Koncepcia Rozvoja Cestovného Ruchu Pre Okres Rožňava 2019 – 2025 (2028)

PODPORA NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV A REGIONÁLNY ROZVOJ Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

2019

KONCEPCIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU PRE OKRES ROŽŇAVA 2019 – 2025 (2028)

Táto koncepcia bola vypracovaná vďaka finančnej podpore Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu prostredníctvom akčného plánu rozvoja okresu Rožňava PODPORA NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028)

Obsah

1 Úvod a metodika spracovania ...... 5 2 Východiská pre rozvoj cestovného ruchu v okrese Rožňava ...... 7 2.1 Legislatívne, programové a inštitucionálne prostredie pre podporu rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava ...... 7 2.1.1 Legislatíva na podporu rozvoja cestovného ruchu ...... 7 2.1.2 Strategické a programové dokumenty pre rozvoj cestovného ruchu na národnej, regionálnej a okresnej (miestnej) úrovni ...... 11 2.1.3 Inštitúcie a aktéri podpory rozvoja cestovného ruchu ...... 15 3 Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava 2019 – 2025 (2028) ...... 17 3.1 Identifikácia potenciálu, príležitostí a bariér rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava ... 17 3.1.1 Hlavný potenciál a príležitosti „v kocke“ (bližšie popísaný v Analytickej časti)...... 17 3.1.2 Bariéry rozvoja CR v okrese Rožňava ...... 18 3.2 Princípy a štruktúra koncepcie ...... 20 3.3 Vízia a ciele rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava ...... 21 3.3.1 Vízia - cestovný ruch v okrese Rožňava 2030 ...... 21 3.3.2 Ciele rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava 2019 - 2025 (2028) ...... 23 3.4 Návrh opatrení, činností a aktivít pre rozvoj cestovného ruchu v okrese Rožňava ...... 25 3.5 Návrh vybraných projektových zámerov v okrese Rožňava - príklady ...... 31 4 Návrh mechanizmu realizácie koncepcie ...... 35 4.1 Monitoring a hodnotenie koncepcie ...... 38 5 Záver a odporúčania ...... 40 Táto koncepcia bola vypracovaná vďaka finančnej podpore Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu prostredníctvom akčného plánu rozvoja okresu Rožňava Zoznam tabuliek ...... 42 Zoznam zdrojov ...... 42

ZADÁVATEĽ: Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava n.o. ZOSTAVOVATEĽ: Samostatná príloha 1: Analytická časť Ing. Zuzana Záborská, Zakarpatská 19, 048 01 Rožňava VZ Interiér, s.r.o. http://www.kcprorv.sk/

AUTORSKÝ TÍM: ODBORNÍ KONZULTANTI: Ing. Zuzana Záborská PhDr. Jana Knežová, PhD. Ing. Arpád Kavečanky Ing. Nataša Vjesztová Ing. Adriana Šebešová Ing. Eva Valentíková Silvia Pápaiová PhDr. Jana Kovácsová

Neprešlo jazykovou úpravou 3

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028)

1 Úvod a metodika spracovania vybudovania partnerstva kľúčových aktérov rozvoja cestovného ruchu a má definovať zámery, ciele a projekty v oblasti cestovného ruchu. Vypracovanie Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava – vyp lynulo ako úloha zo schváleného Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava (schváleného vládou onceca podľa zadania obsahuje základné 3 časti: SR dňa 14. septembra 2016 uznesením vlády č. 385/2016) ako najmenej rozvinutého okresu ➢ (jeden z tich na Slovensku), podľa Zák. č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých Analýzu s popisom stavu cestovného ruchu (s vymedzením územia a doavne dosu okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nos s analýzou štatistických ukazovateľov a dát v trendoch za posledné 4 – okov so Vypracovanie koncepcie/stratégie cestovného ruchu pre okres Rožňava je ako aktivita akčného zhrnutím primárnej a sekundárnej ponuky CR) a SWOT analýzu (Príloha plánu definovaná v Priorite E: Investície do rozvoja technickej a sociálnej infraštruktúry, zlepšenie ➢ kvality a dostupnosti služieb, zvýšenie atraktivity regiónu a v Opatrení E.1: Cestovný ruch. Stratégiu s návrhom vízie cestovného ruchu v oku , cieľov vrátane indikátorov vý- sledkov opatrení na obdobie 2019 – výhľadovo do roku 2028 a s návrhom súboru Okres Rožňava je dlhodobo jedným z okresov s najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti. projektových zámerov pre rozvoj cestovného ruchu. Jej výška sa k 31. marcu v období rokov 2013 – pohyovala medzi , 20,36 %, kým ➢ miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v rovnakom čase pohybovala medzi 14,68 % echanizmus realizácie/implementácie koncece s návrhom procesov monitoringu, , V súčasnosti je v okrese evidovaná viac ako 20 nezamestnanosť (20,18 podľa aktualizácie a vyhodnocovana nrovladagovsk v čase spracovania stratégie), preto zámerom je podpora rozvoja zamestnanosti v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. onceca je vypracovaná zaangažovaným tímom odborníkov a komunikovaná širšou odbornou Prijímateľom finančnej podpory aj na aktivity a projekty rozvoja cestovného ruchu v najmenej verejnosťou (viacero pracovných stretnutí spracovateľského tímu, dve komunikačné senua rozvinutom okrese Rožňava podľa tohto zákona môžu byť obce nachádzajúce sa v najmenej a dotazníkový prieskum v ocach okesu ktorých cieľom bolo získanie spätnej väzby k výstu rozvinutom okrese, iné právnické osoby a ďalšie subjekty územnej spolupráce v súlade s Akč- pom jednotlivých častí koncepcie (analýza a stratégia s mechanizmom implementácie). ným plánom rozvoja najmenej rozvinutého okresu, teda aj subjekty pôsoiace v odvetví cestov- ného ruchu. Pri vypracovaní koncepcie boli využité a zohľadnené všetky platné dokueny e ozvo ces tovného ruchu na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni (dokumenty socioekonomického roz- Podpora okresu Rožňava sa má v priebehu 5 rokov od schválenia uvedeného Akčného plánu voa – PHSR, územný plán VUC KSK, stratégie rozvoja CR na národnej úrovni a na úrovni kraja (teda v období ) zamerať na nasledujúce prioritné oblasti: stratégie rozvoja vidieka Podpora založenia a budovania koordinačného centra pre rozvoj okresu, zriadenie Cen tra udržateľnej energetiky. Vypracovaná Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava 20 – 2025 (2028) spája B Rozvoj regionálnej a lokálnej ekonomiky. definované zámery, ciele, opatrenia vo vyššie uvedených rozvojových dokumentoch (ktoré C Rozvoj poľnohospodárstva, lesníctva a nadväzujúcich odvetví. obsahujú aj rozvojovú oblasť cestovný ruch) v jeden dokument na okresnej úrovni, ktorý je Rozvoj ľudského kapitálu prostredníctvom vzdelávania pre potreby trhu práce. špeciálne odvetvovo zameraný len na rozvoj cestovného ruchu. Investície do rozvoja technickej a sociálnej infraštruktúry, zlepšenie kvality a dostupnosti služieb, zvýšenie atraktivity regiónu. Vypracovaná stratégia je schválená Radou pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu Rožňava a solu s Koncepciami rozvoja cestovného ruchu okresov Revúca a Rimavská Sobota mô- Cestovný ruch je prierezovým hospodárskym odvetvím s väzbou na využívanie a rozvoj atrakti že slúžiť ako odklad k definovaniu plánu aktivít Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer. vít, služieb, remesiel, ale aj na využívanie krajiny, ktorý má posilniť lokálnu ekonomiku a okresu priniesť ekonomické benefity.

Zadávateľom spracovania oncepcie je Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava, no a podľa zadania koncepcia má byť spracovaná na dlhšie obdobie (2025 ) ako je platnosť Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava (2016 )

Cieľom vypracovania koncepcie je pripraviť dokument, ktorý je založený na lokálne identite a zdro joch (ľudských, materiálnych, inštitucionálnych a finančných) zohľadňujúci príležitosti a hrozy prichádzajúcich zvonka cieľového územia a vytvoriť podmienky pre cielený, strednodobý rozvoj cestovného ruchu v okrese Rožňava. Koncepcia má motivovať k spolupráci, má byť nástrojom

4 5

Východiská pre rozvoj cestovného ruchu v okrese Rožňava Jedným z dôležitých príjmov organizácie cestovného ruchu je štátna dotácia, ktorú môže ministerstvo poskytnúť na príslušný rozpočtový rok: a oblastnej organizácii v rovnakej výške ako je súhrnná hodnota vybratých členských prí- 2.1 Legislatívne, programové a inštitucionálne prostredie pre podporu spevkov oblastnej organizácie v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtové- rozvoja cestovného ruchu v mu roku, pričom maximálna výška dotácie oblastnej organizácii je ohraničená 90 % sú- hrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie u všetkých členských obcí oblastnej organi- 2.1.1 Legislatíva na podporu rozvojaokrese cestovného Rožňava ruchu zácie v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku, b krajskej organizácii v rovnakej výške ako je členský príspevok vyššieho územného celku Cestovný ruch ako prierezové odvetvie sa dotýka mnohých oblastí hospodárskeho a sociálneho v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku, pričom maximálna výš- rozvoja území a teda aj viacerých právnych noriem platných na území Slovenska. Základnými ka dotácie krajskej organizácii je ohraničená 10 z vybratej dane za ubytovanie všet- právnymi predpismi pre podporu rozvoja cestovného ruchu na Slovensku sú najmä: kých členských obcí. ▪ Zák. č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu, ▪ Zák. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja, Zákon č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja ▪ Zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, Socioekonomické plánovanie rozvoja území miest/obcí vychádza zo Zákona o podpore regio- ▪ Zák. č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení nálneho rozvoja č. 539/2008 Z.z. v znení Zák. 309/2014 Z.z., 378/2016 Z.z. a Z.z. ▪ Zák č. samospráve vyšších územných celkov. Podľa tohto zákona „regionálny rozvoj je súbor sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a envi- ronmentálnych procesov a vzťahov, ktoré prebiehajú v regióne, a ktoré prispievajú k zvyšovaniu Cestovný ruch je súčasťou aj ďalších viacerých oblastí rozvoja území, resp. tie vplývajú priamo, či jeho konkurencieschopnosti, trvalému hospodárskemu rozvoju, sociálnemu rozvoju a územnému nepriamo na rozvoj cestovného ruchu. Z tohto dôvodu je pri rozvoji cestovného ruchu, pri prípra- rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych rozdielov a sociálnych rozdielov medzi regiónmi“. realizácii aktivít a tejto oblasti, potrebné zohľadňovať a rešpektovať aj ďalšiu Súčasťou regionálneho rozvoja je aj rozvoj cestovného ruchu. platnú legislatívu na Slovensku ako napr. zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o lesoch, záko- Zákon ustanovuje ciele a podmienky podpory regionálneho rozvoja a upravuje pôsobnosť orgá- oblasti rozvoja dopravy, či zákon o hodnotení vplyvov na životné prostredie a ďalšie. nov štátnej správy, vyšších územných celkov, miest a obcí a ďalších subjektov územnej spolu- práce, stanovuje podmienky na koordináciu a realizáciu regionálneho rozvoja. Zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore rozvoja cestovného ruchu Plánovanie rozvoja regiónov, miest a obcí, vrátane rozvoja cestovného ruchu, sa ako povinnosť Zákon upravuje podporu cestovného ruchu v Slovenskej republike, práva a povinnosti fyzických v súlade s týmto zákonom vykonáva na: osôb a právnických osôb pôsobiacich v cestovnom ruchu, tvorbu koncepčných dokumentov • národnej úrovni, financovanie rozvoja cestovného ruchu. Podporu cestovného ruchu rozumie ako aktivity sme- • regionálnej úrovni (územie krajavyššieho územného celku – C, rujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných návštevníkov, predĺženiu ich pobytu na území • miestnej úrovni (územie mestaobce, alebo na území skupiny). zvýšeniu ich prínosu pre hospodárstvo. Zákon upravuje pôsobnosť, práva a povinnosti Minis a výstavby SR, vyšším Hlavnými cieľmi podpory regionálneho rozvoja pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja sú: územným celkom, mestám a organizáciám destinačného manažmentu, ktorými sú kraj- a odstraňovať alebo zmierňovať nežiaduce rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja, sociál- ské oblastné organizácie cestovného ruchu, ako aj ich členom. neho rozvoja a územného rozvoja regiónov a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj regiónov, Krajská organizácia cestovného ruchu, ako nezisková organizácia, je právnická osoba založená b zvyšovať ekonomickú výkonnosť, konkurencieschopnosť regiónov a rozvoj inovácií v re- podľa tohto zákona, ktorá podporuje a vytvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu na úze- giónoch pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja, mí kraja a chráni záujmy svojich členov. Členmi sú oblastné organizácie cestovného ruchu c zvyšovať zamestnanosť a životnú úroveň obyvateľov v regiónoch. vyšší územný celok Oblastná organizácia cestovného ruchu, ako nezisková organizácia, je právnická osoba založe- Zákon o územnom plánovaní a stavenom poriadku stavebný zákon 50/1976 Zb. ná podľa tohto zákona, ktorá podporuje a vytvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu na Prvá časť Staveného zákona č. 50/1976 Zb. v znení jeho viacerých zmien, je o územnom pláno- svojom území a chráni záujmy svojich členov. Členmi môžu byť samosprávy mies obcí, podni- vaní. Územné plánovanie predstavuje sústavnú činnosť, ktorá komplexne rieši priestorové kateľské neziskové subjekty, ako aj fyzické osoby pôsobiace na ich území. usporiadanie a funkčné využívanie územia (teda aj s cieľom využívania území pre cestovný ruch), určuje jeho zásady, navrhuje vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné Podľa zákona sa na financovaní rozvoja cestovného ruchu podieľajú prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu štát, krajiny v zhode s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. vyššie územné celky, Územné plánovanie tak vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s oso- bitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a za- fyzické osoby a právnické osoby. bezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachova-

6 7

nie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Cestový ruch sa tak stáva súčasťou územného • utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chrá- lánovania. ni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostli- Základným nástrojom územného rozvoja Slovenskej republiky, regiónov a miest a obcí je územ- vosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kul- noplánovacia dokumentácia (ÚPD), ktorú tvoria: túru a šport, Koncepcia územného rozvoja Slovenska • plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; Územný plán regiónu (VÚC), spravuje trhoviská, Územný plán obce/obcí (Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú podľa zákona po- • obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jed- vinné mať územný plán. notlivých oblastí života obce, teda aj rozvoja cestovného ruchu, • zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá Odvetvové/sektorové koncepcie, akými sú aj koncepcia rozvoja cestovného ruchu na úrovni ús- o zachovanie prírodných hodnôt, tredných orgánov štátnej správy, regiónov, obcí, či iné programy týkajúce sa hospodárskeho, • zabezpečuje verejný poriadok v obci. sociálneho alebo kultúrneho rozvoja v príslušnom území, musia byť podľa zákona o územnom plánovaní v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie na príslušných úrov Zákon č.302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych kra- niach územného plánovania. o Stavebný zákon ustanovuje v územných plánoch obcí a územných plánoch zón zásady a regula- tívy funkčného využitia územia, prostredníctvom ktorých je možné realizovať ciele a en Okres Rožňava sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji, ktorého základný legislatívny rá- zme mec upravuje zákon o samosprávnych krajoch. V § 4, ods. (1) je uvedené, že „Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný Zákon SNR č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä Zákon Slovenskej Národnej rady č. 360/1990 Zb. o becnom zriadení v znení neskorších zmien písm. m) utvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj (posledná úprava Zákon č.70/2018 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2018) je základnou právnou nor- širšom zmysle je dôležité brať do úvahy aj: mou samosprávy na miestnej úrovni. Jeho predmetom je určenie postavenia a úloh samosprá- a) zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja úze- vy, popisuje práva a povinností samosprávy, jej orgánov, organizácií, zložiek. mia samosprávneho kraja, Základnou úlohu obce je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov, b) vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, teda súčasťou spravovania rozvoja mesta/obce a skvalitňovania života obyvateľov je aj oblasť c) obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územ- rozvoja cestovného ruchu né plány regiónov, Pre plánovanie a rozvoj cestovného ruchu na území obce, na realizáciu rôznych rozvojových d) účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje, opatrení, teda aj opatrení a aktivít v oblasti cestového ruchu, je významným ustanovením záko- e) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb n obecnom zriadení celý § 4, podľa ktorého obec: obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja, • samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majet- g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia, ku, všetky záležitosti, ktoré, ako jej samosprávnu pôsobnosť, upravuje osobitný zákon, ak h) utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a ostat- takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická ných prvkov svojho územia, osoba, k) utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj • rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov, akou je aj daň z prenocovania, ďalšieho vzdelávania, (v kontexte cestovného ruchu najmä stredné školy zamerané na hotelier- • usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súh- stvo, hotelový manažment, cestovný ruch, rekreáciu a pod. las, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti práv- l utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít nických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné a stará sa o ochranu pamiatkového fondu, stanoviská k investičnej činnosti v obci, m) utvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj, • zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných o) spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí, priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, p) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností, q) rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov, • zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drob- r) vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi (v zákone o podpore cestovného ným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a ve- ruchu. rejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpa- dovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,

8 9

Strategické a programové dokumenty pre rozvoj cestovného ruchu na národ- Regionálna úroveň nej, regionálnej a okresnej (miestnej) úrovni ▪ Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020 (schválená v roku Národná úroveň 20

▪ Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2020 (schválená uz- Podľa „Stratégie rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020“ je existujúca najvý- znamnejšia ponuka v cestovnom ruchu Gemer (Horný Gemer) o Rožňava z regionálneho nesením vlády SR č. 379/2013 z 10. júla 2013) pohľadu nasledovná: Podľa Stratégie rozvoja CR SR 2014 – 2020 hlavnými druhmi rozvoja CR na Slovensku sú: horský o Subregióny Jaskyňa Maďarsku, Rožňava a cestovný ruch počas celého roka, kúpeľný a kultúrnopoznávací zm. Ďalšie dr e Slovenský kras s presahom na Maďarsko ného ruchu sú vodný, vidiecky, tranzitný a pod. o Národný park Slovenský kras Jaskyne zapísané v Strategickým cieľom na úrovni SR je zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu o o Hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, kostoly na Gotickej ceste, technické pamiatky pri lepšom využívaní jeho potenciálu, so zámerom vyrovnávať regionálne disparity a vy- na Železnej ceste a ďalšie kultúrne pamiatky tvárať nové pracovné príležitosti. Čiastkovými cieľmi sú: o Historické banské mesto Rožňava sústrediť pozornosť na inovácie existujúcich produktov cestovného ruchu na o o Víno, gastronómia základe trendov v dopyte po cestovnom ruchu, o

o lepšie využívať prírodný a kultúrnohistorický potenciál Slovenska podporou cieľových miest, kde už existuje stabilizovaný dopyt kľúčových trhov (nepodpo- ▪ Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja na roky rovať nové cieľové miesta s nestabilnými segmentmi trhu, ktoré neprinesú dos- 20 – 2022 tatočný synergický efekt), Špecifický cieľ č. 1.5 Tvorba nových pracovných miest v oblasti cestovného ruchu: podporovať cieľové miesta s dostatočným prírodným a kultúrnohistorickým po- o Košický kraj má všetky predpoklady pre úspešný rozvoj (najmä) vidieckeho cestovného ru- tenciálom v zaostávajúcich regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a tak chu a agroturistiky. Medzi hlavné nedostatky, ktoré ovplyvňujú aktivity a úroveň zariadení vytvárať nové pracovné príležitosti. poskytujúcich služby vo v kraji patria najmä: − nedostatočný

navádzací, informačný systém a rezervačný systém, − slabá alebo žiadna spolupráca na regi- ▪ Koncepcia územného rozvoja Slovenska KURS 2001 v znení KURS 2011 (schválená - onálnej, ale aj na lokálnej úrovni, − mnohí podnikatelia pracujú inštinktívne, bez náležitej nesením vlády SR č. 461/2011 Z.z.) uvádza desatoro regulatívov pre cestovný ruch, z n odbornej prípravy v oblasti cestovného ruchu, − prevláda individualizmus, absentuje vzá- eráme niektoré, ktoré by mali byť výzvou pre rozvoj CR v okrese Rožňava, a ktoré sú aj jomná prepojenosť, − chýba efektívna marketingová činnosť, − jednostranne zamerané východiskom pre definovanie menších celkov v ee potenciálom rozvoja CR: služby v zariadeniach chýba rozmanitosť pon o podporovať tie druhy CR, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu, a kto- ré z hľadiska potenciálu patria medzi ťažiskové na Slovensku, Z hore uvedených dôvodov bude potrebné zamerať sa v nasledujúcom období najmä na zin- tenzívnenie komunikácie s podnikateľmi v tomto segmente, budovanie partnerstiev, zvýše- o previazať dôslednejšie ciele rekreačného a poznávacieho CR, nie odbornosti aktérov v cestovnom ruchu, zvyšovanie kvality poskytovaných služi o viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a CR prednostne do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo zavedenie systému certifikácie), zlepšenie informačného systému a najmä rozširovanie po- voľnej krajine s využitím obnovy a revitalizácie historických mestských a vidiec- nuky, tvorbu produktov v cestovnom ruchu a posilnenie propagačných a marketingových aktivít. kych celkov a objektov kultúrnych pamiatok, o na podporu rozvojových smerov CR využívať železničnú a cestnú dopravu, rozvoj ▪ Stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v S a prepájanie cyklotrás, ako aj budovanie príslušnej technickej infraštruktúry, Cieľom stratégie je zviditeľniť Košický kraj ako modernú cyklistickú destináciu, vybudovať podporovať podmienky na prímestskú rekreáciu obyvateľov miest v ich záuj- o konkurencieschopnú infraštruktúru a skvalitniť služby a movom území. Prioritná os č. 2 – ácia cykloturistick území KSK, opatrenie – ých cykloturistických koridorov zadefinovaná tzv. kostrová sieť cyklistických trás.

10 11

Kostrová sieť cyklistických trás v Košickom kraji bude predstavovať nadregionálnu sieť diaľ- nie, vzdelávacie priestory, podpora agroturistiky, geoturistiky, športového vyžitia ako aj relaxu. kových cyklistických trás európskeho štandardu, na ktorú sa budú pripájať regionálne a lo- V rámci opatrenia bude podporená rekonštrukcia lanovej dráhy Dedinky – Geravy. Ostatné pro- kálne cykloturistické trasy. Jej cieľom je prepojiť najvýznamnejšie turistické destinácie jekty uvedené v indikatívnom zámere budú realizované v súlade s výsledkami stratégie pre ces- prípade okresu Rožňava ide o prepojenie NP Slovenský kras a NP Slovenský raj pro- tovný ruch. stredníc – Gemerská vetva.

– Gemerská vetva: Tornaľa (BBSK) – – Gemerská Panica – Čoltovo – Mikroregionálna (subregionálna) úroveň v rámci okresu Rožňava Bohúňovo – Plešivec – – Brzotín – Rožňava – – Gemerská Poloma – území okresu v súčasnosti pôsobia aj dve občianskej združenia so štatútom Miestnej akčnej – Nižná Slaná – Gočovo – – Dobšiná – Stratená Vernár (PSK) – Hrabušice na podporu rozvoja vidieka, ktoré podľa svojich stratégií zameraných na podporu Po ukončení bude mať trasa 95,37 km vedenie je plánované v koridore rieky Slaná rozvoja lokálnej ekonomiky a miestneho rozvoja podporujú rozvoj cestovného ruchu a realizáciu Rožňava. Hlavné centrá na trase Dobšiná NP Slovenský kras, NP Slovenský raj. Integrovaného regionálneho operačného pro- – Ďalšie opatrenia sú zamerané na podporu údržby, modernizácie cyklistickej infraštruktúry, ▪ budovanie nových produktov a ich marketingovú podporu. ▪

Podľa vízie S emer „cestovný ruch v regióne MAS Gemer Rožňava je rozvinutý na takú Okresná úroveň úroveň, ktorá významne ovplyvňuje ekonomický prínos do regiónu a príjmovú situáciu miestne- ▪ Akčný plán rozvoja okresu Rožňava (v znení Dodatku č. 2) obsahuje systémové ho obyvateľstva. Ponuka služieb cestovného ruchu sa výrazne kvalitatívne i kvantitatívne zlepšila nia a aktivity na úrovni okresu, VÚC a štátu. Systémové opatrenia majú za cieľ vytvoriť vhodné na základe spolupráce podnikateľov, samospráv, tretieho sektora i obyvateľov“ inštitucionálne prostredie na tvorbu pracovných miest. Akčný plán obsahuje opatrenia Jedným z 3 strategických cieľov MAS Gemer je „Prilákať turistov do regiónu a udržať ich tu čo né do nasledovných oblastí: najdlhšie mobilizovaním, skvalitnením, dobudovaním a zviditeľnením prírodného, historického Systémové opatrenia na úrovni okresu Rožňava podporujúce prioritné oblasti rozvoja, ľudského potenciálu územia MAS za účelom skvalitnenia služieb a atraktívnosti regiónu“. Prioritná oblasť Rozvoj regionálnej a lokálnej ekonomiky – dopytovo orientovaná Špecifickými cieľmi sú: stránka trhu práce zameraná na rozvoj podnikania a tvorbu nových pracovných miest, 1. Vytvorenie nových atraktívnych programov pre návštevníka regiónu na min. 3 dni s ponukou Prioritná oblasť Rozvoj poľnohospodárstva, lesníctva a nadväzujúcich odvetví, komplexných služieb. Prioritná oblasť Rozvoj ľudského kapitálu prostredníctvom vzdelávania pre potreby tr- 2. Vytvorenie niekoľkých produkčnospotrebiteľských a služby vykonávajúcich reťazcov – sieťo- hu práce – ponuková stránka trhu práce – vzdelávanie, flexibilita, kariérny rozvoj, vanie na úrovni miestnej ekonomiky. Prioritná oblasť Investície do rozvoja technickej a sociálnej infraštruktúry, zlepšenie 3. Vytvorenie zóny služieb pre turistov situovanej pr ceste I. triedy s ponukou služieb cestovné- kvality a dostupnosti služieb, zvýšenie atraktivity regiónu. ho ruchu (ubytovanie, stravovanie, kemping, požičovne, a ďalšie doplnkové služby spolu s pre- dajnými miestami regionálnych výrobkov a špecialít) Cestovný ruch služby (E.1.) je súčasťou Priority E 4. Rozvoj športových, oddychových a zábavných služieb pre turistov a domáce obyvateľstvo. ktivita Vypracovanie stratégie cestovného ruchu cieľom podpory konkrétnych projekto- vých zámerov, ktoré stratégia zadefinuje. Podľa vízie S KS „Územie KRAS do roku 2025 bude územím so stabilným podnikateľským zázemím, vybudovaným hlavne na využití miestnych zdrojov, s jednotnou regionálnou značkou, Aktivita E.1.2 Doplnkové služby pre zatraktívnenie regiónu a zvýšenie zamestnanosti s kvalitným životným prostredím, upraveným vzhľadom obcí, využívajúci svoj prírodný, kultúrny V rámci doplnkových služieb v cestovnom ruchu sa bude podpora zameriavať na zvyšovanie at- a historický potenciál, s rozvinutým vidieckym cestovným ruchom, novými komfortnými ubyto- raktívnosti okresu Rožňava aj v mimo sezónnom období. Doplnkové aktivity sú smerované na vacími zariadeniami, reštauráciami a komplexnými službami.“ vytvorenie zmysluplného, aktívneho ako aj zážitkového pobytu v okrese, k posilňovaniu regio- nálnej identity (podpora dobrovoľníckej činnosti, podpora spolkov a záujmových a iných zdru- Strategické (rozvojové) priority podľa MAS KRAS sú žení obyvateľov). Skvalitnením ubytovacích služieb, budovaním nových atraktívnych komplexov či už prostredníctvom rekonštrukcie alebo výstavby sa v daných lokalitách okresu zvýši zamest- - Rozvoj cestovného ruchu nanosť. Jedná sa hlavne o služby v okrese absentujúce ako napr. kempingy, priestory na pláva- - Využívanie miestnych zdrojov - Kvalita služieb

12 13

Špecifickými cieľmi sú: Tabuľka Zoznam obcí, ktoré majú potenciál CR a sú strediskami CR v okrese Rožňava: Dobudovať infraštruktúru cestovného ruchu rekonštrukcia a modernizácia nízko kapacit- Subdestinácia ec Potenciál CR ných ubytovacích zariadení s kapacitou maximálne 10 lôžok, prestavba časti rodinných d Slovenský raj – lyžovanie, NP Slovenský raj mov a ďalších nevyužitých objektov na nízko kapacitné ubytovacie zariadenia, výstavba, re- Slovenský raj Stratená Dobšinská ľadová Jaskyňa, lyžiarsky bežecký areál, NP Slovenský raj konštrukcia a modernizácia kempingového ubytovania, a doplnkových relaxačných zariadení) Slovenský raj Dobšiná história baníctva, turistika Vytvoriť a predať produkty cestovného ruchu územia KRAS (odpora činností v oblasti vi- Štítnická dolina Štítnik otická cesta – kostol, agroturistika, Ochtinská aragonitová jaskyňa dieckeho cestovného ruchu a marketing) Štítnická dolina Slavošovce Slavošovský tunel, rodný dom Pavla Dobšinského Rožňava a okolie Rožňava história baníctva, turistika, šport Krasnohorské Miestna úroveň Rožňava a okolie Kultúrne pamiatky – hrad, mauzóleum, obrazáreň Andrássyovcov Pre rozvoj cestovného ruchu okrese Rožňava sú pre vypracovanie tejto koncepcie zaujímavé Rožňava a okolie ašieľ a park Andrássy rogramy hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) miest Rožňava a Dobšiná a PHSR iace Rožňava a okolie Čučma – Skalisko, náučný chodník k metercii rých obcí s potenciálom, infraštruktúrou a ponukou cestovného rucu (viď. Tab. č. ), ktoré ma- Folklór – múzeum tradičnej kultúry, folklórne slávnosti chránené Rožňava a okolie Rejdová jú vo svojich rozvojových dokumentoch definované ciele v rzi Vybrané arenia aii kultúrne pamiatky – zrubové domy a – a projektové zámery sú súčasťou kapitol 3.4 a dumenu arenia a aii re Rožňava a okolie kúpalisko, turistika – Stromiš, folklór rozvoj cestovného ruchu v okrese Rožňava) Rožňava a okolie Nižná Slaná technická pamiatka – šachtová pec Etelka Rožňava a Vyšná Slaná – Slovenský kras Plešivec – Plešivecká planina – NP Slovenský raj Slovenský kras Brzotín – Brzotínké rybníky, turistika Slovenský kras Inštitúcie a aktéri podpory rozvoja cestovného ruchu Krásnohorská Slovenský kras Krásnohorská jaskyňa, vsutp do NP Slovenský kras Dlhá Lúka Slovenský kras agroturistika Slovenské rudohorie, história baníctva Zákon o cestovnom ruchu č.91/2010 Z.z. v jeho úplnom znení uvádza hlavné organizácie pôso- kultúrna pamiatka – pozostatky husitského kostola, turistika – Zá- Slovenský kras Lúčka iace cenm rucu popisom ich povinností a zdedni e lai a Slovenský kras groturistika NP Slovenský kras, ▪ inier dra a výstavby Slovene reuli Slovenský kras vinárstvo, Karsticum, NP Slovenský kras ▪ Košický samosprávny kraj urňou ▪ Mestá a obce okresu Rožňava s potenciálom, infraštruktúrou a ponukou cestovného ruchu Slovenský kras Dlhá Ves askyňa Domica ▪ Krajská organizácia cestovného ruchu – Košice Región Turizmus (KRT) ▪ Oblastná organizácia cestového ruchu Gemer (OOCR) Ďalšími subjektmi so zameraním na rozvoj CR v okrese Rožňava sú: ▪ Oblastná organizácia cestového ruchu Slovenský raj Spiš ▪ Združenie na rozvoj turizmu v mikroregióne Dobšiná ▪ TIC Rožňava, TIC Dobšiná ▪ OZ Dobšinského kraj Založenie OOCR Gemer je veľkou príležitosťou reagovať na dlhodobo avizovanú stagnáciu spolupráce kľúčových aktérov v ost R v orese Slabou stránkou je poddimenzovaný ľud Inštitucionálne zázemie kultúrnych aktivít v oblasti TĽK tvorí: ský potenciál pracujúci v službách, čo výrazne brzdí možnosti ďalšieho rozvoja. ▪ Gemerské osvetové stredisko a jeho zložka Dom tradičnej kultúry Gemera Nižšie je uvedený zoznam miest a obcí okresu Rožňava v ich začlenení do jednotlivých subdesti- ▪ Banícke Múzeum historická expozícia nácii s ohľadom na najvýraznejší potenciál v cenm rucu okrese. Tieto zároveň predsta- ▪ Gemerská knižnica P. Dobšinského regionálna študovňa vujú oblasť pre realizáciu zmysluplných projektov v kratšom časovom horizonte. ▪ Združenie gemerských remeselníkov tiež občianske združenia OZ FS Borostyán 22 OZ Bučina Pača OZ Gemer Dobšiná OZ Gemerský kultúrny spolok OZ Gočovan OZ Pre kultúru v Gemeri OZ Pre partnerské mestá Rožňa OZ Rožňavskí permoníci OZ Stromíš Szalóka

