20. PROJEKT 100 – 2014 v slovenskej republike 11. 9. – 31. 12. 2014

program kín program filmových klubov FK IskraKEŽMAROK Kinoklub FajnHUMENNÉ FK UrániaHLOHOVEC FK RebelHANDLOVÁ FK BYTČA FK ObývačkaBREZNO Kino MladosťBRATISLAVA Kino LumièreBRATISLAVA Kino InakBRATISLAVA Artkino zazrkadlomBRATISLAVA FK OkoBANSKÁŠTIAVNICA FK vMúzeuSNPBANSKÁBYSTRICA FK CinefilKOŠICE FK VasmacskaKOMÁRNO FK EurópaLUČENEC FK kinoÚsmevLEVOČA FK OtáznikLEVICE FK 1115,kinoAkropolaKREMNICA FK „K4“MODRA FK AlternatívaMARTIN FK MCKMALACKY Kinoklub TatraNITRA FK DomkultúryNÁMESTOVO FK kinoScalaPREŠOV FK PocityPREŠOV FK FontánaPIEŠŤANY FK KultúrnecentrumPEZINOK FK kinoMierNOVÉZÁMKY FK kinoPovažanNOVÉMESTONADVÁHOM FK ’93PRIEVIDZA Kino MestskáscénaMARTIN Kino NicolausLIPTOVSKÝMIKULÁŠk CINEMAX KOŠICE Kino DomkultúryGALANTAk CINEMAX DUNAJSKÁSTREDAk Kino MostárBREZNO Kino NostalgiaBRATISLAVAk CINEMAX BANSKÁBYSTRICA FK KCStanicaŽILINA–ZÁRIEČIE FK YpsilonTURZOVKA FK CinemaTRSTENÁ FK NaokoTRNAVA Artkino MetroTRENČÍN FK ŠAĽA FK kinoMierSPIŠSKÁNOVÁVES FK kinoNovaSEREĎ FK kinoMladosťSENICA FK TorysaSABINOV FK kinoOrbisRIMAVSKÁSOBOTA FK priDKPÚCHOV CINEMAX TRNAVA CINEMAX TRENĆÍNk Kino PodHradovouTISOVECk Kino XSTUPAVAk Kino CentrumSNINAk CINEMAX SKALICAk CINEMAX PREŠOVk CINEMAX POPRADk Panoramatické 3DKinoPARTIZÁNSKE k CINEMAX NITRAk Kino CentrumMICHALOVCEk CINEMAX ŽILINAk Kino HronŽIARNAD HRONOMk Kino TekovZLATÉ MORAVCE Kino TatraVRÁBLE k k 17.9.–19.11.2014 k 3.10.–19.12.2014

k 11.9.–17.12.2014

13.9.–26.10.2014

k k www.asfk.sk k k

k k k k k www.asfk.sk 21.9.–14.12.2014 17.9.–26.11.2014 7.10.–9.12.2014 www.asfk.sk 18.9.–28.10.2014 16.10.–12.2014 17.9.–26.11.2014

www.asfk.sk

www.asfk.sk www.asfk.sk 17.9.–19.11.2014

k k 11.9.–12.10.2014 k k k k www.asfk.sk www.asfk.sk 20.9.–26.10.2014 k 22.9.–1.12.2014

k

21.9.–17.11.2014 16.9.–18.11.2014 15.9.–27.10.2014 2.10.–30.2014 k k k

k 26.10.–23.11.2014 25.9.–4.12.2014 www.asfk.sk k 23.9.–21.10.2014 19.9.–24.10.2014 22.9.–11.2014 k k 4.11.–20.2014 29.9.–15.12.2014 k k 17.9.–15.10.2014

20.9.–10.2014 k k 16.9.–19.11.2014 11.9.–18.10.2014 k 11.9.–17.12.2014 16.9.–12.2014 www.asfk.sk k k k www.asfk.sk 11.9.–31.12.2014 11.9.–15.10.2014 k k 30.9.–16.12.2014 k 17.9.–11.2014 k 23.9.–2.12.2014 www.asfk.sk 18.9.–22.10.2014 30.9.–4.11.2014 k 17.9.–5.11.2014 22.9.–7.12.2014 k www.asfk.sk www.asfk.sk 14.9.–2.11.2014 16.9.–12.2014

k k k

17.9.–11.2014 k k 14.9.–15.10.2014 15.9.–8.12.2014 16.9.–18.11.2014 16.9.–25.11.2014 k 11.9.–23.10.2014 18.9.–1.12.2014 16.9.–23.12.2014

k 17.9.–19.11.2014

ORGANIZÁTOR: SPOLUORGANIZÁTORI: PODUJATIE FINANČNE PODPORIL: PARTNER: MEDIÁLNI PARTNERI: RECENZIE

g

PROFILY

g

PROGRAM

g

Š TATISTIKA

ZVLÁŠTNE VYDANIE Film.sk Mesačník o filmovom dianí na Slovensku Zvláštne vydanie k prehliadke Projekt 100 – 2014 Vydali: Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom 02 – 03 Zodpovedná redaktorka: Silvia Dubecká Redakcia a jazyková redakcia: Jaroslav Hochel 04 – 07 2001: Vesmírna odysea Technické údaje k filmom Martin Ciel: Vesmírne dieťa a informácie o tvorcoch: Miro Ulman, Eva Rebollo 08 – 11 8½ Design a grafická úprava: pro.bashta.fin Katarína Mišíková: Črepiny magického kaleidoskopu Tlač: 12 – 15 Biely boh Dolis, spol. s r. o. Uzávierka Zvláštneho vydania Zuzana Gindl-Tatárová: Bieli bohovia musia byť šialení k prehliadke Projekt 100 – 2014: 16 – 19 18. 8. 2014 Deti Názory redakcie sa nemusia zhodovať Zuzana Mojžišová: Dcéry a synovia, matky a otcovia s názormi prispievateľov. 20 – 23 Ida Podujatie PROJEKT 100 – 2014 Přemysl Martinek: Barevná sklíčka u kravských lejn... a tlač tejto publikácie finančne podporil Audiovizuálny fond. 24 – 27 Jimmy P. Snímky na titulnej strane a vnútri bulletinu: ASFK Rastislav Steranka: Vyhnancom vo vlastnej krajine 28 – 31 Koyaanisqatsi Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií, grafov vrátane údajov v elektronickej podobe Miroslav Marcelli: Život v dave, život mimo rovnováhy len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľov. © Asociácia slovenských filmových klubov / 32 – 35 Nick Cave: 20 000 dní na Zemi Slovenský filmový ústav Oliver Rehák: Hudobník, filmár a občan Cave www.asfk.sk / www.sfu.sk 36 – 39 Pulp Fiction Juraj Malíček: Zed’s dead, baby, Zed’s dead 40 – 43 Ťažký deň František Gyárfáš: Revolúcia yeah! yeah! yeah! 44 KRÁTKE FILMY: Fongopolis / Nina

46 – 51 Projektu 100 – 2014 POROVNANIE PROJEKTU 100 V ČR a SR v rokoch 1995 – 2013

Projekt 100 v českých kinách

rok kiná počet filmov predstavenia diváci priemer PROJEKT 100 OSLAVUJE! 1995 22 10 272 26 845 98,69 1996 44 10 552 35 154 63,68 1997 60 10 633 37 168 58,72 1998 60 10 691 60 161 87,06 1999 68 10 822 61 414 74,71 2000 77 11 976 40 026 41,01 Projekt KVALITY 2001 84 10 929 57 477 61,87 2002 90 10 970 60 746 62,62 Pôvodne naplánovaných 10 ročníkov sme práve dvojnásobne prekročili. K dnešnému dňu je to už vyše 200 celove- 2003 121 10 1 224 71 180 58,15 černých a množstvo krátkometrážnych filmov, ktoré sa k vám prihovárali a prihovárajú na plátnach kín po celom Slo- 2004 153 10 1 364 68 348 50,11 vensku pod značkou PROJEKT 100. Alebo, ak chcete, pod hlavičkou KVALITY – naozajstného filmového majstrovstva 2005 115 10 1 175 45 091 38,38 2006 119 10 1 767 57 421 32,50 klasikov svetovej kinematografie a toho najlepšieho zo súčasnej tvorby. 2007 110 10 1 470 32 716 22,26 2008 100 10 1 093 27 617 25,27 2009 100 8 861 23 242 26,99 PULP FICTION chcel vidieť každý! 2010 96 8 872 19 722 22,62 2011 83 6 635 11 854 18,67 Presne pred 20 rokmi pre vás Asociácia slovenských filmových klubov priniesla na plátna kín neuveriteľnú a dovtedy 2012 107 4 492 12 598 25,60 nevídanú kultovku, ktorá prepojila klubových a neklubových divákov. PULP FICTION. Tento fenomén sa k nám dostal 2013 135 4 802 21 372 27,00

v čase, keď nekalé praktiky z filmu boli aj súčasťou nášho života. Rád spomínam na príhodu – a rád o nej rozprávam –, SPOLU 17 600 770 152 43,76 ako som musel ruskému podnikateľovi za práva na film platiť v hotovosti a aké napätie som prežíval, keď som nemalú sumu v bankovkách prenášal v igelitke. Tŕpol som celou cestou na miesto činu, ktorým bol sklad topánok na brati- slavskej Patrónke, kde sa mala transakcia uskutočniť. V momente, keď si majiteľ schoval hotovosť do jednej z krabíc Projekt 100 v slovenských kinách

od topánok a mohli sme pristúpiť k podpisu zmluvy, som si vydýchol. rok kiná počet filmov predstavenia diváci priemer Aj keď dnes už nie je s opätovným uvedením filmu spojená žiadna vtipná príhoda,PULP FICTION sa po dlhých dvoch 1995 9 10 60 7 309 121,82 desaťročiach vracia na plátna kín v digitalizovanej verzii! 1996 15 10 144 12 591 87,44 1997 18 10 213 10 855 50,96 1998 21 10 293 20 490 69,93 PROJEKT 100 ovládne kiná na Slovensku 1999 30 10 371 23 223 62,60 2000 35 10 305 12 255 40,18 2001 36 10 395 21 210 53,70 Nielen Pulp Fiction, ale celá kolekcia 10 celovečerných a dvoch krátkometrážnych filmov v PROJEKTE 100 – 2014 by 2002 35 10 484 30 098 62,19 mohla nasmerovať vaše kroky do najbližšieho kina. Tohtoročný PROJEKT 100 nájdete v kamenných kinách a vo fil- 2003 36 10 488 17 417 35,69 mových kluboch, ale aj v multiplexoch. Pretože PROJEKT 100 spája všetkých fanúšikov dobrého filmu a voči ničomu 2004 31 10 349 14 461 41,44 sa nevyhraňuje. 2005 40 10 484 13 201 27,27 2006 39 10 565 14 914 26,40 2007 31 10 490 9 555 19,50 2008 37 10 508 17 329 34,11 2009 44 10 464 12 416 26,76 Peter Dubecký, 2010 44 10 423 14 013 33,13 spoluautor PROJEKTU 100 2011 41 10 582 16 083 27,63 2012 44 11 533 14 016 26,29 2013 83 12 1 971 63 055 31,99

SPOLU 9 122 344 491 37,76

Spolu ČR + SR 26 722 1 114 643 41,71

02 — 03 2001: Vesmírna odysea

2001: A Space Odyssey, Vesmírne dieťa Veľká Británia/USA, 1968, DCP 2D, ŠUP, 141 min., MP 12, české titulky, sci-fi/dobrodružný Rok 2014. Šesť rokov po vypuknutí krízy. Je čas prvej časti sa skladá iba z pár záberov: ľudoop vy- premiéra: 18. 9. 2014 weird sci-fi a doznievajúcich mutácií kyberpanku, hadzuje víťazne kyjak do vzduchu. A ten sa preľnu- réžia: Stanley Kubrick doba Miévilla a pokračovateľov Williama Gibsona. tím zmení na raketoplán. scenár: Stanley Kubrick, Arthur C. Clarke Svet sa zmenil, nič nie je tak, ako bolo či ako malo Sme v druhej časti. Doktor Heywood Floyd priletí kamera: Geoffrey Unsworth byť. Regionálne a náboženské vojny sú takmer vša- na Mesiac, kde vedeckovýskumný tím objavil čierny

Projekt 100 – 2014 hudba: rôzne skladby de, terorizmus na vzostupe. Doba nacionalizmu, monolit, evidentne identický s tým z prvej časti. strih: Ray Lovejoy fanatizmu a počítačových trikov, v ktorej existuje Prvý známy kontakt s mimozemskou civilizáciou. hrajú: Keir Dullea (Dr. Dave Bowman) mnoho svetov v jednom a jeden v mnohých, globa- V tejto časti sú dokonca aj nejaké dialógy a je tu Gary Lockwood (Dr. Frank Poole) lizačné sny sa preplietajú v časových slučkách. Ľu- použitých najviac rekvizít a príznakov línie hard William Sylvester (Dr. Heywood R. Floyd) dia odmietajú dospieť. Arthur C. Clarke a Stanley sci-fi, teda línie, ktorá na rozdiel od filozofickejšie Leonard Rossiter (Dr. Andrej Smyslov) Kubrick sú mŕtvi. NASA zastavila program vývoja orientovanej soft sci-fi preferuje dôraz na zobraze- Daniel Richter (hliadka) raketoplánov. Na Jupiter nelietame. A mali sme, nie techniky. Tá má v naratíve často dramatickú Robert Beatty (Dr. Ralph Halvorsen) Sean Sullivan (Dr. Bill Michaels) už od roku 2001. funkciu a jej zásluhou sa vytvára príbeh. Stanley Douglas Rain (hlas HAL 9000) Film 2001: Vesmírna odysea nie je jednoduchý. Kubrick hlavne tu zhŕňa technicky orientované Margaret Tyzack (Elena) Koniec koncov, vďaka vlastnej nejednoznačnosti sci-fi obdobie predchádzajúcich rokov, strháva naň a ďalší sa akoby vyviazal z časového rámca svojho vzniku pozornosť a druhá časť sa stáva špičkou jednej vý- a stále znervózňuje nové a nové generácie divákov. vojovej štylisticko-výrazovej línie. Veľkolepá cho- ocenenia (výber) – 1969: Najprv sa spolu pozrime, čo a ako nám ukazuje. reografia baletu planét a stretávania sa vesmír- Oscar za najlepšie špeciálne efekty Skladá sa zo štyroch častí (kniha zo šiestich). V pr- nych lodí v beztiažovom priestore, najznámejšia (Stanley Kubrick) a nominácie vej (prehistorickej) sa dej odohráva na veldte, čo je scéna z tejto časti filmu, je vlastne dodnes nepre- v kategóriách najlepšia réžia, neveľmi plodná polotrávnatá krajina, typická pre konaná. Žiadny režisér si zatiaľ nedovolil nakrútiť pôvodný scenár a výprava južnú Afriku. Postupne tu vymiera skupina ľudo- nič podobné. A asi ani nedovolí. Obrovské rozpočty (Anthony Masters, Harry Lange, Ernest Archer); opov, neschopná zabezpečiť si potravu a rovnako dnešných veľkofilmov zvyšujú tlak producentov Ceny BAFTA: najlepšia kamera, výprava a soundtrack (Winston Ryder) neschopná brániť sa nepriateľom. Prehráva aj „boj“ na jednoduchú, prvoplánovú zrozumiteľnosť. Ale o pomerne veľkú mláku či jazierko, v danej oblasti 2001: Vesmírna odysea bol autorský film so všet- jediný zdroj vody. Raz ráno sa však objaví čierny kým, čo k tomu patrí, s autorskou slobodou, maxi- monolit, zjavne artefakt. Jeden z ľudoopov (v knihe malizáciou vo využití talentu, inovácií a neobvyk- má meno Hľadiaci na Mesiac, vo filme je bezmen- lých riešení. Kubrick, ktorý si film aj sám produko- ný) sa monolitu po chvíli obáv dotkne. A objaví val, bol výraznou osobnosťou v pravý čas na pra- možnosť používania nástrojov, ktoré sa dajú po- vom mieste. Svetoznáma, preslávená scéna tanca užiť aj ako zbraň. Celá skupina je zachránená: nie- planét a lodí vo vesmíre je dlhá, veľkozáberová, lenže prežije, ale stáva sa pánom veldtu. Monolit strihovo komponovaná na hudbu, je majestátna Stanley Kubrick obdaroval ľudoopov akousi inteligenčnou inštruk- a výnimočná, pričom je len ozdobou, je kompliká- * 26. 7. 1928 New York, New York, USA ciou. Úsvit ľudstva a zrod človeka podľa Clarka ciou a ozvláštnením, príbeh by sa bez nej zaobišiel, † 7. 3. 1999 Harpenden, Veľká Británia a Kubricka, ktorí spolu napísali scenár predtým (!), dej nijako neposúva. Ale na plátne je krásna. Patrí k najuznávanejším a najuctievanejším režisérom filmovej histórie. Keď mal trinásť rokov, otec mu daroval fotoaparát. ako A. C. Clarke napísal rovnomenný román. Už Dej tretej časti sa odohráva osemnásť mesiacov Ako 17-ročný už spolupracoval s časopisom Look. Jeho filmovou školou boli návštevy projekcií v newyorskom Múzeu moder- táto prvá časť je nakrútená fascinujúco, zväčša po časti druhej. A mení sa v nej hrdina. Už tu ne- ného umenia. Debutoval amatérskym dlhometrážnym vojnovým filmomStrach a túžba (Fear and Desire, 1953), nasledoval vo veľkých záberoch pôsobivo otvorenej krajiny, vystupuje doktor Heywood Floyd, ale hlavnou po- poloamatérsky film noirVrahov bozk (Killer’s Kiss) a jeho prvý profesionálny filmZabíjanie (The Killing). Definitívny prelom využívajúcich svetelné hry slnka a tieňa. Žiadne stavou sa stáva David Bowman, astronaut na lodi a celosvetové uznanie mu priniesli Cesty slávy (Paths of Glory, 1957). Po epickom veľkofilmeSpartakus (Spartacus, 1960) dialógy ani triky – ľudoopov hrali zamaskovaní Discovery, ktorá letí k mesiacom Jupitera. A letí nasledoval Kubrickov prvý britský film, kontroverznáLolita (1962). Nasledujúca ostrá satira Dr. Divnoláska alebo Ako som sa tanečníci a dodnes pôsobia na veľkom plátne pri- tam preto, lebo monolit (keď sa ho Floyd pred osem- naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu (Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb, 1964) bola súčasťou Projektu 100 – 2001. Po sci-fi2001: Vesmírna odysea (2001: A Space Odyssey, 1968) adaptoval román Antho- rodzenejšie, ako keby boli umelo vygenerovaní nástimi mesiacmi na Mesiaci dotkol) vyslal signál nyho Burgessa Mechanický pomaranč (A Clockwork Orange, 1971). Ďalšia trojica filmov Barry( Lyndon, Osvietenie, Full Metal počítačovou grafikou. Najznámejšia, notoricky ci- niekde za Jupiter, pravdepodobne k svojim tvor- Jacket) potvrdila Kubrickovu schopnosť dokonale ovládnuť úplne odlišné filmové žánre (film noir, historický veľkofilm, spolo- tovaná, parodovaná či jednoducho len v dejinách com. Mimochodom, film a následne aj kniha2001:

04 — 05 čenská satira, čierna komédia, sci-fi, triler, vojnový film) a pozíciu absolútnej autorskej ikony vtedajšej kinematografie. kinematografie neustále opakovaná scéna z tejto Vesmírna odysea vznikli na základe voľnej inšpi- 06 — 07 Projekt 100 – 2014 preskočí, analýzou zistí,že nasplneniemisie ľudí ne nadobudne emócie,pochopiteľne muztoho do určeného cieľa.Počítač Hal 9000všakpostup- doviesť niekoľko vedcov, odborníkov nakontakt, písať. David Bowmanskolegom majúzaúlohu už vtoľkých filmoch, že samionichaninechce nie šialeného počítača; jejparafrázu smevideli dokonca tzv. kultovou scénoujepostupné vypína- tívnejšia anajzrozumiteľnejšia. Jej najznámejšou, to relatívne akčná časťjeurčite divácky najatrak- (niekam, niekomu) vznikcivilizácií vo vesmíre. Tá- tické hliadkové stroje sledujúce anahlasujúce v ktorej ide,zjednodušenepovedané, oautoma- rácie poviedkou A.C.Clarkasnázvom tože sa zmenínadieťa,ktoré savembryonálnej a priestoru), postupne zostarne, ale neumrie,pre- lizmus (veď sa zjavne nachádzame mimočasu montážnou skratkou, ignorujúcouakýkoľvek rea- Štrnásty, brilantnouamimoriadne zaujímavou nom obytnompriestore zariadenom àlaĽudovít mozemšťanov, trápnosti“.) abysa vyhli„prvku rozhodli nezobraziť vo filmežiadne postavy mi- núť, že Kubrick aClarke sauž pripísaníscenára zďaleka „ten film“.(V tejto súvislosti treba spome- rej bysadejfilmuzaobišiel. Ale nebol by to ani výrazné surreálne hodnoty. Opäť scéna,bezkto- lickú abstrakciu, ktorá vkontexte filmu nadobúda experimentálny krátky film,fascinujúcupsychede- točne pozoruhodná. Ide vpodstate osamostatný bránu. Scénajehopreletu doiných dimenziíjesku- tiahne niekamcezakúsi časopriestorovú hviezdnu da Bowmanatotiž akosi niekto činiečolapíapri- dnes vsci-fifilmochči televíznych seriáloch. Davi- dovšetkým sasjejpermutáciami stretávame do- v každej dobrej kniheokinematografii, ale pre- pre celý film.Sjejopisomsastretneme prakticky kom nielen pre túto záverečnú časť,ale vpodstate výroky. Ajtu jejednascéna,ktorá sastala prízna- navždy zmenilapohľad nasci-fižáner, apodobné sci-fi líniudodokonalého tvaru, že jehopoetika film stretneme sčiernym monolitom, platí tvrdenie,že siacmi Jupitera David Bowmanpočítač vyradí aostáva sám. zabije. ChceajBowmana,ale to samunepodarí. žajú, apostupne ichsériousimulovaných havárií nepotrebuje, bapriamnaopak, ľudia tu ibapreká- Bowman sapotejto ceste „cez“ocitnevo zvlášt- Vďaka časti,nazvanejvtitulku štvrtej 2001: Vesmírna odysea , vktorej satretí- aposlednýkrát syntetizuje hardasoft Hliadka Za me- , bolo.“ ako otvorený filozofický systém, to tu predtým ne- čo otvára priestor pre množstvo interpretácií. Film – sčastiajpreto, lebo munikto riadne nerozumie, vážne ajehofilozofické posolstvo jestále aktuálne predbehlo dobu,že hododnesmožno brať úplne „Až vroku 1968 prišlo dielo, ktoré dotakej miery volenými... s psychotropnými látkami, dneszákonom nepo- šesťdesiatych rokov sahodneexperimentovalo stále niečovysvetľovať. Navyše vdruhejpolovici šenie možno aninemá.Filmnemusíanechce až zúrivásnahatúto hádanku vyriešiť.Ale onarie- film spríbehom,preto tádivácka úpornosťačasto kongeniality. užitie –dodnesslúžiace ako učebnicový príklad Aram Chačaturjan: Johann Strauss: družstvá Ligeti: tým kompozičným prvkomvýberhudby(György boli len samy osebe.Ajpreto jetu takýmdôleži- sa očooprieť.Akoby nereferovali oničom,akoby me často ibadomýšľať, nedajúsaverifikovať, niet rozsah akonkrétny zmysel týchto znakov simôže- použitýmznakomniektorým neurčitý sémantický a približné. Nezvyklé množstvo ozvláštnení udeľuje júcich nasebavštvoraktovej štruktúre, súvoľné a približný. Aajspojeniatýchto obrazov, nadväzu- interpretačné pole, zmysel ichobrazov jevoľný scenára schválne znejasnili.Stvorili veľmi široké Kubrick a Clarke svoju autorskú výpoveď pri písaní myšlienkové líniedokonca) vtedajší kamaráti ľuje viac ajekonkrétnejšia, doťahujúcniektoré dobnejšie je,že (narozdiel odknihy, ktorá vysvet- cií jesprávna? Pretože súichdesiatky. Najpravdepo- Ak áno,takakú presne ačoho?Ktorá zinterpretá- Alebo cestyzapoznaním? Aidevôbec ometaforu? po počítač? Ideometaforu ľudského myslenia? vilizácie ako vývoj používanianástroja –odpalice Interpretuje film tvorcovia monolitu len výskum psychiky človeka? ni? Ideonovú vývojovú fázuľudstva? Alebo robili očkami.Zničíhočizachrá-naň svojimi múdrymi polohe vznášaopäť známym vesmírom ahľadí Peter Pišťanek, Nejde všakoabstraktný experiment,ideosci-fi Večné svetlo, Atmosféry, Rekviem, Dobro- ; RichardStrauss: 2001: Vesmírna odysea Na krásnom modrom Dunaji Sme Suita zbaletu Gajané 9.10.2008(príloha Tak riekolZaratustra vývoj ci- Martin Ciel ) ajejpo- TV oko ; ; ): ): filmového obrazu Film. Ilúziaaakcia kové cyklyvNewYorku, Prahe, Amsterdame,Tel Avive,Minsku.Zaoberá safilmovouteóriouakritikou. Knižne publikoval skom filmovomústave.DnespôsobínaKatedre audiovizuálnychštúdiíFilmovejatelevíznej fakulty VŠMU. Viedolprednáš- Doc. PhDr. Martin Ciel (2011).Jeprogramovým poradcom niekoľkýchmedzinárodných filmovýchfestivalov. (1992), , PhD. (1963),vyštudovalfilmovúadivadelnúvedu,pracoval vSlovenskejakadémiiviedaSloven- Odborná reflexia filmunaSlovensku (1997), Pohyblivé obrázky (2007)a Metódy amožnosti analýzy 8½

8½, Črepiny magického kaleidoskopu Taliansko/Francúzsko, 1963, DCP 2D + blu-ray, 138 min., MP 12, české titulky, dramatická komédia „Zatiaľ som na papierik, kde mám poznámky a pri- k autobiografii tak často vracal, napríklad vo fil- premiéra: 9. 10. 2014 bližný náčrt príbehu, okrem zvyčajných krásavíc moch-bilanciách Amarcord či Interview. réžia: Federico Fellini s veľkým zadkom nakreslil veľké 8½. Bude to jeho Výnimočné postavenie filmu 8½ spočíva vo scenár: Federico Fellini, Ennio Flaiano, číslo, ak ho urobím,“ napísal Federico Fellini v lis- zvláštnej schopnosti zachytiť ducha svojej doby Tullio Pinelli, Brunello Rondi te svojmu spoluscenáristovi Brunellovi Rondimu. a zároveň inšpirovať nové generácie. Z množstva

Projekt 100 – 2014 kamera: Gianni Di Venanzo Mal už vtedy za sebou skvelé úspechy, ako Oscara skvelých filmov v dejinách kinematografie hádam hudba: Nino Rota za filmyCesta a Cabiriine noci alebo Zlatú palmu len pár vyprovokovalo toľkých filmárov k rôznym strih: Leo Cattozzo z festivalu v Cannes za Sladký život. Rovnako však citáciám a alúziám. Viac či menej priame inšpirá- hrajú: Marcello Mastroianni (Guido Anselmi) aj tvorivý rozchod so svojím vzorom, spolupracov- cie ním a referencie naň nájdeme v takých rozdiel- Claudia Cardinale (Claudia) níkom a otcom filmového neorealizmu Robertom nych dielach, ako napríklad Spomienky na hviezd- Anouk Aimée (Luisa Anselmi) Rossellinim a skúsenosti s kritickým prijatím škan- ny prach Woodyho Allena, All That Jazz Boba Fos- Sandra Milo (Carla) dalózneho portrétu rímskej smotánky, intelektuá- seho, 8½ ženy Petra Greenawaya, Brazil Terryho Rossella Falk (Rossella) Barbara Steele (Gloria Morin) lov i predstaviteľov cirkvi v Sladkom živote. Gilliama či Veľká nádhera Paola Sorrentina. Nazdá- Madeleine Lebeau Štyridsaťtriročný Fellini tak mal ozaj dosť dôvo- vam sa, že 8½ je jedným z diel, ktoré nútia ďalších (francúzska herečka Madeleine) dov na bilancovanie. Film, ktorý dostal titul podľa filmárov vyrovnať sa s ním práve preto, lebo tento a ďalší počtu režisérových dovtedy nakrútených filmov film o filme zachytáva okrem sugestívnej vizuali- (6 celovečerných, 2 poviedky v kolektívnych projek- zácie vnútorného sveta hrdinu aj samotný proces ocenenia (výber) – 1963: toch Láska v meste a Boccaccio ’70 a 1 režijná spo- tvorby v stave jej zrodu, keď nemožno oddeliť men- Ceny Kruhu newyorských lupráca na Svetlách varieté), treba jednoznačne tálny chaos od sily fantázie. Prihovára sa tak všet- filmových kritikov (NYFCC) – chápať ako účtovanie so sebou samým. Tento as- kým, ktorí v úzkosti hľadania (seba)vyjadrenia pre- najlepší zahraničný film; pekt filmu8½ súznel s čoraz výraznejšou tenden- chádzajú stavom krízy, aby z neho povstali ako MFF Moskva – Grand Prix ciou talianskej kinematografie prelomu 50. a 60. ro- fénix z popola. 1964: Oscar za najlepší kov, ktorá po neorealistickom reflektovaní sociál- Hrdina filmu Guido Anselmi, stvárnený Marcel- cudzojazyčný film a kostýmy, nominácie v kategóriách najlepšia réžia, nej skutočnosti obracala pohľad dovnútra človeka, lom Mastroiannim a štylizovaný ako Felliniho pôvodný scenár a výprava (Piero Gherardi) namiesto nezamestnaných robotníkov sa zamera- alter ego v čiernom obleku s ikonickým klobúkom, la na intelektuálov a buržoáziu a rozprávanie-kro- s bielym šálom a so slnečnými okuliarmi, je úspeš- niku nahradila subjektivizovanou naráciou. Fellini ný režisér, ktorý prišiel do kúpeľov zotaviť sa pred s dedičstvom neorealizmu vo svojej filmárskej vý- nakrúcaním nového filmu. Chce utiecť pred cha- bave zároveň pociťoval dobu úzkostí moderného osom v osobnom živote i v hlave. Je to archetyp fel- človeka, presiaknutú existencializmom, a veril, liniovského muža, pochybujúceho, neraz aj skari- že pravý realista musí byť vizionár. Vizionárske kovaného „pána tvorstva“: trochu narcis a trochu pozorovanie je jeho metódou a cieľom tejto metó- bohém, večne zamilovaný a zároveň neschopný dy je poznávanie seba samého. Preto v jeho fil- skutočnej lásky, inšpirovaný génius, ktorý sa nedo- Federico Fellini moch do seba tak pôsobivo vrastajú epizódy z det- káže dostať k serióznej práci. Sebaironicky sa v ňom stva, dospievania i dospelého trápenia a navzájom stretáva taliansky mačo s neistým intelektuálom * 20. 1. 1920 Rimini, Taliansko sa prerastajú v tekutej štruktúre príbehu s mno- a dieťa s mužom. Režisér Guido je trochu staršia † 31. 10. 1993 Rím, Taliansko hotvárnym účinkom. a trochu viac ilúzií zbavená verzia bulvárneho novi- Narodil sa v rodine hoteliera. Spočiatku kreslil vtipy, neskôr pôsobil ako gagman a od roku 1939 i ako scenárista. Od roku Hodnota filmu8½ však netkvie v tom, že je to nára s literárnymi ambíciami Marcella zo Sladké- 1944 spolupracoval s Robertom Rossellinim ako scenárista a asistent réžie. Štyri jeho filmy získali Oscara v kategórii naj- Felliniho najosobnejší film. Napokon, autobiogra- ho života, ktorý Fellini nakrútil o tri roky skôr. Rov- lepší cudzojazyčný film –Cesta (1954), Cabiriine noci (1957), 8½ (1962) a Amarcord (1973). Piateho Oscara získal za ce- fickosť filmov tohto veľkého mystifikátora neraz nako ako on márne hľadá sám seba prostredníct- loživotné dielo v roku 1993. V siedmich jeho filmoch stvárnila hlavnú ženskú úlohu Giulietta Masina, s ktorou bol ženatý od spochybňuje samu seba, lebo tvorca rozpráva nie- vom milostných avantúr či aspoň fantázií. Vo filme roku 1943 až do svojej smrti. Na 57. MFF v Benátkach v roku 2000 mal premiéru 68-minútový dokument Fellini racconta – un autoritratto ritrovato (Federico Fellini: Nájdený autoportrét) o tomto režisérovi, ktorý patrí k najvýznamnejším osobnostiam len o tom, čo dobre poznal, ale aj o tom, čo si dob- defiluje povestná felliniovská galéria žien, v ktorej svetovej kinematografie. Na MFF Art Film Trenčianske Teplice 2003 prebehol seminár Federico Fellini, veľký klamár, ktorý hovoril re vymysel. Pre Felliniho nezvyčajne egocentrický sú zastúpené najrôznejšie ženské archetypy, vy- vždy pravdu za účasti jeho bývalých spolupracovníkov. Vďaka svojej originálnej nezameniteľnej poetike bol často označovaný pohľad je autobiografia predovšetkým zámienkou kreslené so zveličením, s obdivom i bázňou: matka,

08 — 09 za filmového mága.8½ je štvrtým Felliniho filmom zaradeným do Projektu 100. na existenciálne ladenú úvahu o svete. Preto sa zbožštená múza, intelektuálna a nespokojná man- želka, živočíšna milenka, hrozivo príťažlivá kurva, dinu na jeho psychické rozpoloženie. Každá sek- pseudointelektuálna pozérka... Všetky sa stretáva- vencia jeho reality tak má svoje snové zrkadlo. jú v hrdinovom imaginárnom háreme, kde síce To preto, lebo každá udalosť má spúšťač v jeho Guido zdanlivo vládne s bičom v ruke, v skutoč- podvedomí. V úvode vidíme Guida uväzneného nosti je to však jeho oddaná manželka, ktorá sta- v diaľničnej zápche, ako sa dusí zatvorený v aute. rostlivo vedie domácnosť a uhládza spory medzi Podarí sa mu uniknúť a vzlieta k nebu. Voľne sa milenkami. Rovnako tu možno nájsť i ďalšie Felli- vznáša nad oceánom, až kým si nevšimne, že má niho tradičné motívy: maškarády, mystické mo- na nohe priviazaný povraz, ktorý na príkaz akého- menty, kúzelníkov, nočné námestie, cirkus... O po- si sudcu ťahá iný muž, až kým hrdina nepadne do

Projekt 100 – 2014 znanie viac ako v Sladkom živote sa tu však Fellini mora. Sen o dusení sa, úniku, pripútaní a páde je odpútal od predmetnej skutočnosti a dal sa uná- doslovnou metaforou jeho existenciálnej situácie, šať voľným prúdom asociatívnych vízií, v ktorých ktorú potvrdí následné vyšetrenie kúpeľným le- sa prítomnosť mieša so spomienkami na detstvo, károm. Prostredníctvom neho sa divák v skratke oživujú sa fragmenty predstáv a konkretizuje sa dozvie o objektívnej situácii hrdinu. Takéto zrkad- fantázia. lové zdvojovanie reality a predstavy funguje v ce- „Zdá sa mi, že cieľom celého tohto zmätku je to, lom rozprávaní. Napríklad aj scéna s Guidovým o čom som hovoril na začiatku: pohľad na nášho háremom je vyvolaná čoraz viac sa zamotávajú- hrdinu z rozličných strán. Podivný balet, magický cou situáciou donchuana, ktorý sa v malých kú- kaleidoskop...“ opisuje Fellini nepriamo naratívnu peľoch ocitol v zajatí manželky i milenky zároveň. štruktúru filmu, ktorá nesmeruje k naplneniu ur- Akési rozuzlenie – ktovie, či reálne, alebo len snové čitého cieľa, ale osciluje okolo protagonistu. Hoci – prichádza v závere, keď Guido obliehaný novinár- režisér vnímal toto rozprávanie ako priezračne mi i filmovým štábom verejne oznámi, že žiadny jednoduché, niektorí diváci považovali film za ne- film nenakrúti, a následne spolu so všetkými po- zrozumiteľný. V Consenze v Kalábrii dokonca údaj- stavami vkĺzne do cirkusového pochodu. V ňom po ne rozhorčené publikum takmer zaútočilo na ve- chvíli odkladá režisérsky megafón, zapojí sa do denie kina. Prehľadnosť príbehu totiž komplikujú reťaze všetkých protagonistov a spolu s nimi sa početné snové a fantazijné sekvencie. Pre Fellini- nechá voľne unášať hrou. Prijatie vlastných úzkos- ho bolo „nemravné rozprávať príbeh, ktorý má za- tí a vízií je totiž akceptáciou chaosu, ktorý spôso- čiatok a záver“, a tvrdil, že „film musí byť svojím bil krízu, ale najmä onoho magického kaleidosko- spôsobom ako život: musí obsahovať veci nepred- pu, ktorý je žriedlom umeleckej inšpirácie. vídateľné, neočakávané udalosti, rôzne omyly“. Avšak pri bližšej analýze výrazne subjektivizova- Katarína Mišíková ného rozprávania filmu8½ zistíme, že to, čo sa môže javiť ako náhodné roztrúsenie čriepkov v ka- leidoskope, má v skutočnosti priam geometrickú štruktúru a túto štruktúru rozprávaniu prepoži- čiava filmu rovnako ako v kaleidoskope rafinova- né použitie zrkadla. Film 8½, ktorého pracovný titul bol, mimocho- dom, „Krásny zmätok“, tematizuje stav tvorivej i osobnej krízy hlavného hrdinu ako stav chaosu a neistoty. Guidov tvorivý blok nie je spôsobený prázdnom, ale naopak pretlakom najrôznejších predstáv a inšpirácií. Fellini tak stvárňuje kreatív- ny proces konštruovaný fantáziami, snami, vízia- mi, spomienkami a predstavami. Hranica medzi Doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD. (1975), pôsobí na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Venuje sa dejinám realitou hrdinu a jeho predstavou je tekutá, vedie filmu, problémom naratívneho porozumenia a analýze filmu. Vydala monografiuMysl a příběh ve filmové fikci (2009), parti- ju však logika rozprávania, v ktorom fantazijné cipovala na niekoľkých domácich a zahraničných zborníkoch a autorsky sa podieľa na rozhlasovom seriáli o dejinách kine-

10 — 11 sekvencie predstavujú emocionálnu reakciu hr- matografieKino-Ucho . V súčasnosti sa zaoberá výskumom slovenského hraného filmu po roku 1989. Biely boh

Fehér isten, Bieli bohovia musia byť šialení Maďarsko/Nemecko/Švédsko, 2014, DCP 2D + blu-ray, 119 min., české titulky, MN 15, dráma Novému maďarskému filmu sa v absurdnej ére sivita, s akou sa vytvára priepasť medzi chudobný- premiéra: 9. 10. 2014 postsocialistických vzťahov vyslovene darí. Po pre- mi a bohatými, čiernymi a bielymi, ľuďmi a psami, réžia: Kornél Mundruczó slávených solitéroch ako Miklós Jancsó (nar. 1921) ľuďmi a stromami. Štve ma postoj bieleho boha, scenár: Kata Wéber, Kornél Mundruczó, alebo Béla Tarr (nar. 1955) sa do svetového pove- ktorý si to tu všetko privlastnil... Už neznesiem ten Viktória Petrányi domia dostáva celá generácia provokatívnych tvor- spôsob, akým hovoríme o kríze, ekonomickej a aj

