Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

Helio Vera 1 Heñói táva Villarrica– pe, ary 1946 – pe. Ha‟e haihára, ñe‟ẽngára ha kuatiahaihára. Omba‟apo ABC Color – pe porãndupyhára ramo. Tembikuaa'aty rechaukaha  1 Rekovekue  2 Hembiapokuéra  3 Hi‟ára paha  4 Bibliografía  5 Enlaces externos Rekovekue Ary 1980 – pe oñepyrũ ohai mombe‟urã rory ñane retã arandupy rehegua. Oñemomba‟euguasu haihára ha kuatiahaihára ramo ikatupyrýgui. Hembiapokuéra poravopyre rehe ojehepyme‟ẽ: “El Lector” hembiapo iporãveva , Angola , Oñemomba‟euguasuvéva upeicha avei hembiapo Teoría y Práctica de la Paraguayología, concurso de cuentos “Néstor Romero Valdovinos” 1992 – pe ha ambue. Omba‟apo meme Partido Revolucionario Febrerista – pe, upévare hete ári oñemoĩ poyvi PRF rehegua; ha‟anga katu oñemoĩ koty hechaukaha oĩhápe avakuéra arandu kotyrusu Mártires del Febrerismo Casa del pueblo – pe. Hembiapokuéra Año Obras 1984 Angola y otros cuentos 1990 En busca del hueso perdido. 1990 Tratado de paraguayología 1994 Diccionario Contrera 1997 Antiplomo. Manual de lucha contra los pesados 1998 Tradición y modernidad 2002 Carta Política de la República del , de Lomborio I, el Breve 2002 Trofeos de la guerra y otros cuentos picarescos 2005 Plagueos, ensayos y otros divagues 2006 Voces del Olimpo I 2007 Diccionario del paraguayo estreñido 2007 Voces del Olimpo II 2007 La hondita impaciente 2007 El Cangrejo Inmortal Jopói ha Kuatia‟atã oñeme‟ẽva Helio Vera – pe. Hembiapo iporãvéva rehe.  Premio “ El Lector” a la mejor obra literaria de 1984, por Angola y otros cuentos;  Primer premio en el Concurso de Ensayos V Centenario, de 1998, organizado por el Instituto de Cooperación Iberoamericana y la Embajada de España en Asunción, por el ensayo Teoría y Práctica de la Paraguayología;  Primer premio en el Concurso de Cuentos “ Néstor Romero Valdovinos” del diario Hoy, de 1992, por el cuento Destinadas;  Segundo premio en el Concurso Internacional de Cuentos organizado por la Caja de Pensiones de Salamanca, en 1995, España, por el cuento La Paciencia de Celestino Leiva;  Mención especial del premio Nacional de Literatura del Paraguay, 1999, por Antiplomo. Manual de Lucha contra los Pesados;  Mención especial del Premio Nacional de Literatura del Paraguay,2005, por la Paciencia de Celestino Leiva;  Premio Municipal de Literatura, por el libro La Paciencia de Celestino Leiva, 2006. Hi’ára paha Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

Omano 25 jasyapy 2008 – pe, tasyo Santa Clara de Asunción – pe. Upépe oñeñangareko hese omano meve. Ha‟e hasy arritmia, tuguy asuka ha hipertensión 2 arterial – gui. Bibliografía  Escritor paraguayo Helio Vera muere a los 62 años, Reuters, 26 de marzo de 2008  ABC Color, 26 de marzo de 2008  Murió el escritor Helio Vera, adnmundo.com, 26 de marzo de 2008

Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

Antonio Ortiz Mayans 3 Heñói Asunción, capital de la República del Paraguái, 20 jasypoteĩ 1908 jave pèicha he‟i ha‟e, hembiapo omoñepyrũ ñe‟ẽpoty, “Los Amigos”, omoherakuãva revista centro de estudiantes Colegio Nacional de la Capital-pe upèrõ ha‟e temimbo‟e ha orekóma hikuái peteĩ editorial hèrava “Minerva”, símbolo cultura Griega. Tembikuaa'aty rechaukaha  1 Tembiasakue  2 Tekove Pyahu  3 Hembiapo  4 Ñe‟ẽpoty oñembopurorýva  5 Bibliografía

