ROČNÍKRONÍK XLVIII XLIV 12 2016 2,16 €

Spravodajstvo: Bratislava Mozart Festival / Miniprofil: Il Cuore Barocco / Rozhovor: Rolf Beck / Seriál: Éra magnetofónov / Hudobné divadlo: Faustovo prekliatie na polceste

Epoché / Nová slovenská hudba pozývame na výnimočné stretnutia s komornou hudbou

12 – 18/02/2017/festival komornej hudby jerusalem quartet IZRAEL alexander pavlovsky / sergei bresler / ori kam / kyril zlotnikov béla bartók kompletné sláčikové kvartetá & komorná hudba complete string quartets igor karško / jozef lupták / & chamber music milan paľa / peter biely / ruman / skuta www.konvergencie.sk martin nora a ď.

zmena programu vyhradená foto © felixbroede

vstupenky Editorial Obsah

Vážení itatelia, Spravodajstvo, koncerty, festivaly 2 Reagujete, Na rozlúčku s Viktorom Szarkom, Bratislavské hudobné posledný mesiac v roku ponúka R. Capuçon slávnosti, Tutto Jenis, Renaud Capuçon v Bratislave, Juniorský koncert okrem iného príležitos na bi- lancovanie; o všetko priniesol filharmonikov, Epoché / Nová slovenská hudba, Začiatok sezóny 48. roník Hudobného života? s Novosvetskou, Berlin Piano Quartet v Galérii hudby, Hudobná Okrem množstva spravodajských akadémia Bratislava – Schengen, Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci, postrehov a recenzií koncertných i scénických podujatí sme Vám po- Tlieska im celý svet, ŠKO Žilina: od Shakespeara k Sendreiovcom, Jánove núkli sériu rozhovorov s umelcami pašie v Trnave, Bratislava Mozart Festival, Mozartovo Rekviem v Trnave, patriacimi do „najvyššej ligy“ (Edita Grafické partitúry poľských a slovenských skladateľov, BASS FEST 2016 Gruberová, Teodoro Anzelotti, Katia a Marielle Labèque), slovenskými R. Beck interpretmi oraz astejšie sa etab- Miniprofil lujúcimi na medzinárodných pódi- 7 Il Cuore Barocco ách (Juraj Valuha, Martin Majkút, Ladislav Fanovi), domácemu itateovi sme predstavili menej Rozhovor známych skladateov Fausta Romi- 16 Rolf Beck: „Interpretácia je evolučný proces.” A. Grešová telliho a Helmuta Lachenmanna, ale aj „klasikov 20. storoia“ Mor- Seriál tona Feldmana i Erika Satieho, B. Sirka pripomenuli si výroia Emila 20 Nahrávanie folklóru na území Slovenska XVIII: Éra magnetofónov Gilelsa, Yehudiho Menuhina... M. Minárik Na stránkach asopisu sme sa rozlúili s Pierrom Boule- zom, Kurtom Masurom, ale aj Ladislavom Kupkoviom (Hudobný život priniesol posledný slovenský rozhovor História s týmto agilným dejateom domácej avantgardnej scény 24 Lutnista Paul Durand – bratislavský rodák L. Kačic 60. rokov). V decembrovom vydaní nájdete okrem iného posledný Mimo hlavného prúdu diel seriálu Nahrávanie folklóru na území Slovenska, kto- rý pre nás v uplynulých mesiacoch pripravoval rozhlaso- 27 45 rokov zvukového umenia v Španielsku A. Demoč vý redaktor Marián Minárik. Hoci výsledky prác najzná- 28 Boris Sirka: Od bastard metalu k dronovej mytológii J. Juhás mejších zberateov hudobného folklóru na našom území nie sú neznáme, podobne sumarizaným spôsobom Hudobné divadlo doteraz neboli spracované. Pohad na takmer dve desiat- ky pokraovaní seriálu nabáda na jeho monogra cké 30 Faustovo prekliatie na polceste J. Červenka vydanie s rozšíreným poznámkovým i dokumentaným aparátom, v ideálnom prípade aj zvukovými ukážkami. Zápisník Nešlo by o prvú knižnú publikáciu rozšírených sérií lán- Návraty domov / Rozprávky pre dospelých / Fenomén Edita kov Hudobného života. Na sklonku roka sa napríklad vo 31 vydavatestve Hudobného centra objaví publikácia Agaty D. Marenčinová, B. Ažaltovič, P. Unger Schindlerovej s názvom Maliká slzika: nacizmus a jeho niivé dôsledky v životoch stredoeurópskych hudobníkov Zahraničie (1933–1945). Slovenská muzikologika pôsobiaca v Dráža- Mníchov: Veľké dámy francúzskej opery noch sa touto problematikou zaoberá dlhodobo a viaceré 32 R. Bayer poznatky z jej výskumov vyšli práve na stránkach nášho 33 Zürich: Bršlík zo serailu R. Bayer asopisu (o i. v seriáli Hudba medzi životom a smrou). 34 Viedeň: Shakespeare v Theater an der Wien L. Nota Olomouc: Podzimní festival duchovní hudby 2016 Pokojné prežitie vianoných sviatkov praje 35 P. Přibilová Peter MOTYKA 36 Praha: Zrodené z peny kontrakultúry D. Moravčíková / Mníchov: Všestranná Barbara Hanningan R. Bayer 37 Brno: Janáček a Janáček... a ďalší M. Mojžišová

38 Recenzie

Mesaník Hudobný život/december 2016 vychádza v Hudobnom centre, Distribúcia a marketing: Patrik Sabo (tel: +421 2 20470460, fax: +421 2 20470421, [email protected]) • Adresa Michalská 10, 815 36 Bratislava, IO 00 164 836 redakcie: Michalská 10, 815 36 Bratislava 1, www.hc.sk/hudobny-zivot/ • Gra cký návrh: Peter Beo, Róbert Szegény • Zapísané v zozname periodickej tlae MK SR pod ev. íslom EV 3605/09 Tla: DOLIS, Bratislava • Rozširuje: Slovenská pošta, a.s., Mediaprint-Kapa a súkromní distributéri • Objednávky na Redakná rada: Alžbeta Rajterová, Igor Wasserberger, Vladimír Zvara predplatné prijíma každá pošta a doruovate Slovenskej pošty, alebo e-mail: [email protected] • Objednávky do Šéfredaktor: Peter Motyka – Jazz, Spravodajstvo (tel. +421 2 20470420, 0905 643 926, [email protected]) zahraniia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlae, Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, Redakcia: Robert Kolá – Spravodajstvo, Skladba / skladate mesiaca, Stará hudba, Súasná hudba (robert.kolar@ e-mail: [email protected] Objednávky na predplatné prijíma aj redakcia asopisu. Používanie novinových zásielok hc.sk), Andrej Šuba – Recenzie CD / DVD / knihy, História, Stará hudba, Rozhovory ([email protected]), Michaela povolené RPPBA Pošta 12, da 23. 9. 1993, . 102/03. • Indexové íslo 49215. ISSN 13 35 41 40 • Obálka: Koncert v Katedrále Mojžišová – Hudobné divadlo, Zahraniie ([email protected]) sv. Martina (foto: P. Drežík) • Názory a postoje vyjadrené v uverejnených textoch nie sú stanoviskom redakcie. Redakcia si Jazykové redaktorky: Andrea Draganová, Eva Planková vyhradzuje právo redakne upravova a kráti objednané i neobjednané rukopisy. Texty akceptujeme len v elektronickej podobe. Výtvarná spolupráca: Róbert Szegény • Vyhadáva v dátach uverejnených v tomto ísle môžete na adrese www.siac.sk

1 SPRAVODAJSTVO Ďalšie hudobné spravodajstvo nájdete na stránke www.hc.sk/hudobny-zivot/

Reagujete podporil vznik tohto albumu ešte pred ich úlohu v ich umeleckom živote, aby ich pri dokonením i presnejšie „zaznaením do priamom ohrození museli verejne obhajova. iPhonu“ (cit. autora) a následne bolo zara- Pri troche zdvorilej ohaduplnosti by sa však AD HŽ 10/2016: ARWA – Boris Lenko dené do kategórie „vážnej hudby“ (aspo do urite patrilo vyjadrova k týmto akútnym Works / HŽ 11/2016 Reagujete asu uverejnenia recenzie). Celé toto konanie problémom našej scény, ktoré rezonujú už skôr pripomína produkciu pop music (než niekoko týždov v hudobných kruhoch, aj V reakcii mi ostáva len dovysveli skuto- serióznej umeleckej inštitúcie s koncipova- ke bez ich názorovej úasti. Bolo by urite nosti, ktoré boli nezaujatým odborníkom po nými ambíciami, kde projekty schvauje rada zaujímavé dozvedie sa, o si myslia naprík- vypoutí si CD a po preítaní recenzie celkom nezávislých umelcov, Rada HF), kde môže lad osoby v pozícii „pedagógov skladby“ na evidentné a prijatené, avšak dotknutým oso- hviezda skladatea Borisa Lenka pokojne VŠMU i predstavitelia Spolku slovenských bám môžu dodnes unika z dôvodu zranenia vzniknú aj zaniknú zo da na de, bez oh- skladateov (jednoducho menovite: prof. ich krehkého ega. V prvom rade ma úprimne adu na perspektívu investície. Vladimír Bokes, Vladimír Godár, Marián potešilo, že pán Jakabic ako vnímavý itate Napriek všetkému bude len trápnym spolo- Lejava, Ivan Buffa, Lukáš Borzík a i.) ani nie ocenil propornos koncepcie môjho textu, enským zlyhaním, ak celá udalos ostane tak o recenzii, ako o samotnom projekte CD ktorú dokonca vyjadril v percentách. Bolo to len v rovine osobných výpadov i nekonene ARWA, i sa náhodou nechystajú hrdo vytiah- pochopitene zámerné, aj ke ja som mala zdhavej diskusie v jednom mesaníku a ne- nu analýzu Carouselu, niektorého z Noktúrn skôr predstavu „kaviarenského“ zlatého rezu, nadobudne pozitívny obrat a prínosný vývoj. alebo Sonatíny na najbližšom seminári kom- kritika konania Hudobného fondu a úrovne Namiesto individuálnych prejavov i zrkadle- pozície. V prípade, že naozaj áno, sa, žia, celá samotného CD mala by v pomere 2:1. Pri í- nia problému, „i HF mal vyda tento album“, táto diskusia stáva celkom tragicky bezpred- taní s porozumením z toho logicky vyplýva, na „i redakcia HŽ mala na to uverejni takú metnou. že ažiskom textu ostáva konanie Hudobného recenziu“, by bolo v našom malomeštiackom Zora ŠIKROVÁ fondu a absencia profesionálneho manaž- rybníku stojatých vôd historickým úspe- mentu (obrazne povedané: krií to ervenými chom, ak by sme sa prepracovali k lepšej Zaujala ma emotívna diskusia ohadom CD kapitálkami naprie celou recenziou) – iže aj koncepcii projektov, ktoré by aj efektívnejšie nahrávky ARWA autora Borisa Lenka. Nie že absencia spolupráce vôbec medzi hudobnými prispeli k pro lovaniu samotných umelcov by som dokázal posúdi kvalitu kompoziné- inštitúciami na Slovensku (spomínané dve i obrazu slovenskej hudby. Nemožno naiv- ho, ba ani interpretaného pro lu CD, skôr tretiny obsahu), ktorej prirodzene nešastným ne oakáva, že z neba budú donekonena ma prekvapila vehemencia emócií, ktorá sa vedajším dôsledkom je absurdný projekt CD pada organizane výhodné balenia umelca šíri z hudobníckych kruhov. Boris Lenko je vy- ARWA (nutná posledná tretina). „3 v 1“, ako v prípade Evy Šuškovej, ktorá ako nikajúci akordeonista, skvelý lovek a vážený Teraz len struná, už polopatistická rekapi- skúsená speváka môže zobra dramaturgiu pedagóg. To, že je aj skladateom, priznám sa, tulácia: Hudobný fond neštandardne podpo- sebaisto do vlastných rúk a vytvori tak len som doteraz nevedel. Isteže, každý sa môže, ril projekt, ktorého výsledkom bolo naozaj prostredníctvom svojho hlasu a vlastného poda riaditea Hudobného fondu prejavi donebavolajúco neštandardné CD, na ktoré rozhadu esteticky objavný, pestrý a nekon- v rôznych profesiách; „V umeleckom svete je musela vzniknú už teraz celkom prirodzene venný reliéf toho najaktuálnejšieho zo slo- pomerne bežným javom, ke sa umelec, etab- „neštandardná“, úprimná recenzia. Ostrejší venskej hudby. lovaný v nejakej oblasti, predstaví verejnosti tón bol, žia, takisto vynútenou reakciou, Ostáva ešte doda, že text recenzie som odo- v inej oblasti, v ktorej dovtedy nepôsobil. Má to keže skladby ako Carousel i Sonatína sú vzdala redakcii v polovici augusta (CD ARWA ale zmysel iba vtedy, ke je vo svojej ,domov- jednoducho drzým a hlúpym výsmechom vyšlo v júni), kde bola k dispozícii trom skej disciplíne nespochybnitenou autoritou.“ do tváre množstvu nedocenených domácich redaktorom na zredigovanie, úpravu a skrá- Ja by som dodal, že aj v novej disciplíne, umelcov všetkých generácií – i už sklada- tenie, ako aj ja som bola osobne prístupná v ktorej sa ako nováik skladate predstavuje, teov alebo interpretov, ktorí napriek svojej dodatonej konzultácii jej obsahu až do by mal dosahova kritériá, aké vyžaduje re- úspešnej kariére nedostali ešte takýto pries- uzávierky októbrového ísla. V prípade ich prezentatívne vydavatestvo, ktoré mieni jeho tor na vytvorenie si pro lového CD v Hudob- jasného nesúhlasu so samotnou pravdi- dielo vyda. Totiž, existujú iba dve možnosti; nom fonde. vostnou hodnotou textu, ktorý bol v tomto bu sa mladá recenzentka „sekla“ a nahrávka o sa týka zúastnených interpretov, práve prípade výnimone ostrejšie ladený a boli je kompoziným poinom, len to nezbadala z dôvodu rešpektu k ich renomé bola ich teda oakávané aj negatívne reakcie, by tento – v tom prípade recenzia nestojí ani za po- úas na tomto zvláštnom projekte v recen- text nemohol by publikovaný. Takisto treba všimnutie a redakcia by si už u nej nemala zii zámerne opomenutá. Nebudem ich ani súhlasi s pani Šuškovou, že civilizovanos žiadnu recenziu objedna –, alebo nahrávka teraz menova, keže ide o umelcov, ktorí a odbornos väšiny reakcií od istej dotknutej fakt nedosahuje úrove diel mienkotvorných si dlhodobo budovali svoju reputáciu, a kto- hudobnej komunity bola vemi nízka a argu- slovenských skladateov hodnú kvalít Hu- rých spolupráca bola poda všetkého skôr mentane celkom bezobsažná. dobného fondu – v tom prípade má pravdu nezištnou priateskou výpomocou. Výkony Kú ová a zásadná však ostáva veta v reakcii a nedá sa ni namieta. Merito veci tkvie iba síce spali ich spoahlivý hrásky štandard, riaditea Hudobného fondu: „Hudobný fond je v tom, i je CD ARWA kvalitné, alebo nie. avšak projekt tým nemohli nijako zachráni, presvedený, že zaradenie pro lového CD Bo- „Obkecávania“ podstaty problému, „zložité takisto ani ich formálne okomentovanie by risa Lenka do ediného plánu bolo správnym okolnosti“, krkolomné vysvetovania, akože nijako nemohlo prispie k ich terajšiemu rozhodnutím.“ Tu zaniká potreba akéhoko- „neprípustný emotívny slovník“, hadanie pro lu. vek alšieho „recenzentského“ komentára, parciálnych nepresností, falošná solidarita Pripomeniem, že väšina inkriminovaných keže na takú „sebaistú správnos“ samot- elít at. sú vždy len neúprimnými doplnkami skladbiiek nemala ani len formálnu verejnú ného riaditea by mali reagova už naozaj argumentanej úelovosti. Omnoho nebez- premiéru. Teda autor výnimone – protežova- reprezentatívne umelecké autority. Už nejde penejšie sú však rady riaditea Hudobného ne, nemusel prechádza zdhavým poiato- len o zhodnotenie jedného umelca, ktorý ešte fondu, vydavatea sporného CD, ktoré nabá- ným procesom uvádzania svojej tvorby a jej nemá spoahlivé kvality skladatea. Zatia dajú riaditea Hudobného centra k zásahu do konfrontácie s odborným publikom alebo však neboli pou ani vidie reakcie a stano- redaknej práce HŽ. („Ak by boli na pochybách, širšou verejnosou. Poda všetkého vznikali viská známych „advokátov“ smerovania i mohli sa obráti na riaditea Hudobného cen- priamo v štúdiu, kde ich následne len „na- pro lu slovenskej hudby. Zrejme ke nejde tra, nech v tejto veci rozhodne.“) Zastrašovanie pálili“ na CD (opä obrazne povedané). Autor o získanie grantu i inej nannej podpory, redaktorov – aj zdôraznením, že sú zamest- dokonca otvorene v booklete priznáva, že HF tieto hodnoty nezohrávajú až takú zásadnú nancami Hudobného centra (Ve nemuseli by

2 12 | 2016 SPRAVODAJSTVO

by...) –, ako i vyjadrovanie sa k holému faktu, žíva kritiku ako jeho okolie, stojí nad vecou i sa kritika na CD z dielne jeho inštitúcie a mladej recenzentke i redakcii HŽ praje do Oprava nemá, alebo s akými pripomienkami k okol- budúcnosti vea šastia a úspechov. Lebo ako V novembrovom vydaní v riporte nostiam mala zverejni, sú neprípustným angažovaný umelec zo skúsenosti vie, že z otváracieho koncertu FRESH AIR na nátlakom. A to napriek tomu, že sa odvoláva všetky úelové zásahy a nátlaky na redakcie strane 21 vypadlo meno fotografky Eriky na vymoženosti Novembra 1989. vedú vždy do „pekla“. Hudcoviovej. Autorke sa ospravedlu- Som presvedený, že Boris Lenko je vekorysý Martin BENDIK jeme. (red) lovek, ktorý zaleka tak emotívne nepre- Ďalšie reakcie nájdete na stránke www.hc.sk/hudobny-zivot/

nekrológ

Na rozlúčku s Viktorom Szarkom

29. 2. 1944 Tešedíkovo – 14. 11. 2016 Bratislava

(foto: archív)

Jeho životom bol folklór, no obas vstúpil Hulejovej a vemi vyhadávaným žánrom Evu Kostolányiovú, Zoru Kolínsku, Iva Hel- aj do iných hudobných žánrov. Nebol vý- bola dychová hudba, rôzne menšie dychové lera i Marcelu Laiferovú. razným interpretom alebo hráom, no ako súbory zo západného Slovenska a najmä Ma- Od zaiatku 80. rokov sa Viktor Szarka ve- významná osobnos z pozadia cieavedome lokarpatská kapela. noval výhradne udovej a dychovej hudbe. vyhadával a nahrával slovenské folklór- Pre Viktora Szarku bol poda spomienok jeho Po roku 1990 bol prvým vo svojej oblasti, ne prejavy z rôznych regiónov Slovenska kolegu a niekdajšieho vedúceho produkcie vy- kto sa rozhodol pre samostatnú dráhu. a podarilo sa mu mnohé z nich uchova na davatestva Opus, Ctibora Kolínskeho, folklór Založil vydavatestvo Akcent a za 26 rokov nahrávkach. jeho životom. Bol lenom Spolku hudobného vydal takmer 300 rôznych titulov udovej Viktor Szarka vyštudoval Pedagogickú fa- folklóru pri Slovenskej hudobnej únii, navšte- a folklórnej hudby, dychoviek i hovoreného kultu v Nitre a Hudobnú vedu na FiF UK voval celoslovenské festivaly aj menšie pre- slova z oblasti udového rozprávastva (Ján v Bratislave. Od roku 1972 sa nepretržite hliadky a sledoval, o sa na Slovensku v tomto Ambróz, Milan Križo, atelinka, Anna Pec- venoval vyhadávaniu, editovaniu a vy- žánri deje. Aj preto vychádzali na LP platniach níková, Ján Palovi, Ander z Košíc a mnohé dávaniu slovenského folklóru a dychovej pro ly z jednotlivých roníkov folklórnych alšie). Okrem spolupráce so zvukovým hudby. Práve v tom ase zaal pracova aj festivalov, najmä Východnej a Detvy. Spolu- majstrom Alexandrom Soldánom pripravo- ako editor v gramoredakcii vydavatestva pracoval so Svetozárom Strainom, s ktorým val celé albumy úplne sám: od fotografova- Opus, kde sa postupne rodila dramaturgia každorone nahrávali albumy z predchádza- nia a gra ckej podoby obalu až po prípravu jej folklórnej zložky. Keže vydavatestvo júceho roníka festivalu vo Východnej v roz- interpreta na nahrávanie. Jeho kolega vzniklo len rok predtým, hlavnou úlohou hlasovom štúdiu v Banskej Bystrici. Viktor a priate Ctibor Kolínsky vyzdvihuje najmä bolo vybra a vyhada významných inter- Szarka bol aj akordeonistom, inštrumentoval entuziazmus, s akým Viktor Szarka vyha- pretov, skladateov a súbory z tejto oblasti. pre dychové súbory a najmä v prvej polovici dával spevákov a hudobníkov, i atmosféru, Hne od roku 1971 sa takto zmapovala 70. rokov písal aj populárne pesniky. Medzi akú dokázal vytvori pri nahrávaní. Mnohí významná súaž rozhlasových nahrávok najznámejšie patria: Potom príde víkend, as, z interpretov medzitým odišli, kapely sa roz- folklóru Prix de Musique folklorique de Ra- o má milión hier, ervený balón, Púš, Gra- padli, no aj vaka iniciatíve Viktora Szarku dio Bratislava, v prvých rokoch vyšli pro ly mofón i Pesnika za halier. V ase vzniku si zostala po nich stopa v podobe nahrávok. Rinalda Oláha, Dariny Lašiakovej, Anny získali relatívnu popularitu aj pre spevákov Martin JURČO

3 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

pohyb chvíami nadobúdal charakter nevia- Bratislavské hudobné slávnosti zanej bláznivosti, podobnej tej, ktorá vanie z klavírneho Ostrova radosti, „sesterskej“ Vzhľadom na termín uzávierky decembrového čísla prinášame recenzie prvých dvoch kompozície Mora, zachytávajúcej bezprostred- festivalových koncertov. Spravodajstvo z ostatných podujatí BHS si budete môcť prečí- né ohlasy neobyajne turbulentného obdobia tať v zimnom dvojčísle. skladateovho života. Rozhovor vetra s morom bol aj napriek miernym prejavom únavy na Nový vietor do plachiet do „dialógu indivídua so šedivosou povojnovej strane orchestra burácajúcou, no hudobne le- filharmónie sovietskej reality“ s porozumením. Kantiléna gitímnou pointou diela. Žiadna „impresionis- huslí na pozadí mrazivo temných basových tická symfónia“, ako suboval programový Otvárací koncert 52. roníka BHS (18. 11.) bol na- registrov (sekcii plechových nástrojov „tró- bulletin, ale mohutný príboj moderny... päto oakávanou udalosou. Slovenská lhar- ni“ osamotená tuba, alším prominentným Bratislava prijala Jamesa Judda s nadšením. mónia sa na om predstavila po prvýkrát pod nástrojom je kontrafagot) by však vyznela Svieži závan morského vzduchu z Ostrovov or- vedením svojho designovaného šéfdirigenta, o nieo pôsobivejšie pri väšej sústredenosti chestru nesmierne svedal. Mnoho naznail Jamesa Judda. Okrem toho ponúkal koncert at- orchestra (bez predasného nástupu fagotu aj prídavok: tradiný hornpipe v štylizácii Sira raktívny program a v neposlednom rade aj mož- a pod.). U Repina ma prekvapil síce kvalitný, Henryho Wooda v Redute na okamih vyaro- nos vypou si sólistu svetového renomé. no farebne trocha všedný tón a obasné, av- val atmosféru populárnych londýnskych Last Vysoké oakávania do znanej miery uspoko- šak neprepoutené intonané výkyvy, ktoré Night of the Proms. Zvedavos, k akým novým jilo hne prvé dielo veera, Symfonické mi- poznaili obzvláš 2. as. Prvým úderom Pas- brehom sa Slovenská lharmónia odrazí so núty Ern von Dohnányiho. Zaradenie diela sacaglie (3. as) akoby sa zaala písa nová svojím novým „kormidelníkom“, už teraz láka bratislavského rodáka na úvod festivalu malo stránka plnokrvného festivalového výkonu. navštívi aj nasledujúce koncerty pod jeho iste symbolický význam, išlo však zárove Tiesnivá existenciálna výpove prechádzajúca taktovkou. o vemi dobrú vobu z rýdzo dramaturgického cez monológ sólovej kadencie ku grotesknému hadiska. Vo virtuóznych, majstrovsky in- sarkazmu Burlesky pripravila mimoriadny Concertgebouw: zápas dvoch štrumentovaných kúskoch mohol orchester zážitok. Náboj koncertantného dialógu priam protichodných dojmov preukáza svoje kvality a James Judd v nich visel vo vzduchu, temperamenty sólistu a di- takpovediac odkryl svoje karty. Je to energický rigenta pôsobili v súinnosti, ktorá dokonale Prvým z prominentných zahraniných hostí typ dirigenta so žoviálnym gestom, bezpro- bránila tomu, aby v hudbe o i len na okamih festivalu bol 19. 11. Royal Concertgebouw Or- stredným kontaktom s orchestrom, obubu- „spadla reaz“. chestra Amsterdam. Teleso patriace medzi júci robustný zvuk, rytmickú pevnos a svižné Druhá polovica koncertu už „voala morom“ absolútnu svetovú špiku sa v Bratislave pred- tempá. Dramaturgickú líniu diela zretene a dirigentovi z ostrovnej krajiny evidentne stavilo po prvý raz. Sympatickou a chvályhod- tvaroval v smere k záverenému „ardášové- konvenovala. V Štyroch morských interlúdiách nou iniciatívou je projekt Side by Side, v rámci ktorého orchester poas turné po hlavných mestách EÚ ponú- ka možnos mladým hudobní- kom z danej krajiny spoluúin- kova v prvom ísle programu, ktorým je zväša orchestrálna predohra. V tomto prípade to bola predohra k Weberovmu Oberonovi a miesta v orchestri zaujali popri Amsterdama- noch študenti bratislavského Konzervatória a VŠMU, prevaž- ne sláikári. Možno skonštato- va, že spolupráca sa vydarila; orchester pod vedením Semy- ona Bychkova, jedného z „vy- chytených“ ruských dirigentov súasnosti, znel kompaktne a vyrovnane. Concertgebouw okamžite zaimponoval samoz- rejmosou súhry, ale aj mierou V. Repin a J. Judd na otváracom koncerte BHS 2016 (foto: J. F. Lukáš) vzájomnej empatie medzi hrámi, resp. jednotlivými sku- mu“ Rondu, ktorého accelerandu prepožial z opery Peter Grimes Benjamina Brittena bolo pinami, schopnosou dokonale odhadnú dy- takmer „športový“ švih a iskru radosti z mu- možné vaka interpretácii nerušene obdivo- namickú hladinu vhodnú pre daný okamih, zicírovania. va istotu skladateovej práce s orchestrálny- nehovoriac už o kráse a kultúre zvuku indivi- Judd podobným spôsobom vygradoval aj mi registrami a jeho fantazijnú obrazotvor- duálnych hráov, predovšetkým lenov sekcie ostatné tri diela na programe, o síce mohlo nos, vyjadrenú jednoduchými prostriedkami. drevených dychových nástrojov, ale aj (až na pôsobi ako predvídatený, no vo všetkých V Debussyho Mori vstúpil James Judd na zopár okamihov) spoahlivých lesných ro- prípadoch logický a oprávnený postup. Zrej- pôdu, ktorá bola doménou jeho predchodcu hoch, skvelých trúbkach, vynikajúcich vedú- me aj preto som vnímal rozmerný Koncert na šéfdirigentskom poste. Oproti vznešenej cich sláikových sekcií, ktorí sú rovnako dob- pre husle a orchester . 1 a mol op. 77 Dmitrija kultivovanosti Emmanuela Villauma tu bolo rými komornými hrámi... A v neposlednom Šostakovia ako takpovediac rozdelený na dve cíti viac „ostrovanskej“ zemitosti a zdravej rade treba spomenú schopnos koncentrácie polovice pomerne nevýrazné prvé dve asti rozšafnosti. Opä prekvapili pomerne rýchle a hráskeho nasadenia, ktoré neochabujú ani a strhujúce zvyšné dve. Vadim Repin vstúpil tempá, obzvláš v Hrách vn, ktorých valíkový pri výkonoch enormnej džky a náronosti, o

4 12 | 2016 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

Oscilácia medzi dvoma protichodnými po- citmi ma sprevádzala aj poas Symfónie . 5 cis mol Gustava Mahlera. Spoiatku tu bolo všetko na svojom mieste: osudové volanie trúbky, „kúpe“ v masívnom, no pritom citlivo diferencovanom orchestrálnom tut- ti, závratne živelný ah, jednota... Trúfalo a nevane si však dovoujem podotknú, že v koncepcii maestra Bychkova nebolo ažké „strati sa“ a vzhadom na asové rozmery tohto výnimoného diela sa sem aj napriek impozantne kreovaným momentom oraz dotieravejšie vkrádala nuda. Najmä ponúc 3. asou, kde ju iastone pomáhali za- hna skvele stvárnené komorné pasáže, pri ktorých bolo možné zas a znova obdivova individuálne výkony hráov. Sklamaním pre ma bolo Adagietto, kde z kolosálneho sym- fonického aparátu ostávajú v hre iba struno- S. Bychkov a Royal Concertgebouw vé nástroje. Bolo zahrané príliš rýchlo, bez Orchestra (foto: A. Trizuljak) výraznejšej inšpirácie, skrátka nedýchalo. „úbostný list Alme Mahlerovej“ mimovone stopercentne platilo aj pre bratislavský debut vovský rodák, reprezentant „ruskej školy“, naklepaný na stroji... Efektnos bujarého orchestra. ponúkol profesionálne korektný a triezvy in- nále sa neminula úinkom; uznanie si Ako problematický som vnímal vklad diri- terpretaný pohad na Mozarta. Nebolo mu o v prvom rade zaslúži neuveritená integrita genta. V Mozartovom Klavírnom koncerte . 22 vytknú, azda okrem možno prílišného nad- a kompaktnos hry, ktorá si zachovávala Es dur KV 482 bola jeho pozícia do znanej hadu, chvíami hraniiaceho s rutinou, kde je špikové parametre do posledného okamihu, miery redundantná; nie preto, že by išlo o všetko v poriadku, no nedejú sa žiadne veké bez ohadu na náronos interpretovaného dielo, ktoré možno efektívne koordinova aj od prekvapenia. Vrcholom bola poda môjho ná- diela. Napriek uvedenému išlo o skutone klavíra, ani preto, že by dochádzalo k nejakej zoru stredná as s jej podmanivou osciláciou „sviatoný“ výkon a burácajúce standing interpretanej „dvojkoajnosti“, resp. nesúladu medzi jasom tóniny Es dur a vážnosou c mol, ovations pre holandský orchester boli abso- medzi dirigentom a sólistom. Skôr tu vyvstá- hlbokou osobnou individualitou sólového lútne zaslúžené. Ostáva veri, že to nebola vala otázka, do akej miery orchester dirigenta klavíra a odahených, takmer až triviálnych jeho posledná návšteva na Slovensku. vlastne potreboval a nasledoval. Emanuel Ax, vstupov harmónie dychových nástrojov. Robert KOLÁŘ

Svetlana Kasyan ladila s Daliborom Jenisom Tutto Jenis výnimonou, zmyselnou farbou hlasu, ktorý má v hlbokej a strednej polohe neobvykle Agentúra Kapos otvorila svoju siedmu sezónu koncertom z cyklu Veľké slovenské hlasy. tmavú až mezzosopránovú farbu (žia, len Po Štefanovi Kocánovi, Pavlovi Bršlíkovi, Adriane Kučerovej, Jane Kurucovej, Simone málokedy sa jej podarilo prenies ju do vy- Houda-Šaturovej, Miroslavovi Dvorskom a Márii Porubčinovej sa pred bratislavské pub- sokej polohy), no už menej interpretanou likum postavil barytonista Dalibor Jenis. Snáď ako nikdy doposiaľ by bolo oprávnené istotou a presnosou. Najmä v spoloných zaradiť jeho vystúpenie do iného cyklu, ktorým sa agentúra uchádza o priazeň posluchá- duetoch (Trubadúr, Macbeth) sa dostával čov – Svetové hviezdy. Tou Jenis bez debaty je. A nielen preto, že spieva na popredných barytonistov štýlový perfekcionizmus do ko- operných scénach. lízie s približnosou sopranistky. Paradoxne, najvydarenejším Kasyanovej íslom bola Mnoho slovenských interpretov si v životo- Mal pod kontrolou každuký tón: jeho hlas prídavková ária Leonory di Vargas, zaspieva- pise hrdo uvádza zahraniné domy rôznych v žiadnej polohe nevypadol z rezonancie, ná v mäkkom mezzavoce. vekostí a významov. Nie je však príležitos nezúžil sa ani nestratil z krásnej, zamatovo „Lúniiari“ si koncert viditene užívali, no ako príležitos. Dalibor Jenis spieva aj na mäkkej farby. Príažlivos materiálu a tech- najmä v íslach žiadajúcich si viac hlasovej talianskych scénach repertoár, na ktorý sú nická istota sa snúbili s dokonalou štýlo- pružnosti a štýlovej skúsenosti (La traviata) Taliani obzvláš citliví: Rossiniho, Donizettiho vosou, priliehavými akcentmi i s neuve- bolo zrejmé, že nejde o operný zbor. – a predovšetkým Verdiho. Len pár vyvoleným ritenou presnosou plasticky tvarovaných Peter Feranec kreoval väšinu orchestrál- sa ujde tá es otvára sezónu milánskej La fráz. Pritom nešlo o žiadny „akademický“ nych ísiel so zreteným interpretaným Scaly: Jenisovi tunajšie nároné publikum prednes: Jenis dal každému íslu význam názorom: Verdiho vníma bez romantickej aplaudovalo pred ôsmimi rokmi ako Rodrigovi mikrodrámy. i už to bol Gróf Luna, ktorého sentimentality, skôr s vecnou pragmatic- de Posa v Donovi Carlosovi. Ária tejto postavy nástojivos ani v ojedinelom záchveve uds- kosou, v tempách o osi sviežejších, než je síce na bratislavskom koncerte 26. 10. nezaz- kosti – v árii Il balen del suo sorisso – nedala obvyklé. Orchestrálnym vrcholom veera nela, no Verdimu zasvätil Jenis celý program zabudnú, že je lovekom s temným cha- bola predohra k Sile osudu: vypracovaná s príznaným názvom Tutto Verdi. Partnermi rakterom; Renatovo rozorvané Alzati... Eri v jednotlivých frázach aj vo vekom dra- mu boli Orchester Slovenskej lharmónie pod tu (Maškarný bál), pri ktorom nebolo treba matickom oblúku, technicky istá a dy- vedením Petra Feranca, Spevácky zbor Lúni- rozumie talianine, aby posluchá cez ná- namicky pestrá. Škoda, že v záverenom ce (zbormajsterka Elena Matušová) a mladá ladové a výrazové zlomy pochopil, o om in- prídavku, Jagovom „anti-kréde“, dirigent ruská sopranistka Svetlana Kasyan. terpret spieva; alebo Macbeth v originálnej, príliš popustil uzdu telesu, prehlušujúc tak Od prvého ísla, árie Millera z Luisy Mil- vokálne zargumentovanej koncepcii – nie minuciózne vypracovanú Jenisovu koncep- ler, Jenis znova a znova potvrdzoval status krvilaný netvor, ale stýraný zatratenec na ciu árie. verdiovského interpreta svetových kvalít. prahu venosti. Michaela MOJŽIŠOVÁ

