Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav české literatúry a knihovnictví Kabinet informačních studií a knihovnictví

Bakalářská práce

2013 Tomáš Janypka

Filozofická fakulta Kabinet informačních studií a knihovnictví Informační studia a knihovnictví

Tomáš Janypka

Crowdfunding – obsahová analýza sluţby Bakalárska diplomová práce

Vedúci práce: PhDr. Petr Škyřík, Ph.D. 2013

Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry.

......

Poďakovanie: Rád by som poďakoval hlavne rodičom za ich trpezlivosť, za neustálu podporu počas štúdia aj počas písania bakalárskej práce.

Bibliografický záznam:

JANYPKA, Tomáš. – obsahová analýza služby Kickstarter. Brno: Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Ústav české literatury a knihovnictví, 2013. 57 s. Vedoucí bakalářské práce PhDr. Petr Škyřík, Ph.D.

Anotace: Bakalárska práca sa zaoberá skúmaním fenoménu Crowdfunding, ktorý poskytuje nové možnosti pre financovanie kreatívnych projektov. Okrem definovania a popisu tohto fenoménu, sa práca bližšie zameriava na platformu Kickstarter a na analýzu úspešného projektu Amandy Palmer z roku 2012. Výsledné závery prinášajú návrhy na uskutočnenie kreatívneho projektu v lokálnom prostredí.

Annotation: This thesis deals with the examination of the phenomenon Crowdfunding, which provides new opportunities for funding creative projects. In addition to defining and describing this phenomenon, the work is more focused on Kickstarter platform and the analysis of successful project of Amanda Palmer in 2012. The resulting conclusions bring proposals to implement creative project in the local environment.

Klíčová slova: Crowdfunding, JOBS Act, Kickstarter, Darca, Zákazník, Komunita, Projekt, Platforma, Amanda Palmer

Keywords: Crowdfunding, JOBS Act, Kickstarter, Donor, Customer, Community, Project, Platform, Amanda Palmer

Obsah 1.Úvod ...... 7 2.Crowdfunding ...... 8 2.1. Slovník Výrazov ...... 8 2.2. Crowdfunding literatúra a definícia ...... 8 2.3.História a faktory pre vývoj konceptu ...... 12 2.4. Crowdfunding ako koncept ...... 13 2.4.1. Priebeh procesu Crowdfudingu cez platformu...... 14 2.4.2. Obchodné modely platforiem ...... 15 2.4.3. Typy finacovania platforiem ...... 17 2.5. JOBS Act – právne ukotvenie ...... 18 2.6. Zákazníci, Komunita a Dav...... 20 2.6.1. Zákazníci ...... 20 2.6.2. Komunita: ...... 21 2.6.3. Dav a Masa ...... 21 3. Kickstarter ...... 22 3.1. Kickstarter web ...... 23 3.1.1. Popísanie stránky ...... 24 3.1.2. Slovník výrazov pre projekt ...... 27 3.1.3 Pravidlá pre vytvorenie projektu ...... 29 3.2. Štatistiky rok 2012 ...... 30 3.3. Amanda Palmer ...... 32 3.2. Popísanie projektu a faktory úspechu ...... 34 4. Vytvorenie vlastného projektu ...... 42 4.1. Využitie bussiness modelu Lean Canvas ...... 42 4.2. Situácia na Slovensku ...... 43 4.3. Vlastný projekt ...... 44 5. Záver ...... 47 6. Bibliografické citácie ...... 49 7.Online zdroje ...... 49 8. Prílohy ...... 56

1.Úvod Jedným z hlavných dôvodov výberu témy tejto práce je záujem o tvorbu kreatívnych projektov. Vytváranie takýchto projektov vyžaduje často rôznu finančnú podporu. Možnosti získania tejto podpory sú nie len z Európskych Grantov ale aj od rôznych firiem, podnikov a v poslednom rade od jednotlivcov. Práve na jednotlivcov sa zameriava súčasný zahraničný trend Crowdfunding - obchodný model založený na zbieraní malých príspevkov od jednotlivcov. V zahraničí tento trend má narastajúcu tendenciu (Root 2013) a často sa na zbieranie príspevkov využíva tzv. platforma. Niektoré z týchto platforiem môžeme nájsť aj v Čechách - HitHit a na Slovensku – Dobrá Krajina. Zatiaľ sa zdá, že tento princíp financovania sa len dostáva do spoločenského povedomia. Bližšie skúmanie tohto trendu by mohlo priniesť rady a vzorce, ktoré by sa dali neskôr uplatniť na pochopenie procesov platformy a na tvorbu projektov v našom lokálnom prostredí.

Práca je rozdelená do troch častí. V prvej časti sa na základe dostupnej akademickej zahraničnej literatúry pokúsime samotný pojem definovať. Identifikujeme jeho kľúčové časti a popíšeme rôzne typy financovania, právne zakotvenie a nakoniec sa oboznámime s dôležitými pojmami komunita, zákazník a dav, s ktorými sa zdá, je koncept Crowdfundingu úzko spojený. Pre druhú časť sme si vybrali analýzu najznámejšej platformy Kickstarter1, ktorú si najskôr popíšeme a vysvetlíme základne prvky projektov u tejto platformy. Potom sa budeme chcieť zamerať na štatistiky roku 2012. V rámci skúmania štatistík z roku 2012 sa bližšie pozrieme na úspešný projekt hudobníčky Amandy Palmer. Tento projekt by nám mohol poslúžiť ako vhodný systém znalosti úspešného projektu pre našu poslednú časť. V nej by sme sa pokúsili navrhnúť projekt na základe získaných znalosti o Crowdfundingu a tvorbe projektov platformy Kickstarter. Na tvorbu návrh projektu by sme využili teoretický základ tzv. plátno business modelu. (Osterwalder 2012).

Metóda práce ja taká, že sa budeme venovať najskôr zberu dát pre prvé dve časti, ktoré po naštudovaní a analýze využijeme pre zámery poslednej časti. Proces práce je vytvorenie si teoretického základu, popísanie konkrétnych funkčných príkladov konceptu Crowdfunding a následný pokus navrhnúť vlastný projekt. Celá práca má svoje predpokladané limity, ako venovanie sa základnému popisu Crowdfundingu. Ale tiež orientácia len na jednu platformu a jeden úspešný projekt.

1 www.kickstarter.com 7

2.Crowdfunding

2.1. Slovník Výrazov

Angel investors - jednotlivci alebo firma z veľkých korporácií, ktorí podporujú začínajúce firmy2 a zvyšujú ich šancu na úspech. Termín pôvodne popisoval ľudí z Broadway podporujúcich finančne divadelnú produkciu (Prive 2013)

Venture capitalist - označuje jednotlivcov z oblasti investičného bankovníctva, ktorí vstupujú do súkromných rastových podnikov na obmedzenú dobu za účelom zvýšenia ich základného imania zdielaním sociálneho kapitálu a vedomostí . Vytvára sa partnerstvo medzi podnikateľom a investorom. (Slovca 2013)

Microfinancing – „mikrofinancovanie“ je predovšetkým chápané ako fenomén poskytovania malých pôžičiek pre začínajúce firmy prevažne v rozvojových krajinách (Awojobi 2011)

Fundraising – odbor ktorý pokrýva postupy a metódy pre získavanie a vyhľadávanie finančných ale aj iných (hmotných) prostriedkov pre chod neziskovej organizácie. (Skálová 2013) Crowdfundig je považovaný za novú metódu Fundraisingu.

Start ups - projekty s jasným plánom pre fungovanie na špecifickom trhu, zameraný na potreby určitého zákazníckeho segmentu inak aj začínajúce firmy. (Czechstartups 2012)

Home Bias - Termín odkazujúci sa na tendencie jednotlivcov uzatvárať finančné investície vo svojej domovskej krajine skôr ako na zahraničných trhoch. Táto zaujatosť silne ovplyvňuje rozhodovanie o investíciách, aj keď väčšia diverzifikácia mimo domácich trhov môže priniesť väčšie zisky a znížiť riziko.( Businness Dictionare 2013)

2.2. Crowdfunding literatúra a definícia

Synonymá: venture kapital, angel investors, microfinancing, outsourcing, crowdsourcing, fundraising

2 "start ups" 8

V zahraničí môžeme nájsť práce, ktoré sa pokúšajú o výskum a analýzu určitých špecifík tohto konceptu. Často sa snažia popísať Crowdfudning 3 ako fenomén z pohľadu komunity, zákazníka alebo investora. V akademickej práci: “Nové hranice pre financovanie podnikov?“4 autor Giancarlo Giudici (2012), kladú dôraz na zozbieranie poznatkov o pojme Crowdfunding, ktoré zhrňujú do definície:

...crowdfunding consist in getting large group of people to finance a project by using a website or other online tool to solicit funds [Crowdfunding spočíva v získavaní veľkých skupín ľudí pre financovanie projektu pomocou využitia webovej stránky alebo ďalších on-line nástrojov na získanie finančných prostriedkov.] (Giudici 2012: str. 4)

Po definovaní pojmu objasňujú odlišné a spoločné aspekty v porovnaní s iným formami financovania projektov. V poslednej časti aplikujú svoje poznatky na spísanie prehľadu Crowdfundingových platforiem5 v Taliansku. Ich výsledné závery popisujú Crowdfunding ako dôležitú časť počiatočnej fázy životného cyklu podnikateľského projektu, ktorý zatiaľ nemôže zastúpiť financovanie cez tzv. „rizikový kapitál“6.

Naproti tomu sa Ethan Mollick (2013) zaoberá dynamikou Crowdfundingu a jej faktormi pre úspech a neúspech. Mollick sa najskôr venuje definovaní pojmu:

Crowdfunding refers to a variety of different efforts by entrepreneurs - cultural, social, and for-profit - to fund their efforts by drawing on relatively small contributions from a relatively large number of individuals using the internet, without standard financial intermediaries. [Crowdfunding sa vzťahuje na najrôznejšie úsilie podnikateľov – kultúrne, sociálne alebo ziskové –a na ich úsilie finančne čerpať z relatívne malých príspevkov od relatívne veľkého počtu jednotlivcov, ktorí používajú internet, bez štandardného finančného sprostredkovateľa] (Mollick 2013: str. 6)

Po vytvorení si teoretického pozadia sa Mollick venuje empirickej štúdií projektov webovej platformy Kickstarter. Po analýze dát dochádza k záverom, že veľkosť projektu, sociálny

3 Pre tento termín nie je oficiálny názov v našom jazyku, doslovný preklad ponúka takýto výklad - masové/davové financovanie alebo financovanie od davu/masy. 4 V origináli „The New Frontier for financing Entrepreneurship“ (Giudici 2012) 5 v tejto práci sa operuje s alternatívnymi menami ako koncept, služba, firma – viac v časti Crowdfunding ako koncept 6 viď. vyššie slovník výrazov 9 kapitál a zemepisná poloha tvorcu sú faktory ovplyvňujúce úspech projektu. Tieto výsledky však sú relevantné len pre určité typy Crowdfundingových platforiem preto sa nedajú považovať za všeobecné.

Z iného uhľa pohľadu sa na to pozerá Ordanini (2011) ktorá sa venuje primárne transformácií zákazníka na investora. Vo svojej práci sa najskôr snažila obsiahlo popísať Crowdfunding. Ako definíciu ponúka:

Crowd-funding is an initiative undertaken to raise money for a new project proposed by someone, by collecting small to medium-size investments from several other people (i.e.crowd) [Crowdfunding je iniciatíva zaručujúca zvýšiť peniaze na nové projekty navrhnuté niekým, cez zber malých a stredne veľkých investícií od niekoľkých ďalších ľudí – davu.] (Ordanini 2009 citovaný Ordanini 2011: str. 444)

Na základe prípadovej štúdie troch Crowdfundingových platforiem7 si autorka objasňuje rolu zákazníka. Výsledok skúmania prináša zistenie o zmene roli zo zákazníka na investora. Autori však, priznávajú že tento záver by si zaslúžil ďalšie skúmanie. Ako ďalšie nazeranie na problematiku predstavuje práca Mingfeng Lin a Siva Viswanathan (2013). Autorky sa v nej venujú problematike prekonania pojmu „home bias“8 v kontexte internetu a online finančných investícií.

