Folia geographica /o Prešov 2006

SOCIOLOGICKÉ ASPEKTY Y RÁMCIlNTEGROYANtHO MANAŽMENTU KRAJINY

Mi/eliu MOYZEOVA'

Ahlf,.oct: The paper is aimed at the presemalion 0/ Ihe pa,.tial resulu of Ihe SOlIIIiOlI ofthe projecI Jlllcg,.aled landscape managemeTlI al Il,e regional/erel. II presems all e"ulllolio1l Of.HJCW/ aspeCIS oflnlegraled lalldscape managemem and Ihei,. applicalion 10 the stl/dy (l1"Ca - Ihe region ofTrna­ I·a. The paper presetl/s Ihe results o/sociological Juney aimed allhc em/lwlioll oJ ecological a"lI­ reness oJ people in Ihe region . Key ..-o,.ds: landscape, iTllegraled mal1ogcme/U, sociological Sll/"l.·e)"

Ústav krajinnej ekológie SAV je hlavným koordinálOrom projektu APVT - 51-03n02 In­ tegrovaný manažment krajiny, ktorý je zameraný na vypracovanie metodickcho postupu in­ tegrovaného manažmentu krajinyajeho overeni na troch hierarchickych úrovniach. Integrovaný manažment krajiny je chápaný ako komplexný výskum knlJiny. troch na\rájom zosúladených dimenzii a to environmentálnej, sociálnej II ekonomickej. Jeho cieľom je redukovať veľkosľ. trvanie a intenzitu vplyvov človeka na krajinu (Stclfox. 2004). Prispevokje čiastkovým vý• stupom v rámci ri cšenia projektu a je zamerany na zhodnotenie vystcdkov sociologickeho vyskumu rcalizovaneho v okrese Trnava Roz\'oJ a perspektivy obec v mnohom zavisia od l'udskčho potenciálu, ktorým obce dispo­ nujú. Ci ide o počet obyvateľov, priaznivú vekovú Struktúru, vySšie percento zastúpenia oby­ vateľov v predproduktívnom a produktívnom veku, o prácu starostov obcí, miestneho zastupiteľstva a záujmových - či už kultúrno-spoločenských alebo športových organizácií a pod. Cieľom sociologickeho výskumu bolo aktivizovať verejnosI' I' otázkach hodnotenia život• neho prostredia a ľudskeho potenciálu a využiť ich postrehy v návrhoch trvalo udrlatel'neho rozvoja územia. Sociologický výskum bol rcalizO\'any , dvoch etapách na dvoch vzorkách respondentov. Prvú vzorku respondentov tvorili starostovia 44 vidieckych sidiel a výskum bol realizovany formou riadeného rozhovoru. Druhú vzorku tvorilo 197 obyvateľov z 8 vybraných obci - Buková, Zvončín, Suchá nad Parnou, . Dolná Krupá. Hrnčiarovce nad Parnou, Cífer a Jaslovské Bohunice il výskum bol realizovaný fonnou dotazníka. Respondenti vo svo­ jich odpovediach vyjadrili svoj nhor na otázky z oblasti hodnotenia vplyvu stresovyeh fakto­ rov na životne prostredie v sidIachjednak z pohl'adu vy~pccifikovania závažn)'ch environmen­ tálnych problemov. stanovenia priorít rozvoja obce, ohodnotenia I'udskčho potenciálu. ,'yba­ venosti obce službami. vrátane technickej vybavenosti. spoluprnce s miestnymi organizácia­ mi, podnikateľmi a školou, fonnami zapájania sa obci do projektov na ziskanie finančnych prostriedkov pre rozvoj obce a pod. Pre rozvoj obci je ve ľm i dôležite aby mali dostatok obyvateľov, ktori sú ochotní organizo­ val' a zapäjat' sa do aktivit II cclkovčho spoločenskcho diania v obci. V okrese Tmav3 môžeme túto situáciu ohodnotit' vcelku pozitívne. Väčšina ľudi v obciach okresu Trnava Je aktívna a má záujem o akcie predovšetkým o tie ktore sú dobre spropagovane ...ob)'l-·atelia .ni \'e/"mi sllažh-i, na akcie chodia a zapoja sa všetci od najmenšich po najstaršich (nii=o,. starostky obce Horne DubaI-eJ. Aktivne v obciach sú prcdovšetkym miestne organizácie ako sú poľovné zdru­ ženia, ktore sa starajú o čistotu ehotám a pravidelne organizujú brigády na odstránenie odpa- RND,.. Mi/ella Moy:t Ollu USlaV krajinnej ekológie SA V. SIeJanikoI'" J, 814 99 Braljsllll'a. miletra.moy~eo\'a@SQ\·ba.sk