5 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

loveka a jeho hudobného talentu. Práve túto Renaud Capuçon v Bratislave príležitos ponúkajú Majstrovské kurzy sve- tových virtuózov. Rozširujú tiež odborné zna- Sú pre rozvoj mladého hudobníka potrebné huslisti. Zaujímavosou bolo široké vekové losti hudobných pedagógov, ktorí sa na nich interpretané kurzy? Za jednu z odpovedí na rozpätie aktívnych úastníkov (najmladší zúastujú ako pozorovatelia a nadobudnuté túto otázku možno považova posluchámi huslista mal len 8 rokov), ktoré bolo jedným poznatky môžu odovzdáva svojim žiakom preplnenú sie Pálffyho paláca v Bratislave, z faktorov ovplyvujúcim nápl jednotlivých a študentom. Kurzy tak jedineným spôso- kde 26. 10. prebiehal 4. roník Majstrovských lekcií. Poda potrieb úastníkov sa Capuçon bom prispievajú k zvyšovaniu celkovej úrovne kurzov svetových virtuózov pod patronátom venoval rôznorodým problémom husovej hry slovenského interpretaného umenia. Komorného orchestra Sinfonietta Bratislava – ponúc základnými požiadavkami na uvo- Vyvrcholením podujatia bol veerný koncert s podporou Nadácie VÚB. Po mimoriadne nenos hracieho aparátu až po najnáronejšie vo Vekom evanjelickom kostole v Bratislave, priaznivej odozve, ktorú podujatie poas technické prvky a výrazové stvárnenie inter- na ktorom Renaud Capuçon predniesol diela predchádzajúcich roníkov získalo vaka pretovaných skladieb. Francúzsky umelec sa korešpondujúce s edukatívnym charakterom projektu. Vyváženosou racionálneho rozvrh- nutia a emocionálnej zaangažovanosti, ušach- tilosou tónu a farebnou diferenciáciou nuáns, ktorú neopakovateným spôsobom podporila do najmenších detailov pre- pracovaná drobnokresba klavírneho sprievodu vy- nikajúcej rakúskej umel- kyne Magdy Amary, za- ujalo najmä Capuçonovo Talentovaný T. Gertler z Bratislavy prevedenie Beethovenovej R. Capucon a M. Amara (foto: J. Lukáš) na majstrovských kurzoch (foto: J. Lukáš) Jarnej sonáty, Massene- tovej Meditácie Thaïs i osobnostiam ako Julian Rachlin, Ilya Grin- predstavil nielen ako vynikajúci huslista, ale Brahmsovho Scherza c mol. golts i Alexandra Soumm, prijal pozvanie potvrdil aj svoje pedagogické majstrovstvo. Možno len dúfa, že vaka úsiliu organizáto- organizátorov renomovaný francúzsky hus- Podujatie prebiehalo formou otvorených rov i podpore zo strany sponzorov sa po šty- lista Renaud Capuçon. Keže sa kurzy oraz lekcií a okrem aktívnych úastníkov sa na roch mimoriadne úspešných roníkoch poda- väšmi dostávajú do povedomia odbornej om zúastnilo aj množstvo pozorovateov. rí zorganizova alšie podobné projekty, ktoré verejnosti aj za hranicami Slovenska, pod Ich prítomnos potvrdzuje, že stretnutie s vý- budú obohatením pre študentov, pedagógov aj vedením hosa si svoje interpretané ume- raznou umeleckou osobnosou vnímajú ako pre širokú verejnos. nie zdokonaovali nielen mladí slovenskí nenahraditený impulz pre rozvoj mladého Marta ŽAKOVÁ

sa cítila príjemne, vychutnávala som si dobrú Juniorský koncert filharmonikov akustiku a mohla experimentova s farbou zvu- ku.“ Vyslúžila si obrovský aplauz a odmenou z celej Európy publiku bola Sarabanda z Partity . 1 Johanna Sebastiana Bacha. Treba podotknú, že Sibelia Mládežnícky orchester Philharmonie der Dirigentova komunikácia s orchestrom sa hrala huslistka na pódiu vôbec po prvýkrát, o Animato Stiftung, ktorý od roku 2014 vedie vyznaovala prirodzenou autoritou, o bolo bolo o to vzácnejšie. dirigent Pierre Bleuse, absolvoval v novem- možné oceni najmä v efektne vygradova- Veer vyvrcholil Symfóniou . 4 f mol op. 36, bri turné po viacerých európskych mestách nom závere suity. ktorú Piotr Ilji ajkovskij venoval svojej (Bratislava, Budapeš, Berlín, Praha a Vie- Koncert pre husle a orchester d mol op. 47 Je- patrónke, Nadežde von Meck. Hoci je známe, de). Inšpiratívne mohol na návštevníka ana Sibelia je jediným husovým koncertom že dielo odráža ažké duševné rozpoloženie bratislavského koncertu v Slovenskej lhar- autora a vyznauje sa mimoriadnou technic- autora, pri živom predvedení neevokovalo pe- mónii (2. 11.) zapôsobi už citát Alexandra kou náronosou. Sólistkou bola Alexandra simistické nálady. Jadro symfónie tvorí as Borodina uvedený v bulletine: „Veda je moja Soumm, ktorá sa v Bratislave predstavila Andante sostenuto, vrcholom však bolo Allegro práca a hudba je moja zábava.“ Borodinove v minulom roku na Majstrovských kurzoch con fuoco, búrlivé nále, obraz udovej sláv- Polovecké tance sú najhrávanejšou asou svetových virtuózov a napriek svojmu mladé- nosti, ktorý preruší „osudový“ motív z 1. asti. opery Knieža Igor. Sú pre ne príznané vý- mu veku spolupracuje s telesami ako London „Mládežníci“ podali symfóniu adekvátne, hoci razné rytmy i exotika a to všetko bolo cíti Philharmonic Orchestra, Orchestre de Paris i dychová sekcia bola v niektorých úsekoch vaka hráskej zrunosti interpretov, ale aj Izraelskou lharmóniou. Prvok virtuozity hrá mierne podladená. menej obvyklému rozsadeniu sláikových dôležitú úlohu v celej skladbe, sólový nástroj Prvý tohto „juniorský koncert“ v Slovenskej sekcií (prvé husle, kontrabasy, violonelá, (v tomto prípade to boli husle od Gioffreda lharmónii naplno ukázal, že dobre fungova violy a druhé husle). Vynikli tak dynamické Cappu približne z roku 1690) má po celý as môže i heterogénne hudobné teleso. Mladí in- odtiene, farebnos a energia. Osobne by som kúové postavenie a orchester sa mu s výnim- terpreti z celej Európy napriek tomu, že spolu vyzdvihol najmä sekcie prvých, druhých kou niekokých momentov podriauje. Sólistka nehrávajú pravidelne, podali profesionálny huslí a viol, pre schopnos využi techniku dielo interpretovala s citom, ale aj s dokona- výkon, dôkazom oho boli ovácie v preplnenej spiccata v celom dynamickom rozsahu ná- lým ovládaním techniky avej aj pravej ruky, koncertnej sieni. strojov, o považujem za obzvláš nároné. a ako sama prezradila: „Pri vystupovaní som Jozef SCHWARZBACHER

6 12 | 2016 MINIPROFIL miniprofil

Čo stálo za rozhodnutím za- ložiť súbor Il Cuore Barocco? TOMÁŠ KARDOŠ: Už na konzerva- tóriu sme sa so spolužiakmi zau- jímali o hudbu baroka a vytvorili sme Barokový komorný súbor. So silnejúcou láskou k barokovej hudbe sa mi poas môjho jedno- roného štúdia na VŠMU podarilo to isté. V roku 2009 sme spolu s niekokými alšími študentmi zaali muzicírova – tentokrát už na kópiách historických nástrojov Il Cuore Barocco na hodinách pod vedením Petra (foto: R. Péchy) Zajíka zo súboru Musica aeterna. On je naším „barokovým otcom“, Il Cuore Barocco ktorý nás uil porozumie hudbe *2010 Čo všetko je potrebné uro- 17. a 18. storoia a inšpiroval nás biť pri naštudovaní diela, ktoré hada spôsoby najvhodnejšej má byť interpretované v súlade interpretácie. Prvý koncert sme lenovia a štúdiá: s dobovou praxou? mali 25. mája 2010 v Zichyho Tomáš Kardoš (umelecký vedúci, barokové violonelo) – Musik und Kunst JZ: Základom je dôveryhodný paláci. V auguste 2010 sme sa Privatuniversität der Stadt Wien (MUK), roný študijný pobyt na Royal notový materiál – najmä dobové zúastnili Letní školy barokní Conservatoire v Haagu rukopisy – a následne uplatnenie hudby (Kel, Holešov), ktorá pre Peter Zelenka (barokové husle) – AU v Banskej Bystrici, VŠMU v Bratislave, interpretaných postupov hudob- nás bola impulzom hra spolu MUK vo Viedni ného štýlu, ktoré ho charakteri- naalej v jednom zoskupení. Vä- Adam Szendrei (barokové husle) – VŠMU v Bratislave zujú (napríklad spôsob „nerovna- šina z nás potom zaala študova Mária Rendešová ( auta traverso) – Fakulta humanitných a prírodných vied kej“ hry – inegalité a ozdobovanie v rôznych európskych mestách, v Prešove, MUK vo Viedni vo francúzskej hudbe). V nepo- ale myšlienka súboru ostala. Jakub Mitrík (teorba, baroková gitara, arcilutna) – VŠMU v Bratislave, slednom rade aj obsadi súbor Akadémia starej hudby na FF MU v Brne, Hochschule für Künste Bremen poda dobových zvyklostí. Na akých nástrojoch Martin Gedeon (embalo, organový pozitív) – VUT v Prahe, MUK vo Viedni, hrávate? roný študijný pobyt na Royal Conservatoire v Haagu Máte nejaké umelecké vzory, TK: Každý len nášho súboru má Jana Zelenková Dzuráková (embalo, organový pozitív) – VŠMU ktoré vás inšpirujú? nástroj, ktorý je kópiou svojho v Bratislave, Akadémia starej hudby na FF MU v Brne TK: Každodenne sa nechávame historického modelu. Od mo- inšpirova, zbierame skúsenosti, derných nástrojov sa sláikové Umele cké spolupráce: brúsime si svoj vkus, ako o tom nástroje líšia už samotnou Speváci: Matúš Šimko, Tomáš Šelc, Michaela Kušteková, Hilda Gulyásová, píšu aj dobové traktáty. Naším stavbou, používaním revových Jarmila Balážová, Tereza Malikayová, Kristína Dinušová, Zuzana Szabó, Patrik cieom nie je napodobova, ale strún a tvarom sláika. Baroková Horák, Jií Miroslav Procházka skôr hada vlastnú cestu, tvori priena auta traverso je celá dre- Inštrumentalisti: Albert Hrubovák (barokový trombón), Mikuláš Havrila a reštaurova hudbu našimi oa- vená s jednou klapkou. Štrnás- (barokový trombón), Štefan Iaš (organ), Dorota Matejová ( auto traverso), mi a ušami – na základe vlast- strunová, takmer dvojmetrová Martin Karvaš (barokový hoboj, hoboj d’amour), Lucia Rokaiová (barokový ných skúseností a štúdia prame- basová lutna teorba je zaujímavá hoboj, hoboj d’amour), Štefan Tokár ( auto dolce) ov hada vlastný zvuk. nielen zvukom, ale aj vizuálne. Samozrejme sa nezaobídeme bez Motto: „Kto chce porozumie hudbe, nepotrebuje ani tak sluch, ako srdce.“ Pripravujete sa v blízkej embala a organového pozitívu, (Jií Mahen) dobe na nejaký zaujímavý pro- na ktorom kolegovia svoj part im- jekt, prípadne festivalové vystú- provizujú poda íslovaného basu. penia? kde znie všetko rovnako dobre a dokonale isto. Nedokonalosti baroko- JZ: V roku 2017 budeme hra na V čom vidíte hlavné pozitíva vých nástrojov využívali aj samotní skladatelia, napríklad komponova- medzinárodnom festivale H. I. F. interpretácie starej hudby na ním skladieb v tóninách, ktoré na uritom nástroji neznejú pekne. Bibera vo Viedni, aká nás 5. ro- dobových nástrojoch, resp. ich ník cyklu augustových koncertov replikách? Špecializujete sa na určitý repertoár, ktorý je pre váš súbor na Spiši a zaiatkom roka 2018 JANA ZELENKOVÁ: Hlavným ťažiskový? Akým spôsobom zostavujete dramaturgiu jednotlivých koncert v Slovenskej lharmónii. pozitívom týchto nástrojov je, koncertov? Keže sme zoskupenie fungujúce že dobová hudba na nich vyznie- TK: Zameriavame sa na obdobie vrcholného a neskorého baroka. Dra- ako obianske združenie, ostatné va prirodzene a farebne. Použí- maturgiu koncertov a obsadenie tvoríme a upravujeme poda potreby. koncerty závisia od grantovej do- vaním dobových hracích techník Dôležitou súasou sú projekty, ktoré si tvoríme sami a z ktorých sa tácie FPU a od projektov, na ktoré interpret nemusí „vyrába“ zvu- snažíme vytvori každoronú tradíciu – napríklad Viva Vivaldi! alebo budeme pozvaní úinkova. kové nuansy v takej miere, ako je augustové koncerty na východnom Slovensku. Pri koncertoch „na ob- tomu na moderných nástrojoch, jednávku“ súbor rozhoduje o programe len iastone. Pripravila Jana MAJEROVÁ

7 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

J. Jartim, Symfonický orchester Konzervatória v Bratislave a Spevácky zbor Konzervatória v Bratislave na koncerte HOMMAGE À JÁN LEVOSLAV BELLA

klasickej sonáty je v nej zastieraná znakmi Epoché / Nová slovenská hudba novšej hudobnej rei. Chvíami tu absentujú klasické tonálne prvky a melodickos. Strá- 3.–15. novembra, Bratislava, Hudobné centrum, Spolok slovenských skladateľov cajú sa v sonórnych astiach blízkych impre- sionizmu, v ostinátnych rytmoch a gúrach. Už podtitul podujatia pri príležitosti Roka slovenskej hudby vzbudzoval obdiv svojou ma- Sonáta je trojasová (Praeludium, Scherzo jestátnosťou: 30 koncertov, 100 skladateľov, 250 skladieb a 100 interpretov. Podobne a Adagio e fuga). Kompozine i výrazovo vy- výdatná ponuka sa objavila na domácej scéne po 10 rokoch, vybrať si z nej mohli vyzná- niká posledná as Allegro moderato blízka vači tradičnejších hodnôt i avantgardnejších smerovaní a prinášame preto aspoň ochut- baladickosti a rapsodickosti charakteristickej návku v podobe niekoľkých postrehov. pre hudobný naturel nášho regiónu. Po kratukej pauze Peter Pažický pokraoval fráz, neustále uktuujúce tonálne centrá, mo- v koncerte predvedením Sonáty b mol (1885), Klavírna sonáta na Slovensku dálne úseky, poetné klamné spoje a modulá- jednej z najznámejších a najastejšie uvá- Veer s názvom Klavírna sonáta na Sloven- cie v 1. asti Allegro appassionato pripomínali dzaných klavírnych skladieb Jána Levoslava sku sa niesol v duchu tradícií regionálnej klavírny štýl Rachmaninova i Skriabina. Bellu. Isteže, je záležitosou dramaturgie hudby, no z pera ozajstných velikánov. Dal Vysoká štylizácia tanenosti v kontrastnej a interpreta, v akom poradí budú skladby by sa preto oakáva väší záujem o tento uvedené, poda ma však významný koncert zo strany publika. O pekný mala Bellova sonáta od- umelecký zážitok z interpretácie pôvabných znie ako prvá alebo druhá diel sa postaral 4. 11. v Malom koncertnom – vzhadom na interpre- štúdiu Slovenského rozhlasu klavirista a pe- tané prednosti klaviristu, dagóg Peter Pažický, držite mnohých ocenení ale tiež vysokú náronos a len komorných ansámblov s medzinárod- na hrásku koncentráciu, ným ohlasom. Jeho neochvejná koncentrácia, o sa dalo vycíti najmä brilantná technika hry a výstižná interpre- v 2. a 3. asti. Tretia as taná štylizácia pri rôznorodosti diel pútala Scherzo. Vivace kladie na poslucháov najmä preto, že klavirista všetky interpreta vysoké nároky tri rozsiahle a hudobne vemi nároné kom- na zrozumitenos pri výs- pozície odohral spamäti. Perfekcionizmus tavbe fráz a na techniku a racionalita hry klaviristu však miestami kontrapunktickej hry. Ne- prekrývali požadovaný výraz – najmä v jemne menšie kritériá prednesu kontúrovaných zdržanlivých pasážach na sa vyžadujú aj v poslednej jednej strane a kontrastných, dynamickejších asti sonáty, Finale. Allegro úsekoch na strane druhej. moderato. Nechýbali tu Vstupným íslom podveerného recitálu bola P. Pažický nároné kontrapunktické dvojasová Sonáta F dur Alexandra Albrechta. úseky, impozantné drama- Skladate ju napísal v roku 1906 v ase štú- 2. asti Tempo di Menuetto. Theme mit Varia- tické zlomy. V každom prípade práve posledná dia na budapeštianskej Hudobnej akadémii. tionen vo variáciách hlavnej témy je takpove- as sonáty patrila k jedným z vrcholov tohto Poda kritiky nesie skladba znaky juvenílie diac „promenádou rôznych štýlov“: objavuje podmanivého podveera. v „brahmsovskej tradícii“ (V. Godár v bulletine sa tu rytmizácia akordických blokov, imitácia k festivalu). Poda môjho názoru ide o dielo bachovskej fúgy, segmenty francúzskeho im- Mimoriadny koncert SOSR-u nesúce prvky dobovej moderny, hudobne ve- presionizmu aj beethovenovská patetickos. mi kvalitné a zrelé, vyspelé vzhadom na vek Odlišným hudobným jazykom, smerujú- Slovné spojenie „mimoriadny koncert“ sa dá skladatea. Evidentné impresionistické prvky, cim viac k moderne, sa vyznaovala Sonáta chápa v rôznych súvislostiach, výber skladieb rapsodickos v agogicko-tempovej zložke, e mol op. 2 (1927, revidovaná 1942) Alexandra a ich interpretácia však boli v tomto prípade artikulaná plynulos a nadväznos zložitých Moyzesa. Tradinos výrazových prostriedkov vzdialené akýmkovek „marketingovým“

8 12 | 2016 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

tendenciám. Z programu sa dal predpoklada bornou kritikou posudzovaní bu ako autodi- textu a tiež z akustických možností sály. nevšedný zážitok a tento odhad sa vskutku dakti bez patriného vzdelania, alebo dokonca Po náronej Grešákovej kompozícii nasledo- naplnil. Na veernom koncerte Symfonic- ako insitní hudobníci. Tvorba J. Grešáka bola val Klavírny koncert . 2 „Signs and Symbols“ kého orchestra Slovenského rozhlasu pod roky považovaná za „neakademickú“, a to aj Jevgenija Iršaia. Tento ambiciózny tvorca vedením Mariána Lejavu 4. 11. odzneli štyri napriek jej priaznivému ohlasu u popredných publikum vždy nieím prekvapí, zabaví, ale aj navzájom heterogénne diela a de facto každý dirigentov – Václava Talicha a neskôr aj jej prinúti k zamysleniu sa. Rovnako ako Grešák, si mohol z pestrej palety hudobných štýlov prominentného propagátora, Bystríka Režu- aj Iršai sa inšpiroval literárnym dielom, kon- vybra „to svoje“... chu. Dielo vemi nároné na interpretáciu krétne rovnomennou poviedkou Vladimira Ivan Parík, jeden z hlavných predstaviteov a percepciu prezrádzalo kompozinú bravúru Nabokova. Poda jeho vlastných slov znaky domácej avantgardy 60. rokov 20. storoia, a zrelos skladatea. Možno však pripusti, že a symboly „napajú náš život... žijú v našom je autorom skladby Musica pastoralis pre istá názorová diskrepancia ohadom Grešá- podvedomí, tajomnom vnútornom svete po- veký orchester (1984). Už samotný názov kovej tvorby v minulosti vyplývala aj z výberu splietanom neviditenou pavuinou mýtickos- prezrádza, že dielo vychádza z atmosféry textovej predlohy klasických básnikov, spiso- ti...“ Dielo je po hudobno-výrazovej stránke i výrazových segmentov udovej hudby. vateov, autorov námetov. V prípade tejto „mi- nanajvýš aktuálne až módne, pre bežného Je preniknuté idylickým duchom, o skla- niopery“ na prvé poutie pociujeme akýsi ne- poslucháa je príažlivé zrozumitenosou date komentoval (v rozhovore v rozhlasovej súlad medzi simplexnosou libreta P. O. Hviez- svojej hudobnej lozo e. Hudba prekypuje relácii Ex Tempore Plus na Rádiu Devín, doslava a posluchovou náronosou hudby. symbolikou a hádankami: úvodný dlhý tón 18. 5. 2005) v tom zmysle, že mu išlo o pre- Vedenie paralely Grešák – Janáek (jeho je symbolom zrodu, života i „venosti živo- niknutie do „intelektuálnej a duchovnej klímy „nápvky mluvy“) potvrdzoval hudobný výraz ta“(?), zvuky i skôr ruchy, rytmické ostinato zeme, v ktorej žijeme... do nieoho, o posky- sú názvukmi súasnej civi- tuje stav vecí, ktoré musíme zaznamenáva... lizácie (?), gradácia evoku- slovenskos je všetko, o sme dosiahli vlastnou je možno stres a napätos vzdelanosou a v dôsledku tejto vzdelanosti myslenia, po ktorom na- dávame zo seba ako dielo“. Parík tak vystihol sleduje dlhá pauza, ticho... charakter vlastného diela. Cíti tu tradíciu Od poiatku po koniec tejto slovenskej moderny v jej hudobnej štylizova- zaujímavej, až diogenov- nosti, univerzalite, ktorá zaala zrie v prvej sky priezranej kompozície polovici minulého storoia. Od prvých taktov cíti skrytú snahu o stotož- skladba plynie v pokojnej atmosfére, subtíl- nenie skladateovho sveta nosti plôch, ktoré sú obas vystriedané dra- so svetom poslucháa, vo matickejšími a dynamickejšími pasážami, lozo ckom prepojení o ilustruje zvuky a obrazy prírody v jej celej duchovnej podstaty kon- výrazovej šírke. Pastorálne motívy drevených krétneho loveka s bytím dychových nástrojov, modálne postupy aj celého kozmu. Zážitok zo odvážnejšie akordy, citácie a imitácie drob- skladby bol o to silnejší, že nejších, ale zretených motívov skbených za klavírom sedel jej autor. v jeden zmysluplný celok postupným cres- Po prestávke prišlo oa- cendom vyúsujú do rytmických tutti- gúr M. Paľa kávané vyvrcholenie mi- moriadneho koncertu: na pódium vystúpil huslista Milan Paa v úlohe sólistu v Koncerte pre husle a orchester op. 53 Alexandra Moyzesa. Koncert sa vyznauje po výrazovej i technickej stránke enormne ná- roným sólovým partom. Milan Paa ho hral spamäti (!), s noblesou a technickou bravúrou. To, o sa na pódiu odohrávalo, bolo doslova ne- všedným a strhujúcim umeleckým zážitkom. Poslucháovi v takýchto momentoch ostáva len žasnú nad dokonalosou hudby a mož- nosami jej interpretácie. Dalo sa oakáva, že sála bude praska vo švíkoch, realita však bola studenou sprchou: bolo poloprázdno. Aj nad tým lovek rovnako žasne... Z Paovho výkonu prekvapila najmä úchvatná kadencia, ktorú huslista zvládol skutone fenomenálne. Jeho ovládanie sláika, kvalita tónu a prsto- E. Šušková vá technika doslova šokovali. Strhujúcu hru zvýrazoval svojráznym pohybom celého tela, vo fortissime – to všetko zvualo v štandard- aj deklamácia textu, podobne ako absencia jeho prejav bol však dokonalý, harmonický, nom predvedení SOSRu pod taktovkou Mariá- klasickej kantilény a celostných melodických komplexný. Až sa zdalo, že v najchúlostivejších na Lejavu. fráz, forsírovanie nespevných intervalov, as- pasážach vo svojom „svete“ výrazu, dynamiky Trojasová monodráma Zuzanka Hraškovie to sa vyskytujúce rytmické ostinato, aditívne stojí osamotený, akoby mimo orchestra, aj ke vznikla v ase plného rozkvetu tvorivých síl úseky v nadväznosti na význam a symboliku orchestrálne teleso dirigent viedol citlivo a ele- jej autora, Jozefa Grešáka, v asovom sused- textu. Nároný part sopranistka Eva Šušková gantne. Celkom na záver podujatia Jevgenij stve diel, akými sú predohra Améby pre or- so zaujímavo sýtou farbou hlasu suverénne Iršai „pokrstil“ nové CD (a LP) s husovými kon- chester (1972) a opera S Rozárkou (1973). Nielen zvládla, predsa sa však zriedkavo objavili certmi Albana Berga a Karola Szymanowského, v našej hudobnej kultúre sa už stalo zvykom, malé chybiky vyplývajúce z vekých nárokov ktoré nahral Milan Paa. že originálni, nekonvenní skladatelia sú od- vokálneho partu na intonáciu, deklamáciu František TURÁK

9 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

Žalmy v tanci sang“ barytonistu Marka Pobudu) i na pre- dôvodov rokmi stali celkom zabudnutými, pracovanú dynamiku, artikuláciu a farebnos a prezentovanie aktuálnych noviniek žijú- Pred desaroím sa na festivale Epoché us- inštrumentálnej vrstvy (multifóny, ažolety, cich autorov. Jedným z malých sviatkov bolo kutonilo unikátne uvedenie pôvodnej verzie glissandá a i.). Sonoristické prvky hrali dôle- uvedenie Concerta grosso pre dva klavíry skladby Mira Bázlika Canticum 43 z prelomu žitú rolu aj v Modlitbe chorého od Dalibora a sláikový orchester op. 7 (1951) Jána Zim- 60. a 70. rokov zhudobujúcej 43. žalm z Kra- Hevesiho, spolu s imitáciami elektronické- mera – na koncertnom pódiu zaznelo presne lickej biblie (text bol potom pre umožnenie ho pulzu na spôsob „loopingu“ (vokálnou po 65 (!) rokoch. Poas poúvania skladby alšieho života diela z partitúry odstránený, partnerkou Adriany Banásovej bola tentoraz 25-roného skladatea, erstvého absolventa Bázlikovi však dielo aj tak prinieslo prestíž- Alena Kropáková). Harmonicky priezrané, kompoziného školenia v Bratislave, Bu- ne zahraniné ocenenie). K zhudobovaniu lyricky ladené Septum pre hlas a 7 nástrojov dapešti a Salzburgu, som sa nevedel zbavi žalmových textov sa slovenskí skladatelia, Stanislava Pristáša precítene interpretovala údivu nad tým, ako mohla by vo svojej dobe najmä v ase umeleckej slobody bez ideologic- Judita Andelová. Koncert uzavreli mozaikovito považovaná za škodlivo progresívnu (majúc kých vplyvov, vracali pomerne asto (väšie riešené Žalmy v tanci 1 uboša Bernátha, kto- v predstave aj mnohonásobne odvážnejšie poiny mladej avantgardnej skladateskej generácie o niekoko rokov neskôr) a ako mohla prispie k autorovmu nútenému ukoneniu pedagogického pôsobenia na bra- tislavskom konzervatóriu... V úlohe sólistov sa v nej predstavilo manželské duo Ivan a Diana Buffovci, v ideálnom súznení s diri- gentom Szymonom Bywalcom, ktorého pra- videlné návraty do Slovenskej lharmónie pri príležitosti prehliadok slovenskej hudby sa ukazujú by skvelou vobou. Aj nasledujú- ca skladba, symfonická báse pre recitátora a veký orchester Vojak a matka (Boj) op. 21 (1943) od Jána Cikkera, musela na uvedenie v originálnej podobe aka viac než sedem desaroí. Andrej Žarnov, autor textu predná- šaného recitátorom, bol v roku 1952 z politic- kých dôvodov donútený emigrova (následky J. Kolkovič, S. Bywalec a J. Slávik pravdivého informovania o vyšetrovaní Ka- cykly tohto typu skomponovali napríklad Ivan Hrušovský, Víazoslav Kubika, Peter Martin- ek a i.). Zo skupinových iniciatív naposledy v roku 2014 zarezonoval projekt Žalmy sloven- ských skladateov vydavatestva Slovak Music Bridge. Tentoraz vyšiel podnet od uboša Ber- nátha, ktorý oslovil mladých skladateov (pre- važne študentov alebo nedávnych absolventov VŠMU) s ponukou na skomponovanie nových diel pre spev a komorný ansámbel na žalmo- vú predlohu v ubovonom jazyku. K nim ná- sledne vytvorili mladí choreogra a taneníci scénicko-pohybovú zložku, ím vznikol pro- jekt Žalmy v tanci, premiérovo uvedený 7. 11. v rámci tohtoroného Epoché. Pätica skladieb predstavila rôzne autorské poetiky (od výrazovo striedmejších a jedno- znane ukotvených na pôde tonality až po I. a D. Buffovci M. Krajčo experimentálnejšie), rozliné prístupy k prá- ci s textom (použitie kompletných žalmov ré vznikli prepracovaním astí z jeho Knihy tynského masakra), ím sa aj skladba Jána i výber izolovaných veršových fragmentov) žalmov (so spolonými i samostatnými vstup- Cikkera automaticky stala problémovou. i s inštrumentárom komorného ansámblu mi Judity Andelovej a Aleny Kropákovej). Riešenie sa našlo, podobne ako v prípade (pozostávajúceho v najväšom možnom ob- Skladby naštudoval EnsembleSpectrum pod Bázlikovho Cantica 43, v eliminácii recitova- sadení z dychového kvinteta, klavíra, bicích vedením dirigenta Mateja Slobodu. Tanené ného slova. Na koncerte zaznelo v pôsobivom nástrojov a diskantovo-basovej opozície huslí choreogra e vytvorili a v spolupráci s alšími podaní Dušana Jamricha. a kontrabasu). Psalmus XII Michala Stahla taneníkmi realizovali Zuzana Andelová, Ad- Druhá as koncertu patrila premiéram v rytmicky vyhranenom sprievode vo väšej riana Pichaniová a Radovan Vaga. nových diel, zhodou okolností v oboch prí- miere využíval ostináta, dvojica vokálnych padoch z pera skladateov trvalo usídlených línií (výborne hlasovo sa dopajúce Adriana Staré objavy i premiéry so SF mimo územia Slovenska. S tvorbou Jozefa Banásová a Judita Andelová) striedala cho- Kolkovia, od roku 1979 žijúceho v USA, sa na rálovú dikciu i apelatívne parlando. Želislava Orchestrálny koncert Slovenskej lharmó- koncertoch v posledných rokoch stretávame Sojak Suboti sa v skladbe Psalm 139 – Psalm nie 10. 11. svojimi dvoma asami re ekto- s relatívnou pravidelnosou (i ke, samozrej- of David (ako jediná nepoužila text žalmu v la- val dva kúové aspekty festivalu Epoché/ me, s prestávkami), no vždy ide o originálny tinine, ale v anglitine) zamerala na výrazo- Nová slovenská hudba: znovuobjavovanie prejav skladatea s vyhraneným hudobným vý aspekt vokálneho partu (skvelý „Sprechge- diel starších skladateov, ktoré sa z rôznych jazykom. Jeho najnovšie dielo, Operation

10 12 | 2016 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

Songbird pre violonelo a orchester, je roz- chajdíkova skladba v podobe romantizujúcich a violonelo Antona Jara (so zdanlivo preja- siahlou (viac než 30 minút trvajúcou) symfo- variácií doplnila program namiesto vypadnu- vovaným nezáujmom jednotlivých hráov nickou básou („symfonickým thrillerom“) tého Tria Viliama Gräf ngera. tria, hrajúcich bez vzájomného vizuálneho so sólovým nástrojom. Programová naratív- Skladate Tomáš Boroš sa predstavil ako kontaktu) – všetky tri úvodné skladby pred- nos (skladate v názvoch astí naznauje premiérový interpret v rámci svojho cyklu stavili mladú skladateskú generáciu vo vemi príbeh tajného agenta) je posluchásky sym- Situations pre sólový klavír a klavír štvorrune subnom svetle. Program doplnili dnes už patická, Kolkovi znamenite pracuje s inštru- (v spolupráci s Ivanom Šillerom). Otvorený „klasické“ diela slovenskej hudby 20. storoia, mentáciou. Ak by bolo možné skladbe nieo sled „situácií“ invenným spôsobom zapája do ktorých autori sa v ase ich vzniku tiež vekovo vytknú, tak je to uritá predimenzovanos hudobného procesu aj mimohudobné prvky pohybovali len na pomedzí „dvadsiatky a trid- formy. Virtuózny sólový part s odovzdaním (abstraktné hranie na klávesoch mimo kla- siatky“: Salvove študentské, francúzskou fa- stvárnil nosite dedikácie diela Ján Slávik. viatúry), hru na detskom xylofóne i rozoznie- rebnosou i webernovskou koncentrovanosou Aj druhá premiéra, Postranné myšlienky pre vanie kláves handrikou. nasiaknuté Canti lineae op. 5 (1963), Sixtovo veký orchester od Jany Kmiovej (udomác- V skladbe Egona Kráka Nocturne pre lesný intervalovými a kontrapunktickými vzahmi

