Opus cyclopea HISTORIA NOVA 17
Editor Peter Podolan
STIMUL Bratislava 2020
Opus cyclopea HISTORIA NOVA 17 recenzenti prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. PhDr. Peter Zelenák, CSc. editor doc. PhDr. Peter Podolan, PhD. autori Eva Benková Adam Čuchor Blažena Križová Jana Magdaléna Májeková Jakub Palko Peter Podolan Juraj Roháč
úvodná fotografia Palisády 2, Peter Podolan
STIMUL, editori a autori textov. Dielo je vydané pod medzinárodnou licenciou Creative Commons CC BY-NC-ND 4.0 (vyžaduje sa: povinnosť uvádzať pôvodného autora diela; len nekomerčné použitie diela; nie je možné vytvárať odvodeniny diela bez predchádzajúceho súhlasu autora). Viac informácií o licencii a použití diela: https://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/4.0/ vydavateľstvo STIMUL, Poradenské a vydavateľské centrum FIF UK, Bratislava, 2020 http://fphil.uniba.sk/stimul
https://fphil.uniba.sk/historia_nova
ISBN 978-80-8127-301-8
zodpovedný redaktor doc. PhDr. Peter Podolan, PhD. redakčná rada prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. doc. PhDr. Peter Podolan, PhD. prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. prof. Martin Homza, Dr. PhDr. Eva Benková, PhD. prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. PhDr. Peter Zelenák, CSc. adresa redakcie Katedra slovenských dejín Filozofická fakulta Univerzity Komenského Gondova ul. 2 811 02 Bratislava 1 Slovenská republika [email protected] https://fphil.uniba.sk/historia_nova
FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Katedra slovenských dejín
HISTORIA NOVA 17
HISTORIA NOVA 17 obsah
Železo přichází z hvézd… (Ludvík SOUČEK) 6
štúdie
Jakub PALKO Benediktínsky kláštor sv. Blažeja v Admonte v rokoch 1246 – 1260 8
Eva BENKOVÁ Domino suo turcico, domino terrestri christiano – Gemer v čase existencie Fiľakovského sandžaku v 16. storočí 30
Peter PODOLAN Počiatky slovanského historizmu Jána Kollára 99
Peter PODOLAN – Juraj ROHÁČ Ján Kollár a Frédéric Soret 110 edície
Peter PODOLAN Zoznam vedeckých hodností v odbore história udelených v Československu v rokoch 1978 – 1988 126 recenzie
Adam ČUCHOR (rec.) PAPÁČ, Richard. Maleficz. Ako sa súdilo a trestalo v Košiciach v 16. storočí. Košice: Dana Kušnírová - HistoricKE, 2019, 159 s. 134
Blažena KRIŽOVÁ (rec.) BALÍK, Stanislav et al. Český antiklerikalismus. Zdroje, témata a podoba českého antiklerikalismu v letech 1848 – 1938. Praha: Argo, 2015, 490 s. 138
Jana Magdaléna MÁJEKOVÁ (rec.) LOVRA, Éva. Városok az Osztrák–Magyar Monarchiában. Városszövet- és várostipológia 1867 – 1918. Budapest: TERC, 2019, 240 s. 142 o autoroch 148 HISTORIA NOVA 17
Železo přichází z hvězd…
Železo je květem země. Rodí se ze skal, které barví dokrvava. Poprvé však přišlo z nebe. Takřka všechny staré jazyky označuji železo stejným slovem jako hvězdy. Sideros, baanepe. Železné valouny žhavě křísly o malou planetu, kroužící kolem docela všední, nudné a třicet tisíc světelných let od noblesnějších center Galaxie ležící hvězdy, zapomenuté v jednom z mnoha spirálních ramen. Byly občas nalezeny, očichány a statisíce let zahazovány. Pak z nich přikázali pošetilí etruští králové vykovat štíty, zajišťující vládu nad světem hrsti skal a hrsti políček, který bys i nejzastaralejší raketou přestřelil. Železo tedy přišlo z hvězd. Dostalo se v podobě několika dlátek mezi poklady Tutanchamónovy hrobky, skrývalo se pod zlatým plátováním v dýkách chetitských vyslanců, kteří nesměli prozradit jeho tajemství. Největší tajemství ovšem sami neznali: železo vzniklo obrovskými katastrofami hynoucích hvězd, propadajících se vlastní vahou a pýchou, drtících své svaly a kosti a stlačujících elektronové slupky atomů jako vaječné skořápky, aby pak výbuchem podělily okolní vesmír darem smrti. Neboť železo je právě tak jako oheň zasvěceno zlým bohům. […] Říkali jim živé kameny. Nebo ceraunia, hromové klíny. Jeden z nich chovali na ostrově posvátného jezera Titicaca a uctívali jej jako matku Orejonu. Hadžar-al-asvad, líbaný stamilióny věřících a zasazený do severozápadního kouta kaaby, je nejposvátnejší relikvií islámu. Svatým kamenem Řeků byl Apollónův kámen, nad pomyšlení těžký, který obdržel Helenos, Priamův syn. Byl-li zvednut silným mužem nad hlavu a patřičně zaklínán, pronášel temným hlasem věštby. V syrské emeské svatyni byl chován kuželovitý povětroň, vtělení boha Slunce Mithry. Jeho obětovník Bessianus se stal Heliogabalem a černý kámen nejvyšším bohem Římské říše. Byl ozdoben perlami a zlatem. Císař Heliogabal se pak záhy stal mrtvolou díky nespokojenosti starých bohů, bůžků a kněží. Meteorit, obraz bohyně Kybelé, zajišťující vlastníkovi úspěch, byl roku 204 př.n.l. slavnostně a okázale uloupen a převezen z Pergamonu do Říma, který právě se střídavými úspěchy válčil s Hannibalovým expedičním vojskem. A ceterum autem censeo, Kartágo bylo zničeno.
6 HISTORIA NOVA 17
Chrám bohyně Artemidy v Efesu byl pozemským příbytkem bohyně, dodané hvězdami v podobě meteoritické sochy. Nikdo ji neviděl, jen zlatníci, vyrábějící a expedující do celého tehdejšího světa její drahocenné repliky. Skandováním „Velká, velká je Artemis!“ zcela moderně ukřičeli a umlčeli agitační řeč sv. Pavla, dotýkající se jejich vývozního artiklu. Když pak křesťanství přece jen zvítězilo, obořili se do výroby sošek Panny Marie a vrhli se k nohám biskupa, objímajíce se slovy díků jejich kolena. Každoročně se konají poutě k meteoritu, který se zřítil roku 1741 u obce Ogi v Japonsku, a kámen je něžně natírán vonnými mastmi. Když však roku 1790 poslal starosta francouzské obce Juillay Akademii věd obsáhlý pamětní spis o pádu meteoritického deště v okolí vesnice, podepsaný třemi sty svědků, dověděl se, že je „… třeba mít mnoho útrpností s obcí, které vládne tak pověrčivý starosta …“ Ach, ty kameny a železo z hvězd! Ludvík Souček, Železo přichází z hvězd, 1983
7 HISTORIA NOVA 17
štúdie
Benediktínsky kláštor sv. Blažeja v Admonte v rokoch 1246 – 1260*
Jakub Palko
Základnou ambíciou predloženej štúdie je priblížiť historický vývoj kláštora sv. Blažeja v Admonte na pozadí prvých fáz prebiehajúceho konfliktu o babenberské dedičstvo (1246 – 1260). Na základe obsahovej analýzy autentického diplomatického materiálu z kláštorného archívu v Admonte bude možné rekonštruovať nadobúdanie nových majetkov a práv admontského kláštora v tomto období, angažovanie sa jeho predstaviteľov v konfliktoch s inými cirkevnými inštitúciami a poukázať tak na celkové postavenie kláštora. To umožní ďalšie posunutie stavu poznania stredoeurópskych dejín druhej polovice 13. storočia. Výskum parciálnych, na prvý pohľad nedôležitých, problémov totiž prináša nové pohľady na vývoj správania sa rakúskej, štajerskej a korutánskej šľachty a ministeriality vo vzťahu k predstaviteľom vtedajšej svetskej administratívy spomenutých vojvodstiev (predovšetkým panovnícke rody Arpádovcov, Přemyslovcov, Sponheimovcov). Hlavným metodickým postupom pri zostavovaní textu štúdie je zámer využiť najmä diplomatickú produkciu rokov 1246 – 1260, akokoľvek sa svojím obsahom vzťahujúcu na vývoj kláštora Admont. Práve archívy rakúskych a štajerských kláštorov sú zdrojom bohatých informácií o vývoji v tomto priestore, pričom ich potenciál dodnes nebol využitý. Kým rakúska historiografická spisba posledných dvoch storočí zachytila prevažne parciálne problémy tohto obdobia, v slovenskej, českej a maďarskej tradícii táto problematika absentuje takmer úplne. Je potrebné poznamenať, že dejiny štajerských kláštorov v skúmanom období sú pritom neoddeliteľne späté aj s našimi, uhorskými dejinami. Časový záber štúdie je ohraničený rokmi 1246 (smrť rakúskeho a štajerského vojvodu Fridricha II. Babenberského) a 1260 (nástup českého panovníka Přemysla Otakara II. na štajerský vojvodský stolec). Zdrojom podrobných informácií z tohto obdobia sú najmä rakúske, štajerské a korutánske archívy, v slovenskom prostredí takmer vôbec neprebádané.1 Z nich najväčšiu
* Text vznikol ako výstup projektu VEGA 1/0796/19 – „Uhorské kráľovstvo v listinných prameňoch 60. a 70. rokov 13. storočia s osobitným zreteľom na územie dnešného Slovenska“ (2019 – 2022). Archívny výskum bol ďalej podporený Grantom mladých Univerzity Komenského č. G-19-024-00 – „Diplomatické pramene k uhor- sko-českým vzťahom v 60. rokoch 13. storočia“ (2019). Oba projekty sú riešené na pôde Katedry slovenských dejín Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 1 Na publikovanie čaká napríklad prierezová štúdia mapujúca spory štajerských kláštorov počas uhorskej správy vojvodstva (1254 – 1260): PALKO, Jakub. Majetkové spory štajerských kláštorov v čase uhorskej správy. In
8 HISTORIA NOVA 17 skupinu tvoria archívy cirkevných inštitúcií – kláštorov, opátstiev, arcibiskupstiev, biskupstiev, kapitúl, fár a podobne.2 Edičné spracovanie predmetného diplomatického materiálu v najvýznamnejšej miere pochádza ešte z 19. storočia. K dispozícií sú viaceré diplomatáre a regestáre rôznej kvality a hodnovernosti spracovania jednotlivých archiválií, ktorých jednotky je však potrebné podrobiť opakovanej kritickej analýze, či už vonkajšej, alebo vnútornej.3
*** „[...] Bischoff Ůlerich wolt darnach haimleich chömen gen Salczburg und rait gen Admünd. Do er von danne schied, do rait im nach her Hainreich von Rottenmann und furt in gen Wolkchenstain do gefangen.“
– Österreichische Chronik von den 95 Herrschaften4
Zápis Leopolda Viedenského (asi 1340 – po 1380), autora jednej z rakúskych kroník druhej polovice 14. storočia, obsahuje jednu z mála naratívnych zmienok o kláštore v štajerskej trhovej osade Admont z obdobia bojov o babenberské dedičstvo. Pasáž sa primárne viaže
Historický časopis. V tlači. Staršia práca rakúskeho historika Gerharda Pferschyho prináša syntetizujúci prehľad vývoja najmä v päťdesiatych rokoch 13. storočia, pričom autor vychádza práve z analýzy listinného materiálu: PFERSCHY, Gerhard. Ottokar II. Přemysl, Ungarn und die Steiermark. In Jahrbuch für Landeskunde von Nie- derösterreich, 1978/1979, roč. 44/45, s. 73-91. Výber z listín k dejinám uhorskej vlády v Štajersku bol len ne- dávno publikovaný: PALKO, Jakub (ed.). Niekoľko listín k dejinám uhorskej vlády v Štajersku (1254 – 1259). In MEDEA – Studia mediævalia et antiqua, 2019, roč. 21/22, č. 1, s. 91-106. 2 Archívne fondy jednotlivých rakúskych, štajerských a korutánskych cirkevných inštitúcií je potrebné doplniť aj o ich fondy zriadené v lokálnych štátnych archívoch (rakúska Viedeň, štajerský Graz, korutánsky Klagenfurt am Wörthersee a podobne). Pomerne rozsiahlu online databázu ponúka napríklad portál Monasterium, ktorý zabezpečuje voľný prístup k množstvu diplomatických dokumentov z územia nielen strednej Európy. Cez tento portál je možné sa dostať k takmer 2 000 archívnym fondom, v ktorých sú uložené a zdigitalizované tisíce listín a listov. Dostupné na internete:
9 HISTORIA NOVA 17 k paralelne prebiehajúcemu konfliktu o obsadenie arcibiskupského stolca v Salzburgu. Táto, v slovenskej historiografii ešte stále len minimálne známa kapitola stredoeurópskych dejín, je však neoddeliteľne spätá práve s konfliktom o ovládnutie babenberských krajín. Zohľadňovanie tohto faktu pri výskume stredoeurópskych dejín druhej polovice 13. storočia dodnes nie je v historickom výskume takpovediac „pravidlom,“ pričom výsledky bádania bývajú aj z tohto dôvodu často pochybné alebo prinajmenšom povrchné. Relevantné informácie o vývoji medzinárodných vzťahov v strednej Európe v období rokov 1246 – 1278 je potrebné čerpať nielen z uhorských listín, českých, poľských a rakúskych (ríšskych) naratívnych textov, ale je potrebné vo väčšej miere začať využívať aj ríšsku diplomatickú produkciu skúmaného obdobia. Využívaním uvedených postupov by bolo v slovenskej historiografii možné predísť pomerne veľkému množstvu povrchných, nepresných a nesprávnych interpretácií udalostí súvisiacich s konfliktom o babenberské dedičstvo a posunúť tak slovenskú historickú spisbu na vyššiu úroveň. Počiatky benediktínskeho kláštora sv. Blažeja (Abbatia Sancti Blasii Admontensis, Ordinis Sancti Benedicti) v hornoštajerskej trhovej osade Admont siahajú do druhej polovice 11. storočia. O jeho vznik sa zaslúžil predovšetkým salzburský arcibiskup Gebhard I. (v úrade 1060 – 1088) a jeho založenie bolo do istej miery späté so vznikom jedného zo sufragánnych, tzv. „trpasličích,“ biskupstiev Salzburskej arcidiecézy5 – Gurkskej diecézy (založená 1072).6 Finančné zdroje potrebné na založenie opátstva boli pokryté prevažne z fondu svätej Emy z Gurku, korutánskej šľachtičnej, ktorá sa zaslúžila o založenie mnohých ďalších fár a kostolov
5 V prvej polovici 13. storočia vznikli na rakúskej, štajerskej a korutánskej časti územia Salzburskej arcidiecézy až tri ďalšie sufragánne biskupstvá: Chiemsee (založené v roku 1215), Seckau (1218) a Lavant (1228), ktoré boli v tomto období mimoriadne závislé priamo na arcidiecéze a na jej najvyšších predstaviteľoch. K tomu pozri DOPSCH, Heinz – BRUNNER Karl – WELTIN, Maximilian. Österreichische Geschichte 1122 – 1278. Die Länder und das Reich. Der Ostalpenraum im Hochmittelalter. Wien: Ueberreuter Verlag, 2003, 620 s. 344; DOPSCH, Heinz – SPATZENEGGER, Hans. Geschichte Salzburgs I/1. Stadt und Land: Mittelalter. Salzburg: Verlag Anton Pustet, 1984, s. 308-336; GRUBER, Franz. Eberhard II., Erzbischof von Salzburg. 1200 – 1246. München: Akademische Buchhandlung von J. Straub, 1884, s. 3-54. Okrem nich však do salzburskej cirkvi patrili aj ďalšie starobylé a v tomto období oveľa významnejšie biskupstvá: Regensburg, Pasov, Freising a Brixen. Ich predstavitelia však razili vlastný štýl politiky, len minimálne závislý na vôli ich salzburského suve- réna. K tomu napríklad DOPSCH, Heinz. Přemysl Otakar II. und das Erzstift Salzburg. In Jahrbuch für geschichtliche Landeskunde in Niederösterreich, 1978/1979, roč. 44/45, s. 472. 6 Zriadenie biskupstva v Gurku odobril pápež Alexander II. už v roku 1070 v dokumente adresovanom spomína- nému Gebhardovi II. Pozri Österreichisches Staatsarchiv Wien. Haus-, Hof- und Staatsarchiv Wien, f. Salzburg, Erzstift (798 – 1806), sign. AUR-1070-III-21.
10 HISTORIA NOVA 17 v rakúskych krajinách.7 Nie je nijakým prekvapením, že správu o založení kláštora v roku 1074 zachytil, okrem iných, aj admontský kláštorný skriptor.8 Netrvalo dlho, a kláštor sa stal jedným z najvýznamnejších stredísk stredovekej kultúry a vzdelanosti v babenberských krajinách. V admontských skriptóriách po stáročia vznikali alebo boli uchovávané dôležité pramene k dejinám celého priestoru strednej Európy. Od stoviek iluminovaných kódexov, dodnes uložených v jednej z najväčších kláštorných knižníc na svete,9 cez rozsiahle zbierky listov z 12. storočia zaoberajúcich sa tzv. Alexandrijskou cirkevnou schizmou (Epistolæ Admontenses),10 až po viaceré hagiografické texty hovoriace o životoch rakúskych, štajerských a korutánskych svätíc a svätcov. Jedinečnými prameňmi, ktoré vznikli priamo v Admonte sú tiež viaceré nekrológy rodu Habsburgovcov. Záberom rokov 1273 – 1424 sa tieto nemecky písané „Notae Admuntenses“ zaradzujú k najvýznamnejším prameňom k výskumu počiatkov „veľkých“ dejín habsburských kráľov a cisárov.11 Mimoriadne silná analistická tradícia rakúskych kláštorov neobišla prirodzene ani Opátstvo svätého Blažeja v Admonte. Letopisy sú zdrojom informácií o dianí nielen v rakúskych krajinách, ale aj v širšom priestore strednej Európy, pričom obsahujú aj dôležité zápisy z uhorských, českých a bavorských dejín. Pôvodné Annales Admontenses12 majú charakter svetovej kroniky a siahajú do roku 1139. Ich Pokračovanie, Continuatio Admuntensis,13 potom končí rokom 1250, smrťou prekliateho cisára Fridricha II. Štaufského.
7 Okrem kláštora Admont boli finančné prostriedky z fondu Emy z Gurku použité aj na založenie kláštora v šta- jerskej trhovej osade Haus im Ennstal. Všeobecne k Eme z Gurku pozri napríklad VÉGH, János. Die heilige Hemma? Zur Ikonographie der Votiftafel von St. Lambrecht. In Acta historiae artium Academiae Scientiarum Hungaricae, 1978, roč. 24, s. 123-131; FRITZ, Anton. Das grosse Hemma-Buch: Hemma von Friesach-Zel- tschach, Markgräfin im Sanntal, Stifterin von Gurk und Admont. Klagenfurt am Wörthersee: Carinthia, 1980, 157 s. 8 „Monasterium Admuntense a venerabili Gebehardo archiepiscopo Iuvavensi dedicatum est.“ Annales Admun- tenses. In MGH SS IX, s. 576. Iný letopis dodáva informáciu, že prvým opátom kláštora bol ustanovený istý Arnold, mních z kapituly sv. Petra v Salzburgu: „Monasterium Admuntense fundatur, Arnoldo monacho Sancti Petri facto illic abbate.“ Annales Sancti Rudberti Salisburgenses. In Monumenta Germaniae Historica. Scrip- tores IX. (ďalej MGH SS). Ed. Wilhelm Wattenbach. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Avlici Hahniani, 1851, s. 773. 9 Časť rukopisných kódexov je v súčasnosti voľne prístupná cez projekt Manuscripta AT, databázu sprístupňujúcu tisíce zdigitalizovaných rukopisov naprieč celým Rakúskom. Dostupné na internete:
11 HISTORIA NOVA 17
Letopisy sú spísané ako kompilácia viacerých starších letopisov a kroník ríšskej proveniencie, predovšetkým Annales Mellicenses a Weltchronik Otta z Freisingu. Spoločne s Annales Garstenses a Annales Sancti Rudberti Salisburgenses tvoria samostatnú skupinu v rakúskej analistike vrcholného stredoveku.14 Informácie vzťahujúce sa k „veľkým“ dejinám strednej Európy sú prirodzene doplnené o zápisky z dejín Kláštora sv. Blažeja a Gurkskej cirkevnej provincie už od ich počiatkov.15 V roku 1246 bol už kláštor plne adaptovaný do systému benediktínskych cirkevných inštitúcií v rakúskych krajinách. Rozrastali sa jeho majetky a príjmy, na vzostupe bol obchod i celkové postavenie kláštora. Rok 1246 bol rokom zlomovým hneď kvôli dvom významným udalostiam. Pád bezdetného vojvodu Fridricha II. Bojovného (der Streitbare) v bitke s Uhrami na rieke Litava v polovici júna 1246 stál na počiatku jedného z najväčších stredoeurópskych konfliktov vrcholného stredoveku, v historiografii známeho ako vojna o babenberské dedičstvo. Skutočnosť, že išlo o prvý veľký globálny konflikt v stredovekej Európe dokazuje fakt, že do tohto vyše troch desaťročí trvajúceho sporu postupne vstupovali všetky najvýznamnejšie autority panovníckych rodov stredovekej strednej a východnej Európy.16 Druhým závažným konfliktom bol boj o obsadenie arcibiskupského stolca v Salzburgu, prebiehajúci približne do polovice 60. rokov 13. storočia. V prvej polovici 13. storočia tento post zastával Eberhard II. z Regensburgu. Vo svojom úrade strávil takmer 46 rokov, počas ktorých riadil arcidiecézu pevnou rukou a zabezpečil jej tak výsadné postavenie v rámci celého regiónu. Keď začiatkom decembra 1246 arcibiskup Eberhard II. zomrel,17 žiaden
14 K letopisom vo všeobecnosti pozri napríklad SCHMALE, Franz-Josef. Die österreichische Annalistik im 12. Jahrhundert. In Deutsches Archiv für Erforschung des Mittelalters, 1975, roč. 31, s. 185-187. 15 Zápis z roku 1072 hovorí o založení cirkevnej provincie so sídlom v meste Gurk, ako aj o zvolení biskupa Gun- tera, ktorý sa ako prvý postavil na jej čelo: „Episcopium Gurcense a venerabili archiepiscopo Gebehardo con- stituitur, et Guntherus episcopus ibidem eligitur.“ Annales Admontenses. In MGH SS IX, s. 576. Rovnako presné sú aj informácie o založení samotného kláštora, len o necelé dva roky neskôr: „[…] Monasterium Ad- muntense a venerabili Gebehardo archiepiscopo Iuvavensi dedicatum est. […].“ Tamže. 16 Z novšej vedeckej literatúry k bitke na rieke Litava pozri DIENST, Heide. Die Schlacht an der Leitha 1246. Auflage 3.Wien: Firmensitz Wien, 1986, 36 s.; LECHNER, Karl. Die Babenberger. Markgrafen und Herzoge von Österreich 976 – 1246. Wien; Köln; Weimar: Böhlau Verlag, 1992, s. 298-307; KRISTÓ, Gyula Die Ar- padendynastie. Die Geschichte Ungarns von 895 bis 1301. Budapest: Corvina, 1993, s. 214-218; ŽEMLIČKA, Josef. Století posledních Přemyslovců. Český stát a společnost ve 13. století. Praha: Panorama, 1986, s. 68-69; MIKA, Norbert. Walka o spadek po Babenbergach 1246 – 1278. Racibórz: WAW, 2008, s. 16-23. 17 Poslednú známu a presne datovanú listinu vydal Eberhard II. 21. novembra 1246. Kärntner Landesarchiv Klagenfurt am Wörthersee, f. Allgemeine Urkundenreihe, sign. 418-B-C-1132-St. Pravdepodobne koncom no- vembra roku 1246 bola vydaná aj listina pre Salzburskú kapitulu: Österreichisches Staatsarchiv Wien. Haus, Hof- und Staatsarchiv, f. Salzburg, Domkapitel (831 – 1802), sign. AUR-1246-XI/1. K tomu ďalej aj naratívne pramene, napríklad: Catalogi archiepiscoporum Salisburgensium. In MGH SS XIII, s. 354; „[…] des jâres ouch begraben wart ǁ von Salzpurc bischof Eberhart, […].“ Ottokars Österreichische Reimchronik. In MGH Dt. Chron. V/1, cap. XII, s. 14, v. 1017-1018; tiež kronika opáta Jána z Viktringu: „Hoc anno [MCCXLVI] moritur venerabilis episcopus Salczburgensis Eberhardus et aput Rastat vicum sue dyocesis tumulatur […].“ Iohannis
12 HISTORIA NOVA 17 z významných teritoriálnych vládcov strednej Európy neočakával, že nastanú tak rozsiahle problémy pri opätovnom obsadení tejto pozície. Súperenie o funkciu arcibiskupa sa natiahlo na takmer dve celé nasledujúce dekády. Bolo to nielen obdobie komplikovaných diplomatických vyjednávaní, ale tento vývoj vyústil do viacerých bojových stretov za účelom konečného ovládnutia samotného sídelného mesta Salzburg.18 Oba konflikty prebiehali paralelne, navzájom sa ovplyvňovali a zatiahli do diania všetky významné panovnícke rody vtedajšej strednej Európy, okrajovo tiež z priestoru západných európskych štátov.19 O rozšírenie majetkov a vplyvu kláštora sa významnou mierou pričinil aj spomínaný salzburský arcibiskup Eberhard II. Len počas niekoľkých posledných rokov jeho úradovania na čele Salzburskej arcidiecézy ním boli vydané viaceré dokumenty hovoriace buď o priamych donáciách, alebo boli pravidelne potvrdzované rozličné dary od iných, prevažne svetských ministeriálov a príslušníkov šľachty. Začiatkom štyridsiatych rokov takýmto spôsobom potvrdil Eberhard napríklad prenájom majetkov v dedinách Meinhardsdorf a Oberwölz, ktoré za ročný poplatok 18 mariek striebra kláštoru dala vojvodkyňa z Andechs, Sofia.20 V roku 1244 daroval Eberhard II. kláštoru les neďaleko dediny Muckenau (Mukernouwe) v Rakúsku,21 v rovnakom roku taktiež prisúdil kláštoru právo na výber desiatkov z fár v dedinách Liesing, Paltental a Gaiserwald.22
abbatis Victoriensis: Liber Certarum Historiarum I. L. I, rec. D, a. 687 – 1270. In MGH SS rer. Germ. XXXVI/1, s. 131; „Eberhardus archiepiscopus Salzeburgensis obiit, […].“ Annales Sancti Rudberti Salisburgenses. In MGH SS IX, s. 789; „[…] Item Eberhardus episcopus Salzburgensis obiit, cui Philippus successit.“ Annales Scheftlarienses minores. In MGH SS XVII, s. 344. Z vedeckej literatúry napríklad DOPSCH – BRUNNER – WELTIN, ref. 5, s. 369; DOPSCH, ref. 5, s. 470-471. K voľbe tiež Otacher: „[…] nâch bischolf Eberhartes tagen ǁ dô west der bâbest niht der mære, ǁ daz die Salzpurgære ǁ mit gemeinem rât ǁ des kôres und der stat ǁ des über ein wâren komen, daz ze bischolf wart genomen ǁ her Philipp, an dem man spurt ǁ beide witze und geburt. […].“ Ottokars österreichische Reimchronik. In MGH Dt. Chron. V/1, cap. XLV, s. 69, v. 5230-5238. 18 Úrad salzburského arcibiskupa bol v 13. storočí zdrojom významnej politickej sily. Musel s ňou počítať každý teritoriálny vládca, ktorý sa chcel akokoľvek angažovať vo východoalpskom priestore. Samotný salzburský ar- cibiskup sa svojím postavením zaradzoval k významným ríšskym kniežatám. S jeho úradom boli spojené mnohé výhody, léna a príjmy. Od rozsiahlych majetkov na území siahajúcom od hraníc Uhorska a bývalých babenber- ských krajín na východe až k Augsburgu na západe, cez výnosy z obchodu so soľou v okolí sídelného mesta Salzburg, až po veľký počet ministeriálov, príslušníkov kléru a meštianstva, absolútne podriadených vôli arci- biskupa. O majetkových pomeroch v Salzburskej arcidiecéze napríklad DOPSCH, ref. 5, s. 472-476. Celkovo k dianiu v Salzburgu najlepšie DOPSCH – SPATZENEGGER, ref. 5, s. 337-339; POSCH, Fritz. Ulrich I. 1244 – 1260. In AMON, Karl (ed.). Die Bischöfe von Graz-Seckau 1218 – 1968. Graz; Wien; Köln: De Gruyter, 1969, s. 31-39. 19 Išlo predovšetkým o panovnícke rody českých Přemyslovcov, bavorských Wittelsbachovcov, korutánskych a kranských Sponheimovcov a uhorských Arpádovcov. ŽEMLIČKA, Josef. Přemysl Otakar II. Král na rozhraní věků. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2011, s. 105. 20 Stiftsarchiv Admont (ďalej AT-Sti-AAdm), f. Urkunden, sign. Hhh-29. 21 „[…] quoc cum eterna cupientes per ista temporalia obtinere silvam aput Mukerno\v/we, cum eius atinenciis Conventum tradidimus Admuntensem. […].“ AT-Sti-AAdm, f. Urkunden, sign. WW-6. 22 Originál dokumentu sa nezachoval. Jeho obsah poznáme len z jeho odpisu v rukopisnom kódexe z druhej polo- vice 13. storočia. AT-Sti-AAdm, f. Urkunden, sign. Cod. 475-118.
13 HISTORIA NOVA 17
V dôsledku pádu vojvodu Fridricha II. pri Litave sa zmenila celková situácia v babenberských krajinách. Počas nasledujúcich tridsiatich rokov niekoľkokrát nastali zmeny na úrovni najvyšších správnych orgánov vojvodstiev. Zásahy svetských autorít do záležitostí cirkevných inštitúcií v období rokov 1246 – 1278 boli v prevažnej miere práve v ich prospech, čím tieto inštitúcie často bohatli práve na úkor svetskej časti šľachty a ministeriality. Táto skutočnosť musí byť považovaná za jednu z príčin pomerne častých útokov svetských predstaviteľov na cirkevné majetky, pričom nemožno opomenúť i fakt, že v tomto období sa v zmätkoch nenachádzalo len územie Štajerska, ale celá stredná Európa.23 Meno vojvodkyne Sofie z Andechs sa v súvislosti s kláštorom spomína ešte aj koncom piatej dekády 13. storočia. 20. januára 1248 boli vtedajším rakúskym a štajerským kapitánom Otom z Ebersteinu a štajerským krajinským pisárom Witigom, za účasti ďalších miestnych šľachticov a ministeriálov, potvrdené jej niekdajšie záväzky voči kláštoru. Podľa nich Sofia ešte za života rakúskeho a štajerského vojvodu Fridricha II. Babenberského vyhlásila, že po jej smrti majú kláštoru pripadnúť isté majetky neďaleko dediny Oberwölz v Štajersku.24 Mimoriadne dôležitou osobou v štajerskom priestore bol spomínaný, na prvý pohľad nedôležitý pisár Witigo. Ako uvidíme, s jeho menom sú späté mnohé ďalšie aktivity súvisiace nielen s vývojom Kláštora sv. Blažeja, ale naprieč celým Štajerskom. Zásahy pápeža Inocenta IV. (v pontifikáte 06/1243 – 12/1254) od začiatku roku 1248 môžu naznačovať počiatky zhoršujúceho sa postavenia cirkevných inštitúcií spôsobeného narušením stability po vymretí rodu Babenbergovcov. Celej situácii neprospieval ani zmätok okolo voľby salzburského arcibiskupa. Priame správy o zneužívaní kláštora Admont však zachované písomné pramene nezachytili, na rozdiel od niektorých iných kláštorov v štajerskej oblasti.25 V priebehu druhej polovice februára 1248 Inocent zasiahol do záležitostí Kláštora svätého Blažeja až trikrát.26 Inocentove výzvy smerovali k zabezpečeniu formálnej ochrany kláštora. Prvá z trojice aktivít zo 16. februára 1248 smerovala k zabezpečeniu urovnania konfliktu medzi kláštorom Admont a cistercitským kláštorom Rein, v ktorom sa obe inštitúcie
23 K tomu napríklad PALKO, ref. 1, passim. K celkovej situácii prierezovo PFERSCHY, ref.1, passim. 24 „[…] quod domina Sophia, quondam marchionissa, donacionem predii sui in Welze potestativa manu sua factam ecclesie Admontensi vivente duce Friderico, sicut ipsa quiete possederat, coram nobis ac multis aliis honestis viris publicavit, et dictum predium eidem monasterium post mortem suam possidendum confirmavit libere et absolute. […].“ AT-Sti-AAdm, f. Urkunden, sign. Hhh-30. 25 Zmienky o nekalom konaní máme napríklad v prípade cisterciánskeho kláštora Rein. Vyplýva to z listu, ktorý pápež Alexander IV. zaslal 13. novembra 1258 uhorskému kráľovi Belovi IV. so žiadosťou, aby takémuto ko- naniu voči kláštoru v budúcnosti zabránil. Stiftsarchiv Rein (ďalej AT-StiARein-ReinOCist), f. Urkunden (1129 – 1600), sign. A III/38. 26 WICHNER, Jakob. Geschichte des Benediktiner-Stiftes Admont von der Zeit es Abtes Henrik bis zum Toe des Abtes Heinrich II. (1178 – 1297). Graz: Im Selbstverlage des Verfassers, 1876, s. 102-103.
14 HISTORIA NOVA 17 sporili o bližšie nešpecifikované majetky. Predstavitelia kláštora v Admonte boli povinní údajne nezákonne nadobudnuté majetky vrátiť alebo zabezpečiť primeranú formu náhrady. Na urovnanie celej záležitosti mal dohliadať seckauský diecézny biskup Ulrich I. spolu s prepoštom tamojšej kapituly.27 Len o niekoľko dní neskôr sa riešil aj ďalší konflikt, tentokrát však dopadol v prospech kláštora v Admonte. Predstavitelia dvoch hornorakúskych kláštorov, augustiniánskeho kláštora Sankt Florian a benediktínskeho kláštora Kremsmünster boli povinní navrátiť do správy kláštora Admont nezákonne nadobudnuté majetky.28 Podrobnejšími informáciami zachované listinné pramene už nedisponujú. Už 23. februára Inocent formálne vyhlásil, že kláštor berie po svoju zvláštnu ochranu.29 V druhej polovici roku 1248 kláštor získal náhradu za škody, ktoré mu boli spôsobené rakúskym ministeriálom Hartnidom, v tom čase pôsobiacim vo funkcii pohárnika hradu Rauhenstein, južne od Viedne. Súdny spor medzi ním a vtedajším admontským opátom Bertoldom II. (opátom asi v rokoch 1242 – 1259) sprostredkovával Ulrich z Wildonu za účasti niekoľkých ďalších rakúskych a štajerských ministeriálov a príslušníkov šľachty. Hartnid sa osobne zaviazal uhradiť všetky škody, ktoré kláštoru vznikli nielen jeho zavinením, ale tiež zavinením jemu podriadených osôb, pričom celková vyplatená suma sa vyšplhala až na 200 mariek striebra.30 Urovnanie tohto konfliktu je ukážkovým príkladom toho, ako tamojšie cirkevné inštitúcie bohatli na úkor príslušníkov svetskej šľachty a ministeriality, pričom je nutné skonštatovať, že vo výraznej väčšine prípadov aj oprávnene. Mnohé konflikty sa odohrali už pred rokom 1246, no práve komplikovaná situácia po smrti vojvodu Fridricha II. Bojovného spôsobila, že ich počet rapídne narastal, pričom kláštor v Admonte nebol zďaleka jediným. Vyvrcholenie nastalo koncom päťdesiatych rokov 13. storočia, keď vrcholili protiuhorské povstania šľachty v Štajersku a druhá česko-uhorská vojna o babenberské dedičstvo.31 Dôležitým prvkom týchto rozsudkových listín sú zoznamy svedkov demonštrujúce príslušnosť jednotlivých svetských predstaviteľov oboch vojvodstiev k panovníckym rodom, ktoré sa po
27 „[…] que de bonis ipsius monasterii alienata inveneritis illicite vel distracta, ad ius et proprietatem eiusdem legitime revocetis, contradictores per censuram ecclesiasticam appellatione postposita compescendo. […].“ UHS III, č. 22, s. 76-77. 28 Obsah dokumentu je takmer totožný s predchádzajúcou citáciou listiny zo 16. februára 1248. Líšia sa len adresáti výzvy. Pozri AT-Sti-AAdm, f. Urkunden, sign. A-23. 29 UHS III, č. 27, s. 81. 30 „[…] quod dominus Bertholdus abbas et conventus Admuntensis super impeticionem, quam habuit contra ipsos pro ducentis marcis, finaliter mecum composuerunt mediante domino Ulrico de Wildonia ita, quod impeticionem illam ego et posteri mei pure ac plene remisimus eisdem ea conditione, quod ipsi damna sibi per nos illata ex animo relaxantes, nostris serviciis, que in promotione ipsorum semper cupimus promereri, quantotius astringantur. […].“ UHS III, č. 40, s. 97. 31 K tomu napríklad PALKO, ref. 1, passim; PFERSCHY, ref. 1, passim; HERUCOVÁ, Angelika. Vojna o ba- benberské dedičstvo a Štefan V. In Historický časopis, 2017, roč. 65, č. 1, s. 3-24.
15 HISTORIA NOVA 17 vymretí Babenbergovcov usilovali o ovládnutie tohto priestoru. Predovšetkým na základe ich obsahovej analýzy je možné najmä v päťdesiatych rokoch 13. storočia pomerne podrobne rekonštruovať tamojšie mocenské pomery a vzťahy medzi panovníckymi rodmi uhorských Arpádovcov, českých Přemyslovcov, korutánskych a kranských Sponheimovcov a bavorských Wittelsbachovcov a im podriadeným a verným rodom domácej rakúskej a štajerskej šľachty a ministeriality. V prvej polovici roku 1250 získal kláštor od ministeriála Henricha z Gailbergu majetky neďaleko trhovej osady Stadelbach v Korutánskom vojvodstve, ktoré predtým neoprávnene nadobudol na úkor svojho suveréna, gorického vojvodu Menharda III.32 Ten vydal za účasti jeho najbližších spolupracovníkov 22. mája 1250 dokument, ktorým túto donáciu pre Admont schvaľuje a potvrdzuje.33 Podobne sa z roku 1250 zachoval aj ďalší dokument, v ktorom sa ministeriál Kalhoch zo Schartensteinu zaviazal zasvätiť život jedného zo svojich synov službe v admontskom kláštore.34 Pre samotný kláštor iste dôležitejšou bola druhá časť dokumentu. Kalhoch a jeho verní sa zaviazali vyplatiť kláštoru sumu v hodnote dohromady 5 solidov a 92 denárov, plynúcich im z polí, lúk a usadlostí v oblasti Neuenkirchenu juhovýchodne od Viedenského Nového Mesta v Dolnom Rakúsku. Z uvedenej sumy mala poskytnúť konkrétne matka akéhosi pána Henricha z Molfritzu 5 solidov, Walter z dediny Wimpassing im Schwarzatale 22 denárov, Dietrich „Perner“ 45 denárov, brat Henrich 15 denárov a nakoniec akýsi mäsiar Ortolibus 10 denárov.35 Donácie sa okrem Kalhocha zúčastnili aj opát Bertold za samotný admontský kláštor, zástupca salzburskej cirkevnej provincie Bernard, istý úradník (officialis) Leopold (Liupoldus) a niekoľko ďalších ministeriálov, predovšetkým z Rakúskeho a Korutánskeho vojvodstva.36 Demonštruje to ešte stále istú jednotu babenberských krajín počas prvých rokov rakúskeho interregna (1246 – 1276/1278). Táto stabilita bola narušená už v nasledujúcich rokoch, keď došlo k postupnému rozdeleniu babenberských krajín.
32 „[…] quod cum dilectus ministerialis noster Hainricus de Goltpurch quedam bona in Stadeln in provincia Chirchaim a nobis fraudaliter haberet, et idem eadem bona ecclesie de Admunde pro salute anime sue donasset, […].“ AT-Sti-AAdm, f. Urkunden, sign. Ppp-3. 33 „[…] donationem dicti fidelis nostri ob reverenciam omnipotentis dei et sancti Blasii, cuius advocatus in parte esse dinoscimur, de nostro bono concensu talem donationem per nos et nostros heredes de gratia speciali duximus ratam habendam, […].“ AT-Sti-AAdm, f. Urkunden, sign. Ppp-3. 34 „[…] ego Chalhoch de Schratenstayn inprebendavi filium meum ad Admunde claustrum sub tali forma, quandocunque filius meus moriatur, […].“ UHS III, č. 81, s. 147-148. Problematicky sa môže javiť fakt, že originál tejto listiny je v súčasnosti nezvestný. Podľa editora jediného spracovania listín z územia Štajerska, Josepha von Zahna, bola listina uložená v admontskom kláštornom archíve. Pozri UHS III, č. 81, s. 148. 35 „Cui donavi censum agrorum meorum, videlicet valens talentum denariorum proprietatis mee in Nivinkirchen, ex illis solvit mater domini Hainrici de Aluridis V solidos, Waltherus de Winpozingen XXII denarios, Dietricus cognomine Pernner XLV denarios, frater Hainricus XV denarios, Ortolibus carnifex X denarios, […].“ UHS III, č. 81, s. 147. 36 UHS III, č. 81, s. 147-148.
16 HISTORIA NOVA 17
Nezvestnosť originálu tejto listiny a taktiež absencia konkrétnej datácie v nej neumožňujú zasadiť tieto udalosti do presnejšieho časového obdobia roku 1250. Istý posun vo vývoji Rakúskeho i Štajerského vojvodstva nastal už v roku 1251, keď ich ovládol Přemysl Otakar (II.), najstarší syn a nástupca českého kráľa Václava I., ktorý už od roku 1247 zastával aj funkciu markgrófa moravského.37 Zisk titulov rakúskeho a štajerského vojvodu Přemyslom a ich (zatiaľ len) de facto pričlenenie ku krajinám českých Přemyslovcov dramaticky zmenilo rovnováhu síl v strednej Európe, pričom ešte väčšmi naštrbilo vzťahy medzi stredoeurópskymi panovníckymi dynastiami a ich politickými a mocenskými záujmami v tomto priestore.38 Takmer každoročne boli územia oboch vojvodstiev vystavené útokom, plieneniu a drancovaniu vojskami okolitých panovníkov, o čom svedčia mnohé zmienky v rakúskych, štajerských a korutánskych kláštorných letopisoch a kronikách. Už v roku 1250 zápisy rakúskych letopiscov hovoria o tom, ako „Uhorský kráľ [Belo IV.] za pomoci Kumánov prekročil hranice Rakúska, postúpil až do stredu krajiny, mnohých Rakúšanov ako pomstu za spustošenie jeho krajiny zahubil a zdevastoval mnohé hrady.“39 Podobný vpád sa zopakoval aj o rok neskôr, keď „[...] uhorský kráľ [Belo IV.] zničil Rakúsko vypaľovaním a pustošením, a po zničení mnohých kostolov a povraždení mnohých tisícov ľudí sa vrátil späť [do Uhorska].“40 Vpád Uhrov do Rakúska z roku 1252 už bol súčasťou prvého ozbrojeného konfliktu o babenberské dedičstvo (1252 – 1254), podľa zachovaných informácií sa však nijak výraznejšie neodlišoval od dvoch predchádzajúcich vpádov: „Uhorský kráľ [Belo IV.], nárokujúc si Rakúsko a Štajersko, vtrhol s obrovským vojskom Uhrov a Kumánov do Rakúska; mnoho ľudí tam povraždil, [a] koristením spôsobil mnohým ľuďom veľa zla.“41 Dôkaz zhoršujúcej sa situácie vyplýva z iného zápisu, ktorý hovorí o tom, že súčasťou tohto útoku bolo aj vyplienenie Moravy.42 Hoci sa za počiatok konfliktu tradične považuje pád spomínaného vojvodu Fridricha II. Bojovného, až do tohto obdobia sa nezhody medzi
37 K tomuto vývoju podrobne HOENSCH, Jörg Konrad. Přemysl Otakar II. von Böhmen. Der goldene König. Graz; Wien; Köln: Verlag Styria, 1989, s. 32-37. 38 K tomu napríklad PFERSCHY, ref.1, s. 73-74; HERUCOVÁ, ref. 31, s. 5-7; DOPSCH – BRUNNER – WEL- TIN, ref. 5, s. 444-445. 39 „Rex Ungarie confinia Austrie auxilio Gomanorum usque ad medium terre intrans, plurimam multitudinem Australium in ultionem vastationis terre sue interemit, destructis aliquibus munitionibus.“ Annales Sancti Rud- berti Salisburgenses. In MGH SS IX, s. 791. 40 „[…] quod rex Ungarie Austriam rapinis et incendiis devastavit, et post destructionem multarum ecclesiarum et interfectionem multorum milium hominum ad propria revertitur. […].“ Annales Lambacenses. In MGH SS IX, s. 559. 41 „Rex Ungarie Austriam et Stiriam sibi volens vendicare, cum maximo exercitu Ungarorum et Gumanorum Austriam Intravit; multas ibi cedes hominum exercens, predas maximas hominum et peccorum abegit.“ Annales Sancti Ruberti Salisburgenses. In MGH SS IX, s. 792. Porovnaj Continuatio Garstensis. In MGH SS IX, s. 599. 42 „Rex Ungarie cum Comanis Moraviam intravit, et eam ferro et igne devastavit.“ Continuatio Lambacensis. In MGH SS IX, s. 559.
17 HISTORIA NOVA 17 uhorskými a českými predstaviteľmi obmedzili v prevažnej miere len na diplomatické aktivity jednotlivých strán, Rímsku kúriu nevynímajúc.43 Vývoj v nasledujúcich troch rokoch bol pomerne pokojný. Dostupné pramene z tohto obdobia nedokumentujú žiadne výraznejšie zásahy do záležitostí kláštora. Neboli nadobudnuté žiadne významnejšie majetky, ani neboli riešené podlžnosti a iné spory, ako tomu bolo pred nástupom vojvodu Přemysla Otakara (alebo sa o tom dostupné pramene nezmieňujú). Za zmienku však stoja dva listy pápeža Inocenta IV., ktoré sa obsahovo venujú rovnakej veci – ide o opätovné výzvy na potvrdenie ochrany kláštora zo strany príslušných cirkevných a svetských autorít. Vzhľadom na vtedajšiu (nie veľmi prehľadnú) situáciu v Štajersku a v salzburskej cirkevnej provincii, vzbudzujú oba dokumenty istú kontroverziu. Takáto výzva bola 16. apríla 1252 Inocentom zaslaná k rukám nového rakúskeho a štajerského vojvodu Přemysla Otakara.44 Okrem tradičných formuliek je však list zaujímavý ešte z iného hľadiska. Pápež totiž Přemysla Otakara tituluje ako rakúskeho vojvodu (Nobili iuro (sic!) duci Austrie),45 kým titul štajerského vojvodu nespomína, keďže s uznaním Přemysla Otakara mala problém práve štajerská časť šľachty a ministeriality bývalých babenberských krajín. V tom čase už prebiehala prvá česko-uhorská vojna o ovládnutie krajín babenberského dedičstva, ukončená budínskou mierovou zmluvou z apríla 1254, o ktorej ešte bude reč nižšie. Keďže admontský kláštor leží v severnej časti územia Štajerského vojvodstva, spomínaný list dokazuje istú mieru vplyvu rakúskeho vojvodu Přemysla Otakara na štajerské záležitosti. Podobná žiadosť od Inocenta smerovala 15. júla 1253 aj kontroverznému salzburskému arcielektovi Filipovi Sponheimskému,46 ktorý sa onedlho dostal do konfliktu s predstaviteľmi vlastnej cirkevnej provincie i samotným pápežom Inocentom, neskôr tiež jeho nástupcom Alexandrom IV.47
43 Cieľom príspevku nie je výklad politického vývoja v tomto období. Pre pokračovanie článku však bolo nevy- hnutné uviesť aspoň niektoré základné udalosti, ktoré v nasledujúcom období kreovali smerovanie a ovplyvňo- vali vývoj kláštora v Admonte. Kvalitne ku komplikovanému politickému vývoju v rokoch 1246 – 1252 pozri opäť napríklad HERUCOVÁ, ref. 31, s. 6-8; HOENSCH, ref. 37, s. 26-42; DOPSCH – BRUNNER – WELTIN, ref. 5, s. 441-445. 44 UHS III, č. 109, s. 176-177. 45 V pôvodnom prepise Josepha von Zahna z roku 1903 je slovo „viro“ pravdepodobne nesprávne zamenené za slovo „iuro.“ Nezvestnosť originálu listu však znemožňuje túto skutočnosť overiť. Obsahová analýza listu, prí- tomnosť presnej datácie, ako aj súčasný stav historického výskumu problematiky však môže napovedať, že pravdepodobne nejde o falzum ani o písomnosť formulárovej, či inej, pochybnej, povahy. Pozri UHS III, č. 109, s. 176. 46 UHS III, č. 125, s. 195. 47 K dianiu v Salzburgu pozri DOPSCH – SPATZENEGGER, ref. 5, s. 437-444; HOENSCH, ref. 37, s. 112; PFERSCHY, ref. 1, s. 81; ŽEMLIČKA, ref. 19, s. 105-108; DOPSCH, ref. 5, s. 470-508.
18 HISTORIA NOVA 17
Začiatkom apríla 1254 bola uzatvorená spomínaná budínska mierová zmluva.48 Na jej základe bola ukončená prvá česko-uhorská vojna o babenberské dedičstvo. Až na niekoľko výnimiek dohoda odrážala aktuálne rozloženie síl jednotlivých strán a podobne aj predstavy Rímskej kúrie, teda „[...] že [...] uhorský kráľ a jeho následníci budú naveky vlastniť a ovládať, až po nižšie napísané hranice, vojvodstvo Štajerské so všetkými jeho prináležitosťami a právami. A to od vrchu nazývaného Semmering, ďalej pozdĺž tamojších pohorí podľa rozličných miest, označovaných rôznymi menami uhorskými, ktoré sa vzťahujú na bavorské krajiny a končia na hraniciach Bavorska, smerom toku vôd k rieke Mura [...].“49 Přemysl Otakar II. na druhej strane získal územie „[...] podľa pohorí a podľa spádu tokov vôd, tečúcich smerom k Dunaju túže časť Štajerska s celým vojvodstvom Rakúskym [...].“50 Z uvedenej čiastočnej metácie teda vyplýva, že hranicu medzi vojvodstvami tvorili výbežky pohorí a vodné toky, oddeľujúce jednotlivé územia. Přemysl Otakar II. však okrem toho dostal do správy ešte dva výbežky Štajerského územia, Pittensko s Viedenským Novým Mestom a Travensko s dôležitými mestami Enns a Steyer. Táto úprava jasne vymedzila hranice oboch historických území a zabezpečila odstránenie územných výbežkov, ktoré by v budúcnosti mohli byť príčinou ďalších sporov.51 Výmena na štajerskom vojvodskom stolci zasiahla i kláštor Admont, ktorý sa ocitol v rukách predstaviteľov novej krajinskej správy, budovanej príslušníkmi Uhrom verných štajerských šľachtických a ministeriálnych rodov. Kým niektorí z tamojších úradníkov
48 Mierová zmluva označovaná ako „pax Austriaca,“ či „Ofener Friedensvertrag“ bola kompromisnou dohodou ukončujúcou prvú etapu bojov o babenberské dedičstvo. Pozri ŽEMLIČKA, ref. 19, s. 95-96. Originál listiny mierovej zmluvy: Státní Oblastní Archiv Třeboň (ďalej SOA), f. Historica Třeboň, sign. 02; kópia v Magyar Nemzeti Levéltár Budapest. Országos leveltár (ďalej MNL OL), fond Diplomatikai Fényképgyűjtemény (ďalej DF), sign. DF 289 199. Z edícií kvalitne napríklad: Codex Diplomaticus et Epistolaris regni Bohemiae V/1. (ďalej CDB). Eds. Jindřich ŠEBÁNEK – Sáša DUŠKOVÁ. Pragae: Sumptibus Academiae scientiarum Bohe- moslovacae, 1974, č. 21, s. 59-60. V regeste najkvalitnejšie: RI V/2. Ed. Johann Friedrich BÖHMER, Johan Friedrich (ed.). Innsbruck: Verlag des Wagnerischen Universitäts-Buchhandlung, 1901, č. 11 678, s. 1721. 49 „[…] quod dominus noster, rex Hungarie et sui heredes, ducatum Stirie cum omnibus attinenciis suis et iuribus possidebunt iure perpetuo et tenebunt usque ad terminos infrascriptos, scilicet a summitate montis, qui dicitur Semernyk, secundum quod eadem montana pro diversitate locorum adiacencium diversis nominibus nuncupata ab Hungaria in Bawariam protenduntur, et in Bawaria terminantur, cursu aquarum versus Muram […].“ MNL OL, DF 289 199. 50 „Ab eadem autem summitate moncium secundum cursum aquarum versus Danubium fluencium, illam porcionem Stirie, cum toto ducatu Austrie […].“ MNL OL, DF 289 199. 51 Rozsiahla štúdia, založená na kritickej analýze množstva pramenných textov, venujúca sa podobe hraníc Štajer- ského vojvodstva v tomto období, bola publikovaná už koncom 19. storočia. LAMPEL, Josef. Die Landesgrenze von 1254 und das Steirische Ennsthal. Ein Beitrag zur Geschichte des Österreichischen Zwischenreichs. In AÖG, 1887, roč. 71, s. 299-380. Súhrnne k problematike hraníc Rakúskeho a Štajerského vojvodstva pozri DOPSCH – BRUNNER – WELTIN, ref. 5, s. 448-449; VANÍČEK, Vratislav. Velké dějiny zemí Koruny české III. 1250 – 1310. Praha: Paseka, 2002, s. 54-55; ŽEMLIČKA, ref. 19, s. 96; NOVOTNÝ, Václav. České dějiny I/4. Rozmach české moci za Přemysla Otakara II. (1253 – 1271). Praha: Jan Laichter, 1937, s. 15-16. PFERSCHY, ref. 1, s. 77-78; KRONES, Franz. Die Herrschaft König Ottokar´s II. von Böhmen in Steiermark. Ihr Werden, Bestand und Fall (1252 – 1276). Graz: Im Selbstverlage des Verfassers, 1874, s. 14-18.
