'V " V CISLE: Festival Melos-étos reflektuje úvaha Z. Martinákovej e Z koncertného diania v Košiciach e Vokálna produkcia Babjakovcov e Banskobystrický Donizetti e Vianoce v éteri a na obrazovke e Informácie e Servis HŽ

(ROČNÍK XXVI. • 4Sk 19. 1. 1994 . " .., DOBRY DEN! Vianoce prešli v plúšti a pravej zimnej kalamite. Je tu nový rok, rok nového očakávania, nastal čas realít, skutkov. Priania, ktoré sme si na prahu roku minu­ lt~ho vinšovali, akosi rýchlo chladnú, hoc z úprimného srdca by som si želal, aby sa nám v§etkým splnili do bodky a písmena. A keď už nie v hojnosti materiálnych statkov, tak aspoň v zdraví, aby bolo v nonne a zodpovedalo priliehavosti veku, a keď už aj to bude pokulhávaf, tak aby aspoň bol bohabojný mier, pokoj pre prácu, lásku, aby sa vytúžená súdržnosť nerozbíjala pre nezmyselnosti a malicher- nosti. · • Je to akýsi paradox života. Na jednej strane si vletci navzájom želáme len to dobré, ušrachtilé a na strane druhej, len čo atrament na vinši zaschne, stáva sa z neho zdvorilostná floskula, ba z daktorých úst vyznieva ako falošná a nebezpečná hra. Ved len čo sa bojujúce strany na bývalom juhoslovanskom území dohodli na vianočnom prímerí, netrvalo ani dva dni a opäf pricMdzala smrt spolu s vianočnými a novoročnými vinšami. Hoci aj u nás, sme si vletci želali na Vianoce mier, pokoj, lásku a pohodu, na nalom vlast­ nom južnom Slovensku sa už spolu s týmito vinšami zasievala nenávis(, Novoročný koncert sa konal pri príležitosti prvého výročia Slovenskej republiky, konal sa l. januára 1994 v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave. nevraživosť, nesúdržnosf a nepokoj ... Koncert usporiadalo Ministerstvo kul rory SR spolu so Slovenskou filharmóniou. Snímka R. Leško TA SR Netvrdím, že nie sú príčiny aj pre istú nespokojnosť, že niet problémov, ktoré by bolo treba demokraticky riešif, ventiloval, prehodnocoval. Obávam sa však, že keď niekto v mene kresfanstva, jeho zákonov a prikázaní, ktoré vo svojom názve nesie ako krycí štít, alebo ako dobre osvedčenú trade mark, keď vodu káže a víno pije, tak už potom dačo s nami, ale aj s kresfan­ skou morálkou, nie je v poriadku. Ak vianočné sviatky, sú vrcholné sviatky kresfanstva, tak by sme v nich mali mat úctu a na istý čas usilova( sa ovládnu( svoje kariéristické a po moci bažiace libido. Hudba bola odjakživa prejavom mieru, zmierlivosti, priatelstva a tichou oázou porozumenia aj bez velkých slov. Priaterov komornej hudby potešil vianočný koncert Mozartovho kvarteta zo Vianočn\1 a predv ianočn\1 atmosféru doplň ali rozličné bene fi čné podujatia. Na Nepamätám sa, že bola kedysi príčinou Salzburgu, ktorý z iniciatívy Rakúskeho vefvyslanectva, vynikajl1cim spôsobom koncerte s názvom Tichá noc, ktoní poriadala Nadácia E. Kováčov ej vysllipil o. rasových, politických či triednych i. aj spevokol Kardinálik z Bošian. nešvárov. Azda aj preto ju niektorí politici predniesol v Zichyho paláci diela W. A. Mozarta aJ. Haydna. Hudobný pro­ gram spestrila literárnymi vstupmi Gabriele Schuchter z viedenského nepotrebujú (česf výnimkám!). Chvá­ Snímka V. Bonko - TA SR labohu, zatial nikomu nevadí, že v§etci Burgtheatru. Snímka: M. Jurík slávni slovenskí rodáci, žijúci vo svete, sa pílu inak, ako po slovensky. Zatial nám stačí, a bude stači(, že nám robia dobré meno. A aké meno si robíme my kvôli problémom neprincipiálnym, ktoré nerozhodnú o tom, že budeme zdraví, lfastní, že budeme môcf pokojne praco­ val, žif, milova(, ekonomicky prosperovať, to sa zrejme ukáže v najbližších dňoch. Sr' 'lle, aby hudba bola pre POKOJ A LÁS 1 Skúsme aspoň my, bez kon­ ··ch manier, vytvorit priestor k 'Y hudba svojou ,jazykovou" lnosfou, univerzalitou, neješit­ nosfo. ,. Iás spájala a nie rozdefovala Vytvor. : fiktívnu alianciu HUDBA PRE POKOJ A LÁSKU, v ktorej nebude pre­ cedensom to, kto je akej národnosti, náboženstva, straníckej príslušnosti, ale v ktorej základným kritériom bude hodnota človeka a jeho práce. ~udba má v istom slova zmysle transcendentálne vlastnosti, vďaka ktorým nemôže byt nikdy porazená, ale nemôže byt ani víťazom . Je tu pre každ6ho, kto ju chce prijat a kto ju potrebuje a pre koho môže byt aj sebazáchranou pred zhubnosťou kariériz­ mu a nihilizmu. Teda opäf si zaželajme, Dobrý deň, zdravie, štastie, lásku, mier, materiálne i nemateriálne bohatstvo. Veď, keby sme si toto neželali, mysleli by sme si, že ani nežijeme ... Sv i atočná vianočná atmosféra zavládla aj v Športovej hale na Myjave, kde Spolok hudobného folkJóru pri SHÚ u s ku toč nil prvý zo série vianočných koncertov MARIÁN JURÍK NARODll.. SA NÁM ... Orchester rudových nástrojov Rádio Bratislava, pod taktovkou Miroslava Šrnida uviedol pre vyše tisfc návštevnOc:mi pestrý a umelecky vysoko hodnotný koncert z diel S. Stračinu , O. Demu, J. Malovca, I. Dubeckého a i Snímka: M. Jurík SPEKTRUM Chv11'a pre človečenstvo rase~ Celý ro/.. Sil tešíme nil tie neopilkov

v aktivity bolo angažovanie do pedagogick6ho kolektívu VSMU (od r. 1968), kde pôsobil plné Zomrel ZA DOC. IVANOM PALOVICOM štvrťstoročie (absolventi, dpiranti). Stretávali sme sa nielen na koncertoch, ale aj v (13. l. 1938-12. 12. 1993) súčasne núti zamys li eť sa nad jeho životnou porotách Interpretačnej sútaže v B. Bystrici, na ALOJZ púťou. Stretli sme sa ru( bratislavskom Konzer­ prehrávkach, pri výberoch mladých adeptov na vatóriu v klavírnej triede prof. Kafendovej za­ zahraničn6 sútaže v pozfcii interpret - kritik, ale č iatkom päťdesiatych rokov. Na školu prišiel zo aj pri akciách VSMU (pri obhajobách, habilitá­ Spišskej Novej Vsi vynikajúco pripravený prof. STU ŠKA ciách). Pri poslednom takomto stretnutí začiat­ Magdou Móryovou, ktorej rodinu stihol rovnaký kom novembra si e§te plánoval spol č vys· osud ako Palovičovcov vysťahovaných z Bra­ tópenie na koncerte s vynikajúcollldanr ..J u Dňa 22. 12. 1993 zomrel v tislavy v rámci smutnej akcie ,,B". Pri štarte svo­ dcérou. Nedočkal sa.. . jej umeleckej dráhy to nemal fahké, ke

ZUZANA MARTINÁKOVÁ Hudbou do sveta? MELOS-ÉTOS- 2. ročník medzinárodného festivalu súčasnej hudby

Bratislavská jeseň opäf prebehla v znamení hudobných festivalov. Tradíciou zabehnuté, etablované Bratislavské hudobné slávnosti "uvoľnili" v novembri kon­ certné pódiá rozbiehajúcemu sa medzinárodnému fóru festivalu Melos-Étos. Azda by sa ponúkalo akési konfrontačné slovo - nie je však v našich ~ysloch triediť~ hodnotil, vytváral paralely ... Napokon, na margo BHS vzhľadom k 1ch dlhoročneJ tradícii vyslovili sa už kilogramy slov. Nuž teda - Melos-Étos. Festival s novou tvárou, iným zacielením. Desiatky skladieb, podujatí s množstvom informácií, paleta interpretov ... ozaj - našiel sa taký zdatný a disponovaný jedinec, ktorý dokázal fyzicky obsiahnuť to mohutné spektrum? V snahe priniesť čo možno najkompaktnejšf obraz o priebehu festivalu, upustili sme od dielčich reflexu, hodnotení a torzovitých recenzií, zvolili sme formu, ktorú vám ponúkame... R