L. Fančovič a K. Nitran M. Šimko nenej vo Viedni), bola rovnako zaujímavým roh, husle a klavír sa predstavili Karol Nit- naplnené Noneto (1970) i perspektívu autoro- poslucháskym zážitkom. Prvá as skladby ran, Marián Hrubý (ako záskok za Mariána vej rozhadenosti odhaujúce Concertino per (Sóla) neobvyklým spôsobom striktne narába Svetlíka) a Ladislav Fanovi. Žia, chorobou 10 stromenti Ota Ferenczyho (1948/1974). s orchestrom ako so skupinou sólových ná- spôsobená náhla zmena v obsadení mala za Juraj BUBNÁŠ strojov, ktoré exponujú izolované fragmenty následok, že interpretácia bola akceptovatená primárneho hudobného materiálu. Ten sa, len ako nutný kompromis (o to viac, že máme Stará hudba na Epoché po odznení strednej asti (Tiene) oscilujúcej ešte v pomerne živej pamäti zanietene poda- medzi „prelievaním“ tónov tonálnych a ato- nú premiéru s Milanom Paom). V rámci prehliadky dostali priestor aj sú- nálnych akordov, oblúkovo reprízuje v tretej Veerný koncert Quasars Ensemble (s diri- bory starej hudby. Kým Solamente naturali asti (Vrstvy), avšak už v podobe zvukových gentom a umeleckým vedúcim Ivanom Buf- predviedli výber zo zbierok, ktorým sa v po- kombinácií. Dirigent Szymon Bywalec mal fom) si zvolil opä model prezentácie nových sledných rokoch intenzívne venujú, Musica nároné hudobné dianie v rámci celej kom- aeterna uviedla na koncerte pozície neustále pod prísnou kontrolou, 8. 11. diela Daniela Georga s cieom naplnenia presnej predstavy o zvu- Speera. kovom výsledku. Hoci súasou Epoché bola prehliadka Nová slovenská Večery komornej tvorby hudba, dramaturgia festiva- lu nezabudla ani na nóvum Dva koncerty v Malom koncertnom štúdiu v oblasti starej hudby. Do Slovenského rozhlasu 14. 11. boli venované programu tak zaradila kon- komornej tvorbe slovenských skladateov od cert Hudba na území Sloven- najmenšieho možného (sólového) obsadenia ska v 17. storoí, zameraný cez duo, trio až po veký ansámbel. Popolud- na tvorbu pôvodom sliez- ajší koncert otvárala aj uzatvárala maarská skeho svetobežníka Daniela har stka Klára Bábel, ktorá sa u nás objavuje Speera (1636–1707), ktorý sa najmä v spolupráci s Quasars Ensemble. našom území pohyboval a Rovnako ako na koncertnom cykle Premiéry Solamente Naturali študoval zaiatkom 2. polo- v decembri 2015, aj v tento veer predstavila vice 17. storoia. ažiskom skladbu Reminiscenza, due pezzi sentimentali diel mladých skladateov spolu so staršími programu bola štvorica duchovných koncertov per arpa solo Juraja Hatríka a Ulity pre harfu skladbami. Seriálna kompozícia Regerna zo Speerovej málo známej zbierky malých Petra Machajdíka. Obidva Hatríkove akva- Symbio Irbis Samuela Hvozdíka, absurdne duchovných koncertov Philomela Angelica rely, vychádzajúce z tónov ADBCE (hudobný (ne)vážna skladba Mateja Slobodu Absur- cantionum sacrarum (1688), ktorá aktuálne anagram mena Alexander Dubek), zaujíma- de Märchen poda textov Daniila Charmsa vychádza v rámci pramenno-kritickej edície vým spôsobom spájajú poeticko-lyrický výraz (s výborným speváckom prejavom tenoristu Musicalia Istropolitana na Katedre muziko- s barokovou formovou priezranosou. Ma- Matúša Šimka) aj Apória pre lesný roh, harfu lógie Filozo ckej fakulty UK. Editorke Jane

11 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

Bartovej sa podarilo objasni zaujímavé histo- Zrelosť Moyzesovho kvarteta Vladimíra Bokesa a hoci máme v úcte auto- rické pozadie tejto zbierky, a to že prvých šes rovu symfonickú tvorbu (výber z nej nedávno skladieb nie je originálnou tvorbou Speera, ale V programovej ponuke festivalu Epoché ponúklo vydavatestvo Hudobného fondu), adaptáciou skladieb talianskej hudobníky nemohlo chýba zoskupenie, ktoré sa už výstižným dokumentom jeho štýlového do- a skladateky Chiary Margarity Cozzolaniovej vyše štvrstoroia zanietene venuje najmä zrievania je práve komorná hudba. V nej je (1602–1676/78), ktorú obdivoval (o om v prog- slovenskej komornej tvorbe. Minuloroné dostatoný priestor pre delikátnu, starostlivo ramovom bulletine nebola zmienka). Z nich jubileum Moyzesovho kvarteta pripomenulo vypracovanú konfrontáciu hlasov v melodic- odzneli na koncerte dve, a to O Jesu meus vysoké interpretané kvality i vzájomné me- kej i akordickej podobe, nastoovanie jednoty amor (. 1) a Venite gentes (. 3) v podaní Helgy dziudské porozumenie štyroch hudobníkov. medzi tvarom, zvukom a expresiou. Impono- Varga Bachovej (soprán) a na záver koncertu Zdravotný stav Stanislava Muchu, spoluza- vala perfektná súhra hráov, dravos plynu- aj dva melancholickejšie a kontemplatívnejšie kladajúceho lena telesa, si vyžiadal zmenu tia i sugestívne stvárnenie monologických Speerove originály Quis mihi det bibere (. 6) na poste primária, ktorého sa ujal Jozef partií, na ktoré je dielo bohaté. Zaujímavé a Quis consistere posset (. 7) prednesené Hil- Horváth, hrá Slovenskej lharmónie. Boli bolo porovnanie Bokesovho kvarteta s nasle- dou Gulyásovou (soprán). Silnou stránkou sme zvedaví, ako sa na koncerte 13. 11. v ne- dujúcim Sláikovým kvartetom . 3 Ladislava súboru Musica aeterna je interpretácia suito- komornom priestore Malého koncertného Burlasa. Napriek generanej i štýlovej odliš- vých tancov (odzneli Suita c mol à 5 zo zbierky štúdia Slovenského rozhlasu teleso predstaví nosti oboch autorov sme postrehli viaceré Musikalisch-türkischer Eulenspiegel 1688 a Sui- s programom podiarkujúcim jeho tvorivý paralely v stavbe, výbere artikulaných mož- ta A dur zo zbierky Recens Fabricatus Labor, pro l, vystužený pozornosou k domácim ností i vo využití komunikaných prostried- 1685), v ktorých tradine vynikajú ich znalosti dielam pre ušachtilé komorné obsadenie kov, ktoré kvartetová formácia umožuje: (úctyhodný poet podobné riešenie kontrastov medzi plným nahrávok „Mo- zvukom štvorhlasu a koncentráciou expresie yzesovcov“ a ich do sólových úsekov zverených jednotlivým tematických kon- hráom. Burlasovo dielo je zavšením au- certných vystúpení torovho zámeru vzda na pôde sláikového siaha od kompletu kvarteta úctu jednotlivým osobnostiam kvartetovej tvorby európskej hudby 20. storoia – od Bartóka J. L. Bellu cez diela cez Proko eva až k Šostakoviovi. Skladbu nositea mena sú- majú „Moyzesovci“ dobre preítanú (objavuje boru až po pozor- sa popri spomínanom Bergerovi aj na ich nos k novinkám poslednom CD, ešte v pôvodnom zložení), súasníkov). Už tlmoili ju na úrovni zrelej interpretácie, úvodná skladba s pochopením pre meditatívne i dramatické Korczak in me- polohy, ktoré skladateova hudba poskytuje. moriam Romana Záver koncertu patril staršej Hudbe pre 4 slá- Bergera, ktorá je ikové nástroje Ota Ferenczyho, ktorá vznikla komornou verziou bezmála pred 70 rokmi. Jej partitúra hýri na Musica Aeterna dojímavého origi- svoju dobu náronými požiadavkami, ktoré do svojej prvotiny repertoáru, súhra, umelecká prepracovanos skladate-autodi- v prednese afektov a rytmická pregnantnos dakt vložil: okrem pri hre nepravidelných prízvukov. Pochopenie iného štvrtónové diela a precítenos, s ktorou umelecký vedúci kolísanie melo- Peter Zajíek vedie súbor, je neprehliadnu- dickej línie, svieže tená a nespochybnitená. Diskutova možno zvukovo-artikula- o presahoch prvkov zo sféry svetskej hudby né nesy (pizzica- do interpretácie duchovných koncertov. Nap- ta, glissando, col ríklad v skladbe Venite gentes interpreti zvolili legno), originálne ráznejšie prízvukovanie na spôsob pochodu, o stmelenie podnetov síce korešponduje s významom textu („Príte z východosloven- kmene, ponáhajte sa národy“), no z hadiska ského folklóru duchovnej hudby a úelu kompozície (evan- i z tvorby Bartóka jelická bohoslužba) pôsobí príliš odvážne, až i Stravinského. Pri nepatrine. Ide samozrejme o interpretaný porovnaní s vyni- názor, ktorý sa môže ubera rôznymi smermi, Moyzesovo kvarteto a V. Bokes kajúcou kreáciou teda aj cestou zvýrazovania kontrastných Ferenczyho Hudby úsekov typických pre milánsky typ malého nálu, kde zvuk sláikov obohatili party voká- v podaní Slovenského kvarteta (zazname- duchovného koncertu. Hudobníkov mierne lu, organu a tympanov, (pamätáme si pre- nanej na LP) sa zdalo, že „Moyzesovci“ po- potrápili aj podmienky v Malom koncertnom miéru diela vo Vekom evanjelickom kostole ali dielo spoiatku akoby opatrne (najmä štúdiu Slovenského rozhlasu, ktoré nie je na Panenskej), poskytla v tlmenejšej podobe 1. as). Potom sa však rozohrali a záverenú prirodzeným prostredím pre tento typ reper- a v slede viacerých fragmentov svedectvo Fantáziu stvárnili adekvátnym spôsobom, toáru. Interpretáciu navyše komplikovali ref- o skladateovej empatii, schopnosti expre- tlmoiacim životnos Ferenczyho miesta lektory, ktoré zohrievali a rozlaovali dobové sívnymi tónmi vždy nanovo a presvedivo v domácom kompozino-tvorivom priestore. nástroje, vrátane kvalitnej kópie talianskeho vyjadri postoj súasníka, cítiaceho príbeh Koncert Moyzesovho kvarteta podiarkol pro- embala z roku 1681. Napriek všetkým úska- z minulosti ako vážne memento pre súas- fesionalitu interpretaného názoru štyroch liam a nároným speváckym partom sa však nos. Interpreti postihli všetky nuansy zvrás- hudobníkov, ktorý nesie všetky znaky muzi- interpretom podarilo predvies Speerovu hud- nenej bergerovskej poetiky, ich interpretácia kantskej zrelosti. bu na vysokej úrovni. niesla aj rty úcty a pokory. Premiérovým Ľubomír CHALUPKA Patrik SABO bolo uvedenie Sláikového kvarteta . 4 op. 92 Fotografie: Peter DREŽÍK

12 12 | 2016 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

v priebehu interpretácie prihovárala raz lás- Začiatok sezóny s Novosvetskou kavo, inokedy vzrušene, expresívne, potom zasa hravo a priam detinsky teatrálne. Tento Po dlhšej vynútenej prestávke sa v bratis- symfonickou parafrázou tradinej baletnej „rozhovor“ prikrášovala i vizuálne. Slovom, lavskej Redute opä dostala k slovu hudba. hudby. Takto ju tiež spolu s orchestrom SF po- Weberova hudba v nej hrala a rezonovala V doch 27. a 28. 10. zazneli prvé tóny 68. kon- chopil a interpretane stvárnil dirigent Muhai spolu s nástrojom ako živou súasou jej in- certnej sezóny Slovenskej lharmónie. Na Tang. Pocit, že inštrumentálne ingrediencie terpretanej osobnosti. Orchester SF jej plne otváracom koncerte sa orchester SF predstavil sú predávkované, však tvorivo korešponduje porozumel. Skvelý dirigent s „majestátnym“, s ínskym dirigentom Muhaiom Tangom s baletným príbehom (Tanec kávy i Šaha- no pritom zrozumiteným gestom bude istot- a s izraelskou klarinetistkou Sharon Kamo- kový tanec a pod.). Husové sólo v prvej asti ne i v budúcnosti prínosom pre dramaturgiu vou. Odznel výber z baletnej suity Šahaka (Jarolím Ružika) chce odahi a prevzdušni lharmonických koncertov. Musím spomenú op. 70 Richarda Straussa, Klarinetové kvinteto zahustený symfonický tok. Zdanlivo triviálny tiež sólistkin prídavok, a to Gershwinovu pie- B dur op. 34 (vo verzii pre sláikový orchester) príbeh detí – oslava v cukrárni, marcipánové se Summertime, ktorú stvárnila s nesmier- Carla Mariu von Webera a Dvoákova Symfó- tanenice, kakaové bábiky – je len únikom nym vnútorným citom. nia . 9 e mol op. 95 „Z nového sveta“. Drama- z reality života v medzivojnovom Rakúsku. Záverená as koncertu patrila Dvoákovej turgiu koncertu by som mohol charakterizo- Baletná suita teda nie je chápaná ako roman- „Novosvetskej symfónii“, ktorá, ako skladate va ako prehliadku romantickej hudby, no pri tická vízia, ale vo svojej expresívnej „predáv- sám povedal, mohla vzniknú len v Amerike. bližšom pohade tu možno evidova priepastné kovanosti“ ako to pochopila i interpretácia No treba k tomu ešte doda, že len v duši veké- rozdiely, ktoré musel pocíti takmer každý pri je fantazijným únikom z vtedajšej situácie. ho eského majstra. V symfónii nedýcha len poúvaní tohto zaujímavého výberu. Straussova hudba je teda súmrakom tradine eská spevnos, ale v tomto prípade i túžba po Zriedkavo hrávaná baletná hudba Richarda chápaného romantizmu a úsvitom hudby domove. Pocítil som ju aj ja v mladosti na lavi- Straussa zaznamenala v dobe svojho vzniku 20. storoia. ke v newyorskom Central Parku. Prisadol si ku záporné recenzie. Položme si však otázku, Opakom je spomínané Weberovo dielo, vtipne mne Afroamerian s tranzistorom a bez jediné- i dnes dokážeme akceptova výroky re- koketujúce s klasicizmom, ale už smerujúce ho slova, bez toho, aby tušil, odkia som, sme cenzentov publikované v rokoch 19241925. do nového, rodiaceho sa sveta 19. storoia. poúvali spolone Dvoákovu „Novosvetskú“... Je skutone táto baletná hudba ažkopádna, Všetko, oho sa Weber dotkol, dýcha ne- I dnes ju v duchu prežívam na lavike s Afro- v inštrumentácii prekomplikovaná a prehus- smiernou ahkosou a brilantnou vzneše- amerianom. A platilo to aj pre interpretáciu tená? Partitúra možno pripomína zamraenú nosou. Tento priam aristokratický pôvab s Muhaiom Tangom, ktorému v tejto hudbe oblohu, no posluchá, ktorý dôvernejšie pozná má aj jeho Klarinetové kvinteto. Sólový part nebolo ni cudzie. Skvelé vyznenie diela s ín- skladateov tvorivý odkaz, pochopí túto balet- dokonale stvárnila vynikajúca klarinetistka skym dirigentom len potvrdilo, že Dvoákova nú hudbu vstupujúcu do nového duchovného Sharon Kam. Klarinet v jej rukách nebol len výpove má všeudské rozmery. sveta inak. Straussova „Šahaka“ je totiž nástrojom, ale skôr partnerom, ktorému sa Igor BERGER

ktoré Schnittke osobitým spôsobom hudobne Berlin Piano Quartet v Galérii hudby a psychoanalyticky reinterpretoval a domys- lel. Schnittkeho rekonštrukcia Mahlerovej Aktuálny roník festivalu Galéria hudby, kto- mických a farebných odtieov, ktorú v tejto skladby je charakterizovaná ako „palimpsest“ rý organizuje Nitrianska galéria, pokraoval skladbe asto využívajú iní interpreti. Bol to (prekrytie pôvodného textu novým). Inter- 19. 10. druhým koncertom, na ktorom vystú- skôr zdržanlivejší a technickejší Mozart, hoci preti postavili interpretanú koncepciu diela pilo klavírne kvarteto Berlin Piano Quartet tónina g mol je mozartovským „emblémom“ na výrazne exponovanom violonelovom sóle v obsadení: Christophe Horak (husle), Micha expresivity a emocionality. V 1. asti (Allegro) prekrývajúcom klavírny part, ktorý je na za- Afkham (viola), François Thirault (violonelo) bolo výrazne v popredí duo huslí a klavíra, iatku sotva poutený, vzápätí však zvukovo resp. pomerne silno tu dominoval prevládne nad ostatnými nástrojmi, tvoriac klavírny part. Part violonela mal konfúzne a pohlcujúce zvukové spektrum. v samotnom hudobnom texte menej Obraz zúfalého hadania hudobnej výpovede výraznú, skôr sprievodnú funkciu. v chaose, v ktorom Mahlerova téma zvádza lenovia ansámblu väšinou pre- márny boj o svoje sformovanie sa, nechcene svedivo zvládali intonané a metro- odrážala aj znane konfúzna interpretácia, rytmické úskalia, ktoré predstavuje typická nejasnými kánonickými nástupmi u Mozarta novátorská kombinácia a intonanými nedostatkami v sláikových sláikového tria a klavíra –, naprík- nástrojoch. lad typické „mozartovské“ unisonové V protiklade so Schnittkeho skladbou bolo a monorytmické výrazové gestá Schumannovo Klavírne kvarteto Es dur poslu- v úvode a v kóde Allegra alebo into- chásky vemi „itatené“ a jasné. Interpreti Berlin Piano Quartet (foto: archív NG) nane citlivé paralelné terciové (deci- akoby chceli kompenzova znanú úspornos mové) guratívne postupy v husliach prejavu v Mozartovej skladbe. Ich Schumann a Kim Barbier (klavír). Na programe koncertu a viole. Kameom úrazu boli nie vždy celkom sa vyznaoval vysokým tempovým nasade- boli tri klavírne kvartetá: W. A. Mozart – Kla- zvládnuté komplementárne výmeny, vzá- ním a intenzitou, vzájomnou vyváženosou vírne kvarteto . 1 g mol KV 478, A. Schnittke jomné „tesné“ odpovede medzi sláikovými a proporcionálnym zvukovým zastúpením – Klavírne kvarteto a mol a R. Schumann – Kla- nástrojmi. jednotlivých partov, ako aj exponovaných vírne kvarteto Es dur op. 47. Jednoasové Sláikové kvarteto a mol Alfreda kontrastov. Schumannova skladba v podaní V Mozartovom klavírnom kvartete bola zrej- Schnittkeho bolo v susedstve „slneného“ Mo- súboru Berlin Piano Quartet napriek svojej má snaha o zachovanie objektivistického zarta možno až drastickým dramaturgickým džke a frekventovaným gradáciám neuna- odstupu, snaha neda sa strhnú bohatými protikladom. Základom skladby je krátka vovala a udržiavala poslucháov v napätej možnosami emocionálneho interpretaného skica, torzo 2. asti nedokoneného Klavír- pozornosti. výkladu i širokou škálou možných dyna- neho tria a mol 16-roného Gustava Mahlera, Vladimír FULKA

13 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

Tlieska im celý svet Hudobná akadémia Bratislava – Schengen Niekoko dní pred Vianocami (22. 12.) uvedie RTVS vo vysielaní Dvojky (15.45 h) V Pálffyho paláci sa 27. 10. v rámci Hudobnej sprostredkovali to, o skladate považoval hudobnú feériu Bratislavského chlap- akadémie Bratislava – Schengen, ktorej za dôležité – „váhu hudobných myšlienok“. enského zboru Tlieska im celý svet, ktorá cieom je podpora mladých interpretov, Pozoruhodná bola objektivita interpretácie vznikla v roku 2015 v koprodukcii RTVS predstavilo komorné zoskupenie študentiek Šostakoviovho opusu 67. Protipostavenie a obianskeho združenia BChZ a v roz- VŠMU – klaviristka Júlia Pechová, huslistka huslí a violonela v úvode Andante šírenej verzii vyšla aj na DVD. Vizuálne Žaneta Mariáková a violonelistka moderato (1. as) len potvrdilo skladateovu atraktívny 40-minútový hudobný lm ubomíra Verbovská. Dramaturgia umeleckú nekompromisnos a jeho (námet: Magdaléna Rováková, scenár pozostávala z dvojice nároných diel: postoj k tonalite. Klavír, ktorého nástup a réžia: Milan Homolka) zaína ležérnou Haydnovho Tria C dur pre klavír, husle priniesol hlavnú myšlienku, znel v súlade „beatlesovkou“ v kaviarni, pokrauje ele- a violonelo Hob. XV:27 a Šostakoviovho s témou nenápadne, nevtieravo, zato so gantným spirituálom na reprezentanom Klavírneho tria . 2 e mol op. 67. Hoci husle šostakoviovským dramatickým nábojom, hradnom schodisku a pásmom udových ostávali nepatrne v pozadí a klavír miestami ktorý ostal prítomný až do záveru. Celkovo i národných piesní (slovenské, morav- príliš vystupoval do popredia, hudobníkam možno modelovanie tejto asti oznai za ské, cigánske v úpravách S. Bodorovej, sa podarilo celkový zvuk pomerne úspešne hudobne pútavé i technicky presvedivé. G. Bernáthovej, . Rajtera, nechýba Aká zosúladi, omu napomohlo i kvalitné Vemi peknou bola dramatická výstavba si mi krásna E. Suchoa), v ktorom sa znenie violonela. Stojí to za zmienku Larga (3. as), chápaného vo vzahu chlapci v krojoch a kostýmoch pohrávajú aj preto, lebo sála v Pálffyho paláci nie k nasledujúcemu nále (Allegretto). asti s náznakmi herectva a choreogra e v pú- je akusticky ideálna a na dosiahnutie tak vytvárali jednoliaty celok, výrazný tavom prírodnom a historickom prostre- vyváženého hudobného prejavu si vyžaduje hudobnoestetický oblúk od nálady dí. Druhú as programu tvoria sakrálne znanú interpretanú skúsenos. Výkon chorálu až po záver diela. Šostakovi bol diela starých majstrov i súasných skla- Pechovej, Mariákovej a Verbovskej sa celkovo interpretovaný so zdôraznením dateov umocnené atmosférou vybraných poas celého koncertu vyznaoval kvalitnou jeho osobnostných špecifík, i z pohadu chrámov a katedrál (Croce, Brixi, Duru é, súhrou. Hoci v Haydnovom triu dominuje štrukturálno-koncepného kompoziného Šurin, Pärt a i.). Na záver sa k „anjelským“ klavír, bolo by rozumné v budúcnosti vkladu. Na záver už len otázka: je zostava nepatrne stlmi akcenty, gurácie a behy, tohto klavírneho tria náhodná, alebo aby ostala zachovaná komornos a celistvos pretrvá aspo nejaký as v dynamickom koncepcie diela. Aj napriek tomu vemi hudobnokultúrnom kontexte súasnosti? dobre vyzneli dramatickos podiarkujúce Akokovek, veer bol potvrdením významu motívy a témy 1. asti (Allegro), ako a dôležitosti sústredenia sa na komornú aj prirodzenos a plynulos nasledujúceho hudbu. Andante, v ktorom hudobníky obecenstvu Ingeborg ŠIŠKOVÁ

Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci

Mirbachovské pódium patrilo 20. 11. jednému strop koncertnej sály, tvrdšia zvuková pred- z najvýraznejších talentov mladej generácie stava však nebola neopodstatnená a prie- chlapenským hlasom pridá sopranistka interpretov na Slovensku, klaviristovi Pet- raznos dodala prelúdiu excentrický náboj. Miriam Garajová v roztomilej Schu- rovi Šandorovi, ktorého recitál pozostával Nesmierne brilantne a pritom zaujímavo bertovej Mille Cherubini in Coro. Tak, výlune z diel francúzskeho impresionistu zvukomalebne vyznela Rusalka, tónotvorné ako poznáme Bratislavský chlapenský Clauda Debussyho. Vo výbere 15 Prelúdií kvality Šandor ešte vygradoval orchestrál- zbor z koncertov, aj v hudobnej feérii ho tohto autora, ktorému Šandor s vekým nou predstavou znenia v prelúdiu o videl charakterizuje vysoká spevácka kultúra úspechom venoval i svoju dizertanú prácu západný vietor, kde okrem iného preukázal spevákov rôznych vekových kategórií. Di- na HTF VŠMU, stál interpret pred neahkou excelentnú virtuóznu zdatnos. Sná v naj- rigentmi zboru sú Magdaléna Rováková úlohou. Akustické vlastnosti koncertnej sály vypätejších momentoch sa žiadalo zachova (zakladateka) a Gabriel Rovák ml., na Mirbachovho paláca ani zvukové parametre viac vodorovného tvarovania materiálu. Naj- klavíri a organe spoahlivo sprevádzajú klavíra rozhodne nie sú optimálne pre tak- slávnejšie prelúdium Dieva s vlasmi ako an Dana Hajóssy a Marek Vrábel. Je pote- to zvolenú dramaturgiu. Napriek tomu sa bolo nepochybne lyrické, obsahovú úrove šujúce, že hudobný lm prezentuje popri klavirista vyrovnal s týmito prekážkami na intimity ale nedosiahlo. V Prerušenej serená- BChZ nenúteným spôsobom aj našu kraji- vysokej úrovni, ktorá sa od neho oprávnene de umelec nešetril temperamentom, Poto- nu a históriu. oakávala. Šandora charakterizuje bezpené penú katedrálu charakterizovalo triezvejšie Bratislavský chlapenský zbor si v sezóne technické zázemie jeho hry, ako aj nekom- koncepné uchopenie i vrcholové zvukové 2016/2017 pripomína 35. výroie svojho plikovaná, no o to spontánnejšia muzikalita. hladiny, ktoré by vo vekorysejších akustic- založenia. V októbri absolvoval koncertné Kým úvodné Delfské tanenice ešte z hadis- kých pomeroch vyzneli iste viac impozan- vystúpenia v americkom San Franciscu, ka horizontálnej plasticity a celkovej pre- tne (Mirbach by si ale zo strany interpreta poas sezóny pripravuje koncerty vo svedivosti skrývali isté rezervy, Audienná vyžadoval jemné amplitúdne korektúry). Francúzsku, Nemecku a Belgicku. aká terasa v mesanom svite už dosiahla výraznú Ra novanos, šarm i vkusnú prácu s mikro- ho séria vystúpení na významných slo- umeleckú hodnotu vaka širokej dynamickej agogikou sme obdivovali v Minstreloch, kým venských festivaloch a pódiách (BHS, SF, škále a vkusnej práci s asom. Pomerne kla- v Tanci Pucka zaujali predovšetkým krehké ŠfK a i.), ako aj pravidelné úinkovanie sicky poatú Vínnu bránu vystriedali poetic- pianissimá. Vyvrcholením matiné bol Oh- v inscenáciách Opery SND. ky melodické Šedivníky s presvedivým vkla- ostroj, v ktorom Šandor vytvoril efektný Pavol ŠUŠKA dom citovej srdenosti. V Generálovi Lavinovi záver vydareného recitálu. klavirista prvýkrát dosiahol dynamický Eduard LENNER

14 12 | 2016 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

z dôkazov je spolupráca s populárnym a zná- ŠKO Žilina: od Shakespeara mym rómskym zoskupením Sendreiovci z Kokavy. Styným bodom a stimulom nebol k Sendreiovcom ani tak spontánny nápad, ako osobnos Slava Solovica pohybujúceho sa autorsky To, že dôvtipná dramaturgia je krokom Dvojica novembrových koncertov (3. a 4. 11.) v oblasti prepájania hudby rozlinej prove- k úspechu, potvrdil alší z abonentných sa niesla v znamení Ludwiga van Beethovena. niencie a žánrov. Pokúsil sa o to aj v pro- koncertov ŠKO. Pred orchester 27. 10. pred- „Zdupovanie“ podujatia s podobne koncipo- grame Le Orchestroha, ktorý už v minulosti stúpil šéfdirigent Simon Chalk a ten svoj vaným programom sa ukázalo ako správna prezentoval na iných pódiách (o. i. festival post evidentne nevníma epizodicky, ale ako voba, napokon, o majstrovu „Osudovú“ je vždy Pohoda). Tentokrát bol súasou cyklu Hudba príležitos tvorivo sa realizova a motivova posluchásky záujem. A nielen to. Po nieko- je jen jedna a v Dome umenia Fatra zaznel 10. orchester. Prvej asti veera dominovala kých rokoch sa do Žiliny vrátil populárny es- 11. Okrem žilinského orchestra úinkovala dvojica gitaristov – Talian Fabrizio Ferra- ký huslista Pavel Šporcl, ku ktorého obúbe- rómska kapela (Jana a Vlado Sendreiov- ro a náš Adam Marec. Premiérovo zaznela nosti znane prispieva aj jeho angažovanos ci – spev, Maroš Ková – akordeón, Martin Starless Path pre gitaru a orchester mladého v dobroinných aktivitách. Od poslednej žilin- Horváth – husle, Roland Horváth – klarinet, skej návštevy Šporcl Július Deme – cimbal, Milan Deme – kon- akoby upustil z juve- trabas) a spevácky zbor ercheora, ktorý nílnych výstrelkov, je výsledkom snažení Asociácie pre kultúru, zostali však jeho le- vzdelávanie a komunikáciu i Fondu na vzde- gendárne, excelentne lávanie mladých rómskych umelcov. Trojicu znejúce modré husle ansámblov usmeroval od dirigentského a konštantná bezpro- pultu Slavo Solovic. Po úvodnom soundtrac- strednos, priamos, ku k lmu Sherlock Holmes zneli výlune ci- esprit... V Beethove- gánske piesne ako ukážky z bohatého žriedla novom Koncerte D originálnej hudobnosti tohto etnika. Sú to dur op. 61 potvrdil všetko útvary tlmoiace mentálny a emoci- svoje umelecké reno- onálny svet Rómov, jednoduché a rytmické, mé. V jeho koncepcii s dôrazom na mnohorakú a tvárnu škálu je zdôvodnený každý výrazových akcentov. Solovic sa vydal do tón, každá fráza, nároného terénu, usilujúc sa poda vlast- navyše po bohatých ných slov o prepojenie dvoch hudobných a rôznorodých sk- svetov – „klasickej hudby, ktorú reprezentuje F. Ferraro a A. Marec úsenostiach nado- kultivovanos, s divokým naturelom rómskej udovej hudby v tra- autora Adama Miinca, v ktorej sa prelínali dinej podobe“. Do viaceré zdanlivo rôznorodé podnety. Autor ctí akej miery sa mu klasické elementy, na pozadí ktorých dokáže to podarilo? Autor/ koncipova svieže hudobné epizódy erpajúce aranžér pristupoval z viacerých štylistických okruhov a výsled- k samostatným kom je pôsobivý, zmysluplný celok prezrád- celkom osobitne: zajúci kompoziný potenciál svojho tvorcu. cigánske piesne Na predvedení nasledujúceho Concerta bra- ponechal v rukách sileiro pre dve gitary a sláiky sa zúastnil aj muzikantov, nenútil jeho autor – brazílsky skladate a gitarista ich do umelých, pre Arnaldo Freire. Sugestívna trojasová sklad- nich cudzích kro- ba odkazovala na brazílsky folklór, v hýri- kov. Z autentických vých farbistých postupoch autor exponoval nápevov Solovic celý arzenál melodických a najmä príznane implementoval do- lenitých rytmických jednotiek a ich kom- minantné motívy binácií. Vo výraze mierne predimenzovaná a posunul ich na kompozícia sa vaka cudzokrajnému tempre- P. Šporcl a O. Dohnáyi „dopovedanie“ or- ramentu stretla s poslucháskym úspechom. chestru. Išlo vskut- Podtitul koncertu Hommage à Shakespeare budla jeho interpretácia nové parametre a je ku o obsedantné opakovanie, bez ambícií sa naplnil až v druhej asti, ke v dialógu zbavená akýchkovek nástrah akademizmu. evolune prepracova i modi kovat zvolené Štefana Buka s Janou Valockou znel výber Symfónia . 5 c mol op. 67 patrí napriek (alebo jednotky. Oba celky – spontánnosou podm- z jeho Sonetov upravený samotným Bukom kvôli) svojmu fatalistickému obsahu k na- ienený ako aj ten klasický –, ostávali veda – excelentným znalcom a šíriteom umelec- jobúbenejším skladateovým opusom a k jej seba v inertnej pozícii bez prieniku hraníc. kého slova. Poéziu vyvažovali ukážky z hudby takmer príkladnému stvárneniu vo vekej Aj ke ku konfrontanej jednote nedošlo, k lmu Henry V od Williama Waltona ako miere prispel sústredený prístup Olivera Do- obom stranám zaiste prospela príažlivá ex- aj Suita . 2 zo scénickej hudby Búrka op. 10 hnányiho, ažiaceho z dobre pripraveného kurzia na hranice nových obzorov. Ako objav Jeana Sibelia. Devädielny celok predniesol a disponovaného orchestra. Obojstranne znelo medzi živelnými a temperamentnými orchester sústredene, dôsledne sledujúc motivovaný dialóg viedol ku konštruktívnym piesami lamentózne Auschwitzate, ktorého výrazové charakteristiky jednotlivých astí. „objavom“ a dešifrovaniu zavše len tušených motív údajne pochádza z koncentraného Interpretácia povzniesla skladateom pretl- hudobných súvislostí známeho diela. tábora a Solovic ho poda fragmentárneho moenú shaekespearovskú drámu a hudob- ŠKO ako exibilné teleso paticipuje na rozli- záznamu upravil do koncertnej podoby. ná re suity prekvapila svojou adresnosou ných projektoch, neodahujúc sa ani od kom- Lýdia DOHNALOVÁ a koncíznosou. binácií s inožánrovými formáciami. alším fotografie Roderik KUČAVÍK

15 ROZHOVOR

roch býva problémom jazyk. Vo všeobecnosti si však myslím, že dnešné profesionálne zbo- ry sú pripravené lepšie, ako boli pred povedz- me dvesto rokmi. Profesionálne vzdelávanie interpretov je dnes na lepšej úrovni.