19 HISTORIA NOVA 17 kontinuálne prešli do služieb uhorských miestodržiteľov, ďalší boli dosadzovaní práve štajerskými kapitánmi a vojvodami. V počiatočných rokoch zastával funkciu štajerského kapitána príslušník vysokej uhorskej šľachty, Štefan I. z rodu Gutkeledovcov, súčasne aj slavónsky bán a dlhodobo lojálny prívrženec uhorského kráľa Bela IV. Hodnoverné pramene (predovšetkým diplomatickej povahy) naznačujú, že funkciu štajerského vojvodu zvykol vo svojej titulatúre v rokoch 1254 – 1258 používať práve Belo IV., hoci pomerne zriedkavo a nepravidelne. V rokoch 1259 – 1260 funkciu vojvodu užíval Belov starší syn a následník uhorského trónu Štefan (V.). Predtým (1257 – 1259) i potom (1260 – 1270) zastával funkciu sedmohradského vojvodu a niektoré ďalšie významné posty v Uhorskom kráľovstve.52 Len niekoľko dní po uzatvorení budínskej mierovej zmluve sa pápež Inocent IV. angažoval vo veciach kláštora opäť. Reagoval na sťažnosť opáta Bertolda II., ktorý pápeža žiadal o vyriešenie situácie okolo bližšie nešpecifikovaných majetkov kláštora. 8. apríla 1254 bola Inocentom vydaná listina, ktorou žiada biskupa z Chiemsee Henricha I., aby boli odňaté majetky kláštoru navrátené a spôsobené škody nahradené.53 Inocent v liste hovorí o nezákonnom vymáhaní poplatkov a služieb, neoprávnených zásahoch do záležitostí kláštora, pričom však nijakým spôsobom nekonkretizuje kto, kedy a akým spôsobom sa mal takéhoto konania voči Admontu dopustiť. Pri nedodržaní nariadenia hrozí exkomunikáciou a cirkevným interdiktom.54 Meno gorického vojvodu Menharda III. už v súvislosti s kláštorom bolo spomenuté. Od roku 1253 však tento príslušník významného ríšskeho šľachtického rodu Menhardovcov zastával aj post tirolského vojvodu, čo mu dávalo ešte väčšie možnosti zapojiť sa do vývoja v susedných oblastiach. Jeho syn Menhard okrem vojvodských postov v Goricii a v Tirolsku dokonca v rokoch 1286 – 1295 zastával aj funkcie vojvodu korutánskeho a markgrófa kranského (z poverenia rímskeho kráľa Rudolfa I. Habsburského, resp. jeho syna Albrechta
52 Rozsiahle state venované problematike obsadzovania úradov štajerskej krajinskej správy po nástupe Uhrov na štajerský vojvodský stolec pozri PALKO, ref. 1, passim. Zo starších výskumov opäť PFERSCHY, ref. 1, passim. 53 „[…] abbas et conventus monasterii Admontensis […] petitione monstrarunt, quod tam ipsi quam predecessores eorum quasdam terras, possessiones, redditus et alia bona ipsius monasterii nonnullis clericis et laicos, quibusdam eorum ad vitam, quibusdam vero perpetuo et aliis ad non modicum tempus, confectis super hoc litteris, penis adiectis et interpositis iuramentis, ad firmam vel sub censu annuo concesserunt, in enormem ipsius monasterii lesionem, […].“ GBSA I, č. 179, s. 332-333. 54 „[…] mandamus, quatinus ea, que de bonis ipsius monasterii per concessiones huiusmodi alienata inveneris illicite vel distracta, non obstantibus litteris, penis, iuramentis et confirmationibus predictis, aut si est aliquibus ab ea sede indultum, quod interdicti, suspendi vel excommunicari non possint, per litteras apostolicas que de indulto huiusmodi plenam et expressam et de verbo ad verbum non fecerint mentionem, ad ius et proprietatem dicti monasterii studeas legitime revocare, contradictores per censuram ecclesiasticam appellatione postposita compescendo. […].“ GBSA I, č. 179, s. 332-333.
20 HISTORIA NOVA 17
I.).55 26. septembra 1254 sa Menhard vzdal v prospech admontského kláštora svojich vlastníckych práv na pasienky a lúky v dedine Stadelbach v Korutánsku, ktoré predtým využívali ako léno bratia Otto a Cholo z Falkensteinu.56 Koncom februára 1255 potvrdil nový pápež Alexander IV. (v pontifikáte 12/1254 – 5/1261) kláštoru všetky dovtedajšie výsady, slobody, ako aj všetky nadobudnuté majetky.57 Následne aj on obnovil formálny akt patronátu a ochrany Rímskej kúrie nad ním.58 25. februára Alexander navyše vyzval biskupa z Chiemsee Henrichovi, pod ktorého právomoc kláštor Admont spadal, aby tento formálny akt učinil aj on.59 V druhej polovici októbra 1256 kláštor získal jednu usadlosť v dedine Mörtschach v Korutánsku od prepošta kláštora v dedine Sagritz, pričom suma za tento obchod bola vyčíslená na 16 mariek striebra. Pôvodným vlastníkom usadlosti bol ministeriál Henrich z Gailbergu a celý obchod bol sprostredkovaný už viackrát spomínaným vojvodom Menhardom III.60 V rovnakom roku kláštor nadobudol aj ďalšie majetky. Opäť sa riešil napríklad starý problém usadlostí v dedinách Meinhardsdorf a Oberwölz,61 ktoré kláštoru odkázala vojvodkyňa Sofia z Andechs, v dokumente titulovaná ako niekdajšia istrijská markgrófka.62 Potreba opätovného otvorenia tohto problému pravdepodobne vyplynula z toho, že kláštor nedostával výnosy z týchto majetkov, ktoré mu, poľa opáta Bertolda, právom náležali. Arbiter celého sporu Wulfing z Kapfenbergu vyčíslil príjmy z predmetných majetkov na 5 mariek striebra za ušlé zisky, ďalej každoročne po jednu mericu pšenice a ovsa vyprodukovaných na poliach predmetných usadlostí a nakoniec dve sliepky.63 Ďalšie majetky
55 Základné informácie o Meinhardovi pozri napríklad: Meinhard [III.] von Görz. In Foundation for Medieval Genealogy: Carinthia. [online] Dostupné na internete:
21 HISTORIA NOVA 17 kláštoru darovala G(ertrúda) (?), vdova po akomsi Fushelovi z Hainburgu. Malo ísť o dve léna (duo beneficia mea), ktoré vlastnila v dedine Achau v Dolnom Rakúsku (južne od Viedne). Hodnota týchto majetkov sa v darovacej listine nespomína.64 Posledný známy hodnoverný záznam o nadobudnutí ďalších majetkov kláštorom z roku 1256 sa spomína v súvislosti s darovaním poľa v dedine Pfennigbach neďaleko Würflachu juhozápadne od Viedne. Donáciu uskutočnil istý ministeriál Erchenger z Landsee a jeho syn Erchenger, pričom jej vykonanie odôvodnili náklonnosťou akéhosi pána Leopolda a jeho dcéry Wendilburgis (pro dilectione domini Liupoldi et sue filie Wendilburgis).65 21. júna 1257 bol za prítomnosti Uhrami dosadeného štajerského krajinského sudcu (iudex provincialis Styrie) Gotfrieda z Mariboru vyriešený spor kláštora s rodinou ministeriála Liutolda z Labuchu. Išlo o lúku v osade Bretstein neďaleko Judenburgu v Štajersku. Vydavateľom listiny je sám Liutold, ktorý sa nárokov na tento majetok vzdáva: „[...] ja Liutold z Labuchu a moja manželka Alheida spolu s našimi potomkami Konrádom, Gertrúdou, Alžbetou a ďalšími, ustupujeme, prostredníctvom pána záhrebského vojvodu Štefana, váženého štajerského kapitána, od našich žalôb, ktoré sme vzniesli proti ctihodným mníškam z Admontu o lúku v Bretsteine a o neďaleké léna, ktoré s nimi susedia. Pred zrakom Boha a na očistu našich duší chceme, aby bol tento spor navždy ukončený a aby [rozhodnutie] nikým nemohlo byť napadnuté.“66 Dokument síce neobsahuje konečné riešenie tohto problému, no najpravdepodobnejší je scenár, že spomenutý Liutold a jeho rodina sa predmetných majetkov vzdali v prospech kláštora. Dohodu potvrdili svojimi pečaťami viacerí regionálni páni, okrem iných je pripojená aj pečať krajinského sudcu Gotfrieda z Mariboru. Roky 1257 – 1260 v bývalých babenberských krajinách poznačili viaceré dramatické udalosti. Vrcholili konflikty medzi Filipom Sponheimským a novozvoleným arcibiskupom Ulrichom, pretým biskupom v Seckau.67 Tie prerástli dokonca do bojových zrážok medzi
64 „[…] duo beneficia mea, que habui in Aichawe, ecclesie Agemunde et beato Blasio patrono eiusdem libere resignavi, et ne inposterum aliqua super eo possit oriri callumpnia, nomina honestorum virorum, in quorum presencia hec acta sunt, iussi in cedula presencium subnotari. […].“ UHS III, č. 209, s. 295; GBSA I, č. 187, s. 337. 65 „[…] ego Erchingerus de Landsere et filius meus Erchingerus pro dilectione domini Liupoldi et sue filie Wendilburgis pratum in Phenichlant situm super ecclesiam sancti Blasii in Wiervla situm, que spectat ad cenobium Admontense, contulimus pleno iure perpetualiter possidendam. […].“ UHS III, č. 210, s. 296. 66 „[…] ego Livtoldus de Lembuch et uxor mea Alheidis simul cum heredibus nostris Chunrado et Gertrudi et Elysabeht et aliis coram domino duce Zarabie Stephano, capitaneo Styrie glorioso, cessimus nostre querimonie, quam habuimus contra moniales litteratas in Admunde super prato in Winsterpelse et beneficiis sibi adiactentibus propter deum et animarum nostrarum remedium et eatum ob dilectionem in tantum, quod ipsas super eadem lite nunquam decetero impetemus.“ AT-StiAAdm, f. Urkunden, sign. P-4. 67 Ulrich bol potvrdený Rímskou kúriou vo funkcii arcibiskupa pravdepodobne niekedy koncom roku 1257. V lis- tine pápeža Alexandra IV. z 25. januára 1258 ho totiž prvý raz tituluje ako arcibiskupa, nielen elekta Salzburskej
22 HISTORIA NOVA 17 podporovateľmi tej či onej strany.68 Aj v dôsledku týchto udalostí vypukla druhá uhorsko-česká vojna o babenberské dedičstvo (1259 – 1260). V dôsledku rozhodujúcej bitky, tzv. prvej bitky na Moravskom poli (bitka pri Kressenbrunne) 12. júla 1260, bolo Štajersko pripojené k dŕžavám českého a rakúskeho panovníka Přemysla Otakara II.69 Samotnej strate Štajerska predchádzali povstania šľachty a ministeriality proti uhorskej administratíve nastolenej na základe budínskej mierovej zmluvy z apríla 1254. V roku 1258 bol zvrhnutý štajerský kapitán Štefan I. Gutkeled, ktorého nahradil spomínaný vojvoda Štefan (V.). Ten síce prechodne obnovil „poriadok“ vo vojvodstve tým, že vymenil takmer celú správnu garnitúru Uhrom verných štajerských úradníkov,70 no situácia sa po bitke pri Kressenbrunne stala neudržateľnou.71 Spomínané udalosti spôsobili aj úbytok aktivít svetských i cirkevných autorít voči kláštoru. Přemysl Otakar II. de facto ovládal územie Štajerska už od roku 1260, de iure bolo jeho nadobudnutie potvrdené až uzatvorením mierovej zmluvy vo Viedni v marci nasledujúceho roku.72 Diplomatické pramene vydané v 60. rokoch naznačujú, že vývoj, majetkové pomery a celkové postavenie kláštora sa za vlády nového štajerského vojvodu Přemysla Otakara II. nijak výraznejšie nezmenili. Nadobúdanie nových majetkov prebiehalo v porovnateľne rýchlom tempe, ako za predchádzajúcich 14 rokov. Istý nárast počtu donácií a tiež súdnych sporov je badateľný až od polovice sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch 13. storočia, keď sa územia Rakúskeho i Štajerského vojvodstva „vrátilo“ pod formálnu správu rímsko-nemeckých
arcidiecézy. Pozri Aus den Vaticanischen Registern. Ed. Willibald HAUTHALER. In AÖG, 1887, roč. 71, č. 74, s. 274. 68 Cieľom arcibiskupa Ulricha bolo konečné ovládnutie sídelného mesta arcidiecézy, Salzburgu. Okrem iných ho v tom podporoval aj novonastolený štajerský vojvoda Štefan (V.), syn a následník uhorského kráľa Bela IV. Počiatočné úspechy postupu ich vojsk boli zmarené neďaleko mesta Radstadt, kde boli ich jednotky prepadnuté Filipovým starším bratom, korutánskym vojvodom Ulrichom III. Sponheimským. Arcibiskup Ulrich padol do zajatia. K tomu napríklad opäť salzburský letopisec: „Postmodum assumptis pluribus armatis versus civitatem Salzburch iter arripuit, et dum Rastat venisset, dux Ulricus Karinthie eum clam a tergo cum milicia insewuitur, volens ipsi nocere; ubi in crepusculo fuit a partibus utriusque graviter dimicatur, aliquantis ex utraque parte vulneratis et occisis.“ Annales sancti Rudberti Salisburgenses. In MGH SS IX, s. 794. 69 K celkovému vývoju počas druhej česko-uhorskej vojny pozri MIKA, ref. 16, s. 56-60; ROHÁČ, Peter. II. česko-uhorská vojna o babenberské dedičstvo 1260 a bitka pri Kressenbrunne. In Vojenská história, 2016, roč. 20, č. 2, passim; PFERSCHY, ref. 1, s. 81-83; HERUCOVÁ, ref. 31, s. 9; DOPSCH – BRUNNER – WELTIN, ref. 5, s. 453-454. 70 Dokladuje to najmä výsadná listina, ktorú vojvoda Štefan vydal pre cistercitský kláštor Rein v Štajersku. Pozri AT-StiARein-ReinOCist, f. Urkunden (1129 – 1600), sign. A III/41. K tomu aj edícia PALKO, ref. 1, Niekoľko listín, s. 102; PFERSCHY, ref. 1, s. 81. 71 K tomu pozri HOENSCH, ref. 37, s. 112; PFERSCHY, ref. 1, s. 81. 72 K tomu napríklad Annales Otakarini. Ed. Rudolph KÖPKE. In MGH SS IX. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Avlici Hahniani, 1851, s. 186.
23 HISTORIA NOVA 17 kráľov Rudolfa I. Habsburského, resp. jeho syna Albrechta I. To už je však iná kapitola dejín admontského kláštora, ktorej výklad nebol primárnym cieľom štúdie.
Záver
Benediktínsky kláštor svätého Blažeja v Admonte zaznamenal v rokoch 1246 – 1260 v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami pomerne prudký vzrast jeho majetkovej držby. Spôsobené to bolo predovšetkým nestabilnou situáciou vo veciach svetskej správy Štajerského vojvodstva, na území ktorého sa kláštor nachádzal. V porovnaní s inými cirkevnými inštitúciami je však potrebné konštatovať, že napriek tomu kláštor patril k tým cirkevným inštitúciám, ktoré sa tešili len okrajovej pozornosti lokálnych panovníkov. Spôsobilo to jeho teritoriálne umiestnenie na okraji Štajerska, pričom z tohto dôvodu do jeho vnútorných záležitostí zasahovali aj panovníci okolitých štátnych útvarov (gorickí, tirolskí, korutánski a rakúski vojvodovia). V dôsledku prebiehajúcej vojny o babenberské dedičstvo (1246 – 1278) a konfliktu o obsadenie arcibiskupského stolca v Salzburgu (1246 – 1266) bolo potrebné zaistiť kláštoru aspoň formálnu ochranu miestnych cirkevných a svetských autorít. Rakúske a štajerské kláštory sa totiž v tomto období často stávali terčom útokov plieniacich vojenských jednotiek bojujúcich strán alebo rebelujúcich členov miestnej ministeriality. Výzvy na vykonanie formálneho aktu vzatia kláštora pod ochranu smerovali z kancelárií pápežov Inocenta IV. a Alexandra IV. práve k miestnym cirkevným predstaviteľom, predovšetkým k salzburskému arcielektovi Filipovi Sponheimskému a jednému z jeho sufragánnych biskupov – Henrichovi I. z Chiemsee. Na rozdiel od niektorých ďalších štajerských kláštorov sa však nezachovali správy o následnom naplnení tejto požiadavky. Predstavitelia svetskej správy sa angažovali vo veciach kláštora hlavne v dvoch rovinách – pôsobili ako arbitri majetkových konfliktov kláštora s predstaviteľmi iných inštitúcií, alebo osobne udeľovali donácie, či iniciovali predaje rôznych typov majetkov (majere, pasienky, lúky, lesy, nehnuteľnosti, celé usadlosti a podobne) kláštoru. Nadobúdanie nových majetkov bolo vždy výhodné práve pre kláštor, pričom šľachtici a ministeriáli tieto donácie a predaje odôvodňovali hlavne snahami o zabezpečenie spásy duše nich samotných, prípadne ich blízkych. Výsledky obsahovej analýzy listinného materiálu však do popredia dostali aj inú otázku, ktorej riešenie v tomto texte sa nepredpokladalo – postavenie, lojálnosť a správanie sa predstaviteľov domácej šľachty a ministeriality voči neustále sa meniacim najvyšším správnym autoritám Štajerska. Analýzy pomerne rozsiahlych zoznamov svedkov jednotlivých listín naznačujú, že väčšina predstaviteľov starej správnej organizácie vojvodu Fridricha II. Babenberského kontinuálne prechádzali do služieb najvyššie postavených svetských autorít
24 HISTORIA NOVA 17
(kapitáni Oto z Ebersteinu a Štefan I. Gutkeled, vojvoda Přemysl Otakar II.). Dobrým príkladom je pôsobenie štajerského pisára Witiga, krajinského sudcu Gotfrieda z Mariboru a ďalších. Tento trend prechodne prerušil koncom päťdesiatych rokov vojvoda Štefan (V.) Arpádovský. Ten nahradil väčšinu vysokých úradníkov cudzincami z radov uhorskej šľachty, čím reagoval na vypuknutie protiuhorských povstaní v 2. polovici päťdesiatych rokov. Problematika uhorskej správy Štajerského vojvodstva v päťdesiatych rokoch 13. storočia ani v súčasnosti nie je dostatočne spracovaná. Tento stav sa zvykne odôvodňovať povrchným tvrdením o nedostatku pramenných zdrojov. Perspektíva ďalšieho výskumu však tkvie práve v spracovávaní archívnych fondov z územia rakúskych krajín. Z analýzy týchto dokumentov bude v budúcnosti možné zostaviť kvalitnú prácu, ktorá tento nedostatok stredoeurópskej historiografie definitívne vymaže. Pokiaľ ide o kláštor svätého Blažeja v Admonte, z prezentovaných výsledkov štúdie síce vyplýva, že stál takpovediac „na okraji“ záujmov vtedajších autorít, no opis jeho vývoja prispieva k dotvoreniu obrazu o vtedajších zmätočných pomeroch v rámci rakúskych krajín. Víziou do budúcnosti je tiež pokračovanie v spracovávaní vývoja kláštora až do roku 1276 (odovzdanie rakúskych lén Přemyslom Otakarom II. do rúk rímskeho kráľa Rudolfa I. Habsburského), resp. do roku 1278 (definitívny koniec vojny o babenberské dedičstvo). Rovnaký postup je potrebné zvoliť pri mnohých ďalších kláštoroch a opátstvach na území Štajerského vojvodstva, no vzhľadom na množstvo pramenných textov nie je možné výsledky prezentovať v rámci jednej štúdie. Z tohto dôvodu je potrebné skúmané obdobie rokov 1246 – 1278 rozdeliť pomocou prirodzených zlomov vo vývoji rakúskych krajín, v prípade predloženej štúdie spomínaným odovzdaním Štajerského vojvodstva českému a rakúskemu panovníkovi Přemyslovi Otakarovi II. v roku 1260.
Pramene a literatúra
Archívne fondy
Kärntner Landesarchiv Klagenfurt am Wörthersee. F. Allgemeine Urkundenreihe. Magyar Nemzeti levéltár Budapest. Orságos Levéltár. F. Diplomatikai Levéltár. Magyar Nemzeti levéltár Budapest. Orságos Levéltár. F. Diplomatikai Fényképgyűjtemény. Österreichisches Staatsarchiv Wien. Haus-, Hof- und Staatsarchiv Wien. F. Salzburg, Erzstift 798 – 1806. Österreichisches Staatsarchiv Wien. Haus-, Hof- und Staatsarchiv Wien. F. Salzburg, Domkapitel (831 – 1802). Státní oblastní archiv v Třeboni. F. Historica Třeboň. Stiftsarchiv Admont. F. Urkunden. Stiftsarchiv Rein. F. Urkunden (1129 – 1600).
Rukopisné kódexy
Wien, Österreichische Nationalbibliothek, cod. num. 629.
25 HISTORIA NOVA 17
Pramene a edície prameňov
Annales Admuntenses. Ed. Wilhelm WATTENBACH. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores (in folio) IX. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Avlici Hahniani, 1851, s. 569-579. Annales Otakarini. Ed. Rudolph KÖPKE. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores (in folio) IX. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Avlici Hahniani, 1851, s. 181-194. Annales Sancti Rudberti Salisburgenses. Ed. Wilhelm WATTENBACH. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores (in folio) IX. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Avlici Hahniani, 1851, s. 758-810. Catalogi archiepiscoporum Salisburgensium. Ed. Oswald HOLDER-EGGER. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores XIII. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Hahniani, 1881, s. 350-356. Codex diplomaticus et epistolaris regni Bohemiae V/1. Inde ab a. MCCLIII usque ad a. MCCLXVI. Eds. Jindřich ŠEBÁNEK – Sáša DUŠKOVÁ. Pragae: Sumptibus Academiae scientiarum Bohemoslovacae, 1974, 720 s. Continuatio Admuntensis. Ed. Wilhelm WATTENBACH. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores (in folio) IX. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Avlici Hahniani, 1851, s. 579-573. Continuatio Garstensis. Ed. Wilhelm Wattenbach. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores IX. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Avlici Hahniani, 1851, s. 593-600. Continuatio Lambacensis. Ed. Wilhelm WATTENBACH. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores IX. Hannoverae: Impensis Bibliopolii Avlici Hahniani, 1851, s. 556-561. Die Admonter Briefsammlung. Eds. Günter HODL – Peter CLASSEN. In Monumenta Germaniae Historica. Eppistolae [Briefe] VI. München: Monumenta Germaniæ Historica, 1983, 271 s. Ioannis abbatis Victoriensis Liber certarum historiarum I. Ed. Fedorus SCHNEIDER. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum separatim editi XXXVI/2. Hannoverae et Lipsiae: Impensis Bibliopolii Hahniani, 1910, 343 s. Ioannis abbatis Victoriensis Liber certarum historiarum II. Ed. Fedorus SCHNEIDER. In Monumenta Germaniae Historica. Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum separatim editi XXXVI/1. Hannoverae et Lipsiae: Impensis Bibliopolii Hahniani, 1909, 387 s. Necrologium Austriacum gentis Habsburgicæ altertum. Ed. Adalbertus Franciscus FUCHS, O. S. B. In Monumenta Germaniae Historica. Antiquitates [Dichtung und Gedänküberlieferung]. Necrologia Germaniæ V: Diocesis Pataviensis (Austria inferior). Berolini: Apud Weidmannos, 1913, s. 124-127. Niekoľko listín k dejinám uhorskej vlády v Štajersku (1254 – 1259). Ed. Jakub PALKO. In MEDEA – Studia mediævalia et antiqua, 2019, roč. 21/22, s. 91-106. Österreichische Chronik von den 95 Herrschaften. Ed. Joseph SEEMÜLLER. In Monumenta Germaniae Historica. Deutsche Chroniken VI. Hannover und Leipzig: Hahnsche Buchhandlung, 1909, 276 s. Ottokars Österreichische Reimchronik I. Ed. Joseph SEEMÜLLER. In Monumenta Germaniae Historica. Deutsche Chroniken V/1. Hannover: Hahnsche Buchhandlung, 1890, 720 s. Ottokars Österreichische Reimchronik II. Ed. Joseph SEEMÜLLER. In Monumenta Germaniae Historica. Deutsche Chroniken V/2. Hannover: Hahnsche Buchhandlung, 1893, 719 s. Regesta Imperii V/1. Ed. Johann Friedrich BÖHMER. Innsbruck: Verlag des Wagnerischen Universitäts- Buchhandlung, 1901, 2424 s. Regesta Imperii VI/1. Ed. Oswald REDLICH. Innsbruck: Verlag des Wagnerischen Universitäts-Buchhandlung, 1898, 562 s. Regesta Pontificorum Romanorum I – II. Inde ab a. MCXCVIII usque ad a. MCCCIV. Ed. Augustus POTTHAST. Berolini: Typis Rudolphi de Decker prototypographi regii ab intimis, 1874 – 1875, spolu 2158 s. Urkunden zur Geschichte von Österreich, Steiermark, Kärnten, Krain, Görz, Triest, Istrien, Tirol. Aus den Jahren 1246 – 1300. Ed. Joseph CHMEL. Wien: Aus der K. K. Hof- und Staats-Druckerei, 1849, 320 s. Urkundenbuch des Herzogthums Steiermark III. Ed. Joseph von ZAHN. Graz: Verlag des historischen Vereines für Steiermark, 1903, 467 s. Urkundenbuch des Landes ob der Enns III. Ed. Erich TRINKS. Wien: Aus der K. K. Hof- und Staatsdruckerei, 1862, 667 s. Urkunden-regesten zur Geschichte des Hospitals am Pyrn in Oberösterreich. 1190 – 1417. Ed. Beda SCHROLL. In Archiv für Österreichische Geschichte, 1888, roč. 72, s. 201-280. Urkunden-regesten zur Geschichte Kärntens von 1231 – 1269. Ed. Ludwig WEILAND. In Archiv für Österreichische Geschichte, 1865, roč. 32, s. 157-335.
Sekundárna literatúra
DIENST, Heide. Die Schlacht an der Leitha 1246. Auflage 3.Wien: Firmensitz Wien, 1986, 36 s.
26 HISTORIA NOVA 17
DOPSCH, Heinz – BRUNNER Karl – WELTIN, Maximilian. Österreichische Geschichte 1122 – 1278. Die Länder und das Reich. Der Ostalpenraum im Hochmittelalter. Wien: Ueberreuter Verlag, 2003, 620 s. DOPSCH, Heinz – SPATZENEGGER, Hans. Geschichte Salzburgs I/1. Stadt und Land: Mittelalter. Salzburg: Verlag Anton Pustet, 1984, 1037 s. DOPSCH, Heinz. Přemysl Otakar II. und das Erzstift Salzburg. In Jahrbuch für geschichtliche Landeskunde in Niederösterreich, 1978/1979, roč. 44/45, s. 470-508. FRITZ, Anton. Das grosse Hemma-Buch: Hemma von Friesach-Zeltschach, Markgräfin im Sanntal, Stifterin von Gurk und Admont. Klagenfurt am Wörthersee: Carinthia, 1980, 157 s. GRUBER, Franz. Eberhard II., Erzbischof von Salzburg. 1200 – 1246. München: Akademische Buchhandlung von J. Straub, 1884, 54 s. HERUCOVÁ, Angelika. Vojna o babenberské dedičstvo a Štefan V. In Historický časopis, 2017, roč. 65, č. 1, s. 3-24. HOENSCH, Jörg Konrad. Přemysl Otakar II. von Böhmen. Der goldene König. Graz, Wien, Köln: Verlag Styria, 1989, 321 s. KRISTÓ, Gyula. Die Arpadendynastie. Budapest: Corvina, 1993, 310 s. KRONES, Franz. Die Herrschaft König Ottokar´s II. von Böhmen in Steiermark. Ihr Werden, Bestand und Fall (1252 – 1276). Graz: Im Selbstverlage des Verfassers, 1874, 108 s. LAMPEL, Josef. Die Landesgrenze von 1254 und das Steirische Ennsthal. Ein Beitrag zur Geschichte des Österreichischen Zwischenreichs. In Archiv für Österreichische Geschichte, 1887, roč. 71, s. 297-452. LECHNER, Karl. Die Babenberger. Markgrafen und Herzoge von Österreich 976 – 1246. Graz: Böhlau Verlag, 1996, 482 s. MEYER, Therese. Zur Herkunft der Grafen von Görz. Genealogische Studie zur Genese einer Dynastie im Südostalpenraum. In Südost-Forschungen, 2000, roč. 59, s. 34-98. MIKA, Norbert. Walka o spadek po Babenbergach 1246 – 1278. Racibórz: WAW, 2008, 136 s. NOVOTNÝ, Václav. České dějiny I/4. Rozmach české moci za Přemysla Otakara II. (1253-1271). Praha: Jan Laichter, 1937, 499 s. PALKO, Jakub. Majetkové spory štajerských kláštorov v čase uhorskej správy. In Historický časopis. V tlači. PFERSCHY, Gerhard. Ottokar II. Přemysl, Ungarn und die Steiermark. In Jahrbuch für geschichtliche Landeskunde in Niederösterreich, 1978/1979, roč. 44/45, s. 73-91. POSCH, Fritz. Ulrich I. 1244 – 1260. In AMON, Karl (ed.). Die Bischöfe von Graz-Seckau 1218 – 1968. Graz – Wien – Köln: De Gruyter, 1969, s. 31-39. ROHÁČ, Peter. II. česko-uhorská vojna o babenberské dedičstvo 1260 a bitka pri Kressenbrunne. In Vojenská história, 2016, roč. 20, č. 2, s. 23-44. SCHMALE, Franz-Josef. Die österreichische Annalistik im 12. Jahrhundert. In Deutsches Archiv für Erforschung des Mittelalters, 1975, roč. 31, s. 185-187. VANÍČEK, Vratislav. Velké dějiny zemí Koruny české III. 1250 – 1310. Praha: Paseka, 2002, 757 s. VÉGH, János. Die heilige Hemma? Zur Ikonographie der Votiftafel von St. Lambrecht. In Acta historiae artium Academiae Scientiarum Hungaricae, 1978, roč. 24, s. 123-131. WICHNER, Jakob. Geschichte des Benediktiner-Stiftes Admont von der Zeit es Abtes Henrik bis zum Toe des Abtes Heinrich II. (1178 – 1297). Graz: Im Selbstverlage des Verfassers, 1876, 518 s. ŽEMLIČKA, Josef. Přemysl Otakar II. Král na rozhraní věků. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2011, 752 s. ŽEMLIČKA, Josef. Století posledných Přemyslovců. Český stát a společnost ve 13. století. Praha: Panorama, 1986, 320 s.
Benedictine Monastery of St. Blaise in Admont Between 1246 and 1260
The origin of the Benedicts Monastery of St. Blaise in Admont dates back to the second half of the 11th century. Several representatives of religious and secular aristocracy contributed to its establishment, especially the Archbishop of Salzburg Gebhard I and the Carinthian noblewoman Hemma of Gurk (†1045). Although the monastery was established almost thirty years after her death, money from her fund played a major role in its establishment. Over the next two centuries, the monastery was getting richer and it developed both materially and spiritually. Many important source texts have been created on the premises of its scriptoria, which serve historians to this day in discovering not only the history of the monastery itself, but also the broader area of Central Europe. Today, the extraordinary cultural
27 HISTORIA NOVA 17 contribution of the monastery is documented by the fact that its walls housed one of the largest medieval monastic libraries in the world. In the middle of the 13th century, the monastery was completely adapted into the system of Benedictine monastic institutions in the Austrian lands. The events of 1246 are important in the context of this paper for two reasons. With the fall of the childless Austrian and Styrian Duke Frederick II Combative (der Streitbare), in the Battle of the Leitha River against the armies of the King of Hungary Béla IV in the summer of 1246, the ruling dynasty of Babenberg died out. His death was the beginning of one of the largest global conflicts at the height of the Middle Ages, known in historiography as the Conflict over the Babenberg Inheritance. At the end of 1246, the Archbishop of Salzburg Eberhard II, who held this important post for several decades, died as well. At the time, none of the major territorial rules of Middle Europe expected such extensive problems with the selection of a successor for this position. The fight for the position of the archbishop lasted for almost two following decades. Both conflicts took place at the same time. They mutually affected one another, and they pulled the whole adjacent area into the happening, including the Monastery in Admont. Over the subsequent fourteen years, the situation in the Austrian countries was relatively intricate. Despite this, the property of the monastery grew several times. The former Istrian Duchess Sofia of the Andechs family is linked to several property donations. This noblewoman left to the monastery several properties lying primarily in the territory of the Duchy of Carinthia. Other important donors were for example the Styrian Captain Oto von Eberstein, Count of Gorizia-Tyrol Meinhard III, Carinthian Dukes Bernhard von Spanheim and his son Ulrich III, as well as other, less important Austrian and Styrian aristocrats and members of the ministerialis. This way, the monastery acquired numerous properties in the areas of Austria, Styria and Carinthia. At the time, this trend was not extraordinary. Based on this study, it is possible to even say that the Monastery in Admont, when compared to other monasteries, stood on the fringe of the interests of the highest representatives of the secular nobility. Other interesting aspects in the “political” development of the monastery were the legal disputes with other religious institutions. During the examined period, these were mainly two property disputes, whereby both judgments were given in the second half of February 1248. The first conflict was between Bernard of Clairvaux and the representatives of the Cistercian Abbey of Rein in Styria. The second conflict occcured between the Admont Monastery and the representatives of the Augustinian Monastery of Sankt Florian and the Benedictine Monastery of Kremsmünster in Upper Austria. The interventions of higher religious institutions – Roman Curia (Pope) and the representatives of the surrounding religious provinces, especially the Archbishop of Salzburg and the surrounding sufragan bishops (Gurk, Seckau, Chiemsee) represent a separate chapter in the history of the monastery. A certain slowdown of the above-mentioned activities occurred after the division of the countries of the Babenberg Inheritance between the King of Bohemia Přemysl Otakar II and the King of Hungary Bela IV. This division occurred in the first half of 1254 by concluding the so-called Treaty of Ofen, which completed the first Bohemian-Hungarian war for the Babenberg Inheritance (1252 – 1254). Based on this treaty, Admont came under the administration by the Hungarian-appointed Styrian officials, the influence of whom was relatively weak in the northern parts of the duchy. This has also caused a certain reduction of their interventions in the affairs of the monastery. Towards the end of the 1250s, the territory of the Austrian countries was affected by repeated conflicts between the Hungarian Arpád ruling family and the Bohemian Přemysl ruling family. After the Battle of Kressenbrunn, the Styrian territory fell to the King of Bohemia Přemysl Otakar II. This change affected the status of the monastery only minimally. Legal disputes, property donations, etc. continued to be solved. Based on the results of this study, it is possible to state that although the ruling authorities of the Babenberg countries changed relatively often in the second half of the 13th century, not only the Monastery in Admont, but also many other monasteries and abbeys continued to live their own life, irrespective of who held the highest administrative functions in Styria.
28 HISTORIA NOVA 17
Keywords: Styria, Admont Monastery, Aristocracy, Ministerialis, Conflict over the Babenberg Inheritance https://fphil.uniba.sk/historia_nova [74 282 znakov / 2,06 AH]
PALKO, Jakub. Benediktínsky kláštor sv. Blažeja v Admonte v rokoch 1246 – 1260. In Opus cyclopea. Historia nova 17. [online] Bratislava: Stimul, 2020, s. 8-29. Dostupné na internete:
29 HISTORIA NOVA 17
Domino suo turcico, domino terrestri christiano – Gemer v čase existencie Fiľakovského sandžaku v 16. storočí
Eva Benková
Osmanské panstvo v Uhorsku bolo a je v modernej slovenskej historiografii skúmané v rôznych kontextoch a situáciách. V celoživotnom diele Vojtecha Kopčana sa tejto problematike dostalo syntetického spracovania.1 Hoci sa bádateľom darí tematiku v prípadových štúdiách cizelovať, heuristika ukazuje, že niektoré pramene ostávajú nepovšimnuté, resp. ich informačná kapacita je využitá minimálne (samozrejme, tu je dôležitou otázka, či je prameň pre historika a metodologické uchopenie analyzovaného problému relevantným zdrojom).2 Príkladom je aj latinsky písaný súpis uhorskej proveniencie, ktorý je vhodný pre poznanie života obyvateľstva v druhej polovici 16. storočia v uhorsko-osmanskom pohraničí do začiatku pätnásťročnej vojny v roku 1593 a v prípade gemerských reálií konkrétne do momentu pádu Fiľakova – sídla osmanského Fiľakovského sandžaku. Navyše, ide o prameň významný pre ďalší komparatívny výskum podielu oboch štátov na hospodárskych výnosoch poddaných v tejto exponovanej oblasti. Evidované sú sídla ležiace v Turnianskej, Gemerskej, Boršodskej, Malohontskej, Novohradskej, Zvolenskej, Abovskej a Zemplínskej stolici.3 My sa sústreďujeme na prítomnosť osmanskej moci v Gemerskej stolici. Z hľadiska teritoriálneho rozloženia stolice je nutné dodať, že v súpise bolo v rámci Gemera zaevidovaných aj šesť sídiel ležiacich v Boršodskej stolici. Sú to Edelény, Sáp, Abod, Rudabánya, Szendrőlád a Sajógalgóc. Už Bálint Ila v prvom zväzku Gömör megye z roku 1976 skonštatoval, že súpis by si zaslúžil uverejnenie v celom rozsahu.4 Hoci sa on sám na jeho analýzu sústredil približne len
1 HORVÁTH, Pavol – KOPČAN, Vojtech. Turci na Slovensku. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľ- stvo, 1971, 212 s; KOPČAN, Vojtech – KRAJČOVIČOVÁ, Klára. Slovensko v tieni polmesiaca. Martin: Osveta, 1983, 216 s; KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986, 222 s. Pozri tiež KAMENCOVÁ, Lýdia. Vojtech Kopčan – osobný fond. 1957 – 1997. Inventár [online]. Bratislava: Ústredný archív Slovenskej akadémie vied, 2006, 34 s. Dostupné na in- ternete:
30 HISTORIA NOVA 17 na dvoch stranách, podstatu tohto prameňa pre poznanie gemerských reálií osmansko- uhorského dvojvládia (a samozrejme tým pádom aj pre ostatné stolice) vystihol veľmi presne (otázka postupného zvyšovania daňovej povinnosti, prepady obcí a odvliekanie ľudí do zajatia ako prostriedky na zastrašenie, trestanie za neplatenie daní, úteky obyvateľov, úľavy na daňovej záťaži, atď.).
K datovaniu súpisu
Hneď v úvode sa musíme pristaviť pri datovaní súpisu. Bálint Ila berie ako fakt, že súpis bol vyhotovený až po obsadení Fiľakova cisárskym vojskom v roku 1593 a nejako zvlášť túto otázku nerozvádza. Ani Dóra Kintli, ani Péter Tóth, ktorí súpis vo svojich nami citovaných prácach používajú, sa však nad vročením konskripcie nepozastavujú a operujú s rokom 1582. Klára Hegyi vyhotovenie súpisu kladie do rokov 1593 – 1596.5 Ako rok vyhotovenia konskripcie je na titulnej strane súpisu (zaradenej ako pagina 91) dodatočne uvedený rok 1582. Objektívne pochybovať o správnosti tejto informácie nás (okrem tvrdenia dvoch horeuvedených autorov) núti kontextuálna analýza zápisov.6 Ako príklad uvedieme napríklad konštatovanie obyvateľov Dobšinej, kde k zníženiu ročitej dane prišlo až po vyľudnení sídla a následnej suplikácii miestnych a intervencii budínskeho pašu. Podľa kronikárskych záznamov Gašpara Piltza, prinášajúceho vo svojom diele bezprostredné svedectvo z diania v Dobšinej, vieme, že s fatálnymi následkami sa pre Dobšinčanov skončil odplatný vpád osmanského vojenského oddielu za neodvádzanie daní v polovici októbra 1584.7 V Slavoške ležiacej v Štítnickej doline sa miestni vyjadrili, že dedina bola za čias Turkov celkom opustená a len po opätovnom získaní Fiľakovského hradu Habsburgovcami sa tam
Dóra Kintli analyzovala časť o Turnianskej stolici a Péter Tóth preložil do maďarčiny z latinského originálu pasáže o obciach ležiacich v Boršodskej stolici. KINTLI, Dóra. „Sub fide fassi sunt“. Torna vármegye 1582. évi vizsgálata [online]. In ÚJVÁRY J., Zsuzsanna – KINTLI, Dóra (Szerkesztette). Győzteseink. A XXXIV. OTDK Humán és Társadalomtudományi Szekciókban győztes Pázmányos hallgatók dolgozatai. Piliscsaba: Páz- mány Péter Katolikus Egyetem Bölcsészet-és Társadalomtudományi Kara, 2019, s. 279-308. Dostupné na in- ternete:
31 HISTORIA NOVA 17 obyvateľstvo vrátilo. Vo výpovediach poddaných sa často opakuje konštatovanie o približne 40-ročnej osmanskej porobe, čo opätovne potvrdzuje, že súpis vznikol najskôr až po roku 1593. Najhodnovernejším argumentom hovoriacim proti vyhotoveniu súpisu v roku 1582 je pôsobenie Jána Miskolczyho ako jedného z konskriptorov vo funkcii provizora hradu Szendrő a súčasne fiľakovského provizora v rokoch 1595 – 1596.8 Predovšetkým s ohľadom na osobu Jána Miskolczyho považujeme práve roky 1595 a 1596 za dobu, kedy sa konskripcia uskutočnila. Napokon, až uvoľnenie pomerov v 90. rokoch 16. storočia a stabilizovanie habsburskej moci umožnilo pomerne podrobnú a rozsiahlu konskripciu realizovať.9
Conscriptio contributionis turcicae
V úvodných, ani záverečných častiach dokumentu sa síce menovite a ani s odkazom na vysielajúcu ustanovizeň neuvádzajú konskriptori poverení spísaním súpisu, je pravdepodobné, že dokument vyhotovili najskôr komisári habsburskej Dvorskej komory či skôr Uhorskej, resp. Spišskej komory, ktoré administrovali krajinské príjmy v daných uhorských stoliciach. V súpise sa spomínajú len všeobecne komisári jeho veličenstva („suae Maiestatis dominorum commissariorum“). Na konci súpisu sa hovorí o tom, že spísanie povinností väčšiny obyvateľstva v Boršodskej a všetkých poddaných v Abovskej a Zemplínskej stolici vykonal na základe patentnej listiny Ján Myskolczy/Miškolci/Miškovecký (v urbári z 30. novembra roku 1595 sa vlastnoručne podpísal ako „Joannes Miskolczy“10), cisársky provizor hradov Fiľakovo a Szendrő11 spolu s nemenovaným šľachticom („alius nobilis“). Prečo bol touto úlohou poverený práve spomínaný provizor, napovedá konštatovanie o veľkej vzdialenosti miest (dedín a mestečiek) a skutočnosť, že zo Zemplína a Abova sa k zodpovedaniu otázok vyslancov nedostavil nikto z predstaviteľov miestnych samospráv a z Boršodu len menšia časť.12
8 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 113, no. 006; fasc. 034, no. 057. 9 Z roku 1596 sa zachoval aj súpis z vyšetrovania na hradoch Fiľakovo, Seč, Divín, Muráň, Šomoška, Hollókő (HU), Drégely (HU), Hajnáčka, Modrý Kameň, Novohrad, Putnok (HU) a ďalších pevností v pohraničí. V pri- loženom urbári dodatočne datovanom rokom 1596 boli evidované dediny, ktoré pôvodne prislúchali pod správu hradov Szendrő (HU) v Boršode a Szarvaskő (HU) v Heveši. Od roku 1596 museli miestni poddaní vykazovať svoje feudálne záväzky do Fiľakova. Z územia Gemerskej stolice išlo o Gemer, Kameňany, Sirk, Rákoš, Nandraž, Leváre, Licince a Držkovce. MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 014, no. 028; fasc. 110, no. 064/a, b. 10 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 034, no. 057, pag. 28. 11 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 034, no. 057, pag. 1, 28; BOROVSZKY, Samu. Szendrő vára. Budapest: Kiadja a Magyar Tudományos Akadémia, 1908, s. 37. 12 „Quia vero propter locorum distantias , ex comitatu Borsodiensi potior fere pars manserat, ex Abbayuvariensi autem et Zemplinien. cottbus plane nullus advenerat, nomine suae Maiestatis et loco dominorum commissariorum egregiorum Johannes Misskolczy eiusdem suae Maiestatis provisor Fylekien. et Zendierönien. et cum eo alius nobilis in praememoratos comitatus penes literas patentes expediti, reliquos oppidorum et pa- gorum colonos super contributionis Turcicis examinarunt.“ MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 059, no. 013, pag. 157.
32 HISTORIA NOVA 17
Z hľadiska formy vyhotovenia súpisu ide o odpis. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že zápisy sú vedené schematicky, účelne a vecne bez dodatočných detailnejších opisov. Pri názve sídla je uvedená príslušnosť k uhorskému zemepánovi, resp. hradnému panstvu. Záznamy nie sú vedené ako interrogatoria a responsoria, no formulovanie a vyhotovenie textu vypovedá o tom, že konskriptori kládli otázky podľa jednotného dotazníka a odpovede si najskôr zapisovali vo forme konceptu. V prípade už spomenutých stolíc Boršodskej, Abovskej a Zemplínskej plus dvoch dedín v Gemerskej stolici13 (Ragály a Gemerská Hôrka) zapisoval Ján Myskolczy fasie (priznania) poddaných do osobitnej knižky („peculiarem libellum“). Záznamy však komisári nemohli pre nedostatok času („propter temporis angustiam“) prepísať doslovne, urobili teda len krátky výťah informácií do tabuliek a pripojili ich na koniec súpisu. V rámci zbierky Urbaria et Conscriptiones však nájdeme niekoľko urbárov hradných panstiev, ktoré obsahujú pasáže identické s nami analyzovaným súpisom. Hoci datovanie u nich nie je uvedené, resp. vročenie do roku 1582 (pričom rok je dopísaný ceruzou pri neskoršom archívnom spracovaní) je na vyššie povedané sporné a nenáležité, je jasné, že konskripcie vzájomne súvisia a vznikli v rovnakej dobe. V týchto urbároch uhorských panstiev sú zaznamenané rozširujúce informácie, ktoré (odhliadnuc od menovitých zoznamov sedliakov, konštatovaní o bonite chotára, atď.) definovali povinnosti poddaných voči uhorskému feudálovi. Usúvzťažnenie uvedených prameňov je dôležité pri porovnaní záväzkov voči uhorskému a osmanskému panstvu a pre poznanie systému kondomínia v dobe pred rokom 1593. Ak sa bližšie pozrieme aj na ďalšiu skutočnosť a to výpočet sídiel, zisťujeme, že nie všetky dediny a mestečká, ktoré ležali na území osmanského panstva, boli do „veľkého“ súpisu zapísané. Týka sa to nielen tých stolíc, kde bolo vyšetrovanie vedené Jánom Myskolczym, ale aj ďalších. Ukazuje to jednoducho na fakt, že komisári nedokázali ovplyvniť, aby vo všetkých sídlach stolíc šetrenie aj reálne prebehlo. Nejde však o nič výnimočné, pretože ani portálne súpisy (ako príklad pre analýzu sme si vzali súpisy Gemerskej stolice) nie vždy registrovali všetky aktuálne obývané a štátom zdanené sídla. V urbári novohradsko-gemerského panstva hradu Šomoška sa píše, že niektoré v ňom obsiahnuté dediny (rozumej ich zástupcovia) sčasti pred komisármi nevypovedali, sčasti ale boli Osmanmi podrobené a spoplatnené.14 Ďalším urbárom je súpis sídiel panstva Hajnáčka, resp. ako sa v titule uvádza, majetkov, ktoré kedysi prislúchali hradu Hajnáčka, a boli ovládané Osmanmi („et antehac a Turcis possessorum“), pričom zdanené boli na obe strany „tam Turcis, quam Christianis“.15 Ani len archivármi (ako
13 V prípade ďalšej gemerskej dediny Rašíc nevypovedali miestni obyvatelia pred komisármi, ale svedectvo po- skytli sprostredkovane cez zemepána Michala Serényiho. 14 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 114, no. 052, pag. 15. 15 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 108, no. 066, pag. 1.
33 HISTORIA NOVA 17 tomu bolo v oboch predchádzajúcich prípadoch) nedatovaným, ale podľa formulovania textu ďaším súpisom z totožného obdobia je aj urbár Modrokamenského panstva.16 V rámci Turnianskej stolice17 bolo zaznamenaných celkovo 30 sídiel spoplatnených Osmanom: Turňa nad Bodvou (oppidum Thorna), Dvorníky (Vdwarnak), Turnianska Nová Ves (Wÿfalw), Zádiel (Zaldalei), Bôrka (Barka), Rako (Bódvarákó; HU), Perkupa (Berkowa; HU), Komjáti (Komÿath; HU), Szin (Zÿn; HU), Égerszög (Egerseg; HU), Hačava (Luchka), Jósfavő (Jozzuafeo; HU), Hídvégardó (Hydwegardo; HU), Szinpetri (Pettri; HU), Varbóc (Warbocz; HU), Hosťovce (Vendegh), Szőlősardó (Zőleosardo; HU), Teresztenye (Terrres temenn.; HU), Silica (Zylicze), Silická Brezová (Borsowan), Tornakápolna (Kapolna; HU), Tornaszentandrás (Zent Andras; HU), Bódvalenke (Lenkhe; HU), Tornanádaska (Nadasd; HU), Bódvaszilas (Zylas; HU), Jablonov nad Turňov (Almasch), Silická Jablonica (Jabloncza), Szögliget (Zeglegeod; HU), Hrušov (Keortweöleos), Hrhov (Gergew). Z malohontských sídiel18 súpis registruje 35 mestečiek a dedín: Rimavská Sobota (oppidum Rima Zombath), Vrbovce nad Rimavou (Varbocz; dnes súčasť obce Veľké Teriakovce), (Bacho), Zacharovce (Zeherie), Vyšné/Malé Teriakovce (Feölseö Teoreok; dnes súčasť obce Veľké Teriakovce), Nižné/Veľké Teriakovce (Alsö Teöreök; dnes súčasť obce Veľké Teriakovce), Nižný Skálnik (Also Szkalnok), Vyšný Skálnik (Felseö Szkalnok), Vyšná Pokoradz (Feölseö Bocaragÿ; dnes súčasť Rimavskej Soboty), Rimavská Lehota (Rimalehota; dnes súčasť obce Lehota nad Rimavicou), Horné Zahorany (Heghmegh), Čerenčany (Cherenchen), Rimavské Zalužany (Zalussan), Vaľkovo (Valÿko), Nižná Pokoradz (Alsobocaragÿ; dnes súčasť Rimavskej Soboty), Tomášová (Thomasfalwa; dnes súčasť Rimavskej Soboty), Rimavská Baňa (Korombanÿa), Ožďany (Osgyan), Sušany (Zuzzan), Kraskovo (Krazko), Dolné Zahorany (Hegmegh), Hrnčiarske Zalužany (Zaluchan), Kociha (Kecheghe), Rimavica (Rimauicze; dnes súčasť obce Lehota nad Rimavicou), Rimavská Píla (Feoreocz; dnes súčasť Tisovca), Hačava (Hachowa), Likier (Lwker), Selce (Zelwch), Klenovec (Klenowecz), Veľká Suchá (Zuha; dnes súčasť obce Hrnčiarska Ves), Pondelok (Pandolok; dnes súčasť obce Hrnčiarska Ves), Kurinec (Kornich; dnes súčasť Rimavskej Soboty), Kokava nad Rimavicou (Kokowa), Tisovec (Teczowch), Hnúšťa (Hnusta).
16 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 117, no. 074. 17 V zozname sídiel uvádzame dnešný názov sídla a v zátvorke názov podľa súpisu. V prípade, že daná obec sa nachádza na území dnešného Maďarska, upozorňujeme na to skratkou HU. Okrem toho sú v zátvorkách spora- dicky uvedené nevyhnutné informácie k lokalizovaniu obcí, resp. iné významné skutočnosti. Pri identifikovaní sídiel v Turnianskej stolici sme vychádzali z: KINTLI, Sub fide, ref. 4, s. 283-284. 18 Malohontské sídla sme identifikovali okrem ďalej citovaných aj podľa: SOKOLOVSKÝ, Leon. Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1997, passim.
34 HISTORIA NOVA 17
Zo Zvolenskej stolice19 sa uvádzajú tieto: Rybáre (Ribar; dnes súčasť Sliača), Hájniky (Hainik; dnes súčasť Sliača); Veľká Lúka (Nagreod), Lieskovec (Lyzkowch), Lukavica (Lukauicza), Môťová (Mutoua; dnes súčasť Zvolena), Dobrá Niva (Dobraniwa), Pliešovce (Pleoseocz), Sása (Zazzy), Babiná (Babazeő), Dubové (Duboua), Ostrá Lúka (Oztrolwka), Zvolenská Slatina (Zlatina), Očová (Ochowa), Čerín (Cheren), Zolná (Zolna; dnes súčasť Zvolena), Hrochoť (Horochot), Poníky a Ponická Lehota (Poynik et Lehotta; dnes zlúčené do obce Poníky), Horná Mičiná (Felseo Michinia), Dolná Mičiná (Alseö Michina), Oravce (Orawcza), Dúbravica (Dobrawicza), Závada (Zawada; dnes súčasťou Čerína), Sebedín (Zebennyn; dnes súčasťou obce Sebedín-Bečov), Bečov (Bechyowa; dnes súčasťou obce Sebedín-Bečov), Sampor (Zampor), Lukové (Lukowa), Bacúrov (Bazwr). V Abovskej stolici boli zaevidované povinnosti poddaných voči Osmanom v nasledovných sídlach: Szikszó (oppidum Zikszo; HU), Alsóvadász (Alseo Wadas; HU), Jánosd (Janosd; dnes súčasť obce Alsóvadász, HU), Tomor (Thomor; HU), Szikszóújfalu (Zykzo Vyfalw; zaniknutné sídlo v okolí Szikszó, HU), Sziget (Zygeth; zaniknutné sídlo v okolí Szikszó, HU), Felsővadász (Felsio Wadas; HU), Kupa (Kupa; HU), Onga (Onga; HU), Selyeb (Selyeb; HU), Léh (Lech; HU), Felső Kázsmárk (Felseo Kasmark; dnes súčasť obce Kázsmárk, HU), Alsó Kázsmárk (Alseo Kasmark; dnes súčasť obce Kázsmárk, HU), Kemej (Vtraque Kemey; zaniknuté sídlo v chotári obce Onga, HU). Zo Zemplínskej20 stolice súpis eviduje: Újcsanálos (Czanalos; HU), Gesztely (Geztely; HU), Hernádkak (Kak; HU), Taktaharkány (Harkany; HU), Köröm (Kerem; HU), Berzék (Berzegh; HU), Hernádnémeti (Hernadnemethy; HU), Külső- és Belsőbőcs (Keölseö et Belseö Bölez; dnes obe súčasťou obce Bőcs, HU), Girincs (Gyrnicz; HU), Kiscsécs (Kys Chech; HU), Alsó Lúc (Alsö Lucz; dnes súčasťou obce Tiszalúc, HU), Felső Lúc (Felseö Lucz; dnes súčasťou obce Tiszalúc, HU), Prügy (Pthrw dy; HU), Csobaj (Czobaÿ, HU), Kiskinizs (Kynis; HU), Taktabáj (Bay; HU). V Boršode sa zámer komory podarilo naplniť v prípade týchto sídiel: Dövény (Diwyn; HU), Sajóvelezd (Werezd; HU), Sajónémeti (Saÿonÿmetthÿ; HU), Kurytián (Kwryttian; HU), Jákfalva (Jakfalwa; HU), Disznóshorvát (Horwatt; dnes Izsófalva, HU), Hegymeg (Hegmegh; HU), Damak (Damagk; HU), Dubicsány (Dobychan; HU), Görömböly (Georeombell; dnes
19 MALINIAK, Pavol. Človek a krajina Zvolenskej kotliny v stredoveku. Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2009, 248 s; TOMEČEK, Oto. Osídlenie v novoveku do polo- vice 19. storočia. In TOMEČEK, Oto (edd.). Osídlenie Zvolenskej kotliny od včasného stredoveku do polovice 19. storočia. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, 2009, s. 119-158. 20 ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce: Zemplínska spoločnosť, 2001, 760 s. + 1 mapa.