Francais, United S tates Information Service, RETROSPEKCIA Britisch Council , Ccské kultúrne stredisko, Poľské informač n é a kultúrne stredisko, Experime ntálne štúdi S Ro a predovšetký m O prvom roč níku festi valu Me los-Étos na základe č inn os ti Festivalového (V. Bokes spred dvoch rokov sa povravclo i popísalo - pred seda, B. Horváthová, l. Marlon, R. ve ľa. Mal svoje pozitíva i negatíva, ako Rudo lf, l. Valcntovič ) a O rganizačného všetko, čo neprebieha v rámci zabehanýc h výboru (S. Fcrcncová, M. Šuleková, P. regúl. Re lizác ia myšlienky vy t vo ri ť platfo r­ Važan). V rámci jedenástich dní (7.- 17. ll.) mu na poznávanie i konfrontáciu domácej bolo pripravených 24 ko ncertnýc h podujatí tvorby so za hran i č nou si vyžiadala nemalé (z to ho 19 komorných, 2 symfonické, 2 úsilie i "prvolczccké" ťa7 kos ti , čo som vtedy aj v mojej glose v Hudobnom ž ivote ocenila. elektroakustické a l zborový ko ncert) a Vzdialený bol pre mňa zámer prev i es ť touto sprievodné podujatia: Vernisáž a výstava cesto u "rehabilitác iu'· viac č i menej diskri­ " Výsledky tvo rivej die lne Textil"; trojdňový minovaných s klad ate ľov. Za to som s i vy­ Workshop v oblasti elektroakustickej hudby slúž ila dcsignat "striga v po lie vke" (škoda, že som v onom č l án ku , mimochodom zve­ rejnenom až po polroku v Kultúrnom ž ivote , nebola menovaná), ktorá údajne zradil a Ed ge, Sliezske kvarteto , Finnish Radio ďa l š íc h die l to bolo 6 Melodies for Violon vlastné ideály. Na druhej strane to bo lo je­ Chamber C ho ir, Moving Music T heatre, and Keyboard (1950) Johna Cagea, diné verejné uznanie môjho dlhoroč n éh o Agon, Vcni, Mladí bratislavskí sólisti, pro­ Sequenza Vill pre husle sólo Luciana Berla záujmu o s ú č asnú slovenskú hudbu, aj k eď dukč n á skupina IRCAM a i.) a 3. dôraz na (1976), Partita pre husle sólo (1976) sa týkalo len minulosti. Zotrvajúc ešte pri mladých domácich i za hrani č n ýc h skla­ vladimíra Martynova, Dikhthas pre husle a prvom roč níku Me los-Étos, bolo pre mňa dat e ľov. Nechýbali však ani ďal š i e osobnosti klavír (1980) Iannisa Xenak:isa a Druhá viac ako paradoxné, že sa pod záhlavím nášho s to roč ia ako Cage, Scelsi, Crumb, sonáta pre husle a klavír Quasi una sonata etiky použili práve metódy, z m intjlosti kriti­ Fe ldman, Rzewski , M. Monk, Messiaen, (1968) Alfreda Schnittkeho, ktorou sa zované (odblokovaná diskusia počas muzi­ Ligcti, Berio, Boulez, Logothetis, Varése , prvýkrát po svojom seriálnom období, pú šťa kologického seminára, výber skladieb podľa !ves, Andriessen, Ferrari, Ferneyhouhg, na nové pole (vtedy zaváňajúce zakázaným zásady - ja tebe, ty mne, atď.. . ). O to väč š ím Viňao , Weir, Kulenty a tiež slovenskí skla­ ovocím), polyšty lového komponovania. potešením bol pre m ň a druhý ročn ík tohto dateli a strednej i staršej gene rácie, pričom sa Výs ledkom je kompozícia, u vo ľňuj úca tem­ festivalu, ktorý prebiehal v znamenf vysokej nezabudlo ani na emigrantov (Kupko vič , perament až k typu romantickej v irtuóznosti kvality, súmcrateľncj s ktorýmiko ľve k me­ Kolman, Mihalič) . Uprednostnili sa overené a vášnivo sti , pretkaná c itátom B-A-C-H , s dzinárodnými festivalmi s ú časnej hudby, hodnoty - na celom festivale zaznelo len päť narážkami na Šo s t akov i č a a tradíciu dôslednej a vydarenej dramaturgii a v premiér, a to skladieb mladých s kladate ľov e urópskej hudby, a pritom kompaktná, neposlednej miere úctyhodnej organ i začnej (M. Kraj č í a P. Zagar z Bratislavy, A. súdržná - rozbíjajúca i s tm e ľujúca zároveň prípravy i realizácie. Po dl horočných skú­ Mih a li č z Paríža, M. Pudlák z Prahy a l. J. divergentné prvky. senostiach z minulosti v rôznyc h s férach Psathas z Nového Zélandu). Takpoved iac "bombou" č i senzáciou je v života, som konečne mala pocit, že ide sku­ Zač nem tým, čo najv iac rezonuje v mojej posledných rokoch na mnohých svetových t oč n e o vec a nic o presadzovanie vlastných pamäti čelistka Karine Georgian, scénach 3. symfónia pre soprán a orches1er č i ni eč íc h záujmov. R ostropov i čová ž iač ka a nemecká bajanistka "Symfonia piesní žalosných" (1976) Elsbeth Moser. Znova sa potvrdila známa Henryka Mikolaja Góreckého. Je to hudba, Ruský dirigent Andrej Borejko vec , že skladba doslova ožíva pod dobro u ktorá má charakter mod l it by - jednoduchými PREZENCIA interpretácio u a j e priam n eu ver it e ľné ak o pro striedkami (diatonické škály, monódia , a využitia compute rovej techno lóg ie v tieto dve ume lky ne "narábali" svojimi hudbe za vedenia pracovníkov IRCAM nástrojmi. Akordeón napriek desiatkam Druhý ročn ík med zinárodného festivalu (Institut de rcchcrchc ct coordination acous­ rokov boja o presadenie sa na koncertnýh hudby Me los-Étos, asociácie súč as nej č l en tiquc/musique) Paríž - X. C habol a A. pódiách a ex istujúcej autentickej tvorby z European Conference o f Promotcrs o f Ne w Mihali č; workshop v oblasti vokálnej tech­ 20. storoč ia , stá le nie je docenený. Elsbeth Music, ktorého u s poriadateľmi boli S loven­ niky, transformácie hl asu prostredníctvom Mose r svojím bajanom (gombíková tas­ ská hudobná únia, Spolok slovenských skla­ elektronických o perácií za vedenia britskej tatúra) predovšetkým v skladbe De da t eľov pri S H Ú, Slovenská fi lharmónia. sopranistky Frances Lync h; t roj dňové Profundis (1976) Sofie Gubajduliny priam S lovenský rozhlas, Hudobný fond - Hu­ muz ikolog ic ké sym pózium " Hudba ako čarova l a nes lýchané sonoristické kreácie, dobné infonnač né stredisko a S lovenská poso lstvo" (o rgani zač n á príprava N. kto ré bezpoc hyby nie je možné d ocie liť na te levízia, bolo možné zreali zo v ať vďaka pod­ Hrčko vá a L. Micha lková), ktoré sa konalo inom nástroji (bajan má oproti organu výho ­ pory Ministerstva kultúry SR, spolupráce za účas t i muzikológov zo Slovenska, C iech, du v dynamickej ncxibilite , nehovori ac o inštitúcif sídliacich v Bratis lave ; PRO HEL­ Poľs ka , Spolkovej republiky Ne mecka, zvukovýc h možno stiach s "dycho m" pomo ­ Rakúska a Litcvska. Už len púhy v ý poče t cou mecha). Aj skladba Croce VETIA, Schweizer Kulturstiftung, Institut In (1979) - napovedá, že zabs o l v ov ať všetky koncerty a pôvodne pre v i o l onče l o a o rgan) získala podujatia presahovali rámec možností jedin­ touto inte rpretáciou. Sedem slov pre vio­ ca , čo však ani nebýva zámerom takýchto lončelo, bajan a sláčikový orches1er (1982) - akcií. Na druhej strane chcem sa vyhnúť sed e mča s ťo vá skladba, d uchovne spätá s ne.dorozumeniam v súvislo sti s mojou recen­ cho rá lovou skladbou He inricha Schlitza zio u, ktorá ž i a ľ, odráža len časť festivalu, " Sedem slov nášho drahého Vykupi teľa a pri čom táto nic je výsledkom osobno stnej Spas i t e ľa Jež iša Krista" , patrí k vrcho lom selekcie na základe predpokladanej kvality hudobnej tvorby našej s ú čas n os ti . ( ncz ú častn i l a som sa koncertov - 7. l l . - G ubajdulina je jedný m z mála skl ada t e ľov , 17.00, 8. l l. - 17.00, ll. ll. - 17.00, 13. ll. ktorých die la pri využití komplexných výra­ - 17.00, 14.- 17. l l. a sprievodných podu­ zových prostriedkov, racionálne ho tvarova­ jatí). n ia a log iky stavby sú zároveň hlbokou Bohdan Warchal s Vladimírom Godárom po pre­ duchovnou, aj v zmysle vážnou č i religióz­ miére jeho Barkaroly no u, vý poveďou č l oveka - ume lca (u nás k RECENZIA takým patrí R. Berger a l. Hrušovský). bazálny toná lny pohy b, ľud ová me lodika, Záž itkom aj pre tých najkritic kejších mohlo vedomá evokácia tradíc ie euró pskej by ť koncertné vystúpenie svetoznámej hus­ duchovnej hudby ) tu dosahuje maximá lny V koncertnej dramaturg ii prevládali zre­ listky Tatiany Grindenko a klaviristu emocionálny úč in ok , navodzujúci pocit tran­ jme tri hlavné trendy: l . d ôraz na význam­ Alexandra Malkusa. Ich program odrážal scendcntna. V Bratislave zaznela v podaní ných tvorco v hudby 20. s t o roč ia (Lu­ širokú škálu štý lových smerovaní v hudbe vynikajúcej pofskcj sopranistky Ewy toslawski , U s t vo ľs k aj a , Pärt, Gubajdulina, 20. s t oroč i a . 2 nocturnes op. 15 (1926) lzikowskej a Slovenskej filharmónie pod Schniltkc, Górccki , Xenakis), 2. profilové ruskél)o kladatc ľa Alexandra Mosolova vedením ruského dirigenta Andreja Borejka. koncerty interpretov a súborov (d irigent ( 1900- 1973), ktorý pre svoje názory a "mo­ Svojím poslaním stoj í blízko d ielam G iju Arturo Tamayo, čcmba li stka Elisabeth Choj­ dernistický" prejav (rcprczcnta nL pokro­ Kančc li l1 o, kto rý však · v oblasti kompo­ nacka, sopranistka Frances Ly nch, huslistka kových ume leckých trendov v Rusku v 20- z i čn ýc h pro striedkov prekra č uje primárnu, Tatiana Grindcnko a klavirista A lexande r tych rokoch) patril medzi zakázaných skla­ bazálnu rovinu. Vý razno u miero u Malkus, v i o l on če li stk a Karine Georgian a da te ľov. Jeho skladby sú blízke štýlu novej inšpirovala táto symo fónia už krátko po jej bajanistka Elsbcth Moser, bic ista Wim vec nosti, namicrcném u proti scntimentaliz­ vzniku Vladimfra Godára, kto rý v oratóriu Sopranistka Frances Lynch uviedla Hatrfkovu Konink, huslista Josef Rissin a k laviristka mu romantizmu a nes t o t ožň ujú ce sa s reali z­ Ponorenú hudbu. Oľga Rissin-Morcnová, klavírne duo Do uble mom socia listickej umeleckej ideo lóg ie. Z pokračovanie na str. 4