Projekt 100 – 2014 kamera: Marcell Rév cov, narodených napospol v prvej polovici sedem- morálnej, ktorá nasledovala po nej. Hovoríme o nej, hudba: Asher Goldschmidt desiatych rokov minulého storočia. Spája ich ne- akoby ju vytvoril niekto iný, a nie my,“ vyjadril re- strih: Dávid Jancsó tradičný prístup k filmovej štylizácii skutočnosti: žisér svoj postoj po prevzatí ceny za film. hrajú: Zsófia Psotta (Lili) vyzývavá hra s klasickými žánrami a osvedčenými Silnú rezonanciu so svojím pohľadom na svet Sándor Zsótér (Daniel – otec) režijnými postupmi i viacvrstvový, často imagina- a inšpiráciu k svojmu filmu našiel Mundruczó v kni- Szabolcs Thuróczy (starec) tívny pohľad na súdobú realitu, hlboko inšpirovaný hách juhoafrického spisovateľa, nositeľa Nobelovej Lili Monori (Bev) zložitou štruktúrou spoločenských síl a ich rozlo- ceny za literatúru J. M. Coetzeeho, najmä v jeho ro- László Gálffi (učiteľ hudby) Lili Horváth (Elza – matka) žením v dnešnom svete. K tejto nesúrodej skupine máne Hanebnosť (Disgrace, 2000), za ktorý Coetzee a ďalší výrazných individualít, originálne komentujúcich dostal prestížnu cenu Booker Prize. Kniha prináša súčasnosť, ako Szabolcs Hajdu (Biele dlane, 2006), tvrdý a ironický, ničím neprikrášlený obraz spo- ocenenia – 2014: Benedek Fliegauf (Húština, 2003; Díler, 2004; Je to ločnosti po páde apartheidu, plnej rasových prob- MFF Cannes – cena v súťaži iba vietor, 2012), György Pálfi Štikútka( , 2002; Ta- lémov, pomsty a neznášanlivosti, no jej rozpráva- Určitý pohľad (Un Certain Regard) xidermia, 2006) či Ágnes Kocsis (Čerstvý vzduch, nie pôsobí zároveň unikavo a imaginatívne, akoby 2006), rozhodne patrí aj autor Bieleho boha (2014) sa v nej autor bez zbytočných slov snažil vyjadriť Kornél Mundruczó (nar. 1975). vnútorné stavy a premeny svojich postáv. Najdôle- Herec, režisér a scenárista Kornél Mundruczó žitejším sa v nej stáva práve to, čo priamo v príbe- upozornil na seba už svojimi krátkymi snímkami hu nie je. Túto zvláštnu neurčitosť, neuchopiteľ- a celovečerným debutom Šťastné dni (Zlatý leo- nosť a premenlivosť nálad, spoza ktorých sa ne- pard z Locarna 2002), no skutočne známym sa verbálne vynára tvrdá realita, plne využil Steve stal až vďaka svojmu tretiemu filmuDelta z roku Jacobs vo skvelej filmovej adaptácii Disgrace( , 2008, s ktorým sa prebojoval do hlavnej súťaže 2008) s Johnom Malkovichom v hlavnej úlohe. filmového festivalu v Cannes. S filmomProjekt Jeho profesora Lurieho za „zneužitie“ indickej štu- Frankenstein (2010) bol o dva roky opäť v hlavnej dentky (a neochotu ospravedlniť sa verejne) pre- súťaži a treba dodať, že aj väčšina jeho ďalších fil- pustia z univerzity v Kapskom Meste. Azyl hľadá mov sa v Cannes oficiálne premietala: s filmom na vidieckej farme svojej dcéry. Po prepade usad- Johanna sa v roku 2005 zúčastnil na súťaži v sek- losti musia obaja po svojom čeliť následkom ná- cii Un Certain Regard, s Bielym bohom v nej tohto silia, podmieneného rasovou nenávisťou. Snažiť roku získal hlavnú cenu. sa hľadať cestu pokánia pred históriou... „Nie je tajomstvom, že po svojich predchádzajú- Mundruczó prevzal z Coetzeeho knihy aj postavy Kornél Mundruczó cich filmoch sa obraciam k žánrovým experimen- profesora a jeho dcéry, no najmä psy a motív psie- tom. Takým je Biely boh, inšpirovaný zväčša ab- ho útulku a kliniky, na ktorej prebieha eutanázia * 3. 4. 1975 Gödöllő, Maďarsko surdnými a čoraz viac vyhranenými sociálnymi „nepotrebných“. Psej bosorke-dobrodinke, ktorú Vyštudoval herectvo a potom filmovú réžiu na Vysokej škole divadelného a filmového umenia v Budapešti. Jeho krátky film vzťahmi. Nadradenosť sa stáva skutočným privilé- v jeho filme stvárnila známa maďarská herečka Afta (2001) získal mnoho medzinárodných ocenení na festivaloch (napr. Oberhausen, Krakov, Ludwigsburg, Imola, Petrohrad). giom bielej, západnej civilizácie. Či sa nám to páči, Lili Monori, dokonca ponechal meno Bev. Napriek Jeho dlhometrážny hraný debut Šťastné dni (Szép napok, 2002) získal Strieborného leoparda na MFF v Locarne. Jeho absol- alebo nie, sme príslušníkmi privilegovanej masy. tomu je v jeho príbehu všetko iné, nové, originálne ventský filmKis Apokrif No. 2 (Malý apokryf č. 2, 2004) bol prvým maďarským filmom vybraným do súťaže Cinéfondation A preto som chcel vytvoriť film, ktorý ukáže zúrivé skĺbené do svojbytného celku. v Cannes. Mundruczóov druhý filmJohanna (2005), filmová operná adaptácia príbehu Jany z Arcu, bol uvedený v Cannes v sekcii Určitý pohľad (Un Certain Regard). Delta (2008) už v roku 2008 súťažila v Cannes o Zlatú palmu a získala Cenu vášne a vystaví kritike naše odporné sebavedomie, Metaforický dej filmu je priamo inšpirovaný no- FIPRESCI. Aj ďalší filmProjekt Frankenstein (Szelíd teremtés – A Frankenstein-terv, 2010) bol vybraný do súťaže tohto plné lží a pokrivených právd. Pokrytecky zavrhuje- vým daňovým predpisom, ktorý maďarský parla- prestížneho festivalu. Mundruczóov piaty hraný filmBiely boh (Fehér isten, 2014) mal svetovú premiéru opäť v Cannes, kde me rozdielnosti a neveríme v žiaden pokoj alebo ment uvalil na psy, čo nemajú čistý rodokmeň ma-

12 — 13 vyhral paralelnú súťaž Určitý pohľad. nenásilné súžitie... Som naštvaný. Štve ma agre- ďarských plemien. Nastáva „útlak minorít“ a ich odsun na okraj spoločnosti. Ľudia sa snažia bastar- spojiteľné. Miešaním žánrov sa ocitá za hranica- dov zbavovať a útulky začínajú byť preplnené. Na mi reality a vytvára súdržné podobenstvo, bájku, uliciach sa zhromažďujú zatúlané psy... Trinásťroč- v ktorej sa snúbi dojemná melodráma s tvrdými ná Lili sa zbytočne pokúša zachrániť svojho psa sociálnymi motívmi a dobrodružné prvky sa končia Hagena: nevľúdny otec, u ktorého dočasne býva, nečakaným hororom. A pritom všetky tie absurdné kým sa jej matka nevráti zo zahraničia, vyhodí psa a nečakané momenty odkazujú na realitu oveľa na diaľnici z auta. Pes i dievča sa snažia nájsť je- citlivejšie, než by dokázala tradičná dráma o boji den druhého, ale po márnom hľadaní to Lili vzdá. nerovných spoločenských skupín. Začína s tvrdou revoltou voči otcovi a iným auto- Biely boh sa začína a končí dramatickým rám-

Projekt 100 – 2014 ritám, kým Hagen bojuje o prežitie. Stále viac ho covaním: vidíme Lili na bicykli prenasledovanú zneužívajú ľudia, ktorých stretáva. Podarí sa mu svorkou zúrivých psov, ľudia sa schovávajú, mesto neskončiť na sporáku ázijskej reštaurácie, no do- sa vyprázdňuje. Lili padá z bicykla, pocit ohrozenia stane sa do rúk ľudí organizujúcich divoké psie narastá. Svorka vedená Hagenom sa však okolo zápasy. Tí si už nerobia nárok len na jeho telo, ale nej len preženie za vopred vytýčeným cieľom. Lili snažia sa zmeniť jeho psiu dušu a vychovať z neho sa vydáva za psami... Aby divák v napätí zistil, ako zúrivú beštiu, akú potrebujú. Musia byť šialení. Le- to dopadne, musí sa vrátiť na začiatok príbehu. bo keď ho neskôr odchytia šarhovia a zavrú ho do Aj to je jedna z ciest, ako upútať jeho pozornosť útulku, vyvolá vzburu a na čele oslobodených psov a položiť mu nenápadne celý rad otázok. Myslím sa radikálne vydáva na cestu odplaty. Mesto ovlád- však, že Mundruczó si chcel získať najmä jeho ne strach. Jediný, kto sa môže pokúsiť križiacku vý- srdce, aby sa otvorilo spolu s novou vnímavosťou pravu nemilosrdnej psej masy zastaviť a zachrániť protagonistov. Aj preto sa film končí ako fantasy ľudstvo pred jej pomstou, je mladučká Lili. Nastúpi pripomínajúca legendu o píšťalkárovi z Hamelnu: cestu smutného pokánia a spolu s ňou sa pred Lili zdvihne k ústam trúbku a ticho začne hrať psami pokorne skloní aj jej otec... clivú melódiu z Maďarskej rapsódie. Až vtedy pri- O Mundruczóovi je známe, že intuitívny výber chádza okamih na vzájomné pochopenie a možné filmových tém spája s dôslednou prípravou: pred odpustenie... celovečerným dielom často nakrúti krátky film alebo pokusný materiál, akoby si chcel len vyskú- Zuzana Gindl-Tatárová šať potrebné filmové nástroje a zmocniť sa témy do tej miery, aby mohol v celovečernom koncepte už ľahšie unikať do svojich imaginatívnych filmo- vých svetov. Na rozdiel od jeho ostatných filmov však Bieleho boha predchádzalo divadelné pred- stavenie, značne škandalózne a apokalyptické, kto- ré Mundruczó inscenoval vo Viedni. Okrem živých psov vyhnal na javisko celé zúfalstvo dnešného sveta, jeho neutešenosť, agresivitu a prázdnotu, celé to zosurovenie vzťahov schované za denne proklamovaný individualizmus a nekompromisný diktát peňazí... Intenzívny zmyslový zážitok, suro- vosť, ale aj zlovestná grotesknosť predstavenia sa priamo premietli do žánrovej mezaliancie filmu: Prof. Zuzana Gindl-Tatárová, ArtD. (1956), absolvovala pražskú FAMU. Desať rokov pracovala ako dramaturgička a sce- v snahe vyjadriť nové témy hľadal Mundruczó náristka na Kolibe, písala aj pre televíziu a rozhlas. Podieľala sa na výrobe dvanástich celovečerných filmov, dlhé roky spolu- adekvátnu filmovú reč. Režíruje 250 psov v hroz- pracovala so Štefanom Uhrom, neskôr s Jurajom Jakubiskom, Martinom Šulíkom a ďalšími režisérmi. Od roku 1990 pôsobí nom, zjednodušenom svete, aby ponúkol ľudstvu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, v rokoch 1995 až 2010 bola prodekankou pre zahraničie. Prednášala na Katedre možné východiská a spasenie... Ak chcel hovoriť žurnalistiky FiF UK v Bratislave, dvadsať rokov učila na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Rok strávila na New York University, o všeobecnom úpadku ľudskej kultúry a humaniz- The Tisch School of the Arts. Zakladateľka slovenskej národnej filmovej ceny Slnko v sieti. Zástupkyňa SR v Rade Eurimages. mu a súčasne osloviť široké publikum, musel hľa- Vydala publikácie Umelecké filmové dielo a komercia z hľadiska praktickej dramaturgie (2000), Hollywoodoo. Filmové ilúzie podľa zaručených receptov (2001) a Praktická dramaturgia (2005, dvojjazyčne 2008).

14 — 15 dať novú interpretáciu, dať dokopy zdanlivo ne- Deti

Deti, Dcéry a synovia, matky a otcovia Slovensko/Česko, 2014, DCP 2D + blu-ray + DVD, 100 min., MP 12, slovensky + slovenské titulky, dráma Jaro Vojtek nakrúca dokumenty približne od po- Vojtekova najnovšia snímka je poviedková. Epizo- premiéra: 25. 9. 2014 lovice deväťdesiatych rokov minulého storočia a dickú príbehovú štruktúru pozná odpradávna nie- réžia: Jaro Vojtek zbiera za ne ocenenia doma aj v zahraničí. Už z let- len literatúra (napríklad neskorostredoveké pika- scenár: Marek Leščák mého pohľadu na jeho filmografiu je zrejmé, že ho reskné novely a romány, Boccacciov Dekameron, kamera: Tomáš Stanek lákajú témy, čo sa zvyčajne nazývajú sociálne, a z menej dávnych Cesta okolo sveta za 80 dní), ale

Projekt 100 – 2014 hudba: Michal Nejtek predovšetkým človek ukotvený či uväznený v istom aj kinematografia. A to takmer od začiatku, keďže strih: Maroš Šlapeta sociálne – povznášajúcom, devastujúcom, stagnu- jedným z najslávnejších poviedkových filmov je hrajú: Éva Bandor (Marta) júcom, dobrovoľnom, nanútenom či nevyhnut- opus velikána D. W. Griffitha ešte z roku 1916 – In- János Gosztonyi (otec) nom... Akvárium je o kosovských utečencoch, Blá- tolerancia. A má mnoho nasledovníkov rovnako Vlado Zboroň (Maťov otec) zonko o psychicky postihnutom mužovi, My zdes zvučných mien. Aj v našich zemepisných šírkach Roman Bubla (Maťo) o rodine z Kazachstanu, čo sa prisťahovala na Slo- vznikali poviedkové filmy, spomeňme aspoň zopár: Martin Horváth (Adam) vensko, Malá domov o rómskom chlapcovi, ktorý Pieseň o sivom holubovi, Zbehovia a pútnici, Dia- Richard Felix (otčim) Arnold Nagy (Arni) sníva, že sa stane futbalistom, Hranica o živote lóg 20 40 60, Iba deň, Ďakujem, dobre. A vznikali a ďalší obyvateľov dedinky v slovensko-ukrajinskom po- snímky s epizodickou štruktúrou nielen hrané, ale hraničí, po druhej svetovej vojne násilne rozdele- aj dokumentárne, napríklad Iné svety, či celkom nej na našu a sovietsku časť, Cigáni idú do volieb nedávno Slovensko 2.0 (kde sa stretávajú snímky o mužovi s politickými ambíciami... hrané a dokumentárne s jednou animovanou).Ri- Režiséri sa tradične delia na režisérov filmov do- chard Blech v Encyklopédii filmu charakterizoval kumentárnych a hraných. Či je toto druhové roz- pojem poviedkový film ako „dlhometrážny film členenie striktné, alebo je medzník medzi fiction zložený z kratších samostatných príbehov, ktoré a non-fiction priepustný – a do akej miery prie- sú organicky spojené témou, ústrednou myšlien- pustný –, to je celkom individuálna záležitosť kon- kou stvárnenou v rozličných okolnostiach a v roz- krétneho autora (prípadne krajiny, obdobia). V na- ličných podmienkach (prostrediach, generáciách šich končinách bol povedzme pred pár desiatkami postáv, historických obdobiach a podobne)... Kom- rokov priam zabehaný postup, pri ktorom sa mla- pozícia poviedkového filmu môže byť voľná alebo dým absolventom pražskej FAMU po návrate do pevná, s rozličnou mierou väzbových prvkov da- Bratislavy nedovolilo hneď nakrúcať celovečerné ných východiskovým zámerom.“ snímky. Najprv si museli kratší či dlhší čas brúsiť Otvárací príbeh Vojtekových Detí dostal meno ostrohy, teda získavať skúsenosti pri tvorbe doku- Syn. Otvára ho pre všetkých zúčastnených ne- mentov, prípadne ako asistenti réžie pri hraných príjemná scéna v čakárni a ordinácii, keď zúfalí projektoch starších kolegov. Tak začínali Štefan a zjavne unavení rodičia násilím vyberajú spod Uher, Peter Solan, Dušan Hanák, Juraj Jakubis- ležadla a usádzajú do zubárskeho kresla svojho ko... Dnes sa už po takýchto vychodených koľa- pravdepodobne autistického synčeka. Na malom Jaro Vojtek jach nemusí prechádzať povinne, ale neostávajú priestore útržkovito sledujeme rodinu poznačenú celkom prázdne. Z času na čas po nich niekto pre- zdravotným postihnutím jej najmladšieho člena, * 6. 12. 1968 Žilina mašíruje. V nedávnej minulosti napríklad Juraj najmä vzťah otca k synovi, otca, ktorý hlboko Vojtek je absolventom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, kde vyštudoval u prof. Dušana Hanáka odbor réžia dokumentárneho Lehotský, ktorý po niekoľkých dokumentárnych fil- vnútri nosí vážnu otázku o láske. filmu. Jeho dlhometrážnym dokumentárnym debutom bola snímkaMy zdes, uvedená v premiére na MFF Karlove Vary v roku moch (najznámejším z nich sú Slepé lásky) nakrú- Druhý segment s názvom Maratón v úvode zastih- 2005. Je príbehom pôvodne slovenskej rodiny, ktorá sa po rokoch vracia na Slovensko. Jeho ďalší dlhometrážny filmHranica til hraný debut Zázrak (2013). Alebo v horúcej sú- ne hlavného hrdinu, rómskeho mladíka, vo väzení. ukazuje malú dedinku Slemence, ktorú v roku 1946 nezmyselne preťala štátna hranica a absurdne rozdelila jej obyvateľov časnosti Jaro Vojtek s filmom Deti (2014), hoci to aj Nechal doma v osade ženu a dieťa, trápi ho, že ho a ich osudy do slovenskej a ukrajinskej časti. Hranica sa stala najlepším dokumentom strednej a východnej Európy na MFF nie je prvý kontakt tohto dokumentaristu s non- nechodia navštevovať ani mu nepíšu. S pomocou dokumentárnych filmov v Jihlave 2009 a bola uvedená aj v prestížnej sekcii Spektrum na MFF Rotterdam. Po dokumente Cigáni idú do volieb (2012) o pokuse rómskeho lídra Vlada Sendreia a jeho volebného tímu vyhrať v politickom boji prevažne -fiction tvorbou. V roku 1999 totiž nakrútil krátku spoluväzňov sa mu podarí utiecť. A tak beží desiatky „bieleho“ Slovenska nakrútil Vojtek v roku 2014 svoj prvý dlhometrážny hraný filmDeti . Ten v štyroch poviedkach – Syn, snímku Rojkovia, „príbeh o zložitosti vzťahov v mla- kilometrov cez zasnežený les, popri potoku, cez cha- Maratón, Kanárik, Otec – autenticky zobrazuje pokrivené rodinné vzťahy. Jaro Votek je držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo dom manželstve“, ktorá bola v distribúcii súčasťou tovú oblasť, doráňaný, uzimený, ale odhodlaný, beží,

16 — 17 za audiovizuálnu tvorbu za rok 2012. česko-slovenského projektu Šesť statočných. aby sa dozvedel, čo sa deje s ľuďmi, ktorých miluje. Tretia poviedka – Kanárik – je príbehom malého mňa znamená, že divák uverí tomu, čo sa pred ním chlapca fascinovaného vtákmi. Žije s matkou a jej odohráva, nehľadiac na to, či sleduje dokumentár- neokrôchaným, nepriateľským druhom. Chová ka- ny, alebo hraný film. Keď prosto nerieši, ako to bo- nárika, učí ho spievať, u neho akoby hľadal to, čo lo urobené. Lebo sa pred ním sprítomňuje život nenachádza vo vzťahoch s ľuďmi. natoľko dôveryhodne, že vníma predovšetkým Záverečná epizóda sa volá Otec. Jeho dospelá obsah a význam zobrazených udalostí.“ Tentoraz dcéra prežíva životnú krízu, spečatilo sa totiž jej sa silná autenticita, prítomná vo väčšine predchá- dávnejšie podozrenie, že ju manžel podvádza. dzajúcich Vojtekových snímok, celkom nekonala; Rozklad rodiny sa zdá neodvratný. V zajatí cito- miestami sme ako diváci nútení riešiť, „ako to bolo

Projekt 100 – 2014 vého zmätku sa dcéra rozhodne splniť sen svojho urobené“, lebo „obsah a význam zobrazených uda- staručkého otca, odkázaného na invalidný vozík. lostí“ je niekedy predvídateľný. Na druhej strane Skúsme sa na Vojtekov film pozrieť cez prizmu však treba podotknúť, že ako hraná celovečerná spomenutého strohého encyklopedického hesla. prvotina Deti určite zaujmú. Téma – rodina, deti, Máme tu štyri príbehy naozaj spojené ústrednou rodičia – je najsilnejšou stránkou projektu. Je to témou. Názov filmu by napovedal, že tou témou téma, o ktorej treba, najmä v dnešnej dobe, veľa budú deti, ale vo väčšine prípadov, okrem povied- hovoriť. ky Kanárik, ide predovšetkým o rodičov, o ich vzťa- hy – k dieťaťu (Syn), k partnerke (Maratón), k ot- Zuzana Mojžišová covi (Otec). Kompozícia tohto epizodického filmu je voľná, jednotlivé segmenty spolu komunikujú iba okrajovo, väzbových prvkov daných východis- kovým zámerom – divácky predpokladaným zá- merom – by mohlo byť viac, mohli by sa väčšmi navzájom posilňovať. Každá poviedka by mohla fungovať ako samostatný krátky film, niektorá by obstála výraznejšie, iná menej. Ale celková myš- lienka sa ich spojením do jedného celku nijako neprehlbuje. Najsilnejšie, neprvoplánovo a v pozitívnom zmysle slova spája kvarteto segmentov línia cesty. Hlavné postavy zakaždým opustia svoje pôvodné pôsobisko, aby inde našli odpovede na otázky, rozuzlenie problému, pokoj – cesta do Čiech za liečiteľom, beh lesom za synom, jazda autobusom na vtáčiu súťaž, putovanie k moru. A sú tu aj iné styčné plochy. Ani jedna z rodín, o ktorých je reč, nie je rodinou z veselého reklamného šotu. Zdra- votné postihnutie strieda rómstvo a väzenie, ot- čimstvo strieda rozvod. A všetko sa to odohráva v ošumelých, nepôvabných, ale invenčne nasníma- ných interiéroch či v chudobných uliciach; tak tro- chu naivne je jediným pekným prostredím filmu príroda – zasnežený les alebo opustené morské pobrežie. Režisér Jaro Vojtek povedal: „Dokument je zloži- tejší v tom, že treba čakať na nejakú situáciu, tr- Mgr. Zuzana Mojžišová, PhD. (1965), vyštudovala filmovú a televíznu scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. pezlivo zachytávať dianie, dostávať protagonistov Pedagogicky pôsobí na Katedre audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Popri filmovej a literárnej publi- do istých súvislostí tak, aby to nebolo násilné a ne- cistike sa venuje aj písaniu beletrie pre dospelých i pre deti. Je šéfredaktorkou študentského časopisu Frame. V tomto roku jej vyšla kniha Premýšľanie o filmových Rómoch.