35 HISTORIA NOVA 17 súčasť Miskolca, HU), Miskolctapolca (Taplocha; dnes súčasť Miskolca, HU), Meszes (Mezzes; HU), Center (Czenter; dnes súčasť mesta Ózd, HU), Sajóvárkony (Warkon; dnes súčasť mesta Ózd, HU), Királd (Kyrald; HU), Múcsony (Mochon; HU), Tornaszentjakab (Zent Jacob; HU), Rakaca (Rakacza; HU), Szalonna (Zalonna; HU), Debréte (Debrethe; HU), Viszló (Vyzlo; HU), Rakacaszend (Rakacza Zend; HU), Martonyi (Marthonÿ; HU), Aszaló (Azzalo; HU), Szuhogy (Zonhogh; HU), Alsótelekes (Alsoteleghes; HU), Finke (Fynke; dnes súčasť mesta Edelény, HU), Borsodszirák (Zyrak; HU), Nyomár (Numar; HU), Szuhakálló (Kalo; HU), Szirmabesenyő (Bechenÿo; HU), Balajd (Palowitha; HU), Borsodivánka (Iwanka; HU), Sajókaza (Kaza; HU), Szakácsi (Zakachÿ; HU), Irota (Irotha; HU), Sáta (Satta; HU), Arló (Arlo; HU), Járdánháza (Jardanhaza; HU), Szilvásvárad (Zylwas; HU), Nagyvisnyó (Vysnÿo; HU), Boldva (Boldwa; HU), Sajósenye (Senÿe; HU), Ziliz (Zelÿβ; HU), Felsőkelecsény (Kellechen; HU), Sajómercse (Mechen; HU), Sajóvámos (Saÿo Vamos; HU), Sajópálfala (Palfalwa; HU), Arnót (Arnod; HU), Tardona (Tardona; HU), Dédes (Dedes; dnes súčasť Dédestapolcsány, HU), Bántapolcsány (Tapolchan; dnes súčasť Dédestapolcsány, HU), Vadna (Vadna; HU), Nagyabarca (Barcha; HU), Ózd (Osdon; HU), Tihamér (Tyhemer; dnes súčasť mesta Eger, HU), Parasztbikk (Parazt Byk; zaniknutá dedina, ktorá ležala v blízkosti Nemesbikk, HU), Szőlőske (Szeöleskeö; dnes súčasť mesta Eger, HU), Bánfalva (Banfalwa; HU), Bükkzsérc (Seerz; HU), Kács (Kaacz; HU), Nekézseny (Nekessen; HU), Csokvaomány (Czökwa; HU), Alsó/Felső Barcika (Barczika; dnes súčasť mesta Kazincbarcika, HU), Lak (Lak; HU), Sajószentpéter (Sayo Zent Peter; HU), Berente (Berenthe; HU), Sajókápolna (Kapolna; HU), Hangács (Hangach; HU), Szolga (Zolga; dnes zaniknutá v chotári Sajóecseg, HU), Ludna (Ludna; dnes zaniknutá v chotári Kondó, HU), Sajóecseg (Echegh; HU), Sajókeresztúr (Sayo Keresztur; HU), Nyék (Nÿek; dnes súčasť mesta Nyékládháza, HU), Varbó (Warbo; HU), Kistokaj (Kys Thokay; HU), Alsótokaj (Also Thokay; dnes súčasť obce Kistokaj, HU), Mályinka (Malmka; HU), Kondó (Kondo; HU), Parasznya (Paraznia; HU), Ládháza (Ladhaza; dnes súčasť mesta Nyékládháza, HU), Hejőcsaba (Czaba; dnes súčasť mesta Miskolc, HU), Vakarács (Wakaracz; dnes zaniknutá v chotári obce Mályi, HU), Alacska (Alaczka; HU), Muhi (Mohy; HU), Emőd (Emeöld; HU), Miskolc (Misskolcz oppidum; HU), Bükkaranyos (Araniass; HU), Szirma (Szyrma; dnes súčasť mesta Miskolc, HU), Oszlár (Oszlar; HU), Noszvaj (Nozwaÿ; HU), Sajóbábony (Babon; HU), Sajópetri (Pettrÿ; HU), Sajóbesenyő (Says Besenio; dnes časť Szirmabesenyő, HU), Felsőzsolca (Felseo Solcza; HU), Radostyán (Ragistian; HU), Sajólászlófalva (Lazlofalwa; HU), Sajókazinc (Kazincz; dnes súčasť obce Kazincbarcika, HU), Déta (Decta; dnes zaniknutá, v okolí obce Sajólád, HU), Harsány (Harsan; HU), Nolaj (Nalay; dnes zaniknutá, v okolí obce Sajólád, HU), Borsod
36 HISTORIA NOVA 17
(Borsdod; dnes súčasť mesta Edelény, HU), Alsózsolca (Alseo Holcza; HU), Mályi (Maly; HU), Hejőkeresztúr (Mohy Keresztur; HU), Bogács (Bogach; HU), Bánhorváti (Banhorwatt; HU), Kisgyőr (Kys Geör; HU), Felsőtárkány (Tharkany; HU), Tiszaszederkény (Zederken; HU), Bélapátfalva (Apathfalwa; HU), Balaton (Balothon; HU). V Novohrade21 pred komisárov predstúpili v sídlach: Dedina svätého Jána (Zentfalwa; zaniknuté sídlo v okolí Fiľakova), Bulhary (Bolgarom), Husiná? (Gwzomim), Blhovce (Baloghfalwa), Šíd (Syd), Buzitka (Bozitha), Nitra nad Ipľom (Nyttra), Šávoľ (Saccolj), Fiľakovské Kováče (Kowachj), České Brezovo (Brÿzo), Hradište (Ragyztio), Uhorské (Vhurczka), Garáb (Garab; HU), Ľuboreč (Nagilibercze), Ľuboriečka (Kyslibercze), Veľké Dravce (Darocz), Breznička (Bersen), Holiša (Galso), Rovňany (Galso), Poltár (Poltar), Vrbovka (Warbo), Almas/Almás (Almas; viac možností pre lokalizovanie v maďarskej časti Novohradskej stolice), Nová Ves (Kysuyfalw), Sklabiná (Zklabona), Obeckov (Ebeczke), Zelené (Zelena; dnes súčasť Poltára), Muľa (Raros), Horné Strháre (Feölseö Strihar), Waralia – nelokalizované sídlo medzi príslušenstvom hradu Modrý Kameň, (Veľký) Krtíš (Keorteös), Strážka (Ztrazÿ; zaniknuté sídlo v katastri obce Tomášovce), Lentvora (Lentora), Dačov Lom (Dacholom), Suché Brezovo (Brezowa), Dolné Strháre (Also Ztrihar), Turie Pole (Durapolia; zaniknuté sídlo), Pôtor (Zenth Peter), Brusník (Broznok), Senné (Zenna), Závada (Zawoda), Dobroč (Dobrocža), Slatinka (Kyszlatina; dnes súčasť Lučenca), Chrťany (Hartyan), Dolný Tisovník (Also Tiszownik; dnes súčasťou Veľkého Tisovníka, Červeňany (Vereosfalw), Polichno (Polychna), (Malý) Tuhár (Kysluhar), Kalinovo (Kalno), Horná Strehová (Feölseö Ztryhoua), Ábelová (Belowa), Madačka (Madachka; dnes súčasťou Ábelovej), Horný Tisovník (Feölseö Tyssownik), Pinciná (Pyncz), Nedelište (Nedelisthie), Ružiná (Raszo Lehota), Opatová pri Lučenci (Apattfalwa; dnes súčasťou Lučenca), Mašková (Masfalwa), Ozdín (Osdyn), Veľká nad Ipľom (Welke), Panické Dravce (Panydarocz), Tomášova Lehôtka (Thomas Lehota), Halič (Galcz), Praha (Praga), Cinobaňa (Swynebania), Podrečany (Podrechan), Točnica (Tchochnycza), Uderiná (Vderina; dnes súčasťou Lovinobane), Boľkovce (Bolk), Tomášovce (Thomassÿ), Lovinobaňa (Lomabania), Budiná (Budina), Lučenec (Loszonez), Vidiná (Widafalwa), Veľká Ves (Nagh falw), Mýtna (Mytnne alias Wamos), Bystrička (Bisztricžka; dnes súčasťou Ozdína).22
21 SITÁR, Tomáš. Osídlenie Novohradskej stolice v stredoveku. Krná: Miloš Hric; Mesto Lučenec, 2019, passim. 22 Pri identifikovaní sídiel v jednotlivých stoliciach vrátane Gemerskej stolice sme okrem citovaných prác použili: NAGY, Iván. Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal I. – XII. [online]. Pest: Kiadja Ráth Mór, 1857 – 1865. Dostupné na internete:
37 HISTORIA NOVA 17
K zodpovedaniu pristupovali „sub fide mediante fassus est/fassi sunt“ richtár a prísažní, prípadne iní poprední a dôveryhodní obyvatelia z danej obce (ktorí mali vzhľadom na dobu osmanského panstva nielen vlastné skúsenosti, ale aj sprostredkované informácie od starších). Ojedinele to bola aj miestna nobilita (prípady kuriálnych, resp. šľachtických dedín). V pohraničných stoliciach boli dediny a mestečká v rôznej miere a intenzite závislosti/podriadenosti od osmanského i uhorského feudála. Napokon, súhrn daní vymáhaných osmanskými vyberačmi bol pri každom sídle individuálny. Je ale dôležité, že nami analyzovaný súpis nezachytáva veľkú variabilitu odvádzaných naturálií, spotrebného tovaru vôbec alebo robotných povinností, aká bola bežná na uhorských feudálnych panstvách. Napokon účelom konskripcie nebolo získať detailný prehľad povinností poddaných. Zámerom habsburskej, resp. uhorskej strany bolo zaiste preskúmať dianie za čias existencie osmanského panstva a urobiť si predstavu o ekonomicko-sociálnej kondícii krajiny a odhad potencionálnych hospodárskych výnosov. Z prakticko-pragmatických dôvodov súvisiacich so zabezpečením rôznorodých potrieb osmanských vojenských posádok a správneho aparátu v nájihach a sandžakoch mali ale niektoré dediny a mestečká špecifické povinnosti, ktoré prirodzene súviseli napríklad s miestnou remeselnou výrobou, baníckou a hutníckou aktivitou (ako tomu bolo na Gemeri), či zabezpečením cestnej infraštruktúry (opravy mostov). Viac-menej stabilne u všetkých sídiel boli Osmanmi požadovanými peňažné povinnosti v uhorských zlatých a denároch. Na prvom mieste je evidovaná ročná peňažná daň, tzv. „summa“23 odovzdávaná do rúk zodpovedajúceho osmanského vyberača daní („tributarius domino suo turcico“). Do slovečiny sa summa prekladá ako desiatok, čo vysvetľuje tá skutočnosť, že adekvátnou náhradou za túto peňažnú daň bola desatina z úrody. Podľa údajov v súpise vieme, že z Turnianskej a Malohontskej stolice odovzdávali dane do Fiľakova. Fiľakovskému sandžakbegovi sa zodpovedali aj z Boršodu. V prípade boršodskej dediny Sajóvárkony sa uvádza tiež podriadenosť hatvanskému sandžakbegovi („...quod ab Hattwaniens. et Fylekiens bego ad deditionem allecti, ...“)24. Obyvatelia Aszaló v Boršode najskôr spadali pod právomoc fiľakovského bega a neskôr hatvanského („...quod primo ad Fÿlek postea ad Hattwan...“).25 V rovnakej stolici zo Sajóvámosu boli poddaní takisto hatvanskému begovi, z Ózdu obyvatelia odovzdávali dane do Budína.26 Novohradskí poddaní
Kiadó, 1990, 896 s.; STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku. I. – II. Bratislava: Národné literárne cen- trum – Dom slovenskej literatúry, 1999 – 2004 , 2. vydanie, 485 s; 533 s. 23 Pri mestečku Turňa nad Bodvou v Turnianskej stolice sa píše. „…pro prima pensione, quam vulgo summam unadictione nuncupant,…“ MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 059, no. 013, pag. 1. 24 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 059, no. 013, pag. 94. 25 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 059, no. 013, pag. 98. 26 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 059, no. 013, pag. 105, 107.
38 HISTORIA NOVA 17 boli podriadení Osmanom v Rimavskej Seči, Fiľakove, Budíne, Novohrade i Váci. Zo Zvolenskej stolice dávali dane do rúk osmanským úradníkom zväčša vo Fiľakove, ojedinele v Rimavskej Seči. Ďalšou Osmanmi vyberanou daňou bol cisársky tribút/cisárska daň („tributum caesareum“) a šabľové/pošvové peniaze („pecuniae gladialis“, „vulgo Szablia penz“). Tieto dve sa vyberali buď jednotne („mixtim“) alebo osobitne („seorsim“). V konskripcii nájdeme aj sídla, ktorých obyvatelia nedávali žiadne peniaze, ale ako v prípade gemerského Španieho Poľa museli dodať 20 000 klincov na podkovy. Tieto železiarske výrobky odovzdávali aj v Čamovciach, ktoré ležali v tesnom susedstve Fiľakova a obývali ich prevažne kováči. Z naturálií sa uvádzajú takmer zakaždým maslo a med, resp. finančná kompenzácia za isté množstvo týchto požívatin. Samozrejme, v súpise sa často objavujú aj zmienky o iných munera (produktoch rastlinnej a živočíšnej výroby). Pre uhorského zemepána „domino terrestri christiano“ poddaní odovzdávali činžu (nájomné). Tá sa vyberala na sviatok svätého Michala (29. septembra), svätého Juraja (24. apríla) a Narodenie Pána (25. decembra). Taktiež sa poddaní nevyhli ani povinnosti desiatkovať úrodu. V prípade niektorých sídiel je uvedené, že namiesto desiatku podliehali plodiny dopestované poddanými tzv. džberovému („nomine akonis tritici, siliginis, hordei et avenae...“). Roboty obyvatelia poskytovali jednému i druhému pánovi, vždy to však úzko súviselo s konkrétnymi okolnosťami, resp. sa tieto záväzky pre ich variabilitu a podmienenosť lokálnymi abiotickými a biotickými faktormi nešpecifikovali a poddaní vo svojich výpovediach uviedli „Omnes necessarios labores praestiterunt.“, „Servierunt.“, či „Plurimum servierunt.“, „Servierunt varys laboribus.“, „Servierunt duriter.“.27 Zo súpisu jasne vyplýva, že zemepáni vnímali zaťaženosť a zbedačovanie svojich poddaných rôznymi osmanskými daňami a robotami, a preto viacerí ustúpili zo svojich feudálnych požiadaviek voči nim. Na panstvách v správe komory ale k poddanými nepristupovali zhovievavo. Úradníci nebrali ohľad na likvidačnú daňovú záťaž obyvateľstva a delegovaní provízori a dvorskí sudcovia sa v čase osmanskej hrozby dokonca znížili k páchaniu rôznych neprávostí. Ak sa pozrieme bližšie na zisky osmanskej správy z uvedených uhorských stolíc pred pätnásťročnou vojnou, jednoznačne najviac peňazí Osmani vyberali z titulu dane zvanej summa (42 391,98 uhorských zlatých), z cisárskeho tribútu ako druhej najrentabilnejšej položky bolo vyzbieraných len 3 460,91 uhorských zlatých (Tab. 1).28
27 Napríklad obyvatelia boršodskej dediny Alsótelekes neposkytovali Osmanom žiadne služby, lebo boli v tejto veci pod ochranou kapitána hradu Szendrő. MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 059, no. 013, pag. 99. 28 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 059, no. 013.
39 HISTORIA NOVA 17
Tab. 1 Príjmy osmanskej správy z uhorských stolíc gemerských sídiel. 29 Stolica Počet sídiel Summa Turnianska 30 1959,50 Gemerská 194 22754,20 Boršodská 114 13820,84 Malohontská 35 4574,30 Novohradská 77 2384,44 Zvolenská 28 3912 Abovská 14 1817,30 Zemplínska 17 742,24 Summa summarum 509 51964,82
Gemer ako súčasť Fiľakovského sandžaku 30
V súpise sa uvádza celkovo 188 sídiel (bez 6 boršodských), ktoré boli Osmanmi v Gemeri podrobené a spoplatnené. Podľa defterov vieme, že v rokoch 1575 – 1576 patrilo pod Fiľakovský sandžak 194 a v 1578 – 1579 192 gemerských sídiel. 31 V 70. a 80. rokoch sa situácia v otázke podrobenia si Gemera Osmanmi viac-menej stabilizovala a pod osmanskú moc sa dostalo cca 88,7 % – 86,6 % všetkých sídiel stolice.32 V Gemeri prítomnosť cudzej moci reprezentovali len vojaci, kupci a úradníci. Napriek vysokým ziskom Osmanov v porovnaní s uhorskou feudálnou mocou bolo pre nich tunajšie pôsobenie stratové, čo bolo pre pohraničie všeobecne príznačné. V rámci vlastníckych vzťahov dominovali v horných oblastiach stolice veľké feudálne panstvá (Krásna Hôrka, Muráň, Štítnik, Jelšava). Tie rovnako ako panstvá na juhu (Drienčany, Hodejov, Hajnáčka, Blh, Putnok, Szendrő) prechádzali v druhej polovici 16. storočia komplikovaným vývojom (bezohľadné správanie sa majiteľov hradných panstiev voči svojim
29 MARKUSKOVÁ, ref. 30, Hospodárske a sociálne pomery, s. 33. 30 Osmanským panstvom v Gemeri sa v domácej historiografii bližšie zaoberala Helena Markusková. Hoci sa sús- treďovala na 17. storočie, istú pozornosť prikladala aj prechádzajúcemu vývoju v 16. storočí. Predmetnú kon- skripciu vo svojich prácach neanalyzovala. MARKUSKOVÁ, Helena. Charakter osmanskej moci v Gemerskej stolici v 17. storočí [online]. In Štúdie k jubileu Pavla Jozefa Šafárika. Historia nova II – 2011 – 1. Bratislava: Stimul, 2011, s. 21-38. Dostupné na internete:
40 HISTORIA NOVA 17 poddaným (príkladom sú František a Juraj Bebekovci), vymretie starých rodov, konfiškácie panovníkom, začlenenie hradov do protiosmanskej pevnostnej línie, zavedenie komorskej správy, totálny rozpad atď.), čo v spojitosti s osmanskou prítomnosťou krajine vôbec neprospievalo. V južnejšie položených častiach malo veľa sídiel charakter kuriálnych dedín. V Gemeri vlastnila majetky i katolícka cirkev (Ostrihomské arcibiskupstvo, Jágerská kapitula).33 O územie Gemerskej stolice sa Osmani začali intenzívne zaujímať hneď po dobytí Fiľakova v roku 1554.34 V súpise len Rožňavčania presne určili rok 1556, odkedy boli Osmanom poplatní. Krátko po dobytí Fiľakova expanzia Osmanov tak radikálne zasiahla do každodenného života ľudí i v najsevernejšie položených gemerských dolinách Slovenského rudohoria. Vo viacerých výpovediach poddaní hovorili o 40-ročnej porobe, resp. uviedli, že osmanskému sandžakbegovi platili dane od obsadenia Fiľakova (v Revúcej, Mokrej Lúke, Honciach, Štítniku). Tridsať rokov znášali osmanskú nadvládu v Hodejove, Krásnohorskej Dlhej Lúke, Kružnej, Sirku, o 32 rokoch v područí Osmanov sa vyslovili v Bretke a Jelšavských Tepliciach, 36 rokov podľa domácich vyberali osmanskí úradníci dane v Rákoši, v Hankovej a Čučme si pamätali na odvádzanie daní za posledných 20 rokov. Analyzovaný súpis nereflektuje akékoľvek osmanské administratívne členenie Fiľakovského sandžaku, pod ktorého správu Gemerská stolica spadala.35 Napokon, pre uhorskú administratívu nešlo v čase vzniku dokumentu o relevantnú informáciu.36 Na takmer troch desiatkach miest je len uvedené, že poddaní boli povinní platiť dane svojmu tureckému pánovi do Fiľakova (v prípade Plešivca sa konkretizuje, že išlo o (sandžak)bega), voziť tam tovar, robotovať v rámci sezónnych prác alebo že práve po dobytí Fiľakovského hradu začali Osmani od nich vymáhať dane. Putnočania mali odovzdávať dane najskôr do Fiľakova, ale postupom
33 CHALUPECKÝ, Ivan. Demografický, sociálny a národnostný vývoj a zmeny osídlenia Gemera v rokoch 1526 – 1711. In SEDLÁK, Vincent (ed.). Zborník príspevkov k slovenským dejinám. Bratislava: SHS MS, 1998, s. 223. 34 Podrobenie si Gemerčanov ešte pred rokom 1554 nenaznačuje napríklad ani portálny súpis Gemerskej stolice z roku 1552. Knižnica Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Portálne súpisy, Gemer, Fotokópie, A 2633. 35 Deftery zo 70. rokov 16. storočia (1575 – 1576, 1578 – 1579) ozrejmujú, že Fiľakovský sandžak s centrom vo Fiľakove, pod ktorého správu spadali aj gemerské dediny a mestečká, bol členený na desať náhijí: Fiľakovo, Rimavská Sobota, Veľký Blh, Plešivec, Putnok, Rimavská Seč, Szendrő, Divín, Muráň a Štítnik. KAMMERER, Ernő (Szerkesztő). Magyarországi Török kincstári defterek. Második kötet. 1540–1639 [online]. Budapest: At- henaeum, 1890, č. CCLIII, s. 499-504; č. CCLVIII, s. 518-522. Dostupné na internete:
41 HISTORIA NOVA 17
času priamo do Budína. Z vyjadrenia Rimavskosečanov „Sed postquam ad Budam translati sunt,...“ vysvitá, že časom boli začlenení pod budínsku správu.37 Poddaní z Gemerského Jablonca boli zaviazaní (po páde Fiľakova v 1593) odovzdávať dane do Hatvanu (dnes v Maďarsku), ktorý bol sídlom rovnomenného Hatvanského sandžaku. Hatvanskému sandžakbegovi sa zodpovedali aj Hostičania poskytovaním povozov. Okrem informácie o približne celkovej dobe podriadenosti Osmanom je v súpise zachytená sčasti aj ďalšia podstatná okolnosť dosahu osmanskej moci na Gemeri (platí to prirodzene aj pre ostatné stolice) a to, ktoré dediny boli v dôsledku nájazdov a sprievodného plienenia deštruované (či už v dôsledku zajatia, úteku) a vyľudnené, a zároveň, ktoré boli opätovne osídlené a vybudované. Najlepšie však túto vec (pre začiatok osmanského panstva) osvetľujú uhorské portálne súpisy zo 60. a 70. rokov, ktoré vznikli krátko po osmanských nájazdoch. Predsa, do polovice 90. rokov napriek imanentnej osmanskej hrozbe prebehla čiastočná konsolidácia pomerov a obyvateľstvo malo od ťaživých 60. rokov istý čas na zotavenie a revitalizáciu svojich domovov. V rámci stolice hovoríme o čiastočnej obnove (za existencie sandžaku nemožno totiž hovoriť o všeobecnom trende), veľmi totiž záležalo od konkrétnych okolností, napríklad od zemepisného situovania sídla a vzdialenosti od správnych centier Osmanov, či od disciplinovanosti obyvateľstva v otázke platenia daní a prispôsobenia sa ľudí ťažkým životným okolnostiam. Na území stolice bolo ale dosť takých sídiel, ktoré ani do konca 16. storočia neboli zaľudnené. Ak sa teda pozrieme na zmeny sídliskových pomerov zachytených v súpise, tak za daných 40 rokov Osmani priamo devastovali a vyľudnili (obyvatelia zutekali iniciatívne zo strachu sami alebo boli odvlečení do zajatia) nasledujúce sídla. Ide napríklad o Meliatu (miestni utiekli, lebo nezvládali Osmanom poskytovať dane, po čase sa vrátili späť a dostali úľavu), Svätý Demeter (tu bola obdobná situácia s trojročnou lehotou), Sútor (dedina bola dlho opustená, miestni po návrate nedávali peňažnú daň summa ale naturálny desiatok), Stránsku (keď poddaní nedokázali platiť dane, dedinu opustili), Šimonovce a Felső Hangony (miestni odišli z rovnakých dôvodov ako Stránčania), Nižnú Kalošu (po návrate obyvateľstva prišlo k zníženiu ich daňovej povinnosti) či Mikolčany (miestni utiekli až tri razy). Depopulatio sa takisto uvádza v prípade Dobšinej, Čučmy, Nadabuly, Rudnej, Rožňavského Bystrého, Tornali, dedín Dénesfalva, Poszoba, ďalej Ardova, Čoltova, Bohúňova, Gemerskej Panice, Kesoviec, Chanavy, Dražíc, Hostišoviec, Gemerčeka, Petrova, combustio zase v Starni. Väčšine z nich Osmani po vojenských atakoch, ktoré boli zaiste reakciou na neposlušnosť, zvýšili dane. Slavoška bola natoľko zdevastovaná, že
37 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 059, no. 013, pag. 132.
42 HISTORIA NOVA 17 obyvatelia sa do svojich domovov vrátili až po roku 1593. I v osade Hordontelek obnova začala po roku 1593. Celkom opačným prípadom bol Rybník neďaleko Rimavskej Soboty, ktorý bol nanovo vystavaný. V tabuľke (Tab. 2) uvádzame, ako sa menila výška peňažnej dane summa od momentu podrobenia si daného sídla až do zániku Fiľakovského sandžaku. Na ilustráciu vyberáme len tie sídla, pri ktorých sa táto daň platila po celú dobu osve. V tabuľke neregistrujeme sídla, pri ktorých bola summa kompenzovaná napríklad desiatkmi z úrody na poddanských usadlostiach, ani sídla, ktoré odovzdávali poplatok kolektívne a po čase sa osamostatnili (nie je možné určiť, v akej miere na spoločnej dani participovali v tejto veci spojené sídla), to komentujeme slovne. V zozname chýbajú teda tieto sídla, ktoré sa istú dobu spolupodieľali na dani: Muránska Lehota, Mníšany, Revúcka Lehota, Lubeník, Ratková, Repištie, Ratkovské Bystré, Filier, Brádno, Rovné, Krokava, Kopráš, Roštár, Ochtiná, Malá Poloma, Veľká Poloma, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice, Behynce, Žiar, Nižné Valice, Gregorovce. Dá sa povedať, že pre poddaných bolo viac-menej výhodnejšie nahradiť platenie peňažnej dane naturálnymi desiatkami, priamo odovzdali alikvótnu čiastku z úrody bez ohľadu na aktuálne poľné výnosy. Takto to bolo v Číži, Hodejovci, Gemerskom Jablonci, Pavlovciach, Rimavských Janovciach, Mojíne, Gemerských Dechtároch, Šuriciach, Uraji, Jesenskom, Čamovciach, Sútore, Hodejove, Gemerčeku, v Dolnej Fige, odkiaľ obyvatelia zutekali dvakrát, a v dedinách Balázsfölde a Csenyiz. V Gemeri najväčší a to až 15-násobný nárast dane summa oproti pôvodne zavedenej výške poplatku evidujeme pri dedine Bánréve. V prípade mestečiek Jelšava, Rožňava, Štítnik, ktoré boli najväčšími a hospodársky najrozvinutejšími sídelnými jednotkami v Gemeri, bola daň najvyššia. Kvôli usúvzťaženiu výšky dane s veľkosťou miestnej populácie uvádzame v Tab. 2 aj počet port v sídlach podľa súpisov z rokov 1548 a 1566 a usadlostí podľa súpisov z rokov 1572 a 1588.38 Ako vzorku sme si okrem tých sídiel, ktoré sme vyradili z dôvodov vyššie uvedených, vybrali približne tridsiatku z tých, kde sa summa podľa výpovedí menila minimálne trikrát. Samozrejme v Gemeri boli aj dediny, kde daň ostala po celú dobu rovnaká (Alsó Hangony, Behynce, Dlhá Ves, Hostice, Jelené, Mojín, Nižné Rašice, Polom, Szentdemeter, Szentsimon, Vlkyňa) alebo prišlo len k jednorazovému navýšeniu/zníženiu (celkom ich bolo viac ako 80; k niekoľkonásobnému zväčšeniu došlo vo Včelinciach 30 → 200, Štítniku 300 → 1100, Kameňanoch 60 → 400, Kunovej Teplici 30 → 200, naopak v Chanave bola daň znížená 70 → 40). Napokon, ide o štatistické dáta, ktoré je nevyhnutné interpretovať v závislosti od objektívnych okolností vždy na úrovni konkrétneho sídla.
38 V zozname chýbajú aj tie sídla, ktoré neboli v konskripciách uvedené a neuvádza ich ani Bálint Ila. Taktiež v súpise absentujú dediny, ktoré nebolo možné jednoznačne identifikovať.
43 HISTORIA NOVA 17
Ďalším sledovaným javom v rámci poddanských záväzkov je to, aký servis Gemerčania poskytovali osmanskej správe. V tejto veci sa najlepšie ukazuje, akú úlohu hrala geografická vzdialenosť jednotlivých sídiel stolice od osmanských administratívnych centier. Sídla situované v hornatejších severných častiach stolice poskytovali Osmanom služby viac-menej ojedinele, prípadne roboty kompenzovali peňažitým poplatkom. Dôvod potvrdili Rudňania vyjadrením „Servitia propter longinquitate[m] nulla praestiterunt.“ i Brzotínčania „Nihil servierunt eo quod procul abfuerint.“ Rovnako dôvodili i nepreukazovanie robôt v dedine Trizs („Propter longuinquitatem nihil servierunt.“), ktorá ležala v Aggteleckom krase. Z od Fiľakova vzdialenejších oblastí vozili seno napríklad z Muránskej Zdychavy, z titulu „labores gratuitos“ boli povinní kosiť a dodávať seno Hrličania, ako „necessarios labores“ boli nútení seno a drevo voziť z Liciniec. Z Ochtinej dodávali Osmanom seno a pažiť. Z Gočaltova do Fiľakova tiež smerovali vozy naložené senom. Bezodplatné roboty (nešpecifikované) voči Fiľakovu vysluhovali pôvodne v Poproči. Štítničania stavali a financovali (vo výške 350 zlatých) stavbu novej brány Fiľakovského hradu, na ktorého fortifikovaní robotovali Nováčania39. Veľkopolomčania sa zúčastňovali stavieb mostov. Ak sa vrátime k najčastejšie Osmanmi požadovanej služobnosti – povozníctvu, tak počet zmienok narastá v dedinách stredného a južného Gemera, ale predovšetkým v okolí Fiľakova. V Levkuške miestni nerobotovali počas letných mesiacov, len v zime, keď Osmanov museli ustavične zásobovať drevom. Aj poddaní z Jeleného zásobovali Fiľakovský hrad drevom. V lokalitách, kde prírodné podmienky boli vhodné na pestovanie viniča hroznorodého, Gemerčania kultivovali vinohrady (Poszoba, Behynce). Okrem kosby, rúbania dreva a furmaniek sa sporadicky uvádzali aj poľné práce – orba, sejba. Z niektorých dedín boli drevo a seno dodávané, resp. miestni chodievali na roboty do Budína (z Tornale) a do Hatvanu (z Hostíc). Čamovčania distribuovali do Pešti z Fiľakovského sandžaka poštu. Zaťaženosť obyvateľov niektorých sídiel bola ale značne väčšia, ako sme doteraz spomínali, resp. to tak miestni pociťovali, pretože vypovedali „Servierunt multipliciter.“, „Varia servitia praestiterunt.“, „Servicia multiplicia praestiterunt.“, „,...servierunt assidue.“, „Servierunt multis modis.“, „Servierunt indesinenter.“, „Servierunt duriter.“, „Plurimum servierunt.“, „Servierunt varÿs laboribus.“, „Multum et varie servierunt.“ Záverom môžeme povedať, že Osmani prioritne vyžadovali od podrobeného obyvateľstva dodávky sena ako krmu pre kone a dreva na kúrenie.
39 V súpise sa píše „…, quae circa arcem et septa necessaria fuerunt laborarunt.“
44 HISTORIA NOVA 17
Osmani po podrobení si uhorského územia v podstate prevzali zaužívaný model feudálnych povinností poddaných. Okrem už spomenutých daní Gemerčania fiľakovskej správe odvádzali rozličné naturálne dávky. Medzi takéto produkty agrárnej výroby z poddanských hospodárstiev patrili maslo, med, jahňatá, kravy, víno a iné. Ak v dedinách a mestečkách obyvatelia odovzdávali ročnú peňažnú daň summa a nie desiatky v prírodninách, osmanskí úradníci vyberali i naturálie, v opačnom prípade ďalšie rastlinné či živočíšne produkty požadovali pomenej.
Gemerská stolica v súpise z polovice 90. rokov 16. storočia40
Comitatus Geomeoriensis41 Berethke42 nobilium. Caspar Berethkei43 nobilis, quia ex rusticis nemo comparuit, fide mediante fassus est, quod pagus iste per triginta duos annos ad Fyllek44 tributarius d[omi]no suo turcico nomine primae summae solverit flor.45 32, deinde flor. 70, postmodum flor. 80, tandem pro omnibus flor. 100. Dono praeterea dederunt, aliquando mel, aliquando butyrum. D[omi]nis suis terrestribus chri[sti]anis de qualibet sessione solvere debuerunt dn.46 32 et dimidium iuger[i] terrae arare. Ver[um] propter minis grande[m] Turcar[um] taxatione[m] isthaec exactio p[er] dominos terrestres intermissa fuit. Possessiones Kysnio47, Nisan48, Lehotta49, et Klubenek50 ad arcem Muran51. Clemens Swetlik, Petrus Ozwald et Andreas Grun sub fide fassi sunt, quod Turcis fere a quadraginta annis tributarÿ, primo insimul pagi omnes nomine summae dederint flor. 100, deinde coloni in
40 MNL, OL, MKA, U et C, fasc. 059, no. 013, Comitatus Geomeoriensis, pag. 16-86. 41 BARTOLOMAEIDES, Ladislaus. Memorabilia provinciae Csetnek. Neosolium: Johannes Stephan, 1799; BARTHOLOMAEIDES, Ladislaus. Inclyti superioris Hungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geo- graphico-statistica. Leutschovia: Josephus Carolus Mayer, 1808; ILA, Bálint. Gömör megye. I. – IV. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1976, 1944, 1946, 1969. Poznámky autorky: skratky rozpisujeme v hranatých zátvorkách [], veľkými písmenami píšeme len vlastné mená, u/v prepisujeme podľa pravidiel latinského jazyka. 42 Bretka. 43 Gašpar z Bretky (Beretkei/Beretkey) pôsobil ako slúžny Gemerskej stolice. TÓTH, Peter. Gömör vármegye közgyűlési jegyzőkönyveinek regesztái. I. 1571-1579. Miskolc: Dobrossy István, 1996, s. 270; TÓTH, Peter (Közreadja). Gömör vármegye közgyűlési és törvényszéki jegyzőkönyveinek. II. 1580-1587. Miskolc: Z-Press Kiadó és Nyomda Kft. Miskolc, 2011, s. 274. 44 Fiľakovo. 45 Skratku flor., prípadne flr. v akuzatíve plurálu (florenos) a v akuzatíve singuláru (florenum) nerozpisujeme. 46 Skratku dn. v akuzatíve plurálu (denarios) a v akuzatíve singuláru (denarium) nerozpisujeme. 47 Chyžné. 48 Mníšany. 49 Revúcka (Malá/Umrlá) Lehota. Pri identifikovaní Lehoty vychádzame z urbárov Muránskeho panstva z rokov 1573 a 1584, v ktorých sa pre dané obdobie píše o podriadenosti Osmanom len v prípade Malej Lehoty. Vý- znamným je tiež zemepisné situovanie Malej Lehoty v blízkosti dedín spomínaných v predmetnom odseku kon- skripcie. V poslednom súpise z 1584 sa na margu uvádza, že Veľká Lehota (Lehotta maior) bola podľa zápisu v staršom urbári celkom opustená a poddaní žili v pevnosti pod Muráňom. MNL, OL, MKA, U et C, fasc. 024, no. 076, pag. 4, 5, 7; fas. 024, no. 077, pag. 11-12; fasc. 024, no. 078, pag. 17, 18. 50 Lubeník. 51 Hrad Muráň je v súpise uvedený tiež ako Mwran.
45 HISTORIA NOVA 17
Hysnio soli coacti sunt solvere flor. 50, tandem flor. 119. Et praeter hos nomine tributi caesar[ei] et pecuniae gladialis quotannis solverunt flor. 12. Lehotta ad Mwran52. Martinus Tesko et Benedictus Chechowiczka fide mediante fassi sunt, quod circiter quadraginta annos tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 30, deinde flor. 40, postmodum 60, tandem auctio facta ad flor. 75. Pecuniae gladialis aliquando duos et medium, deinde solverunt flor. 3. Butyri et mellis dederunt pintas53 10, facien[tes] flor. 2. [pag. 16] Nizan54 ad eandem arcem. Gregorius Czyrbes, Thomas Mathffi et Benedictus Mazko sub fide data fassi sunt, quod circiter quadraginta annos tributarÿ cum pago Hysnio55 d[omi]no suo turcico initio semel solverunt flor. 100, deinde solus iste pagus solvit flor. 16, tande[m] auctio facta ad flor. 35. Pecuniae gladialis solverunt flor. 4, aliquando etiam plus, aliquando etiam minus. Rattko56 nobilium Lorantffi57 et Bakos58. Stephanus Waida sub fide fassus est, quod cum pago Rebizka59 circiter quadraginta annos tributarÿ turcico d[omi]no suo nomine summae primo solverint flor. 60. Deinde pagus Rattko solus co[m]pulsus est ad annuos flor. 200. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem quandoq[ue] per flor. 18 solverunt, quandoq[ue] etiam flor. 20. Butyri aliquando dederunt pintas 10, mellis tandem. Repicza60 eor[un]dem nobilium. Ambrosius Zipka iuratus fassus e[st], possessionem ha[n]c cum praecedente coniunctam d[omi]no suo turcico initio nomine summae solvisse flor. 60, tandem segregatione facta pagus iste solus pendere coact[us] est flor. 140. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem quandoq[ue] per 12 flor. solverunt, quandoq[ue] flor. 14. Butyr[i] dederunt aliquando pintas 10 et mellis tantundem f[acie]ntes flor. 2. Zuha61 Joannis Bakos62 et Loranthffior[um]. Joannes Suchowicz fide media[n]te fassus e[st], quod a longo tempore tributarÿ d[omi]no suo turcico primo solver[int] flor. 16, tandem
52 Revúcka Lehota. 53 Pinta bola objemová/dutá miera, 1 pinta = 2 holby, t. j. cca 1,7 l. 54 Mníšany. 55 Chyžné. 56 Ratková. 57 Rod Lorántfi/Lórantfi/Lórantffy/Lórántffy vlastnil majetky aj v susednom Malohonte. NAGY, Iván (Irta). Ma- gyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal. VII. kötet. Pest: Kiadja Ráth Mór, 1860, s. 172-173; SOKOLOVSKÝ, Leon. Šľachtické rody v Malohonte. In ŠTULRAJTEROVÁ, Katarína (ed.). Najstaršie rody na Slovensku. Martin: Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, 1994, s. 125. 58 Rod Bakoš/Bakos. NAGY, Iván (Irta). Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal. I. kötet. Pest: Kiadja Ráth Mór, 1857, s. 105-106. 59 Repištia. 60 Repištia. 61 Ratkovská Suchá. 62 Ján Bakoš bol od roku 1583 podžupanom Gemerskej stolice. TÓTH, Gömör vármegye közgyűlési és törvé- nyszéki jegyzőkönyveinek, ref. 43, s. 245-246.
46 HISTORIA NOVA 17 flor. 50. Tributum caesar[eum] de singulis domibus, quar[um] tres sunt, per flor. 1 ½ solverunt flor. 4 dn. 50. [pag. 17] Butyri et mellis dederunt pintas 6, f[acie]ntes flor. 1 den. 20. Lehotta et Ratthkowska63 nobilium Bakos et Lorantffi. Stephanus Zoch sub fide fassus e[st], a parentib[us] suis se se audivisse, quod d[omi]no turcico nomine summae initio solverint flor. 20, tande[m] crevit ad annuos flor. 60. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem de singulis sessionibus, quar[um] tres sunt, per flor. 1 ½ in toto solverunt flor. 4 den. 50. Butyri et mellis pintas insimul 6, f[acie]ntes flor. 1 den. 20. Rybnik64 Joannis Bakos. Pagus iste noviter aedificatus est, eiusq[ue] coloni Turcis nihil unguam solverunt. Reche sive Raussenpach65 ad Muran. Gregorius Koach et Bartholomaeus Gabrielis fide mediante fassi sunt, quod per multos annos fere a capta arce Fylek, d[omi]no suo turcico summ[ae] nomine primo solverint flor. 150, deinde 250, tandem flor. 600. Tributum caesar[eum] et pecunia gladialis sub ista summa comprehensa sunt. Butyri dederunt pintas 40 et mellis tantunde[m], f[acie]ntes flor. 16. De loturis metallicis, quas vulgo Wasch Werkh66 nuncupant, ÿdem examinati nihil certi effari potuerunt, dixerunt tamen eius rei ibidem in riuulis extare vestigia et iudicia. Fodinas ferreas colunt in alienis terris ut pote in Rakos67 et Zirk68. Mukraluka alias Vizesret69 ad Muran. Joannes Balas et Petrus Lucas sub fide sua fassi sunt, quod fere a capto Fylekio quemadmodum ex suis parentibus cognoverunt, d[omi]no Turcico nomine summae initio soluti fuerint flor. 60, postea una cum tributo caesar[eo] et pecunia gladiali sum[m]a aucta est ad flor. 150. [pag. 18]. Butyri deder[unt] pint[as] 7 et totide[m] mellis, f[acie]ntes flor. 2 den. 80. Perlaz70 ad arcem Muranens[em]. Urbanus Kryztell et Joannes Petri fide media[n]te fassi sunt, quod a multis annis tributarÿ d[omi]no suo turcico pro prima summa solverint flor. 30, deinde flor. 50, tandem flor. 75. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem de singulis sessionibus p[er] flor. 1 ½ solverunt, f[acie]ntes flor. 7 den. 50. Butyri dederunt pintas 8 et mellis totide[m], f[acie]ntes flor. 3 den. 20.
63 Ratkovská Lehota. 64 Rybník. 65 (Veľká) Revúca. Malá Revúca sa neuvádza. V roku 1584 bola opustená. 66 V súpise sa uvádza aj ako waschwerk. Ide o premývacie zariadenie, stupu, resp. len o stanovište určené na daný úkon. 67 Rákoš. 68 Sirk. 69 Mokrá Lúka. 70 Prihradzany.
47 HISTORIA NOVA 17
Taplocza71 ad arcem Mwran. Franciscus Nagi, Petrus Zekel et Florianus sub fide fassi sunt, quod annis fere triginti duobus tributarÿ turcico suo d[omi]no initio solverint flor. 15, tandem crevit ad flor. 75. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem solverunt de tribus domibus flor. 3. Praeterea nihil dederunt. Ztichawa72 ad arcem Muran. Thomas Agos et Joannes Vrba fide mediante fassi su[n]t, q[uod] d[omi]no suo turcico ab annis fere 30, initio solverint flor. 6, deinde 10, tande[m] flor. 60. Tributum caesareum et pecuniam gladialem de quinq[ue] domibus solverunt flor. 6. Butyri dederunt pint[as] 10 et mellis tantundem facien[tes] in simul flor. 4. Praeterea labores aliquos circa foenisecium et invectionem ad Fylek praestare coacti sunt. Biβtra73 familiae Lorantffianae. Benedictus Zagul et Janko Zagul sub fide sua fassi sunt, quod cum pago Fyller74 tributarÿ facti d[omi]no suo turcico initio insimul solverunt flor. 100, tandem flor. 120. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem de quatuor sessionibus solverunt annuatim flor. 6. Butyri dederunt ambae possessiones pint[as] 20 et mellis tantumdem faciunt insimul flor. 8. Filler75 eiusdem familiae. Thomas Wallach de Filler sub fide examinatus plane ide[m] fassus et effatus est. Polloma76 nobilium Barbel77. Joannes Valinth fide mediante fassus e[st], quod circiter annos quadraginta tributarÿ d[omi]no suo [pag. 19] turcico quotannis solverunt hung[aricales/aricos] flor. 40. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem de quatuor domibus quandoq[ue] per flor. 1, quandoq[ue] etia[m] per flor. 1 ½, solverunt flor. 6. Butyri dederunt aliquando pintas 4, aliquando etiam pintas 5, facientes flor. 1. Bradno78 eorundem nobilium. Petrus Martini fide mediante fassus est, quod tributarÿ facti cum d[omi]no suo turcico cum pago Rowno79 initio solverint flor. 20, postea ab isto pago segregati, ipsi soli coacti solvere flor. 60. Tributum caesareum et pecuniam gladialem de quinq[ue] domibus per dimidiu[m] flor. solverunt flor. 2 den. 50. Butyri dederunt pintas 10, facientes flor. 2.
71 Jelšavská Teplica (dnes súčasť Gemerských Teplíc). 72 Muránska Zdychava. 73 Ratkovské Bystré. 74 Filier. 75 Filier. 76 Polom (dnes súčasť Hnúšte). 77 Borbély. 78 Brádno. 79 Rovné.
48 HISTORIA NOVA 17
Gerlicza80 Joannis Bakos et alior[um] nobilium. Gregorius Marton et Petrus Balas fide media[n]te fassi sunt, quod a memoria sua tributarÿ cu[m] pago Grottkawa81 d[omi]no suo turcico initio simul solverint flor. 16, deinde facta segregatione Gerliczenses solverunt soli flor. 40, postmodum crevit sum[m]a ad flor. 80. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem solverunt quotannis flor. 9. Butyri dederunt pintas 7 ½ et tantumde[m] mellis, quor[um] precium efficit flor. 3. Praeterea ÿsdem circa foeni sectionem et inductionem labores gratuitos praestare coacti sunt. Swetthe82 ad arcem Muranens[em]. Anthonius Boranchaÿ et Mattheus Barlassÿ sub iuramento fassi sunt, quod a plurimis annis tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 28, deinde flor. 50, tandem flor. 75. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem de tribus domibus solverunt quotannis flor. 3. [pag. 20] Butyr[i] deder[unt] de singulis domibus media[m] pinta[m] et tantunde[m] mellis, precium f[acie]ntes flor. 60. Keowi83 ad Zendreo84. Martinus Freneo et Andreas Geremek fide mediante fassi sunt, quod tributarÿ facti d[omi]no suo turcico initio per aliquot annos solverint flor. 60, tandem auctione facta crevit summa ad flor. 400. Tributum caes[areum] et pecuniam gladialem pro quindecim domibus quotannis solverunt flor. 15. Praeterea initio dederunt butyri medias 20 et mellis totidem, tandem excrevit summa ad butyri medias 50 et mellis totidem, preciu[m] fac[ientes] flor. 10. Rakos85 ad Zendreo. Stephanus Zateko et Benedictus Ruska sub iuramento fassi sunt, quod circiter triginta sex annos tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 20, deinde 40, ad ultimum tande[m] flor. 90. Tributi caes[arei] et pecuniae gladialis iuxta pactum et conventionem solver[unt] 4, 5, 6 et flor. 7. Butyri deder[unt] medias 10 et mellis totide[m], quor[um] precium facit flor. 2. Nandras86 ad Zendreo. Joannes Rohas et Mattheus Rohas sub fide sua fassi sunt, quod tributarÿ facti d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 15, deinde flor. 25, ultimo flor. 40. Tributi caes[arei] et pecuniae gladialis solver[unt] flor. 2. Lycze87. Hannes Dienes et Benedictus Koach sub iuramento fassi sunt, quod a memoria sua tributarÿ existentes d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 28, deinde 32, tandem flor.
80 Hrlica. 81 Krokava. 82 Šivetice. 83 Kameňany. 84 Hrad Szendrő (HU). 85 Rákoš. 86 Nandraž. 87 Licince.
49 HISTORIA NOVA 17
40. Tributi caesarei et pecuniae gladialis aliquando flor. 15 solverunt, aliquando flor. 16. Praeterea mulctas usq[ue] ad centum flor. unacu[m] [pag. 21] sum[m]a tributaria solvere coacti sunt. De singulis domibus quar[um] decem esse dicuntur, singulas butyri pintas et totidem mellis dederunt f[acie]ntes flor 4. In foenisecio et lignor[um] vectura ÿdem labores necessarios praestare compulsi sunt. Zyrk88 ad Zendreo. Benedictus Hagh et Matthias Augustam fide mediante fassi sunt, quod annos triginta circiter tributarÿ d[omi]no suo Turcico initio solverint flor. 40, tandem flor. 100. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem de sex domibus per flor. 1, quotannis solverunt flor. 6. Butyri dederunt pintas 6 et mellis totidem f[acie]ntes flor. 2 dn. 40. Labores nullos praestiterunt. Fodinas ferreas colunt, de loturis metallicis germanice Wasch Werk dictus nihil sciunt. Popresh89 nobilium diversor[um]. Emericus Galik sub iuramento examinatus fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico primo solverunt flr. 30 et labores gratuitos ad Fylek praestiterunt, postea relaxatis servitÿs pacti sunt ad annuos flor. 50. Tributi caesar[ei] et pecuniae gladialis intra quadriennium solverunt flor. 8. D[omi]nis terrestribus nomine census pro s[ancto] Michaele de singulis domibus flor. 1, pro Nativitate dn. 10 et pro s[ancto] Georgio etia[m] 10, solverunt. Kyetthe90 nobilium Loranttffÿ. Lucas Uhlier fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico principio solverint flor. 9, deinde sum[m]a aucta fuit ad fl. 30. Tributi caesarei et pecuniae gladialis de quatuor domibus solverunt flor. 6. Butyri dederunt medias 10, facient[es] flor. 1. Mellis nihil administrarunt. [pag. 22] D[omi]no terrestri per totum annum nihil amplius solverunt quam florenum unum. Ztryzna alias Ztrÿs91 Joannis Bakos. Antonius Erdeodi alias Tchert sub fide fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico primo solverint flor. 10, deinde flor. 20, tandem flor. 30. Tributi caes[arei] et pecuniae gladialis solverunt flor. 3. Butyri et mellis nihil dederunt. D[omi]no terrestri christiano de singulis domibus pro s[ancto] Michaële flor. 1, pro Nativitate dn. 24, pro s[ancto] Georgio itidem dn. 24 solverunt. Muraniens[es] ad arcem Miglecz92. Joannes Koach et Matthias Rincher fide mediante fassi sunt, quod turcico suo d[omi]no principio solverint flor. 20, deinde flor. 40. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem de septem domibus solverunt flor. 7. Butyri dederunt
88 Sirk. 89 Poproč. 90 Kyjatice 91 Striežovce (dnes súčasť Hrušova). 92 Gemerský Milhosť (dnes súčasť Gemerských Teplíc).
50 HISTORIA NOVA 17 medias 12, mellis tantunde[m] facit preciu[m] flor. 2 den. 40. D[omi]no terrestri christiano solvunt pro s[ancto] Michaële flor. 6 et pro s[ancto] Georgio aeque tantum. Kopras93 ad Muran. Nicolaus et Joannes Valachi et Antonius Zabo sub fide fassi sunt, quod cum pagis Nisan94, Lehota95, Hysnio96 et Klubenek97 d[omi]no suo turcico initio coniunctim solverint flor. 100, deinde separatione facta isti soli solvere flor. 15, tandem ad ultimum flor. 30. Tributi caesarei et pecuniae gladialis solvere flor. 2. D[omi]no terrestri christiano walachi nihil solverunt: at reliqui coloni pro domib[us] pendunt flor. 3. Lippoch98 nobilium Lorantffi et alior[um]. Michaël Lyska et Petrus Nadogh sub fide fassi [pag. 23] sunt, quod turcico suo d[omi]no initio solvere flor. 16, deinde auctio fuit facta ad flor. 50. Pecuniam gladialem de tribus domibus aliqua[n]do per dn. 75, aliquando p[er] flor. 1 solverunt. Butyri dederunt pintas 3 et mellis 3, f[acie]ntes flor. 1 dn. 20. D[omi]no terrestri christiano solvunt de singulis domibus pro s[ancto] Michaele flor.1, pro Nativitate den. 24 et pro s[ancto] Georgio similiter den. 24. Palazka99 Joannis Bakos. Martin Scholtek et Sebastian Haÿagh fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico principio solverint flor. 16, postea auctio facta ad flor. 40. Tributi caesarei et pecuniae gladialis solvere quotannis flor. 4. Mel et butyr[um] pro arbitrio dederunt. D[omi]no terrestri christiano loco census pro dn. 50 dederunt ferinas et circa festum s[ancti] Geor[gii] visum unum. Rostar100 nobilium de Chetnek101. Valentinus Wano et Simon Demian sub fide fassi sunt, quod cum pago Ochtyna102 d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 100, postmodum Rostariens[es] ipsimet soli tantundem solvere coacti sunt, donec tandem summa annua aucta fuit ad flor. 150. Tributum caes[areum] et pecuniam gladialem de domibus sex aliquot annis solverunt flor. 6. Butyri et mellis nihil dederunt. D[omi]nis terrestribus christianis pro s[ancto] Michaële de integra sess[ione] flor. 1 dn. 12, de media dn. 50, pro s[ancto] Georgio iter[um] de integra sessione dn. 12, de media dn. 6. Geczeleo103 nobilium de Chetnek. Georgius Graff et Andreas Janus fide mediante fassi sunt, quod ex maior[um] suor[um] relatione cognoverint eor[un]dem d[omi]no turcico nomine
93 Kopráš. 94 Mníšany. 95 Revúcka Lehota. 96 Chyžné. 97 Lubeník. 98 Lipovec. 99 Ploské. 100 Roštár. 101 Páni zo Štítnika. 102 Ochtiná. 103 Koceľovce.
