Masarykova univerzita Filozofická fakulta
Ústav hudební vědy
Management v kultuře
Petra Kovačovská
Opery Slovenského národného divadla a Národného divadla v Brne v kontexte kultúrnych politík
Magisterská diplomová práce
Vedoucí práce: Mgr. Bohumil Nekolný
2011
Čestne prehlasujem, že som predloženú diplomovú prácu vypracovala samostatne s použitím uvedených prameňov a literatúry. Zároveň na tomto mieste ďakujem môjmu vedúcemu diplomovej práce za cenné pripomienky a rady pri jej písaní.
......
podpis autorky práce
Obsah Predhovor ...... 5 Úvod ...... 6 1. Typológia divadla a divadelné systémy v Európe ...... 9 1.1 Typy divadiel a umeleckej prevádzky ...... 9 1.2 Divadelné systémy v krajinách Európy ...... 10 2. Kultúrna politika ...... 13 2.1 Kultúrna politika Slovenskej republiky ...... 15 2.2 Kultúrna politika Českej republiky ...... 17 3. Financovanie kultúry ...... 20 3.1 Príjmy z vlastnej činnosti...... 20 3.2 Verejné zdroje ...... 21 3.2.1 Grantový systém Slovenskej republiky ...... 21 3.2.2 Grantový systém Českej republiky ...... 23 3.3 Kultúrne fondy ...... 25 3.4 Dary ...... 26 3.5 Sponzorstvo ...... 26 3.6 Nadácie ...... 26 3.7 Vlastné podnikanie ...... 27 3.8 Komunálne obligácie ...... 27 3.9 Lotérie ...... 27 3.10 Verejné zbierky ...... 28 3.11 Európske kultúrne programy ...... 28 3.12 Štrukturálne fondy Európskej únie v rezorte kultúry ...... 31 3.13 Ostatné programy a granty v rámci Európskej únie ...... 31 4. Dejiny operných scén ...... 34 4.1.1 Dejiny opernej scény Slovenského národného divadla ...... 34 4.1.2 Základné identifikačné údaje Slovenského národného divadla podľa zriaďovacej listiny ...... 39 4.2.1 Dejiny opernej scény Národného divadla v Brne ...... 40 4.2.2 Základné identifikačné údaje Národného divadla v Brne podľa zriaďovacej listiny ...... 45 5. Dramaturgia a niektoré hospodárske ukazovatele ...... 47 5.1.1 Súpis repertoáru Opery SND v rokoch 2000 – 2010 ...... 47 5.1.2. Zhodnotenie ...... 58 5.2.1 Súpis repertoáru NDB ...... 60 5.2.2 Zhodnotenie ...... 70 5.3 Niektoré ukazovatele ...... 72 Záver ...... 77 Resume ...... 79 Bibliografia...... 81 Prílohy ...... 85
Predhovor
Operu ako hudobno-dramatické dielo v rámci celých dejín hudby mám veľmi rada a som jej veľký nadšenec a fanúšik. Zároveň je pre mňa zaujímavá i téma o divadelných systémoch a operných divadlách nielen z muzikologického hľadiska, preto som si zvolila takúto tému za predmet diplomovej práce, ktorá je dnes veľmi aktuálnou a živou.
Postupným štúdiom literatúry som sa rad radom oboznamovala s divadelnými systémami v Európe, aké typy divadiel existujú, s možnosťami financovania kultúry. Mnohé z týchto údajov boli pre mňa nové a veľmi prínosné. Ďalšou veľkou kapitolou pri príprave tejto práce bolo získanie základného prehľadu o histórii operných scén Slovenského národného divadla a Národného divadla v Brne a o ich dramaturgii za poslednú dekádu. Pri mojom štúdiu literatúry k téme prevažovali české tituly, keďže medzi nimi som našla aktuálne publikácie k mojej oblasti záujmu. Tituly mapujúce aktuálnu situáciu (nielen operných) divadiel na Slovensku mi neboli prístupné, pretože táto oblasť patrí k menej prebádaným na Slovensku. Jednoznačne každý jeden titul, ktorý som k téme tejto práce preštudovala, mi bol veľkým prínosom a obohatením, a pomohol mi spracovať túto náročnú problematiku.
5
Úvod
V predkladanej práci sa venujem oblasti operných divadiel. Prácu som koncipovala od všeobecného začiatku ku konkrétnym informáciám vybraných dvoch operných scén, a to Opery Slovenského národného divadla a Opery Národného divadla v Brne. Postupujem od uvedenia základných informácií o typológii divadla, divadelných systémoch, cez informácie o kultúrnej politike až k možnostiach financovania kultúry. Uvedené údaje sa týkajú divadiel v širších kontextoch, ale považovala som za vhodné ich uviesť. Vybraným dvom konkrétnym scénam sa venujem cez popísanie ich histórie, základných údajov, k zhodnoteniu dramaturgie za poslednú dekádu a tiež uvádzam niektoré hospodárske ukazovatele oboch divadiel.
Cieľom práce je predostrieť pohľad na súčasný stav operných divadiel v širších spoločensko- kultúrnych kontextoch a následne s popísaním dramaturgie dvoch konkrétnych divadiel. Rozhodnutie pre zmapovanie dramaturgie dvoch divadiel a nie jedného súvisel s tým, že pohľad na dve poskytne aj možnosť zhodnotenia a výsledky nebudú osamotené bez možnosti porovnania.
Prvá kapitola je všeobecnejšie zameraná na typológiu divadiel a divadelných systémov v Európe. Uvádzam dve typológie a v stručnosti ich charakterizujem. Prvá typológia rozdeľuje divadlá z hľadiska ich prevádzkovania a typu zriaďovateľa. Typológia rozoznáva tri typy divadiel, a to divadlá v zmysle verejnej služby, súkromného podniku a nezávislej neziskovej organizácie. Druhý typ delenia divadiel rozoznáva divadlá ako príspevkové organizácie alebo na súkromnej báze. Ďalej charakterizujem divadelné systémy v Európe podľa niekoľkých kritérií. Prvým sú zásady kultúrnych politík v jednotlivých krajinách, nasleduje legislatíva, kde uvádzam len tie zákony, ktoré upravujú pôsobenie divadiel. V charakteristike pokračujem z hľadiska exekutívy, pretože tá je odlišná v krajinách, nasledujú daňové zvýhodnenia darcov v oblasti kultúry a umenia, práva forma divadiel a tiež ich financovanie. Kvôli lepšiemu prehľadu dodávam aj zrovnanie so situáciou v Slovenskej a Českej republike.
Nasledujúca kapitola je venovaná kultúrnej politike. Najprv vo všeobecnosti charakterizujem kultúrnu politiku a jej šesť nástrojov – legislatívne, ekonomické, inštitucionálne, riadiace, metodické a spoločenské. Následne predstavujem dva modely štátnej kultúrnej politiky, prvý podľa ekonómov Miltona C. Cummingsa a Richarda S. Katza, druhý podľa ďalšej dvojice ekonómov Harryho Hillmand-Chartranda a Claire McCaughey. Jednotlivé modely sa navzájom od seba odlišujú mierou podpory kultúry a kultúrnych inštitúcií štátom, a pretože divadlá sú
6 kultúrne inštitúcie považovala som za nutné uviesť v práci časť o modeloch štátnej kultúrnej politiky. Dve podkapitoly sú venované kultúrnym politikám na Slovensku a v Českej republike, ich vývojom, hlavným cieľom, ktoré si stanovili, základným dokumentom, pomocou ktorých boli stanovené a deklarované. Táto kapitola je poňatá všeobecnejšie, netýka sa výhradne vzťahu kultúrnej politiky a divadiel. Napriek tomu som ju považovala za potrebnú zaradiť do práce, pretože čitateľovi ponúkne základný prehľad o kultúrnej politike vo všeobecnosti. Druhým dôvodom bol aj fakt, že aj keď dokumentoch o kultúrnych politikách priamo nezmieňujú o divadlách, aj tak sa ich tiež týkajú.
Tretia kapitola sa týka priamych aj nepriamych zdrojov financovania kultúry. Popisujem a charakterizujem tu zdroje týkajúce sa financovania divadiel, ako napríklad štátny rozpočet (a jeho grantový systém, ktorý zahŕňa aj podporu profesionálneho umenia), príjmy z vlastnej činnosti, vlastné podnikanie organizácií, ale i dotácie z darov, nadácii a od sponzorov, ktoré sú taktiež dôležitým finančným zdrojom divadiel. Okrem toho uvádzam aj ostatné možnosti financovania kultúry ako takej, vrátane európskych kultúrnych programov, aby som pre lepší prehľad demonštrovala všetky alternatívy finančných zdrojov.
V práci som chcela okrem pohľadu týkajúceho sa divadiel vo všeobecnosti, priblížiť aj dve konkrétne inštitúcie, jednu zo Slovenskej republiky a jednu z Českej republiky. Táto kapitola, aby priblížila konkrétne divadlá obsahuje históriu dvoch operných scén, a to Opery Slovenské národného divadla a Janáčkovej opery Národného divadla v Brne. Okrem histórie som pri obidvoch divadlách uviedla ich základné identifikačné znaky, teda, kto divadlo zriaďuje, kedy bolo zriadené, a hlavné ciele a činnosti divadla.
Posledná kapitola je venovaná dramaturgii a niektorým ukazovateľom. Keďže v kapitole zhodnocujem dramaturgiu oboch divadiel za poslednú dekádu, pri každej opernej scéne najprv uvádzam súpis premiér za posledných desať rokov. Tento súpis má slúžiť pre lepšie priblíženie dramaturgie. Za súpismi nasleduje jej zhodnotenie, aj s tabuľkami, ktoré pekne ukážu percentuálne zastúpenie jednotlivých titulov, či podľa národnosti skladateľov, alebo podľa obdobia vzniku jednotlivých diel. Posledná časť kapitoly je venovaná niektorým ukazovateľom hospodárskym. Pre porovnanie tu uvádzam tržby ako Opery, tak aj celého divadla (aj SND aj NDB), počty predstavení, premiér a návštevníkov. Táto stať z poslednej kapitoly má demonštrovať konkrétne čísla a ukazovatele, na základe ktorých si čitateľ dokáže utvoriť obraz o divadle aj z inej stránky ako z dramaturgickej. Pôvodne som sa v tejto kapitole plánovala venovať dotáciám z štátneho rozpočtu a finančným prostriedkom poskytnutým od sponzorov,
7 a získaných vlastnou činnosťou, ale nakoľko sa jednotlivé výročné správy, z ktorých som vychádzala, výrazne líšili, upustila som od tohto prvotného zámeru.
Príloha sa viaže ku kapitole o dramaturgii, obsahuje tabuľku s premiérami Opery Slovenského národného divadla v rokoch 2000 – 2010, s počtami repríz v jednotlivých rokoch. Rovnakú tabuľku pre Operu Národného divadla v Brne neuvádzam, nakoľko som nemala prístupné rovnaké informácie o počte repríz za celú dekádu.
Ku každej kapitole som mala inú ťažiskovú literatúru, štúdie i internetové zdroje. K hlavným zdrojom, ktoré mi poskytli základný rozhľad v oblasti divadelných systémov a kultúrnej politiky boli dva tituly, prvý od Bohumila Nekolného, druhý od Jana Dvořáka. V kapitole týkajúcej sa financovania kultúry mi boli oporou najmä publikácie Márii Tajtákovej (Marketing kultúry) a Simony Škarabelovej(Marketing vo veřejném sektoru). Údaje ohľadne výšky financií poskytovaných kultúre z týchto publikácií sú však niekoľko rokov staré. Pri spracovaní histórií operných scén som čerpala najmä zo štúdií a almanachov, nakoľko som nenašla publikácie, ktoré by zmapovali vývoj týchto operných scén od ich počiatku až po dnes. Najmä pri novších dejinách sa mi ukazoval ako problém nedostatok literatúry k téme, preto som najviac pri tejto časti ťažila z internetových stránok divadiel. Pri poslednej kapitole som vychádzala z údajov z výročných správ divadiel, ktoré sa navzájom od seba odlišovali, čo som najviac pocítila pri písaní poslednej podkapitoly.
8
1. Typológia divadla a divadelné systémy v Európe
1.1 Typy divadiel a umeleckej prevádzky
V európskych štátoch rozoznávame tri základné typy divadiel, a to podľa zriaďovateľa divadla a jeho prevádzkovania. Sú to divadlá ako verejná služba, ako súkromný podnik a divadlá ako nezávislá nezisková organizácia, pričom túto typológiu uvádza Jan Dvořák vo svojej knižnej publikácii AMU = DAMU + FAMU + HAMU, Kapitoly k tématu realizace divadla,1 odkiaľ som ju prevzala. Určite však netreba zdôrazňovať, že existujú mnohé divadlá, ktoré sa nedajú jednoznačne zadeliť do niektorej kategórie tejto typológie a stoja na pomedzí medzi nimi.
Divadlo ako verejná sluţba – ide o divadlo založené na základe štatútu, zo záujmu štátu, krajov alebo obcí, teda z nadosobného záujmu. Je subvencované z verejných finančných prostriedkov. Z hľadiska právnej formy ide buď o príspevkové organizácie, alebo o všeobecne prospešné spoločnosti. V riadení týchto divadiel do popredia vystupuje vyššia miera inštitucionálneho riadenia, a príznačná je aj návratnosť k overeným hodnotám a klasike. „Do tejto kategórie patria prevaţne divadla repertoárového typu (ktoré majú v repertoári viacero titulov), ansámblové (sa stálym súborom), je to divadlo najvyššej sociálnej istoty, so stálym pôsobiskom (tradičná divadelná budova alebo sála), jedno- alebo viacsúborové (spravidla: opera, balet a činohra).“2 V iných terminológiách sa pre tento typ divadla vyskytujú názvy ako štatutárne, štátne, oficiálne alebo kamenné. Divadlo ako súkromný podnik – tento typ divadla je na rozdiel od prvého založený na základe iniciatívy a z individuálneho záujmu podnikateľa alebo podnikateľov za účelom zisku. Na prevádzku využíva divadlo určité trvalé miesto – môže to byť buď koncertná sála, divadelná budova, alebo sezónna stagiona3, atď. Právna forma divadla predstavuje spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť alebo živnostenský list s premetom činnosti v oblasti kultúry.
1 DVOŘÁK, Jan: AMU = DAMU + FAMU + HAMU, Kapitoly k tématu realizace divadla. Praha: AMU, 2005. 2 Ibid., s. 31. 3 Stagiona = obdobie účinkovania súboru (divadelného, operného) na určitom mieste. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
„Je to divadlo „istoty“, štandardizácie a stereotypov, relatívne stabilizovaný typ divadla, z hľadiska čisto umeleckého vývoja, ide o typ konformný aţ degeneračný; spoločne s predošlým typom divadla verejnej kultúrnej sluţby prispieva k ustáleniu určitého spôsobu divadelnosti a návykov, a k jeho zakotveniu.“4 Zvykne sa nazývať aj súkromné alebo neštatutárne divadlo, niekedy aj pojmom komerčné. Divadlo ako nezávislá nezisková organizácia – typ divadla, ktorý je založený z občianskej iniciatívy jednotlivca alebo skupiny, z nadosobného a kultúrneho záujmu. Na rozdiel od divadla druhého typu, nie je založené za účelom zisku, ale za účelom šírenia umeleckých a kultúrnych hodnôt. Zvyknú nemať stálu budovu, fungujú so zvýšenou mobilitou. „Je to veľmi často divadlo inovatívne, neortodoxné, umelecky nedegeneračné, často s nie beţnými skupinovými vzťahmi a odporom k byrokracii.“5 Nazýva sa aj tretí sektor, tretie divadlo alebo i alternatívne divadlo. Patrí do neziskového sektoru, pričom divadlo môže dosiahnuť zisk, ale musí ho investovať do ďalšej činnosti. Tento typ divadla je najrozšírenejším v Holandsku.
Ďalšie delenie divadiel a umeleckej prevádzky je nasledovné:
1. Divadlo ako príspevková organizácia zriaďovaná: mestom krajom štátom 2. divadlo na súkromnej báze ako neziskový sektor založený súkromným subjektov neziskový sektor založený verejnou správou komerčný sektor 6
1.2 Divadelné systémy v krajinách Európy
Divadelné systémy jednotlivých krajín sa navzájom odlišujú, v závislosti od legislatívy týkajúcej sa kultúry, kultúrnej politiky krajiny, princípov financovania, právnej formy a prevádzkovania divadiel.7
4 DVOŘÁK, Jan: cit. v pozn. 1, s. 32. 5 Ibid., s. 33. 6 NEKOLNÝ, Bohumil a kol.: Divadelní systémy a kulturní politika. Praha: Divadelní ústav, 2006, s. 77. 10
Kultúrne politiky jednotlivých krajín Európy majú definované základné ciele, ktoré sa mierne od seba odlišujú. Väčšina krajín si stanovila ako prioritné ochranu kultúrneho dedičstva a jeho prezentáciu (napríklad krajiny ako Francúzsko, Írsko, Grécko), podporovať decentralizáciu v kultúre (Dánsko, Francúzsko, Portugalsko), podpora umeleckého školstva a výchovy ku kultúre (Švédsko, Francúzsko, Fínsko, Veľká Británia), podpora kultúrneho priemyslu (Veľká Británia, Španielsko), podpora slobody slova, názoru, vyjadrenia a tvorby (Dánsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko), podpora kreativity (Francúzsko), podpora živého umenia (Grécko, Francúzsko), podpora kvality (Dánsko, Holandsko), a ďalšie. Vo federatívnych štátoch, ale i vo Veľkej Británii, majú jednotlivé federálne štáty svoje vlastné kultúrne politiky (Belgicko). V rámci legislatívy majú niektoré štáty zákony, ktoré sa priamo týkajú divadiel.8 V Dánsku je to Divadelný zákon z roku 1963; v Taliansku zákon, ktorý definuje divadelnú sieť podľa kategórií a pochádza z roku 1967; v Belgicku je to Kráľovský štatutárny rád z roku 1945, ktorý upravuje základné podmienky pre prevádzku divadiel, vo Flámsku je divadelný systém podľa kategórií definovaný Divadelným dekrétom z roku 1993 a vo Valónsku je podpora divadiel upravená Kráľovským dekrétom z roku 1981. V Rakúsku upravuje Sluţobná inštrukcia z roku 1976 spôsob financovania divadiel z verejných zdrojov a vo Francúzsku podľa zákona z roku 1945 vzniklo Riaditeľstvo divadiel a predstavení pri ministerstve kultúry, a jeho rozpočet je prediskutovaný s vládnymi organizáciami u divadelnými profesionálmi a je tiež predkladaný verejnosti. Vo Fínsku sa divadiel týka Zákon o mestských kultúrnych aktivitách z roku 1980. Niektoré štáty poskytujú darcom v oblasti kultúry a umenia daňové úľavy. Vo Francúzsku existuje daňové zvýhodnenie v prípade donátorov, sponzorov a nadácií, v Nemecku majú takisto daňové zvýhodnenie donátori, ale i divadlá a kultúrne inštitúcie. V Portugalsku zas Zákon o sponzorstve upravuje podporovanie kultúry fyzickými a právnickými osobami. Vo Švédsku existuje nižšia úroveň DPH pre neziskový sektor a niektoré kultúrne aktivity môžu byť úplne oslobodené od tejto dane. V Španielsku sú takisto zvýhodnení donátori a neziskové organizácie. V rámci exekutívy kultúru a umenie spravujú ministerstvá. Názvy týchto ministerstiev sa rôznia v jednotlivých krajinách. Existujú pod názvom Ministerstvo kultúry (napríklad v Grécku a Dánsku, Grécku, Švédsku, i inde), Ministerstvo kultúry, médií a športu a Ministerstvo pre kultúrne dedičstvo vo Veľkej Británii, Ministerstvo kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít v Taliansku, alebo vo Francúzsku Ministerstvo kultúry a komunikácie, a rôzne ďalšie. V Belgicku je táto oblasť spravovaná dvoma ministerstvami: Ministerstvo francúzskej komunity a Ministerstvo flámskeho spoločenstva. V Rakúsku,
7 Údaje a základné informácie som čerpala z kapitol Kultúrní systémy patnácti zemí Evropské unie a Srovnání modelů financování divadla v evropských metropolích z publikácie NEKOLNÝ, Bohumil a kol.: Divadelní systémy a kulturní politika. 8 Pravdaže v každej krajine existujú zákony týkajúce sa kultúry a umenia, v tejto práci sú uvedené len tie, ktoré sa priamo dotýkajú divadiel. 11 spolkovej krajine, existuje Úrad spolkového kancelára, plus štyri ministerstvá so zodpovednosťou za kultúru. Taktiež v Nemecku existujú okrem Štátneho ministra pre kultúru a médiá, aj samostatné ministerstvá jednotlivých spolkových krajín. Popritom v niektorých štátoch existujú popri ministerstvách aj umelecké rady, rady pre kultúru alebo divadelné rady, rady na úrovni miest a ďalšie. Z hľadiska právnej formy „pôsobia divadelné súbory a divadlá jednoznačne ako súkromné spoločnosti (aj keď hoci v 100 percentnom vlastníctve mesta) so štatútom nezávislej organizácie, ktorý spravidla oddeľuje verejnú sféru od komerčného sektoru. Verejne prospešné divadelné inštitúcie sa správajú väčšinou podľa občianskeho práva (poprípade podľa zvláštnych zákonov), podnikateľské subjekty zas podľa obchodného práva. Dichotómia obchodného a občianskeho zákonníka je vo vzťahu neziskových organizácií a komerčného sektoru, ziskových a neziskových subjektov zrejmá.“9 Z hľadiska zriaďovania divadiel, „vo väčšine krajín (okrem Rakúska) štát prevádzkuje len „národné“ alebo „štátne“ divadelné inštitúcie, a v jednej tretine krajín, štát nemá ţiadnu zriaďovateľskú funkciu. V absolútnej väčšine krajín divadlo prevádzkujú i mestá a v menšej miere kraje (provincie, departmenty, regióny).“10 V krajinách Európskej únie sa pohybujú výdaje na kultúru v priemere okolo 1% zo štátneho rozpočtu, niekedy aj vyššie. Podstatným finančným zdrojom v niektorých krajinách sú príjmy z lotérií (napríklad Veľká Británia, Grécko), ale i nadácie (Portugalsko), či fondy (Dánsko). V niektorých krajinách sa „ťaţšie oddeľujú štátne výdaje od verejných rozpočtov. Vo federálnych štátoch ide väčšina výdajov na účet spolkových krajín.“11 Situácia v Slovenskej republike a Českej republike Zásady kultúrnych politík Slovenskej a Českej republiky sú porovnateľné s kultúrnymi politikami ostatných krajín Európskej únie. Z hľadiska exekutívy v obidvoch krajinách existujú Ministerstvá kultúry, pričom špeciálne umelecké rady alebo rady pre kultúru v týchto krajinách nepôsobia. V Českej republike aj na Slovensku majú divadlá právnu formu príspevkových organizácií. Dotácie pre kultúru zo štátneho rozpočtu na nachádzajú pod hranicou 1%. V Českej republike sa výdaje zo štátneho rozpočtu na kultúru pohybujú okolo 0,5 – 0,6%12, pre rok 2011 je pre kultúru vyčlenených 0,49%13 zo štátneho rozpočtu. V Slovenskej republike je pre kultúru na rok 2011 vyčlenených 0,8% zo štátneho rozpočtu.14
9 NEKOLNÝ, Bohumil a kol.: cit v pozn. 6, s. 119. 10 Ibid. 11 Ibid. 12 Ibid. 13 ProCulture. Podíl výdajů ministerstva kultury na státním rozpočtu 2011 dále klesl. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
2. Kultúrna politika
Kultúrna politika má európskych štátov dlhú tradíciu. Pod pojmom kultúrna politika sa „chápe určitý zámer v oblasti kultúry, akási všeobecná predstava o tom, akú rolu má v kultúre plniť štát a aké priority vymedzuje v odvetví kultúry.“15 Teda štát vytvára prostredie, kde sa môžu šíriť a zachovávať kultúrne hodnoty i konať a vznikať procesy tvorby nových kultúrnych hodnôt. Kultúrna politika „sa uskutočňuje pomocou financovania, zdaňovania, ochrany, vzdelávania, výskumu, oprávnení a kontroly. Štát vystupuje zároveň ako tvorca legislatívy, poskytovateľ dotácii, zákazník, partner, sprostredkovateľ i kontrolór.“16 V kultúrnej politike rozoznávame jej šesť hlavných nástrojov, pomocou ktorých sa uplatňuje: Legislatívne nástroje – reprezentujú rôzne zákony a predpisy na všetkých úrovniach verejnej správy, i normy na medzinárodnej úrovni. Spadajú sem i ďalšie zákony, ako občiansky zákonník, živnostenský zákon, daňové predpisy a ďalšie, pretože sa týkajú taktiež oblasti umenia.17 Legislatívne nástroje „vytvárajú právny rámec a finančné podmienky pre rozvoj kultúry [...].“18 Ekonomické nástroje – predstavujú priamu ekonomickú podporu kultúry zo štátneho rozpočtu, i rozpočtu regiónov a obcí, alebo nepriamu, ktorá uskutočňuje rôznymi daňovými úľavami a stimulovaním mecenáštva, filantropie a sponzoringu.19 Okrem štátneho rozpočtu „systém financovania kultúry dotvárajú ešte doplnkové a rozvojové prostriedky, ktoré sú k dispozícii z rôznych fondov Európskej únie (najmä štrukturálne fondy), ako aj finančné zdroje poskytované súkromným či nadačným sektorom.“20 Inštitucionálne nástroje – zahŕňajú inštitúcie podporované štátom na národnej, regionálnej i miestnej úrovni. Sú dôležitou súčasťou systému kultúry najmä v starostlivosti o kultúrne dedičstvo a v zabezpečovaní prístupu k informáciám.21 Riadiace nástroje – koordinačné a riadiace mechanizmy sa týkajú jednotlivých rezortov, ministerstiev a tiež i nevládnych inštitúcii, ktoré prostredníctvom týchto nástrojom štát môže koordinovať. Dôležité je prepojenie týchto inštitúcii s krajmi a obcami a zahŕňanie oblasti umenia do národných aj regionálnych rozvojových dokumentov.22
