GSK, geodetická spoločnosť, s.r.o. Ing. Vladimír Schwarz Telefón: (038) 760 5251, 760 8501 Ulica SNP 7 Fax: (038) 760 8500 957 01 Bánovce nad Bebravou e-mail: [email protected] IČO: 34 134 298 http://www.pbi.sk/gsk DI Č : 34 134 298/639 geodetická spoločnosť, s.r.o. zapísaná v Obch. registri OS Trenčín vo vl. č. 974/R

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav

Preseľany

(okres Topoľčany)

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 0/69

Vyhotoviteľ: Kraj: Okres: Obec: GSK Nitriansky Topoľčany Preseľany geodetická spoločnosť, Z mluva o dielo č.: 1096/05 Názov úlohy: Katastrálne územie: s.r.o. Projekt pozemkových úprav Preseľany ul. SNP 71 957 01 Bánovce nad Bebravou Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia IČO: 34 134 298 v obvode projektu pozemkových úprav Preseľany Vyhotovili dňa: Autorizačne overil: Overené podľa vyhlášky MPV SR č. 155/1992 Zb. 30.5.2008 Dňa: Meno: Dňa: Meno: Ing. Vladimír Schwarz 30.5.2008 Ing. Vladimír Schwarz 30.5.2008 Ing. Vladimír Schwarz Náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom Úradne overené podľa § 9 zákona NR SR RNDr Eva Pauditšová, PhD. č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii.

Ing. Tamara Reháčková, PhD.

TECHNICKÁ SPRÁVA

Pečiatka a podpis Pečiatka a podpis

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 1/69

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav

Preseľany (okres Topoľčany)

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 2/69 OBSAH

1. ÚVOD 3 2. VÝCHODISKOVÉ PODKLADY 4 3. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA 5 4. PRÍRODNÉ POMERY 7 4.1. Geomorfologické pomery 7 4.2. Geologické pomery 8 4.3. Pôdne pomery 8 4.3.1. Hlavné pôdne jednotky 8 4.3.2. Zrnitosť pôdy 10 4.3.3. Sklony svahov 11 4.3.4. Produkčná schopnosť pôdy 12 4.4. Nitrátová direktíva 13 4.5. Klimatické pomery 14 4.6. Hydrologické pomery 15 4.7. Fauna, flóra a vegetácia 15 4.7.1. Fauna 15 4.7.2. Fytogeografické zaradenie územia 16 4.7.3. Potenciálna prirodzená vegetácia 16 4.7.4. Reálna flóra a vegetácia 17 5. SÚČASNÝ STAV VEREJNÝCH A SPOLOČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ 19 5.1. Komunikačné opatrenia a zariadenia (cestná sieť a súvisiace stavby) 20

5.1.1. Sieť existujúcich regionálnych ciest 20 5.1.2. Sieť železničných tratí 20 5.1.3. Sieť existujúcich poľných ciest 20 5.2. Vodohospodárske a hydromelioračné zariadenia a opatrenia 23 5.2.1. Vodohospodárske zariadenia a opatrenia 23 5.2.2. Hydromelioračné zariadenia a opatrenia 26 5.2.3. Hydroekologický stav obvodu pozemkových úprav 27 5.3. Protierózna ochrana 27 5.4. Účelové poľnohospodárske a lesohospodárske zariadenia 33 5.5. Ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia 33 5.5.1. Bývanie, vybavenosť obce a výrobné aktivity 34 5.5.2. Cestovný ruch a rekreácia 34 5.5.3. Archeologické lokality, kultúrno-historické pamiatky 34 5.5.4. Ochranné pásma 34 5.6. Ekológia a životné prostredie 37 5.6.1. Ochrana prírody a krajiny 37 5.6.2. Ochrana prírodných zdrojov 39 5.6.3. Ekologická stabilita krajiny a krajinotvorba 40 5.6.4. Stupeň ekologickej stability 43 6. NÁVRH SPOLOČNÝCH A VEREJNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ 45 6.1. Návrh komunikačných zariadení a opatrení (cestnej siete) 45 Návrh opatrení existujúcej cestnej siete (komunikačné 6.1.1. 45 zariadenia a opatrenia)

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 1/69

Návrh novej cestnej siete (komunikačné zariadenia a 6.1.2. 47 opatrenia) 6.2. Návrh vodohospodárskych a hydroekologických zariadení a opatrení 48 6.3. Návrh protieróznych a pôdoochranných zariadení a opatrení 49 6.4. Návrh plôch na poľnohospodárske účely 50 6.5. Návrhy na zlepšenie ekologickej kvality krajiny a kvality životného 50 prostredia 7. STAV UŽÍVACÍCH A VLASTNÍCKYCH POMEROV 51 7.1. Rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy 51 7.1.1. Súčasný stav a spôsob využívania pôdneho fondu 51 7.1.2. Zásady delimitácie pôdneho fondu 51 7.2. Vymedzenie plôch pre pôdohospodárstvo 52 7.2.1. Posúdenie zámerov v zmenách užívacích pomerov 52 7.2.2. Návrh na umiestnenie nových druhov pozemkov 54 7.3. Vymedzenie plôch pre účelové poľnohospodárske zariadenia 54 7.4. Vlastníctvo štátu a obce v RPS 54 8. ZHODNOTENIE VPLYVU NAVRHNUTÝCH OPATRENÍ NA 57 POĽNOHOSPODÁRSKE VYUŽÍVANIE 8.1. Komunikačné opatrenia 57 8.2. Vodohospodárske opatrenia 57 8.3. Protierózne a pôdoochranné opatrenia 57 8.4. Ekologické a krajinotvorné opatrenia 58 Celkové vyhodnotenie vplyvu navrhnutých opatrení na ekologickú 8.5. 58 stabilitu krajiny 9. BILANCIA PLÔCH URČENÝCH NA POKRYTIE POTRIEB PRE SPOLOČNÉ A 59 VEREJNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA 10. PLÁN VŠEOBECNÝCH ZÁSAD FUNKČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA 60

11. Literatúra 62

Príloha č. 1 Príloha č. 2

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 2/69

1. ÚVOD

Úlohou pozemkových úprav je vytvoriť racionálne priestorové usporiadanie pozemkov, pozemkového vlastníctva a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Hlavnými úlohami pozemkových úprav v katastrálnom území Preseľany sú: · odstránenie rozdrobenosti pozemkov

· vyriešenie prístupu vlastníkov k svojim pozemkom

· zníženie veľkého počtu existujúcich spoluvlastníckych podielov k jednej nehnuteľnosti

· vytvorenie podmienok pre trh s pôdou

· zastavenie procesu drobenia pozemkového vlastníctva

· zlepšenie ekologickej stability krajiny

· zabezpečenie protieróznej ochrany územia

· realizácia cestnej siete, verejných a spoločných zariadení

· položenie základu ďalšieho rozvoja vidieka. Hlavným cieľom všeobecných zásad funkčného usporiadania územia (VZFUÚ) v obvode pozemkových úprav je stanovenie pravidiel environmentálne optimálneho spôsobu hospodárenia v krajine v zmysle priestorového a funkčného členenia územia. VZFUÚ navrhujú spôsob funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav, ako aj infraštruktúru vidieckej krajiny formou technických a ekologických opatrení. Zosúladenie záujmov a požiadaviek na územie s možnosťami zdrojov a potenciálom územia vychádza najmä z/zo:

· informácií o vlastnostiach prvkov a zložiek krajiny

· analýzy činností, ktoré sa v území realizujú, predovšetkým poľnohospodárske a lesohospodárske činnosti

· analýzy vlastníckych a užívacích vzťahov a zámerov

· stanovenia vhodnosti funkčných vlastností krajiny

· obmedzení, ktoré ovplyvňujú optimálne funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 3/69

2. VÝCHODISKOVÉ PODKLADY

Podkladom pre vypracovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode PPÚ boli doteraz spracované dokumentácie súvisiace s riešeným územím. Sú to: · elaborát prípravného konania PPÚ

· výsledky účelového mapovania polohopisu v obvode PPÚ

· výsledky účelového mapovania výškopisu v obvode PPÚ

· výsledky aktualizácie máp BPEJ s ocenením pozemkov a porastov

· digitálne ortofotomapy pre potreby PPÚ

· údaje registra pôvodného stavu (RPS)

· údaje o plánovanom spôsobe nakladania s pozemkami, vyhodnotené z dotazníkov doručených pri zostavovaní RPS

· lesný hospodársky plán (LHP)

· miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES)

· územný plán obce z roku 1986, doplnený v roku 2001

· ochranné pásma a technické pásma

· údaje zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ)

· dokumentácia vybudovaných hydromelioračných a zúrodňovacích opatrení.

Pri spracovávaní dokumentu boli zapracované aj pripomienky z pracovného rokovania o predbežnom návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia, ktoré sa konalo 16. 5. 2008 na Obecnom úrade v Preseľanoch.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 4/69

3. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Záujmovým územím je obvod projektu pozemkových úprav (PPÚ), ktorý je súčasťou obvodu pozemkových úprav v Preseľanoch. Základné informácie o území:

· katastrálne územie: Preseľany (849464)

· obec: Preseľany (505404)

· okres: Topoľčany (406)

· VÚC: Nitriansky (4)

· výmera katastrálneho územia: 1 189,8031 ha

· výmera zahrnutá do obvodu pozemkových úprav: 1 018,2769 ha. Obvod PPÚ Preseľany susedí s katastrálnymi územiami: Oponice, Horné Lefantovce, Hrušovany, Hruboňovo (časti Suľany a Výčapky), Čermany, Belince a Kamanová (obr. č. 1).

Obr. č. 1: Záujmové územie v rámci okresu Topoľčany a susediace k. ú.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 5/69 Prvá písomná zmienka o obci Preseľany je z roku 1280, kedy sa uvádza pod názvom Prezlen, neskoršie doložené názvy sú Perezlen (1322), Prezyerany (1773), Preserany (1920), Preseľany (1927). Pôvodný názov obce je vraj odvodený od slova praslica, lebo obyvatelia sa zaoberali pestovaním a ručným spracovaním ľanu a konope. Obec sa vyvinula zo starého slovanského sídliska, spočiatku patrila hradu Oponice a od 13. stor. rôznym šľachtickým rodom. V r. 1646 Preseľany dostali mestské výsady, trhové právo a boli opevnené. V r. 1668 mestečko dobyli a vypálili Turci. Začiatkom 18. storočia boli Preseľany strediskom panstva, ku ktorému patrilo 6 obcí. V r. 1715 mestečko malo 25 domácností a vinice, v r. 1787 sa spomína už len ako obec. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, mnohí pracovali v miestnej tehelni. V r. 1950 bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo. V Preseľanoch sa nachádza pôvodne ranogotický rímsko-katolícky kostol zo 14. storočia, v r. 1736 obnovený a zväčšený, v 19. storočí klasicisticky upravený a dve kaplnky: baroková z 18. storočia a prícestná kaplnka z 19. storočia. Tiež je tu situovaná empírová kúria z 19. storočia. Na území obce Preseľany je archeologicky doložené slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej a sídlisko z 10.-12. storočia. Rozbor bytového fondu z roku 2001 uvádza, že v obci je trvale obývaných 416 rodinných domov (Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2001), v súčasnosti má obec okolo 1500 obyvateľov (tab. č. 1).

Tab. č. 1: Vybrané štatistické ukazovatele o obyvateľoch obce Preseľany k 31.12.2006 Počet obyvateľov k 31.12. spolu 1479 z toho muži 726 z toho ženy 753 Predproduktívny vek (0-14) spolu 186 Produktívny vek (15-54) ženy 467 Produktívny vek (15-59) muži 526 Počet živonarodených spolu 11 z toho muži 6 z toho ženy 5 Počet zomretých spolu 16 z toho muži 9 z toho ženy 7 Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu -5

(Zdroj: Štatistický úrad SR, 2007)

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 6/69

4. PRÍRODNÉ POMERY

4.1. Geomorfologické pomery

Katastrálne územie Preselian patrí do oblasti Podunajskej nížiny, celku Podunajská rovina. Záujmové územie je rozdelené na dve z geomorfologického hľadiska odlišné časti, a to pahorkatinu, ktorá sa člení na Bojniansku pahorkatinu a Tribečské podhorie (rozprestierajú sa na okrajoch obvodu PPÚ) a Stredonitriansku nivu v centrálnej časti záujmového územia (obr. č. 2). Územie má relatívne prevýšenie 112 m. Najvyšším bodom je vrchol kopy v časti Vinohrady (258 m n. m.), neďaleko trojchotára Preseľany – Čermany – Kamanová a najnižším bodom je údolie Nitry v časti Barácke (146 m n. m.). Terén je vlnitý s prevahou ornej pôdy, so sklonmi od 0 do 12° (mapa č. 4). Formy mikroreliéfu ovplyvnené predovšetkým človekom, a to spôsobom obhospodarovania.

Obr. č. 2: Geomorfologické jednotky podcelku Podunajská rovina (Mazúr, Lukniš, 1986)

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 7/69

4.2. Geologické pomery

Katastrálne územie obce je budované výlučne kvartérnymi uloženinami, a to hlavne eolickými a fluviálnymi sedimentami pleistocénneho a holocénneho veku (Pristaš et al., 2000). Eolické sedimenty – prachovité až piesčité hliny, spraše – pleistocénneho veku (würm) vystupujú v západnej časti k. ú., v morfologicky členitejšom území v okolí kót Kopanice, Manna a Mancickov. V oblasti kóty Tábor a tiež smerom na juh sú v podloží spraší odkryté staršie fluviálne sedimenty (günz) – štrky a rezíduá štrkov spodnej najvyššej terasy s pokryvom spraší a sprašových hlín. Stredný pleistocén (mladší riss) je zastúpený fluviálnymi sedimentami – piesčitými štrkmi spodnej strednej terasy – s pokryvom polygenetických spraší a sprašových hlín. V širšom pásme vystupuje najmä na svahoch západne od intravilánu obce, ako aj vo väčšine zastavaného územia obce. Holocénne fluviálne naplaveniny sú tvorené prevažne hlinami, piesčitými hlinami, ílmi a štrkmi. Sú zastúpené najmä v aluviálnej nive Nitry, vo východnej časti k. ú. Náplavy sa vyskytujú tiež v západnej časti, v malom údolí Manického potoka, tečúceho do obce Hruboňovo, časť Výčapky. Na svahoch západne od obce sa vyskytujú holocénne proluviálne sedimenty – hliny až piesčité hliny – v reliktoch náplavových kužeľov. V záveroch malých údolí vystupujú deluviálno-fluviálne sedimenty – splachové (ronové) piesčité a ílovité hliny.