14 15

oncepci rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava ▪ Subregión ROŽŇAVSKÁ KOTLINA – DOBŠINÁ s bohatou históriou, pamiatkami a kultúrou – s väzbou na Národný park Slovenský raj ▪ Subregión SLOVENSKÝ KRAS – národný park a biosférická rezervácia s dôrazom na jasky- ňu Domica s presahom na Aggtelek (Maďarsko) Identifikácia potenciálu a bariér ▪ v Subregión ŠTÍTNICKÁ DOLINA s rázovitými obcami, vidieckou architektúrou, banskými a kultúrnymi tradíciami. , príležitostí rozvoja cestovného ruchu

SWOT analýza,okrese zhrnutia Rožňava analytickej časti koncepcie, Akčný plán rozvoja okresu Rožňava, ako aj vyššie uvedené východiská, boli základom pre identifikáciu potenciálu a bariér rozvoja cestov- Gemerský región, ktorého súčasťou je aj okres Rožňava (tiež Rimavská Sobota a Revúca) ol ného ruchu v okrese Rožňava. podľa Regionalizácie CR (2005) zaradený do kategórie národného a nadregionálneho a jeho o- tenciál pre rozvoj cestovného ruchu bol podľa aktivít v estovno rh hodnotený nasledovne

(stupne základný, priemerný, dobrý, vysoký) Hlavný potenciál a „v koc • re rekreáciu pri vode, termálnej vode, kúpele – priemerný,

príležitosti ke“ (bližšie popísaný v Analytickej časti • oyt v horskom prostredí – vysoký, Okres Rožňava ako súčasť regiónu Gemer má bohatý a jedinečný prírodný a kultúrny potenciál • návšteva jaskýň – vysoký, pre rozvoj cestovného ruchu. Prírodný potenciál reprezentujú 2 národné parky Slovenský kras • oyt na vdek – dobrý, a Slovenský raj, ako aj chránené územia NATURA 2000 Výnimočným je okres Rožňava jaskyňa- • pešia turistika – dobrý, a podzemnými prírodnými hodnotami zapísanými v UNESCO. Prírodné prostredie a vdeky • yklotrstka – dobrý, charakter územia okresu Rožňava sú príležitosťou pre rozvoj pešej turistiky a yklotrstky re • lyžovanie, lyžiarska turistika – bežecké lyžovanie – základný až priemerný, rozvoj prírodného a vdekeho tr • poznávanie kultúrneho dedičstva a histórie – vysoký, Kultúrny potenciál predstavujú najmä historické pamiatky sústredné v meste Rožňava a v jeho • návšteva múzeí a návšteva podujatí – priemerný, blízkom okolí (hrad Krásna hôrka, Betliar...), príležitosť pre obnovu a zatraktívnenie ponuky ma- • poznávanie tradícií – základný až priemerný, jú kultúrne tematické cesty Gotická cesta a Železná cesta ako súčasť produktových balíkov ces- • obchodný trs – základný, tovného ruchu. • ubytovacie služby – základný,

• turistické informačné služby – základný. ohaté tradície ľudovej kultúry na Gemeri sú východiskom pre rozvoj zážitkového a poznáva-

eho R s možnosťami prepájania turistickej ponuky Horný Gemer s ako jeden mála regió- nov zachoval autentické tradície, ktoré môžu byť jedinečnou pridanou hodnotou pri tvorbe Uvedené hodnotenie potenciálu (aj keď sú staršieho dáta – rok y sa alo stať výzvou rodktov v oblasti zážitkového turizmu. Okrem toho silne rozvinutá oblasť remesiel má výraz- pre zvyšovanie umiestnenia Gemera a teda aj okresu Rožňava v rebríčku daných kategórií. ný presah do rozvoja miestnej ekonomiky, či už vo forme možných inkubátorov (Gemerské Potenciál a primárna ponuka okresu Rožňava a celého regiónu Gemera so spoločnou hranicou osvetové stredisko a pod.), tvorby lokálnych produkčných reťazcov, vidieckeho turizmu s onko s Maďarskom posúva územie z hľadiska významu CR na medzinárodnú úroveň a vytvára pred- vzdelávacích remeselných aktivít, certifikácie remeselných produktov a od poklady pre rozvoj viacdennej návštevnosti i dlhodobejšej dovolenky. Predpokladom rozvoja cestovného ruchu je aj zvýšenie a uľahčenie dostupnosti územia destiná- Z hľadiska podujatí, je výhodou a dobrou štartovacou plochou existencia významných kultúr- cie (cestná/automobilová/autobusová doprava, alternatívne druhy dopravy – yklo dorava nych podujatí s nadregionálnym významom. Výraznú rolu tu zohráva aktívne pôsobenie obyva- malé busy a od s nutnosťou rekonštrukcie ciest najmä do stredísk návštevníckych miest CR. teľstva vo folklórnych súboroch a skupinách. Podľa dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu (Ministerstvo hospodárstva SR je Bariéry rozvoja CR v okres Rožňava sou s okresmi Rimavská Sobota a Revúca súčasťou tzv. Gemerského regiónu. okrese Rožňava Gemerský región, rovnako ako podľa ÚP VÚC Košický kraj je podľa regionalizácie CR na Sloven- Bariéry rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava vychádzajú najmä zo slabých stránok sku ďalej členený na subregióny/subdestinácie čo potvrdzuje aj súčasný stav ohrození SWOT analýzy a sú vyjadrené analýzou problémov a ich príčin

16 17

analýzy k tejto koncepcii, ako aj z Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava je zrejmý nízky po eostatok a súčasne nedostatočné využitie existujúcich ubytovacích a stravovacích die cestovného ruchu na ekonoicko rozvoji okresu a to najmä z dôvodu nedostatočne vy- zariadení/kapacít a chýbajúca infraštruktúra v užitej primárnej ponuky, výnimočného potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý Gemer roku 2017 v okrese Rožňava evidovaných 59 ubytovacích zariadení s aa a okres Rožňava má. lôžok, čo predstavuje 20,42 % zo všetkých evidovaných ubytovacích zariadení v rámci posledných rokoch postupne dochádza v okrese Rožňava k úbytku ubytovacích i stravovacích celého Košického kraja, ktorý vykazuje 289 zariadení. zariadení. Aj keď počet návštevníkov (domácich i zahraničných spolu) i počet prenocovaní posledných rokoch postupne dochádza v okrese Rožňava k úbytku ubytovacích v okrese Rožňava za porovnávacie obdobie rokov 2014 – rastie, pomer počtu ubytovacích stravovacích zariadení. Od roku 2014 došlo k úbytku 9 zariadení, pričom n n zariadení a prenocovaní nie je dostatočný. začal už v y okrese Rožňava bolo evidovaných 95 ubytovacích zariade- Počet prenocovaní predstavuje len , z celkového počtu prenocovaní v rámci celého kraja ní. Často turistická infraštruktúra a občianska vybavenosť nie je v a n na y užitie v cestovnom ruchu vrátane adekvátneho servisu pre turistov. Chýbajú ya a v porovnaní „lepších“ okresov košického kraja je situácia nasledovná - okres Rožňava v roku možnosti pre väčšie organizované skupiny turistov, chýbajú ubytovacie možnosti pre - prenocovaní, okres Spišská Nová Ves bolo viac ako 145 000 prenocovaní a okres menej náročných (kempy, turistické yn ihalove Nedostatočný marketn a propagácia územia ako celku s chýbajúcou regionálnou Najvyššiu výkonnosť v návštevnosti a v počte prenocovaní v Košickom kraji vykazujú regió- značkou turistickej destinácie nízka informovanosť, chýbajúce informačné centrá nyokresy, kde pôsobia oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR), ktoré už niekoľko rokov návštevníckych miestach, nedostatočná segmntácia trhu, n súčas- budujú turistické destinácie. Aj napriek skutočnosti, že tieto organizácie nepokrývajú celé úze- ťou KOCR Košice Región Turizmus možnosťou podpory marketingu okresu Rožňava ako mia „historických regiónov“, budujú v rámci nich turisticky manažované destinácie, ktoré majú účasti Gemera a Košického kraja schopnosť pritiahnuť viac návštevníkov.

Hlavnými príčinami uvedeného problému sú: Princípy a štruktúra koncepcie Chýbajúca odborná kapacita na manažment a koordináciu využívania potenciálu CR v území pre rozvoj cestovného ruchu (okres nemá dostatok odborníkov pre destinačný manažment, chýbajú skúsení lídri a facilitátori budovania partnerstiev v oblasti , or- Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okrese Rožňava 2019 2025 (2028) využíva pre do- malizovaná platforma spolupráce aktérov v cestovnom ruchu OOCR Gemer zatiaľ nemá siahnutie pozitívnej zmeny najmä potenciál a príležitosti rozvoja územia a prostredníctvom špe- dostatočne vybudované partnerstvo, chýba spoločná stratégia CR Gemera, nízka moti- cifických cieľov a opatrení navrhuje riešenia identifikovaných problémov a príčin v la vácia obyvateľov a podnikateľov pre rozvoj cestovného ruchu, existujúce odborné tovného ruchu. Koncepcia nadväzuje a rozširuje Prioritu E Akčného plánu rozvoja okresu Rožňa- i inštitucionálne kapacity sa trieštia – v území pôsobia MASky, Koordinačné centrum pre va „Rozvoj regionálnej ekonomiky a inovácií“ a vo svojich špecifických cieľoch a ana rozvoj okresu Rožňava, existujú viaceré možnosti (vecné i finančné) a výzvy pre spolu- níma Opatrenie „Cestovný ruch a služby“ prácu a syneriu v rozvoji okresu Zámerom tejto časti dokumentu je prehľadným a praktickým spôsobom sformulovať koncepč- edostatok zaujímavých prístupných balíkov produktov a služieb cestovného ruchu nú/aegickú časť l a ana a nastaviť základné intervenčné priority pre riadený roz- (chátrajúci stav pamiatok a nehnuteľností vhodných pre CR a ich nízka dostupnosť pre voj cestovného ruchu v území okresu návštevníka, nesystémový a pomalý rozvoj cykloturistiky, tematické cesty Gotická a Železná nie sú „živými“ produktmi, nevyužíva sa dostatočne TĽK, chýba prepojenie na väčšie produkty, v prepojení prírodného a kultúrneho potenciálu, chýba doplnková in- Štruktúra obsahu n je nasledovná: fraštruktúra, osobitnou slabou stránkou je slabá spolupráca aktérov vstupujúcich pri Vízia Dlhodobo definovaný očakávaný stav a realizácii stratégie tvorbe komplexného produktu pre návštevníka Cieľ Cieľ l pre danú oblasť, ktorý definuje plánovaný výsledok. Nedostatok a nedobudované návštevnícke centrá a ich nízka dostupnosť, zlý stavebno- technický stav dopravnej infraštruktúry, absencia verejných dopravných spojov zamera- Indikátory Pre meranie splnenia cieľa. ných na potreby turistov, ako aj neexistencia alternatívnych druhov dopravy. hľadiska Súbor činností, ktorých realizáciou budú vyriešené problémy, ich príčiny potrieb cestovného ruchu problémom je nízka dostupnosť návštevníckych cieľov (Slo- atrena venský Kras, Gombasecká jaskyňa, Betliar a mnohé ďalšie) autobusovou, či železničnou a využité príležitosti – naplnené výzvy rozvoja CR. dopravou do Rožňavy a z Rožňavy najmä počas letnej turistickej sezóny, cez víkendy Projektové Navrhované projekty pre splnenie opatrení a konečnom dôsledku pre spl- a sviatky hľadiska možných foriem alternatívnej dopravy chýbajú cyklotrasy a pre zámery/projekty nenie cieľa, ktoré je potrebné vykonať. podporu rozvoja cestovného ruchu je žiaduce vytvorenie sezónnych autobusových spojov a to aj prostredníctvom zapojenia individuálnych autobusových prepravcov.

18 19

Kritériami pre definovanie stratégie boli: • existujúci potenciál územia (prírodný, kultúrny, technický, ľudský, inštitucionálny), • ekonomické, sociálne a environmentálne trendy, • realistický výhľad na dosiahnutie pozitívnej zmeny, • vzájomná prepojenosť – doplnkovosť cieľov i opatrení, • možnosti intervencie (priamej či nepriamej podpory) plnenia cieľov zo strany zodpoved- ných subjektov za rozvoj cestovného ruchu.

Smerovanie rozvoja cestovného ruchu v území okresu Rožňava je navrhnuté tak, aby napĺňa- lo očakávania a potreby konkrétnych cieľových skupín, a to najmä domácich, ale aj zahranič- ných turistov a návštevníkov návštevníckych centier, podnikateľov, podnikateľských subjektov ako aj obcí okresu.

Vízia a ciele rozvoja cestovného ruchu v VÍZIA

okrese Rožňava Vízia

cestovný ruch v okrese Rožňava 20 Vízia cestovného ruchu Rožňava roku 2030 je zostavená na základe územného vyme- jeho destinácií, odborných poznatkov, názorov a skúseností zástupcov viace- rých organizácií inštitúcií pôsobiacich v území okresu i Košického kraja, vypovedaných a pre- zentovaných na organizovaných pracovných stretnutiach nie len v čase spracovania tejto stra- tégie, ale aj v čase vypracovávania Akčného plánu pr Rožňava Cestovný ruch v okrese Rožňava v roku 2030 rámci ktorého sa táto stratégia cestovného ruchu spracováva. Je formulovaná tak, aby jej zá- je aktívnou súčasťou socio-ekonomického profilu turistického danom čase splniteľné a súčasne, aby motivovala tých, ktorí prispievajú, resp. budú regiónu Gemer, ktorý prezentuje jednotná marketingová značka prispievať k rámcom a horizontom pre široké spoločenské vyhodnotenie napl- doma aj v zahraničí, nenia cieľov využíva definované atraktívne turistické destinácie Slovenský kras, Slovenský raj, Štítnicka dolina a Rožňava a okolie s dobudovanými návštevníckymi miestami, o návštevu

ktorých rastie záujem,

prosperuje z vytvorených predajných balíkov produktov a služieb s využitím jedinečnej prírodnej a historicko – kultúrnej primárnej ponuky Gemera, rozvíja sa na báze fungujúceho verejno – súkromného partnerstva a destinačného manažmentu Gemera s dostatkom odborníkov a lídrov rozvoja cestovného ruchu, vykazuje trend rastu počtu prenocovaní a ďalších ekonomických ukazovateľov rozvoja CR.

20 21 PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028)

Ciele rozvoja cestovného ruchu v orese Tento hlavný cieľ spája a „zastrešuje“ ciele, ktoré definujú Programy hospodárskeho a sociálneho Rožňava a obcí okresu žň rozvoji cestovného ruchu, Rožňava Hlavným zámerom v cestovnom ruchu v rámci košického kraja podľa ÚP VÚC Košického kraja, tégiách rozvoja vidieka (MAS Gemer a je príspevkom k definovaným cieľom v ktorom sa nachádza okres Rožňava, je ji cestovného ruchu na regionálnej národnej úrovni. „Zvyšovať konkurencieschopnosť cestovného ruchu v celom kraji pri lepšom využívaní potenciálu krajiny so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí“ Hlavný cieľ bude naplnený prostredníctvom realizácie špecifických cieľov ktoré smerujú k naplneniu vízie cestovného ruchu v okrese Rožňava 2030 V okrese Rožňava je možné k tomuto dlhodobému zámeru prispieť najmä: Zabezpečiť konkurencieschopnosť okresu Rožňava ako turistickej destinácie posilňovať podiel využitím vysoko atraktívneho prírodného prostredia a zachovaného kultúrneho dedičstva okresu je možné emera zvyšovanie návštevnosti destinácií, návštevníckych miest a rozvojom priestorov turizmu a rekreácie ako významných ekonomických aktivít a pracovných kvalitným manažmentom rozvoja cestovného ruchu. príležitostí, vytvorením optimálnych podmienok pre rozvoj stredísk turizmu celoštátneho i medzinárod- ncepcia definuje 2 hlavné špecifické ciele, a ného významu.

VÝŠIŤ NÁVŠTEVNOSŤ TURISTICKÝCH DESTINÁCIÍ V OŽŇAVA S DÔRAZOM NA ZVYŠO- Tento rozvojový zámer na krajskej úrovne konkretizuje Stratégia rozvoja cestovného ruchu ko- VANIE POČTU PRENOCOVANÍ šického kraja, 2015 s už vyššie spomínaným návrhom rozvoja: POKOJNÝ NÁVŠTEVNÍK KTORÝ SA RÁD DO DESTINÁCIÍ

▪ subregiónu jaskyne Domica s presahom na ggtelek v Maďarsku, Rožňavy a okolia, Indikátory: OKRESU ROŽŇAVA VRÁTI Slovenského krasu s presahom do Maďarska, ▪ Počet návštevníkov v turistickej destinácii, v turistických/návštevníckych centrách, ▪ Národného parku Slovenský kras so súborom jaskýň zapísaných v zozname S, ▪ Počet prenocovaní/rok ▪ historického banského mesta Rožňava, ▪ Tržby z poskytovaných služieb (merané z ubytovania) ▪ turistiky a cykloturistiky, ▪ Výška vybratej dane z ubytovania obcami v okres ▪ gastronómie a vinárstva,

▪ otickej a Železnej cesty – hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, kostoly, kultúrne a tech OSILNIŤ SKVALITNIŤ A ZDYNAMIZOVAŤ DESTINAČNÝ MANAŽMENT V ÚZEMÍ OKRESU OŽŇAVA nické pamiatky. SÚČASTI FUNGUJÚCI SYSTÉM RIADENIA A CESTOVNÉHO RUCHU KTORÝ Na základe regionálnych stratégií CR, analýzy k tejto koncepcii, najmä zo zhrnutí, z hlavných zis- MANAŽMENT tení, na základe vyššie uvádzaných východísk a identifikácie potenciálu i bariér rozvoja cestov- Indikátory: UDRŽÍ NÁVŠTEVNÍKA V DESTINÁCIÁCH OKRESU ROŽŇAVA ného ruchu, ako aj na základe zamerania Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava podpora eko nomického rozvoja a pracovné príležitosti), definujeme ako hlavný cieľ rozvoja cestovného ru- ▪ Fungujúca inštitúcia destinačného manažmentu chu v okrese Rožňava do roku 2025 (výhľadovo 2030) ▪ Zavedená marketingová značka Gemera ▪ Počet partnerstiev pri nových rozvojových iniciatívach v CR ▪ Počet externe zaangažovaných lídrov/expertov Zvýšiť konkurencieschopnosť cestovného ruchu v okrese Rožňava ako súčasti re- ▪ Počet vyškolených manažérov a lídrov v CR giónu cestovného ruchu Gemer a efektívnejším využitím potenciálu cestovného ru-

chu ako hospodárskeho odvetvia, zvýšiť jeho podiel na ekonomickom rozvoji okresu Rožňava

22 23

Návrh oí Infraštruktúra a služby, informačná infraštruktúra a služby

▪ udovanie chýbajúcej infraštruktúry v centrách/strediskách CR (parkoviská, prístu- , činností ít pre rozvoj cestovného ruchu v pové chodníky NavrhovanéRožňava opatrenia, činnosti a aktivity pre rozvoj cestovného ruchu vychádzajú z definície tu- ▪ va, rozširovanie a modernizácia služieb (požičovne bicyklov, elektro bi- ristickej destinácie, reagujú na hlavné problémy a príležitosti rozvoja danej oblasti a smerujú cyklov, nabíjacie r a a zavádzanie systému (certifikácie) zvyšo- k naplneniu cieľov tejto koncepcie pre okres Rožňava 20 ( vania kvality služieb ▪ Rozširva p služieb cez víkendy, voľné dni, p Š ▪ udovanie jednotného grafického informačného a orientačného do jednotlivých tu-

PECIFICKÝVÝŠIŤ NÁVŠTEVNOSŤ CIEĽ TURISTICKÝCH DESTINÁCIÍ V OŽŇAVA S DÔRAZOM NA ZVYŠOVANIE ristických destinácií a využitím mobilných aplikácií POČTU PRENOCOVANÍ POČAS CELÉHO ROKA ▪ Prepojenie spolupráce TIK a v území. ▪ Zriaďovanie a ponuka doplnkových relaxačných služieb (vybudovanie krytej plavárne I: ▪ 1.1. Dobudovanie návštevníckych centier, stredísk CR (najmä medzinárodného a celo- Dopravná dostupnosť návštevníckych miest štátneho významu) v turistických destináciách okresu s novými a modernizova- ▪ ekonštrukciu cestných komunikácií podľa plánov ich správcov (KSK, mestá a obce) nými službami, dobudovať v nich chýbajúcu infraštruktúru CR a zlepšiť ich do- ▪ silňovanie spojov verejnej dopravy tredísk CR najmä cez víkendy, voľné dni pravnú dostupnosť. a prázdniny.

▪ avádzanie nových alternatívnych foriem dopravy Činnost a aktivity zamerané na: ▪ ybavenie verejných dopravných prostriedkov pomôckami pre cestovanie (nosiče Návštevnícke centrá na bicykle, lyže a p ▪ udovanie jednotného grafického informačného a orientačného do jednotlivých tu- ▪ efinovanie a dobudovanie návštevníckych cieľov/miest a stredísk CR (najmä v Slo ristických destinácií a využitím mobilných aplikácií venskom krase a zamedzenie neodôvodneného rozširovania rekreačných útvarov, ▪ rva cestujúcich o cieľových bodoch, návštevníckych miestach už v prav vytypovanie a označenie východzích/nástupných miest. ných grafikón ▪ Podpora rozvoja cieľových miest, kde už existuje stabilizovaný dopyt kľúčových tr- ▪ hov (nepodporovať nové cieľové miesta s nestabilnými segmentmi trhu, ktoré ne-

prinesú dostatočný synergický efekt) s využitím obnovy a revitalizácie historických ytvorenie redajných a celoročne využívaných balíkov roduktov a služieb CR mestských a vidieckych celkov i objektov kultúrnych pamiatok. s využitím jedinečnej prírodnej a historicko – kultúrnej primárnej ponuky okresu ▪ Zatraktívnenie a zabezpečenie komplexnosti infraštruktúry, supraštruktúry a služieb Rožňava ako súčasti Gemera na min 3 dňové oyty návštevníkov v okolí vstupov do jaskýň najmä Dobšinská ľadová jaskyňa, Jaskyňa Domica, Gom-

basecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jaskyňa Si- lická ľadnica. Činnosti a aktivity zamerané na: ▪ blízkosti jaskýň budovať iné zaujímavé atrakcie, produkty s cieľom rozptýlenia Príprava tr turtk nuk návštevníka aj o iných zaujímavých lokalít, území. ▪ ▪ Úprava a zatraktívnenie verejných priestranstiev, drobnej architektúry a zelene av vaa štatistík, prieskumov návštevnosti a návštevníkoch, o p v návštevníckych centrách/strediskách CR. , potrebách, záujmoch návštevníkov ▪ ▪ ..... ieťovanie subjektov pokytujúcich produkty a služby a zlepšovanie informova- poskytovateľov prv a služieb v destinácii/destináciách

▪ „Turistická destinácia predstavuje cieľovú oblasť v danom geografickom priestore, ktorý môže zahŕňať Zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce (najmä SK a spolupráce so susedný- samotné geografické celky, kraje/regióny, v širšom zmysle krajinu či nadnárodné územné celky, ale aj mi destináciami pri kreovaní nových a inovovaní existujúcich produktov a lužieb. mikroregióny, ľudské sídla, mestá a pre destináciu je typická veľká koncentrácia atraktivít cestovného ▪ á a aktívna spolupráca so štátnu ochranou prírody – so Správami ná- ruchu, rozvinuté služby a ďalšia infraštruktúra cestovného ruchu, ktorých výsledkom je veľká dlhodobá rodných parkov Slovenský kras a Slovenský raj. koncentrácia návštevníkov zabezpečovaná spoluprácou aktérov rozvoja cestovného ruchu.“

24 25

▪ ýber, kombináciu a tvorbu a ponuku turistických balíkov (programov produktov, ▪ Podpora podujatí v oblasti autentickej živej tradičnej ľudovej kultúry služieb, udalostí, podujatí...) „šitých na mieru“ pre návštevníka. - podpora tradičných podujatí s potenciálom rastu (rané ni v Štítniku, ▪ Tvorbu zážitkových produktov a animačných programov pre vybrané trhové Ovčiarsky deň v Brzotíne, gastronómia v ablonove n/Turňou – Granárium segmenty. a sýpka Esterházyovcov, ▪ Inováciu produktov a služieb modernými technológiami. - Zváženie obnovy zaniknutých podujatí (emersko – turniansky letný fes- ▪ Rozvoj tradičných podujatí a udalostí s potenciálom zvyšovania návštevnosti tival, astiersky oldomáš v spojení s pobytom v destinácii. ▪ Podpora rozvoja tradičných remesiel ako potenciálu pre vidiecky turizmus, krea- ▪ Predaj turistických balíkov. tívny priemysel, lokálne ekonomické reťazce ▪ Tvorbu katalógu výletov. - Obnova tradičnej remeselnej výroby (vzdelávanie - remeselnícky inkubá- ▪ avedenie sprievodcovských služieb. tor, ukážky tradičných remesiel, výroba produktov a suvenírov, tradičná ▪ ..... architektúra, - Rozvoj vinohradníctva, ovocinárstva a gastronómie založenej na domá- at produktov, atrakcií, služieb cich výrobkoch a prouktoch – Turnianska vinná cesta so zameraním nie len na ochutnávky vín, ale aj na ponuku ukážok výrob vína a eho uskla- Vidiecky turizmus, prírodný a aktívny a športový turizmus ňovania, účasť na vinobraní, ďalej varenie lekvárov, pečenie chleba, re- ▪ ozvoj vidieckeho turizmu aroturistik i hipoturistik (jazdeckej turistiky) meselná ručná výroba cestovín (sia a ďalšie, v spolupráci s MAS pôsobiacimi v území okresu Rožňava. - uovanie subregionálnych produktových značiek (KARSTICUM a po ▪ Budovanie siete cykloturistických trás v súlade s definovanou sieťou CTT v súlade ▪ Tvorba špecifických produktov CR založených na miestnych špecifikách a u so Stratégiou rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v KK a zvýšenie kvality kátnostiach, napr. služieb a ponuky pre cykloturistov. - Dobšinského kraj (vrátane dobudovania infraštruktúry a po, ▪ Zatraktívnenie pešej turistiky budovaním náučných chodníkov, interaktívnych - Granárium – viiecky turizmus v prepojení na rozprávkové kráľovstvo, turistických chodníkov a ciest, vyhliadkových miesta lokalít, značením nordic - Banícke povesti, príbehy a k tomu viažuce sa atraktivity walking trás. ▪ ▪ Využitie urnianskej vinnej cest. ▪ Podpora horolezectva. Zvýšenie využitia existujúcich ubytovacích a stravovacích kapacít, výstavba ▪ nalyzovanie a programovanie možností udovania eoparkueoparkov. nových dôrazom na podporu nízko lôžkových zariadení ▪ Využívanie vodných plôch a rybníkov na rekreáciu a relax (rozšírenie vodných športov, rybolovu, kúpania v prírode). Činnosti a aktivity zamerané na: ▪ Podporu zimnej turistik (lyžiarske strediská, rozvoj bežeckého lyžovania). ▪ Modernizáciu ubytovacích a stravovacích zariadení, zvyšovanie ich kapacity na- ▪ ..... mä pre väčšie skupiny návštevníkov ▪ Výstavba nových ubytovacích (nízko lôžkových) a stravovacích zariadení s väzbou Kultúrny turizmus na turistické destinácie, v návštevníckych centrách ▪ ytvorenie a Zatraktívnenie turistickej ponuky na tematických cestách - Gotická ▪ Budovanie kempingového ubytovania. cesta a Železná cesta ▪ Budovanie ubytovania „Cyklisti vítaní“. - vytvorenie programov/balíkov produktov religiózneho/náboženského ▪ Zvyšovanie štandardu služieb v ubytovacích a stravovacích zariadeniach a zavee- cestovného ruchu a sprístupňovanie sakrálnych kultúrno – historických nie systému kvality služieb. pamiatok, ▪ Skvalitňovanie ľudských zdrojov/personálu zariadení - využitie banského hmotného (sprístupnenie štôlni, technických pamia- ▪

tok...) a nehmotného dedičstva (príbehy, osobnosti...), - rekonštrukcia a obnova pamiatok.