Výklad definícií 9 poukazuje na vzrast možností a schopností jednotlivca. Pre tvorcov projektov predstavuje možnosť osloviť širšie množstvo ľudí. Pre jednotlivca ako zákazníka je možné podporiť malou sumou projekt alebo produkt. Ako dôležitý faktor vychádza práve priama komunikácia bez klasického sprostredkovateľa, ktorá môže byť nahradená práve Crowdfundingovou platformou. Ďalšie poznatky vychádzajúce z definícií poukazujú na silu komunity a cieleného marketingu. Zo zákazníka sa stáva investor. (Ordanini 2011) Pri obrovskom množstve používateľov internetu sa dav prejavuje ako nová hnacia sila marketingu. Okrem toho, sa úspechy tohto modelu prejavujú na fakte, že štandardní veľkí sprostredkovatelia strácajú dominantné postavenie. To je prípad aj hudobného priemyslu, kde veľké nahrávacie spoločnosti z roka na rok strácajú svoju silu a dôležitosť.10 Tiež sa dotýka filmového priemyslu kedy pomocou platformy Kickstarter sa vyzbieralo na tvorbu filmov cez 88 miliónov

7 - www.sellaband.com, Trampoline - www.trampolinesystem.com a Kapipal - www.kapipal.com 8 viď. vyššie slovník výrazov 9 Spomenutých vyššie autormi 10 V roku 1999 24 albumov presiahli predajnosť dvoch miliónov, naproti tomu v roku 2011 len 3 albumy presiahli predajnosť dvoch miliónov kópií. Všetko v USA. (Busch 2012) 10 dolárov.11(Chafkin 2013) Podľa výročných priemyselných správ sa počet vyzbieraných financií pomocou Crowdfundingu celosvetovo zvyšuje. V roku 2011 to bola suma 1.5 bilióna, v roku 2012 2.7 bilióna a pre rok 2013 sa predpokladá zvýšenie vyzbieraných financií až o 2.4 bilióna dolárov12. (Root 2013) V porovnaní s tradičným modelom financovania, ktorého proces prebieha zvyčajne cez pôžičky od bank, musia tvorcovia projektu často vytvoriť obchodný plán, v ktorom naplánujú celý priebeh ich podnikania ale tiež, predstavia z čoho budú platiť splátky banke. Pôžička je zvyčajne vo forme obrovskej finančnej čiastky a často splátky prebiehajú roky. Tento rozdiel popisuje aj Kuppuswamy (2013), ktorý popisuje ako sa Crowdfunding líši od klasického financovania podnikov dvomi dôležitými spôsobmi:

First funding project is provided by the relatively small contributions of many individuals over a fixed time limit (generally few weeks) Second, potentional donors can see the level of support from other project backers as well as its timing before making their own funding decision, suggesting that social information (i.e. ,others, funding decisions) will play important role in the ultimate succes of crowdfunded project. Understanding these effects is important because studies find that social information can lead to „non-rational“ behaviors. [Po prvé financovanie projektu je poskytované relatívne malými príspevkami veľkého množstva jedincov po dobu pevného časového rozmedzia (zvyčajne pár týždňov). Po druhé, potenciálni darcovia môžu vidieť úroveň podpory od iných podporovateľov projektu, rovnako ako jeho načasovanie, ešte pred tým ako sa sami rozhodnú pre financovanie, čo naznačuje že sociálne informácie (napr. rozhodnutia iných darcov) budú hrať v konečnom úspechu crowdfundingového projektu dôležitú rolu. Pochopenie týchto účinkov je dôležité, pretože štúdie zisťujú, že sociálne informácie môžu viesť k – „iracionálnemu“ – správaniu.] (Kuppuswamy 2013: str.2)

Práve „ iracionálne správanie“ môže zvyšovať riziko podvodu v crowdfundingu pokiaľ nie je investícia chránená vládnou reguláciou alebo dohľadom. (Kuppuswamy 2013) Na základe predložených faktov sa novému modelu financovania Crowdfunding dá rozumieť ako efektnému a účinnému nástroju pre získavanie financií na projekty. Ako jedna z možností ako rozbehnúť začínajúcu firmu alebo podporu návrhu svojej myšlienky, projektu, umeleckého diela.

Prehľad zahraničných akademických prác ukazuje pojem Crowdfunding ako zatiaľ viac ako počiatočne zmapovaný a preskúmaný fenomén. Autori sústreďovali svoje práce zatiaľ primárne na širšie popísanie pojmu a na skúmanie určitého javu ako je napr. úspešnosť

11 Počet vyzbieraných financí sa počíta od roku 2009 a zahrňuje počet 10 000 filmárov. (Chafkin 2013) 12 Nie je jasné či v týchto štatistikách sú zaradené projekty ktorý neprechádzali cez platformy a boli šírené na základe vlastného blogu, sociálnych sieti alebo cez osobnú webovú stránku. 11 projektov. Na Slovensku a Česku tento trend nebol zatiaľ bližšie spracovaný, prípade sa mu venuje v akademických prácach len okrajovo priestor, čo sa v najbližšej dobe môže zmeniť podľa nárastu výskumov venovaných tejto oblasti u nás.

2.3.História a faktory pre vývoj konceptu

Princíp Crowdfunding je už dlhší čas používaný v charite alebo na podporu sociálnych projektov. Ako prvé známejšie prípady fenoménu Crowdfundingu sú zdokumentované u klasických hudobníkov ako napr. Mozart a Beethoven, ktorí boli často rôzne podporovaní od svojich obdivovateľov a aristokratov z vyšších kruhov. Tejto téme sa venuje výskum Tia de Nora13 zameriavajúci sa na finančnú podporu klasickej hudby v aristokratických kruhoch koncom 18 storočia vo Viedni (Nora 1991), v ktorom popisuje financovanie klasickej hudby pred nástupom populárneho valčíka. Ďalší príklad využitia princípov dnešného Crowdfundingu ukazuje prípad Josepha Pulitzera, ktorý roku 1885, vyzbieral financie na privezenie Sochy Slobody z Francúzka po tom ako na to mesto New York nenašlo peniaze. Využil pri tom jednoduchý princíp – ktokoľvek, kto daruje malú finančnú čiastku, bude vlastniť malý kúsok zo sochy a prispeje k tomu aby socha bola privezená do New Yorku. Podarilo sa mu vyzbierať cez 100,000 dolárov. (Pulitzer 2013) Medzi ďalšie známe príklady patrí priekopník v oblasti mikrofinancovania Dr. Mohammad Yunus 14 , ktorý založil v Bangladéši program na pôžičky malých finančných čiastok na podporu obyvateľov s malými zárobkami. V roku 1983 transformoval projekt do Grameen Banky 15 . O niekoľko rokov vzniká projekt – Microlending, ktorý pokračuje v prístupe Dr. Yunusa a poskytuje malé pôžičky podnikateľom z rozvojových krajín. (Marich 2012) Jeden z posledných známych príkladov je volebná kampaň prezidenta USA Baracka Obamu, na ktorú v roku 2008 vyzbieral veľké množstvo malých príspevkov od svojich podporovateľov pomocou webu. (Hemer 2011)

Za základný faktor pre vývoj konceptu by sme mohli považovať termín „sploštenie sveta“ ktorým sa označuje súčasná globálna situácia - pomocou internetu môže každý jednotlivec komunikovať s niekým na druhej strane planéty a to v reálnom čase. (Friedman 2007). Z toho vyplývajúce sú ďalšie pod faktory ako princípy Web 2.0, v ktorom obsah môžu vytvárať a premieňať užívatelia, ktorí medzi sebou zároveň môžu viesť interakciu (Ordanini 2011).

13 Profesorka Sociológie, Filozofie a Antropológie. 14 v roku 2006 dostal Nobelovu Cenu za Mier 15 dnes pokrývajúca 8 miliónov dlžníkov. Až 97 percent financií je orientovaných na ženský biznis (Marich 2012) 12

Friedman (2007) uvádza vo svojej knihe16 ďalšie faktory, ktoré prispeli ku spoločenskej situácií plochého sveta: pád berlínskeho múru - uvoľnil občanov uväznených v autoritatívnom režime otvoril sa konkurencii západnej Európy a USA. Medzi ďalšie faktory podľa neho patria silný rozvoj Indie, demokratizácia Číny, veľké investície v oblasti optických vlákien ale hlavne „Globalizácia 3.0“17

2.4. Crowdfunding ako koncept

Existujú dve rôzne cesty ako žiadať peniaze od davu/veľkej skupine ľudí. 1.pomocou registrovanej Crowdfundingovej platformy18 2.využitie vlastnej webovej stránky, platformy alebo siete s dostatkom konexií na poskytnutie vlastnej jedinečnej kampane pre projekt. (Steinberg 2012)

My sa budeme ďalej v práci venovať len prvej ceste - zbieraniu peňazí cez Crowdfundingovú platformu. Na začiatku je potrebné predstaviť a stručne pomenovať a vyjasniť význam všetkých dôležitých pojmov, s ktorými budeme ďalej pracovať. Na základe desiatich najznámejších služieb 19 sme spracovali 4 základne pojmy, ktoré majú hlavnú úlohu v celom procese Crowdfunding.

Platforma Zákaznik

Tvorca Projekt

Schéma č.1:

16 Svet je plochý (Friedman 2007) 17 pozn. pojem pre typ Globalizácie po roku 2000, kedy sa svet sploštil a hybnou silou je schopnosť jednotlivcov globálne spolupracovať. Friedman tento koncept nazval – „platforma plochého sveta“, celý koncept je výsledkom spojenia osobného počítača, ktorý umožnil každému jednotlivcovi aby vytváral digitálny obsah pomocou optických káblov a pomocou software, ktorý bez závislosti na vzdialenosti umožňuje užívateľom pracovať na tom istom digitálnom obsahu. 18 Je to najčastejšie postup. Budeme sa mu bližšie venovať. 19 Kickstarter, , Crowdfunder, , Somolend, appbackt, Angelist, Invested.in, Quirky (Barnett 2013) 13

Ako prvý pojem, ktorý je potrebné vysvetliť je Tvorca Projektu. V tejto práci budeme ďalej používať tento názov, aj keď nám zahraničná literatúra ponúka alternatívne názvy ako napr. Podnikateľ alebo Autor projektu. Tvorca je hlavným autorom myšlienky, nápadu pre projekt. Projektom sa v tejto práci môže myslieť začínajúca firma, kampaň20 alebo návrh na uskutočnenie určitého cieľu – umelecké dielo, hudba, predstavenie, socha, maľba. Pre ďalšie pokračovanie tejto práce21 sa budeme venovať zverejňovaniu a financovanie projektu cez platformu. Platformou je myslená webová technologická firma, inak nazývaná ako služba, ktorá poskytuje priestor a zázemie pre financovanie projektov. Platforma plní rolu prostredníka medzi zákazníkmi a autormi (Buyesere 2012, str. 12). Ich počet neustále rastie. Kým v roku 2010 bolo registrovaných celosvetovo len 283 platforiem, v roku 2011 pribudlo ďalších 151 a v roku 2012 je už registrovaných 536 platforiem. (Root 2013) Okolo platformy sa často môže budovať komunita. Komunita sa skladá z jednotlivcov z davu, ktorý sa v prípade záujmu o produkt stávajú zákazníkmi. My budeme ďalej operovať z pojmom Zákazníci aj keď nám v závislosti na povahe a spôsobe financovania obsahuje pojem aj alternatívne názvy ako Investor, Patrón 22, Podporovateľ, Darca, Fanúšik.

2.4.1. Priebeh procesu Crowdfudingu cez platformu.23 Tvorca vypracuje plán pre svoj projekt, na základe zámerov jeho projektu si vyberie platformu cez ktorú bude prezentovať svoj projekt. Platforma poskytne projektu priestor a prezentáciu. Cez komunitu platformy, alebo inými cestami24 sa ku projektu dostane zákazník, ktorý môže podporiť projekt pokiaľ ho zaujme. Tento proces je značné zjednodušený pre potreby vysvetlenia základného priebehu Crowdfundingu. Pretože podpora zákazníka sa nestáva výstupom celého projektu, ale naopak začiatkom. Za účelom podpory projektu sa musí stať zákazník členom komunity 25 Čím sa rozširuje nie len meno platformy, ale narastajú aj nové možnosti propagácie platformy, ale aj tvorcu. Tým že zákazník podporí projekt, získava podľa typu financovania určitú protislužbu 26 , ktorá zaväzuje tvorcu pre splnenie tohto záväzku. Platforma môže (ale aj nemusí) garantovať zákazníkom, že protislužby budú splnené. Ďalší aspekt ukazuje že samotný zákazník sa v prostredí komunity môže stať tvorcom projektu 27 .

20 Napr. u projektoch cez platformu Kickstarter 21 ďalšia kapitola sa venujeme platforme Kickstarter 22 V origináli „patron“ 23 Schéma č.1 24 sociálne siete, blog, webové stránky, inzercia, atď 25 Väčšina platforiem vyžaduje od budúcich anonymných prispievateľov registráciu a týmto spôsobom z nich vytvára členov komunity 26 Odmenu, Benifity, Podiel alebo niekedy nič. Viď ďalšia časť práce ktorá sa venuje typom financovania 27 Táto zmena rolí funguje aj opačne 14

Vzájomné vzťahy vyplývajúce z (Schéma č.2) je že ústrednou myšlienkou Crowdfundingu je projekt ako ohnisko záujmu skupiny zákazníkov, tvorcov a platformy.

Tvorca

Projekt

Zákaznik Platforma

Schéma č.2: Pre úspech projektu je dôležitá koordinácia týchto troch skupín. Práve faktory pre úspešný projekt by sme chceli vybudovať v ďalšej časti práce. Pre koncept Crowdfundingu nám Stienberg (2012) ponúka body, ktoré by mohli hrať rolu pri úspechu projektu. Ako najdôležitejšie sa mu javí skvelý nápad alebo myšlienka na projekt. Následne je podľa neho podstatné si uvedomiť pre koho je daný produkt vhodný. Na základe ujasnení si svojho zámeru, komu má byť projekt predaný, hovorí o vypracovaní si efektívnej kampane a správnej komunikácie. Najvhodnejšia je priama a otvorená komunikácia zo zákazníkmi 28 Ako cestu a prostriedky na komunikáciu vidí hlavne: rodinu a priateľov, sociálne siete29, webové stránky, PR články alebo oslovovanie ľudí cez virálne videa.