18 — 19 strácalo to autentickosť. Lenže autentickosť pre Ida

Ida, Barevná sklíčka u kravských lejn... Poľsko/Dánsko, 2013, DCP 2D + DVD, 80 min., MP 12, české titulky, dráma Je to paradox. Britský režisér s polskými kořeny za zdmi kláštera. V momentě Idina odjezdu se film premiéra: 11. 9. 2014 Paweł Pawlikowski (ročník 1957) má za sebou něko- doslova rozběhne, když Pawlikowski poprvé vystří- réžia: Paweł Pawlikowski lik cenami ověnčených hraných i dokumentárních dá statické záběry za jízdu kamery, která Idinýma scenár: Paweł Pawlikowski, Rebecca Lenkiewicz filmů, ale žádný z nich nezískal tak silný meziná- očima sleduje život na velkoměstské ulici z okna kamera: Ryszard Lenczewski, Łukasz Żal rodní ohlas a neměl takový komerční efekt, jako autobusu. Je to nejnáročnější a nejokázalejší scéna

Projekt 100 – 2014 hudba: Kristian Eidnes Andersen jeho první film natočený v rodném Polsku, ze které- filmu, i když trvá jen několik málo vteřin. Pak se ná- strih: Jarosław Kamiński ho odešel, když mu bylo 14 let. Jeho Ida je filmem, hle ocitáme v žánru komorního dramatu. Dvě ženy, hrajú: Agata Kulesza (Wanda Gruz, Annina teta) který i přesto, že nestartoval na žádném klíčovém jejichž esprit nemůže být odlišnější, k sobě mají nej- Agata Trzebuchowska filmovém festivalu (Berlín, Cannes, Benátky), stal prve až příliš daleko, aby je následně sblížil nejen (Ida Lebenstein, Annina sestra) se událostí sezóny na scéně současného autorské- jejich společný rodinný původ, ale i porozumění, kte- Dawid Ogrodnik (muž) ho filmu. I přesto, že se jedná o komorní, černobílé ré jedna pro druhou naleznou. Ida zastihne Wandu Joanna Kulig (speváčka) Jerzy Trela (Szymon Skiba) drama, zakoupily ho do široké distribuce firmy v celé v situaci, kdy jí otevře v županu s cigaretou v ústech, Adam Szyszkowski Evropě, což se často nepodaří ani vítězným filmům v luxusním, velkorysém bytě. V ložnici se upravuje (Feliks Skiba, Szymonov syn) z výše jmenovaných festivalů. Ve francouzské distri- postarší muž. Když se Wanda Idy zeptá, jestli jí řekli, Halina Skoczyńska buci si připsal přes půl miliónu diváků a očekávání kdo její teta ve skutečnosti je, Ida netuší. Po tako- (matka predstavená) jsou velká i v dalších teritoriích. Ovšem nejzajímavěj- vémto expozé by člověka napadlo „nejstarší řemes- Dorota Kuduk ší jsou na tom celém důvody, proč je film tak úspěš- lo“, ale Wanda naráží na svou profesi prokurátorky, (Kaśka Skiba, Feliksova manželka) ný. Tedy mimořádná formální vyrovnanost, kombi- kterou vykonávala během nejtvrdších represí na Natalia Łągiewczyk (novicka Bronia) nace postupů klasické i současné kinematografie začátku padesátých let. Afrodyta Weselak (novicka Marysia) a silný politicko-historický obsah. O její minulosti se toho příliš nedozvíme. Pawli- a ďalší Pawlikowského předchozí filmy jako Moje léto lás- kowski nám nabídne jen záběr ze soudní síně, kde ky (2004) nebo Žena z pátého patra (2011) by se daly se propírá nečistý kádrový profil obžalovaného, ocenenia (výber) – 2013: 38. filmový festival v Gdyni – Veľká cena festivalu Zlaté levy, označit jako filmy inklinující spíše k vizualitě a tem- i když už jen tak pro formu a nikoliv ze zápalu. Ve fil- cena za hlavnú ženskú úlohu (A. Kulesza), cena za kameru, pu anglo-americké nezávislé scény. Ida je oproti mu se hodně šetří se slovy a tak se Ida vlastně hned cena za výpravu (Katarzyna Sobańska, Marcel Sławiński); tomu inspirována klasickou evropskou kinemato- v první konverzaci s nikdy nepotkanou příbuznou MFF Toronto – Cena FIPRESCI; grafií nebo si z ní spíše vybírá to nejzajímavější. Film dozvídá, že je Židovka a že její rodiče jsou mrtví, po- MFF Varšava – Grand Prix a Cena ekumenickej poroty; otevře snad všechna myslitelná traumata polské hřbení neznámo kde. A tak začne road movie, kdy MFF Londýn – Grand Prix; společnosti 20. století, ale nad žádným nevynáší obě ženy opouštějí město a cestují na venkov, aby MFF Gijon – Grand Prix, cena za scenár, rozhodný rozsudek. Film tak lze zaškatulkovat jako našly hroby svých blízkých. cena za výpravu, najlepšia herečka (A. Kulesza); poctu tvorbě Roberta Bressona, Bély Tarra, Bruno A road movie je to zase vlastně úplně klasická. Ida London Film Festival – Grand Prix Dumonta, československé nové vlny. Lze o něm mlu- je ta, která občas vystoupí z auta, aby se pomodlila 2014: MFF Tromso – Cena FIPRESCI; poľské filmové ceny Orol – vit jako o filmu ryze politickém, ale ani jedno z těch- u božích muk u cesty. Wanda nekompromisně hle- najlepší film, réžia, strih, herečka v hlavnej úlohe to hodnocení není přesné a ani jedno nelze vyloučit. dá původce dávné tragédie, svědky a cynicky se vy- Paweł Pawlikowski Hlavní postavou filmu je novicka Ida, která se chys- smívá amnézii, kterou polská společnost ve vztahu tá podstoupit proceduru řeholního slibu a stát se k Židům po válce prožila. Ida ochotně uděluje po- * 1957 Varšava, Poľsko jeptiškou. Úvodní sekvence je rychlým průletem její žehnání malému dítěti v rodině vraha svých rodičů, Ako 14-ročný sa presťahoval s matkou do Veľkej Británie. Vyštudoval nemeckú a francúzsku literatúru a filozofiu na Oxford- každodenní činnosti v klášteře, která nás seznamuje Wanda její členy mučí trýznivými otázkami. Hrdin- skej univerzite (1982). Od roku 1986 pôsobil v BBC ako režisér dokumentárnych filmov v štýle poetického realizmu. Nakrútil s mladou ženou, jejíž motivaci stát se jeptiškou ne- ky přespávají v hotelu, kde se každý večer hraje sériu portrétov východoeurópskych spisovateľov – Tadeusza Konwického (Palace Life/Život pri paláci, 1988), Václava Havla známe, protože byla jako sirotek od mala v péči rock’n’roll a kam míří i stopař, saxofonista, kterého (Vaclav Havel: A Czech Drama/Václav Havel: Česká dráma, 1989), Benedikta Jerofejeva (From Moscow to Pietushki/Z Moskvy řádových sester. Její postava je obestřena závojem svezou autem, když přijíždějí na maloměsto. Scény do Petušiek, 1991). Dostoevsky’s Travels (Dostojevskij na cestách, 1992) je tragikomická roadmovie s hlavnou postavou vo- nevinnosti, její pevný pohled proniká do duše divá- z baru jsou zase formálně úplně odlišné od zbytku diča električky v Petrohrade – jediného žijúceho potomka F. M. Dostojevského. V roku 1998 sa Pawlikowski posunul k hraným filmom. Po debuteThe Stringer (Korešpondent) nasledovali snímky Last Resort (Posledné útočisko, 2000 – Cena pre najsľub- ka a dává tušit, že za vyrovnanou maskou se skrývá filmu. Místy připomínají dobové videoklipy nebo nejšieho britského debutanta) a Moje leto lásky (My Summer of Love, 2004 – Cena BAFTA za najlepší britský film). V roku palčivější tajemství. Matka představená Idu pošle spíš jejich retro ozvěny v současné populární kultu- 2011 nakrútil mysteriózny triler La femme du Vème (Žena z piateho poschodia). S Idou sa po vyše 30 rokoch života v zahra- k její tetě Wandě. Je to jediná žijící příbuzná a Ida by ře. Odpoutávají nás od tragického příběhu, který

20 — 21 ničí prvý raz vracia nielen tematicky do rodného Poľska. s ní měla strávit nějaký čas, než se nadobro uzavře obě ženy žijí, a nabízejí záblesk lepší budoucnosti, která společnost na začátku šedesátých let vlastně dohodnutém termínu, sejde se s mladíkem z baru skutečně čekala. Po večeru v baru přichází ostrý a stane se ženou. Jakou cestu si nakonec zvolí, nám střih a ženy se po dohodě s mužem, který bydlí v do- ale Pawlikowski neřekne. Jeho film skončí stejně mě Idiných rodičů, potažmo Wandiny sestry Rózy, otevřeně, jako začal. A to je vlastně klíč k pochope- ocitají na místě, kde jsou pohřbena jejich těla. Vý- ní úspěchu Idy, protože je to otevřený text, který měnou za „věčný klid“ muž neváhá prozradit, kam nás velmi chytře nechává konfrontovat naše zažité těla zakopal. I v této scéně Pawlikowski netrápí di- představy o víře, vině a trestu, o velkých dějinách váka drastickými záběry, ale se scénou si opět dů- s osobními příběhy. Fascinující metoda střídání myslně pohrává. Muž musí opět vykopat hluboký žánrových východisek, formálních stylů a ostrý kon-

Projekt 100 – 2014 hrob, který ve snaze dokonale ukrýt svůj zločin už trapunkt přechodů mezi tím vším je na hony vzdá- jednou kopal. Vidíme jen jeho tvář v jámě, která mu len současné středoevropské tvorbě, která 20. sto- sahá daleko nad hlavu. Jak hrozná to musela být letí zobrazuje stereotypně a mýtotvorně. Je to tedy práce. Pak už jen sledujeme Idu s Wandou, které skutečně film navazující na to nejlepší, co k tématu pietně zabalují lebky mrtvých do pestrých šátků. vzniklo v šedesátých letech (Démanty noci Jana To už samozřejmě víme, že kromě Idiných rodičů Němce, Organ Štefana Uhera, filmy Andrzeje Waj- zahynul i Wandin syn, kterého u nich nechala, když dy), ale zároveň umí komunikovat s dnešní nej- odcházela do odboje. Kontrapunkt mezi lehkováž- mladší generací prostřednictvím shazování fatality ností přítomnosti a tíživostí minulosti, která je peč- zobrazených témat místy až hodně černou ironií. livě zasuta v paměti postupně umírajících přímých Film vychází vstříc milovníkům tzv. vyprázdněné svědků, ještě zesiluje politický aspekt filmu. Jestli- narace, tedy filmů, které pracují s všedností, oby- že česká společnost dnes postupně v kultuře ote- čejností a přirozeným tempem lidského počínání. vírá téma viny za poválečné násilnosti na českých Zároveň je na ploše osmdesáti minut nabitý až Němcích, ta polská si prochází analýzou polského k prasknutí. Pokud si ho divák v programu kina podílu na holocaustu. Je to téma ostře kontrastující vybere, může to být proto, že je to film, o kterém s dlouho jediným oficiálním výkladem moderních se „mluví“, nebo proto, že má zájem o politická dějin, které pasovaly středoevropské národy do ro- témata, která film ilustruje, nebo proto, že si chce le oběti nacistické zvůle. A samozřejmě právem, ale naplno vychutnat herecký koncert neherečky Agáty jejich utrpení nic nemění na faktu, že v době vy- Trzebuchowské v roli Idy a zkušené Agáty Kuleszy mknuté z kloubů si jen málokdo zachoval čistý štít. v roli Wandy. Může mít i řadu jiných důvodů a to Dá se říct, že se Pawlikowski vlastně dobře strefil je v dnešní době to nejcennější, co může autorský do doby, která diskusím nad kontroverzními pohle- film do programu kin prosadit. dy na dějiny přeje. I když jeho film nepřichází s žád- Ve scéně, kdy Ida s Wandou procházejí dům Idi- ným fatálním rozhřešením, ale pouze využívá silný ných rodičů, přijdou do chléva a Idu upoutá mi- motiv, aby proti sobě postavil dobro a zlo a tisíce niaturní mozaika z barevných sklíček, kterou tam odstínů, které jsou mezi tím vším. Můžeme se po- udělala její matka. Wanda to samozřejmě ironicky horšovat nad krutým rozhodnutím jednoho muže, glosuje tím, že Róza byla podle ní vždy trochu mi- který snad ze strachu zabil dva dospělé a jedno dí- mo, protože dělat mozaiku ze sklíček uprostřed tě, ale zároveň víme, že ten stejný člověk Idu ušetřil kravských lejn je prostě nesmysl. I to je metafora, a dal jí místnímu knězi, který ji dopravil na bezpeč- kterou bychom pro tento film mohli použít. Je pes- né místo do kláštera. Ani Ida, ani Wanda, která by trou mozaikou nádherných a rozmanitých scén na dokonce ze své pozice mohla vraha svého syna fy- pozadí „smradlavého“ tématu. Je nenápadným dí- zicky zlikvidovat, nikoho netrestají, jejich cílem je lem lidského ducha uprostřed marasmu doby. pohřbít ostatky blízkých na polorozpadlém, opuště- ném židovském hřbitově, kde mají rodinnou hrobku Přemysl Martinek a který již brzy zmizí tak jako tisíce dalších připo- Mgr. Přemysl Martinek (1980) je absolventom štúdia filmovej vedy na FF UK v Prahe. V roku 2001 založil filmovoteore- mínek rozsáhlé středoevropské židovské diaspory. tický seminár Film Sokolov, ktorý pripravujú študenti katedier estetiky a filmových štúdií na FF UK. Od roku 2003 pôsobil ako A komu přisoudit odpovědnost za tohle? recenzent v týždenníku Respekt. V rokoch 2004 až 2007 pracoval ako programový riaditeľ pražského Febiofestu. V roku Tím se road movie uzavře, ale ještě nás čeká epi- 2007 nastúpil ako label manager do marketingového oddelenia spoločnosti Bontonfilm a od roku 2008 je výkonným ria-

22 — 23 22 log. Ida se rozhodne nesložit řeholní slib v původně diteľom spoločnosti Film Distribution Artcam, zameranej na distribúciu zahraničných i českých autorských filmov. Jimmy P.

Jimmy P. (Psychothérapie d’un Indien des plaines), Vyhnancom vo vlastnej krajine Francúzsko/USA, 2013, DCP 2D + blu-ray, 117 min., MP 12, české titulky, dráma Pred mnohými rokmi sa francúzsky režisér Arnaud neexistovala diagnóza posttraumatickej stresovej Desplechin dostal ku knihe francúzskeho etnológa poruchy, ktorú moderná medicína definovala a za- premiéra: 2. 10. 2014 a psychoanalytika Georga Deverauxa Skutočnosť čala sa ňou vážne zaoberať až v sedemdesiatych réžia: Arnaud Desplechin námet: Georges Devereux – rovnomenná kniha a sen: Psychoterapia Indiána z plání (Reality and rokoch minulého storočia (teda až po skončení scenár: Arnaud Desplechin, Julie Peyr, Kent Jones Dream: Psychotheraphy of Plains Indian, 1951), vojny vo Vietname).