15 ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: Ekonomika kultury a masmédií. Brno: Masarykova univerzita, 2007, s. 17. 16 TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: Marketing kultúry. Vybrané problémy. Bratislava: Ekonóm, 2006, s. 27. 17 SMOLÍKOVÁ, Marta (ed.): Management umění. Praha: VŠUP, 2008, s. 28. 18 Slovakia. Prehľad. Nástroje kultúrnej politiky. [online] 2011. [cit. 30. 5. 2011]. Dostupné na:
Metodické nástroje – patria sem „spracovania metodík, iniciácia pilotných projektov, presadzovanie príkladov dobrej praxe, i semináre, konferencie, workshopy, a ďalšie“.23 Spoločenské nástroje – patria sem zvyšovania informovanosti verejnosti o umení a kultúre, rôzne oceňovania kultúrnych počinov a osobností, aktívna spolupráca s verejnosťou, ale i výchovno – vzdelávacie podujatia pre deti, mládež, dospelých a seniorov, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje aktívna spolupráca s verejnosťou a výchova nového publika.24
Modely štátnej kultúrnej politiky V modeloch štátnej kultúrnej politiky sa rôzni miera podpora kultúry štátom, ktorá sa odrazila aj v jednotlivých modeloch. Prvú typológiu modelov vytvorili v 80. rokoch ekonómovia Milton C. Cummings a Richard S. Katz. Rozlišujú tri odlišné prístupy štátu ku kultúre:
„tradícia absolutistickej monarchie, ktorá bohato podporuje a silne ochraňuje kultúru a umenie; je charakteristická napríklad pre Francúzsko a Rakúsko, plutokratická a obchodná tradícia krajín, ako sú Veľká Británia a Holandsko, kde vlády vo vzťahu ku kultúre investujú menej prostriedkov a správajú sa menej paternalisticky, zásadné odmietnutie vládnej podpory umeniu, čo je situácia typická pre USA a Kanadu.“25
Ďalšia dvojica ekonómov Harry Hillmand-Chartrand a Claire McCaughey vytvorila inú typológiu, ktorá predstavuje používanejší model. Vymedzili štyri modely – štát uľahčovateľ, štát patrón, štát architekt a štát konštruktér – na základe štyroch kritérií. Sú nimi „mechanizmy poskytovania podpory kultúre a umeniu, ciele sledované politikou podpory, kritéria uplatňované pri rozhodovaní o podpore a ekonomické postavenie umelcov a kultúrnych inštitúcií.“26
Štát uľahčovateľ – typický pre USA, nazýva sa aj americký model. Kultúra je podporovaná nepriamo, v podobe daňových úľav. Darcovia sú zvýhodnení a tiež sú vytvorené podmienky pre podporu súkromného sektoru v kultúre. Výhodou tohto modelu je rôznorodosť zdrojov finančných prostriedkov. Nevýhodou, že o poskytnutí finančnej podpory rozhodujú darcovia.27 Štát patrón – typický pre Veľkú Britániu, nazýva sa aj anglický model. Štát rozhoduje o množstve finančných prostriedkov, ktoré sú určené pre kultúrnu činnosť, ale o ich
23 Ibid., s. 29. 24 Slovakia. Prehľad. Nástroje kultúrnej politiky. [online] 2011. [cit. 30. 4. 2011]. Dostupné na:
rozdelení, komu a koľko pridelia, rozhodujú nezávisle umelecké rady (Arts Councils). Tento systém sa nazýva tzv. arm´s lenght principle. Medzi najväčšie klady tohto modelu „patrí väčší dôraz na umeleckú prvotriednosť podporených projektov.“28 Štát architekt – typický pre Francúzsko, nazýva sa aj francúzsky model, a pre severské európske krajiny, ktorý nazývame nordický model. Kultúra je „podporovaná z verejných zdrojov prostredníctvom štátnych administratívnych štruktúr typu ministerstva kultúry. Mnoho funkcií a veľká časť zdrojov je delegovaná z centrálneho vládneho orgánu na výbory pre umenie (v prípade nordického modelu) alebo na regionálne orgány štátnej správy (v prípade francúzskeho modelu).“29 Podpora kultúry z verejných zdrojov je rozsiahla, nadácie a sponzoring má malú úlohu. Výhodou aj nevýhodou tohto modelu je garancia a istota priameho financovania kultúrnych inštitúcii a umelcov, ktorá však môže viesť i k umeleckej stagnácii.30 Štát konštruktér – „forma typická pre totalitné reţimy, pričom štát vystupuje ako vlastník všetkých prostriedkov potrebných pre kultúrnu produkciu. Rozhodnutia o pridelení prostriedkov zo štátneho rozpočtu sú prijímané politickými orgánmi. Ekonomická situácia jednotlivých umelcov je často podmienená členstvom v oficiálnych umeleckých zväzoch a tvorbou poplatnou ideológii.“31
Jednotlivé modely sa postupne kombinovali, preberali navzájom medzi sebou prvky, ale v súčasnosti sú tieto modely už prekonané a zastarané, nereflektujú napríklad decentralizáciu a regionalizáciu, trendy nastúpené v druhej polovici osemdesiatych rokov.32 V deväťdesiatych rokov 20. storočia navrhol Per Mangset, „aby jednotlivé systémy neboli porovnávane na základe zovšeobecňujúcich modelov, ale radšej na základe rozdielu v dimenziách jednotlivých kultúrnych politík.“33
2.1 Kultúrna politika Slovenskej republiky
Pre vývoj kultúrnej politiky bol dôležitým zlomov rok 1989, ktorý naštartoval proces obnovy trhových štruktúr ekonomiky a obnovu demokratizácie spoločnosti. Postupne sa uskutočnila spoločensko – ekonomická transformácia, ktorá sa týkala aj sektora kultúry. Transformácia sa týkala etablovania stupňov miestnej a regionálnej územnej samosprávy, ktorá súvisela najmä
28 ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: cit. v pozn. 15, s. 20. 29 TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: cit. v pozn.16, s. 28. 30 REKTOŘÍK, Jaroslav a kol.: cit. v pozn. 27, s. 146. 31 TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: cit. v pozn.16, s. 28. 32 REKTOŘÍK, Jaroslav a kol.: cit. v pozn. 27, s. 146. 33 Ibid. 15 s decentralizáciou inštitúcií a presunom kompetencií. „Finančná situácia samosprávy sa stabilizovala aţ po fiškálnej decentralizácii v roku 2005, pretoţe dovtedy existovala veľká disproporcia medzi mnoţstvom kompetencií, ktoré na seba prevzala územná samospráva, a medzi rozsahom disponibilných finančných zdrojov. Vnútorné zmeny kultúrneho sektora prebiehali len pozvoľne, pričom hlavné úsilie sa zameralo na aktualizáciu a dobudovanie legislatívy v oblasti médií, kultúrneho dedičstva a prijímanie a implementáciu medzinárodných dohovorov a rozvoj národných kultúrnych inštitúcií.“34 Vstúpením Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004, sa k finančných zdrojov štátneho rozpočtu a územnej samosprávy pripojili aj zdroje Európskej únie, a to štrukturálne fondy a komunitárnej programy. Zlomov vo vývoji kultúrnej politiky boli dva dokumenty, a to Národná správa o kultúrnej politike Slovenskej republiky (2002) a Správa skupiny európskych expertov pod názvom Európsky program prieskumu národných kultúrnych politík – Národná kultúrna politika Slovenskej republiky (2003). V roku 2004 vláda schválila Návrh Stratégie štátnej kultúrnej politiky a akčného plánu realizácia úvodnej fázy implementácie kultúrnej politiky. V tomto dokumente boli definované základné ciele kultúrnej politiky:
zaručenie ideologickej neutrálnosti pôsobenia štátu v oblasti kultúry, zaručenie slobody prejavu a umeleckej tvorby pre všetkých a vytvorenie reálnych podmienok na jej uplatnenie, vytvorenie prostredia umožňujúceho všetkým zúčastňovať sa na kultúrnom živote, angažovať sa vo vlastných tvorivých aktivitách a mať prístup ku kultúrnym hodnotám, podpora národnej kultúry a kultúry národnostných menšín a etnických skupín v jej rozmanitosti, rôznosti umeleckých foriem a nových trendov, s dôrazom na kvalitu a rovnosť šancí, transformácia kultúrnych inštitúcií vo verejnom sektore – ich pôsobenia, právnej formy, riadenia a financovania, vytvorenie prostredia umožňujúceho umeniu a kultúre byť nezávislým a dynamickým faktorom rozvoja občianskej spoločnosti a spolupodieľať sa na jej ekonomickom rozvoji, podpora rozvoja spolupráce verejného, neziskového a súkromného sektora v oblasti kultúry a kultúrneho priemyslu, vytvorenie prostredia a zabezpečenie podmienok pre kontinuálnu existenciu a rozvoj kultúrneho priemyslu, zabezpečenie ochrany a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, jeho systematickej digitalizácie a informatizácie kultúrnej infraštruktúry,
34 Slovakia. Prehľad. Zmena spoločenských pomerov a demokratizácia spoločnosti po roku 1989. [online] 2011. [cit. 30. 4. 2011]. Dostupné na:
podpora výchovy v oblasti kultúry a umenia, vzdelávania profesií pre kultúrny priemysel, systematická tvorba nástrojov pre priblíženie kultúry a umenia deťom a mládeži, podpora medzinárodnej kultúrnej výmeny na území Slovenska a efektívnej prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí, vytvorenie podmienok pre efektívne zapojenie kultúry do procesov rozvoja turistického ruchu a služieb, podpora a uplatnenie slovenského jazyka v nových podmienkach členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.35
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v oblasti kultúry na obdobie rokov 2010 – 2014 nezahŕňa bližšie konkretizované ciele ohľadne divadiel. Vyhlásenie poskytuje všeobecnejšie formulované ciele v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, umenia a štátneho jazyka, médií a audiovízie, znevýhodnených skupín, cirkví a náboženských spoločností. Bližšie boli špecifikované ciele ohľadne financovania kultúry – zefektívniť systém viaczdrojového financovania a finančných prostriedkov Európskej únie prostredníctvom štrukturálnych fondov a komunitárnych programov, a tiež „vymaniť grantový systém spod netransparentného vplyvu záujmových skupín, zaviesť zjednodušenie aplikačného procesu, prehľadnejšiu administráciu. Ako jeho súčasť zaviesť kontinuálne financovanie vybraných kultúrnych projektov s celoeurópskym a medzinárodným dosahom. Vláda SR navrhne novelu zákona, ktorou sa dvojpercentná dodatočná daň zmení na dobrovoľné príspevky, a navrhne transformáciu umeleckých fondov na nadácie.“36
2.2 Kultúrna politika Českej republiky
V Českej republike po roku 1989 prebehli celospoločenské zmeny, podobne ako v Slovenskej republike. Tie sa týkali „odštátňovania, privatizácií, transformácií, rušenia umeleckých organizácií a v podstate spontánneho utvárania novej infraštruktúry prostredníctvom občianskych iniciatív a podnikateľských zámerov v rámci nových právnych predpisov. Bez náhrady boli zrušené funkcie monopolných subjektov a regulačné mechanizmy, ktoré do roku 1989 zaisťovali finančné zdroje [...]. Princíp odštátnenia kultúry vychádzal z presvedčenia, ţe štát nemá prevádzkovať umenie. Na základe tejto idey sa dospelo ku stanovisku, ţe štát môţe
35 Návrh Stratégie štátnej kultúrnej politiky a akčného plánu realizácia úvodnej fázy implementácie kultúrnej politiky. [online] 2011. [cit. 2. 5. 2011]. Dostupné na:
garantovať ochranu slobody tvorby umelcov a vytvárať podmienky pre využívanie tejto slobody, vytvárať podmienky pre realizáciu kultúrnych aktivít občanov obzvlášť na základe občianskeho združovania, vytvárať podmienky pre decentralizáciu rozhodovania v celom kultúrnom systéme a pre prenášanie rozhodovacích procesov, garancia orgánov štátnej správy a ich nezávislosť, i ekonomickú (umelci rozhodujú sami o sebe), garantovať rovnosť prístupu občanov ku kultúrnemu bohatstvu a uľahčovať tento prístup znevýhodneným spoločenským skupinám (menšiny, osoby so zdravotným postihnutím), garantovať ochranu kultúrneho dedičstva a podporovať starostlivosť o neho, garantovať slobodný prístup občanov k informáciám, podporovať výmenu informácií vo vnútri systému kultúry, medzi systémom kultúry a vonkajším prostredím bez ohľadu na jazykové a administratívne hranice, podporovať výchovu a osvetu v systéme tvorby i užívania kultúrnych statkov, brzdiť negatívne vplyvy komercionalizácie kultúry.40
37 Koncepce účinnější podpory umění na léta 2007 – 2013, s. 15 – 16. [online] 2011. [cit. 2. 5. 2011]. Dostupné na:
V roku 2006 bol vládou schválený dokument Koncepce účinnější podpory umění 2007 – 2013. Časovo sa prekrýva s druhým programovacím obdobím Štrukturálnych fondov 2007 – 2013, kedy sa dajú reálne čerpať finančné prostriedky aj pre oblasť kultúry. Dokument sa vôbec ako prvý zaoberá tzv. živým umením, jeho postavením, významom a spôsobmi podpory zo strany štátu. Zaujímavá je aj skutočnosť, že na vzniku dokumentu sa podieľala skupina odborníkov, mimo Ministerstvo kultúry Českej republiky.41 V roku 2008 bola vládou schválená Státní kultúrni politika na léta 2009 – 2014,42 ktorá stanovila štyri hlavné ciele kultúrnej politiky:
ekonomická a spoločenská dimenzia: využitie prínosu umenia a kultúrneho dedičstva a s nimi spojenej kreativity pre zvýšenie konkurencieschopnosti ostatných odborov a činností, občianska dimenzia – rozvoj osobnosti: zvýrazniť rolu kultúry v individuálnom profesijnom a osobnostnom raste občanov, obzvlášť pre rozvoj tvorivosti, kultivácii demokratických hodnôt a individuálnych postojov a pre posilnenie zodpovednosti za zdedené aj vytvárané hodnoty, rola štátu, krajov a obcí pri podpore zachovania a tvorby kultúrnych hodnôt: poskytovať priamu aj nepriamu podporu pre zachovanie existujúcich kultúrnych hodnôt a nakladania s nimi, rovnako ako pri tvorbe nových hodnôt, rola štátu pri tvorbe pravidiel: vytvárať transparentné a nediskriminačné prostredie pre kultúrne aktivity a ich podporu z úrovne štátu, krajov a obcí.
Programové vyhlásenie vlády Českej republiky na obdobie rokov 2010 – 201443 nezahŕňa bližšie konkretizované ciele ohľadne divadiel. Vyhlásenie stanovuje ciele v oblasti kultúrneho dedičstva, cirkví a náboženských spoločností, múzeí a galérií, filmu, ale i novely autorského zákona či využitia digitalizácie pre uchovanie a sprístupňovanie kultúrnych služieb a statkov. Ďalej chce vláda podporiť moderné nástroje pri poskytovaní dotácií a finančných prostriedkov v oblasti kultúry. Tiež chce docieliť, aby boli financie zo štátneho rozpočtu optimálne vynakladané a podporiť zapojenie firiem a občanov, i mecenášstva do finančnej podpory živého umenia i kultúrneho dedičstva.
41 Ibid., s. 29. 42Státní kultúrni politika na léta 2009 – 2014. Dostupné na:
3. Financovanie kultúry
Vo financovaní kultúry rozoznávame dve skupiny finančných zdrojov, a to priama finančná podpora, ktorá predstavuje finančné prostriedky, a nepriama finančná podpora, ktorá sa uskutočňuje cestou rôznych úľav a podpor. Priama finančná podpora Nepriama finančná podpora príjmy z vlastnej činnosti (sú závislé na právnej sociálne podpory (napr. podpora poskytnutá forme inštitúcie) nezamestnaným umelcom) verejné zdroje daňové úľavy pre umelcov a umelecké inštitúcie dane a poplatky (napríklad koncesionárske daňové úľavy a odpustenie daní pre charitatívnych poplatky) darcov a príjemcov darov kultúrne fondy dary a sponzorstvo nadácie a nadačné fondy vlastné podnikanie komunálne obligácie lotérie a stávky verejné zbierky iné fondy (zahraničné, štátne, atď.)
Pri financovaní kultúry sa využíva viaczdrojovosť finančných prostriedkov, teda využívajú sa kombinácia prostriedkov z viacerých zdrojov, ako príjmy z vlastnej činnosti, nadácie, fondy, sponzorstva, darov, prostriedky zo štátneho rozpočtu a rozpočtov krajov a obcí, a v neposlednom rade aj prostriedky z programov Európskej únie. Priama finančná podpora je typická pre európske krajiny, zatiaľ čo v USA sa využíva hlavne nepriama finančná podpora. Jednotlivé krajiny navzájom líšia aj v tom, či sú z priamych finančných zdrojov podporované inštitúcie alebo umelecké projekty (to je príznačné pre USA). Nepriama forma finančnej podpory podporuje okrem umenia, tiež i prístup širších vrstiev obyvateľstva k umeniu.44
3.1 Príjmy z vlastnej činnosti
Predstavujú príjmy zo vstupného z predstavení, z prehliadok, prenájmov a iných aktivít, teda sú to výnosy z vlastnej činnosti – produkcie organizácie. Väčšinou tieto príjmy predstavujú okolo
44 ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: cit. v pozn. 15, s. 37. 20
10% až 20% zdrojov potrebných na prevádzku inštitúcie, tým pádom pokryjú minimálnu časť celkových nákladov. Zriedkakedy sa stane, že tieto príjmy predstavujú okolo 50% zo všetkých príjmov organizácie. Zlá ekonomická situácia doháňa organizácie k tomu, že sa snažia maximálne zvýšiť príjmy z vlastnej činnosti, čo sa veľakrát odzrkadľuje na upustení od svojich priorít a cieľov. Napríklad divadlá volia divácky obľúbený repertoár, ktorý je často aj menej náročný, čím si však na druhej získajú plné hľadisko.
3.2 Verejné zdroje
Verejné zdroje patria v Európe k veľmi dôležitým zdrojom financovania kultúry. Ich príjemcami sú hlavne organizácie, ktorých zriaďovateľom sú orgány štátnej správy. Väčšinou tieto prostriedky nepostačujú organizáciám na vykrytie všetkých výdajov, tak dopĺňajú finančné prostriedky aj z iných zdrojov, ako dary, sponzorské príspevky, prostriedky z nadácií, a fondov a grantov na národnej i medzinárodnej úrovni. Istou nevýhodou tejto formy financovania, je jej vysoká finančná náročnosť a nízka kontrola efektívnosti vynakladaných prostriedkov. Aj v Slovenskej aj v Českej republiky prebieha financovanie z verejných zdrojov v dvoch úrovniach, a to zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu krajov a obcí.
3.2.1 Grantový systém Slovenskej republiky
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky poskytuje dotácie na kultúru každý rok prostredníctvom svojho grantového systému, ktorý je rozčlenený do jednotlivých programov a podprogramov, v ktorých sa žiadatelia môžu uchádzať o finančnú dotáciu na svoj projekt. Podľa novely Výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. novembra 2008, č. MK- 3925/2008-10/15583 o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, sú dotácie poskytované projektom z nasledujúcich oblastí kultúry:
tvorba a šírenie kultúrnych hodnôt, ochrana a rozvoj kultúrneho dedičstva, zahraničné kultúrne aktivity a medzinárodné kultúrne aktivity celoslovenského významu, kultúrna tvorivosť a voľnočasové kultúrne aktivity, vzdelávacie programy v kultúre, rozvoj kultúry národnostných menšín,
21
kultúrne aktivity zdravotne postihnutých alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva, podpora sprístupňovania kultúrnych hodnôt žiakom základných škôl, študentom stredných škôl a pedagogickým zamestnancom základných škôl a stredných škôl.45
Grantový systém Ministerva kultúry Slovenskej republiky funguje od roku 2002 a pozostáva z desiatich programov, z ktorých každý má svoje podprogramy.
1. Obnovme si svoj dom – zmerané na obnovu kultúrnych pamiatok a 2. Kultúrne aktivity v oblasti pamäťových inštitúcií – zamerané na knižnice, múzeá, galérie a ich činnosť 3. Európske hlavné mesto kultúry 2013 – Košice 4. Umenie – má päť podprogramov: i) Divadlo a tanec ii) Hudba iii) Výtvarné umenie, úţitkové umenie, fotografia, dizajn, architektúra iv) Medziodborové profesionálne kultúrne aktivity v) Literatúra a kniţná kultúra 5. Pro Slovakia – zameraný na podporu prezentácie slovenskej kultúry a umenia v zahraničí, mobilitu kultúrnych pracovníkov a umelcov a medzinárodnú spoluprácu 6. Národný cintorín v Martine 7. Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva – zamerané na periodickú i neperiodickú tlač a živú kultúru 8. Nehmotné kultúrne dedičstvo a kultúrno-osvetová činnosť 9. Kultúrne poukazy
Do roku 2010 bol zaradený v grantovom systéme MK SR aj program Audiovízia, ktorý ale od uvedeného roku prešiel na Audiovizuálny fond. Tento fond podľa Zákona č. 561/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde nadobudol účinnosť od 1. januára 2009. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky až po zriadenie Audiovizuálneho fondu neexistoval v republike špecializovaný fond pre audiovizuálnu kultúru a priemysel. Dotačný program Kultúra národnostných
45 Úplne znenie výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 26. augusta 2008, č. MK-3026/2008- 10/11619, o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. novembra 2008, č. MK-3925/2008-10/15583. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
3.2.2 Grantový systém Českej republiky
Grantový systém Českej republiky je členený na niekoľko sekcií, v ktorých sa nachádza niekoľko programov, v ktorý je možné získať dotáciu. Podpora profesionálneho umenia existuje od roku 1992. Najprv bola podpora prístupná len občianskym združeniam, od roku 1996 sa otvorila aj pre právnické a fyzické osoby, a neskôr aj pre nadácie a nadačné fondy.46 V sekcii profesionálne umenie sú podporované nasledovné oblasti:
Divadelné umenie Hudobné umenie Tanec, pohybové a non verbálne divadlo Výtvarné umenie
V roku 2011 Ministerstvo kultúry otvorilo aj nový program pod názvom Program podpory významných a mimoriadnych kultúrnych akcií. Do sekcie profesionálneho umenia spadajú ešte dva programy: Program štátnej podpory profesionálnych divadiel a profesionálnych symfonických orchestrov a speváckych zborov, Štipendijný program pre tvorivé a študijné účely. Ďalšie podporované oblasti sú:
Regionálna a národnostná kultúra o Podpora zahraničných kontaktov v oblasti neprofesionálneho umenia Pamiatky o Podpora obnovy kultúrnych pamiatok prostredníctvom obcí s rozšírenou pôsobnosťou o Podpora pre pamiatky UNESCO o Dotácie občianskym združeniam o Havarijní program o Program regenerácie mestských pamiatkových rezervácií a mestských pamiatkových zón o Program záchrany architektonického dedičstva
46 ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: cit. v pozn. 15, s. 44. 23
o Program starostlivosti o obecné pamiatkové rezervácie, obecné pamiatkové zóny a prírodné pamiatkové zóny o Program reštaurovania hnuteľných kultúrnych pamiatok Odbor zahraničie o Podpora kultúrnych aktivít organizovaných v spolupráci so zahraničnými partnermi Múzea, galérie a ochrana hnuteľného dedičstva o Granty pre občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom o Program podpory rozširovania a prijímania informácií v jazykoch národnostných menšín o Integrovaný systém ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva o Granty a dotácie občianskym združeniam Média a audiovízia - podpora menšín o Program podpory rozširovania a prijímania informácií v jazykoch národnostných menšín Média a audiovízia - kinematografie a média o Pre oblasť kinematografie a médií Literatúra a kniţnice o Program Knižnica 21. storočia o Vydávanie neperiodických publikácií vrátane prioritných akcií o Podpora vydávania české literatúry v zahraničí o Literárne periodiká, zborníky Cirkvi a náboţenské spoločnosti o Podpora rozvoju náboženských a nábožensko-kultúrnych aktivít občianskych združení o Podpora významných kultúrnych aktivít cirkví a náboženských spoločností
Ďalšou možnosťou finančnej podpory zo štátneho rozpočtu je udeľovanie cien, ako Štátna cena za literatúru, Štátna cena za prekladateľské dielo a Ceny Ministerstva kultúry Českej republiky za prínos v oblasti hudby, výtvarného umenia a architektúry.