377 Folia geog/'aphica IO p/'e§ov 2006 du a na výsadbu zelene, požiarnici. ktori organizuju a sami sa zučastňuju požiarnických suCaži niclcn domácich ale aj mcdzimirodných, spcvacke a folklôrne subory (v obciach - Vlčkovce, Dolná Krupá, . Križovany nad Dudváhom. Bohdanovce nad Tmavou, Horná Kru­ pá, KátIovce, ), dychové hudby (v obci Hrnčiarovcc nad Parnou, v Križovanoch nad Dudváhom, v Trstíne a v Bučanoch). ale aj spoločenské organizácie ako sú Jednota dôchod• cov, Micstny výbor Matice slovenskej, Cerveoý križ, holubári, z:ihradkilri, a pod. Aj šponove kluby medzi ktore patria futbalisti, šachisti, cyklisIl, tenisti. pingpongisti a strelci sti aktívne a poriadajti mnohé Sponove podujatia napriklad motokrosove stiťaže v Lošonci, či cczpoľný beh Františka Daniša v obci Trstín. Najviac sa o riešenie ven:jnych veci z hľadiska osobných charakteristík zaujimali vysokoškolsky vzdelaní respondenti (60,0%), naopak najmenej ~tu­ denti (18.2%). V Bukovej, Dolnej Krupej, Hrnčiarovciach nad Parnou, v Jaslovských Bohuni­ ciach. v Suchej nad Parnou n Zvončíne sú I'udia viac aktívni a zaujimaju sa o riešenie verejných veci ako v obci Cifer a Dcchtiee. Za najmenej aktivnych boli vyhodnotení obyvatelia v Dolnej Krupej. 23% starostov pasivitu niektorYch občanov odôvodnilo zanepr.izdnenost'ou zamest­ naných občanov a vysokým vekom obyvateľov, ktori všetky aktivity prenechavajti už iba na mladšiu generáciu. Podľa starostov vo väčšine obci su hlavným iniciiltorom diania v obci starostovia v sučinnosti s obecnym zastupiteľstvom (35%). alebo sa na diani v obciach rovnakým podie­ lom zučastňuje starosta obce spolu s obecným zastupiteľstvom a miestnymi organizaciami. V ostatných obciach (25% odpovedi starostov) dianie v obci iniciuje a riadi iba starosta bez výraznej pomoci obecného zastupiteľstva a miestnych občanov. Kvalitu životnl!ho prostredia v sídlach negativnc ovplyvňujú mnohé faktory, ktore vyvolá­ vajú environmentálne, socialne a ekonomicke problémy. Z celkového množstva 31 vyspecifi­ kovaných problémov k najzavažnejším patrili chýbajtica kanalizilcia (17.5% odpovedi), nedostatok financii a divoké skládky odpadov (9.1%), ncdoslatočnil úprava a údržba obce (7,7%), chýbajúce cesty a chodníky (7.0%). Tieto probJemy často vz:ijomne spolu súvisia. Napriklad neupravený vzhľad obce a rozkopané miestne komunikacie súvisia s budovanim kanalizácie a výstavbou ciest a chodníkov. Dlho trvajuce stavebné pnice s nedostatkom finanč­ ných prostriedkov na ich dokončenie a pod. Z roka na rok aktuálnejším problémom v obciach sa stávajú medziľudské vzťahy... dobré dedinské zvyky sa :menili na meslski!. TenlO nepriazni­ vý stav sa snažia starostovia obci riešit' nakoľko sú presvedčeni. že kvalita života v obci je medziľudskými vzťahmi vysoko ovplyvnenL.oslOlne problémy sú dmho/'ar!i! (~'IQ/'Osla obce Opoj). Až 44,2% respondentov si mysli, že medziľudské V'Lľahy sa za posledných 10 rokov :mortili. Ide o respondentov z obd Buková, Cífer, Dolna Krupá, Jaslovské Bohunice a Zvon­ čin. V obciach Hrnčiarovce nad Parnou a Suchá nad Parnou prelrvilvajú dobré medziľudské vzťahy aj dnes. V obciach Križovany nad Dudváhom, Selpice, Bolcniz, Dolné Ordany, Dolné Dubové bol za najzávažnejší problém označený hluk a nedostatok zelene (4,9%). SÍl to obce ccz klOn! prcch:idzaju cestné, pripadne železnične komunikácie. V južnej časli okresu sa k hluku pripäja zvýSenä prašnost' ako dôsledok stavebných aktivít suvisiacich s výstavbou automobi­ lového :závodu. Nedostatok zelenctrapi obce s vysokým zastúpením veľkoblokovcj poľnohos­ podärskej pôdy, ktorá sa vyznačuje nizkym stupňom ekologickej stability. Tento problém si mnohi starostovia uvedomujú a snažia sa ho v spolupráci s poľovnickym združením riešit' napríklad výsadbou remízok a vetrolamov. K ďalším vyšpccifikovaným problémom patrili chýbajúci vodovod (4,2%), znečistená voda (3,5%), absencia separovaného zberu. chýbajuee šponové arealy, zlé životné prostredie, neupravený cintorin, nczáujem ľudi o veci verejné, kriminalita. znečistené pôdy, chätrajtice kultúrne pamiatky, dokonca aj drogy.