26 27

Tabuľka Súbor indikátorov výstupov Špecifický cieľ 1) ▪ osilňovanie partnerstva v eer oralovane partnerstva a konkret I ovane spolupráce cez spoločne definované projektové zámery, projekty. Počet návštevníckych centier ▪ vyšovanie stability OOCR Gemer ako funkčnej a silnej partnerskej platformy s Počet nových služieb CR v strediskách CR jektov ovplyvňujúcich rozvoj cestovného ruchu v území eera teda aj v okrese Počet prvkov infraštruktúry CR v strediskách Rožňava Dĺžka nových resp. obnovených cyklotrás ▪ Konkretizácia projektových zámerov Počet nových autobusových alebo železničný oo ▪ Počet nových alternatívnych druhov dopravy Počet nových parkovacích miest Zavedenie spoločného cieleného marketingu a propagácie turistických destiná- I cií okresu Rožňava ako súčasti Gemera so spoločnou regionálnou turistickou Počet pasportizovaných objektov vhodných pre rozvoj CR značkou Počet novovytvorených a predajných produktov CR Počet „konzumentov“ nových a inovovaných produktov atraktivít Činnosti a aktivity zamerané na: Počet partnerstiev pre vytvorenie produktov cestovného ruchu ▪ Identifikácia odlíšiteľných znakov a jedinečností destinácií a rozčlenenie územia I na prirodzené destinácie, identifikácia prienikov a hľadanie vhodných autentic- Počet nových ubytovacích kapacít kých prepojení medzi destináciami. Kapacita lôžok a percento využiteľnosti lôžkových kapacít ▪ novane odornej dskse a zavedenie regionálnej značky Gemera – nastave Kapacita stravovacích zariadení nie procesu budovania značky v území s pôsobnosťou OOCR Gemer v úzkej koo- Počet nových nízko lôžkových zariadení perácii medzi OOCR a miestnymi aktérmi pôsobiacimi na trhu pre potreby mar- ketingových stratégií. ▪ Š praovane a realizácie marketingového plánu (OOCR Gemer). ▪ enovane a avedene nástrojov spoločného arketn a propagácie OSILNIŤ SKVALITNIŤ A ZDYNAMIZOVAŤ DESTINAČNÝ MANAŽMENT V ÚZEMÍ OKRESU OŽŇAVA AKO PECIFICKÝ CIEĽ ▪ vyšovanie informovanosti a povedomia domáceho obyvateľstva o výhodách SÚČASTI a prínosoch podpory rozvoja cestovného ruchu v okrese

▪ Spoločné aktivity a v arketn a propagácii v území. Zvýšenie odborných inštitucionálnych ľudských/personálnych kapacít pre ma- ▪ nažment koordináciu rozvoja cestovného ruchu v okrese vrátane posilnenia líderských expertných kapacít pre rozvoj partnerstiev Tabuľka Súbor indikátorov výstupov Špecifický cieľ 2) I Činnosti a aktivity zamerané na: Počet partnerstiev pri nových rozvojových iniciatívach v CR a lídrov v CR Fungujúca inštitúcia destinačného manažmentu ▪ perspektívnej a udržateľnej destinácii odborných diskusií, seminárov, konferencií s témou cestovného ruchu v Počet definovaných rokto n odor roo Rožňava. Počet realizovaných projekto n odor roo ▪ zdelávanie manažérov a lídrov v oblasti cestovného ruchu realizácia Počet zamestnancov OOCR Gemer a OOCR Slovenský raj & Spiš vzdelávacích tréningových programov Počet externe zaangažovaných lídrov/expertov ▪ Zvyšovanie vedomostí a skvalitnenie zručností volených i výkonných predstavite- Počet realizovaných vzdelávacích programov s cieľom výchovy manažérov ľov samospráv obcí v oblasti riadenia rozvoja cestovného ruchu. Počet vyškolených účastníkov v oti ▪ Zvyšovanie vedomostí a skvalitnenie zručností manažérov i zamestnancov subjek- I poskytujúcich návštevníkom/turistom služby Zavedená marketingová značka Gemera ▪ ngažovanie/zmestnanie/zazmluvnenie skúsených externých manažérov lídrov Definovaný plán cielenej propagácie/marktingový plán

28 29

Návrh vybraných projektových zámerov v príklady nasledujúcej abuľke sú uvedené príklady projektových zámerov, ktoré sa však týkajú skôr rozvoja cestovného ruchu okresu Rožňava upriamuje pozornosť na technickej infraštruktúry, a ktoré je potrebné v procese implementácie doplniť a rozšíriť aj o „soft okrese Rožňava riešenia“ v oblasti vzdelávania, najmä pre naplnenie cieľa 2. ▪ hlavné subdestinácie (územné hľadisko) ▪ skupiny kľúčových opatrení a aktivít (zameranie opatrení) e príležitosti a výzve (v rámci spracovania tejto koncepcie) smerujúcej k potenciálnym ▪ niekoľko produktových línií realizátorom projektov v z možnosťou zakomponovať projektové zámery

Tabuľka Okruhy pre projektové zámery do Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava, ako aj na základe sekundárneho em plánovaných aktivít a projektových záme platných PHSR relevantných obcí Územné hľadisko Subregión ROŽŇAVSKÁ KOTLINA – DOBŠINÁ s bohatou históriou, (zväčša n e možno konštatovať veľmi nízky stav pripravenosti projektov kultúrou s väzbou na Národný park Slovenský raj. z Subregión SLOVENSKÝ KRAS – národný park a biosferická rezervácia Pre úspešnú realizáciu koncepcie je potrebné definovať komplexnejšie projektové zámery vo dôrazom na jaskyňu Domica s presahom na Aggtelek (Maďarsko). me produktov/produktových balíkov na princípe partnerstva viacerých subjektov (plat- Subregión ŠTÍTNICKÁ DOLINA rázovitými obcami, vidieckou formou pre kreovanie môže byť OOCR Gemer, príslušné MAS pôsobiace v území, Gemerské architektúrou, banskými kultúrnymi tradíciami. osvetové stredisko, Mesto Rožňava a pod.) napr. produkt Gotická cesta – sprístupnenie sak- ameranie opatrení Zvýšiť návštevnosť turistických destinácií v okrese Rožňava dôrazom rálnych pamiatok, ponuka prírodných a kultúrnych atrakcií na Gotickej ceste, ponuka ubyto- na zvyšovanie počtu prenocovaní. vania, ponuka udalostí, tradičnej živej kultúry, výletové balíčky na Gotickej ceste a

Spokojný návštevník, ktorý sa rád do destinácii okresu Rožňava vráti

Posilniť, skvalitniť a zdynamizovať destinačný manažment v území Tabuľka Vybrané príklady možných projektových záme okresu Rožňava ako súčasti Gemera. ungujúci systém riadenia a manažment cestovného ruchu ktorý Navrhovateľ Odhadovaná me Názov projektového zámeru/projektu m udrží návštevníka v destináciách okresu ožňava realizácie

Produktové línie d turu aroturu s adekvátnymi formami ubytova- LOVENSKÝ KRAS nia a zážitkovými formami služieb v kontexte auttickej tradičnej ľudovej kultúry, r a pod. (s alternatívnymi formami dopravy Obec Brzotín Komplexná rekonštrukcia Okolicsanyiho kaštieľa , Obec Bôrka Rekonštrukcia kaštieľa (kultúrny dom) aj s vybudovaním ubytovacích kapacít ,

Kultúrnopoznávací turizmus Zatiaľ bez – prepojenie bodov záujmu masového turizmu (Betliar, Krásna Hôr- bec rnava Vybudovať obecný Banícky dom ako súčasť Železnej cesty finančného odhadu ka a pod. s ďalšou ponukou kultúrnych turistických atraktivít v úze- mí (technické pamiatky, kľúčové podujatia a pod.) Zatiaľ bez Obec Dlhá ves Rozvoj spolupráce medzi oblasťou Domica a telek v finančného – zatraktívnenie turistickej ponuky na tematických cestách Gotická odhadu a Železná cesta, Vínnej cesty Stredoveké zážitkové centrum pri objekte Granárium – stredoveká panská sýpka , Prírodný, športovorekreačný turizmus – využitie jaskynného bo- s vínnou pivnicou.

hatstva s dobudovaním infraštruktúry, turistického potenciálu 2 NP, Vybudovanie kultúrneho a vzdelávacieho centra pre podporu regionálnych bec ablonov , rôznych foriem športovej turistiky – zimná, letná sezóna a pod. a tradičných udalostí nad Turňou Zatiaľ bez uktové línie naznačujú hlavné tematické smery pre tvorbu komplexných produktov, aby sa Vybudovanie vyhliadkovej veže; Budovanie CTT finančného návštevník zdržal v území viac ako len „pár hodín“. Ide o odhadu fraštruktúry (vstupné brány, mobilita, ponuka ubytovaniam stravovania) až po definovanie Krásnohorská Dlhá lúka - KSK, miestne dotknuté Cykloturistický produkt Slovenský kras centrom v Krásnohorskej Dlhej lúke , skvalitnenie služby (vstupné, dostupnosť, informácie, propagácie, informovanosť a samosprávy, súkromný týchto intenciách bude potrebné definovať v ďalšej fáze konkrétne projektové zámery, ktoré sektor podporujú dosiahnutie definovaných cieľov.

30 31

ec Kružná Zriadiť auto kemp a amfiteáter ŠTÍTNICKÁ DOLINA Obec Lúčka Rekonštrukcia Husitského kostola Budovanie/rekonštrukcia obecnej atrakcie – Tunel pod Homôlkou Zriadiť Remeselný dvor rekreácie a relaxu občanov, návštevníkov a turistov v obci a okolí.

Vybudovanie náučného chodníka – unel pod Homôlkou a smer Gočovo Silická Jablonica Rekonštrukcia areál bikarétu vrátane javiska Slavošovce bu informovanosti občanov, návštevníkov a turistov o zaujímavostiach v obci a okolí Propagácia sakrálnej turistiky Vybudovanie priestorov galérie Dobšinského pre kultúrnospoločenské potreby Zatiaľ bez miestnych obyvateľov, turistov a návštevníkov Budovanie rekreačného a relaxačného zázemia obce finančného (výstavba kaviarní, reštauračných zariadení, ubytovacích zariadení, zriadenie TIC) K jaskyni peši i dadu Obec Ochtiná Obec Plešivec (projekt podporený z grantového pr – Podpora kultúrneho dedičstva v regióne okolo rieky Slaná SLOVENSKÝ RAJ a nv dedn – osadenie drevených prístreškov Zatiaľ bez ec lavec občianske Vyhliadková veža s n d nuls s netradičný zdrojom pitnej vody Vybudovanie historického múzea Dobšiná finančného združenie Pre rozvoj (projekt podporený z grantového prau – ea ncna aseu Mesto Dobšiná Zatiaľ bez OŽŇAVA A OKOLIE cyklotrasy medzi Dobšinou a Rožňavou okolo rieky Slaná finančného Zriadiť putovné miesto JÁNA PAVLA II. Rekonštrukcia lanovej dráhy – sedačky na Geravy Rekonštrukcia cesty na Kalváriu Výstavba lávky ponad Mesto Rožňava Nákup pódia/javiska/stageu pre organizovanie kultúrnych podujatí, udalostí (kultúra, spoločenské aktivity) Obec Stratená Stratenskom kaňone

Turistický vláčik – nová služba pre návštevníka mesta a je la ROJEKTY REALIZOVANÉ NA VÄČŠEJ ČASTI ÚZEMIA OKRESU PRECHÁDZAJÚCE VIACERÝMI SUBDESTINÁCIAMI

Rekonštrukcia chatovej základne vrátane služieb CR, vybudovanie novej cyklotrasy, Dotknuté mestá a ec ela Realizácia diaľkovej cyklistickej – tzv. Gemerskej vetvy (Prepojenie národných hipoturistickej trasy a náučného chodníka okresu Rožňava Košický parkov Slovenský kras a Slovenský raj cyklotrasou so spevneným povrchom) samosprávny kraj (KSK) Zážitkové centrum (banícke pamiatky) Obec Čučma Dobudovať turistické trasy a chodníky (na Plešiveckú planinu, Drnava – Rožňava Budovanie infraštruktúry na Železnej ceste (altánky, prístrešky, oddychové miesta) starou železničkou, na Borčianskú lokalite Buzgó) Mikroregión Čremošná Zatiaľ bez Revitalizovať kemping (infraštruktúra, kongresové infocentrum, infocentrum) dotknuté obce Dobudovať cykloturistické chodníky (na Plešiveckú planinu, Drnava – Rožňava finančného Obec Krásnohorské mikroregiónu starou železničkou, na Borčianskú lokalitu Buzgó) dade Vybudovať amfiteáter Vybudovať náučný chodník obcami mikroregiónu Čremošná s prvkami histórie. Rekonštrukcia „Ľudový dom tradícií„ Územný plán zóny pre rekreačné využitie lokality Buzgó vrátane využitia malej vodnej Obec Lipovník plochy (infraštruktúra a služby)

Vybudovať amfiteáter

Obec Kováčová Rekonštrukcia okolia vyvieračky – Prameň pod Krížom Obec Kružná Zriadiť auto kemp a amfiteáter Zatiaľ bez Oprava športovej strelnice finančného Obec Pača dadu

Rekonštrukcia požiarnej vodnej nádrže aj na rekreačné účely

32 33

Návrh mechanizmu realizácie koncepcie Na základe naplnenia hore uvedených kritérií a charakteristík, ako implementačný mechanizmus stratégie v súčasnosti by mohli slúžiť a rozvoju cestovného ruchu napomáhať: Základným predpokladom pre systematický priemet plánovaných cieľov, opatrení a aktivít do • Koordinačné centrum podpory rozvoja okresu Rožňava no reality je inštitucionálne a organizačné zabezpečenie realizácie koncepcie tzv. implementačný • lastné organizácie cestového ruchu emer a Slovenský raj & Spiš mecanimu Jeho úlohou je predovšetkým nájsť spôsob a inštitucionálny mechanizmus na • Miestne akčné skupiny pre rozvoj vidieka (MA emer a MA A koordináciu realizácie koncepcie, zabezpečiť komunikáciu medzi rôznymi realizačnými progra- mami a aktérmi rozvoja v regióne, monitorovať, vyhodnocovať a aktualizovať dokument. Im- ➢ Koordinačné centrum podpory regionálneho rozvoja okresu Rožňava vykonáva plementačný mechanizmus na viac sieťuje zainteresované subjekty s dôrazom na tých, ktorí po- skytujú služby a produkty v cetovnom ruchu ako aj tých, ktorí ich prijímajú, a umožňuje vzá- činnosti v súlade so schváleným Akčným plánom najmenej rozvinutého okresu Rožňava a plní jomný prístup k poznatkom pri rozvoji cestovného ruchu. Tieto všetky činnosti, ak sú správne ďalšie verejnoprospešné činnosti so zameraním na podporu rozvoja okresu Rožňava, akými sú: vykonávané, môžu priniesť synergický efekt pre rozvoj cestovného ruchu a následne pre eko- ▪ príprava projektov a poradenské služby pri príprave projektov, návrhov modelov inanco nomický rozvoj celého okresu Rožňava. vania projektov, projektový manažment, Koordinácia rozvoja cestovného ruchu a riadenie turistickej destinácie/destinácií, zjednodušene ▪ podpora pri zabezpečovaní procesov verejného obstarávania povedané, je treba chápať ako proces prípravy spoločného plánu, spoločnej stratégie (teda do- ▪ zabezpečenie vypracovania stratégie rozvoja cestovného ruchu kumentu, ktorý je kľúčovým dokumentom pre rozhodovací proces v oblati rovoja a proce ▪ vyhľadávanie partnerov a podpora cezhraničnej spolupráce jeho implementácie. V prípade, že ciele rozvoja cestovného ruchu sú stanovené a hráči v území ▪ príprava analýz, podkladov, reportovanie, hodnotenie a monitoring projektov sú s nimi stotožnení, je nevyhnutné nájsť implementačnú štruktúru (systémy, procesy, ľudia), ▪ poradenstvo v olasti podnikania a zamestnanosti, pracovné stáže, študijné pobyty, pra- ktorá zaručí ich dosiahnutie. Táto štruktúra má mať autoritu a zodpovednosť voči rôznym sub- covné pobyty doma a v zahraničí jektom v regióne, aby sa udržovala integrita destinácie a súčasne musí napĺňať základné atribú- ty ako je efektívnosť, účinnosť, participácia a transparentnosť. Samozrejme, že do oboc proce ▪ podpora založenia podnikateľského klastra a oblastnej organizácie cestovného ruchu ov vtupujú determinujúce faktory ako je vonkajší strategický, legislatívny, inštitucionálny ▪ spolupráca s centrom kariérneho poradenstva pri UPSVaR a finančný rámec, organizačné prostredie, mechanizmy spolupráce a tiež kompetencie (vedo- ▪ poskytovanie odornej a konzultačnej pomoci súvisiacej s rozvojom sociálnych služieb, mosti, zručnosti, postoje) kľúčových aktérov CR – predstaviteľov verejnej správy, podnikateľskej zakladaní sociálnych podnikov, vzniku regionálnych produktov, regionálnych značiek, a neziskovej sféry. ▪ podpora činnosti tréningových centier zameranej na prepojenie teórie a praxe v školstve Implementačný mechanizmus ďalej musí: ▪ koordinácia činnosti Rozvojovej rady okresu Rožňava a miestnych akčných skupín (MAS) mať oporu v platnej legislatíve pre rozvojové aktivity v cetovom rucu a má byť udrža- v súlade s Uznesením vlády SR č.254/2016 najmä prostredníctvom prepojenia aktivít teľnou a rešpektovanou štruktúrou v okree vybudovanými profesionálnymi a formál a podpory implementácie stratégií miestneho rozvoja s cieľmi Akčného plánu rozvoja nymi vzťahmi a partnertvami okresu Rožňava vychádzať zo znalosti územia, z poznania problémov a možností a má mať kvalitnú in- ternú, alebo externú manažérsku kapacitu na koordináciu a manažment stratégie, ➢ Oblastné organizácie cestového ruchu (OOCR) mať kapacitu pre prípravu a realizáciu projektov. OOCR sú organizáciami neziskového charakteru. Vznikli v súlade so Zák. č. 91/2010 Z.z. o pod-

pore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov s cieľom vytvorenia podmienok pre udrža- Zoznam činností, ktoré by mal implementačný mechanizmus pokrývať sú: teľný rozvoj cestovného ruchu na území, v ktorom pôsobia. • Monitoring realizácie koncepcie Hlavnými činnosťami OOCR v zmysle zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruch sú des- • Periodické hodnotenie výstupov a výsledkov z procesu implementácie koncepcie tinačný manažment a aktívne vytváranie podmienok pre podporu rozvoja cestovného ruchu na • Komunikácia vo vnútri regiónu/okresu území svojich členov (katastrálne územia obcí) vrátane komplexných činností destinačného • Komunikácia navonok regiónu (iné regióny, VÚC, centrálne orgány, prípadne EÚ) marketingu prostredníctvom aktivít ako napríklad: • Informácie o možných finančných externých zdrojoch na realizáciu cieľov • tvora a realizácia marketingovej stratégie, • Iniciovanie nových projektov • tvorba marketingových a propagačných aktivít cestovného ruchu pre svojich členov doma • Aktualizácia a zmeny koncepčného/strategického dokumentu. a v zahraničí,

34 35

• tvora produktov napr vtvorenie a podpora predaja balíčkových produktov), ontorn a hodnotene koncepce • propagácie destinácie pod spoločnou značkou, • podpora zachovania prírodného a kultúrneho dedičstva, Systém implementácie Koncepcie rozvoja cestovného ruchu Rožňava ý sú- • iniciovanie, koordinovanie i organizovanie podujatí pre obyvateľov a návštevníkov desti- nácie, borom zásad správania a konania všetkých relevantných subjektov štátnej správy, samosprávy, podnikateľských subjektov, neziskového sektora, ako aj odborných organizácií pôsobiacich • organizovanie školení a ďalšie. destinačnom manažmente

žiaduce, aby sa táto stala súčasťou činností všetkých aktérov rozvoja Pre svoje činnosti aj komerčného charakteru môžu mať OOCR živnostenský list. OOCR disponujú tovného ruchu v okrese Rožňava so spoločnými cieľmi v rozvoji cestovného ruchu v celom vlastným rozpočtom, majú svoje rozhodovacie zložky, ktoré rozhodujú v súlade so stanovami regióne Gemer a s využitím potenciálu pre budovanie turistických destinácií v súlade (predseda, predstavenstvo, valné zhromaždenie, výkonný riaditeľ) a môžu byť členmi krajskej územným vymedzením podľa ÚP VÚC Košického kraja – Slovenský kras, Slovenský raj, organizácie cestovného ruchu. Rožňavská kotlina a Štítnická dolina. Jedným z dôležitých príjmov organizácií cestovného ruchu je štátna dotácia, ktorú môže minis-

terstvo poskytnúť na príslušný rozpočtový rok v rovnakej výške ako je súhrnná hodnota vybra- Cestovný ruch v okrese Rožňava bude založený na tých členských príspevkov oblastnej organizácie v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu • územnom princípe s budovaním návštevníckych miest/centier s potenciálom rozvoja, rozpočtovému roku, pričom maximálna výška dotácie oblastnej organizácii je ohraničená 90 • vytvorenej značke a Rožňava ako súčasti Gemera súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie u všetkých členských obcí oblastnej organizácie • princípe postupných krokov od posilňovania podmienok a v roku, ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku. dňovú návštevnosť po zvyšovanie počtu prenocovaní domácich i zahraničných náv- števníkov v destinácii. ➢ Miestne akčné skupiny (AS AS KRAS Miestna akčné skupin na podporu rozvoja vidieka sú organizáciami zodpovednými za realizáciu musí byť podporená inštitucionálnym rámcom a spoločným lobovaním za zá- svojich stratégie CLLD zameraných na podporu rozvoja lokálnej ekonomiky a miestneho rozvoja, ujmy rozvoja cestovného ruchu. Základom pre riadenie destinácie je vybudovanie teda aj na podporu vidieckeho cestovného ruchu zo zdrojov Programu rozvoja vidieka a nte borných kapacít a platformy destinačného manažmentu grovaného regionálneho operačného programu – ného a inštitucionalizovaného partnerst súlade s platnou legislatívou v Sk pracujú na 7 kľúčových znakoch európskeho programu rozvoja vidieka tovného ruchu na Slovensku. Partnermi majú byť najmä tí, ktorí majú právomoci rozho- • tvorba oblastných stratégií miestneho rozvoja, dovať, tí, ktorí budú a jej jednotlivé ciele realizovať a tí, ktorí sú a budú prí- • prístup zdola nahor, jemcovia plánovaných výstupov a vý • verejnosúkromné partnerstvá, • uľahčovanie inovácií, Aplikácia Zákona č.91/2010 Z. z. v jeho úplnom znení, spolupráca a partnerstvo sú kľú- • integrované a viac sektorové akcie, čovými princípmi pre rozvoj cestovného ruchu v Rožňava, ktorý má prinášať nové • vytváranie sietí, ekonomické impulzy pre rozvoj územia, pre podporu vytvárania pracovných príležitostí, • spolupráca. pre zvyšovanie zamestnanosti.

Sky sú implementačnou jednotkou Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 prostredníctvom K rozvoja cestovného ruchu v Rožňava 2019 – je súčasťou Akčné- vlastnej stratégie a disponujú vlastným rozpočtom z členských príspevkov členov, majú svoje ho plánu rozvoja okresu Rožňava ktorý má definovaný vlastný implementačný rozhodovacie zložky, ktoré rozhodujú v súlade so stanovami (predseda, valné zhromaždenie, mechanizmus cez definovanie procesov monitorovania a hodnotenia pokroku v zlepšení hospo- výkonný výbor, manažéri S a ďalší zamestnanci). Prevádzk kancelárií S sú hradené zo dárskej, sociálnej a environmentálnej situácie v okrese Rožňava zdrojov s % spolufinancovaním MAS. MASk ako rozvojové štruktúr môžu pripravovať a realizovať aj vlastné projekty. Implementácia Akčného plánu je monitorovaná Radou pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu Rožňava na základe odporúčaní a pravidelných správ skupiny expertov vypracovaných v úzkej spolupráci s Rožňavským centrom projektovej podpory.

36 37

Rada pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu Rožňava sa schádza podľa potreby, najmenej však Záver a odporúčania -krát ročne, aby vyhodnotila dosiahnutý pokrok, prijala potrebné odporúčania pre pokračova- nie implementácie AP a predložila návrhy a odporúčania ministrovi DVRR SR na zmenu prísluš- ného uznesenia, doplnenie uznesení prípadne aktualizáciu Akčného plánu. Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava na obdobie rokov 2019 – 2025, výhľado- Monitorovanie a hodnotenie plnenia Akčného plánu je realizované prostredníctvom schválené- vo 2028, bola vypracovaná ako úloha vyplývajúca z Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava, čím ho súboru ukazovateľov. Konkrétne výsledkové ukazovatele monitorovania a hodnotenia sta- sa ako odvetvová/sektorová koncepcia/stratégia stáva jedným zo systémových nástrojov na novila Rada pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu Rožňava následne po schválení Akčného podporu rozvoja cestovného ruchu v území okresu Rožňava ako súčasti Gemerského regiónu plánu vládou SR, pričom východisková hodnota je stanovená hodnotou k 31. cestovného ruchu. Úrad vlády SR zverejní správu o plnení Akčného plánu raz za 6 mesiacov na svojej web stránke. Odvetvie cestovného ruchu má prierezový charakter, dotýka sa aj ďalších rozvojových oblastí Ak o to požiada Vláda SR, predloží Úrad vlády SR správu o plnení Akčného plánu na rokovanie a týka sa činností viacerých subjektov zodpovedných za rozvoj okresu Rožňava, pre zabezpeče- vlády. nie jej realizovateľnosti navrhujeme: Plnenie a meranie dosahovania plánovaných výsledkov oncepcie cestovného ruchu pre okres Rožňava – ) bude monitorované a vyhodnocované cez súbor indikáto- Prerokovať Koncepciu cestovného ruchu v okrese Rožňava 2019 – 2025 (2028) na úrovni zadávateľa a prijať dokument na úrovni Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu rov definovaných na úrovni hlavného cieľa a každého z jej špecifických cieľov. Rožňava ako usmerňujúci koncepčný dokument pre výber projektov a projektových zá- Jedným z nástrojov pre napĺňanie stratégie je realizácia projektov Základnými kritériami pre merov zameraných na rozvoj cestovného ruchu ako súčasti ekonomického rozvoja okre- výber projektov v rámci pilotných štartovacích aktivít a pre výber indikatívnych aktivít pre reali- záciu v rámci Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava sú: Dohodnúť sa na koordinátorovi realizácie knee a jeke • podpora projektov, ktoré generujú tvorbu pracovných miest, vedných za jej plnenie a vybudovať partnerstvo pre jej nene (formalizovať záväzky • udržateľnosť aktivity po skončení doby priamej podpory, a povinnosti, úlohy vyplývajúce z knee pre konkrétne jednotlivé subjekty). Subjek- • realizovateľnosť aktivity v danom čase, priestore a s danými kapacitami (finančnými, ty realizujúce a koordinujúce kne a v rámci svojich organizačných štruktúr ľudskými, organizačnými), vytvoriť a personálne zabezpečiť plnenie súboru činností pre plnenie prijatej knee • „hodnota za peniaze“, t. j. pomer počtu nových pracovných miest k celkovej výške ná- (komunikácia, monitoring, vyhodnocovanie, rozhodovanie, aktualizácia dokumen- kladov na proekt v • nevyhnutnosť aktivity v kontexte definovanej stratégie (je aktivita nevyhnutným ne prerokovať na úrovni obecných zastupiteľstiev, aby prevzali ciele, či upravi- predpokladom, prispieva rozhodujúcou mierou, prispieva, neprispieva), li/aktualizovali vlastné opatrenia a aktivity do záväzných dokumentov obcí (PHSR a ÚP, • synergické efekty aktivity nad rámec jej priameho zamerania, resp. iných koncepcií a dokumentov) a do svojich rozpočtov. • miera eektu dane intervencie – očakávaná veľkosť kvalitatívnej a kvantitatívnej Koncepciu, resp. plnenie jej cieľov komunikovať a koordinovať s ee a zmeny (napr. počet novovytvorených pracovných miest), KRAS, ktoré majú v územiach, v ktorých pôsobia (a prekrývajú sa s územiami subdesti- • miera zacielenia aktivity na riešenie primárnych problémov regiónu/súlad s prioritami nácií – Slovenský kras, Rožňava a ke ak aj časti Štítnická dolina) tiež defino- stratégie, vané ciele a opatrenia na podporu rozvoja cestovného ruchu, najmä vidieke e • environmentálne prínosy aktivity (ako pridaná hodnota ekonomicky a sociálne zame- tovného ruchu a a raných aktivít), Premietnuť kne a presadiť jej ciele do PHSR KSK a do odvetvových stratégií so • sociálne prínosy aktivity (ako pridaná hodnota environmentálne a ekonomicky zame- zameraním na rozvoj cestovného ruchu na regionálnej a národnej úrovni (stratégie raných aktivít), rozvoja cestovného ruchu KSK a SR). • ekonomické prínosy aktivity (ako pridaná hodnota environmentálne a sociálne zame- Definovať a pracovať konkrétne projektové zámery/projekty na podporu rozvoja raných aktivít). cestovného ruchu v okrese Rožňava aj s rozpočtom a potenciálnymi zdrojom ich finan- vana k je Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava – ) súčasťou im- Za účelom zabezpečenia koordinácie a realizácie knee začať s napĺňaním Špecific- plementačného mechanizmu Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava – , tak vyššie kého cieľa s definovaním jekv a produktov (viď. bod 6) a otvoriť odbornú disku- uvedené kritéria platia aj pre výber a podporu projektov so zameraním na rozvoj cestovného k vytvoreniu značky Gemera ako územia s nk destinácie/destinácií v kee Rožňava. ruchu podľa tejto koncepcie.

38 39

Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Zoznam obcí, ktoré majú potenciál CR a sú strediskami CR v okrese Rožňava ...... Tabuľka 2 Súbor indikátorov výstupov (Špecifický cieľ 1) ...... Tabuľka 3 Súbor indikátorov výstupov (Špecifický cieľ 2) ...... Tabuľka 4 Okruhy pre projektové zámery ...... Tabuľka 5 Vybrané príklady možných projektových zámerov ......

Zoznam zdrojov zozname zdrojov sú uvedené hlavné sekundárne pramene, ako informačný zdroj boli využívané aj mnohé rozhovory, expertné konzultácie, diskusie s relevantnými aktérmi i výsledky dotazníkového prieskumu (príloha).

