ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HAŽLÍN RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU

Schva ľovacia doložka: Ozna čenie schva ľovacieho orgánu: Obecné zastupite ľstvo v Hažlíne Číslo uznesenia a dátum schválenia: ...... Číslo VZN obce, ktorým sa vyhlasuje záväzná čas ť ÚPN obce : ...... Oprávnená osoba: František Olah – starosta obce ......

August 2008 Obstarávate ľ : Obec Hažlín Obecný úrad 08614 Hažlín, Hlavná číslo 200 Zastúpený : František Olah – starosta obce IČO : 00 322 016

Spracovate ľ AMA ateliér Zastúpený : Ing. arch. Marián Rajni č AA Hollého 4, 080 01 Prešov Číslo osved čenia : 0661 AA IČO : 22 910 263

Riešite ľský kolektív

Hlavný riešite ľ : Ing. arch. Marián Rajni č AA Urbanizmus : Ing. arch. Vladimír Nedelko : Akad. arch. Ing. arch. Jozef Zelem Demografia a socioekonomický potenciál : Mgr. Katarína Rosi čová Kultúra a kultúrne dedi čstvo : Akad. arch. Ing. arch. Jozef Zelem Rekreácia, turizmus a cestovný ruch : Ing. arch. Vladimír Nedelko Verejná doprava a dopravné zariadenia : Ing. Juraj Marton Vodné hospodárstvo : Ing. Ivan Ba ča Energetika – elektrická energia : Ing. Vasi ľ Vachna Energetika – plyn : Ing. Ivan Ba ča Telekomunikácie a informa čné siete : Ing. Vasi ľ Vachna Ochrana prírody a tvorba krajiny : Mgr. Marián Buday Odpadové hospodárstvo : Ing. Zuzana Durbaková Po ľnohos podárstvo a lesné hospodárstvo : Ing. Marek Gleva ňák : Ing. Ján Stano Grafické práce a GIS : Vladimír Nedelko Editorské práce : Cecília Mihalová

Odborne spôsobilou osobou na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácii obcí a regiónov pod ľa § 2a zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov je Ing. Slavomír Kmecík s registra čným číslom preukazu 131 vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky d ňa 19.4.2002.

Územný plán obce Hažlín 2 OBSAH :

1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE ...... 4 1.1. Údaje o základnej územnej jednotke ...... 4 1.2. Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši ...... 4 1.3. Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu ...... 5 1.4. Údaje o súlade riešenia so zadávacím dokumentom ...... 5 1.5. Východiskové podklady ...... 5 2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU ...... 7 2.1. Vymedzenie územia a základné charakteristiky ...... 7 2.1.1. Vymedzenie riešeného a záujmového územia ...... 7 2.1.2. Fyzickogeografická charakteristika územia ...... 7 2.1.3. Územná charakteristika prírodného potenciálu ...... 11 2.2. Zásady ochrany kultúrnohistorických a prírodných hodnôt územia obce ...... 12 2.2.1. Ochrana prírodných hodnôt územia obce ...... 12 2.2.2. Ochrana kultúrnohistorických hodnôt ...... 14 2.3. Základné demografické údaje ...... 15 2.4. Väzby vyplývajúce zo záväzných častí nadradených dokumentácií ...... 18 2.5. Širšie vz ťahy dokumentujúce za členenie riešenej obce do systému osídlenia ...... 23 2.6. Sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce ...... 23 2.7. Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania ...... 24 2.8. Funk čné využitie územia ...... 25 2.8.1. Obytné územia ...... 25 2.8.1.1. Rozvojové plochy bývania...... 25 2.8.2. Ob čianska vybavenos ť a sociálna infraštruktúra ...... 25 2.8.3. Výrobné územia ...... 30 2.8.3.1. Koncepcia rozvoja hospodárskej základne ...... 30 2.8.3.2. Stanovenie ochranných pásiem výroby ...... 31 2.8.4. Plochy zelene ...... 31 2.8.5. Rekreácia, kúpe ľníctvo a cestovný ruch ...... 32 2.9. Verejné dopravné a technické vybavenie ...... 35 2.9.1. Doprava ...... 35 2.9.2. Vodné hospodárstvo ...... 38 2.9.3. Energetika a energetické zariadenia ...... 40 2.9.4. Telekomunikácie ...... 42 2.10. Ochrana prírody ...... 43 2.10.1. Koeficient ekologickej stability ...... 43 2.10.2. Prvky územného systému ekologickej stability ...... 44 2.11. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie ...... 46 2.11.1. Krajinnoekologické opatrenia ...... 46 2.11.2. Odpadové hospodárstvo ...... 47 2.12. Riešenie záujmov obrany štátu a ochrany obyvate ľstva ...... 47 2.13. Vymedzenie zastavaného územia ...... 48 2.14. Vymedzenie ochranných pásiem a plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu ...... 49 2.15. Vyhodnotenie použitia po ľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na nepo ľnohospodárske využitie ...... 52 2.16. Hodnotenie navrhovaného riešenia ...... 52

Územný plán obce Hažlín 3 1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

1.1. Údaje o základnej územnej jednotke Obec: Hažlín Kód ZUJ 519227 Rozloha ZUJ v ha 2 011 Kraj 7 Prešovský Nadmorská výška m.n.m. od 250 Okres 701 Bardejov do 641 Poznámka: ZUJ - základná územná jednotka Obec Hažlín je prejazdnou cestnou obcou v okrese Bardejov. Zastavané územie má prevažne obytnú funkciu. Výstavba v obci Hažlín je charakteristická malou vyváženos ťou staršej a novšej povojnovej zástavby. Pod ľa posledného s čítania obyvate ľstva, domov a bytov v roku 2001 mala obec 1 230 obyvate ľov a 301 trvale obývaných bytov.

1.2. Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši 1.2.1. Údaje o dôvodoch obstarania územného plánu Obec Hažlín v sú časnosti nemá pre svoj ďalší rozvoj žiadnu záväznú územnoplánovaciu dokumentáciu. Územný plán VÚC Prešovského kraja nerieši lokálny charakter územia, preto je potrebné vypracova ť územný plán obce, aby bolo možné zahrnú ť aj širšie vz ťahy medzi jednotlivými katastrami. Tieto perspektívne zmeny však nemožno realizova ť bez cie ľavedomej pomoci štátu, ktorá by mala formou rozvojových programov v spolupráci so štrukturálnymi fondmi Európskej únie podnieti ť iniciatívu domáceho obyvate ľstva. Riešenie úlohy preto vyplýva z potreby vypracova ť pre obec Hažlín dlhodobú stratégiu trvalo udržate ľného rozvoja. Potreba vypracova ť územný plán obce, zdôvod ňujúceho obstaranie, vyplýva z toho, že: – je základným nástrojom pre koncepciu organizácie územia obce po čas záväznosti územného plánu obce, – umož ňuje priechodnos ť investi čných zámerov, to znamená konkrétnej povo ľovacej činnosti navrhnutej v územnom pláne pri následnom vydávaní územných rozhodnutí a stavebných povolení, – je záväzným podkladom pre koordináciu zámerov výstavby v území, – je záväzným podkladom pre projektovanie dopravnej, technickej a sociálnej vybavenosti v obci – umož ňuje realizova ť v obci také stavby verejnoprospešného charakteru, kde nie je daný súhlas vlastníkov pozemkov s ich výstavbou, a to tým, že vymedzí verejnoprospešné stavby v danom území v zmysle stavebného zákona. Územný plán obce Hažlín bol objednaný obcou Hažlín z dôvodu jeho absencie a aktuálnej potreby pre dlhodobejšie a operatívne rozhodovanie pri riadení a usmer ňovaní obce.

1.2.2. Hlavné ciele riešenia Hlavným cie ľom riešenia Územného plánu obce Hažlín je prehodnotenie sú časnej urbanistickej štruktúry obce, riešenie vhodného usporiadania funkčných plôch z poh ľadu perspektívneho rozvoja obce. Zámery je potrebné zosúladi ť s územným systémom ekologickej stability. V územnom pláne obce v súlade s Územným plánom VÚC Prešovského kraja 2004 je potrebné rieši ť: – priestorové usporiadanie a funk čné využitie územia, – plochy výstavby v priamej nadväznosti na zastavané územie obce, – možnosti rozvoja obytnej zástavby a usmernenia výh ľadových plôch ur čených pre funkciu bývania, – rozvoj ob čianskej vybavenosti obce a sociálnej infraštruktúry, – rozvoj športových a rekrea čných aktivít s možnos ťou využitia prírodného potenciálu územia, – rozvoj hospodárskej základne, – rozvoj dopravnej a technickej vybavenosti obce, – opatrenia na zvýšenie ekologickej stability územia, – opatrenia vplývajúce zo záujmov obrany štátu, – opatrenia protipožiarnej ochrany a ochrany územia pred povod ňami, – vyhodnotenie použitia po ľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na nepo ľnohospodárske využitie,

Územný plán obce Hažlín 4 – záväzné regulatívy priestorového a funk čného využitia územia, – verejnoprospešné stavby. Obec nemá viac ako 2000 obyvate ľov. Riešenie Územného plánu obce Hažlín bude bilancované na obdobie k roku 2025. Územný plán obce je spracovaný v rozsahu ustanovení platného stavebného zákona a súvisiacich predpisov o územnoplánovacích dokumentáciách obce.

1.3. Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu Obec Hažlín mala v minulosti vypracovaný územný plán obce, ktorý spracovala Arka s.r.o. Košice a ktorý bol v roku 1992 schválený s platnos ťou do roku 2002. Realizácia výstavby v obci bola uskuto čň ovaná na základe riešenia územného plánu a územných rozhodnutí v zmysle stavebného zákona. Riešenie tohto územného plánu bolo už po dobe jeho platnosti a nedalo sa ďalej využi ť.

1.4. Údaje o súlade riešenia so zadaním 1.4.1. Chronológia spracovania jednotlivých etáp územného plánu Územný plán obce Hažlín bol objednaný obcou Hažlín v januári 2007. Prieskumy a rozbory boli spracované AMA – ateliérom Prešov v marci 2007 s podrobnos ťou požadovanou metodickým usmernením pre riešenie územných plánov obcí. Návrh zadania pre spracovanie územného plánu obce bol vypracovaný v zmysle zákona číslo 50/1976 Z.z. v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou číslo 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácií. Zadanie bolo spracované AMA – ateliérom Prešov v roku 2007 a schválené Obecným zastupite ľstvom v Hažlíne d ňa 24.novembra 2007 uznesením číslo 12/2007 v súlade so stanoviskom Krajského stavebného úradu v Prešove, číslo 2007-933/3683 – 002 zo d ňa 23.októbra 2007 k posúdeniu návrhu zadania pre spracovanie Územného plánu obce Hažlín. Prerokovanie návrhu Územného plánu obce Hažlín oznámila obec Hažlín verejnosti pod ľa §22 ods.1 stavebného zákona oznámením na úradnej tabuli a v obecnom rozhlase. O prerokovaní návrhu Územného plánu obce Hažlín upovedomila obec Hažlín pod ľa §22 ods. 2 stavebného zákona jednotlivo dotknuté orgány štátnej správy, samosprávny kraj, dotknuté obce a dotknuté právnické osoby. Prerokovanie návrhu Územného plánu obce Hažlín s verejnos ťou sa uskuto čnilo na Obecnom úrade vo Hažlíne.

1.4.2. Zhodnotenie súladu riešenia so zadaním Pri riešení Územného plánu obce Hažlín sa dôsledne vychádza zo schváleného zadania zo d ňa 24. novembra 2007 uznesením číslo 12/2007, ako základného záväzného podkladu spracovania územného plánu. Z riešenia územného plánu nevyplynuli žiadne požiadavky na preschválenie zadania.

1.5. Východiskové podklady Pre spracovanie územného plánu obce boli použité tieto dokumentácie a podklady: – Nariadenie Vlády Slovenskej republiky číslo 528/2001 Z.z. ktorým, sa vyhlasuje záväzná čas ť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 a Uznesenie Vlády Slovenskej republiky číslo 1033/2001 zo d ňa 31.10.2001, ktorým boli schválené záväzné zásady a regulatívy záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2000, – Nariadenie Vlády Slovenskej republiky číslo 679/2002 Z.z. zo d ňa 27.11.2002, ktorým sa mení a dop ĺň a nariadenie Vlády Slovenskej republiky číslo 216/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná čas ť územného plánu ve ľkého územného celku Prešovský kraj, – Nariadenie Vlády Slovenskej republiky číslo 111/2003 zo d ňa 12.3.2003, ktorým sa mení a dop ĺň a nariadenie Vlády Slovenskej republiky číslo 183/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná čas ť Územného plánu ve ľkého územného celku Prešovský kraj v znení nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 679/2002 Z.z., – Územný plán VÚC Prešovského kraja Zmeny a doplnky 2004 – SAŽP CKEP Prešov, 2004, schválené zastupite ľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením číslo 228/2004 zo d ňa 22.06.2004 a Všeobecné záväzné nariadenie Prešovského samosprávneho kraja číslo 4/2004, – Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, – Uznesenie Vlády Slovenskej republiky k národnému zoznamu navrhovaných chránených vtá čích území číslo 636/2003 zo d ňa 9.7.2003, Použitá odborná literatúra:

Územný plán obce Hažlín 5 – Atlas Slovenskej socialistickej republiky, SAV Bratislava, r. 1982, – Atlas krajiny Slovenskej republiky 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Bratislava, SAŽP Banská Bystrica, r. 2002, – Geomorfologické členenie SSR a ČSSR, Slovenská kartografia Bratislava, r. 1986, – Atlas inžinierskogeologických máp SSR, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, r. 1989, – Geologická mapa Popradskej kotliny, Hornádskej kotliny, Levo čských vrchov, Spišsko–šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny, Bratislava, r. 1999, – Nerastné suroviny Slovenskej republiky, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, r. 2001, – Hydroekologický plán povodia Hornádu, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Bratislava a Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 2002, – Minerálne vody Slovenska, r.1977, – Geobotanická mapa ČSSR – Slovenská socialistická republika, VEDA Bratislava, r. 1986, – Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho zne čis ťovaní v Slovenskej republike 2001, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, r. 2002, – Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Vydavate ľstvo SAV Bratislava, r. 1977, – Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor Bratislava, r. 1968, – Dejiny osídlenia Šariša, r.1990, – Ochrana prírody okresu Bardejov, Ľudovít Dostal, r.1985, Ďalej boli použité tieto dokumentácie: – Správa o stave životného prostredia Prešovského kraja za rok 2002, Krajský úrad v Prešove a Slovenská agentúra životného prostredia, pracovisko Prešov, r. 2004, – Aktuálne údaje Archeologického ústavu SAV Nitra kraj Prešov k 31.12.1998, – S čítanie dopravy, r. 2001, – Program odpadového hospodárstva Prešovského kraja, r. 2006, – Program odpadového hospodárstva okresu Bardejov, r. 2005, – Údaje zo s čítania obyvate ľstva, domov a bytov v roku 2001 Krajského štatistického úradu v Prešove, – Informa čná databáza obecného úradu v Hažlíne, – Register obnovenej evidencie pozemkov obce Hažlín, Geodézia Bardejov, r. 1996, – Krajinnoekologický plán obce Hažlín, Slovenská agentúra životného prostredia Prešov, r. 2007, – Projektové dokumentácie inžinierskych sietí – podklady riešite ľov projektových dokumentácií uvedených inžinierskych sietí, – Prieskumy a rozbory pre spracovanie územného plánu obce – AMA ateliér – Prešov, r.2007, – Zadanie pre spracovanie Územného plánu obce Hažlín – AMA ateliér – Prešov, r. 2007, Pre spracovanie boli použité mapové podklady: – Základné mapy ČSSR v mierke 1: 50 000, – Základné mapy ČSSR v mierke 1: 25 000, – Základné mapy ČSSR v mierke 1: 10 000, – Základné mapy ČSSR v mierke 1: 5 000.

Územný plán obce Hažlín 6 2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU

2.1. Vymedzenie územia a základné charakteristiky 2.1.1. Vymedzenie riešeného a záujmového územia 2.1.1.1. Vymedzenie riešeného územia Pre riešenie územného plánu obce Hažlín riešené územie obce je vymedzené jeho katastrálnou hranicou s rozlohou 2 011 ha (vi ď grafická čas ť – výkres č. 2). Podrobné riešené územie je vymedzené hranicami zastavaného územia obce rozšíreným o plochy uvažované na bývanie, výrobu a technickú vybavenos ť (vi ď grafická čas ť – výkres č. 3). 2.1.1.2. Vymedzenie záujmového územia Záujmové územie tvorí územie bezprostredne súvisiace s riešeným územím majúcim prevádzkové a ekologické väzby, ochranné pásma a väzby na technickú infraštruktúra a zamestnanos ť. Katastrálne územie obce Hažlín je v dotyku s katastrálnymi územiami obci Beloveža, Šarišské Čierne, Ortu ťová, Šašová, Brezovka Hrabovec v Bardejovskom okrese a obcami Kurimka a Cernina v okrese Svidník. Obec sa nachádza vo východnej časti okresu Bardejov (vi ď. grafická čas ť – výkres č. 1).

2.1.2. Fyzickogeografická charakteristika územia 2.1.2.1. Geológia 2.1.2.1.1. Geologické pomery Katastrálne územie obce Hažlín je budované súvrstviami vonkajšieho flyšového pásma (striedanie pieskovcov a ílovcov v rôznom pomere), ktoré majú v tejto časti Nízkych Beskýd (Ondavská vrchovina) generálne severozápadne – juhovýchodný priebeh. Vo východnej a severnej časti katastra dominujú makovické pieskovce (zlínske súvrstvie ra čianskej jednotky), ktoré tvoria masívne jemnozrnné drobové pieskovce a hrubozrnné drobové pieskovce, hrdzavožltej farby, psamitickej štruktúry. Hrúbka celého súvrstvia dosahuje 200 – 700 m. V južnej a juhozápadnej časti katastra sa nachádzajú sivé až tmavosivé vápnité ílovce a pieskovce malcovského súvrstvia pri čom pomer pieskovcov a ílovcov sa pohybuje v rozmedzí 1 : 3 až 1 : 5. Ílovce sú kusovité sa rozpadajúce. Severne od zastavaného územia obce v časti Hamovka je šošovka východo – západného priebehu, ktorú tvoria červené ílovce, Mn konkrécie a tenkolavicovité pieskovce (pestré súvrstvie). Lokálne v južnej polovici katastra sa v malcovskom súvrství vyskytujú malé šošovky, ktoré tvoria čokoládovohnedé tvrdé ílovce, rohovce a pelokarbonáty menilitového súvrstvia. Jednotlivé flyšové súvrstvia sú vo vä čšej alebo menšej miere pokryté kvartérnymi sedimentmi (najmä deluviálne a fluviálne sedimenty). Fluviálne sedimenty tvoria výpl ň údolnej nivy vä čších vodných tokov (napr. Hažlínka, Kohútov, Kurimka), predstavujú ich pies čité štrky, hlinité štrky, hliny a íly. Deluviálne sedimenty tvoria hrubšie výskyty na plochých svahoch a nezriedka predstavujú vhodné prostredie pre vznik svahových porúch. Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie prevažuje v celom katastri rajón flyšoidných hornín.

2.1.2.1.2. Zvýšená seizmicita, vyhodnotenie zemetrasnej činnosti Z hľadiska ohrozenia územia seizmicitou sa v katastrálnom území obce Hažlín makroseizmická intenzita pohybuje v intervale 5 - 6 ° MSK-64. Seizmické ohrozenie v hodnotách špi čkového zrýchlenia na skalnom podloží sa pohybuje v intervale 1,00 – 1,29 m.s -2.

2.1.2.1.3. Prírodná rádioaktivita a radónové riziko V katastrálnom území obce Hažlín nie sú evidované žiadne zdroje prírodného žiarenia ani extrémne anomálie magnetického po ľa zeme. Katastrálne územie obce Hažlín patrí do kategórie nízkeho radónového rizika.

2.1.2.2. Geomorfológia 2.1.2.2.1. Geomorfologické jednotky Územie obce Hažlín leží v sústave alpsko–himalájskej, v podsústave Karpaty, v provincii Východné Karpaty, v subprovincii Vonkajšie Východné Karpaty, v oblasti Nízke Beskydy a v podoblasti Ondavská vrchovina.

Územný plán obce Hažlín 7 2.1.2.2.2. Geomorfologické pomery Geologická stavba v rozhodujúcej miere modifikuje aj morfologické a morfometrické pomery v riešenom území. Jeho severozápadná a severná polovica sa vyzna čuje vrchovinovým (silne členité vrchoviny) reliéfom s hlboko zarezanými dolinami vodných tokov s úzkou údolnou nivou a sklonmi svahov zvä čša nad 7 o až 12 o, zatia ľ čo južná polovica katastra predstavuje hladšie modelovaný pahorkatinový (silne členité pahorkatiny) reliéf. Základnými typmi erózno – denuda čného reliéfu sú vo vyšších polohách vrchovinový, v oblasti pahorkatiny reliéf eróznych brázd a reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín. Z vybraných typov reliéfu majú významné postavenie úvalinovité doliny a úvaliny kotlín a brázd a tiež zosuvy. V širšom okolí má Zborovská kotlina a doliny vä čších vodných tokov v tejto časti Ondavskej vrchoviny typický pahorkatinový reliéf s nízkymi plochými chrbtami a širokými úvalinovitými dolinami a úvalinami.

2.1.2.3. Morfometrická charakteristika 2.1.2.3.1. Sklonitos ť Sklonitos ť reliéfu sa využíva predovšetkým pri stanovovaní rýchlosti odnosu vody a materiálu po svahu, limituje lokalizáciu aktivít v krajine. Pod ľa všeobecných morfometrických charakteristík je katastrálne územie z hľadiska sklonitosti roz členené do šiestich intervalov ( 0–3o, 3–7o, 7–12 o, 12–17 o, 17–25 o, 25 o a viac). Najvýraznejšie svahy so sklonom 12–25 o a viac sa vyskytujú v severozápadnej časti katastra, kde sa svahy prudko zvažujú od vrcholových polôh Ka čalovej a Kohútova do údolí v priemere medzi 670–360 m.n.m. a tiež aj na pravobrežných svahoch potoka Kohútov v strednej časti katastra. Intervaly sklonitosti 7–12 o sú charakteristické pre členené a miernejšie stúpajúce svahy v rozmedzí 320–400 m.n.m. v juhovýchodnej polovici katastra. Sklonitos ť 0–7o sledujeme najmä v doline pozd ĺž toku Kohútov a v erodovaných dolinách jeho prítokov, vo vä čšej miere na zarovnaných plochách v rámci svahov, prípadne vo vrcholových partiách členitej pahorkatiny.

2.1.2.3.2. Expozícia Poloha svahu s oh ľadom na slne čné žiarenie, osvetlenie, vietor a zrážky sa člení pod ľa svetových strán. Ide o orientáciu reliéfu, ktorá je dôležitá pre stanovenie podkladov pre mikroklímu územia, lokalizáciu po ľnohospodárskych plodín, športových aktivít a pod. V katastri sledujeme dve dominantné expozície svahov. Ide o strmo sa zvažujúce juhozápadné až západné svahy v prepojení v dolinách na svahy severovýchodnej až východnej orientácie na celom území katastra. Severne a severozápadne orientované svahy nachádzame v katastrálnom území len ojedinele a to v jeho juhozápadnej časti.

2.1.2.3.3. Insolácia Pri insolácii (inak oslnení) reliéfu ide o priame slne čné žiarenie dopadajúce na zemský povrch a jeho množstvo závisí od výšky slnka, intenzity žiarenia, od sklonu a expozície povrchu. Z pozorovaní sa zistilo, že najvyššie hodnoty insolácie majú južné až juhozápadné svahy so sklonom v rozmedzí 3-12 o a viac. Najmenšie insola čné hodnoty vykazujú severné a severovýchodné svahy.

2.1.2.4. Klimatológia 2.1.2.4.1. Klimatické podmienky Územie v okolí mesta Bardejov a najnižšie údolné polohy riešeného územia katastra Hažlín možno na základe klimatických charakteristík zaradi ť do mierne teplej klimatickej oblasti reprezentovanej mierne teplým, mierne vlhkým pahorkatinovým až vrchovinovým okrskom M3 (klimatické znaky – priemerná júlová teplota > 16 0C, po čet letných dní < 50, index zavlaženia = 0 až 60, okolo 500 m.n.m.), oblas ť Zborovskej kotliny a nižšie položené svahové polohy severozápadnej časti Ondavskej vrchoviny do mierne teplého, vlhkého, vrchovinového okrsku M6 (klimatické znaky – priemerná júlová teplota > 16 0C, po čet letných dní < 50, index zavlaženia = 60 až 120, prevažne nad 500 m.n.m.).

2.1.2.4.2. Klimatické pomery Klimatické pomery sú výrazne ovplyv ňované členitos ťou územia, výškovou zonalnos ťou a orientáciou vo či svetovým stranám.

Územný plán obce Hažlín 8 Zrážky Z hľadiska výskytu hmiel patrí predmetné katastrálne územie Hažlín do oblasti zníženého výskytu hmiel – podhorské až horské svahové polohy (s priemerným po čtom dní s hmlou pohybujúcim sa v intervale od 20 do 50 dní) a vrcholové polohy hornatín do oblasti horských advektívnych hmiel (s priemerným po čtom dní s hmlou pohybujúcim sa v intervale od 70 do 300 dní). Priamo v obci Hažlín sa nenachádza zrážkomerná stanica. Pre ilustráciu zrážkových pomerov v širšom dotknutom území uvádzame i údaje zo zrážkomerných staníc v okolitých obciach a samotnom meste Bardejov. Priemerné mesa čné, ro čné úhrny a úhrny letného polroku zrážok v mm. – Nižná Polianka I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok LP 46 43 38 48 71 91 102 81 57 52 52 63 742 451 Zdroj: Slovenský hydrometerologický ústav Priemerné mesa čné, ro čné úhrny a úhrny letného polroku zrážok v mm. – Sveržov I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok LP 40 34 33 43 70 94 98 84 54 47 49 48 693 443 Zdroj: Slovenský hydrometerologický ústav Priemerné mesa čné, ro čné úhrny a úhrny letného polroku zrážok v mm. – Bardejov I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok LP 44 39 37 47 47 99 106 85 61 55 55 55 760 475 Zdroj: Slovenský hydrometerologický ústav Teploty Širšie dotknuté územie vrchoviny, najmä severným a východným smerom možno na základe klimatických charakteristík zaradi ť do mierne teplej klimatickej oblasti reprezentovanej mierne teplým, vlhkým vrchovinovým okrskom M6 (Atlas krajiny SR, 2002). Z juhu a juhozápadu v pahorkatinovej časti územia sem zasahuje okrsok mierne teplý, mierne vlhký, pahorkatinový až vrchovinový M3. Priemerné mesa čné a ro čné teploty vzduchu za vegeta čné obdobie – Bardejov I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok IV-IX -4,2 -2,3 1,9 8,0 12,8 16,5 17,9 17,1 13,1 8,0 1,0 -1,7 7,5 14,2 Zdroj: Slovenský hydrometerologický ústav Veternos ť Vo vymedzenom riešenom území prevláda severozápadné prúdenie vzduchu, pri čom jeho prúdenie v prízemnej vrstve výrazne ovplyv ňuje orientácia jednotlivých údolí. V priebehu roka maximálny po čet bezveterných dní pripadá na mesiace jún, september a október a naopak minimálny po čet týchto dní na zimné mesiace. Po četnos ť smerov vetra v % v klimatickej stanici Bardejov Obdobie Bezvetrie S SV V JV J JZ Z SZ Za zimné mesiace XII – II 1,4 14,7 5,6 10,8 20,2 6,7 4,3 8,0 28,3 Za letné mesiace VI – VIII 2,7 14,3 8,2 9,4 17,4 10,0 6,1 7,2 24,7 Za rok 2,1 15,5 7,7 9,1 18,9 9,5 5,4 7,1 24,7 Zdroj: Slovenský hydrometerologický ústav Priemerná rýchlos ť vetra v klimatickej stanici Bardejov v m3.s -1 Obdobie S SV V JV J JZ Z SZ Za zimné mesiace XII – II 4,2 6,4 5,5 4,4 2,8 2,2 2,4 4,3 Za letné mesiace VI – VIII 3,8 2,9 2,9 1,2 2,8 2,4 2,6 4,0 Za rok 3,9 3,1 3,6 3,8 2,8 2,4 2,6 4,0 Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav

2.1.2.5. Hydrogeológia 2.1.2.5.1. Hydrogeografická charakteristika Z hľadiska hydrogeografických charakteristík riešené územie katastra Hažlín patrí k úmoriu Čierneho mora, do povodia rieky Bodrog. Hydrologickou osou tohto územia je vodný tok Hažlínka, ktorý tvorí pravostranný prítok vodného toku Cerninka v obci Ortu ťová, tok Cerninka sa vlieva ako ľavostranný prítok do rieky Top ľa južne od zastavaného územia obce Dubinné, odvod ňujúci prakticky celú čas ť riešeného územia. Juhozápadnú čas ť katastra odvod ňujú krátke bezmenné vodné toky priamo do rieky Top ľa. Z h ľadiska charakteru prameniska ide o typ lievik, pri čom jednotlivé vodné toky sa zlievajú

Územný plán obce Hažlín 9 v hornej časti zastavaného územia obce čo môže pri istých typoch zrážok predstavova ť riziko pre zastavané územia (vznik zátopovej vlny).