4.3. Pôdne pomery

4.3.1. Hlavné pôdne jednotky

V obvode PPÚ Preseľany bolo na základe údajov z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a z výsledkov doplňujúceho terénneho prieskumu identifikovaných 12 hlavných pôdnych jednotiek (tab. č. 1). Najväčšia časť územia je pokrytá regozemami a hnedozemami erodovanými na sprašiach, tieto sú sústredené v západnej časti záujmového územia. Takmer celá východná časť obvodu PPÚ je pokrytá fluvizemami (obr. č. 3, mapa č. 1). Pôdne typy sú rozdelené podľa Morfogenetického klasifikačného systému pôd ČSFR (Hraško a kol., 1991), ktorý je záväzným klasifikačným systémom a názvoslovím v oblasti pôdoznalectva a jeho využívania na území SR.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 8/69

Tab. č. 1: Hlavné pôdne jednotky a ich plošné zastúpenie v obvode PPÚ Preseľany (VÚPOP, 2007) názov hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) kód HPJ plocha [ha] fluvizeme typické karbonátové, stredne ťažké 2 98,41 fluvizeme typické karbonátové, ťažké 3 12,51 fluvizeme typické, stredne ťažké 6 46,00 fluvizeme typické, ťažké 7 24,87 fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké) 11 147,93 fluvizeme glejové, ťažké 12 43,08 čiernice glejové až čiernice pelické, veľmi ťažké, 28 0,49 karbonátové aj nekarbonátové hnedozeme typické, na sprašiach, stredne ťažké 44 204,60 hnedozeme na sprašových hlinách, ťažké 46 59,91 regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach, v 47 331,81 komplexoch prevládajú regozeme, stredne ťažké hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych 50 14,05 hlinách, stredne ťažké hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych 51 18,74 hlinách, ťažké lesná pôda 0 15,88 1 018,28

Obr. č. 3: Priestorová distribúcia hlavných pôdnych jednotiek v obvode PPÚ Preseľany

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 9/69

Vysvetlivky k obrázku sú uvedené v tabuľke č. 1. Stredonitriansku nivu v záujmovom území pokrývajú hnedozeme typické na sprašiach (stredne ťažké), hnedozeme na sprašových hlinách (ťažké) a hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych hlinách (stredne ťažké a ťažké). Na východnom okraji územia, v častiach, ktoré sú najbližšie položené k rieke Nitra, sú zastúpené fluvizeme typické (stredne ťažké a ťažké), fluvizeme typické karbonátové (stredne ťažké a ťažké) a fluvizeme glejové (stredne ťažké a ťažké). Zvlnenú pahorkatinovú časť chotára, západne od obce, pokrývajú regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach (stredne ťažké), ktoré sú zároveň aj najviac zastúpené.

4.3.2. Zrnitosť pôdy

Zrnitosť pôdy vyjadruje percentuálny obsah jednotlivých veľkostných kategórií minerálnych častíc v pôde (tab. č. 2). Kategórie zrnitosti pôdy vychádzajú z Novákovej klasifikačnej stupnice zrnitosti, ktorá rozdeľuje pôdy na základe percentuálneho obsahu hrubého ílu (častice < 0,01 mm) do 5 kategórií.

Tab. č. 2: Zrnitosť pôd v obvode PPÚ Preseľany podľa BPEJ

obsah frakcie klasifikačná výmera opis < 0,01 mm trieda [ha] [%] 2 stredne ťažké pôdy (hlinité) 30-45 % 842,81 82,768 3 ťažké pôdy (ílovito-hlinité) 45-60 % 159,105 15,625 4 veľmi ťažké pôdy (ílovité a íly) 60-75 % 0,486 0,048 - lesná pôda - 15,876 1,559

1018,28 100,00

Z hľadiska zrnitosti prevažujú stredne ťažké pôdy, nachádzajú sa v celom obvode PPÚ (obr. č. 4). Vo východnej časti prevládajú stredne ťažké hlinité pôdy. Ľahké pôdy, náchylné na veternú eróziu, sa vyskytujú na východnej hranici záujmového územia a západne od zastavaného územia obce. Ťažké ílovito-hlinité pôdy sa vyskytujú ostrovčekovite v západnej časti územia (mapa č. 2).

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 10/69

Obr. č. 4: Rozloženie pôd podľa zrnitosti v obvode PPÚ Preseľany

Čo sa týka obsahu skeletu, v záujmovom území sa vyskytujú iba pôdy bez skeletu. Taktiež z hľadiska hĺbky pôdy je územie na 100 % pokryté hlbokými pôdami (60 cm a viac).

4.3.3. Sklony a expozícia svahov

V záujmovom území je rovinatý až zvlnený terén, sklon svahov sa pohybuje od 0° do 12°. Východná časť územia je rovina so sklonom reliéfu 0°. V západnej časti územia sa lokálne nachádzajú svahy so sklonom 12° (mapa č. 4). Poľnohospodárska pôda je situovaná prevažne na rovine a pozemkoch s južnou, východnou a západnou expozíciou (tab. č. 3, obr. č. 5).

Tab. č. 3: Typy pôd podľa expozície voči svetovým stranám

kód opis výmera [ha] plocha [%] 0 rovina 482,8459 47,4 1 južná expozícia 243,3823 23,9

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 11/69 2 východná a západná expozícia 243,3823 23,9 3 severná expozícia 32,7907 3,2 lesná pôda 15,8756 1,6 1018,2768 100,0

Obr. č. 5: Expozícia svahov voči svetovým stranám

Vysvetlivky: expozícia = 0 – rovina; 1 – južná; 2 – východná a západná; 3- severná

4.3.4. Produkčná schopnosť pôdy

Podľa sústavy hodnotenia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd, ktorá je vyjadrená v 100-bodovej stupnici, resp. v príslušných kategóriách, patria pôdy v obvode PPÚ v Preseľanoch k veľmi produktívnym až stredne produktívnym pôdam. Obvod PPÚ Preseľany patrí z hľadiska typologicko-produkčného členenia územia k lokalitám, v ktorých prevládajú veľmi produkčné pôdy, významne sú zastúpené aj najprodukčnejšie pôdy (tab. č. 4). Priestorová distribúcia jednotlivých typologicko- produkčných blokov pôdy je znázornená na mape č. 3.

Tab. č. 4: Kategórie typologicko-produkčnej schopnosti poľnohospodárskej pôdy v obvode PPÚ Preseľany

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 12/69 Kategória Opis Výmera [ha] O3 veľmi produkčné orné pôdy 394,75 O4 produkčné orné pôdy 264,96 O5 stredne produkčné orné pôdy 180,30 OT1 stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty 0,49 OT2 menej produkčné polia a produkčné trávne porasty 163,25

4.4. Nitrátová direktíva

Na základe Nariadenia vlády SR zo dňa 26.6.2003 boli na území SR vyčlenené zraniteľné oblasti z hľadiska ochrany vodných zdrojov. Poľnohospodárske subjekty hospodáriace v takýchto územiach sú povinné rešpektovať osobitné zásady hospodárenia1. Nitrátová direktíva je súborom opatrení smerujúcich k zníženiu možností znečistenia vodných zdrojov (povrchové aj podzemné) dusičnanmi, ktoré môžu pochádzať z minerálnych hnojív, a z hospodárskych hnojív, a to vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase, alebo keď sú nevhodne uskladňované. V zraniteľných oblastiach sú na základe súboru pôdnych, hydrologických, geografických a ekologických parametrov určené pre každý poľnohospodársky subjekt 3 kategórie obmedzení hospodárenia (A, B, C). V obvode PPÚ Preseľany sú vybrané produkčné bloky (tab. č. 5) zaradené do kategórie A - produkčné bloky s najnižším stupňom obmedzenia hospodárenia a kategórie B - produkčné bloky so stredným stupňom obmedzenia hospodárenia.

Tab. č. 5: Produkčné bloky v obvode PPÚ Preseľany zaradené do Nitrátovej direktívy

SKPB kategória % nitrátová direktíva 4502 A 100 Z 5301 A 100 Z 5302 A 100 Z 5401 A 100 Z 5402 A 100 Z 5403 A 100 Z 5502 A 100 Z 6201 B 100 Z 6301 B 100 Z 6302 A 100 Z 6303 B 100 Z 6401 A 100 Z 6402 B 100 Z

1 Smernica 91/676/EC o ochrane vodných zdrojov pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospodárstva.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 13/69 SKPB kategória % nitrátová direktíva 6501 B 100 Z 7301 A 100 Z 7302 B 100 Z 7303 A 100 Z 7304 B 100 Z 7305 B 100 Z 7401 B 100 Z 7402 A 100 Z 8202 A 100 Z 8203 A 100 Z 8301 A 100 Z 8302 A 100 Z 8403 A 100 Z 8404 A 100 Z 9301 A 100 Z 9302 A 100 Z 0102 A 100 Z 0301 A 100 Z 0401 A 100 Z 1201 A 100 Z Vysvetlivky: SKPB – skrátený kód produkčného bloku, kategória – kategória obmedzenia hospodárenia, % – percento z výmery produkčného bloku v oblasti Z alebo v oblasti x (pozri Nitrátovú direktívu), ND –zaradenie do zraniteľnej oblasti (Z – zaradené, x – nezaradené)

4.5. Klimatické pomery

Riešený obvod PPÚ má klímu charakteristickú pre teplú klimatickú oblasť, mierne suchý okrsok s miernou zimou (Lapin a kol., 2002). Priemerná ročná teplota je 9,3ºC, počet letných dní v roku je nad 50. Priemerný ročný úhrn zrážok je 610 mm (Atlas krajiny SR, 2002). Prevládajúce prúdenie vzduchu je od severozápadu a zo severu na juh juhozápad, priemerná rýchlosť vetra sa pohybuje od 3-4 m/s. V území je zastúpený len jeden klimatický región, jeho základné klimatické charakteristiky sú uvedené v tab. č. 6.

Tab. č. 6: Klimatické regióny v obvode PPÚ Preseľany

T veget. kód klimatický región TS>10°C td ≤5°C zavlaženie T jan.°C °C 01 teplý, veľmi suchý, 3000 - 2800 237 200 -150 -1 -2 16-17 nížinný

Vysvetlivky: TS>10°C – suma priemerných denných teplôt z10°C, td ≤5°C – dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5°C, zavlaženie – klimatický ukazovateľ zavlaženia (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm), T jan.°C –

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 14/69 priemerná teplota vzduchu v januári, T veget. °C – priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV-IX)

K záujmovému územiu sa vzťahujú nasledovné priemerné charakteristiky (SHMÚ):

· priemerná ročná teplota vzduchu: 9,3 °C,

· priemerná teplota vzduchu v júli: 19,8 °C,

· priemerná teplota vzduchu vo vegetačnom období: 14-16 °C,

· priemerná hodnota výparu: 526 mm,

· prevládajúce prúdenie vzduchu: severovýchodné a severojužné (obr. č. 6). Obr. č. 6: Veterná ružica pre záujmovú oblasť

4.6. Hydrologické pomery

Hydrologicky patrí k. ú. Preseľany k povodiu Nitry. Väčšinu územia odvodňuje rieka Nitra, ktorá preteká územím so severu na juh a v k. ú. nemá žiaden prítok. Vodnosť rieky Nitry výrazne kolíše v priebehu roka v závislosti od povrchových zrážok. Nitra patrí k dažďovo-snehovému typu odtoku (Šimo, Zaťko 2002). Rieka Nitra bola v šesťdesiatych rokoch 20-teho storočia zregulovaná a na oboch stranách bola vybudovaná hrádza. Na toku Nitry je v rkm 80,4 nad obcou Preseľany vybudovaná hať Preseľany. Časť pôvodného koryta ostala zachovaná, ide rameno na lokalite Pažiť. V západnej časti katastrálneho územia pramení Manický potok, ktorý sa vlieva do Perkovského potoka. Tok má regulované koryto. Hydrologické prvky v území predstavujú aj vodné kanále, ktorých existencia súvisí s hydromelioračnými úpravami v záujmovom území a v susedných k. ú. (mapa č. 12).

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 15/69 4.7. Fauna, flóra a vegetácia

4.7.1. Fauna

Katastrálne územie Preseľany patrí zoogeograficky do eurosibírskej podoblasti palearktickej oblasti. Vzhľadom na lokalizáciu územia v rámci Podunajskej nížiny ho zaraďujeme k panónskemu úseku provincie stepí a lesostepí. Fauna tejto oblasti je charakteristická výskytom viacerých teplomilných druhov, ktoré sa rozšírili z refúgií treťohornej fauny, ležiacich v mediteránnej podoblasti. Záujmové území leží v severnom výbežku provincie stepí, panónsky úsek (obr. č. 7), ktorý zasahuje do provincie listnatých lesov, podkarpatský úsek (Atlas krajiny SR, 2002).

Obr. č. 7: Záujmové územie Preseľany v rámci zoogeografické členenia, terestrický biocyklus

PRESEĽANY

4.7.2. Fytogeografické zaradenie územia

Podľa fytogeografického členenia (Futák, 1982) patrí územie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry, okres Podunajská nížina. Toto začlenenie znamená, že v prirodzenom druhovom zložení vegetácie prevládajú teplomilné druhy prevažne panónskeho alebo pontického pôvodu.

4.7.3. Potenciálna prirodzená vegetácia

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 16/69 Potenciálna prirodzená vegetácia predstavuje takú vegetáciu, ktorá by sa vyvinula za súčasných klimatických, pôdnych a hydrologických podmienok, keby nebola nijako ovplyvňovaná človekom. Takáto vegetácia reprezentuje rovnovážny stav rastlinstva vo vzťahu k danému prírodnému prostrediu, a preto predstavuje vhodné východisko pre návrh druhového zloženia novo zakladanej zelene. V záujmovom území boli zmapované nasledovné mapovacie vegetačné jednotky (Michalko a kol., 1986): Lužné lesy nížinné a Dubovo-hrabové lesy panónske a Dubovo- cerové lesy (obr. č. 8).

Obr. č. 8: Potenciálna prirodzená vegetácia v k. ú. Preseľany podľa Michalka a kol. (1986)

4.7.4. Reálna flóra a vegetácia

Vegetácia kultúrnej krajiny je dlhodobo ovplyvňovaná intenzitou a spôsobom hospodárskeho využívania. V záujmovom území sa vzhľadom na prevažujúci poľnohospodársky spôsob využívania zachovalo len veľmi málo prírodných vegetačných prvkov. Lesné porasty sú lokalizované na severozápadnej katastrálnej hranici v západnej časti východne od Manického potoka (mapa č. 6). Lesný porast Manna patrí medzi lesné spoločenstvá 1. dubového lesného vegetačného stupňa, do skupiny lesných typov (SLT) Carpineto-Quercetum – hrabové dúbravy. Územne patria tieto lesy do LHC Topoľčany a

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 17/69 ich celková výmera dosahuje 15,9 ha. V zmysle Vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa je tento lesný porast zaradený do kategórie lesov hospodárskych, ktorých prvoradou funkciou je produkcia dreva. Druhové zloženie tohto lesného porastu je nepriaznivo ovplyvnené výsadbou nepôvodného druhu agátu bieleho (Robinia pseudoaccacia) – jeho zastúpenie tvorí až 70 %. Ostatné porasty evidované v LHP boli preradené do kategórie nelesná drevinová vegetácia. Nelesná drevinová vegetácia (NDV) je v záujmovom území zastúpená minimálne, a to najmä vo forme líniových porastov. Menej sú zastúpené plošné formácie a ojedinele aj solitérne stromy alebo menšie skupiny drevín. Druhové zloženie porastov NDV v záujmovom území môžeme vo všeobecnosti charakterizovať ako chudobné, aj keď spektrum zaznamenaných druhov je pomerne široké. V porastoch však často dominuje len jeden druh, a to nepôvodný agát biely (Robinia pseudoaccacia), častý je aj topoľ kanadský (Populus x canadensis). Počas terénneho prieskumu vykonaného v letnom období r. 2007 (v obvode PPÚ) bolo zaznamenaných 166 druhov vyšších rastlín. Ich zoznam je uvedený v dokumente MÚSES pre PPÚ Preseľany. Pre potreby návrhu ekologických prvkov bola vykonaná analýza druhového zloženia vegetácie. Zároveň predstavuje jeden z podkladov pre stanovovanie stupňa ekologickej stability pre jednotlivé prvky krajinnej štruktúry, ktoré sú dôležité pre výpočet koeficientu ekologickej stability (KES). Aktuálna vegetácia v k. ú. Preseľany bola vyhodnotená z hľadiska zastúpenia nepôvodných (alochtónnych) druhov a zastúpenia burinových (synantropných) druhov rastlín v bylinnom poschodí. Zo všetkých determinovaných druhov (167) bolo až 56 druhov vyhodnotených ako nepôvodné druhy, čo tvorí až 33,73 % podiel. Podiel burinových druhov je tiež veľmi vysoký, tvorí 30,12 %. Takýto vysoký podiel nepôvodných a burinových druhov svedčí o dlhodobom vplyve človeka na krajinu a vysokej intenzite jej využívania a na druhej strane indikuje zníženú mieru starostlivosti o krajinu, v ktorej sa vyskytuje veľa neudržiavaných a neobhospodarovaných miest, ktoré predstavujú trvalý zdroj diaspór týchto druhov.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 18/69

