Vývoj Elektrotechniky
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Vývoj elektrotechniky Z historického hľadiska sa o prvých záznamoch o magnetizme a elektrine dozvedáme z poznatkov starých Grékov. Magnetit, magnetický oxid zo železa je uvedený v gréckych textoch už 800 rokov pred naším letopočtom. Tento nerast sa ťažil v provincii Magnesia v Tesália. Možno to bola práve blízkosť, ktorá dopomohla Thalesovi ako prvému Grékovi, zaoberať sa magnetickými silami. Thales z Milétu okolo roku 585 p. n. l., zistil, že keď potrel jantár kúskom kožušiny, tak ten bol schopný k sebe pritiahnuť ľahšie predmety. Thales, takto objavil princíp statickej elektriny. Jantár je skamenelá živica ihličnatého stromu s pred miliónmi rokov starého a v tom čase bol jantár cenený ako šperk, pre svoju peknú slnečnú farbu. Gréci poznali jantár pod menom „elektron“, ktoré sa zachovalo po klasických gréckych spisovateľoch. Na obrázku je vidieť poštovú známku z Grécka, na ktorej je nakreslená podobizeň Thalesa a kúsok jantáru ako priťahuje k sebe pierko. Thales sa narodil v roku 624 pred naším letopočtom v meste Milétu a bol gréckym filozofom, matematikom, astronómom a obchodníkom. Uznaný je ako jeden zo siedmich mudrcov v starom Grécku. Jeho hlavným prínosom je snaha o poskytnutie vedeckého vysvetlenia, ktoré boli doterez vysvetľované iba na základe mytológie. Za to ho Aristoteles nazval prvým filozofom v gréckej tradícií. Žiaľ, ani jedno jeho dielo sa nezachovalo v písomnej forme. Dostupné informácie pochádzajú iba od historika Diogenes Laertius, ktorý žil v 3. storočí pred naším letopočtom a citovanie Apollodorusa z Atén, ktorý žil okolo roku 140 pred naším letopočtom. Z dôvodu časovej medzery, je veľmi ťažké posúdiť jeho diela alebo poskytnúť bližšie údaje o ňom. Moderní učenci začali skutočne pochybovať o mnohých skutkoch a výrokoch, ktoré mu boli pripisované. I napriek tomu, niet pochýb, že Thales bol viacrozmerný, oveľa viac uctievaný v jeho dobe. Thalesov životopisec Diogenes Laertius, nás informuje, že jeho rodičia Examyes a Cleobuline boli bohatí Féničania. Mal aspoň jedného súrodenca, čo vychádza z toho, že v neskorších rokoch prijal svojho synovca, Cybistha. Je možné, že sa začal venovať rodinnému podnikaniu začiatkoch svojej mladosti. Neskoršie sa vydal na cestu do Egypta a Babylonu so zámerom obchodovania. V tom čase boli Egypt a Babylon vyspelejší intelektuálne ako Gréci, ktorí boli dobrí v matematike a v astronómií. Thales sa do Egypta vrátil a študoval tam s egyptskými kňazmi geometriu. Neskôr odcestoval do Babylonu študovať matematiku. Proklus, grécky filozof z 5. storočia pred naším letopočtom, nám hovorí, že po svojom návrate z Egypta Thales zaviedol v Grécku geometriu. Z jeho spisov môžeme predpokladať, že začal svoju kariéru ako učiteľ a mysliteľ, následne objavil veľa pokrokových javov. V tom čase, keď boli problémy vysvetľované pomocou mytológie, použil metódu dedukcie a uvažovania a využil svoje vedomosti na praktické účely. Takto sa nevedomky stal priekopníkom pri objavovaní novej vedeckej metódy v matematike a príbuzných oboroch, ako je astronómia a inžinierstvo. Na obrázku je Magnetit, prirodzený magnet. Meranie výšky pyramídy pomocou tieňa je považované za jeden