Hudobné Leto

Total Page:16

File Type:pdf, Size:1020Kb

Hudobné Leto Terézia KRUŽLIAKOVÁ študovala spev u Dagmar Rohovej-Boksovej na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici (1993 – 1999) a pod pedagogickým vedením Zlatice Livorovej na VŠMU v Bratislave (1999 – 2004). Majstrovské kurzy absolvova- la u Reginy Resnikovej v talianskom Trevise. Už počas štúdia účinkovala v banskobystrickej Štátnej opere, od roku 2003 je sólistkou Opery SND v Bratislave. V čase štúdií zaznamenala viacero úspechov na vokálnych súťa- žiach doma aj v zahraničí: víťazné vav- ríny si odniesla z Medzinárodnej súťa- 41. že Antonína Dvořáka v Karlových Va- roch (2001), z Medzinárodnej spevác- kej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnav- HUDOBNÉ LETO ského v Trnave (2002), z Medzinárod- nej speváckej súťaže Ady Sari v poľ- skom meste Nowy Sącz (2003) a z me- 2017 dzinárodnej súťaže Toti dal Monte v ta- lianskom Trevise, kde okrem naj- Slanický ostrov umenia – Oravská priehrada vyššieho ocenenia získala aj Cenu pub- lika (2004). Na Stredoeurópskom fes- 2. júla 2017 o 18.00 hod. tivale koncertného umenia v Žiline jej v roku 2005 udelili Cenu Pražskej jari. Medzinárodnú kariéru mladá sólistka odštartovala v roku 2004 účinkova- Vokálny koncert ním na Dňoch kultúry Slovenskej republiky v Ruskej federácii a hosťovaním v Teatro Comunale v Trevise (v úlohe Rosiny v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly). súrodencov BABJAKOVÝCH Tú istú rolu stvárnila potom o rok neskôr aj v portugalskom Porte. Za roky dote- rajšieho pôsobenia na našej prvej scéne tu naštudovala rad mezzosopránovýcb Terézia Kružliaková – mezzosoprán postáv od debutového Tretieho chlapca v Mozartovej Čarovnej flaute cez Or- siniho v Donizettiho Lucrezii Borgii, Siebel v Gounodovom Faustovi, Floru vo Martin Babjak – barytón Verdiho La traviate, Tretiu dámu v Mozartovej Čarovnej flaute, Zuzku v Sucho- Ján Babjak – tenor ňovej Krútňave, Polinu v Čajkovského Pikovej dáme, Varvaru v Janáčkovej Káte Kabanovej, Pani Leafovú v opere Ľubice Čekovskej Dorian Gray, Princa Orlof- Daniel Buranovský – klavír ského v Straussovej operete Netopier až po Suzuki v Pucciniho „japonskej tra- gédii“ Madama Butterfly, ktorej sa pod režijným vedením Petra Konwitschného Program: zhostila s veľkou hereckou presvedčivosťou. Mimoriadne ocenenie odbornej ve- rejnosti získala aj za stvárnenie postavy Sesta v Mozartovej opere La clemenza W. A. Mozart „Non piu andrai“ di Tito, za ktorú sa v Ankete opernej kritiky, organizovanej portálom Opera ária Figara z opery Figarova svadba Slovakia, umiestnila v kategórii Najlepší ženský spevácky výkon v sezóne 2013/ 2014 na najvyššej priečke. W. A. Mozart duet Dona Giovanniho a Zerliny Najmladšia zo súrodeneckej trojice sa popri opere pravidelne venuje aj kon- „La ci darem la mano“ certnému spevu. Účinkuje na medzinárodných hudobných festivaloch (Brati- z opery Don Gioavanni slavské hudobné slávnosti, Festival súčasnej hudby a operná časť Zvolenských hier zámockých vo Zvolene, Festival Carla Dittersa von Dittersdorf v Jesení- W. A. Mozart „Dalla sua pace“ koch, Dvořákov Olomouc, Pražská jar, Podzimní festival duchovní hudby v Olo- ária Ottavia z opery Don Giovanni mouci a i. ), spolupracuje s poprednými domácimi a zahraničnými orchestrálny- mi a vokálnymi telesami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slo- G. Donizetti ária Nothinghama „Forse in quell cor“ venského rozhlasu, Symfonický orchester Českého rozhlasu v Prahe, Moskov- z opery Roberto d´Evereux, conte d´Essex ský akademický symfonický orchester, Slovenský filharmonický zbor, FOK Pra- ha, Moravská filharmónia Olomouc, ŠKO Žilina, Capella Istropolitana, Sloven- G. Donizetti aria Leonory „O, mio Fernando“ ský komorný orchester Bohdana Warchala, Štátna filharmónia Košice). V ok- z opery La Favorita tóbri 2011 spievala vo viedenskom Konzertahuse mezzosopránový part Mozar- tovej Korunovačnej omše so Slovenskou filharmóniou a Slovenským