5. SÚČASNÝ STAV VEREJNÝCH A SPOLOČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ

Súčasťou projektu pozemkových úprav je podľa zákona č. 571/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách plán využitia súčasných a zriaďovania nových zariadení a opatrení slúžiacich verejným alebo spoločným hospodárskym záujmom účastníkov a obci. Hlavnými podkladmi pre charakteristiky súčasného stavu verejných a spoločných zariadení a opatrení v riešenom území boli: dokumentácia MÚSES pre účely pozemkových úprav v k. ú. Preseľany, požiadavky Združenia účastníkov pozemkových úprav, požiadavky obce Preseľany, požiadavky správnych orgánov, požiadavky vlastníkov a užívateľov pozemkov v obvode projektu PPÚ a poznatky z terénneho prieskumu. Verejné zariadenia a opatrenia slúžia obyvateľom obce. Patria sem zariadenia na dodávku pitnej vody, skládky komunálneho odpadu, zariadenia na šport a rekreáciu a iné. Spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom a užívateľom pozemkov v obvode pozemkových úprav sa členia na:

· komunikačné opatrenia (cestná sieť a súvisiace stavby)

· vodohospodárske opatrenia slúžiace k neškodnému odvádzaniu povrchových vôd, na ochranu územia pred záplavami a hydromelioračné opatrenia

· protierózne na ochranu pôdy pred vodnou a veternou eróziou

· ekologické opatrenia slúžiace na ochranu životného prostredia a zachovanie, resp. zvýšenie ekologickej stability územia

· iné zariadenia a opatrenia. Podľa zákona č. 571/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 ods. 21 pozemky určené projektom pozemkových úprav pre územný systém

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 19/69 ekologickej stability regionálneho a nadregionálneho charakteru, ako aj pozemky na vybudovanie spoločných zariadení a opatrení slúžiacich vodnému hospodárstvu, najmä malých vodných nádrží, úprav tokov, závlahových zariadení a odvodňovacích zariadení poskytuje štát.

5.1. Komunikačné opatrenia a zariadenia (cestná sieť a súvisiace stavby)

Štruktúra ciest závisí od hospodáriacich subjektov a vlastníkov pozemkov, preto je potrebné, aby hustota a dimenzovanie ciest zodpovedali ich požiadavkám. Sieť komunikácií je ovplyvnená aj základnými potrebami spoločnosti, ktoré sú podchytené legislatívnymi predpismi. Sú to najmä zákony z oblasti vodohospodárstva, cestný zákon, lesný zákon a zákon o ochrane prírody a krajiny. Pri vytváraní dopravných pomerov je potrebné vychádzať z technických noriem a predpisov, ale zároveň prihliadať aj na zabezpečenie fungovania správcovstva vyplývajúceho z vyššie uvedených zákonov. Analýza súčasnej dopravnej siete v obvode PPÚ Preseľany bola vypracovaná na základe zamerania skutočného stavu a prešetrenia skutočnosti v teréne. Cestná sieť zo všetkých líniových stavieb najvýraznejšie ovplyvňuje organizáciu pôdneho fondu. Popri dopravnej funkcii môže plniť aj funkciu protieróznej ochrany, najmä v spojení so sprievodnou zeleňou dotvára ráz krajiny a zvyšuje ekologickú stabilitu. Dopravná sieť nachádzajúca sa v riešenom území je miestneho významu a slúži všetkým obyvateľom daného regiónu. Všetky komunikácie tvoriace v obvode PPÚ cestnú sieť slúžia na miestnu dopravu a poľnohospodársku prepravu. Na mapách č. 7 a č. 8 sú dokumentované dopravné pomery - súčasný a navrhovaný stav.

5.1.1. Sieť železničných tratí

Cez k. ú. Preseľany vedie neelektrifikovaná trať číslo 140 Nové Zámky – Prievidza, v správe Železníc Slovenskej republiky (ŽSR, Klemensova 8, 813 61 Bratislava). Momentálne sú funkčné dva železničné prejazdy v nasledovných miestach:

· navrhovaná poľná cesta HPC4 – prepojenie na miestnu komunikáciu a ďalej na regionálnu cestu III. triedy III/064088

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 20/69 · navrhovaná poľná cesta HPC7 – prepojenie na miestnu komunikáciu. Dĺžka železničnej trate v k. ú. Preseľany je 1 532 m, prechádza však mimo obvodu PPÚ. Do obvodu PPÚ zasahuje len jej ochranné pásmo.

5.1.2. Sieť existujúcich poľných ciest

V obvode projektu pozemkových úprav existuje sieť poľných ciest, ktoré predstavujú spoločné zariadenia. Cestné komunikácie sú podľa významu členené na: · hlavné poľné cesty

· vedľajšie poľné cesty

· prístupové poľné cesty. Hlavné poľné cesty (HPC) sústreďujú dopravu z vedľajších poľných ciest, sú napojené na miestne komunikácie, alebo na cesty III. triedy, výnimočne na cesty II. triedy, alebo privádzajú dopravu z priľahlých pozemkov priamo k farmám či usadlostiam. Hlavné poľné cesty je odporúčané navrhovať ako jednopruhové s výhybňami (v odôvodnených prípadoch aj ako dvojpruhové), spevnené, vždy s odvodnením a s celoročnou prejazdnosťou. Vedľajšie poľné cesty (VPC) zabezpečujú dopravu z priľahlých pozemkov alebo fariem a sú napojené na hlavné poľné cesty. Môžu byť napojené aj na miestne komunikácie, cesty III. triedy, výnimočne aj na cesty II. triedy. Taktiež môžu plniť protieróznu funkciu. Vedľajšie poľné cesty sú prevažne jednopruhové, spravidla nespevnené, zatrávnené, v odôvodnených prípadoch spevnené. Odporúča sa na nich budovanie výhybní. Na vedľajších poľných cestách je možná aj koľajová úprava. Podľa miestnych podmienok sa na úsekoch ciest s nízkou nosnosťou a na podmáčaných úsekoch navrhuje kombinácia spevnených a nespevnených úsekov. V odôvodnených prípadoch sa na konci poľnej cesty navrhuje obratisko. Prístupové poľné cesty (PPC) sprístupňujú pozemky pre obhospodarovateľov, prostredníctvom vedľajších poľných ciest sú prepojené na hlavné poľné cesty. Vo východnej časti územia tvoria komunikačnú os spevnená hlavná poľná cesta HPC1 a nespevnená hlavná poľná cesta HPC2 (obr. č. 9), ktoré vedú zo zastavaného územia obce smerom na východ. Cez Belinský kanál je vybudovaný most, cez ktorý prechádza HPC2 a pokračuje až na hranicu k. ú. so susedným k. ú. Oponice. Prístup k rieke Nitre a k hati Preseľany zabezpečuje cesta HPC3 s asfaltovým povrchom.

Obr. č. 9: Nespevnená hlavná poľná cesta HPC2

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 21/69

V západnej časti územia sa v dôsledku prispôsobenia sa morfologickým podmienkam vytvorili dve komunikačné osi, z ktorých jedna sprístupňuje severnú a druhú južnú časť územia. Lokality v severnej časti sú zo zastavaného územia obce až po lesný porast Manna dostupné po HPC7 s asfaltovým povrchom a po HPC8 (obr. č. 10) a HPC9 s nespevneným povrchom. Lokality v južnej časti sú dobre dostupné zo zastavaného územia obce až po vinohrady po HPC4, HPC5 a HPC6 (obr. č. 11) s asfaltovým resp. panelovým povrchom.

Obr. č. 10: Nespevnená hlavná poľná cesta HPC8

Obr. č. 11: Spevnená hlavná poľná cesta HPC5

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 22/69

V súčasnosti existujúce cesty v obvode PPÚ v Preseľanoch sú spolu s ich parametrami súhrnne uvedené v tab. č. 7 a zobrazené sú na mape č.7.

Tab. č. 7: Existujúce poľné cesty v k. ú. Preseľany Dĺžka Výmera Názov Kategória Povrch [m] [m2] HPC1 P 4,0/30 1 103 8 655 asfaltový HPC10, VPC1 P 4,0/30 1 448 9 118 nespevnený HPC11 P 4,0/30 1 794 6 472 nespevnený HPC2 P 4,0/30 702 2 760 nespevnený HPC2 P 4,0/30 475 1 641 nespevnený HPC3 P 4,0/30 330 3 862 asfaltový HPC4, 5 P 4,0/30 1 657 12 734 asfaltový HPC7 P 4,0/30 612 6 260 asfaltový HPC8 P 4,0/30 1 788 8 662 nespevnený HPC9 P 4,0/30 514 5 727 nespevnený LES3 - 226 844 nespevnený PC8 - 466 1 557 nespevnený PPC1 P 3,0/30 1 068 3 341 nespevnený PPC15 P 3,0/30 829 7 161 nespevnený VPC3 P 4,0/30 499 3 131 nespevnený 13 511 81 924

Vysvetlivky: HPC – hlavná poľná cesta, VPC – vedľajšia poľná cesta, LES – lesná cesta

V súčasnosti nie sú zo siete existujúcich poľných ciest zriadené žiadne výjazdy na štátne komunikácie. Všetky poľné cesty sú napojené na miestne komunikácie. Celková dĺžka komunikácií v obvode PPÚ Preseľany je v súčasnosti 13,511 km.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 23/69 5.2. Vodohospodárske a hydromelioračné zariadenia a opatrenia

Poslaním vodohospodárskych a hydromelioračných zariadení a opatrení je ochrániť krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečiť zdroj vody na krytie vlahového deficitu, na čo slúžia predovšetkým odvodnenia a závlahy, nádrže, príp. poldre.

5.2.1. Vodohospodárske zariadenia a opatrenia

Povrchové vody Hydrologicky patrí k. ú. Preseľany k povodiu Nitry. Väčšinu územia odvodňuje rieka Nitra, ktorá preteká územím so severu na juh a v k. ú. nemá žiaden prítok. Na toku Nitry je v rkm 80,4 nad obcou Preseľany vybudovaná hať Preseľany. Účelom hate Preseľany je:

· ochrana územia pred povodňami

· využitie vody pre veľkoplošné závlahy poľnohospodárskych pozemkov

· energetické využitie. Podľa schváleného manipulačného poriadku je pre hať Preseľany je možné zo zdrže odoberať iba vodu na závlahy a to v celkovom množstve 510 l.s-1. Iné využitie zdrže nie je povolené. Správu toku rieky Nitry vykonáva SVP, š. p. Banská Štiavnica, OZ povodie Váhu Piešťany, závod Topoľčany, Škultétyho č. 9, 955 57 Topoľčany. Rieka Nitra je situovaná mimo obvodu PPÚ. V západnej časti katastrálneho územia pramení Manický potok, ktorý sa vlieva do Perkovského potoka. Tok má regulované koryto v dĺžke 1640 m, úprava vodného toku pochádza z roku 1969. Hydrologické údaje pre Manický potok (hydrologické číslo: 4-21- 12-028) sú uvedené v tab. č. 8.

Tab. č. 8: Maximálne prietoky Manického potoka dosiahnuté alebo prekročené priemerne raz za:

rok 1 5 10 20 50 100 m3.s-1 0,9 2,8 3,5 4,4 5,8 7,0

Správu toku vykonáva SVP, š. p. Banská Štiavnica, OZ povodie Váhu Piešťany, závod Topoľčany, Škultétyho č. 9, 955 57 Topoľčany. V záujmovom území je situovaná jedna vodná plocha na lokalite Pažiť. Ide o zvyšok pôvodného koryta rieky Nitry pred jej reguláciou. V súčasnosti je znehodnotená zarastaním, výskytom inváznych a burinových druhov. V letnom období súvisle pokrývala povrch hladiny

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 24/69 žaburinka menšia (Lemna minor) (obr. č. 12), čo indikuje zvýšený výskyt dusíkatých látok. Táto vodná plocha je s riekou Nitrou prepojená rúrovým priepustom.

Pramene V lokalite Mancickov pramenia dva vodné toky, ktoré sa zlievajú do Manického potoka.

Podzemné vody K. ú. Preseľany a jeho okolie patrí podľa hydrogeologickej rajonizácie územia Slovenska do hydrogeologického rajónu 72 s dominantnou medzizrnovou priepustnosťou. Kvantitatívna charakteristika prietočnosti a hydrogeologickej produktivity je v území mierna až vysoká, t. z. že hodnoty sa pohybujú od T = 1.10-4 až 1.10-2 m2.s-1.

Obr. č. 12: Povrch hladiny ramena Pažiť pokrytý žaburinkou menšou (august 2007)

Vodné zdroje V záujmovom území sa nachádza vodárensky využívaný prameň (obr. č. 13).

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 25/69 Obr. č. 13: Výrez z vodohospodárskej mapy SR, ML 35-43

vodárensky využívaný prameň

5.2.2. Hydromelioračné zariadenia a opatrenia

V obvode PPÚ Preseľany sa nachádzajú alebo do neho zasahujú vybudované hydromelioračné stavby:

· závlahová stavba „Závlaha pozemkov Ludanice – Preseľany I“ (evid. č. 5209 359) z roku 1984, pozostávajúca z čerpacej stanice, trafostanice a objektov podzemnej rúrovej siete (evid. č. 5209 359005) v celkovej dĺžke 32,921 km

· hydromelioračná stavba „Odvodnenie pozemkov Preseľany“ (evid. č. 5209 100) z roku 1941, pozostávajúca z objektu otvoreného odvodňovacieho kanála v dĺžke 3,200 km

· hydromelioračná stavba „Odvodnenie pozemkov Čermany“ (evid. č. 5209 013) z roku 1969, pozostávajúca z objektov otvoreného odvodňovacieho kanála č.1 v dĺžke 0,570 km a otvoreného odvodňovacieho kanála č. 2 v dĺžke 0,595 km

· hydromelioračná stavba „Odvodnenie pozemkov Oponice“ (evid. č. 5209 091) z roku 1966, pozostávajúca z piatich otvorených odvodňovacích kanálov, kanál č. 1 v dĺžke 6,306 km, kanál č. 2 v dĺžke 0,858 km, kanál č. 3 v dĺžke 2,272 km, kanál č. 4 v dĺžke 1,993 km a kanál č. 5 v dĺžke 1,305 km.

Obr. č. 14: Hydromelioračné zariadenia a opatrenia v obvode PPÚ Preseľany

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 26/69

Správu týchto objektov vykonávajú Hydromeliorácie, š. p., Vrakunská 29, 825 63 Bratislava, ktorý vykonáva v prípade potreby aj čistenie kanálov. Vo východnej časti obvodu PPÚ Preseľany sa využíva mobilné zavlažovacie zariadenie. Celková plocha závlah pozemkov v obvode PPÚ Preseľany je 373,28 ha a plocha odvodnenia pozemkov v obvode PPÚ Preseľany je 29,74 ha. Vodohospodárske a hydromelioračné zariadenia v obvode PPÚ v Preseľanoch sú znázornené na mape č. 12.