2.4.2. Obchodné modely platforiem

Existujú rôzne typy platforiem, ktoré majú často rozdielne špecifiká a navzájom sa od seba odlišujú v možnostiach financovania a vo forme protislužby. Zahraničné články a práce venujúce sa Crowdfundingu označujú štyri základné modely. Crowdfundingové modely, ako ich

28 Podporovateľmi, Investormi, 29 Najčastejšie Facebook, Twitter,… 15 budeme ďalej nazývať, sú pomenované na základe poskytovania určitej formy protislužby. Alebo aj inými slovami ponuky30, ktorá je myslená ako motivácia pre financovanie od zákazníkov.

Najviac rozšírený model31 je zaloţený na odmene32 fungujúci na princípe „výmeny“, kedy finančný príspevok od zákazníka sa mení za budúce produkty alebo služby podporeného projektu. Tvorcovia si zachovávajú duševné vlastníctvom nad ich projektmi. Tento model patrí ku najpoužívanejším spomedzi všetkých Crowdfudndingových modelov. 33. Medzi najznámejšie platformy patria napr. Kickstarter a Indiegogo 34 . Často sa tento model využíva na projekty z oblasti umenia (hudba, komiks, divadlo, film), na testovanie produktov alebo niekedy pre charitu (Crowdfundinsider 2013). Práve pre charitu a neziskové organizácie je ale viac vhodný model financovania zaloţený na darcovstve35. Tento typ modelu funguje už pomerne dlhú dobu práve v charite a funguje na princípe darcovstva, kedy darca podporí finančné daný projekt (v tomto prípade to môže byť tzv. kauza 36 bez očakávania odmeny alebo iného druhu protislužby. Často je motiváciou finančne podporiť zlepšenie situácie v okolí napr. nový park v ich meste alebo pomôcť ľudom ktorý sú v núdzi napr. človek liečiaci sa na ťažkú chorobu. Medzi najznámejšie platformy tohto modelu patria Crowdrise37 a Dobrá krajina38.

Ďalšie dva modely sa viac zameriavajú prevažne na premenu zákazníka na investora, ktorý svojim finančným príspevkom vo forme pôžičky podporí projekt jednotlivca alebo firmy. Ako protislužba je ponúkaná zákazníkom vyplatenie dlhu s úrokmi. Tento model je zaloţený na pôţičke 39 a je často používaný hlavne začínajúci firmami získať počiatočný kapitál. Medzi používané platformy modelu patrí Somolend40. Posledný zo základných modelov je zaloţený na vlastnom kapitále41. Funguje na princípe výmeny kedy zákazník sa môže stať spoluvlastníkom firmy alebo získať podiel firmy po investovaní svojho kapitálu. Systém je podobný tomu ako funguje kupovanie a predaj akcií na burze. (Crowdfundinsider 2013) Medzi platformy využívajúce

30 Materiálnej alebo aj kreatívnej spolupráce 31 Nárast modelu založenom na odmene v roku 2012 o 524% oproti predošlému roku (Root 2013) 32 Anglický názov: „Reward based“ 33 Projekt hodiniek Pebble na ktorý sa pomocou platformy Kickstarter vyzbieralo 10.2 milióna dolárov od viac ako 68 000 prispievateľov. (Pebble 2012) 34 http://www.indiegogo.com/ 35 Anglický názov: „Donation based“ 36 Kauzou sú myslené projekty na vyzbieranie financií na liečenie zdravotného problému alebo choroby 37 http://www.crowdrise.com/ 38 http://www.dobrakrajina.sk/ 39 Anglický názov : „Lending based“ 40 https://www.somolend.com/ 41 Anglický názov : „Equity based“ 16 tento model patrí EarlyShares42. Práve tohto modelu sa najviac dotkol nový zákon, JOBs Act, upravujúci financovanie malých začínajúcich firiem.

Pre zhrnutie existujú štyri základné modely Crowdfundingových platforiem: 1.založený na odmene 2.založený na darcovstve 3.založený na pôžičke 4.založený na vlastnom kapitále

Viac sa venujú modelom Buysere (2012) ktorí evidujú v USA a Európe široké spektrum používaných obchodných modelov Crowdfundingu. 43

2.4.3. Typy finacovania platforiem

Typ financovania platforiem sa často odvíja práve od modelu platformy. Financovaním sa myslí spôsob zbierania financií na projekt pomocou platformy. Často sa využíva typ financovania „všetko-alebo-nič“ 44 , ktorý funguje tak, že tvorca projektu si určí svoj finančný cieľ, ktorý by potreboval vyzbierať. Aby tvorca získal finančnú podporu musí projekt splniť svoj finančný cieľ alebo ho presiahnuť. Pokiaľ nedosiahne daný cieľ všetky dovtedy vyzbierané financie sa vrátia zákazníkom. U typu „nechaj si čo si vyzbieral“ 45 autorovi idú všetky financie, ktoré boli zaslané projektu, nezávisle od toho, či projekt splnil svoj finančný cieľ. Tieto dva typy financovania sa často využívajú v modeloch Crowdfundigu založených na odmenách. Iné financovanie poskytuje investorom platforma s typom financovania „budúce zdieľanie príjmov“ 46 postavené na budúcom zdieľaní financií. A posledný typ financovania „bod zvratu“47, kedy má každý projekt dva body pre financovanie, jeden je práve „bod zvratu“, ktorý musí projekt dosiahnuť aby bol realizovateľný, ten druhý bod je klasický hlavný cieľ financovania.

Zaregistrovanie si projektu cez platformu je často bezplatné. Platforma vyberá poplatky až v momente financovanie projektov, jedná sa o určité percento z financií vyzbieraných na projekt. Výška a systém sa líšia podľa platforiem. Napr. stránka Kickstarter zbiera 5 % zo sumy

42 http://www.earlyshares.com/ 43 Príklady uvádza Buysere (2012): pre sales, social lending, peer-to-business lending, based on reward, hybrid models 44 „all-or-nothing“ tento typ využíva napr. Kickstarter, Sellaband 45 „keep-what-you-raise“ tento typ využíva napr. Indiegogo 46 „future revenue sharing“ tento typ pôužíva napr. 33 needs 47 „blonded tipping-point“ tento typ využíva napr. Startsomegood 17 každého úspešného financovaného projektu, čo v prípade Kickstarteru znamená, že autori zaplatia tento poplatok pokiaľ projekt dosiahne/presiahne finančný cieľ. Iná platforma Startsomegood si necháva 5% z celkovo vyzbieraných financií počas kampane, čo znamená že si berú svoj poplatok za každú kampaň či už je úspešná alebo nie. Okrem toho poplatok ide aj za bankový prevod alebo tzv. „poplatky tretím stranám“48. Platforma Indiegogo vyberá na poplatkoch 4% z vyzbieraných financií po splnení finančného cieľa a až 9% po nesplnení finančného cieľu. Okrem toho cez poplatky tretím stranám odovzdávajú autori projektov u tejto platformy 3% percenta z celkovej sumy (Indiegogo 2011). Väčšina tvorcov preto musí zvážiť ktorú platformu si vyberú. Navyše musia zahrnúť do svojich projektov poplatky platforme a poplatky za bankové prevody. Tieto poplatky môžu tvoriť až 10 percent z celkovej vyzbieranej sumy. Finančné prevody spojené s Crowdfundingom môžu byť podnetné pre ďalší výskum. Zároveň sa naskytá otázka aké poplatky by navrhli naše lokálne banky a či vôbec disponujú systémovým pokrytím takýchto operácií.

2.5. JOBS Act – právne ukotvenie Jump our business startups, v skratke JOBS Act podpísal 12.apríla 2012 prezident Spojených Štátov Amerických. Do platnosti sa dostal v januári 2013. Označuje sa zákon značne transformujúci podnikanie (Colao 2012). JOBS Act tiež vytvára priestor podmienky pre stimulovanie rastu malých firiem do stredne veľkých firiem tým že štát prestal regulovať vkladanie kapitálu, ktoré stále obmedzovalo malé firmy a investorov podľa zákona „ Securities exchange act“49 z roku 1934. Týka sa dôležitých zmien podporujúcich malých podnikateľov. Pre vysvetlenie nevyhnutnosti zákona z roku 1934 je potreba vrátiť sa späť do minulosti, kedy vláda USA uzákonila tento zákon za účelom: provides for direct regulation of the markets on which securities are sold (the securities (stock) exchanges) and the participants in those markets (industry associations, brokers, and issuers) [poskytovať priamu reguláciu trhov, na ktorých sa predávajú cenné papiere (cenné papiere a akcie) a účastníkov týchto trhov (priemyselné združenia, makléri a emitenti50)] (SEC 2013)

48 „Third party fees“ (Indiegogo 2011) 49 Celý zákon (SEC GOV 2012) 50 „Spoločnosť alebo verejná korporácia (napr. obec, štát), ktorá vydáva cenné papiere predovšetkým za účelom získania prostriedkov na rozvoj svojho podnikania“ (Burza cenných papíru Praha 2013) 18

Zmeny a regulácie zasadené týmto zákonom trvali až do súčasnosti, pokiaľ nevstúpil do platnosti JOBS Act. Dôvoď prečo nás v tejto práci zaujíma tento zákon je ten, že zasahuje do problematiky Crowdfundingu, konkrétne do modelu založenom na vlastnom kapitále. A to hlavne podľa McGladrey (2012) sa vzťahuje výnimka pri registrácií na predaj malých množstiev veľkej skupine investorov. Emitent môže predať najviac 1 milión dolárov cenných papierov kedykoľvek počas 12 mesačného obdobia, pokiaľ splnil podmienky a zverejňoval informácie na SEC51. Ďalej sa vzťahuje nákup cenný papierov, ktorý nesmie byť viac ako dve tisíc dolárov alebo percento z výšky ročného prímu investora až do hodnoty sto tisíc dolárov. McGladrey (2012) Ponuka môže byť oficiálne vedená cez je registrovaného sprostredkovateľa alebo “funding portal“ (Hoffman 2012). Výrok senátora Jeff Merkeley popisuje zmenu takto:

„Normally, when a company seeks financing from the public it must register as a security with the Securities and Exchange Commission, providing detailed disclosures. The CROWDFUND Act52 would provide an alternative to this process, allowing companies to raise up to $1,000,000 annually through crowdfunding on registered Internet websites. [Normálne, keď spoločnosť hľadá financie zo strany verejnosti musí sa registrovať Komisií pre burzy a cenné papiere ako ručiteľ, ktorá poskytuje dodatočné informácie. JOBS Act by mal poskytnúť alternatívu k tomuto procesu, čo by umožňovalo spoločnostiam zvýšiť až na jeden milión dolárov ročne cez crowdfunding na registrovaných internetových stránkach.] (Stienberg 2012: str. 23)

Problém, ktorý sa tento zákon snaží vyriešiť popisuje aj Thomas E. Vass (2012), ktorý označuje za najväčší súčasný problém USA nedostatok nových pracovných miest. Podľa neho veľké národné firmy v posledný pätnástich rokoch viac rušili pracovné miesta ako vytvárali nové, naproti tomu malé technologické firmy, zvyčajne po troch rokoch, potrebujú zvýšiť kapitál. Zvýšenie kapitálu prebieha často v troch fázach, v ktorých pribúda priemerne tri pracovné miesta v prvej fáze, ďalej sedem pracovných miest v druhej fáze až nakoniec v tretej fáze pribudne dvadsať nových pracovných miest. Práve tretia fáza, dotýka sa stanovísk ktoré vyplývajú z JOBS Act, sa stáva hlavným zdrojom vytvárania nových pracovných príležitosti (Vass 2012) Preto sa zákon o podpore začínajúcich firiem stáva veľkým programom na zníženie nezamestnanosti.