▪ Akčný plán rozvoja okresu Rožňava (NRO) 2016 – ▪ Banícke múzeum, Rožňava ▪ Gemerské osvetové stredisko, Rožňava ▪ Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava n.o. ▪ Miestna akčná skupina rozvoja vidieka – MAS Gemer, stratégie CLLD ▪ Miestna akčná skupina rozvoja viiea – MAS KRAS, stratégia CLLD Foto: Kaplnka Sv. Anny v Hrušove ▪ KK – Zdroj: MAS KRAS ▪ Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) miest a obcí okresu Rožňava ▪ Regionalizácia cestovného ruchu Slovensa ▪ Slovenská ochrana prírody SR ▪ Spoločný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí Mikroregiónu Čremošná pre ro- – 2022, Karpatský rozvojový inštitút, 2015 Otvorme sa ▪ Stratégia rozvoja cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja, 2015 ▪ Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovensa ▪ Stratégia rozvoja územia NP Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu, 2015 rozvoju cestovného ruchu ▪ Štatistický úrad SR ▪ Štatistiky TIK Dobšiná v okrese Rožňava ▪ Štatistiky TIK Rožňava ▪ Úrad KSK, Odbor kultúry a ▪ Územný plán VÚC Košického samosprávneho kraja ▪ Vybrané mestá a obce okresu Rožňava ▪ http.ooriezuvese.sine.phpini ▪ http.utinor.ssaenarpoujati ▪ http.sopsr.snatura ▪ http.zsc.eu ▪ httpsozoticacesta.enoe.s ▪ httpsvraji.s ▪ httpse.vuce.ss ▪ https.oaszo.sinos ▪ https.os.s ▪ https.oecetiar.sotoaeriahuertovajazas.ht ▪ https.oa.s ▪ https.terrainconita.ssrasnohorsehranehr ▪ Výsledky dotazníkového prieskumu – Príloha k analytickej časti

40 41

PODPORA NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Obsah

1 Analýza stavu cestovného ruchu v okrese Rožňava ...... 44 1.1 Vymedzenie územia okresu Rožňava z hľadiska cestovného ruchu ...... 44 1.2 Dopravná dostupnosť okresu Rožňava ...... 48 1.3 Ekonomicko – sociálna analýza okresu z pohľadu cestovného ruchu...... 51 1.4 Aktuálna primárna ponuka cestovného ruchu ...... 60 1.4.1 Prírodný potenciál – podzemné i nadzemné prírodné bohatstvo ...... 61 1.4.2 Kultúrno-historický potenciál ...... 67 1.4.3 Nehmotné kultúrne dedičstvo a tradičná ľudová kultúra ...... 74 1.5 Analýza návštevnosti - vybrané údaje ...... 78 1.6 SWOT analýza cestovného ruchu ...... 82 1.7 Hlavné zistenia a zhrnutie analýzy cestovného ruchu ...... 91 Príloha 1 Zoznam obrázkov ...... 94 Zoznam tabuliek ...... 94 Zoznam zdrojov ...... 95 Analytická časť Príloha: Výsledky dotazníkového prieskumu „Stav a možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrese Rož- ňava“ ...... 97

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

1 Analýza stavu cestovného ruchu v okrese Rožňava

Analytická časť koncepcie je spracovaná s cieľom definovať aktuálny stav potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu prostredníctvom vybraných kvantitatívnych údajov ako aj istého kvalitatív- neho zhodnotenia S ohľadom na množstvo existujúcich dokumentov, správ a analýz v tejto ob lasti za posledné obdobie je zámerom sústrediť sa prioritne na kľúčové oblasti týkajúce sa základ- ných segmentov cestovného ruchu v okrese Rožňava

1.1

Okres VymedzenieRožňava je súčasťou územia Košického okresu samosprávneho Rožňava z hľadiska kraja a patrí cestovného medzi 12 najväčších ruchu okresov Slovenska Má rozlohu 1 km² a svojou rozlohou sa zaraďuje na 7 miesto v rámci republiky V okrese žije v súčasnosti 62 515 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 53 obyvateľov na km² (údaje k 31 V okrese Rožňava je spolu 62 obcí, z toho sú dve mestá – okresné a správne sídlo Rožňava a mesto Dobšiná (Akčný plán okresu Rožňava, 2017) Územie okresu Rožňava patrí do južnej časti centrálnokarpatského pásma Západných Karpát e súčasťou historického regiónu Gemer a jeho južná hranica tvorí súčasne štátnu hranicu s Maďar- skom Na východe susedí s okresom Košice okolie, na juhozápade s okresmi Rimavská Sobota a Revúca, na západe s okresom Brezno, na severe s okresmi Poprad a Spišská Nová Ves a na severovýchode s okresom Gelnica. Štyri zo siedmich susediacich okresov, vrátane predmetného územia okresu Rožňava, sú podľa Zák Zz v znení zmien a doplnkov najmenej rozvinutými regiónmi Slovenska (Košice okolie, Rimavská Sobota, Revúca a Gelnica) Obrázok Okres Rožňava

Okres Rožňava sa vyznačuje pestrou geologickou stavbou, ktorú predstavujú orografické prvky ako Volovské vrchy, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina zložené prevažne z prvohorných kryšta- lických hornín a Slovenský raj, Slovenský kras, Rožňavská kotlina a hosloven ská kotlina zložené z druhohorných vápencov a Prevažná časť okresu je lesnatá lesná krajina je predpokladom pre rozvoj najmä pešej turistiky, ale aj športového turizmu, či klimatických kúpeľov, pre budovanie lesných parkov, či oddychových a relaxačných zón okresu Rožňava je zalesnená listnatými a zmiešanými lesmi s hlavnými drevinami buk, dub, hrab, jaseň a javor v menšej miere ihličnatými lesmi prevažne smrekovými a jedľovými V krasových územiach na juhu okresu (Slovenský kras) sa nachádzajú borovicové lesy

Turistická destinácia (podľa jednej z definícií) predstavuje cieľovú oblasť o orko priestore, ktorý môže zahŕňať samotné geografické celky, kraje/regióny, v širšom zmysle krajinu či nadnárodné územné celky, ale aj mikroregióny, ľudské sídla, mestá r o ob typická veľká koncentrácia atraktivít cestovného ruchu, rozvinuté služby a ďalšia infraštruktúra cestov- ného ruchu, ktorých výsledkom je veľká dlhodobá koncentrácia návštevníkov zabezpečovaná spoluprácou aktérov rozvoja cestovného ruchu

44 45

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Pre vymedzenie územia okresu Rožňava ako územia s potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu Navrhovaná základná urbanistická koncepcia riešenia CR v kraji je založená na: sú dôležité územné charakteristiky a regulatívy vyplývajúce z Územného plánu vyššieho územ- využití vysoko atraktívneho prírodného prostredia a zachovaného kultúrneho dedičstva ného celku Košického kraja (VZN č 18/2017, ktorým sa vyhlasujú Zmeny a doplnky 2017 záväznej Spiša a Gemera, časti ÚP VÚC Košický kraj), ktorý nadväzuje na Koncepciu územného rozvoja Slovenska, 2001 ak- tualizovanú v je záväzným podkladom pre územné plány miest a obcí využití aj umelo vybudovaných vodných nádržiach (v Slovenskom raji Palcmanská Maša, v okrese Gelnica VN Ružín), Podľa ÚP VÚC Košický kraj, patrí okres Rožňava do Rožňavského ťažiska osídlenia 3 úrovne prvej vytvorení optimálnych podmienok pre rozvoj stredísk turizmu a športu medzinárodného skupiny a je súčasťou Zvolensko - juhoslovenskej rozvojovej osi prvého stupňa – Rož- i celoštátneho významu, ňava – Košice) a Rožňavsko – dobšinskej rozvojovej osi tretieho stupňa (Rožňava – Dobšiná – ár) rozvoji priestorov turizmu a rekreácie ako významných ekonomických aktivít a pracov ných príležitostí, Potenciál cestovného ruchu Košického kraja je pomerne rozsiahly, pokrývajúci takmer všetky roz- vytvorení územnotechnických podmienok pre rozvoj turizmu a sociálnej infraštruktúry hodujúce druhy a cestovného ruchu (pobyt pri vode, zimné športy, pešia turistika, cyklo- pri maximálnom využití a zveľaďovaní existujúcich stavebných a technických fondov turistika, pobyt na vidieku, poznávanie kultúrneho dedičstva, návšteva jaskýň a speleológia)

hľadiska celoročného využitia je dôležité, že na území okresu je zachovalé prírodné prostredie bohaté kultúrne dedičstvo Poloha okresu, ktorý hraničí s Maďarskom, umožňuje jeho aktívne Regióny CR, tak ako sú definované cez procesy územného plánovania, predstavujú vymedzenú zapojenie aj do rozvoja medzinárodného cestovného ruchu Najvýznamnejšími priestormi tu- časť územia, ktorá sa vyznačuje relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj turizmu a mož- rizmu medzinárodného významu sú Slovenský kras, Domica – ggtelek nosťami ich využitia Pri vymedzení regiónov sa brali do úvahy nasledovné hľadiská/kritériá: Podľa Územného plánu vyššieho územného celku Košického samosprávneho kraja (záväzný roz- a podobnosť podmienok (prírodných, vytvorených) pre turizmus, vojový dokument vychádzajúci z územného rozvoja Slovenska – KURS, 2011) definuje územie b geograickoprírodné hranice, okresu Rožňava s rešpektovaním regionalizácie cestovného ruchu SR Gemerský región C c spoločný vývoj – historické vymedzenie územia, tromi subregiónmi: d analogické funkcie územia pre turizmus (i v zmysle potenciálu), • Subregión ROŽŇAVSKÁ KOTLINA – DOBŠINÁ, ktorá sa nachádza v ťažiskovej časti okresu Rož- e veľkosť územia, ňava a nadväzuje na destináciu Národný park Slovenský raj Spadajú tu katastre obcí a vnútorné väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnejšie ako väzby smerom mimo územia regiónu, potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu a om cieľových návštevníckych g predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom, miest/stredísk CR Rožňava, Krásnohorské Podhradie, Dobšiná, Betliar, Vlachovo, Vyšná Slaná a Rejdová Ďalej obce Dedinky Stratená, ktoré sú podľa ÚP VUC KK už súčasťou Spiš- h spoločný prístup a infraštruktúra, ského regiónu CR, subregiónu Slovenský raj – á dolina) i spoločná turistická ponuka • Subregión ŠTÍTNICKÁ DOLINA leží v Gemerskom regióne CR v Štítnickej doline, v západnej časti územia okresu Rožňava s rázovitými obcami Slavošovce, Štítnik, Brdárka, Hanková Podľa dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu (Ministerstvo hospodárstva SR, 2005), ktorý Markuška Časťou územia prebieha Gotická cesta a táto časť okresu Rožňava je známa sta- platí ako odporúčanie aj v súčasnosti, je okres Rožňava spolu s okresmi Rimavská Sobota a Re rými banskými tradíciami a dobre udržiavanou typickou vidieckou architektúrou vúca súčasťou tzv Gemerského regiónu • Subregión SLOVENSKÝ KRAS – národný park a biosférická rezervácia sa nachádza v juhozá- Gemerský región (rovnako ako podľa ÚP VÚC Košický kraj) je podľa regionalizácie CR na Slovensku padnej časti kraja a jeho ťažiskom je Národný park Slovenský kra Spadajú tu katastre obcí ďalej členený na subregióny1 (z hľadiska časového horizontu): potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu a charakterom cieľových návštevníc- • so strednodobými subregiónmi: kych miest/stredísk CR Drnava, Dlhá Ves, Jablonov nad Turňou, Plešivec a Silica Súčasťou Jaskyňa Domica s presahom na Aggtelek (Maďarsko), je aj obec Štós s prírodnými klimatickými kúpeľmi väzbou na obce Úhorná a Smolník, ktoré sú už súčasťou Spišského regiónu CR mesto Rožňava a okolie • s dlhodobým subregiónom: Národný park Slovenský kras s presahom na Maďarsko, Hlavným cieľom podľa ÚP VÚC Košického kraja, v ktorom sa nachádza okres Rožňava, je Muránska planina (okre Revúca) „Zvyšovať konkurencieschopnosť cestovného ruchu v celom kraji pri lepšom využívaní poten-

ciálu krajiny so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných prí- 1 Subregión tvorí územie – časť regiónu, ktorá sa vyznačuje kvalitatívne výrazne lepšími, priaznivejšími podmienkami ležitostí“ (prírodnými, kultúrnohistorickými, atď.) pre turizmus, ako aj osobitnými, odlišnosťami a možnosťami ich využitia, v o rovnaní s ostatnou časťou regiónu, resp. regiónom ako celkom. Pritom ma všetky hlavné znaky regiónu, ale navyše aj špecifické vlastnosti, odlišujúceho ho od ostatného územia regiónu.

46 47

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Regióny cestovného ruchu v Košickom kraji podľa dokumentu „Regionalizácia cestovného ruchu SR“:

Obrázok Cestná sieť Košického samosprávneho kr k rok ro: SR KSK 201 – 2022 Obrázok Regióny cestovného ruchu podľa dokumentu „Regionalizácia cestovného ruchu SR“ Zdroj: Odbor kultúry a cestovného ruchu KSK, 2019

1.2

• DopravnáCestná doprava dostupnosť a dopravná okresu infraštruktúra Rožňava Cestná sieť okresu Rožňava je tvorená cestami I r v dĺžke 98 km; II r – a r – Regiónom Horného Gemera, okresu Rožňava, prechádzajú dva významné cestné ťahy: - a triedy č 571) východozápadným smerom a - a triedy č 67 severojužným smerom

Okres Rožňava je prepojený na medzinárodné cestné ťahy Územím prechádza medzinárodný cestný ťah štátnej cesty E 571 I/16 r vr – juh je región prepojený na medzinárodné ťahy štátnou cestou I/67 Rožňava – Dobšiná – Stratená hľadiska cestnej sie a bezpečnosti cestnej premávky je kritickým úsek cesty I/16 cez horský priechod Soroška, najmä v no o dobí Výhľadové riešenie dopravných problémov tohto horského priechodu spočíva vo vo vaní rýchlostnej cesty R2

Obrázok Cestná sieť v okrese Rožňava

48 49

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Rožňava ako okresné sídlo je od krajského mesta Košice vzdialená 70 km, od hlavného 1.3 Ekonomicko – sociálna analýza okresu z o ruchu ďalším krajským a okresným mestám sú vzdialenosti nasledovné: Nitra

143 km, Banská Bystrica Rožňavy do Budapešti je naj- Okres Rožňava patrí zo sociálnoekonomického hľadiskapohľadu medzi 20 najmenejcestovnéh rozvinutých okresov kratšou trasou 218 km a Maďarskou republikou do Aggteleku nie je ani 30 km. Košický samosprávny kraj, ktorého súčasťou je aj okres Rožňava, patrí zo sociálnoekonomického hľadiska tiež medzi najmenej rozvinuté oblasti Slovenskej republiky a súčasne medzi 10 najzaostalejších regiónov Európskej únie Je to dôsledok transformačného procesu, ako aj periférnej lokalizácie týchto krajov pri súčasne nedostatočne rozvinutej technickej (najmä dopravnej), ale aj podnikateľskej i občianskej infraštruktúry Výkonnosť cestovného ruchu Košického kraja podľa okresov a regiónov je možné posúdiť na zá- klade dostupných štatistických údajov oficiálnym ukazovateľom, ktoré sleduje Štatistický úrad rámci výkonnosti C ▪ počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach, ▪ počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach, ▪ priemerná doba prenocovania návštevníkov, ▪ objem tržieb za ubytovacie služby

Na území Košického kraja bolo ku koncu roka 2017 evidovaných 289 ubytovacích zariadení uvedeného počtu bolo 249 hromadných ubytovacích zariadení (vrátane 87 kempov) a dení na súkromí Počet stálych lôžok hromadných uby- Obrázok Dopravná dostupnosť tovacích zariadeniach a adeniach na súkromí Využitie stálych lôžok je priemerne na Zdroj: Mesto Rožňava, PHSR, 2015 úrovni 19 , najvyššie využitie bolo zaznamenané v to na úrovni 32,3 Počet miest na voľnej ploche (kempy) predstavuje 9 • Autobusová doprava Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do okresného mesta Rožňava premávajú spoje verejnej Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na ú nne približne každé dve hodiny Košíc do Rožňavy premávajú spoje (nárast + 7 ), pričom Košický kraj sa podieľal na celoslovenskej návštevnosti 6,8 roku denne približne každú hodinu sa ubytovalo v ubytovacích zariadeniach na území Košického kraja 366 142 návštevníkov Me dziročný nárast 2016/2017 počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v Košickom kraji • Železničná doprava , celkového počtu návštevníkov Košického kraja v Na území okresu je 135 km železničných tratí, vedie ním 8 vlakových úsekov nich najdôležitejší cudzincov, čo predstavuje 33,7 podiel na celkovej návštevnosti kraja Najvyšší počet zahranič- je úsek južného železničného ťahu do Koší Ostatné slúžia pre miestne účely (Akčný plán okresu ných návštevníkov sa v Košickom kraji ubytovalo z Česka, Maďarska, Poľska a Najvyššia Rožňava, 2017) návštevnosť bola dosiahnutá v mesiaci júl a Návštevníci najviac využili služby hotelov vyš- Železničná stanica v Rožňave leží na trati ŽSR č – Košice (počet koľají: 8 doprav- ších kategórii (3 ných, 2 manipulačné a 1 odstavná) Odbočuje z nej trať ŽSR č Dobšinej Dostupnosť že-

lezničnej stanice, ktorá sa nachádza mimo mesta Rožňava, je zabezpečená do okresného mesta roku 2017 bola zaznamenaná zvýšená návštevnosť ubytovacích zariadení u väčšiny okresov Ko- ďalších častí okresu prímestskou autobusovou dopravou šického kraja Najväčší podiel na počte návštevníkov (53,5 počte prenocovaní (48,2 ) má Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky Košíc do Rožňavy premá- mesto Košice vajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov

Problémom je nízka dostupnosť cieľov cestovného ruchu (Slovenský Kras, Gombasecká jaskyňa, mnohé ďalšie) autobusovou, či železničnou dopravou do Rožňavy a Rožňavy najmä počas letnej turistickej sezóny, cez víkendy a • Letecká doprava Najbližšie letisko je v Košiciach vo vzdialenosti 70 Rožňavy Ďalšie blízke letisko sa nachá-

Zákon č.336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov

50 51

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Tabuľka Prehľad výkonov cestovného ruchu podľa okresov Košického kraja prípade regiónov najvyššiu výkonnosť vykazujú regióny, kde pôsobia oblastné organizácie ces- Počet návštevníkov Počet prenocovaní návštevníkov tovného ruchu (OOCR), ktoré budujú turistické destinácie Aj napriek skutočnosti, že tieto orga- Košický v ubytovacích zariadeniach v ubytovacích zariadeniach nizácie nepokrývajú celé územia „historických regiónov“, budujú v rámci nich turisticky manažo- samosprávny kraj vané destinácie, ktoré majú schopnosť pritiahnuť viac návštevníkov Mesto Košice je uvedené nica roku 2018 bola založená aj OOCR Gemer spájajúca 3 okresy v – Rož- ňava, Revúca a Rimavská sobota (Košický a Banskobystrický kraj) zahraniční návštevníci domáci návštevníci Košice mso zahraniční návštevníci domáci návštevníci Spišský Košice okoi Gemerský zahraniční návštevníci Dolnozemplínský domáci návštevníci Košice - okolie (Abov) Košice icaovc zahraniční návštevníci

domáci návštevníci Rožňava Obrázok Vývoj počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach podľa regiónov Košického kraja 2013 Zdroj: Štatistický úrad SR, OKaCR KSK, 2018 zahraniční návštevníci domáci návštevníci oranc zahraniční návštevníci domáci návštevníci Spišský Spišská Nová Ves Gemerský zahraniční návštevníci Dolnozemplínský domáci návštevníci Košice - okolie (Abov) Košice Trebišov zahraniční návštevníci domáci návštevníci Zdroj: Štatistický úrad SR, OKaCR KSK, 2018 Obrázok Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v Košickom kraji – vývoj návštevnosti podľa regiónov Zdroj: Štatistický úrad SR, OKaCR KSK, 2018

52 53

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Počet ubytovacích zariadení v okrese Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach Podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 v okrese Rožňava evidovaných 59 ubytovacích zariadení, čo pred- porovnaní so susednými krajmi, ale aj celkovo v rámci SR, je Košický kraj úplne na chvoste ave zo všetkých evidovaných ubytovacích zariadení v rámci celého Košického kraja, v počte prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach (ŠÚ SR 2019) Okres Rožňava za rok ktorý vykazuje len 289 zariadení posledných rokoch postupne dochádza v okrese Rožňava vae prenocovaní, čo predstavuje len 6,21 celkového počtu prenocovaní úbytku ubytovacích zariadení od roku 2014 došlo k úbytku 9 zariadení, pričom tento trend v rámci celého kraja Napriek väčšiemu počtu ubytovacích zariadení ako sa nachádzajú v ooi začal už v ro ed v okrese Rožňava bolo evidovaných 95 ubytovacích zariadení tých okresoch, počet prenocovaní je na nízkej úrovni Aj keď počet prenocovaní postupne stúpa, pomer počtu ubytovacích zariadení a prenocovaní nie je dostatočný Tabuľka Počet ubytovacích zariadení Tabuľka Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach Banskobystrický kraj Okres Revúca Banskobystrický kraj re Rimavská Sobota Okres Revúca Košický kraj Okres Rimavská Sobota Okres Rožňava Košický kraj Okres Spišská Nová Ves Okres Rožňava Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019 Okres Spišská Nová Ves Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019

Počet ubytovacích zariadení Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach

Okres Revúca Okres Revúca Okres Rimavská Sobota Okres Rimavská Sobota Okres Rožňava Okres Rožňava Okres Spišská Nová Ves Okres Spišská Nová Ves ok ok Obrázok Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach Obrázok Počet ubytovacích zariadení Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019 Zdroj: Štatistický úrad SR,

54 55

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach Tržby za ubytovanie v ubytovacích arianiac K roku 2017 eviduje ŠÚ SR v okrese Rožňava 1 404 lôžok v ubytovacích zariadeniach, čo prie- V sledovanom období sa objem tržieb v rámci celej SR zvýšil o 38 , pričom najvyššie tržby sú merne predstavuje takmer 24 lôžok na jedno zariadenie Tento počet je porovnateľný s okresom zaznamenané v Bratislavskom, Žilinskom a Prešovskom kraji a najnižšie v Košickom kraji Rimavská Sobota, napriek tomu v okrese Rožňave je počet prenocovaní o nižší V rámci ce- lého Košického kraja tento počet predstavuje ia , z počtu všetkých lôžok v ubytovacích Tabuľka Tržby za ubytovanie ubytovacích zariadeniach CR ariadeniach Tak ako má negatívnu tendenciu úbytok ubytovacích zariadení, tak sa znižuje aj počet lôžok v okrese Rožňava Od roku 2014 došlo k zníženiu lôžok o , SR 201 201 201 2017 Tržby CR (v tis R 7202 7 207 7 22 0 Tabuľka Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach

Tržby (tis R v krjo 201 Banskobystrický kraj Bratislavský 101 Okres Revúca Trnavský 2 Okres Rimavská Sobota Trenčiansky 0 2 Košický kraj irik 20 727 Okres Rožňava Žilinský 70 77 Okres Spišská Nová Ves Banskobystrický 7 1 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019 Prešovský 0 22 Košický 1 7 Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019

Košický 1 7

Prešovský 0 22

Okres Revúca Banskobystrický 7 1 Okres Rimavská Sobota Žilinský 70 77 Okres Rožňava irik 20 727

Okres Spišská Nová Ves Trenčiansky 0 2 Trnavský 2 Bratislavský 101 Obrázok Tržby za ubytovanie v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v kro z rok Zdroj: Štatistický úrad SR, 201 Obrázok Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019

56 57

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Podnikateľské subjekty v v okrs Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (Eur) Podnikateľské subjekty v cestovnom ruchu zahŕňajú živnostníkov odik v oblasti ubytovacích rámci ubytovacích a stravovacích služieb v Košickom a Banskobystrickom kraji vykazujú prie- a stravovacích služieb merné nominálne mesačné mzdy eov v roku 2017 nižšie v Košickom kraji o v rámci umenia, zábavy a rekreácie sú na rovnakej úrovni Tabuľka Živnostníci podľa vybraných ekonomických činností SK NACE Rev Živnostníci podľa vybraných Tabuľka Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (Eur) Ukazovateľ ekonomických činností SK NACE Rev 2 Priemerná nominálna mesačná mzda 201 201 201 2017 Ukazovateľ e ur Banskobystrický kraj Ubytovacie a stravovacie služby 1 7 1 0 1 1 1 201 201 201 2017 Umenie, zábava a rekreácia 2 22 22 20 Banskobystrický kraj Ubytovacie a stravovacie služby 71 1 0 Okres Revúca Ubytovacie a stravovacie služby 7 7 Umenie, zábava a rekreácia 1 72 71 Umenie, zábava a rekreácia 10 Okres Revúca Ubytovacie a stravovacie služby Okres Rimavská Sobota Ubytovacie a stravovacie služby 17 1 10 12 Umenie, zábava a rekreácia 10 0 7 71 Umenie, zábava a rekreácia 10 11 17 Okres Rimavská Sobota Ubytovacie a stravovacie služby Košický kraj Ubytovacie a stravovacie služby 1 00 1 02 1 001 2 Umenie, zábava a rekreácia 1 7 2 Umenie, zábava a rekreácia 11 17 12 1 Košický kraj Ubytovacie a stravovacie služby 7 1 2 Okres Rožňava Ubytovacie a stravovacie služby Umenie, zábava a rekreácia 07 2 7 7 Umenie, zábava a rekreácia Ubytovacie a stravovacie služby Okres Rožňava Okres Spišská Nová Ves Ubytovacie a stravovacie služby 12 12 12 12 Umenie, zábava a rekreácia Umenie, zábava a rekreácia 2 2 2 2 Okres Spišská Nová Ves Ubytovacie a stravovacie služby 72 1 0 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019 Umenie, zábava a rekreácia 1 7 71 Podniky podľa ekonomických činností Zdroj: Štatistický úrad SR, 201

Počet podnikov, evidovaných v oi uovi stravovacích služieb v okrese Rožňava sa posledné 4 roky zvýšil len o jeej porovnávaných okresov odik v oblasti umenia, zá- 00 v rekreácie sa držia na rovnakej úrovni, aj keď v priebehu sledovaného obdobia sa znížil Banskobystrický kraj porovnaní s okolitými okresmi je nižší (susedné okresy Spišská Nová ves o 1 vi Rimavská 700 Ubytovacie a stravovacie služby Sobota majú o vi tvorí len 10 celkového počtu podnikov celého Košického kraja Banskobystrický kraj Umenie, 00 zábava a rekreácia Tabuľka Podniky podľa ekonomických činností podľa SK NACE Rev. 2 00 Okres Revúca Ubytovacie a stravovacie služby Podniky podľa ekonomických činností 00 Ukazovateľ podľa SK NACE Rev 2 Okres Revúca Umenie, zábava a rekreácia 201 201 201 2017 00 Banskobystrický kraj Ubytovacie a stravovacie služby 721 721 77 7 Okres Rimavská Sobota Umenie, zábava a rekreácia 201 207 21 21 200 Ubytovacie a stravovacie služby Okres Revúca Ubytovacie a stravovacie služby 12 1 Okres Rimavská Sobota 100 Umenie, zábava a rekreácia 1 1 1 2 Umenie, zábava a rekreácia Okres Rimavská Sobota Ubytovacie a stravovacie služby 2 0 Košický kraj Ubytovacie a Umenie, zábava a rekreácia 1 1 12 1 201 201 201 2017 stravovacie služby Košický kraj ovie stravovacie služby 771 0 7 Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (Eur) Košický kraj Umenie, zábava a Umenie, zábava a rekreácia 22 2 2 07 rekreácia Okres Rožňava Ubytovacie a stravovacie služby Umenie, zábava a rekreácia Obrázok Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (Eur) Okres Spišská Nová Ves Ubytovacie a stravovacie služby 2 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019 Umenie, zábava a rekreácia 2 2 27 2 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2019

58 59

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Aktuálna primárna ponuka cestovného ruchu možnosti pre kultúrno – poznávacie pobyty, zážitkové a poznávacie pobyty v prírode, pešiu turistiku a cykloturistiku, zber lesných plodov, rybolov, poľovníctvo Pomerne intenzívne sa využívajú Okres Rožňava sa vyznačuje vysokou koncentráciou mimoriadne hodnotného prírodného bohat- danosti Slovenského krasu a Slovenského raja Rekreačné strediská, ktoré sa nachádzajú na území stva i kultúrneho dedičstva, ktorého využitie pre potreby živého cestovného ruchu vykazuje veľké obidvoch rekreačných oblastí majú celoštátny a nadnárodný význam najmä pre cezhraničných rrvy Urobiť zmysluplný výber z tejto primárnej ponuky je možné len s istou dávkou otvore- návštevníkov Veľký význam a potenciál pre rozvoj má predovšetkým prepojenie NP Slovenský nosti voči ďalším existujúcim možnostiam v území tiež Jaskyne Domica s jaskynným systémom Aggtelek v Maďarsku pamiatkami dominuje hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar s prírodným parkom, secesné Mauzó-

leum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí, ale aj jedinečné kostoly so stredovekými nás K definovaniu kľúčových prvkov existujúcej ponuky možno pristúpiť v členení na: nými maľbami v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré sú považované za priamu súčasť európ- Prírodný potenciál skej kultúry stredoveku Všetky tieto pamiatky spája turistická tematická cesta nazývaná „Gotická ▪ Podzemné prírodné bohatstvo (jaskyne UNESCO a iné jaskyne) “ Atraktívna, i keď málo využitá je aj druhá tematická cesta nazývaná „Železná cesta“, tak- ▪ Nadzemné prírodné bohatstvo mer vôbec nevyužitý je potenciál Turnianskej vínnej cesty Národné parky o Chránené územia NATURA 2000 o Prírodný potenciál – podzemné i nadzemné prírodné bohatstvo o Ďalšie významné prírodné turistické atraktivity (s predpokladom na pešiu turistiku, cykloturistiku, športovú turistiku a rekreáciu – to však už v prepojení aj na Územie okresu Rožňava je výrazne členité s bohatou reliéfovou štruktúrou Nachádza sa tu hor- sekundárnu ponuku a o ské až vysokohorské prostredie, ale aj údolné nivy a údolia riek s aktívnou poľnohospodárskou výrobou Najvyšším bodom je Stolica (1 476 m n a najnižším Hrhov Kultúrnohistorický potenciál Klímu je možné charakterizovať ako kontinentálnu klímu kotlín, klímu horských plošín ▪ Hmotné kultúre dedičstvo oceánsku klímu horských stráni Vyznačuje sa horúcim letom v južných častiach a chladnejším v severných horských oblastiach o ýznamné kultúrne pamiatky s potenciálom na masovejšiu turistiku o matické kultúrne cesty (Gotická cesta, Železná cesta) morfologického hľadiska je územie veľmi členité Centrálnu časť tvorí Slovenské rudohorie, na severe je to Spišsko – gemerský kras, na severovýchode sa nachádza Slovenský raj a o amostatne identifikované ďalšie kultúrne pamiatky a technické pamiatky Slovenský kras (Akčný plán okresu Rožňava, 2017) ▪ Nehmotné kultúrne dedičstvo – autentická živá tradičná ľudová kultúra Okres Rožňava je tvorený týmito geomorfologickými celkami: Podľa „Stratégie rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku 2020“ je existujúca najvý- ▪ Slovenský kras km² (28 znamnejšia ponuka v cestovnom ruchu Gemer (Horný Gemer) Okres Rožňava z regionálneho po- ▪ Volovské vrchy km² (25 hľadu nasledovná: ▪ Revúcka vrchovina km² (23 ▪ Subregióny Jaskyňa Domica s rsahom na tk v Maďarsku, Rožňava a okoi o ▪ Rožňavská kotlina km² (6 venský kras s presahom na Maďarsko ▪ Stolické vrchy km² (5 ▪ Národný park Slovenský kras ▪ Slovenský raj km² (5 ▪ Jaskyne zapísané v onam ▪ Rimavská kotlina km² ▪ Hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, kostoly na Gotickej ceste, technické pamiatky na Železnej cst a ďalšie kultúrne pamiatky Rozhodujúci podiel na celkovom pôdnom fonde má lesný pôdny fond a okrese Rožňava mô- ▪ Historické banské mesto Rožňava žeme hovoriť ako o vysokou lesnatosťou s potenciálom pre rozvoj turistiky Okres má ▪ uristika a cykoturistika veľké prírodné bohatstvo a značné množstvo maloplošných a veľkoplošných chránených území Najvýznamnejšími sú Národný park Slovenský raj a Národný park – Biosférická rezervácia Sloven- ▪ Víno, gastronómia ský kras týchto dvoch chránených územiach sa nachádza 39 chránených území, z 4 prí- rodné pamiatky, 15 národných prírodných pamiatok, 8 prírodných rezervácií 12 národných prí- Tieto atraktivity sa takmer identicky objavujú v rôznych doteraz vypracovaných rozvojových do- rodných rezervácií Zo 712 jaskýň a priepastí Slovenského krasu bolo v roku 1995 zaradených 12 kumentoch, často v iných súvislostiach a zaradení Podľa Koordinačného centra r rovoj do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (Akčný plán okresu Rožňava, okrsu Rožňava n o (2019) možno základný potenciál zhrnúť nasledovne: „Rozvoj domáceho rámci Slovenského krasu sú vyhlásené tiež chránené vodohospodárske oblasti Slovenský zahraničného cestovného ruchu umožňuje samotné mesto Rožňava so svojim kultúrnohistoric- – Horný vrch s celkovou plochou 21,0 km² a Slovenský Kras – Plešivská Planina s celkovou kým a prírodným potenciálom ako aj ďalšie sídla v jeho okolí Okres Rožňava ako celok poskytuje plochou 57,0 km²