2.1.2.5.2. Hydrogeologické pomery Z hľadiska hydrogeologických pomerov najvýznamnejšie hydrogeologické kolektory v širšie riešenom území sú pieskovce s vysokou prieto čnos ťou a hydrogeologickou produktivitou (T = 1.10. -3 – 1.10 -2 m 2.s -1) nachádzajúce sa predovšetkým v horskom masíve Stebníckej Magury a Smilnianskeho vrchu a ílovce s miernou prieto čnos ťou a hydrogeologickou produktivitou (T = 1.10. -4 – 1.10 -3 m 2.s -1) nachádzajúce sa predovšetkým v pohrani čnom hrebeni Ondavskej vrchoviny a Busova a ílovce s nízkou miernou prieto čnos ťou a hydrogeologickou produktivitou (T < 1.10. -4 m 2.s -1) nachádzajúce sa predovšetkým v priestore Zborovskej kotliny. Hydrogeologický komplex paleogénnych flyšových hornín budujú sedimenty paleogénu, ktoré majú prevažne puklinovú priepustnos ť. Tvoria ich horniny, v ktorých sa pravidelne striedajú ílovce, pieskovce a len v menšej miere sú zastúpené zlepence, rohovce a karbonátové horniny. Z hľadiska výskytu a cirkulácie podzemnej vody sú to veľmi rôznorodé horniny. Súvrstvia v pieskovcovom alebo zvä čša hruborytmickom pieskovcovom vývine predstavujú kolektory podzemných vôd, súvrstvia v ílovcovom alebo drobnorytmickom ílovcovo – pieskovcovom vývine predstavujú izolátory, resp. poloizolátory podzemných vôd. Málo priaznivé podmienky pre vytváranie kolektorov podzemnej vody sa najlepšie odrážajú vo všeobecne nízkej výdatnosti prame ňov dosahujúcej často iba nieko ľko stotín resp. desatín l.s -1. Územia budované flyšovými pieskovcami sú charakterizované prevažne plytkým obehom podzemných vôd viazaným na pokryvné zvetralinové útvary a zónu rozvo ľnenia, zvetrávania a tektonického porušenia nad eróznou bázou.

2.1.2.5.3. Hydrogeologické rajóny V rámci širšie riešeného územia plošne zasahujú dva hydrogeologické rajóny. Západnú čas ť plošne zaberá hydrogeologický rajón PQ 110 Paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople (sem spadá aj riešený kataster), severnú a strednú čas ť Ondavskej vrchoviny plošne pokrýva hydrogeologický rajón PQ 105 Paleogén Ondavy po Ku čín. Ur čujúcim typom priepustnosti na území oboch hydrogeologických rajónov je puklinová priepustnos ť. Riešené územie a jeho bližšie okolie nie je príliš bohaté na výskyt minerálnych vôd. Prame ň s vysokým obsahom CO 2, ale slabšou mineralizáciou vyviera i v mestskej časti Bardejov - Dlhá Lúka. Z kvartérnych sedimentov patria vo flyšovom pásme k najvýznamnejším hydrogeologickým kolektorom fluviálne pies čité štrky dnovej výplne vodných tokov. Ich výdatnosť je však ve ľmi podmienená hlinitou a ílovitou prímesou.

2.1.2.6. Pedológia Pôdotvorné procesy sú podmienené rôznymi endogénnymi a exogénnymi faktormi ako je materská hornina, klíma, biologické činitele, geografia terénu. Odrazom vplyvu týchto faktorov sú základné vlastnosti pôdy, a to chemické, fyzikálne a biologické. Riešené územie patrí do flyšového pásma. Pretože na flyšové horniny je viazaná genéza hnedých pôd – kambizemí tento pôdny typ v pôdnom pokryve prevláda. Tento pôdny typ je však vlastnos ťami ve ľmi heterogénny, preto uvádzame charakteristiku jeho jednotlivých subtypov. Kambizeme patria do skupiny pôd hnedých, pre ktoré je charakteristický proces hnednutia (alterácie), oxidického zvetrávania, s dominantným kambickým B- horizontom. Kambizeme pseudoglejové (KMg) – stredne hlboké až hlboké na svahoch do 12 o. Sú rozšírené najmä v južnej časti riešeného územia. Obsah prachových častíc (z kambizemí najvyšší – 60 %) a hrubého prachu (36 % v povrchovom horizonte), ich spolu s výrazne zníženou priepustnos ťou podorni čia pre vodu zara ďuje k najviac erodovaným pôdam tohto územia. Výmenná reakcia je slabo kyslá 5,9 pH/KCl a sorp čný komplex nasýtený bázami na 60 %, pri sorp čnej kapacite 16,5 ml na 100 g. Obsah prijate ľného P je 49,5 mg.kg -1 a K 208 mg.kg -1. V týchto pôdach sa z dôvodu ich výskytu v depresných polohách, ako aj v dôsledku zníženej priepustnosti prejavujú sezónne výrazné znaky oxida čno-reduk čných procesov v spodnej časti ornice a v podorni čí. Kambizeme typické kyslé (KMm a) – stredne hlboké až hlboké na svahoch do 12 o tvoria len ve ľmi malé percento z celkovej výmery pôdy riešeného územia. Obsah celkového prachu je 53,5 %, hrubého prachu 29,8 %, to znamená, že sú tiež ve ľmi ľahko erodovate ľné. Obsah humusu je vyšší, priemerne 2,6 %, čo je podmienené najmä vyšším zastúpením trávnych porastov na týchto pôdach. Výmenná

Územný plán obce Hažlín 10 reakcia je kyslá 5,4 a sorp čný komplex je nasýtený bázickými katiónmi priemerne na 39 %. Relatívne ve ľmi malé zvýšenie pH a nasýtenia v povrchovom horizonte je podmienené kultiváciou. Obsah prijate ľného P je 43 mg.kg -1, K 193 mg.kg -1. Intenzita hnojenia je v týchto pôdach s najvä čšou pravdepodobnos ťou nižšia ako v predchádzajúcich a rovnako v nich nie je používané vápnenie. Subtypy kambizemí s plytkým profilom (KM) (do 0,30 m) sú prevažne stredne ťažké. Sú to pôdy využívané prevažne ako trvalé trávne porasty. Majú vyšší obsah humusu, priemerne 2,9 %. Sú prevažne slabo kyslé s nasýtením sorp čného komplexu bázami pod 50 %. Obsah prijate ľného P je nízky, pretože tieto pôdy sú vä čšinou využívané menej intenzívne. Okrem malej h ĺbky profilu majú často ve ľmi členitý mikroreliéf povrchu (zosuvy, terasy, erózne strže). Subtypy kambizemí na svahoch od 12 do 25 o (KM) – sú prevažne stredne ťažké s vysokým zastúpením prachových častíc v prvom horizonte (53 %), čo v orných pôdach na svahoch nad 12 o pri sú časnej agrotechnike zaprí čiňuje výrazné poškodzovanie plošnou vodnou eróziou. Obsah humusu je priemerne 2,4 %, pôdna reakcia je slabo kyslá 5,6 pH/KCl, obsah prijate ľného P a K v rámci kambizemí je najnižší, čo sa dá vysvetli ť vysokým zastúpením extenzívne využívaných pôd, ale svoj podiel tu má zrejme aj erózia. Fluvizeme (FM, FMm, FMG) – ich výskyt je viazaný na nivy vodných tokov. V riešenom území je ich výmera ve ľmi nízka. Sú to pôdy prevažne stredne ťažké s dobrými fyzikálnymi vlastnos ťami s relatívne vysokým obsahom humusu (2,8 %), so slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou 6,7 pH, s vysoko nasýteným sorp čným komplexom a vysokým obsahom prijate ľných živín. Charakteristické pre nivy v tejto oblasti je ich úzka výmera a stredne silná až silná skeletovitos ť. Pseudogleje (PGm) – Sú tú pôdy stredne ťažké s typickým vysokým obsahom prachových častíc (nad 70 %, so zastúpením hrubého prachu 50 %). Ďalšou typickou vlastnos ťou je ve ľké zvýšenie obsahu ílu v podorni čí, čo je sprevádzané prirodzene vyššou objemovou hmotnos ťou, ale i náchylnos ťou na utlá čanie, najmä orbou pri vä čšej vlhkosti. Obsah humusu je nízky 1,8 % s vysokým podielom fulvokyselín a poklesom v podorni čí na 0,7 %. Pôdna reakcia je v priemere 6,0 pH/KCl, hlbšie klesá na 5,0 pH. Sorp čný komplex je nasýtený bázami nad 50 %. Obsah prijate ľného P a K je vysoký, pretože sú intenzívne využívané. Z pôdnych druhov prevládajú v území pôdy pies čito-hlinité a hlinito-pies čité, neskeletnaté až slabo kamenité (obsah skeletu do h ĺbky 0,6 m v rozsahu 0 – 20 %). Pod ľa dostupných údajov sa v riešenom území nenachádzajú kontaminované pôdy.

2.1.3. Územná charakteristika prírodného potenciálu 2.1.3.1. Štruktúra krajiny Katastrálne územie obce Hažlín je v dotyku s katastrálnymi územiami obci Beloveža, Šarišské Čierne, Ortu ťová, Šašová, Brezovka, Hrabovec v Bardejovskom okrese a obcami Kurimka a Cernina v okrese Svidník. Obec sa nachádza vo východnej časti okresu Bardejov. Riešené územie má oválny tvar s dlhšou osou v smere severozápad – juhovýchod v dĺžke približne 8,1 km, maximálna šírka v smere severovýchod – juhozápad je okolo 3,7 km. Územie obce Hažlín má podhorský charakter s výškovým položením od nadmorskej výšky 250 m.n.m. na vodnom toku Hažlinka v južnej časti do 641 m.n.m. pod vrchom Ka čalová v severozápadnej časti. Stred obce pri kostole sa nachádza vo výške 281 m nad morom. Územím obce preteká potok Hažlinka, ktorý vteká do potoka Cerninka mimo územia obce Hažlín. Kataster obce je v severozápadnej časti Ondavskej vrchoviny. Má rovinný až mierne zvlnený pahorkatinový povrch podhorského charakteru. Z hľadiska sú časnej krajinnej štruktúry a využívania vymedzeného riešeného územia je v katastrálnom území obce výrazný podiel krajinných prvkov s vysokou ekologickou stabilitou. Z hľadiska zastúpenia prírodných prvkov a dôležitosti pri zachovaní ekologickej stability územia sú najvýznamnejšie lesné pozemky zaberajúce jednu tretinu plochy vymedzeného územia. V území prevláda po ľnohospodárska krajina s výrazným zastúpením trvalých trávnych porastov využívaných na pasienkové hospodárstvo a lesná krajina. Orná pôda má v katastri tiež výraznejšie zastúpenie. V katastrálnom území obce Hažlín sú pod ľa evidencie nehnute ľnosti nasledujúcim podielom zastúpené jednotlivé druhy pozemkov, ktoré tvoria sú časnú krajinnú štruktúru a využitie územia: Plocha % ha orná pôda 31 631 lúky a pasienky 25 498 záhrady, ovocné sady 1 13

Územný plán obce Hažlín 11 lesy 35 695 vodné plochy 2 42 zastavané plochy 3 65 ostatné 3 67 Celkom: 2 011 Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky Poznámka: Jednotlivé plochy štruktúry krajiny sú vyzna čené vo výkrese číslo 2 a 6 grafickej časti ú územného plánu obce. Z uvedeného preh ľadu je zrejmé, že zornenie je 631 ha čo predstavuje 31 % z celkovej výmery, podobnú výmeru 498 ha čo je 25 % majú lúky a pasienky a až 695 ha zaberajú lesy čo je 35 % rozlohy územia obce. Obec sa nachádza v nenarušenom prírodnom prostredí z hľadiska krajinnej scenérie. Negatívne vplyvy po ľnohospodárskej ve ľkovýroby spojené s hrubými zásahmi do prírodných ekosystémov nie sú v porovnaní s inými regiónmi ve ľmi výrazné.

2.1.3.2. Poddolované územia a staré zá ťaže V katastrálnom území obce Hažlín sa nenachádzajú žiadne environmentálne zá ťaže ani poddolované územia a nie sú evidované žiadne zdroje prírodného žiarenia ani extrémne anomálie magnetického po ľa zeme.

2.1.3.3. Zosuvné územia a erózne javy Z významných geodynamických javov sa v katastrálnom území obce Hažlín nachádzajú svahové poruchy na neogéne a intenzívna výmo ľová erózia. Predmetné katastrálne územie sa vyzna čuje silnou náchylnos ťou územia na zosúvanie.

2.1.3.4. Prieskumné územia, chránené ložiskové územia a dobývacie priestory V katastrálnom území obce Hažlín sa prieskumné územia, chránené ložiskové územia a dobývacie priestory nenachádzajú.

2.2. Zásady ochrany kultúrnohistorických a prírodných hodnôt územia obce 2.2.1. Ochrana prírodných hodnôt územia obce 2.2.1.1. Významné krajinné prvky V katastrálnom území obce Hažlín sa nachádzajú lokality (územia), ktorých zachovanie resp. posilnenie ich kvality je dôležité z ekologického hľadiska. Sú to lesné komplexy, nelesná drevinová vegetácia, miestne toky a ich sprievodná vegetácia a lú čne spolo čenstvá. Viacero z týchto lokalít (území), ako významné krajinné prvky v rámci sú časnej krajinnej štruktúry, sú v tomto územnom pláne špecifikované ako prvky územného systému ekologickej stability t.j. plochy s ekostabiliza čnou funkciou – vi ď kapitolu 2.10.2 Územný systém ekologickej stability. Avšak i okrem takto vymedzených plôch s ekostabiliza čnou funkciou sa v katastri obce nachádzajú plochy, ktoré pri správnom obhospodarovaní majú potenciál, aby v budúcnosti plnili významnejšiu ekostabiliza čnú funkciu ako majú dnes.

2.2.1.1.1. Lesy Lesy v katastrálnom území obce Hažlín sa nachádzajú ako rozsiahly lesný komplex najmä na severozápade a juhozápade vymedzeného katastrálneho územia. Lesy pokrývajú vrcholové a svahové časti Ondavskej vrchoviny. V území sa tiež vyskytuje sukcesná vegetácia s charakterom lesa, ktorá vyp ĺň a zastabilizované erózne ryhy. V katastrálnom území obce je evidovaných 695 ha lesa, čo tvorí 35% celkovej plochy katastrálneho územia Lesné porasty sú prevažne štandartného zmiešaného charakteru s prevahou listnatých spolo čenstiev, zastúpených prevažne drevinami buk lesný, hrab oby čajný a dub (lesné typy 2. a3. vegeta čného stup ňa). Miestami sa vo vrcholových partiách vyskytuje borovica. V úpätných polohách prevažuje podhorský bukový les, miestami s dubovo- bukovým vegeta čným stup ňom. Pod ľa LHP sú všetky lesy hospodárske. Lesné spolo čenstvá predstavujú biotopy európskeho alebo národného významu a zoznam lesných biotopov nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Hažlín je uvedený v kapitole 2.2.1.2.3.

Územný plán obce Hažlín 12 2.2.1.1.2. Nelesná drevinová vegetácia Nelesná drevinová vegetácia zaberá dostato čné plochy, často izolované, avšak mozaikovite rozložené a predstavuje významný prvok v rámci štruktúry sú časnej krajiny. V extraviláne katastrálneho územia obce Hažlín, najmä v jeho severnej časti sa táto vegetácia uplat ňuje najmä ako zele ň na medziach, v eróznych ryhách a terénnych depresiách, vytvára enklávy v rámci intenzívne po ľnohospodársky využívanej krajiny. Často ide o plochy, ktoré slúžili pasienkovému hospodárstvu. Nelesná drevinová vegetácia sa vyskytuje najmä v severných partiách na prechode lesov a trávnatých porastov. Najvýraznejšie sa uplat ňuje zeleň brehových porastov miestnych tokov v extraviláne, ktorá je dobre vyvinutá pozd ĺž miestnych tokov stekajúcich z vrcholových polôh Spáleného vrchu a Kohútova. Brehové porasty sú tvorené jelšovo – topo ľovými a vŕbovými porastami. V zastavanom území obce sa miestami zachovali úseky s brehovými porastami a tvoria dôležitý prvok v systéme zelene obce. Krajinná zele ň sa tiež uplat ňuje pozd ĺž cestných komunikácií.

2.2.1.1.3. Lú čne spolo čenstva V katastrálnom území obce Hažlín lú čne spolo čenstvá/ trvale trávne porasty zaberajú 498 ha čo je skoro jedna tretina z výmery územia. V minulosti sa tu vyskytovali pasienkové lúky v prepojení s kosnými lúkami. Tieto sú pomiestne zachovalé a obhospodarované. Vä čšina v sú časnosti kosených trávnych porastov vznikla zatrávnením menej produkčnej ornej pôdy. V severovýchodnej časti a čiasto čne i v severnej časti si mozaikovité štruktúry TTP zachovali prevažne prírodný charakter, avšak i tu sa miestami vyskytuje silná sukcesia spôsobená znížením intenzity využívania pasienkov. Trvalé trávne porasty majú prevažne polosuchý charakter, v blízkosti vodných tokov sa nachádzajú vlhké lúky a pasienky. T. č. nie sú ešte lú čne biotopy komplexne v tomto katastrálnom území zmapované. ŠOP SR disponuje čiasto čnými informáciami o výskyte typov lú čnych biotopov národného alebo európskeho významu (vi ď kapitolu 2.2.1.2.3.).

2.2.1.1.4. Mokrade V katastrálnom území obce Hažlín sa nenachádzajú mokrade národného významu. V okolí vodných tokov sa nachádzajú vlhké lúky menšieho rozsahu. V lesných komplexoch vo východnej časti katastra sa nachádzajú po četné prameniská. K mokradiam tiež radíme potoky. Cez katastrálne územie te čie Hažlínka a Kohútov. K nim sa pripájajú ich ľavostranné a pravostranné prítoky. Vo východnom cípe katastra malým úsekom preteká Kurimka. Niektoré z miestnych tokov boli ur čené ako regionálne a miestne biokoridory.

2.2.1.2. Chránené časti prírody a krajiny Za osobitne chránené časti prírody a krajiny sa pod ľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon č.543/2002 Z.z.“) považujú územia, ktoré sú vyhlásené za chránené územia (územná ochrana) a chránené druhy rastlín a živo číchov (druhová ochrana ). Územná ochrana je ochrana územia v 2.až 5. (najvyššom) stupni ochrany pod ľa zákona č. 543/2002 Z.z Na území, ktorému sa neposkytuje územná ochrana v 2. až 5. stupni ochrany, platí pod ľa zákona č.543/2002 Z.z. 1.stupe ň ochrany. Chránené územia môžu by ť sú čas ťou národnej siete chránených území alebo môžu by ť sú čas ťou európskej siete chránených území – NATURA 2000 (územia európskeho významu – SKUEV a chránené vtá čie územia – CHVÚ). Špecifická ochrana sa už od 1. stup ňa tiež poskytuje biotopom európskeho alebo národného významu, ktoré sa nie sú t. č. ešte presne lokalizované. Zoznam týchto biotopov je uvedený vo vyhláške č.24/2003 Z.z..

2.2.1.2.1. Územná ochrana V katastrálnom území obce Hažlín sa z národnej siete chránených území nenachádza žiadne chránené územie. Rovnako sa tu nenachádzajú ani územia zaradené do súvislej európskej siete chránených území - NATURA 2000, t.j. nenachádzajú sa tu územia európskeho významu (UEV) z Národného zoznamu území európskeho významu schváleného Výnosom MŽP SR č.3/2004 a ani chránené vtá čie územia (CHVÚ) z Národného zoznamu navrhovaných chránených vtá čích území, schváleného uznesením vlády SR č.636/2003. Pod ľa údajov ŠOP SR sa t. č. nepripravuje ani žiadny návrh územia európskeho významu , ktorý by sa nachádzal v katastrálnom území obce Hažlín.

Územný plán obce Hažlín 13 Z uvedeného vyplýva, že v katastrálnom území obce t. č. platí 1.stupe ň ochrany pod ľa zákona č.543/2002 Z.z..

2.2.1.2.2. Druhová ochrana Z hľadiska druhovej ochrany je možné všeobecne konštatova ť, že charakter katastrálneho územia Hažlín vytvára predpoklady pre výskyt chránených druhov napr. avifauny, obojživelníkov. Lokality významné z hľadiska biodiverzity vytvárajúce podmienky pre výskyt bežných chránených druhov sú zahrnuté medzi prvky miestneho ÚSES (vi ď kapitola 2.10.). Z chránených druhov avifauny je potvrdené hniezdisko bociany bieleho na komíne starej materskej škôlky. V katastri bol pozorovaný aj výskyt bociana čierneho.

2.2.1.2.3. Biotopy európskeho a národného významu V rámci plôch, ktoré v sú časnosti plnia ekostabiliza čnú funkciu sa z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny venuje špecifická ochrana i biotopom európskeho a národného významu, ktorých zoznam je vymedzený vo Vyhláške MŽP SR č.24/2003 Z.z.. Činnosti, ktorými sa môžu biotopy európskeho alebo biotopy národného významu poškodi ť alebo zni čiť, sú regulované zákonom č.543/2002 Z.z.. Táto regulácia spo číva v tom, že orgán ochrany prírody vydáva na činnosti, ktorými sa môžu tieto biotopy poškodi ť a lebo zni čiť rozhodnutie formou súhlasu, v ktorom orgán ochrany prírody za poškodenie alebo zni čenie biotopu ukladá vykona ť revitaliza čné opatrenia alebo zaplati ť náhradu do výšky spolo čenskej hodnoty zasiahnutého biotopu. (§ 6 zákona č.543/2002 Z.z.). O vydanie súhlasu je povinný požiada ť každý, kto zamýš ľa zasiahnu ť do biotopu takou činnos ťou, ktorá by mohla biotop poškodi ť alebo zni čiť. Biotopy, ktoré boli identifikované v katastrálnom území obce Hažlín, sú charakterizované pod ľa Katalógu biotopov Slovenska. V texte nižšie je pri každom druhu biotopu uvedená okrem charakteristiky i informácia o významnosti biotopu z hľadiska jeho zaradenia medzi európsky významné biotopy (kód NATURA 2000). Pod ľa evidencie odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny - ŠOP SR, Regionálna správa ochrany prírody v Prešove (z apríla 2008) sa v katastrálnom území obce Hažlín nachádzajú nasledovné lesné biotopy, ktoré sú spravidla za členené do prvkov kostry ekologickej stability obce Hažlín (biocentrá, biokoridory, interak čné prvky):

2.2.1.2.3.1. Biotopy národného významu V katastrálnom území obce Hažlín neboli identifikované žiadne biotopy národného významu.

2.2.1.2.3.2. Biotopy európskeho významu Bukové a jed ľovo-bukové kvetnaté lesy (Ls5.1, 9130 – kód NATURA 2000 ) - porasty spravidla s bohatým viacvrstvovým bylinným podrastom, ktorý tvoria typické lesné tie ňomilné rastliny. Vyskytujú sa na miernejších svahoch, na vlhkých pôdach dobre zásobených živinami. Biotop je relatívne málo ohrozený. Typické druhové zloženie: buk lesný, cyklámen fatranský, fialka lesná, javor horský, jed ľa biela, lykovec jedovatý. Je identifikovaný v lesných porastoch na severozápade a juhozápade katastra a na severných svahoch Poholodiaka. Nížinné a podhorské kosné lúky (Lk1, 6510 ) – fyziognomicky jednotvárne aj kvetnaté, jedno-, zriedkavejšie viacvrstvové, uzatvorené, prevážne sekundárne spolo čenstvá pasienkov, prípadne lúk. Spolo čenstvo Dauco-Arrhenatherum elatioris sa vyskytuje na strmších svahoch, druhovo bohaté spolo čenstvá. Spolo čenstvo Poo-Trisetum rastie na intenzívne a semiintenzívne využívaných lúkách na rekultivovaných plochách, zatrávnených poliach a v blízkosti domov. Biotop je identifikovaný na viacerých miestach v katastri obce napr. pozd ĺž potoka Kohutov, medzi ľavostrannými prítokmi Hažlínky, Nad mlynom.

2.2.2. Ochrana kultúrnohistorických hodnôt 2.2.2.1. Historický vývoj osídlenia Obec Hažlín bola založená ako poto čná radová dedina. Založili ju na zákupnom práve v druhej polovici 14. storo čia na území panstva Kurima. V roku 1427 patrila obec do makovického hradného panstva Cudarovcov, ktorí tu mali 77 port a v roku 1618 mala 16 celých poddanských usadlostí.

Územný plán obce Hažlín 14 2.2.2.2. Archeologické náleziská Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosia ľ evidovaných archeologických lokalít ur čil územia s predpokladanými archeologickými nálezmi: - historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka k roku 1414), - intravilán – zaniknutý objekt z 15. stor. Ojedinelé a bližšie nelokalizované nálezy: - poloha Kopanica – vyvýšenina medzi potokmi Hažlínka a Kohútov – v severozápadnej časti zlomok kamennej sekery z neskorej doby kamennej a praveká kamenná industria, v juhovýchodnej časti praveké črepy (neskorá doba kamenná, resp. doba bronzová), - poloha Diel východne od obce – kamenná sekera z neskorej doby kamennej, resp. doby bronzovej a novoveku. - bližšie nelokalizovaný hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej – náramky, sekery, torzo me ča a ďalšie predmety Nie je možné však vylú čiť predpoklad výskytu ďalších neznámych archeologických objektov a nálezov aj mimo známych archeologických lokalít a preto je potrebné pri stavebnej činnosti na území obce oznámi ť takýto nález Krajskému pamiatkovému úradu Prešov.