filharmo- G. Puccini aria Cavaradossiho „E lucevan le stelle“ nickým zborom, na tom istom pódiu sa predstavila aj v rámci piesňového recitá- z opery Tosca lu, kde uviedla výber z piesňovej tvorby Jevgenija Iršaia. Na Bratislavských hudobných slávnostiach 2011 participovala na koncertnom predvedení Donizet- J. Bock pieseň Tovieho „If ai where a ritchmann“ tiho opery Lucrezia Borgia po boku svetoznámej sopránovej hviezdy Edity Gru- z muzikálu Fidlikant na streche berovej a ďalších vynikajúcich slovenských vokálnych sólistov (v tomto naštu- dovaní vystúpila aj pri budapeštianskom uvedení diela), v októbri 2012 účinko- L. Bernstein pieseň Tonyho „Maria“ vala s Petrom Bršlíkom a Martinou Masarykovou na koncerte operných árií vo z muzikálu West side story francúzskom Marseille (Théâtre Toursky). O dva roky neskôr vystúpila na festi- vale Smetanova Litomyšl ako altistka v Druhej symfónii Gustava Mahlera (pod duet „Con te partiro“ taktovkou Ondreja Lenárda), v nasledujúcom roku sa v rámci Kunstfestu v Dráž- ďanoch uviedla ako interpretka Dvořákových Biblických písní. Pri opätovnom F. Loewe pieseň Doolitla „Ja sa dnes žením“ účinkovaní na BHS vystúpila v roku 2014 vo Verdiho Rekviem, v tomto roku na z muzikálu My fair lady našom najvýznamnejšom festivalovom podujatí hosťovala v Dvořákovom Sta- bat mater (v spolupráci so Štátnou filharmóniou Košice, Slovenským filharmo- F. Loewe pieseň Lyzy „Po tanci túžim len“ nickým zborom a dirigentom Petrom Altrichterom) a v Haydnovej Tereziánskej z muzikálu My fair lady omši (so Slovenským komorným orchestrom Bohdana Warchala a Slovenským zborom mesta Bratislavy). Z jej tohoročných koncertných úspechov spomeňme E. Kalman pieseň „Joj cigán“ aspoň ešte účinkovanie v Dvořákovom Rekviem so Symfonickým orchestrom z operety Grófka Marica Českého rozhlasu a vystúpenie v Mahlerovej Symfónii č. 8, uvedenej pod diri- gentským vedením Ondreja Lenárda na Smetanovej Litomyšli. E. Kalman pieseň Boniho „Joj cica“ z operety Čardášová princezná G. Donizetti Balatta Orsiniho z opery Lucrezia Borgia G. Dusik pieseň o rodnej zemi z operety Hrnčiarsky bál Martin BABJAK Daniel BURANOVSKÝ absolvoval štúdium operného spevu na Konzervatóriu v Bratislave, kde od roku pochádza z rodiny operného dirigenta. Klavírnu hru študoval v triede Antona Kál- 1980 navštevoval vokálnu triedu Idy Černeckej. Vzdelanie si roku 1985 doplnil laya na Konzervatóriu v Žiline a pod pedagogickým vedením Miloslava Starostu študijným pobytom v škole pre mladých operných spevákov Centro di perfezio- na bratislavskej VŠMU, ktorú ukončil v roku 1989 s vyznamenaním a s Cenou namento cantanti lirici, pôsobiacej pri milánskej La Scale. Profesionálnu dráhu ministra školstva. Počas štúdií sa zúčastnil in- operného sólistu odštartoval v roku 1987 na scéne banskobystrickej Štátnej opery, terpretačných kurzov v Španielsku, absolvoval odkiaľ v roku 1989 prešiel do Opery Slovenského národného divadla, kde pôsobil štipendijné pobyty v Kyjeve a Helsinkách, oce- sedemnásť divadelných sezón a kde stvárnil rad dramatických barytónových po- nenia získal na viacerých interpretačných súťa- stáv. V tomto období sa v speváckom umení zdokonaľoval u vynikajúceho baryto- žiach. Odvtedy vystúpil na viacerých medziná- nistu a dlhoročného člena Opery SND Franja Hvastiju. rodných hudobných festivaloch ako Bratislav- Do povedomia medziná- ské hudobné slávnosti, Festival súčasnej hudby rodnej verejnosti vstúpil Mar- Melos-Étos, Hornosliezsky festival v poľských tin Babjak vďaka laureátstvu, Katowiciach, Festival českej hudby v nemeckom ktoré si odniesol v roku 1992 Bonne, Mladé pódium Karlove Vary či Stredo- z Medzinárodnej speváckej sú- európsky festival koncertného umenia v Žiline ťaže Luciana Pavarottiho v (kde spolu s barytonistom Martinom Babjakom americkej Philadelphii, na zá- získal Cenu kritiky). Sólisticky spolupracoval s orchestrami doma i v zahraničí klade čoho ho phildelphská (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester slovenského rozhlasu v Bratisla- opera angažovala do dvoch ve, Štátna filharmónia Košice, Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, veľkých barytónových postáv Štátny komorný orchester Žilina, Orchester Jána Cikkera v Banskej Bystrici, Or- – kráľa Alfonza v Donizettiho chester Beethovenovej haly v Bonne, Orchester Hyosung Univerzity Taegu), ako Favoritke a maliara Marcela v sólista i ako komorný partner sa predstavil v mnohých krajinách Európy (o. i. v Pucciniho Bohéme. V tom is- Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Švédsku, Anglicku, Holandsku, Maďarsku, Portu- tom roku prijal aj ponuku zo galsku, Poľsku), ale i v USA, Argentíne, Mexiku, vo Vietname a Južnej Kórei. švajčiarskeho St. Gallenu Jeho diskografia zahŕňa bezmála dve desiatky titulov CD, rad štúdiových zázna- stvárniť rolu Nottinghama v mov realizoval aj pre fonotéku Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Pe- inscenácii Donizettiho opery dagogickej práci sa venuje už od čias vysokoškolských štúdií. Niekoľko rokov Roberto Devereux. V rokoch externe pôsobil na bratislavskom Konzervatóriu, v rokoch 1999-2000 bol hosťu- 1993 a 1995 účinkoval v Mní- júcim profesorom na Catholic University Hyosung of Taegu v Južnej Kórei. Na chove a Passau v medzinárod- bratislavskej VŠMU vyučuje od roku 1990 - od roku 2003 ako docent a od roku nom projekte Belcanto. Po ví- 2012 ako profesor klavírnej hry, pričom v súčasnosti zastáva aj funkciu vedúceho ťazstve na 27. ročníku medzi- Katedry klávesových nástrojov. národnej speváckej súťaže Totti dal Monte v talianskom K spoločným projektom dnešných našich hostí patrí unikátna nahrávka CD, Trevise (1995) exceloval postavou Escamilla v Bizetovej opere Carmen v sérii na ktorej súrodenci Babjakovci a klavirista Daniel Buranovský v prostredí Har- vystúpení v Trevise a Rovigu, v rokoch 1994 - 2004 bol stálym
Recommended publications
  • 1 . Fieotivail
    SPOLOK KONCERTNÝCH Bil UMELCOV pri Slovenskej hudobnej únii v Bratislave v spolupráci so ŠTÁTNYM KOMORNÝM ORCHESTROM ŽILINA pod záštitou MINISTERSTVA KULTÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 5.- 11. apríl 1992 Dom umenia FATRA Žilina 1. FIEOTIVAIL MLADÝCH KONCERTNÝCH UMELCOV KRAJÍN HEXAGONALY OF YOUNG MUSICIANS FROM HEXAGONALE COUNTRIES Vážení priatelia, Už druhýkrát sa uchádza o priazeň, najmä odbornej verejnosti z ČSFR a zahraničia, ale aj žilinského publika Festival mladých koncertných umelcov Hexagonály. Toto podujatie Spolku koncertných umelcov si kladie za cieľ predstaviť nesúfažnou formou najlepších príslušníkov mladej umeleckej generácie v medzinárodnej konfrontá­ cii zástupcov domácich i zahraničných agentúr, dramaturgov symfonických telies, roz­ hlasu a televízie, hudobných kritikov, zástupcov masmédií i širokej verejnosti. Práve účasí televízie a rozhlasu je zárukou širokého dosahu festivalu. Obohatením podujatia bude aj odborný seminár poriadaný SHS venovaný dychovým nástrojom. Sedem festivalových dní zachytí aj filmový dokument, prostredníctvom ktorého sa podujatie iste dostane do povedomia medzinárodnej hudobnej verejnosti, preto prosím interpretov i hostí o porozumenie a spoluprácu s filmovým štábom. Želám všetkým účinkujúcim, aby využili svoju príležitosť a našli nielen dobré a vďač­ né publikum, ale aj inšpirujúce prostredie a mnoho nových a užitočných kontaktov. Marián Lapšanský predseda Spolku koncertných umelcov Dear friends, For the second time the Festival of the Young Concert Artists of the Hexagonal is aspinng to win the favour of the domestic and foreign musical specialists as well as of the Žilina public. This undertaking organized by the Association of the Concert Artists aims to present - by means of non-competitive form - the best representatives of the young artistic generation and to confront them with the managers of the agencies from home and abroad, with the dramaturgists of the symphonic bodies, radio and TV, music critics, representatives of massmedia as well as the public.
