UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE FAKULTA SOCIÁLNÍCH VĚD Institut mezinárodních studií

Bc. Lenka Loučková

Vplyv ekonomickej krízy na postoj holandskej Strany slobody voči Európskej únii

Diplomová práca

Praha 2016

Autor práce: Bc. Lenka Loučková Vedúci práce: PhDr. Zuzana Kasáková, Ph.D.

Rok obhajoby: 2016

Bibliografický záznam

LOUČKOVÁ, Lenka. Vplyv ekonomickej krízy na postoj holandskej Strany slobody voči Európskej únii. Praha, 2016. 127 s. Diplomová práca (Mgr.) Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd, Institut mezinárodních studií. Katedra evropských studií. Vedúci diplomovej práce PhDr. Zuzana Kasáková, Ph.D.

Abstrakt

Táto diplomová práca sa zaoberá vplyvom ekonomickej krízy na postoj holandskej radikálne pravicovej populistickej Strany slobody (PVV) voči Európskej únii (EÚ). Kladie si za cieľ zistiť, či ekonomická kríza negatívne ovplyvnila nazeranie strany PVV na EÚ a či spôsobila jej posun v kategorizácii postojov voči EÚ podľa Petra Kopeckého a Casa Muddeho. Takisto má za cieľ zasadiť výskum do širšej diskusie o povahe pravicového radikalizmu, populizmu a euroskepticizmu v EÚ prostredníctvom poukázania na podobnosti a rozdiely medzi stranou PVV a ostatnými európskymi stranami z radikálne pravicovej populistickej rodiny. Postoj PVV práca skúma na časovom období od zárodkov strany v roku 2005 do zatiaľ posledných významných volieb, ktorých sa strana zúčastnila, volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014. Analyzované sú ako volebné programy, tak oficiálne vyjadrenia strany a jej predstaviteľov na internete a v médiách. Výskum sa zameriava na tri oblasti: inštitucionálne nastavenie EÚ a smerovanie európskej integrácie; otázky spojené s pohybom osôb; a ekonomickú sféru. V rámci každej z oblastí chronologicky sleduje vývoj postoja strany v európskych otázkach, pričom rozlišuje medzi prejavmi rozptýlenej podpory a teda podpory myšlienok a princípov európskej integrácie a špecifickej podpory mierenej na konkrétne aspekty integrácie a jej zhmotnenie vo forme EÚ.

Abstract

This thesis focuses on the relationship between the economic crisis and the attitude of the Dutch radical right populist Freedom Party (PVV) towards the European Union (EU). The aim of this thesis is to determine whether the economic crisis influenced the opinion of PVV on the EU in a negative way and whether it caused the shift of the party in the categorization of attitudes towards the EU by Petr Kopecky and Cas Mudde. The research also aims at contributing to the wider discussion about the nature of right radicalism, populism and Euroscepticism in the EU by pointing to the similarities and differences between PVV and other European parties belonging to the radical right populist family. The time frame of the research starts with the origins of the party in the year 2005 and ends with the last important elections that PVV participated in, the European Parliament elections in 2014. Election manifestos, as well as official statements of the party and its representatives on the Internet and in the media are used for the analysis. The research itself is focusing on three areas: EU’s institutional setup and the direction of European integration; issues related to movement of people; and topics related to economy. Inside each of those areas, the analysis follows the development of party’s position in the questions related to the EU while distinguishing between the demonstrations of diffuse support meaning support for the ideas and principles of the European integration and specific support representing particular aspects of the integration and its materialization in form of the EU.

Kľúčové slová euroskepticizmus, pravicový radikalizmus, populizmus, Strana slobody, Holandsko, ekonomická kríza

Keywords Euroscepticism, right-wing radicalism, populism, Freedom party, the Netherlands, economic crisis

Rozsah práce: 126 186 znakov

Prehlásenie

1. Prehlasujem, že som predkladanú prácu spracovala samostatne a použila len uvedené pramene a literatúru. 2. Prehlasujem, že práca nebola využitá k získaniu iného titulu. 3. Súhlasím s tým, aby bola práca sprístupnená pre študijné a výskumné účely.

V Prahe dňa 25. 4. 2016 Bc. Lenka Loučková

Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala vedúcej svojej diplomovej práce PhDr. Zuzane Kasákovej, Ph.D. za cenné rady a podnety počas písania práce.

Obsah

ZOZNAM SKRATIEK ...... 2

ÚVOD ...... 4

1. VÝSKUMNÝ RÁMEC ...... 12 1.1. TEORETICKÉ KONCEPTY ...... 12 1.2. METODOLÓGIA ...... 34 2. VÝVOJ POSTOJA PVV VOČI EÚ ...... 38 2.1. SMEROVANIE INTEGRÁCIE A INŠTITUCIONÁLNE OTÁZKY ...... 46 2.2. POHYB OSÔB, IMIGRÁCIA A ROZŠIROVANIE EÚ ...... 57 2.3. EKONOMICKÉ ASPEKTY INTEGRÁCIE ...... 68 ZÁVER ...... 80

SUMMARY ...... 83

POUŽITÁ LITERATÚRA ...... 86 PRIMÁRNE ZDROJE ...... 86 SEKUNDÁRNE ZDROJE ...... 122

Zoznam skratiek

ACTA – Anti-Counterfeiting Trade Agreement (Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu) BRRD - Bank Recovery and Resolution Directive (Smernica pre ozdravné postupy a riešenie krízy úverových inštitúcií a investičných podnikov) CAP – Common Agricultural Policy (Spoločná poľnohospodárska politika) CD – Centrum Democraten (Demokrati stredu) CDA - Christen Democratisch Appèl (Kresťanskodemokratická výzva) CP – Centrum Partij (Strana stredu) CP '86 – Centrum Partij '86 (Strana stredu '86) CRD IV - Capital Requirements Directive IV CRR - Capital Requirements Regulation CU – ChristenUnie (Kresťanská únia) D66 - Democraten 66 (Demokrati 66) DPH – daň z pridanej hodnoty EB – Eurobarometer ECB – European Central Bank (Európska centrálna banka) EFSF – European Financial Stability Facility (Európsky finančný stabilizačný nástroj/Euroval 1/Dočasný Euroval) EFTA - European Free Trade Association (Európske združenie voľného obchodu) EK – Európska komisia EP – Európsky parlament ESFS - European System of Financial Supervision (Európsky systém finančného dohľadu) ESM – European Stability Mechanism (Európsky stabilizačný mechanizmus/Euroval 2/Trvalý Euroval) ESRB – European Systemic Risk Board (Európsky výbor pre systémové riziká) EÚ – Európska únia FN – Front National (Národný front) GL – GroenLinks (Zelená ľavica) HDP – hrubý domáci produkt

2

LPF – Lijst Pim Fortuyn (Zoznam Pima Fortuyna) NAFTA - North American Free Trade Agreement (Severoamerická dohoda o voľnom obchode) NVU - Nederlandse Volksunie (Holandská ľudová únia) PvdA - Partij van de Arbeid (Strana práce) PVV – Partij Voor de Vrijheid (Strana slobody) SGP – Stability and Growth Pact (Pakt stability a rastu) SP - Socialistische Partij (Socialistická strana) SSM – Single Supervisory Mechanism (Jednotný mechanizmus dohľadu) TSCG – Treaty on Stability, Coordination and Governance in the Economic and Monetary Union/Fiscal Compact (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii/Fiškálna zmluva) VVD - Volkspartij voor Vrijheid en Democratie (Ľudová strana slobody a demokracie) ZSSR – Zväz sovietskych socialistických republík, Sovietsky zväz

3

Úvod Euroskepticizmus je fenoménom často skloňovaným vo verejnej diskusii, akademickom výskume ako aj v politickej praxi a médiách v celej Európe. V Európskej únii (EÚ) sme v súčasnosti svedkami vzostupu strán, ktoré bývajú označované ako euroskeptické, populistické a radikálne až extrémne pravicové, ktoré čerpajú svoju podporu z rastúceho znepokojenia verejnosti nad ekonomickým úpadkom, fungovaním EÚ a prílevom imigrantov z neeurópskych krajín.

Strana slobody v Holandsku (PVV – Partij voor de Vrijheid) je príkladom takejto strany, ktorá ako svojich hlavných nepriateľov označuje európsky federálny „superštát“ a islam. Jej líder Geert Wilders je známy svojím tvrdým postojom voči islamu a za svoje vyhlásenia a názory je často kritizovaný predstaviteľmi islamu ale aj západnými politikmi a už niekoľko rokov žije pod neustálou ochranou kvôli hrozbám smrťou od viacerých moslimských organizácií a autorít.

Na rozdiel od postoja voči islamu a imigrácii nie je názor na EÚ u strany PVV natoľko jednoznačný a od jej vzniku prešiel viditeľným vývojom. V počiatkoch strany bola PVV kritická voči viacerým aspektom integrácie, avšak odmietanie členstva v EÚ sa u nej objavilo až neskôr. Táto práca sa snaží zistiť, aký vplyv mala na tento vývoj ekonomická kríza, ktorá zasiahla Európu od roku 2008. Výskum je vykonávaný na období medzi rokom 2005 a voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014 pozdĺž troch dimenzií: inštitucionálnych otázok, migrácie a ekonomickej oblasti.

Ekonomická kríza v EÚ vznikla v širšom kontexte globálnej krízy, ktorú spustil prepad v bytovom sektore v USA v roku 2007. V dôsledku neschopnosti jednotlivcov splácať hypotéky a pôžičky sa do krízy dostali banky a neskôr celý finančný sektor v USA, odkiaľ sa rozšírila do Európy a ďalších častí sveta.1 Rýchly prepad ekonomickej aktivity a svetového obchodu skoro ukázal, že táto

1 SALVATORE, D. Europe’s euro and competitiveness crises. In: Journal of Policy Modeling. 2015, roč. 37, s. 445 – 446. 4

kríza nie je len americkým problémom.2 Eurozóna bola touto krízou zasiahnutá obzvlášť silne kvôli štrukturálnym nedostatkom svojho inštitucionálneho nastavenia. Pakt stability a rastu (Stability and Growth Pact - SGP) sa neosvedčil ako dostatočný inštrument na zaručenie dodržiavania Maastrichtských kritérií a neexistencia fiškálnej únie pravdepodobne prispela k nezodpovednému správaniu niektorých vlád.3

Spočiatku stál v strede záujmu boj proti globálnym dopadom krízy a verejný dlh nebol medzi rokmi 2008-2009 hlavným problémom.4 Reakcia vlád v počiatočnej fáze sa obmedzovala na riešenie jednotlivých prípadov bánk zasiahnutých krízou príslušnými vládami. Keď sa k problémom na finančných trhoch pridali problémy s likviditou, situáciu riešili centrálne banky znižovaním úrokových sadzieb a poskytovaním likvidity.5 Finančná kríza zasiahla krajiny eurozóny s rôznou intenzitou. Koncom roka 2009 sa k problémom s vysokým verejným dlhom v niektorých krajinách sa pridali správy o falšovaní ekonomických štatistík v Grécku. Grécko požiadalo o oficiálnu finančnú pomoc na európskej úrovni v máji 2010, Írsko koncom roka 2010 a Portugalsko v roku 2011.6

Erik Jones identifikuje štyri najčastejšie vysvetlenia ekonomickej krízy v Európe a tvrdí, že nie sú vzájomne sa vylučujúce, ale že sa naopak môžu dopĺňať. Sú nimi vnútorné chyby v nastavení eura, prehnané míňanie a požičiavanie si peňazí vládami, nadštandardné pomery života a strata dôvery vo finančné trhy.7

Na európskej úrovni kríza priniesla množstvo inštitucionálnych zmien v oblasti finančnej, bankovej a fiškálnej integrácie. Vo finančnej a bankovej oblasti sú to najmä Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic

2 JACKSON, J.K. The Financial Crisis: Impact and Response by the European Union. In: Current Politics & Economics of Europe. 2010, roč. 21, č. 1, s. 28. 3 SELVARAJ, S. The Euro Zone Debt Crisis and its Implications for the Global Economy. In: Journal of International Economics. 2015, roč. 6, č. 1, s. 5 – 10. 4 LANE, P.R. The European Sovereign Debt Crisis. In: Journal of Economic Perspectives. 2012, roč. 26, č. 3, s. 55. 5 JACKSON, The Financial Crisis: Impact and Response by the European Union, s. 37 – 38. 6 LANE, The European Sovereign Debt Crisis, s. 56 – 57. 5

Risk Board - ESRB) v rámci Európskeho systému finančného dohľadu (European System of Financial Supervision - ESFS), prijatie smernice CRD IV (Capital Requirements Directive IV) a nariadenia CRR (Capital Requirements Regulation), Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism - SSM) a smernica BRRD (Bank Recovery and Resolution Directive). Vo fiškálnej oblasti došlo k posilneniu SGP prostredníctvom opatrení v rámci Balíka šiestich legislatívnych aktov (tzv. six pack) v roku 2011 a ratifikácie Fiškálnej zmluvy (Treaty on Stability, Coordination and Governance in the Economic and Monetary Union - TSCG) o rok neskôr. K týmto opatreniam sa pridal Balík dvoch legislatívnych aktov (tzv. two pack) a tzv. dočasný euroval (European Financial Stability Facility - EFSF) a tzv. trvalý euroval (European Stability Mechanism - ESM).8

Motiváciou pre tému tejto práce je vysoko aktuálny charakter otázok spojených s euroskepticizmom, populizmom a pravicovým radikalizmom v Európe a neexistencia komplexného výskumu skúmajúceho vývoj euroskepticizmu u strany PVV v závislosti na ekonomickej kríze s dostatočnou podrobnosťou. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil výber zamerania práce je špecifický charakter strany PVV v porovnaní s inými stranami s podobným ideologicko-strategickým zameraním v EÚ.

Oproti pôvodnému projektu došlo k posunu zamerania práce a to z dôvodu problematickejšieho teoretického ukotvenia u pôvodnej témy a zistenia, že komparácia by v tomto prípade bola zložitá. V prípade PVV a Národný front (Front National – FN) sa totiž jedná o pomerne rozdielne strany, s odlišnou povahou verejného vystupovania a prezentovania samých seba, z čoho by vyplýval nejednotný charakter zdrojov a s tým spojené metodologické komplikácie. Od komparácie spomínaných dvoch strán bolo teda ustúpené v prospech diachrónnej komparácie euroskepticizmu v prípade strany PVV, ktorá by mala priniesť jednoznačnejšie výsledky a prispieť k debate o vplyve

7 JONES, E. Getting the Story Right: How You Should Choose between Different Interpretations of the European Crisis (And Why You Should Care). In: Journal of European Integration. 2015, roč. 37, č. 7, s. 817 – 818. 8 MONGELLI, P.F. et al. Responses to the Euro Area Crisis: Measuring the Path of European Institutional Integration. In: Journal of European Integration. 2015, roč. 37, č. 7, s. 778 – 780. 6

ekonomickej krízy na národné strany, o charaktere PVV ako strany a o prepojení radikálne-pravicového populizmu a euroskepticizmu.

Hlavnými cieľmi tejto práce je teda určiť či a akým spôsobom ovplyvnila ekonomická kríza nazeranie strany PVV na EÚ a poukázať na špecifiká strany PVV v kontexte populistických radikálne pravicových strán v EÚ. Hypotézami práce sú: „Ekonomická kríza spôsobila u strany PVV posun postoja voči EÚ do negatívnejších hodnôt.“ a : „Ekonomická kríza spôsobila u strany PVV zmenu jej zaradenia v kategorizácii podľa Kopeckého a Muddeho z euroskeptickej do euroodmietavej kategórie.“. Hlavnými výskumnými otázkami na potvrdenie týchto hypotéz teda sú: „Ako sa vplyvom ekonomickej krízy zmenil postoj strany PVV voči EÚ a európskej integrácii?“ a „Zmenilo sa vplyvom ekonomickej krízy zaradenie strany PVV v klasifikácii podľa Petra Kopeckého a Casa Muddeho?“.

Rozbor literatúry

Literatúra zaoberajúca sa rôznymi fenoménmi, ktoré sú predmetom tejto práce existuje v dostatočnom množstve, ale zaoberá sa nimi buď len čiastkovo alebo z iného uhla, ako si kladie za cieľ táto práca. Literatúra zaoberajúca sa euroskepticizmom v Holandsku zaznamenala výrazný rozvoj najmä po odmietavom výsledku referenda o Ústave pre Európu v roku 2005 a výskum vedie rôznymi smermi. Autori na jednej strane skúmajú samotné referendum, jeho priebeh a vysvetlenie výsledku9 a jeho vzťah k domácej politike prostredníctvom štruktúrovania otázky EÚ alebo vplyvu, ktorý malo referendum na domácu politiku.10 Autori ako Robert Harmsen sa zameriavajú na vývoj

9 AARTS, K., VAN DER KOLK, H. Understanding the Dutch “No”: The Euro, the East, and the Elite. In: PS: Political Science and Politics. 2006, roč. 39, č. 2; SCHUCK, A.R.T., DE VREESE, C.H. The Dutch No to the EU Constitution: Assessing the Role of EU Skepticism and the Campaign. In: Journal of Elections, Public Opinion and Parties. 2008, roč. 18, č. 1. 10 FONT, N. The Domestic Politics of the EU in the Constitutional Treaty Referendums. In: Perspectives on European Politics and Society. 2008, roč. 9, č. 3; DE VRIES, C.E. The Impact of EU Referenda on National Electoral Politics: The Dutch Case. In: West European Politics. 2009, roč. 32, č. 1; TAGGART, P. Questions of Europe - The Domestic Politics of the 2005 French and Dutch Referendums and their Challenge for the Study of European Integration. In: Journal of Common Market Studies. 2016, roč. 44, č. Issues Supplement s1. 7

diskusie o EÚ v dlhodobom hľadisku,11 pričom iní ako napríklad Marcel Lubbers a Eva Jaspers sa zas orientujú na vývoj euroskepticizmu u obyvateľstva.12

Rozsiahlejšie sa europeizáciou verejnej sféry v Holandsku a s tým spojenou povahou a miestom euroskepticizmu zaoberajú Jos de Beus a Jeannette Mak v knihe De kwestie Europa.13 Nazeranie na EÚ vo volebných programoch holandských politických strán v dlhodobom meradle skúmajú Anjo Harryvan a Jurjen Hoekstra na päťmiestnej škále od maximalistického po odmietavý postoj.14 Aj napriek tomu, že ich výskum prináša širší pohľad na vnímanie EÚ u holandských politických strán, vychádza výhradne z volebných programov a preto je značne všeobecný. Časť autorov sa takisto snaží vysvetliť rôzne aspekty transnacionálnej spolupráce euroskeptickým strán, prípadne jej neúspechu.15 Výskum dopadov ekonomickej krízy sa zameriava na vývoj názorov politických strán, obyvateľstva alebo na prezentáciu médiami.16

Výskum pravicového radikalizmu a populizmu v Holandsku je takisto ako skúmanie euroskepticizmu značne nejednotný a zameriavajúci sa na rôzne aspekty a náhľady na fenomény s rozličnou mierou previazanosti konceptov. Na jednej strane sa autori podobne ako pri euroskepticizme zameriavajú na prípadové štúdie prispievajúce k širšej diskusii o povahe populizmu a pravicového radikalizmu v rôznych národných kontextoch, o úspechu tohto typu politických strán a o náladách obyvateľstva.17 Výraznejší nárast záujmu

11 HARMSEN, R. Euroscepticism in the Netherlands: Stirrings of Dissent. In: European Studies: A Journal of European Culture, History and Politics. 2004, roč. 20, č. 1; HARMSEN, R. The Evolution of Dutch European Discourse: Defining the 'Limits of Europe'. In: Perspectives on European Politics and Society. 2008, roč. 9, č. 3. 12 LUBBERS, M., JASPERS, E. A longitudinal study of euroscepticism in the Netherlands: 2008 versus 1990. In: European Union Politics. 2010, roč. 12, č. 1. 13 DE BEUS, J., MAK, J. De kwestie Europa. Hoe de EU tot de Nederlandse politiek doordringt. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2009,. 14 HARRYVAN, A., HOEKSTRA, J. Euroscepsis? Europese integratie in de verkiezingsprogramma’s en campagnes van Nederlandse politieke partijen. In: Internationale Spectator. 2013, roč. 67. 15 STARTIN, N. Where to for the Radical Right in the European Parliament? The Rise and Fall of Transnational Political Cooperation. In: Perspectives on European Politics and Society. 2010, roč. 11, č. 4. 16 LECONTE, C. Opinions et partis européens face à la crise de l’Union monétaire. In: Politique étrangère. 2011, č. 4; JORIS, W., D’HAENENS, L., VAN GORP, B. The euro crisis in metaphors and frames: Focus on the press in the Low Countries. In: Discourse & Society. 2016, roč. 27. 17 VOSSEN, K. Populism in the Netherlands after Fortuyn: Rita Verdonk and Geert Wilders Compared. In: Perspectives on European Politics and Society. 2010, roč. 11, č. 1; VAN KESSEL, S. Explaining the Electoral Performance of Populist Parties: The Netherlands as a Case Study. In: Perspectives on European Politics and Society. 2011, roč. 12, č. 1; ROODUIJN, M. Vox populismus: a populist radical right attitude among the public? In: Nations and Nationalism. 2014, roč. 20, č. 1; EISSENS, R., BRONKHORST, S. Right-wing 8

o populizmus sa spája hlavne s osobou Pima Fortuyna a následne so stranou PVV a Geertom Wildersom. Prevažne o populizme a pravicovom radikalizme v Holandsku píše napríklad Koen Vossen a to ako z historického hľadiska, tak so špeciálnym zameraním na stranu PVV.18

Literatúra skúmajúca konkrétne PVV ako stranu sa orientuje prevažne na ideologické zaradenie strany, jej porovnanie so stranou Pima Fortuyna a osobu Geerta Wildersa. Chris Aalberts v knihe Achter de PVV (V pozadí PVV) skúma povahu strany na základe názorov jej podporovateľov na rôzne témy.19 Veľké množstvo autorov sa pri výskume PVV zameriava na osobu Geerta Wildersa a na analýzu tém a metafor, ktoré využíva a jeho mediálne vystupovanie.20

Výskum euroskepticizmu, pravicového radikalizmu a populizmu v holandskom prostredí, takisto ako konkrétne skúmanie PVV všetky existujú v rozsiahlej forme, zameriavajú sa však na jednotlivé fenomény osobitne alebo na kombináciu niektorých z nich. Ako bolo ukázané na príkladoch, euroskepticizmus je skúmaný z rôznych pohľadov, pričom stranícky euroskepticizmus je buď skúmaný na základe postojov všetkých hlavných politických strán, kde je teda logicky menej priestoru pre detailnejšie venovanie sa konkrétnym stranám mimo ich oficiálneho programu, alebo je euroskepticizmus videný ako súčasť ideológie alebo doplnková stratégia PVV. Výskum sa teda nesústreďuje na vývoj euroskepticizmu u populistickej radikálne pravicovej strany PVV, oblasť, na ktorú sa sústreďuje táto práca.

extremism and populism in the Netherlands – Lessons not learned. In: LANGENBACHER, N., SCHELLENBERG, B. Is Europe on the “Right” Path? Right-wing extremism and right-wing populism in Europe. Berlin: Friedrich-Ebert-Stiftung, Forum Berlin, 2011. 18 VOSSEN, K. Van marginaal naar mainstream? Populisme in de Nederlandse geschiedenis. In: BMGN - Low Countries Historical Review. 2012, roč. 127, č. 2; VOSSEN, K. Classifying Wilders: The Ideological Development of Geert Wilders and His Party for Freedom. In: Politics. 2011, roč. 31, č. 3. 19 AALBERTS, C. Achter de PVV. Waarom burgers op Geert Wilders stemmen. Delft: Eburon, 2012,. 20 DE LANDTSHEER, C., KALKHOVEN, L., BROEN, L. De beeldspraak van Geert Wilders, een Tsunami over Nederland? In: Tijdschrift voor Communicatiewetenschap. 2011, roč. 39, č. 4; BAKKER, P., VASTERMAN, P.L.M. Wilders en de media. Meta-analyse van 41 artikelen, theses, rapporten, boeken en hoofdstukken. In: Tijdschrift voor Communicatiewetenschap. 2013, roč. 41, č. 1; PAS, D. van der, VRIES, C. de, BRUG, W. van der. A leader without a party: Exploring the relationship between Geert Wilders’ leadership performance in the media and his electoral success. In: Party Politics. 2011, roč. 19, č. 3. 9

Obsah práce

Prvá časť práce sa zameriava na určenie výskumného rámca práce a teda na teoretické ukotvenie a metodologické východiská. Teoretická časť definuje koncepty populizmu a pravicového radikalizmu, keďže z nich vychádza ideologické zaradenie strany a euroskepticizmu, ktorý je hlavným predmetom výskumu. Euroskepticizmus je definovaný na základe rozličných kategorizácií, z ktorých je pre účely tejto práce vybraná štvorsmerná kategorizácia podľa Kopeckého a Muddeho, ktorá vychádza z kombinácie dvoch dimenzií podpory EÚ, rozptýlenej a špecifickej.

Metodologická kapitola sa potom zameriava na určenie východísk práce, ktorá je zadefinovaná ako jednoprípadová jedinečná štúdia s kvalitatívnym prístupom a diachrónnou povahou. Metódou využitou na výskum je obsahová analýza. V tejto časti sú takisto určené výskumné otázky a vysvetlený výber výskumných kritérií odvodených z výskumu, ktorý vykonal Cesáreo Rodríguez- Aguilera de Prat v roku 2013. Taktiež sú tu predstavené primárne zdroje a vysvetlená motivácia pre ich výber.

Druhá, výskumná časť začína priblížením situácie a vývoja v Holandsku, povahy strany PVV a ekonomickej krízy. Následne sa táto časť zameriava postupne na tri výskumné kritériá, pričom každému z nich je venovaná osobitná kapitola: inštitucionálne otázky a smerovanie európskej integrácie; otázky spojené s pohybom osôb; a ekonomické otázky. V každej z týchto častí sa práca zameriava na chronologické sledovanie vývoja postoja strany voči otázkam spojeným s témou kapitoly, v rámci ktorého sa identifikujú zmeny v postoji a pozoruje sa kontinuita týchto názorových zmien. Pre účely práce je dôležité rozlišovať medzi postojmi spojenými s principiálnymi otázkami európskej integrácie a konkrétnymi aspektmi integrácie a jej hmotného uskutočnenia vo forme EÚ. Na základe týchto dvoch dimenzií je potom na konci každej kapitoly posúdený prípadný posun v kategorizácia podľa Kopeckého a Muddeho.

V závere sú potom porovnané výsledky jednotlivých častí a zhodnotený vývoj celkového postoja strany voči EÚ. Takisto je tu vytvorená paralela

10

s výskumom de Prata a teda zaradenie do širšieho kontextu radikálne pravicových populistických strán v Európe. Táto časť tiež poukazuje na problémy a nejednoznačnosť, ktoré prináša príliš úzke zameranie výskumu euroskepticizmu a navrhuje prípadné ďalšie pokračovanie výskumu.

11

1. Výskumný rámec

1.1. Teoretické koncepty V tejto práci je strana PVV definovaná ako radikálne pravicová a populistická a bude skúmaná miera jej euroskepticizmu a preto je nutné si zadefinovať tieto tri koncepty a poukázať na možné vzťahy medzi nimi. Populizmus, pravicový radikalizmus a euroskepticizmus sa často viac alebo menej prelínajú a často sú vo verejnej diskusii spájané, nie vždy sa však nutne prekrývajú. Je síce pravda, že veľká časť výskumu a aj pozornosti médií sa venuje politickým stranám, u ktorých môžeme nájsť prvky všetkých troch konceptov, je ale potrebné si uvedomovať, že sa jedná o rozličné teórie vyzdvihujúce odlišné prvky a ideológiu.

Populizmus, pravicový radikalizmus a euroskepticizmus ako teoretické koncepty sa stretávajú s podobnými prekážkami. Všetky tri pojmy sú totiž všeobecne známe a používané ako médiami, tak politikmi a verejnosťou, často s odlišnými významami a na popísanie rozličných fenoménov. Všetky tri takisto vo verejnej diskusii nesú prevažne negatívne konotácie a sú často používané k akejsi démonizácii periférnych politických zoskupení. Toto značne limituje ich aplikáciu v bežnej politickej praxi, ale ani na akademickej úrovni nepanuje okolo týchto pojmov a ich obsahu absolútny konsenzus. Navyše sú to všetko koncepty, ktoré sa naďalej vyvíjajú a prispôsobujú politickej realite a aktuálnej situácii.

Ťažkosti v akademickej oblasti spočívajú takisto v tom, že pri zaraďovaní hnutí do týchto kategórií je nevyhnutné brať to úvahy špecifický kontext každého z nich vyplývajúci z geografických, historických, politických a sociálnych charakteristík štátu, v ktorom sa objavili, ako aj z vnútorných a vonkajších mimoriadnych udalostí, medzinárodných vplyvov, ekonomickej situácie a mnohých ďalších faktorov. Jednotlivý výskum konkrétnych národných hnutí je dôležitý z dôvodu identifikácie spoločných znakov a trendov naprieč štátmi, takisto ako národných osobitostí pôsobiacich na špecifickú aplikáciu konceptov.

12

Vzťah medzi populizmom a radikálne pravicovým zameraním strán je problematickým bodom pre mnohých autorov. Albertazzi a McDonnell odmietajú prepojenie populizmu s pravicovým extrémizmom tvrdiac, že na jednej strane populizmus svojím náhľadom na ľud vyhovuje aj ľavicovým ideológiám a oproti extrémnej pravici sa nezakladá na hierarchickom prístupe, ale na predpoklade rovnosti ľudu.21

Je možné s týmto prístupom do istej miery súhlasiť v tom, že automatické stotožňovanie populizmu s pravicovým radikalizmom a naopak je chybné, ale zároveň je potrebné si uvedomiť, že populizmus sa často vyskytuje práve u radikálne pravicových strán, ako je zjavné z politickej reality. Preto sa zdá legitímne skúmať radikálne pravicové populistické strany s vedomím, že nie všetky radikálne pravicové strany musia byť populistické a naopak.

Cas Mudde označuje populistický pravicový radikalizmus za špeciálnu formu nacionalizmu a definuje ho na základe troch kritérií: nativizmu, autoritarianizmu a populizmu. Zároveň upozorňuje na jednosmernosť tejto definície, pretože neplatí, že všetky nacionalistické strany sú radikálne pravicové a ani že populizmus musí byť vždy prítomný u radikálne pravicových strán. Tiež upozorňuje na minimálne formálny záväzok demokracii u radikálne pravicových populistických strán a teda na podstatnú odlišnosť od extrémne pravicových strán a nesprávnosť prístupu označujúceho populistický pravicový radikalizmus za miernejšiu odnož extrémnej pravice.22

Populizmus

Populizmus je Albertazzim a McDonnellom definovaný ako „ideológia, ktorá stavia cnostný a homogénny ľud proti skupine elít a nebezpečných 'ostatných', ktorí sú spoločne vykreslení ako upierajúci (alebo pokúšajúci sa uprieť) práva, hodnoty, prosperitu, identitu a hlas suverénnemu ľudu.“23 Niektorí autori podobne ako Albertazzi a McDonnell definujú populizmus ako ideológiu,

21 ALBERTAZZI, D., MCDONNELL, D. Introduction: The Sceptre and the Spectre. In: ALBERTAZZI, D., MCDONNELL, D. Twenty-First Century Populism. The Spectre of Western European Democracy. Basingstoke: Palgrave Macmillan, 2008, s. 3 – 4. 22 MUDDE, C. Populist radical right parties in Europe. Cambridge: Cambridge University Press, 2007, s. 20 – 31. 23 ALBERTAZZI, MCDONNELL, Introduction: The Sceptre and the Spectre, s. 3. 13

iní sú opatrnejší a označujú ho za súčasť iných ideológií alebo za typ politickej rozpravy. V každom prípade je populizmus väčšinou definovaný na základe niekoľkých spoločných znakov.