2.2.2.3. Kultúrne pamiatky Na území obce Hažlín sa nachádza pôvodne gotický rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, obnovený v prvej polovici 17. storo čia po roku 1752. Jednolo ďová stavba z polygonálnym presbytériom. Fasáda je hladká s mohutnou hranolovou podstavanou vežou. Z gotickej stavby kostola zostalo len základné murivo a tri neskorogotické figurálne konzoly, ktoré boli sekundárne zamurované do západnej fasády stavby. Stavba kostola je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 180/0 a je chránená spolu so svojim areálom. Chránený je aj cintorín I. svetovej vojny zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 4149/0. Pri novom cintoríne sa nachádza pamätník padlých ob čanov obce v druhej svetovej vojne. Súpis nehnute ľných pamiatok v obci Hažlín: lokalita parcela názov názov objektu vyhlásenie pamiatky v strede obce 1 kostol rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža 07.03.1963 na kraji obce 743 cintorín cintorín z prvej svetovej vojny 28.11.1975 Zdroj: Ústredný zoznam pamiatkového fondu v registri nehnute ľných kultúrnych pamiatok Územný plán navrhuje na cintoríne z I. svetovej vojny vyzna čiť hroby, umiestni ť centrálny kríž a informa čnú tabu ľu a zrealizova ť prístupovú komunikáciu a výh ľadovo parkovisko. Pri pamätníku padlých ob čanov obce v druhej svetovej vojne je potrebné umiestni ť informa čnú tabu ľu, zrealizova ť prístupovú komunikáciu s parkoviskom. Na plochách národných kultúrnych pamiatok je nevyhnutné dodrža ť ustanovenia § 32 zákona číslo 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Hranice ochranných pásiem nehnute ľných kultúrnych pamiatok nie sú stanovené. Pozornos ť si zaslúži aj murovaná kaplnka a pä ť vo ľne stojacích krížov na území obce, ktoré sú vždy pamätníkmi miestnych udalosti v histórii obce a aj ke ď nie sú zapísané v zozname pamiatkového fondu kultúrnych pamiatok sú sú čas ťou kultúrneho dedi čstva obce a ako takým je im potrebné venova ť primeranú ochranu a zve ľaďovanie. Obec si môže vies ť v zmysle § 14 zákona číslo 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu evidenciu pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností možno zaradi ť nehnute ľné a hnute ľné veci, kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, katastrálne a zemepisné názvy viažuce sa k histórii a osobnostiam obce. K pamätihodnostiam je možné zaradi ť aj staré stromy v katastri, kaplnku v západnej časti obce, božie múky, kríže a iné objekty viažuce sa k histórii obce. Krajský pamiatkový úrad Prešov na požiadanie poskytne obci metodickú a odbornú pomoc pri evidovaní pamätihodností obce.

2.3. Základné demografické údaje 2.3.1. Údaje o obyvate ľstve Retrospektívny vývoj po čtu obyvate ľstva do roku 2001 v obci Hažlín 1869 – 2005: rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 1996 2001 2005 po čet obyvate ľov 766 815 870 868 1 078 1 273 1 192 1 211 1 230 1 173

Územný plán obce Hažlín 15 Zdroj: Katalógové listy Slovenskej agentúry životného prostredia a Štatistický úrad Slovenskej republiky Od za čiatku sledovaného obdobia, od roku 1869 do roku 1930 mal demografický vývoj obyvate ľstva mierne stúpajúcu a potom do roku 1970 prudko stúpajúcu tendenciu, potom po čet obyvate ľov do roku 1991 mierne klesol a neskôr sa ustálil na po čte okolo 1 200 obyvate ľov, čo odráža ustálené ekonomické pomery v spôsobe obživy. Údaje o obyvateľstve a bytovom fonde boli analyzované na základe výsledkov zo s čítania ľudu, domov a bytov k roku 2001 za obec. Porovnanie v rámci územnosprávneho členenia riešeného územia obce: Územná jednotka Rozloha v km 2 Po čet obyvate ľov k Hustota obyvate ľstva Po čet obcí 26.5.2001 na 1 km 2 Obec Hažlín 20,11 1 230 61,2 1 Okres Bardejov 936,89 75 793 80,9 52 Prešovský kraj 8 993 784 451 87,0 665 Slovenská republika 49 034 5 402 547 110 2 908 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky Riešené územie zaberá 2,15 % z celkovej plochy okresu Bardejov, pri čom po čet trvalo žijúcich obyvate ľov k 26.5.2001 predstavoval 1,62 % z celkového po čtu obyvate ľov okresu. Obec Hažlín patrí v rámci okresu Bardejov do skupiny ve ľkých obcí. Hustota obyvate ľstva v riešenom území je nižšia ako dosiahnutá priemerná hodnota v okrese Bardejov patriacom medzi okresy s podpriemernou hustotou obyvate ľstva v rámci Slovenskej republiky a nižšia ako zaznamenané hodnoty v rámci Prešovského kraja i Slovenskej republiky. Trvale bývajúce obyvate ľstvo pod ľa veku v obci Hažlín: Trvale bývajúce obyvate ľstvo Podiel z trvale bývajúceho obyvate ľstva vo veku vo veku % spolu muži 15 ženy 15- muži ženy nezis pred v po produktívnom 0 - 14 - 59 54 60+ 50+ tené produktívnom produktívnom 1 230 274 389 321 75 169 2 22,3 57,7 19,8 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Pod ľa s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001 mala obec Hažlín 1 230 trvale bývajúcich obyvate ľov a z toho bolo 22,3 % v predproduktívnom, 57,7 % v produktívnom a 19,8 % vo veku poproduktívnom. Trvale bývajúce obyvate ľstvo pod ľa ekonomickej aktivity v obci Hažlín: č Trvale bývajúce ľ Ekonomicky inné ľ Prítomné obyvate stvo ľ podiel ekonomicky obyvate stvo obyvate stvo činných podiel žien na 1000 trvale obyvate ľov z trvale spolu muži ženy spolu bývajúcich spolu muži ženy z trvale bývajúcich bývajúcich obyvate ľov obyvate ľov % obyvate ľov % 1 230 602 628 51,1 1 136 924 549 307 242 44,6 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Pod ľa s čítania obyvate ľov, domov a bytov v obci ekonomicky aktívnych bolo 549 obyvate ľov, čo činí 44,6 % z celkového po čtu obyvate ľov. Obyvate ľstvo pod ľa národnosti v obci Hažlín k roku 2001: národnos ť spolu % slovenská 1 206 98,0 rómska 0 0,0 česká 3 0,2 rusínska 4 0,3 ukrajinská 11 0,9 ma ďarská 1 0,3 po ľská 0 0,0 nezistené 4 0,3 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Obyvate ľstvo v obci Hažlín z h ľadiska národnostného zloženia je jednoliate slovenskej národnosti s minimálnym zastúpením iných národnosti a bez príslušníkov rómskeho etnika. Obyvate ľstvo pod ľa vierovyznania v obci Hažlín k roku 2001: vierovyznanie spolu % rímsko-katolícke 1 171 95,20 grécko-katolícke 38 3,09

Územný plán obce Hažlín 16 pravoslávne 6 0,49 evanjelické a.v. 3 0,24 bratská jednota baptistov 1 0,08 svedkov Jehovových 0 0,00 iné 1 0,08 bez vyznania 6 0,49 nezistené 4 0,41 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky V obci Hažlín z hľadiska náboženského vierovyznania absolútne prevláda rímskokatolícke náboženstvo s minimálnym zastúpením iných náboženstiev a obyvate ľov bez vyznania.

2.3.2. Údaje o bytovom fonde V obci Hažlín bol k roku 2001 nasledovný stav domového fondu: trvale obývané domy trvale obývané byty domy spolu spolu z toho neobývané spolu z toho neobývané rodinné domy domy byty spolu v rodinných domoch byty 320 287 284 33 335 301 286 34 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Pod ľa výsledkov s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001 mala obec Hažlín spolu 320 domov a z toho 287 trvale obývaných, v ktorých bolo 335 bytov, z toho trvale obývaných 301 bytov. Pod ľa po čtu trvale bývajúcich obyvate ľov pripadalo 4,09 osôb na jeden trvalé obývaný byt. Ukazovatele úrovne bývania v obci Hažlín v roku 2001: Priemerný po čet podiel trvale trvale bývajúce obytná plocha obytné trvale bývajúce osoby obytnej plochy obývaných bytov osoby na 1 trvale obývaný miestnosti na 1 trvale na osobu s 3+ obytnými na 1 trvale byt na 1 trvale obytnú miestnos ť m2 miestnos ťami obývaný byt m2 obývaný byt (%) 4,09 73,60 4,42 0,93 18,0 92,4 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Podiel trvale obývaných bytov pod ľa vybavenosti domácností v obci Hažlín: s ústredným s kúpe ľň ou alebo s automatickou s rekrea čnou chatou, s osobným s po číta čom kúrením sprchovacím kútom pra čkou dom čekom, automobilom chalupou 69,1 93,0 63,1 0,7 43,5 6,6 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Pre možnos ť porovnania vybavenosti jednotlivých domácnosti v obci Hažlín je uvedený aj preh ľad úrovne bývania a vybavenosti priemernej domácnosti v okrese Bardejov. Ukazovatele úrovne bývania v okrese Bardejov v roku 2001: Priemerný po čet podiel trvale trvale bývajúce obytná plocha obytné trvale bývajúce osoby obytnej plochy obývaných bytov osoby na 1 trvale obývaný miestnosti na 1 trvale na osobu s 3+ obytnými na 1 trvale byt na 1 trvale obytnú miestnos ť m2 miestnos ťami obývaný byt m2 obývaný byt (%) 3,92 62,50 3,65 1,07 15,9 80,1 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Podiel trvale obývaných bytov pod ľa vybavenosti domácností v okrese Bardejov: s ústredným s kúpe ľň ou alebo s automatickou s rekrea čnou chatou, s osobným s po číta čom kúrením sprchovacím kútom pra čkou dom čekom, automobilom chalupou 76,9 93,9 61,8 6,1 43,1 8,3 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Z výsledkov s čítania obyvate ľov, domov a bytov vyplýva, že domácnosti obyvate ľov obce mali v roku 2001 štandard vybavenia zrovnate ľný s okresným priemerom pri vyššej plošnej úrovni bývania. Neobývané byty pod ľa dôvodu neobyvanosti v obci Hažlín: ur čený uvo ľnený nespôsobilý v pozostalostnom spolu zmena na na na po alebo z iných užívate ľa rekreáciu prestavbu bývanie kolaudácii súdnom konaní dôvodov 34 1 6 2 9 0 3 13 Zdroj: Výsledky s čítania obyvate ľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky Na území obce bolo 33 neobývaných domov s 34-imi neobývanými bytmi.

Územný plán obce Hažlín 17 2.4. Väzby vyplývajúce zo záväzných častí nadradených dokumentácií 2.4.1. Záväzné časti schváleného Územného plánu VÚC Prešovského kraja 2004 vz ťahujúce sa k riešenému územiu Pri riadení využitia a usporiadania územia Prešovského kraja je potrebné riadi ť sa záväznými čas ťami Územného plánu VÚC Prešovského kraja, ktorého druhé Zmeny a doplnky 2004 boli schválené zastupite ľstvom Prešovského samosprávneho kraja d ňa 22.6.2004 uznesením číslo 228/2004 a Všeobecne záväzným nariadením Prešovského kraja číslo 4/2004, ktorým bola vyhlásená jeho záväzná čas ť. Toto nadobudlo ú činnos ť d ňa 30.7.2004. Pri riešení Územného plánu obce Hažlín boli dodržané záväzné časti, ktoré nadväzujú na schválené zásady a regulatívy Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 schválené uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 1033/2001 Z.z. zo d ňa 31.októbra 2001. Záväzná čas ť Územného plánu ve ľkého územného celku Prešovského kraja 2004 (vybraná príslušná čas ť z plného znenia): I. Záväzné regulatívy funk čného a priestorového usporiadania územia 1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia 1.1. v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov, 1.1.4 formova ť základnú koncepciu sídelných štruktúr Prešovského kraja vytváraním polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledova ť naviazanie na Slovenskú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunika čnú kostru, prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, 1.1.5 sledova ť pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov – sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej funk čnej komplexnosti subregionálnych celkov, 1.1.6 formova ť sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funk čného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.1.9 vytváranie nadnárodnej siete spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Prešovskom kraji a okolitých štátoch s využitím väzieb jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhrani čnej spolupráce, v súlade s dohodami a zmluvami regionálneho charakteru vo väzbe na medzivládne dohody, 1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry 1.2.1 podporova ť budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 1.2.2 zabezpe čova ť rozvojovými osami pozd ĺž komunika čných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sie ť, ako aj konzistenciu a rovnocennos ť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej republiky, 1.3 ťažiská osídlenia v oblasti regionálnych súvislostí usporiadania osídlenia 1.3.3 podporova ť ako ťažiská osídlenia tretej úrovne prvej skupiny /regionálneho významu/ 1.3.3.3 bardejovské ťažisko osídlenia, 1.3.6 podporova ť ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funk čnej komplexnosti so zoh ľadnením ich regionálnych súvislostí, 1.3.7 podporova ť nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia, pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území, 1.4 vytvára ť možnosti pre vznik suburbanných zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupe ň sociálno- ekonomického rozvoja, 1.5 podporova ť rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikova ť aj pri tvorbe subregiónov, 1.6 vytvára ť priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervova ť plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.7 rešpektova ť podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levo ča, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubov ňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Top ľou, 1.8 rešpektova ť po ľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia, 1.9 v územnoplánovacích dokumentáciách a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, posudzova ť všetky novonavrhované zóny, vä čšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, 1.11 rezervova ť plochy pre zariadenia na potreby útvaru OHK PZ, 1.13 v oblasti civilnej ochrany obyvate ľstva rezervova ť plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvate ľstva v prípade ohrozenia, 1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vz ťahu medzi mestom a vidiekom, 1.14.1 zabezpe čova ť vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja, 1.14.2 podporova ť vz ťah urbanných a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funk čných vz ťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností, 1.14.3 vytvára ť podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporova ť výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informa čných technológií tak, aby vidiecke

Územný plán obce Hažlín 18 priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie vo či urbanným priestorom a dosiahnu ť tak sk ĺbenie tradi čného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zoh ľad ňova ť ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dba ť na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.14.5 zachováva ť pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádza ť z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachova ť historicky utváraný typ zástavby obcí a zoh ľad ňova ť národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.15 v oblasti sociálnej infraštruktúry 1.15.1 v oblasti školstva 1.15.1.1 vytvori ť územnotechnické podmienky pre zabezpe čovanie spolupráce školského systému a zamestnávateľov tak, aby rozsah a štruktúra vzdelávania zodpovedala vzdelanostným požiadavkám pracovných miest, 1.15.1.2 vytvára ť územnotechnické predpoklady pre rovnocennú dostupnos ť siete stredných a vysokých škôl a ich zariadení na území kraja, s osobitným zrete ľom na územie vzdialené od ťažísk osídlenia, 1.15.1.6 vytvára ť územnotechnické predpoklady pri umiest ňovaní zariadení k realizácii rekvalifika čných programov na zabezpe čenie prepojenia medzi požiadavkami trhu a kvalifikačnou štruktúrou evidovaných nezamestnaných a rekvalifika čné programy na u ľah čenie za členenia do pracovného života absolventov škôl, mladistvých a dlhodobo nezamestnaných, 1.15.2 v oblasti zdravotníctva 1.15.2.1 vytvára ť územnotechnické predpoklady na rovnakú prístupnos ť a primeranú efektívnu dostupnos ť zariadeniami ambulantnej a ústavnej starostlivosti a jej zameranie na prevenciu, v časnú diagnostiku a lie čbu závažných ochorení, 1.15.2.4 vytvára ť podmienky na ochranu zdravia odstra ňovaním rizikových faktorov v území, 1.15.3 v oblasti sociálnych služieb, 1.15.3.1 vytvára ť územnotechnické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a ob čanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 1.15.3.2 v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvate ľov v poproduktívnom veku vytvára ť územnotechnické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre ob čanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, 1.15.3.3 zria ďova ť zariadenia sociálnych služieb a rozširova ť ich sie ť v závislosti od konkrétnych potrieb, 1.15.3.4 vytvára ť územno-technické predpoklady na uskuto čň ovanie výstavby zariadení, umož ňujúcich zamestnanie zdravotne postihnutých ob čanov, 1.15.3.6 vytvára ť územnotechnické podmienky bývania, ob čianskeho vybavenia a realizáciu technickej infraštrúry marginalizovaných skupín obyvate ľstva, 1.16 v oblasti kultúry a umenia, 1.16.1 rešpektova ť typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko-sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektova ť potenciál takých kultúrnohistorických a spolo čenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spolo čenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území), 1.16.2 vytvára ť územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddelite ľnej sú časti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvate ľstvu, 1.16.3 vytvára ť územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradi čnú kultúru identickú pre subregióny, 1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedi čstva 1.17.1 rešpektova ť kultúrnohistorické dedi čstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma ), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok, 1.17.2 uplatni ť a rešpektova ť typovú a funk čnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektova ť kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok, 1.17.3 zabezpe čiť aktívnu ochranu technických pamiatok, vybraných typických remeselníckych a priemyselných objektov, 1.17.4 vytvára ť podmienky na ochranu a obnovu historických objektov vo vo ľnej krajine ( hrady, zámky, zrúcaniny, areály kalvárií a pod.) ako historických dokumentov a výrazných kompozi čných prvkov v krajinnom obraze, 1.17.5 využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobi ť ďalšie využívanie ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok ur čených v návrhoch opatrení na ich zachovanie, 1.17.6 rešpektova ť dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína, 1.17.8 stavebnotechnicky predchádza ť ohrozeniu, poškodeniu alebo zni čeniu národných kultúrnych pamiatok a dba ť na trvalé udržanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote, 1.17.9 venova ť osobitnú pozornos ť lokalitám známych, evidovaných aj predpokladaných archeologických nálezísk, pri čom orgánom ochrany archeologických nálezísk je Pamiatkový úrad SR, 2 V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky, 2.1 považova ť za hlavné rekrea čné krajinné celky / RKC /: Bachure ň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Levo čské vrchy, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty a Vysoké Tatry,

Územný plán obce Hažlín 19 2.4 vytvára ť podmienky pre vznik nových komplexných stredísk CR s fakultatívnym využitím potenciálu atraktívnych priestorov, pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a krajiny, 2.6 podporova ť a prednostne rozvíja ť tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zárove ň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus, kultúrno – poznávací turizmus, kúpe ľný turizmus, kúpe ľný lie čebno-rekondi čný turizmus, ekoturizmu a agroturizmus), 2.8 uprednost ňova ť budovanie infraštruktúry v sídlach bez ekonomického zázemia ur čených na rozvoj turistiky a rekreácie, 2.10 usmer ňova ť rozvoj funk čno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, 2.11 vytvára ť podmienky na rozvoj krátkodobej rekreácie obyvate ľov miest a vä čších obcí budovaním rekrea čných zón sídel a zamera ť sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v ich záujmových územiach, 2.12 vytvára ť územnotechnické podmienky funk čného využitia kultúrnych pamiatok pre potreby rozvoja cestovného ruchu, 2.15 vytvára ť podmienky pre obnovu a realizáciu nových viacú čelových vodných nádrží /sústav / s prevládajúcou rekrea čnou funkciou a príslušnou športovorekrea čnou vybavenos ťou ( vodné sústavy: Brezina, Uzovský Šalgov..., nádrž Fri čovce ... ), 2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvára ť územnotechnické podmienky pre realizáciu turistických ciest, 4 Ekostabiliza čné opatrenia, 4.1 postupne zabezpe čova ť ochranu najcennejších častí prírodného potenciálu formou vyhlásenia za osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny v regióne, 4.3 zabezpe čiť funk čnos ť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia, 4.3.5 znižova ť produkciu odpadov a zabezpe čiť postupnú sanáciu a rekultiváciu priestorov bývalých a sprašných skládok odpadov a odkalísk priemyselných odpadov, 4.4 pri spracovávaní lesných hospodárskych plánov v oblastiach navrhovaných ako osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny menšieho plošného rozsahu rešpektova ť také formy obhospodarovania lesa, ktoré zabezpe čia funk čnos ť zachovania a skvalitnenia hodnotných ekosystémov, 4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v po ľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporova ť výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín, 4.6 podporova ť v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania po ľnohospodárskeho pôdneho fondu ohrozeného vodnou eróziou, 4.7 výstavbu líniových stavieb dopravy a trás technickej infraštruktúry realizova ť ekologickým prepájaním nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier, 4.9 v oblasti ochrany prírody a krajiny, 4.9.6 rešpektova ť v rámci ekologickej siete Slovenskej republiky za členenie území, 4.9.6.2 medzi ťažiskové územia národného významu - územie Branisko - S ľubica, územie Branisko – Smrekovica, územie Kozích chrbtov, územie zahr ňujúce Spišské travertíny, čas ť územia Levo čských vrchov - Ihlu, čas ť územia Levo čských vrchov - Tichý potok, čas ť územia Čergova - Min čol, čas ť územia Čergova - Lysá, územie Busova - Cige ľka, čas ť územia CHKO Východné Karpaty v oblasti Palota - Dukla, čas ť územia Vihorlatu - Humenský Sokol, 4.9.7 pri hospodárskom využívaní území za členených medzi prvky územného systému ekologickej stability uplat ňova ť podmienky stanovené pre 4.9.7.1 hospodárenie v lesoch na území vyhlásených a navrhovaných za osobitne chránené zabezpe čiť hospodárenie v lesoch pod ľa platných predpisov pre lesné ekosystémy v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného ur čenia, 4.9.7.2 ochranu po ľnohospodárskej pôdy pre po ľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpe čujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), 4.9.7.3 prispôsobova ť trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpe čená ich funk čnos ť a homogénnos ť, 4.9.7.4 eliminova ť systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, zne čis ťovanie vodných tokov a pod.), 5 V oblasti dopravy 5.1 v oblasti nadradeného dopravného vybavenia, 5.3 chráni ť koridory ciest I., II. a vybraných úsekov III. triedy, ich preložiek a úprav vrátane prejazdných úsekov dotknutými sídlami na: 5.3.43 ostatných cestách III. triedy z dôvodu ich rekonštrukcie, 5.3.44 v oblasti ostatných verejných dopravných zariadení, 5.3.44.1 chráni ť existujúce verejné dopravné zariadenia, 5.3.44.2 vytvára ť a chráni ť priestory pre zariadenia verejnej hromadnej dopravy, 6 V oblasti vodného hospodárstva, 6.1 v záujme zabezpe čenia zdrojov pitnej vody, 6.1.1 využíva ť existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cie ľom zvyšova ť podiel zásobovaných obyvate ľov pitnou vodou z verejných vodovodov, 6.1.3 zvyšova ť podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, po ľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie, 6.1.4 zavádza ť opatrenia na znižovanie strát vody,

Územný plán obce Hažlín 20 6.1.5 od plošne ve ľkých stavebných objektov a spevnených plôch rieši ť samostatné odvedenie daž ďových vôd a neza ťažova ť tak čistiarne odpadových vôd, 6.2 chráni ť priestory na líniové stavby, 6.2.3 v oblasti skupinových vodovodov na 6.2.3.26 rezervova ť plochy a chráni ť koridory pre plánované samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, 6.2.3.27 zabezpe čiť hydrogeologické prieskumy pre zistenie zdrojov podzemnej vody využívanej na pitné ú čely na celom území, 6.2.3.28 zriadi ť nové vodné zdroje pre obce od ľahlé od hlavných trás vodárenských sústav (vodovodných rozvodných potrubí), 6.2.3.29 rezervova ť plochy a chráni ť koridory pre stavby skupinových vodovodov a vodovodov zo zdrojov obcí, 6.3 rezervova ť plochy a chráni ť koridory (kanalizácie) 6.3.1 pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizova ť kanaliza čné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a lie čivých vôd. Výstavbu kanaliza čných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizova ť v územnom pláne obce, 6.3.2 zabezpe čiť kvalitu vypúš ťania vy čistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek stanovených s vyhláškou č.491/2002 Z.z., 6.3.3 zabezpe čiť postupné znižovanie zaostávania rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných vodovodov, 6.3.4 v rozhodovacom procese posudzova ť investi čnú a ekonomickú náro čnos ť navrhovaných kanaliza čných sústav a čistiarní odpadových vôd z dôvodu optimalizácie prevádzkových nákladov pre pripojených užívate ľov, 6.4 rezervova ť priestory na výh ľadové vybudovanie kanaliza čných systémov, (kanalizácia + ČOV ), 6.4.1 realizova ť výstavbu kanalizácií a ČOV obcí, 6.4.4 realizova ť nové, respektíve intenzifikova ť a modernizova ť zariadenia na čistenie odpadových vôd pre technologické prevádzky priemyslu a po ľnohospodárstva, 6.5 vodné toky, meliorácie, nádrže 6.5.1 na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizova ť vodné toky s protipovod ňovými opatreniami, so zoh ľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povod ňami, 6.5.2 na upravených úsekoch tokov vykonáva ť údržbu s cie ľom udržiava ť vybudované kapacity, 6.5.3 s cie ľom zlepši ť kvalitu povrchových vôd a chráni ť podzemné vody realizova ť výstavbu čistiarní odpadových vôd, 6.5.4 zlepšova ť vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov využíva ť vhodné plochy na výstavbu poldrov s cie ľom zachytáva ť povod ňové prietoky, 6.5.5 zabezpe čiť likvidáciu povod ňových škôd z predchádzajúcich rokov a budova ť primerané protipovod ňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred ve ľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre /, 6.5.6 venova ť pozornos ť úsekom bystrinných tokov v horských a podhorských oblastiach, na ktorých treba budova ť prehrádzky s cie ľom zníži ť eróziu a zanášanie tokov pri povod ňových stavoch bez narušenia biotopu, 6.5.7 vykona ť protierózne opatrenia na pri ľahlej po ľnohospodárskej pôde, 6.5.8 v rámci revitalizácie tokov zachova ť priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos, 6.5.14 vytvára ť priestory v území pre výstavbu rybníkov a ú čelových vodných nádrží, 6.5.15 podporova ť rekonštrukcie obnovite ľných energetických zdrojov, resp. výstavbu malých vodných elektrárni, 6.5.19 vo vhodných lokalitách zria ďova ť menšie viacú čelové vodné nádrže a prehrádzky a podporova ť obnovenie zaniknutých vodných plôch, 7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie 7.1 za ú čelom rozvoja plošnej plynofikácie rezervova ť koridory pre významné distribu čné a prepojovacie VTL a STL plynovody, 7.3 v oblasti využívania obnovite ľných energetických zdrojov, 7.3.1 podporova ť výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnovite ľné zdroje, 7.4 v oblasti telekomunikácii a informa čnej infraštruktúry 7.4.1 vytvára ť podmienky na rozvoj globálnej informa čnej spolo čnosti na území Prešovského kraja skvalit ňovaním infraštruktúry informa čných systémov. 8 V oblasti hospodárstva 8.1. v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja 8.1.1 koordinova ť proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 s cie ľom vytvori ť podmienky pre trvalo udržate ľný rozvoj regiónov, 8.1.2 rozvíja ť decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia, a tým zabezpe čova ť aj vyváženú sociálno-ekonomickú úrove ň subregiónov, 8.1.3 diverzifikova ť odvetvovú ekonomickú základ ňu obcí a miest, podporova ť v záujme trvalej udržate ľnosti malé a stredné podnikanie, 8.1.4 zabezpe čova ť rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunika čných systémov, 8.1.5 vytvára ť územnotechnické podmienky na rovnomerné rozmiestnenie obyvate ľstva s vyššou kvalifikáciou, 8.2 v oblasti priemyslu a stavebníctva