Tembiasakue Ohai ha avei compositor, oñemoarandu porã, péicha estudio universitario omotenonde Facultad de Derecho-pe ha oipyhy avei kuatiaatã Periodista ramo, péva 18 ary omboguata corrector diario la Razón ha 7 la Nación -pe, péicha avei ojeguerohory música folclórica paraguaya apópe, pèva ombokatupyrýve ichupe omohendávo purahéi Burrerita, Pasionaria ha hetáve tembiapo. Ohupytývo 20 ary omoherakuã peteĩ aranduka ñeépotýpe, “Cuantos Nuevos”, ohaíva Ñe‟ẽporãhaipyrére, omba‟apóva omano meve, péicha hembiapo “Zorazábal su vida y su Obra” avei “Gran diccionario Castellano – Guaraní”, ojeporúva mbo‟ehao rupi ko‟àgã peve. Ohaihu jehai ha nomboykéiva, omba‟apo péva rehe àra ha pyhare ha omopyenda tavaguasu porteña-pe hekove, ko‟àpe oiko ha omba‟apo ha pèva ombokatupyry ichupe ombosako‟íva jehai, ha pèicha corrector ramo umi kuatiahaipyre tuichavéva orekóva , diario La Nación ha La Razón. Antonio Ortiz Mayans omano Buenos Aires-pe, 7 jasypokõi 1995 ha péicha hembiapo ñe‟{epotýpe ohupyty opáichagua tembiapo ñemomorã umi tetã: , Estados Unidos, ha Argentina, péva ombojoja ijopói ha oñemomba‟eguasúva cultura paraguaya-pe.

Tekove Pyahu Heta mba‟ère, ñane retãguáva oho Plata tavaguasúre ha oikuaa upèpe década 30 guive; umi kuimba‟e arandu ohóva ojeheka Buenos Aires gotyo. Ohekávo tekove porãve hembiapópe, omboguata porãvévo ikuaandy. Oike colonia intelectual oimehñape kuimba‟e ha kuña katupyry opa tendágui oguahẽva; upéicha ojojuju Hérib Campos Cervera, Eladio Martínez, Félix Pérez Cardozo, Agustín Barboza, Mauricio Cardozo Ocampo. Ko‟ã tavaygua ojoaju arte ndive,omopyenda Sociedades Argentina de autores y Compositores (SADAIC). Antonio Ortiz Mayans omboguata hi‟arandupy confrontación boliviana paraguaya, he‟háicha umi temimbo‟e casa de gobierno rovái, péva 23 jasypa 1931 jave, omondóva guardia presidencial, pévagui ha‟e oñemomombyry ko tetã ohayhuetéva ha‟éva Paraguái. Heta mba‟e oiko rire 23 Jasypa 1931, omotenondéva umi temimbo‟e Colegio Nacional de la Capital péva palacio de gobierno rovái, omyakãvo upérõ ko República, José Patricio Guggiari péva omomýi umi mba‟e añetéva odefendévo territorio chaqueño oipotaitéva umi boliviano, pèva osë sarambípe ha hetaiterei mitãrusu omanóva ha ñembyasy‟ỹme onbokapu óga gubernamental rovái, upérõ Antonio Ortiz Mayans okañy ha oho ojeexilia Argentina gotyo, omano meve, omba‟apo ñe‟ẽpoty apópe, ombo‟e, ohai ha omyatyrõ kuatiahaipyre. Arake‟eve ndahesarái Paraguái rapo orekóvagui, hekove, mborayhu tetã rehe ha jepiguàicha umi jerovia ha jepokuaa omombe‟ùva hembiapópe, péva género ñe‟ẽpoty, ñoha‟anga avei prosa ombokakuaavéva patrimonio cultural. Osẽvo tetãgui oho Buenos Aires-pe, pèicha hetaiterei tembiapo purory oñemoĩva ichupe. Ohupytýva medio periodístico capital del Plata-pe, 18 ary oimeva‟ekue corrector de pruebas diario “La Razón” ha 7 ary “La Nación”-pe. Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