Catherine Fieschi označuje za hlavné znaky populizmu odvolávanie sa na ľud, ktorý je vyzdvihovaný v kontraste s elitami; odpor voči tradičným inštitúciám a procedúram, ktorý sa často odráža vo výzvach na využívanie priamej demokracie a v netradičnej forme politickej strany; a rovnostárstvo v kontraste s elitárstvom. K týmto znakom sa ešte pridáva emočné podfarbenie populistických výziev.24

Paul Taggart identifikuje šesť základných charakteristík populizmu. Populizmus sa podľa neho z princípu stavia proti reprezentatívnej politike, identifikuje sa a vzýva idealizovaný heartland, chýbajú mu základné hodnoty, reaguje na pocit extrémnej krízy, či už reálnej alebo domnelej, obsahuje vnútorný rozpor medzi odporom k inštitúciám a tradičným spôsobom vykonávania politiky a nutnosťou inštitucionalizácie vlastných štruktúr a má chameleonickú povahu, keďže preberá znaky prostredia, v ktorom vznikol. Tieto charakteristiky sú podľa Taggarta nezávislé a môžu byť vzájomne previazané rôznym spôsobom.25

Spomínaná je takisto kľúčová úloha charizmatického lídra pre populistické hnutia. Líder sa zvyčajne stavia do pozície záchrancu ľudu a snaží sa prezentovať samého seba ako jedného z ľudu. Pre populizmus je podstatná rétorika založená na mýtoch, symboloch, ale aj racionálnych argumentoch a na vymedzení sa lídra voči politickému systému dištancovaním sa od ostatných politikov.26 Líder predstavuje zároveň odpor voči inštitucionalizácii a zosobnenie silnej morálnej autority.27

24 FIESCHI, C. Introduction. In: Journal of Political Ideologies. 2004, roč. 9, č. 3, s. 237 – 238. 25 TAGGART, P. Populism. Buckingham: Open University Press, 2000, s. 2 – 5. 26 PANIZZA, F. Introduction. Populism and the Mirror of Democracy. In: PANIZZA, F. Populism and the Mirror of Democracy. London: Verso, 2005, s. 20 – 21. 27 TAGGART, Populism, s. 103. 14

Pravicový radikalizmus

Pri klasifikovaní strán na pravej strane politického spektra je dôležité rozlišovať medzi radikalizmom a extrémizmom. Piero Ignazi navrhuje klasifikáciu strán ako extrémne pravicových na základe pozície v politickom spektre, fašistického dedičstva a vzťahu k politickému systému. Ako extrémne pravicové sú potom definované strany na pravej strane politického spektra, ktoré evokujú fašistickú ideológiu buď explicitne alebo prostredníctvom mýtov, symbolov a sloganov a ktoré prejavujú svoju protisystémovú povahu prostredníctvom odporu voči parlamentarizmu, politickému pluralizmu a straníckemu systému a takisto prostredníctvom xenofóbie, rasizmu a nacionalizmu.28

Práve fašistické dedičstvo a antisystémovosť sú určujúcimi faktormi pre odlíšenie pravicového extrémizmu a radikalizmu. Vo vzťahu k systému sa radikalizmus vyslovuje proti zažitému poriadku, ale na rozdiel od extrémizmu nie je namierený proti demokracii ako takej.29 Antidemokratizmus je teda určujúcim krokom rozlišujúcim medzi radikálnou a extrémnou pravicou, čo je viditeľné aj z Tabuľky 1 zobrazujúcej ladder of abstraction Casa Muddeho k nativistickým ideológiám.

28 IGNAZI, P. Extreme Right Parties in Western Europe. Oxford: Oxford University Press, 2006, s. 31 – 33. 29 Ibidem, s. 28. 15

Tabuľka 1: Ladder of abstraction nativistických ideológií podľa C. Muddeho

Ideológia Kľúčová doplňujúca vlastnosť

Extrémna pravica

Anti-demokratizmus

Radikálna pravica

Autoritarianizmus

Nativizmus

Xenofóbia

Nacionalizmus Zdroj: Cas Mudde, Populist radical right parties in Europe (Cambridge: Cambridge University Press, 2007), 24.

Nativizmus je podľa Casa Muddeho dôležitou charakteristikou na odlíšenie umiernených nacionalistov od radikálnych. Nacionalizmus je súčasťou radikálne pravicovej ideológie, ale definícia pravicového radikalizmu vyžaduje doplnenie o element odporu voči cudzincom a o presvedčenie, že územie štátu má byť obývané len príslušníkmi národa a teda o nativizmus, aby vylúčila liberálne formy nacionalizmu.30

Podstatnou súčasťou radikálne pravicového populizmu je evokovanie nepriateľov ľudu a to ako vonkajších, tak vnútorných. Definícia nepriateľov je rozhodujúca pre definíciu samotnej skupiny, ktorú radikálne pravicové populistické strany zastupujú a preto je určenie nepriateľov alebo outgroup často oveľa detailnejšie a jasnejšie ako popis reprezentovanej skupiny alebo ingroup. Podľa Casa Muddeho nepriatelia radikálne pravicových populistických strán vychádzajú najmä z nativizmu a populizmu a dajú sa zoskupiť do štyroch skupín na základe toho, či sú vnímané ako nachádzajúce sa v rámci alebo mimo národa a v rámci alebo mimo štátu. Vnútri štátu a národa sú takto definované elity a to ako politické, tak ekonomické a kultúrne, pričom sú často pridávané aj médiá a rôzne skupiny obyvateľstva vnímané ako mravne skazené. Druhou dôležitou skupinou sú etnické menšiny vnímané ako nepriateľ vnútri štátu ale mimo národa. Prejavom odporu voči tejto skupine je častý proti-

16

imigračný postoj radikálne pravicových populistických strán. Nepriatelia mimo štátu ale vnútri národa sú skupinou, ktorá podľa Muddeho existuje, ale nie je významnou súčasťou rétoriky strán. Posledná skupina a teda nepriatelia mimo štátu a národa zahŕňa ako iné štáty, tak medzinárodné organizácie. Častou špeciálnou a hojne napádanou a stigmatizovanou kategóriou nepriateľov sú tri konkrétne skupiny a to Židia, Moslimovia a Rómovia.31

Ideologické základy radikálne pravicového populizmu sú dôvodom často negatívneho postoja strán z tejto rodiny voči EÚ. Cesáreo Rodríguez-Aguilera de Prat dospieva k názoru, že väčšina radikálne pravicových strán sa na základe kampaní v európskych voľbách v roku 2009 dá zaradiť medzi euroskeptické strany, pričom niektoré strany spadajú do kategórií euroodmietačov a europragmatikov, ale žiadna nezodpovedá euroentuziastickej skupine.32

Rodríguez-Aguilera de Prat do istej miery spája euroskepticizmus s populizmom cez odpor týchto strán voči globalizácii, ktorá je v ich rétorike často stotožňovaná s európskou integráciou, a cez odmietanie zažitého systému, elít, straníckej politiky a imigrácie. Preto je podľa neho europeizácia mnohokrát spájaná s útokom na národnú suverenitu a etnickú identitu a EÚ je vnímaná ako umelý celok v službách nadnárodných síl.33

Napriek tomu, že väčšina autorov priznáva isté vzťahy medzi populizmom, euroskepticizmom a pravicovým radikalizmom, len málo z nich sa zaoberá komplexným výskumom vzťahov medzi tromi fenoménmi ako rovnocennými v zmysle, že ani jeden nie je len prostou podkategóriou iného. Stéphanie Dechezelles a Laure Neumayer poukazujú na rozštiepenosť výskumu radikálnych strán v súčasnej spoločnosti, ktorý sa na problém pozerá buď optikou populizmu alebo euroskepticizmu, pričom málo pozornosti je venovanej vzťahu medzi konceptmi. Autorky tvrdia, že keďže domáca politika v EÚ je vždy do istej miery ovplyvnená dianím na európskej úrovni, prepojenie

30 MUDDE, Populist radical right parties in Europe, s. 16 – 20. 31 Ibidem, s. 63 – 89. 32 RODRÍGUEZ-AGUILERA DE PRAT, C. Euroscepticism, Europhobia and Eurocriticism. The Radical Parties of the Right and the Left vis-a-vis the European Union. Brussels: P.I.E. Peter Lang, 2013, s. 133 – 134. 17

euroskepticizmu a populizmu prostredníctvom výskumu využívania európskych tém v politickej súťaži je užitočným nástrojom na pochopenie radikalizmu. Zároveň považujú za potrebné skúmať pozície strán diachrónne v stredne dlhom časovom horizonte na pochopenie zmien v postojoch konkrétnych strán v kontexte. Ďalej navrhujú výskum týchto fenoménov pozdĺž dvoch línií: využívanie európskych zdrojov na európskej a národnej úrovni a rozdelenie politickej súťaže na populistický euroskeptický tábor a nepopulistický proeurópsky tábor.34

Euroskepticizmus

Aj napriek tomu, že euroskepticizmus je relatívne mladý koncept, jeho používanie je široké a do veľkej miery nejednotné. Akademická diskusia sa sústreďuje hlavne na dve oblasti skúmania euroskepticizmu a to príčiny a vývoj euroskeptických nálad u obyvateľstva a stranícky euroskepticizmus. Kľúčovou je pritom snaha o definíciu euroskepticizmu, ktorá by poskytla priestor na klasifikáciu širokej škály názorov a politických strán a zároveň umožnila zmysluplný výskum bez prílišne zložitej operacionalizácie. Pre účely tejto práce nie je podstatný verejný euroskepticizmus, pretože euroskeptické postoje obyvateľstva budú zmienené len okrajovo kvôli uvedeniu do kontextu a motivácie voličov nebudú predmetom výskumu. Naopak kľúčovým konceptom je stranícky euroskepticizmus, pretože ten je priamo v centre výskumu.

Nejednotnosť výskumu straníckeho euroskepticizmu je podľa Casa Muddeho zapríčinená do veľkej miery existenciou dvoch hlavných škôl štúdia euroskepticizmu, Sussex a North Carolina, ktoré sa líšia základným náhľadom na problém, ale aj metodológiou a prístupom k výskumu. V zjednodušenom pohľade vychádza sussexská škola z prístupu Paula Taggarta a Aleksa Szczerbiaka a severokarolínska škola stavia na novom štiepení (cleavage

33 RODRÍGUEZ-AGUILERA DE PRAT, Euroscepticism, Europhobia and Eurocriticism. The Radical Parties of the Right and the Left vis-a-vis the European Union, s. 55. 34 DECHEZELLES, S., NEUMAYER, L. Introduction: Is Populism a Side-Effect of European Integration? Radical Parties and the Europeanization of Political Competition. In: Perspectives on European Politics and Society. 2010, roč. 11, č. 3, s. 229 – 234. 18

theory) v európskej politike, vyjadrenej prostredníctvom tzv. GAL-TAN (green / alternative / liberal – traditional / authoritarian / nationalist) rozdelenia.35

Jednou zo základných otázok, v ktorej sa teoretici euroskepticizmu rozchádzajú, je závislosť euroskepticizmu na ideológii strán alebo strategických kalkuláciách. Základný rozpor spočíva v nejednotnosti, či má byť euroskepticizmus vysvetľovaný pozíciou strany v politickom spektre alebo či vychádza z taktiky strán na získanie podpory voličov. Zatiaľ čo severokarolínska škola s GAL-TAN prístupom jednoznačne inklinuje k ideologickým vysvetleniam straníckeho euroskepticizmu, sussexská škola je rozdelená aj v tejto otázke s názormi pohybujúcimi na obidvoch póloch spoločne so snahou niektorých autorov o ich prepojenie.36

Mudde poukazuje na hlavné rozdiely medzi školami v otázkach definícií, dát, záberu a vysvetlení, ktoré značne obmedzujú ich vzájomné pôsobenie, ale zároveň trvá na dôležitosti prepojenia ich výskumov a vytvorenia jednotnejšieho rámca na štúdium euroskepticizmu. V otázke definície sa dve školy líšia výrazne a to preto, že zatiaľ čo definovanie a kategorizácia postojov voči EÚ je kľúčovou otázkou v sussexskej škole, v severokarolínskej sa častejšie ako presné kategórie využíva škála. Dáta využívané na výskum predstavujú problém aj v rámci jednotlivých škôl, pretože v sussexskej vládne nejednotná povaha zdrojov medzi autormi a v severokarolínskej sú nazbierané kvantitatívne dáta síce koherentné, ale ich slabou stránkou je otázka výberu odborníkov, ktorí vypĺňajú dotazníky, z ktorých vychádzajú. Čo sa týka záberu, sussexská škola sa zameriava takmer výlučne na stranícky euroskepticizmus, pričom rozsah severokarolínskej je širší orientujúc sa na prístup politických strán k európskej integrácii vo všeobecnosti.37

Jednou z najvyužívanejších základných definícií straníckeho euroskepticizmu je formulácia Paula Taggarta, že „euroskepticizmus vyjadruje myšlienku podmieneného alebo obmedzeného odporu, zároveň zahrňujúc aj

35 MUDDE, C. Sussex vs. North Carolina. The Comparative Study of Party-Based Euroscepticism. Sussex European Institute, 2011, s. 5 – 9. 36 Ibidem, s. 15 – 19. 37 Ibidem, s. 9 – 15. 19

úplnú a bezvýhradnú opozíciu voči procesu európskej integrácie.“38 S použitím takto rozsiahlej definície identifikuje štyri spôsoby vyjadrenia euroskepticizmu v politickej realite: vznik monotematických politických strán orientovaných na európsku integráciu a EÚ; využívanie odporu voči EÚ ako jednej z tém u protestných hnutí; prijatie euroskeptických názorov tradičnými stranami; a vymedzenie sa proti zvyšku strany s pro-EÚ postojom v prípade straníckych frakcií.39

V neskorších prácach v spolupráci s Aleksom Szczerbiakom vzniklo známe rozdelenie na mäkký (soft) a tvrdý (hard) euroskepticizmus, kde po viacerých preformulovaniach je mäkký euroskepticizmus definovaný ako prítomný tam, „kde sa nenachádza principiálny odpor voči európskej integrácii, ale kde znepokojenie nad jednou (alebo viacerými) oblasťami politiky [policy areas] vedie k vyjadreniu obmedzenej opozície voči EÚ, alebo kde sa nachádza dojem, že 'národný záujem' je v súčasnosti v rozpore s trajektóriou EÚ.“40 Tvrdý euroskepticizmus je potom naopak definovaný ako prítomný tam, „kde sa nachádza zásadný odpor voči EÚ a európskej integrácii a preto môže byť videný u strán, ktoré si myslia, že ich krajiny by mali odstúpiť od členstva, alebo ktorých postoje voči EÚ sa rovnajú opozícii proti celému projektu európskej integrácie tak, ako je v súčasnosti koncipovaná.“41

Toto rozdelenie obsahuje dôležitý aspekt skúmania euroskepticizmu, ktorým je rozlišovanie medzi európskou integráciou ako základnou myšlienkou spolupráce európskych štátov na nadnárodnej úrovni a jej konkrétnym vyjadrením vo forme EÚ a komunitárnych politík. Pri výskume euroskepticizmu u politických strán je teda podstatné rozlišovať medzi postojmi vyjadrujúcimi odpor voči súčasnej forme, tempu alebo konkrétnej oblasti integrácie na jednej strane a principiálnym nesúhlasom s európskou integráciou ako takou na strane druhej.

38 TAGGART, P. A touchstone of dissent: Euroscepticism in contemporary Western European party systems. In: European Journal of Political Research. 1998, roč. 33, s. 366. 39 Ibidem, s. 368 – 369. 40 SZCZERBIAK, A., TAGGART, P.A. Opposing Europe? The comparative party politics of Euroscepticism. Volume 1. Case studies and country surveys. New York: Oxford University Press, 2008, s. 8. 41 Ibidem, s. 7. 20

Takéto duálne rozdelenie na mäkký a tvrdý euroskepticizmus prináša výhody vďaka jednoduchosti a pomerne ľahkému zaradeniu strán do jednej z kategórií. Na druhej strane však tieto skupiny zahŕňajú veľké množstvo rozličných postojov a môžu teda pôsobiť ako prílišné zjednodušenie postojov konkrétnej strany.

Petr Kaniok navrhuje typológiu vychádzajúcu z integračných paradigiem, nadnárodnej a medzivládnej, a z jazyka využívaného politickými stranami. Na ich základe určuje tri typy straníckych postojov voči EÚ. Europeanisti sú zástancami nadnárodného prístupu s kladným pohľadom na proces európskej integrácie a EÚ; eurogovernmentalisti taktiež podporujú proces integrácie, ale s menším entuziazmom a na základe medzivládneho prístupu, príznačná je pre nich tiež kritika a rezervovanosť vo vzťahu k aktuálnemu stavu EÚ; a euroskeptici sa stavajú proti európskej integrácii ako takej (viď Tabuľka 2).42

42 KANIOK, P. Uchopení neuchopitelného? Stranický euroskepticismus v kontextu pozitivních postojů politických stran k EU. In: Politologický časopis. 2007, č. 4, s. 352 – 357. 21

Tabuľka 2: Typy politických strán podľa postoja k európskej integrácii podľa P. Kanioka.

NÁZEV POSTOJ K INTEGRACI JAZYK

Europeanisté Jednoznačně pozitivní, důraz Oslavný. Zdůrazňovaní úspěchů na prohlubování a rozšiřování integrace, důraz na pozitivní integrace. Východiskem je přínos pro národy, vizionářství, nadnárodní paradigma, (…) pohled do budoucnosti, idealismus, (…)

Eurogovernmentalisté Pozitivní (ve vztahu Neutrální. Evropská integrace je k mezivládní integraci) až považována za politickou realitu, neutrální (ve vztahu která má své klady i zápory. k nadnárodní integraci). Vyzdvihována jsou především Východiskem je mezivládní ekonomická pozitiva integrace, paradigma, (…) (…)

Euroskeptikové Jednoznačně negativní Kritický. Zdůrazňovány jsou a záporný. Euroskeptikové neúspěchy a rizika integrace, a to nesouhlasí ani s jedním ze jak na ekonomické, tak na dvou integračních paradigmat. politické rovině. (…)

Zdroj: KANIOK, Uchopení neuchopitelného? Stranický euroskepticismus v kontextu pozitivních postojů politických stran k EU, s. 357. (upravené autorkou).

Problémom tohto princípu pri výskume euroskepticizmu je takmer úplné stotožnenie tvrdého euroskepticizmu s kategóriou euroskeptikov, prílišné zjednodušenie a tiež zameranie sa výhradne na rozpor medzi nadnárodným a medzivládnym princípom, ktorý síce poukazuje na dôležitosť zahrnutia ideologických faktorov, ale nevysvetľuje rôzne postoje voči európskej integrácii a EÚ a vzťahy medzi nimi.

Nicolò Conti vychádza z rozdelenia na mäkký a tvrdý euroskepticizmus a pridáva k nim ďalšie tri kategórie vyjadrujúce neutrálne až pozitívne postoje: bez vzťahu/bez určenia; funkčný europeanizmus; a identitárny europeanizmus. „Mäkký“ a „tvrdý“ euroskepticizmus sú v podstate odrazom kategórií Paula Taggarta a Aleksa Szczerbiaka, pretože tvrdý euroskepticizmus odráža zásadný odpor voči európskej integrácii a snahu o jej zvrátenie, prípadne

22

vystúpenie domovskej krajiny z EÚ a mäkký euroskepticizmus kritizuje konkrétne aspekty integrácie alebo nastavenia EÚ so snahou o ich reformu. Conti do kategorizácie pridáva neutrálny postoj alebo neurčitosť pozície a dve vyjadrenia pozitívneho názoru voči európskej integrácii a EÚ, pričom rozdiel medzi dvomi poslednými kategóriami je v miere podpory ďalšej integrácie (pre základné parametre kategórií viď Tabuľka 3).43

Tabuľka 3: Základné súčasti straníckych postojov k európskej integrácii.

Typ prístupu Konečný cieľ Spôsob Jazyk integrácie

Tvrdý principiálny radikálna zmena návrat protestný euroskepticizmus odpor trajektórie integrácie právomocí alebo vystúpenie členským štátom

Mäkký obmedzený reforma trajektórie EÚ medzivládny orientovaný euroskepticizmus odpor prístup na ciele

Funkčný obmedzená status quo alebo ďalšia medzivládny orientovaný europeanizmus podpora integrácia prístup na ciele v domovskom záujme/ v záujme strany

Identitárny principiálna bezpodmienečná ďalšia nadnárodný oslavný europeanizmus podpora integrácia prístup

Zdroj: CONTI, Party Attitudes to European Integration: A Longitudinal Analysis of the Italian Case, s. 19.

Na kritériách odporu voči EÚ a európskej integrácii ako odlišných kategóriách je postavené rozdelenie Petra Kopeckého a Casa Muddeho, pričom rozlišujú medzi rozptýlenou (diffuse) a konkrétnou (specific) podporou, kde prvá znamená podporu integračnej myšlienky vo všeobecnosti a druhý typ vyjadruje súhlas s konkrétnym spôsobom, akým je vykonávaná a teda s EÚ. Kopecký

43 CONTI, N. Party Attitudes to European Integration: A Longitudinal Analysis of the Italian Case. [s.l.]: Sussex European Institute, 2003, s. 15 – 18. 23

a Mudde na základe týchto dvoch typov podpory vytvorili dvojdimenzionálnu klasifikáciu, v ktorej rozptýlená podpora rozlišuje eurofilov (europhiles) a eurofóbov (europhobes) a konkrétna podpora odlišuje EÚ-optimistov (EU- optimists) od EÚ-pesimistov (EU-pessimists). Na základe kombinácie týchto dvoch dimenzií vznikajú štyri typy postojov (viď Tabuľka 4).44

Tabuľka 4: Typológia straníckych pozícií k EÚ podľa P.Kopeckého a C.Muddeho. Podpora európskej integrácie

Eurofilný prístup Eurofóbny prístup EÚ- Euroentuziasti Europragmatici Podpora optimizmus EÚ EÚ- Euroskeptici Euroodmietači pesimizmus Vytvorené na základe: KOPECKÝ, MUDDE, The Two Sides of Euroscepticism. Party Positions on European Integration in East Central Europe, s. 303. Ako euroentuziastické strany teda môžeme označiť proeurópske strany, ktoré podporujú ako myšlienku európskej integrácie, tak EÚ ako zhmotnenie tejto idey, viac či menej naplnenej. Europragmatici podporujú EÚ v jej konkrétnej forme, ale na rozdiel od euroentuziastov nevyjadrujú podporu základným myšlienkam európskej integrácie. Ako napovedá už ich názov, postoj týchto strán je v zásade postavený na pragmatických kalkuláciách výhodnosti aktuálneho nastavenia EÚ pre ich domáci štát.45

Euroskeptici a euroodmietači sú kategórie, ktoré sú v každodennej mediálnej aj politickej praxi často stotožňované, keďže sa ako euroskeptici bežne označujú kritici EÚ v jej súčasnej podobe a zároveň aj tvrdí odporcovia členstva ich štátu v EÚ. Kategorizácia postojov voči EÚ podľa Kopeckého a Muddeho poskytuje možnosť tieto postoje odlíšiť a teda lepšie určiť povahu politických strán. Euroskeptici sú definovaní ako kritici súčasného nastavenia EÚ alebo jej smerovania, ale zároveň ako podporovatelia základných myšlienok európskej integrácie. Euroodmietavý postoj strán sa potom prejavuje odmietnutím nielen súčasnej formy EÚ, ale aj celej európskej integrácie ako konceptu. Ani v tomto prípade sa však nejedná o uniformné tvrdé kategórie. Kopecký s Muddem ich označujú za ideálne typy a uznávajú, že

44 KOPECKÝ, P., MUDDE, C. The Two Sides of Euroscepticism. Party Positions on European Integration in East Central Europe. In: European Union Politics. 2002, roč. 3, č. 3, s. 300 – 302. 45 Ibidem, s. 302 – 303. 24

euroskepticizmus môže nadobudnúť rôzne podoby v závislosti na vnímaní a výklade myšlienky európskej integrácie a EÚ.46

Ešte podrobnejšiu definíciu a obšírnejšiu kategorizáciu navrhol Chris Flood so šiestimi kategóriami a možnými vnútornými variáciami. Odmietači sa môžu podľa Flooda vymedzovať voči členstvu svoje krajiny v EÚ alebo voči nejakej konkrétnej inštitúcii alebo politike; revizionisti obhajujú návrat k stavu pred nejaký významný míľnik a to znova buď v zmysle celého inštitucionálneho nastavenia alebo konkrétnych oblastí; minimalisti odmietajú ďalšiu integráciu v rámci celej EÚ alebo nejakej oblasti; gradualisti podporujú postupnú, pomalú a dôkladnú integráciu celého nastavenia alebo konkrétnych oblastí; reformisti obhajujú nápravu inštitúcií alebo postupov; a maximalisti podporujú napredovanie európskej integrácie pre celú inštitucionálnu štruktúru alebo pre niektoré oblasti (pre väčšiu prehľadnosť viď Tabuľka 5).47 Flood takisto odmieta používanie pojmu euroskepticizmus zo sémantických dôvodov, keďže podľa neho dostatočne nevyjadruje vzťah k EÚ a sám využíva radšej pojem EÚ- skepticizmus.48

46 KOPECKÝ, MUDDE, The Two Sides of Euroscepticism. Party Positions on European Integration in East Central Europe, s. 302 – 304. 47 FLOOD, C. Euroscepticism: A Problematic Concept. In: Panel: France’s Relations with the European Union. UACES 32nd Annual Conference and 7th Research Conference. Queen’s University Belfast. 2002, s. 5. 48 Ibidem, s. 6. 25

Tabuľka 5: Kategorizácia straníckych pozícií k EÚ podľa Ch.Flooda.

Kategórie Vnútorné variácie

členstvo v EÚ 1. Odmietači účasť v konkrétnej inštitúcii alebo politike

návrat celého usporiadania do minulého stavu 2. Revizionisti návrat konkrétnych oblastí do minulého stavu

celé usporiadanie 3. Minimalisti konkrétne oblasti

celé usporiadanie 4. Gradualisti konkrétne oblasti

5. Reformisti

celé usporiadanie 6 Maximalisti konkrétne oblasti

Vytvorené na základe: FLOOD, Euroscepticism: A Problematic Concept, s. 5. Výhodou takéhoto členenia je presnejšie zaradenie postojov k EÚ a takisto možnosť pozorovať posuny strán medzi kategóriami alebo ich zaradenie do rôznych kategórií v odlišných oblastiach. To ale zároveň predstavuje nevýhodu tohto prístupu, pretože umožňuje len kategorizáciu jednotlivých postojov a nevypovedá o celkovej povahe strany.

Liesbeth Hooghe, Gary Marks a Carole Wilson kladú do centra výskumu euroskepticizmu ideologické kritériá. Euroskeptické postoje pripisujú hlavne radikálnym stranám na obidvoch koncoch ideologického spektra, čo dokazujú dosiahnutím paraboly v tvare obráteného U pri skúmaní podpory EÚ v závislosti na pozícii na ose ľavica-pravica (viď Obrázok 1). Podľa nich sa tieto strany takto snažia zamiešať karty v domácej politike. Častejší euroskepticizmus u strán na

26

okrajoch spektra pripisujú aj samotnej povahe európskej integrácie, ktorá je produktom strán blízkym politickému stredu.49

Obrázok 1: Podpora vybraných politík EÚ, podľa dimenzie ľavica-pravica, všetky strany v 1999 (N=125).

Zdroj: Hooghe, Marks, a Wilson, „Does Left/Right Structure Party Positions on European Integration?,“ 970.

K tradičnému ideologickému rozdeleniu na ose ľavica-pravica pridávajú rozdelenie podľa novej politiky (new politics). Na jednej strane je GAL predstavujúci spojenie ekológie, alternatívnej politiky a libertarianizmu a na druhej strane sa nachádza TAN, ktorý zastáva tradičné hodnoty, nacionalizmus a nativizmus. Vzťah medzi európskou integráciou a týmito pólmi je intenzívny v prípade TAN zo zrejmého stretu s nacionalistickými predstavami, pričom na

49 HOOGHE, L., MARKS, G., WILSON, C.J. Does Left/Right Structure Party Positions on European Integration? In: Comparative Political Studies. 2002, roč. 35, č. 8, s. 968 – 976. 27

strane GAL je táto väzba slabšia s výnimkou environmentálnych politík (viď Obrázok 2).50

Obrázok 2: Podpora vybraných politík EÚ, podľa dimenzie novej politiky, všetky strany v 1999 (N=125).

Zdroj: Hooghe, Marks, and Wilson, „Does Left/Right Structure Party Positions on European Integration?,“ 970.

Ideologické hľadisko vydvihuje aj Chris Flood tvrdiac, že postoje voči EÚ vychádzajú z kľúčových hodnôt uznávaných stranami a z ich ideologických základov a že vzťah k EÚ je do veľkej miery odvíjaný od tradičných ideologických hodnôt strán. EÚ podľa autora je vďaka svojej komplexnosti a množstvu sporných otázok, ktoré prináša, vykladaná v rámci tradičného ideologického rámca. Zároveň sa ale nedá jednoznačne určiť reakcia politického hnutia na európsku integráciu len na základe jeho príslušnosti k nejakej ideológii a to z dôvodu, že ideológie nie sú nemenné.

50 HOOGHE, MARKS, WILSON, Does Left/Right Structure Party Positions on European Integration?, s. 976 – 984. 28

Euroskepticizmus nevníma ako ideológiu samu osebe, ale ako dôležitú súčasť iných ideológií, kde potom nadobúda rôzne formy a orientuje sa na odlišné aspekty integrácie.51

K výkladu euroskepticizmu na základe strategicko-taktických motivácií sa prikláňa napríklad Liubomir Topaloff. Euroskeptické postoje pripisuje periférnym stranám, ktoré pred sebou nemajú víziu získania moci v štáte a teda si môžu dovoliť riskantnejšie vyhranené názory, na rozdiel od mainstreamových strán, ktoré musia počítať s návratom k moci, aj keď sú práve v opozícii, čo Topaloff označuje ako shadow of the future. Podobne tvrdí, že mieru euroskepticizmu strany určuje aj jej nádej na zúčastňovaní sa na budúcej koalícii.52

Topaloffov prístup sa zdá problematický najmä z dôvodu, že sme v súčasnosti svedkami euroskeptických postojov a to nielen v mäkkej forme u strán, ktoré sa nedajú označiť za marginálne alebo bez vízie uchopenia moci a koaličnej spolupráce. Strategické vysvetlenia osamote taktiež nevysvetľujú komplexné motivácie strán a vzťah euroskepticizmu k existujúcim ideológiám. Zanedbávanie ideologického hľadiska na úkor skúmania čisto pragmatických motivácií navyše prináša hrozbu zanedbania dôležitých faktorov v prístupe strany voči EÚ alebo konkrétnym oblastiam spolupráce.

Niektorí autori sa snažia o skĺbenie týchto dvoch náhľadov. Paul Taggart označuje ideologické kritérium za dôležité, ale samo osebe nedostačujúce vysvetlenie straníckeho euroskepticizmu a preto do svojho modelu pridáva premennú dominancie v politickom systéme.53 Spolu s Aleksom Szczerbiakom neskôr tvrdia, že euroskepticizmus nie je výlučne prítomný len u marginálnych alebo radikálnych strán a takisto, že nemôže byť vnímaný ani čisto ako stratégia. Podľa nich je pre zaujatie postoja voči európskej integrácii kľúčová kombinácia ideológie strany a záujmov jej členov. Pre povahu jej využívania je potom určujúca súhra volebnej stratégie, koaličných zámerov a taktiky na účasť vo vláde. Zároveň tvrdia, že euroskepticizmus môže byť ako dlhodobým

51 FLOOD, Euroscepticism: A Problematic Concept, s. 7 – 11. 52 TOPALOFF, L.K. Political Parties and Euroscepticism. New York: Palgrave Macmillan, 2012, s. 85 – 107, 145 – 147, 153 – 173, 212 – 213. 53 TAGGART, A touchstone of dissent: Euroscepticism in contemporary Western European party systems, s. 379 – 384. 29

programovým zámerom, tak aj jednorazovou stratégiou strany.54 Podobne aj Petr Kopecký a Cas Mudde kombinujú dva prvky vo svojej typológii, kde je podpora integračnej myšlienky podmienená najmä ideológiou a druhá dimenzia a teda konkrétna podpora EÚ sa zakladá hlavne na strategických kalkuláciách.55

Nicolò Conti sa taktiež zameriava na otázku, či je strana dominantnou v politickom systéme alebo okrajovou a pridáva ďalšie dve dimenzie, tradičnú ľavicovo-pravicovú a centrum-periféria na tejto ose. Dostáva tak osem kategórií, ktorých pravdepodobný postoj k EÚ hodnotí nasledovne:

Tabuľka 6: Predpokladané postoje strán k EÚ podľa N. Contiho.

Postoj k EÚ

Stredovo-ľavicové strany vo vláde + +

Stredovo-ľavicové strany v opozícii = +

Krajne-ľavicové strany vo vláde = –

Krajne-ľavicové strany v opozícii – –

Stredovo-pravicové strany vo vláde =+

Stredovo-pravicové strany v opozícii = –

Krajne-pravicové strany vo vláde = –

Krajne-pravicové strany v opozícii – –

Zdroj: CONTI, Party Attitudes to European Integration: A Longitudinal Analysis of the Italian Case, s. 14.