60 61

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Zvláštnosťou okresu je spomínané bohatstvo podzemných krasových priestorov, priepastí, vy- Gombasecká jaskyňa vieračiek a ľadových jaskýň, v čom má absolútne prvenstvo na Slovensku Zásluhu na tom má Jaskyňa bola objavená v roku 1951 askniarmi – dobrovoľníkmi Rožňavy Jaskyňa má mimo sa dvoch Národných parkov (Slovenský raj, Slovenský kras) a prírodných výtvorov, akými riadne priaznivé mikroklimatické pomery: stálu teplotu okolo 9°C, relatívnu vlhkosť 98 , čistý sú Dobšinská ľadová jaskyňa, Jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Och- vzduch a pre človeka priaznivé zloženie aerosolu Tieto faktory sú dôležité pri liečení niektorých tinská aragonitová jaskyňa, Jaskyňa Silická ľadnica chorôb horných dýchacích ciest Dosiahnuté výsledky pokusnej liečby v Mramorovej sieni v hĺbke 80 m boli úspešné Návštevnosť je na úrovni cca 13 000 Podzemné prírodné bohatstvo skne Pri tomto komplexe je vybudovaný kemping, ktorý sa po rokoch stratového podnikania postupne Oblasť Gemera je vzhľadom na svoje vápencové podložie mimoriadne bohatá na prírodné pod- obnovuje a amfiteáter, kde sa sporadicky konajú podujatia väčšieho rozsahu Navyše pri tomto zemné bohatstvo Štyri najvzácnejšie zo sprístupnených slovenských jaskýň (v správe Slovenskej komplexe, ktorý už roky chátral sa postupne obnovuje aj ďalšia infraštruktúra cez projekty ob agentúry životného prostredia, oddelenie Správy jaskýň) sú práve v tomto regióne a ďalšia Krás- čianskych aktivistov (Sine metu) a takisto sa sprístupňujú body záujmu v okolí (paulínsky kláštor nohorská jaskyňa sprístupnená v askarsk výstroji so sprievodcom a absidaarcheologický prieskum) amostatnou kapitolou sú dve tradičné aktivity: Gombasecké území zaevidovaných 81 jaskýň, dier, rs a iných jaskynných útvarov Nižšie popísané jas- kultúrne slávnosti Maďarov na Slovensku a Gombasecký tábor aktivity s dlhodobou históriou, kyne ako súčasť zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO sú z hľadiska jednotlivých bo- ktoré prechádzajú vlnami od enormného až po takmer žiadny záujem dov záujmu nepochybne dôležitým prvkom budovania ďalších komplexných produktov Krásnohorská jaskyňa

Jedna z mála jaskýň, ktorá ponúka zážitkovú adrenalínovú prehliadku so sprivodcom v askniar Dobšinská ľadová jaskyňa skom výstroji Jej návštevnosť sa zvyšuje primerane k dobe jej oficiálneho sprístupnenia úmerne Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete Je to prvá elek- k tomu akú trasu a aké služby ponúka asová návštevnosť nie je možná tricky osvetlená jaskyňa v Európe a jedna z prvých na svete všetkých jaskýň na Gemeri má najväčšiu priemernú ročnú návštevnosť a K jaskyni je prístup z osady Dobšinská Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti hradu Krásna hôrka má potenciál na rozvoj Ďalšou silnou ľadová jaskyňa Na výstupovej trase, ktorej dĺžka je asi 1 km, sú umiestnené tabule náučného stránkou je samotná obec v ktorej sa nachádza, nakoľko čaro tejto obce, pamätihodnosti v Krás- chodníka Výstup k jaskyni trvá asi 25 min nohorskej Dlhej Lúke, penzióny s domáckou stravou, ale hlavne výnimočný ľudský potenciál v Združení gemerských remeselníkov tomto kontexte sa otvárajú možnosti ďalšieho rozvoja Podľa hodnotenia odborníkov je táto návštevnosť na strope a vzhľadom na charakter jaskyne a tvorby nových služieb v zážitkovom cestovnom ruchu klimatické podmienky nie je žiaduce ju zvyšovať Je potrebné viac uvažovať o tom kam „odkloniť“ návštevníka, ako realizovať aktivity v okolí, ako predĺžiť sezónu Vhodným riešením by bolo Ochtinská aragonitová jaskyňa obnoviť alebo budovať body záujmu v blízkosti jaskyne, vrátane potrebných služieb Na svete sú len 3 sprístupnené aragonitové jaskyne – okrm lovnska v iku a v Argentíne Jaskyňa je prístupná štôlňou dlhou 145 m, ktorá ústí do jaskynných priestorov v nadmorskej výške Jaskyňa Domica m Z celkovej dĺžky 300 m je od roku 1972 verejnosti sprístupnených 230 m (trvani pr Do UNESCO pamiatok zaradená v r 1995 spolu s jaskyňami Aggtelekského krasu (Maďarsko) hliadk 30 minút Nejde o veľkú jaskyňu Je však mimoriadne cenná Jej hodnotu vytvára aragoni- Jaskyňa Domica najväčšia jaskyňa Slovenského krasu a nachádza v národnom parku na južnom tová výzdoba (známy je najmä útvar Srdce Hrádku), ktorá je jediná svojho druhu v strednej Európe kra k a K Domici sa dá dostať zo slovenskej strany od mesta Plešivec smerom na Dlhú Ves Vzdialenosť je asi 10 km Návštevník si vyberie prehliadku z 3 možností, pôsobivý je Táto jaskyňa má nový vstupný areál Pretrvávajúcim dlhoročným problémom je však prístupová cesta okruh spojený s a člne k nej a nedostupnosť verejnou dopravou Špecifikom tejto jaskyne je, že v okolí sa nachádzajú ubytovacie a stravovacie ariadenia aj s ďalšími službami na veľmi dobrej úrovni a rozličnej kategórie Dobrá prístupnosť jaskyne (aj keď sezónna) s profesionálnym obslužným personálom Základná informovanosť je dostatočná k jaskyni navádzajú hnedé tabule má prístup aj z Maďarska Jaskyňa Silická ľadnica ako netypická jaskyňa, avšak zapísaná tiež do ono maďarskej strane sú však omnoho viac rozvinuté služby Zaľadnená jaskynná priepasť je súčasťou SilickoGombaseckého podzemného hydrologického Priemerná návštevnosť Domice je 30 000 návštevníkov a Baradla barlang okolo 200 000 systému d o unikát najnižšie položenú ľadovú jaskyňu mierneho klimatického pásma (503 m zrejmé, že snaha poskytnúť tu kvalitné služby už bola, vstupy do jaskyne sú upravené a výs n m Nachádza sa juhozápadne od obce Silica na Silickej planine (Národný park Slovenský kras, celým zázemím mohla výrazne pohnúť celým územím V súčasnosti 22 km od Rožňavy) Možné cieľové/východzie miesta sú zo Silice (vyznačeným turistickým chod- je však chátrajúcom dezolátnom stave (ani hotel Cepko na maďarskej strane už nefun- níkom z parkoviska pred obcou Silica) alo ilick alonice (asfaltová cesta) Táto voľne prí- guje) a služby tejto kategórie sa už v okolí neposkytujú Ďalším nedostatkom nielen pre návštev- stupná priepasť vznikla preborením povaly na okraji krasovej jamy a je zaujímavá predovšetkým níkov, ale aj pre zamestnancov v jaskyni, prípadne potenciálnych poskytovateľov akýchkoľvek slu- svojou celoročnou ľadovou výzdobou v spodnej časti priepasti, ktorá je turistom sprístupnená žieb v blízkosti jaskyne Domica je nedostatočná frekvencia verejnej dopravy vybudovaným schodiskom k aľadnenia sa odhaduje na 2000 rokov Okrem týchto najznámejších jaskýň je v predmetnom území množstvo ďalších jaskynných útva- rov, podzemných krasových priestorov, priepastí či vyvieračiek

62 63

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Národné parky v okrese Rožňava ▪ Rejdová (turistika – Stolica, vlek, folklór) Dominantou cieľového územia je Národný park Slovenský kras Rozprestiera sa na území okresov ▪ Silica (agroturistika NP Slovenský kras,) Rožňava a Košiceokolie, časť jeho ochranného pásma leží v okrese Revúca ▪ Slavošovce (Slavošovský tunel, rodný dom P Dobšinského) je známych vyše 700 jaskýň a priepastí Na území národného parku je vyhlásených 10 národných ▪ Stratená (Dobšinská Ľadová Jaskyňa, lyžiarsky bežecký areál, NP Slovenský raj) prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií, 16 národných prírodných pamiatok a veľký počet ▪ prírodných pamiatok, prevažne jaskýň Najkrajšia časť podzemného územia je už spomínaná Vlachovo (kúp – íš) kynná sústava, ktorá prechádza pod štátnou hranicou a tvorí 25 km dlhý celok s jaskyňou Domica ▪ Vyšná Slaná (vlek, turistika – na slovenskej strane a jaskyne Baradla na maďarskej strane Slovenský kras z pohľadu rozvoja cestovného ruchu ponúka aj možnosti oživenia vínnej tradície – produkcie vína V minulosti táto Konkrétne možné body záujmu: oblasť patrila medzi významných producentov vína na území Uhorska a malo tu veľmi silnú tradí- ▪ Skalisko hlavný hrebeň Rudohoria na sever od Rožňavy rožňavskou doli- Vínna réva sa pestovala výlučne na severných stráňach okolitých planín (Zádielska planina, Možné cieľové/východzie Rožňava Čučma alebo Henclová z Horný vrch a Silická planina) ▪ Brzotínske skaly Možné cieľové/východzie Na územie horného Gemera zasahuje na severe Národný park Slovenský raj V južnej časti ná- Krásnohorská Dlhá Lúka rodného parku sa nachádza vodná nádrž Palcmanská maša s ideálnymi možnosťami pre rybárov, ▪ Gerlašské skaly šiveckej planine bralo s výhľadom na Vysoké Tatry ako aj pre nadšencov vodných športov Aktuálne je v pláne rekonštrukcia sedačkovej lanovky na kalné útvary – Body záujmu: jaskyňa Šingliarova priepasť, Zimné športové vyžitie ponúkajú v blízkosti sa nachádzajúce lyžiarske strediská, Zvonivá jama a ľko neprístupných jaskýň Možné cieľové/východzie Dedinky, Vyšná Slaná a Rožňavské Bystré najbližšie, Rakovnica, Štítnik Kružná turistické značené chodníky ▪ eľký Radzim výhľad na dolinu Slanej, obce Brdárka s čerešňovými Chránené územie NATURA 2000 á Štítnickú dolinu a na druhej strane Rejdová a najvyšší vrch v Nara 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cie- šickom kraji Možné cieľové/východzie miesta: Brdárka alebo Vyšná Slaná ľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný ▪ Gačovská skala ý Palcmanskú Mašu, priehradný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu múr a dolinu Hnilca a Dobšinský kopec zo severu Možné cieľové/východzie najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prí- ▪ Zejmarská roklina vodopády a rebríky Možné cieľové/východzie rodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii ▪ eliar na raticovú z muflón jeleň Cieľové

▪ Muránska planina – Brezno, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava ▪ venský kras 15 Rožňava, Košice – okolie (územie Horný vrch) Arorisika v hornom emeri (podľa Koncepcie rozvoja cestovného ruchu mesta Rožňava) (Slovenská ochrana prírody SR, azdevo Jedným z najznámejších poskytovateľov agroturistických služieb v Ranč pod sro skalo blízkosti Dobšinskej ľadovej jaskyne na okraji NP Slovenský raj, kde sa venujú Ďalšie vybrané prírodné turistické atraktivity - potenciál pre relax, šport a rekreáciu chovu koní rôznych plemien oblasti NP Slovenský kras možno nájsť ďalšie zariadenia, ktoré Ako už bolo spomenuté vybrať z množstva ďalších potenciálnych prírodných atraktivít je možné poskytujú služby milovníkom agroturistiky Jedným z Konský dvor obci Brzotín neďaleko ohľadom na možnosť budúceho využitia Rožňavy, kde sa venujú chovu športových a ťažných koní Záujemcom poskytujú možnosť jazdy teréne, výučbu jazdy na koni pre začiatočníkov Jazdu na koni ponúkajú Vidiecky ráz územia a jeho morfológia je predpokladom aj pre športovoturistický cestovný ruch: obciach Plešivec, Dlhá Ves, Brzotín a pri Dobšinskej Ľadovej Jaskyni regióne sa letná, zimná turistika, lyžovanie - zjazdové, beh na lyžiach, cykloturistika, poľovníctvo a rybárstvo organizuje každoročne niekoľko významných jazdeckých podujatí napr pohľadu vytypovania obcí možno za dôležité body záujmu v súvislosti s využitím prírodného po- decké preteky Brzotín tenciálu (v mnohých prípadoch s prepojením aj na kultúrne dedičstvo): Cyklorisika ▪ ehrada, lanovka, vlek, NP Slovenský raj) súčasnosti je na území Gemera evidovaných 455,8 km zlegalizovaných cykloturistických trás, ▪ Dlhá Ves (jaskyňa Domica, Aggtelek, agroturistika) ktoré spravuje najmä SCK Gemerská Hôrka Najvýznamnejšou cykloturistickou trasou oblasti je ▪ Drnava (agroturistika Slovenské rudohorie, história baníctva) Cyklomagistrála Slovenský kras s niekoľkými vedľajšími trasami km dlhý okruh, ▪ Meliata (termálna voda, geologickopaleontologická lokalita) obopína celé územie Slovenského krasu a prechádza každou atraktívnou lokalitou na jej území ▪ Plešivec (turistika – Plešivecká planina – NP Slovenský raj jej okolí Potenciál pre rozvoj cykloturistiky na Gemeri však zďaleka nie je využitý

64 65

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Pešia turistika Kultúrnohistorický potenciál Podľa údajov Slovenského klubu turistov bolo ku koncu roka 2010 pre oblasť Rožňavy evidova- ných 30 turistických značkovaných peších trás v celkovej dĺžke 823,7 km Rozmanitý kultúrnohistorický potenciál možno pre potreby tejto analýzy rozčleniť na:

reet o významné kultúrne pamiatky s potenciálom na masovejšiu turistiku Oblasť Slovenského krasu je bohatá na skalné útvary, bralá a tiesňavy avšak tie sa nestali horole o tematické kultúrne cesty (Gotická cesta, Železná cesta) zecky zaujímavými ani vyhľadávanými Výnimkou je Zádielska dolina, ktorej horolezecké masívy o samostatne identifikované ďalšie kultúrne pamiatky a technické pamiatky svojou mohutnosťou a rozlohou patria medzi najznámejšie skalné terény na Slovensku a sú na- vštevované a zliezané od začiatku minulého storočia Vápencové steny dvíhajúce sa nad dno ties- Hmotné kultúrne dedičstvo kultúrne a technické pamiatky ňavy do výšky až 350 m, bralá, rebrá, veže, skalné hrebene i bariéry umožňujú výstupy najvyššej klasifikácie a možno ich rátať na stovky Lezenie na skalách doliny je obmedzené na niektoré Aktuálne prebiehajúca pasportizácia kultúrnych pamiatok v okrese Rožňava (v gescii OOCR Ge- skalné masívy a časovo obmedzené na obdobie od augusta do januára kalendárneho roka mer) ponúka možnosť nastavenia ďalšieho rozvoja s ohľadom na súčasný stav Do výberu najvýznamnejších kultúrnych pamiatok s potenciálom na masovejší turizmus možno zaradiť: Hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar, Mauzóleum rodiny Andráss rássská Začiatky organizovaného športového rybárstva v Rožňave a okolí sa datujú na koniec druhej sve- obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí, mesto Rožňava tovej vojn Skutočné korene rybárstva však podľa historických dokumentov siahajú až do 14 storočia Rieka Slaná, jej prítoky, ale aj množstvo jazier a rybníkov oplývali v tom čase dostatkom vodných živočíchov a ryby boli bežným trhovým artiklom Prvý rybársky spolok v okrese Rožňava Hrad Krásna Hôrka vnikol v júli 1941 v Dobšinej a pracoval do ukončenia vojny eho činnosť bola obnovená Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi v roku v Nižnej Slanej a o necelý rok nato bol premiestnený do Rožňavy elovi V pred Tatármi Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi neprospievalo, pokiaľ sa na hrad nedostal mladý, ambiciózny Peter Andráss Keď hrad získal do dlhodobého Od roku 1952 sa zakladali rybárske revíry, zverené do obhospodarovania miestnej organizácii, prenájmu, začal koncom 16 storočia s prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov V roku ktorá sa o ne stará i v súčasnosti Počas takmer šesťdesiatich rokov takto vzniklo viacero rybár- 1642 získali Andrássovci hrad donačnou listinou a postupne ho prebudovali na šľachtické repre- skych revírov, niektoré síce zanikli, ale mnohé prinášajú potešenie zo športového rybolovu do- zentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany Juraj Andráss, syn Mikuláša, dnes Sú to napríklad jazerá vo Vlachove, v Kružnej a v Hrušove, či mŕtve rameno Nergeš Neod sa stal zakladateľom novej vetvy rodu Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s kaštieľom Betliar, deliteľnou súčasťou rybárskej záľuby je starostlivosť o vodné plochy v podobe množstva dobro- ktorý vlastnil jeho brat Štefan Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770 voľne odpracovaných brigád, v zlepšovaní zarybnenosti revírov a druhového zastúpenia rýb a vo rad v roku 1818 vyhorel a bol núdzovo opravený manželkou Štefana Jeho syn Juraj pokračoval zvýšenej pozornosti venovanej životnému prostrediu v prácach a Krásna Hôrka sa napokon stala v roku 1857 ich rodovým múzeom, sprístupneným Poľovníctvo verejnosti po roku V 1903 gróf Dionýz Andráss riadil v priestoroch hradu pietne múzeum Územie Horného Gemera je v rámci Slovenska jedným z najlesnatejších a patrí medzi oblasti grófky Františky Hablawcovej Vplyvní Andrássovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903 s veľkými poľovníckymi možnosťami a tradíciou V Betliari sa každoročne konajú Hubertove sláv- svoje pozície udržali do roku 1945 nosti, ktoré sú zasvätené patrónovi poľovníkov i jazdcov (majiteľ kaštieľa, gróf Andrássy, bol ná- Expozícia je v súčasnosti zatvorená z dôvodu požiaru, ktorý vypukol v marci d požiaru ešte ruživým poľovníkom) Vo vyhľadávaných poľovných revíroch tejto oblasti je možnosť lovu kvalit- stále nie je sprístupnený, aj keď práce na jeho obnove prebiehajú Zatvorenie hradu malo výrazný nej jelenej, diviačej a srnčej zveri a veľkých šeliem (vlk, medveď) Vo vyhradenom poľovnom revíri vplyv na útlm cestovného ruchu v okrese sa loví aj danielia a muflonia ver Možnosti poľovania zabezpečujú Lesy Slovenskej republiky a poľovnícke združenia Kaštieľ etiar Betliarsky kaštieľ je najvýznamnejšou pamiatkou obce s priľahlým anglickým parkom d roku Adrenalínové športy 1985 ja národnou kultúrnou pamiatkou a od roku nositeľkou prestížneho ocenenia EUROPA Adrenalínové športy v okolí Rožňavy a Slovenského krasu poskytuje Klub horských športov KRAS NSR Kaštieľ pochádza zo začiatku 18 storočia a postavili ho na základoch staršieho rene- Rožňava a Speleologická vodcovská služba Slovenský kras sančného kaštieľa Bebekovcov Kaštieľ zaplnili Andrássovci množstvom vzácneho nábytku, ume- leckých diel a zbierok Fond knižnice pozostáva prevažne z vedeckej literatúry 18 a storočia Prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov storočia Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami Park spestrujú nielen jazierka, ale aj menšie záhradné stavby (pavilóny, groty, vodomety) Má vzácne exotické stromy a zvyšky prastarého tisového lesa Kon com storočia začali Andrássyovci budovať prírodný park, v súčasnosti má rozlohu 80 ha

66 67

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Komplex areálu kaštieľa v Betliari bol v roku 1985 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku ako tiškánov neskorobarokový s klasicistickou úpravou, Kostol sv Františka Xaverského, Kláštor mi- zácne kultúrnohistorické dedičstvo niekoľkých storočí V najväčšom historickom parku na Slo- losrdných sestier Vincentiek, Banícke múzeum centrum Horného Gemera a síd- vensku je aj rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom Výškou 9 metrov je lom viacerých dôležitých inštitúcií najvyšším umelým vodopádom a zároveň prvou romantickou stavbou na Slovensku Všetky objekty v meste vrátane sprievodcovských služieb sú pripravené na rôzne typy prezentácie Betliar navštevuje čoraz viac turistov (cca 40 000 ročne) a z hľadiska rozhýbania cestovného ruchu mesta pre rôzne cieľové skupiny – tak ako aj iným mestám so slávnou minulosťou – chýba je to jeden z veľkých hráčov v regióne Obdobne ako u Dobšinskej jaskyne je návštevnosť na trpe aktuálne “prebudenie” a premyslený marketing Pokiaľ sa turisticky nerozhýbe celý Gemer, tak a je potrebné rátať aj s tým, že po sprístupnení hradu záujem o Betliar mierne poklesne Múzeum Rožňava samotná viac navštevovaná nebude Sprievodnými aktivitami, ktoré by mohli napomôcť veľmi progresívne naštartovalo nové aktivity v parku, čo je naozaj pozitívny a kladne hodnotený zviditeľňovaniu mesta, sú veľké podujatia s cezhraničným presahom, podujatia tradičné aj nové, rozvojový trend a riešenie pri obmedzenej absorpčnej schopnosti kaštieľa Záujem zvýšilo aj ne- kvalitná a účinná prezentácia v zahraničí a kreatívne projekty mesta a dávne odvysielanie seriálu, ktoré vždy prináša nových návštevníkov Aktivity v kaštieli sú dobre

naštartované a v budúcnosti už bude potrebné len zvyšovať ich úroveň, vytvárať vhodné partner- stvá s inými aktérmi, ktorí by ich v týchto exteriéroch realizovali a aj prinavrátiť tradičné podujatia Tematické cesty – uerta aa r antiua a p ktoré do kaštieľa patria nielen historicky ale aj z marketin- Gotické kostoly – Gotická cesta gového hľadiska Pri kultúrnych podujatiach je dôležité preklenúť obdobia striedavého záujmu Gotická cesta na Slovensku je prvá tematická kultúrnopoznávacia cesta svojho druhu na návštevníkov a realizovať ich v pevných termínoch, lebo to je spôsob ako sa aj medzinárodne zvi- Je to turistický okruh (dĺžka 276 km), kde môžete objaviť bohatú pokladnicu Spiša a Gemera diteľniť Medzinárodné aktivity ktoré sa prezentujú na veľtrhoch alebo zahraničných portáloch Na jednotlivé pamiatky upozorňujú nainštalované hnedobiele orientačné musia byť stabilné a najmenej rok dopredu známy termín V produkte Národný park (NP) Slovenský kras pre- chádza Gotická cesta katastrami Rožňava, Krásnohorské Podhradie, Úhorná, Smolník, Betliar, Mauzóleum rodiny Andrássyovcov Štítnik, Ochtiná, Slavošovce, Koceľovce, Plešivec Pôvodný 276 km dlhý okruh vyznačený v roku V Krásnohorskom Podhradí je unikátna secesná pamiatka, postavená v rokoch 1903 – 1998 bol rozšírený o okruhy Gemersko Rimavský, Spišský okruh Tatranský, Spišský okruh Mauzóleum je prirodzená vstupná brána do Krásnohorského podhradia a k hrau Nedostatočná Pieninský, ktoré prechádzajú ďalšími zaujímavými zákutiami Gemera i Spiša K týmto skvostom viditeľnosť tohto objektu bola v minulom roku vhodne vyriešená sprevádzkovaním domčeka bý- patria hradné komplexy Hrad Krásna Hôrka, Muránsky hrad a Spišský hrad, zachované historické ale clnice ke vzniklo informačné centrum prtriek prramu erra ncnita Pozitívne jadrá miest (Rožňava, Rimavská Sobota, Levoča, Kežmarok a ďalšie), múzeá a katedrály, ale aj rozvojové trendy (parkovanie, jednotné vstupenky, estetický interiér) možno umocniť už len väč- dedinské kostoly so vzácnymi stredovekými freskami, meštianske a remeselnícke domy či roman- ším prísunom informačných materiálov o celom regióne a povýšením statusu tohto zariadenia na tické kamenné mosty itu gotickej cesty zvyšuje aj nádherný prírodný rámec, predovšet- „vysunutú ruku” TIKu v Rožňave Činnosť týchto informačných centier je potrebné zharmonizovať kým Národné parky Slovenský kras, Muránska planina, Slovenský raj i Pieniny a mali by intenzívne spolupracovať a dopĺňať a Spišskogemerský okruh Andrássyovská obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí ▪ Levoča múzeum Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí dal postaviť v rokoch 19081909 Dionýz An- ▪ : Gotický kamenný most, Kostol antonitov drássy V súčasnosti Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí poskytuje priestor pre se- ▪ Spišský Štvrtok kaplnka Zápoľských zónne výstavy imo lavnej turistickej sezóny (október apríl) je zatvorená ▪ Spišská Nová Ves atia Panny Márie a veža Napriek niekoľkoročným snahám o aktívne sprevádzkovanie tohto objektu sa doposiaľ nepodarilo ▪ Markušovce: Kaštieľ a Letohrádok Dardanely – múzeum reštartovať tento objekt k pravidelnej návštevnosti Príčinou je najskôr správcovstvo budovy, ktoré ▪ Dobšiná Evanjelický kostol + možnosť návštevy Dobšinskej ľadovej jaskyne patrí pod Banícke múzeum v Rožňave a prevádzkovanie objektu mimo mesta je problematické ▪ Stratená Augustína Mesto Rožňava ▪ Muráň Muránsky hrad (zrúcanina) Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291 Mesto bolo pomenované Rožňavou ▪ Revúca podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau) Prvé mestské ▪ Chyžné: Kostol Zvestovania Panny Márie výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382 V stredoveku sa tu ťažilo najmä ▪ Štítnik Evanjelický kostol zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva na ▪ Ochtiná Evanjelický kostol + možnosť návštevy významnejším turistickým atraktivitám patria: mestská veža uprostred námestia bola súčasťou ▪ Koceľovce Evanjelický kostol pôvodnej gotickej radnice dnes vyhliadková veža, Mramorový pomník Františky Andrássyovej, ▪ Kaštieľ Betliar úzeum a park radnica mesta z roku 1711, Gotický kostol Nanebozatia Márie /katolícky/ postavený v 13 tor ▪ tabuľová maľba nn amotrete otol nn katolícky/ a budova bývalého kláštora fran Rožňava Katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie; Evanjelický kostol; Strážna veža

68 69

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

▪ Krásnohorské Podhradie Krásna Hôrka; Galéria Andrássyovcov; Mauzóleum An- Železná cesta a technické pamiatky drássyovcov a Gemeri bolo v minulosti mimoriadne rozvinuté baníctvo a zostalo po ňom technické hmotné ▪ Smolník Kataríny kultúrne dedičstvo bane, fabriky, školy, zbierkové predmety atď, ktoré mali kedysi veľký význam ▪ Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Banícke múzeum a Slovensko (vtedy ešte ako súčasť Uhorska či Rakúsko horska bolo vďaka ním známe a uznávané ▪ Jána apoštola a evanjelistu v rámci celej strednej Európy Aktuálne zaznamenávame síce množstvo bohatstva, ale v nevyhovu ▪ Spišské Vlachy Jána Krstiteľa júcom stave Tak ako si pozornosť zasluhuje obnova hmotnej stránky banského dedičstva, rovnako ▪ Že tak s plnou vážnosťou je potrebné pristúpiť k dokumentovaniu a práci s „nehmotnou zložkou“ – prí- ▪ Spišské Podhr Spišský hrad, Kostol Narodenia Panny Márie behmi, osobnosťami, technológiami, a pod ktoré sprostredkujú návštevníkovi komplexný zážitok ▪ Spišská Kapitula Katedrála sv Bohatá história Gemera je od začiatku spojená s využívaním nerastného bohatstva Slovenského ▪ Spišský Hrhov: Neobarokový kaštieľ Rudohoria Ťažbou a spracovaním kovov, hlavne železných rúd sa tento región dlhé stáročia za- raďoval medzi najvýznamnejších producentov železa v Uhorsku Vyrábalo sa tu najkvalitnejšie železo, ktoré sa spracovalo v tunajších železiarňach Tie veľkosťou presahovali iné regióny a preto Gemer nazývali železným srdcom strednej Európy Železná cesta Gemerom je súčasťou Európskej železnej cesty, ktorá formou kultúrnej turistiky prezentuje návštevníkom pamiatky baníckej a že- leziarenskej tradície regiónu Tri bývalé vysoké pece – Karlova huta vo Vlachove, Etelka v Nižnej Slanej a vysoká pec v Červeňanoch sú chránené ako vzácne technické pamiatky Produktom kon- junktúry železiarstva v Gemeri bol rozkvet umenia, remesiel a vzdelanosti, ktoré spolu s prírod- nou scenériou a technickými pamiatkami vytvorili z tohto regiónu prírodné a kultúrne bohatstvo s krásou obdivovanou návštevníkmi Železná cesta v produkte NP Slovenský kras prechádza katastrami Moldava, Medzev, Smolník v prvej vetve Druhá vetva prechádza cez tieto katastre Rož- ňava, Betliar, Štítnik, Plešivec, Domica, Brzotín, Krásnohorské Podhradie a Drnava Baníctvo na Gemeri presiahlo v minulosti svojim významom hranice Rakúsko - Uhorska a do technického rozvoja Európy prispelo rozvojom banskej a železiarskej techniky V spomínanej oblasti bol život od historických počiatkov spätý s ťažbou a spracovaním nerastného bohatstva ukrytého v útrobách tunajších hôr Celá táto oblasť je popretkávaná baníckou históriou a odkazom na dávnu slávu baníctva v celom Uhorsku O významnosti tejto banskej oblasti hovorí aj vytvorenie stredovekého spolku siedmych hornouhorských banských miest: Rožňava, Smolník, Jasov, Gelnica, Spišská Nová Ves, Telkibánya a Rudabánya, pričom do vyčlenenej oblasti patria prvé tri Koncepcia rozvoja ces- tovného ruchu mesta Rožňava)

Banícke múzeum Banícke múzeum je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, má profesionálnych zamestnancov, stabilnú prevádzkovú dobu a disponuje odbornými sprievodcovskými službami Vlastní bohaté zbierky z archeológie, histórie, dejín umenia, dejín techniky, najmä baníctva a hut- Obrázok ok níctva, prírodných vied – geológie a mineralógie a disponuje aj odbornými zamestnancami, ktorí sa o zbierky starajú a realizujú odborné výskumy v danej oblasti Sídli v budove, ktorá je význam-

nou pamiatkou z manufaktúrneho obdobia Rožňavy Expozícia regionálnej histórie sa nachádza roku 2018 bola Občianskym združením Gotická cesta a dizajnérmi z projektu „Dizajn na kole- v hlavnej budove múzea a tematicky sa viaže na región horného Gemera Expozícia baníctva sách“ vytvorená nová mapa a hutníctva Gemera je umiestnená v pôvodnej účelovej budove z roku 1905 na Šafárikovej ul Jedným z najväčších paradoxov Gemera sú slabo navštevované kostolíky so vzácnymi gotickými Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí je v budove postavenej v rokoch 1903- rk ohľadom na potenciál, ktorý v sebe majú Je to fakt známy už niekoľko desaťročí, Go- 19 ako tzv Františkin útulok, ktorá do otvorenia expozície (1981) slúžila ako prevádzková bu- tická cesta bola jedna z prvých iniciatív na tematický rozvoj kultúrneho turizmu, jedna z prvých dova Múzeum prevádzkuje aj galériu na Námestí baníkov, kde sa konajú výstavy rozličného za- mala hnedé turistické značenie a vyvinulo sa neskutočne množstvo iniciatív na jej zviditeľnenie, merania a novovybudované zážitkové centrum Sentinel, kde je už inštalovaná interaktívna ba- od pokusov na zápis do UNESCO, cez cezhraničné projekty, až po konkrétne obnovy v nebývalom nícka expozícia Ďalším bodom záujmu v tomto kultúrnom zariadení je sporadicky prevádzkovaný roz Jedna z príčin, ktorú raz ktosi vyslovil pri rozoberaní tejto témy je vyjadrená slovami: banský vláčik a umelá štôlňa, ktorá dokumentuje spôsoby ťažby od najstarších po najnovšie Po „Hnedé tabule na gotickej ceste spájajú miesta a nie ľudí“ ukončení rekonštrukcie v nedávnom období sa zvyšuje jeho rola v kultúrnom turizme