- ~~------FESTIVAL Hudbou do sveta? Dokon čen ie z 3 str. s náď patrí k najuznávanejším tvorcom na svetovej hudobnej scéne. Jeho neobyčajný Orbis sensualium pictus v mnohom priam zmysel pre farebné cítenie, evokujúce zvuky preberá Góreckého J" o m poz i č n é pro~t ri edky dos i a ľ nepoč ut ýc h nereálnych priestorov, i výrazovú estetiku. akoby sa d.o týkali nerozmerné ho universa. V Príjemný m prekvapením bolo Arttrio tejto skladbe sa Crumb inšpiroval zvukmi Salomé z Paríža (vznik 1991); talianska ve ľrýb a mora, ktoré priam nadprirodzeným rtautistka moravského pôvodu C. Nováková, spôsobpm vydo loval z amplifikovanej fl au­ americká vio l on če li s t ka H. Metzger a japon­ ty, violonče l a (če l ista hrá aj c ro talcs) a ská klaviristka Y. Bertocchi-Hamada), ktoré klavíra. Arttrio Salomé dotvorilo teatrálny do svojho programu ~:aradil o aj dve pre­ ú č inok tohto mystického d ie la ( h ráč i sú v miéry - Alexandra Mihaliča z Parí/a (nar. maskách a hrajú v prítmí) zaradením 1963, ~ l ovcn ~l"ého pôvodu) a Miroslava nahrávky veľryb i e h o hlasu na úvod (postup­ Pudláka z Prahy (nar. 1961). Kým ný príchod) a záver (postupný odchod) Mihaličovo trio Ce 7 je skladbou, ktor;í skladby. Moju zved a vos ť dopredu vzbudzovalo trio Moving Music Theatre z Ve lkej Británie, kto ré do svojho programu zaradilo dve Stockhausenove cyklické diela - Harlequin (1975) a Tierkreis (1976) - predovšetkým preto. že som už poznala ich iné prevedenia. aprick tomu. že traja mladí ume lci toto zoskupenie vytvorili len pred polrokom, predviedli pozoruhodný výkon. Kl arinetista Ian Stuart priamo spolupracoval so Stockhauseno m a tl č ink ova l v jeho hudob­ no-dramatických projektoch. Harlcquin, kto­ rý bol vytvorený pre Suzanne Stephens (Malého llarlequina som v j ej podaní zažil a v Bruseli t. r.), si vyžaduje enormné nasade­ Skladatelia v rozhovore - Roman Berger a Ladislav Kupkovič nie - trištvrte hodiny klarinctové sólo s gesticko-mimickou a pohybovou kreác iou prelúdiách (1953), Klavírnej sonáte č . 5 talgických, či minimalistických skladieb (až na javisku . lludba pozostáva z me lodických (Schroeder) zazne la Sonáta (1952) a Duo na výnimku d voch verzií Unárnej partitúry fo rmúl, kto ré akoby o pisovali po hyb a vn(l­ ( 1964) pre husle a klavír (Josef a O Iga Milana Grygara z r.• 1981) prekvapi l i presne torné rozpo loženie Harlcquina a opačne. Rissinovi), pričom sa musím pr i z n ať, že ani o pačnou orientáciou, ktorá akoby odrážala Najväčš ím problémom je ud ržať napiitic jedna z týchto skladieb nczancchala vo mne myšlienkový manifest tali anskych ľutu ristov skladby a " presvedči ť'' divákov, že to môžu hl bší doj em . Ich zv l ;gtnosť pôsobí akoby zá- desiatych rokov nášho storočia. K b rať naprosto vážne, ale bo sa hlasno zabávať merným diletantizmom (Ustvofskaja je šp i č kovým výkonom možno za rad i ť aj sym- - ak chcú. Divadelná verzia pôvodne konccr­ ž i ačko u Sostakov i ča - nic autodidaktom!). fonický koncert Brnenskej ftlharmónie pod Belgický dirigent Daniel Gazon tantnej s kladby pre rôzne inštrumentálne taktovkou Artura Tamaya, ktorí uviedli obsadenia T ierkrcis je prvým projektom kto rý je navodený ncrcšpcktovaním zákoni- Messiaenovo Un sourire (1989), Memento nevyhýbajúc sa výdobytkom avantgardy 60- Moving Music Thcatcr, vytvoreným v spo­ tostí hudobnej výstavby. Je to hudba nao.wj po smrti Mirka Filipa (1974) od R omana tých rokov j e 1acicle n<Í na rozpracovanie de­ lupráci s cho reografom a producentom Bergera, Boulezov Don pre soprán a or­ tailu (L:vu kových a metrorytmických štrukt úr Michaelom Rolnickom. Dvanás ť zname ní chester (Julia Mende - soprán) a skladbu i rovnovážneho využiti a nástrojov) vo vzťa ­ zvero kruhu ožíva na scéne s divadelno u Jonchaies (1977) od lannisa Xenakisa, o piiť hu k celku, je Pudlákovo trio The Last Word dekorácio u (oblo ha, voda, fl óra) v hudob­ potvrdzujúcu vý nimoč n osť jeho hudby, ktorá temer protipólom (rezig nác ia, nosta lgia , se­ nom i tanečnom stvárnení I. Stuartom (kla­ vychádza z matematických princípov i lekcia prostriedkov asoc iujt1ca minimali .-: - rinet, tanec), Francescou Best (soprán, zovšeobecnen í, záro veň ne rozbíja, naopak, 1\llls). Alejandro Viň ao patrí k čas t o hraným tanec) a Paolo m Alvaresom (klavír). Ziada ro1.v íja vlastnú .,hudobnosi". s kladateľom na wetových scénach. Salomé sa ešte doda ť . že sa týmto mladým umelcom Mladý ho landský hráč na bicie nástroje L:aradili do svojho programu jeho Triple podarilo nie len precízne a na vysokej kval i­ Wim Konink, kto rý má už za sebou rad vy­ Concerto pre flautu, violončelo, klavrr a mg tatívnej úrovni zv l ádnuť inštrumentálne stúpení na mnohých európskych pódiách pás. Sk lad ba je pozoruhodná tým, že mg-pás party, a le aj pomerne n á roč nú , pritom však uviedol na svojom koncerte diela Xenakisa, tvorí computerový part, ktorý narába s digi­ vtipne a s erotický m podtónom charakter Ferneyhougha, Cagea, Oyensa a Rzew­ tálnym prepi som nahrávky zvuku uvedených z name ní vystihujúc u c ho reografiu. skeho, z kto rých každá využívala odlišný troch akustických nástrojov a kompozične Do znač n ej miery sklamaním bola pre inštrumentár a jeho zvukové možnosti. predstavuje na jednej strane p <\rtnerský mň a klaviristka Marianne Schroeder zo Pozoruhodná bola skladba Rzcwské ho, v d ialóg. na strane druhej rozš irovanie zvu­ Svaj č i ars k a, kto rej hra bola výrazne ktorej interpret .,hrá". č i vyludzuje zvuky na kových možností flauty. vio l on če l a a kla­ ťažkopád n a a technika úhozu vyvíjaná vlastnom a vlastným telom, pr i čom recituje víra. Kompot.ícia je akousi synté1ou výra­ kfčov i t ý m tlakom. Ťažko bolo posúd iť na text jedného listu amerického vojaka (z r. mvého sveta postmoderny, romantic kej aíkladc tejto interpretác ie skladby ruskej 1966), pojednávajúci o nezmyselnosti vojny koncentantnosti i prostriedkov moderny skla da t e ľk y Galiny Ustvorskej (nar. 1919), vo Vietname. prvej polovice 20. s t oročia. Vrcholným z<Í - ))cz ktorej sa v ·posledných rokoch nezaobíde 7.itkom bola skladba Vox Balaenac (197 1, teme r žiadny festi val novej hudby. Na pro­ Ilias vel'ryby) od Georga Crumba, kto rý filovom koncerte popri 12 klavírnych