51 „U.S. Securities and Exchange Commission (Komisia pre burzy a cenné papiere), jej cieľom je chrániť investorov, udržiavať, spravodlivé, správne a efektívne trhy a uľahčiť tvorbu kapitálu“ citácia (SEC 2013) 52 alternatívny názov pre JOBS Act (Stienberg 2012), pre zrozumiteľnosť uvádzame v preklade JOBS Act 19

2.6. Zákazníci, Komunita a Dav

2.6.1. Zákazníci Zákazníci predstavujú dôležitú úlohu pre popísanie vzťahov ktoré prebiehajú počas obdobia kedy projekt potrebuje podporu. Rola zákazníka sa pri financovaní môže zmeniť na podporovateľa, darcu, investora alebo aj patróna alebo aj tzv. včasný zákazník53 (Mollick 2013). Možnosť rôznych pomenovaní pre zákazníkov je daná druhom a motiváciou podpory projektu. V prípade podporovateľov sa môže jednať o fanúšikov kapely alebo umelca (často v prípade stránky SellaBand) Podobný je pojem patrón, ktorý je predovšetkým rozšírený cez platformu Kickstarter. (Stienberg 2012) Často ide o jednotlivcov, ktorí podporujú projekt nielen finančne ale aj zdieľaním cez svoje sociálne kanály. Veľmi rozšírený je tiež tzv. „včasný zákazník“, označuje jednotlivcov, ktorí sa stávajú prvými vlastníkmi produktu alebo prototypu často pred tým ako je uvedený na trh. V tom trende pokračuje transformácia zákazníka na investora (Ordanini 2011). Investorom sa stáva vtedy keď podporí projekty finančne za účelom stať sa spoluvlastníkom alebo investovať vlastný kapitál. Preto sa rola zákazníkov s v priebehu rokov vyvinula do fáze v ktorej sa „zákazníci sa stali kľúčovým informačným zdrojom v obchodnej orientácií“ (Ordanini 2011)

Aká sú ale motiváciie zákazníkov a podporovateľov? Podľa štúdie európskeho Crowd- fundingu (Buysere, 2012 str. 13) sú tri základné motivácie:

1. Sociálny návrat – jednotlivec podporuje projekt s motiváciu toho aby bol projekt úspešne realizovateľný. 2. Materiálny návrat – jednotlivec podporuje projekt za materiálny návrat vo forme určitej odmeny 54 . Jednotlivec sa stáva „včasným zákazníkom“ ako objednávateľ produktu v predstihu. Vo forme materiálneho návratu je zahrnutý aj model založený na vlastnom kapitále v ktorom jednotlivec môže investovať do projektu. 3. Finančný návrat – jednotlivec môže podporiť projekt z očakávaním finančného návratu. http://bschool.pepperdine.edu/studentblog/index.php/crowdfunding-or-traditional-financing/ Tvorcom projektu je v tomto modely ponúka možnosť

53 Originálny názov „early customers“ 54 Model Crowdfundingu založený na odmene 20

2.6.2. Komunita: Komunita predstavuje pojem, ktorý pomenováva všetkých jednotlivcov fungujúcich vo webovom rozhraní jednej platformy. Je to preto, lebo za účelom podpory projektu, zákazník si musí vytvoriť webový účet u danej platformy. Prihlásením sa stáva jednotlivec časťou komunity platformy. Členom komunity sa stáva nie len zákazník, ale aj tvorca. Stáva sa že tvorca projektu sa stane zároveň zákazníkom. Tento vzťah funguje aj opačne. Pre tvorcu projektu, či už ide o vývojára, umelca alebo dizajnéra, sa zvyšuje možnosť pre úspech , na základe výsledkov predošlej práce alebo projektov, ktoré už mohli prilákať určitých zákazníkov komunity alebo aj na základe podpory iných projektov, ktoré mohli prilákať ďalších zákazníkov. Členovia komunity preto často podporujú projekty ktoré prinášajú úžitok celej komunity. (Stienberg 2012) (Schéma č.3) Ako uvádza Kuppaswamy (2013), pre rozhodovanie zákazníkov v komunite môže platiť pri kľúčových rozhodnutiach tzv. efekt prihliadajúceho 55 . Kuppaswamy tento efekt aplikoval vo svojej akademickej práci, v ktorej na základe tohto efektu popisuje iracionálne správanie zákazníkov pri podpore projektu.

Tvorcovia

Zákazníci

Komunita (Platforma)

Schéma č.3:

2.6.3. Dav a Masa Zmenu vnímania zákazníka a davu popisuje vo svojej knihe Surowiecky (2004), v ktorej predkladá aspekty na základe ktorých sa dav/masa stáva lepším riešiteľom a tvorcom rozhodnutí ako akýkoľvek jedinec. Jeho práca sa venuje obšírne popisovaniu kolektívnej inteligencie davu.

55 „bystander effect“ –sociologický fenomén odkazujúci na situáciu kedy jednotlivec nepomôže ohrozenej osobe v prítomnosti ďalších ľudí lebo predpokladá, že niekto iný pomôže. Tento fenomén vychádza z prípadu vraždy Kitty Genovese v New Yorku. (Darley 1968) 21

Zároveň popisuje najdôležitejšie vlastnosti davu56 ale tiež problémy pri rozhodnutiach davu.57 Orientáciu na dav predstavuje aj pojem Crowdsourcing58, ktorý je popisovaný ako proces na využívanie sily davu na vyriešenie úloh, ktoré dokáže riešiť len úzka skupina ľudí v dave59 (Howe 2006 ). Tomuto termínu sa hlbšie venuje Jeff Howe ktorý pokladá otázku:

What if the solutions to our greatest problems weren’t waiting to be conceived, but already existed somewhere, just waiting to be found, in the warp and weave of this vibrant human network? [Čo ak riešenie našich najväčších problémov nečaká na to kedy bude vyriešené, ale riešenie už niekde existuje a čaká na to kedy bude nájdené , v tomto skrútenom a vlnitom priestore živej ľudskej siete?] (Howe 2008 : str.1 )

Na základe tejto otázky a jej hypotetickom predpoklade že odpoveď na určitú otázku leží niekde v dave, funguje proces Crowdsourcingu. Tento proces zároveň úzko súvisí s:

Crowd-funding models include elements of crowd-sourcing frameworks in which the members of a community share ideas to solve aproblem or pool their efforts to create favorable exchange conditions for the community’s benefit. [Crowdfundingové modely obsahujú/zahŕňajú crowdsourcing rámce kde členovia komunity zdielať nápady na vyriešenie problému alebo aby spojili svoje úsilie na vytvorenie podmienok priaznivých pre prospech komunity ] (Dell 2008 citovaný Ordanini 2011)

Práve popísanie Crowdsourcingových rámcov v spojitosti s Crowdfundingovými modelmi môžu byť vhodné na ďalšie akademické skúmanie.

3. Kickstarter Pre ďalšie potreby tejto práce sme si vybrali najznámejšiu americkú platformu Kickstarter, ktorá sa ako jedna z prvých crowdfundingových platforiem začala orientovať na široké spektrum

56 Uvádza: rôznorodosť, nezávislosť, decentralizácia, zoskupenie 57 Uvádza tri problémy: 1,kognitivný 2,koordinačný 3,spolupráce 58 Vychádzajúci s tzv. „outsourcingu“ 59 Podobný mechanizmus je využívaný v „open source sotfware“ 22

činnosti a segmentov. Popíšeme štruktúru služby a štruktúru projektov. Bližšie popíšeme štatistiky z roku 2012, ktoré vykazujú výrazne stúpajúci trend vyzbieraných financií. Pre potreby tretej časti sme sa rozhodli bližšie analyzovať projekt Amandy Palmer v kategórii hudba. Tento projekt by mohol poskytnúť dôležité informácie o fungovaní úspešnej crowdfundingovej kampane a zároveň poskytnúť možný vzorec na vytvorenie úspešného projektu a vedenia komunikácie.

3.1. Kickstarter web Kickstarter je technologická firma, inak aj Crowdfundingová platforma fungujúca od 28.apríla 2009. Poskytuje priestor pre financovanie kreatívnych projektov napriek širokým spektrom segmentov60 cez webové rozhranie platformy. Obchodný model Kickstarteru funguje na jednotlivcoch, ktorí prispievajú malou finančnou čiastkou na podporovaný projekt. (Riedl 2013 ). Tvorcovia podľa výšky príspevku jednotlivcov vytvoria odmeny, ktorá sa vzťahujú na produkt konkrétneho projektu. Tento model Crowdfundingu je „založený na odmene“ a využíva typ financovania „všetko-alebo-nič“. Od svojho vzniku Kickstarter celkovo vyzbieral 675 miliónov dolárov, z toho 576 miliónov skutočne odišlo na projekty.61 Do celkovej čiastky sa rátajú všetky peniaze ktoré sa vyzbierali. Pokiaľ projekt nesplnil finančný cieľ peniaze odišli späť zákazníkom. Zákazníci sú u tejto platformy nazývaný ako tzv. patróni a brakers62. Pokiaľ zákazníci majú záujem podporiť projekt, musia sa najskôr registrovať cez webové rozhranie Kickstarteru, ktoré ponúka možnosť voľby anonymného užívateľského mena. Registrovaním sa stávajú zákazníci časťou komunity Kickstarter63, pozostávajúcej viac ako z 3 miliónov jednotlivcov64. Členom komunity sa stávajú tiež tvorcovia, ktorý za účelom podpory iného projektu sa môžu stať zákazníkmi. Tvorca má pri tejto platforme zabezpečené plné duševné a autorské vlastníctvo nad svojim projektom65. Projekt sa vždy prezentuje pod jedným z 13 ponúkaných kategórií ako napr. Umenie, Komiks, Dizajn, Hudba, Film. Rozdelenie do kategórii pomáha v orientácií ako zákazníkom tak tvorcom. Dĺžku trvania kampane, alebo inak financovania projektu, si môže tvorca zvoliť od jedného do šesťdesiat dní. Štatisticky sa ukazuje že projekt z trvaním okolo tridsiatich dní majú väčšiu úspešnosť ako projekty trvajúce šesťdesiat dní. (Stienberg 2012). Za celým nápadom platformy stojí dvojica zakladateľov Perry Chen (autor platformy a CEO 66 ) a Yancey Strickler

60 hudba, film, dizajn... 61 Štatistiky zo stránky Kickstarter ku dňu 18.6.2013 (Kickstarter 2013e) 62 Neexistuje slovenský ekvivalent 63 “komunita ako veľký nedefinovateľný dav“ (Kuppuswamy 2013) 64 Dokopy podporili viac ako 43 000 projektov (Kickstarter 2013e) 65 Projektom je myslené u tejto služby aj názov kampaň 66 Výkonný riaditeľ obchodného podniku 23

(spoluzakladateľ a šéf komunikácie). Neskôr sa k ním pridal Charles Adler (spoluzakladateľ a vedúci dizajnu). V celej firme pracuje 61 ľudí, z ktorých sa jedna polovica zameriava na dizajn a kódovanie, druhá polovica na prácu s komunitou. (Kickstarter 2013b)

Platforma si za každý úspešne zrealizovaný produkt vyžaduje päť percent z celkovej sumy na chod stránky a dizajn. Okrem toho tvorcovia musia platiť poplatok za bankové procesy. V USA je to cez Amazon Payments a vo Veľkej Británii je cez službu PayPal. Za tieto platobné procesy si banky vyžadujú od tvorcov tri až päť percent z celkovej sumy. Pokiaľ projekt nedosiahne svoj finančný cieľ, žiaden z vyššie spomenutých procesov neprebehne a autori nemusia platiť bankové poplatky. Vytvorenie projektu je úplne zdarma. (Kickstarter 2013c)

3.1.1. Popísanie stránky

Obrázok č.1: Vrchná časť stránky Kickstarter. (Kickstarter 2013a )

24

Ako užívateľ na webovom rozhraní Kickstarter, inak aj na stránke, nájdeme úvodné informácie o platforme Kickstarter. V hornej časti sa nachádzajú dôležité odkazy na informácie o platforme, o zaujímavých projektoch a tiež pre začiatok vlastného projektu. V ľavej strane je registrácia a prihlásenie. V strednej časti sa po ľavej strane nachádza odkaz na náhodne zvolený prebiehajúci projekt vo forme odkazu na video, meno projektu, popis projektu ale tiež percento a suma vyzbieraných financií a dni zostávajúce do konca projektu. Na pravej časti stránky je súpis odkazov na všetkých 13 kategórii. Pod názvom „Popular“ sa nachádzajú projekty z rôznych kategórii prezentujúce aktuálne a populárne, myslené ktoré sa rýchlo financujú, projekty.

25

Obrázok č. 2: Dolná časť stránky Kickstarter. (Kickstarter 2013a)

V ďalšej časti nájdeme odkaz na sociálne siete. Hneď pod tým sa nachádzajú odkazy na stránky a organizácie ktoré sú partnermi Kickstarteru. Takmer na úplnom spodku sa nachádza odkaz na informácie o vzniku a tvorbe projektov. Na spodnej hranici figurujú orientačné odkazy cez kategórie, nedávno ohlásené projekty, projektové pokyny alebo štatistiky.

26

3.1.2. Slovník výrazov pre projekt

Projektom na platforme Kickstarter je kreatívny projekt, ktorý ponúka určitý obsah alebo produkt, výmenou za finančnú podporu. Hlavná stránka projektu zvyčajne vyzerá takto (stránka projektu).

Obrázok č. 3: Stránka Projektu David Lynch Documentary. (Kickstarter 2012c )

Dôležité pojmy s ktorými sa operuje v projekte sú tieto:

27

Backers – zobrazuje počet prispievateľov projektu

Backer – jednotlivec podporujúci projekt inak aj darca, zákazník

Pledge - číslo zatiaľ prisľúbených peňazí

Project Goal – finančný cieľ projektu, po dosiahnutí alebo prekročení sa peniaze skutočne pošlú tvorcom projektu.

Funding level – dĺžka trvania projektu, percento vyzbieraných financií z cieľu projektu

Duration of Project – dĺžka projektu, trvanie projektu alebo aj koľko zostáva času do uzatvorenie financovania projektu.

Project video – video vysvetľujúce zámery projektu a ciele.

Description of project – hlavný popisom celého projektu, obsah projektu, trvanie, ciele ale aj napr. riziká a výzvy.

Updates – tvorcovia môžu zdielat posledné informácie o projekte

Comments – priestor pre podporovateľov a tvorcov diskutovať o projekte a zdielať informácie

Localization – geografická lokalizácia projektu.

Category – zaradenie projektu do kategórie.