70 71

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

anícke múzeum v Rožňave vývoj návštevosti Rožňavská Metercia V Rožňave v biskupskej katedrále Nanebovzatia Panny Márie, sa nachádza oltárny obraz z roku – Rožňavská Metercia, na ktorom okrem náboženského námetu n pozadí aj rea- listické zobrazenie stredovekého baníctva a hutníctva na Rozgangu v Čučme Je to skutočne vý- nimočné dielo a v Baníckom múzeu je o ňom panelová výstava ako aj množstvo iných informácii Slavošovce V roku 1842 sa v Slavošovciach rozbehla prvá strojová výroba papiera v monarchii, ktorá nadvia- aa na ačnú ručnú výrobu Továreň založila a viedla podnikateľka Johanna ürkyová Žena – továrnička bola na tú dobu niečo nepredstaviteľné Slavošovský tunel má dĺžku 2,4ka

Obrázok Banícke múzeum – vývoj návštevnosti a nikdy sa nevyužíval na účel pre ktorý bol postavený nk šte počas druhej svetovej vojny Zdroj: Banícke múzeum v Rožňave, 2018 aál preň vyrobili aj hluchonemí kamenári n čom niektoré ručne opracované žulové kvádre majú dvesto kilogramov Tunel má tvar písmena S, prejsť ním trvá asi 45 minút a Čučma stenách miestami vidno zintrovú výzdobu ako v jaskyniach a vápencové stalaktity staré sedem- rasa náučného chodníka vedie naprieč obcou Čučma, mapuje históriu baníctva a hutníctva v re- a k gióne Z deviatich panelov je možné získať množstvo informácií o význame tejto lokality a o ča- soch jej najväčšej slávy, keď sa tu ťažilo zlato, meď a antimón Prvý panel je venovaný vodnému Vlachovo - Grófska ľadovňa zdroju, medzi ďalšie najzaujímavejšie časti patria: Kresanica – ručne razená štôlňa za pomoci kla- Postaviť ju dal Emanuel Andrássy okolo roku 1840, keď ešte žil v rodnom Vlachove a diva a želiezka o celkovej dĺžke 240 m (vchod je uzavretý), Zvonica – pôvodne Banská klopačka, zvláštnu poschodovú kamennú stavbu s pyramídovou strechou obklopenú zeleňou, v popredí ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej šichty (v roku 2012 podporil program Terra n- n a an Podivuhodný domček pripomínajúci parkový altánok je ľadovňa, cognita opravu zvonice a stala sa súčasťou náučného chodníka), zrekonštruovaný Banský gápeľ a nak – honosná prírodná chladnička Keď v roku 2004 ľadovňu objavili a porovnali jej vzhľad (je tu funkčná replika) K Rožňava) Ďalším bodom zastavenia v Čučme je Maurerova secesná so starým obrazom, zistili, že okrem štyroch chýbajúcich sôch sa takmer nič nezmenilo Až na vila, ktorú obýval osobný lekár a priateľ Andrássyovcov Artur Maurer polyhistor, V roku 1877 n a – vstupný portál do prízemnej časti jaskyne v tvare lichobežníka už chýbal Zámerom založil regionálne noviny Rozsnyói Hiradó (Rožňavský spravodaj) Bol rodinným priateľom An- staviteľa ľadovne vo Vlachove bolo, aby vyzerala ako egyptská hrobka Veď aj slúžila na ukladanie drássyovcov Pôsobil aj ako lekár evanjelického gymnázia, ako predseda Výboru na ochranu detí, mŕtvych tie – zvierat ulovených na početných grófskych poľovačkách Z tohto dôvodu, aby udr- podpredseda Gemerského lekárskeho a lekárnického spolku, člen Celoštátneho lekárskeho spolku žala chlad, musela byť celá z kameňa Sprístupnenú kresanicu v Čučme objavili len v roku 2011 pri úprave obecnej cesty Predtým tu bol prameň pitnej vody (Čierne diery) Karlova huta pri Vlachove a postaviť v roku 1843 gróf Karol Andrássy Boli pri nej aj dva hámre, v ktorej sa vyrábali Náučný chodník – Turecká aana liehovarnícky priemysel Spracovávali tu rudy z baní vo Vlachove, Rejdovej a Vyšnej Náučný chodník Turecká sa venuje baníckej a lesníckej tematike a má dĺžku 8,2 km Na trase chod- an Neskôr sa železiareň stala súčasťou podniku „železného grófa“ Emanuela Andrássyho, níka je rozmiestnených 26 ks náučných tabúľ a 2 altánky slúžiace na oddych Zaujímavé miesta sú ktorý v roku 1870 postavil novú vysokú pec a pomenoval ju po svojom otcovi na an označené informačnými tabuľami s popisom jednotlivých objektov baníckej a lesníckej činnosti kom Sheffielde dnes eviduje Karlovu hutu ako jednu z najvýznamnejších historických vysokých s prehliadkou troch sprístupnených starých banských diel Štart a cieľ je v obci Rudná v okrese Rož- pecí Európy vyhlásili Karlovu hutu za kultúrnu pamiatku Vlastní ju Slovenské technické múzeum ňava, začína pred Kultúrnym domom, kde je úvodná tabuľa v nadmorskej výške 350 m, je to najnižší v Košiciach Jej stav tomu bohužiaľ veľmi nenapovedá Okolité pozemky a objekty vlastní podnika- bod chodníka Najvyšší bod je na vrchole Tureckej v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny vo teľ, ktorý prevádzkuje drevovýrobu Pamiatku tak obkolesujú špinavé stroje, maringotky a a výške 954 m n m, kde je od roku 2012 postavená 15 m vysoká kovová turistická rozhľadňa Turek, /zdroj čierne diery/ z ktorej za dobrého počasia je vidieť aj Vysoké Tatry Pri rozhľadni stojí turistický rázcestník Chod- níka P J Šafárika a informačný panel NCH Turecká s ďalšími informáciami o lokalite K Rožňava Nižná Slaná - Etelka huta Huta v Nižnej Slanej patrí k najkrajším peciam na Slovensku Je technickou pamiatkou a význam- Banský náučný chodník Rákoš ným dokumentom železiarskej výroby v strednej Európe súčasnosti je huta nevyhovujúcom Po stáročia sa v Rožňave ťažili rudy medi, železa, ale i zlata, striebra a ortuti Autor náučného stave, ktorý sa zhoršoval aj z dôvodu nezáujmu predchádzajúcich súkromných vlastníkov chodníka navrhol tak, aby turistovi ukázala čo najviac banských diel a stôp po banskej činnosti a šak podarilo dostať pamiak nkú organizáciu Barbora, ktorá ju plá- Náučná trasa je jednosmerná (zatiaľ), vedie južnou stranou kopca Rákoš (800 m) a predstavuje n knštruovať v spolupráci so Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska Víziou je ucelený okruh s dĺžkou asi 10 km s piatimi informačnými panelmi Pri najdôležitejších banských ať Etelku do stavu z roku 1910 á byť súčasťou projektu Železná cesta Slovenska Vysokú dielach sú osadené tabuľky s názvom diela Trasa: Rožňava, Podrákoš – štôlňa Schlosser – zvyšky a ať v k óf Emanuel Andrássy na mieste dvoch starších pecí Pna strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmund – štôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava ak Železiarsky gróf Emanuel Andrássy sa v šesťdesiatych rokoch 19 storočia

72 73

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

ýznamne pričinil o oživenie železiarskej výroby na Gemeri Etelka huta bola v prevádzke v čase skupín Folklórne skupiny udržiavajú tradície v živej aj inscenovanej forme a každoročne ich pre- äčšieho rozmachu hutníctva a baníctva, v rokoch 1867 – šieho rozsiahleho zentujú jednak na vystúpeniach a podujatiach, na súťažiach, kde nacvičia vždy nový program, na á budova s vysokou pecou žnej Slanej tavili že- tematických podujatiach v Dome tradičnej ľudovej kultúry Gemera v Rožňave, kde sa prezentujú é rudy z ložísk Gampeľ (Goppel ác na území Gočova a Manó na území Nižnej Slanej nieen prramm ale aj gastronomickými špecialitami Vyvrcholením ich činnosti býva k n é pracoviská sa v roku 1872 spojili úzkokoľajovou železnicou, po ktorej sa dopravovali , veľké podujatie v Rožňave, ktoré v roku 2019 oslávi svoje štvrťstoročie a je naozaj veľko- rudy do pražiacich pecí a vysokej pece Etelka lepou prehliadkou zachovaného kultúrneho dedičstva celé emera a an

Drnava- huta V regióne je aktívnych 6 ľudových hudieb Lúčka, ĽH Ondreja Hlaváča, Vlachovane, ĽH Maroša V roku 1817 dala vdova po Štefanovi III ássym Mária Festetich postaviť v Drnave novú pra- Rusnáka, ĽH Roberta Hugyára, Majd eccer a čo je mimoriadne vzácne detské ľudové hudby – žiareň a valcovňu ý gróf Juraj IV ž v 20 storočia aktívne zaujímal Lúčka, citarový súbor Rožňava a Nefelejcs Počet členov hudieb býva ustálený na 5 u citarového železiarstvo a po návrate zo svojej študijnej cesty po Anglicku dal 28 stôp vysokú pražiareň súboru môže byť rôzny Hudby sú veľmi žiadané a svoju činnosť už vykonávajú takmer profesio- ovať na 40 stôp vysokú za účasti istého anglického inžiniera ámy britský cestovateľ John nálne a sú samostatne schopné zabezpečiť akúkoľvek produkciu Paget, keď v roku 1835 navštívil Drnavu poznamenal, že v dedine sa nachádza „zlievareň, ktorú Na Gemeri sa dlhé roky rodia výborní jednotlivci, speváci tanečníci a inštrumentalisti sólisti, sa oplatí vidieť“ ktorí sa umiestňujú na popredných miestach v súťažiach, ale žiaľ vzhľadom k nedostatku pracov- ných príležitostí tu nepôsobia a v regióne je evidovaných n n sólistov vo vyššej Tieto osobitne popísané vybrané body záujmu nie sú v súčasnosti súčasťou komplexnejších pro- vekovej kategórii, prevažne nositeľov tradícii Talentovaní mladí sólisti sa však úspešne realizujú je otázne akým spôsobom naložiť v ich zhodnocovaní v rozvoji udržateľného cestovného vo veľkých mestách, kde buď svoj žáner študujú a potom ho robia profesionálne alebo pôsobia vo veľkých folklórnych súboroch v Košiciach, Banskej Bystrici alebo Bratislave, kde bývajú am- basádormi Gemera Prezentačné aktivity množstva aktívnych folkloristov sa v regióne prejavujú v najväčšej miere na podujatiach, z ktorých početnosťou najviac je Dní obcí a ia Tieto malé festivaly TradičnáNehmotné ľudová kultúra kultúrne je bohatstvo, dedičstvo ktoré a tradičnása ľudová zachovalo kultúra v mimoriadnej koncentrácii mávajú prevažne folklórny charakter a u mnohých ešte pretrváva ich časovanie k tradičným ir Na rozdiel od iných regiónov, kde sa folklór najmä v období socializmu pre- kevným sviatkom alebo k dátumu sviatku patróna, ktorému je zasvätený kostol v obci am e do scénických foriem (festivaly, vystúpenia na rozličných podujatiach) a tým aj čiastočne nie je cirkevné spoločenstvo dominantné sa realizujú začiatkom leta až do konca jesene Prevažne potlačil svoju ť, na Gemeri sa uchováva z generácie na generáciu v relatívne čistej sa nich predstavia domáce a susedné folklórne skupiny, miestne školy a záujmové združenia, sú- Takmer každá dedina má nejaké folklórne združenie alebo jednotlivcov, ktorí sa venujú časťou býva jarmok alebo trh a na večer agentúrny program, ktorý je však málokedy folklórneho folklóru alebo uchovávajú tradície Neprehliadnuteľným a dôležitým znakom je, že na tomto araer V mnohých baníckych obciach a mestách ako je Rožňava, Dobšiná, Čučma, Nižná území už roky vedľa seba spolunažívajú Slováci a Maďari Aj keď je ich kultúrny základ odlišný, Slaná a ďalšie sa ešte tradične slávi Deň baníkov na sviatok s avšak autentické prejavy nepôsobia konfrontačne, ale naopak, vzájomne sa inšpirujú Na tomto území nedochádza k tak týchto osláv, ktoré kedysi realizovali banícke cechy sa neuchovali Realizujú sa len sporadicky in- silnej asimilácii ako inde, kde žijú menšiny ako odlišné kultúrne enklávy, nakoľko obyvatelia sú tu scenovane cez Združenie baníc p a e ena pze akurát, že štátne hranice sa priebehu dejín nad nimi posúvali Tento fakt významne ovplyv- ňuje aj kultúrne prejavy, ktoré sú bohatšie potrebné pracovať ako so samostatným Významné podujatia, ktoré sa v oblasti TĽK realizujú a majú dlhoročnú tradíciu, relatívne stabilnú fenoménom návštevnosť, profesionálneho organizátora a aj viaczdrojové financovanie (ako prvok udržateľ- (v okrese Rožňava) pôsobí nosti) sú: ▪ folklórnych súborov dospelých Gemer, Haviar, Stromíš, Borostyán a Dubina (prie- ▪ Gemerský folklórny festival Rejdová r ročník e dvojdňové merný poče členov 25), podujatie v posledný augustový víkend, ktoré prezentuje folklór Gemera a hostí na ▪ detských folklórnych súborov Gemerčatá, Haviarik, Bambuchy, Kinkereso, Borostyán pódiách, remeslá a otvorené dvory v Rejdovej, tradičnú gastronómiu a prezentáciu reme- mládežnícky, Szazsorszép, ie e a zariaenia Podujatie navštívi každoročne cca 2800 návštevníkov a pr ▪ 2 detské krúžky, ktoré každoročne realizujú priemerne 30 vystúpení a zúčastňujú sa gramu sa zapája približne účinkujúcich Organizátor: GOS a obec Rejdová celoslovenských aj medzinárodných prehliadok a súťaží, kde dosahujú v porovnaní s inými p krajmi mimoriadne úspechy ▪ k n Rožňave každoročne november/december, scénické spracovanie zvy- To, že súbory majú aj detskú a mládežnícku základňu je predpokladom rozvoja ich činnosti kov a obyčají Gemera a an premiérové programy, 40 0učinkujúcich, 600 divá- hlavne zachovávania piesní, tancov a zvykov a aj prenos tohto bohatstva z nositeľov tradícii na Organizátor: GOS a mesto Rožňava mladú generáciu čo je mimoriadne cenné V regióne pôsobí 12 folklórnych skupín a 9 speváckych p

74 75

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

▪ Gombasecké kultúrne slávnosti Gombasek folklórny festival Maďarov žijúcich na Slo- Remeslá enk Festival sa od roku 1955 organizuje každoročne v letnom období v stredisku Gom- Vzhľadom na zachovalé prvky tradičnej ľudovej kultúry sa na Gemeri darí aj remeslám Táto ob- basek v amfiteátri OV Csemadoku Rožňava lasť už v podobe zámernej obnovy a podpory iniciatív sa dostáva do popredia v rámci regiónov klnorkkklenro raa ale aj Slovenska, snáď avia. ▪ Gombasecký letný vzdelávací tábor Gombasek – obnovený tábor s tradíciou od roku V regióne Gemer je v databáze záujmovoumeleckej činnosti (ZUČ) Gemerského osvetového stre- prednášky, worshopy, besedy, koncerty, disco, alternatíva Návštevnosť dosahuje isa rou evidovaných 46 domácich remeselníkov a Združenie remeselníkov v Krásno- 0 účastníkov Organizátor: OZ ne e ďalších maďarských združení, množ- horskej Dlhej Lúke (ktoré, ale nie je územne vymedzené má cez 100 členov Toto číslo je iste o rnero onoro väčšie, lebo množstvo ľudí na Gemeri vykonáva remeslo ako bežnú službu pre príslušné územie, ooknok ale nemajú potrebu byť v evidencii ZUČ nakoľko sa touto činnosťou neživia ar. šitie krojov. Tí, ▪ Krásnohorské hradné dni ročník v 2018, ukážka stredovekých súbojov, rytierske hry, ktorí sú evidovaní alebo členovia združenia sú už remeselne zručnejší, svoje výrobky aj predávajú, dobový program a atraktivity, koná sa druhý augustový víkend Organizátor: OZ Tri ruže, zúčastňujú sa jarmokov a predvádzajú svoju výrobu, propagujú sa individuálne alebo spoločne. oe Krásnohorské ore odporované v rámci ror err non r too v ov viol v rou prvý sociálny podnik, ktorý šije kroje pre folklórne errnonkkkrnoorkerner supiny alebo aj na objednávku. ▪ Remeselnícky festival a trh v Krásnohorskej Dlhej Lúke – ročník v 2018, viac než 50 remeselníkov predvádzajúcich iba tradičné remeslá, kultúrny program, regionálne gas- V oblasti remeselnej výroby prevláda drevoreza a jej odnože 10 evidovaných členov, paličko- tronomické špeciality autentické prostredie s výhľadom na Krásnu Hôrku, štýlové náv- vaná čipka 11 členiek Klubu paličkovanej čipky, tkanie 6 evidovaných výrobkýň, Výroba šindľov števnícke zázemie 3 výrobcovia a ostatné remeslá majú už len 2 alebo 1 reprezentanta ale je ich pomerne široká oorkeeekknen škála: kováči, keramikári, košikári, výroba kožených tašiek, spracovanie kože, predmety z paro- ▪ Jazda sv Huberta v Betliari ročník ( 2015) tradičnej oslavy patróna poľovníkov a žia, výroba čepcov, krojovaných bábik a výroba zvoncov odlievaných a plechových. dcov, sprievod mestom, hon na líšku, voltýž a iné aktivity s koňmi v prekrásnom exteriéri o tto olasti okrajovo možno zahrnúť aj výrobu tradičných „gágorikov“ na svadobné hostiny elrkeo rk Organizátor: Obec Betliar a sušenie ovocia tradičným spôsobom a údením čo je už ale oblasť na pomedzí s gastronómiou. oeelrkoolererokl S uchovaním a prezentáciou tradičných remesiel je spojené aj Granárium – Jablonov nad Turňou

– stará sýpka so slow food ponukou tradičných jedál, ubytovaním a rozprávkovým kráľovstvom

slimáka Kraska. Podujatia bez dlhoročnej tradície, ale s potenciálom rastu a využitia pre CR: ▪ Hradné hry v Štítniku dobové slávnosti v okolí vodného hradu, veľké množstvo pamäti- hodností v meste aj okolí Rozvoj remeselnej výroby v tomto regióne je mimoriadne žiadúci, nakoľko mnohé výrobky sa tu, ▪ Ovčiarsky deň v Brzotíne gastronomický festival so špecialitami z jahňaciny a oviec, vy- práve nedostatkom tovaru riyselnej výroby, alebo aj jeho ceny, dlho vyrábali svojpomocne budovaný areál so všetkými službami a živými domácimi erk a týmto sa zakonzervovala mnohokrát veľmi vzácna technológia výroby. ▪ vybrané podujatie s vínom a jedlom v Granáriu a Esterházyovskej sýpke v Jablonove nad Doposiaľ nevyužitý potenciál je v „štítnickej čipke“. oloi to regionálna odnož írskej Turňou gastronomické podujatie (Deň piecok, Deň vyberania desiatkov čipky, ktorá bola kedysi mimoriadne známa a je zapísaná medzi prvkami nehmotného kultúrneho dedičstva v Maďarsku. Dnes sa už jej výrobou na Gemeri nikto nezaoberá. Prvú dielňu založili sestry Szontágové začiatkom minulého storočia pre ženy baníkov, ktorí prišli o prácu, neskôr sa Zaniknuté podujatia, ktoré mali turistický potenciál: resťahovali do Budapešti a odtiaľ výrobky štítnických žien putovali do sveta a stali sa svetozná- ▪ Gemersko turniansky letný festival - 3-4 týždňový cezhraničný festival, ktorý umne spojil i. viaceré „Dní obcí“ a najzaujímavejšie programy zladil časovo, dramaturgicky aj marketingovo, Ďalší nevyužitý potenciál je v spracovaní vlny a výrobkov z nej, čistenie a sriaai vl a l a tým prezentoval celý mikroregión. tenie, splsťovanie vlny a zhotovovanie obuvi, odevov a o. ▪ Pastiersky oldomáš - cezhraničné stretnutie najstarších žijúcich pastierov so špecifickým programom, ktoré veľmi autenticky a pravdivo ilustrovalo spôsob života pastierov. Záujem o tieto remeslá s nástupom priemyselnej výroby úplne zanikol, aj keď na severnom meri dodnes chovajú ovce a vlna je doslova nebezpečným odpadom, ktorý sa nákladne znehod- ou. Namiesto toho, aby sa využívala. V obci Lipovník je zaniknutá valchovňa.

76 77

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

tradičnej remeselnej výroby v tomto regióne je strategicky žiaduca, z nasledovných dôvodov: ok mesiac sou turisti ČR Maďarsko emak oľsko Ostatné ukážky tradičných remesiel a technológií sú mimoriadne žiaduce a dopĺňajú ponuku diskách cestovného ruchu, môže vytvoriť a zásobovať originálnymi regionálnymi suvenírmi aktérov v pri spojení kreatívnymi odvetviami môže zvýšiť zamestnanosť a výrobky exportovať Prvky tradičnej ľudovej kultúry, ale aj valašskej kolonizácie je možné na Gemeri prezentovať aj architektúre a to najmä v mestách Rožňava, Plešivec, Dobšiná a v obciach: Rejdová, Štítnik, Ko- beliarovo, Lúčka, Hanková, Brdárka a V niektorých obciach je taká koncentrácia týchto prvkov v kombinácii s pamätihodnosťami a prí- rodnými krásami, že ich potenciál je predurčený na rozvoj vidieckeho turizmu Zdroj: TIK Rožňava, 2019

Analýza návštevnosti vybrané údaje Tabuľka Štatistika návštevnosti TIK Rožňava v roku

Štatistika návštevnosti je spracovaná na základe údajov zistených v o ia ou tuiti ČR Maďarsko a Poľsko Ostatné kými informačnými kanceláriami v Rožňave a v Dobšinej Údaje sú spracované na základe i mácií od turistov, ktorí navštívili kanceláriu za účelom získania informácii, resp zakúpenie máp, suvenírov a Tabuľka Štatistika návštevnosti TIK Rožňava v rokoc ok mesiac sou turisti ČR Maďarsko emak Poľsko Ostatné olu 1 Zdroj: TIK Rožňava, 2019

Tabuľka Sumárna štatistika návštevníkov 2015 Rok uristi solu R ČR Maďarsko emRak oľsko Ostatné olu 0 10 1 1 1 1 ok mesiac sou turisti ČR Maďarsko emak Poľsko Ostatné Zdroj: TIK Rožňava, 2019 olu 1 1 1 11 1

78 79

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Štatistika návštevnosti TIK Rožňaa Predmet záujmu návštevníkov o Rožňava Slovenský kras ČR Betliar Krásna Hôrka Maď Zádiel Slovenský Raj návštevníkov počet očetnávštevníkov Ostatné siac rok Obrázok Návštevníci TIK Rožňava v rok Obrázok Predmet záujmu návštevníka Zdroj: TIK Rožňava, 2019 Zdroj: TIK Rožňava,

Podľa údajov Turistického informačného centra v Rožňave návštevnosť turisticky zaujímavých Podľa údajov návštevnosti Turistického informačného centra v meste Dobšiná za porovnávané miest má stúpajúcu tendenciu do roku 2016, v 2018 sa návštevnosť ustálila a náv- – 2018 je rovnako (viď č Rožňave, vyšší počet návštevníkov zo Sloven- števnosť stúpa v letných mesiacoch počas prázdninového obdobia Najmenej je územie navšte- Pomer domácich a zahraničných návštevníkov v je približne 70:30, v mesiacoch júl a vované v období zimných mesiacov, nakoľko jaskyne sú zatvorené a zimných mesia- približne 50:50 Zahraniční návštevníci prichádzajú hlavne z Česka, Maďarska a Poľska coch nie je vyhľadávanou aktivitou pre dané územie roku 2016 to boli návštevníci a 19 krajín celého sveta, v 15 krajín, v Najviac turistov prichádza zo Slovenska, čo je výzvou pre rozvoj domáceho cestovného ruchu 12 krají Celková návštevnosť mimo letnej turistickej sezóny výrazne zaostáva (letné me- zahraničných turistov sú to najmä návštevníci z Českej republiky a Maďarska Českí návštevníci siace majú 3 x vyššiu návštevnosť) vyhľadávajú najmä príležitosti pre pešiu turistiku, kým z Maďarska majú návštevníci zväčša záu- Turisti sa najviac zaujímajú o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a turistiku v Slovenskom raji vyhľadávajú kultúrny turizmus a spoznávanie historických pamiatok Zvýšený počet návštevníkov z najmä tipy na turistické trasy, okruhy, ďalej sú predmetom záujmu cykloturistika, atrakcie v okolí, ďa mesiacoch apríl, máj, september je z dôvodu školských výletov dopravné spojenia, kultúrne pamiatky v regióne zoradené od najčastejšieho predmetu záujmu Najväčší záujem majú návštevníci o informácie pre oblasť turistiky v Národnom parku Slovenský Tiež si často pýtajú odporúčanie na dobrú reštauráciu či kaviareň Veľa návštevníkov k nám pri- kras (Silická planina, Plešivecká planina) a historické a banícke mesto Rožňava a ízke oko- chádza zakúpiť si turistické vizitky, známky, suveníry či knihy Pre záujmové návštevnícke miesta/body (kaštieľ Betliar, jaskyne) sú to najmä informácie otváracích hodinách a možnostiach a spôsobe dopravy Tabuľka Štatistika návštevnosti Turistického informačného centra Dobšiná na základe údajov zistených v roko – Tabuľka Predmet záujmu návštevníka podľa TIK Rožňava Rok Počet návštevníkov TIC Počet návštevníkov SK Počet návštevníkov zahraničie 2016 738 567 171 Názov oblasti Rožňava Betliar Zádiel Jaskyne Rok Slovenský kras Krásna Hôrka Slovenský raj 2017 602 435 167 2017 3730 783 559 241 2018 709 564 145 Zdroj: TIK Dobšiná, 2019 2018 3836 927 677 345 Zdroj: TIK Rožňava, 2019

80 81

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

SWOT analýza cestovného ruchu kostoly (Katedrálny, Františkánsky kostol, kostol v Lipovníku, Stredoveký husit- SWOT analýza je spracovaná komplexne za hlavné oblasti rozvoja cestovného ruchu na základe ský kostol v Lúčke), analytických údajov, štatistických dát, expertného názoru, ako aj na základe mapovania SWOT historické námestie v Rožňave PHSR obcí a miest okresu Rožňava, stratégií CR na krajskej úrovni (KSK) Niektoré (zachovalé štvorcové námestie rámci primárnej a sekundárnej ponuky sa prelínajú a nie je možné a ani žiaduce ich od- v Strednej a Východnej Európe deľovať tradície a remeslá (výroba pastierskych palíc v Silickej Brezovej, tradícia zlievarní PRIMÁRNA PONUKA CR a železiarstva v obci Kunova eplica, Silné stránky Slabé stránky CCRD - múzeum zlievarne v budove obecného úradu) Prírodné predpoklady: Prírodné predpoklady: uchovávanie zvykov a tradícií na vidieku 2 národné parky (Slovenský kras obmedzený vstup do jaskýň počas roka a bohatá tradícia domácich špecialít a Slovenský raj) + v blízkosti Muránska len v lete – sezónna prevádzka, zachované tradičné vinohradníctvo planina deficit služieb v okolí prírodných v oblasti Pod Soroškou Chránené územia NATURA 2000 turistických atraktivít, (stravovacích, existujúca regionálna značka výnimočné podzemné bohatstvo jaskýň bufetových) v blízkosti jaskýň KRSCM vrátane hodnôt UNESCO (Dobšinská viac významných udalostí a podujatí ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová Kultúrno – historické predpoklady: nadregionálneho charakteru (kultúrne, športové, ochutnávky, festivaly, jaskyňa), jaskyne Slovenského krasu zatvorené atraktivity na Gotickej ceste folklórne slávnosti) (Gombasecká, Domica a Silická ľadnica), a Železnej ceste (obmedzená prevádzka veľká koncentrácia (najväčšia v rámci územie má predpoklady pre vidiecku kostolov pre návštevu skupiny možnosť KSK) uchovávateľov autentických tradícií a športovú turistiku návštev kostolov pre individuálnu v rámci ľudovej kultúry - živá kultúra vodný potenciál (vodopády, rybníky) turistiku len pred bohoslužbami) existencia rázovitých dedín so špecific- málo miest na parkovanie autobusov Kultúrno – historické predpoklady: kou atmosférou (Rejdová, Štítnik a pod slabá „pro návštevnícka orientácia“ i potenciálom pre rekreáciu (Dedinky národné kultúrne pamiatky a bohatá v objektoch kultúrneho významu história (Kaplnka Sv Anny v Hrušove, a pod chýbajúce zdieľanie informácii o propagá- Panská sýpka s vínnou pivnicou Jablonov cií ďalších turistických atraktivít kultúr- nad Turňou, historické námestie neho významu Príležitosti hrozenia v Rožňave ako zachovalé štvorcové ná- nedostatočne využitý potenciál tradičnej sprístupnenie kultúrno - historických nesprístupnenie historických objektov cir- mestie v Strednej a Východnej Európe) ľudovej kultúry (najmä remeselníctva) pre objektov pre verejnosť kvou existencia tematických ciest v území – vidiecky zážitkový turizmus otická, Železná, pamiatky otiky ban intenzívnejšia práca s UNESCO značkou neusporiadané vlastnícke vzťahy nedotiahnuté dobré pokusy využitie termálnej vody v Meliate – voda a historické objekty s potenciálom pre vy- ského a hutníckeho priemyslu, „Dobšinského kraj“ hrady, kaštiele, kláštory (Krásna Hôrka vhodná na wellness využitie užitie v CR sú v súkromnom vlastníctve zanedbaná infraštruktúra technických a kaštieľ rodiny Andrássyovcov, Betliar, Meliatský profil v obci Meliata, chýbajúci investori pamiatok ruina paulánského kláštora pri významná geologická a paleontologická obmedzenia pri využívaní chránených chýbajúca koordinácia jednotlivých lokalita území v CR vyplývajúce zo zákona Gombaseckej jaskyni, historické objekty udalostí/podujatí Andrássyovcov a Esterházyovov obnovenie tradície Meliatskej keramiky o ochrane prírody a krajiny nedostatočná propagácia podujatí Strážna veža) a iných múzeá, obrazárne, pamätné izby (Bet- posilnenie existujúcich tematických ciest liar, Krásnohorské Podhradie, Banícke a vybudovanie nových tematických múzeum a Galéria v Rožňave, pamätná turistických trás s prepájaním viacerých izba Andrása Cházara, Hvezdáreň) obcí