378 Fo/ia geographica IO Prešo\' 2006

z hľadiska prioritneho riešenia problémov treba skonMatovať, že prioritou čislo jedna je v sfdlach okresu Trnava dobudovanie kanahzacií. Ide o pozitívne zistenie, že ľudia si uvedo­ mujú nutnosť, z hľadiska ochrany a tvorby živOIného prostredia, rieSit' práve problematiku od­ padových vôd. VeI'mi dôležitou prioritoujc aj výstavba bytov (16,5%). Výstavba bytovickje plánovaná investicia. ktorá spomalí odchod mladých rodín s dcťmi do miesI a súčaSIne vytvo­ rí podmienky pre ubytovanie potencionálnych zamestnancov ...obec bude rást' keď/u budú ľudia (sraT'Os/a obce Kri=o\'a/lY /lad Dudváhom). V obciach. v ktorých obyvatelia na pitne ličely vy­ užrvajli vodu zo studní, ktorá svojou kvalitou často neSp iňa hygienicke normy a má zvýšený obsah dusičnanov a dusitanov,Je prioritou dobudovanie vodovodov. K ďalšim prioritám v rámci rieSenia a odstmňovania problémov v jednotli vých obciach patri výstavba obecných komuni­ kácii a chodníkov, úprava a vzhľad obce, výstavba sporlových zariadcní, zlepknic služieb. rekonštrukcia miestnych škôl a kultúrnych domov, zriadenie domova dôchodcov a opatrova­ teľskej služby. riešenie problematiky odpadu a pod. Vktky tieto priority predstavujú aktivity na zlep~enie kvality života v obci nielen po stránke vybavenosti ale aj po stránke estetickeJ .../l"!:'ba vše/ko robit: t'031.O ~ybroľ{o skôr. Ale vše/ci chcu nieéo robil' len ka:dy chce nieéo ini a všetko Il"!:'bu postupne o uprednoslniľ /0, éo by bolo pre detkjch - teda vada u kono/i;;aäo (storos/a obce Cifer) .. .zak/adom spokojnosti ľudi I' obci je vJolc predovšetkim \'Odo (staros/a obce Zele­ neč). Zo stanovenia priemerného poradia závažnosti \"plyvujcdnollivých negatívnych fakto­ rov na kvalitu životného prostredia vyplýva, že najzávai.nej~i negalívny vplyv má odpadové hospodárstvo nasleduje doprava, poľnohospodárstvo, energetika, výstavba a urbanizácia, prie­ mysel, vodné hospodárstvo a rekreácia. Za najmenej zavažný bol stanovený vplyv lesného hospodárstva na životné prostredie. V sídlach Dolná Krupá a Jaslovské Bohunice, v ktorých sú priemyselné prevádzky znečist'ujúce ovzdušie mali podľa názoru respondentov práve ony naJväc~i negatívny vplyv na životné prostredie. Bloo dve prevádzky - DKT, s.r.o .. Dolna Kru­ pá a SLOVDRINK. s.r.o. zaradené medzi stredné zdrOje 2n!."Čistenia . Respondenti z Jaslov­ ských Bohuníc za najzávaŽ11eW faktor ohrozujúci kvalitu ich životného prostredia označili energetiku, nakol'ko sa v ich obci nachádza komplex jadrových elektrární. V obciach Cifer, Hrnčiarovcc nad Parnou a Suchá nad Parnou boli za faktory ohrozujúce kvalitu životneho prostredia oznaeené aktivity suvisiace s poľnohospodárskou výrobou. Kvalitu životného prostredia v sídlach pozitívne ovplyvňuje zastúpenie plôch zelene v intravihine i extraviláne obce tzv. pri rodný pmcnciäl ktorým obce disponujú. Prírodný po­ tenciul v obciach okresu Trnava je z pohľadu 45% starostov hodnotený ako stredný. Veľmi vysoký potenciál majú obce Borova, Buková, Dobrá Voda, Dechtice, Dolná Krupá, Trstín le­ žiace v severnej casti okresu na územi chránenej kmjinnej oblasti Malé Karpaty s vysokým zastúpením lesných ekosystémov. Aleaj starostovia obci Hrnčiarovce nad Parnou a Slovenská Nová Ves. nachádzajúce sa v južnej časti okresu na vysoko produkčnej pôde, hodnotili prírod­ ný potenciál vysoko pozitívne, co odÔvodňovali vysokou bonitou pôd v rámci Slovenska. Naopak prírodný potenciál v obciach Zvončín, . Majcichov, Home Dubové, Bohdanov­ ce nad Tmavou a Biňovce bol označený za nízky. Z hodnotenia pozitivnych javov na kvalitu životného prostredia vyplýva. že zcc1kového poetu 197 respondentov, najvyUie percento res­ pondentov priradilo veľmi významný stupeň dOSIatku vody pre pitné ueely. chräneným úze­ miam a lesom. Z priemerného poradia významnosti za nimi nasleduje dostatok ornej pôdy, kulturne pamiatky a tmdíeie, obytné priestory, priestory pre rekreáciu a zotavenie. NajmenSi pozitívny vplyv na kvalitu životného prostredia má nerastné bohatstvo. Kvalitu obce dotvarajú aj dobré služby, ktoré by mali spočíval' predov~etkým v zastúpeni predSkolských. Skolských a zdravotných zariadeni. po~ty, lekárni a obchodov . ... obec chceme \')'''O\'i/' tok, oby mala vse/ka -slu:'b)'. infruš/mktunI i kl'uhmi prostredie (s/mus/a obce Bresto-

