6. Jedlo 38 6.1

MASARYKOVA UNIVERZITA FILOZOFICKÁ FAKULTA

Ústav evropské etnologie Etnologie

Tradičná gastronómia Sápmi v súčasnej sámskej kultúre

Magisterská diplomová práce

Bc. et Bc. Natália Kosmelová

Vedúci práce: PhDr. Roman Doušek, Ph.D.

2020 Brno

Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry.

………………..………...... podpis autorky

Poďakovanie

Rada by som poďakovala každému, kto ma pri písaní práce odborne smeroval či morálne podporoval. Moja vďaka patrí najmä vedúcemu diplomovej práce, PhDr. Romanovi Douškovi, Ph.D., ktorý mi bol počas celého štúdia inšpiráciou v prístupe ku nášmu odboru. Ďakujem mu za jeho cenné rady, pomoc, veľkú trpezlivosť a čas, ktorý mi venoval. Moju vďaku si rovnako tak zaslúži prof. Karl Olle Edström, za jeho pomocnú ruku pred vstupom do terénu a konzultácie počas pobytu vo Švédsku. Veľká vďaka za ochotu patrí respondentom a respondentkám, bez ktorých by táto práca nevznikla. Zvlášť by som chcela poďakovať Hannesovi Suopankimu Laksovi za jeho priateľstvo, odpovede na moje nekonečné otázky, rozhovory a humor, ktorým ma zásoboval. Eve Gunnare ďakujem za a náš príjemný rozhovor a jej vášeň k sámskemu jedlu, ktorým ma nakazila. Victorii Harnesk ďakujem za možnosť osobného stretnutia, pozitívny prístup a podelenie sa o jej znalosti. Nilsovi-Josefovi Labbovi ďakujem za všetky stretnutia, rozhovory a tiež možnosť navštíviť soby. Helene Länte ďakujem ako za rozhovor, tak za ochutnávky a gurpi, ktoré mi venovala aj s receptom ako si ho pripraviť. Kristofferovi Åströmovi ďakujem za poskytnutie fotografií a šírenie sámskej kultúry cez jeho skvelé recepty. Za dych berúce fotografie ďakujem aj Carlovi-Johanovi Utsimu. Všetkým ostatným respondentom ďakujem za každú pomoc, rozhovor a stretnutie. Za jazykové korekcie textu, čas a obrovskú pomoc by som chcela veľmi pekne poďakovať Mgr. Monike Vajdovej, Ing. Marošovi Lacinákovi, PhD., Tomášovi Werkmanovi a starkej. Za pomoc pri občasných bojoch s počítačom ďakujem Filipovi Vajdovi. Ďakujem tiež všetkým priateľom, ktorí ma počas písania podporovali. Okrem toho veľmi pekne ďakujem mojej mame, starkej a dedovi za ich podporu počas celej doby štúdia a za to, že sú. Márií za motivačné slová. Za veľkú pomoc, podnetné diskusie, motiváciu a pevné nervy ďakujem môjmu priateľovi.

Acknowledgement

I would like to take this opportunity and thank everyone who has helped me, guided me or has morally supported me in order to accomplish what is now this thesis. A huge thanks is owed to my advisor and principal director of the thesis PhDr. Roman Doušek., Ph.D, who was an inspiration as well as very helpful along the course of our studies. I thank him for his priceless advice, help, effort, for his huge patience and time he has given me. My gratitude is owed to prof. Karl Olle Edström, for his helping hand before entering the field and his consultations during my time in Sweden. A huge thanks is owed to the respondents without whom this thesis would never come into existence. I would like to especially thank Hannes Suopanki Lakso for his friendship, answers to my never-ending questions, conversations and humor whom he has provided to me. I want to thank Eva Gunnare for our delightful conversation and her passion for Sami food with which she has infected me. I thank Victoria Harnesk for the opportunity of meeting in person, for her positive attitude and sharing her knowledge. I thank Nils-Josef Labba for all our meetings, conversations and opportunities to see reindeers. Helena Länta, I thank you for our conversation, tasting of food and gurpi which you have given me with a recipe on how to prepare it. I thank Kristoffer Åström for providing me with photos and spreading knowledge of the Sami culture through his recipes. I thank Carl-Johan Utsi for his breathtaking photos. I thank all the rest of the respondents for all their help, time and meetings. I would especially like to thank to Mgr. Monika Vajdová, Ing. Maroš Lacinák, PhD., Tomas Werkman and my grandmother for grammatical and other corrections, their time and help. For resolving my struggles with the PC I owe thanks to Filip Vajda. I also thank my friends who have supported me while writing this thesis. I would love to thank my mother, grandmother and grandfather for all their support during the years of my studies and for always being there for me. Maria thank you for your motivational words. For huge support, help and motivational discussions I thank my boyfriend.

As long as we have water, where fish swim As long as we have lands, where reindeer graze and wander As long as we have grounds, where wild animals hide Then we have consolation on this earth - Paulus Utsi-

Obsah

Úvod 8

1. Stav bádania 10

2. Výskumné metódy a analýza dát 15 2.1. Výber respondentov ...... 21 2.2. Stručná charakteristika hlavných respondentov ...... 23

3. Antropológia jedla 26

4. Používanie výrazov 29

5. Sámovia 31 5.1. Geografická oblasť a jej význam ...... 33 5.2. Jazyky ...... 35

6. Jedlo 38 6.1. Osem ročných období ...... 39 6.2. Získavanie a využívanie potravín ...... 43 6.2.1. Rastliny ...... 43 6.2.2. Chov sobov ...... 47 6.2.3. Lov ...... 54 6.2.4. Rybolov ...... 57 6.2.5. Chov ostatných zvierat ...... 59 6.2.6. Mlieko ...... 60 6.2.7. Zber húb ...... 62 6.3. Konzervácia stravy ...... 62 6.3.1. Príprava stravy ...... 65 6.4. Tradičné recepty ...... 65 6.4.1. Nápoje ...... 73 6.5. Stravovacie návyky Sámov ...... 75 6.6. Zvyky, tradície a rituály spojené s jedlom ...... 76 6.6.1. Lov divej zveri a porážka sobov ...... 77 6.6.2. Medvedí rituál ...... 79 6.6.3. Stolovanie, delenie a príprava stravy ...... 83 6.6.4. Magická symbolika jedla ...... 85

6.7. Jedlo ako liek ...... 87 6.8. Jedlo ako „jed“? ...... 91 6.9. Odpad a využívanie živočíšnych zdrojov ...... 94 6.10. Stavby využívané na prípravu a uskladnenie stravy ...... 98 6.10.1. Pôdorys obydlia ...... 105 6.11. Kuchyňa ...... 106 6.11.1. Vybavenie kuchyne ...... 107

7. Súčasná sámska gastronómia a jej trendy 110 7.1. Význam sámskeho jedla ...... 113 7.2. Vplyv jedla mimo Sápmi ...... 117

8. Záver 119

9. Použité pramene a literatúra 124 9.1. Použité internetové zdroje ...... 131

10. Zoznam použitých obrázkov a tabuliek 133 10.1. Zoznam tabuliek ...... 134

11. Prílohy 135 11.1. Zoznam respondentov...... 135 11.2. Zoznam lokalít ...... 136 11.3. Slovník pojmov ...... 139 11.4. Obrazová príloha ...... 142

Úvod

Dlhú dobu bolo jedlo považované za predmet hodný skúmania predovšetkým v prírodovedných odboroch. Výskumy sa zameriavali hlavne na súvislosti medzi ochoreniami a stravou, nutričnú hodnotu potravín, toxíny, mikrobiológiu jedla a podobne. V súčasnosti sú populárne výskumy orientované na zdravú stravu, ktorá je čoraz viac diskutovanou témou. Jedlo je však okrem fyziologických aspektov úzko prepojené aj s kultúrnymi a sociálnymi aspektmi. Dokáže nám poskytnúť mnohé cenné informácie a odpovedať na radu otázok, ktorými sa kultúrna antropológia alebo etnológia zaoberá. V posledných desaťročiach sledujeme premenu v nazeraní na stravu nielen zo strany bádateľov zaoberajúcich sa oblasťou Sápmi, ale aj samotných Sámov, ktorí si uvedomujú dôležitosť tradičnej stravy a podnikajú mnohé kroky k jej zachovaniu a propagácii. V sámskych komunitách, rovnako ako v iných spoločnostiach s aspoň čiastočne samozásobiteľskými domácnosťami, je jedlo previazané s takmer všetkými činnosťami, a v dôsledku toho má pre Sámov veľký symbolický význam. Sámska kuchyňa je dnes vnímaná nielen ako dôležitá súčasť identity a kultúry, ale tiež ako forma propagácie sámskej kultúry v celosvetovom rozsahu. Okrem primárneho dôvodu, snahy reflektovať podobu a spôsob získavania stravy v kultúre pôvodného obyvateľstva, bol inšpiráciou k výberu tejto témy aj môj dlhodobý záujem o Škandináviu a jej obyvateľov. Lákavá bola tiež myšlienka sprostredkovania povedomia o Sámoch a ich kuchyni slovenským a českým čitateľom, pretože v našich krajinách takto tematicky zameraná literatúra, rovnako ako samotné práce o Sámoch, chýba. Mojou motiváciou mi bola aj dôležitosť zaznamenania tradičného vedenia a zmapovania jeho súčasného stavu, ktoré sa v dnešnom globalizovanom svete rýchlo mení a zabúda. Diplomová práca vznikala bezmála dva roky a jej cieľom je podať obraz o tradičnej strave, jej súčasnej životnosti v spoločnosti a nových kontextoch, do ktorých vstupuje. Práca sa zaoberá úlohami, ktoré zohráva jedlo v sámskej spoločnosti a poukazuje na jeho prepojenie s tradíciami. Okrem jedla ako takého sú predmetom výskumu aj kulinárske praktiky, odlišnosti a zhody v regiónoch, stavby a kultúrne súvislosti viažuce sa ku problematike obživy. Veľká časť terénneho výskumu prebiehala vo Švédsku, a preto ťažisko práce leží práve na tomto území, aj keď práca reflektuje všetky časti Sápmi. Aby bolo možné získať dáta tak rozsiahleho charakteru, kombinovala som štúdium prameňov, literatúry a výskum v teréne.

V práci sú reflektované dve časové roviny, a to historická a súčasná. Údaje z histórie boli získané jednak z prameňov a literatúry, ale aj zo spomienok respondentov. Súčasné údaje boli získané hlavne počas terénneho výskumu. Zistenia z oboch časových rovín budú v práci komparované, tak aby mohla byť v strave Sápmi nájdena na jednu stranu kontinuita, na druhú stranu zmeny, ktoré sa jej dotkli. Diplomová práca začína zhodnotením stavu bádania a popísaním výskumných metód, ktoré boli použité k získaniu dát. Nasledujú úvodné kapitoly, oboznamujúce s antropológiou jedla ako vednou disciplínou, s používaním výrazov v práci a rovnako tak s predmetom záujmu, Sámami. V stručnosti je načrtnutá geografická oblasť a jazyky, ktoré sa v nej používajú. Ťažisko práce potom leží v kapitole s názvom Jedlo. Táto kapitola pojednáva o základných otázkach týkajúcich sa ôsmich ročných období a ich vplyvu na tradičnú stravu, využívania a získavania potravín, konzervácie a prípravy stravy, tradičných receptov, zvykov, tradícií a rituálov viažucich sa k jedlu, liečiteľstva, zdravotných aspektov, odpadu a nakladaniu s ním, stavieb spojených s jedlom a kuchyne. Nasledujúca kapitola, Súčasná sámska gastronómia a jej trendy, spoločne s podkapitolami dopĺňa poznanie tzv. tradičnej sámskej stravy v súčasnosti. Tiež podáva obraz o význame, ktorý má jedlo ako pre Sámov, tak pre ľudí, ktorí nie sú so sámskou kultúrou priamo spojení. Súčasťou práce je obrazová príloha vyhotovená počas terénneho výskumu alebo získaná priamo od respondentov. Práca rovnako tak obsahuje zoznam respondentov, lokalít a slovník sámskych pojmov.

1. Stav bádania

Pri vzniku práce bolo použité veľké množstvo informácií získaných v teréne, avšak ku správnemu pochopeniu sámskej problematiky bolo potrebné obrátiť pozornosť aj ku štúdiu písomných prameňov. Informačné východisko diplomovej práce bolo preto postavené ako na dobových prameňoch, tak na súčasných publikáciách, venujúcich sa strave. Cenné informácie boli získané tiež štúdiom publikácií z archeologických, klimatických či medicínskych výskumov. Písomné pramene, venujúce sa Sámom, sú pred 16. storočím veľmi obmedzené a skôr len náhodné a nespoľahlivé. Zväčša sa jedná o zmienky od autorov zvonku alebo o záznamy z výberov daní. Od 17. storočia sa už stretávame s prácami, ktoré sa venujú Sápmi systematicky. Zmienim napríklad dielo Lapponia1, ktoré napísal švédsky humanista Johannes Schefferus. Ten sa sámskej problematike ako jeden z prvých venoval s vedeckým záujmom. Vo svojom spise, ktorý je pre nás dôležitým zdrojom informácií a ktoré by inak neuchovala ani sámska tradícia, obsiahol mnohé aspekty zo života Sámov v 17. storočí, pričom jednu kapitolu venoval aj priamo strave. Kniha vyšla latinsky a neskôr bola preložená do viacerých svetových jazykov. V 18. storočí zaznamenali veľmi cenné informácie, tykajuce sa herbálneho liečiteľstva v sledovanej oblasti a využitia rastlín vôbec, botanici Carl von Linne a Johan Ernst Gunnerus. Od Carla von Linneho nachádzame informácie o liečivých rastlinách v spise Flora Lapponica2. Gunnerus, pôsobiaci ako biskup v nórskom meste Trondheim, popísal vo svojom diele, Flora Norvegica výskyt rastlín, ich využitie, tiež im dal nórske názvy a u niektorých uviedol aj sámske názvy.3 Tieto práce sú pre tému stravy prínosné z toho dôvodu, že nám pomáhajú skladať obraz o vegetácií na danom území pred 250 rokmi. Vďaka nim môžeme sledovať, prečo bolo v niektorých oblastiach viac rozšírené používanie tej či onej rastliny v kuchyni. Z prvej polovice 20. storočia máme správy o využívaní jedla a liečivých pokrmov napríklad z diela Lappische Heilkunde.4, ktoré Just Qvigstad zaznamenal z literatúry ale aj z ústneho podania od Sámov.

1 Schefferus, Johannes: Lappland. Uppsala: Manker, 1956. 2 von Linnaeus Carl: Flora Lapponica. Amsterdam, 1737. 3 Dielo bolo vďaka Norges teknisk-naturvitenskaplige universitet zdigitalizované. Je dostupné na https://ntnu.tind.io/record/120931?ln=en#?c=0&m=0&s=0&cv=0&r=0&xywh=-1168%2C0%2C5622%2C4047, cit. 2.5.2020. 4 Qvigstad Just: Lappische Heilkunde. Oslo: Instituttet for sammenlignende kulturforskning, 1932.

Prvým dielom, ktoré bolo napísane v sámčine, je Muitalus sámiid birra (Rozprávanie o Sámoch) z roku 1910. Autorom diela bol Johan Turi, ktorý sa narodil v roku 1854 do rodiny chovateľov sobov v nórskom meste Kautokeino a o dve desaťročia sa s rodičmi presťahoval do švédskeho Jukkasjärvi. Kniha je písaná v severnej sámčine a do angličtiny5 bola preložená v roku 2011. Jedná sa o veľmi cenný zdroj vypovedajúci o živote, kultúre, jedle, zvykoch a ďalších tradíciách Sámov v období prelomu 19. a 20. storočia. Dielo je navyše doplnené o autorove neobyčajné ilustrácie, a prináša tak aj dôležité vizuálne doplnenie predkladaných informácií. Zo spolupráce Turiho a Emilie Demant Hatt vzišlo dielo Sami deavsttat (Sámske texty).6 Emilie Demant Hatt bola etnografka študujúca sámske jazyky. Dielo je dôležitým zdrojom liečebných praktík, ktoré sú rozdelené podľa chorôb, a tiež podľa doporučených liečiv. Medzi miestnym obyvateľstvom bol Turi známy ako kvalifikovaný liečiteľ, rovnako ako jeho otec a starý otec, od ktorých sa učil rôznym liečiteľským postupom.7 Nachádzame tu zmienky o tom, aké jedlo sa konzumovalo pri chorobe a aké obsahovalo ingrediencie. Život Sámov v Jokkmokku v 20. storočí bol popísaný v diele En nomad och hans liv (Nomád a jeho život).8 Jedná sa o prvé dielo v luleskej sámčine a napísal ho Anta Pirak, chovateľ sobov žijúci v Jokkmokku. V našom prostredí sa priamo témou sámskej stravy doposiaľ nikto nezaberal. Na tomto mieste však treba spomenúť diela Václava Mareka, českého odborníka na sámsku kultúru a jazyky. Za zmienku stojí napríklad jeho dielo Staré Laponské náboženství9, v ktorom je možné nájsť informácie o liečiteľstve, zvykoch a veľmi okrajovo aj o jedle. Rovnako tak je potrebné zmieniť publikáciu Sámové – jazyk, literatura a společnost10, ktorá je u nás prvým ucelenejším príspevkom ku štúdiu Sámov. Obsahuje príspevky venujúce sa napríklad identite, obydliam, ústnej slovesnosti a jazyku. Zo zahraničných prehľadových publikácií by som rada vyzdvihla dielo Siiddastallan: From Lapp communities to modem Sámi life, ktoré je rozdelené do 9 kapitol a venuje sa témam

5 Turi, Johan – Demant Hatt Emilie: An account of the Sami - Muitalus Samiid Birra. Karasjok: ČálliidLágádus, 1910, 2011. 6 Turi, Johan: Sami deavsttat: Duoddaris. Jokkmokk: Sami Girjjit, 1988:1918–1919. 7 DuBois, Thomas – Lang, Jonathan: Johan Turi's animal, mineral, vegetable cures and healing practices: an in- depth analysis of Sami (Saami) folk healing one hundred years ago. Journal of ethnobiology and ethnomedicine 9, 57, 2013, s. 2. 8 Pirak, Anta – Grundström, Harald – Wiklund Karl B.: En Nomad Och Hans Liv. Uppsala: Almqvist & Wiksell, 1933. 9 Marek, Václav: Staré laponské náboženství. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2009. 10 Hingarová, Vendula – Hubáčková, Alexandra – Kovář Michal: Sámové: jazyk, literatura a společnost. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2009.

11 ako napríklad; etnicita, prírodné podmienky, kultúrne pozadie, materiálna kultúra, identita a podobne. Dielo je veľmi dobre spracované a doplnené dobovými fotografiami.11 Čo sa týka monograficky spracovaných diel, nie je ich mnoho. Medzi najlepšie spracované diela v súčasnosti patrí Urfödan: Om Självhushållets Mat Hos Folk I Lappland12 (Pôvod: o sebestačných potravinách ľudí v Laponsku) od autorky Lilian Ryd. Toto dielo vznikalo 30 rokov, počas ktorých autorka zbierala dáta pomocou rozhovorov v teréne. Zaoberá sa stravou podľa období, vybavením kuchyne, uskladnením jedla, porážaním zvierat, lovom a inými aspektmi tradičnej kuchyne. Jedna sa o veľmi informatívne dielo, publikované vo švédčine. Za vydarenú a veľmi informatívnu považujem aj dizertačnú prácu Amandy Green s názvom Tastes of Sovereignty: An Ethnography of Sámi Food Movements In Arctic Sweden13, ktorá popisuje proces budovania potravinových hnutí vo švédskom Sápmi. Pomocou jej diela sa čitateľ môže zoznámiť so snahami o udržanie sámskych kultúrnych praktík a spôsobov obživy. Absenciu kvalitných publikácií je možné vysvetliť tým, že jedlo stálo pri štúdiu sámskej kultúry dlhodobo na okraji bádateľského záujmu. V posledných rokoch sa však zväčšuje potreba spracovania témy a preto vznikajú populárno-náučné knihy. Za takéto možno označiť dve nedávno publikované knihy spájajúce tradíciu s inováciou. Prvá, Smak på Sápmi: samisk mat - tradition, innovation och framtid (Chuť Sápmi: sámska kuchyňa – tradícia a inovácia do budúcnosti)14, kombinuje historické informácie o jedle s novými receptami. Druhá, Hävvi = Självklart: sydsamisk mat tolkad av Elaine Asp (Hävvi = prirodzene: južná kuchyňa Sámov podľa interpretácie Elaine Asp)15, ponúka viac ako 70 receptov, ktoré sú doplnené osobnými skúsenosťami Elaine a iných ľudí, zapojených do procesu získavania alebo tvorenia jedla. Ich výpovede, založené na rodinnej tradícii, vykresľujú ich motiváciu k práci s jedlom. Čitateľ ocení sprievodné fotografie. Špecifickou publikáciou je dielo nesúce názov Naturen är mitt kök16(Príroda je moja kuchyňa), ktoré zachytáva sámsku kuchyňu z pohľadu Grety Huuvy, významnej sámskej

11 Pennanen, Jukka: Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sámi Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003. 12 Ryd, Lilian: Urfödan: Om Självhushållets Mat Hos Folk I Lappland. Häftad: Ord&visor Förlag, 2016. 13 Green, Amanda Sophie: Tastes of Sovereignty: An Ethnography of Sámi Food Movements In Arctic Sweden. Oregon State University, 2016. 14 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future. Stockholm: Slow Food Sápmi, 2015. 15 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp. Stockholm: Hävvi Elaine, 2019. 16 Huuva, Greta et al. Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture. VARDA, 2014.

12 propagátorky jedla. Greta Huuva sa radí medzi popredných odborníkov na sámske jedlo a byliny. Jedná sa o jej osobné spomienky a vedomosti získané na základe dlhoročných skúseností. Kniha sa delí na 11 častí zachytávajúcich Gretine detstvo, život v goahti, pobyt v lese a na horách, byliny a rastliny, lesné plody, soby, jedlo a 8 ročných období. Dielo je doplnené o fotografie zobrazujúce Gretu a jej rodinu pri činnostiach spojených s prípravou stravy. Jedná sa tak o etnograficky veľmi zaujímavý a prínosný zdroj informácií. Populárne sú výskumy venujúce sa rastlinám a ich využitiu. Tu vyzdvihnem predovšetkým článok They Followed the Power of the Plant: Historical Sami Harvest and Traditional Ecological Knowledge (Tek) of Angelica archangelica in Northern Fennoscandia 17 , zaoberajúci sa archangelikou lekárskou, jej manažmentom a využitím v kuchyni aj liečitelstve. Samotná téma liečiteľstva bola vždy atraktívna pri štúdiu pôvodných obyvateľov. Uvediem napríklad publikáciu s názvom Idioms of Sámi Health and Healing18, ktorá obsahuje 10 esejí zaoberajúcich sa liečebnými tradíciami a efektívnym využívaním zdrojov. Informácie o rastlinách a tradíciách využívaných v ľudovom liečiteľstve zozbieral napríklad aj Adolf Steen. 19 Keďže literatúra zachytávajúca len priamo stravu dlhodobo absentovala, informácie o pokrmoch využívaných k navráteniu zdravia alebo pri prevencií, ktoré sa mohli konzumovať aj bežne, získavame hlavne z diel venujúcich sa primárne liečiteľstvu. Z medicínskeho pohľadu sa na základe súčasných výskumov tiež menia teórie o vplyve sámskej stravy na zdravotný stav človeka. Zatiaľ čo v minulosti bola tradičná strava vnímaná ako neprospešná a spôsobujúca zdravotné ťažkosti, dnes je naopak považovaná za zdraviu prospešnú. Na túto tému vzniká mnoho výskumov orientovaných na rozvoj chorôb a ich súvislosť s jedlom. Spomeniem napríklad výskum z roku 2008, Cancer in the Sami population of Sweden in relation to lifestyle and genetic factors.20 ktorý prišiel so zistením, že v životnom štýle Sámov existuje niekoľko elementov, jeden z nich aj strava, ktoré znižujú výskyt rakoviny. V posledných desiatkach rokov sa do bádania zapojili aj archeológovia, ktorí skúmali celú radu sídlisk. Nájdené osteologické a antropologické nálezy dopĺňajú medzery spôsobené nedostatkom písomných prameňov a pomáhajú nám osvetliť vývoj kuchyne, výber surovín

17 Rautio, Anna Maria – Linkowski, Weronika Axelsson – Östlund, Lars: They Followed the Power of the Plant: Historical Sami Harvest and Traditional Ecological Knowledge (Tek) of Angelica archangelica in Northern Fennoscandia. Journal of Ethnobiology, 36, 2016, č.3. 18 Miller, Barbara Helen: Idioms of Sami health and healing. Alberta: Polynya Press, 2015. 19 Steen, Adolf: Samenes folkemedisin. Oslo: Universitetsforlaget, 1961. 20 Hassler, Sven – Sjölander, Per – Grönberg, Henrik – Johansson, Robert – Damber, Lena. Cancer in the Sami population of Sweden in relation to lifestyle and genetic factors. European journal of epidemiology, 23, 2008, s. 273-280.

13 alebo tiež rituálne praktiky. Asi najčerstvejšou publikáciou, postavenou na archeologickom výskume, je dizertačná práca Markusa Fjellströma21 venujúca sa kultúre jedla v Sápmi.

21 Fjellström, Markus: Food Cultures in Sápmi: An Interdisciplinary Approach to the Study of the Heterogeneous Cultural Landscape of Northern Fennoscandia AD 600–1900. Stockholm: Stockholm University, Department of Archaeology and Classical Studies, 2020.

2. Výskumné metódy a analýza dát

Práca na výskume, ktorý predchádzal tejto práci, bola rozdelená do troch fáz, a to do prípravnej, praktickej a analytickej. Prípravná časť výskumu spočívala predovšetkým v študovaní vyššie uvedenej literatúry, ktorá poskytovala jednak inšpiráciu, metodologické východisko, ako aj cenné historické informácie. Poznatky o Sámoch, ich histórii, tradičnej forme živobytia, politickej a ekonomickej situácii a problémoch, s ktorými sa potýkajú v dnešnej dobe boli okrem súčasnej literatúry a nových výskumov získavané aj z prednášok na Göteborgs universitet, vybraných seminárov, počas návštev múzeí a tiež festivalov či príležitostných výstav. Všetky tieto doplnkové aktivity boli dôležité pre získanie širšieho kontextu a lepšie definovanie výskumnej témy. Keďže sa jednalo o výskum zahraničný, nevyhnutnou samozrejmosťou pred vstupom do terénu bolo zoznámenie sa s jazykom, históriou a kultúrou danej lokality. V tomto momente nastali prvé komplikácie, keďže v Sápmi sa okrem úradných jazykov (nórčina, švédčina, fínčina a ruština) používa aj desať sámskych jazykov (viď kapitola 5.2.). Tento problém bol z časti vyriešený intenzívnym štúdiom švédskeho jazyka a tiež zhotovením slovníka, ktorý obsahoval dôležité pojmy, týkajúce sa stravy v troch hlavných sámskych jazykoch. Tento postup bol zvolený za účelom lepšej komunikácie s informátormi. Ako je však známe, v škandinávskych krajinách je majoritná časť obyvateľstva bilingválna a ľudia všetkých vekových kategórií plynule ovládajú anglický jazyk, ktorý bol počas výskumu využívaný na komunikáciu s informátormi. S dostatočným predstihom pred výskumom boli nadviazané kontakty s pracovníkmi múzei a sámskych organizácii za účelom lepšieho definovania výskumných otázok, získania kontaktov a dohodnutia konzultácii počas terénneho výskumu. Múzeá boli kontaktované tiež za účelom využitia ich študovní či archívnych zbierok a lepšej orientácie v nich. Predovšetkým sa jednalo o väčšie múzeá ako; Ajtte Museum22 vo švédskom Jokkmokku, Siida – open air museum23 vo fínskom Inari, De Samiske Samlinger24 v nórskom Karasjok, Nordiska museet25

22 Viac informácií na webe http://www.ajtte.com/english/, cit. 16.11.2019. 23 Viac informácií na webe https://siida.fi/en/, cit.10.9.2019. 24 Viac informácií na webe https://rdm.no/english/, cit. 12.4.2020. 25 Viac informácií na webe https://www.nordiskamuseet.se/, cit. 7.7.2020.

15 v Štokholme a Saemien Sijte26 v nórskej obci Snåsa. Okrem múzeí boli kontaktované vybrané organizácie, ako napríklad Slow Food Sapmi 27 , ktorá organizuje festival sámskeho jedla, spojený s prednáškovým cyklom. Spolupráca bola nadviazaná aj so sámskym centrom pre chov sobov s názvom International Centre for reindeer husbandry, sídliacim vo fínskom Kautokeino.28 Kontaktovaná bola tiež lokálna spoločnosť Sámov, Sameföreningen i Göteborg. Zo sámskych škôl bol najviac prínosný kontakt so Sámi allaskuvla 29 v Kautokeino a so Samernas Utbildningscentrum 30 v Jokkmokku, v ktorej bol vedený kurz o tradičnej strave Sámov. Na základe dôkladnejšieho zoznámenia sa s problematikou a prvotnej emailovej či telefonickej komunikácie so spomenutými inštitúciami boli definované výskumné otázky nasledovne: 1, Aké sú kontinuity medzi tradičnou stravou Sámov a stravou v súčasnosti? 2, Vstupuje tradičná strava v súčasnosti do nových kontextov? Pokiaľ áno, do ktorých? Po formulácii výskumných otázok nastala praktická fáza výskumu, vstup do terénu. Prvý vstup prebehol v decembri 2018 a konal sa predovšetkým v štyroch lokalitách; Kiruna, Jukkasjärvi, Abisko a Narvik. Jeho cieľom bolo nazbierať čo najviac kontaktov na mieste a zoznámiť sa s vybranými lokalitami a prostredím. Počas tohto pilotného výskumu boli tiež osobne kontaktované vybrané múzeá a bola dohodnutá spolupráca. Prvý vstup bol dôležitý aj z toho hľadiska, že umožnil lepšie formulovanie výskumných metód s ohľadom na zistené výskumné podmienky. Druhý vstup do terénu prebehol v apríli 2019 a počas tohto obdobia boli dáta získavané v mestách Luleå, Jokkmokk, Gällivare a Kiruna. Jeho cieľom bolo uskutočniť dopredu plánované stretnutia a tiež využiť všetky neplánované príležitosti. Do terénu som vstupovala s otvorenou mysľou, pripravená nachádzať nové zdroje etnologických dát. Výskum bol veľmi podnetný, avšak časovo a tiež finančne pomerne náročný vzhľadom na to, že bol realizovaný 1600 kilometrov od základne, ktorú po celý rok predstavovala Göteborgs universitet v Gothenburgu. Pre lepšiu predstavu vzdialenosti je zaujímavé zmieniť, že vzdialenosť medzi základňou a terénom je približne o 300 kilometrov väčšia ako medzi mojou domovskou Masarykovou univerzitou a švédskou Göteborgs universitet.

26 Viac informácií na webe https://saemiensijte.no/, cit. 6.2.2020. 27 Viac informácií na webe https://www.slowfood.com/slow-sapmi/ , cit. 2.7.2020. 28 Viac informácií na webe http://reindeerherding.org/, cit. 4.7.2020. 29 Viac informácií na webe https://samas.no/en, cit. 9.11.2019. 30 Viac informácií na webe http://www.samernas.se/om-samernas/, cit. 6.6.2020.

Ďalší vstup do terénu bol naplánovaný na marec až apríl 2020 a jeho náplňou mal byť približne mesačný pobyt u sámskej rodiny chovateľov sobov v severnom Nórsku. Rodina má 10 000 sobov a žije polo-nomádskym spôsobom života, keďže svoje soby nasleduje. Členovia rodiny sa pohybujú medzi rôznymi krajmi, v ktorých majú svoje hlavné sídla a horské chaty. Cieľom pobytu malo byť získanie viac informácií o stravovacích návykoch, jazyku a osobnej histórii rodiny. Táto skúsenosť mala pomôcť pochopiť súvislosti medzi kultúrou, prostredím a jedlom. Rovnako tak mala prehĺbiť informácie získané študovaním literatúry a predchádzajúcimi výskumami v Sápmi. Mesiace marec a apríl boli vybrané jednak z časového hľadiska, ale predovšetkým kvôli významnosti tohto obdobia v živote Sámov. V marci nie je toľko práce so sobmi, okrem občasnej kontroly a uistenia sa, či majú dostatok potravy. Preto by tento mesiac bol vhodný na rozhovory, lepšie spoznanie rodiny a jej stravovacích návykov. Apríl je mesiac, kedy rodina trávi svoj čas na horách. Koncom mesiaca prichádza veľmi dôležité obdobie v sámskom živote, rodenie nových sobích teliat a ich následné značenie. Táto časť výskumu bohužiaľ nemohola byť realizovaná z dôvodu šíriacej sa pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 a uzatváraniu štátnych hraníc. Ako náhradný plán bola uskutočnená online komunikácia s respondentkou, ktorá u zmienenej rodiny absolvovala pobyt v roku 2017 ako výpomoc v domácnosti a pri práci so sobmi. Ešte pred vstupom do terénu boli zvolené metódy a techniky výskumu. Kvôli bádateľskému zámeru boli vybrané predovšetkým kvalitatívne metódy, ktoré sú najčastejšie využívanými metódami pri etnologických a antropologických výskumoch. Pre dosiahnutie čo najrelevantnejších výsledkov bola využitá kombinácia viacerých metód. Tento postup býva kľúčový, pretože umožňuje potvrdiť alebo naopak vyvrátiť relevantnosť dát získaných rôznymi metódami. 31 Najdôležitejšími metódami využitými v teréne boli systematické a zúčastnené pozorovanie a pološtrukturované rozhovory. Hlavnou formou získavania dát počas výskumu boli rozhovory. Pred výskumom bola vybraná semištrukturovaná forma rozhovorov, ktorá bola na mieste v niektorých prípadoch pozmenená na neštrukturovaný rozhovor, ktorý vyplynul hlavne z časových možností respondenta. Pri semištrukturovanej forme rozhovorov bola dopredu predpripravená séria otázok. Tematicky boli otázky rozčlenené na 4 hlavné okruhy a to: osobnú históriu informátora, prípravu a konzerváciu jedla v jeho rodine, sámsku kuchyňu a zmeny s ňou súvisiace, ktoré nastali v priebehu času. Otázky boli pokladané podľa prirodzeného priebehu rozhovoru. Táto forma poskytla jednak väčší priestor pre respondentove odpovede a ďalšie rozvíjanie témy, ale

31 Janeček, Petr: Etnografický výzkum. In: Doušek, Roman (ed.): Úvod do etnologického výzkumu. Brno: Masarykova univerzita, 2014, s. 56.

17 na druhej strane, vďaka predom daným rámcom rozhovoru, bolo stále možné získané dáta z rôznych lokalít medzi sebou komparovať. Rozhovory boli doplnené pozorovaním. Aplikácia systematického sondážneho pozorovania bola zvolená v reštauráciách, obchodoch a iných miestach stretnutia, kde sa vyskytovali predovšetkým Sámovia. Počas pozorovaní často nebola účastníkom etnografického terénu verejne deklarovaná vlastná bádateľská rola, keďže tieto pozorovania vznikali vo väčších sociálnych skupinách a mnohokrát bez predchádzajúceho časového naplánovania. Lokácie boli vyberané na základe vlastných vedomostí o tom, kde sa Sámovia najčastejšie stretávajú, prípadne na základe odporúčaní získaných z rozhovorov. Vo väčšine prípadov sa jednalo o pozorovanie bez môjho vlastného zásahu do prostredia a tiež bez kontaktu s aktérmi. Podarilo sa tak získať obraz preferencie Sámov v ich súčasných stravovacích návykoch. Pozorovanie, ako metóda získavania dát, bolo využité aj na sobej farme a na Nutti Sámi Siida32, lokalizovaných v blízkosti Kiruny, kde Sámovia prichádzajú často do kontaktu so zahraničnými návštevníkmi. Tento stret mi bol umožnený pozorovať z role účastniacého sa pozorovateľa počas mojej doby pobytu. Účelom bolo získať dáta o prezentácii sámskej tradičnej stravy a života návštevníkom. Dôležité dáta o meniacej sa klíme a jej dopade na prostredie boli okrem múzeí získané aj návštevou ubytovacieho zariadenia Ishottelet, založeného v roku 1989 v Jukkasjärvi. Informácie o industrializácii, presune Kiruny a jeho dopade na Sámov a ich život boli okrem rozhovorov s informátormi získané návštevou LKAB33 v Kirune.34 Počas výskumu prebehlo aj niekoľko nepriamych pozorovaní, kedy mi bolo umožnené sledovať videa zo škôl, školských aktivít, z kurzov tradičnej sámskej kuchyne, starostlivosti o sobov a tiež z Jokkmokks marknad35, tradičného jarmoku konaného skoro nepretržite od 17. storočia. Počas poslednej, neuskutočnenej fázy výskumu, bolo naplánované využitie zúčastneného pozorovania, keďže sa malo jednať o dlhodobejšie pôsobenie a moju priamu účasť na každodennom živote skúmanej sámskej rodiny.

32 Viac informácií na webe https://nutti.se/, cit. 6.2.2020. 33 Spoločnosť, ktorá sa zaobera ťažbou a úpravou železnej rudy. Viac informácií na webe https://www.lkab.com/en/, cit. 4.5.2020. 34 Kvôli ťažbe železnej rudy, ktorá predstavuje najdôležitejšie priemyselne odvetvie v oblasti, sa zahájilo sťahovanie mesta Kiruny ďalej na východ. Toto rozhodnutie bolo učinené z dôvodu prepadávajúcich sa časti mesta, spôsobených podkopaním. 35 Viac informácií na webe http://www.jokkmokksmarknad.se/en/, cit. 3.8.2020.

V čase nemožnosti vstupu do terénu bol vytvorený online dotazník pomocou Google Forms. Medzi obecné nevýhody dotazníkov patrí napríklad nepochopenie otázky, čo sa však nepreukázalo ako problém, pretože otázky boli stručné a zamerané na spomienky a osobné skúsenosti respondentov. Aby bolo úplne minimalizované riziko nezrozumiteľnosti, bola vykonaná pilotáž na dvoch hlavných respondentoch, čím sa zistila aj relevantnosť kladených otázok. Výhodou dotazníku je, že dáva respondentovi čas na zamyslenie a zodpovedanie otázky podľa jeho uváženia bez časového tlaku. Dotazník bol vytvorený aj za účelom zozbierania dát zo širšej oblasti, v ktorej neboli plánované rozhovory a pozorovanie. Dotazník bol distribuovaný hlavne do sámskych škôl pomocou emailu a tiež facebookových skupín. Pre zaistenie väčšej návratnosti pomáhali s rozosielaním online dotazníka aj niektorí respondenti. Dotazník bol, rovnako ako pološtrukturovaný rozhovor, rozdelený do štyroch hlavných okruhov. Skladal sa z 25 otázok, z ktorých bolo povinných len 15. Boli väčšinou otvoreného charakteru, pretože pri uzatvorených sa ľudia obyčajne sústredia na dopredu dané možnosti a volia tú, ktorá sa najviac približuje odpovedi, ktorú by napísali. Takáto voľba nemusí vždy odzrkadľovať skutočnosť.36 Za účelom záznamu dát v teréne boli využívané ako technologizované, tak aj manuálne techniky, ktoré majú aj v dnešnej dobe svoje opodstatnenie. Technickou podporou bol fotoaparát a mobilný telefón, ktorý bol použitý ako diktafón. Mobilný telefón bol využitý z praktického dôvodu a to, že slúžil ako mapa a GPS lokalizátor, prostriedok komunikácie pri dohadovaní schôdzok s respondentmi, diktafón a kalendár v jednom. Zároveň nebol tak rušivým elementom pri zaznamenávaní rozhovoru ako diktafón, z ktorého sú respondenti často nesvoji a majú tendenciu kontrolovať ho. Aj keď respondenti o nahrávaní vedeli, telefónu nevenovali žiadnu pozornosť, pretože sú aj pri bežnej komunikácii zvyknutí, že sa nachádza na stole alebo v blízkosti. Dôležitým doplnením zmienených pomôcok bol malý poznámkový blok určený na zaznamenanie špecifických sámskych termínov, ktorý síce nebol plánovaný, ale bol zavedený počas prvého rozhovoru. Keďže rozdiel medzi hovorenou a písanou formou je v sámskych jazykoch dosť markantný, informátori boli požiadaní o zapísanie neznámych sámskych slov, ktoré boli po skončení rozhovoru pridané do už vytvoreného slovníka. Tým, že mnoho respondentov pochádzalo z odlišných jazykových skupín, vznikol pomerne rozsiahly materiál, zachytávajúci odlišné pomenovania jedál a veci s nimi súvisiacimi. Poznámkový blok slúžil aj

36 Bernard, Russell: Research Methods in Anthropology: Qualitative and Quantitative Approaches. Thousand Oaks, California: Sage Publications, 1994, s. 207.

19 na zaznamenanie terénnych poznámok, ktoré boli ku rozhovorom pridané hneď po skončení rozhovoru. Terénne poznámky obsahovali základné informácie o informátoroch, miesto rozhovoru, dátum a tiež moje postrehy a nápady. Počas výskumu bol vedený aj terénny denník, ktorý v mojom prípade predstavoval výraznú pomoc pri časovej organizácii na mieste a tiež pri spracovávaní dát. Obsahoval mapy, získané kontakty a plány postupu v teréne. Triedenie, vyhodnocovanie a zálohovanie získaných dát prebiehalo priebežne, po každom návrate z terénu, aby tak mohol vzniknúť priestor na prípadné doplnenie chýbajúcich informácií. Po finálnom návrate z terénu prebiehala posledná, interpretačná fáza, počas ktorej boli roztriedené všetky získané dáta: poznámky, fotografie, videozáznamy, dotazníky a záznamy rozhovorov. Dáta boli triedené podľa geografickej lokality a tiež podľa témy, ku ktorej sa viazali. Pred analýzou rozhovorov bolo nutné vyhotoviť ich transkript. Za týmto účelom boli vyskúšané rôzne programy, ktoré prevádzajú reč na text. Pretože bolo v rozhovoroch kombinovaných niekoľko jazykov a odborné výrazy, automatický prepis sa ukázal ako nevyhovujúci a rozhovory boli prepísané ručne. Vzhľadom na množstvo a dĺžku nahrávok, tento postup zabral približne dva mesiace času. Následná manipulácia s textami bola založená na opakovanom čítaní zozbieraných dát. Zahŕňala ručné triedenie a priradenie kódov, porovnávanie a spájanie jednotlivých informácií. Práca s fyzickými dokumentmi a množstvom poznámok sa ukázala ako neefektívna, preto bol následne k analýze využitý software Atlas.ti, do ktorého boli nahrané transkripty rozhovorov. Identifikáciou segmentov textu a ich pomenovaním boli do programu zanesené kódy. Tie klasifikovali alebo kategorizovali daný segment. Kódy boli pracovne rozčlenené na jednoduché a komplexnejšie. Jednoduché predstavovali zväčša jednoslovné kódy, o ktorých sa zmienila majoritná časť respondentov, boli teda spoločné pre všetkých. Sem spadali kódy ako; gurpi, gompa, coffee, blood, reineer meat, fish alebo angelica. Komplexnejšie kódy zahŕňali dlhšie segmenty textu a boli špecifické pre každého informátora zvlášť. Do týchto kódov patrili napríklad: personal history, childhood, reindeer herding alebo healing practices. Program výrazne uľahčil prácu s množstvom poznámok a papierových dokumentov, čo bolo dosiahnuté simultánnym zobrazením množstva dokumentov, segmentov, kódov a tiež poznámok. Výhodou tohto programu je aj možnosť tvorenia myšlienkových máp a grafických sietí.

Obrázok 1. Ukážka prostredia programu Atlas.ti počas kódovania textu. Zdroj: Natália Kosmelová, 2020.

Počas analýzy dát bola vyhotovená deskripcia zistených skutočností a komparácia dát vzťahujúcich sa k danej téme v minulosti a súčasnosti. Komparovane boli aj nové dáta medzi sebou a boli určené ich geografické rozdielnosti.

2.1. Výber respondentov

Počas realizácie terénneho výskumu boli kombinované dopredu dohodnuté rozhovory s tými, ktoré vznikli náhodnou. Ku rozšíreniu zoznamu informátorov bola využitá aj metóda reťazového zberu, kedy sú od jedného informátora získané kontakty na ďalšieho a ich počet sa na základe získaných referencií neustále zväčšuje.37 Spomedzi Sámov boli kontaktovaní chovatelia sobov, kuchári, majitelia reštaurácií, predajcovia jedla, ale tiež bežní Sámovia. Pre porovnanie dát boli účelne vyberaní ľudia, ktorí absolvovali kurz súvisiaci so stravou a tí, ktorí nikdy žiadny kurz neabsolvovali. S rovnakým cieľom boli rozhovory vedené aj s ľuďmi bez sámskeho pôvodu. Aj keď by sa mohlo zdať, že vzhľadom ku skúmanej téme bude výskum gendrovo predurčený skôr na rozhovory so ženami, opak bol pravdou. V sámskej kuchyni majú pri spracovávaní mäsa dominantnú úlohu práve muži, väčšinou chovatelia sobov. S niektorými respondentmi boli stretnutia opakované, čo umožnilo voľnejšiu atmosféru a získanie ich dôvery, ktorá vyústila v možnosť vedenia viac spontánnych rozhovorov. Rovnako

37 Janeček, Petr: Etnografický výzkum. In: Doušek, Roman (ed.): Úvod do etnologického výzkumu. Brno: Masarykova univerzita, 2014, s. 73.

21 tak je udržiavaný kontakt s niektorými respondentmi aj po ukončení terénneho výskumu v Sápmi, čo umožnilo nadviazanie priateľstva a následne vedenie rozhovorov aj mimo výskumnú tému. Takýmto spôsobom boli získané dáta citlivejšej povahy, ktoré som sa do práce rozhodla nezaradiť z dôvodu neporušenia dôvery respondentov. Tieto dáta boli predovšetkým previazané s chovom sobov, získavaním potravy alebo s politickým komentárom. Udržiavaním komunikácie aj mimo terénu postupne vznikal rozsiahly záznam rozhovorov a výpovedí. Z tohto dôvodu v tele práce nebudem uvádzať dátum konkrétnej výpovede respondenta. V práci sú výpovede respondentov ponechané v anglickom jazyku z toho dôvodu, aby nebola špecifickosť výpovedí stratená prekladom. Počas práce v teréne som sa samozrejme stretla aj s vyostrenou reakciou na môj výskum, s ktorou som síce vzhľadom na odlišné kultúrne prostredie dopredu počítala, ale aj tak ma prvotne zaskočila. Prekvapili ma dve veci. Prvá bola tá, že z množstva všetkých oslovených respondentov takto reagovala len jediná osoba a druhá, možno nečakanejšia, že takto reagoval človek, ktorý je v dennodennom kontakte s turistami a svoj biznis má vybudovaný na službách turistom. Takéto správanie je však úplne pochopiteľné s ohľadom na historické udalosti a výskumníkom musí byť rešpektované.38 K informáciám od samotných informátorov je potrebné pristupovať kriticky, pretože niekedy fantázia nepozná medze. Na druhú stranu aj v týchto prípadoch pracuje fantázia na základe starých vzorov a tak je málo pravdepodobná šanca, že by boli prevzaté úplne nezmysli. Aj v takomto prípade je však dôležitá kombinácia viacerých výskumných metód a porovnávanie výpovedí so staršou literatúrou a rovnako tak aj s novými výskumami.

