SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

1132424

ZNE ČISTENIE A DEVASTÁCIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV V OKRESE NITRA A NÁVRH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

2011 Andrej Krbyla SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 1132424

ZNE ČISTENIE A DEVASTÁCIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV V OKRESE NITRA A NÁVRH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

(BAKALÁRSKA PRÁCA)

Študijný program: Environmentálne manažérstvo Študijný odbor: 1615700 Environmentálny manažment

Školiace pracovisko: Katedra ekológie

Školite ľ: Marián Kotrla, Mgr., PhD.

Nitra 2011 Andrej Krbyla

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Andrej Krbyla vyhlasujem, že som závere čnú prácu na tému „Zne čis ťovanie a devastácia prírodných zdrojov v okrese Nitra a návrh opatrení na ich zmiernenie“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 17. mája 2011 Andrej Krbyla

Po ďakovanie

Chcel by som sa po ďakova ť pánovi Mgr. Mariánovi Kotrlovi, PhD. za odborné vedenie, pomoc, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

V Nitre 17. mája 2011 Andrej Krbyla

Abstrakt

Táto práca definuje aktuálny stav prírodných zdrojov so zameraním na ich zne čistenie a devastáciu. Zaoberá sa ich významom, rozdelením a inými špecifikami. Zárove ň pojednáva o ich ohrození, možnostiach ich ochrany a racionálneho využívania. Úvodná čas ť práce rieši všeobecnú charakteristiku prírodných zdrojov vrátane ich ochrany v rámci Európskej Únie a Slovenska a strety záujmov pri ich využívaní. Cie ľom práce je identifikácia zne čistenia a devastácie prírodných zdrojov v okrese Nitra. Parciálne ciele tejto práce je možné charakterizova ť ako vypracovanie fyzicko- geografickej a socioekonomickej analýzy a na základe ur čenia stavu a zne čistenia prírodných zdrojov stanovi ť možnosti nápravy a zlepšenia daného stavu. Spôsobom získavania údajov je metóda syntézy, analýzy a komparácie. Objektom skúmania je Nitriansky okres. Údaje, ktoré sme získali naplnili cie ľ práce. Na základe nami získaných výsledkov možno konštatova ť, že zne čistenie a devastácia v Nitrianskom okrese je odlišná pri jednotlivých prírodných zdrojoch. Súhrne možno konštatova ť, že sa jedná o priemerné hodnoty z výnimkou vodných zdrojov, ktoré sú ve ľmi zne čistené.

Kľúčové slová: devastácia, prírodné zdroje, udržate ľný rozvoj, Nitriansky okres, zne čistenie

Abstract

The aim of this bachelor thesis is to define the actual conditions of natural resources focused on their degradation. It deals with their importance, dividing and other particularities. It also discuss their vulnerability and possibilities of their protection and sensible use. Introductory part involves general characterization of natural resources including their preservation within the EÚ and Slovakia and conflict of interests by their usage. The main objective of this thesis is to identify pollution and devastation of natural resource in Nitra district. Partial objectives can be characterized as development of physical-geographic and socioeconomic analysis and determination of opportunities for improvement based on observation of status of natural resources. The way of obtaining of information is method of analysis, synthesis and comparison. Object of assessment is Nitra district. The data that are gained, fulfil the objective of the thesis. Based on our finding, we can state that the pollution and devastation in Nitra district vary from one natural source to another. To summarize, we can announce that there are found moreless average values of devastation with the exception of water resources that are very polluted.

Key words: devastation, natural resources, sustainable development, Nitra district, pollution

Obsah

Zoznam skratiek 8

Úvod 9

1 Sú časný stav riešenej problematiky doma a v zahrani čí 10

1.1 Prírodné zdroje 10

1.1.1 Prírodné zdroje a udržate ľný rozvoj 12

1.1.2 Stratégia Európskej Únie pre ochranu prírodných zdrojov 13

1.1.3 Slovensko a ochrana prírodných zdrojov 13

1.2 Vy čerpate ľné prírodné zdroje 14

1.2.1 Lokalizácia nerastných prírodných zdrojov 14

1.2.2 Pôda 14

1.2.2.1 Devastácia pôdy 16

1.2.3 Nerastné bohatstvo 16

1.2.3.1 Dopady využívania nerastných surovín na

životné prostredie 17

1.3 Nevy čerpate ľné prírodné zdroje 17

1.3.1 Slne čné žiarenie 17

1.3.1.1 Prekážky vo využívaní slne čného žiarenia 18

1.3.2 Voda 19

1.3.2.1 Zne čistenie vody 20

1.3.3 Ovzdušie 20

1.3.3.1 Zne čistenie ovzdušia 21

1.3.4 Biota 22

1.3.4.1 Devastácia bioty 23

1.4 Strety záujmov pri využívaní prírodných zdrojov 23

2 Cie ľ práce 25

6

3 Metodika práce 26

3.1 Lokalizácia skúmaného územia 26

3.2 Metodický a pracovný postup 26

3.3 Spôsob získavania údajov 26

3.4 Materiál 27

4 Výsledky práce 28

4.1. Fyzicko-geografická analýza okresu 28

4.2 Socioekonomická analýza okresu Nitra 29

4.2.1 Demografická analýza a sídelná štruktúra 29

4.2.2 Hospodárstvo 30

4.3 Aktuálny stav prírodných zdrojov v Nitrianskom okrese 33

4.3.1 Stav okresu pod ľa environmentálnej regionalizácii 33 4.3.2 Zne čis ťovanie ovzdušia 34

4.3.3 Prírodné zdroje biosféry 37

4.3.4 Prírodné zdroje hydrosféry 39

4.3.5 Prírodné zdroje pedosféry 41

4.3.6 Prírodné zdroje litosféry 43

5 Návrh na využitie výsledkov 46

6 Záver 49

Použitá literatúra 50

Prílohy 54

7

Zoznam skratiek

BSK 5 – pä ťdňová biochemická spotreba kyslíka

ČOV- čisti čka odpadových vôd

DP – dobývací priestor g. t¯ ¹ - gram na tonu ha – hektár

CHKO – Chránená krajinná oblas ť

ChSKCr – chemickú spotrebu kyslíka dichrómanom didraselným k. ú – katastrálne územie

NELUV – nepolárne extrahovate ľné látky

NCHZ – Novácke chemické závody

NPR – Národná prírodná rezervácia

OÚŽP – Obvodný úrad životného prostredia

RL – rádioaktívna látka

ŠÚSR – Štatistický úrad Slovenskej republiky

8

Úvod

„ Ak žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný; ak žiješ pod ľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý.“ Seneca

Človek už od praveku rôzne zasahoval do prírodného teda aj svojho životného prostredia. Stále však zostával sú čas ťou tohto prostredia a vývoj postupoval pomerne pomaly, takže človek i príroda mali čas sa prispôsobi ť, zachovávala sa prirodzená rovnováha. S rozvojom techniky za čal človek hlbšie a bezoh ľadnejšie zasahova ť do prírody. Exploatácia až ni čenie prírody pri sú časnej popula čnej explózii a vedecko- technickom rozvoji postupuje už takým tempom, že hrozí vy čerpanie niektorých neobnovite ľných prírodných zdrojov a znehodnotenie prírodného prostredia odpadmi a toxickými látkami. Prírodné prostredie vytvára základné predpoklady pre existenciu a rozvoj ľudskej spolo čnosti. Ešte v polovici 20. Storo čia sa málokto zaoberal faktom, že vstupné látkové toky vo výrobe nadobúdajú rozmer globálneho vy čerpania niektorých surovín a devastácie prírody a že výstupné pri spotrebe znamenajú nárast globálneho zne čis ťovania, množstva a škodlivosti odpadov, vnášania cudzorodých látok do organizmov a prekra čovanie schopnosti prírody eliminova ť ich vplyv. Uprednost ňovanie ekonomických h ľadísk pred environmentálnymi, uprednost ňovanie individuálnych a skupinových záujmov pred celospolo čenskými, názory a hodnotové h ľadiská, ktoré nie sú v súlade s udržate ľným spôsobom sa v kone čnom dôsledku premietajú do bezprostredných prí čin poškodzovania prírodných zdrojov. Zvrátenie procesu poškodzovania prírodných zdrojov Zeme predpokladá zlepšenie alebo zmenu vzorcov správania ľudí, zmenu sú časného spôsobu života, nové spôsoby myslenia a konania. Napriek tomu správanie jednotlivcov alebo skupín je ovplyv ňované neochotou robi ť významné zmeny správania. Vo všeobecnosti ľudia odporujú zmenám, pokia ľ im neprinášajú bezprostredný zisk. Pritom by sa mal každý snaži ť kona ť dobro pre iných, vrátane prírody. Naša Zem je systém živý, kde jednotlivé podsystémy sú vzájomne prepojené. Ciele zlepši ť naše životné prostredie sú reálne, ale musíme za čať od seba a ako prvú úlohu si stanovi ť zmenu svojho myslenia a hodnotového systému.

9

1 Sú časný stav riešenej problematiky doma a v zahrani čí

1.1 Prírodne zdroje

Život človeka svojou biologickou povahou priamo závisí od hmotnej zložky životného prostredia tým, že prijíma vzduch, vodu a potravu. Využíva aj ďalšie zložky biofyzikálneho prostredia, ktoré spolu so zložkami biologickej povahy sa súhrne ozna čujú ako prírodné zdroje (Gábriš, 1998). Prírodné zdroje Zeme sú životne dôležité na prežitie a vývoj ľudstva (EEA, 2005). Hronec (2000) definuje pojem prírodné zdroje ako zdroje a sily prírody, ktoré môže využíva ť ľudská spolo čnos ť na uspokojovanie svojich potrieb. Za prírodný zdroj považujeme len ten, ktorého sa pri jeho vzniku nedotkla ľudská ruka. Noskovi č (2010) uvádza, že prírodne zdroje (ozna čované tiež ako zdroje biosféry) možno definova ť ako sú čas ť alebo zložky prírody, ktoré slúžia na uspokojenie potrieb ľudí. Zákon 17/1992 Z. z. stanovuje prírodné zdroje ako tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva alebo môže využíva ť na uspokojovanie svojich potrieb. Faridi (2008) ozna čuje prírodné zdroje ako v prírode sa vyskytujúce látky, ktoré sú považované za hodnotné v ich relatívne nezmenenej (prirodzenej) podobe. Ďalej udáva, že ich hodnota spo číva v ich prístupnosti a v dopyte po nich. Ten závisí v ich využite ľnosti pre produkciu.

Pod ľa Fehéra (2006) sú prírodne zdroje obnovite ľné a neobnovite ľné. Obnovite ľné prírodne zdroje možno dlhodobo (niektoré teoreticky až do nekone čna) obnovovať a využíva ť. Ich zásoba nie je nemenná a ich ochrana spo číva v optimálnej miere využívania. Neobnovite ľné prírodné zdroje (NPZ) nie je možné reprodukova ť, teda postupne môže dôjs ť k ich vy čerpaniu. Zásoba NPZ je nemenná a ich ochrana spo číva v optimálnej miere vy čerpávania. Niekedy sa uvádza aj tretia kategória prírodných zdrojov, tzv. environmentálne zdroje, ktoré majú význam pre vznik a udržiavanie života na Zemi (ekosystémy). Faridi (2008) považuje za obnovite ľné prírodné zdroje spravidla žijúce zdroje (fauna a flóra napríklad), ktoré sa môžu doplni ť (obnovi ť), ak nie sú neúmerne využívané ale sú používané udržate ľne. Neživé obnovite ľné prírodné zdroje obsahujú pôdu a vodu. Obnovite ľné prírodné zdroje s charakterom toku sú ve ľmi podobné obnovite ľným zdrojom, len sa nepotrebujú obnovova ť. Takéto obnovite ľné zdroje zah ŕň ajú obnovite ľné zdroje energie ako: solárna, geotermálna, biomasa, zemný plyn, energia prílivu a veterná. Neobnovite ľné zdroje sú prírodné zdroje ktoré existujú vo viazanom množstve, ktoré nemôže by ť znovu vytvorené, narastené alebo regenerované, tak rýchlo ako je využívané. Niektoré môžu by ť obnovené, ale ich obnova zaberie extrémne dlhý čas.

10

Prírodné zdroje takisto môžu by ť klasifikované na základe ich pôvodu ako živé a neživé. Živé súvisia so živými organizmami. Neživé súvisia s neživým svetom (napríklad pôda, voda, vzduch). Nerastné suroviny a zdroje energie sú tiež neživé zdroje, aj ke ď niektoré z nich súvisia s prírodou (Faridi, 2008). Čermák a i. (2008) uvádza, že zdroje biosféry, alebo tiež prírodné zdroje, sa často systematicky triedia pod ľa rôznych h ľadísk (napríklad vlastností, charakteru a využívania). Naj častejšie sa uvádza delenie prírodných zdrojov na zdroje: cirkulujúce a necirkulujúce, reprodukovate ľné a nereprodukovate ľné, vyčerpate ľné a nevy čerpate ľné. Pod ľa Jaspera (2000) prírodné zdroje biosféry existujú v troch sférach: atmosfére, litosfére a hydrosfére a sú nimi ovplyvnené. Gabriš (1998) dop ĺň a, že prírodné zdroje nie sú len to, čo človek nevyhnutne potrebuje pre svoju existenciu, ale aj to čo sa domnieva, že potrebuje po stránke psychickej, emocionálnej a intelektuálnej. Vývoj spolo čnosti bude s ve ľkou pravdepodobnos ťou determinovaný potenciálnym vy čerpaním niektorých prírodných zdrojov. Z toho h ľadiska ich pod ľa novej klasifikácie rozde ľujeme na vy čerpate ľné a nevy čerpate ľné. Pod ľa Noskovi ča (2010) nevy čerpate ľné prírodné zdroje sú k dispozícii v obrovských množstvách a ich využívanie s oh ľadom na trvanie ľudskej spolo čnosti je minimálne v porovnaní so spotrebou iných zdrojov. Je potrebné venova ť im pozornos ť, pretože aj ke ď ich človek nemôže trvalým využívaním vy čerpa ť, môže ich však poškodi ť a znehodnoti ť, napr. vodu, vzduch. Vy čerpate ľné prírodné zdroje zahr ňujú materiály, ktoré nemožno v sú časnej dobe obnovi ť. Sú výsledkom dlhodobého vývoja prirodzených štruktúr. Môžu by ť človekom vy čerpané alebo trvalo znehodnotené, napr. fosílne palivá. Coyne (2008) zhr ňuje, že niektoré zdroje potrebovali na svoj vznik milióny rokov a vo svojej ve ľkosti sú obmedzené, zatia ľ čo iné sú obnovite ľné a neustále sa nahrádzajú. Nezmenite ľné prírodné zdroje sú také, ktoré nie je možné vy čerpa ť a zmeni ť ich kvalitu. Sú to neobmedzené zdroje, napríklad slne čné žiarenie. Poškodite ľné prírodné zdroje, hoci sú nevy čerpate ľné, ich kvalita sa môže meni ť využívaním človekom, napríklad ovzdušie. Udržate ľné – obnovite ľné je možné udrža ť (zachova ť) a obnovi ť, ale materiálne sú vy čerpate ľné, napríklad rastlinstvo. Udržate ľné – neobnovite ľné prírodné zdroje sú také, ktoré po vy čerpaní nemožno obnovi ť, napríklad pôda odplavená eróziou. Neudržate ľné – nahradite ľné je možné nahradi ť inými zdrojmi, napríklad niektoré kovy. Neudržate ľné – nenahradite ľné sú po použití trvalo znehodnotené a nemožno ich reprodukova ť, napríklad ropa (Fehér, 2006).