Projekt 100 – 2014 kamera: Stéphane Fontaine v ktorej sú dopodrobna opísané všetky autorove Všeobecné vnímanie pôvodných obyvateľov Se- hudba: Howard Shore psychoterapeutické sedenia s pacientom, Indiánom vernej Ameriky novousadlíkmi ich stereotypne re- strih: Laurence Briaud z kmeňa Čiernonožcov Jamesom Picardom. V tejto dukuje na neurčitú zmýtizovanú masu. Jimmyho hrajú: Benicio del Toro (Jimmy Picard) vedeckej práci sú detailne zaznamenané skutočné zatvorenie na stráženom oddelení psychiatrickej Mathieu Amalric (Georges Devereux) terapeutické dialógy medzi lekárom a pacientom, liečebne s diagnózou schizofrénie je etnickou čist- Gina McKee (Madeleine) no pri čítaní paradoxne pôsobia ako divadelná hra. kou pôvodných obyvateľov v malom. Tí museli pri Larry Pine (Dr. Karl Menninger) Desplechin, ktorého záujem o psychoanalýzu je zachovaní svojej existencie obetovať rozľahlý život- Joseph Cross (Dr. Holt) v jeho tvorbe jasne badateľný, okamžite rozpoznal ný priestor a začať žiť pod drobnohľadom v rezer- Elya Baskin (Dr. Jokl) Gary Farmer (Jack) dramatický potenciál knihy. Aj keď sa k jej adapto- váciách. Lekári nevedia nič viac, ako označiť ho za Michelle Thrush (Gayle) vaniu dostal o mnoho rokov neskôr (film Jimmy P. schizofrenika a „priradiť“ k inému Indiánovi, ktorý Misty Upham (Jane) vznikol v roku 2013), už vo svojom skoršom filme je v katatonickom stave a jediné, čo dokáže, je po- Jennifer Podemski (Doll) Králi a kráľovná priznáva priamu inšpiráciu pro- tiahnuť si z cigarety a pospevovať indiánske piesne. Michael Greyeyes (Allan) stredníctvom psychoterapeutických sedení jednej Aj keď je personál k Jimmymu milý, nevie, ako za- a ďalší z hlavných postáv, Ismaëla Vuillarda (Mathieu obchádzať s Indiánmi, vychádzajúc z predpokladu, Amalric), s doktorkou Deveraux. že ľudia ako Jimmy fungujú na celkom odlišnej, pre ocenenia – 2014: Jimmy P. by sa dal označiť za western obrátený nich neznámej intelektovej báze. Preto povolajú César – nominácie v kategóriách najlepší film, dovnútra. Začína sa širokými zábermi na krajinu na pomoc psychoterapeuta a etnológa Georga réžia a adaptovaný scenár americkej Montany, jej nekonečné pláne – zábery Deverauxa (Mathieu Amalric) z New Yorku. Keďže sú podfarbené tónmi hudby pôvodných obyvateľov. Deveraux má praktické skúsenosti s Indiánmi To sa však už o pár minút dramaticky zmení, pozor- z kmeňa Mohavkov, stáva sa vhodným adeptom nosť sa presúva z exteriérov dovnútra, do interiérov na stanovenie Jimmyho diagnózy a jeho liečbu. mysle a duše Jamesa Picarda (Benicio del Toro). Georges Deveraux, vlastným menom György Jimmy Picard je vojnový veterán. Počas druhej Dobó, pochádzal z rodiny maďarských židov. V ro- svetovej vojny slúžil v americkej armáde. Pre zra- ku 1933 konvertoval na kresťanstvo, zmenil si me- nenie hlavy ho prepustili zo služby. Žije so sestrou no na Georges Deveraux a odišiel do Ameriky. Dlhý a s jej rodinou na ranči v Montane. Trpí neznesiteľ- čas nebol oficiálne uznaný ani ako lekár, ani ako nými bolesťami hlavy, nevoľnosťou, dočasne strá- psychoanalytik. Skôr bol považovaný za šarlatána. ca zrak i sluch. Je v stave, keď nevie, či bdie, alebo Žil na okraji spoločnosti, pretože podľa vlastného sníva. S týmito symptómami prichádza do nemoc- presvedčenia nechcel, aby bol človek definovaný Arnaud Desplechin nice pre vojnových veteránov v Topeke v štáte Kan- iba prostredníctvom svojej identity. Ako európsky * 31. 10. 1960 Roubaix, Francúzsko sas. Ujmú sa ho tí najlepší lekári v krajine. Píše sa Žid v Amerike bol exulantom. Jimmy žije v exile Po štúdiu na parížskej filmovej škole IDHEC spolupracoval ako kameraman a scenárista na krátkych filmoch svojich kolegov – rok 1948 a otvorené prejavy neznášanlivosti voči vo svojej vlastnej krajine, ktorej kolonizátori sa Erica Rochanta, Erica Barbiera či Patricka Grandperreta. V roku 1991 samostatne režíroval stredometrážny hraný filmLa vie pôvodným obyvateľom nie sú ničím neobvyklým v snahe o jej civilizovanie správali k pôvodným des morts (Život mŕtvych) a získal zaň Cenu Jeana Viga pre najlepší debut. Na MFF v Benátkach boli uvedení jeho Králi a kráľovná (v bare mu barman radí: ak by bol problém, po- obyvateľom kruto a bezohľadne. Dve navonok (Rois et reine, 2004) a snímka L’aimée (Milovaný, 2007), ktorá bola ocenená ako najlepší dokument. Všetky ostatné Desple- vedz, že si Mexičan). Po sérii testov lekári usúdia, diametrálne odlišné postavy sa ocitajú v rovnakej chinove komorné dlhometrážne filmy súťažili v rôznych sekciách na MFF v Cannes. I keď sa im neušla žiadna cena, zaujali divá- že Jimmy je z fyzickej stránky v poriadku. Symptó- situácii. Nemajú nikoho, a tak medzi nimi vzniká kov i kritiku zmesou tragiky s komikou. Pre ich poetiku a dôraz na dialógy jeho diela často prirovnávajú k filmom Erica Rohmera. my však pretrvávajú a lekári sú bezmocní. Netušia, zvláštne priateľstvo. Patria medzi ne triler La Sentinelle (Sentinel, 1992), pohľad do prostredia mladých intelektuálov Učený spor alebo Môj pohlavný život (Comment je me suis disputé... [ma vie sexuelle], 1996), dráma Esther Kahn (2000), nakrútená v angličtine, dráma o ko- či je Jimmy psychický chorý, alebo je „iba Indiá- Jimmy je úplným opakom štandardného zobraze- rupcii a pomste Léo, en jouant „Dans la compagnie des hommes“ (Mužská hra, 2003), smutná komédia Vianočný príbeh (Un conte nom“, ktorého osobnosti a správaniu jednoducho nia pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky vo fil-

24 — 25 24 de Noël, 2008) alebo najnovší Jimmy P. (2013). nerozumejú. Navyše, v tom období ešte v medicíne moch – on je tým civilizovaným človekom, ktorý už viac netúži žiť v divokej prérii. Dokonca sa mu v je- moderný politický western, filmová psychoanalý- ho pôvodnom jazyku už ani nesníva, sníva sa mu za duše pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky, v jazyku kolonizátorov, v angličtine. Georges Deve- odkrývanie ich hlboko zakoreneného strachu pred raux, biely muž, je naopak tým nespútaným divo- tým, čím by v postkoloniálnej spoločnosti mali byť, chom, ktorý sa bráni spoločenským konvenciám vedomia toho, čím sú, a toho, čím by chceli byť. a žije bohémskym životom. Obaja sú vykorenení Jimmy P. je na prvý pohľad jednoduchý film, di- ľudia, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto v spo- vadelná hra postavená na dialógoch a silných ločnosti. hereckých výkonoch hlavných predstaviteľov. Pri Prostredníctvom psychoterapeutických sedení pozornejšom sledovaní sa však medzi riadkami

Projekt 100 – 2014 doktora Deverauxa s Jimmym sa vydávame na ces- otvárajú dvierka interpretácií tém vlastnej identity tu do hlbín duše nielen pôvodného amerického či vyhnanstva. Film je do detailov vystavaný tak obyvateľstva, ale aj európskych židovských emi- ako samotné psychoterapeutické sedenie, kde sa grantov, ktorí v exile za veľkou mlákou začali nový s každou ďalšou otázkou a odpoveďou postupne život. odhaľuje hlbšia a hlbšia vrstva podvedomia. Desplechin skúma tenkú hranicu medzi dušev- ným zdravím a chorobou, ktorá je v jeho filmoch Rastislav Steranka často vecou uhla pohľadu. Aké správanie je nor- málne a aké už nie? Potlačované emócie vedú k psychickým, až psychosomatickým poruchám. V prípade Jimmyho, na ktorého je tradičná dobo- vá medicína krátka, prichádza na rad psychoana- lýza – keď röntgenové snímky jeho hlavy nič ne- odhalia, „šarlatán“ Deveraux vie z jednoduchých kresieb spoznať jeho dušu a čítať v nej. Jimmy bo- juje sám so sebou – proti tomu, čím cíti, že by mal byť. Mal by byť hrdým nositeľom tradícií svojho kmeňa, no on po ničom takom netúži. Je v konflik- te so sebou samým – snaží sa uniknúť vlastnej identite a zároveň cíti, že by ju mal prijať. Jeho my- seľ sa stala bludiskom, z ktorého nevie nájsť cestu von. Deveraux by sa zas mal podriadiť konvenciám, aby sa stal oficiálne uznávaným a rešpektovaným vo svojom odbore. On sa však snaží uniknúť asi- milácii prostredníctvom mnohých zmien svojej identity (najprv bol žid, potom katolík, z Maďara sa stal Rumunom, z Rumuna Francúzom a z Fran- cúza zasa Američanom). Oproti tradičnému zobrazeniu pôvodného ame- rického obyvateľstva v klasických westernoch – okrajovo, iba ako nepodstatné figúrky na šachov- nici bieleho muža – sa filmJimmy P. sústreďuje na hĺbkovú analýzu traumy pôvodných obyvateľov, spôsobenej bielym mužom, ktorý im všetko zobral a spravil z nich vyhnancov vo vlastnej krajine. Za- nechal ich bez vlastnej identity s neduhmi príznač- nými pre jeho spoločnosť – alkoholizmom a ha- Ing. Rastislav Steranka (1977) bol v roku 2006 spoluzakladateľom MFF Cinematik v Piešťanoch, kde dodnes pôsobí zardom. Biely muž bez tváre sa v Jimmyho snoch ako dramaturg a programový koordinátor. V roku 2008 bol členom medzinárodnej poroty na MFF Crossing Europe v Linzi skláňa nad ním s nožom v ruke a tlačí ho k zemi. v Rakúsku. Publikuje vo filmových časopisoch Cinepur,( Kino-Ikon, Film.sk). Od marca 2014 pôsobí ako kurátor archívneho kina Filmotéka – študijnej sály Slovenského filmového ústavu.

26 — 27 26 V tejto subtextovej rovine sa dá film vnímať ako Koyaanisqatsi

Koyaanisqatsi, Život v dave, život mimo rovnováhy USA, 1982, DCP 2D + blu-ray, 86 min., MP, bez slov, environmentálny dokument Výraz, ktorým americký režisér Godfrey Reggio po- ných technológií do každodenného života ľudí. Hoci premiéra: 25. 9. 2014 menoval svoj film, v ňom opakovane zaznieva hneď je tu tento aspekt prítomný, práve odstup viacerých réžia: Godfrey Reggio na začiatku. Koyaanisqatsi, toto nášmu uchu zvlášt- desaťročí, čo nás delia od čias vzniku a uvedenia scenár: Ron Fricke, Michael Hoenig, ne znejúce slovo z jazyka Hopiov, bude v tomto fil- tohto filmu, nám dovoľuje vnímať, zachytiť a po- Godfrey Reggio, Alton Walpole me dlho jediným vysloveným jazykovým výrazom. chopiť aj niečo iné než znepokojenie zo spôsobu

Projekt 100 – 2014 kamera: Ron Fricke Nepočuť tu nijaké monológy, nijaké dialógy, nijaké moderného života a viac-menej bezmocný umelec- hudba: Philip Glass komentáre. Ak sa objavia nejaké slová, sú to výra- ký protest. Reggiov film o živote v nerovnováhe strih: Ron Fricke, Alton Walpole zy z nápisov na stenách budov, z reklamných tabúľ, je predovšetkým vizuálno-hudobnou reflexiou z upozornení na uliciach a staniciach metra. Áno, spoločenskej situácie, do ktorej sa jednotlivec do- ocenenia (výber) – 1984: tento film nás vedie americkou krajinou od jej roz- stáva ako súčasť pohybujúceho sa davu. Sled obra- MFF São Paulo 1984 – Cena divákov ľahlých ľudoprázdnych pohorí až po letiská, diaľni- zov a zvukov tohto filmu nám približuje, čo to zna- 1988: ce, námestia a obchodné centrá veľkomiest bez slov, mená, žiť uprostred veľkého množstva jedincov, MFF Varšava – Cena divákov iba obrazom a hudbou. Presnejšie povedané, celé stať sa jedným prvkom ľudskej masy, ktorej veľkosť toto univerzum, kde sa na pozadí prírodných pro- ďaleko presahuje všetky miery, akými sa v minu- cesov odohráva život miliónov ľudí, nám odkrýva losti západných spoločností vymedzovala povaha pozoruhodná súhra kamery Rona Frickeho a hudby obce, komunity, ba i mesta. Philipa Glassa. Na výrazne rytmizované, raz spo- Jedna z najpôsobivejších sekvencií tohto filmu maľované a vzápätí zrýchľované zábery pohybu vnikla v časoch, keď ešte nikto netušil, čo z nakrú- oblakov, vodných tokov, rakiet, strojov a zástupov tených obrazov vznikne a do akej koncepcie sa za- ľudí tu kongeniálne nadväzujú repetitívne sekven- členia. Celkom bez scenára a bez jasnejšej pred- cie štruktúr hudobného minimalizmu. Tieto obra- stavy o spôsobe využitia filmového materiálu sa zy potrebovali práve takúto hudbu, no nie aby ich Reggio a Fricke v polovici sedemdesiatych rokov sprevádzala, ale aby spolu vytvorili zážitok z vní- rozhodli nakrútiť demolovanie štvrte Pruitt Igoe mania veľkosti, ktorou je poznačený život v dave v meste St. Louis. Keď zábery, ktoré Fricke urobil pohybujúcom sa v prostredí súčasného veľkomes- z helikoptéry (pričom skoro prišiel o život), vníma- ta. Je to pohyb striktne regulovaný, usmerňovaný me spolu s Glassovou hudbou, úplne nás fascinu- a členený, opakujú sa v ňom rovnaké rytmické sché- je sled explózií, po ktorých sa celé bloky domov my, jednotlivé doby za sebou nasledujú stereotyp- rútia k zemi. Ako je známe, tento rozsiahly deštruk- ne, a predsa sa pri jeho vnímaní vnucuje pocit, kto- čný akt, ku ktorému sa mestské orgány odhodlali, rý vyjadruje práve názov tohto filmu. Ako sa divák keď sa opakovane ukázalo, ako nezvratne zlyháva na konci dozvie, toto slovo znamená bláznivý, roz- projekt realizovať na tomto mieste sídlisko zodpo- vrátený život, život mimo rovnováhy, život, ktorý vedajúce moderným urbanistickým a sociálnym človeka neuspokojuje a chcel by ho zmeniť. Nebo- kritériám bývania, pokladajú niektorí teoretici ar- Godfrey Reggio lo treba slov, aby sme pochopili, že títo ľudia, či už chitektúry a urbanizmu za symbol konca celého sa pohybujú po uliciach, obsluhujú stroje, alebo sa programu moderny. Podľa nich sa v tomto okami- * 29. 3. 1940 New Orleans, Louisiana, USA opaľujú v blízkosti atómových centrál, ustavične hu masívnej deštrukcie premenili na prach nielen Ako štrnásťročný vstúpil do Rádu kresťanských bratov v Novom Mexiku a ďalších štrnásť rokov prežil v pôste, mlčaní a mod- žijú mimo rovnováhy. bloky jedného amerického sídliska, ktoré malo litbách. Z iniciatívy Inštitútu pre oblastnú výchovu začal v roku 1974 pracovať na filmeKoyaanisqatsi (1982; Projekt 100 Naozaj, táto kompozícia obrazu a hudby nám pre- uplatnením zásad unifikácie a štandardizácie po- – 1995), ktorý tvorí prvú časť jeho bezslovnej „qatsi“ trilógie, sprevádzanej hudbou Philipa Glassa, o deštruktívnom vplyve chodom od prírodných scenérií k výjavom indus- skytnúť domov veľkému počtu ľudí zo stredných civilizácie na životné prostredie. Zatiaľ čo v prvom filme zobrazoval oblasť Severu, v druhej snímkePowaqqatsi (1988) sa za- trializovanej krajiny sprostredkovala dojem nerov- a nižších vrstiev spoločnosti, ale aj ilúzie o mož- meral na teritórium Juhu a na ničenie kultúrnych a historických koreňov tretieho sveta. Po nakrútení dokumentu Anima Mundi nováhy, v akej sa dnes človek nachádza. Bolo by nostiach pretvárať spoločnosť na základe modernej (1991) sa na takmer desať rokov odmlčal. Od roku 1993 sa podieľal na vzniku školy pre výskum umenia, technológie a mas- médií, ktorá bola otvorená o dva roky neskôr pod názvom Fabrica – Future, Presente v Trevise neďaleko Benátok. Záverečný však zjednodušením a priamo skreslením, keby racionality stelesnenej v architektúre jednotnej be- diel trilógie Naqoyqatsi (2002) je na rozdiel od dvoch predchádzajúcich dielov tvorený najmä archívnymi zábermi, naplňujúcimi sme tento film pochopili len ako pôsobivý, umelec- tónovej formy. Tvrdenie Charlesa Jencksa, že mo- myšlienku o dominancii technológie nad človekom. Film bol súčasťou Projektu 100 – 2003. Svoj zatiaľ posledný dokument kými prostriedkami vyjadrený protest proti nebla- derná architektúra zomrela, keď jej v Pruitt Igoe

28 — 29 28 Visitors (Návštevníci) dokončil Reggio v roku 2013. hým účinkom neobmedzeného prenikania moder- dal dynamit posledný úder z milosti, sa rozšírilo ďaleko za hranicu architektonických a urbanistic- Keď v prvej polovici deväťdesiatych rokov ho- kých štúdií. Filozofi, sociológovia a ďalší bádatelia landský architekt, urbanista a teoretik urbánneho spoločenských a kultúrnych procesov v ňom našli priestoru Rem Koolhaas zhrnul svoje skúsenosti nielen ohlásenie smrti moderny, ale aj zvestovanie získané počas pobytu v New Yorku, zvolil výraz príchodu novej, postmodernej doby. Dnes už vzru- Veľkosť (Bigness) na vyjadrenie samej povahy mes- šenie z takýchto zvestovaní zrodu postmoderny ta. Veľkosť sa preňho stala masou, ktorej pohyb opadlo, no obrazy a zvuky, akými demoláciu Pruitt nevieme zachytiť nijakým zmyslom ani účelom. Igoe zachytila Frickeho kamera a vyjadrila Glasso- Koolhaas po zachytení mnohorakých prejavov toh- va hudba, stále vyvolávajú úžas. Zaiste, medziča- to pohybu konštatuje, že naším jediným spojivom

Projekt 100 – 2014 som sme mali viaceré možnosti vidieť dokumentár- s Veľkosťou sú Veľké omyly. Tento záver sa dá do- ne zábery zobrazujúce ešte väčšie explózie a ešte kumentovať Reggiovým filmom: ak chce niekto rozsiahlejšie demolácie. Do filmových archívov pri- vidieť ukážky procesu, akým Veľkosť riadi pohyby budli ďalšie svedectvá toho, ako sa po výbuchoch ľudských indivíduí, pričom ich zbavuje možnosti dvíhajú oblaky prachu a k zemi padajú trosky bu- čo len tušiť jeho zmysel a cieľ, tieto zábery ame- dov, komínov, mostov alebo vesmírnych rakiet. Za rickej urbánnej krajiny mu ich ponúkajú. všetky novšie príklady stačí pripomenúť, čo sa jed- Ponúkajú ich aj nám, čo nežijeme v niektorej ného septembrového dňa roku 2001 stalo s ďalším z miliónových urbánnych aglomerácií. Už ani my, dielom hlavného architekta Pruitt Igoe Minoru občania malej krajiny a obyvatelia miest, ktoré sa Yamasakiho, s jeho newyorským Svetovým obchod- počtom nemôžu rovnať ani predmestiam veľko- ným centrom. Všetky záznamy udalostí tohto dru- miest, sa na tieto mohutné pohyby nemôžeme hu nás presviedčajú, že veľké sa stalo ešte väčším, pozerať ako na exotické kuriozity odohrávajúce v dôsledku čoho aj rozsah deštrukcií zákonite na- sa na druhom konci sveta. S nezadržateľnou glo- rástol. Ak napriek tomu sekvencie tohto filmu nija- balizáciou prichádza aj do našich krajov Veľkosť ko nestrácajú na pôsobivosti a stále strhávajú našu a s ňou spôsob života, ktorý je mimo rovnováhy. pozornosť prúdom obrazov a zvukov, je to azda pre- Hoci si to neuvedomujeme, front postupujúcich to, že nás takto privádzajú k hranici, kde už veľké más sa k nám približuje. prekračuje merateľné rozmery a jednoducho člo- veka pohlcuje. Na tejto hranici Reggiov film z ohro- Miroslav Marcelli menia a zo znehybnenia, z pocitu fascinácie a zde- senia bez vypovedania jediného slova nastoľuje otázku, ktorá je možno základným problémom na- šich čias. Je to otázka veľkosti, v akej sme sa ocitli ako jej súčasť, ako prvok davu unášaný prúdom, ktorého rozsah nás ďaleko prekračuje a ktorého smerovanie nepoznáme. Treba povedať, že na pochopenie tejto situácie nás teoretické štúdie súčasných spoločenských pohybov pripravili iba veľmi nedostatočne. Akoby tu stále chýbala odvaha vzdať sa pojmov a myšlien- kových prístupov, ktoré sa zrodili v malých spolo- čenstvách alebo z nostalgie za nimi. Tým menej nám môže pomôcť tá reflexia spoločnosti, ktorá sa prejavuje v ideologických a politických postojoch k prebiehajúcim procesom. Tak v teórii, ako aj v po- litickej praxi chýba odvaha pristúpiť k problému veľkosti. Na jednej i na druhej strane cúvame pred Prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD. (1947), pracuje od roku 1971 na Katedre filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave, požiadavkou, ktorú Reggiov film tak naliehavo pred- v súčasnosti ako profesor dejín filozofie. Od roku 2005 prednáša semiotiku na Fakulte humanitných štúdií Univerzity kladá, zobrazujúc podoby nerovnováhy súčasného Karlovej v Prahe. Sústreďuje sa na problematiku dejín klasickej a súčasnej filozofie, na semiotiku a na filozofiu urbánneho priestoru.