z jeho skorých úspechov. V obchodnom meste, akým bol Milétos, bolo nemysliteľné, že by každý obchodník mal tráviť toľko času premýšľaním nad vlastným obchodovaním. V dôsledku toho, aj keď sa Thales stal slávnym filozofom, bol ma posmech každému. Jedného dňa, keď kráčal po ulici s pohľadom na oblohu, sa potkol a spadol do priekopy. Pri pohľade na to sa slúžka začala smiať a povedala, že keď nevie stáť poriadne na nohách, ako potom môže vedieť, čo je na oblohe. Iní si posmešne povedali, keby bol taký šikovný, ako to, že tak málo zarobil. Nakoniec sa rozhodol vziať túto výzvu do podnikania vážne. Jeho zámerom nebolo zarábať peniaze, ale ukázať, že človek by mohol byť bohatý jednoducho využitím svojich vedomostí. Správnym predpovedaním počasia predpovedal veľkú úrodu olív v konkrétnom roku. Podľa jednej verzie si potom kúpil všetky olivové lisy v meste a zarobil na tom veľa peňazí. Aristotle nám ponúka inú verziu tohto istého príbehu. Podľa neho Thales nekupoval lisy, ale rezervoval ich všetky vopred, keď sa ešte nepredpokladala dobrá úroda. Potom ich prenajímal za vysokú cenu, a tak zarobil veľké peniaze. Je prirodzené, že človek akým bol Thales bol pozvaný kráľom, aby mu robil poradcu. Stalo sa to počas päťročnej vojny, ktorá vypukla medzi kráľom Médov Cyaxares a kráľom Lydie Alyattesom. Keďže vojna pokračovala do šiesteho roka, Thales predpovedal zatmenie Slnka na 28. mája 585 pred naším letopočtom. V tých časoch bolo zatmenie ako znamenie a k úplnému zatmeniu došlo tak, ako predpovedal Thales, po tomto úkaze vojna skončila. Toto bolo zapísané Xenofanesom, básnikom a filozofom, ktorý žil v tom istom storočí ako Thales. Po tejto udalosti sa tieto dve znepriatelené krajiny stali spojencami v boji proti Perzii. Keď armáda Lydie pochodovala na územie dnešného Iránu, sprevádzal ich Thales, pravdepodobne na požiadanie kráľa. Keď prišli k brehu rieky Kizilirmak, známej tiež ako Halys, museli zastať. Thales nebol k prekročeniu rieky naklonený z obavy porážky. Na naliehanie nakoniec poradil ako prekonať rieku, ale vojna sa skončila porážkou Lydie. Keďže Milétos sa nezúčastnil konfliktu, Peržania ich ušetrili. Po návrate domov Thales obhajoval konfederácie, pričom jednotlivé štáty sa stali jeho doménami alebo oblasťami. Milétos sa do konfederácie nepripojil. Aj keď sa nezachoval žiaden z jeho písomných prác, niektorí starí učenci tvrdia, že Thales napísal dve knihy, „Slnovrat“ a „Rovnodennosť“. Najviac ho uznávajú za objavenie piatich geometrických teorémou: kruh je rozdelený svojím priemerom, uhly v trojuholníku oproti stranám rovnakej dĺžky sú rovnaké, protiľahlé uhly vytvorené pretínajúcimi sa priamkami sú rovnaké, uhol zapísaný vo vnútri polkruhu je pravý uhol, trojuholník je určený, ak je daná jeho základňa a dva uhly v základni. Zatiaľ čo starí ľudia pripisovali zemetraseniu božskú zúrivosť, Thales sa jej snažil dať racionálnejší základ. Podľa neho sa zem vznáša na rozľahlých vodách a zemetrasenie sa vyskytne, keď sa voda stane turbulentnou. Thales tiež vyhlásil, že všetko na zemi vzniklo z vody. Podľa jedného zdroja bol Thales slobodný a nikdy sa neoženil. Keď bol mladší, hovoril, že je príliš skoro na to, aby sa oženil a neskôr sa vrátil k svojmu vyhláseniu a povedal, že