11

Hlavné prírodne zdroje pod ľa Fehéra (2006) sú: slne čná energia, ovzdušie, voda (povrchová a podzemná), pôda, nerastné bohatstvo, rastlinstvo a živo číšstvo.

1.1.1 Prírodné zdroje a udržate ľný rozvoj

Trvalo udržate ľný rozvoj bol definovaný Brundtlandovej správou Svetovej komisii pre životné prostredie a rozvoj ako "dosiahnutie potrieb sú časnosti bez toho, aby bola ohrozená schopnos ť budúcich generácií uspokojova ť svoje vlastné potreby. " Táto definícia sa stala zaužívanou a je zakotvená aj v Agende 21. Praktická realizáciu tejto koncepcie závisí na časovom úseku, v ktorom je aplikovaná. Z extrémneho poh ľadu, všetky zdroje na tejto planéte (s výnimkou slne čného svetla) sú obmedzené, a preto môžu teoreticky by ť vy čerpané (a tým odmietnutí ich prístup pre budúce generácie). V praxi, však najviac neobnovite ľné zdroje (kovy, nerasty), s výnimkou fosílnych palív, nie sú zni čené ich použitým, a s efektívnou recykláciou, môžu by ť tieto materiály obnovené. Tie sú považované za neobnovite ľné v tom zmysle, že prirodzený vznik nových ekonomických zásob týchto materiálov vzniká v časových lehotách, ktoré zna čne presahujú ľudskej skúsenosti (napr. desa ťtisíce až milióny rokov) (Richards, 2008). Pre vä čšinu neobnovite ľných materiálov, dodávka drží krok s dopytom po čas minulých storo čí, nové zdroje sú neustále objavované, a nové technológie zvyšujú účinnos ť ťažby nerastov a spracovanie, preto v krátkodobom až strednodobom horizonte, budúce generácie nie sú znevýhodnené našou sú časnou situáciou. V dlhšom časovom horizonte, však, ľahko ťažitelné materiály (v blízkosti povrchu, ve ľké množstvo), bude ove ľa ťažšie nájs ť. To spôsobí zvýšenie cien, čo bude znamena ť, že menej kvalitné a ťažšie dosiahnute ľné materiály (hlbšie, menej prístupné) sa stanú ekonomicky výhodnejšie na ťaženie. Nahradenie lacnejšími materiálmi môže tiež nasta ť a recyklácia sa zvýši, pretože hodnotu šrotu sa zdvíha. V kontraste, je ve ľa z obnovite ľných zdrojov, ktoré čelia najvä čšiemu riziku vy čerpania, a v prípade živých zdrojov (rastliny, zvieratá), potenciálnemu zániku. Obnovite ľné zdroje sú ni čené, cez rybár čenie, degradáciu pôdy, odvod ňovanie riek a podzemných vôd. Čerpanie môže spôsobi ť dlhodobé škody na ekosystémy, ďaleko vyššie než spôsobené ťažbou a využívaním neobnovite ľných zdrojov, s výnimkou zmien zemskej atmosféry zo spa ľovania fosílnych palív (Richards, 2008).

12

1.1.2 Stratégia Európskej Únie pre ochranu prírodných zdrojov

Plán efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov je sú čas ťou cie ľov EÚ v oblasti energetiky, dopravy, surovín, po ľnohospodárstva, rybolovu, biologickej rozmanitosti, regionálneho rozvoja a boja proti zmenám klímy. Plán je sú čas ťou stratégie Európa 2020 na zabezpe čenie udržate ľného rastu a zamestnanosti. EÚ chce chráni ť základné zdroje, akými sú čistý vzduch, voda, lesy a potraviny, a podpori ť opätovné použitie a recykláciu nerastných surovín a kovov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v modernom hospodárstve. Tieto opatrenia pomôžu zvýši ť efektivitu, produktivitu a konkurencieschopnos ť. Niektoré odvetvia už v tejto oblasti zavádzajú inovácie a profitujú z prvých úspechov. Aby znížili emisie CO2, náklady na energie a odpad za čali napríklad výrobcovia cementu používa ť recyklovaný odpad a alternatívne palivá a suroviny (EK, 2011). Podpora efektívneho využívania zdrojov bude jedným z hlavných princípov, ktorými sa budú riadi ť plánované opatrenia EÚ pre oblas ť nízkouhlíkovej ekonomiky, energetickej efektivity, dopravy, po ľnohospodárstva, rybolovu a biologickej rozmanitosti. EÚ taktiež navrhne kroky týkajúce sa trhov s komoditami a bezpe čnosti dodávok surovín. Tieto opatrenia sú nevyhnutné z h ľadiska ekonomickej prosperity EÚ, nako ľko Čína, India a iné štáty rozvíjajú svojej hospodárstva, čím sa zvyšuje dopyt po obmedzených zdrojoch a ich cena (EK, 2011).

1.1.3 Slovensko a ochrana prírodných zdrojov

Ochranu prírody vláda SR považuje za zásadnú oblas ť pre celkový vývoj spolo čnosti, preto k využívaniu prírodných zdrojov bude pristupova ť racionálne a obozretne, s dorazom na ochranu biodiverzity a zásad trvalo udržate ľného rozvoja. Vláda SR považuje zdroje pitnej vody za najvä čšie prírodné bohatstvo, a preto sa zameria na ich ochranu. Vláda SR zabezpe čí prehodnotenie rozsahu chránených území pod ľa svojich medzinárodných záväzkov. Vláda SR navrhne protipovod ňové opatrenia, ktoré umožnia udrža ť vodu v prírode a znížia následky povodni. Vláda SR prehodnotí environmentálnu politiku zodpovedajúcu členstvu v EÚ a aktuálnym environmentálnym výzvam. V domácom i medzinárodnom kontexte vláda SR za čne robi ť proaktívnu environmentálnu politiku, a to najmä v oblasti nakladania s odpadom. Prehodnotí rozsah a mieru poplatkov a odvodov v oblasti životného prostredia. Vlada SR zavedie transparentne kritéria pri rozde ľovaní kvót CO2 .Vláda SR bude venova ť zvýšenú pozornos ť likvidácii starých environmentálnych zá ťaži. Vláda SR zavedie dôslednú a transparentnú kontrolu

13

používania fondov EU a preverí doterajšiu realizáciu projektov. Vláda SR podporí environmentálnu výchovu a vzdelávanie v školskej i mimoškolskej sfére a zabezpe čí systematické zvyšovanie environmentálnej zodpovednosti obyvate ľov Slovenskej republiky (Klinda - Lieskovská a i., 2009)

1.2 Vy čerpate ľné prírodné zdroje

1.2.1 Lokalizácia nerastných prírodných zdrojov

Pevný horný pláš ť Zeme a nadložná kôra predstavujú litosféru, ktorá je rozdelená na viacero individuálnych kusov zvaných dosky. Interakcia týchto dosiek je zodpovedná za fenoméni ako zemetrasenia, vulkanické erupcie a formovanie horských masívov a morských podloží (Monroe-Wicander, 2008). Litosféra zah ŕň a pôdu, ktorá pokrýva kamennú kôru na mnohých miestach (Anil, 2004). Takisto potrebujeme minerály a nerastné bohatstvo pre rôzne ú čely. Získavame uhlie a ropu z litosféry. Kame ň a piesok používané pre stavebné konštrukcie sú nadobúdané z litosféry. Týmto spôsobom naše životy vlastne takisto závisia na litosfére (Suresh, 2007).

1.2.2 Pôda

Pôda je prírodný zdroj úzko spojený s rozvojom civilizácie (Zaujec a i., 2009). Pôda je vrchnou čas ťou zemskej kôry, pretvorenou pôsobením vonkajších činite ľov na produk čnú vrstvu, umož ňujúcu rast rastlinstva. Charakter pôdneho krytu závisí od miestnych geografických podmienok (najmä substrátu, reliéfu a klímy), ve ľmi významne je ovplyvnená pôsobením človeka (Klinda a i., 2001). Pôdu definujeme ako samostatný prírodno-historický útvar, ktorý vznikol v dôsledku zložitého komplexného pôsobenia vonkajších (exogénnych) činite ľov, ako sú klimatické podmienky a biota (celý komplex rastlinných a živo číšnych organizmov, vrátane mikroorganizmov) na materskú horninu (endogénny činite ľ) v podmienkach ur čitého reliéfu a v priebehu ur čitého času (tzv. vek pôdy) (Hraško, 2010). Pôda je obmedzený a nenahradite ľný prírodný zdroj. Pôda je základným výrobným prostriedkom v po ľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve, významným prírodným zdrojom, bohatstvom spolo čnosti ako i významnou sú časťou životného prostredia. Má osobitý význam pre štúdium základných zákonitostí, ktoré existujú medzi živou a neživou

14

prírodou. Nako ľko medzi základnými prírodnými faktormi vzduch – voda – pôda existuje pevná väzba a vzájomný vplyv, zásah do jednej zložky je zásahom aj do ďalších dvoch zložiek. Základné funkcie pôdy pod ľa odporú čania Rady Európy č. R(28) 8 sú nasledovné: produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, ekologický a genetický potenciál pôd, priestorová základ ňa pre socioekonomické aktivity (po ľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, turizmus at ď.), pôda ako zdroj surovín, pôda ako kultúrne dedi čstvo (Tomáš a i., 2007).

Popri základnej funkcii pôdy, výžive obyvate ľstva, nenahradite ľnými sú mimoproduk čné funkcie pôdy, ktoré sa na úrodách nepodie ľajú, ale sú nezastupite ľné pri ochrane prírodných zdrojov , vody, ovzdušia, pri udržiavaní ekologickej stability ekosystému, zachovaní biodiverzity a ďalších environmentálnych funkciách (Demo a i., 2007). Vä čšina doporu čených meraní pôdnej kvality zah ŕň a využitie indikátorov pôdnej kvality. Je zrejmé, že nemôže by ť nájdený žiadny jednoduchý indikátor, ktorý by popisoval a kvantifikoval všetky aspekty pôdnej kvality. Vlastnosti vhodné ako indikátory pôdnej kvality: fyzikálny stav a fyzikálne parametre pôd, chemický stav a chemické parametre, biologická zložka a hygienické parametre (Vil ček a i., 2005).

Pôdny fond rozde ľuje na po ľnohospodársku pôdu (druhy pozemkov: orná pôda, chme ľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty – TTP) a na nepo ľnohospodársky pôdny fond (druhy pozemkov: lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a ostatné plochy) (Noskovi č a i., 2010). Pôda je k ľúčovým prírodným a ekonomickým zdrojom po ľnohospodárstva. Je to rozhodujúci prírodný zdroj s komoditným a nekomoditným potenciálom pre ekonomický a ekosociálny stav a rozvoj spolo čnosti. Je princípom štátnosti (vymedzuje územie) prevažne v súkromnom vlastníctve, avšak s významom pre všetkých obyvate ľov štátu. Vzh ľadom na celospolo čenský význam pôdy je každý štát povinný zabezpe čiť starostlivos ť o pôdu a jej ochranu ako všeobecný štátny záujem (Blaas a i., 2010). Hodnotenie a ur čovanie kvality po ľnohospodárskej pôdy na Slovensku je v sú časnosti realizované cez informa čný systém pôdnej kvality zložený z nasledujúcich častí: séria máp pôdnej kvality v ekologických jednotkách v mierke 1:5000, séria máp bonitovaných pôdnych ekologických jednotiek (BPEJ) vo forme databázy vhodnej pre GIS (geografický informa čný systé) softvér a databanka pôdnej kvality. Predmetom BPEJ mapovania je po ľnohospodárska pôda, ktorá je registrovaná v závislosti od kultúr

15

nasledovne: orná pôda, pasienky, pastvina, chme ľnica, vinice a ovocný sad (Buday a i., 2002)

1.2.2.1 Devastácia pôdy

Najvä čšie problém sú: acidifikácia, erózia, zhut ňovanie pôdy, neuvážená rekultivácia, nadmerná chemizácia, divoké skládky, kontaminácia priemyslom. Aj samotná po ľnohospodárska výroba produkuje nebezpe čný odpad (pesticídy, herbicídy a iné toxické zlú čeniny). Je zaznamenaný aj úbytok pôdy. Ten je spôsobený najmä týmito faktormi: priemyselná a po ľnohospodárska výstavba, ťažobná činnos ť, usklad ňovanie odpadu, ob čianska a bytová výstavba, prevod po ľnohospodárskej pôdy do lesnej a ostatnej pôdy (Fehér, 2006).

1.2.3 Nerastné bohatstvo

V sú časnej dobe je vo vä čšine štátov chránená najmä živá príroda, respektíve územia výskytu organizmov. Menej je rozvinutá ochrana takzvaného geologického dedi čstva alebo inak povedané abiotická (neživá) čas ť nášho životného prostredia. Pritom ťažba surovín bola neodmyslite ľnou sú čas ťou histórie a ekonomického rozvoja od doby kamenej až po dnešok (Labuda a i., 2003). Ložisko nerastnej suroviny je prírodnou akumuláciou nerastnej suroviny, ktorú možno ťaži ť v sú časnosti alebo v budúcnosti so ziskom. Pod ľa procesov vedúcich ku vzniku ložísk nerastných surovín odlišujeme vnútorné (endogénne) a vonkajšie (exogénne) procesy. Endogénne procesy sú: magmatické procesy, pegmatity, hydrotermálne procesy, metamorfné procesy, vulkanicko – exhala čné procesy. Medzi exogénne procesy patria: zvetrávacie procesy a sedimentárne procesy. Ťažia sa ve ľké ložiská nerastných surovín s ve ľkými zásobami, vhodnou kvalitou a výhodným spracovaním. Po ich vy ťažení sa však budú ťaži ť aj ložiská s nižšími obsahmi kovov, čo nové technológie síce umož ňujú aj v sú časnosti, ale cena ich ťažby a spracovania je vyššia. Využite ľnos ť ložísk však závisí od ekonomickej a politickej situácie v jednotlivých krajinách. V sú časnosti sú najmä vo vyspelých krajinách rozhodujúce environmentálne h ľadiská pri rozhodovaní a výbere ložísk nerastných surovín do ťažby (Rojkovi č a i.,2006). Nerastnou surovinou sa rozumie tuhá, kvapalná alebo plynná čas ť zemskej kôry ( prvok, zlú čenina, minerál, hornina), ktorú možno použi ť v pôvodnom stave, alebo po

16

úprave v priemysle. Patria sem: rudy, nerudy a kaustobiolity (uhlie, ropa, plyn). Nerastné suroviny vznikli syngeneticky alebo epigeneticky. Syngenetické nerastné suroviny vznikli sú časne ako horniny, v ktorých sa vyskytujú. Epigenetické nerastné suroviny boli prinesené do horniny ich sú časného výskytu neskôr (Rojkovi č a i.,2006). Nerasty sa rozde ľujú na vyhradené a nevyhradené. K vyhradeným nerastom patria uhlie, ropa, zemný plyn, magnezit, nerasty, z ktorých možno vyrába ť kovy a ďalšie nerasty vhodné na ekonomické využitie. Ostatné sú nevyhradené nerasty ( Zákon 214/2002 Z.z.). Nerastné suroviny sú sú čas ťou prírodných zdrojov. Ich ťažba sa nezaobíde bez zásahov do ŽP. Rozvoj priemyslu, stavebníctva, dopravy a po ľnohospodárstva má za následok narušenie vodného režimu, klimatické a iné zmeny. Zna čné škody tam, kde spracovate ľský priemysel (napr. hute, elektrárne, strojárne, textilný, papierenský priemysel) je v blízkosti ťažby a narušuje ŽP odpadmi. Na konci 20. Storo čia sa ťažba surovín na Zemi zdvojnásobila každých 7 rokov (Wittlinger, 2007).