Bach mal k dispozícii pomerne malý orchester i zbor, no v 19. storočí jeho diela zaznievali v obrovských obsadeniach. Ako Rolf Beck sa na interpretáciu Bachovej hudby poze- ráte vy? Myslím si, že existujú dva rôzne prístupy. Prvý „Interpretácia je lharmonický, ke veký maestro pristupuje k Bachovi alebo Händlovi staromódnym sym- je evolučný proces.“ fonickým spôsobom. K tomu druhému by som zaradil dirigentov ako napríklad Gardinera. Tí využívajú tzv. historicky pouený štýl, ktorý je však poda ma dos chladný. V Nemecku, naj- mä v kolínskom regióne, bola asi pred dvoma desaroiami renesancia takýchto ansámblov (foto: M. Koprda) starej hudby s dobovými nástrojmi. Bolo to komorné, no akoby bez výrazu. Teraz tiež pra- Koncom októbra sa vďaka spolupráci s ansámblom Solamente naturali po cujeme s malými ansámblami a historickými prvýkrát na Slovensku predstavila Medzinárodná zborová akadémia Lübeck nástrojmi, no snažíme sa do toho prida sku- spolu s jej zakladateľom a dirigentom Rolfom Beckom. tonú emóciu a tým hudbu poslucháovi pri- blíži. To je môj štýl. V zbore máme 26 udí, o nie je vea. Sólisti (lenmi našej zborovej aka- Pripravila Adriana GREŠOVÁ démie sú mimochodom aj štyria Slováci), tak majú istý, pouený štýl bez výrazného vibrata. Ako dirigent sa špecializujete predo- Ako sa vysporadúvate s problémom Uvidíme, ako dopadne naša prvá spolupráca so všetkým na zborovú tvorbu a interpretáciu štýlu? Solamente naturali. veľkých vokálno-inštrumentálnych diel. Povedzme pri Jánových pašiách sa lovek Bola to vaša predstava od začiatku? musí rozhodnú, ako ich chce poslucháovi Založili ste medzinárodnú zborovú Nie, vôbec. Najskôr som študoval právo, pre- priblíži. Kým vo svojich zaiatkoch som sa akadémiu Chorakademie Lübeck, ktorá sa tože otec nechcel sponzorova moje štúdium prikláal k romantickému štýlu, teraz ich ro- tiež zameriava na hľadanie a podporu no- hudby. V Marburgu však neboli iné možnosti, bím s malým zborom a dobovými nástrojmi. vých speváckych talentov. a tak som dirigoval zbor. Prišlo to postupne. Je na interpretovi, aby našiel štýl, ktorý mu Pätnás rokov som pôsobil ako manažér Hu- vyhovuje. dobného festivalu Schleswig-Holstein, ktorý Boli ste aj zborovým spevákom? disponoval známym medzinárodným orche- Bol, ale zlým. (Smiech.) Mám však odtia Menil sa počas vašej kariéry váš prí- strom založeným Leonardom Bernsteinom. dobrú historku: totiž ani môj uite Helmuth stup k interpretácii? Bol to on, kto prišiel s hlavnou myšlienkou Rilling nebol najlepším spevákom a v zbore lovek celý život uvažuje nad tým, o robí. tejto medzinárodnej spolupráce: robi hudbu sme sedávali vea seba. Raz sa na ma pozrel Poas pôsobenia v rámci Hudobného festiva- ako priatelia bez ohadu na to, odkia kto a povedal: „My tu teda nie sme vemi dobrá lu Schleswig-Holstein som stretával mnoho pochádza. Teleso sa výborne etablovalo a po- dvojica.“ skvelých dirigentov a napríklad jeden slávny vedal som si, preo neurobi nieo podobné kolega sa od nás po obede odobral s tým, že aj so zborom? Poas leta sa stretnú študenti Napriek tomu, že uvádzate prevaž- ide študova dielo na veerný koncert. Pritom spevu z celého sveta a vzájomne spolupracujú. ne diela Bacha, Händla, Beethovena či mal dirigova symfóniu, ktorú verejne uviedol Samozrejme, zaiatky boli zložité, ale dnes je Brahmsa, vo vašom dirigentskom portfóliu sná dvestokrát. lovek musí študova stále. to vemi úspešný projekt. možno nájsť aj hudbu 20. storočia. Je pre V interpretácii neexistuje jediná správna ces- vás táto rôznorodosť dôležitá? ta. Ja som urobil vea zmien. Jedno z najdôle- Aká je jeho filozofia a kritériá pri výbe- Nemám rád, ke interpretácia spoíva len žitejších diel, Bachovu Omšu h mol, už robím re spevákov? v tom, že sa jednotlivé nacviené party dajú tridsa rokov a vždy, ke som sa k nej vrátil, Do nášho zboru prichádzajú udia z rôznych dohromady, priom kúsok zaznieva forte, nieo som pozmenil. Je to evoluný proces. kontinentov, od oho sa odvíja i súasné mot- alší zasa piano a to je všetko. Snažím sa, to: „Štyri kontinenty, jeden zvuk.“ Na trnavský aby hudba mala myšlienku, ktorú chcem Podľa dobových prameňov zaznieval koncert sa takto chystali speváci aj z Južnej poslucháovi tlmoi. V hudbe z obdobia ro- v 17. storočí na našom území pomerne Ameriky i Afriky. Ke sa dokážu naladi na mantizmu i baroka chcem do interpretácie náročný repertoár, ktorý spievali žiaci la- rovnakú vlnu, ide z nich neskutoná energia. vloži nieo z vlastných pohadov na hudbu tinských škôl. Nedokážem si predstaviť, že aro projektu spoíva vo výbere správnych udí. a to je možné napríklad aj v Schönbergových by boli dnešní študenti schopní zaspievať Prvým krokom je navštívi konkrétne krajiny dielach. Mnohé z moderných skladieb sú napríklad diela Heinricha Schütza. V čom a vypou si adeptov. Minulý rok sa ich prihlá- však stavané práve spôsobom, ktorý jed- je príprava súčasných zborov iná? silo okolo štyristo a vybrali sme ich pädesiat. notlivé party len stroho spojí dohromady To je zložitá otázka. V prípade nášho zboru Musia tiež vedie po anglicky. Poas prvých a to je dôvod, preo sa súasnej hudbe príliš speváci dostanú svoj part vopred a na skúšku rokov sme to skúšali aj s umi, ktorí neovlá- nevenujem. musia prís pripravení. Sú tam však iné kom- dali anglitinu ani neminu, a práca bola o to plikácie: napríklad pri medzinárodných zbo- náronejšia.

16 12 | 2016 ROZHOVOR

Čo chystáte v najbližšom období? sálu s výbornou akustikou a dúfame, že udia kutova a mnohí reagovali tak, že je to nádher- V januári zaneme s prípravou na novú sezónu si nás prídu vypou. Nie je to vôbec samozrej- ná hudba, ktorú však tamojší posluchái pre v Juhoafrickej republike, potom pôjdeme do mé, pretože ide o dlhé dielo v nemeckom jazy- jej posolstvo ažko prijímajú. V Jeruzaleme sme Brazílie, kde si vypoujeme tamojších spevá- ku. Môžem len dúfa, že budú schopní sledova však odohrali celkovo pä koncertov. kov; tí majú, mimochodom, vemi dobré hlaso- hudbu v kontexte. Pašie udia síce poznajú – je vé dispozície. Po prvýkrát budeme na Ukrajine, to známy príbeh s Kristovou smrou na konci Nikolaus Harnoncourt napísal, že pri v Izraeli i v islandskom Reykjavíku a dúfame, – ale je to pomerne komplikované dielo, najmä dirigovaní Bachových kantát bol užasnutý, že tam nájdeme nových talentovaných zboris- pokia nerozumejú, o om sa spieva. A Bachove ako mohol jediný človek priniesť toľké tov. Poas troch týždov s nimi pripravujeme pašie jednoducho nie je možné uvádza v slo- kompozičné bohatstvo. Zažili ste podobný tri rôzne projekty s tromi rôznymi dirigentmi. venine, ínštine i anglitine. moment pri Bachovom diele aj vy? Budúci rok pôjde Chorakademie po prvýkrát Bach je pre ma bez diskusie jedinenou osob- do Poska, kde spolu budeme robi Mozartovu Dielo ste dirigovali aj v Izraeli... nosou hudby a vždy sa k nemu vraciam. Ne- Omšu c mol. alší týžde sa budú s brazílskym Bacha dirigujem asto. Aj poas štúdií to boli môžete ho s nikým porovnáva, ani napríklad dirigentom venova a cappella projektu a po- práve Jánove pašie, ktoré som uvádzal po pr- s Händlom. Každý z nich je jedinený. Hoci žili tom absolvujú majstrovský kurz s odborníkom výkrát. Jánove pašie mám radšej, pretože sú v rovnakom období, každý mal iný štýl. Bach je z Amsterdamu. Program je skutone pestrý. dramatickejšie ako Matúšove. Výnimonými geniálny v tom zmysle, že každá jeho skladba pre ma ostávajú dva projekty Jánových pa- má v podstate svoj vlastný vesmír, svoju štruk- Na čo sa pri výbere spevákov a ich ná- šií; prvým bolo ich uvedenie v Jeruzaleme, o túru. Jasne to dokazuje už prvý zbor v Jánových slednom vedení zameriavate? bola politická záležitos, a druhým bol operný pašiách, ktorý je jednoducho neskutoný. Poda Je potrebné, aby najskôr prešli klasickým projekt so známym režisérom Robertom Wil- ma nikto nepísal takú hudbu ako Bach. Mož- repertoárom – Bachom, Händlom, Mozartom, sonom, pomerne špeci cká skúsenos. no ho teda oznai za najväšieho. nie vekými operami. Potrebujú ma svoj hlas dokonale pod kontrolou. Potom skúšame, ako Inscenovať pašie operným spôsobom rýchlo dokážu íta hudbu, pretože aj to môže je ojedinelé. Ako vznikla táto myšlienka? Nemecký dirigent Rolf BECK (1945) sa špe- spôsobova problémy. Robert Wilson ich pôvodne robil s iným ansám- cializuje predovšetkým na zborovú hudbu. blom v Paríži. Aj ja som sa spoiatku nazdával, Po štúdiách práva a neskoršieho dirigovania na Na Slovensku uvádzate Jánove pašie že Jánove pašie nie je možné uvádza ako operu. Musikhochschule vo Frankfurte (Helmuth Rilling) Johanna Sebastiana Bacha a po koncerte Ke som to však videl, bol som pre tento projekt založil popredné zborové teleso Vokalensemble v Trnave vyrážate do Číny, kde toto Bachovo stále viac zapálený. Nakoniec sme absolvovali Marburg (1972). Bol riaditeom Hudobného monumentálne dielo odznie po prvýkrát. pä vystúpení a reakcie publika boli pozitívne. festivalu Schleswig-Holstein (1999–2013), na Okrem Jánových pašií budú na programe udia boli nesmierne dojatí Bachovou hudbou pôde ktorého vznikla Zborová akadémia SHMF v íne aj Water Passion poda Matúšovho v kombinácii s Wilsonovou scénickou estetikou. so zameraním na podporu a vzdelávanie študen- evanjelia, ktorých autorom je Tan Dun. Ponúk- tov spevu z rôznych krajín (od roku 2013 funguje neme tak na porovnanie Jánove i Matúšove V inscenácii napríklad úplne absentoval samostatne ako Medzinárodná zborová akadémia pašie. Ani Water Passion neboli v íne nikdy kríž, čo je pri pašiách odvážna koncepcia. Lübeck). Ako dirigent uviedol v posledných uvádzané. Ich autor mi potvrdil, že duchovná To je osobitá estetika Roberta Wilsona, ktorá rokoch Händlovo oratórium Alexander's Feast hudba tam bola zakázaná. sa však k pašiám vemi dobre hodí: svetlá, v Budapešti a Vilniuse a vôbec po prvýkrát Men- choreogra a, celý ten projekt bol viac ako len delssohnovho Eliáša v íne. Participoval na množ- Dalo by sa tvrdiť, že ste v istom zmysle koncert. Bolo to skutoné predvedenie diela. stve nahrávok – J. Brahms: Ein Deutsches Requ- apoštolom Bacha? iem (Pro l), C. Or : Carmina Burana (Sony), Nie, skôr by som povedal, že mám k íne istý A aká bola reakcia publika v Jeruzaleme? G. F. Händel: Alexander's Feast (Hänsler Classic), vzah. Dávnejšie sme tam rovnako po prvýkrát Jánove pašie sú voi Židom pomerne kritické G. F. Händel: Judas Maccabaeus (Deutsche Har- uvádzali Brahmsovo Nemecké rekviem, pred a v príbehu o ukrižovaní sú tí zlí jednoducho monia Mundi), J. S. Bach: Weihnachtsoratorium tromi rokmi zasa Mendelssohnovho Eliáša. Židia. Pri porovnaní Jánových a Matúšových (Berlin Classics). V roku 2013 sa s festivalovým Projektom Bach – Tan Dun prinášame do tej- pašií je tento prvok výraznejší práve u Jána. zborom a orchestrom predstavil na charitatívnom to obrovskej krajiny viac duchovnej hudby. Množstvo udí v hadisku sa vtedy rozplakalo. koncerte nemeckého prezidenta. V Šanghaji majú nádhernú novú koncertnú Zvyajne ponúkame možnos po vystúpení dis-

spevácka štvorica: už v prvej asti pašií zapô- Jánove pašie v Trnave sobila mezzosopranistka Lucia Duchoová hbavou altovou áriou Von den Stricken meiner Monumentálne vokálno-inštrumentálne diela bez akýchkovek zaváhaní, vynikajúco vyzneli Sünden, zatia o v optimistickej Ich folge dir Johanna Sebastiana Bacha na Slovensku stále najmä emóciami nasýtené chorály. Výraz i dy- gleichfalls zaujala sopranistka Tereza Mali- nemôžeme oznai za opusy, ktoré by boli sú- namické nuansy zboru umožnili poslucháom kayová vemi pekným priezraným hlasom. asou štandardného repertoáru. Každé takéto lepšie vniknú do ich obsahu. Orchester s ume- Basista Tomáš Šelc podal štandardne kvalitný predvedenie preto vzbudí pozornos a inak leckým vedúcim Milošom Valentom podal výkon. Zvláš pôsobivo vyzneli árie so zborom. tomu nebolo ani pri Jánových pašiách v Bazi- spoahlivý výkon, zvuk bol istý a vyvážený. Mladý turecký tenorista Berk Altan sa musel like svätého Mikuláša v Trnave (23. 10.). Dielo Výsledok umocnili dobové nástroje, bez nich by ako záskok za Matúša Šimka narýchlo popa- odznelo v spolupráci súboru Solamente natu- bolo sotva možné dosiahnu pôvabné „bachov- sova s nároným repertoárom a spieval tak rali a medzinárodnej Chorakademie Lübeck, ské“ farby. V úlohe Ježiša sa predstavil mladý oproti ostatným s menšou ahkosou. Inter- dirigentom bol nemecký špecialista na inter- barytonista z Hamburgu Yannick Debus, kto- pretom sa charakter pašií podarilo vystihnú pretáciu vokálnej hudby Rolf Beck. Od prvého rého výkon bol poas celého veera vyrovnaný a dramatickos diela vybiovali na maximum. nástupu zboru bolo zrejmé, že ide o spojenie a presvedivý. Rolu Piláta spoahlivo prevzal Dôkazom bolo mrazivé ticho v momente Ježi- výnimoných hlasov. Tie však dirigent krotil odchovanec zborovej akadémie Lübeck, poský šovej smrti po slove: „Dokonané.“ Aj záverená v záujme celkového vyznenia diela a do popre- basbarytón Bartoomiej Kos. Úlohy Evanje- reakcia publika potvrdila, že trnavské Jánove dia tak mohlo vystúpi kompoziné majstrov- listu sa priliehavo zhostil slovenský tenorista pašie sa naozaj oplatilo pou. stvo. Bachovský kontrapunkt zboristi zvládali Patrik Horák. O áriové pasáže sa postarala Adriana GREŠOVÁ

17 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

rinetmi pod vedením huslistu Petra Zajíka. Bratislava Mozart Festival Bolo príjemné pou známe dielo na dobových nástrojoch. Symfónia zaznela v korektnej, 3. ročník, 16. – 28. októbra, Bratislava, Spoločnosť Theodora Lotza, o. z. no trochu „usadenej“ podobe, výnimkou boli Andante a najmä dramatický menuet, ktorého Tento rok si hudobný svet pripomína 260. výročie narodenia a súčasne 225 rokov od mimoriadne efektný ah na škodu veci oslabi- smrti Wolfganga Amadea Mozarta. V hlavnom meste jeho dielo sprítomnil Bratislava lo prekvapivé „rozsypanie sa“ orchestra v triu. Mozart Festival. Kvintetá Bratislava Mozart Festival možno v istom lus ako festival. Dramaturgia sa sústredila na zmysle považova za nástupcu Mozartovho u nás len zriedkavo hrané (respektíve nehra- V dychových kvintetách Mozarta (KV 452) týžda, ktorý v Bratislave existoval v rokoch né) Mozartove skladby pre dychové nástroje a Beethovena (op. 16) s klavírom sa na kópii 1998–2006 a ktorého umeleckým riaditeom v historicky pouenej interpretácii. kladivkového klavíra Mozartovho súasníka bol hudobný historik Pavol Polák, držite est- Antona Waltera (Paul McNulty) v Dvorane ného kríža 1. triedy za vedu a umenie udeova- Minore VŠMU (19. 10.) predstavila vynikajúca eská ného rakúskym prezidentom. Za aktuálnym klaviristka Petra Matjová, ktorá je na Slo- mozartovským festivalom stoja bratia Róbert Aj v 2. polovici 18. storoia uvažovanie o hudbe vensku známa z vystúpení na Doch starej a Ronald Šebestovci, špecialisti na hru na ešte stále ovplyvovala „baroková“ afektová hudby i na Hammerklavierfestivale. Súas- dobových dychových nástrojoch. Mimoriadne teória. Jej pretrvávanie umožovala okrem ou jej hosovania na Bratislava Mozart Festi- úspešný a aj v zahranií žiadaný je ich projekt iného existencia viacerých ladení, ktoré poda val bol aj so záujmom prijatý kurz na VŠMU. Lotz Trio, v ktorom úinkujú spolu s Rakúša- dobových teoretikov prepožiiavali jednot- Poúvanie diel na dobových nástrojoch nie nom Sylvestrom Perschlerom. Súbor, ktorý livým transpozíciám durového a molového je muzeálnou prehliadkou, je to vzrušujúce na festivale uviedol dobovú úpravu úryvkov tónového radu špeci cké výrazové charak- dobrodružstvo odhaujúce množstvo predtým teristiky. Poda nepoutých farebných odtieov, kompozi- známej knihy ných detailov a súvislostí. Projektové zosku- Ideen zu einer penie Maria Theresia Ensemble tentokrát Ästhetik der Ton- tvorili hobojista Marek Niewiedzia, klarine- kunst (Viede, tista Róbert Šebesta, hrá na invennom rohu 1806) nemeckého Juraj Ofúkaný a rakúska fagotistka Katherine básnika, orga- Mandl. Od pomalého úvodu (Largo), v kto- nistu a sklada- rom oproti tutti dychov stoja lyrické vstupy tea Christiana klavíra, aby vzápätí prebrali jeho motív, išlo Friedricha Da- o inšpirované komorné muzicírovanie (vy- niela Schubarta darené sóla J. Ofúkaného). Tempá pôsobili (1739–1791) bola prirodzene, témy a frázy na seba nadväzovali napríklad d mol plynulo, kvinteto znelo farebne bohato a zvu- tóninou trápenia kovo vyvážene, len diskant klavíra sa príleži- a melanchólie, tostne v celkovom zvuku (najmä pri rýchlych c mol súženia, pasážach) nedokázal celkom ideálne presadi. Festivalová banda (foto: archív festivalu) túžby a smútku Matjovej uchopenie klavírneho partu sa a g mol ne- vyznaovalo takmer analytickým prístupom z arovnej auty, nesie meno v Bratislave a vo spokojnosti, zlej nálady a nechuti. Otvárací k artikulácii a frázovaniu, o však v niom ne- Viedni pôsobiaceho výrobcu basetových rohov koncert festivalu (16. 10.) v Zrkadlovej sieni ubralo na poetickosti a pôvabe pomalej asti Theodora Lotza (1746–1792), svojho asu tiež Primaciálneho paláca ponúkol poslucháom (Larghetto malo eleganciu a hbku pomalých klarinetistu v bratislavskej kapele arcibiskupa Mozartove „najslávnejšie opusy v molových astí Mozartových klavírnych koncertov) i na Batthyányho. Poda francúzskej muzikologiky tóninách“: predohru k opere Don Giovanni iskrivosti a hravosti nále. Ak aj v Mozartovi Florence Badol-Bertrandovej mohlo by dycho- v úprave pre dychové okteto, Serenádu c mol akoby bola spoiatku prítomná istá opatrnos, vé okteto uhorského prímasa jedným z prvých KV 388 a Symfóniu g mol KV 550. Výslednému v energickom Beethovenovom Kvintete op. 16 telies zloženým z dvojice hobojov, klarinetov, zvuku Festivalovej bandy (Marek Niewie- z roku 1796 (v identickej tónine Es dur a mode- fagotov a rohov, kým sa táto zostava zaiat- dzia, Marcel Plavec – hoboje, Róbert a Ro- lovanom po vzore Mozartovho o 12 rokov star- kom 80. rokov 18. storoia neetablovala na nald Šebestovci – klarinety, Tomáš Horkavý, šieho diela) sa de nitívne vytratila. Možno aj dvore Jozefa II. Juraj Ofúkaný – invenné rohy, Edurne preto došlo v záverenom virtuóznom ronde Basetové rohy boli v klasicizme vemi obú- Santos Arrastua, Eleanor Froelich – fagoty, k niekokým menším kolíziám v klavírnom bené, Mozart využíva ich špeci cké zvukové Ján Krigovský – kontrabas) by urite prospelo parte. Vyzdvihnutie si, naopak, zaslúžia spo- kvality v operách arovná auta, La Clemen- pódium – nielen kvôli vizuálnemu kontak- ahlivé sóla hráov na dychových nástrojoch za di Tito, v Slobodomurárskej kantáte, ale tu poslucháov s interpretmi, ale aj kvôli v Andante cantabile. o doda? Bratislava má tiež v Rekviem. Práve opakované uvádzanie transparentnejšiemu a pravdepodobne i vy- alší dramaturgicky, logisticky, propagane populárneho diela Orchestrom 1756, zborom váženejšiemu zvuku, ktorý bol na môj vkus i nanne zvládnutý festival klasickej hudby, Chorus XVII a sólistami Salzburger Kon- málo transparentný a príliš tmavý. Kým prvý ktorý spája umenie domácich a zahraniných zertgesellschaft pod taktovkou Konstantina hobojista nemal celkom svoj de, príjemne interpretov, o je pre slovenskú kultúru ne- Hillera v Dóme sv. Martina bolo donedávna prekvapili slovenskí hrái na invenných pochybne dobrá správa. Už sa teším na alší ažiskom festivalu a aj tento rok predstavova- rohoch. Celkovo bola dramatickos a kompo- roník. Namiesto Rekviem by mohla zaznie lo jeho symbolické vyvrcholenie. Organizátori ziná so stikovanos hudby, ktorá prekrauje Omša c mol, väší priestor by mohla dosta v porovnaní s minulosou však tentokrát rámec dvorskej zábavy obvykle spájanej s ob- hudba Mozartových súasníkov a keby bola ponúkli viac než „len“ Rekviem a pár náhodne sadením tzv. Harmoniemusik, v koncertnej súasou ešte prednáška Roberta Levina, ne- pôsobiacich koncertov rozptýlených na aso- podobe zážitkom. „Vekú“ g molovú symfóniu bolo by si viac o žela... vej ploche pripomínajúcej skôr koncertný cyk- uviedol Festivalový orchester vo verzii s kla- Andrej ŠUBA

18 12 | 2016 SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

vyjadrili. Nasledujúca Lacrimosa priniesla Mozartovo Rekviem v Trnave mysteriózny zaiatok, ktorý mierne narušil nástup zboru v silnejšej dynamike. Po pár Mozartovo Rekviem, ktoré zaznelo v trnav- ku konenej viere v život, prekonanie úzkosti taktoch sa však už zaali melódie a témy kle- skom Kostole sv. Jakuba v období sviatkov a spoinutie v nádeji, postupné popieranie nú spolone a citlivo. Dirigent uchopil túto všetkých zosnulých, patrí medzi najznámejšie temnoty a víazstvo svetla. Zatia o zaiatok as zaujímavo: vyznela skôr slávnostne ako diela vážnej hudby a krásny chrám ponúkol sa nesie v duchu nepokojnej trúchlivosti, na- pokorne, viac ako výzva než prosebný nárek. na predvedenie dôstojné prostredie, ktoré sledujúca Sekvencia, rozdelená do šiestich as- Ofertórium je zložené z dvoch prepojených ešte umocnilo jeho myšlienku. Pod vedením tí, prináša konfrontácie rôznych nálad. Dies astí (Domine Jesu Christe a Hostias), kde opä dirigenta Štefana Sedlického sa predstavil irae zaznelo azda prirýchlo, napriek tomu treba vyzdvihnú výrazné a presné striedanie Trnavský komorný orchester, martinský mohutnos zboru priliehavo vyjadrila obsah hlasov. Hostias je zvláštna neustálym synko- zbor Cantica Collegium Musicum, Žilinský asti: hrôzy posledného súdu. V pokojnom pickým rytmom a náhlymi kontrastmi forte miešaný zbor a kvarteto sólistov Miriam Tuba mirum sa po prvýkrát predstavilo kvar- a piano, po ktorej sa navracia fugatový diel, Maašová (soprán), Alena Kropáková (alt), teto sólistov. Basové sólo na zaiatku výborne ktorý má tentoraz výraznejší ah ako prvý- Jozef Gráf (tenor) a Boris Prýgl (bas). Poas súznelo so sólovou pozaunou. Pôsobivá as krát. Slávnostný Sanctus vyznel naozaj majes- koncertu obstála každá zložka umeleckého Rex tremendae majestatis bola charakteristic- tátne a Benedictus by vaka svojej melodickej aparátu, v zbore však najviac vynikli soprány ká vekoleposou v úvode, až kým sa hudba povahe mohol by pokojne Allegrettom ktorej- vo vysokých polohách a zo sólistov zaujal bas. nezlomila do prosebného „salva me“ (zachrá kovek Mozartovej symfónie. Slávnostné Ho- Po krátkom úvodnom slove, ktoré strune ma). Nasledujúce Recordare zaína imitaný- sanna vystriedalo bolestné Agnus Dei. Tretie priblížilo históriu skladby a poeticky sa za- mi duetami sólových hlasov, v ktorých sa do zvolanie „Agnus Dei“ bolo najdramatickejšie myslelo nad jej posolstvom, zaznel Introitus. popredia dostávali najmä soprán a alt. Aj ke a najvrúcnejšie, až kým sa hudba neprepadla Prelínanie jednotlivých hlasov v dychových party sólistov sa celkovo dobre dopali, na do pokojného „dona eis requiem sempiternam“ nástrojoch introdukcie bolo vyvážené a napl- škodu bolo, že dynamika sól nie vždy koreš- (daj im odpoinutie vené). nilo chrámovú klenbu nežne sa rozvíjajúcou pondovala s dynamikou orchestra. Hlboko Aj ke záver diela prináša rovnakú hudbu, hudbou až do nástupu zboru s nekompromis- pôsobivo však vyznelo kvarteto so slovami ktorú posluchái pouli už na jeho zaiatku, ným subito forte a textom „Requiem aeternam „Ingemisco tamquam reus...“ (Vzdychám nad jej vnímanie je odlišné. V kontexte celej sklad- dona eis Domine“. V nasledujúcom Kyrie vo svojimi vinami...) Confutatis je momentom by sa vytrácajú beznádej, smútok a bolestné fúgovom spracovaní sa dirigentovi podarilo najväšej konfrontácie: dramatický motív sa myšlienky sa pretvárajú na vyrovnané odo- udrža dramatickos pevne v rukách a bezpe- tu strieda s anjelsky pokojnými sopránovými vzdanie sa pri slovách „lux perpetua luceat eis ne a premyslene vygradova as až k záveru. vstupmi až sa as napokon ustáli v stoickom (...) quia pius es“ (svetlo vené nech im svieti Na Mozartovej omši za zosnulých je zaují- prijatí nevyhnutného. Orchester a zbor dyna- (...) lebo si dobrotivý). mavý prechod od atmosféry strachu zo smrti micky i (nebadane) tempovo tento kontrast Marián ŠTÚŇ

likáciách. V alšej asti koncertu zaznelo se- Grafické partitúry poľských dem Adamiakových partitúr sprevádzaných komentárom samotného autora. Vaka tomu a slovenských skladateľov koncert nadobudol alší rozmer a posluchái sa mohli dozvedie Pred pädesiatimi rokmi by si nikto nepo- viac o jednotlivých myslel, že sa gra cké partitúry budú hra na partitúrach i osob- miestach, ako je Pálffyho palác. Vo štvrtok ných názoroch 10. 11. sa tam uskutonil koncert gra ckých autora na danú partitúr poských a slovenských skladateov. interpretáciu, ktoré Súasou podujatia bola aj prezentácia kníh dokonale vystihuje Archív I, II, III a IV venovaných tvorbe Milana veta: „môžete to Adamiaka. Dramaturgia koncertu pozostá- zahra akokovek vala z diel Krzysztofa Knittela, Jerzyho Kor- a vždy to bude vaše, nowicza, Romana Haubenstocka-Ramattiho, a vždy to bude moje.“ Aleksandry Gryky, Sawomira Wojciechows- Nie je jednoduché kého a slovenského konceptuálneho umelca hodnoti koncert, Milana Adamiaka. Posko-slovenské prepo- na ktorom je každá jenie bolo prítomné nielen v dramaturgii, ale skladba odlišná od aj na pódiu, kde si spolone zahrali hudob- predchádzajúcej. níci z ansámblov Kwartludium a Quasars M. Adamčiak s hudobníkmi (foto: R. Dranga) Avšak pri pohade na ensemble. Kwartludium (huslistka Dagna celok vznikal dojem Sadkowska, perkusionista Pawe Nowicki, sa poas ich znenia premietali na plátno, o kompaktnosti; vizuálne štruktúry nachádzali klavirista Piotr Nowicki) sa zameriavajú umožovalo vníma jedinené spojenie hud- adekvátnu zvukovú podobu. O kvalitách hu- na interpretáciu diel súasných poských by a obrazu. V prvej polovici si malá hstka dobníkov a vysokej úrovni interpretácie ne- skladateov a novej hudby. Citlivé vnímanie, návštevníkov mohla vychutna poskú as bolo potrebné pochybova. Smutným faktom hrásku zrunos, nadhad a jedinené vy- koncertu. Jednotlivé partitúry boli dramatur- však ostáva nízka návštevnos, ktorú mohlo užívanie možností nástrojov predviedli na gicky usporiadané tak, aby vytvárali zvukový ovplyvni niekoko faktorov. V závislosti od Slovensku prvýkrát. Neodmyslitenou súas- aj vizuálny kontrast. Prekvapením veera propagácie tak koncert pôsobil ako udalos ou celku boli klarinetista Martin Mosorjak bola prítomnos Milana Adamiaka, ktorý pre pozvaných hostí. Chcem tým len pove- a violonelista Ján Bogdan. Nástrojové zosku- udalos obohatil svojským prejavom. Spolu da, že takéto podujatia si zaslúžia, aby ich penie znelo farebne a interpretácia poskytla s Michalom Murinom taktiež prezentovali (a o nich) bolo pou. zážitok z dokonalej súhry. Všetky partitúry tvorbu zhrnutú v spomenutých štyroch pub- Erika KRKOŠKOVÁ

19 SERIÁL

V roku 1952 vznikla v bratislavskom rozhlase Redakcia udovej hudby, jej vedúcim sa stal Pavol Tonkovi. Postupne sem prichádzali pracova alší redaktori: uba Pavloviová- Baková, Vladimír Slujka, Edita Hútová, On- drej Demo, Ján Laborecký a Irena Holáková. Okrem menších nahrávacích akcií v teréne musíme spomenú i nahrávky k lmu Za udovými hudobnými nástrojmi, ktoré usku- tonil Pavol Tonkovi v roku 1955 rozhlaso- vým prenosovým vozom v spolupráci s doku- mentárnym lmom, režisérom Dimitrijom Plichtom a pracovníkmi Ústavu hudobnej vedy SAV. uba Pavloviová-Baková zaala s bratislav- ským rozhlasom spolupracova v roku 1951 najprv externe ako speváka, nahrala tu niekoko piesní z repertoáru bývalej Živeny. V roku 1952 sa stala redaktorkou Redakcie udovej hudby a spolupracovala aj na výsku- moch autentického folklóru, ktoré viedol Pavol Tonkovi. Zo získaného materiálu pri- pravovala relácie, ktoré môžeme poklada za predchodkyne neskoršej Klenotnice udovej hudby – Obrázky z dedín, Dedina hrá a spieva, Spevy domova a Zem spieva. Záujem o autentický folklór sa zvýšil po kon- ferencii IFMC (Medzinárodnej rady pre udovú hudbu), ktorá sa konala v roku 1962 v Zlíne a na príprave a realizácii ktorej sa zúast- nil aj bratislavský rozhlas. V tomto období Magnetofón SONET B3 (foto: archív autora) zaal rozhlas realizova aj priame prenosy z folklórnych festivalov, ich nahrávanie bolo už samozrejmosou. V roku 1966 vznikol nový cyklus hudobno- slovných relácií Klenotnica udovej hudby. Nahrávanie folklóru Po niekokoronej prestávke sa dostal do pravidelného rozhlasového vysielania au- tentický folklór z rôznych krajov Slovenska, na území Slovenska XVIII pretože v predchádzajúcom období boli jed- noznane uprednostované najmä udové Éra magnetofónov piesne v úpravách a menej nároných spra- covaniach, asto s akousi problematickou potrebou „pozdvihnú“ folklór k oblasti vážnej Marián MINÁRIK hudby, hoci v praxi išlo asto skôr o posun k populárnej hudbe. Už v roku 1965 uskutonil redaktor Ondrej Demo s režisérom Martinom Slovenský rozhlas tatok pásov sa nahrávky po vysielaní zotiera- Slivkom z dokumentárneho lmu a s pre- li, takže záznamy z tohto obdobia sú naozaj nosovým štábom nahrávky autentických Skutoný rozkvet rozhlasového nahrávania vzácnosou. Po odchode Pavla Tonkovia do zvykových a hudobných prejavov vianoného udovej hudby nastal po 2. svetovej vojne. SUK-u pokraoval v jeho práci od roku 1949 a novoroného obdobia v šestnástich obciach V roku 1945 založil Pavol Tonkovi Oddelenie Teodor Hirner. Slovenska. Táto skúsenos potvrdila možnos udovej hudby v košickom rozhlase. Budo- Oddelenie udovej hudby v bratislavskom kvalitného terénneho nahrávania folklóru aj vanie rozhlasových udových hudieb a al- rozhlase vzniklo v roku 1946, založil ho Jan- pre potreby rozhlasového vysielania. V tom ších telies, ktoré neskôr po rokoch vyústilo ko Matuška. Jeho prvými spolupracovníkmi ase sa viedli aj kritické debaty o dramatur- do založenia OUN-u, bolo v tých asoch už boli Janka Guzová a Ján Hrk. Aj Matuška gii v programovej rade Folklórneho festivalu samozrejmosou. Takisto sa postupne stalo organizoval nahrávanie v teréne. Ako príklad Východná. Skupina folkloristov a choreoló- samozrejmosou aj ich nahrávanie na mag- môžeme uvies trojtýždovú cestu za udový- gov presadila do festivalových programov netofónový pás. My sa však v tomto novšom mi piesami, na ktorej sa zúastnili okrem zastúpenie autentického folklóru. Práve títo období sústredíme na nahrávky autentického Janka Matušku aj Dobroslav Chrobák, Alexan- externisti boli spolupracovníkmi pri príprave folklóru. Tonkovi poas svojho pôsobenia der Matuška a Vojtech Koma. Nahrávalo sa prvých relácií cyklu Klenotnica udovej hudby, v Košiciach vyhadával spevákov a udové na strednom Slovensku, v Liptove, na Orave ktorej redaktorom a pri väšine pokraovaní hudby v oblastiach od Liptovského Mikulá- a na Kysuciach. S Jankom Matuškom reali- aj autorom sa stal Ondrej Demo. Príprava na ša a Luenca smerom na východ. V rokoch zoval alšie nahrávky od roku 1950 aj Ján Hrk jednu reláciu spojená s výskumom a výbe- 19471949 mal už k dispozícii prenosový (Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, Leš, Turie rom trvala väšinou 4–6 týždov. S Ondrejom nahrávací voz, na ktorom uskutooval na- Pole, Selce). S Jankom Blahom nahrali v roku Demom chodili nahráva hudobný režisér, hrávky priamo v teréne. Navštívil 82 obcí, na 1950 Záhorácku svadbu zo Skalice – prvý roz- slovesný režisér, zvukový majster (najastej- nahrávanie vybral 39 z nich. Žia, pre nedos- hlasový pro l tradinej svadby. šie František Bombík) a prenosový technik. Do