Územný plán obce Hažlín 21 8.2.1 pri rozvoji priemyslu a stavebníctva vychádza ť z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v sú činnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zoh ľadnením špecifík jednotlivých subregiónov a využívať pritom miestne suroviny. 8.2.6 podporova ť rozvoj tradi čnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka, 8.3 v oblasti po ľnohospodárstva a lesného hospodárstva 8.3.1 podporova ť diverzifikáciu po ľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produk čného potenciálu územia a klimatických podmienok, 8.3.2 podporova ť alternatívne po ľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach za členených do územného systému ekologickej stability, 8.3.3 zabezpe čiť protieróznu ochranu po ľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability, 8.3.4 rekonštruova ť a intenzifikova ť existujúce závlahové systémy a stavby, čerpacie stanice a rozvodné siete, podporova ť extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cie ľom zachova ť krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou, 8.3.5 neproduktívne a nevyužite ľné po ľnohospodárske pozemky zales ňova ť a pri zales ňovaní využíva ť pôvodné (domáce) druhy drevín, 8.3.6 podporova ť extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cie ľom zachova ť krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou, 8.3.7 podporova ť doplnkové formy podnikania na báze tradi čných remesiel ako využitie surovín z produkcie po ľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s vo ľnou pracovnou silou, s cie ľom zníži ť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stup ňom ochrany prírody, 8.4 v oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1 nakladanie s odpadmi na území kraja rieši ť v súlade so schváleným aktualizovaným Programom odpadového hospodárstva SR, Prešovského kraja a jeho okresov, 8.4.2 uprednost ňova ť v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení, 8.4.3 rieši ť s výh ľadom do budúcnosti zneškod ňovanie odpadov v kraji na skládkach vyhovujúcich technickým podmienkam, s orientáciou na existujúce a plánované regionálne skládky, 8.4.6 zabezpe čiť postupnú sanáciu, resp. rekultiváciu uzatvorených skládok odpadu a starých environmentálnych zá ťaží, II. Verejnoprospešné stavby 2 V oblasti vodného hospodárstva 2.2.1 stavby pre úpravu a revitalizáciu vodných tokov, meliorácií a nádrž 2.2.1.1 stavby protipovod ňových ochranných hrádzí a úpravy profilu koryta, 2.2.1.2 poldre, zdrže, prehrádzky a malé viacú čelové vodné nádrže pre stabilizáciu prietoku, 2.4 pre skupinové vodovody 2.4 40 samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, 2.4.41 samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach s využitím lokálnych zdrojov, 2.4.42 stavby na ochranu a revitalizáciu zdrojov minerálnych lie čivých vôd a minerálnych stolových vôd ako aj ich ochranné pásma, 2.5 stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja. 3. V oblasti zásobovania plynom a energiami, 3.1 v oblasti zásobovania plynom, 3.1.1 stavby VTL a STL plynovodov pre plošné zásobovanie pod ľa územných plánov obcí a generelu plynofikácie v území Prešovského kraja. 3.2 Stavby pre zásobovanie a prenos elektrickej energie 5 V oblasti telekomunikácií 5.1 stavby pre prenos terestriálneho a káblového signálu a stavby sietí informa čnej sústavy a ich ochranné pásma. 6 V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvate ľstva 6.3 stavby civilnej ochrany obyvate ľstva, 6.3.1 zariadenia na ukrývanie obyvate ľstva v prípade ich ohrozenia, 6.3.2 zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia. 7 V oblasti prírodného a kultúrneho dedi čstva 7.1 stavby uvedené v Ústrednom zozname pamiatok vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky, pamiatky a ich okolie zapísané v zozname svetového kultúrneho dedi čstva UNESCO a objekty súvisiace s pamiatkovo chránenými historickými parkami, ich údržbu a úpravy realizovať len so súhlasom Pamiatkového úradu, 7.3 stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít. 8. V oblasti po ľnohospodárstva 8.1 stavby pre závlahové systémy, rozvodné siete a čerpacie stanice, 8.2 stavby viacú čelových vodných nádrží pre zavlažovanie s využitím pre rekreáciu a turizmus, rybné hospodárstvo a ekostabilizáciu. 9 V oblasti životného prostredia 9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, prehrádzky poldre a viacú čelové vodné nádrže, 9.2 stavby na ú čely monitorovania stavu životného prostredia.

Územný plán obce Hažlín 22 10 V oblasti odpadového hospodárstva 10.3a stavby a zariadenia na zneškod ňovanie, dotrie ďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov, 11 V oblasti ekostabiliza čných opatrení 11.1 prepojenia nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier.

Na uskuto čnenie verejnoprospešných stavieb možno pod ľa ustanovení § 108 zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastni ť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedzi ť. Poznámka : Text a číslovanie je pod ľa textu plného znenia záväznej časti územného plánu ve ľkého územného celku Prešovského kraja 2004.

2.4.2. Väzby vyplývajúce z odvetvových koncepcií, stratégií a známych zámerov na rozvoj územia Záväzne časti vyplývajúce z priestorových odvetvových koncepcií a stratégií sú zapracované v Územnom pláne VUC Prešovského kraja 2004 ako nadradenej územnoplánovacej dokumentácie a sú premietnuté do riešenia územného plánu obce. Z ďalších známych koncepcií schválených po dni jeho schválenia nevyplývajú pre riešenie územného plánu obce ďalšie požiadavky. Do riešenia tejto dokumentácie sú premietnuté všetky známe rozvojové dokumenty Prešovského kraja a okresu Bardejov.

2.5. Širšie vz ťahy dokumentujúce za členenie riešenej obce do systému osídlenia Hierarchia obce v rámci sídelnej štruktúry Slovenskej republiky bola definovaná v Koncepcii územného rozvoja Slovenska 2001 a premietnutá do Zmien a doplnkov územného plánu ve ľkého územného celku Prešovského kraja 2004, ktoré boli schválené zastupite ľstvom d ňa 22.6.2004 uznesením číslo 228/2004 a ktorých záväzná čas ť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Prešovského kraja číslo 4/2004, ktoré nadobudlo ú činnos ť d ňa 30.7.2004. V zmysle Územného plánu ve ľkého územného celku Prešovského kraja Zmeny a doplnky 2004 sa obec Hažlín nachádza mimo bardejovské ťažisko osídlenia regionálneho významu, ktoré je ťažiskom osídlenia tretej úrovne prvej skupiny a vytvára možnosti pre vznik suburbanných zón s prihliadnutím na ich stupe ň sociálno-ekonomického rozvoja. Nachádza sa mimo ondavskej rozvojovej osi Bardejov – Svidník – Stropkov ako rozvojovej osi tretieho stup ňa. To znamená, že riešenie územného plánu obce pomocou nástrojov územného rozvoja podporuje diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia, pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území a že ur čité druhy funkcií je možné situova ť do katastrálneho územia obce Hažlín a to predovšetkým bytovú výstavbu. V súlade s riešením Územného plánu ve ľkého územného celku Prešovského kraja Zmeny a doplnky 2004 je potrebné riešením územného plánu podporova ť rozvoj priestorov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovanej demografickou a ekonomickou depresiou a s princípom aplikovania pri tvorbe subregiónov vytvára ť územnotechnické a priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí dopravnej a technickej infraštruktúry a rezervovanie plôch pre stavby environmentálnej infraštruktúry a tým podporova ť rozvoj hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít pre priliehajúce zázemie. Obec vzh ľadom na rozvinutú štruktúru ob čianskej vybavenosti a sústredením hospodárskej základne na svojom území plní funkciu strediskového centra vytvorením prirodzeného spádového územia susedných obci. Toto postavenie obce v regióne je riešením územného plánu podporené.

2.6. Sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce Prirodzeným pohybom obyvate ľstva (pôrodnos ť a úmrtnos ť obyvate ľstva) v roku 2004 stratila obec 8 obyvate ľov, čo zodpovedá prirodzenému úbytku na úrovni –6,65 ‰. V rámci mechanického pohybu obyvate ľstva boli v rámci obce Hažlín zaznamenaných 3 pris ťahovaní a 12 vys ťahovaní, čo predstavuje –7,48 ‰ úbytok obyvate ľstva s ťahovaním 9 osôb. Celkový pohyb obyvate ľstva, pozostávajúci z prirodzeného a mechanického pohybu, tvorilo v roku 2004 v obci Hažlín –17 osôb. Pod ľa údajov zo s čítania uskutočnenom v roku 2001 žilo v obci Hažlín 552 ekonomicky aktívnych obyvate ľov, čo je 44,9 % z celkového po čtu osôb. V rámci odvetví hospodárstva najvyšší podiel dosahovali osoby pracujúce v oblasti stavebníctva 22,8 %, priemyselnej výroby 18,3 % a v odvetví veľkoobchodu a maloobchodu, opravy motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 9,4 %. Ekonomicky aktívne osoby bez udania odvetvia zaberajú podiel 21,0 % všetkých ekonomicky aktívnych obyvate ľov. Podiel mužov bol 55,8 % na celkovom po čte ekonomicky aktívnych obyvate ľov.

Územný plán obce Hažlín 23 Prognóza vývoja po čtu obyvate ľov v obci Hažlín do roku 2025: Rok: 2001 2005 2010 2015 2020 2025 po čet obyvate ľov: 1 230 1173 1202 1232 1263 1295 Pri prognóze vývoja po čtu obyvate ľov sa vychádzalo z doterajšieho celkového pohybu obyvate ľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii. Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvate ľstva) je 5 ‰ za rok. Na vývoj obyvate ľstva budú ma ť v budúcnosti aj tieto predpoklady: • predpoklady ekonomickej stability v štáte, • zvyšovanie ekonomickej gravitácie centra kraja, • nedostatok disponibilných plôch pre výstavbu v okresnom meste Bardejov, • výhodná poloha pre bývanie vo vz ťahu dostupnosti vyšších služieb, • dostupná oblas ť pre rekreáciu, • ľahký prístup k hlavným dopravným tepnám. Pri zoh ľadnení tohto nárastu bolo uvažované s nárastom plôch pre umiestnenie adekvátnej ob čianskej vybavenosti a ďalších funk čných plôch súvisiacich s rozvojom obce pri čom je potrebné zoh ľadni ť dostupnos ť vybavenosti v meste Bardejov.

2.7. Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania Obec Hažlín je typickou po ľnohospodárskou obcou, má charakter koncovej poto čnej obce pri hradskej so založenou sie ťou dopravnej a technickej infraštruktúry. Priestorové usporiadanie územia obce pozostáva z priestorovej štruktúry a to obytného územia, zmiešaného územia centra obce, kde je predpokladaná prestavba a dostavba, výrobného územia, rekrea čného územia a ostatného územia. Zástavba obce sa rozvíjala okolo cesty pri potoku Hažlínka, ktorá tvorí hlavnú historickú kompozi čnú os obce a je aj budúcou hlavnou kompozi čnou osou obce. Táto cesta bude v obci sp ĺň ať zárove ň funkciu hlavnej zbernej komunikácie. Na túto severozápadno – juhovýchodnú kompozi čnú os po oboch stranách sú radené rodinné domy na plochách pôvodných ro ľníckych usadlostí. Obidve nástupné časti obce nie sú zvýraznené osobitnou zástavbou, alebo funkciou. Hlavnú kompozi čnú os podporuje paralelná miestna komunikácia v severovýchodnej časti pozd ĺž novej zástavby rodinných domov pri ihrisku. Na ľavom brehu potoka Hažlínka vo východnej zastavanej časti obce je umiestnený obcou rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža s cintorínom, ktorý je doplnený domom smútku južne od kostola. Severne od cintorína je umiestnené futbalové ihrisko, čím bol daný základ budúceho športového areálu v obci, ako sú čas ť rekrea čného územia. Kultúrny dom s úradov ňou obecného úradu s pomerne rozsiahlym pozemkom, blízkym objektom COOP Jednoty a areálom materskej školy s malou plochou verejnej zelene a detským ihriskom tvoria základnú ob čiansku vybavenos ť obce v centre tejto hlavnej kompozi čnej osi zmiešaného územia. Areál kompletnej základnej školy so školskou družinou, jedál ňou a telocvi čň ou a blízkym futbalovým a tenisovým ihriskom sa nachádza v severovýchodnej zastavanej časti obce s možnos ťou ďalšieho rozvoja. Táto čas ť je posilnená dvomi šes ťbytovými domami. Ďalšie plochy ob čianskej vybavenosti je možné získa ť dostavbou a vhodnou prestavbou blízkeho územia kultúrneho domu s možnos ťou zmeny a doplnenia na funkcie služieb a obchodu s možnos ťou postavenia nového polyfunk čného domu pre služby, obchod a činnos ť spolo čenských a záujmových organizácii. Takto by mohlo by ť posil ňované už vytvorené centrum – priestor charakterizovate ľný ako jadro obce a mohlo by sa ďalej dotvára ť kompaktné sídlo, čo pri vytváraní urbanistickej kompozície obce je jednou z jeho hlavných rozvojových zásad. Sú čas ťou výrobného územia je hospodársky dvor bývalého jednotného ro ľníckeho družstva, ktorý je umiestnený bokom od obce na ľavom brehu bezmenného potoka, te čúceho paralelne s dominujúcim potokom Hažlínka so snahou eliminova ť negatívne vplyvy výrobnej a po ľnohospodárskej prevádzky. Ved ľajšou kompozi čnou osou je os severo – južná, ktorá za čína ú čelovou požiarnou vodnou nádržou, ktorá je v sú časnosti nefunk čná a pokra čuje areálom futbalového ihriska a cestou III/55612 k ústiu potoka Kohútov do potoka Hažlínka južným smerom na severný svah úpätia hory Ba ňa. Na tejto osi je predpoklad výh ľadovo rozvíja ť športovo – rekrea čnú funkciu obce. Dominantnou stavbou je rímskokatolícky kostol vo východnej časti obce.

Územný plán obce Hažlín 24 2.8. Funk čné využitie územia Sú čas ťou funk čného využívania územia je ur čenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylu čujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, ur čenie regulácie využitia jednotlivých plôch je v záväznej časti v kapitole 3.2.

2.8.1. Obytné územia Obytné územie obce v sú časnosti predstavuje kompaktné zastavané územie pozdĺž cesty III/55612. Bytový fond pozd ĺž tejto cesty predstavuje zmes staršej povojnovej zástavby v dobrom stavebnom stave, postupne rekonštruovanej a dostavovanej ale tiež novej zástavby. Najnovšia bytová výstavba je predovšetkým v jej severovýchodnej časti pri ihrisku, ale aj v juhovýchodnej časti. Na území obce sa nenachádza rómska osada. Rozvoj obytného územia je možný jeho doplnením v zastavaných častiach obce a na plochách bezprostredne na ne naväzujúcich. Obec má v rámci zastavaného územia plochy využite ľné pre bytovú výstavbu na plochách nadmerných záhrad v severovýchodnej a juhozápadnej časti obce. Rozvoj obytného územia je možný predovšetkým jeho doplnením v zastavaných častiach obce, modernizáciou staršieho bytového fondu a jeho nový územný rozvoj na plochách bezprostredne na ne naväzujúcich v jej juhozápadnej časti v zastavanom území obce.

2.8.1.1. Rozvojové plochy bývania V riešení územnom pláne obce bolo potrebné uvažova ť v roku 2025 s návrhom plôch pre bývanie na umiestnenie rodinných domov pre celkový výh ľadový po čet obyvate ľov 1295 obyvate ľov, čo pri predpokladanej obložnosti 3,5 obyvate ľov na 1 byt predstavuje potrebu 35 nových bytov, t.z. približne 32 rodinných domov s vytvorením rezervy aj po bilančnom období.. V riešení územného plánu obce pre bilan čné obdobie do roku 2025 sú to lokality: Číslo Názov lokality Poloha v obci Výmera Orienta čný po čet m2 rodinných bytov domov L 1 Kopanica v juhozápadnej časti obce 98000 75 79 L 2 Pod Breziny v severovýchodnej časti obce 3650 3 3 Spolu: 101650 78 81 Ozna čenie lokalít je pod ľa grafickej časti územného plánu Pre optimálnu organizáciu zástavby v týchto dvoch lokalitách o celkovej výmere 101 650 m 2 pri orienta čnom po čte 78 rodinných domov sa dá predpoklada ť s realizáciou približne 81 bytov. V prielukách obce je možno umiestni ť cca 105 rodinných domov. Týmto sú vytvorené rezervy, ktoré bude možné využi ť aj po bilan čnom období. Podrobné podmienky zástavby pre novú lokalitu rodinných domov L 1 a L 2 stanoví urbanistická štúdia a podrobné podmienky zástavby pre ostatné lokality stanovia dokumentácie pre vydanie územných rozhodnutí.. Rodinné a bytové domy je potrebné situova ť za 60 dB(A) hranicu hluku.

2.8.2. Ob čianska vybavenos ť a sociálna infraštruktúra Obec má v zásade vybudovanú základnú vybavenos ť. Územný plán obce k roku 2025 uvažuje so štruktúrou a kapacitou ob čianskej vybavenosti pod ľa o čakávaného prirodzeného nárastu po čtu obyvate ľov obce a záujemcov o výstavbu rodinných domov z iných. Pre výpo čet jednotlivých druhov ob čianskej vybavenosti bola použitá metodická príru čka pre obstarávate ľov a spracovate ľov územnoplánovacej dokumentácie vydanej ako Štandardy minimálnej vybavenosti obcí v Bratislave v roku 2002 a Zásady a pravidlá územného plánovania vpracované VUVA – urbanistické pracovisko Brno z roku 1979. Uvedené výpo čty je potrebné považova ť za orienta čné a majú odporú čaci charakter. Pri riešení ob čianskej vybavenosti územný plán obce uprednost ňuje umiest ňovanie časti vybavenosti do už založených plôch priamo posil ňujúcich jeho centrálnu čas ť, čím jej dajú nový charakter. Kapacity týchto zariadení sú dimenzované pre potreby obyvate ľov samotnej obce bez spádového územia. Výnimku tvorí iba špecifická ob čianska vybavenos ť rekreácie turistického ruchu, jej druhovos ť a kapacity, ktorá ovplyv ňuje jedine čnos ť prostredia a jej polohy . Zdokumentovaná návrhová čas ť v jednotlivých oblastiach – sférach je v svojej druhovosti odporu čená, je možné ju flexibilne upravova ť pod ľa spolo čenskej požiadavky a aktuálnych potrieb. Preto nie je sú čas ťou záväznej časti územného plánu obce.

Územný plán obce Hažlín 25 2.8.2.1. Školstvo Na území obce sa nachádza jednotriedna materská škola s výmerou cca 600 m 2, ktorá má kapacitu pre 25 deti, a teraz ju navštevuje 22 deti. Toto predškolské zariadenie s 3-mi zamestnancami je plne vy ťažené. Budova materskej školy sa nachádza na samostatnom pozemku, na ktorom je malé ihrisko s preliezkami. Stravovanie deti je zabezpe čené v školskej jedálni. Na území obce v jej východnej časti sa nachádza základná škola pre 1. až 9. ro čník so 16-imi zamestnancami, ktorú navštevujú aj školopovinné deti zo susedných obcí. Základná škola má potrebné dielne, telocvi čň u a jedále ň s vlastnou kuchy ňou. V škole je zriadená školská družina. Na školskom sú ihriská, ktoré využívajú aj ostatní obyvatelia obce. V areáli školy sú zriadené v jednom bytovom dome 6 byty pre u čite ľov. Iné druhy školských zariadení sa na území obce nenachádzajú. Školský pozemok je posta čujúci pre možný rozvoj tejto základnej funkcie ob čianskeho vybavenia. Študenti stredných škôl tieto navštevujú v okresnom sídle respektíve v iných mestách kraja. Výpo čet potrieb vybavenosti: štandard na 1 000 obyvate ľov potreba do roku 2025 Druh vybavenosti podlažná plocha plocha pozemku podlažná plocha m 2 plocha pozemku m2 m2 m2 školstvo a výchova 1 210 3 840 1567 4973 Výpo čet je pre ve ľkostnú skupinu obcí s 1 000 - 1500 obyvate ľmi Orienta čný výpo čet potrieb základnej vybavenosti: štandard potreba do roku 2025 Druh vybavenia účelová na 1 000 obyvate ľov jednotka po čet plocha po čet podlažná plocha účelových pozemku účelových plocha m 2 pozemku m 2 jednotiek m2 jednotiek materská škola miesto 40 1 400 52 622 1813 základná škola pre 1.– 9. ro čník* miesto 153 5355 495 4062 17337 Poznámka: *modifika čný koeficient je 2,5 priemerných kapacít základnej vybavenosti Pre bilan čné obdobie územného plánu je rozvoj materskej školy riešený na jestvujúcom pozemku jej rekonštrukciou a dostavbou. Z orienta čného výpo čtu potrieb základnej školy vyplýva pre riešenú ve ľkos ť obce potreba realizova ť vyu čovacie priestory základnej školy pre 1.– 9. ro čník pre 60 žiakov, čo predstavuje potrebu dvoch nových tried. Preto územný plán obce rieši rozšírenie vyu čovacích priestorov dostavbou budovy pri možnej nadstavbe podkrovných priestorov budovy pri zoh ľadnení potrieb mimoškolskej záujmovej a výchovnej činnosti v družine a vykonávanie opatrení na ich odhlu čnenie stavebnými úpravami, čo je najschodnejšou formou zabezpe čenia tejto základnej funkcie obce. V sú časnosti je pripravená rozsiahla rekonštrukcia školskej budovy.

2.8.2.2. Kultúra a osveta Na území obce v jej centrálnej časti sa nachádza kultúrny dom s viacú čelovou sálou o výmere cca 270 m2 so 400 stoli čkami a javiskom o výmere cca 50 m 2. Sála kultúrneho domu je ob čas využívaná aj pre športové ú čely. Obec nemá zriadené kino. Sú čas ťou kultúrneho domu je knižnica s knižným fondom cca 5 000 kníh. Pre ďalší rozvoj tejto funkcie obec je možné uvažova ť s rekonštrukciou budovy kultúrneho domu. Obec od roku 1961 vedie kroniku obce. Na kultúrnospolo čenskom živote obce sa okrem pracovníkov obecného úradu podie ľa miestna organizácia Matice slovenskej. Na území obce pôsobí rímskokatolícka farnos ť s farou, ktorá je zriadená aj pre obec Brezovka, kostolom Povýšenia sv. Kríža vo východnej časti obce so 130-timi miestami na sedenie. V obci pôsobí dedinský folklórny súbor. V obci Hažlín sú v sú časnosti vytvorené vhodné zhromaž ďovacie priestory pre vä čšie verejné zhromaždenia ob čanov v kultúrnom dome a na futbalovom ihrisku. Malé priestranstvo je pred školou, kultúrnym domom a pred kostolom. Orienta čný výpo čet potrieb základnej a vyššej vybavenosti: štandard potreba do roku 2025 Druh vybavenia účelová na 1 000 obyvate ľov jednotka po čet plocha po čet podlažná plocha účelových pozemku účelových plocha m 2 pozemku m 2 jednotiek m2 jednotiek knižnica* miesto 30 60 39 45 78 klubovne pre kultúrnu činnos ť miesto 6 36 8 33 47 kluby spolo čenských organizácii miesto 6 36 8 33 47

Územný plán obce Hažlín 26 klub dôchodcov miesto 4 22 5 24 28 kultúrny dom sedadlo 25 187,5 32 201 243 Poznámka: * základná vybavenos ť Riešenie územného plánu obce uvažuje s dostavbou a rozšírením kultúrno–spolo čenských zariadení v budove obecného úradu a amfiteátra ako sú čas ť tohto komplexu. Riešenie územného plánu obce uvažuje tieto aktivity umiestni ť aj v náväznosti na plochy rekreácie, čo bude predmetom podrobnejšieho riešenia urbanistickej štúdie.

2.8.2.3. Telovýchova a šport Obec má futbalové ihrisko o výmere 8 540 m 2. Pre šport je využívaný aj školský pozemok a telocvi čň a základnej školy a priestory kultúrneho domu pre bedminton a de ťmi plochy na detskom ihrisku. Výpo čet potrieb vybavenosti: štandard na 1 000 obyvate ľov potreba do roku 2025 Druh vybavenosti podlažná plocha plocha pozemku podlažná plocha m 2 plocha pozemku m2 m2 m2 telovýchova a šport 0 2880 0 3730 Výpo čet je pre ve ľkostnú skupinu obcí s 1 000 - 1500 obyvate ľmi Orienta čný výpo čet potrieb základnej a vyššej vybavenosti v oblasti telovýchovy a športu je uskuto čnený len pre nové potreby obce. V návrhu územného plánu je zoh ľadnená aj možnos ť využitia týchto plôch pre návštevníkov obce Územný plán navrhuje východne od futbalového ihriska nový športový areál s výmerou 13 000 m 2, na ktorom budú umiestnené tenisové kurty a ďalšie ihriska s vybavením, čo bude predmetom podrobnejšieho riešenia urbanistickej štúdie. Ďalšou navrhovanou plochou je športový areál v južnej časti katastrálneho územia obce o výmere 46 300 m 2, ktorá bude sú čas ťou rekrea čnej lokality, na ktorú bude taktiež potrebné spracova ť urbanistickú štúdiu. Územný plán vo výh ľade rieši športový areál pre zimné športy, ktorý je navrhnutý na severných svahoch kopca Ba ňa v južnej časti obce s rekrea čno-bežeckými tra ťami a 400 m lyžiarskym vlekom.

2.8.2.4. Zdravotníctvo V obci sa nenachádza zdravotné stredisko s pracovníkmi praktického lekára pre dospelých a deti a zubného lekára. Lekárske služby odborných lekárov pre ob čanov obce sú poskytované v blízkom Bardejove. Na území obce nie je zriadená výdaj ňa liekov. Výpo čet potrieb vybavenosti: štandard na 1 000 obyvate ľov potreba do roku 2025 Druh vybavenosti podlažná plocha plocha pozemku podlažná plocha m 2 plocha pozemku m2 m2 m2 zdravotnícke služby 460 1430 596 1852 Výpo čet je pre ve ľkostnú skupinu obcí s 1 000 - 1500 obyvate ľmi Orienta čný výpo čet potrieb základnej vybavenosti: štandard potreba do roku 2025 Druh vybavenia účelová na 1 000 obyvate ľov jednotka po čet plocha po čet podlažná plocha účelových pozemku účelových plocha m 2 pozemku m 2 jednotiek m2 jednotiek praktický lekár pre dospelých lekár. miest 0,526 137 0,68 95 177 praktický lekár pre deti a dorast lekár. miest 0,833 217 1,08 151 280 gynekológ primárnej starostlivosti lekár. miest 0,217 56 0,28 39 73 stomatológ primár. starostlivosti lekár. miest 0,4 104 0,52 73 135 lekáre ň * m2 upr. pl. 12 60 16 54 78 Poznámka: * vyššia ob čianska vybavenos ť Územný plán navrhuje zriadenie lekárskych služieb s praktickým lekárom pre dospelých a deti, pracoviskom zubného lekára a ďalších možných špecializovaných pracovísk vrátane výdajne liekov v priestoroch v pôvodne uvažovanej MŠ, ktorá bude prebudovaná na dom dôchodcov. Komplexné zdravotnícke služby budú poskytované do času zriadenia zdravotného strediska v blízkom meste Bardejov, kde sú pre ob čanov obce poskytované aj doposia ľ.