379 Fo/ia geographica IO Prejav 2006 van>'). Tento nazor podporilo ai. 64% starostov. V sidiach Zeleneč, Vodcnldy, Vlčkovce. Trs­ tin, Surovce, Špačince, Selpice. Suchá nad Parnou, , Ružindol, Rado~ovce, OPOJ, Naháč , Majcichov, Križovany nad Dudvahom, Katiovce. Jaslovské Bohunice, Home a Dolné Ordany, Dolné Lovčice, Dolna Krupa, Dobr.i Voda, Dechtice. Boler.iz, a Bučany sú obyvatelia so službami spokojni a označili ich za dobré a na úrovni V ostatnych obciach okresu sú sidla, z hľadiska vybavenosti, na nižšej úrovni. Absentujú predovšetkým športove II kultúrne larilldenia. Slabú vybavenosť majú v Bukovej a Ciferi v ktorých respondentom okrem obslui.ných ~1.riadcni chybajú aj dopravné spoje a pracovné priležltosti. Pre rozvoJ obce je dôlei.ilý prísun fin:mčnyeh prostriedkov. Jednou z moi.nosti ako ziskal' financie napriklad oa zateplenie školských zariadení, opravou striech, vykurovacich zariade­ ni, vymenu okien,je zapájať sa do programov napr. štruktur.ilnych fondov. 68% starostov obci sa zapája a má aj skúsenosti so ziskaním finančnej podpory. 7% starostov sa doposiaľ nezapo­ jilo do projektov II 25% sa v budúcnosti pIanUJe zapOJ it' Túto sItuáciu z hľadiska celosloven­ ského porovoania môžeme hodnotiť ako priaznivú. Jcdnym z ukazovateľov kvality sidiel možno považoval' vzt'ah obyvateľov ku svoJej obci. Najviac respondentov (57,4%) vyjadrilo svoJu spokoJnost' so ži\'otom v obci. Ide o ľudi, ktorí sa vobci narodili, majú tu svoj domov, rodinné zázemie. cítia sa tu spokojne a nechystajÚ sa z obce odis!'. Ini respondenti sa sice v obci nenarodili ale napriek tomu sa v nej citia dobre. Iba 1,5% respondento\' vyjadrilo svoju nespokoJnost' ... je to mo)e rodisko, ale 1/: so tu necitim dobre, ... nukoľko IU nemrim~ mo:nosti no byl'anie, nmsime odis" do ober kde sa SIOVO)U by­ ty, .. ie /o mojI! rot/isko, ule veľa by som lu :mcnilu. Jednou z príčin ktorá ovplyvňUje rozhod­ nutie obyvateľov z obce odis!' Je aj životná úroveň. 