t'ažko zarditc fn á (ako sa píše v bul letine). čo by mi najmenej vadilo, rušil ma však primi­ tivizmus vo vedení a spájaní hlasov, for­ movom i dynamickom riešení, kto rý vo mne vyvoláva analógiu s naivným výtvarným ume ním. M anželia Rissinovi realizovali aj Lutoslawského Partitu pre husle a klavrr (1984) v rámc i koncertu venovanom tvorbe tohto "klasika" hudby 20. s t o ročia . Ich inte r­ pretácia napriek ncpochybným kvalitám predsa len pripomínala cirkusový výkon, v ktoro'ffi dôraz ležal na vonkajšom efekte ako na vyjadrení podstaty skladby. Zaujímavá dramaturgia umožňov a l a porov n ať Luto­ slawské ho rané d iela - Dve klavírne etudy (1941) až bartókovského razenia v brilantnej interpretácii slovenskej kl aviristky N. Slaničkovej, Variácie na Paganinilio tému (1941 ) so Sos t akov i čovský m nábojom, ktoré s obdivuhodným nasadením zahralo, na medzinárodných fórach uznávané, slovenské Peter Zagar Snímky M. Jurík kl avírne duo A. Solárik a P . Pažicky - s ncskoršími vývojovými fázami - Sláčikové kvarteto (1964) v príklad ncj intc rprtácii u PERCEPCIA nás známeho Sliezskeho kvarteta, ktoré patrí k Lutoslawského n ajprízn ač ncj š i cmu o bdo­ Bo hatá ponuka s ľubov al a bohaté zážitky a biu rozvinutého harmo nického jazyka s poznanie aj v prípade ostatných koncertov a využitím avantgardných techn ík (bohatá podujatí, kto rých som sa nezúčastnila. metrorytmika. malá alcatorika, sonoristika), C hcela by som vys l oviť nádej, že ak sa bude vi rtuózne Sacher Variationen (1975) v festival aj v budúcnosti nies ť v znamení podaní m ladého s lovenského v i o l ončelis t u J. šp i čkovej kvality, verím, že získa čoraz viac Luptáka, až po Epitaph (1979, J. Ďurdina­ domácich i za h ran i č n ýc h záujemcov a hoboj a O. Sebesta - klavír), Orave (1981, J. pomôže nám prek on ať - ešte v minulosti Lupták- violončelo aN. Slaničková- klavír) vypestovaný a v súčasnosti dožívajúci - po­ a spomínanú Partitu, v kto rých auto r smeru­ je viac k syntéze klasických motivických a cit vlastnej menejcennosti. V ykročiť do formotvorných prostriedkov. sveta - predpokladá v l ast n iť vysoko rozvinu­ Súbor Agon sa prezentoval v od l i~ n ej tú kultúru. Aj Me los-Étos je jednou z ciest... koncepcii, v akej ho poznáme z predchádza­ (napísané v Nemecku poča s štipendia júcich rokov. Namiesto meditatívnych, nos- Alexander von Humboldt - Stiftung) Marianne Schroeder Zuzana Martináková ~~~'94 KONCERTY s l " ., Z KOSICKYCH KONCERTOV 25. sezóna Štátnej filharmónie Koš ice prebieha v dvoch abo­ skladbe koncertu, ranej Symfónii D dur W. A. Mozarta. Tam nentných cykloch. Cyklus A (spolu 13 koncertov) je dramatur­ chýbali základné atribúty dobrej interpretácie, presnos ť súhry a gicky náročnej š í , cyklus B (6 koncertov) má popu lárnejší tónová kultúra. Vyš iel z toho akýsi polotovar, fádny a ne­ charakter. Oba základné cykly dopfiíajú mimoriadne koncerty výrazný. Di rigent sa predstavil aj ako s k l adateľ pozaunového (spolu IO programov), obsahujúce importované telesá, komorné koncertu. Bola to dokonca svetová prem iéra. Dielo samotné je slohove ncvyhranené a tretia časť evokovala dokonca spo­ večery, absolventské koncerty a pod. mienky na socrealistické veľdie la pä ťdes i atych rokov. Sk ladbu nezachráni la ani vynikaj úca hra švajčia rs keho pozaunistu Johannesa Biglera a úprimná snaha autora za dirigentským pul­ tom. a ďal šo m koncerte filharmónie (27. okt.) sa ujal taktovky Bystrík Režucha. Po úvodnej Sibeliovej Finnlandii zaznela Komorná symfónia (Liturgická) od Tadeáša Salvu. Kompo­ z i č n ý charakter s k l ada t eľa vychádzaj úceho predovšetkým z po ľs kej moderny je najvhodnejší predovšetkým na vyjadrenie úzkostných, stiesnených, až tragických nálad - čo sa mu aj v plnej miere podarilo - avšak hudba by mala mať aj iné di men­ zie. Finale koncertu tvoril opäť Cajkovského klavírny koncert b mol, tentokrát v podaní Josefa Bulvu. K eď ho tento sólista hral v Košiciach pred viac ako dvadsiatim i rokmi, staval prevažne na brilancii a rýchlych tempách. Dnes hrá Bulva Čaj k ovs k ého miernejšie a hlbavej ~ ie , ale s ú čas n e ako by sa bola vytrat ila jeho tak obdivovaná techn ická suveren ita, takže musel sia hať pr i čas t o k onomu pre klaviristov spásnemu vynálezu, nazýva• nému pedál. Ve ľmi mi lé prekvapenie pripravil košickému obecenstvu Mládežnícky orchester z maďarského Miškovca (28. okt.). Zaujímavá a nekonvenčn á bola Ul dramaturgia večera. Priniesla výlučne anglickú hudbu, s kladateľov T. Bowersa, E. Elgara a M. Arnolda. Aj interpretač né výkony orchestra, pozostávajúce­ Veronika Pešková Snfmky archfv autora ho zväčša zo študentov Vysokej hudobnej školy v Miškovci budil i rešpekt a uznanie. Pod taktovkou hos ťuj ú ceh o angl ického východnej Európe. Dielo vyžaruje eufóriu a radostné pocity. dirigenta Ruperta d'Cruzeho sa predstavilo teleso ako jedno­ Exceloval v ň om trúbkar Róbert Nyikes. Miškovcck(l violon­ liaty celok s naprosto vyváženými skupi nam i a schopnými če li stk a Klára lvánová dala svoje sily do služieb neľahkého, sólistami za jednotli vými pultami. Ďalší kvalitatívny prvok avšak trochu rozv l áčneho a málo kontrastného koncertu pre pridáva nadšenie mladých člen ov orch c~tra. ktoré neraz tak violončelo a orchester Edwarda Elgara. Skladateľ v iných B ystrťk Režucha chýba v profesionálnych telesách. dielach oplývajúci invenciou v tomto prípade akoby bol tvori l Súčasný angl ický skl adat e ľ strednej generácie Timothy v akomsi útlme; pochopili sme prečo je táto skladba pomerne Zá kladom A-cyklu je v tejto sezóne súborné uvedenie Bowers (osobne prítomný) sa predstavil Trúbkovou áriou s var­ málo frekventovaná. všetkých Beethovenových symfónií, vrcholiace Deviatou na iáciami, skladbou napísanou pod dojmom pol itických zmien vo Záver koncert u tvorila 8. symfónia Malcolma Arnolda, dielo Košickej hudobnej jari. Popri ďa l š ích symfonických "hitoch" nesúce všetky typické znaky svojho autora: s t ruč n os ť a hutnosť nájdeme ale v pláne orchestra aj dostatok mien, ktorých zarade­ tématického materiálu, vtip a šarm, ncobvyklc vynaliezavú nie možno v dnešnej ne ľahkej návštevníckej situácii považova ť inštrumentáciu. Symfónia je efektná v tom najlepšom slova za pozi tívny dramaturgický čin: Webern , Parík, Bartók, zmysle a privraví sa aj poslucháčovi neve ľm i naklonenému Zeljenka, llindemith, Stravinskij , Grešák, Martinu a pod. hudbe 20. stor., bez toho. lC by zľavovala z umeleckých Na šéfdiri gentský post sa vrátil Bystrík Režucha, čím sa pre kritérií. Arnold, autor hudby k filmu Most ceL ricJ..u Kwai , ŠFK konč í obdobie istej menšej stability a improv i7..ácie a- ako poznáme Režuch u - nastáva obdobie systematickej a zodpoved­ ocenenej aj holywoodskym Oscarom by si zaslúžil po.wrnosť aj nej práce. Staronový šéfdi rigent prevzal dirigovanie vličš in y našich symfon ických telies. koncertov, ponechajúc pritom v zdravej miere priestor i pre Dirigent Rupe r cl 'Cruzc sa pri svojom mladom veku uviedol hostí - verme, že kvalitných. Prvý z nich sa predstavi l už na ako už skúsený a ro zh l~t dcný umelec s dobrou a č it a t e ľnou úvodnom koncerte sezóny. 7. októbra - ruský dirigent Viktor manuálnou technikou a zdravým muzikantským cítením. Fedotov. Postaral sa o mimoriadne razantný a presvedč ivý Beethovenovský cyklus zača l a ŠFK na svojom koncerte 4. vstup orchestra do jubilejnej se.~:ó ny - vedel z neho vyťaž iť novembra, s Bystríkom Režuchom. Odznela l. a 2. symfónia a maximum. V protiklade s niektorými bratislavskými kritikami. obe husľové romance. Dirigentov prístup k Beethovenovi je kde so ŠFK takisto vystúpil tvrd íme, že inšpiroval jeden L strohý, miestami a.~:da ú chladný, bez romantizujúcich prvkov. najlepších koncertov orchestra v ostatnom období. 5. symfónia Dôraz na presnosť, vyrovnanost' a vôbec korektné zvládnutie Cajkovského mala predovšetkým s kut očn ý symfonický "ťah" , partitúry bol v prvom pláne. U prvých dvoch symfóni í to azda bola pevne stavebne skfbená, dramaticky vypointovaná a fareb­ s t ačí, ale tak ako sa Becthovenov kompozičn ý štýl vyvíjal, ne bohatá. Na veľm i dobrej úrovni boli i sprievody v prvej ča s ti bu.de si ž iadať u ďal š íc h symfónií vari aj narastajúcu vnútornú veče ra - l. koncert Es dur pre lesný roh od R. Straussa, s zaangažovanos ť. fenomenálnym mladým horn istom Radkom Baborákom a Sólistkou večera bola 1 7-roč n á huslistka Veronika Pešková, Cajkovského l. klavírny koncert b mol s Michailom Legockým ďal ší výrazný talent najmladšej muzikantskej generácie. Hoci (zaskakoval za mladého uk raj inského pianistu D. Kosmačova, Beethovenove romance nepredstavujú dáke vrcholné interpre­ ktorý sa na koncert nedostal vča s ceL hranice, veľmi dobre). ta čné úlohy, dal sa posúdiť Peškovej pekný, gu ľatý tón, čis t á Vysoko postavenú hranicu náročnos t i otváracieho koncertu budú však asi ďalší dirig_enti ťažko preko n ávať . intonácia i presvedč i vý výraz. V názore· na Beethovena sa síce epodarilo sa to ani Svaj č iarovi Christianovi Pollackovi (2 1. s dirigentom trochu ro7chádza la, ale výsledok bol akcepto­ okt.), hoci hl avné dielo večera, Brahmsova 2. symfónia D dur va t e ľn ý. bola predvcdená veľm i prija t c ľnc. Di rigent si dal zá l ežať na Aspoň toľko z prvých koncertov novej sezóny v Košiciach. spre hľadnení témat ickej práce a preukázal i značnú mieru Zat iaľ, b oh u ž i aľ, prebieha bez vii čš icho záujmu obecenstva. pochopenia pre autorov štýl. Nedá sa to však po vedať o prvej Christian Pollack ROMAN SKÄEPEK