Ortiz Mayans rembiapópe ojehecha hi‟akãreñói ha ñe‟ẽporãhaipyre, aranduka haihára ramo, ñoha‟anga ha ojeporeka umi mba‟e oikotevẽva ñe‟ëme, ha‟eháicha 4 tai omomabuéva purahéi, ipúva ha oguahẽva ñe‟ã meve iñirũnguérape, ohasáva ambue tendáre. Ohasa ambue ára Paraguáipe, hetã, ombohasáva techaga‟u ha ohejáva política káusa rehe. Ou mbohupárõ ary 1982 jave, oñemomba‟e guasu ha ojeguerohory ichupe umi festival del Lago Ypakarai omotenondéva, upe arýpe purahé, jeroky ha ñe‟ẽpoty ñemoherakuã yvypóra mbytépe

Hembiapo Heta género literario-pe oike, omba‟apo Peteïha “Gran Diccionario Castellano – Guaraní” rehe, oguuahẽva público peteĩha edición 1933 jave, péicha hembipotápe, orekóva togue ha 5.000 ñe‟ẽ, orekóva ha omongakuaáva umi ñe‟ẽ ediciones oúvape. Ojepói jey 1935, 1937, 1941, 1945, ha péva 1954 arýpe, peteĩ compendio gramatical, 1959, 1961, 1962 ha décima edición ary 1973 jave, “oñemomba‟eguasu ha opavave oguerohory, péva orekógui 12.240 ñe‟ẽ guaraníme, 32.920 español ñe‟ẽ ha umii ñe‟ẽ oñemoĩivéva ipype”, péicha he‟i Roque Vallejos ko tembiapóre. Ohai umi ñoha‟anga: “Nuestra Vieja Casa”, mbohapy aty peh*eme ha “Amaos los Unos a los Otros” avei heta mba‟e ohaíve. Péicha ùmi obra editada ha‟e: “Cantos Nuevos”, oñe‟ẽ ñepyrũmbýva Dr. Rafael Oddone, oeditáva 1930 arýpe, “Zorazábal, su Vida, sus Obras”, versión española Julio Correa mba‟éva “Ñanemba`era`y”, “Tataindy nde pyharépe”, “Evocaciones de Asunción” ha 1977 arýpe, “Voces Añoradas”.

Ñe’ẽpoty oñembopurorýva Omoñepyrũva hembiapo ñe‟ẽpotýicha “Burrerita” he‟íva ijehaípe “No Despunta aun el alba cuando inicias tú la marcha y al mercado te diriges a llevar mba`erepy, no haces caso de la lluvia ni te importa si la escarcha, solo pueden depararte el dolor de un mba`asy”, kóva omoherakuãva Ortiz Mayans ha ipurahéi ha purorýpe omba‟apo arpista Félix Pérez Cardozo, Demetrio Ortiz, Luis Alberto del Paraná, Emigdio Ayala Báez, Remberto Giménez, Herminio Giménez ha Florentín Giménez, ha umívape guarã ohai ha omoĩva hikuái purory: “Pasionaria”, “Burrerita”, “Bajo el Cielo del Paraguay”, “Asuncena”, “Kykyo”, Francisco Alvarenga opurahéiva, ha hetave hapicha.

Bibliografía  Sonidos de mi Tierra.

Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

Julio Correa 5 Julio Correa ñe‟ẽpapára paraguayo oháiva guaraníme. Correa heñói Paraguaýpe (Paraguáipe) 30 jaypoapýpe 1890 jave. isy, rerajoapy Myzkowsky, polaco. Itúva katu portugués.Imitãrusurõ oheja mbo‟ehao. Ha oñepyrũma omoherakuã iñe‟ẽpoty 1926 arýpe. Omokyre‟ỹ ichupe ñe‟ẽpapàra Manuel Ortiz Guerrero, ohai ñepyrũ peteĩ sección titulada “Dialoguitos callejeros” periódico Guaraníme, Facundo Recalde mba‟èva. Hi‟akãreñói ojekuaa Guerra del Chaco jave. Ohai idioma guaraníme ojeguerohoryetereíva ha ipype ojekuaa autor, actor ha director-ha. Péicha 1934 a 1936, omosarambi iñe‟ẽpoty revista Guaranda-pe, Natalicio González, mba‟éva upéi oikéva aranduka Cuerpo y Alma (1943). Ary 1947, ojeapresa ijehaipýre. Guerra civil upe arýpe naiporãiete ñe‟ẽpapàrape ha oñembyasy ha ndogueroviavéi mba‟eve. Oñemoha‟eño peteĩ quinta Lúke távape ha upèpe omano 14 jasypokõi 1953-pe. Julio Correa ohai Karú pokã, Ñandé mbaera‟ỹ, Yvy jára, Honorio Causa, Karaí Ulogio, Toribio, Pleito riré, Peicha guarante, Juyahúgui reí, Po‟á ndajajokói, Po‟a rusúva, La culpa del bueno ha Sombrero Ka‟a. Mombe‟ur0Ò mbytépe oreko Nicolasita del Espíritu Santo (1943), El Padre Cantalicio, El borracho de la casa, avei El hombre que robó una pava (inconcluso). . Iñangirũetel escultor rosarino Erminio Blotta, ha`eva ciudadano honorario República del Paraguay-gua.

Tembikuaa'aty rechaukaha  1 Imitã ha Imitãrusurõ  2 Hogaygua  3 Hembiasakue  4 Hembiapokue  5 Hembiasa paha  6 Joaju okapeguávandi  7 Joaju hyepyguávandi

Imitã ha Imitãrusurõ Ou peteĩ familia oñemohenda porãvagui tavagua mbytépe, ha oiméva kuri post guerra del „64 al „70 sociedad paraguaya oikuaa ko‟ã àrape, Correa ha‟e, pe hemiandu oikuaaukàva oñandú ha ohechaháicha, ñoha‟angápe ojepytaso ijehai ojehchakuaàva pe ojeheróva arte dramático paraguayo ha teatro en guaraní rehe ojekuaa ichupe,omba‟apòva tavaygua remiandúre (corte social).Ou brasileño ruguýgui. Itúva oñorõriãirõ va‟ekue guerra del Paraguay-pe, opa rire la opyta upe yvy pytãme ambue patricio mbytépe... Péicha Paraguái ohasa jey upe fenómeno mestización colonial. Okakuaa pueblo oñe‟ẽva guaraní, campesino a operario-kuéra mbytépe,ha upe época guive, oñepyrũ ojopýha ichupe kyre‟ỹ, ohechávo mba‟eichaitépa ikatu ojesobrevivi.. Oñandúma upèi ikaria‟y rire umi gente remaindu, péva ñoha‟angápe avei ñe‟ẽpoty acción socia-pe.

Hogaygua Omenda Georgina Martínez ndive, actriz katupyry, omopyenda compañía teatral hendive oikundaha tetã Paraguái pukukue, oguerahávo imarandu oikuaaukávo tekojoja‟ỹ ojeipysóva latifundio ndoikóiva ha explotación ymaite guive oúva ha péicha ogueru consecuencia naiporãmbáiva, yvy jeguereko‟ỹ chokokuépe guarã ha umi chokokue remiandu ha ojehekúiva ichuguikuéra umi patron, capataz ha mburuvichakuèra imbaretevéva upe tendáre-gui.