51 HISTORIA NOVA 17 summae primo solutos fuisse flor. 50, ad summam tandem flor. 100. [pag. 24] Tributum caes[areum] et pecuniam gladialem solver[unt] flor. 9. Butyri deder[unt] pintas 8, mellis totidem f[acie]ntes flor. 3 den. 20. D[omi]no terrestri christiano singuli coloni, quor[um] quinq[ue] sunt, pro festo s[ancti] Michael[is] solvunt flor. 1, dn. 12, pro Nativitate dn. 12 et pro s[ancto] Georgio itidem dn. 12. Petermano104 familiae Chetnekianae. Gregorius Kristan iuratus fassus est, quod d[omi]no suo turcico primo solverint flor. 10, deinde per triennium solvere coacti sunt quotannis flor. 150, ultimo ne auffugerent pacti sunt ad flor 50. Tributum caes[areum] et pecuniam gladialem de octo domibus solverunt flor. 12. Pro butyro et melle quotannis ex pacto solverunt flor. 6. D[omi]no terrestri christiano unusquisq[ue] colonus pro s[ancto] Michaele flor. 1, den. 12, pro Nativitate dn. 12 et pro s[ancto] Georgio iter[um] dn. 12 nomine census solvit. Markuska105 Chetnekianorum. Matthias Jacob fide mediante fassus est, quod ad Fyllek tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverint flor 30, ad summam tandem flor. 66. Tributi caes[arei] et pecuniae gladialis quandoq[ue] uno anno solverunt flor. 4. Butyri dedere medias 15, mellis totidem, f[acie]nt[es] flor. 3. D[omi]no terrestri christiano singuli coloni, quor[um] quatuor esse dicuntur, pro s[ancto] Michael[e] flor. 1, den. 12, pro Nativitate dn. 12 et pro s[ancto] Georgio iter[um] duodecim solverunt. Zlabuczka106 Chetnekianor[um]. Andreas Zlabuczkÿ fide mediante fassus est, quod tempore Turcar[um] pagus iste plane desertus fuerit et post recuperatam arcem Fylek coloni tande[m] eodem reversi sunt. [pag. 25] Zlabuzzowicz107 eorundem. Michael Stellÿr et Paulus Mukran sub fide sua fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 30, deinde auctio facta ad flor. 100. Tributi caes[arei] et pecuniae gladialis dn. 12 sessionibus deder[unt] flor. 6. Butyri dederunt pintas quinq[ue] et mellis totide[m] f[acie]ntes flor. 2. Nihil laborarunt. D[omi]no terrestri christiano pro censu s[ancti] Michaelis flor. 1 den. 12, pro Nativitate dn. 12 et pro s[ancto] Georgio itidem dn. 12 solverunt. Wyshnia Zlana108, Obersalzen domini Matthaei Andraβi109. Matthaeus Stephani fide mediante fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 75, tandem cum eodem
104 Petrovo. 105 Markuška. 106 Slavoška. 107 Slavošovce. 108 Vyšná Slaná. 109 Matej Andráši/Andrássy. Od roku 1591 pôsobil vo funkcii kapitána hradu Krásna Hôrka. BARTOŠ, Martin. . Počiatky Andrášiovcov na Gemeri. In Genealogicko-heraldický hlas, 2006, roč. 16, č. 10, s.14-15.
52 HISTORIA NOVA 17 pro summa annua, tributo caesareo, pecunia gladiali, item butyro et melle in universum pacti sunt et solverunt quotannis flor. 150. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaele flor. 3 dn. 60, pro Nativitate flor. 4 dn. 32 nomine census solverunt. Topchina110 ad Chetnek111. Stephanus Jezell, Joachim Miklos a capto p[er] Turcas Fyllek tributarÿ sub iuramento fassi sunt, quod d[omi]no suo Turcico initio per aliquod annos nomine summae dependerunt flor. 150, deinde flor. 400 et flor. 500, donec depopulatio facta fuit, tandem ad suam supplicationem et bassae Budensis112 intercessionem pro universis et singulis p[er] annu[m] solverunt flor. 350. D[omi]nis terrestribus chri[sti]anis de singulis sessionibus quolibet trimestri indiscrete aliqui dn. 10, aliqui dn. 9, dn. 7, dn. 6 et aliqui saltem dn. 3. Zalocz113 ad Zaard114 et Chytnekiens[es] nobiles. Petrus Pasko et Georgius Lorincz fide mediante fassi sunt, quod [pag. 26] fassi sunt, quod115 d[omi]no suo turcico initio solutos audiverint flor. 25, postea 75, ad vltimum flor. 150. Tributi caes[arei] et pecuniae gladialis plus minus deder[unt] flor. 10. Butyri deder[unt] pintas 20, mellis totidem, f[acie]ntes flor 8. Servitia nulla praestiterunt. D[omi]nis terrestribus christianis singulae sessiones pro s[ancto] Michaële flor. 1, pro Nativitate dn. 25 solverunt. Praeterea coloni Chytnekiani singuli avenae cub[ulum]116 1 administrarunt. Fyktelki117 ad arcem Zadwar118. Benedictus Zabo sub fide sua fatetur, quod a memoria sua tributarÿ fuerint et a parentibus audiverit d[omi]no eorundem turcico initio solutos fuisse flor. 18, deinde 40, ad ultimum circiter flor. 55. Tributi caes[arei] et pecuniae gladialis quantum solutum esset recordari non potuit. Dederunt butyri et mellis promiscue pintas 20 facien[tes] flor. 4. Nihil servierunt. D[omi]no terrestri Chri[sti]ano de singulis domibus in quatuor terminis per annum in toto solver[unt] unum flor. Chetnek Lehotta119 ad Krasnahurka120. Christophorus Ollowar fide mediante fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 10, tandem magis ac magis auctio facta ut sum[m]a ereverit ad flor. 60. Tributi caes[arei] et pecuniae gladialis solver[unt] flor. 4. Butyri
110 Dobšiná. 111 Štítnik. 112 Budínsky paša. 113 Slavec. 114 Hrad Szádvár (HU). 115 Fráza fassi sunt, quod sa opakuje. 116 Cubulus – gbel bola objemová/dutá miera. V Gemeri sa okrem gbelu uhorskej miery používali aj gemerský gbel, muránsky gbel, košický gbel. KAZIMÍR, Štefan. Pôvod a sústava starých mier na sypaniny na Slovensku. In Slovenská archivistika, 1988, roč. 23, č. 2, s. 21. 117 Vidová. 118 Hrad Szádvár (HU). 119 Čierna Lehota. 120 Hrad Krásna Hôrka.
53 HISTORIA NOVA 17 et mellis aliquot annis promiscue dederunt pintas 4, facientes flor. den. 80. D[omi]no terrestri christiano, quar[um] quatuor esse dicu[n]tur, pro s[ancto] Michaele dn. 50, pro Nativitate dn. 12 et pro s[ancto] Georgio dn. 5 solverunt. Ölch alias Ilschwa121 ad Muran. Joannes Kromer, Petrus Lanng, Stephanus [pag. 27] Bresowski iudex, Benedictus Bresowski, Sylvester Rebucensis, Elias Muranskÿ et Matthias Pribiczer notarius sub iuramento fassi sunt, quod a quadraginta annis tributarÿ d[omi]no suo turcico in prima summa dederint flor. 300, deinde flor. 700 et ultra, ad ultimum tande[m] thesaurario Budensi nomine summae annuae solverunt 1100 flor. Butyr[um] et mel in hac ipsa summa co[n]tine[n]tur. Tributum caesar[eum] et pecuniam gladialem de domibus octuaginta per flor. 1 ½ quotannis solver[unt] 120 flor. Praeter haec omnis generis munera ofere aliasq[ue] multifarias expensas facere coacti sunt, ita ut universa solutio et erogatio pro Turcis annuatim praestita se se exte[n]derit ad hung[aricales] flor. 2000, id est flor. 2000. Quandoq[ue] etiam operarios et laboratores expedire compulsi fuerunt. D[omi]no terrestri christiano pro festo s[ancti] Michaëlis, Nativitatis et Georgÿ, qualibet vice solverunt et nunc quoq[ue] solvunt flor. 50, facient[es] in toto flor. 150. Colebantur in hoc loco et tractu olim fodine aerariae, sed propter nimiam iterilitatem postmodum penitus intermissae et desertae sunt. Fuerunt aliquando loturae sive Waschwerkh in sylva Burgwald in rivulo Dirn Seüffen vocato, ver[um] modo neminem esse asserunt, qui ibide[m] laboret. Dicunt praeterea satis locupletes fore istas loturas, si absq[ue] dissidÿs, fideliter exerceantur et homines solertes atq[ue] industrÿ ad eas operas adhibeantur. [pag. 28] Deresk122 ad arcem Zendreo. Ambrosius Buczki, Ladislaus Demeter et Blasius Derda fide mediante fassi sunt, quod a memoria sua Turcis tributarÿ pro prima summa d[omi]no suo turcico solverint flor. 60, deinde flor. 70, postea flor. 100, ad ultimum flor. 300. Tributum caes[areum] et pecuniam gladialem de 16 domibus per flor 1 ½ solverunt flor. 24. Butyr[um] et mel in summa d[omi]no turcico soluta continentur. In vehendis lignis nonnulla etiam servitia praestitere. D[omi]no terrestri christiano quotannis pro s[ancto] Michaele nomine census solvere flor. 4 dn. 50, ratione prati deserti flor. 5. Item pro festo s[ancti] Martini flor. 1 dn. 8, pro s[ancto] Georgio tantundem et pro censu porcorum flor. 2, dn. 50 dederunt. Rosniobania123. Hieronymus Schneider et Gallus Schneider sub iuramento fassi sunt, quod a[nno] 1556 tributarÿ facti d[omi]no suo turcico ad Fylek initio solverint flor. 400, deinde flor. 500, item 600 et flor. 800, ad ultimum crevit summa ad flor 1100. Tributum caesareum
121 Jelšava. 122 Držkovce. 123 Rožňava.
54 HISTORIA NOVA 17 sive pecuniam gladialem aliquando flor. 125, aliquando p[er] annu[m] solueru[n]t flor 150. Butyri et mellis dederunt indifferenter duce[n]tas pintas, postmodum autem relaxatio ÿsdem facta est. Labores nullos praestiterunt. Suae m[aies]t[a]ti quotannis in toto solverunt et nu[n]c quoq[ue] solvunt ultra flor. 300. De fodinis et rebus metallicis ibide[m] habitis et existentibus quae informarunt, peculiari scripto fusius enarrabuntur. [pag. 29] Oppidum Chitnek124 nobilium de Chitnek. Joannes Newes iudex et Augustinus Cleme[n]t sub iuramento fassi sunt, quod altero anno post captam arcem Fylek tributarÿ facti cognoverint, d[omi]no suo turcico primum solutos esse flor. 300, deinde summam quotannis auctam fuisse, donec excreverit ad annuos 1100 flor. Idem iudex asseveravit, quod tributi sum[m]a et expensae aliaeq[ue] omnis generis exactiones se extenderint et muneralia pro uno anno in summa ad flor. 2000, item flor. 2200, aliquando ad flor. 2300 et usq[ue] ad flor. 2400, id est flor. 2400. Praeterea ultra istas exactiones et solutiones, novam portam in arce Fylek aedificare co[m]pulsi fuerunt, cuius impensae circiter 350 flor. constituerunt. Habentur hic ferrifodinae cum malleis aliquot. De alÿs fodinis metallicis nihil sciu[n]t. D[omi]no terrestri christiano iuxta numer[um] domor[um] pro festo s[ancti] Michäelis, Nativitatis et Georgÿ per integr[um] annum circiter flor. 100 solverunt. Kubillyer125 Francisci Chittneki126. Lucas Rogos et Simon Demian sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 20, tandem autem summa annua creverit ad flor. 100. Tributi caes[arei] sive pecuniae gladialis quotannis solver[unt] flor. 4. Butyri et mellis nihil neq[ue] servitia ulla pr[ae]stiter[unt]. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni, quor[um] sunt quindecim, pro s[ancto] Michäele flor. 1 [pag. 30], pro Nativitate dn. 16 et pro s[ancto] Georgio dn. 16 solverunt. Ochtyna127 nobilium Chetnekÿ. Simon Kochlar et Thomas Kogyk fide media[n]te fassi sunt, quod una cum possessione Rostor uni d[omi]no turcico initio simul solverint flor. 100, deinde facta segregatione soli ex Ochtyna deder[unt] flor. 200. Tributi caesarei cum pecunia gladiali soluer[unt] flor. 18. Butyr[um] et mel in eadem sum[m]a continentur. Foenum et gramina defalcata invehere coacti fuerunt. D[omi]no terrestri christiano singulae sessiones, quar[um] sunt duodecim, pro s[ancto] Michäele flor. 1, den. 20, pro Nativitate den. 20 et pro s[ancto] Georgio dn. 20 solverunt.
124 Štítnik. 125 Kobeliarovo. 126 František II. zo Štítnika. Zomrel po roku 1601. NAGY, Iván (Irta). Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal. III. kötet. Pest: Kiadja Ráth Mór, 1858, s. 31. 127 Ochtiná.
55 HISTORIA NOVA 17
Warallia128 ad Kraznahurka129. Joannes Zakal et Valentinus Wylland sub fide fassi sunt, quod ab annis octodecim tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 15, postea semper aucta fuit summa usq[ue] ad flor. 70. Tributi caes[arei] de quatuor sessionibus quotannis dederunt flor. 6. Pecuniae gladialis de una sessione, quar[um] sunt quatuor, aliquando flor. 1, aliquando flor. 1 ½, sed non quotannis solvere. Butyri dederunt pintas 15, mellis totidem, f[acie]ntes flor. 6. Praeterea etiam agnos, caeos et similia offerre coacti sunt. Labores quos praestare debuerunt, aliquando flor. 4, flor. 5, 6 et octo redemerunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de 16 medÿs sessionibus pro s[ancto] Michäele p[er] dn. 80 solverunt. Servitia omnis generis praestiterunt, eademq[ue] etiam num praestare tenentur. [pag. 31] Nadabula130 ad Rosnÿobania131. Stephanus Farkas et Josephus Kerestmies fide mediante fassi sunt, quod ex senioribus cognoverint, d[omi]no turcico primo solutos fuisse flor. 40, tandem flor. 100. Tributi caesar[ei] de 8 domibus solverunt flor. 12. Pecuniae gladialis quotannis deder[unt] flor. 8. Principio etiam butyr[um] et mel deder[unt], postea vero relaxata sunt. Labores nullos praestiterunt. Suae M[aies]t[a]ti nomine census ad Rosnaw132 solvunt flor. 13 den. 44. Chuchon133 ad Rosnyobania. Gregorius Balogh et Gallus Schleher sub fide fassi sunt, quod a viginti fere annis tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solver[unt] flor. 15, deinde flor. 20, postea flor. 40, tandem depopulatione facta crevit et mansit sum[m]a in flor. 60. Tributum caes[areum] de quatuor domibus quotannis solvere flor 7. den. 50. Pecuniam gladialem de una domo aliqua[n]do flor. 1, aliquando flor 1 ½ solverunt, sed non quotannis. Butyri et mellis deder[unt] pint[as] 8, f[acie]ntes flor. 1 den 60. Nihil laborarunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli mediar[um] sessionum coloni, quor[um] sunt quatuor, per integr[um] annum dn. 32 solvunt. Rudna134 Francisci Mariaczÿ135. Valentinus Lucas et Blasius Rez fide mediante sunt fassi, quod a multis annis tributarÿ d[omi]no suo Turcico initio solverint flor 30, tandem depopulatione facta multisq[ue] in captivitatem abductis compulsi sunt solvere flor. 80. [pag. 32] Tributum caesareum solverunt quotannis aliquando flor. 9, aliquando flor. 10. Pecuniae
128 Krásnohorské Podhradie. 129 Hrad Krásna Hôrka. 130 Nadabula. 131 Rožňava. 132 Rožňava. 133 Čučma. 134 Rudná. 135 František IV. Mariáši/Mariássy/z Markušoviec bol spišským podžupanom a zomrel v roku 1613. ČOVA- NOVÁ JÁNOŠÍKOVÁ, Zuzana. Sepulkrálne pamiatky Kostola svätého Michala Archanjela v Markušovciach (Spiš). In ROHÁČEK, Jiří (ed.). Epigraphica et Sepulcralia. Praha: Artefactum 2013, s. 134.
56 HISTORIA NOVA 17 gladialis quandoq[ue] flor. 4, quandoq[ue] flor. 5 solverunt, sed non quotannis. Butyri pint[as] 5 et mellis totidem dederunt f[acie]ntes flor 2. Servitia propter longinquitate[m] nulla praestiterunt. D[omi]no terrestri christiano de sessionibus octo singuli coloni pro s[ancto] Michaele dn. 50, deinde in alÿs tribus terminis p[er] dn. 2 ½ solver[unt]. Bereczte136 Francisci Mariachÿ. Gallus Karlath et Blasius Nagi Pal sub fide fassi sunt, quod a multis annis tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 32, deinde flor. 75, tandem permansit summa in flor. 100. Tributum caesar[eum] de domibus sedecim solver[unt] flor. 24. Pecuniae gladialis tantunde[m] dederunt, sed in sexennio, vel septennio semel. Butyri dederunt pintas 16 et totide[m] mellis flor. 6 den. 40. Nihil servierunt eo quod procul abfuerint. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae sessiones in festo s[ancti] Michaelis flor. 1, postea in tribus terminis p[er] dn. 17 solverunt et nunc quoque solvunt. Genncz137 nobilium. Bernhardus Genczi et Georgius Janko fide mediante fassi sunt, quod a capto Fyleko tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 10, deinde 40, ad ultimu[m] flor. 50. Tributum caes[areum] quotannis solverunt flor. 1. Pecuniam gladialem raro dederunt aliqua[n]do tame[n] in quadriennio, vel quinquennio flor. 1 ½ solverunt. Butyri et mellis nihil dederunt neq[ue] laboraru[n]t. [pag. 33] D[omi]no terrestri christiano, de media sessione, quar[um] sunt quinq[ue], per totum annum solverunt dn. 55 et avenae quartale138 unum. Zebespathak139 nobilium de Chettnek. Philippus Antal sub fide fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 3, deinde flor. 10, tandem post depopulationem flor. 40. Tributum caesaris quotannis deder[unt] flor. 10. Pecuniam gladialem aliquando dederunt flor. 4 ½, aliquando vero nihil. Butyri pintas 8, mellis totide[m] deder[unt] f[acie]n[te]s flor. 3 den. 20. Labores nullos praestiterunt. D[omi]nis terrestribus christianis solverunt de singulis domibus, quar[um] quinq[ue] sunt pro s[ancto] Michäele flor. 1, deinde in tribus terminis p[er] dn. 6, gallinas 2 et quandrante[m] cubuli avenae. Oreokeon alias Wÿfalw140 nobilium de Chetnek. Ambrosius Piwarchi et Matthaeus Kosma fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 14, postmodum aucta e[st] sum[m]a ad flor. 40. Tributum caesareum quotannis de duabus domibus solver[unt] flor. 3. Pecuniam gladialem aliquando etiam dederunt, de una domo flor. 1 den. 50. Butyri dederunt pintas 3 et mellis totide[m], f[acie]n[te]s flor. 1 dn. 20. Nihil laborarunt. D[omi]no
136 Brzotín. 137 Honce. 138 Štvrtka bola objemová/dutá miera. 1 štvrtka = ¼ gbelu. 139 Rožňavské Bystré. 140 Rakovnica.
57 HISTORIA NOVA 17 terrestri chri[sti]ano singulae sessiones pro festo Michaelis dn. 55, pro Nativitate sex solverunt et cum complures sint d[omi]ni quantu[m] alÿ solverint, aut solvant, fatentes effari no[n] potuerunt. Krokowa141 ad Agriam142. Matthaeus Sodoricz sub iuramento examinat[us] [pag. 34] fassus est, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 10, tandem ad ultimum flor. 16. Tributum caes[areum] quotannis solverunt flor. 3. Pecuniae gladialis aliquando solverunt florenos 2. Butyri et mellis deder[unt] pint[as] 4, f[acie]ntes flor. den. 80. D[omi]no terrestri christiano singuli coloni, quor[um] duo sunt pro s[ancto] Mich[aele] flor. 1, deinde duobus terminis pro quolibet dn. 24 solverunt. Zichalka143 Joannis Bakos. Urban Scheztak sub fide sua fassus e[st], quod p[er] tres annos tributarÿ d[omi]no suo turcico quotannis solver[unt] flor. 16. Tributum caes[]areum quotannis dederunt flor. 3. Pecuniam gladialem nulla[m] solverunt. Butyri et mellis dederunt pintas 2, f[acie]n[te]s den. 40. D[omi]no terrestri Chri[sti]ano singuli coloni, quor[um] duo sunt, pro festo s[ancti] Michaelis flor. 1, pro Nativitate dn. 12 ½ et pro s[ancto] Georgio gallinam unam. Polunka, hungar[iae] Kysvezveres144 ad Kraznahurka. Vitus Timko sub fide fassus e[st], quod cum altero pago Naghvezveres d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 30. Deinde facta reparatione Kÿsvezveresiens[es] soli dederunt flor. 50. Tributum caes[areum] quotannis solverunt flor. 7. Pecuniae gladiadis145 quotannis dederunt flor. 3 den. 50. Butyri dederunt pintas 6, mellis totide[m], flor. 2 den. 40. Avenae quotannis coretos146 25, p[er] dn. 25, flor. 6 dn. 25. D[omi]no terrestri chri[sti]ano per annu[m] solverunt circiter hung[aricales] flor. 12. Naghwezveres147 ad Krasnahurka. Petrus Ferencz et Michael Pall sub fide praestita fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico cum praecedenti pago simul primo solvere flor. 30, deinde pagus iste segregatus solvit flor. 40. [pag. 35] Tributum caes[areum] solverunt flor. 10. Pecuniae gladialis solver[unt] aliquando 6, aliquando flor. 7. Butyri deder[unt] pintas 5, mellis totidem, f[acien]tes flor. 2. Laborarunt circa pontiu[m] structuras. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae sessiones, quar[um] 2 ½ sunt pro s[ancto] Michaele flor. 1, pro Nativitate dn. 12 et pro festo s[ancti] Georg[ii] dn. 4 solverunt.
141 Krokava. 142 Jáger. Podľa súpisu Jágerská kapitula vlastnila v Gemeri niekoľko dedín. 143 Ratkovská Zdychava? 144 Malá Poloma (dnes súčasť Gemerskej Polomy). 145 Správne má byť gladialis. 146 Korec bola objemová/dutá miera. V Gemeri sa používal napríklad tzv. muránsky korec o objeme 88 holieb, t. j. 73,3 l. KAZIMÍR, Pôvod a sústava, ref. 116, s. 18. 147 Veľká Poloma (dnes súčasť Gemerskej Polomy).
58 HISTORIA NOVA 17
Behtler148 ad Kraznahorka. Paulus Bowraznik et Valentinus Lyko fide mediante fassi sunt, quod ad Fylek tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 24, tandem auctio e[st] facta magis ac magis, donec summa emersit ad floren. 250. Tributum caes[areum] quotannis solverunt flor. 15. Pecuniae gladialis soluer[unt] aliquando 6, aliquando flor. 7. Butyri dederunt med[ias] 30 et mellis 30 facie[ntes] flor. 6. D[omi]no terrestri chri[sti]ano in toto pro festo s[ancti] Michaëlis flor. 16, pro Nativitate dn. 74, pro s[ancto] Georgio itidem dn. 74 solverunt. Alsosaÿo149 ad Kraznahorka. Thomas Benÿus sub fide fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 10, tandem summa sepius adanda crevit ad flor. 75. Tributum caes[areum] quotannis solverunt flor. 8. Pecuniae gladialis deder[unt] qua[n]doq[ue] 6, qua[n]doq[ue] flor. 7. Butyri dederunt medias 8, mellis totide[m], f[acie]ntes flor. 1 den. 60. D[omi]no terrestri christiano pro festo s[ancti] Michaëlis simul solverunt 8 vel 9 florenos. Henzkowa150 ad Kraznahorka. Stephanus Rywar sub fide fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico ad Fylek initio solverint flor. 30, tandem cum maximo grauamine coacti su[n]t solvere flor. 150. [pag. 36] Tributum caes[areum] quotannis solverunt flor. 8. Pecuniae gladialis solverunt aliquando 6, aliqua[n]do flor. 7. D[omi]no terrestri chri[sti]ano per totum annum solverunt flor. 10 den. 20. Redowa151 ad Chetnek et Kraznahorka. Paulus Garan fide mediante fassus est, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 20, tande[m] flor. 40. Tributum caes[areum] solverunt quotannis flor. 5. Pecuniae gladialis solver[unt] aliquando 3, aliquando flor. 4. Butyri dederunt pintas 5 et mellis totidem, sed in summa d[omi]no turcico persoluta comprehenduntur. D[omi]no terrestri christiano in simul pro festo s[ancti] Michaelis flor. 5, pro Nativitate den. 16 et pro s[ancto] Georgio itidem dn. 16 solvunt. Hankowa152 ad Chetnek et Kraznahorka. Petrus Sandor sub fide fassus e[st], quod circiter viginti annos tributarÿ d[omi]no suo turcico primo solverint flor. 16, tandem auctio facta ad flor. 40. Tributum caes[areum] pro duabus domibus solver[unt] flor. 2. De pecunia gladiali rede recordari et referre nihil potuit. D[omi]no terrestri christiano pro Michaele solvunt flor. 1, pro Nativitate dn. 32, pro Georgio dn. 12. Hozzurethe153 ad Kraznahorka. Antonius Kuthÿaÿ et Matthias Kryztaw sub fide fatentur, quod a triginta annis tributarÿ cum altero pago Jobezze154 d[omi]no suo turcico initio
148 Betliar. 149 Nižná Slaná. 150 Henckovce. 151 Rejdová. 152 Hanková. 153 Krásnohorská Dlhá Lúka. 154 Jovice.
59 HISTORIA NOVA 17 solverint flor. 50, deinde segregati Hozzuretheiens[es] quotannis soli solvere coacti sunt flor. 150. Tributum caesareum dederunt flor. 9. Pecuniae gladialis solutio raro est facta, qua[n]doq[ue] [pag. 37] tamen flor. sex uno anno solverunt. Butyri dederunt medias 60, mellis 40, f[acie]ntes flor. 10. Labores in specie non praestiterunt, sed aliqua[n]do 4 et 5 florenis redemerunt. D[omi]no terrestri christiano pro festo Georgÿ quilibet colonus mediae sessionis, quar[um] sunt septem et quartarius unus, solvit dn. 24 pro Michaële dn. 94 et pro Nativitate dn. 28. Joleze155 ad Kraznohorka. Emericus Kezel et Alexius Batto fide mediante fassi sunt, quod a multis annis tributarÿ ad Fylek d[omi]no suo turcico primo cum Hozzurethensibus solverunt flor. 50, deinde segregatus iste pagus solus coactus est solvere flor. 90. Tributum caesareu[m] deder[unt] flor. 6. Pecuniae gladialis tantundem sed no[n] quotan[n]is. Butyri et mellis dederunt pintas 20, f[acie]nt[es] flor. 4. D[omi]no terrestri chri[sti]ano totus pagus solvit pro Nativitate flor. 1 den. 40, pro s[ancto] Georgio flor. 1 den. 20 et pro Michaële ratione diversor[um] censuum minor[um] flor. 9 den. aliquot. Olahpatthaka156 ad Kraznahurka. Stanislaus Demeter et Antonius Herko sub iuramento fassi sunt, quod ad Fylek tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 40, tandem summa aucta est ad flor. 100. Tributum caesareum de 4 ½ domibus solver[unt] flor. 7 den. 50. Pecuniam gladialem nulla[m] dederunt. Butyr[i] pro arbitrio vel 1, vel 2 pintas arce[m] ingredientes secum portarunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano solverunt insimul pro [pag. 38] Georgio flor. 1 dn. 12, pro Michaële flor. 10, pro Nativitate flor. 1 den. 12. Glocho157 ad Kraznahorka. Stephanus Petro fide mediante fassu est, quod pagus iste ante triennium aedificatus d[omi]no suo turcico primum solverint flor. 14, demu[m] flor. 16. Tributum caes[areum] quotannis solverunt flor. 3. Pecuniam gladialem ignorat. Butyri et mellis dederunt nihil. D[omi]no terrestri Chri[sti]ano pro s[ancto] Michael[e] solverunt flor. 2 et praeterea agnellos. Zbardarkai158 viduae Chetnekianae159. Urbanus Sinko sub fide examinatus fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 14, tande[m] auctio facta est ad flor. 40. Tributum caesareum flor. 3 solver[unt], id e[st] flor. 3. Pecuniae gladialis solver[unt] quandoq[ue] flor. 1, quandoq[ue] flor. 1 den. 25. Butyr[um] et mel ex debito nullum dederunt.
155 Jovice. 156 Vlachovo. 157 Gočovo. 158 Brdárka. 159 Zaiste ide o vdovu po Štefanovi zo Štítnika, ktorý zomrel 15. júna 1594.
60 HISTORIA NOVA 17
D[omi]nis terrestribus chri[sti]anis singulae sessiones, quar[um] quinq[ue] sunt pro festo divi Michael[is] solvunt flor. 1 et pro Nativitate avenae coretu[m] 1. Gachalk160 ad Zendreo. Jacobus Emrich iudex, Demetrius Koach et Georgius Ferencz sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 15, tandem summa crevit ad flor. 100. Tributum caesar[eum] dederunt primo flor. 8, deinde quotannis flor. 12. Pecuniae gladialis tantunde[m] solver[unt], sed raro. Butyri et mellis indifferenter quotannis deder[unt] pint[as] 20, f[acie]n[te]s. flor. 4. In foeni falcatione et vectura ad Fylek servier[unt]. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro festo s[ancti] Michaelis solver[unt] flor. 3 den. 75, pro Georgio dn. 48 et pro [pag. 39] Nativitate dn. 48. In festo s[ancti] Joannis cum Paskahaza161, Rososnya162 et Tapolcha163 dant bove[m] unu[m]. Censum porcor[um] solvunt flor. 1 den. 87 ½. Nonas et decimas pendunt et omnis generis seruitia praestant. Rososnya164 ad Zendereo. Antonius Demian iudex, Petrus Hannes et Georgius Antal sub fide examinati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 32, ad ultimum tande[m] flor. 90. Tributum caesareum quotannis deder[unt] flor. 8. Pecuniam gladialem itidem quotannis flor. 8. Pecuniam sacerdotalem annuatim flor. 1. Butyri dederunt pintas 10 et mellis totide[m], f[acie]n[te]s flor. 4. Foenum defalcare et invehere ligna quoq[ue] vectare coacti sunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaële de singulis sessionibus solvere flor. 1, sunt autem domus sex. Censum porcor[um] flor. 3 pro s[ancto] Georgio, Nativitate et s[ancto] Joanne singulis terminis de qualibet sessione solvere dn. 12. Nonam et decimam dederunt et labores necessarios prestiterunt. Peolseocz165 ad Zendereo. Gregorius Varga iudex, Petrus Literatus, Antonius Lucas et Martinus Zabo fide mediante fassi sunt, quod bego Fylekÿens[io] d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 150, tande[m] summa aucta e[st] ad flor. 300, id est flor. 300. Tributum caesar[eum] quotannis deder[unt] flor. 42. Pecunia[m] gladialem aliquando dimidio minus uno anno solverunt. Mulctas et birsagia, etiam saepe pendere coacti su[n]t. Butyri quotannis deder[unt] medias 25, mellis tandem, flor. 5. [pag. 40] Servitia nulla Turcis praestiterunt, pro vectura relaxata nihilominus aliquando solutiones in paratis exactae sunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro festo Nativitatis singulae sessiones solvere den. 12 et vnum cub[ulum] avenae. Pro s[ancto] Joanne et Georgio tantundem et pro paschate bovem 1, praeterea censum
160 Gočaltovo. 161 Pašková. 162 Rozložná. 163 Kunova Teplica. 164 Rozložná. 165 Plešivec.
61 HISTORIA NOVA 17 porcor[um] singuli coloni dedere dn. 24 et pro s[ancto] Michaele de qualibet media sessione dn. 50, decimam parocho suo dant, servicia omnis generis ad Ze[n]dreo praestant. Paskahaza166 ad Zendreo. Benedictus Bew iudex et Franciscus Bew fide mediante fassi sunt, quod ad Fylek tributarÿ facti d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 25, ad ultimum flor. 100. Tributum caesar[eum] quotannis flor. 16. Pecuniam gladiale[m] quandoq[ue] deder[unt] flor. 8, sed non singulis annis. Butyri medias 16 et totidem mellis, f[acie]nt[es] flor. 1 den. 60. Ligna Turcis ad Fylek invexerunt. D[omi]no terrestri christiano pro s[ancto] Michaele de una sessione, quar[um] mediae 12 sunt, solverunt den. 50, censum porcor[um] p[er] den. 24, pro s[ancto] Joanne p[er] dn. 12, similiter pro s[ancto] Georgio et festo Nativitatis. Nonam et decima[m] solvu[n]t et omnis generis servitia praestare tene[n]tur. Taplocha167 ad Zendreo et Chitnek. Simon Chyreo fide mediante fassus e[st], se audivisse, quod d[omi]no suo turcico pagi huius coloni primo flor. 30 solverunt, deinde flor. 200. Tributum caes[areum] dederunt flor. 17 den. 50. Butyr[i] dederunt pintas 40, facientes flor. 8. Mellis nihil dederunt, neq[ue] servierunt. D[omi]no terrestri christiano pro s[ancto] Michaele ad [pag. 41] Zendreo de una sessione deder[unt] flor. 1, censum porcor[um] p[er] den. 48 pro Nativitate p[er] dn. 24, similiter pro s[ancto] Georgio dn. 24. Item pecuniam desertam, puzta penz vocatam, p[er] dn. 12. Nonam et decimam solvunt et more alior[um] necessaria servitia praestant. Körös168 Francisci Mariaczÿ. Joannes Tolnaÿ iudex fide mediante fassus e[st], quod a triginta aliquot annis tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 29, tande[m] magis ac magis auctione facta emersit summa ad flor. 73. Tributum caesareum aliquando flor. 7, aliqua[n]do etiam per annum solverunt flor. 7 dn. 50. Pecuniam gladialem quae fere tantunde[m] constituebat raro solverunt. Butyri et mellis dederunt pint[as] 13, fac[ien]tes flor. 2 dn. 60. Nihil servierunt. D[omi]no terrestri christiano pro s[ancto] Georgio et Nativitate quolibet termino singulae sessiones solvunt dn. 4, pro s[ancto] Michael[e] p[er] dn. 54 et nonam administrant. Geomer169 ad Zendreo. Demetrius Dusa iudex, Lucas Chÿak, Paulus Cente fide mediante fassi sunt, quod a multis annis tributarÿ d[omi]no suo turcico primo solverint flor. 140, postea magis ac magis aucta summa demum emersit ad flor. 300. Asserunt ÿdem, quod aliquandin trecenta quoq[ue] tritici quartalia dederint, quandoq[ue] aute[m] pretium pro eode[m] tritico turca persolverit. Tributum caesareum deder[unt] quotannis flor. 45. Pecuniam
166 Pašková. 167 Kunova Teplica. 168 Kružná. 169 Gemer.
62 HISTORIA NOVA 17 gladialem aliquando solverunt circiter flor. 20. [pag. 42] Butyr[um] et mel aliter non dederunt, nisi quod muneris nomine aliquando obtulerint. Servierunt circa septimentum lignen[ses] laborantes. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaele de qualibet sessione colonicali p[er] flor. 1, de inquilis p[er] dn. 50 solutio praestatur. Nona[m] et decima[m] et servitia itidem ut alÿ solvunt et praestant. Kelemer170 d[omi]ni Michaëlis Serenÿ171. Emericus Zabo iudex et Thomas Feier sub fide examinati fassi sunt, quod a multis annis tributarÿ d[omi]no suo turcico prima summa solverint flor. 22, postea flor. 32, demum flor. 40, ad ultimum flor. 60. Tributum caesareum solverunt flor. 9. Pecuniam gladialem neq[ue] singulis annis solverunt, neq[ue] recordantur quantum. Butyri dederunt pintas 5 et mellis totide[m], f[acie]ntes flor. 2. Ligna vexerunt, foeni falcationem et vecturam praestierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano quilibet integer colonus solvit flor. 1, dn. 50 per totum annu[m]. Nonam, decima[m] dederunt et servitia praestiterunt. Thornalia172 d[omi]ni Sigismundi, Georgÿ Thornali173. Albertus Koncz et Gregorius Radwanÿ sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico ad Fylek initio solverunt flor. 140, tande[m] facta depopulatione, mansit summa, quam tamen solvere non potuerunt flor. 240. Tributum caesareu[m] quamdiu sum[m]am solverunt d[omi]no suo turcico itidem quotannis numerarunt flor. 18. [pag. 43] Pecuniam gladialem dederunt, sed nesciunt num octo vel plures flor. fuerint. Butyri et mellis nihil administrarunt. Foenum circa Budam174 defalcare et invehere coacti sunt. D[omi]no terrestri pro s[ancto] Michaële de integra sessione solver[unt] flor. 1 den. 50, de media medietatem. Servitia omnis generis praestiterunt. Oppidum Puthnok175. Valentinus Lewke iudex et Joannes Mattus fide mediante fassi sunt, quod p[er] aliquot annos tributarÿ domino suo turcico Fylekiens[i] initio solverint flor. 35, postea ad Budam flor. 75. Tributum caesar[eum] principio de sex domib[us], postea de octo per flor. 1 ½ solverunt. flor. 12. Pecuniae gladialis dederunt flor. 4. Servierunt in falca[n]do, foeno et lignis vehe[n]dis et similibus. Butyri et mellis indifferenter dederunt pint[as] 10, facien[tes].
170 Kelemér, HU. 171 Michal Šeréni/Serényi. K rodu pozri napríklad: BODNÁR, Mónika. A kisserényi gróf Serényi család helye a gömöri népi történeti emlékezetben (Egyetemi doktori (PhD) értekezés) [online]. Debrecen: Debreceni Egye- tem, Történelmi és Néprajzi Doktori Iskola, 2010, s. 12 a ďalej. Dostupné na inter- nete:
63 HISTORIA NOVA 17 flor. 2. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum solver[unt] p[er] flor. 1. Nonam et decimam quoq[ue] dederunt, ararunt et alia servitia praestiterunt. Diensfalwa176 nobilium. Paulus Dob iudex et Martinus Bewthe sub fide fassi sunt, quod tributarÿ facti d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 30, tandem post depopulationem summa ascendit ad flor. 50. Tributum caes[areum] de quatuor domibus quotannis solverunt flor. 6. Pecuniae gladialis tantunde[m] dedere sed non quotannis. [pag. 44] Butyri administrarunt med[ias] 16., facie[ntes] flor. 1 den. 60. Mellis nihil dederunt, foenum defalcarunt et invexerunt, ligna item adduxerunt et similia laborarunt. D[omi]no terrestri christiano tum censum nullum solverunt, postea de integra sessione flor. 1, de media dn. 50 solvere coeperunt. Nona[m] et decimam dant et servitia praestant. Peolseochardo177 ad Zendereo. Ambrosius Wises iudex, Iacobus Iacob et Urbanus Palocz fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 16, deinde facta depopulatione quot annis postulati su[n]t flor. 75, quos cum solvere non possent, diffugerunt, tandem aute[m] revocati solverunt flor. 40. Tributum caes[areum] una cum pecunia gladiali, quotannis solverunt flor. 4. Butyri dederunt medias 16, facientes flor. 1 den. 16. Servitia nulla praestiterunt. D[omi]no terrestri christiano censum pro S[ancto] Michaele de una integra sessione solvunt p[er] flor. 1 den. 25, circa Nativitate, p[er] dn. 25, avenae cub[ulum] 1 et gallinam 1 administrant. Nona[m[ et decima[m] dant, et omnis generis servitia praestant. Possoba178 d[omini] Serÿenÿ179. Matthaeus Kis iudex et Paulus Varga fide mediante fassi, quod depopulati et exusti d[omi]no suo turcico initio solvere flor. 15, tande[m] auctio facta ad flor. 32. Tributum caesar[eum/ei] de tribus domibus solver[unt] flor. 4 den. 50. Pecuniam gladialem quotannis deder[unt] flor. 4 den. 20. Butyri dederunt quotannis med[ias] 24 flor. 2 den. 40. Mel[lis] pro parata pecunia aliquando administrarunt. Foenum defalcarunt et vinea[m] coluerunt. [pag. 45] D[omi]no terrestri christiano censum deder[unt] p[er] dn. 50 et servitia praestiterunt. Agtelek180 nobilium. Blasius Borsaÿ iudex et Albertus Segei sub fide examinati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico ad Fylek initio solverint flor. 16. Impositi deinde fuerunt flor. 32, quos cum no[n] possent solvere et diffugissent, tande[m] reversi pacti sunt ad flor. 30. Tributum Caesar[eum/ei] de octo domibus solver[unt] flor. 12 demu[m] aute[m] condescensio facta e[st] ad portas sex. Butyri deder[unt] medias 5 mellis totide[m] flor. 1. Nihil servierunt.
176 Dénesfalva, HU. 177 Ardovo. 178 Poszoba, v súčasnosti Gömörszőlős, HU. 179 Rod Šeréni/Serényi. 180 Aggtelek, HU.
64 HISTORIA NOVA 17
D[omi]no terrestri christiano pro S[ancto] Michaële integrae sessionis colonus solvit dn. 50, mediae sessionis dn. 25. Decima[m] pro tam pro d[omi]no terrestri, quam pro sua m[ais]t[a]te. dederunt. Hozzuzo181 Sigismundi Thornali. Emericus Kotta iudex et Michaël Decheo fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 14. Tandem tributo caesar[eo/ei] et pecunia gladiali una computatis solverunt flor. 58. Butyr[i/um] aliquando deder[unt], aliquando non. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro S[ancto] Michaële de singulis integris sessionibus dant flor. 1, de media dn. 50. Ver[um] tempore subiectionis a d[omi]no terrestri relaxationem habuerunt. Decimam dederunt et tempore messis servierunt. Chotto182 Gregorÿ Mocharÿ183. Joannes Zabos et Paulus Toll sub fide examinati fassi sunt, quod bina vice depopulatione facta d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 32, tandem summa e[st] aucta ad flor. 90. [pag. 46] Tributum caes[arei/areum] de quinque portis flor. 1 dn. 14, solverunt flor. 5 dn. 70. Pecunia gladialis aliquando totidem, aliqua[n]do minor fuit. Butyri et mellis deder[unt] med. 32, f[acie]ntes flor. 3 dn. 20. Nihil servierunt. D[omi]no terrestri christiano deberent singuli coloni dn. 33, sed non sunt exacti. Decimam solverunt et servitia praestiterunt. Kyralÿ184 nobilium. Joannes Istwan iudex et Valentinus Simo[n] fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt 75 fl., ta[n]de[m] auctio ad flor. 150. Tributum caesareum deder[unt] flor. 28. Pecuniae gladialis tantunde[m] et quotannis flor. 28. Butyri et mellis medias 60 dederunt, f[acie]nt[es] flor. 6. Servitia praestiter[unt] multiplicia. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni nomine census flor. 1, solvere debebant, sed relaxatio ÿsdem facta est. Decima[m] tamen dederunt et servierunt. Melleta185 Francisci Barna186. Michaël Bennisch et Dominicus Baÿza sub fide sua fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 32, postea flor. 40, ad ultimum flor. 60. Sed cum non possent solvere, pago deserto affugerunt, postea per Turcas revocatis, in flor. 10 relaxatio facta est. Tributum caesareum pro domibus sex solverunt flor. 9. Pecuniam gladialem itidem flor. 9. Butyri et mellis dederunt indifferenter pintas 20 facientes flor. 4. Lignor[um] plaustra 20 et foeni plaustra 12 [pag. 47] idq[ue] ultimis demum annis praestare coacti sunt.
181 Dlhá Ves. 182 Čoltovo. 183 Rod Močári/Mocsáry. 184 Králik. 185 Meliata. 186 František Barna bol v rokoch 1573 – 1580 podžupanom Gemerskej stolice. BOROVSZKY, Magyarország vármegyéi, ref. 173, s. 641.
65 HISTORIA NOVA 17
D[omi]no terrestri christiano censum nullum dederunt, sed decimam tantum solverunt et servitia praestiterunt. Latträntfalwa187 nobilium. Benedictus Hanno iudex sub fide sua fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 30, postea flor. 35, demum flor. 40. Tributum caes[areum] de quatuor domibus solverunt flor. 6. Pecuniam gladialem in quatuor vel quinq[ue] annis semel solverunt p[er] flor. 6. Butyri deder[unt] pint[as] 4, mellis totide[m], f[acie]ns. flor. 1 den. 60. Nihil servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum nullum solverunt, sed decimam deder[unt] et servier[unt]. Lekenie188 Stephani Chetneki189. Stephanus Peter fide mediante fassus e[st], quod primum per Turcas depopulatione facta demum solvere coacti sunt flor. 12, postea flor. 18, ad ultimum flor. 60. Tributum caesar[eum/ei] de singulis domibus p[er] flor. 1 dn. 50, avena, agnis et gladiali pecunia computatis solverunt flor. 10. Butyri et mellis deder[unt] med[ias] 30 facien[tes] flor. 3. Aliquando servierunt, sed tributi sum[m]a tantopere aucta, servitia relaxata su[n]t. D[omi]no terrestri singuli coloni solvere flor. 2 decimam nullam dederunt et pauca quaedam servitia praestiterunt. Keweches190 Pauli Danch191. Blasius Simon iudex et Andreas Pap sub fide examinati fassi sunt, quod d[omi]no suo [pag. 48] turcico in Fylek initio solver[int] flor. 15, deinde flor. 20, postea flor. 30, ad ultimum post immuneras afflictiones flor. 40. Tributum caesar[eum/ei] de tribus domibus solver[unt] flor. 4 den. 50. Butyri et mellis dederunt pint[as] 10, flor. 2. D[omi]no terrestri chri[sti]ano ex condonatione ce[n]sum nullum solverunt, sed decimam dederunt, atque servierunt. Keorepech192 Joannis Kÿsfaluth193. Gallus Thot iudex et Albertos Benkeo sub fide sua fassi sunt, se audivisse, quod d[omi]no suo turcico prima summa persolverint flor. 12, poste flor. 20, tandem relaxatio facta fuit ad flor. 16. Tribus194 caesareum primum de duabus deinde de tribus domibus solverunt flor. 4 dn. 50. Pecuniae gladialis tantundem dedere, sed non quotannis. Butyri et mellis indifferenter dederunt med[ias] 10, facientes flor. 1. Servierunt quandoq[ue] invehendis lignis. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni comine census annui solverunt flor. 1. Preterea decimam administrarunt et servitia praestiterunt.
187 Látrántfalva, HU. 188 Bohúňovo. 189 Ide o vyššie spomenutého Štefana, ktorý zomrel v júni roku 1594. 190 Štrkovec. 191 Rod Danč/Dancs/Danch, Dančovci. 192 Kerepec, dnes súčasť Včeliniec. 193 Rod Kišfaludi/Kisfaludy/Kisfaludi, Kišfaludiovci. 194 Správne má byť tributum.
66 HISTORIA NOVA 17
Feolseo Zuha195 Casparis Zuhaÿ196. Urbanus Zakalos et Valentinus Pal fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 40, tandem flor. 50. Tributum caesar[eum/ei] pro tribus domibus solver[unt] flor. 4 den. 50. Pecuniae gladialis aliquando tantunde[m] solver[unt]. Butyri et mellis deder[unt] med[ias] 20, facientes flor. 2. Principio servierunt, tandem desierunt. [pag. 49] D[omi]no terrestri chri[sti]ano, quem inter se habitatem habuerunt, censum nullum solverunt, sed decimam dederunt et servierunt. Zubok197 nobilium. Matthaeus Konÿa iudex et Matthaeus Lorincz sub fide data examinati et fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico principio solverint flor. 70, deinde flor. 75, postea flor. 100, ad ultimum circiter flor. 300. Quam solutionem cum continuare no[n] possent, auffugerunt. Tributum caesareum aliquando plus, aliquando minus, similiter et pecuniam gladialem solverunt, sed de summa no[n] recordantur. Butyri et mellis dederunt circiter pintas 20, f[acie]ntes flor. 4. D[omi]ni terrestres chri[sti]ani complures hunc pagum possident, quorum alÿ censum relaxarunt, alÿ de una sessione integra flor. 1 exegerunt. Pleriq[ue] tamen miseria colonor[um] adducti solutionem condonarunt, decimam autem dederunt et servitia praestiterunt. Panit198 domini Thomae Dosa199. Paulus Chelenÿ iudex, Barrabas Byro et Clemens Koach fide mediante fassi sunt, quod a multis annis ad Fylek tributarÿ cum pagus exustus esset, d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 10, postea flor. 32, tandem p[er] depopulationes et liberor[rum] abductiones summa aucta fuit ad flor. 60. Tributum caesar[eum/ei] quotannis deder[unt] flor. 5. Pecuniam gladiale[m] d[omi]nus turcicus in se recepit, eiq[ue] cui destinata fuit rectificavit. Butyri et mellis deder[unt] pint[as] 10, f[acie]ntes flor. 2. Nihil servierunt. [pag. 50] D[omi]no terrestri chri[sti]ano medietatem census ne[m]pe dn. 50, de una sessione solverunt medietate[m] ob paupertatem sibi relaxata. Iam vero integr[um] censum id e[st] flor. 1, singulae sessiones pendunt, decimam administrant. Ztarna200 Nicolaÿ Ztarnaÿ201. Thomas Ambrosius iudex et Benedictus Chenedi sub fide sua fassi sunt, quod tributarÿ ad Fylek domino suo turcico initio solverunt flor. 32, deinde postulati sunt flor. 60, quos cum solvere no[n] possent, relaxata est summa ad flor. 50. Tributum caesar[eum/ei] de tribus domibus deder[unt] flor. 4 den. 50. Pecuniae gladialis in principio
195 Szuhafő, HU. 196 Rod Suhaj/Szuhay. 197 Zubogy, HU. 198 Gemerská Panica. 199 Rod Dóža/Dósa/Dózsa. Tomáš bol v rokoch 1601 – 1610 podžupanom Gemerskej stolice. BOROVSZKY, Magyarország vármegyéi, ref. 173, s. 557. 200 Starňa. 201 Rod Stárai/Sztáray.
67 HISTORIA NOVA 17 aliquid solverunt, sed de summa non recordantur demumq[ue] solutio haec penitus intermissa fuit. Mellis deder[unt] nihil. Butyri medias 25, flor. 2 den. 50. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni integrae sessionis nomine census solvere debuerunt flor. 1, sed propter combustionem ad sexennium relaxatio ÿsdem facta fuit. Decima[m] dederunt, arando, metendo et similibus servierunt. Beÿe202 Pauli Redeÿ203. Benedictus Barrabus, Matthaeus Chontos et Benedictus Lucas sub fide fassi sunt, quod cum altero pago Sorÿ204 domino suo turcico principio solverunt flor. 90. Quantum aute[m] ad ultimu[u] solutu[m] quantumne de anno in annu[m] summa aucta fuerit, certo referre non potuerunt, ponuntur itaq[ue] qui aliqua[n]do soluti su[n]t flor. 90. Similiter de tributo caes[areo] et pecunia gladiali se multipliciter vexatos fuisse dicunt, quantu[m] aute[m] solverint ignorant. Butyri et mellis pro libutu Turcis subministrare compulsi sunt. Continue laborarunt in ara[n]do, colenda vinea et alÿs id gen[us] adeo ut incessanter Turcicis operis occupati fuerint. [pag. 51] D[omi]no terrestri chri[sti]ano de singulis integris sessionibus solverunt flor. 1, decimam dederunt et circa allodiaturam laborarunt. Soor205 Pauli Soorÿ206. Iacobus Stephanus sub fide fassus est, quod ab annis quadraginta duobus tributarÿ fuerint, suoque d[omi]no turcico initio solverint flor. 15, tandem auctio facta est usque ad flor. 55. Pecuniam gladialem itidem quotannis flor. 7 den. 50. Butyri quotannis deder[unt] med[ias] 32, mellis 20, quarum pretium facit flor. 5 dn. 20. Praeterea vacca[m] mulgibilem unam. Foenum falcarunt, ligna vexerunt et alia praestiterunt. D[omi]no terrestri christiano censum nullu[m] solverunt, sed de qualibet sessione tritici cub[ulum] unum administrarunt, praeterea decima[m] dederunt et in falcando foeno, metendo et similibus servierunt. Kezzi207 Pauli Danch. Nicolaus Phylip iudex et Blasius Vypal fide mediante fassi sunt, quod a multis annis tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 12, postea depopulatione facta coacti sunt ad flor. 25. Tributum caesar[eum/ei] de tribus domibus quotannis dederunt flor. 4 den. 50. Pecuniam gladialem solverunt flor. 3, sed no[n] quotannis. Butyri et mellis indifferenter dederunt medias 15, f[acie]ntes flor. 1 den. 50. Servierunt multipliciter. A d[omi]no terrestri christiano durante deditione census pecuniarius semper relaxatus fuit. Decima[m] tame[n] eide[m] solverunt et servitia praestiterunt.
202 Behynce. 203 Rod Rédei/Rhédey. 204 Žiar. 205 Žiar. 206 Pavol Šóri/Sóry bol v rokoch 1583 – 1583 gemerským podžupanom. BOROVSZKY, Magyarország várme- gyéi, ref. 173, s. 557. 207 Kesovce.
68 HISTORIA NOVA 17
Trÿs208 nobilium. Antonius Bodos iudex et Blasius Bodos sub fide fassi sunt, quod tributarÿ facti d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 20, deinde ad ultimu[m] flor. 32. [pag. 52] Tributum caesareum de duabus domibus quotannis deder[unt] flor. 3. Pecuniam gladialem in septennio semel aliqua[n]do flor. 1, aliquando flor. 1 dn. 50 solverunt. Butyri deder[unt] medias 4, mellis totide[m], f[acie]ns. flor. den. 80. Propter longinquitate[m] nihil servierunt. D[omi]nis terrestribus christianis colonor[um] aliqui p. flor. 1 solverunt, aliquibus census relaxatus e[st]. Decimam dederunt et servitia praestiterunt. Alsofalw209 nobilium. Andreas Thot iudex et Georgius Koss sub fide sua fassi sunt, quod multos annos tributarÿ d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 50, tandem flor. 60. Tributum caesar[eum] de octo domibus dederunt flor. 12. Pecuniam gladialem aliquando flor. 8 solverunt, sed non quotannis. Butyri et mellis nihil nisi quandoq[ue] pintam una[m] et alteram muneris loco obtulerunt. Servierunt in foeno et lignis vehendis. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaële singuli coloni solvere per flor. 1. Ex terra rustica decima[m] ex terris autem nobilium, quas ipsimet coloni ararunt et conseverunt, quintam dederunt et omnis generis servitia praestiterunt. Abod210 ad Zendereo. Ambrosius Gecheo iudex, Benedictus Kazaÿ et Alexius Lazar fide mediante fassi sunt, quod Turcis tributarÿ facti d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 10, deinde 15, ad ultimum flor. 20. Tributum caes[areum] de una domo solverunt flor. 1 den. 50. Pecuniam gladialem tantundem solverunt, sed non quotannis, aliquando etiam pro ponte et foeno pecuniam numerare coacti sunt, sed de summa non recordantur flor. 5. Butyri et mellis dederunt pintas 10. Nihil servierunt, pagus enim diu desertus fuit. [pag. 53] D[omi]no terresri christiano censum nullum solverunt, sed decimam dederunt et servitia praestiterunt. Edelin211 ad Zendreo. Antonius Bordas et Michaël Dako sub fide fassi sunt, quod tributarÿ facti d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 60, postea cum Saap212 et Borsod solvere flor. 100, deinde soli Edelien[es] impositi fuerunt flor. 300, ad ultimum post gravem depopulationem revocati, coacti su[n]t solvere flor. 200. Tributum caes[areum] de quindecim domibus solver[unt] flor. 22 dn. 50. Pecunia gladialis in summa tributi caesarei comprehensa fuit. Butyri et mellis indifferenter deder[unt] pint[as] 40, f[acie]ns. flor. 8. Nihil servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro festo s[ancti] Michaëlis nomine census solverunt singuli flor. 1. Iteno censum porcor[um] in toto flor. 5. Decima[m] deder[unt] et servitia praestiterunt.