1.2.3.1 Dopady využívania nerastných surovín na životné prostredie

Vplyv ťažby nerastných surovín možno zhrnú ť ako narušenie prírodného prostredia ako celku, banskou činnos ťou a akumuláciou banského odpadu sa vytvára nové prostredie a vplyv ťažby nerastných surovín má dlhodobý ú činok, často aj po ukon čení ťažby. K najvýznamnejším lokálnym dopadom patrí degradácia pôdy povrchovými skládkami, zne čistenie podzemných vôd odvod ňovacími prácami, zne čistenie pôdy a povrchových pôd ropnými látkami, emisie tuhých látok do atmosféry, seizmické ú činky a podobne (Fehér, 2006)

1.3 Nevy čerpate ľné prírodné zdroje

1.3.1 Slne čné žiarenie

Žiarivá energia Slnka je základným, prakticky jediným zdrojom tepla pre zemský povrch a atmosféru.Slne čné žiarenie dopadá na zemskú atmosféru v smere spojnice uvažovaného miesta so Slnkom. Na zemský povrch Slnko vysiela elektromagnetické žiarenie rôznych vlnových d ĺžok v rozsahu (O,1 až 1) m. Čas ť prichádzajúceho slne čného žiarenia (38 %) sa odrazí spä ť do kozmického priestoru. Prijaté žiarenie (44 %) prechádza

17

zemskou atmosférou v pôvodnom smere, ale čas ť (19 %) je absorbovaná atmosférou a ostatná čas ť mení smer v dôsledku odrazu a rozptylu. Slne čné žiarenie je pri prechode zemskou atmosférou oslabené: v závislosti od vzdialenosti Slnka a Zeme; atmosférickým rozptylom a odrazom na molekulách vzduchu, vodnej pary a tuhých častíc; atmosférickou absorpciou kyslíka ozónom, vodou a iných ne čistôt. Uvedené vplyvy spôsobujú, že na zemský povrch dopadá len 50 % pôvodného slne čného žiarenia, ktoré sa kvalitatívne mení na tri formy:

− priame slne čné žiarenie, ktoré pri prechode zemskou atmosférou nezmenilo svoj smer − difúzne žiarenie, pôsobiace zo všetkých strán oblohy − odrazené žiarenie, pôsobiace od povrchu Zeme Sú čet týchto troch zložiek žiarenie je celkové slne čné žiarenie, ovplyv ňujúce návrh a výkon slne čných energetických systémov (Špánik – Šiška, 2008).

Ako uvádza Špánik a Šiška (2008) energia pochádzajúca zo Slnka tvorí základný energetický zdroj fyzikálnych procesov, ktoré sa odohrávajú na zemskom povrchu. Pri prechode zemskou atmosférou sa čas ť žiarenia odráža, čas ť sa pohlcuje a ostatná čas ť mení smer v dôsledku odrazu a rozptylu v atmosfére. Konečnou fázou všetkých energetických premien slne čného žiarenia na Zemi je teplo vyžarované do kozmického priestoru ako infra červené žiarenie. Slne čné žiarenie po dopade na zemský povrch sa transformuje na tepelnú energiu (zohrievanie povrchových horizontov pôdy, vody a atmosféry), mechanickú energiu ( vznik vzduchových a morských prúdov), chemickú energiu (fotosyntézu) Pod ľa Krishnana (2010) je slne čné žiarenie najvä čším zdrojom atmosféry. Hoci menej ako 1% slne čného svetla, ktoré sa dostane na Zem je použité na fotosyntézu , je nanajvýš dôležité, pretože formuje základ pre produkciu potravín. Bez slne čného žiarenia by nebol vôbec žiadny život na Zemi.

1.3.1.1 Prekážky vo využívaní slne čného žiarenia

Solárna žiarenie je alternatívny prírodný zdroj, ktorý zahr ňuje využívanie žiariacej svetelnej energie emitovanej slnkom a jej premenenie na elektrický prúd. Od stredných rokov 20. storo čia schopnos ť využíva ť solárnu energiu obrovsky vzrástla. Stala sa viac prístupnou pre domy a firmy, ktoré tak za čali využíva ť obnovite ľný zdroj namiesto

18

spoliehania sa na viac konvenčné spôsoby získavania energie (Tatum, 2010). Jej obmedzené využívanie je spôsobené technologickými a ekonomickými problémami, ale aj koristníckym správaním sa ľudskej civilizácie, ktorá čerpá naj ľahšie dostupné prírodné zdroje bez oh ľadu na budúce generácie (Fáber a i., 2010).

Každý rok dopadne zo Slnka na Zem asi 10.000-krát viac energie, ako ľudstvo za toto obdobie spotrebuje. Využívanie slne čnej energie je dnes naj čistejším spôsobom využívania energie vôbec a na rozdiel od iných zdrojov (aj obnovite ľných) sú dopady na okolité životné prostredie zanedbate ľné. Slne čná energia a z nej pochádzajúce obnovite ľné zdroje energie – veterná, vodná a biomasa môžu by ť využité na výrobu všetkých foriem energie, ktoré dnes ľudstvo využíva (Rušin - Rybanský, 1990).

1.3.2 Voda

Súhrn všetkého vodstva na povrchu Zeme, v ovzduší a v podzemí sa nazýva hydrosféra. Jednoduchšie povedané jedná sa o sféru, v ktorej sa voda vyskytuje vo všetkých formách, vrátane vody v organickej hmote (Ková ř, 2008). Bez vody by neexistoval život. Niektoré z mnohých druhov využitia vody zahr ňujú využitie v domácnosti, v po ľnohospodárstve, v priemysle a pre rekrea čné aktivity (Casper, 2007). Voda je základným a nezastupite ľným faktorom životného prostredia a v prírode plní mnoho biologických, fyziologických a biometeorologických funkcií (Antal a i., 2004). Ľudia úplne závisia na vode. Záležia na nej ich životy ( ľudské telo pozostáva hlavne z vody), potrebujú ju pre ich živobytie, jedlo a čoraz viac pre rôzne priemyselné odvetvia. Ľudia môžu ži ť mesiac bez jedla, ale umrú za menej ako týžde ň bez vody (Villiers, 2001). Zhruba tri - štvrtiny našej planéty sú pokryté vodou, ale takmer všetko z toho je slaná voda. Sladká voda neobsahuje so ľ a zaberá len 3 percentá z vody na Zemi (Pike, 2006). Podzemná voda v kombinácii s povrchovou vodou tvoria svetové sladkovodné zdroje. Obnovite ľný, ale tiež obmedzený a zárove ň životne dôležitý, nielen pre ľudské systémy ale aj pre celé terestriálne prostredie (UN, 2003). Voda okolo nás je v neustálom pohybe. Tento cyklus prebieha cez proces evaporácie, kondenzácie, zrážania, depozície, odtoku, infiltrácie, sublimácie, transpirácie, rozpúš ťania sa a podzemného prúdenia (Podwirny, 2006). Hydrologický cyklus popisuje nepretržitý pohyb vody nad, na a pod povrchom Zeme. Voda na Zemskom povrchu - povrchová voda - sa objavuje vo forme potokov, jazier a mokradí a zárove ň ako zálivy

19

a oceány. Povrchová voda taktiež obsahuje pevnú formu vody – sneh a ľad. Voda pod povrchom Zeme je hlavne podpovrchová voda, ale tiež sa tam nachádza pôdna voda (Winter a i., 1999). Pre človeka je najdôležitejšia pitná voda. Je to taká, ktorá je zdravotne bezchybná a ani pri trvalom požívaní alebo používaní nevyvolá ochorenie alebo poruchy zdravia prítomnos ťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyv ňujúcich zdravie ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením a ktorej vlastnosti vnímate ľné zmyslami nezabra ňujú jej požívaniu alebo používaniu. Zdravotná bezchybnos ť pitnej vody sa hodnotí a kontroluje pod ľa ukazovate ľov kvalitnej pitnej vody a ich hygienických limitov (Buchlerová a i., 2002)

1.3.2.1 Zne čistenie vody

Zne čistenie vody môže by ť fyzikálne (nerozpustné prímesy, teplota a pod.), chemické (chem. látky – kyseliny, plyny a pod.) a biologické (rôzne druhy organizmov a ich metabolity). Zne čis ťujúce látky vody delíme na: toxické, organoleptické, ovplyv ňujúce kyslíkovú bilanciu vody, inertné netoxické. Zdroje zne čistenia môžu by ť prírodné (vplyvom prírodných činite ľov, napríklad klímy) alebo antropogénne. Z antropogénnych sa za najvýznamnejšie považujú: pesticídy, tenzidy a detergenty, polychlórované bifenily – PCB, chlórofenoly – PCP, ropné látky a zlú čeniny dusíka (Fehér, 2006). V dôsledku zne čistenia niekedy dochádza k eutrofizácii, hlavne u stojatých vôd. Mestské odpadové môžu by ť svojim obsahom biogénnych prvkov dusíka a fosforu prí činou masového rozmnoženie rias, siníc a rozsievok. Farba povrchovej vody sa mení na zelenkastú. Tvorí sa vodný kvet. Tým sa znižuje obsah kyslíka vo vode a hynú ryby (Wittlinger, 2007).

1.3.3 Ovzdušie

Pod ľa Braniša a i. (2009) ovzdušie tvorí plynný obal Zeme nazývaný atmosféra. Z hľadiska zloženia ju možno rozdeli ť na tri kvalitatívne zložky:

1. Tzv. suchú a čistú atmosféru tvorenú zmesou plynov, ktoré pri bežných teplotách a tlakoch môžeme ve ľmi dobre považova ť za termodynamicky ideálne plyny. Najvä čšie relatívne zastúpenie medzi týmito plynmi v atmosfére má dusík (cca 78

20

obj. percent) a kyslík (cca 21 obj. percent). Zloženie suchého a čistého vzduchu sa v podstate nemení až do výšok 90 – 100 km nad zemským povrchom.

2. Vodnú paru, vodné kvapky, poprípade ľadové častice, pretože voda sa môže v bežných meteorologických podmienkach v atmosfére vyskytova ť v troch skupenstvách. V atmosférických podmienkach môže vodná para prechádza ť v kvapalnú vodu kondenzáciou, alebo priamo sublimova ť v ľad.

3. Rôzne zne čis ťujúce prímesi, hlavne prímesi aerosólovej povahy (zložky tzv. atmosférického aerosólu). Po čítame tam pôdne a prachové častice, jemné kryštáliky morských solí, vulkanický popol, kozmický prach preniknutý do zemského ovzdušia, produkty horenia meteoritov, malé semienka rastlín, baktérie, výtrusy, spóry, produkty rozkladu organických látok a podobne.

Atmosféra je rezervoárom plynov nevyhnutných pre život, chráni zemský povrch pred letálnym krátkovlnným slne čným žiarením, pred kozmickým žiarením, aj pred ve ľkými výkyvmi teploty (Drímal, 2006). Pod ľa Krishnana (2010) atmosféra chráni Zem pred silnými slne čnými lú čmi a ďalšími nebezpe čnými vesmírnymi telesami a rovnako poskytuje základ života na Zemi. Atmosféra nad povrchom Zeme formuje čas ť cyklu uhlíka, čas ť kyslíkového cyklu a čas ť dusíkového cyklu spolu so zemským povrchom. Takisto sa podie ľa na hydrologickom cykle.

Ovzdušie okolo Zeme nie je jednotné v celej atmosfére. Hustota vzduchu je postupne znižovaná s nadmorskou výškou. Hoci atmosféra je rozšírená v okolí 200 km v okolí Zeme, obsah kyslíka nad 5 kilometrov nad povrchom Zeme nie je dostato čný na podporu života. Skladba vzduchu sa podstatne líši v rozli čných vrstvách atmosféry. Na povrchu Zeme sa nachádza 78% N, 21% O², 0,03% CO². Toto rozdelenie je udržované rôznymi prírodnými cyklami. Ak sa zloženie atmosféry zmení pre nejaký dôvod, podstatné zmeny sú o čakávané aj v týchto prírodných cykloch (Krishnan ,2010). Kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyv ňuje stav životného prostredia, ľudské zdravie ako aj jednotlivé ekosystémy (Demo a i., 2007)

1.3.3.1 Zne čistenie ovzdušia

Zne čis ťovaním ovzdušia rozumieme vypúš ťanie zne čis ťujúcich látok, ktoré nepriaznivo ovplyv ňujú ŽP. Primárne zne čistenie je úlet škodlivín (emisia), sekundárnym

21

zne čistením rozumieme výsledky chemických zmien látok prebiehajúce pri šírení emisií. Za zne čisteniny v ovzduší považujeme prírodné i antropogénne prímesi vo všetkých skupenstvách. Z prírodných zne čistenín je to najmä prach a pe ľ rastlín škodlivých pre človeka. Prírodné zdroje zne čistenia sú erózia, sope čná a tektonická činnos ť, požiare lesov a stepí, búrky, cyklóny at ď. Antropogénne môžu by ť tuhé (napr. popol ček, sadze, cementársky prach), plynné (oxidy C, S, N, freóny at ď.) i kvapalné a tiež aerosóly (dym, smog). Naj častejšie zne čis ťujúce látky, ktoré sa pritom produkujú sú prach a škodlivé plyny SO²,CO, CO², HCL, HF, H²S, NOX, O³ (Wittlinger, 2007).

1.3.4 Biota

Biosféra je meno dané pre priestor v ktorom existujú všetky živé veci. Povrch Zeme a atmosféra okolo Zeme vytvárajú hlavnú čas ť biosféry. Žije tu všetko rastlinstvo a živo číšstvo. Je to zóna života, celková hmotnos ť živých organizmov, a najmä priestor obsadený nimi vo vz ťahu k atmosfére, pevnej Zemi (litosfére) a vodnej vrstve (hydrosfére). Najvyššia hustota živých organizmov je na Zemskom povrchu a vo vrchnej vrstve hydrosféry (Jain, 2000). Pod ľa Desonie (2007) je biosféra tvorená biodiverzitou – rôznorodos ťou foriem života. Balounová – Rajchard (2002) uvádzajú, že iosféra je globálnym ekosystémom zahr ňuje všetky organizmy (biotu) a nimi obývaní priestor. Hranice biosféry sú dané ekologickými možnos ťami živých organizmov. Je to systém otvorený (ako každý ekosystém): vstupuje do neho žiarenie (slne čné), vystupuje z neho do vesmírneho priestoru opä ť žiarenie (tepelné).

Doposia ľ ekológovia identifikovali a ozna čili cez viac než jeden a pol milióna rôznych rastlinných a živo číšnych druhov. Patria medzi ne rozli čné druhy rastlín a živo číchov, huby, baktérie a ďalšie jednoduché formy života. Nikto presne nepozná celkový po čet druhov na Zemi, ktorý sa ale odhaduje na 10-15 miliónov. Každý týžde ň sú objavené nové druhy (Jennings, 2003).

Rastliny majú pre svoju špecifickú stavbu buniek a tela, vlastnosti a metabolizmus v prírode viacero úloh a funkcií, ktorými sa podie ľajú aj na tvorbe i obnove životného prostredia. V prvom rade zabezpe čujú kyslík pre všetky aeróbne organizmy a spotrebúvajú oxid uhli čitý zo vzduchu, čím udržiavajú jeho stálu koncentráciu. Vylu čujú do prostredia rad látok, ktoré majú baktériostatický a bakteriocídny ú činok (schopnos ť zastavova ť rast baktérii, resp. ich usmrcova ť). Výrazne ovplyv ňujú fyzikálne parametre prostredia –

22

akumulujú teplo, listami vylu čujú vlhkos ť, znižujú prašnos ť a hlu čnos ť. Pôsobia ako ochladzujúci činite ľ tým, že listami zachytia viac tepla. Poskytujú človeku stavebný materiál. Sú východiskom pre rastlinnú výrobu. Rastliny sa podie ľajú na tvorbe pôdy a ovplyv ňujú vodný režim krajiny. V neposlednom rade vytvárajú prostredie pre oddych a rekreáciu človeka. (Wittlinger, 2007).