Z vyššie uvedených príkladov, ako aj z politickej reality jasne vyplýva súvislosť medzi euroskepticizmom a stranami na okrajoch ideologického spektra. S vedomím, že tento vzťah nie je samozrejmý ani výlučný a že

54 SZCZERBIAK, A., TAGGART, P.A. Opposing Europe? The comparative party politics of Euroscepticism. Volume 2. Comparative and theoretical perspectives. New York: Oxford University Press, 2008, s. 10 – 13. 55 MUDDE, Sussex vs. North Carolina. The Comparative Study of Party-Based Euroscepticism, s. 16. 30

strategické a taktické motivácie musia byť takisto brané do úvahy, bude hlavným východiskom tejto práce vzťah medzi euroskepticizmom a ideológiou, konkrétne radikálne pravicovým populizmom.

Definícia výskumných kritérií sa inšpiruje výskumom, ktorý viedol Cesáreo Rodríguez-Aguilera de Prat na základe kampaní radikálnych strán na oboch koncoch politického spektra počas európskych volieb v roku 2009 s cieľom určiť umiestnenie jednotlivých strán v kategorizácii podľa Petra Kopeckého a Casa Muddeho a poukázať na rozdiely medzi radikálnou pravicou a radikálnou ľavicou. Autor skúmal postoje strán pozdĺž troch dimenzií: národnej suverenity, demokratického deficitu a neoliberalizmu. Dochádza k záveru, že primárnou témou pre radikálne pravicové strany je národná suverenita, ktorá sa prejavuje odmietaním európskej federácie a nadnárodného princípu, ďalšieho rozširovania EÚ, obzvlášť vo vzťahu k Turecku a odporom voči imigrácii. Niektoré strany sa vyjadrujú v prospech priamej demokracie na európskej úrovni a v zmysle, že európske inštitúcie nie sú demokratické. Väčšina strán sa stavia proti ekonomickej globalizácii a niektoré odmietajú neoliberálne poňatie ekonomiky.56

Rodríguez-Aguilera de Prat skúma strany podľa troch dimenzií, pretože sa zameriava nielen na radikálnu pravicu, ale aj na radikálnu ľavicu, u ktorej je na jednotlivé otázky kladený iný dôraz. Autor dokazuje, že pre radikálnu pravicu je kľúčovou prvá dimenzia, ktorú delí na oblasť národnej suverenity na jednej strane a imigrácie spoločne s otázkou prijatia Turecka do EÚ na strane druhej. Demokratický deficit a odpor voči neoliberalizmu naopak spája, pretože tieto dve otázky sú podľa výsledkov jeho výskumu podstatné najmä pre radikálne ľavicové strany. Témy prisudzované radikálnej pravici podľa de Prata sú teda nasledovné:

56 RODRÍGUEZ-AGUILERA DE PRAT, Euroscepticism, Europhobia and Eurocriticism. The Radical Parties of the Right and the Left vis-a-vis the European Union, s. 49 – 54, 93 – 105. 31

1. Suverenita a. Nadnárodná EÚ  Prednosť národnej suverenity  Kresťanské korene  Odmietnutie európskeho federálneho štátu  Podpora konfederácie alebo medzivládnej spolupráce  Opustenie EÚ b. Pohyb osôb  Odpor voči prijatiu Turecka do EÚ  Odpor voči imigrácii zo štátov mimo EÚ 2. Demokratický deficit a neoliberalizmus  Požadovanie referenda o európskych zmluvách  Považovanie inštitúcií EÚ za nedemokratické  Národné právo ako nadradené nad komunitárnym právom  Neoliberálne politiky videné ako škodlivé pre národný záujem57

Keďže sa táto práca zameriava výhradne na radikálne pravicovú stranu, výskumné kritériá budú kvôli vyváženosti mierne pozmenené. V prvom rade bude rozdelená prvá dimenzia podľa de Prata. Prvou dimenziou tohto výskumu teda bude otázka národnej suverenity odrážajúca sa v postoji k smerovaniu európskej integrácie a k inštitucionálnemu nastaveniu EÚ, v rámci ktorej bude zahrnutá aj otázka demokratického deficitu, keďže ako dokazuje de Prat, táto téma je kľúčovou hlavne pre ľavicové strany a nevyžaduje si teda osobitnú kategóriu v tomto prípade. Druhou dimenziou potom bude otázka voľného pohybu a imigrácie, keďže sa jedná o tému, ktorá výrazne figuruje v rétorike skúmanej strany a zároveň sa pri pohybe osôb jedná o jeden zo základných pilierov integrácie. V tejto dimenzii je tiež na základe výskumu de Prata zahrnutý aj postoj strany k rozširovaniu EÚ a vzťah k Turecku. Otázka neoliberalizmu je rozšírená na celkový postoj voči ekonomickej spolupráci, eurozóne a euru, keďže v centre výskumu je vplyv ekonomickej krízy a teda postoj voči ekonomickým otázkam predstavuje dôležitú súčasť výskumu.

57 RODRÍGUEZ-AGUILERA DE PRAT, Euroscepticism, Europhobia and Eurocriticism. The Radical Parties of the Right and the Left vis-a-vis the European Union, s. 89 – 103. 32

V rámci týchto troch dimenzií, inštitucionálneho nastavenia, pohybu osôb a ekonomických otázok, sa bude výskum konkrétne zameriavať na postoj strany PVV voči EÚ a európskej integrácii v súlade s konceptom rozptýlenej a konkrétnej podpory podľa Muddeho a Kopeckého. Rozlišované teda bude medzi prejavmi kategorického odmietnutia európskej integrácie a kritikou určitých aspektov integrácie alebo nastavenia EÚ. Podľa zaradenia vyjadrení o európskych otázkach do skupín bude následne vyhodnotený prípadný posun strany v kategorizácii podľa Muddeho a Kopeckého.

Autorka si uvedomuje, že tri výskumné kritériá sa do istej miery prekrývajú a nejdú dokonale oddeliť. Domnieva sa však, že sledovanie práve týchto troch dimenzií je opodstatnené snahou o vyváženosť jednotlivých častí výskumu a svojou relevanciou pre stanovený cieľ výskumu. V prípade, že sa nejaké vyjadrenie bude dať zaradiť do dvoch alebo viacerých skupín, bude použité tam, kde sa bude viac prikláňať.

Predpokladaným výsledkom je postupný posun strany PVV k euroodmietavému postoju s príchodom a zhoršovaním sa ekonomickej krízy. Takisto je ale možné, že miera euroskepticizmu strany v bežných vyjadreniach sa líši od miery euroskepticizmu v oficiálnych programoch a tiež je možné, že euroskepticizmus strany nezaznamenal postupný nárast, ale je náhodný v závislosti na aktuálnej otázke alebo sa jedná o náhlu zmenu bez jasného príčinného vysvetlenia.

33

1.2. Metodológia Hlavnou tézou práce je, že s príchodom a postupom ekonomickej krízy dochádza v prípade PVV k vyostreniu protieurópskej rétoriky a k posunu od euroskeptického k euroodmietavému postoju. Z tejto tézy teda vychádzajú dve výskumné otázky. Základnou otázkou je: „Ako sa vplyvom ekonomickej krízy zmenil postoj strany PVV voči EÚ a európskej integrácii?“ S ňou súvisí druhá otázka: „Zmenilo sa vplyvom ekonomickej krízy zaradenie strany PVV v klasifikácii podľa Petra Kopeckého a Casa Muddeho?“ Cieľom výskumu je takisto poukázať na rozdiely názorov strany PVV voči iným európskym radikálne pravicovým populistickým stranám.

Tento výskum bude mať kvalitatívnu povahu a teda sa bude zakladať na dátach v podobe textu. Je dôležité poznamenať, že sa jedná o obsahovú analýzu a nie analýzu diškurzu. Výskum sa teda zameriava na hľadanie postojov voči konkrétnym otázkam a nie na využívanie rétoriky alebo významy prisudzované konkrétnym vyjadreniam. V tomto prípade teda nevadí, že sú skúmané zdroje rôznorodé, práve naopak sa autorka domnieva, že rozmanitosť zdrojov umožňuje komplexnejší náhľad na postoje PVV a posúdenie názorovej konzistencie strany v rôznych výstupoch strany.

Výskum vychádza z primárnych zdrojov, ktorými sú predovšetkým oficiálne volebné programy strany PVV v národných voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu. Na skúmanie postojov medzi voľbami sú použité vybrané vyjadrenia zástupcov strany v médiách. Tieto vyjadrenia pochádzajú prevažne priamo z oficiálnych stránok strany PVV a z článkov, na ktoré je na týchto stránkach odkazované vychádzajúc z predpokladu, že týmto spôsobom sa dá predpokladať, že sa s nimi strana stotožňuje, keďže sa k nim verejne hlási.

Dôvodom pre výber zdrojov iných ako oficiálnych volebných programov je nedostatočnosť volebných programov pre ciele výskumu. Volebné programy samotné totiž neposkytujú možnosť kontinuálneho skúmania postojov strany. Prípadné vyvodenie záveru o vplyve ekonomickej krízy na posun k euroodmietavému postoju len na základe volebných programov v sebe

34

obsahuje riziko zanedbania iných faktorov, ktoré sa ukážu práve pri skúmaní vývoja postoja medzi voľbami. Navyše volebné programy strany do európskych volieb sú veľmi stručné a nepokrývajú komplexnosť otázok natoľko, ako iné vyjadrenia v médiách alebo na stránkach.

Na viacerých miestach v práci je postoj Geerta Wildersa alebo iných vrcholných predstaviteľov strany stotožňovaný s postojom strany PVV. Obzvlášť u Wildersa ako lídra strany je tomu tak aj pri jeho zahraničných aktivitách, ktoré nie sú priamo spojené s PVV. Tento postup vychádza z predpokladu, že postoj strany PVV je v súlade s Wildersovými názormi, čo potvrdzuje aj následný výskum. Ako dôkaz tohto vzťahu pôsobí aj zverejňovanie rozhovorov s Wildersom alebo jeho prejavov v zahraničí k otázkam, ktoré sa priamo netýkajú strany PVV na oficiálnych stránkach a teda praktické stotožnenie sa s jeho osobou.

Kvalitatívny výskum pracuje s dichotomickými premennými a teda s premennými, ktoré nadobúdajú len dve hodnoty a na rozdiel od kvantitatívneho výskumu pracuje s menším počtom prípadov a vysokým počtom premenných.58 V našom prípade budú hodnoty premenných rozdelené na negatívne a pozitívne a práca sa zameria na jeden prípad a to prípad strany PVV.

Nezávislou premennou je teda v našom prípade ekonomická kríza a závislé premenné sú nárast euroskeptickej rétoriky u strany PVV a posun strany v klasifikácii podľa Kopeckého a Muddeho. Zároveň musíme brať do úvahy premenné, ktoré by mohli ovplyvniť závislé premenné bez ohľadu na prítomnosť nezávislej premennej alebo sa pridať k jej účinkom. Ako takéto premenné identifikujeme iné vnútroštátne ekonomické krízy, vládne krízy a výrazné škandály, iné krízy na európskej úrovni a iné relevantné krízy na svetovej úrovni. Ďalším takýmto faktorom by mohol byť výrazný politický útok na stranu PVV, ktorý by viedol k zintenzívnenejšiu najmä populistickej a radikálnej rétoriky. Na mieru euroskepticizmu strany môžu vplývať aj prijatie nových členov alebo postup v prístupových rokovaniach, zmeny zakladajúcich zmlúv

58 DRULÁK, P. Jak zkoumat politiku: kvalitativní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích. Praha: Portál, 2008, s. 17. 35

a výrazný postup v niektorej z oblastí integrácie. Prítomnosť takýchto premenných bude monitorovaná a jej vplyv kriticky vyhodnotený.

Metodologicky sa teda jedná o jednoprípadovú štúdiu, ktorá je jedinečná alebo vnútorná. To znamená, že sa zaoberá detailným výskumom jedného prípadu a nie hľadaním všeobecne platných noriem alebo teórií.59 Táto štúdia sa zaoberá konkrétne prípadom PVV a všeobecne fenoménmi euroskepticizmu, populizmu a pravicového radikalizmu, ktoré skúma prostredníctvom obsahovej analýzy.

Z časového hľadiska sa jedná o diachrónny longitudinálny výskum skúmajúci zmeny a vývoj počas časového úseku ohraničeného referendom o Ústave pre Európu v júni 2005 na jednej strane a poslednými voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2014. Počiatočný bod je pochopiteľný, keďže sa práca zameriava primárne na stranu PVV ako takú a nie na osobu Geerta Wildersa, ktorý bol politicky aktívny už predtým, alebo na radikálne pravicový populizmus alebo euroskepticizmus, ktoré boli v Holandsku takisto prítomné už pred vznikom strany. Vznik strany pod názvom PVV je síce datovaný februárom 2006, ale programové a ideologické zaradenie strany boli vytvárané už pred oficiálnou registráciou. Voľby do Európskeho parlamentu sú ako konečný bod určené preto, že sa jedná o zatiaľ posledné významné voľby, ktorých sa PVV zúčastnilo a časový odstup viac ako jedného roku sa zdá byť primeraný na získanie dostatočného odstupu. Celkové skúmané obdobie je teda o niečo dlhšie ako osem rokov a na jednej strane teda poskytuje postačujúci priestor na skúmanie vývoja postojov strany s dostatočným množstvom výrazných míľnikov a zároveň je zvládnuteľné v rozsahu tejto práce.

Prípadová štúdia ako taká a jednoprípadová štúdia obzvlášť prinášajú okrem výhod aj značné nevýhody a problémy. Alexander L. George a Andrew Bennett označujú za hlavné výhody prípadových štúdií vysokú mieru koncepčnej platnosti, veľký potenciál v potvrdzovaní nových hypotéz, detailnú analýzu kauzality na individuálnom základe a schopnosť vysporiadať sa s kauzálnou zložitosťou. Zároveň ale poukazujú na problém zaujatého výberu prípadu, napätie medzi bohatosťou a skromnosťou výskumu a rozporu medzi

36

jedinečnosťou a zovšeobecnením.60 Robert Stake považuje za kľúčové rozoznávať, ktoré vlastnosti sa nachádzajú v rámci prípadu a ktoré tvoria kontext, sledovať fungovanie a aktivitu prípadu, vybrať správne hlavné problémy a otázky výskumu a neustále kriticky premýšľať nad výskumom.61

59 DRULÁK, Jak zkoumat politiku: kvalitativní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích, s. 33. 60 GEORGE, A.L., BENNETT, A. Case Studies and Theory Development in the Social Sciences. Cambridge, Mass: MIT Press, 2005, s. 19, 22. 61 STAKE, R.E. Qualitative Case Studies. In: DENZIN, N.K., LINCOLN, Y.S. The SAGE Handbook of Qualitative Research. Thousand Oaks: Sage Publications, 2005, s. 444, 447 – 449. 37

2. Vývoj postoja PVV voči EÚ Pred samotným výskumom postoja strany PVV voči európskym otázkam je nutné v krátkosti uviesť kontext, v akom strana PVV vznikla, dedičstvo radikálne pravicového populizmu, mieru euroskepticizmu a pohľad na ekonomickú krízu v Holandsku.

V povojnovej histórii Holandska môžeme nájsť viacero prípadov pravicového radikalizmu, extrémizmu a populizmu. Najskôr je to neúspešná pravicová populistická Farmárska strana v šesťdesiatych rokoch, v sedemdesiatych rokoch zakázaná rasistická strana Holandská ľudová únia (Nederlandse Volksunie - NVU) odkazujúca na národný socializmus a relatívne úspešná Strana stredu (Centrum Partij - CP) založená v osemdesiatych rokoch.62 Vnútorný rozkol v CP viedol k vzniku radikálnej CP '86, ktorá zaznamenala isté volebné úspechy, kým sa v polovici deväťdesiatych rokov rozpadla a neskôr bola súdne zakázaná. Miernejšia odnož pomenovaná Demokrati stredu (Centrum Democraten - CD) zaznamenala volebný úspech v roku 1994 ziskom 4 kresiel v parlamente, čo sa im už ale nikdy potom nepodarilo zopakovať.63

Prvý výrazný úspech radikálne pravicového populizmu sa spája s osobou Pima Fortuyna, ktorý bol zavraždený tesne pred voľbami v roku 2002. Jeho strana Zoznam Pima Fortuyna (Lijst Pim Fortuyn - LPF) sa volieb napriek jeho smrti zúčastnila a získala 26 kresiel. Ich koalícia s kresťanskými demokratmi (Christen Democratisch Appèl - CDA) a konzervatívnymi liberálmi (Volkspartij voor Vrijheid en Democratie - VVD) padla po 86 dňoch a v nových voľbách sa LPF podarilo získať už len 8 kresiel a volebný úspech sa jej už nepodarilo zopakovať.64

62 LUCARDIE, P. Right-Wing Extremism in the Netherlands: Why it is still a marginal phenomenon. In: [online]. 3 - 5 nobember 2000, s. 2 – 3. [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.rug.nl/research/portal/files/23510388/2000_Lucardie_paper_rightextrem00.pdf. 63 EISSENS, R., BRONKHORST, S. Right-wing extremism and populism in the Netherlands – Lessons not learned. In: LANGENBACHER, N., SCHELLENBERG, B. Is Europe on the “Right” Path? Right-wing extremism and right-wing populism in Europe. Berlin: Friedrich-Ebert-Stiftung, Forum Berlin, 2011, s. 124 – 125. 64 Ibidem, s. 125 – 127. 38

Postoj holandských strán k európskej integrácii a diskusia o EÚ v Holandsku prešli od začiatkov integrácie viditeľnými zmenami. Podľa Roberta Harmsena je pre tento posun rozhodujúce obdobie od začiatku deväťdesiatych rokov. Holandsko bolo pôvodne vnímané ako jeden z najviac federalisticky zmýšľajúcich členov EÚ s volebnými programami strán bežne obsahujúcimi federalistické myšlienky a výrazným odporom voči EÚ limitovaným na okraje politickej debaty. Zmena nastala v deväťdesiatych rokoch a po roku 2000, kedy sa rôzne stupne euroskepticizmu alebo kritiky EÚ začínajú objavovať u strán hlavného prúdu a dochádza k úspechu populistických politikov s výraznou protieurópskou rétorikou.65

Jos de Beus a Jeannette Mak takisto zasadzujú nárast euroskepticizmu do deväťdesiatych rokov. Vtedy je široká podpora európskej integrácie zo strany hlavných politických strán, ekonomických elít, médií a väčšiny obyvateľstva podľa nich postupne narušovaná znepokojením nad možnými dopadmi členstva štátov strednej a východnej Európy v EÚ a nezhodami s pôvodnými členskými štátmi obzvlášť v ekonomických otázkach. Výrazná kritika smerovania európskej integrácie zo strany hlavného prúdu prichádza v deväťdesiatych rokoch od pravicovej liberálnej strany VVD, ku ktorej sa postupne pripájajú ďalšie hlavné strany naprieč politickým spektrom kritikou rôznych aspektov a nedostatkov EÚ.66

Podľa mnohých autorov67 je zlomovým bodom v holandskej debate o EÚ a vo vnímaní Holandska ako podporovateľa európskej integrácie referendum o Zmluve o Ústave pre Európu v roku 2005. Toto úplne prvé referendum o otázkach EÚ v Holandsku s 61,5% voličov odpovedajúcich negatívne, znamenalo nečakanú zmenu zažitej vízie o Holandsku ako proeurópskej krajine a prinieslo ranu pre strany hlavného prúdu. Vysvetlenia výsledku referenda sa rôznia, avšak z prieskumov u obyvateľstva vyplýva, že najdôležitejšími faktormi

65 HARMSEN, R. The Evolution of Dutch European Discourse: Defining the 'Limits of Europe'. In: Perspectives on European Politics and Society. 2008, roč. 9, č. 3, s. 316, 320 – 322. 66 DE BEUS, J., MAK, J. De kwestie Europa. Hoe de EU tot de Nederlandse politiek doordringt. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2009, s. 35 – 39. 67 DE VRIES, C.E. The Impact of EU Referenda on National Electoral Politics: The Dutch Case. In: West European Politics. 2009, roč. 32, č. 1; HARMSEN, The Evolution of Dutch European Discourse: Defining the “Limits of Europe”; AARTS, K., VAN DER KOLK, H. Understanding the Dutch “No”: The Euro, the East, and the Elite. In: PS: Political Science and Politics. 2006, roč. 39, č. 2. 39

pre odmietavú voľbu bol odpor voči euru a členstvu Turecka v EÚ, ktoré síce neboli súčasťou predmetnej zmluvy, ale nachádzali sa v centre kampane za „Nie“.68

Odmietavú kampaň viedli Socialistická strana (Socialistische Partij - SP) na jednej strane a Geert Wilders na strane druhej, obidve strany s dôrazom na národnú suverenitu a odpor voči európskemu „superštátu“. V miernejšom tóne viedla kampaň za „Nie“ Kresťanská únia (ChristenUnie - CU) na základe prijatia EÚ, ale odmietnutia Ústavy. Druhý tábor a teda kampaň za prijatie dokumentu sa ukázal ako značne neúspešný.69

Strana slobody vznikla v roku 2006 po tom, čo Geert Wilders v roku 2004 odišiel zo strany VVD kvôli otázke členstva Turecka v EÚ a vytvoril si vlastnú jednočlennú frakciu v parlamente. Vo voľbách roku 2006 získala jeho strana 5,9% hlasov a teda 9 kresiel v parlamente.70 Geert Wilders, pôvodne konzervatívne liberálny a neskôr neokonzervatívny politik sa po roku 2006 začal profilovať ako národne populistický alebo radikálne pravicový populistický politik prostredníctvom islamofóbie a konšpiračných teórií o islame, odporu voči niektorým skupinám imigrantov, nacionalizmu a populistickej rétoriky.71

Sám Wilders a strana PVV od počiatku odmietajú svoje zaradenie medzi extrémne pravicové72 alebo populistické strany. Z populizmu naopak Wilders obviňuje vládnuci kabinet.73 Wilders takisto odmieta tvrdenia o svojej radikalizácii, ku ktorej malo dôjsť po jeho odchode z VVD.74 V dokumente z roku

68 DE VRIES, The Impact of EU Referenda on National Electoral Politics: The Dutch Case, s. 149 – 150. 69 HARMSEN, The Evolution of Dutch European Discourse: Defining the 'Limits of Europe', s. 323 – 325. 70 VAN KESSEL, S. Explaining the Electoral Performance of Populist Parties: The Netherlands as a Case Study. In: Perspectives on European Politics and Society. 2011, roč. 12, č. 1, s. 75. 71 VOSSEN, K. Classifying Wilders: The Ideological Development of Geert Wilders and His Party for Freedom. In: Politics. 2011, roč. 31, č. 3, s. 180 – 186. 72 Wilders wil Pechtold mijden. In: Brabants Dagblad [online] [cit. 05.03.2016]; Wilders hekelt 'hetze' - PVV ontkent steun te hebben gezocht bij extreem-rechts. In: AD - Algemeen Dagblad [online]. 2007. [cit. 05.03.2016]; PVV en extreem-rechts. In: PVV, In De Media [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/190-qpvv-en-extreem-rechts.html. 73 WILDERS, G. Dit referendum gaat over ONAFHANKELIJKHEID EN IMMIGRATIE - Persconferentie. In: PVV, In De Media [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/interviews/219-dit-referendum-gaat-over-onafhankelijkheid-en-immigratie- persconferentie.html. 74 WYNIA, S. Politiek: Ik ben geen enge, geradicaliseerde man. In: Elsevier.nl [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.elsevier.nl/Algemeen/nieuws/2007/4/Politiek-Ik-ben-geen-enge- geradicaliseerde-man-ELSEVIER118492W/. 40

2006 vysvetľujúceho ideologické zaradenie strany sa PVV identifikuje ako strana kombinujúca prvky liberalizmu a tradičné hodnoty, akými sú rodina, vzdelanie, bezpečnosť alebo kultúra.75

V roku 2008 vyvolal Wilders kontroverziu zverejnením krátkeho filmu zameraného proti islamu nazvaného Fitna na internete po tom, čo tento film odmietli vysielať holandské televízne stanice. Fitna zobrazuje verše z Koránu a vyjadrenia imámov a zástupcov moslimských štátov spoločne s necenzurovanými zábermi z teroristických útokov a výjavmi z aktov teroristických skupín ako napríklad popráv zajatcov.76 Film vyvolal vlnu odporu z viacerých strán a Wilders sa aj kvôli nemu dostal pred súd za podnecovanie rasovej a náboženskej nenávisti.77 V súvislosti s filmom sa Wilders výrazne stavia do úlohy zástancu slobody slova a to ako doma, tak v zahraničí.

Strana PVV získala vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 17% podporu a teda 4 kreslá.78 Vo voľbách v roku 2010 získala PVV tretiu najvyššiu podporu po VVD a Strane práce (Partij van de Arbeid – PvdA) s 15,5% hlasov a 24 kreslami.79 Napokon po vyjednávaniach PVV súhlasila s podporou menšinovej koalície VVD a CDA.80 Kabinet však nevydržal celé volebné obdobie, keďže v apríli roku 2012 PVV stiahla svoju podporu koalícii v reakcii na navrhované úsporné opatrenia v súvislosti s ekonomickou krízou.81 V predčasných voľbách sa PVV síce udržala na treťom mieste, ale s výraznou

75 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID Een Nieuw-realistische visie. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=707:een-nieuw- realistische-visie. 76 Dutch MP posts Islam film on web. In: BBC News [online] [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7317506.stm. 77 TRAYNOR, I. Geert Wilders hate speech trial collapses in Netherlands. In: The Guardian [online] [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.theguardian.com/world/2010/oct/22/geert-wilders- trial-collapses. 78 KIESRAAD Verkiezingsuitslagen Europees Parlement 2009 - Nederland. In: Databank Verkiezingsuitslagen [online] [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.verkiezingsuitslagen.nl/Na1918/Verkiezingsuitslagen.aspx?VerkiezingsTypeId=5. 79 KIESRAAD Verkiezingsuitslagen Tweede Kamer 2010 - Nederland. In: Databank Verkiezingsuitslagen [online] [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.verkiezingsuitslagen.nl/Na1918/Verkiezingsuitslagen.aspx?VerkiezingsTypeId=1. 80 VAN KESSEL, Explaining the Electoral Performance of Populist Parties: The Netherlands as a Case Study, s. 76. 81 WATERFIELD, B. Dutch prime minister Mark Rutte resigns over austerity measures. In: Telegraph [online]. 2012. [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/netherlands/9221378/Dutch-prime-minister- Mark-Rutte-resigns-over-austerity-measures.html. 41

stratou hlasov s 10,1% a 15 kreslami.82 V priebehu roku 2013 došlo k zblíženiu strany PVV s francúzskou stranou FN a k dohode na spolupráci v európskych voľbách.83 Vo voľbách do EP v roku 2014 strana získala 13,3% hlasov a 4 kreslá.84

Z výskumu vedeného Anjom Harryvanom a Jurjenom Hoekstrom vyplýva, že ekonomická kríza spôsobila nárast pozornosti venovanej európskym otázkam v politických programoch u všetkých hlavných strán v Holandsku. V centre pozornosti stála najmä otázka finančnej pomoci Grécku a iným členským štátom, ktoré sa ocitli vplyvom krízy v problémoch, viď Obrázok 3.85

82 KIESRAAD Verkiezingsuitslagen Tweede Kamer 2012 - Nederland. In: Databank Verkiezingsuitslagen [online] [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.verkiezingsuitslagen.nl/Na1918/Verkiezingsuitslagen.aspx?VerkiezingsTypeId=1. 83 Wilders zoekt steun Le Pen. In: Telegraaf [online] [cit. 28.03.2016]; Le Pen wil met Wilders op campagne. In: ANP Infonet [online] [cit. 28.03.2016]; Wilders en Le Pen: historische dag. In: ANP Infonet [online] [cit. 28.03.2016]. 84 KIESRAAD Verkiezingsuitslagen Europees Parlement 2014 - Nederland. In: Databank Verkiezingsuitslagen [online] [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.verkiezingsuitslagen.nl/Na1918/Verkiezingsuitslagen.aspx?VerkiezingsTypeId=5. 85 HARRYVAN, A., HOEKSTRA, J. Euroscepsis? Europese integratie in de verkiezingsprogramma’s en campagnes van Nederlandse politieke partijen. In: Internationale Spectator. 2013, roč. 67, s. 52 – 53. 42

Obrázok 3: Kvantitatívna pozornosť venovaná európskej integrácii v programoch politických strán, 1981-2012

Zdroj: HARRYVAN, A., HOEKSTRA, J. Euroscepsis? Europese integratie in de verkiezingsprogramma’s en campagnes van Nederlandse politieke partijen. In: Internationale Spectator. 2013, roč. 67, s. 53.

Zo zmieneného výskumu tiež vyplýva, že miera podpory európskej integrácie v politických programoch sa u väčšiny strán výrazne nemenila a to ani vplyvom referenda, ani v dôsledku ekonomickej krízy. Výnimkou je VVD, ktorá zreteľne zmenila pozíciu najmä koncom deväťdesiatych rokov a PVV, ktorá sa na základe volebných programov v rámci svojej existencie stala kritickejšou voči EÚ, viď Obrázok 4.86

86 Ibidem, s. 54 – 55. 43

Obrázok 4: Postoj strán voči európskej integrácii vo volebných programoch 1986-2010 [prístupy: EÚ-maximalistický 4, EÚ-pozitívny 2, EÚ-konzervatívny 0, za prenesenie právomocí späť na národnú úroveň -2, EÚ-odmietavý -4]

Zdroj: HARRYVAN, A., HOEKSTRA, J. Euroscepsis? Europese integratie in de verkiezingsprogramma’s en campagnes van Nederlandse politieke partijen. In: Internationale Spectator. 2013, roč. 67, s. 55.

Čo sa týka postojov obyvateľstva voči EÚ, ako vyplýva z prieskumov Eurobarometra (EB), členstvo v EÚ sa tradične teší výraznej podpore obyvateľstva, takisto ako myšlienka jednotnej meny. Pri otázke obrazu, ktorý EÚ vytvára je však vplyv krízy viditeľný, viď Graf 1. Vplyv krízy je takisto viditeľný aj pri otázke náhľadu na budúcnosť EÚ.

44

Zdroj: Údaje z EB, dostupné na http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/Survey/index#p=1&instruments=ST ANDARD&yearFrom=1973&yearTo=2016 (stiahnuté 23.1.2016). Vytvorené na základe otázky „Vo všeobecnosti vo Vás EÚ vyvoláva veľmi pozitívny, celkom pozitívny, neutrálny, celkom negatívny alebo veľmi negatívny obraz?“

Špeciálny prieskum EB zameraný na dôsledky krízy z jesene roku 2010 ukázal, že 60% respondentov v Holandsku odpovedalo, že by sa cítili lepšie ochránení voči dopadom krízy, keby Holandsko konalo koordinovane s ostatnými členskými štátmi EÚ oproti 32%, ktorí si myslia, že opatrenia by mali byť aplikované individuálne. Až 56% opýtaných podporuje myšlienku solidarity a pomoc krajinám v ťažkostiach. 36% respondentov obhajuje šetrenie a 51% si myslí, že členské štáty by mali najskôr investovať do opatrení na naštartovanie ekonomiky. V porovnaní s celoeurópskym priemerom sú Holanďania viac naklonení koordinácii ekonomických politík na európskej úrovni a centrálnemu dohľadu. Jediný aspekt, v ktorom sú skeptickejší ako priemer EÚ je zavedenie dane z finančných transakcií a bankovej dane.87

87 EUROPEAN PARLIAMENT, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2010. Special Eurobarometer 74.1: The Europeans and the Crisis, Results for the Netherlands. 2010. 45

2.1. Smerovanie integrácie a inštitucionálne otázky V nazeraní strany PVV na smerovanie EÚ, jej inštitucionálne nastavenie a myšlienku európskej integrácie ako takej došlo počas sledovaného obdobia k viditeľnému posunu od kritického k odmietavému postoju. PVV bola od svojho vzniku jasne skeptická voči súčasnému nastaveniu EÚ, s postupom času ale došlo k zintenzívneniu kritiky aj zvýšeniu pozornosti venovanej európskym otázkam v programových dokumentoch a vyjadreniach zástupcov strany. S príchodom a zhoršovaním sa ekonomickej krízy v Európe dochádza v prípade PVV k hlasnejšiemu odmietaniu čím ďalej, tým väčšieho množstva aspektov európskej integrácie. Jednoznačný posun celkového postoja voči integračnému projektu korešponduje s vyvrcholením krízy v eurozóne, čo sa odrazilo aj v predčasnom ukončení vlády prvého Rutteho kabinetu v dôsledku nezhôd medzi stranami najmä v ekonomickej oblasti a rozdielov v nazeraní na optimálne riešenie krízy.