30 — 31 života. Nick Cave: 20 000 dní na Zemi Hudobník, filmár a občan Cave 20,000 Days on Earth, Veľká Británia, 2014, DCP 2D + blu-ray, 97 min., Nie je to koncertný film ani klasický hudobný doku- akoby predchádzala vzniku fotografie na obale al- MP 12, české titulky, hudobný dokument ment ani mockumentary postavené na fiktívnych bumu Push the Sky Away. udalostiach. Hlavný hrdina presne pomenuje žá- Zvyšok, vlastne celý nasledujúci film, je svojím premiéra: 18. 9. 2014 ner či možno ešte presnejšie metódu hudobnou spôsobom denník, ktorý ponúka iný pohľad na pes- réžia: Iain Forsyth, Jane Pollard scenár: Iain Forsyth, Jane Pollard, Nick Cave analógiou: „Piesne sú predovšetkým o ľuďoch. ničkára než jeho pesničky. Ide o fiktívny a zároveň Projekt 100 – 2014 kamera: Erik Wilson A na týchto ľuďoch stoja. Keď spievam napríklad skutočný deň jedného muzikanta. Fiktívny pre nie- hudba: Nick Cave, Warren Ellis Deannu, sú to tri minúty spomienok na tú osobu. koľko štylizovaných scén, ktoré išli podľa scenára, strih: Jonathan Amos Nezaujíma ma, aká je dnes, ale veľmi ma zaujíma a v tom, že počas jedného dňa by sa všetko, čo film účinkujú: Nick Cave spomienka na ňu. Mytologizovaná, štylizovaná ukazuje, stať nestihlo, skutočný zase preto, lebo Warren Ellis spomienka na tú osobu...“ väčšina toho, čo divák uvidí, sa naozaj stala pres- Kylie Minogue Nick Cave: 20 000 dní na Zemi je takáto sfilmo- ne takto. Ray Winstone vaná séria spomienok a úvah. Cave spomína sám Ani keď si prečítate všetky rozhovory (ktorých inak Darian Leader na seba, veľmi otvorene o sebe hovorí v monoló- nie je veľa), nedozviete sa toľko o tom, kto je naozaj Blixa Bargeld goch, v kresle renomovaného psychoanalytika Nick Cave, ako z tohto filmu. V prvom rade pocho- Susie Bick Dariana Leadera, s dlhoročným parťákom Warre- píte všetko podstatné o jeho hudbe: „Niekedy si Arthur Cave Earl Cave nom Ellisom aj v dialógoch s ďalšími tromi známy- pripadám ako kanibal... stále hľadám, koho by som a ďalší mi spolupracovníkmi, ktorí sa postupne striedajú si uvaril v hrnci. Spýtajte sa mojej ženy, povie vám v jeho starom jaguári z osemdesiatych rokov. to, pretože väčšinou sa varí ona. Máme dohodu, ocenenia – 2014: A soundtrackom je jeho hudba. pakt, že každý dôverný, vzácny okamih medzi mu- Sundance Film Festival – „Nevedela si veľa o tom, čo robím,“ vraví Nick žom a ženou zjem, rozžujem a vypľujem v podobe cena za réžiu (zahraničný dokument) Cave pred kamerou svojej kolegyni Kylie Minogue. piesne. Nafúknutý, prekrútený a monštruózny.“ a cena za strih (zahraničný dokument); „Musela som si preletieť tvoju biografiu,“ odpovedá Z rodinného života príde aj zaujímavá paralela me- MFF Istanbul – Cena FIPRESCI mu popová hviezda, s ktorou v polovici deväťde- dzi tým, ako kedysi sám už ako dieťa čítal Nabo- siatych rokov spravil svoju najslávnejšiu pieseň, kovovu Lolitu a ako teraz pozerá so svojimi deťmi duet Where the Wild Roses Grow. „Ty si to čítala? drsnú gangsterku Scarface. Nebola to pravda,“ povie a nastane ticho. Kým jeho Čo nezaznie v monológoch, to dopovedia rovna- knižnú biografiu napísal niekto iný, na film dozrel ko zaujímavé dialógy. Na sedadlách spomínaného dôkladnejšie. Režisérov Iaina Forsytha a Jane Pol- čierneho jaguára, brázdiaceho okolie prímorského lard pustil k sebe tak blízko, ako sa len dá. Prvý- mestečka Brighton, kde Cave momentálne žije, sa krát spolurobili videoklip Dig! Lazarus! Dig! (2008) okrem Kylie Minogue ocitnú aj herec Ray Winstone a získali si jeho dôveru. Teraz ich nechal nakrúcať a Cavov dlhoročný blízky spolupracovník, hudob- všetko – pustil ich do spálne, do kúpeľne, do pra- ník Blixa Bargeld. Skloňuje sa nielen tvorba a pub- covne, na sedenie s psychoanalytikom aj do hu- likum, ale aj témy ako starnutie alebo samota Iain Forsyth Jane Pollard dobného štúdia. celebrít. Minulosti sa vyhnúť nedá, špeciálne ak Začalo sa to nevinným zápisom v jeho bloku ná- máte vlastné múzeum. Cave doň už nevstupuje * 1973 Manchester, Veľká Británia * 1972 Newcastle, Veľká Británia padov. Poznamenal si, že žije už 20 000 dní, a pres- ako kedysi, keď bol podľa vlastných slov „nafúka- Obaja v rokoch 1992 až 1995 študovali na Goldsmithovej vysokej škole v Londýne a odvtedy spolupracujú na všetkých pro- ne toho sa chytili filmári. Výsledok ich spolupráce ným kreténom“, ktorý si napísal vlastný testament, jektoch. Ich diela sú zastúpené v zbierkach múzeí a umeleckých inštitúcií po celom svete. Medzi ich najznámejšie projekty má 95 minút a je to naozaj „veľké kino“. Nie náho- ale s nadhľadom zrelého muža, ktorému pomaly patria rekonštrukcie význačných momentov v histórii umenia. Na poli súčasného umenia sú v tomto smere priekopníkmi. Vý- dou získalo na festivale Sundance ceny za réžiu ťahá na šesťdesiatku. razne na seba upozornili oceňovanou rekonštrukciou posledného vystúpenia Davida Bowieho ako Ziggyho Stardusta s názvom a za strih. Klasická chronologická forma hudobných Väčšinu filmu však tvorí prítomnosť a hudba. Tá A Rock ‘N’ Roll Suicide, zinscenovanou presne 25 rokov po pôvodnom predstavení. Živé vystúpenia a hudobné produkcie zohrá- dokumentov sa odbaví hneď na úvod: poldruha znie takmer po celý čas nenápadne v pozadí a pár- vajú v umeleckom vyjadrení dvojice veľkú úlohu a často vedú k zaujímavej spolupráci s inými umelcami, napríklad v prípade zvukovej inštalácie so Scottom Walkerom v Sydney Opera House, experimentov s podprahovými zvukovými podnetmi s Jaso- minúty preblikávajú v rýchlom klipovitom strihu krát vystúpi do popredia, aby dotvorila atmosféru nom Spacemanom zo Spiritualized, videoartového projektu s Benom Drewom, prvého vystúpenia Planu B zaznamenaného na na niekoľkých televíznych obrazovkách zábery z ce- predelov medzi scénami alebo aby potvrdila to, kameru, a, samozrejme, ich dlhoročnej spolupráce s Nickom Cavom. Film Nick Cave: 20 000 dní na Zemi je ich dlhometrážnym lého dovtedajšieho života Nicka Cava. Pri čísle čo Cave hovorí – ako napríklad zábery z koncertu,

32 — 33 debutom. 19 999 sa to zastaví a ocitneme sa v scéne, ktorá keď Cave hypnotizuje prvé rady publika. Keďže po- pri filme sa rodil i nový album, je to aj cenný hudob- ný „work in progress“, zaznejú náčrty piesní a ná- pady, ktoré sa nakoniec nepoužili, vidíte hudobní- kov, ako hľadajú finálny tvar. Režisérska dvojica tvrdí, že ju inšpirovali dve die- la. Prvým je Sympathy for the Devil (1968) Jeana- -Luca Godarda, dokument o nahrávaní rovnomen- nej pesničky The Rolling Stones v juxtapozícii so zábermi černošských radikálov z hnutia Black

Projekt 100 – 2014 Panthers a s ľavicovými úvahami o revolúcii. Tým druhým je Song Remains the Same (1976), v kto- rom je záznam koncertu Led Zeppelin v Madison Square Garden prekladaný štylizovanými hraný- mi sekvenciami zo života tejto skupiny na anglic- kom vidieku. V skutočnosti treba pripomenúť niečo úplne iné: čiernobiely dokument The Road To God Knows Where, ktorý vznikol v roku 1990. Jeho autorom je vtedajší študent berlínskej filmovej akadémie Uli M. Schüppel, ktorý sa rozhodol zaznamenať to, čo fanúšikovia obvykle nemajú šancu vidieť – dianie mimo pódia. Hlavnou postavou je Nick Cave, ve- dľajšími členovia jeho skupiny The Bad Seeds na turné po Severnej Amerike. Aj tu sú nastrihané fragmenty z koncertov, ale takisto len vo vedľajšej úlohe. Predovšetkým je to demystifikácia hviezd, ich bežný život – presuny autobusom, rozhovory v šatni, rozhovory s novinármi, dohadovania a hád- ky s agentmi aj s promotérmi –, muzikantská kaž- dodennosť nakrútená 16 mm kamerou. V ankete Total Film Magazine sa dokument The Road To God Knows Where dostal do dvadsiatky najlepších hudobných filmov všetkých čias. Kým ten je dnes zaujímavý skôr pre Cavových skalných fanúšikov, snímka Nick Cave: 20 000 dní na Zemi je svojou formou i obsahom schopná získať mu úplne nových fanúšikov: „Vlastne sa nezaujímam o to, čomu dokonale rozumiem. Slová, ktoré som za tie roky napísal, sú len pozlátka. Pod povrchom slov sa skrývajú pravdy. Pravdy, ktoré sa vynoria bez varovania ako hrby morskej príšery a potom zmiznú. Koncerty a piesne sú pre mňa hľadaním spôsobu, ako vylákať príšeru na hladinu. (...) V tom trblietavom priestore, kde sa fantázia a skutočnosť pretínajú, existuje všetka láska, slzy a radosť. To je to miesto. Tam žijeme.“

Oliver Rehák Mgr. Oliver Rehák (1973) vyštudoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bol spoluzakladateľom časopisu 3/4 revue a festivalu Next, dnes pracuje ako hudobný redaktor denníka Sme. 34 — 35 Pulp Fiction Zed’s dead, baby, Zed’s dead Pulp Fiction, (recenzia filmuPulp Fiction) USA, 1994, DCP 2D + blu-ray, ŠUP, 153 min., MN 15, české titulky, dráma/triler/krimi Pulp Fiction je film-inštitúcia. Súčasť dejín kine- Nie na základe škôl a naštudovaných kánonov, premiéra: 11. 9. 2014 matografie, súčasť popkultúrneho folkóru, film, ale na základe bezprostrednej diváckej skúsenosti. réžia: Quentin Tarantino o ktorom sa píšu knihy – niekoľko ich vyšlo aj Tarantino, tak ako jeho noví diváci, bezvýhradne scenár: Quentin Tarantino v Česku –, film, o ktorom sa prednáša na univer- miloval film. Žiadne vysoké a nízke, žiadne odde- kamera: Andrzej Sekula zitách na celom svete, film, o ktorom sa automa- ľovanie zrna od pliev a adorácia kvality, ale boha-

Projekt 100 – 2014 hudba: rôzne skladby a piesne ticky predpo-kladá, že ho každý videl, film, ktorý pustá kvantita. Lebo práve toto znamená milovať strih: Sally Menke je súčasťou azda každého zlatého fondu kinema- film. Milovať ho ako taký, ako celok, nielen tie naj- hrajú: Tim Roth (Pumpkin/Ringo) tografie, ktorý kedy vznikol. lepšie kúsky, ale aj tie zdanlivo najhoršie. Béčka, Amanda Plummer (Honey Bunny/Yolanda) Taľafatky, táraniny, nič skutočne zaujímavé, po- céčka, déčka, hraníc prakticky niet. John Travolta (Vincent Vega) kiaľ to človeka skutočne nezasiahne. Tri filmy denne a cez víkend pokojne desať kús- Samuel L. Jackson (Jules Winnfield) Film o filmovom snobstve, film, ktorý zmenil de- kov? Žiadny problém. A k tomu filmy v kinách Bruce Willis (Butch Coolidge) jiny kinematografie tak, ako sa to zatiaľ žiadnemu a knihy a časopisy, pravé filmové obžerstvo, orgie Ving Rhames (Marsellus Wallace) Uma Thurman (Mia Wallace) inému filmu nepodarilo. dívania. Jasné, drsné, nekompromisné stanoviská, Christopher Walken (kapitán Koons) Ale no tak, toto je azda prisilné! prehodnocovanie a, samozrejme, to najzábavnej- Maria de Medeiros (Fabienne) Vôbec nie, pokiaľ ste pri tom neboli, pokiaľ ste to šie, zrážky s establishmentom. S filmovými snob- a ďalší nezažili na vlastnej koži, pokiaľ sa vás to skutočne mi, čo by ani za svet nepriznali, že Občan Kane ich nedotklo. vlastne nekonečne nudí a nikdy, ale naozaj nikdy ocenenia (výber) – 1994: V druhej polovici deväťdesiatych rokov, samozrej- neodpozerali Andreja Rubleva, ale je to super film, MFF Cannes – Zlatá palma za najlepší film me, už po premiére v kinách aj na VHS, ale ešte klasika, vysoké umenie, lebo tak o ňom píše Pla- 1995: nie celkom po zmene, ktorú Pulp Fiction inicioval, żewski. Oscar za najlepší pôvodný scenár uviedla ten film Česká televízia, asi dvojka, a uvá- Čisté peklo, v diskusii s takýmito ľuďmi sa video- a nominácie v kategóriách najlepší film, dzala ho s tým, že ide o kontroverznú snímku, aj maniak obhajujúci kvality Pravdivej romance mo- réžia, herec v hlavnej úlohe (J. Travolta), herec vo vedľajšej úlohe (S. L. Jackson), čosi o bezuzdnom násilí sa rozprávalo a tak, no hol iba znemožniť. herečka vo vedľajšej úlohe (U. Thurman), strih; a po filme šiel dokument o ňom alebo diskusia, také V roku 1994, keď Pulp Fiction získal Zlatú palmu Zlatý glóbus – najlepší scenár – hraný film; čosi krátke, publicistické, čo malo Pulp Fiction ako- a tarantinovský ošiaľ vypukol naplno, bol predse- Ceny BAFTA – najlepší pôvodný scenár si reflektovať, pomôcť divákovi vyrovnať sa s tým, dom poroty v Cannes Clint Eastwood, vďaka Ne- a herec vo vedľajšej úlohe (S. L. Jackson) či čo. No a v tomto dokumente/diskusii niektorý zmieriteľným čerstvo rehabilitovaný režisér a he- z velikánov a klasikov českej kinematografie cel- rec, už vtedy klasik, nie pre spaghetti westerny, ale kom vážne, až v extatickom rozčúlení prial Quen- pre Drsného Harryho a vôbec, celú tú sériu pria- tinovi Tarantinovi, režisérovi, spoluscenáristovi močiarych diváckych filmov plných drsných gest a tvári Pulp Fiction, aby ho mučila ŠtB. a suchých hlášok, ktoré jeho tvorbe dominovali Absurdné? Samozrejme, a zároveň nádherná v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. A mi- ilustrácia toho, ako Pulp Fiction zarezonoval. lovník jazzu, režisér filmuBird o Charliem Parkero- Quentin Tarantino Pulp Fiction je totiž, a platí to o ňom dosiaľ, prvý vi s Forestom Whitakerom v hlavnej úlohe, filmu, bilančný film celkom novej a podstatne inej generá- s ktorým v roku 1988 sám Eastwood v Cannes sú- * 26. 3. 1963 Knoxville, Tennessee, USA cie filmových divákov. Film, ktorý až ideologicky ťažil. Je asi najznámejším bývalým zamestnancom videopožičovne na svete. Konkrétne to bol Video Archives na losangeleskom završuje a pointuje éru videa. VHS, Beta, Video 2000, Rehabilitovalo ho to v očiach domáceho filmo- predmestí Manhattan Beach, kde od 15 rokov pracoval, pozeral filmy a diskutoval so cinefilmi. Jeho dlhometrážny debut systémov bolo viac, princíp rovnaký. Za filmom už vého establishmentu? Sotva, ani o tom nevedeli. Gauneri (Reservoir Dogs, 1992) mal premiéru v Sundance a stal sa hitom. Následne sa uplatnil v Hollywoode i ako scená- nebolo treba chodiť do kina ani sa riadiť ponukou A vôbec, kto boli tí ľudia? Ten establishment ako- rista filmovPravdivá romanca (1993) Tonyho Scotta a Takí normálni zabijaci (1994) Olivera Stona. Za svoj druhý filmPulp televízneho vysielania, filmy sa dali požičať na vi- že? Nevedno, dnes už sa na to nepamätajú ani oni Fiction (1994) získal Zlatú palmu v Cannes a celý rad ďalších ocenení. Po poviedke z filmuŠtyri izby (1995) nasledovala deokazetách, každý sa mohol dívať do sýtosti, koľko sami. adaptácia románu Rum Punch Elmora Leonarda, nazvaná Jackie Brownová. Po filmochKill Bill (2003) a Kill Bill 2 (2004) na- sledovala spolupráca na filmeSin City: Mesto hriechu (Sin City, 2005), nedocenený brakový experiment Grindhouse: Auto len chcel, na čokoľvek. Preto bol pri Tarantinovom Vráťme sa však do roku 1994. Je február, v nor- zabijak (Grindhouse: Death Proof, 2007), úspešný vojnový epos Nehanební bastardi (Inglorious Basterds, 2009) a pocta nástupe taký dôležitý mýtus onoho šialenca z video- málnych, komerčných kinách, ktoré programový westernu Nespútaný Django (Django Unchained, 2012). Jeho obľúbenými tvorcami sú Sergio Leone, Martin Scorsese, požičovne, človeka, ktorý toho neskutočne veľa na- milovník filmovej kvality obchádza, lebo ich po

36 — 37 36 Brian De Palma či Dario Argento. pozeral, až sa rozhodol sám robiť filmy. osemdesiatom deviatom zaplavili americké braky, a tak chodí len a výhradne do filmového klubu, absolútne márny kus, ak nepovieme rovno, že pre- teda v normálnych komerčných kinách mal v tom cenená blbosť. februári premiéru filmPravdivá romanca. Režíro- Dvadsať rokov, neuveriteľné, Pulp Fiction sa vra- val ho komerčák Tony Scott, režisér Top Gun, Poli- cia do kín. Výborne, predovšetkým pre generáciu, cajta v Beverly Hills 2 či Posledného skauta. Dob- ktorá ho v kine nemala šancu vidieť. Niežeby bol rý film, výborný, zlý film, brak, sporili sa o ňom ten film zásadne iný ako z blu-raya či DVD, ale pre videomaniak s dramaturgom filmového klubu, ten to snobské estetické gesto, ktoré je signálom, že sku- videomaniak ho chválil, ten dramaturg naň brýz- točne veľké, dôležité, zásadné filmy nijako nesúvi- gal, ku cti nech mu slúži, že ho skutočne videl. sia s jednoduchým vkusovým súdom. Preto ľudia