Živo číchy sú mnohobunkové organizmy so svalmi alebo inými s ťahujúcimi sa ústrojmi, ktoré im umož ňujú nejakým spôsobom sa pohybova ť. Potrebnú výživu, z ktorej čerpajú energiu, prijímajú potravou. Ve ľa živo číchov, vrátane cicavcov, sú stavovce (majú chrbticu). Ale omnoho po četnejšie sú bezstavovce (Ress, 2006).

Živo číšstvo podobne ako rastlinstvo, je neoddelite ľnou sú čas ťou ŽP človeka, jeho existencia by bola bez fauny ohrozená. Živo číšstvo má pre ľudstvo priamy i nepriamy úžitok ako zdroj potravy, surovín, prvok rovnováhy v ekosystémoch, faktor úrody a ope ľovania rastlín, športový faktor, hodnoty pre vedecký výskum a iné (Wittlinger – Rusko, 2007).

1.3.4.1 Devastácia bioty

Ochrancovia prírody tvrdia, že úrove ň tvorby nových druhov je nižšia ako miera straty biodiverzity spôsobená deštrukciou ekosystémov a klimatickou zmenou. Po prvýkrát odkedy zanikli dinosaury, ľudia ženú faunu a flóru k vyhynutiu rýchlejšie ako sa nové druhy dokážu vyvíja ť. Všetko signalizuje, že svet je na pokraji "šiesteho ve ľkého vymierania" druhov, spôsobeného deštrukciou prírodných ekosystémov, nadmerným loveným, rozšírením cudzích predátorov a chorôb a klimatickou zmenou. Okrem toho, IUCN uviedlo 208 druhov ako pravdepodobne vymretých, pretože niektoré z nich neboli videné desa ťro čia. Takmer 17, 300 druhov sú považované za ohrozené. Niektoré tvoria také malé populácie, že len úspešná ochranárska akcia ich môže zachráni ť pred vyhynutím v budúcnosti. Sem patrí jeden z piatych cicavcov, jeden z ôsmych vtákov, jeden z troch obojživelníkov a jeden zo štyroch koralov (Jowit, 2010).

1.4 Strety záujmov pri využívaní prírodných zdrojov

Hronec (2010) uvádza, že v minulosti bol vplyv človeka na okolité prostredie bol relatívne malý, s nárastom po čtu obyvate ľstva Zeme a priemyselným rozvojom tento vplyv

23

nadobudol taký rozsah, že sa stáva ur čujúcim faktorom negatívnych zmien s dopadom na kvalitu života ľudí v globálnom meradle. Krajina a ekosystémy boli odjakživa zdrojom surovín pre život človeka. Budúci rozvoj ľudskej spolo čnosti je limitovaný nielen kone čnou kapacitou prírodných zdrojov, ale aj kapacitou prostredia asimilova ť odpady ľudských aktivít. To, že limity prostredia boli v globálnom meradle prekro čené, potvrdzujú také fenomény ako nástup klimatickej zmeny, narušenie ozónovej vrstvy, degradácia pôdy, znižovanie biodiverzity prostredia. Ekologické systémy zohrávajú podstatnú úlohu v podpore života na Zemi na všetkých hierarchických úrovniach. Spôsob využívania krajiny a jednotlivých zložiek prostredia sa premieta do celkovej stability územia.

Najlepším spôsobom riešenia konfliktov je predchádza ť im. Na to je potrebné zlepši ť naše poznanie a chápanie nárokov biotopov a druhov, ktoré môžu by ť ovplyvnené konkrétnou činnos ťou, ako aj poznanie hnacích síl znižovania biodiverzity a sociálnej dynamiky. Treba tiež využi ť skúsenosti z riešenia predošlých konfliktov na systémové opatrenia, ktoré môžu konfliktom zamedzi ť alebo s ťaži ť ich vznik (Halada, 2006).

24

2 Cie ľ práce

Hlavným cie ľom bakalárskej práce je anlýza zne čistenia a devastácie prírodných zdrojov v okrese Nitra. Práca sa zaoberá hodnotením stavu a zne čistenia všetkých prírodných zdrojov v skúmanom území. Okrem samotnej exploatácie prírodných zdrojov, ovplyv ňujúcej ich kvalitatívnu aj kvantitatívnu zložku, sa v práci snažíme navrhnú ť aj možnosti a odporú čania na zlepšenie tohto stavu.

Parciálne ciele tejto práce možno identifikova ť ako:

• fyzicko-geografická a socioekonomická analýza okresu Nitra • stav prírodných zdrojov v okrese pod ľa ich výskytu v jednotlivých zemských sférach a ich zne čistenie • možnosti nápravy a zlepšenia daného stavu

25

3 Metodika práce

3.1 Lokalizácia skúmaného územia

Objektom hodnotenia bakalárskej práce bol Nitriansky okres. Okres Nitra má rozlohu 871 km2 . Rozlohou patrí k najvä čším okresom v republike. Najvyššie položenou obcou sú Žirany (250 m n. m. ) a najnižšie Vinodol (124 m n. m. ) Rozprestiera sa na juhozápadnom Slovensku v krajinnej oblasti Podunajská nížina, ktorej sú čas ťou je Nitrianska sprašová pahorkatina, Žitavská pahorkatina, v juhovýchodnej časti zasahuje Pohronská pahorkatina, pohorie Tribe č. Územným a správnym usporiadaním Slovenskej republiky v roku 1996 sa okres Nitra stal sú čas ťou Nitrianskeho kraja. Na severe hrani čí s okresmi Topo ľč any a Zlaté Moravce, na východe s okresom Levice, na juhu s okresmi Nové Zámky a Ša ľa, na západe s okresmi Galanta a Hlohovec, ktoré spadajú pod Trnavský kraj. S po čtom 164 365 obyvate ľov a hustotou osídlenia približne 188 obyvate ľov na km2 k 31. 12. 2008 sa okres Nitra zara ďuje medzi naj ľudnatejšie a najhustejšie osídlené okresy na Slovensku. Vymedzenie okresu Nitra v rámci SR je v prílohe 1, a jednotlivé obce spolu s menným zoznamom v prílohe 2.

3.2 Metodický a pracovný postup

Základom v postupe písania tejto bakalárskej práce bolo získavanie vhodných informácii. Najprv sme sa snažili získa ť dostatok informácii o danom území. Z podkladov sme vytvorili preh ľad o jeho fyzicko-geografickej analýze, ktorá pojednáva o geologickom podklade, reliéfe, klíme, vode, pôde. Následné sme popísali jeho socioekonomickú charakteristiku so zameraným na demografickú a sídelnú analýzu a hospodárstvo. Ďalej sme postupovali v hlavnej časti našej práce a to hodnotení stavu, zne čistenia a devastácie prírodných zdrojov v Nitrianskom okrese. Ich stav a devastáciu sme hodnotili z kvalitatívneho a kvantitatívneho h ľadiska. V závere čnej fáze sme sa venovali využitiu nami zistených výsledkov a navrhli a odporu čili možnosti riešenia daného stavu.

3.3 Spôsob získavania údajov

Údaje slúžiace na písanie tejto bakalárskej práce sme získavali z rôznych zdrojov. Pracovali sme s publikáciami vo ľne prístupnými v Po ľnohospodárskej knižnici v Nitre a

26

Vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Informácie získané z printových médií sme dopl ňovali informáciami z internetových zdrojov. Pracovali sme s rôznymi informa čnými stránkami o Nitrianskom okrese a s odbornými publikáciami uverejnenými na stránkach Štatistického úradu Slovenskej republiky a Krajského a obvodného úradu životného prostredia. Takisto sme ako formu získavania informácii zvolili aj osobnú a e-mailovú komunikáciu s kompetentnými osobami (metóda riadeného rozhovoru). Uskuto čnili sme návštevu Obvodného úradu životného prostredia štatistického úradu SR v Nitre. Pomocou e-mailovej pošty sme komunikovali s predstavite ľmi VÚC Nitra a Krajského úradu životného prostredia. Na vyhodnotenie informácii sme použili metódu analýzy syntézy a komparácie. Všetky získané informácie sme preštudovali, vytriedili a analyzovali. Najprv sme vytvorili analýzu sledovaného územia zloženú z viacerých charakteristík uvedených vyššie. Potom sme sa venovali analýze údajov týkajúcich sa aktuálneho stavu a zne čistenia prírodných zdrojov. Tieto údaje sme následne metódou syntézy pospájali a metódu komparácie medzi sebou porovnali. Vybrané údaje sme pomocou aplikácií MS Office spracovali do tabuliek a grafov. Takto sme vytvorili súvislí, preh ľadný celok, ktorý má prinies ť komplexné informácie. Zárove ň nám takto spracované informácie poslúžili ako materiál na vypracovanie potrebných záverov a návrh možností nápravy.

Materiál

• Viaceré printové a internetové publikácie vydané VÚC Nitra, SHMÚ a KÚŽP

• Publikácia Správa o stave životného prostredia Slovenska 2009

• Spravodaj ochrany prírody okresu Nitra a CHKO Ponitrie – Rosalia 10, 11, 19

• Záznamy z osobnej a e-mailovej komunikácie s kompetentnými osobami

Metodické postupy • V bakalárskej práci boli využité nasledovné metodické postupy:

• Metóda analýza

• Metóda syntézy

• Metóda komparácie

• Metóda riadeného rozhovoru

27

4 Výsledky práce

4.1. Fyzicko-geografická analýza okresu

Reliéf okresu má prevažne rovinný charakter prerušovaný pahorkatinami. V zmysle regionálneho geomorfologického členenia je územie sú čas ťou dvoch základných geomorfologických celkov - Podunajskej pahorkatiny a Tribe ča. Výbežky pohorie Tríbe č zasahujú do okresu Nitra zo severnej časti, s najvyšším vrchom v okrese Zobor 586,9 m n. m. Z geologického h ľadiska patrí Tríbe č medzi druhohorné pohoria a je sú čas ťou Fatransko-Tatranskej oblasti. Obal kryštalického jadra tvoria usadené horniny – vápence, dolomity a na západe a východe ho lemujú typické kremencové hôrky. Tribe č a jeho jednotky Zobor a Jelenec sú tvorené hlbinnými magmatitmi z prevažne hercýnskeho kryštalinika. Územie okresu Nitra sa rozprestiera na Podunajskej nížine, ktorej sú čas ťou je Nitrianska sprašová pahorkatina, Žitavská pahorkatina a v juhovýchodnej časti zasahuje Pohronská pahorkatina. Nitrianska pahorkatina so svojimi čas ťami Nitrianska tabu ľa a Zálužianska pahorkatina sú tvorené eolickými a fluviálnymi sedimentami z obdobia pleistocénu a holocénu (kvartér - štvrtohory). Tre ťohorné sedimenty sú tvorené sladkovodnými a limnickými sedimentami z obdobia pliocénu. Žitavská pahorkatina a Žitavská niva sú v prevažnej miere tvorené kvartérnymi sedimentami z obdobia holocénu a pleistocénu. Hronská pahorkatina s jej jednotkami Hronská tabu ľa a Bešianska pahorkatina majú podobné geologické zloženie ako Žitavská pahorkatina. Dominantnými sú rieky Nitra a Žitava. Rieka Nitra pramení na juhovýchodných svahoch Lú čanskej Malej Fatry. Jej d ĺžka je 197 km a je ľavostranným prítokom Váhu, kam sa vlieva pri obci Komo ča. Rie čna sústava Nitry je charakterizovaná dlhou hlavnou tepnou s viacerými krátkymi a nieko ľkými dlhšími prítokmi. Ľavostranným prítokom rieky Nitra je rieka Žitava, prameniaca v obci Horná Lehota a dlhá 99,3 km. Je to vrchovinovo- nížinný typ rieky so širokou rie čnou nivou. Okres Nitra patrí hlavne do teplej klimatickej oblasti (Nitrianska pahorkatina, Žitavská pahorkatina). Do mierne teplej klimatickej oblasti patria južné a juhovýchodné svahy pohoria Tríbe č. Klimaticky patrí územie ako celok k najteplejším oblastiam Slovenska. Priemerná teplota vzduchu za rok je od 9,3 do 9,7°C (Báb, Nitra). Najteplejším mesiacom je júl (16-20,5 °C), najchladnejším január (-1 až -4 °C). Priemerný ro čný úhrn zrážok je 595 mm (Šurianky), pri čom zrážkový gradient je cca 30-50 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj - august, najmenej v mesiacoch január - marec. Celkovo patrí

28

oblas ť medzi zrážkovo deficitné územia. Snehová pokrývka leží priemerne 30 - 40 dní do roka. Jej priemerná výška je cca 15 cm. V klimatickej stanici Nitra je priemerná relatívna vlhkos ť vzduchu 74 %, pri čom najvä čšia je v zime (75 - 85 %), najmenšia v lete a na jar (65 - 70 %). Tlak vodných pár je najvä čší v lete (14 - 16,5 hPa), najmenší v zime (4,5 - 6 hPa). Dlhodobý ro čný priemer je 13 hPa. Sýtostný doplnok je rovnako najvä čší v lete (7 - 10 hPa) a najmenší v zime (0,8 - 1,5 hPa), priemer je 4,3 hPa. Slnko tu svieti priemerne 1800 - 1900 hodín za rok. V oblasti všeobecne prevládajú severozápadné vetry, ďalšími častými smermi sú východný, severovýchodný a západný smer.

4.2 Socioekonomická analýza okresu Nitra

4.2.1 Demografická analýza a sídelná štruktrúra

Zmeny po čtu obyvate ľov sú výsledkom prebiehajúcich reproduk čných procesov v populácii (pôrodnos ť, úmrtnos ť) a migrácií. V ostatných okresoch Nitrianskeho kraja bol vývoj po čtu obyvate ľov ovplyvnený prirodzeným úbytkom, bez badate ľného trendu i ke ď sa zaznamenalo kladné saldo s ťahovania. Naopak, vývoj obyvate ľstva v nami sledovanom, okrese Nitra v rokoch 1996 – 2009, bol výnimkou vo vývoji obyvate ľstva. V dôsledku kladného migra čného salda dosiahol v sledovanom období prírastok obyvate ľstva (o 1 765 osôb, t. j. o 1 %) (grafu č. 1). V roku 1996 mal okres Nitra 162 837 obyvate ľov a v roku 2009 dosiahol úrove ň 164 597 obyvate ľov. Z grafu č. 1 možno ďalej konštatova ť, že v roku 1996 žilo v okrese 78 835 mužov, kým v roku 2009 to už bolo 79 555 mužov. Čo sa žien týka, tých žilo v roku 2009 v okrese 85 042 a v roku 1996 len 83 997. Obyvatelia okresu žijú v 33840 domoch a 58621 bytoch. Rozloženie obyvate ľstva v nitrianskom okrese je ve ľmi nerovnomerné (tabu ľka č. 1). Viac ako polovica po čtu obyvate ľov žije na malej ploche s ve ľkou hustotou osídlenia v mestskej aglomerácii Nitra a Vráble, kým druhá polovica je rozložená v 60 vidieckych sídlach s priemerným po čtom len okolo 1000 obyvate ľov. Tento stav sa za čína postupne meni ť v poslednom období, kedy môžeme sledova ť mierny pokles po čtu mestského obyvate ľstva a nárast po čtu obyvate ľov na vidieku. Táto skuto čnos ť však nie je spôsobená zvýšenou pôrodnos ťou vidieckeho obyvate ľstva, ale najmä rozdielmi cien bytov a pozemkov v mestách a na vidieku a vhodnou dostupnos ťou

29

mestských sídiel ako zdrojov práce, obchodu a služieb aj z prímestských vidieckych lokalít.