Keďže sa strana PVV začínala formovať v kontexte referenda o Ústave pre Európu, otázka EÚ je v komunikácii strany prítomná od začiatku. V prvom programovom dokumente strany z roku 200588 nazvanom „deklarácia nezávislosti“ je európsky projekt vykresľovaný ako smerujúci k „superštátu“ vzdialeného od členských štátov, ktorému bude dominovať niekoľko veľkých štátov a Holandsko sa stane len akousi jeho provinciou bez dostatočného vplyvu na jeho chod. Podľa dokumentu sa EÚ postupne k tomuto „superštátu“ posúva a európska ústava je ďalším krokom tohto procesu, keďže sa snaží presunúť ďalšie právomoci prináležiace členským štátom na európsku úroveň. Dokument Ústavu pre Európu odmieta na základe dôležitosti oblastí, ktorých by sa presun týkal s tvrdením, že tieto politiky majú byť lepšie zvládnuté na národnej úrovni. Takisto tvrdí, že by táto ústava ďalej posilnila veľké štáty na úkor Holandska zrušením holandského komisára a práva veta vo viacerých oblastiach. Skupina požaduje prerokovanie vzťahu Holandska s EÚ s cieľom

88 V tom čase ešte nie pod názvom PVV, ale Groep Wilders. 46

získať špeciálny status v otázkach imigrácie, trestného práva, sociálneho štátu, zahraničnej politiky, poľnohospodárstva a rybolovu.89

V podobnom duchu ako tento dokument sa potom nesie komunikácia strany o európskych otázkach v jej počiatkoch. V zásade sa strana stavia proti „superštátu“ a federalizmu a teda proti ďalšiemu presunu právomocí na európsku úroveň a proti zmenšovaniu vplyvu Holandska na chod EÚ. EÚ opisuje ako neefektívnu, technokratickú, byrokratickú a vzdialenú od ľudí. Spochybňuje demokratickú podstatu EÚ a to najmä na základe tvrdenia, že neexistuje európsky ľud a teda sa demokratická legitimita EÚ nemá od čoho odvíjať. Strana tiež vyzdvihuje potrebu zachovania Holandska a holandského ľudu.90

V prvých dokumentoch predstavujúcich programové priority a ideologické zaradenie strany je európska tematika využívaná primárne na kritiku vládnucich domácich strán. Je im vyčítaná podpora európskej ústavy, podrobovanie sa bruselským byrokratom a nedostatočné zapojenie obyvateľstva do rozhodovania o dôležitých otázkach na európskej úrovni. Volanie po zmenšení vládnuceho aparátu na národnej úrovni sa odráža aj v nazeraní na vládnutie na európskej úrovni vychádzajúc z predpokladu, že menšia vláda je efektívnejšia. Strana sa odvoláva na referendum s tvrdením, že ukázalo nechuť občanov voči vzdialenosti a byrokratickému charakteru EÚ. Riešenie tejto situácie podľa PVV leží v dôslednom dodržiavaní princípu subsidiarity, úplnom zrušení EP a zmenšení Európskej komisie (EK).91

V podobnom duchu sa nesie aj prvá kampaň PVV v domácich voľbách v roku 2006. Volebný program, ktorý vychádza z predchádzajúcich

89 WILDERS, G. Onafhankelijkheidsverklaring. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=684:onafhankelijkheidsverklaring. 90 WILDERS, Dit referendum gaat over ONAFHANKELIJKHEID EN IMMIGRATIE - Persconferentie [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/interviews/219-dit- referendum-gaat-over-onafhankelijkheid-en-immigratie-persconferentie.html. 91 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID Klare wijn. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=706:klare-wijn; GROEP WILDERS/PARTIJ VOOR DE VRIJHEID Een Nieuwe Gouden Eeuw. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/30-visie/publicaties/703-een-nieuwe-gouden- eeuw.html; PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Een Nieuw-realistische visie [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=707:een-nieuw- realistische-visie. 47

programových dokumentov odmieta akýkoľvek ďalší presun právomocí z národnej úrovne na EÚ a volá po obmedzení byrokratického aparátu EÚ. Európske otázky však v tejto dobe v kampani nedominujú, ako je viditeľné už zo samotného volebného programu, kde je EÚ predmetom ôsmej z deviatich častí a ani to nie samostatne, ale spoločne so zahraničnou politikou a otázkou mierových misií Holandska v zahraničí.92

Nová výraznejšia vlna kritiky voči EÚ zo strany PVV prichádza v polovici roku 2007 so znovuotvorením prípravy novej zmluvy na európskej úrovni a so súvisiacou medzivládnou konferenciou. PVV v súlade s predchádzajúcimi postojmi odmieta návrhy na vytvorenie pozície stáleho predsedu Európskej rady a zástupcu pre zahraničnú politiku EÚ.93 PVV uisťuje verejnosť, že nejde proti európskej spolupráci, ale odmieta súčasnú podobu vo forme EÚ, ktorá podľa strany nemá demokratickú legitimitu a občania v nej nemajú slovo a to najmä preto, že občianska iniciatíva je neefektívny nástroj a obyvatelia EÚ nemajú vzťah k EP. Ku kritike EP ako neefektívnej vzdialenej inštitúcie strana taktiež pridáva výhrady voči dvom sídlam EP.94 Inštrument žltej karty je odmietaný a PVV volá po oranžovej a červenej karte.95 Zároveň je kritika EÚ stále výrazne prepojená s kritikou vlády, kedy je kabinet obviňovaný z nerešpektovania vôle ľudu vyjadrenej v referende, pretože Lisabonská zmluva je podľa názoru PVV v podstate ústavou, ktorú občania podľa strany jasne odmietli.96

92 GROEP WILDERS/PARTIJ VOOR DE VRIJHEID Verkiezingspamflet. In: geertwilders.nl [online] [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/85- verkiezingen/verkiezingsflits/559-verkiezingspamflet. 93 DE ROON, R. Komt Balkenende nog terug uit Brussel? Brengt hij nog iets meer mee dan Belgische chocola? In: PVV, In De Media [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/opinie/337-komt-balkenende-nog-terug-uit-brussel-brengt-hij- nog-iets-meer-mee-dan-belgische-chocola.html. 94 DE ROON, R. Europese stoomwals dendert door! - Debat Staat van de Unie. In: PVV [online] [cit. 04.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/339-europese- stoomwals-dendert-door-debat-staat-van-de-unie.html. 95 DE ROON, R. Instemming met Verdrag van Lissabon is politieke ramp. In: PVV [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de-kamer/spreekteksten/1095- instemming-met-verdrag-van-lissabon-is-politieke-ramp.html. 96 DE ROON, R. We worden bedot Debat Europese Top. In: PVV [online] [cit. 04.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/341-we-worden-bedot--debat-europese-top.html. 48

PVV výrazne odmieta Lisabonskú zmluvu a volá po diskusii o mieste Holandska v EÚ.97 V súlade s predchádzajúcimi vyjadreniami sa PVV stavia proti vytváraniu európskeho „superštátu“ a propaguje menšiu EÚ s menšou silou, s menšou byrokraciou a s menšou imigráciou. PVV vyzdvihuje národnú suverenitu a slobodu a požaduje silné Holandsko, ktoré spolupracuje so zvyškom Európy v oblastiach, v ktorých je to potrebné. Zároveň sa objavuje apelovanie na nutnosť zachovania Holandska a na riadenie vlastnej krajiny, ktoré sú v tejto dobe často viditeľné vo vyjadreniach strany.98 PVV stavia EÚ do protikladu s národnou identitou, kultúrou a suverenitou a prezentuje ju ako škodlivú pre fungovanie národného štátu.99

Najkritizovanejšou inštitúciou EÚ v tomto období je jednoznačne EP, ktorý je vykresľovaný ako nedemokratický, neefektívny a zbytočný. V reakcii na odmietnutie premietania Wildersovho kontroverzného filmu Fitna na konci roku 2008 ho Wilders dokonca prirovnáva k parlamentu Saudskej Arábie na základe obmedzovania slobody slova.100 V súvislosti s kontroverziou vyvolanou Wildersovým filmom je najčastejším motívom kritiky EÚ práve ohrozovanie slobody prejavu. Všetky obmedzenia slobody slova majú byť podľa Wildersa odstránené z európskej legislatívy s jedinou výnimkou nabádania k násiliu.101

Napriek tomu, že sa PVV nekompromisne vyjadruje za zrušenie EP, plánmi na zúčastnenie sa volieb do EP, kým táto inštitúcia existuje sa strana netají.102 Zároveň sa v tejto dobe PVV dištancuje od osobností ako Marine Le

97 Ieren zijn vandaag helden van Europa. In: PVV [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/1130-ieren-zijn-vandaag-helden-van-europa.html. 98 DE ROON, Instemming met Verdrag van Lissabon is politieke ramp [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de-kamer/spreekteksten/1095-instemming-met- verdrag-van-lissabon-is-politieke-ramp.html. 99 VAN DIJCK, T. EU helpt pensioenstelsel om zeep. In: Trouw.nl [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.trouw.nl/tr/nl/4492/Nederland/article/detail/1204063/2008/09/09/EU-helpt- pensioenstelsel-om-zeep.dhtml. 100 EP verbiedt vertoning Fitna. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20767531.ece. 101 Deens politiek touwtrekken over komst Wilders. In: Trouw.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.trouw.nl/tr/nl/4324/Nieuws/article/detail/1136082/2009/02/05/Deens-politiek- touwtrekken-over-komst-Wilders.dhtml. 102 PVV doet niet mee aan Statenverkiezingen. In: Leeuwarder Courant [online]. 2007. [cit. 05.03.2016]. 49

Pen a Alessandra Mussolini a odmieta prípadnú spoluprácu s nimi.103 Vo svojej kampani v európskych voľbách v roku 2009 PVV opäť vyzdvihuje konflikt medzi holandskými záujmami a EÚ smerujúcou k „superštátu“, ktorý by podľa PVV priniesol viac byrokracie, pravidiel a daní. PVV spochybňuje potrebnosť EÚ na dohody v iných ako ekonomických oblastiach a tvrdí, že takéto dohody môžu byť v prípade potreby prijaté aj mimo rámec EÚ. Nadchádzajúce európske voľby označuje za referendum, v ktorom môžu obyvatelia vyjadriť svoj nesúhlas s krokmi holandskej vlády, ktorá sa ich neodvážila zahrnúť do rozhodovania o Lisabonskej zmluve.104

Lisabonská zmluva je teda naďalej stotožňovaná so snahou o federalizáciu Európy prostredníctvom snáh o rozširovanie právomocí EÚ, o vytvorenie stáleho predsedu Európskej rady, o ovládanie imigračnej politiky, o kontrolu informačného toku a o zasahovanie do trestných záležitostí členských štátov. Tieto tendencie idú podľa PVV proti vôli ľudí, ktorí naopak požadujú menej pravidiel a menej Európy.105 Svoj úspech vo voľbách do EP potom označujú za dobré správy pre Holanďanov, ktorí sa boja európskeho „superštátu“ a vzniku „Eurábie“ miesto Európy.106

V domácich parlamentných voľbách v roku 2010 sa PVV opäť zameriava na široký záber tém, ktoré strana považuje za prioritné v Holandsku. Tematika EÚ kampani stále nedominuje, európske otázky sú rozoberané v rámci širších tém. PVV vo svojom volebnom programe označuje EÚ za ohrozenie demokracie v Holandsku, pričom používa prirovnanie k bývalému Sovietskemu zväzu (ZSSR) vychádzajúc z vyjadrenia bývalého sovietskeho disidenta Vladimíra Bukovského. Podľa PVV začína EÚ vyzerať viac ako „EUSSR“, ako

103 Wilders spreekt: Ik capituleer niet - Interview HP/De Tijd. In: PVV, In De Media [online] [cit. 04.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/interviews/37-wilders- spreekt-ik-capituleer-niet-interview-hpde-tijd.html. 104 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2009. In: [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://pubnpp.eldoc.ub.rug.nl/root/verkiezingsprogramma/EK/pvv2009/. 105 PVV’er Madlener wil Turkije nooit bij EU. In: ANP Infonet [online] [cit. 06.03.2016]; KOK, L., SLEUTJES Standpunten over Europa. In: De Twentsche Courant Tubantia [online] [cit. 06.03.2016]; Na Fortuyn weer hoop voor het volk. In: ANP Infonet [online] [cit. 06.03.2016]; Geert Wilders: I’m in favour of Romania and Bulgaria leaving the EU. In: Euronews.com [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.euronews.com/2009/07/06/geert-wilders-i-m-in-favour-of-romania-and- bulgaria-leaving-the-eu/. 50

„superštát“ bez fungujúcej demokratickej kontroly a bez vplyvu EP, pričom proeurópske hlasy sú stranou označené za propagandu. PVV odmieta pridelenie Únii symbolov typických pre národné štáty, akými je napríklad vlajka, hymna alebo prezident. Strana naďalej žiada o zrušenie EP a kým k nemu dôjde, má sa stretávať len v Bruseli a zrušiť pravidelné presúvanie do Štrasburgu. PVV ďalej odmieta spoločnú európsku armádu, zahraničnú politiku, klimatickú politiku a zasahovanie do národného poľnohospodárstva a rybárstva. Každý európsky návrh, ktorý nejakým spôsobom ovplyvňuje štátnu suverenitu má podľa PVV byť v Holandsku schválený minimálne dvojtretinovou väčšinou v druhej komore.107

EÚ je Wildersom prirovnávaná k totalitnému ZSSR znovu súvislosti s procesom vedeným proti jeho osobe za podnecovanie rasovej a náboženskej neznášanlivosti. Svoj proces označuje za politicky motivovaný a evokuje neexistenciu slobody prejavu v EÚ. Z obmedzovania slobody slova viní rozhodnutia EÚ v oblasti boja proti rasizmu a xenofóbie, ktoré ich podľa neho definujú natoľko vágne, že znemožňujú diskusiu o povahe islamu a dopadoch imigrácie v EÚ.108

Kritika EÚ zo strany PVV sa stupňuje s vrcholením krízy v Grécku v súvislosti s reakciami a opatreniami na európskej úrovni. PVV tvrdí, že kríza postupne vytvára federálnu EÚ prenášaním stále väčších právomocí na európsku úroveň, rozsiahlejším zapájaním sa EK do fungovania EÚ a snahou o získanie vlastných finančných zdrojov, zavedenie daní, európskych dlhopisov a plánov na vytvorenie európskeho ministerstva financií. PVV dáva EÚ prívlastky ako „vlk v ovčej koži“, „veľký brat“ alebo „Spojené štáty európske“ a hovorí o snahe EÚ postupne si zvyšovať právomoci a finančné zdroje do bodu, kedy už nebude cesty späť.109 Strana zároveň označuje Lisabonskú

106 WILDERS, G. Reactie Geert Wilders op uitslag verkiezingen. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/2028-reactie-geert-wilders-op-uitslag- verkiezingen.html. 107 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID De agenda van hoop en optimisme Een tijd om te kiezen: PVV 2010-2015. In: . 108 WILDERS, G. European Free Speech Under Attack. In: The Wall Street Journal [online] [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704409004576146332536459942. 109 VAN DIJCK, T. Europact & Europese Top. In: PVV [online] [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4116-europact-a-europese-top.html; VAN DIJCK, T. 51

zmluvu za klamstvo, za odmietnutú európsku ústavu prijatú „zadnými dverami“.110

Koncom roka 2011, keď v Holandsku vrcholí debata o pomoci Grécku a o riešení ekonomickej krízy, sa EÚ dostáva do centra pozornosti a podobné vyhlásenia sa u strany PVV objavujú častejšie. PVV sa naďalej odvoláva na porovnanie ZSSR s EÚ v otázke potláčania národnej identity, ktoré podľa jej slov môže Úniu zničiť. PVV odmieta prístup európskych lídrov k riešeniu krízy prostredníctvom zvyšovania právomocí na európskej úrovni s argumentmi, že EÚ chýba demokracia, zodpovednosť a transparentnosť a teda ďalšia centralizácia nie je riešením, ale naopak problémy zhoršuje. PVV podľa svojich slov obhajuje menej Európy, menej byrokracie a viac demokracie.111

K absolútnemu posunu pozície PVV dochádza potom s pádom vlády na začiatku roku 2012. PVV žiada o navrátenie suverenity a schopnosti rozhodovať o záležitostiach ako financie a vlastné hranice Holandsku, obviňuje EÚ zo zodpovednosti za krízu a evokuje slabú pozíciu Holandska v EÚ a nedostatočnú účasť na rozhodovaní. Európsky projekt označuje za neúspešný, EK obviňuje z arogancie a vyzdvihuje potrebu zbaviť sa „bruselského diktátu“. Odmietnutý balíček opatrení označuje za predpísaný z Bruselu a predčasné voľby znovu nazýva referendom. V týchto voľbách majú ľudia totiž rozhodnúť, či chcú byť pánmi vo vlastnej krajine alebo chcú prijať vnútené opatrenia. PVV vyhlasuje, že urobí všetko pre to, aby tieto voľby boli referendom o eure, EÚ, nevolených eurokratoch, kríze a Bruseli. V tejto dobe sa tiež objavujú prvé otvorené výzvy na vystúpenie Holandska nielen z eurozóny, ale aj z EÚ.112

PVV: Geen 2e zak geld naar Griekenland! In: PVV [online], s. 2 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4524-pvv-geen-2e-zak-geld-naar-griekenland.html. 110 WILDERS, G., VAN DIJCK, T. De Grieken moeten nu echt snel uit de euro. In: NRC [online] [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nrc.nl/next/2011/06/16/de-grieken-moeten-nu-echt- snel-uit-de-euro-12021088. 111 WILDERS, G. Speech Geert Wilders in Berlin, 3 September 2011 (English version). In: Geertwilders.nl [online] [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87- english/news/1764-speech-geert-wilders-in-berlin-3-september-2011-english-version. 112 WILDERS, G. Spreektekst Geert Wilders bij debat begroting 2013. In: PVV, In De Media [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/5534- spreektekst-geert-wilders-bij-debat-begroting-2013.html; Wilders wil Nederland uit EU. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20047876.ece#reacties; PVV: Spanje krijgt uitstel, Nederland 52

V tomto duchu sa teda nesie aj kampaň PVV v predčasných voľbách v roku 2012. Oficiálny program sa od predchádzajúcich líši najmä ústrednou pozíciou európskej tematiky, o čom vypovedá už samotný názov programu „Ich Brusel, naše Holandsko“, prvá kapitola venovaná čisto EÚ a prítomnosť kritiky EÚ vo väčšine častí programu. EÚ je spoločne s islamom označovaná za najväčšiu hrozbu pre Holandsko a PVV sa vyhlasuje za bojujúcu proti EÚ- nacionalizmu a podporuje vystúpenie Holandska z EÚ. PVV vytvára obraz elít klamúcich ľud a strašiacich ľudí hrozbou vojny a ekonomického úpadku, pod zámienkou boja proti ktorému je Holandsku po desaťročia uberaná suverenita a sloboda. PVV evokuje nezmyselné, finančne náročné a nanútené pravidlá z Bruselu, využívanie a výsmech Holandska zo strany chudobnejších členských štátov a chýbajúcu legitimitu nevolených byrokratov.

PVV v programe požaduje v porovnaní s predchádzajúcimi programami a vyhláseniami veľké množstvo opatrení v súvislosti s EÚ. Do doby vystúpenia z EÚ a návratu suverenity odmieta napríklad spoločnú zahraničnú politiku, európske ambasády, európsku armádu, zahraničné ozbrojené misie, akékoľvek zasahovanie do vnútornej politiky členských štátov, zasahovanie do politiky životného prostredia, ale tiež európsky zatykač, zmluvu ACTA (Anti- Counterfeiting Trade Agreement) alebo bilboardy v uliciach o projektoch financovaných z EÚ. Ďalej požaduje návrat právomocí na národnú úroveň, navrátenie stratených práv veta, konzultáciu každého plánu na zásah do suverenity Holandska prostredníctvom referenda, zrušenie EP a odstránenie európskej vlajky z verejných budov v Holandsku. Ale aj napriek vystúpeniu z EÚ si chce PVV ponechať obchodné väzby s EÚ. PVV obhajuje vstup Holandska do Európskeho združenia voľného obchodu (European Free Trade Association - EFTA), uzavretie bilaterálnych zmlúv s EÚ s možnosťou uzavrieť dohody o voľnom obchode a takisto chce diskutovať s EÚ o voľnom pohybe tovaru, služieb a kapitálu.113

moet bloeden! In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj- related/geert-wilders/5633-pvv-spanje-krijgt-uitstel-nederland-moet-bloeden.html; WILDERS, G. Inbreng Geert Wilders in het debat over de Europese top. In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/5789-inbreng-geert-wilders-in-het-debat- over-de-europese-top.html; Wilders: Nederland weer onafhankelijk van EU. In: ANP Infonet [online] [cit. 28.03.2016]. 113 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID Hún Brussel, óns Nederland. PVV Verkiezingsprogramma 2012 - 2017. 53

Od tejto doby PVV vykazuje výrazne kritický postoj voči EÚ. Nacionalistická rétorika sa stáva dominantnejšou a národný štát je prezentovaný ako jediná cesta na dosiahnutie absolútnej politickej slobody. EÚ je vykresľovaná ako hrozba pre suverenitu, demokraciu, blahobyt, identitu a ľudskú dôstojnosť. Federalistický projekt podľa PVV zbavuje štáty severnej Európy slobody a sociálneho zabezpečenia v postupnej snahe o vytvorenie federácie cez bankovú, fiškálnu až politickú úniu. PVV obviňuje európskych lídrov zo snahy vytvoriť z EÚ štát a nie nadnárodnú organizáciu, čo je podľa strany nemožné z dôvodu odlišných identít, tradícií a jazykov v rámci EÚ. Wilders EÚ označuje za zodpovednú za všetko, čo je s Európou v súčasnosti v neporiadku. Pôvodnú myšlienku za európskou integráciou založenú na zabránení vojne považuje za nezmyselnú a odsudzuje aplikáciu rovnakých pravidiel v štátoch, ktoré sú natoľko odlišné.114

V kampani pred európskymi voľbami sa PVV vyjadruje primárne za obnovenie národnej suverenity a ukončenie závislosti na EÚ. Vystúpenie z EÚ má Holandsku priniesť viac peňazí, slobody a bezpečnosti.115 PVV naďalej využíva referendum v roku 2005 ako dôkaz úsilia Bruselu vytvoriť z EÚ skutočný štát a nerešpektovania vôle ľudu. Voľby do EP v roku 2014 majú podľa PVV ukázať, čo si ľudia o celom tomto projekte myslia. PVV hovorí o EÚ ako o vyjadrení zastaraného politického poriadku a o politikoch usilujúcich sa o vytvorenie federálnej Európy na úkor národných štátov ako o politikoch patriacich do minulosti. PVV sa netají svojím úsilím zničiť EÚ a priniesť novú politickú realitu.116 S týmto cieľom sa snaží pred voľbami spojiť s inými podobne

114 PVV: Dijsselbloem als Mr Euro aftreden (Teun van Dijck bij debat eurogroep). In: PVV [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/6404--pvv- dijsselbloem-als-mr-euro-aftreden-teun-van-dijck-bij-debat-eurogroep.html; WILDERS, G. Geert Wilders’ Speech in Bonn. In: Geertwilders.nl [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/77-in-the-press/in-the-press/1820-geert-wilders-speech-in-bonn; WILDERS, G. Speech Geert Wilders, Los Angeles, June 9, 2013. In: Geertwilders.nl [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/175- ongecategoriseerd/1829-speech-geert-wilders-los-angeles-june-9-2013. 115 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2014. In: ; WILDERS, G. Beste Mark, mijnheer de Minister-President. In: The Post Online [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://politiek.tpo.nl/column/beste-mark-mijnheer-de-minister-president/; Nederland moet zich bevrijden van de EU. In: PVV [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/7614-pvvopinie100514.html. 116 WILDERS, G. The Resurgence of European Patriotism; How to ruin the day of bureaucrats and politicians in Brussels. In: The Wall Street Journal Online [online] [cit. 30.03.2016]; HEWITT, G. Geert 54

zmýšľajúcimi národnými stranami a presvedčiť ich o nutnosti bojovať spoločne proti bruselskému kolosu, ktorý podľa strany reprezentuje zlyhaný európsky projekt.117

Z analyzovaných zdrojov je teda jasné, že v nazeraní na smerovanie integrácie a inštitucionálne otázky došlo u strany PVV počas skúmaného obdobia k výrazným zmenám. Prvou zmenou je viditeľné zvýšenie pozornosti venovanej európskym otázkam ako v kampaniach, tak v každodenných vyjadreniach strany. Pokým v počiatkoch strany sa kritika EÚ prevažne spájala s kritikou domácej vlády a nedominovala vyjadreniam strany, s postupom času sa európske otázky presúvajú do centra pozornosti, pričom v období pred európskymi voľbami v roku 2014 sa EÚ stáva jednou z dominantných tém pre PVV. Tento vývoj je pravdepodobne vysvetliteľný väčšou viditeľnosťou európskej problematiky na domácej scéne s postupujúcou ekonomickou krízou a objavovaním sa kritickejších postojov voči EÚ v dôsledku zdanlivej neschopnosti európskych lídrov nájsť efektívne riešenie krízy a prehlbovania sa pomyselnej priepasti medzi severom a juhom.

Na druhej strane došlo ku kvalitatívnej zmene nazerania na EÚ a využívanej rétoriky. Niektoré motívy a vyjadrenia sa vyskytujú u strany PVV počas celého obdobia a strana vykazuje veľkú mieru koherentnosti vo svojich postojoch voči jednotlivým aspektom integrácie. Nové elementy kritiky sú pridávané postupne a po výraznej zmene postoja je tento postoj naďalej stranou hlásený. Počas celého skúmaného obdobia sa PVV vyslovuje proti smerovaniu k federálnemu „superštátu“, proti byrokracii, proti demokratickému deficitu a proti ďalšiemu presunu právomocí na európsku úroveň. S posledným bodom súvisí odmietanie Ústavy pre Európu a následne Lisabonskej zmluvy, ktoré podľa PVV obmedzujú suverenitu národných štátov. Zároveň sa strana celý čas stavia proti EP, ktorý má byť podľa nej zrušený. Celkovo sa strana

Wilders sees European elections chance. In: BBC News [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.bbc.com/news/world-europe-25363016. 117 WILDERS, G. Speech Geert Wilders in Turin, December 15, 2013. In: Geertwilders.nl [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87-english/news/1842- speech-geert-wilders-in-turin-december-15-2013; RIGTER, N., DE WINTHER, W. Front Wilders en Le Pen. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/22053794/__Front_Wilders_en_Le_Pen__.html; Wilders zoekt steun Le Pen [online]. [cit. 28.03.2016]. 55

vyjadruje v prospech národnej identity a zachovania Holandska ako národného štátu vládnuceho vlastnej krajine prostredníctvom zmenšovania vplyvu EÚ. V počiatočnom období postoj strany zodpovedá euroskeptickému postoju podľa Kopeckého a Muddeho, kde sa strana vyjadruje kriticky voči EÚ, ale principiálne neodmieta myšlienku európskej spolupráce.

K postupnému pritvrdzovaniu postoja dochádza približne v roku 2010, kedy sa diskusia v Holandsku sústreďuje na ekonomickú krízu a jej riešenie. V celkovom nazeraní strany PVV na integráciu a inštitúcie dochádza k negatívnejšiemu postoju prostredníctvom kritiky väčšieho množstva oblastí a prisudzovaní EÚ menej lichotivých symbolov, prejavom čoho je napríklad vyzdvihovanie podobností medzi EÚ a ZSSR. Kritika EÚ ďalej narastá v roku 2011, kedy PVV začína evokovať vzťah medzi ekonomickou krízou a zvyšovaním právomocí EÚ a teda posunu k nadnárodnejšiemu a federálnejšiemu usporiadaniu. Odpor voči EÚ zo strany PVV kulminuje na začiatku roku 2012, kedy dochádza aj k pádu vlády.

Od tohto bodu sa už postoj PVV dá jednoznačne vyhlásiť za euroodmietavý podľa kategorizácie Kopeckého a Muddeho, keďže sa ku kritike konkrétnych aspektov EÚ pridáva kategorické odmietnutie členstva Holandska v EÚ. Programy aj vyhlásenia PVV sú v tejto dobe už prevažne zamerané na EÚ v kontraste s počiatočným obdobím, kedy bola európska tematika okrajová. Kritika EÚ je od tohto obdobia široká, čo sa týka počtu odmietaných politík a oblastí spolupráce a symboly využívané na označenie EÚ sú výrazne ostrejšie a nepriateľskejšie.

56

2.2. Pohyb osôb, imigrácia a rozširovanie EÚ Otázka imigrácie a s ňou spojených problémov multikulturalizmu, islamizácie, integrácie a asimilácie sú jednou z ústredných tém strany PVV od jej počiatkov po celé skúmané obdobie. V spojení s európskou tematikou sa otázka pohybu osôb vynára najmä v súvislosti s rozširovaním EÚ, imigračnou politikou a slobodou pohybu ľudí v rámci EÚ. V tejto oblasti na rozdiel od všeobecného náhľadu na integráciu a inštitúcie a od názoru na ekonomické otázky nedošlo k natoľko výraznému posunu v postoji strany, ktorý je pomerne konštantný počas celého obdobia výskumu. S výraznejšou kritikou EÚ došlo k priamejšej a vyhrotenejšej kritike inštitúcií a politík aj v oblasti pohybu osôb.