Hembiasakue Walter Wey, ha‟èva investigador brasileño katupyry, omoha‟anga kuaáva polifacético Correa-pe he‟i: “Opavave oikuaa ha oguerohory Julio Correa-pe ha‟éva ñe‟ẽpapàra, dramaturgo, empresario, rematador, negociante, omombe‟u kuáva umi káso oporombopukáva ha oñohëva ijehaípe umi venenos político ha literario rupive?.Oiméne ko‟ã víctima, kuimba‟e ha kuñanguéra ndohóiva ha noñemomba‟èiva talento omoheñòiva ñe‟ësyrýpe umi verso satírico, heta jey umi Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos itie‟ỹva (pornográficos),araka‟eve ndojepublikàiva, pero mayma oikuaávade memoria. Oñehendurõ Correa orecita jave atýpe, calle Palma eskína térã quinta 6 Lúke-pe, omoañete iporãitereíha hekovépe...Upéva rehe heta ojeiko hapykuéri ha ojegueraha ka‟irãime, omohyvatã peve saña de venganza umi ndocha‟éiỹva remiandu.. Pèicha avei, jepopete ha guerohohory oï pueblo omokyre‟ỹva, ha Julio Correa oipyhy hape haihàra ramo jejoko‟ỹme.. Omoheñòi teatro guaraní, ha‟e pe ombopytasóva, ha péicha ha‟e mejor actor. Oñandu umi apañuãi Paraguáipe orekóva yvy rehe omoherakuã mba‟èichapa oñeme‟ẽ, ohai Justo Pastor Benítez, paraguayo oike reíva yvy naimba‟èivape. Correa, oñandu umi mba‟e añeteguáva, omotenonde lucha yvy rehe, ombohovái latifundio pytaguáva ha nacional pu‟aka ha kyhyje‟ỹme. Hóga kakuaa oikóha Lúkepe, ndorohechái ni peteĩ aranduka. Ohasáva pe okẽ ojerematada mbohapy eje mbarete (Fe en Franco ha Febrero) upéicha omotenonde partido febrerista, ¨ poyhu hese, ikatu ojejuhu ryguasu sálape térã umi kure kotyguahẽha rehe ojepovyvy, pero ndaha‟èi poeta. Julio Correa rógante, ha‟e niko peteï poeta sin cultura ha, interesante-véva, ndojepy‟apyete hekovèpe.Umi ñe‟ẽpoty lengua española-pe ombyaty ary 1945 ramo,ombohéra Cuerpo y Alma,ombotýva peteĩ època ha oipe‟àva hokẽ tape pyahúpe, oensancháva Hérib Campos Cervera, ohaívo introducción de la "literatura de vanguardia". Péva Campos Cervera, ¨iñirũete generacional, ohupytýva upe visión orekóva gran dramaturgo: “..Correa ha‟e gueteri pe omoheñòiva imágen medio social ojehasáva ha pèicha umi problema ojeguerekóva; oguerúva mboriahu, yvy, tuguy ha celos..". Jeiko asy ohasáva pueblo, ha ohekáva ome‟ëvo tesakã pytũme, ombohapéva tekosa‟ỹ (libertad). Ñande pueblo oñandu Correa péichaha: tangahecha ramo esperanza ndikatúiva oñemboyke.; oñandu pypuku umi mba‟e oiko‟õva, avei vy‟a ha tory oipysóva, heta ohayhueterei ichupe ñoha‟anga jehechaukápe. Péicha Correa ndaha‟èite omoheñòiva personaje; ha‟e oike upe escena-pe vy‟a ha manóme umi mba‟e yvypóra ohasáva heko potĩ ha oñemo‟ãvape ( humanísimos).. Estampa transfigurada Julio mba‟éva, oho pasión gotyo, cha‟eỹ omopyendàva jehaìpe, umi mba‟e imarangatúva poriahuverekòpe, iñe‟ẽ oryrýi oñatõi ñeko‟õme, okororõ térã hasè, oñembojojávo hendaitépe temiandu oñemboaóva apopyrãme osobrevivi agua.