208 Trizs, HU. 209 Polina. 210 Abod, HU. 211 Edelény, HU. 212 Sáp, HU.
69 HISTORIA NOVA 17
Saap213 ad Zendreö. Stephanus Michaël iudex et Emericus Kelleo fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 25, deinde flor. 40, demum impositi fuerunt flor. 80, quos cum non possent solvere diffugerunt, tandem revocati pacti su[n]t ad flor. 60. Sed tamen aliquam partem Balloythenses, qui in promontorio Edeliens[i] vineas habent solverunt. Tributum caes[areum] de tribus domib[us] solver[unt] flor. 4 den. 50. Butyri deder[unt] med[ias] 40, f[acie]ntes flor. 4. Mellis nihil dederunt, neq[ue] servierunt. D[omi]no terrestri christiano de qualibet sessione pro s[ancto] Michaële solver[unt] dn. 33, censum porcor[um] deder[unt] flor. 4 den. 50. Decimam pendunt et servitia praestant. [pag. 54] Hachÿ214 nobilium. Emericus Pallo iudex sub fide fassus e[st], quod p[ro] octodecim annos tributarÿ domino suo turcico initio solverint flor. 8, deinde 20, ad ultimum flor. 60. Tributum caesar[eum] de duabus domibus solver[unt] flor. 3. Pecuniae gladialis tantunde[m] sed no[n] quotannis. Butyri deder[unt] med[ias] 10 et mellis 10 facient[es] flor. 2. Servitia incessanter praestiterunt, ita ut uno abeunte, alter[o] eius loco, ilico adesse oportuerit. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae sessiones flor. 1, solvere decimam dederunt et servierunt. Zent Kyralÿ215 domini Sigismundi Rakoczi216. Benedictus Dygar iudex et Iacobus Lygart sub fide examinati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 30, tandem sum[m]a magis ac magis aucta est ad flor. 70. Tributum caesar[eum] de tribus domibus solver[unt] flor. 4 den. 50. Pecuniam gladialem de duabus domibus sed non quotannis. Butyri et mellis indifferenter deder[unt] pint[as] 10, flor. 2. Servitia praestiterunt, in aratione et lignor[um] vectura. D[omin]us terrestri chri[sti]anus pecuniam census relaverat. Decimam tamen dederunt et servier[unt]. Rechke217 nobilium. Blasius Byro et Stephanus Ballasti fide mediante fassi sunt se se recordari, quod d[omi]no turcico annuam summam solverint flor. 50. Tributum caes[areum] de sex domibus solver[unt] flor. 9. Pecuniae gladialis semel tantu[m] flor. 6 solverunt. Butyri et mellis indifferenter deder[unt] pint[as] 35 f[acie]ntes flor. 7. Servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet sessione pro s[ancto] Michaële solverunt flor. 1, decima[m] dederunt et servitia praestiterunt. [pag. 55] Zent Demeter218 nobilium. Laurentius Nagh sub fide examinatus fassus e[st], quod pagus iste desertus iteterit, cum ad ultimum redÿssent, post trium annor[um] libertatem
213 Sáp, HU. 214 Háč (zaniknutá osada v chotári Uzovskej Panice). 215 Kráľ. 216 Žigmund Rákoci/Rákóczi († 1608). 217 Riečka. Ešte v súpise z roku 1552 sa spomína Vyšná Riečka (zanikla) i Nižná Riečka. 218 Szentdemeter/Svätý Demeter (zaniknutá osada v chotári Hubova).
70 HISTORIA NOVA 17 d[omi]no suo turcico quotannis solver[unt] flor. 12.Tributu[m] caes[areum] de una domo solverunt flor. 1 den. 50. Pecuniae gladialis semel dederunt flor. 1. Butyri dederunt medias 3 et mellis totidem f[acie]ns. dn. 60. Non servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum s[ancti] Michaëlis solverunt, per flor. 1 nonam dederunt et servitia praestiterunt. Banrewÿ219 nobilium. Valentinus Byro iudex et Joannes Rassÿ sub fide sua fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint salte[m] flor. 8, tande[m] magis ac magis summa annua aucta fuit, donec excreverit ad flor. 120. Vernaliu[m] quartalia 8 dederunt flor. 2.Tributum caesar[eum] de nove[m] domib[us] deder[unt] flor. 13 den. 50. Pecuniae gladialis tantunde[m] solver[unt] sed non quotannis. Butyri et mellis dederunt pint[as] 24 f[acie]ns. flor. 4 den. 80. Servierunt in defalcando et in vehe[n]do foeno, lignis et similibus. D[omi]no terrestri christiano durante iugo et tributo, censum nullum solverunt, decimam dederunt et servierunt. Also Kalozza220 nobilium. Stephanus Koach et Georgius Kos, ambo iudices et Lucas Nagi sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 40, deinde aliquandiu desertus stetit pagus, tande[m] revocati solverunt flor. 50. Tributum caes[areum] de tribus domibus deder[unt] flor. 4 den. 50. [pag. 56] Pecuniae gladialis tantunde[m] solver[unt], sed non quotannis. Butyri et mellis dederunt pin[tas] 10, f[acie]ns. flor. 2. Varia servitia praestiterunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de una sessione solver[unt] flor. 1, decima[m] deder[unt] et servierunt. Alsofalw et Gergelfalwa221 nobilium. Emericus Zalaÿ et Ambrosius Bartos, coloni Alsofalwaiens[es] Benedictus Warga, Gergelifalwaiens[es] fide mediante fassi sunt, quod ambo pagi Turcis initio solverint flor. 30. Postea segregatione facta, pagus Alsofalw solus dedit flor. 30, ad ultimum flor. 45. Tributum caesareum de duabus domib[us] p[ro] flor 1 dn. 15 solver[unt] flor. 2 dn. 30. Pecuniam gladialem aequaliter solverunt sed non quotannis. Butyri et mellis nihil dederunt. Aliqua[n]do in arando, metendo, lignis vehendis servierunt. D[omi]no terrestri christiano pecuniariu[m] censum nullum solverunt, sed decimam deder[unt] et servitia prestiterunt. Gergelfalwa, segregatus pagus d[omi]no turcico quotannis solvit flor. 25. Tributum caes[areum] de 1 domo aliquando solver[it]222 flor. 1 et aliquando in den. 10 plus. Pecuniae gladialis tantunde[m] solvere, sed no[n] quotannis. Butyri et mellis nihil dederunt. D[omi]no terrestri christiano pecuniar[um] censum nullum solverunt, sed decimam deder[unt] et servitia praestiterunt.
219 Bánréve, HU. 220 Nižná Kaloša. 221 Nižné Valice a Gregorovce. 222 Správne solvit.
71 HISTORIA NOVA 17
Feolseo Kalocha223 Michaëlis Lorantffi. Demetrius Gasda iudex et Andreas Demeter sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 40, tandem summa aucta fuit ad flor. 70. Tributum caes[areum] de septem domibus quotannis solvere flor. 10 dn. 50. Pecuniae gladialis tantunde[m] sed no[n] quotannis. [pag. 57] Butyri dederunt medias 16, mellis tantunde[m] f[acie]ns. flor. 3 dn. 20. Servier[unt] circa vectura[m] foeni. D[omi]no terrestri christiano de qualibet domo solvere flor. 1, nonam dederunt et servitia prestiterunt. Alba falwa224 Joannis Chennÿ225. Mattheus Benneo iudex et Joannes Nagi fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 65, tande[m] excrevit ad flor. 150. Tributum caes[areum] de domibus septem solver[unt] flor. 10 dn. 50. Pecuniam gladialem solver[unt] p[er] dn. 75, sed no[n] quotannis. Butyri et mellis indifferenter deder[unt] pint[as] 35 facient[es] flor. 7. Praeterea bovem mactabile[m], pelles vulpinas et similia. Foenum defalcarunt, invexerunt ligna quoq[ue] induxerunt. Tritici et vernal[ium] 50 cub[ulos] quotannis deder[unt], ut ab aratione immunes relinquerentur. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro festo s[ancti] Michaelis solverunt p[er] flor. 1, decimam dederunt et servitia omnis generis praestiterunt. Padar226 nobilium. Joannes Peteocz iudex et Joannes Vargha sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. viginti, deinde ad ultimum flor. 35. Tributum caesareum et pecuniam gladialem de quinq[ue] domibus solverunt flor. 5. Butyri deder[unt] pintas 5 facientes flor. 1. Mellis nihil administrarunt, neque servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet domo per annu[m] solvere flor. 1, decimam dederunt, ex terris aute[m] ad curiam nobilitare[m] pertinentibus, quintam administrarunt. Servitia etiam aliqua praesertim in vehendis lignis praestiterunt. Pispekÿ ad Puthnok227. Petrus Georeos iudex et Matthaeus Kÿsambrus [pag. 58] fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 60, tandem aucta fuit sum[m]a ad flor. 100. Tributum caesar[eum] de duodecim domibus solvere flor. 12. Pecuniae gladialis quandoq[ue] de una domo dn. 25, quandoq[ue] etiam plusculu[m] solverunt sed rarius. Butyri dederunt pint[as] 32 facient[es] flor. 6 den. 40. Mellis nihil administrarunt, servitia multiplicia praestiterunt. D[omi]no terrestri christiano nomine census de una sessione p[er] flor. 1 den. 10 solverunt et tantundem nunc quoq[ue] solvunt. Frugum et vinor[um] decima[m] dederunt et servitia quam plurima sustinuer[unt].
223 Vyšná Kaloša. 224 Abovce. 225 Rod Čáni/Csányi. 226 Padarovce. 227 Sajópüspöki, HU.
72 HISTORIA NOVA 17
Velkenÿe ad Puthnok.228 Ambrosius Baal iudex et Antonio Iacho sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solver[int] ac tandem quotannis solvere coacti sunt flor. 32. Tributum caesareum de sex domibus aliquando p[er] flor. 1 dn. 32, aliquando flor.1 ½ solverunt, in toto flor. 9, id est flor. 9. Pecuniam gladialem una tantum vice de qualibet domo dederunt dn. 60. Butyri dederunt pintas 6 et mellis totide[m] flor. 2 den. 40. Servierint multipliciter. D[omi]no terrestri christiano de qualibet domo flor. 1 dn. 10 solver[unt], decimam dederunt, servitia praestiterunt. Rudabanÿa229 ad Zendreo. Gregorius Gaal iudex et Blasius Zakach sub fide data fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 70, deinde flor. 90, tandem postulati fuerunt flor. 250, quos cum solvere no[n] possent et affugissent, revocati ad ultimum solverunt flor. 150. Tributum caes[areum] quoannis de domibus decem deder[unt] flor. 15. Pecuniam gladialem aliquando in sex annis semel et de qualibet domo flor. 1 solvere. [pag. 59] Butyri dederunt med[ias] 20, mellis totide[m] f[acie]nt[es] flor. 4. Labores nullas praestiterunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaële solvere flor. 15. Item censum porcor[um] flor. 10, nonam et decimam dederunt. Non arant, neq[ue] metunt, sed pratum defalcare et foenum Zendreoviam invehere tenentur. Leokeoshaza230 nobilium. Michaël Leochÿ iudex et Petrus Thott sub fide fassi sunt, quod Turcis tributarÿ facti, d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 20, ad ultimum deder[unt] flor. 90. Tributum caesareum de quatuor domibus solveru[n]t flor. 6. Pecuniae gladialis tantunde[m] dederunt, sed non quotannis. Butyri et mellis de qualibet domo quar[um] 4 sunt, medias 8 dederunt, faciunt med[ias] 32 et in pretio flor. 3 den. 20. Aestate nihil, sed hyeme circa vecturas lignor[um] assidue laborare coacti sunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de singulis sessionib[us] nomine census solverunt flor. 1, decima[m] deder[unt] et servierunt. Naztraÿ231 nobilium. Stephanus Farkas fide mediante fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 40, tandem flor. 110. Tributum caesareu[m] de tribus domibus solverint flor. 4 den. 50. Quantum pecuniae gladialis solverint referre no[n] potuit. Butyri deder[unt] pint[as] 20, facientes flor. 4. Mellis nihil dederunt, quae circa arce[m] et septa necessaria fuerunt laborarunt. D[omi]no terrestri de qualibet sessione flor. 1 solverunt. Decima[m] dederunt et servitia praestiter[unt]. [pag. 60]
228 Vlkyňa. 229 Rudabánya, HU. 230 Levkuška. 231 Nováčany, dnes súčasť obce Gemerský Sad.
73 HISTORIA NOVA 17
Gycze232 nobilium. Stephanus Iacob iudex et Paulus Fwgeo fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 60, deinde flor. 150, ad ultimum flor. 200. Tributum caesar[eum] de sex domibus solverunt flor. 9. Pecuniam gladialem aeque tantam solver[unt], sed rari[us]. Butyri de singulis domibus deder[unt] pint[am] 1 et mellis tantundem, id est in simul pintas 12, f[acie]ntes. flor. 2 dn. 40. Nihil servierunt, propterea in 50 flor. sum[m]a aucta fuit. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni solverunt flor. 1, decimam dederunt et omnis generis servitia prestiterunt. Mykochan233 nobilium. Matthias Drel sub fide fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 30, tandem cum solve[n]do non essent et ter affugisse[n]t, relaxatio facta ad flor. 15. Tributum caesareum de duabus domib[us] solver[unt] flor. 3. Pecuniam gladialem tantundem sed no[n] quotannis. Butyri dederunt pintas 5, mellis totide[m] flor. 2. Omnes necessarios labores praestiterunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae sessiones deder[unt] flor. 1. Decimam administrarunt et servieru[n]t. Babuluska234 nobilium. Nicolaus Darka sub fide fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 9, tandem flor. 20. Tributum caes[areum] de duabus domibus solver[unt] flor. 3. Pecuniam gladialem aeque tantam, sed no[n] quotannis. Butyri dederunt pint[as] 2, mellis totide[m] f[acie]ntes dn. 80. Servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae sessiones solver[unt] flor. 1, avenae cub[ulum] 1 et caponem unum, decimam dederunt et servitia praestiterunt. [pag. 61] Zadorhaza235 nobilium. Melchior Bettes nobilis fassus e[st], pagum hunc a nobilibus inhabitari et d[omi]no turcico pro una parte solutos esse flor. 20. Hordei itidem dederunt, quart[alia] 20. Tritici, hordei quart[alem] 1 p[er] dn. 33, quart[alia] 16 /triti[ci] qu. p[er] dn. 80 putando flor. 19 dn. 46 2/3 . Pro altera parte dati sunt flor. 36. Hordei quartalia totidem, tritici quart[alia] 18, que iuxta priorem aestimatione[m] co[n]stituunt flor. 26 den. 40. Tributum caes[areum] de tribus domib[us] solvere flor. 4 den. 50. Pecuniam gladialem in triennio semel de qualibet domo flor. 1 ½ solverunt. Butyri dederunt in universum med[ias] 40, mellis med[ias] 4 facientes flor. 4 den. 40. Pro servitÿs administrarunt, 20 plaustra lignor[um] et vineam unam coluerunt. Laad236 ad Zendereo. Simon Somodÿ et Bartholomaeus Wÿ iudex sub fide data fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 30, ad ultimum flor. 40. Tributum
232 Hucín. 233 Mikolčany, dnes súčasť obce Gemerský Sad. 234 Babinec. 235 Zádorfalva, HU. 236 Szendrőlád, HU.
74 HISTORIA NOVA 17 caesareum de duabus domib[us] deder[unt] fl. 3. Pecuniae gladialis tantundem solver[unt], sed no[n] quotan[n]is. Pro septis conficiendis aliquando pecunia[m] solvere coacti sunt. Butyri deder[unt] medias 20 et mellis totide[m] flor. 4. Scribae caesar[eae] quotannis dederunt butyri pinta[m] 1 et mellis 1, facientes flor. den. 40. De vinea dederunt aliquando duas, aliquando tres vini tinnas et vacca[m] mactabile[m] unam. Nihil servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum nullum solvunt, sed nonam et decimam dant et servitia prestant. Czomporhaza alias Juanik237 nobiliu[m]. Joannes Wegh iudex et Michael Chomos sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 30, ad ultimum flor. 60. [pag. 62] Tributum caes[areum] de tribus domibus solverunt flor. 4 dn. 50. Pecunia[m] gladiale[m] aliquando p[er] dn. 32 solverunt. Butyri et mellis dederunt pint[as] 21 facient[es] flor. 4 dn. 20. Aliquando uno anno dederunt avene quart[alia] 40 et 20 quartal[ia] tritici. Nonnihil etiam servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum nullum solvunt, sed decimam dant et servitia praestant. Alsobatkha238 nobilium. Petrus Bosdar et Antonius Varÿas fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 60, ad ultimum sum[m]a aucta e[st] ad flor. 129. Tributum caesar[eum] de novem domib[us] solverunt flor. 13 den. 50. Pecuniae gladialis deder[unt] flor. 10, sed no[n] quotannis. Butyri deder[unt] med[ias] 40, mellis totidem f[acie]ntes flor. 8. Quantum tributum caes[areum] administrarunt, butyri pintam 1 et mellis 1 obtulerunt. Item foeni plaustr[um] 1, ligni 1 et agnum unum dederunt. Servierunt continue ut unu[m] p[er] alter[um] a laborib[us] redimi necessum fuerit. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae integrae sessiones solverunt flor. 1, mediae sessiones dimidio uni[us]. Item frume[n]ti cub[ulum] 1 et vernalium cub[ulum] dederunt et servitia necessaria praestiterunt. Marthonfalwa239 Joannis Zynÿ240. Benedictus Koach iudex et Stephanus Kovach fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 40, deinde flor. 45, ad ultimum flor. 55. Tributum caes[areum] de tribus domibus solver[unt] flor. 4 dn. 50. Pecuniae gladialis tantundem sed rarius. Butyri et mellis dederunt pint[as] 6, facient[es] flor. 1 dn. 20. Ararunt, seminarunt, foenu[m] defalcarunt, ligna vexerunt et in similibus laborarunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae sessiones dabant flor. 1, avenae cub[ulus] 2 et tritici cub[ulum] 1, decima[m] nulla[m] [pag. 63] dederunt, servitia varia praestiterunt.
237 Ivanice. 238 Dolná Bátka, dnes súčasť obce Bátka. 239 Martinová. 240 Rod Zíni/Ziny/Színy. NAGY, ref. 57, Magyarország családai, s. 398.
75 HISTORIA NOVA 17
Alsofwge241 nobilium. Matthaeus Varga iudex et Stephanus Varga sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 50, flor. 50. Deinde bis profugerunt, tandem revocati sum[m]am pecuniariam nullam solverunt, sed de omnibus frugibus decimam dederunt. Tributum caes[areum] de quinq[ue] domibus solverunt flor. 7 den. 50. Pecuniae gladialis tantunde[m] sed rarius. Butyri dederunt medias 25, facien[te]s flor. 2 dn. 50. Mellis dederunt, servierunt assidue. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro una sessione p[er] dn. 50 solverunt, decimam dederunt et servierunt. Feolseo Fwge 242nobilium. Cosmus Suba iudex sub fide fassus, quod d[omi]no suo turcico initio et continue singulis annis solverint flor. 30. Tributum caesar[eum] de tribus domibus deder[unt] flor. 4 den. 50. Pecuniae gladialis tantundem sed no[n] quotannis. Butyri deder[unt] med[ias] 20, facient[es] flor. 2. Mellis nihil. Servierunt in vehendis lignis foeno et similibus. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet domo solver[unt] dn 50, decimam dederunt et servitia pr[ae]stiterunt. Mehÿ243 nobiliu[m]. Pa[n]cratius Mathe iudex et Albertus Varga fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico primo solver[int] flor. 30, tandem sum[m]a isthaec magis ac magis aucta, ultimo emersit ad flor. 200. Tributu[m] caes[areum] de tribus domibus solverunt flor. 4 den. 50. Pecuniae gladialis aliquando de una domo dn. 70 dederunt, sed non quotannis. Butyri med[ias] 25 dederunt, facientes flor. 2 den. 50. Mellis nihil. Quotannis plaustra 25 induxerunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet domo flor. 1 solverunt. Decimam de frugibus dederunt et ligna vexerunt. [pag. 64] Male244 ad Puthnok. Joannes Chene et Petrus Keower fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 25, ad ultimum flor. 32. Tributum caes[areum] solverunt flor. 12 dn. 50. Pecunia gladialis cu[m] tributo caes[areo] co[n]iuncta fuit. Butyri et mellis aliquando me[ias]16, aliquando 20 dederunt facie[n]tes flor. 2. Servierierunt varÿs modis tam ipsimet, quam cum iumentis et currubus. D[omi]no terrestri, integrae sessionis coloni, quor[um] aliquando octo, aliquando decem fuerunt flor. 1 solverunt. Nona[m] dederunt et decimam praestiterunt. Harkach245 nobilium. Joannes Mango et Matthaeus Bacho, ambo iudices sub fide sua fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 40, ad ultimum deniq[ue] flor. 100. Tributum caesar[eum] de sex domibus dederunt flor. 9. Pecuniae gladialis tantunde[m] sed raro.
241 Dolná Figa, zaniknutá dedina v susedstve Hornej Figy. 242 Horná Figa, dnes Figa. 243 Včelince. 244 Málé, dnes Serényfalva, HU. 245 Gemerská Ves.
76 HISTORIA NOVA 17
Butyri dederunt medias 50 flor. 5. Mellis nihil. Si quid autem datum e[st], in summae rationem putatum fuit. Nihil servierunt. Peditibus enim Turcicis quibusdam subfuerunt, quibus pro lingor[um] vectura coacti sunt solvere flor. 6. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni flor. 1 dederunt. Item decimam de frugibus administrarunt et servitia debita praestiterunt. Chanfalwa246 nobilium ad arcem Balogh247. Georgius Dangÿ iudex et Petrus Zwle sub fide data fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 45, ad ultimum deinq[ue] flor. 204. Tributum caesar[eum] de sex domibus dederunt flor. 9. Pecuniae gladialis tantundem sed non quotannis. De singulis sessionibus deder[unt] butyri pint[am] 1 et mellis totidem. Sunt insimul pintae 12, f[acie]ntes flor. 2 dn. 40. Praeterea in defalcationem summae d[omi]no turcico solvendae dederunt, butyri medias 100 et mellis medias 100. Servier[unt] in vehendis lignis, foeno et similibus. [pag. 65] D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet sessione coloricali248 solverunt flor. 1, praeterea summarÿ census nomine deder[unt] quilibet coloni dn. 16, decimam administrarunt et servitia praestiterunt. Kerekede249 Petri et Sigismundi Lorantffÿ, Casparius Monaÿ, Alexÿ Wechce et Christophori Zathai. Michael Wucok et Franciscus Denes fide mediante fassi sunt, quod Turcis pecuniaria[m] sum[m]a[m] nullam deder[unt], sed saltem decimam. Tributum caesar[eum] de quinque domibus solver[unt] flor. 7 den. 50. Pecuniae gladialis tantude[m] sed non quotannis. Butyri de qualibet domo deder[unt] pintam 1 et mellis tantundem, id est de quinque domib[us] pintas 10 f[acie]ntes. flor. 2. Ararunt, ligna vexerunt, foenum defalcarunt et similia operati sunt. D[omi]nis terrestribus chri[sti]anis de singulis sessionibus solverunt flor. 1. Nonam dederunt, per unum diem araverunt et messuerunt. Czako250 ad arcem Balog. Paulus Ferencz iudex et Benedictus Domonkos sub fide sua fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solver[int] flor. 32, ad ultimu[m] flor. 80. Tributum caesar[eum] de quinque domibus solver[unt] flor. 5. Pecuniae gladialis tantundem sed rarius. Butyri et mellis deder[unt] pintas. 10, f[acie]ntes. flor. 2, num ad centum dies servire coactus fuerit. Ararunt, alia servitia praestiterunt d[omi]no terrestri christiano. Nonam etiam et decimam dederunt. Multum laborarunt ut unus et qualibet colonor[um] p[er] annum ad centum dies servire coactus fuerit.
246 Hanva. 247 Hrad Blh. 248 Správne colonicali. 249 Hodejovec. Pre porovnanie pozri MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 030, no. 020; fasc. 108, no. 066; MAR- SINA, Richard – KUŠÍK, Michal (eds.). Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I. (XVI. storočie). Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959, s. 433-441. 250 Cakov.
77 HISTORIA NOVA 17
Almad251 nobilium et Lorantffiorum. Georgius Agos iudex et Joannes Vÿrag sub fide fassi sunt, quod turcico d[omi]no pecuniariam summam nullam solverint, sed de omnibus frugibus decima[m] dederunt. Iam vero post captam arcem Fylek ad Hattwan252 [pag. 66] tributarÿ facti pendunt quotannis flor. 20. Tributum caesar[eum] de tribus domibus per binos flor[enos] solvunt. Pecuniam gladialem nullam dant. Butyri de qualibet domo dant media[m] 1 et mellis tantundem, servitia quoque praestant. Dobfenek253 nobilium. Gregorius Dos et Gregorius Dw sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 20, deinde flor. 30. Tributum caes[areum] de tribus domibus, aliquando dn. 75, aliquando solvere flor. 1, facient[es] flor. 3. Pecuniam gladialem fere aeque tantam sed no[n] quotannis. De qualibet sessione deder[unt] butyri pintam 1 et mellis pintam 1, in toto pintas 6 facien[te]s flor. 1 den. 20. Servierunt in arando, lignis vehendis et similib[us]. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae sessiones solverunt dn. 50. Nonam dederunt et servitia praestiter[unt]. Chys254 nobilium. Albertus Santha iudex et Mattheus Thott fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico pecuniariam summam non solverunt, sed aliquando tritici cub[ulos] 20, hordei cub[ulos] 10, avenae cub[ulos] 6 administrarunt. Tributum caesareum de septem domibus solverunt flor. 10 dn. 50. Pecuniam gladialem dimidio minorem, sed no[n] quotannis. Butyri et mellis indifferenter deder[unt] pintas 20, f[acie]nt[es] flor. 4. Servierunt in vehendo ligno, foeno et similibus. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet integra sessione pro s[ancto] Michaële flor. 1, pro s[ancto] Georgio dn. 33 solverunt, decimam dederunt et servierunt. Ispanmezeo255 Joannis Bakos. Sebastian Scholtis iudex et Petrus Phillip fide mediante [pag. 67] fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico pecuniam nullam solverunt, sed viginti mille claviculos equinos soleares adiministrarunt. Butyri dederunt de tribus domibus medias 3 et mellis totidem, facientes flor. dn. 60. Per duos dies ligna vexerunt, foenum defalcarunt et induxerunt. D[omi]no terrestri pro s[ancto] Michaële singuli coloni dederunt flor. 1 et cubulum avenae 1. Servitia nulla praestiterunt. Geztete256 Loranttffiorum. Gregorius Albert et Andreas Krizto iudex sub fide fassi sunt, quod Turcis etiam num tributarÿ summam pecuniariam quotannis solva[n]t flor. 75. Tributum
251 Gemerská Jablonec. 252 Hatvan, HU. 253 Dubno. 254 Číž. 255 Španie Pole. 256 Hostice.
78 HISTORIA NOVA 17 caesareum flor. 14. Butiri et mellis medias 32. Servierierunt ad Hattwan cum iumentis et currubus. D[omi]no terrestri chri[sti]ano integrae sessionis coloni solvunt per annum flor. 1, mediae sessionis medietatem. Item de qualibet integra sessione, tritici cub[ulum] 1, hordei, avenae et siliginis cub[ulum] 1 nomine nonae et akonis, quasi de semente sua pendunt et omnis generis servitia praestant. Darnya257 Stephani Korlatt et Pauli Janossÿ258. Albertus Soffÿ et Vincentius Czompor fide media[n]te fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico inito solver[int] flor. 40, deinde flor. 60, ad ultimum flor. 90.Tributum caesareum de nove[m] domibus p[er] dn. 35, item dn. 40, ultimo p[er] f. 1 ½ solverunt flor. 13 den. 50. Pecuniam gladialem dimidio minus, sed no[n] quotannis. Butyri dederunt pintas 9, facientes flor. 1 den. 80. Aliud non servierunt, nisi quod tempore foeni secÿ per aliquot dies laborarunt. [pag. 68] D[omi]no terrestri Chri[sti]ano singuli coloni flor. 1 solverunt. Decimam eidem dederunt et pro more servitia praestiterunt. Thomassÿ259 d[omi]no Thomae Zechÿ260. Martinus Ban et Joannes Byro iudex sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 25, ultimo flor. 40. Tributum caes[areum] de quinque domibus solver[unt] flor. 7 den. 50. Pecuniam gladialem de qualibet domo solver[unt] flor. 1 solverunt261, sed non quotannis. Butyri dederunt pint[as] 5 et totidem mellis f[acie]ntes flor. 2. Ararunt, foenum defalcarunt et varÿs modis servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de singulis domibus solverunt flor. 1, decimam eidem dederunt et servitia praestiterunt. Zenthlelek262 nobilium. Valentinus Borza sub fide data fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 30, postea flor. 60, sed cum solvendo non essent, pagum relinquere coacti sunt, tandem revocati solverunt flor. 25. Tribututum Caesar[eum] de quinque domibus solveru[n]t flor. 7 den. 50. Pecuniae gladialis tantundem itide[m] quotannis flor. 7 den. 50. Butyri deder[unt] pintas 5 et totidem mellis, facien[tes] flor. 2. Servierunt multis modis. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni solver[unt] flor. 1, decimam quoq[ue] dederunt et solito more servitia praestiterunt. Simonÿ263 nobilium Lorantffÿ et Joannis Bakos. Andreas Ferencz fide mediante fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 80, postea flor. 160, quam summa[m] cum
257 Drňa. 258 Štefan Korlát/Korlath bol v roku 1598 podžupanom Gemerskej stolice. BOROVSZKY, Magyarország várme- gyéi, ref. 173, s. 557. Druhý uvedený je členom rodu Jánoši/Jánossy. 259 Tomášovce. 260 Tomáš Séči/Széchy bol v rokoch 1604 – 1618 gemerským županom. BOROVSZKY, ref. 173, Magyarország vármegyéi, s. 556. 261 Jedno slovo solverunt je vo vete navyše. 262 Stránska. 263 Šimonovce.
79 HISTORIA NOVA 17 solvere non possent et diffugere cogerentur, summa iter redacta e[st] ad flor. 80. Tributum caesareum de domib[us] duodecim solver[unt] flor. 18. [pag. 69] Pecuniae gladialis dimidio tantum solver[unt], sed non quotannis. Butyri et mellis dederunt medias 24, f[acie]nt[es] flor. 2 den. 40. Nihil servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano nomine census solverunt per flor. 1. Decimam dederunt et servitia praestiterunt. Feolseo Bathka264 nobilium Bathkaÿ265. Antonius Vas iudex et Benedictus Chepan sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico, initio solverint flor. triginta, ad ultimum flor. 60. Tributum caes[areum] de sex domibus solverunt flor. 9. Pecuniae gladialis tantundem, sed no[n] quotannis. Butyri dederunt medias 20, facientes flor. 2. Servierunt indesinenter. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaële solver[unt] singuli flor. 1 et pro nona akonis nomine de quolibet frumenti genere, nempe tritici, siliginis, hordei et avenae singulos cubulos dederunt et servier[unt]. Palfalwa266 nobilium. Mattheus Zeke et Sebastianus Gal iudex iurati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 66, sed postea abrogata summa et decimam dare coacti sunt. Id est flor. 66. Tributum caesar[eum] de tribus domibus solver[unt] flor. 4 dn. 50. Pecuniae gladialis de qualibet domo flor. 1, sed in quadriennio vel quingennio semel. Butyri dederunt med[ias] 3, facientes dn. 30. Mellis nihil dederunt, servierunt, cum iume[n]tis et currubus in foeni falcatione et alÿs. D[omi]no terrestri christiano quotannis solverunt singuli flor. 1. Decimam quoq[ue] dederunt et servitia praestiterunt. [pag. 70] Harmacz267 nobilium. Ambrosius Nagi Mihal iudex et Michaël Racz iurati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico ad Fylek initio solverunt flor. 60, ad ultimum deniq[ue] flor. 80. Tributum caesareum de domibus nove[m] solver[unt] flor. 13 den. 50. Pecuniam gladialem aliquando flor. 1, aliquando minus solverunt. Butyri et mellis de qualibet sessione deder[unt] pinta[m] 1, facientes pintas 9, quar[um] preciu[m] constituit flor. 1 den. 80. Servierunt fere indesinentur. D[omi]no terrestri Chri[sti]ano de qualibet sessione flor. 1 solver[unt]. Decimam non dederunt, sed nomine akonis pro nona singuli avene cub[ulum] 1 administrarunt et servitia praestiterunt. Dobocza268 ad Balogh. Simon Byro iudex et Albertus Naghgeorg iurati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 40, postea flor. 100, quos cum solvere non possent tandem, relaxatio facta e[st] ad flor. 80. Tributum caesar[eum] de quinque domibus solver[unt]
264 Horná Bátka. 265 Rod Batka. 266 Pavlovce. 267 Chrámec. 268 Dubovec.
80 HISTORIA NOVA 17 flor. 7 den. 50. Pecuniae gladialis dimidio tantum an vero semp[er] aut quoties dederint non, recordati sunt. Butyri et mellis deder[unt] pintas 5 facient[es] flor. 1. Servierunt cum iumentis, currubus et operas maimarias praestiterunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de integra sessione solver[unt] flor. 1 de media medietatem. Decimam non dederunt, sed nomine akonis, tritici, siliginis, hordei et avenae dimidium cub[ulum] administrarunt et pro more consueto laborarunt. Ianossÿ269 nobilium. Nicolaus Thott iudex et Stephanus Hach iurati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 60, deinde flor. 160. Postea abrogata aliquandiu summa annua decima[m] de frugibus dederunt. Tandem vero iter[um] coacti sunt solvere flor. 180. Tributum caesar[eum] de domibus quatuordecim solver[unt] flor. 10 dn. 50. Pecuniae gladialis tantundem sed non quotannis. [pag. 71] Butyri dederunt pintas 14, mellis totide[m], facien[tes] flor. 5 dn. 60. Foenum defalcarunt, cumularunt, ligna vexerunt et id genus alia laborarunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet sessione dn. 35 solverunt, nonam dederunt et servierunt. Galgocz270 capituli Agriens[is]. Paulus Chagh iudex et Ambrosius Molnar fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 32, deinde flor. 40, ad ultimu[m] una cu[m] tributo caesareo et pecunia gladiali solver[unt] flor. 90. Butyri et mellis dederunt pintas 20, quar[um] preciu[m] fac[ientes] flor. 4. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de singulis sessionibus, quar[um] quinq[ue] fuer[unt], solverunt flor. 1. Decimam dederunt et servierunt. Wÿsnio271 nobilium ad Ezkaros272. Casparus Wincze iudex sub fide fassus e[st], quod Turcis initio solverunt flor. 14, tandem flor. 20. Tributum caesareum de duabus domib[us] solver[unt] flor. 2. Pecuniae gladialis tantundem dedere, sed no[n] quotannis. Butyri et mellis deder[unt] pint[as] 2, facien[tes] flor. den. 40. Nulla servitia praestiterunt. D[omi]no terrestri de qualibet domo solver[unt] flor. 1, decimam quoque dederunt et servierunt. Feolfalw273 nobilium. Antonius Marbaz iudex sub fide sua fass[us] e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 16, deinde flor. 25. Tributum caesar[eum] de quatuor domibus solver[unt] flor. 6. Pecuniae gladialis tantunde[m] deder[unt], sed no[n] quotannis. Butyri dederunt pintas 4, facientes dn. 80. Mellis nihil dederunt, ad fuga[m] usq[ue] servire coacti su[n]t. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum s[ancti] Michaëlis p[er] flor. 1 solverunt, neque nonam, neque decimam dederunt, sed servitia praestiterunt. [pag. 72]
269 Rimavské Janovce. 270 Sajógalgóc, HU. 271 Višňové. 272 Skerešovo. 273 Chvalová.
81 HISTORIA NOVA 17
Alsohangon274 nobilium. Bartholomaeus Bacza iudex et Georgius Daraczka iurati fassi sunt, quo d[omi]no suo turcico quotannis solverunt flor. 16. Tributum caesareum de tribus domibus solver[unt] flor. 4 dn. 50. Pecunia gladialis tanta fuit, sed raro imposita. Butyri deder[unt] medias octo, facientes dn. 80. Mellis nihil dederunt. Servierunt duriter. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro censu damano una[m] et decima[m] dederunt et servitia praestiterunt. Rimazeoch275 ad Balogh. Joannes literatus iudex et Thomas Kazza fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turico initio solverint flor. 250, ad ultimu[m] sum[m]a aucta e[st] ad flor. 500. Tributum caesareu[m] et pecuniam gladialem uno anno dederunt flor. 97. Donec ad Fylek possidebantur butyri pintas 50 et mellis tantundem dederunt et servitia praestiter[unt]. Sed postquam ad Budam translati sunt, neq[ue] butyr[i], neque mel[lis] dederunt, neque servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano durante iugo turcico p[er] annum in toto flor. 50 solverunt. Decima[m] solverunt et servierunt. Lenartfalwa276 nobilium. Albertus Chuka sub fide sua fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 20, tandem flor. 32. Tributum caesareum de portibus duabus flor. 3. Pecuniae gladialis aliqundo p[er] dn. 60 solvere, aliqua[n]do cum censu et tributo caesar[eo] aequaliter sed rarius. Butyri dederunt pintas 4, facientes dn. 80. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet sessione deder[unt] flor. 1, decimam solverunt et servitia praestiteru[n]t. Radnoth277 nobilium. Mattheus Boza et Andreas Bodon ambo iudices fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 24, deinde fl. 45, ad ultimum flor. 50. Tributum caesar[eum] de quinq[ue] portis solverunt flor. 7 dn. 50. [pag. 73] Pecuniae gladialis in triennio et quadragennio semel tantundem solverunt. Butyri pintas dederunt dece[m], facientes flor. 2. Mellis nihil dederunt, neque servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaele p[er] flor. 1, pro s[ancto] Georgio dn. 8 et ova 12 administrarunt. Item decimam dederunt et servierunt. Balasfeolde278 nobilium. Thomas Byro iudex et Andreas Thott sub fide sua fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico pecuniarium sum[m]a[m] nullam solverunt, sed decimam dederunt. Tributum caesar[eum] de portis 3, ordinarie solver[unt] flor. 4 dn. 50. Pecuniae gladialis dimidio tantu[m] deder[unt], sed no[n] quotannis. Butyri dederunt de tribus portis pint[as] 3, fa[cie]nt[es] flor. 60. Mellis nihil administrarunt, servier[unt], assidue. D[omi]no terrestri
274 Alsó Hangony, HU. 275 Rimavská Seč. 276 Lenartovce. 277 Radnovce. 278 Balázsfölde. Zaniknuté sídlo v katastri Martinovej.
82 HISTORIA NOVA 17 chri[sti]ano censum nullum solverunt sed decimam dederunt, ararunt, seminarunt, foenum defalcarunt et id genus alia laborarunt. Maÿon279 nobilium. Albertus Zerzeo et Iacobus Kazza iurati fassi su[n]t, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 60, abrogata demum summa decima[m] deder[unt] flor. 60. Tributum caesar[eum] de sex domibus aliquando p[er] dn. 60, quandoque p[er] dn. 20 solverunt, facien[te]s flor. 4 den. 20. Pecuniae gladialis tantundem quotannis flor. 4 den. 20. Butyri dederunt pintas 6, mellis totide[m], f[acie]nt[es] flor. 2 den. 40. Plurimum servierunt. D[omi]nis terrestribus christianis alÿ censu[m] solver[unt], alÿ no[n] colum. Belen280 nobilium. Iacobus Koach et Matthaeus Huztÿ iurati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 16, ad ultimu[m] flor. 32. Tributum caesareum de duabus domib[us] solver[unt] flor. 3. Pecuniam gladialem solver[unt] p[er] dn. 75, sed no[n] quotannis. Butyri et mellis dederunt pint[as] 10, facient[es] flor. 1. Servierunt varÿs laboribus. D[omi]no terrestri christiano singuli coloni dederunt dn. 33 [pag. 74] pro relaxatione poeni falcaturae p[er] dn. 20. Nonam dederunt et praestiterunt servitia. Jelene281. Bartholomaeus Polag et Georgius Polag sub fide fassi sunt, quod domino suo turcico quotannis solverint flor. 15. Tributum caesar[eum] de duabus domibus solver[unt] flor. 3. Pecuniam gladialem deder[unt] p[er] dn. 34, sed no[n] quotannis. Butyri dederunt pint[am] 1 et mellis 1, facien[tes] flor. den. 40. Nihil laborarunt, sed terna lignor[um] plaustra in arcem vexerunt. D[omi]no terrestri christiano per flor. 1 dn. 20 solver[unt], decimam no[n] deder[unt] de frugibus, sed de porcis cum glades in copia crevissent. Ligna quoq[ue] vexerunt. Feolseo Hangon282 nobilium. Thomas Petrus iudex et Petrus Feketteo sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 16, quam summam cum solvere no[n] possent affugerunt, tandem revocati solverunt flor. 14. Tributum caesareum de duabus domibus solver[unt] flor. 3. Pecuniae gladialis tantundem sed non semper. Butyri dederunt med[ias] 4, mellis totide[m], f[acie]n[te]s. flor. den. 80. Ligna vexerunt, foenu[m] defalcarunt et innexer. et similia praestiterunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro censu dama, 1 dederu[n]t, aestate arant, foenum defalcant et similes labores praestant. Zent Simon283 ad Balogh. Jacobus Konia iudex et Laurentius Sarka iurati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico nomine sum[m]ae quotannis solverint flor. 100. Tributum caesar[eum] de domibus decem solver[unt] flor. 15. Pecunia gladialis aeque tanta fuit, sed no[n]
279 Mojín. 280 Belín. 281 Jelené. 282 Felső Hangony, HU. 283 Szentsimon.
83 HISTORIA NOVA 17 quotannis soluta est. Butyri dederunt pintas 10, mellis totide[m], f[acie]nt[es] flor. 4. Servierunt varÿs modis. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni p[er] dn. 50 solver[unt]. Nonam dederunt et servierunt. [pag. 75] Deyther284 Emeri Chatto. Emericus Urban iudex et Michael Bartta iurati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico primo solver[int] flor. 40, postea abrogata pecuniaria solutione, usq[ue] ad finem decimam dederunt flor. 40. Tributum caes[areum] de duabus domibus solver[unt] flor. 3. Pecunia[m] gladialem iubennio semel p[er] binos flor. solverunt. Butyri et mellis dederunt pint[as] 10, flor. 2. Turcis quoq[ue] servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni solver[unt] flor. 1, nonam dederunt et servitia nonnulla praestiter[unt]. Baracha285 capituli Agriens[is]. Gregorius Fodor iudex et Sebastian Synketh fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 30, deinde fl. 50, ultimo flor. 75. Tributum caes[areum] una cum pecunia gladiali de sex domibus solverunt flor. 9. Butyri dederunt pintas 6, mellis totide[m] flor. 2 den. 40. Indesinenter fere servierunt ut unum per alterum redimi necessarium fuerit. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni binos flor. solverunt. Nonam aute[m] no[n] dederunt, neq[ue] servierunt, nisi aliquando in vectandis scandulis. Seoreg286 nobiliu[m]. Andreas Kornis sub fide data fassus e[st], quod pecuniariam summam Turcis nulla[m] solverint, sed decimam de omnibus frugibus dederunt. Tributum caesar[eum] una cum pecunia gladiali de quinq[ue] domibus p[er] flor. 1 den. 50, solverunt flor. 7 den. 50. Butyri deder[unt] pintas 5, mellis totidem flor. 2. Servierunt incessanter. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaële, Nativitate et Georgio in toto de qualibet domo solver[unt] dn. 75. Nonam dederunt et pro viribus servierunt. [pag. 76] Hanwa287 nobilium. Albertus Huczog et Paulus Orszag iurati et examinati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 70. Quam sum[m]am cum integra[m] solvere non possent, depopulatione[m] passi affugerunt, tandem revocati solverunt flor. 40. Tributum caes[areum] de domibus, octo solverunt flor. 12. Pecuniae gladialis aeque tantu[m], sed raro solveru[n]t. Butyri deder[unt] pintas 15, mellis totidem, f[acie]nt[es] flor. 6. Servitia nulla praestiterunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singuli coloni integrae sessionis (si qui fuer[unt]) per annu[m] solverunt flor. 1, decimam dederunt et servierunt.
284 Gemerské Dechtáre. 285 Barca. 286 Šurice. 287 Chanava.
84 HISTORIA NOVA 17
Runÿa288 nobilium. Demetrius Zeke iudex et Valentinus Domi itidem iudex fide mediante fassi sunt, quod Turcis initio solverint flor. 16, ultimo flor. 60. Tributum caes[areum] de quinque domibus solvere flor. 7 den. 50. Pecuniam gladialem in toto flor. 2 et bina salte[m] vice solverunt. Butyri pintam 1 et mellis tantundem numeris loco dederunt. Nihil servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pecuniariu[m] censum nullum solverunt, neque aliud quicqua[m] dederunt prater nonam. Servitia quoq[ue] nulla praestiter[unt]. Rimabryzo289 Petri et Sigismundi Lorantffi et Casparis Monaÿ290. Ambrosius Mynar et Sebastianus Mraz sub fide sua fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solvere flor. 90, tandem flor. 250. Tributum caes[areum] de quindecim domibus solveru[n]t flor. 22 dn. 50. Pecuniae gladialis nihil dederunt. Butyri dederunt medias 15, facient[es] flor. 1 dn. 50. Mellis nihil dederunt. Initio etiam servierunt, sed cum suprascripta[m] [pag. 77] ultimam summam solvere coepissent, a servitys liberati sunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano quilibet colonus pro s[ancto] Michael[e] flor. 1 den. 21 et pro s[ancto] Georgio itide[m] flor. 1 dn. 21 solverunt et nunc quoq[ue] solvunt, decimam dant parocho, servitia omnis generis praesta[n]t. Vraÿ291 capituli Agriens[is]. Mattheus Bozik iudex et Ambrosius Chÿuttor sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico pecuniam no[n] solverint, sed pro decimis 30 quartalia tritici deder[unt] singula dn. 80 putata fac[ientes] florenos 24. Tributum caesar[eum] de duabus portis solver[unt] flor. 2. Pecuniam gladiale[m] flor. 1 solvere, sed no[n] quotan[n]is. Butyri deder[unt] pinta[m] 1, quae constituit flor. dn. 20. Mellis nihil dederunt. Servitia praestiterunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Georgio solver[unt] p[er] dn. 25 et in alio termino tantundem. Decima[m] deder[unt] pro Nativitate singuli coloni plaustr[um] lignor[um] administraverunt, praeterea nihil laborarunt. Sÿd292 d[omini] Thomae Zechÿ. Stephanus Czwka iudex et Mattheus Demeter fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 32, ad ultimum flor. 40. Tributum caesareum de domibus trib[us] solver[unt] flor. 4 den. 50. Pecuniam gladialem aeque tantam solver[unt], sed no[n] quotannis. Butyri dederunt pintam una[m] et mellis 1, facien[tes] flor. dn. 40. Multum servierunt. D[omi]no terrestri Christiano solverunt singuli coloni flor. 1, decimam dederunt et servitia prestiterunt.
288 Rumince. 289 Rimavské Brezovo. 290 Gašpar Monaj/Monay. 291 Uraj. 292 Šíd.
85 HISTORIA NOVA 17
Feolseo Balogh293 ad Balogh. Gregorius Byro iudex et Valentinus Byro sub fide sua fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solver[int] fl. 80, ad ultimu[m] flor. 140. [pag. 78] Tributum caesar[eum] de decem domibus solverunt flor. 10. Pecuniam gladialem solver[unt] flor. 10, sed no[n] quotannis. Butyri dederunt medias 10, mellis totide[m] f[acie]nt[es] flor. 2. Servitia praestiterunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano p[er] flor. 1 solverunt, decima[m] dederunt et necessarios labores praestiterunt. Alsobalogh294 nobilium. Sebastianus Toth iudex et Benedictus Fazakas sub fide data fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 40, quos cum ulterius pendere no[n] possent, ad ultimum cum Turcis pacti solverunt flor. 35. Tributum caes[areum] de octo domibus solver[unt] flor. 8. Pecuniam gladialem solvere per dn. 50, sed no[n] quotannis. Butyrum dederunt medias 4, mellis totide[m] flor. den. 80. Multum et varie servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano per flor. 1 solvere. Decimam dederunt et servitia praestiterunt. Perÿesze295 ad Balogh. Petrus Perÿeszÿ iudex et Benedictus Gazo fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 30, demum post factam depopulationem relaxatio est facta ad flor. 25. Tributum caesareum de tribus domibus solveru[n]t flor. 3. Pecuniae gladialis tantundem, sed no[n] quotannis. Butyri dederunt medias 5 et totidem mellis flor. 1. Laborarunt in aedificanda domo, foeno et lignis vehendis, horto colendo et similibus. D[omi]no terrestri christiano tribus terminis in toto de una domo solverunt flor. 1. Decimam dederu[n]t et servitia praestiterunt. Boroznak296 nobilium. Antonius Wylk iudex sub fide examinatus fassus e[st], [pag. 79] quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 18, deinde flor. 25 , ultimo redacta est summa ad flor. 28. Tributum caesareum una cum pecunia gladiali de una tantum domo solverunt flor. 1 den. 50. Butyri dederunt pintam unam, facit dn. 20. Mellis nihil dederunt, neq[ue] servierunt. D[omi]no terrestri christiano pro s[ancto] Michaële solver[unt] flor. 1. Decimam et nonam non dederunt, uno die ararunt, foenum defalcarunt et fruges demessuerunt. Budygfalwa297 nobilium. Matthaeus Gochik iudex fide mediante fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 12, ad ultimum flor. 14. Tributum caesareum de duabus domib[us] solver[unt] flor. 3. Pecuniae gladialis initio tantundem numeraverunt, tandem relaxatio facta ad annuos flor. 2. Butyri dederunt pintas 2 et mellis totidem, facientes flor. den. 80. Servierunt in vehendo ligno, foeno et similibus. D[omi]no terrestri christiano de qualibet
293 Vyšný Blh. 294 Nižný Blh. 295 Dražice. 296 Brusník, dnes súčasť obce Rybník. 297 Budikovany.
86 HISTORIA NOVA 17 domo per annum flor. 1 solverunt. Neque nonam, neq[ue] decimam dederunt, ararunt et alia similia servitia praestiterunt. Feled298 nobilium Loranttffÿ. Mattheus Batta iudex et Ambrosius Gacho sub fide data examinati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 12. Cum autem in posterum solvendo non essent et affugere cogerentur tandem per Turcas revocati non pecuniam, sed decimam frugum quotannis administrarunt. Tributum caesareum de tribus portis solverunt flor. 4 den. 50. Pecuniae gladialis in quatuor posterioribus annis solvere tantundem annuatim id est flor. 4 den. 50. [pag. 80] Butyri dederunt pintam 1 et mellis 1, fac[ientes] flor. den. 40. Servierunt multipliciter nempe arando, foenu[m] falcando, ligna vehendo et similia operando. D[omi]no terrestri chri[sti]ano de qualibet domo per annu[m] flor. 1 solverunt. Decimam deder[unt] et servitia prestiterunt. Choma299 Lorantffiorum. Michael Kÿs Urban fide mediante fassus e[st], quod pagus iste arci Fylek valde vicinus e[st], et plurimu[m] a fabris ferrarÿs inhabitatur. Turcis nullam pecuniariam sum[m]am, sed decimam ex frugibus data[m] est. Tributum caesar[eum] initio pro tribus domibus ultimo pro duabus quotannis flor. 1 solverunt flor. 2. Aliquando etiam soleas equor[um] ferreas dederunt. Pecunia gladialis sero introducta fuit et eo nomine minus capiebatur, ac plerunq[ue] in soleis ferreis soluta e[st]. De summa vero recordari no[n] potuit. Butyri dederunt medias duas den. 20. Mellis nihil. Ligna vexerunt, septimanatim fere plaustrum unum. Literas Turcar[um] ad Pesth300 et alio portarunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum solver[unt] p[er] flor. 1. Decimam nullam dederunt, neque servierunt. Bakth301 ad Puthnok. Petrus Marton iudex et Paulus Ferencz iurati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 35, postea relaxati fuerunt ad flor. 25, tandem rursum auctio facta ad flor. 60. Tributum caesar[eum] de tribus domibus solver[unt] flor. den. 75. Pecuniae gladialis tantundem, sed duobus salte[m] annis numerarunt. Butyri dederunt pintas 3, mellis totide[m] flor. 1 den. 20. Servierunt. [pag. 81] D[omi]no terrestri chri[sti]ano bis p[er] dn. 25 censum solverunt, quilibet colonus tritici cub[ulum] 1, siliginis cub[ulum] 1, vernalium cub[ulos] 2 administravit. Item servitia rustica praestiterunt. Serke302 nobilium Loranttffÿ. Emericus Kÿsfalu iudex, Paulus Warga et Paulus Oros sub fide data fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 75, tandem summa extensa est ad flor. 100. Tributum caesar[eum] de quinq[ue] portis initio p[er] flor. 1 tandem
298 Jesenské. 299 Čamovce. 300 Pest, HU. 301 Bakta. 302 Širkovce.
87 HISTORIA NOVA 17 auctione per scribas turcicos facta per flor. 1 ½ solverunt flor. 7 dn. 50. Pecuniae gladialis saltem uno aeque tantum solitum est. Butyri dederunt med[ias] 5, mellis totide[m] f[acie]n[te]s. flor. 1. Servierunt in ligno et foeno vehendo. D[omi]no terrestri chri[sti]ano singulae sessiones nomine census flor. 1 solverunt. Decimam dederunt et quilibet rusticus frumenti cub[ulum] 1 pro d[omi]no inseminavit. Zuthor303 ad Balogh. Simon Thott iudex et Barrabas Barad sub fide fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 25. Cum vero multae imponerentur mulctae, neque eas praestare possent diffugeru[n]t et pagus diu desertus stetit, donec tandem revocati nullam summa[m], sed decimam administrarunt, fecit autem prima summa flor. 25. Tributum caesareum de tribus portis solverunt flor. den . 75. Pecuniae gladialis in triennio aeque tantum solverunt, id est flor. dn. 75. Butyri dederunt pintas 3 et mellis totidem, facient[es] flor. 1 dn. 20. Servierunt in defalcatione foeni in cumulatione, in vehendis lignis et similibus. D[omi]no terrestri chri[sti]ano quaelibet sessio dn. 50 solvit. Decimam ea[n]dem de frugibus dederunt et servitia ad arcem praestiterunt. Gedeo304 Christophori Cubini305. Joannes Chergeo et Stephanus Fazakas fide medie[nta]te [pag. 82] fassi sunt, quod a triginti annis turcico suo d[omi]no nulla[m] summam, sed decimam dederunt. Tributum caesareum de tribus colonis p[er] dn. 25 solverunt, flor. den. 75. Pecuniam gladialem aliquando p[er] dn. 15, 20 et 25, et per quadriennium fere continue solver[unt] flor. den. 75. Butyri dederunt pintas 3 et mellis totide[m], flor. 1 den. 20. Assidue laborarunt in defalcando, in vehendis lignis, in curandis equis, in multiplicibus alÿs. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum per flor. 1 solver[unt]. Nonam dederunt, servierunt arando et similib[us]. Lakoviztÿe306 nobilium. Stephanus Zobol iudex fide mediante fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico principio solverunt flor. 16, postea et ultimo flor. 33. Tributum caesareum de tribus domibus solver[unt] dn. 75. Pecuniam gladialem aliquando p[er] dn. 12 et aliquando p[er] dn. 16 solver[unt], sed no[n] quotannis. Butyri dederunt medias 3, facientes flor. dn. 30. Mellis nihil sed quando aliquid datum est, in defalcationem summae putatum fuit. Ligna vexerunt, aliter non servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaële flor. 1, pro Nativitate dn. 24 et pro s[ancto] Georgio tantundem solverunt. Nonam non dederunt, sed avenae cub[ulum] 1 singuli administrarunt. Servitia quoq[ue] pro consuetudine praestiterunt.