• izmu postava iba na-č rtnu t á, ného podtextu, ale zato sa nornú, v hfbkc vibrujúcu bez j asných kontúr, akoby vyznač ujú väčšou melodickou idea č nú silu. l ntcrprcti to ve­ amiesto rece z te nehmotná). Vždy však cítime krásou. Emocionalita priam dia, najmä zboroví speváci, aj akýsi podtext, mysteriózne vyžaruje z Pergoles iho dojí­ vycít iť ; ešte viac sól isti (T a­ Koncom novembra zaži l i ciou imaginácie) a id eač né (s pozadie; tisícero podôb Mat­ mavej Sta --bat Mater. ti ana Paladiová - o päť máme Košice opravdivý kultúrny dominanciou myšlienky). Do ky Božej je j edinou variáciou, Hudobne najviac využívaným v Košiciach mladú sviatok. Us ku toč nil sa M e­ tretej skupiny patrí sakrálne, snažiacou sa zv i d it e ľni ť ta­ znakom (pravdepodobne sopranistku, ktorá by už dnes dzinárodný festival gréckoka­ duchovné umenie. Počas tisíc• jomné. Podobne Duch svätý umelecky naj ľa h š ie dosiah­ bola ozdo-bou hociktorej sve­ tolíckych speváckych zborov ročí sa v ňo m navfšilo nepre­ nad vodami L. Záborského nuteľným) j e znak ra-dosti, tovej scé-ny). Ako by, sami (dva koncerty s ú časťo u telies brené množstvo pamiatok, ča­ (s lová z Genezis, prvej kn ihy veselosti, oslavy Pána. Druhá dojatí sakrálnym tajomstvom, z Ukrajiny a Talianska) a vzá­ sto štýlovo veľm i odlišných, Mojžišovho Pentateu-chu) - časť omšového ordiná-ria, vyja-vovaným skrze estet­ 1 pätí M ag istrátom 111esta veľ­ pretože náboženské umenie modrý oceán, modré pozad ie Gloria, je rovnaká u Bellu i ické, chce-li v súhlasnom koryso koncipovaný Festival smelo siahlo aj do oblasti citu a uprostred svetlo bielej Schuberta. Mimochodom, choráli zdô raz- niť čo sakrálneho umenia (slávnost­ a f antázie. Jed no však óstáva vlnovky, rozpätých krídel: ale koncertná prem iéra Bellovej dáJame, dávame z úprimnosti né bohoslužby, výstavy, bese­ s po l oč n é : vždy ide o zv idite ľ­ ni c, nic sú to krídla, je to iba M issa pro die Dominica po­ duše. da o literatúre, štyri koncerty, ňova n ie či ozv u čovan i e nad­ maliarov pokus n ájsť výt­ tvrdila, že si azda ešte stále "Umenie je sc hopnosť pre­ tri divadelné predstavenia). prirodzených právd pomocou. varný znak pre nczo­ nechceme u vedo miť, akým liať do architek túry, do hudby, N ie j e mojim cieľom uv i es ť krásy. Raffaclova M adona j e b raz i t e ľné . vlastne bol talentom. Výtrys­ do obrazu, do sochy, do slov všetky fakty, chcem sa iba stelesnená n ev i n nos ť , kým El A ni v hudbe tomu nie je kom radosti boli aj organové čos i z toho, čo je v duši trvalé. krátko - súc ešte v zajatí mno- Greco j u predfžením tváre a inak. Pri poč ú va ní prostých Litonies od J. Alaina a Vďaka tomuto "čos i " sa hých silných dojmov výraznými mihalnicami priam za-ri ekavaní, staroslovies kych A lleluja z Händlovho oratória umelecké dielo stáva nesmr­ zamysli c ť nad duchovným posvetšt i l. Z toho, čo sme li-turgických zlomkov nás Mesiáš. V šetky spomínané t e ľn ým. A hoc prejdú roky, umením. mohli v i d i eť na Festi vale, sa pre-mkla zre t e ľná bázeň. skladby i mnqhé ďal šie sú módy, metódy, ono ostáva, Umenie môže b yť, ak sa mu od seba diametrálne líšili iko­ Hudob-né úpravy východ• však adekvátne vnímané iba lebo má na sebe stopu prizrieme hodne z n adhľad u , na Boho ro di čky od M ik u-láša ného obradu z 18. a 19. vtedy, ak sa do nich zah fbime, božskosti. M á v sebe vt lače n ú h ľa d ajú c podstatu , troj aké. Kl i m čáka a ten istý námet v s t o roč i a od D. Berezovského ak máme na pamäti ich druhý peča ť z toho, čo v duši neu­ Senzitívne (s dominanciou ci­ poň a t í L adislava Záborského a celej ukrajinskej školy azda plán, ak dokážeme počúvať miera: a to je samotná duša." tu), idealistické (s dominan- (v duchu poetického symbol- nemajú tú pravú silu posvät- zvučiaci povrch i jeho po- IGOR PODRACKÝ