24
3.3 Kultúrne fondy
Kultúrne fondy patria tiež k rozšíreným formám financovania kultúry a umenia. V slovenskej republiky sú to štyri fondy a v Českej republike dva fondy. Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení sú zriadené podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch. Od 1. januára 2009 bol zriadený štvrtý fond – Audiovizuálny fond podľa zákonu č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde. Tento fond nahradil grantový program Audiovízia Ministerstva kultúry, pričom sa jeho zriadením rozšírili možnosti finančných zdrojov. Finančné zdroje čerpajú fondy z príspevkov príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov, príspevkov za použitie voľných diel, príspevkov používateľov diel a príspevkov z odmien a náhrad výrobcov a dovozcov nenahratých nosičov zvukového a zvukovoobrazového záznamu a snímok a z odmien a náhrad požičiavateľov snímok, zvukových záznamov, snímok videogramov a snímok kinematografických diel. Ďalší zdroj predstavujú dary, dotácie, sponzorské príspevky, dedičstvo, príjmy z nadácií, i výnosy s podnikateľskej činnosti.47 Podporná činnosť sa uskutočňuje cestou cien, súťaží, prémií, študijných a cestovných štipendií, grantov, príspevkov na cestu, sociálnej podpory a pôžičiek. V Českej republiky existujú dva fondy, Štátny fond kultúry Českej republiky podľa zákona Českej národnej rady č. 239/1992 Sb. o Státním fondu kultury, a Štátny fond pre podporu a rozvoj českej kinematografie podľa zákonu Českej národnej rady č. 241/1992 Sb. o Státním fondu České republiky pri podporu a rozvoj české kinematografie. Obidva fondy začali svoju činnosť v roku 1992 a sú spravované Ministerstvom kultúry. Finančné zdroje čerpajú fondy z prenájmu nehnuteľností, z príjmov podľa autorského zákona, a z úrokov z bežného účtu, z odvodov príplatkov k cene vstupenky do kina, zo splátok návratnej finančnej výpomoci, a iných.48 „Tieto fondy nemajú – vzhľadom k zákonnej úprave – redistribučný charakter. Majú skôr charakter finančných inštitúcií, pôsobiacich ako záručný, garančný kapitál pre oblasť kultúry, resp. kinematografie.“49
47 Zákon NR SR č. 13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
3.4 Dary
Tento spôsob finančnej podpory funguje na princípe mecenášstva, darca nepožaduje žiadnu recipročnú službu. V Slovenskej republike je opatrený Zákonom o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého je daná možnosť darovať 2% zo zaplatenej dane. Organizácia, ktorá sa chce uchádzať o tieto finančné prostriedky musí splniť niekoľko podmienok – právna forma, predmet činnosti, dátum vzniku, a musí byť zapísaná v Zozname prijímateľov podielu zo zaplatenej dane, ktorú vedie Notárska komora Slovenskej republiky. Pravdaže je možné darovať aj iné finančné dary, mimo 2% zo zaplatenej dane. V Českej republike si právnická osoba môže odčítať dar poskytnutý obciam a právnickým osobám na financovanie kultúry maximálne vo výške 5% základu dane z príjmu, pokiaľ celková hodnota daru predstavuje aspoň 2 000 Kč, a fyzická osoba 10% zo základu dane z príjmu, pokiaľ hodnota daru presahuje 2% zo základu dane alebo predstavuje aspoň 10 000 Kč, podľa zákonu o daní z príjmov č. 586/1992 Sb.50
3.5 Sponzorstvo
Sponzorstvo predstavuje rozšírenejší systém financovania kultúry v Spojených štátoch amerických a Kanade. V európskych krajinách sa výška sponzorských príspevkov líši v jednotlivých krajinách. Okolo 1% je to vo Francúzsku a Rakúsku, vo Veľkej Británii 3 – 6%, Holandsku 7% a vo Švajčiarku 10- 13%. Firmy za účelom sponzorstva zakladajú nadačné fondy a firemné nadácie. Ďalšou možnosťou sponzorstva sú verejné zbierky. Sponzorské príspevky v Slovenskej a Českej republiky upravujú zákony spomínané vyššie. Na ilustráciu uvediem, že v roku 2000 predstavoval podiel príspevkov na kultúru približne 12,3% na celkovom objeme odpočítateľných darov v Slovenskej republike51, a v Českej republike sponzorské príspevky v roku 2005 predstavovali približne 5% nákladov na kultúru.52
3.6 Nadácie
Nadácie fungujú tiež na princípe mecenášstva a predstavujú mimovládny zdroj financovania. Predstavujú účelové združenia majetku, ktorým sa podporuje verejnoprospešný účel. Pod
50 ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: cit, v pozn. 15, s. 39. 51 TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: cit. v pozn. 16, s. 32. 52 ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: cit v pozn. 15, s. 40. 26 pojmom verejnoprospešný účel sa chápe ochrana a rozvoj kultúrnych a duchovných hodnôt. V Slovenskej republike pôsobenie nadácii upravuje zákon č. 34/2002 Z. z., v Českej republike zákon č. 227/1997 Sb.
3.7 Vlastné podnikanie
Vlastné podnikanie predstavuje ďalšiu možnosť získania finančných zdrojov pre organizácie. Uskutočňuje sa formou doplnkových služieb produktov a služieb, ktoré nesúvisia priamo s činnosťou organizácie. Tieto doplnkové služby a produkty predstavujú napríklad prevádzkovanie reštaurácií, kaviarní, darčekových predajní, predaj audiovizuálnych nosičov a publikácií, a rôzne ďalšie. Túto možnosť vo veľkej miere využívajú galérie a múzea, v svojich darčekových obchodov, kde je si záujemcovia môžu zakúpiť darčekové predmety, publikácie, pohľadnice, spomienkové predmety, kópie exponátov, a iné. Na Slovensku je takéto získavanie financií málo rozšírené, aj v dôsledku legislatívy, ktorá neumožňuje štátnym príspevkovým organizáciám podnikať (pričom, pravdaže môžu využívať získavanie prostriedkov z prenájmu priestorov, ktoré vlastnia, prípadne spravujú).53
3.8 Komunálne obligácie
Financovanie kultúry prostredníctvom komunálnych obligácií je málo rozšíreným spôsobom v Európe, zato veľmi bežným v Spojených štátoch amerických. Komunálne obligácie sú „úverové cenné papiere emitované verejnoprávnymi inštitúciami a miestnymi správnymi orgánmi, alebo peňaţnými ústavmi, v ich poverení za účelom finančného pokrytia prevádzkových kapitálových sluţieb.“54 V Slovenskej republike sú upravené zákonom o cenných papieroch a investičných službách 566/2001 Z. z., v Českej republike zákonom o dlhopisoch č. 530/1990 Sb. a zákonom o komisií pre cenné papiere č. 15/1998 Sb.
3.9 Lotérie
Ohľadne lotérii prebehla diskusia komu majú byť poskytnuté finančné prostriedky získané prostredníctvom lotérií. Či na podporu profesionálnej alebo neprofesionálnej umeleckej činnosti,
53 TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: cit. v pozn. 16, s. 35. 54 ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: cit. v pozn. 15, s. 43. 27
či na ústrednej alebo regionálnej úrovni. Skôr prebiehalo priklonenie sa k podpore miestnych amatérskych združení.55 Na Slovensku lotérie upravuje zákon č. 194/1990 Z. z., v Českej republike zákon č. 202/1990 Sb.
3.10 Verejné zbierky
Verejné zbierky tvoria ďalšiu možnosť pre financovanie kultúry. Slúžia k získavaniu peňažných darov (niekedy môžu mať zbierky ja nepeňažný charakter) za účelom verejnoprospešných cieľov – obnova kultúrnych pamiatok, charitatívne a humanitárne účely, zachovanie tradícií, rozvoj vzdelávania, atď. Na Slovensku môže verejnú zbierku konať právnická osoba, ktorá vznikla, pôsobí a má sídlo na území Slovenskej republiky, v Českej republike takisto môžu zbierku konať obce, kraje a právnické osoby majúce sídlo na území Českej republiky. Verejné zbierky na Slovensku ošetruje zákon č. 63/1973 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 64/1973 Zb., a v Českej republike zákon č. č. 117/2001 Sb.
3.11 Európske kultúrne programy
Prvá generácia kultúrnych programov sa uskutočnila v rokoch 1994 až 2000. Programy boli zamerané na podporu konkrétnych aktivít. O dotácie z programov mohli popri členských štátoch Európskej únie žiadať aj štáty uchádzajúce sa o členstvo. Od roku 1998 sa mohli naplno podieľať na programoch, dovtedy mohli vystupovať len ako tretí alebo štvrtý partner, a nie ako vedúci.56 Dotácie mohli byť poskytnuté v rámci troch programov: Program Raphael – podporoval aktivity ohľadne kultúrneho dedičstva európskeho významu, napríklad reštauračné práce na pamätihodnostiach a budovách historického významu, i školenia pracovníkov pri obnove a zachovaní pamiatok. Program Kaleidoscope – „sledoval cezhraničnú spoluprácu pri kultúrnych a umeleckých aktivitách s európskou dimenziou a zveľaďovanie hodnôt kultúry Európskej únie. Program bol určený iba pre projekty zdruţujúce aspoň tri členské štáty. Štvrtým účastníkom mohol byť štát uchádzajúci sa o členstvo v Európskej únii. Od roku 1998 sa uchádzajúce štáty mohli stať aj hlavnými organizátormi projektu. K akciám zahrnutých do programu Kaleidoscope patrí európske mesto kultúry, Mládeţnícky orchester Európskej únie, ako aj Barokový orchester Európskej únie.“57
55 Ibid., s. 44. 56 TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: cit v pozn. 16, s. 130 – 131. 57 Ibid., s. 131. 28
Program Ariane – podporoval aktivity v oblasti kníh a čítania. Teda rôzne preklady súčasnej literatúry, aby bol stimulovaný knižný trh v Európe, a finančné podpory prekladateľom študujúcich na univerzitách po celej Európe. Súčasťou programu bola aj udeľovanie ceny za európsku literatúru a európsky program, pod názvom Aristeion.
Druhá generácia európskych kultúrnych programov (2000 – 2006) Európska komisia navrhla program nazvaný Kultúra 2000, ktorý nahradil predošlé tri programy. Sústredil sa komplexne na podporu kultúry, teda zahŕňa „umeleckú“, populárnu, masovú aj kultúru všedného dňa. Prostredníctvom programu chcela Európska únia „aj naďalej prispievať k vzájomnému kultúrnemu dialógu národov Európy, ale aj k nadväzovaniu kontaktov s kultúrami celého sveta. Cieľom bolo podporovať kultúrnu rôznorodosť a jej nové formy, zachovávať a propagovať kultúrne dedičstvo európskeho významu a prispievať k sociálno-ekonomickému rozvoju Európy. Na naplnenie týchto cieľov Európska komisia vyčlenila sumu 167 miliónov eur, čo tvorilo 0,3% celkového rozpočtu Európskej únie (oproti 0,2% vyčlenených na kultúrne programy v roku 1995) a v prepočte na rok predstavovalo približne 33,4 miliónov eur.“58 Z programu Kultúra 2000 môže byť pokrytých maximálne 60% z celkových nákladov na realizáciu projektu. Výraznou zmenou bolo sprístupnenie programu aj krajiny strednej a východnej Európy. Kultúra 2000 bol pôvodne naplánovaný na päť rokov, obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2004. Bol však predĺžený do konca decembra 2006. Program je zameraný na podporu tvorivej spolupráce medzi umelcami, kultúrnymi inštitúciami medzi štátmi v európskom priestore. Program Kultúra mal stanovené nasledujúce ciele: podporovať kultúrny dialóg a vzájomné poznanie kultúry a histórie európskych národov, podporovať tvorivosť, medzinárodné šírenie kultúry a mobilitu umelcov, tvorcov, kultúrnych pracovníkov a iných profesionálov z oblasti kultúry, ako aj ich diel, so silným dôrazom na mládež a sociálne znevýhodnených ľudí a na kultúrnu rozmanitosť, vyzdvihovať kultúrnu rozmanitosť a rozvoj nových foriem kultúrneho prejavu, deliť sa o spoločné kultúrne dedičstvo celoeurópskeho významu a zdôrazňovať jeho dôležitosť na európskej úrovni, šíriť poznatky a podporovať dobré skúsenosti, ktoré sa týkajú zachovania a ochrany tohto kultúrneho dedičstva, uvedomiť si úlohu kultúry v spoločensko-ekonomickom rozvoji, podporovať medzikultúrny dialóg a vzájomnú výmenu medzi európskymi a neeurópskymi kultúrami,
58 Ibid., s. 132. 29
dosiahnuť jednoznačné uznanie kultúry ako ekonomického faktora a faktora sociálnej a občianskej integrácie, zlepšiť prístup čo možno najväčšieho počtu občanov Európskej únie ku kultúre a ich účasť na kultúrnej činnosti.59 Od roku 2002 mal program definovanú orientáciu na konkrétnu oblasť kultúry, pričom roky 2005 a 2006 boli bez prioritného zamerania. Rok 2002 - výtvarné umenie (maliarstvo, sochárstvo, video, umenie vytvorené pomocou výpočtovej techniky, fotografia, priemyselný a komerčný dizajn, textilný dizajn, architektúra, grafické umenie, užité umenie a umelecké remeslá). Rok 2003 - interpretačné umenie (divadlo, tanec, hudba, opera, spev, pouličné divadlo, cirkus). Rok 2004 - kultúrne dedičstvo (hnuteľné dedičstvo, architektonické dedičstvo, nehmotné dedičstvo, historické archívy a knižnice, archeologické dedičstvo, dedičstvo ležiace pod vodnou hladinou, kultúrne miesta a kultúrne krajiny). V roku 2007 bol otvorený program Kultúra 2007 – 2013 pre obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013. Cieľom programu je podporiť rastúcu spoluprácu medzi kultúrnymi aktérmi a podporiť rôzne typy projektov spolupráce najrozmanitejších sektorov. Program je otvorený pre účasť neaudiovizuálnych kultúrnych odvetví a kultúrnych organizácií za predpokladu, že konajú v pozícii neziskového kultúrneho subjektu. Cieľom programu je zlepšiť spoločný európsky kultúrny priestor, ktorý sa zakladá na spoločnom kultúrnom dedičstve, prostredníctvom rozvoja kultúrnej spolupráce medzi tvorcami, kultúrnymi aktérmi a kultúrnymi inštitúciami krajín, ktoré sa na programe zúčastňujú, s cieľom podporiť vznik európskeho občianstva. Program je inšpirovaný globálnou víziou, ktorá zahŕňa celý kultúrny priestor a propaguje spoluprácu. Ciele programu Kultúra 2007 – 2013 sú zamerané na: podpora nadnárodnej mobility osôb pracujúcich v odvetví kultúry, podpora nadnárodného pohybu kultúrnych a umeleckých diel a produktov, podpora medzikultúrneho dialógu. Podporované sú tri oblasti kultúry: 1. Podpora kultúrnych činností: viacročné projekty spolupráce: 3 – 5 rokov kooperačné činnosti: do 2 rokov literárny preklad špeciálne akcie
59 Kultúrny kontaktný bod. Program Kultúra 2000. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
2. Podpora organizácií pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti kultúry 3. Podpora analýz, zberu a šírenia informácií v oblasti kultúrnej spolupráce60
Program MEDIA Bol založený na podporu audiovizuálnej tvorby, jej šírenia, propagácie a vytvárania podmienok a príležitostí pre filmových a televíznych profesionálov.61 Program MEDIA začal pôsobiť od roku 1991, sústreďoval sa na podporu kinematografického priemyslu a televízneho vysielania. Program MEDIA pokračoval od roku 1996 ako program MEDIA II, s pôsobnosťou do roku 2000 a s rovnakým zameraním. V období rokov 2001 – 2006 prebiehal program MEDIA Plus, zameraný na podporu distribúcie a propagácie európskych audiovizuálnych diel. Pre roky 2007 až 2013 bol vytvorený ďalší program, MEDIA – MEDIA 2007.62
3.12 Štrukturálne fondy Európskej únie v rezorte kultúry
„Pre oblasť kultúry je aktuálne čerpanie z dvoch štrukturálnych fondov, a to konkrétne z Európskeho fondu regionálneho (ERDF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF). Prostriedky ERDF sú zamerané na oblasť rozvoja kultúrnej infraštruktúry a na rozvoj cestovného ruchu, podpora z ESF má slúţiť na rast vzdelanosti a podporu zamestnanosti v kultúre.“63
3.13 Ostatné programy a granty v rámci Európskej únie
Európska kultúrna nadácia (European Cultural Foundation - ECF): Podporuje nezávislé kultúrne projekty predkladané nezávislými kultúrnymi subjektmi (nadácie, neziskové organizácie, atď.). Príspevok z nadácie nesmie presiahnuť 80% z celkových nákladov projektu. Podpora prebieha v nasledujúcich oblastiach:
medzikultúrne aktivity a cezhraničná spolupráca, rast účasti na umení a v médiách, kultúrna dimenzia rozšírenia Európskej únie,
60 Ibid. 61 ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: cit. v pozn. 15, s. 57. 62 Ibid., s. 57 – 58. TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: cit. pozn. 16, s. 137. 63 TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: cit. pozn. 16, s. 142. 31
stratégie pre zmeny v kultúrnej infraštruktúre, tvorivé prístupy k súčasným kultúrno-politickým otázkam, rozvoj súčasného verejného a kultúrneho európskeho priestoru.
Medzinárodný vyšehradský fond (MVF): Fond bol založený v roku 2000 vládami krajín vyšehradskej skupiny - (Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky a Slovenskej republiky) a jeho cieľom podporovanie regionálnej spolupráce medzi vyšehradskými krajinami rozvíjaním bežných kultúrnych, vedeckých, výskumných, vzdelávacích projektov, výmeny mladých ľudí, cezhraničnej spolupráce a podpory turizmu. Pri dotáciách sa rozlišuje medzi malými, štandardnými a strategickými grantmi. Navzájom sa líšia dĺžkou trvania projektov a maximálnou možnou výškou dotácie, ktorá im môže byť pridelená. Finančná podpora z fondu nesmie presiahnuť 50% z celkový nákladov potrebných na realizáciu projektu. Fond tiež ponúka štipendiá pre podporu akademickej výmeny obyvateľov krajín V4, aj pre zahraničných záujemcov a štúdium v krajinách V4.
Stredoeurópska iniciatíva - Fond pre spoluprácu (Central European Iniciative Co-operation Fund): Stredoeurópska iniciatíva poskytuje podporu projektom v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, výmeny skúsenosti v kultúrnom manažmente, v oblasti kultúrneho priemyslu a turizmu, propagácie kultúrnej rôznorodosti, cezhraničnej spolupráce, individuálnej a skupinovej mobility. Príspevok na projekt nesmie presahovať 50% z celkových nákladov na projekt.