5.2.3. Hydroekologický stav obvodu pozemkových úprav

Podkladom pre bilanciu hydroekologických pomerov v území je prehľad z akých veľkých území sa zbiera voda do daného bodu, t. z. informácia o prispievajúcich plochách – mikropovodiach (mapa č. 5). V tab. č. 9 je uvedené plošné zastúpenie jednotlivých mikropovodí v obvode PPÚ Preseľany podľa veľkosti zbernej plochy.

Tab. č. 9: Plošné zastúpenie mikropovodí v obvode PPÚ Preseľany podľa veľkosti prispievajúcej plochy klasifikačná trieda plocha mikropovodia rozloha [ha] [m2] 1 <25 425,11 2 25-100 442,16 3 100-500 141,85 4 500-1000 4,96 5 >1000 4,18

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 27/69 1018,27

Poslaním vodohospodárskych a hydromelioračných zariadení a opatrení je ochrániť krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečiť zdroj vody na krytie vlahového deficitu (poldre, odvodnenia a závlahy).

5.3. Protierózna ochrana

Vodná a veterná erózia predstavujú jeden z najvýznamnejších degradačných faktorov ohrozujúcich úrodnosť pôdy. Závažným degradačným faktorom je tiež zhutnenie pôdy ťažkými mechanizmami, úbytok a zhoršovanie kvality organickej hmoty v pôde. Erózna ohrozenosť územia závisí hlavne od veľkosti pôdnych častíc a ich vzájomného pomeru. Všeobecne sa erodovateľnosť pôdy zvyšuje so stúpajúcim obsahom jemného prachu a znižuje sa so stúpajúcim podielom piesku, ílu a organickej hmoty v pôde. Najmenej odolnými k vodnej erózii sú nehumózne spraše, sprašové pokryvy a svahoviny. Najmenej náchylné sú piesčité pôdy s veľkou priepustnosťou pre vodu. Ílové pôdy sú odolné vplyvom značného obsahu koloidných častíc i keď sú najmenej priepustné. Veterná erózia sa prejavuje predovšetkým na ľahkých pôdach, ktoré trpia rýchlym vysýchaním pôdneho povrchu. Nie je obmedzená reliéfom terénu, vyskytuje sa ako v rovinách, tak i na svahoch. Zväčšovanie plôch v smere vetra sa zväčšuje i erózny účinok vetra (Streďanský, 2000). Úroveň veternej erózie v záujmovom území je veľmi nízka, odnos je menej ako 0,7 t/ha. Závažnosť erózie nie je vhodné podceňovať, pretože spočiatku nenápadne vyzerajúce prejavy erózie môžu v krátkom čase viesť k úplnému zničeniu a v extrémnych prípadoch až k úplnému odstráneniu pôdy. Erózne ohrozenie územia súvisiace s eróznou a akumulačnou činnosťou vody sa najčastejšie prejavuje mechanickým narušovaním, odstraňovaním, transportom a následným usadzovaním pôdno- substrátového komplexu vodou tečúcou po povrchu. Dôsledkom erózie a akumulácie je splachovanie pôd, vytváranie výmoľov, podomieľanie brehov vodných tokov a zanášanie úpätí svahov a inundačných území. Erózia takto spôsobuje deštrukciu územia, a to najmä v oblastiach bez stálej vegetačnej pokrývky. Pre účely PPÚ v Preseľanoch bola z hľadiska prejavov erózno-akumulačnej činnosti vody vyhodnotená plošná erózia (mapa č. 10). Intenzita odnosu pôdy závisí od viacerých faktorov. Medzi najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce eróznu a akumulačnú

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 28/69 činnosť povrchového toku vody patria: erózna účinnosť zrážok, charakteristiky reliéfu (sklon a dĺžka svahu), krajinná pokrývka daná prvkami súčasnej krajinnej štruktúry. Na vyhodnotenie územia z hľadiska jeho náchylnosti na plošnú vodnú eróziu pôdy pôsobením povrchového toku vody bola použitá metodika vychádzajúca z modelu USLE (Wischmeier a Smith, 1978): A = R.K.L.S.C.P kde: A – odnos pôdy (t.ha-1.rok-1) R – faktor eróznej účinnosti dažďa K – faktor náchylnosti pôdy na eróziu L – faktor dĺžky svahu S – faktor sklonu svahu C – faktor ochranného vplyvu vegetácie P – faktor protieróznych opatrení (pri výpočte sa s faktorom P neuvažovalo, pretože cieľom je zistiť, kde je potrebné navrhnúť protierózne opatrenia). V prípade faktora eróznej účinnosti dažďa R bola použitá hodnota faktora R vypočítaná Malíškom (Malíšek, 1990). Pri faktore náchylnosti pôdy na eróziu K sme vychádzali zo zrnitosti pôd uvedenej v BPEJ, pričom každému pôdnemu druhu bol na základe veľkosti frakcie priradený faktor náchylnosti pôdy na eróziu (Šúri a kol., 2002). Pri výpočte faktorov dĺžky svahu L a sklonu svahu S sme vychádzali z digitálneho modelu reliéfu a morfometrických ukazovateľov. Faktor ochranného vplyvu vegetácie C bol stanovený na základe samostatnej mapovej vrstvy súčasnej krajinnej štruktúry s referenčnými hodnotami faktoru C pre rôzne typy vegetácie a využitia krajiny (Wischmeier a Smith 1978; Pasák a kol., 1983). Aplikáciou vyššie spomenutého postupu boli vypočítané hodnoty odnosu v t.ha- 1.rok-1, ktoré boli následne reklasifikované do 4 kategórií (podľa VÚPOP): 1 – erózia žiadna až slabá (<4 t.ha-1.rok-1) 2 – erózia stredná (4 – 10 t.ha-1.rok-1) 3 – erózia silná (10 – 30 t.ha-1.rok-1) 4 – erózia extrémna (> 30 t.ha-1.rok-1). Koľko percent územia (z celého hodnoteného územia) patrí do príslušnej kategórie ohrozenia eróziou uvádza tab. č. 10.

Tab. č. 10: Ohrozenosť územia v obvode PPÚ Preseľany vodnou eróziou Klasifikačná Erózia Plocha [%] trieda

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 29/69 1 žiadna až slabá 67,73 2 stredná 26,77 3 silná 5,45 4 extrémna 0,05 100,00

Koncepcia protieróznej ochrany je chápaná ako súbor opatrení slúžiacich na to, aby v procese hospodárenia na pôde nedochádzalo k jej úbytku a zhoršovaniu jej úrodotvorných vlastností. V poľnohospodárstve sa využíva celý rad opatrení, ktorých cieľom je znižovať alebo úplne zamedziť škodlivým účinkom vodnej a veternej erózie. Spracované sú aj vo forme technickej normy – STN 75 4501 Protierózna ochrana poľnohospodárskej pôdy.

Ochranu pôdy proti vodnej a veternej erózii tvoria tieto základné opatrenia:

· organizačné

· agrotechnické

· biologické

· technické. V tab. č. 11 sú uvedené spôsoby ochrany poľnohospodárskej pôdy proti vodnej erózii.

Tab. č. 11: Ochrana pôdy proti vodnej erózii na poľnohospodárskej pôde Protierózne opatrenie Spôsob realizácie organizačné § protierózne rozmiestnenie plodín § veľkosť, tvar a rozmiestnenie honov § cestná sieť agrotechnické § vrstevnicová agrotechnika na ornej pôde § pôdoochranná agrotechnika a mulčovanie § protierózne osevné postupy biologické § pásové pestovanie plodín § ochranné zatrávňovanie § ochranné zalesňovanie technické § terénne úpravy § vytváranie terás § povrchové odvodnenie územia (priekopy, prielohy, zatrávnené údolnice...)

Za jedno zo základných organizačných opatrení môžeme považovať usporiadanie pozemkov (honov), teda ich veľkosť, tvar a rozmiestnenie. Opatrenie sa

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 30/69 zakladá na skracovaní erózne účinnej dĺžky svahov, úprave tvaru a orientácie pozemkov. Predstavuje jeden z najúčinnejších a najstarších spôsobov ochrany poľnohospodárskej pôdy. V tab. č. 12 a č. 13 sú uvedené parametre poľnohospodárskych pozemkov na ornej pôde z hľadiska protieróznej ochrany.

Tab. č. 12: Návrhové parametre poľnohospodárskych pozemkov na ornej pôde z hľadiska protieróznej ochrany (spracované podľa STN 75 4501)

Parameter Jednotky

veľkosť pôdneho celku pre nížiny a roviny 30 - 50 ha

veľkosť pôdneho celku pre svahové podmienky 5 - 10 ha

minimálna ekonomická plocha 5 ha

optimálna pracovná dĺžka 400 - 500 m

minimálna pracovná dĺžka 200 m

minimálna šírka pozemku 50 m

Tab. č. 13: Odporúčané rozmery a veľkosť honov, resp. pôdnych celkov na ornej pôde z hľadiska protieróznej ochrany pôdy (spracované podľa STN 75 4501) kategória dĺžka honu šírka honu plocha honu kategórie erózie svahovitosti (m) (m) (ha) 0º - 3º 750 400 30 bez erózie 3º - 7º 550 250 10-20 stredná erózia 7º - 12º 400 250 5-10 silná erózia nad 12º delimitácia do TTP ľubovoľná extrémna erózia

V ochrane pôdy pred účinkami vodnej a aj veternej erózie je možné využívať aj ochranný účinok poľnohospodárskych plodín (tab. č. 14).

Tab. č. 14: Pôdoochranný efekt jednotlivých poľnohospodárskych plodín, podiel vzhľadom na čierny úhor (spracované podľa Streďanský, Streďanská, 2005) pôda

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 31/69 plodina piesočnatá hlinito- piesočnato- hlinitá piesočnatá hlinitá pšenica letná f. ozimná 0,44 0,43 0,42 0,35 jačmeň dvojradový f. jarná 0,58 0,58 0,57 0,53 kukurica siata (na zrno) 0,45 0,47 0,49 0,49 kukurica siata (na siláž) 0,60 0,61 0,68 0,58 kukurica siata (na zeleno) 0,73 0,72 0,78 0,76 repa cukrová 0,47 0,48 0,47 0,49 zemiaky skoré 0,73 0,74 0,75 0,67 slnečnica ročná 0,40 0,41 0,42 0,44 repka olejná 0,46 0,46 0,40 0,39 mak siaty 0,64 0,63 0,66 0,60 strukoviny jedlé 0,61 0,63 0,62 0,58 strukoviny kŕmne 0,55 0,55 0,57 0,53 tabak virgínsky 0,60 0,61 0,62 0,58 miešanky ozimné 0,61 0,60 0,55 0,54 miešanky strniskové 0,88 0,91 0,91 0,88 lucerna siata 0,00 0,00 0,00 0,00 čierny úhor 1,00 1,00 1,00 1,00

Poradie plodín od najmenej po najlepšie chrániacich pôdu je nasledovné (Streďanský, Streďanská, 2005):

· čierny úhor (kyprená ornica) – odnos 100 %

· skoré zemiaky – znižujú odnos na 67 až 73 %

· kukurica siata na zeleno – znižuje odnos na 73 – 76 %

· mak siaty – znižuje odnos na 60 – 66 %

· kukurica siata na siláž a tabak viržínsky – znižujú odnos na 58 – 60 %

· strukoviny jedlé – znižujú odnos na 58 – 61 %

· jačmeň jarný – znižuje odnos na 53 – 58 %

· strukoviny kŕmne – znižujú odnos na 53 – 55 %

· repa cukrová – znižuje odnos na 47 – 49 %

· repka olejná – znižuje odnos na 39 – 46 %

· kukurica siata na zrno – znižuje odnos na 45 – 47 %

· pšenica ozimná – znižuje odnos na 35 – 44 %

· slnečnica ročná – znižuje odnos na 40 – 44 %

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 32/69 · lucerna siata – pri jej pestovaní neboli zistené žiadne odnosy, chráni pôdu na 100 %. Najlepšie pôdu chránia obilniny (hlavne ozimné, resp. repka olejná), po ktorých nasleduje strnisková miešanka, resp. kukurica siata na siláž a po nej ozimná miešanka (Streďanský, Streďanská, 2005). Z agrotechnických opatrení sa ako veľmi účinné ukazuje používanie minimalizačných a pôdoochranných pestovateľských technológií. Základnou pôdoochrannou technológiou je priama sejba do neobrobenej pôdy. Zvyšky rastlín, ktoré boli pri zbere porezané a rovnomerne rozhodené po zberanom páse zostávajú na povrchu pôdy. Rozrušený je len úzky pás pôdy, do ktorého sa seje, prípadne aj zapracováva hnojivo. Priama sejba do neobrobenej pôdy zvyšuje rýchlosť infiltrácie zrážkovej vody do pôdy o 304 % oproti konvenčnej technológii a bezorbová technológia výrazne (o 250 – 260 %) znižuje erózny odnos pôdy (Miština, 2003). Zároveň sa ako ďalšie proti erózne opatrenie uplatňuje zmena smeru orby vždy o 15-20°. Limitné hodnoty dĺžky svahov v súvislosti s ohrozením vodnou eróziou sú pre vybrané plodiny uvedené v prílohe č. 1.

5.4. Účelové poľnohospodárske a lesohospodárske zariadenia

V obvode PPÚ v Preseľanoch sa nachádza funkčný poľnohospodársky areál na západnom okraji zastavaného územia, užívaný Poľnohospodárskym družstvom Ponitrie Preseľany. Hospodárske stredisko slúži na pozberové spracovanie a uskladnenie husto siatych obilnín, kukurice, repky, lucerny, repy a tabaku. Terajšia výmera plôch v areáli je postačujúca. Nároky na záber územia nie sú. S rozširovaním areálu a výstavbou nových objektov sa neuvažuje. Žiada sa doplniť izolačnú zeleň medzi obytné územie a areál poľnohospodárskej výroby, s funkciou estetickou, hygienickou a ochrannou. Na úseku živočíšnej výroby sa plánuje chov 500 až 550 kusov hovädzieho dobytka. V západnej časti obvodu PPÚ je situované hnojisko so spevneným základom 0,55 ha (obr. č. 15). Vo výhľade sa uvažuje s využitím areálu hospodárskeho strediska pre nové prevádzky. Lesohospodárske účelové zariadenia v obvode PPÚ Preseľany nie sú.

Obr. č. 15: Hnojisko so spevneným základom v západnej časti územia

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 33/69

5.5. Ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia

K nepoľnohospodárskym zariadeniam obvykle patria: plochy určené na rozvoj bytovej výstavby a výstavby rodinných domov, infraštruktúry, vybaveností obcí, prípadne plochy určené na výrobné aktivity, ale aj plochy s prioritnou rekreačnou funkciou (najmä agroturistika, ale aj iné formy cestovného ruchu), ochranné pásma, z prítomností ktorých vyplývajú obmedzenia pre poľnohospodárske využívanie pôdy a iné špecifické plochy, napr. archeologické náleziská.

5.5.1. Bývanie, vybavenosť obce a výrobné aktivity

Pre obec Preseľany sa v súčasnosti (r. 2008) spracováva územnoplánovacia dokumentácia, ktorú pre účely VZFUÚ poskytol jej spracovateľ. Z predloženej dokumentácie nevyplývajú žiadne požiadavky na plochy určené na bývanie, vybavenosť a výrobné aktivity v obvode PPÚ.