.. ------~---~~------~~------~--~--~~~~--~--~--~~--- ŕ' 6 HUDOBNÉ DIVADLO

sebakontrolou. Je to však jeden z rýchle briá - a vzápätí pointovanie najkrajších mladých hlasov na legátových fráz, ťa h aných ako Slovensku, ktorý azda ban­ medový motúz popod nos skobystrická prevádzka v divadle pos lu c h áčov , to je Figaro Martina Babjakovci v Zrkadlovke n ezni č í predčasný mi nadmernými Babjaka. Najviac si však cením (a mimooborovými) úlohami. Po­ nádherne vystavanú a ná ročn ú áriu trebuje veľmi citl ivý dozor - s náď Renata z Maškamého bálu - veľk ý Mestské kullúrnc stredisko Babjakovcov-profesio nálnych spe­ Traviaty bol však, veru, neč i s t ý!) . mu v tom pomôže aj otec Babjak. hudobný obraz s mnohými nároč­ pripravilo od zač iatku decembra vákov. Na klavíri všetkých troch Najkrajšie vyši i tomuto ta lento­ Martin B abjak je e ruptívny, nými úskaliami techniky aj niekoľko koncertov, ktoré evoko­ precízne a ume lecky pôsobivo vanému sólistovi ukážky z jemu dynamický - pritom s kovovou o bsahu. Martin tu načrto l veľk ú vali atmosféru výn im oč nos ti č i už sprevád za la Darina Turňová . Som primeraného repertoáru - Nemo­ pri crazn osťou a ve ľko u n osnosťo u dynamickú fresku. Napro ti tomu dramaturgiou, interpretmi alebo rada, že ko ncert zaznamenala i rino z Don izetti ho Näpoja lásky svojho barytonu. Je ako stvorený Verdiho ária Gennonta otca bola samotným prostredím. Na (1vod televízia, lebo fenomén tejto (potrebuje viac o tvori l' srdce a cit), na operné javisko - od hlasu až po prednesená s vyrovnaným poko­ bol v Zrkadlovej sien i rodiny je iste zaujímavý aj pre Lenský z Eugena Onegina a t ~i ta­ vz hľad a herecký potenciál. To jom (škoda, že i akoby stlače n ým Primaciálneho paláca večer širšiu ve rej nosť. lianske piesne - zv lášť Curtisova všetko z ne)10 vyžaruje - aj s a ncotvoreným tó nom). Tam kde operných árií Štef!lfla, Martina a Najväčš ie bremeno vystúpenia canzonctta Non ti scordar di me (s nesmiernou chuťo u t vor i ť a neu­ Martin Babjak dravo vybuchuje, Jána Babjakovcov (l. 12. 1993). čo do poč tu č í se l niesol na sebe kräsnou výškou na záver) a stále demonšt rovať zázrak svojich má ove ľa kraj ší tón, než tam, kde Normálni s m rt eľníc i sa sotva Ján Babjak, 25-ročn ý absolvent Budova Paria mi ďamore . Janko hlasových daností. Jeho radostná ho sotto voce tlmí. Na to musí dostali na tento koncert, ktorý bol Konzervatória v Bratislave (u Babjak potrebuje čo najviac spie­ osobnosť nás potešila n ielen od­ dávať pozor. Je to impozantný a de facto pre pozvaných či už MKS Marty B eňač kovej) . Jeho ľahký vať - ale i viesť svoj hlas nielen pichnutou šampanskou áriou Dona perspektfvny hlas, ojedinelý v v Bratislave - alebo spoluusporia­ tenor je za ti a ľ p red určen ý na ly­ primárne technicky, no najmä dy­ Giovanniho z Mozarta, v ktorej to našej histórii barytonov. datcľskou Umeleckou agentúrou rický repertoár. Počia t očná tréma a namicky tak, aby bol výrat.om šume lo ako v pravom nápoji krá­ Štefan Babjak otec sa decentne S... Faktom je, že stará dobrá zodpovednosť ho zviizovali, pos­ vnútra č love ka a tlmoč il všetky ľov , ale aj v Rossiniho Figarovi z prezentoval v troch ukážkach - v Zrkadlová s i eň akoby sa svojou tupne sa však zbavil ne isto ty, čarovné odtiene duše. Tie mladý Barbiera zo Sevilly. To už nic je árii Vodníka z Rusalky, v árii rekonštrukciou zmenšila ale výšky mal až kovovo isté, ba aj spevák nesporne má - len sa 7atiaľ len spev - ale priam stotožnenie sa Gremina z Onegina a v Mu­ dôvodom sú skôr väčšie kreslá a intonácia sa usadila (Alfréd z príliš nechá ov l ádať vokálnou s výtržníkom Figarom! Rulády, sorgského piesni B lcha. Pocho­ neobyčaj n ý záujem domácich i pite ľne, stále má techniku, ktorá ho cudzincov o prekrásny vynovený d ržf na scéne už nieko ľko desiatok Primac iálny palác. Je to v centre rokov. Jeho príjemná barytonova mesta atraktívne a dôstoj -né farba zostala, iba hlas k lesol o pár prostredie na kultúrne a v rámci tónov nižšie, a tak spieva basové nich i hudobné podujatia. ro le (č i ukážky z nich). Je to Nuž, v takomto napätom, výn i­ umelec vysokej hudobnej inte­ moč n om, priam "darovanom" oča­ ligencie, Jctorý presne dávlruje kde kávaní (lfstok som dostala vďaka a koDco môže prikorenit, aby bol MKS - ale stále som si mys le la: účinok maximálny. Má navyše "A čo tf t.vcdavci pred vchodom, dušu, ktorá ho nikdy nesklamala - ktorých prfsna mestská polícia ani v komickom, ani v serióznom nechcela v puMiť ani na státie?") sa repertoári. Krásny bol jeho múdry L.ačal koncert dynastie , ktorú Gremin, smutný Vodník - všetko talo/il sólista bývalého DJGT v spievané s takou v nútornou Banskej Bystric i dnes už vášňou, že jej č l ovek podľahne, aj Štátneho d ivadla v tomto meste, k eď rácio sem-tam eviduje zradné barytonista (dnes basista) Štefan tremolo, ktoré vyrába nie rozum Babjak - otec. Tento vynikajúci speváka, a le samotný hudobný sólista, verný banskoby~tr i c kcj nástroj umelca hlasivky. scéne takme r 34 rokov, vychoval Vrcho lom hercckospeváckej bri­ pre naše pro fesionálne operné Jancic (aj s troškou naturalizmu v divadlo za tiaľ dvoch synov dokreslení obsahu) bola Mu­ spevákov ( 1 5 - roč n á dcérka študuje sorgského pieseň . T u si, veru, na konzervatóri u mezzosopránový museli všetc i uvedomiť , aká osob­ odbor) a je ho manželka Terka tiež n osť opernej scény (nielen tejto patrí k dlhoroč n ým č l enom c hvíle a koncertného pódia) bol a ~ DJGT... Skrátka - spievajúca rodi­ je .Štefan Babjak, zďaleka nie na. Kvantitu však povyšuje kvali­ "zapadlý vlaste nec" vidieckeho ta. Veď' ved ľa Babjaka otca je tu divadla ale ozajstný "pán syn Martin, dnes sólista SND, lau­ ume lec" prvej kategórie. To, že reát Pavarottiho s úťaže a tenorista vychoval i synov - spevákov, je Janko - só lista banskobystrickej krásny dar našej hudobnej kultúre Štátnej opery, t.at iaľ najmladší z Štefan, Martin a Ján Babjakovci. Snímka J. Súkup navyše.. TERÉZIA URSÍNYOVÁ