40.6'/. opýtaných SI mysli, ze ich životmi úroveň sa za poslednych IO rokov z"yšila. Išlo o obyvateľov obci Dechtice, Dolná Krupá, Hmčiarovce nad Parnou, Jaslovské Bohunice a Sucha nad Parnou ktori v obci žijú od narode· nia alebo viac ako IO rokov, sú ekonomicky aktívny, zamestnani, lenati ale aj slobodní, zo slrcdnym a vysokoškolskym vzdelanim. Pre staršie kategórie obyvateľov viac ako 60 ročnych, rozvedených alebo ovdovených 50 základnym vzdelaním v súčasnosti na dôchodku žijúcich v obcIach Buková, Cifer a Z\'ončin sa naopak i.ivotnä úroven zniŽila. Ako pomocným hodnotiacim kritcriom kvality životného prostredia v sídlach je prísun infonnácií a následne uroveň infonnovanosti obyv:!teľov. Informácie týkajúce sa stavu život• ného prostredi:! nic sú často postačujúce, pripadnc o ne sám respondeOl neprejavuje záujem. Z hodnotenia vyplynulo, že v obciach Bukova a Dolná Krupa najvyššie percento opýtaných uviedlo z:! hlavný zdroj infonnácii svoju vlastnú iniciativu. V obciach Cifer, Dechtice, Hrn­ čiarovec nad Parnou, Jaslovske Bohunice a Suchá nad Parnou - miestny rozhlas a v obci Zvon­ čin - miestne noviny. 43, l % opytaných svoju infonnovanost' považuje za dostatočnú . 1,5 % si mysli, že ich infonnovanost' je nizka al: povrchná a 10,2% respondentov nie je vôbec o prob­ lematike životného prostredia infonnovaoá. Naopak 11,2% respondentov ohodnotilo svoju infonnovsnost' ako veľmi dobrú.. Perspektivy rozvoja obec vidia respondenti predo\'šctkym vo \'ýsta\be rodinných domov, v agroturistike. v podnikaní, v poľnohospodárstve. vo výrobe biopotravín, v rozvoji služieb, v ponuke pracovnych priležitosti. v cncr&etikc, \'0 vhodnej polohe obce. vo vzdelani, v mo-­ demilácii obce, ale aj v dostatku finančných prostriedkov, či v kulturn)"ch pamiatkach. Obja­ vil sa aj názor, že perspektívy rozvojIl obce závisia od správneho fungovania obecného úradu a od zdrojov ktorými obec disponuje. K tymto zdrojom paIria napriklad dostatok financií zís• kanych z daní, duchovné hodnoty, energetíka, chránené územia, ľudsky potenciál, spropago­ vanie kultúrnych pamiatok, dostatok pitnej vody, podmienky pre agroturistiku, vhodné podnikateľské prostredie, nerastné suroviny, atómová elektráreň . 6,5% respondentov nevidí žiadnu perspektívu rozvOJa svojej obce.