38 Slovo výskum ma u mnohých Sámov veľmi negatívne konotácie. Viažú sa ku počiatku 20. storočia, kedy boli Sámovia predmetom výskumu, počas ktorého im boli merané rôzne časti tela a hlavne hlava. Cieľom týchto výskumov bolo dokázanie ich menejcennosti. Viď napr. Bjørg, Evjen: Measuring heads: Physical anthropological research in North Norway. Acta Borealia, 14,1997, č. 2, s. 3 – 30.

2.2. Stručná charakteristika hlavných respondentov Vzhľadom na množstvo respondentov a dĺžku rozhovorov, ktoré boli niekedy kratšieho rozsahu, v stručnej charakteristike respondentov uvádzam len tých najdôležitejších.39

Hannes Suopanki Lakso, 30 rokov. Hannes vyrastal v Gällivare. Nebol síce vychovávaný v sámskej kultúre, ale v súčasnosti svoju sámsku identitu aktivne rozvíja. Prihlásil sa do školy Samernas Utbildningscentrum, ktorá je určená len Sámom. Hannes je zručný v práci s drevom a parožím, vo varení, učí sa joikovať a tiež vystupuje s vlastnou kapelou a šíri sámsku kultúru. Príležitostne tiež chodí vypomáhať rodine chovateľov sobov. Momentálne žije v Jokkmokku, kam sa presťahoval kvôli škole.

Victoria Harnesk, 48 rokov. Victoria vyrastala a žije v Porjus. Jej rodičia boli obaja chovatelia sobov, takže má mnoho vedomostí o tradičnom živote, ktoré sa snaží aplikovať na svoj súčasný život. Victoria je spoluautorka knihy Smak på Sapmi, ktorá približuje nielen jedlo, ale aj tradície a nové recepty. Mnohí poznajú Victoriu ako umelkyňu, moderátorku, blogerku alebo pracovníčku múzea Ájtte. Okrem týchto činností zastáva hlavné pozície v sámskych organizáciach a je šéfredaktorkou Samefolket, jediného sámskeho časopisu. Pomocou rôznych vzdelávacích programov sa snaží ľuďom sprostredkovať staré tradície a tiež priblížiť udržateľný spôsob života, hlavne čo sa týka produkcie jedla.

Nils-Josef Labba, 70 rokov. Nils sa narodil v Idivuome do rodiny Sámov. V súčasnosti sa stará o svoje stádo, s ktorým podľa aktuálneho ročného obdobia migruje do rôznych oblastí v severnom Nórsku a Švédsku. Vedie aktívny život, pomáha v sámskej dedine s rôznymi opravami, zahral si v niekoľkých filmoch o Sámoch a tiež učí mladých Sámov, ako a kedy správne poraziť soba. Nils rozpráva severnou sámčinou.

39 Fotografie pochádzajú z osobných archívov respondentov.

Eva Gunnare, 53 rokov. Eva je pôvodom zo Štokholmu, no už viac ako 30 rokov žije v Jokkmokku. Ako mladá žena sa rozhodla pracovať cez leto v oblasti Kvikkjokk, ktorý si, ako ona sama hovorí, zamilovala vďaka okázalej a divokej prírode, milým ľuďom a ich kultúre, ktorá sa líšila od všetkého, čo dovtedy poznala. Do Sápmi sa vracala každé leto, až pokiaľ sa nestretla s jej vtedajším manželom, chovateľom sobov, kvôli ktorému sa rozhodla presťahovať natrvalo. Eva si svojou aktívnou a priateľskou povahou získala medzi Sámami rešpekt aj napriek tomu, že ona sama nie je Sámka, ale je matkou sámskeho syna. Svojím štúdiom na sámskej škole, prácou v turistickom ruchu a využívaním všetkých príležitostí sa stále viac približovala ku sámskej kultúre. V súčasnosti sa už 10 rokov venuje svojej firme „Essence of Lapland“, ktorá približuje ľuďom miestne jedlo, predovšetkým využitie bylin a lesných plodov. Organizuje taste shows, výlety za jedlom, večere všetkých ročných období a podobne.

Juhán Niila Stålka, 22 rokov. Juhán sa narodil v Štokholme, rovnako ako jeho matka. Otec však pochádza z Jokkmokku, kam chodil Juhán každoročne na prázdniny a kam sa neskôr aj presťahoval. Pochádza teda zo zmiešanej švédsko-sámskej rodiny, ktorá ho odmalička viedla ku jeho sámskym koreňom. Juhán šíri sámsku kultúru prostredníctvom joiku, zúčastňuje sa kultúrnych podujatí a tiež pracoval pre ich rodinnú značku, Stoorstålku, ktorá produkuje dizajnové veci inšpirované sámskymi vzormi a motívmi. V súčasnosti pracuje v Jokkmokku ako manažér predajne a galérie s názvom Sámi Duodji Sameslöjdsstiftelsen, ktorá propaguje sámske umenie, remeslá a najnovšie aj producentov jedla.

Victoria Johansson, 30 rokov. Victoria je manažérka v reštaurácií Ajtte Restaurang v Jokkmokku. Stará sa o chod celej reštaurácie a spoločne s kuchármi vymýšľajú menu tak, aby zaujali ako návštevníkov, tak aj samotných Sámov, žijúcich v Jokkmokku. Podľa svojich slov nie je Sámka, ale žije v tesnej blízkosti so Sámami, ktorých má tiež v jej rodinnej histórii.

Helena Länta, 53 rokov. Helena žije v Jokkmokku a je jednou z vlastníčok firmy Sápmi ren och vilt AB, ktorá sa venuje predaju produktov zo sobov a divých zvierat a tiež organizácii turistických aktivít, ktoré prezentujú kultúru Sámov a chov sobov. Firmu založili pred 9 rokmi jej a bratova rodina spoločne. Obe rodiny majú rozdelené úlohy a starajú sa o celý proces od chovu sobov až po výsledný produkt na pultoch ich predajne. Okrem práce pre Sápmi ren och vilt AB Helena pracovala v turizme a spoločne s Evou Gunnare organizuje ochutnávky tradičného sámskeho jedla podľa ôsmich ročných období. Je výbornou rozprávačkou starých sámskych príbehov, z ktorých je cítiť jej lásku k prírode a sobom. V období, kedy bol v škole Samernas Utbildningscentrum kurz zameraný na jedlo, bola jednou z jeho učiteliek. Helena so svojou rodinou žije stále tradičným spôsobom života.

Kristoffer Åström, 38 rokov. Šéfkuchár Kristoffer Åström žije v Blaikliden a hovorí južnou sámčinou. Jeho najväčšími záľubami sú varenie, remeslo, fotenie a šírenie povedomia o sámskej kultúre. V gastronomickej súťaži Sápmi Awards 2012 a 2013 skončil na druhom mieste. Absolvoval kurz jedla vo vzdelávacom centre v Jokkmokku a momentálne je mentorom v rôznych experimentálnych workshopoch, venujúcich sa jedlu. Sámske jedlo pre neho znamená čistú a prírodnú chuť. Varil v mnohých kvalitných reštauráciách, ako napríklad v hoteli Akerlund a Arctic Bath, či v kaviarni Café Gasskas. Kristoffer je známy pre svoje experimenty s tradičnými chuťami. Tvorí nové recepty a šíri povedomie o sámskom jedle na rôznych udalostiach a hlavne prostredníctvom svojich jedál. Ľudia ho poznajú pod prezývkou Samiska kocken.

Katrin Susanne Lantto, 47 rokov.

Katrin pracuje v obchode spojenom s galériou pod názvom Sámi Duodji sameslöjdstiftelsen, nachádzajúcom sa v Jokkmokku. Pochádza zo zmiešanej sámsko-švédskej rodiny, pričom jej mama je sámskeho pôvodu, s koreňmi vo švédskom Ammarnäs.

3. Antropológia jedla

Antropológiu jedla by sme mohli definovať ako subdisciplínu antropológie, ktorá hľadá odpovede na to, akú úlohu hrá jedlo v rôznych sociálnych kontextoch. Strava a jednotlivé pokrmy hrajú neprehliadnuteľnú rolu v uspokojovaní fyziologických potrieb človeka. Vedľa toho však strava naberá na význame v politickej, ekonomickej a rituálnej rovine. Jedlo je veľmi dôležitým indikátorom, pomocou ktorého dokážeme sledovať sociálnu diferenciáciu. Umožňuje nám definovať hranice medzi sociálnymi skupinami, odhaľuje sociálnu hierarchiu, a tiež poukazuje na mocenskú nerovnosť. Pestovanie a získavanie surovín, ich spotreba a postoj ľudí k nim odráža stav hospodárstva, sociálne postavenie a umožňuje nám skúmať rôzne tradície a iné súvislosti viažuce sa k jedlu. Vďaka tomu, že jedlo je základným elementom materiálnej kultúry a zohráva významnú úlohu v sociálnom živote, patrí medzi dôležité miesta antropologického záujmu. Aj napriek tomu, že prvotné antropologické výskumy sa často zaoberali varením a jedením a pokladali ich za súčasť rituálu alebo každodenného života, jedlo dlhú dobu nebolo považované za adekvátnu akademickú tému, ktorej by mala byť venovaná veľká pozornosť. Tento pohľad sa však zmenil v druhej polovici 20. storočia, kedy boli publikované významné práce antropológov zaoberajúce sa jedlom. V prvom rade by som rada zmienila prácu kultúrnej antropologičky Mary Weismantel, ktorá sa zaoberala kultúrou jedla v komunite Zumbagua v Ekvádore. 40 Vývoj národnej a regionálnej kuchyne, globalizáciu alebo niektoré tabu spojené so stravou opísal vo svojej knihe Jack Goody.41 Veľmi dôležitá a vedecky hodnotná je práca amerického antropológa Marvina Harrisa, ktorý skúmal diverzitu stravovacích návykov naprieč rôznymi kultúrami.42 Jeden z najdôležitejších predstaviteľov, považovaný tiež za otca antropológie jedla, Sidney Mintz, cez hospodárske a politické udalosti v Anglicku poukázal na transformáciu hodnoty cukru z pôvodne luxusného tovaru až po základnú komoditu. 43 Ak bolo štúdium jedla niektorými vedcami v minulosti považované za triviálnosť, Mintz svojím dielom poukázal na jeho významné prepojenie na kultúru, históriu a ekonomiku. Práca Sweetness and Power

40 Weismantel, Mary: Food, Gender and Poverty in the Ecuadorian Andes. Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 1989. 41 Goody, Jack: Food and love: a cultural history of East and West. London: Verso, 1998. 42 Harris, Marvin: Good to Eat: Riddles of Food and Culture. New York: Simon and Schuster, 1985. 43 Mintz, Sidney Wilfred: Sweetness and Power: The Place of Sugar in Modern History. New York: Viking, 1985.

26 potvrdila, že skúmanie jedla môže hrať absolútne zásadnú úlohu v rámci štúdia histórie alebo sociálnych vied. Bližšie štúdium na prvý pohľad tak banálnej komodity ako je cukor dokázalo odpovedať na špecifickejšie otázky, napríklad o sociálnom statuse konzumentov, otroctve a moci, kultúrnych kontaktoch, ekonomickom vplyve na kultúrne zmeny, symbolickom význame jedla pre kultúru a podobne. V rámci výskumov zameraných na antropológiu jedla boli v rôznych historických obdobiach preferované rôzne teoretické prístupy, ktoré určovali smer bádania. Napríklad počas Veľkej hospodárskej krízy bol výskum orientovaný hlavne na výživovú hodnotu jedla. V povojnovom období sa pozornosť obrátila na ekologicky orientované otázky, ako je napríklad získavanie a prerozdeľovanie potravín. V iných obdobiach bol v popredí psychologický pohľad, funkcionalistické myšlienky, ekonomicky prístup a podobne.44 Na jedlo je v súčasnosti nazerané z rôznych perspektív. Niektorí bádatelia ho spájajú s aspektmi sociálneho života, a v týchto konotáciach ho aj skúmajú. Iní sa zaoberajú otázkami výživy a tým, ako jedlo vplýva na fyzické zdravie človeka. Tieto dva prístupy by sme mohli pomenovať ako antropológia jedla a nutričná antropológia. Ak chceme získať skutočne ucelený obraz kultúry jedla vo vybranej spoločnosti, oba tieto koncepty musia byť spoločne prepojene.45 To, čo jeme, ako jeme a kedy jeme nás okrem iného pomáha definovať ako sociálne bytosti.46 Náš prístup k jedlu je ovplyvňovaný rôznymi faktormi. Jedná sa hlavne o prostredie, v ktorom žijeme, zvyky, ktoré z neho prijímame, ale tiež o sociálne vzťahy s naším blízkym okolím.47 Biologická konštitúcia človeka vedie k hľadaniu potravy, nehovorí mu však, aké jedlo má jesť.48 Výber jedla je podmienený kultúrou. To, akým jedlom, pokiaľ samozrejme nie je jedovaté a jedná sa o vyváženú a výživnú stravu, utíši človek svoj hlad, nehrá pre telo žiadny podstatný rozdiel. Rozdiely vo výbere jedla sú dielom kultúry, náboženstva, danej oblasti a podnebia, alebo aj rodiny. Asi najznámejší príklad pri spojení náboženstva a jedla nachádzame v judaizme. Vyznávači tohto náboženstva sa riadia prísnymi pravidlami pri svojom stravovaní a rozdeľujú

44 Dirks, Robert – Gina Hunter: The anthropology of food. In: Ken, Albala (ed).: Routledge International Handbook of Food Studies. New York: Routledge, 2013, s. 3 – 5. 45 Ibid., s. 1. 46Weismantel, Mary: Food, Gender and Poverty in the Ecuadorian Andes,c.d., s.7. 47 Faltus, František: Řekni mi co jíš: a já ti povím něco o vztahu mezi náladou, vzhledem a potravou člověka. Praha: AVICENUM, zdravotnické nakladatelství, 1977, s. 152. 48 Berger, Peter Ludwig – Luckmann, Thomas: The social construction of reality: A treatise in the sociology of knowledge. Garden City, N.Y: Doubleday, 1966, s. 202.

27 zvieratá na čisté a nečisté. Ich viera im zakazuje jesť napríklad bravčové mäso alebo mäso zvierat, ktoré nemajú kopytá rozdelené na dvoje. Z vodných živočíchov môžu jesť len tie, ktoré majú plutvy a šupiny. 49 V niektorých oblastiach, kde prevláda hinduizmus, je konzumácia hovädzieho mäsa dokonca zakázaná zákonom. Islamské náboženstvo má tiež pomerne podrobne rozpracovaný systém alimentárnych predpisov a pôst patrí medzi „päť pilierov islamu“.50 Geografická oblasť a klimatické podmienky hrali pred globalizáciou a stále ešte hrajú pomerne dôležitú úlohu vo výbere a hlavne v úprave jedál. Je prirodzené, že človek žijúci v Stredozemí, prijímal inú potravu ako ľudia na Sibíri. Jedlo, okrem iných faktorov, ovplyvňovalo aj fyzický výzor človeka.

49 Dojčár, Martin: Dietetické a stravovacie špecifiká rôznych kultúr a náboženstiev. In: Held, Ľubomír a kol.: Teória a prax výchovy k zdravej výžive v školách. Bratislava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, VEDA, 2006, s. 188-189. 50 Ibid., s. 195.

4. Používanie výrazov

Ako z etického, tak z kultúrneho hľadiska považujem za dôležité ozrejmiť používanie termínov viažucich sa ku Sámom v texte diplomovej práce. V slovenskej aj zahraničnej literatúre sa môžeme stretnúť s rôznymi označeniami tohto etnika. Najčastejšie diskutovanou otázkou je pomenovanie Sám verzus Laponec. Vzťah medzi oboma pomenovaniami je vzťahom medzi pomenovaním, ktoré dalo etnikum samo sebe, a medzi pomenovaním, ktoré mu dali cudzinci, teda medzi autoetnonymom a exoetnonymom.51 V starších dielach prevládalo pomenovanie Laponci, ktoré však oni sami považujú za hanlivé.52 Pôvod slova je neznámy, no predpokladá sa jeho odvodenie zo škandinávskych jazykov. Napríklad vo fínčine znamená slovo lape perifériu. Termín Lapp sa v nórskom jazyku používa ku označeniu kože, záplaty alebo kusu látky.53 Rovnaké slovo s podobným významom sa používa aj vo švédčine, kde znamená záplatu alebo náplasť. Podľa niektorých autorov termín súvisí aj s mágiou.54 Mohli by sme teda usudzovať, že týmto slovom boli nazývaní ľudia žijúci na periférii alebo takí, ktorí nosili oblečenie z kože prípadne so záplatami. Termín Lapp sa objavuje už v 12. storočí, kedy ho použil Saxo Gramaticus vo svojej histórií Dánska. 55 Označenie sa zaužívalo v 17. storočí, kedy bolo použité v práci Acta Lapponica od Johannesa Schefferusa.56 Termín sa preniesol do mnohých európskych jazykov: v angličtine Lapps, v španielčine Lapones, nemecky Lappen, rusky Лопари́ (Loparí) a podobne. V Nórsku sa pre Sámov najčastejšie používalo pomenovanie Finn, odvodené zo staro-nórskeho Finnr. Vo Fínsku a Švédsku prevládalo označenie Lap, ktoré sa vyskytovalo aj v severnom Nórsku. Čo sa týka terminológie, vo fínčine treba odlišovať termín lappilainen, ktorý je podobný označeniu Sámov - lappalainen. Prvý termín však označuje všetkých obyvateľov fínskeho Laponska, a teda aj ľudí, ktorí nie sú Sámami. S problémom uznania svojho vlastného pomenovania sa potýkajú viaceré menšinové etniká. Vo väčšine prípadov je pri menšinovom obyvateľstve používané pomenovanie, ktoré

51 Hrubaničová, Ingrid: Etnické mená Laponci a Saami/Saamovia v slovenčine. Exoetnymum vs. endoetnymum - komunikačný aspekt. In: Kultúra slova, 50, 2016, č. 6, s. 321. 52 Grimes, Barbara – Grimes, Joseph: Ethnologue. Dallas, TX: SIL International, 2000, s. 685. 53 Broadbent, Noel – Storå, Jan: Lapps and labyrinths: Saami prehistory, colonization and cultural resilience. Washington D.C.: Smithsonian Institution Scholarly Press, 2010, 15. 54 von Düben, Gustaf: Om Lappland och Lapparne, Eortrddesvis de Svenske. Ostervala: Gidlunds, 1977, s. 376. 55 Saxo Grammaticus: Gesta Danorum: The history of the Danes. (Vol. 1). In: Karsten Friis-Jensen (ed.). Oxford: Oxford University Press, 2015. 56 Nordiska museet: Acta Lapponica. Stockholm: Nordiska museet, 1938.

29 dalo etniku majoritné obyvateľstvo.57 Jedná sa skôr o problém sociálny ako jazykový. Sámovia sa dlhodobo snažia podnikať kroky k uznaniu svojich práv a jedným z takýchto krokov je tiež požiadavka o uznanie ľudskej rovnocennosti, s ktorou súvisí aj uznanie svojho vlastného pomenovania.58 V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa začalo vo verejnej sfére v Nórsku nahrádzať označenia Finn a Lap sámskymi autoetnonymami.59 Ku podobným krokom v rovnakom období pristúpilo aj Švédsko a dnes aj väčšina národov, minimálne v odborných textoch. Pre Sámov sa jedná o symbolický, ale významný krok k sebaurčeniu a rešpektovaniu ich kultúry.60 Autoetnonymum Sáámi v rôznych sámskych jazykoch variuje a v závislosti od oblasti sa môžeme stretnúť napríklad s pomenovaniami: Sápmelaš, Sámi, alebo Sámit. Vo viacerých prajazykoch toto označenie znamená zem.61 V slovenskom jazyku sa môžeme stretnúť s nasledujúcimi pomenovaniami etnika: Sámovia, Saamovia, Saami, Sami, Sámi, Samiovia alebo Laponci. Vo svojej práci som na základe vyššie uvedených skutočností rozhodla uprednostniť používanie autoetnonyma Sámovia a od neho odvodených termínov. Zapisujem ho s jedným a, pretože usudzujem, že zdvojenie hlások je prebraté z fínčiny. Uprednostnila som podobu s dlhým á, pretože tak sa vyskytuje aj vo viacerých sámskych jazykoch, a teda táto podoba sa mi javí pri preklade ako najvhodnejšia. Problém sa objavuje aj pri pomenovaní územia, na ktorom Sámovia žijú. V Slovenčine je štandardizovaný územný názov Laponsko.62 Rovnako ako v iných krajinách sa argumentuje vžitosťou termínu, no nekladie sa zreteľ na problematickosť z etického hľadiska. Len veľmi málo Sámov akceptuje toto geografické pomenovanie, a preto sa hlavne v zahraničnej literatúre a v oficiálnych dokumentoch stretávame s označením územia ako Sápmi, ktoré je uprednostnené pred štandardizovaným územným názvom v danom jazyku.63 V mojej práci som sa preto v rámci korektnosti a jednotnosti rozhodla pre označenie územia, ktoré Sámovia obývajú, používať termín Sápmi.

57 Hermanstrand, Håkon – Kolberg, Asbjørn – Nilssen, Trond – Sem, Leiv: The indigenous identity of the South Saami. Springer, 2019, s. 8. 58 Hrubaničová, Ingrid: Etnické mená Laponci a Saami/Saamovia v slovenčine, c. d., s. 322. 59 Hermanstrand, Håkon – Kolberg, Asbjørn – Nilssen, Trond – Sem, Leiv: The indigenous identity of the South Saami, c. d., s. 8. 60 Minority Rights Group: Polar peoples: self-determination & development. London: Minority Rights Publications, 1994, s. 151. 61 Hrubaničová, Ingrid: Etnické mená Laponci a Saami/Saamovia v slovenčine, c.d., s. 324. 62 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Názvy geografických objektov z územia mimo SR. Dostupné na http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho- nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf, cit. 4.4.2020. 63 Hrubaničová, Ingrid: Etnické mená Laponci a Saami/Saamovia v slovenčine, c.d., s. 324.

5. Sámovia

Pre lepšie pochopenie danej problematiky a kvôli vymedzeniu etnicity a územia záujmu diplomovej práce je potrebné aspoň v krátkosti načrtnúť kultúrne, historické a geografické pomery sámskeho obyvateľstva. Sámovia sú pôvodní domorodí obyvatelia severnej Európy, Sápmi. Špecifikami sámskej kultúry sú jazyk, umenie, špecifická forma spevu – joik, remeslá, mytológia, vedenie, náboženstvo, tradičná obživa a oblečenie rovnako tak, ako aj iné kultúrne tradície a prejavy, ktoré sú spojené s ich životom, a ktoré praktizujú ako pôvodné obyvateľstvo. Všetky tieto prejavy sú vzájomne prepojené a súvisia s tradičným spôsobom obživy Sámov. Spoločne tvoria celok, v ktorom každý prvok sámskej kultúry potrebuje ďalší prvok, aby mohol byť rozvíjaný a stále zachovaný nasledujúcim generáciám. Sámovia sa, rovnako ako iné etniká, vymedzujú voči iným národom alebo etnickým skupinám. Slovami ako daža, datja, dača alebo daaroe označujú človeka, ktorý nie je Sámom. Pre ne-sámsku ženu používajú potom označenie rivgu. Vo väčšine prípadov je sebaurčenie a znalosť sámskeho jazyka postačujúcim kritériom ku určeniu toho, kto je a kto nie je Sám. Etnická príslušnosť je často založená na subjektívnych, ne-empirických a emocionálnych princípoch.64 Príslušnosť ku tomuto etniku je však definovaná aj sámskym parlamentom, ktorý hovorí, že Sámom je ten, kto sa ním cíti byť a popri tom spĺňa aspoň jednu z troch nasledujúcich požiadaviek: 1) Osoba alebo niektorí z jej rodičov či prarodičov používa sámčinu ako svoj rodný jazyk 2) Osoba je potomkom osoby zapísanej v pozemkovom, daňovom alebo občianskom registri ako horský, lesný alebo rybolovom živiaci sa Sám 3) Aspoň jeden z jeho rodičov je, alebo mohol byť na zozname voličov do sámskeho parlamentu.65 Pretože neexistuje celkový register sámskej populácie, je pomerne zložité odhadovať počet Sámov.66 Dnes sa ich populácia odhaduje na 70 000 až 100 000 ľudí. Najpočetnejšie

64 Kent, Susan: Ethnicity: Hunter-Gatherers and the "Other": Association or Assimilation in Africa. Washington, D.C.: Smithsonian Institution Press, 2002, s. 4. 65 Sami Parliament Act. V zmysle § 3 zákona č. 974/1995. 66 Štatistiky sú väčšinou vytvorené z počtov voličov do sámskeho parlamentu, alebo na základe geografického rozsahu. Problém môže spočívať v tom, že sú do nej zahrnutí aj ľudia, ktorí sa za Sámov nepovažujú, alebo naopak. Dáta môžu byť preto skreslené a sú len orientačné. V posledných rokoch dochádza však ku obnovovaniu kultúry a opätovnému hláseniu sa ku zabudnutej sámskej identite. Je teda možné, že čísla budú mať rastúcu tendenciu.

31 zastúpenie majú Sámovia v Nórsku, kde sa ich populácia odhaduje na 40 000.67 Vo Švédsku sa populácia Sámov odhaduje na 20 000, vo Fínsku na 9000 a v Rusku okolo 2000.68 Aj napriek tomu, že sa jedná o potomkov kočovného etnika, pre ktorých bol donedávna základom hospodárstva chov sobov, nomadizmus prakticky z ich kultúry vymizol. Chov sobov je však stále silno spojený so sámskou identitou, aj keď dnes sa živí chovom sobov asi len 10 % Sámov.69 Iným prvkom kultúry, ktorým Sámovia vyjadrujú svoju identitu, je ich tradičný odev, v sámčine nazývaný gakti. Z odevu môžeme vyčítať, odkiaľ daný človek pochádza, jeho status, a tiež môže ukazovať na príslušnosť k určitej príbuzenskej skupine. Sámovia, ako aj iní pôvodní obyvatelia, boli v priebehu svojej histórie utláčaní. Škandinávske krajiny sa pravidelne pokúšali asimilovať Sámov a používanie sámčiny v školách a vo verejnom živote bolo dlho zakázané. Na útlak zo strany štátov nadviazali medzinárodné korporácie. Územie Sápmi, tradične využívané na chov sobov, rybolov alebo lov, je pod ich neustálym tlakom. Jedná sa napríklad o spoločnosti ťažiace železnú rudu, stavajúce vodné elektrárne, ozbrojené sily alebo štátne energetické podniky. Vládne orgány v Nórsku, Švédsku a Fínsku sa v súčasnosti snažia, za účelom vykompenzovania Sámom utláčanie ich kultúry v minulosti, podporovať a rozvíjať sámske inštitúcie. Sámsky parlament (nórsky Sametinget, v severnej sámčine Sámediggi) v Karasjoku bol založený v roku 1987. 70 Zhromaždenie má 39 členov zvolených v priamych voľbách. Vo švédskej Kirune bol parlament (švédsky Sametinget) otvorený v roku 1993, vo fínskom Inari, (fínsky Saamelaiskäräjät) o 3 roky neskôr. Parlamenty majú reprezentatívnu a poradnú funkciu vo veciach týkajúcich sa sámskych záležitostí. Krajinu ako takú nespravujú, pretože Sámovia nemajú autonómnu vládu. Každý z parlamentov sa venuje len záležitostiam týkajúcim sa danej krajiny. V kontraste k škandinávskym krajinám, v Rusku bolo založenie parlamentu (Kuelnegk Soamet Sobbar) iniciované ruskými Sámami a nie vládou. Otvorený bol v roku 2010, no nebol uznaný ruskou vládou. V OSN zastupuje Sámov Permanent Forum on Indigenous Issues.

67 Statistisk sentralbyrå: Sami in Norway. Dostupné na https://web.archive.org/web/20120309115644/http://www.ssb.no/english/subjects/00/00/10/samer_en/, cit. 6.2.2020. 68 UN Human Rights Council: Report of the Special Rapporteur on the rights of indigenous peoples on the human rights situation of the Sami people in the Sápmi region of Norway, Sweden and Finland, 18, 35, Add.2, 6 June 2011. 69 Anders, Sara: Regional characteristics of Sapmi and the Sámi people. In: Universitas Bergensis – The Land of Schleswig-Holstein – Federal Union of European Nationalities – European Academy Sankelmark (eds.): The Regional Identity of Ethnic Groups in Europe. Bergen: Nordisk Samisk Institutt, 2002. 70 Sami Parliament Act. V zmysle § 1-2 zákona č. 56/1987.

5.1. Geografická oblasť a jej význam Otázka pôvodu Sámov a ich osídlenia bola predmetom mnohých kultúrno-historických diskusií. Niektorí bádatelia na základe daňových dokumentov tvrdia, že sámske sídla sa pôvodné rozkladali na väčšom území v porovnaní s tým, ako je tomu dnes, no Sámovia boli vytláčaní inými etnikami smerom na sever.71 Sápmi sa rozprestiera na severe Škandinávie a Ruska. Konkrétne zasahuje do Nórska, Švédska, Fínska a na polostrov Kola v Murmanskej oblasti. Jeho prírodnú hranicu tvoria moria: zo severu Barentsovo more, zo západu Nórske more a z východu Biele more. Územie patrí do subpolárneho pásma, kde je priemerná ročná teplota nižšia ako 0° C. Oblasť je príznačná polárnou nocou v zime a naopak polárnym dňom v lete. Pre Sápmi sú charakteristické dva typy biómu, a to tajga v celom Švédsku a Fínsku a tundra, ktorá prevláda v Nórsku a na polostrove Kola. Sápmi je veľmi bohaté na nerastné suroviny. Vo Švédsku je to hlavne železná ruda (Kiruna, Gällivare) alebo meď (Aitik). Vo Fínsku zlato (Sodankylä, Kittilä) a nikel (Kevista). V Nórsku sa vo veľkom ťaží meď (Kvalsund, Kvikne) a na ruskej strane hlavne nikel (Pečenga, Mončegorsk). Tieto náleziská sú predmetom sporov medzi Sámami a vládami jednotlivých krajín, pretože tam, kde vláda alebo nadnárodné korporácie vidia len rozľahlú divočinu s ekonomickým potenciálom, Sámovia vidia dlhoročne využívané pastviny pre soby alebo tradičné miesto určené na lov, rybolov či zber rastlín a lesných plodov. Krajina je silno spojená so živobytím a kultúrou ľudí, ktorí v nej žijú: „People come and want to have more hydropower dams, mines or more forestry. They don't see the region, they just see the money. […] if you don't have a relationship to the place that you live, you don't have any feelings for it. I sometimes say that I have been travelling the same region for 30 years and I know much more about history and the people and area than I do about Stockholm. I've never been interesting in that, but since I come here it grabs me. I want to know more and now I have much more understanding.”72 Do roku 1852 boli hranice štátov otvorené a soby spoločne so Sámami mohli migrovať bez obmedzení.73 Mnohí Sámovia dodnes cítia krivdu voči umelému stanoveniu hraníc a ich uzatvoreniu. Odborníčka na sámske jedlo, Greta Huuva hovorí: „Here my kinsmen have wandered for hundreds of years, between the Norwegian coast and the high mountains in

71 Aikio, Ante: The geographical and sociolinguistic situation. In: Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti. Siiddastallan (eds.): From Lapp Communities to Modern Sami Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003, s. 39. 72 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 73 Allard, Christina – Elenius, Lars – Sandstrom, Camilla (eds): Indigenous rights in modern landscapes: Nordic conservation regimes in global context. New York: Routledge, 2016, s. 217.

Sweden, until the nation states arrived and said the land belonged to them and drew borders dividing our people and preventing us from continuing to use ancient trails and pastures. We have never understood how it is possible to own the ground, it had only been on loan to us for the short time we are alive.”74 Aj napriek tomu, že bolo územie Sámov rozdelené národnými hranicami do štyroch štátov, naďalej pokračujú vo svojej existencii ako jedno etnikum s kultúrnymi a lingvistickými väzbami a so spoločnou identitou. 75 Krajiny sa medzi sebou líšia v mnohých ohľadoch, napríklad administratívne a legislatívne. Geografia a podmienky danej oblasti zohrávajú veľkú úlohu v spôsobe života obyvateľov. Sámovia sa podľa oblasti, kde žijú, delia na horských, lesných alebo pobrežných. Obyvateľstvo však spája živobytie založené na chove sobov a rybolove, rovnako ako klimatické podmienky obývaného územia.

Obrázok 2. Mapa zobrazujúca oblasť Sápmi, rozkladajúcu sa na území Nórska, Švédska, Fínska a Ruska. Svetlošedou farbou je vyznačené územie, ktoré tiež pôvodne obývali Sámovia. Prevzaté z: Ojala, Carl-Gösta: Sámi Prehistories: The Politics of Archaeology and Identity in Northernmost Europe. Institutionen för arkeologi och antik historia, 2009, s. 68.

74 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 40. 75 UN Human Rights Council: Report of the Special Rapporteur on the rights of indigenous peoples on the human rights situation of the Sami people in the Sápmi region of Norway, Sweden and Finland, 18, 35, Add.2, 6 June 2011.

5.2. Jazyky Jazyky sú pre Sámov veľmi dôležité ako z hľadiska príslušnosti k danej skupine, tak aj pre geografické vymedzenie. V nasledujúcich kapitolách sa budú vyskytovať názvy uvedené aj v sámskych jazykoch, a preto je nutné uviesť ich základný lingvistický popis. Obyvatelia Sápmi hovoria sámskými jazykmi, ktoré patria do uralskej jazykovej skupiny, konkrétne do jej ugrofínskej vetvy.76 Ako už bolo naznačené množným číslom, jedná sa o viacero jazykov, nie len o jeden, ako sa uvádzalo v staršej literatúre. Dnes prevládol názor, že sa určite nemôže jednať o nárečia jedného jazyka hlavne kvôli tomu, že dané jazyky sú si navzájom nezrozumiteľné. V súčasnosti sa oficiálne medzi ne radí 10 jazykov 77, ktoré sa rozdeľujú na tri hlavné vetvy; južná, stredná a východná. Do južnej vetvy patrí južná a umeská sámčina. Piteská, luleská a severná sámčina spoločne patria do strednej vetvy. Pričom do východnej vetvy sa radia inariská, skoltská, akkalská, kildinská a terská sámčina.78

Obrázok 3. Mapa zobrazujúca rozšírenie jazykov na území Sapmi. Jedná sa o upravenú verziou, poskytnutú od Academia Cervena. Mapa bola použitá a upravená s dovolením autora.

76 Spoločne napríklad s fínčinou, karelčinou, estónčinou a maďarčinou. 77 Ethnologue: Languages of the World. Dostupné na https://www.ethnologue.com/, cit. 8.4.2020. 78 Názvy vo vlastných jazykoch: južná sámčina- åarjelsaemien gïele, umeská sámčina – ubmejesámiengiälla, piteská sámčina - bidumsámegiella, luleská sámčina – julevsámegiella, severná sámčina - davvisámegiella, inariska sámčina - anarâškielâ, skoltska sámčina - nuõrttsää mǩiõll,́ akkalská sámčina - ču´kksuâlis ,kildinská sámčina - Kiillt saam' kiill, terská sámčina – saamekiil.

Východo-sámskymi jazykmi hovoria obyvatelia polostrova Kola v Rusku. Stredo-sámskymi jazykmi sa hovorí vo Fínsku, Švédsku a v Nórsku a juho-sámskými jazykmi hovoria Sámovia vo Švédsku a Nórsku. Najviac používaným sámskym jazykom je severná sámčina, ktorá je prvým jazykom pre 16 000 ľudí a približne 25 000 ľudí v Nórsku, Švédsku a Fínsku sa ňou dokáže plynulo dorozumieť. 79 Na polostrove Kola si získava čoraz viac a viac používateľov. 80 Druhým najrozšírenejším jazykom je luleská sámčina, ktorá má názov podľa švédskeho mesta Luleå. Týmto jazykom hovorí približne 2000 ľudí. Južne od týchto najrozšírenejších jazykov prežíva s pár stovkami používateľov piteská a umeská sámčina.81 Najjužnejším sámskym jazykom, južnou sámčinou, hovorí približne 600 hovoriacich.82 Východne od najrozšírenejšej severnej sámčiny sa rozprestiera jazero Inari a v jeho okolí prevláda inariská sámčina, ktorou hovorí približne 300 ľudí. Smerom na juh od tejto oblasti sa vyskytovala oblasť, kde sa v 18. storočí hovorilo kemskou sámčinou. Dnes je však tento jazyk už mŕtvy. Východne od nich, v severnej časti polostrova Kola, sa rozprestiera oblasť, kde žijú Sámovia hovoriaci skoltskou a kildinskou sámčinou. V oboch prípadoch sa jedná o počet do 1000 hovoriacich. Medzi týmito dvoma oblasťami, v južnej časti polostrova Kola, prevládala akkalská sámčina. Tá je však dnes na pokraji vymretia, keďže v roku 2003 zomrela Marja Sergina, ktorá bola poslednou rodenou hovoriacou.83 Jazyk som sa však rozhodla zaradiť na zoznam, pretože stále sa nájdu ľudia, ktorí jazyku rozumejú, vedia ho preložiť a prebiehajú snahy o jeho revitalizáciu. 84 Na východe polostrova Kola hovorí asi 20 osôb terskou sámčinou.85 Jednotlivé jazyky sa od seba výrazne líšia. Každý jazyk má svoju špecifickú formu zápisu a vo výslovnosti sú markantné rozdiely. Nasledujúca tabuľka vybraných slov slúži ako názorná ukážka odlišností v troch sámskych jazykoch.

79 Salminen, Tapani: Europe and North Asia. In Encyclopedia of the world’s endangered languages. London: Routledge, 2007, s.262. 80 Scheller, Elisabeth: The Sámi language situation in Russia. In: Grünthal, Riho – Kovács, Magdolna (eds.): Ethnic and Linguistic Context of Identity: Finno-Ugrian Minorities in Russia (Uralica Helsingiensia 5). Helsinki: Finno-Ugrian Society, 2011, č. 5, s. 91. 81 Obe majú názov podľa miest vo Švédsku: Piteå a Umeå. 82 Ethnologue: Languages of the World, South Sami. Dostupné na https://www.ethnologue.com/language/sma, cit. 8.4.2020. 83 Najnovšie správy uvádzajú, že jazyk je už oficiálne mŕtvy, pretože v roku 2003 zomrela Marja Sergina, ktorá bola poslednou osobou hovoriacou týmto jazykom, viď. Rantala, Leif – Aleftina, Sergina: Áhkkila sápmelaččat. Oanehis muitalus sámejoavkku birra, man maŋimuš sámegielalaš olmmoš jámii. Roavvenjárga, 2009, s. 67. 84 Scheller, Elisabeth: The Sámi language situation in Russia, c.d., s. 90 – 91. 85 Ibid., s. 89.

Slovenčina Južná sámčina86 Luleská sámčina Severná sámčina87 Ahoj Buaregh Buoris Bures Ďakujem Gæjhtoe Gijtto Giitu Dovidenia (jednej osobe) Nåå nåå Vuojnnalin Báze dearvan Dáš si kávu? Sijhth prihtjegem Sidák káfav? Jugat go gáfe?

Tabuľka 1. Znázornenie rozdielov a podobnosti vo vybraných slovách troch sámskych jazykov. Zdroj: Natália Kosmelová, 2020.

Šesť z desiatich živých sámskych jazykov sa dočkalo svojej spisovnej podoby: severná, skoltská, inariská, luleská, kildinská a južná sámčina. Všetky používajú latinskú abecedu, s výnimkou kildinskej sámčiny, ktorá v 30. rokoch prešla opäť na azbuku.88 Sámovia pod tlakom dominantných jazykov a hlavne kvôli útlaku zo strany vlády a majoritného obyvateľstva postupne prestávali hovoriť svojím materinským jazykom. Od šesťdesiatych rokov minulého storočia boli však prijaté rôzne opatrenia na zachovanie a oživenie ich jazykov. Sámske jazyky získali tiež status oficiálnych jazykov vo všetkých krajinách Sápmi okrem Ruska.89 Sámovia mali teda právo používať svoj jazyk aj v úradnom styku. Dnes sa sámske jazyky dajú študovať aj na univerzitách.90 Chov sobov, s ktorým sú Sámovia najčastejšie spájaní, je veľmi blízko prepojený s jazykom. Sámske jazyky majú bohato prepracovanú slovnú zásobu, čo sa týka chovu sobov a ich prostredia. Existuje niekoľko výrazov, ktoré sa používajú na základe farby, pohlavia, veku a povahy sobov a tiež okolo 300 pomenovaní snehu a ľadu. Sámovia sa tiež učia vo svojom dialekte presne pomenovať všetky časti zvieraťa pri porážke a následnej príprave pokrmov. Sámovia, okrem iných činností, rozvíjajú svoju identitu aj uchovávaním a šírením ich jazyka.91

86 Slová preložené autorkou z anglicko– sámskych fráz, dostupných na https://www.omniglot.com/language/phrases/southernsami.htm, cit. 19.8.2019. 87 Slová preložené autorkou zo švédsko – sámskych fráz, dostupných na http://www.samer.se/1471, cit. 19.8.2019. 88 Rießler, Michael: Towards a digital infrastructure for Kildin Saami. In Kasten, Erich – de Graaf, Tjeerd (eds): Sustaining indigenous knowledge. Learning tools and community initiatives on preserving endangered languages and local cultural heritage, in SEC Publications. Exhibitions & Symposia series. Verlag der Kulturstiftung Sibirien, Fürstenberg, 2013, s. 198. 89 Sámsky jazyk bol uzákonený zákonom Sami Language Act (č. 1086/2003) vo Fínsku, (č. 785/1992) v Nórsku a (č. 724/2009) vo Švédsku. 90 Napríklad severná, južná a umeská sámčina na University of Helsinki. Severná, južná a luleská na Uppsala University. University of Lapland, Sámi University of Applied Sciences alebo University of Oulu tiež ponúkajú výuku sámskych jazykov. 91 Hingarová, Vendula: Vitalita napříč generacemi. In: Hingarová, Vendula – Hubáčková, Alexandra – Kovář, Michal (eds.): Sámové jazyk, literatura a společnost. Červený Kostelec: Mervart, 2009, s. 57.

6. Jedlo

Hneď v úvode tejto rozsiahlej kapitoly je potrebné pripomenúť, že vďaka kultúrnej rozmanitosti Sámov, ktorá súvisí s geografickou rozlohou a podmienkami danej oblasti, neexistuje niečo ako homogénna tradičná sámska kuchyňa. Rovnako ako sa región od regiónu odlišujú jazyky, gákti alebo niektoré zvyky, odlišnosti nachádzame aj v strave. Odlišnosti v sámskej kuchyni nie sú spôsobené len štátnymi hranicami a rozdielnym vývojom v oblastiach Sápmi. Predovšetkým sú spôsobené polohou a dostupnými zdrojmi. Existujú pomerne veľké a jasné kultúrne rozdiely medzi Sámami žijúcimi na severe a tými, ktorí žijú na juhu. Tiež medzi tými, ktorí obývajú pobrežia, a tými, ktorí žijú v horských oblastiach. Sámovia, ako bolo spomenuté, sa na základe oblastí delia na lesných, horských, morských alebo pobrežných. Morskí alebo pobrežní Sámovia žijú hlavne v Nórsku napríklad v obci Gamvik alebo v okolí fjordu Tana. Zväčša lovili ryby, ale chovali aj dobytok. Ich migrácia sa neodvíjala od sobov, ale na základe rybolovu. Presúvali sa medzi pobrežím a vnútornými fjordami. Horskí Sámovia sú najviac početní v Nórsku a Švédsku. Sídlia v kraji Finnmark a južne od kraja Troms. So svojimi zvieratami migrovali a bývali v stanových príbytkoch. Ich najdôležitejšou zložkou ekonomiky bol sob. Najčastejšie využívali pozemné zdroje, no s pobrežnými Sámami vymieňali svoje soby za ryby.92 Táto skupina Sámov konzumovala sobie mäso po celý rok.93 Lesní Sámovia obývajú zalesnené územie vo Švédsku a Fínsku. V porovnaní s horskými Sámami viedli viac usadený život a mali menšie stáda sobov. Prebývali v drevených chatách. Obživu nezískavali len z pevninských zdrojov, ale tiež z morského a sladkovodného prostredia.94 Každý región v súčasnosti vykazuje inú mieru zachovania tradičnej kultúry, a preto je veľmi náročné popísať stravovaciu kultúru tejto oblasti ako celok. Bežné je aj prelínanie a prijímanie cudzích prvkov do pôvodných sámskych tradícií.

92 Vorren, Ørnulv – Manker, Ernst: Samekulturen: en kulturhistorisk oversikt. Tromsø: Universitetsforlaget, 1976, s. 48. 93 Eidlitz, Kuoljok: Food and emergency food in the circumpolar area. Studia ethnographica upsaliensia, 32, 1969, s. 9. 94 Fjellström, Markus: Food Cultures in Sápmi: An Interdisciplinary Approach to the Study of the Heterogeneous Cultural Landscape of Northern Fennoscandia AD 600–1900, c.d., s. 12.

6.1. Osem ročných období Pre lepšie pochopenie kultúry a stravovacích návykov u Sámov je dôležité ozrejmiť ich chápanie konceptu času, kde sa do istej miery prejavuje cyklickosť.95 Toto časové rozvrhnutie je spoločné ako pre minulosť, tak aj pre súčasnosť. Moderné poňatie času je založené na výpočtoch a meraniach rotácie Zeme okolo vlastnej osi alebo na počte kmitov konkrétneho atómu. Bežný človek žijúci v západnej Európe by sa nevedel bez poznania presných minút a hodín orientovať, kdežto pre tradične žijúcich Sámov je čas veľmi relatívny pojem. Sámovia sú väčšinou veľmi citliví a pozorní aj ku malým detailom v meniacich sa ročných obdobiach. Tie majú pre nich väčšiu vypovednú hodnotu ako dátumy, hodiny alebo minúty. Kalendár sa preto nesústreďuje na fixné dátumy, skôr reflektuje zmeny v prírode a v počasí. 96 Je postavený na dôležitých udalostiach, týkajúcich sa prírody a zvierat ako sú napríklad: migrácia sobov, párenie lososov, zber bylín a plodov, rodenie sobích mláďat, ich značenie a podobne. Nasledujúci popis sámskych ôsmich ročných období sa zameriava na špecifiká a zmeny v každom z nich. Približuje ako životný cyklus sobov, tak rozvrhnutie práce v danom období, a tiež ukazuje, aké pokrmy sa typicky v danej dobe pripravujú alebo jedia. Dôležité je uviesť, že vzhľadom na klimatické zmeny, rôznorodosť regiónov a odlišnosti v rodinách sa dátumy niektorých činností môžu mierne líšiť.

Južná sámčina Luleská sámčina Severná sámčina Jar – Zima Gïjre-daelvie Gidádálvve Giđđadálvi Jar Gïjre Gidá Giđđa Jar – Leto Gïjre-giesie Gidágiesse Giđđageassi Leto Giesie Giesse Geassi Leto – Jeseň Tjaktje-giesie Tjaktjagiesse Čakčageassi Jeseň Tjaktje Tjaktja Čakča Jeseň – Zima Tjaktje-daelvie Tjaktjadálvve Čakčadálvi Zima Daelvie Dálvve Dálvi Tabuľka 2. Názvy období v troch hlavných sámskych jazykoch. Zdroj: Natália Kosmelová, 2020.