Graf č. 1: Stav obyvate ľstva

Zdroj: ŠÚSR, 2011 (vlastné spracovanie)

Ďalším faktorom vplývajúcim na zmenu vo vyššie uvedených pomeroch je tendencia osamostatňovania sa v socializme násilne pri členených a zlú čených samostatných vidieckych sídiel.

Tabu ľka č. 1: Podiel mestského a vidieckeho obyvate ľstva

rok 2006 rok 2008 rok 2010

Mestské spolu 94 211 93 487 92 751

Podiel mestského v 57,5 56,8 56,2 %

Vidiecke 65 591 70 878 72 260 okres spolu 163 802 164 365 165 011

Zdroj: ŠÚSR, 2011 (vlastné spracovanie)

4.2.2 Hospodárstvo

V okrese Nitra sa za posledné roky (2005 – 2008) zaznamenal výrazný pokles miery evidovanej nezamestnanosti. Prí činou tohto poklesu je záujem zahrani čných, ako aj domácich investorov o investovanie v Nitrianskom okrese /priemyselná zóna Nitra–Juh,

30

Nitra–Sever/. Hospodárska kríza, ktorá pretrvávala od roku 2008, ale zabrzdila tento pokles a odzrkadlila sa v zvyšovaní miery nezamestnanosti v okrese Nitra. Od konca roka 2008, kedy bola priemerná hodnota miery evidovanej nezamestnanosti 4,32 % nezamestnanos ť postupne stúpa a v mesiaci august 2010 dosiahla hodnotu 7,52 %, čo predstavuje 6826 nezamestnaných (graf č. 2). V porovnaní s ostatnými okresmi Nitrianskeho kraja má okres Nitra najnižšiu evidovanú mieru nezamestnanosti. Graf č. 2: Zastúpenie obyvate ľstva pod ľa nezamestnanosti

Zdroj: ŠÚSR, 2011 (vlastné spracovanie)

Na základe priebehu podnikate ľskej činnosti a nezamestnanosti v Nitrianskom okrese je možné jednozna čne poveda ť, že nárast po čtu podnikate ľských subjektov a podnikajúcich fyzických osôb nemal kladný vplyv na zníženie po čtu nezamestnaných. Napriek tomu je nárast po čtu podnikate ľov v tomto okrese kladným znakom transformácie a reštrukturalizácie hospodárstva.

Hospodárska základ ňa okresu Nitra je zameraná na priemyselnú výrobu, po ľnohospodársku výrobu, ktoré zastupujú primárnu sféru. Sekundárny sektor v okrese je zastúpený rôznymi firmami, či už spracovate ľskými alebo potravinárskymi a terciárna sféru – obchodom a stavebníctvom. Napriek tradi čnej charakteristike Nitry ako po ľnohospodárskeho centra, výrazný pokles po čtu zamestnancov (o 3,87 %) v tejto oblasti zodpovedá celoštátnemu trendu a poukazuje na krízu uvedeného odvetvia. Naproti tomu je jasne čitate ľný nárast po čtu zamestnancov v priemysle (o 5,85 %), ktorý sa tak stáva

31

nosným odvetvím okresu (34,12 %). Druhý najvä čší po čet zamestnancov je v školstve (20,38 %), na tre ťom mieste sa s ve ľkým rozdielom (12,7 %) umiestnilo zdravotníctvo a sociálna starostlivos ť (7,68 %).

Po ľnohospodárstvo

Na území okresu Nitra je po ľnohospodárstvo plošne najrozšírenejšou aktivitou. Až 78, 4% z celkovej rozlohy okresu tvorí po ľnohospodárska pôda (graf č. 3), čo zabezpe čuje v okrese Nitra výborné podmienky pre po ľnohospodárske podnikanie. Okres Nitra má vytvorený zna čný potenciál vedeckých a výskumných pracovísk v oblasti po ľnohospodárstva, potravinárstva, čím sa zefektív ňuje samotná po ľnohospodárska produktivita.

Graf č. 3: Pôdny fond okresu Nitra za rok 2007 v %

Zdroj: ŠÚSR, 2008 (vlastné spracovanie)

Vä čšia čas ť územia okresu spadá do teplej klimatickej oblasti, čo ju zara ďuje medzi najteplejšie oblasti a najproduktívnejšie po ľnohospodárske centrá Slovenskej republiky. Nitriansky okres patrí do obilninárskej oblasti s intenzívnou živo číšnou a rastlinnou výrobou, rozvinuté je ve ľkoplošné vinohradníctvo ako aj malopestovate ľská výroba. Má vhodné podmienky na pestovanie obilia a zemiakov.

Priemysel

Skladba priemyselných odvetví okresu Nitra je pestrá. Priemysel sa sústre ďuje do dvoch mestských centier Nitra a Vráble. Ťažiskovými odvetviami priemyslu je elektrotechnický, strojársky, chemický priemysel atď. Chemický priemysel je v Nitre,

32

elektrotechnický v Nitre a vo Vráb ľoch. Rozšírenejší je potravinársky priemysel. Potravinársky priemysel je v okrese Nitra zastúpený pekárenskými, mliekarenskými, hydinárskymi a vinárskymi závodmi (AGRO TAMI a. s., Nipek a. s., VÍNO NITRA spol. s. r. o., at ď.). Príslušenstvo do motorových vozidiel sa vyrába vo Vráb ľoch, strojárenstvo, výroba nábytku a veterinárnych farmaceutík sú v Nitre, výroba energetických izolantov v Čabe a v Žiranoch sa ťaží vápenec. Na území mesta Nitra sa nachádzajú dve priemyselné zóny Nitra-Sever a Nitra-Juh. Medzi najvä čšie firmy mesta Nitra patria Sony Slovakia spol. s. r. o., Giesecke-Devrient SR s. r. o., Ryoka Global Europe, s. r. o., Plastika a. s., VÚSAPL a. s.. Podobné zastúpenie priemyslu má aj mesto Vráble so zameraním na automobilový a elektrotechnický priemysel. Z priemyslu výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody patria v okrese Nitra medzi najvýznamnejšie spolo čnosti Eustream a. s. – kompresorová stanica, ktorá zabezpe čuje prepravu zemného plynu na území Slovenska. Nitrianska teplárenská spoločnos ť a. s. – ktorá zabezpe čuje výrobu, rozvod tepla a teplej úžitkovej vody pre mesto Nitra. Dalkia Vráble a. s., ktorá vyrába a dodáva teplo pre mesto Vráble.

4.3 Aktuálny stav prírodných zdrojov v Nitrianskom okrese

4.3.1 Stav okresu pod ľa environmentálnej regionalizácii

Stav životného prostredia na území SR je diferencovaný. Regióny vykazujú rôzny stav za ťaženia jednotlivých zložiek životného prostredia v dôsledku antropogénnej činnosti a v rôznej miere sa v nich uplat ňujú rizikové faktory, ktoré spätne limitujú kvalitu života. Na území okresu Nitra je vymedzená aktualizovanou environmentálnou regionalizáciou SR z roku 2007 jedna za ťažená oblas ť - Ponitrianska oblas ť. Ponitrianska za ťažená oblas ť zasahuje do Hornej Nitry a Dolnej Nitry (Nitriansky okres). Práca na environmentálnej regionalizácii SR, t. j. vy členenie piatich stup ňov environmentálnej kvality územia, je realizovaná pre celé územie SR, a teda na úrovni mierky máp umož ňujúcej vhodné spracovanie a generalizáciu údajov pre celú SR (spravidla 1:500 000). Získané údaje od Centra hodnotenia environmentálnej kvality regiónov v Košiciach pre okres Nitra (v mierke 1:250 000) sú preto orienta čné – vymedzené do troch stup ňov, ale vychádzajúce z celoslovenskej environmentálnej

33

regionalizácii. Celkové zobrazenie stup ňov environmentálnej kvality v okrese Nitra a jej jednotlivých obciach môžeme sledova ť v prílohe 3 a tabu ľke č. 2.

Tabu ľka č. 2: Stupne environmentálne kvality územia v okrese Nitra v roku 2007

plocha v km2 v % 1. Prostredie 405,02 46,55% kvalitné 2. Prostredie 241,05 27,70% mierne narušené 3. Prostredie 224,09 25,75% narušené Spolu 870,16 100% Zdroj: SAŽP, 2008 (vlastné spracovanie)

Najvä čšie za ťaženie územia je v katastri mesta Nitra a mesta Vráble. V tejto oblasti sú situované priemyselné zdroje, ktoré sú významnými zástupcami palivovo-energetického priemyslu, potravinárskeho a elektrotechnického priemyslu, a podie ľajú sa najviac na zne čistení ovzdušia. Povrchové vody sú zne čistené v dôsledku antropogénnej činnosti. Kvalitu vody nepriaznivo ovplyv ňuje potravinársky priemysel a v severnej časti Ponitrianskej za ťaženej oblasti prevažujúci banícky a chemický priemysel. Významným zdrojom zne čistenia vôd v okrese Nitra je aj biologická čisti čka vôd v Nitre, ktorá je umiestená v Dolných Krškanoch. Podzemné vody sú negatívne ovplyv ňované koncentráciou po ľnohospodárskej činnosti, čo sa odráža na chemizme podzemných vôd.

4.3.2 Zne čis ťovanie ovzdušia atmosféry

V roku 2010 bolo v okrese evidovaných 229 prevádzkovate ľov. V sú časnej dobe je najvä čšími zne čis ťova ťelmi Calmit s.r.o., závod Žirany s 2 110,2 tonami emisií a Eustream s 557, 24 tonami. Z grafu č. 4 je možno pozorova ť zníženie množstva emisií všetkých látok okrem CO, ktoré vzrástlo takmer dvojnásobne. K 31.12.2001 bolo v okrese Nitra zaznamenaných 490 zdrojov zne čis ťovania ovzdušia, z toho je 10 ve ľkých zdrojov, ostatné sú stredné zdroje zne čis ťovania ovzdušia. Tieto zdroje prevádzkuje 206 prevádzkovate ľov. Najvä čší podiel na zne čis ťovaní mala Kompresorová stanica KS 04 Ivanka pri Nitre, ktorá produkuje cca 48 % emisií okresu (hlavne NO x a CO) a prevádzkovatelia KaV Glassner a. s. (výroba vápna), Ferrenit Nitra a. s. (výroba vápna), Službyt Nitra s. r. o. (kotol ňa na zemný plyn a ťažký vykurovací olej) a Agromilk Nitra a. s.

34

Graf. č. 4: Množstvo zne čis ťujúcich látok vypustených v okrese Nitra - v tonách

Pozn. TZL - tuhé zne čis ťujúce látky

Zdroj: Evidencia OÚŽP v Nitre, 2011 (vlastné spracovanie)

Celkove možno okres Nitra v rámci SR charakterizovať ako okres s priemernou produkciou emisií. Na území okresu neboli vyhlásené žiadne za ťažené územia v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 112/1993 Zb. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov. Kvalita ovzdušia Nitrianskeho okresu je okrem dia ľkového prenosu zne čis ťujúcich látok ovplyv ňovaná najmä emisiami z ve ľkých priemyselných zdrojov nachádzajúcich sa na území okresu. Okrem uvedených zdrojov sa na stave ovzdušia podie ľajú malé zdroje (malé technologické a energetické zdroje, energetické zdroje domácností) a mobilné zdroje (dopravné prostriedky) zne čis ťovania ovzdušia. Na zne čis ťovaní ovzdušia sa môže okrem evidovaných zdrojov podie ľať nesprávne zneškod ňovanie odpadov v zariadeniach domácností i firiem, na vo ľných priestranstvách, v záhradách.

Vplyv dopravy

Nárast intenzity cestnej dopravy spôsobuje zvyšovanie celoplošnej za ťaženosti komunikácií a zvyšuje množstvo emisií z výfukových plynov, sekundárnu prašnos ť a tým negatívne ovplyv ňuje ovzdušie v dýchacej zóne človeka, pri obmedzených rozptylových podmienkach v dôsledku mestskej zástavby. Hlavnými škodlivinami z automobilovej

35

dopravy sú oxid uho ľnatý (CO), oxidy dusíka (NOx), oxidy síry (SOx), polycyklické aromatické uh ľovodíky (PAU), tuhé emisie, olovo a ďalšie zlú čeniny. Emisie, ktoré produkuje doprava, závisia hlavne od jej intenzity, zloženia dopravného prúdu, technického stavu vozidiel, režimu dopravy, rýchlosti vozidiel a od klimatických faktorov. V Nitre je podstatným faktorom silná prímestská a dia ľková autobusová hromadná doprava. Po čet obyvate ľov, ktorý s prímestskými čas ťami presahuje 100 000 zvyšuje dopravnú za ťaženos ť ciest o mestskú a prímestskú dopravu, ktorá sa uskuto čň uje na všetkých typoch cestných komunikácií, vrátane medzinárodných tranzitných trás (E571), nadregionálnych tranzitných ciest I. triedy (I/64, I/51) až po miestne a mestské komunikácie. Možno konštatova ť, že medzimestská hromadná doprava je vo vä čšine realizovaná prostredníctvom autobusovej dopravy. Z h ľadiska zlého riešenia tranzitných smerov, z ktorých mnohé vedú cez stred mesta dochádza v poslednom období k neúmernému za ťaženiu hlavných mestských komunikácií (príloha 6), najmä na Štúrovej ulici, Triede A. Hlinku a na Štefánikovej ulici. K vy ťaženiu prispieva aj mestská doprava, ktorá sa na uvedených komunikáciách stretá s tranzitnou dopravou. Predpokladanou zmenou palivovej základne mestských autobusov na zemný plyn sa podstatne znížia emisií z výfukových plynov do ovzdušia a tým sa zvýši kvalita životného prostredia. Nárast individuálnej dopravy spôsobuje celkové spomalenie dopravy na komunikáciách a predlžuje čakacie doby na frekventovaných križovatkách, čo má nepriaznivý dopad na priebeh mestskej hromadnej dopravy, ale tiež na životné prostredie. S narušením plynulosti cestnej premávky a kumuláciou vozidiel v nepriepustných bodoch súvisí vä čšia spotreba pohonných hmôt, nárast hlu čnosti, zne čistenia ovzdušia, únik výfukových plynov, čo predstavuje základné faktory nepriaznivého vplyvu dopravy na životné prostredie. V blízkej budúcnosti možno o čakáva ť zvyšovanie za ťaženia mestského ovzdušia emisiami vplyvom líniového zne čis ťovania z dopravy, ktorej intenzita v uliciach mesta bude neustále stúpa ť. Hlavným problémom je, že mesto nemá vybudovaný systém mimomestských komunikácií, ktoré by rýchlo a bezkolízne odklonili tranzitnú dopravu z centra. V Nitrianskom okrese sa nachádzajú dve stanice, ktoré merajú kvalitu ovzdušia – jedna je v centre Nitry na Štúrovej ulici (príloha 7) a druhá v okrajovej časti Janíkovce. Ich vlastníkom je Slovenský hydrometeorologický ústav. Denný limit koncentrácie tuhých zne čis ťujúcich látok v ovzduší je 40 mikrogramov na meter kubický a je povolené ho prekro čiť 35-krát za rok. V roku 2004 sa limitné hodnoty na meracej stanici v centre Nitry

36

(príloha 7) prekro čili 172-krát, v roku 2005 to bolo 125-krát, roku 2006 spolu 80 krát. Kvalita ovzdušia sa zhoršuje vždy v zimných mesiacoch. Spôsobuje to posýpanie ciest. Látky z posypových materiálov sa premávkou dostávajú do ovzdušia. Závisí to od zimnej údržby od novembra do marca. Zvyšuje sa oxid uho ľnatý, oxid siri čitý, oxidy dusíka a tuhé mikro častice PM 10, PM 2,5. Kvalitu ovzdušia by pod ľa neho mohol zlepši ť obchvat mesta, ktorý sa v sú časnosti stavia. Teraz jazdí nákladná doprava priamo cez centrum.