Rewards – odmeny za finančný príspevok, ktorý môže byť od jedného doláru až po maximálnu čiastku 10 000 dolárov. Odmeny môžu byť rôzne najčastejšie sú to kreatívne spolupráce (darca ako hrdina v komikse), kopírovanie produktov(album, DVD), kreatívne skúsenosti(stretnutie s autorom) alebo kreatívne spomienky(fotky z určitých oblastí cez typ fotoaparátu polaroid) okrem toho ale platia aj určité obmedzenia.67 (Kickstarter 2012c)

67 Viac stránka Kickstarter 28

3.1.3 Pravidlá pre vytvorenie projektu Vytvorenie projektu cez platformu Kickstarter vyžaduje splniť určité pravidlá. Na webovej stránke sú spísané všetky podmienky a pravidlá na vytvorenie projektu. Zhrnieme si tie najpodstatnejšie. Medzi hlavné pravidlá patrí: aby autor projektu bol starší ako 18 rokov a bol občanom USA alebo Veľkej Británie.68 Autor nemusí byť len jednotlivec ale autorom sa môže stať aj firma alebo nezisková firma. Projekty nemôžu byť určené na zbieranie peňazí na kauzy, sociálnu podporu alebo financovanie niekoho života. Okrem toho Kickstarter nepovoľuje ďalšie modely Crowdfundingu „založený na pôžičke“ a „založený na vlastnom kapitále“69.(Kickstarter 2013d) Projekt podľa zakladateľ by mal predovšetkým musí spĺňať parametre určené tvorcami platformy:

„Everything on Kickstarter must be a project. A project is something with a clear end, like making an album, a film, or a new game. A project will eventually be completed, and something will be produced as a result.“ [Na Kickstarteri môže byť len projekt. Projekt je niečo s jasným ukončením ako vytvorenie albumu, filmu alebo novej hry. Na záver projekt bude dokončený a jeho výsledkom bude produkt.] (Kickstarter 2013d)

Tieto obmedzenia majú podľa tvorcov Kickstarteru svoje dôvody, pretože ich filozofia je založená na podpore kreatívnych produktov, z ktorých by mala profitovať celá komunita. Pred tým ako sa projekt oficiálne uverejní, prejde kontrolou šiestich manažérov, ktorí rozhodujú či sa jedná o kreatívny projekt. (Chafkin 2013). Práve takýto postup by asi mal zamedziť vstupom určitých riskantných projektov pred verejnosť. Napriek tomu sa to javí ako značne subjektívny spôsob triedenia projektov, hlavne u projektov ktoré podľa manažérov neprinášajú hodnoty pre celú komunitu alebo tie ktorých firmy berú túto platformu ako testovací trh pred uvedením skutočného produktu na trh. Ako nové dôležité pravidlo je uvádzanie u projektov „riziká a výzvy“70 kde autori musia uviesť aké problémy sa môžu počas trvania kampane vyskytnúť alebo ako dlho bude trvať doručenie produktu. Okrem toho je dôležité aby projekty orientované na produkt prezentovali dopredu svoj prototyp, či už cez fotky alebo formou videa. Tieto pravidla sa vzťahujú iba na kategórie dizajn a hardware. (Lowe 2012) Mali by pomôcť zákazníkom jasne sa rozhodnúť na koľko je projekt otvorený a úprimný.

68 V rozhovore so šéfom komunikácie priznal že do budúcnosti počítajú zo vstúpením na trh do ďalších krajín Európy alebo tiež Číny alebo Indie. (Kickstarter 2013) 69 „Kickstarter is not a store“ [Kickstartre nie je obchod] a nevzťahujú sa na neho výhody plynúce z JOBs Act (Chafkin 2013)

70 „risks and challenges“ 29

3.2. Štatistiky rok 2012 Väčšina dát je použitá z oficiálnych štatistík platformy Kickstarter. Rok 2012 sa javil pre platformu Kickstarter ako zlomový pretože sa nielen podarilo prekročiť miliónovú hranicu vyzbieraných financií na projekty celkom 17 krát a úspešne sa podarilo financovať celkovo 18 109 projektov na ktoré sa vyzbieralo až 2.2 milióna jednotlivcov. Jednotlivci prispievali z 177 rôznych krajín. (Kickstarter 2013e)

35 000 31 208 30 000 27 086

25 000

20 000 18 109

15 000 11 130 11 836 10 000

5 000 3 910

0 2010 2011 2012

Ohlásené projekty Úspešné projekty

Graf č. 1: Ukazuje počet ohlásených a úspešných projektov za v rokoch 2010, 2011, 2012. (Kickstarter 2013e, Kickstarter 2012d )

Zo štatistík používame dáta za roky 2010,2011,2012. Pre rok 2012 chýba oficiálny počet ohlásených projektov, preto sme ho vypočítali z tabuľky 1. Rok 2011 a 2012 vykazuje len malý nárast počtu ohlásených projektov, naproti tomu v roku 2012 viac ako polovica projektov bola úspešná, oproti celkovej štatistike 44%. (Kickstarter 2013e)

30

Celkový počet vyzbieraných dolárov 350 000 000 300 000 000

250 000 000 200 000 000 150 000 000

Počet dolárov Počet 100 000 000 50 000 000 0 2010 2011 2012 Rast vyzbieraných financií 27 638 318 99 344 382 319 786 629

Graf č.2: Ukazuje celkový nárast vyzbieraných dolárov. (Kickstarter 2013e, Kickstarter 2012d)

Celkový počet vyzbieraných dolárov ukazuje aké veľké množstvo dolárov dostali všetky projekty. (vztah vyzbieranych projektov ku počtu projektov) V roku 2012 z celkového počtu 319 786 629 dolárov bolo reálne odoslaných 274 391 721 čo znamená že 85% z celkovej sumy reálne prišlo autorom projektov. Oproti roku 2011 je celkový nárast o 238%. Kategória Ohlásených Úspešných Vybraných Počet projektov Projektov financií$ darcov Umenie 3,783 1,837 $ 10,477,939 155,782 Grafické 1,170 542 $9,242,233 177,070 romány Tanec 512 381 $1,773,304 23,807 Dizajn 1,882 759 $50,124,041 536,469 Móda 1,659 434 $6,317,799 83,067 Film a Video 9,600 3,891 $57,951,876 647,361 Jedlo 1,828 688 $11,117,486 138,204 Hry 2,796 911 $83,144,565 1,378,143 Hudba 9,086 5,067 $34,953,600 522,441 Fotografia 1,197 427 $3,283,635 46,550 Publikovanie 5,634 1,666 $15,311,251 262,738 Technológie 831 312 $29,003,932 270,912 Divadlo 1,787 1,194 $7,084,968 95,225 Tabuľka č.1 : Zobrazuje dáta o projektoch vo všetkých kategóriách z roku 2012. (Kicktarter 2013e)

31

Tabuľka číslo jedna ukazuje štatistiky všetkých 13 kategórií za rok 2012. Najviac ohlásených projektov až 9086, zároveň úspešne zrealizovaných až 5067 bolo v kategórií hudba. Napriek tomu že Kickstarter sa neorientuje primárne na hudobný priemysel ako napr. Sellaband, ktorá pôsobí na Európskom trhu z cieľom podporovať kapely a vytvárať im možnosti pre ďalší rast. Celkovo sa kategórií hudby vyzbieralo 34 miliónov dolárov od viac ako pol milióna zákazníkov. Preto sa dá usúdiť, že projekty v tejto kategórii mali menšie finančné ciele ale veľký počet jednotlivcov, ktorí prispeli malými príspevkami. Úspešnosť projektov je viac ako 55 percent. Takmer najmenej projektov bolo ohlásených v kategórii Technológie, v ktorej sa celkovo vyzbieralo takmer 30 miliónov dolárov. Veľkú zásluhu majú na tom projekty typu Pebble hodinky71 na ktoré sa vyzbieralo až 10 miliónov dolárov od viac ako 68 000 zákazníkov. V kategórii hry je najväčší počet darcov 1 378 143, ktorí spolu vyzbierali sumu 83 144 565 dolárov. Z celkovej sumy časť pokrývajú veľké projekty ako napr. OUYA, nový druh hracej konzoly72, na ktorú viac ako 63 tisíc darcov vyzbierali sumu 8 596 474 dolárov. Takmer desatinu z celej sumy. Naproti tomu úspešnosť projektov v tejto kategórii je len okolo 33 percent. Vysokú normu úspešnosti vykazuje kategória Divadlo, ktorá ma až 66 percentnú úspešnosť ohlásených projektov. Najväčšiu úspešnosť ukazuje kategória tanec ktorá len pri malom počte projektov má úspešnosť viac ako 74 percent. V ďalšej časti sa hlbšie sa zameriame na kategóriu Hudby, v ktorej budeme skúmať jeden projekt ktorý by mohol mať rôzne prínosy pre náš cieľ navrhnutia projektu pre Slovensko. Analýza jedného projektu v oblasti hudby je špecifická a môže nám poskytnúť len jeden príklad obsahu a prezentácie projektu. Okrem toho predpokladáme, že výsledky analýzy môžu priniesť všeobecné závery o správnom fungovaní platformy. Analýza sa týka úspešného projektu hudobníčky Amandy Plamer.

3.3. Amanda Palmer Amanda Palmer 73 je americká hudobníčka a performerka pôvodne známa z dua The Dresden Dolls, neskôr vystupujúca ako sólová umelkyňa. V roku 2012 sa jej prostredníctvom platformy Kickstarter podarilo vyzbierať na kampaň 1 189 793 dolárov za jeden mesiac. Pôvodný finančný cieľ prekročila o viac ako miliónov dolárov. V projekte žiadala verejnosť a komunitu o finančnú podporu na jej nový hudobný album, knihu s umeleckými kresbami a na pripravované turné. Ako prvej hudobníčke sa jej podarilo prekonať miliónovú hranicu v kategórii hudby. Obrovská výška vyzbieraných financií na jej kampaň nie je jediný dôvod prečo sa jej budeme hlbšie venovať. Javí sa, že za jej úspechom stojí viacero faktorov, ktoré by pomocou analýzy

71 Pebble: E-paper Watch for iPhone and Android (Kickstarter 2012a) 72 OUYA: A new kind of Video Game Console (Kickstarter 2012b) 73 http://amandapalmer.net/ 32 mohli priniesť informácie a znalosti o tom aké sú faktory pre úspech a vedenie projektu. Preto na základe analýzy článkov, rozhovorov, projektu a vedenia kampane sa budeme snažiť tieto kritické faktory popísať. Okrem toho nám poslúži ako teoretické zázemie Tvorba bussiness modelov74. Po jeho aplikácií na projekt by mohol priniesť všeobecné a konkrétne závery využiteľné v našej praktickej časti. Okrem toho sa budeme snažiť zistiť, aký veľký vplyv na úspech projektu mal fakt, že Amanda Palmer je etablovaná a známa hudobníčka, okolo ktorej sa už pred týmto projektov vybudovala veľmi široká komunita.

74 pomocník pri tvorbe obchodných modelov 33

3.2. Popísanie projektu a faktory úspechu

Obrázok č.4: Stránka projektu Amandy Palmer. (Kickstarter 2012c)

I think people have been obsessed with wrong question which is: how do we make people pay for music? but what if we start asking how do we let people pay for a music? [Myslím, že ľudia sú posadnutý nesprávnou otázkou: ako prinútiť ľudí, aby platili za hudbu? Ale čo keby sme sa začali pýtať, ako dovoliť ľudom platiť za hudbu?] (Youtube 2013c)

34

Ako prvé pri otvorení webovej stránky projektu (Kickstarter 2012c) zaujme screenshot75 z projektového videa, ktorý ukazuje Amandu Palmer ako drží kartičku v zapadajúcom slnku s nápisom: „This is the future“. Toto heslo sa javí ako odkaz na nový koncept financovnia Crowdfunding, ktorý by mal byť budúcnosťou v hudobnom priemysle. Či je práve tento koncept financovania budúcnosťou hudobného priemyslu nebudeme v tejto práci hlboko skúmať76, skôr nás bude zaujímať sociálny kontext videa. Pre jeho pochopenie si stručne popíšeme klip po obsahovej stránke. Umelkyňa v ňom cez odhadzovanie papierových kartičiek rozpráva príbeh o tom prečo zvolila tento druh financovania, cieľ jej projektu a kam všade chystá využiť financie. Posolstvo sa zdá byť založené na hodnote prístupu DIY77 a budúcnosti hudby. Ako hudobný sprievod sú v klipe použité ukážky pesničiek z pripravovaného albumu. Vyššie spomínaný sociálny kontext videa siaha do roku 1965 kedy Bob Dylan natočil umelecký klip Subterranean Homesick Blues (Youtube 2013a) ktorý je vnímaný ako kritika americkej spoločnosti v 60 tých rokoch ale tiež revolúcia v tvorbe videoklipov ku hudbe. Myšlienka transformácie textu, príbehu či posolstva pesničky na papierových kartičkách pochádza pôvodne z jeho videoklipu. Práve tento nápad Palmer využíva a zdá sa, že si uvedomuje kontextu videoklipu78 a pridáva do neho nové významy zo súčasnej situácie v hudobnom priemysle. Celú myšlienku klipu spája do silných hesiel ako už vyššie spomínaných „toto je budúcnosť“79 a „my sme média“80. Obe heslá sa dajú vzťahovať práve na Crowdfunding a na jeho obchodný model- financovať projekty priamo od jednotlivcom v tom to prípade od fanúšikov. Je ale pravdepodobné že projektové video spôsobujúce „revolúciu“ je ojedinelá záležitosť. Napriek tomu kreatívne a pútavé ukázanie zámerov cez video by mohlo byť podľa Stienberga základným predpokladom na úspech celého projektu (Stienberg 2012). Hneď po pochopení kam by smerovali príspevky zaujme rozsah a druh odmien. Celá ponuka odmien dosiahla číslo 24, mnoho z odmien bolo pridávaných pre veľký záujem darcov. Odmeny sme upravili do grafu 3. Pre lepšiu orientáciu sme spojili odmeny za 300, 500 a 1000 dolárov. Vo všetkých týchto prípadoch bol obsah odmien za ten istý príspevok rozdielny a v mnohých prípadoch aj limitovaný počtom darcov. Najmenší finančný príspevok bol jeden dolár zahrňujúci odmenu vo forme digitálneho stiahnutia albumu a ďalších bonusových pesničiek. Jedným dolárom prispelo až 4744 darcov. Až 9333 darcov zaujala odmena za 25 dolárov, ktorá obsahovala limitovaný CD nosič, ku tomu 24 stránková umelecká brožúra plus digitálne