95 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 96 Výnimku tvorí pastva sobov, ktorá prechádza hranicami viacerých štátov. Aby majiteľ sobov predišiel ilegálnej činnosti a platbe vysokých daní, jeho stádo musí v presný čas opustiť určité územie. Pastier musí na to dohliadnuť, prípadne sobom pomôcť. Napríklad soby pasúce sa na hraniciach Nórska a Švédska musia najneskôr 14.septembra opustiť nórsku stranu a presunúť sa do Švédska.

Jar (od 25. apríla do 25. mája) Máj je jedným z najdôležitejších období v živote Sámov, pretože sa rodia nové sobie mláďatá. Vrchol vrhu sa pohybuje medzi 5. a 15. májom.97 Sobie samičky sa presunú na čelo stáda a hľadajú vhodné miesta k vrhu, ktoré sú väčšinou na úpätí hôr. Na tieto miesta je dôležité doraziť v správnu chvíľu, pretože počas tejto periódy sa začína otepľovať a sneh sa pomaly roztápa. Ak sa sneh zmení na snehovú kašu, migrácia stáda je komplikovanejšia. Pastieri sobov nasledujú nepretržite svoje stádo, aby uchránili novonarodené soby od predátorov. Pri migrácii si pastieri nosia so sebou v ruksaku sušené mäso, usušené počas zimy, a tradičný chlieb gahkku, ktorý by mal byť odolný a nemal by sa mrviť.

Skoré leto (od 25. mája do Midsummer98) Toto obdobie je pre Sámov pokojnejšie, pretože soby majú na pastvinách väčšinou dostatok potravy a netreba ich prikrmovať. Sobie mláďatá sú ešte stále veľmi malé. Okolo tohto obdobia sa prebúdza zeleň, čo je výborná príležitosť ku zbieraniu mladých výhonkov, lístkov a plodov. Medzi Sámami je toto obdobie známe aj ako mesiac borovíc, pretože sa zbiera ich vnútorná kôra, ktorá je následne usušená a rozomletá na múku.99 Obdobie je vhodné aj na zozbieranie miazgy z brezy, ktorá je veľmi obľúbená. Z byliniek sa v tomto čase zbiera šťaveľ obyčajný, z ktorého sa často robí kaša.100

Leto (od Midsummer do 25. augusta) V lete sa koná jedna z najväčších udalostí roka, značenie mladých sobov, aby tak bolo jasné, ktorej rodine soby patria. Táto udalosť väčšinou prebieha druhý júlový týždeň. Značí sa formou vyrezania majiteľovej značky nožom do sobieho ucha. Kúsok z ucha sa vždy nechá, aby sa následne mohlo spočítať, koľko mláďat pribudlo do stáda. Leto je pre Sámov obdobím, kedy sa dozvedia, ako k nim bola príroda štedrá a koľkými mláďatami ich obdarila za ich celoročnú prácu.101 V tomto období slnko nezapadá, takže dni sú dlhé a je dostatok času aj na prácu vonku. Ak to okolie umožňuje, pália sa ohne, ktoré pomáhajú zbaviť sa hmyzu. Ľad sa roztopil už aj v horských jazerách a tak je možné chytať čerstvé ryby každý deň. Z byliniek sa zbiera archangelika lekárska, ktorá má mnoho využití (viď kapitola 6.2.1).

97 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 98 Pre Švédov jeden z najdôležitejších sviatkov, konaný v sobotu medzi 20. a 26. júnom. 99 Huuva, Greta et al. Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 85. 100 Ibid,, s. 85. 101 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

Neskoré leto (od 25. augusta do polovice septembra) Neskoré leto je rozhodujúcim obdobím pre soby, ktoré využívajú príležitosť nasýtiť sa všetkým, čo krajina môže ponúknuť. Budujú si tak vrstvu tuku a svalovej hmoty, ktorá im pomôže prečkať zimné mesiace. Pred príchodom jesene sa určia soby na porážku a Sámovia sa postupne zhromažďovaním jedla pripravujú na dlhú zimu. Po tom, ako sa celé leto jedli ryby, je čerstvé mäso pre Sámov príjemnou zmenou v ich jedálničku. V lesoch sa zbierajú drobné bobuľové plody, ktoré sú bohatým zdrojom vitamínov a antioxidantov. V tomto období sa často konzumuje dezert, ktorým je brusnicový puding.102 Koncom leta sa ukladajú do špajz alebo mrazničiek aj zásoby lesných plodov.

Jeseň (od polovice septembra do 15. októbra) Koncom septembra sa začína u sobov obdobie ruje a párenie trvá až do začiatku novembra. Počas tohto obdobia samce bojujú o samičky. Najdominantnejší z nich dokážu oplodniť až okolo dvadsať samičiek. Po 25. septembri sa už soby nezabíjajú práve z tohto dôvodu. Chuť mäsa by tiež mohla byť ovplyvnená testosterónom a tiež tým, že samčekovia v tomto období neprijímajú potravu.103 Ich mäso preto nie je v tomto období najchutnejšie. V horských riekach je ešte stále možné chytať ryby. Čoskoro teplota rapídne začne klesať, a preto sa pastieri a soby pomaly pripravujú na migráciu. Rodiny si robia zásoby a ukladajú veľké porcie mäsa do mrazničiek. Sú lovené losy a v minulosti boli v niektorých oblastiach lovené aj medvede.

Skorá zima (od 15. októbra do Vianoc) Sobie stádo sa presúva z horských oblastí dole do nížin, kde sú mokrade, ktoré stále poskytujú obživu. Teplota pomaly klesá a svetlo ubúda, nastáva tzv. polárna noc. V tomto období sa porážajú soby, ktorých mäso je určené na konzumáciu rodinou chovateľa. Je potrebné, aby mäso vydržalo počas celej zimy, a preto sa musí zvoliť adekvátny počet sobov. Počet porazených sobov závisí na veľkosti rodiny, pre dvoch ľudí je to napríklad 9 sobov na celý rok.104 Mäso je následne konzervované a krv je buď spracovaná, alebo zmrazená.

102 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 88. 103 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 104 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

Zima (od Vianoc do konca februára) V zime soby migrujú do lesov, kde by stále malo byť možné nájsť dostatok potravy. Na tomto mieste soby prečkávajú najtuhšiu zimu až do momentu, kedy sa opäť začne otepľovať. Ak majú soby dostatok potravy v okolí, pre Sámov je toto obdobie celkom pokojné. Ak je však pôda príliš zamrznutá a soby nie sú schopné nájsť žiadnu potravu, treba ich chodiť prikrmovať.105 Koncom tohto obdobia sa začínali Sámovia pripravovať na leto tým, že vešali sobie mäso a krv, aby stihli vyschnúť. Greta Huuva popisuje, že sa niekedy zvykol robiť dezert v podobe zmrzliny, kedy sa zmixovali rôzne druhy bobúľ s bylinkami a sobím mliekom. Táto zmes sa naliala do druhého sobieho žalúdka, zošila sa a povesila vonku, aby mohla zamrznúť.106

Neskorá zima (od marca do 25. apríla) Ešte pred narodením sobích mláďat začína migrácia na miesta v horách, kam sa samičky každoročne vracajú pred novým vrhom. Miesta sú vyberané na základe toho, aby tam neboli predátory, ktoré by mláďatá ohrozovali. Týmto presunom sa opäť začína nový cyklus. V tomto období pastier v minulosti migroval spoločne so stádom a prespával v kempe. Dnes záleží na konkrétnej rodine a aj na počte sobov, ktoré chovajú. Niektorí majú k dispozícii helikoptéry, alebo viacero sídel, kde môžu prečkať noc. Pastierov jedálniček sa väčšinou skladá zo sušeného mäsa a syra.

Výber jedla bol vždy prispôsobený obdobiu a vo veľkom sa prispôsoboval aj činnostiam, ktoré sa v danom období vykonávali. Ak bolo potrebné kontrolovať soby počas viacerých dní, jedlo bolo skôr sušené, ak bola celá rodina doma, konzumovala sa častejšie varená strava. To sa samozrejme v súčasnosti mení. Výnimkou sú väčšinou len chovatelia sobov, ktorí občas jazdia za sobmi na niekoľko dní. Ich strava sa potom odvíja od toho, či majú na mieste plne vybavený dom, alebo prespávajú v jednoduchšej chate. Napríklad jeden z Nilsových domov, nachádzajúci sa v Buol'žajav'ri, je určený len na prespatie. Nie je tam elektrina a dom je uprostred lesa. Počas obdobia, kedy soby migrujú do týchto miest, musí Nils svoju stravu prispôsobiť a stravuje sa tak podľa starých tradícií.107 V súčasnosti vyvstáva medzi Sámami trend jedenia pokrmov podľa toho, čo je k dispozícii v danom období. Týmto trendom sa Sámovia navracajú ku konzumácií pokrmov podľa osmich ročných období.

105 Informovala Ellen Anne Siri, stredný vek. 106 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 80. 107 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

V tejto kapitole je príhodné zmieniť aj výber jedla počas sviatočných dní. Počas terénneho výskumu bola potvrdená hypotéza, že Sámovia tradične neoslavovali kresťanské sviatky ako Vianoce, Veľkú noc a podobne, a tieto sviatky teda nie sú spojené ani so špeciálnymi pokrmami. Na otázku, čo jedávajú respondenti počas týchto sviatkov dnes, boli spomenuté prvky švédskeho sviatočného stravovania, ktoré prevzali. Sú to napríklad mäsové gule, šunka alebo mäso. Prípadne vianočné pokrmy doplnia o sobí varený jazyk, krvavé klobásky alebo krvavé knedle.108 Sámske jedlo sa vždy odvíjalo od sezóny, nie od sviatočných dní. Tie boli pre Sámov v momente porážky, alebo keď sa narodili malé soby.109

6.2. Získavanie a využívanie potravín Sámsky postoj k prírode a kontrast s prístupom moderných spoločnosti je najviac viditeľný práve na príklade využívania a získavania potravín. Sámská „filozofia", akcentovaná všetkými respondentmi v realizovaných rozhovoroch, vždy zdôrazňuje dôležitosť rozumného nakladania s prírodnými zdrojmi a získanými surovinami. Tento prístup pripomína súčasnú teóriu udržateľného rozvoja, pre Sámov ide však o celkom prirodzený chod vecí. Je pre nich normálne a jediné správne nechať v prírode všetko to, čo sami nedokážu zužitkovať a je ich osobnou zodpovednosťou zabezpečiť, aby bol v prírode vždy dostatok surovín ku ďalšiemu čerpaniu.

6.2.1. Rastliny So sámskou kultúrou si väčšina ľudí spája hlavne živočíšnu stravu zloženú predovšetkým z mäsa soba, losa a z rýb. Rastlinné zložky majú v strave Sámov však tiež nezastupiteľnú úlohu. Rastliny majú ako praktické, tak aj symbolické využitie. Ľudia sú závislí na rastlinách priamo, využívajú ich ako potravu, na výrobu liečiv a tiež odevov a ich súčiastok, alebo tiež nepriamo, pretože slúžia ako krmivo pre zvieratá. Majú aj rituálny význam a boli vo veľkej miere využívané šamanmi, či už pri liečení, alebo pri navodení tranzu. Keďže v Sápmi nerastú žiadne ovocné stromy, obyvatelia často zbierajú bobuľovité plody, ktoré sú zároveň aj jediným domácim ovocím. Lesné plody predstavujú dôležitý zdroj vitamínov a sú podstatnou súčasťou sámskeho jedálnička. Najtypickejšia rastlina s plodmi je ostružina moruška, ktorá je veľmi známa v subpolárnom pásme. Rastie prevažne v oblasti rašelinísk a dobre odoláva aj veľmi nízkym teplotám. Má žlto-oranžové plody, ktoré zvyčajne dozrievajú v auguste. Moruška je využívaná

108 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 109 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967.

43 v mnohých pokrmoch a nápojoch. Tiež sa ňou živia zvieratá. V dnešnom Sápmi sa často jedávajú horúce plody s vanilkovou zmrzlinou, ale nájdeme ju aj ako prílohu k jedlu alebo v dochucovacích omáčkach.110 Nemenej typickou pre oblasť Sápmi je brusnica obyčajná. Jedná sa o stále zelenú rastlinu, ktorá rastie v kyslej pôde. Veľmi sa jej darí v rašeliniskách, vresoviskách alebo na svahoch kopcov. Plody dozrievajú od augusta až do októbra. Výhoda tejto rastliny a jej plodov je tá, že obsahuje kyselinu benzoovú, ktorá je prírodným konzervantom, čiže zabraňuje šíreniu baktérií a plesní v potravinách. Plody tak môžu byť skladované v sudoch alebo košíkoch po celú zimu. Brusnice bývali varené bez pridania cukru a následne uložené v drevenom sude. Vyrábala sa z nich aj omáčka, ktorá sa konzumovala s mäsom. Greta Huuva spomína vo svojej knihe na babičku, ktorá šľahala z brusníc kašu.111 Brusnice sa využívajú aj na výrobu nápoja, ktorý je švédsky nazývaný vattenlingon, v doslovnom preklade vodné brusnice. Ďalšou obľúbenou rastlinou, rastúcou v horách je šucha čierna. Aj vďaka tomu, že obsahuje množstvo vitamínov, napríklad C a K, sa často pridáva do jedál. Obsahuje vysoký podiel vody, a preto ju sobie stáda jedávajú počas svojej migrácie, aby uhasili smäd.112 Plody majú jemne horkú až kyslú chuť. V súčasnosti sa zmrazením rozdrvených bobúľ šuchy čiernej, zmiešanými s mliekom vyrába domáca zmrzlina.113 Jarabina vtáčia je pre starších Sámov symbolom plodnosti a úrody. Hlavne v zime bola veľmi vyhľadávanou potravinou, keď v lesoch nebol dostatok iných rastlín a plodov. V čase nedostatku sa kôra jarabiny lúpala zvieratám.114 Greta jarabinu obyčajne usušila a odložila si bobule ako zdroj vitamínu C na zimu. Kvôli voškám ich zbierala až po prvom nočnom mraze. Par bobúľ denne vedelo odohnať nachladnutie. Jarabina je vhodná aj na výrobu želatíny.115 Obľúbenými plodmi sú aj jalovec, rakytník, borievka alebo ostružina. Jalovec dozrieva iba každé 3 roky. Využíva sa ako korenie, ktoré sa skvele hodí k mäsu. V minulosti sa robil tabak zo sušených a popučených bobúľ. Rastlina má aj rituálnu funkciu, pretože v goahti sa často používali vetvičky jalovca na odohnanie zlých duchov.116 Rakytník bol taktiež využívaný

110 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 16. 111 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 71. 112 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 28. 113 Ibid., s. 28. 114 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 60. 115 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 72. 116 Ibid., s. 72.

44 na dodanie chuti mlieku. Obsahuje vysoký podiel vitamínu C. Borievka rastie ako na horách tak aj v lese a zvyčajne kvitne od apríla do júna. Jej plody sú využívané ako korenie. V Sápmi rastie viacero druhov ostružín. Sú to napríklad ostružina arktická alebo ostružina skalná. Sámovia z ostružín vyrábajú džem, alebo aj likér. Ostružina arktická je mrazuvzdorná a jej plody sú menšie. Okrem zberu bobuľovitých plodov Sámovia vo veľkom množstve používajú aj iné úžitkové rastliny. Zoznam bylín, ktoré sú používané v Sápmi, je veľmi rozsiahly. Je to zapríčinené aj nedávnou ekonomickou situáciou ľudí. V dobách nedostatku bolo nutné využiť všetky dostupné suroviny z prírody. Rastliny sa využívali ako zelenina a zároveň aj ako príloha k mäsu, keďže zemiaky boli do Sápmi dovezené začiatkom 19. storočia a používané vo väčšej miere až začiatkom 20. storočia.117 Bezpochyby najznámejšia rastlina v celom Sápmi je archangelika lekárska. Túto skutočnosť potvrdzuje aj počet sámskych názvov, ktoré sa líšia podľa štádia, v ktorom sa rastlina nachádza.118 Jedná sa o bylinu s dvojročným cyklom a výraznou aromatickou vôňou. Najlepšie je zbierať ju pred kvitnutím. Z rastliny sa využívajú všetky jej časti: koreň, stonka, listy aj púčiky. Koreň sa pridáva napríklad do polievky. Jej chuť je mierne horká. V niektorých oblastiach Sápmi sa stonka jedáva v surovom stave.119 Postup je taký, že sa ošúpe vonkajšia vrstva stonky a jedáva sa šťavnatá dreň pod ňou. Môže byť však aj tepelne upravená. Sámovia ju považujú za pochúťku a nazývajú ju aj ako sommerfruit, čiže letné ovocie. Môže byť tiež kandizovaná a konzumovaná ako sladkosť. Na takúto formu si spomína Victoria, ktorá opisuje, že toto bola jediná sladkosť jej detstva, s výnimkou ojedinelých sladkostí od turistov.120 Stonka sa väčšinou neuskladňuje do zásoby, pretože rýchlo tvrdne. Listy, púčiky a stonka môžu byť rozdrvené a dusené spoločne s mäsom alebo rybami. 121 Podľa Grety má rastlina veľmi

117 Nilsson, Lena – Winkvist, Anna – Brustad, Magritt – Jansson, Jan H. – Lenner, Per – Lindahl, Bernt – Van Guelpen, Bethany: A traditional Sami diet score as a determinant of mortality in a general northern Swedish population. International journal of circumpolar health, 71, 2012, s. 2. 118 Rautio, Anna Maria – Linkowski, Weronika Axelsson – Östlund, Lars: They Followed the Power of the Plant: Historical Sami Harvest and Traditional Ecological Knowledge (Tek) of Angelica archangelica in Northern Fennoscandia, c.d., s. 623. 119 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 19. 120 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 121 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 28.

špecifickú chuť, ktorá nemôže byť porovnávaná s ničím iným. 122 Rastlina sa využíva vo veľkom pri konzervácii. Veľkej obľube sa teší aj mliečivec alpinský. Zbiera sa na jar, opäť pred kvitnutím. Po odkvitnutí sa zbierajú už len listy. V minulosti nahradzoval aj zemiaky, aj zeleninu. Bol jemne nasekaný a varený vo vode. Následne sa mohol zmiešať s mliekom a vznikla kaša. Tiež býval uskladnený v drevených sudoch, kde sa ešte vylepšila jeho chuť počas fermentácie.123 Ak sa pridá do mäsa naloženého v soli, dodá mu sviežu chuť.124 Dnes je okrem tradičných postupov miešaný s cottage cheese alebo so smotanou a jedáva sa ako dezert.125 Štiav lúčny a štiav kyslý má nezastupiteľnú úlohu v sámskej kuchyni. Aj keď je všeobecne rozšírený názor, že najdôležitejšou rastlinou bola archangelika lekárska, existovali lokálne odlišnosti. Na severe bol viac rozšírený a aj používaný práve štiav.126 Štiav lúčny sa využíva ako príloha, ale môže byť z neho uvarená aj kaša. V takom prípade je zmiešaný s mliekom a konzumuje sa ráno. Aj rastlina, aj toto jedlo majú v sámčine rovnaké meno a to: juopmu (severná sámčina), juombo (luleska sámčina) a jåamoe (južná sámčina). Štiav lúčny je menej kyslý a jeho listy sa hodia do šalátov.127 Štiav kyslý je v sámčine známy pod názvom „kyslá bylina“. Greta učila, že štiav sa v Sápmi používal namiesto citrónu.128 Pridával sa na dochutenie rýb. Aj v súčasnosti je vo veľkej miere používaný a Sámovia obľubujú kašu pripravenú z jeho listov. Najmä deti obľubujú kyprinu úzkolistú, ktorá je rozšírená na rozsiahlom území. Rady zoškrabujú stonky nechtom a konzumujú jej dreň.129 Listy a výhonky sa využívajú v šalátoch alebo môžu byť uvarené. Stromy majú tiež v sámskej kultúre veľmi dôležitú úlohu, pretože okrem materiálu používaného na výrobu sa z nich získa jedlo, tekutiny a cenné živiny. V čase, kedy bola múka nedostatkovým a drahým tovarom, sa ako náhrada používala kôra zo stromov.

122 Rautio, Anna Maria – Linkowski, Weronika Axelsson – Östlund, Lars: They Followed the Power of the Plant: Historical Sami Harvest and Traditional Ecological Knowledge (Tek) of Angelica archangelica in Northern Fennoscandia, c.d., s. 626. 123 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 28. 124 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 18. 125 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 28. 126 Rautio, Anna Maria – Linkowski, Weronika Axelsson – Östlund, Lars: They Followed the Power of the Plant: Historical Sami Harvest and Traditional Ecological Knowledge (Tek) of Angelica archangelica in Northern Fennoscandia, c.d., s. 628. 127 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 18 – 19. 128 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 129 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 19.

V dobách neúrody bola pre Sámov dôležitá borovica, ktorá predstavovala podstatnú časť obživy. Na zimu sa pripravovala múka z jej kôry a mladého lyka. Následne sa používala na pečenie chleba a na prípravu kaše. Tento spôsob obživy je rozšírený hlavne u východných Sámov vo Fínsku a zdá sa, že na západe až tak rozšírený nebol. 130 Lesní Sámovia sušili borovicovú kôru tak, že ju zabalili do brezovej kôry, tú obalili následne v piesku a prikryli rašelinou. Na vrchu zapálili oheň, ktorý bol udržiavaný približne jeden deň. Kôra sa po skončení celého procesu rozdrvila a mohla byť konzumovaná so sobím mliekom, alebo z nej bola urobená kaša. Tiež sa mohla pridať do pečenia, alebo mohla byť využitá pri príprave rýb a mäsa. Kôra bola zdrojom vlákniny a vitamínu C.131 S príchodom jari sa na ihličnatých stromoch objavujú na koncoch vetiev svetlo zelené výhonky. Tie sú zdrojom celej rady prospešných látok a používali sa na výrobu mnohých produktov. Výhonky z jedle boli bežne konzumované pre ich vysoký obsah vitamínu C. V súčasnosti sa stále používajú pri príprave stravy doma, ale aj v sámskych reštauráciach. V minulosti bolo bežné nazbierať a usušiť rastliny a plody do zásoby, aby zostali aj na zimné mesiace. Ak by sme na základe výpovedí respondentov porovnali súčasnosť s minulosťou, zistili by sme, že v minulosti malo viac ľudí povedomie o tom, ktoré rastliny sa kedy používajú a kedy je najvhodnejší ich zber. Ten je ovplyvnený klimatickými podmienkami a nedá sa určiť presne podľa kalendára. Znalosť vhodnosti zberu, kombinácie a využitia je získavaná na základe dlhoročných skúseností a pozorovania. V súčasnosti sa však aj mladí Sámovia zaujímajú o tieto znalosti. Učia sa určiť obdobie zberu na základe štádia, v ktorom sa daná rastlina nachádza. Na zber má vplyv aj časť dňa. Korienky sa napríklad zbierajú v iný čas ako listy alebo plody.132

6.2.2. Chov sobov Soby pre Sámov znamenajú omnoho viac ako len zvieratá určené na konzumáciu. Soby sú prepojené ako so sámskou tradíciou a kultúrou, tak aj s hospodárstvom a tradičnou obživou. Každá skupina ľudí venujúca sa chovu má špecifickú a jedinečnú identitu, ktorej centrom je životný cyklus sobov. Produkty získavané zo sobov za účelom konzumácie sú mäso a mlieko. Kože, kožušiny, parohy a šľachy predstavujú základné suroviny, z ktorých sú vyrábané predmety dennej potreby, odevy a rôzne iné doplnky.

130 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 60. 131 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 19 – 20. 132 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967.

Podľa archeologických výskumov vieme určiť, že obyvatelia Sápmi chovali malé množstvo skrotených sobov už od mladšej doby železnej.133 V tomto kontexte a období však nie je možné zviera považovať za domestikované v pravom slova zmysle, skôr sú považované za prostriedok používaný hlavne pri lovení.134 Postupom času soby slúžili aj ako ťažné zvieratá alebo na transport. Prerod z loveckej spoločnosti na pastiersku je datovaný rôzne.135 Na prechod k pastierskemu spôsobu života môžu odkazovať zmeny v organizácii sídel, badateľné koncom neskorého stredoveku. 136 K prechodu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou na rôznych miestach v odlišnom čase. Tiež sa mohol líšiť dôvod, prečo k nemu došlo. Mohlo sa tak stať z ekonomických dôvodov, kvôli rozšíreniu obchodných kontaktov v 16. storočí, nedostatku potravín, kolonizácii Sápmi, intenzifikovanému lovu, kultúrnym stretom a iným vonkajším vplyvom, ktoré vyvolali zmeny na rôznych úrovniach. Prechod na pastiersky spôsob života pretvoril sámsku spoločnosť. Sob, ktorý bol dovtedy považovaný za kolektívny zdroj pre všetkých zo siidy, sa začal považovať za individuálny majetok. To pochopiteľne vyústilo do pretvorenia sociálnych vzťahov. Spoločenské postavenie človeka rástlo s počtom individuálne vlastnených sobov.137 V dnešnom Sápmi počet sobov v stádach jednotlivých majiteľov variuje. Zistiť presný počet v ich stáde je ťažké, pretože je to rovnako dôverná informácia ako suma, ktorú má človek na účte. Nils túto skutočnosť vysvetľuje s humorom: „If the tax office asks how many reindeer you own, say none. If friends ask how many you have, say enough. And if a tourist asks how many reindeer you own, say all of them.”138 Ani v súčasnosti nemôže byť sob považovaný za plne domestikovaného, pretože nie je viazaný na domácnosť a na pastvinách sa pohybuje voľne. Jedná sa o jedno z mála zvierat, s ktorým človek žije na základe jeho potrieb bez toho, aby sa zviera muselo adaptovať na ľudský spôsob života. To znamená, že kalendár chovateľov je založený na životnom cykle soba a život chovateľov závisí vo veľkej miere na tom, kde práve soby sú a aké sú v ten moment prírodné podmienky. Úlohou pastiera je zabezpečiť sobom vyhovujúce podmienky a chrániť ich pred predátormi. Soby najviac ohrozujú rosomáci, vlci, orly, medvede a rysy. Z rozhovorov s respondentmi bolo pozorované, že Sámovia cítia krivdu voči vláde, pretože striktne reguluje

133 Hansen, Lars Ivar – Bjørnar Olsen: Hunters in Transition, c.d., s. 195. 134 Hansen, Lars Ivar – Bjørnar Olsen: Hunters in Transition, c.d., s. 195. 135 Niektorí bádatelia kladú prerod už do doby Vikingskej. 136 Hansen, Lars Ivar – Bjørnar Olsen: Hunters in Transition, c.d., s. 197. 137 Ibid., s. 200. 138 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

48 odstrel týchto zvierat, ktoré sú chránené. Výskumníci zo Swedish University of Agricultural Sciences vypočítali, že približne 60 000 sobov z celkového počtu 260 000 vo Švédsku ročne zabijú predátory.139 Jedná sa približne o stratu 10 až 35 % z celého stáda. Štáty Sámom platia reparácie za každého zabitého soba. Bohužiaľ, je veľmi problematické dodať presné čísla, pretože soby sa pasú na obrovskom území a v krajine nie je možné nájsť všetky ich pozostatky.140 Chov sobov je veľmi citlivý na vonkajšie vplyvy a zásahy. Okrem predátorov sa jedná predovšetkým o zásahy do územia, na ktorom sa soby pasú, ale hrozbu predstavuje aj meniaca sa klíma. Na základe vlastného pozorovania pri návštevách rôznych miest v rôznych ročných obdobiach a tiež na základe mnohých rozhovorov bolo odsledované, že zimy sú v posledných rokoch extrémne teplé. Počas realizácie výskumu v polovici decembra 2018 bola v okolí Kiruny priemerná teplota -5°C, pričom sa teploty v tomto období pohybujú okolo -20°C. V Jukkasjärvi, kde je lokalizovaný prvý icehotel na svete, nebol sneh dokonca do druhého decembrového týždňa a vôbec nemrzlo. Hotel teda nemohli začať stavať. V tom čase býval však po iné roky už obyčajne dokončený.141 Obdobne extrémne teploty boli v apríli 2019 v Jokkmokku, kedy býva priemerná teplota -5°C, pričom počas môjho pobytu bolo v tejto oblasti 20°C. Takáto teplá zima znamená pre chovateľov stresujúce obdobie. Sneh sa topí, častejšie prší a následne sa tvorí ľad. Soby tak nie sú schopné nájsť lišajníky a celé stáda musia byť prikrmované. V horšom prípade sa pri migrácii utopia pri prechádzaní cez topiaci sa ľad na jazerách. V lete majú chovatelia naopak problémy so suchom a teplom. Napríklad v roku 2018 lesné požiare, spôsobené veľkým suchom zasiahli 31 sameby, čo spôsobilo veľké problémy z hľadiska chýbajúcej potravy. Nedostatok potravy pre stádo je jedným z najväčších problémov chovateľov, pretože dokrmovanie je finančne veľmi náročné. Okrem klímy má dopad na pastviny aj odlesňovanie a iný priemysel. Z realizovaných rozhovorov s pastiermi žijúcimi na švédskej strane vyplýva, že dedina, ktorá má približne 3500 sobov, ročne spotrebuje 60 ton krmiva, pretože ťažba dreva im zamedzila prístup do lesa, kde je dostatok lišajníkov. 142 Dokrmovanie je však individuálne a odvíja sa od dostupných pastvín, ťažby dreva a počasia. Najčastejšie je nutné soby prikrmovať počas neskorej zimy a skorej jari.

139 UN Human Rights Council: Report of the Special Rapporteur on the rights of indigenous peoples on the human rights situation of the Sami people in the Sápmi region of Norway, Sweden and Finland, 18, 35, Add.2, 6 June 2011. 140 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 21. 141 Informoval pracovník Icehotela, stredný vek. 142 Keskitalo, Carina E.: Climate change and globalization in the arctic: An integrated approach to vulnerability assessment. Earthscan, 2012, s. 108.

Územie, po ktorom sa soby spoločne s pastiermi môžu pohybovať, je v súčasnosti rozdelené do správnych celkov, pre ktoré platia rôzne regulácie. Vo Švédsku sa tieto celky nazývajú sameby a je ich celkovo 51, pričom 33 z nich sú horské, 10 je lesných a 8 koncesných. V horských sameby stádo migruje medzi letnými a zimnými pasienkami. V lesných sameby pretrvávajú soby v lesoch a v koncesných sameby sa pastieri so svojimi stádami zdržiavajú po celý rok pod hranicou lappmarky, teda nepokračujú ďalej do hôr v kraji Norrbotten. Táto oblasť má ako jediná výnimku a so zvláštnym povolením, vo švédčine nazývaným länsstyrelsen, umožňuje aj osobám bez sámskeho pôvodu chovať soby.143 Okrem tejto oblasti môžu na území Švédska chovať soby jedine Sámovia, a tí musia byť registrovaní pod niektorým zo samebyar. Členovia týchto územných celkov majú povolené stavať na území dočasné obydlia a iné stavby spojené so starostlivosťou o soby, rúbať drevo a v niektorých častiach aj loviť alebo rybárčiť. Čo sa týka povolení na vlastníctvo a chov sobov, tie sa štát od štátu líšia. Zatiaľ, čo vo Švédsku platí výnimka v koncesných sameby podobne ako v Nórsku, podmienky vo Fínsku a Rusku sú benevolentnejšie. V prvých dvoch spomenutých zemiach môžu na väčšine územia chovať soby len Sámovia, ktorí sú členmi pastierskej asociácie a ich predkovia sa tiež živili chovom sobov. Vo Fínsku za určitých podmienok môže chovať soby každý občan Európskej únie, ktorý má trvalý pobyt v obci a je členom v združení pasenia sobov, fínsky paliskunta. V Rusku majú, čo sa týka pastierstva sobov, prevahu Komi. Pasenie sobov sa v mnohých kultúrach odlišuje, no všade zostáva nemenná migrácia. V Sápmi soby prechádzajú medzi letnými a zimnými pastvinami. V lete soby migrujú do hôr, pretože tam nie je toľko hmyzu a nachádza sa tam dostatok rastlín. V zime sa naopak presúvajú na nižšie položené pasienky, kde nachádzajú dostatok lišajníkov. Soby sa však v súčasnosti nemôžu pohybovať úplne voľne, pretože ich migračné trasy pretínajú národné hranice. Na korigovanie pohybu sobov počas migrácie sa využívajú miestne prírodné prvky a topografia, ale na strategických miestach, kde sa krížia cesty, sa konštruujú aj drevené alebo kamenné steny a ploty. Avšak aj napriek zavádzaniu moderných technológií sa nedajú ovplyvniť a naplánovať všetky aspekty chovu. Je to hlavne migrácia. Presun sobov na určité miesto môže trvať každú sezónu odlišný časový úsek v rozpätí od jedného až do dvoch týždňov. 144 Toto rozpätie môže znamenať určité komplikácie v pohraničných oblastiach. Nils vysvetľuje podmienky, ktoré pre

143 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 144 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

50 neho platia na nórskej strane: „the government said from 5th of May until 5th of September, we are allowed to be there […] but if you don’t get the reindeer from the area after, we have to pay extra taxes to the Norwegian country.”145 Deň, kedy je naplánovaná porážka, sa starostlivo vyberá a termín sa prispôsobuje počasiu. Niektorí samčekovia sobov sú zabíjaný ešte pred rujou v jeseni. Hlavná porážka sa však koná v novembri.146 Chuť mäsa vo veľkej miere závisí na ročnom období, v ktorom sa porážka koná. Je to zapríčinené tým, že v každom ročnom období má sob k dispozícii inú stravu. V letných mesiacoch sú to bylinky a tráva, na jeseň huby a v zime zase lišajníky. Respondent Nils popisuje svoje preferencie mäsa: „I take a wintertime. In summertime you don’t kill the reindeer, because the meat is too strong… taste is too strong. So, in autumn, when they change the menu from herbs to mushrooms, then the meat is better. And wintertime, it depends […] I prefer the winter meat because now the reindeer have started to eat lichen.”147 Chuť mäsa určuje aj vek zvieraťa. Väčšinou sa porážka koná, keď má sob päť rokov.148 Porážka je charakterizovaná využitím všetkých časti zvieraťa. To znamená, že okrem mäsa sa použije krv, vnútornosti, koža, kosti, parohy, šľachy a tiež orgány, ako napríklad jazyk alebo oči. V súčasnosti sa porážka prispôsobuje vo veľkej miere trhu a dopytu zákazníkov: „Today we are slaughtering very, very much calves, which we didn’t long time ago. And it's much because of what does the customer want. But we saved the calves long time ago.”149 Vo veľkej miere sa zmenil aj spôsob porážky, ktorý je v dnešnej dobe regulovaný štátom. Nils ozrejmuje, aký je tradičný postup: „We use the knife and we put it on neck […] ja, behind the head. And then the reindeer is paralyzed, they have no feelings. And the next step is to put the knife directly into heart. So now the heart is pumping […] the blood is circulating and leaves the meat. Because once again, the reindeer have 7 liters of blood. And blood is also good. […] the reindeer is lying. After these steps we take the skin. We start with the skin and then when the skin is free, we open and take the stomach and everything, so now you have just the piece of what you eat. And then you open the breast and take out the blood and then you cut it piece by piece.”150 Práca ženy a detí pozostáva zo zbierania krvi a čistenia. Nils obyčajne zabíja sám alebo mu pomáha manželka. Tiež dodáva, že je veľmi dôležité brať deti, ktoré sa učia tým, že sa na celý proces pozerajú a otec rodiny im ukazuje a pomenúva všetky časti soba.

145 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 146 Hansen, Lars Ivar – Bjørnar Olsen: Hunters in Transition, c.d., s. 196. 147 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 148 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 149 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 150 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

Obrázok 4. Znázornenie sobích častí. Prevzaté z: Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp. Stockholm: Hävvi Elaine, 2019, s. 170.

Obrázok 5. Znázornenie rezov a rôznych častí soba. Názvy sú uvedené v južnej sámčine. Názvy a rezy sa môžu líšiť, rovnako ako sa líši spôsob porážky v jednotlivých častiach Sápmi. Prevzané a upravené z: Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp. Stockholm: Hävvi Elaine, 2019, s. 171.

Pri tradičnej porážke soba sa využíva len nôž, ktorý umožňuje variabilnejšie rezy v porovnaní s mäsiarskou pílou. Ďalším rozdielom pri modernej porážke je napríklad to, že telo soba sa rozdelí na polovicu, pričom tradične ostávalo v celku.151 Tradičný postup je však v súčasnosti trestný. Pri porážke sobov existujú prísne nariadenia.152 Sámovia cítia obrovskú krivdu voči zákonom, ktoré upravujú proces porážky zvieraťa. Takúto zmenu vidia ako narušenie ich dlhoročných tradícií. Na druhú stranu, existuje aj veľa výskumov, ktoré potvrdzujú, že tradičné metódy zabíjania môžu byť pre zviera veľmi stresujúce. Je to napríklad odchytávanie zvieraťa pomocou lasa, ktoré by sa malo na základe odporúčaní používať čo najmenej.153 Vzdialenosť na miesto porážky musí byť čo najmenšia a vozidlo musí byť takémuto účelu prispôsobené.154 Produkcia sa preorientovala z domácej na trhovú, kde sa sob stal komoditou na predaj. Sámovia žijúci v švédskom Sápmi cítia krivdu, pretože sob je považovaný za dobytok a nie za zverinu. To podľa ich slov, uľahčuje prácu úradníkom, ale komplikuje život chovateľom sobov, keďže ku klasifikácii mäsa sa viažu nariadenia, ktoré sú kontrolované inšpektormi. Vo Fínsku je sob považovaný za zverinu.155 Zmeny sa nedotkli len porážania zvierat, ale všetkých oblastí prepojených s chovom sobov, čo sa premietlo na jedle, krajine a tiež kultúre a sociálnych vzťahoch. Ako bolo viackrát spomenuté, nomádsky spôsob života už nepatrí do súčasnej kultúry Sámov. V súčasnosti pastier nenasleduje svoje stádo na migračných trasách, ale vo väčšine prípadov ho chodí len pravidelne kontrolovať. Táto skutočnosť sa vo veľkej miere odráža na vymiznutí pôvodných stanových konštrukciách pozdĺž trás, ktoré boli nahradené zrubovými chatami (viď kapitola 6.10.). Bez neustáleho dozoru pastierov sa stali soby opäť divokejšími zvieratami, a tým sa vytratila symbióza medzi zvieratami a pastierom. Chov sobov sa značne zmenil v 60. rokoch 20. storočia. V súčasnosti sú menší chovatelia sobov nahradzovaní väčšími, ktorí lepšie zvládajú náklady spojené s chovom sobov.156 Náklady zvyšuje mnoho faktorov. Sú to napríklad dokrmovanie, klimatické zmeny,

151 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s.171. 152 Hofverberg, Elin: Sweden: Slaughter of Domestic Animals. Washington, D.C.: The Law Library of Congress, Global Legal Research Center, 2014, s. 1. 153 Tryland, Morten – Kutz, Susan: Reindeer and Caribou: Health and Disease. Milton: Chapman and Hall/CRC, 2018, s. 398. 154 Ibid., s. 399. 155 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 13 a 18. 156 Williams, Scott: Tradition and Change in the Sub - Arctic: Sámi Reindeer Herding in the Modern Era. Scandinavian Studies, 75, 2003, č. 2, s. 230.

53 nedostatok pastvín spojený s ťažbou dreva alebo turizmom a podobne. Menší chovatelia sú tak ohrození a nútení nájsť si druhé zamestnanie, aby doplnili prijem, alebo sú nútení začať pracovať pre väčších chovateľov. Spolupráca v siide bola nahradená spoluprácou jednotlivých pastierov v pastierskych asociáciách. Tie kontrolujú aj územie, ktoré veľkostne korešponduje s veľkosťou ich stáda.157 Z tohto dôvodu pastieri nemôžu voľne rozširovať veľkosť svojich stád, pretože sú pevne stanovené počty sobov, ktoré nesmú byť prekročené. Starostlivosť o soby prešla zo všetkých členov rodiny na jedného človeka, ktorý si väčšinou najíma pomocníkov len na určité obdobia. Pri práci so sobmi sú využívané mnohé moderné výdobytky, ako napríklad snežné skútre, autá, motorové člny, štvorkolky a v prípade majetnejšieho chovateľa tiež aj helikoptéry, ktoré vo veľkej miere nahradili tradičné sane a lyže. Takýto posun k modernému má nepochybne mnohé výhody. Pastierovi kráti čas strávený na ceste, umožňuje mu viesť usadený spôsob života a zefektívňuje jeho prácu. Nesie so sebou však aj určité nevýhody. Snežný skúter alebo štvorkolka sú pomerne hlučné vozidlá, čo plaché zvieratá, ktorými soby nepochybne sú, desí. Váha týchto vozidiel tiež utláča sneh na stanoviskách, čo znamená, že pre sobov je ťažšie vyhrabať lišajníky spod udupaného snehu. Zavádzanie moderných výdobytkov v kombinácii s rozsiahlym chovom spôsobujú, že niektoré tradičné znalosti sú pre nové generácie už stratené.158 Mnoho ľudí sa obáva, že ak sa život Sámov odtrhne od sobov, vyústi to v stratu ich kultúrnej identity. Na podporu tradičných znalostí a vedenia vznikajú rôzne festivaly, kurzy a v posledných rokoch sú zakladané aj univerzity, alebo študijné programy, kde sa dá študovať, ako skĺbiť nové metódy s tradičnými. Mladší muži tiež spolupracujú so staršími, od ktorých sa učia mnohým zručnostiam.

6.2.3. Lov Mäso Sámovia získavajú aj pomocou lovu, ktorý je považovaný za súčasť tradičného spôsobu života. Predtým, ako začali chovať soby, lov bol spoločne s rybolovom ich hlavnou formou obživy. Akonáhle sa lovci naučili, ako a kadiaľ daná zver migruje, začali rozostavovať na danom území pasce. Pre tento účel sa využívali rôzne jamy, laná, konáre a konštrukcie zhotovené pomocou prírodných materiálov. Na lov líšky sa napríklad využívala tyč zakončená vidlicou. Na hornú časť tyče bolo umiestnené mäso. Počas toho, ako sa líška

157 Williams, Scott: Tradition and Change in the Sub - Arctic: Sámi Reindeer Herding in the Modern Era, c.d., s. 252. 158 Ibid., s. 253.

54 pokúšala dočiahnuť mäso, mohla byť jej labka zachytená o vidlicu. Na lov vtákov sa využívali ploty z brezových konárov, do ktorých boli nastražené pasce, zle viditeľné v tlmenom zimnom svetle. Vtáky sa zachytili do pasce pri tom, ako sa snažili zjesť brezové vetvičky. V minulosti sa na lov soba využíval trik s priviazanou domestikovanou samičkou o strom, ktorá bola použitá ako návnada na chytenie samca. Počiatkom neskorého stredoveku sa lov divokej zveri intenzifikoval. Bolo to spôsobené tým, že začiatkom 14. storočia začali birkarlovia vyberať dane od sámskeho obyvateľstva.159 To v praxi znamenalo, že sa vo veľkom lovili veveričky, hermelíny, líšky, kuny, rosomáky, vlci, bobry a iné zvieratá kvôli ich kožušine, ktorou sa platili dane. Kožušiny lovených zvierat sa tiež využívali v obchodnom styku. Sámovia pomocou nich získavali komodity, ako napríklad soľ, múku, textílie alebo striebro.160 V súčasnosti existuje množstvo obmedzení a zákonov, ktoré regulujú lov na základe vlastníctva pôdy a členstva v sámskych dedinách. Táto problematika má svoje korene až v stredoveku, pretože už koncom 13. storočia si Švédski králi začali nárokovať sámske územia. Právo na lov a rybolov bolo Sámom priznané v roku 1543 Gustavom I Vasom. Od tohto obdobia boli práva na vlastníctvo pôdy a s ním súvisiace právo na lov neustále prepracovávané, odoberané a novo udeľované. V roku 1926 bol vo Švédsku schválený zákon, ktorý zbavil sámske dediny samostatnosti, čo sa týka lovu a pastierstva. O 40 rokov neskôr, v roku 1966, prebehlo vo Švédsku súdne vyrovnanie so Sámami, týkajúce sa vlastníctva pôdy. Aj napriek tomu, že všetky škandinávske štáty spravili veľký pokrok v uznávaní právnych nárokov Sámom, všetky z nich stále technicky porušujú niektoré práva, ktorých sa Sámovia dožadujú podľa zásad OSN.161 Pomerne veľký krok dopredu sa odohral začiatkom tohto roku, konkrétne 23. 1. 2020, kedy Sámovia vyhrali skoro tridsať rokov trvajúci spor so švédskou vládou o práva na lov a rybolov v oblasti Girjas sameby.162 Rozhodnutím švédskeho najvyššieho súdu získali naspäť svoje práva v tejto oblasti, ktoré im boli pridelené už v 18. storočí. 163 Na základe rozsudku môžu udeľovať lovecké a rybárske práva ostatným bez súhlasu švédskeho štátu a on nemá právo do nich zasahovať a ani ich ďalej udeľovať. Skutočnosť, že súd uznal toto právo,

159 Birkarlovia boli malá a neoficiálne organizovaná skupina, ktorá kontrolovala obchodný styk a výber daní od Sámov. Pôsobili od konca 13. až do začiatku 17. storočia, pričom v roku 1535 im švédsky kráľ Gustav I. Vasa odobral právo na výber daní od sámskeho obyvateľstva. 160 Hansen, Lars Ivar – Bjørnar Olsen: Hunters in Transition, c.d., s. 237. 161 Hicks, Christian Jakob Burmeister: Historical Synopsis of the Sami/United Nations Relationship. The Arctic, 2000, s. 2. 162 Prípad č. T 853-18. 163 Maher, Kiara: Historic Court Ruling Upholds Sami Rights In Sweden. Dostupné na https://www.culturalsurvival.org/news/historic-court-ruling-upholds-sami-rights-sweden, cit. 8.4.2020.

Urminnes hävd,164 je opäť veľkým krokom pre Sámov, ktorí sa nazdávajú, že rovnaký rozsudok by mohol následovať aj v iných krajoch. Lov je pre Sámov veľmi dôležitou historickou, ale aj súčasnou formou obživy. V súčasnosti je najčastejšie loveným divokým zvieraťom los, ale obľúbené sú aj rôzne vtáky, napríklad snehuľa horská. Respondentka Katrin si spomína na detstvo, kedy príležitostne jedávali vtáky, ktoré lovil jej otec. 165 Hannes popisuje súčasnú motiváciu k lovu v oblasti Jokkmokku: „Many people up here are hunters, like go and hunt when there is season. Just to have something to variate.” 166 Väčšie zvieratá sa lovia v tímoch. Zviera sa po zabití transportuje štvorkolkou. Môže byť naporcované priamo na mieste, alebo prevezené v celku. Elaine opisuje jej postup pri love nasledovne: „I empty the moose of as much blood as possible, which gives better quality meat. Then I expose the windpipe and esophagus, and remove the intestine, entrails and stomach. After that, the moose is brought to the butchery where it is hung up and skinned before cleaning any bullet wounds. Then the carcass is hung in a refrigerated room to tenderize before butchering. This can take anywhere from seven to twenty days, depending on the moose’s size and condition, the temperature, and the humidity.”167 Lov pre Sámov neznamená však len zmenu v strave. Predstavuje súčasť ich kultúry, zručnosti, ktoré sa dedia v rodine, a v neposlednom rade slúži aj ako akýsi jednotiaci prvok v rámci malej skupiny ľudí. Distribúcia mäsa a nepožívateľných častí zvieraťa v komunite pomáha budovať vzťahy a tiež podporuje reciprocitu darov. Systém darov a výpomoci popisuje Juhán na príklade s ich susedmi: „[…] my father he goes down to our neighbour, he lives like one house away from him […] and he puts meat in his bag and brings it into kitchen and he divide it into pieces and he put it into fridge or into freezer. And it is great with that neighbour. […] we always trading things back and forth So, they are using our internet all year for example [laughing] or when they been up in the reindeer forest, we helped them with making sure they have warm food, when they came back […] and then when they have been up in the mountains for fishing there, they come down with salted fish. So, it is great balance. And we actually […] they are the ones we shared our dog with. Half of the time it is with them and half of the time with us. But more recently, I think it is like 70 % with us. [laughing] and 30 % with them. So,

164 Urminnes hävd je podľa švédskeho práva legálny koncept, na základe ktorého je možné získať a zachovať práva z historického využívania pôdy. Pôda sa zvyčajne musela využívať nepretržite najmenej 90 rokov alebo dlhšie. 165 Informovala Katrin Susanne Lantto, nar. 1973. 166 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 167 Informovala Elaine Asp, žena stredného veku.