303 Sútor. 304 Hodejov. 305 Rod Kubíni/Kubinyi. 306 Lukovište.
88 HISTORIA NOVA 17
Geztes307 Pauli Danch et Stephani Zakan308. Joannes Schelleng et Martinus Somagh iurati retulerunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 16, deinde post depopulationem factam exte[n]sa fuit summa ad flor. 28. Tributum caesar[eum] de duabus domibus solverunt dn. 50. Pecuniae gladialis tantundem numerarunt, sed no[n] quotannis. [pag. 83] Mellis nihil dederunt. Butyri deder[unt] pint[as] 2, den. 40. Ligna vexerunt et praeterea nihil servierunt. D[omi]no terrestri chri[sti]ano pro s[ancto] Michaële p[er] flor. 1 solverunt. Nonam no[n] dederunt, sed laborarunt in vehendis lignis, falcando et similibus. Hordentelka309 Joannis Huza. Petrus Vincze iuratus sub fide retulit, quod pagus hic fere semp[er] fuerit desertus et proxima aestate demum habitari coepit. Sunt ibidem duae domus et habent libertatem ad duodecim annos sibi a d[omi]no terrestri concessam. Ezkaroz310 nobilium. Nicolaus Bartos iudex et Joannes Fore fide mediante fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solverint flor. 25, deinde flor. 40, postea flor. 50, demu[m] crevit ad flor. 60. Tributum caesar[eum] de singulis domibus solverunt flor. 9. Pecuniae gladialis aeque tantum quotannis numerarunt flor. 9. Butyri et mellis siquid datum e[st], in summae defalcationem cessit. Nihil servierunt, quia peditibus Turcicis subfueru[n]t. D[omi]no terrestri chri[sti]ano in toto nomine census solver[unt] flor. 6. Nonam dederunt de frugibus ararunt, seminarunt et similia servitia praestiterunt. Geomerÿ311 Francisci Barna et Georgÿ Bernad. Benedictus Warga iudex fassus e[st] sub iuramento, quod d[omi]no suo turcico post depopulationem initio solverint flor. 15. Tandem iterum facta devastatione, cum diffugissent et revocati essent, non summam sed decima[m] administrarunt. Tributum caesareum de tribus domibus solver[unt] flor. 1 dn. 50. Pecuniam gladialem alias p[er] dn. 15, alias p[er] dn. 20 de una domo et in quadriennio semel solverunt. Butyri deder[unt] pint[as] 3, mellis totide[m], f[acie]ntes flor. 1 den. 20. [pag. 84] Servierunt in lignis et frugibus decimalibus invehendis. D[omi]no terrestri chri[sti]ano censum p[er] flor. 1 solverunt. Nonam dederunt et servierunt. Alsorazd312 nobilium Darwas313 et alior[um]. Albertus Balint iudex fide mediante fassus e[st], quod d[omi]no suo turcico initio solverunt flor. 12. Tributum caes[areum] de una porta una cum pecunia gladiali solverunt flor. 1 dn. 50. Butyri deder[unt] medias 4, mellis 3,
307 Hostišovce. 308 Rod Zákány? 309 Hordontelek. 310 Skerešovo. 311 Gemerček. 312 Nižné Rašice, zaniknutá osada v katastri Rašíc. 313 Rod Darvaš/Darvas.
89 HISTORIA NOVA 17 facien[tes] flor. 1 dn. 40. Servierunt quoq[ue]. D[omi]no terrestri christiano solverunt p[er] flor. 1. Decimam dederunt et servitia praestiterunt. Chyniz314 Thomae Zechÿ. Lucas Syko iudex et Matthias Pattko sub fide fassi sunt, quod turcico suo d[omi]no summam no[n] dederunt, sed decimam. Tributum caesareum de tribus domibus solveru[n]t flor. 4 dn. 50. De pecunia gladiali no[n] recordantur. Butyri dederunt med[ias] 3 et totidem mellis flor. 1 dn. 20. Servitia praestiterunt in arando, vehendis lignis et alÿs. D[omi]no terrestri chri[sti]ano nihil solverunt, sed decima[m] dederunt et aliquando servierunt. Rasch315 d[omini] Michaëlis Serenÿ. Huius pagi coloni coram d[omi]nis commisarÿs no[n] comparverunt, sed per dominum Serenÿ examinati fassi sunt, quod d[omi]no suo turcico initio solver[unt] flor. 18, tandem autem summa extensa est ad flor. 60. Tributum caesareum de tribus domibus solver[unt] flor. 4 den. 50. De pecunia gladiali, butyro et melle, alÿsq[ue] nihil effati sunt. [pag. 85] Universa summa praescriptar[um] contributionum in comitatu Geomeor constituit. Summae annuae Turcicis dominis solutae flor. 20543. Tributi caesarei flor. 950 dn. 70. Pecuniae gladialis flor. 139 dn. 90. Tributi caesarei et pecuniae gladialis flor. 583 dn. 50. Butyri et mellis flor. 424 dn. 90. Summa summarum efficit flor. 22642. [pag. 86] Non comparuerant, eoque per do[minorum] commiβarior[um] substitutum suae maiestatis provisorem et alium nobilem examinati sunt. In comitatu Geömer[iensi]. Nomina oppidorum et pagorum. Nomine annuae summae dominis Turcis soluerunt. Butyri et mellis praetium fuit. Tributum caesareum dederunt. Ragall316. Nomine annuae summae dominis Turcis solverunt flor. 40 d. Butyri et mellis praetium fuit. Tributum caesar[eum] dederunt flor. 15 d. Horka317. Nomine annuae summae dominis Turcis solverunt flor. 50. Butyri et mellis praetium fuit. flor. 2. dn. 40 Tributum caesar[eum] dederunt flor. 4 d. 80. Summa universa constituit flor. 112 d. 20. [pag. 157]
Záver
Pre výskum hospodársko-sociálnych pozícií a každodennosti života hornouhorských poddaných (prevažne) pod osmanským panstvom v čase existencie Fiľakovského sandžaku (1554 – 1593) je doposiaľ v slovenskej historiografii slabo reflektovaným súpis, ktorý bol vročený do roku 1582 a vo forme odpisu uložený v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti
314 Csenyiz/Csinyiz. 315 Vyšné Rašice, dnes Rašice. 316 Ragály, HU. 317 Gemerská Hôrka.
90 HISTORIA NOVA 17 v zbierke Urbaria et conscriptiones so signatúrou fasc. 059, no. 013. Prostredníctvom kontextuálnej analýzy dokumentu sme toto datovanie dementovali a dobu vzniku sme vymedzili rokmi 1595 – 1596. V súpise sú zapísané výpovede delegátov z viac ako 500 sídiel situovaných v Turnianskej, Gemerskej, Boršodskej, Malohontskej, Novohradskej, Zvolenskej, Abovskej a Zemplínskej stolici. V štúdii sme sa sústredili na prítomnosť osmanskej moci v Gemerskej stolici, pričom do pozornosti dávame aj edíciu časti súpisu o Gemerskej stolici, na potrebu publikovania ktorého upozornil už Bálint Ila v roku 1976. Napriek skutočnosti, že v súpise je registrovaných 188 obcí a v Gemeri ich v tom čase podľa portálnych súpisov bolo obývaných viac (obecní reprezentanti sa nedostavili k výsluchom), dokument môžeme legitímne považovať vôbec za prvý súpis, ktorý o daňovom zaťažení miestneho obyvateľstva v čase uhorsko-osmanského dvojvládia informuje v takom teritoriálnom zábere (ďalšie súpisy zo 17. storočia sú známe vďaka prácam Heleny Markuskovej), hoci výpovede predstaviteľov obecných samospráv pred habsburskými komisármi nemuseli podávať absolútne. Vízia zmenšenia feudálnych povinností mohla poddaných po deorganizácii Fiľakovského sandžaku (keď krajina bola objektívne v zlej ekonomickej kondícii) motivovať k pre nich pragmaticky výhodnejším výpovediam. V Bretke si dovolili dokonca konštatovať, že daňové zaťaženie zo strany Osmanov bolo oveľa menšie ako to zo strany uhorských zemepánov. Na druhej strane, aj konskriptori pristupovali pri vyhotovovaní súpisov podľa vlastných priorít a preferencií (napríklad výber vierohodných svedkov, (ne)potreba verifikovania odpovedí). Azda najväčším daňovým bremenom bola pre poddaných daň zvaná summa, ktorej výška sa postupom času u väčšiny sídiel zvyšovala. V dedine Bánréve (dnes v Maďarsku) sme zaregistrovali až 15-násobný nárast oproti pôvodne zavedenej výške poplatku. Celkový ročný zisk Osmanov od Gemerčanov činil 22754,20 uhorských zlatých (dane – summa, pecuniae gladialis, tributi caesarei plus poplatky za maslo a med). Čo sa týka porovnania zaťaženia obyvateľstva Gemera zo strany Osmanov a uhorských zemepánov a štátu, tak preň je potrebný ďalší rozsiahly archívny výskum (na úrovni jednotlivých panstiev, kuriálnych obcí, komorských majetkov), ktorý by objasnil tendencie zdaňovania poddaných v danej cca 40-ročnej etape (1554 – 1593).318
318 V tejto veci len načrtávame možnosti ďalšieho výskumu. Napríklad, pre poznanie pomerov na Muránskom panstve v čase osmanskej prítomnosti sú vhodné urbáre z rokov 1557, 1559, 1564, 1573, 1584. MNL, OL, MKA, U et C, fasc. 024, no. 073, 074, 075, 076 077, 078; JANURA, Tomáš – TIHÁNYIOVÁ, Monika – ŠIMKOVIC, Michal. Hrad Muráň z pohľadu najnovšieho archívno-historického a architektonicko-historického výskumu. In KALINOVÁ, Michaela (ed.). Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste. Zborník Gotická cesta 2/2016. Rožňava; Bratislava: Občianske združenie Gotická cesta; Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2018, s. 207-255. Z roku 1570 pochádza urbár panstva Szendrő. MAKSAY, Ferenc (Szerkesztette és bevezető tanulmányt írta). Urbáriumok XVI. – XVII. század. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1959, s. 447-481.
91 HISTORIA NOVA 17
Aj na základe analýzy môžeme rezumovať, že Osmani sa od polovice 50. rokov 16. storočia podieľali na postupnej a viac ako sto rokov prebiehajúcej ekonomickej degradácii a zhoršovaní sociálno-demografického vývoja Gemera, či rozpade gemerských hradných panstiev a pôvodných feudálny vzťahov vôbec. Osmani sa napriek existujúcemu dvojvládiu prejavovali v Gemeri ako jednoznační hegemóni, ktorým uhorskí zemepáni, Habsburgovcami nekompetentní a delegovaní hradní kapitáni nejaviaci hlbší záujem o vnútornú konsolidáciu zverených panstiev a vôbec správa Hornouhorského kapitanátu nemohli účinne konkurovať. V tomto ohľade ide najmä o dôraznosť, neústupčivosť a kontrolu v daňovej otázke: ak poddaní nezaplatili, Osmani aplikovali pri vymáhaní poplatkov osvedčený postup od diplomatických výziev, zastrašovania až po vojenské vysporiadanie sa s neposlušným ľudom (odvliekanie dospelých i detí, podpaľačstvo). Napokon, ešte poddaným vyrubili vyššie dane. Samozrejme, stávalo sa aj to, že obyvateľstvo sa pred Osmanmi bránilo útekmi do bezpečnejších lokalít. Ak chceli Osmani inkasovať aspoň nejaké zisky, museli neraz aj ustúpiť a svoje požiadavky znížiť (jedným zo spôsobov bolo aj nahradenie peňažitých dávok naturálnym desiatkom). Štatistika obyvateľstva v Gemeri tiež ukazuje, že s príchodom Osmanov sa tu menili aj sídelné pomery. Kým v roku 1548 bolo v Gemerskej stolici 298 obývaných sídiel,319 v roku 1566 ich bolo už len 212. Do roku 1588 počet vzrástol nepatrne na 217 a do konca 16. storočia na 233. Podľa osmanských defterov vieme, že v rokoch 1575 – 1576 patrilo pod Fiľakovský sandžak 194 a v 1578 – 1579 192 gemerských sídiel. Krátke obdobie bez osmanskej nadvlády v Gemerskej stolici (od 1593 do zisku Jágra Osmanmi v roku 1596) vystriedalo zintenzívnenie záujmu o túto hornouhorskú stolicu ako súčasť niekdajšieho Fiľakovského sandžaka a úsilie o jej opätovné podrobenie. Dva roky pred koncom 16. storočia bolo v Gemeri bez osmanskej nadvlády 3383 domov a 775 takých, ktoré museli znášať dvojitú porobu, resp. 176 sídiel bez prítomnosti osmanskej moci a 57 sídiel zaujatých Osmanmi, pričom obyvateľstvo jednej dediny – Šídu Osmani odvliekli do zajatia a dedina zostala opustená.320 Zlé životné pomery spôsobili, že vo všeobecnosti prichádzalo k úbytku obyvateľstva a ochudobňovaniu poddaných, zmenšovaniu nimi obhospodarovaných usadlostí a výraznému zužovaniu sedliackej vrstvy.
Situáciu na panstve hradu Szádvár približuje napríklad urbár z roku 1570. Na znášanie ťažkých bremien sa poddaní sťažovali v odseku s titulom „querimonia“. Slavčania konštatovali, že kvôli tureckej krutovláde („ob tyrannidem thurcicam“) sa ocitli v mimoriadnej chudobe. Obdobne sa vyjadrili i obyvatelia v okolitých turnian- skych a boršodských dedinách, ktoré boli osmanskom expanziou silne zasiahnuté. O feudálnych povinnostiach voči uhorskému zemepánovi v sledovanom období vypovedajú aj ďalšie urbáre z rokov 1577 a 1578. MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 065, no. 084/b, pag. 95; fasc. 065, no. 085/a. 319 Ešte markantnejší je pokles počtu sídelných jednotiek oproti stredoveku po porovnaní so súpisom z roku 1427, v rámci ktorého bolo zaevidovaných na Gemeri až 340 obcí. 320 MNL, OL, MKA, E 156, U et C, fasc. 109, no. 001, pag. 1-11.
92 HISTORIA NOVA 17
Z hľadiska ekonomiky krajiny sa v Slovenskom rudohorí dostali do neprekonateľnej krízy a existenčného úpadku baníctvo s hutníctvom.
Pramene a literatúra
Archívne pramene
Knižnica Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Portálne súpisy, Gemer, Fotokópie, A 2633, A 2635. Magyar Nemzeti Levéltár, Országos Levéltár Budapest, E szekció Magyar Kamara Archívuma, E 156, Urbaria et conscriptiones, fasc. 059, no. 013; fasc. 113, no. 006; fasc. 034, no. 057; fasc. 014, no. 028; fasc. 110, no. 064/a, b; fasc. 114, no. 052; fasc. 108, no. 066; fasc. 117, no. 074; fasc. 065, no. 084/b; fasc. 065, no. 085/a; fasc. 030, no. 020; fasc. 024, no. 073, 074, 075, 076, 077, 078
Edície prameňov
HORVÁTH, Pavol (ed.). Rabovali Turci. Výber z kroník a listov zo 16. a 17. storočia. Bratislava: Tatran, 1972, 276 s. KAMMERER, Ernő (Szerkesztő). Magyarországi Török kincstári defterek. Második kötet. 1540–1639 [online]. Budapest: Athenaeum, 1890, 772 s.. Dostupné na internete:
Literatúra
BARTHOLOMAEIDES, Ladislaus. Inclyti superioris Hungariae comitatus Gömöriensis notitia historico- geographico-statistica. Leutschovia: Josephus Carolus Mayer, 1808, 782 s. + prílohy. BARTOLOMAEIDES, Ladislaus. Memorabilia provinciae Csetnek. Neosolium: Johannes Stephan, 1799, 336 s. BARTOŠ, Martin. Počiatky Andrášiovcov na Gemeri. In Genealogicko-heraldický hlas, 2006, roč. 16, č. 10, s. 8- 17. BENKOVÁ, Eva. Krásna Hôrka at the times of captains. On the history on the castle and castle estate in the 16th century [online]. Bratislava: Comenius university in Bratislava, 2018, 116 s. Dostupné na internete:
93 HISTORIA NOVA 17
ČOVANOVÁ JÁNOŠÍKOVÁ, Zuzana. Sepulkrálne pamiatky Kostola svätého Michala Archanjela v Markušovciach (Spiš). In ROHÁČEK, Jiří (ed.). Epigraphica et Sepulcralia. Praha: Artefactum 2013, s. 117- 154. GRÓFOVÁ, Mária – MALOVCOVÁ, Božena (eds.). Bitka pri Moháči – historický medzník v dejinách strednej Európy (490. výročie). Bratislava: Spoločnosť slovenských archivárov s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu, 2016, 308 s. HEGYI, Klára. A füleki szandzsák. Budapest: MTA Bölcsészettudományi Kutatóközpont Történettudományi Intézete, 2019, 316 s. + 1 mapa. HORVÁTH, Pavol – KOPČAN, Vojtech. Turci na Slovensku. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971, 212 s. CHALUPECKÝ, Ivan. Demografický, sociálny a národnostný vývoj a zmeny osídlenia Gemera v rokoch 1526 – 1711. In SEDLÁK, Vincent (ed.). Zborník príspevkov k slovenským dejinám. Bratislava: SHS MS, 1998, s. 221-234. ILA, Bálint. Gömör megye. I. – IV. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1976, 1944, 1946, 1969, 495 s; 622 s; 355 s; 271 s. JANURA, Tomáš – TIHÁNYIOVÁ, Monika – ŠIMKOVIC, Michal. Hrad Muráň z pohľadu najnovšieho archívno-historického a architektonicko-historického výskumu. In KALINOVÁ, Michaela (ed.). Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste. Zborník Gotická cesta 2/2016. Rožňava; Bratislava: Občianske združenie Gotická cesta; Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2018, s. 207-255. KAMENCOVÁ, Lýdia. Vojtech Kopčan – osobný fond. 1957 – 1997. Inventár [online]. Bratislava: Ústredný archív Slovenskej akadémie vied, 2006, 34 s. Dostupné na internete:
94 HISTORIA NOVA 17
TÓTH, Peter. Gömör vármegye közgyűlési jegyzőkönyveinek regesztái. I. 1571-1579. Miskolc: Dobrossy István, 1996, 340 s. TÓTH, Peter (Közreadja). Gömör vármegye közgyűlési és törvényszéki jegyzőkönyveinek. II. 1580-1587. Miskolc: Z-Press Kiadó és Nyomda Kft. Miskolc, 2011, 322 s. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce: Zemplínska spoločnosť, 2001, 760 s. + 1 mapa. VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny. I. – III. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 1964 – 1977, 475 s; 598 s; 574 s. + mapy.
Domino suo turcico, domino terrestri christiano – Gemer at the Times of the Fiľakovo Sanjak in the 16th Century
The archival collection Urbaria et conscriptiones with a signature File 059, Number 013, deposited at the Hungarian State Archive in Budapest, contains a form of a write-off a register, recorded under the year 1582. This register has been so far rather neglected by the Slovak historiography that addresses the research of economic-social conditions and every day life of the Upper Hungarian subjects at the times of Fiľakovo Sanjak (1554 – 1593). By means of a contextual analysis, we have disproved the above mentioned dating and placed the register some time between 1595 – 1596. The register contains statements from delegates from more than 500 settlements located in the Counties of Turňa (Torna megye), Gemer (Gömör megye), Borsod, Malohont (Kishont megye), Novohrad (Nógrád megye), Zvolen (Zólyom megye), Abov (Abaúj megye) and Zemplín (Zemplén megye). This study has focused on the presence of the Ottoman power in the County of Gemer; in this respect, it is important to point out that Bálint Ila highlighted the significance of this source by publishing its partial edition as early as 1976. Although the inventory registers only 188 settlements in Gemer, while registers of farmsteads (portae) suggest that this number must have been higher, this document may be legitimately considered the first register to provide information on the local population taxation at the times of Hungarian-Ottoman diarchy in such a territorial extent. One must bear in mind, though, that the local administration representatives´ statements, as having been presented in front of Habsburg commissioners, should not be accepted uncritically. For instance, a vision to have their feudal duties to their Hungarian lords and the state as such either reduced or somehow amended, once the Fiľakovo Sanjak had ceased to exist (when the country´s economy was objectively in a bad condition), could have motivated the subjects to pragmatically provide more advantageous statements. In Bretka, they went even as far as having stated that the Ottomans had taxed them significantly less than the Hungarian lords. A tax called summa, which was being gradually increased in case of most of the settlements,was considered the greatest tax burden. In the village of Bánréve (present-day Hungary), we have recorded more than 15-times higher increase of the original tax amount. The total annual tax collected from Gemer inhabitants by the Ottomans was 22754,20 Hungarian floreni (taxes – summa, pecuniae gladialis, tributi caesarei, plus butter and honey charges). When it comes to a comparison of the taxation imposed on the Gemer population by the Ottomans and Hungarian lords respectively, a more extensive archival research is required (on a level of individual estates, villages pertaining to nobles, chamber properties), which would shed some light on the taxation of the subjects in this outlined 40-years-long period (1554 – 1593). By means of the analysis, we may also conclude that from the mid-1550s, the Ottomans were contributing to a constant, almost already one-hundred-years lasting economic degradation, accompanied by a worse social-demographic development in Gemer as well as a decline of Gemer castle estates and original feudal bonds as such. Despite the actual diarchy, the Ottomans behaved as sole rulers of the area, unopposed by Hungarian nobles — mostly incompetent castle captains delegated by the Habsburgs, with no deeper interest in the internal consolidation of their estates (nor in general in the administration of the Upper Hungarian Head Captaincy). The Ottomans were particularly firm, unyielding and controlling in the tax issue: if the subjects failed to pay their taxes, the Ottomans started
95 HISTORIA NOVA 17 applying a proved procedure: from diplomatic calls to threats of military interference, should all these measures have failed. In addition, statistics on the Gemer population shows that the arrival of the Ottomans triggered some settlement-related changes. While the data from 1548 show that there were 298 inhabited settlements in the Gemer County, there were only 212 settlements left in 1566. Subsequently, the number slightly increased to 217 in 1588, and to 233 at the end of the 16th century. As Ottoman defters disclose, the Sanjak of Fiľakovo included 194 Gemer settlements in 1575 – 1576, and 192 settlements in 1578 – 1579. A short period without the Ottoman rule over the Gemer County (since 1593 until 1596 when the Ottomans conquered Eger) was shortly replaced by an intensified interest in this Upper Hungarian County as a part of a former Sanjak of Fiľakovo. The Ottomans were yet again making an effort to subject this area to their rule. In 1598, there were 3383 houses independent on the Ottoman rule in Gemer; whereas 775 houses/households were subjected to the dual taxation. In other words, 176 settlements were with no Ottoman presence, whereas 57 settlement were still being controlled by the Ottomans. Villagers of one village — namely Šíd — had been taken into captivity and thus the village was left abandoned. Keywords: County of Gemer, Sanjak of Fiľakovo, register, 1595/1596, Ottomans https://fphil.uniba.sk/historia_nova [188 116 znakov / 2,23 AH]
BENKOVÁ, Eva Domino suo turcico, domino terrestri christiano – Gemer v čase existencie Fiľakovského sandžaku v 16. storočí. In Opus cyclopea. Historia nova 17. [online] Bratislava: Stimul, 2020, s. 30-98. Dostupné na internete:
96 HISTORIA NOVA 17
Tab. 2 Rok 1548 1566 1572 1588 Sídlo Zmeny vo výške dane summa i. p. i. n. d. i. p. i. s. m. s. i. oct. i. s. m. s. q. s. t. s. oct. des. p. i. j. Aggtelek 16 → 32 → 30 6 3 3,5 5 5 7 2 6 3 6 Ardovo 16 → 75 → 40 13 8 8 3 4 3 Bakta 35 → 25 → 60 3 3 2,5 2 1 4 2 1 2 Barca 30 → 50 → 75 10 2 7 5 2 6 2 2 6 5 Bohúňovo 12 → 18 → 60 6 3,5 3 1 3 1 3 5 Brzotín 32 → 75 → 100 9 4 18 16 14 27 20 6 23 1 Čučma 15 → 20 → 40 → 60 3 6 3 5 5 5 3 3 Dobšiná 150 → 400 → 500 → 350 21 33 2 24 6 30 21 obývaná, bez údajov Držkovce 60 → 70 → 100 → 300 12,5 11 1 18 10 2 5 1 3 1 Honce 10 → 40 → 50 4 2 3 3 3 1 2 Hucín 60 → 150 → 200 16 11 4 15 6 3 9 2 8 6 1 Jelšava 300 → 700 → 1100 61 35 10 29 28 68 5 18 65 74 1 Kelemér 22 → 32 → 40 → 60 4 4 2 3 1 5 3 2 4 2 1 6 1 Kerepec 12 → 20 → 16 5,5 3,5 – 1 2 3 1 3 4 Látrátfalva 30 → 35 → 40 8 1 1 1 3 6 neobývaná Licince 28 → 32 → 40 11 6 2 11 4 obývaná, bez údajov Martinová 40 → 45 →55 6 3 1 6 vyhorená 4 3 3 1 3 Nandraž 15 → 20 → 40 4 1,5 3 1 obývaná, bez údajov Petrovo 10 → 150 → 50 1 3 2 1 neobývaná Prihradzany 30 → 50 → 75 6 2 1 4 2 4 2 2 Revúca 150 → 250 → 600 12 20 16 5 5 22 2 17 1 400 → 500 → 600 → 800 → Rožňava 43 80 33,5 25 24 18 8 15 27 26 8 33 1 1100 Rožňavské 3 → 10 → 40 3 neobývaná 3 2 3 2 Bystré
97 HISTORIA NOVA 17
Starňa 32 → 60 → 50 4 9 2,5 vyhorená 2 3 2 1 2 2 6 2 Šimonovce 80 → 160 → 80 18 10,5 7 7 2 8 Šivetice 28 → 50 → 75 9 3 6 3 19 1 5 1 Štrkovec 15 → 20 → 30 → 40 3 6 2 vyhorená 1 1 2 1 1 1 3 Vidová 18 → 40 → 55 7 3 7 3 6 4 Zubogy 70 → 75 → 100 → 300 21 10 4 11 7 16 6 6 5 10 11 1
Vysvetlivky: i. p. celá porta, i. želiar, n. d. nový dom, i. s. celá usadlosť, m. s. polovičná usadlosť, oct. osminová usadlosť, q. s. štvrtinová usadlosť, des. p. opustená porta, t. s. tretinová usadlosť, j. iudex.
98 HISTORIA NOVA 17
Počiatky slovanského historizmu Jána Kollára
Peter Podolan
Ideológia a práce Jána Kollára už boli skúmané z najrôznejších aspektov záujmu. V tomto príspevku chceme priblížiť základné špecifiká Kollárových náhľadov a zamerať sa na formovanie jeho prístupu k histórii (predovšetkým slovanskej minulosti), kategórie historizmu a s tým spojené témy a problematiky. Pod pojmom historizmus chápeme v tomto texte samotné vnímanie histórie a jej hodnôt pre národné hnutie. Ide vlastne o termín zastrešujúci nielen exaktné historiografické názory a práce, používame ho najmä pri využití historickej faktografie v kategórii nehistoriografických prác (napr. poézia, pedagogické, ideologické spisy). V tomto prípade však historizmus možno chápať aj ako komplexný záujem o minulosť, použitie prvkov historickej matérie vo všeobecnosti. Treba vziať do úvahy, že viaceré z vplyvov, ktoré je možné konkrétne identifikovať v Kollárovom živote, boli vlastné celej jeho generácii a suma záujmov bola u jeho rovesníkov takmer identická – avšak nie každý vydržal a trvalo pôsobil v slovenskom národnom hnutí.1 Viaceré z čŕt, ktoré definovali v najširšom zmysle slova generáciu Kollárových rovesníkov sme už prehľadne analyzovali a popísali v iných textoch.2 Hodnoty Kollárovho slovanstva determinovali jednak uhol jeho pohľadu na množstvo tém s nimi spojených a súčasne tieto témy rámcovo vymedzovali. V tomto širokom okruhu problematík hral u Kollára zvlášť dôležitú úlohu spomínaný historizmus, ktorý podstatne pôsobil tak v rovine národno-obrannej, rovnako však i národno-výchovnej. Jeho vnímanie u Jána Kollára nadobudlo podobu pod vplyvom doby a jej požiadaviek smerujúcich najmä ku kategóriám nacionálnej exkluzivity či vyčlenenia a súčasne v zhode s nosnými definíciami národa, jeho znakov a vyvíjajúcim sa postojom k zvrchovanosti a štátnosti. Finálna podoba historizmu, respektíve jeho vnímanie, je súčasne črtou Kollárovej osobnosti a úzko tak súvisí s jej celkovým formovaním.3
1 Porovnaj záujmy Kollárových vrstovníkov ako Ján Chalupka, František Palacký či Ján Benedikti. NOVÁČEK, V[ojtěch]. J[aromír]. (ed.) Františka Palackého korrespondence a zápisky. III. Korrespondence z let 1816 – 1826. V Praze: Nákladem České akademie císaře Františka Jozefa pro vědy, slovesnost a umění, 1911, passim; ORMIS, Ján V. Deutsche Erfahrungen des slowakischen Dichters Ján Chalupka. Unbekannte Tagebuch-Notizen eines Jenaer slowakischen Studenten aus den Jahren 1816/1817. In Wissenschaftliche Zeitschrift der Friedrich Schiller — Universität Jena. Gesellschafts — und Sprachwissenschaftliche Reihe, 1957/58, Jg. 7, H. 4, s. 449- 457. 2 Pozri najnovšie zhodnotenie: PODOLAN, Peter. Veľká Morava v historickej spisbe generácie Všeslávie. Brati- slava: Stimul, 2018, s. 10-16; porovnaj PODOLAN, Peter. Generácia Všeslávie a jej koncepcia národa. In Studia Academica Slovaca 38, Bratislava: Univerzita Komenského, 2009, s. 239n; PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Slovenské dejiny III. 1780 – 1914. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014, s. 87-94. 3 Pozri PODOLAN, Veľká Morava, ref. 2, s. 19-26; PODOLAN, Peter. Aspekty slovenskej historiografie gene- rácie Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika. In Forum historiae [online], 2007, roč. 1, č. 1, passim. Dostupné na
99 HISTORIA NOVA 17
Kollár sa narodil ako Slovák a vyrastal v slovenskom prostredí rázovitého Turca. Táto skutočnosť ho silne ovplyvnila v mnohých smeroch a v celom jeho diele môžeme nájsť reminiscencie na toto obdobie. V chronologickom poradí vplyvov hrala logicky nielen pre historizmus dôležitú úlohu konfesionálna príslušnosť Kollára a jeho rodiny k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Celkovo línia Kollárovho vzdelania prešla všetkými stupňami evanjelického školstva v Uhorsku a vyvrcholila štúdiom evanjelickej teológie v nemeckej Jene, čo bolo pre uhorských evanjelikov už tradíciou. V prvom rade tu bolo dôležité používanie archaickej formy českého jazyka ako spisovného jazyka. Táto jazyková jednota spisovného jazyka v českých krajinách a medzi evanjelikmi v Uhorsku bola podľa prvým silným podnetom pre Kollárovo vnímanie česko-slovenskej nacionálnej jednoty. Od tejto príbuznosti sa ďalej mohla ľahšie odvíjať idea príbuznosti Slovákov a ďalších slovanských etník. Kollár napr. pri stretnutí s Pantaleonom Živkovičom (Panteleimon Živković) (1795 – 1851) pociťoval „...nevdojak a z prirodzeného pudu... k tomuto srbskému slovanskému bratovi väčšiu a srdečnejšiu náklonnosť, než voči akémukoľvek Nemcovi alebo Maďarovi. Už vtedy som šípil nejasne, že to v slovanstve musí byť ináč, že sme všetci jeden národ.“4 Český jazyk súčasne poskytoval oveľa lepšie možnosti vzdelávania a otváral priamu cestu k pomerne bohatej knižnej kultúre.5 S jazykom Kollár spojil svoje národné precitnutie, ale i rozhodnutie stať sa slovanským spisovateľom.6 Len veľmi ťažko je však možné definovať okruh „špeciálnych“ tém historizmu tejto evanjelickej platformy. V popredí bol záujem o český protestantský exil v pobielohorskom období, vnímanie Veleslavínovej češtiny ako jazykového paládia a v neposlednom rade pozitívne hodnotenie predchodcu Martina Luthera – Jana Husa a celkovo „vľúdnejší“ postoj
internete: < http://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/podolan1.pdf> [2020-11-25]; PODOLAN, Peter. Odkaz Jána Kollára slovenskej historiografii. In Štúdie k jubileu Jána Kollára. Historia nova 5. [online] Brati- slava: Stimul, 2012, s. 43-51. Dostupné na internete:
100 HISTORIA NOVA 17 k husitizmu. Na ceste do Jeny, zrejme počas prestávky jazdy dostavníkom, v dekanskom kostole (sv. Petra a Pavla) Kollár hľadal Žižkov hrob a jeho kosti, „ale akási barbarská ruka bola ich už vyhodila a spálila.“7 Evanjelickí študenti tiež nesmierne uznávali kralický preklad biblie – „šestidílnou“.8 Tiež v súvislosti s legendistickým podaním o Martinovi Lutherovi považoval Kollár rytiera, ktorý mal Lutherovi zachrániť život a odprevadiť ho na hrad Wartburg – s priezviskom Berlepsch za pôvodom moravského šľachtica menom Bernevičko. Táto rodina mala vlastniť hrad v Lobede a Kollár na ňu našiel aj pamiatky v tamojšom kostole: „…kde ešte len nedávno pri oprave kostola našli a vykopali pri základoch rakvu s kostrou ktorejsi mladej Bernevičky – ešte s vrkočom, so zlatohlavom a s kmentovými šatami. Na niektorých mramoroch čítali sme i nápisy, pravda, už porušené a vyblednuté. Tu som sa cítil spolovice ako doma a medzi krajanmi – stál som pripútaný k tejto zemi zlatými reťazami histórie a poézie.“9 Ide teda vlastne najmä o slovanské prvky v tematike evanjelického vierovyznania. Vďaka latinskému charakteru uhorského školstva získal Kollár na európske pomery nadštandardnú úroveň znalosti latinského jazyka a s tým spojené vedomosti o antike.10 V takto postavených učebných osnovách možno hľadať jeden zo silných dôvodov pre obľubu antiky a posilnenie záujmu o módny klasicizmus, čo sa prirodzene týkalo aj Kollára. Na lýceu v Prešporku (dnes Bratislava) Kollár študoval aj gréčtinu a hebrejčinu.11 Ešte cestou do Jeny Kollár navštívil obrazárne vo Viedni a Drážďanoch. Zaujali ho tam obrazy známych autorov, no aj zbierka gréckych a starožitností vykopaných v Herkulaneu.12 V štúdiu antických diel pokračoval aj na univerzite v Jene. „Čítali sme a prekladali latinských a gréckych klasikov: Vergília, Horáca, Senecu, Thukydida, Herodota, Homéra a i.“ Kollár sa oboznámil aj s dielom
7 Pamäti, s. 156-157. Žižkov hrob tu mal nechať zničiť v roku 1620 Ferdinand I. V roku 1910 sa vo výklenku v stene veže predsa našla tzv. čáslavská kalva, časť pravého rebra a ľavá stehenná kosť. 8 „…knjh Slowenských se nám nedostáwá; máme vssak nassi ssestidjlnau.“ [KOLLÁR, Ján.] W témž psanj z Jeny… In Týdennjk, aneb Presspurské Slowenské Nowiny, 1818, roč. VII, č. 6. s. 79; pozri PODOLAN, Peter. Príspevky Jána Kollára na stránkach Týdenníka Juraja Palkoviča. In Štúdie k jubileu Jána Kollára. Historia nova 5. [online] Bratislava: Stimul, 2012, s. 230. Dostupné na internete:
101 HISTORIA NOVA 17
Cicera, Démosthéna, Euripida, Sofokla a Propertia. Dokonca sa (hoci kvôli hmotnej núdzi) stal členom jenskej latinskej filologickej spoločnosti.13 Za zmienku stojí aj Kollárova „seminárna práca“, ktorá tu vznikla Vindicia carminis Horationi primi, tum integritatis totius, tum authentiae singulorum versuum, suspectae a Johanne Kollár.14 Vynikajúca znalosť antiky či už v rovine dejín, kultúry, literatúry či starovekého života predurčila mnohé z Kollárových téz o národe, jeho znakoch, národných dejinách, ale i o estetike a poetike. Ďalšia rovina Kollárovho historizmu je pevne spojená so slovanskými dejinami a čiastočne týmto slovanským charakterom prekrýva rovinu evanjelickú. Hľadať jej počiatky je však zložité – hoci sa najsilnejšie prejavuje počas pobytu v Jene v Kollárovom vnímaní ponemčeného Saska, je pravdepodobné, že mnohé z náhľadov Kollár získal už skôr – počas štúdia na lýceu v Prešporku či v Banskej Bystrici, kde sa stretával so Samuelom Rožnayom. Z hľadiska hľadania vzorov Kollárovho elegického pátosu je možno zásadná jedna z jeho básnických prvotín – Deploratio praesentis status Hungariae (Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku) z roku 1811, ktorá odkazuje na tradíciu „nárekov“, medzi ktorými figuruje aj báseň Jakuba Jakobea Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota.15 Toto dielo by mohlo stáť nielen pri zrode Kollárovho chápania dejín Slovanov, kde veľa priestoru venoval opisu útrap odnárodňovaných Slovanov, ale i konceptu šírenia faktov zo slovanskej minulosti prostredníctvom poézie. Okrem litánií nad stavom protestantských cirkví, ktoré boli pevne spojené so slovenskou a českou evanjelickou tradíciou tu sekundárnu úlohu vzoru mohli zohrať aj barokové náreky nad uhorskou vlasťou.16 Atmosféru doby a jej módne vplyvy na Kollárovu osobnosť vo všeobecnosti katalizovalo jeho samoštúdium (najmä počas štúdia na lýceu v Prešporku) a dobrá znalosť
13 Pamäti, s. 192-193. 14 Fotofaksimile pôvodnej Kollárovej práce pozri v STEIGER, Günter – KÖHLER, Otto. Unbekannte Dokumente der Völkerfreundschaft der Universität Jena 1815-1819. Jena: Friedrich-Schiller-Universität, 1970, s. 103-112. Originál sa nachádza v Universitätsarchiv der Friedrich-Schiller-Universität Jena (Thüringer Universitäts- und Landesbibliothek, Jena). Text seminárnej tejto práce mal byť dokonca súčasťou Pamätí, svedčí o tom zmienka vypustená z textu rukopisu: „Ponevaďž tato rozprava není dlouhá, aniž kdy tištena byla, podáváme ji zde v prídavku na konci těchto pamětin, proto, že štěstí měla odměnu onu filologickou získati.“ GOLÁŇ, Karol. Doslov. In KOLLÁR, Ján. Pamäti z mladších rokov života. (ed. a prel. Karol GOLÁŇ) Bratislava: Tatran, 1950, s. 250. 15 ROSENBAUM, Karol. Literárne pozadie básnickej tvorby mladého Jána Kollára. In KRAUS, Cyril (ed.). Ján Kollár (1793-1993): zborník štúdií. Bratislava: Veda, 1993, s. 92-107; ČAPEK, J[an]. B[lahoslav]. a kol. Česká literatura národního obrození. Praha 1956, s. 128; KERUĽOVÁ, Marta. Vzťah Jána Hollého k slovenskému literárnemu odkazu. In CHOVAN, Juraj (ed.). Pamätnica z osláv dvojstého výročia narodenia Jána Hollého. Martin: Matica slovenská, 1985, s. 249. 16 KISS SZÉMAN, Róbert. Slovanský Goethe v Pešti. Ján Kollár a národní emblematizmus středoevropských Slovanů. Praha: Akropolis, 2014, s. 69-87. Prínosná faktografia je tu žiaľ kontaminovaná apriórnou snahou o odvádzanie symbolických postáv „matky“ jedine z uhorského prostredia. Ide pritom vo všeobecnosti odnepa- mäti o jednu z najbežnejších figúr (veľká matka, Panna Mária, matka cirkev, matka/otec národa, mená už rím- skych provincií v ženskom rode, vlasť/domovina). Pozri aj PODOLAN, Veľká Morava, ref. 2, s. 25.
102 HISTORIA NOVA 17
češtiny, nemčiny, angličtiny, francúzštiny a taliančiny.17 Možnosť čítania diel v pôvodnom jazyku umožnila Kollárovi zachytávať zahraničné, najmä nemecké, diela pomerne krátko po vydaní,18 ale aj zoznámiť sa rôznymi filozofickými názormi – V Banskej Bystrici mal Kollár pred odchodom do Jeny prístup ku knižnici, ktorá obsahovala „napospol protináboženské knihy, alebo aspoň diela takzvaných prírodných filozofov“. Kollár sa oboznámil „so všetkými ateistami, naturalistami, deistami a bohvie ešte s akými istami.“ Čítal diela a životopisy „tých najslávnejších mudrcov a mudrlantov“19 K moderným a „čerstvým“ ideám sa mal Kollár možnosť dostať už na Slovensku. Jenu, ako sa tradične dokazovalo, tak nemožno pokladať za miesto Kollárovho slovanského precitnutia, ale Kollár sem prišiel už pomerne dobre vedomostne i ideovo vybavený. Silný pocit historickej nostalgie potom súvisel jednak s barokovou tradíciou „nárekov“ evanjelickej cirkvi augsburského vyznania i litánií nad osudom Uhorska. Podstatnú úlohu v tomto smere zrejme zohrala aj práca Constantina Françoisa Volneyho Les ruines ou Meditation sur les révolutions des Empires (1789),20 možný je i vplyv ďalších starších filozofických diel. Obraz prekvitajúcej civilizácie, ktorá bola zničená a zostali z nej iba trosky, vyvolával pocity smútku a nostalgie. Kollár ho ilustroval aj na príklade Indiánov (Peru, Mexiko), no i vlastnej Indie: „Tak porušil zištný Europčan dva světy Indů, | za vzdělanost vzav jim cnost, zemi, barvu
17 Pamäti, s. 127. 18 Diela autorov ako August Friedrich Ferdinand Kotzebue, August Gottlieb Meißner, August Wilhelm Iffland, Christoph Martin Wieland, Friedrich Gottlieb Klopstock, Franz Volkmar Reinhard, Christian Karl Barth, Au- gust Hermann Niemayer a i. Pamäti, s. 58-60, 79, 73-91, 101, 117-118, 125-126. Porovnaj ROSENBAUM, Karol. Literárne pozadie básnickej tvorby mladého Jána Kollára. In KRAUS, Cyril (ed.). Ján Kollár (1793- 1993): zborník štúdií. Bratislava: Veda, 1993, s. 95. 19 Išlo o autorov rôznych národností – francúzskych (Marquis D'Argence de Dirac, Pierre Bayle, Denis Diderot, Étienne Dolet, Nicolas Fréret, Marivaux (Pierre Carlet), Jean-François Marmontel, Jean-Jacques Rousseau, Vol- taire (François-Marie Arouet), Constantin-François Volney (Chassebœuf)), anglických (Charles Blount, Henry St John – 1st Viscount Bolingbroke, Thomas Hobbes, Thomas Morgan, Thomas Woolston), talianskych (Gior- dano Bruno, Giulio Cesare Vanini (Lucilio Vanini)) a španielskych (Miguel Servet). Kollár venoval veľkú po- zornosť dielam Barucha Spinozu, spisu C. F. Volneyho Les ruines ale i Voltairovi a J. J. Rosseauovi. Ešte pred- tým čítal spis Charlesa Louisa Montesquieua De l'esprit des lois. Pamäti, s. 147-148, 150-152, 99-102. 20 Dnes polozabudnutá práca bola v 18. storočí a v prvej polovici 19. storočia zásadnou a známou. V románe Mary Shellyovej Frankenstein sa práve z tejto knihy cudzinka a Frankensteinov umelý človek dozvedajú fakty o de- jinách ľudstva: „Felix učil Safiu podľa Volneovej knihy Ruiny impérií. Nebol by som tej knihe rozumel, keby Felix pri čítaní nebol podával veľmi podrobné vysvetlenia. Vybral vraj toto preto, lebo rečníckym štýlom napo- dobňovala východných autorov. Tak som získal zbežnú znalosť dejín a prehľad o niekoľkých impériách súčas- ného sveta; nazrel som do mravov, vlád a náboženstiev rôznych národov na zemi. Dopočul som sa o lenivých Aziatoch, o ohromnom géniu a duševnej činorodosti Grékov, o cnostiach a vojnách starých Rimanov, o ich po- stupnej degenerácii, o úpadku tohto mocného impéria, o rytieroch, kresťanstve a kráľoch. Dozvedel som sa o objavení Ameriky a spolu so Safiou som plakal nad nešťastným osudom jej pôvodných obyvateľov. | Toto krásne rozprávanie vyvolalo vo mne čudné pocity. Bol človek skutočne taký silný, cnostný a veľký, a zároveň taký nízky a zlý? Raz sa zdal byť stelesnením zla a inokedy akoby sa v ňom sústredilo všetko vznešené a božské.“ SHELLYOVÁ, Mary. Frankenstein čiže moderný Prométheus. (prel. VILIKOVSKÝ, Pavol) Bratislava: Tatran, 1991, s.79.
103 HISTORIA NOVA 17 i řeč. | Národ i čest zmizeli, s jazykem bohové zde zanikli, | jen sama zůstává příroda nezměněna.“21 Z galérie osobností, ktoré ovplyvnili Kollára aj v chápaní historizmu treba na prvom mieste spomenúť Samuela Rožnaya (1787 – 1815) – „jednu zo najspanilejších slovanských duší“ a „slovenského Mladoňa“.22 Pre Kollára bol Rožnay „prvý človek, s ktorým sme sa vzájomne rozumeli. Najviac ma tešilo [J. K.], že som už nebol osamotený s národnými myšlienkami a túžbami, lebo som našiel dušu, ktorá rovnako hlboko zmýšľala a cítila so mnou. V bystrických záhradách a dolinkách neraz sme plakali nad naším národom, plakali nad jeho smutnou prítomnosťou, radovali sa z jeho budúcnosti.“23 Počas pobytu v Banskej Bystrici v rokoch 1815–1817 navštívil Ľudovíta Benického (st.) (?– 1836) v jeho sídle v Dolnej Mičinej – „Jeho utešený kaštieľ na okrúhlom kopci, jeho znamenitá a bohatá bibliotéka, zbierky starožitností a prírodnín a najmä jeho vľúdnosť a ochota ukázať mi a požičať materiál zo zbierok…“24 Kollárovo priame stretnutie s históriou a historiografiou predstavuje kľúčová osobnosť a dielo profesora Heinricha Ludena (1778– 1747), ktorého spolu s Jakobom Friedrichom Friesom (1773 – 1843) a Lorenzom Okenom (1779 – 1851) Kollár označil za trojicu profesorov, ktorí na neho v Jene najviac zapôsobili.25 Kollár sa s históriou vlasti ako s predmetom stretol už v školách v Kremnici a v Banskej Bystrici.26 Oveľa dôležitejší bol vplyv profesora Ludena počas prednášok z histórie v Jene,27 kde sa po prvý raz oboznámil
21 KOLLÁR, Ján. Slávy dcera. [1852] In KOLLÁR, Ján. Dielo I. Básne. (ed. Cyril KRAUS) Bratislava: Slovenský Tatran, 2001, s. 38. Pozri aj Kollárovu báseň Vlastenec (1819): „Však my ušlé za moře k bídným rudy loupiti Indům | nechceme, nic Peru, nic Mexika kletby do nás.“ KOLLÁR, Ján. Vlastenec. Martin: Matica slovenská, 1952, s. 24. 22 Slovenský Mladoň, narážka na Josefa Jungmanna, s ktorým Kollára spájali veľmi srdečné zväzky. 23 Pamäti, s. 144-145. 24 Pamäti, s. 154. Pozri aj PODOLAN, Peter. Cestopisné črty, slovenské a uhorské reálie v Kollárových Pamätiach z mladších rokov života. In Štúdie o minulosti Slovenska a sveta. Historia nova I – 2010 – 2. [online] Bratislava: Stimul, 2011, s. 108. Dostupné na internete:
104 HISTORIA NOVA 17 so všeobecnými dejinami, ale najmä s dejinami nemeckého národa. Kollárovi sa Luden „v svetových dejinách zdal kedy-tedy straníckym, no v nemeckých dejinách bol natoľko zaslepený, že nevidel rozdiel medzi prvkami germánskymi a slovanskými, najmä v bájosloví obidvoch národov.“ Okrem toho ako zdroje pre opis germánskych pohanských modiel okrem Caesara a Tacita, Luden použil a „privlastnil“ Nemcom i zmienky o Slovanoch v diele Adama Brémskeho, Saxa Gramatica, Helmolda, Tietmara a iných. Luden totiž považoval germánske obyvateľstvo za autochtónne a preto dôvodil, že Slovania modly a obrady zdedili či prebrali od Nemcov, súčasne údajne nebolo možné určiť presné hranice medzi tak pomiešanými národmi.28 Reakciou Kollára na túto prednášku bol súkromný rozhovor, kde Ludenovi vyslovil „...svoje slovanské náhľady na vec. Už vtedy som mal [J. K.] vlastné výpisky zo spomenutých spisovateľov, opisujúcich slovanskú mytológiu, ba i niektoré diela, preto nehovoril som len tak na šuch-buch. „Veď“, reku „tu všade sa výslovne vraví Slávi, Vendi, Obodriti, Pomorania, Polabania atď., ba i samé mená bohov, ako Svätovít, Radegast, Svätobor, Henil, Hmil atď. možno vysvetľovať zo slovanskej reči, nie z nemčiny.“29 Luden napokon priznal, že slovanský jazyk neovláda v potrebnom rozsahu a že v budúcnosti bude problematike venovať zvláštnu pozornosť.30 Kollár mal teda už v tomto čase prehľad o dejinách Slovanov v Nemecku a o najdôležitejších prameňoch. Prostredie Jeny a jej okolia pôsobilo na Kollára špecificky pre prítomnosť slovanských miestnych názvov, ale homogénne nemecké obyvateľstvo.31 Poslovančovanie či „rekonštrukcia“ pôvodných názvov a ich výklad na základe etymológie sa stalo pre Kollára typickým. Pochopenie vývoja národnostnej situácie v Sasku, súvisiacim s históriou, vnuklo Kollárovi nové myšlienky: „rodili sa hlboko vo mne predtým neznáme city a netušené bolesti, podobné tým, čo nás na cintoríne prejímajú, lenže v omnoho vznešenejšej, velikánskej podobe. Boli to city nad smrťou tunajšieho slovanského národa, nad hrobmi drahých predkov a kmeňov, nad potlačenými a zničenými Srbmi.“32 Spolu so spomínanou historickou nostalgiou tu teda ležia korene Kollárovej tézy o starom slovanskom osídlení, ktoré bolo prevrstvené Nemcami. Analogicky túto tézu Kollár neskôr uplatnil i v prípade slovanského osídlenia napríklad na území Uhorska, Rumunska, Litvy či Grécka, úplne originálne Talianska. Hoci v niektorých
28 Pamäti, s. 170. 29 Pamäti, s. 171. 30 Kollár uvádza, že H. Luden v diele Geschichte des Teutschen Volkes (1829) v kapitole o starogermánskej my- tológii vytknuté názory a spomenutých autorov nepoužil. Pri návšteve v roku 1835 Kollára nazval „mein sla- wischer Lehrer“, teda „môj slovanský učiteľ“. Pamäti, s. 171. 31 Pamäti, s. 162-163, 199, 204. 32 Pamäti, s. 204.
105 HISTORIA NOVA 17 prípadoch ide o dejinné skutočnosti, alebo o vedomosti ovplyvnené stavom bádania, Kollár vo väčšine prípadov osídlenie Slovanov „hľadal“ na základe miestnych názvov a ich etymologického výkladu v prospech slovanských jazykov. Takto napr. podobnosti mena – „V Geře byl jsem dvakráte, darmo se doptávav na hrob aneb nějaké potomky zlořečeného Slávoborce [markgróf Gero].“33 Hoci Kollárov pobyt v Jene nebol primárny pre jeho slovanský svetonázor, zapôsobil na všetky stránky jeho formujúcej sa osobnosti a oblasti jeho záujmu; umožnil mu uvažovať o problémoch, respektíve v sférach nedostupných v Uhorsku. Taktiež spôsob výučby a študentské prostredie umožnili Kollárovi zhodnotiť už získané vedomosti – „Mŕtvota bratislavských vedomostí, ležiaca v mojej pamäti sťa múmia, len tu ožívala, začala sa hýbať a dýchať.“34 Idey a úroveň nemeckého národného života, kultúry a vzdelanosti v porovnaní s úrovňou v Uhorsku museli Kollárovi nutne priniesť rozčarovanie, ktoré sa snažil prekonať usilovnou prácou na národnom poli. Podľa tradičného podania samého Kollára počas ceste z Jeny do vlasti mal prejsť Lužicu a ďalšie „kedysi slovanské kraje“ v Nemecku – v skutočnosti však jeho cesta do Prahy bola pomerne priama a spomínané putovanie po slovanských – nemeckých krajoch podnikol už o rok skoršie.35 Inšpiráciou bola cesta Jozefa Dobrovského do Poľska a Švédska, ktorej literárne spracovanie čítal práve v Jene.36 Práca mohla byť aj jedným z možných impulzov pre neskoršie Kollárove „vedecké“ cesty a cestopisy, hoci Kollár mal takéto sklony už skôr.37 Asi tri týždne sa potom zdržal v Prahe. Porovnanie „spiacej“ Prahy s nemeckým príkladom záujmu o veci národné, no aj nostalgický pocit pri predstave jej slávnej slovanskej minulosti a jej sčasti nemeckej prítomnosti dokumentuje zjavnú zmenu intenzity Kollárových nacionálnych náhľadov: „Aký to bol rozdiel, keď som Prahu videl po prvý raz a teraz po druhý raz! Vtedy som bol ešte nevinný ako Adam v raji. Teraz už som bol jedol trpké ovocie zo stromu národnosti, zaviňujúce duševné bolesti. Praha sa mi videla sťa skamenené dejiny českého
33 Išlo o vyslovene nesprávne miesto na základe etymológie mena – hrob markgrófa Gera sa nachádza v Quedlin- burgu. Pôvodne v rukopise Pamätí z mladších rokov života. Podľa GOLÁŇ, ref. 14, s. 249. 34 Pamäti, s. 166. 35 Pamäti, s. 208-209. Kollárovu cestu z Jeny poznáme z korešpondencie s Friederikou, táto skutočná cesta sa líši od Kollárovho podania v Pamätiach. FORST, Vladimír. Kollárovo pražské intermezzo. In KRAUS, Cyril (ed.). Ján Kollár (1793-1993): zborník štúdií. Bratislava: Veda, 1993, s. 109-110; porovnaj WAJS, Miloslav. Jan Kollár v Karlových Varech a v Lemgo v r. 1819. Záznam prednášky pre Literárněvědnou společnost pri ČSAV, pobočku v Plzni z 15. 5. 1986. Literární archiv Památníku národního písemnictví, Praha, fond Jan Kollár. Pozri aj PODOLAN, ref. 12, s. 148-151. 36 Ide o Dobrovského prácu Litterarische Nachrichten von einer auf Veranlassung der böhm. Gesellschaft der Wissenschaften im Jahre 1792 unternommenen Reise nach Schweden und Russland (1796); Pamäti, s. 208. 37 Porovnaj napríklad cestu na Dolnú zem v roku 1812, či cestu do Jeny. Pamäti, s. 106-116, 156-159. Pozri aj PODOLAN, ref. 24, passim; PODOLAN, ref. 12, passim.