    [Show full text]
  • Opera. (7. Ročník) Opera Je Hudobný Druh, Ktorý Vznikol Na Začiatku 17
    Opera. (7. ročník) Opera je hudobný druh, ktorý vznikol na začiatku 17. stor., okolo roku 1600 v Taliansku v baroku. Je jedným z vedúcich hudobných druhov. Opera je hudobno- dramatický žáner, ktorý spája hudbu, divadlo, balet, výtvarné umenie a spev do jedného celku. Opera je celá spievaná, nerozpráva sa tam. Barok V období renesancie vzrástol záujem o antické umenie a aj o antické divadlo, grécke komédie a tragédie. Texty antických drám sa zachovali, no renesanční autori nevedeli, aká hudba sa vtedy hrala, a tak museli vymyslieť niečo nové. Vychádzali z toho, že texty treba predviesť zrozumiteľne, nie ako dovtedy v renesancii, kde máme 4 hlasé skladby a každý hlas spieva niečo iné. Preto prišli s monodickým slohom, kde je jedna melódia- tá spievaná a ostatné hudobné nástroje robia sprievod. Prvú operu napísal Jacopo Peri, avšak nezachovala sa. Jeho ďalšia už zachovaná opera sa volá Euridice. Na začiatku baroka komponoval opery aj Claudio Monteverdi, tiež písal opery na antické námety Orfeus et Euridice, Arianna. Opery písal aj Domenico Scarlatti. V Taliansku začali vznikať prvé operné domy a divadlá- Benátky, Neapol, Rím... Opery bývali často dlhé až 6 hodín a skladali sa s uzavretých čísel- číslová opera (jedna ária, potom ide tanec, potom ďalšia ária ako jednotlivé čísla). Často sa v nich využívali kastráti, obdivuhodné a veľkolepé scény či kulisy. Za zakladateľa komickej opery sa považuje Giovanni Batista Pergolesi a jeho opery Slúžka paňou- La serva padrona. Z významných barokových skladateľov písal opery Georg Friedrich Händel (opera Rodrigo). Typický spôsob operného spevu sa volá bel canto- krásny spev. V opere sa mužské a ženské hlasy delia podľa výšky (soprán, mezzosoprán, alt, tenor, barytón, bas).
    [Show full text]
  • DOBRY DEN! Vianoce Prešli V Plúšti a Pravej Zimnej Kalamite
    'V " V CISLE: Festival Melos-étos reflektuje úvaha Z. Martinákovej e Z koncertného diania v Košiciach e Vokálna produkcia Babjakovcov e Banskobystrický Donizetti e Vianoce v éteri a na obrazovke e Informácie e Servis HŽ (ROČNÍK XXVI. • 4Sk 19. 1. 1994 . " .., DOBRY DEN! Vianoce prešli v plúšti a pravej zimnej kalamite. Je tu nový rok, rok nového očakávania, nastal čas realít, skutkov. Priania, ktoré sme si na prahu roku minu­ lt~ho vinšovali, akosi rýchlo chladnú, hoc z úprimného srdca by som si želal, aby sa nám v§etkým splnili do bodky a písmena. A keď už nie v hojnosti materiálnych statkov, tak aspoň v zdraví, aby bolo v nonne a zodpovedalo priliehavosti veku, a keď už aj to bude pokulhávaf, tak aby aspoň bol bohabojný mier, pokoj pre prácu, lásku, aby sa vytúžená súdržnosť nerozbíjala pre nezmyselnosti a malicher- nosti. · • Je to akýsi paradox života. Na jednej strane si vletci navzájom želáme len to dobré, ušrachtilé a na strane druhej, len čo atrament na vinši zaschne, stáva sa z neho zdvorilostná floskula, ba z daktorých úst vyznieva ako falošná a nebezpečná hra. Ved len čo sa bojujúce strany na bývalom juhoslovanskom území dohodli na vianočnom prímerí, netrvalo ani dva dni a opäf pricMdzala smrt spolu s vianočnými a novoročnými vinšami. Hoci aj u nás, sme si vletci želali na Vianoce mier, pokoj, lásku a pohodu, na nalom vlast­ nom južnom Slovensku sa už spolu s týmito vinšami zasievala nenávis(, Novoročný koncert sa konal pri príležitosti prvého výročia Slovenskej republiky, konal sa l. januára 1994 v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave.