5.5.2. Cestovný ruch a rekreácia

Vzhľadom na dominantný poľnohospodársky spôsob využívania územia je v obvode PPÚ Preseľany nedostatok plôch pre rozvoj rekreácie. K tomuto nežiaducemu stavu prispieva aj absencia infraštruktúry, chýbajú zariadenia podporujúce cestovný ruch. Rekreačné zázemie v k. ú. Preseľany tvoria: · areál školy v Preseľanoch

· futbalové ihrisko v Preseľanoch

· prírodný chodník pozdĺž rieky Nitra

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 34/69 · areál strelnice pri rieke Nitra

· areál „Mancickova“. Všetky tieto plochy sa okrem areálu Mancickov nachádzajú mimo obvodu PPÚ. Ten je vymedzený ako ekologický prvok MBc2 Mancickov s výmerou 4,29 ha. Po realizácii navrhovaných opatrení je ho možné využívať aj na rekreačné účely.

5.5.3. Archeologické lokality, kultúrno-historické pamiatky

V k. ú. Preseľany sa nachádza slovanské pohrebisko z veľkomoravskej doby a sídlisko z 10.-12. storočia. V obci sa nachádza pôvodne ranogotický rímsko-katolícky kostol zo 14. storočia (v r. 1736 bol obnovený a zväčšený, v 19. storočí klasicisticky upravený), dve kaplnky: baroková z 18. storočia a prícestná kaplnka z 19. storočia a empírová kúria z 19. storočia.

5.5.4. Ochranné pásma

V území nie sú evidované ochranné pásma vodných zdrojov, minerálnych a liečivých vôd a ani ochranné pásma chránených území vyhlásených podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V záujmovom území sa nachádza viacero prvkov technickej infraštruktúry, preto sú v nasledovnom texte zhrnuté šírky ochranných pásiem a prípadné obmedzenia činností súvisiace s prítomnosťou konkrétnych ochranných pásiem.

Dopravné systémy

· regionálne cesty I/64, III/064055 a III/064056 s ochranným pásmom 20 m od osi vozovky na obidve strany v jej extravilánovom prieťahu

· železnica s ochranným pásmom 60 m od osi trate na obidve strany.

Inžinierske siete Vodovod Obec Preseľany je v súčasnosti napojená na diaľkové vodovodné potrubie DN 600 (oceľové) – Ponitriansky skupinový vodovod, ktorý je vedený západne od obce Preseľany, súbežne so železničnou traťou Nové Zámky – Prievidza. V území sa nachádza aj prepojenie vodovodnej siete potrubím DN 200 na vodojem VDJ 2x650 m3, ktorý je situovaný západne od intravilánu obce v hone „Nad tehelňou“, na hranici s katastrálnym územím Hrušovany. Z vodojemu VDJ 2x650 m3 je vedené vodovodné potrubie DN 300 do obecnej vodovodnej siete.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 35/69 Potrebné je ponechať voľný manipulačný pás v šírke minimálne 7 m od osi existujúceho vodovodného potrubia na obidve strany, rešpektovať ochranné pásmo vodovodného potrubia (2 m od vonkajšieho pôdorysného okraja potrubia horizontálne na obidve strany), v ktorom je zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby a vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo ohrozujú jeho technický stav (napr. vysádzať trvalé porasty, umiestňovať skládky, vykonávať terénne úpravy a pod.) Diaľkové vodovodné potrubie je potrebné zapísať do katastra nehnuteľností ako vecné bremeno v zmysle § 20 čl. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. Správcom vodovodu je Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra – OZ Topoľčany, Továrnická č. 2208, 955 01 Topoľčany.

Plynovod Obec Preseľany je zásobovaná zemným plynom z regulačnej stanice zemného plynu Preseľany č. 807. Regulačná stanica sa nachádza na severozápadnom okraji zastavaného územia obce. Zdrojovým plynovodom je VTL plynovod DN 300 mm, vedený súbežne so železničnou traťou, z ktorého je vedená odbočka DN 80 do regulačnej stanice plynu RS 1200/2/2. Ochranné a bezpečnostné pásma (v zmysle zákona č. 70/1998 Z. z.):

· VTL plynovod – ochranné pásmo 4 m, bezpečnostné pásmo 20 m od plynovodu na obidve strany

· STL plynovod – bezpečnostné pásmo 2 m, ochranné pásmo 1m od plynovodu na obidve strany

· regulačná stanica plynu ochranné pásmo 8 m, bezpečnostné pásmo 20 m. Elektrovody Ochranné a bezpečnostné pásma (v zmysle zákona §19 č.455/1991 Zb.)

· trasa VVN 400 kV č. 274 vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia s ochranným pásmom 25 alebo 35m vymedzeným zvislými rovinami po obidvoch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča,

· trasa VVN 220 kV č. 274 vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia s ochranným pásmom 20 m vymedzeným zvislými rovinami po obidvoch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča,

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 36/69 · trasa VN 22 kV č. 243 vzdušného vedenia elektrickej energie s ochranným pásmom 10 m vymedzeným zvislými rovinami po obidvoch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je zakázané:

· zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky,

· vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou,

· uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky,

· vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb a majetku,

· vykonávať činnosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy,

· vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno len vtedy, ak je zabezpečené, že tieto porasty pri páde nemôžu poškodiť vodiče vzdušného vedenia.

Telekomunikačné a informačné siete

Cez obec Preseľany vedú telekomunikačné trasy, ochranné pásmo telekomunikačných káblov je 1,5 m od osi na každú stranu, pokiaľ správca sietí neurčí inak.

Vodné toky Ochranné pásmo vodného toku rieky Nitra je 10 m od vzdušnej päty hrádze. Ochranné pásmo vodných kanálov (v šírke medzi brehovými čiarami do 10 m) je 4 m od brehovej čiary toku (na základe STN 75 2102 Úpravy riek a potokov).

5.6. Ekológia a životné prostredie

5.6.1. Ochrana prírody a krajiny

Vo východnej časti katastrálneho územia Preseľany (obr. č. 16) bolo podľa § 26 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vyhlásené chránené vtáčie územie Tribeč. V celom území platí 1. stupeň ochrany. V území nie sú lokalizované regionálne ani lokálne významné mokrade.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 37/69

Obr. č. 16: CHVÚ Tribeč v obvode PPÚ, Preseľany

Chránené vtáčie územie je podľa § 26 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny definované nasledovne: (1) Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené vtáčie územia. (2) Ministerstvo obstaráva národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (ďalej len „zoznam vtáčích území“), ktorý schvaľuje vláda uznesením. Zoznam vtáčích území vláda po jeho schválení zasiela Európskej komisii. (3) Zoznam vtáčích území, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného chráneného vtáčieho územia, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality a odôvodnenie návrhu ochrany, uverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku. (4) Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného predpisu, pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj pri inej činnosti podľa tohto zákona sa navrhované chránené vtáčie územie zaradené do schváleného zoznamu vtáčích území považuje odo dňa schválenia tohto zoznamu za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 38/69 (5) V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. (6) Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom vyhlási biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov uvedené v schválenom zozname vtáčích území za chránené vtáčie územie a ustanoví vymedzenie hraníc chráneného vtáčieho územia a zoznam činností podľa odseku 5 vrátane územného a časového obmedzenia ich výkonu.

Chránené vtáčie územie Tribeč

CHVÚ Tribeč bolo vyhlásené Vyhláškou MŽP SR č. 17/2008 Z. z. na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov ďatľa prostredného, hrdličky poľnej, krutihlava hnedého, lelka lesného, muchára sivého, muchárika bielokrkého, orla kráľovského, penice jarabej, prepelice poľnej, včelára lesného, výra skalného, žltochvosta lesného a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Chránené vtáčie územie sa nachádza v okrese Nitra v k. ú. Bádice, Dolné Lefantovce, Horné Lefantovce, Jelenec, Mechenice, Sokolníky, Výčapy-Opatovce, Žirany, v okrese Partizánske v k. ú. Baštín, Janova Ves, Klátova Nová Ves, Veľké Bošany, v okrese Topoľčany v k. ú. Čeľadince, Hrušovany, Koniarovce, Kovarce, Krnča, Nitrianska Streda, Oponice, Práznovce, Preseľany, Solčany, Súlovce, Topoľčany a v okrese Zlaté Moravce v k. ú. Kostoľany pod Tribečom, Ladice, Velčice a Zlatno. Celé CHVÚ má výmeru 23 802,80 ha. Do k. ú. Preseľany zasahuje 353,56 ha a je lokalizované na týchto parcelách: č. 448, č. 481/2, č. 494, č. 515, č. 520/2, č. 520/3, č. 532, č. 707, č. 10427, č. 10436/2, č. 10531/1, č. 10531/2, č. 10531/3, č. 10590/1, č. 10590/2, č. 10590/3, č. 10590/4, č. 10590/5/1, č. 10590/5/2, č. 10666/1, č. 10701, č. 10702/1, č. 10702/2, č. 10703/1, č. 10703/2, č. 10704, č. 10710/2, č. 10713/2, č. 10713/3, č. 10718, č. 10719, č. 10720, č. 10724, č. 10725, č. 10727/1, č. 10727/2, č. 10727/3, č. 10728, č. 10730/1, č. 10731/1, č. 10732, č. 10734/1, č. 10746, č. 10749/1, č. 10762/1, č. 10762/4, č. 10786/1, č. 10786/2, č. 10786/3, č. 10786/4, č. 10786/5 a č. 10786/6. Podľa § 2 sa za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia v celom chránenom vtáčom území považuje: a) vykonávanie lesohospodárskej činnosti v blízkosti hniezda orla kráľovského, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 39/69 b) budovanie alebo využívanie poľovného zariadenia alebo vykonávanie práva poľovníctva od 15. februára do 15. júla okrem práv poľovníckej stráže v blízkosti hniezda orla kráľovského, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia c) výrub alebo vykonávanie akýchkoľvek zásahov do drevín rastúcich mimo lesa v období od 1. marca do 31. júla okrem odstraňovania následkov porúch alebo havárií na elektrickom vedení d) rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov okrem ich obnovy e) zmena druhu pozemku z existujúceho trvalého trávneho porastu na iný druh poľnohospodárskeho pozemku f) mechanizované kosenie trvalých trávnych porastov na súvislej ploche väčšej ako 0,5 hektára spôsobom od okrajov do stredu g) umelé zalesňovanie nelesných pozemkov h) rekultivácia nevyužívaných pozemkov na poľnohospodárskej pôde od 1. marca do 31. júla i) aplikovanie insekticídov alebo herbicídov na trvalých trávnych porastoch, drevinách rastúcich mimo lesa, neobhospodarovaných plochách na poľnohospodárskej pôde, v mokradiach, vetrolamoch alebo medziach okrem odstraňovania inváznych druhov j) aplikovanie priemyselných hnojív alebo pesticídov na okrajoch miestnych alebo účelových komunikácií od 1. marca do 31. júla k) aplikovanie rodenticídov iným spôsobom ako vkladaním do nôr.

5.6.2. Ochrana prírodných zdrojov

V obvode PPÚ je najdôležitejším prírodným zdrojom pôda. Lesné porasty patriace k hospodárskym lesom zaberajú len 1,58 % územia. Z hľadiska ochrany prírodných zdrojov je teda v obvode PPÚ Preseľany potrebné chrániť najkvalitnejšie pôdy, čo vyplýva zo zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle prílohy č. 3 tohto zákona, ktorá definuje 9 skupín kvality pôdy. V obvode PPÚ v Preseľanoch sa nachádzajú 3 kategórie, ktoré reprezentujú chránené pôdy s vysokou kvalitou. Spolu zaberajú 542,12 ha (obr. č. 17).

Obr. č. 17: Chránené pôdy v obvode PPÚ, Preseľany (zdroj: www.podnemapy.sk)

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 40/69

Vysvetlivky: 1, 2, 3, 4 – vysoká kvalita; 5, 6, 7 – stredná kvalita pôdy; 8, 9 – nízka kvalita pôdy

5.6.3. Ekologická stabilita krajiny a krajinotvorba

Priemet Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Nové Zámky Podľa Regionálneho ÚSES okresu Topoľčany (1994) je ekologická stabilita územia veľmi nízka, s prevahou plôch ekologicky labilných, čo vyjadruje aj hodnota koeficientu ekologickej stability 0,14. V k. ú. Preseľany nachádza:

· regionálny biokoridor rieka Nitra

· regionálne biocentrum Hrabina – ktoré do záujmového územia zasahuje len svojím južným okrajom z k. ú. Belince.

Miestny územný systém ekologickej stability k. ú. Presľany Nižšie uvedené ekologické zariadenia a opatrenia sú definované na základe prvkov, ktoré boli vymedzené v rámci dokumentu MÚSES spracovaného pre potreby PPÚ v k. ú. Preseľany v roku 2008 (mapa č. 9).

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 41/69 Záujmové územie je extrémne chudobné na ekologické prvky a aj analýza druhového zloženia vegetácie preukázala, že sú v nich vo vysokej miere zastúpené alochtónne a synantropné druhy. Základom kostry ekologickej stability v k. ú. Preseľany je regionálny biokoridor rieka Nitra. Ide však o regulovaný, umelo napriamený tok, jeho význam pre ekologickú stabilitu tiež znižuje aj silné znečistenie vody a nevhodná štruktúra a druhové zloženie brehových porastov. Najvyššiu ekologickú hodnotu v území majú dva plošné porasty - úsek pôvodného toku rieky Nitry na lokalite Pažiť a lesný porast Manna. Ich význam však vyplýva skôr z ich plošného rozsahu a potenciálu, ich súčasné druhové zloženie je prevažne nevyhovujúce. V území sú situované aj menšie vodné toky, resp. odvodňovacie kanále, ktoré v rovinatej, odlesnenej krajine Podunajskej pahorkatiny predstavujú zaujímavé biotopy s významným ekologickým a krajinárskym potenciálom. Cieľom územného systému ekologickej stability je vytvorenie čo najpriaznivejšej štruktúry krajiny. V území, ako sú Preseľany, ktoré je mimoriadne chudobné na ekologické prvky a tiež vzhľadom na dominujúci spôsob využívania územia je pri návrhu ÚSES reálne uvažovať v prvom rade s existujúcimi ekologickými prvkami a len v obmedzenej miere s realizáciou nových prvkov. Z tohto dôvodu je potrebné v území aplikovať navrhované opatrenia, ktoré môžu významnou mierou prispieť ku skvalitneniu prostredia. V záujmovom území sú v rámci tvorby územného systému ekologickej stability vymedzené tieto existujúce prvky:

· 1 regionálny biokoridor

· 4 miestne biocentrá

· 4 miestne biokoridory

· 7 interakčných prvkov

· 2 stromoradia. V súčasnosti sú veľkostné parametre prvkov vyhovujúce, druhové zloženie a pokryvnosť cieľových spoločenstiev sú však takmer u všetkých prvkov čiastočne alebo úplne nevyhovujúce. Medzi negatívne faktory znižujúce ekologickú hodnotu prvkov patrí v prvom rade vysoký výskyt nepôvodných druhov (napr. agát biely) a inváznych druhov (napr. netýkavka žliazkatá). Štruktúra spoločenstiev tiež nie je priaznivá. Vymedzené existujúce prvky MÚSES (tab. č. 15) tvoria prevažne porasty nelesnej drevinovej vegetácie, v prípade (MBc1 Manna) aj lesný porast. Mnohé prvky predstavujú kombináciu vodného prvku, mokraďových spoločenstiev a nelesnej drevinovej vegetácie.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 42/69 Tab. č. 15: Zoznam existujúcich vymedzených prvkov MÚSES Preseľany Označenie Názov Charakteristika Rozloha prvku v obvode PPÚ [m2] MBc1 Manna lesný porast 159 069 MBc2 Mancickov dvor nelesná drevinová vegetácia, lúčne 42 889 spoločenstvá, vodný prvok MBc3 Vrbina nelesná drevinová vegetácia, 7 446 MBc4 Pažiť nelesná drevinová vegetácia, lúčne 33 916 spoločenstvá, vodný prvok MBk1 Oponický kanál hydrický koridor, brehové porasty 10 502 MBk2 Belinský kanál hydrický koridor, brehové porasty 25 692 MBk3 Maninský potok hydrický koridor, brehové porasty 48 602 MBk4 Čermany nelesná drevinová vegetácia 17 295 IP1 Dlhé Lúky líniový prvok, nelesná drevinová 7 679 vegetácia IP2 Boťanovký Kanál vodný kanál, líniový prvok, 11 299 nelesná drevinová vegetácia IP3 Dolné Lúky líniový prvok, nelesná drevinová 5 935 vegetácia IP4 Nad tehelňou líniový prvok, nelesná drevinová 2 503 vegetácia IP5 Chrástočka líniový prvok, nelesná drevinová 22 014 vegetácia IP6 Tretí klas líniový prvok, nelesná drevinová 6 884 vegetácia IP7 Pindeš líniový prvok, nelesná drevinová 1 829 vegetácia S1 - líniový prvok, nelesná drevinová 3 862 vegetácia S2 - líniový prvok, nelesná drevinová 3 152 vegetácia spolu 410 568

Celková výmera vymedzených existujúcich ekologických prvkov v obvode PPÚ je 41,06 ha. Do návrhu VZFUÚ sa všetky biokoridory, biocentrá, interakčné prvky a stromoradia započítavajú v celej ich výmere. Zároveň je potrebné počítať s opatreniami smerujúcimi k zlepšeniu ekologickej kvality týchto prvkov. Pre zachovanie a zlepšenie funkčnosti prvkov ÚSES odporúčame nasledovné základné typy opatrení:

· odstránenie skládok odpadu

· odstraňovanie inváznych druhov

· údržba a revitalizácia brehových porastov

· kosenie trávo-bylinných porastov

· odstraňovanie odumretej biomasy

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 43/69 · zachovanie a skvalitnenie štruktúry prírodných území

· zlepšenie podmienok pre cieľové druhy a spoločenstvá

· ochranu poľnohospodárskej pôdy proti vodnej erózii

· vytvorenie nových biotopov pre živočíšstvo

· obmedzovanie ruderalizácie vhodným spôsobom hospodárenia.

Obr. č. 18: Miestne biocentrum MBc3 Vrbina

5.6.4. Stupeň ekologickej stability

Na základe výsledkov uvedených v dokumente MÚSES pre účely pozemkových úprav v k. ú. Preseľany je územie v obvode PPÚ hodnotené ako krajina s veľmi nízkou ekologickou stabilitou. Koeficient ekologickej stability (KES) vypočítaný podľa metodiky Reháčková, Pauditšová (2007) dosahuje hodnotu 1,12. Dôvodom je vysoká prevaha veľkoblokovo poľnohospodársky využívanej pôdy (obr. č. 19 a č. 20) a veľmi nízky podiel ekologicky stabilnejších plôch, najmä lesov a ostatnej drevinovej vegetácie. V území síce existuje sieť vodných kanálov, z ktorých mnohé majú aj sprievodnú zeleň, ale po kvalitatívnej stránke ide často o porasty menej hodnotné, často s vysokým zastúpením ruderálnych druhov.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 44/69 Obr. č. 19: Využitie územia v obvode PPÚ Preseľany na základe súčasnej krajinnej štruktúry

vodné prvky NDV nespevnené cesty NDV 0,65 % plošná 0,50 % líniová 0,83 % 1,37 % ruderalizované plochy 0,45 % lesy 1,58 % ostatné plochy 0,32 % vinice 2,06 %

orná pôda 92,24 %

Z týchto dôvodov hovoríme o krajine s veľmi nízkou ekologickou stabilitou a s potrebou realizácie nových ekostabilizačných prvkov a ekostabilizačných manažmentových opatrení.

Obr. č. 20: Dominujúci spôsob využitia územia v obvode PPÚ Preseľany – orná pôda vo východnej časti územia

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 45/69

6. NÁVRH SPOLOČNÝCH A VEREJNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ

6.1. Návrh komunikačných zariadení a opatrení (cestnej siete)

Návrh siete poľných ciest vychádza zo zhodnotenia existujúceho stavu intenzity poľnohospodárskej dopravy v území a z predpokladanej potreby komunikačných systémov v novom usporiadaní územia na základe projektu pozemkových úprav. Vychádzalo sa pritom hlavne z teoretického stanovenia priemernej intenzity poľnohospodárskej dopravy, ktorá pre riešené územie vychádza ako slabá resp. základná (slabá intenzita počet prejazdov menej ako 20 za deň, základná intenzita 21- 50 prejazdov za deň), čo je z hľadiska zaťaženia stredná až ľahká doprava. Pri navrhovaní ciest bol zohľadnený výškopis, spracované boli vzorové priečne a pozdĺžne profily (viď. prílohová časť). Ak príde ku križovaniu plánovaných ciest s inžinierskymi sieťami, je ich potrebné uložiť do chráničiek, minimálne pod úroveň mrazového bodu (80 cm). Sieť poľných ciest v katastrálnom území Preseľany je primeranej kvality. Je potrebné zrekonštruovať existujúce spevnené cesty HPC1, HPC3, HPC4, HPC5, HPC7. Pri cestách HPC2, HPC6, HPC8, HPC9 je potrebné nanovo vybudovať cestné teleso a následne asfaltový kryt vozovky. Tieto opatrenia súvisia s tým, že sa mení kategória cesty a smerové a výškové vedenie trasy cesty. Pri cestách HPC10, HPC11, VPC1, VPC2, PPC1, PPC8 a PPC14 sa počíta s vybudovaním nového cestného telesa s povrchom spevneným štrkodrvou. Plánuje sa aj výstavba nových prístupových poľných ciest PPC1 až PPC19. V rámci VZFUÚ sa nenavrhuje zriadenie nových výjazdov na regionálne komunikácie zo siete poľných ciest, pretože všetky existujúce aj navrhované poľné cesty budú napojené na sieť miestnych komunikácií, resp. budú napojené na hospodársky dvor. Všetky pripojenia na miestne komunikácie je potrebné navrhnúť s asfaltovým krytom v minimálnej dĺžke 20 m od konca miestnej komunikácie, a to aj v prípade nespevnených poľných ciest. Komplexný návrh komunikačných zariadení a opatrení tvorí: 1. Návrh opatrení existujúcej cestnej siete (komunikačné zariadenia) 2. Návrh novej cestnej siete (komunikačné zariadenia).

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 46/69 6.1.1. Návrh opatrení existujúcej cestnej siete (komunikačné zariadenia a opatrenia)

Sieť existujúcich poľných ciest je v tvoria v súčasnosti prevažne spevnené cesty, pre cesty s nespevneným povrchom je navrhnutá jeho zmena na spevnený. Pre existujúce cesty je v obvode PPÚ Preseľany vypracovaný súbor opatrení, ktoré majú zlepšiť stav komunikácií. Navrhované opatrenia sú nasledovné:

· spevnenie povrchu cesty

· predĺženie cesty

· vyčistenie prícestných priekop

· vyčistenie priepustov

· vybudovanie výhybní

· rekonštrukcia mosta cez Belinský kanál. Zoznam existujúcich poľných ciest v obvode PPÚ Preseľany s ich navrhovanými parametrami a opatreniami je uvedený v tab. č. 16.

Tab. č. 16: Návrhy opatrení pre existujúce poľné cesty v obvode PPÚ Preseľany Názov Kategória Výmera Dĺžka Povrch Povrch Popis Opatrenie [m2] [m] existujúci návrh HPC1 P 4,0/30 8303 1062 asfalt asfalt 4m koruna rekonštrukcia HPC10 P 4,0/30 4527 790 nespevnený štrkodrva 4m koruna výstavba HPC11 P 4,0/30 10387 1785 nespevnený štrkodrva 4m koruna výstavba HPC2 P 4,0/30 6730 1178 nespevnený asfalt 4m koruna výstavba HPC3 P 4,0/30 3862 330 asfalt asfalt 4m koruna rekonštrukcia HPC4 P 4,0/30 2878 622 asfalt asfalt 4m koruna rekonštrukcia HPC5 P 4,0/30 9876 1028 asfalt asfalt 4m koruna rekonštrukcia HPC6 P 4,0/30 3820 598 nespevnený asfalt 4m koruna výstavba HPC7 P 4,0/30 2645 290 asfalt asfalt 4m koruna rekonštrukcia HPC8 P 4,0/30 10609 1859 nespevnený asfalt 4m koruna výstavba HPC9 P 4,0/30 3225 568 nespevnený asfalt 4m koruna výstavba PPC1 P 3,0/30 5087 1087 nespevnený štrkodrva 3m výstavba PPC10 P 3,0/30 4842 870 nespevnený zhutnený 3m výstavba PPC2 P 3,0/30 1983 449 nespevnený zhutnený 3m výstavba PPC8 P 3,0/30 3793 815 nespevnený štrkodrva 3m výstavba PPC9 P 3,0/30 1902 287 nespevnený zhutnený 3m výstavba 3m + 1m VPC1 P 4,0/30 5120 898 nespevnený štrkodrva krajnica výstavba 3m + 1m VPC2 P 4,0/30 4721 802 nespevnený štrkodrva krajnica výstavba

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 47/69 3m + 1m VPC3 P 4,0/30 3351 511 nespevnený štrkodrva krajnica výstavba Vysvetlivky: HPC – hlavná poľná cesta, VPC – vedľajšia poľná cesta, PPC – prístupová poľná cesta

6.1.2. Návrh novej cestnej siete (komunikačné zariadenia a opatrenia)

Komplexný návrh komunikačných zariadení obsahuje aj cesty, ktoré budú dopĺňať existujúcu cestnú sieť. Zoznam navrhovaných poľných ciest v obvode PPÚ Preseľany s ich parametrami je uvedený v tab. č. 17.

Tab. č. 17: Navrhované cesty v obvode PPÚ Preseľany Názov Kategória Výmera Dĺžka Povrch Povrch Popis [m2] [m] existujúci návrh

PPC11 P 3,0/30 4474 711 nespevnený zhutnený 3m PPC12 P 3,0/30 4143 596 nespevnený zhutnený 3m PPC13 P 3,0/30 3156 437 nespevnený zhutnený 3m PPC14 P 3,0/30 7327 1207 nespevnený štrkodrva 3m PPC15 P 3,0/30 6150 1264 nespevnený zhutnený 3m PPC16 P 3,0/30 3938 845 nespevnený zhutnený 3m PPC17 P 3,0/30 4429 915 nespevnený zhutnený 3m PPC18 P 3,0/30 793 172 nespevnený zhutnený 3m PPC19 P 3,0/30 6342 1332 nespevnený zhutnený 3m PPC3 P 3,0/30 4309 936 nespevnený zhutnený 3m PPC4 P 3,0/30 3896 658 nespevnený zhutnený 3m PPC5 P 3,0/30 6405 1367 nespevnený zhutnený 3m PPC6 P 3,0/30 2739 547 nespevnený zhutnený 3m PPC7 P 3,0/30 4965 1039 nespevnený zhutnený 3m

Vysvetlivky: PPC – prístupová poľná cesta

Pri spracovaní návrhových parametrov poľných ciest sa vychádzalo z existujúceho digitálneho modelu reliéfu, kde sa pre jednotlivé poľné cesty navrhlo ich smerové a výškové vedenie trasy cesty a vzorové priečne profily pre jednotlivé kategórie a úseky ciest. Plošné vymedzenie telesa jednotlivých ciest bolo definované ako prienik vzorových priečnych profilov s terénom. Takto určené návrhové parametre ciest a ich plošné vymedzenie sa

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 48/69 použijú pri spracovaní projektovej dokumentácie súboru stavieb SZO a spracovaní návrhu rozdeľovacieho plánu v ďalších etapách projektu pozemkových úprav. Zlepšenie stavu komunikačných zariadení a opatrení v záujmovom území dokumentuje aj porovnanie súčasného a navrhovaného stavu (tab. č. 18).

Tab. č. 18: Porovnanie rozsahu cestnej siete Stav Celková plocha cestnej siete Celková dĺžka cestnej siete (ha) (km) súčasný 9,7661 12,026 navrhovaný 16,0728 27,855 nárast + 6,3067 + 15,829

Podrobný návrh siete poľných ciest predstavujúcich spoločné zariadenia je spracovaný na mape č. 8.

6.2. Návrh vodohospodárskych a hydroekologických zariadení a opatrení

V záujmovom území sa uvažuje so zriadením suchého poldra (obr. č 21). Polder má byť vybudovaný na lokalite Liahne na zachytenie vôd z prívalových dažďov zo svahov v centrálnej časti územia. Jeho výmera je 21 257 m2. Pre existujúce vodohospodárske zariadenia platí doterajší režim.

Obr. č. 21: Suchý polder na lokalite Liahne

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 49/69 Podrobný návrh parametrov poldra je spracovaný vo výkresovej časti samostatnej dokumentácie SZO. Plošné vymedzenie telesa jednotlivých prvkov bolo definované zameraním skutočného stavu v teréne a z výkresovej dokumentácie. Takto určené plošné vymedzenie sa použije pri spracovaní projektovej dokumentácie súboru stavieb SZO a spracovaní návrhu rozdeľovacieho plánu v ďalších etapách projektu pozemkových úprav.

6.3. Návrh protieróznych a pôdoochranných zariadení a opatrení

Vzhľadom na preukázanú vodnú eróziu v západnej časti územia navrhujeme realizovať vegetačné opatrenia s protieróznou funkciou. Túto funkciu najlepšie plnia trvalé trávnaté porasty resp. porasty drevín. V rámci VZFUÚ je navrhnutých 5 protieróznych opatrení (tab. č. 19), ktoré sú priestorovo znázornené na obr. č. 22. Súčasťou protieróznych opatrení by mali byť príslušné agrotechnické opatrenia napr. používanie minimalizačných a pôdoochranných pestovateľských technológií (mapa č. 11).

Tab. č. 19: Protierózne opatrenia v obvode PPÚ Preseľany

Názov Opis Výmera [m2]

ER1 vsakovací pás 2038 ER2 prielohová priekopa 7170 ER3 prielohová priekopa 4253 ER4 vsakovací pás 3867 ER5 vsakovací pás 1618 Spolu 18946

Obr. č. 22: Rozmiestnenie protieróznych opatrení v obvode PPÚ Preseľany

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 50/69 6.4. Návrh plôch na poľnohospodárske účely

V rámci VZFUÚ je navrhovaná 1 funkčná plocha určená na poľnohospodárske účely a to FP1 – hnojisko pri poľnej ceste HPC1 vo východnej časti územia s výmerou 0,82 ha.