20 12 | 2016 SERIÁL

roku 1970 slúžil na nahrávanie autobus 706 v trvaní 438 hodín, priom je tu zastúpených Galko, Ladislav Leng, Kliment Ondrejka, Sta- RTO, prerobený rmou Tesla na kvalitne vy- 311 obcí zo Slovenska a 57 lokalít, kde žijú Slo- nislav Dúžek, Júlia Kováová, Bernard Garaj, bavený prenosový voz s tromi magnetofónmi váci v zahranií. Lýdia Ukropcová-Mikušová, Ladislav Tóth Studer C 37 – je to dvojstopová verzia legen- Nahrávaniu autentického folklóru sa v Bra- a Katarína Bianová-Majchroviová, s ktorý- dárneho magnetofónu, na ktorom nahráva- tislave v menšej miere venovala aj Darina mi pri výskumoch spolupracovali Tibor Szabó, la aj skupina The Beatles. Väšie folklórne Lašiaková (najmä pri príprave cyklu Hory, Slavomír Motaj, Miroslav Ruttkay Dauko kolektívy boli nahrávané aj v bratislavskom, udia a piese) a technicky nároné nahrávky a Vladimír Šrámek. banskobystrickom a košickom rozhlasovom vznikli v súvislosti so súažou Prix de musique Pre rozvoj slovenskej etnomuzikológie bola štúdiu, terénne nahrávky s magnetofónom folklorique de Radio Bratislava. významná aj skutonos, že od roku 1958 sa Nagra zasa zachytávajú autentickú atmosféru Nástupcom Ondreja Demu sa v roku 1992 stal v Tesle Pardubice vyrábal polstopový mag- v domácnostiach nositeov tradícií, ale aj na redaktor Samo Smetana, ktorý mal už obme- skutonej svadbe, zabíjake, na salaši, pri dzené možnosti nahrávania v teréne, ale aj pálení jánskych ohov, stavaní májov at. tak sa mu ešte podarilo získa vea cenných Cyklus Klenotnica udovej hudby mal ma „klenotnicových“ nahrávok. V súasnosti sa v poda pôvodného zámeru iba jeden roník. rozhlase nové terénne nahrávky autentického Úspech u poslucháov si vynútil jeho pokrao- folklóru nerobia. vanie – a tak sa s rôznymi obmenami vysiela Z osobností banskobystrického rozhlasu, ktoré až dodnes. V prvých roníkoch Klenotnice bola sa venovali nahrávaniu autentického folklóru v popredí záujmu jej tvorcov najmä svadba najmä v 70. a 80. rokoch, musíme spomenú v rôznych oblastiach Slovenska ako drama- Juraja Dubovca. Sám i v spolupráci s Folklór- turgicky najucelenejší útvar obradového zvy- nymi slávnosami pod Poanou a so Svetozá- koslovia. Niektoré z klenotnicových svadieb rom Strainom získal neuveritené množstvo vyšli neskôr aj na gramofónovej platni a nap- mimoriadne cenného materiálu z niekdajšie- ríklad o Svadbe zo Zámutova sa rozprával vtip, ho Stredoslovenského kraja. Neskôr sa k jeho že naši americkí krajania ju tak zháajú, že práci pridala i mladšia redaktorka Miriam sú ochotní da na výmenu za túto gramoplat- Kubandová. Živý záujem o autentický folklór u našincovi nové americké auto. prejavuje i košický redaktor Milan Rendoš, Redaktor cyklu a autor väšiny relácií On- prirodzene, aj jeho možnosti nových zberov sú drej Demo so svojimi spolupracovníkmi (a aj v súasnosti minimálne. v spolupráci s posluchámi, ktorí si napokon založili Kruh priateov udovej hudby) až Ústav hudobnej vedy SAV do odchodu do dôchodku v roku 1992 chodil Fujarista Juraj Kubinec z Utekáča (foto: L. Leng) pravidelne a neúnavne nahráva autentické Dejiny Ústavu hudobnej vedy sa zaali písa piesne a hudbu z celého Slovenska, ale aj v roku 1943, ke v rámci vtedajšej Slovenskej netofón Tesla ANP 201 SONET, potom od u Slovákov v zahranií. Posluchái Klenotnice akadémie vied a umení vznikol Hudobnoved- roku 1959 Tesla ANP 210 SONET DUO, kvalit- udovej hudby na jednotlivé relácie reagovali ný ústav, ktorý sa v roku 1951 premenoval na ný a z vtedajšieho pohadu dobre prenosný listami, hodnotili niektoré nahrávky a vy- Ústav hudobnej vedy a v roku 1953 bol jedným prístroj, ktorý bol cenovo dostupný a našiel berali piesne, ktoré ich najväšmi oslovili. zo zakladajúcich pracovísk novoustanovenej bohaté využitie aj v ÚHV SAV (ale aj u ama- Z nich potom redaktor zostavoval samostatné Slovenskej akadémie vied. V rokoch 19731990 térskych zberateov); jeho nástupcom bol štvorstopový SONET B3. V roku 1956 bolo v ústave 60 magnetofónových pásov, v roku 1970 už 1500 pásov. Prirodzene, aj v ÚHV SAV sa zaínalo mono- fónnym záznamom na jednu stopu. Na lepšiu itatenos nahrávky pre potreby transkripcie sa poas nahrávania prená- šal mikrofón od jedného hudobného nástroja k druhému. Pokrokom bola stereofónna nahráv- ka, ktorá umožovala pri Detail magnetofónu Studer A80 (foto: archív autora) Stanislav Dúžek a Júlia Kováčová na výskume transkribovaní poúva v Krivosúde-Bodovke, 1982 (foto: archív autora) každú stopu samostatne. polhodinové i hodinové hudobné relácie pre pracoval ako Sekcia hudobnej vedy v rámci Zaiatkom 60. rokov sa robili pokusy s ne- fonoamatérov, aby si ich posluchái mohli Umenovedného ústavu SAV, odvtedy je znovu synchrónnym viackanálovým nahrávaním nahra bez rušivého slova, iba so struným samostatným ústavom, ktorý sa okrem etno- na pä magnetofónov. Štyri z nich zazna- zahlásením. Z najúspešnejších nahrávok boli muzikológie venuje aj historickej hudobnej menávali jednotlivé nástroje, piaty celkový zostavované gramofónové platne a neskôr vede a systematickej hudobnej vede. súzvuk. Okrem technickej náronosti malo kazety a CD v rámci edície Z klenotnice udovej Najstaršie zvukové záznamy v archíve ÚHV množstvo techniky negatívny vplyv aj na vý- hudby. Do roku 1997 bolo v dokumentárnom SAV sú z roku 1955 z výskumov Ladislava Po- kony hudobníkov. Zlepšením tejto technológie fonde Slovenského rozhlasu v Bratislave pre- loczeka a jeho spolupracovníkov. V alších bolo elektromagnetické snímanie strunových dovšetkým vaka práci na tomto cykle evido- rokoch sú medzi zberatemi najastejšie za- nástrojov poda návrhu muzikológa, akustika, vaných 16 496 nahrávok autentického folklóru stúpení Oskár a Alica Elschekovci, Ladislav violonelistu a vynálezcu Miroslava Filipa

21 SERIÁL

(19321973). Z jeho alších vynálezov spome- Vinylové platne vou pripravil Jaromír Gelnar LP s knižokou nieme melograf, ktorý vyvinul pre potreby Romane gia – antologie autentického cikán- etnomuzikológie. V Hudobnom oddelení Vinylové gramofónové platne sprevádzali ského písového folklóru, na ktorej sú bohato Historického ústavu Slovenského národného záujemcov o hudbu celú druhú polovicu 20. zastúpené nahrávky zo Slovenska (Supraphon múzea vybudoval prvé elektroakustické labo- storoia. Výnimkou nebola ani slovenská u- Praha 1974). ratórium na Slovensku. dová hudba, ba ani autentický folklór, hoci tu alšie platne so slovenským autentickým Komplikované nesynchrónne viackanálové bolo asto treba vydavatea najprv presvieda folklórom vyšli už v bratislavskej poboke nahrávanie nemohlo ma dlhú životnos o existencii záujemcov o takéto platne. Supraphonu (výnimkou je azda len EP plata a nahradil ho štvorkanálový magnetofón. Bol Za výnimoný poin môžeme poklada vy- Primáš Ján Petrucha Národného ústavu u- to pôvodne monofónny prístroj TESLA SONET danie Antologie autentických forem eskoslo- dovej kultúry v Strážnici z roku 1982) a najmä po roku 1971 vo vydavatestve OPUS, ktoré do svojho katalógu zaradilo aj staršie platne bratislavského Supraphonu. Celý rad i vonú edíciu tvoria platne s nahrávkami z roz- hlasového cyklu Klenotnica udovej hudby, ktoré zostavoval Ondrej Demo od roku 1971. Takto vyšli svadby zo Zámutova, Liptovských Sliaov, Selca a Rejdovej, nahrávky z prvých Klenotníc z horného Liptova a Terchovej, zo Zárieia a Mesteka, spod Poany, zo Zemplí- na, Oovej, Trenianskeho Považia, dvojalbum Zvykoslovné obrázky zo Slovenska i výberové tituly so všeobecnejšou dramaturgiou (Z kle- notnice udovej hudby, Ej, hrajte, hudci, hraj- te, Ej, ke si ja zaspievam) a viacero malých platní. Nahrávky podobného charakteru vydával

Manželia Elschekovci pri výskume goralskej ľudovej hudby na festivale v Starom Smokovci, 1958 (foto: archív autora) OPUS sporadicky aj mimo tejto edície (Roz- sutec, Rozsutec, Vstávajte, pastieri, Samko B3 (s možnosou rozšírenia na stereo s prídav- venského hudebního folkloru (1962), súboru Dudík, nahrávky tradiných dedinských dy- ným zosilovaom), ktorý pre potreby výsku- šestnástich monofónnych, 17-centimetrových chových hudieb at.). mov ÚHV SAV v roku 1963 upravil Tibor Szabó platní. Na jednej strane je nahratých približ- Od roku 1969 vychádzali najprv malé, po- na štvorkanálový záznam. (O ciálne je prvým ne sedem minút spevu, hudby, rozprávania. tom veké gramofónové platne Folklórneho štvorkanálovým magnetofónom o rok mladší Ide teda o tzv. EP-platne, rozšírené oproti festivalu Východná (vydával Osvetový ústav STUDER J 37 z roku 1964.) singlom, ktoré majú na jednej strane iba tri vo vydavatestvách Supraphon, Opus a na- Pri jednokanálovom a dvojkanálovom sní- minúty. Osem platní je venovaných sloven- pokon v rokoch 1991 a 1992 vo vydavatestve maní sa používali dynamické mikrofóny postavené pred interpretov, pri viackaná- lovom zázname sa využívali aj kontaktné mikrofóny, ba i laryngofóny umiestnené na hrdle spevákov. Digitálny záznam sa v praxi zaal využíva v širšom meradle s rozšírením magnetofónov R-DAT a rekordérov MD (mono i stereo). Od konca 90. rokov nastupuje nahrá- vanie systémom DAW a na terénny výskum sa používa viackanálový harddiskový rekor- dér s príslušným potom mikrofónov. V úzkej spätosti s nahrávaním sa v ÚHV SAV už od 50. rokov využíval aj lmový záznam. Šestnásmilimetrovou kamerou sa dokumen- tovala udová tanená a nástrojová tradícia na Horehroní, od roku 1958 výroba aerofonic- kých nástrojov na Považí. V 60. a 70. rokoch sa lmovanie rozšírilo do rôznych regiónov Stanislav Dúžek a Ladislav Leng pri dokumentácii tancov v Ponikách, 1970 (foto: archív autora) a zaznamenávalo takmer všetky hudobno- folklórne fenomény. skému folklóru, z toho celé tri sólovej inštru- Presto) – Spevy a tance z Východnej, Folklór zo V rokoch 1962 a 1964 boli premietnuté prvé mentálnej hudbe (pripravil Oskár Elschek), západného Slovenska, Spoza vrch Poany, Folk- lmy Etnomuzikologického oddelenia ÚHV alšie folklóru z Klenovca (Oskár Elschek), lórny festival Východná výber z programov, o výrobe bezdierkových píšal a gájd na kon- Východnej, Kokavy nad Rimavicou, Hrochote, Folklórny festival Východná výber zo súaže gresoch International Folk Music Council Terchovej, Kendíc-Moarman a viachlasným 1974, Slovenské udové tance, Súaž Východná v Zlíne a v Budapešti. spevom (všetky pripravil Pavol Tonkovi) ’70 víazi súaže, Ke si my, gorali na go- V záujme dosiahnutia nezávislosti na lmo- a z Poník (pripravila uba Pavloviová-Bako- ralskú nôtu, Folklór z východného Slovenska, vých laboratóriách sa od roku 1979 zaal na vá). V skrátenej reedícii vyšli tieto nahrávky Pri prameoch krásy z detského folklóru, dokumentáciu využíva videozáznam, ktorý neskôr na dlhohrajúcich platniach. Pražský Slovenské udové hudobné nástroje, Piesne v priebehu 80. rokov celkom vytlail lm. Supraphon vydal v roku 1968 na dlhohrajúcej nad hrudami, Pastierske nôty, Z hôr a dolín, Vo fonoarchíve ÚHV SAV je zastúpených okolo platni autentickú nahrávku svadby, ktorú Chodníky k prameom, Ozveny z chotárov, Od 700 lokalít Slovenska a zahraniných obcí, získal Jaromír Gelnar v Suchej Hore. Spolu so riekanky k pesnikám, Od píšalky k husli- v ktorých žijú Slováci. zberatekou rómskeho folklóru Evou Davido- kám, Podoby dávnych Vianoc, Piesne radosti,

22 12 | 2016 SERIÁL

Živé dedistvo, Išli dlhou cestou, Svieže tóny ho udu obsahuje dve LP s komentárom, vyšiel Dedičstvo a budúcnosť domoviny, Piesne naše, piesne, Hory, hory, v Opuse pre Uebné pomôcky v Banskej Bystri- ierne hory, Svadobné veselie a Speváci a hudci. ci a nebol v bežnom predaji. Vaka tomu, že magnetofón bol od 60. rokov Väšina týchto albumov sa sústreuje na au- K týmto gramofónovým platniam so sloven- bežne dostupný takmer v každej domácnosti, tentický folklór a v prípade, že ide o súborové ským folklórom treba priradi aj množstvo ti- vzniklo na Slovensku do konca 20. storoia nahrávky, výber bol pripravený z hadiska tulov s folklórom v rôznej miere štylizovaným dnes už nezistitené množstvo nahrávok nadväzovania na tradiné prejavy a regionál- a upravovaným – sú to albumy známych in- z výskumov rôznych menších inštitúcií, folk- ny hudobný štýl. terpretov (Darina Lašiaková, Anna Hulejová, lórnych súborov i individuálnych zberateov Viacero platní vydali aj menšie festivaly Mária Maošková, Ján Ambróz, Rinaldo Oláh, – samozrejme, na rôznej odbornej i technic- (najmä Západoslovenské folklórne sláv- Ján Berky-Mrenica), udových hudieb a or- kej úrovni, ale dnes už historicky cenných.

Gramofónové platne s nahrávkami autentického folklóru (foto: archív autora) nosti), ale mimoriadnu pozornos si z tohto chestrov (Farkašovci, atelinka, OUN), ale O ich archivovaní, spracovaní a možnostiach hadiska zaslúžia Folklórne slávnosti pod i súborov (tie asto vychádzali len ako úelový alšieho sprístupovania a využitia sa bude- Poanou v Detve. Aj tu vychádzali v rokoch náklad a väšinou sa nedostali do predaja). me rozpráva v záverenej asti tohto seriálu 19701976 najprv malé EP platne väšinou Na tieto platne nadväzujú vydania, ktoré s riaditeom Centra pre tradinú udovú kul- s cennými nahrávkami z Podpoania a ne- vznikli v spolupráci ÚHV SAV s vydavatestvom túru Vladimírom Kyseom, o perspektívach skôr to boli dlhohrajúce platne (dvojalbum ASCO – žia, už len ako magnetofónové kazety. alšieho výskumu, nahrávania a vydávania Slovenská piese zo sveta s piesami a hud- Z technického hadiska bolo posledné desa- folklóru zasa s etnomuzikologikou Alžbetou bou zahraniných Slovákov z roku 1984), ale roie 20. storoia na vydávanie folklóru dos Lukáovou. nieím celkom výnimoným (nielen u nás) nešastným obdobím. Prehrávae CD ešte ne- sú súbory štyroch gramofónových platní boli všeobecne rozšírené a cena tohto formátu Literatúra: v kazete s knižkou s popismi, komentárom zvukového nosia sa pokladala za privysokú, a transkripciami z edície Panoráma udovej preto sa udová hudba vydávala väšinou na DEMO, Ondrej: Folklórna hudba v rozhlase na piesovej a hudobnej kultúry. Takto vyšla magnetofónových kazetách (CC). Pritom si Slovensku. Martin [1996]. najprv nesmelo – pokusne len na 2 LP Orava, takto svoje albumy vydali napríklad mnohé ELSCHEK, Oskár: Podmienky a zásady vydá- potom Pohronie, Liptov, Podpoanie, Kysuce dedinské folklórne skupiny s cenným reper- vania autentickej udovej hudby na gramo- a Terchovská dolina a napokon už na štyroch toárom a len niektoré z nich sa potom dokali fónových platniach. In: Slovenská hudba 5, CD Gemer a Malohont. Albumy pripravo- reedície na CD. Tieto vydania ostali roztrate- Bratislava 1961, . 5, s. 221 – 225. val Svetozár Straina s Igorom Medlenom, né, asto neznáme, a pre ich nižšiu technickú ELSCHEK, Oskár: Stav a perspektívy etno- Viliamom Gruskom, Igorom Kovaoviom kvalitu (asto ešte degradovanú problematic- muzikologického bádania na Slovensku. In: a s Rudolfom Patrniakom. Nahrávky vzni- kým rozmnožovaním na lacné kazety) o ne Súasný stav etnomuzikologického bádania na kali v banskobystrickom štúdiu eskosloven- neskôr už nebol veký záujem. Tieto kazety Slovensku. Bratislava 1973. ského rozhlasu, kde sú archivované kom- zárove asto dokumentujú zánik domácich ELSCHEK, Oskár: Zvukový záznam a udová pletné záznamy, z ktorých sa robil výber na udových hudieb ovládajúcich miestny inter- hudba. udová hudba v rozhlase. Materiály vydanie. Hudobnú réžiu mal Gregor Roletzký. pretaný štýl, takže ich nahrádzajú neutrálne zo seminára, Metodicko-výskumný kabinet Panoráma udovej piesovej a hudobnej znejúce amatérske zoskupenia alebo súborové eskoslovenského rozhlasu, 8, Bratislava 1978, kultúry bola vekým projektom Svetozára hudby – tento jav napokon pretrváva dodnes. s. 6 – 19. Strainu, ktorý mal ešte krátko pred smrou Hoci sa nemienime venova vydávaniu folk- ELSCHEK, Oskár: Gramoedície a autentická odvážny plán zopakova výskumy a zbery lóru na CD, ktoré patrí už najmä do 21. storo- udová hudba. In: Národopisné aktuality, 20, v týchto oblastiach, rozšíri ich o alšie ob- ia a vyžadovalo by si samostatnú kapitolu, Strážnice 1983, . 2, s. 144–147. lasti, digitálne nahra a vyda na CD. musíme spomenú jeden výnimoný súbor ELSCHEKOVÁ, Alica – ELSCHEK, Oskár: Úvod Väšina gramofónových platní s autentickým nahrávok, ktorý vznikol na prelome storoí do štúdia slovenskej udovej hudby. Bratislava folklórom bola koncipovaná tak, aby do uritej a pripomína innos maarských etnomu- 2005. miery mohla slúži aj na študijné úely, ale zikológov na našom území pred takmer sto FILIP, Miroslav: Viackanálové snímanie in- aby bola atraktívna aj na bežné poúvanie pre rokmi. Projekt Új Pátria, ktorý organizoval štrumentálnych súborov. In: Hudobnovedné širší okruh poslucháov. Z tohto hadiska sú Hagyományok Háza v Budapešti, mal pôvodne štúdie, 7, Bratislava 1966. trochu výnimkou dva tituly, ktoré pripravil dokumentova folklór Maarov žijúcich po GRICH, Stanislav: Muzikológia a digitálna Oskár Elschek prísnejšie vedecky, v uritom rozpade Uhorska v rôznych krajinách, ale ne- technika z pohadu súasnosti (dizertaná prá- zmysle aj ako prezentáciu svojich výskumov skôr sa rozšíril aj na iné etniká v týchto kra- ca). Brno 2013. a práce v rámci ÚHV SAV. Trojplatová antoló- jinách. Výskumy na Slovensku viedol najmä MÓŽI, Alexander: Spôsoby využívania zvu- gia Slovenská udová nástrojová hudba má as- Gergely Agócs, rodák z Luenca. Celkovo u nás kovej techniky pri výskume hudobného ti Vzduchozvuné nástroje, Nástrojová súhra nahral 144 hodín slovenských i maarských folklóru v minulosti a dnes. In: Súasný stav a druhy muzík a Západoslovenské, stredoslo- piesní a hudby, výber z ktorých vyšiel v roku etnomuzikologického bádania na Slovensku. venské a východoslovenské muziky a obsahuje 2010 na 16 CD s knižkami v rámci edície, ktorá Bratislava 1970. aj knižnú prílohu (1982). Titul Spevy slovenské- má spolu 50 titulov.

23 HISTÓRIA

Lutnista Paul Durand – bratislavský rodák

Paul Durand (1712–1764/65?) je predstaviteom poslednej výraznej gene- rácie nemeckých lutnových virtuózov a skladateov 18. storoia, teda galantného štýlu a raného klasicizmu, po ktorej sa lutna pomaly, ale isto stávala „historickým“ nástrojom. Patrili k nej napríklad Adam Falckenhagen, Ernst Gottlieb Baron, Bernhard Joachim Hagen, Karl Kohaut a poda špecialistov na dejiny lutnovej hudby aj Paul Durand. Paul Durand pochádzal z hudobníckej rodiny: otec Anton Aloys Durand (1677– 1733) bol od roku 1702 tenoristom bratislavského Dómu sv. Marti- na, 7. augusta 1703 sa tu zosobášil s Mariou Elisabethou Langierovou.

A. Falkenhagen (foto: archív)

Niekedy medzi rokmi 1709–1722 bol však v službách Esterházyovcov v Eisenstadte ako dvorský lutnista palatína Pála Esterházyho a neskôr tenorista tamojšej kapely. Okolo roku 1723/24 sa vrátil do Bratislavy na svoje predchádzajúce miesto dómskeho tenoristu, tu aj zomrel 15. au-

I. Esterházy (foto: archív) gusta 1733 (v matrike je oznaený ako „Anton Turant tenorista bey der Thomb PfarKirchen alhier“). Viacerí z Durandových synov boli hudob- níkmi: Joseph (*1707) bol altistom, Caspar (*1710) diskantistom Dómu sv. Martina, podobne ako alší syn, neskorší známy lutnista Paul. Odborná i laická hudobná verejnosť sa k hudobníkom, ktorí sa narodili na území dnešného Slovenska – napríklad v Bratislave –, avšak životné osudy ich zaviali inam (Neusidlerovci, Mertz, Mladosť v Prešporku Hummel, aby sme menovali aspoň tých najznámejších), nesta- Paul Durand sa narodil v Bratislave (otec zrejme cestoval medzi Eisen- via vždy celkom korektne. Na rozdiel od Čechov alebo Poliakov stadtom a Prešporkom, lebo palatín sa aj tu asto zdržiaval), pokrstený máme niekedy problémy, aby sme tieto významné osobnosti bol v Dóme sv. Martina 28. júna 1712 ako Paulus Carolus. Dobré základy považovali za „svoje“. Existuje, samozrejme, aj množstvo oveľa hudobného vzdelania a urite aj lutnovej hry dostal mladý Paul nepo- menej známych, ba dokonca doteraz celkom neznámych skla- chybne od svojho otca. Bol pravdepodobne najtalentovanejším dieaom dateľov a hudobníkov minulosti, ktorí majú rovnaký nárok byť z tejto hudobníckej rodiny, od leta 1725 do apríla 1727 bol o ciálne al- zaradení do našich hudobných dejín. Patrí k nim aj bratislavský tistom bratislavského dómu. Už v tomto ase musel by nepochybne aj zbehlým hráom na lutne, lebo práve v roku 1727 sa prvýkrát spomína rodák – jeden z najvýznamnejších lutnistov 18. storočia Paul úinkovanie 15-roného hudobníka na dvore vekého mecéna umenia Durand/Durant. Najväčšiu zásluhu na objasnení jeho bratislav- a hudby, prímasa Imricha Esterházyho (1663–1745). Esterházy mal v Bra- ského pôvodu má Peter Király, vynikajúci odborník na lutnovú tislave vynikajúcu kapelu, v ktorej pôsobilo v rokoch 1725–1745 postupne hudbu v strednej Európe. vyše 50 hudobníkov, o. i. skladatelia Francesco Durante, Joseph Umstatt, Johann Matthias Schenauer a ., lenovia Cisárskej dvorskej kapely vo Ladislav KAČIC Viedni – huslista Johann Otto Rossetter so synom Johannom Killianom a altista Filippo Antonelli, alej fagotista-virtuóz Angelo Cavallari, hus-

24 12 | 2016 HISTÓRIA listi Giacomo Calandro a Joseph Hilverding, talianski kastráti Domeni- Mannheim, Frankfurt, Regensburg, Mníchov, co Tasselli a D. L. Catani a mnohí alší výborní hudobníci z Rakúska, Bayreuth Talianska, Francúzska, iech, resp. z Moravy a, samozrejme, i domáci hudobníci. Imrich Esterházy okrem toho asto krátkodobo, resp. jed- i sa ešte Paul Durand vrátil na dlhší as do Bratislavy, zatia nevieme; norazovo angažoval cudzích významných hudobníkov (napr. G. Kellera v esterházyovských archiváliách sa jeho meno po roku 1730 nevyskytu- z kapely kancelára Kinského vo Viedni, C. Kiena od Františka Štefana je. alšie jeho cesty smerovali pravdepodobne na západ. Po roku 1736 sa Lotrinského, ktorý mal ako uhorský miestodržite v rokoch 1732–1736 tiež objavuje ako dvorský lutnista v Mannheime s platom 400 orénov. Ešte v Bratislave výbornú, hoci menšiu kapelu, a pod.). K takýmto hudobní- v rokoch 1743–1745 uvádza mannheimský dvorský kalendár dvoch lutnis- kom patril aj Paul Durand. V septembri 1727 zaplatili z hlavnej dvorskej tov na dvore kur rsta: Paula Duranda a Johanna Jacoba Weissa. Durand pokladne „mladému Paulovi Durandovi“ („auf gnädigste Verordnung býval v Mannheime v tesnej blízkosti rezidencie kur rsta. V roku 1746 dem Jungen Paul Dourant“) 3 orény. Esterházy nemal vo svojom súbo- sa však už v zoznamoch hudobníkov mannheimskej kapely neobjavuje, re lutnistu-špecialistu, na lutne hrával spoiatku neskorší prvý truba pravdepodobne sa vydal na dráhu cestujúceho virtuóza, lebo v júni a júli A. Agner a potom hrá na rohu W. Bauer. Preto sa nemožno udova, že roku 1747 hral trikrát vo Frankfurte nad Mohanom „známy virtuóz pán obas ho svojou sólovou hrou „bavil“ aj P. Durand. Pred Esterházym hral Durand z Mannheimu“ („der berühmte Virtuose Herr Durand von Mann- urite viackrát, napríklad v roku 1728 v záhrade letného arcibiskupského heim“). Na prelome rokov 1747/1748 sa zdržiaval niekoko mesiacov v Re- paláca. Jeho starší brat Joseph zasa v tom istom roku nielen rozpisoval gensburgu, v apríli 1748 sa objavuje v Mníchove. notový materiál k sepolkru J. M. Schenauera/F. Syhnna Die beschuldigte Potom sa stopa po Paulovi Durandovi na niekoko rokov stráca a objavuje Unschuld, ale ako tzv. supernumerarius hral aj na 2. husliach. (Je mož- sa až v roku 1755 v Bayreuthe. Tu zomrel v roku 1754 vynikajúci dvor- né, že v tomto predvedení úinkoval aj otec Anton ako tenorista, hoci ský lutnista A. Falckenhagen, žiak slávneho S. L. Weissa, a Durand sa menovite sa žiadny z dómskych hudobníkov okrem kantora, ktorý za stal jeho nástupcom („Cammer-Musiker und Lautenist“). Je zaujímavé, všetkých preberal honoráre, ani v tomto prípade ani inokedy v súvislos- že alší výborný lutnista B. J. Hagen guroval v bayreuthskej kapele od ti s predvádzaním oratórií na Esterházyho dvore neuvádza.) roku 1737 ako huslista, Durand teda musel ma nesporné kvality, ktoré zavážili pri jeho angažovaní na miesto Falckenhagenovho nástupcu. Ne- Štúdium vo Viedni sporne k nim patrilo aj to, v tom ase bol už vemi aktívnym a známym skladateom. Dvorská kapela v Bayreuthe mala rovnako vynikajúcu úro- Najdôležitejší dokument z Primaciálneho archívu v Ostrihome, týka- ve ako v Mannheime. Na oboch miestach boli lutnisti nielen komorný- júci sa Paula Duranda, je jeho vlastnoruná žiados o nannú pod- mi hrámi („Cammer-Lautenist“), ale úinkovali aj v operných predsta- poru na štúdium lutnovej hry vo Viedni z decembra 1730 (Memorial). veniach. Navyše bayreuthská kur stova manželka Wilhelmine, sestra O jeho rokoch štúdií sa totiž donedávna nevedelo vôbec ni. V žiadosti Fridricha II., bola sama vemi aktívna a výborná lutnistka, takže lutnisti sa Durand odvoláva na to, že viackrát hral pred Imrichom Esterházym na dvore sa nepochybne venovali aj pedagogickej innosti (dokladovaná

Žiadosť P. Duranda o finančnú podporu na štúdium lutnovej hry vo Viedni z roku 1730. (foto: uverejnené s láskavým povolením Prímási leveltár, Esztergom) a píše, že „by sa chcel zdokonali v lutnovej hre u dobrého majstra vo je iba u Falckenhagena). V tejto súvislosti sa Bayreuth v literatúre spomí- Viedni“ („mich beÿ einem guten Maister in Wienn zu perfecionnieren“), na niekedy ako „jedno z posledných miest rozkvetu sólovej a komornej rodina však nedisponuje takými nannými prostriedkami, aby ho lutnovej hudby“. Pôsobenie P. Duranda v Bayreuthe možno pramenne mohla podpori. (Plat dómskeho tenoristu A. A. Duranda urite postao- doloži do roku 1758. V rokoch 1759/60 sa Durand pohyboval opä v Mní- val iba na to, aby väšia rodina z neho ako-tak prežila.) Prímas Ester- chove, s ktorým už mal vytvorené kontakty. Tu aj pravdepodobne zomrel házy schválil mladému 18-ronému Paulovi podporu 7 orénov, o iste niekedy medzi 1. 10. 1764 a 30. 9. 1765, lebo v zozname zomrelých lenov nestailo na nejaký dlhší as, ale znamenalo to dobrý štart do alšej Cäcilienbruderschaft sa vyskytuje aj „Herr Carl Durant Musicus“. kariéry. V roku 1731 teda Paul Durand študoval vo Viedni, pravdepodob- ne bu u vysokého dvorského úradníka a výborného lutnistu (a tiež Dielo skladatea) Johanna Georga Weichenbergera alebo u dvorského teor- bistu a významného skladatea Francesca Bartolomea Contiho (ostatní Tvorba Paula Duranda je známa v súasnosti vemi torzovito. Zachovali známi viedenskí lutnisti boli v tom ase už po smrti, napr. dvorský sa iba dva koncerty: Concerto F dur pre sólovú lutnu a orchester, ako aj lutnista A. Bohr, W. v. Radolt a i.). mimoriadne zaujímavé Concerto C dur pre lutnu, embalo a violonelo

25 HISTÓRIA

s orchestrálnym sprievodom, alej Duetto g mol pre lutnu a husle a nie- pochybne najzaujímavejšia Sonáta a mol s typickou dvojicou úvodných koko skladieb pre sólovú lutnu – Sonata a mol, Carillon a Suita D dur astí (barokovo „rapsodická“ Fantasie a vynikajúca Fuga), prezrádzajú- (s asami Bourée – Ragazada – Allemande – Scherzo – Menuet/Trio – Po- cou pôvod skladatea v blízkosti Viedne a štúdium priamo v tomto mes- lonaise – Rigaudon, Durandovo meno sa však vyskytuje až pri 2. asti). te. Aj nasledujúce asti (Spiritoso – Vivace – Gavotte – Liura – Allegro) sa Oba koncerty sú 4-asové a možno ich priradi ku galantnému štýlu, nesú v duchu fuxovsko-muffatovskej tradície viedenského divertimen- rýchle asti obsahujú iba tri dlhšie tutti, sóla sú, samozrejme, už iba ta/sonáty 1. polovice 18. storoia, spájajúceho prvky sonáty a suity (zá- tematické. Koncert F dur je formovo i obsahovo tradinejší, trojkoncert verená as má napr. charakter gigue), priom najmä pôvabná, doslo- pre originálne obsadenie sólových nástrojov zaujme vyváženosou v só- va romantická Liura anticipuje jasne nasledujúci hudobný vývoj sme- lach i v krátkych „dialógoch“ medzi sebou alebo s orchestrom, ako aj rom ku klasicizmu. To potvrdzuje aj astá periodická štruktúra tém, témami; najmä dobre štruktúrovaná téma 1. asti s unisonovým za- opakovanie dvojtaktí o oktávu nižšie a alšie toposy raného klasicizmu. iatkom a jeho bohatým rozvinutím svedí o tom, že Durand bol nie- Je škoda, že z tvorby Paula Duranda sa zachovalo tak málo. V 18. storoí len lutnový virtuóz, ale aj dobrý skladate. Zo sólových skladieb je ne- bola jeho hudba známa minimálne v celej strednej Európe. Napríklad

Ilustračné foto: Muž hrajúci na lutne, obraz Jána Kupeckého z roku 1711 (foto: archív) Breitkopfov katalóg ponúkal v Suplemente IV (1769) viaceré Durandove skladby: Cantabile (A), Prelude (a), Adagio (a), Siciliana (Dis), Saturnina (F) a Fantasie (a). Dokonca ešte aj na aukcii v Lipsku roku 1836 sa pre- dali odpisy jeho skladieb (koncerty, triá, kvartetá s lutnou). Niektoré sa dostali neskôr do rúk takých zberateov ako F.-J. Fétis a A. Dolmetsch. V každom prípade Paul Durand patrí aj do našich hudobných dejín, spo- lu s Hansom Neusidlerom a C. J. Mertzom predstavuje jedného z výraz- ných predstaviteov hudby pre strunové brnkacie nástroje minulých storoí, ktorí boli zárove významnými virtuózmi.