82 83

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

využitie jaskyne Milada v obci Silická SEKUNDÁRNA PONUKA Brezová rozvoj lesnej turistiky a zriaďovanie Supraštruktúra a infraštruktúra CR adrenalínových parkov Silné stránky Slabé stránky rozšírenie ponuky rôznorodých športových aktivít nadregionálnym cha- existencia ubytovacích zariadení – nedostatok ubytovacích kapacít rakterom ubytovanie na súkromí, penzióny, pre väčšie skupiny využitie a naplnenie zážitkovým hotely (bližšie viď analýza) nedostatok stravovacích možností programom existujúce “Domy ľudových existencia stravovacích zariadení a priestorov pre väčšie skupiny, tradícií“ v obciach Kečovo, Dlhá Ves, (bližšie viď analýza) nedostatočný počet reštauračných zaria- Ardovo, Hrušov, Bretka, v meste Rož- činnosti K uristickoinformačných dení ňava a pod kancelárií (Rožňava, Dobšiná, Štítnik) chýbajúci kemping pre stany a autocary väčšie športové podujatia (napr Dobšin- služby cestovných agentúr (TIK Tour, malá sieť informačných bodov ský kopec - Majstrovstvá Európy v prete- Reksa tou,r Aloha our, Reion tour chýbajúca podpora TIK a TIC z okolitých koch automobilov do vrchu, Sun Star ravel, Pohoda) obcí Beh v raji…) dostupná občianska vybavenosť najmä nekompletné navigačné a informačné využitie finančných príležitostí v mestách (Rožňava a Dobšiná) a väčších systémy pre návštevníkov v regiónoch, z programu KSK - ERR C obciach (zdravotnícke služby a lekárne, obciach, v niektorých strediskách služby finančných inštitúcií, pošty) atraktívnych lokalitách cestovného ruchu deficit ubytovacích zariadení so značkou dostupná kultúrna infraštruktúra v meste Rožňava (Divadlo Actores, Ba- „Vítajte cyklisti” nícke múzeum, Dom tradičnej kultúry nízka diverzita ponúkaných vedľajších slu- emera a pod) žieb dostupná športová infraštruktúra najmä obmedzená prevádzka možnosti zme- v meste Rožňava (multifunkčné ihriská, nárne cez víkend a obmedzené služby zimný štadión, tenisové kurty, kúpalisko, bánk cez víkendy, v obciach s ubytovacími športové areály, fitness centrá) zariadeniami chýbajú bankomaty rekonštrukcie niektorých kultúrno v menších obciach chýbajú obchody historických objektov na nové účely potravín, resp sú otvorené len do 12:00 h napr bývalý františkánsky kostol absencia väčšej krytej plavárne pre oby a kláštor v Rožňave na komunitné krea- vateľov mesta, verejnosť tívne centrum) a návštevníkov regiónu absencia termálneho kúpaliska s atrakciami cykloturistické trasy sú väčšinou pozdĺž frekventovaných ciest, chýba ponuka pre širšiu cieľový skupinu, napr rodiny s deťmi chýba viac požičovní bicyklov chýbajúce zážitkové a športové aktivity pre návštevníkov zastaralá kolkáreň v Silickej Jablonici deficit vedľajších služieb po 18:00 h a cez víkendy

84 85

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Príležitosti Ohrozenia A SLUŽBY vďaka existujúcim ubytovacím dlhodobo nízky počet návštevníkov úze- (pre sprostredkovanie zážitku vo väzbe na primárnu a sekundárnu ponuku) zariadeniam na súkromí a malých mia penziónov okres Rožňava si môže vytvo krátky pobyt návštevníkov v území Silné stránky Slabé stránky riť vlastný “vidiecky retro imidž” citlivosť sektora CR na ekonomické náučné chodníky (NCH) v okolí Rožňava nedostatočná tvorba produktov a fókusovať na oslovenie a spoločenské udalosti (v Čučme, Rudnej, Banský náučný chod- a služieb podľa trendov v cestovnom ru- potenciálnych návštevníkov milovníkov nedostatok finančných zdrojov na zapla- ník Rákoš, Kečovo – – storočia (UNWTO), absencia kom- ednoduchosti, autentickosti tenie základnej pracovnej sily plexných a inovatívnych turistických pro- rastúci záujem o produkty v turistických informačných centrách Krasové javy Hôrky v obci Gemerská s prepojením na susedné re- potravinárske, remeselnícke atď) vi v ekonomicky slabších regiónoch Hôrka, NCH v obci Bretka gióny, vrátane susedných krajín) dieckeho a ekologického pôvodu náročné hygienické predpisy pre Muránky medzi obcami Meliata a Bretka nedostatok zážitkových atrakcií v gióne a o produkty z prírodných a tradičných reštaurácie pešia turistika (národné parky, deficit animačných programov k materiálov (drevo, kameň, keramika) ekonomické zaťažovanie živnostníkov tematické cesty) a značené pešie Rozprávkové kráľovstvo slimáka Kraska vysoký podiel prechodne bývajúceho v CR turistické chodníky/trasy edostatočné služby pre rozvoj obyvateľstva (víkendy, dovolenka, krátka turistická sezóna značené cykloturistické trasy cez NP turistiky (neprispôsobená chalupári, chatári) aj v malých obciach legislatívna náročnosť a vysoké náklady Slovenský kras aj v rámci cezhraničného ponuka reštaurácie a ubytovacie a ďalší príliv návštevníkov zvyšujúcich na budovanie spevnených cyklotrás – zariadenia prispôsobené cykloturistom) kúpnu silu značených cykloturistických trás nedokončená štandardizácia a registrácia rastúci záujem o pobyty vo vidieckych Lyžiarske trasy: 9 niektorých cyklotrás oblastiach, spojené s aroturistikou chýba technicky nenáročná cyklotrasa,

Rozprávkové kráľovstvo sli- všetky v regióne majú náročnejšie prevý- máka Kraska šenia niektoré známe podujatia (Dobšinský eľmi slabá ponuka v oblasti turistických

– preteky automobilov, Krásnohor- produktov a produktových balíko ské hradné dni, Rok na Gemeri, Gemerské folklórne slávnosti a Príležitosti vytvorenie podmienok pre riadené nezáujem návštevníkov, nízky počet zážitkové atrakcie pre návštevníkov Ge- návštevníkov citlivosť sektora CR na ekonomické rastúci dopyt na medzinárodnom, a spoločenské udalosti národnom i regionálnom trhu neschopnosť zostaviť konkurencieschopné po voľnočasových aktivitách, po špecializovaných produktových balí- nezáujem prevádzkovateľov služieb koch (pešia turistika, hipoturistika, sieťovanie v rámci produktov né športy atď vychádzajúce

gionálnych/miestnych špecifík nárast obavy z cestovania do ších mimoeurópskych – destinácií a podpora domáceho CR narastajúci počet turistov „aktívnych príležitosť pre tvorbu špeciálnych programových balíčkov pre túto cieľovú skupinu návštevníkov

86 87

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

DOPRAVNÁ DOSTUPNOSŤ AKTÉRI CR A INŠTITÚCIE (ponuky, produktov a služieb, stredísk CR) (ľudia, spolupráca/partnerstvá, komunikácia)

Silné stránky Slabé stránky Silné stránky Slabé stránky založenie novej OOCR Gemer CR – novo vytvorená, začiatok napojenosť na medzinárodné cestné chýbajúce autobusové a vlakové spoje CR C činnosti v oblasti budovania destinačného kriry rs rýchlostnú pre atrakcie hlavne počas prázdnin a ví- manažmentu st kn Banskobystrického kraja území aktívne pôsobí Gemerské slabá úroveň (takmer nijaká) upráce začaté rekonštrukcie ciest II triy neúplná sieť ciest, nedokončených cyklot- osvetové stredisko v oblasti TĽK a kooperácie medzi zainteresovanými autobusová stanica v centre mesta Rož- rás a chodníkov (resp i ni st subjektmi v sektore cestovného ruchu ňava ných komunikáciách) mestá a obce Gemera majú definované rozvoji CR vo svojich rozvojových CR požičovňa áut zlý stav turistických trás a cyklotrás dokumentoch (ÚP a PHSR) nedostatočná koordinácia požičovňa elektrobicyklov v Rožňave (konkrétne napr v NP Slovenský Kras činnosti OZ zamerané pre oblasť sprievodcovská činnosť vykonávaná lízkosť letiska Košice, Poprad a región Horný Gemer) a chýbajúce zdroje kultúry subjektmi (domáci, zahraniční), ktoré ýhodná poloha v blízkosti veľkomesta n i r modernizáciu území pôsobí MAS KRAS a A EER na Slovensku nemajú oprávnenia Košice, Poprad, Miškolc železničná stanica mimo mesta Rožňava cieľmi i finančnými možnosťami nízka úroveň personálu v službách výletné vlaky (napr ľadový expres, a chýbajúce dopravné spojenie do ntr cestovného ruchu (nízka motivácia) lk itki S mesta a do okolitých obci od lk st rozvoji cestovného ruchu v území poskytujú služby ubytovatelia nízka miera zapojenia Správy NP výletné autobusy ni na súkromí s viac než 15 ročnou praxou Slovenský kras do rozvoja prírodného obmedzená dostupnosť turistických at- N raktivít s minimálnou ponukou verejných skúsenosťami v oblasti vidieckeho dopravných prostriedkov (cyklobusy atď. cestovného ruchu chýbajúce autobusové linky, Príležitosti železničné linky nezáujem aktérov CR o spoluprácu nedostatok alternatívnych a prepojených združiť významné subjekty verejného zhoršovanie kvalifikačných predpokladov ponúk dopravy v nadväznosti na cyklot- a súkromného sektora a budovať nezamestnaného obyvateľstva rsy partnerstvá pre destinačný manažment cenenie významu rozvoja CR pre vývoj chýbajúce nástupné miesta na vstup do rámci OOCR GEMER malého, ale i stredného podnikania a pre NP Slovenský kras pomerne veľká ponuka voľnej pracovnej jej využitie v CR tvorbu nových pracovných miest

Príležitosti rni

silnni ts ry nsttk innni ry a vytvorenie sezónnych dopravných liv návštevníkov z dôvodu nedostup- s nsti zriadenie alternatívnych foriem dopravy

nr t “Pick up” mini busov do 8 osôb, 20 osôb – tie by zabezpečili prepravu návštevníkov) Gemerský expres ktiity

88 89

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

MARKETING A PROPAGÁCIA Hlavné zistenia a zhrnutie analýzy cestovného ruchu

Silné stránky Slabé stránky Dopravná dostupnosť

existencia organizácie Košice Región propagácia jednotlivých obcí a miest Okres Rožňava a turistické destinácie v jeho území – Slovenský Kras, Slovenský raj, Štítnická do- Turizmus, ktorá robí veľkú marketingovú vykonávaná individuálne lina i Rožňava mesto a jej okolie sú cestnou a autobusovou dopravou pomerne dobre dostupné kampaň na celý Košický kraj vrátane neexistujúci marketing celej oblasti Regiónom Horného Gemera, okresu Rožňava, prechádzajú dve cesty I triedy a to č okresu Rožňava, existujúce šoty pre Gemera ako celku východozápadným smerom a č 67 severojužným smerom Územie je prepojené aj na medziná- Gemer a UNESCO pamiatky, výstava In- nedostatočná cudzojazyčná marketingová rodné cestné ťahy štátnou cestou E 571 I/16 a v smere sever – juh štátnou cestou I/67 Rožňava ceba ratislava a informačná ponuka (www stránky, tla- – Dobšiná – Stratená hľadiska bezpečnosti cestnej premávky je kritickým úsek cesty I/16 cez zriadená OOCR Gemer platorma pre čoviny horský priechod Soroška, najmä v zimnom období, čo môže vyriešiť vybudovanie rýchlostnej spoločný marketing nedostatočné marketingové využitie po- cesty R Okres Rožňava má blízko k letisku v Košiciach (70 km) i do Popradu (73 km) a má veľmi 6 dielny cestopisný sprievodca územím nuky kultúrnych, historických blízko k hranici s Maďarskou republikou do Aggteleku nie je ani 30 km. Dostatok je aj autobuso- MAS KRAS a architektonických pamiatok vých spojov smerom na juh a západ (Nitra, Zvolen, Lučenec), ešte častejšie sú možnosti autobu- chýbajúca propagácia dielneo sovej dopravy do Košíc. cestovateľského sprievodcu pre územie MAS KRAS Za postačujúcu možno považovať aj železničnú dopravu z Bratislavy do Rožňavy s dvomi rýchlikmi denne, z Košíc do Rožňavy štyrmi rýchlikmi a viacerými osobnými vlakmi denne.

Príležitosti Orozenia hľadiska potrieb cestovného ruchu problémom je nízka dostupnosť návštevníckych cieľov (Slo- venský Kras, Gombasecká jaskyňa, Betliar a mnohé ďalšie) autobusovou, či železničnou dopravou nedostatok financií na pomerne finančne využitie značky „Gemer“ aj pre rožňav- do Rožňavy a z Rožňavy najmä počas letnej turistickej sezóny, cez víkendy a sviatky náročný marketing skú časť tohto prirodzeného územia nezáujem subjektov o spoluprácu hľadiska možných foriem alternatívnej dopravy chýbajú cyklotrasy a pre podporu rozvoja ces vytvoriť spoločné marketingové nástroje v oblasti spoločnej propagácie tovného ruchu je žiaduce vytvorenie sezónnych autobusových spojov a to aj prostredníctvom za- pre Gemer a jeho subregióny/destinácie posilňujúca pozícia a rozvoj pojenia individuálnych autobusových prepravcov blízkosť Maďarska a propagácia regiónu konkurenčných regiónov vo vzťahu na výstavách cestovného ruchu Stavebnotechnický stav cestných komunikácií vo veľkej časti územia okresu (najmä ciest II a k trhu cestovného ruchu a predovšetkým v Miskolci, Budapešti, Székesfehérvári, triedy) je nevyhovujúc a je predmetom návrhov riešení správcov cestných komunikácií – košic- k silným cieľovým trhom tuzemsko ma ebrecene kého samosprávneho kraja miest a obcí okresu Rožňava ďarský trh i poľský trh) zriadenie tz “Incoming Touroperátora” kooko sociálny profil okresu z pohľadu CR Okres Rožňava, patrí zo sociálnoekonomického hľadiska medzi 20 najmenej rozvinutých okre- o R ok k Košický samosprávny kraj, ktorého súčasťou je aj okres Rož- ňava, patrí zo sociálnoekonomického hľadiska medzi najmenej rozvinuté oblasti Slovenskej republiky a súčasne medzi 10 najzaostalejších regiónov Európskej únie roku 2017 v okrese Rožňava evidovaných 59 ubytovacích zariadení s kapacitou 1404 lôžok, čo predstavuje , zo všetkých evidovaných ubytovacích zariadení v rámci celého Košického kraja, ktorý vykazuje 289 zariadení posledných rokoch postupne dochádza v okrese Rožňava k úbytku ubytovacích i stravovacích zariadení Od roku 2014 došlo k úbytku 9 zariadení, pričom tento trend začal už v roku , kedy v okrese Rožňava bolo evidovaných 95 ubytovacích zariadení Počet návštevníkov (domácich i zahraničných spolu) v okrese Rožňava za porovnávacie obdobie rokov – droj OaR S, Kým v roku to bolo 552 návštevníkov, v roku to bolo Najviac návštevníkov je zo Slovenska, čo je výzvou najmä pre podporu

Zákon č.336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov

90 91

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

rozvoja domáceho cestovného ruchu, ďalej hostia z Česka, Maďarska i Poľska. Výrazne poddi- Hlavné zistenia: menzovaná z hľadiska počtu návštevníkov je zimná sezóna. Hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar a o majú ako samostatné objekty potenciál na pri- Počet prenocovaní (domácich i zahraničných spolu) v okrese Rožňava za porovnávacie obdobie tiahnutie domáceho i zahraničného návštevníka, avšak v záujme zvýšenia počtu prenoco- oo – 2017 tiež rsie oj . Kým v o o oo eo vaní je potrebné vsunúť ich do komplexnejšej pon covaní, v o o oo 338 čo predstavuje len 6,21 z celkového počtu prenocovaní Gotická cesta je nedostatočne propagovaná, sprístupňovaná a o rámci celého kraja. Nedostatočne rozvinutý potenciál Turnianskej vínnej cesty Aj keď počet prenocovaní postupne stúpa, pomer počtu ubytovacích zariadení a prenocovaní nie Železná cesta vykazuje tieto nedostatky: je dostatočný. e ooe okrese Spišská Nová Ves bolo v o o e ▪ zlý až havarijný technický stav, pamiatka neslúži účelu, na ktorý bola postavená, nocovaní a oee hoe . ▪ bezpečnosť (drvivá väčšina je v dezolátnom stave a neregulovaný voľný o v n Najvyššiu výkonnosť v návštevnosti a počte prenocovaní vykazujú regióny/okresy, kde pôsobia alebo v okolí môže byť až životu nebezpečný), oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR), ktoré budujú turistické destinácie. j e ▪ zložité vlastnícke vzťahy aj keď sú pamiatky schátralé, majú svojho vlastníka, ktorý točnosti, že tieto organizácie nepokrývajú celé územia „historických regiónov“, budujú v rámci nich prevažne nemá záujem ich sprístupňovať veeno turisticky manažované destinácie, ktoré majú schopnosť pritiahnuť viac návštevníkov. ▪ nedostatok takých informácii o pamiatke, ktoré by boli pre návštevníka relevantné (odborné informácie o tom, na čo dielo slúžilo a aká bola technológia, ako aj historický Primárna ponuka cestovného ruchu v okrese one sú k dispozícii v múzeách a u sprievodcov, ale nie sú pre bežného návštevníka Možno konštatovať, že práve primárna ponuka cestovného ruchu v podobe prírodného a kultúr- dosť zaujímavé neho dedičstva je najvýznamnejším bohatstvom, žiaľ, nevyužitým v dostatočnej miere a ozh. Tradičná ľudová kultúra Podzemné bohatstvo Horný Gemer si ako jeden z mála regiónov zachoval autentické tradície, ktoré môžu byť jedineč- Krajská organizácia cestovného ruchu Košice región turizmus vytvorila produkt „UNESCO na do- no ano onoo voe oov v oblasti zážitkového turizmu em oo ne sah“, ktorý upriamuje pozornosť aj na prírodné bohatstvo Horného Gemera v podobe jaskýň, av- rozvinutá oblasť remesiel má výrazný presah do rozvoja miestnej ekonomiky, či už vo forme mož- šak ďalší udržateľný rozvoj je potrebné vnímať v kontexte zapojenia miestnych aktérov. je ných inkubátorov (Gemerské osvetové stredisko a o, tvorby lokálnych produkčných reťazcov, otázna jeho udržateľnosť do budúcna. Samotné jaskyne predstavujú potenciál, ktorého ďalšie veeo zm ponukou vzdelávacích remeselných aktivít, certifikácie remeselných o využitie pre potreby produktu cestovného ruchu možno riešiť len v súlade s prísnymi pravidlami ov a o hľadiska podujatí je výhodou a dobrou štartovacou plochou existencia význam- ochrany prírody a krajiny, ochrany zdravia a bezpečnosti návštevníkov a v úzkej súčinnosti so ných kultúrnych podujatí s nadregionálnym významom Výraznú rolu tu zohráva aktívne pôsobe- správcami jaskýň, ale aj národných o. Jaskyne v súčasnosti fungujú pre potreby najmä do- nie obyvateľstva vo folklórnych súboroch a skupinách mácich návštevníkov, každoročne dosahujú buď stabilnú alebo zvyšujúcu sa návštevnosť, otázne sú problémy s doplnkovou infraštruktúrou, predajom na zahraničné trhy, zakomponovaním do väčších produktových celkov a o.

Nadzemný prírodný potenciál Presah dvoch národných parkov, chránené územia NATURA 2000 a ďalšie významné prírodné turistické atraktivity (s predpokladom na pešiu turistiku, cykloturistiku, letnú i zimnú športovú rekreáciu – jazdectvo, rybolov, horolezectvo, lesná turistika, lyžovanie) sú najcharak- teristickejšími prvkami prírodného potenciálu okresu Rožňava. Hlavnou bariérou jeho využitia je chýbajúce prepojenie na väčšie produkty, v prepojení aj s kultúrnym potenciálom, chýbajúca do- plnková infraštruktúra a nedostatočná propagácia a segmentácia trhu. Osobitnou slabou strán- kou je slabá spolupráca aktérov vstupujúcich pri tvorbe komplexného produktu pre návštevníka.

Kultúrne pamiatky a tematické cesty Významné kultúrne pamiatky s potenciálom na masovejšiu turistiku a dve nosné tematické kul- túrne cesty (Gotická cesta, Železná cesta) uvedené v základných líniách vyššie je potrebné vnímať kontexte ďalších samostatne identifikovaných ďalších zaujímavých kultúrnych a echnických mo.

92 93

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - analytická časť

Zoznam obrázkov Zoznam zdrojov Obrázok 1 Okres Rožňava zozname zdrojov sú uvedené hlavné sekundárne pramene, ako informačný zdroj boli využívané Obrázok 2 Regióny cestovného ruchu podľa dokumentu „Regionalizácia cestovného ruchu SR“ aj mnohé rozhovory, expertné konzultácie, diskusie s relevantnými aktérmi i výsledky dotazníko- Obrázok 3 Cestná sieť Košického samosprávneho kraja k roku 2006. vého prieskumu (príloha) Obrázok 4 Cestná sieť v okrese Rožňava ▪ Akčný plán rozvoja okresu Rožňava (NRO) 2016 – Obrázok 5 Dopravná dostupnosť Obrázok 6 Vývoj počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach podľa regiónov Košického kraja 2013 - ▪ Banícke múzeum, Rožňava ▪ Gemerské osvetové stredisko, Rožňava Obrázok 7 Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v Košickom kraji – vývoj návštev- ▪ Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava n o nosti podľa regiónov ▪ Miestna akčná skupina rozvoja vidieka – Gemer, stratégie CLLD Obrázok 8 Počet ubytovacích zariadení ▪ Obrázok 9 Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach Miestna akčná skupina rozvoja vidieka – MAS KRAS, stratégia CLLD Obrázok 10 Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach ▪ 1 – Obrázok 11 Tržby za ubytovanie v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v krajoch za rok ▪ Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) miest a obcí okresu Rožňava ▪ Regionalizácia cestovného ruchu Slovenk Obrázok 12 Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (Eur) ▪ Slovenská ochrana príro Obrázok 13 Mapa Gotickej cesty Obrázok 14 Banícke múzeum – vývoj návštevnosti ▪ Spoločný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí Mikroregiónu Čremošná pre roky Obrázok 15 Návštevníci TIK Rožňava v roku 1 – 2022, Karpatský rozvojový inštitút, 2015 Obrázok 16 Predmet záujmu návštevníka ▪ Stratégia rozvoja cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja, 2015 ▪ Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovek1 ▪ Stratégia rozvoja územia NP Slovenský raj s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu, 2015 Zoznam tabuliek ▪ Štatistický úrad SR Tabuľka 1 Prehľad výkonov cestovného ruchu podľa okresov Košického kraja ▪ Štatistiky TIK Dobšiná Tabuľka 2 Počet ubytovacích zariadení Tabuľka 3 Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach ▪ Štatistiky TIK Rožňava Tabuľka 4 Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach ▪ Úrad KSK, Odbor kultúry a 1 Tabuľka 5 Tržby za ubytovanie v ubytovacích zariadeniach CR ▪ Územný plán VÚC Košického samosprávneho kraja Tabuľka 6 Živnostníci podľa vybraných ekonomických činností SK NACE Rev. 2 ▪ Vybrané mestá a obce okresu Rožňava Tabuľka 7 Podniky podľa ekonomických činností podľa SK NACE Rev. 2 ▪ oorkzkk Tabuľka 8 Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (Eur) Tabuľka 9 Štatistika návštevnosti TIK Rožňava v rokoch - ▪ korkkkro Tabuľka 10 Štatistika návštevnosti TIK Rožňava v roku ▪ orkr Tabuľka 11 Sumárna štatistika návštevníkov 2015- ▪ zb Tabuľka 12 Predmet záujmu návštevníka podľa TIK Rožňava ▪ ozokbok Tabuľka 13 Štatistika návštevnosti Turistického informačného centra Dobšiná na základe údajov ziste- ▪ rk ných v rokoch – ▪ bkkk ▪ obzokok ▪ ok ▪ obbrkoorbroz11k ▪ ok ▪ rrokkkroorkrr ▪ Výsledky dotazníkového prieskumu – Príloha

94 95

Vyplnený dotazník k štatistického prieskumu „Stav a možnosti rozvoja cestovného ruchu v okrese Rožňava“  obcí s celkovým počtom 47 138 obyvateľov.

Tabuľka č. Počet obyvateľov obcí a miest zapojených do prieskumu k 31.12.2017

Názov obce Počet obyvateľov Nižná Slaná Lipovník Dlhá Ves Bohúňovo Príloha 2 Slavoška Brzotín Výsledky dotazníkového prieskumu Rejdová Stratená „Stav a možnosti rozvoja Jablonov nad Turňou Slavošovce cestovného ruchu v okrese Rožňava“ Gočovo Hrušov Koceľovce Dobšiná Čučma Čierna Lehota Gemerská Hôrka Pača Rudná Rožňava Hanková

 ďalšie tri obce dotazník odovzdali bez uvedenia názvu obce, preto ich odpovede nebolo možné správne priradiť do výsledkov prieskumu nie sú zahrnuté.

97 PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Tabuľka č. Chránené územia v katastri obcí a miest zapojených do prieskumu Hrhov Zasahuje katastrálne územie vašej obce do chráneného územia, Brdárka Názov obce alebo ochranného pásma (národný park, prírodná rezervácia)? Roštár Ak áno, uveďte názov CHÚ Štítnik nova elica chránené vtáčie územie Plešivec Nižná Slaná nie opolu Honce nie rdovo áno Najľudnatejším spomedzi nich je samotné mesto Rožňava s 706 obyvateľmi, naopak najmenej Lipovník ilickej lanin obyvateľov vykazuje obec Brdárka, konkrétne 57. Bretka Prielom Muránk

Dlhá Ves Národný park Slovenský kras Počet obyvateľov zapojených obcí a emiest k Bohúňovo nie unova eplica nie Nižná Slaná Betliar Honce Slavoška nie rdovo Lipovník P Silická a Plešivecká planina; NPR.Silická planinaBrzotínske skaly; atra Bretka Brzotín CHVÚ SK, ÚEV: Plešivecká planina, Brzotínske skaly a Slaná; PP Silická planina Dlhá Ves a Plešivecká planina Bohúňovo áno atra Betliar Rejdová Slavoška Stratená Národný park Slovenský raj Brzotín Veľkoplošné chránené územie biosférická rezervácia Slovenský kras, Rejdová alonov nad urňou Stratená Územie európskeho významu, chránené vtáčie územie Jablonov nad Turňou Slavošovce nie Slavošovce Gočovo Gočovo nie Henckovce Vlachovo Henckovce nie ovice lacovo nie Hrušov Koceľovce ovice Národný park Slovenský kras Dobšiná Hrušov Národný park Slovenský Kras, CHKO Hrušovská lesostep akovnica Čučma Koceľovce nie Čierna Lehota Gemerská Hôrka Dobšiná Národný park Slovenský raj edinky Rakovnica Chránené vtáčie územie Slovenský kras Pača Rudná Čučma nie Rožňava Hanková Čierna Lehota nie Hrhov Gemerská Brdárka Slovenský kras Roštár Hôrka Štítnik edink NP Slovenský raj Plešivec Pača Graf č. Počet obyvateľov obcí a miest zapojených do dotazníkového prieskumu k Rudná ie

Rožňava nie 18 spomedzi obcí zapojených do dotazníkového prieskumu uviedlo, že ich katastrálne územie Hanková nie nezasahuje do žiadneho chráneného územia alebo ochranného pásma chráneného územia a rov naký počet 18 obcí uviedlo, že do ich katastra chránené územie zasahuje. Najčastejšie sa jednalo konkrétne o chránené územia NP Slovenský kras, Plešivecká planina, či NP Slovenský raj.

98 99 PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Hrov NP Slovenský kras Rakovnica Brdárka nie Čučma Roštár nie Čierna Lehota Štítnik NP Slovenský kras Gemerská Hôrka Plešivec P lovenský Kras, Plešivecká planina edink Pača Až 21 zo zapojených obcí uviedlo, že sa u nich nachádza ubytovacie zariadenie, resp. zariadenia. Rudná Väčšinou sa ich počet v jednotlivých obciach pohybuje v rozmedzí dva až desať, viac ako desať Rožňava viac ako ubytovacích zariadení sa nachádza v obci Stratená a v Meste Rožňava edno tovacie ariade nie sa nachádza v 8 obciach. 15 obcí uviedlo, že sa v ich katastri ubytovacie zariadenie nenachá- Hanková dza, resp. odpoveď neuviedli. rov Brdárka Tabuľka č. Prehľad počtu ubytovacích zariadení v zapojených mestách a obciach Roštár Štítnik Nachádzajú sa vo vašej obci ubytovacie zariadenia Plešivec Názov obce hote/penzión/motorest/turistická ubytovňa/kemping/privát...)?

Ak áno, koľko?

nova elica nenachádzajú a Tabuľka č. Prehľad počtu ubytovacích zariadení v zapojených mestách a oba v škálach Nižná Slaná Nachádzajú sa vo vašej obci ubytovacie zariadenia Honce nenachádzajú sa (hotel/penzión/motorest/turistická ubytovňa/kemping/privát...)? Ak áno, koľko? rdovo nenachádzajú sa Lipovník nenachádzajú sa Nenachádzajú sa 2 až 10 iac ao Bretka Knova eplica Nižná Slaná Dlhá Ves Stratená Dlhá Ves once Bretka Betliar Rožňava Bohúňovo rdovo Bohúňovo Rejdová Betliar Lipovník Brzotín Jablonov nad Turňou Slavoška nenachádzajú sa Slavoška lacovo ovice Brzotín Slavošovce Gemerská Hôrka Hrušov Rejdová Gočovo rov Dobšiná Stratená viac ako enckovce Rudná Čučma Jablonov nad Turňou Koceľovce edink Slavošovce nenachádzajú sa Rakovnica Štítnik Gočovo nenachádzajú sa Čierna Lehota Plešivec Henckovce nenachádzajú sa Pača lacovo Hanková ovice Brdárka Hrušov Roštár Koceľovce Dobšiná

100 101

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Gočovo --- Nachádzajú sa vo vašej obci ubytovacieubytovacie zariadenia? Ak áno, koľko? enckovce --- Vlachovo ovice Hrušov cca Koceľovce Nenachádzajú sa Dobšiná ednono Rakovnica --- Dva až desať Čučma Viac ako desať Čierna Lehota Gemerská Hôrka Dedinky Pača ---

Rudná Graf č. Prehľad počtu ubytovacích zariadení v zapojenýchzapojených obciachobciach aa mestách Rožňava približne 600 Hanková Ubytovacia kapacita ubytovacích zariadení v jednotlivýchjednotlivých obciach,obciach, vv ktorých sa takéto zariadenia rhov nachádzajú, sa pohybuje zväčša v rozpätírozpätí odod 22 dodo 100100 lôžok.lôžok. Najmenej,Najmenej, ibaiba 22 lôžkalôžka sasa nachnachádzajúádzajú v ubytovacomubytovacom zariadenízariadení vv obciobci Rudná.Rudná. Najviac,Najviac, približnepribližne 600600 lôžok,lôžok, sasa nachádzanachádza vv ubytovacíchubytovacích za-za- Brdárka --- riadeniacini v meste Rožňava. Roštár Štítnik TabuľkaTabuľka č.č. UbytovaciaUbytovacia kapacitakapacita ubytovacíchubytovacích zariadenízariadení vv zapojenýchzapojených obciachobciach aa mestáchmestách Hanková Názov obc Celková ubytovacia kapacita (počet lôžok) ubytovacích zariadení Plešivec

Knovano eplicai Nižná Slaná onceon

rdovooo LipovníkLipovník Bretka Dlhá Ves Bohúňovo Betliari Slavoška Brzotín Rejdová Stratená alonovbono nadn Turňou Slavošovce

102 103

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Čo sa týka výšky sadzby dane z ubytovania, najviac spomedzi zapojených obcí a miest, v ktorých Aká je celková ubytovacia kapacita ubytovacích zariadení vo vašej sa ubytovacie zariadenia nachádzajú, ju má nastavenú vo výške 0,50€/osoba/noc. obc Tabuľka č. Výška sadzby dane z ubtovana v zaojených mestách a obciach

Plešivec Názov obce Výška sadzby dane z ubytovania (1 osobanoc Štítnik Kunova epica Roštár Nižná Slaná 0,50 € Brdárka Honce 0 € rhov rdovo 0 € Hanková Rožňava Lipovník 0 € Rudná Bretka 8 € Pača Dlhá Ves € Dedinky Bohúňovo 0,30 € Gemerská… Čierna… Betiar € Čučma Slavoška 0 € Rakovnica Brzotín € Dobšiná Rejdová € Koceľovce Stratená 0,50 € Hrušov abonov ovice 0,40 € Vlachovo nad Turňou enckovce Slavošovce Gočovo Gočovo Slavošovce Henckovce Jablonov… achovo nemáme Stratená ovice € Rejdová Brzotín Hrušov 0,50 € Slavoška Koceľovce Betliar Dobšiná € Bohúňovo Rakovnica Dlhá Ves Bretka Čučma € Lipovník Čierna Lehota rdovo Gemerská 0 € once Hôrka Nižná Slaná edinky € Kunova… Pača Rudná 0,10 € Rožňava 0,83 € Graf č. Ubytovacia kapacita ubytovacích zariadení v zapojených obciach a mestách Hanková 0 €

104 105

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Hrhov Počet prenocovaní v obci/meste za rok 2017 Brdárka 0 € Roštár 0 € Štítnik 0,20 € Plešivec 0,50 € Neznáme, neuvedené, resp. 0 Počet prenocovaní návštevníkov v jednotlivých obciach a mestách okresu Rožňava sa podľa od- do 00100 povedí z dotazníka pohyboval v rozsahu od do 916. Počet 17 916 prenocovaní zaznamenalo 100 až 500 mesto Rožňava. Druhý najvyšší ročný počet prenocovaní (6 000) má obec Dedinky. Žiadne preno- 500 až 1000 covania neeviduje až 21 spomedzi zapojených obcí a miest 1 iacViac ako 0001000 Tabuľka č. Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach v zapojených mestách a obciach v r. 2017

Počet prenocovaní v obcieste v 1

Neznáme, neuvedené, resp. 0 do 1 1 1 Viac ako 1 Graf č. Počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach v zapojených obciach a mestách za rok 2017 Kunova epica Nižná Slaná Dlhá Ves Brzotín Betiar Honce Bretka ovice Gemerská Hôrka Rejdová Iba 11 spomedzi zapojených miest a obcí uviedlo, že sa v ich katastri nachádza verejné stravovacie zariadenieariadenie V piatich obciach sa nachádza po jednom takomto zariadení, štyri obce majú 2 – rdovo Jablonov nad Turňou Rudná Štítnik Dobšiná 5 stravovacích zariadení, mesto Dobšiná má 6 – 10 stravovacích zariadení a mesto Rožňava viac Lipovník Plešivec edinky než 10 stravovacích zariadení. Ostatné obce uviedli, že sa na ich území stravovacie zariadenie Bohúňovo Rožňava nenachádza.