56 we are taking care of it when it’s home, but they just have it in the forest.”168 Takáto výmena je založená na podobnom princípe, aký popisuje Mauss vo svojom diele.169 Akt darovania mäsa vytvára darčekový dlh, ktorý druhá strana nepriamo spláca v inej forme. Predstava očakávaného daru vytvára vzťah medzi jedincami, ktorý pokračuje minimálne do budúceho momentu výmeny.

6.2.4. Rybolov

Pre niektoré skupiny Sámov predstavoval v minulosti rybolov hlavný zdroj ich obživy. Boli to hlavne pobrežní alebo morskí Sámovia, ktorí žili v bezprostrednej blízkosti morí a riek. Jedno z najväčších rybárskych centier bolo v okolí jazera Inari, blízko ktorého bývajú inarskí, skoltskí a severní Sámovia. Skoltskí Sámovia, v čase tradičných sámskych síd, prispôsobovali svoju ročnú migráciu rybolovu a presúvali sa podľa toho, kde bol dostatok rýb. 170 Počas náročných období, napríklad keď veľká časť sobov zomrela v 30. rokoch 20. storočia, sa aj Sámovia, ktorí bežne žili zo sobieho mäsa, museli prispôsobiť okolnostiam a živili sa prevažne pomocou rybolovu.171 Rybárske revíry bývali často spoločným vlastníctvom. Úlovok rýb bol delený rovnomerne medzi členov podľa toho, koľkými sieťami prispeli pri spoločnom rybolove, alebo tiež podľa počtu osôb v rodine. Skoltskí Sámovia si väčšinou ponechali menej hodnotné úlovky pre seba a ostatné predali.172 Na chytanie rýb sa v minulosti často využívali žiabrové siete, ktoré boli rôzne prichytavané, aby držali pod hladinou. Ryba sa do siete zamotala svojím telom, keď sa cez ňu snažila preplávať. Často využívanou bola aj tzv. goldin rybárska metóda, ktorá väčšinou trvala niekoľko dní. Bolo nutné sa na ňu pripraviť štúdiom pohybu rýb. Zapojiť sa musel väčší počet lovcov, ktorí spojili svoje siete a vytvorili dve priečne hrádze. Tie boli od seba vzdialené niekoľko metrov alebo aj kilometrov. Sieť bola potom ťahaná proti prúdu s cieľom vyzbierať všetky ryby medzi hrádzami.173 Táto metóda bola však pre jej invazívnosť zakázaná v roku

168 Informoval Juhán Niila Stålka, nar. 1998. 169 Mauss, Marcel: Esej o daru, podobě a důvodech směny v archaických společnostech. Praha: Sociologické nakladatelství, 1999. 170 Linkola, Martti: Fishing dictated the rhytm of life among the Skolt Sámi. In: Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti (eds.): Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sami Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003, 47. 171 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 20. 172 Linkola, Martti: Fishing dictated the rhytm of life among the Skolt Sámi, c.d., s. 47. 173 Pieski, Pentti: Goldin – an old fishing method. In: Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti (eds.): Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sami Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003, s. 53.

1873 vo Fínsku a o rok neskôr aj v Nórsku.174 Aj napriek zákazu bola ilegálne využívaná až do polovice 20. storočia. Priečne prehradenia patria medzi najstaršie využívané techniky. Na ich stavbu sa využívali bežne dostupné materiály, ako drevo alebo kamene. V zime sa vedľa sietí kladených pod ľad používali k rybolovu aj drevené udice. Ryby boli lovené vo veľkom množstve. Napríklad na rieke Tana v 20. rokoch 20. storočia bolo ročne chytených toľko lososov, že sa naplnilo od 500 do 1000 sudov. Skoro polovica bola skonzumovaná počas leta a druhá polovica bola naložená do soli alebo zaúdená.175 Medzi najčastejšie chytané ryby v minulosti, ale aj v súčasnosti patrí pstruh, sivoň alpský, losos, sleď alebo treska. Respondentka Eva vysvetľuje, prečo aj Sámovia, živiaci sa chovom sobov, v lete jedávajú najčastejšie len ryby: „I mean all spring and all summer you don't eat any meat. You eat the dried meat, because it's too hot to slaughter. So, you eat a lot of fish, which is very nice in the summer, but you get bored of it after a while.”176 Victoria túto výpoveď potvrdzuje spomienkou na svoje detstvo a babičku: „But when we were up in the mountains, when I was small child […] it was another kind of eating, because there we were eating fish. Because we fished in the summer. So, every early, early morning me and my grandmother, on my father side, we went out fishing around 6 o'clock in the morning and then we came back maybe at 7 or two hours later or something. And then we go to her hut, it was like kåta and there she had made flour. So, she had sort of prepare that and then we went out fishing and then we put the fish up for smoking in the hut, close to the roof, where there smoke goes out […] and then we baked the bread at the same time, so it was like fresh bread and smoked fish. And then it was like fish, fish, fish, fish, fish, all over the summer. It was boiled and fried and smoked and just salted.”177 Juhán spomína obdobne na svoje detstvo: „During summers we went out fishing all the time, up in our cabin […]. So, we were eating a lot of different things. The best thing is röding, rödingar. It is type of salmon, usually found in sweet water, lakes. And again, with lot of butter […] cooking Sami food that is only kind of spices you need: butter and salt you know [laughing].”178

174 Neil, Kent: The Sami Peoples of the North: A Social and Cultural History. London: Hurst & Company, 2018, s. 244. 175 Ibid., s. 244. 176 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 177 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 178 Informoval Juhán Niila Stålka, nar. 1998.

V minulosti bol z rybích vnútorností vyrábaný rybí koláč, ktorý sa v súčasnosti už často nerobí.179 Respondent Nils prízvukuje, že v lete sa ryby nelovili do zásoby. Miesto toho sa chodilo loviť každý deň, prípadne každý druhý. Bez ohľadu, ako ďaleko bolo vzdialené miesto, kde sa ryby chytali. Dôležité však bolo mať čerstvú rybu a chytiť len toľko, koľko sa v rodine spotrebuje.180 Pre mnohých Sámov je rybolov stále dôležitou súčasťou ich obživy. Rybársky priemysel predstavuje hlavný zdroj príjmov pre mnohých Sámov, či už sa jedná o ich hlavné zamestnanie, alebo len ako sekundárny príjem popri iných činnostiach. Rovnako ako pri love, prebiehajú v súčasnej dobe snahy o uplatnenie práva na rybolov pre pobrežných, ale aj iných Sámov na základe historického využívania územia a praktikovania rybolovu. Okrem problémov s uznávaním pôvodných práv bojujú niektoré oblasti s masovým rybolovom a výstavbou vodných elektrární. Napríklad severné pobrežie Nórska začalo byť s narastajúcim dopytom a exportom do zahraničia postupne vo veľkom brázdené loďami učenými na spracovanie rýb pre komerčné účely. To malo za následok postupné drancovanie mora a nedostatok rýb pre ľudí obývajúcich tieto regióny. Koncom 20. storočia sa objavili mnohé regulácie a kvóty, ktoré značne znevýhodňovali Sámov.181 Pre budovanie vodnej elektrárne na rieke Alte vo Finnmarku sa strhli obrovské protesty. Vo Švédsku sú vybudované napríklad elektrárne Akkats v blízkosti Jokkmokku a Porjus, tretia najväčšia elektráreň vo Švédsku, ktorá leží na rieke Lule älv. Vodné elektrárne vytvárajú bariéry pri migrácii rýb a majú devastačný dopad na riečny ekosystém.

6.2.5. Chov ostatných zvierat

V južných regiónoch Sápmi boli chované v malom množstve aj kozy a ovce. Kozy boli chované prevažne kvôli mlieku. Z kozej srvátky, ktorá sa vytvorí po zrazení mlieka, sa rovnako ako zo sobieho mlieka, pripravoval syr. Niektoré rodiny Sámov brávali kozy kvôli ich mlieku so sebou do hôr. „Sami people took goats with them, up to the mountains. It was hard for them to take goats with them, but they did it for the milk, so they could make cheese. They had reindeer, but they could only take the milk only once or twice. So, they had goats around them. And still today they have some small kåta. We live in bigger one, like Sami tent. But the goats

179 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 20. 180 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 181 Pedersen, Steinar: The Coastal Sámi of Norway and Their Rights to Traditional Marine Livelihood. Arctic Review, 3, 2012, č. 1.

59 have their own. And that was smaller. And you still can see them up in the mountain […]. So, cheese that’s something that they really loved.”182 Kozy sa chovali vo Švédsku napríklad v oblasti Jokkmokku alebo Gällivare. Najčastejšie to boli plemená Lapp, Jämtland a Göinge. Prvé z uvedených boli medzi Sámami najviac rozšírené. Sú menšie ako bežné kozy a oboje pohlavia majú rohy. Väčšinou bývajú bielej farby, ale vyskytujú sa aj čierne alebo škvrnité. Sámovia, ktorí chovali súčasne aj soby, väčšinou mohli chovať iné zvieratá len cez leto. Kozy bývali voľne pustené cez deň a na večer bývali umiestnené do prístrešku, ktorý mal rašelinovú strechu (viď kapitola 6.10.) Cez ostatné mesiace, keď pastieri migrovali so sobmi na iné pastviny, dávali svoje zvieratá menším farmárom.183 Victoria si spomína na svoje detstvo v oblasti Jokkmokk, ako sa chov kôz zmenil s vynájdením sušeného mlieka: „But in the late 1960's, not so many people anymore did milk the goats, because at that time the milk powder came, and it was much easier to take that powder with you. Easier than bring 4 or 5 goats [laughing].”184 Mnoho rodín chovalo pár oviec pre svoje vlastné potreby. Okrem mlieka Sámovia využívali tiež ovčiu vlnu a mäso. So zakladaním mliekarní v prvej polovici 20. storočia táto tradícia postupne mizla. Skoltskí Sámovia chovali ovce ešte v 20. rokoch 20 storočia.185

6.2.6. Mlieko

Na veľkej časti územia Sápmi bolo do 20. storočia dostupné väčšinou len sobie mlieko. Bolo to z toho dôvodu, že v severných oblastiach by žiadne iné zviera produkujúce mlieko neprežilo. V závislosti na regióne bola konzumácia mlieka viac či menej rozšírená. Sobie mlieko má krémovú konzistenciu a je veľmi výživné. Obsahuje 22 % tuku, čo je v porovnaní s kravským mliekom až šesťkrát viac. Obsahuje tiež vysoký podiel proteínov, vitamínov a energie. Mnohí Sámovia mlieko nekonzumovali z dôvodu, že jedna samička soba poskytne približne len 1,5 dl mlieka denne. Bolo teda dôležitejšie, aby ostalo pre novonarodené soby. Tie vďaka vysokému obsahu tuku a množstvu vitamínov obsiahnutých v mlieku dosiahnu dvojnásobnú váhu už po 4 dňoch od svojho narodenia.186 Mlieko od sobích samičiek je pomerne ťažké získať, a preto sa dbá o to, aby nevyšlo nazmar. Pri dojení sobov sú väčšinou potrební dvaja ľudia, pričom jeden zviera drží a druhý zviera dojí.

182 Informovala Helena Länta, nar. 1966. 183 Neil, Kent: The Sami Peoples of the North: A Social and Cultural History, c.d., s. 239. 184 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 185 Neil, Kent: The Sami Peoples of the North: A Social and Cultural History, c.d., s. 237. 186 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

Sobie mlieko sa používalo buď čerstvé, alebo sa nechalo skysnúť. Čerstvé mlieko väčšina ľudí riedila s vodou. Respondent Nils udáva, v akom pomere riedili mlieko v ich rodine: „this was not my cup of tea, because it was too strong for me. If you have one deciliter of reindeer milk, you have to add one liter of water […] because it's too fat.”187 Sobie mlieko v súčasnosti nie je často používané. Dnes sa konzumuje len výnimočne. V minulosti bolo sobie mlieko využívané hlavne v ťažších časoch, keď nebolo dostupné žiadne iné. Začiatkom druhej polovice 20. storočia sa v sámskych novinách začali objavovať reklamy na instantné mlieko. Vynájdenie a rozšírenie sušeného mlieka v Sápmi prispelo vo veľkej miere k upusteniu od dojenia sobov. Zmeny prišli rovnako tak so zmenou v chovateľstve sobov. Respondentka Viktória potvrdzuje túto skutočnosť: „When I was a child […] I was child in the early 70's, and they had to stop milking reindeers, because the herding had sort of changed. So, we weren’t living as close to the reindeer that my grandmothers for example had done. So, it was pretty long distance to come to the reindeer females and they do also give so very little milk, so it wasn't really meaning to do that.”188

Obrázok 6. Reklama na sušené mlieko. Súvislosť medzi vynájdením prášku a skončením dojenia zvierat. Foto Natália Kosmelová, 2019.

187 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 188 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972.

Po podojení soba mohla byť časť mlieka ponechaná v obrátených sobích žalúdkoch na čerstvom vzduchu, aby sa vysušila. Následne sa z mlieka stala hrudkovitá hmota, ktorá mohla byť spracovaná na syr. Syr mal tradične plochý a okrúhly tvar a býval zdobený. Jeho chuť je pomerne výrazná, podobná chuti vyzretého syra z kravského mlieka. Často sa používa ako krém do kávy. 189 Niekedy bol syr pripravovaný aj z nasekaných okolíkov190, ktoré sa varili v sobom mlieku až pokiaľ nevznikla hmota pripomínajúca pastu. Táto hmota bola následne sušená.191 Syr bol často údený, aby sa predĺžila jeho životnosť. Medzi Sámami existuje príslovie, ktoré hovorí, že posledný syr z minulého roka by sa mal stretnúť so syrom z nasledujúceho roka.192 V súčasnosti sa výroba syra zachovala vďaka úsiliu niekoľkých chovateľov sobov, ale produkcia je veľmi malá.

6.2.7. Zber húb Zber húb nebol nikdy vo veľkom rozšírený medzi Sámami. Z opýtaných respondentov a ich spomienok na detstvo bolo zistené, že nikto z nich ani ich rodinných príslušníkov nezbieral huby za účelom konzumácie. Zo starších výskumov vyplýva rovnaké zistenie.193 Nízky záujem Sámov o huby môžeme pripísať všeobecne rozšírenému názoru, že huby sú považované za potravu sobov. Boli však niekedy zbierané za účelom predaja reštauráciám. Dnes väčšina respondentov zbiera huby pre svoje vlastné potreby a suší ich.

6.3. Konzervácia stravy

Znalosť konzervácie bola v podmienkach, v ktorých žili Sámovia, nevyhnutná. Pri neustálych presunoch so svojím stádom museli myslieť na to, ako uchovať jedlo čo najdlhší čas. V oblasti Sápmi sa jedná hlavne o mäso, syr, bylinky a lesné plody. Medzi využívané postupy patrí: nakladanie do soli alebo cukru, zmrazenie, uloženie do vody, údenie, sušenie, fermentácia a tiež balenie do vhodných obalov a pridávanie bylín.

189 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 22. 190 Strapcovité súkvetie s kvetmi v jednej rovine, alebo s kvetmi v guľovitom postavení. 191 Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine. In: Trygve, John (ed.): Traditional Knowledge and Copyright. Karasjok: Sámikopiija, 2007, s. 52. 192 Minority Rights Group: Polar peoples: self-determination & development, c.d., s. 152. 193 Nilsson, Lena – Dahlgren, Lars – Johansson, Ingegerd – Brustad, Magritt – Sjolander, Per – Van Guelpen, Bethany: Diet and lifestyle of the Sami of southern Lapland in the 1930s–1950s and today. International Journal of Circumpolar Health, 70, 2011, č.3, s. 308.

Soľ Sámovia získavali vďaka obchodu. Je veľmi dôležitou zložkou tradičnej kuchyne a v konzervácii sa využíva z toho dôvodu, že viaže vodu v potravine, a tým tvorí nehostinné prostredie pre mikroorganizmy. Sámovia tradične nakladali nasolené ryby alebo mäso do drevených sudov. Ich veľkosť sa líšila, no bežné boli používané sudy s objemom na 100 kg mäsa alebo ekvivalent 2 až 3 sobov.194 Takto ošetrené potraviny mohli ostať v podzemných jamách alebo pivniciach aj niekoľko mesiacov. Aby sa zvýšila doba možného uskladnenia potraviny, proces solenia sa mohol doplniť aj pridaním byliniek alebo údením. So soľou sa bežne kombinoval aj cukor, ktorý sa pridával v rôznych pomeroch, aby zjemnil chuť mäsa. Cukor je sám o sebe tiež konzervant. Najviac sa používa na konzerváciu bobúľ a lesných plodov. Okrem toho, že im predĺži životnosť, tiež zvýrazni chuť. V klimatickom pásme, v ktorom sa Sápmi nachádza, nie je prekvapením, že potraviny boli uchovávané aj zmrazením. Po porážke sobov v zime bolo mäso zmrazené na vhodnom mieste a vytiahlo sa až na skorú jar, kedy bolo spracované alebo iným spôsobom konzervované.195 V minulosti, ale aj dnes na niektorých miestach bez mrazničky, bývali plody morušky uskladnené počas zimy v snežných závejoch a na jar opäť vykopané.196 Okrem mrazenia sa používa na predĺženie životnosti potravín v Sápmi chladenie alebo uchovávanie vo vode. Niektoré potraviny, ako napríklad brusnice alebo moruška, boli najskôr starostlivo očistené a následne sa vložili priamo do nádob s čistou vodou a uložili sa na chladné a tmavé miesto.197 V minulosti aj súčasnosti sa veľmi často sa aplikuje konzervácia údením. Táto metóda spočíva v tom, že sa potravina ponechá v teplom dyme. Údením sa nielen konzervuje, ale získava aj špecifickú chuť a arómu. Takýmto spôsobom sa ošetrovalo mäso, ryby alebo syry. Mäso môže byť pred údením naložené v soli. Doba údenia záleží na mnohých faktoroch. Je to hlavne miesto údenia, počasie, veľkosť upravovanej potraviny a tiež druh spaľovaného dreva. Vo všeobecnosti je to však niekoľko hodín až dní. Drevo je vyberané podľa osobnej preferencie tej ktorej osoby. Využívajú sa rôzne druhy, ako napríklad breza, borievka, jelša a podobne. Chuť sa odvíja aj od toho, či je drevo pálené s kôrou, alebo bez kôry.198 V minulosti bolo údenie

194 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 30. 195 Nilsson, Lena Maria: Food, Nutrition, and Health in Sápmi. In: Andersen, Veslemøy – Bar, Eirin – Wirtanen, Gun (eds.): Nutritional & Health Aspect – Traditional & Ethnic Food, Nutritional and Health Aspects of Food in Nordic Countries. Academic Press, 2018, s. 189. 196 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 28. 197 Nilsson, Lena Maria: Food, Nutrition, and Health in Sápmi, c.d., s. 189. 198 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 31.

63 rozšírené hlavne u horských Sámov a menej u lesných.199 V súčasnosti je táto úprava rozšírená medzi všetky skupiny Sámov. Tradičná sámska znalosť je založená na zmysloch ako čuch, hmat a zrak. Ľudia, ktorí pravidelne údia, vedia pomocou svojich zmyslov určiť, kedy je oheň alebo dym optimálny a kedy je surovina hotová.200 Jednou z najstarších konzervačných metód, ktorá je rozšírená v mnohých kultúrach po celom svete, je sušenie. Z potraviny sa odstránením vody stane produkt s predĺženou životnosťou a so zachovanými živinami. 201 Najvhodnejšie počasie na sušenie je v Sápmi začiatkom jari, kedy je chladno a veterno, nemalo by však byť vlhko. Koniec zimy a začiatok jari je vhodný aj vďaka tomu, že ešte nelieta žiaden hmyz, ktorý by nakládol do potravín vajíčka. Za zlého počasia mohli byť potraviny sušené aj v stanových príbytkoch alebo v chatách. Mäso sa často sušilo aj v budove, zvanej njalla, pretože bola vyvýšená a chránila potraviny pred vlhkosťou a škodcami (viď kapitola 6.10.). Takýmto spôsobom sú ošetrované ryby, mäso, bylinky, ale aj sobia krv alebo lesné plody. Pre sušenie je potrebné mäso, ktoré obsahuje tuk. Soby sa preto porážali v decembri, ešte predtým, ako začali strácať na váhe. Najvhodnejšie mäso pre tento účel je zo samčekov a samičiek bez mláďat.202 Ryby sa rozrežú pozdĺž chrbtice na dve polovice, nasolia sa a zavesia na vhodné miesto k sušeniu. Proces sušenia trvá niekoľko týždňov. Sušené mäso sa obyčajne nejedávalo ako hlavné jedlo, ale skôr bolo považované ako niečo menšie k zahryznutiu na cestách, alebo doma medzi jednotlivými jedlami. Ak sa Sámovia nachádzali na cestách, konzumovali ho obyčajne spoločne s kávou. Ďalším využívaným procesom je fermentácia, počas ktorej rozkladajú mikroorganizmy sacharidy a tuky na jednoduchšie látky. Takto upravené potraviny majú nielen predĺženú životnosť, ale sú aj bohaté na probiotické kultúry, ktoré sú vhodné na posilnenie imunitného systému a správnu funkciu tráviacej sústavy. Z často fermentovaných potravín v Sápmi uvediem napríklad syr, ryby alebo iné mliečne výrobky. Sobie mlieko sa často uložilo spoločne s bylinkami do nádoby, a tá sa mohla vložiť do studeného prameňa.203 Vďaka správnemu ošetreniu a uskladneniu mohli byť príležitostne konzumované aj sezónne potraviny, ktoré neboli dostupné v každom ročnom období. Pri zbere a získavaní surovín sa dbalo na to, aby boli správne uložené a zakonzervované do zásoby. Znalosť

199 Nilsson, Lena – Dahlgren, Lars – Johansson, Ingegerd – Brustad, Magritt – Sjolander, Per – Van Guelpen, Bethany: Diet and lifestyle of the Sami of southern Lapland in the 1930s–1950s and today, c.d., s. 310. 200 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 31. 201 Devi, Rameen: Food processing and impact of nutrition. Scholars Journal of Agriculture and Veterinary Sciences, 2015, č. 2, s. 306. 202 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 30. 203 Ibid., s. 29.

64 konzervácie bola veľmi dôležitá počas obdobia nomádskeho spôsobu života, ale dnes je tiež rovnako cenená, pretože aj v súčasnosti strávia chovatelia sobov niekoľko dní alebo aj celé týždne mimo ich domovov, a preto je dôležité, aby mali so sebou správne ošetrené jedlo, ktoré nepodlieha skaze. Aj napriek tomu, že sa tradičné stavby vo väčšine prípadoch nevyužívajú ku trvalému bývaniu, Sámovia ich stále využívajú na úpravu svojej stravy. Väčšina jedla je údená v chatách, stanoch, alebo v budovách určených k údeniu. Stretávame sa aj s experimentovaním a modernými konzervačnými metódami a sušičkami, no väčšina Sámov stále uprednostňuje tradičnú úpravu, pretože každý z uvedených procesov dodá potravinám unikátnu chuť.

6.3.1. Príprava stravy Medzi tradičné techniky prípravy potravín patrí varenie, údenie a pečenie na otvorenom ohni.204 Najčastejšie sa jedlo pripravuje varením, ktoré je súčasne aj najzdravším variantom spomedzi spomínaných. Počas neho sa zachováva obsah živín a jedlo nie je vystavené pôsobeniu škodlivých látok. Aby sa predišlo strate živín, ktoré sú uvoľnené počas varenia do vody, sú neskôr skonzumované vo forme vývaru. Podľa niektorých bádateľov pečenie nepatrí do tradičnej prípravy stravy.205 Sobie mäso je najčastejšie upravené varením, údením, alebo sušením. Ryba sa obyčajne zaúdi a následne môže byť varená alebo pečená. Môže byť tiež rovno po údení konzumovaná v závislosti od dĺžky údenia.206 V súčasnosti sa spôsob prípravy nezmenil. Tradícia sa premieta aj do prípravy pokrmu, ktorá je založená na starých spôsoboch: „They boiled everything back in the days. Now we do different, stuff but still keep the traditional, like frying the meat before you boil it, just to close in the juices in the meat and stuff like that.“207

6.4. Tradičné recepty

Tradičný životný štýl Sámov vo veľkom formoval aj ich prístup k jedlu. Ovplyvnil výber potravín a hlavne spôsob prípravy pokrmov. Mnohé z tradičných Sámskych receptov boli vynájdené a pripravené tak, aby mohli byť konzumované po dlhšiu dobu, keď boli Sámovia v pohybe. Pokrmy sa odlišujú na základe rodiny, regiónu a podmienok, v ktorých ľudia žijú.

204 Nilsson, Lena Maria: Food, Nutrition, and Health in Sápmi, c.d., s. 190. 205 Notaker, Henry: Food Culture in Scandinavia. Westport, Connecticut: Greenwood Press, 2009, s. 104. 206 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 20. 207 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990.

Ingrediencie sa môžu rôzniť na základe toho, čo je dostupné v danom regióne. Existujú rôzne variácie jedného jedla po celom Sápmi a rovnako tak môžeme nájsť jedno jedlo pod viacerými názvami kvôli odlišnostiam v jazyku. Sámovia sa v mnohom odlišujú v prístupe, ktorý majú k rôznym tradičným pokrmom, vo frekvencii konzumovania a tiež v množstve prijímaného jedla. Je to výsledok ich výchovy a skúsenosti alebo prípadne zvykmi bežnými v ich spoločnosti. Na základe všetkých rozhovorov realizovaných v teréne a odpovedí v dotazníkoch boli vyselektované pokrmy, ktoré sú stále rozšírené na veľkej časti územia, a preto boli vybrané ako reprezentatívne a budú bližšie priblížené. Pravdepodobne najrozšírenejšie jedlo zložené z byliniek a mlieka predstavuje gompa. Tento tradičný pokrm v podstate vznikol potrebou zakonzervovať sobie mlieko na čo najdlhší čas. Vďaka tejto úprave vydrží neskazené aj niekoľko rokov.208 Podľa slov Grety, v roku 2014 servírovala päťročnú gompu, ktorá vďaka archangelike vydržala požívateľná. 209 Vedľa zmienenej byliny môže obsahovať štiav a mliečivec alpínsky. Mix bylín sa uvarí a zmieša sa so sobím mliekom, čím vznikne hustá zmes. Gompa môže byť jedená samostatne alebo ako príloha k inému jedlu.210 V súčasnosti existuje množstvo variant tohto jedla. Obmieňajú sa rastliny a tiež môže byť miesto sobieho mlieka použité kozie. Ak tieto neboli k dispozícii, Greta pripravovala pokrm aj z kravského mlieka.

Obrázok 7. Novodobá adaptácia gompy. Obrázok 8. Greta pri príprave kaše juobmo. Prevzaté z: Huuva, Prevzaté z: Harnesk, Victoria: Taste of Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture. innovation into the future. Stockholm: Jokkmokk: VARDA, 2014, s. 86. Slow Food Sápmi, 2015, s. 47.

208 Rautio, Anna Maria – Linkowski, Weronika Axelsson – Östlund, Lars: They Followed the Power of the Plant: Historical Sami Harvest and Traditional Ecological Knowledge (Tek) of Angelica archangelica in Northern Fennoscandia, c.d., s. 623. 209 Ibid., s. 626. 210 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d. s. 18.

Známym a obľúbeným pokrmom z rastlín je aj kaša juobmo. Greta Huuva popisuje, ako začiatkom leta vo veľkom zbierala štiav kyslý. Na tento typ pokrmu je potrebné nazbierať veľké množstvo listov, pretože varením sa scvrknú. Listy sa varia v malom množstve vody, až pokiaľ sa neroztopia a nevznikne z nich kaša.211 Listy po uvarení zmenia farbu na sivo zelenú. Kaša sa po dovarení môže zmraziť a uchovať na zimné mesiace. V minulosti sa pokrm mohol uchovať v drevených sudoch, uskladnených v studenej pivnici. Juobmo sa následne riedilo so sobím mliekom. 212 Dnes existuje mnoho variantov, ktoré kombinujú kašu juobmo napríklad so smotanou, čím vznikne dip ku mäsu alebo rybám. Tento pokrm je s obľubou konzumovaný aj samostatne ako dezert.213

Obrázok 7. Bidos. Foto Nevada Berg, 2019. Obrázok 8. Tradičný chlieb gáhkku. Osobný archív, Kristoffer Åström.

Tradičné jedlo pripravované pri slávnostnejších udalostiach je bidos. Jedlo sa obyčajne varí pri väčších príležitostiach, ako je napríklad svadba, ale je tiež pripravované počas prázdnin a v momente, keď sa zíde viacej ľudí.214 Jedná sa o polievku alebo hustejšie ragú pripravené zo sobieho mäsa a zemiakov. Mäso je dusené v malom množstve vody spoločne so zemiakmi. Hannes popisuje rozdiel medzi tradičným švédskym vývarom a bidos: „In Sweden they have like meat, potatoes, carrots, onions and lots of different stuff, but here it's like mostly meat and potatoes and that recipe can also vary from which part you are.”215 Môže byť zahustený, alebo

211 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 212 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 85. 213 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 214 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 215 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990.

67 nezahustený. Napríklad v oblasti Finnmark sa bidus tradične zahusťuje.216 Okrem zeleniny môžu variovať aj použité byliny. Na zvýraznenie chuti sa pridáva aj tuk zo sobieho žalúdka. V minulosti bolo pridávané často sobie srdce. Bidos je tradične doplnený sámskym chlebom, gahkko. Typickým pokrmom pre celú oblasť Sápmi je gáhkku, plochý chlieb. Tradične sa robil z ingrediencií, ktoré boli v rodine k dispozícii. Mohol pozostávať len z múky, vody a soli. Ak bol nedostatok múky, bývala nahradená kôrou alebo tiež korienkami. Opäť existuje množstvo receptov, ktoré sa líšia od rodiny k rodine. Turi vo svojej práci napríklad uvádza, že chlieb bolo možné vyhotoviť z lišajníku nazývaného bradatec, iných lišajníkov a borovicovej kôry s trochou múky.217 Môže sa líšiť aj veľkosť chleba. Niekde nájdeme chleba väčších rozmerov, inde obľubujú menšie chlebíky. Jeho konzistencia umožňovala zobrať ho so sebou na cesty, pretože v batohu vydržal pomerne dlho a nemrvil sa. Pri varení v prírode môže byť použitý na vytretie panvice. Gáhkku sa tradične piekol na plochom kameni, alebo na suchej panvici na otvorenom ohni. Dnes sa pečie častejšie v trúbe, ale mnoho Sámov si ho stále zvykne upiecť vonku. Všetci respondenti majú na chlieb pomerne silné spomienky zo svojho detstva. Podľa niektorých psychológov patria spomienky na jedlo medzi tie najsilnejšie.218 Ľudia si dokážu aj po mnohých rokoch vybaviť chuť, vôňu a pocity, ktoré majú spojené s konzumáciou svojho obľúbeného jedla. Mojim respondentom sa pri zmienke o gáhkku vybavila celá rada spomienok na ľudí, rodinu, udalosti alebo činnosti, ktoré sa viazali k tomuto pokrmu. Juhán spomína: „[…] and then we were waking up every morning. My aunt she was always baking, so she always made me a gahkku, traditional bread […] off course butter on top of it and then we had dried and smoked reindeer meat on top.“ 219 Helena opisuje spomienky, ktoré sa viažu na leto s rodinou v horách: „We did bread every morning, because you have your meal with you. Put some water and little bit salt and sugar and mix it and then you put it in the pan. Fresh bread, two, three and you eating it with it. And you do the bread every morning […] you can put it on stone on open fire.That’s traditional way to do it. So, you put the bread on the stone, on open fire, on both sizes. Let it dry around the fire and that was perfect. And we are still doing it during the summer.“220

216 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 59. 217 Turi, Johan – Demant Hatt Emilie: An account of the Sami - Muitalus Samiid Birra, c.d., s. 54. 218 von Essen, Elisabeth – Mårtensson, Fredrika: Young adults' use of emotional food memories to build resilience. Appetite, 112, 2017, s. 210 – 218. 219 Informoval Juhán Niila Stålka, nar. 1998. 220 Informovala Helena Länta, nar. 1966.

Katrin robila chlieb na raňajky jej mama: „Often we had the bread my mother had baked, called ghakko. I ate it for breakfast […] bread and butter, but nothing else. Maybe sometimes dried meat. Dried, smoked reindeer meat.”221 Victoria si zase spomína, ako robila chlieb so svojou babičkou na horách. Každé ráno chodili spoločne loviť ryby a následne piekli chlieb: „[…] then we go to her hut, it was like kåta and there she had made dough […] so she had sort of prepare that and then we went out fishing and then we put the fish up for smoking in the hut, close to the roof, where there smoke goes out. So, and then we baked the bread at the same time, so it was like fresh bread and smoked fish.222 Hannes pripravuje chlieb aj v súčasnosti: „[…] and if you are out in the forest and you only have like frying pan, then it’s really good to eat only suovas and gahkku. So, you fry the meat in butter and then you just scrape with the bread on the pan and just eat it. You get greasy hands, but it is really, really tasty, salty and really good.“223 Rôzne formy údeného a soleného sobieho mäsa sa nazývajú suovas. Toto pomenovanie znamená v sámčine údené. Termín suovasbierggu označuje údené mäso, pričom sa môžeme stretnúť aj so suovas guolli, teda údenou rybou.224 Vo všeobecnosti sa však suovas vzťahuje na mäso. Pokrm vznikol na základe tradičného spôsobu konzervácie.225 Mäso sa pred údením buď posype soľou, alebo je naložené do slaného roztoku. Suovas môže byť nakrájané na plátky a ľahko opečené. Je obľúbené ako rýchla večera a tiež pri pobyte vonku. Dnes je obľúbené v kombinácií s brusnicami a zemiakmi. V reštaurácii sa môžeme stretnúť aj s kombináciou so smotanou a cibuľou.226 Helena popisuje, že každý na Severe vie, čo je to suovas: „We have eat it for many hundred of years […]. Put salt and then you can have it for a long time with no fridge or nothing. You can have it in your backpack.“227 Jedná sa o prvý pokrm, zapísaný na zoznam Swedish presidia products.228

221 Informovala Katrin Susanne Lantto, nar. 1973. 222 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 223 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 224 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 225 Informovala Helena Länta, nar. 1966. 226 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 227 Informovala Helena Länta, nar. 1966. 228 Projekt presidia products je prirovnávaný ku noemovej arche. Obsahuje zoznam gastronomických výrobkov, ktoré sú ohrozené veľkovýrobou, geneticky upravovanou stravou a normami. Projekt sa snaží udržať výrobky, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Obnovuje tradične metódy spracovania, miestne odrody a ekosystémy. Viac informácií na webe https://www.fondazioneslowfood.com/en/, cit. 2.7.2020.

Obrázok 9. Gurpi obalené v tuku zo Obrázok 10. Plátky sobieho mäsa, suovas, pečené na panvici sobieho žalúdka. Osobný archív, Kristoffer so zeleninou. Osobný archív, Kristoffer Åström. Åström.

Gurpi je mleté a zaúdené mäso, obalené v tuku zo žalúdka. Helena popisuje, že tento pokrm je ešte starší ako suovas. Je veľmi tradičný a vychádza z toho, ako sa robievali klobásky.229 Vyrába sa tak, že sa pomelie sobie mäso, osolí sa a následne sa obalí v tuku zo žalúdka, ktorý pripomína sieť. Keď je mäso zabalené, zaúdi sa.230 Pred konzumáciou býva vyprážané na panvici potretej tukom alebo maslom. Na niekoľko rokov tento produkt vymizol z obchodov, pretože sa verilo, že tuk je škodlivý. Pred 10 rokmi sa ale vrátil naspäť do obchodov a čoraz viac ľudí si ho opäť kupuje.231 Gurpi je stále populárne a jedáva sa v rôznych kombináciách. Môže byť servírované s tradičným gáhkku, šalátom alebo so zemiakmi. Obľúbená forma pokrmu je aj renskav, teda najemno nakrájané sobie mäso. Jedná sa o najjemnejšie mäso zo soba. Dnes sa kombinuje hlavne s brusnicami alebo hubami. Hlavne v čase porážky sa pripravovalo jedlo s názvom blodpalt. Názov je zložený z dvoch slov, ktoré by sa dali preložiť ako krvavé knedliky. Sú typické pre severné časti Sápmi, ale známe sú aj v iných častiach. Ako pomenovanie napovedá, vyrába sa z krvi, do ktorej sa pridá múka. Niekedy môžu byť pridané aj nastrúhané zemiaky. Cez noc sa nechá odležať a na druhý deň sa vytvaruje do hrudiek. Následne sa varí. Blodpalt býva servírovaný ako príloha k mäsu. Bol obľúbeným jedlom počas dlhej zimy. Dnes sa často podáva ako dezert s maslom a čerstvými alebo spracovanými brusnicami. Opäť sa jedná o jedlo, ktoré v respondentoch vyvoláva silné spomienky. Môžeme na ňom vidieť, ako sa odlišujú odpovede respondentov a tiež ich reakcie na toto jedlo na základe

229 Informovala Helena Länta, nar. 1966. 230 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 231 Informovala Helena Länta, nar. 1966.

70 ich osobnej histórie. Juhán si ho pamätá z detstva: „When we visited my grandmother she always made the […] we called it palt,. or even blodpalt […] and it’s a flour mixture and then we had dried reindeer blood inside of it. So, it is really good on energy and so […].”232 Viktória popisuje, ako sa vyrábalo blodpalt v ich rodine: „My grandmother on the father side, she made some […] we call it palt. But it’s like balls of brain from the reindeer and I think that is not so much eaten today. But we still do it sometime. We can eat like blood palt or potato palt and something […] but this was made of brain from reindeer.”233 Respondenti, ktorí vyrastali v sámskom prostredí, majú na jedlo pozitívne spomienky, a preto ho majú v obľube aj dnes. S opakom sa stretávame u Evy Gunnare, ktorá sa do Sápmi privydala: „And we made something called palt, with the brain. It was not my favorite, but I can understand […] because if you eat a lot of meat, the meat itself is not very interesting, because it is not so much flavouring. So, it is much more interesting with the other kind of textures and flavours. And usually […] the liver or the kidneys or those organs have more vitamins and minerals than meat. So, I'm not loving that, but I can understand it.“234

Obrázok 11. Blodpalt, krvavé knedlíky, varené Obrázok 12. Krvavé palacinky, ktoré obľubujú v hrnci. Osobný archív, Hannes Suopanki namä deti. Prevzaté z: Harnesk, Victoria: Taste Lakso. of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future. Stockholm: Slow Food Sápmi, 2015, s. 47.

Medzi deťmi po celom Sápmi sú najpopulárnejším jedlom blood pancakes, teda krvavé palacinky. Toto jedlo sa stáva znovu populárnym v posledných rokoch. Je založené na filozofii využívania všetkých častí zvieraťa. Krv je obľúbená kvôli svojej chuti a tiež vysokému obsahu železa. Obyčajne sa palacinkové cesto robí zmiešaním krvi, vody, múky a trochou soli.

232 Informoval Juhán Niila Stålka, nar. 1998. 233 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 234 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967.

V niektorých rodinách robia palacinky aj pridaním mozgu. Hannes popisuje takýto recept: „[…] a little flour and water. We put like one brain equals for eggs, when you make pancake batch. So, we took like half of the brain and blender, you know like mixer and a little water. So, it was like a thick sauce and then salt and sugar and then flour. So, it got thicker. And then put it on the frying pan. Making like this small [showing] pancake and eating with blueberry jam and so on. And it was like tasty, like grey color. It tasted like salt sugar and iron.”235 Dnes sa palacinky podávajú s maslom a brusnicami. Kvôli vysokému obsahu železa ich často konzumujú tehotné sámske ženy. Súčasťou tradičnej kuchyne je varenie kostnej drene, ktorú Sámovia s obľubou jedávajú. Kosť je otvorená nožom alebo sekerou a rozrezaná na polovicu. Dreň môže byť z kosti vytiahnutá aj pomocou špajdle, alebo iného ostrejšieho predmetu. Je varená alebo grilovaná na otvorenom ohni. Má bohatú a výraznú chuť.

Obrázok 13. Kostná dreň pripravená na údenie. Osobný archív, Kristoffer Åström. Zoznam vybraných sámskych jedál by mohol pokračovať. Rozmanitosť potravín podčiarkuje množstvo chutí, textúr a kombinácií. Miestne druhy zvierat a rastliny poskytujú rôzne variácie jedál. Rodiny respondentov obyčajne kombinovali a stále kombinujú ingrediencie, získavané z jednej oblasti: „So, I think it’s like when things that grow so close together sort of fit each other. And I think also that’s why for example reindeer or elk meat and then you make mushroom sauce or something and have fresh berries, it’s like perfect.“236

235 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 236 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972.

6.4.1. Nápoje Z realizovaných rozhovorov vyplýva, že najčastejším nápojom Sámov bola voda a káva. Mlieko, ako už bolo spomenuté, sa nikdy nekonzumovalo vo veľkom. Za zmienku stoja výskumy, podľa ktorých veľká časť Sámov v Rusku a Fínsku trpí neznášanlivosťou laktózy.237 Zaujímavé bolo zistenie z terénu a to, že 50 % z respondentov zo severného Švédska a Nórska nemôže konzumovať mlieko kvôli zdravotným ťažkostiam. Victoria napríklad udáva:„[…] only water. So, when I was a child, we didn’t drink anything else than water. I mean sometimes, of course there were milk in the refrigerant, but I can’t say that it was the main thing to drink.”238 V severných častiach Sápmi nebola ani silná tradícia pitia čajov: „[…] this is not normal in Sami. The coffee is more, if I say 99 % Sami people drink coffee. And maybe 2 % they drink tea […] if you were lucky you can buy the tea, but normally we had coffee.“239 Ako možné vysvetlenie sa ponúka jednak nedostatok bylín počas dlhej zimy a Nils vysvetľuje, že ak sa rastliny uvaria, zabijú sa vitamíny v nich obsiahnuté.240 Určité pokrmy alebo nápoje majú medzi Sámami symbolický význam. Spomeniem napríklad kávu, ktorá symbolizuje sociálnu interakciu. Jej pitie tiež slúži ako akési rozvrhnutie dňa alebo symbol oddychu. Káva sa pila a stále ešte pije bez ohľadu na časť dňa. Ráno sa pila pre posilnenie a naštartovanie organizmu. Na obed bola pitá na zohriatie a podľa informácie od Nilsa sa káva pila aj po večeri alebo všeobecne po skončení jedla.241 Chovatelia sobov si vždy našli čas a zastavili sa, aby urobili oheň a zohriali si kávu. Nerobili tak len kvôli posilneniu, ale aby mali aj soby dostatok času oddýchnuť si a napásť sa pred ďalšou cestou.242 Do kávy sa často namáčalo sušené mäso alebo aj tradičný syr, potom sa pokrm označoval ako kaffeost. Sámovia tak konali v čase, kedy vedeli, že nebudú prijímať žiadnu inú potravu a káva so syrom alebo sušeným mäsom postačila na pokrytie energetického výdaja. Syr sa obyčajne pokrájal na malé kúsky, zalial kávou a potom sa konzumoval pomocou lyžičky. Tento zvyk je obľúbený aj dnes.

237 Kozlov, Andrew – Lisitsyn, Dmitriy: Hypolactasia in Saami subpopulations of Russia and Finland. Anthropologischer Anzeiger; Bericht uber die biologisch-anthropologische Literatur, 55, 1997, č. 3, s. 281 – 287. 238 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 239 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 240 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 241 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 242 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 98.

Obrázok 14. Naľavo sušené mäso máčané do kávy a napravo kaffeost. Osobný archív, Kristoffer Åström.

Tradičný a tiež pomerne rozšírený nápoj pochádzal z brezy. Koncom mája a začiatkom júna je najlepší čas na zozbieranie miazgy z brezy, ktorá bola s obľubou konzumovaná. Elaine popisuje, že si vyberá na zber miazgy strom, ktorý je hrubší ako 20 centimetrov v priemere. Asi vo výške kolien vyvŕta dieru a do nej zasunie hadicu, ktorá ústi do starostlivo vyčistenej fľaše.243 Množstvo obsahu, ktorý je možné pozbierať, závisí od stromu, lokality a obdobia. Miazga má pomerne sladkú chuť a dá sa z nej vyrobiť sirup. Niektorí ľudia si dokonca robia kávu s jej použitím.244 Rovnakú informáciu nachádzame aj v starších prameňoch.245 Brezová šťava sa tiež pila v skvasenom stave.246

Obrázok 15. Zber miazgy. Osobný archív, Kristoffer Åström.

243 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 61. 244 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 85. 245 Turi, Johan – Demant Hatt Emilie: An account of the Sami - Muitalus Samiid Birra, c.d., s. 54. 246 Marek, Václav: Staré laponské náboženství., c.d., s. 60.

Okrem už zmienených nápojov nachádzame aj občasné zmienky o výrobe iných nápojov. Lesní Sámovia napríklad, nechávali fľašky naplnené borievkami skvasiť na slnku, a tak vyrábali nápoj podobný cideru.247

6.5. Stravovacie návyky Sámov

Počas terénneho výskumu bola u respondentov sledovaná aj dôležitosť, ktorú prikladajú jednotlivým chodom počas dňa. Všetci z respondentov považujú za najdôležitejšie jedlo dňa večeru. Obedu, oproti tomu, neprikladajú veľký význam. Zdá sa, že toto zistenie pravdepodobne súvisí s históriou ich rodín, kedy jej členovia nemali čas na obed, nachádzali sa mimo domu a vo väčšine prípadov jedávali studené jedlo v kombinácii s kávou. Deti si odniesli takýto vzorec správania do svojich rodín a pokračujú v zaužívanom spôsobe stravovania. Z rozhovorov a zozbieraných dát vyplynulo, že veľa Sámov má dodnes na obed menšie a väčšinou studené jedlo. Kristoffer popisuje, že nejedáva skoro vôbec obed: „Maybe sometimes coffee and a sandwich.“248 Ďalší respondent udáva: „I always had bread with me to school.“249 Raňajky bývajú tiež menšie. Väčšina z respondentov jedáva chlieb alebo kašu. Pred 30 rokmi, keď boli niektorí z respondentov deťmi, často jedávali na raňajky zbytky z predchádzajúceho dňa. Viktória sa podelila o spomienky zo svojho detstva: „In the early morning when I was a child, we didn't eat breakfast like my classmates […] we had like leftovers from day before. So it could be fish, meat or anything. I think it was much because my father was going to the forest. So, we just took the leftovers and eat it. […] I remember when I was […] I think maybe nine, ten years old I was going to sleep over at the classmate and she came from the ordinary Swedish family and when I step up in the morning at their place I just stare at the table: “Waaau, what is this?” It was like yoghurt and bread and ordinary stuff like juice and things and I was like: “What is this some kind of Christmas food?” Because we have never eat like that in the mornings [laughing].“250 Na základe terénneho výskumu nachádzame určité súvislosti aj s oblasťou, v ktorej respondenti vyrastali a ktorá určitým spôsobom mohla formovať ich súčasné stravovacie návyky. Nejedná sa však o takú mieru, ako tomu bolo v minulosti.