je už príliš neskoro. Z rodiny prijal synovca Cybisthusa. Podľa iného zdroja bol ženatý s matkou Cybisthusa, ale asi to nie je pravda. Podľa Plutarcha, keď sa Solon na návšteve Thalesa spýtal, prečo sa neoženil, Thales mu povedal, že sa nechce starať o výchovu detí. Podľa kroniky Apollodorov v Aténach Thales utrpel tepelný šok počas pozorovania 58. olympiády v rokoch 548 až 545 pred naším letopočtom a zomrel vo veku 78 rokov. Dnes je spomínaný ako prvý človek v západnej civilizácií, ktorý sa zapojil do vedeckej filozofie a pokúša sa vysvetliť svetový jav skôr prostredníctvom vedy než mytologický. Je pravdepodobné, že založil školu Milesian, školu myslenia. Z astronómie radil, aby sa hvezdári sústredili pri meraní na súhvezdie Ursa Minor a nie na Ursa Major. Thales považoval magnety za živé veci, ktoré majú dušu, vďaka čomu sú schopné priťahovať železo. Najstaršia praktická aplikácia magnetizmu bola prevedená v kompase, ale jeho pôvod zostáva záhadou. Niektorí historici veria, že to bola používané v Číne, tak ďaleko do minulosti, až sa to zdá nepravdepodobné v 26.storočí pred naším letopočtom. Iní tvrdia, že to bolo vynájdené Talianmi či Arabmi v priebehu 13. storočia nášho letopočtu. Najstaršia existujúca referencia je od Alexandra Neckam z Anglicka, ktorý žil v rokoch 1157 až 1217. Prvé experimenty s magnetizmom sa prisudzujú Peter Peregrinus z Maricourt, francúzskemu križiakovi a inžinierovi. V jeho texte Epistola de magnée z roku 1269 Peregrinus opísal, že umiestnil tenký železný obdĺžnik na rôzne časti sférického tvarovaného kusu magnetu a označil čiary, pozdĺž ktorých sa sám zastavil. Limky tvorili súbor poludníkov, ktoré prechádzajú cez dva body na protiľahlých koncoch kameňa, podobne ako trasy zemepisnej dĺžky na povrchu Zeme pretínajú severné a južné póly. Analogicky, Peregrinus nazval body bodmi pólov magnetu. Ďalej poznamenal, že keď je magnet rozrezaný na kúsky, každý kus má ešte dva póly. Pozoroval tiež, že sa navzájom priťahujú a silnejší magnet môže zvrátiť polaritu slabšieho. Démokritos z Abdér bol grécky filozof, matematik a atomista, ktorý je rešpektovaný mnohými modernými vedcami a učencami pri formulovaní čo najpresnejšej rannej atómovej teórie vesmíru. Je jedným z najznámejších pred sokratovským filozofom ovplyvnený Leucippusom z Milétu a navrhol revolučné myšlienky, ktoré boli v rozpore s tými, ktoré sokratoví filozofi ako Platón a Aristoteles. Čo ho odlišovalo od jeho súčasníkov, je fakt že počas svojho ranného života navštívil mnoho vzdialených krajín a zdieľal nápady s učencami na celom vtedajšom svete, čo by mohlo vysvetliť jeho racionalizmus, humanizmus a lásku k slobode. Veľká časť jeho prác bola stratená alebo sa zachovali iba fragmenty, kvôli čomu sa nikdy nepoznala celková veľkosť jeho vedomostí. Z toho istého dôvodu, je ťažké odlíšiť jeho prácu od práce jeho učiteľa Leucippusa, ktorého existenciu poprel Epicuros, filozofický pokračovateľ Demokrita. Na základe jeho presnosti mnohých filozofických myšlienok ho mnohí považujú za „otca modernej vedy“. Démokritos sa narodil počas 80. olympiády v rokoch 460 až 457 pred naším letopočtom, aj keď niektorí učenci veria, že sa narodil v roku 470 pred naším letopočtom. Aj jeho miesto narodenia nie