Územný plán obce Hažlín 27 2.8.2.5. Sociálna starostlivos ť Obec Hažlín nemá zriadený klub dôchodcov. Stravovanie dôchodcov je poskytované v kuchyni školskej jedálne. Obec zabezpe čuje rozvoz obedov dôchodcom. V oblasti sociálnej starostlivosti pre dôchodcov obce pôsobí jedna externá pracovní čka. Žiadna iná vybavenos ť s touto funkciou sa na území obce nenachádza. Obec pripravuje zriadenie domu dôchodcov. Orienta čný výpo čet potrieb vyššej vybavenosti: štandard potreba do roku 2025 Druh vybavenia účelová na 1 000 obyvate ľov jednotka po čet plocha po čet podlažná plocha účelových pozemku účelových plocha m 2 pozemku m 2 jednotiek m2 jednotiek jedále ň dôchodcov m2 odb.pl. 2,8 15,6 4 11 20 Výpo čet je pre ve ľkostnú skupinu obcí s 1 000 - 1500 obyvate ľmi Územný plán obce navrhuje v oblasti sociálnej starostlivosti rekonštrukciu pôvodne navrhovanej MŠ pre ú čely domu dôchodcov cca 60 lôžok, výdaj ňou stravy a so zdravotníckymi službami, ktoré budú využívané aj pre obyvate ľov obce. Zárove ň obec predpokladá vytvorenie jedného kumulovaného pracovného miesta na obecnom úrade.

2.8.2.6. Maloobchodná sie ť Na území obce sa nachádza nieko ľko predajní maloobchodnej siete. Predaj ňa potravín a zmiešaného tovaru o celkovej predajnej ploche cca 100 m 2 s jedným pracovníkom je v pôvodnej budove Jednoty v centrálnej časti obce. Ďalšie štyri predajne potravín a zmiešaného tovaru o celkovej predajnej ploche cca 132 m 2 a so štyrmi pracovníkmi sa nachádzajú v rodinných domoch vo východnej, ale i severozápadnej časti obce. Výpo čet potrieb vybavenosti: štandard na 1 000 obyvate ľov potreba do roku 2025 Druh vybavenosti podlažná plocha plocha pozemku podlažná plocha m 2 plocha pozemku m2 m2 m2 maloobchodná sie ť 1100 2610 1425 3380 Výpo čet je pre ve ľkostnú skupinu obcí s 1 000 - 1500 obyvate ľmi Riešenie územného plánu navrhuje rozšírenie a dobudovanie jestvujúcich zariadení, s prioritným umiestnením tohto druhu maloobchodnej vybavenosti, prevažne ambulantného charakteru na univerzálnej spevnenej ploche v centrálnej časti obce s oh ľadom na vhodné dochádzkové vzdialenosti.

2.8.2.7. Verejné stravovanie V obci sa nenachádza zariadenie verejného stravovania. Stravovanie je zabezpe čované len pre potreby MŠ + ZŠ a pre navrhovaný dom dôchodcov. Výpo čet potrieb vybavenosti: štandard na 1 000 obyvate ľov potreba do roku 2025 Druh vybavenosti podlažná plocha plocha pozemku podlažná plocha m 2 plocha pozemku m2 m2 m2 verejné stravovanie 90 230 117 298 Výpo čet je pre ve ľkostnú skupinu obcí s 1 000 - 1500 obyvate ľmi Plochy verejného stravovania, územný plán obcí uprednost ňuje umiestni ť v navrhovanom rekrea čnom areáli severne od navrhovaného športového areálu cca 50 stoli čiek a v navrhovanej rekrea čnej lokalite na východe cca 25 stoli čiek. Ďalšie možné kapacity budú na súkromno-podnikate ľskej báze v integrácii s rodinným bývaním v centrálnej časti obce.

2.8.2.8. Ubytovacie služby V obci sa v sú časnosti nenachádzajú žiadne ubytovacie služby. Orienta čný výpo čet potrieb vybavenosti nie je uskuto čnený pretože Štandardy minimálnej vybavenosti obcí a pravidlá územného plánovania nestanovujú pre obec tejto ve ľkosti plošné nároky. Ubytovacie plochy územný plán obcí uprednost ňuje umiestni ť v navrhovanom rekrea čnom areáli severne od navrhovaného športového areálu cca 50 lôžok a v navrhovanej rekrea čnej lokalite na východ, kde je uvažované s cca 20 rekrea čnými chatami, čo je cca 80 lôžok. Ďalšie ubytovacie kapacity budú v navrhovanom dome dôchodcov cca 50 lôžok. Ubytovacie zariadenie cca 6 lôžok je navrhované prestavbou rodinného domu v severozápadnej časti obce na parcele č. 559/1.

Územný plán obce Hažlín 28 V dlhodobom období je predpoklad umiest ňovania týchto služieb na súkromno-podnikateľskej báze v integrácii s bývaním v rodinných domoch na území obce.

2.8.2.9. Nevýrobné služby Na území obce v sú časnosti nie sú zabezpe čované žiadne nevýrobné služby. Pohrebné služby v obci sú zabezpe čované na cintoríne s plochou 25 100 m 2 vo východnej zastavanej časti obce, ktorý pre riešenú ve ľkos ť obce k bilan čnému roku v rámci pohrebných služieb je posta čujúci. Obec má zriadený dom nádeje južne od kostola. Na území obce sa nachádza aj cintorín z prvej svetovej vojny (NKP) s plochou 1 280m 2 na ktorom sa nachádza aj pamätník padlých ob čanov obce v druhej svetovej vojne. Výpo čet potrieb vybavenosti: štandard na 1 000 obyvate ľov potreba do roku 2025 Druh vybavenosti podlažná plocha plocha pozemku podlažná plocha m 2 plocha pozemku m2 m2 m2 nevýrobné služby 40 100 52 130 Výpo čet je pre ve ľkostnú skupinu obcí s 1 000 - 1500 obyvate ľmi Rozsah, druhovos ť a kapacity potrieb vybavenosti nevýrobných služieb s oh ľadom na blízkos ť mesta Bardejov s nástrojmi územného plánovania nemožno stanovi ť. Tento druh služieb je v svojej štruktúre podmienený požiadavkou klientely, ktorú stanoví časová relácia stabilizovaného ľudského potenciálu súvisiaceho s realizáciou zámerov v území. Územný plán predpokladá ich vytváranie v rozptyle a centrálnej časti obce. Dôraz je potrebné klás ť na služby zamerané na pôvodné remeslá, s využitím obyvate ľov predovšetkým v dôchodkovom veku. Orienta čný výpo čet potrieb základnej a vyššej vybavenosti: štandard potreba do roku 2025 Druh vybavenia účelová na 1 000 obyvate ľov jednotka po čet plocha po čet podlažná plocha účelových pozemku účelových plocha m 2 pozemku m 2 jednotiek m2 jednotiek dom smútku (nádeje)* m2 v chl. 3 27 4 19 35 cintorín hrob 70 455 181 0 1178 Poznámka: *modifika čný koeficient je 2,0 priemerných kapacít základnej vybavenosti Sú časné kapacity cintorína sú posta čujúce a preto nie je potrebné v územnom pláne riešiť jeho rozšírenie. Územný plán navrhuje na cintoríne z I. svetovej vojny vyzna čiť hroby, umiestni ť centrálny kríž a informa čnú tabu ľu a zrealizova ť prístupovú komunikáciu a výh ľadovo parkovisko.

2.8.2.10. Výrobné a opravárenské služby V obci sa výrobné a opravárenské služby nenachádzajú. Výpo čet potrieb základnej a vyššej vybavenosti: štandard na 1 000 obyvate ľov potreba do roku 2025 Druh vybavenosti podlažná plocha plocha pozemku podlažná plocha m 2 plocha pozemku m2 m2 m2 výrobné služby 40 100 52 130 Výpo čet je pre ve ľkostnú skupinu obcí s 1 000 - 1500 obyvate ľmi Jednotlivé výrobné prevádzky môžu by ť s časti integrované s bývaním, preto je potrebné ich regulova ť a to s tým, že budú sú čas ťou nevýrobných služieb resp. budú v týchto územiach lokalizované nehlu čné a zárove ň čisté hygienicky nezavadné prevádzky výrobných služieb. Hlu čné a ne čisté prevádzky služieb sú nasmerované do lokalít s izolovanou polohou, na ploche výroby a skladov, vo východnej polohe obce pri hospodárskom dvore.

2.8.2.11. Správa a riadenie Vo verejnej správe na obecnom úrade na ploche cca 90 m 2 pracuje 5 pracovníkov, ktorí zabezpe čujú činnos ť obecnej správy. Obec nemá zriadenú sobášnu sie ň. Tá sa nachádza v meste Bardejov, kde je aj matrika. Na území obce je pošta, ktorá nachádza v budove kultúrneho domu. Spolo čná úradov ňa stavebného úradu pre obec Hažlín je v meste Bardejov. V obci nie je zriadená úradov ňa polície. Táto sa nachádza v blízkom Bardejove. Obec nemá požiarnu zbrojnicu. Má zriadený 9 členný dobrovo ľný hasi čský zbor.

Územný plán obce Hažlín 29 Orienta čný výpo čet potrieb základnej a vyššej vybavenosti: štandard potreba do roku 2025 Druh vybavenia účelová na 1 000 obyvate ľov jednotka po čet plocha po čet podlažná plocha účelových pozemku účelových plocha m 2 pozemku m 2 jednotiek m2 jednotiek správa a riadenie prac. miesto 1,2 43,2 1,55 39 56 hasi čská zbrojnica* m2 odbyt.pl. 130 325 219 263 547 pošta** prac. miesto 2,5 100 8,09 283 324 Poznámka: *modifika čný koeficient je 1,3 priemerných kapacít základnej vybavenosti **modifika čný koeficient je 2,5 priemerných kapacít základnej vybavenosti Z orienta čného výpo čtu potrieb základnej vybavenosti výpo čtu vyplýva, že pre potreby obecného úradu v správe a riadení obce je potrebná rekonštrukcia a rozšírenie priestorov obecného úradu pre kancelárske ú čely. Územný plán navrhuje v centrálnej časti obce, v areáli obecného úradu, vybudovanie požiarnej zbrojnice sú čas ťou, ktorého budú garáže pre osobnú a nákladnú techniku, priestory pre mechaniza čné prostriedky, sklady a dielne pre údržbárov..

2.8.3. Výrobné územia 2.8.3.1. Koncepcia rozvoja hospodárskej základne 2.8.3.1.1. Ťažba nerastných surovín Pod ľa podkladov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave sa v katastrálnom území obce Hažlín nenachádzajú žiadne ložiská nerastných surovín ani žiadne chránené ložiskové územie a nebudú dotknuté záujmy ochrany a využívania nerastného bohatstva výhradných ložísk. Na území obce sa ne ťažia nerastné suroviny a ani nikdy v minulosti tu nebola známa ťažba nerastných surovín.

2.8.3.1.2. Po ľnohospodárstvo Po ľnohospodárska činnos ť je zameraná na rastlinnú výrobu, špeciálne na plodiny ako sú hustosiate obiloviny, zemiaky a repka olejná. V obci v minulosti na pôde hospodárilo Jednotné ro ľnícke družstvo 29. augusta Hažlín. V sú časnosti po ľnohospodársky pôdny fond pozostávajúci zo 631 ha ornej pôdy a 498 ha lúk a pasienkov obhospodarováva V. Ku ľka s.r.o. Tarnov. Po ľnohospodárska pôda zaradená pod ľa kódu bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (BPEJ) do 1.– 4. kvalitatívnej skupiny sa v katastrálnom území obce Hažlín nenachádza. Podrobné údaje o kódoch BPEJ nachádzajúcich sa na území obce sú uvedené vo vyhodnotení použitia po ľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na nepo ľnohospodárske využitie kapitoly 2.15., ktoré tvorí samostatnú textovú prílohu územného plánu. Grafické znázornenie tohto vyhodnotenia je vyjadrené vo výkrese číslo 7 grafickej časti územného plánu. Jestvujúca po ľnohospodárska pôda dáva všetky vhodné predpoklady pre rozvoj po ľnohospodárskej prvovýroby pri zabránení nežiaducich javov biodiverzity. Vo východnej časti zastavaného územia je pôvodný hospodársky dvor s mašta ľami, v ktorých je v sú časnosti ustajnených 200 kusov hovädzieho dobytka chovaného na výkrm, s ochranným pásmom 100 m širokým, čo je blízkos ťou k obytnej zóne obce limitujúcim faktorom. V sú časnosti sa uvažuje s jeho ďalším rozvojom. Pri riešení zariadení na chov farmových zvierat je potrebné dodrža ť sú časne platnú legislatívu vo veterinárnej službe.

2.8.3.1.3. Lesné hospodárstvo V katastrálnom území obce Hažlín sa nachádzajú iba hospodárske lesy, naopak nie sú vôbec plošne zastúpené ochranné lesy a lesy osobitného ur čenia. Lesné porasty na území katastra obce Hažlín tvoria dva ucelené komplexy na severozápade a juhu obce, ktorý je sú čas ťou Ondavskej vrchoviny a patrí do Lesného hospodárskeho celku Bardejov. V obci je evidovaných cca 695 ha lesa v lesnom pôdnom fonde, čo tvorí 35 % z celkovej plochy katastrálneho územia obce, ktorých vlastníkmi sú Urbarská spolo čnos ť – pozemkové spolo čenstvo Hažlín a Štátne lesy. V katastrálnom území obce sa nachádzajú iba hospodárske lesy, naopak nie sú vôbec plošne zastúpené ochranné lesy a lesy osobitného ur čenia. V zastúpení lesných typov prevažujú zmiešané lesy s prevahou listnatých, zastúpených drevinami ako buk lesný, hrab oby čajný, v malom pomere dubové porasty. Miestami, vä čšinou vo vrcholových partiách s prímesou druhov rodu borovica. Z poh ľadu

Územný plán obce Hažlín 30 vekových tried prevládajú vekové triedy 5 a 6, prevládajú v nich porasty dvojetážové, ktoré už boli rozpracované v predchádzajúcom decéniu a obnova pokra čuje formou okrajových clonených rubov v pásoch na 1 až 2 výšky porastu. Drevná hmota je spracovávaná predovšetkým na pílach nachádzajúcich sa mimo územia obce. Lesný hospodársky plán pre Lesný hospodársky celok Bardejov je platný na roky 2002 –2012, ktorý pre hospodárenie na lesnom pôdnom fonde je potrebné považova ť za záväzný.

2.8.3.1.4. Priemyselná, remeselná výroba a skladové hospodárstvo Z pôvodných remesiel sa na území obce nezachovalo rozšírené povozníctvo. V obci nie je rozvinutá teraz žiadna remeselná, alebo priemyselná výroba. Areál výroby, skladov a skládok s plochou cca 10 600 m 2 územný plán rieši východne od hospodárskeho dvora.

2.8.3.2. Stanovenie ochranných pásiem výroby Areál výroby, skladov a skládok má navrhnuté ochranné pásmo 50 m a hospodársky dvor OP 100 m.

2.8.3.3. Požiadavky na vymiest ňovanie škodlivých prevádzok výroby Prevádzky, ktoré v sú časnosti fungujú na území obce nie sú výrazne škodlivého charakteru a preto riešenie územného plánu nerieši vymiestnenie žiadnej s jestvujúcich prevádzok v obci.

2.8.4. Plochy zelene Aj ke ď samotné zastavané územie obce je posudzované ako stresový faktor v území, no na jeho ploche sa nachádza systém zelene rôznych kategórii. Územný plán rieši jednotlivé druhy funk čnej zelene na území obce.

2.8.4.1. Plochy verejnej zelene Plocha verejnej zelene sa nachádza pri kostole (NKP) s výmerou 1 240 m 2. Navrhovaná plocha zelene je v lokalite sú časného futbalového ihriska o výmere 6 660 m 2. Pre tieto plochy zelene je potrebné spracova ť projekt sadových úprav. Ur čenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylu čujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kapitola 3.2..

2.8.4.1.2. Plochy zelene rodinných domov Zele ň rodinných domov tvorí základ systému zelene v obci. Pozemok s rodinným domom je vä čšinou členený na predzáhradku, zastavanú obytnú a hospodársku čas ť a na záhradu. Ur čenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylu čujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kapitola 3.2..

2.8.4.3. Plochy vyhradenej zelene Medzi plochy vyhradenej zelene pre potreby riešenia územného plánu obce je zahrnutá plocha cintorína o výmere 25 100 m 2, plocha starého cintorína nefunk čného (NKP) 1280 m 2, ktoré je potrebné na ďalej zve ľaďova ť a udržiava ť. Ur čenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylu čujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kapitola 3.2..

2.8.4.4. Plochy sprievodnej – líniovej zelene Medzi menšie upravené plochy v obci patrí vysoká – líniová zele ň len pozd ĺž cesty III/55612 ako hlavnej komunikácie zastavaného územia obce. Územný plán rieši jej doplnenie v zastavanej časti obce s preferovaním jej výsadby v jej centrálnej časti. V iných častiach obce je možné ju realizova ť len obmedzene z dôvodu stiesnených pomerov pôvodnej zástavby. Ke ďže obec má povinnos ť vies ť v zmysle ustanovení § 48 zákona číslo 543/2002 Z.z. pozemky vhodné pre náhradnú výsadbu za prípadný výrub drevín, riešenie územného plánu obce ur čilo tieto pozemky pozd ĺž komunikácii a pri vytváraní parteru v obci. Jestvujúca zele ň brehových porastov a sprievodná vegetácia potoka Kohútov a potoka Hažlínka v zastavanej časti obce obsahuje najmä krovinové poschodie v prepojení so stromovým. Líniová zele ň

Územný plán obce Hažlín 31 brehových porastov je zastúpená jelšovo – topo ľovými a vŕbovými porastmi a dop ĺň a mozaikové štruktúry zelene v okolí. Zele ň brehových porastov a sprievodnú vegetáciu vodných tokov územný plán rieši v rámci protipovod ňových úprav vodných tokov, kde je potrebné pre novú výsadbu použi ť len druhy drevín z domácej produkcie so zachovaním prirodzených ekosystémov pri zachovaní ochranných a manipula čných pásiem. Ur čenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylu čujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kapitola 3.2.

2.8.4.5. Plochy lesov V extraviláne obce Hažlín sa z krajinnej zelene najvýznamnejšie uplat ňuje zele ň v rámci trvalo trávnych porastov a brehová zele ň vodných tokov. Zele ň lesných porastov je v krajinnej štruktúre plošne zastúpená a má vysokú ekologickú hodnotu, je zárove ň významným krajinným prvkom. Územný plán nerieši žiadne významné doplnenie krajinotvornej zelene vzh ľadom k tomu, že táto má relatívne bohaté plošné a druhové zastúpenie v extraviláne obce. Ur čenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylu čujúcich podmienok na využitie týchto plôch je v záväznej časti územného plánu kapitola 3.2..

2.8.5. Rekreácia, kúpe ľníctvo a cestovný ruch 2.8.5.1. Charakter potenciálu územia a využitie 2.8.5.1.1. Potenciál územia Hlavným rekrea čným priestorom riešeného územia je XII. rekrea čný krajinný celok v rámci Prešovského kraja Busov, ktoré má charakter prírodného prostredia s možnos ťami zimného športovania s atraktívnou ponukou kultúrnych pamiatok a kúpe ľného miesta Bardejovské kúpele, kde je potrebné tento stav rešpektova ť. Preto je potrebné, aby obec Hažlín bola ako priestor pre rozvoj doplnkových funkcii cestovného ruchu a preto je nutné uvažova ť o prepojení viacerých katastrov pre rekreáciu a vidiecku turistiku. Údolia vodných tokov potokov Hažlínka a Kohútov a na ň nadväzujúci zalesnený masív vrchu Ba ňa v Ondavskej vrchovine poskytuje široké možnosti nenáro čných turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí. Samotná obec má vhodné lokaliza čné predpoklady ako východisko peších turistických a cykloturistických výletov predovšetkým vo väzbe na obec Beloveža. V riešenom území sa nachádzajú dva vývery prame ňa prírodnej minerálnej vody využívané pre pitné účely. Na území obce sa nenachádza žiadna rekrea čná lokalita a nenachádzajú sa ani záhradkové osady.

2.8.5.1.2. Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu Územný plán navrhuje novú rekrea čnú lokalitu severne od navrhovaného športového areálu pre rekrea čno-oddychové aktivity vo ľného cestovného ruchu s ubytovacími kapacitami cca 50 lôžok a stravovacími kapacitami cca 50 stoli čiek, ktorého sú čas ťou budú súvisiace aktivity s prvkami drobnej architektúry a vodnou plochou. Vo východnej časti územia obce pri jestvujúcej po ľovníckej chate a minerálnom prameni je navrhovaná rekrea čná lokalita, s umiestnením cca 20 rekrea čných chát s cca 80 lôžkami a stravovacím zariadením s cca 25 stoli čkami. Pre obidve navrhované rekrea čné lokality je potrebné spracova ť urbanistické štúdie. Pre rozvoj turizmu a cestovného ruchu obce, ako aj rekrea čných území nachádzajúcich sa v dostupnej vzdialenosti s obcou je možnos ť využitia pôvodneho po ľného letiska vo východnej časti obce. Na území obce je nieko ľko zaujímavých miest s dobrými výh ľadmi na obec ale aj na širšie okolie a to predovšetkým zo Šimovho kúta 376,1 m.n.m. na severovýchode, z Hamovky na západe územia s panoramatickými výh ľadmi. Ako doplnkové možnosti rekrea čného vyžitia v obci je využitie prame ňov vôd (po ich odbornom zachytení a úprave ich okolia), ktoré sa vyskytujú predovšetkým v severozápadnej časti obce, Ďalšou z možnosti využitia prírodného potenciálu územia obce je po ľovnícky revír v blízkych lesoch aj na územiach susedných obcí Ortu ťová a Lipová, ktorý vlastní Po ľovnícke združenie Prame ň, ktoré má 30 po ľovníkov a vlastní ú čelový objekt – chatu v severozápadnej časti obce.

Územný plán obce Hažlín 32 2.8.5.1.3. Dynamická rekreácia K najviac uplat ňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika. Predovšetkým južná čas ť riešeného katastrálneho územia obce má vhodné lokaliza čné predpoklady pre jej plné rozvinutie. Predovšetkým prielomové údolia vodných tokov potokov Hažlínka a Kohútov a na ň nadväzujúci zalesnený masív vrchu Ba ňa v Ondavskej vrchovine poskytuje široké možnosti nenáro čných turistických vychádzok a relaxácie v prírodnom prostredí. Naproti tomu krajinná štruktúra s dominantne zastúpenou ve ľkoblokovou ornou pôdou nie je z poh ľadu turistického návštevníka ve ľmi atraktívna. Samotná obec má vhodné lokaliza čné predpoklady ako východisko peších turistických a cykloturistických výletov predovšetkým vo väzbe na obec Beloveža. Riešeným územím obce, po severnej hranici katastra, prechádza hlavná turistická trasa zna čeného turistického chodníka (Turistický atlas Slovenska. VKÚ Harmanec, 2007): • Červený 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – vedie z Duklianskeho priesmyku na území okresu Svidník cez vrch Makovica s výškou 655,2 m.n.m. a Lazovú lúku, kde sa od nej odpája modrý turistický chodník 2875, potom obcou Kurimka a južným okrajom obce Šarišské Čierne cez Spálený vrch vo výške 642,2 m.n.m. a Kohútov vo výške 647,5 m.n.m. a ďalej územiami obcí Andrejová, Zborov s malým odbo čením pod horou Jedlina s výškou 620,0 m.n.m. po vrstevnici na Zborovský hrad, ďalej cez Stebník, Stebnícku Maguru vo výške 899,9 m.n.m. a ďalej cez Bardejovské Kúpele, mestom Bardejov a obcami v západnej časti Bardejovského okresu s pokra čovaním do Banskej Bystrice, kde kon čí. V obci Zborov je v dostupnej vzdialenosti od obce ďalší zna čený turistický chodník. • Červený 0901 E8 Cesta hrdinov SNP – vedie z Duklianskeho priesmyku na území okresu Svidník cez vrch Makovica s výškou 655,2 m.n.m. a Lazovú lúku, kde sa od nej odpája modrý turistický chodník 2875, potom obcou Kurimka a južným okrajom obce Šarišské Čierne cez Spálený vrch vo výške 642,2 m.n.m. a Kohútov vo výške 647,5 m.n.m. a ďalej územiami obcí Andrejová smerom do obce Zborov s malým odbo čením pod horou Jedlina s výškou 620,0 m.n.m. po vrstevnici na Zborovský hrad, ďalej cez Zborov a popri ceste I/77 až po pravý bezmenný prítok potoka Kamenec pod Zborovským hradom západným smerom v jeho údolí v krátkej spolo čnej trase so žltým chodníkom 8786 a zeleným náu čným chodníkom Bardejovských Kúpe ľov na Stebnícku Maguru vo výške 899,9 m.n.m. a ďalej cez Bardejovské Kúpele, mestom Bardejov a obcami v západnej časti Bardejovského okresu s pokra čovaním do Banskej Bystrice a ďalej na hrad Devín nad sútokom riek Dunaja a Moravy, kde kon čí. • Zelený náu čný – vedie v spolo čnej trase so žltým chodníkom 8786 od kostola v Bardejovských Kúpe ľoch severozápadným smerom po chodníkoch kúpe ľného centra a prechádza po lesnej ceste pod Ostrou hôrkou na Čereš ňu, kde sa od neho odklá ňa a pokra čuje východným smerom cez kótu 569,8 na červený chodník 0901 E8 po cestu I/77, kde sa od neho odpája a pokra čuje v spolo čnej trase so žltým chodníkom 8786 po Zborovskom hradnom vrchu na hrad a potom južným smerom po lesných cestách do Dlhej Lúky k prame ňu minerálnej vody, kde žltý kon čí a pokra čuje v údolí potoka Kamenec a popri ceste I/77 okolo kaplnky po križovatku s cestou III/54523 a po nej do spä ť do Bardejovských Kúpe ľov ku kostolu, kde kon čí. • Žltý 8786 – vedie od prame ňa minerálnej vody v Dlhej Lúke severným smerom na Zborovský hradný vrch a hrad a ďalej západným smerom po cestu I/77 a potom v spolo čnej trase s červeným chodníkom 0901 E8 až Pod Maguru na Čereš ňu, kde v spolo čnej trase so zeleným náu čným chodníkom Bardejovských Kúpe ľov južným smerom po lesnej ceste a chodníkoch kúpe ľného centra ku kostolu v Bardejovských Kúpe ľoch, kde kon čí. V obci Šarišské Čierne je v dostupnej vzdialenosti od obce ďalší zna čený turistický chodník. • Modrý 2875 – vedie od križovatky ciest III/55728 a III/55722 vo východnej časti obce východným smerom po po ľnej ceste cez les Krásnej hory po lesnej ceste na Javorník na kóte 585,2 m.n.m. a potom južným smerom na Lazovú lúku pod vrchom Makovica s výškou 655,2 m.n.m. sa napája na Cestu hrdinov SNP. V blízkosti obce v katastrálnych územiach prihrani čných obcí okresu Bardejov sa nachádzajú tieto turisticky zna čené chodníky: • Červený 0918 E3 – vedie po severnej hranici katastrov pohrani čných obcí, ktorá je zárove ň štátnou hranicou s Po ľskou republikou. Tento turistický chodník je vedený po pri ľahlej strane štátnej hranice. Prístup na tento chodník je možný z jestvujúcich lesných ciest v obci. Z obce

Územný plán obce Hažlín 33 Nižná Polianka je k tomuto zna čenému chodníku vedie zelený turistický chodník 5786, ktorý vedie od kostola v obci po ceste až na kótu 590,1 m.n.m., kde je malý hrani čný prechod do po ľskej obce O źenna. Paralelne s s týmto turistickým chodníkom po lesných a po ľných cestách je na území obcí Po ľskej republiky vedený zna čený modrý turistický chodník. • Zelený 5761 – vedie od kostola v obci Regetovka severozápadným smerom a prechádza po lesnej ceste v údolí potoka Regetovská voda popri jej prameni vo výške 614,0 m.n.m. do sedla Regetovská voda na štátnej hranici s Po ľskou republikou, kde sa napája na červený turistický chodník E3. Prirodzeným pokra čovaním zeleného chodníka na území Po ľska je nezna čený chodník po lesnej ceste do po ľskej osady Regetów v údolí potoka Regetówka. • Zelený 5763 – vedie od kaplnky v obci Becherov na ceste II/545 po ceste do sedla Dujava na štátnej hranici s Po ľskou republikou, kde je hrani čný prechod a kde sa spája s červeným turistickým chodníkom E3. Riešeným územím obce a po katastrálnych územiach blízkych obci prechádza (Cykloturistický atlas Slovenska, VKÚ Harmanec, 2006): • Cyklistická trasa číslo 25 Okolo Tople s dĺžkou 54 km v náro čnejšej športovej trase. Trasa za čína v Bardejovskej Novej Vsi a vedie po prúde rieky Top ľa cez obce Beloveža, Hažlín, Ortu ťová a Šašová do obce Dubinné a proti prúdu rieky Top ľa do okresného mesta Bardejov, kde kon čí. V blízkosti sa nachádzajú ďalšie cyklistické trasy: • Cyklistická trasa číslo 4 Karpatskej cyklistickej cesty Z Bardejova na Duklu s dĺžkou 55 km, vedúcej z okresného mesta Bardejov v náro čnejšej športovej trase cez Bardejovskú Novú Ves a obce Andrejová, Šarišské Čierne, Cigla, Dubová, Nižný Mirošov, kde pokra čuje v trase cesty 1. triedy cez Vyšný a Nižný Orlík do mesta Svidník a ďalej cez Údolie smrti po miestach intenzívnych bojov v II. svetovej vojne, cez Nižný a Vyšný Komárnik na Dukliansky priesmyk. Pokra čovaním tejto trasy je Karpatská cyklistická cesta po jej po ľskom úseku v dĺžke 102 km až na hrani čný prechod v Čertižskom sedle. • Cyklistická trasa číslo 5 Hornozemplinská cyklomagistrála Z Bardejova do Medzilaboriec s dĺžkou 78 km, vedúcej z okresného mesta Bardejov v náro čnejšej športovej trase cez Bardejovskú Novú Ves a obce Andrejová, Šarišské Čierne, Kurimka, Cernina, Rovné cez Ondavskú vrchovinu do údolia rieky Ondava cez obce Rakov čík a Tisinec do Stropkova a ďalej cez Krásny Brod do Medzilaboriec. • Cyklistická trasa číslo 26 Okolo Smilnianskeho vrchu s dĺžkou 46 km, vedúcej z okresného mesta Bardejov v náro čnejšej športovej trase cez Bardejovské kúpele do obce Zborov a potom okolo Smilnianskeho vrchu cez obce Chme ľová, Becherov, Ondavka, Vyšná Polianka, Varadka, Nižná Polianka, Jedlinka a Smilno do Zborova a odtia ľ spä ť do Bardejova. Riešenie územného plánu obce navrhuje dve cykloturistické trasy v západnej časti obce. Prvá prepája mimo riešeného územia obec Zborov (jestvujúca trasa „Cesta hrdinov SNP“), na ktorú v priestore Lazinár sa napája cykloturistická trasa, ktorá pokra čuje východným smerom do južnej časti obce, k ceste III/55612 sú čas ťou, ktorej je jestvujúca cykloturistická trasa.