Nórsky finančný mechanizmus a finančný mechanizmus EHP Cieľom je prispieť k zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore prostredníctvom grantov na investičné a rozvojové projekty v nasledovných prioritných oblastiach: ochrana životného prostredia, podpora trvalo-udržateľného rozvoja, zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva, rozvoj ľudských zdrojov, zdravie a starostlivosť o deti, výskum, zavedenie schengenského acquis, posilnenie súdnictva,
32
regionálna politika a cezhraničné aktivity, technická pomoc súvisiaca s implementáciou acquis communautaire.64 Slovenskej republike bola pridelená finančnú pomoc v celkovej sume 13,36 miliónov eur ročne v období od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009 a pre Českú republiku bolo vyčlenených 110, 91 miliónov eur.65
Nadácia Anna Lindh (Anna Lindh Euro-Mediterranean Foundation for the Dialogue between Cultures) Hlavným cieľom Nadácie je zblíženie ľudí, organizácií a občianskych spoločností z oboch brehov Stredozemného mora. Zblíženie ľudí prostredníctvom sociálnych, kultúrnych a humánnych partnerstiev, ktoré podnecujú porozumenie medzi kultúrami a vzájomnú výmenu medzi občianskymi spoločnosťami. V rámci svojho programu sa Nadácia snaží o propagáciu dynamického konceptu dialógu medzi kultúrami. Oblasti pôsobenia Nadácie zahŕňajú výchovu a vzdelávanie, kultúru, vedu a komunikáciu, ale dôležité sú aj témy ľudských práv, trvalo udržateľného rozvoja, vytvárania rovnakých príležitostí atď. Prioritnou cieľovou skupinou je mládež. Príspevok z nadácie nesmie presiahnuť 50% z celkových nákladov projektu.66
64 Acquis communautaire zahŕňa celú škálu princípov, zákonov, politík, záväzkov a cieľov prijatých v rámci Európskej únie a obsiahnutých predovšetkým v zmluvách, legislatíve a rozhodnutiach Súdneho dvora. Dosiahnuté výsledky musia záväzne akceptovať všetky členské štáty Únie. Pre štát, ktorý sa chce stať členom EÚ, je prvým predpokladom prevzatie acquis communautaire a zosúladenie svojho vlastného právneho systému s ním. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
4. Dejiny operných scén
4.1.1 Dejiny opernej scény Slovenského národného divadla
Pred vznikom Slovenského národného divadla mala opera niekoľko storočnú tradíciu v Bratislave. Jej začiatky v Bratislave siahajú do štyridsiatych rokov 18. storočia, v dobe, kedy sa zakladali mestské divadlá po celej Európe. Spočiatku sa hralo v drevenom divadle pred Rybárskou bránou postavenom pri príležitosti korunovácie Márie Terézie. V päťdesiatych rokoch bolo vybudované drevené divadlo pod Michalskou bránou a v rokoch 1764 – 1775 sa opera hrávala v dome, nazývanom Grünes Stübel, upravenom pre divadelné účely. V roku 1776 bola hlavne pričinením mecenáša divadla grófa Csákyho a mestského magistrátu slávnostne otvorená budova kamenného mestského divadla pre 800 divákov. Operné produkcie zabezpečovali talianske operné spoločnosti, ktoré hosťovali v Bratislave.67 Konkurentom mestského divadla bola operná spoločnosť grófa Jána Nepomuka Erdödyho, ktorá si získala vynikajúcu povesť v dôsledku kvalitnej umeleckej úrovne v rokoch 1785 – 1789. Repertoár pozostával z talianskej opery seria a buffa, a z viedenských singspielov. Reprízy gróf Erdödy sprístupňoval v budove mestského divadla alebo vo svojom paláci aj mešťanom.68 V 19. storočí si mestské divadlo prenajímali nemecké a maďarské operné spoločnosti. V roku 1886 bolo v Bratislave otvorená nová budova mestského divadla z dielne viedenských architektov Fellenera a Hellmera. Počas tohto storočia v Bratislave účinkovali operní dirigenti Franz von Suppé (1841) a Bruno Walter (1897/1898). Na začiatku nového storočia v mestskom divadle hosťovala česká opera z Brna, ktorá priniesla obohatenie repertoáru o české a slovanské opery.69 Dejiny Slovenského národného divadla sa začali písať v roku 1920, presne 1. marca. Divadlo hralo v budove Mestského divadla postavenom v roku 1886 (dnešná historická budova SND). Veľkou posilou v začiatkoch pôsobenia boli českí umelci, ktorí pôsobili v Slovenskom národnom divadle, speváci aj dirigenti. Prvá sezóna bola zverená Bedřichovi Jeřábkovi, riaditeľovi Východočeskej spoločnosti. Mal vlastný fundus, ktorý práve začínajúce divadlo ešte nemalo vybudovaný. Za prvú, len štvormesačnú sezónu (1. marec – 4. júl 1920), uviedol Jeřábkov súbor
67 ELSCHEK, Oskár (ed): Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: ASCO, 1996, s. 145. MÚDRA, Darina: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Klasicizmus. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenského hudobného fondu, 1993, s. 22. 68 MÚDRA, Darina: cit. v pozn. 145, s. 19 – 20. 69 ELSCHEK, Oskár (ed.): cit. v pozn. 145, s. 206. 34
22 opier, väčšinou v naštudovaní dirigenta Ferdinanda Ledvinu.70 Od nasledujúcej sezóny sa SND uznieslo, že bude mať vlastný súbor aj fundus. Do súboru prešiel takmer celý ansámbel Jeřábkovho súboru doplnený ešte novými silami.71 Šéfom opery sa na nasledujúce tri roky (1920 – 1923 ) stal dirigent Milan Zuna. Zunovo obdobie bolo príznačné zvýšením kvality hudobného naštudovania opier. V dôsledku zvýšenia kvality, znížil kvantitu naštudovaných opier, čo sa odrazilo vo finančných problémoch divadla. Zaujímavým Zunovým počinom bolo uvedenie Janáčkovej opery Káťa Kabanová (1922), len rok po jej brnenskej premiére. Do konca dvadsiatych rokov (1923 – 1930) sa postavil na čelo Slovenského národného divadla Oskar Nedbal. So súborom SND Nedbal absolvoval dva úspešné zájazdy. Prvý do Španielska, kde v Barcelone a Madride predviedli Dvořákovu Rusalku a Smetanovu Predanú nevestu, a druhý do Prahy.72 Medzi dôležité počiny Nedbalovej éry patrí naštudovanie kompletného cyklu Smetanových opier, uvedenie dvoch pôvodných slovenských opier, ale i hosťovanie Pietra Mascagniho a Richarda Straussa za dirigentským pultom.73 V naštudovaní Oskara Nedbala v roku 1926 mala premiéra opera Kováč Wieland (1880) za prítomnosti autora Jána Levoslava Bellu. Nedbal taktiež naštudoval druhú slovenskú operu – Detvana Viliama Figuša Bystrého, v sezóne 1927/1928. Nástupcom Oskara Nedbala sa stal jeho synovec Karel Nedbal, ktorý viedol operu SND v rokoch 1930 – 1938. Do dramaturgie začal zaraďovať mnohé moderné opery. Na opernej scéne SND uskutočnila československá premiéra Prokofievovej Lásky k trom pomarančom (1931), v poradí štvrté uvedenie Šostakovičovej Lady Macbeth Mcenského okresu za prítomnosti aj zahraničných kritikov74, Roccovho Dibuka, postupné dopĺňanie uvedených opier Richarda Straussa o Ariadnu na Naxe, Elektru a Salome a uvádzanie diel českej moderny. Významná bola spolupráca Karla Nedbala s avantgardným režisérom Viktorom Šulcom a vývarníkom Františkom Tröstrom, s ktorým sa podpísali pod inscenácie Beethovenovho Fidelia alebo Lady Macbeth Mcenského okresu. V tridsiatych rokoch sa v divadle etablujú prví slovenskí operní speváci Margita Česányiová, Zita Frešová, Štefan Hoza, Janko Blaho, Mária Hubová.75 Po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 Karel Nedbal z donútenia opúšťa Bratislavu po desiatich rokoch svojho pôsobenia, kde vytvoril z umeleckého súboru Opery SND špičkové
70 FISCHER, Ján: Opera v Bratislave v rokoch 1920 – 1959. In: Kol. aut.: Pamätnica Slovenského národného divadla. Sborník. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960, s. 156. 71 Ibid., s. 156. 72 Ibid., s. 165, 168. 73 Ibid., s. 168. FÖLDVÁRIOVÁ, Naďa: Hlavné umelecké projekty v opere SND do roku 1939. In: 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Zborník prác z muzikologickej konferencie v rámci BHS 1986, Bratislava: Západoslovenské tlačiarne, 1986, s. 23. 74 FISCHER, Ján: cit. v pozn. 70, s. 188. 75 Ibid., s. 194. 35 teleso vo vtedajšom Československu.76 Po Nedbalovi opúšťajú divadlo viacerí českí speváci, ktorí boli oporou umeleckého súboru. V rokoch Slovenského štátu (1939 - 1945) sa stal šéfom Opery SND dlhoročný dirigent divadla Josef Vincourek a dramaturgom tenorista Štefan Hoza. Hoza v dramaturgii prihliadal na zmenenú spoločenskú situáciu (druhá svetová vojna), zmenu obecenstva (oproti predošlým rokom sa majoritnou časťou stávajú Slováci) a tiež zmenu v sólistickom ansámble, kde prevažovali mladí začínajúci speváci. Preto dramaturgia pozostáva predovšetkým z najpopulárnejších a základných diel opernej literatúry – Verdiho, Puccini, Mozartove opery, Donizettiho buffy a česká opera reprezentovaná Smetanom, Dvořákom a Janáčkom. Významnými udalosťami sa stalo uvedenie Wagnerovho Blúdiaceho Holanďana a Straussovej Elektry. Súčasná opera bola prezentovaná uvedení Peera Gynta Wernera Egka a súčasná slovenská opera tromi opusmi (Stella, Svitanie, Túţba) Ladislava Holoubka, ktorý ich sám v divadle naštudoval.77 Všetky opery, vrátane českých, sa hrali v slovenských prekladoch, pretože od roku 1938 prebiehalo intenzívne poslovenčenie opery.78 Oporami sólistického súboru boli v tomto období tenorista Dr. Janko Blaho, sopranistka Helena Bartošová a basista Arnold Flögl, všetci traja odchovanci Nedbalovcov. Z mladých spevákov sa posilou súboru stali Margita Česányiová, Štefan Hoza (v 30. rokoch spievali obaja v operete), Mária Kišoňová - Hubová, Zita Frešová alebo Anna Hrušovská.79 Po druhej svetovej vojne sa uskutočnili dvojročné rekonštrukčné práce v divadle a o tri roky neskôr sa zrealizovala prístavba k budove, ktorá slúžila ako úložné miesto pre kulisy. Budova Národného divadla slúžila pre operné a činoherné predstavenia, opereta sa presťahovala do samostatnej budove, kde sa zriadila Nová scéna. V roku 1955 dostala činohra tiež vlastnú budovu – Hviezdoslavovo divadlo – a tak budova Národného divadla slúžila pre operné (a aj baletné) predstavenia.80 V prvých povojnových rokoch sa dostala na javisko Slovenského národného divadla dlho očakávaná reprezentatívna národná opera. Suchoňova Krútňava mala premiéru 10. decembra 1949 v naštudovaní Ladislava Holoubka. V nasledujúcich rokoch bola uvedená na viac ako tridsiatich javiskách po celej Európe.81 V päťdesiatych rokov boli v SND uvedené ďalšie dôležité opusy modernej slovenskej opery, a to prvé dve diela Jána Cikkera Juro Jánošík (1954) a Beg Bajazid
76 BLAHO, Jaroslav: Opera Slovenského národného divadla v období 1939 – 1945. In: 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Zborník prác z muzikologickej konferencie v rámci BHS 1986, Bratislava: Západoslovenské tlačiarne, 1986, s. 27. Slovenské národné divadlo. História. Opera. [online] 2011. [cit. 20.3. 2011]. Dostupné na
(1957). Sólistická základňa operného ansámblu sa posilnila o Františka Zvaríka, Annu Martvoňovú, Juraja Martvoňa, Annu Hrušovskú a ďalších.82 A do divadla pribudol aj prvý odchovanec opernej réžie Vysokej školy múzických umení Miroslav Fischer. V rokoch 1955 – 1963 stál na čele opery SND Šimon Jurovský. Spolu s dramaturgom Jánom Szelepcsénym vytvorili jasnú dramaturgickú koncepciu, kedy sa do popredia dostávala moderná opera.83 Prvýkrát v dejinách sa na javisku hral Debussyho Pélleas a Mélisanda, Egkov Revízor, Dessauova opera Odsúdenie Luculla, Orffova Múdra ţena, Prokofievov Príbeh opravdivého človeka, Brittenov Sen noci svätojánskej, a zo slovenskej súčasnej tvorby sa uviedli ďalšie dve opery Jána Cikkera – Vzkriesenie a Mister Scrooge. Pod mnohé z týchto diel úspešne podpísali mladí režiséri Miroslav Fischer, Július Gyermek, Branislav Kriška alebo z Prahy hosťujúci Karl Jernek.84 Z dôležitých premiér do konca 60. rokov treba uviesť dve pôvodné slovenské opery: Bázlikova Peter a Lucia, a Benešove Cisárové nové šaty. Postupne sa dopĺňajú rady sólistov, mnohí prišli do SND po pôsobení na iných, zväčša českých javiskách: Elena Kittnarová, Magdaléna Blahušiaková, Mária Turňová a Jozef Ábel. Od druhej polovice 20. storočia sa definitívne profesionalizuje súbor Slovenského národného divadla, členovia (sólisti, dirigenti, zbormajstri, režiséri, choreografi) sú odchovanci konzervatórií a Vysokej školy múzických umení (vznikla v roku 1949).85 Počas šéfovania Pavla Bagina (1971 - 1983) Opere SND v 70. rokoch mala dramaturgia jasnú koncepciu, s troma líniami. Prvá veľká línia v dramaturgii patrila uvádzaniu umelecky hodnotných titulov zo staršej opernej literatúry. Druhá ponúkala prierez ťažiskovej tvorby 20. storočia, napríklad Vec Makropulos a Káťa Kabanová (Janáček), Hrad knieţaťa Modrofúza (Bartók), Salome (Strauss) alebo Ţobrácka opera (Britten). Tretia venovala dostatočný priestor slovenskej tvorbe – premiéry opery Hra o láske a smrti (Cikker), Svietnik (Dibák) a detského titulu Martin a slnko (Frešo), či obnovenie starších diel Cikkera – Juro Jánošík a Vzkriesenie. V období rokov 1971 – 1976 pôsobil v SND ako šéfdirigent Zdeněk Košler, pod ktorého taktovkou sa markantne zvýšila umelecká úroveň premiér i repríz. Počas Košlerovho pôsobenia v súčinnosti s premyslenou Baginovou dramaturgiou sa Opera SND stala opäť reprezentatívnou opernou scénou.86
82 PALOVČÍK, Michal: Operné divadlo od oslobodenia do konca päťdesiatych rokov. In: 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Zborník prác z muzikologickej konferencie v rámci BHS 1986, Bratislava: Západoslovenské tlačiarne, 1986, s. 46. 83 VAJDA, Igor: Dramaturgické smerovanie a hlavné prínosy Opery SND v rokoch 1960 – 1986. In: 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Zborník prác z muzikologickej konferencie v rámci BHS 1986, Bratislava: Západoslovenské tlačiarne, 1986, s. 56. 84 Ibid, s. 56 - 57. 85 Slovenské národné divadlo. História. Opera. [online] 2011. [cit. 20.3. 2011]. Dostupné na
Sólistický súbor sa doplnil spevákmi z mladej generácie, ako Peter Dvorský, Sergej Kopčák, Gabriela Beňačková, Magdaléna Hajóssyová či Ida Kirilová. Všetci sa úspešne uchytili aj na zahraničných scénach, čím sa pridali k speváčkam pôsobiacich niekoľko rokov v zahraničí ako Edita Gruberová a Lucia Popp. V 70. rokoch vznikol aj externý spevácky zbor pre potreby opier s väčším zástojom zborov.87 Do dejín Opery SND sa zapísalo obdobie, kedy post šéfdirigenta v 80. rokoch prevzal Ondrej Lenárd. Jeho hudobné naštudovania sa vyznačovali vysokou umeleckou hodnotou. Z operných premiér vzbudili pozornosť Cikkerovo Obliehanie Bystrice, Benešova Hostina, ale i slovenská premiéru Bergovho Wozzecka a Stravinského Osudu zhýralca. Inscenačne nekonvenčnými kreáciami boli Rigoletto Mariána Chudovského, ale hlavne Gounodov Faust a Margaréta v réžii Jozefa Bednárika. Toto dielo Opera SND uviedla, okrem iných, aj na festivale v Edinburghu, kde dostala Cenu kritiky.88 Operný súbor doplnili speváci z ďalšej generácie, Ľubica Rybárska, Ján Galla, Jozef Kundlák a Matin Babjak.89 Deväťdesiate roky prinášajú novú situáciu spoločenských podmienok, s ktorými sa musel súbor Opery SND vyrovnať. S pribúdajúcimi možnosťami spoločenského využitia sa stupňoval aj zápas o diváka, preto sa dramaturgia obracia skôr k overeným hodnotám. Z hľadiska inscenačných poetík bola zaujímavá séria inscenácií Jozefa Bednárika (Hoffmanove poviedky, Don Quichotte, Don Carlos), úspešné boli i kreácie Miroslava Fischera (Boitov Mefistofeles, Verdiho Otello, Wagnerov Tannhäuser a Debussyho Pelléas a Mélisanda), a taktiež inscenácie Figarovej svadby a Korunovácie Poppey v réžii míma Milana Sládka.90 V roku 1992 do sólistického súboru pribudol svetoznámy tenorista Sergej Larin. Posledné desaťročie sa nesie v znamení „rôznorodosti a modernizácie repertoáru z hľadiska inscenačných poetík.“91 Na javisku Opery SND sa predstavili originálne svojrázne režisérske osobnosti ako Martin Huba (J. Beneše – The Players), Martin Bendik (Hrad knieţaťa Modrofúza, Peter Grimes) či Zuzana Gilhuus – Lacková (Alcina, Lucrezia Borgia). Dve zo svojich úspešných inscenácii – Eugen Onegin a Madama Buttefly – naštudoval so súborom SND originálny nemecký režisér Peter Konwitschny. Posledných päť sezón sa vyznačuje pomerne veľkou fluktuáciou riaditeľov Opery SND, kedy sa na poste riaditeľa vystriedalo päť osobností: Peter Mikuláš (2006/2007), Oliver Dohnányi
87 Ibid., s. 63. 88 ZVARA, Vladimír, SMOLÍK, Pavol: Slovenské národné divadlo. Opera. Sezóna 2002/2003. Bulletin Opery Slovenského národného divadla, sezóna 2002/2003, Bratislava: Slovenské národné divadlo, 2002, s. 6. 89 VAJDA, Igor: cit v pozn. 83, s. 65. 90 ZVARA, Vladimír, SMOLÍK, Pavol: cit v pozn. 88, s. 6. 91 Slovenské národné divadlo. História. Opera. [online] 2011. [cit. 20.3. 2011]. Dostupné na
(2007/2008), Gabriela Beňačková (júl – december 2008), Pavol Smolík (december 2008 – máj 2010) a Peter Dvorský (máj 2010 - dodnes). Členmi operného súboru, ktorí pravidelne vystupujú aj na popredných zahraničných scénach, sú Miroslav Dvorský, Eva a Dalibor Jenisovci, Andrea Danková, Ľubica Vargicová, z najmladšej speváckej generácie pôsobiacej prevažne v zahraničí na pôde SND pravidelne hosťujú Adriana Kučerová či Pavol Bršlík.
4.1.2 Základné identifikačné údaje Slovenského národného divadla podľa zriaďovacej listiny
Slovenské národné divadlo bolo zriadené 1. marca 1920. Zriaďovateľom SND je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a inštitúcia je príspevková organizácia. Generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla je od mája 2010 choreograf Ondrej Šoth a riaditeľom Opery SND sa stal v máji tenorista Peter Dvorský. Slovenské národné divadlo si vymedzilo nasledujúci základný predmet činnosti:
„rozvíja národnú divadelnú kultúru, ktorú prezentuje aj v zahraničí, umelecky pripravuje a verejne predvádza dramatické, hudobno-dramatické a tanečné diela, vydáva a rozširuje periodické a neperiodické publikácie, propagačné materiály a usporadúva výstavy, ktoré propagujú jeho činnosť, vykonáva vlastnú sprostredkovateľskú činnosť, vyrába scénické a kostýmové výpravy, vyvíja ďalšie významné kultúrne aktivity.“92
K plneniu základného predmetu činnosti patrí aj:
„predaj vstupeniek a propagačná činnosť, prenajímanie nehnuteľností alebo ich častí, technických zariadení, dopravných prostriedkov, prípadne iného majetku, ktorý má vo svojej správe, a zapoţičiavanie divadelných výprav, hudobných materiálov, nástrojov, notového materiálu a pod., prevádzkovanie a prenajímanie vlastných bufetových a rekreačných zariadení,
92 Slovenské národné divadlo. Dokumenty. Zriaďovacia listina. [online] 2011. [cit. 25. 4. 2011]. Dostupné na < http://www.snd.sk/?dokumenty>. 39
aktivity podporujúce rozvoj a skvalitnenie plnenia poslania a základného predmetu činnosti.“93
4.2.1 Dejiny opernej scény Národného divadla v Brne
Národné divadlo v Brne94 začalo svoju činnosť v roku 1881. O tri roky neskôr sa k činoherným predstaveniam pridali aj pravidelné uvádzania operných diel v divadle. Opera Národného divadla začala svoju prevádzku Smetanovou Predanou nevestou 7. decembra 1884. Predstavenia sa konali v divadle na ulici Veveří. Pred založením Národného divadla mala opera v Brne už vyše storočnú tradíciu (od roku 1734), pričom sa ale česká opera hrala sporadicky.95 Prvá brnenská česká opera (ešte pred vznikom Národného divadla v Brne) hrávala v dnešnej budove Reduty takmer po celý rok, až na dni, ktoré prináležali piatkom a cirkevným sviatkom. Počas pôsobenia Václava Thiela ako riaditeľa boli okrem mnohých českých činohier, uvedené aj pôvodné české opery, i úryvky operiet v prekladoch v českom jazyku. V roku 1840 bola s veľkým úspechom uvedená v Brne česká opera Františka Škroupa s názvom Dráteník. Po tejto opere sa na obdobie štyridsať rokov české diela vytratili z repertoáru divadla.96 Obdobie od založenia divadla do roku 1918 sa nazýva obdobie „starého divadla.“ Počas tohto časového úseku sa v vystriedalo vyše 20 kapelníkov, napríklad i Karel Kovařovic.97 V tomto období sa postupne budoval kmeňový repertoár brnenskej opery, a do roku 1918 bolo v divadle uvedených 132 domácich a svetových operných titulov, napríklad Mozartov Don Giovanni a Čarovná flauta, Verdiho Aida, Beethovenov Fidelio, Charpentierova Louise.98 Na začiatku deväťdesiatych rokov 19. storočia (1891) bolo významnou udalosťou uvedenie Čajkovského opery Eugen Onegin, ako ohlas na skladateľovu návštevu Prahy. Z domácej tvorby, bolo dôležitým dramaturgickým počinom na začiatku 20. storočia uvedenie kompletného cyklu opier Bedřicha Smetanu (v časovom úseku od 23. februára do 22. marca roku 1901), a rokoch
93 Ibid. 94 Názov Národného divadla v Brne sa počas jeho existencie niekoľkokrát zmenil: 1881 – 1886 Národní divadlo v Brně, 1886 – 1891 Prozatímní národní divadlo v Brně, 1891 – 1914 Národní divadlo v Brně, 1914 – 1919 České národní divadlo v Brně, 1919 – 1931 Národní divadlo v Brně, 1931 – 1941 Zemské divadlo v Brně, 1945 – 1946 Národní divadlo v Brně, 1946 – 1947 Zemské národní divadlo v Brně, 1947 – 1990 Státní divadlo v Brně, 1990 – 1992 Zemské divadlo v Brně, 1992 – dodnes Národní divadlo v Brně. 95 Národní divadlo Brno. Z historie uměleckých souborů NDB. Opera. [online] 2011. [cit. 1. 4. 2011]. Dostupné na
1904 – 1906 boli uvedené i všetky dôležité opery Antonína Dvořáka. Do roku 1919 uviedla brnenská opera všetky významné opery Zdeňka Fibicha, ktorý divadlo v roku 1898 navštívil, pri príležitosti reprízy jeho opery Šárka. K dôležitým udalostiam patria aj pôvodné premiéry opier Leoša Janáčka. Jeho prvou operou uvedenou v Národnom divadle v Brne bol Počiatok románu v roku 1984. Nasledovala premiéra Jej pastorkyne – jeden z najdôležitejších momentov divadla – ktorá sa tu uskutočnila v roku 1904, po odmietnutí opery v Národnom divadle v Prahe. 99 Speváci ako Věra Pivoňková, Ludmila Svobodová – Hanusová, Alois Staněk – Doubravský, Karel Komarov a Alois Pivoňka boli základom sólistického ansámblu.100 Vzniku Československej republiky v roku 1918 priniesol viacero spoločenských zmien, ktoré ovplyvnili i Národné divadlo. Divadlo dostalo budovu Mestského divadla (dnešná budova Mahenovho divadla101), ktorá do roku 1918 bola využívaná pre Mestské nemecké divadlo. Nový impulz pre brnenskú operu znamenal príchod dirigenta Františka Neumanna (1918 - 1929), ktorý sa stal šéfom opery. Počas svojho pôsobenia vybudoval kvalitný operný súbor a predovšetkým sa zaslúžil o uvádzanie opier Leoša Janáčka. V Brne mali premiéru opery Káťa Kabanová (1921), Príhody líšky Bystoušky (1924), Šárka (1925) a Vec Makropulos (1928). Ostatná domáca tvorba bola zastúpená dielami Bedřicha Smetanu (cykly jeho opier sa uskutočnili v rokoch 1924 a 1926), Antonína Dvořáka (cyklus v roku 1929, okrem opier Alfred, Král a uhlíř, Vanda, Armida), Jozefa Bohuslava Foerstera, Vítězslava Nováka, Osvalda Chlubnu a ďalších.102 Neumannovi sa podarilo vybudovať kvalitnú opernú scénu, ktorá sa stala známou aj v zahraničí najmä vďaka uvádzaniu Janáčkových opier. Taktiež zaviedol i pravidelné symfonické koncerty operného orchestra. Repertoár pozostával najmä z českých a nemeckých romantických diel.103 Po smrti Neumanna jeho funkciu prevzali na dva roky mladí dirigenti Břetislav Bakala, Antonín Balatka a Zdeněk Chalabala. Pripravili niekoľko pôvodných premiér, medzi nimi bolo aj Janáčkovo dielo Z mŕtveho domu (1930). V roku 1931 prešlo Národné divadlo do zemskej vlády. Až do druhej svetovej vojny sa stal novým šéfom opery Milan Sachs. Jeho prínosom boli interpretácie diel Smetanu a Janáčka, ktoré sa považovali za príkladné. Nemenej dôležitými boli uvedenia opier domácich skladateľov, napríklad Ostrčilovho Honzovho kráslovství (1935), Dvořákovej Armidy (1935), či Hry o Márii (1935) a Divadlo za bránou (1936) Bohuslava Martinů, ale i ruských opier: Borodinovej opery Knieţa Igor