Hembiapokue Heta producción dramáticaorekóva Julio Correa oikéva: 1. “Ñane mba‟era‟ỹ” (“Lo que no puede ser nuestro”) 2. “Guerra aja” (“Durante la guerra”) 3. “Karaí Ulogio” (“Don Ulogio”) 4. “Tereho jevy fréntepe” (“Regresa al frente”) 5. “Pleito rire” (“Después del pleito”) 6. “Péicha guarante” (“Así nada más”) 7. “Sandía yvyguy” (“Sandía enterrada”) 8. “Karu pokã” (“Poco comer”) 9. “Honorio Causa” (“A causa de Honorio”) 10. “Po‟a ndajajokoi” (“A la suerte no se la detiene”) 11. “Sombrero Ka‟a” (expresión guaraní-española que designa al amante de la amada de una persona),entre otras.

Hembiasa paha Omano 14 jasypoapy 1953 jave itáva Lúke-Paraguái, tavaguasu capital rire heta ary oiko upe ógape. Péva “óga kakuaa” imandu‟áva Wey ko‟ágãite héra “Museo Julio Correa”. Joaju okapeguávandi  http://www.staff.uni-mainz.de/lustig/guarani/correa.htm  http://www.musicaparaguaya.org.py/correa.html  http://www.datamex.com.py/guarani/tembihai_aty/index.html  http://www.guarani-raity.com/html/correajulio.html  http://www.youtube.com/watch?v=6XMgalE_T84 Canto a Julio Correa

Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

Joaju hyepyguávandi  http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad= 7 4  http://www.infoluque.com.py/historia/biografias/03jcorrea.htm  http://www.republicadeluque.com.py/  Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.

Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

Elvio Romero 8 Heñói Yegros, Paraguái-pe, 1926-me, ha oĩ aty ojeheróva generación (‟40-gua) ha (l ‟50-gua) mbytépe, Paraguái ñe‟ẽpotykuéa apytépe ko sa‟arýpe.

Tembikuaa'aty rechaukaha  1 Imitã‟i ha imitãrusu aja  2 Hapykuere  3 Hekove ha hetãgui ñemosẽ  4 Hembiapokue ñe‟ẽpoty rehegua  5 Jehechakuaa  6 Referencias

Imitã’i ha imitãrusu aja Imitãre oike Hérib Campos Cervera, Josefina Plá, umíva atýpe, ombopyahujeyva‟ekue paraguái ñe‟ẽporãhaipyre. Ha‟eva‟ekue Paraguái ñe‟ẽpapára ojekuaave, olucha ha ikatupyry añetevéva Siglo XX-pe. Ñe‟ẽporãhaipyre hesa‟ỹijoha ha tapicha arandu Brasil-gua Walter Wey ohaiva‟ekue 1951-pema: “Pe mitãrusu ñe‟ẽpapára ningo ikuimba‟erekoko, imbarete, oporojopi. Estilo oiporúva, jepémo jeyvéramo havaramimi, hatã ha nahãimbepái, eterei oipytyvõ chupe péicha ku ohaíramo ojehúva naiporãmbáiva, ñemano vai ha vare‟a henonderã naiporãmbáiva.... Rorovia añetehápe marandu opoíva, iñakãguapyve vove, ikatu oikuave‟ẽ ñandéve heta mba‟e gueteri”.