    [Show full text]
  • Výstava Na Prezeranie V
    DIVADELNÝ ÚSTAV B R A T I S L A V A T M E T M E A T R E I N Š T I T Ú T E V čase zrodu sa hudobné divadlo v Banskej Bystrici označovalo ako „ľudová spevohra", štatút opery získalo až v roku 1972. Inštitúcia počas svojej existencie viackrát zmenila názov, od Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského cez Operu Divadla Jozefa Gre­ gora Tajovského až po ten súčasný - Štátna opera, ktorý dostala v roku 1999. Na plagáte od počiatku koexistujú operné, operetné či baletné tituly, ale aj ďalšie formy hudobného divadla. Publikum priťahuje najmä ľahší žáner a operné bestsellery, kritika zase vysoko hodnotí objaviteľskú misiu divadla. Žiaden z našich operných domov nemá v tomto časovom období na konte toľko slovenských premiér ako banskobys­ >(/l trická scéna: počas jej šesťdesiatročnej existencie ich bolo takmer pol stovky. Niektoré ostali v rovine repertoárovej rarity, iné zapísali Banskú Bystricu do národnej divadel­ nej histórie. Práve vďaka našej najmenšej a najmladšej scéne spoznalo Slovensko diela z raného tvorivého obdobia Giuseppe Verdiho, interpretačné vypäté opery Gaetana Donizettiho, Vincenza Belliniho a Gioachina Rossiniho či málo uvádzané tituly operné­ ho verizmu. Právo na existenciu si musela banskobystrická opera tvrdo vybojovať. Hlavnú záslu­ hu na tom, že sa jej to podarilo, mali a majú zanietení ľudia vo všetkých umeleckých i mi- moumeleckých profesiách, ktorí s ňou neváhali spojiť svoje profesionálne životy, aj keď ich existenčné podmienky mali ďaleko od ideálu. Vďaka nim dnes už nikto nepochybuje o mieste Štátnej opery na divadelnej mape. Obhájila sa na všetkých frontoch: drama­ turgickom, hudobnom, divadelnom, aj diváckom.
    [Show full text]
  • Hudobná Výchová 2014
    HUDOBNÁ VÝCHOVÁ 2014 SVIDNÍK 2014 Názov projektu Názov prijímateľa: MESTO SVIDNÍK Sídlo prijímateľa: Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník VZDELÁVCIE MATERIÁLY VYTVORENÉ V RÁMCI PROJEKTU POD NÁZVOM: „Neformálne vzdelávanie pre aktívnych seniorov z okresu Svidník“ Typ projektu: dopytovo orientovaný projekt Operačný program: Vzdelávanie Prioritná os: 2 Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov Opatrenie: 2.1 Podpora ďalšieho vzdelávania Miesto realizácie aktivít projektu: Prešovský kraj, okres Svidník Trvanie projektu : 08/2010 – 01/2015 KÓD ITMS projektu: 26120130037 „Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť̌ / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ“ 1 Názov projektu OBSAH ÚVOD 5 Hudobná teória so zameraním na dejiny hudby. Hudobné štýly vo svete, špeciálnym zameraním na: operu a operetu s použitím audio – vizuálnej techniky 1. Dejiny hudby 5 1.1 Hudobné obdobia 6 1.2 Globálna a lokálna hudobná kultúra 9 2. Hudobní skladatelia 10 2.1 prehľad hudobných skladateľov podľa obdobia 10 2.2 známy hudobní skladatelia na Slovensku i v Česku 17 2.3. skladatelia rómskeho pôvodu 18 3. Hudobný štýl/žáner 18 3.1. Subjektivita žánrov 19 4. Hudobné nástroje 20 4.1 Druhy hudobných nástrojov a ich delenie 20 4.2 Dejiny hudobných nástrojov 22 5. Audiovizuálna technika/hudobná technika 22 6. Opera a operné sály 22 6.1 Opera 22 6.2 Dejiny opery 22 6.3 Národné opery 23 6.4 Operné sály vo svete 25 6.5 Známi operný speváci 26 7. Ľudový štýl – folklór 27 7.1 ľudové umenie v tanci 27 7.2 Prehľad ľudovej kultúry na Slovensku 27 2 Názov projektu 8. Filmová hudba 29 8.1 Známa slovenská filmová hudba 30 8.2 Filmový skladatelia 30 9.
    [Show full text]
  • Vđročná Správa Za Rok 2005 Č. MK Œ 903/2006 Œ 700/1685 Organizácia
    Výročná správa za rok 2005 Č. MK – 903/2006 – 700/1685 Organizácia: Slovenské národné divadlo Bratislava Rezort: Ministerstvo kultúry SR Typ organizácie: štátna príspevková organizácia Miesto konania verejného odpočtu: Gorkého 4, Bratislava Čas konania verejného odpočtu: 25. 05. 2006 o 10:00 zasadačka GR SND Výročná správa je uverejnená na internetovej stránke MK SR: www.culture.gov.sk/odpocty/odpocty.html Výročná správa je uverejnená na internetovej stránke organizácie: www.snd.sk 1 Výročná správa o činnosti SND za rok 2005 1. Identifikácia organizácie: Slovenské národné divadlo, Gorkého 4, 815 86 Bratislava Zriaďovateľ: Ministerstvo kultúry SR Generálny riaditeľ: Dušan Jamrich Vedenie SND: Tibor Svierčik, ekonomický riaditeľ SND a zástupca generálneho riaditeľa, Marián Chudovský, riaditeľ Opery SND, Juraj Slezáček, riaditeľ Činohry SND (do 15.10.2005), Martin Huba, riaditeľ Činohry SND (od 16.10.2005), Emil T. Bartko, riaditeľ Baletu SND, Peter Šugár, riaditeľ Umelecko-dekoračných dielní SND, Milan Vajdička, technicko-prevádzkový riaditeľ SND. V roku 2005 bol pre SND platný zákon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle a Rozhodnutie č. MK-144/1999-1 o vydaní zriaďovacej listiny Slovenského národného divadla z 29. januára 1999 v znení jeho dodatkov zo dňa 19.7.2001 a 8.7.2002. Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia. 2. Poslanie a strednodobý výhľad SND Slovenské národné divadlo je štátna profesionálna reprezentatívna národná kultúrna ustanovizeň. Slovenské národné divadlo najmä: a) rozvíja národnú divadelnú kultúru, ktorú prezentuje aj v zahraničí, b) umelecky pripravuje a verejne predvádza dramatické, hudobno-dramatické a tanečné diela, c) vydáva a rozširuje periodické a neperiodické publikácie, propagačné materiály a usporadúva výstavy, ktoré propagujú jeho činnosť, d) vykonáva vlastnú sprostredkovateľskú činnosť, e) vyrába scénické a kostýmové výpravy, f) vyvíja ďalšie významné kultúrne aktivity.