75 Príloha 76 Podnety pre ďalšie skúmanie 77 Do-it-yourself pridať def. 78 Použitie podobného motívu má aj video ku kritike sociálnych sieti od Rossa Gardinera (Youtube 2010) alebo firmou Google na prezentáciu ich nového projektu Google instant. 79 „This is the future“ 80 „We are the media“ 35 stiahnutie albumu. Možno prekvapivo prispelo až 35 darcov sumou 5 000 dolárov, odmena za túto cenu obsahuje pozvanie Palmer priamo do domu darcu na party alebo na posedenie v záhrade. Okrem toho darcovia získajú VIP plus 1 na akúkoľvek show. Pripravili sme si tiež (graf 4), ktorý počet odmien priniesol najviac financií projektu. Pri odmene za 25 dolárov sa vyzbieralo najviac financií 233 325, o čosi menej sa vyzbieralo na odmene za 300 dolárov suma 208 500, okrem toho dvesto tisícovú hranicu prekonala ešte odmena za 125 dolárov. Obrovskú sumu v kontexte 34 prispievateľov predstavuje odmena za 5000 dolárov. Demografické rozloženie darcov sa nám nepodarilo získať. Tieto výsledné dáta sú prebraté a vypočítané z dát dostupných na projektovej stránke Kickstarter. Celkový počet darcov je podľa oficiálnej stránky 24 883, podľa našich výpočtov je počet darcov z odmenami 24 822. Celková suma prispievateľov za odmenu je 1 128 374 oproti celkovému číslu 1 192 793. Dôvod rozdelenia je ten, že stránka Kickstarter ponúka prispieť bez nároku na odmenu, preto určitá časť prispievateľov prispela bez toho aby žiadala odmenu a preto nie sú zaradení v našich počtoch. Tento počet predstavuje 61 darcov ktorý prispeli celkovou sumou 64 419 v priemere takmer 1065 dolárov na osobu.

10000

9000

8000

7000

6000

5000 9333 4000

3000 6356 4744 2000

1000 1347 1603 695 0 488 70 44 104 34 2 1 5 25 50 100 125 250 300 500 1000 5000 10000

Počet darcov 24 822 a druhy odmeny

Graf č.3: Zobrazuje všetky položky odmien a počet darcov pre každú odmenu.

36

250000 233 325 208 500 200 375 200000 170 000

150000

104 000 100000 67 350 48 800 50000 31 780 17 500 22 000 20 000 4744 0 1 5 25 50 100 125 250 300 500 1000 5000 10000

Počet vyzbieraných dolárov

Graf č.4: Počet vyzbieraných dolárov v každom type odmeny.

Ďalšia časť projektu obsahuje popis celého projektu. Nachádza sa tam detailne rozpísané čo všetko jednotlivec mohol podporiť. Po obsahovej stránke je projekt detailne rozpísaný. Za financovanie ponúka obrovské množstvo aktivít, ktoré sa za vyzbierané financie majú uskutočniť. Ako prvé informácie nájdeme popis chystaného nového albumu v spojení s extravagantne vyzerajúcou kapelou. V ďalšej časti ponúka mená umelcov a obrazové ukážky ich práce, ktoré bude obsahovať kniha s umeleckými kresbami. Text je podporený fotkami kapely a produktov, ktoré sú v odmenách. Pod tým rozpisuje svoj zámer požičať umelecké objekty z galérii. Spolu s ponukami, tvorí obsah projektu atraktívne umelecké produkty, hodnotné nie len pre fanúšika umelkyne. Už len zámer zbierať financie na tri rôzne, no navzájom prepojené produkty sa môže javiť ako sebavedomý cieľ kedy si autori projektu sú istí, že dosiahnu minimálne základný finančný cieľ. Počas celého trvania projektu sa často uverejňovali aktualizácie s množstvom fotiek, komentárov a príbehov z natáčania klipu. Vo všeobecnosti Palmer často odpovedala aj v komentároch ku projektu. Práve komunikácia je ďalšia časť, ktorá by mohla mať výrazný vplyv na úspech projektu. Amanda Palmer je známa tým, že zanechala spoluprácu s veľkým hudobným vydavateľstvom, pretože jej práca je založená v tradícií DIY etiky, ktorá umožňuje umelcom prevziať kreatívny a distribučný proces z vydavateľstiev do vlastných rúk. Komunikácia medzi priaznivcami hudobných skupín a jej členmi tak prichádza o sprostredkovateľa 81 a stáva sa

81 U konceptu Crowdfudning sa práve stráca klasický sprostredkovateľ, ako náhrada sa dá považovať práve platforma. 37 priamou komunikáciu s Amanda Palmer a jej týmom pozostávajúci zo štyroch ľudí (Scoppa 2011).Vzťah s fanúšikmi je budovaný už dlhšiu dobu pomocou častého využívania služby courchsurfing82, (Youtube 2013c) cez performatívne akcie, happeningy a koncerty. Budovanie komunikácie s fanúšikmi je podporované častými aktualizáciami na jej blogu83 ale tiež v častom využívaní sociálnych sieti. Práve sociálne siete sa dajú posúdiť ako jeden z hlavných kľúčových faktorov. Pretože jej twitterový účet narástol na takmer 900 000 nasledovníkov84. Ako predpoklad na zvládnutie komunikácie s obrovským množstvom nasledovníkov je: častá interakcia a základné pochopenie funkcie sociálnych médií:

„You need to get some perspective on what your life actually is as viewed by other people, and see your routine as possibly ordinary to you, but extraordinary to other people. In order to work, Twittering needs to be highly personal. Alebo Share things that make you uncomfortable.“ [Potrebuješ získať pohľad na to, ako tvoj život vyzerá z pohľadu iných ľudí a vidieť svoju relatívne obyčajnú rutinu ako mimoriadnu pre ostatných. Aby to fungovalo, Twittering musí byť veľmi osobný.] (Scoppa 2011)

Okrem šikovnej komunikácie sa zdá, že úspech bol podmienený predošlými kapaniami. (graf 4) V roku 2010 vyzbierala financie na album doposiaľ neznámeho klaviristu85 v sume 8 581 dolárov, o rok neskôr na druhý projekt 86 „večer s Neilom Faimanom a Amandou Plamer“ 87 vyzbierala vyše 133 tisíc dolárov, čím viac ako šesť násobne prekročila pôvodný finančný plán 20 tisíc dolárov. Značný nárast zaznamenala aj v počte darcov, ktorý sa takmer 8 krát zvýšil. Veľké rozdiely v sumách získaných financií môže mať aj svoje príčiny v tom, že na prvý projekt nezbierala peniaze pre seba ale pre niekoho ďalšieho. U druhého projektu spojila svoje sily s jej manželom Neilom Gaimanom, ktorý ako známy tvorca románov a komiksov má za sebou určitú základňu fanúšikov. Práve skúsenosti s týchto troch kampaní mohli byť využité do veľkého projektu v roku 2012. V tom roku mala Palmer za sebou skúsenosť dvoch úspešných projektov, u ktorých oba finančné ciele boli značne prekročené. Všetky tieto projekty mali dĺžku trvania okolo 1 mesiaca. Podľa štatistiky projekty s dĺžkou jeden mesiac majú väčšiu šancu na úspech, pretože môžu viac aktivizovať zákazníkov/darcov podporiť projekt do určitého času. (Stienberg 2012)

82 cestovatelia prespávajú u neznámych ľudí, prostredníctvom webovej služby (Courchsurfing) 83 http://amandapalmer.net/category/blog/ 84(Twitter 2013) 85http://www.kickstarter.com/projects/amandapalmer/amanda-palmer-presents-tristan-allens-debut-ep-rec?ref=live 86 V ten istý rok sa podielala na inom úspešnom projekte ale nie ako tvorkyna, ale len ako umelkyňa http://www.kickstarter.com/projects/KimBoekbinder/kim-boekbinder-and-amanda-palmer-such-great- height?ref=live 87 http://www.kickstarter.com/projects/amandapalmer/an-evening-with-neil-gaiman-and-amanda-palmer?ref=live 38

1400000 1192793 1200000

1000000

800000

600000

400000

200000 133341 100000 3300 8581 437 20000 3873 24883 0 Tristan Allen´s Debut EP An Evening With Neil The new Record 2012 2010 Gaiman 2011

Finačný cieľ Vyzbieraná čiastka Počet Darcov

Graf č.5: Ukazuje dáta z troch rôznych Crowdfundingových kampaní Amandy Palmer (Kickstarter 2013a)

Po úspešnej kampani z roku 2012 čoskoro uverejnila na svojom blogu na čo peniaze boli vyzbierané a kam budú peniaze použité. Detailne uverejnenie použitie vyzbieraných financií pozitívne vnímalo veľa fanúšikov, ktorí pridávali pod článkom svoje komentáre. Mnoho z nich hovorí o tom, že pre nich podpora tohto projektu znamená niečo viac. Okrem toho mnoho z nich pridávalo svoje osobné príbehy z ich života, ale aj v súvislosti s podporou tohto projektu. (Palmer 2012) Transparentné uverejňovanie použitia financií prehlbuje dôveru v tvorcov projektu.

Všetky faktory by sme mohli zhrnúť: Kreatívne video, Zaujímavé Odmeny, Komunikácia, Sociálne Siete, Transparentnosť, Obsah a nápad, Skúsenosti.

39

kreatívne video

zaujímavé Skúsenosti odmeny

Projekt

obsah a nápad Komunikácia

Transparentnosť Sociálne siete

Obrázok č. 5: Ukazuje výsledné závery faktorov pre tvorbu a úspech projektu.

Zdá sa, že okrem výsledných faktorov úspechu môžeme povedať že jej kampaň odráža filozofiu Crowdfudningu. V tom že Palmer jasne pochopila akým spôsobom žiadať peniaze od davu:

How did you make all these people pay for music? And the real answer is i didn´t make them, i ask them and through the very act of asking people.I had connected with them and when you connected with them, people want to help you. It is kind of counter-intuitive for lot of artists they don´t wanna ask for things but it´s not easy to ask, and lot of artists have problem with this, asking makes him vulnerable. [Ako to robíte, že vám všetci títo ľudia platia za hudbu? A skutočná odpoveď znie, ja to nerobím, ja som sa ich spýtala prostredníctvom samotného aktu pýtať sa ľudí. Spojila som sa s nimi a keď sa s nimi spojíte, ľudia vám radi pomôžu. Je to niečo ako komplikovaná intuícia pre mnoho umelcov, ktorý nechcú pýtať za veci, lebo pýtanie nie je ľahké, a mnoho umelcov má problém s tým, lebo žiadanie ich robí zraniteľnejším] (Youtube 2013c)

Jej úspech, je signál pre veľké vydavateľstvá v dobe kopírovania a sťahovania hudby z internetu. Kampaň tiež ukazuje ako sa dá kampaň spojiť z niečím ďalším. Okrem podpory DIY a oslavy umeleckej kreativity je tento projekt, možno nezámerne, spojený s ďalšou hodnotou – vytvorenia dojmu revolúcie v podpore hudby. Pomocou webových služieb môže práve umelci

40 priamo ponúkať svoje produkty fanúšikom, ktorí sa vlastne stávajú zákazníkmi, investormi alebo podporovateľmi. Jej obrovský úspech by mohol podporiť nárast priamej podpory hudobníkov88.

88 Problematika podpory súčasnej hudby je ale široká. Najznámejšia hudobná distribúcia prebieha cez iTunes, Soundcloud, Spotifiy. 41

4. Vytvorenie vlastného projektu

4.1. Vyuţitie bussiness modelu Lean Canvas

„Business model predstavuje základný princíp, ako firma vytvára, predáva a získava hodnotu.“ (Osterwalder 2012 : str.14 )

Pignuer nám ponúka kreatívnu koncepciu, ktorý by mal pomôcť dôkladne premyslieť a pripraviť analýzu obchodného modelu firmy alebo projektu pre začínajúcich ale pokročilých podnikateľov. Táto koncepcia predstavuje súhrn rád a tipov, ale tiež základné plátno pre uľahčenie tvorby obchodných modelov. Ponúka pred pripravenú šablónu – tzv. „plátno business modelu“, ktoré obsahuje deväť základný stavebných prvkov na tvorbu vlastného obchodného modelu. Využitie tohto modelu pomáha určiť široké spektrum aktivít pri tvorbe projektu.