Literatúra:

DOMNING, Joachim (ed.): Paul Charles Durant. Gesamtausgabe. Solo- und Kammermusik-Werke für Laute. Hamburg, 1986. KAIC, Ladislav: Neue Angaben zu den Jugendjahren Paul Karl Durands. In: Die Laute. Jahrbuch der deutschen Lautengesellschaft. Nr. 12, Frank- furt am Main, 2016, s. 109–119. KAIC, Ladislav: Kapela Imricha Esterházyho v rokoch 1725–1745. In: Mu- sicologica slovaca, ro. 5 (31), . 2, s. 189–254. KIRÁLY, Peter: Quellenangaben zu Paul Charl(es) Durants möglicher Ab- stammung. In: Die Laute. Nr. 7, Frankfurt am Main, 2007, s. 78–82. KIRÁLY, Peter: Paul Charl Durant – egy valószínleg Pozsonyból származó né- metországi lantos és családja. In: Magyar Zene, ro. 45, 2007, . 4, s. 439–448. LEGL, Frank: Neue Quellen zur Lautenistenfamilie Weiss, Paul Charl Du- rant und Wolf Jacob Lauffensteiner. In: Die Laute, Nr. 9–10, Frankfurt am Main, 2011, s. 18–20. LEGL, Frank: Wann und wo starb Paul Charl Durant?. In: Die Laute, Nr. 11, Frankfurt am Main, 2011, s. 128–131.

Diskogra a:

Deutsche Lautenmusik des 18. Jahrhunderts/German Lute Music of the Sonáta a mol pre sólovú lutnu P. Duranda (foto: uverejnené s láskavým povolením Prímási leveltár, Esztergom) 18th Century (Alberto Crugnola, Barocklaute). Christophorus CHR 77355.

26 12 | 2016 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU

teru. Každá zvuková inštalácia je zárove 45 rokov zvukového umenia chránená zvukotesnou záclonou, zabrau- júcou nežiaducim stretom. Dôležité miesto v Španielsku v expozícii má tvorba priekopníkov – „cage- ovské“ združenie ZAJ (Hidalgo, Marchetti), Španielska nadácia Fundación Juan March zvukom. Výstava teda pokrýva aj diela i Isidoro Menina, Francisco López a pre ma pripravila v tomto roku pozoruhodnú umelcov (60. a 70. roky) pred vznikom sa- veký objav, zvukový sochár LUGAN. výstavu Escuchar con los ojos. Arte sonoro en motného termínu „sound art“. Nadácia si zárove objednala viacero no- España, 1961–2016 (Poúva oami. Zvukové V dvoch galériách nadácie – v mestách vých diel od popredných súasných umel- umenie v Španielsku, 1961–2016). Ako už na- Palma de Mallorca a Cuenca – boli mnohé cov. Fascinujúca bola inštalácia Mikela Ar- povedá názov, ide o pokus zdokumentova objekty a zvukové inštalácie výstavy vemi ceho nazvaná *.WAV. Na štyroch kovových „dejiny“ zvukového umenia (sound artu) dômyselne vlenené do stálych expozícií, platniach sa „zrkadlia“ na vodnej hladine štyri rôzne frekvencie: 30, 50, 70 a 90 Hz. Vyvrchole- ním série výstav v menších galériách je madridská expozícia. Poas otváracej vernisáže zazneli skladby, performance, príhovory umelcov i ukážky experi- mentálnych lmov. Zaujalo ma hne úvodné predsta- venie – prednes „pionier- skej“ konkrétnej a experi- mentálnej poézie prvých avantgárd (Morgenstern, Schwitters, Hudobro, Ma- rinetti) v podaní súboru GLOTIS. Sprievodnými podujatiami sú premietania vybraných lmov používajúcich pôvod- nú elektroakustickú hudbu

Mikel Arce, *.WAV, 2004, Madrid LUGAN, Grifos sonoros (Zvukové kohútiky), 1972 (foto: archív Fundación Juan March) (foto: archív Fundación Juan March)

smerujúcu k sound artu i viaceré verejné prednášky a konferencie o zvukovom umení. Zárove s výstavou nadácia pripravila pod- robnú knižnú publikáciu s poetnými nahrávkami vo formáte mp3 v prehrávai v podobe miniatúrnej MC

Mikel Arce, *.WAV, 2004, Cuenca kazety. Na internetových (foto: archív Fundación Juan March) stránkach nadácie sa na- vyše pracuje na vytvorení v Španielsku od roku 1961 až po súasnos. asto poda obdobia vzniku diel i estetic- stálej databázy, ktorá sa bude naalej Výstava je najväšou retrospektívou špa- kých orientácií. Jednotlivé objekty výstavy, rozširova o nové dokumenty a nahrávky. nielskych (i v Španielsku pôsobiacich) tvor- ktorá vyvrcholila v madridskej galérii na- Madridská expozícia prebieha od októbra cov – 162 umelcov a vyše 400 diel a alších dácie, sú takisto usporiadané tak, aby pri do konca januára budúceho roku. Cestujú- artefaktov (fotogra e, LP, kazety, gra cké sebe „spolunažívali“ diela umelcov vychá- cim do Madridu túto inšpiratívnu expozíciu partitúry, knihy, at.) mapujúcich bohatú dzajúcich z rôznych prístupov i disciplín vrelo odporúam. 45-ronú tradíciu experimentálnej práce so viac „vizuálneho“ i „hudobného“ charak- Adrián DEMOČ

27 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU

Boris Sirka: Od bastard metalu k dronovej mytológii

Boris Sirka patrí ku generácii výtvarných umelcov, ktorá sa na scéne objavila po roku 2000. Široká škála vplyvov od black metalu, cyber punku, japonského hororu, komiksov a neo-Gothicu cez barokové zátišia a slovanskú mytológiu až po naratívnosť rôznych žánrov porna sa odzrkadľuje aj v jeho zvukovej tvorbe, nosti do so stikovanejších výstupov, ako protiklad k jeho „pravovernému“ pôvodu. Môj najvýraznejšie v projektoch BIOS, a Æ. Spája ich buď konceptuálne, hudobný vkus má široký záber, nie som ob- alebo inokedy viac animálne uchopenie „temných“ tém a atmosfér bez zbytočnej medzený žánrovo. Záleží mi na novátorstve patetickosti a stereotypných klišé. So Sirkom sme sa rozprávali o odlišných a prínose, rovnako ako vo vizuálnom umení. východiskách projektov, ktorých je súčasťou, a o ich tematickom pozadí. Nemám na mysli trendovos, skôr osobitý vklad a schopnos odlišova sa od zvyšku. Pripravil Jakub JUHÁS Za zmienku stoja Creepy Teepee festival,

Považuješ svoju hudbu za priliehavý „soundtrack“ k tvojmu výtvarnému dielu, alebo, naopak, vyznačujú sa tvoje maľby rov- nakou atmosférou, symbolikou a štruktúrou ako tvoja zvuková práca v Æ a v projektoch BIOS a XW[W? V ateliéri si neustále púšam hudbu, dotvára mi tak pracovnú atmosféru. Niekedy ma silno inšpiruje a posúva alej v mojej tvorbe. Tiež to záleží od nálady a výberu; ke sa potrebujem sústredi, preferujem ambientné a dronové projekty, na zvýšenie výkonu zase energickej- šie žánre. Nahrávky zo skúšok a živých vystú- pení projektov, v ktorých pôsobím, mi slúžia ako dokonalý „soundtrack“ a najnovšia séria malieb sa vyznauje aj rovnakou symbolikou a atmosférou, akú má napríklad pripravova- B. Sirka (foto: Galéria Schemnitz) ný album Fluorescent Minerals od projektu BIOS (spolu s gra ckým dizajnérom Jozefom výstupe. Tieto interpretácie by mali pôsobi ktorý sa koná v Kutnej Hore a NEXT festival Tušanom). Koncept diel v oboch prípadoch vy- monolitickým dojmom, ktorý zamení posta- v bratislavskej A4–Priestore súasnej kultúry. chádza z oblasti mineralógie. Minerály po- venie subjektov lovek/nerast, a z tejto pozície Je to pre ma každoroná „povinná jazda“. skytujú zdroj inšpirácie nielen ako „krásne sa divák stane súasou zbierky múzea naa- Každý roník tam idem takmer naslepo, vä- výtvory prírody“, ale aj vaka ich údajne ranžovanej v pomyselnej vitríne. šinu úinkujúcich nepoznám a zakaždým si zázraným lieivým schopnostiam a cez vý- domov odnášam nové podnety, i už na po- znamy i symboliku, ktorá asto býva spojená Čo si počúval pred tým, než si začal tvoriť úvanie alebo ako prínos do mojej hudobnej s rôznymi kultmi, kultúrami a mágiou. Diela hudbu? Keď už sme pri tej symbolike, prvé, produkcie. Sú to festivaly, na ktoré nechodím na prvý dojem používajú jazyk abstrakcie čo mi napadne, je poetika black metalu. za hviezdami z môjho top playlistu, ale práve a improvizácie, prípadne sa v detailoch sprá- Áno, black metal poúvam dodnes, ale viac naopak, z (pre ma) neznámych interpre- vajú ako socha v mabe a v audiovizuálnom ma bavia projekty, ktoré posúvajú jeho mož- tov sa stávajú nové hviezdy môjho archívu.

28 12 | 2016 MIMO HLAVNÉHO PRÚDU

sme absolvovali turné s postrock-shoegaze Prepojenie zvuku a projekcie malo v prípade skupinou The Jelly Belly. Tam sme sa „ouka- BIOS vo svojich zaiatkoch live VJing, takže li“ a po turné nám už pôvodný koncept nesta- to sedelo takmer presne a korešpondovalo il. Postupne zaal Jozef hráva na gitare, pri- to s každou zmenou a náladou vystúpenia. budli nástroje a naša produkcia sa prirodzene Neskôr sme to museli vyrieši inak, keže sa posunula smerom k plošným kompozíciám sústreujeme na generovanie zvukov viac než s prvkami black metalu a industriálu. V sú- na to, o sa deje v projekcii. Tematicky sa však asnosti hráme obaja naživo, na koncertoch projekcia prepája s tým, o produkujeme. improvizujeme, a tak je takmer nemožné po- u od nás dvakrát to isté. Existuje aj nejaká základná kostra vystúpenia, no je to skôr o ústnej dohode – ako zaa, kedy ubra alebo prida, ako to zakoni. Poas živého hrania prebieha neverbálna komunikácia, a mys- lím si, že toto spojenie funguje aj na diaku, keže Jozef žije v Košiciach a ja v Bratislave. Podobný súlad existuje aj v projekte -! (spolu s gra ckým dizajnérom Nenadom Brankoviom), ktorý je ale atmosférou trochu inde. Sólový projekt Æ je niekde medzi oboma spomínanými „duetmi“, ale je rytmickejší. Vo všetkých prípadoch dos záleží na mieste a type podujatia, publika, dokonca aj od prí- stupu organizátora i zvukára. Dôležité je ma Æ – ÆCHILLES (2015) (obálka albumu) dobrý pocit a poas vystúpenia by mentálne na podobnej vlne. Energia, ktorú zdieame, Keže sme všetci traja výtvarníci, tak máme je potom intenzívnejšia a reakcia publika potrebu nasýti aj vizuálne vnímanie diváka. N. Branković a B. Sirka (foto: archív) je úprimnejšia než napríklad vo výtvarnom Nielenže to znásobuje celkový dojem z pro- prostredí. Teší ma aj fakt, jektov, ale dotvára to aj akúsi plastickos ne- že na Slovensku má expe- uchopiteného v atmosfére vystúpenia. rimentálna hudba slušné zastúpenie (vi Kraa.sk) Aké je ideálne prostredie na počúvanie a podporu od A4 – Priesto- týchto projektov? Mám na mysli napríklad ru súasnej kultúry a klu- rozdiel medzi hraním v A4 a v obrovskej bu FUGA v Bratislave. švédskej železnej bani počas Norbergfestival. V A4 sa nám hrá výborne, tam nie je o vy- Všetky tri projekty tknú. No a Norbergfestival bol skvelou skú- sa nachádzajú na tekutej senosou, o sa týka profesionality ozvuenia hranici medzi rôznymi a osvetlenia. Všetko tam znelo masívne, vib- žánrami a prístupmi, rácie v hale boli fyzické a celková atmosféra akými sú dark ambient, bola na vemi dobrej úrovni. Hrali sme už na drone, noise, eai, black rôznych miestach, v galériách, kluboch a na metal, voľná improvi- festivaloch, a všade je to iné. Myslím si, že zácia... Je to prirodzená ideálne prostredie na poúvanie by bolo v lese transformácia alebo ste a bez pódia. si hneď od počiatku určili zvukové hranice, náladu, Absolvoval si tiež rezidenčný pobyt v Ja- atmosféru a vizuálnu ponsku. Podarilo sa ti tam nadviazať nejaký identitu, s ktorými ná- kontakt s miestnou hudobnou scénou alebo (foto: Norbegfestival 2015) sledne experimentujete? si sa venoval hlavne maľbe? Je to skôr prirodzená V Tokiu som sa na jednej vernisáži stretol A funguje to, organizátori majú nos na kva- transformácia, keže máme podobný vkus, s pianistkou Yoko Arai a predstavil som jej litnú produkciu, ktorá urite dokáže zauja, ale je to aj vec dohody: napríklad nepoužíva moju tvorbu. Navrhla mi, že by sme si mohli priom nemusí ís ani o veké mená. sample alebo zámerne sa vyhýba metalo- spolu zajamova a spomenula tiež, že pozná vej patetickosti. Vizuálnu stránku projektov alších hudobníkov z Tokia, ktorí by mali zá- Odkedy datuješ vznik projektu BIOS? nechávam okrem svojej sólo „bokovky“ na ujem stretnú sa a zahra si. Najskôr som mal Bol to tvoj prvý stret so zvukovou tvorbou? chalanoch. koncert s noiserom Satoshim Ikedom, potom Projekt BIOS vznikol v roku 2010, bol za tým to bol violonelista Morishige Yasumune, môj nápad odohra koncert po mojej verni- Rovnako je pre všetky projekty charak- neskôr perkusionista Marcos Fernandez a ta- sáži. Oslovil som svojho bývalého spolužiaka teristická mimohudobná inšpirácia, ktorú neníka butó Yu Kimura. Posledný koncert a kamaráta Jozefa Tušana, ktorý dovtedy najzreteľnejšie vnímam skrz ich grafické v Tokiu som odohral spolone s pianistkou pôsobil ako VJ Láska. A potom to už šlo samo. východiská. Napríklad XW[W evokuje slo- Pak Yan Lau a už spomínaným violonelistom Náš prvý program spoíval v dídžejskom vanskú mytológiu, Æ je úzko spätá s tvojím Yasumunom. Z hadiska improvizácie to všet- miešaní elektroniky a metalu. Výstupom bola životom vo výtvarnom ateliéri a BIOS aktu- ko boli výborné skúsenosti. Tých hudobníkov tanená hudba, vytvorená z krátkych sluiek álne s konceptom mineralógie. BIOS a Æ sú som spoznal približne hodinu pred koncer- a ich vrstvení, sprevádzaná kolážovitou video- navyše audiovizuálne projekty. Aký význam tom a zakaždým to medzi nami fungova- projekciou, pozostávajúcou z okultistických má pre teba spojenie zvuku a projekcie počas lo. Zo všetkých koncertov mám záznamy, a hororových materiálov. Ešte v tom roku živého predvedenia? ktoré chcem zhrnú do jednej kompilácie.

29 HUDOBNÉ DIVADLO

sedí. Výborne pracuje s emóciou, má cit pre jej Faustovo prekliatie na polceste dávkovanie prostredníctvom detailnej práce s tempom a výrazom. V jeho koncepcii dejový Pôvodne v pláne SND ako prvá premiéra novej sezóny figurovala dramaturgicky cenná oblúk Berliozovho Fausta, aj pri istom nedo- koprodukcia opery a baletu: večer zložený z dvoch diel Igora Stravinského, opery-oratória statku aknosti, nepostráda logiku a homoge- Kráľ Oidipus a baletu Svätenie jari. Divadlo však avizovaný projekt z dôvodov finančné- nitu. Orchester Opery SND podal sústredený ho šetrenia nahradilo poloscénickým uvedením dramatickej legendy Hectora Berlioza výkon, znel farebne a živo, i ke sa nevyhol Faustovo prekliatie. Dramaturgická hodnota titulu je i v tomto prípade nespochybniteľná, viacerým chybám. aj koprodukcia operného a baletného súboru ostala zachovaná. Výsledok je však rozpačitý. Titulná postava Fausta je extrémne nároná. Jej interpret takmer nezíde zo scény, oakáva Životom i dielom Hectora Berlioza sa vinú zapojený do deja, ale neskôr ostáva staticky sa od neho veký hlasový rozsah a napriek rozpory a protireenia. Bol prchkej povahy, umiestnený v zadnej asti javiska. Naproti základnému ukotveniu v lyrickej polohe sa rýchlo vzbkol, ale vzápätí dokázal racionálne tomu, tanená zložka inscenácie rozhodne musí vysporiada s niekokými exponovanými kona. Uchádzal sa o prestížnu Rímsku cenu, nepôsobí poloscénicky, jej podiel na výsled- miestami. Vzácny tenor udovíta Ludhu toto no ke ju dostal, ušiel pred ou. Bol hudobní- nom vizuálnom tvare je zásadný. Je mimo- všetko zvládol s ahkosou i požadovaným dra- kom Francúzskej revolúcie, ale v neskoršom riadne poctivo pripravená a vo výhade troch matickým drajvom, navyše má mimoriadny cit veku nenávidel revolúciu aj ud. Pokladal sa za ateistu, a predsa skomponoval oratórium Kristovo detstvo i viaceré omše. Sníval o úspe- chu v opere, no jeho operné diela sú ažko in- scenovatené. Aj jeho vrcholný hudobno-dra- matický opus, dramatická legenda Faustovo prekliatie (La damnation de Faust), akoby nevedel, kam patrí. Pre koncertné pódium je príliš dramatický, na opernom javisku môže pôsobi staticky. To druhé však platí len v prí- pade, že sa nenájde režisér, ktorý nedostatok aknosti pochopí ako úžasný, obrovský voný priestor, ktorý mu dáva skladate k dispozícii. Alvis Hermanis v parížskej opere (2015) túto vonos maximálne využil: v závere svojej pro- vokatívnej inscenácie poslal udskú posádku, v ktorej sa nachádzal aj Stephen Hawking, Ľ. Ludha (Faust), A. Szabo, E. Akatsuka, v kozmickej lodi na Mars. David Marton D. Čapkovič (Mephistophele) (foto: C. Bachratý) v lyonskej opere (2015) použil priestor pre sil- nú výtvarnú štylizáciu v duchu pädesiatych predstavení v aktuálnej sezóne pôsobí až pre francúzsku frázu. Jediným problémom jeho rokov minulého storoia. La Fura dels Baus márnotratne luxusne. Ilustratívna choreogra- postavy je režijný koncept. Daniel apkovi na Salzburskom festivale (1999) inscenovali a Igora Holováa vychádza najmä z klasiky, ako Me sto vsadil najmä na efektný tón a dy- Berliozovho Fausta ako grandióznu, monu- priom v priebehu predstavenia stále viac vy- namický prejav; jeho sýty a farebne i výrazovo mentálnu lozo ckú fresku. užíva kontrast medzi tradiným a moderným bohatý barytón je v súasnosti vo vrcholnej Režisér Marián Chudovský sa rozhodol pre jazykom. Vhodne korešponduje s duchom forme. V postave Margaréty sa doslova našla poloscénickú formu. Preo, to ostáva záhadou Berliozovej hudby, hoci niektoré použité fol- mezzosopranistka Monika Fabianová: poskyt- a nevdojak vyvoláva pochybnosti, i motivá- klorizmy (výkriky taneníkov) pôsobia rušivo. la jej bohatstvo emócie, elegantnú frázu a pre- ciou boli skutone úsporné opatrenia (kon- Sólové postavy sú vynikajúco charakterizo- svedivé herectvo. Svojím nasadením a spevom certným uvedením by sa zrejme ušetrilo pod- vané a dejová línia prehadná. Duetá titulnej spamäti ako jediná z operných sólistov držala statne viac). Najmä, ak výsledný tvar neod- dvojice (výrazovo i technicky silný Andrej krok s taneníkmi. V malej úlohe Brandera sa povedá na základnú otázku: Aký má by nový Szabo a éterická Erina Akatsuka) patria zaskvel subný basbarytón Borisla Prýgla. Zbor bratislavský Faust? Nie je ani novátorský k vrcholným zážitkom z inscenácie. Aj alší Opery SND (zbormajster Pavol Procházka) po- a spektakulárny ako Faust a Margaréta Jozefa sólisti (Valéria Stašková, Peter Dedinský) stavil svoj obsiahly part na výrazovej a zvukovej Bednárika (Gounod, 1989), ani dynamický i baletný zbor tancujú a hrajú s obdivuhod- pestrosti, s mimoriadnym dôrazom na štýlo- a efektný ako Me stofeles Miroslava Fischera ným nasadením. V konenom dôsledku však vos a artikuláciu. (Boito, 1996), ani lozofujúco introvertný ako kombinácia rozpaitej poloscénickej opernej Nová spoloná inscenácia Opery a Baletu SND Faust Gintarasa Varnasa (Gounod, 2010), ani zložky a plnohodnotného baletu vyznieva ne- je cenným dramaturgickým obohatením re- precízne vystavaný ako monumentálna i- konzistentne. pertoáru oboch súborov. Prináša vynikajúci noherná katedrála Martina iváka (Goethe, Jaroslav Valek, uvedený ako výtvarný spo- tanený zážitok, kvalitné spevácke výkony 2010). Chudovského Faustovo prekliatie nemá lupracovník, na prázdnom javisku odhalil a dobré hudobné naštudovanie. Škoda, že jej žiadny názor, je iba – poloscénické. No aj techniku a využil hydrauliku. Jedinými prida- škodí nekoncepná a improvizovane pôsobia- tento pojem režisér vyložil svojsky: týka sa nými scénogra ckými prvkami sú záhadná, ca réžia. vlastne len sólistov a zboru. Tí obas spievajú drapériou zahalená svietiaca pologua, ve- Jozef ČERVENKA z nôt, obas spamäti. Avšak ani tento princíp koplošné projekcie so živými zábermi na nie je dodržaný: predstaviteka Margaréty dirigenta a hráov orchestra, ktorým chýba pojala postavu vyslovene scénicky, Faust zasa akákovek logika, a niekoko stoliiek. Režisér Hector Berlioz: Faustovo prekliatie spieva hlavne z nôt, priom si „akne“, no v bohatej miere využíva precízne pripravené Dirigent: Rastislav Štúr Výtvarná spolupráca: Jaroslav Valek nechtiac komicky, prenáša pult. Ich spoloné svietenie (Martin Rako). Choreogra a: Igor Holová scény (napr. úbostný dvojspev) tak vyznie- Autor hudobného naštudovania, dirigent Réžia: Marián Chudovský vajú vemi bizarne. Koncertne odetý zbor, Rastislav Štúr, má k romantickej opere blízko. Premiéra v Slovenskom národnom divadle, 21. 10. ktorý má v diele významný zástoj, je v úvode Najmä jej francúzska podoba mu mimoriadne

30 12 | 2016 ZÁPISNÍK

laboriec, žijúci vo francúzskom Saint-Étien- vé dielne v hudobnom a výtvarnom ateliéri, Návraty domov ne). Jesenné veery, ktoré publiku umožnili urené pre deti a ich rodiov. Septembrový nazrie do tvorby i života skladateov, s pre- jazzový workshop, ktorý viedli speváci Kultúrny život v Prešove je odnedávna bo- hadom moderoval Martin Michelík. Osob- z medzinárodnej jazzovej formácie, sa za- hatší vaka jedinenej literárnej kaviarni nú prítomnos skladateov nielen dopali, meral na žiakov gymnázií. Úlohou študen- Viola. Pri jej zrode stáli muzikologika Táa ale na ozajstné návraty domov premieali tov bolo vyjadri rytmus i spev reou tela, Pirníková a ou vedené Obianske združenie lmové „dokrútky“ s osobnou návštevou pohybom. V rámci vzdelávacej línie Violy sa Šušavá muša. Dnes je Pirníková odbornou ich rodných miest i so spomienkami na ne. v septembri uskutonil aj odborný seminár garantkou umeleckých podujatí, v ktorých V rámci veera s Iris Szeghyovou vystúpili venovaný 95. narodeninám etnografa Jána uskutouje svoju víziu prepojenia rôznych klarinetista Martin Mosorjak a akordeonista Olejníka, na ktorom boli prezentované dve druhov umenia. Peter Katina. Interpretkou piesní na veere vedecké monogra e z oblasti etnogra e K najpozoruhodnejším aktivitám literárnej Ogy Kroupovej bola Catalina Bertucci, na kla- a folkloristiky. kaviarne patrí tematický cyklus Návraty víri ju sprevádzal Miroslav Kroupa. Sólistkou Steny Violy sú urené maliarom. Prednedáv- domov, zameraný na slovenských umelcov ži- skladieb z Mihaliovho cyklu DNA bola au- nom tu vystavoval Andrej Smolák, aktuálne júcich v zahranií. Príjemnú atmosféru útul- tistka Nataša Kötelesová, využívajúca pri hre sa možno pokocha obrazmi Anny Gajovej, ného, kultivovaného priestoru už spoznali i sampo – elektroakustický prístroj, ktorý je žiaky Albína Brunovského. Nie som zrejme skladateka Iris Szeghy (rodáka z Prešova, ži- skladateovým vynálezom. sama, v kom prešovské stretnutia s ume- júca v švajiarskom Zürichu), skladateka Možnos vytvárania spoloenských väzieb ním a ich tvorcami vone evokujú alúziu na Oga Kroupová (rodáka z Bratislavy, žijúca a nových kontaktov umožujú programy slávnu pražskú poetickú kaviare rovnakého v nemeckom Detmolde) i skladate, vynálezca národnostných menšín (cyklus Rusínske ve- mena. a pedagóg Alexander Mihali (rodák z Medzi- ery), ale aj vzdelávacie workshopy i tvori- Dita MARENČINOVÁ

podnikatelia – oligarchovia projekciách z východného Nemecka už be- Rozprávky pre dospelých s mobilmi v iernych oblekoch, hajú po tele zimomriavky: popri záberoch ktorí úspešne oklamú kráa na Ein Kessel Buntes (najznámejšia Pražské Národné divadlo má od októbra v re- a okradnú slušného podnikatea osliara. východonemecká šou, ktorú vysielala pertoári jednoaktovky Carla Orffa – Múdru Potrestaný nakoniec ostáva iba muliiar aj eskoslovenská televízia) i Puhdys ženu a Mesiac. Hoci obe vznikli poda rozprá- – „biely kô“. Traja vagabundi si svoj (najslávnejšia východonemecká skupina) vok bratov Grimmovcov, formou i obsahom pro t nielen veselo a beztrestne užívajú, sa objavujú chudoba, stavba berlínskeho sú úplne rozdielne. Komorná opera Múdra ale sa aj sebavedomo rozdrapujú. Až príliš múru, prejav generálneho tajomníka ko- žena je nevšedným príbehom zo všedné- vea konotácií s dnešnou realitou eska. munistickej strany Ericha Honeckera. Silný ho života, Mesiac zase fantazijným kusom A Slovenska. katarzný moment. lovek sa až hanbí za s vekým orchestrom, miešaným i detským Mesiac zasadili inscenátori do reálií predchádzajúci smiech: ve to bol režim zborom a isto mužským sólistickým obsa- Nemeckej demokratickej republiky. Deti neslobody a tyranie. dením. Inscenaný tím pod vedením reži- sledujú Pieskového mužíka (populárna Nekvasil stupuje frašku až do konca. Husák séra Jiího Nekvasila a scénografa Daniela veerníková postava Sandmännchen), bozkáva fotku Brežneva, Honecker svoju vlast- Dvoáka obe diela významovo posunul a po- ktorý je zárove rozprávaom príbehu. nú. Mihnú sa tanenice z Ein Kessel Buntes, ložil v nich otázky, na ktoré je dobré hada Prvé minúty sú skvelou komédiou. Dean Reed, Olaf Ludwig, Winnetou. Len záver odpovede. Bavíme sa na východných Nemcoch, vyznieva akosi riedko: svätý Peter síce pred- V prvom pláne Múdrej ženy zachovali predstavitemi „slobodnej telesnej kultúry“ nesie morálne ponauenie a režisér pošle tvorcovia hlavnú líniu Orffovho príbehu (Freikörperkultur), ktorí stanujú, opaujú všetky postavy do záhrobia, ale na pointu je (ženská múdros víazí nad mužskou sa, behajú, cviia. Na scéne sa vyníma to málo. No ktovie, možno to bol, tak ako pri márnomysenosou), druhý plán však zasadili neodmyslitený trabant. Potom sa však Múdrej žene, režisérov zámer. do súasnosti. Z troch vagabundov sú traja atmosféra úplne zmení. Pri iernobielych Boris AŽALTOVIČ

V sedemdesiatke bývajú aktívni dirigenti, Mozartovi a Richardovi Straussovi tretia inštrumentalisti, skladatelia. Operní speváci, Fenomén Edita a stále aktuálna doména Edity Gruberovej: ak sa nerozlúili s javiskom, zväša preladia Donizettiho tragické hrdinky. Scény šialen- na charaktery. Naporúdzi sú síce výnimky s jej umením. Od stredoškolských liet, ke stva boli zakaždým šokujúcou gradáciou, (hlbšie mužské hlasy, zmenený odbor), ale to, som so zatajeným dychom nasával perlivé snúbiacou vokálnu ekvilibristiku, nie chlad- o dnes predstavuje Edita Gruberová, žiadne koloratúry Rossiniho Rosiny, až po intímnu nú exhibíciu, s emóciou stvárovaného porovnanie neznesie. Unikát. Na rozdiel od piesovú výpove ostatného leta, som hadal charakteru. Polovážna Linda di Chamounix, Callasovej, dokonca bez plagiátoriek. príležitosti sledova Editu Gruberovú v mí- no hlavne Lucia di Lammermoor a tudorov- Lichôtok sa jej ušlo hojne. Absolútna primadona, nikových postavách. Pošastilo sa mi zachy- ské kráovné. Vo Viedni i v Mníchove, kde Edita Veká, Svätá z Bratislavy, Zerbinettissima, ti pražský zájazd Viedenskej štátnej opery sú ovácie postojaky vzácne, bolo hadisko La Gruberova, Kráovná belcanta i koloratúry, s Ariadnou na Naxe (1979) a by svedkom tri- po záverenej výške do pár sekúnd na no- Slovenský slávik. Pravdivé prívlastky. Azda naj- umfálnej Zerbinetty. Prítomnos emigrantky hách. Dojatie vo mne budí Lucrezia Borgia esenciálnejšie ju charakterizoval legendárny v socialistickom eskoslovensku bola pod- v partnerstve so synovsky úprimným Pavlom Opernführer Marcel Prawy: Fenomén Edita. A to mienkou Karla Böhma. O dva roky neskôr, Bršlíkom. v ase, ke netušil o trvanlivosti kariéry rodáky s „devizákom“ vo vrecku, som z viedenského Sedemdesiatka? Na papieri. Naživo žiariaci z bratislavskej Rae (23. 12. 1946). Synoným pre Stehparterru oneskorene, no predsa, zažil jej hlasový klenot, temperamentná mladucha. slovo fenomén je najmenej desa a ha, všetky legendárnu Kráovnú noci. Prešibanos jej Adely z Netopiera môže by akoby šité na Gruberovej mieru. Po páde železnej opony to už šlo ako po mas- školou javiskovej koketérie. Nech takou osta- V tomto medailóniku mi nejde o biogra u. le. Violetta v La traviate, Elvira v Puritánoch, ne, naša Edita Veká! Dovolím si len troška zaspomína na dotyky opä dych berúca Zerbinetta a najmä – po Pavel UNGER