    [Show full text]
  • Rozhovor Aktuálne Udalosť Na Tému
    13. január 2019 ČASOPIS GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI 1 NA TÉMU ROZHOVOR AKTUÁLNE UDALOSŤ Biblický s operným Pastiersky list Slávnostný a náboženský spevákom metropolitu galavečer motív v opere M. Babjakom Jána Babjaka SJ v DJZ v Prešove www.casopisslovo.sk 2 na úvod konzervatívnych časopisov. Dúfam, že všetky tieto NA CESTU zmeny budú prospešné. Vo februári Slovo oslávi 50 rokov od vydania Juraj GRADOŠ svojho nultého čísla. Toto výročie si pripomenieme tradične špeciálnym vydaním Slova a konferenciou o Slove na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakul- ty, ktorá sa uskutoční 20. – 21. februára. Srdečne Všetkým vám, naši čitatelia, želám v roku 2019 vás na ňu pozývame. Prvý deň bude venovaný hojnosť Božieho požehnania vo všetkom, čo robíte, prednáškam, druhý workshopom, priestoru na a všade, kde žijete. Zároveň vám ďakujem za vašu stretnutia s redaktormi, diskusiám... archív redakcie archív dôveru a podporu nášmu časopisu v tomto roku. Na prahu výročia Slova sa chcem poďakovať Čo nás všetkých v roku 2019 čaká? V prvom rade je všetkým, ktorí doteraz pomáhali tvoriť Slovo, ale to zmena. Zmena Slova – tak obsahová, ako i gra- aj tým, ktorí s nami budú spolupracovať v roku fická. Pre znižovanie nákladov sme upravili rozsah 2019. Špeciálne moja vďačnosť patrí tým, ktorí sa i počet vydaní v roku. Bude vychádzať dvakrát v poslednú nedeľu v mesiaci za nás modlia posvät- v mesiaci alebo, ak pôjde o dvojčíslo, raz v mesiaci. ný ruženec, spolubratom, ktorí do ekténie v tento Hľadali sme tú najlepšiu alternatívu, ako má Slovo deň vkladajú prosby za nás, a najmä tým, ktorí v roku 2019 vychádzať. Mnohí z vás nám poskytli podporujú časopis finančne.
    [Show full text]
  • Praveká Hudba
    Praveká hudba Najstarším prejavom hudby je ľudský hlas a po ňom rytmické nástroje. Hudba v praveku mala rituálny charakter. Najstaršie hudobné nástroje boli : hrkálky, rohy, bezdierové a dierové píšťaly, flauty, harfy, lutny, lýry. Vyrábali sa z kostí, dreva, kameňa a kože zvierat. Dokazujú to archeologické nálezy : jaskynné maľby, historické zápisy (obrázkové), písomné správy – básne, kroniky. Najstaršie hudobné nástroje sa delia na : - idiofóny – kamenné a drevené chrastidlá, škrabky, duté časti kmeňov, nástroje vydávajúce piskľavý zvuk, tiež ľudské telo – dupanie, tlieskanie, plieskanie, rôzne údery - aerofóny – flauty z trstiny a zvieracie rohy - chordofóny – luk, ako predchodca hudobných nástrojov. Staroveká hudba India Hudba v starovekej Indii bola nábožensko-filozofická. Vychádzala z hinduistického náboženstva. Bola presne matematicky vypočítaná. Striedajú sa v nej párne a nepárne takty. Používala sa pri všetkých slávnostných verejných aj súkromných podujatiach. Ešte aj dnes sa v Indii spievajú spevy podľa starých pravidiel. Nástroje : vina - dve bambusové steblá s dvomi hlavicami, na koncoch zviazané. Na bambusové paličky bolo natiahnutých 7 strún a hralo sa na ne brnkadlom, murali – priečne bambusové flauty, do ktorých sa fúkalo nosom , tik-tiri – dvojitý klarinet na zaklínanie hadov, bubienky a gongy – rôzne druhy. Mezopotámia Starí Sumeri – dávni obyvatelia Mezopotámie – hudbu pestovali už od 4.tisícročia pr.n.l. Prikladali jej veľký význam. Hrali na harfách, bubnoch, gitarách a trúbach, dvojitom hoboji. Čína Od prvých cisárskych dynastií má hudba popredné miesto. Uplatňovala sa hlavne v divadle. Poznali 5 tónovú stupnicu. V hudbe videli hlavné symboly života : zem, kov, drevo, oheň , vodu. Každý tón označoval určité postavenie : Hong - veľkolepý – cisár Chang - prísny – minister Kio – mierny – ľud Či – energický – štát Ju – žiarivý – svet Číňania verili v čarovnú moc hudby.
