov) dianie v obci iniciuje a riadi iba starosta bez výraznej pomoci obecného zastupiteľstva a miestnych občanov. Kvalitu životnl!ho prostredia v sídlach negativnc ovplyvňujú mnohé faktory, ktore vyvolá vajú environmentálne, socialne a ekonomicke problémy. Z celkového množstva 31 vyspecifi kovaných problémov k najzavažnejším patrili chýbajtica kanalizilcia (17.5% odpovedi), nedostatok financii a divoké skládky odpadov (9.1%), ncdoslatočnil úprava a údržba obce (7,7%), chýbajúce cesty a chodníky (7.0%). Tieto probJemy často vz:ijomne spolu súvisia. Napriklad neupravený vzhľad obce a rozkopané miestne komunikacie súvisia s budovanim kanalizácie a výstavbou ciest a chodníkov. Dlho trvajuce stavebné pnice s nedostatkom finanč ných prostriedkov na ich dokončenie a pod. Z roka na rok aktuálnejším problémom v obciach sa stávajú medziľudské vzťahy... dobré dedinské zvyky sa :menili na meslski!. TenlO nepriazni vý stav sa snažia starostovia obci riešit' nakoľko sú presvedčeni. že kvalita života v obci je medziľudskými vzťahmi vysoko ovplyvnenL.oslOlne problémy sú dmho/'ar!i! (~'IQ/'Osla obce Opoj). Až 44,2% respondentov si mysli, že medziľudské V'Lľahy sa za posledných 10 rokov :mortili. Ide o respondentov z obd Buková, Cífer, Dolna Krupá, Jaslovské Bohunice a Zvon čin. V obciach Hrnčiarovce nad Parnou a Suchá nad Parnou prelrvilvajú dobré medziľudské vzťahy aj dnes. V obciach Križovany nad Dudváhom, Selpice, Bolcniz, Dolné Ordany, Dolné Dubové bol za najzávažnejší problém označený hluk a nedostatok zelene (4,9%). SÍl to obce ccz klOn! prcch:idzaju cestné, pripadne železnične komunikácie. V južnej časli okresu sa k hluku pripäja zvýSenä prašnost' ako dôsledok stavebných aktivít suvisiacich s výstavbou automobi lového :závodu. Nedostatok zelenctrapi obce s vysokým zastúpením veľkoblokovcj poľnohos podärskej pôdy, ktorá sa vyznačuje nizkym stupňom ekologickej stability. Tento problém si mnohi starostovia uvedomujú a snažia sa ho v spolupráci s poľovnickym združením riešit' napríklad výsadbou remízok a vetrolamov. K ďalším vyšpccifikovaným problémom patrili chýbajúci vodovod (4,2%), znečistená voda (3,5%), absencia separovaného zberu. chýbajuee šponové arealy, zlé životné prostredie, neupravený cintorin, nczáujem ľudi o veci verejné, kriminalita. znečistené pôdy, chätrajtice kultúrne pamiatky, dokonca aj drogy. 378 Fo/ia geographica IO Prešo\' 2006 z hľadiska prioritneho riešenia problémov treba skonMatovať, že prioritou čislo jedna je v sfdlach okresu Trnava dobudovanie kanahzacií. Ide o pozitívne zistenie, že ľudia si uvedo mujú nutnosť, z hľadiska ochrany a tvorby živOIného prostredia, rieSit' práve problematiku od padových vôd. VeI'mi dôležitou prioritoujc aj výstavba bytov (16,5%). Výstavba bytovickje plánovaná investicia. ktorá spomalí odchod mladých rodín s dcťmi do miesI a súčaSIne vytvo rí podmienky pre ubytovanie potencionálnych zamestnancov ...obec bude rást' keď/u budú ľudia (sraT'Os/a obce Kri=o\'a/lY /lad Dudváhom). V obciach. v ktorých obyvatelia na pitne ličely vy užrvajli vodu zo studní, ktorá svojou kvalitou často neSp iňa hygienicke normy a má zvýšený obsah dusičnanov a dusitanov,Je prioritou dobudovanie vodovodov. K ďalšim prioritám v rámci rieSenia a odstmňovania problémov v jednotli vých obciach patri výstavba obecných komuni kácii a chodníkov, úprava a vzhľad obce, výstavba sporlových zariadcní, zlepknic služieb. rekonštrukcia miestnych škôl a kultúrnych domov, zriadenie domova dôchodcov a opatrova teľskej služby. riešenie problematiky odpadu a pod. Vktky tieto priority predstavujú aktivity na zlep~enie kvality života v obci nielen po stránke vybavenosti ale aj po stránke estetickeJ .../l"!:'ba vše/ko robit: t'031.O ~ybroľ{o skôr. Ale vše/ci chcu nieéo robil' len ka:dy chce nieéo ini a všetko Il"!:'bu postupne o uprednoslniľ /0, éo by bolo pre detkjch - teda vada u kono/i;;aäo (storos/a obce Cifer) .. .zak/adom spokojnosti ľudi I' obci je vJolc predovšetkim \'Odo (staros/a obce Zele neč). Zo stanovenia priemerného poradia závažnosti \"plyvujcdnollivých negatívnych fakto rov na kvalitu životného prostredia vyplýva, že najzávai.nej~i negalívny vplyv má odpadové hospodárstvo nasleduje doprava, poľnohospodárstvo, energetika, výstavba a urbanizácia, prie mysel, vodné hospodárstvo a rekreácia. Za najmenej zavažný bol stanovený