Obrázok č.5: Základné plátno pre tvorbu business modelov. (Basmennink 2011)

Plátno obsahuje 9 stavebných prvkov. 1.Zákaznícke segmenty – popisuje cieľovú zákaznícku skupinu na ktorú sa chce podnik orientovať. 2.Hodnotové ponuky – popisujete služby a výrobky podniku, ktoré ponúkajú hodnoty pre vybraný zákaznícky segment. 3.Kanály – popisuje spôsob komunikácie medzi podnikom a zákazníckymi segmentmi

42

4.Vzťahy zo zákazníkmi – prvok označuje budovanie vzťahov medzi podnikom a zákazníckymi segmentmi. 5.Zdroje príjmov – ukazuje základné finančné zdroje podniku prijímané od každého zákazníckeho segmentu. 6.Kľúčové zdroje – uvádza najdôležitejšie zdroje ktoré potrebuje podnik na fungovanie 7.Kľúčové činnosti – uvádza najdôležitejšie aktivity ktoré potrebuje podnik na fungovanie obchodného modelu. 8.Kľúčové partnerstvá – popisuje partnerské vzťahy na podporu fungovania podniku. 9.Štruktúra nákladov – popisuje všetky náklady spojené s chodom podniku. (Osterwalder 2012)

4.2. Situácia na Slovensku Na Slovensku je Crowdfunding zatiaľ len v začiatkoch. Je známych pár úspešných projektov a činnosť jednej platformy, ale zatiaľ sa zdá, že väčší rozmach zažíva tento zahraničný trend v Českej Republike.89 Na Slovensku ako jediná fungujúca platforma je známa Dobrá krajina90 za ktorou stojí Nadácia Pontis 91 . Model tejto stránky je založený na darcovstve a preto sa zameriava hlavne na kauzy, sociálne projekty alebo na zlepšovanie životného prostredia v mestách. Platforma funguje podobne ako iné zahraničné platformy, tým že sa snaží, vytvoriť komunitu prispievateľov a tvorcov projektov. Za účelom podpory projektu sa jednotlivec musí registrovať, ale ako darca môže zostať v anonymite. Celkový počet darcov platforma eviduje 293 775, ktorý na rôzne projekty dokopy vyzbierali cez 1 644 891 eur. Podporiť projekt môže darca zatiaľ len finančným darom cez e-platby92 alebo cez platbu z tzv. voľného kreditu. Čo je špeciálna možnosť ako darovať určitú čiastku ponúkaná platformou Dobrá krajina. (parafráza zo stránok Dobrej Krajiny)

Medzi najznámejšie crowdfundingové projekty, žiadajúce financie od davu bez podpory platformy, patrí kampaň karikaturistu Shootyho93. Shooty občianskym menom Martin Šutovec, tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2010, vyzval ľudí aby prispeli sumou päťtisíc eur na vytvorenie troch reklamných pútačov, na ktoré nechá vylepiť karikatúry vtedajších troch lídrov

89 Platformy ako HitHit, Startovač a Fondomat. 90 http://www.dobrakrajina.sk/ 91 Grantová a operačná nadácia na Slovensku http://www.nadaciapontis.sk/kto_sme 92 On-line platba 93 Autor známy pre svoje kresby a karikatúry uverejňované v denníku Sme. http://www.shooty.sk/ 43 vládnucich strán. Pôvodný finančný cieľ prekročil a vyzbieral až 33 666 eur. Priemernou čiastkou, ktorou ľudia prispeli bola až 20 eur. (Košíček 2010) Úspech jeho kampane mu priniesla nielen výrazná komunikácia cez sociálne siete ako napr. Facebook ale hlavne spoločenská hodnota, ktorú jeho kampaň niesla pre ľudí, nespokojných z vtedy vládnucou politickou stranou. Ako to sám popisuje vo vyhlásení na svojom blogu:

„Rozhodol som sa, že prenajmem pár bilboardov a nakreslím na ne niečo, čo sa nebude páčiť ľudom, ktorým sa páči súčasná situácia a atmosféra, poťažmo ľudia ktorí ju reprezentujú ako volení zástupcovia.“

(Šutovec 2010)

Úplne iný príklad predstavuje hudobná kapela Uniques 94 ktorá vytvorila dve úspešne kampane. V prvej kampani, žiadala o finančnú podporu na dokončenie ich nového videoklipu. Celú kampaň podporili videom (Youtube 2011a) v ktorom vysvetľujú zámery kapely ale tiež upozorňujú na rôzne odmeny. Medzi odmeny patrili lístky do zákulisia, večera s kapelou, lekcia na hudobný nástroj alebo poďakovanie v záverečných titulkoch. Platba prebiehala cez službu PayPal. V druhej kampani vyzvala kapela fanúšikov na vytvorenie fotiek a grafík na nový album. Ako inšpiráciu pre kreatívnu spoluprácu uviedli tematické tagy a časti textov. (The Uniques 2013) Obidve kampane boli vedené bez podpory platformy a hlavne cez sociálne siete a webovú stránku kapely.

V oblasti podpory filmu sa našiel projekt Roberta Pucherta, ktorý rozbehol svoj crowdfundingový projekt v roku 2011. (Puchert 2012) Jeho motiváciou bolo vyzbierať sumu 2 200 eur na študentský dokumentárny film 10 hodín 55 minút. Nakoniec sa mu podarilo vyzbierať „len“ 300 eur. Ako sám priznáva (Youtube 2011b) väčšina jeho komunikácie prebiehala cez jeho blog a webovú stránku. Spôsob platby ponúkal cez službu PayPal alebo cez SMS. Rozbehnutie platformy zameriavajúce sa na podporu študentských filmov predstavuje vhodnú koncepciu na uplatnenie sa študentov pri tvorbe a zháňaní financií na svoje študentské projekty.

4.3. Vlastný projekt

Tvorba vlastného projektu patrila medzi sekundárne ciele tejto práce. Pre rozsah práce sme sa rozhodli pre načrtnutie návrhu projektu na základe zistených informácií o fungovaní

94 Dnes vystupujúci pod menom Nvmeri. http://www.nvmeri.com/ 44 crowdfundingu, platformy Kickstarter a projektu Amandy Palmer. Pre tvorbu projektu použijeme teoreticky základ z tzv. plátna obchodného modelu (Osterwalder 2012).

Pri tvorbe projektu budeme počítať z hypotetickou situáciu kedy existuje platforma zameriavajúca sa na podporu kreatívnych projektov s modelom založeným na odmene. Ako spôsob platby by mohla platforma využívať e-platbu alebo platbu cez službu PayPal.95 Dôvod na výber hypotetickej platformy predstavuje ten, že by poskytovala zázemie, propagáciu a funkčné platobné prevody. Okrem toho by mohla predstavovať dôveryhodnú službu (príklad Dobrej Krajiny), v ktorej ľudia dôverujú, že projekty sú transparentné a dôveryhodné. Legislatívna otázka zbierania financií je nepreskúmaná. Ako vhodné informácie sa javia výsledky analýzy Kickstarteru ale tiež projektu Amandy Palmer. Obidve analýzy by mohli byť precíznejšie, napriek tomu nám ponúkajú veľké množstvo podnetných informácií. Cieľ nášho projektu by bol, získať financie na vydanie albumu neznámeho hudobníka teda úplne opačný prípad ako u projektu Amandy Palmer. Tým kampane by mohol predstavovať ideálne počet dvoch až troch ľudí. Ako základný sociálny kapitál by predstavovali rodina a kamaráti. Zvolili by sme model Crowdfundingu založený na odmene a to pre jeho rozšíriteľnosť v zahraničí ale aj na Slovensku v prípade kapely Uniques. Tiež z dôvodov motivácie darcov. V našom prípade nie je dôležitý obsah hudby ale cieľom je vytvoriť koncept pre projekty venujúce sa hudbe. Na tvorbu základného plánu využijeme plátno business modelov, kde si načrtneme všetky stavebné prvky nášho projektu.

Zákaznícke segmenty: Projekt by sa mal zameriavať zákaznícky segment poslucháčov hudby vo veku od 15 až 40 rokov, poslucháčov ktorí často využívajú sociálne siete. Hodnotové ponuky: Ako dôležitý prvok je objasnenie cieľov a dôvodov tvorby projektov. Zahrnutie zákazníkov do kreatívnej spolupráce. Ponúknutie ukážok z tvorby, pesničiek, grafiky, videa alebo fotiek. Vytvoriť zaujímavé a podnetné odmeny. Kanály: Na kanály by sme využili v prvom rade sociálne siete ako Facebook alebo Twitter. Ako ďalšie by poslúžil blog alebo youtube video. Na doručenie odmien by sme využívali služby pošty alebo iných doručovacích spoločností. (ako pridaná hodnota by sme mohli pôužiť doručenie odmien osobne) Vzťahy zo zákazníkmi:

95 Spôsob platenia sa javí ako dôležitý faktor pre podporu kreatívnych projektov. Vhodná téma pre ďalší výskum 45

Hypotetická platforma by mohla už pracovať na vytvorení komunity. Snaha o vytvorenie pocitu u podporovateľov vzájomnej práce a komunikácie ohľadne projektu. Reagovanie na komentáre alebo odkazy. Jasne a transparentne hovoriť o projekte. Vysvetľovať zmysel a ciele projektu. Zdroje príjmov: Finančné príspevky darcov Kľúčové zdroje: Znalosti hudobného priemyslu. Znalosti trendov internetovej platby jednotlivcov. Znalosť distribúcie hudby. Znalosť marketingu. Ľudské zdroje vo forme týmu ľudí zameriavajúcich sa na napr. komunikáciu alebo propagáciu projektu. Neustály prístup k sieti. Kľúčové činnosti: Hľadanie nových prispievateľov a udržiavanie komunikácie zo súčasnými podporovateľmi. Neustála aktualizácia procesu kampane. Sledovanie a reakcia na zmeny vývoja kampane. Kľúčové partnerstvá: Podpora od spriaznených umelcov, hudobné časopisy, weby alebo blogy. Štruktúra nákladov. Poplatok platforme, poplatok za tvorbu a rozposlanie odmien, čas, možno plat týmu a čas.

46

5. Záver Vo svojej bakalárskej práci Crowdfunding – obsahová analýza služby Kickstarter som sa snažil pochopiť základné teoretické princípy fungovania Crowdfundingu, ktoré som potom využil na skúmanie platformy Kickstarter a na analýzu projektu Amandy Palmer. Získané vedomosti mi poslúžili na navrhnutie náčrtu projektu zameraného na hudobný priemysel ale tiež pre bližšie pochopenie celého fenoménu Crowdfundigu. Tento fenomén spracovalo niekoľko akademických zahraničných prác. Okrem toho sa mu venuje viacero popularizačných kníh, ktoré sa zameriavajú na poskytnutie návodu: ako spraviť úspešný projekt.

V prvej časti práce som sa pokúsil definovať a uchopiť samotný pojem Crowdfunding. Preukázalo sa, že samotný koncept Crowdfundingu má už dlhú tradíciu v charite alebo komunitách. Komunita sa ukazuje ako dôležitá súčasť nie len jednotlivých platforiem ale ako základňa spriaznených tvorcov projektov, ktorý sa navzájom podporujú pre prosperitu celej komunity. Skúmanie prinieslo zistenie o zmene povahy zákazníka, ktorý sa môže stavať v tomto modeli do rôznych úloh ako podporovateľ, darca alebo v neposlednom rade investor.

Až posledných pár rokov ukazuje obrovsky nárast súčasnej formy zbierania financií cez webové služby. Veľký nárast a obľuba v zahraničí preto naznačuje, že tento trend by sa mohol o rok alebo o dva presadiť viac na Slovensku ale aj v Čechách, kde už sú známe prvé úspechy.96 Pred vstupom do našich lokálnych priestorov bude potrebné aby si platformy vybudovali meno, jasne vykazovali transparentné operovanie s financiami a uľahčovali užívateľom spôsob platby pri darcovstve. Na ďalšie skúmanie sa bude javiť podnetná právna, daňová otázka ale tiež princípy bankový prevodov.

V druhej časti sme sa venovali popísaniu platformy Kickstarter. Kampane vedené cez túto platformu vyzbieravajú miliónové sumy. Za veľkým nárastom treba sledovať aj otvorenie sa platformy pre Veľkú Britániu. Bude preto zaujímavé či sa platforma bude otvárať ďalším krajín. Už aj preto lebo podobné verzie platforiem sa dajú nájsť už aj v Číne a iných štátoch. (Youtube). Je otázne či trend veľký projektov bude pokračovať alebo platforma Kickstarter ma na pár ďalších rokov najväčší rast za sebou.