247 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 16. 248 Informoval Kristoffer Åström, nar. 1982. 249 Informovala Respondentka 1, nar. 1992. 250 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972.

Geografické súvislosti s výberom konzumovaného jedla sú najviac patrné pri rodinách, ktoré stále žijú tradičným životom, alebo ním donedávna žili. Kristoffer počas rozhovoru komentoval stravovacie návyky svojho otca, ktorý skoro vôbec nekonzumuje ryby. Je to dané tým, že patrí medzi horských Sámov a jeho rodina nemala v minulosti častý prístup k rybám.251 U starších respondentov boli tiež sledované návyky, ktoré môžu súvisieť s oblasťou, v ktorej vyrastali celý život. Nová generácia však už nie je tak silno prepojená na tradičný spôsob života, jednak kvôli tomu, že sa s rodičmi odsťahovali do miest, alebo sami odišli do mesta za štúdiom. U týchto respondentov nie je výber konzumovaných jedál viazaný na geografickú oblasť, v ktorej žili ich predkovia. Zo zistení vyplýva, že každá rodina má vlastné stravovacie preferencie, ktoré ovplyvňujú ich členov v budovaní stravovacích návykov. Tie sa líšia na základe mnohých faktorov, či už sa jedná o geografickú lokáciu, spôsob života alebo dostupnosť zdrojov. Deti väčšinou napodobňujú preferencie rodičov, alebo ľudí zo svojho bezprostredného okolia. Z psychologického hľadiska môže byť budúca preferencia stravy ovplyvnená aj pozitívnymi spomienkami, ktoré v človeku vyvolávajú chuť na určité jedlá alebo naopak, vďaka negatívnym spomienkam môžu prechovávať k určitým jedlám až averziu.252

6.6. Zvyky, tradície a rituály spojené s jedlom

Zvyky a tradície majú pre ľudí veľký význam. Tradíciu chápeme ako udržovanie zvykov alebo predstáv a je na ňu nazerané ako na kultúrny vzor, ktorý je hodný nasledovania.253 Je predávaná z generácie na generáciu v rámci určitej skupiny. Pomerne dlhé udržiavanie starých predkresťanských predstáv Sámov súvisí s neskorým prijatím kresťanskej viery u Sámov. Ich obracanie na novú vieru sa začalo v 16. a 17. storočí, kedy štát postupoval veľmi tvrdo voči pohanom a akýmkoľvek prejavom pohanskej viery.254 Niektorí ľudia nachádzali útočisko na polostrove Kola, kde im Rusko poskytovalo relatívnu

251 Informoval Kristoffer Åström, nar. 1982. 252 Bonnot-Matheron, Silviane: Nechuť k jídlu: průvodce výchovou v rodině. Z fr. originálu preložila Markéta Demlová Praha: Portál, 2002, s. 98 – 99. 253 Brouček, Stanislav – Jeřábek, Richard (eds.): Lidová Kultura. Národopisná Encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Praha: Mladá fronta, 2007, s. 1065. 254 Botz-Bornstein, Thorsten – Hengelbrock, Jürgen: Re-ethnicizing the Minds?: Cultural Revival in Contemporary Thought. Amsterdam: Rodopi, 2006, s. 264.

76 slobodu v prejavoch ich pôvodného náboženstva. Vďaka týmto reštrikciám sú pôvodné zvyky a predkresťanské náboženstvo aj u samotných Sámov známe len veľmi fragmentárne.255 V následujúcej podkapitole budú predstavené a objasnené zvyky, rituály a magické predstavy súvisiace s konzumáciou a získavaním potravy v tradičnej kultúre. Budú hľadané kontinuity medzi formami tradičnej kultúry a súčasnosťou.

6.6.1. Lov divej zveri a porážka sobov

Sieidi pre Sámov predstavuje miesto obetného charakteru nachádzajúce sa v prírode. Väčšinou pozostáva z kameňa alebo iného prírodného objektu, ktorý je nezvyčajného tvaru v surovej forme, teda neopracovaný človekom. Podľa niektorých etnografických štúdií mali sieidi slúžiť ako médium medzi pozemským životom a nadprirodzenými silami.256 Slúžil ako miesto, kam chodili Sámovia pravidelne obetovať pred alebo po love. 257 Väčšinou sa jednalo len o obetovanie celkom bezcenných zbytkov ako sú napr. krv, obsah čriev, sobie parohy a podobne.258 Pri samotnom love boli praktikované rituály, v tomto prípade rituál očisty, kedy muž odchádzajúci na lov zotrel zo seba sily domova vetvičkou zo stromu. Keď sa naopak vracal domov, zotrel podobným spôsobom zo seba sily lesa.259 Ku podobnému účelu bol neskôr využívaný aj otvor v zadnej časti stanu. Muž cezeň vychádzal, keď išiel na lov a tiež vchádzal, keď sa z neho vracal. Otvor mal byť čo najmenší, aby lovec, ktorý sa nim pretiahol, zotrel zo seba všetky sily domova alebo lesa. Otvorom sa nikdy inokedy nevstupovalo ani nevychádzalo. Obzvlášť prísny zákaz platil pre ženy. Veci, ktoré mali posvätný charakter, boli nosené cez tento otvor preto, aby nemuseli prejsť cez časť stanu, ktorá bola určená bežným činnostiam. 260 Otvorom sa vnášalo do stanov aj mäso ulovených alebo porazených zvierat.261 Postupom času sa stále viac a viac zmenšoval a dnes sa považuje len za otvor na vetranie a je zakrývaný rôznymi predmetmi, aby bolo zabránené úniku tepla. V súčasnosti sú tieto zvyky medzi Sámami úplne zabudnuté. Posledné doklady o takomto rituálnom význame nachádzame v 18. storočí.

255 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 10 – 11. 256 Mebius, Hans: Bissie. Studier I samisk religionshistoria. Östersund: Jengel, 2003, s. 147. 257 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 17 – 20. 258 Ibid., s. 19. 259 Ibid., s. 21. 260 Ränk, Gustaf: Grundprinciper för disponeringen av utrymmet i de Lapska kåtorna och gammerna. In Folkliv. Acta ethnologica et folkloristica Europaea, 12, 1949, s. 101. 261 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 21.

V súvislosti s lovom zvierat je treba zmieniť, že ženy boli vylúčené z väčšiny činností, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkali lovu.262 Boli však podľa pôvodných predstáv chránené pred medveďom. Ak stretla žena v lese medveďa, mala jednoducho zdvihnúť svoju sukňu a ukázať mu, že je žena. Medveď ju v takom prípade nechal odísť. Nechcel si pohnevať jej manžela, pretože vedel, že by chcel pomstiť smrť svojej ženy a prišiel by ho zabiť.263 Takéto presvedčenie opisuje aj Greta Huuva: „I've never felt afraid in the forest like I can feel in a big city. I'm far more frightened of people than I am of bears. They always know where we are and keep away. Grandad used to say that if you were a girl you never needed to be afraid of the bear. If you ran into one, all you had to do was sit down and pee. Then he would go away.“264 Za povšimnutie stoja aj opisné mená, ktoré Sámovia dávali zvieratám, aby sa vyhli vysloveniu ich pravého mena. Robili tak z presvedčenia, že zviera dokáže rozoznať ich reč, čomu chceli Sámovia predísť. Tiež nechceli vyslovením mena zvieraťa prilákať do blízkosti svojho stáda medvede, vlkov alebo rosomákov. Takáto pozitívna alebo negatívna akcia po vyslovení pravého pomenovania má svoj pôvod v dávnej mágii, no medzi Sámami sa s ňou stretávame aj v súčasnosti. Respondent Hannes opisuje, aké prezývky dávajú ľudia zvieratám. Hovorí napríklad o vlkovi: „[…] sejpie is Lule Sami for Wolf. Siejpie is South Sami. In English you can say The grey one. It can be used in joiks, to teach kids and stuff, […] sometimes in everyday talk also.“265 Sámovia boli presvedčení, že všetko živé v prírode dokáže chápať ich reči.266 S takouto predstavou sa stretávame aj pri porážke sobov. Ak sa človek rozhodol, ktorého soba si vyberie na porážku, nesmel ho menovať nahlas. Mohol si to len pomyslieť a následne tak vykonať. V opačnom prípade by sob človeku rozumel a pravdepodobne by utiekol preč. Dodržovanie určitých zvykov sa objavovalo aj pri porážaní sobov. Pred posledným vydýchnutím soba by malo byť odstránené z jeho krku laso, ktorým bol chytený. Týmto spôsobom mu Sám vyjadril úctu a vďaku, že mu sob poskytuje svoje mäso k prežitiu.267 Práca

262 Äikäs, Tiina – Aspi, Jouni: Sacred and Profane Livelihood: Animal Bones From Sieidi Sites In Northern Finland. Norwegian Archaeological Review, 42, 2009, č. 2, s. 111. 263 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 61. 264 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 35. 265 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 266 Hallowell, Irving: Bear Ceremonialism in the Northern Hemisphere. American Anthropologist, 28, 1926, č. 1, s. 7. 267 Burges, Philip (ed.): EALLU: Food, Knowledge and How We Have Thrived on the Margins: Indigenous Youth, Arctic Change & Food Culture. Kautokeino: Arctic Council, 2017, s.55.

78 so skoleným sobom sa mala odohrávať ďalej od stanu a hlavne od vstupu. Nebolo to jednak hygienické a tiež sa verilo, že by takéto počínanie prinieslo rodine smolu.268 V súčasnosti je množstvo z týchto zvykov už zabudnutých, no niektoré sa stále praktikujú. Nils opisuje svoj zvyk spojený s porážaním sobov alebo lovom losov: „[…] it’s tradition for me. The first thing when I kill the reindeer and start to slaughtering, I drink a cup of blood, warm blood. Because blood has a lot of energy inside. When you drink you feel okay and get stronger in half minute. […] you take a piece from the liver, you take a piece of file when you open it. […] you don’t need the salt. Because the taste of blood is salty. So, you drink the blood and take a piece from the liver. And also, […] the first when you shot an elk, you open the elk, take out the stomach and then the first thing to do: Drink the blood.” Svoj zvyk následne vysvetľuje: „Because you have been outside all day, you are very tired. When you drink the blood, you get extra energy.”269 Zachytene sú aj mnohé magické praktiky, viažuce sa ku chovu sobov. Je to napríklad vyvážanie ich trusu, ktorý nesmel byť odvezený na polia, ale miesto toho na kamenistú planinu. V opačnom prípade by hrozilo ukradnutie stáda zlodejmi.270 Čo sa týka magickej symboliky lovu iných zvierat, líšia sa v závislosti na regióne. Ako príklad uvediem lov na zajaca. Ten je v Švédsku a Nórsku pomerne obľúbenou korisťou, avšak vo Fínsku nebol často lovený, pretože pre Sámov žijúcich na tomto území symbolizoval smolu.271

6.6.2. Medvedí rituál Rituál predstavuje kolektívny spôsob správania, ktorý je štandardizovaný, teda založený na pravidlách. Pomocou neho dané spoločenstvo indentifikuje svoje hodnoty, sociálnu hierarchiu a podobne. Rituály majú dlhú vývojovú tradíciu a rovnako ako zvyky alebo tradície sú tiež predávané z generácie na generáciu. Bezpochyby najväčšiemu záujmu spomedzi divokých zvierat sa v Sápmi tešil medveď. Ako bolo spomenuté vyššie, mnohé veci a zvieratá mali svoje krycie mená, aby nebolo jasné, že sa hovorí práve o nich. Sámovia používali nespočetné množstvo obrazných pomenovaní a nahradzovali tak v reči reálne meno medveďa, považované za tabu. Niektoré z týchto

268 Burges, Philip (ed.): EALLU: Food, Knowledge and How We Have Thrived on the Margins: Indigenous Youth, Arctic Change & Food Culture, c.d., s. 54. 269 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 270 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 57. 271Ibid., s. 58.

79 pomenovaní odkazujú na vzťah ľudí k medveďovi. Objavujú sa pomenovania odkazujúce na rodinné vzťahy ako: dedo z hôr, veľký otec, lesný otec chlpatý dedo, chlpatý brat. Niektoré vyjadrujú priateľstvo: dobrý priateľ, kamarát z lesa, dobrý chlap. Inokedy je pomenovanie založené na jeho správaní, prípadne na vlastnostiach, ktoré mu prisúdili ľudia: ten múdry, pojedač malín, pán lesa, ten silný a podobne. Nemalé množstvo epitet je spôsobené jednak množstvom jazykov používaných Sámami a jednak tým, že sa po určitom čase obmieňali. Sámovia verili, že ak sa nejaké krycie meno používa dlhší časový úsek, medveď začne rozumieť, že daným pomenovaním ľudia myslia jeho. Verili, že medvede majú svoju reč, ale dokážu rozumieť aj tej ľudskej.272 Sámovia pripisovali medveďovi množstvo nadprirodzených schopností. Medveď pre nich bol komunikátor medzi svetským a spirituálnym svetom. Sámovia v ňom videli napríklad múdrosť šiestich mužov a silu dvanástich. Tiež podľa jeho životného rytmu určovali aj začiatok leta a zimy.273 Muž a medveď sa vždy rešpektovali ako nepriatelia.274 Nikto nesmel povedať nič zlé o medveďovi a tiež sa lovec medveďov nesmel vystatovať, aké jednoduché ho bolo zabiť, pretože by to bolo voči medveďovi veľmi neúctivé.275 S ohľadom na význam medveďa sa okolo jeho ulovenia konal tzv. medvedí rituál. Séria rituálov mala medzi Sámami viacero významov a funkcií. V prvom rade sa jedná o náboženskú funkciu. Rituál mal pre Sámov hlboký spirituálny význam, chceli takýmto spôsobom dať najavo, že medveďa rešpektovali. Zároveň ho tak aj prosili, aby podal správu na onom svete, že s ním človek zaobchádzal dobre. Od tejto správy záviselo, či medveď povstane z mŕtvych a nechá sa znova uloviť rovnakými lovcami, prípadne im príroda pošle nového medveďa, alebo sa ostatné medvede odplatia ľuďom za prejavenie neúcty.276 V neposlednej rade mal rituál aj psychologický význam. V spoločnostiach, ktoré lovia zvieratá, je niekedy zabitie zvieraťa spojené s určitou vinou. Pocit viny môže byť výraznejší, ak sa jedná o veľké alebo antropomorfizované zvieratá. Samotný medvedí rituál, nasledujúci po jeho ulovení, sa v rôznych regiónoch pomerne líšil. Tým, že sa jedná o veľmi starý rituál rozšírený na rozsiahlom území prirodzene boli naň postupne nabaľované nové a upravené prvky. Vo všetkých prípadoch môžeme však povedať,

272 Hallowell, Irving: Bear Ceremonialism in the Northern Hemisphere, c.d., s. 7. 273 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 37 – 38. 274 Beach, Hugh: A Year in Lapland: Guest of the Reindeer Herders. Seattle: University of Washington Press, 2001, s. 133. 275 Pirak, Anta – Grundström, Harald – Wiklund Karl B.: En Nomad Och Hans Liv. Uppsala: Almqvist & Wiksell, 1933. 276 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 29 a 51.

že sa jedná o hody na počesť uloveného medveďa. Tieto zvyky tiež poukazujú na posvätný charakter konzumovanej potravy. Hugh Beach, profesor kultúrnej antropológie na Univerzite v Uppsale, popísal sériu rituálov, ktoré sa odohrávali po návrate muža z lesa s uloveným medveďom. Lovec mohol vstúpiť do stanu len cez zadný posvätný otvor. Vo vnútri čakali ženy, ktoré sa mohli na lovca pozrieť len cez mosadzný krúžok, následne na to začali rozžúvať jelšovú kôru, ktorá zafarbila ich sliny do červena, a tie potom pľuli lovcovi do tváre.277 Podrobný popis rituálu zaznamenal Václav Marek v roku 1933. Starí ľudia mu rozprávali príbeh z roku 1885, kedy sa svedkom medvedieho rituálu stal švédsky drevorubač, nocujúci v sámskom obydlí. Popisuje, ako do stanu vbehli rozrušené Sámky a krátko na to bolo zo zadného otvoru stanu do vnútra niekým hodené čerstvé jelšové poleno. Ženy okamžite začali žuť kôru a produkovať červené sliny. Medzi tým cez zadný otvor vliezol Nils Larsen Skott a ženy mu začali okamžite pľuť červené sliny do tváre aj všade okolo. Zdalo sa, že Nils sa nevie ukľudniť, pobehoval po stane, pichal do všetkého a vydával zvláštne zvuky. Keď sa situácia upokojila, všetci vybehli von, kde bol medveď stiahnutý z kože. Následne sa jeho rozporcované mäso podávalo cez zadný otvor v stane, kadiaľ vošli aj muži. Ženy vošli dovnútra cez hlavný vchod. Mäso sa dalo variť a začalo sa diskutovať o love. Všetci muži jedli uvarené mäso z kotla, len ženám vybral Nils špeciálne kúsky.278 Skoro v každom zaznamenanom rituáli sa opakuje pľutie rozžutej jelšovej kôry lovcom do tváre. Tiež sa v každom zázname rituálu kladie veľký dôraz na nepoškodenie kostí. Finálna fáza medvedieho rituálu spočívala v obradnom pochovaní kostí. Pri pojedaní mäsa medveďa sa dával zvlášť pozor, aby kosti neboli poškodené a mohli byť správne pochované. Po skonzumovaní mäsa sa kosti poukladali v anatomicky správnom poradí, boli rozložené na brezové vetvičky a vložené do zeme. Dbalo sa na ochranu pred psami alebo dravcami. Ak by napríklad pes ukradol nejakú kosť, musel by za ňu zaplatiť svojou. Z prostredia 17. storočia v oblasti Luleå bol zachytený zvyk navliekania medvedích stavcov na prút v anatomickom poradí. S kosťami sa do zeme občas vložila aj červená jelšová šťava, používaná pri obrade. 279 S ulovením medveďa boli spojené aj iné rituály a zvyky, ako napríklad spanie lovca pod surovou kožou medveďa, triafanie ľudí so zviazanými očami do medvedej kože za účelom predpovedania toho, ktorí muž uloví medveďa nabudúce, zborový joik o priebehu lovu, zákaz

277 Beach, Hugh: A Year in Lapland: Guest of the Reindeer Herders, c.d., s. 132. 278 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 21 – 22. 279 Ibid., s. 48 – 64.

žien dotýkať sa mäsa rukami (miesto toho mali používať mosadzný príbor alebo prípadne iné predmety), umývanie lovcov vo vode zmiešanej s popolom, zdobenie medvedieho chvosta, varenie mäsa v mosadznom kotle, alebo v inom kotle, na ktorom bol pripevnený mosadzný pliešok, a podobne. 280 Lovci po zabití medveďa museli tiež držať tri dni celibát.281 V rôznych oblastiach aj dobách sa postupom doby začalo upúšťať od konzumácie medvedieho mäsa, čo viedlo aj k zániku medvedieho rituálu. Na polostrove Kola už v 80. rokoch 19. storočia považovali mäso medveďa za nejedlé a nekonzumovali ho.282 Jedná sa však len o lokálne premeny, ktoré nemôžeme predpokladať pre celú oblasť Sápmi. Mohlo to byť však zapríčinené aj tým, že medveď v tejto oblasti chýbal, pretože bol vyhubený. Vymiznutie rituálu mohlo súvisieť aj so zmenou názoru na dôležité postavenie medveďa, ktorý sa menil aj na základe náhodných udalostí. Iní autori súdia, že k vymiznutiu rituálu mohlo dôjsť aj na základe určitého zbližovania Sámov a Rusov, vďaka tomu, že Sámovia cítili väčšiu toleranciu z ruskej strany. V Škandinávii naopak, dochádzalo skôr k izolácií Sámov voči ostatnému obyvateľstvu, a tak niektoré rituálne prvky pretrvali. 283 V Nórsku mohla hrať úlohu v zachovaní určitých rituálov aj geografická členitosť územia. Medzi ľuďmi sa v súčasnej dobe začali postupne objavovať aj názory, že medveď stiahnutý z kože pripomína človeka, a preto ho vďaka tejto podobnosti nemôžu konzumovať.284 Zriedka sa objavujú výnimky v rodinách polovníkov, no konzumácia mäsa v súčasnom Sápmi nie je bežná. Ani u jedného z respondentov som nezaznamenala, že by si medvedí rituál pamätal z rozprávania príbuzných či známych, alebo ho zažil. Respondetka Victoria spoločne so svojím tímom každoročne organizuje pripomienku na medvedí rituál. Ceremóniu popisuje takto: „Long time ago you have to eat the bear meat […]through bronze ring, because otherwise it is unlucky. Sometimes we have like the bear ceremony out here […] I have a real bear [laughing]. And we put it on the stone out there and we would do an open fire and then we have people sitting there and trying to eat the bear meat […] through the ring. And then we have Sami man talking about the bear and meaning of the bear for the Sami people. So, we do like a ceremony from the museums research […] So, that’s very interesting. It is called björnceremoni.“285

280 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 44 – 49. 281 Beach, Hugh: A Year in Lapland: Guest of the Reindeer Herders, c.d., s. 132. 282 Haruzin, Nikolaj Nikolaevič: Russkie lopari (očerki prošlago i sovremennago byta). Izvestija Imperatorskago obščestva ljubitelej estestvoznanija, antropologii i étnografii. Trudy étnografičeskago otdela tom 66. Moskva, 66, 1890, s. 203 – 204. 283 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 52 – 53. 284 Beach, Hugh: A Year in Lapland: Guest of the Reindeer Herders, c.d., s. 131. 285 Informovala Victoria Johansson, nar. 1989.

6.6.3. Stolovanie, delenie a príprava stravy V mnohých kultúrach sa stretávame s tradíciou, že žena je väčšinou tá, ktorá sa stará o chod domácnosti a o prípravu stravy. V oblasti Sápmi je tomu inak. Pri spomienkach respondentov z detstva na rozdelenie úloh ich rodičov pri varení môžeme pozorovať určité vzorce. Nils opisuje rozdelenie úloh takto: „Normally when they cooked the reindeer meat, this is first of all father’s job. The mother doesn’t […] Because once again cooking the meat was father’s job, and the blood cake this was the mother’s job. So, the mother doesn’t touch the meat. This was the father’s job.”286 Rovnaké spomienky má na detstvo aj Kristoffer: „[…] my dad. I was helping with cutting stuff, salting and drying.”287 Hannes opisuje rozdelenie úloh v jeho rodine nasledovne: „Hmm, yes, both. The different way for example. To boil the dried reindeer meat, it was my father. So, my father did a lot of things. He did some special cook. My mother did every day. But when it was something […] boil or put it in […] whatever salt, that was my father.”288 Výnimky existovali v rodinách, kde býval muž často v lese. Ženy si vtedy s prípravou navzájom pomáhali: „You know, pretty much my mother, because my father were almost always in the forest. But he made like smoking and preparing fish and she was more the one who served it at the table. But it was also like grandmothers and the people that were close around.”289 Vyplýva z toho zistenie, že práca s mäsom väčšinou prináleží mužom a ženy pripravujú iné pokrmy. Podľa niektorých autorov sa jedná o prežitok z dôb minulých, kedy bola žena považovaná za nečistú a nemohla sa dotýkať mäsa.290 V mnohých rodinách, je tomu tak aj dnes. Dokonca niekde varia častejšie muži ako ženy: „I am a cook. Ja, ja, only me. My wife is also good cook, but normally it’s my part. I don’t get anybody into kitchen, because this is my area. No. [laughing].”291 Rovnocennosť pri varení sa prejavuje aj pri stolovaní, kedy jedli všetci z rodiny naraz pri jednom stole. Nils opäť túto skutočnosť potvrdzuje: „In Sami they eat together. This was normal, ja, they eat together.”292 Victoria porovnáva informácie zo staršej literatúry: „I have seen that kind of traditions in older literature and such things, but I cannot say that it is like that, or it is like that […] but I would say the one who had been making hardest work and

286 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 287 Informoval Kristoffer Åström, nar. 1982. 288 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 289 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 290 Itkonen, Toivo Immanuel: The Lapps of Finland. Southwestern Journal of Anthropology, 1951, 7, č. 1, s. 47. 291 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 292 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

83 haven't had food for a while was eating first [laughing]. For example, hungry man that comes home […] he and the dog will get the food first. Because they are sort of tired and hungry and maybe the gang that have been at home has been ňom,ňom [showing] small eating all the day so they don't have the same need of it.”293 Hannes opisuje, ako vyzerá stolovanie v sámskych rodinách dnes: „Hmm, in many Sami homes it's like everybody eats and the mother is making sure that everybody has food on their plates, or the grandmother, if she is there. Like everybody has food on plates and then when everybody starts to get full and everybody has gotten food then the mother can take the food and just sit down and relax and so on. So everybody eats and the mother is prepared to make a run to the stove and like serving, or not serve but taking more food so people can serve themselves.”294 Ženy však mali v histórii Sápmi určité reštrikcie, týkajúce sa stolovania. Autori sa zhodujú na tom, že nesmeli jesť niektoré časti z ulovených zvierat napríklad vtákov, zajacov, veveričiek, ale hlavne sobov a medveďov.295 V čom sa však správy rozchádzajú je to, ktoré časti mohla žena konzumovať. Podobné obmedzenia vo výbere častí mäsa platili aj pre iných členov domácnosti. Tieto reštrikcie dnes už neplatia, mäso však môže byť delené podľa preferencií v rodine aj dnes. Hannes napríklad udáva nasledujúce delenie: „When you boil the spine of the reindeer and there's a lot of meat on it so you have the first piece that's like the most meat and most fat on it and that's for the mother or the cook, most often the women. That’s for her because that’s […] like tastiest part with all the fat and meat and so on. And then the man comes and eat. And then in the middle part that's where the younger people eat. Like young kids […] and in the back the spine […] it has like spikes sticking up and that's for small children because then then they can eat it and have a handle. So that's […] like everybody has a different part of the spine. The front is for the mother, and then like maybe two or three pieces and then the father and then the kids and then in the back with the handle that's for the smaller kids.”296 Rozdelenie chrbtovej časti sa môže líšiť regionálne, ale aj v závislosti od každej rodiny. Stretávame sa aj s úplne protichodným tvrdením, alebo miernymi odlišnosťami, napr. v oblasti Kautokeino je chvost pre človeka, ktorý zviera usmrtil. Oblasť krížovej kosti dostane osoba,

293 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 294 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 295 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 62. 296 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990.

84 ktorá sa postarala o črevo297, a stavce boli určené pre otca a iných mužov. Stredové stavce sú pre mládež. Pre najmenšie deti sú určené stavce z oblasti ramena.298 Marekov respondent z južného Helgelandu popisuje, že pri delení mäsa zo sobov mohli otec aj matka konzumovať mäso z prednej časti chrbta, stredná časť bola určená deťom alebo pomocníkom a zadná časť s chvostom bola rezervovaná starším členom a ostatným mužom. Takéto delenie bolo odôvodňované tým, že ak by deti zjedli mäso z chrbtovej časti, ostali by nehybné.299 Pre najmladšie deti by mala byť najvhodnejšia časť slezina.300 Podobné a v mnohom prísnejšie tabu existovali pre ženy aj pri jedení medvedieho mäsa. Niektoré zdroje uvádzajú, že medvedie mäso sa varilo v dvoch kotloch, pričom jeden bol určený pre ženy a druhý pre mužov. Takéto delenie mäsa sa praktikovalo z toho dôvodu, že žena mohla jesť len zo zadnej časti medveďa. Medvedieho mäsa sa ženy nesmeli dotýkať rukami. Jedná sa o zvyk z oblasti loveckej mágie, ktorý bol časom transformovaný do inej podoby. V najstarších fázach bolo pre ženu možné konzumovanie medvedieho mäsa len pomocou drevených triesok. Zvyk bol neskôr prekrytý používaním mosadzných príborov. Vývojovo najmladšie pravidlo hovorilo o používaní mosadzných krúžkov pri jedení mäsa.301 Niekedy sa stretávame aj s popisom zasadacieho poriadku pri varení a konzumácii medvedieho mäsa. Pri varení mäsa lovci sedia takto: ten, ktorý medveďa vystopoval, za ním ten, čo búchal na bubon, potom ten, ktorý na medveďa prvý strelil, na ľavej strane štiepač dreva a nosič vody. Človek, ktorý búchal na bubon delí mäso a zároveň dohliada na to, aby každý dostal správny podiel. 302

6.6.4. Magická symbolika jedla Veľmi rozšírená predstava, o ktorej hovoril každý respondent, nezávisle na geografickej lokácii, sa týkala jedenia sobieho jazyka, konkrétne jeho špičky. Medzi Sámami je dodnes rozšírené, že človek by nemal jesť špičku sobieho jazyka, pretože sa z neho stane klamár. Respondenti si túto poveru vysvetľujú rôzne. Nils napríklad tvrdí: „[…] because the tip is the famous part, so old people they don’t give the tip to the children, they say, don’t eat the

297 Väčšinou sa jednalo o ženu. 298 Burges, Philip (ed.): EALLU: Food, Knowledge and How We Have Thrived on the Margins: Indigenous Youth, Arctic Change & Food Culture, c.d., s.53. 299 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 62. 300 Burges, Philip (ed.): EALLU: Food, Knowledge and How We Have Thrived on the Margins: Indigenous Youth, Arctic Change & Food Culture, c.d., s.53. 301 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 64. 302 Ibid., s. 49.

85 tip, because then you get a liar. So, this is […] yes, this was the best piece of the tongue.”303 Kdežto Hannes vysvetľuje poveru nasledovne: „When we cook tongue, in some Sami areas they cut off the tip of the tongue because that's something you don't serve to friend because it is like an insult and if you eat the tip of the tongue you lie. So, yeah, it's not special, it's like an easy dish to do. You just boil it in water and then take. It's not anything complicated. It's more like an easy thing to do, just eating the tongue. So, just that part about cutting the tip off. Like you can give it to your dog. That’s what it is for.”304 Rovnako tak robí aj Victoria: „This morning I give the tip of the tongue to the dog because I don't care if he lies [laughing].”305 Predstavy viažuce sa k jedeniu určitých partií zo soba sa týkajú aj nosa alebo napríklad brady. Hannes popisuje, ako jedol sobí nos u kamarátov: „[…] they told me it's tradition if somebody wants to have like good luck in their love life or if they're single and searching, then they should eat the nose, because that's helping. But they were like: “Yeah, Hannes, you should eat the nose because that’s how it is.” Just that somebody would eat the nose part.”306 Ku brade sa viazala spojitosť, že ak ju zje slobodné dievča, nikdy sa nevydá.307 Existujú rôzne predstavy, ktorých pravdepodobným cieľom bolo motivovať ľudí, aby neplytvali jedlom. Často sa hovorilo, že človek, ktorý skonzumuje všetko mäso a na kostiach nezostane nič, bude mať veľké lávvu. Tiež sa hovorilo o mäse, ktoré bolo najbližšie ku kosti, že bolo najbohatšie na živiny. Preto vznikla spojitosť, že len zlodeji nejedia toto mäso.308 Viktória si pamätá z detstva: „it was my grandmother, she always told you, if you leave at your plate, your reindeer calves are going to get blind. So, it was like very hard […] you can’t throw away leftovers. And she also told that if animal give their life for your life, you have to show the respect. So, it was the way to not disrespect the animal with throwing their pieces away.”309 U niektorých bádateľov objavujeme aj zmienky o škodiacich praktikách spojených s jedlom. Takou bolo napríklad primiešavanie pôdy z nórskych cintorínov do pokrmov, pretože sa verilo, že zlí duchovia posadnú danú osobu a uškodia jej. Táto praktika bola zachytená ešte v 60. rokoch 20. storočia bolo v oblasti Kautokeino. Prach sa obyčajne zamiešal do kávy.310 Objavujú sa mnohé iné symboliky súvisiace s výberom pokrmov na základe počasia

303 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 304 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 305 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 306 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 307 Burges, Philip (ed.): EALLU: Food, Knowledge and How We Have Thrived on the Margins: Indigenous Youth, Arctic Change & Food Culture, c.d., s. 54. 308 Ibid., s. 54. 309 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 310 Steen, Adolf: Kirkegårdsjord i samisk og norsk forestilling. Kristiansand, 1966, s. 14 – 15.

86 alebo prírodných javov. Nemá zmysel ich všetky rozpisovať, pretože ich je veľké množstvo a odkláňajú nás od hlavnej témy.

6.7. Jedlo ako liek Sámska kuchyňa nezískava na popularite len vďaka špecifikám svojej chuti a dôležitosti pre sámsku identitu, no tiež aj kvôli jej liečivým zložkám. Sámovia počas svojej existencie vynašli množstvo receptov a praktík využívaných k liečbe. Reagovali tak na pomerne tvrdé klimatické podmienky, nedostatok určitých typov plodín a mesiace bez vychádzajúceho slnka, ktoré sa určitým spôsobom prejavovali na zdraví ľudí obývajúcich tieto severské regióny. Ľudové liečiteľstvo Sámov v sebe zahŕňa staré tradície, vedenie a predstavy o zdraví a liečebných postupoch. Informácie sú šírené väčšinou len ústne z generácie na generáciu, ale máme dochované aj dobové pramene a spisy, pomocou ktorých môžeme sledovať kontinuitu alebo zmeny v liečiteľských praktikách (viď kapitola 1.). Pôvodným nositeľom vedomostí bol šaman, noaidi. Mal mnoho povinností, medzi ktoré patrilo aj liečiť ľudí a odhaľovať príčiny chorôb. 311 Aj napriek tomu, že kresťanstvo striktne zakazovalo šírenie sámskych tradícií, spojených so šamanizmom, aktivity mnohých noaidi pokračovali v skrytejších formách. Zohrávali stále úlohu pomocníka, experta či liečiteľa.312 Takýmto spôsobom mohli liečiteľské postupy stále zostať v mysliach ľudí a neskôr byť zachytené aj v písomnej podobe. Pri ochoreniach platilo, rovnako ako pri obávaných zvieratách, pravidlo nevyslovovania pravého pomenovania. Verilo sa, že ak človek použije krycie meno, tak ho daná choroba prehliadne a on neochorie. Sámovia nazývali napríklad kiahne, z ktorých mali veľký strach, namiesto ich pravého pomenovania ako „malé oko“.313 Vedľa iných postupov, využívaných v liečiteľstve, sa k liečbe využívalo aj jedlo. Medzi najčastejšie využívanými ingredienciami v príprave liečivých jedál sa vyskytujú napr. rastliny, krv, mlieko, moč, alkohol, alebo rôzne časti zvierat. Sámovia sa učili rozoznávať, ktoré látky získavané z rastlín a stromov majú liečivé účinky a ktoré naopak vplývajú na ich zdravie negatívne. Pripravovali z nich rôzne odvary, obklady, čaje alebo zmesi určené na vnútorné alebo vonkajšie použitie. Koreň archangeliky lekárskej sa pre použitie v liečiteľstve najčastejšie usušil. Medicína sa mohla užívať buď vo forme čaju, alebo rôznych kaší a zmesí. Rastlina pomáha napríklad pri

311 Medzi povinnosti patrilo tiež napríklad veštenie budúcnosti, komunikácia s božstvami a duchmi, ochrana sobov, pomoc deťom alebo určovanie obety. 312 Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine, c.d., s. 28 – 29. 313 Marek, Václav: Staré laponské náboženství, c.d., s. 31.

87 tráviacich ťažkostiach, nachladnutí, kašlaní, infekciách, uvoľňuje dýchacie cesty a je vhodná aj na ukľudnenie nervov či pri liečení diabetes. Sušený koreň zabraňoval nádche a nachladnutiu. Z koreňa, ponoreného na niekoľko hodín do vody, sa pripravuje čaj na zmiernenie bolesti brucha. Ak sa nakrája na malé kúsky, môže byť lúhovaný v alkohole a použitý proti kašľu.314 Táto medicína sa využíva aj dnes. Na liečenie skorbutu, ktorý bol zapríčinený nedostatkom vitamínu C v potrave, sa používala rozchodnica ružová, ktorá tiež priaznivo pôsobí proti stresu.315 Veľmi bohatý na vitamíny je tiež štiav kyslý. Zmiešaním sobieho mlieka a šťaveľa v horúcej vode vznikol nápoj, ktorý Sámovia považovali za liečivý.316 Rebríček obyčajný sa obyčajne uvaril vo vode a pil ako čaj. Pomáhal pri dýchacích a tráviacich ťažkostiach. Ľudia na polostrove Varanger varili rebríček spoločne so smotanou, čím vznikla liečivá masť.317 Liečivosť a pozitívny vplyv na imunitu človeka sa pripisovali aj lesným bobuliam a iným plodom. Borievka obyčajná sa používa na prekonanie tráviacich porúch a proti infekciám a vírusom. Môže sa užívať ako čaj, alebo ako súčasť rôznych zmesí. Varila sa z nej aj polievka, ktorú bez problémov zjedli aj deti, ktoré sa necítili dobre.318 Na liečbu skorbutu sa používala aj ostružina moruška. Zdraviu prospešné zložky sa vo veľkom získavali aj zo stromov a ich kôry. Dbalo sa však na to, aby sa nepoškodil samotný strom a aby sa z neho odobralo len naozaj nevyhnutné množstvo potrebnej látky. Borovicová kôra sa užívala v spojení so sobím mozgom a tukom. Konzumácia zmesi vytvorenej z týchto ingrediencií pomáhala na žalúdočné ochorenia. 319 Odvar z jelšovej kôry sa používal napríklad na liečenie ovčích kiahní. 320 V medicíne sa používala hlavne kôra vŕby, ktorá sa varila vo vode a následne sa používala na liečenie. Z vŕbovej kôry sa dá pripraviť kyselina salicylová, ktorá je kľúčovou zložkou mnohých súčasných liečiv. Pomáhala ako liečivo proti prechladnutiu, bolestiam a na zníženie teploty.321 Výťažok z brezových listov sa používal na liečbu močových ciest, reumy alebo artritídy. Ak sa pri pôrode oneskorili plodové obaly a placenta zmiešali sa rozdrvené púčiky brezy a zovreté mlieko s kultúrami, a takáto zmes sa podala rodičke.322

314 Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp, c.d., s. 28. 315 Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine, c.d., s. 53. 316 Turi, Johan – Demant Hatt Emilie: An account of the Sami - Muitalus Samiid Birra, c.d., s. 22. 317 Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine, c.d., s. 53. 318 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 71. 319 Turi, Johan – Demant Hatt Emilie: An account of the Sami - Muitalus Samiid Birra. Karasjok, c.d., s. 55. 320 Ibid., s. 124. 321 Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine, c.d., s. 53. 322 Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine, c.d., s. 57.

V sámskom liečiteľstve majú nezastupiteľnú úlohu aj huby. Jednou z najznámejších je huba s názvom ryšavec šikmý, známa aj ako sibírska čaga. Najčastejšie ju môžeme nájsť rásť na brezách, ale môže sa vyskytovať aj na iných listnatých stromoch. Je rôzneho tvaru a prevažne čiernej farby. Po odrezaní má žltohnedú farbu. Trvá pomerne dlho, kým sa huba dá zo stromu pozbierať, niekedy aj niekoľko rokov. Pri zbere sa používa kladivo, sekera alebo prípadne väčší nôž. Dbá sa na to, aby sa neporušil strom a aby na ňom ostal kúsok z huby, ktorá mohla opäť dorásť. Využíva sa pri rôznych chorobách, priaznivo pôsobí na imunitný systém a dodáva telu energiu. Pomocou čagy sa liečili ochorenia ako rakovina, cukrovka, rôzne tráviace ťažkosti, vírusové ochorenia, žalúdočné vredy, kožné ochorenia a mnohé iné. Sámovia hubu väčšinou konzumujú vo forme čaju. Po vypití pohára mal človek viac energie a pri pravidelnom pití bol zdravší. Hannes popisuje, akú má huba chuť a ako sa dá pripraviť: „[…] you make a tea from it and you can take like this big piece [showing]. And you can reuse it, so it's not one time used and then throw away. You can use it many times […] it smells earthy and it tastes earthy also.”323 Sámska učiteľka, Laila Spik Skaltje, hovorí, že huba sa používala aj pri pečení ako múka.324 Čaga bola využívaná tisíce rokov v tradičnom liečiteľstve severnej Škandinávie, ale aj v iných subarktických regiónoch. V uplynulých desiatich až pätnástich rokoch získava čoraz viac na popularite a ľudia si ju zbierajú svojpomocne, pre ich vlastné potreby. V súčasnosti sa môžeme stretnúť s užívaním huby vo forme čaju, ale aj vo forme tabliet. Sámovia verili aj v liečivú silu zvierat. Využívali produkty, ktoré zviera produkuje počas svojho života a tiež tie, ktoré získali jeho usmrtením. V medicíne bol veľmi cenený zvierací tuk. Tuk z uvarených sobích kopýt sa konzumoval a pomáhal pri zápche.325 Zvieracia žlč pomáhala na uľavenie od bolesti žalúdka a sleziny.326 Na srdcové ochorenia sa používala často aj medvedia žlč. V súčasnosti sa skúmajú účinky rôznych zložiek, ktoré sa nachádzajú v žlči. Prebehol napríklad výskum zameraný na kyselinu ursodeoxycholovú, nazývanú aj ako ursodiol, ktorá patrí medzi žlčové kyseliny. U pacientov s chronickým ochorením srdca boli po jej užívaní pozorované pozitívne účinky.327 Žľazy bobrov boli využívané hlavne na uľavenie a liečbu kŕčov. Pachové žľazy bobrov produkujú kastoreum, ktoré môžu pomôcť pri niektorých zdravotných problémoch. Tiež obsahujú kyselinu salicylovú, ktorá sa využíva v mnohých

323 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 324 Nordic Food Lab Radio. Rozhovor s Laila Spik Skaltje. Dostupné z: https://soundcloud.com/nordic-food-lab- radio/chaga-final-cut, cit. 7.7.2020. 325 Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine, c.d., s. 47. 326 Ibid., s. 50. 327 von Haehling, Stephan – Schefold, Joerg – Jankowska Ewa a kol.: Ursodeoxycholic acid in patients with chronic heart failure: a double-blind, randomized, placebo-controlled, crossover trial. Journal of the American College of Cardiology, 59, 2012, č. 6, s. 585–592.

89 liečivách. Ženám na uľahčenie pôrodu a uľavenie od bolesti sa podával olej z tresčej pečene. Na liečenie sa využívali aj niektoré časti žiab. Na bolesť hrdla sa napríklad odporúčalo chytiť skokana hnedého s bielymi znakmi, nechať ho vysušiť v soli a následne uvariť v mlieku a odvar vypiť.328 Veľmi ceneným spomedzi jedál bol a aj stále je vývar zo sobieho mäsa, ktorý sa obyčajne pije. Tento vývar pijú hlavne chovatelia sobov, ktorým dodáva energiu počas zimných mesiacov. Mäso z chrbtice a vývar sú prírodné lieky na liečbu širokej škály ochorení.329 Začiatkom 20. storočia vznikli práce rôznych bádateľov, ktoré sú pre nás dobrým zdrojom pre komparáciu so súčasným stavom využitia liečivých látok. Z prác sa dá odsledovať relatívna frekvencia daných liečiteľských praktík, miera využívania magických prvkov a ich kombinácií, vplyv susedných kultúr alebo tiež účinnosť rôznych liečiv. Na základe rozboru prác Johana Turiho boli určené najčastejšie využívané liečiteľské praktiky nasledovne: najčastejšie sa využívali zooterapeutiká (31 %), hneď za nimi nasledovali fyzické úkony ako masáže, dotyky alebo liečenie teplom (22 %), využívanie botanických prostriedkov sa nachádza prekvapivo až na treťom mieste (18 %), za nimi nasleduje liečba mágiou (17 %) a najmenej používané boli minerálne alebo chemické lieky (12 %). Prevládanie zooterapeutických praktík liečenia v Turiho textoch môže byť zapríčinené podnebným pásmom a veľmi krátkym letom. Tak by mohla byť znížená diverzita rastlín, ktoré boli určené na terapeutické účely.330 Na základe podrobnejšieho skúmania bolo zistené, že len malé množstvo liečebných praktík sa vyskytuje výlučne v Sápmi. Paralely ku väčšine praktík sa nachádzali aj inde vo svete. Nemusí to však nutne znamenať, že postup bol prevzatý z jedného konkrétneho miesta, ale môže sa jednať len o rovnaký vývoj v odlišných kultúrach, ktoré majú podobný typ krajiny. Turi však popisoval všetky postupy ako Sámom vlastné.331 Tradičné vedomosti liečenia medzi Sámami nikdy úplne nevymizli. Niektoré liečiteľské postupy pretrvali v povedomí Sámov a boli naďalej rozvíjané. Aj v súčasnosti môžeme vidieť, že odborné rady lekárov sú dopĺňané konzultáciou s liečiteľmi, alebo vlastnými vedomosťami, ktoré boli v sámskych rodinách predávané z generácie na generáciu. V odľahlejších častiach Sápmi môže mať liečiteľ vďaka svojej autorite, hlavne medzi starším obyvateľstvom, funkciu komunikátora medzi ľuďmi a lekármi. V rodinách niektorých respondentov je používanie prírodných liečiv a bylín pri chorobách úplne bežné. Tieto vedomosti sú však považované za

328 Turi, Johan – Demant Hatt Emilie: An account of the Sami - Muitalus Samiid Birra, c.d., s. 122. 329 Burges, Philip (ed.): EALLU: Food, Knowledge and How We Have Thrived on the Margins: Indigenous Youth, Arctic Change & Food Culture, c.d., s. 53. 330 DuBois, Thomas – Lang, Jonathan: Johan Turi's animal, mineral, vegetable cures and healing practices: an in-depth analysis of Sami (Saami) folk healing one hundred years ago, c.d., s. 3. 331 Turi, Johan – Demant Hatt Emilie: An account of the Sami - Muitalus Samiid Birra, c.d., s. 15.

90 osobné a sú zdieľané len s rodinou a najbližšími.332 Využívanie ľudového liečiteľstva sa vďaka hektickej dobe alebo zabudnutiu ľudí pri prechode na iný spôsob života v posledných desaťročiach znížilo. V súčasnosti sa k tradičným znalostiam svojich predkov opäť obracajú aj mladí ľudia. Respondenti sa snažia získať tieto vedomosti od svojich starších príbuzných. Veľký podiel na tom majú moderné výskumy z oblasti výživy a medicíny, no tiež túžba ľudí po priklonení sa ku svojej identite.