99 Ibid., s. 30 – 31. 100 ŠORMOVÁ, Eva (ed.): Česká divadla. Encyklopedie divadelních souborů. Praha: Divadelní ústav, 2000, s. 354. 101 Bola v rokoch 1881 – 1882 postavená architektmi Ferdinandom Fellnerom a Hermannom Helmerom. Ako prvá mala v strednej Európe kompletné elektrické osvetlenie. 102 ŠTEDROŇ, Bohumír: cit. v pozn. 98, s. 32 – 33. 103 Národní divadlo Brno. Z historie uměleckých souborů NDB. Opera. [online] 2011. [cit. 1. 4. 2011]. Dostupné na
(1930), Musorgského Borisa Godunova (1931) a Chovančiny (1933), opery Rimského-Korsakova Legenda o neviditeľnom meste Kiteţi (1934) a Šostakovičovej Lady Macbeth mcenského okresu (1936), či Dzeržinského Tichého Dona (1937). Zaradením týchto diel do repertoáru Zemského divadla, pokračovaním v uvádzaní symfonických koncertov operného orchestru, ale i Sachsova výrazná dirigentská osobnosť prispeli k ďalšiemu skvalitneniu brnenskej opery.104 V rokoch druhej svetovej vojny (1939 – 1945) nemalo Národné divadlo neprerušenú prevádzku, jeho rýchly rozmach bol zabrzdený. Na začiatku vojny bola zachovaná vysoká interpretačná úroveň, najmä vďaka režisérom Karlovi Jernekovi a Milošovi Wasserbauerovi. Šéfom opery bol Rafael Kubelík (1939 – 1941), ktorý naštudoval prevažne české opery. V roku 1941 (11. novembra) bolo Zemské divadlo uzatvorené, viacero členov súboru bolo zatknutých, riaditeľ Zemského divadla Václav Jiřikovský umrel v koncentračnom tábore. Pod názvom České lidové divadlo malo obnovenú prevádzku v krátkom období od 15. marca 1943 do konca augusta 1944. Divadlo fungovalo v budove Starého divadla na Veveří a v budove Typos, budova Mestského divadla slúžila Nemcom. Šéf opery bol Rudolf Kvasnica a od roku 1944 Jaroslav Vogel.105 Po skončení druhej svetovej vojny bol za šéfa opery vymenovaný Antonín Balatka (1945 – 1949) a riaditeľom divadla sa stal Emil František Burian.106 Prvým predstavením bola tradičná Smetanova Predaná nevesta 25. mája 1945 a vlastnú opernú sezónu zahájila Janáčkova opera Jej pastorkyňa 5. októbra toho istého roku. Po tom ako sa Burian vzdal riaditeľského miesta, na jeho miesto zasadol Oto Zítek (1946 – 1949), ktorý pôsobil v divadle aj ako režisér. Antonína Balatku vystriedal na tri roky dirigent Zdeněk Chalabala (1949 - 1952). Operný súbor posilnili sólisti Libuše Domanínska, Jarmila Kristenová, Jindra Pokorná, Helena Burianová, Soňa Červená, František Šubert, Antonín Jurečka, Eduard Hrubeš, Zdeněk Kroupa a mnohí ďalší.107 Národné divadlo bolo poštátnené v roku 1948, premenované na Štátne divadlo a taktiež sa stalo dôležitým v kultúrne politickej sfére. V roku 1952 sa stal na 26 rokov (do roku 1978) novým šéfom opery dirigent František Jílek, ktorý vytvoril v 60. a 70. rokoch významnú etapu opery v dramaturgickej aj interpretačnej rovine, zrovnateľnú s etapami Františka Neumanna a Milana Sachsa.108 Operný súbor sa v roku 1965 presťahoval do novopostaveného Janáčkovho divadla,
104 ŠTEDROŇ, Bohumír: cit. v pozn. 98, s. 33. 105 Ibid., s. 34. 106 Po odchode E. F. Buriana prišlo k zmene názvu budov, v ktorých hralo divadlo. Národné divadlo v Brne hralo v budove Janáčkovho divadla (predtým Mestské divadlo Na hradbách a dnešné Mahenovo divadlo), činohra hrala vo vtedajšom Mahenovom divadle (predtým to bolo divadlo na Veveří) a dnešná Reduta bola Redutou, v ktorej sa hrala spevohra (opereta). V roku 1965 došlo k ďalšej zmene pomenovania budov. V tomto roku bolo postavené nové divadlo na Roosveltovej ulici, ktoré sa pomenovala na dnešné Janáčkovo divadlo a dovtedajšie Janáčkovo sa premenovala na Mahenovo divadlo, ako je tomu dnes. Podľa: DUFKOVÁ, Eugenie (ed.): cit. v pozn. 96, s. 9a. 107 Národní divadlo Brno. Z historie uměleckých souborů NDB. Opera. [online] 2011. [cit. 1. 4. 2011]. Dostupné na
109 DUFKOVÁ, Eugenie (ed.): Almanach Státního divadla v Brně. Brno: Grafia, 1969, s. 3. 110 Ibid. 111 Ibid. 112 ŠTEDROŇ, Bohumír: cit. v pozn. 98, s. 35. 113 Národní divadlo Brno. Z historie uměleckých souborů NDB. Opera. [online] 2011. [cit. 1. 4. 2011]. Dostupné na
Alexandra Čvanová, Libuše Domanínska, Magdalena Blahušiaková, Marie Steinerová, Soňa Červená, Vilém Přibyl, Géza Fischer, Vladimír Bauer a mnohí ďalší.114 V 80. rokoch sa vystriedali na poste šéfa opery režisér Ilja Hylas (1978 – 1985) a František Preisler (1985 - 1991). V rokoch 1979 až 1993 pôsobil ako šéfdirigent Jiří Pinkas. Čoskoro po zmene vedenia sa prejavila umelecká stagnácia. Uvedenie Händlovej Rodelindy (1985) a Myslivečkovej Ipermestry (1986) ozvláštnilo dramaturgiu 80. rokov.115 Nechýbali však ani umelecky výrazné inscenácie, ktoré sa tešili veľkej obľube u publika. Medzi takéto patrilo naštudovanie Verdiho Nabucca v réžii V. Věžníka z roku 1986, i Dvořákove oratórium Svatá Ludmila z roku 1987.116 Novo angažovanými sólistami boli Natálie Romanová, Milan Voldřich, Zdeněk Šmukař, Markéta Ungrová, Pavel Kamas, Ivan Kusnjer, Jiří Holešovský, Richard Haan, Jitka Zerhauová, Jan Markvart, Jiří Sulženko, Leo Marian Vodička, František Caban, Vladimír Chmelo, Jana Iskrová, Daniela Suryová, Jurij Gorbunov, Adriana Hlavsová, Ivan Choupenitch, a ďalší.117 Počas 90. rokov aj v nasledujúcom desaťročí sa rýchlo menili šéfovia opery, čo sa prenieslo aj na voľbu repertoáru. Po Preislerovi sa vystriedali anglický dirigent Graham Buckland (1991 - 1993), Tibor Varga (1993 - 1994), Jan Zbavitel (1994 – 1999), Tomáš Šimerda (1999 - 2001), Jaroslav Kyzlink (2001 – 28. 2. 2003), Martin Otava (marec – 21. 5. 2003), Jan Zbavitel (21. 5. 2003 – koniec októbra 2003), od 1. 10. 2003 Milan Kaňák, ale v novembri bol šéfom opery Jan Štych, a od decembra do júna 2006 prechodne viedol operu riaditeľ Národného divadla v Brne Zdeněk Prokoše. Od septembra 2006 sa stal šéfom Karel Drgáč a od januára 2010 režisér Rocc, vlastným menom Rok Rappl.118 Medzi dramaturgicky zaujímavé tituly patrilo uvedenie Cavalieriho La rappresentazione di anima e di corpo (1992), Dvořákov Dimitrij (1990), Martinů Hry o Márii (1990), Janáčkove opery Káťa Kabanová (1994, 2003), Príhody líšky Bystroušky (1996), Z mŕtveho domu (1998),Vec Makropulos (2001), koncertné uvedenie Šárky (2002), Jej pastorkyňa (2006), Wagnerov Tannhäuser (1995), Ravelove jednoaktovky Dieťa a čary a Španielska hodinka (1999), Martinů Grécke pašie (2000, 2005), a iné.119
114 Ibid. 115 ŠORMOVÁ, Eva (ed.): cit. v pozn. 100, s. 357. 116 Národní divadlo Brno. Z historie uměleckých souborů NDB. Opera. [online] 2011. [cit. 1. 4. 2011]. Dostupné na
K spevácky oporám súboru patrili Jitka Zerhauová, Yveta Tannenbergerová, Marta Beňačková, Eva Dřízgová-Jirušová, Ernesto Grisales, Richard Haan, Vladimír Chmelo, Helena Kaupová, Jozef Lehotský, Plamen Prokopjev, Michael Renier, a ďalší.120
4.2.2 Základné identifikačné údaje Národného divadla v Brne podľa zriaďovacej listiny
Národní divadlo v Brně bolo zriadené 1. januára 1885 . Divadlo je príspevková organizácia zriaďovaná štatutárnym mestom Brno. Jej riaditeľom je od augusta 2007 Daniel Dvořák a umeleckým šéfom Janáčkovej opery je od januára 2010 slovinský režisér Rok Rappl, používajúci pseudonym Rocc. Poslanie divadla je v zriaďovacej listine definované následne: „Základný účel divadla je uchovávání a rozvíjení divadelní a hudební kultury ve všech formách odpovídajícich obsahu jeho činnosti. V souladu s tradicemi Národního divadla v Brně věnovat soustavnou pozornost podporování nové divadelní a dramatické tvorby.“121 Predmet činnosti divadla sú:
„divadelní a koncertní činnost, tj. uměleckým způsobem vytvářet inscenace operních, baletních, zpěoherních a činoherních divadelncíh her a koncertů a pořádat jejich veřejná představení v tuzemsku a v zahraničí, za úplatu i bezúplatně rovozování baletní školy.“122
Doplnkové predmety činnosti sú:
„uzavíraní dohod o uţívaní svěřeného majetku Statutárního města Brno za současného respektovaní níţe uvedených omezení, popř. pronájem jiného majetku vyuţití volné kapacity technických a jiných zařízení organizace k činnostem za úplatu – výroby a prodej divadelních kostýmů, dekorací a nábytku, rekvizit apod. jinému za úplatu půjčovaní divadelních kostýmů, dekorací a hudebnin jinému za úplatu výstavní činnost
120 Ibid. 121 Národní divadlo Brno. Základní dokumenty. Zřizovací listina NDB. [online] 2011. [cit. 21. 4. 2011]. Dostupné na < http://www.ndbrno.cz/file/774> . 122 Ibid. 45
zhotovování a prodej upomínkových předmětů, prodej uměleckých předmětů, knih a časopisů, zvukových a obrazových nosičů a jiných nahrávek, půjčovaní výše uvedených předmětů za úplatu, pořadání jejich výstav zprostředkovatelská agentáţní činnost hostinská činnost a jiné ubytovaní sluţby propagačně reklamní sluţby jinému za úplatu zprostředkovatelské sluţby cestovní kanceláře kopírovaní jinému za úplatu přeprava osob a nákladu pro jiného za úplatu.“123
123 Ibid. 46
5. Dramaturgia a niektoré hospodárske ukazovatele
5.1.1 Súpis repertoáru Opery SND v rokoch 2000 – 2010
Sezóna 2000/2001
Ambroise Thomas – Hamlet hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek réžia: Pavol Smolík premiéra: 5. 10. 2000 počet repríz: 15 Päťdejstvová opera francúzskeho skladateľa bola prvýkrát v histórii SND uvedená na pôde Opery Slovenského národného divadla.
Milan Dubovský – Tajomný kľúč hudobné naštudovanie: Martin Mázik réžia: Pavol Smolík premiéra: 15.12 2000 počet repríz: 58 Opera slovenského skladateľa určená pre deti.
Peter Iľjič Čajkovskij – Panna Orleánska hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr réžia: Marián Chudovský premiéra: 2. 3. 2001 počet repríz: 25 Menej známy titul ruského skladateľa doplnil dramaturgiu pozostávajúcu prevažne z repertoáru francúzskych a talianskych autorov 18. a 19. storočia o slovanskú operu. Pričom v Slovenskom národnom divadle ide vôbec o prvé naštudovanie tejto opery. V inscenácii je zachovaný historický charakter predlohy, ale napriek tomu upriamuje pozornosť divákov na podstatu posolstva diela, a oslobodzuje sa od inscenačných popisností. Na zaradenia tejto opery do repertoáru boli priaznivé ohlasy ako zo strany kritiky, tak aj zo strany divákov.
Wolfgang Amadeus Mozart – Don Giovanni hudobné naštudovanie: Wolfdieter Maurer réžia: Jozef Benárik premiéra: 25. 5. 2001 počet repríz: 72 Pre zaradenie Dona Giovanniho do repertoáru boli tri dôvody, inscenačný tím so záujmom o toto dielo, možnosť operu vysoko kvalitne obsadiť a časový odstup osemnástich rokov od poslednej inscenácie. Bednárik vsadil inscenáciu opery do prostredia penziónu, ktorého majiteľom je Don Giovanni. Scénograficky variabilný priestor napomáha pri rozohrávaní príbehu a vo stvárnení charakterov a vzťahov.
47
Sezóna 2001/2002
Giuseppe Verdi – Luisa Miller hudobné naštudovanie: Peter Feranec réžia: Miroslav Fischer premiéra: 4. 10. 2001 počet repríz:13 Diela talianskych autorov tvorili väčšinu z repertoáru. K frekventovaným verdiovským titulom bol zaradený aj menej hrávaný titul Luisa Miller, ktorý však vďaka hudobnej invenčnosti ponúka interpretom príležitosť. Opera je poňatá v tradicionalistickejšom inscenačnom prístupe, výtvarné poňatie bolo dekoratívne. Ohlasy zo strany kritiky neboli až také pozitívne ako pri predošlých premiérach.
Johann Strauss – Noc v Benátkach hudobné naštudovanie: Zdeněk Macháček réžia: Libor Vaculík premiéra: 7. 12. 2001 počet repríz: 18 Dramaturgia Opery Slovenského národného divadla siahla po klasickom operetnom titule, kvôli vtedajšej absencii operetného divadla v Bratislave, ale i na západnom a strednom Slovensku. Taktiež uplynulo desať rokov, odkedy SND uviedlo operetné dielo. Opereta bola z pôvodnej skrátená na trojdejstvovú s výraznou úpravou textov, kvôli malým skúsenostiam operných spevákov s činohernými výstupmi. Názory kritiky sa na inscenáciu rôznili, divácky záujem o ňu bol.
Georges Bizet - Carmen hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek réžia: Marián Chudovský premiéra: 8. 3. 2002 počet repríz: 89 Carmen bola zaradená do dramaturgie, pretože patrí k základnému repertoáru divadiel, dlhší čas absentovala v repertoári SND, bola možnosť kvalitne obsadiť hlavnú postavu a v neposlednom rade i komerčné očakávania. Inscenačný tím sa snažil odbúrať popisnosť príbehu a sústredil sa na pointovanie príbehu a rozvíjanie vzťahov. Inscenácia bola ohodnotená výročnou Cenou Slovenského literárneho fondu v oblasti divadelnej tvorby pre režiséra Chudovského.
Nikolaj Rimskij – Korsakov – Zlatý kohútik hudobné naštudovanie: Peter Feranec réžia: Pavol Smolík premiéra: 18. 5. 2002 počet repríz: 9 Ruská romantická opera bola zaradená do dramaturgie, pretože patrí k menej frekventovaným v repertoáru SND. Partitúra diela kladie vysoké nároky na orchester, ale hlavne na obsadenie troch hlavných postáv, ktoré patria medzi najnáročnejšie vo svojom odbore. Inscenačný tím
48 nezasadil dej opery do prostredia ruskej rozprávky, ale zdôraznili mechanizmus totalitného režimu. Strohá scénografia kontrastovala s honosnými kostýmami. Inscenácia bola kritikou prijatá prevažne kladne. Adriane Kohútkovej bola za stvárnenie postavy Šemachánska cárovná udelená výročná Cena Literárneho fondu v oblasti divadelnej tvorby. Terrence McNally – Majstrovská lekcia Marie Callas réžia: Jozef Bednárik premiéra: 15. 6. 2002 počet repríz: 33 Dramaturgia sa rozhodla zaradiť do repertoáru toto činoherné predstavenie o fiktívnej hodine spevu u Marie Callas vzhľadom k téme, i k skutočnosti veľkého podielu operného spevu v monodráme o slávnej opernej speváčke. Hlavnú postavu stvárnila Emília Vášáryová, ostané postavy stvárnili sólisti SND i poslucháči operného spevu VŠMU. Inscenácia bola prijatá kladne zo strany kritiky i publika. Inscenácia bola ocenená cenou Dosky v kategórii najlepšia réžia a za najlepší ženský herecký výkon. Mária Vášáryová získala za stvárneniu titulnej postavy i výročnú Cenu literárneho fondu v oblasti divadelnej tvorby.
Sezóna 2002/2003
Arnol Schönberg – Očakávanie Giacomo Puccini – Plášť hudobné naštudovanie: Peter Feranec réžia: Anton Nekovar premiéra: 4. 10. 2002 počet repríz: 4 Uvedenie dvoch jednoaktoviek predstavovalo netradičné spojenie expresionistického a veristického diela z rovnakého obdobia. Premiéra Schönbergovej opery bola prvým uvedením tohto diela na Slovensku. Hudobné naštudovanie prvej jednoaktovky bolo prijaté kladne, pri druhej sa ukázal nedostatok dramatických hlasov v súbore SND. Režijne boli inscenácie prijaté rezervovane.
Umberto Giordano – Andrea Chéniér hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr réžia: Guy Montavon premiéra: 18. 12. 2002 počet repríz: 16 Inscenácia bola pripravovaná ako najväčší projekt sezóny 2002/2003. Hudobné naštudovanie a scénicky tvar bol odbornou verejnosťou prijatý kladne. Pozitívom inscenácie bola účasť švajčiarskeho režiséra Guy Montavona a scénografa Hanka Irwina. Ako negatívny bod sa prejavil opäť nedostatok dramatických hlasov v SND.
Gioacchino Rossini - Popoluška hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek réžia: Jozef Bednárik premiéra: 7. 3. 2003 počet repríz: 32
49
Uvedený titul kládol vysoké požiadavky na interpretov, ktorý sa museli vysporiadať s náročnými koloratúrnymi partmi a i na režiséra Jozefa Bednárika, ktorý sa v inscenácii komickej opery v SND doposiaľ nerealizoval. Režisérovi sa podarilo vytvoriť rozohrané, vtipné divadlo, pričom mal oporu aj v spracovaní scény a kostýmov. Inscenácia bola aj po stránke hudobného naštudovania aj po stránke scénického riešenia prijatá kladne.
Bedřich Smetana – Hubička hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Pavol Smolík premiéra: 30. 5. 2003 počet repríz: 16 Hubička obohatila repertoár o slovanské dielo, ktorým patrilo v dramaturgii menšinové zastúpenie. Inscenácia ponúka odidealizovaný pohľad na túto operu, sústreďuje sa na drámu vzťahov a súžitie ľudí. Hudobné naštudovanie hosťujúceho dirigenta Jaroslava Kyzlinka bolo prínosom pre inscenáciu, rovnako ako kvalitne naštudované hlavné postavy opery.
Sezóna 2003/2004
Leoš Janáček – Káťa Kabanová hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek réžia: Josef Průdek premiéra: 3. 10. 2003 počet repríz: 8 Česká opera prvej polovice 20. storočia zaujímavo obohatila repertoár Opery SND. K spolupráci bol prizvaný hosťujúci režisér Josef Průdek, prístupný progresívnym inscenačným prístupom. Výsledný scénicky tvar podčiarkol príbeh o uzurpovaní si moci nad druhým človek, i keď bol, očakávaný viac experimentujúci prístup. Kladne bolo hodnotené hudobné naštudovanie.
Béla Bartók- Hrad kniežaťa Modrofúza hudobné naštudovanie: János Kovács réžia: Martin Bendik premiéra: 6. 11. 2003 počet repríz: 8,5 Opera SND pripravila spoločne s Baletom SND dve jednoaktové diela Béla Bartóka. Balet Drevený princ a operu Hrad kniežaťa Modrofúza. Inscenačný tým umiestnil dej opery do betónového bunkra, čím ju zbavil reálií a o to viac mohla do popredia vystúpiť vnútorná dráma dvoch ľudí. Inscenácia sa stretla s mimoriadne priaznivým ohlasom, hudobné naštudovanie bolo presvedčivé a veľmi kvalitné.
Giuseppe Verdi – Macbeth hudobné naštudovanie: Oliver Dohnányi réžia: Marián Chudovský premiéra: 19. 12. 2003 počet repríz: 33
50
Dramaturgia siahla po tomto titule, pretože uplynulo štrnásť rokov od jeho posledného uvedenia a okrem toho patria opery Verdiho ku kmeňovým operných domov. Inscenačný tím vybraný pre túto operu s úspechov uviedol Čajkovského Pannu Orleánsku a Bizetovu Carmen. Kvalitné hudobné naštudovanie, vyrovnané výkony sólistov a pôsobivý inscenačný výklad sa podpísali pod úspech tejto produkcie.
Gaetano Donizetti – Dcéra pluku hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr réžia: Jozef Bednárik premiéra: 19. 3. 2004 počet repríz: 39 Opera písaná pre francúzske publikum s hovorenými dialógmi vhodne doplnila repertoár Opery SND. K Rossiniho Popoluške pribudla ďalšia komická opera. Opäť bola zverená do rúk režiséra Jozefa Bednárika. V súčinnosti s kvalitným hudobným naštudovaním a speváckymi výkonmi sa podarilo vytvoriť svieži inscenačný tvar.
Georg Friedrich Händel - Alcina hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Zuzana Gilhuus premiéra: 4. 6. 2004 počet repríz: 6 Výrazne dramaturgiu Opery SND obohatilo zaradenie barokovej opery. so špecifickými požiadavkami, ktoré kladie na hudobné naštudovanie a vokálnych sólistoch baroková opera, sa súbor Opery SND výborne vysporiadal. Inscenácia dokonca predčila očakávania, aj vďaka réžii, kostýmom a originálnym výtvarným poňatím inscenácie.
Sezóna 2004/2005
Juraj Beneš – The Players hudobné naštudovanie: Pavol Tužinský réžia: Martin Huba premiéra: 1. 10. 2004 počet repríz: 7 Slovenský skladateľ napísal Dielo na objednávku Mecklenburg Opera Company v roku 1992. Premiéra sa však uskutočnila až o desať rokov neskôr v Kolíne nad Rýnom. V dôsledku priaznivých ohlasov po uvedení v Nemecku, ale aj pre potrebu doplniť repertoár o dielo súčasného slovenského autora, sa dramaturgia rozhodla dielo uviesť. Námetom opery je hamletovská tematika, postavy sú si navzájom rovnocenné, libreto pozostáva z kombinácie piatich svetových jazykov (angličtina, francúzština, nemčina, taliančina a latinčina). Uvedenie The Players zaznamenalo pozitívne ohlasy aj v zahraničných odborných časopisoch a médiách (Opernwelt, Opernglas).
Giuseppe Verdi – Maškarný bál – Gustáv III. hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr réžia: Pavol Smolík
51 premiéra: 19. 12. 2004 počet repríz: 24 Verdiho opera z jeho stredného tvorivé obdobia obohatila repertoár o frekventované dielo talianskeho majstra. Po uvedení diel 20. storočia (The Players, Hrad knieţaťa Modrofúza, Káťa Kabanová a ďalšie) a barokovej opery bol krok dramaturgie smerom k svetovej klasike pochopiteľný. Inscenácia spája historické reálie so súčasnými, pričom je zdôraznený etický princíp formulovaný v librete. Pozitívne hodnotené bolo aj hudobné naštudovanie a spevácke výkony protagonistov hlavných postáv.
Antonín Dvořák – Rusalka hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Jiří Nekvasil premiéra: 18. 5. 2005 počet repríz: 39 Pre jedno z najvýznamnejších diel českej opery bol vybraný inscenačný tím režiséra Jiřího Nekvasila a výtvarníka Daniela Dvořáka, ktorý bol známy inscenačne originálnym výkladom opier. V bratislavskej inscenácii sa im v spolupráci s kostýmovou výtvarníčkou Luciou Loosovou podarilo naplniť očakávania, ktoré boli od nich čakané. Hudobné naštudovanie sa stretlo taktiež s pozitívnymi ohlasmi.
Benjamin Britten – Peter Grimmes hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Martin Bendik premiéra: 3. 6. 2005 počet repríz: 9 Dramaturgia siahla opäť po titule z 20. storočia, ktorým sa repertoár obohatil o modernú operu anglickej proveniencie. Ambícia tohto diela kládla vysoké požiadavky na interpretov, ktorí sa museli popasovať s vokálne náročnými úlohami, ale bola i výzvou pre inscenačný tím. Réžia Martina Bendika sa sústredila na vykreslenia vzťahov medzi postavami a podmaňujúcim spôsobom zdôraznila dramatické plochy príbehu. Kombinácia príťažlivej inscenácie spolu s kvalitným hudobným naštudovaním sa podpísala pod pozitívne hodnotenia odbornej verejnosti.
Sezóna 2005/2006
Peter Iľjič Čajkovskij – Eugen Onegin hudobné naštudovanie: Pavol Selecký réžia: Peter Konwitschny premiéra: 16. 9. 2005 počet repríz: 35 Uvedenie ruskej opery 19. storočia v réžii renomovaného nemeckého režiséra Petra Konwitschného patrilo medzi vrcholné udalosti. Inscenácia zaznamenala mimoriadny produkčný úspech. Režisér vytvoril hudobné divadlo o aktuálnom príbehu vzájomnom ľudskom odcudzení, s prepracovanými vzťahmi a charaktermi postáv. Hudobné naštudovanie vytvorilo dôstojného partnera k réžii, sólisti sa s profesionálnou istotou vysporiadali so svoji partmi i vysokými nárokmi, ktoré na ne kládla réžia.
52
Franz Lehár – Veselá vdova hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Marián Chudovský premiéra: 9. 12. 2005 počet repríz: 33 Dramaturgia Opery SND siahla po titule klasickej operety, keďže opereta patrí medzi absentujúci žáner na súčasnom repertoári, ale zároveň mala v minulosti bohatú tradíciu v SND. Režisér sa orientoval na prácu s hovoreným slovom, na vypointovanie situácie, neposúval dielo do neprirodzených rovín. Hudobným naštudovaním vytvoril Jaroslav Kyzlink dôstojného partnera režijnému poňatiu opery.