4.3.3 Prírodné zdroje biosféry

Územie okresu je z h ľadiska biodiverzity genofondovo ve ľmi bohaté, a to najmä jeho severná čas ť, do ktorej zasahuje najjužnejšia čas ť Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Tento fakt ovplyv ňuje najmä tá skuto čnos ť, že na území okresu sa prelínajú dve fytogeografické oblasti, a to oblas ť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale ) a oblas ť panónskej flóry (Pannonicum ). Severná čas ť okresu, najmä montánna krajina Tribe ča je ekologicky najzachovalejšia s najvyšším stup ňom ekologickej kvality priestorovej štruktúry s relatívne stabilnými ekosystémami (les, trvalé trávne porasty, nelesná stromová a krovinná vegetácia). Toto územie je miestami narúšané intenzívnym lesným hospodárstvom a okrajové časti pohoria intenzívnou rekreáciou. Reálna vegetácia má na tomto území najbližšie k potenciálnej prirodzenej vegetácii, i ke ď mnohé územia nie sú tvorené klimaxovými spolo čenstvami. Južná, juhozápadná a západná čas ť okresu, v dôsledku vhodných klimatických podmienok pre po ľnohospodársku výrobu má vysoké percentuálne zastúpenie ornej pôdy, ktorá je z h ľadiska ekologického najnestabilnejším prvkom v krajine. Výskyt ekologicky stabilnejších ekosystémov je len sporadický, predstavujú ich spravidla len brehové porasty, hájiky a remízky, zbytky lužných lesov pozd ĺž riek. Stav reálnej vegetácie (najmä agrobiocenózy) v dôsledku silnej urbanizácie na tejto časti územia je ve ľmi odlišný od potenciálnej prirodzenej vegetácie, ktorú predstavujú najmä lužné a dubovo-hrabové lesy. Živo čístvo sa vyzna čuje výskytom množstva vzácnych a chránených druhov. Z hmyzu tu môžeme pozorova ť modlivku zelenú (), chrobáky fúza ča alpského ( Rosalia alpina ), fúza ča ve ľkého ( Cerambyx cerdo ), rohá ča oby čajného ( Lucanus cervus ) i motýľa jaso ňa chochola čkového ( Parnassius mnemosyne ). Z obojživelníkov sú najhojnejšie skokany hnedé ( Rana temporaria ), ropuchy bradavi čnaté ( Bufo bufo ) a kunky žltobruché (Bombina variegata ). Pramene a potoky stekajúce zo svahov Tríbe ča sú miestom výskytu

37

salamandry škvrnitej ( Salamandra salamandra ). Zástupcami plazov sú chránené druhy jašterica múrová ( Podarcis muralis ), jašterica zelená ( Lacerta viridis ) a užovka stromová (Zamenis longissima ). Rozsiahle lesné plochy sú zna čne zazverené po ľovnou zverou. Okrem jelenej, srn čej a divia čej zveri sa tu vyskytuje aj muflónia zver, ktorá sem bola dovezená v roku 1867 z oblasti Stredomoria. Z dnes už zriedkavých vä čších mäsožravcov žije v tomto pohorí ma čka divá ( Felis silvestris ). Tríbe č je jedným z najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie orla krá ľovského ( Aquila heliaca ). Medzi vtáky ktoré ďalej v okrese žijú patrí lelek lesný ( Caprimulgus europeas ), v čelár lesný ( Pernis apivorus ), ďate ľ prostredný ( Dendrocopos medius ), zo spevavcov sú charakteristickými druhmi muchárik bielokrký ( Ficedula albicollis ), muchárik sivý ( Muscicapa striata ) a penica jarabá ( Sylvia nisoria ). Druhová pestros ť je podmienená geologickým podložím, nadmorskou výškou a expozíciou, preto sa tu vyskytuje mnoho vzácnych a chránených druhov rastlín. Jeden z najvzácnejších druhov je peniažtek slovenský ( Thlaspi jankae ) (príloha 4), ktorý sa vyskytuje okrem tohto územia už len na jednom mieste na svete – v Slovenskom krase. Ďalšími významnými zástupcami flóry sú hrachor benátsky( Lathyrus venetus ), ktorý tu má jedinú lokalitu na území bývalého Československa, jazý čkovej východný (Himantoglossum caprinum ) – najmajestátnejšia orchidea Slovenska, poniklec ve ľkokvetý (Pulsatilla grandis ), hlavá čik jarný ( Adonis vernalis ), ľalia zlatohlavá ( Lilium martagom ), hrdobarka páchnuca( Tercium chamaedrys ), kavy ľ Ivanov ( Stipa joannis ) a mnohé ďalšie významné druhy chránených rastlín. Z lesných spolo čenstiev sú typické dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Z ve ľkoplošných chránených území sa v okrese nachádza najjužnejšia čas ť Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, v ktorej platí druhý stupe ň územnej ochrany. Maloplošné chránené územia nachádzajúce sa v okrese sú rozdelené do štyroch kategórií, so 4 a 5 stup ňom ochrany, v zmysle zákona NR SR č. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, s celkovou plochou 247,9 ha. V rámci okresu je vyhlásených za chránené územia 23 lokalít. Uvedené lokality sú znázornené v prílohe 5, kde je uvedený názov chránených území, kategória, lokalita a stupe ň ochrany. Biologické invázie predstavujú v sú časnosti jeden z najvýznamnejších problémov v ochrane diverzity, pretože invadujúce populácie mnohých alochtónnych druhov môžu potla čiť pôvodné rastlinné druhy. Sú zvláš ť nebezpe čné v chránených územiach, kde je najvä čšia snaha zachova ť vysokú biologickú rozmanitos ť. V skúmanom území boli zaznamenané tri významné bylinné druhy inváznych rastlín ( Imatiens parviflora , Fallopia

38

x bohemica , Phytolacca americana ) a dva stromové alebo kerové druhy ( Ailanthus altissima , Lycium barbarum ). Ďalším nebezpe čným druhom je Robinia pseudoacacia a v území sa vyskytujú ďalšie naturalizované druhy Pinus nigra, Pinus sylvestris, Quercus rubra, Larix decidua a Castanea sativa.

4.3.4 Prírodné zdroje hydrosféry

Dominantnými sú rieky Nitra a Žitava. Rieka Nitra pramení na juhovýchodných svahoch Lú čanskej Malej Fatry. Jej d ĺžka je 197 km a je ľavostranným prítokom Váhu, kam sa vlieva pri obci Komo ča. Rie čna sústava Nitry je charakterizovaná dlhou hlavnou tepnou s viacerými krátkymi a nieko ľkými dlhšími prítokmi. Ľavostranným prítokom rieky Nitra je rieka Žitava, prameniaca v obci Horná Lehota a dlhá 99,3 km. Je to vrchovinovo- nížinný typ rieky so širokou rie čnou nivou. Rieky Nitra a Žitava, pretekajúce okresom, sú ve ľmi zne čistené. Tok Nitry je v hornej časti povodia za ťažený odpadovými vodami z uholných baní v Handlovej, v Prievidzi, v Novákoch a z chemického priemyslu, zameraného na výrobu plastov a produkciu ťažkej chémie, ale aj z energetického priemyslu – elektrárne v Zemianskych Kosto ľanoch, z koželužní v Bošanoch, z výroby chladni čiek v Zlatých Moravciach, spolu s ve ľkými zdrojmi zne čistenia vôd z komunálnej sféry – čistiarne odpadových vôd v Prievidzi, v Handlovej, v Novákoch, v Partizánskom. Tieto zdroje sú mimo riešeného územia, zne čis ťujú však tok nato ľko, že je na ďalej hodnotený ako silne až ve ľmi silne zne čisteným tokom z antropogénnej činnosti.

Graf č. 5: Množstvo vypúš ťaných zne čis ťujúcich látok v odpadových vodách

Zdroj: SHMÚ,2005 (vlastné spracovanie)

39

V strednej a dolnej časti povodia je sústredený najmä potravinársky priemysel – výroba piva v Topo ľč anoch, piva v Nitre, cukru v Šuranoch. K veľkým zdrojom zne čistenia patrí aj ČOV v Nitre. Jednotlivé zne čis ťujúce látky vypúš ťané v odpadových vodách a ich percentuálne vyjadrenie zobrazuje graf č. 5. Celkovo odpadové vody obsahovali 56 323 ton zne čis ťujúcich látok za rok. V skupine ukazovate ľov kyslíkového režimu (A) nastalo výrazné zhoršenie v mieste odberu Nitra-Komo ča, čo spôsobili zvýšené koncentrácie BSK5 (V.trieda kvality). V skupine základných fyzikálno-chemických ukazovate ľov (B) vstupuje tok Nitry na územie Nitrianskeho kraja vplyvom vysokých koncentrácií RL v V. triede kvality, od miesta odberu Nitra-Nitrianska Streda až po Komo ču koncentrácie RL zotrvávajú v III. a IV.triede kvality. Z nutrientov (C) v mieste odberu Opatovce nad Nitrou až po ústie Nitra- Komo ča koncentrácie nutrientov, najmä N-NH4, N-NO2, PCelk., Norg., spôsobujú zaradenie do IV.-V.triedy kvality a vysoké koncentrácie Norg. a P-PO4 v Komo či (V.trieda kvality). Z biologických ukazovate ľov (D) sapróbny index biosestonu spôsoboval IV. Triedu kvality s výnimkou miesta odberov Nitra-Lužianky. Rovnako do IV. triedy kvality je zaradený tok na základe mikrobiologických parametrov (E), najvyšší po čet koliformných baktérii s výslednou V. triedou kvality bol nameraný v Nitre-Komo či. V skupine mikropolutantov (F) bol tok Nitra v Nitrianskom kraji zaradený do III. a IV. triedy kvality, čo spôsobili koncentrácie NELUV, Hg, Pb, As a Cu. Napriek tomu, že postupné narie ďovanie v toku znižovalo koncentrácie mikropolutantov z miesta odberu Nitra - Chalmová - V.triedy kvality (Hg pochádzajúca z OV NCHZ a As z banských odpadových vôd spolu s teplárenskými a elektrárenskými OV), pretrváva zaradenie toku (Nitra- Čechynce) v III. až V. triede kvality. Eutrifiza čné procesy prebiehajú na toku Nitra ove ľa intenzívnejšie, vzh ľadom na jej vä čšie za ťaženie dusi čnanmi a fosforom. Žitava – v mieste odberu Žitava-Dolný Oháj kvalitu vody ovplyv ňujú odpadové vody zo škrobární. V skupine ukazovate ľov kyslíkového režimu (A) vykazoval tok III. triedu kvality, koncentrácie nutrientov (Norg., P-PO4, Pcelk.) radili tok do IV.triedy kvality, rovnako biologické ukazovatele sp ĺň ali kritéria pre IV.tr. kvality, ur čujúcimi boli koliformné baktéria a sabróbny index biosestónu.

V Nitrianskom okrese sa vo ve ľkej miere pre zásobovanie pitnou vodou využívajú zdroje povrchových vôd. Zásoby podzemných vôd sa nachádzajú hlavne v pririe čnych naplaveninách. Nepriaznivý vplyv na kvalitu podzemných vôd má predovšetkým silno zne čistená rieka Nitra, po ľnohospodárske a priemyselné závody produkujúce odpadové a

40

emisné látky, ako aj komunálne zne čistenie. Jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyv ňujúcich rozvoj verejných vodovodov sú práve kvalitné vodné zdroje. Ich výdatnos ť, kvalita a lokalizácia sú rozhodujúcimi podmienkami, ktoré determinujú rozvoj verejných vodovodov. Pitná voda je pre potreby Nitrianskeho okresu dopravovaná vodovodnou sie ťou zo zdrojov, ktoré sa nachádzajú mimo jeho územia. Z hodnotenia sú časného stavu zásobovania obyvate ľstva pitnou vodou z verejných vodovodov vyplýva, že nie je dosta čujúci. Okres Nitra je pod úrov ňou priemeru (85,5 %), podielom obyvate ľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov. V priebehu rokov 1965 – 2002 si rieka vytrpela 6 vážnych havárií. Rieku Nitra to stálo nespo četné množstvo uhynutých rýb a trvalé zne čistenie. Rieka Nitra je napriek tomuto zne čisteniu plná rýb. Síce je tu rybolov stále aktuálny odborníci na výživu však neodporú čajú tieto ryby konzumova ť, pretože ich mäso obsahuje ťažké kovy.

4.3.5 Prírodné zdroje pedosféry

Špecifické klimatické, geomorfologické podmienky a fyzikálne parametre vplývajú na pôdny fond v okrese. Pôdy sú bezskeletné a hlboké. Pieso čnatohlinité stredne ťažké druhy pôd tvoria zhruba 80% územia. V časti Podunajskej roviny a pahorkatiny riešeného územia plošne prevládajú produk čné až najproduk čnejšie orné pôdy, v časti Tríbe ča stredne až málo produk čné orné pôdy a menej až málo produk čné pôdy. Ostatné kategórie majú v území malé zastúpenie. Najúrodnejšie pôdy sú v najjužnejšej časti okresu v okolí Mojmíroviec. Sú tu zastúpene černozeme. V okrese najviac plôch po ľnohospodárskych pôd zaberajú typické hnedozeme (33,35%,), a to na spraši a sprašovej hline, černozeme (26,10%) a regozeme (24,04%). Zastúpenie majú i nivné pôdy a menšie plochy zaberajú aj lužné pôdy. Je to územie, ktoré z h ľadiska klimatického a pôdneho umož ňuje pestovanie všetkých aj na teplo náro čných plodín. Vä čšia čas ť okresu je takmer odlesnená, premenená na po ľnohospodársku pôdu, miestami sa vyskytujú teplomilné dúbravy. Sú čas ťou okresu je čas ť Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (pohorie Tríbe č), ktoré sa vyzna čuje dubovo- hrabovými, dubovými a vo vyšších polohách bukovými lesmi. Pôdy patria medzi najúrodnejšie na Slovensku a svojou kvalitou ovplyvňujú spôsob využívania pôdy i danej lokality. Celková výmera Nitrianskeho okresu predstavuje 87 073 ha. Najvä čšiu výmeru v rámci pôdneho fondu tvorí po ľnohospodárska pôda a lesné pozemky. V roku 2002 podiel po ľnohospodárskej pôdy predstavoval 74,05 % z celkovej výmery pôdy, podiel lesných pozemkov 15,15 % a nepo ľnohospodárskych a nelesných pozemkov 10,81 %. Okres Nitra

41

(so 78,6 %) patrí k okresom s najvä čším percentuálnym zastúpením po ľnohospodárskej pôdy (tabu ľka č.3).