31 ZAHRANIČIE

MNÍCHOV povolaní a lyrizmom, ktorý neskzaval do ostentatívneho pátosu. Z Donizettiho sa pod Veľké dámy francúzskej opery vedením Karla Marka Chichona nestal „raný Verdi“. Subtílny francúzsky esprit nezanikol Žáner veľkej francúzskej opery bol dlho opomínaný. Je preto potešiteľné, že diela, ktoré ani v kolosálnom zvuku objemnej partitúry, stoja v priamej línii s Verdiho operami i s neskoršou Wagnerovou koncepciou hudobnej ktorý by sa mohol postavi medzi javisko drámy, sa už niekoľko rokov úspešne vracajú do hracích plánov nemeckých operných a hadisko. divadiel. Renesanciu grand opéra má na zreteli aj Bavorská štátna opera. Popri Halévyho Nemanželským milencom a milenkám dnes Židovke (1835), ktorá sa na mníchovské javisko vrátila po 85 rokoch počas tohtoročných už žiadna exkomunikácia nehrozí, takže in- letných operných slávností, sa do repertoáru ako prvá premiéra sezóny zaradila po sto triga Favoritky pôsobí tak trochu odažito. Ne- rokoch aj Donizettiho Favoritka (1840). V jesennom bloku boli obe opery uvádzané spo- by jednej z najpôsobivejších mezzosopráno- ločne, divák mal teda možnosť porovnávať. Kým mníchovská Favoritka napriek viacerým vých rol opernej literatúry a šperku každého pôsobivým miestam dokladovala, že jej príbeh je dnes len ťažko vierohodne inscenova- lyrického tenora v podobe árie Ange si pur, nie teľný, príbeh Židovky sa ukázal ako nástojčivejší a stále rezonantný. je vea dôvodov pre inscenovanie tejto opernej lahôdky. Tragika Favoritky fungovala v 19. sto- Dve francúzske opery – jedna od židovského rozmiestnené stoliky. Posmešné popoa- roí len na historickom stavovskom pozadí, skladatea, druhá od úspešného Taliana hovanie ni netušiaceho Fernanda a Léonor ktoré dnes, v ase abstrahujúcej scénogra e, – uvedené v Paríži len v rozmedzí pár rokov, (v iernych svadobných šatách s iernym už sotva rozpáli publikum. nemôžu by napriek ustálenej a špeci ckej dramaturgii (balety, pantomímy, divertimen- tá) rozdielnejšie. Poukazujú nielen na pestros vo vnútri niekdajšieho prominentného ume- leckého druhu, ale aj na relatívnu liberalizá- ciu buržoázie v ase, ke bol Paríž hlavným mestom opery. V pozadí oboch diel stojí historická udalos, hoci v Donizettiho Favoritke doložená len na báze literárnej poviedky. Dobové publi- kum bolo fascinované morálne pikantným sujetom o zavrhnutej Léonor, metrese kráa Alfonza XI. Kastílskeho, aj historickým coleur locale exotickej Kastílie. Príbeh je struný. Pápež hrozí Alfonzovi exkomunikáciou, ak sa ožení s Léonor. Tá, otrávená kráovými prázdnymi submi, spozná v kláštornej zá- hrade mladého novica Fernanda, ktorý sa do nej okamžite zaúbi, mysliac si, že je vysokou dvornou šachtinou. Za víazstvo v ažení proti Maurom odmení Alfonz Fernanda ru- kou Léonor, nevediac, že obaja sa už poznajú. Židovka (foto: W. Hösl) Léonor chce ešte pred svadbou prizna svoje skutoné postavenie na kráovskom dvore. závojom) v zborovej scéne pred svadbou je Podobne ako Amélie Niermeyer vo Favorit- List sa však k Fernandovi nedostane, a tak bizarne ukrutné. Z predpísaného baletného ke, tak aj Calixto Bieito v Židovke vytesnil nevie, že sa žení s kráovou milenkou. Ka- tableaux, ktoré malo pôvodne ilustrova pes- historický, v tomto prípade reálny kolorit tastrofa v podobe odhalenia vyústi do Fer- trý život na dvore kastílskeho kráa, sa stala konkrétnej historickej udalosti koncilu v Kost- nandovho rozkolu s kráom a jeho de nitív- pôsobivá komorná scéna. Alfonz a Léonor nici. Tragédia ako kresanky narodenej, avšak neho návratu do kláštora, zatia o sa Léonor sedia na stolikách, osvetlení len mihotavým ako židovky vychovanej Rachel tematizuje po- v kláštornej záhrade, pátrajúc po Fernandovi, farebným svetlom. Divákovi je oskoro jasné, pri stále aktuálnom náboženskom kon ikte utrápi k smrti. že pár je v kine. Alfonz mimikou a gestami i drastickú drámu osudov jednotlivých postáv, Režisérka Amélie Niermeyer poala dielo komentuje dej, otrávenú Léonor by oividne ktorá vo forme rodinnej tragédie fascinuje skrz kon ikt medzi svetským a sakrálnym, viac potešil rozhovor s kráom. publikum už od antiky. verejným a súkromným. Alexander Müller- Mariusz Kwiecie rozohral v tejto panto- Ríšsky princ Léopold je zosobášený s princez- -Ellmau postavil na scéne obrovské posuvné mimickej scéne svoj herecký nerv, ktorý nou Eudoxie, zamilovaný je však do Rachel. klietky s kultivovanou skleníkovou zeleou, príjemne obohatil jeho elegantný barytón Ke je spolu s Éleazarom štvaná kresan- medzi ktorou stáli štatistky štylizované ako s kultivovaným legátom. Štýlovo honosná ským davom, Leopold ju inkognito zachráni. barokové madony. Dichotómiu vonkajšieho Léonor de Guzman Eliny Garanovej oplývala Neskôr ju navštívi doma, ke sa v prezleení a vnútorného, v diele manifestovanú kon ik- nielen eleganciou, ale aj mrazivou dokonalos- za židovského maliara zúastní na oslavách tom medzi privátnymi emóciami a morálkou ou. Jej mohutný, bezchybne modulujúci mez- pesachu. Šokovanej Rachel sa prizná, že je vynútenou cirkevným zákonom, tak vyjadruje zosoprán znel neoblomne a suverénne aj vo kresanom a prehovorí ju k úteku. Éleazar surový pohyblivý labyrint klietok, za mrežami nále trojhodinového veera. Paradoxne, smr ich prichytí, no Rachel ho presvedí, aby ktorých väzia akési emocionálne priestory Léonor tak pôsobila zvláštne nepresvedivo Léopolda prijal za zaa. Princ sa ale situácie plné surreálnej intimity. – subtílnejšie piána a diferencovanejší výraz zakne a uteie. Rachel sa nechá zamestna Scénogra a však nie je silnou stránkou by hrdinku divákovi priblížili viac. Amerian princeznou Eudoxie, aby tak mohla prenik- Niermeyerovej inscenácie. Emotívnejšie Matthew Polenzani ako Fernand exceloval aj nú do Léopoldovho tajomstva. Poas osláv a presvedivejšie pôsobí psychológia vedenia napriek ohlásenej indispozícii. Jeho metalický víazstva nad husitmi ho Rachel verejne postáv a práca so zborom, ktorý pri jeho ne- lyrický tenor vynikajúco osciloval medzi dra- obviní z nevery so židovkou. Kardinál Brogni prítomnosti na scéne pripomínajú divákovi matizmom hrdinu pochybujúcom o svojom vrhne oboch spolu s Éleazarom do väzenia.

32 12 | 2016 ZAHRANIČIE

Eudoxie uprosí Rachel, aby poprela svoje Vnútorné pnutia a nadasový náboženský zaživa upáli v klietke poliatej benzínom. Ukrut- obvinenie a zachránila tak Léopolda pred kon ikt fungujú aj bez spektakulárnej scéno- nos vo vzahoch postáv ukazuje Bieito „len“ smrou. Brogni chce zase Éleazara primä gra e. Javisku dominuje len vysoký betónový náznakom. Psychický, ale i fyzický teror je však konvertova. Ten rozhorený odmietne a kar- plot, ktorý pripomína múr v pásme Gazy, o to hrozivejší a divadelne úinnejší. dinálovi prezradí, že jeho domnelo mtvu oddeujúci Izrael od Palestíny. Symbolizuje V apríli zaradí tento skvost francúzskej grand dcéru zachránil žid, ktorého pozná. Až v mo- náboženský fundamentalizmus i životné pre- opéra do repertoáru aj bratislavská opera. mente Rachelinej smrti sa kardinál od Élea- kážky, ktoré znemožujú hrdinom vzájomne I ke by prvá národná scéna mohla siahnu zara dozvie, že jeho dcérou je práve ona. rozpozna svoj pôvod. Ich vnútorné drámy i vyššie a poduja sa napríklad na naštudo- Inscenáciu otvára mohutné organové Te stavia Bieito efektne do popredia minucióz- vanie Meyerbeerových Hugenotov, uvedenie Deum. Predchádzajúca pozvona galopujúca nou psychologickou réžiou. Jej projeknou Halévyho Židovky v réžii Petra Konwitschného predohra a všetky zborové tableux i panto- plochou je ponurá a temná kulisa betónovej bude jedným z najvýznamnejším dramatur- mímy ilustrujúce historický spektákel boli steny, ktorá ponúka vea otázok. Odpovede gických poinov ostatných rokov. Treba priví- vyškrtnuté. Bavorský štátny orchester pod si pri tomto múre nárekov musí nájs každý ta, že Slovenské národné divadlo sa tak stane vedením Bertranda de Billyho hral partitúru z divákov sám. súasou európskej renesancie dlhé desaro- s francúzskou ahkosou. Hudobný text s vy- Bez vynikajúco disponovaného ansámblu by ia zaznávaného operného žánru. nikajúcim libretom Eugèna Scriba, zakotvený sa Bieitov inscenaný koncept mohol ahko medzi neskorým Meyerbeerom a raným rozpadnú. Aleksandra Kurzak excelovala Verdim, tkal dirigent do hutnej a pestrej v postave Rachel koloratúrnym sopránom s ob- Gaetano Donizetti: Favoritka tapisérie. V monumentálnom Te Deum je rovským dramatickým nábojom, rovnako tak Dirigent: Karel Mark Chichon Scéna: Alexander Müller-Ellmau divák svedkom rituálu krstu, poas ktorého Vera-Lotte Böcker v postave Eudoxie. Lesklý Kostýmy: Kirsten Dephoff ponárajú deom hlavy do vaniiek s vodou. objemný tenor Roberta Alagnu je pre Éleazara Réžia: Amélie Niermeyer Porozlievanú vodu potom vytierajú židia. ako stvorený. Jeho nároný monológ prednie- Premiéra v Bavorskej štátnej opere 23. 10., navštívené predstavenie 28. 10. Bieito rezignoval na svoje obvyklé divadlo sol s vypätím všetkých síl a s poutenými ry- ukrutnosti a drastický príbeh uchopil v psy- hami v materiáli, o korešpondovalo s exalto- chologickej línii postáv, ktoré sú skompono- vanou situáciou postavy, drásanej kon iktom Fromental Halévy: Židovka vané pozoruhodne neutrálne: ani jedna z nich medzi otimskou láskou a fundamentalizmom Dirigent: Bertrand de Billy nemá vyslovene pozitívny náboj. Éleazar síce svojej viery. Alagna tak pôsobivo ilustroval pre- Scéna: Rebecca Ringst zachránil Rachel z plameov, v osudovom rod Éleazara od štvanej obete k vrahovi. Libre- Kostýmy: Ingo Krügler Réžia: Calixto Bieito momente je však pripravený obetova ju, mo- tom predpísaná poprava Rachel v kotle s vria- Premiéra v Bavorskej štátnej opere 26. 6., tivovaný náboženskou neznášanlivosou. Aj cou vodou by dnes zrejme pôsobila neželane navštívené predstavenie 22. 10. Rachel prahne po pomste. komicky, preto ju kat so skrvavenými rukami

ZŰRICH stelesuje Konstanzinu váše i Belmonteho žiarlivos. Chýbajú aj dialógy medzi hudobný- Bršlík zo serailu mi íslami. Hermannov serail nie je hárem, ale kom- Na najnovšom profilovom albume Pavla Bršlíka s mozartovskými áriami (konečne!) je plikovaný a rutinou otupený milostný vzah. počuť, že nielen Don Ottavio, ale dokonca aj jeho Tamino už nie sú mladí, pekne spievajú- Za jeho ažkými závesmi íhajú nede nované ci chlapci, ale zrelí chlapi s vlastnou hlavou a obrovskou vášňou. Pastelovo sfarbený, na strachy a nevypovedané obavy, stelesnené na- dychu vynikajúco posadený tenor a bezchybná technika i stupendná kultúra spevu však príklad aj Osminom v turbane a so zakrivenou i naďalej zostávajú najvýraznejšími črtami jedného z najvyprofilovanejších mozartov- šabou (sonórny, komický Nahuel di Pierro). ských spevákov súčasnosti. V záverenej scéne v reštaurácii sa Belmonte opä omešká na rande a Konstanze opä ura- Pavol Bršlík z „konzervy“ a bez operného ja- zene zmizne na viska je však iba poloviným zážitkom. V naj- toalete. Chlapi sú novšej zürišskej inscenácii Mozartovho Únosu vraj nepolepšitení zo serailu v réžii Davida Hermanna exceluje a niekedy aj ne- ako mužný a markantný Belmonte nielen skrotní. Podobne hlasom, ale aj gestom. Hermann inscenu- ako historické je Mozartov singspiel ako vzahovú drámu nástroje baroko- z pohadu Belmonteho. Réžia netematizuje vého zoskupenia náboženskú kritiku, neinscenuje ani stret La Scintilla, ku kultúr islamského a kresanského sveta. Cel- ktorým si ani nie kom v súlade s komplexnou hudobnou kres- tridsaroný diri- bou psychológie postáv destiluje z príbehu gent Maxim Eme- emocionálny virvar milostného trojuholníka lyanychev budoval Únos zo serailu medzi Belmontem, Konstanze a Selimom, (foto: T+T fotografie/T. Dorendorf) vzah len postupne. zatia o Pedrillo a Blondchen sú dvojníkmi ústredného páru. ako na Konstanze (famózne trblietavá a ko-

Žiarlivostnú scénu zo zaiatku tretieho dejstva ketná Olga Peretyatko) dolieha Selim v podobe Wolfgang Amadeus Mozart: Únos zo serailu prekladá Hermann efektne hne na zaiatok prešediveného atraktívneho pädesiatnika Dirigent: Maxim Emelyanychev inscenácie do prostredia luxusnej reštaurácie. v ležérne rozopnutej iernej košeli. Spolie- Scéna: Bettina Meyer „Hovorí sa, že si milenkou pašu Selima,“ vyí- hajúc sa na naratívny náboj kongeniálnej Kostýmy: Esther Geremus Réžia: David Hermann ta Belmonte Konstanze, ktorá mu napaprená Mozartovej hudby, je Hermannov Selim nemý. Premiéra v Opernhaus Zürich 6. 11. 2016, chrstne do tváre vodu z pohára a urazená sa Bruselský taneník a herec Sam Louwyck ho navštívené predstavenie 20. 11. zamkne na dámskej toalete. Okno v zadnej artikuluje len ladnou, nevtieravou tanenou stene reštaurácie sa otvorí a Belmonte sleduje, choreogra ou, a tak bez konkrétnych slov Dvojstranu pripravil: Robert BAYER

33 ZAHRANIČIE

VIEDEŇ a dlouhých árií, slouží textu a ukazuje Salie- riho mistrovství a cit pro vedení hlasu v du- Shakespeare v Theater an der Wien chu Gluckovy reformy. Ruku v ruce s ní jde przraná instrumentace, orchestr je obsazen 400. výročí narození Williama Shakespearea se odrazilo nejen na plakátech činoherních pevážn smyci tak, aby nepehlušil zpváky, divadel, ale inspirovalo i řadu operních scén. Mezi ty nejinvenčnější se zařadilo Theater recitativy doprovází kladívkový klavír. an der Wien, které jubilantovi věnovalo stylově různorodý a dramaturgicky výjimečný Stedem dvouaktové opery jsou dva manžel- program. Zde recenze alespoň tří inscenací. ské páry – Fordovi a Slenderovi. Krom nich komický, namyšlený, sebestedný a tlustý Anno Schreier: Hamlet -Symphonie Orchestr pod taktovkou Michae- Falstaff, ze kterého si spolenost utahuje pro la Bodera zahrál barevnou, dramatickou parti- jeho životní styl a vzezení. V samotném zá- (premiéra 14. 9., navštívené pedstavení 18. 9.) turu Anno Schreiera s nasazením a bezchybn vru z nj udlá obtního beránka, aby sama ve všech jejích odstínech a nesách. Kostýmy sob nemusela nastavit zrcadlo za skutky, Patrn žádná divadelní hra není tak proslave- i scéna (Johannes Leiacker) nebyly nikterak které jsou Falstaffovy vyítány, a kterých se ná jako Shakespearv Hamlet. V pepracování nápadité, režie Christofa Loye šla po píbhu pitom sama dopouští. Vné téma o bigot- libretisty Thomase Jonigka není ale princ a psychologii postav. ní spolenosti, které lze hrát v každé dob. dánský ústední postavou. lenové královské Falstaffv sluha Bardolf se rodiny se motají a proplétají v uzaveném bhem veera promní ve kruhu vzájemných vztah, jde tu o jakousi strjce osud, zrádce svého psychologickou sondu i studii rodinných, pána, pomalu až s me stofe- pípadn spoleenských vztah. Hamlet je zde lovskými rysy. prezentovaný jako bloudící, nezralý mladík, Režisér Torsten Fischer který neví, co sám se sebou a tím ani se sebou uvedl operu v dekoracích vzhledem k druhým. Je nejistý, závislý na souasné britské královské matce (balancující mezi láskou synovskou rodiny a v souladu s lib- a partnerskou), pozdji na Ofélii – prostitutce, retem rozehrál komedii která nco mla prakticky se všemi postava- s tragickými prvky. Úkol to mi. Zpoátku panovaná matka se v závru nebyl jednoduchý, vzhledem nechá zotroit novým manželem – vrahem k celkem 82 rozdílným ís- svého muže, Hamleta i Ofélie –, jen aby se lm, ve kterých se neustále udržela u moci. Její syn je mrtvý, ale ona mní nálada, atmosféra v sob nosí nové dít. Výrazná je i postava i prostedí. Figury se pe- knze – karikatura patolízala, pro kterého je vlékají k „nepoznání“, nap. služba u dvora dležitjší než služba Bohu. žárlivý manžel Mr. Ford se Celé dní sarkasticky, pragmaticky a suše ko- objeví jako tajný agent Ja- mentuje duch Hamleta-otce. Sbor, na zaátku mes Bond, hnaný žárlivostí a na konci vystupující v alžbtinských kostý- až k sebeztrapnní. Kostýmy mech jako antický chór/pozorovatel a komen- mní i sbor (Arnold Schön- tátor, v prbhu veera vymní kostýmy za berg Chor, sbormistr Erwin soudobé a s knihou v ruce odzpívá slavné „to Ortner), který v této opee be or not to be“. nepijde zkrátka a tvoí Hamlet je Schreierovým sedmým scénickým dležité spoleenské pozadí dílem a souasn tetí velkou operou. Jeho píbhu. Jednoduchá, ve hudba je dramatická, místy až znan po- svých liniích istá, pitom pisná. Svým zpsobem by mohla fungovat nápaditá a jasná byla scéna i sama za sebe. Formáln, instrumentan Vasilise Trianta llopou- i co do invence je opera dobe vystavna, by lose, v pozadí s obrovskou Falstaff se nejedná o žádnou modernu, spíše o tra- (foto: H. Prammer) fotogra í srden se smjící diní zpsob ztvárnní hudebního dramatu. královny Alžbty a jejího Tradiní je i obsazení orchestru. Autory operního Hamleta vedl dobrý úmysl manžela prince Philipa. Pod do detailu dota- Celý tvrí tým vídeské svtové premiéry byl poukázat na vyprázdnnost a zkorumpovanost žené kostýmy se autorsky podepsal Herbert perfektn sehraný. Neuviteln herecky vyba- dnešního politického i spoleenského života Schäfer. Pirozen zakomponovaný a s d- vení zpváci zazpívali/zahráli skutené drama, a na stále silnji se šíící téma hledání vlastní jem ladící byl i svtelný design pod vedením pln ponoeni do psychologie postav. Vyzdvihla identity, sama sebe a své role ve spolenosti. Torstena Fischera a Ralfa Sternberga. bych zejména ženské role: Gertrudu v podání A tady mám pocit, že autoi zstali v pli cesty. Akademie für Alte Musik Berlin odvedla pod Marlis Petersenové a Ofélii Theresy Krontha- Nedávají odpov, nadji, neukazují cestu, ko- taktovkou René Jacobse skvlou práci (nap. lerové. Rovnž výborný byl André Schuen jako nec zstává bezvýchodný a otevený. se samozejmostí a šarmem na kladívkový Hamlet – napl v mnohém nedozrálý mladík, klavír doprovázené recitativy – Sebastian napl muž a budoucí král. Své role pesvdiv Antonio Salieri: Falstaff Wienand). Obsazení všech postav bylo vyni- ztvárnili i Bo Skovhus jako slabošský, ale o to kající a pedevším vyrovnané, herecky mi- více mocichtivý Claudius, Kurt Streit jako ko- (premiéra 12. 10., navštívené pedstavení 16. 10.) moádn nadané a sehrané. Herecký projev mický knz a Jochen Kowalski v mluvené roli byl tak samozejmý, že bychom si snad ani Hamleta-otce. Skvlou práci po pvecké strán- Notový materiál Salieriho Falstaffa, vbec první- nevšimli, že jde o operu. Falstaff Christopha ce odvedl Arnold Schönberg Chor (sbormistr ho zhudebnní Shakespearovy komedie, pipra- Pohla a Bardolf Roberta Gleadowa výten Erwin Ortner), i když na scén v porovnání vil na základ skladatelova autografu speciáln rozehráli partii „smšný pán versus mazaný s rozervanými a doslova inoherními výkony pro tuto inscenaci dirigent René Jacobs. sluha“ a pipravili pdu pro šibalské herecké pvc psobil ponkud staticky. ORF Radio- Hudba je svží, jednoduchá, prostá koloratur kreace obou dam – Mrs. Ford Anett Fritsch

34 12 | 2016 ZAHRANIČIE

a Mrs. Slender Alex Penda. Tragikomická po- bezasových kostým a ervenoerné scény byl Aaron (Lady Macbeth). V roli Banca se objevil stava Mr. Forda padla na Maxima Mironova. Johannes Leiacker. Štefan Kocán. Škoda, že part je tak malý a ne- Ve všech složkách této inscenace byly Macbeth je krvavé, temné dílo o touze po moci mohli jsme se déle tšit z nádherné barvy jeho pítomny lehkost, pirozenost, vtip a radost. a jejím udržení za nejvyšší cenu. Je hrou o lid- hlasu. Pedstavení se jednoduše povedlo. ských slabostech a bezohledném egoismu, který Jakkoliv jsou výkony hudebních tles v Thea- se nakonec obrátí proti vlastním a dovede je ke ter an der Wien vždy špikové, tentokrát se Giuseppe Verdi: Macbeth zkáze. Ozve se svdomí – duchovní aspekt kaž- orchestr Wiener Symphoniker s dirigentem dé lidské bytosti. Z celé hry by ml bhat mráz Betrandem de Billym moc neukázal: dopro- (premiéra 11. 11., navštívené pedstavení 15. 11.) po zádech. Každý z nás má v sob ego, které jej vázel laxn, rutinn a bez zájmu. neustále pokouší, rozumov zdvoduje, lichotí Problémem mnoha dnešních inscenací je Verdiho Macbeth zaznl v Theater an der Wien a svádí. Závrená kadence – smrt Macbetha prvotní efekt, šok, nahota, sex na scén, zasa- ve dvojím obsazení a ve dvou verzích. První a jeho ženy – by proto mla být katarzí a odm- zení do soudobého kontextu, mnohdy za kaž- z nich je vydání z roku 1865 a druhé je z téhož nou za prožitou hrzu. To ml Verdi na mysli dou cenu. Co se na jevištích zídkakdy vidí, je roku, ale s nále z roku 1847. Režie Rolanda v pepracovaném nále opery. Nicmén, v in- celistvé uchopení díla v jeho hloubce, a pe- Geyera vnesla do inscenace nkolik zajímavých scenaci jsme tyto protipóly ve své intenzit ne- devším istý jevištní tvar ve všech složkách, prvk. Nicmén, píliš mnoho dobrých složek prožili, i když hrzných moment bylo dostatek. výtvarné, hudební i herecké/pvecké. nebo nápad ješt nemusí zaruit kvalitu. Nap. Napíklad na zaátku 3. djství, kdy Macbethem Theater an der Wien slaví v letošním roce hned na zaátku po vyhrané bitv se dstojníci zmítají noní mry a zjevuje se sbor arodjnic, desetiletí své existence a za tu dobu se vypro- baví ve varieté, kde sbor arodjnic, obleených použil režisér projekce oživených obraz Hie- lovalo v jednu z nejlepších operních scén. napl jako muž, napl jako žena (vetn úesu ronyma Bosche (video David Haneke). Úžasný Shakespearovský rok uctilo mnoha zajíma- a vous na pli oblieje), psobil svým tancem efekt ale ve své velikosti a naturalismu spíše vými projekty a inscenacemi, vetn zakázky i celkovým projevem spíše rozpait, keovit znechucoval, než budil hrzu. soudobé opery. A že se obas i mistr tesa (choreogra e Peter Karolyi), stejn jako nahá, Titulních rolí se v provedení, které jsem vidla, utne, je normální a lidské. plešatá, potetovaná sólo arodjnice. Autorem zhostili Roberto Frontalli (Macbeth) a Adina Lenka NOTA

OLOMOUC tivalu duchovní hudby stále chybí. Bohužel, volba místa a pedevším kapely František Podzimní festival duchovní hudby 2016 Kop Quartet nebyla dobrá. Koncertní prostory na Klášterním Hradisku jsou akusticky velmi Již po třiadvacáté se letos na přelomu září a října uskutečnil Podzimní festival duchovní pívtivé. Proto se zprvu zdálo, že pipravené hudby Olomouc. Posluchačům se tak otevřely dveře několika svatyní i koncertní prostory mikrofony a reproduktory budou teba pouze na Klášterním Hradisku. pro televizi Noe, která koncert natáela. Ne- bylo tomu tak. František Kop Quartet byl na- Olomoucký festival si bhem letitého fungo- více vnímat starou, pouenou interpretaci, zvuený a hned v úvodních tónech se musel vání vybudoval širokou, nicmén konzerva- bylo by vhodné zacházet více do detailu: lépe poslucha zhrozit z pedimenzovaného zvuku. tivní posluchaskou základnu. Snaha o rozbití uvažovat o prostorách, lépe komunikovat S ním peci komorní tleso nemže dále pra- zažitých stereotyp se tak znateln promítla s interprety, aby samotný výstup a snaha covat, nemže posluchai nabídnout nco ze i do letošní programové nabídky. Soudobá du- obou stran (poadatele a interpreta) nabídla sebe, nemže mu dovolit skladbu prožít, ani chovní tvorba, jazz a stará hudba – to je to, co koncovému píjemci kvalitní a posluchasky dosáhnout estetický hudební zážitek. Franti- mžeme v posledních letech na Podzimním pívtivý zážitek. šek Kop Quartet tak pedstavil pouze nevkus- festivalu duchovní hudby Olomouc slyšet. Zcela opan tomu bylo 6. 10., kdy Ensemble ný hluk. Celý koncert jsem pemýšlela, kde se Festivalová nabídka je každoron také obo- Inégal pod vedením Adama Viktory prezen- stala chyba. Intimní Suita for Mr. J. Coltrana hacována eskými premiérami. V minulosti tovali Zelenkovy Psalmi vespertini II. Tém totiž pedpokládala jakési rozjímání ty ná- tak zaznla napíklad díla Gaetana Donizet- perfektní provedení uzavel neuvitelný vý- stroj: saxofonu autora díla Františka Kopa, tiho Messa di Gloria e Credo (HŽ 12/2015) a Ca- stup tenoristy Tobiase Hungera a sopranistky klavíru Petra Maláska, basové kytary Mar- milla Saint-Saënse Requiem. Objevují se také Lenky Cafourkové uricové. Oba pedvedli tina Lehkého a bicích Pavla „Bady“ Zboila. velká vokáln instrumentální díla pevážn brilantní, bezchybné a emotivní výkony. Kopova skladba je inspirovaná siln duchovn z 19. a 20. století, komorní koncerty rozma- Pedevším Magni cat Lenky Cafourkové byl zameným opusem Johna Coltrana A Love nitého nástrojového seskupení a stylových bez jediného zakolísání: plný afekt, obdi- Supreme. Z dramaturgického hlediska by se období. Letošní roník pedstavil díla starých vuhodného hlasového rozsahu i zvukových tato ást programu dala pochopit. Ale pro mistr rzných stylových období a rzných efekt. Tžko se dohadovat, co bylo píinou zde koncert neskonil a následovala druhá úrovní prezentace. menší návštvnosti tohoto výjimeného ást, která se skládala z klasických jazzových koncertu. Mohl být dvod to, že abonenti už standard, klubových skladeb a pídavk ve Bach versus Zelenka slyšeli první ást cyklu Zelenkových nešpor stylu funky? loni se stejnými interprety? Nebo nepíznivé Letošní experiment dle mého názoru nevyšel, Zahajovací koncert (25. 9.) patil baroknímu poasí (ten den vydatn pršelo)? Každopádn i pesto, že publikum koncert ocenilo velkým ansámblu Musica Florea pod vedením Mar- ti, kteí nepišli (teba pod dojmem z Bacha), aplausem a vyžádalo si nkolik pídavk. ka Štryncla, který uvedl Bachovu Mši h-moll prohloupili. V eském jazzovém prostedí ale existuje ada BWV 232 v komorní podob. Zámr provést interpret, kteí by se zadáním poadatele velké dílo v této verzi byl jist progresivní Jazz ano, ale takhle ne zabývali mnohem dstojnji a pedevším by myšlenkou, nicmén se nabízela otázka, posluchai nabídli opravdu nezapomenutelný zda prostory svatomichalského chrámu Když jsem na programu festivalu vidla, že duchovní zážitek. byly pro tak malé obsazení dobrou volbou. v sobotu 8. 10. vystoupí eská jazzová legenda Barokní polyfonie Bachova díla se totiž stá- František Kop, byla jsem nadšena. Velmi Konec dobrý všechno dobré vala nesrozumitelnou už v nkolika adách pozitivn totiž hodnotím snahu poadatele od oltáe. Pokud ml zahajovací koncert festivalovou nabídku „zesouasnit“ a piblížit Velké nále probhlo v sobotu 15. 10. v Dómu pesvdit olomoucké publikum, aby zaalo mladšímu publiku, které na koncertech fes- sv. Václava. 9. symfonie d moll Ludwiga

35 ZAHRANIČIE

van Beethovena zaplnila kostelní prostory tajemn pak psobil nástup eského lhar- událostí letošního festivalu. Zaazení po- tém k prasknutí. Moravská lharmo- monického sboru Brno pod vedením Petra slední Beethovenovy symfonie do programu nie Olomouc za ízení dirigenta Jaromíra Fialy, který se doslova vynoil ped tetí festivalu mohlo zprvu psobit jako jisté klišé. M. Krygela pedvedla stoprocentní výkon. vtou ze tmy, z prostoru presbytáe. Sbor, Avšak – možná i díky historickým souvislos- Velkolepost svatostánku pak jen znásobila sólisté a orchestr výborn reagovali na poža- tem Beethovena a Olomouce – byl závrený sílu a zvuk tlesa. Do zadního traktu chrá- davky dirigenta, který se postaral o strhující koncert nezapomenutelným de lé tiadvacá- mu dolétl zvuk sice s malým zpoždním, hudební i vizuální zážitek. Krygel totiž u di- tého roníku Podzimního festivalu duchovní ale i tak pesn, takže i poslucha v zadních rigentského pultu tém aroval a jeho pojetí hudby v Olomouci. lavicích ml možnost si vše náležit užít. Až této slavné skladby se stalo neopakovatelnou Pavlína PŘIBILOVÁ

PRAHA tra so sólovým klavírom. Bolo by zaujímavé porovna zvukový výsledok v prostredí, ktoré by Zrodené z peny kontrakultúry bolo voi dielu akusticky prajnejšie. Druhá as koncertu patrila svetovej premiére Ôsmy ročník pražského festivalu súdobej hudby Contempuls si predsavzal priniesť opusu Jana Trojana s tajomným názvom 3107 do čiastočne izolovaného českého prostredia známu i menej hranú hudbu súčasnosti mil blízkosti (2016) a dielu Symphony: Daar a ambiciózny počet svetových premiér. Otvárací koncert 11. 11. naplnil tento zámer kom die Alibama (2010), ktorého autorom je v každom ohľade. renomovaný, v Írsku žijúci juhoafrický skla- date Kevin Volans (o. i. žiak Karlheinza Stock- Dramaturgia koncertu stála na kontraste dzajúcich troch dekád uchopil poueným hausena). Kým Trojanova skladba ponúkla menších koncentrovaných diel a väšieho, a citlivým spôsobom. efektné aktualizácie inštrumentálnej výbavy tematicky komplexného opusu. Skladby Veer otvorila meditatívna skladba To the klasického orchestra, Volansova symfónia, v priebehu veera prešli od ustálených gu- Headland (1995) od japonského skladatea Joa ktorú autor popísal ako „prostú juxtapozíciu ratívnych zvukových procesov k asymetricky Kondoa, založená na rozširovaní harmonickej rôznych orchestrálnych textúr“, bola pôso- rozvíjanej, až naratívnej hudbe. Poskytli dô- hbky v rámci jednotvárnej formálnej kostry. bivým vyvrcholením programu pre svoju kaz nielen o štýlovej rozmanitosti súasnej Nasledujúci Koncert pre klavír a orchester . 2 nepredvídatenos, protitendennú formálnu svetovej tvorby, ale aj o tom, že zvolené diela „La Mattina“ (2009) od popredného dánskeho stavbu a energický záver. vychádzajú z autonómnej tradície ostatných skladatea Benta Sørensena predstavil koncep- Moderátor podujatia v úvodnom príhovore rokov a nie sú iba dekonštrukciou tradiného ne i v jednotlivých zložkách ra novaný tvar, parafrázoval novinový titulok „Donald Trump hudobného jazyka. s paralelným znením viacerých hudobných sa zrodil z peny popkultúry“ – vztiahol ho Spoloným znakom všetkých uvedených diel priebehov v rôznych nástrojových skupinách. k hodnotám festivalu Contempuls ako plat- bolo ich viac i menej klasické nástrojové Koordinácia oddelených rytmických vzorcov formy pre inú, opane smerujúcu a nekom- obsadenie. Mozartovský orchester Prague medzi klavírom (intuitívny britský sólista promisnú kultúru. Hudobné okamihy otvá- Philharmonia pod vedením Mariána Lejavu Jonathan Powell) a hrámi orchestra však bola racieho koncertu mu dali za pravdu. Otázkou vyformoval špeci ckú farebnos diel dôsled- náronou výzvou. Pod obasnými problémami zostáva, i je správne túto „kontrakultúru“ nou súhrou a atypickým používaním nástro- sa zrejme podpísal aj stage management v La vytláa iba na miesta podobné La Fabrike jov. A hoci nejde o súbor zameraný na súdobú Fabrike (netradiný priestor kultúrneho stre- (hoci ide nepochybne o prestížny a skvelou hudbu, akým je napríklad renomovaný Pra- diska vznikol prestavbou starej továrne): tvar atmosférou nasýtený priestor) a len na úzko gue Modern (patril mu záverený festivalový plochy vyhradenej pre interpretov nezodpove- špecializované festivaly. koncert), repertoár naierajúci do predchá- dal potrebám priestorovej organizácie orches- Dominika MORAVČÍKOVÁ