Giacomo Puccini – Turandot hudobné naštudovanie: Ondrej Lenárd réžia: Jozef Bednárik premiéra: 3. 3. 2006 počet repríz: 46 Jedným z dôvodov pre zaradenie Turandot do repertoáru bol aj veľký časový odstup (štyridsať rokov) od posledného uvedenia tejto opery. Zároveň dielo predstavuje výzvu pre inscenátorov aj interpretov, ktoré preverí potenciál súboru. Režisér sa sústredil na vykreslenie obrazu svojvôle mocných, ľudskej odvahy a statočnosti, a filozofického posolstva diela. Zároveň sa inscenačný tím vzdal prvoplánovej výpravnosti. Ondrej Lenárd vytvoril kvalitné hudobné naštudovanie opery, a jeho návrat po viacerých rokoch do SND bol významnou udalosťou.
Wolfgang Amadeus Mozart – Figarova svadba hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Martin Huba premiéra: 2. 6. 2006 počet repríz: 16 Zaradenie Figarovej svadby do dramaturgie reprezentovalo vyvrcholenie sezóny 2005/2006. Uvedenie Mozartovho titulu tiež ponúka možnosť mladým speváckym talentom. Činohernému režisérovi sa podarilo vytvoriť štýlovo čistú inscenáciu, s dôslednou hereckou prácou so spevákmi, s citlivosťou pre mieru, pričom však rešpektoval partitúru diela. Okrem kvalitných výkonom sólistov Opery SND, sa v inscenácii objavilo aj niekoľko mladých talentov: Pavol Remenár ako Gróf, Eva Hornyáková ako Grófka, i Adriana Kučerová ako Zuzanka, či Terézia Kružliaková ako Cherubín. sezóna 2006/2007
Pietro Mascagni – Sedliacka česť Rugierro Leoncavallo – Komedianti hudobné naštudovanie: Ondrej Lenárd réžia: Marián Chudovský premiéra: 20. 10. 2006 počet repríz: 19
53
Najväčšou motiváciou pre zaradenie dvojičiek veristických jednoaktoviek, i keď od poslednej premiéry neubehlo ani desať rokov, bola možnosť hudobného naštudovania Ondrejom Lenárdom. Veristická opera patrí k jeho doménam – precízne vypracoval frázy sólistov, zboru a orchestra –, a v spojení s réžiou Mariána Chudovského vznikla vynikajúca inscenácia, oceňovaná i odbornou verejnosťou.
Tibor Frešo – Martin a slnko hudobné naštudovanie: Miloslav Oswald réžia: Pavol Smolík premiéra: 15. 12. 2006 počet repríz: 23 Frešovým opusom sa dramaturgia doplnila o ďalší operný titul venovaný detskému divákovi. Martin a slnko patrí k poslucháčsky náročnejším operám. Inscenačný tím pri realizácii diela prihliadal na cieľovú divácku skupinu, výraznou zložkou inscenácie sa stali videoprojekcie. Po hudobnej stránke sa podarilo vytvoriť koncentrovaný a kultivovaný prejav sólistov i orchestru.
Richard Strauss – Ariadna na Naxe hudobné naštudovanie: Walter Kobéra réžia: Dieter Kaegi premiéra: 27. 4. 2007 počet repríz: 15 Zaradením opery klasickej moderny 20. storočia sa vyplnila štyridsať ročná pauza v uvedení takejto opery. Inscenácia vznikla v koprodukcii s Národným divadlom Praha a Írskou operou v Dubline. Orchester podal kvalitný výkon, rovnako ako sólisti, pričom viaceré výkony dosahovali svetovú interpretačnú úroveň (napríklad Ľubica Vargicová ako Zerbinetta a Sergej Larin ako Bacchus).
Giuseppe Verdi – Trubadúr hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr réžia: Martin Bendik premiéra: 8. 6. 2007 počet repríz: 25 Inscenácia Verdiho opery sa stala prvou produkciou v novootvorenej Novej budove SND. Inscenačný tím sa rozhodol pre vytvorenie divadla, ktoré zohľadňuje moderné divadelné trendy. Priestor opernej sály Novej budovy SND pomohol inscenátorom splniť ich ambíciu. sezóna 2007/2008
Giacomo Puccini – Madama Butterfly hudobné naštudovanie: Oliver Dohnányi réžia: Peter Konwitschny premiéra: 5. 10. 2007 počet repríz: 36 Operný titul Madama Butterfly predstavuje druhú spoluprácu s nemeckým režisérom Petrom Konwitschným, pričom ide o prevzatú inscenáciu, ktorá premiéru v Grazi v deväťdesiatych
54 rokoch. Spoločenská aktuálnosť režijného poňatia spolu s kvalitným hudobným naštudovaním a speváckymi výkonmi sa podpísali pod vydarenú inscenáciu.
Martin Burlas – Kóma hudobné naštudovanie: Marián Lejava réžia: Rastislav Balek premiéra: 24. 11. 2007 počet repríz: 7 Opera vznikla na zadanie objednávky Opery SND. Zaradením tento opernej jednoaktovky na pomedzí viacerých žánrov s ústrednou témou o zmysle života sa dramaturgia obohatila o dielo súčasného slovenského autora.
Gaetano Donizetti – Lucrezia Borgia hudobné naštudovanie: Allessandro Sangiorgi réžia: Zuzana Gilhuus premiéra: 30. 11. 2007 počet repríz: 20 Donizettiho opera doplnila dramaturgia o titul predveriovského belcanta, ktorý dlhodobejšie absentoval v repertoári Opery SND. V inscenácii sa predstavili viacerí vynikajúci interpreti.
Eugen Suchoň – Krútňava hudobné naštudovanie: Ondrej Lenárd réžia: Juraj Jakubisko premiéra: 20. 5. 2007 (obnovená premiéra) počet repríz: 4 Obnovená premiéra, v hudobnom naštudovaní Ondreja Lenárda a v režijnom poňatí Juraja Jakubiska,, sa predstavila vo vysokej interpretačnej kvalite. V hlavnej úlohe sa predstavil popredný sólista Miroslav Dvorský.
Modest Petrovič Musorgskij – Boris Godunov hudobné naštudovanie: Stefan Lano réžia: Marián Chudovský premiéra: 14. 3. 2008 počet repríz:13 Opera už dlhšie absentovala v repertoári, preto bola opäť zaradená do dramaturgie. Zároveň sa po prvýkrát v dejinách Opery SND inscenovala v originálnej podobe. Hudobné naštudovanie a výkony sólistov pod taktovkou dirigenta Stefana Lana dosiahli európsku úroveň. Vynikajúca bola tiež režisérova práca v masových zborových scénach.
Sezóna 2008/2009
Eugen Suchoň – Svätopluk hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek réžia: Juraj Jakubisko premiéra: 7. 11. 2008
55 počet repríz: 11 Zaradenie Svätopluka do dramaturgie Opery SND sa uskutočnilo pri príležitosti storočnice Eugena Suchoňa. Režisér poňal dielo ako monumentálny a historizujúci dramatický obraz.
Christoph Willibald Gluck – Orfeus a Eurydika hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Mariusz Treliński premiéra: 5. 12. 2008 počet repríz: 14 Inscenácia vznikla v koprodukčnej spolupráci s Veľkým divadlo vo Varšave. Renomovanému režisérovi sa podarilo vytvoriť moderne poňaté operné divadlo súčasnosti, v ktorom sa mu podarilo akcentovať základné otázky bytia, ktoré sa dotýkajú aj dnešných ľudí. Produkcia dala priestor aj mladým umelcom: v postave Eurydiky sa predstavila Helena Szaboová a v postave Amora vynikli Lenka Máčiková a Miriam Garajová. Inscenácia sa dočkala priaznivého ohodnotenia zo strany odbornej verejnosti.
Bedřich Smetana – Predaná nevesta hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr réžia: Pavel Mikuláštík premiéra: 27. 3. 2009 počet repríz: 23 Dramaturgia Opery SND zaradila do repertoáru klasický titul českej opery, aj keď od predošlej inscenácie neuplynulo veľa rokov. Hlavnou pohnútkou bola potreba uvedenia divácky príťažlivého a obľúbeného titulu. Opera bola zverená novému tímu, ktorý oslobodil inscenáciu od folklorizujúceho inscenačného poňatia, ale zasadil dej do modernejšieho prostredia, ktoré by vedelo osloviť aj novú generáciu návštevníkov. Omladenie sa uskutočnilo aj medzi sólistami, hlavné postavy boli obsadené mladou generáciou spevákov.
Joseph Haydn – Opustený ostrov hudobné naštudovanie: Andrew Parrott réžia: Andrea Hlinková premiéra: 29. 5. 2009 počet repríz: 9 Uvedením inscenácie opery Josepha Haydna si Opera SND pripomenula 200. výročie tohto skladateľa. Hudobné naštudovanie bolo zverené hosťujúcemu dirigentovi Andrewovi Parrottovi, ktorý spolu s orchestrom Musica Aeterna hrajúcom na dobových nástrojoch ponúkli kvalitné naštudovanie. Režisérke sa spolu s výtvarníčkou sa podarilo zdôrazniť komickú a invenčnú rovinu opery.
Sezóna 2009/2010
Bohuslav Martinů – Hry o Márii hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink premiéra: 9. 10. 2009, koncertné uvedenie
56 počet repríz: 3 Dielo bolo uvedené koncertne. Dramaturgia jeho uvedení reagovala na 50. výročie úmrtia skladateľa. Kvalitné bolo najmä hudobná naštudovanie opery Jaroslava Kyzlinka a tiež aj výkony sólistov v hlavných postavách.
Wolfgang Amadeus Mozart – Čarovná flauta hudobné naštudovanie: Friedrich Haider réžia: Svetozár Sprušanský premiéra: 2. 12. 2009 počet repríz: 21 Veľkým kladom tejto inscenácie bolo hudobné naštudovanie Friedricha Haidera. Haider patrí medzi renomovaných dirigentov a podarilo sa mu vytvoriť kvalitnú mozartovskú interpretáciu, ktorú podčiarkli mladí speváci, medzi nimi aj tenorista Pavol Bršlík žnúci úspechy na zahraničných scénach. Režisér zas vytvoril rodinné predstavenie s využitím detských protagonistov, inscenáciu plnú invencie a humoru.
Johann Nepomuk Hummel: Mathilde de Guise hudobné naštudovanie: Didier Talpain premiéra: 24. 1. 2010 počet repríz:0 Opera SND priniesla v slovensko-francúzskej spolupráci koncertné uvedenie opery bratislavského rodáka. Dielo naštudoval francúzsky dirigent s telesom Solamente naturali, predstavili sa popri slovenských vokálnych umelcoch i francúzski. Uvedenie diela je zaujímavým dramaturgickým počinom, pretože Hummelove opery patria k takmer vôbec nehrávaným.
Charles Gounod – Faust hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr réžia: Gintaras Varnas premiéra: 26. 3. 2010 počet repríz: 12 Inscenácia Fausta z pred dvadsiatych rokov v réžii Jozefa Bednárika položila základ v modernom inscenačnom prístupe. Ďalšia inscenácia bola zverená litovskému inscenačnému tímu, ktorý priniesol nový rozmer v javiskovom stvárnení diela. Veľkým pozitívom naštudovania boli vynikajúce výkony sólistov Opery SND.
Vincezo Bellini – Puritáni hudobné naštudovanie: Heiko Mathias Förster réžia: Pavol Smolík premiéra: 18. 6. 2010 počet repríz: 8 Dramaturgia zaradila titul belkantovej opery, kvôli kvalitne disponovanému sólistickému ansámblu pre takúto operu. Speváci podali výborné výkony, hudobné naštudovanie by si žiadalo ešte precíznejšiu prácu s orchestrom.
57
5.1.2. Zhodnotenie
Keď sa pozrieme komplexne na premiérovo uvádzané tituly za poslednú dekádu (roky 2000 – 2010), ukáže sa na nám široké spektrum zastúpených opier. Najväčšiu skupinu – 30,4 % (14 diel) – tvoria diela talianskych autorov, ktoré patria aj k mimoriadne divácky vďačným. V tejto skupine sú najpočetnejšie zastúpené Verdiho opery (Luisa Miller, Macbeth, Maškarný bál a Trubadúr) v počte štyroch, tri Pucciniho (Madama Butterfly, Turandot a Plášť). Opera predverdiovského belcanta je prezentovaná dvomi titulmi Donizettiho (Dcéra pluku a Lucrezia Borgia), po jednom titule Belliniho (Puritáni) a Rossiniho (Popoluška). Široké spektrum tejto skupiny dopĺňajú veristické tituly Mascagniho (Sedliacka česť), Leoncavalla (Komedianti) a Giordana (Andrea Chéniér). Aj napriek tomu, že opera Dcéra pluku je písaná ako opéra comique vo francúzskom jazyku s hovorenými dialógmi, zaradila som ju do tejto skupiny, nakoľko ide o dielo skomponované talianskym autorom.
Druhý najväčší podiel v premiérach tvoria nemecké opery 17,4% (8 titulov). Tri diela Mozarta (Don Giovanni, Figarova svadba, Čarovná flauta), po jednom diele Haydna (Opustený ostrov), Glucka (Orfeus a Eurydika), Hummela (Mathilde de Guise), Schönberga (Očakávanie) a Straussa (Ariadna na Naxe). Opery nemeckých autorov obohatili repertoár o diela z 20. storočia a o operu predmozartovského obdobia.
Slovenské a české diela sú takmer rovnakým podielom – 13% (6 titulov) tvoria slovenské opery a 10,8% (5 titulov) české. V dramaturgii neabsentujú ani tituly určené pre detského diváka. Sú nimi diela zo skupiny slovenských opier: Frešov Martin a Slnko a Dubovského Tajomný kľúč. Ďalej sú v tejto skupine zastúpené ťažiskové diela opernej tvorby na Slovensku, Suchoňova Krútňava a Svätopluk, Benešove Cisárove nové šaty, a dielo vzniknuté na objednávku SND – Burlasova Kóma.
Skupina českých opier pozostáva okrem klasických diel Smetanu (Hubička, Predaná nevesta) a Dvořáka (Rusalka), aj z diel 20. storočia – Janáček (Káťa Kabanová) a Martinů (Hry o Márii) – ktorými sa výrazne obohatil repertoár Opery SND v poslednej dekáde.
Percentuálne menší podiel majú ruské opery – 8,7% (4 tituly). Dve diela Čajkovského (Panna Orleánska, Eugen Onegin), po jednom Musorgského (Boris Godunov) a Rimského-Korsakova (Zlatý kohútik). Pričom všetky tituly výrazne obohatili v rôznych smeroch dramaturgiu.
Francúzske, anglické a maďarské opery tvoria najmenšie skupiny v repertoári premiér. Diela francúzskych autorov predstavujú 6,5% (3 tituly) – Thomasov Hamlet, Bizetova Carmen a Gounodov Faust, z ktorých je divácky mimoriadne obľúbeným titulom Carmen.
58
Nasledujúce diela výrazne dramaturgicky oživili repertoár Opery SND. Anglické opery predstavujú 4,4% z celkového počtu premiér. Do tejto skupiny som k Brittenovmu Peter Grimmesovi zaradila aj Händlovu Alcinu, keďže tento skladateľ býva považovaný za anglického skladateľa. Bartókovým Hradom knieţaťa Modrofúza je zastúpená maďarská opera (2,2%).
Zvláštnu skupinu tvoria operety (4,4%) – Straussova Noc v Benátkach a Lehárová Veselá vdova a činohra (2,2%) uvedená na pôde Opery SND – McNallyho Majstrovská lekcia Marie Callas. Uvedené diela prispeli k rozšíreniu dramaturgických línií repertoáru Opery.
opery francúzske slovenské ruské nemecké talianske anglické maďarské české operety činohra Spolu počet 3 6 4 8 14 2 1 5 2 1 46 % 6,5 13 8,7 17,4 30,4 4,4 2,2 10,8 4,4 2,2 100
Z hľadiska iného delenia najpočetnejšiu skupinu – 39,2% z celkového počtu (18 titulov) – tvoria opery z 19. storočia. Nasledujú opery 20. storočia s 26,1% (12 titulov), veristické opery s 13% (6 titulov), a s takým istým percentuálnym zastúpením klasicistické diela. Menšinové zastúpenie majú operety s 4,3% (2 tituly), baroková opera a už spomínaná činohra s 2,2% (1 titul). opera baroková klasicistická 19. veristická 20. opereta činohra spolu storočia storočia počet 1 6 18 6 12 2 1 46 % 2,2 13 39,2 13 26,1 4,3 2,2 100
Okrem uvedených premiérových titulov, repertoár Opery SND obsahoval pravdaže aj iné diela. V jednotlivých rokoch sa ich počet pohyboval približne okolo 30 titulov. V tabuľke nižšie, uvádzam konkrétne čísla a v prílohe uvádzam konkrétne, aké tituly sa hrali v jednotlivých rokoch, aj s počtami predstavení. rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 celkový počet 24 27 31 30 32 33 34 34 32 31 26 titulov celkový počet 171 178 176 184 165 170,5 180,5 176,5 179,5 166 167 predstavení
59
Medzi predstavenia s najvyšším počtom repríz počas jednotlivých rokov, aj divácky permanentne obľúbenými patria operené klasiky Aida, Bohéma, La Traviata, Tosca a Nabucco.
rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Počet predstavení / Opera Aida 11 6 6 8 8 10 6 6 6 6 4 Bohéma 7 6 3 7 6 5 5 11 8 5 11 La Traviata 11 17 11 9 21 8 8 11 9 6 8 Tosca 10 9 6 7 5 6 3 3 8 5 4 Nabucco 25 13 13 10 7 7 8 7 10 7 11
Opera SND dopĺňa repertoár koncertmi (sólistov, vianočnými, výročnými, uvedeniami vokálno- inštrumentálnych diel, atď.), hosťovaním s opernými inscenáciami v zahraničí (Praha, Brno, Košice, Miskolc, Cyprus, Japonsko, Švajčiarsko, atď), predpremiérovými matiné, i rôznymi výstavami.
5.2.1 Súpis repertoáru NDB
Sezóna 2000/2001
Richard Strauss –Salome hudobné naštudovanie: Jan Zbavitel réžia: Zdeněk Kaloč premiéra: 13. 10. 2000 Opera Salome, jedno z vrcholných diel moderny 20. Storočia, vždy preverí kvality operného súboru i inscenačného tímu. Vynikajúce hudobné naštudovanie, presvedčivé vokálne stvárnenie úloh protagonistov v kombinácii s vyváženou inscenáciou sa premietlo do priaznivého prijatia opery odbornou verejnosťou i publikom.
Umberto Giordano – Andrea Chéniér hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Stanislav Moša premiéra: 22. 12. 2000
60 počet repríz: Toto veristické dielo bolo po päťdesiatych rokoch opäť zaradené do dramaturgie Janáčkovej opery. opäť sa jedná o operu, ktorá kladie vysoké požiadavky na interpretov. Tí podali kvalitné výkony, rovnako ako bol kvalitný výkon orchestru pod vedením Jaroslava Kyzlinka. Režisér poňal dielo konvenčnejšie, ale i napriek tomu predstavuje inscenácia kvalitné predstavenie.
Jacques Offenbach – Hoffmnove poviedky hudobné naštudovanie: Jan Štych réžia: Jan Kačer premiéra: 2. 3. 2001 Inscenátori sa vytvorili moderné výrazné spracovanie tejto opery. Kvalitu inscenácie podčiarkuje i hudobné naštudovanie Jana Štycha. Zaujímavosťou bolo obsadenie trojrole jedinou speváčkou. Obidve alternantky – Marina Vyskvorkina a Yvetta Tannenbergerová – podali kvalitný výkon.
Leoš Janáček – Vec Makropulos hudobné naštudovanie: Oliver Dohnányi réžia: Tomáš Šimerda premiéra: 25. 5. 2001 Janáčkova opera bola zaradená do dramaturgie z dôvodu 75. výročia pôvodnej premiéry, i ako príspevok Národného divadla v Brne k festivalu Janáčkovo Brno 2004. Pôvodná premiéra sa uskutočnila v Mahenovom divadle, kde sa konala aj terajšia premiéra. Inscenácia predstavuje kvalitný príspevok k tradícií janáčkovských inscenácií. Jedným z jej najväčších kladov je popri ostatných znamenitých výkonoch sólistov, výkon sopranistky Gabriely Beňačkovej.
Sezóna 2001/2002
Giuseppe Verdi – La Traviata hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Zbyněk Srba premiéra: 26. 10. 2001 Dielo patrí medzi opernú klasiku a vo svojom repertoári ju má takmer každá operná scéna. Inscenačnému tímu sa poradilo vytvoriť pôsobivú inscenáciu, ktorá spĺňa požiadavky moderného hudobného divadla, a ktorej partnermi sú profesionálne hudobné naštudovanie a výkony sólistov. Predstaviteľka hlavnej postavy Yvetta Tannenbergerová bola nominovaná za stvárnenie postavy na Cenu Thálie.
Jaroslav Křička – České jasličky hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Jaromír Brych premiéra: 30. 11. 2001 Opera s ústrednou témou o narodení Krista je prepojením českej ľudovej hudby a profesionálneho operného divadla. Realizáciu inscenácie postihli finančné problémy Národného divadla v Brne, ktoré sa však podarilo prekonať. Výsledkom je pútavá inscenácia vhodná pre všetky vekové kategórie.
61
Erich W. Korngold – Mŕtve mesto hudobné naštudovanie: Ivan Pařík réžia: Andreas Geier premiéra: 10. 5. 2002 V rámci festivalu Korngold Anniversary bola do dramaturgie zaradená opera brnenského rodáka. Inscenácia bola prevzatá z Badisches Staatstheater v Karlshure, pričom sa divák mohol takýmto spôsobom zoznámiť s modernými inscenačnými postupmi. Operu prijalo publikum veľmi kladne, čo sa pretavilo do veľkého záujmu zo strany divákov.
Franz Lehár – Zem úsmevov hudobné naštudovanie: Richard Hein réžia: Andreas Nekovar premiéra: 7. 6. 2002 inscenačný tím vytvoril klasickú inscenáciu v duchu tradície viedenskej operety. Zaradenie operety do dramaturgie Janáčkovej opery sa uskutočnilo prvýkrát (vzhľadom na pripravované zmeny v štruktúre NDB), operný súbor sa vysporiadal s operetným dielom vynikajúco. Inscenácia zaznamenala veľký divácky ohlas.
Sezóna 2002/2003
Antonín Dvořák – Jakobín hudobné naštudovanie: Tommáš Hanus réžia: Zbyněk Srba premiéra: 19. 9. 2002 Absencia niektorých významných českých diel bola touto operou v dramaturgii Janáčkovej opery napravená. Inscenačnému tímu sa podarilo vytvoriť moderné poňatú inscenáciu. V kombinácii s kvalitným hudobným naštudovaním sa pretavila v priaznivé ohlasy publika i odbornej verejnosti.
Ludvig van Beethoven – Fidelio hudobné naštudovanie: Jan Zbavitel réžia: Anton Nekovar premiéra: 15. 12. 2002 Dramaturgia siahla po tejto opere, v dôsledku toho, pretože patrí k menej uvádzaným. Režisér nevytvoril tradičnú inscenáciu, ale dej opery posunul do súčasnosti, čím zdôraznil nadčasovosť diela. Kritika sa rôznila v názoroch ako na inscenačné spracovanie, tak i na hudobné naštudovanie.
Giuseppe Verdi – Aida hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink, Jan Štych réžia: Václav Věžník premiéra: 12. 1. 2003 Opera bola uvedená ako obnovená premiéra s novou scénickou výpravou, primárne určenú pre zájazd Janáčkovej opery do Japonska. Isté zmeny prebehli aj v sólistickom obsadení. Tím
62 realizátorov vytvoril inscenáciu vhodnú ako pre domáce javisko, tak i pre prezentáciu na zahraničných scénach.
Leoš Janáček – Káťa Kabanová hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Zdeněk Kaloč premiéra: 7. 2. 2003 Inscenácia vznikla ako ďalší príspevok k festivalu Janáčkovo Brno 2004. Vzniklo predstavenie s kvalitnou réžiou i scénou (ktorej veľkosť je mierne obmedzujúca v prípade hosťovania na iných scénach) a precíznym hudobným naštudovaním.
Giuseppe Verdi – Maškarný bál hudobné naštudovanie: Ondrej Lenárd réžia: Jan Štych ml. premiéra: 14. 3. 2003 Do dramaturgie sa Verdiho opera opäť vrátila po viac ako štyridsiatich rokoch. Náhla zmena inscenačného tímu a finančné problémy, sa odzrkadlili najmä slabom režijnom prepracovaní diela.