6.5. Návrhy na zlepšenie ekologickej kvality krajiny a kvality životného prostredia

Pri navrhovaní ekologických opatrení bol rešpektovaný aktuálny stav územia z hľadiska zastúpenia ekostabilizačných prvkov. Návrhová časť MÚSES pre účely pozemkových úprav v k. ú. Preseľany, z ktorej boli ekologické opatrenia prevzaté, obsahuje návrhy týkajúce sa plošných a líniových ekostabilizačných prvkov. Pri líniových prvkoch sa prihliada na ich ekologickú, krajinnoekologickú, protieróznu, ale aj estetickú funkciu. Pri plošne rozsiahlejších prvkoch je podstatná najmä ich biocentrická funkcia, plošne menej rozsiahle prvky (interakčné prvky) plnia funkciu konektivity a dopĺňajú tzv. ekologickú sieť na miestnej úrovni. Na zlepšenie ekologickej kvality krajiny a kvality životného prostredia sú v rámci VZFUÚ navrhnuté nové ekologické prvky - ekologické opatrenia vychádzajúce z MÚSES. Ich zoznam je uvedený v tab. č. 20.

Tab. č. 20: Nové ekologické prvky - ekologické opatrenia v obvode PPÚ Preseľany Označenie Názov Charakteristika Rozloha biokoridoru v obvode PPÚ [m2] nMBk5 Barančiar nelesná drevinová vegetácia 39 055 nMBk6 Godola nelesná drevinová vegetácia 60 668 nMBk7 Vinice nelesná drevinová vegetácia 31 908 nIP8 Dolina líniový prvok, nelesná drevinová 1 715 vegetácia nS3 - líniový prvok, nelesná drevinová 2 250 vegetácia nS4 - líniový prvok, nelesná drevinová 1 396 vegetácia nS5 - líniový prvok, nelesná drevinová 5 501 vegetácia nS6 - líniový prvok, nelesná drevinová 4816 vegetácia spolu 147 309

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 51/69 Všetky navrhnuté prvky plnia okrem ekostabilizačnej funkcie aj významnú protieróznu funkciu, keďže sú lokalizované v miestach potenciálne ohrozovaných eróziou.

7. STAV UŽÍVACÍCH A VLASTNÍCKYCH POMEROV

7.1. Rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy

7.1.1. Súčasný stav a spôsob využívania pôdneho fondu

Záujmové územie je intenzívne poľnohospodársky využívané a poľnohospodárska pôda tvorí približne 95,5 % plochy obvodu projektu pozemkových úprav. Poľnohospodársku výrobu v území zabezpečuje prevažne Poľnohospodárske družstvo Ponitrie Preseľany. Okrem neho hospodária na poľnohospodárskej pôde aj Poľnohospodárske družstvo Horné Obdokovce a súkromne hospodáriaci roľníci (SHR), ktorým bolo v rámci konania podľa §15 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách vyčlenených do náhradného užívania 25 parciel o celkovej výmere 190 398 m2. Rastlinná výroba je zameraná na pestovanie pšenice, jačmeňa, repky ozimnej, cukrovej repy a kukurice na osivo. Existujúce vinohrady zodpovedajú požiadavkám na výsadbu vinohradov. Predmetná lokalita patrí do Nitrianskej vinohradníckej oblasti.

7.1.2. Zásady delimitácie pôdneho fondu

Prvým krokom k rozhraničeniu pôdneho fondu bolo účelové mapovanie v rámci projektu pozemkových úprav, kde na základe miestneho prešetrovania v teréne a následného zamerania bol zmapovaný skutočný stav v území. Na základe výsledkov šetrenia a merania zmien bola komisionálnym spôsobom určená hranica medzi LPF a PPF, ktorá bola dodatočne zameraná. Nezastupiteľnú funkciu plnila aj aktuálna ortofotomapa z daného územia, ktorej rozlišovacia schopnosť 1 pixel = 0,2 m dáva dobrý informačný obraz o území a bola intenzívne využívaná pri miestnom šetrení, meračských prácach, vektorizácii, interaktívnom spracovaní a početných analýzach a syntézach daného územia.

Výsledky delimitácie pôdneho fondu:

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 52/69 a) do lesného pôdneho fondu boli delimitované pôdy označené ako plochy L1, L2, L3, L4 rovnakého druhového zloženia ako JPRL č. 3002 o celkovej výmere približne 2,1 ha b) na nepoľnohospodárske účely bolo delimitovaných približne 0,9 ha lesnej pôdy, označenej ako plocha E17 (parcela KN-C 10436/2 – JPRL 1173 A) c) na nepoľnohospodárske účely bolo delimitovaných cca 8 ha poľnohospodárskej pôdy d) bola spresnená plocha vinohradov – z dôvodu nepresnej evidencie v katastri nehnuteľností sa plocha znížila o takmer 17 ha. Veľké zmeny v zastúpení jednotlivých druhov pozemkov však nenastali, keďže ide o územie, kde je poľnohospodárska pôda intenzívne využívaná. K zmenám príde len z dôvodov potreby vybudovania ekologických, vodohospodárskych, komunikačných a protieróznych opatrení. Pre názornú ukážku ako sa vyvíja pôdny fond v katastrálnom území Preseľany prikladáme nasledovnú tabuľku pomerného zastúpenia druhov pozemkov (tab. č. 21):

Tab. č. 21: Pomerné zastúpenie druhov pozemkov podľa jednotlivých operátov Kód druhu Podľa stavu KN Podľa stavu KLADMER pozemku Výmera (ha) % Výmera (ha) % 02 928,14 91,15 942,31 92,54 04 37,91 3,72 20,95 2,06 07 5,99 0,59 0,00 0,00 10 14,77 1,45 15,88 1,56 11 9,62 0,94 9,75 0,96 13 3,62 0,36 3,03 0,30 14 18,23 1,79 26,35 2,59 Spolu: 1018,28 100,00 1018,28 100,00

7.2. Vymedzenie plôch pre pôdohospodárstvo

7.2.1. Posúdenie zámerov v zmenách užívacích pomerov

Najväčším poľnohospodárskym podnikom hospodáriacim v katastri Preseľany je Poľnohospodárske družstvo Ponitrie Preseľany, ktoré podľa evidencie v katastri nehnuteľností (KN) užíva približne 788 ha poľnohospodárskej pôdy. Do náhradného užívania bolo vyčlenených v obvode PPÚ 26 pozemkov o celkovej výmere 27,53 ha. Zoznam vyčlenených náhradných pozemkov je uvedený v tab. č. 22.

Tab. č. 22: Pomerné zastúpenie druhov pozemkov podľa jednotlivých operátov

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 53/69 Číslo pozemku Užívateľ Výmera [m2] Poľnohospodársky podnik

11620/2-1 Kamencay Jozef 27175 PD Preseľany 11620/1-2 Adamčík Dominik 16540 PD Preseľany 11620/1-3 Adamčík Vladimír 16541 PD Preseľany 11620/1-4 Nedeľková Irena 11341 PD Preseľany 11620/2-5 Kamencayová Adela 2104 PD Preseľany 12267/1-6 Jakubička Otto 7500 PD Horné Obdokovce 12267/1-7 Hruboň Ivan 16834 PD Horné Obdokovce 11620/1-8 Varga Jozef 745 PD Preseľany 11620/1-9 Varga Ľudovít 745 PD Preseľany 11620/1-10 Molnárová Emília 13584 PD Preseľany 11620/1-11 Bubla Emil 9262 PD Preseľany 11620/1-12 Martiníková Valéria 5530 PD Preseľany 10590/5-13 Mináriková Pavlína 7995 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-14 Candrák Filip 2968 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-15 Candrák Milan 5883 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-16 Nedeľková Irena 7270 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-17 Adamčík Dominik 2788 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-18 Adamčík Vladimír 5712 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-19 Bubla Emil 4153 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-20 Bubla Jozef 3851 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-21 Adamik Dominik 5937 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-22 Bubla Jozef 4754 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-23 Adamčík Dominik 1031 Školský poľn. podnik Oponice 10590/5-24 Adamčík Vladimír 1030 Školský poľn. podnik Oponice 12267/1-25 Gubáňová Margita 9125 PD Horné Obdokovce 12267/1-26 Jánska Matilda 84900 PD Horné Obdokovce spolu 26 275298

Na lesnej pôde vykonávajú hospodársku činnosť Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica o výmere 14,8 ha podľa stavu KN. Doteraz neboli prinavrátené žiadne lesné pozemky vlastníkom na hospodárenie v obvode PPÚ. Prehľad súčasného užívania pozemkov je uvedený v tab. č. 23 a na mape č. 13.

Tab. č. 23: Súčasné užívanie pozemkov Užívatelia Výmera [ha] PD Ponitrie Preseľany 777,67 PD v Horných Obdokovciach 101,97 Školský poľnohospodársky podnik Oponice 81,87 Vyčlenené náhradné pozemky 27,53 Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica 14,77 Hydromeliorácie, š. p. Bratislava 8,81

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 54/69 SVP, š. p. Banská Štiavnica 3,69 Obec Preseľany 0,98 Teheľňa Preseľany, s.r.o. Preseľany 0,97 spolu: 1018,25

Podstatnejšie zmeny v doterajšom hospodárení v obvode PPÚ sa nepredpokladajú. Tieto skutočnosti boli zistené z dotazníkov doručovaných pri zverejnení Registra pôvodného stavu (RPS). Tieto zmeny sa upresnia po naprojektovaní a odsúhlasení verejných a spoločných zariadení a opatrení, odsúhlasení zásad pre umiestnenie nových pozemkov a počas spracovania umiestňovacieho a rozdeľovacieho plánu.

7.2.2. Návrh na umiestnenie nových druhov pozemkov

S vyčlenením plôch pre špeciálne kultúry sa v danom území v súčasnosti neuvažuje. S vyčlenením účelových plôch pre lesné hospodárstvo sa neuvažuje, ich vyčlenenie sa posúdi pri spracovaní nového LHP.

7.3. Vymedzenie plôch pre účelové poľnohospodárske zariadenia

V k. ú. Preseľany sa nachádza funkčné hospodárske stredisko užívané Poľnohospodárskym družstvom Ponitrie Preseľany. Terajšia výmera plôch v areáli je postačujúca. Nároky na záber územia nie sú. S rozširovaním areálu a výstavbou nových objektov sa neuvažuje. Výhľadovo sa predpokladá zriadiť poľné hnojisko o výmere 0,82 ha na konci asfaltovej cesty HPC1 v lokalite „Boťanovské“.

7.4. Vlastníctvo štátu a obce v RPS

Vlastníctvo štátu v obvode PPÚ Preseľany predstavuje pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF), Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., Lesov SR (LSR), Železníc SR, Čsl. Štátu MNV Preseľany (v správe Obvodného úradu v Nitre) a Čsl. Štátu ONV Topoľčany (v správe Obvodného úradu v Nitre). Obecné vlastníctvo predstavuje vlastníctvo Obce Preseľany, Obce Kamanová, Obce Koniarovce, Obce Belice, Obce Hrušovany a vlastníctvo Obce Čermany. Pre účely

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 55/69 spoločných zariadení a opatrení sa použijú v nadväznosti na aktuálne platný Zákon č. 330/1991 Zb. (účinnosť novely zákona od 1.1.2008) § 11 ods. 7 najprv pozemky vo vlastníctve štátu v poradí pôvodné neknihované pozemky, ďalšie pozemky štátu a pozemky obce. Vlastnícke pomery sú znázornené na mape č. 14, v prílohe.

Tab. č. 24: Vlastníctvo obce a štátu v RPS Výmera Výmera neknihovaných ostatných Výmera Os. č. Vlastník parciel parciel [m2] [m2] [m2] 1973 Obec Čermany 0 22798 22798 1972 Obec Belince 0 2000 2000 1974 Obec Hrušovany 0 2000 2000 1975 Obec Kamanová 0 2000 2000 1976 Obec Koniarovce 0 2000 2000 1977 Obec Preseľany 85445 6664 92109 SR - Slovenský pozemkový fond, 2397 60631 671950 732581 Bratislava SR - Slovenský vodohospodársky 2399 51514 565 52079 podnik, š.p. Banská Štiavnica SR - Lesy Slovenskej republiky, 2405 0 3028 3028 š.p. Banská Bystrica 479 Čsl. štát -MNV Preseľany, SR 34020 0 34020 477 Čs.štát ONV Topoľčany 259 0 259 2408 SR - Železnice SR, Bratislava 635 0 635 232504 713004 945508

Tab. č. 25: Prehľad majoritných vlastníkov v obvode PPÚ Výmera spolu Vlastník [m2] SLOVENSKÁ REPUBLIKA-SLOVENSKÝ POZEMKOVÝ FOND, Búdková 732581 36, 817 15 Bratislava RÍMSKO-KATOLÍCKA CIRKEV FARNOSŤ PRESEĽANY, č. 67 526312 HÝROŠ Ladislav PhMr., Jesenského č. 2316, Topoľčany 467256 KVETŇANSKÝ Peter, Soblahovská č. 21/48, Trenčín 458927 BANDLEROVÁ Anna JUDr., Mudrochova č. 20, 949 01 Nitra 382614 BLUM Pavel Ing., Čs. parašutistov č. 1, Bratislava 308818 HECHT Peter MUDr., Za Humnami č. 722/23, Nitra-Chrenová 230020 POLÁKOVÁ Margita Ing. (rod. Maximová), Klinčeková 17, 971 01 Prievidza 215534 POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PONITRIE, PRESEĽANY 213743 MASCINOVÁ Margita (rod. Kittlerová) (SPF) 161047 JANSKÁ Matilda (rod. Vargová), ul. Mieru 42, 955 01 Topoľčany 160405

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 56/69 Výmera spolu Vlastník [m2] HECHT Bedrich, Kmeťkova 8, 949 01 Nitra 152594 VOLDAN Dezider Dr. (SPF) 102442 Obec Preseľany 92109 VARGA Emil Ing., Nerudova 36, 010 01 Žilina 91399 GERHÁT Peter Mgr., Vajanského č. 1946/5, 921 01 Piešťany 68591 GERHÁT Pavol MUDr., Vrbovská cesta č. 4726/16, 921 01 Piešťany 68591 KOŠOVAN Štefan Ing., Preseľany č. p. 185 68155 STERNOVÁ Zuzana (rod. Šimková), Bardošová 12, 801 00 Bratislava 66617 ČERŇAN František (SPF) 57386 Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Radničné námestie č. 8, Banská 52079 Štiavnica KUFFOVÁ Eva MUDr. (rod. Košovanová), Zochova 53, Kežmarok 50751 JAKUBIČKA Jozef, Sedmikrásková č. 2241, 955 01 Topoľčany 42987 CANDRÁK Dezider, 1. mája 342, 956 12 Preseľany 37256 HALMOVÁ Hedviga (rod. Candráková), 1.mája 427, 956 12 Preseľany 37256 ŠIŠKOVÁ Vilma (rod. Kamencayová), s. č. 65, 956 12 Preseľany 34357 Čsl. štát – MNV Preseľany, SR 34020

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 57/69 8. ZHODNOTENIE VPLYVU NAVRHNUTÝCH OPATRENÍ NA POĽNOHOSPODÁRSKE VYUŽÍVANIE

8.1. Komunikačné opatrenia

· rekonštrukcia a úprava úsekov existujúcich ciest zvýši celkovú kvalitu komunikačných zariadení a opatrení

· dobudovanie siete poľných ciest zlepší prístupnosť k pozemkom a zároveň sa zlepší celková priechodnosť katastrálneho územia; cestná sieť je navrhnutá tak, aby nenarušovala organizáciu poľnohospodárskej pôdy a neobmedzovala obhospodarovanie pôdnych celkov

· skvalitnením cestnej siete sa výrazne zníži riziko poškodzovania okolitých pozemkov prejavujúceho sa najčastejšie záberom pôdy, zhutňovaním a odnosom pôdy, ničením vegetačnej pokrývky a pod.

· pre vlastníkov a užívateľov pozemkov vyplynú požiadavky dodržovať zásady týkajúce sa zabezpečenia plnej funkčnosti odvodňovacích priekop a objektov na cestnom telese.