Hapykuere Ha‟eva‟ekue Partido Comunista Paraguayo militante, opa rire guerra civil 1947-me guare, ha oreko ramo guare 21 ary, oñemosẽ hetãgui heta tapicha oñemosẽ haguéicha. Upe guive ha omano meve máramo ndouvéi Paraguáipe opytaite hag uáicha. Kane‟õ‟ỹre oikundaha yvy ape tuichakue javeve. Máramo ndahesaráiri hetã ha hetãyguakuéragui, ha ipurahéi, iñe‟ẽpotykuéra rupi, akóinte omyasãi Paraguái reko mamo ohohápe. Heta tembiapo omboguata editorial-kuéra rupi ha avei heta hendápe omyasãi ñe‟ẽpoty ha ojapo conferencia centro cultural-hápe América ha Europa rupi. Mombe‟upyrusu haihára Guatemala-ygua Miguel Ángel Asturias, premio Nobel de literatura 1967 peguare, ojekuaaukáramo guare Elvio Romero aranduka “El sol bajo las raíces” (1956), omyasãi peteĩ marandu neporã ñe‟ẽpapára rembiapo rehe: “Omopeteĩva Elvio Romero rembiapokuépe ha‟e yvy, yvyra, y, ha kuarahy ryakuã osẽva chugui, ñeñangarekópe omboguata hembiapokuéra, ndohejái michĩmínte jepe ñe‟ẽpoty jahéi hasy‟ỹme, ha avei ohechaukase hetã jehasa‟asy, mba‟eporãite orekóva heta ha mba‟embyasy ohasáva, ohasaháicha avei heta tetã ko jeregua. Sa‟i oĩ ñe‟ẽ péicha oipyguara pypukúva opa mba‟e ha oguatáva yvypóra rape ha iñapañuãi rehe, ha upévare opokopaite yvyporakuéra rekove rehe. Ñe‟ẽpoty invadida, che ahenói peichagua ñe‟ẽpotýpe. Ñe‟ẽpoty henyhẽva tekove, ñembosarái, tekove ratágui. Katu ndaha‟éi tekove ohechaháicha umi Europa-gua, mbykýva ñande arapy neporãha ha ipajéva renondépe. Elvio Romero, opavave ñe‟ẽpapára teete América-yguáicha, ndoguataiva‟erã peteĩ arapy inandíve imaginación-gui rehe. Péva pe arapy ningo ndaiporivéima. Péva ñeikũmby ha jejapyhy hembiaporã. América-pe ningo umi mba‟e oikóva ha‟e ñe‟ẽpoty, ha ndaha‟éi umi imaginado térã ficticio-va. Upévare hetaite yvy jepyso ijyvotypáva, ijitáva, orekóva mymba hamba‟e jajuhu ñamoñe‟ẽramo ko ñe‟ẽpapára añete Paraguaigua. Ipurahéi omyasãiva rupi hyapu mba‟asy oikytĩ‟asýva tetãmanuérape, pyahẽ ha sapukái, katu upéichante avei jerovia. Ko‟ã teminadu ha apytu‟ũroky heñóiva tekohágui hesakã ohóvo ha jeyvéramo oporojopýva, omopẽ ha ombyai pe ñe‟ẽpapára “ohenóiva” chupekuéra. Omopẽ pe akãtarova “ohenóivo chupekuéra” ha‟ehína Elvio Romero rembiapo, angapyhy oúva tekoha ryakuãgui, ojapyharáva iñe‟ẽpotýpe ohupyty potávo akãvai, ñe‟ẽpoty rehegua. Naturaleza ári oho iñe‟ẽpoty, oguerotyryrýva tuguy opupúva, akãnga‟u, ñembohovake ha ñemoambue. Tetepy noñemomba‟éi, noñemomba‟éi ñe‟ẽpapára orekóva mbarete oporoguerotyryrýa, ha ipype oje‟éva iñasãi, ha iñasãiva yvúicha opupu arapy pyahu, hokypu ha iñañetéva”. Ha Rafael Alberti, ñe‟ẽpapára hyakuãmombyrýva generación poética del 27 España ñe‟ẽpotýpe, opurahéi chupe iñe‟ẽpoty ipajéva rupi: “Elvio Romero, Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