Projekt 100 – 2014 Vedno šli v tom roku na Letnú filmovú školu do chodia vždy zas a znova do kina aj na toho Občana Uherského Hradišťa. Tam premietali Gaunerov, Kana, hoci ho majú doma a púšťajú si ho, kedykoľ- kontroverzný film od režiséra, ako sa to len volal, od vek majú chuť. Pulp Fiction je už rovnaká liga. režiséra, čo aktuálne vyhral Zlatú palmu v Cannes Pre rozbitie jednoty sujetu a fabuly, ktoré Taran- s filmomPulp Fiction, vo Varoch ho tuším hrali, tino síce nevymyslel, ale elegantne využil, aby ale na LFŠ nie, do kín pôjde na jeseň. znovu donútil zástupy divákov v kinách robiť to, A veru, Gauneri boli aj na videomaniaka dosť, od čoho si v osemdesiatych rokoch akosi odvykli akože vzal ich, celkom sranda, to s tým odrezaným – premýšľať už počas dívania, nie až po ňom. Pre uchom, aj ako tam ten chlapík prakticky celý film zmenu tempa a dynamiky v rámci sekvencie, kto- krváca, krvi ako z prasaťa a on nie a nie umrieť, rá diváka udržuje v napätí, aj keď sa nič nedeje. ale že by to bolo super, to zas nie. Čo na to drama- Pre dialógy, ktoré dokážu až literárne nadchnúť aj turg? Nič, bolo to na LFŠ, takže okej. diváka, ktorý si nikdy poriadne neprečítal ani len Na jeseň v roku 1994 sa filmPulp Fiction skutoč- ten lístok v kine, a tak sedí na zlom mieste, a moh- ne dostal aj do slovenských kín. A bola to udalosť. li by sme pokračovať relatívne dlho. Veľa ľudí chodilo, dlho sa po filme rozprávali, skla- Lebo Pulp Fiction ukazuje, aký dôležitý je autor- dali si dohromady, ako to vlastne bolo a tak. Páčil ský princíp v tvorbe na strane autora i na diváckej sa? Aha, tak to už také jasné nie je, ale ani to neva- strane, bez ohľadu na to, či nakrúcame umenie, či dilo, lebo výborne sa o tom dalo rozprávať. Tak in- brak, aj bez ohľadu na to, na čo sa dívame, na ume- špirujúco, človek sa zdráhal celkom to odmietnuť, nie či na brak. Lebo nič ako umenie a brak nejest- lebo bavil sa, aj popremýšľať sa dalo, aj vtipné to vuje, sú len recipienti a diela, z ich interakcie sa bolo, ale chlap bez hlavy na zadnom sedadle, to rodí všetko dôležité. zas mohlo byť priveľa. Ale v zásade dobre, akože nie nevyhnutne film samotný, ale to po ňom, tie Juraj Malíček rozhovory, premýšľanie. Čosi sa udialo, čosi zásadné, čosi, pre čo sa v ro- ku 1995 konala vo filmovom klube prvá retrospek- tívna prehliadka filmov režiséra a scenáristu Quen- tina Tarantina. Premietali sa: Pravdivá romanca, Gauneri, Pulp Fiction a Takí normálni zabijaci. Čo sa to vlastne celkom polopatisticky stalo? Pulp Fiction zbúral bariéru medzi akože vyso- kým a akože nízkym, medzi akože komerčným fil- mom a akože umeleckým, medzi videomaniakom a dramaturgom filmového klubu. Dobré je, že odvtedy vlastne permanentne prehod- nocujeme filmové dejiny. Zlé je, že poPulp Fiction akoby sa vrece roztrhlo s filmami, ktoré celkom okázalo parazitovali na jeho nejednoznačnej po- Mgr. Juraj Malíček, PhD. (1974), vedecko-výskumný pracovník Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre, etike. A toto takisto trvá dodnes, taký Drive Nico- v rámci aprobačného predmetu estetika prednáša teóriu populárnej kultúry, interpretáciu filmu a skepsu. Príležitostne publikuje.

38 — 39 lasa Windinga Refna je toho najlepším príkladom, Ťažký deň

A Hard Day’s Night, Revolúcia yeah! yeah! yeah! Veľká Británia, 1964, DCP 2D + blu-ray, 87 min., MP 12, české titulky, hudobný dokument Dlhé vlasy, krátke vlasy, zelené vlasy, vyholené globálnejšia a jediná v histórii, ktorá svoje ideály premiéra: 2. 10. 2014 vlasy. Dnes je už jedno, čo vám trčí na hlave. Je to neutopila v násilí. Jej cieľom nebola moc, ale réžia: Richard Lester práve päťdesiat rokov, odkedy mládež odmietla právo na súkromné šťastie. Určila normy výzoru scenár: Alun Owen holičstvá svojich rodičov. Mladí sa prestali chcieť a obliekania sa, ktoré však menila takou rýchlosťou, kamera: Gilbert Taylor na nich podobať. Najprv sa zdalo, že ide len o vlasy, až každý pochopil, že nezáleží na tom, ako kto vy-

Projekt 100 – 2014 piesne: John Lennon a Paul McCartney o oblečenie a o hudbu. Boli to hlučné časy: veselé zerá. Ak mu to vyhovuje, je to vždy okej. Dôležitej- hudobná réžia: George Martin a pramálo filozofické. Kto mohol tušiť, čo všetko šia ako výzor bola zmena vzťahov. Stali sme sa strih: John Jympson to bude znamenať? kamarátmi svojich detí, prestali im hovoriť neod- hrajú: John Lennon (John) Dvadsiate storočie rozvrátilo svet včerajška na- vrávaj a začali chodiť na tie isté koncerty. Začali Paul McCartney (Paul) šich dedov a demaskovalo sociálne utópie ich synov. sme si vážiť toleranciu a upratali si v hodnotách. George Harrison (George) Oboje utopilo v dvoch strašných vojnách a dlhom Túto hlučnú, ale nenásilnú revolúciu začala pred Ringo Starr (Ringo) studenom mieri. Keď Andrzej Wajda v roku 1958 päťdesiatimi rokmi skupina The Beatles. Wifrid Brambell (starý otec) Norman Rossington (Norm) nakrútil film Popol a diamant, navonok to vyzera- Hudobný film bol v šesťdesiatych rokoch náhra- a ďalší lo ako konflikt medzinárodného komunizmu a ná- dou za neexistujúcu MTV. Bol to spôsob, ako sprí- rodnej slobody. Lenže hlavný hrdina Maciek mal stupniť spevákov ako Elvis Presley či Cliff Richard ocenenia – 1965: už veľkej histórie plné zuby. Už sa mu nechcelo ich fanúšikom. Na rozdiel od muzikálov, v ktorých Oscar – nominácia za pôvodný scenár dať sa vliecť dejinami: zabíjať a byť zabitý za niečo, hrávali skvelí herci a tanečníci, ako Fred Astaire, a hudbu (George Martin); čoho sa aj tak nevie dotknúť natiahnutou rukou. Ginger Rogers či Gene Kelly, boli tieto filmy zvy- nominácia na cenu Grammy Zbigniew Cybulski túžil s neúprosným inštinktom čajne simplexné limonády, ktorých jediným zmys- za najlepšiu pôvodnú hudbu novej doby po rukolapnosti. Na prahu šesťdesiatych lom bolo poskytnúť publiku pohľad na ich idoly. k filmu alebo televíznej šou rokov sa životný program mladých začal radikálne Aj Beatles tlačili počas frenetickej beatlemánie (John Lennon a Paul McCartney) meniť: jeho obsahom sa stalo milovať, zabávať sa, do tejto formy prezentácie. Oni však dlho odmie- čítať si, ale najmä už nebojovať a nezomierať. tali robiť zo seba šašov na povel režiséra. Chceli poznámka: v Projekte 100 – 2014 bude uvedená reštaurovaná verzia filmu s rozlíšením 4K a so zvukom DD5.1, Na opačnej strane ostnatej opony spievali šty- byť samými sebou. Nakoniec súhlasili s filmom odsúhlasená režisérom Richardom Lesterom ria mladíci She loves you, potriasali čerstvo stra- Ťažký deň, ktorý mal zachytiť kúsok z ich bláznivé- patými, neostrihanými hlavami a dav mládeže im ho koncertného života, naplneného cestovaním, kričal naspäť: yeah, yeah, yeah! Zrodila sa univer- vysedávaním v hoteloch, tlačovkami a koncertmi, zálna odpoveď doby. Čo chceme dosiahnuť? Love, po ktorých nasledoval útek do helikoptéry v ústre- love me, do! Ako chceme žiť? We can work it out! ty ďalšiemu ťažkému dňu. Čím chceme byť? Fool on the hill. Kde nás treba Skúsený komediálny režisér Richard Lester hľadať? Strawberry fields forever!A s kým alebo a scenárista Alun Owen splnili zadanie najlepšie, s čím? Lucy in the Sky with Diamonds/LSD. Všet- ako vedeli. Vo filme naozaj hrá Johna John Lennon, ky tieto odpovede sprevádzal refrén: yeah, yeah, Paula Paul McCartney, Georgea George Harrison Richard Lester yeah! a Ringa Richard Starkey. Všetci štyria sú veselí, * 19. 1. 1932 Filadelfia, Pensylvánia, USA Tí štyria mládenci sa volali John, Paul, George vtipní, hraví, uštipační a do miery svojho rôzneho Ako mimoriadne nadané dieťa začal študovať už ako pätnásťročný na univerzite a v devätnástich absolvoval klinickú psycho- a Ringo. Boli drzí, neštudovaní, blázniví a za pár hereckého talentu takmer prirodzení. Novinári lógiu. Začínal v televízii ako asistent, neskôr pracoval ako režisér a v roku 1953 sa presťahoval do Londýna. V roku 1960 rokov spoznal ich mená celý mladý svet. Hlasná, kladú hlúpe otázky. Hudobný režisér si z nich úprim- spolurežíroval s komikom Petrom Sellersom krátky filmThe Running Jumping & Standing Still Film, v ktorom si aj zahrali a zís- elektrická gitarová hudba, ktorú hučali do jačia- ne zúfa. Dievčatá hystericky kričia. Ak chceme kali zaň nomináciu na Oscara. Jeho dlhometrážnym debutom bola muzikálová komédia Džezová revue (It’s Trad, Dad!, 1962). cich sál, sa volala bigbít. Kapely, ktoré ju hrali, sa pochopiť tú dobu, musíme im ju odčítať z pier. Aj Po komédii Myš na Mesiaci (The Mouse on the Moon, 1963) s Petrom Sellersom v trojúlohe režíroval dva filmy s kapelou rodili ako huby po daždi a v Británii vtedy pršalo policajti boli tolerantní k infantilnému blázneniu The Beatles – Ťažký deň (A Hard Day’s Night, 1964) a Pomoc! (Help!, 1965). Komédia Fortieľ a ako ho získať (The Knack... stále. Kings, Hollies, Small Faces, Manfred Mann, sa ešte skoro detí. and How to Get It, 1965) mu priniesla Zlatú palmu z Cannes. Nasledoval celý rad viac či menej vydarených filmov, z kto- rých k najznámejším patria Ohrozenie Britannicu (Juggernaut, 1974), Traja mušketieri (The Three Musketeers; The Queen’s Who, Animals, Rolling Stones, Yardbirds, ale aj Film pôsobí autenticky, avšak nie je to dokument. Diamonds, 1973), Traja mušketieri II (The Four Musketeers, 1974) či Superman II (1980), pri ktorého nakrúcaní nahradil napr. Dave Dee, Dozy, Beaky, Mick and Tich. Bolo by ilúziou myslieť si, že sa to takto odohráva- pôvodného režiséra Richarda Donnera. V roku 1999 vydal jeho dlhoročný obdivovateľ Steven Soderbergh knihu Getting Away To, čo sa dialo za zvukov „vypeckovaných“ gitár, lo. Že beatlesáci si len tak pobehovali, žartovali

40 — 41 With It Or: The Further Adventures of the Luckiest Bastard You Ever Saw, ktorá pozostáva z rozhovorov s Lesterom. nebola len móda, ale aj revolúcia. Najväčšia, naj- a provokovali, ale necvičili, netrápili sa nad skla- daním, neposlúchali tisíce pokynov režisérov, mas- herectvo a užívať si nádhernú muziku. Druhej kérov a producentov. Tušíme, dnes už poučení aj takej niet. zo Superstar, že to muselo byť inak. Ťažký deň nie je svedectvom. Je návodom: ak takto vybabrali František Gyárfáš s dospelými oni, môžeme aj my. Ťažký deň je celý vyplnený programom. Tak ne- jako si predstavujem mladosť Mozarta. Beatlesáci využívajú každú možnosť, aby unikli z nekonečné- ho kolotoča povinností. Keď sa im to na chvíľu po-

Projekt 100 – 2014 darí, infantilne blbnú, tancujú, uťahujú si z Ringa. Sú dada. Najkrajšia scéna filmu je, keď uniknú z divadla na ihrisko. Hrá Canʼt Buy Me Love a oni bláznivo šantia. Detinsky, ale zároveň vtipne, ve- selo a bezstarostne. Skutočnými autormi filmuŤažký deň neboli beatlesáci, ale tridsiatnici Lester a Owen. Heslom vtedajšej doby však bolo: Neverte nikomu nad tridsať. Aj keď z dnešného pohľadu sa zdá, že tam nemohla byť neprekonateľná priepasť, tých dvoch nič nenutkalo jačať pri pohľade na strapaté hlavy. Necítili hĺbku zmeny, ktorú Beatles prinášajú. Ne- bola to ich revolúcia. Aj keď sú hrdinami filmu beatlesáci, film je snímaný z pohľadu dospelých. Na nich sa obracajú, s nimi sú v permanentnej opozícii, uťahujú si z nich, sú drzí a odmietajú spolupracovať. Nevidíme mládež medzi sebou, nevieme, o čom sa mladí rozprávajú, keď nejačia. Vo filme chýbajú vážnejšie slová. Akoby ich beatle- mánia ani nemala. Beatles natočili počas svojej krátkej existencie štyri filmy.Ťažký deň bol z nich prvý a najradost- nejší. Film Help bol pokusom o podobnú bezsta- rostnosť, prepadol sa však do infantilnej komédie, ktorú zachraňujú len nádherné pesničky. Magical Mystery Tour je praktickou ukážkou toho, že zába- va na filmovačke sa neprenáša do kinosál. A pri- náša aj smutné poznanie, že drogami sa nenavo- dzuje skutočná tvorivosť. Film Let It Be je už do- kumentom rozchodu. Nie je to také beznádejné, ako sa im vtedy zdalo. To iba dospelosť ponúkla každému inú cestu. A navyše ich štyroch ešte čakala nádherná platňa Abbey Road. Ak raz dostanem návštevu z Marsu či aspoň z 21. storočia a budem jej chcieť vysvetliť, čo sa vlastne v tých šesťdesiatych rokoch stalo, vez- Ing. František Gyárfáš, PhD. (1954), je informatik, učí na FMFI UK a BISLA. Filmy miluje, odkedy prvý raz vstúpil do fil- mem ju na filmŤažký deň. Kto neuvidí tie jačiace mového klubu. Domnieval sa, že v nich nájde odpovede, ale zatiaľ objavil iba otázky. Pre filmové kluby písal úvody k filmom dievčatá, neporozumie, ako mohlo yeah, yeah, a profily režisérov. Od roku 1990 prispieva do časopisov Kultúrny( život, Domino Fórum, RAK, Romboid, Film.sk, Knihy a spo- yeah! spôsobiť revolúciu. Ten film však treba po- ločnosť) a internetových médií (inzine, station, inland). Píše najmä filmové recenzie, ale aj fejtóny a mystifikácie. Jeho láska k filmom pretrváva. 42 — 43 42 zerať zhovievavo, odpustiť beatlesákom naivné SLNKO V SIETI Fongopolis NÁRODNÚ FILMOVÚ CENU BIENÁLNE UDEĽUJE SLOVENSKÁ Fongopolis, FILMOVÁ A TELEVÍZNA AKADÉMIA. DISTRIBÚTOROM VŠETKÝCH Slovensko, 2014, DCP 2D + blu-ray, 13 min., DOTERAZ OCENENÝCH DIEL V KATEGÓRII NAJLEPŠÍ ZAHRANIČNÝ FILM MP 12, bez slov, krátkometrážna animovaná dráma V SLOVENSKEJ DISTRIBÚCII JE ASFK.

réžia: Joanna Kożuch KRÁTKE FILMY: KRÁTKE FILMY: scenár: Máša Orogváni, Joanna Kożuch 2006 Kukuška, r. Alexander Rogožkin výtvarné návrhy a animácia: Joanna Kożuch 2008 Grbavica, r. Jasmila Žbanič fotografie a kamera: Peter Kelíšek, Peter Balcar hudba: Martin Hasák, Stanislav Palúch 2010 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, r. Cristian Mungiu strih: Ondrej Azor účinkuje: Martin Snopek (huslista) 2012 Melancholia, r. Lars von Trier Láska, r. Michael Haneke ocenenia – 2014: 2014 Medzinárodný festival animovaného filmu Fest Anča Žilina – Anča Slovak Award

predfilm k filmu Nick Cave: 20 000 dní na Zemi VÝROČNÉ CENY ASFK CENY SA UDEĽUJÚ POČAS MFF FEBIOFEST V KATEGÓRIÁCH: PRÍNOS SVETOVEJ KINEMATOGRAFII • PRÍNOS SLOVENSKEJ KINEMATOGRAFII A KLUBOVÉMU HNUTIU • NAJLEPŠÍ KLUBOVÝ FILM • NAJLEPŠÍ FILMOVÝ KLUB

2014 2011 • Andrzej Wajda • Marcel Łoziński Nina • Dušan Hanák • Fero Fenič Nina, • Hon, r. T. Vinterberg • Biela stuha, r. Michael Haneke Slovensko, 2014, DCP 2D, 17 min., • FK v Múzeu SNP Banská Bystrica • FK ’93 Prievidza MP 12, krátkometrážna animovaná dráma • Skokan roku FK Scala Prešov 2013 réžia: Veronika Obertová, Michaela Čopíková • Lech Majewski námet a scenár: Peter Minár 2010 výtvarné návrhy, animácia, výroba modelov, dizajn: • Jan Jíra • Miklós Jancsó Veronika Obertová, Michaela Čopíková • Rozchod Nadera a Simin, r. Asghar • Stanislav Szomolányi kamera: Juraj Chlpík Farhádí • Osadné, r. M. Škop hudba: Ink Midget x Pjoni strih: Viera Čákanyová • FK Alternatíva Martin • FK Europa Banská Bystrica hlasy postáv: Adam Šicko, Alica Šicková, Adam Matej 2012 2009 predfilm k filmu • Agnieszka Holland • Jerzy Skolimowski Biely boh • Martin Šulík • Peter Solan • Melancholia, r. Lars von Trier • 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, • FK Naoko Trnava r. C. Mungiu • FK Nostalgia Bratislava

44 — 45 • Zvláštna cena ASFK: Slepé lásky, r. J. Lehotský a Štyri, r. I. Šebestová 46 — 47 Projekt 100 – 2014 – PROGRAM g Artkino zazrkadlomBRATISLAVA g FK OkoBANSKÁŠTIAVNICA g FK vMúzeuSNPBANSKÁBYSTRICA e PROJEKT 100–2014PROGRAM g Kino LumièreBRATISLAVA g Kino InakBRATISLAVA 18.–19.11. 11.9.–31.12.2014 20.9.–10.2014 14.9.–15.10.2014 23.9.–2.12.2014 18.9.–1.12.2014

FILMOVÉ KLUBY 26.–28.9. 11.–17.9. 21.–22.9. 7.–8.12. 2.–3.12. 5.–6.11. 18.11. 21.10. 10.11. 13.10. 30.12. 27.12. 16.11. 21.10. 19.10. 10.10. 15.10. 13.10. 12.10. 14.9. 2.12. 4.11. 7.10. 23.9. 1.12. 6.11. 3.11. 9.10. 6.10. 29.9. 25.9. 18.9. 1.11. 5.10. 28.9. 20.9. 6.10. 5.10. 28.9. Ida Ida Ida Ida Ida Ida Biely boh+Nina Jimmy P. Deti Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Deti 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Koyaanisqatsi Pulp Fiction Biely boh+Nina 8½ Ťažký deň Koyaanisqatsi Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Koyaanisqatsi 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida Ťažký deň Pulp Fiction 2001: Vesmírna odysea Deti Ida Ida Ida Ida Ida Ida Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis

12.–13.12. 29.–30.11. 18.–19.12. 13.–14.12. 29.–30.11. 17.–18.11. 28.–30.10. 28.–29.10. 20.–22.10. 11.–12.10. 15.–16.12. 28.–29.11. 28.–29.11 9.–14.10. 8.–11.12. 25.–30.9. 25.–30.9. 18.–24.9. 26.–30.9. 18.–24.9. 19.–21.9. 11.–17.9. 2.–8.10. 2.–4.11. 2.–8.10. 3.–4.11. 3.–5.10. 4.–6.12. 5.–6.12. 3.–5.10. 30.11. 17.11. 19.10. 16.11. 21.12. 12.12. 16.11. 31.10. 27.10. 22.10. 27.12. 29.12. 22.12. 31.10. 11.10. 31.12. 20.12. 28.12. 6.11. 1.10. 1.10. 9.12. 1.12. 2.11. 1.10. 1.11. Biely boh+ Nina Biely boh+Nina Biely boh+Nina Jimmy P. Jimmy P. Ťažký deň Ťažký deň Deti Deti Deti Deti Deti Koyaanisqatsi Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea 2001: Vesmírna odysea 2001: Vesmírna odysea 2001: Vesmírna odysea 2001: Vesmírna odysea 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Pulp Fiction Biely boh+Nina Jimmy P. Jimmy P. Ťažký deň Ťažký deň Ťažký deň Deti Deti Deti Deti Deti Deti Deti Koyaanisqatsi Koyaanisqatsi Koyaanisqatsi Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Pulp Fiction Pulp Fiction Pulp Fiction Pulp Fiction g Kino MladosťBRATISLAVA g FK Uránia HLOHOVEC g FK Rebel HANDLOVÁ g FK BYTČA g FK Obývačka BREZNO 19.–20.12. 26.–27.11. 17.–18.11. 19.–20.10. 17.–19.12. 14.–15.10. 12.–14.10. 10.–11.10. 23.–24.10. 11.9.–15.10.2014 25.9.–4.12.2014 2.10.–30.2014 3.10.–19.12.2014 23.9.–21.10.2014 9.–15.10. 25.–28.9. 29.–30.9. 23.–24.9. 28.–30.9. 18.–22.9. 15.–17.9. 11.–14.9. 2.–6.12. 7.–9.10. 30.10. 16.10. 30.10. 23.10. 16.10. 19.12. 27.11. 13.11. 17.10. 21.10. 14.10. 21.10. 22.10. 22.10. 20.10. 27.10. 25.9. 9.10. 2.10. 3.10. 7.10. 30.9. 23.9. 1.10. 8½ 8½ 8½ 8½ 8½ 8½ Biely boh+Nina Pulp Fiction Biely boh+Nina Jimmy P. Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Biely boh+Nina 8½ Biely boh+Nina Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida 8½ Biely boh+Nina Ťažký deň Deti Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Ida 8½ Nick Cave:20000dní naZemi+Fongopolis Ťažký deň Pulp Fiction Pulp Fiction Jimmy P. Deti Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Deti Koyaanisqatsi Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Ida

g FK OtáznikLEVICE g FK 1115,kinoAkropolaKREMNICA g FK CinefilKOŠICEuvádzavKasárňachKulturpark g FK Vasmacska KOMÁRNO g FK Iskra KEŽMAROK g Kinoklub Fajn HUMENNÉ 17.9.–19.11.2014 16.9.–25.11.2014 21.9.–14.12.2014 21.9.–17.11.2014 11.9.–17.12.2014 Program nájdetenastránke 23.–24.9. 25.11. 18.11. 11.11. 28.10. 21.10. 14.10. 14.12. 30.10. 12.10. 17.11. 10.11. 27.10. 20.10. 13.10. 17.12. 26.11. 19.11. 29.10. 27.11. 13.11. 8½ 24.9. 17.9. 4.11. 7.10. 16.9. 7.12. 9.11. 28.9. 21.9. 3.11. 6.10. 29.9. 22.9. 21.9. 3.12. 5.11. 8.10. 24.9. 11.9. 4.12. Ida Pulp Fiction Ťažký deň 8 ½ Biely boh+Nina Koyaanisqatsi Jimmy P. Ida Deti 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Deti Jimmy P. Ťažký deň Biely boh+Nina 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida 2001: Vesmírna odysea 8½ Biely boh+Nina Koyaanisqatsi Ťažký deň Jimmy P. Pulp Fiction Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida Deti 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Ida 2001: Vesmírna odysea Jimmy P. www.asfk.sk g

48 — 49 Projekt 100 – 2014 – PROGRAM g FK MCKMALACKY g FK EurópaLUČENEC g FK kinoÚsmevLEVOČA g FK „K4“MODRA g FK AlternatívaMARTIN 14.–15.10. 11.9.–17.12.2014 16.9.–19.11.2014 17.9.–26.11.2014 22.9.–1.12.2014 17.9.–15.10.2014 29.–30.9. 23.–24.9. 16.–17.9. 19. 11. 17.11. 20.10. 15.10. 12.11. 29.10. 22.10. 15.10. 19.11. 12.11. 29.10. 22.10. 26.11. 19.11. 12.11. 29.10. 22.10. 15.10. 1.10. 17.9. 1.12. 3.11. 6.10. 4.10. 22.9. 8.10. 24.9. 17.9. 5.11. 8.10. 1.10. 8.10. 24.9. 11.9. 5.11. 8.10. 1.10. 5.11. 8.10. 8½ Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Pulp Fiction 8½ Pulp Fiction Jimmy P. Ťažký deň Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Deti Ťažký deň 2001: Vesmírna odysea Koyaanisqatsi Pulp Fiction 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Deti Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida 2001: Vesmírna odysea Ida Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Biely boh+Nina Ťažký deň Koyaanisqatsi Pulp Fiction 8½ Ťažký deň Ida Pulp Fiction Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Biely boh+Nina Deti Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida

g FK Fontána PIEŠŤANY g FK Kultúrne centrumPEZINOK g FK kinoMierNOVÉZÁMKY g FK kinoPovažan NOVÉMESTO NADVÁHOM g Kinoklub Tatra NITRA g FK DomkultúryNÁMESTOVO 29.9.–15.12.2014 16.9.–12.2014 17.9.–19.11.2014 22.9.–11.2014 17.9.–5.11.2014 Program nájdetenastránke 23.–24.9. 16.12. 25.11. 18.11. 11.11. 28.10. 21.10. 19.11. 22.10. 15.10. 11.11. 28.10. 21.10. 14.10. 29.10. 22.10. 15.10. 17.12. 10.12. 19.11. 22.10. 29.9. 9.12. 30.9. 16.9. 8.10. 1.10. 24.9. 20.9. 17.9. 4.11. 7.10. 6.10. 22.9. 5.11. 8.10. 1.10. 24.9. 17.9. 3.12. 5.11. Ida 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Pulp Fiction Ida Deti Ťažký deň Biely boh+Nina Koyaanisqatsi Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis 2001: Vesmírna odysea Pulp Fiction Ida 8½ Biely boh+Nina Ida Ťažký deň Koyaanisqatsi Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Deti Pulp Fiction Jimmy P. Deti Biely boh+Nina Ťažký deň 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida Pulp Fiction Ťažký deň Jimmy P. Deti Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida 8½ Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis www.asfk.sk

g FK kinoOrbisRIMAVSKÁ SOBOTA g FK priDKPÚCHOV g FK ’93PRIEVIDZA FK Pocity PREŠOV g FK prikineScalaPREŠOV g 15.9.–8.12.2014 17.9.–26.11.2014 16.10.–12.2014 4.11.–20.2014 18.9.–28.10.2014 10.11. 27.10. 13.10. 26.11. 19.11. 12.11. 29.10. 22.10. 15.10. 16.12. 25.11. 20.11. 13.11. 30.10. 16.10. 20.11. 28.10. 21.10. 12.10. 11.10. 10.10. 15.12. 24.11. 17.11. 10.11. 27.10. 29.9. 15.9. 5.11. 8.10. 24.9. 17.9. 9.12. 6.11. 4.11. 8.12. 1.12. 3.11. 6.10. 30.9. 23.9. 19.9. 18.9. Jimmy P. Deti Koyaanisqatsi 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Deti Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Ťažký deň Deti Jimmy P. 8½ Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis 2001: Vesmírna odysea 8½ 2001: Vesmírna odysea Pulp Fiction Ťažký deň Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Ida Koyaanisqatsi Biely boh+Nina Biely boh+Nina Ťažký deň Jimmy P. 8½ Ida Biely boh+Nina 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Koyaanisqatsi Pulp Fiction Deti Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis

g FK ŠAĽA g FK kinoMierSPIŠSKÁNOVÁ VES g FK kinoNovaSEREĎ g FK kinoMladosťSENICA g FK Torysa SABINOV 24.–25.10. 25.–26.10. 11.–12.10. 17.9.–19.11.2014 17.9.–11.11.2014 16.9.–18.11.2014 16.9.–12.2014 20.9.–26.10.2014 27.–28.9. 4.–5.10. 15.10. 11.11. 28.10. 14.10. 18.11. 11.11. 28.10. 21.10. 14.10. 25.11. 11.11. 28.10. 14.10. 18.10. 24.11. 17.11. 8.10. 1.10. 24.9. 17.9. 4.11. 7.10. 30.9. 23.9. 17.9. 4.11. 7.10. 30.9. 23.9. 16.9. 9.12. 4.11. 7.10. 30.9. 23.9. 16.9. 20.9. 8.12. Koyaanisqatsi Nick Cave:20000dní naZemi+Fongopolis 2001: Vesmírna odysea Ida Pulp Fiction 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Ida 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Ťažký deň Deti Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Ida 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Ida 8½ Biely boh+Nina Ťažký deň Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Deti Ida Biely boh+Nina 8½ Ťažký deň g

50 — 51 Projekt 100 – 2014 – PROGRAM g FK NaokoTRNAVA g Artkino MetroTRENČÍN g FK KCStanicaŽILINA-ZÁRIEČIE g FK Ypsilon TURZOVKA g FK CinemaTRSTENÁ 16.–18.10. 16.9.–18.11.2014 19.9.–24.10.2014 15.9.–27.10.2014 7.10.–9.12.2014 11.9.–18.10.2014 9.–11.10. 18.–20.9. 11.11. 28.10. 21.10. 14.10. 15.10. 19.11. 12.11. 29.10. 22.10. 28.10. 14.10. 24.10. 27.10. 20.10. 13.10. 25.11. 18.11. 4.11. 7.10. 7.10. 2.10. 30.9. 28.9. 25.9. 16.9. 13.9. 11.9. 5.11. 30.9. 16.9. 4.10. 3.10. 26.9. 19.9. 6.10. 29.9. 22.9. 15.9. 9.12. 2.12. Ida Ťažký deň Nick Cave:20000dní naZemi+Fongopolis Deti Deti Ťažký deň 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň 2001: Vesmírna odysea Pulp Fiction Ida Biely boh+Nina Jimmy P. Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis 8½ 2001: Vesmírna odysea Ťažký deň Koyaanisqatsi Pulp Fiction Deti Ida Biely boh+Nina 8½ Ťažký deň Jimmy P. Koyaanisqatsi Deti Deti 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida Pulp Fiction Pulp Fiction 8½ Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti

g Kino MestskáscénaMARTIN g Kino NicolausLIPTOVSKÝ MIKULÁŠ g CINEMAX KOŠICE g Kino DomkultúryGALANTA g CINEMAX DUNAJSKÁSTREDA g Kino MostárBREZNO g Kino NostalgiaBRATISLAVA g CINEMAX BANSKÁBYSTRICA e 22.9.–7.12.2014 11.9.–23.10.2014 30.9.–16.12.2014 26.10.–23.11.2014 18.9.–22.10.2014

Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke KINÁ 17.11. 27.10. 20.10. 13.10. 23.10. 16.10. 16.12. 25.11. 28.10. 23.11. 16.11. 26.10. 22.10. 18.11. 3.11. 29.9. 22.9. 9.10. 2.10. 25.9. 18.9. 11.9. 30.9. 9.11. 8.10. 3.10. 2.10. 1.10. 26.9. 19.9. 18.9. 4.11. Pulp Fiction Koyaanisqatsi Biely boh+Nina Deti 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ida Jimmy P. Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis 8½ Ťažký deň Koyaanisqatsi 2001: Vesmírna odysea Pulp Fiction Ťažký deň Biely boh+Nina Koyaanisqatsi Pulp Fiction Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti 8½ Ťažký deň Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Deti 2001: Vesmírna odysea Koyaanisqatsi Pulp Fiction Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Jimmy P. Biely boh+Nina www.asfk.sk www.asfk.sk www.asfk.sk

g CINEMAX TRNAVA g CINEMAX TRENĆÍN g Kino Pod Hradovou TISOVEC g Kino XSTUPAVA g Kino CentrumSNINA g CINEMAX SKALICA g CINEMAX PREŠOV g CINEMAX POPRAD g Panoramatické 3DKinoPARTIZÁNSKE g CINEMAX NITRA g Kino CentrumMICHALOVCE 30.9.–4.11.2014 13.9.–26.10.2014 16.9.–23.12.2014 17.9.–11.2014 Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke 26.10. 12.10. 23.12. 25.11. 21.10. 11.11. 28.10. 21.10. 14.10. 24.11. 7.10. 30.9. 23.9. 17.9. 4.11. 7.10. 30.9. 20.9. 13.9. 2.12. 4.11. 7.10. 23.9. 16.9. 4.11. 7.12. 1.12.

Deti Ťažký deň 8½ Deti Jimmy P. 8½ Jimmy P. Ťažký deň Deti 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Ida Ťažký deň Koyaanisqatsi Pulp Fiction Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Biely boh+Nina Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Ťažký deň 2001: Vesmírna odysea Pulp Fiction Biely boh+Nina 8½ Jimmy P. Ťažký deň

www.asfk.sk www.asfk.sk www.asfk.sk www.asfk.sk www.asfk.sk www.asfk.sk www.asfk.sk

g CINEMAX ŽILINA g Kino HronŽIARNADHRONOM g Kino Tekov ZLATÉ MORAVCE g Kino Tatra VRÁBLE 11.–12.10. 14.9.–2.11.2014 11.9.–12.10.2014 Program nájdetenastránke Program nájdetenastránke 9.–10.10. 18.–19.9. 13.–14.9. 11.–12.9. 4.–5.10. 26.10. 19.10. 12.10. 2.11. 28.9. 21.9. 14.9. Biely boh+Nina Jimmy P. Ťažký deň Deti 2001: Vesmírna odysea Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Biely boh+Nina 8½ Ťažký deň Nick Cave:20000dnínaZemi+Fongopolis Pulp Fiction Ida

www.asfk.sk www.asfk.sk

Prináša fi lmy zo zlatého fondu svetovej kinematografi e, víťazov z najprestížnejších fi lmových festivalov, oscarové tituly 1993 → 2014 a slovenské a české ASFK uvádza autorské fi lmy takmer 40 premiér ročne.Priniesla do kín už vyše 800 1993 → 2013 2014 → titulov. Medzinárodná Združuje 47 fi lmových prehliadka fi lmu, televízie a videa FEBIOFEST klubov po celom Slovensku 2009 → 2013 → Udeľuje Výročné ceny Medzinárodný fi lmový ASFK pre najlepší klubový festival FEBIOFEST fi lm, pre najlepší fi lmový klub, za prínos svetovej kinematografi i, za prínos slovenskej kinematografi i a klubovému hnutiu 1995 → Organizuje najväčšiu putovnú prehliadku fi lmov na Slovensku 2014 → PROJEKT 100 Organizuje vzdelávacie projekty NOVÉ KINO, FILMY PRE ŠKOLY, FILMOVÝ 1995 → KABINET DEŤOM Vydáva jediný časopis pre vedu o fi lme a pohyblivom obraze KINO-IKON 1997 → Organizuje česko-slovenské fi lmologické 1993 → konferencie Vydáva fi lmovú literatúru, fi lmologické www.asfk.sk publikácie, zborníky odborných textov a DVD

letak_146x208_uprava.indd 1 30/06/14 09:50 20. PROJEKT 100 – 2014 v slovenskej republike 11. 9. – 31. 12. 2014

program kín program filmových klubov FK OtáznikLEVICE FK 1115,kinoAkropolaKREMNICA FK CinefilKOŠICE FK VasmacskaKOMÁRNO FK IskraKEŽMAROK Kinoklub FajnHUMENNÉ FK UrániaHLOHOVEC FK RebelHANDLOVÁ FK BYTČA FK ObývačkaBREZNO Kino MladosťBRATISLAVA Kino LumièreBRATISLAVA Kino InakBRATISLAVA Artkino zazrkadlomBRATISLAVA FK OkoBANSKÁŠTIAVNICA FK vMúzeuSNPBANSKÁBYSTRICA FK AlternatívaMARTIN FK MCKMALACKY FK EurópaLUČENEC FK kinoÚsmevLEVOČA FK priDKPÚCHOV FK ’93PRIEVIDZA FK kinoScalaPREŠOV FK PocityPREŠOV FK FontánaPIEŠŤANY FK KultúrnecentrumPEZINOK FK kinoMierNOVÉZÁMKY FK kinoPovažanNOVÉMESTONADVÁHOM Kinoklub TatraNITRA FK DomkultúryNÁMESTOVO FK „K4“MODRA FK TorysaSABINOV FK kinoOrbisRIMAVSKÁSOBOTA FK kinoMierSPIŠSKÁNOVÁVES FK kinoNovaSEREĎ FK kinoMladosťSENICA FK ŠAĽA CINEMAX ŽILINAk Kino HronŽIARNAD HRONOMk Kino TekovZLATÉ MORAVCE Kino TatraVRÁBLE k CINEMAX TRNAVA CINEMAX TRENĆÍNk Kino PodHradovouTISOVECk Kino XSTUPAVAk Kino CentrumSNINAk CINEMAX KOŠICE Kino DomkultúryGALANTAk CINEMAX DUNAJSKÁSTREDAk Kino MostárBREZNO Kino NostalgiaBRATISLAVAk CINEMAX BANSKÁBYSTRICA FK KCStanicaŽILINA–ZÁRIEČIE FK YpsilonTURZOVKA FK CinemaTRSTENÁ FK NaokoTRNAVA Artkino MetroTRENČÍN CINEMAX SKALICAk CINEMAX PREŠOVk CINEMAX POPRADk Panoramatické 3DKinoPARTIZÁNSKE k CINEMAX NITRAk Kino CentrumMICHALOVCEk Kino MestskáscénaMARTIN Kino NicolausLIPTOVSKÝMIKULÁŠk k 17.9.–19.11.2014 k 3.10.–19.12.2014

k 11.9.–17.12.2014

13.9.–26.10.2014

k k www.asfk.sk k k

k k k k k www.asfk.sk 21.9.–14.12.2014 17.9.–26.11.2014 7.10.–9.12.2014 www.asfk.sk 18.9.–28.10.2014 16.10.–12.2014 17.9.–26.11.2014

www.asfk.sk

www.asfk.sk www.asfk.sk 17.9.–19.11.2014

k k 11.9.–12.10.2014 k k k k www.asfk.sk www.asfk.sk 20.9.–26.10.2014 k 22.9.–1.12.2014

k

21.9.–17.11.2014 16.9.–18.11.2014 15.9.–27.10.2014 2.10.–30.2014 k k k

k 26.10.–23.11.2014 25.9.–4.12.2014 www.asfk.sk k 23.9.–21.10.2014 19.9.–24.10.2014 22.9.–11.2014 k k 4.11.–20.2014 29.9.–15.12.2014 k k 17.9.–15.10.2014

20.9.–10.2014 k k 16.9.–19.11.2014 11.9.–18.10.2014 k 11.9.–17.12.2014 16.9.–12.2014 www.asfk.sk k k k www.asfk.sk 11.9.–31.12.2014 11.9.–15.10.2014 k k 30.9.–16.12.2014 k 17.9.–11.2014 k 23.9.–2.12.2014 www.asfk.sk 18.9.–22.10.2014 30.9.–4.11.2014 k 17.9.–5.11.2014 22.9.–7.12.2014 k www.asfk.sk www.asfk.sk 14.9.–2.11.2014 16.9.–12.2014

k k k

17.9.–11.2014 k k 14.9.–15.10.2014 15.9.–8.12.2014 16.9.–18.11.2014 16.9.–25.11.2014 k 11.9.–23.10.2014 18.9.–1.12.2014 16.9.–23.12.2014

k 17.9.–19.11.2014

ORGANIZÁTOR: SPOLUORGANIZÁTORI: PODUJATIE FINANČNE PODPORIL: PARTNER: MEDIÁLNI PARTNERI: RECENZIE

g

PROFILY

g

PROGRAM

g

Š TATISTIKA

ZVLÁŠTNE VYDANIE