Sezóna 2003/2004
Giuseppe Verdi – Simone Boccanegra (koncertné uvedenie) hudobné naštudovanie: Jarislav Kyzlink premiéra: 9. 10. 2003 Koncertné sa uskutočnilo kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Aj napriek zmenám v sólistickom obsadení kvôli indispozícii speváka, vznikli umelecky pôsobivé uvedenia opery.
Arrigo Boito - Mefistofele hudobné naštudovanie: Jan Štych réžia: Vácalv Věžník premiéra: 5. 12. 2003 Táto opera sa dostala do repertoáru Národného divadla v Brne prvýkrát. Počiatočné technické problémy sa podarilo vyriešiť a vznikol inscenačný tvar priaznivo prijatý kritikou i divákmi.
Leoš Janáček – Jej pastorkyňa hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: david Pountney premiéra: 21. 1. 2004 Inscenácia bola pripravená koprodukčne s viedenskou Štátnou operou, pričom bola zvolená málo známa verzia opery z roku 1908. Inscenačnému tímu sa podarilo vytvoriť predstavenie špičkové v každom smere, aj keď ho nie všetci kladne prijali. Opera bola uvedená v rámci festivalu Janáčkovo Brno 2004 a aj kvôli tomuto festivalu sa podarilo pre inscenáciu získať viacerých zahraničných renomovaných spevákov. Engelbert Humperdinck – Perníková chalúpka (Hänsel und Gretel) hudobné naštudovanie: Jan Zbavitel
63 réžia: Jan Kačer premiéra: 14. 5. 2004 Inscenácia vznikla kvôli turné Janáčkovej opery po Japonsku. V hudobné naštudovaní sa Jan Zbavitel vysporiadal so všetkými ťažkosťami partitúry. Réžia vytvorila inscenáciu na spôsob sna, tak ako si to priali organizátori.
Sezóna 2004/2005
Bedřich Smetana – Braniboři v Čechách hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Marián Chudovský premiéra: 15. 10. 2004 Tejto inscenácii dominovalo hlavne kvalitne zvládnuté hudobné naštudovanie a suverénne výkony sólistov.
Bohuslav Martinů – Grécke Pašie hudobné naštudovanie: Christian von Gehren réžia: David Pountney premiéra: 16. 1. 2005 Inscenácia vznikla v koprodukcii s Royal Opera House, Covent Garden a Bregenzer Festspiele. Zároveň išlo o uvedenie pôvodnej verzie tejto opery. Predstavenie sa stretlo s mimoriadny diváckym ohlasom, aj napriek nízkemu počtu repríz.
Friedrich von Flotow – Marta hudobné naštudovanie: Milan Kaňák réžia: Daniel Balatka, Jaromír Brych premiéra:25. 2. 2005 Repertoár obohatilo populárne operné dielo, ktoré mala vzhľadom na svoj charakter čiastočne vyplniť medzeru po spevohernom repertoári. Po dlhšej dobe išlo o predstavenie, ktoré sa hralo v preklade do českého jazyka a tešilo sa diváckej obľube.
Antonín Dvořák – Rusalka hudobné naštudovanie: Milan Kaňák réžia: Josef Novák premiéra: 20. 5. 2005 Divácky mimoriadne obľúbené dielo bolo zaradené do dramaturgie kvôli možnosti jeho dlhodobého hrania v jednotlivých sezónach.
Sezóna 2005/2006
Igor Stravinskij – Príbeh vojaka Vít Zouhar – Noci Dnem hudobné naštudovanie: Gabriela Tardonová réžia: Magdalena Švecová, Rocc Rapl premiéra: 1. 10. 2005
64
Spoločný projekt troch súborov Národného divadla v Brne pri príležitosti znovuotvorenia divadla Reduta. Prevé dielo bolo spoločným predstavením činohry a baletu. Na realizácii oboch diel sa podieľal mladý inscenačný tím. Pôvodná opera Noci Dnem bola skomponovaná práve k tejto príležitosti znovuotvorenia Reduty. Režisérovi sa podarilo vytvoriť inscenačne kontrastné scény, ktoré korešpondovali s hudobnou zložkou opery.
Sergej Prokofiev – Vojna a mier hudobné naštudovanie: Sergej Politikov réžia: Mykola Tretiak premiéra: 25. 11. 2005 Do dramaturgie bolo zaradené inscenačne náročné dielo na veľký počet sólistov, zboru a orchestra, i na premenlivosť prostredia v scénach opery. kostýmy pre toto predstavenia boli požičané z Národného divadla v Kyjeve.
Engelbert Humperdinck – Perníková chalúpka – preštudovanie do českého jazyka hudobné naštudovanie: Jan Zbavitel réžia: Jan Kačer premiéra: 6. 12. 2005 Preštudovanie opery do českého jazyka, mimo iného vyplnilo aj prázdne miesto v repertoári operou určenou detskému divákovi.
Wofgang Amadeus Mozart – Čarovná flauta (obnovená premiéra) hudobné naštudovanie: Jan Štych réžia: Jan Kačer premiéra: 20. 12. 2005 Vynovená inscenácia, ktorá bola prenesená z Janáčkovho divadla do divadla Reduta. Premiéra predchádzala 250. výročiu narodenia Mozarta v roku 2006.
Nikolaj Rimskij-Korsakov: Mozart a Salieri hudobné naštudovanie: Pavel Šnajdr réžia: Jiří Nagy Wolfgang Amadeus Mozart: Requiem hudobné naštudovanie: Jan Štych réžia: Jiří Nagy premiéra: 22. 1. 2006 Projekt bol pripravený k výročiu 250. Narodenia Mozarta a obsadený bol mladý inscenačný tím. Predstavenie je divácky obľúbené, veľkému ohlasu sa tešilo aj na turné v Japonsku.
Leoš Janáček – Jej pastorkyňa hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Zdeněk Kaloč premiéra: 17. 2. 2006 Pri príprave tejto inscenácie, realizačný tím siahol po verzii opery z roku 1908. Predstavenie sa dočkalo mimoriadneho ohlasu u publika i kritiky.
65
Bedřich Smetana – Predaná nevesta hudobné naštudovanie: Petr Vronský réžia: Ondřej Havelka premiéra: 24. 3. 2006 Jedno z divácky najobľúbenejších diel sa podarilo priniesť v umelecky veľmi kvalitnom spracovaní režiséra Havelky. Veľkým pozitívom inscenácie je i vynikajúce hudobné naštudovanie a spevácke výkony.
Giuseppe Verdi – Rigoletto hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Andreas Geier premiéra: 26. 5. 2006 Podobne ako Rusalka, aj Rigoletto patrí k divácky obľúbeným titulom, preto po ňom siahla dramaturgia. Divácky sa teší obľube, aj keď zahraničný inscenačný tím nesplnil úplne očakávania.
Sezóna 2006/2007
Wolfgang Amadeus Mozart – Don Giovanni hudobné naštudovanie: Jan Zbavitel réžia: Karel Drgáč premiéra: 13. 10. 2006 Inscenácia je ďalším príspevku k výročiu Mozarta v roku 2006. Režisér posunul dej na koniec 19. storočia a s nažil sa o netradičnejšie poňatie diela. Odborná verejnosť aj publikum sa rôznili v názoroch na výsledný inscenačný tvar.
Večer z diel terezínskych skladateľov hudobné naštudovanie: Jakub Klecker réžia: Vanda Drozdová premiéra: 18. 11. 2006 V rámci Dní židovskej kultúry Brno 2006 bola pripravená táto inscenácia z kvalitných, ale málo známych diel. Počas večera zazneli tri diela. Prvým bolo Trio pre husle, violu a violončelo Gideona Kleina v interpretácii členov orchestra Janáčkovej opery a v podaní baletu. Druhým boli od Viktora Ullmanna Tri hebrejské zbory. Záver patril opere Brundibár Hansa Krásu. Režisérka v inscenácii opery zdôraznila aj hrôzy druhej svetovej vojny.
Wolfgang Amadeus Mozart – Idomeneo hudobné naštudovanie: Caspar Richter réžia: Václav Věžník premiéra: 24. 11. 2006 Menej známe, ale interpretačne náročné, Mozartove dielo bolo pripravené na záver mozartovského roku. Režisér pripravil tradicionalistickejšiu inscenáciu, zato sólisti a zbor podali vynikajúce výkony. Johann Strauss – Cigánsky barón hudobné naštudovanie: Jan Štych
66 réžia: Jan Štych ml. premiéra: 16. 3. 2007 Do dramaturgie bola zaradená opereta, pretože ide o ľahší žáner prístupný širokému publiku. Interpretačne však ide o náročné dielo. Inscenačnému tímu sa podarilo vytvoriť vtipnú a klasickú inscenáciu, ktorá sa teší veľkej popularite u publika.
Giuseppe Verdi – Nabucco hudobné naštudovanie: Gergely Kesselyák réžia: György Selmeczi premiéra: 8. 6. 2007 Do dramaturgie bola opäť zaradená opera, ktorá patrí medzi divácky najobľúbenejšie. Veľkým pozitívom tohto uvedenia sa stalo hudobné naštudovanie, práca s orchestrom i sólistami.
Sezóna 2007/2008 Modest Petrovič Musorgskij – Boris Godunov hudobné naštudovanie: Jan Zbavitel réžia: Inga Levant premiéra: 26. 10. 2007 Zaradením tohto diela, sa repertoár Janáčkovej opery rozšíril o ruské dielo, ktorým v poslednej dobe nebol venovaný veľký priestor. Hosťujúca režisérka vytvorila z inscenácie moderné divadlo. Úspešnosť predstavenia podčiarklo aj kvalitné hudobné naštudovanie.
Gioachino Rossini – Barbier zo Sevilly hudobné naštudovanie: Luca De Marchi réžia: Sandro Santillo premiéra: 7. 12. 2007 Do dramaturgie bola zaradená komická Rossiniho opera, ktorá patrí k veľmi obľúbeným u publika. Najväčším prínosom inscenácie boli spevácke výkony a hudobné naštudovanie.
Giacomo Puccini – Gianni Schicchi Ruggero Leoncavallo - Komedianti hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Ondřej Černý premiéra: 18. 4. 2008 Spojenie dvoch jednoatoviek – komédie a drámy, výrazne obohatilo dramaturgiu. Režisér sa po Predanej neveste podpísal pod ďalšiu úspešnú inscenáciu, s prepracovanou hereckou akciou protagonistov.
Philip Glass – Kráska a zviera hudobné naštudovanie: Jakub Klecker réžia: Rocc premiéra: 2. 5. 2008 Uvedenie tejto opery v českom jazyku bolo jej prvým brneným uvedením. Poslucháčsky atraktívna hudba bola umocnená modernou avantgardnou réžiou.
67
Richard Wagner – Tannhäuser (obnovená premiéra) hudobné naštudovanie: Jan Zbavitel réžia: Ladislav Štros, Jaromír Brych premiéra: 16. 5. 2008 Klasická inscenácia priniesla v obnovenej premiére jedno z diel velikánov nemeckej opery.
Kofroň – Plachý – Šimáček – Mai 68 hudobné naštudovanie: Petr Kofroň réžia: Zdeněk Plachý premiéra: 20. 6. 2008 Svetová premiéra Diela bola pripravená s koprodukčnou spoluprácou Národného divadla v Prahe. Príbeh opery výročie študentskej revolúcie v roku 1968. Opera súčasného českého autora osviežila dramaturgiu.
Sezóna 2008/2009
Leoš Janáček – Príhody líšky Bystroušky hudobné naštudovanie: Tomáš Hanus réžia: James Conway premiéra: 6. 11. 2008 Inscenácia bola ubvedená v rámci festivalu Janáček Brno 2008. Pozitívny vkladom predstavenia bol inscenačný pohľad britského realizačného tímu a kvalitné hudobné naštudovanie diela, prístupného všetkým vekovým kategóriám.
Peter Iľjič Čajkovskij – Eugen Onegin hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Zdeněk Kaloč premiéra: 23. 1. 2009 Režisér Kaloč poňal inscenáciu činoherným prístupom, príbeh sa nesnažil neaktualizovať, čím sa mu podarilo vytvoriť zaujímavú a kvalitnú inscenáciu. Tiež jej dopomohlo dobré hudobné naštudovanie.
Bohuslav Martinů – Kuchynská revue, Slzy noža, Podivuhodný let hudobné naštudovanie: Jakub Klecker réžia: Jiří Srnec premiéra: 22. 2. 2009 Inscenácia vznikla v koprodukcii s Bohemia Balet a prináša tri tituly Martinů naštudované pri príležitosti 50. Výročia jeho smrti. Predstavenie sa vyznačuje invenčnou réžiou i a kvalitným hudobným naštudovaním.
Bohuslav Martinů – Juliette hudobné naštudovanie: Tomáš Hanus réžia: Jiří Nekvasil premiéra: 27. 3. 2009
68
Uvedenie tohto diela bolo ďalším príspevkom k výročiu Martinů. Realizačnému tímu Jiří Nekvasila (réžia) a Daniela Dvořáka (scéna) sa podarilo vytvoriť modernú inscenáciu, ktorá sleduje súčasné trendy. Daniel Dvořák bol za scénografiu nominovanú na Cenu Alfréda Radoka.
Giuseppe Verdi - Macbeth hudobné naštudovanie: Damian Iorio réžia: Bruno Berger-Gorski premiéra: 1. 5. 2009 Repertoár Janáčkovej opery výrazne obohatila táto inscenácia, ktorá ponúkla režijný pohľad oslobodený od historizujúcich elementov a v kvalitnom hudobnom naštudovaní renomovaného dirigenta.
Bohuslav Martinů – Svadba hudobné naštudovanie: Jakub Klecker réžia: Pamela Howard premiéra: 4. 10. 2009 Inscenácia vznikla ako koprodukcia s Medzinárodným hudobným festivalom Brno Moravský podzim a dielo bolo uvedené v anglickom jazyku. Režisérka umiestnila príbeh do 50. rokov v New Yorku. A jej naštudovaniu nechýbala veselosť. Inscenácia ponúkla príležitosť pre mladých spevákov.
Giacomo Puciini – Madama Butterfly hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Jiří Nekvasil premiéra: 13. 11. 2009 Inscenácia obohatila repertoár, aj vďaka osvedčenému realizačnému tímu Nekvasil – Dvořák, ktorí vytvoril inscenáciu v zmysle moderného divadla.
Johann Strauss – Netopier hudobné naštudovanie: Kaspar Zehnder réžia: Ondřej Havelka premiéra: 2. 1. 2010 Opereta bola uvedená v preklade do českého jazyka. Realizačnému tímu sa podarilo vytvoriť predstavenie s kvalitným prekladom, hravou réžiou i dobre pripraveným hudobným naštudovaním a výkonmi sólistov.
Giuseppe Verdi – Aida (obnovená premiéra) hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink réžia: Václav Věžník premiéra: 22. 1. 2010 Na javisko divadla sa vrátila divácky úspešná inscenácia Verdiho opery s novými speváckymi protagonistami.
Grigorij Frid – Denník Anny Frankovej hudobné naštudovanie: David Švec
69 réžia: Heinz Lukas-Kindermann premiéra: 27. 1. 2010 Fridova monoopera naštudovaná v českom jazyku bola pripravená v koprodukcii s mníchovským divadlo. Jednoduchá ale pritom funkčná scéna Daniela Dvořáka bola doplnená vynikajúcim výkonom hlavnej protagonistky.
Joseph Haydn – Lekárnik hudobné naštudovanie: Ondrej Olos réžia: Tomáš Studený premiéra: 9. 4. 2019 Inscenáciu pripravil mladá režisér, ktorý vyhral konkurz vypísaný NDB na túto operu. Podarilo sa mu vytvoriť inscenáciu plnú humoru s vypracovanými prejavmi spevákov.
Gioachino Rossini – Popoluška hudobné naštudovanie: Jakub Klecker réžia: Rocc premiéra: 21. 5. 2010 Táto komická opera sa hrala prvýkrát na pôde Národného divadla v Brne. Mladému inscenačnému tímu sa podarilo vytvoriť inscenáciu s nekonvenčný pohľadom na toto dielo.
5.2.2 Zhodnotenie
Z celkového počtu premiérovaných diel tvoria najpočetnejšiu skupinu české opery – 37,1% (20 titulov). Priestor okrem overených hodnôt – štyri Janáčkove opery (Vec Makropulos, dve naštudovania Jej pastorkyne, Káťa Kabanová, Líška Bystrouška), dve Smetanove opery (Predaná nevesta, Braniboři v Čechách), dve Dvořákove opery (Rusalka, Jakobín) a päť opier Bohuslava Martinů (Grécke pašie, Svadba, Juliette, Kuchynská revue, Slzy noţa, Podivuhodný let) – , dostali aj nové diela. Medzi patrí Večer terezínskych skladateľov, opery súčasných autorov, ako Zouharova opera Noci Dnem, Kofroňov Mai 68, či Korngoldove Mŕtve mesto, alebo Křičkove České jasličky. Najmä diela mladých autorov, ale i opery Janáčka a Martinů obohatili dramaturgiu.
Druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria talianske opery – 27,8% (15 titulov). Najväčší zástoj v skupine majú Verdiho diela (La Traviata, Aida aj jej obnovená premiéra, Maškarný bál, Simone Boccanegra, Rigoletto, Nabucco, Macbeth) s počtom sedem. Aj keď niektoré z mali iba koncertné uvedenie. Okrem Rossiniho komickej opery Popoluška a Barbier zo Sevilly a Biotovej opery Mefistofele, skupinu dopĺňajú veristické diela Giordana (Andrea Chéniér), Leoncavalla (Komedianti), Puccinho (Gianni Schicchi a Madama Butterfly).
70
Poslednú väčšiu skupinnu tvoria nemecké opery – 18,5% s 10 titulmi. Mozartova tvorba je zastúpená tromi dielami (Don Giovanni, Čarovná flauta, Idomeneo), ostatní skladatelia sú zastúpení po jednom titule – Beethoven (Fidelio), Flotow (Marta), Humperdinck (Perníková chalúpka), Wagner (Tannhäuser), Haydn (Lekarník)a Frid (Denník Anny Frankovej). Mozartove diela patria k často uvádzaným dielam kamenných divadiel, ostatné nemecký tituly osviežili dramaturgiu, nakoľko patria k menej uvádzaným. Najmenšie skupiny tvorí ruské opery – 7,4% (4 tituly), kde sa popri častejšie uvádzaných tituloch (Eugen Onegin, Boris Godunov) objavili i tie menej inscenované (Vojna a mier, Mozart a Salieri). Skupina operiet predstavujúca 5,6% s 3 titulmi (Zem úsmevov, Cigánsky barón a Netopier) obohatila repertoár o ľahší žáner. Po jednom titule (1,8%) je zastúpená francúzska opera Hoffmanovymi poviedkami a americká operou Kráska a zviera súčasného autora Philipa Glassa.
opera nemecké talianske české francúzske ruské americké opereta Spolu Počet 10 15 20 1 4 1 3 54 % 18,5 27,8 37,1 1,8 7,4 1,8 5,6 100
Z iného hľadiska patrí medzi najpočetnejšiu skupinu opera 19. storočia (42,3%), ktorá ukrýva aj najväčšie množstvo divácky obľúbených titulov. Tesne ju nasleduje opera 20. storočia (34,6%), čo z môjho uhla pohľadu poukazuje na dramaturgiu, v ktorej je daný primerane veľký priestor aj novovzniknutým dielam súčasných autorov. Menej sú zastúpené opery klasicizmu (9,6%), verizmu (7,7%). Samostatnú skupinu tvoria operety (5,8%). Škoda, že do dramaturgie nebola zaradená aj baroková opera, ktorá by bola určite prínosom pre repertoár divadla.
opera baroková klasicistická 19. storočia veristická 20. storočia opereta Spolu počet 0 5 22 4 18 3 52 % 0 9,6 42,3 7,7 34,6 5,8 100
Repertoár divadla pozostával aj z diel, ktoré neboli premiérované za poslednú dekádu. Okrem týchto diel, z ktorých mnohé patria medzi divácky atraktívne (La Traviata, Nabucco, Predaná nevesta, Rigoletto, Rusalka a mnohé ďalšie), sa diváckej obľube tešili i opery Tosca alebo Bohéma.
71
Počet predstavení mal rastúci charakter za dekádu 2000 – 2010. Počet vzrástol zo 75 predstavení počas roku 2000 na 158 predstavení v roku 2010.
Medzi ďalšie činnosti Janáčkovej opery NDB patrí tiež bohatá koncertná činnosť, organizovanie výstav, besedy k pripravovaným premiéram, prenosy z Metropolitnej opery v New Yorku, i početné hosťovanie s inscenáciami na zahraničných scénach (Japonsko, Španielsko,Holandsko, Atény, Praha, Bratislava, Litomyšl a iné).
Porovnanie oboch operných scén
Dramaturgia oboch operných scén má určité podobné znaky. V oboch dramaturgiách absentuje nemecká romantická opera, jedinú výnimku tvorí Wagnerov Tannhäuser uvedený v Brne. Medzi najpočetnejšie uvádzanými titulmi sú opery 19. a 20. storočia, pričom takéto zloženie je celkom pochopiteľné. Mnohé z klasických diel repertoáru pochádzajú práce z 19. storočia a uvádzaním diel z 20. storočia je poskytovaný priestor ako súčasným autorom (brnenská scéna uviedla oproti bratislavskej väčší počet titulov súčasných autorov), tak aj hodnotám už overených časom. Výrazné zastúpenie vykazujú aj opery talianskych autorov. K menej uvádzaným titulom patria klasicistické (s výnimkou Mozarta, ktorého diela sú stálou súčasťou repertoáru oboch divadiel) a barokové .
5.3 Niektoré ukazovatele
Od pôvodného zámeru venovať sa v tejto časti práci výhradne výškam finančných dotácii z verejných rozpočtov, od darcov a sponzorov a ich následné porovnanie, som upustila, nakoľko z výročných správ sa nedá konkrétne oddeliť dotácia len pre súbor Opery od celkovej pre celé divadlo. A aj kvôli rozdielnosti výročných správ z jednotlivých rokov. Preto budem sledovať len niektoré ukazovatele, ktoré sa týkajú návštevnosti, tržieb z predaných vstupeniek.
V roku 2010 Slovenské národné divadlo dosiahlo priaznivé výkonové ukazovatele. Dokopy bolo uvedených 15 premiér, odohralo 673 predstavení, dosiahlo tržby vrátene kultúrnych poukazov 2 510 147,54 € a predstavenia navštívilo 283 151 divákov. Oproti predchádzajúcemu roku odohralo celkovo SND o jedno predstavenie menej.
72
Z celkového počtu 15 premiér, päť uviedla opera (balet dve a činohra osem) a z celkového počtu 673 predstavení, Opera SND uviedla 167 predstavení.
Celkový rozpočet bežných výdavkov činil na rok 2010 16 455 723,60 € a kapitálových 70 000 €.
Celkové výnosy dosiahli výšku 24 626 108 €, ktoré predstavujú nárast o 1% voči minulému roku. Pre rok 2010 boli dotácie nižšie ako v predošlom roku. Aj napriek tejto skutočnosti dokázalo SND vykryť tento rozdiel vlastnými tržbami. Pričom tržby vzrástli o 5% voči roku 2009. Tržby z predaja tovaru a služieb boli v roku 2010 vo výške 3 127 428 €. Ďalšie príjmy čerpalo SND z prenájmov, čo činilo čiastku 579 000,1 € a z darov poskytnutých SND, vo výške 31 596,96 €.
Tržby za bulletiny vzrástli v roku 2010 o 5,2% (48 474,4 €) oproti roku 2009 (46 089,8 €).
Hospodársky výsledok SND za rok 2010, aj kvôli uvedenie troch premiér navyše oproti plánu, však bol stratový so sumou 7 333,39 €.
Nasledujúca tabuľka ukazuje rozdiely v počte predstavení, návštevníkov a tržieb za roky 2009 a 2010 v rámci celého Slovenského národného divadla a na porovnanie aj údaje z roku 2005. Z tabuľky môžeme vyčítať, že počet divákov vzrástol za posledný rok o 21 080. ukazovateľ rok 2010 rok 2009 Rok 2005 počet premiér 15 14 15 počet predstavení 673 674 691 počet návštevníkov 283 151 262 071 238 019 tržby z predstavení (€) 2 442 862 2 247 527 1 902 734,43
Nasledujúca tabuľka ukazuje tržby za rok 2010 z predstavení na domácej scéne a zo zájazdov Opery Slovenského národného divadla a Slovenské národné divadlo celé. Opera má 33% podiel z celkových tržieb na domácej scéne a zo všetkých tržieb spolu Opera zarobil 37% z celku.