6.8. Jedlo ako „jed“? V štúdiách stravovacích návykov sa v súčasnosti kladie čoraz väčší dôraz na vzťah medzi stravou a zdravím. V oblasti Sápmi vznikala rada výskumov zaoberajúca sa výživovou hodnotou konzumovaných surovín a tiež sa skúmal výskyt rôznych chorôb v súvislosti so stravou. Podľa niektorých výskumov bola v rovnakej geografickej oblasti priemerná dĺžka života Sámov o niečo dlhšia ako u ľudí, ktorí nie sú Sámovia.333 V druhej polovici 18. a v prvej polovici 19. storočia tomu však bolo opačne. Sámovia mali vyššiu mortalitu, ktorá bola upravená až koncom 19. storočia prístupom ku zdravotnej starostlivosti a zlepšením ich zdravotného stavu.334 Niektoré štúdie predpokladajú, že tradičná strava Sámov a ich životný štýl môže znížiť výskyt určitých typov rakoviny a iných civilizačných ochorení.335 Štúdie iných autorov však tomuto tvrdeniu odporujú a poukazujú na mierny nárast mortality u ľudí, ktorí sa dlhodobo stravovali tradičnou sámskou stravou.336 Rozpory v štúdiách môžu byť spôsobené aj tým, že je veľmi ťažké stanoviť, čo presne spadá do tradičnej obživy Sámov. Ako bolo už viackrát spomenuté, geograficky sa strava odlišovala. Mnohé výskumy tiež nerozlišovali napríklad medzi rôznymi druhmi mäsa alebo konzumovanými časťami zvieraťa. Pri podrobnejších výskumoch by pravdepodobne boli preukázané rozdiely medzi mäsom z lovenej zveri, sobom alebo komerčne kúpeným mäsom. Tiež záleží na oblasti, na spôsobe chovu a podobne. Je tiež veľmi dôležité zohľadňovať, odkiaľ

332 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 333 Nilsson, Lena – Winkvist, Anna – Brustad, Magritt – Jansson, Jan H. – Lenner, Per – Lindahl, Bernt – Van Guelpen, Bethany: A traditional Sami diet score as a determinant of mortality in a general northern Swedish population, c.d., s. 2. 334 Sköld, Peter – Axelsson, Per: The northern population development; Colonization and mortality in Swedish Sapmi, 1776-1895. International journal of Circumpolar Health, 67, 2008, s. 122. 335 Sjölander, Per: What is known about the health and living conditions of the indigenous people of northern Scandinavia, the Sami?. Global health action, 4, 2011, s. 5 – 6. 336 Nilsson, Lena – Winkvist, Anna – Brustad, Magritt – Jansson, Jan H. – Lenner, Per – Lindahl, Bernt – Van Guelpen, Bethany: A traditional Sami diet score as a determinant of mortality in a general northern Swedish population, c.d., s. 11.

91 dané suroviny pochádzajú. Autori niektorých výskumov pracovali s odpoveďami na otázky typu: „Ako myslíte, že by odpovedali vaši rodičia v rokoch 1930 – 1950?“, pričom takéto dáta môžu byť veľmi zavádzajúce.337 Pri výskumoch zameraných na výskyt rakoviny a iných ochorení netreba opomenúť ani genetické predispozície človeka. Výskumy poukazujú aj na genetické rozdiely Sámov a ostatného škandinávskeho obyvateľstva. Pri sámskom obyvateľstve bola zistená nízka hladina proteínu orozomukoid, čo môže vysvetľovať geneticky nízky výskyt rakoviny u Sámov.338 Rovnako tak treba spomenúť dôsledky havárie v Černobyle v roku 1986 a testy nukleárnych zbraní v 50. a 60. rokoch 20. storočia na ruskom súostroví Novaya Zemlya, ktoré majú bohužiaľ aj dnes dopad v oblasti Sápmi. Rádioaktívne časti kontaminovali jazerá, lesy a rastliny. Lišajník, ktorý je obľúbenou potravou sobov, bol obzvlášť rizikový, pretože nemá podzemný koreňový systém a prijíma živiny zo vzduchu a dažďa, vďaka čomu bol prezývaný ako rádioaktívna špongia. Vedci detegovali v mäse zvierat vysokú úroveň radiácie, a preto boli mnohí Sámovia nútení svoje stáda vypustiť do prírody. Za účelom zníženia kontaminácie bolo nutné zmeniť tradičný spôsob chovu a prijať mnohé opatrenia, ktoré vláda Sámom ekonomicky kompenzovala.339 Do takýchto opatrení spadalo kŕmenie sobov alebo zákaz skorých porážok. V súčasnosti je stav lepší, no hodnoty Bq340 v mäse sú stále monitorované. Zatiaľ, čo level 137Cs postupne klesá na povolenú úroveň, výsledky niektorých testovaných stád sobov v Nórsku stále zostávajú nad európskou povolenou normou, ktorá je 600 Bq/kg.341 Je nutné uviesť, že v sámskej strave nachádzame veľkú rôznorodosť, čo sa týka potravín, ktoré sú všeobecne považované za zdravé. Strava Sámov hlavne v lete pozostávala z tučných rýb. Práve rybí tuk obsahuje veľmi prospešné omega 3 a omega 6 mastné kyseliny, ktoré majú na človeka množstvo priaznivých účinkov a sú prevenciou pred mnohými

337 Nilsson, Lena – Winkvist, Anna – Brustad, Magritt – Jansson, Jan H. – Lenner, Per – Lindahl, Bernt – Van Guelpen, Bethany: A traditional Sami diet score as a determinant of mortality in a general northern Swedish population, c.d., s. 3. 338 Hassler, Sven – Sjölander, Per – Grönberg, Henrik – Johansson, Robert – Damber, Lena. Cancer in the Sami population of Sweden in relation to lifestyle and genetic factors, c.d., s. 7. 339Åhman, Birgitta – Skuterud, Lavrans: Twenty years of impact of the Chernobyl accident on reindeer management and meat production in Sweden and Norway. Conference. In: Bartos, Luděk – Dusek, Adam – Kotrba, Radim – Bartošová -Víchová, Jitka (eds.): Advances in Deer Biology: Deer in a Changing World. Praha: Research Institute of Animal Production, 2006, s. 32 – 35. 340 Becquerel (Bq) je jednotka SI rádioaktívneho rozpadu. Jeden Bq sa definuje ako jedna transformácia (rozpad) za sekundu. 341 Skuterud, Lavrans – Ytre-Eide, Martin – Hevroy, Tanya & Thørring, Håvard: Caesium-137 in Norwegian reindeer and Sámi herders – 50 years of studies. In: Persson, Bertil – Holm, Elis – Garcia-Tenorio, Rafael – Manjón, Guillermo (eds.): II International Conference on Radioecological Concentration Processes: II International Conference 50 years later. Seville: University of Seville, 2016, s. 1.

92 ochoreniami. Rovnako tak sú vo veľkom konzumované lesné bobule a iné plody, bohaté na vitamíny a antioxidanty. V kontraste k týmto zdraviu prospešným potravinám nenachádzame v sámskej strave dostatok zeleniny, ktorá je veľmi dôležitá ako prevencia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. To však nevedie ku záveru, že by sámska strava mala podiel na úmrtnosti a rozvoji chorôb. Ako bolo spomenuté vyššie, pri rozvoji civilizačných a iných ochorení je treba zohľadniť množstvo iných faktorov. V súčasnosti pozorujeme vyvracanie mýtov, že tradičné kuchyne sú nezdravé. Ukazuje sa pravý opak. Sámovia napríklad vždy vo svojej kuchyni používali sobí tuk a nazerali naň ako na zdraviu prospešný produkt. Je ním obalená vonkajšia časť svalov, čo znamená, že v mäse ako takom sa nevyskytuje. Preto je potrebné pri varení časť tuku pridať. Bol dôležitý ku prežitiu v zime. Tuk bol medzi Sámami konzumovaný s veľkou obľubou. To sa však začalo meniť, keď sa objavovali výskumy s informáciami, že sobí tuk je veľmi škodlivý a mal by sa prestať konzumovať: „I also think that the fat is very, very delicious and healthy. So, we don't erase it and throw away the fat. We save it because it's useful. But then it came this idea from the Swedish society or from the rest of the world, that fat is something that you don't want because you can get fat. And you can get cholesterol level and you can get diseases, so the Sami people stopped believe in the health of the reindeer fat. So, we started to do the same, so we sort of just started to eat meat. But now and 2013 we made some studies about reindeer fat and it showed up that it's very, very healthy. It has like hundreds time more of iron […] so, what we need to do now it's like start to believe in the good fat again and bring it back to all food traditions.”342 Výskumy v roku 2013 preukázali, že sobí tuk má výrazne nižší obsah cholesterolu v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi. Navyše obsahuje vitamín B 9 a 12, riboflavín, zinok a tiamín.343 V súčasnosti pozorujeme opäť nárast záujmu o konzumáciu tejto potraviny.

342 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 343 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 24.

6.9. Odpad a využívanie živočíšnych zdrojov

Nebrať viac ako je potrebné, využiť všetko a produkovať minimum odpadu sú základné princípy, ktorými sa Sámovia vo svojom živote riadia po mnoho generácií. Tento prístup sa týka aj využívania zdrojov v strave. Greeta popisuje princíp rozumného využitia a odmietanie konzumu: „But we had a responsibility towards it [natural environment], to damage it as little as possible so that there would be something left for those who came after us. It would be best if it was impossible to tell we had been there. We built no monuments, no churches, and we brought no war. Nature was our temple.” 344 Na minimálnu produkciu odpadu je kladený zreteľ vo všetkých oblastiach Sámskeho života, nielen pri jedle. Materiály na stavbu domov a náradia boli len požičané z prírody a po ich opotrebovaní boli do prírody opäť vrátené. Ako už bolo spomenuté pri medveďom rituáli, všetko, čo nie je zo zvieraťa konzumovateľné, sa v tradičnej kultúre Sámov odložilo, aby bolo možné tieto ostatky neskôr pochovať, alebo vrátiť naspäť do prírody. Obdobne sa postupovalo aj pri iných zvieratách, ktoré boli bežne v rodinách konzumované. Takýto prístup ku zvieracím ostatkom nebol uplatňovaný len v dobách minulých, ako by sa mohlo zdať, ale je pomerne bežný aj v súčasnosti. Každý z respondentov sa s ním v živote stretol, alebo ho stále uplatňuje: „This is how to express your thanks to nature. We brought bones from the reindeer back to the nature again. Because the nature had given us, so we have to give it back.”345 V súčasnosti už však mnohí Sámovia nežijú tak blízko prírody, ako tomu bolo pred pár desaťročiami. Hannes popisuje, ako sa nakladá s ostatkami dnes: „[…] if you have a whole reindeer it takes quite a while to eat all the meat of the reindeer, but when you have like piece of bones left you don't throw it in the garbage, you preferably bring it back to nature. So, you walk with it out in the forest and […] just leave it there, because the reindeer has to come back to the nature. But if you live in a bigger city, you can put in in the compost because that's […] yeah, composting.”346 Výber miesta, kde sa uložia ostatky, sa môže rôzniť: „Somewhere in the forest […] back to the forest. But of course, if you have someplace close your heart, so you put it in special place. Of course, yeah.”347 Spôsob zaobchádzania s pozostatkami zvieraťa veľmi dobre vystihuje sámsku filozofiu, spočívajúcu v minimálnej produkcii odpadu a hlavne rozumnému využitiu všetkých surovín.

344 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 40. 345 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 346 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 347 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

Sámska kuchyňa by sa dala, čo sa týka využitia zdrojov a ingrediencií, charakterizovať ako veľmi šetrná a dbajúca aj o nové generácie. Evidentnosť tejto filozofie sa prejavuje aj tým, že sámsky parlament zahrnul princípy udržateľnosti do svojho programu s názvom „The Sami Parliament’s Living Environment Program – Eallinbiras,“ kde tvoria základ pre využitie sámskeho jedla. Nabáda Sámov, aby chránili prírodu pred biologicky nerozložiteľnými látkami, sústredili sa predovšetkým na nákup sezónnych potravín, alebo aby aplikovali sámske znalosti v ich každodennom živote.348 Sámovia považujú za svoju povinnosť a dobrý zvyk preukázať zvieraťu rešpekt, ak príde o život kvôli tomu, aby sa človek mohol nasýtiť. To je aj dôvod, prečo väčšina Sámov v súčasnosti nejedáva mäso, ktoré pochádza z veľkochovu. Victoria ich konanie objasňuje:„I think it’s some kind of ethic problem with this big farming of animals and it was very, very long time I didn't eat chicken, because I have seen some terrible program on the Tv and I can’t really stand it […] they were actually throwing away for example: the head and the feets […] everything. They just kept the breast and the rest was […] so little economy, they didn’t even make the dog food of it.”349 Toto tvrdenie potvrdzuje väčšina respondentov, dokonca aj tí, ktorí nežijú celý život v Sápmi: „In Stockholm I didn’t eat too much meat. Here is a lot of Sami people who never buys meat from the store […] like never goes and buys cow meat or chicken.”350 V sámskej kuchyni sú tradične spracovávane všetky časti zvieraťa: krv, vnútorné orgány, tuk, hlava aj nohy. Všetky jedlé časti, ktoré zo zvieraťa ostanú, sa odložia na neskôr a spracujú sa v inom jedle. Pri spracovávaní mäsa doma sa nikdy nevyhodí tuk. Využije sa ako náplň do rôznych mäsových pokrmov alebo jedál, ktoré majú ako základ krv. Tiež sa používa ako masť, na dochutenie rôznych jedál a tzv. sieťový tuk, ktorý je obrastený okolo žalúdka, sa využíva ako obal, do ktorého sa zabalí mäso. Časti zvieraťa, ktoré nie sú požívateľné, nachádzajú využitie v kuchyni pri procese výroby jedla, alebo sú potravou pre iné zvieratá v domácnosti, napríklad pre pastierskych psov. Žalúdok sa tradične používal ako obal na uskladnenie jedla alebo pri jeho sušení. Využíval sa hlavne na krv, mlieko alebo tiež tuk. Poskytuje bezkyslíkové prostredie podobné súčasnému vákuovému baleniu. Pľúca zvierat slúžili na zakrytie sudov, v ktorých bolo uskladnené napríklad nasolené mäso. 351

348 Sametinget. The Sami Parliament’s Living Environment Program. Sami Parliament Report. Vydaný v Januári 2009. 349 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972. 350 Informoval Juhán Niila Stålka, nar. 1998. 351 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 25.

Obrázok 18. Tuk, ktorým je obalený žalúdok zvieraťa. Obrázok 19. Sobie mlieko uskladnené Používa sa na výrobu gurpi. Prevzaté z: v sobom žalúdku. Prevzaté z: Collections of http://www.yellowbirchhobbyfarm.com/how-to-prepare- the Sami Museum. Foto Matti caul-fat/, cit. 5.6.2020 Silvennoinen.

Produkcia jedla viedla k zisku rôznych materiálov, ktoré sú určené na výrobu oblečenia, liečebných prostriedkov úžitkových predmetov, alebo iných remeselných a ručných výrobkov. Do tejto kategórie patria komodity ako: parožie, kosti, šľachy, kože alebo kožušiny. Najviac ceneným tovarom sú parohy, z ktorých sa vyrábajú hlavne rukoväte nožíkov a pošvy. Koža má mnoho využití, jedná sa napríklad o výrobu ruksakov, opaskov, nohavíc, tašiek alebo vreciek priväzovaných na opasok. V minulosti sa koža používala aj na výrobu šamanských bubnov. Zo sobích nôh a hláv sa vyrábajú tradične topánky.

Obrázok 20. Rodina Heleny ma tradíciu vyrobiť topánky zo sobích mláďat, ktoré krátko po narodení zomrú, aby tak mali aspoň nejakú pamiatku na ich život a zužitkovali všetok materiál. Foto Natália Kosmelová, 2019.

Obrázok 21. Hannesove výrobky. Naľavo rukoväť noža a pošva Obrázok 22. Batoh, patriaci rodine vyrobené zo sobieho parožia. Napravo pošva vyrobená z kombinácie Heleny, vyrobený zo sobej kože. Foto sobej kože a dreva a rukoväť noža vyrobená z kombinácie dreva N. Kosmelová, 2019. a brezovej kôry. Foto Hannes Suopanki Lakso, 2020.

S produkciou odpadu úzko súvisia súčasné regulácie porážky sobov zo strany nórskej, švédskej, fínskej a ruskej vlády. Sámovia masovou produkciu a s ňou súvisiace nariadenia pri porážkach striktne odmietajú, pretože nereflektujú sámske tradičné metódy a hodnoty. Snažia sa preto o konštruktívny dialóg s vládou, za účelom pozmenenia niektorých zákonov. Argumentujú svojimi tradíciami, plytvaním jedla alebo jeho nedostatočným využitím, zdravšími produktami, vytvorením nových pracovných miest a v neposlednom rade práve aj znížením odpadu pri produkcii. Nové metódy spracovania mäsa majú za následok to, že veľa častí, ktoré boli tradične využívané, ako napríklad: krv, vnútorné orgány, hlava alebo nohy, sú znehodnotené a putujú do odpadu. Veľké bitúnky tieto časti nespracúvajú vôbec. Naopak, zo surovín využívaných v remesle sa stali komodity predávané na svetovom trhu mäsiarstvami, kam je zviera odvedené na porážku. Pre Sámov je z tohto dôvodu často veľmi obťažne dostať sa k surovinám, ktoré využívajú na výrobu.

6.10. Stavby využívané na prípravu a uskladnenie stravy Mojím cieľom v tejto kapitole nie je postihnúť podrobný vývoj obydlia a stavieb používaných u Sámov. Kapitola si kladie za úlohu rámcovo popísať hlavné typy stavieb, ktoré sú spojené so stravou, či už sa jedná o jej prípravu, uskladnenie potravín alebo priamo o konzumáciu pokrmov. V oblasti Sápmi existuje celá rada stavieb a podtypov budovaných za týmto účelom, ktoré v tejto kapitole nie je možné postihnúť, a preto budú zmienené len tie najrozšírenejšie. Sámske stavby pútali pozornosť bádateľov dlhú dobu. V 18. storočí švédsky prírodovedec Carl Linné podnikol cestu do Sápmi, kde skúmal hlavne prírodu, no priniesol tiež mnohé etnologické poznatky. Okrem iného popisoval aj budovy, v ktorých Sámovia bývali. Podľa jeho opisov sa zdá, že na jeho cestách narazil na množstvo hexagonálnych goahti, ktoré aj zakreslil.352 Súčasní Sámovia už len veľmi ojedinele bývajú vo svojich tradičných príbytkoch. Aj napriek tomu, že sa v minulosti jednalo o kočovný ľud, dnes by sme medzi Sámami už len ťažko hľadali ľudí, ktorí stále žijú nomádskym spôsobom života. Výnimku tvoria chovatelia sobov, pretože tí počas každoročnej migrácie svoje stádo sprevádzajú. Približne do 20-tych rokov 20. storočia soby nasledovala celá rodina a na stanoviskách žili spoločne. Kvôli tejto každoročnej migrácii bolo potrebné založiť kempy, kde by bolo možné prenocovať, alebo nechať uložené potrebné veci.353 Dnes však už prevažne nie je potreba toľkých pomocníkov, a tak rodina žije trvalo na jednom mieste a soby chodí kontrolovať väčšinou len muž.354 Pri presunoch sobov z letných pastvín do hôr pastieri občas prenocujú alebo prečkajú búrku v starých príbytkoch, a tak môžeme povedať, že niektorí z nich stále žijú polonomádsky život. Nils, ktorý chová soby, popísal tento polonomádsky systém na svojom príklade. Narodený je v meste Idivuoma vo Švédsku, kde má aj trvalé bydlisko a žije tam cez zimné obdobie. Na jar sa potom spoločne so sobmi presúva do Dividalen v Nórsku. Ďalšie sídlo, ktoré používa pri migrácií sobov, má v Buol'žajav'ri, na nórskej strane. 355 Pričom bydlisko v Idivuome je moderné a zvyšné dve sú bez elektriky a slúžia hlavne počas migrácií.

352 von Linneaus, Carl – Smith, James Edward: Lachesis lapponica, or, A tour in Lapland. London: White and Cochrane, 1811, s. 125. 353 Pennanen, Jukka: The diversity of dwelings in a migratory lifestyle. In: Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti (eds.): Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sámi Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003, s. 104. 354 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců. In: Hingarová, Vendula – Hubáčková, Alexandra – Kovář, Michal (eds.): Sámové: jazyk, literatura a společnost. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2009, s. 360. 355 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950.

Aj keď Sámovia dnes žijú už usadeným spôsobom života, v krajine Sápmi môžeme stále nájsť pozostatky ich starých obydlí alebo tradičných kempov. Umiestnenie obydlia v krajine bolo vyberané vzhľadom na terénne podmienky. Pri výbere miesta a orientácie sa dbalo na rôzne faktory, ako je napríklad dostatok pitnej vody v okolí, sobie stanoviská alebo umiestnenie ohrady na dojenie.356 Na stavbu obydlí alebo pomocných budov boli využívané suroviny, ktoré poskytovala príroda: drevo, kôra, hlina alebo mačina. Obydlia by sa konštrukčne dali rozdeliť na dva najhlavnejšie typy: pevné, určené k trvalému bývaniu a ľahké konštrukcie, ktoré sú dočasné a môžu byť aj prenosné.357 Dočasné stany boli kryté plátnom, kožou alebo vlnenou látkou. V zime sa materiály kombinovali, aby sa docielila čo najlepšia tepelná izolácia. Trvalé stavby boli budované väčšinou z dreva a boli kryté brezovou kôrou a mačinou. Veľkosť obydlia závisela na početnosti rodiny a na jej bohatstve. Jeden z najstarších typov stanového obydlia u Sámov je nazývaný lávvu. Má tvar kužeľa a jeho nosná konštrukcia pozostáva z troch alebo štyroch vidlicových tyčí, ktoré sú o seba opreté tak, že tvoria trojnožku. Zbytok tyčí je potom postavených proti trojnožke a prikrytý stanovinou. Každá rodina mala svoje lávvu a spoločne s ostatnými rodinami tvorili tzv. siidu, teda sociálnu jednotku žijúcu na vymedzenom území.358 Vďaka jeho nenáročnej konštrukcii pomerne jednoduchej na postavenie sa využíval a v niektorých častiach stále využíva pre krátke pobyty alebo ako dočasné útočisko v prípade nepriaznivého počasia. Pri migrácii môžu byť tyče nosené so sebou, alebo môžu byť ponechané na miestach, kam sa rodina alebo pastier opakovane vracali. Lávvu je často zamieňané s iným typom stavby a to s goahti. Bádatelia sa snažia určiť jej vývojovú líniu, pretože existuje množstvo podtypov. Podľa druhu krytiny môže mať spresňujúce meno, napríklad lasa kåte má krytinu z čečiny, biessiegoahte z brezovej kôry, tarfe-kåte má krytinu drňovú a podobne.359 Hlavný rozdiel medzi stanom typu lávvu a goahti je umiestnenie tyči u oboch štruktúr. Goahti má tvar zrezaného kužeľa a tyče sa neopierajú v jednom spoločnom vrchole. Je dôležitý z toho dôvodu, že ho nachádzame len u Sámov a u iných nomádov sa nevyskytuje, kdežto

356 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců, c.d., s. 350. 357 Pennanen, Jukka: The diversity of dwelings in a migratory lifestyle, c.d., s. 106. 358 Ford, Jacob: Reindeers and Teepees: Restoring Young Minds Through the Power of Nature. In: Sørnes, Jan – Browning, Larry – Henriksen Jan: Culture, Development and Petroleum: An Ethnography of the High North. Abingdon, Oxon: Routledge, 2015, s. 38. 359 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců, c.d., s. 344.

99 ostatné stanové konštrukcie sa vyskytujú aj v iných kultúrach.360 Konštrukcia je zhotovená z oblúkovito zahnutých tyčí a pôdorys býva väčšinou oválny. Horná časť je otvorená a slúži ako dymník pri varení jedla, prípadne plní funkciu okna. Za dažďa mohol byť dymový otvor prekrytý.

Obrázok 23. Nils Andersen Inga a jeho rodina v Norsku okolo roku 1900. Rodina stoji pred goahti, ktorého tyče sa vo vrcholkoch neprekrývajú. Ďalej za nimi vidieť stan lávvu, ktorého tyče sa v hornej časti krížia. Prevzané z: Library of Congress Prints and Photographs Division Washington, D.C. 20540 USA, dostupné na http://loc.gov/pictures/resource/ppmsc.06257/, cit. 5.10.2019

Dvere bývajú vysoké približne 120 cm a v závislosti od druhu obydlia stanového typu sa mení aj ich konštrukcia (viď obrázok 64). Bývajú napríklad zhotovené z kobercovej látky, na ktorú je našitých niekoľko prútov z vnútornej strany, pomocou ktorých sa aj zatvárajú. 361 Môžu byť na stanovú konštrukciu prichytené ako z hora, tak aj z boku. Medzi goahti nepatria len rozličné typy stanov, ale aj pevné konštrukcie budované z dreva alebo hliny. Dïmperegåetiem je potom typ goahti, ktorý bol veľmi častý v oblastiach s dostatkom dreva. Jeho konštrukcia bola tvorená z brvien a malo obyčajne polygonálny pôdorys. Tvarovo bolo náročnejšie na postavenie, no obydlie bolo vďaka tejto konštrukcii a pôdorysu priestrannejšie. Pyramídová strecha bola taktiež tvorená brvnami a tradičným spôsobom sa zhotovovala bez použitia klincov. Goahti z brvien bola obľúbeným príbytkom chovateľov sobov, ale tiež Sámov, ktorí sa živili rybolovom. Dnes sa tento typ stavia už len veľmi málo, no stále ho vo veľkých počtoch môžeme nájsť na viacerých lokalitách.362

360 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců, c.d., s. 338. 361 Ibid., s. 344 – 345. 362 Menovite napríklad v Arvidsjaur, Arjeplog alebo v Malå.

100

Orázok 24. Rekonštrukcia dïmperegåetiem v múzeu Obrázok 25. Rekonštrukcia darfegoahti v kempe Ájtte v Jokkkmokku. Foto Natália Kosmelová, 2019 Abisko. Foto Natália Kosmelová, 2018.

Ako posledný príklad goahti by som rada spomenula darfegoahti, alebo v preklade rašelinovú chatu. Veľmi populárny typ obydlia v 60. rokoch 19. storočia, ktorý predstavoval centrálnu časť kempu. Bola stavaná na mieste, kde Sámovia ostávali dlhšiu časovú periódu a kam sa vracali každoročne. Nachádzala sa aj v zimných, aj letných kempoch. Táto stavba mala opäť rôzne varianty, aby najlepšie vyhovovala svojim majiteľom. Všeobecne však platí, že bola buď okrúhleho, alebo osemuholníkového pôdorysu, čo opäť vytváralo viac priestoru. Niekedy bývala tiež čiastočne zahĺbená.363 Na centrálnu nosnú konštrukciu boli využité dva páry zakrivených tyčí zviazaných ku sebe. Vonkajšiu vrstvu tvorila rašelina prikrytá brezovou kôrou, aby chatu chránila pred vlhkom a chladom. V srdci príbytku sa nachádzal otvorený oheň lemovaný kameňmi. Ďalším typom je gamma, ktorá pôvodne slúžila ako obytná budova. Jej využívanie však klesalo a v 20. rokoch 20. storočia v nej žilo už len 4,3 % ľudí.364 Postupne sa tak z nej stala pomocná hospodárska budova. Má obdĺžnikový alebo štvorcový pôdorys a je zahĺbená. Jej konštrukcia je z vonkajšej strany obložená vrstvou hliny a mačinou. Popri obytných stavbách sa budovali aj pomocné stavby, ktoré slúžili ako skladiská, špajzy, úkryt pre zvieratá alebo rôzne vešiaky a poličky. Časté presuny rodín kvôli migrácii sobov majú za nasledok množstvo takýchto konštrukcií v krajine. Podľa kvality stavieb vieme určiť, či sa jednalo o dočasný, alebo o stály tábor. Ak sa Sámovia periodicky vracali na jedno miesto, stavby boli pevnejšie a kvalitnejšie, aby si v nich mohli nechávať časť náradia, odevy a jedlo. V dočasných táboroch sú konštrukcie veľmi jednoduché a nie až tak pevné.365

363 Pennanen, Jukka: The diversity of dwelings in a migratory lifestyle, c.c., s. 104. 364 Vreim, Halvor: The Ancient Settlements in Finnmark. Folkliv, 1937, č. 2, s.193. 365 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců, c.d., s. 354.

101

Sámovia používali množstvo odlišných skladovacích priestorov, ktoré sa líšia vo veľkosti a tvare. Spravidla sa jedná o stavby nenáročnej konštrukcie, ktoré bolo v prípade potreby pomerne jednoduché vyhotoviť. Ako hlavný materiál bolo využívané drevo z neďalekého lesa. Z nástrojov na zhotovenie sa používali poväčšine len sekery alebo pílka. Najväčšou budovu spomedzi skladovacích je ájtte. Slúžila na uskladnenie jedla, oblečenia a ostatného majetku. Strecha bola väčšinou z brezovej kôry, ktorá držala na mieste pomocou tenkých rozpolených brvien. Na stavbu sa používali najčastejšie brvná z borovice, ale ak nerástla v blízkosti, bol použitý smrek alebo aj breza. Budova mohla byť v prípade potreby demontovaná a presunutá, alebo sa mohli brvná z nej opakovane použiť. Ďalšia stavba s názvom njalla predstavuje uzamykateľný sklad, kde boli odkladané cennejšie veci a jedlo. Konštrukčne sa jedná o malú chatku s pôdorysom asi 2 x 2 metre, postavenú na jednom kole. Jednalo sa buď o samorast, alebo o zrezaný strom výšky niekedy až 2 metre.366 Aby bolo zamedzené zvieratám v šplhaní hore, boli do kmeňa nabíjane ostré háky. Njalla je rozšírená od severného Švédska až na východ ku ugrofínskym etnikám.367

Obrázok 26.Njalla zrekonštruovaná v kempe Obrázok 27. Rekonštrukcia buoggi v kempe Abisko. Foto Abisko. Foto Natália Kosmelová, 2018 Natália Kosmelová, 2018.

Vyvýšená kôlňa nesie v sámčine názov buoggi. Podobne ako njalla, aj táto stavba je vyvýšená, no nie na jednom, ale na štyroch koloch. Koly boli vysoké v závislosti na oblasti. Ak sa jednalo o horské oblasti, boli pomerne vysoké, kvôli ochrane pred vlhkosťou, snehom a tiež zvieratami. 368 Najčastejšie sa vyskytovala v blízkosti lesov. Sámovia si v nich obyčajne nechávali náradie, oblečenie, ale aj jedlo.

366 Pennanen, Jukka: The diversity of dwelings in a migratory lifestyle, c.d., s. 105. 367 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců, c.d., s. 357. 368 Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti (eds.): Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sámi Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003, s. 218.

102

Ako vešiak na odkladanie rôznych vecí alebo k sušeniu mohol slúžiť vhodne zrezaný strom. K takýmto účelom boli využívané aj iné jednoduché konštrukcie, ktoré sa stavali na miestach, kde Sámovia nebývali pravidelne. Na miestach, kde sa vracali stavali zložitejšie konštrukcie.369 Napríklad suonjir predstavuje jednoduchý stojan určený na odkladanie vecí. Konštrukcia pozostáva z troch vidlicových tyčí, opretých o seba navzájom. Na tejto konštrukcii mohli byť odkladané náradia, alebo aj potraviny.

Obrázok 28. Suonjir Obrázok 29. Holgasuonjir zrekonštruovaný v kempe Abisko. Foto zrekonštruovaný v kempe Abisko. Natália Kosmelová, 2018. Foto Natália Kosmelová, 2018

Konštrukcia, ktorá pozostávala z brvna položeného na dvoch jednoduchých stojanoch, suonjir, sa potom nazývala holgasuonjir. Takýto stojan bol využívaný hlavne na sušenie odevov, koží alebo aj jedla. Poličky boli tiež konštruované s využitím okolitého materiálu. Buď boli stĺpy zapustené do zeme, alebo v prípade potreby pevnejších stavieb sa vyhliadli stromy, ktoré boli zrezané a na nich sa napríklad z prútia vyplietli poličky, ktoré mohli byť prekryté strieškou. Uvediem napríklad luovvi, kde si Sámovia odkladali menej krehké predmety a jedlo. Takéto konštrukcie, ktoré existovali po celom Sápmi v obdobných tvaroch, slúžili ku sušeniu mäsa, rýb alebo syru. Niektoré potraviny, ako napríklad káva alebo soľ bývali zabalené v textílii alebo koži. Poličky bývali tiež niekedy pristavené k brezám a prikryté kôrou alebo plachtou.370

369 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců, c.d., s. 354. 370 Ibid., s. 358.

103

Obrázok 30. Luovvi zrekonštruovaný v kempe Abisko. Foto Natália Kosmelová, 2018.

Čo sa týka príbytkov pre zvieratá, spomeniem gáicagoahti. Táto menšia chata, pokrytá trávou predstavovala príbytok pre kozy, ktoré boli v niektorých oblastiach Sápmi chované hlavne pre ich mlieko. Kozy nasledovali celú rodinu počas obdobia migrácie.

Obrázok 31. Rekonštrukcia gáicagoahti v sámskom kempe v Abisku. Obrázok 32. Detail na konštrukčný Foto Natália Kosmelová, 2018 materiál gáicagoahti. Foto Natália Kosmelová, 2018.

V krajine nenachádzame len nadzemné potravinové skladiská, ale jedlo bolo v Sápmi skladované aj v podzemných jamách alebo v prameňoch. Južní Sámovia skladovali mlieko a mäso často v podzemných jamách obložených kameňmi. Takéto konštrukcie sú známe napríklad zo sámskej dediny Tännäs vo Švédsku. Potraviny, ktoré vyžadovali chladné prostredie, sa mohli uskladniť aj v studenom prameni, aby sa tak predišlo ich skazeniu. Boli vložené do drevenej konštrukcie, a tá bola zaťažená kameňmi, aby ostala na dne a nevyplávala alebo neuplávala pri silnejšom prúde. Pivnice, sklady, sudy v prameňoch a iné miesta na uskladnenie potravín boli lokalizované pozdĺž migračných trás. Keď sa kempy opúšťali, boli

104 v budovách doplnene zásoby pre ďalšiu cestu. Rebrík sa pri skladovacích budovách zhadzoval, aby bolo zamedzené poškodeniu uskladnených potravín.371

Obrázok 33. Nákres spôsobu uchovávania potravín v prameni. Potraviny sú vložené do dutého kmeňa a sú zaistené kameňmi. Nákres v Ajtte muzeum. Foto Natália Kosmelová, 2019.

6.10.1. Pôdorys obydlia Dôležité a pozoruhodné z hľadiska stravovania je aj vnútorné usporiadanie sámskych trvalých obydlí a stanov, ktorému sa venuje rada bádateľov, napríklad; Erixon372, Fellman373 alebo Lars Ivar Hansen a Bjørnar Olsen 374 . Vo vnútri príbytku sa v minulosti, ale aj v súčasnosti, sedí na zemi, nie je tam nábytok a podlahu predstavuje udupaná hlina alebo brezové vetvičky. Nachádza sa tam veľa vecí od odevov, jedla, nádob až po náradie. Na tomto malom priestore však dokázala žiť pomerne veľká sámska rodina, a aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, každá vec a každý človek tu mal svoje vopred určené miesto.375 Ohnisko (árran) obložené kameňmi, sa nachádzalo v strede príbytku, len výnimočne bolo situované v rohu. Po jeho dlhých stranách sú lôžka alebo miesta na sedenie (luojddo)

371 Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future, c.d., s. 31. 372 Erixon, Sigurd: Some Primitive Constructions and Types of Layout, with the Relation to European rural building practice. Folkliv I, 1937, s. 124 – 125. 373 Fellman, Jacob – Fellman, Isak (ed.): Anteckningar under min vistelse i Lapmarken [1821- 1831]. Helsingfors: Schildt, 1977. 374 Hansen, Lars Ivar – Bjørnar Olsen: Hunters in Transition. Leiden, The Netherlands: Brill, 2014. 375 Ford, Jacob: Reindeers and Teepees: Restoring Young Minds Through the Power of Nature, c.d., s. 38.

105 vystlané brezovými vetvičkami. Za dverami sa obyčajne nachádza drevo určené na pálenie (uksa). Oproti dverám sa nachádzala časť, kde sa spracovávalo jedlo (boassjo).376 Spôsob využitia pôdorysu je väčšinou rovnaký vo všetkých typoch stanu, no rozdelenie miesta pre rodinu a návštevníkov sa môže odlišovať. Je to zapríčinené tým, že v rôznych častiach Sápmi sa pripisuje rôznym ľuďom, napríklad deťom, ženám, pomocníkom alebo hosťom, odlišný význam. Vo všeobecnosti však platí, že ak sa dívame smerom do stanu, najvýznamnejšie miesta sú vzadu napravo od ohňa.377 Sedáva tu hlava rodiny s manželkou a naľavo ich deti.

Obrázok 34. Vnútorné usporiadanie stanu s rozdelením miest. 1. Mužská hlava rodiny, 2. Ženská hlava rodiny, 3. Najmladšie deti a dcéry, 4. Pomocníci, 5. Najstarší syn a hostia, 6. 7. 8. najmladší synovia, pomocníci a hostia. Prevzaté z: Ränk, Gustaf: Grundprinciper för disponeringen av utrymmet i de Lapska kåtorna och gammerna. In Folkliv. Acta ethnologica et folkloristica Europaea, 12, 1949, s. 101.

6.11. Kuchyňa Za ohniskom, tiež nazývaným srdce príbytku, sa nachádzala časť zvaná boassjo. Táto časť stanu bola v predkresťanských dobách dlho neprístupná ženám, pretože bola považovaná za posvätnú. Bývali tam uložené sakrálne predmety a hlavne bubon, ktorého sa žena nesmela dotýkať.378 Po úpadku starých náboženských predstáv a zvykov s nimi spojených sa zadná časť

376Ränk, Gustaf: Grundprinciper för disponeringen av utrymmet i de Lapska kåtorna och gammerna, c.d., s. 101. 377 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců. C.d., s. 349. 378 Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine, c.d., s. 29.

106 využívala hlavne ako kuchyňa.379 Bola určená na spracovávanie mäsa divokej zveri, rýb a ku príprave pokrmov. Zbytky jedla, ktoré sa nedojedli, boli rovnako tak uložené v tejto časti. Pre oblasť kuchyne platilo mnoho pravidiel, ktoré bolo treba nasledovať. Pravidlá sú väčšinou ešte z predkresťanskej doby, ale pre ich praktickosť sú dodržiavané aj v súčasnosti, ak Sámovia v starých obydliach nocujú. Deťom sa napríklad hovorilo, že ak sa budú hrať s trieskami a ohňom, sobie mláďatká oslepnú. Takéto upozornenie malo na deti väčší dopad, akoby im niekto povedal pravý dôvod a to, že môže preskočiť iskra a chytí sa celá podlaha tvorená suchými vetvičkami.380 Nesmelo sa tiež prechádzať z jednej strany obydlia na druhú cez boassjo, ale miesto toho sa obišlo ohnisko a prechádzalo sa popri vchodovej časti. Pravidlo je čisto pragmatického rázu, a to zamedziť napadaniu špiny do jedla a nanosiť čo najmenej nečistôt do zadnej časti. V súčasnosti sa tradičné obydlia používajú na dennej báze len výnimočne, no mnohé zvyky, viažuce sa k takémuto spôsobu bývania prešli aj do súčasných kuchýň. Napríklad: „When you enter someone's house it's like you stand in the hallway and wait for someone to come in and greet you, like hello and come in. That's a very Swedish way, but in the Sami way, you just go inside, like hello and then you go to the kitchen and sit down by the table. Because that's like you know, when Sami people lived in lávvu, you know the tent, the hallway was right by the door and you can't just stand there. So, you just walk in and sit by the fire. And like the fire is right beside the kitchen so you just go to the kitchen table and sit there and there you can talk or get a cup of coffee or something. Yeah, that’s like the difference.”381

6.11.1. Vybavenie kuchyne Kuchynské potreby bývajú umiestnené v zadnej časti stanu, na mieste kde, sa nachádzal otvor malých rozmerov. Tento otvor bol pre Sámov posvätný a viazalo sa k nemu množstvo rituálov spojených s potravou (viď kapitola 6.6.1.). Nachádzajú sa tu potraviny, fľaše so soľou a kávou, kuchynské náradie, nádoby a nad ohňom je zavesený na reťazi alebo na priečnom tráme kotol. Okrem jedla sa tu nachádza aj lovecká a rybárska výbava. Nádoby používané Sámami sú pomerne dobre rozpoznateľné pre ich osobitný štýl a dizajn. Podľa ich výzdoby je možné určiť, z akej časti Sápmi pochádzajú. Charakteristické sú okrúhle

379 Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců, c.d., s. 345. 380 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 24. 381 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990.

107 a oblé tvary misiek a tácok. Je to pravdepodobné dané tvarom dostupného materiálu a tiež spôsobom života, pretože oble tvary sú praktickejšie pri balení počas migrácie. Na výrobu nádob alebo rukovätí nožíkov sa používajú hrče, tzv. nádory rastúce na rôznych stromoch. V Sápmi sa najčastejšie využívali brezové, pre ich optimálnu tvrdosť. Kresba na dreve z nádorov sa odlišuje podľa druhu stromu a tiež aj v závislosti od jej pozície na strome. Hrnček na pitie, guksi, je tradične vyrobený z brezového nádoru. Guksi má okrúhly tvar s rovným alebo oblým dnom. Je veľmi dobre vyvážený pomocou jeho rúčky, ktorá býva často vyhotovená formou inkrustácie, kedy je drevo vyložené parohovou vložkou. Každý Sám mal väčšinou svoj vlastný guksi, ktoré nosil so sebou pripevnené na opasku alebo batohu. Pri dojení sobieho mlieka sa využíva väčšia nádoba okrúhleho tvaru, náhppi. Opäť vyrobená z nádoru pochádzajúceho z brezy. Na jej zhotovenie už bol potrebný remeselník s adekvátnym množstvom technologických skúseností. Je dbané na jej funkčnosť, preto mala byť čo najtenšia a ľahká, aby sa s ňou dalo dobre manipulovať. Nádoba má oblé dno z toho dôvodu, že bola často pokladaná na nerovný povrch a bolo potrebné zamedziť jej prevrhnutiu. Okraje nádoby sú zahnuté dovnútra, aby jej obsah nemohol vyšplechnúť von. Mlieko predstavovalo cennú komoditu, pretože bolo pomerne ťažké ho získať. Sobie samičky sú nepokojné a trvalo dlho, kým sa ich podarilo podojiť. Rúčka nádoby je prispôsobená ruke tak, aby mohla byť nádoba komfortne držaná. Je väčšinou doplnená časťou z parohu so zdobeným rytím. Obyčajne je tiež doplnená slučkou zo sobej kože, aby mohla byť zavesená. V súčasnosti je náhppi symbolom sámskej identity a dá sa pomocou nej určiť, odkiaľ pochádza jej majiteľ. Forma na syr mohla byť drevená alebo pletená z korienkov brezy. Pri drevenej forme je tenké drevo pripevnené okolo dna pomocou drevených kolíkov. Spodok formy je plasticky vyrezaný a dáva pekný vzor hotovému syru. Formy mali rôzne veľkosti. Väčšinou sa pri výrobe syra naukladali na seba od najväčšej po najmenšiu a syr tak získal obojstranný dizajn. Pletením nádob z korienkov sa v Sápmi vyrábali napríklad nádoby na soľ, ktoré zamedzovali vlhkosti a udržali soľ v suchu. Najdôležitejšia a najuniverzálnejšia pomôcka v kuchyni je pre Sámov nožík. Obyčajne ich Sámovia na opasku nosili zavesených niekoľko. Každý z nich slúžil k inému účelu. Nožík s najväčšou čepeľou slúžil ako sekera. Najrozšírenejší je však nožík pre každodennú potrebu, pri ktorom môžeme rozlíšiť niekoľko výrobných kombinácií. Rukoväť nožíka je vyrábaná z parožia alebo dreva. Typicky sa vkladala aj opracovaná brezová kôra, ktorá zabraňuje šmýkaniu ruky. Rukoväť má na konci rozširujúcu sa tendenciu, ktorá je v severných oblastiach výraznejšia. Zdobenie rukoväte je typické pre južné a centrálne oblasti, pričom na severe je

108 rukoväť často nezdobená. V južnej oblasti sú charakteristické pletené vzory. Pošva môže byť zhotovená zo sobieho parohu, z dreva, alebo z kože. Bežná je aj kombinácie dreva a kože, prípadne kože a cínových prvkov. Tvar pošvy závisí na tvare parohu, z ktorého je zhotovená. Býva buď jemne alebo výrazne zakrivená, pričom na severe Sápmi je typické výraznejšie zakrivenie. Dizajn pošvy pri ohnutí alebo sadnutí zabraňuje jej zapichnutiu do stehna majiteľa. Zdobenie sa opäť líši oblasť od oblasti. V hornej časti pošvy je pripevnený remienok, pomocou ktorého sa nožík uväzuje o opasok. Lyžičky boli najčastejšie vyrábané z parohu a od 18. storočia sa objavujú aj strieborné. Striebro však nie je v sámskej kultúre pôvodné a dostalo sa do nej pomocou obchodu. Strieborné lyžičky boli vyrábané v meste na objednávku Sámov. Kováči ich vyhotovili podľa vzoru drevených a parohových lyžičiek, ktoré im Sámovia pri objednávke nechali. Sámovia bežne so sebou nosievali lyžičky, pretože ak niekoho navštívili a ten im ponúkol jedlo, očakávalo sa, že majú svoju vlastnú lyžičku. Nosili ju vo vrecku nazývanom skedpung, ktoré bývalo zavesené na opasku. Je vyrobené z jemnej sobej kože a má oblý tvar. Väčšinou je uzatvárané pomocou šnúrok na stiahnutie. Zatiaľ, čo pre oblasti južného Sápmi sú charakteristické vrecúška bohato vyšívane cínovou niťou alebo korálkami, na severe Sápmi bolo vrecko zdobené pásikmi plátna v tradičných sámskych farbách. Nomádsky spôsob života vyžadoval veľké množstvo praktických obalov aj na jedlo. Sámovia pre tieto účely využívali kožené vrecká rôznych typov a rozmerov. Boli ľahké a pri cestovaní nezaberali veľa miesta, pretože sa prispôsobili ich obsahu. Vrecká sú zhotovené z tenkej kože. Niekedy sa nechávala na nej aj srsť, aby sa čo najviac zamedzilo prístupu vzduchu dovnútra. V súčasnosti sú stále používané pri pobyte v prírode a v niektorých rodinách aj doma. Veľmi obľúbené sú napríklad na uskladnenie kávy.