Otázka vzťahu k Turecku a jeho prípadného členstva v EÚ je prítomná u strany PVV od jej vzniku, keďže práve odmietnutie členstva Turecka v EÚ bolo jedným z hlavných dôvodov odchodu Wildersa z VVD v roku 2004.118 Strana od začiatku členstvo Turecka kategoricky odmieta s tvrdením, že veľkosť populácie Turecka by mu priniesla početnú výhodu oproti Holandsku v inštitúciách. Z proti-islamského zamerania strany takisto vyplýva vyjadrenie, že Turecko nemôže byť prijaté do EÚ, pretože je moslimskou krajinou, čo by mohlo vytvoriť nebezpečný precedens pre prijatie iných moslimských krajín v budúcnosti. PVV vyhlasuje, že pokiaľ by bolo Turecko prijaté ako člen do EÚ, vyvolalo by to vystúpenie Holandska z Únie. Strana takisto požaduje referendum o prípadnom členstve Turecka.119 Podobne nekompromisne sa

118 Wilders (VVD) onder vuur in eigen fractie - archief nrc.nl. In: nrc.nl [online] [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://vorige.nrc.nl/binnenland/article1603126.ece; Wilders stapt uit VVD- fractie. In: NU.nl [online] [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/algemeen/392335/wilders-stapt-uit-vvd-fractie.html; Wilders stapt uit VVD-fractie. In: Trouw.nl [online] [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.trouw.nl/tr/nl/4324/Nieuws/article/detail/1757881/2004/09/03/Wilders-stapt-uit-VVD- fractie.dhtml. 119 WILDERS, G. Nederland moet onafhankelijk blijven. In: De Volkskrant [online]. 2005. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/politiek/nederland-moet-onafhankelijk- blijven~a658621/; WILDERS, Onafhankelijkheidsverklaring [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=684:onafhankelijkheidsverklaring; WILDERS, Dit referendum gaat over ONAFHANKELIJKHEID EN IMMIGRATIE - Persconferentie [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/interviews/219-dit- referendum-gaat-over-onafhankelijkheid-en-immigratie-persconferentie.html; Wilders wil referendum over Turkije. In: ANP Infonet [online] [cit. 05.03.2016]; PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Klare wijn [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=706:klare-wijn; GROEP 57

PVV vyjadruje k akémukoľvek ďalšiemu rozširovaniu EÚ, ktoré rozhodne odmieta.120

Imigračná politika podľa PVV patrí na národnú úroveň a strana vyzdvihuje dánsky príklad, kde majú Dáni vďaka opt-outu výhodu oproti Holandsku v tom, že si sami riadia svoju imigračnú politiku. PVV odmieta Ústavu pre Európu okrem iného aj preto, že nechce, aby Holandsko stratilo kontrolu nad svojou imigračnou politikou s tvrdením, že o tom, koho vpustiť na svoje územie má rozhodovať Holandsko a nie Brusel. Imigrácia je zároveň jednou z oblastí, ktoré PVV považuje za kľúčové a odmieta sa vzdať práva veta.121 PVV požaduje zastavenie nezápadnej imigrácie do Holandska a zrušenie schengenských víz za účelom obnovenia kontroly nad vstupom cudzincov do krajiny. Taktiež volá po čo najdlhšom ponechaní hraníc zatvorených pre pracovníkov z východnej Európy.122

S prijatím Bulharska a Rumunska do EÚ v roku 2007 sa PVV začína kritickejšie vyjadrovať aj k migrácii v rámci EÚ. Odvoláva sa na problémy s imigrantmi z Poľska a odmieta otvoriť pracovný trh pre Bulharov a Rumunov.123 PVV takisto požaduje zrušenie sociálnych výhod pre imigrantov pochádzajúcich z východnej Európy.124 Strana takisto naďalej odmieta ďalšie rozširovanie EÚ, členstvo Turecka, imigráciu z moslimských krajín a spoločnú

WILDERS/PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingspamflet [online]. [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/85-verkiezingen/verkiezingsflits/559- verkiezingspamflet. 120 WILDERS, Onafhankelijkheidsverklaring [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=684:onafhankelijkheidsverklaring; PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Klare wijn [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=706:klare-wijn. 121 WILDERS, Onafhankelijkheidsverklaring [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=684:onafhankelijkheidsverklaring; WILDERS, Dit referendum gaat over ONAFHANKELIJKHEID EN IMMIGRATIE - Persconferentie [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/interviews/219-dit- referendum-gaat-over-onafhankelijkheid-en-immigratie-persconferentie.html; Wilders: Kabinet moet opstappen. In: ANP Infonet [online] [cit. 05.03.2016]. 122 GROEP WILDERS/PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingspamflet [online]. [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/85-verkiezingen/verkiezingsflits/559- verkiezingspamflet. 123 PVV: Geen Roemenen en Bulgaren Toelaten op Arbeidsmarkt. In: PVV [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/1154-pvv-geen-roemenen-en- bulgaren-toelaten-op-arbeidsmarkt.html. 124 DE WITT, R. PVV: Stop bijstandsuitkering EU-migranten. In: Elsevier.nl [online] [cit. 04.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.elsevier.nl/Europese-Unie/nieuws/2007/12/PVV-Stop- bijstandsuitkering-EU-migranten-ELSEVIER151176W/. 58

azylovú a imigračnú politiku a pridáva volanie po zmenšení EÚ vylúčením Bulharska a Rumunska.125

Na druhej strane ale PVV označuje voľný pohyb osôb za jednu zo základných zložiek európskeho projektu a Wilders dokonca vyhlasuje, že funkčnosť tohto piliera integrácie dokazuje, že EÚ skutočne funguje.126 PVV ale jasne odmieta imigračnú politiku EÚ a imigráciu do Holandska cez tzv. európsku trasu. Takáto imigrácia je podľa PVV mimo kontroly Holandska, keďže sa imigranti vedia do Holandska dostať cez iné krajiny a navyše sa neberie do úvahy národnosť partnerov pri občanoch EÚ. Takýmto spôsobom sa teda do Holandska vedia dostať ľudia, ktorí sú podľa PVV v krajine nežiadaní.127

Vo volebnej kampani do európskych volieb v roku 2009 spája PVV otázku imigrácie prevažne s islamom. PVV upozorňuje na rastúcu islamizáciu Holandska a celej Európy a vyzýva na zastavenie tohto fenoménu. PVV takisto používa pojem „Eurábia“ na označenie hrozby pre Európu. PVV sa domnieva, že v Holandsku je už dosť islamu a preto musí krajina sama rozhodovať o tom, komu povolí vstup na svoje územie. Strana preto nesúhlasí so spoločnou imigračnou a azylovou politikou a žiada o zachovanie práva veta v tejto oblasti. Akékoľvek ďalšie rozširovanie PVV odmieta na základe finančnej náročnosti vo forme zvýšenia príspevkov do EÚ, pričom by bol ale holandský vplyv na európske záležitosti zároveň zmenšovaný. Strana stále trvá na vylúčení Bulharska a Rumunska, ako aj ďalších krajín, ktoré sú v očiach PVV

125 DE ROON, Komt Balkenende nog terug uit Brussel? Brengt hij nog iets meer mee dan Belgische chocola? [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/opinie/337-komt-balkenende-nog-terug-uit-brussel-brengt-hij-nog-iets-meer-mee-dan-belgische- chocola.html; Wilders spreekt: Ik capituleer niet - Interview HP/De Tijd [online]. [cit. 04.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/interviews/37-wilders-spreekt-ik- capituleer-niet-interview-hpde-tijd.html; DE ROON, Instemming met Verdrag van Lissabon is politieke ramp [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de- kamer/spreekteksten/1095-instemming-met-verdrag-van-lissabon-is-politieke-ramp.html; Ieren zijn vandaag helden van Europa [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/1130-ieren-zijn-vandaag-helden-van-europa.html; PVV: Geen Roemenen en Bulgaren Toelaten op Arbeidsmarkt [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/1154-pvv-geen-roemenen-en-bulgaren-toelaten-op- arbeidsmarkt.html. 126 WILDERS, G. The speech Geert Wilders would have given. In: Geertwilders.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87-english/news/1515-the- speech-geert-wilders-would-have-given. 59

skorumpované. Podľa PVV už boli konečné hranice EÚ dosiahnuté a Bulharsko a Rumunsko navyše neboli pripravené na členstvo.128

Zároveň strana stále stojí za svojím odporom voči členstvu Turecka v akomkoľvek dlhom časovom horizonte na základe opakovaných tvrdení o veľkosti krajiny a vyplývajúcej prevahe Turecka v EÚ a vplyve na záležitosti v Holandsku a moslimských základov, ktoré sú podľa PVV v rozpore s holandskou kultúrou. K týmto argumentom strana pridáva obavy z vplyvu, ktorý by Turecko takýmto spôsobom získalo v oblastiach, akými je masová imigrácia.129

Na konci roka 2009 sa PVV vyjadrilo proti členstvu Turecka v EÚ na základe desiatich bodov. Okrem islamu, veľkého vplyvu v inštitúciách a na chod Holandska a masovej imigrácie do západnej Európy, ktoré by jeho prijatie prinieslo, strana uvádza finančné implikácie pre Holandsko v podobe dodatočných miliárd smerujúcich do EÚ. Ďalej upozorňuje na geografické skutočnosti a to konkrétne na fakt, že členstvo Turecka by prinieslo posunutie vonkajších hraníc EÚ do susedstva krajín ako Irán a Sýria a tiež poukazuje na geografické umiestnenie Turecka, ktoré je podľa PVV z viac ako 95% mimo Európy. Tento fakt by podľa PVV mohol spôsobiť, že ďalšie krajiny geograficky

127 FRITSMA, S. Europa-route: pak dit lek eindelijk aan. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de-kamer/spreekteksten/1603-europa-route-pak-dit-lek- eindelijk-aan.html. 128 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2009 [online]. [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://pubnpp.eldoc.ub.rug.nl/root/verkiezingsprogramma/EK/pvv2009/; PVV doet mee aan Europese Verkiezingen. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1715-pvv-doet-mee-aan-europese-verkiezingen.html; KOK, SLEUTJES, Standpunten over Europa [online]. [cit. 06.03.2016]; Geert Wilders: I’m in favour of Romania and Bulgaria leaving the EU [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.euronews.com/2009/07/06/geert- wilders-i-m-in-favour-of-romania-and-bulgaria-leaving-the-eu/; WILDERS, Reactie Geert Wilders op uitslag verkiezingen [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/2028-reactie-geert-wilders-op-uitslag-verkiezingen.html. 129 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2009 [online]. [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://pubnpp.eldoc.ub.rug.nl/root/verkiezingsprogramma/EK/pvv2009/; PVV doet mee aan Europese Verkiezingen [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1715-pvv-doet-mee-aan-europese-verkiezingen.html; PVV wil vrije toegang Turken blokkeren. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1802-pvv-wil-vrije-toegang-turken-blokkeren.html; FOLKERTS, J., JANSEN Wilders wil met CDA en VVD. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article21077262.ece; PVV’er Madlener wil Turkije nooit bij EU [online]. [cit. 06.03.2016]. 60

sa nenachádzajúce na území Európy, akými sú napríklad Alžírsko alebo Maroko by mohli takisto žiadať o členstvo. PVV ďalej tvrdí, že prijatie Turecka do EÚ by preňho znamenalo povinnosť zmenšiť armádu, ktorá je ale podľa strany v prípade Turecka životne dôležitá v boji proti islamizácii. PVV tiež poukazuje na nevyriešený problém okupácie severnej časti Cyprusu, problematické zaobchádzanie s kresťanskou a kurdskou menšinou v Turecku a neuznanie arménskej genocídy zo strany Turecka. PVV takisto tvrdí, že členstvo Turecka v EÚ nemá v členských štátoch podporu.130

Strana PVV sa ale zároveň snaží uistiť, že nie je nepriateľská proti Turecku ani moslimom. Turecko označuje za dobrého suseda, ekonomického, politického a bezpečnostného partnera a za nárazníkovú zónu medzi Západom a Východom. Zároveň ho ale nevidí ako „člena rodiny“ a tvrdí, že v EÚ by pôsobilo ako „trójsky kôň“. Nesúhlasí s nátlakom USA na prijatie Turecka s tvrdením, že turecká armáda je jedinou vyvažujúcou silou proti islamizácii. Svoje časté výhrady na adresu islamu Wilders podkladá stotožňovaním islamu s totalitnou ideológiou, ktorá podľa neho predstavuje nebezpečenstvo pre Európu. Zároveň ale rozlišuje medzi moslimami a islamom a tvrdí, že proti moslimom ako ľuďom nemá nič.131

V roku 2010 PVV odsudzuje islandskú prihlášku do EÚ na základe tvrdení, že Island narobil veľa problémov Holandsku a Spojenému kráľovstvu, nedokáže splatiť svoje dlhy a stojí na pokraji bankrotu a teda prišiel podľa PVV oportunisticky klopať na dvere. Členstvo Islandu v EÚ PVV odmieta nielen v danom momente, ale aj do budúcnosti.132 V tom istom roku sa v súlade s doterajšími postojmi PVV vyslovuje aj proti plánom na prijatie Chorvátska do

130 WILDERS, G. Tien keer nee tegen Turkije. In: Volkskrant.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/buitenland/tien-keer-nee-tegen-turkije~a364823/. 131 Geert Wilders: I’m in favour of Romania and Bulgaria leaving the EU [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.euronews.com/2009/07/06/geert-wilders-i-m-in-favour-of- romania-and-bulgaria-leaving-the-eu/; WILDERS, Tien keer nee tegen Turkije [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/buitenland/tien-keer-nee-tegen-turkije~a364823/; Israel Is Fighting Our War. In: Geertwilders.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/77-in-the-press/in-the-press/1730-israel-is-fighting-our-war; WILDERS, European Free Speech Under Attack [online]. [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704409004576146332536459942. 132 PVV: IJsland bij de EU, nu niet, nooit niet. In: PVV, In De Media [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/2666-pvv-ijsland-bij-de-eu-nu-niet-nooit- niet.html. 61

EÚ.133 V otázke hypotetického členstva Izraelu sa Wilders vyjadruje proti takejto možnosti s tvrdením, že EÚ vždy podporovala Palestínu a aj napriek tomu, že má Izrael v Európe veľa priateľov, Európa ako taká nie je podľa jeho slov priateľská k Izraelu.134

Tvrdší postoj strany voči EÚ vo voľbách v roku 2010 sa odráža aj v otázke pohybu osôb. PVV obviňuje Brusel z rýchlej premeny Európy na „Eurábiu“ a žiada výnimku z imigračnej politiky pre Holandsko podľa vzoru Dánska. Vo vzťahu k vnútornej európskej imigrácii volá PVV už nielen po ponechaní hraníc uzavretých pre Bulharov a Rumunov, ale aj po znovuuzavretí pracovného trhu pre pracovníkov poľského pôvodu.135 PVV tiež volá po vyhostení nezamestnaných Poliakov z Holandska, pričom vykresľuje Poliakov, Bulharov a Rumunov ako znepokojujúcich domácich obyvateľov tým, že často vyvolávajú problémy, požívajú alkohol a sú zodpovední za drobnú kriminalitu.136

Aj po voľbách v roku 2010 je najčastejšou témou u PVV viazanou k EÚ v oblasti pohybu osôb členstvo Turecka. V tejto dobe je ale už kritika ostrejšia a priamejšia, kde PVV na jednej strane napáda Turecko ako nepriateľa EÚ s odlišnými hodnotami, so zámerom islamizovať a s Erdoganom na čele, ktorý má podľa PVV sultánske ambície.137 Na druhej strane PVV priamo napadá EK, ktorú obviňuje zo straty rozumu za plány na spoluprácu s Tureckom na rozhodovaní v EÚ. Podľa PVV je nutné dať dôrazne najavo, že Turecko v EÚ nemá miesto a to nielen teraz ale nikdy.138 Za imigračnú politiku EÚ PVV takisto priamo napáda eurokomisárku pre vnútorné záležitosti Ceciliu Malmström, ktorú označuje za ľavicovú voľnomyšlienkarku, ktorá bez voleného mandátu diktuje

133 Wilders: PVV blijft tegen uitbreiding Europese Unie. In: Elsevier.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.elsevier.nl/Europese-Unie/nieuws/2010/9/Wilders-PVV-blijft-tegen- uitbreiding-Europese-Unie-ELSEVIER275754W/. 134 Israel Is Fighting Our War [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/77-in-the-press/in-the-press/1730-israel-is-fighting-our-war. 135 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, De agenda van hoop en optimisme Een tijd om te kiezen: PVV 2010-2015. 136 BENSCHOP, L. PVV wil werkloze Polen het land uit. In: NU.nl [online] [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/politiek/2437056/pvv-wil-werkloze-polen-land.html. 137 WILDERS, G., KORTENHOEVEN, W. PVV: Turkse president Gül is niet welkom in Nederland. In: Volkskrant.nl [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/vk/nl/3184/opinie/article/detail/3041162/2011/11/19/PVV-Turkse-president- Gul-is-niet-welkom-in-Nederland.dhtml. 138 PVV: Europese Commissie heeft verstand verloren. In: PVV, In De Media [online] [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/4698-pvv-europese- commissie-heeft-verstand-verloren.html. 62

Holandsku azylovú a imigračnú politiku.139 PVV takisto nesúhlasí s novými pravidlami predstavenými v Zelenej knihe na konci roka 2011 a žiada o opt-out z imigračnej politiky, pokiaľ by tieto pravidlá mali byť prijaté.140

Na začiatku roku 2012 vyvolala strana PVV pohoršenie a kritiku z viacerých strán zverejnením stránky zameranej na zbieranie sťažností proti východoeurópskym imigrantom v Holandsku.141 PVV potom aj naďalej vyvoláva obraz o migrantoch zo strednej a východnej Európy, ktorí sú zodpovední za stratu práce, ktorá patrí Holanďanom a kriminalitu.142

V súvislosti s objavovaním sa prvých volaní po odchode z EÚ zo strany PVV strana požaduje obnovenie národnej kontroly nad hranicami a imigráciou.143 Vo volebnom programe v roku 2012 je kritika EÚ v oblasti pohybu osôb viditeľne intenzívnejšia a priamejšia ako v predchádzajúcom období. Cecilia Malmström je opäť vykresľovaná ako multikultúrna eurokratka s mocou nad holandskou imigračnou politikou a Brusel je obviňovaný z ignorovania problémov spojených s imigráciou, pričom sa podľa PVV zároveň intenzívne snaží o prijatie veľkého moslimského Turecka do EÚ. Imigrácia v rámci EÚ je stranou PVV videná ako ohrozujúca domácich pracovníkov prostredníctvom lacnejšej pracovnej sily z východnej Európy.

Napriek volaniu po vystúpení z EÚ chce PVV pre Holandsko zachovať voľný pohyb osôb, avšak s výnimkami. Z menovaných výnimiek sú to Poliaci, Bulhari a Rumuni. Kým dôjde k vystúpeniu Holandska z EÚ, PVV požaduje

139 BONTES, L. Louis Bontes: Staat van de Unie is dramatischer dan ooit. In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/64-fj-related/louis-bontes/5215-louis- bontes-qstaat-van-de-unie-is-dramatischer-dan-ooitq.html. 140 Wilders: Nederland moet Denemarken achterna. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20829115.ece. 141 PVV verzamelt klachten over Polen voor Kamp. In: ANP Infonet [online] [cit. 28.03.2016]; Wilders verrast door reacties. In: NOS.nl [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://nos.nl/artikel/340955-wilders-verrast-door-reacties.html; Council of Europe protests Dutch xenophobic internet site. In: Agence France Presse [online] [cit. 28.03.2016]; Rutte onder vuur om PVV- meldpunt. In: Haarlems Dagblad [online] [cit. 28.03.2016]; Kamer verwerpt PVV-meldpunt. In: ANP Multimedia [online] [cit. 28.03.2016]; KREIJGER, G. EU parliament slams Wilders anti-Polish website. In: Reuters News [online] [cit. 28.03.2016]. 142 WILDERS, G. 2013 wordt een jaar om onze vrijheid terug te winnen. In: EenVandaag [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://politicusvanhetjaar.eenvandaag.nl/algemeen/42181/2013_wordt_een_jaar_om_onze_vrijheid_t erug_te_winnen_. 63

zastavenie vyjednávaní o členstve s Tureckom, žiadne ďalšie rozširovanie EÚ, okamžitý opt-out zo spoločnej migračnej politiky a neotvorenie holandského pracovného trhu pre lacnú pracovnú silu z východnej Európy, kde majú hranice ostať uzavreté pre Bulharov a Rumunov aj po roku 2014.144

Vo svojom desaťbodovom programe na obnovu holandskej ekonomiky v roku 2013 je jedným z bodov zastavenie imigrácie a ďalším zavretie hraníc pre imigrantov z Bulharska, Rumunska a Poľska, čím podľa PVV dôjde k zastaveniu prílevu lacnej pracovnej sily, k uchovaniu peňazí v Holandsku a nie k ich toku cez hranice a k zníženiu nezamestnanosti u Holanďanov.145 Imigráciu z krajín východnej Európy PVV považuje za veľký problém a viní z nej priamo EÚ.146 V súvislosti s ekonomickou krízou PVV odmieta ďalšiu imigráciu ako nerozumnú z dôvodu, že v krajine so státisícami nezamestnaných by nemali byť prizývaní cudzinci za prácou.147 Vytvorenie letákov vítajúcich Bulharov a Rumunov v Holandsku v ich rodnom jazyku považuje PVV za neprijateľné, keďže podľa PVV nemá byť táto imigrácia podporovaná, ale naopak odhováraná.148

EK je napádaná zo strany PVV za svoje imigračné politiky a je označovaná za ovládanú kultúrnymi relativistami. Cecilia Malström je obviňovaná zo snahy donútiť členské štáty EÚ k nasledovaniu švédskeho príkladu v prístupe k imigrácii, ktorý podľa PVV premenil Švédsko na nočnú moru. Európa podľa Wildersa stratila vinou EÚ schopnosť obrániť vlastných

143 Wilders wil Nederland uit EU [online]. [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20047876.ece#reacties. 144 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Hún Brussel, óns Nederland. PVV Verkiezingsprogramma 2012 - 2017; PVV wil Roemenen en Bulgaren blijven weren. In: AD.nl [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.ad.nl/ad/nl/10640/Dossier-Verkiezingen/article/detail/3307350/2012/08/28/PVV-wil- Roemenen-en-Bulgaren-blijven-weren.dhtml. 145 WILDERS, G., KLEVER 10 -puntenplan voor het herstel van de Nederlandse economie. In: PVV [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/images/stories/10_puntenplan_4_april_2013.pdf. 146 PVV: Verhinder komst seizoenarbeiders van buiten de EU. In: PVV, In De Media [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/6828-pvv- verhinder-komst-seizoenarbeiders-van-buiten-de-eu.html. 147 HEWITT, Geert Wilders sees European elections chance [online]. [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.bbc.com/news/world-europe-25363016. 148 MIKKERS, R. PVV woedend over folder. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/22132431/__PVV_woedend_over_folder__.html. 64

občanov.149 V otvorenom liste Cecilii Malström Wilders napáda jej legitimitu s tvrdením, že nemá mandát od holandských občanov a že Holanďania nevedia, kto je a pritom im vnucuje svoje myšlienky. Jej názory Wilders odsudzuje ako naivné a vzdialené od reality a poukazuje na problémy, ktoré masová imigrácia prináša, pričom cituje kriminalitu, závislosť na sociálnych dávkach, izoláciu alebo problémy vo vzdelávaní. Wilders ďalej tvrdí, že Holandsko trpí vplyvom imigračnej politiky EÚ a nemožnosti zasahovať do kontroly svojich vlastných hraníc a vyzýva Ceciliu Malström k rezignácii.150

Výrazná kritika EÚ zo strany PVV prichádza aj v otázke krízy na Ukrajine. Podľa PVV je EÚ za túto krízu priamo zodpovedná a prebudila ju vedome a chcene. PVV tvrdí, že nezodpovedná snaha eurofilov a Bruselu čo najviac EÚ rozširovať viedla k zanedbaniu možných dôsledkov vyplývajúcich z faktu, že ukrajinské obyvateľstvo je výrazne rozdelené v nazeraní na vzťah krajiny k EÚ a Rusku. Podľa vyjadrenia Wildersa EÚ urobila veľmi zlý krok koncom roka 2013 a minimálne čiastočne spustila množstvo problémov na Ukrajine. V tomto duchu viní EÚ z neschopnosti priniesť mier a to nielen na Ukrajine ale aj v minulosti napríklad v bývalej Juhoslávii.151

V kampani v európskych voľbách v roku 2014 PVV volá po zachovaní obchodných vzťahov s EÚ aj po hlásanom vystúpení krajiny z EÚ. Opakuje sa tiež volanie strany po obnovení kontroly nad vlastnými hranicami a migračnou politikou a po zastavení pracovnej migrácie z krajín ako Poľsko, Bulharsko,

149 WILDERS, Speech Geert Wilders, Los Angeles, June 9, 2013 [online]. [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/175-ongecategoriseerd/1829-speech-geert-wilders- los-angeles-june-9-2013. 150 WILDERS, G. Geert Wilders: An Open Letter to Cecilia Malmström. In: Geertwilders.nl [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/77-in-the-press/in-the- press/1801-geert-wilders-an-open-letter-to-cecilia-malmstroem. 151 Wilders: EU wakkerde ellende in Oekraïne aan. In: ANP Infonet [online] [cit. 28.03.2016]; PVV: Ellende in Oekraïne resultaat van EU buitenlands beleid. In: PVV [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/7434-pvv-ellende-in-oekraine-resultaat- van-eu-buitenlands-beleid.html; Spreektekst Geert Wilders bij debat Oekraïne. In: [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/7443-spreektekst-geert- wilders-bij-debat-oekraine.html; SHEVARDNADZE, S. EU will burst at seams after European Parliament elections – Dutch MP Geert Wilders. In: Russia Today [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: https://www.rt.com/shows/sophieco/156296-geert-wilders-eu-elections/. 65

Rumunsko a z moslimských krajín. PVV tiež apeluje na zachovanie holandskej identity voči islamizácii, masovej imigrácii a vznikaniu „Eurábie“.152

V otázkach spojených s pohybom osôb v rámci EÚ je PVV počas skúmaného obdobia pomerne názorovo konzistentná. Tento fakt vyplýva pravdepodobne s pretrvávajúceho tvrdého postoja proti islamu u strany počas celej doby, ktorý je blízko previazaný s témou pohybu ľudí. Kríza sa v tejto oblasti natoľko neprejavila, viac-menej nepriamo však ovplyvnila viditeľnejšiu a vyostrenejšiu kritiku inštitúcií a EÚ ako takej aj cez tematiku pohybu osôb.

Vo vzťahu k Turecku a jeho prípadnému členstvu v EÚ je strana po celý čas nekompromisná. Od začiatku takúto možnosť kategoricky odmieta a používa podobné argumenty, ktoré postupne rozširuje. Podobne neústupne PVV trvá na zastavení rozširovania EÚ a to o akékoľvek krajiny, či už sa jedná o krajiny geograficky mimo Európy alebo aj o európske štáty, ako napríklad Chorvátsko alebo Island. V podobnom duchu od rozšírenia v roku 2007 strana trvá na vylúčení Bulharska a Rumunska z EÚ.

V otázke spoločnej migračnej politiky PVV tiež od začiatku presadzuje výhodnosť jej ovládania na národnej úrovni a požaduje opt-out pre Holandsko po vzore Dánska. S vyostrením krízy v eurozóne sa tento prístup u PVV nemení, ale dochádza k zmene formy, ktorou svoje výhrady prezentuje. PVV prechádza k otvorenejšej a priamej kritike EK a jej komisárky pre vnútorné záležitosti a takisto začína dôraznejšie nástojiť na okamžitej výnimke z azylovej a migračnej politiky pre Holandsko.

Na voľný pohyb osôb z krajín EÚ má PVV po celý čas pozitívnejší názor. Voľný pohyb osôb považuje za jednu zo základných zložiek európskej spolupráce a aj po oznámení zámerov na vystúpenie Holandska z EÚ chce PVV tento pohyb zachovať. Od začiatku ale strana vyjadruje výhrady voči vstupu ekonomických imigrantov z krajín najmä východnej Európy na holandský pracovný trh. Odmieta im poskytovať sociálne benefity a neskôr dokonca hovorí o znovuuzatvorení trhu pre Poľsko a o vyhostení nezamestnaných imigrantov.

152 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2014. 66

Rétorika PVV využívaná proti pracovníkom z východnej Európy sa s krízou navyše pritvrdzuje.

V otázke pohybu ľudí teda u strany PVV nedošlo k zmene prístupu, ale skôr k zmene formy a rétoriky využívanej k prejavovaniu týchto názorov. Zaradenie strany PVV v tomto prípade do kategorizácie podľa Kopeckého a Muddeho je problematické z dôvodu diametrálne odlišných prístupov k jednotlivým aspektom pohybu osôb. V otázke rozširovania PVV po celý čas neuznáva princíp a ani aktuálne smerovanie a preto sa blíži euroodmietavej skupine. Vo vzťahu k migračnej politike EÚ je PVV po celý čas kritická ako vo vzťahu k princípu, tak vo vzťahu k forme a preto sa dá zaradiť do euroodmietavej skupiny. Pri voľnom pohybe osôb však PVV podporuje princíp, ale neuznáva niektoré aspekty, primárne založené na národnosti pracovníkov a nedostačujúcich pravidlách pri národnosti partnerov. V tejto otázke sa teda PVV viac blíži euroskeptickej skupine. V tejto skupine paradoxne ostáva aj po odmietnutí ďalšieho členstva Holandska v EÚ, keďže ide o aspekt, ktorý strana plánuje zachovať.

67

2.3. Ekonomické aspekty integrácie Strana PVV sa od začiatku vyjadruje pozitívne vzhľadom k ekonomickej spolupráci medzi európskymi štátmi. Takisto podporuje rozširovanie tejto spolupráce smerom k ďalším štátom uznávajúcich slobodný trh, pričom zmieňuje napríklad nutnosť otvoriť vyjednávania so Severoamerickou dohodou o voľnom obchode (NAFTA) o možnej transatlantickej asociácii voľného trhu. Zároveň sa ale kriticky stavia voči viacerým aspektom ekonomickej spolupráce v EÚ a to najmä voči množstvu pravidiel, byrokracii a centrálnemu dohľadu, ktoré podľa PVV obmedzujú slobodu a teda škodia ekonomike. PVV sa takisto stavia proti objemu finančných prostriedkov, ktoré prúdia do EÚ zo strany Holandska ako čistého platcu, tvrdí, že by tieto peniaze mohli byť efektívnejšie využité v Holandsku a žiada o zníženie finančného prispievania Holandska až o 90%. Vo vzťahu k eurozóne PVV poukazuje na neefektívne nastavenie pravidiel vo forme SGP, inštrumentu, ktorý je podľa PVV ignorovaný viacerými štátmi. PVV tiež odmieta akékoľvek ďalšie rozširovanie eurozóny a pokiaľ by k nemu malo dôjsť, strana žiada o prehodnotenie holandského členstva s tvrdením, že silný gulden je lepší ako slabé euro.153

V programových dokumentoch strany v roku 2006 žiada PVV záväzné referendum o eure v Holandsku a návrat EÚ ku svojmu pôvodnému zmyslu a teda ekonomickej spolupráci. Strana tiež požaduje zastavenie príspevkov do Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Common Agricultural Policy - CAP) a do štrukturálnych fondov, ktoré považuje za neefektívne. PVV tiež tvrdí, že Holandsko platí príliš veľa a je potrebné si položiť otázku, čo za to dostáva

153 WILDERS, Nederland moet onafhankelijk blijven [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/politiek/nederland-moet-onafhankelijk-blijven~a658621/; WILDERS, Onafhankelijkheidsverklaring [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=684:onafhankelijkheidsverklaring; WILDERS, Dit referendum gaat over ONAFHANKELIJKHEID EN IMMIGRATIE - Persconferentie [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/interviews/219-dit- referendum-gaat-over-onafhankelijkheid-en-immigratie-persconferentie.html; Europese Grondwet eerder slechter dan beter voor Nederlandse economie. In: PVV, In De Media [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/216-europese-grondwet- eerder-slechter-dan-beter-voor-nederlandse-economie.html; Wilders: verwerpen grondwet niet slecht voor economie. In: MD Business News [online] [cit. 05.03.2016]; Wilders: Kabinet moet opstappen [online]. [cit. 05.03.2016]; Wilders: Brussel dwarsbomen met veto’s. In: ANP Infonet [online] [cit. 05.03.2016]; BUTER, E. Wilders wil immigratiestop van vijf jaar. In: Provinciale Zeeuwse Courant [online]. 2006. [cit. 05.03.2016]. 68

naspäť.154 Podľa PVV EÚ stojí Holandsko peniaze nielen cez priame zasielanie príspevkov do Bruselu, ale aj cez predpisované pravidlá pre domácu ekonomiku.155

S vypuknutím ekonomickej krízy v USA PVV predpovedá dopad na celú holandskú ekonomiku a v jej počiatkoch kritizuje kabinet za nečinnosť, pričom sa dokonca odvoláva na odporúčanie EK pre členské štáty znižovať daňovú záťaž a stimulovať ekonomiku.156 Ekonomickú recesiu PVV využíva ako faktor ešte viac zdôrazňujúci potrebu zníženia príspevkov do EÚ. PVV presadzuje myšlienku, že holandské peniaze majú byť využité v Holandsku a nie v zaostalejších členských štátoch alebo na financovanie bruselskej byrokracie.157

V tomto období teda PVV spája ekonomickú krízu s potrebou presadiť opatrenia, ktoré navrhuje už dlhšiu dobu, ale okrem toho krízu s kritikou EÚ nespája. Za prístup ku kríze naopak výrazne napáda vládnuci kabinet a kritizuje ho za míňanie peňazí na rozvojovú pomoc a na príspevky do EÚ a za pasívny postoj k opatreniam v súvislosti s recesiou. Ekonomickú spoluprácu na

154 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Klare wijn [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=706:klare-wijn; GROEP WILDERS/PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Een Nieuwe Gouden Eeuw [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/30-visie/publicaties/703-een-nieuwe-gouden-eeuw.html; GROEP WILDERS/PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingspamflet [online]. [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/85-verkiezingen/verkiezingsflits/559- verkiezingspamflet. 155 DE ROON, Instemming met Verdrag van Lissabon is politieke ramp [online]. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de-kamer/spreekteksten/1095-instemming-met- verdrag-van-lissabon-is-politieke-ramp.html. 156 VAN DIJCK, T. Miljoenennota 2009: Bestedingsdrang kabinet onstuitbaar! + inbreng 2e termijn en moties. In: PVV [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de- kamer/spreekteksten/1315-miljoenennota-2009-bestedingsdrang-kabinet-onstuitbaar--inbreng-2e- termijn-en-moties.html; Kabinet wakkert recessie aan! In: PVV [online] [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de-kamer/spreekteksten/1493-kabinet-wakkert-recessie- aan.html. 157 Geldkraan naar Europa moet dicht. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/1669-geldkraan-naar-europa-moet-dicht.html; PVV doet mee aan Europese Verkiezingen [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1715-pvv-doet-mee-aan-europese-verkiezingen.html; PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2009 [online]. [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://pubnpp.eldoc.ub.rug.nl/root/verkiezingsprogramma/EK/pvv2009/; Geert Wilders: Wij doen niet mee aan dit schijndebat. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/1850-geert-wilders-wij-doen-niet-mee-aan-dit- schijndebat.html; FOLKERTS, JANSEN, Wilders wil met CDA en VVD [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article21077262.ece. 69

európskej úrovni naďalej považuje za dobrú a tvrdí, že ekonomické oblasti ako vnútorný trh a euro majú byť jedinými, v ktorých má byť EÚ aktívna a žiada o návrat k ekonomickému zmyslu európskej integrácie.158 PVV dokonca vyjadruje túžbu po zredukovaní EÚ na čisto ekonomické teleso s jediným eurokomisárom pre ekonomickú spoluprácu.159 Strana zároveň podporuje aj monetárnu spoluprácu a riešenie krízy vidí nielen na národnej, ale aj na európskej úrovni prostredníctvom lepšieho dohľadu nad bankami. Za možnú inštitúciu zodpovednú za takýto dohľad považuje Európsku centrálnu banku (ECB).160

Tvrdší postoj PVV prichádza so zhoršovaním krízy a s vyvrcholením situácie v Grécku. V diskusii o finančnej pomoci Grécku na začiatku roka 2010 sa PVV nekompromisne stavia proti posielaniu peňazí do Grécka. Strana tvrdí, že krajiny majú byť zodpovedné sami za seba a teda Grécko, ktoré podľa PVV podvádzalo sa má vysporiadať so svojimi problémami samostatne. PVV chce zablokovanie tejto podpory, pretože podľa slov strany EÚ už aj tak stojí Holandsko veľa peňazí a finančná podpora Grécka by mohla dať zlý signál iným členským štátom, ktoré sú tiež vo finančných problémoch.161