2.8.5.2. Kúpe ľné územia a územia prírodných a lie čivých prame ňov Kúpe ľné územia a objekty tohto charakteru sa v katastrálnom území obce nenachádzajú. V riešenom území sa nenachádzajú ani pramene lie čivých zdrojov. V riešenom území sa nachádzajú dva vývery prame ňa prírodnej minerálnej vody. Pôvodné vývery minerálnej vody boli preh ĺbené a nachádzajú sa na juhovýchode územia vo vzdialenosti približne 1 km od stredu obce. Sú zachytené v drevenom kadlube. Vody sa využívajú na pitie. Pramene nemajú stanovené ochranné pásmo. Na území obce Hažlín je evidovaný tento zdroj prírodnej minerálnej vody: Lokalita – zdroj Výdatnos ť Teplota pH Mineralizácia Chemický typ l/min oC mg/l Prame ň na lúke 0,48 10,0 6,1 1 841,50 Prírodná, slabo mineralizovaná, hydrouhli čitanová, sodno-vápenatá, uhli čitá voda, studená, hypotonická Zdroj: Minerálne vody Slovenska, r. 1977 Pramene nachádzajúce sa v predovšetkým v severozápadnom území obce, sa po odbornom zachytení a úprave ich okolia môžu využi ť pre verejné pitné ú čely, ale tiež ako cie ľové turistické body.

Územný plán obce Hažlín 34 2.9. Verejné dopravné a technické vybavenie 2.9.1. Doprava 2.9.1.1. Cestná doprava 2.9.1.1.1. Širšie dopravné vz ťahy Obec Hažlín leží mimo hlavných dopravných koridorov Slovenska. Nadradený skelet cestnej dopravnej infraštruktúry je zo západného smeru reprezentovaný spolo čným koridorom dia ľnice D1 a cesty I/18,E50 (úsek Žilina - Poprad – Prešov - Košice), na ktorý je obec nepriamo napojená pomocou cesty I/77, cesty III/5565, ktorá je napojená na I/77 v Bardejove a cesty III/55612, ktorá prechádza cez obec v smere severovýchod – juhozápad. Cesta I/77 je v Koncepcii územného rozvoja Slovenska a v ÚPN-VÚC Prešovského kraja definovaná v rámci dopravnej siete SR celoštátnej úrovne, ako cestná komunikácia v prihrani čnom ČR/SR/PR západovýchodne orientovanom cestnom koridore celoštátneho významu na území krajov Žilina a Prešov v línii (na území Prešovského kraja) Spišská Stará Ves – Stará Ľubov ňa – Bardejov – Svidník – Stropkov - Medzilaborce – Palota – PR (Radoszyce). Cesta III/5565 Bardejov – Bardejovská Nová Ves– Hrabovec má okresný význam. Cesta III/55612 Beloveža – Hažlín – Dubinné má miestny význam a pripája obce situované na jej trase na cestu III/5565.

2.9.1.1.2. Doprava a dopravné zariadenia Cesta III. triedy č. 55612 Obec gravituje k najbližšiemu mestu Bardejov (11km). Cesta vo svojom priebehu katastrom obce zodpovedá približne kategórii C 6,5/50. V prejazdnom úseku obcou cesta prebieha v súbehu s potokom Hažlínka a je súvisle obojstranne obostavaná rodinnými domami. Cesta má šírku asfaltovej vozovky 4,5-5,0m a je bez chodníkov v celej d ĺžke prie ťahu. Cesta na území intravilánu prechádza piatimi nepreh ľadnými smerovými oblúkmi malých polomerov a cez 4 nevyhovujúce premostenia potoka Hažlínka a jeho prítokov. Na cestu sa obojstranne pripájajú miestne komunikácie a po ľné cesty v neusmernených, stavebno technicky nevyhovujúcich stykových križovatkách Denná intenzita dopravy na ceste III/55612 nie je v rámci celoštátneho s čítania dopravy Slovenskej správy ciest sledovaná . Celkove cesta III/55612 v prejazdnom úseku nesp ĺň a požiadavky STN 73 6110 na požadovanú kategóriu B3 - MZ 8/40 Cesta prechádza v západovýchodnom smere cez obec v dĺžke 2,4 km a je nosnou a hlavnou distribu čnou komunikáciou na území obce. V priebehu zastavaným územím obce, vzh ľadom na jestvujúci ve ľmi úzky disponibilný dopravný priestor najmä v súbehu s potokom Hažlínka s cie ľom v max. možnej miere zvýši ť bezpe čnos ť cestnej premávky s dôrazom na bezpe čnos ť pešieho pohybu je navrhnuté: - jestvujúcu vozovku cesty III/55612 rozšíri ť v priebehu intravilánom obce na kategorijné parametre miestnej komunikácie B3- MZ 8/40 vrátane nutných úprav smerových oblúkov - aj napriek stiesneným pomerom zrealizova ť jednostranný chodník šírky 2,0m, (1,5m) - rekonštruova ť pripojenia jestvujúcich MK pod ľa požiadaviek na stavebno-technické riešenie stykových križovatiek Pre ú čely ochrany pred požiarmi je potrebné trvalo udržiava ť vo ľné nástupné plochy a príjazdové cesty v súlade s § 15 ods. 1 písm. f) zákona NR SR č 314/2001 Z.z.

Miestne obslužné komunikácie Pôvodná zástavba obce je sústredená okolo cesty III/55612. Nová zástavba sa rozvinula na severovýchodnom okraji intravilánu a dopravne ju obsluhuje komunikácia súbežná s cestou III/55612 dlhá cca 1200 m napojená na cestu III/55612 pomocou krátkych (100 m) prie čnych komunikácií v troch bodoch v stavebno-technicky nevyhovujúcich stykových križovatkách. Prvý takto zokruhovaný systém tvorí ulica Sadová v dĺžke 440m, ktorá je vzh ľadom k novej zástavbe mimoriadne úzka 2,0-2,5 m, čo nevyhovuje ani min. požiadavkám normy STN 73 6110 na jednopruhovú obojsmernú komunikáciu .Druhý zokruhovaný systém tvorí ulica Majerová v dĺžke 760 m, ktorá má šírku vozovky 4,5 -5,5 m s krytom z asfaltového betónu. Na severnom okraji obce je situovaná prevažne pôvodná zástavba, ktorú sprístup ňujú dve slepé komunikácie. Vozovka má šírku 3,0 m. Chodníky absentujú v celej d ĺžke miestnych komunikácii.

Územný plán obce Hažlín 35 Jestvujúce miestne obslužné komunikácie je potrebné upravi ť alebo rekonštruova ť v pôvodných trasách tak, aby svojím šírkovým usporiadaním vyhovovali pre obojsmernú premávku v kategóriach v zmysle STN 736110: • C3 - MO 6,5/30, dvojpruhová obojsmerná s jednostranným chodníkom šírky 2,0 m výnimo čne šírky 1,5 m. • C3 - MO 4,25/30 jednopruhová obojsmerná, do d ĺžky 100m, prípadne dlhšia s výhyb ňami každých 100 m, s jednostranným chodníkom šírky 2,0 m výnimo čne šírky 1,5 m. Kategórie komunikácii pre jednotlivé ulice sú navrhované na základe vyhodnotenia disponibilného priestoru (koridoru) a významu komunikácie v dopravnom systéme obce (vi ď grafická čas ť - výkres č.3). Pri návrhu nových lokalít rodinných domov je potrebné dôsledne dodržiava ť usporiadanie dopravného priestoru v zmysle STN 73 6110 a vytvára ť uli čný priestor ako plnohodnotný prvok urbanistického riešenia. Za týmto ú čelom je potrebné v novej zástavbe použi ť aj oddelenie vozovky od chodníkov postrannými zelenými pásmi pri kategóriách komunikácii: - C3-MO 8/40, C3-MO 7,5/30 s obojstrannými chodníkmi

Účelové komunikácie Po ľné cesty Všetky jestvujúce po ľné cesty majú len zemitú , utla čenú povrchovú úpravu. Ich šírky sa pohybujú v rozmedzí 2,5-3,5 m a nemajú priamy význam pre dopravnú obsluhu obce sú navrhované na ponechanie v pôvodnom rozsahu a význame.

Dopravné zariadenia Najbližšia ČSPH je v Bardejove (11km) .

2.9.1.1.3. Cestná osobná hromadná doprava Autobusová doprava je zastúpená autobusmi SAD. Po čet spojov v pracovnom dni 11. V obci je pä ť priebežných obojstranných zastávok na ceste III/55612. Okrem priebežných spojov sú prevádzkované spoje kon čiace v obci, ktoré kon čia na východnom okraji obce a otá čajú sa na improvizovanom obratisku. Vzh ľadom na stabilizovanú zástavbu obce a tým dané reálne dochádzkové vzdialenosti, považujeme sú časné situovanie zastávok v obci za vyhovujúce. Pre zlepšenie bezpe čnosti cestnej premávky je navrhované všetky zastávky vybavi ť zastávkovými pruhmi. Všetky zastávky riešenie navrhuje vybavi ť architektonicky a funk čne primeranými prístreškami a vybudova ť nástupné hrany pre bezpe čné a pohodlné nastupovanie a vystupovanie. Novonavrhovaná krytá autobusová zastávka je na ceste III/55612 v priestore severozápadne od kostola. Pre linky kon čiace v obci riešenie navrhuje v priestore sú časného obratiš ťa bezpe čné obratište s parametrami pre autobusy d ĺžky 11,0 m.

2.9.1.1.4. Parkovacie, odstavné plochy a priestranstva, garáže V obci nie sú vybudované špecializované plochy pre statickú dopravu, existujú len plochy vývojom prispôsobené pre túto funkciu. Pri objektoch ob čianskej vybavenosti sa na parkovanie využívajú rozptylové plochy, spevnené aj nespevnené pri ľahlé plochy a prístupové komunikácie. Potreba parkovania pre lokality rodinných domov je vykrytá na vlastných pozemkoch. Návrh orienta čného po čtu odstavných a parkovacích miest v intenciách STN 736110 a korekcii so zoh ľadnením miestnych potrieb na jednotlivých parkoviskách pre objekty ob čianskeho vybavenia : Číslo Druh objektu Po čet Plocha Doba Poznámka stojísk parkoviska parkovania celkom (m 2) P1 Kostol, fara, Dom nádeje 10 125 do 2h parkovací pruh P2 Potraviny, denný bar 5 100 do 2h na vl. pozemku P3 Kostol, cintorín- južný vstup 20 400 do 2h na obec. pozemku P4 ZŠ, cintorín - severný vstup 15 187,5 do 2h parkovací pruh P5 Navrhovaný športový areál, futbalové 10 200 do 8h na vl. pozemku ihrisko P6 Bytový dom 6 120 24 h na obec. pozemku

Územný plán obce Hažlín 36 P7 Navrhovaný dom dôchodcov 10 200 do 2h na obec. pozemku P8 Potraviny - BALA 11 220 do 2h na obec. pozemku P9 OcÚ, Pošta, Kultúrny dom 10 200 do 2h na obec. pozemku P10 MŠ 5 100 do 2h na obec. pozemku P11 Potraviny, Pohostinstvo 8 160 do 2h na vl. pozemku P12 Zmiešaný tovar 5 100 do 2h na vl. pozemku P 13 Navrhovaný športový areál a 20 400 24 h na vl. pozemku rekrea čná lokalita - východ Poznámka: Orienta čná výmera parkoviska pre jedno osobné vozidlo 20,0 (stojisko 12,5) m 2 a jeden autobus 78,0 (stojisko 40,25) m 2 Pre výh ľadové obdobie je navrhované parkovisko PV1 s kapacitou 5 stojísk pri cintoríne z I. svetovej vojny. V tomto území je predpoklad umiestni ť aj parkovisko pre výh ľadový areál zimných športov v južnej časti obce.

2.9.1.1.5. Hlukové pásma cestnej dopravy Na ceste III/55612 v sledovanom úseku cez obec v roku 2005 nebolo uskuto čnené s čítanie dopravy. V zmysle prílohy číslo 2. k nariadeniu Vlády Slovenskej republiky číslo 339/2006 Z.z., „Prípustné hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí...“ nie je najvyššia hodnota ekvivalentného hluku L Aeq v dennom období v obytnom území v okolí ciest III. triedy prekro čená.

2.9.1.2. Pešie komunikácie Chodníky súbežné s cestou III/55612 a miestnymi komunikáciami nie sú. Neusporiadaný a rôznorodý dopravný priestor cesty III/55612 miestnych komunikácií pri absencii chodníkov vytvára možnosti kolízie s chodcami. Územný plán rieši tento zásadný problém návrhom jednostranného a obojstranného chodníka šírky 2,0 m (v stiesnených pomeroch 1,5 m) pozd ĺž cesty III/55612 a pozd ĺž miestnych komunikácii. V navrhovanej zástavbe rodinných domov sú navrhované chodníky min. šírky 1,5 m oddelené od vozovky postrannými deliacimi pásmi sadovnícky upravenými . Pre kvalitné pešie spojenie novej zástavby rodinných domov s centrom obce je navrhované samostatné trasovanie peších chodníkov.

2.9.1.3. Cyklistická doprava V obci nie je v sú časnosti segregovaná cyklistická doprava. Územný plán nerieši jej segregáciu ani po cestách III. triedy ani po miestnych komunikáciách. Cyklistická doprava v obci je využívaná za účelom dochádzky k objektom ob čianskeho vybavenia, do zamestnania a za ú čelom cykloturistiky. Riešenie územného plánu obce navrhuje dve cykloturistické trasy v západnej časti obce, ktorých priebeh je uvedený v kapitole 2.8.5.1.2. Dynamická rekreácia a vyzna čených vo výkrese číslo 2 a čiasto čne tiež vo výkrese číslo 3 grafickej časti dokumentácie. Prvá prepája mimo riešeného územia obec Zborov (jestvujúca trasa „Cesta hrdinov SNP“), na ktorú v priestore Lazinár sa napája cykloturistická trasa, ktorá pokra čuje východným smerom do južnej časti obce, k ceste III/55612 sú čas ťou, ktorej je jestvujúca cykloturistická trasa.

2.9.1.4. Železni čná doprava Cez obec ani cez jej kataster neprechádza žiadna železni čná tra ť. Najbližšia železni čná stanica je v meste Bardejov (13 km) na regionálnej jednoko ľajnej trati č.194.

2.9.1.5. Letecká doprava V katastri obce je situovaná VPD letiska pre letecké práce v po ľnohospodárstve Hažlín, ktorého vlastníkom je VK s.r.o. Tarnov . VPD má rozmery 400,0 x 15,0 m a manipula čná plocha 24,0 x 21,0 m.. K letisku vedie ú čelová komunikácia šírky 4,5 m z penetrovanej úpravy, je v dobrom technickom stave a vyhovuje pre sú časný stav. Vzh ľadom na útlm po ľnohospodárskej výroby, je potrebné záujmy majite ľov letiska zosúladi ť so záujmami obce a ur čiť okruh prípadných komer čných aktivít ako jednej z možnosti zachovania tejto funkcie v území.

Územný plán obce Hažlín 37 2.9.2. Vodné hospodárstvo 2.9.2.1. Zásobovanie pitnou a prevádzkovou vodou 2.9.2.1.1. Rozbor sú časného stavu Obec má vybudovaný gravita čný vodovod z roku 1968. Ako zdroj vody pre obec slúžia zachytené pramene severozápadne nad obcou, ktorých výdatnos ť je Q 0 0 min = 3,14 l/s a majú vybudované PHO 1 a 2 . Voda z prame ňov gravita čne nateká do vodojemu. Z vodojemu objemu 150 m 3 vybudovaného na kóte dna 340,80 m n.m. sú odberatelia zásobovaní cez zásobné a rozvodné potrubia z TL, DN 100 a 80 mm a z PE, D 110 a cez prípojky D 32. Rozvodné potrubia sú trasované v zelenom páse alebo okrajom miestnych ciest a štátnej cesty. Na základe urbanistického riešenia je rozvodné vodovodné potrubie zaokruhované tak, aby spo ľahlivo zásobovalo jestvujúce objekty v potrebnom množstve vody a požadovanom tlaku. Potrubie vodovodu zásobuje odberate ľovu v I. tlakovom pásme, je staré a poruchové. Poľnohospodárske družstvo má hospodársky dvor zásobovaný z vlastného vodovodu ktorého zdrojom je zachytený prame ň. Vodovod posta čuje.

2.9.2.1.2. Výpo čet potreby pitnej a úžitkovej vody pre bytový fond Je vykonaný pod ľa „Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácii uvedenej v Zbierke zákonov č. 684/2006, čiastka 261“. Špecifická potreba vody: 1.2 Byty s lokálnym ohrevom teplej vody a va ňovým kúpe ľom: 135,0 l/osoba, de ň 1.2 Základná vybavenos ť - Obec od 1001 do 5000 obyvate ľov: 25,0 l/osoba, de ň Spolu: 160,0 l/osoba, de ň Priemerná potreba vody (l/s): 2005: 1 170 ob. x 160,0 l/ob.d = 187 200 l/de ň = 2,17 l/s 2025: 1 300 ob. x 160,0 l/ob.d = 208 000 l/de ň = 2,41 l/s 2035: 1 400 ob. x 160,0 l/ob.d = 224 000 l/de ň = 2,59 l/s

Maximálna denná potreba vody Q m = Q p x k d (k d = 2,0) (l/s): 2005: 1,6 x 187 200 l/de ň = 299 520 l/de ň = 3,47 l/s 2025: 1,6 x 208 000 l/de ň = 332 800 l/de ň = 3,85 l/s 2035: 1,6 x 224 000 l/de ň = 358 400 l/de ň = 4,15 l/s č č ľ Pri om k d = sú inite dennej nerovnomernosti.

Maximálna hodinová potreba vody Q h = Q m x k h (k d = 1,8) : 2005: 1,8 x 299 520 l/de ň = 539 136 l/de ň = 6,24 l/s 2025: 1,8 x 332 800 l/de ň = 599 040 l/de ň = 6,93 l/s 2035: 1,8 x 358 400 l/de ň = 645 120 l/de ň = 7,47 l/s č č ľ Pri om k h = sú inite hodinovej nerovnomernosti. č 3 Ro ná potreba vody: 2005: Q r = Q p x 365 = 187,2 x 365 = 68 328,0 m /rok Potrebný hydrodynamický tlak (min.): Pod ľa STN 92 0400, Najnepriaznivejšie umiestnené odberné miesto má ma ť hydrostatický pretlak 0,25 MPa. Pod ľa STN 75 5401, Pri zástavbe do dvoch nadzemných podlaží sta čí pretlak 0,15 MPa. Pod ľa STN 75 5401, Maximálny pretlak v najnižších miestach siete nemá prevyšova ť 0,6 MPa max. 0,7 MPa.

Požiarna potreba vody: Pod ľa STN 92 0400 – Požiarna bezpe čnos ť stavieb a zásobovanie vodou na hasenie požiarov uvádza v čl. 4.7 Nadzemné požiarne hydranty (podzemné hydranty) sa osadzujú na vodovodnom potrubí, ktorého najmenšiu menovitú svetlos ť DN, odporú čaný odber pre výpo čet potrubnej siete a najmenší odber z hydrantu po pripojení mobilnej techniky stanovuje tabu ľka 2. Položka 2 a to: a) Nevýrobné stavby s plochou 120 < S < 1 000 m 2.

Územný plán obce Hažlín 38 b) Výrobné stavby, sklady v jednopodlažnej stavbe s plochou S =< 500 m 2 je potrubie DN 100 mm pri odbere Q = 6 l/s pre odporú čanú rýchlos ť v = 0,8 m/s a pri odbere Q = 12 l/s pre v = 1,5 m/s (s požiarnym čerpadlom) a najmenší objem nádrže vody na hasenie požiarov je 22 m 3. Výpo čet objemu vodojemu Q v = Q m x 0,6 (min. 60%) : 3 3 r. 2005: 299,5 m /d x 0,6 % + 72,4 m = 252,1 m 3 3 3 r. 2035: 358,4 m /d x 0,6 % + 72,4 m 3 = 287,4 m Vodojem objemu 150 m 3 vybudovaný na kóte dna 340,80 m n.m. kapacitne neposta čuje a zásobuje jestvujúcu a navrhovanú zástavbu v I. tlakové pásmo cez reduk čný ventil..

2.9.2.1.3. Technické riešenie Územný plán obce navrhuje rieši ť rekonštrukciu a rozšírenie celoobecného vodovodu. Pre navrhovanú zástavbu sa rozšíria rozvodné potrubia D 110 mm, ktoré sa pripoja na jestvujúce potrubia. Potrubia budú trasované v zelenom páse alebo v chodníku. Na základe riešenia navrhujeme rozvodné vodovodné potrubia zaokruhova ť tak, aby spo ľahlivo zásobovali navrhované objekty.

2.9.2.2. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 2.9.2.2.1. Rozbor sú časného stavu Obec nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu. Objekty ob čianskej vybavenosti a ve ľká čas ť rodinných domov majú vybudované vlastné žumpy. Čas ť rodinných domov má domovú kanalizáciu zaústenú do priekop, alebo priamo do potoka, čo je spolu s vyvážaním žúmp hygienickou závadou, pre ktoré je potrebné vybudova ť kanalizáciu. Daž ďové vody z intravilánu sú odvádzané priekopami a rigolmi, ktoré sú zaústené do potoka. Priekopy a rigoly sú neudržiavané a zanesené. Po ľnohospodárske družstvo na hospodárskom dvore má vybudovanú splaškovú kanalizáciu zaústenú do žumpy. Obsah žumpy sa používa na hnojenie. DRUPROJEK Prešov v roku 2006 vypracovala PS akcie: KANALIZÁCIA A ČOV – HAŽLÍN. Dokumentácia rieši celo obecnú splaškovú kanalizáciu zaústenú do ČOV GONAP pod obcou. Čistiare ň odpadových vôd je navrhnutá ako mechanicko-biologická s technológiou dlhodobej aktivácie s nitrikáciou, denitrifikáciou a aerobnou stabilizáciou kalu. Jedná sa o technológiu pracujúcu na princípe „MONOBLOKU“, respektíve jej modernizovanú variantu reaktora SBR. 2.9.2.2.2. Výpo čet množstva splaškových vôd k roku 2035 Výpo čet množstva splaškových vôd k roku 2035 je vykonaný pod ľa STN 75 6701 a Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 684/2006 Z.z. zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a verejných vodovodov a kanalizácii.

Max. množstvo splaškových vôd: Q h max = k h max x Q 24 = 3,0 x 2,59 l/s = 7,77 l/s

Min. množstvo splaškových vôd: Q h min = k h min x Q 24 = 0,6 x 2,59 l/s = 1,55 l/s č č ľ Pri om k h max a k h min sú sú initele hodinovej nerovnomernosti pod a STN 73 6701, Tab. 1.

Q 24 - priemerný denný prietok . č Výpo et množstva BSK 5 : 1 400 ob. x 60 g/ob.d = 84 000 g/d x 365 = 30 660,0 kg/rok

2.9.2.2.3. Technické riešenie Územný plán obce rieši vybudovanie celoobecnej gravita čnej splaškovej kanalizácie z rúr PVC-U, DN 300 mm zaústenú do MB ČOV pod ľa spracovanej projektovej dokumentácie akcie: KANALIZÁCIA A ČOV – HAŽLÍN. Je potrebné vybudova ť MB ČOV pre 1 400 EO, ktorá bude umiestnená v južnej časti obce. Daž ďové vody sú riešené komplexným odvedením do rigolov a priekop navrhovaných na úpravu so zaústením cez lapa če splavenín do potokov aj s možnos ťou vsakovania daž ďových vôd do terénu.

Územný plán obce Hažlín 39 Zvedenie povrchových vôd z polí územný plán rieši ochranou zastavaného územia pred povrchovými vodami v severnej a západnej časti obce do miestnych potokov a rigolov. Nové cesty v lokalitách rodinných domov budú odvodnené cez uli čné vpuste do daž ďovej kanalizácie s vyústením do potoka.