106 HISTORIA NOVA 17 národa.“ Symbolickým gestom a dôkazom záujmu o starú českú históriu bola Kollárova návšteva Vyšehradu, odkiaľ si z domnelého pohanského chrámu odniesol niekoľko úlomkov.38 Po metodologickej stránke boli pre Kollára iste podnetné návštevy u Josefa Dobrovského (1753 – 1829), kde údajne spoločne etymologizovali.39 Náhľady na úlohu etymológie, jej metódy, vrátane kritičnosti mu takto mal sprostredkovať sám „modrý abbé“. Je otázne, či uvedenie tohto faktu nemalo Kollára v pamätiach zaštítiť voči neprajníkom jeho etymologickej metódy v podobe akej ju praktikoval neskôr. Hoci formálne uplatnenie kritičnosti pri etymologizovaní Kollár vždy uznával, v praxi ju sám často nedokázal aplikovať. Či už spomínané hľadanie Žižkovho hrobu (evanjelická platforma), úlomky z pohanského chrámu na Vyšehrade (staré slovanské/české dejiny), či návšteva zbierky z Herculanea (antika – klasicizmus) evokujú Kollárov záujem o minulosť a jej hmotné doklady. Podľa charakteru Kollárovho opisu, pamiatky chápal ako symboly, ide tak skôr o prejavy sentimentu, historickej nostalgie, príznaky romantizmu, či estetického záujmu; úplne chýba akýkoľvek náznak archeologickej metodiky. Napriek skutočnosti, že Kollár zanechal pomerne veľa detailných informácií o svojom štúdiu v Pamätiach z mladších rokov života, či v životopisnom náčrte,40 viac konkrétnych tematických okruhov historizmu, ideológie, historických znalostí a zárodkov Kollárovej typickej metodiky sa nám nepodarilo špecifikovať. Avšak je zrejmé, že nami vyššie identifikované náhľady, ktoré sa stali základmi Kollárovho vnímania minulosti a prejavom historizmu, si Kollár vo väčšine prípadov podržal celý život a v rozvinutej forme, či ako reminiscencie ich môžeme nájsť v celom jeho diele. Ďalšie okruhy záujmu a problémov získal až počas nasledujúceho priebehu života pravdepodobne od svojich priateľov a z nových diel, ktorých štúdiu sa naďalej usilovne venoval: „…neywyšší prawidlo žiwota u mne bylo to: wzděláwej sebe samého wšestranně a nepřestanně i w auřadu, i we starším wěku až do konce žiwota k neymožnější dokonalosti, a pak působ skrze to, co jsi, na jiné, zwláště na twůj národ.“41
38 Pamäti, s. 210. 39 Pamäti, s. 209-210. 40 KOLLÁR, Ján. Pamäti z mladších rokov života. (ed. Karol ROSENBAUM; prel. Karol GOLÁŇ) Bratislava: Tatran, 1972, s. 9-214; [KOLLÁR, Ján.] Životopis Jána Kollára. [12. 4. 1849] In KARÁSEK, Jozef. Autobio- grafie Jana Kollára. In PASTRNEK, František (ed.). Jan Kollár, 1793-1852. Sborník statí o životě, působení a literární činnosti pěvce „Slávy dcery“ na oslavu jeho stoletých narozenin. Vídeň: Český akademický spolek ve Vídni a Slovenský akademický spolok „Tatran“ vo Viedni, 1893, s. 277-281. 41 KOLLÁR, Ján. Cestopis obsahující cestu do Horní Itálie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zwláštním ohledem na slavjanské žiwly roku 1841 konanau a sepsanou od Jana Kollára. Pešť: Tiskem Trattner-Károlyiho, 1843, s. IV.
107 HISTORIA NOVA 17
Pramene a literatúra
Archívne pramene
Literární archiv Památníku národního písemnictví, Praha, fond Jan Kollár WAJS, Miloslav. Jan Kollár v Karlových Varech a v Lemgo v r. 1819. Záznam prednášky pre Literárněvědnou společnost pri ČSAV, pobočku v Plzni z 15. 5. 1986.
Pramene a edície prameňov
KOLLÁR, Ján. Cestopis obsahující cestu do Horní Itálie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zwláštním ohledem na slavjanské žiwly roku 1841 konanau a sepsanou od Jana Kollára. Pešť: Tiskem Trattner-Károlyiho, 1843, 363 s. KOLLÁR, Ján. Pamäti z mladších rokov života. (ed. a prel. Karol GOLÁŇ) Bratislava: Tatran, 1950, 265 s. KOLLÁR, Ján. Pamäti z mladších rokov života. (ed. Karol ROSENBAUM; prel. Karol GOLÁŇ) Bratislava: Tatran, 1972, s. 9-214. KOLLÁR, Ján. Slávy dcera. [1852] In KOLLÁR, Ján. Dielo I. Básne. (ed. Cyril KRAUS) Bratislava: Slovenský Tatran, 2001, 470 s. KOLLÁR, Ján. Vlastenec. Martin: Matica slovenská, 1952, 113 s. [KOLLÁR, Ján.] W témž psanj z Jeny… In Týdennjk, aneb Presspurské Slowenské Nowiny, 1818, roč. VII, č. 6. s. 79. [KOLLÁR, Ján.] Životopis Jána Kollára. [12. 4. 1849] In KARÁSEK, Jozef. Autobiografie Jana Kollára. In PASTRNEK, František (ed.). Jan Kollár, 1793-1852. Sborník statí o životě, působení a literární činnosti pěvce „Slávy dcery“ na oslavu jeho stoletých narozenin. Vídeň: Český akademický spolek ve Vídni a Slovenský akademický spolok „Tatran“ vo Viedni, 1893, s. 277-281. NOVÁČEK, V[ojtěch]. J[aromír]. (ed.) Františka Palackého korrespondence a zápisky. III. Korrespondence z let 1816 – 1826. V Praze: Nákladem České akademie císaře Františka Jozefa pro vědy, slovesnost a umění, 1911, 151 s. ORMIS, Ján V. Deutsche Erfahrungen des slowakischen Dichters Ján Chalupka. Unbekannte Tagebuch-Notizen eines Jenaer slowakischen Studenten aus den Jahren 1816/1817. In Wissenschaftliche Zeitschrift der Friedrich Schiller — Universität Jena. Gesellschafts — und Sprachwissenschaftliche Reihe. Jg. 7, 1957/58, H. 4, s. 449- 457. PODOLAN, Peter. Príspevky Jána Kollára na stránkach Týdenníka Juraja Palkoviča. In Štúdie k jubileu Jána Kollára. Historia nova 5. [online] Bratislava: Stimul, 2012, s. 225-231. Dostupné na internete:
Literatúra
BROŽÍK, Vladimír. Estetické postoje Jána Kollára. In KRAUS, Cyril (ed.). Ján Kollár (1793-1993): zborník štúdií. Bratislava: Veda, 1993, s. 81-91. ČAPEK, J[an]. B[lahoslav]. a kol. Česká literatura národního obrození. Praha: SPN, 1956, 302 s. FORST, Vladimír. Kollárovo pražské intermezzo. In KRAUS, Cyril (ed.). Ján Kollár (1793-1993): zborník štúdií. Bratislava: Veda, 1993, s. 109-120. GOLÁŇ, Karol. Doslov. In KOLLÁR, Ján. Pamäti z mladších rokov života. (ed. a prel. Karol GOLÁŇ) Bratislava: Tatran, 1950, s. 229-250. KERUĽOVÁ, Marta. Vzťah Jána Hollého k slovenskému literárnemu odkazu. In CHOVAN, Juraj (ed.). Pamätnica z osláv dvojstého výročia narodenia Jána Hollého. Martin: Matica slovenská, 1985, s. 248-257. KISS SZÉMAN, Róbert. Slovanský Goethe v Pešti. Ján Kollár a národní emblematizmus středoevropských Slovanů. Praha: Akropolis, 2014, 209 s. KOČÍ, Josef. České národní obrození. Praha: Svoboda, 1978, 454 s. KRIŽKO, Pavel. Jána Kollára detinský vek a školárenie v Mošovciach i Kremnici. In PASTRNEK, František (ed.). Jan Kollár, 1793-1852. Sborník statí o životě, působení a literární činnosti pěvce „Slávy dcery“ na oslavu jeho stoletých narozenin. Vídeň: Český akademický spolek ve Vídni a Slovenský akademický spolok „Tatran“ vo Viedni, 1893, s. 3-24.
108 HISTORIA NOVA 17
MOLDA, Rastislav. Kedy som sa stal Slovákom? Aspekt národného prebudenia v autobiografiách vybraných príslušníkov slovenského národného hnutia. In Kultúrne dejiny, 2017, roč. 8, č. 1, s. 41-56. PODOLAN, Peter. Aspekty slovenskej historiografie generácie Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika. In Forum historiae [online], 2007, roč. 1, č. 1, s. 21-33. Dostupné na internete:
Origins of the Slavic Historicism of Ján Kollár
In this study we focus on the tracking of the origins of Ján Kollár's interest in the Slavic past – or history in general, as well as of the creation of his specific historicism. We identified the main topics of his interest as well as the use of various methods of historiographic analysis and synthesis (such as etymologization). We also analyzed the beginnings of Kollár's Slavism. The text thus presents a basis for grasping the concept of Ján Kollár's later work in this field. Keywords: Ján Kollár (1793 – 1852), Slavs, historiography, slavism, Slovak history, Slavic history https://fphil.uniba.sk/historia_nova [37 594 znakov / 1,04 AH]
PODOLAN, Peter. Počiatky slovanského historizmu Jána Kollára. In Opus cyclopea. Historia nova 17. [online] Bratislava: Stimul, 2020, s. 99-109. Dostupné na internete:
109 HISTORIA NOVA 17
Ján Kollár a Frédéric Soret
Peter Podolan – Juraj Roháč
Osoba Jána Kollára je všeobecne dostatočne známa a tak sa tu budeme venovať iba špecifickému segmentu jeho diela života. Ján Kollár sa dlhodobo venoval vedeckej činnosti v oblasti bádania o minulosti Slovanov.1 Rámec jeho záujmu zastrešoval vedné odbory ako historiografia, archeológia, etnografia či jazykoveda. Nastavenie mixu takýchto prístupov potom obsahovali jeho publikované práce. Nemožno tiež zabúdať na ním presadzovaný princíp „národnej vedy“, v základných obrysoch ako vedy o Slovanoch. Tejto definícii teda zodpovedala „slavistika“ ako zvláštna kompozitná vedecká disciplína.2 Bádateľmi mali byť slovanskí učenci, aby bol eliminovaný a priori negatívny pohľad väčšiny neslovanských bádateľov. Toto tiež malo zaručiť silnú emancipáciu slovanskej vedy vo všeobecnosti a rozvoj vzdelania a výskumu u slovanských učencov.3 Post vedca mal nakoniec silnú váhu aj v podiele „práce pre národ“, v súbore činností národných hnutí.4 Kollár bol za takéto svoje aktivity ocenený najmä ponúknutými členstvami v učených spoločnostiach vo viacerých slovanských krajinách.5 Okrem ocenenia vedeckej časti jeho diela tu však iste rezonoval aj jeho umelecký rozmer. Oceniť však treba snahu Kollára o doslova medzinárodnú vedeckú spoluprácu nielen v rámci slovanského sveta.6 Vrchol svojej vedeckej kariéry však dosiahol až v období pred smrťou. Najvýznamnejším ohodnotením Kollárovej vedeckej činnosti bolo (hoci s politickými konotáciami) jeho vymenovanie za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie 29. apríla 1849, pričom tento odbor bol súčasne novozriadený
1 PODOLAN, Peter. Odkaz Jána Kollára slovenskej historiografii. In Štúdie k jubileu Jána Kollára. Historia nova 5. [online] Bratislava: Stimul, 2012, s. 43-51. Dostupné na internete:
110 HISTORIA NOVA 17 na viedenskej univerzite.7 Od panovníka získal v auguste 1850 aj vysoké štátne vyznamenanie – rytiersky kríž Radu cisára Františka Jozefa, ktorý „s sebou nese titul ritířský.“8 Inštitucionálne zázemie s platom a honorom pozície profesora Kollára posunulo do iných sfér vedeckého života. Posun v kontaktoch a diskurze iste ovplyvnilo aj jeho viac-menej nútené presťahovanie sa do Viedne a zapojenie sa do života tamojšej slovanskej skupiny intelektuálov. Obmedzovali ho však najmä zdravotné ťažkosti. Je škoda, že táto etapa Kollárovho nasadenia trvala veľmi krátko a že v podstate nestihol dokončiť všetky práce a smery bádania, s ktorými vtedy pracoval. Možnosti vydania jeho posledných prác riešila jeho manželka až po Kollárovej smrti. Dôležitý bol jeho pracovný výjazd do nemeckých krajín v lete roku 1850, ktorý bol akousi satisfakciou za neuskutočnené cesty v závere 40. rokov 19. storočia.9 Spojil ho s cestou rodiny – manželky a dcéry za príbuznými do jej rodného kraja. Sám Kollár väčšinu pobytu strávil v Neustrelitz, kde mapoval tzv. retranské idoly10 v prostredí dvora veľkovojvodu Georga, no záver výjazdu strávil u príbuzných manželky vo Weimare a Ilmenau. Než sa podrobnejšie budeme venovať kontaktu Jána Kollára a Frédérica Soreta, ktorý bol doteraz úplne neznámou kapitolou,11 je nutné aspoň stručne predstaviť osobnosť Frédérica Soreta (Obr. 1), pretože je v slovenskom prostredí prakticky neznámy. Išlo pritom o známeho švajčiarskeho vedca v odbore prírodných vied a numizmatiky, známeho aj kontaktmi s Johannom Wolfgangom Goethem a weimarským veľkovojvodským dvorom. Rodina pochádzala zo Ženevy, no Frédéric Jacob Soret sa narodil v Petrohrade v Rusku 12. mája 1795 – bol zhruba Kollárovým rovesníkom. Soretovým otcom bol totiž dvorný maliar ruskej cárovnej Kataríny II. (1729 – 1796) a neskôr Márie Fjodorovny (rodená Sofia Dorota Württemberská) (1759 – 18028) Nicolas Soret (1759 – 1830). Matkou bola Jean Louise Duval (1772 – 1845), ktorá tiež pôsobila na cárskom dvore.12 Rodina po roku 1800 vrátila do Ženevy (bývali v dome v Plainpalais), údajne kvôli zdravotným problémom otca rodiny.13 Tu študoval teológiu, získať
7 IVANTYŠYNOVÁ – PODOLAN – VIRŠINSKÁ, ref. 1, s. 32-36, 40; 70-76. 8 MENČÍK, Ferdinand. Ján Kollár, pěvec slovanské vzájemnosti. Praha: Nákladem spolku pro vydávání laciných knih českých, s. 104. 9 IVANTYŠYNOVÁ – PODOLAN – VIRŠINSKÁ, ref. 1, s. 30. 10 O tomto poslednom okruhu záujmu Jána Kollára pozri podrobne IVANTYŠYNOVÁ – PODOLAN – VIRŠIN- SKÁ, ref. 1, s. 92-104. 11 Zmienku nenájdeme ani v prehľadovej štúdii BRANG, Peter. Poznámky k švajčiarskym kontaktom Jána Kol- lára. In IVANTYŠYNOVÁ, Tatiana (ed.). Ján Kollár a slovanská vzájomnosť. Genéza nacionalizmu v strednej Európe. Slovanské štúdie, zvláštne číslo 4. Bratislava: Stimulus pre SDK SVE, 2006, s. 25-33. 12 GALIFFE, Aymon. Notices généalogiques sur les familles genevoises. Depuis les premiers temps jusqu'à nos jours. Tome IV. Druhé vydanie. Genève : Chez A. Jullien, éditeur, 1908, s. 334; Frédéric Soret. In Journal de Genève. National, politique et littéraire, 1965, roč 36, č. 304 (24. december 1865), s. [1]. 13 WAHLE, Julius. Soret, Friedrich Jacob. In Allgemeine deutsche Biographie. Bd. 34, Senckenberg – Spaignart. Leipzig: Verlag von Dunder & Humblot, 1892, s. 692; Frédéric Soret, ref. 12, s. [1,2].
111 HISTORIA NOVA 17 mal i doktorát (1819),14 a už vtedy sa zaujímal o prírodné vedy. V rokoch 1819 – 1820 preto študoval mineralógiu v Paríži.15 Zaujímal sa i o matematiku a fyziku.16 Nasledujúce životné obdobie (1822 – 1836) ho vďaka ruským kontaktom rodiny priviedlo do Weimaru, kde sa stal vychovávateľom Carla Alexandra [Augusta Johanna] (1818 – 1901), budúceho sasko-weimarsko-eisenachského veľkovojvodu.17 Spolupracoval vtedy s ďalším učiteľom – Johannom Petrom Eckermannom (1792 – 1854).18 Pohyboval sa teda s rodinou Márie Pavlovny (1786 – 1859), navštevoval i Petrohrad.19 V rokoch 1822 až 1832 (do smrti) sa ako „liberálny republikán“ stal priateľom a poradcom Johanna Wolfganga Goetheho (1749 – 1832) v oblasti prírodných vied, najmä mineralógie a botaniky20 a preložil do francúzštiny niekoľko jeho prác o prírodných vedách. Goethe chválil aj Soretove spisovateľské pokusy, mal aj hudobný talent.21 Štúdium v Paríži, pôsobenie v Ženeve a priateľstvo s Goethem Soreta spojilo i s Rodolphem Töpfferom (1799 – 1846), umelcom, ilustrátorom a pedagógom.22 V roku 1822 mal Soret získať doktorát na filozofickej fakulte univerzity v Jene.23 Po roku 1836 sa Soret vrátil do Ženevy (býval opäť v Plainpalais) a oženil sa s Elisabeth Bertheau, s ktorou mal jedinú dcéru Marie (1837 – 1928).24 Aj takto – neskorým sobášom a jedinou dcérou približne vo veku Kollárovej Ľudmily – sa priblížil Kollárovi. Soret bol
14 Záznam z Académie de Genève (dnes Université de Genève) k roku 1811 hovorí: „Frédéric Soret Duval de Genève (Theol. 1815).“ Le livre du Recteur. Catalogue des étudiants de l'Académie de Genève de 1559 à 1859. Geneve: Imprimerie de Jules-Guillaume Fick, 1860, s. 299. Duval bolo priezvisko matky. HAZARD, Paul. Pré- facé. In SORET, Frédéric. Un Genevois a la cour de Weimar. Journal inédit de Frédéric Soret (1795–1865). Ed. Paul Hazard. Paris: Éditions Fernand Roches, 1932, s. V. 15 BARRELET, Jacques. Frédéric Soret. In Le Dictionnaire historique de la Suisse (DHS). [online] Dostupné na internete:
112 HISTORIA NOVA 17 v Ženeve váženou osobou, v rokoch 1836 – 1841 bol členom zastupiteľstva (Conseil représentatif), poslancom ústavodarného zhromaždenia (l'Assemblée constituante) v roku 1841, Veľkej rady (Grand Conseil) v rokoch 1842 a 1844 a snemu v rokoch 1838, 1841 a 1845.25 V roku 1847 bol zvolený diplomatickým agentom (ministre résident) veľkovojvodstiev Sasko-Altenburg a Meklenburg-Schwerin vo Francúzsku (Paríž), no vypuknutie revolúcie mu znemožnilo sa postu riadne ujať.26 Počas života bol za zásluhy ocenený viacerými vyznamenaniami.27 Bol členom viacerých učených spoločností.28 Získal čestný doktorát na filozofickej fakulte univerzity v Jene (1858).29 Na sklonku života sa jeho záujem obrátil k archeológii a numizmatike, po náleze pokladu severoafrických islamských mincí z 9. storočia pri mestečku Steckborn (Švajčiarsko).30 Špecializoval sa na orientálne mince a vybudoval vo svojej dobe vôbec najväčšiu zbierku takýchto mincí (nakoniec asi 5500 kusov). Okrem niekoľkých štúdií bola výsledkom práca Éléments de la numismatique musulmane (1868), monografia posmrtne zložená zo štúdií z rokov 1864 – 1866. Stále zostával v kontakte aj s prostredím veľkovojvodského dvora vo Weimare, ktorý pravidelne navštevoval. Spoločné záujmy v oblasti orientálnych jazykov a kultúry i numizmatika a prostredie Weimaru ho prepojili aj s Johannom Gustavom Stickelom (1805 – 1896), významným nemeckým orientalistom, okrem iného tiež odchovancom univerzity v Jene. Ten stál v roku 1840 s významnou podporou veľkovojvodu Carla Friedricha (1783 – 1853) a Márie Pavlovny za založením orientálneho numizmatického kabinetu na univerzite v Jene (Orientalisches Münzkabinett Jena).31 Jeho súčasťou sa stala
25 BARRELET, ref. 15; Frédéric Soret, ref. 12, s. [2]. 26 WAHLE, ref. 13, s. 693; Frédéric Soret, ref. 12, s. [2]; porovnaj GALIFFE, ref. 12, s. 334-335. 27 Rytier (od 1830) a Komandér (od 1834) Radu bieleho sokola (Orden der Wachsamkeit či vom Weißen Falken) – Sasko-weimarské vojvodstvo; rytier Radu nizozemského (belgického) leva (Ordre du Lion néerlandais) – Bel- gické kráľovstvo; rytier Radu Svätej Anny (Орден Cвятой Анны) – Ruské cárstvo. GALIFFE, ref. 11, s. 334- 335; WAHLE, ref. 13, s. 693. 28 Frédéric Soret, ref. 12, s. [1]. 29 HAZARD, Paul. Préfacé. In SORET, Frédéric. Un Genevois a la cour de Weimar. Journal inédit de Frédéric Soret (1795–1865). Ed. Paul Hazard. Paris: Éditions Fernand Roches, 1932, s. VI. 30 Dobový prehľad o náleze pozri v KELLER, Ferdinand. Der Einfall der Sarazenen in die Schweiz um die Mitte des X. Jahrhunderts. Mittheilungen der antiquarischen Gesellschaft in Zürich. Band XI, Heft 1. Zurich: Verlage der Antiquarischen Gesellschaft, 1856, s. 22-25. 31 Podrobnejšie HEIDEMANN, Stefan. Maria Pawlowna und der Umbruch in der Orientalistik. Die Gründung des Großherzoglichen Orientalischen Münzkabinetts. In »Ihre Kaiserliche Hoheit« Maria Pawlowna Zarentochter am Weimarer Hof. 2. Teil (CD-R) zur Ausstellung im Weimarer Schloßmuseum. München; Berlin: Stiftung Wei- marer Klassik und Kunstsammlungen und Deutscher Kunstverlags, s. 313-327, passim.
113 HISTORIA NOVA 17 v roku 1866 aj časť Soretovej zbierky.32 Frédéric Soret po komplikáciách po zápale pľúc zomrel ráno 18. decembra 1865 v Plainpalais pri Ženeve.33 Pri otázke možného stretnutia Kollára a Soreta musíme ešte zmieniť skutočnosť, že sa Kollár počas štúdia v Jene (1817 – 1819) pohyboval aj vo Weimare,34 v tom období však Soret študoval v Ženeve.35 „Možné“ stretnutie Kollár nespomenul ani v súvislosti so svojim pobytom vo Weimare pri príležitosti sobáša s Friederikou Schmidtovou (1795 – 1871) v roku 183536 (Soret tam v tomto období bol); ani so svojou návštevou Švajčiarska a Ženevy roku 1844 (kam sa už Soret medzitým vrátil).37 Až v roku 1850 sa Ján Kollár počas svojej pracovnej cesty s Frédéricom Soretom stretol osobne. Muselo sa tak udiať v čase Kollárovho návratu z Neustrelitz, keď sa na začiatku septembra 1850 zastavil aj vo Weimare.38 V Neustrelitz bol vtedy hosťom u meklenbursko-strelického veľkovojvodu Georga (1779 – 1860), ktorého rodina bola tiež príbuzensky prepojená s ruským cárskym dvorom i Máriou Pavlovnou.39 Stretol sa aj s veľkokňažnou Helenou Pavlovnou (1807 –1873) a zrejme i Katarínou Michailovnou (1827 – 1894). Do Weimaru nakoniec Kollár dorazil asi 8. septembra 1850, do Viedne mal doraziť asi 4. – 5. októbra.40 Aj Soret tu musel byť na výjazde, po ktorom sa vrátil do Ženevy. Žiaľ ani na strane Kollára, ani na strane Soreta nemáme doložený ďalší autentický komentár k tomuto stretnutiu. Rozprávali sa zrejme po nemecky, hoci Kollár ovládal aj francúzštinu.41 Ich rozhovor sa musel týkať okruhu Itálie a tamojších hlavne etruských pamiatok. Kollár na túto tému spracoval svoje posledné – a posmrtne vydané dielo Staroitalia slavianska (1853) s obrazovou prílohou Tabule k Staroitalii slavianskej (1853) zhruba vo formáte A3. Prácu mal
32 B. v. K [KOEHNE, Bernhard von]. Die Soret'sche Sammlung. In Berliner Blätter für Münz-, Siegel- und Wap- penkunde,1868, 4, s. 88-91; HEIDEMANN, Stefan. Das Orientalische Münzkabinett in Jena. [online] Dostupné na internete:
114 HISTORIA NOVA 17 v základných rysoch hotovú už v roku 1847, hoci na nej pracoval ďalej zrejme až do smrti.42 Kollár už mal problematiku naštudovanú a stihol územie Itálie dvakrát navštíviť (1841, 1844).43 Jeho koncepcia sa týkala údajného pobytu Slovanov v oblasti Itálie a súvisel s dobovým nastavením hľadania čo najstarších zmienok o svojom národe.44 Okrem znalostí faktografie iste zavážili aj Kollárove vedomosti na poli epigrafie, ktorej bol v slovenských pomeroch skutočným priekopníkom. Umelecké i vedecké záujmy, známosti v šľachtických a vzdelaneckých kruhoch a prostredie Jeny a Weimaru vytváralo spoločné body, s ktorými sa identifikoval aj Ján Kollár. K tomuto prostrediu ho nakoniec viazali aj rodinné väzby, no „jenská“ kapitola jeho života a spomienky ho dozaista ovplyvnili na celý život.45 Ďalšie spoločnými témami boli isto aj ruské skúsenosti Soreta (a aj české sprostredkované Goethem). Rozhovor s Kollárom na Soreta musel zapôsobiť natoľko, že Kollárovi poslal 22. novembra 1850 list (v prílohe ho prikladáme v edovanej forme i slovenskom preklade).46 Kollár bol už vtedy späť vo Viedni a začal semester prednáškami.47 K listu Soret priložil aj dve olovené (?)48 plechové doštičky s otlačkom autentického etruského nápisu49 údajne pochádzajúceho z Ríma (ide skutočne o odtlačok, lebo nápis je oproti prekresleniu zrkadlovo obrátený), ako aj svoje prekreslenie nápisu (Obr. 2). Rovnako v liste spomenul „hrobky z terakoty“, ktoré sa mali nachádzať v tamojšom múzeu. Odkazoval tak zrejme na etruské keramické urny, a použitý výraz evokuje urny v tvare obydlia/hrobky (hut urns či hut shaped urns). Spomenuté múzeum bolo jednoznačne Musée des Beaux-Arts (dnešné
42 Podrobnejšie IVANTYŠYNOVÁ – PODOLAN – VIRŠINSKÁ, ref. 1, s. 81; BONAZZA, ref. 6, s. 32. 43 Pozri oba cestopisy z týchto ciest: KOLLÁR, Jan. Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou a sepsanou od Jana Kollára. In Spisy Jána Kollára. Díl třetí. Cestopis prvý. V Praze: Nákladem knihkupectví I. L. Kober, 1862, 441 s.; KOLLÁR, ref. 37, s. 3-84. 44 PODOLAN, ref. 2, s. 30-31. 45 Kollár venoval predstaveniu štúdia v Jene skutočne značný priestor, nesmieme zabúdať ani na jeho neskoršie úmyselné štylizovanie sa do podoby „slovanského Goetheho“. Pozri KOLLÁR, ref.34, s. 156-208. 46 List Frédérica Soreta Jánovi Kollárovi z 22. novembra 1850. LA PNP, fond Jan Kollár. 47 IVANTYŠYNOVÁ – PODOLAN – VIRŠINSKÁ, ref. 1, s. 99. 48 Ako olovené sú označené na obale zložky listu v Literárním archivu Památníku národního písemnictví, Praha. 49 Identifikácia pôvodného nápisu sa v dohľadnom čase ukazuje ako nemožná.
115 HISTORIA NOVA 17
Musée d'art et d'histoire) v Ženeve.50 Hoci sa nám nepodarilo identifikovať konkrétne artefakty,51 existuje možnosť, že je jeden z nich zobrazený na Obr. 3. Napriek snahe sa nám nepodarilo doložiť existenciu Kollárovej odpovede vo forme listu, ani existenciu zachovaných denníkových zápiskov Soreta z roku 1850, ktoré by osvetlili stretnutie, v jeho pozostalosti.52 V edovaných denníkoch sa záznamy z roku 1850 tiež nenachádzajú, no Soret si poznamenal ku Kollárovi krátku poznámku v roku 1853. Ukazuje veľkú otvorenosť prístupu Soreta, nezaťaženú nacionálnym či „rasovým“ prístupom bežného dešpektu „Západu“ k slovanskému svetu.53 „SAMEDI, 24 SEPTEMBRE [1853]. — [...] S. A. I. [Son Altesse Impériale] a remis à M. Preller pour la Bibliothèque le gros ouvrage du Professeur Collar sur l'explication des monumens étrusques de l'Italie par la langue slave; Collar est mort depuis cette publication, et je crains bien que son livre, écrit en slavon, ne soit enterré dans les bibliothèques sans attirer l'attention des érudits, qui ne se donneront pas
50 Múzeum bolo pod názvom Musée des Beaux-Arts otvorené v roku 1826 v priestoroch dnešného Musée Rath. Výstavba účelovej budovy pre potreby múzea (1824 – 1826) v podobe rímskeho chrámu (Temple des muses) bola financovaná rodinou Rathovcov a štátom Ženeva a šlo o prvé múzeum umenia vo Švajčiarsku. V roku 1851 ho prevzalo mesto Ženeva. Druhá polovica 19. storočia sa stala obdobím jeho rozmachu. Viac Présentation des musées d'art et d'histoire. [online] Dostupné na internete:
116 HISTORIA NOVA 17 la peine d'apprendre cette langue pour se convaincre d'une théorie qu'ils condamnent déjà a priori.“54 Kniha i jej samostatná obrazová príloha dodnes figuruje v katalógu knižnice.55 Nepodarilo sa nám preukázať ďalšie kontakty oboch vedcov, no i tento malý diel dopĺňa časť mozaiky života a činnosti Jána Kollára. Zreteľné sú viaceré podobnosti medzi oboma osobnosťami – v ich osobnom živote i vedeckej orientácii a záujmoch a je škoda, že ich spolupráca evidentne nepokračovala dlhšiu dobu či vo väčšom rozsahu. Kontakty tiež ukazujú Kollárovu spätosť so zlatým obdobím Weimaru a rodinnými väzbami tamojších veľkovojvodských rodín.
Pramene a literatúra
Archívne pramene
Literární archiv Památníku národního písemnictví, Praha Fond Jan Kollár, korespondence vlastní/ přijatá/ jednotlivci/Soret Frederic List Frédérica Soreta Jánovi Kollárovi z 22. novembra 1850. Fond Václav Alois Šembera, korespondence vlastní/ přijatá/ osoby List Jána Kollára Václavovi Aloisovi Šemberovi z 10. septembra 1850.
Archívne pomôcky a katalógy
Bibliothèque de Genève, Département des manuscrits et des archives privées, Ženeva Fond Papiers de la famille Soret. 1758-1948 (CH BGE Ms. fr. 5661-5721) [online] Dostupné na internete:
54 SORET, Frédéric. Un Genevois a la cour de Weimar. Journal inédit de Frédéric Soret (1795–1865). Ed. Paul Hazard. Paris: Éditions Fernand Roches, 1932, s. 69-70. Preklad: „Sobota, 24. september [1853]. — […] S. A. I. [Jej cisárska/cárska výsosť] zverila pánovi Prellerovi pre knižnicu veľké dielo profesora Kollára o objasnení etruských pamätihodností z Itálie slovanským jazykom; Kollár zomrel po tejto publikácii, a ja verím, že jeho kniha, napísaná po slovansky, nebude pochovaná v knižniciach bez toho aby upútala pozornosť učencov, ktorí sa nevzdajú námahy naučiť sa tento jazyk, aby sa presvedčili o teórii, ktorú už – a priori – zavrhujú .“ Son Altesse Impériale – titulovanie cisára/cára, alebo jeho potomka – v tomto prípade išlo o veľkokňažnú Máriu Pavlovnu Romanovovú (1768 – 1859), dcéru ruského cára Pavla I. a manželku sasko-weimarsko-eisenachského veľkovojvodu Carla Friedricha. Vzdelaným knihovníkom (Leiter resp. Oberbibliothekar) vojvodskej knižnice (Herzoglichen Bibliothek), dnešnej Herzogin Anna Amalia Bibliothek vo Weimare bol od roku 1847 do smrti Ludwig Preller (1809 – 1861). 55 Mala historickú signatúru 4°XXXIX°:°210°[a], avšak podľa poznámky – „pravdepodobne stratená pri požiari knižnice v roku 2004“, nie je zrejmé či zničujúci požiar prežila. Podrobný prieskum digitalizovaných historic- kých katalógov nepriniesol žiadané podrobnosti. Pozri Katalog der Herzogin Anna Amalia Bibliothek Weimar. [online] Dostupné na internete:
117 HISTORIA NOVA 17
Herzogin Anna Amalia Bibliothek, Weimar Katalog der Herzogin Anna Amalia Bibliothek Weimar. [online] Dostupné na internete:
Pramene a edície prameňov
B. v. K [von KOEHNE, Bernhard]. Die Soret'sche Sammlung. In Berliner Blätter für Münz-, Siegel- und Wappenkunde,1868, 4, s. 88-91. Conversations of Goethe with Eckermann and Soret. Prel. John Oxenford. London: George Bell, 1875, 583 s. Goethes Briefe an Soret. Ed. Hermann Uhde. Stuttgart: Verlag der J. G. Cotta'schen Buchhandlung, 1877, 194 s. GRUMAN, Renate – REINMANN, Angelika (ed.) Goethe. Begegnungen und Gespräche. Band XIV. 1823 – 1824. Berlin: De Gruyter, 2011, 601 s. KELLER, Ferdinand. Der Einfall der Sarazenen in die Schweiz um die Mitte des X. Jahrhunderts. Mittheilungen der antiquarischen Gesellschaft in Zürich. Band XI, Heft 1. Zurich: Verlage der Antiquarischen Gesellschaft, 1856, 30 s. KOLLÁR, Jan. Cestopis druhý. In Spisy Jana Kollára. Díl čtvrtý. Cestopis druhý a Paměti z mladších let života Jana Kollára, sepsaný od něho sama. Praha: Nákladem knihkupectví I. L. Kober, 1863, s. 3-84. KOLLÁR, Jan. Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou a sepsanou od Jana Kollára. In Spisy Jána Kollára. Díl třetí. Cestopis prvý. V Praze: Nákladem knihkupectví I. L. Kober, 1862, 441 s. KOLLÁR, Ján. Pamäti z mladších rokov života. Ed. a prel. Karol Rosenbaum a Karol Goláň. Bratislava: Tatran, 1972, s. 9-214. Le livre du Recteur. Catalogue des étudiants de l'Académie de Genève de 1559 à 1859. Geneve: Imprimerie de Jules-Guillaume Fick, 1860, 391 s. SORET, Frédéric. Un Genevois a la cour de Weimar. Journal inédit de Frédéric Soret (1795–1865). Ed. Paul Hazard. Paris: Éditions Fernand Roches, 1932, 362 s. Frédéric Soret. In Journal de Genève. National, politique et littéraire, 1965, roč 36, č. 304 (24. december 1865), s. [1-2]. Dostupné na internete:
Literatúra
BARRELET, Jacques. Frédéric Soret. In Le Dictionnaire historique de la Suisse (DHS). [online] Dostupné na internete:
118 HISTORIA NOVA 17
GRAUS, Igor. Pro virtute et merito. Vznik a vývoj vyznamenaní do roku 1815. Panovnícke, dynastické, pontifikálne, záslužné a dámske rady a dekorácie. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2017, 566 s. IVANTYŠYNOVÁ, Tatiana – PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Básnik a mesto. Viedenské roky Jána Kollára. Prvé vydanie. Bratislava: PRO HISTORIA, 2013, 122 s. KUDĚLKA, Milan – ŠIMEČEK, Zdeněk – VEČERKA, Radoslav. Česká slavistika v prvním období svého vývoje do počátku 60. let 19. století. Praha: Historický ústav AVČR, 1995, 393 s. Le Musée Rath, "temple des muses". [online] Dostupné na internete:
Obrazová príloha
Obr. 1 Frédéric Soret – Fréderic Soret en 1860 In SORET, Frédéric. Un Genevois a la cour de Weimar. Journal inédit de Frédéric Soret (1795–1865). Ed. Paul Hazard. Paris: Éditions Fernand Roches, 1932, 362 s. 1. Obr. 2 Prekreslenie etruského nápisu podľa Frédérica Soreta. – Podľa originálu kresleného Soretom prekreslil a graficky upravil Peter Podolan. Originál je prílohou k listu Frédérica Soreta Jánovi Kollárovi z 22. novembra 1850. Literární archiv Památníku národního písemnictví, Praha, fond Jan Kollár. Obr. 3 Urna v podobe obydlia, Musée d'art et d'histoire, Genève, Švajčiarsko. Pravdepodobne jedna z dvoch zmienených Soretom v liste Kollárovi. Bottega di vulci, urna cimeraria a forma di abitazione, VIII sec ac, 01.JPG; Author: Sailko. [online] Dostupné na internete:
119 HISTORIA NOVA 17
Ján Kollár and Frédéric Soret
Ján Kollár as a scholar was active in the broader European area. One of his contacts was Frédéric Soret, whom he met in Weimar in September 1850. Soret was interested in Kollár's research and wrote him a letter with attached material that Kollár might have been interested in. Although we do not know more of their contact, Soret remembered Kollár in a context of his last published and posthumous dissertation Staroitalia slavjanska (1853). The text also includes a transcript of the letter. Keywords: Ján Kollár (1793 – 1852), Frédéric Soret (1795 – 1865), Etruscan inscription, 19th century,1850 https://fphil.uniba.sk/historia_nova [40 318 znakov / 1,12 AH]
PODOLAN, Peter – ROHÁČ, Juraj. Ján Kollár a Frédéric Soret. In Opus cyclopea. Historia nova 17. [online] Bratislava: Stimul, 2020, s. 110-125. Dostupné na internete:
120 HISTORIA NOVA 17
Príloha – list Frédérica Soreta Jánovi Kollárovi z 20. novembra 1850
Regest
Soret v liste Kollárovi píše o priloženom odtlačku tabuľky s nápisom z Ríma, jej prekreslení a ťažkosťami spojenými s touto prácou. Chystá sa tiež na skopírovanie nápisov z artefaktov uložených v múzeu v Ženeve. Vyjadruje radosť z Kollárových zistení, o ktorých sa bavili pri ich stretnutí vo Weimare, a teší sa na ich skoré publikovanie.
Edícia textu
Geneve 22 Nov 1850. Monsier le Professeur. Voici l'empreinte1 de la petite plaque de plomb trouvée en Italie, je crois à Roma, dont je vous ai parlé à Weimar,2 comme elle n'est peut-être pas suffisante, j'y ai joint une copie au crayon3 que j'ai cherché à rendre aussi fidéle que possible ; mais il y a par malheur sur l'original quelques traits dont eux ; on ne sait s'il faut les attribuer à des inegalités du mètal ou bien à des lettres ; ce qui est une difficulté pour moi n'en serait pas une pour vous si vous aviez l'original entre vos mains: au reste l'inscription est si courte qu'il n'est pas à présumer qu'elle est une grande inportance.
Il me restera encore à copier les inscriptions en caracteres etrusques qui se trouvent sur les deusea petites tombes en terra cotta4 que nous possédons au musée5 et qu'on donne pour avoir est trouvées à Herculaneum6. Comme ces objets sont sous clef et que je n'ai pas encore eu le temps de les faire sortir pas mon collegue qui est chargé de la garde de notre collection, ce sera pour plus tard, si toutefois les inscriptions en question sont assez bien conservées pour povoir être transcrite.
J'espere, Monsieur, que vous ne tarderez pas trop à communiquer au monde savant les resultats de vos savantes et précieuses découvertes7 ; ce que j'en ai entendu à Weimar m'a vivement interesse et j'ai beni le sort qui m'a fait venir dans cette ville en même temps que vous pour entendre de votre propre bouche les principause resultats de vos recherches.
Agreéz,b Monsieur le professeur, l'assurance des séntiment de haute consideration que j'ai l'honneur de vous porter Fred. Soret
121 HISTORIA NOVA 17
Preklad textu
Ženeva 22. november 1850 Pán profesor. Tu je odtlačok1 malej olovenej tabuľky, nájdenej v Itálii, myslím, že v Ríme, o ktorej som vám hovoril vo Weimare.2 Keďže možno nie je dostačujúci, pripojil som tam kópiu ceruzkou3, ktorú som sa snažil urobiť tak presnú, ako je to možné, ale nanešťastie na origináli je niekoľko čŕt obrysov, o ktorých sa nevie, či je ich treba prisúdiť nerovnosti kovu alebo písmenám, čo je pre mňa problém, to by nebolo pre Vás, ak by ste mali originál v rukách. Ináč, nápis je krátky, takže sa nepredpokladá, že by mal veľký význam.
Zostáva mi ešte odpísať nápisy v etruskom písme, ktoré sa nachádzajú na dvoch malých hrobkách z terakoty4, ktoré máme v múzeu5 a ktoré boli darované a nájdené v Herkuláneu6. Nakoľko tieto objekty sú pod zámkom (neprístupné) a pretože som ešte nemal čas ich dať vybrať mojím kolegom, ktorý je správcom našej zbierky, bude to neskôr, ak sú však dotyčné nápisy zachované dosť dobre na to, aby boli odpísané.
Dúfam, pane, že Vy nebudete príliš otáľať oznámiť vedeckému svetu výsledky Vašich vedeckých a vzácnych objavov.7 To, čo som z nich počul vo Weimare, ma veľmi zaujalo a ja som blahorečil osudu, ktorý ma priviedol do tohto mesta v rovnakom čase ako Vás, aby som počul z Vašich vlastných úst hlavné výsledky Vašich výskumov.
Prijmite, pán profesor, prejav veľkej úcty, ktorú mám česť Vám prejaviť.
Frédéric Soret
Vysvetlivky a komentáre a archaická ortografia – deuse = deux b alternatíva k používanejšiemu Arreéz 1. Prílohou k listu sú v skutočnosti hneď dve kovové doštičky s odtlačkami nápisov. 2. Soret sa stretol s Kollárom vo Weimare v septembri 1850, na čo odkazuje aj v závere listu. 3. Prílohou k listu sú aj dve prekreslenia rovnakých nápisov ako sa nachádzajú na odtlačkoch spomínaných vo vysvetlivke 1. Boli kreslené ceruzkou. Pozri Obr. 2. 4. Zrejme ide o keramické urny. S ohľadom na použité pomenovanie „malé hrobky z terakoty“ zrejme ide o urny v tvare obydlia/hrobky (hut urns či hut shaped urns). Pozri Obr. 3. 5. Musée des Beaux-Arts (dnešné Musée d'art et d'histoire) v Ženeve. 6. Herkuláneum (Herculaneum) v dnešnom Taliansku bolo antické mesto zničené v roku 79 pri výbuchu sopky Vezuv, zdroj mnohých cenných nálezov. 7. Kollár zrejme Soretovi hovoril o skorom vydaní práce Staroitalia slavianska..., ktorá však vyšla až po jeho smrti, v roku 1853. Soret ju študoval v knižnici vo Weimare a spomenul si pri tej príležitosti na Kollára, čo si zapísal do svojho denníka. SORET, Frédéric. Un Genevois a la cour de Weimar. Journal inédit de Frédéric Soret (1795– 1865). Ed. Paul Hazard. Paris: Éditions Fernand Roches, 1932, s. 69-70.
Edičné poznámky
List písaný rukou Frédérica Soreta na jedinom hárku [1 strana]. Originál listu sa nachádza v Literárním archivu Památníku národního písemnictví v Prahe. Označenie listu preberáme podľa kartotečnej/inventárnej systematizácie archívu. Zachovali sme približné formátovanie textu. Textová edícia sleduje čo najvernejšie autentickú podobu textu. Týka sa to aj písania veľkých písmen, diakritiky a interpunkcie. Všetky poznámky a vysvetlivky a ich značenie číslovaním v hornom indexe (xxx5) sú editorským zásahom. Slovenský preklad bol motivovaný snahou o čo najvernejšie prenesenie prekladaného obsahu pôvodiny. V otázke rozsiahlych vysvetliviek a komentárov k edícii sa hlásime plne k odkazu Jozefa Ambruša a jeho štýlu edičnej práce.
122 HISTORIA NOVA 17
Obrazová príloha
Obr. 1 Frédéric Soret (1860)
123 HISTORIA NOVA 17
Obr. 2 Prekreslenie etruského nápisu podľa Frédérica Soreta.
124 HISTORIA NOVA 17
Obr. 3 Urna v podobe obydlia, Musée d'art et d'histoire, Genève, Švajčiarsko. Pravdepodobne jedna z dvoch zmienených Soretom v liste Kollárovi.
125 HISTORIA NOVA 17 edície
Zoznam vedeckých hodností v odbore história udelených v Československu v rokoch 1978 – 1988
Peter Podolan
Preložený súpis vedeckých hodností (CSc. a DrSc.) udelených v Československu v rokoch 1978 – 1988 je prepisom rukopisu uceleného súpisu, ktorý okrem informačnej hodnoty predstavuje prameň sui generis. Rukopis evidentne vznikol postupným pripisovaním záznamov, avšak keďže jednotlivé záznamy v blokoch písaných rovnakým perom nie sú radené chronologicky, je možné že na etapy vznikol „naraz“ až v roku 1988, resp. ešte o niečo neskôr. Zapísaný je do bežného zošita v tvrdej poplastovanej väzbe zelenej farby rôznymi večnými perami modrej farby. Okrem súpisu na prvých stranách je zošit celkom čistý a neobsahuje žiadny ďalší text. Záznamy sú rozpísané vo formáte tabuľky na proti sebe stojacich dvojstranách. Prvá strana zošitu je z tohto dôvodu tiež čistá. Na každú dvojstranu pripadá 20 záznamov, zvyšok potom voľné miesto, text tak zaberá celkovo 5 dvojstrán, teda 10 strán. Nepodarilo sa nám identifikovať autora rukopisu, ale celý text bol písaný jedinou osobou s charakteristickým rukopisom. Podľa farebných odlišností zápisov je možné identifikovať tieto bloky, ktoré vznikali zrejme naraz alebo v krátkom časovom rozpätí (1-21, 22-24, 25-29, 30- 44, 45-57, 58-87, 88-100). Pomocné texty samotnej tabuľky (nadpisy kolóniek, čísla) vznikli tiež na etapy a časovo zodpovedajú zvyčajne prvým zápisom na danej dvojstrane. Niektoré záznamy sú neúplné (?) (40, 41), inde ide o nadpis bloku (?) (3), niektoré sa opakujú (1 a 64; 25 a 79). Pri záznamoch 81 a 82 boli omylom zamenené dáta v kolónkach hodnosť/rok, čo sme v prepise opravili a zjednotili. Preložený zoznam, s ohľadom na jeho širší záber postihujúci viaceré dobové pracoviská (pozri sekciu skratky), iba voľne súvisí s už publikovanými zoznamami záverečných prác na pracoviskách histórie a historických vied na Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.1 Zachytáva aj niekoľko pracovníkov týchto pracovísk a umožňuje teda sledovať
1 PODOLAN, Peter. Zoznam dizertačných prác v odbore História, sekcia Československé dejiny obhájených na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1924 – 1962. In Štúdie (ne)dávnych čias. Historia nova 8. [online] Bratislava: Stimul, 2014, s. 124-126. Dostupné na internete:
126 HISTORIA NOVA 17 ich akademický a kariérny rast. Neskúmali sme terajšie uloženie ani fyzickú existenciu uvedených prác, ani presnosť zaznamenania ich názvu (ktorý bol často evidentne krátený) a ďalších informácií. Publikovaný text sleduje formát originálu a rozhodli sme sa rezignovať na kritický sprievodný materiál a vysvetlivky. Výnimkou sú vysvetlivky k skratkám, ktoré sme kvôli funkčnosti a praktickým účelom ponechali v pôvodnom znení.