    [Show full text]
  • Výročná Správa O Činnosti SND Za Rok 2011
    . VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2011 č. MK – 564/2012-103/1 971 Organizácia: Slovenské národné divadlo Bratislava Rezort: Ministerstvo kultúry SR Typ organizácie: štátna príspevková organizácia Miesto konania verejného odpo čtu: SND, nová budova generálne riadite ľstvo Pribinova 17, Bratislava Čas konania verejného odpo čtu: 18.5.2012 o 10,00 hod. Výro čná správa je uverejnená na internetovej stránke MK SR: www.culture.gov.sk/odpocty/odpocty11/odpocty.html Výro čná správa je uverejnená na internetovej stránke organizácie: www.snd.sk Bratislava, marec 2012 Obsah 1. Identifikácia organizácie 2. Poslanie a strednodobý výh ľad SND 3. Kontrakt organizácie so zria ďovate ľom a jeho plnenie 4. Hodnotenie fondov organizácie 5. Podnikate ľská činnos ť 6. Zhodnotenie majetkovej pozície organizácie 7. Personálne otázky 8. Ciele organizácie v roku 2011 a preh ľad ich plnenia 9. Hlavné skupiny užívate ľov výstupov organizácie 10. Zhodnotenie výsledkov kontrol vykonaných kontrolnými orgánmi 11. Záver 12. Tabu ľkové prílohy 1 1. Identifikácia organizácie: Názov organizácie: Slovenské národné divadlo Sídlo organizácie: Bratislava, 819 01, Pribinova 17 Identifika čné číslo organizácie: 164 763 Zria ďovate ľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Dátum zriadenia: 1. 3. 1920 Štatutárny zástupca organizácie – generálny riaditeľ: Mgr. art. Andrej Šoth, ArtD do 21.9.2011 Ing. Milan Vajdi čka od 22.9.2011 Členovia vedenia SND: Ing. Tibor Svier čik, poradca generálneho riadite ľa Alžbeta Bednáriková, riadite ľka kancelárie generálneho riadite ľa SND Mgr. Juraj Martiny, riadite ľ úseku obchodu a vz ťahov s verejnos ťou do 26.9.2011 Mgr. Zuzana Dolinská, riadite ľka úseku obchodu a vz ťahov s verejnos ťou od 1.11.2011 Ing.
    [Show full text]
  • Kalendárium 2020
    JANUÁR VÝROČIA — INSCENÁCIE 1965 55 rokov založenie Divadla pantomímy Milana Sládka v rámci Divadelného štúdia 11. 1. 1930 90 rokov prvé uvedenie opery Ludwig van Beethoven: Fidelio, Slovenské národné divadlo, Bratislava (réžia: Bohuš Vilím) 11. 1. 1980 40 rokov od prvej premiéry Divadla pre deti a mládež, pobočnej scény DJZ v Spišskej Novej Vsi (dnes Spišské divadlo) Jozef Gregor Tajovský: Ženský zákon (réžia: Eduard Gürtler) 14. 1. 1950 70 rokov od prvej premiéry Nitrianskeho krajového divadla (dnes Divadlo Andreja Bagara v Nitre) Ján Skalka: Kozie mlieko (réžia: Ľudovít Ozábal) 15. 1. 1930 90 rokov Charles François Gounod: Faust a Margaréta, Slovenské národné divadlo, Bratislava (réžia: Zdeněk Ruth-Markov) 16. 1. 1960 60 rokov Gioacchino Rossini: Barbier zo Sevilly, Slovenské národné divadlo, Bratislava (réžia: Július Gyermek) 17. 1. 1970 50 rokov Giuseppe Verdi: Rigoletto, Slovenské národné divadlo, Bratislava (réžia: Július Gyermek) 18. 1. 1930 90 rokov prvé uvedenie hry Antonie Kučerová-Fischerová: Keď hračky ožijú, Slovenské národné divadlo, Bratislava (réžia: Andrej Bagar) 19. 1. 1990 30 rokov prvé a jediné uvedenie hry Gaston Salvatore: Stalin, Štúdio S, Bratislava (réžia: Martin Porubjak) 19. 1. 1950 70 rokov Wolfgang Amadeus Mozart: Únos zo serailu, Slovenské národné divadlo, Bratislava (réžia: Jiří Fiedler) 20. 1. 1940 80 rokov prvé uvedenie hry Henrik Ibsen: Rosmersholm, Slovenské národné divadlo, Bratislava (réžia: Ján Jamnický) 21. 1. 2005 15 rokov výstava Divadlo – vášeň, telo, hlas. Dejiny divadla 20. storočia na Slovensku, ktorú usporiadal Divadelný ústav v priestoroch Slovenského národného múzea v Bratislave 26. 1. 1980 40 rokov prvé uvedenie hry Ivan Sergejevič Turgenev: Mesiac na dedine, Slovenské národné divadlo, Bratislava (réžia: Ľubomír Vajdička) VÝROČIA — ZÁJAZDY 14.