109

7. Súčasná sámska gastronómia a jej trendy

Sápmi, rovnako ako iné časti Európy, sa stáva súčasťou integračno-globalizačných procesov, ktoré v posledných desiatich rokoch naberajú na intenzite. Súčasťou každodenného života sa stávajú nové spôsoby stravovania. Nové trendy však nutne neznamenajú opustenie starých tradícií. Aj dnes sa medzi Sámami stále kladie dôraz na bežne používanie tradičných ingrediencií a rovnako tak sa stále jedávajú pokrmy, ktoré by sme mohli zaradiť do tradičnej sámskej stravy. Sú to napríklad údené sobie srdce, gahkko, gurpi, varený sobí jazyk, oči či kopytá. Vnútornosti sa spracujú tak, aby zo zvieraťa nevznikol odpad. V súčasnosti sú populárne aj nové recepty. Hannesova rodina pripravuje napríklad paté: „We made also like paté […] liver paté with the meat from skull and then the eyes were in that mixture also. So, it was like meaty brown and in some parts, you can see, like: “Oh, there is a white stuff,” so then you knew that it is eye.”382 V posledných dekádach sa do sámskeho jedla premietli rôzne vonkajšie vplyvy. Z pozorovania v teréne a rozhovorov môžeme usúdiť, že tradičné jedlo sa zmenilo prílohou a v niektorých rodinách aj prípravou. Hlavné ingrediencie však ostávajú rovnaké. Je to dané tým, že tradičná kultúra jedla sa rozvíja a prispôsobuje. Respondenti popisujú, ako upravujú tradičné jedlá na moderný spôsob. Hannes upravuje tradičnú verziu pokrmu blodpalt: „It is only blood, flour and salt basically and I put in a little beer in the batch also because it gets more flavours and so on. but I don't think that I am alone about it.“383 Juhán kombinuje napríklad sobie mäso s cestovinami: „I buy pasta at the Coop and then I just boil up the pasta and I make that great. And then I used […] like chopped reindeer meat […] then I just put it on frying pan with butter of course and bit of salt. And I do that for a long time, until it is like almost dried up all of the meat […] and then I just put the cream on the top of it. And that pour down into the pasta.. Really simple, really quick and it is delicious […] so that is my goal to nowadays and it is my girlfriend’s favorite food.“384 Do Sápmi prichádza kultúra fast foodov, ktorej sa nedá vyhnúť skoro v žiadnej krajine. Sámovia však aj na tomto poli prinášajú do jedla svoje prvky. Zmienim napríklad novú adaptáciu jedla suovas, ktoré bolo tradične jedené s chlebom alebo zemiakmi. Dnes je veľmi

382 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 383 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 384 Informoval Juhán Niila Stålka, nar. 1998.

110 populárny a známy suovaskebab, pozostávajúci z nakrájaného sobieho mäsa, šalátu a dresingu v pite. Tento pokrm môžeme nájsť na festivaloch a udalostiach po celej severnej Škandinávii. Rovnako tak, nachádzame v menu fast foodových reštauráciách pokrmy ako pizza a hamburger so sobím alebo losím mäsom. Veľmi populárnym trendom medzi Sámami sú aj rozmáhajúce sa rôzne alternatívne smery v kultúre stravovania. Často nie sú založené na vedeckých poznatkoch o výžive, ale vychádzajú skôr z emócií a filozofického presvedčenia ľudí, ktorí ich praktikujú. 385 Pri rozhovoroch s mladými respondentmi v Jokkmokku som sa stretla s pojmom samitarian, ktorý Juhán vysvetľuje na príklade svojej priateľky: „[…] she is a samitarian, which means that she is vegetarian, but she is eating reindeer, elk and the fish.“386 Trendom alebo filozofickým presvedčením by sa dalo nazvať aj nekonzumovanie kupovaného mäsa zo supermarketu. Ako už bolo načrtnuté v kapitole 6.9., mnoho Sámov sa vyhýba mäsu, pri ktorom nepoznajú jeho pôvod. Takíto ľudia sa potom označujú ako wildatariani, alebo tí, ktorí jedia iba ulovené mäso a vyhýbajú sa mäsu z veľkochovateľských priemyslov. Juhan tento trend potvrdzuje opäť na svojom okolí: „[…] like when we are only eating things that are hunted or reindeer you know. There is a lot of people living on that diet actually. And it’s working good.“387 Lifestylovou záležitosťou sa dá označiť aj navracanie sa Sámov ku svojmu pôvodu. Mnohí zo Sámov si uvedomujú, čo všetko sa o tradičnom živote a príprave pokrmov nestihli naučiť od svojich príbuzných, a chceli by tieto vedomosti získať. Victoria spomína na to, ako varila jej babička sobie kopytá: „I don't really know how to prepare that, but my grandmother did. So, I was thinking I should go to someone who can teach me.“388 Mladí Sámovia sa vracajú ku svojim sámskym koreňom aj pomocou kurzov alebo kontaktu so staršími nositeľmi tradície. Moji respondenti, ktorí sú mladší ako 30 rokov, spravidla neboli vychovávaní v sámskej kultúre. Pokiaľ sa nenarodili do rodiny chovateľov sobov, stretávali sa s ňou väčšinou len pri návšteve starých rodičov. Z ich výpovedí môžeme sledovať grossmutter efekt, teda navracanie sa ku kultúre prarodičov. V ich rodinách bol pozorovaný jedno generačný gap, ktorý nastal či už z dôvodu historického utláčania sámskej kultúry, zmiešaných manželstiev, alebo sťahovaním sa za prácou do väčších miest a zanechania pôvodného života. Dá sa povedať, že súčasný trend ich vedie k objavovaniu toho, čo zabudli,

385 Pánek, Jan – Pokorný, Jan – Dostálová, Jana – Kohout, Pavel: Základy výživy. Praha: Svoboda Servis, 2002, s. 137. 386 Informoval Juhán Niila Stålka, nar. 1998. 387 Informoval Juhán Niila Stålka, nar. 1998. 388 Informovala Victoria Harnesk, nar. 1972.

111 alebo čo im rodičia neodovzdali. Hannes tento záver potvrdzuje: „But my experience in cooking Sami food started two years ago, because I was not raised in the Sami culture. It is like heritage that I quite recently been working on to take back and reclaim the heritage. So, last year I went to the school […] it was called the traditional Sami food making. So, that's when I really like dived in the traditional way to prepare and cook traditional dishes.”389 Edukačné centrum v Jokkmokku, Samernas Utbildningscentrum, predstavuje miesto, kde sa stretávajú Sámovia z celého Sápmi a ktoré by sa dalo prirovnať ku našej strednej škole.390 Škola sa snaží implementovať staré metódy sámskeho učenia a kladie dôraz hlavne na praktickú stránku.391 Vo vybraných rokoch v nej prebieha aj kurz tradičnej sámskej kuchyne, ktorý trvá celý rok a zahŕňa predmety viažuce sa ku strave, ako napríklad porážka soba, jeho porcovanie, zbieranie lesných plodov, ale tiež ekonomika a rozvíjanie vlastného podnikania.392 Učitelia sa menia podľa preberaných tém a spravidla sa jedná o osoby, ktoré sa dlhodobo venujú vybranej činnosti v praxi. Študenti tak získavajú prehlaď aj o tom, ako sa jedlo a zvyky v niektorých častiach Sápmi odlišujú. Eva, ktorá mohla absolvovať kurz ako mama sámskeho syna, spomína na svoj kurz takto: „We had one week about mushrooms, one week about the forest birds and we had a lot of weeks where we were supposed to be outside and learn. So, we went to slaughter, and to the nature, but also with other companies, so it was sort of […] it should be very practical. And then we had a lot of assignments during the winter market. We had a lot of lunches to special groups and big dinners for this Sami lapponia organisation. I mean it was me and five young students [laughing].“393 Hannes chodil do školy v momente, keď Eva bola už učiteľka: „We had different kinds of teachers depending on which course we had. They don't live here, so they brought them from a different part of Sápmi. So, one was from around Ammarnäs area and one was from Kautokeino in Norway, and so on. So, it was very mixture of teachers. So, we had like a traditional way of slaughtering a reindeer than we went to Porjus. Yeah, and then we did like the old school way slaughtering with a knife in the neck and knife in the heart.”394 Mäso si potom odniesli naspäť do školy, kde na dvore v tradičných budovách na to určených mäso údili alebo inak spracovávali.395

389 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 390 Absolvovať kurz v tomto centre môžu len Sámovia, alebo ľudia, ktorí znovu objavujú svoje zabudnuté sámske korene. Škola ma okrem kurzov spojených s jedlom aj kurzy zamerané na jazyky alebo remeslá. 391 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 392 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 393 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 394 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. 395 Informoval Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990.

112

Okrem kurzov v škole sa konajú aj rôzne festivaly jedla alebo menšie kurzy, zaoberajúce sa užšou problematikou, určené mladým Sámom. Na takto ladené akcie sú volaní Sámovia zaoberajúci sa tradičnými spôsobmi života a obživy, ktorí svoje vedomosti predávajú ďalej. Napríklad respondent Nils je uznávaným chovateľom sobov, a preto je často volaný, aby naučil mladých študentov, ako správne poraziť zviera, pomenovať jeho časti, správne ich očistiť, stiahnuť kožu zo zvieraťa a podobne.396

7.1. Význam sámskeho jedla

V súčasnosti má jedlo vedľa symbolu sámskej identity omnoho širší význam. Jeho dôležitosť sledujeme v turizme, ekonomike a v šírení povedomia o Sámoch. Jedlo tiež nepriamo prispieva k ochrane sámskej kultúry. Pre mnohé skupiny, ale aj jednotlivcov je sámska tradičná kuchyňa inšpiráciou vo využívaní prírodných zdrojov a neplytvaní s jedlom. Výrazne pribúdajú ľudia, ktorí chápu jedlo ako zážitok a neberú ho výlučne ako nutnú súčasť svojho prežitia. Nachádzajú v ňom zdroj zábavy a jedlo sa pre nich stáva lifestylovou záležitosťou. Vznikajú rôzne kuchárske knihy, TV relácie, sú organizované tzv. food tours a turisti čoraz viac vyhľadávajú zážitkové reštaurácie a podobné aktivity. V posledných dvoch desaťročiach sa rozvíja nová forma cestovania tzv. gastroturizmus, založená na spoznávaní nových miest cez chute, lokálne jedlo, regionálne ingrediencie, odlišnosti v kuchyni a podobne. Gastroturisti na svojich cestách vyhľadávajú jedinečné gurmánske zážitky, ktorých súčasťou sú aj tzv. food tour, kde spoznávajú napríklad formu stolovania miestnych ľudí, techniky varenia a získavania jedla. Respondentka Eva založila spoločnosť Essense of Lapland397, pod ktorou organizuje food tours, počas ktorých ukazuje turistom, ako chutí Sápmi v rôznych sezónach: „I have sort of little basket and we will go out, even in the wintertime. And talk about the different kind of nature, some traditions and when we come to pine, I will let people smell my pine salt and I will talk about the traditions. About taking bark, and they will taste bark bread.”398 Túra skončí u nej doma, kde sú záujemci pozvaní ku jej stolu, aby ochutnali tradičné pokrmy a produkty, ktoré sama vyrába. Food tours organizuje nielen v Jokkmokku, kde býva, ale objednávajú si ju aj hotely alebo organizácie, ktoré ponúkajú aktivity v Sápmi. Spoluprácu nadviazala napríklad

396 Informoval Nils-Josef Labba, nar. 1950. 397 Viac informácií na webe http://eolapland.se/en/forage-and-taste/, cit. 25.5.2020. 398 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967.

113 s luxusným hotelom Treehotel, kam chodí každé dva týždne.399 Hlavným cieľom takýchto zážitkových túr nie je len získanie informácií o oblasti a jej tradičnom jedle, ale aj inšpirovať návštevníkov, aby sa cez spoznávanie cudzej kultúry nadchli pre tú svoju: „I'm wanting to give people eye-opener. I want them to sort of get excited about it and maybe they want to go home and pick two things or do something or try to reach their history.”400 Eva prirovnáva získavanie informácií ku skladaniu puzzle: „It is sort of laying a puzzle and it will never be finished. But sometimes some pieces fit together, and you get some beautiful picture.” Fascinuje ju získavať informácie o danom mieste a kultúre prostredníctvom jedla. Zberom bylín sa zaoberá niekoľko rokov, no stále ju dokážu niektoré zistenia prekvapiť. Nedávno napríklad zistila, že archangelika lekárska bola jednou z prvých rastlín kultivovaných v Škandinávii.401 Eva spoločne s Helenou Läntou organizujú aj špeciálne večere: „We have sort of a dinner with 24 different tastes or courses from the eight seasons, because we don't have four seasons, we have eight seasons here. […] dinner that takes 3 to 4 hours where she will give the visitors all these different taste bites from the reindeer. I mean smoked or cold smoked and salted and fresh and boiled and something made with the blood, something made from the tongue and you know. And together with stories about why you should eat this in this time of year and what it means, […] it is not just a taste, it is sort of whole. And in between I will come with my herbal or berry things, with the drinks or some syrups or some breadsticks, or some different small things, that sort of means different seasons for me. So, I think, that's a very exclusive thing, because we are not chefs, but we live with the food and we sort of take care of it ourselves. So, we have the knowledge and we have the passion.”402 V Sápmi sú čoraz viac populárne aj zážitkové reštaurácie. Môžu byť spojené s farmou a návštevníci tak majú možnosť vidieť, odkiaľ pochádza jedlo, ktoré konzumujú. Populárne sú tiež reštaurácie v podobe starých stanových príbytkov, kde hostia jedia pri ohni, ktorý horí uprostred. Takouto reštauráciou je napríklad Stejk street food v Kirune.403 Návšteva regionálnej reštaurácie je príležitosťou k rozširovaniu gastronomických aj kultúrnych znalostí. Jedlo obyčajne podnecuje záujem a turisti sa chcú dozvedieť viac o jeho pôvode, čím si rozširujú znalosti aj o sámskej kultúre. V takto ladených reštauráciách ľudia častokrát vyskúšajú pokrm, ktorý vyzerá lákavo, no degustátori nevedia presne z čoho sa

399 Viac informácií na oficiálnom webe https://www.treehotel.se/en/, cit. 5.7.2020. 400 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 401 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 402 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967. 403 Viac informácií na webe https://www.stejk.se/about-us/, cit. 15.6.2020.

114 skladá. Šéfkuchár Kristoffer popisuje, ako pripravil terinu 404 z uvareného sobieho jazyka a všetci degustujúci boli unesení z jej fantastickej chuti. Keď šéfkuchár ozrejmil, z čoho jedlo skutočne pripravil, nikto z ľudí tomu nechcel uveriť. Kristoffer sa bežne stretáva s tým, že ľudia majú predsudky voči pokrmu z nosa, očí alebo jazyka zvieraťa, pričom po degustácii v dobrej reštaurácii im jedlo väčšinou chutí.405 Produkty s identitou a históriou sú stále vyhľadávané pri tvorení nových kombinácií jedál inovačnými kuchármi. Napríklad Kristoffer, kuchár so sámskymi koreňmi, rád experimentuje s chuťou a jeho recepty bývajú založené na rôznych témach. V súčasnosti sú to hlavne oheň a údenie: „Why should we keep making the same thing over and over? I like making new things, both in food and in crafts. Variety and creativity are my guiding principles, while all being based on nature’s pure flavours. My watchwords are simplicity, flavour and sustainability.“ 406 Okrem nových kombinácií sú populárne aj nezvyčajné spôsoby prípravy. Restaurang Ajtte, reštaurácia inšpirovaná sámskou tradíciou, vo svojom menu ponúka typicky sámske jedlá, ale pridáva aj nové kombinácie alebo zážitkové formy jedenia. Victoria, výkonná riaditeľka reštaurácie, hovorí o ich novinke, steakovom kameni: „It’s hot lava stone and the stone is 450 degrees hot. And you grill your own reindeer steak on the table with some roasted potatoes and mushroom sauce and you have some fresh vegetables and you grill it, everything the same. And that’s very funny because the most people around here, who lives here, they have like reindeer meat in the freezer so they don’t go to the restaurant to eat an reindeer, but this one is the new way to eat it and it’s the different taste than the other way. So, it has become a very popular thing to do. It goes viral [laughing]. I haven’t been marketing anything about it. The people have done it by themselves. So that’s very nice. If you see the local people coming to eat the reindeer. So that’s nice […] and you can choose the meat, if you don’t eat the reindeer you can eat something else, you can eat whatever you like on the stone.” 407 Povedomia o sámskom jedle je šírené aj za hranicami Sápmi. Na rôznych trhoch a dňoch jedla sú predávané produkty vyrobené zo sobieho alebo losieho mäsa, čím sa dvíha povedomie o týchto produktoch, ale aj ich získavaní. Sobie mäso je exkluzívnym produktom a nachádzame ho v reštauráciách po celej Škandinávii. Do obchodov sa tiež dostáva sobie alebo losie mäso. Napríklad suovas je možné kúpiť v mnohých oblastiach zmrazene. Helena opisuje

404 Paštéta, ktorá sa pripravuje v špeciálnej nádobe. 405 Informoval Kristoffer Åström, nar. 1982. 406 Informoval Kristoffer Åström, nar. 1982. 407 Informovala Victoria Johansson, nar. 1989.

115 svoje skúsenosti s predajom tohto pokrmu: „[…] we are selling in Stockholm for one time in year and no one knows what suovas is. But when you are here [Jokkmokk], I think that everybody knows what suovas is. So, when we are here and selling in the Norrbotten, in the north of Sweden everybody knows everything. But when we come to Stockholm, we have to explain what it is.“408 Na popularite získavajú aj gastronomické cestopisy. Vo Švédsku bola natočená štvordielna séria Smaker från Sápmi, ktorá okrem jedla približuje mnohé aspekty sámskeho života.409 Na Slovensku je to napríklad Cestou necestou, kedy sa filmový štáb vydá za Slovákmi žijúcimi v zahraničí, ktorí predstavia miestne špeciality a ukážu proces výroby jedla alebo získania surovín. Niekoľko dielov sa venovalo aj územiu Sápmi.410 Tým sa zvyšuje povedomie nielen o gastronómii, ale aj sámskej kultúre. Jednou z najuznávanejších predstaviteľov sámskeho tradičného jedla bola bezpochyby Greta Huuva. Svoje výnimočné poznatky o jedle, jeho príprave, bylinách a medicíne šírila medzi Sámami a tiež v zahraničí na rôznych podujatiach, venujúcich sa tradičnému jedlu. Bola považovaná za významnú propagátorku a prispievala k tomu, aby tieto znalosti neboli zabudnuté. Greta bohužiaľ nečakane zomrela pred 3 rokmi no jej odkaz, ako bolo zistené v teréne, pretrváva v jej nasledovníkoch, ktorými sú napríklad jej dcéra Linn alebo aj Eva Gunnare, ktorá bola jej žiačkou. Trendy v sámskej gastronómii sa v súčasnosti obracajú ešte viac ku koreňom a tradičnej kuchyni s ohľadom na udržateľnosť zdrojov. Využívajú sa lokálne produkty a suroviny sa často získavajú svojpomocne. Ako reakcia na globalizáciu a rozmáhajúci sa fast food vzniklo hnutie Slow Food. Hnutie bolo založené v 80. rokoch 20. storočia gastronómom Carlom Petrinim v Taliansku. V Sápmi bolo založené v roku 2009 pod názvom Slow food Sapmi. Ich cieľom je zabrániť vymiznutiu širokého spektra pokrmov. Usilujú o zachovanie miestnej kulinárskej tradície a podporujú v ľuďoch záujem o to, čo jedia, odkiaľ ich jedlo pochádza, a aký dopad má na svet okolo nás jeho konzumácia. Slow Food Sapmi organizuje napríklad festival sámskeho jedla spojený s prednáškovým cyklom. V minulom roku sa konal v mestách Umeå, Tärnaby, Porjus a Kiruna a v každom bol zameraný na iný aspekt stravovania alebo využitie špecifických surovín. Počas festivalu sa koná aj jarmok, kde si návštevníci môžu zakúpiť rôzne druhy

408 Informovala Helena Länta, nar. 1966. 409 STV: Smaker från Sápmi. Dostupné z https://www.svtplay.se/smaker-fran-sapmi, cit. 5.8.2020. 410 RTVS: Cestou necestou (Laponsko). Dostupné z: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15503/201554, cit. 5.8.2020.

116 pokrmov a zoznámiť sa s ich pôvodom. Na jarmoku sa prezentujú tiež remeselné výrobky a koná sa výstava fotografií, ktorá upozorňuje na dôležité aspekty sámskeho života.

7.2. Vplyv jedla mimo Sápmi

Pre švédsku ekonomiku môže znamenať sámske jedlo problém z hľadiska jeho získavania na územiach, s ktorými má Švédsko ekonomické úmysly. Sámovia, ktorí mali vždy bližšie k prírode a nikdy nemysleli v štátotvornom slova zmyslu, ostro vystupujú proti ťažbe dreva a nerastných surovín na území, ktoré obývajú. Zo švédskeho uhla pohľadu môže tak ísť o obrovské straty pre štát práve vďaka tomu, že na miestach, kde sa pasú soby alebo zbierajú plody, sa konajú zo strany Sámov protesty proti ťažbe, ktorá by do štátneho rozpočtu priniesla veľké zisky. Ako ani múzeá orientované na Sámov 411 , tak ani reštaurácie so sámskym jedlom nenachádzame nikde inde, ako v severných častiach Škandinávie, teda len v Sápmi. Rovnako tak nenachádzame v južných častiach Škandinávie produkty zo sobieho mäsa: „I think that our traditional food is important locally and regionally. But for Sweden in total the production of reindeer meat is not big enough. It is difficult to buy reindeer meat in south of Sweden. I believe it is the same in Norway and Finland.“412 Z vlastného dlhodobého pozorovania vo Švédsku vyplýva, že majoritné obyvateľstvo nejaví o svojich pôvodných obyvateľov záujem. Rovnako tak nie je kladený dôraz na túto časť histórie vo švédskych školách. Pri rozhovoroch s mnohými rodenými Švédmi bolo zjavné, že o tejto problematike majú pomerne málo informácií, a tiež bolo možné pozorovať určitú formu napätia pri zmienkach o Sámoch. Toto pozorovanie dokladá aj rozhovor s respondentkou Evou, rodenou Švédkou, vyrastajúcou v Stockholme; „I think Swedish people have always been like this. They were much more interested in facts from other places. I mean, what we have is not so interesting. So, it is so much more interesting to know about the Native Americans […]. And the UNESCO and now OECD, they are really saying that you are not treating your own indigenous people well.“413

411 Jedinou výnimkou je Nordiska museet v Stockholme, ktorá má jednu miestnosť v múzeu venovanú sámskemu obyvateľstvu. 412 Informovala Anneli Jonsson, stredný vek. 413 Informovala Eva Gunnare, nar. 1967.

117

Sámska kuchyňa s jej princípmi však môže mať význam pre jednotlivcov:„I think that the sámi cousine is important […] also for people wanting to eat healthy food without additives. This strong growing trend is in all Nordic countries, Sweden, Norway and Finland. A trend to stay I believe.“414

414 Informovala Anneli Jonsson, stredný vek.

118

8. Záver

Diplomová práca si kládla za cieľ bližšie ozrejmiť úlohy, ktoré zohráva strava v sámskej spoločnosti v súčasnosti, ale aj ktoré zohrávala v minulosti. Okrem jedla boli predmetom výskumu aj kulinárske praktiky, konzervácia jedla, zvyky, tradície, rituály, odlišnosti a zhody v regiónoch, chov sobov, stavby a kultúrne súvislosti, viažuce sa ku problematike obživy. Záujem sa sústredil predovšetkým na oblasť švédskeho Sápmi, kde sa odohrávala majoritná časť terénneho výskumu, no na príslušných miestach sú akcentované aj ostatné časti Sápmi. Výskum v teréne, počas ktorého boli získavané dáta pomocou rozhovorov a pozorovaní, bol v mnohých ohľadoch náročnejší, no o to viac prínosný a osobne obohacujúci. Podarilo sa mi nadviazať mnoho cenných kontaktov, avšak počas práce v teréne som sa stretla aj s negatívnymi reakciami, ktoré pravdepodobne vychádzajú zo sámskej histórie a uzavretosti. Bolo teda potrebné najskôr vybudovať osobnejší vzťah s respondentmi a až potom bolo možné získať potrebné informácie. Aj tieto negatívne reakcie a neúspechy boli použité na zlepšenie metód terénneho výskumu, aby bolo docielené získanie potrebných a pre prácu validných informácií. V práci zazneli hlasy Sámov, ale tiež ľudí, ktorí sami seba nepovažujú za členov tohto etnika, no sú s nimi, alebo so sámskym jedlom, nejakým spôsobom spojení. Takou respondentkou bola napríklad Eva Gunnare, ktorá je síce švédskeho pôvodu, ale privydala sa do sámskej rodiny. Medzi samotnými Sámami je rešpektovaná a považovaná za znalkyňu sámskej kuchyne a rastlín. Zo Sámov boli vybraní predovšetkým bežní ľudia, ale tiež kuchári, predavači, učitelia, chovatelia sobov alebo študenti. Pozornosť bola kladená na ich osobnú históriu, vnímanie sámskeho jedla, zmeny v stravovaní a ich skúsenosti, ktoré práca zachytáva. Sámska tradícia v sebe zahŕňa vedomosti, ako získať, pripraviť, ale aj uchovať stravu v arktických podmienkach. Tradičná obživa pozostáva hlavne zo sobieho mäsa, rýb a iných lovených zvierat. Sezónne bola doplnená o lesné plody a rastliny. Keďže život Sámov, ostatne ako mnohých pôvodných etník, závisel celé storočia na prírode, prirodzene jej podriaďovali celý svoj život. Kapitola osem ročných období poukazuje na prírodný rytmus, ktorý sa riadi sámskym dedičstvom a blízkym spojením s prírodou. Na základe pozorovania je možné zhodnotiť, že mnoho respondentov sa aj v súčasnosti riadi pri výbere potravín ôsmimi ročnými obdobiami a vykonáva mnoho úkonov, ktoré sa k týmto obdobiam viazali v minulosti. Dôležité je aj zistenie, že výber jedál sa nikdy neriadil podľa sviatkov v kalendári, ale vždy podľa ročných období a dostupných zdrojov v krajine.

119

Znalosti, ako uchovať stravu, boli rozhodujúce pri migráciách a zabezpečili, aby jedlo ostalo čo najdlhšiu dobu požívateľné a aby sa vyhlo otrave jedlom v horách. Medzi najvyužívanejšie postupy patrí nakladanie do soli, údenie a sušenie. Aj v súčasnosti vidíme v oblasti, kde žijú Sámovia, že skoro každá domácnosť má svoju udiareň, kde si svojpomocne konzervuje jedlo pre vlastné potreby. Z rozhovorov vyplynulo, že ak náhodou rodina nemá vlastnú udiareň, zdieľa ju s inou domácnosťou, ktorej na oplátku pomáha v iných smeroch. Čo sa týka sušenia, aj v súčasnosti môžeme vidieť v niektorých rodinách potraviny sušené v sobích žalúdkoch tak ako, to bolo bežné koncom minulého storočia. S obživou, no v neposlednom rade aj kultúrou a tradíciou je spojený chov sobov. Chov sobov sa zmenil v posledných desaťročiach v mnohých aspektoch, ktoré sa premietli na jedle, krajine a tiež kultúre a sociálnych vzťahoch. Zmeny spočívajú hlavne v menšej časovej náročnosti a zavedení moderných technológií, ktoré chov v mnohých ohľadoch uľahčujú. Chovatelia sobov sú teda schopní viesť usadený alebo polousadený spôsob života. Okrem zmien spojených s chovom sa v súčasnosti Sámovia musia popasovať aj s novými zákonmi, upravujúcimi voľnosť pohybu sobov alebo spôsob porážky, čo mnohým Sámom hrubo nevyhovuje. Porážka zvierat je vo veľkom prispôsobovaná dopytu od zákazníkov, čo má za následok napríklad porážanie sobích teliatok, ktoré v minulosti nebolo bežné. Chov sobov by mal byť podľa nich prispôsobený prirodzenému správaniu zvierat, a nie často až nezmyselným zákonom. Kvalita mäsa je výsledkom životných podmienok zvieraťa. Nejedná sa o masovú produkciu, preto by sa mäso podľa Sámov nemalo predávať ako mäso iných, domestikovaných zvierat a mali by sa k nemu viazať iné regulácie, ktoré by Sámov neobmedzovali. V posledných rokoch sa uskutočnili rôzne zmeny a pokusy o adaptáciu na súčasnú situáciu, aby chovateľstvo sobov mohlo prežiť v modernom svete ako životaschopný štýl živobytia.415 Dôležité je pamätať na previazanosť všetkých aspektov tradičnej kultúry. Ak sa jeden ocitne na pokraji vymiznutia, oslabí tým aj ďalšie články kultúry, čo môže viesť ku kultúrnej zmene alebo až k jej zániku. Zánikom chovateľstva sobov by sa vytratili vedomosti a jedinečné spôsoby, viažuce sa nielen k obžive. Na tomto rozsiahlom území sa nachádza množstvo druhov rastlín, ktoré nie sú na iných miestach v Európe tak rozšírené a ich chuť je zaujímavým doplnením rôznych jedál. Rastliny sú používané nielen ako príloha, na dochutenie jedál, ale tiež predlžujú jedlu životnosť a ich liečivé zložky sú využívané v pokrmoch na podporenie imunity alebo priamo pri liečení chorôb.

415 Williams, Scott: Tradition and Change in the Sub - Arctic: Sámi Reindeer Herding in the Modern Era, c.d., s. 253.

120

Sledované boli aj niektoré odlišnosti vo výskyte. Napríklad archangelika lekárska bola viac rozšírená na juhu a štiav zase na severe Sápmi. Štúdie týkajúce sa botanických odlišností v krajine výrazne pomáhajú objasniť celkové porozumenie stratégie obživy ľudí a rozšírenie jedál v konkrétnych regiónoch. Tradícia mnohých pokrmov je teda ovplyvnená výskytom ingrediencií v danom prostredí. Práve z tohto dôvodu nachádzame aj lokálne odlišnosti pri príprave napríklad gompy, do ktorej sa bežne pridávala archangelika lekárska, no na severe bývala často nahradená práve štiavom. V kapitole zaoberajúcej sa tradičnými receptami boli na základe rozhovorov vyselektované pokrmy spoločné pre všetky časti Sápmi a boli popísané ich spoločné a odlišné znaky. Kapitola bola zostavená na základe výpovedí všetkých respondentov a tiež bolo poukázané na osobné spomienky, ktoré sa im dokážu vybaviť pri rozhovore o určitom jedle. Takýmto ukazovateľom spomienok bol napríklad tradičný chlieb, gáhkku. Okrem jedál, ktoré sú pre celé Sápmi spoločné, boli reflektované aj odlišnosti v stravovaní, ktoré vychádzajú hlavne z geografickej polohy a čiastočne z historických podmienok. Zmienené boli aj zvyky, tradície a rituály viažuce sa k jedlu, pričom pozornosť počas terénneho výskumu bola sústredená na to, či sú stále tieto činnosti prítomné aj v súčasnom živote Sámov, či úplne vymizli alebo boli niečím nahradené. Z rozhovorov a pozorovania vyplynulo, že niektoré rituály sú stále prítomné, a to najmä v rodinách chovateľov sobov. Bolo napríklad zistené, že tesne po zabití zvieraťa sa konzumuje čerstvá krv, ktorá dodá chovateľovi potrebnú energiu. Všetci respondenti, nielen chovatelia sobov, potvrdili, že kosti zo skonzumovaného zvieraťa neodhadzujú nikdy do odpadkov. Toto zistenie môže byť s veľkou pravdepodobnosťou previazané so staršími predstavami, že kosti zvieraťa sa musia vrátiť do prírody, aby mohlo byť na svet poslané nové zviera. Tiež sa jedná o preukázanie úcty k zvieraťu, ktoré zomrelo, aby sa ľudia mohli nasýtiť. Každý z respondentov počas rozhovorov prízvukoval dôležitosť rozumného nakladania s prírodnými zdrojmi a získavanými surovinami. Na základe tejto filozofie je nutné nechať v prírode všetko to, čo sami nezužitkujú. Tiež nesú zodpovednosť za to, aby vždy v prírode zostal dostatok surovín a nevydrancovali ju pred príchodom nasledujúcej generácie. Pozoruhodné bolo aj zistenie učinené v oblasti prípravy jedla, kedy bola vyvrátená hypotéza, že v sámskej kultúre najčastejšie pripravuje pokrmy žena. Ukázalo sa, že práve muži majú dominantné postavenie pri príprave pokrmov, a to najmä pri spracovávaní mäsa rovnako, ako tomu bolo v minulom storočí. Táto skutočnosť môže odkazovať do minulosti, kedy žena bola považovaná za nečistú a mäsa sa nemohla dotýkať. Jednalo sa o výlučne mužskú prácu.

121

So stravou neodmysliteľne súvisí aj tradičná architektúra. V súčasnej krajine Sápmi si môžeme na niektorých miestach všimnúť pôvodné konštrukcie, ktoré sú stále využívané ako sklady na jedlo či veci. Pôvodné stanové konštrukcie sa stále využívajú pri niektorých činnostiach, ako je kontrola sobov, kempovanie alebo údenie potravín. Jedlo pripravené v starých obydliach má tiež pre respondentov inú chuť a atmosféru. Počas niektorých príležitosti v nich radi pripravujú pokrmy spoločne so svojimi deťmi a učia ich pri tom používať svoje zmysly, bez výdobytkov modernej kuchyne. Mnohí z nich sa stále cítia šťastní vo svojich pôvodných obydliach: „The goahti is the perfect home, the fire in the middle providing heat and the canvas surrounding you like a protective skin against the elements. Yet you can still hear everything going on outside, sense the smells, temperature, and hear all of nature’s sounds... I always feel safe in the goahti. The kids love being here – everyone is on the same level – they play, eat and finally sleep back-to-back.”416 Výskum ukázal, že jedlo a určité zvyklosti, ktoré sa ku nemu viažu, nie sú zabudnuté a aj medzi mladými Sámami sa stále tešia veľkej obľube. Strava, popri iných aspektoch tradičnej kultúry, pomáha Sámom budovať ich identitu. Treba však dodať, že Sápmi nie je regiónom nedotknutým globalizáciou, kde miestni tvrdohlavo odolávajú globálnemu svetu. Ide skôr o kultúrnu odolnosť, kde tradičné jedlo stále nájde miesto v každodennom živote sámskych rodín, či počas rodinných alebo spoločenských osláv. Vplyv globalizácie vidíme v šíriacich sa fastfoodových reštauráciách. Sámovia sa však aj s týmto fenoménom vysporiadali svojsky a nahradili niektoré ingrediencie z medzinárodne známych jedál, aby pokrmy zodpovedali sámskej kuchyni. Zo šunkovej pizze sa tak stala pizza so sobím mäsom, z hamburgeru sobí alebo losí hamburger a z kebabu sa stal suovaskebab. Šírenie povedomia o tradičnej sámskej strave nespočíva len v robení expozícií v múzeách, predvádzaní ukážok turistom a nakladaní s ňou ako s prežitkom minulých čias. Je hlavne o využívaní bohatých vedomostí a nápadov v súčasnom živote v čo najväčšej miere. Sú nimi hlavne varenie podľa sámskej filozofie a využitie zvieraťa od „nosa až po chvost“, vyhľadávanie lokálnych potravín či produkovanie minimálneho odpadu z potravín. Súčasne sú tradičné jedlá interpretované novými kreatívnymi spôsobmi a nachádzajú svoju vlastnú cestu v súčasných potravinových trendoch. Sámska strava by mala byť chápaná ako výsledok sebestačnosti a života v nehostinnom prostredí. Je vo veľkej miere prepojená s chovom sobov, rybolovom a lovom, a preto by mali

416 Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture, c.d., s. 24 – 25.

122 byť podniknuté kroky za účelom umožnenia Sámom praktikovať ich tradičný spôsob života. Ku takýmto krokom by mal viesť konštruktívny dialóg medzi vládami štátov a sámskymi predstaviteľmi. Hlavný prínos práce pre etnológiu alebo kultúrnu antropológiu spočíva v komparácii súčasného stavu so stavom minulým, ktorý môže byť cenný aj pre budúcich bádateľov. Niekoľkomesačný výskum priniesol rad zaujímavých poznatkov o sámskom stravovaní v súčasnosti a ďalších s ním úzko previazaných skutočnostiach. Práca rovnako tak popisuje dedičstvo, ktoré sa dedí z generácie na generáciu a ktoré po mnohé roky unikalo záujmu z rád bádateľov. Verím, že získané informácie budú prínosom pre zachovanie sámskeho dedičstva, etnologickú obec, ale rovnako tak pre širšiu verejnosť. Téma sámskej stravy ponúka možné pokračovanie, ktoré vzhľadom na rozsiahle územie nebolo možné komplexne obsiahnuť v jednej práci, a to najmä vzhľadom na jej doporučený rozsah a časovú náročnosť potrebného terénneho výskumu. Každú z jednotlivých kapitol by bolo do budúcnosti možné podrobiť hlbšiemu rozboru a mohla by predstavovať skúmanú tému sama osebe.

123

9. Použité pramene a literatúra

1) Åhman, Birgitta – Skuterud, Lavrans: Twenty years of impact of the Chernobyl accident on reindeer management and meat production in Sweden and Norway. Conference. In: Bartos, Luděk – Dusek, Adam – Kotrba, Radim – Bartošová -Víchová, Jitka (eds.): Advances in Deer Biology: Deer in a Changing World. Praha: Research Institute of Animal Production, 2006, s. 32 – 35.

2) Aikio, Ante: The geographical and sociolinguistic situation. In: Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti (eds.): Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sami Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003, s. 34 – 40.

3) Allard, Christina – Elenius, Lars – Sandstrom, Camilla (eds): Indigenous rights in modern landscapes: Nordic conservation regimes in global context. New York: Routledge, 2016.

4) Anders, Sara: Regional characteristics of Sapmi and the Sámi people. In: Universitas Bergensis – The Land of Schleswig-Holstein – Federal Union of European Nationalities – European Academy Sankelmark (eds.): The Regional Identity of Ethnic Groups in Europe. Bergen: Nordisk Samisk Institutt, 2002, s. 1 – 34.

5) Asp, Elaine – Ståhl, Anna-Britta: Hävvi = Naturally: southern Sámi cuisine as interpreted by Elaine Asp. Stockholm: Hävvi Elaine, 2019.

6) Äikäs, Tiina – Aspi, Jouni: Sacred and Profane Livelihood: Animal Bones From Sieidi Sites In Northern Finland. Norwegian Archaeological Review, 42, 2009, č. 2, s. 109 – 122.

7) Beach, Hugh: A Year in Lapland: Guest of the Reindeer Herders. Seattle: University of Washington Press, 2001.

8) Berger, Peter Ludwig – Luckmann, Thomas: The social construction of reality: A treatise in the sociology of knowledge. Garden City, N.Y: Doubleday, 1966.

9) Bernard, Russell: Research Methods in Anthropology: Qualitative and Quantitative Approaches. Thousand Oaks, California: Sage Publications, 1994.

10) Bjørg, Evjen: Measuring heads: Physical anthropological research in North Norway. Acta Borealia, 14,1997, č. 2, s. 3 – 30.

11) Bonnot-Matheron, Silviane: Nechuť k jídlu: průvodce výchovou v rodině. Z fr. originálu preložila Markéta Demlová Praha: Portál, 2002.

12) Botz-Bornstein, Thorsten – Hengelbrock, Jürgen: Re-ethnicizing the Minds?: Cultural Revival in Contemporary Thought. Amsterdam: Rodopi, 2006. 13) Broadbent, Noel – Storå, Jan: Lapps and labyrinths: Saami prehistory, colonization and cultural resilience. Washington D.C.: Smithsonian Institution Scholarly Press, 2010.

124

14) Brouček, Stanislav – Jeřábek, Richard (eds.): Lidová Kultura. Národopisná Encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Praha: Mladá fronta, 2007.

15) Burges, Philip (ed).: EALLU: Food, Knowledge and How We Have Thrived on the Margins: Indigenous Youth, Arctic Change & Food Culture. Kautokeino: Arctic Council, 2017.

16) Devi, Rameen: Food processing and impact of nutrition. Scholars Journal of Agriculture and Veterinary Sciences, 2015, č. 2, s. 304–311.

17) Dirks, Robert – Gina Hunter: The anthropology of food. In: Ken, Albala (ed).: Routledge International Handbook of Food Studies. New York: Routledge, 2013.

18) Dojčár, Martin: Dietetické a stravovacie špecifiká rôznych kultúr a náboženstiev. In: Held, Ľubomír a kol.: Teória a prax výchovy k zdravej výžive v školách. Bratislava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, VEDA, 2006, s. 171–198.

19) Doušek, Roman (ed.): Úvod do etnologického výzkumu. Brno: Masarykova univerzita, 2014.

20) DuBois, Thomas – Lang, Jonathan: Johan Turi's animal, mineral, vegetable cures and healing practices: an in-depth analysis of Sami (Saami) folk healing one hundred years ago. Journal of ethnobiology and ethnomedicine 9, 57, 2013.

21) Eidlitz, Kuoljok: Food and emergency food in the circumpolar area. Studia ethnographica upsaliensia, 32, 1969, s. 1 – 175.

22) Erixon, Sigurd: Some Primitive Constructions and Types of Layout, with the Relation to European rural building practice. Folkliv I, 1937.

23) Faltus, František: Řekni mi co jíš: a já ti povím něco o vztahu mezi náladou, vzhledem a potravou člověka. Praha: AVICENUM, zdravotnické nakladatelství, 1977.

24) Fellman, Jacob – Fellman, Isak (ed.): Anteckningar under min vistelse i Lapmarken [1821- 1831]. Helsingfors: Schildt, 1977.

25) Fjellström, Markus: Food Cultures in Sápmi: An Interdisciplinary Approach to the Study of the Heterogeneous Cultural Landscape of Northern Fennoscandia AD 600–1900. Stockholm: Stockholm University, Department of Archaeology and Classical Studies, 2020.

26) Ford, Jacob: Reindeers and Teepees: Restoring Young Minds Through the Power of Nature. In: Sørnes, Jan – Browning, Larry – Henriksen Jan: Culture, Development and Petroleum: An Ethnography of the High North. Abingdon, Oxon: Routledge, 2015.

27) Goody, Jack: Food and love: a cultural history of East and West. London: Verso, 1998.

28) Green, Amanda Sophie: Tastes of Sovereignty: An Ethnography of Sámi Food Movements In Arctic Sweden. Oregon State University, 2016.

29) Grimes, Barbara – Grimes, Joseph: Ethnologue. Dallas, TX: SIL International, 2000.

125

30) Hallowell, Irving: Bear Ceremonialism in the Northern Hemisphere. American Anthropologist, 28, 1926, č. 1, s. 1 – 175.

31) Hansen, Lars Ivar – Bjørnar Olsen: Hunters in Transition. Leiden, The Netherlands: Brill, 2014.

32) Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future. Stockholm: Slow Food Sápmi, 2015.

33) Harris, Marvin: Good to Eat: Riddles of Food and Culture. New York: Simon and Schuster, 1985.

34) Haruzin, Nikolaj Nikolaevič: Russkie lopari (očerki prošlago i sovremennago byta). Izvestija Imperatorskago obščestva ljubitelej estestvoznanija, antropologii i étnografii. Trudy étnografičeskago otdela tom 66. Moskva, 66, 1890.

35) Hassler, Sven – Sjölander, Per – Grönberg, Henrik – Johansson, Robert – Damber, Lena. Cancer in the Sami population of Sweden in relation to lifestyle and genetic factors. European journal of epidemiology, 23, 2008, s. 273-280.

36) Hermanstrand, Håkon – Kolberg, Asbjørn – Nilssen, Trond – Sem, Leiv: The indigenous identity of the South Saami. Springer, 2019.

37) Hicks, Christian Jakob Burmeister: Historical Synopsis of the Sami/United Nations Relationship. The Arctic, 2000, s. 2 – 8.

38) Hingarová, Vendula – Hubáčková, Alexandra – Kovář Michal: Sámové: jazyk, literatura a společnost. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2009.

39) Hingarová, Vendula: Vitalita napříč generacemi. In: Hingarová, Vendula – Hubáčková, Alexandra – Kovář, Michal (eds.): Sámové jazyk, literatura a společnost. Červený Kostelec: Mervart, 2009, s. 33 – 63.

40) Hofverberg, Elin: Sweden: Slaughter of Domestic Animals. Washington, D.C.: The Law Library of Congress, Global Legal Research Center, 2014.

41) Hrubaničová, Ingrid: Etnické mená Laponci a Saami/Saamovia v slovenčine. Exoetnymum vs. endoetnymum - komunikačný aspekt. In: Kultúra slova, 50, 2016, č. 6, s. 321-331.

42) Huuva, Greta a kol.: Naturen Är Mitt Kök: Den Hälsosamma Samiska Matkulturen. Nature Is My Kichen: Healthy Sámi Food Culture. Jokkmokk: VARDA, 2014.

43) Itkonen, Toivo Immanuel: The Lapps of Finland. Southwestern Journal of Anthropology, 1951, 7, č. 1, s. 47.

44) Janeček, Petr: Etnografický výzkum. In: Doušek, Roman (ed.): Úvod do etnologického výzkumu. Brno: Masarykova univerzita, 2014.

126

45) Kent, Susan: Ethnicity: Hunter-Gatherers and the "Other": Association or Assimilation in Africa. Washington, D.C.: Smithsonian Institution Press, 2002.

46) Keskitalo, Carina E.: Climate change and globalization in the arctic: An integrated approach to vulnerability assessment. Earthscan, 2012, s. 1-273.

47) Kozlov, Andrew – Lisitsyn, Dmitriy: Hypolactasia in Saami subpopulations of Russia and Finland. Anthropologischer Anzeiger; Bericht uber die biologisch-anthropologische Literatur, 55, 1997, č. 3, s. 281 – 287.

48) Linkola, Martti: Fishing dictated the rhytm of life among the Skolt Sámi. In: Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti (eds.): Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sami Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003.

49) Manker, Ernst Mauritz: Lapsk Kultur Vid Stora Lule Älvs Källsjöar: En Etnografisk Inventering Inom Uppdämningsområdet Vid Suorva. Stockholm: Hugo Geber, 1944.

50) Marek, Václav: Obydlí a stavby u Laponců. In: Hingarová, Vendula – Hubáčková, Alexandra – Kovář, Michal (eds.): Sámové: jazyk, literatura a společnost. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2009.

51) Marek, Václav: Staré laponské náboženství. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2009. 52) Mauss, Marcel: Esej o daru, podobě a důvodech směny v archaických společnostech. Praha: Sociologické nakladatelství, 1999.

53) Mebius, Hans: Bissie. Studier I samisk religionshistoria. Östersund: Jengel, 2003.

54) Miller, Barbara Helen: Idioms of Sami health and healing. Alberta: Polynya Press, 2015.

55) Minority Rights Group: Polar peoples: self-determination & development. London: Minority Rights Publications, 1994.

56) Mintz, Sidney Wilfred: Sweetness and Power: The Place of Sugar in Modern History. New York: Viking, 1985.

57) Neil, Kent: The Sami Peoples of the North: A Social and Cultural History. London: Hurst & Company, 2018.

58) Nilsson, Lena – Dahlgren, Lars – Johansson, Ingegerd – Brustad, Magritt – Sjolander, Per – Van Guelpen, Bethany: Diet and lifestyle of the Sami of southern Lapland in the 1930s–1950s and today. International Journal of Circumpolar Health, 70, 2011, č.3, s. 301–318.

59) Nilsson, Lena – Winkvist, Anna – Brustad, Magritt – Jansson, Jan H. – Lenner, Per – Lindahl, Bernt – Van Guelpen, Bethany: A traditional Sami diet score as a determinant of mortality in a general northern Swedish population. International journal of circumpolar health, 71, 2012, s. 1-12.

127

60) Nilsson, Lena Maria: Food, Nutrition, and Health in Sápmi. In: Andersen, Veslemøy – Bar, Eirin – Wirtanen, Gun (eds.): Nutritional & Health Aspect – Traditional & Ethnic Food, Nutritional and Health Aspects of Food in Nordic Countries. Academic Press, 2018, s. 179- 195.

61) Nordiska museet: Acta Lapponica. Stockholm: Nordiska museet, 1938.

62) Notaker, Henry: Food Culture in Scandinavia. Westport, Connecticut: Greenwood Press, 2009.

63) Pánek, Jan – Pokorný, Jan – Dostálová, Jana – Kohout, Pavel: Základy výživy. Praha: Svoboda Servis, 2002.