Slavoška Slavošovce Tabuľka č. Prehľad počtu stravovacích zariadení v zapojených obciach a mestách Gočovo Nachádzajú sa vo vašej obci stravovacie zariadenia? Ak áno, koľko? Henckovce Nenachádzajú sa/neuvedené 1 2 až 5 6 až 10 Viacac akoa 1 achovo unova elicaeplica Brzotín Betliar Dobšiná Rožňava Hrušov Nižná Slaná Vlachovolachovo Rejdová Koceľovce Honce Hrušov Jablonov nad Turňou Rakovnica rdovo Štítnik Dedinkyedink Čučma Lipovník Plešivec Čierna Lehota Bretka Pača Dlhá Ves Hanková Bohúňovo Hrhov Slavoška Brdárka Stratená Roštár Slavošovce Stratená Gočovo Henckovce

ovice

106 107

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Koceľovce

Rakovnica Čučma

Čierna Lehota

Gemerská Hôrka

baníckou tematikou) Pača

Rudná Iné (čo konkrétne)

Hanková

Hrhov

Brdárka Zuzkinoslobodné gazdovstvo

Roštár

aplnka sv nny

Počet stravovacích zariadení v obci/meste zvernicaBetliar Betliar Rejdová (najvyšší vrch Slovenského rudohoria, náučný chodník, Jablonovnad Turňou (chránená kultúrnapamiatka) Henckovce (ranogotický kostol z 13. storočia) Hrušov (evanjelickýKoceľovce gotický kostol) Dobšiná (kultúrne pamiatky: Radnica, Kostol ev. a.v., Kostol rímskokatolícky, Budova bývalého gymnázia, Dom ľudový, Dom meštiansky) Čučma (náučný chodník s panelmi, informačnými metercia) Rudná (Náučný chodník s lesníckou a Brdárka (čerešňové sady) Štítnik (gotický kostol, pamiatková zóna) Prameň neálnej vd

Nenachádzajú sa / neuvedené hadvá veža/ rozhľadňa

edno Gočovo Vlachovo Rudná Rožňava

Dva až päť

eejne prístupná Šesť až desať záhrada/park

Lipovník Betliar ablonov nad Turňou Hrušov Gemerská Hôrka Dedinky Rožňava

Viac ako desať

adna zapojenýcha mestách obciach

technická pamiatka/ de

Nižná Slaná Slavošovce Vlachovo Dobšiná Rožňava Štítnik

Graf č. Prehľad počtu stravovacích zariadení v zapojených obciach a mestách

Múzeum/galéria/

pamätný dom/ pa-

Spomedzi vybraných kategórií atraktivít primárnej ponuky cestovného ruchu sa v zapojených mätná izba mestách a obciach najčastejšie nachádza múzeum, galéria, pamätný dom alebo pamätná izba, Lipovník rdovo Bretka Dlhá Ves Vidiecky dom Bohúňovo Betliar Rejdová ablonov nad Turňou Slavošovce Gočovo ovice Hrušov Gemerská Hôrka Dedinky Rožňava

konkrétne v 16 z nich V 13 obciach sa nachádza chránená prírodná pamiatka alebo prírodný Nachádzajú sa v katastri vašej nižšie uvedených atraktivít? z obcevašej Nachádzajú niektoré sa v katastri

útvar, v 7 verejne prístupná záhrada/park. V ani jednej zo zapojených obcí sa podľa dostupných Prístupný had/ odpovedí nenachádza prameň minerálnej vody. zámok/kaštieľ

Betliar Vlachovo Bretka Hrušov Štítnik

Chránená prírodná

pamiatka/prírodný

útvar unova eplica rdovo Bretka Rejdová ovice Hrušov Koceľovce Dobšiná Rakovnica Rožňava Hrhov Brdárka Plešivec Prehľad atraktivít primárnej ponuky cestovného ruchu v

Jazero alebo umelá

vodná plocha vhodná na rekreáciu

Bohúňovo ablonov nad Turňou Hrušov Dedinky Rožňava Tabuľka č. Tabuľka

108 109

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Až 23 spomedzi zapojených miest a obcí uviedlo, že sa u nich organizuje aspoň jedno pravidelné Čučma eoranizuje sa podujatie regionálneho či nadregionálneho charakteru, s účasťou návštevníkov aj z iných obcí. Čierna Lehota eoranizuje sa Najčastejšie sú to dni obce, organizované turistické výstupy, či folklórne slávnosti a estivaly e- Gemerská dzi jedinečné originálne podujatia patria napríklad Kapustový festival v obci Lipovník, originálne Dni obce - tohto roku organizované 23. krát Hôrka cykly podujatí pri Kaštieli Betliar v rovnomennej obci, Štítnické hradné dni v obci Štítnik, cyklis- tické preteky Hrhovský divočák v obci Hrhov, automobilové preteky do vrchu Dobšinský kopec Dedinky eoranizuje sa v meste Dobšiná, nadregionálny festival GFF Rejdová v obci Rejdová, či Ovčiarsky deň v obci Brzo- Pača eoranizuje sa tín. V 13 obciach sa pravidelné kultúrne podujatie regionálneho či nadregionálneho charakteru Rudná Výstup na Tureckú (august), Prechod náučným chodníkom Turecká (december) neoranizuje Dni mesta, Kultúrne leto, akcie motoklubu, jarmoky: veľkonočný, vianočný, Rožňava počas Dní mesta

Tabuľka č. Prehľad významnejších opakujúcich sa športových a kultúrnych podujatí organizovaných v zapojených Hanková eoranizuje sa mestách a oba Hrhov Hrhovský divočák - cyklistické preteky Významnejšie športové či kultúrne podujatie/podujatia Brdárka eoranizuje sa Názov obce účasťou návštevníkov aj z iných obcí/miest Roštár eoranizuje sa Štítnické hradné hry unova eplica Nočná hasičská súťaž Štítnik Rieka Slaná nás spája Nižná Slaná eoranizuje sa Plešivec

Honce Deň obce Honce

rdovo Dni obce, Lečo party, Turistika - spoznaj svoju prírodu Spomedzi vybraných prvkov turistickej infraštruktúry sa v obciach zapojených do prieskumu naj- Lipovník MDD, Kapustový festival od roku 2011 častejšie nachádza značená pešia turistická trasa/trasy, konkrétne v 24 obciach. V 15 obciach sa Bretka eoranizuje sa nachádza náučný chodník s inormačnými panelmi, v 14 obciach turistický smerovník/smerov- Dlhá Ves II.folklórny festival níky, v 13 obciach značená cykloturistická trasa/trasy, v 12 obciach exteriérová mapa/mapy pe- Bohúňovo Rodinné popoludnie, kultúrny festival "Naše dedičstvo", Tábor pre mládež ších turistických trás. Ostatné prvky turistickej infraštruktúry sa nachádzajú v menšom počte obcí. - Múzeum Betliar: Noc múzeí, Kvetinový festival, Andrássyovský piknik, Betliar vernisáže výstav, koncerty pri kaštieli, Obec Betliar: Deň detí a rodiny, Jazda sv. Huberta, športové podujatia, ALBATROS TOUR s.r.o.: tenisové turnaje Slavoška eoranizuje sa Brzotín Ovčiarsky deň, Jazdecké preteky, Dni obce, Tempfest Rejdová - festival nadregionálneho významu, Hviezdicový výstup na Stolicu - Rejdová najvyšší vrch Slovenského rudohoria, Rejdovské priadky Stratená Beh v Raji - otvorenie letnej turistickej sezóny Jablonov nad Turňou Deň obce, Ochutnávka vín, Vianočné trhy Slavošovce eoranizuje sa Gočovo uristický výstup na Trostie Henckovce Turistický výstup na kopec Lúšice, Deň detí a rodiny Dni obce - Vlachovský remeselnícky jarmok, tradičný ľudový folklórny festival Vlachovo spevu a tanca ovice --- Hrušov Festival pálenky a sliviek Koceľovce eoranizuje sa Dobšiná Preteky automobilov do vrchu Dobšinský kopec, Turíčne sviatky a Dni mesta Dobšiná Rakovnica Dni obce, turistické výstupy

110 111

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Tabuľka č.

Plešivec Štítnik Brdárka Hrho Rožňava Rudná Dedink Gemerská Hôrka Čučma Rakonia Dobšiná Hrušov oie Vlahoo Henkoe Gočovo Turňou nad ablono Stratená Rejdová Betliar Ves Dlhá Lipovník Lipovník rdoo

pešia

trasa/trasy

Značená

turistická

Iné

Prehľad prvkov turistickej infraštruktúry nachádzajúcich sa na území zapojených miest a miest zapojených na území sa nachádzajúcich infraštruktúry turistickej prvkov Prehľad momentálne

(čo konkrétne)

Plešivec Štítnik Brdárka Rožňava Dedink Gemerská Hôrka Dobšiná Turňou nad ablono Stratená Bohúňovo Lipovník rdoo unoa elia cykloturistická v chatovej osade v chatovej trasa/trasy Betliar autocampin lyžiarske (existuje Rejdová stredisko jazda nefunkčné, skútroch) snežných na Gočovo ihrisko) workoutové street Značená

Ktoré nasledujúcichKtoré z prvkov turistickej sa infraštruktúry nachádzajú na vašejúzemí obce? lanový park, lezecká stena

alebo iná adren c

Stratená Betliar

rančefarma alebo iné

chodník(y)

cyklistický Spevnený Spevnený zariadenie poskytujúce

služby pre agroturistiku

Brzotín Rejdová Stratená Rudná Štítnik Plešivec

e ce

Stratená posilňovňa ordic alkin ordic

trasa(y) pre trasa(y) pre Bohúňovo ablonov nad Turňou Gočovo Vlachovo Hrušov Gemerská Hôrka Pača Rožňava Štítnik Plešivec Značená

ee zee masáže...)

Brzotín Vlachovo Gemerská Hôrka Rožňava

oba

Stratená iné športové zariadenie

Značená (bowling, kolky, golf, trať pre turistiku pre motoristické športy)

konskú Betliar Rožňava Plešivec

rasa rasa

verejne prístupný

tenisový kurt

unova eplica Betliar Vlachovo Rožňava Plešivec Štítnik Hrho Rožňava Rudná Dedink Gemerská Hôrka Čučma Dobšiná Hrušov Turňou nad ablono Stratená Rejdová Bretka Lipovník

s info s

zapojených mestách a

chodník chodník

Náučný Náučný

verejne prístupné

obcí obcí panelmi

ihrisko pre loptové hry

unova unova eplica Dlhá Ves Bohúňovo Betliar ablonov nad Turňou Slavošovce Vlachovo Rakovnica Čučma Gemerská Hôrka Dedinky Rudná Rožňava Štítnik Plešivec

požičovňa iných

Plešivec Brdárka Hrho Rožňava Gemerská Hôrka Dobšiná Hrušov oie Stratená Rejdová Brzotín Betliar Bohúňovo Bretka športových potrieb

smerovník(y) Gemerská Hôrka Rožňava smerovník/ Turistický

požičovňa bicyklov

Rožňava služiebcestovného ruchu v

kúpaliskobazén

Plešivec Pača Gemerská Hôrka Dobšiná Hrušov oie Gočovo Turňou nad ablono Stratená Betliar Bohúňovo Ves Dlhá udržiavaná prírodná vodná mapa(y) peších Exteriérová tur oc vhodná na kúpanie

Gemerská Hôrka Rožňava

ist

Ktoré z nasledujúcich zariadení/služieb cestovného ruchu sú vo vašej obci prevádzkované? prevádzkované? vo obci vašej sú ruchu cestovného zariadení/služieb Ktoréz nasledujúcich

trás udržiavaná traťareál

pre bežecké lyžovanie

Plešivec Gemerská Hôrka Dobšiná Hrušov Turňou nad ablono Stratená cyklotur

Exteriérová lyžiarske stredisko Prehľad vybraných zariadení a mapa(y)

Dedinky

trás

turistické informačné

cekancelária

Stratená Dobšiná Gemerská Hôrka Rožňava Štítnik Tabuľka č. Tabuľka

112 113 PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Spomedzi vybraných zariadení a služieb cestovného ruchu sa v zapojených mestách a obciach najčastejšie nachádza verejne prístupné ihrisko pre loptové hry (v 15 obciach), fitness cen- Považujete rozvoj cestovného ruchu za jednu z rozvojových priorít svojho trum/posilňovňa (v 10 obciach), ranč, majer, farma alebo iné zariadenie poskytujúce služby pre mesta/obce do budúcna? aroturistiku v obciach a turistické informačné centrum/kancelária (v 5 obciach). Žiadna z obcí neuviedla, že sa na jej území nachádza udržiavaná trať/areál pre bežecké lyžovanie (nachádza sa Áno v Stratenej i keď neuviedla) a lanový park, lezecká stena, alebo iná adrenalínová atrakcia Skôr áno (v katastri Stratenej sa nachádza lanový park, len nie je uvedené). Skôr nie ie Až 23 zo zapojených miest a obcí uviedlo na otázku, či cestovný ruch považujú za svoju rozvojovú Neuvedené prioritu, odpoveď „áno“. Spolu s mestami a obcami, ktoré vybrali odpoveď „skôr áno“ je ich spolu až 31. Za svoju rozvojovú prioritu cestovný ruch nepovažujú alebo skôr nepovažujú iba 2 obce, 3 obce na otázku neodpovedali. Graf č. Potreba rozvoja cestovného ruchu z pohľadu zapojených obcí a metest

Tabuľka č. Potreba rozvoja cestovnéo ruu z pohľadu zapojených miest a obcí Slovné zdôvodnenia zapojených miest a obcí, či považujú rozvoj cestovného ruchu na svojom území za jednu zo svojich rozvojových priorít a ak áno, prečo, sa opierali prevažne o aavaakivi Považujete rozvoj cestovného ruchu za jednu z rozvojových priorít obce do budúcna? primárnej ponuky – hodnotné prírodné prostredie a zachovalé kultúrnohistorické pamiatky. Áno Skôr áno Skôr nie ie Neuvedené Obce zapojené do prieskumu si vo väčšine prípadov uvedomujú, že turizmus dokáže byť vďaka svojmu multiplikačnému efektu zdrojom financií nielen pre samotné podniky služieb cestovného Nižná Slaná unova eplica Slavoška Honce Koceľovce ruchu, ale aj pre nadväzné odvetvia ako sú obchod, lokálna remeselná a potravinárska výroba, rdovo Bretka Čierna Lehota stavebníctvo, atď. a v konečnom dôsledku aj pre miestne samosprávy, napríklad vo forme dane Lipovník Dlhá Ves Roštár z ubytovania. Niektoré obce však vidia svo nphenikep v nedostatočne rozvinutej sekundárnej po- Bohúňovo Brzotín nuke cestovného ruchu, na ktorej rozvoj sa chcú v rámci svojich finančných možností sústrediť. Betliar Jablonov nad Turňou Na tému turistickej infraštruktúry a služieb následne nadväzuje ďalšia otázka. Rejdová Slavošovce Tabuľka č. Slovné zdôvodnenie (ne)potreby rozvoja cestovného ruchu z pohľadu zapojených miest a obcí Stratená Gočovo Vlachovo Henckovce Prosím, skúste slovne zdôvodniť označenú možnosť z otázky vyššie ovice (*Považujete rozvoj cestovného ruchu za jednu z rozvojových priorít obce do budúcna?) Hrušov nova plcaeplia Máme športový areál s osvetlením aj na večer. Nádhernú prírodu. Evanjelický kostol. Dobšiná Nižná Slaná Rakovnica oncone Čučma ovo Zviditeľniť obec. Gemerská Hôrka Lipovník Áno, nakoľko máme neskutočné prírodné krásy, ale bohužiaľ ppe boacokai nnnene Dedink aeka Náučný chodník, baroková kúria, kúpalisko. Pača Dlhá Ves V obci Bohúňovo v súčasnosti nie je využitý daný potenciál v oblasti rozvoja cestovného Rudná Bohúňovo ruchu. Máme síce gotický kostol, aj zariadenú izbu miestnej histórie, ale pre turistov zatiaľ Rožňava nevieme zabezpečiť viac programov. V budúcnosti plánujeme revitalizovať Mŕtve rameno Hanková Slanej a na jeho brehu vytvoriť náučný chodník a oddychový park. Veríme, že s týmto projektom dosiahneme rozvoj cestovného ruchu v obci. Hrhov laelia Obec Betliar je strediskom cestovného ruchu medzinárodného významu, ktoré vzhľadom Brdárka na prítomnosť NKP Kaštieľ s parkom v Betliari priláka ročne množstvo turistov z domova Štítnik aj zo zahraničia Plešivec Slavoška

114 115

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Brzotín Na otázku, či zapojené obce a mestá okresu Rožňava považujú svoju existujúcu turistickú infra- Rejdová V obci sa nenachádza žiaden priemysel a obyvateľstvo obce je skôr zamerané na poľnohospodár- štruktúru a nadväznú ponuku turistických služieb za dostatočnú pre rozvoj cestovného ruchu iba svo /chov zvierat/, ťažbu dreva. Cestovný ruch je ideálnou možnosťou rozvoja obce vzhľadom z nich uviedli odpoveď „áno“ a 7 odpoveď „skôr áno“. Až 20 obcí uviedlo odpovede „skôr nie“ na existujúce prírodné podmienky. Rozvoj CR dáva príležitosti na zvýšenie počtu ubytovaných a „nie“. Šesť obcí odpoveď neuviedlo. Tvorí sa nám teda obraz okresu, ktorého obce vo väčšine hostí, zlepšenie fungovania prevádzok na jej území /obchod, pohostinstvá/, ako aj zvýšenie prípadov disponujú atraktívnou primárnou ponukou cestovného ruchu, no často nedostatočná príležitosti napr. pre remeselníkov, predaj domácich produktov a pod. infraštruktúra, supraštruktúra a ponuka turistických služieb neumožňuje naplno rozvinúť poten- Stratená lavno pioio ciál primárnej ponuky a pritiahnuť turistov do úzea alonov nad Turňou Tabuľka č. Zhodnotenie potenciálu turistickej infraštruktúry pre rozvoj cestovného ruchu z pohľadu zapojených Slavošovce miest a obcí Gočovo Okrem prírodných krás sa tu nedá využiť už asi nič, absencia podnikov, prevádzok, tovární, Predstavuje podľa vás existujúca turistická infraštruktúra a turistické služby v obci veľkých firiem dostatočný potenciál pre rozvoj cestovného ruchu v obci do budúcna? enkove Návšteva kultúrnych pamiatok, pešia turistika po okolí Vlahovo Áno Skôr áno Skôr nie ie Neuvedené ovie rdovo Breta nova ea one Slavoška Hrušov Pretože v obci sú podmienky a priestory na rozvoj cestovného ruchu. Stratená Dlhá Ves Nižná Slaná Bohúňovo Koceľovce Obec má pre rozvoj cestovného ruchu dosť atrakcií Betar Lipovník Raovna Koceľovce Brzotín Gočovo Gemerská Hôrka Dobšiná Mesto Dobšiná sa nachádza v prírodnom prostredí národného parku Slovenský raj, Rejdová enove Pača ktorý ho predurčuje na rozvoj cestovného ruchu. Taktiež bohatá banská minulosť mesta vytvára príležitosti na poznávací a zážitkový cestovný ruch. Jablonov nad Turňou aovo Roštár

akovnia Slavošovce ove Čučma Finančné prostriedky. Hrušov Čierna Lehota Myslím si, že aj v našej obci by sa dalo niečo urobiť (opraviť bunker z čias II. svetovej vojny), Dobšiná pamätník za Čiernou horou urobiť pri ňom "altánok" s možnosťou oddychu, Čučma haa i von nepevádzkuje sa, lebo okolie je zdevastované ťažbou dreva. Čierna Lehota Gemerská Prilákanie domácich a zahraničných turistov do regiónu. Hôrka edn Deink Obec sa nachádza v krásnej tichej lokalite na južnom úpätí Slovenského raja, ktorá si zaslúži, Rudná aby ju spoznala široká verejnosť. Samozrejme s príchodom turistov vzrastie aj príjem FP obci Hanková hľadiska vyberania ubytovacieho poplatku a zároveň rôznorodosť tisov pinesie a oi rov nové zaujímavé nápady zlepšovať atraktivitu prostredia nie len pre nich, ale v konečnom rade pre svojich vlastných občanov. Brdárka Pača Štítnik Rudná Plešivec Rožňava Mesto disponuje rozsiahlym prírodným a kultúrnym bohatstvom. Hanková hov Malé a stredné turistické trasy lokálne, nová(navrhovaná) cyklotrasa (VUC), absencia informačného centra Brdárka Rozvoj infraštruktúry, cyklotrás a prepojenia obcí Brdárka Vyšná Slaná. Roštár Štítnik Obec má prírodný a historický potenciál. Plešivec akoľko sme súčasťou Gemera, môžeme turistom ponúknuť mnoho kultúrnych pamiatok (zapísaných aj v UNESCO) a prírodných krás NP

116 117 PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

Iné

Predstavuje podľa vás existujúca turisticka infraštruktúra a turistické služby v obci dostatočný potenciál pre rozvoj cestovného ruchu v obci do

budúcna? Obec nevykonáva

žiadne z uvedených

aktivít (resp.

neuvedené)

epica unova once retka Slavoška Slavošovce ovice Koceľovce Čučma Lehota Čierna Hanková Roštár Prevádzkovanie

trstckého informačného centra/ Áno kancelárie Lipovník Stratená Dobšiná Rožňava Štítnik Skôr áno Skôr nie Oranovane významnejšieho

eNie opakujúceho sa

Neuvedené športového či

kultúrneho podujatia

(účasť návštevníkov aj

iných obcí/mest Lipovník Dlhá Ves Bohúňovo etiar Brzotín Rejdová Stratená abonov nad Turňou Gočovo enckovce achovo Hrušov Dobšiná akovnica Hôrka Gemerská Rudná Rožňava rhov Štítnik Plešivec

oora rovoa verene oravy

(turistické autobusové/ vlakové/iné spoje)

Graf č. Zhodnotenie potenciálu turistickej infraštruktúry pre rozvoj cestovného ruchu z pohľadu zapojených miest a obcí Stratená Hôrka Gemerská edink

Spomedzi vybraných aktivít pre podporu rozvoja cestovného ruchu najviac obcí uviedlo, že orga- Podpora značenia turistických/

nizujú významnejšie opakujúce sa športové či kultúrne podujatie s účasťou návštevníkov aj

cykloturistických/

podpore rozvoja cestovného ruchu

z iných obcí a miest (20 obcí). 18 obcí a miest uviedlo, že informujú turistických novinkách na iných trás svojich webových stránkach a na sociálnych sieťach. 12 obcí a miest vydáva tlačené propagačné Bohúňovo Rejdová Stratená Hrušov Dobšiná akovnica Hôrka Gemerská Rožňava rhov materiály pre turistov. 9 obcí/miest podporuje značenie turistických a cykloturistických trás

Členstvo v oblastnej a rovnako 9 obcí podporuje aktivity, projekty a podujatia podnikateľov v cestovnometovno ruchur na organizácii cestovného obcí smerom k svojom území. 5 obcí/miest prevádzkuje turistické informačné centrum, 4 sú členmi oblastnej rc Stratená Dobšiná edink Rožňava organizácie cestovného ruchu a 3 podporujú rozvoj verejnej dopravy so zreteľom na potreby tu- Podpora aktivít/ ristov. Až 11 obcí doposiaľ nevykonáva žiadnu z uvedených aktivít pre rozvoj cestovného ruchu. roektov/podujatí

podnikateľov

v cestovnom rc na území obce etiar Brzotín Stratená Gočovo Hrušov Dobšiná Rožňava Brdárka Plešivec iektoré z nižšie uvedených aktivít smerom k podpore rozvoja cestovného ruchu? Ak áno, uveďte uveďte ktoré. Ak ruchu? áno, rozvoja cestovného podpore smerom k uvedených aktivít nižšie z iektoré

Inormovane o novinkách re

trstov na ebove

stránke obce/ na sociálnych sieťach Nižná Slaná rdovo Lipovník Bohúňovo etiar Brzotín Rejdová Stratená abonov nad Turňou enckovce achovo Dobšiná Hôrka Gemerská edink Rudná Rožňava Brdárka Štítnik

Vydávanie tlačených

Prehľad vybraných aktivít zapojených miest a

roa materiálov pre

trstov brožúra/bee

ker/skladačka o atrakt

vitách obce, mapka, po- Vykonáva vaše mesto/obec vaše mesto/obec n Vykonáva hľadnice...) rdovo etiar Rejdová Gočovo achovo Dobšiná Hôrka Gemerská edink Pača Rožňava Brdárka Štítnik Tabuľka č. Tabuľka

118 119

PODPORA PODPORA Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV NAJMENEJ ROZVINUTÝCH OKRESOV Koncepcia rozvoja cestovného ruchu pre okres Rožňava A REGIONÁLNY ROZVOJ A REGIONÁLNY ROZVOJ 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 2019 – 2025 (výhľadovo 2028) - výsledky dotazníkového prieskumu

otázke na konkrétne problémy a bariéry pri rozvoji cestovného ruchu zapojené obce a mestá Koceľovce opäť najčastejšie spomínajú nedostatočne rozvinutú infraštruktúru a služby cestovného ruchu, a tiež nedostatok finančných zdrojov a byrokratickú náročnosť pri uchádzaní sa o externé zdroje Nedostatok kvalifikovaných ľudských zdrojov, nedostatočná podpora zo strany štátu Dobšiná či už podnikateľov alebo verejného sektora pri rozvoji cestovného ruchu nielen inancovania projektov v cestovnom ruchu. bce a ich atraktivity sú smerom k turistom sabo finančná, ale aj legislatívna propagované. Chýba dostatočne odborne zdatný ľudský kapitál, väčšina mladých vzdelaných ľudí odchádza za prácou mimo región a tí, ktorí ostávajú, vo väčšine prípadov nemajú záujem zapájať akovnica sa do aktivít svojich obcí či akokoľvek im pomáhať pri rozvoji cestovného ruchu. U niektorých obcí Čučma avarijný stav miestnej komunikácií sú tiež problémom zložité majetkovoprávne vzťahy a nevysporiadané pozemky, ktoré by boli po- Čierna Lehota Zničené cesty ťažbou dreva, nedostatok finančných prostriedkov, nezáujem občanov trebné pre budovanie infraštruktúry a zariadení služieb cestovného ruchu. Nezáujem mladých pri napomáhaní rozvoja cestovného ruchu, ako aj pri iných aktivitách Gemerská Hôrka organizovaných obcou Tabuľka č. Slovné zhodnotenie problémov a bariér pri rozvoji cestovného ruchu z pohľadu zapojených miest a obcí Deinky Nevyhovujúce dopravné spojenie nízke množstvo atrakcií, štátne inštitúcie Aké sú podľa vás problémy či bariéry pri rozvoji cestovného ruchu vo vašej obci? Pača Nedostatok finančných prostriedkov Nedostatočná propagácia obce unova epica Rudná Nedostatok finančných prostriedkov bsencia spoločnej koordinácie podnikateľských subjektov v meste, nie je Nižná Slaná Rožňava zabezpečený stály prístup do kultúrnych pamiatok (kostoly, ...) once Hanková rdovo rhov Finančné možnosti, granty na rozvoj turistiky z vlastného rozpočtu nie je možné ušetriť Lipovník yrokracia štátnych orgánov v ceosti Brdárka inancie a popora retka Stravovanie, propagačný materiál Roštár Dlhá Ves Málo rozvinuté služby, slabý marketing obce, nedostatočne rozvinuté zariadenia hýbajúca infraštruktúra a chýbajúce finančné prostriedky na realizáciu pre pobytovú turistiku v obci (náučné chodníky, cyklotrasy, požičovňa bicyklov, Bohúňovo rozvojových aktivít Štítnik tenisové kurtu...), nie sú vytvorené podmienky pre VCR (neprepojenosť ubytovacích a stravovacích zariadení), nevytvorené finančné zdroje pre obnovu pamiatkového fondu, Chýbajúca infraštruktúra nevybudovaná verejná kanalizačná sieť etiar neostatočná podpora VCR zo strany štátu (pozn. obecná ČOV je v rozostavanom stave) Plešivec labá ubytovacia kapacita a nedostatočne rozvinuté služby Slavoška

Brzotín Finančné Rejdová ajetkoprávne vysporiadanie pozemkov Stratená inancie pracovné sily abonov nad Turňou Slavošovce Nedostatok financií pre rozvoj cestovného ruchu, absencia ubytovacích a stravovacích Gočovo služieb v obci, nevysporiadanie pozemkov na rozvoj cyklotrás, Kostol je momentálne v rekonštrukcii. Slabé možnosti ponuky pre návštevníkov. enckovce Potreba cyklochodníka, spropagovanie turizmu a pamiatok v obci, vyznačenie a vbudovanie turistických chodníkov s možnosťou oddychu achovo Slabá infraštruktúra a nedostatok financií ovice Nedostatok finančných prostriedkov, komplikované projekty na rozvoj cestovného ruchu Hrušov alý záujem zo strany poskytovateľov služieb cestovného ruchu

120 121