2.9.3. Energetika a energetické zariadenia 2.9.3.1. Zásobovanie elektrickou energiou 2.9.3.1.1. Rozbor sú časného stavu Obec Hažlín je v sú časnosti zásobovaná elektrickou energiou z distribu čných trafostaníc 22/0,4 kV uvedených v tabu ľke „Preh ľad o jestvujúcich trafostaniciach v obci“. Trafostanice sú napájané po VN strane prípojkami VN tvorenými vodi čmi 3x35 AlFe 6 od kme ňovej VN linky VSD číslo 404 na podperných bodoch. Preh ľad o jestvujúcich trafostaniciach v obci: Ozna čenie Umiestnenie Výkon /kVA/ Prevedenie Prevádzkovate ľ Obec cudzie TS 1 pri OcÚ 160 - C2 a ½ st ĺp VSD TS 2 pri ZŠ 250 - C2 a ½ st ĺp VSD TS 3 horný koniec 160 mrežová nová VSD TS GL Globtel - 50 stožiarová 1-účelová TS T-Mo T-Mobile - 25 stožiarová 1-účelová Celkom Sc /kVA/: 570 75 Elektrické stanice (transformovne) VVN/VN zásobujúce danú oblas ť: Lokalita Inštalovaný výkon /MVA/ Prevod /kV/ Prevádzkovate ľ ES Bardejov 40+40 110/22 VSD Vedenia VVN a VN prechádzajúce lokalitou: Číslo vedenia kV Trasa od – do Vedenie Prevádzkovate ľ VN 404 22 ES Bardejov - ES Svidník jednoduché VSD

Sekundárne elektrické rozvody NN a verejné osvetlenie: Existujúce sekundárne elektrické rozvody NN sú realizované vzdušným vedením na podperných bodoch (na betónových st ĺpoch) v trasách situovaných ved ľa miestnych komunikácii. Kme ňové vedenia sú prevažne tvorené vodi čmi prierezu 3x70+50mm² AlFe6, resp. 4x70/11 AlFe v trase ved ľa hlavných miestnych komunikácii, odbo čky do uli čiek vodi čmi prierezu 4x(25–35)mm² AlFe6. Existujúce verejné osvetlenie je tvorené vodi čom 16mm² AlFe a výbojkovými svietidlami na podperných bodoch NN siete s napojením a ovládaním z rozvádza ča verejného osvetlenia.

2.9.3.1.2. Energetická bilancia potrieb elektrickej energie Bilancie celkového elektrického príkonu pre bytový a nebytový fond sú vypo čítané v zmysle zásad pre navrhovanie distribu čných sieti VN a NN pod ľa metodiky „Pravidlá pre elektriza čnú sústavu č.2“ vydanú SEP-om v roku 1983 a dodatku P1 z roku 1990. Celkový po čet odberov-domácnosti aj s oh ľadom na potrebu rekonštrukcie a modernizácie prestarlého bytového fondu : 327 bj (zdroj: VSD a.s.- 2/2006) + 163 bj - návrh (pod ľa 2.8.1.2) = 490 bj je rozdelený pod ľa kategórie bytového odberu v zmysle STN 33 2130 čl.4.1 a Pravidiel pre ES č.2, čl.4.2.1. a tab. č.3.3- realiza čný stav následovne: kategória podiel bytov % po čet bytov jednotkový príkon na byt kVA celkový príkon kVA A 50 245 0,9+3,6⁄ √n = 1,13 277,0 B1 0 0 1,2+4,8⁄ √n = 0 0 B2 40 196 1,8+7,2⁄ √n = 2,32 455,0 C1 10 49 6,0+4,0⁄ √n = 6,6 324,0 C2 0 0 12,0+8,0/ √n = 0 0 Podielové za ťaženie od bytového fondu celkom je Sc 1 /kVA/ 1056,0

Územný plán obce Hažlín 40 Príkon pod ľa jednotlivých kategórii: – kategória A – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA – kategória B1 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebi čmi nad 3,5 kVA – kategória B2 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebi čmi nad 3,5 kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody – kategória C1 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebi čmi nad 3,5 kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody + elektrické vykurovanie zmiešané priamotopné a akumula čné – kategória C2 – elektrická energia na osvetlenie a domáce spotrebi če do 3,5 kVA + príprava pokrmov elektrickými spotrebi čmi nad 3,5 kVA + elektrický ohrev teplej úžitkovej vody + elektrické vykurovanie zmiešané priamotopné a akumula čné + elektrické vykurovanie akumula čné Podielové za ťaženie na ob čiansku a technickú vybavenos ť: Celkový po čet odberov – podnikatelia, vrátane odberov verejnej správy: 24 odberov jestv. (zdroj: VSD a.s. – 2/2006) + 7 návrh = 32 odberov: 96 + 176 = 272 kVA Podielové za ťaženie pre obec v kVA: Rok 2006 2025 Sc1 – bytový fond 414 1056 Sc2 – ob čianska a technická vybavenos ť 96 272 Sc – Celkom pre obec 510 1328

2.9.3.1.3. Transforma čné stanice a elektrické VN prípojky Výpo čet celkového inštalovaného výkonu transforma čných staníc 22/0,4kV s prihliadnutím na dovolené za ťažovanie, ktorý je zameraný na výpo čet potrebného po čtu DTS do roku 2025, bude: S DTS = Sc / 0,75 = 1328 / 0,75 = 1771 kVA pre St = 250 je potrebné 7,5 a teda 8 trafostaníc o výkone 250 kVA. pre St = 400 je potrebné 4,7 a teda 5 trafostaníc o výkone 400 kVA. Preh ľad o riešených trafostaniciach v obci Hažlín:

Ozna čenie Umiestnenie Výkon / kVA / Prevedenie Prevádzka Úprava sú časný nový stav stav TS 1 pri OcÚ 160 400 C2 a ½ st ĺp VSD rekonštrukcia TS 2 pri ZŠ 250 400 C2 a ½ st ĺp VSD rekonštrukcia TS 3 horný koniec 160 160 mrežová nová VSD Bez zmeny TS GL Globtel 50 50 stožiarová VSD Bez zmeny TS T-Mo T-Mobile 25 25 stožiarová VSD Bez zmeny TS 4 Koniec obce-smer – 160 stožiarová VSD návrh Ortu ťová TS 5 Lokalita L1 – 250 kiosk VSD návrh TS 6 Lokalita L1 – 250 kiosk VSD návrh TS 7 Ulica zadná – 160 stožiarová VSD návrh Obec spolu: 570 1780 Celkom: 645 2440 Pre riešený rozvoj sídla je potrebné: 1. S postupom rekonštrukcii, dostavby a tiež zástavby nových bytových jednotiek v navrhovaných lokalitách a výstavby športovo-rekrea čnej a ob čiansko-technickej vybavenosti zrekonštruova ť príslušné jestvujúce trafostanice, resp. zriadi ť nové trafostanice s postupným zvyšovaním výkonu po navrhované cie ľové hodnoty pod ľa tabu ľky „Preh ľad o riešených trafostaniciach v obci Hažlín„ s prepojením na jestvujúcu sekundárnu sie ť NN. 2. Vybudova ť príslušné VN prípojky k novým transforma čným staniciam z linky VN číslo 472 takto: - k novej TS 4 samostatným prívodným vzdušným vedením (vodi če AlFe) na podperných bodoch - k novej TS 5 a TS 6 samostatným spolo čným prívodom vzdušným vedením (vodi če AlFe) na - podperných bodoch v kombinácii s káblovým úložným vedením pre napojenie v budúcom - zastavanom území - k jestv. TS1 (pri OÚ) zrekonštruova ť VN prípojku zo vzdušného vedenie (AlFe) na prívod - samonosným káblom po jestv. podperných bodoch pôvodného vedenia VN (zúženie ochranného - pásma vedenia) z dôvodu výstavby

Územný plán obce Hažlín 41 2.9.3.1.4. Sekundárne elektrické rozvody NN Z riešenia územného plánu obce vyplýva potreba: 1. Zrekonštruova ť jestvujúcu sekundárnu vzdušnú sie ť NN – všetky hlavné kme ňové vedenia na prierez 70mm² (kábel) pre plošné zabezpe čenie odberu elektrickej energie (pokia ľ sa to medzi časom nezrealizovalo). 2. Zrealizova ť prívody NN od TS do nových lokalít káblovými vedeniami vzduchom/v zemi a vybudova ť novú sekundárnu sie ť NN v nových lokalitách rozvodmi v zemi v chodníkoch popri komunikáciách s prepojením na jestvujúce siete NN – rozpracova ť podrobnejšie v ďalších stup ňoch projektovej dokumentácie. Pre návrh elektrorozvodov VN a NN v projektových dokumentáciách jednotlivých stavieb používa ť štandardy materiálov VSD.

2.9.3.1.5. Verejné osvetlenie Z riešenia územného plánu obce vyplýva potreba rekonštrukcie jestvujúceho verejného osvetlenia - vymeni ť staré a poškodené svietidla za nové. Verejné osvetlenie v nových lokalitách rieši ť samostatnými rozvodmi v zemi s osvet ľovacími telesami na stožiaroch.

2.9.3.2. Zásobovanie plynom 2.9.3.2.1. Rozbor sú časného stavu Obec je plynofikovaná od roku 1990 STL a NTL plynovodmi. Odberatelia plynu sú zásobovaní plynom z miestnej STL siete, bu ď priamo cez STL prípojky plynu (VO), alebo cez stredotlaké prípojky a regulátory tlaku STL/NTL a priamo NTL plynovodov. Zdrojom zemného plynu naftového je VTL distribu čný plynovod Prešov – Bardejov – Medzilaborce DN 200, PD 4,0 MPa s ktorého cez VTL prípojku a regula čnú stanicu (RS) vybudovanou za Obecným úradom je zásobovaná obec STL a NTL plynovodmi ktoré sú nové, bezporuchové s kapacitnou rezervou pre rozvoj obce.

2.9.3.2.2. Technické riešenie Pre navrhovanú zástavbu územný plán obce rieši rozšírenie STL plynovodov D 50 mm, ktoré sa pripoja na jestvujúce plynovody. Trasovanie plynovodov je riešené v zelenom páse alebo chodníku. Územný plán rieši maximálne zokruhovanie rozvodných plynovodných potrubí tak, aby spo ľahlivo zásobovali jednotlivé objekty. Pre navrhovanú zástavbu nad Obecným úradom bola skrátená trasa VTL prípojky a premiestnená RS mimo zastavaného územia. Územný plán v súlade so zákonom 656/2004 Z. z. rešpektuje ochranné a bezpe čnostné pásma.

2.9.3.3. Zásobovanie teplom Riešenie územného plánu obce uvažuje so zemným plynom ako s hlavným zdrojom tepla s možnos ťou využitia doplnkových zdrojov energie. Pri stanovení tepelnej potreby je potrebné vychádza ť z STN 383350 o zásobovaní teplom, že objekty v obci sa nachádzajú v krajine s najnižšou oblastnou teplotou –18°C. Zárove ň je možné pre energetické ú čely využíva ť aj odpady z lesných plôch a bioodpady z obce.

2.9.3.4. Netradi čné druhy energie Zdroje a zariadenia na výrobu netradi čných druhov energie tepla vä čšieho rozsahu sa v obci nenachádzajú. V prípade nedostato čného využitia orných pôd pre po ľnohospodárske ú čely, je možné tieto plochy preorientova ť na pestovanie plodín pre energetické ú čely a ich využitie pri zásobovaním teplom.

2.9.4. Napojenie územia na telekomunika čné a informa čné siete 2.9.4.1. Stav a nároky na telefonizáciu Obec Hažlín je sú čas ťou Regionálneho technického centra Východ. Obec má vlastnú telefónnu ústred ňu (TÚ) umiestnenú v prenajatom priestore č.pop.200, ktorá je napojená optickým úložným káblom na telefónnu ústred ňu HOST Prešov.

Územný plán obce Hažlín 42 Jestvujúca miestna telefónna sie ť /MTS/ je realizovaná kombinovane úložným káblom, ale hlavne vzdušným kábelovým vedením na drevených pätkovaných stožiaroch, v trasách situovaných ved ľa miestnych komunikácii. Napojenie ú častníckych staníc je realizované z účastníckych rozvádza čov umiestnených na stožiaroch. Technické údaje o kapacite a využití TÚ, MTS a TS (transportná sie ť- dia ľkový kábel) a o ich trasách sú predmetom obchodného tajomstva Slovak Telekom a.s.

2.9.4.2. Rozvoj pevných telekomunika čných sieti Územný plán rieši rozvoj pevných telekomunika čných sieti u jestvujúcich telefónnych rozvodov kabelizáciou všetkých jestvujúcich nadzemných rozvodov v obci úložným káblom v zemi kopírovaním vzdušnej trasy a u nových telefónnych rozvodov do všetkých nových ulíc obce pre možnos ť pripojenia každého bytu káblovými rozvodmi situovanými ved ľa miestnych komunikácii. Územný plán rieši rozvoj nových pevných telekomunika čných liniek pre 1,5 páru ú častníckych prípojok a dva páry pre novú ob čiansku vybavenos ť, čo je pre nárast: 163 nových byt. jednotiek čo je 245 ú častníckych prípojok 7 ob čianska vybavenos ť čo je 14 ú častníckych prípojok Celkom je potom potrebných 259 nových ú častníckych prípojok. Územný plán pri riešení rozvoja nových lokalít rodinných domov, podnikate ľskej činnosti, športových aktivít nevymedzuje trasu – koridor pre následné uloženie telekomunika čných káblov v lokalite. Pre toto je potrebné zabezpe čiť podrobné urbanistické riešenie, ktoré stanoví podrobné podmienky zástavby (dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia) a tým aj koridor trás s oh ľadom na priestorové usporiadanie v zmysle platných STN. Napojovací bod pre nové lokality a užívate ľov ur čí správca pri za čatí územného konania, či to bude z rozvodu MTS alebo z jestvujúcej telefónnej ústredne novou prípojkou a toto bude potrebné dodrža ť pri realizácii novej výstavby. Rozšírenie TÚ, MTS a TS zabezpe čí pod ľa potreby na vlastné náklady správca.

2.9.4.3. Telekomunika čné a rádiokomunika čné zariadenia Úložné kábly T-Com a.s. (DOK, MK) sú vedené cez obec v trase Beloveža - Ortu ťová. V lokalite sa nachádza zariadenie T-Mobile – stožiar v juhozápadnej časti obce a podzemné telekomunika čné siete Slovak Telekom a.s. Radiok., spolo čnosti T-Mobile a.s. Slovensko. V lokalite sa nachádza TS s VN vzdušnou prípojkou a káblová NN prípojka zemná pre zariadenia spolo čnosti Orange Slovensko a.s. Miestny rozhlas je vedený z rozhlasovej ústredne situovanej v budove obecného úradu. Odtia ľ je vyvedený vzdušný rozvod vedený na samostatných oce ľových stožiaroch. Príjem televízneho a rozhlasového signálu v obci je zabezpe čený individuálne prostredníctvom antén.

2.10. Ochrana prírody 2.10.1. Koeficient ekologickej stability Pre potreby výpo čtu tohto koeficientu sú ekologicky najhodnotnejšie prirodzené krajinné prvky - predovšetkým lesy, lúky, pasienky, vodné plochy, ktorým pri výpo čte prira ďujeme vysoké hodnoty koeficientu ekologickej významnosti. K ekologicky najmenej hodnotným prvkom krajinnej štruktúry patria antropogénne prvky s nepriaznivým vplyvom na krajinu ako sú predovšetkým zastavané plochy vrátane priemyselných a po ľnohospodárskych areálov, komunika čných ťahov a tiež plochy intenzívne využívaného po ľnohospodárskeho pôdneho fondu – orná pôda. Výpo čet koeficientu ekologickej stability bol získaný váhovým koeficientom pod ľa vz ťahu:

P OP .ES OP + P ZA .ES ZA + P TT .ES TT + P LE .ES LE + P VO .ES VO + P ZP .ES ZP + P OP .ES OP KES = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––- CP KU Pop - plocha ornej pôdy v k.ú. ESop - ekologický stupe ň ornej pôdy (priemerná hodnota 0,77) Pza - plocha záhrad, ovocných sadov a viníc v k. ú. ESza - ekologický stupe ň záhrad ovocných sadov a viníc (priemerná hodnota 3,00) Ptt - plocha trvalých trávnych porastov v k.ú. EStt - ekologický stupe ň trvalých trávnych porastov (priemerná hodnota 4,00) Ple - plocha lesov v k. ú. ESle - ekologický stupe ň lesov (priemerná hodnota 5,00) Pvo - plocha vodných plôch v k. ú.

Územný plán obce Hažlín 43 ESvo - ekologický stupe ň vodných plôch (priemerná hodnota 4,00) Pzp - plocha zastavaných plôch v k. ú. ESzp - ekologický stupe ň zastavaných plôch (priemerná hodnota 1,00) Pop - plocha ostatných plôch v k. ú. ESop - ekologický stupe ň ostatných plôch (priemerná hodnota 0,50) CPku - celková výmera plochy katastrálneho územia KES - stupe ň ekologickej stability katastrálneho územia

425 x 0,77 + 12 x 3,0 + 711 x 4,0 + 687 x 5,0 + 41 x 4,0 + 66 x 1,0 + 67 x 0,5 KES = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––- 2009

Koeficient ekologickej stability pre obec Hažlín 3,5. Táto hodnota vyjadruje kvantitatívnu mieru ekologickej stability resp. narušenia ekologických väzieb v katastrálnom území. Pre úplnos ť je však potrebné poznamena ť, že táto dosiahnutá hodnota obsahuje iba kvantitatívne hodnotenie z poh ľadu sú časnej krajinnej štruktúry a nezahr ňuje kvalitatívny rozmer prvkov sú časnej krajinnej štruktúry ako ani napr. zne čistenie zložiek životného prostredia. Hodnota KES 3,5 v riešenom území vyjadruje, že riešené územie má viac ako priemerný stupe ň ekologickej stability (najvyššia hodnota je 5,0). Pre udržanie ekologickej stability je potrebné udrža ť a posil ňova ť existujúce, reálne plochy s ekostabiliza čnou funkciou v krajine ako i plochy s významnou krajinotvornou zele ňou, ktoré sú na ploche katastrálneho územia mozaikovite rozložené.

2.10.2. Prvky územného systému ekologickej stability Časti prírody a krajiny, ktorých zachovanie v ich pôvodnom prírodnom stave je dôležité pre zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života v krajine, sa vy čle ňujú ako prvky územného systému ekologickej stability ( ďalej len „ÚSES“). Prvky tohto systému sú biocentrá, biokoridory a interak čné prvky na nadregionálnej úrovni (Nadregionálny ÚSES), regionálnej úrovni (Regionálny ÚSES) a miestnej úrovni (Miestny ÚSES). Prvky ÚSES sú vyzna čené vo výkrese číslo 6 grafickej časti územného plánu obce.

2.10.2.1. Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Generel nadregionálneho ÚSES ( ďalej len G N-ÚSES) bol schválený uznesením vlády SR č.312/1992 (vymedzenie prvkov G N-ÚSES v mierke 1:200 000) a následne bol transformovaný do ÚPN VÚC Prešovského kraja (posledné zmeny a doplnky ÚPN VÚC Prešovského kraja boli schválené Všeobecne záväzným nariadením č.4 zastupite ľstva Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 228 zo d ňa 22.06. 2004). V roku 2002 bol tiež vytvorený ÚSES v rámci Atlasu krajiny SR (2002), ktorý bol transformovaný do Atlasu reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska (2006), ktorého cie ľom bolo spresni ť vymedzenie prvkov ÚSES na nadregionálnej úrovni. Do katastrálneho územia obce Hažlín pod ľa ÚPN VÚC Prešovského kraja nezasahuje žiadny z nadregionálnych prvkov ÚSES.

2.10.2.2. Prvky územného systému ekologickej stability na regionálnej úrovni Prvky regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Bardejov sú definované v dokumente Regionálneho územného systému okresu Bardejov (R-ÚSES) (1995) a tiež v i v ÚPN VÚC Prešovského kraja (posledné zmeny a doplnky boli schválené Všeobecne záväzným nariadením č.4 zastupite ľstva Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 228 zo d ňa 22.06. 2004). Prvky z prerokovaného R-ÚSES okresu Prešov a prvky vymedzené v schválenom ÚPN VÚC nie sú úplne totožné. Ďalej v texte definujeme pre katastrálne územie obce Hažlín 1 prvok územného systému na regionálnej úrovni pod ľa ÚPN VÚC Prešovského kraja, a to čiasto čne zasahujúci regionálny biokoridor Kurimka. V širšom okolí katastrálneho územia Hažlín sú situované ďalšie regionálne biocentrá a biokoridory, ktoré môžu do ur čitej miery ovplyv ňova ť ekologickú stabilitu riešeného územia, sú však sú čas ťou susedných katastrálnych území, a preto ich v tejto ÚPD nepopisujeme. Regionálny biokoridor Kurimka ( vo výkrese ozna čené ako RBk ) – do katastrálneho územia obce Hažlín zasahuje len v malej časti a to na východe územia ako čas ť rozsiahlejšieho biokoridoru

Územný plán obce Hažlín 44 prichádzajúceho z obce Kurimka. Regionálny biokoridor je tvorený potokom Cerninka a sútokom Kurimky s Lipovkou. Tvoria zachovalé brehové porasty jelše sivej, jelše lepkavej v podraste s nitrofilnými druhmi. Z krovín sú zastúpené lieska oby čajná, baza čierna.Vlastný tok a jeho brehové a sprievodné porasty predstavujú vhodný biotop pre chránenú faunu – v čelár lesný, viaceré druhy sýkoriek, p ŕhlaviar čiernohlavý, ropucha oby čajná, jašterica oby čajná, vretenica oby čajná.

2.10.2.3. Prvky územného systému ekologickej stability na miestnej úrovni Výber prvkov na miestnej (lokálnej) úrovni zohľad ňuje skuto čnú potrebu hodnoteného územia relatívne plynulého prechodu prvkov územného systému ekologickej stability od prvkov najvyššej hierarchie po prvky miestneho (lokálneho) územného systému ekologickej stability (MÚSES) na základe reálneho zastúpenia v území a ich usporiadania v kostre ekologickej stability (na základe poznania, pochopenia a akceptovania jednotlivých prvkov v krajine). Na základe reálnej existencie nadradeného systému ekologickej stability v katastri a v jeho okolí (GNÚSES, RÚSES) sú vy členené ďalšie prvky ÚSES, ktoré detailizujú kostru ekologickej stability do miestnej úrovne: 1 miestny biokoridor (MBk), 3 miestne biocentrá (MBc) a 3 miestne interak čné prvky (Mip). Okrem nich sa v riešenom území nachádza aj významná krajinotvorná zele ň vytvárajúca bu ď enklávy na po ľnohospodárskej pôde alebo líniové prvky v rámci lúk a pasienkov.

2.10.2.3.1. Miestne biocentra Miestne biocentrum Ka čalová (vo výkrese ozna čené ako MBc l) - rozsiahly lesný komplex zasahujúci i do susedných katastrálnych území. Tvoria ho lesné porasty na juhovýchodných členitých svahoch s po četnými prameniskami miestnych potokov. Lesné porasty sú tvorené porastami buka lesného, javora horského a tiež jedle bielej a predstavujú lesný biotop európskeho významu. Biocentrum je významným z hľadiska biodiverzity. Miestne biocentrum Pod Ba ňou (vo výkrese ozna čené ako MBc 2) - izolovaný lesný komplex na strmých svahoch, ktorého severný okraj tvorí miestny biokoridor Kohutov z juhu je ostro ohrani čený vo vz ťahu k intenzívne obhospodarovanej po ľnohospodárskej pôde. Miestne biocentrum Pri Javorovej studni - Pod Poholodiakom (vo výkrese ozna čené ako MBc 3) - lesný komplex zasahujúci zo susedného katastrálneho územia (Cernina). Tvoria ho lesné porasty na východných strmších svahoch zvažujúcich sa do alúvia Kurimky. Lesné porasty sú tvorené porastami buka lesného, javora horského a tiež jedle bielej a predstavujú lesný biotop európskeho významu.

2.10.2.3.2. Miestne biokoridory Miestny biokoridor Kohutov - Hažlínka (vo výkrese ozna čený ako MBk ) - rozsiahly hydrický biokoridor tvorený vlastným tokom Kohutov, jedným jeho ľavostranným prítokom, čas ťou toku Hažlínka (pod obcou) a jej ľavostranným prítokom. Sú čas ťou biokoridoru okrem brehových porastov sú i aluviálne podmá čané lúky. Brehové porasty sú dobre zachovalé, prevažne spojitého charakteru s druhmi – jelša, v ŕba, topo ľ. V po ľnohospodársky intenzívne využívanej krajine predstavuje významný krajinotvorný prvok.

2.10.2.3.3. Miestne interak čné prvky Miestny interak čný prvok Košariská ( vo výkrese ozna čený ako Mip 1) - tento terestrický prvok je tvorený mozaikou enkláv lesných porastov, lúk a pasienkov intenzívne zarastajúcich nelesnou drevitou vegetáciou a krátkych horných úsekov miestnych tokov Kohutov a Hažlinka. Mozaikovitos ť vnútornej štruktúry prvku vytvára dobré podmienky pre rôznorodú štruktúru biotopov živo číšnych druhov a tvorí ekotónovú zónu na okraji lesa. Miestny interak čný prvok Breziny – Za vrchom - Záhrady - Pod chrasťou ( vo výkrese ozna čený ako Mip 2) rozsiahly hydricko - terestrický prvok tiahnúci sa po celej východnej časti katastra, cez ktorí preteká potok Kurimka – ur čený ako regionálny hydrický biokoridor. Interak čný prvok je mozaikou tvorenou lúkami a pasienkami na svahoch intenzívne využívanými, miestami zarastajúcimi sukcesnou vegetáciou, odtokovými líniami so stálymi i ob časnými tokmi, bohato zarastenými stromovitou a krovitou vegetáciou, hustými brehovými porastami a aluviálnymi vlhkými lúkami. Mozaikovitos ť tohto územia je ukážkou typickej krajinnej štruktúry regiónu.

Územný plán obce Hažlín 45 Miestny interak čný prvok Nad Mlynom ( vo výkrese ozna čený ako Mip 2) - tvoria ho juhozápadné svahy Hažlinky s nížinnými a podhorskými kosnými lúkami a terénnymi odtokovými depresiami zarastenými stromovitou a krovitou vegetáciou.