Tabu ľka č. 3: Pôdny fond okresu Nitra

Ukazovate ľ Okres Nitra v roku Okres Nitra v roku 2006 (ha) 2007 (ha) Celková výmera 87 073 87 073 z toho 68 445 68 249 po ľnohospodárska pôda orná pôda 61 528 61 401 Chme ľnice 0 0 Vinice 2 218 2 217 Záhrady 2 692 2 690 Sady 267 257 trvalé trávne porasty 1 740 1 683 /TTP/ Podiel 78,7 78,4 po ľnohospodárskej pôdy v % z toho 18 628 18 824 nepo ľnohospodárska pôda lesné pozemky 8 823 8 817 vodné plochy 1 368 1 374 zastavané plochy 6 571 6 627 ostatné plochy 1 867 2 006 Podiel lesných 10,13 10,13 pozemkov v % Zdroj: ŠÚSR, 2008 (vlastné spracovanie)

Chránená pôda (1. – 4. kvalitatívna skupina pôd), z celkovej výmery po ľnohospodárskej pôdy (tabu ľka č. 3), tvorí až 61,27 %. Hlavnou prí činou takéhoto vysokého hodnotenia pôd je zrejme jeho výhodná geografická poloha v rámci Slovenska, špecifické klimatické a stanovištné podmienky nížinného typu, priaznivý hydrologický režim a geologické podložie pre vývin najkvalitnejších pôd. Priemerný produk čný potenciál po ľnohospodárskych pôd (na základe BPEJ) je 68,6. Priemer za Slovensko predstavuje 44,4 bodov. Kvalitu po ľnohospodárskej pôdy v Nitrianskom okrese však ovplyv ňujú i negatívne vplyvy, hlavne z po ľnohospodárskej činnosti. K najvýraznejším patrí ohrozenie pôd eróziou (vodnou i veternou), kontaminácia a zaso ľovanie pôd. Monitoring eróznych procesov je realizovaný hodnotením eróznych procesov pomocou leteckých mera čských

42

snímok, meraním odnosu pôdy, obhliadkou lokalít a hodnotením zmeny krivky zemín vrchného pôdneho horizontu. Za ú čelom monitorovania plošnej erózie na po ľnohospodárskej pôde boli realizované práce na školskom pozemku Slovenskej po ľnohospodárskej univerzity v Nitre. Výsledky monitoringu na tejto lokalite potvrdili, vz ťah medzi pozíciou monitorovacieho prvku na svahu a prírastkom (úbytkom) zeminy na mieste tohto prvku. K odnosu zeminy dochádza vo vrchnej časti svahu a k sedimentácii zeminy v dolnej časti svahu, respektíve na jeho úpätí. Pomerne intenzívne prejavy vodnej erózie pôd sú v oblasti Nitrianskej pahorkatiny (Zálužianska pahorkatina) s pôdami na sprašových pokryvoch. Ve ľmi intenzívne procesy vodnej erózie sa vyskytujú u černozemných a hnedozemných pôdach. Okres Nitra má 24,74 % podiel z Nitrianskeho kraju, čo sa týka zasiahnutia prejavmi vodnej erózie. Veternou eróziou sú ohrozené najproduk čnejšie pôdy, predovšetkým černozeme. V okrese Nitra sú vodnou eróziou ohrozené pôdy na svahoch so sklonom nad 8 %.

4.3.6 Prírodné zdroje litosféry

Nerastné bohatstvo

Na území Nitrianskeho okresu sa vyskytujú:

• Ložiská energetických surovín a to ložiská lignitu a zemného plynu

• Ložiská nerudných surovín a to vápenca ostatného, sialickej suroviny, keramických ílov a stavebného kame ňa

Významné ložisko lignitu bolo overené vyh ľadávacím geologickým prieskumom v priestore Jelenec - Beladice - Čeľadice - Malé Chyndice - Dolné Obdokovce - Hos ťová. Ložisko lignitu pozostávajúce z 5 bazálnych slojov sa nachádza v hĺbke 100 - 300 m. Ich chemickotechnologické parametre sú nasledovné: výhrevnos ť 9,73 MJ.kg-1, obsah vody 29,3 %, popola 41,11 %, síry 4,20 %, arzénu 53 g.t-1, priemerná hrúbka 3,05 m. Vzh ľadom na zvýšený obsah síry a arzénu je lignit z ložiska vhodný na energetické ú čely len po použití zariadení, ktoré by eliminovali dopad na životné prostredie. V ložisku bolo vy číslených celkove 206 055 tis. t geologických zásob, z ktorých je 43,85 % vo ľných a 56,15 % viazaných v ochranných pilieroch. Lignit v nadložných slojoch (5 slojov) je vykazovaný len v prognóznych zásobách (32 176 tis. t). Zásoby lignitu v ložisku sú vcelku hodnotené ako nebilan čné pre banské dobývanie z dôvodu nesplnenia podmienok využite ľnosti ložiska, ur čených MŽP SR. V rámci Netradi čného využitia hnedého uhlia a lignitu v SR je ložisko Beladice hodnotené ako vhodné pre podzemné sply ňovanie.

43

Ložisko sa navrhuje prehodnoti ť z h ľadiska možnosti jeho využitia pre podzemné sply ňovanie, nako ľko realizovaná etapa geologického prieskumu neuvažovala s využitím ložiska pre tento účel. Dôležitá je skuto čnos ť, že oproti pôvodným zámerom nebude ma ť využitie ložiska podzemným sply ňovaním negatívny vplyv na životné prostredie takého rozsahu, ako jeho dobývanie banským spôsobom. V Nitrianskom okrese bolo zatia ľ objavené len jedno ložisko zemného plynu a to v lokalite Ivanka pri Nitre - Golianovo v okrese Nitra. Ložisko s ur čeným dobývacím priestorom nie je zatia ľ využívané. Zemný plyn má nepriaznivé zloženie, v dôsledku nízkeho podielu uh ľovodíkových plynov (najmä metán), ktorý tvorí iba 41 %. Ďalšou zložkou plynu je kysli čník uhli čitý a dusík. Hoci tento plyn je primárne hor ľavý, jeho používanie bude možné len po separácii neuh ľovodíkových zložiek. Napriek uvedeným nepriaznivým skuto čnostiam je v sú časnosti záujem o využitie ložiska, ktoré sa pripravuje do ťažby. Po dokončení prieskumu a prehodnotení zásob sa v ložisku vykazuje 770 mil.m3 bilan čných a 172 mil.m3 nebilan čných zásob zemného plynu. Pri ťažbe môže dôjs ť ku kontaminácii ovzdušia vypúš ťaním separovaného dusíka a kysli čníka uhli čitého. Z nerudných surovín sú ložiská vápenca ostatného overené na dvoch lokalitách a to Žirany- Žibrica a Kolí ňany. Ne ťažené ložisko Kolí ňany bolo overené pre uvažovanú cementáre ň Kolí ňany, ktorá však nebola realizovaná v dôsledku kolízie so záujmami ochrany prírody. Ložisko s ur čeným DP „Pohranice“ je zaradené medzi perspektívne a uvažované na ťažbu. Na ložisku regionálneho významu Kolí ňany bolo overených 23 425 tis. t bilan čných zásob a 18 740 tis. t nebilan čných zásob. Životnos ť priemyselných zásob sa pri sú časnej ro čnej ťažbe pohybuje nad 100 rokov. Kvalitné polohy vápenca z ložiska Kolí ňany vyhovujú pre výrobu cementov a ako satura čné vápence sú vhodné pre cukrovarníctvo. V roku 2004 nebola na ložisku vykázaná ťažba. Nové perspektívne možnosti využitia vápencov napr. z ložiska Žirany – Žibrica sú hlavne pre hutnícke ú čely a pri výrobe celulózy. Perspektívnym využitím vápencov ostatných kvalitatívnych tried IV. až VIII. je príprava peletizovaných vápencov (z vápencovej mú čky, bentonitu, prípadne ďalších prísad). Peletizované vápence sa s výhodou používajú v po ľnohospodárstve a pri zlepšovaní ekológie prostredia. Zlepšujú úrodnos ť pôdy, vyzna čujú sa rýchlym a kontrolovate ľným uvo ľň ovaním živín, schopnos ťou regulácie pH prostredia, lepšou využite ľnos ťou Ca2+ a ostatných zložiek. V ekológii možno vápence vhodne použi ť pre odsírovanie spalín, úpravu pH vody a pre prípravu sorbentov na zachytávanie Fe a Mn z neutrálnych a alkalických vôd. Obe ložiská vápenca sa dostávajú do kolízie s ochranou prírody. Ložisko sialickej suroviny v lokalite Hos ťová - Kolí ňany bolo overené tiež pre

44

pôvodne uvažovanú cementáre ň. S jeho využitím sa výh ľadovo neuvažuje. V okrese Nitra je z ložísk keramických ílov, ložisko Horné Lefantovce. V okrese Nitra sa ťažba výhradných ložísk stavebného kame ňa uskuto čň uje na dvoch ložiskách s rozvinutou ťažbou, a to Pohranice - Kolí ňany a Žirany - Žibrica v dobývacom priestore Žirany, kde sa ťaží tiež vápenec pre vápenku Žirany. V okrese Nitra boli nevýhradné ložiská štrkopieskov a pieskov v roku 1996 ťažené v ložisku Gerge ľová (14 tis.m3/rok). V roku 2004 bola pozastavená ťažba.

45

5 Návrh na zmiernenie zne čis ťovania a devastácie prírodných zdrojov v okrese Nitra

Udržate ľné využívanie a účinná ochrana prírodných zdrojov predpokladá tri základné faktory: dostato čné a dostupné informácie, dostato čné kapacity pre prijatie potrebných opatrení v praktickom živote a motiváciu pre trvalo udržate ľné využívanie prírodných zdrojov. Kým tvorba poznatkov a informácií je v procese neustáleho vývoja, motivácia pre prijatie udržate ľného využívania prírodných zdrojov je nedostato čná. Spravidla nedostato čné kapacity sú častokrát neú činne využívané, ke ď namiesto prierezových a komplexných riešení sú neraz uprednost ňované individuálne riešenia.

Analyzovaniu a odstra ňovaniu prí čin nadmerného využívania, resp. poškodzovania prírodných zdrojov zodpovedajú štandardné metódy a nástroje používané v sú časnosti: tvorba strategických dokumentov a legislatívnych predpisov s dôrazom na zabezpe čenie ich výkonu v praxi, tvorba informačných zdrojov pre potreby strategického a operatívneho rozhodovania, zabezpe čenie vzdelávania študentov a užívate ľov pôdy v oblasti prí čin a následkov nadmerného využívania prírodných zdrojov a zvyšovanie environmentálneho povedomia širšej verejnosti, tvorba nových poznatkov v oblasti zis ťovania prí činno- následných vz ťahov v oblasti nadmerného využívania, resp. poškodzovania prírodných zdrojov v rámci výskumu a vývoja, vývoj systému opatrení na zmenu spôsobu využívania prírodných zdrojov vrátane opatrení na odstránenie alebo zmiernenie vzniknutého poškodenia.

Konkrétne opatrenia:

Ochrana ovzdušie ako prírodného zdroja

• zmeny v organizácii dopravy, pešie zóny, rozširovanie zelene, dobudovanie cyklotrás, zlepšenie infraštruktúry pre mestskú cyklistiku, umiestnenie stojanov s bicyklami s možnos ťou ich zapoži čania na viacerých miestach v centre mesta • znižovanie spotreby tuhých palív v lokálnom vykurovaní • kontrola technického stavu a zne čistenia pneumatík vozidiel, výstavba hromadných garáží • čistenie mesta, zlepši ť kvalitu a intenzitu čistenia komunikácií a kropenie ciest a chodníkov najmä na Štúrovej a Štefánikovej ulici

46

• spev ňovanie povrchov, protierózne opatrenia na staveniskách, skládkach sypkých materiálov, skládkach odpadov • prísna kontrola lokálnych priemyselných zdrojov, zabráni ť unikaniu vzdušných a iných ne čistôt do prostredia uplatnením ú činných opatrení už pri zdrojoch zne čistenia • zvýši ť mieru využívania alternatívnych zdrojov energie Ochrana pôdy ako prírodného zdroja • zamera ť sa na prevenciu, aby nenastávali zbyto čné straty najmä úrodnej pôdy a aby sa zachovala a zve ľaďovala úrodnos ť pôdy

• zamedzi ť zbyto čným stratám napríklad tým, že sa zaberanie po ľnohospodárskej pôdy bude dôslednejšie orientova ť na menej kvalitné plochy

• pri ochrane pôdnej úrodnosti uplat ňova ť a presadzova ť komplexný prístup, urobi ť účinné opatrenia na ochranu pôdy pred eróziou a zne čis ťovaním

• plochy ohrozované eróziou sa musia chráni ť zales ňovaním, primeraným obrábaním a správnou orientáciou a tvarom pozemkov

• pri zúrod ňovacích zásahoch, ako sú vysušovanie a zavlažovanie, sa musí postupova ť s vä čšou opatrnos ťou, aby sa nezhoršili pôdne vlastnosti

• pri priesakoch silážnych jám alebo hnojísk, vykonať dokonalejšiu izoláciu a utesnenie týchto objektov

• pri likvidácii organického odpadu z koncentrovaných chovov hospodárskych zvierat treba vystava ť špeciálne biologické čistiarne odpadových vôd

Ochrana bioty ako prírodného zdroja

• odstra ňovanie čiernych skládok, čistenie NPR Zoborská lesostep a ďalších lokalít

• rozšírenie Zoborského náu čného chodníka, vä čší po čet informa čných panelov v blízkosti chránenej oblasti, zvyšovanie informovanosti formou brožúr a materiálov

• minimalizova ť vplyv emisií zo zdrojov v Žiarskej a Hornonitrianskej kotline

• zachova ť kultúrne bohatstvo regiónu

• presadi ť ekologicky únosné po ľnohospodárstvo v rámci územia

47

• presadi ť rozvoj agroturistiky, pre ktoré má CHKO dostato čné rezervy

• pravidelne obhospodarova ť lúky a pasienky v CHKO, kosenie s odstra ňovaním biomasy 1x ro čne, na konci vegeta čného obdobia

• odstra ňovanie náletových drevín 1x za 2 roky

• vytvorenie vhodných podmienok pre ochranu a rozmnožovanie vzácnych rastlinných a živo číšnych druhov

• za pomoci strážcov prírody sprísni ť ochranné opatrenia týkajúce sa pohybu a správania v chránených oblastiach

Ochrana vody ako prírodného zdroja

• vybudovanie nových ČOV hlavne v priemyselnom sektore a zlepšenie štandardu existujúcich a tým zníženie zne čis ťujúcich látok vypúš ťaných do vôd

• odstra ňovanie nahromadeného odpadu z povodia vodných tokov

• dobudovanie kanalizácie a vodovodov v rámci obcí v okrese

• prija ť opatrenia na zlepšenie kvality vody v rieke Nitre

• zabra ňova ť škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dba ť o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie reten čnej schopnosti územia

• chráni ť pôdy pred zne čistením dusi čnanmi a to vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní, manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi obrábania pôdy

Ochrana nerastných surovín ako prírodného zdroja

• Miera sú časného čerpania týchto nerastných zdrojov preto musí zoh ľad ňova ť ich vzácnos ť, neobnovite ľnos ť, úrove ň technológií a prístupnos ť náhradných zdrojov

• Trvalo udržate ľný rozvoj vyžaduje ponecha ť vo ľbu úplného vy čerpania neobnovite ľných zdrojov budúcim generáciám

• Vypracova ť technicko-ekonomické zhodnotenie príslušnými štúdiami využite ľnosti, ktoré overia realizovate ľnos ť a bezpe čnos ť ťažby v sú časných ekonomických podmienkach • Zamera ť sa na prieskum, pravidelné prehodnocovanie zásob, ude ľovanie práv na dobývanie, podiele štátu na dobývaní a využívaní suroviny

48

Záver

Z výsledkov práce možno jednozna čne konštatova ť, že neúmerný vplyv antropogénnej činnosti, má na prírodné zdroje negatívne ú činky. Spôsob využívania krajiny a jednotlivých prírodných zdrojov sa premieta do celkovej stability územia. Najvä čšie zne čistenie je v území aglomerácii Nitra a Vráble. Zne čistenie pochádza z priemyselných zdrojov, potravinárskeho a elektrotechnického priemyslu. Tieto zdroje sa zárove ň najviac podie ľajú na zne čistení ovzdušia. Celkovo možno stav skúmaného územia hodnoti ť ako priemerný. Je nutné prija ť a dodržiava ť premyslené opatrenia, aby sa zamedzilo zhoršovaniu tohto stavu, prípadne dosiahlo zlepšenie. Povrchové vody sú zne čistené v dôsledku antropogénnej činnosti. Rieka Nitra je zara ďovaná do III. až IV. triedy zne čistenia, číže sa jedná o ve ľmi zne čistený tok. Kvalitu vody nepriaznivo ovplyv ňuje potravinársky priemysel a banícky a chemický priemysel Hornej Nitry. Závažným zdrojom zne čis ťujúcim vody v okrese je tiež biologická čisti čka vôd v Dolných Krškanoch. Kvalita podzemných vôd je zhoršovaná koncentráciou po ľnohospodárskej činnosti, čo sa odráža na chemizme podzemných vôd. Ovzdušie v Nitrianskom okrese sa radí k priemeru, čo sa týka produkcie emisií. Zvýšené je najmä za ťaženie mestského ovzdušia emisiami vplyvom dopravy. Opa čný stav možno pozorova ť pri pôde a biote. Čo sa týka fauny a flóry, je možno pozorova ť ur čité nebezpe čenstvá a čiasto čnú degradáciu, celkovo ale patrí územie ku genofondovo ve ľmi bohatým. Nachádza sa tu mnoho chránených druhov a nieko ľko chránených prvkov, nielen regionálneho, ale aj európskeho významu. Pôdny fond v území je ve ľmi bohatý a okres Nitra patrí k okresom s najvä čším zastúpením po ľnohospodárskej pôdy. Ve ľkú čas ť tvoria chránené pôdy. Na kvalitu pôdy v Nitrianskom okrese ale vplývajú aj erózia (vodná i veterná), kontaminácia a zaso ľovanie pôd. Každý človek je svojou biologickou podstatou priamo závislý na hmotnej zložke životného prostredia, pretože musí dýcha ť, pi ť vodu a konzumova ť potraviny. K životu potrebuje aj energiu a suroviny. Všetko toto získava z prírodných zdrojov. Preto by sme mali prehodnoti ť svoje správanie a hodnotový prístup. Mali by sme si stanovi ť priority života tak, aby sme zabezpe čili udržate ľný rozvoj. Túto zem sme nezdedili od otcov, ale poži čali nám ju naše deti, preto sa k nej, a v rámci toho aj k prírodným zdrojom musíme chova ť šetrne a oh ľaduplne.