64) Pedersen, Steinar: The Coastal Sámi of Norway and Their Rights to Traditional Marine Livelihood. Arctic Review, 3, 2012, č. 1.

65) Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti (eds.): Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sámi Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003.

66) Pennanen, Jukka: The diversity of dwelings in a migratory lifestyle. In: Pennanen, Jukka: Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sámi Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003, s. 104 – 106.

67) Pieski, Pentti: Goldin – an old fishing method. In: Pennanen, Jukka – Näkkäläjärvi, Klemetti (eds.): Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sami Life. Inari: Siida Sámi Museum, 2003, s. 53 – 54.

68) Pirak, Anta – Grundström, Harald – Wiklund Karl: En Nomad Och Hans Liv. Uppsala: Almqvist & Wiksell, 1933.

69) Qvigstad Just: Lappische Heilkunde. Oslo: Instituttet for sammenlignende kulturforskning, 1932.

70) Rantala, Leif – Aleftina, Sergina: Áhkkila sápmelaččat. Oanehis muitalus sámejoavkku birra, man maŋimuš sámegielalaš olmmoš jámii. Roavvenjárga, 2009.

71) Rautio, Anna Maria – Linkowski, Weronika Axelsson – Östlund, Lars: They Followed the Power of the Plant: Historical Sami Harvest and Traditional Ecological Knowledge (Tek) of Angelica archangelica in Northern Fennoscandia. Journal of Ethnobiology, 36, 2016, č.3.

72) Ränk, Gustaf: Grundprinciper för disponeringen av utrymmet i de Lapska kåtorna och gammerna. In Folkliv. Acta ethnologica et folkloristica Europaea, 12, 1949, s. 87–111.

73) Rießler, Michael: Towards a digital infrastructure for Kildin Saami. In: Kasten, Erich – de Graaf, Tjeerd (eds): Sustaining indigenous knowledge. Learning tools and community initiatives on preserving endangered languages and local cultural heritage, in SEC Publications. Exhibitions & Symposia series. Verlag der Kulturstiftung Sibirien, Fürstenberg, 2013, s. 195 – 218.

128

74) Ryd, Lilian: Urfödan: Om Självhushållets Mat Hos Folk I Lappland. Häftad: Ord&visor Förlag, 2016.

75) Salminen, Tapani: Europe and North Asia. In Encyclopedia of the world’s endangered languages. London: Routledge, 2007, s. 211-280.

76) Sametinget. The Sami Parliament’s Living Environment Program. Sami Parliament Report. Vydaný v Januári 2009.

77) Sami Parliament Act. V zmysle § 1-2 zákona č. 56/1987.

78) Sami Parliament Act. V zmysle § 3 zákona č. 974/1995.

79) Saxo Grammaticus: Gesta Danorum: The history of the Danes. (Vol. 1). In: Karsten Friis- Jensen (ed.). Oxford: Oxford University Press, 2015.

80) Schefferus, Johannes: Lappland. Uppsala: Manker, 1956.

81) Schefferus, Johannes: The History of Lapland Wherein Are Shewed the Original Manners, Habits, Marriages, Conjurations, &c. of That People. Preložil Acton Cremer. Oxford, UK: At the Theatre in Oxford, 1674.

82) Scheller, Elisabeth: The Sámi language situation in Russia. In: Grünthal, Riho – Kovács, Magdolna (eds.): Ethnic and Linguistic Context of Identity: Finno-Ugrian Minorities in Russia (Uralica Helsingiensia 5). Helsinki: Finno-Ugrian Society, 2011, č. 5, s. 79–96.

83) Sjölander, Per: What is known about the health and living conditions of the indigenous people of northern Scandinavia, the Sami?. Global health action, 4, 2011.

84) Sköld, Peter – Axelsson, Per: The northern population development; Colonization and mortality in Swedish Sapmi, 1776-1895. International journal of Circumpolar Health, 67, 2008, s. 27 – 42.

85) Skuterud, Lavrans – Ytre-Eide, Martin – Hevroy, Tanya & Thørring, Håvard: Caesium-137 in Norwegian reindeer and Sámi herders – 50 years of studies. In: Persson, Bertil – Holm, Elis – Garcia-Tenorio, Rafael – Manjón, Guillermo (eds.): II International Conference on Radioecological Concentration Processes: II International Conference 50 years later. Seville: University of Seville, 2016, s. 752.

86) Solbakk, Aage: Sámi Mythology and Folk Medicine. In: Trygve, John (ed.): Traditional Knowledge and Copyright. Karasjok: Sámikopiija, 2007, s. 15 – 60.

87) Steen, Adolf: Kirkegårdsjord i samisk og norsk forestilling. Kristiansand, 1966.

88) Steen, Adolf: Samenes folkemedisin. Oslo: Universitetsforlaget, 1961.

89) Tryland, Morten – Kutz, Susan: Reindeer and Caribou: Health and Disease. Milton: Chapman and Hall/CRC, 2018.

129

90) Turi, Johan – Demant Hatt Emilie: An account of the Sami - Muitalus Samiid Birra. Karasjok: ČálliidLágádus, 1910, 2011.

91) Turi, Johan: Sami deavsttat: Duoddaris. Jokkmokk: Sami Girjjit, 1988:1918–1919.

92) UN Human Rights Council: Report of the Special Rapporteur on the rights of indigenous peoples on the human rights situation of the Sami people in the Sápmi region of Norway, Sweden and Finland, 18, 35, Add.2, 6 June 2011.

93) von Düben, Gustaf: Om Lappland och Lapparne, Eortrddesvis de Svenske. Ostervala: Gidlunds, 1977 (1873).

94) von Essen, Elisabeth – Mårtensson, Fredrika: Young adults' use of emotional food memories to build resilience. Appetite, 112, 2017, s. 210-218.

95) von Haehling, Stephan – Schefold, Joerg – Jankowska Ewa a kol.: Ursodeoxycholic acid in patients with chronic heart failure: a double-blind, randomized, placebo-controlled, crossover trial. Journal of the American College of Cardiology, 59, 2012, č. 6, s. 585–592.

96) von Linnaeus Carl: Flora Lapponica. Amsterdam, 1737.

97) von Linneaus, Carl – Smith, James Edward: Lachesis lapponica, or, A tour in Lapland. London: White and Cochrane, 1811.

98) Vorren, Ørnulv – Manker, Ernst: Samekulturen: en kulturhistorisk oversikt. Tromsø: Universitetsforlaget, 1976.

99) Vreim, Halvor: The Ancient Settlements in Finnmark. Folkliv, 1937, č. 2.

100 ) Weismantel, Mary: Food, Gender and Poverty in the Ecuadorian Andes. Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 1989.

101 ) Williams, Scott: Tradition and Change in the Sub - Arctic: Sámi Reindeer Herding in the Modern Era. Scandinavian Studies, 75, 2003, č. 2, s. 229–256.

130

9.1. Použité internetové zdroje

1. Ethnologue: Languages of the World. Dostupné na https://www.ethnologue.com/, cit. 8.4.2020.

2. Maher, Kiara: Historic Court Ruling Upholds Sami Rights In Sweden. Dostupné na https://www.culturalsurvival.org/news/historic-court-ruling-upholds-sami-rights-sweden, cit. 8.4.2020.

3. Nordic Food Lab Radio. The Old New Superfood. Dostupné na https://soundcloud.com/nordic- food-lab-radio/chaga-final-cut, cit. 7.7.2020.

4. Norwegian University Of Science And Technology: Special Collections: Uddrag av Johan Ernst Gunnerus' Brevveksling 1768-1771. Dostupné na https://ntnu.tind.io/record/120931?ln=en#?c=0&m=0&s=0&cv=0&r=0&xywh=- 1168%2C0%2C5622%2C4047, cit. 2.5.2020.

5. Odkaz na oficiálne stránky Ájtte. Dostupné na http://www.ajtte.com/english/, cit. 16.11.2019.

6. Odkaz na oficiálne stránky Essense of Lapland. Dostupné na http://eolapland.se/en/forage-and- taste/, cit. 25.5.2020.

7. Odkaz na oficiálne stránky International Centre for Reindeer Husbandry. Dostupné na http://reindeerherding.org/, cit. 4.7.2020.

8. Odkaz na oficiálne stránky Jokkmokksmarknad. Dostupné na http://www.jokkmokksmarknad.se/en/, cit. 3.8.2020.

9. Odkaz na oficiálne stránky LKAB. Dostupné na https://www.lkab.com/en/, cit. 4.5.2020.

10. Odkaz na oficiálne stránky Nordiska museet. Dostupné na https://www.nordiskamuseet.se/, cit. 7.7.2020. 11. Odkaz na oficiálne stránky Nutti Sámi Siida. Dostupné na https://nutti.se/, cit. 6.2.2020.

12. Odkaz na oficiálne stránky Riddo Duottar Museat. Dostupné na https://rdm.no/english/, cit. 12.4.2020.

13. Odkaz na oficiálne stránky Saemien Sijte. Dostupné na https://saemiensijte.no/, cit. 6.2.2020.

14. Odkaz na oficiálne stránky Samernas Utbildningscentrum. Dostupné na http://www.samernas.se/om-samernas/, cit. 6.6.2020.

15. Odkaz na oficiálne stránky Sámi University of Applied Sciences. Dostupné na https://samas.no/en, cit. 9.11.2019.

16. Odkaz na oficiálne stránky SIIDA. Dostupné na https://siida.fi/en/, cit.10.9.2019.

131

17. Odkaz na oficiálne stránky Slow Food Sapmi. Dostupné na https://www.slowfood.com/slow- sapmi/, cit. 2.7.2020.

18. Odkaz na oficiálne stránky Slow Food Foundation for Biodiversity. Dostupné na https://www.fondazioneslowfood.com/en/, cit. 2.7.2020

19. Odkaz na oficiálne stránky Stejk Street Food. Dostupné na https://www.stejk.se/about-us/, cit. 15.6.2020.

20. Odkaz na oficiálne stránky Treehotela. Dostupné na https://www.treehotel.se/en/, cit. 5.7.2020.

21. RTVS: Cestou necestou (Laponsko). Dostupné na https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15503/201554, cit. 5.8.2020.

22. Samer. Nordsamiska fraser. Dostupné na http://www.samer.se/1471, cit. 19.8.2019

23. Statistisk sentralbyrå: Sami in Norway. Dostupné na https://web.archive.org/web/20120309115644/http://www.ssb.no/english/subjects/00/00/10/samer _en/, cit. 6.2.2020.

24. STV: Smaker från Sápmi. Dostupné z https://www.svtplay.se/smaker-fran-sapmi, cit. 5.8.2020.

25. The Online Encyclopedia Of Writing System And Languages. Useful phrases in Southern Sámi. Dostupné na https://www.omniglot.com/language/phrases/southernsami.htm, cit. 19.8.2019.

26. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Názvy geografických objektov z územia mimo SR. Dostupné na http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia- geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf, cit. 4.4.2020.

132

10. Zoznam použitých obrázkov a tabuliek

Obrázok 1. Ukážka prostredia programu Atlas.ti počas kódovania textu. ______21 Obrázok 2. Mapa zobrazujúca oblasť Sápmi, rozkladajúcu sa na území Nórska, Švédska, Fínska a Ruska. ____ 34 Obrázok 3. Mapa zobrazujúca rozšírenie jazykov na území Sapmi. ______35 Obrázok 4. Znázornenie sobích častí. ______52 Obrázok 5. Znázornenie rezov a rôznych častí soba. ______52 Obrázok 6. Reklama na sušené mlieko. Súvislosť medzi vynájdením prášku a skončením dojenia zvierat. _____ 61 Obrázok 7. Novodobá adaptácia gompy. ______66 Obrázok 8. Greta pri príprave kaše juobmo. ______66 Obrázok 9. Bidos. ______67 Obrázok 10. Tradičný chlieb gáhkku. ______67 Obrázok 11. Gurpi obalené v tuku zo sobieho žalúdka. ______70 Obrázok 12. Plátky sobieho mäsa, suovas, pečené na panvici so zeleninou. ______70 Obrázok 13. Blodpalt, krvavé knedlíky, varené v hrnci. ______71 Obrázok 14. Krvavé palacinky, ktoré obľubujú namä deti. ______71 Obrázok 15. Kostná dreň pripravená na údenie. ______72 Obrázok 16. Naľavo sušené mäso máčané do kávy a napravo kaffeost. ______74 Obrázok 17. Zber miazgy. ______74 Obrázok 18. Tuk, ktorým je obalený žalúdok zvieraťa. ______96 Obrázok 19. Sobie mlieko uskladnené v sobom žalúdku. ______96 Obrázok 20. Topánky zo sobích mláďat, ktoré krátko po narodení zomreli. ______96 Obrázok 21. Hannesove výrobky. ______97 Obrázok 22. Batoh, patriaci rodine Heleny, vyrobený zo sobej kože. ______97 Obrázok 23. Nils Andersen Inga a jeho rodina v Norsku okolo roku 1900. ______100 Orázok 24. Rekonštrukcia dïmperegåetiem v múzeu Ájtte v Jokkkmokku. ______101 Obrázok 25. Rekonštrukcia darfegoahti v kempe Abisko. ______101 Obrázok 26. Njalla zrekonštruovaná v kempe Abisko. ______102 Obrázok 27. Rekonštrukcia buoggi v kempe Abisko. ______102 Obrázok 28. Suonjir zrekonštruovaný v kempe Abisko. ______103 Obrázok 29. Holgasuonjir zrekonštruovaný v kempe Abisko. ______103 Obrázok 30. Luovvi zrekonštruovaný v kempe Abisko. ______104 Obrázok 31. Rekonštrukcia gáicagoahti v sámskom kempe v Abisku. ______104 Obrázok 32. Detail na konštrukčný materiál gáicagoahti. ______104 Obrázok 33. Nákres spôsobu uchovávania potravín v prameni. ______105 Obrázok 34. Vnútorné usporiadanie stanu s rozdelením miest.______106 Obrázok 35. Ročný cyklus Sámov. ______142 Obrázok 36. Ostružina moruška. ______142 Obrázok 37. Archangelika lekárska. ______142 Obrázok 38. Štiav lúčny, ktorý Kristoffer vždy zbiera a suší do zásoby. ______142 Obrázok 39. Smrekový ocot, ktorý Kristoffer používa namiesto citrónu. ______143 Obrázok 40. Následky klimatických zmien. Dokrmovanie sobov. ______143 Obrázok 41. Súčasná migrácia sobov, pri ktorej pastier využíva snežný skúter. ______143 Obrázok 42. Rodenie sobích mláďat, ktoré je dôležitou udalosťou medzi Sámami. ______143 Obrázok 43. Porážka soba. ______144 Obrázok 44. Vešanie mäsa na konáre stromov. ______144 Obrázok 45. Vešanie mäsa na stojan pri svojpomocnej porážke na lokalite Balvattnet v novembri 2016. ____ 144 Obrázok 46. Zbieranie krvi počas porážky sobov. ______144 Obrázok 47. Chytanie rýb pomocou sieti na jazere Slahpejávrre. ______145

133

Obrázok 48. Solenie sobieho srdca pred konzerváciou údením. ______145 Obrázok 49. Proces naloženia sobieho mäsa do soli za účelom vysušenia. ______145 Obrázok 50. Sušenie sobieho mäsa, zaveseného na hákoch vo vnútri konštrukcie opatrenej sieťkou ______146 Obrázok 51. Údenie gurpi v tradičnej stavbe, pokrytej mačinou ______146 Obrázok 52. Tradičný chlieb, gáhkku, do ktorého bola pridaná sobia krv. ______146 Obrázok 53. Autorka výskumu a Hannes Suopanki Lakso pred lávvu, počas ochutnávania sobieho srdca.147 Obrázok 54. Tradičný pokrm, gurpi, pripravený podľa receptu od Heleny Länty. ______147 Obrázok 55. Sobie mäso z ktorého sa varí silný vývar, konzumovaný na doplnenie energie. ______147 Obrázok 56. Rekonštrukcia björnceremoni pred múzeom Ajtte v Jokkmokku, spojená s ochutnávkou mäsa. _ 147 Obrázok 57. Kontrolovanie úrovne radiácie u sobov kvôli výbuchu v Černobyle. ______148 Obrázok 58. Ryšavec šikmý, známy aj pod názvom sibírska čaga. ______148 Obrázok 59. Spracovaný sobí tuk, ktorý sa využíva na dochutenie jedál. ______148 Obrázok 60. Údený sobí tuk, ktorý sa v súčasnosti opäť začína používať vo veľkom množstve. ______148 Obrázok 61. Sobie srdce a jazyk naložené v slanom roztoku. ______148 Obrázok 62. Suovas pokrý sobím tukom, ktorý bol sušený 2 mesiace. ______148 Obrázok 63. Rybie hlavy a sobie vnútornosti pred uvarením. ______149 Obrázok 64. Lávvu na ktorých sú dvere, zhotovené z drevenej konštrukcie potiahnutej látkou. ______149 Obrázok 65. Nils Anders Gruvvisare, s manželkou a dcérou vo vnútri stanového príbytku v Jokkmokku. ____ 149 Obrázok 66. Vnútorné usporiadanie stanu. ______150 Obrázok 67. Rekonštrukcia budovy Ajtte, slúžiacej k uskladneniu jedla a vecí, v kempe Abisko. ______150 Obrázok 68. Njalla, slúžiaca na uskladnenie jedla, v Sami Camp v Skansene, Stockholm. ______150 Obrázok 69. Dočasný kemp na lokalite Skuolla v súčasnosti. ______151 Obrázok 70. Soby v ohrade, počas pobytu pastierov na lokalite Nikkaloukta v septembri 2018. ______151 Obrázok 71. Lokalita v blízkosti jazera Slahpejávrre, kde sa stretávajú rodiny chovateľov sobov. ______151 Obrázok 72. Rezanie zamrznutého mäsa pílkou. ______152 Obrázok 73. Vrecka vyrobené z kože, používané na uskladnenie kávy a múky na cestách, ale aj doma. _____ 152 Obrázok 74. Väčšia nádoba okrúhleho tvaru, náhppi, využívaná pri dojení sobieho mlieka. ______152 Obrázok 75. Hrnček guksi. ______152 Obrázok 76. Lyžičky vyrobené zo sobieho parožia. ______152 Obrázok 77. Fľaška vyrobená z korienkov. Môže byť použitá na uskladnenie soli. ______152 Obrázok 78. Forma na syr a syr vyrobeny zo sobieho mlieka. ______153 Obrázok 79. Pizza s tradičnými sámskymi ingredienciami. ______153 Obrázok 80. Burger so sobím mäsom, cibuľou, šalátom a jablkovým pyré. ______153 Obrázok 81. Ochutnávka sámskych výrobkov a nových kombinácií za účelom ich spopularizovania. ______154 Obrázok 82. Stejk street food v Kirune, ktorý ponúka moderné sámske pokrmy v stane lávvu. ______154 Obrázok 83. Autorka výskumu s Nilsom-Josefom Labbom počas stretnutia v Kirune. ______155 Obrázok 84. Stretnutie autorky výskumu a Evy Gunnare na jej terase, v Jokkmokku. ______155

10.1. Zoznam tabuliek Tabuľka 1. Znázornenie rozdielov a podobnosti vo vybraných slovách troch sámskych jazykov. ______37 Tabuľka 2. Názvy období v troch hlavných sámskych jazykoch.______39

134

11. Prílohy

11.1. Zoznam respondentov

Abigail Dahl, žena, približne 30 rokov. Anneli Jonsson, žena stredného veku. Ellen Anne Siri, žena stredného veku. Eva Gunnare, nar. 1967. Hannes Suopanki Lakso, nar. 1990. Heini Kesti, žena stredného veku. Helena Länta, nar. 1966. Icehotel pracovník, muž stredného veku. Juhán Niila Stålka, nar.1998. Katrin Susanne Lantto, nar. 1973. Kristoffer Åström, nar. 1982. Maria, nar. 1993. Martin Jönsson, nar. 1977. Nils, muž dôchodkového veku. Nils-Josef Labba, nar. 1950. Respondentka 1, nar. 1992. Victoria Harnesk, nar. 1972. Victoria Johansson, nar. 1989. Zebastian Johan Erik Bohman, nar. 1972.

135

11.2. Zoznam lokalít Nižšie uvádzam zoznam lokalít spomenutých v texte aj s ich geografickým zaradením a krátkym popisom. Ak je miesto v texte spomenuté v inom jazyku, uvádzam aj ten názov.417

• Abisko - dedina vo Švédsku. Je lokalizovaná na severe, pri hraniciach s Nórskom. Leží západne od národného parku Abisko. Má približne 100 obyvateľov. Iné názvy: Ábeskovvu (SS) • Arjeplog - lokalita vo Švédsku. Nachádza sa v južnej časti kraja Norrbotten. Má približne 2000 obyvateľov. • Arvidsjaur - oblasť vo Švédsku. Nachádza sa v južnej časti kraja Norrbotten. Má približne 4600 obyvateľov. Iné názvy: Árviesjávrrie (US). • Blaikliden - lokalita vo Švédsku. Patrí do kraja Västerbotten a nachádza sa v jeho južnej časti. • Buol'žajav'ri - lokalita v Nórsku. Nachádza sa v kraji Finnmark, blízko severných hraníc so Švédskom. • Dividalen - lokalita v Nórsku. Nachádza sa v oblasti Målselv. Iné názvy: Dieváidvuovdi/ Čevččasjavri (SS). Javri znamená jazero v Sámštine. • Finnmark fylke - územnosprávna jednotka v Nórsku. Nachádza sa v severnej časti Nórska. Počet obyvateľov je približne 70 000. • Gamvik - obec v Nórsku. Nachádza sa v kraji Finnmark a má približne 1300 obyvateľov. Iné názvy: Gáŋgaviika (SS). • Gällivare - mesto vo Švédsku. Nachádza sa v kraji Norrbotten a má približne 8500 obyvateľov. Iné názvy: Jiellevárri (SS). • Girjas - sámska dedina vo Švédsku. Nachádza sa v obci Gällivare. V obci je zaregistrovaných 32 chovateľov sobov a maximálny počet sobov v zimnom stáde je 12 000. • Göteborg - mesto vo Švédsku. Patrí do kraja Västra Götaland a je to druhé najväčšie mesto Švédska. Žije v ňom približne 551 500 obyvateľov. Nachádza sa v ňom najväčší prístav v Škandinávii. • Helgeland - geografický región v Nórsku. Patrí do kraja Nordland. Patrí k nemu viac ako 14 000 ostrovov a má približne 80 000 obyvateľov. • Idivuoma - mesto vo Švédsku. Nachádza sa v obci Kiruna. Iné názvy: Ađevuopmi (SS). • Inari - obec vo Fínsku. Jedná sa o najväčšiu obec vo Fínsku. Leží na severe Fínska a má asi 7000 obyvateľov. V obci sa nachádza jazero Inari, veľmi dôležité pre Sámov. Iné názvy: Anár (SS), Aanar (SkS), Aanaar (IS). • Jokkmokk - obec vo Švédsku. Nachádza sa v kraji Norrbotten. Jokkmokk je kultúrnym strediskom Sámov a v roku 2014 bolo označené ako hlavné mesto jedla vo

417 Skratky jazykov: LS – luleská sámčina, SS – severná sámčina, US – umeská sámčina, SkS – skoltská sámčina, IS – inariská sámčina, F – fínčina, N – nórčina.

136

Švédsku. Má približne 3000 obyvateľov. Iné názvy: Jåhkåmåhkke (LS), Dálvvadis (SS). • Jukkasjärvi - oblasť vo Švédsku. Nachádza sa v blízkosti Kiruny. V minulosti sa jednalo o sámske trhovisko. Má približne 500 obyvateľov. Iné názvy: Čohkkeras (SS). • Karasjok - obec v Nórsku. Leží v kraji Finnmark. Má približne 2600 obyvateľov. Iné názvy: Kárášjohka (SS). • Kautokeino - obec v Nórsku. Nachádza sa v kraji Finnmark Má približne 3000 obyvateľov. Miesto je považované za kultúrne centrum všetkých Sámov. Iné názvy: Guovdageaidnu (SS). • Kiruna - mesto vo Švédsku. Jedná sa o najsevernejšie položené sídlo mestského typu. Má približne 23 000 obyvateľov. Iné názvy: Giron (SS). • Kittilä - obec vo Fínsku. Nachádza sa v kraji Lapland a je známa pre ťažbu zlata. Má približne 6500 obyvateľov. • Kvalsund - obec v Nórsku. Nachádza sa v kraji Finnmark a je známa pre ťažbu medi. Má približne 1000 obyvateľov. • Kvikkjokk - dedina vo Švédsku. Nachádza sa 120 km severne od Jokkmokku. • Kvikne - obec v Nórsku. Leží v kraji Hedmark. • Laponsko - kraj vo Fínsku. Jedná sa o najväčší kraj a leží na severe Fínska. Na západe susedí so švédskym krajom Norrbotten. Má približne 178 400 obyvateľov. • Lule älv - rieka vo Švédsku. Celková jej dĺžka predstavuje 450 km. Iné názvy: Julevädno (LS). • Luleå - mesto vo Švédsku. Leží na pobreží severného Švédska a je správnym centrom kraja Norrbotten. Má približne 46 000 obyvateľov. Iné názvy: Luleju (LS). • Malå - lokalita vo Švédsku. Je lokalizovaná v severnej časti kraja Västerbotten. Obýva ju približne 2000 ľudí. • Mončegorsk - mesto v Rusku. Nachádza sa v Murmanskej oblasti. Má približne 42 000 pbyvateľov. • Narvik - mesto v Nórsku. Leží v kraji Nordland, 345 km severne od polárneho kruhu. Je známe vďaka svojmu prístavu na nakladanie železnej rudy. Má približne 18 000 obyvateľov. Iné názvy: Áhkanjárga (SS). • Nikkaloukta - sámska dedina vo Švédsku. Patrí pod obec Gällivare. V jej blízkosti ležia dve sámske obce a to, Girjas a Laevas, kde žijú rodiny chovateľov sobov. • Norrbotten - kraj vo Švédsku. Jedná sa o najsevernejší a najväčší kraj Švédska. Má približne 250 000 obyvateľov. • Novaya Zemlya - súostrovie v Rusku. Leží na severe Ruska a administratívne patrí do Archangeľskej oblasti. Žije tu približne 3000 obyvateľov. • Pečenga - mesto v Rusku. Nachádza sa v Murmanskej oblasti. Má približne 3000 obyvateľov. • Porjus - lokalita vo Švédsku. Situovaná v centrálnej časti kraja Norrbotten. Má približne 300 obyvateľov. • Skuolla - lokalita vo Švédsku. Nachádza sa v národnom parku Padjelanta. • Slahpejávrre - jazero vo Švédsku. Nachádza sa v obci Jokkmokk.

137

• Sodankylä - obec vo Fínsku. Nachádza sa v kraji Lapland a je známa pre ťažbu zlata. Má približne 9000 obyvateľov. • Stockholm - mesto vo Švédsku. Hlavné mesto, ktoré leží približne na dvadsiatich ostrovoch. Žije v ňom približne 923 500 obyvateľov. • Tana - rieka vo Fínsku a v Nórsku. Rieka má 360 km a prevažnú časť jej toku tvorí hranica Nórska a Fínska. Iné názvy: Deatnu (SS), Tenojoki (F), Tanaelva (N). • Tännäs - dedina vo Švédsku. Spadá pod obec Härjedalen v kraji Jämtland. Má približne 100 obyvateľov. • Tärnaby - lokalita vo Švédsku. Leží v západnej časti kraja Västerbotten a má približne 500 obyvateľov. • Troms fylke - územnosprávna jednotka v Nórsku. Nachádza sa v severnej časti Nórska a tvorí jo 25 obcí. Na juhozápade hraničí s krajom Norrbotten. Približný počet obyvateľov je 150 000. • Trondheim - mesto v Nórsku. Jedná sa o tretie najväčšie mesto krajiny s počtom 170 000 obyvateľov. • Umeå - mesto vo Švédsku. Leží v strede Švédska a je správnym strediskom provincie Västerbotten. Má približne 75 000 obyvateľov. Mesto sa spomína v 14. storočí, kedy ho osídlili Sámovia. • Uppsala – mesto vo Švédsku. Nachádza sa na juhovýchode a má približne 128 400 obyvateľov. • Varanger - poloostrov v Nórsku. Patrí do kraja Finnmark. Je len riedko osídlený a Väčšinu obyvateľov tvoria Sámovia. Iné jazyky: Várnjárga (SS).

138

11.3. Slovník pojmov

Nižšie uvádzam slovník pojmov, ktoré boli použité v texte alebo takých, ktoré sa viažu k pokrmom a boli zozbierané v teréne. Slová boli preložené z výpovedí respondentov a z literatúry.418 Pojmy začínajú v tom jazyku, v ktorom boli uvedené v práci. Použitie sámčin v práci nie je jednotné z toho dôvodu, aby bola zachovaná špecifickosť výpovedi od respondentov. V slovníku preto uvádzam pri sámskych slovách aj preklady do ostatných sámskych jazykov. Slovíčka, ktoré sa výrazne líšia od slovenčiny sú uvedené aj v češtine.419

• ájtte (LS) – storehouse (AN) – härbre (SW) – sklad (SK) • alpine sow- thistle (AN) – cicerbita alpina (L) – mliečivec alpinsky (SK) • arctic bramble (AN) – ostružina arktická (SK) • báhkkečátná (SS) – hruda huby čagy (SK) • beard lichen (AN) - usnea sp. (L) – provazovka srstnatá (CZ) – bradatec srstnatý (SK) • biđus (SS) – joptse (JS) – polievka (SK) • biergu (SS) – bierggo (LS) – bearkoe (JS) – mäso (SK) • bilberry (AN) – vaccinium myrtillus (L) – brusnica čučoriedková (SK) • biškkáš (SS) – bissjká (LS) – tsatsken njallesbuejtie (JS) – tuk pod sobím chvostom (SK) • black crowberry (AN) – empetrum harmaphroditum hagerup (L) – šucha čierna (SK) • boaššu (SS) – boassjo (LS) – båassjoe (JS) – puáššu (IS) – puašš (SkS) – båssjo (PS) – пуашш /puašš/ (KS) – peššaj (TS) – båssjuo (US) – kuchynsky areál (SK) • bohccobiergu (SS) – boahttsubierggo ( LS) – bovtsenbearkoe ( JS) – sobie mäso (SK) • bohccomielki (SS) – boahttsumielkke (LS) – bovtsenmielhkie (JS) – sobie mlieko (SK) • bone marrow (AN) – märgben (SW) – morek (CZ) - kostná dreň (SK) • brass ring (AN) – mässingsring (SW) – mosadzný krúžok (SK) • buoidi (SS) – buojdde (LS) – buejtie (JS) – sobí tuk (SK) • cábastat (SS) – káffabierggotsábadisá (LS) – tsaapestahke (JS) – sušené alebo údené mäso jedené s kávou (SK) • cloudberry (AN) – hjortron (SW) – rubus chamaemorus (L) – ostružník moruška (CZ) – ostružina moruška (SK) • common juniper (AN) – juniperus communis (L) – en (SW) – borievka obyčajna/ jalovec (SK)

418 Použitá bola predovšetkým kniha: Harnesk, Victoria: Taste of Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the future. Stockholm: Slow Food Sápmi, 2015. 419 SS – severná sámčina, LS – luleská sámčina, JS – južná sámčina, IS – inariská sámčina, SkS – skoltská sámčina, PS – piteská sámčina, KS – kildinská sámčina, TS – terská sámčina, US – umeská sámčina, AN – angličtina, SW – švédčina, F- fínčina, R- ruština, N- nórčina, L – latinčina, CZ – čeština, SK – slovenčina.

139

• čátná (SS) – tjádná (LS) -– tjaana (JS) – čááṇá (IS) – čäänn (SkS) – tjádná (PS) – tjádná (US) – chaga (AN) – sprängticka (SW)– inonotus obliquus (L) – rezavec šikmý (CZ) ryšavec šikmý/ sibírska čaga (SK) • čielgi (SS) – spine/backbone (AN) – rygg (SW) – chrbtica (SK) • čoalli (SS) – tjoalle (LS) – tjåelie (JS) – črevo (SK) • dal mi nálestii čielggi (SS) – teraz ideme variť čielgi (SK) • daža/ dača (SS) – datja (LS) – daaroe (JS) – označenie človeka, ktorý nie je Sám (SK) • doggi (SS) – dågge (LS) – gaasie (JS) – abomasum (AN) – vlastný žalúdok-slez (SK) • fjällsamebyar – horské sámske obce (SK) • gáhkku ( SS) – gáhkko (LS) – gaahkoe (JS) – tradičný chlieb (SK) • gakti (SS) - gaeptie (JS) – mááccuh (IS) – tradičný odev (SK) • boska (SS) – båsskå (LS) – batske (JS) – garden angelica (AN) – fjällkvanne (SW) – angelica archangelica (L) – archangelika lekárska (SK) • goahti (SS) – goahte (LS) – gåetie (JS) – gåhte (PS) – gåhtie (US) – kåta (SW) – kota (F) – gamme (N) – tradičné stanové alebo pevné obydlie Sámov (SK) • goddi (SS) – boatsoj (LS) – båatsoe (JS) – puäʒʒ (SkS) – båtsoj (PS) – sob (SK) • goikebiergu (SS) – gåjkkebierggo (LS) – gejhkiebearkoe (JS) – sušené mäso (SK) • grouse (AN) – ripa (SW) – tetrov (SK) • guhpir (SS) – gámssa (LS) – maeliegaamsoe (JS) – knedle (SK) • gurpi (SS) – gorpie (JS) – gurpi (SK) • chanterelle (AN) – kantarell (SW) – cantharellus cibarius (L) – liška obecná (CZ) – kuriatko jedlé (SK) • joik - luohti (SS) – vuolle (LS) – vuelie (JS) – joik je používaný na vyjadrenie vzťahu k ľuďom alebo prírode. Tradične je bez textu (SK) • káffabuojdde (LS) – prïhtjegebuejtie (JS) – tuk pridávaný do kafe (SK) • koncessionssamebyar – koncesné sámske obce (SK) • lávvu (SS) – låvdagoahte (LS) – láávu (IS) – kååvas (SkS) – koavas (KS) – stanové obydlie (SK) • leavssus (SS) – läpsos (LS) – liepse (JS) – caul fat (AN) – sieťový tuk (SK) • liepma (SS) – liebma (LS) – lïeme (JS) – vývar (SK) • lingonberry (AN) – lingon (SW) – vaccinium vitis-idaea (L) – brusinka (č) – brusnica obyčajná (SK) • mállelette (SS) – málleslåbbå (LS) – maeliepaannegaahkoe (JS) – krvavé palacinky (SK) • málli (SS) – málle (LS) – maelie (JS) – krv používaná na varenie (SK) • morels (AN) – murklor (SW) – smrž obecný (CZ) – smrčok jedlý (SK)

140

• juopmu (SS) – juombo (LS) – jåamoe (JS) – mountain sorrel (AN) – ängssyra (SW) – rumex acetosa lapponicus (L) – štiav kyslý (SK) • mule (SW) – ňufák (SK) • muorjjit (SS) – muerjieh (JS) – muorje (LS) – berries (AN) – lesné plody (SK) • noaidi (SS) – noajdde (LS) – nåejttie (JS) – nōjjd (SkS) – šaman (SK) • OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development (AN) – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (SK) • char (AN) – röding/rödingar (SW) – siven (CZ) – sivoň (SK) • rosebay willowherb (AN) – chamaenerion angustifolium (L) – kyprina úzkolistá (SK) • gálbberuohtas (SS) – roseroot (AN) – rosenrot (SW) – rhodiola rosea (L) – rozchodnice růžová (CZ) – rozchodnica ružová (SK) • rowanberry (AN) – rönn (SW) – sorbus aucuparia (L) – Jeřáb ptačí (CZ) – jarabina vtáčia (SK) • sameby – sámska obec, asociácia chovateľov sobov slúžiaca na organizáciu chovu v geograficky definovanej oblasti (SK) • sámediggi (SS) – sámedigge (LS) – saemiedigkie (JS) – sääʹmteʹǧǧ (SkS) – sámedigge (PS) – sámediggie (US) –– sametinget (N) – sámsky parmalent v Nórsku (SK) • sea buckthorns (AN) – hippophae (L) – rakytník (SK) • sieidi (SS) – sejte (SW) – seita (FI) – сейд (R) – miesto obetného charakteru (SK) • siida – základná jednotka v sámskej spoločnosti (SK) • siskožat (SS) – sissneluhá (LS) – sysngelh (JS) – vnútornosti (SK) • suohpan (SS) – laso používané na odchyt sobov (SK) • suovasbiergu (SS) – suovasbierggo (LS) – soevesbearkoe (JS) – sušené sobie mäso (SK) • suovasguolli (SS) – suovasguolle (LS) – soevesguelie (JS) – údená ryba (SK) • uksa (SS) – uksa (LS) – okse (JS) – uksâ (IS) – uhss (SkS) – ukksa (PS) – уккс /ukks/ (KS) – ukssa (US) – časť v stane nachádzajúca sa za dverami (SK) • biehtárrássi (SS) – yarrow (AN) – achillea millefolium (L) – rebríček obyčajný (SK)

141

11.4. Obrazová príloha

Obrázok 35. Ročný cyklus Sámov. Smerom od stredu je Obrázok 36. Ostružina moruška. Jeden znázornený čas, kedy sa vykonáva remeslo, chov sobov, z najrozšírenejších lesných plodov v Sápmi. lov a rybolov, zbieranie plodov a chov iných zvierat. Osobný archív, Carl-Johan Utsi, 2015 – 2020. Prevzaté a upravené z: Pennanen, Jukka: Siiddastallan: From Lapp Communities to Modern Sámi Life. Inari:

Siida Sámi Museum, 2003, s. 54.

Obrázok 37. Archangelika lekárska. Osobný archív, Obrázok 38. Štiav lúčny, ktorý Kristoffer vždy Kristoffer Åström, 2018. zbiera a suší do zásoby. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2018.

142

Obrázok 39. Smrekový ocot, ktorý Obrázok 40. Následky klimatických zmien. Dokrmovanie sobov počas Kristoffer používa namiesto citrónu. mesiacov, kedy si nevedia sami nájsť potravu. Osobný archív, Carl- Osobný archív, Kristoffer Åström, Johan Utsi, 2015 – 2020. 2018.

Obrázok 42. Rodenie sobích mláďat, ktoré je Obrázok 41. Súčasná migrácia sobov, pri dôležitou udalosťou medzi Sámami. Osobný archív, ktorej pastier využíva snežný skúter. Osobný archív, Carl-Johan Utsi, 2015 – 2020. Carl-Johan Utsi, 2015 – 2020.

143

Obrázok 43. Porážka soba. Osobný archív, Obrázok 44. Vešanie mäsa na konáre stromov je Hannes Suopanki Lakso, 2019. alternatíva, pokiaľ nie je na mieste k dispozícií konštrukcia na to určená. Mäso je zavesené, aby sa predišlo jeho znečisteniu. Umiestňuje sa čo najvyššie, aby sa ku nemu nedostali psy. Osobný archív, Hannes Suopanki Lakso, 2019.

Obrázok 46. Zbieranie krvi počas porážky sobov. Väčšinou Obrázok 45. Vešanie mäsa na stojan pri je takáto činnosť úlohou ženy alebo detí. Osobný archív, svojpomocnej porážke na lokalite Balvattnet Carl-Johan Utsi, 2015 – 2020. v novembri 2016. Osobný archív, Carl-Johan Utsi.

144

Obrázok 47. Chytanie rýb pomocou sieti na jazere Obrázok 48. Solenie sobieho srdca pred Slahpejávrre. Osobný archív, Carl-Johan Utsi, 2015 – 2020. konzerváciou údením. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2018.

Obrázok 49. Naľavo je proces naloženia sobieho mäsa do soli za účelom vysušenia. Mäso sa nechalo 15 hodín naložené a následne sa zavesilo v lávvu. Na dosiahnutie čo najlepšieho sušeného mäsa je dôležitý dobrý prívod vzduchu. Napravo je výsledok po 3 týždňoch sušenia. Osobný archív, Hannes Suopanki Lakso, 2018.

145

Obrázok 50. Sušenie sobieho mäsa, zaveseného na hákoch vo vnútri konštrukcie opatrenej sieťkou, kvôli zamedzeniu prístupu hmyzu. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2015 – 2020.

Obrázok 51. Údenie gurpi v tradičnej stavbe, pokrytej mačinou. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2015 – 2020.

Obrázok 52. Tradičný chlieb, gáhkku, do ktorého bola pridaná sobia krv. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2018.

146

Obrázok 53. Autorka výskumu a Hannes Suopanki Lakso pred lávvu, počas ochutnávania sobieho srdca, ktoré pripravil Hannes. Foto Natália Kosmelová, 201

Obrázok 54. Tradičný pokrm, gurpi, pripravený podľa receptu od Heleny Länty. Naľavo je tradičná verzia, len Obrázok 55. Sobie mäso z ktorého sa varí silný s gáhkku. Napravo je verzia doplnené so smotanou vývar, konzumovaný na doplnenie energie počas a brusnicami. Foto Natália Kosmelová, 2019. mrazivých dní. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2018.

Obrázok 56. Rekonštrukcia björnceremoni pred múzeom Ajtte v Jokkmokku, spojená s ochutnávkou mäsa. Osobný archív, Carl-Johan Utsi, 2015 – 2020.

147

Obrázok 58. Ryšavec šikmý, známy aj pod názvom Obrázok 57. Kontrolovanie úrovne radiácie u sobov kvôli sibírska čaga. Huba, rastúca na kmeni brezy s liečivými výbuchu v Černobyle. Všetky soby, ktoré prekročia limit účinkami. Prevzaté z: 3000 bq musia byť usmrtené. Foto Amos Chapple, 2016. https://stock.adobe.com/uk/contributor/ 207688781/fotohelin?asset_id=291873291, cit. 2.9.2020.

Obrázok 59. Spracovaný sobí tuk, ktorý sa využíva na Obrázok 60. Údený sobí tuk, ktorý sa v súčasnosti dochutenie jedál. Prevzaté z: Harnesk, Victoria: Taste of opäť začína používať vo veľkom množstve, kvôli Sapmi: Sámi cuisine – Tradition and innovation into the svojej nutričnej hodnote. Osobný archív, Kristoffer future. Stockholm: Slow Food Sápmi, 2015, s. 3. Åström, 2015 – 2020.

Obrázok 61. Sobie srdce a jazyk naložené v slanom Obrázok 62. Suovas pokrý sobím tukom, ktorý bol sušený roztoku. Osobný archív, Hannes Suopanki Lakso, 2020 2 mesiace. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2019.

148

Obrázok 63. Rybie hlavy a sobie vnútornosti pred uvarením. Dnes sa vo Švédsku vyhadzuje veľké množstvo zviercích častí, čo je spôsobené komplikovanými hygienickými zákonmy a aj tým, že ľudia tieto časti nevedia pripraviť. Podľa Sámov je urážkou zvieraťa, ak sa niektorá z jeho časť vyhodí. Snažia sa preto šíriť povedomie o tom, ako tieto časti pripravovať. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2015 – 2020.

Obrázok 64. Lávvu na ktorých sú dvere, Obrázok 65. Nils Anders Gruvvisare, s manželkou a dcérou zhotovené z drevenej konštrukcie potiahnutej vo vnútri svojho stanového príbytku v Jokkmokku. V zadnej látkou, pripevnené na konštrukciu zvrchu. časti je viditeľné kuchynské náradie. Ajtte muzeum, inv. č. Prevzaté z: Marek, Václav: Obydlí a stavby 1:00729:A. Foto Wästfelt Ludvig, 1986. u Laponců. In: Hingarová, Vendula – Hubáčková, Alexandra – Kovář, Michal (eds.): Sámové: jazyk, literatura a společnost. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2009, s. 343.

149

Obrázok 66. Vnútorné usporiadanie stanu. A - dvere, B - ohnisko, C – vnútro. Prevzaté z: Manker, Ernst Mauritz: Lapsk Kultur Vid Stora Lule Älvs Källsjöar: En Etnografisk Inventering Inom Uppdämningsområdet Vid Suorva. Stockholm: Hugo Geber, 1944, s. 121.

Obrázok 67. Rekonštrukcia budovy Ajtte, slúžiacej Obrázok 68. Njalla, slúžiaca na uskladnenie jedla, k uskladneniu jedla a vecí, v kempe Abisko. Foto v Sami Camp v Skansene, Stockholm. Foto Natália Natália Kosmelová, 2018. Kosmelová, 2019.

150

Obrázok 69. Dočasný kemp na lokalite Skuolla v súčasnosti. Rodiny pastierov sa tu stretávajú raz ročne, počas značenia sobích mláďat. Počas 1 – 2 týždňov prebývajú v starých sámskych príbytkoch. Osobný archív, Carl- Johan Utsi, 2018.

Obrázok 70. Soby v ohrade, počas pobytu pastierov na Obrázok 71. Lokalita v blízkosti jazera lokalite Nikkaloukta v septembri 2018. Osobný archív, Slahpejávrre, kde sa na niekoľko dní stretávajú Carl-Johan Utsi, 2018. rodiny chovateľov sobov. Osobný archív, Carl- Johan Utsi, 2018.

151

Obrázok 72. Rezanie zamrznutého mäsa pílkou Obrázok 73. Vrecka vyrobené z kože, používané na počas obdobia, kedy chovatelia bývajú v stanových uskladnenie kávy a múky na cestách, ale aj doma. príbytkoch. Osobný archív, Carl-Johan Utsi, 2018. Osobný archív, Carl-Johan Utsi, 2018.

Obrázok 74. Väčšia nádoba okrúhleho tvaru, Obrázok 75. Hrnček guksi. Sámi Museum Siida, rok náhppi, využívaná pri dojení sobieho mlieka. Foto 1994. inv. č. SÁ2167:1. Autor fotografie neznámy. Natália Kosmelová, 2019.

Obrázok 76. Lyžičky vyrobené zo sobieho parožia. Obrázok 77. Fľaška vyrobená z korienkov. Môže byť Prevzaté z: Pennanen, Jukka: Siiddastallan: From použitá na uskladnenie soli. Foto Jon Mihkkal Inga, Lapp Communities to Modern Sámi Life. Inari: 2006. Siida Sámi Museum, 2003, s. 54.

152

Obrázok 78. Forma na syr, ktorú Kristoffer zdedil po babičke a dedkovi a naľavo syr, ktorý vyrobil zo sobieho mlieka. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2015 – 2020.

Obrázok 79. Pizza s tradičnými sámskymi Obrázok 80. Burger so sobím mäsom, cibuľou, šalátom ingredienciami ako napríklad sušené sobie mäso a jablkovým pyré. Osobný archív, Kristoffer Åström, a šťaveľ. Osobný archív, Kristoffer Åström, 2018. 2018.

153

Obrázok 81. Ochutnávka sámskych výrobkov a nových kombinácií za účelom ich spopularizovania. Na prvom obrázku je sivoň alpský varený so šťavelom horským, doplnený špenátom a majonézou. V strede, sušené sobie mäso s maslom vyrobeným z kostnej drene. Na poslednom obrázku je kozí syr so smrekovými výhonkami a moruškou. Osobný archiv, Thornéus Renprodukter AB, 2019.

Obrázok 82. Stejk street food v Kirune, ktorý ponúka moderné sámske pokrmy v stane lávvu. Foto Natália Kosmelová, 2019.

154

Obrázok 83. Autorka výskumu s Nilsom-Josefom Labbom počas stretnutia v Kirune. Foto Natália Kosmelová, 2019.

Obrázok 84. Stretnutie autorky výskumu a Evy Gunnare na jej terase, v Jokkmokku. Foto Natália Kosmelová, 2019.

155