8.2. Vodohospodárske opatrenia

Z hľadiska vodohospodárskych opatrení nevyplývajú pre vlastníkov a užívateľov pôdy špeciálne požiadavky. Štandardnými požiadavkami sú: neznečisťovať vodohospodárske zariadenia a ich okolie a dodržiavať zásady týkajúce sa zabezpečenia plnej funkčnosti vodohospodárskych zariadení.

8.3. Protierózne a pôdoochranné opatrenia

· pre vlastníkov a užívateľov pozemkov vyplývajú z hľadiska protieróznych a pôdoochranných opatrení obmedzenia súvisiace s ochranou pôdy vyplývajúcou z legislatívy

· pri poľnohospodárskych prácach je potrebné používať mechanizáciu s čo najmenšími statickými a dynamickými účinkami, s cieľom vylúčenia alebo aspoň obmedzenia, všetkých negatívnych účinkov na pôdu a vegetačné porasty.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 58/69

8.4. Ekologické a krajinotvorné opatrenia

Ekologické a krajinotvorné opatrenia sa svojimi dopadmi na krajinu prelínajú s inými opatreniami, najčastejšie protieróznymi a vodohospodárskymi, prípadne aj komunikačnými, z čoho vyplýva kumulované dodržiavanie zásad. Pre vlastníkov a užívateľov pozemkov vyplýva z ekologických a krajinotvorných opatrení dodržiavanie zásad týkajúcich sa zabezpečenia ich plnej funkčnosti, ide predovšetkým o rešpektovanie veľkosti pozemkov, ktoré sú určené na ekologické opatrenia, nepoškodzovať a neznižovať kvalitu vegetačných porastov, ktoré najčastejšie predstavujú ekologické opatrenia. V návrhu VZFUÚ sa počíta s doplnením siete existujúcich biokoridorov o 3 nové prvky nMBk5 Barančiar, nMBk6 Godola a nMBk7 Vinice. Cieľom je vytvorenie nových biotopov nelesnej drevinovej vegetácie s priaznivým druhovým zložením a vytvorenie biotopov, ktoré podporia potravové a topické nároky organizmov. Významnú funkciu v systéme ekologickej stability budú mať navrhované stromoradia (nS3 až nS6) a navrhovaný interakčný prvok (nIP8). Tieto prvky sú navrhované na realizáciu najmä z dôvodu krajinotvorného a tiež z dôvodu ochrany pôdy pred eróziou a sú situované pri cestách a na katastrálnej hranici. Výsadby týchto ekologických prvkov budú realizované ako porasty nelesnej drevinovej vegetácie s prevahou prirodzených druhov drevín. Všetky vymedzené ekologické opatrenia existujúce aj navrhované sú znázornené v mape č. 9.

8.5. Celkové vyhodnotenie vplyvu navrhnutých opatrení na ekologickú stabilitu krajiny

Akceptovaním zásad a aplikovaním opatrení vyplývajúcich z navrhovaných komunikačných, ekologických, protieróznych a krajinotvorných zariadení v praxi je predpoklad, že spolu s dodržiavaním manažmentových opatrení, ktoré vyplývajú z návrhu MÚSES sa napriek pretrvávajúcemu dominantnému spôsobu využívania územia na poľnohospodárske účely, zvýši celková ekologická kvalita územia. Numerickým vyjadrením ekologickej stability prostredníctvom koeficientu ekologickej stability sa obvod PPÚ neposunie do vyššej kategórie, ostane klasifikovaný ako krajina s nízkou ekologickou stabilitou. Ale je potrebné zdôrazniť, že tento číselný ukazovateľ v sebe nezahŕňa dopady aplikovaných opatrení, ktoré nie je možné kvantifikovať a následne premietnuť do výpočtov. Ide hlavne o opatrenia zamerané na zvýšenie kvality existujúcich prvkov a zníženie ruderalizácie územie. Funkčnosť novo realizovaných ekologických prvkov sa v plnej miere prejaví až o niekoľko rokov resp. desaťročí, ale v konečnom dôsledku očakávame, že sa celková ekologická stabilita územia zvýši, či už z pohľadu hodnotenia ochrany abiotickej či biotickej zložky krajiny. Realizáciou ekologických opatrení sa zvýši ekostabilizačná funkcia

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 59/69 celého územia, zvýši sa ochranu pôdneho fondu hlavne v dôsledku zníženia účinkov veternej erózie.

9. BILANCIA PLÔCH URČENÝCH NA POKRYTIE POTRIEB PRE SPOLOČNÉ A VEREJNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA

použité potrebná výmera [m2] obec SR vlastníci komunikačné ZO 160728 85445 75283 0

vodohospodárske ZO 97378 0 97378 0

ekologické ZO - biocentrá,

457635 0 457635 0

a biokoridory i n e d a

i protierózne ZO 40203 0 40203 0 r a z

é n č o

l ostatné ZO - funkčné plochy 13804 0 13804 0 o p s SPOLU spoločné 769748 85445 684303 0

zariadenia

komunikačné ZO 0 0 0 0

a i n

e vodohospodárske ZO 0 0 0 0 d a i r a

z ekologické ZO 0 0 0 0

é n j e

r funkčné plochy 0 0 0 0 e v SPOLU verejné zariadenia 0 0 0 0

SPOLU spoločné a 769748 85445 684303 0 verejné zariadenia

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 60/69

10. PLÁN VŠEOBECNÝCH ZÁSAD FUNKČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia reprezentujú nástroj, ktorým sa navrhuje optimálne usporiadanie a využitie územia v obvode PPÚ, pričom sa zohľadňujú pozemkové vlastníctva, ostatný nehnuteľný poľnohospodársky a lesný majetok a akceptujú sa požiadavky a obmedzenia vyplývajúce z ochrany životného prostredia. Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia určuje zásady využívania jednotlivých celkov územia, zohľadňujúce všetky realizované hodnotenia týkajúce sa návrhu racionálneho a ekologicky priaznivého usporiadania pôdy v obvode pozemkových úprav, a to najmä: návrh cestnej siete, delimitáciu pôdy, protieróznu ochrana pôdy, vodohospodárske a hydroekologické opatrenia, biologické a ekologické limity a opatrenia ako aj iné prípadné legislatívne limity a obmedzenia.

Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia Cieľom Plánu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia je stanovenie optimálneho spôsobu funkčného využívania územia v obvode projektu pozemkových úprav, zohľadňujúceho technické, biologické, ekologické limity rozvoja územia, ale aj ekonomické a právne opatrenia, ktoré sú v súlade s cieľmi pozemkových úprav. V Pláne všeobecných zásad funkčného usporiadania územia sú zariadenia a opatrenia členené na:

· komunikačné

· ekologické a krajinotvorné

· vodohospodárske

· agrotechnické.

Komunikačné zariadenia a opatrenia sú v území reprezentované sieťou spevnených a nespevnených komunikácií. Kostru tvoria existujúce hlavné poľné cesty: HPC1, HPC2, HPC3, HPC4, HPC5, HPC7, HPC8, HPC9, HPC10, HPC11 a VPC1. V území sa nachádzajú aj poľná cesta PC8, vedľajšia poľná cesta VPC3, prístupové poľné cesty PPC1 a PPC15 a lesná cesta LES3. Tieto cesty sú prevažne nespevnené,

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 61/69 asfaltový povrch majú len cesty HPC1, HPC3, HPC4, HPC5, HPC7. V rámci navrhovaných opatrení sa plánuje spevnenie povrchu cestného telesa v prípade nespevnených ciest, v prípade spevnených sa počíta s ich rekonštrukciou. Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia počíta s doplnením existujúcej siete poľných ciest navrhovanými prístupovými poľnými cestami: PPC3, PPC4, PPC5, PPC6, PPC7, PPC11, PPC12, PPC13, PPC14, PPC15, PPC16, PPC17, PPC18, PPC19. Tieto cesty sú navrhované so zhutneným povrchom. Po realizácii komunikačných zariadení a opatrení bude v obvode PPÚ 27,855 km. Uvedené cesty budú v prvom rade zabezpečovať prístup na pozemky pre poľnohospodárske mechanizmy, niektoré je možné využiť aj na iné účely (preprava, rekreácia a pod.).

Ekologické a krajinotvorné zariadenia a opatrenia majú zabezpečiť zvýšenie ekologickej stability územia. Ekologické prvky premietnuté do plánu VZFUÚ vychádzajú z vypracovanej dokumentácie Miestneho územného systému ekologickej stability pre pozemkové úpravy v k. ú. Preseľany (2008). Kostru ekologických opatrení a zariadení tvoria existujúce prvky, ktoré majú plošný alebo líniový charakter. Na miestnej úrovni boli vyčlenené 4 existujúce líniové prvky (biokoridory), 4 plošné prvky (biocentrá) a 7 interakčných prvkov. Do plánu VZFUÚ sú premietnuté aj novonavrhované ekologické opatrenia a zariadenia: 3 miestne biokoridory, 1 interakčný prvok a 4 stromoradia. Tieto zariadenia a opatrenia majú okrem prioritnej ekostabilizačnej funkcie aj protieróznu funkciu a významný krajinotvorný a estetický potenciál.

Vodohospodárske zariadenia a opatrenia sú v obvode PPÚ reprezentované vodnými kanálmi, vodnými plochami a zavlažovacími zariadeniami. Ako nový prvok je navrhovaný polder s celkovou výmerou 2,12 ha.

Priestorový priemet všetkých vyššie uvedených požiadaviek a limitov prezentuje mapa č. 15 – Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode PPÚ v Preseľanoch.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 62/69 11. LITERATÚRA

¨ Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002, Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR, Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s.

¨ Džatko, M., Ilavská, B. 2005: Metodická príručka: Využívanie výsledkov hodnotenia pôd a územia pre projektovanie pozemkových úprav a ochranu poľnohospodárskej pôdy, Bratislava, VUPOP, 48 s.

¨ Futák, J., 1980: Fytogeografické členenie M 1 : 1 000 000. In: Mazúr, E. a kol., 1982: Atlas SSR, Slovenský ústav geografie a kartografie SAV, Bratislava

¨ Gajdoš, P. a kol., 2005: NPR Parížske močiare, Krajina, biodiverzita a ochrana prírody, ÚKE SAV, KEaE FPV v Nitre, vyd. NOI, Nitra, 195 s.

¨ Hraško, J. a kol., 1991: Morfogenetický klasifikačný systém pôd ČSFR. VÚPÚ, Bratislava, 2. doplnené vydanie, 106 s.

¨ Jambor, P., Ilavská, B., 1989: Metodika protierózneho obrábania pôdy, Bratislava, VÚPU, 72 s.

¨ Lapin, M. a kol., 2002: Klimatické oblasti. In: Atlas krajiny SR, SAŽP Banská Bystrica, MŽP SR Bratislava, s. 95

¨ Linkeš, V., Pestún, V., Džatko, M., 1996: Príručka pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, Príručka pre bonitáciu poľnohospodárskych pôd, 3. upravené vydanie, Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 104 s.

¨ Malík, P., Švasta, J., 2002: Hydrogeologická mapa SR. In: Atlas krajiny SR, SAŽP Banská Bystrica, MŽP SR Bratislava

¨ Marhold, K., Hindák, F. (eds.) 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska, Veda Bratislava, 688 s.

¨ Mazúr, E., Lukniš, J., 1986: Geomorfologické členenie, Atlas SSR, 1986

¨ Michalko, J., Berta, J., Magic, D., 1986: Geobotanická mapa ČSSR Slovenská socialistická republika. Textová časť. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 168 s.

¨ Miština, T., 2003: Minimalizačné a pôdoochranné pestovateľské technológie. Zemědělský týdeník, príloha Ekotech magazín 3/2003

¨ Miestny územný systém ekologickej stability, Preseľany, 2001, Prieskumy a rozbory, ÚPD

¨ ON 736 118: Projektovanie poľných ciest, 1980

¨ Pasák, V., Janeček, M., Šabata, M., 1983: Ochrana zemědelské půdy před erozí. Metodiky pro zavádění výsledků výzkumu do zemědelské praxe, 11, Ústav vědeckotechnických informací pro zemědělství, Praha.

¨ Pauditšová, E., Reháčková, T., 2008: Miestny územný systém ekologickej stability pre účely pozemkových úprav, k. ú. Preseľany (okres Topoľčany), Obvodný pozemkový úrad, Topoľčany, 73 s. + 2 mapové prílohy

¨ Reháčková, T., Pauditšová, E., 2007: Metodický postup stanovenia koeficientu ekologickej stability krajiny, Acta Envir. Univ. Com. (Bratislava), PriF UK, Bratislava, Vol. 15, 1, s. 26-38

¨ RÚSES okresu Topoľčany, 1994, MŽP SR, Bratislava

¨ Ružičková, H., Halada, Ľ., Jedlička, L., Kalivodová, E. a kol. (eds.), 1996: Biotopy Slovenska. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 192 s.

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 63/69 ¨ Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Základné údaje, Domy a byty, Štatistický úrad Slovenskej republiky

¨ STN 73 6823: Úpravy vodných tokov s malým povodím, 1982

¨ STN 75 4501: Hydromeliorácie, protierózna ochrana poľnohospodárskej pôdy, základné ustanovenia. Bratislava: SÚTN, 2000. 20 s

¨ Štatistický lexikón obcí 2002, 2003, ŠÚSR, MV SR, Bratislava, Perfekt, 341 s.

¨ Šúri M., Cebecauer T., Hofierka J., Fulajtár E., 2002: Soil erosion assessment of Slovakia at a regional scale using GIS. Ekológia (Bratislava), s. 404-422

¨ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1978, Bratislava, VEDA SAV

¨ Wischmeier, W. H., Smith, D. D., 1978: Predicting Rainfall Erosion Losses: A Guide to Conservation Planning. USDA Agriculture Handbook, 537 p.

¨ Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

¨ Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov

¨ Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

¨ Zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami

¨ Zákon č. 571/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách ...

¨ Zborník prác SHMÚ, 1990. Klimatické pomery Slovenska, vybrané charakteristiky. Zväzok 33/II. Alfa, Bratislava

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 64/69

12. PRÍLOHY

Príloha č. 1: Limitné hodnoty dĺžky svahu pre plodiny

Príloha č. 2: Mapové prílohy

Mapa č. 1: Hlavné pôdne jednotky (1:20 000) Mapa č. 2: Zrnitosť pôdy (1:20 000) Mapa č. 3: Typologicko-produkčné kategórie poľnohospodárskej pôdy (1:20 000) Mapa č. 4: Sklon reliéfu (1:20 000) Mapa č. 5: Mikropovodia (prispievajúce plochy) (1:20 000) Mapa č. 6: Súčasná krajinná štruktúra (1:20 000) Mapa č. 7: Dopravné pomery – súčasný stav (1:20 000) Mapa č. 8: Dopravné pomery – navrhovaný stav (1:20 000) Mapa č. 9: Ochrana prírody a krajiny a prvky MÚSES (1:20 000) Mapa č. 10: Ohrozenie územia vodnou eróziou (1:20 000) Mapa č. 11: Protierózne a pôdoochranné opatrenia (1:20 000) Mapa č. 12: Vodohospodárske pomery a vodohospodárske opatrenia (1:20 000) Mapa č. 13: Užívacie pomery v obvode projektu pozemkových úprav – skutočný stav (1:20 000) Mapa č. 14: Vlastnícke pomery v obvode projektu pozemkových úprav – skutočný stav (1:20 000) Mapa č. 15: Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia (1:6 000)

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 65/69

PRÍLOHY

Tento projekt je spolufinancovaný ES. 66/69