Fragmenty Narácie V Komikse (Fenomén Komiksu Vo Výtvarnej Výchove)
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Univerzita Karlova v Praze Pedagogická fakulta Fragmenty narácie v komikse (Fenomén komiksu vo výtvarnej výchove) Erika Grendelová Katedra výtvarné výchovy Školitel: doc. ak. malíř Ivan Špirk Studijní program: Specializace v pedagogice – výtvarná výchova 2014 Prohlašuji, že jsem disertační práci na téma „Fragmenty narácie v komikse“ vypracovala pod vedením školitele samostatně za použití v práci uvedených pramenů a literatury. Dále prohlašuji, že tato disertační práce nebyla využita k získání jiného nebo stejného titulu. Datum 1. 7. 2014 .......................................................... 2 Poďakovanie Tato práca by nevznikla bez niekoľkých dôležitých ľudí v mojom živote, bez ich trpezlivosti, starostlivosti, osobných a profesných vkladov. Na prvom mieste by som chcela poďakovať pánovi docentovi Ivanovi Špirkovi a pani docentke Marii Fulkovej za vždy inšpirujúcu spoluprácu a podporu. Ďaku- jem Tomimu a rodine za povzbudzujúce slová a nekonečnú trpezlivosť. 3 NÁZOV: Fragmenty narácie v komikse (Fenomén komiksu vo výtvarnej výchove) AUTOR: Mgr. Erika Grendelová KATEDRA (ÚSTAV): Katedra výtvarnej výchovy ŠKOLITEĽ: doc. ak. malíř Ivan Špirk ABSTRAKT: Dizertačná práca pojednáva o logike narácie v komikse (ako vizuálnom na- ratíve). Hľadá nový prístup k štruktúre tohto média, analyzuje jeho stavbu z naračného hľadiska a ďalej prevádza do praxe výtvarnej výchovy v po- dobe výtvarného a výskumného projektu pre študentov prvého ročníka gymnázia. V rámci tejto časti výskumu boli identifikované rozličné prístupy študentov (ako empirických divákov) k čítaniu a tvorbe vizuálnych naratí- vov, predovšetkým využívanie fragmentov vizuálnej kultúry. Táto dizer- tačná práca je tak príspevkom k náhľadu na vizuálnu kultúru ako neoddeli- teľnú súčasť výuky výtvarnej výchovy. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: komiks, naratív, vizuálna kultúra, fragment narácie, im- portované fragmenty, výtvarná výchova. TITLE: Fragments of narration in comics (Comics phenomenon in art education) AUTHOR: Mgr. Erika Grendelová DEPARTMENT: Department of Art Education SUPERVISOR: doc. ak. malíř Ivan Špirk ABSTRACT: The thesis deals with logics of narration in comics (as a visual narrative). It looks for a new approach to the structure of this medium, analyzes its structure from a narrative point of view and it further transfers this new knowledge to art education practice in a form of research project for high school students (in the first grade). In this part of the research, different students´ approaches towards reading and creating visual narratives were identified, in particular the use of fragments of visual culture. This disserta- tion is thus a contribution to a view on visual culture as an important part of teaching the art education. KEYWORDS: comics, narrative, visual culture, fragments of narration, im- ported fragments, art education. 