    [Show full text]
  • Brochure-Layout-July
    The Embassy Concert Series EMBASSY OF SLOVAKIA☼ Mont r eal and Sinfonieor chest er Baden-Baden. H e i s a 3523 INTERNATIONAL COURT, NW laureate of many prestigious violin competitions such 2014- 2015 Season as Q ueen Elisabet h Inter national Music Com-petition st MARTIN BABJAK, BARITONE (Belgium); Inter national (21 YEAR) DANIEL BURANOVSKÝ, PIANO O ist r akh Competition Jerome Barry, Thursday, September 18, 2014, 7:30pm (Ukraine); Inter national Director/Founder Among the many r oles which Martin Babjak has Kotorovych Violin portrayed on the stage are: Amonasro in Verdi's Aida, Competition (Ukraine), Advance Notice Brochure Count Almaviva in Mozart's The Marriage of Figaro, Inter national Spohr Count Danilo Competition (Germany); As of July 1, 2014 lovitsch in Fr anz International Montreal Competition (Canada); Lehár 's The Merry Inter national Premio Lipizer (Italy), Inter national Widow, Escamillo N ir edgazi Violin Competition (Japan), Int er nat io nal in Geor ges Bizet 's Dvarionas Violin Competition (Lithuania) and Car men, Figar o i n International Molinari Competition (Switzerland). He Uniting People Through Musical Diplomacy Rossini's The Bar - plays a violin from Giuseppe Guarneri del Gesù, one of the greatest violinmakers in the music history, ber of Seville, Golaud in Claude Debussy's Pelléas et Mélisande, Guglielmo in Mozart's Così fan tutte, the which is lent to him to recognize his high class as a Lord Duke of Nottingham in Donizetti's Roberto violinist and a musician. Program: Schubert, EMBASSY OF SLOVENIA ☼ Devereux, Iago in Ver di's Otello and many more. He is Mendelssohn, Ysaÿe, Sarasate, Koryk, 2410 CALIFORNIA STREET, NW widely known as one of Slovakia’s finest singers.
    [Show full text]
  • Collegium Technicum Organized the International Festival UNIVERSITAS CANTAT, at Which the Choir Together with Foreign University Choirs Performed Oratorio Works (A
    In 1993-2001 Collegium Technicum organized the International Festival UNIVERSITAS CANTAT, at which the choir together with foreign university choirs performed oratorio works (A. Dvo řák: Stabat Mater, G. Rossini: Petite messe solennelle, W.A. Mozart: Technical University of Košice Requiem, Messe c-mol) in churches and cathedrals in Košice, Bratislava, Wien, Bern, and ř Faculty of Metallurgy Zürich. The last university projects were - the performance of A. Dvo ák: Stabat Mater th (2010) with the Chor Akademicki Uniwersytetu Warszawskiego conducted by the Russian 9 International Conference on Local Mechanical Properties 2012 conductor Irina Bogdanovich, the first performance of Shubert‘s Messe As Dur in Košice ě č conducted by Zbyn k Müller and performed with an excellent choir APZ Tone Tomši from the University of Ljublana in 2010, in 2011 the choir together with the university choir RIGA from Riga Stradins University performed for the first time in Košice the Messe Solennelle de Sainte Cécile by Charles Gounod conducted by the Czech conductor Stanislav Vav řínek. Tatiana Švajková-Kanišáková graduated from the Faculty of Education, Comenius University in Bratislava in 1997, from which she also received her PhD. degree. In 2003 she took part in the master classes of choral conducting with Prof. Éva Rozsgonyi in Szeged (Hungary), in 2006 she attended the postgraduate study of choral singing and conducting at the Akademia Muzycna in Bydgoszcz which she finished with distinction. Since 2001 she has been teaching at the Department of Music, Faculty of Humanities and Natural Sciences, University of Prešov. She is the conductor of the women’s choir Iuventus Paedagogica and the mixed singer choir Nostro Canto there with which she recorded a CD of contemporary Slovak choral music.
    [Show full text]