Paraguái ñe‟ẽpapára”: “Pepokuéra, héẽ, umi pepo,/tekove py‟aguapy kóntrape./Topurahéi, tahasẽ pe ñe‟ẽpapára /ovevévo mboka ra‟ỹi apytépe./ Ára 9 resa renondépe,/avei nde rehechaukáva:/clavel oñemondoróva/ha kysepuku omanóva ohóvo./ Haimete henói ramóva,/ltatapỹi hendy mimbíva,/reikuavéva ñemano rehegua /oimeve voi tekovégui./ Ha nde réra herakuãvúva/herakuã romero-icha,/hyakuãva pólvora ha sykuéicha /tete huguypáva./ tetã ojepykuáva ha ojepokuáva/ha ñekytĩngue ojejokóva/kera‟ỹ ha ndejokóva/pe ánga okañýva./ Ha ojepy‟apy aja/pytũmbýpe oho pe enemigo,/tekosã‟ỹ nendive/opuraheijeýta oúvo”. Gabriela Mistral, premio Nobel Chile-ygua, ohai avei kóicha: “Sa‟i jey añandu yvy osyryrýramo peteĩ aranduka rogue rehe”.

Hekove ha hetãgui ñemosẽ Hetãgui ñemosẽ, tyre‟ỹ, mborayhu, opavave ohechaukáva tekovete voi, oĩ hetaite Elvio Romero rembiapokuépe. Ko ñe‟ẽpaparaite voi he‟i ñandéve: “Hetaite ára aime aja mombyry che retãgui, che retãyguakuéra, che angirũ ha avei tapicha che aikuaa‟ỹva oja che rógape, oguerúvo mba‟eryakuã‟asy mombyry, omombaretéva che rekove mombyry che retãgui. Hesakã chéve che pueblo lúcha sãso rekávo, añandu akói ára ñepi‟ã ojapóva hetaite che retãygua oñorairõva, akãguapy ha pu‟akápe, oiguyruha ohóvo tetã porãve rape, ha che purahéi oñemboheko ohóvo péicha, vy‟a‟ỹ pa‟ũme, tesape ha tekoypytũ, osẽ ha okañýva apytépe, omopirĩva ñane ánga. Ndaikuaái voípa térãpa amo gotyovémapa ahechakuaa ambyatyva‟erãha che ñe‟ẽpotýpe opa ko‟ã angapyhy opupúva ñembyasy ha pu‟aka pa‟ũme. Upémaro ombojuruvy che rovetã ikatu hag uáicha oike opaichagua yvytu oúva arapýgui, ha péicha ikatúkuri ambyaty pya‟akangy maymáva kyhyje‟ỹ ha ñorairõsépe. Opa Mba‟e añandúva, opavaite, ojehe‟a, tembiapo jeguaka ojehechaukahápe ramoguáicha, ha pégui osẽ vevépe peteĩ pykasu itaju omyasãivo che remiandu.

Hembiapokue ñe’ẽpoty rehegua Año Obra 1948 Días roturados 1950 Resoles áridos 1953 Despiertan las fogatas 1956 El sol bajo las raíces 1961 De cara al corazón 1961 Esta guitarra dura 1966 Libro de la migración 1967 Un relámpago herido 1970 Los innombrables 1975 Destierro y atardecer 1977 El viejo fuego 1984 Los valles imaginarios 1994 Flechas en un arco tendido

Jehechakuaa Ensayo apoháramo ohai “Miguel Hernández, destino y poesía” ha avei “El poeta y sus encrucijadas” (1991), kóva ko tembiapo rupi ohupyty jopói “Premio Nacional de Literatura” peteĩha ojejapóramo guare. Oipytyvõva‟ekue kuatiahaipyre Ultima Hora, Paraguayguápe, ha avei heta kuatia oñemyasãiva arandukuaa rehegua Argentina-pe. Oikoramo guare Buenos Aires, Argentina-pe, omba‟apohápe tetã rembijokuáiramo Agregado Cultural Paraguái Embajada Buenos Aires-peguápe, omano jasypo 2004-pe.

Referencias Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos

 Centro Cultural de la República El Cabildo  Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición 10 Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.