4 Obsah ÚVOD 7 1 PREMÝŠĽANIE NAD ČÍTANÍM A VNÍMANÍM DIELA 9 1.1 EMPIRICKÝ DIVÁK A VNÍMANIE OBRAZU 12 1.2 STRATÉGIE ALEBO NIELEN O IDEÁLNOM VNÍMANÍ A INTERPRETOVANÍ DIELA 14 1.2.1 ŽIVOT KAŽDODENNÝ 15 1.2.2 TEREZKA, HNUSNÉ TOPÁNKY A MÓDNE DOPLNKY 18 1.2.3 O ELVISOVI A NASTENKE, KTORÝ ŽIJÚ „DIFFERENT LIFE“ 21 1.2.4 MALÉ SVETY A SPOMIENKY: ZIMA, ÚNAVA, SAMOTA A DEPRESIA 23 1.3 KRÁTKE ZHRNUTIE 25 2 KOMIKS AKO PRÍBEH V OBRAZOCH 29 2.1 ČÍTANIE A TVORBA KOMIKSU AKO KOMBINÁCIE TEXTU A OBRAZU 32 2.1.1 ČASOVÉ PÁSMA 40 2.1.2 FRAGMENTY NARÁCIE 44 2.1.3 KRESEBNÉ ZÁZNAMY ČASU AKO FRAGMENTY NARÁCIE 48 2.1.4 SÉRIA KRESIEB AKO SEKVENCIA FRAGMENTOV 48 2.2 KRÁTKE ZHRNUTIE 52 3 KOMIKS AKO FRAGMENTOVANÁ NARÁCIA 54 3.1 FRAGMENTY NARÁCIE V KOMIKSE 54 3.1.1 KOMIKSOVÁ NARÁCIA AKO RHIZÓM 55 3.1.2 ARCHITEKTÚRA ČASU 58 3.1.3 SEKVENCIA PAMÄTE 68 3.1.4 SNOVÁ SEKVENCIA 72 3.1.5 SEKVENCIA MALÝCH SVETOV A SEKVENCIA SKUTOČNOSTI 80 3.1.6 SYSTÉM EMÓCIÍ A DETAILOV 86 3.2 KRÁTKE ZHRNUTIE 92 4 KEĎ SA MALÝ NARATÍV STRETNE S VEĽKÝM 94 5 4.1 FRAGMENTY NARÁCIE A EMPIRICKÝ DIVÁK 96 4.2 VIZUÁLNA KULTÚRA A IMPORTOVANÉ FRAGMENTY NARÁCIE 99 4.3 PÄŤDESIATŠESŤ PRÍBEHOV, PÄŤDESIATŠESŤ PROBLÉMOV 102 4.3.1 CESTA A PROBLÉM 102 4.3.2 VIZUÁLNE PRÍBEHY CESTY, PRÍŠER A NEŠŤASTNEJ LÁSKY 105 4.3.3 IMPORTOVANÉ FRAGMENTY NARÁCIE 117 4.4 KRÁTKE ZHRNUTIE 123 5 VÝSKUM KOMIKSU A FRAGMENTOV NARÁCIE VO VÝTVARNEJ VÝCHOVE 128 5.1 CIELE VÝSKUMU 129 5.2 METODOLÓGIA VÝSKUMU 130 5.2.1 DVE FÁZY VÝSKUMU 131 5.2.2 METÓDY 133 5.2.3 TRIANGULÁCIA 137 5.3 KÓDOVANIE PODĽA ZAKOTVENEJ TEÓRIE A ANALÝZA VIZUÁLNEHO NARATÍVU 137 5.3.1 LOGIKA NARÁCIE V KOMIKSE (PRVÁ FÁZA VÝSKUMU) 138 5.3.2 ŠTUDENTSKÉ VIZUÁLNE A TEXTOVÉ NARATÍVY (DRUHÁ FÁZA VÝSKUMU) 141 5.4 ZHRNUTIE A VÝSLEDKY 153 ZÁVER 158 RESUME 160 ZOZNAM KOMIKSOVÝCH PRÁC POUŽITÝCH NA ANALÝZU 162 LITERATÚRA 164 ŽIVOTOPIS 171 PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ A KONFERENCIE (VÝBER) 172 6 Úvod Príbehy sú všade tam, kde je človek. Ľudia myslia v príbehoch, tvoria v prí- behoch a zanechávajú za sebou príbehy. Je zaujímavé si uvedomiť, že nara- tívy sú všade okolo nás, a že sú súčasťou nášho každodenného života. Už „Myslíme v príbehoch,“ ako malé deti sa dostávame do fascinujúceho kruhu príbehov, z ktorého Gregory Bateson. v podstate niet úniku. Pamätám si svoj každodenný detský rituál, ktorý sa nezmenil, ani keď som začala chodiť do školy: animovaná rozprávka na ráno, poobedňajšie čítanie kníh s rodičmi alebo starými rodičmi a neskôr po zvládnutí všetkých písmeniek i čítanie osamote, večerné príbehy a roz- právky z rádia a nakoniec čítanie pred spaním v spoločnosti nočnej lampy. A práve fascinácia príbehmi bola jedným z hlavných dôvodov môjho zaobe- rania sa naráciou vo vizuálnej podobe do väčšej hĺbky. Príbehy zohrávali pre jednotlivé civilizácie mimoriadne dôležitú úlohu. Sce- ľovali kmene, bojovníkom dodávali odvahu, učili ako sa starať o deti, kedy zberať úrodu, či ktorých bohov uctievať. Postupne vďaka technickým obja- vom neostali príbehy len v orálnej či jednoduchej vizuálnej podobe, ale pre- šli do textov a obrazov, ktoré bolo možné sprostredkovať čo najväčšiemu počtu ľudí. Vizuálne narácie začali preberať funkcie, ktoré dovtedy držal pevne vo svojich „rukách“ text. Sprostredkovávajú informácie rýchlo, jed- noducho, ovplyvňujú a bavia masy, preberajú a pretvárajú staré známe prí- behy. Artefakty vizuálnej kultúry, ktoré sa k nám takto dostávajú, sú mimo- riadne silnými naratívmi s logickou naračnou štruktúrou, ktorú si zachová- vajú a zdokonaľujú už desiatky rokov. Jedným z takýchto vizuálnych naratí- vov je i komiks, ktorého analýza zaberá podstatnú časť „príbehu“ tejto di- zertačnej práce. Moja prvá bohatšia a praktickejšia skúsenosť so štúdiom komiksu prišla so stážou v londýnskom Cartoon Museum. Otvorila mi dvere ku komiksovým príbehom a inšpirovala ma k ďalšiemu štúdiu týchto vizuálnych naratívov. Nasledovalo pravidelné písanie komiksových článkov pre Inspire magazín, nové kontakty s komiksovými autormi