Ukazovateľ Opera (€) % Opery SND spolu (€) Tržby z predstavení na 851 925, 11 33 2 238 703,19 domácej scéne Tržby na tuzemských 4 000,0 4,1 97 050,54 zájazdoch Tržby na zahraničných 48 057,81 44,9 107 107,81 zájazdoch
73
Tržby spolu 903 982,92 37 2 442 851,54
Ďalšia tabuľka zaznamenáva ukazovatele celého SND a Opery SND týkajúce sa tržieb, počte predstavení a premiér a kapacite. V roku 2010 vzrástol počet premiér aj počet predstavení oproti predošlým rokom. V roku 2005 tržby Opery SND predstavovali až 58,8% z celkových tržieb. Tento fakt určte ovplyvnila aj cena lístkov, keďže priemerná cena vstupenky bola do Opery bola vyššia ako do Činohry alebo Baletu. Taktiež suma nie je stopercentne presná, pretože bola prerátaná ustanoveným konverzným kurzom zo slovenských korún na eurá a v roku 2005 bol oproti konverznému kurzu iný kurz. ukazovateľ 2010 2009 2005 Premiéry 15 14 15 Opera 5 4 4 Predstavenia 673 674 691 Opera 167 166 170,5 kapacita 377 005 354 552 289 720 Opera 134 851 119 737 102 594 Návštevníci 283 151 262 071 238 019 Opera 85 101 69 258 83 123 Tržby z predstavení (€) 2 442 861,54 2 247 527,16 1 902 734,43 opera 903 982,92 818 554, 06 1 119 266,92
Národné divadlo v Brne uviedlo v roku 2010 22 premiér, 653 predstavení, celkové tržby NDB boli 56 958 536 Kč (2 329 211,41 €124) a počet divákov bol 308 163. Oproti minulému roku uviedlo NDB o 6 predstavení menej, zato počet divákov narástol o 20 305 divákov a celkové tržby narástli o 12 000 264 Kč (490 728,06 €).
Z celkového počtu premiér 22, Opera NDB uviedla 8 premiér (Balet 2, Činohra 7, Reduta 5). Z celkového počtu predstavení 653, Opera uviedla 158 predstavení, čo predstavuje o 15 predstavení viac ako v minulom roku. Takisto bol zaznamenaný nárast počtu divákov (o 109 175), aj tržieb (5 356 229 Kč = 219 032,83 €).
124 Prerátané kurzom 1 € = 24,454 74
Celkový hospodársky výsledok bol v pluse, vo výške 3 758,50 Kč (153,7 €). Celkové výnosy za rok 2010 boli vo výške 377 137 005,79 Kč (15 422 303,33€) z toho vlastné výnosy tvorili 79 337 503,78 Kč (3 244 356,90€).
V nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť ako menil počet predstavení a tržieb, pričom mal rastúcu tendenciu. Tržby z predstavení nie sú z roku 2005 neboli vo výročnej správe presne vyčíslené, ale len uvedené v grafe. Preto je táto suma len približná. ukazovateľ Rok 2010 Rok 2009 Rok 2005 počet premiér 22 24 17 Počet predstavení 653 659 517 Počet divákov 308 163 287 858 510 270 Tržby z predstavení 56 958 536 44 958 272 25 000 000 (Kč) Tržby z predstavení (€) 2 329 211,41 1 838 483,35 1 022 327,63
Pre lepšie porovnanie uvediem ešte tabuľku ukazovateľov celkovo NDB a Opery NDB. Namiesto roku 2005 som na porovnanie vybrala rok 2007, kvôli presným štatistickým údajom z tohto roku. Za rok 2010 predstavuje počet predstavení Opery 24,2% z celkového počtu. Údaje ukazujú, že Operu navštevuje približne stále rovnako veľa divákov, čo sa odrazilo aj tržbách z predstavení.
Ukazovateľ Rok 2010 Rok 2009 Rok 2007 Premiéra 22 24 14 Opera 8 6 4 Predstavenia 653 659 551 Opera 158 143 146 návštevnosť 80,40% 78,88% 79,30% opera 80,51% 75,37% 80,73 Návštevníci 308 163 287 858 286 048 opera 109 175 99 338 115 325 Tržby z predstavení 56 958 264 44 958 272 35 132 942 Opera 22 066 976 16 710 747 23 203 366
Pre lepšie porovnanie uvádzam tabuľku s rovnakými ukazovateľmi pre Operu SND a Operu NDB za rok 2010. Z nej môžeme vidieť, že síce Opera SND navštívilo menej divákov ako
75
Operu NDB, zato však dosiahli vyššie tržby. Inak sú uvedené hodnoty sú približne rovnaké pre obe divadlá. ukazovateľ SND NDB Premiéry 15 22 Opera 5 8 Predstavenia 673 653 Opera 167 158 Návštevníci 283 151 287 858 Opera 85 101 99 338 Tržby z predstavení (€) 2 442 861,54 2 329 211,41 Opera (€) 903 982,92 902 387,17
76
Záver
V predloženej práci som sa snažila predostrieť pohľad na operné divadlá v širších kontextoch a zároveň na základe dramaturgie a niektorých hospodárskych ukazovateľov priblížiť dve konkrétne inštitúcie.
Prvú časť práce som venovala popísaniu stavu vo všeobecnosti, ohľadom typológií divadiel, divadelných systémov v Európe, kultúrnej politike a financovaniu kultúry. K popísanému stavu v Európe som uviedla aj informácie o Slovenskej a Českej republike. Z môjho uhla pohľadu sa mi javilo ako podstatné uviesť fakty o situácii u nás a v Českej republike v rámci divadelných systémov. Teda uviesť aký je tu typ exekutívy, právnej formy divadiel, ale i fakt, že oproti ostatným štátom Európskej únie, je u nás oveľa menšia dotácia kultúry zo štátneho rozpočtu, čo taktiež ovplyvňuje naše divadlá. Ďalšia podstatná časť práce sa zaoberá kultúrnou politikou, a i keď nie každý mnou uvedený fakt sa viazal primárne k divadlám, pokladala som dôležité uviesť túto problematiku, pretože štátom formulovaná kultúrna politika má úzku súvislosť s divadlami, čo pekne demonštruje nasledujúci citát: „Absencia kultúrnej politiky (ciele, princípy, zásady, stratégia a plánovanie) ako súbor systémových opatrení však napomáhala i k tomu, ţe výdaje verejných rozpočtov na kultúru boli často chápané ako len „dotácie“ (len poloţka na strane výdajov a nákladov), a nie ako skutočné „investície“ s moţnými multiplikačnými efektmi (ako poloţka na strane budúcich príjmov a ziskov).“125 Citát sa síce týkal kultúrnej politiky a českých divadiel, myslím si však, že je adaptovateľný aj na situácia na Slovensku, predtým ako tu bola kultúrna politika vymedzená. Nasledovala kapitola, ktorá bola venovaná problematike financovania kultúry. V nej som uviedla, kvôli lepšiemu prehľadu, aj ostatné možnosti zdrojov prostriedkov v kultúre, nie len tých, ktoré sa výhradne týkajú divadiel.
Druhá veľká časť práce je sústredená na dve konkrétne operné scény – Slovenského národného divadla a Národného divadla v Brne. pri oboch operných scénach uvádzam ich históriu, ale i základné identifikačné údaje, aké ciele činnosti majú stanové, kto ich zriaďuje a akú majú právnu formu. Obidve inštitúcie sa výraznejšie rôznia v zriaďovateľovi. Slovenské národné divadlo zriaďuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Národné divadlo v Brne zas zriaďuje štatutárne mesto Brno. Dôvody, prečo Národné divadlo v Brne je zriaďované mestom, boli popísané pri kapitole venujúcej sa kultúrnej politike v Českej republike. Tie sa týkali zmien po roku 1989, kedy padlo rozhodnutie, že štát bude prevádzkovať národné inštitúcie, ostatné prejdú na mestá.
125 NEKOLNÝ, Bohumil a kol.: cit. v pozn. 6, s. 19. 77
Po statiach venujúcich sa repertoáru operných scén oboch divadiel, snažila som sa ich stručne zhodnotiť. Prihliadala som, aké operné tituly mali najväčšie zastúpenie v premiérach za posledné roky, a to buď z hľadiska národnosti skladateľa, alebo obdobia vzniku operného diela. Medzi najpočetnejšie patria opery talianske, aj keď v Opere Národného divadla v Brne sú na 2. mieste. Uvedený stav určite zodpovedá faktu, že mnohé z opier talianskych tvorcov patria k základnému repertoáru divadiel a mnohé z nich sú aj divácky veľmi populárne. Domáca tvorba súčasných autorov dostala väčší priestor v Opere NDB oproti Opere SND. Opera NDB taktiež uvádza aj širšie spektrum českých opier (väčšie zastúpenie Janáčka, Martinů), Opera SND sa pridŕža skôr divácky obľúbených titulov (Rusalka, Predaná nevesta). Ako samostatnú skupinu som vyčlenila operety, ktoré dostali v oboch divadlách približne rovnaký priestor, a ktoré obohatili dramaturgiu o diela ľahšieho žánru. Tiež ruské a nemecké (do tejto kategórie som zarátala všetky opery Wolfganga Amadea Mozarta, nakoľko ide o nemecky hovoriaceho autora) opery sú približne rovnako zastúpené. Zaujímavé je aj uvedenie činohernej hry v Opere SND, alebo uvedenie minimalistickej opery v Opere NDB. Čo sa týka slovenskej opery, tá za poslednú dekádu nebola naštudovaná domácim súborom NDB.
Z hľadiska vzniku opier, mali najväčšie percentuálne zastúpenie opery 19. a 20. storočia. Túto situáciu ovplyvňujú niektoré fakty, a to, že v kategórii opier 19. storočia sa nachádza veľké množstvo klasických titulov zastúpených v repertoároch divadiel. Ďalej medzi opery z oboch skupín patria aj tituly domácich autorov, ktoré sa snažia divadlá prezentovať, a pravdaže mnohé zo svetových opier 20. storočia vedia náležite ozvláštniť dramaturgiu jednotlivých operných scén. Veristická opera má v oboch divadlách približne rovnaké zastúpenia, tak ako aj diela klasicistické. V prípade týchto titulov ide predovšetkým o diela W. A. Mozarta, ktoré patria k základu repertoáru divadiel, zriedkakedy dramaturgia siahla po tituloch iných autorov (výnimkou je azda Haydn, ktorého po jednej opere uviedli obe scény). Baroková opera má minimálne zastúpenie. Tento fakt pravdepodobne súvisí s trendom, kedy sa na takéto diela orientujú špecializované súbory.
Pri zhodnotení hospodárskych ukazovateľov, sa dá konštatovať, že obe divadlá sú na tom približne rovnako. To znamená, že síce v počte návštevníkov, predstavení, premiér, tržieb sú síce odchýlky, ale v globále ide o celkom porovnateľné a približne rovnaké údaje.
Mnou zvolená téma diplomovej práce je rozsiahla a pomerne náročná z hľadiska možnosti detailného spracovania jednotlivých kapitol, snažila som sa ju čo najkomplexnejšie spracovať a poukázať na niektoré fakty v operných divadlách, ktoré som zhodnotila v tomto závere.
78
Resume
Tematika operných divadiel patrí v dnešnej dobe medzi frekventované a často diskutované. Diplomová práca sa zaoberá problematikou divadiel v širšom spoločensko-kultúrnom kontexte a dramaturgiou dvoch vybraných operných scén. Práca je členená na dva väčšie celky. V prvej časti je popisovaná typológia divadiel, divadelné systémy v európskych štátoch, kultúrna politika s jej nástrojmi a jej vývoj v Slovenskej a Českej republike, a financovanie kultúry. Druhá časť je venovaná konkrétnym vybraným operným scénam, a to Slovenského národného divadla v Bratislave a Národného divadla v Brne. Táto časť obsahuje históriu oboch operných scén, ich základné identifikačné údaje, a zhodnotenie ich dramaturgie za poslednú dekádu, aj so súpisom premiér, a tiež popis niektorých hospodárskych ukazovateľov.
Kľúčové slová: opera, divadlo, Slovenské národné divadlo, Národné divadlo v Brne, Národní divadlo v Brně, kultúrna politika, financovanie kultúry, divadelný systém.
Resumé (česky)
Tématika operních divadel patří v dnešní době mezi frekventované a často diskutované. Diplomová práce se zaobírá problematikou divadel v širším společensko-kulturním kontextu a dramaturgií dvou vybraných operních scén. Práce je členěna na dva větší celky. V první části je popisována typologie divadel, divadelní systémy v evropských státech, kulturní politika s jejími nástroji a její vývoj ve Slovenské a České republice, a financování kultury. Druhá část je věnována konkrétním vybraným operním scénám, a to Slovenského národního divadla v Bratislavě a Národního divadla v Brně. Tato část obsahuje historii obou operních scén, jejich základní identifikační údaje, a zhodnocení jejich dramaturgie za poslední dekádu, i se soupisem premiér, a také popis některých hospodářských ukazatelů.
Klíčová slova: opera, divadlo, Slovenské národní divadlo, Národní divadlo v Brně, kulturní politika, financování kultury, divadelní systém.
Resume (English)
Nowadays the topic of the opera theaters is frequent and often discussed. The thesis deals with theaters in the wider socio-cultural context and the dramaturgy of the two selected opera scenes. The work is divided into two major units. The first part describes the typology of theaters, theatrical systems in European countries, a cultural policy with its instruments and its development in Slovakia and the Czech Republic, and financing of culture. The second part is
79 devoted to selected opera scenes – the Slovak National Theatre in Bratislava and the National Theatre in Brno. This section contains the history of both opera houses, their basic identification data, and evaluation of their dramaturgies in the last decade, and an inventory of premieres, and also a description of some economic indicators.
Keywords: opera, theater, Slovak National Theatre, National Theatre in Brno, Slovenské národné divadlo, Národné divadlo v Brne, Národní divadlo v Brně, cultural policy, culture, finance, theater system.
Zusammenfassung (Deutsch)
Thematik der Opernhäuser ist heutigentags sehr frequentiert und wird häufig diskutiert. Die Diplomarbeit beschäftigt sich mit der Problematik des Theaters in breiterem gesellschaftlich- kulturellen Kontext und mit der Dramaturgie von zwei ausgewählten Opernszenen. Sie ist in zwei größeren Teile gegliedert. Im ersten Teil wird die Typologie der Theater, Theatersysteme in den europäischen Ländern, Kulturpolitik mit ihren Mitteln und ihre Entwicklung in der Slowakischen und Tschechischen Republik, so wie auch Finanzierung der Kultur behandelt. Der zweite Teil ist zwei bestimmten Opernszenen gewidmet, und zwar dem Slowakischen Nationaltheater in Bratislava und dem Nationaltheater in Brünn. Dieser Teil enthält die Geschichte beider Opernszenen, ihre Identifikationsdaten und Bewertung von ihrer Dramaturgie der letzen Dekade, das Verzeichnis der Premieren, so wie auch die Beschreibung mancher Wirtschaftskennziffer.
Schlüsselwörter: Oper, Theater, Slowakisches Nationaltheater, Nationaltheater in Brünn, Slovenské národné divadlo, Národní divadlo v Brně, Kulturpolitik, Finanzierung der Kultur, Theatersystem.
80
Bibliografia
Literatúra:
ELSCHEK, Oskár (ed): Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: ASCO, 1996.
BLAHYNKA, Miloslav: Slovenská operná dramaturgia 1989 – 1998. Bratislava: Národné divadelné centrum, 1998. ISBN 80-84455-86-2.
DVOŘÁK, Jan: AMU = DAMU + FAMU + HAMU, Kapitoly k tématu realizace divadla. Praha: AMU, 2005. ISBN 80-7331-037-6.
Kol. aut.: Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2 M – Ţ. Bratislava: Veda, 1990. ISBN 80-224- 0001-7.
LAJCHA, Ladislav: Dokumenty SND 1920 – 1938 (1). Zápas o zmysel a podobu SND. Bratislava: Divadelný ústav, 2000. ISBN 80-88987-16-4.
LAJCHA, Ladislav: Dokumenty SND 1939 – 1945 (2). Divadlo v rokoch vojny. Bratislava: Divadelný ústav, 2000. ISBN 80-88987-17-2.
MÚDRA, Darina: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Klasicizmus. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenského hudobného fondu, 1993. ISBN 80-966995-3-9.
NEKOLNÝ, Bohumil a kol.: Divadelní systémy a kulturní politika. Praha: Divadelní ústav, 2006.
REKTOŘÍK, Jaroslav a kol.: Ekonomika řízení odvětví veřejného sektoru. Praha: Ekopress, 2007. ISBN 978-80-86929-29-3.
SMOLÍKOVÁ, Marta (ed.): Management umění. Praha: VŠUP, 2008. ISBN 978-80-86863-24-5.
ŠKARABELOVÁ, Simona, NESHYBOVÁ, Jarmila, REKTOŘÍK, Jaroslav: Ekonomika kultury a masmédií. Brno: Masarykova univerzita, 2007. ISBN 978-80-210-4267-4.
ŠORMOVÁ, Eva (ed.): Česká divadla. Encyklopedie divadelních souborů. Praha: Divadelní ústav, 2000. ISBN 80-7008-107-4.
TAJTÁKOVÁ, Mária a kol.: Marketing kultúry. Vybrané problémy. Bratislava: Ekonóm, 2006. ISBN 80-225-2176-0.
ZVARA, Vladimír, SMOLÍK, Pavol: Slovenské národné divadlo. Opera. Sezóna 2002/2003. Bulletin Opery Slovenského národného divadla, sezóna 2002/2003, Bratislava: Slovenské národné divadlo, 2002. ISBN 80-968410-1-7.
81
Pramene:
Almanach Národního divadla v Brně. Vychádzí u příležitosti 120. výročí stáleho českého divadla v Brně. 1994 – 2004. Brno: Národní divadlo v Brně, 2004.
DUFKOVÁ, Eugenie (ed.): Almanach Státního divadla v Brně. Brno: Státní divadlo v Brně, 1969.
DUFKOVÁ, Eugenie (ed.): Almanach Státního divadla v Brně I., 1884 – 1974. Brno: Státní divadlo v Brně, 1974.
DUFKOVÁ, Eugenie (ed.): Almanach Státního divadlo v Brně II., 1884 – 1974: Soupis repertoáru českého divadla v Brně. Brno: Státní divadlo v Brně, 1974.
DUFKOVÁ, Eugenie (ed.): Postavy Brněnského jevište III. 1884 – 1994. Umělci Národního, Zemského, Státního a Národního divadla v Brně. Brno: Národní divadlo v Brně, 1994.
ŠTEDROŇ, Bohumír: Pokrokové tendence brněnské opery. In: ZÁVODSKÝ, Artur (ed.): Velká pochodeň. Sborník k pětasedmdesátému výročí stáleho českého divadla v Brně. Brno: Státní divadlo v Brně, 1959.
VAJDA, Igor: Dramaturgické smerovanie a hlavné prínosy Opery SND v rokoch 1960 – 1986. In: 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Zborník prác z muzikologickej konferencie v rámci BHS 1986, Bratislava: Západoslovenské tlačiarne, 1986.
FISCHER, Ján: Opera v Bratislave v rokoch 1920 – 1959. In: Kol. aut.: Pamätnica Slovenského národného divadla. Sborník. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960.
FÖLDVÁRIOVÁ, Naďa: Hlavné umelecké projekty v opere SND do roku 1939. In: 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Zborník prác z muzikologickej konferencie v rámci BHS 1986, Bratislava: Západoslovenské tlačiarne, 1986.
BLAHO, Jaroslav: Opera Slovenského národného divadla v období 1939 – 1945. In: 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Zborník prác z muzikologickej konferencie v rámci BHS 1986, Bratislava: Západoslovenské tlačiarne, 1986.
PALOVČÍK, Michal: Operné divadlo od oslobodenia do konca päťdesiatych rokov. In: 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Zborník prác z muzikologickej konferencie v rámci BHS 1986, Bratislava: Západoslovenské tlačiarne, 1986.
Koncepce účinnější podpory umění na léta 2007 – 2013, s. 15 – 16. [online] 2011. [cit. 2. 5. 2011]. Dostupné na:
Návrh Stratégie štátnej kultúrnej politiky a akčného plánu realizácia úvodnej fázy implementácie kultúrnej politiky. [online] 2011. [cit. 2. 5. 2011]. Dostupné na:
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014. [online] 2011. [cit. 2. 5. 2011]. Dostupné na :
82
Programové prohlášení vlády České republiky. Dostupné na:
Státní kultúrni politika na léta 2009 – 2014. Dostupné na:
Úplne znenie výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 26. augusta 2008, č. MK-3026/2008- 10/11619, o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. novembra 2008, č. MK-3925/2008-10/15583. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
Zákon NR SR č. 13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
Výročné správy SND 2000 – 2010
Výročné správy NDB 2000 – 2010
Internetové zdroje:
Kultúrny kontaktný bod. Program Kultúra 2000. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
Kultúrny kontaktný bod. Iné program a granty. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Nadácia Anna Lindh. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
Národní divadlo Brno. Základní dokumenty. Zřizovací listina NDB. [online] 2011. [cit. 21. 4. 2011]. Dostupné na < http://www.ndbrno.cz/file/774> .
Národní divadlo Brno. Z historie uměleckých souborů NDB. Opera. [online] 2011. [cit. 1. 4. 2011]. Dostupné na
ProCulture. Podíl výdajů ministerstva kultury na státním rozpočtu 2011 dále klesl. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na: http://www.proculture.cz/cultureinfo/statni-rozpocet-na-kulturu/podil- vydaju-ministerstva-kultury-na-statnim-rozpoctu-dale-klesl-2576.html>.
Rozpočet. Štátny rozpočet 2011. [online] 2011. [cit. 5. 5. 2011]. Dostupné na:
Slovakia. Prehľad. Nástroje kultúrnej politiky. [online] 2011. [cit. 30. 5. 2011]. Dostupné na:
83
Slovenské národné divadlo. Dokumenty. Zriaďovacia listina. [online] 2011. [cit. 25. 4. 2011]. Dostupné na < http://www.snd.sk/?dokumenty>.
Slovenské národné divadlo. História. Opera. [online] 2011. [cit. 20.3. 2011]. Dostupné na
84
Prílohy Súpis premiér v Opere SND v rokoch 2000 – 2010, s počtom repríz v jednotlivých rokoch.
Premié 200 200 200 200 200 200 200 200 200 200 201 r 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 celkovo Hamlet 15 5 8 2 ------Tajomný kľúč 58 2 12 6 5 4 6 7 4 6 3 3 Panna Orleánska 25 - 9 5 4 3 2 2 - - - - Don Giovanni 72 - 16 13 8 6 8 7 5 1 8 - Luisa Miller 13 - 6 5 2 ------Noc v Benátkach 18 - 6 9 3 ------Carmen 89 - - 19 16 9 9 9 7 7 5 8 Andre Chéniér 16 - - 3 8 2 2 1 - - - - Očakávanie/Plášť 4 - - 4 ------Zlatý kohútik 9 - - 6 2 - 1 - - - - - Majstrovská lekcia 33 - - 10 15 8 ------Marie Callas Popoluška 32 - - - 16 7 6 3 - - - - Hrad kniežaťa 8,5 - - - 2 3 1,5 - 1,5 0,5 - - Modrofúza Hubička 16 - - - 8 2 6 - - - - - Káťa Kabanová 8 - - - 4 3 1 - - - - - Macbeth 33 - - - 3 5 7 5 3 6 2 2 Dcéra pluku 39 - - - - 11 7 5 3 5 6 2 Alcina 6 - - - - 2 4 2 - - - - Maškarný bál 24 - - - - 4 10 6 4 - - - The Players 7 - - - - 3 1 1 - 2 - - Eugen Onegin 35 - - - - - 6 9 5 6 3 6 Peter Grimmes 9 - - - - - 5 3 1 - - - Rusalka 39 - - - - - 11 9 5 6 4 4 Veselá Vdova 33 - - - - - 5 10 6 7 5 - Figarova svadba 16 ------8 4 4 - - Martin a slnko 23 ------3 5 9 6 - Komedianti/Sedliack 19 ------5 7 3 4 - a česť Turandot 46 ------14 10 9 5 8 Ariadna na Naxe 15 ------7 5 3 - Kóma 7 ------3 3 1 - Lucrezia Borgia 20 ------4 8 5 3 Madama Butterfly 36 ------6 10 11 9 Trubadúr 25 ------12 5 4 4 Krútňava 4 ------1 3 - - Boris Godunov 13 ------6 6 1 Orfeus a Eurydika 14 ------3 5 6 Svätopluk 11 ------3 6 2 Čarovná flauta 21 ------6 15 Hry o Márii 3 ------3 - Opustený ostrov 9 ------9 - Predaná nevesta 23 ------17 6 Puritáni 8 ------8 Faust 12 ------12 Mathilde de Guise 0 ------0
85