rači / s nevšednou prfrodnou krásou je objemom a razantnosťou pre­ materiálu, muzikalitou a terajšfmi durčený pre väč§ie priestory. Ak technickými dispozíciami. To zna­ zanecha/nejaký dlh, tak iba v prísne• mená, fe v strednej a nif§ej polohe jšej disciplfne v ensembloch, čo však Triezvy a vkusný Donizetti znel jeho hlas plynule. voľne, s priam môfe stívisieť so slovenčinou , v ktorej ideálnou \'äzbou fráz. Avšak td pre­ spieval po prvýkrát. Nie je bez zauj(mavosti, fe v ofivo­ taktovka sa nenechala vyviesť z hľadiska hodnotenia nie je relevalll­ chod do vyš§ích polôh (Nemorino v Franti!ek Malatinec v roli van( javiskového odkazu velikána bel miery a udržiavala nekompromisný ný) vycibriť po strán/..e interpre­ tomto ohľade nie je neprfjemný) mu Belcoreho neoslnil. Mal sfce miesta, canta, Gaetana Donizettiho si udr­ rytmus. aj kecľ stílrra tí činkujúcich tačnej. spôsoboval evidentné ťafko.wi, tón sa zv/áH v druhej polovici večera , kde fiava prvenstvo - aj pri doteraj§ej zavše kolísala viac než je zdravl PrvlÍ veľktí premiér(J\'lÍ príležit osť zúžil, stratil farbu a intonai'mí istom. sa mäkká farba a legato jeho lyrick­ absencii Lucie di Lammermoor - Po/..iaľ ide o zbor (zbormajster dostal Ján Babjak v IÍiohe Nemorina. Nový sólista súboru Branislav ého barytónu prfjemne poóíva/a, operný súbor z Banskej Bystrice. Branislav Vargic, resp. Ivan Mráz ), Je to part lyric/..ý. /..antilénový, pre Jatit (Du/camara), basista zo zväčša v§ak pôsobil matne a spieval s Tamoj§ia Štátna opera (to je nový posilnenie a omladenie sa nedalo začiatoi'níka 1•hodný : hľadiska Srhs/..a, je s/..úsený javisko1•ý typ, nadmemým vihratom. Alena názov divadla po oddelen( opery a . prehliadmíť. Z telesa sa stáw1 Námy hlaso'vej lly}iieny, oll'ára navyJe suverénny v m•ládaní priestoru a Dvorská-Gallová v postave Gianeuy tinohry DJGT) sa k Nápoju lásky materiál. ktorý treba ci:elo l •aľ do herecké možnosti. Mladý tenorista situácií. Vlasmí ;;wt čný. jadmý, v nebola vhodným obsadením. prihlásila po 31 rokoch. Návrat bol stále nároi'nej§fch polôh. '')'Užil šancu do tej miery. pokiaľ ''YS- každej polohe 1•yrowwný hlas, kt01ý PAVELUNGER ufitotný z viacerých hfadfsk. Bufówe námety nesráli nikdy Dielo si ideálne rozumie s (okrem prác na VŠMU) '' cemre komomejšfmi proporciami divadla, pozomosti režiséra Branislava súbor je momemálne dostaročne K1'i.fku , nemá k nim teda vyhranený vybavený pre obsadenie sólistickýclt vzťah, clrválabolru ani šablónu a partO\' a v neposlednom rade každý inšpiruje sa pred/o/rami ad hoc. dotyk s estetikou he/ canta znamená Nápoj lásky prečíta/triezvymi očami. pre spevákov vítaný ozdravovací pro­ jeho komický náboj ho plne uspoko­ ces. Po viacerých naštudovaniach jil, takže necítil potrebu niečo talianskych opier v pôvodnom jazyku navrstviľ. dopovedať. V Kri.~kovom si telllokrát rd isér a zárove1'f nový režisérskom rukopise nemá miesto umeleä.ý šéf Štámej opery Branislav prehrá1•anie, nevkus a lacné karika­ Kri§ka presadil slovenský preklad. vanie po.\·tál' a situácií. Výsledkom je Bude zaujímavé s/edol•ať, či odstup decelllný, spontánne sa odvfjajlÍci tok od originálov je sú časťou jeho udalost(, /..de k ori}iinálnosti inscená­ l 'ýhľadovélw programu a tiež, či si cie chýbalo iha trocha viac osohnost­ di\'(/d/o udrží progresívny dramalllr­ nélw 1•kladu, 6 charakteristických Niô.ý trend z predchádzajúcich nápadov. Výraznejšie k romu rokm•. Nemožno zabudnúť, že dne§né neprispela ani f unki'ná, no atmos­ plné llľadis/..o je výsledkom prí­ férou dosť nell/rá/na 1•ýprava Ale§a ľažlil •ého aj nekom•eni'ného reper­ Votavu a Du§ana Krnáta. Kostýmy roám (ten vo :vý§enej miere prilákal Heleny Bezákovej sledovali celkový .šidf okruh kritikov, ktorí zasa tradičný javiskm•ý /\'ar. : viditeľ!'fovali súbor v médiách) a Pre postavu Adiny má súbor k dis­ pomeme halitného inte1pretačného po:fcii tri domáce predstaviteľky. zcízentia. Premiérový vei'er patril Ofge Ostatná premiéra po stránke Hromadovej, sopranistke disponu­ umeleckej na tíspdné inscenácie jtícej zvonivým, rezonanc'!J.Ým mater­ rozhodne nadväwje. Potešilo, že iálom s potrebným rozsahom a Íl/len­ Pavol Tufinský sa za dirigentským zitou tónu, ktorý \'.~ak hýva vo výraze pultom cfti c'oraz istejšie, získava a dynamike trocha chladný. potrehmí pra.r i 1\'0ril•ý nadhľad. Temokrát poteJilo niekoľko dosiaľ Nápoj lásky pon•rdil jeho muzikalitu nepočwých mäUfclr ji·áz, pokusy o a odhalil vzťah k špecifickej poetike mezza voce a ,,Jái'nu legatovtí fráw. donizelliOl'SJ..ého komična, clnílo• Prawla, Hromadová hy potreho1•ala stivej v tempo1•ýclt gradáciách a s1•oju sľubnú Adinu (nepríjemný hris/.. nýclr ensemhloclr . Tužinského hlasový lapsus pred záverom z Branislav Jati č ako Dulcamara v Nápoji lásk:y. Snímka K. Miklóli (~;w.e'94 ZO ZAHRANIČIA Rusalka po prvýkrát v T Opera A. Dvoráka Rusalka si na svoje všetkých hlasových polohách, s p ríz načno u prvé uvedenie na americkom kontinente mäkkosťou a ľahkos ťou i v tých najexpono­ musela počka ť takmer jedno s t oroč i e. vanejšfch miestach. Nespornú zásluhu a veľa tvorivých síl veno­ Žiaľ, ostatní sólisti dosahovali len dobrý vala príprave premiéry, ktorá sa usk ut očnil a priemer a ich obsadenie na scéne MET bolo Nový časopis pro vážnou hudbu a jazz koncom m. r. v New Yorku Iveta Synek­ niekedy prekvapujúce (Cudzia kňažná Janis Grouff, ktorá stála i pri uvedení ďa l ších Martin, Kucht ík - Wendy White). operných diel čes kýc h sk ladat e ľov v Stefania Toczynska - po ľs ká mezzoso­ Amerike. Inscenácia bola prenesená z pranistka spievala Ježibabu po prvýkrát rov­ Viedenskej štátnej opery, takže základný nako ako Vodníka Paul Plishka. Toczynska team realizátorov sa z väčšej čast i nemenil. pôsobila neisto po hudobnej i hereckej Réžiu viedol Otto Schenk na scéne Giinthera stránke. Paul Pli shka síce tieto problémy Schneidra-Siemssena, kostým realizovala nemal, ale jeho spevácky výkon tiež nepatril Sylvia Strahammer. Jedinú , ale zato podstat­ k vrcholným v jeho bohatej a dlhej speváckej nú zmenu sme zaznamenali v osobe dirigen­ kariére. Princa stvárnil Neil Rosenshein, ta. Václava Neumanna vystriedal John Fiore ktorý sa už s touto úlohou stretol na javisku - domáci dirigent, v ktorom odborn íci vidia v opere v Houstone. nástupcu Jamesa Levina. No práve výber Výborne zladené boli tri lesné žienky (K. dirigenta, ktorý so slovanskou opernou liter­ Necker, K. Krasovec, K. Reuter-Foss), ktoré atúrou nemá ve ľa skúseností, sa uk ázala ako vokálne, pohybovo i herecky zapln ili ve ľkú nesprávna. scénu MET. Jedna z najkrajších romantic­ Opera, vz hľadom na pomalé tempá, stratila kých opier pre malých i ve ľk ýc h sa teda potrebné napätie, pôsobil a rozvláčne, zvuko­ konečne dočka l a svojho uvedenia na New­ vo a farebne fád ne. Orchester málo Yorskej opernej scéne, ktorá však trochu inšpirovaný svojím šéfom hral viac-menej podcenila n ároč n osť tohto krásneho diela a remeselne. Na predstavení 22. ll . ~ i eva l a s po ľa hl a sa iba na kvalitné výkony dvoch titulnú úlohu Gabriela Be ňa č ková-Cápová , protagoni stov (G. Beňa č ková, S. Kopčák , ktorá bola jedinou hviezdou večera. Uloha ktorý spieval prvé tri predstavenia). Pre­ Rusalky patrila jej kmeňov é mu repertoáru a dovšetkým ale n eza bez peč il a di rigenta, pre um e lk yňa odovzdala americkému publiku to ktorého by realizácia i naštudovanie tejto najlepšie a najkrajšie čo vlastn í- krásne sfar­ opery bolo rado s ťo u a cťou zároveň. bený sýty soprán, znejúci bohato vo EVA BLAHOVÁ Rozhovory se známými osobnostmi Aktuální informace z koncertního života Zomrel I. S. Kozlovskij Soutež Zlatá Harmonie s lákavou výhrou pro čtenáre v Nové kompaktní disky na našem trhu Programy koncertu a festivalu

ODISLA LEGENDA Cena jednoho výtisku je 24 K č. Pi'edplatitelúm poskytujeme 15% slevu . V búrlivom predvianočnom premenlivom jeho vystúpeniach vchod na javisko býval Casopis si múžete objednat na adrese: čase 23. decembra v tichosti odišiel do dejín posiaty kvetmi. V koncertnej sieni konzer­ Vydavatelstvf. MUZIKUS svetového vokálneho umenia Ivan Semjonovič vatória mal vždy vyhradené osobitné miesto. Pi'fstavnf 18, 170 OO Praha 7, tel: 80 87 80 Kozlovskij, legendárny .,sovietsky hlasový Kozlovského repertoár siahal od Rossiniho fenomén", ukrajinský tenorista a "spútaný Almavivu, cez Wagnerovho Lohengrina až k Caruso východu". Zomrel v Moskve v Rudolfovi v Pucciniho Bohéme. Od jeho pri­ Pozn.: tasopis si môžete objednat aj na Slovensku. Cena jedného požehnanom 93. roku svojho života. výtlačku je tiež 24 Sk. Nad touto udalosťou prejdú zrejme mladšie chodu do Velkého divadla rýchlo sa staJ vedú­ generácie bez ,povšimnutia, veď mnohým toto cou osobnosťou, dôstojným nasledovníkom meno UŽ' ui vera • hovoril nebude. Slrutoční slávneho L. Sobinova a rivalom S. Lemeševa. milovnfci opernBio umenia a spevu si Vlak Neprekonatefným sa stal v ruskom repertoári a uvedomia, f.e do histórie už nentvratne odi§iel najmä vo svojej životnej roli Jurodivého v jeden z najvllčlích spevákov ntiho storočia, Borisovi Godunovovi. Túto jeho kreáciu často ktorému obmedzený moskovský direktívny napodobňovali speváci v celej Európe. režim úmyselne neumožnil slávu západných Výstižnú dobovú charakteristiku Kozlov­ kolegov. ského podal dirigent Pazovskij, ktorý s ním Ivan Kozlovskij sa narodil ll. marca 1900 v často spolupracoval. Okrem iného konštatoval: ukrajinskej dedinke Marjanovka pri Poltave. JOSÉ CARRERAS Hudobné vzdelanie nadobudol na kijevskom "ľ.ahko plynúci, sýty mladý hlas, hlboká a vní­ konzervatóriu u N. V. Lysenku a J. Mu­ mavá muzikalita, majstrovská schopnost citli­ ravlevovej. V roku 1920 debutoval na opernej vo reagoval na akýkolvek hudobný štýl, scéne v Poltave, v roku 1924 bol angažovaný v charakterizovali I. S. Kozlovského. Jeho spev OPÄŤ NA SLOVENSKU! Charkove a 1925 v Sverdlovsku. Od roku 1926 bol dokonale prostý, ľudský a pravdivý, mal v bol vyše tridsať rokov prominentom Velkého sebe nevyhnutné charakteristické črty ľu ­ Kde? divadla v Moskve a vôbec špičkou celej vte­ dového typu, nevyskytoval sa však v ňom dajšej vokálnej reprezentácie. Kozlovského neumelecký naturalizmus a všednosr·. spevácke umenie žilo predovšetkým na domá­ Hoci Kozlovskij odišiel z akúvnej umeleck­ cich operných scénach a koncertných pódiách. Od januára 1994 Kým v mladosti chodil po vlasti s vlastnou ej činnosti už dávnejšie, jeho umenie je sprf­ opernou skupinou, ktorá nie raz zažiarila mod­ tomnené na množstve gramafónových nahrá­ na stránkach emou až avantgardnou inscenáciou, ako sólista vok (ako aj vo filme Boris Godunov), ktoré Velkého divadla staJ sa hviezdou, ba dokonca obsahujú takmer celý jeho repertoár. dvojtýždenníka objektom kultového zbožňovania. Kozlovskij bol takmer nedotknutefnou osobnosťou a pri MARIÁN JURÍK HUDOBNÝ ŽIVOT Slávny tenorista rozpráva o svo­ jom živote, stretnutiach s najvýz• namnejšími osob n os ťami sveto­ vej hudby, ale aj o svojej ťažkej chorobe a šťas tnom návrate na dosky, ktoré znamenajú svet. Pútavé č ítanie na pokračova ni e vám ponúka dvojtýždenník HUDOBNÝ ŽIVOT. HUDOBNÝ ŽIVOT vám ponú­ ka informácie z hudobného živo­ ta na Slovensku i zo zah raničia.