československých dejín a archivníctva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v rokoch 1964-1976. In Koridory dejín. Historia nova 12. [online] Bratislava: Stimul, 2017, s. 98-108. Dostupné na internete:
127 HISTORIA NOVA 17
Skratky a vysvetlivky
CSc. Kandidát vied (lat. candidatus scientiarum) 1953 – 1996, titul DrSc. Doktor vied (lat. doctor scientiarum) 1953 – dodnes, titul
CK KSSZ Ústredný výbor komunistickej strany Sovietskeho zväzu (Центральный комитет Коммунистической партии Советского Союза) ČSAV Československá akadémia vied, Praha ČSAV Pha pozri ČSAV FF KU Pha pozri FF UK Praha FF UJEP Brno Filozofická fakulta Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Brne (dnešná Masarykova Univerzita v Brne) FF UK pozri FF UK Ba FF UK Ba Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave FF UK Praha Filozofická fakulta University Karlovy, Praha FF UK Pha pozri FF UK Praha FF UP Olomouc Filozofická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci HÚ SAV Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava HúDESK SAV Historický ústav a Orientalistický kabinet Slovenskej akadémie vied [?] PdF UJEP Brno Pedagogická fakulta Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Brne (dnešná Masarykova Univerzita v Brne) PdF UK Brno pozri správne: PdF UJEP Brno ÚČSD ČSAV Ústav československých dějin Československej akadémie vied, Praha ÚMV SAV Ústav marxizmu-leninizmu Slovenskej akadémie vied, Bratislava UMV SAV pozri ÚMV SAV ÚMV SAV Ba pozri ÚMV SAV SAV ÚMV pozri ÚMV SAV UJEP Brno pozri FF UJEP Brno ÚML UK (FF UK) Ústav marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského, Bratislava (dnes Katedra politológie FiF UK) ÚML ÚV KSČ Pha Ústav marxizmu-leninizmu Ústředního výboru Komunistické strany Československa, Praha ÚML ÚV KSS Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, Bratislava VPAKG Vojenská politická akademie Klementa Gottwalda v Prahe
B. Bulharsko Buganda dnes Uganda, Ugandská republika, štát vo východnej Afrike KSČ Komunistická strana Československa NF Národní fronta NATO Severoatlantická aliancia (North Atlantic Treaty Organization) NO národná osveta? NV Národný výbor PVVZ Petiční výbor Věrni zůstaneme ČSLA Československá lidová armáda (pozri ČSĽA) ČSĽA Československá ľudová armáda ROH Revolučné odborové hnutie SD sociálna demokracia SdP Sudetonemecká strana (Sudentendeutsche Partei) SNP Slovenské národné povstanie USA Spojené štáty americké (United States of America) VŠVU Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava (VŠVU) ZSSR Zväz sovietskych socialistických republík (Союз Советских Социалистических Республик)
128 HISTORIA NOVA 17
Meno Názov autoreferátu Hodnosť Rok Pracovisko Sociálny a národnobud. profil slov. 1 Ján HUČKO DrSc. 1978? FF UK obrodeneckej inteligencie Slovanské súvislosti slov. národooslob. 2 Vladimír MATULA DrSc. 1978 HÚ SAV hnutia 30. – 60. r. 19. stor. Diplomové, rigorózne, kandid. 3 1978 dizertačné a habil. práce na VPAKG 4 Stanislav KOTRŠÁL Druhá světová válka a my CSc. 1980 FF UK Praha ÚML UV 5 Andrej GABAĽ Na rozhraní etáp DrSc. 1981 KSS Okupované pohraničí a české FF UP 6 Josef BARTOŠ DrSc. 1980 obyvatelstvo 1938 – 1945 Olomouc ÚML UV 7 Zdenka HOLOTÍKOVÁ Ladislav Novomeský DrSc. 1982 KSS Polit-ek. aspekty riešenia otázky 8 Karol KUŤKA CSc. 1982 ÚHV SAV japonských reparácií (1945 – 1960)
K vývoji Sudetendeutsche 9 Otto NOVÁK CSc. 1983 FF UK Praha Heimatfront/SdP v letech 1933 – 38 Čs. strana lidová v letech 1925 – 29 10 Ján RATAY CSc. 1982 FF UK Praha (k ideol. a polit. č. katoli) 11 Ján PODOLÁK Tradičné ovčiarstvo na Slov. DrSc. 1983 FF UK Ba Technika úpravy rúd far. kovov 12 Milan HOCK CSc. 1983 ÚHV SAV v banskoštiav. ob. 18 – 19 st. Techn. vývoj odvodňovania banských 13 Eugen KLADIVÍK CSc. 1983 ÚHV SAV diel v banskoštiav. revíri Vznik a 1. desaťročie VŠVU ÚML UK 14 Anna BIBZOVÁ CSc. 1982 v Bratislave v procese soc. kult. rev. (FF UK) Vznik a funkcia banského vodohosp. 15 Ján NOVÁK CSc. 1983 ÚHV SAV systému v banskoštiav. rev. Sociální a kulturní kořeny osvícenství 16 Jiří KROUPA CSc. 1983 FF UK Praha na Moravě (1770 – 1805)
Příprava stranickopolit. aparátu ČSĽA 17 Jan ŠTAIGL CSc. 1983 VPAKG 1948 – 1955 Úloha voj. síly v zahran. politice USA 18 Imrich KUČERA CSc. 1983 VPAKG ... v 2. pol. 70. let Zákl. metód. a kon. východiská 19 Vladimír BARCÍK CSc. 1983 VPAKG skúmania voj.-ek. potenc. NATO Upevň. voj. polit. jednoty Varš. zmluvy 20 Pavel VIMMER CSc. 1982 VPAKG 1971 – 76 21 Štefan ZELENÁK Bulharsko na prahu socializmu CSc. 1978 FF UK Ba Ing. Antónia Hosp. spolupráca Českosl. so ZSSR 22 CSc. 1984 SAV – ÚHV ŠTEFÁNIKOVÁ a eur. soc. št. 1945 – 55 Vývoj vedeckovýskumnej základne na 23 Magda JURICOVÁ CSc. 1983 SAV Slov. po oslob. Silikátový priemysel na Slov. 1918 – 24 Štefan JAMNICKÝ CSc. 1983 SAV 1980
129 HISTORIA NOVA 17
P. A. Kropotkin a jeho vliv na český 25 Lenka ČULÁKOVÁ CSc. 1983 FF UK Pha anarchismus Vývoj píseckého okresu v obd. 26 Eva ČERNOHORSKÁ CSc. 1984 FF UK Pha přerůstání nár. dem. rev. v socialist. Vývoj NV na Slov. v prvých rokoch 27 Jozef ŽATKULIAK CSc. 1984 UHV SAV výstavby soc. (48 – 54) Poľnohospodárstvo na Slov. medzi XI. 28 Viera HLAVOVÁ CSc. 1984 UHV SAV a XIII. zjazdom KSČ
29 Matúš KUČERA Zo stredovekých dejín Slovenska DrSc. 1983 FF UK Brat.
Sociálne premeny a ot. tr. boja na Slov. 30 Peter ZELENÁK CSc. 1984 UHV SAV po Februári 48 Vznik a vývoj systému štát. ľudového 31 Eva KOWALSKÁ CSc. 1984 FF UK Ba školstva na Slov. v 18. a 19. st. Příspěvek k řešení problému FF UJEP 32 Marta ROMPOLTOVÁ československo-maďarských vztahů CSc. 1980 Brno 1918 – 1938 Rozvoj ideolog. práce strany v ČSLA 33 Jiří BUREŠ CSc. 1984 VPAKG po XIV. sj. KSČ (1971 – 73) Samostatná práca žiakov v dejepisnom 34 Helena PAŠIAKOVÁ CSc. 1984 FF UK vyučovaní
35 Jiří NOVOTNÝ Agrární banka v letech 1911 – 29 CSc. 1977 FF KU Pha
Přísp. k problem. vzniku národní fronty 36 Jan KUKLÍK CSc. 1979 FF KU Pha v dom. odboji (PVVZ 39 – 41) Rakúsko-uhorský militarizmus 37 Vojtech DANGL CSc. 1979 HÚ SAV a protivojnové prejavy na Sl. 1910 – 13 Polit. vývoj v slov. štáte 38 Anton HRNKO CSc. 1985 UHV SAV a protifašistický odboj v r. 1939 – 1941 Boľševici a roľnícka otázka v roku 39 Bohuslav HLAVA CSc. 1985 FF UK 1917 (febr. – okt. 1917)
40 Viliam PLEVZA Personálna bibliografia
Charakt. nacistických věznic a táborů 41 František NEDBÁLEK v době okupace na území Země – – Moravskoslezk. Vývin stredného a sev. Ponitria do zač. 42 Ján LUKAČKA CSc. 1984 ÚHV SAV 16. stor. Vývin pozemk. vlastníctva ostrihomsk. 43 František OSLANSKÝ CSc. 1984 ÚHV SAV arcibiskupstva na Slov. do zač. 16. stor. Viera PAWLIKOVÁ- Antikoloniálny odboj a protest 44 CSc. 1984 ÚHV SAV VILHANOVÁ v kráľovstvách Buganda … 1890-99
45 Milan HLAVAČKA Dopravná revoluce v Českých zemích CSc. 1985 ÚČSD ČSAV
Sekularizace cirkevních statků 46 Jaroslav ČECHURA CSc. 1984 ČSAV v husitské revoluci
130 HISTORIA NOVA 17
Pomoc slov. ľudu sov. partizánom 47 Ctibor MIKULA CSc. 1985 ÚHV SAV a iným zahr. uč. SNP Obzory husitského člověka v zrcadle 48 Petr ČORNEJ CSc. 1985 ÚČSD ČSAV soudobých vypráv. pram.
49 Luděk JIRÁSKO Církev v českých městech do 1253 CSc. 1985 ÚČSD ČSAV
Miroslav Z dějin dělnického hnutí a KSČ v břecl. FF UJEP 50 CSc. 1983 GREBENÍČEK regionu do 1929 Brno Výsl. prací v děln. hnutí a socialisace FF UJEP 51 Antonín GÁBA CSc. 1983 zem. v okr. Uh. Hrad. … Brno ROH – organiz. a realizátor nových ÚML ÚV 52 Ondrej RÁKOŠI CSc. 1986 foriem a práce v zač. bud… KSS Polit. a spol. vývoj Egypta od času [?] HúDESK 53 Karol SORBY CSc. 1981 … 1801-1805 SAV Vzdel. a kult. v stredoslov. mestách 54 Viliam ČIČAJ CSc. 1980 HÚ SAV v 16. a 17. st. ÚML ÚV 55 Jaroslav MATĚJKA Gottwald DrSc. 1980 KSČ Pha Postoje slov. burž. polit tábora a jeho 56 Zdenka MALAGOVÁ CSc. 1986 FF UK Ba snemov k SD 1890-1914 NO v činnosti polit strán na Slov. 1944- 57 Štefan ŠUTAJ CSc. 1986 ÚHV SAV 48 Večerníková tlač ako fenomén social. 58 Andrej TUŠER CSc. 1987 FF UK Ba vývoja v Českosl. Boj o průmyslové konfiskáty v Č. 59 Ružena HLUŠIČKOVÁ CSc. 1985 ČSAV Pha 1945-48 Úloha agrární ideologie v činnosti 60 Aleš ZEMAN CSc. 1987 ČSAV Pha republ. str[?] v 20. letech České obyvatelstvo v průmyslových Magda 61 oblastech a nacistická národ. polit. CSc. 1987 ČSAV Pha HABRMANOVÁ 1938-45 Miesto bulh. poľnohosp. ľudového ÚMV SAV 62 Mária TONKOVÁ zväzu vo výstavbe socializmu v B. CSc. 1987 Ba 1944-58 Formy správy stredovekej dediny na 63 Leon SOKOLOVSKÝ CSc. 1986 FF UK Ba Slovensku Sociálny a národobuditeľský profil 64 Ján HUČKO DrSc. FF UK Ba slov. obrodeneckej inteligencie K někt. otázkám internacionalizace 65 Emilie BUKOVSKÁ CSc. 1985 ČSAV Pha kultury v socialist. společnosti K materialistickému založení hodnot 66 Pavel BARAN CSc. 1985 ČSAV Pha a hodnotovým aspektům věd Hospodársko-sociálny vývin malokarp. 67 Jozef BAĎURÍK CSc. 1981 FF UK Ba vinohradníctva v 16. stor- Vývoj vedeckovýskumnej základne na 68 Magda JURICOVÁ CSc. 1983 SAV Ba Slovensku po oslobodení Slov. spoločnosť v prvých rokoch 69 Amon STRELKO CSc. 1986 SAV Ba protisovietskejj vojny 1941-42
131 HISTORIA NOVA 17
Druhá čs. partiz. brigáda. M. R. Štef. 70 Dušan HALAJ CSc. 1985 SAV Ba a 2. slov. nár. partiz. brigáda v SNP … Formování a vývoj polit. systému 71 Blanka ŘÍCHOVÁ CSc. 1987 ČSAV Pha Súdánu 1899 – 1958 Vladimíra Mexická zahraniční politika a revoluční 72 CSc. 1987 ČSAV Pha DVOŘÁKOVÁ proces ve střední Americe
73 Josef HAUBELT Dějepisectví Gelasia Dobnera DrSc. 1984 FF UK Pha
Partizánske hnutie na Slovensku 74 František CSÉFALVAY CSc. 1986 VPAKG Ba v prvom období SNP (sept-okt 44) Upevňování vedoucí úlohy strany … 75 Ludvík VEČERA CSc. 1986 VPAKG Ba v pozemním vojsku 1948-55 Vypovedacie schopnosti 76 Milan HANULIAK archeologických prameňov z plochých CSc. 1984 SAV Ba pohrebísk 9. – 12. st. K otázke mocensko-polit. prelomu 77 Peter KOPECKÝ CSc. 1985 UJEP Brno v Rumunsku 1944 – 1948 Vývoj českého bankovního kapitálu 78 Jan HÁJEK CSc. 1985 ČSAV Pha v Čechách do r. 1914 P. A. Kropotkin a jeho vliv na český 79 Lenka ČULÁKOVÁ CSc. 1985 FF UK Pha anarchizmus Príspevok k objektivizácii procesu 80 Alžbeta KRAMÁROVÁ CSc. 1984 FF UK Ba výberu informačných prameňov Критика ревизионистических Akad. vied 81 ХАЛАХАН, Андрей извращений руководящей роли раб. CSc. 1975 CK KSSZ классса в строит. социал. (ЧССР).2 Ideovo polit. aspekty realizácie UML UK 82 Vladimír VARINSKÝ roľníckej politiky KSČ v obd. bud. CSc. 1987 Bratislava zákl. soc. na Slovensku Měšťanská vzdělanost a kultura 83 Jiří PEŠEK v předbělohorských Čechách (1547 – CSc. 1988 ČSAV Pha 1620)
Úvěrové podnikání nižší šlechty 84 Václav BŮŽEK CSc. 1988 ČSAV Pha v prědbělohorských Čechách K otázke ľudu v ideololit. koncepciách 85 Jarmila STRELKOVÁ buržoázie a soc. dem. v rokoch 1896- CSc. 1987 FF UK Ba 1907 Společenské uplatnění českoslov. 86 Petr VÁGNER vysokoškolských chemiků v letech CSc. 1987 ČSAV Pha 1900 – 1939 Výchova výtvarným uměním ve výuce PdF UK 87 Stanislav JULÍNEK CSc. 1983 dějepisu Brno3
2 Teda ХАЛАХАН, Андрей. Критика ревизионистических извращений руководящей роли раб.[очего] класса в строит.[ельстве] социал.[изма] (ЧССР). [CHALACHAN, Andrej. Kritika revizionistických skres- lení (al. revizionistického skresľovania/prekrúcania/dezinterpretácie) vedúcej úlohy robotníckej triedy pri bu- dovaní socializmu (ČSSR).] V slove класса je v origináli navyše (a chybne) jedno písmeno „с“. Za preklad a ozrejmenie textu ďakujem Lukášovi Rybárovi a Miroslavovi Danišovi. 3 Prepísané, pôvodne Pha – Praha. Správne teda zrejme PdF UJEP Brno.
132 HISTORIA NOVA 17
Ved. úloha KSČ pri upevnovaní NV … ÚML ÚV 88 Vasil GULA CSc. 1987 na Slov. (1955 – 1960) KSS Jihovýchodní Asie ve světové politice 89 Rudolf MRÁZEK CSc. 1987 ČSAV Pha 1900 – 1975 Dejiny knižnej kultúry v Prievidzi a na 90 Július VALACH CSc. 1987 SAV Ba Hornej Nitre Vznik a činnosť 1. čs. brigády J. V. 91 Helena PAŽUROVÁ CSc. 1988 FF UK Ba Stalina Problémy vývoje dělnického hnutí na FF UJEP 92 Milan SEKANINA CSc. 1987 Ostravsku v l. vel. h. krize 29-33 Brno Lidová slovesnost a dnešek. Studie FF UJEP 93 Bohuslav BENEŠ DrSc. 1982 o folkoru a folklorizmu Brno Boj o socializmus v komunist. straně 94 Marcela KUBEŠOVÁ DrSc. 1985 FF UK Pha Číny (1949 – 1984) Zdravotní vývoj obyvatelstva na území FF UJEP 95 Zdena PORUBČINOVÁ CSc. 1987 Moravy a Slezka v 18. a 19. stol. Brno
96 Zděnek ŠMOLDAS V boji proti fašizmu 1936 – 1945 DrSc. 1985 VŠP ÚV KSČ
Sociálna štruktúra západoslovenských 97 Marta DOBROTKOVÁ kráľ. miest v 18. storočí vo svetle CSc. 1987 FF UK Ba demograf. Geneze Českého zemského archivu 98 Milada POLIŠENSKÁ CSc. 1986 FF UK Pha a první léta jeho existence
99 Jaroslav MLÝNSKÝ Únor 1948 a akční výbory NF DrSc. 1985 ČSAV
Slovenská historiografia a literatúra 100 Iveta GOLEMOVÁ CSc. 1987 FF UK Ba v boji za slobodu na zač. imperializmu https://fphil.uniba.sk/historia_nova
PODOLAN, Peter. Zoznam vedeckých hodností v odbore história udelených v Československu v rokoch 1978 – 1988. In Opus cyclopea. Historia nova 17. [online] Bratislava: Stimul, 2020, s. 126-133. Dostupné na internete:
133 HISTORIA NOVA 17 recenzie
PAPÁČ, Richard. Maleficz. Ako sa súdilo a trestalo v Košiciach v 16. storočí. Košice: Dana Kušnírová – HistoricKE, 2019, 159 s. ISBN 978-80-973120-1-5
Adam Čuchor (rec.)
Už od roku 2019 sa máme možnosť oboznámiť s knižnou novinkou od historika Richarda Papáča, ktorého publikácia nesie zaujímavý názov Maleficz s podtitulom Ako sa súdilo a trestalo v Košiciach v 16. storočí. Ide o knihu, ktorá odzrkadľuje úsilie autora, pretože sa od roku 2009 zaoberal touto nie až tak obvyklou a predsa zaujímavou témou, zviazanou s dejinami mesta Košice. Autora nadchla tak výrazne, že ju spracoval v podobe archívneho výskumu ako tému svojej rigoróznej práce, ktorá poslúžila ako základ pre vytvorenie recenzovanej publikácie. Hoci práca autora patrí svojim obsahom práve medzi menej vyskytujúce sa témy bádania v oblasti súčasnej historiografie, nemožno jej odopierať význam, lebo prináša pre vedu netradičné poznatky, ktorými dozaista čiastočne ovplyvní prípadných pokračovateľov v bádaní a môže byť cenným zdrojom poznania v rámci dejín každodennosti v mestách. Nejeden čitateľ sa pozastaví nad jej neobvyklým názvom, nakoľko ide o tému, ktorá sa opiera o politické, sociálne, hospodárske a mestské dejiny vymedzené pramenným výskumom na 16. storočie. Samotný význam slova Maleficz, ako sám autor na konci úvodu uvádza, znamená „dobové označenie pre zločinnú osobu“, osobu, ktorá spáchala nejaký trestný čin (s. 9). Kniha je pre čitateľa príťažlivá aj po ilustračnej stránke, keďže obsahuje množstvo zaujímavých dobových vyobrazení, ktoré dokážu zaujať a pomáhajú s vytváraním obrazu o súdnej praxe z mesta Košíc počas 16. storočia. Autorov výskum v monografii je zameraný na detailnejšie priblíženie priebehu novovekej súdnej praxe na základe zachovaných písomných prameňov. Po obsahovej stránke sa jadro publikácie delí až na šesť jednotlivých častí, ktoré boli rozdelené podľa okruhov na viaceré podkapitoly. Prvá kapitola texte je kompilačného charakteru, poskytuje v stručnosti prevažne historické informácie o meste Košice počas vymedzeného obdobia, ktorými sa čitateľ dostane bližšie do dobového kontextu. Rozsahovo tvorí prvá kapitola najkratšiu časť práce, neobsahuje žiadne podkapitoly, avšak je vhodná svojim obsahom a nepochybne potrebná pre priblíženie dobových udalostí. Druhá kapitola popisuje zaužívaný uhorský právny systém, ktorý sa počas minulosti používal v tavernikálnych, banských a personálnych mestách. Autor sa vo výskume v tejto časti
134 HISTORIA NOVA 17 práce odvoláva na informácie o dejinách správy, vysvetľuje priebeh právomoci a súdno- právnych vzťahov zaužívaných v uhorskom meste už z obdobia stredoveku. V jej podkapitolách sa čitateľ dozvedá o praktickom fungovaní najvyššieho súdneho orgánu v meste, ktorým bola mestská rada, kto ju vlastne tvoril, ako prebiehala voľba jej členov a na aké časové obdobie boli jednotlivé funkcie, kto bol na jej čele, koľko ich celkovo bolo a kto volil koho. Papáč pomerne vhodne v stručnosti rozvrhol v práci formu správy mesta Košice, pričom nezabudol porovnať viaceré existujúce pramene, čím sa pokúšal identifikovať mestské podmienky, ktoré si vyžadovala doba, aby priblížil skutočné zmeny vo vývine a dejinách správy počas skúmaného obdobia. Z oblasti správy autor nevynechal žiadne funkcie, ktoré by chýbali v dobovej správe zvoleného mesta. Papáč v niektorých prípadoch vytvoril prehľadné zoznamy a tabuľky, ktoré napomáhajú lepšej orientácii v texte. Tieto tabuľky obsahujú menné, mzdové a časové informácie, ktoré sú pre historické vedy veľmi dôležité a odrážajú aj hospodárske, sociálne a kariérne pomery v meste. V tretej kapitole sa autor dostáva k výkladu o priebehu súdnictva po praktickej stránke. Sleduje priebeh vyšetrovania prípadov na súde, a čo bolo podnetom vzniku sporu. Čitateľ sa dozvedá, že sa v praxi uplatňovali dva postupy, a to akuzačný a inkvizičný. Akuzačný postup sa aplikoval na spory zväčša s dvoma alebo viacerými dotknutými osobami, pričom obsahom týchto sporov išlo o urážky cti, ohováračky, rôzne majetkové spory pri dedičstve a spáchané fyzické ublíženie na tele niektorej z osôb. Inkvizičný postup bol okrem iného určený na tie závažnejšie, išlo o prípady ako napríklad krádeže, vraždy, lúpeže; oproti predošlým sa dotýkali už celej mestskej verejnosti. Celkový priebeh postupu v jednotlivých prípadoch bol obohatený aj o skutočné prípady v 16. storočí, pričom máme aj mená obžalovaných, časové trvanie, citovanie výpovedí z kníh, svedectvá a najdôležitejšie peňažné a fyzické vynesené rozsudky v meste. Je škoda, že sa autor obmedzil vo veľkej miere na delikty proti životu, mohlo tak vzniknúť veľmi zaujímavé porovnanie, ak by sa zaznamenali úplne všetky spáchané trestné činy za dané storočie nielen pomocou použitia priamej metódy. Najzaujímavejšími sú podkapitoly práve o výkone tortúry a väznení, kde išlo o najzávažnejšie tresty a činy zlodejov, vrahov, ale aj prípady ako dlžoby či nesplácanie stanovenej čiastky na základe dohody a rôzne aféry záletníkov. Takto sa čitateľ dozvedá informácie o tom, aké existujúce prípady boli súdené miernejšie a kto sa smel, respektíve mohol prihovoriť za miernejší verdikt pri rozsudku. Jednotný meter pri meraní trestu už vtedy existoval, avšak z dochovaných prameňov je zrejmé, že nie vždy sa aj reálne aplikoval.
135 HISTORIA NOVA 17
Štvrtá časť obsahuje delenie trestov podľa charakteru. Trest vtedy predstavoval „spoločenskú pomstu, na základe zásady oko za oko a zub za zub“ (s. 71). Ďalej autor rozoberá priebeh vykonávania trestov, spôsob a miesto ich vykonávania na odsúdených. Na tomto mieste Papáč upozornil, že v niektorých prípadoch boli zriedka vykonané aj špecifické tresty ako napríklad verejné práce v prospech mesta, sankčné a zadržiavacie tresty, ktoré fyzicky netrestali dotknuté osoby na rozdiel od mučenia a popráv. Piata časť je venovaná klasifikácii deliktov proti životu. Autor sa opiera o ich delenie v Košiciach podľa uhorských pomerov na verejné a súkromné delikty. Medzi verejné delikty patrili: blasfémia, čarodejníctvo, vražda, potrat, zabitie plodu, cudzoložstvo, smilstvo, prostitúcia, znásilnenie, obcovanie, krádež, lúpež a podpaľačstvo. Medzi súkromné delikty patrili: násilie, zbitie, zranenie, stratu a urážku na cti. Papáč bližšie rozoberal všetky zmienené delikty a ich posudzovanie v jednotlivých uskutočnených prípadoch. Čitateľ sa dozvedá o pomerne veľkej rôznorodosti spáchaných zločinov v meste počas pomerne nepokojného obdobia. Autor používa dobové termíny zachované v prameňoch a vysvetľuje ich používanie a význam pri označeniach osôb v prípadoch ako napríklad úmyselné alebo neúmyselne vykonaný čin. V poslednej kapitole sa čitateľ dozvedá o rodovom, etnickom a sociálnom pôvode páchateľov deliktov, o možných spoločenských príčinách, ich sociálnom statuse v stavovskej spoločnosti, pohlaví a mieste, kde sa daná vec stala. V tejto časti ma sklamalo, že bola pomerne stručná a informatívna, autor sa tu mohol viac rozpísať, aby nepôsobila len ako niečo pripomínajúce blížiaci sa verdikt či predzvesť zhrnutia v závere. Na druhú stranu, pravdepodobne sa to udialo z dôvodu, že mnohé dochované pramene bývajú veľmi často stručné a tým, že obsahujú menej informácií, čím vznikajú otázky a miesta k možným dohadom. Napriek tomu ma zaujala prehľadne zhotovená tabuľka o vyšetrovaných prípadov v meste, v ktorej bol zoznam trestov aj spáchaných veľmi ďaleko od Košíc, často v zahraničí mimo Uhorska, ak sa spor alebo čin dotýkal väčšinou osôb pochádzajúcich z mesta. V niektorých prípadoch, ale vieme aj o pohlaví, povolaní, ktoré dotyčný respektíve dotyčná vykonávali pre svoju obživu v meste, aj o rozhodujúcej vynesenej na súde forme trestu ako bolo pranierovanie, vypovedanie z mesta, utopenie, sťatie či obesenie a samozrejme mnoho iných. Zaujalo ma aj to, že mnohé predstavené prípady existujúcich deliktov neboli počas 16. storočia až tak časté, ako napríklad zrieknutie sa manžela, podozrenie z podpaľačstva, predaj s falošnou váhou, či používanie iných, respektíve nesprávnych mier a váh pri predaji, nezákonný výrub drevín v lesoch, vyzvedačstvo, strata viery, utopenie, krádež, ale aj také ako zabitie býka či koňa, kupliarstvo alebo zneuctenie osoby.
136 HISTORIA NOVA 17
Hoci išlo o obdobie, keď žilo v Košiciach omnoho menej ľudí ako ich tam žije dnes, tak publikácia poukazuje na pomerne tvrdé tresty vynesené za necelých sto rokov. Zaujímavé bolo zistenie, že muži sa ako páchatelia spomínajú až 123-krát, kým ženy iba 71-krát. Celkovo išlo o 273 zachytených prípadov z toho priamo v meste sa odohralo až 164 spáchaných činov. Na záver autor vytvoril prehľadne spracované zhrnutie publikácie, ktorou poskytol možnosť pre prípadné pokračovanie v inom meste a ich porovnávanie. Je však možné, že v blízkej budúcnosti sám autor plánuje napísať podobne vedecky zameranú monografiu z priestoru Uhorska, prípadne o inom meste z okolia, ktoré bolo počas 16. storočia na podobnej respektíve nižšej úrovni na základe privilégií, alebo pri výkone rozsudku nedisponovalo podobným štatútom a katom. Týmto narážam na zaznamenané prípady, keď mesto nemalo dostatok finančných zdrojov alebo nemohlo mať kata ako napríklad neďaleký Prešov, kde si ho v jednom prípade potrebovali zapožičať na výkon rozsudku. Tieto informácie ma veľmi zaujali, avšak boli veľmi stručné. Viac publikácií a výskumov v súčasnosti takéhoto charakteru by určite prinieslo aj viac pozornosti a čitateľov. Takto by sme sa mohli dozvedieť pri štatistike tiež viac o tom ako to mohlo vyzerať v 16. storočí v iných stoliciach. nemusel by sa tak autor opierať len o priamu metódu či išlo v niektorých rokoch o nárast alebo pokles dobovej kriminality a množstvo ďalších informácií. Nakoľko bol autorov výskum ohraničený obdobím 16. storočia, nikde v práci dostatočne neozrejmil prečo sa zaoberal týmto obdobím, z akého dôvodu o období do roku 1533 nachádzame oveľa menej ucelených zmienok než o prípadoch z druhej polovice 16. storočia. Na konci práce autor vytvoril prehľadný zoznam odbornej literatúry a archívnych prameňov, čím preukázal nielen vynikajúci prehľad o dostupných zdrojov, ale poslúži taktiež pre záujemcov, ktorých by daná téma mohla bližšie zaujímať. Laickému čitateľovi by mohli niektoré časti a termíny spôsobiť počas čítania textu problémy v orientácií (napríklad v druhej kapitole), kniha je svojim odborným obsahom a spracovaním vhodná len pre historickú obec a študentov historických vied. Zreteľne však vidieť snahu o pokus podať informácie čo najprehľadnejšie s vecným vysvetlením zložitejších pojmov. Celkovo však uchopenie témy splnilo moje očakávania, spracovanie témy stojacej hlavne na archívnych prameňoch nebolo jednoduché, keďže v súčasnosti podobné publikácie absentujú. Téma by si zaslúžila medzi knižnými novinkami nielen väčší priestor a viacero nadšených bádateľov, čím by mohli vzniknúť zárodky pre prípadnú knižnú sériu.
137 HISTORIA NOVA 17
BALÍK, Stanislav et al. Český antiklerikalismus. Zdroje, témata a podoba českého antiklerikalismu v letech 1848 – 1938. Praha: Argo, 2015, 490 s. ISBN 978-80-257-1373-0
Blažena Križová (rec.)
Už názov monografie Český antiklerikalizmus: zdroje, témata a podoba českého antiklerikalismu v letech 1848 – 1938 naznačuje, že ide o snahu zachytiť komplexný obraz mnohotvárneho spoločenského fenoménu. Netreba zdôrazňovať, že ide o náročnú výzvu, ktorá už pri samotnej definícií predmetu výskumu vyvoláva otázky, či je vôbec možné vyabstrahovať ucelený obraz. Ani samotní autori sa v prvých úvodných poznámkach monografie nevyhli konštatovaniu, že ako mnohé iné -izmy, aj antiklerikalizmus je pojmom s náchylnosťou k vágnosti a jeho používanie v historickej práci prináša svoje ťažkosti. Monografia, na ktorej sa podieľal kolektív historikov (Stanislav Balík, Lukáš Fasora, Jiří Hanuš a Marek Vlha) pôsobiacich na Masarykovej univerzite v Brne, je záverečným výstupom grantového projektu Český antiklerikalismus 1848-1948. Autori sa napokon rozhodli chronologické vymedzenie skúmaného problému v publikovanej práci oklieštiť. Konštatovali, že druhá svetová vojna a najmä povojnové trojročie predstavuje zásadný predel a „odlišný svet“, ktorý by sa namáhavo prepájal s predchádzajúcim, takmer storočným, a pomerne kontinuálnym vývojom (s. 20). Ich rozhodnutie sa ukazuje ako adekvátne. Práca tak zachytáva vývoj českého antiklerikalizmu od revolúcie 1848/1849 do zániku prvej Československej republiky. Česká historiografia venuje v posledných desaťročiach fenoménu sekularizácie, ale i tzv. kultúrnym vojnám, veľký podiel pozornosti. Ide nielen o predchádzajúce práce L. Fasoru, J. Hanuša, ale aj ďalších historikov ako J. Malířa, P. Mareka, politológa P. Fialu, či sociológa M. Havelku a iných.1 Problém kultúrnych vojen uvádzam zámerne, rešpektujúc postoj autorov monografie, ktorí práve do ich kontextu zasadili svoj výskum českého antiklerikalizmu. Kultúrne vojny podľa nich vystihujú nielen zápas s cirkvou a náboženstvom, ale celé spektrum kultúrnych oblastí v širokom slova zmysle, ktoré prešli zásadnou premenou (predovšetkým: oblasť ľudského myslenia, oblasť inštitúcií, oblasť štátneho zriadenia, oblasť politického straníctva, ale i oblasť náboženstva samotného). Hoci do istej miery tento výraz v súdobej
1 Okrem iných: FASORA, Lukáš – HANUŠ, Jiří – MALÍŘ, Jiří (ed.). Sekularizace českých zemí v letech 1848 - 1914. Brno: 2007, 139 s.; FASORA, Lukáš – HANUŠ, Jiří – MALÍŘ, Jiří (ed.). Sekularizace venkovského prostoru v 19. století. Brno: Matice moravská, 2009, 271s.; HLAVAČKA, Milan a kol. České země v 19. století: Proměny společnosti v moderní době II. Praha: Historický ústav, 2016, 476 s.; FASORA, Lukáš a kol. Papežství a fenomén ultramontanismu v českých zemích. Praha: Academia, 2018, 579 s.; FIALA Petr a kol. Český poli- tický katolicismus 1848 – 2005. Brno: CDK, 535 s.
138 HISTORIA NOVA 17 historiografii odkazuje na Bismarckov boj s katolíckou cirkvou („kultúrny boj“) v Nemecku, v celom svojom zábere vystihuje to, čo sa, samozrejme, vždy v špecifickom národnom a sociálnom prostredí, odohrávalo v celej Európe (s. 9). Ako už bolo zmienené, hlavným cieľom autorov bolo sprostredkovanie komplexného pohľadu na fenomén, ktorý sprevádzal formovanie českej národnej identity. Snahe o komplexnosť bola prispôsobená aj štruktúra publikácie, ktorá je (okrem úvodných poznámok a záveru) vystavaná na štyroch kľúčových celkoch. Ak slovo komplexný navodzuje dojem, že monografia je koncipovaná ako prehľad chronologického vývoja, je nutné poznamenať, že autorský kolektív sa o celkový obraz pokúsil iným spôsobom, a to zameraním ústredných kapitol na teoretickú koncepciu a zdroje európskeho antiklerikalizmu (2. kapitola), mobilizačné témy (3. kapitola) a mestské, vidiecke (4. kapitola) a krajanské varianty českého antiklerikalizmu (5. kapitola). Prvá kapitola je venovaná úvodným poznámkam a predstaveniu práce. V práci sú využívané metódy a terminológia (najmä 3. a 4. kapitola) historickej antropológie (resp. nových kultúrnych dejín), hoci chýba explicitnejšie prihlásenie sa k tejto historiografickej tradícii. Druhá kapitola s názvom Realita a imaginace otvára problém s používaním kľúčového pojmu a s nastavením vhodnej metodológie výskumu. Autori odmietajú, že by v prípade antiklerikalizmu išlo o jednotné názorové hnutie alebo ucelený komplex ideí, ale skôr „vývoj řady názorů v oblasti kritiky určitých spoločenských skupin, v níž se stýká konkrétní realita (církev v určitém historickém stadiu, jistá křesťanská politika, ultramontánní katolicismus, výkon moci určitého episkopa a pod.) s oblastí imaginace, v níž se promítajú historické stereotypy.“ Širší priestor je venovaný problematickým faktorom historického výskumu antiklerikalizmu, najmä v oblasti imaginácie, a čítaniu rôznych variantov fenoménu, vrátane tých latentných. Taktiež problému charakterizovania ideového vývoja európskeho antiklerikalizmu (autori odkazujú najmä na závery historikov R. Rémanda, Ch. Clarka a W. Kaisera). Tieto časti sú spracované obozretne, s dôrazom na vytvorenie podmienok pre čo najadekvátnejší metodologický postup pri výskume a interpretácii. Môžu slúžiť aj pre slovenskú historiografiu ako podnetná inšpirácia pri výskume obdobných, či súvisiacich spoločenských fenoménov. V druhej časti kapitoly sú rozoberané špecifické kontexty pre skúmanie českého antiklerikalizmu: najmä niektoré aspekty spoločenských, politických a náboženských pomerov Predlitavska (dedičstvo jozefinizmu, ultramontanizmus, konkordát z roku 1855, české národné obrodenie, český liberalizmus, český politický katolicizmus, osobnosť T. G. Masaryka a i.)
139 HISTORIA NOVA 17
Mobilizačné témy sú predmetom, aj názvom, tretej kapitoly. Ide o analýzu vývoja štyroch strešných tém českého antiklerikalizmu, ktoré rezonovali vo verejnom diskurze najintenzívnejšie. Autori publikácie ich kategorizovali ako boj o politiku, o školstvo, o obrady a spor o štátne sviatky. Spracovanie týchto tém nie je v českej historiografii nové, už vyššie uvádzam niektoré zo starších prác, ktoré sa im venovali v niektorých prípadoch menej, v iných dokonca ešte hlbšie ako v recenzovanej monografii. Ide najmä o otázky súperenia tzv. pokrokových, či sociálno-demokratických strán so stranami, ktoré sa prikláňali k ideám politického katolicizmu, tiež o snahy laicizovať školský systém, o sekularizáciu iniciačných obradov (najmä manželstva a pohrebov) a napokon otázka sviatkov, v ktorej najsilnejšie rezonoval „spor o sviatok Jana Husa“. Samozrejme, hoci ide o pomerne recyklované témy, kapitola má v monografii svoje opodstatnené miesto. Štvrtá kapitola Mestské a venkovské sondy sa najvýraznejšie líši od ostatných. Je špecifická svojou štruktúrou, ale aj pokusom o využitie metódy mikrohistorických sond na vybraných väčších mestách (Brno, Kladno), malomestách (Tábor, Uherské Hradište a Uherský Brod, Polná) a dedinách (Bludov, Žarošiče, Lidečko, Mikulovice u Pardubic). Cieľom bolo podať obraz o vývoji religiozity, identifikovať antiklerikálne štruktúry (tlačové orgány, organizácie, osobnosti) a témy miestneho antiklerikálneho diskurzu. Sondy ukázali napr. i to, že veľkosť lokalít nič nehovorí o sile, či slabosti antiklerikalizmu v danej oblasti. Problematickým sa ukázalo dôsledné aplikovanie mikrohistorickej analýzy. Autori konštatujú, že rešpekt k regionálnym špecifikám ich viedol skôr ku kombinácii metód výskumu, než k dôslednému dodržaniu zásad mikrohistórie. Z komparatívneho hľadiska je táto kapitola dôležitou súčasťou, avšak vzhľadom na jej štruktúru, opakovanie podobných výsledkov neraz aj pri ďalších sondách a úzke lokálne vymedzenie, nemusí zaujať menej zainteresovaného čitateľa. Ako najslabší článok práce pôsobí piata kapitola Od Evropy po Tichý oceán venovaná antiklerikálnym tendenciám českého vysťahovalectva a ich odrazu v domácom kultúrnom boji. Výskum v tejto oblasti bolo náročné podoprieť kvalitnou heuristikou, vzhľadom k tomu, že ide o špecifickú tému, charakteristickou po kontinentoch „roztratenou“ pramennou bázou. Ide však minimálne o pokus zachytiť hlavné rysy antiklerikalizmu v českom zahraničí, čo môžeme považovať za dobrý impulz pre ďalšie práce o tejto problematike. Monografia vychádza z rozsiahleho pramenného výskumu. Tlačené pramene boli zastúpené najmä českou dobovou publicistikou, ale i samostatnými tlačami, pochádzajúcimi od T. G. Masaryka, E. Rádla, A. Stránského, T. Bartoška, R. Horského, či J. Šamalíka. Archívne pramene pochádzali najmä z fondov okresných úradov a regionálnych spolkových organizácií.
140 HISTORIA NOVA 17
Pri mikrohistorických sondách boli použité aj pramene miestnej povahy: obecné, školské a farské kroniky a pramene pochádzajúce z činnosti cirkevných inštitúcií: vizitačné hlásenia, zápisy z porád a ankety medzi duchovenstvom. Najmä v prípade výskumu antiklerikalizmu v komunitách českých vysťahovalcov, bolo nutné doplniť pramennú bázu štúdiom archívnych fondov súkromnej povahy, pamäťami krajanov a brožúrami o návštevách, či o misijnom pôsobení českých duchovných. Škoda, že sa v práci nenašiel významnejší priestor pre analýzu prejavov českého/československého antiklerikalizmu vo vzťahu k Slovensku, resp. pre analýzu slovenskej recepcie českého antiklerikalizmu. Autori síce uvádzajú dve zmienky o A. Hlinkovi: jednu pri porovnaní politického katolicizmu, reprezentovaného ním v porovnaní s. J. Šrámkom, druhou reflektujú Hlinkov „silne emocionálne podfarbený prejav“, ktorý predniesol na záver parlamentného rokovania o štátnych sviatkoch (1925) (s. 81-82 a 167). Hlbšie sa však týmto problémom nezaoberali. Ukazuje sa tak príležitosť na pokračovanie vo výskume českého antiklerikalizmu, ktorá môže byť atraktívna ako pre českých, tak i slovenských historikov. Publikácia vyšla v českom jazyku vo vydavateľstve Argo. Obsahuje aj menný register a osemstranovú obrazovú prílohu, venovanú najmä príkladom antiklerikálnej karikaturistiky. Na obálke vydania sa tiež nachádza kópia ilustrácie robotníka, bojujúceho „s hydrou klerikalizmu“, z titulnej strany brnenského sociálno-demokraticky orientovaného, humoristického časopisu Rašple (z 1. augusta 1899). Monografia Český antiklerikalismus môže zaujať aj laika so živým záujmom o otázky kultúrnych vojen, predovšetkým je však určená odbornej verejnosti. Slovenskej historiografii môže byť inšpirujúcim príkladom v koncipovaní metodologických postupov a teoretického ukotvenia výskumu.
141 HISTORIA NOVA 17
LOVRA, Éva. Városok az Osztrák–Magyar Monarchiában. Városszövet- és várostipológia 1867 – 1918. Budapest: TERC, 2019, 240 s. ISBN 9786155445651
Jana Magdaléna Májeková (rec.)
Éva Lovra sa venuje teórii architektúry a urbanizmu 19. a 20. storočia. Svoj výskum zameriava predovšetkým na rakúsko-uhorské mestá v období dualizmu (1867 – 1918) a srbské mestá po druhej svetovej vojne. V súčasnosti pôsobí na Stavebnej fakulte Debrecínskej univerzity. Za uplynulé roky publikovala celý rad textov, ktoré prehĺbili a obohatili historiografiu. Jej práce sú cenné zvlášť preto, že historikom ponúkajú pohľad na dejiny očami vedca s technických vzdelaním. Pri skúmaní a interpretácii sa inšpiruje aj poznatkami z ďalších vedných disciplín, najmä urbánnej geografie a sociológie, antropológie, ekonómie a politológie. Najnovšia kniha autorky nesie názov Városok az Osztrák–Magyar Monarchiában. Városszövet- és várostipológia 1867 – 1918 [Mestá v rakúsko-uhorskej monarchii. Typológia urbánnych tkanív a miest 1867 – 1918] Autorka pri jej písaní vychádzala zo svojho výskumu realizovaného počas doktorandského štúdia, ktorý následne prehĺbila a rozšírila do podoby 240 stranovej monografie. É. Lovra si za cieľ stanovila vytvorenie klasifikácie uhorských miest na základe ich štruktúry. Tento zámer možno považovať za ambiciózny najmä kvôli rozsiahlym variáciám mestských foriem a snahe uplatniť prístupy, ktoré doposiaľ v podmienkach Rakúsko-Uhorska neboli aplikované. Navrhnúť spôsob klasifikácie mestských štruktúr si vyžaduje starostlivý výber reprezentatívnej vzorky. Autorkina vzorka pozostáva zo 70 uhorských miest vybraných tak, aby odrážali geomorfologickú a hydrologickú rozmanitosť, ako aj rôzne úrovne územného rozvoja Uhorska. Priestor venovala aj 10 mestám v rakúskej časti monarchie, ktoré do finálnej taxonómie nezahrnula. Tento výber podľa jej slov súvisel so snahou poukázať na rôznorodosť mestských foriem na území štátu a porovnať štruktúru vybraných uhorských a rakúskych miest. Autorka nás v piatich kapitolách oboznamuje s teoretickými východiskami, metodikou i výsledkami práce. V rámci teoretického úvodu charakterizuje obdobie dualizmu ako etapu rýchlej industrializácie a štátnej regulácie mestského rozvoja, počas ktorej sa vytvorili podmienky pre transformáciu, stavebný rozmach, ako aj rozvoj moderných uhorských miest. Tie sa podľa
142 HISTORIA NOVA 17 autorky vyznačovali okrem iného kvalitnou dopravnou infraštruktúrou, urbanizáciou a budovaním vodovodnej, kanalizačnej, plynovodnej a elektrickej siete. Železnice mali pritom pre mestá zvlášť dôležitý význam, nakoľko určovali tempo a smer mestského rozvoja, a tak mali zásadný vplyv aj na štruktúru mesta. Autorka venuje veľkú pozornosť aj teoretickým prácam významných architektov a urbanistov konca 19. storočia, najmä Camilla Sitteho, Otta Wagnera, Josefa Stübbena a Antala Palócziho, ktorí sa zaoberali mestským plánovaním. Lovra počas svojho výskumu vychádza z dvoch významných škôl mestskej morfológie, a to britskej Conzenovej a talianskej Caniggiaovo-Maffeiovej školy. Uvedomuje si ich limity, no zároveň sa ich prístupmi k mestskej typológii inšpiruje. Zásadná je najmä teória M. R. G. Conzena, ktorý definoval tri skupiny základných mestských morfologických prvkov, a to ulice a námestia, stavebné pozemky a budovy. Tieto základné zložky vytvárajú urbanistické bloky, mestské štvrte, zelené prostredie a uličnú sieť ako hierarchicky vyššie usporiadania. Analýza morfologickej štruktúry mesta podľa neho spočíva v štúdiu mestského pôdorysu. Autorka pri svojej analýze mestskej štruktúry postupuje podľa metódy integrovanej urbánnej morfológie. Jej postup pozostáva z vymedzenia uličnej siete, pozemkov, budov, zelene a otvorených priestorov a ich vzájomných vzťahov. Jedným z jej analytických nástrojov je matrica urbánnej typológie, ktorá je založená na kombinácii typov mestskej štruktúry a základných typov mestského plánovania. Týmto spôsobom sa snaží definovať systém mestských typov. Pri analýze urbánnych štrukturálnych zmien použila zásadu historickej stratifikácie, vďaka ktorej sledovala morfologické vývojové štádiá rakúsko-uhorských miest. Zásadným bolo pritom určiť aj dominantné typy mestských tkanív pred rokom 1867. Pripúšťa tiež určité odchýlky spôsobené nedostatkom pramenného materiálu, no snaží sa ich minimalizovať. Autorka sa tiež zaoberala otázkami mikrourbanizmu a interakciami medzi mestskou štruktúrou a architektúrou. Skúmala, ako samotné stavby súvisia so štruktúrou mesta, a ako ovplyvňujú mestskú scenériu, sieť ulíc a charakter pozemkov. Ide o spôsob morfologickej analýzy miest, ktorá sa zakladá na priestorových vzťahoch medzi zeleňou, otvoreným a zastavaným prostredím. Priestorové usporiadanie miest slúžilo aj ako podklad na vyhodnocovanie typov urbánnych tkanív. Na základe spomínaných metód sa Lovre podarilo v rámci 70 miest identifikovať celkovo 41 typov urbánnych tkanív, teda súborov mestských foriem tvorených mestskými morfologickými prvkami. Tkanivá následne rozdelila do 16 základných a 9 výsledných mestských typov a ich podtypov. Výsledné typy Lovra klasifikovala buď prostredníctvom kombinácie základných typov, alebo kombinácie základného mestského typu s typom urbánnej
143 HISTORIA NOVA 17 tkaniny. Typy miest sa pritom vyznačujú podobnými priestorovými vzťahmi medzi centrom a železničnou stanicou, zelenými a otvorenými priestormi, vodnými plochami a uličnou sieťou. Výsledná urbánna typológia zahŕňa týchto 9 mestských typov: stagnujúce (stabilizované) mestá, regulované mestá, mestá s lineárnym urbánnym vývojom, štyri typy miest v závislosti od štruktúry ich cestnej siete a stupňa zachovania mestského jadra, viacjadrové mestá bez mestského ringu (okružnej cesty) a radiál (radiálnych ciest), uzavreté mestá. Stagnujúce mestá (napr. Kremnica, Sabinov) autorka definuje ako mestá, v ktorých je nízka miera mestskej transformácie a štrukturálnych zmien v porovnaní s obdobím pred rokom 1867. Možné sú menšie zmeny ako napr. vyrovnávanie ulíc. Tieto mestá majú potenciál vyplniť mestské tkanivo a nezastavané zóny. V regulovaných mestách (napr. Komárno, Mukačevo) nastali zmeny nielen v rámci siete ulíc, ale najmä v centrálnych oblastiach. V tomto type miest tiež často dochádzalo k vybudovaniu radiálnej cesty medzi železničnou stanicou a centrom mesta. V dôsledku regulačných zásahov boli vodné toky odklonené alebo zasypané a močiare vysušené na získanie pozemkov pre výstavbu. Mestá s lineárnym urbánnym vývojom (napr. Rijeka, Záhreb) zaznamenali nárast obyvateľstva a výstavby, intenzívny mestský rozvoj a premenu architektúry. Štruktúra týchto miest je jednoduchá a pravidelná. Ďalší typ predstavujú tzv. mestá s viacerými ringami a radiálami, ktoré prešli úplnou alebo čiastočnou transformáciou (napr. Segedín, peštianska časť Budapešti). Pre tento typ je charakteristická pravidelná cestná sieť vytvorená pretínajúcimi sa okružnými a radiálnymi cestami. Smer rozvoja mesta určovala rieka, ktorá vytvorila jedinečnú súdržnosť medzi zastavaným prostredím a riečnym brehom. Osobitý typ tvoria mestá s radiálnou cestou a/alebo ringom, ktorých jadro mesta prešlo štrukturálnou a architektonickou transformáciou (napr. Debrecín, Temešvár). Radiálna cesta slúžila vo väčšine prípadov ako spojenie medzi jadrom mesta a železničnou stanicou. Okružná cesta nemusí byť pravidelná ako v prípade predchádzajúcej skupiny. Mestá s radiálami a/alebo ringom, ktorých mestské jadro si zachovalo svoju pôvodnú štruktúru a zastavané prostredie (napr. Košice, Šopron), klasifikuje autorka ako ďalší mestský typ. Opäť, ako vo väčšine prípadov, radiálna cesta spája mestské jadro so železničnou stanicou. Okružná cesta zároveň nie je pravidelná. Zmeny uličnej siete mali malý vplyv na mestskú štruktúru, ktorá zostala takmer rovnaká, no budovali sa nové mestské obvody.
144 HISTORIA NOVA 17
Siedmy typ predstavujú mestá s radiálami a/alebo ringom, ktorých mestské jadro si čiastočne zachovalo pôvodnú štruktúru a zastavané prostredie (napr. Győr, Stoličný Belehrad). Tento typ autorka považuje za kombináciu piateho a šiesteho typu. Radiálne cesty v týchto mestách slúžia ako priamy kontakt medzi železničnou stanicou a mestským jadrom. Okružná cesta môže mať rozmedzie od čiastočnej štruktúry až po plný kruh. Viacjadrové mestá bez mestského ringu a radiál (napr. Nový Sad, Osijek) mali viac než jedno mestské jadro, a to z rôznych príčin. Najčastejšie bol určujúcim faktorom vplyv rieky a opevnenia. Posledným typom sú úplne uzavreté mestá. Zaradiť tu môžeme Brašov, ktorého smer štrukturálneho rozvoja určovali hory obklopujúce mesto. Tento typ je však ojedinelý. Ťažisko monografie síce predstavujú uhorské mestá, priestor sa však venuje aj 10 mestám v rakúskej časti monarchie. Konkrétne uvádza Viedeň, Brno, Prahu, Linz, Graz, Ľvov, Černovice, Terst, Ľubľanu a Sarajevo. Svojím výberom tak pokryla takmer všetky hlavné mestá krajín Predlitavska. Autorka poukázala najmä na urbanistický vplyv Viedne na rakúsko- uhorské mestá ako Budapešť, Záhreb, Brno, Ľvov a ďalšie. Viedeň sa totiž svojou modernizáciou mestského prostredia, nadväznosťou na západné tradície, architektonickým charakterom a mestským plánom považovala za vzor pre celú monarchiu. Rakúske a uhorské mestá možno z urbanistického hľadiska porovnávať len v obmedzenej miere. Čiastočnú podobnosť medzi nimi však možno pozorovať predovšetkým vďaka prácam vplyvných dobových urbanistov, ktoré boli medzi mestskými architektmi všeobecne rozšírené. Tie ovplyvňovali plány miest v celej monarchii, a tak pre rakúsko-uhorské mestá fungovali ako spoločná platforma. V závere knihy autorka pripája zoznam 70 skúmaných miest s parametrami podľa geografických, hydrologických a historicko-urbánnych faktorov, ktorý vytvorila za účelom lepšieho vyhodnocovania mestských typov. Nakoľko ide o knihu v maďarskom jazyku, autorka nebola vystavená anachronickému spôsobu zapisovania uhorských miest a uvádza ich v dobovom (maďarskom) tvare. Vo väčšine prípadov však v zátvorke uvádza aj terajší názov mesta spolu so skratkou štátu, v ktorom sa mesto v súčasnosti nachádza. Publikácia Városok az Osztrák–Magyar Monarchiában si za cieľ kladie osloviť nielen maďarského, no svojím Summary aj anglického čitateľa, ktorý sa zaujíma o urbánne dejiny. É. Lovra na základe svojho výskumu vytvorila typológiu uhorských miest, čo sa jej podarilo aj napriek pestrosti a variabilite uhorských mestských foriem. Jej práca je originálna a prínosná, a to aj preto, že táto téma doposiaľ nebola spracovaná. Autorka vychádza najmä
145 HISTORIA NOVA 17 z archívnych materiálov (máp, pohľadníc, plánov, fotografií), prostredníctvom ktorých zisťovala geomorfologické charakteristiky, pôdorysy miest a rozsah výstavby v skúmanom období. Svoje tézy tiež podoprela staršou i najnovšou literatúrou. Pre lepšiu ilustráciu a zorientovanie sa v množstve urbánnych tkanív, mestských typov a ich podtypov vytvorila tiež ich grafické znázornenia, ktoré prácu obohacujú a robia ju zrozumiteľnejšou a jasnejšou. Analýzou mestských štruktúr sa autorke podarilo navrhnúť nielen ich typológiu, ale zmapovať aj priestorové vzťahy mestských sídel, stavebnú činnosť, vplyv mestskej regulácie na zmeny štruktúr uhorských miest v skúmanom období a poukázať tiež na ich spoločné črty. Doterajšie znalosti o urbánnych dejinách Rakúsko-Uhorska tak obohatila o nové poznatky. Vďaka svojmu interdisciplinárnemu charakteru môže táto publikácia pomôcť bádateľom z rôznych vedných odborov lepšie preniknúť do tejto problematiky a následne skúmať súvisiace hospodárske a sociálne aspekty.
146 HISTORIA NOVA 17
Úryvok z nedokončenej poviedky Železo přichází z hvězd, (s. 6) citovaný podľa SOUČEK, Ludvík. Hippokratův slib. Praha: Československý spisovatel, 1985, s. 35-37.
147 HISTORIA NOVA 17 o autoroch
PhDr. Eva Benková, PhD. pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave a venuje sa slovenským dejinám raného novoveku s bližším zameraním na hospodársky a sociálny vývoj.
Mgr. Adam Čuchor od septembra 2020 nastúpil na denné doktorandské štúdium slovenských dejín obdobia stredoveku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V rokoch 2015 – 2020 študoval odbor historické vedy, študijný program história na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pôsobil päť rokov ako aktívny člen v študentskej historickej spoločnosti, ktorá naďalej pôsobí pod katedrou histórie v Banskej Bystrici. Počas štúdia sa bližšie zaoberal sociálnymi, hospodárskymi a politickými dejiny Slovenska (Uhorska) respektíve v širšom priestore Európy, počas obdobia neskorého stredoveku a raného novoveku.
Mgr. Blažena Križová je internou doktorandkou na Katedre slovenských dejín FiF UK v Bratislave. Vo svojej dizertačnej práci sa zaoberá dejinami mentalít slovenských intelektuálnych elít na prelome 19. a 20. storočia, predovšetkým ich recepciou vedeckého a technického pokroku.
Mgr. Jana Magdaléna Májeková pôsobí ako interná doktorandka na Historickom ústave SAV. Zaoberá sa dejinami Prešporka v „dlhom“ 19. storočí.
Mgr. Jakub Palko študoval v rokoch 2012 – 2017 odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr pôsobil ako doktorand na Historickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 2018 je interným doktorandom na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa politickými dejinami Uhorského kráľovstva v 13. storočí so zameraním na problematiku tzv. vojny o babenberské dedičstvo. doc. PhDr. Peter Podolan, PhD. pôsobí na Katedre slovenských dejín FiF UK v Bratislave. Zaoberá sa obdobím prvej polovice 19. storočia s dôrazom na problematiku formovania moderných národov a historiografiu. doc. PhDr. Juraj Roháč, CSc. absolvoval štúdium archívnictva (1975 – 1979), rokoch 1979 – 1987 pracoval ako archivár v Štátnom okresnom archíve v Trnave, od roku 1987 pôsobí na Katedre archívnictva a FiF UK v Bratislave. Vyučuje diplomatiku a archívnictvo. Bol na študijných pobytoch v Paríži a vo Vatikáne. Zaoberá sa problematikou spísomňovania v mestách, každodenným životom obyvateľov miest v novoveku a cirkevnými dejinami. Je predsedom Sekcie archívnictva a PVH SHS pri SAV a podpredsedom Spoločnosti slovenských archivárov, členom vedeckej rady SNA a členom redakčnej rady časopisu Slovenská archivistika.
148
Opus cyclopea HISTORIA NOVA 17
Editor: Peter Podolan
Autori: Eva Benková, Adam Čuchor, Blažena Križová, Jana Magdaléna Májeková, Jakub Palko, Peter Podolan, Juraj Roháč
Korektúry: Eva Benková, Jakub Palko
Jazyková úprava anglických textov: Zuzana Hajachová, Zuzana Orságová
Vydavateľstvo: STIMUL, Poradenské a vydavateľské centrum FIF UK Bratislava 2020 Vydanie prvé; 149 s.
ISBN 978-80-8127-301-8 EAN 9788081273018