V analýze projektu Amandy Palmer sme sa dozvedeli, že jej veľký úspech ovplyvnilo viacero okolnosti. Skúsenosti už z predošlých úspešných projektov pomohla Palmer naučiť sa

96 Xavier Baumaxa https://www.hithit.com/cs/project/2/xavierovo-dawntempo?variant=a 47 stavbu a propagáciu projektu. Jej skvelá a dlho ročná komunikácia s fanúšikmi cez blog a sociálne siete prináša veľa užitočných rád pre komunikáciu autorov pri projektoch. Jasné zverejňovanie financií a dôvera od tvorcu projektu prináša dôležitý signál pre budúceho darcu a zákazníka. Pre lepšie preniknutie do priebehu kampane by sme potrebovali analyzovať ďalšie projekty a kampane. Zistenia o tom ako funguje veľká zahraničná platforma a veľký úspešný projekt poslúžili na získanie vedomosti a predpokladov na vytvorenie projektu v našom prostredí. Tvorba projektu poslúžila nakoniec pre náčrt krokov, ktoré by sme mohli označiť za vhodné pre úspech. Aplikovanie tzv. plátna sa ukazuje ako vhodné pri vytváraní umeleckých projektov, pri ktorých je nevyhnutné pokryť súčasné znalosti marketingu a obchodných modelov.

Hlavným poznatkom tejto práce je pochopenie princípu fenoménu Crowdfunding, hlavne modelu založeného na odmene. Okrem toho mi to prinieslo veľa myšlienok o tom aký význam a funkciu má platforma, ale tiež poznatok, že pri tvorbe vlastného projektu je nevyhnutná dlhšia príprava z využitím znalosti z iných projektov a aplikovanie teoretických príručiek na ujasnenie si cieľov. Projekt Amandy Palmer mi pomohol bližšie pochopiť tvorbu a priebeh kampane z pohľadu tvorcu projektov.

48

6. Bibliografické citácie

FRIEDMAN, Thomas L. Svět je plochý : stručné dějiny jedenadvacátého století. Thomas L. Friedman ; [z anglického originálu ... přeložil Jaroslav Veis ; doslov napsal Petr Koubský]. Vyd. 1. Praha : Academia, 2007. 559 s. (XXI. století ; sv. 2) ISBN 9788020015303

OSTERWALDER, Alexander a Yves PIGNEUR. Tvorba Business Modelů. Alexander Osterwalder a Yves Pigneur ; [z anglického originálu ... přeložil Radek Blaheta]. Vyd.1. Brno: BizBooks, 2012. 285 s. ISBN 9788026500254.

SUROWIECKI, James. The Wisdom of Crowds. Garden City: Anchor Books, 2005. 336 s. ISBN 9780385721707.

SKÁLOVÁ, Ţaneta. Získávání zdrojů na provoz a rozvoj občanských sdružení působících v kultuře [online]. 2013 [cit. 2013-07-15]. Diplomová práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta. Vedoucí práce Zuzana Prouzová. Dostupné z:

7.Online zdroje An overview of the JOBS Act. In: McGladrey [online]. 2012 [cit. 2013-07-17]. Dostupné z:

Amanda Palmer. In: Twitter [online]. © 2013 [cit. 2013-06-15]. Dostupné z:

Amanda Palmer: The new RECORD, ART BOOK, and TOUR. Kickstarter Inc. Kickstarter [online].©2012c [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

AWOJOBI, Omotola a Murad Abdurahman BEIN. Microfinancing for Poverty Reduction and Economic Developmnet: a Case for Nigeria [online]. EuroJournals Publishing, Inc. 2011, č. 72 [cit. 2013-07-15]. ISSN 1450-2887. Dostupné z

BARNETT, Chance. Top 10 Crowdfunding sites for fundraising. Forbes [online]. 2013 [cit. 2013-07-14]. Dostupné z:

49

Blog: Business Model Canvas. BAS MENNINK. Basmennink [online]. © 2011 [cit. 2013-07-31]. Dostupné z:

Businness Dictionare [online]. s.v. „Home bias“. ©2013 [cit. 2013-06- 17] Dostupné z .

BUSCH, Richard. Major Record Labels As Dinosaurs?. Forbes [online]. 2012 [cit. 2013-07-14]. Dostupné z:

BUYSERE, Kristof De, et al. A Framework for European Crowdfunding [online]. 2012 [cit. 2013-07- 14]. 1st ed. ISBN 978-3-00-040193-0. Dostupné z:

COLAO, J.J. Breaking Down The JOBS Act: Inside The Bill That Would Transform American Business. Forbes[online]. 2012 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

DAVID LYNCH DOCUMENTARY. KICKSTARTER. Kickstarter [online]. 2012c [cit. 2013-07- 15]. Dostupné z: http://www.kickstarter.com/projects/lynchthreeproject/david-lynch- documentary-lynch-three?ref=search

DARLEY, J. M., a Latané, BIBB. Bystander intervention in emergencies: Diffusion of responsibility. Journal of Personality and Social Psychology, 1968. č.8, s.377–383. [cit. 2013-07-15]. Dostupné z

Dictionary Reference [online] s.v. „Start-up“. ©2013 [cit. 2013-06-17] Dostupné z

Dungeon Video Fundraising With Fantastic Rewards. In: Youtube [online]. 18.10.2011a [cit. 2013- 07-15]. Dostupné z: < http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=50p2Bf8Rc9k#! v>

GIUDICI, Giancarlo, et al. Crowdfunding: The New Frontier for Financing Entrepreneurship?. 5.10.2012. 13 s. [cit. 2013-07-15]. Dostupné z: or

50

HEMER, Joachim. A Snapshot on Crowdfunding. In: Fraunhofer Institute for Systems and Innovation Research ISI [online]. 2011 [cit. 2013-07-15]. ISSN 1438-9843. Dostupné z:

How Couchsurfing Works. COUCHSURFING INTERNATIONAL, Inc. Couchsurfing [online]. [2013?] [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

HOWE, Jeff. Crowdsourcing: Why the power of the Crowd is Driving the Future of Business. HUMER, Spike a Darren STEPHENS. Summaries [online]. © 2008, 8 s. [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

HOWE, Jeff. The Rise of Crowdsourcing. Wired [online]. 2006, č.14.06 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z: http://www.wired.com/wired/archive/14.06/crowds.html

HOFFMAN, M.S. a COCHRANE, S., 2012. New jobs act brings Crowdfunding to Start-up companies. Journal of Business and Entrepreneurship, vol 24, č. 1, s. 151-156 ProQuest Central. [cit. 2013-07-15]. ISSN 10426337.

CHAFKIN, Max. Kickstarter can Fund Your Dreams. Boston: Mansueto Ventures LLC, č.4, 2013. Dostupné

CHAFKIN, Max. True to its roots: Why Kickstarter won´t sell. Fast Company Magazine [online]. 2013, č. 4 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

Indiegogo online]. 2013 [cit. 2013-06-18]. Dostupné z:

Indiegogo Help Center: Fees & Pricing. Indiegogo [online]. 2011 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

Kickstarter [online]. ©2013a, Kickstarter Inc. [cit. 2013-06-17]. Dostupné z:

51

Kickstarter Co-Founder Yancey Strickler Interview at Engadget Ex... . In: Youtube [online]. 16.03.2013a [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

Kickstarter is a funding platform for creative projects. KICKSTARTER INC. Kickstarter [online]. ©2013d [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

Kickstarter Stats. KICKSTARTER INC. Kickstarter [online]. ©2013e [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

KOČÍŠEK, Lukáš. Shooty vyzbieral desaťtisíce eur. Miesto troch plagátov sa črtá celoslovenská kampaň.Trend [online]. 24.05.2010 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

KUPPUSWAMY, Venkat a Barry L. BAYUS. Crowdfunding Creative Ideas: The Dynamics of Project Backers in Kickstarter. Rochester: 16.3.2013. [cit. 2013-07-15]. ProQuest Central. Dostupné z

LIN, Mingfeng a Siva VISWANATHAN. Home Bias in Online Investments: An Empirical Study of an Online Crowd Funding Market. Rochester. 16.2.2013 [cit. 2013-07-15]. ProQuest Central. Dostupné z:

LOWE, Scott. Kickstarter bans product renderings, requires project owners to be open about risk. The Verge[online]. 2012 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

MARICH, Mark. The JOBS Act and the History of Crowdfunding. In: Entrepreneurship [online]. 2012 [cit. 2013-07-14]. Dostupné z:

MOLLICK, Ethan R. The Dynamics of Crowdfunding: Determinants of Success and Failure [online]. Journal of Business Venturing, Forthcoming. 26.6.2013. 46 s. [cit. 2013-07-15]. Dostupné z :

52

NORA, Tia de. Musical Patronage and Social Chane in Beethoven´s Vienna. American Journal of Sociology [online]. 1991, vol.97, č. 2 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

Meet the Team. KICKSTARTER. Kickstarter [online]. ©2013b [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

ORDANINI, A., Crowd funding: customers as investors, The Wall Street Journal, 2009 23 March, p. r3.

ORDANINI, Andrea, et al. Crowdfunding: transforming customers into investors through innovative service platforms. Journal of Service Management, 2011, vol.22, č. 4, s. 443-470, [cit. 2013-07-15]. ISSN 09564233, Dostupné z:

OUYA: A New Kind of Video Game Console. Kickstarter Inc. Kickstarter [online]. ©2012b [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

PALMER, Amanda. WHERE ALL THIS KICKSTARTER MONEY IS GOING. In: Amanda Palmer and Grand Theft Orchestra [online]. 2012 [cit. 2013-07-14]. Dostupné z:

Pebble: E-Paper Watch for iPhone and Android. KICKSTARTER. Kickstarter [online]. ©2012a [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

Pressroom. KICKSTARTER, Inc. Kickstarter [online]. © 2013c [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

PRIVE, Tanya. Angel Investors: How The Rich Invest. [online]. 12.3.2013 [cit. 2013-06-15]. Dostupné z:

53

Průvodce emitenta. Burza Cenných Papírů Praha [online]. 1998-2013 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

PUCHERT, Robert. Ako si na Slovensku (snáď) odfinancujem film svetovou metódou... In: Sme [online]. 28.3.2011 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z: Pulitzer - In Depth. In: National Park Service [online]. 2013 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

RIEDL, John. Crowdfunding Technology Innovation. Computer [online]. 2013, vol. 46, č. 3 [cit. 2013-07-15]. ISSN 00189162. Dostupné z:

Robert Puchert o crowdfundingu na Voices Live. In: Youtube [online]. 02.06.2011b [cit. 2013-07- 15]. z:

ROOT, Anton. Crowdfunding industry trends and statistics. In: Crowdsourcing [online]. 2013 [cit. 2013-07-14]. Dostupné z:

SCOPPA, Bud. Amanda Palmer. Electronic Musician [online]. 16.9.2011 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

SECURITIES EXCHANGE ACT OF 1934. SEC. GOV. [online]. 2012 [cit. 2013-07-18]. Dostupné z:

SECURITIES EXCHANGE ACT OF 1934 (EXCHANGE ACT). Legal Information Institute [online]. 2013? [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

SLOVNÍK POJMOV. Slovca [online]. 2013 [cit. 2013-07-18]. Dostupné z:

Sociologoy, Philosophy and Anthropology: Professor Tia DeNora. University of Exter [online]. [cit. 2013-07-14]. Dostupné z:

Startupy. Czechstartups [online]. 2012 [cit. 2013-06-15]. Dostupné z:

54

STEINBERG, Scott a Rusel DEMARIA. The Crowdfunding bible: How to raise money for any startup, video game, or project [online]. Read.me, 2012, 80 s. [cit. 2013-07-15]. ISBN 978-1-105-78628- 6. Dostupné z:

Subterranean Homesick blues. In: Youtube [online]. 16.05.2013b [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

ŠUTOVEC, Martin. Denníček: 20.5.2010. In: Shooty [online]. 2010 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

The art of asking. In: Youtube [online]. 01.03.2013c [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

The Investor's Advocate: How the SEC Protects Investors, Maintains Market Integrity, and Facilitates Capital Formation. U.S. Securities and Exchange Commission [online]. 2013 [cit. 2013-07- 14]. Dostupné z:

The Uniques s albumom vydajú aj knihu, ktorú vytvoria fanúšikovia. Hudba [online]. 09.01.2013 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

VASS, Thomas E. What Crowd Funding Means For Restoring U. S. Economic Growth: America’s Last Best Chance to Avoid Jumping Off The Job Creation Capital Gap Cliff. Business capital advice [online]. 2012 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

You need to get off facebook.. In: Youtube [online]. 13.12.2010 [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

What type of crowdfunding should you use?. CROWDED MEDIA GROUP. Crowdfundinsider [online]. © 2013 [cit. 2013-07-31]. Dostupné z:

2011: The Stats. In: Kickstarter: Kickstarter Blog E.S.T. 2009 [online]. 2012d [cit. 2013-07-15]. Dostupné z:

55

8. Prílohy Graf č.1 – (Kickstarter 2013e, Kickstarter 2012d) [online]

Graf č.2 – (Kickstarter 2013e, Kickstarter 2012d) [online]

Graf č.3 – Dáta prebreaté z (Kickstarter 2012c)

Graf č.4 – Dáta prebreaté z (Kickstarter 2012c)

Graf č.5 – (Kickstarter 2013a)

Obrázok č.1 – (Kickstarter 2013a) [online]

Obrázok č.2 – (Kickstarter 2013a) [online]

Obrázok č.3 – (Kickstarter 2013c)[online]

Obrázok č.4 – (Kickstarter 2012c) [online]

Obrázok č.5 – [online]

Obrázok č.6 – (Basmennink 2011) [online]

Schéma č.1

Schéma č.2

Schéma č.3

Tabuľka č.1 – (Kickstarter 2013e) [online]

56