Objednávam si ...... ks časopi s u HUDOBNÝ ŽI VOT na adresu: Meno: ...... Ulica: ...... Miesto: ...... PSt: ......

Dátum: ...... Podpis: ...... Objednávku pošli te na adresu: HUDOBNÝ ŽIVOT, Špitálska 35, 8 15 85, Bratislava Celoročné predplatné 96 Sk. po l roč né 48 Sk. l. S. Kozlpvskij r l 8 SERVIS HŽ ~~'94]

l \.; USP ECH

l MALY CH v BRATISLAVCANOV

Základná umelecká škola na Štefánikovej ulici v Bratislave sa skon­ taktovala s Viedenskou Musikschule - D<>bling, Pantzergasse 25 a zorg~izo­ vali spoločne 2 výmenné koncerty žiakov. Sympatická je tradícia ,,muzi­ cfrovania" aj starších študentov v žiac• kych orchestroch vo Viedni, čo prirodzene stimuluje ich mladších spoluhráčov. Hoci viedenská hudobná škola nemá tanečný odbor, koncom minulého roku zorganizovali vo svojej velkej sále pred­ stavenie bratislavských tanečníkov, ktorí viedenským kolegom a divákom pred­ stavili profil svojej práce. Žiaci 4. až 7. ročníka sa predstavili choreografiami ľudových tancov v choreograf'J.i p. uč. Vm1ovej a vedúcej tanečného odboru E. Žitňanovej. Náladu jazzového tanca priniesli na javisko žiačky v tanci Muzikál v choreografii p. Puobišovej. Program dopfňali dvaja vynikajúci hudobníci: huslista š. Buga a klaviristka Z. Vizvá1yová, ktorá sa v novembri zúčastnila Medzinárodnej klavírnej súťaže v Ústí nad Labem. A ešte zaujímavý postreh! U detí vzrástla zodpovednos( za svoj výkon a ich výsledky na hodinách sú oveľa kva­ litnejšie. - G -

Slovenský katolícky spevácky zbor ADOREMUS so sídlom vo Vrábľoch v rámci Festivalu sakrál­ neho umenia v Košiciach dňa 25. novembra 1993 uviedol so Štáblou filharmóniou Kolice v koncerblej premiére dielo Jána Levoslava Bellu - Missa pro die Dominica Es dur pre sóla, mie­ Live on stage: The sound of business. šaný zbor, organ a orchester (diri­ Jakmile se ve Frankfurtu opet koné nejvetší bude navíc informovat o možnostech a gent: Bany H. Ko/man - USA, hudebni veletrh na sväte, hlésí se o slovo vývojových trendech v oblasti elektronických ,------, sólisti : T. Paládiová, D. Šlepkov­ business podle not. médíí. Dalšl informace obdržíte po l l predložení kupónu na adrese: RAPID a.s., 1 Jméno ;l_ organ: Opet tu bude prezentovat daleko pfes ská, l. Pasek, P. Mikuláš, 1000 vystavovatelu ze 40 zemí svou jiste ul. 28. fíjna 13, 112 79 Praha 1, P. Pé1vlík). tel. (02) 24 23 0104, fax. (02) 2 32 75 20. il nejobséhlejší nabídku hudebních nástroju, 1 ~UI.,....ico-----,....------,..-- ~ l Omšu so zborom naštudovali pri profesionálni osvlltlovací a zvukové techniky, hudebních doplňku . knih a not, Pro obchodn l zéjemce je veletrh otevfen príležitosti 150. vý roč i a narodenia computer hardwar a computer softwar. ve dnech: 16.-18. brezna 1994. l ~ l ĽSC/M~ ______- __ _j s klad a teľa Jána Levoslava Bellu Velké pfehlídka na téma . DIGITAL AUDIO" Pro vefejnost: 19. a 20. brezna 1994. zbormajstri prof': Anton Kálh1y a Ivica Burátková. Premiéra sa us­ kutoč nil a s finan č n ým príspev­ kom štátneho fondu kultúry Pro Sounds like business Messe Slovakia. (J. V.) Frankfurt am Main, 16. - 20. 3.1994 Frankfurt

' ŠD Košice - Snehulienka ( 10.00) Lučenec MKS - J. Quanz, J. S. Bach, MsKS - Haydn, Chopin, Liszt, Schumann Štúdio Smer - S. Prokofiev: Peter a vlk Giul iani , Almeida; O. Šebestová-Zsapková, ( 18.00) (10.00) J. Zsapka Bratislava ŠO B. Bystrica - G. Puccini : Madame 26.január Zichyho pal. - Hudba v našej rodine ( 1. Butterny ( 17 .00) SND Bratislava - Balet, balet, balet koncert) ( 17 .00) 21. január (19.00) SF Bratislava Haydn, Mozart, SND Bratislava J. Offenbach: NS Bratislava Wright , Forrest: Hindemith; Fou Ts'ong, dir. O. Lenárd Hoffmanove poviedky ( 19.00) Grandhotel ( 19 .OO) 28.január KDE SF Bratislava - C. Debussy, H. Widmer, ŠD Košice, Hlohovec - J. Strauss: SND Bratislava - W. A. Mozart: J. Haydn; E. Henz-Diémand, dir. R. Ci gánsky barón ( 19.00) Divadelný riadit e ľ Piešťany, Kongr. hala - Moyzesovo Tschupp ( 19.30) Záhrad níč ka z lásky ( 19.00) 22.január kvarteto SF Bratislava - program ako 27. l. SND Bratislava - G. Bizet: Beethoven, Šos t a kovič, Zeljenka ( 19.30) Moyzesova sieň SF - Koncert romantic- ( 19.00) 27. január kej piesňovej tvorby ( 19.30) SND Bratislava - G. Verdi: ( 19.00) 23.január Jard van Nes mezzosoprán SND Bratislava NS Bratislava Wright, Forrest: Roger Vignoles, klavír 19.január ŠD Košice- Snehulienka (14.30) Grandhotel ( 19 .OO) 29.január SND Bratislava - P. L Č ajko vskij : 24.január ŠD Košice, Piešťany - J. Strauss: SND Bratislava - Čajkovsk ij: Lu s káči k Lu skáčik ( 19.00) SND Bratislava - J. Strauss: Netopier Cigánsky barón ( 19.00) ( 19.00) SF Bratislava, Moyzesova sieň - A Pärt, ( 19.00) SF Košice - l. Zeljenka, C. Saint-Sač ns , Verdi: La Traviatta ( 19.00) L. v. Beethoven, D. Šos tako v i č; Moyze­ 25. január A. Dvorák; M. Eizenholz, A. Šestáková sovo kvarteto ( 19.00) SND Bratislava - P. l. Čajk ovs kij : Eugen (19.00) NS Bratislava - Tolcsvay: Evanjelium o ŠD Košice : M. Koi'ínek: Ako išlo vajce Onegin ( 19.00) ŠO Banská Bystrica - G. Donizetti: Nápoj Márii ( 19.00) na vandrovku ( l 0.00) ŠD Košice- Nitra - J. Strauss: Cigánsky lásky ( 18.30) ŠD Košice - Cyrano z predmostia (19.00) NS Bratislava - L. Tolcsvay: Evanjelium barón ( 19 .00) ŠKO Žilina - Organovo-zborový koncert 30.január o Márii ( 19.00) NS Bratislava - R. Wright, G. Forrest: (19.00) NS Bratislava - Tolcsvay: Evanjelium o 20.január Grand hotel (19.00) A. Bárta, ŽMZ - S. Sedlický Márii ( 19.00) SND Bratislava - G. Verdi: ŠO Banská Bystrica- T. Frešo: Martin a Nové Mesto n. V. - M. Pivka - klavírny Mirbach Bratislava - Moyzesovo kvarte­ (19.00) sln ko (18.30) recitál to, S. Zamborský ( l 0.30)

HUDOBNÝ živOT- dvojtýždenník. Vychádza vo Vydavaterstve OBZOR, š. p., Špitálska 35, 815 85 Bratislava, šéfredaktor PaedDr. Marián Jurík. Redakcia: Lýdia Dohnalová, Martina Hanzelová, technický redaktor: Stanislav Zemánek. Adresa redakcie: Špitálska 35, 815 85 Bratislava, tel. 36 83 06,36 12 51-5, fax: 36 83 06. Tlačia: Nitrianske tlačiarne, š. p., 949 Ol Nitra. Rozširuje Poštová novinová služba. Ústredná expedícia dovoz tlače, Martanovičova 25, 813 81 Bratislava. Objednávky na predplatné prij!ma redakcia časopisu a odbytové oddelenie Vydavaterstva OBZOR. Neobjednané rukopisy sa nevracajó. Podávanie novinových zásielok pov­ olené RPP BA· Pošta BA 12, dňa 23. 9. 1993,j. č. 102/93.Indexné čfslo: 492 15.