Po odsúhlasení finančnej pomoci Grécku PVV vyjadruje obavy, že štáty ako Španielsko a Portugalsko môžu tiež začať žiadať o financie od ostatných členských štátov a že neexistuje istota, že peniaze, ktoré Holandsko poslalo do Grécka budú niekedy vrátené naspäť. Strana tiež tvrdí, že euro padá a preto je teraz najlepší čas na vystúpenie z eurozóny. PVV preto vyzýva kabinet, aby

158 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2009 [online]. [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://pubnpp.eldoc.ub.rug.nl/root/verkiezingsprogramma/EK/pvv2009/; PVV doet mee aan Europese Verkiezingen [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1715-pvv-doet-mee-aan-europese-verkiezingen.html; Geert Wilders: Wij doen niet mee aan dit schijndebat [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1850-geert-wilders-wij-doen-niet-mee-aan-dit-schijndebat.html; FOLKERTS, JANSEN, Wilders wil met CDA en VVD [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article21077262.ece. 159 PVV’er Madlener wil Turkije nooit bij EU [online]. [cit. 06.03.2016]. 160 KOK, SLEUTJES, Standpunten over Europa [online]. [cit. 06.03.2016]. 161 PVV: Geen cent naar de Grieken. In: PVV, In De Media [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/2665-pvv-geen-cent-naar-de- grieken.html; PVV: IJsland bij de EU, nu niet, nooit niet [online]. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/2666-pvv-ijsland-bij-de-eu-nu-niet-nooit- niet.html. 70

seriózne zvážil možnosť vystúpenia Holandska z eurozóny a návratu ku guldenu. Strana zároveň vytvára negatívny obraz o Grécku, ktoré podvádzalo vo svojich financiách so štátnymi zamestnancami žijúcimi nad pomery a o Grékoch ako lenivom národe. Za pomoc Grécku obviňuje elitu a vyvoláva dojem, že ľudia by túto pomoc určite odmietli.162

Ekonomické otázky nedominujú volebnému programu v roku 2010, PVV poukazuje na závažnosť krízy, ale zároveň stále obhajuje výhodnosť medzinárodnej ekonomickej spolupráce. V súvislosti s EÚ PVV požaduje absolútnu transparentnosť financií posielaných do EÚ, navrátenie príliš vysokých príspevkov naspäť Holandsku a žiadnu ďalšiu finančnú pomoc Grécku.163

V súvislosti s debatou o finančnej pomoci Írsku na konci roka 2010 PVV odsudzuje bailout. Riešenie situácie vidí v dočasnom vystúpení Írska z eurozóny, ktoré by mu umožnilo devalvovať menu a naštartovať ekonomiku. PVV vyjadruje svoje podráždenie nad zaťahovaním Holandska do bankrotov iných štátov, tvrdí, že pomoc Írsku nie je v rámci možností Holandska a žiada od vlády jasné vyjadrenie o tom, aké veľké riziko momentálne Holandsko dokopy podstupuje.164 Podľa PVV sú záchranné fondy neefektívne, pretože neriešia problém, ale liečia len symptómy. Strana upozorňuje na finančnú náročnosť takéhoto riešenia a na fakt, že táto finančná záťaž bude spočívať na daňových poplatníkoch a preto presadzuje myšlienku, že o prípadnej pomoci majú rozhodnúť občania.165

V rámci diskusie o ďalšej pomoci Grécku v polovici roku 2011 PVV tvrdí podobne ako pri svojom predchádzajúcom postoji k Írsku, že Grécko má

162 Wilders: kijk of we uit euro moeten stappen. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20439262.ece; PVV: geen eurocent naar Griekenland. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20875082.ece; Spreektekst Geert Wilders, Tilburg. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert- wilders/2951-spreektekst-geert-wilders-tilburg.html; Wilders:’Wij zijn niet xenofoob of racistisch’. In: NU.nl [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/interview/2251677/wilderswij-niet-xenofoob-of-racistisch-.html. 163 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, De agenda van hoop en optimisme Een tijd om te kiezen: PVV 2010-2015. 164 PVV: Ierland tijdelijk uit euro. In: Powned.tv [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.powned.tv/nieuws/buitenland/2010/12/pvv_ierland_tijdelijk_uit_euro.html. 71

minimálne dočasne vystúpiť z eurozóny, čo mu umožní reštrukturalizovať dlh prostredníctvom devalvácie drachmy a tým pádom povzbudiť ekonomiku. Strana PVV je presvedčená, že je potrebné nechať finančný sektor v Grécku, nech si svoje problémy vyrieši sám bez záťaže vo forme drahého eura. PVV odmieta bailout ako nezmyselný a zároveň poukazuje na to, že je formálne vylúčený v Lisabonskej zmluve. Dopad prípadného vystúpenia Grécka z eurozóny nepovažuje strana za zničujúci pre Holandsko ani pre eurozónu. Naopak sa pýta, či by euro nebolo stabilnejšie bez nestabilných krajín s nezodpovedným správaním.166

PVV viní európsky politický projekt zo straty národných ekonomických záujmov a monetárnej suverenity a tvrdí, že eurozóna má veľké nedostatky a je nemorálna. Členské štáty podľa PVV utrpeli stratou ovplyvňovať menu na základe ekonomických potrieb štátu. Európska solidarita je podľa slov PVV ničivá, pretože núti niektoré štáty splácať dlhy iných a to aj v prípade, že si to štáty čerpajúce pomoc zapríčinili sami prostredníctvom vlastných politík, korupcie alebo podvodov. Tieto krajiny obviňuje z nezodpovednosti, nezvládnutia riadenia vlastnej ekonomiky, podvádzania a príliš vysokého životného štandardu. PVV vytvára obraz o konflikte medzi nezodpovednými Grékmi, ktorí sú odmeňovaní za svoju zlú správu a pracovitými Holanďanmi, ktorí sú trestaní za svoju zodpovednosť a usilovnosť. PVV zároveň odmieta plány predstavené Angelou Merkelovou a Nicolasom Sarkozym na vytvorenie ekonomickej vlády pre eurozónu s tvrdením, že národné parlamenty majú sami rozhodovať o ekonomickej politike.167

165 VAN DIJCK, Europact & Europese Top [online]. [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4116-europact-a-europese-top.html. 166 PVV geeft Grieken hun 'drachme' terug. In: NU.nl [online] [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/politiek/2536667/pvv-geeft-grieken-drachme-terug.html; WILDERS, VAN DIJCK, De Grieken moeten nu echt snel uit de euro [online]. [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nrc.nl/next/2011/06/16/de-grieken-moeten-nu-echt-snel-uit-de-euro-12021088; VAN DIJCK, PVV: Geen 2e zak geld naar Griekenland!, s. 2; VAN DIJCK, T. Spreektekst van Dijck (PVV) - Kamerdebat Eurocrisis. In: PVV [online] [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4576-spreektekst-van-dijck-pvv-kamerdebat- eurocrisis.html; Inbreng PVV - van Dijck bij debat Euro. In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4772-inbreng-pvv-van-dijck-bij-debat- euro.html. 167 WILDERS, Speech Geert Wilders in Berlin, 3 September 2011 (English version) [online]. [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87-english/news/1764- speech-geert-wilders-in-berlin-3-september-2011-english-version; Inbreng PVV - van Dijck bij debat Euro 72

PVV tvrdí, že euro stratilo svoju dôveryhodnosť v očiach investorov a občanov a to vďaka eurofilným lídrom, ktorí sa snažia zachrániť situáciu nalievaním veľkého množstva peňazí do ekonomík. ECB podľa PVV situáciu len zhoršuje a PVV spochybňuje jej proklamovanú nezávislosť. PVV sa takisto stavia proti navyšovaniu európskeho rozpočtu, proti dani z finančných transakcií alebo akýchkoľvek iných vlastných daní pre EÚ a proti ESM na základe nejasností v otázkach jeho demokratickej legitimity, zodpovedania sa, imunity, kontroly a formy rozhodovania.168 PVV tvrdí, že prípadné prijatie ESM by malo byť predmetom referenda, takisto ako ďalšie posielanie peňazí do problémových krajín.169

Na začiatku roka 2012 zverejnila strana PVV výsledky výskumu, ktorý si objednala u britskej konzultačnej spoločnosti Lombard Street Research, z ktorého vyplýva, že návrat ku guldenu by bol pre Holandsko výhodnejší ako zotrvanie v eurozóne. Podľa výskumu euro stálo Holandsko viac ako mu prinieslo a PVV tvrdí, že euro obralo Holandsko o sociálne zabezpečenie, ekonomický rast a kúpnu silu. Podľa výskumu bude euro stáť ešte oveľa viac v nasledujúcich rokoch kvôli udržiavaniu Grécka a Portugalska, prípadne aj Španielska a Talianska nad vodou. PVV tvrdí, že by síce prechod na gulden stál Holandsko vyše 50 miliárd eur, ale to by sa postupne vyrovnalo bez príspevkov do EÚ a znovuzískaním možnosti využívať monetárne nástroje. PVV na základe výsledkov výskumu volá po referende o znovuzavedení guldenu v Holandsku.170

[online]. [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van- dijck/4772-inbreng-pvv-van-dijck-bij-debat-euro.html. 168 Eurodebat, 3 november 2011. In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4808-eurodebat-3-november-2011.html; VAN DIJCK, T. Algemeen Overleg Eurocrisis. In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4887-algemeen-overleg-eurocrisis.html. 169 VAN DIJCK, T. Spreektekst Teun van Dijck: Europese Top 9 december 2011. In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4947- europese-top-9-december-2011.html; PVV: Referendum nu meer dan nodig! In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4958-pvv- referendum-nu-meer-dan-nodig-.html. 170 JANSEN, P. PVV: Gulden is voordeliger. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20122401.ece; WILDERS, G. Speech Geert Wilders. In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert- wilders/5269-speech-geert-wilders.html; Nederland beter af buiten de eurozone. In: ANP Infonet [online] [cit. 28.03.2016]; Wilders: kosten exit euro worden goedgemaakt. In: ANP Infonet [online] [cit. 28.03.2016]. 73

V predčasných voľbách v roku 2012 strana PVV obhajuje vystúpenie Holandska z eurozóny, vstup do EFTA a uzavretie bilaterálnych dohôd o voľnom obchode s EÚ. Dokým k tomu dôjde žiada o úplné zastavenie prísunu holandských peňazí do Bruselu, absolútnu transparentnosť výdavkov EÚ, žiadne dane na európskej úrovni, žiadne európske dlhopisy, žiadne európske tendre a žiadny ESM. O Holandsku strana hovorí ako o obchodne zameranom, medzinárodne orientovanom štáte a európsku ekonomickú spoluprácu považuje za výbornú myšlienku, ktorá však bola zničená snahami o vytvorenie európskeho federálneho „superštátu“.

EÚ obviňuje zo straty holandských finančných prostriedkov v prospech iných členských štátov na úkor vlastných občanov. Grécko považuje za príklad toho, kam až môže zlé nastavenie eurozóny dospieť, pretože podľa PVV je bláznivé zaviesť jednu menu pre štáty s rôznymi ekonomikami, rozpočtami a kultúrami. Grécko je podľa PVV väznené Bruselom a na rozdiel od iných štátov v problémoch, ako napríklad Island, nemôže devalvovať svoju menu a rýchlo sa dostať z krízy. PVV zároveň spochybňuje fungovanie solidarity na európskej úrovni a tvrdí, že funguje len jedným smerom a teda z Holandska na juh a východ. Na vlastných občanov apeluje s tým, že krízu nezapríčinili a nemajú teda prečo za ňu platiť a byť jej obeťami.171 Euro strana považuje za neúspešný projekt a Grékov označuje za podvodníkov, pričom si podľa nich holandskí občania zaslúžia viac, ako zarábať na Grékov. Spätne rok 2012 strana PVV považuje za veľký úder pre holandskú suverenitu zo strany EÚ a tvrdí, že sa od začiatku stavala proti „bruselskému diktátu“.172

Na začiatku roku 2013 sa PVV postavila proti vymenovaniu Jeroena Dijsselbloema za predsedu euroskupiny. Podľa PVV by znamenalo jeho vymenovanie len ďalšie podrývanie holandskej pozície v EÚ, pretože

171 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Hún Brussel, óns Nederland. PVV Verkiezingsprogramma 2012 - 2017. 172 VAN DIJCK, T. PVV: de euro is geen geld, de euro kost ons geld! In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/6073-pvv-de-euro-is-geen- geld-de-euro-kost-ons-geld.html; PVV: Nederland is weer door de Griekse pomp! (inbreng AO Griekenland). In: PVV [online] [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj- related/teun-van-dijck/6326-pvv-nederland-is-weer-door-de-griekse-pomp-inbreng-ao- griekenland.html; WILDERS, 2013 wordt een jaar om onze vrijheid terug te winnen [online]. [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://politicusvanhetjaar.eenvandaag.nl/algemeen/42181/2013_wordt_een_jaar_om_onze_vrijheid_t erug_te_winnen_. 74

Dijsselbloem podľa nich pochádza z eurofilnej strany a preto by jeho pôsobenie na tejto pozícii nebolo v mene Holandska ale v mene Európy.173

PVV naďalej vytvára obraz ťažko pracujúcich Holanďanov, ktorí sú využívaní nezodpovednými štátmi. Každá krajina má podľa nich byť zodpovedná sama za seba a zachraňovanie Cypru ako už piatej krajiny eurozóny je podľa PVV škandálne a označuje krajinu za raj pre pranie špinavých peňazí. Strana tiež upozorňuje na ďalšie krajiny v problémoch, ktoré môžu žiadať o pomoc, PVV spomína podľa svojich slov skorumpované Slovinsko s chorým bankovým sektorom, Maltu a Lotyšsko. PVV odmieta tvrdenie, že sa jedná o solidaritu a že euro prináša prosperitu a mier. Euro naopak považuje za zlyhaný projekt a posielanie peňazí do zbankrotovaných členských štátov označuje za sebadeštruktívne.174

V rámci svojho desaťbodového programu na oživenie ekonomiky PVV žiada zastavenie prísunu peňazí do Bruselu a do štátov južnej Európy. Taktiež v súlade s predchádzajúcim postojom požaduje vystúpenie Holandska z EÚ a eurozóny a návrat ku guldenu.175 Euro podľa PVV zničilo ekonomiky členských štátov a odsúdilo ich občanov k rastúcej chudobe a nezamestnanosti. Spotrebné výdavky sa podľa PVV v dôsledku prijatia eura znížili a už nezodpovedajú rastu hrubého domáceho produktu (HDP). PVV obviňuje eurozónu z vysokého nárastu nezamestnanosti v Holandsku a z nútenia holandských daňových poplatníkov finančne podporovať iné štáty. Táto finančná podpora je podľa PVV navyše neefektívna, keďže prijímajúce štáty

173 PVV: Houd Dijsselbloem uit 'Eurofielengroep'. In: Telegraaf.nl [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/21206702/__PVV_wil__Mr._Euro__niet__.html; PVV: Dijsselbloem als Mr Euro aftreden (Teun van Dijck bij debat eurogroep) [online]. [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/6404--pvv-dijsselbloem-als- mr-euro-aftreden-teun-van-dijck-bij-debat-eurogroep.html; PVV: benoeming Dijsselbloem onacceptabel. In: ANP Infonet [online] [cit. 28.03.2016]. 174 WILDERS, G. Wilders: 'Hardwerkende Nederlanders worden uitgeknepen als een citroen'. In: Volkskrant.nl [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/vk/nl/3184/opinie/article/detail/3409382/2013/03/14/Wilders- Hardwerkende-Nederlanders-worden-uitgeknepen-als-een-citroen.dhtml; PVV: Geen miljarden voor Cyprus! In: PVV, In De Media [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/interviews/6595-pvv-geen-miljarden-voor-cyprus--sp- 227689322.html; De euro is geen geld, maar kost ons geld! In: PVV [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/6651-de-euro-is-geen-geld-maar- kost-ons-geld.html. 75

podľa strany nemajú šancu na zotavenie sa. PVV vidí problém v príliš silnej mene, ktorá znemožňuje rast ekonomiky. PVV tiež tvrdí, že Holandsko nemá slovo v ekonomických záležitostiach EÚ. S neexistenciou práva veta v tejto oblasti bolo podľa PVV Holandsko donútené platiť stále väčšie sumy do európskeho rozpočtu a z tohto dôvodu museli byť výrazne zvýšené dane, čo spôsobilo pokles ekonomiky a nárast nezamestnanosti.176

PVV dáva Holandsku za príklad Švajčiarsko a Nórsko ako prosperujúce štáty mimo EÚ a žiada udržiavanie obchodných vzťahov so zvyškom Európy, ale zároveň zachovanie si kontroly nad vlastným územím, hranicami a financiami. Voľný trh a nie EÚ podľa PVV priniesol členským štátom prosperitu. PVV tvrdí, že ekonomická kríza spôsobila uvedomenie si zlyhania EÚ u obyvateľov členských štátov. Strana označuje EÚ za neschopnú riešiť ekonomickú krízu ba dokonca za zhoršujúcu situáciu prostredníctvom šetriacich opatrení, ktoré priniesli zvýšenie daní.177

PVV sa dlhodobo stavia proti rozvojovej pomoci a to ako nezávislej zo strany holandského štátu, tak cez medzinárodné organizácie. V tejto súvislosti žiada koncom roka 2013 od EÚ navrátenie všetkých finančných príspevkov na rozvojovú pomoc, ktorú Holandsko poskytlo od roku 1997. PVV tvrdí, že rozvojová pomoc nie je povinnosťou štátu a jej prerozdeľovanie cez EÚ je nedostatočne kontrolované a peniaze prúdia do problematických štátov, akými sú Egypt alebo Bielorusko.178

Na začiatku roka 2014 PVV publikovala výsledky ďalšieho výskumu, tentokrát objednaného u odlišnej britskej výskumnej firmy Capital Economics. PVV na základe výskumu tvrdí, že pokiaľ by Holandsko opustilo EÚ, holandská

175 WILDERS, KLEVER, 10 -puntenplan voor het herstel van de Nederlandse economie [online]. [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/images/stories/10_puntenplan_4_april_2013.pdf. 176 WILDERS, Speech Geert Wilders, Los Angeles, June 9, 2013 [online]. [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/175-ongecategoriseerd/1829-speech-geert-wilders- los-angeles-june-9-2013. 177 Politiek Persoonlijk: Geert Wilders - Als ik minister van Financiën was... In: metronieuws.nl [online] [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.metronieuws.nl/binnenland/2013/09/politiek- persoonlijk-geert-wilders-als-ik-minister-van-financien-was; WILDERS, The Resurgence of European Patriotism; How to ruin the day of bureaucrats and politicians in Brussels [online]. [cit. 30.03.2016]. 178 PVV: 'Vorder 5 miljard EU-ontwikkelingshulp terug'. In: PVV, In De Media [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/7246-pvv-qvorder-5- miljard-eu-ontwikkelingshulp-terugq.html. 76

ekonomika by výrazne narástla. Podľa výskumu by holandská ekonomika mimo EÚ bola o 10 rokov o 10 percent väčšia ako keby krajina ostala v EÚ. PVV teda označuje výskum za dôkaz toho, že odchod z EÚ alebo NExit je riešením ekonomickej krízy pre Holandsko. Cesta z krízy podľa PVV vedie cez zbavenie sa šetriacich opatrení nadiktovaných z Bruselu, zníženie daní, DPH a spotrebných daní spolu so zastavením posielania peňazí do Grécka, Rumunska a Bulharska.179 Vo voľbách do EP v roku 2014 teda PVV propaguje opustenie eurozóny a návrat ku guldenu, vrátenie holandských peňazí naraz a vcelku zo strany EÚ a znovuzavedenie vlastnej ekonomickej a monetárnej politiky. Zároveň ale požaduje zachovanie prístupu k vnútornému trhu EÚ a uzavretie bilaterálnych obchodných zmlúv so zvyškom sveta.180

PVV tvrdí, že nie je pravda, že obetovanie národnej suverenity v prospech Bruselu prináša prosperitu a zamestnanosť. Naopak je strana toho názoru, že čím menej krajina podľahne EÚ, tým viac ekonomicky prosperuje. Ekonomika západnej Európy je podľa PVV ničená nutnosťou posielať peniaze do južnej Európy a otvárať svoje hranice pre pracovníkov z východnej Európy. Oslobodenie sa od EÚ podľa PVV neznamená len ušetrenie peňazí, ktoré do EÚ momentálne putujú, ale aj možnosť uzatvárať bilaterálne dohody o voľnom obchode s inými štátmi v reakcii na novú globálnu ekonomickú realitu bez nutnosti zodpovedať sa byrokratickému aparátu EÚ. EÚ podľa PVV stojí v ceste ekonomického potenciálu Holandska prostredníctvom snahy o vyhovenie záujmom všetkých členských štátov.181

Strana PVV je teda po celé obdobie zástancom ekonomickej spolupráce medzi európskymi štátmi a voľného trhu. Od počiatku takisto kritizuje aspekty aktuálneho nastavenia tejto spolupráce, akými je byrokracia, neefektívne nástroje typu SGP a finančné príspevky Holandska do EÚ. Myšlienku vystúpenia z eurozóny prináša už v začiatkoch, ale predstavuje ju zatiaľ len ako možnosť v prípade, že by sa eurozóna rozširovala. V súvislosti s ekonomickou

179 Netherlands Are Better Off Out of EU. In: Geertwilders.nl [online] [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87-english/news/1848-netherlands-are-better-off- out-of-eu. 180 PARTIJ VOOR DE VRIJHEID, Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2014. 181 Nederland moet zich bevrijden van de EU [online]. [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/7614-pvvopinie100514.html. 77

krízou spočiatku PVV kritizuje reakciu vládnuceho kabinetu a nespája ju s EÚ. V roku 2009 PVV dokonca ešte stále podporuje monetárnu spoluprácu medzi štátmi a centrálny dohľad nad európskymi bankami zo strany ECB.

Postoj PVV sa mení v roku 2010 s vyhrotením situácie v Grécku, kedy strana kategoricky odmieta finančnú pomoc krajinám v problémoch a hovorí znova o možnom vystúpení Holandska z eurozóny. S postupom krízy a neúspešnej reakcii európskych inštitúcií sa PVV stavia proti ekonomickému vládnutiu v EÚ a proti právomociam, ktoré inštitúcie v súvislosti s krízou získavajú. Približne od roku 2012 začína PVV výrazne propagovať vystúpenie Holandska z eurozóny a návrat ku guldenu.

Postoj PVV v ekonomických otázkach sa teda zdá najkomplikovanejší a zároveň najmenej súvislý z troch skúmaných oblastí. Ekonomická spolupráca ako princíp je podporovaný po celý čas, líši sa však forma v akej ju strana podporuje. Euro a eurozóna sú zo začiatku podporované s výhradami voči rozširovaniu eurozóny a byrokratickým aspektom a teda postoj PVV v tomto období zapadá do euroskeptickej skupiny kategorizácie podľa Kopeckého a Muddeho. Postupne je stranou euro a členstvo Holandska v eurozóne odmietané, ale princíp ekonomickej spolupráce je stále podporovaný a teda sa PVV nedá označiť za euroodmietavú v tejto oblasti, aj napriek tomu, že je evidentne kritickejšia.

Pre väčšiu prehľadnosť zistení v troch oblastiach viď Tabuľka 7.

78

Tabuľka 7: Posun postoja PVV voči jednotlivým otázkam v rámci výskumných kritérií (vytvorené autorkou).

Rozptýlená podpora vývoj Konkrétna podpora vývoj

Európska integrácia + - Demokratická legitimita - -

Inštitucionálne Budúcnosť krajiny v EÚ, + - Byrokracia - - otázky členstvo

Spolupráca medzi štátmi + - Inštitucionálne nastavenie - -

Spoločná imigračná Voľný pohyb osôb + + - - a azylová politika Pohyb osôb

Rozširovanie EÚ - - Otvorené hranice - -

Ekonomická spolupráca + + Konkrétna forma eura - - Ekonomické otázky Monetárna spolupráca + - Pravidlá v eurozóne - -

Súhrnné odpovede na výskumné otázky sú nasledovné:

Tabuľka 8: Odpovede na výskumné otázky podľa výskumných kritérií (vytvorené autorkou).

Inštitucionálne Pohyb osôb Ekonomické otázky nastavenie EÚ

Ako sa vplyvom ekonomickej krízy Stal sa Stal sa zmenil postoj strany Stal sa jednoznačne negatívnejším, ale len negatívnejším, ale len PVV voči EÚ a negatívnejším čiastočne a kríza ho čiastočne európskej ovplyvnila nepriamo integrácii?

Zmenilo sa vplyvom Áno, strana sa ekonomickej krízy jednoznačne zaradenie strany Nie, zaradenie strany posunula PVV v klasifikácii sa nezmenilo, Nie jednoznačne z euroskeptickej do podľa Petra zmenila sa rétorika euroodmietavej Kopeckého a Casa kategórie Muddeho?

79

Záver Skúmanie postoja strany PVV voči EÚ pozdĺž troch dimenzií odhalilo komplexnosť názorov strany v závislosti na konkrétnej oblasti. Výskum takisto poukázal na zložitosť jednoznačnej kategorizácie PVV ako euroskeptickej alebo euroodmietavej, keďže sa tento postoj líši v rámci skúmaných kategórií. Zaujímavým zistením je aj odhalenie vysokej miery názorovej koherentnosti u strany vo všetkých skúmaných oblastiach.

Na postoji strany voči EÚ je počas celého obdobia výrazne vidieť vplyv externých faktorov a míľnikov, akými sú európske summity, inštitucionálne zmeny na európskej úrovni, ekonomické zmeny, domáce krízy alebo udalosti v iných členských štátoch, ako napríklad írske referendum o Lisabonskej zmluve. Tieto míľniky sa odrážajú v zintenzívnenej kritike EÚ zo strany PVV v príslušnej oblasti.

Téza práce a teda ekonomická kríza ako vplývajúca na posun postoja PVV voči EÚ sa ukazuje ako pravdivá v prvej a čiastočne v tretej oblasti. Odpoveď na otázku „Ako sa vplyvom ekonomickej krízy zmenil postoj strany PVV voči EÚ a európskej integrácii?“ sa ukázala ako postoj strany sa stal negatívnejším v prvej oblasti, kde ekonomická kríza jednoznačne ovplyvnila prístup strany k inštitucionálnemu nastaveniu EÚ a voči členstvu Holandska v únii. V ekonomickej oblasti je odpoveďou postoj je čiastočne negatívnejší, pretože má strana evidentne negatívnejší postoj voči monetárnej integrácii, euru a eurozóne, ale ekonomická spolupráca je naďalej podporovaná. V oblasti pohybu osôb ekonomická kríza neviedla priamo k negatívnejšiemu postoju voči EÚ, ale skôr sekundárne cez vyostrenie celkovej kritiky voči EÚ.

Odpoveď na druhú otázku a teda „Zmenilo sa vplyvom ekonomickej krízy zaradenie strany PVV v klasifikácii podľa Petra Kopeckého a Casa Muddeho?“ takisto nie je jednoznačná, keďže sa vývoj v jednotlivých oblastiach výrazne líši. V otázke inštitucionálneho nastavenia dochádza takmer k ukážkovému posunu od euroskeptického k euroodmietavému postoju, kde konkrétna podpora ostáva v negatívnych hodnotách, pričom sa rozptýlená podpora posúva z pozitívnych do negatívnych hodnôt, čo značí posun do euroodmietavej kategórie.

80

Vychádzajúc len z tejto kategórie by teda záver bol jednoznačný, avšak výskum ostatných dvoch kritérií poukazuje na zjednodušenosť takéhoto záveru a na zanedbanie významných aspektov integrácie.

V otázke migrácie sa postoj strany nemení a to ani v negatívnom, ani v pozitívnom zmysle. Paradox u strany PVV spočíva v tom, že aj napriek tomu, že sa strana stavia proti spolupráci v tejto oblasti v zmysle spoločnej imigračnej a azylovej politiky alebo rozširovania EÚ, počas celého obdobia podporuje princíp voľného pohybu. Podpora tejto zásady by nemala byť zanedbaná, keďže sa jedná o jeden zo základných a pôvodných princípov európskej integrácie a strana teda nemôže byť zaradená jednoznačne do euroodmietavej skupiny.

Podobne je po celú dobu podporovaný princíp ekonomickej spolupráce medzi európskymi štátmi a strana sa ho nevzdáva ani po pritvrdení postoja voči EÚ ako takej. Na druhej strane ale dochádza k posunu od podpory princípu monetárnej spolupráce a eurozóny s určitými výhradami k odmietnutiu projektu eura ako takého. Ekonomická spolupráca je aj v tomto prípade silným princípom integrácie a teda ani tu strana nemôže byť označená ako výrazne euroodmietavá. V porovnaní s vlastnosťami, ktoré radikálne pravicovým stranám prisudzuje de Prat, tento výskum dochádza vo väčšine otázok k rovnakému záveru. Národná suverenita je dominantnou témou pre PVV v otázkach spojených s EÚ. Strana odmieta federálne nastavenie, obhajuje prednosť národnej suverenity a národných pravidiel, tvrdí, že európske inštitúcie nie sú demokratické a viackrát vyzýva na domáce referendum o európskych zmluvách a európskych otázkach. V poslednej fáze výskumu strana tiež vyzýva na opustenie EÚ. Na druhej strane sa ale tento výskum mierne odchyľuje od výskumu de Prata v otázke kresťanských koreňov, keďže PVV vyzdvihuje kresťansko-židovské dedičstvo spojené s princípmi humanizmu. V súlade s de Pratovým výskumom PVV odmieta členstvo Turecka v EÚ a imigráciu z území mimo EÚ. V ekonomickej oblasti sa ale tento výskum opäť vymyká, keďže neoliberalizmus v ekonomike PVV neodmieta, ale naopak podporuje. Výskum teda poukazuje na podobnosti strany s inými radikálne pravicovými

81

populistickými stranami v EÚ, ale zároveň odhaľuje jedinečnosť strany obzvlášť v ekonomických otázkach a v pohľade na voľný pohyb osôb.

Výskum teda dokázal vzťah medzi ekonomickou krízou a nazeraním strany PVV na EÚ, zároveň ale poukázal na komplexnosť tohto vzťahu a riziko zjednodušovania na základe len jednej skúmanej oblasti. Kategorizácia podľa Kopeckého a Muddeho sa pre účely tohto výskumu ukázala ako vhodná vo vzťahu k jednotlivým oblastiam, ale zároveň ako nedostačujúca na súhrnné zakomponovanie všetkých troch skúmaných kritérií do jednej kategórie.

Pre budúci výskum sa teda objavuje otázka, akým spôsobom sa dá kategorizácia upraviť tak, aby dokázala zakomponovať viac kritérií. Nadväzujúcim krokom tohto výskumu by bolo sledovanie vývoja postoja strany PVV po roku 2014 s cieľom zistiť, či sa postoj ďalej posúva a zaujímavé by tiež mohlo byť zamerať sa na vývoj vzťahu a postoja strany voči štátom mimo EÚ s narastajúcim odmietaním EÚ, obzvlášť USA.

82

Summary This thesis has analyzed the influence of the economic crisis in Europe on the position of Dutch radical right populist Party for Freedom (Partij voor de Vrijheid – PVV) towards the European Union. The main aim of this work was to determine whether the economic crisis caused PVV to be more critical towards the EU and European integration as such and whether its classification based on the categorization by Kopecky and Mudde changed from Eurosceptic to Eurorejectionist. It also aimed at contributing to the wider debate about Euroscepticism and its links to radical right populist party family in the EU by pointing to the specifics of the PVV.

Theoretically the thesis is based on the theories of Euroscepticism, populism and right radicalism and it uses primarily the categorization by Kopecky and Mudde. The specification of research criteria is inspired by a research of Cesáreo Rodríguez-Aguilera de Prat and those are institutional arrangements of the EU and broader questions of European integration; questions linked to movement of people; and economic questions.

The research showed a complexity of opinions on the EU depending on the area under scrutiny and therefore pointed to the limitations of research that would focus on the opinion about the EU in institutional and sovereignty terms only. It also unveiled the difficulties of an outright categorization of the PVV as Eurosceptic or Eurorejectionist. An interesting outcome is also the discovery of a relatively high consistency in terms of opinions of the party in the respective areas.

The negative impact of the economic crisis on the party’s approach towards the EU is clear in the first area of institutional issues and also partly true in the third, economic field. In the latter, it is complicated by the persistent positive opinion of PVV towards the economic cooperation on the European level. Concerning the questions linked to the movement of people, the research shows that the crisis didn’t impact the PVV’s approach directly but rather through the secondary effects of a general toughening of attitude toward the EU as such.