2.11. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie 2.11.1. Krajinnoekologické opatrenia Čas ť z nižšie uvedených krajinnoekologických opatrení je už do ur čitej miery v návrhu funk čného využitia plôch katastrálneho územia Hažlín akceptovaná a ostatné krajinnoekologické opatrenia (ktoré nie je možné vo výkresovej časti ÚPN vyjadri ť ) je potrebné rešpektova ť pri ďalšom využívaní územia. K najdôležitejším všeobecne uplat ňovaným krajinnoekologickým opatreniam patrí: - zachova ť a posil ňova ť funkciu biocentier, biokoridorov a interak čných prvkov miestneho ÚSES - plochy vymedzené ako prvky miestneho ÚSES považova ť za funk čné plochy v územnom pláne - plochy s ekostabiliza čnou funkciou - nezasahova ť do plôch s ekostabiliza čnou funkciou takými aktivitami (vymedzenie ktorých sa nezakres ľuje do výkresov ÚPN), ktoré by znížili ich funk čnos ť ako prvkov ÚSES. Prípustné je využívanie územia pre rekrea čné aktivity viažuce sa na morfológiu terénu, nevyžadujúce rozsiahle zábery plôch pre stavebné ú čely, rozsiahle výruby lesných porastov a zmenu druhu kultúry nad 10% ekostabiliza čnej plochy. - zabezpe čiť sú časný prírodný resp. prírode blízky charakter prvku ÚSES/ekostabiliza čnej plochy činnos ťami bežného obhospodarovania - na vodných tokoch je prípustné vytváranie vodných zdrží (rybníkov) Ako ďalšie krajinnoekologické opatrenia sú definované nasledovné doporu čenia: - nerozširovanie existujúcich stavebných objektov nachádzajúcich sa v kontakte s tokom smerom k toku - situovanie nových stavieb vo vzdialenosti cca 20 m od brehovej čiary toku v prípade, že tok nie je zabezpe čený hrádzou - zvä čšovanie výmery plôch vnútrosídelnej stromovitej zelene v rámci vnútornej štruktúry iných funk čných plôch – napr. plôch ob čianskej vybavenosti, plôch služieb, plôch rekreácie a športu - vytvorenie plôch pre výsadbu izola čnej zelene v rámci vnútornej štruktúry funk čnej plochy vymedzenej pre priemyselný alebo iný hospodársky areál - zachovanie, obnovenie alebo doplnenie sprievodnej a brehovej vegetácie na pobrežných pozemkoch pod ľa charakteru toku: regulovaný tok – minimálne 5m pás zelene na pobrežných pozemkoch, neregulovaný tok – minimálne 10 m pás zelene na pobrežných pozemkoch - zachovanie a doplnenie chýbajúcej ostatnej krajinotvornej stromovej a krovitej vegetácie: na medziach, pozd ĺž po ľných ciest, miestnych a štátnych komunikácií v extraviláne, v rámci ve ľkoblokových po ľnohospodárskych štruktúr (okrem iného tiež z dôvodu obmedzenia veternej a vodnej erózie, vytvorenia migra čných biokoridorov, úkrytových možností pre biotu) - realizovanie nových opráv tokov a úprav tokov potrebných z dôvodu ochrany pred prívalovými vodami, prípadne z dôvodu podmývania a následných zosuvov brehov, ekologicky prijate ľným spôsobom tak, aby bol v maximálnej miere zachovaný prírodný charakter toku, v extraviláne i bez zmeny jeho trasy. - realizovanie navrhovaných premostení tokov a priepustov pod komunikáciami tak, aby umož ňovali potrebný prietok vody a zárove ň i migráciu živo číchov - zrušenie existujúcich brodov cez potoky - vykonávanie protieróznych opatrení na po ľnohospodárskej pôde, najmä na ornej pôde so sklonom nad 7 o. Plochy so sklonom 7 o – 15 o je vhodné previes ť do TTP a plochy so sklonom viac ako 15 o je vhodné zalesni ť a previes ť do LF.

Územný plán obce Hažlín 46 2.11.2. Odpadové hospodárstvo Obec zabezpe čuje zber a odvoz komunálneho odpadu v zmysle všeobecne záväzného nariadenia obce prostredníctvom firmy FURA, s.r.o. odvozom na vlastnú skládku, kde sa tento zneškod ňuje. Táto skládka je zaradená do kategórie pre nie nebezpe čný odpad. Odvoz sa uskuto čň uje 2 x mesa čne. Obec Hažlín prevádza v spolupráci s mestom Bardejov raz mesa čne separovaný zber zhodnotite ľných zložiek komunálneho odpadu, a to plasty, sklo a autobatérie. Mesto Bardejov zabezpe čuje zhodnotenie vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu u svojich zmluvných parterov, ktorí majú na to príslušné oprávnenie. Biologicky rozložite ľný odpad sa zhodnocuje individuálne. Odpad zo septikov a domových žúmp obec zabezpe čuje podmienky na vyprázd ňovanie v obci prostredníctvom firmy VVS a.s. závod Bardejov do čistiarni odpadových vôd Bardejov a to v zmysle § 36 ods. 9 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách v znení neskorších predpisov. Na území obce nie sú definované žiadne divoké skládky plošného charakteru. V riešení Územného plánu obce Hažlín v oblasti zhodnotenia odpadového hospodárstva je potrebné: • V súlade s platnou legislatívou zlepšova ť kvalitatívne charakteristiky odpadov s cie ľom redukova ť negatívne vplyvy na životné prostredie. • Nakladanie s odpadmi v obci rieši ť v súlade s Plánom odpadového hospodárstva obce, ktorý musí by ť v súlade s Plánom odpadového hospodárstva kraja, vychádzajúceho z Plánu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2010. • Obec až do doby realizácie verejnej splaškovej kanalizácie bude zabezpe čova ť podmienky na vyprázd ňovanie obsahu domových žúmp v obci v zmysle zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách • Zvýši ť podiel zhodnocovania a zníži ť podiel zneškod ňovania biologicky rozložite ľných odpadov, uprednost ňovaním materiálového zhodnotenia a rieši ť plochy pre zneškod ňovanie biologicky rozložite ľného odpadu, v zmysle zákona číslo 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších noviel. Zriadenie kompostoviska je navrhované na ploche hospodárskeho dvora nachádzajúceho sa vo východnej časti obce. • Zavies ť separovaný zber pre zhodnotite ľné odpady v členení na komodity pod ľa ustanovení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch, vybudovaním ú činného systému separovaného zberu s vhodným systémom zvozu na zariadenia na triedenie a zhodnocovanie odpadov, resp. na zariadenia na kompostovanie biologicky rozložite ľného odpadu, ktoré sa postupne zria ďujú v zmysle schváleného programu odpadového hospodárstva okresu, pri čom umiestnenie nových zariadení má sledova ť princíp blízkosti a ekonomickej efektívnosti. Dobudovanie infraštruktúry v oblasti odpadového hospodárstva rieši ť v súlade s cie ľmi a opatreniami smernej a záväznej časti schválených programov odpadového hospodárstva obce a Prešovského kraja.

2.12. Riešenie záujmov obrany štátu a ochrany obyvate ľstva 2.12.1. V oblasti obrany štátu Riešené územie nie je dotknuté záujmami obrany štátu. V území nie sú stanovené lokálne požiadavky pre zámery rozvoja priestoru obrany štátu. Z riešenia územného plánu obce, ani z jeho prerokovania nevyplynuli požiadavky na stanovenie osobitných zásad vyplývajúcich zo záujmov obrany štátu.

2.12.2. V oblasti civilnej ochrany obyvate ľstva Územie obce v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 565/2004 Z.z. z 29. septembra 2004 o kategorizácii územia Slovenskej republiky je zaradené do IV. kategórie územného obvodu Bardejov. Obec Hažlín má spracovaný plán ukrytia, pod ľa ktorého je ukrytie obyvate ľstva obce zabezpe čené v čase po vyhlásení mimoriadnej situácie a v čase vojny a vojnového stavu v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne priamo v suterénoch rodinných domov. Z hľadiska civilnej ochrany je potrebné akceptova ť platný plán ukrytia obyvate ľstva obce a v územnom pláne hromadné ukrytie obyvate ľstva obce rieši ť v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpe čenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany.

Územný plán obce Hažlín 47 Územný plán s oh ľadom na ve ľkos ť obce rieši hromadné ukrytie obyvate ľstva obce v rámci civilnej obrany v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpe čenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany a všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a ukrytie obyvate ľov rieši na území kategórií I – IV v bytových a rodinných domoch s kapacitou do 50 ukrývaných osôb v plynotesných úkrytoch alebo v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne priamo v suterénoch rodinných domov. Obec zabezpe čí dopracovanie a schválenie plánu ukrytia obyvate ľstva obce v prípade ohrozenia v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 532/2006 Z.z. a zrealizuje zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia.

2.12.3. V oblasti požiarnej ochrany Obec v sú časnosti nemá požiarnu zbrojnicu. Obec má zriadený 9 členný dobrovo ľný hasi čský zbor. Územný plán navrhuje v centrálnej časti obce, v areáli obecného úradu, vybudovanie požiarnej zbrojnice sú čas ťou, ktorého budú garáže pre osobnú a nákladnú techniku, priestory pre mechaniza čné prostriedky, sklady a dielne pre údržbárov.. Požiadavky z hľadiska požiarnej ochrany obce sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona číslo 314/2001 Z.z . o ochrane pred požiarmi a územný plán ich bude rieši ť v rámci rekonštrukcií a výstavbe nových miestnych komunikácií, chodníkov a vo ľných nástupných plôch zabezpe čením dostato čných šírkových parametrov príjazdových ciest, ktoré je potrebné ozna čova ť a trvalo udržiava ť a zabezpe čením dostato čného množstva vody pre ú čely požiarnej ochrany v rámci verejného zásobovania obce vodou z rozvodných potrubí celoobecného vodovodu. Potreba požiarnej vody sa stanovuje v zmysle STN 73 0873. Rozvody vody sú riešené tak, aby bolo možné zokruhovanie jednotlivých vetiev. Každých 80 – 120 m budú na rozvode vody osadené podzemné požiarne hydranty DN 80 pod ľa požiadaviek požiarnej ochrany (vi ď kapitola 2.9.2.1.2.a kap. 2.9.1.1.2.).

2.12.4. V oblasti protipovod ňovej ochrany Obec sa rozprestiera v údolí potoka Hažlínka. Potok Hažlínka a jeho pravý prítok Kohútov potok odvádzajú aj daž ďové vody, ktoré sú zachytené priekopami a rigolmi. Potoky sú na niektorých miestach zanesené. Obec má len čiasto čne vybudované záchytné priekopy. Katastrálne územie obce Hažlín sa nachádza v ochrannom pásme II. stup ňa vodárenského zdroja Top ľa – nad Giraltovcami. Uvedený vodárenský zdroj, jeho ochranné pásmo a režim hospodárenia v nich bol stanovený rozhodnutím bývalého ONV v Bardejove, číslo 285/85-33 zo d ňa 29.10.1985. V zmysle ustanovení zákona číslo 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pozd ĺž oboch brehov vodného toku potoka Hažlínka je potrebné pre potreby opráv a údržby ponecha ť územnú rezervu šírky min 10,0 m. V rámci ochrany pred povod ňami v územnom pláne obce je navrhnutá regulácia pre zabezpe čenie ochrany zastavaného územia obce pred povrchovými vodami miestneho potoka Hažlínka a Kohútovho potoka na Q 100 ro čné a možné prírodné anomálie s riešením záchytu splavenín s realizovaním opatrení na zadržanie „pridaného odtoku“ v území tak, aby odtok z daného územia do recipientu nebol zvýšený vo či stavu pred realizáciou navrhovanej zástavby a aby nebola zhoršená kvalita vody v recipiente. Územný plán navrhuje ochranu pred povrchovými vodami v severovýchodnej časti a juhozápadnej časti obce, ktorá naväzuje na jestvujúce rigoly v zastavanom území obce. V riešení je tiež potrebné rešpektova ť odvod ňovacie zariadenia v správe Hydromeliorácie š.p. Bratislava vrátane min. 5,0 m ochranného pásma od brehovej čiary kanála. Ďalej je potrebné zabezpe čiť likvidáciu povod ňových škôd z predchádzajúcich rokov a budova ť primerané protipovod ňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia obce a ochranu pred ve ľkými prietokmi.

2.13. Vymedzenie zastavaného územia 2.13.1. Sú časné zastavané územie Obec v riešenom období do roku 2025 sa bude rozvíjať v katastrálnom území obce predovšetkým na svojom zastavanom území, ktorého hranica bola stanovená k 1.1.1990 a jej rozšírenia k 5.12.2003 na

Územný plán obce Hažlín 48 základe požiadaviek ochrany po ľnohospodárskeho pôdneho fondu. Toto územie má výmeru približne 103,15 ha (vi ď grafická čas ť – výkres č. 3).

2.13.2. Nové územia ur čené na zástavbu Nové územia ur čené na zástavbu na území sú časne zastavaného územia obce sú vymedzené plochami pre bytovú výstavbu na lokalitách L 1 a L 2 o celkovej výmere 101 650 m 2, ďalej mimo zastavaného územia plochou športového areálu o výmere 13 000 m2, rekrea čného areálu o výmere 13 250 m 2, športového areálu o výmere 46 300 m 2, rekrea čnej lokality o výmere 116 700 m 2 vo východnej časti územia obce a plochami výroby a skladov o výmere 10 000 m 2 na lokalite (vi ď grafická čas ť – výkres č. 3). Údaje o výmerách sú získané po číta čovou metódou na mapových podkladoch použitých pre riešenie územného plánu a preto sa tieto nemusia zhodova ť s údajmi evidencie nehnute ľnosti. Pre riešenie územného plánu obce sú posta čujúce.

2.13.3. Priebeh hranice zastavaného územia obce Zastavané územie obce Hažlín je vymedzené čiarou vedenou na východe od pôvodnej hranice zastavaného územia obce od parcely 743 severným smerom po parcele 3543 a 3542 a popri ochrannom pásme VN po parcelu 3544 kde sa lomí na juh a po tejto parcele a parcele 3542, pokra čuje juhovýchodným smerom okolo prístupovej komunikáciu k hospodárskemu dvoru až k hranici hospodárskeho dvora, pokra čuje po jeho hranici až k ploche výroby a skladov, po ktorej sa vracia k prístupovej komunikácii na hospodársky dvor, lomí sa na východ a napája sa na sú časnú hranicu na parcele 743 (vi ď grafická čas ť – výkres č. 3).

2.13.4. Vymedzenie častí územia pre riešenie vo vä čšej podrobnosti Za ú čelom zabezpe čenia kontinuálnej prípravy realizácie jednotlivých aktivít v katastrálnom území obce Hažlín a v zmysle vecnej a časovej koordinácie je potrebné zabezpe čiť spracovanie dokumentácií spodrob ňujúcich riešenie územného plánu obce a iné súvisiace dokumentácie. Formou urbanistických štúdií je potrebné rieši ť: – lokalitu bytovej výstavby L 1 a L 2, – areálu obecného úradu, – športového areálu a rekrea čného areálu pri jestvujúcom futbalovom ihrisku, – športového areálu a rekrea čnej lokality vo východnej časti obce. Ďalej je potrebné zabezpe čiť: – špecializovanú štúdiu uskuto čnite ľnosti pre rozvoj turizmu, cestovného ruchu a športu, – územnoplánovací podklad pre riešenie problematiky všetkých druhov dopráv, segregácie pohybu peších a cyklistov na riešenom území a súvisiacich priestoroch, – súhrnný projekt pozemkových úprav, – aktualizáciu Lesného hospodárskeho plánu pre lesný hospodársky celok Bardejov pod ľa výstupov zo schváleného územného plánu obce, – projekt sadových úprav zelene v obci, – projekt ochrany územia a obyvate ľstva pred povod ňami, Podrobné riešenie v rozsahu projektových dokumentácii si vyžaduje: – stavby pre dopravu, verejného dopravného vybavenia a siete technickej infraštruktúry, – rekonštrukcia a úprava vodných tokov, meliora čných kanálov, priekop a rigolov, objektov proti prívalovým vodám s protipovod ňovými opatreniami, – stavby energetiky a energetických zariadení, – rozšírenie telekomunika čnej siete obce pre nové funkcie. Pre plynulé nap ĺň anie zámerov riešenia územného plánu obce je potrebné zabezpe čova ť postupne a včas uvedené dokumentácie.

2.14. Vymedzenie ochranných pásiem a plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu 2.14.1. Ochranné pásma V riešení územného plánu obce je potrebné vymedzi ť ochranné pásma pre jednotlivé siete dopravnej a technickej infraštruktúry v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a STN takto: Ochranné pásma cestnej dopravy:

Územný plán obce Hažlín 49 Pod ľa zákona číslo 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov je ochranné pásmo ur čené zvislými plochami vedenými od osi vozovky po oboch stranách komunikácie: 20 m – pre cesty III/55612 mimo zastavaných časti obce. Ochranné pásma leteckej dopravy: V zmysle § 30 zákona číslo 143/1998 Z.z. o civilnom letectve v znení neskorších predpisov (letecký zákon), je potrebný súhlas Leteckého úradu Slovenskej republiky na stavby: – vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods.1 písm.a), – stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vy čnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods.1 písm.b), – zariadenia, ktoré môžu ruši ť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods.1 písm.b). – zariadenia, ktoré môžu ohrozi ť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosil ňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30, ods. 1, písmeno d). Ochranné pásma energetiky: Pod ľa zákona číslo 656/2004 Z.z. o energetike §36 je ochranné pásmo vonkajšieho / podzemného elektrického vedenia vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia / krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vedenia vodi ča / kábla. Táto vzdialenos ť je pod ľa článku 2 zákona pre vonkajšie nadzemné elektrické vedenia s napätím a) od 1 kV do 35 kV vrátane: 10 m – pre vodi če bez izolácie elektrického VN vedenia linky číslo 404(518) v severnej a západnej časti územia obce, 4 m – pre vodi če so základnou izoláciou, 2 m – pre vodi če so základnou izoláciou v súvislých lesných priesekoch, 1 m – pre závesné káblové vedenie, – vzdušné NN vedenie do 1 kV nemá ochranné pásmo vymedzené. b) od 35 kV do 110 kV vrátane: 15 m – pre vodi če bez izolácie elektrického VVN vedenia linky číslo 6751 v severnej časti územia obce. 2 m – pod ľa článku 3 zákona pre závesné káblové vedenie s napätím od 35 kV do 110 kV, Táto vzdialenos ť je pod ľa článku 7 zákona pre podzemné elektrické vedenie vrátane vedenia riadiacej, regula čnej a zabezpe čovacej techniky: 1 m – pri napätí do 110 kV. Ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia je pod ľa článku 9 zákona vymedzená zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti kolmo na oplotenie alebo hranicu objektu elektrickej stanice: 10 m – od konštrukcie transformovne s napätím do 110 kV. V ochrannom pásme elektrického vedenia a zariadenia je zakázané: – zria ďova ť stavby, konštrukcie, skládky a vysádza ť trvalé porasty, – usklad ňova ť ľahko hor ľavé alebo výbušné látky, – vykonáva ť činnosti, pri ktorých by sa mohla ohrozi ť bezpe čnos ť osôb a majetku, prípadne by sa mohlo poškodi ť elektrické vedenie alebo by sa ohrozila bezpe čnos ť a spo ľahlivos ť prevádzky, – pod vzdušným vedením pestova ť porasty s výškou nad 3 m, respektíve mimo vedenia do vzdialenosti 5 m tak, aby pri páde nepoškodili vedenie, – nad zemným elektrickým vedením jazdiť s ťažkými mechanizmami a bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovate ľa vykonáva ť zemné práce. Ochranné pásma vodného hospodárstva: Ochranné pásma verejných vodovodov a verejných kanalizácií pod ľa zákona číslo 442/2002 Z.z. uvedené v § 19, odstavec 2, slúžia k ich bezprostrednej ochrane pred poškodením a na zabezpe čenie ich prevádzkyschopnosti a vymedzujú pásma ochrany, ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenos ťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanaliza čného potrubia na obidve strany:

Územný plán obce Hažlín 50 a) 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm. b) 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm. STN 75 6401 uvádza orienta čné hodnoty najmenších vzdialenosti od vonkajšieho okraja objektov čistiarne odpadových vôd ( ČOV) k okraju súvislej bytovej zástavby pri spôsoby čistenia odpadových vôd: c) mechanicko - biologické s pneumatickou aeráciou, s kalovým hospodárstvom je 100 m. Pobrežné pozemky pod ľa Zbierky zákonov č. 364/2004 § 49 odstavec (2) pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú do 10,0 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5,0 m od brehovej čiary. Ochranné pásma vodných zdrojov v severozápadnej časti obce majú PHO 1 0 a 2 0. Katastrálne územie obce Hažlín sa nachádza v ochrannom pásme II. stup ňa vodárenského zdroja Top ľa – nad Giraltovcami. Uvedený vodárenský zdroj, jeho ochranné pásmo a režim hospodárenia v nich bol stanovený rozhodnutím bývalého ONV v Bardejove, číslo 285/85-33 zo d ňa 29.10.1985. Ochranné pásma pre plynovody a prípojky: Ochranné pásma pre plynovody pod ľa § 56, odstavec 2, zákona číslo 656/204 Z.z. je priestor v bezprostrednej blízkosti plynovodu alebo iného plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenos ťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologického plynárenského zariadenia meranou kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti. Vzdialenos ť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je: 4 m pre plynovod s menovitou svetlos ťou do 200 mm. 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa. Pod ľa Z. z. č. 656/2004 § 57 Bezpe čnostné pásmo je ur čené na zabránenie porúch alebo havárií a sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenos ť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je: 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na vo ľnom priestranstve a na nezastavanom území, 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlos ťou do 350mm, 50 m pri regula čných staniciach, armatúrnych uzloch. Ochranné pásmo telekomunika čných káblov pod ľa zákona číslo 610/2003 Z.z: 1,5 m – od osi telekomunika čného kábla. Tieto ochranné pásma súvisia so sie ťami technickej infraštruktúry a dopravy uvedenými v príslušných kapitolách a významnejšie z nich sú zdokumentované v grafickej časti. Ďalšie ochranné pásma vyplývajúce z funkcie jednotlivých funk čných plôch sú: Ochranné pásmo cintorína k okraju súvislej bytovej zástavby je 50 m. Ochranné pásmo výrobných areálov, objektov a zariadení bude ur čené konkrétne pod ľa príslušných STN resp. iných súvisiacich normatív v predrealiza čnej resp. realiza čnej fáze investície. Ochranné pásmo k okraju súvislej bytovej zástavby hospodárskeho dvora s po ľnohospodárskou funkciou je 100 m od oplotenia a plochy s funkciou výroby a skladov je 50 m od oplotenia. Iné ochranné pásma: Ochranné pásma vodných tokov odporú čane pod ľa STN 73 6822, kde môže správca vodného toku užíva ť pobrežné pozemky je: 6 m – od upravenej brehovej čiary a 10 m od neupravenej brehovej čiary potoka Hažlínka, 5 m – od neupravenej brehovej čiary potoka Kohútov a bezmenných potokov v obci.

2.14.2. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu 2.14.2.1. Plochy ohrozených území Považova ť za plochy ohrozených území inunda čné územia vodných tokov: • Potok Hažlínka • Kohútov potok a až do doby realizácie protizáplavových opatrení na týchto vodných tokoch v ich inunda čnom území okrem ekologických stavieb a sieti stavieb technickej infraštruktúry nerealizova ť žiadnu výstavbu.

Územný plán obce Hažlín 51 2.14.2.2. Plochy chránených časti prírody a krajiny Celé územie katastra je pod ľa zákona o ochrane prírody v prvom stupni ochrany.

2.14.2.3. Plochy pamiatkovej ochrany - gotický rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, obnovený v prvej polovici 17. storo čia po roku 1752, zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 180/0 s areálom, - chránený cintorín I. svetovej vojny zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 4149/0. - dosia ľ evidované archeologické lokality s predpokladanými archeologickými nálezmi: - historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi z obdobia stredoveku až novoveku (1. písomná zmienka k roku 1414), - intravilán – zaniknutý objekt z 15. stor. - ojedinelé a bližšie nelokalizované nálezy: - poloha Kopanica – vyvýšenina medzi potokmi Hažlínka a Kohútov – v severozápadnej časti zlomok kamennej sekery z neskorej doby kamennej a praveká kamenná industria, v juhovýchodnej časti praveké črepy (neskorá doba kamenná, resp. doba bronzová), - poloha Diel východne od obce – kamenná sekera z neskorej doby kamennej, resp. doby bronzovej a novoveku, - bližšie nelokalizovaný hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej – náramky, sekery, torzo me ča a ďalšie predmety.

2.15. Vyhodnotenie použitia po ľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na nepo ľnohospodárske využitie Vyhodnotenie po ľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na nepo ľnohospodárske využitie tvorí samostatnú textovú prílohu. Grafické znázornenie tohto vyhodnotenia je vyjadrené vo výkrese číslo 7 grafickej časti územného plánu.

2.16. Hodnotenie navrhovaného riešenia Riešenie územného plánu vyplynulo z potreby vypracova ť pre obec Hažlín dlhodobú stratégiu trvalo udržate ľného rozvoja, pretože obec Hažlín nemá v sú časnosti adekvátne územnoplánovacie dokumentácie, ktoré by vytvorili podmienky pre rozvoj jednotlivých funk čných zón predovšetkým pre bývanie, výrobu, rekreáciu, turizmus a cestovný ruch. Z rozvojového programu obstarávate ľa nevyplynula požiadavka spracova ť varianty a alternatívy. Obec nemá viac ako 2000 obyvate ľov a preto nebolo potrebné spracova ť v zmysle § 21 odstavca 2 stavebného zákona koncept územného plánu obce. Bilan čným rokom územného plánu obce bol zadaním stanovený rok 2025. Riešenie Územného plánu obce Hažlín dôsledne vychádzalo zo zadania schváleného Obecným zastupite ľstvom v Hažlíne d ňa 24. 11. 2007 uznesením číslo 12/2007 na základe súhlasného stanoviska Odboru územného plánovania Krajského stavebného úradu v Prešove, číslo 2007-933/3683-002 zo d ňa 23. 10. 2007 ako základného záväzného podkladu pre spracovanie územného plánu obce. V riešení sú dodržané záväzné zásady a regulatívy Územný plán VÚC Prešovského kraja 2004. Z riešenia územného plánu nevyplynuli žiadne požiadavky na preschválenie zadania. Riešenie územného plánu splnilo všetky požiadavky schváleného zadania a vyriešilo hlavne ciele riešenia Územného plánu obce Hažlín, ktorými bolo prehodnotenie sú časnej urbanistickej štruktúry obce. Tieto vz ťahy a výh ľadové požiadavky obce. Navrhlo optimálne usporiadanie funk čných plôch, navrhlo ob čiansku, dopravnú a technickú vybavenos ť z poh ľadu perspektívneho rozvoja sídla. Riešenie rešpektuje záujmy ochrany prírody, definuje výh ľadové potreby sieti technickej infraštruktúry a dopravného systému a to tak nadriadeného, ktoré vyplýva zo štruktúry osídlenia ako aj lokálneho. Riešenie posil ňuje krajinno-estetické a ekologické faktory v území využívajúc morfologické danosti územia ako aj vodný tok Hažlínka. Sídelný potenciál zhodnocuje štruktúru obyvate ľstva, demografický vývoj a predpoklady pre bilan čné obdobie k roku 2025 pri akceptovaní prirodzeného prírastku obyvate ľstva ako aj vytvorenia ponuky pre mesto Bardejov a to aj tvorbou pracovných príležitostí. Riešilo záujmy v oblasti obrany štátu, civilnej ochrany obyvate ľstva, požiarnej a protipovod ňovej ochrany. Vyhodnotilo vplyv hospodárenia na po ľnohospodárskom a lesnom pôdnom fonde a stanovilo zásady odpadového hospodárstva.

Územný plán obce Hažlín 52 Riešenie územného plánu stanovilo zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funk čného využívania územia. Vymedzilo nové hranice zastavaného územia obce, ochranné pásma a chránené územia obce a stanovilo nové ochranné pásma pre plochu výroby a skladov na 50 m a hospodársky dvor na 100 m. Vypracovalo zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funk čného využívania územia a zoznam verejnoprospešných stavieb. Navrhované zámery zosúladilo s územným systémom ekologickej stability, v rámci ktorého sú definované prvky z Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability a navrhnuté prvky kostry ekologickej stability na miestnej úrovni. Územný plán je tak základným nástrojom pre obec na riadenie celého investi čného procesu v obci po čas platnosti územného plánu obce. Umož ňuje priechodnos ť investi čných zámerov pri konkrétnej povo ľovacej činnosti riešenej v územnom pláne a následnom vydávaní územných rozhodnutí a stavebných povolení, umož ňuje koordináciu zámerov výstavby v území, je záväzným podkladom pre projektovú prípravu dopravnej, technickej a sociálnej vybavenosti v obci. Umož ňuje realizova ť v obci stavby verejnoprospešného charakteru.

Územný plán obce Hažlín 53