49

Použitá literatúra

ANIL, K. D. 2004. Environmental education. India: New Age International (P) Ltd., 2004. 120 p. ISBN 81-224-1537-7.

ANTAL, J. a i. 2004. Hydrológia po ľnohospodárskej krajiny. 2. vyd. Nitra: SPU, 2004. 250 s. ISBN 80-8069-428-1.

BALOUNOVÁ, Z. – RAJCHARD, J. 2002. Ekologie III. 1. vyd. České Bud ějovice: KOPP, 2002. 197 s. ISBN 80-7232-191-9.

BLAAS, G. a i. 2010. Pôda a po ľnohospodárstvo. Bratislava: VUPOP, 2010. 40 s. ISBN 978-80-89128-63-1.

BRANIŠ, M. a i. 2009 Atmosféra a klima. Aktuální otázky ochrany ovzduší. 1. vyd. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2009. 351 s. ISBN 978-80-246-1598-1.

BUDAY, Š. a i. 2002. Agriculture land value in Slovakia. 1. vyd. Bratislava: Výskumný ústav ekonomiky po ľnohospodárstva a potravinárstva, 2002. 204 s. ISBN 80- 88992-39-7.

BUCHLEROVÁ, E. a i. 2002. Akú vodu pijeme? Preh ľad výsledkov z kontroly kvality pitnej vody dodávanej verejnými vodovodmi v roku 2002. Bratislava: Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2002. ISBN 80-89062-21-0.

CASPER, J. K. 2007 . Water and Atmosphere. The lifeblood of natural systems. New York: Chelsea House, 2007. 207 p. ISBN 978-0-8160-6359-8.

COYNE, C. 2010. Prírodné bohatstvá Zeme. 1. vyd. Bratislava: Reader's Digest Výber, 2010. 160 s. ISBN 978-80-8097-050-5.

ČERMÁK, O. a i. 2008. Životné prostredie. 1. vyd. Bratislava: STU Bratislava, 2008. 390 s. ISBN 978-80-227-2958-1.

DEMO, M. a kol. 2007. Udržate ľný rozvoj. Život v medziach únosnej kapacity biosféry. 1.vyd. Nitra: SPU, 2007. 440 s. ISBN 978-80-8069-826-3.

DESONIE, D. 2007. Biosphere. Ecosystem and Biodiversity loss. New York: Chelsea House, 2007. 206 p. ISBN 978-0-8160-6219-5.

DRÍMAL, M. 2006. Životné prostredie a zdravie I: Ovzdušie a klíma. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied v Banskej Bystrici, 2006. 56 s. ISBN 80-8083-330.

50

EEA – Európska environmentálna agentúra, 2005. Úvodné informácie o prírodných zdrojoch [online]. EÚ: EK, 2005. [cit. 5.12.2010].Dostupné na internete: < http://www.eea.europa.eu/sk/themes/natural>.

EK – Európska komisia, 2011. Aj s obmedzenými zdrojmi sa dajú dosiahnu ť lepšie výsledky [online]. EÚ: EK, 2011. [cit. 15.04.2010].Dostupné na internete: .

FARIDI, R. 2008. Natural resources: Definition and Classification [online]. USA: Worldpress, 2008. [cit. 24.2.2011].Dostupné na internete: .

FÁBER, A. a i. 2010. Slnko k službám. Možnosti využitia slne čnej energie. Bratislava: Energetické centrum Bratislava, 2010. 71 s. ISBN 798-80-969646-1-1.

FEHÉR, A. 2006. Prírodné zdroje, ich využite a ochrana. 1. vyd. Nitra: SPU Nitra, 2006. 126 s. ISBN 80-8069-692-6.

GÁBRIŠ, Ľ. a i. 1998. Ochrana a tvorba životného prostredia v po ľnohospodárstve . 1.vyd. Nitra: SPU Nitra, 1998. 461 s. ISBN 80-7137-506-3.

HALADA, Ľ. 2006. Riešenie konfliktov medzi ochranou biodiverzity a ľudskými aktivitami – niektoré výsledky projektu BioForum In Životné prostredie, ro č. 40, 2006, č. 5, s. 243 – 256.

HRAŠKO, J. 2010. Teoretické problémy genézy, klasifikácie a hodnotenia sú časných pôd. In Naša pôda, naša istota. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôd, 2010. 54 s. ISBN 978-80-89128-71-6.

HRONEC, O. a i. 2000. Prírodné zdroje. 1. vyd. Košice: Royal Unicorn, 2000. 235 s. ISBN 80-968128-7-4.

HRONEC, O. a.i. 2010. Manažment a oce ňovanie prírodných zdrojov. 1. vyd. Skalica: Stredoeurópska vysoká škola, 2010. 202 s. ISBN 978-80-89391-19-6.

JAIN, M. 2000. What is biosphere? In Competition, Science, Vison, year 2, 2000, issue 23, p.1532.

JASPER, S. L. 2000. Natural resources and environmental technology. California: Interstate Publisher, 2000. 456 p. ISBN 0813431832.

JENNINGS, T. 2003. Ekologie. 1. vyd. Computer Press, 2003. 31 s. ISBN 80-7226- 942-9.

51

JOWIT, J. 2010. Humans driving extinction faster than species can evolve, say experts In Guardian [online], 2010. [cit. 26.3.2011].Dostupné na internete:

KLINDA, J. a i. 2001. Agenda 21 a trvalo udržate ľný rozvoj. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2001. 784 s. ISBN 80-88833-03-5.

KLINDA, J – LIESKOVSKÁ, Z. a i. 2009. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2009. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2009. 280 s. ISBN 978-80-88833-54-3.

KOVÁ Ř, L. 2008 Tajemství vody. 1. vyd. Praha: H & H, 2008. 189 s. ISBN 978-80- 7319-079-8.

KRISHNAN, G. 2010. Atmospheric resources. [online]. 2010, [cit. 8.2.2011].Dostupné na internete: http://www.tutorvista.com/content/biology/biology- iv/natural-resources/atmospheric-resources.php

LABUDA, J. a i. 2003. Sprievodca náu čnou geologickou expozíciou Geológia územia Slovenska. Banská Štiavnica: MŽP SR, 2003. ISBN 80-969242-6-5.

MONROE, J. S. – WICANDER, R. 2008. The Changing Earth: Exploring Geology and Evolution. 5th edition . USA: Brooks/Cole, Cengage learning, 2008. 735 p. ISBN 978-0- 459-55480-6.

NOSKOVI Č, J. a i. 2010. Ochrana a tvorba životného prostredia. 4. vyd. Nitra: SPU Nitra, 2010. 152 s. ISBN 978-80-552-0344-7

PIDWIRNY, M. 2006. The hydrologic cycle. Fundamentals of Physical Geography [online]. 2nd edition. Okanagan: University of British Columbia, 2006. . [cit.3.3.2011]. Dostupné na internete: .

PIKE, K. 2006. Water – Go facts. Australia: Blake Publishing, 2006. 32 p. ISBN 1- 86509-940-6.

RESS, M. 2006. Vesmír. Bratislava: IKAR, 2006. 512 s. ISBN: 80-551-1233-9.

RICHARDS, J. 2008. Sustainable development, renewable, and non-renewable resources [online]. SciTopics, 2008. [cit.29.3.2011]. Dostupné na internete: .

52

ROJKOVI Č, I a i. 2006. Nerastné suroviny. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2006. 180 s. ISBN 80-223-1991-0.

RUŠIN, V. – RYBANSKÝ, M. 1990. Slne čná koróna. Bratislava: Veda, 1990. 156 s. ŠPÁNIK, F. – ŠIŠKA, B. a i. 2008 Biometeorológia. 3. vyd. Nitra: SPU, 2008. 227 s. ISBN 978-80-552-0068-2. SURESH, G. 2007. Environmental studies and ethics. India: International Publishing House Pvt. Ltd. 2007.407 p. ISBN 978-81-89866-26-6.

TATUM, M. 2010. What is solar energy? [online]. 2010. [cit. 5.12.2010].Dostupné na internete: .

TOMÁŠ, J. a i.2007. Poškodzovanie pôd a rastlín ľudskými činnos ťami . 1.vyd. Nitra: SPU, 2007. 110 s. ISBN 978-80-8069-902-4

UN – UNITED NATIONS, 2003. Water for people, water for life: United Nations world water development report. Barcelona: UNESCO and Berghahn books, 2003. 576 p. ISBN 92-3-103881-8.

VIL ČEK, Jozef a i. 2005. Environmentálna pedológia. 1. vyd. Nitra: SPU, 2005. 299 s. ISBN 80-8069-501-6

VILLIERS, D. M. 2001. Water: The fate of our most precious resource. USA: Mariner Books, 2001. 368 p. ISBN 0-618-03009-3.

WINTER, C. T. et al. 1999. Ground water and Surface water. A Single Resource. Denver: Geological Survey, 1999. 79 p. ISBN 0-607-89339-7.

WITTLINGER, V – RUSKO, M. 2007. Základy environmentalistiky. Bratislava: STU, 2007. 131 s. ISBN 978-80-8096-030-8

WITTLINGER, V. 2007. Prírodné zdroje a ich využitie. Žilina: STRIX, n. f., 2007. 212 s. ISBN 978-80-89281-06-0.

ZAUJEC, A. et al. 2009. Pedológia a základy geológie. Nitra: SPU, 2010. 399 s. ISBN 978-80-552-0207-5

Zákon č. 17/1992 Z.z. o životnom prostredí

Zákon č. 214/2002 Z.z. o ochrane a využitý nerastného bohatstva ( banský zákon)

53

Prílohy

Príloha 1: Vymedzenie okresu Nitra v rámci SR

Zdroj: ŠÚSR , 2008

Príloha 2: Obce okresu Nitra

54

Legenda k prílohe 2: Obce okresu Nitra

1. Alekšince 22. Kapicne 43. Po ľný Kesov 2. Báb 23. Klasov 44. Riš ňovce 3. Babindol 24. Kolí ňany 45. Rumanová 4. Bádice 25. Lehota 46. Svätoplukovo 5. Bran č 26. Lú čnica nad 47. Štefanovi čová Žitavou 6. Cabaj-Čápor 27. Ľudovítová 48. Štitáre 7. Čab 28. Luká čovce 49. Šurianky 8. Čakajovce 29. Lužianky 50. Tajná 9. Čechynce 30. Malé 51. Telince Chyndice 10. Čeľadice 31. Malé Zálužie 52. Ve ľká Dolina 11. Čifáre 32. Malý Cetín 53. Ve ľké Chyndice 12. Dolné 33. Malý Lapáš 54. Ve ľké Zálužie Lefantovce 13. Dolné 34. Melek 55. Ve ľký Cetín Obdokovce 14. Golianovo 35. Mojmírovce 56. Ve ľký Lapáš 15. Horné 36. Nitra 57. Vinodol Lefantovce 16. Hos ťová 37. Nitrianske 58. Vráble Hrn čiarovce 17. Hrubo ňovo 38. Nová Ves nad 59. Vý čapy- Žitavou Opatovce 18. Ivanka pri 39. Nové Sady 60. Zbehy Nitre 19. Jarok 40. Pa ňa 61. Žirany 20. Jelenec 41. Podhorany 62. Žitavce 21. Jelšovce 42. Pohranice

Zdroj: ŠÚSR, 2008

55

Príloha 3: Stupe ň environmentálnej kvality v okrese Nitra

Zdroj: SAŽP, 2008

Príloha 4: Endemit peniažtek slovenský

Zdroj: SME, 2010

56

Príloha 5: Zoznam chránených území v okrese Nitra

Názov T K. ú Stupe ň typ ochrany

Bábsky les N Ve ľký Báb 5 NPR

Zoborská lesostep N Drážovce 5 NPR

Lupka N Drážovce, Zobor 4 NPR

Žibrica PŽirany, Dolné Štitáre, Mechenice 4 PR

Nitriansky dolomitový lom P Nitra 4 PP

Bábsky park C Ve ľký Báb 3 CHA

Hornolefantský park C Horné lefantovce 3 CHA

Huntácka dolina C Mechenice, Žirany 4 CHA

Jelenecká gaštanica C Jelenec 4 CHA

Klasovský park C Klasov 3 CHA

Kynecký park C Kynek 3 CHA

Lapášsky park C Malý Lapáš 3 CHA

Lefantovský park C Horné Lefantovce 3

57

CHA

Malantský park C Nitrianske Hrn čiarovce 3 CHA

Mojmírovský park C Mojmírovce 3 CHA

Novomeský park C Rumanová 3 CHA

Šuriansky park C Šurianky 3 CHA

Tajniansky park C Tajná 3 CHA

Ve ľkozálužský park C Ve ľké Zálužie 3 CHA

Žitavský park C Žitavce 3 CHA

Brest väzový vo Ve ľkej C Ve ľká Dolina 2 Doline CHS

Lipa ve ľkolistá v Dolných C Dolné Štitáre 2 Štitároch CHS

Jasky ňa svätého Svorada P Drážovce 5 PP

Nitrianska hradná jasky ňa P Nitra 5 PP

Jasky ňa Žibrica P Žibrica PP

Zdroj: OÚŽP Nitra, 2011 (vlastné spracovanie)

58

Príloha 6: Neúmerné za ťaženie hlavných mestských komunikácií (Štúrova ulica)

Zdroj: Autor, 2011

Príloha 7: Monitorovacia stanica na meranie kvality ovzdušia, Nitra (Š ťúrova ulica)

Zdroj: Autor, 2011

59