380 Folia geographica JO Prešov 1006

Každý človek vo svojom žIvote uprednostňuje rozne hodnoty, ktoré charaktenzuju jeho životný šly!. Pre respondentov vybraných obcí najvyššiu hodnotu v živole ma rodina a zdra­ vie. zdravé životné prostredie. medzil'udské vzťahy a financic. Nasleduje nezávislost' a na poslednom mieste je to kariéra. Naopak 20,0% slobodných respondentov uviedlo kanéru na druhej najvýznamnejšej pozicii v rámci svojho života. Pre väčšinu dôchodcov kariéra a nezá­ \'lslosť v živote už nie je taká dôležitá ako naopak zdravie. rodina a medzirudské vzfahy_ Roz\'edeni respondenti uprednostfluju vo s\'ojom živote okrem ldravia aj pcniaze a nezávis­ losť. Hodnotovu orientáciu respondentov najviac ovplyvňUje rodinné zázemie, náboženské citenie a škola. Dalej su to priatd'ské vzt'ahy II pracovisko a na záver internct. reklama 3 poli­ tib. 60 a viac ročných najviac ovplyvŤ1uje rodin3 a naboženské citenie. Hlavný princip integrov3ného m3naZllIentu krajiny spočiv3 v zosuladeni rozvoja spoloč­ nosti s pri rodnými podmienkami krajiny, v presadzovani technologických zmien podPOnlJu­ eich prechod od využi\'ania ncobnovllel'ných zdrOJOV k obnovitel'ným. vapl1kácll environmentálne \ hodnych technológii labezpcčujúcich znižo\'anie miery znečistenia a pro­ dukcie odpadov a v neposlednej miere aj v environment:ilnej výchove obyvateľova zapájaniu sa hlavných skupin do starostlivosti O živoIne prostredie_ I'redovSetkym posledné dva aspekty predstavuju základné opatrenia zadefinované v Agende 21 asučasne prcdstavuju jeden z hlav­ ných cicrov št:itnej environmentálnej politiky_ Výsledky sociologického výskumu prispcJu k rozvoju ľudských zdrojov \' okrese Trnava, k skvalitneniu environmentálneho manažmentu uzemia. podnieteniu tvorivého pristupu k ochrane a tvorbe bezprostredného životného prostredia a posilneniu environmentálneho vedomia obyvaterov.

Prispevokje V)~SI1lpom:;(1 projekt APVT-51-037202 llllcgrol'a/ly ma/lu:melll krajill)'

liter:l1 úra: HAVRLANT. M. 1999: Posu;o:ovani kvalilY živolniho prosIPedi zaspeklu geografie, Folia geographica 3. ročnik XXXI!. Prdov. p 332-336. IZAKOVICOVÁ. Z_o HRNCIAROVÁ. T., MOYZEOVÁ. M. a kol.. 2001: Ekologizácia hospodárenia v povodi Parnej. Lok:ilna Agenda 21. Združenic Krajina 21 v spolupráci s Ústa\'om krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 185 pp. STELFOX. B. 1.. 2004: The role ofintegratcd landscape management to assiSI with explormg the past, prezent and future ctTeets of landscape activities on Alberta' s borcai fish communities. p. 9-10: in OJ. Scrimgeour. G. Eisler. 13. Me. Culloch. U. Solins and M. Monita (eds.) Forest Land-Fish konference 11- Ecosystem StC\\'ardship through Collaboration. Prot. Forest-Land­ Fish Conf. Il. April 26-28. 2004 Edmonton. Alberta.

SOCIOLOGICAL ASPECfS OF TliE L'OTEG RATED LANDSCAPE MA"'''IAGD1 ~T SlImmary

Thc paper is almcd at the cvaluation of sociological aspects of the integratcd landscape manage­ ment. II is conccntr:l\ed on the evaluation of the opinion of the inhabitants on the qU:llity of envi­ ronment. The basic methods that were used were questionnairc survey and interview. The study area was the district of Trnava. The paper presents results of the sociologi<:al survey on the two model groups. The infonnalion from sociological survey whcre utilised in the elaboration of the environmental man:lgement of the territory.

Recenzovali: Prof RNDr. Eva Michach. PhD. RNDr_ Vladimir Cech. PhD.

381