a diplomová práca zameraná na ko- miks ako fenomén. Štúdium tejto formy naratívu prinieslo odpovede na otázky ohľadne jeho vzniku, histórie a súčasnosti avšak otvorilo i otázky nové. Komiksové príbehy podobne ako filmy či animácie si zachovávajú ur- čitú logickú štruktúru, ale akú? Ako sú formované a ako to ovplyvňuje naše čítanie respektíve našu tvorbu príbehov? A ako je možné s komiksom pra- covať na hodinách výtvarnej výchovy? Hlavnou témou dizertačnej práce a výskumného projektu je práve proble- matika logiky narácie v komikse. V štúdiu tejto problematiky ma ovplyvnila 7 práca od Gillesa Deleuzea (2011)1 zameraná na film a štruktúru narácie v ňom. Stavby komiksu je pomerne dobre rozpracovaná, avšak v mnohých prípadoch aj rozporuplná a líšiaca sa u jednotlivých autorov, podobne ako „Dnešný tok informácií, ich mnohé definície komiksu. Stavbou komiksu sa zaoberali v súčasnosti už kul- vzdelávací účinok a vplyv mimo školu a triedu je toví autori teórií o komikse: Thierry Groensteen, Scott McCloud, Gary Spen- v prevahe nad tým, čo sa cer Millidge, Danny Fingeroth alebo Neil Cohn. Postavili tak pevné základy odohráva v samotnej triede toho ako západná kultúra chápe komiksové príbehy a ich stavbu. Zároveň a v škole. V tomto dôsledku by sme mali prehodnotiť sa- tak však istým spôsobom postavili komiksu hranice, ktoré sa tak trochu motný vzdelávací proces, v tejto práci pokúsim prekonať. Kritická analýza rôznych prístupov ku ko- pretože trieda sa stala mies- miksovej štruktúre ma doviedla k nazeraniu na komiks ako na dynamické, tom zadržania, väzby a nie pozornosti. Pozornosť je meniace sa médium zložené z fragmentov narácie – obrazových textov ne- upriamená niekde úplne súcich príbeh alebo časť príbehu. inde“. (McLuhan, 1997, s.302) Na druhej strane, sa táto dizertačná práca snaží nazrieť nielen na logiku na- rácie v komikse, ale zaoberá sa aj študentskou naračnou tvorbou v obraze i texte a jej prepojením na vizuálnu kultúru. Naratívy produkované médiami sú natoľko výrazné, že študenti prichádzajú na hodiny výtvarnej výchovy a pred obraz-text už s mnohými kompetenciami pre čítanie a tvorbu obra- zov získanými práve prostredníctvom artefaktov vizuálnej kultúry. Vizuálna kultúra a naratívy, ktoré produkuje, napríklad aj prostredníctvom komiksov, nemôžu byť počas hodín výtvarnej výchovy ignorované, a tak by som pro- stredníctvom uskutočneného výskumu rada priniesla aspoň niekoľko náhľa- dov na túto problematiku. Štruktúra naratívu tejto dizertačnej práce je rozdelená do piatich kapitol. Prvé štyri na seba nadväzujú a postupne sa vnárajú do problematiky nará- cie v komikse. Od možných prístupov k čítaniu jedného obrazu a sekvencie obrazov sa dostanete k analýze štruktúry narácie v komikse a v študent- ských vizuálnych naratívoch. Piata kapitola poskytuje celkový prehľad vý- skumu a analýzy výskumných materiálov. Erika Grendelová Praha, jún 2014 1 Publikácie Film I a Film II boli prvýkrát vo francúzskom origináli publikované v roku 1983 a 1985. 8 1 Premýšľanie nad čítaním a vnímaním diela “Seeing comes before words.” John Berger (Howells, 2003, s.71) Rozhliadnite sa okolo seba. Čo vidíte? Stoličku, stôl, pero, písacie potreby, papier, knihy, pohovku alebo okno? Vymenovávanie by mohlo určite pokra- čovať ďalej. Jednotlivé skutočnosti, ktoré sú okolo vás začnete pomenúvať, priradzovať im názvy, zaraďovať ich do štruktúr. K podobnému procesu do- chádza už u malých detí, keď formujú slová a skutočnostiam priradzujú ten správny výraz.