83

The shift of the party from Eurosceptics towards Eurorejectors category is again visible in the first area where the position clearly changed in terms of diffuse support and therefore the support for the principle of the European integration where it became negative while specific support staying negative the whole time and therefore moving the party to the Eurorejectors group. Based solely on this category, the conclusion would be evident, however the two other research criteria show that such an assumption would be simplified and neglecting important aspects of support for the EU.

In the second area, the movement of people, the position of the party doesn’t change either negatively or positively. The reason for this development is the unchanged rather tough stance towards the common immigration and asylum policy and enlargement and at the same time the paradoxically positive attitude towards the free movement of people neither of which changed significantly during the time period examined. As the free movement of people is one of the basic and founding principles of the European integration, it should not be neglected and therefore the party cannot be unequivocally categorized as eurorejectionist in this area.

A somehow similar trend is visible in the economic questions, where the party supports the economic cooperation between the European states and doesn’t change this stance after the shift towards the more negative attitude towards the EU. The change of position in the questions related to economy is visible in the support for monetary cooperation which is abandoned by the party as a result of the economic crisis.

Similarly to the research conducted by de Prat, this thesis shows that the national sovereignty is the primary topic when it comes to the EU related topics. The party rejects federalist arrangements, defends the primacy of national sovereignty and national laws, questions the democratic legitimacy of the European institutions and on numerous occasions calls for a national referendum on the EU treaties. In the last period of the research, the party also advocates leaving the EU. PVV also opposes Turkey’s membership and immigration from outside the EU. Nevertheless, in the economic area it is not opposed to the neoliberalism but supports it on the contrary. The research thus

84

shows many similarities of the PVV with other European parties from the radical right populist family but at the same time points to specific character of the party especially when it comes to economic cooperation or movement of people.

85

Použitá literatúra

Primárne zdroje Volebné programy

EAF. European Alliance for Freedom. Political Party Manifesto. European Elections 2014.

GROEP WILDERS/PARTIJ VOOR DE VRIJHEID. Een Nieuwe Gouden Eeuw. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/30-visie/publicaties/703-een-nieuwe-gouden- eeuw.html

GROEP WILDERS/PARTIJ VOOR DE VRIJHEID. Verkiezingspamflet. In: geertwilders.nl [online] [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/85-verkiezingen/verkiezingsflits/559- verkiezingspamflet

PARTIJ VOOR DE VRIJHEID. De agenda van hoop en optimisme Een tijd om te kiezen: PVV 2010-2015.

PARTIJ VOOR DE VRIJHEID. Een Nieuw-realistische visie. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=707:een-nieuw- realistische-visie

PARTIJ VOOR DE VRIJHEID. Hún Brussel, óns Nederland. PVV Verkiezingsprogramma 2012 - 2017.

PARTIJ VOOR DE VRIJHEID. Klare wijn. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=706:klare-wijn

PARTIJ VOOR DE VRIJHEID. Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2009. In: [cit. 28.02.2016]. Dostupné na internete: http://pubnpp.eldoc.ub.rug.nl/root/verkiezingsprogramma/EK/pvv2009/

86

PARTIJ VOOR DE VRIJHEID. Verkiezingsprogramma Europees Parlement 2014.

WILDERS, Geert. Onafhankelijkheidsverklaring. In: PVV [online] [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.pvv.nl/index.php/component/content/article.html?id=684:onafhankelij kheidsverklaring

87

Médiá, internetové zdroje BELIEN, Paul. The Wilders Momentum | The Brussels Journal. In: The Brussels Journal [online]. 4. marec 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.brusselsjournal.com/node/4342

BENSCHOP, Lucas. PVV wil werkloze Polen het land uit. In: NU.nl [online]. 2. február 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/politiek/2437056/pvv-wil-werkloze-polen-land.html

BOLT, Andrew. Wilders triumphs. In: Herald Sun [online]. 11. jún 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://blogs.news.com.au/heraldsun/andrewbolt/index.php/heraldsun/comments/ wilders_triumphs

BONTES, Louis. Louis Bontes: Staat van de Unie is dramatischer dan ooit. In: PVV [online]. 9. február 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/64-fj-related/louis-bontes/5215-louis-bontes-qstaat-van- de-unie-is-dramatischer-dan-ooitq.html

BOOGAARD, Frans. Europese leiders zeggen premier Balkenende steun toe - EU helpt bij Wilders-crisis. In: AD - Algemeen Dagblad [online]. 14. marec 2008 [cit. 05.03.2016].

BUTER, Erwin. Wilders wil immigratiestop van vijf jaar. In: Provinciale Zeeuwse Courant [online]. 22. marec 2006. [cit. 05.03.2016].

DELAUNAY, Nicolas. After Islam, Dutch far-right leader Wilders targets Europe. In: Agence France Presse [online]. 5. september 2012 [cit. 28.03.2016].

DELAUNAY, Nicolas. Dutch populist Wilders caught by own campaign. In: Agence France Presse [online]. 23. máj 2014 [cit. 28.03.2016].

DELAUNAY, Nicolas. Europe dominates Dutch elections. In: Agence France Presse [online]. 30. august 2012 [cit. 28.03.2016].

DE ROON, Raymond. Europese stoomwals dendert door! - Debat Staat van de Unie. In: PVV [online]. 20. december 2007 [cit. 04.03.2016]. Dostupné na

88

internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/339-europese-stoomwals- dendert-door-debat-staat-van-de-unie.html

DE ROON, Raymond. Instemming met Verdrag van Lissabon is politieke ramp. In: PVV [online]. 3. jún 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de-kamer/spreekteksten/1095-instemming-met- verdrag-van-lissabon-is-politieke-ramp.html

DE ROON, Raymond. Komt Balkenende nog terug uit Brussel? Brengt hij nog iets meer mee dan Belgische chocola? In: PVV, In De Media [online]. 21. jún 2007 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/opinie/337-komt-balkenende-nog-terug-uit-brussel-brengt-hij-nog-iets- meer-mee-dan-belgische-chocola.html

DE ROON, Raymond. We worden bedot Debat Europese Top. In: PVV [online]. 20. december 2007 [cit. 04.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/341-we-worden-bedot--debat-europese- top.html

DE WITT, Robbert. PVV: Stop bijstandsuitkering EU-migranten. In: Elsevier.nl [online]. 19. december 2007 [cit. 04.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.elsevier.nl/Europese-Unie/nieuws/2007/12/PVV-Stop- bijstandsuitkering-EU-migranten-ELSEVIER151176W/

VAN DIJCK, Teun. Algemeen Overleg Eurocrisis. In: PVV [online]. 24. november 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4887-algemeen-overleg- eurocrisis.html

VAN DIJCK, Teun. EU helpt pensioenstelsel om zeep. In: Trouw.nl [online]. 9. september 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.trouw.nl/tr/nl/4492/Nederland/article/detail/1204063/2008/09/09/EU- helpt-pensioenstelsel-om-zeep.dhtml

VAN DIJCK, Teun. Europact & Europese Top. In: PVV [online]. 23. marec 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj- related/teun-van-dijck/4116-europact-a-europese-top.html 89

VAN DIJCK, Teun. Miljoenennota 2009: Bestedingsdrang kabinet onstuitbaar! + inbreng 2e termijn en moties. In: PVV [online]. 2. október 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de- kamer/spreekteksten/1315-miljoenennota-2009-bestedingsdrang-kabinet- onstuitbaar--inbreng-2e-termijn-en-moties.html

VAN DIJCK, Teun. PVV: Afscheid Griekenland dichterbij. In: PVV [online]. 7. február 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/5200-pvv-afscheid- griekenland-dichterbij.html

VAN DIJCK, Teun. PVV: de euro is geen geld, de euro kost ons geld! In: PVV [online]. 2. august 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/6073-pvv-de-euro-is-geen- geld-de-euro-kost-ons-geld.html

VAN DIJCK, Teun. PVV: Geen 2e zak geld naar Griekenland! In: PVV [online]. 21. júl 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45- fj-related/teun-van-dijck/4524-pvv-geen-2e-zak-geld-naar-griekenland.html

VAN DIJCK, Teun. Spreektekst Teun van Dijck: Europese Top 9 december 2011. In: PVV [online]. 8. december 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4947-europese-top- 9-december-2011.html

VAN DIJCK, Teun. Spreektekst van Dijck (PVV) - Kamerdebat Eurocrisis. In: PVV [online]. 17. august 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/4576-spreektekst-van-dijck- pvv-kamerdebat-eurocrisis.html

DORMAAR, Frederique. PVV: Balkenende moet meewerken aan opheffing België. In: Elsevier.nl [online]. 15. máj 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.elsevier.nl/Politiek/nieuws/2009/5/PVV-Balkenende-moet- meewerken-aan-opheffing-Belgie-ELSEVIER234065W/

EVANS-PITCHARD, Ambrose. Dutch Freedom Party pushes euro exit as €2.4 trillion rescue bill looms - Telegraph. In: The Telegraph [online]. 5. marec 2012 90

[cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/9124815/Dutch-Freedom- Party-pushes-euro-exit-as-2.4-trillion-rescue-bill-looms.html

FOLKERTS, Jaap, JANSEN. Wilders wil met CDA en VVD. In: Telegraaf.nl [online]. 5. apríl 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article21077262.ece

FRITSMA, Sietse. Europa-route: pak dit lek eindelijk aan. In: PVV [online]. 27. január 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12- in-de-kamer/spreekteksten/1603-europa-route-pak-dit-lek-eindelijk-aan.html

HENDRICKX, Frank. Euro-rapport brengt Rutte en Wilders in problemen. In: AD - Algemeen Dagblad [online]. 28. január 2012 [cit. 28.03.2016].

HENDRICKX, Frank, WIEGMAN, Marcel. Interview Geert Wilders in AD: Er komt een revolutie in Europa. In: PVV [online]. 28. apríl 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/6730- 2013-04-27-21-04-31.html

HENNOP, Jan. Dutch populist targets ‘Brussels monster‘ from within. In: Agence France Presse [online]. 12. máj 2014 [cit. 28.03.2016].

HEWITT, Gavin. Geert Wilders sees European elections chance. In: BBC News [online]. 13. december 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.bbc.com/news/world-europe-25363016

JANSEN, Paul. Interview Geert Wilders in Telegraaf. In: Telegraaf [online]. 22. február 2010. [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in- de-media/interviews/2599-interview-geert-wilders-in-telegraaf.html

JANSEN, Paul. PVV: Gulden is voordeliger. In: Telegraaf.nl [online]. 3. marec 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20122401.ece

KIESRAAD. Verkiezingsuitslagen Europees Parlement 2009 - Nederland. In: Databank Verkiezingsuitslagen [online] [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete:

91

http://www.verkiezingsuitslagen.nl/Na1918/Verkiezingsuitslagen.aspx?Verkiezin gsTypeId=5

KIESRAAD. Verkiezingsuitslagen Europees Parlement 2014 - Nederland. In: Databank Verkiezingsuitslagen [online] [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.verkiezingsuitslagen.nl/Na1918/Verkiezingsuitslagen.aspx?Verkiezin gsTypeId=5

KIESRAAD. Verkiezingsuitslagen Tweede Kamer 2010 - Nederland. In: Databank Verkiezingsuitslagen [online] [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.verkiezingsuitslagen.nl/Na1918/Verkiezingsuitslagen.aspx?Verkiezin gsTypeId=1

KIESRAAD. Verkiezingsuitslagen Tweede Kamer 2012 - Nederland. In: Databank Verkiezingsuitslagen [online] [cit. 27.02.2016]. Dostupné na internete: http://www.verkiezingsuitslagen.nl/Na1918/Verkiezingsuitslagen.aspx?Verkiezin gsTypeId=1

KOK, Laurens, SLEUTJES. Standpunten over Europa. In: De Twentsche Courant Tubantia [online]. 30. máj 2009 [cit. 06.03.2016].

KREIJGER, Gilbert. EU parliament slams Wilders anti-Polish website. In: Reuters News [online]. 15. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

MIKKERS, Ruud. ’Grieken moeten uit de euro’; PVV: Bangmakerij kabinet om steun te rechtvaardigen. In: Telegraaf [online]. 18. máj 2011 [cit. 27.03.2016].

MIKKERS, Ruud. PVV woedend over folder. In: Telegraaf.nl [online]. 11. december 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/22132431/__PVV_woedend_over_folder__.h tml

ONIANS, Charles. Europe wins Netherlands vote, extremism loses. In: Agence France Presse [online]. 13. september 2012 [cit. 28.03.2016].

92

PATERNOTTE, Bas. Wilders: Rutte is bang en liegt. In: The Post Online [online]. 23. november 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://politiek.tpo.nl/2013/11/23/wilders-rutte-bang-liegt/

PVV. Bedankt Mark. In: PVV [online]. 12. september 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/images/stories/Bedankt-Mark-PVV-12- sept.pdf

PVV. Nee is nee. In: PVV, In De Media [online]. 21. jún 2007 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/opinie/553-nee-is- nee--weblog.html

PVV. PVV en extreem-rechts. In: PVV, In De Media [online]. 22. január 2007 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/persberichten/190-qpvv-en-extreem-rechts.html

PVV. PVV: Europese Commissie heeft verstand verloren. In: PVV, In De Media [online]. 28. september 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/4698-pvv-europese- commissie-heeft-verstand-verloren.html

PVV. Wilders laat partij registreren bij Kiesraad. In: PVV [online]. 31. marec 2005 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/interviews/221-wilders-laat-partij-registreren-bij-kiesraad-anp.html

REIJNS, Michael. Oppositie vreest stilstand in Europa-debat. In: De Twentsche Courant Tubantia [online]. 6. február 2013 [cit. 28.03.2016].

RIGTER, Niels, DE WINTHER, Wouter. Front Wilders en Le Pen. In: Telegraaf.nl [online]. 13. november 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/22053794/__Front_Wilders_en_Le_Pen__.ht ml

SHEVARDNADZE, Sophie. EU will burst at seams after European Parliament elections – Dutch MP Geert Wilders. In: Russia Today [online]. 2. máj 2014 [cit.

93

30.03.2016]. Dostupné na internete: https://www.rt.com/shows/sophieco/156296-geert-wilders-eu-elections/

VAN TARTWIJK, Maarten, VAN DAALEN, Robin. Dutch Politician Calls on Euroskeptic Parties to Unite. In: The Wall Street Journal [online]. 21. február 2014 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.wsj.com/articles/SB100014240527023042753045793969505683510 52

TRAYNOR, Ian. Geert Wilders hate speech trial collapses in Netherlands. In: The Guardian [online]. 22. október 2010 [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.theguardian.com/world/2010/oct/22/geert-wilders-trial- collapses

VELDHUIJZEN, Axel. Interview met Geert Wilders in AD: Wilders: Rutte krijgt het nóg zwaarder. In: PVV [online]. 14. október 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/4760- interview-met-geert-wilders-in-ad-wilders-rutte-krijgt-het-nog-zwaarder.html

WATERFIELD, Bruno, SAMUEL, Henry. Dutch far right blames France’s Le Pen for disaster in European vote. In: Irish Independent [online]. 24. máj 2014 [cit. 28.03.2016].

WILDERS, Geert. 2013 wordt een jaar om onze vrijheid terug te winnen. In: EenVandaag [online]. 14. december 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://politicusvanhetjaar.eenvandaag.nl/algemeen/42181/2013_wordt_een_jaar _om_onze_vrijheid_terug_te_winnen_

WILDERS, Geert. Beste Mark, mijnheer de Minister-President. In: The Post Online [online]. 13. apríl 2014 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://politiek.tpo.nl/column/beste-mark-mijnheer-de-minister-president/

WILDERS, Geert. Dit referendum gaat over ONAFHANKELIJKHEID EN IMMIGRATIE - Persconferentie. In: PVV, In De Media [online]. 13. máj 2005 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-

94

media/interviews/219-dit-referendum-gaat-over-onafhankelijkheid-en- immigratie-persconferentie.html

WILDERS, Geert. European Free Speech Under Attack. In: The Wall Street Journal [online]. 22. február 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.wsj.com/articles/SB100014240527487044090045761463325364599 42

WILDERS, Geert. Geert Wilders: An Open Letter to Cecilia Malmström. In: Geertwilders.nl [online]. 20. júl 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/77-in-the-press/in-the-press/1801-geert- wilders-an-open-letter-to-cecilia-malmstroem

WILDERS, Geert. Geert Wilders’ Speech in Bonn. In: Geertwilders.nl [online]. 6. február 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/77-in-the-press/in-the-press/1820-geert- wilders-speech-in-bonn

WILDERS, Geert. Inbreng Geert Wilders in het debat over de Europese top. In: PVV [online]. 27. jún 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/5789-inbreng-geert-wilders-in- het-debat-over-de-europese-top.html

WILDERS, Geert. Investeren in 2011, oogsten in 2012. In: EenVandaag [online]. 30. november 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://politicusvanhetjaar.eenvandaag.nl/columns/39234/investeren_in_2011_oo gsten_in_2012

WILDERS, Geert. Nederland moet onafhankelijk blijven. In: De Volkskrant [online]. 15. február 2005. [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/politiek/nederland-moet-onafhankelijk-blijven~a658621/

WILDERS, Geert. Reactie Geert Wilders op uitslag verkiezingen. In: PVV [online]. 5. jún 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/2028-reactie-geert-wilders-op-uitslag- verkiezingen.html

95

WILDERS, Geert. Speech Geert Wilders. In: PVV [online]. 5. marec 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert- wilders/5269-speech-geert-wilders.html

WILDERS, Geert. Speech Geert Wilders in Berlin, 3 September 2011 (English version). In: Geertwilders.nl [online]. 3. september 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87- english/news/1764-speech-geert-wilders-in-berlin-3-september-2011-english- version

WILDERS, Geert. Speech Geert Wilders in Turin, December 15, 2013. In: Geertwilders.nl [online]. 15. december 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87-english/news/1842-speech- geert-wilders-in-turin-december-15-2013

WILDERS, Geert. Speech Geert Wilders, Los Angeles, June 9, 2013. In: Geertwilders.nl [online]. 9. jún 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/175-ongecategoriseerd/1829-speech- geert-wilders-los-angeles-june-9-2013

WILDERS, Geert. Speech Geert Wilders, Swedish Free Press Society, Malmö, October 27, 2012. In: Geertwilders.nl [online]. 27. október 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/77-in- the-press/in-the-press/1809-speech-geert-wilders-swedish-free-press-society- malmoe-october-27-2012

WILDERS, Geert. Spreektekst Geert Wilders bij debat begroting 2013. In: PVV, In De Media [online]. 26. apríl 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/5534-spreektekst-geert- wilders-bij-debat-begroting-2013.html

WILDERS, Geert. Spreektekst Geert Wilders: Verantwoordingsdebat 2012. In: PVV [online]. 24. máj 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/5617-spreektekst-geert- wilders-verantwoordingsdebat.html

96

WILDERS, Geert. The Resurgence of European Patriotism; How to ruin the day of bureaucrats and politicians in Brussels. In: The Wall Street Journal Online [online]. 21. november 2013 [cit. 30.03.2016].

WILDERS, Geert. The speech Geert Wilders would have given. In: Geertwilders.nl [online]. 13. február 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87-english/news/1515-the- speech-geert-wilders-would-have-given

WILDERS, Geert. Tien keer nee tegen Turkije. In: Volkskrant.nl [online] . 17. november 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/buitenland/tien-keer-nee-tegen-turkije~a364823/

WILDERS, Geert. Wilders: Hardwerkende Nederlanders worden uitgeknepen als een citroen. In: Volkskrant.nl [online]. 14. marec 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/vk/nl/3184/opinie/article/detail/3409382/2013/03/14/Wil ders-Hardwerkende-Nederlanders-worden-uitgeknepen-als-een-citroen.dhtml

WILDERS, Geert. Wilders: Knieval voor Turkije walgelijke vertoning. In: PVV [online]. 7. apríl 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7-nieuws/nieuws/1877-wilders-knieval-voor-turkije- walgelijke-vertoning.html

WILDERS, Geert, VAN DIJCK, Teun. De Grieken moeten nu echt snel uit de euro. In: NRC [online]. 16. jún 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nrc.nl/next/2011/06/16/de-grieken-moeten-nu-echt-snel-uit-de-euro- 12021088

WILDERS, Geert, KLEVER, Reinette 10 -puntenplan voor het herstel van de Nederlandse economie. In: PVV [online]. 4. apríl 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/images/stories/10_puntenplan_4_april_2013.pdf

WILDERS, Geert, KORTENHOEVEN, Wim. PVV: Turkse president Gül is niet welkom in Nederland. In: Volkskrant.nl [online]. 19. november 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: 97

http://www.volkskrant.nl/vk/nl/3184/opinie/article/detail/3041162/2011/11/19/PV V-Turkse-president-Gul-is-niet-welkom-in-Nederland.dhtml

WILLEMS, Maartje. PVV-fractie loopt woest weg uit crisisdebat. In: Elsevier.nl [online]. 26. marec 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.elsevier.nl/Politiek/nieuws/2009/3/PVV-fractie-loopt-woest-weg-uit- crisisdebat-ELSEVIER228447W/

DE WINTHER, Wouter. Wilders eist plan voor Grieks failliet. In: Telegraaf.nl [online]. 14. september 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article21037262.ece

WYNIA, Syn. Politiek: Ik ben geen enge, geradicaliseerde man. In: Elsevier.nl [online]. 4. apríl 2007 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.elsevier.nl/Algemeen/nieuws/2007/4/Politiek-Ik-ben-geen-enge- geradicaliseerde-man-ELSEVIER118492W/

Brits bureau onderzoekt gulden voor PVV. In: NOS.nl [online]. 14. november 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://nos.nl/artikel/313312-brits- bureau-onderzoekt-gulden-voor-pvv.html

Council of Europe protests Dutch xenophobic internet site. In: Agence France Presse [online]. 22. február 2012 [cit. 28.03.2016].

Deens politiek touwtrekken over komst Wilders. In: Trouw.nl [online]. 2. február 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.trouw.nl/tr/nl/4324/Nieuws/article/detail/1136082/2009/02/05/Deens- politiek-touwtrekken-over-komst-Wilders.dhtml

De euro is geen geld, maar kost ons geld! In: PVV [online]. 26. marec 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun- van-dijck/6651-de-euro-is-geen-geld-maar-kost-ons-geld.html

De mooiste tijden voor de PVV liggen nog voor ons. In: NU.nl [online]. 9. marec 2014 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/politiek/3721400/de-mooiste-tijden-pvv-liggen-nog-ons.html

98

Dutch gov’’t resigns. In: Kuwait News Agency [online]. 23. apríl 2012 [cit. 28.03.2016].

Dutch MP posts Islam film on web. In: BBC News [online]. 27. marec 2008 [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7317506.stm

Eerste reactie PVV-fractie op uitkomst Eurotop. In: PVV [online]. 27. október 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj- related/geert-wilders/4788-eerste-reactie-pvv-fractie-op-uitkomst-eurotop.html

Eerste reactie PVV-fractievoorzitter Geert Wilders op Miljoenennota 2012. In: PVV [online]. 15. september 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/4652-eerste-reactie-pvv- fractievoorzitter-geert-wilders-op-miljoenennota-2012.html

EP verbiedt vertoning Fitna. In: Telegraaf.nl [online]. 17. december 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20767531.ece

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2001. Standard Eurobarometer 55. Spring 2001.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2002. Standard Eurobarometer 57. Spring 2002.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2003a. Standard Eurobarometer 59. Spring 2003.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2003b. Standard Eurobarometer 60. Autumn 2003.

99

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2004a. Standard Eurobarometer 61. Spring 2004.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2004b. Standard Eurobarometer 62. Autumn 2004.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2005a. Standard Eurobarometer 63. Spring 2005.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2005b. Standard Eurobarometer 64. Autumn 2005.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2006a. Standard Eurobarometer 65. Spring 2006.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2006b. Standard Eurobarometer 66. Autumn 2006.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2007a. Standard Eurobarometer 67. Spring 2007.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2007b. Standard Eurobarometer 68. Autumn 2007.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2008a. Standard Eurobarometer 69. Spring 2008.

100

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2008b. Standard Eurobarometer 70. Autumn 2008.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2009a. Standard Eurobarometer 71. Spring 2009.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2009b. Standard Eurobarometer 72. Autumn 2009.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2010a. Standard Eurobarometer 73. Spring 2010.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2010b. Standard Eurobarometer 74. Autumn 2010.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2011a. Standard Eurobarometer 75. Spring 2011.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2011b. Standard Eurobarometer 76. Autumn 2011.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2012a. Standard Eurobarometer 77. Spring 2012.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2012b. Standard Eurobarometer 78. Autumn 2012.

101

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2013a. Standard Eurobarometer 79. Spring 2013.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2013b. Standard Eurobarometer 80. Autumn 2013.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2014a. Standard Eurobarometer 81. Spring 2014.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2014b. Standard Eurobarometer 82. Autumn 2014.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2015a. Standard Eurobarometer 83. Spring 2015.

EUROPEAN COMMISSION, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2015b. Standard Eurobarometer 84. Autumn 2015.

EUROPEAN PARLIAMENT, DIRECTORATE-GENERAL FOR COMMUNICATION a TNS OPINION & SOCIAL, 2010. Special Eurobarometer 74.1: The Europeans and the Crisis, Results for the Netherlands. 2010.

Eurodebat, 3 november 2011. In: PVV [online]. 3. november 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun- van-dijck/4808-eurodebat-3-november-2011.html

Europa wint in Nederland. In: ANP Infonet [online]. 12. september 2012 [cit. 28.03.2016].

Europese Grondwet eerder slechter dan beter voor Nederlandse economie. In: PVV, In De Media [online]. 19. máj 2005 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na

102

internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/216-europese- grondwet-eerder-slechter-dan-beter-voor-nederlandse-economie.html

Europese grondwet verder weg na EU-top. In: ANP Infonet [online]. 16. jún 2006 [cit. 05.03.2016].

Europe’s Tea Parties. In: The Economist [online]. 4. január 2014 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.economist.com/news/leaders/21592610-insurgent-parties-are-likely- do-better-2014-any-time-second-world

Eurosceptics snub Wilders’ attempt to form European far-right party. In: Euractiv.com [online]. 28. august 2013 [cit. 28.03.2016].

Ex-LPF’ster tweede achter Wilders. In: ANP Infonet [online]. 22. august 2006 [cit. 05.03.2016].

Feiten over het ‘NExit‘-onderzoek. In: NOS.nl [online]. 6. február 2014 [cit. 10.04.2016]. Dostupné na internete: http://nos.nl/artikel/606880-feiten-over-het- nexit-onderzoek.html

French, Dutch far-right leaders to discuss European alliance. In: Agence France Presse [online]. 13. november 2013 [cit. 28.03.2016].

Geert Wilders: extra bezuinigingen ‘prematuur‘. In: PVV [online]. 2. september 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj- related/geert-wilders/4611-geert-wilders-extra-bezuinigingen-prematuur.html

Geert Wilders: I’m in favour of Romania and Bulgaria leaving the EU. In: Euronews.com [online]. 6. júl 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.euronews.com/2009/07/06/geert-wilders-i-m-in-favour-of-romania- and-bulgaria-leaving-the-eu/

Geert Wilders looks to alliance with Front National, other EU partiesl. In: DutchNews.nl [online]. 29. apríl 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.dutchnews.nl/news/archives/2013/04/geert_wilders_looks_to_allianc /

103

Geert Wilders optimistisch over Europees front. In: ANP Infonet [online]. 21. január 2014 [cit. 28.03.2016].

Geert Wilders: Wij doen niet mee aan dit schijndebat. In: PVV [online]. 26. marec 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1850-geert-wilders-wij-doen-niet-mee-aan-dit-schijndebat.html

Geert Wilders ziet cordon sanitaire rond PVV. In: ANP Infonet [online]. 16. november 2007 [cit. 05.03.2016].

Geldkraan naar Europa moet dicht. In: PVV [online]. 7. február 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1669-geldkraan-naar-europa-moet-dicht.html

Grens dicht voor burgers Oost-Europa. In: Reformatorisch Dagblad [online]. 2. september 2013 [cit. 28.03.2016].

Historisch akkoord in Kamer. In: Noordhollands Dagblad [online]. 27. apríl 2012 [cit. 28.03.2016].

Ieren zijn vandaag helden van Europa. In: PVV [online]. 13. jún 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1130-ieren-zijn-vandaag-helden-van-europa.html

Inbreng Geert Wilders Algemene Politieke Beschouwingen 2013. In: PVV [online]. 25. september 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/7087-spreektekst-geert- wilders-algemene-politieke-beschouwingen-2013.html

Inbreng Geert Wilders debat over het begrotingsakkoord 2014. In: PVV [online]. 16. október 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/7134-inbreng-geert-wilders- debat-over-het-begrotingsakkoord-2014.html

Inbreng PVV - van Dijck bij debat Euro. In: PVV [online]. 22. október 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun- van-dijck/4772-inbreng-pvv-van-dijck-bij-debat-euro.html

104

Inbreng Teun van Dijck (PVV) bij debat Europese Top. In: PVV [online]. 29. február 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/5258-plenair-debat-europese- top.html

Israel Is Fighting Our War. In: Geertwilders.nl [online]. 22. november 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/77-in- the-press/in-the-press/1730-israel-is-fighting-our-war

Kabinet niet akkoord met verhoging EU-budget. In: ANP Infonet [online]. 2. apríl 2013 [cit. 28.03.2016].

Kabinet wakkert recessie aan! In: PVV [online]. 17. december 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de- kamer/spreekteksten/1493-kabinet-wakkert-recessie-aan.html

Kamer stemt in met versterking noodfonds euro. In: ANP Multimedia [online]. 6. október 2011 [cit. 27.03.2016].

Kamer van reces voor steun Grieken. In: NOS.nl [online]. 4. máj 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://nos.nl/artikel/155024-kamer-van- reces-voor-steun-grieken.html

Kamer verwerpt PVV-meldpunt. In: ANP Multimedia [online]. 27. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

Le Pen wil met Wilders op campagne. In: ANP Infonet [online]. 14. september 2013 [cit. 28.03.2016].

Marcel de Graaff lijsttrekker PVV in Europa. In: ANP Infonet [online]. 24. marec 2014 [cit. 28.03.2016].

Meerderheid Kamer steunt noodfonds voor euro. In: ANP Infonet [online]. 22. máj 2012 [cit. 28.03.2016].

Na Fortuyn weer hoop voor het volk. In: ANP Infonet [online]. 5. jún 2009 [cit. 06.03.2016].

105

Nederland beter af buiten de eurozone. In: ANP Infonet [online]. 5. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

Nederlanders weer grootste betalers EU. In: ANP Infonet [online]. 14. január 2010 [cit. 06.03.2016].

Nederland moet zich bevrijden van de EU. In: PVV [online]. 10. máj 2014 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert- wilders/7614-pvvopinie100514.html

Nederland uit de EU: meer banen, meer groei, meer inkomen. In: PVV [online]. 5. február 2014 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/7402-nederland-uit-de-eu- meer-banen-meer-groei-meer-inkomen.html

Nederland: vier leden PVV verlaten partij van Geert Wilders. In: Agentschap Belga [online]. 22. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

Nederland vreest komst Roemenen en Bulgaren. In: PVV [online]. 31. august 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj- related/geert-wilders/7019-grenzen-dichthouden-voor-roemenen-en- bulgaren.html

Netherlands Are Better Off Out of EU. In: Geertwilders.nl [online]. 5. február 2014 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87-english/news/1848-netherlands-are- better-off-out-of-eu

Netherlands politics: Warning signs. In: Economist Intelligence Unit - ViewsWire [online]. 4. január 2012 [cit. 28.03.2016].

Nieuwe protestwebsite PVV: tegen de ‘Europese zakkenvullers‘. In: AD.nl [online]. 3. august 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.ad.nl/ad/nl/10640/Dossier- Verkiezingen/article/detail/3295838/2012/08/03/Nieuwe-protestwebsite-PVV- tegen-de-Europese-zakkenvullers.dhtml

106

Nu een oscar voor van Rompuy? In: Telegraaf.nl [online]. 12. október 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20931476.ece

Ook onderzoek naar banken in Nederland. In: PVV [online]. 8. február 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1670-ook-onderzoek-naar-banken-in-nederland.html

Oppositie wil helderheid over uitgaven aan EU. In: ANP Infonet [online]. 25. február 2013 [cit. 28.03.2016].

Overwinningsspeech van Geert Wilders. In: PVV, In De Media [online]. 10. marec 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in- de-media/interviews/2614-overwinningsspeech-van-geert-wilders.html

Politiek Persoonlijk: Geert Wilders - Als ik minister van Financiën was... In: metronieuws.nl [online]. 17. september 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.metronieuws.nl/binnenland/2013/09/politiek-persoonlijk- geert-wilders-als-ik-minister-van-financien-was

Protestwebsite PVV tegen ‘veelverdieners‘ EU. In: ANP Multimedia [online]. 3. august 2012 [cit. 28.03.2016].