MNÍCHOV až dostal chu vypou si v jej naštudovaní aj ostatných 106 Haydnových symfónií. Prvú Všestranná Barbara Hannigan as veera zavšila áriou Anne Trulove „No Word from Tom“ zo Stravinského opery The Sú dirigenti, ktorí sú majstrami v udávaní taktu. Pevne zvierajúc paličku, maľujú nad Rake’s Progress, ktorú vyfarbila lesklými, hlavami orchestra tempové znaky. No a potom sú takí, ktorí sa o prehľad v orchestri metalickými, podchvíou až technokraticky starajú skôr elegantnými „tanečnými“ figúrami. Taktovku nepotrebujú, dielo a jeho zvuk monochromatickými odtiemi, vystihujúci- štruktúrujú svojou charizmou a silou osobnosti. mi oklamanú hrdinku. Druhú as koncertu rozvírila svižnou predohrou k Rossiniho ope- Barbara Hannigan patrí k najcharizmatickej- vú beštiu“. Svojmu druhému mníchovskému re La scala di seta a vzápätí auditórium opä ším a najvšestrannejším operným umelky- dirigentskému vystúpeniu (prednedávnom oarila vokálnou virtuozitou. Dramaticky niam súasnosti. Orchester Bavorskej štátnej úspešne skrotila Mníchovských lharmoni- vypichnutá bodovým svetlom, sediac v pur- opery pozná najmä pohadom z javiska. Ako kov) dodala decentný dramatický punc. A to purovom kresle, obleená len v dlhej bielej Marie v Zimmermannových Vojakoch sa nielen ako spevácka sólistka veera. Na vo- košeli, v Beriovej Sequenze III pre soprán svojím tvárnym sopránom schopným belcan- kálnu monódiu pre soprán Djamila Boupacha naplno predviedla svoj dramatický potenciál tového spevu i charakterovej zvukovej kresby od Luigiho Nona na text španielskeho lyrika i výrazové registre svojho vysokého soprá- hudobno-divadelnej postavy 20. storoia po- Jesúsa Lópeza Pacheca, ktorej programom nu. A hoci záverená suita zo Stravinského dieala na úspechu predvlaajšej mníchovskej je rovnomenná bojovníka za slobodu poas baletu Pulcinella na Pergolesiho hudobný produkcie pod vedením Kirilla Petrenka (HŽ Francúzsko-alžírskej vojny, nadviazala bez materiál nebola štýlovo presná (tempovo ne- 7-8/2014). Tentoraz sa však postavila na elo prestávky Haydnovou 49. symfóniou f mol, konzistentná Tarantella) a ukázala, že spie- Bavorského štátneho orchestra – v druhom známou ako „La passione“. Od prvej ponurej vanie ide Hanniganovej predsa len lepšie, akademickom koncerte sezóny (25. 10.). Ani vety Hanniganová formovala tmavý zvuk tento veer sa vaka ambicióznemu progra- v programe, ktorého odvážna dramaturgia mníchovského orchestra tak, akoby išlo mu i jeho predvedeniu zaradil k najpozoru- atraktívne prepojila klasiku s neoklasikou, o opernú predohru. Repetície vygradovala hodnejším koncertom ostatných rokov. však v sebe Hanniganová nezaprela „javisko- s diferencovanou dramatickosou – lovek Robert BAYER

36 12 | 2016 ZAHRANIČIE

BRNO Modrofúzov zámok (1911) a Oakávanie (1909) sa režisérovi Davidovi Radokovi podarilo Janáček a Janáček… a ďalší skbi vo vzácne zmysluplnej, divadelne nes- mierne úinnej vzahovej štúdii. V Modrofú- Piaty ročník medzinárodného divadelného a hudobného festivalu Janáček Brno 2016 sa zovom zámku sa, odsúvajúc stenu za stenou, stal exkluzívnou prehliadkou najrozmanitejších umeleckých pohľadov na dielo morav- Judith prepletá temným labyrintom Modro- ského majstra i jeho kompozičných súpútnikov. Počas dvanástich dní (7. – 18. 10.) sa fúzovej duše (scéna Martin Chocholoušek). v dvanástich brnianskych sálach odohralo dvadsaťpäť predstavení a koncertov. Drama- No kým muža vynútená spove oslobodzuje, turgicky skvele zostavený, marketingovo príkladne spromovaný, divákmi závideniahodne žena sa stáva jeho spoluvinníkou a zárove navštívený maratón budí obdiv a – prečo nepriznať – trošku aj závisť. obeou. S každým odhaleným tajomstvom stráca Judith kus krásy a sviežosti: biele V trojkmennej programovej orientácii (opera, Ak by Káti Kabanovej prospelo o osi viac svadobné šaty sa postupne kropia krvou zborová tvorba, žánrové presahy Janákovho drámy, norimberská inscenácia Z mtveho a rozpadajú na franforce. Tesne pred nále diela) vyvolali najväšiu pozornos divákov domu (premiéra v marci 2016) jej chvíami prerastie poziný mužsko-ženský súboj do i kritiky tri operné inscenácie: Káa Kabanová servírovala až nad hlavu – nielen vo zvuku prudkej hádky a duševný labyrint sa opä v už legendárnom divadelnom zhmotnení (opulentné naštudovanie Marcusa Boscha, uzatvára v klaustrofóbnej temnote, akoby Roberta Carsena, Z mtveho domu v podaní volumenózne hlasy interpretov), ale predo- ich chcel oboch pochova. Judithina žiarlivá hosujúceho súboru z nemeckého Norim- všetkým v obraze. nástojivos láme Modrofúzovu lásku k nej. bergu a dvojtitul pozostávajúci z Bartókovho Za poslednými Modrofúzovho zámku a Schönbergovho Oa- dverami mužovej kávania, ktorý je koproduknou inscenáciou mysle sa ukrýva Opery Národného divadla Brno a divadla izba s Judithiný- v Göteborgu. mi rezignovane Robert Carsen režíroval v novom miléniu akajúcimi pred- pestrý výber z Janákových opusov (Jej pas- chodkyami: do torkya, Káa Kabanová, Príhody líšky Bys- sivej komôrky troušky, Vec Makropulos, Z mtveho domu). spomienok posie- A keže všetky inscenácie prebrali viaceré la Modrofúz aj tú, operné domy, dostali sa k desatisícom di- ktorej budú patri vákov naprie Európou a ich javiskový život jeho noci. dodnes trvá, Carsenovi právom patrí štatút Schönbergovskú „mienkotvorného“ janákovského režiséra. as veera kon- Jeho prístup k Janákovmu dielu by sa dal cipoval Radok zhrnú mottom: žiadna reinterpretácia, „len“ ako predhistóriu dôsledná interpretácia. Presne taká je aj Káa bartókovskej: Káťa Kabanová Kabanová (pôvodná premiéra v Antverpách, (foto: I. Nevoralová) Oakávanie je 2004): vizuálne krásna, emocionálne krehká blúznením jednej inscenácia pretkaná itatenými, nie však pr- Známy katalánsky režisér Calixto Bieito zo žien v sieni Modrofúzových spomienok, voplánovými metaforami. Janákovmu presvedeniu „V každém tvoru ktorou – podobne ako Judith – zmieta- Poas predohry sa divákovi otvára pohad na jiskra boží“ zjavne neverí. Dozorcovia i väzni jú pochybnosti a žiarlivos. Jednoduchý vodný cintorín Kátiných predchodký. Biele v jeho inscenácii sú bu skrz-naskrz sadis- a predsa (i práve preto) geniálny nápad dal bludiky sú nielen predtuchou neodvratného tickí, alebo sa na brutalitách aspo priživujú opodstatnenie dramaturgicky netradiným konca tragickej hrdinky, ale tiež – ako je to (radšej povzbudzovaním podpori týranie operným dvojikám. Po hudobnej stránke u Carsena zvykom – funknou a užitonou druhých, než sa ocitnú na ich mieste). Slabší vyšlo Oakávanie s charizmatickou, nes- zložkou predstavenia. Ich nežné ruky stavajú jedinci nemajú šancu na prežitie: Aljeja sa po mierne muzikálnou Katarinou Karnéuso- z drevených dosiek, o pokrývajú vodnú hla- skupinovom znásilnení v útrobách vrtuníka vou o osi lepšie než Modrofúzov zámok, ob- dinu, cestiky determinujúce pohyb postáv: (vizualizácia Janákovho symbolu mocného sadený herecky mimoriadne disponovanou, osud je urený, cesta mimo lávok vedie do orla) zvíja na scéne s krvácajúcim konení- farebne a volúmenom však trochu poddi- záhuby. Pre Káu však smr znamená vykú- kom, Gorjanikov je opakovane ponižovaný, menzovanou dvojicou Anders Lorentzson penie. Do vody nepadá, iba do nej pokojne divadelná pantomíma sa zvrháva do porno- – Katarina Giotas. Aj domáci orchester pod vchádza a ostáva leža na hladine s rozpätý- gra ckých homosexuálnych orgií. Javisko sa vedením Marka Ivanovia prekvapivo vy- mi rukami: živá výitka udskej bezcitnosti plní mtvolami a jedinou slobodou je smr: ažil zo Schönbergovej partitúry viac drámy (Kabanicha), zbabelosti (Boris) a slabošstva omilostený Gorjanikov umiera s úsmevom a kontrastov než z bartókovskej inštrumen- (Tichon). Brnianskej Káti Kabanovej chýbalo na tvári, zákerne skolený gukou od chrbta. tane farebnej palety. k dokonalosti už iba sýtejšie hudobné napl- Ak mal Bieito v úmysle inscenova peklo, Festival Janáek Brno 2016 ponúkol na malej nenie. Titulná hrdinka v podaní Pavly Vyko- podarilo sa mu to dokonale. Preo sa však asovej ploche mnoho informácií i zážitkov: palovej bola vokálne až príliš lyrická a trojica prostredníkom ideí kultúrnej revolúcie ni- v divadle metaforickú štylizáciu, krutý na- tenorov (Magnus Vigilius – Boris, Gianluca hilizmu stal práve humanista Janáek, to je turalizmus aj psychoanalytickú vzahovú Zampieri – Tichon, Petr Levíek – Váa) ob- ažké pochopi. štúdiu, v hudbe viacero kvalitných výkonov. as farebne splývala. Zato pre Varvaru si ažko Popri tvorbe Leoša Janáka sa do programu Predovšetkým však vyslal dôležitý odkaz: predstavi lepšiu predstaviteku, než krásnym festivalu dostali aj opusy jeho súasníkov. Umenie – nielen to Janákovo – stále žije, tmavým mezzosopránom vybavenú Lenku Vaka inšpiratívnej idei konfrontova poeti- inšpiruje i priahuje, takže stojí zato investo- ermákovú, charakterovo presnou Kabani- ku diel skomponovaných zaiatkom 20. sto- va do energiu, um... a v neposlednom rade chou bola Eva Urbanová. Orchestrálna kon- roia obohatila repertoár Národného divadla nancie. cepcia Ondreja Olosa, zohadujúc prítomné Brno skvelá bartókovsko-schönbergovská Michaela MOJŽIŠOVÁ vokálne typy aj Carsenovu divadelnú koncep- dvojinscenácia. Hudobne kontrastné, ide- Text je výstupom grantového projektu ciu, sa niesla primárne v lyrickom duchu. ou však v mnohom podobné jednoaktovky VEGA 2/0143/16

37 RECENZIE

2008–2014. Po úvodnom organovom aj hudbe západnej tradície. Organový zoskupenia dokážu v porovnaní so swin- klasika prológu postupne zaznievajú re exie part citlivo stvárnil Stanislav Šurin, na govým big bandom i tradinými menšími jednotlivých zastávok Krížovej cesty plechových dychových nástrojoch a tym- telesami (kvarteto, kvinteto, sexteto) z pera francúzskeho básnika v preklade panoch hrali maarskí hosujúci umelci. odpúta pozornos od dynamickosti a ryt- Karola Strmea prednášané Jozefom Slovenské publikum už po dve desaroia mického temperamentu jazzu a vnies Šimonoviom. Po každej nasledujú so záujmom a nadšením prijíma umenie do hudby nové atribúty. Hudba potom organové meditácie, inšpirované emó- amerického organového virtuóza Davida prináša iný zvuk, iné farby a harmónie. ciou, ktorú daný text v organistovi di Fiore, hoci tento umelec svojím asto Album, ktorý som s chuou dopoúval, zanechal. Cyklus charakterovo kontrast- neštandardným interpretaným poatím musím oznai v pozitívnom zmysle slova ných improvizácií je zjednotený dvoma tradinej organovej literatúry podnecuje ako romantizujúci, miestami impresio- témami: prvou je stará eská cirkevná v odborných kruhoch vášnivé polemiky nistický, až nežný. Aj v skladbách, kde sa piese Kristus píklad pokory a druhou o miere a hraniciach použitých interpre- rozohrá vemi otvorené fusion s prvkami 8-tónový motív udskej zloby a nená- taných výrazových prostriedkov (re- free jazzu a dynamických erupcií, sa autor visti. Posledná improvizácia je vonejšie gistrácia, artikulácia, tempá, dynamika, napokon vráti k „peknému“. Cathedral Organ Festival koncipovanou fúgou na druhú tému, tektonická interpretaná výstavba diel) Korene dnešného hudobného prejavu Bratislava Edition do ktorej zaznieva uvedený chorál ako – a to najmä vo vzahu ku štýlu hraných Formaneka (1958) by som asi hadal Improvisations on Via cantus rmus. V sprievodnom booklete skladieb. Záznam jedného z jeho koncer- u Gilla Evansa – slávneho aranžéra Mile- crucis by Paul Claudel nájdeme okrem textu interpreta aj slová tov v bratislavskom Dóme sv. Martina sa Davisa (Porgy and Bess, Sketches of M. Bako Stanislava Šurina, z ktorých je vhodné (29. 8. 2013) prináša CD s názvom Spain, 1959). Evans bol priekopníkom, Tribus Musicae 2015 zacitova: „... katedrálny organ Geralda Recital of David di Fiore. Nepopieratenú ktorý spájal hudobné nástroje bigbandu Woehla, postavený v roku 2010 (...) hrásku virtuozitu prezentuje organista s orchestrálnymi (harfa, lesné rohy, v kombinácii s Martinovými výnimo- v dielach renesancie (Tielman Susato), fagoty...) svet klasickej a lmovej hudby nými improvizanými a interpretanými rokoka (Michel Corette: Grand Jeu so súasným jazzom 50. rokov 20. sto- schopnosami uinili z bratislavskej s efektmi hromu a búrky) i jazzom inšpi- roia. Ak mám oznai hudobníka, ktorý katedrály na istý as miesto, kde úrove rovaných skladbách súasnosti (Duke sa na Slovensku podobne vyjadruje, je liturgickej organovej hudby nielenže a- Ellington, Johannes-Matthias Michel). to uboš Šrámek. Vaka dlhým hodinám leko presahovala slovenský priemer, ale ažisko dramaturgie zaznamenaného stráveným u uboša pri nahrávkach mohla sa smelo porovnáva s tými naj- recitálu však spoíva na francúzskej or- na YouTube som sa zoznámil s hudbou významnejšími európskymi katedrálami. ganovej hudbe 19. a 20. storoia (César Toma Harrela, Kennyho Wheelera, Dokonalú symbiózu hráa s nástrojom, Franck: Grande pièce symphonique op. Marie Schneider a celým aranžérskym ktorú môžeme pou na tejto nahrávke, 17, Alexandre Guilmant: nále zo Sonáty Olympom 20. storoia. Samozrejme iste ovplyvnila aj skutonos, že Martin op. 42/1, Marcel Dupré: Vianoné vari- sme sa k tomu dopracovali cez Bartóka, Franz Liszt: Requiem celý rok pracoval pri stavbe organa ácie op. 20), ktorej zvukovým požiadav- Stravinského, Proko eva i Kardoša. Zbor sv. Efréma v katedrále a neskôr ho aj pravidelne kám katedrálny nástroj plne vyhovuje. Pri ansámblovej i orchestrálnej hudbe T. Bubnó, S. Šurin ladil a udržiaval. Z vlastnej skúsenosti Záver recitálu je vygradovaný Etudou je zaujímavé hada možné prieniky Tribus Musicae 2015 môžem poveda, že nepoznám nikoho, cis mol op. 5 s exponovaným partom medzi žánrami a štýlmi. Formanek kto by organ bratislavskej katedrály organového pedála od významnej fran- to dokázal vemi citlivo, no pritom poznal dôvernejšie, ako Martin.“ cúzskej organovej virtuózky a skladateky výrazne a osobito. Od zaiatku prináša alšie CD je záznamom koncertné- Jean Demessieuxovej. Po jej neakanej rozpoznatenú atmosféru, farebnos ho predvedenia Lisztovho Rekviem smrti v roku 1968 nastúpila na jej pozíciu a ansámblový zvuk. Formanekove „eu- R. 488/S 12 pre mužské hlasy (sóla organistky Chrámu sv. Magdalény v Parí- rópske“ aranžmány ma dokázali natoko a zbor), organ, 2 trúbky, 2 pozauny ži Odile Pierre, uiteka Davida di Fiore, zmias, že som bol chvíu presvedený, a tympany. Kompozíciu písal skladate ktorej umelec vyjadruje úctu a vanos že poúvam severský ansámbel s charak- v rokoch 1867–1868 a neskôr ju rozšíril v sprievodnom texte k CD. teristickým zvukom ECM. Samozrejme o záverenú as Libera me. Nepatrí Stanislav TICHÝ ide o americký bigband nahratý v New k asto uvádzaným, hoci interpretaný Yorku. Na úvod CD zaznieva skladba aparát potrebný na realizáciu nie je za- Distance a za ou nasleduje predohra leka taký nároný, ako v prípade rekviem jazz k suite, ktorú Formanek otvára sólom Recital of David di Fiore Berlioza, Verdiho alebo Dvoáka. Na- na kontrabase. ažiskom albumu je už Tribus Musicae 2014 viac, plechové dychové nástroje a tym- zmienená suita Exoskeleton, pozostáva- pany sú predpísané ad libitum. Poda júca z ôsmich astí, ktoré sú rozložené Katedrálny organový festival Bratislava sprievodného textu hudobnej historiky v štyroch trackoch. Už v úvodných prináša v druhej polovici leta každo- Jany Lengovej bolo dielo v bratislavskej astiach si posluchá prvýkrát uvedomí, rone ponuku zaujímavých koncertov. Katedrále sv. Martina uvedené v dávnej- že poúva bigband, skladate postupne Zvukové záznamy z troch z nich, ktoré šej minulosti iba jediný raz: v roku 1911 pridáva na intenzite a uvouje zvukový sa uskutonili v rámci 4. roníka festivalu v rámci spomienkových slávností sto- priestor. V rámci suity sa objaví niekoko (2013), sprístupnilo vydavatestvo Tri- ronice Lisztovho narodenia. O to viac výbušnejších plôch, ktoré sú zmysluplne bus Musicae vydaním série CD nosiov. poteší, že jeho znovuuvedenie v Kated- usporiadané v groovoch a prehadných S nanným prispením Hudobného fon- rále po 102 rokoch máme dostupné aj formách. Najuvonenejšie je intro du tak vyšli Organové improvizácie na vo zvukovom zázname. Rekviem zaznelo poslednej asti suity s názvom Metamor- Le chemin de la croix (Krížovú cestu) od v starostlivom naštudovaní Mužského The Distance phic, ím skladate jasne de noval zámer Paula Claudela. Live nahrávka koncertu, zboru sv. Efréma z Budapešti pod vede- Ensemble Kolossus prechodu od chaosu do tichého trúbko- ktorý bol v slovenskom prostredí výni- ním renomovaného maarského cirkev- M. Formanek vého sóla so sprievodom kontrabasu. monou udalosou, reprezentatívnym ného hudobníka Tamása Bubnóa. Toto ECM 2016/Divyd Na celej nahrávke dostávajú priestor spôsobom dokumentuje improvizané teleso sa zameriava predovšetkým na sólisti zoskupenia. Nejde však o úelové schopnosti Martina Baka, autora a in- interpretáciu duchovnej hudby Franza Hudba moderných jazzových ansámblov sóla, zemerané na virtuozitu, ale skôr terpreta v jednej osobe, organistu brati- Liszta, Bélu Bartóka a byzantského rítu a bigbandov mi vždy pripomínala svet o priestor pre dotváranie atmosféry slavskej Katedrály sv. Martina v rokoch v jeho autentickej podobe, no venuje sa klasickej hudby 20. storoia. Atypické a mierne „vynáranie sa“ z celkového

38 12 | 2016 RECENZIE

zvuku. Po Formanekových albumoch v posledných desaroiach zanedbávajú. zmyslu poslania dramaturga: je kreáto- tón“ v opozícii voi konzervatívcom ako v kvartete s Timom Bernem, Craigom Aj ke po rokoch jeho idey a postrehy na rom alebo len interpretom, sprostredko- aj amatérom, autorom dobových kritík Tabornom a Geraldom Cleaverom je prvý pohad nesú punc uzuálnosti, zdá sa, vateom, predkladateom pôvodnej verzie na Slovensku, snažil sa zárove „prejavi tento poin prekvapivým, odvážnym že pedagogická prax zrelých edukátorov diela? Je dramaturgia tvorivou innosou vlastný názor“. V tom ase bol známy ako a absolútne vydareným. smeruje k neustálemu opakovaniu a zdô- podmieujúcou schopnosti kreativity, obhajca novších smerov hudby impresio- Nikolaj NIKITIN razovaniu nutnosti ich aplikácie. hadania súvislostí, kontextu abstrakcie, nizmu, neofolklorizmu a neoklasicizmu Znalec Janáka, muzikológ a skladate aktuálnosti diania alebo úplne postaujú (Ravel, Debussy, Musorgskij, Stravinskij, Miloš Štdro v štúdii Dvojitá passa- znalosti uebnicového typu a schopnos Grieg, Janáek, Bartók, Hindemith). kniha caglia analyzuje 7. as Glagolskej omše. odhadnú, o je atraktívne pre diváka ako K niektorým mal rezervovanejší postoj, Ako upravovate Štdro vytvoril nie- záruka úspešnosti predvedenia diela? Na iných dokonca bezdôvodne tvrdšie kri- koko transkripcií (o. i. aj passacagliu), tieto otázky neodpovedá jednoznane. tizoval. Napríklad v Rapsódii v modrom ktoré sa uvádzajú na koncertných pódi- Postoje k súasnej spolonosti deklaruje Gershwin poda Ferenczyho „neplodne ách. Prínosom štúdie nie je len analýza, už vyhranenejšími názormi o dramaturgii využíval džez“. Paradoxom je, že v tvor- ale aj objasnenie špeci ckých termínov festivalov, kde magnetom pre návštev- be Hindemitha mu jazz natoko nepre- spojených (nielen) s Janákovou níkov je primárne „hviezdny interpret“ kážal. Kritizoval tiež tvorbu Šostakovia. tvorbou: ide najmä o termíny „dvojitá a nie hudba. Sarkasticky poznamenáva, Natíska sa otázka, i mladý Ferenczy passacaglia“, „diatonická exia“, „dvojitá že „publikum nie je hlúpe stádo“. nebol až príliš ovplyvnený konformnými augmentácia“ a i. Zo strany producentov a dramaturgov názormi sovietskej kritiky, resp. i už Muzikológ David Kozel nazval svoj text nie je návštevníkovi divadla i koncertu neprognostikoval blížiaci sa politický zvrat Melanchólia v skladbách Johna Dowlan- ponúkaná celá škála žánrov, zameriavajú a neuprednostnil svoju osobnú kariéru da a Benjamina Brittena. Zaoberá sa sa len na obmedzený repertoár pozýva- pred úprimnosou skutoných názorov. Hudba – integrácie „melanchóliou ako estetickou výrazovou ných hviezd. Festival sa nesmie sta „iba To napokon skonštatovala aj samotná – interpretácie 19 kategóriou a náladou, ktorej podstat- múzejnou relikviou, ale živým organiz- pisateka v závere štúdie. Rezervovaný J. Vereš (ed.) a kol. ným rysom je re exívnos“, porovnávajúc mom ako súasti kultúrnej spolonosti“. a kritický bol postoj Ferenczyho aj k nie- UKF Nitra 2016 dve kompozície: Dowlandovu piese S trefnými, otvorenými a zrozumitene ktorým dielam odchovancov „pražskej Come, heavy sleep (1597) a Brittenov formulovanými názormi mladého muzi- školy“ Vítzslava Nováka. Významného Zborník Hudba – integrácie – inter- Nocturnal after John Dowland (1933). kológa na interpretané trendy dneška uitea doposia najsilnejšej generácie pretácie 19 prináša od svojho vzniku V úvode venuje pozornos vzahu hudby možno len plne súhlasi. slovenských skladateov pokladal za myšlienky popredných muzikológov a melanchólie, ktorú nechápe výlune Janákov „Zápisník zmizelého“ – nie- anachronického tvorcu smerujúceho skôr a pedagógov s cieom poukáza na medicínsky ako psychologický stav, ale koko poznámok ku genéze diela a jeho do 19. storoia. T. Pirníková miestami možnosti kvalitnej práce uitea a apliká- aj v prepojení na neverbálne umenie interpretácii je štúdiou muzikológa uverejuje rozsiahlejšie citáty jeho recen- cie moderných umeleckých edukaných (teda i na hudbu) v symbolickom vý- a pedagóga Jiího Zahrádku. Dielo zií na úkor svojich vlastných postrehov, o koncepcií. zname prejavu neopätovanej lásky i Leoša Janáka je vo svete hudby známe však lepšie ilustruje autenticitu názorov V štúdii Korelácie s minulým a prítomným smútku nad stratou milovaného loveka, a vysoko cenené, neustále priahuje aj známeho slovenského muzikológa a skla- kultúrnym svetom poukazuje J. Vereš na nostalgiu bez možnosti návratu v pocite záujem muzikológov, ktorí vo svojich datea. možné riešenia súasných problémov samoty, utrpenia, ale aj ako meditáciu, bádaniach nachádzajú neznáme po- Posledný príspevok Veroniky Ševíkovej v intenciách zmienených „korelácií“ transcendentálne bytie, ktoré nemusí znatky, cenné informácie o životných má názov Analýza študentskej odbornej z pohadu edukátora, opierajúc sa o ná- pôsobi len deštruktívne. Poda autora peripetiách skladatea, o inšpiráciách produkcie. V prvej podkapitole približuje zory a koncepcie lozofov, historikov štúdie v Dowlandovej piesni cíti prejavy tvorby, genéze jeho diel, premiérach všeobecne známe poznatky o štúdiu na umenia a pedagógov (Gadamer, Popper, melanchólie nielen z obsahu textu, ale a interpretoch, debutových vydaniach. katedrách hudobnej výchovy. Upozor- Kaufmann, Andreottiová). Za kúové aj z hudby: v baladickosti, uplatnením Ide o informácie, ktoré v bežných en- uje na stále aktuálne trendy hudobnej považuje celoživotný vzdelávací proces pomalšieho tempa, v charakteristickej cyklopédiách a uebniciach nenájdeme. pedagogiky, ktoré sa zaali aplikova v zmysle adaptácie udskej spolonosti na rytmizácii a artikulácii, v intervalovej Ani tento príspevok nie je výnimkou, najmä v 90. rokoch 20. storoia, niekde nové podmienky, metamorfózy myslenia symbolike (v zostupných tetrachor- prekypuje veri kovanými faktami, teda aj skôr. V alších podkapitolách sa venuje v prospech novej doby, vznik modernej dálnych motívoch, uprednostnením je napísaný pre itateov, ktorí sa chcú ústrednej téme: „graduaným textom“, society v procese globalizácie. Apeluje na molových akordov a malých intervalov), o najpodrobnejšie zoznámi s genézou teda študentským odborným prácam integratívny charakter a interdisciplina- vo variácii opakovaných motívov (symbol piesového cyklu, jeho verziami a uvede- poas štúdia i neskôr v postgraduálnom ritu hudobnej pedagogiky. Nabáda tiež náreku), chromatizme sprievodných li- niami diela (podkapitoly: námet, vlastná štúdiu – dizertaným prácam, ktoré uiteov k nevyhnutnosti inovácií v opo- niek. D. Kozel uplatuje svoju analytickú kompozícia, revízia cyklu, premiéra, študenti za posledné dekády na katedre zícii k niektorým starším a prekonaným erudíciu aj v prípade Brittena, ktorý sa sa autor textu, dramaturgické koncepcie, napísali a obhájili. Ševíková pomocou edukaným modelom. Azda vzhadom inšpiroval tvorbou renesanného hudob- inštrumentálna verzia). tradiných vedeckých metód urobila ich na rozsah ich neuvádza konkrétne. níka. Poukazuje na styné body tvorby Tatiana Pirníková v príspevku Publicistika výskum. Pri rozsiahlom bádaní si všímala Vo všeobecnosti však kriticky hodnotí oboch skladateov: umelecké stvárnenie O. Ferenczyho uverejovaná v denníku rôzne aspekty ako tematické zameranie „selektívny charakter tradície“ v zmysle melancholického opojenia v aplikácii me- Pravda poukazuje na jednej strane na prác (analyticko-teoretické, pedago- konzervatívnych názorov a ignorovania tafor, symboliky smútku, nostalgie, smrti, zrelos a aktuálnos ranej publicistickej gické, zbormajstrovské a folkloristické regionálnych kultúr. iastkové odpovede spánku i nespavosti, sna a bezvedomia, tvorby tohto muzikológa a skladatea, práce), formy tvorby a prezentácie prác ponúka v kapitole Dialóg – diskurz ako introvertnosti. V skladbe sa vyskytujú na druhej strane na diskutabilnos jeho (príprava graduaných textov v rámci proces spoloného myslenia. Za najzávaž- charakteristické meditatívne úseky, náhadov v závislosti od politicko-spolo- vysokoškolského štúdia na seminároch, nejšie pokladá schopnos vies „kultúrny pokojný rytmus prechodných úsekov, enskej klímy, v ktorej tvoril. Išlo o obdo- poas zhotovovania bakalárskych a ma- dialóg“ ako „pluralitnú komunikáciu“. repetícia motívov, ostinato. Autor roz- bie zložitého kultúrno-politického kvasu gisterských prác, študentských prác pre Hudbu a hudobnú výchovu považuje borom vydedukoval, že ide o „reverzné rokov 1945–1948, ke mladý O. Ferenczy konferencie, súaže, v rámci konzultácií v súlade s myšlienkami už zmienených variácie“: najprv odznie sedem variácií, ukonil štúdium na FiF UK v Bratislave. s uitemi), postoje študentov k vlastným lozofov za jeden z možných prostriedkov až na konci je citovaná téma. V tomto období ako progresívny hudobný prácam a prácam ich kolegov (skúmala nachádzania porozumenia medzi národ- Štvrtá štúdia má názov Dramaturgia. kritik pravidelne uverejoval recenzie ich formou dotazníka), voba témy práce mi. Vereš zdôrazuje prepojenie praxe Autorom je muzikológ, kulturológ a kritické postrehy v roli „aktívneho (slobodná voba alebo odporúaná téma a teórie, „empirické uenie so spätnou a estetik Viktor Pantek. V podkapitole dopisovatea“ denníka Pravda. Poda práce školiteom?), kvalita odborných väzbou“, „zážitkovú pedagogiku“, ktoré Divadelná dramaturgia a jej aplikácia T. Pirníkovej sa ako mladý intelektuál sna- textov a alšie aspekty. sa u žiakov i študentov hudobnej výchovy v hudobnej dramaturgii nastouje otázku žil „vnies do hudobnej kritiky polemický František TURÁK

39 SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

v Koncerte pre kontrabas D dur J. K. Vahala BASS FEST 2016 s umelecky precíznou klavírnou spoluprácou Evy Cáhovej z Akadémie umení v Banskej 6. ročník, 3.–6. novembra, Banská Bystrica, Slovak Double Bass Club Bystrici. Ján Krigovský má okrem množstva koncertných, pedagogických a organizá- Už šiesty rok sa s jesennou Banskou Bystricou spája medzinárodný kontrabasový fes- torských aktivít aj zásluhu na propagácii tival BASS FEST, ktorého hlavnými aktérmi, organizátormi, interpretmi i lektormi sú Ján domácej kontrabasovej tvorby a na koncerte Krigovský a Ján Prievozník. Obaja umelci sú zárukou kvality a obľúbenosti festivalu nie- odprezentoval niekoko diel z nedávno vyda- len medzi kolegami-kontrabasistami doma aj v zahraničí. ného CD Štyri storoia kontrabasu na Sloven- sku. Fare musica Vojtecha Didiho sa zrodila zo Podujatie tradine otvárala kontrabasová spolupráce skladatea a interpreta, Magic of súaž v troch kategóriách: žiaci ZUŠ, štu- Veký Biel Castle Vladimíra Martinku prenies- denti konzervatórií a študenti univerzít / la poslucháa do atmosféry tohto barokového hudobných akadémií. Odborná porota (Zsolt kaštiea. Kontrabasových „klasikov“ vystrie- Fejérvári, Ján Prievozník, Zoltán Janikovi, dalo prvý veer zoskupenie jazzmanov (Pavol Béla Szedlak, Róbert Ragan) ocenila mladých Bodnár, Róbert Ragan, Miroslav Poprádi, umelcov z iech, Maarska, Ruska a Sloven- Jirka Stivín ml.). V „odahenom“ trende ska. V žiackej kategórii si opä prvé miesto nastúpili eskí Alice Springs & Blues Band odniesol nesmierne talentovaný Indi Stivín s prevažne autorskou tvorbou tejto bluesovej (CZ), v kategórii konzervatoristov do 18 rokov speváky a klaviristky. bolo udelené až druhé miesto Theodorovi Sperger Duo (Filip Jaro a Xénia Jarová) po- Ditrichovi (CZ), víazom nad 18 rokov sa stal núkli nasledujúci veer úpravu Romanze pre Ondej Sejkora (CZ). V najvyššej kategórii kontrabas a sláikové kvarteto J. M. Spergera, zvíazil Aynur Zayni (RUS). Hlavnou líniou Sonátu pre kontrabas a klavír . Rajtera a festivalu sú odborné kurzy pre kontraba- dvojicu skladieb A. Mišeka (Sonata op. 6 . 2 sistov v klasickej hudbe (viedli ich Zs. Fejer- e mol a Koncertná polonéza). Organizátorom vári, B. Szedlak, J. Krigovský, J. Prievozník, sa pravidelne darí pozýva do Banskej Bystri- Z. Janikovi) a jazze (R. Ragan), ku ktorým ce aj výnimoných zahraniných umelcov, o tentokrát pribudli barokové husle (Leila Scha- Zs. Fejervári (foto: P. Hladký) potvrdila švajiarska hráka na barokových yegh), embalo (Peter Guas) a jazzový klavír husliach Leila Schayegh, ktorú sprevádzali (Pavol Bodnár). Triedy lektorov vyhadávali rôznorodých koncertov. Prvý veer otvárali Peter Guas na embale a Ján Krigovský aj pasívni posluchái a v rámci seminárov v Cikkerovej sieni banskobystrickej Radnice s Jánom Prievozníkom na violone/kontraba- odzneli odborné prednášky Reharmonizácia lektori kurzov. Nádherný kantilénový pred- soch. Veer pokraoval tradinou jam session v improvizácii Pavla Bodnára a Umenie cvii nes Zsolta Fejerváriho z Hudobnej akadémie vedenou kontrabasistom Róbertom Raga- Bélu Szedlaka. Denné programy kurzov, súaží F. Liszta v Budapešti vynikol v transkripcii nom, ml. a seminárov konili sledom žánrovo a štýlovo ajkovského Barkaroly op. 37 . 6 ako aj Eva MIŠKOVIČOVÁ

40 12 | 2016

VIAC INFO NA 02|204 72 289, WWW.SND.SK ALEBO V POKLADNICIACH SND

GENERÁLNY AVNÝ PARTNER OFICIÁLNA PARTNER PARTNERI BALETU SND MINERÁLNA VODA PARTNERI PREMIÉR MEDIÁLNI PARTNERI PRE SND pf 2017