PVV: alles kan ter tafel komen. In: BN/DeStem [online]. 17. február 2012 [cit. 28.03.2016].

PVV: benoeming Dijsselbloem onacceptabel. In: ANP Infonet [online]. 22. január 2013 [cit. 28.03.2016].

PVV: Controle grenzen terug. In: Telegraaf [online]. 13. apríl 2011 [cit. 27.03.2016].

PVV: de lamme helpt de blinde. In: Telegraaf.nl [online]. 22. marec 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/21414177/__PVV__de_lamme_helpen_de_b linde__.html

107

PVV: Dijsselbloem als Mr Euro aftreden (Teun van Dijck bij debat eurogroep). In: PVV [online]. 17. január 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/6404--pvv-dijsselbloem-als- mr-euro-aftreden-teun-van-dijck-bij-debat-eurogroep.html

PVV: Dijsselbloem misleidt de burger! In: PVV, In De Media [online]. 19. december 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/7302-pvv-dijsselbloem- misleidt-de-burger.html

PVV doet mee aan Europese Verkiezingen. In: PVV [online]. 16. február 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1715-pvv-doet-mee-aan-europese-verkiezingen.html

PVV doet niet mee aan Statenverkiezingen. In: Leeuwarder Courant [online]. 10. január 2007. [cit. 05.03.2016].

PVV dreigt kabinet weer over Griekenland. In: ANP Infonet [online]. 29. jún 2011 [cit. 27.03.2016].

PVV: Ellende in Oekraïne resultaat van EU buitenlands beleid. In: PVV [online]. 2. marec 2014 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/7434-pvv-ellende-in-oekraine- resultaat-van-eu-buitenlands-beleid.html

PVV’er Madlener wil Turkije nooit bij EU. In: ANP Infonet [online]. 26. máj 2009 [cit. 06.03.2016].

PVV’ers scanderen: minder Marokkanen. In: ANP Infonet [online]. 19. marec 2014 [cit. 28.03.2016].

PVV: EU gooit 5 miljard over de balk, geen controle over 240 miljard noodsteun. In: PVV, In De Media [online]. 7. február 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/6473-pvv-eu-gooit- 5-miljard-over-de-balk-geen-controle-over-240-miljard-noodsteun--sp- 1639873842.html

108

PVV Europa fel tegen Europese belastingen. In: ANP Infonet [online]. 13. október 2010 [cit. 06.03.2016].

PVV geeft Grieken hun ‘drachme‘ terug. In: NU.nl [online]. 9. jún 2011 [cit. 27.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/politiek/2536667/pvv- geeft-grieken-drachme-terug.html

PVV geeft verzetspamflet aan ministerraad. In: Volkskrant.nl [online]. 1. marec 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/vk/nl/11018/PVV/article/detail/3402089/2013/03/01/PV V-geeft-verzetspamflet-aan-ministerraad.dhtml

PVV: Geen cent naar de Grieken. In: PVV, In De Media [online]. 26. marec 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/persberichten/2665-pvv-geen-cent-naar-de-grieken.html

PVV: geen eurocent naar Griekenland. In: Telegraaf.nl [online]. 7. máj 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20875082.ece

PVV: Geen miljarden voor Cyprus! In: PVV, In De Media [online]. 15. marec 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/interviews/6595-pvv-geen-miljarden-voor-cyprus--sp-227689322.html

PVV: Geen Roemenen en Bulgaren Toelaten op Arbeidsmarkt. In: PVV [online]. 25. jún 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1154-pvv-geen-roemenen-en-bulgaren-toelaten-op- arbeidsmarkt.html

PVV: Houd Dijsselbloem uit ‘Eurofielengroep‘. In: Telegraaf.nl [online]. 9. január 2014 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/21206702/__PVV_wil__Mr._Euro__niet__.ht ml

PVV: Ierland tijdelijk uit euro. In: Powned.tv [online]. 2. december 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete:

109

http://www.powned.tv/nieuws/buitenland/2010/12/pvv_ierland_tijdelijk_uit_euro. html

PVV: IJsland bij de EU, nu niet, nooit niet. In: PVV, In De Media [online]. 8. apríl 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/persberichten/2666-pvv-ijsland-bij-de-eu-nu-niet-nooit-niet.html

PVV: Laat Brussel diep in het moeras zakken. In: PVV [online]. 29. máj 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj- related/geert-wilders/6813-pvv-laat-brussel-diep-in-het-moeras-zakken.html

PVV loopt boos weg uit crisisdebat. In: Trouw.nl [online]. 26. marec 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.trouw.nl/tr/nl/4324/Nieuws/article/detail/1127080/2009/03/26/PVV- loopt-boos-weg-uit-crisisdebat.dhtml

PVV: Mordicus tegen nieuwe onderhandelingen Turkse toetreding tot EU. In: PVV, In De Media [online]. 27. máj 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/6805-pvv- qmordicus-tegen-nieuwe-onderhandelingen-turkse-toetreding-tot-euq.html

PVV: motie van wantrouwen tegen De Jager. In: ANP Infonet [online]. 24. máj 2012 [cit. 28.03.2016].

PVV: Nederland is weer door de Griekse pomp! (inbreng AO Griekenland). In: PVV [online]. 4. december 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun-van-dijck/6326-pvv-nederland-is-weer- door-de-griekse-pomp-inbreng-ao-griekenland.html

PVV onafhankelijk in Europees Parlement. In: ANP Infonet [online]. 3. jún 2009 [cit. 06.03.2016].

PVV: ook Brussel moet stoppen met ontwikkelingshulp. In: PVV, In De Media [online]. 25. apríl 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/5709-pvv-ook-brussel-moet- stoppen-met-ontwikkelingshulp.html

110

PVV overweegt referendum over EU-verdrag. In: Telegraaf.nl [online]. 2. november 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20357031.ece

PVV overwint weerzin tegen EU voor walvis. In: ANP Infonet [online]. 16. december 2010 [cit. 06.03.2016].

PVV: pinautomaat Nederland nog lang niet leeg. In: PVV, In De Media [online]. 14. máj 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in- de-media/persberichten/6774-pvv-pinautomaat-nederland-nog-lang-niet- leeg.html

PVV-pogingen tot vertragen ESM-debat mislukt. In: ANP Infonet [online]. 26. jún 2012 [cit. 28.03.2016].

PVV: Referendum nu meer dan nodig! In: PVV [online]. 9. december 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/45-fj-related/teun- van-dijck/4958-pvv-referendum-nu-meer-dan-nodig-.html

PVV: Rutte nu daad bij woord voegen. In: NOS.nl [online]. 9. september 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://nos.nl/artikel/271265-pvv-rutte- nu-daad-bij-woord-voegen.html

PVV: Rutte sluit slechte deal voor Nederland. In: PVV [online]. 8. február 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj- related/geert-wilders/6482-pvv-rutte-sluit-slechte-deal-voor-nederland.html

PVV second party in The Netherlands. In: Geertwilders.nl [online]. 26. máj 2014 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.geertwilders.nl/index.php/87-english/news/1863-pvv-second-party- in-the-netherlands

PVV: Spanje krijgt uitstel, Nederland moet bloeden! In: PVV [online]. 30. máj 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj- related/geert-wilders/5633-pvv-spanje-krijgt-uitstel-nederland-moet- bloeden.html

111

PVV: steun Griekenland, hoe gek kun je zijn? In: ANP Infonet [online]. 22. október 2011 [cit. 27.03.2016].

PVV: Stop opzetten diplomatieke dienst EU. In: ANP Infonet [online]. 17. november 2010 [cit. 06.03.2016].

PVV tegen vorming Europees OM. In: PVV, In De Media [online]. 2. september 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/persberichten/7022-pvv-tegen-vorming-europees-om-.html

PVV: Tijd voor verkiezingen. In: Telegraaf.nl [online]. 15. september 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20501226.ece

PVV ‘trots‘, oppositie klaagt. In: BN/DeStem [online]. 16. september 2011 [cit. 27.03.2016].

PVV: Verbreek banden met Egypte. In: PVV, In De Media [online]. 12. marec 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/persberichten/6583-pvv-qverbreek-banden-met-egypteq.html

PVV: Verhinder komst seizoenarbeiders van buiten de EU. In: PVV, In De Media [online]. 6. jún 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/6828-pvv-verhinder-komst- seizoenarbeiders-van-buiten-de-eu.html

PVV verzamelt klachten over Polen voor Kamp. In: ANP Infonet [online]. 8. február 2012 [cit. 28.03.2016].

PVV: Vorder 5 miljard EU-ontwikkelingshulp terug. In: PVV, In De Media [online]. 27. november 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/persberichten/7246-pvv-qvorder-5-miljard- eu-ontwikkelingshulp-terugq.html

PVV vreest ‘doodsteek‘ Nederlandse economie. In: AD.nl [online]. 15. november 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete:

112

http://www.ad.nl/ad/nl/1012/Nederland/article/detail/3348534/2012/11/15/PVV- vreest-doodsteek-Nederlandse-economie.dhtml

PVV: waar eindigt dit? In: ANP Infonet [online]. 16. august 2011 [cit. 27.03.2016].

PVV - Wilders: In Europa vieren ze nu feest. In: De Twentsche Courant Tubantia [online]. 13. september 2012 [cit. 28.03.2016].

PVV wil heropening debat noodfonds euro. In: ANP Infonet [online]. 2. júl 2012 [cit. 28.03.2016].

PVV wil hoofddoekverbod in EU-instellingen. In: AP Dutch Worldstream [online]. 10. máj 2011 [cit. 27.03.2016].

PVV wil Kamer terugroepen van reces. In: Telegraaf.nl [online]. 30. apríl 2014 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/22568506/___Haal_Kamer_terug_van_reces ___.html

PVV wil referendum over bankenunie. In: Telegraaf.nl [online]. 13. apríl 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/21476754/__PVV_wil_referendum__.html

PVV wil referendum over EU-lidmaatschap. In: Agentschap Belga [online]. 20. január 2014 [cit. 28.03.2016].

PVV wil Roemenen en Bulgaren blijven weren. In: AD.nl [online]. 28. august 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.ad.nl/ad/nl/10640/Dossier- Verkiezingen/article/detail/3307350/2012/08/28/PVV-wil-Roemenen-en- Bulgaren-blijven-weren.dhtml

PVV wil vrije toegang Turken blokkeren. In: PVV [online]. 10. marec 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/7- nieuws/nieuws/1802-pvv-wil-vrije-toegang-turken-blokkeren.html

113

PVV: Zorgakkoord is bagger. In: PVV, In De Media [online]. 24. apríl 2013 [cit. 30.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/persberichten/6716-pvv-zorgakkoord-is-bagger.html

Rutte biedt ontslag van zijn kabinet aan. In: ANP Multimedia [online]. 23. apríl 2012 [cit. 28.03.2016].

Rutte en Wilders botsen over Griekenland. In: BN/DeStem [online]. 20. máj 2011 [cit. 27.03.2016].

Rutte onder vuur om PVV-meldpunt. In: Haarlems Dagblad [online]. 2. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

Spanning tussen CDA en PVV neemt toe. In: Leidsch Dagblad [online]. 23. november 2011 [cit. 27.03.2016].

Speech Geert Wilders - PVV presenteert kandidaten. In: PVV [online]. 26. apríl 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/12-in-de- kamer/spreekteksten/2856-speech-geert-wilders-pvv-presenteert- kandidaten.html

Spreektekst Geert Wilders bij debat Oekraïne. In: PVV [online]. 5. marec 2014 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj- related/geert-wilders/7443-spreektekst-geert-wilders-bij-debat-oekraine.html

Spreektekst Geert Wilders bij het debat over de economische crisis. In: PVV [online]. 5. marec 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert-wilders/6544-spreektekst-geert- wilders-bij-het-debat-over-de-economische-crisis.html

Spreektekst Geert Wilders, Tilburg. In: PVV [online]. 25. máj 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/36-fj-related/geert- wilders/2951-spreektekst-geert-wilders-tilburg.html

Steun voor Wilders. In: Leidsch Dagblad [online]. 24. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

114

Uitbreiding EU geen breekpunt voor PVV. In: ANP Infonet [online]. 14. september 2010 [cit. 06.03.2016].

UK sceptics surge, Dutch stumble as EU votes. In: Reuters News [online]. 23. máj 2014 [cit. 28.03.2016].

Val college nieuwste conflict rond PVV. In: ANP Infonet [online]. 20. apríl 2012 [cit. 28.03.2016].

Verklaring PVV, VVD, CDA. In: PVV, In De Media [online]. 30. júl 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de- media/interviews/3504-verklaring-pvv-vvd-cda.html

Vertrek uit EU levert Nederland miljarden op. In: ANP Infonet [online]. 6. február 2014 [cit. 28.03.2016].

VVD, CDA en PVV dicht bij akkoord. In: ANP Infonet [online]. 12. apríl 2012 [cit. 28.03.2016].

Wij Tekenen Verzet Aan. In: tekenverzetaan.nl [online]. 10. marec 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.tekenverzetaan.nl/images/PVV_A0_poster-verzet.pdf

Wilders beticht ministers van intimidatie. In: Telegraaf.nl [online]. 27. február 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/20534752/__Wilders__pure_intimidatie__.ht ml

Wilders: binnen jaar bestaat euro niet meer. In: ANP Infonet [online]. 4. september 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders blij met minder Europa in troonrede. In: ANP Infonet [online]. 20. spetember 2011 [cit. 27.03.2016].

Wilders blij met uitslag. In: ANP Infonet [online]. 26. máj 2014 [cit. 28.03.2016].

Wilders boos op ‘grote schuldige‘ Rutte. In: ANP Infonet [online]. 26. jún 2013 [cit. 28.03.2016].

115

Wilders: Brussel dwarsbomen met veto’s. In: ANP Infonet [online]. 8. jún 2005 [cit. 05.03.2016].

Wilders daagt PvdA uit tot euro-referendum. In: Volkskrant.nl [online]. 24. január 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/vk/nl/2800/Europese- Unie/article/detail/3382353/2013/01/24/Wilders-wil-met-PvdA-referendum- organiseren.dhtml

Wilders daagt Rutte uit: Grieken uit de euro. In: ANP Infonet [online]. 9. september 2011 [cit. 27.03.2016].

Wilders en Le Pen: ‘bevrijding‘ van EU. In: ANP Infonet [online]. 13. november 2013 [cit. 28.03.2016].

Wilders en Le Pen: historische dag. In: ANP Infonet [online]. 13. november 2013 [cit. 28.03.2016].

Wilders: Er is helemaal niets mis met het Front National. In: RTL Nieuws [online]. 23. apríl 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.rtlnieuws.nl/nieuws/binnenland/wilders-er-helemaal-niets-mis-met- het-front-national

Wilders: EU wakkerde ellende in Oekraïne aan. In: ANP Infonet [online]. 2. marec 2014 [cit. 28.03.2016].

Wilders feliciteert Nederland. In: Telegraaf.nl [online]. 20. júl 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20327813.ece

Wilders: gulden blijkt voordeliger. In: ANP Infonet [online]. 3. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders: Haal in Brussel miljard extra voor ouderen. In: AD.nl [online]. 21. november 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.ad.nl/ad/nl/1012/Nederland/article/detail/3351394/2012/11/21/Wilder s-Haal-in-Brussel-miljard-extra-voor-onze-ouderen.dhtml

116

Wilders hekelt ‘hetze‘ - PVV ontkent steun te hebben gezocht bij extreem- rechts. In: AD - Algemeen Dagblad [online]. 15. január 2007. [cit. 05.03.2016].

Wilders: het is de VVD die wegloopt. In: ANP Infonet [online]. 31. október 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders: kabinet capituleert voor islam. In: Telegraaf.nl [online]. 29. február 2008 [cit. 05.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/20534446/__Wilders__kabinet_buigt_voor_is lam__.html

Wilders: Kabinet moet opstappen. In: ANP Infonet [online]. 2. jún 2005 [cit. 05.03.2016].

Wilders: kattebelletje Rutte onvoldoende. In: ANP Infonet [online]. 30. apríl 2014 [cit. 28.03.2016].

Wilders kiest voor ‘keihard oppositie voeren‘. In: AD.nl [online]. 14. september 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.ad.nl/ad/nl/10640/Dossier- Verkiezingen/article/detail/3316415/2012/09/14/Wilders-kiest-voor-keihard- oppositie-voeren.dhtml

Wilders: kijk of we uit euro moeten stappen. In: Telegraaf.nl [online]. 1. máj 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20439262.ece

Wilders knipt ster uit Europese vlag. In: ANP Infonet [online]. 20. máj 2014 [cit. 28.03.2016].

Wilders: kosten exit euro worden goedgemaakt. In: ANP Infonet [online]. 5. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders met ‘gewone‘ man op campagne. In: ANP Infonet [online]. 25. august 2006 [cit. 05.03.2016].

117

Wilders: Nederland moet Denemarken achterna. In: Telegraaf.nl [online]. 26. november 2011 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20829115.ece

Wilders: Nederland niet eurofieler geworden. In: ANP Infonet [online]. 23. máj 2014 [cit. 28.03.2016].

Wilders: Nederland weer onafhankelijk van EU. In: ANP Infonet [online]. 23. júl 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders noemt SP-aanval op PVV ‘paniekreactie‘. In: ANP Infonet [online]. 27. február 2008 [cit. 05.03.2016].

Wilders: onderzoek naar uit EU stappen. In: ANP Infonet [online]. 12. november 2013 [cit. 28.03.2016].

Wilders: ook Nederland verdient referendum EU. In: Telegraaf.nl [online]. 23. január 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/21240453/__Wilders_wil_ook_referendum__ .html

Wilders protesteert bij Roemeense ambassade. In: Volkskrant.nl [online]. 9. september 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.volkskrant.nl/vk/nl/2686/Binnenland/article/detail/3506389/2013/09/0 9/Wilders-protesteert-bij-Roemeense-ambassade.dhtml

Wilders: PVV blijft tegen uitbreiding Europese Unie. In: Elsevier.nl [online]. 14. september 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.elsevier.nl/Europese-Unie/nieuws/2010/9/Wilders-PVV-blijft-tegen- uitbreiding-Europese-Unie-ELSEVIER275754W/

Wilders: PVV heeft zich herpakt en knokt door. In: ANP Infonet [online]. 27. marec 2014 [cit. 28.03.2016].

Wilders: Rutte schuldig aan illegale praktijk. In: ANP Infonet [online]. 5. júl 2012 [cit. 28.03.2016].

118

Wilders: samenwerken met anderen. In: NOS.nl [online]. 2. júl 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://nos.nl/artikel/525087-wilders- samenwerken-met-anderen.html

Wilders: Schulz moet opstappen en wegwezen. In: ANP Infonet [online]. 20. september 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders sleept Staat voor rechter om eurofonds. In: ANP Infonet [online]. 16. máj 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders spreekt: Ik capituleer niet - Interview HP/De Tijd. In: PVV, In De Media [online]. 12. december 2007 [cit. 04.03.2016]. Dostupné na internete: http://pvv.nl/index.php/in-de-media/interviews/37-wilders-spreekt-ik-capituleer- niet-interview-hpde-tijd.html

Wilders spreekt van ‘cordon sanitaire‘. In: Telegraaf.nl [online]. 25. jún 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20320009.ece

Wilders stapt uit VVD-fractie. In: NU.nl [online]. 3. september 2004 [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/algemeen/392335/wilders- stapt-uit-vvd-fractie.html

Wilders stapt uit VVD-fractie. In: Trouw.nl [online]. 3 september 2004 [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.trouw.nl/tr/nl/4324/Nieuws/article/detail/1757881/2004/09/03/Wilders -stapt-uit-VVD-fractie.dhtml

Wilders tegen Frits Wester: Tijd voor nieuwe verkiezingen. In: RTL Nieuws [online]. 24. september 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.rtlnieuws.nl/nieuws/binnenland/wilders-tegen-frits-wester-tijd-voor- nieuwe-verkiezingen

Wilders: Turkije laat een vies gezicht zien. In: ANP Infonet [online]. 24. november 2009 [cit. 06.03.2016].

119

Wilders: uitslag pak slaag voor kabinet. In: Telegraaf.nl [online]. 5. jún 2009 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/verkiezingen/ep2009/article20470755.ece

Wilders valt na PvdA nu SP aan; PVV’er handhaaft kritiek op koningin. In: Reformatorisch Dagblad [online]. 25. január 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders verrast door reacties. In: NOS.nl [online]. 14. február 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://nos.nl/artikel/340955-wilders-verrast- door-reacties.html

Wilders: verwerpen grondwet niet slecht voor economie. In: MD Business News [online]. 19. máj 2005 [cit. 05.03.2016].

Wilders vindt akkoord ‘historische blunder‘. In: AD.nl [online]. 11. október 2013 [cit. 01.04.2016]. Dostupné na internete: http://www.ad.nl/ad/nl/1012/Nederland/article/detail/3525750/2013/10/11/Wilder s-vindt-akkoord-historische-blunder.dhtml

Wilders (VVD) onder vuur in eigen fractie. In: nrc.nl [online]. 31. august 2004 [cit. 02.04.2016]. Dostupné na internete: http://vorige.nrc.nl/binnenland/article1603126.ece

Wilders werkt aan internationaal netwerk. In: Telegraaf.nl [online]. 15. júl 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20326468.ece

Wilders: we zetten een stap achteruit. In: ANP Infonet [online]. 13. september 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders: Wij zijn niet xenofoob of racistisch. In: NU.nl [online]. 25. máj 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.nu.nl/interview/2251677/wilderswij-niet-xenofoob-of-racistisch-.html

Wilders wil in europarlement met dubbelmandaat. In: ANP Infonet [online]. 30. máj 2014 [cit. 28.03.2016].

120

Wilders wil met VVD en CDA regeren. In: Telegraaf.nl [online]. 29. máj 2010 [cit. 06.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/verkiezingen2010/article20445608.ece

Wilders wil Nederland uit EU. In: Telegraaf.nl [online]. 1. máj 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20047876.ece#reacties

Wilders wil niet ‘wegkwijnen‘ in EU. In: ANP Infonet [online]. 6. február 2014 [cit. 28.03.2016].

Wilders wil Pechtold mijden. In: Brabants Dagblad [online]. 31. október 2006 [cit. 05.03.2016].

Wilders wil referendum over euro en gulden. In: BN/DeStem [online]. 5. marec 2012 [cit. 28.03.2016].

Wilders wil referendum over Turkije. In: ANP Infonet [online]. 20. september 2005 [cit. 05.03.2016].

Wilders zoekt steun Le Pen. In: Telegraaf [online]. 23. apríl 2013 [cit. 28.03.2016].

Wilders zwaait Grieken vast uit. In: Telegraaf.nl [online]. 4. január 2012 [cit. 28.03.2016]. Dostupné na internete: http://www.telegraaf.nl/binnenland/article20096313.ece

121

Sekundárne zdroje Monografie

AALBERTS, Chris. Achter de PVV. Waarom burgers op Geert Wilders stemmen. Delft: Eburon, 2012.

ALBERTAZZI, Daniele, MCDONNELL, Duncan. Introduction: The Sceptre and the Spectre. In: ALBERTAZZI, Daniele, MCDONNELL, Duncan Twenty-First Century Populism. The Spectre of Western European Democracy. Basingstoke: Palgrave Macmillan, 2008, s. 1 – 11.

DE BEUS, Jos, MAK, Jeannette. De kwestie Europa. Hoe de EU tot de Nederlandse politiek doordringt. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2009.

DRULÁK, Petr. Jak zkoumat politiku: kvalitativní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích. Praha: Portál, 2008.

GEORGE, Alexander L., BENNETT, Andrew. Case Studies and Theory Development in the Social Sciences. Cambridge, Mass: MIT Press, 2005.

IGNAZI, Piero. Extreme Right Parties in Western Europe. Oxford: Oxford University Press, 2006.

MUDDE, Cas. Populist radical right parties in Europe. Cambridge: Cambridge University Press, 2007.

PANIZZA, Francesco. Introduction. Populism and the Mirror of Democracy. In: PANIZZA, Francesco Populism and the Mirror of Democracy. London: Verso, 2005, s. 1 – 31.

RODRÍGUEZ-AGUILERA DE PRAT, Cesáreo. Euroscepticism, Europhobia and Eurocriticism. The Radical Parties of the Right and the Left vis-a-vis the European Union. Brussels: P.I.E. Peter Lang, 2013.

122

STAKE, Robert E. Qualitative Case Studies. In: DENZIN, Norman K., LINCOLN, Yvonna S. The SAGE Handbook of Qualitative Research. Thousand Oaks: Sage Publications, 2005, s. 443 – 466.

SZCZERBIAK, Aleks, TAGGART, Paul A. Opposing Europe? The comparative party politics of Euroscepticism. Volume 1. Case studies and country surveys. New York: Oxford University Press, 2008.

SZCZERBIAK, Aleks, TAGGART, Paul A. Opposing Europe? The comparative party politics of Euroscepticism. Volume 2. Comparative and theoretical perspectives. New York: Oxford University Press, 2008.

TAGGART, Paul. Populism. Buckingham: Open University Press, 2000.

TOPALOFF, Liubomir K. Political Parties and Euroscepticism. New York: Palgrave Macmillan, 2012.

123

Články a štúdie

AARTS, Kees, VAN DER KOLK, Henk. Understanding the Dutch “No”: The Euro, the East, and the Elite. In: PS: Political Science and Politics. 2006, roč. 39, č. 2, s. 243 – 246.

BAKKER, Piet, VASTERMAN, Peter L. M. Wilders en de media. Meta-analyse van 41 artikelen, theses, rapporten, boeken en hoofdstukken. In: Tijdschrift voor Communicatiewetenschap. 2013, roč. 41, č. 1, s. 82 – 98.

CONTI, Nicolò. Party Attitudes to European Integration: A Longitudinal Analysis of the Italian Case. Sussex European Institute, 2003. SEI Working Paper No 70. EPERN Working Paper No 13.

DECHEZELLES, Stéphanie, NEUMAYER, Laure. Introduction: Is Populism a Side-Effect of European Integration? Radical Parties and the Europeanization of Political Competition. In: Perspectives on European Politics and Society. 2010, roč. 11, č. 3, s. 229 – 236.

EISSENS, Ronald, BRONKHORST, Suzette. Right-wing extremism and populism in the Netherlands – Lessons not learned. In: LANGENBACHER, Nora, SCHELLENBERG, Britta Is Europe on the “Right” Path? Right-wing extremism and right-wing populism in Europe. Berlin: Friedrich-Ebert-Stiftung, Forum Berlin, 2011

FIESCHI, Catherine. Introduction. In: Journal of Political Ideologies. 2004, roč. 9, č. 3, s. 235 – 240.

FLOOD, Chris. Euroscepticism: A Problematic Concept. In: Panel: France’s Relations with the European Union. UACES 32nd Annual Conference and 7th Research Conference. Queen’s University Belfast. 2002

FONT, Nuria. The Domestic Politics of the EU in the Constitutional Treaty Referendums. In: Perspectives on European Politics and Society. 2008, roč. 9, č. 3, s. 301 – 315.

124

HARMSEN, Robert. Euroscepticism in the Netherlands: Stirrings of Dissent. In: European Studies: A Journal of European Culture, History and Politics. 2004, roč. 20, č. 1, s. 99 – 126.

HARMSEN, Robert. The Evolution of Dutch European Discourse: Defining the 'Limits of Europe'. In: Perspectives on European Politics and Society. 2008, roč. 9, č. 3, s. 316 – 341.

HARRYVAN, Anjo, HOEKSTRA, Jurjen. Euroscepsis? Europese integratie in de verkiezingsprogramma’s en campagnes van Nederlandse politieke partijen. In: Internationale Spectator. 2013, roč. 67, s. 52 – 56.

HOOGHE, Liesbet, MARKS, Gary, WILSON, Carole J. Does Left/Right Structure Party Positions on European Integration? In: Comparative Political Studies. 2002, roč. 35, č. 8, s. 965 – 989.

JACKSON, James K. The Financial Crisis: Impact and Response by the European Union. In: Current Politics & Economics of Europe. 2010, roč. 21, č. 1, s. 27 – 73.

JONES, Erik. Getting the Story Right: How You Should Choose between Different Interpretations of the European Crisis (And Why You Should Care). In: Journal of European Integration. 2015, roč. 37, č. 7, s. 817 – 832.

JORIS, Willem, D’HAENENS, Leen, VAN GORP, Baldwin. The euro crisis in metaphors and frames: Focus on the press in the Low Countries. In: Discourse & Society. 2016, roč. 27, s. 133 – 155.

KANIOK, Petr. Uchopení neuchopitelného? Stranický euroskepticismus v kontextu pozitivních postojů politických stran k EU. In: Politologický časopis. 2007, č. 4, s. 345 – 360.

VAN KESSEL, Stijn. Explaining the Electoral Performance of Populist Parties: The Netherlands as a Case Study. In: Perspectives on European Politics and Society. 2011, roč. 12, č. 1, s. 68 – 88.

125

KOPECKÝ, Petr, MUDDE, Cas. The Two Sides of Euroscepticism. Party Positions on European Integration in East Central Europe. In: European Union Politics. 2002, roč. 3, č. 3, s. 297 – 326.

DE LANDTSHEER, Christ’l, KALKHOVEN, Lieuwe, BROEN, Loes. De beeldspraak van Geert Wilders, een Tsunami over Nederland? In: Tijdschrift voor Communicatiewetenschap. 2011, roč. 39, č. 4, s. 5 – 20.

LANE, Philip Richard. The European Sovereign Debt Crisis. In: Journal of Economic Perspectives. 2012, roč. 26, č. 3

LECONTE, Cecile. Opinions et partis européens face à la crise de l’Union monétaire. In: Politique étrangère. 2011, č. 4, s. 785 – 797.

LUBBERS, Marcel, JASPERS, Eva. A longitudinal study of euroscepticism in the Netherlands: 2008 versus 1990. In: European Union Politics. 2010, roč. 12, č. 1, s. 21 – 40.

MONGELLI, Paolo Francesco et al. Responses to the Euro Area Crisis: Measuring the Path of European Institutional Integration. In: Journal of European Integration. 2015, roč. 37, č. 7, s. 769 – 786.

MUDDE, Cas. Sussex vs. North Carolina. The Comparative Study of Party- Based Euroscepticism. Sussex European Institute, 2011. SEI Working Paper No 121. EPERN Working Paper No 23.

PAS, Daphne van der, VRIES, Catherine de, BRUG, Wouter van der. A leader without a party: Exploring the relationship between Geert Wilders’ leadership performance in the media and his electoral success. In: Party Politics. 2011, roč. 19, č. 3, s. 458 – 476.

ROODUIJN, Matthijs. Vox populismus: a populist radical right attitude among the public? In: Nations and Nationalism. 2014, roč. 20, č. 1, s. 80 – 92.

SALVATORE, Dominick. Europe’s euro and competitiveness crises. In: Journal of Policy Modeling. 2015, roč. 37, s. 445 – 449.

126

SELVARAJ, Susmitha. The Euro Zone Debt Crisis and its Implications for the Global Economy. In: Journal of International Economics. 2015, roč. 6, č. 1, s. 4 – 23.

SCHUCK, Andreas R. T., DE VREESE, Claes H. The Dutch No to the EU Constitution: Assessing the Role of EU Skepticism and the Campaign. In: Journal of Elections, Public Opinion and Parties. 2008, roč. 18, č. 1, s. 101 – 128.

STARTIN, Nicholas. Where to for the Radical Right in the European Parliament? The Rise and Fall of Transnational Political Cooperation. In: Perspectives on European Politics and Society. 2010, roč. 11, č. 4, s. 429 – 449.

TAGGART, Paul. A touchstone of dissent: Euroscepticism in contemporary Western European party systems. In: European Journal of Political Research. 1998, roč. 33, s. 363 – 388.

TAGGART, Paul. Questions of Europe - The Domestic Politics of the 2005 French and Dutch Referendums and their Challenge for the Study of European Integration. In: Journal of Common Market Studies. 2016, roč. 44, Issues Supplement s1, s. 7 – 25.

VOSSEN, Koen. Classifying Wilders: The Ideological Development of Geert Wilders and His Party for Freedom. In: Politics. 2011, roč. 31, č. 3, s. 179 – 189.

VOSSEN, Koen. Populism in the Netherlands after Fortuyn: Rita Verdonk and Geert Wilders Compared. In: Perspectives on European Politics and Society. 2010, roč. 11, č. 1, s. 22 – 38.

VOSSEN, Koen. Van marginaal naar mainstream? Populisme in de Nederlandse geschiedenis. In: BMGN - Low Countries Historical Review. 2012, roč. 127, č. 2, s. 28 – 54.

DE VRIES, Catherine E. The Impact of EU Referenda on National Electoral Politics: The Dutch Case. In: West European Politics. 2009, roč. 32, č. 1, s. 142 – 171.

127