Slovenská Poľnohospodárska Univerzita V Nitre

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV 2125568

Analýza rozvoja vidieka v mikroregióne Makovica, časti Magura - Palendovka

Nitra, 2011 Tomáš Ţelezný, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Analýza rozvoja vidieka v mikroregióne Makovica, časti Magura – Palendovka

Diplomová Práca

Študijný program: Udrţateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Študijný odbor: 41 40 800 Všeobecné poľnohospodárstvo Školiace pracovisko: Katedra udrţateľného poľnohospodárstva a herbológie Školiteľ: Ing. Miroslav Habán, PhD.

Nitra, 2011 Tomáš Ţelezný, Bc.

ABSTRAKT ŢELEZNÝ, Tomáš, 2011. Analýza rozvoja vidieka v mikroregióne Makovica, časti Magura – Palendovka [diplomová práca]. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov : Katedra udrţateľného poľnohospodárstva a herbológie, vedúci diplomovej práce: Ing. Miroslav Habán, PhD., 2011, 67s.,10 obr., 1 tab.

Cieľom diplomovej práce bolo zdôrazniť zásadnú zmenu vo vnímaní regiónov ako ekonomicko – priestorových jednotiek konkurencieschopnosti. Priblíţiť a prezentovať mikroregión Makovice. Diplomová práca sa zaoberá významom a úlohou cestovného ruchu, rozvojom a regionalizáciou cestovného ruchu. Pre analýzu silných a slabých stránok projektu bola pouţitá metóda SWOT. Vo výsledkovej časti je zanalyzovaný potenciál rozvoja vidieka skúmaného územia (okres Bardejov, mikroregión Makovica a zdruţenie Magura – Palendovka), tieţ návrh projektu predkladaného prostredníctvom Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007 – 2013, ktorého hlavným cieľom je zabezpečenie dostupnosti najnovších poznatkov formou vzdelávacích a informačných aktivít pre všetkých pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve. . Kľúčové slová: vidiek, Bardejov, SWOT anylýza, mikroregión Makovica, zdruţenie Magura – Palendovka.

ABSTRACT Ţelezný, Tomáš, 2011. Analysis of Rural Development in the Microregion Makovica, part of Magura - Palendovka [thesis]. Slovak University of Agriculture in Nitra. Fakulty of Agrobiology and Food Resources: Department of Sustainable Agriculture and Herbology, tutor: Ing. Miroslav Habán, PhD., 2011, 67 p., 10 pic ., 1 tab.

The aim of this thesis was to highlight the fundamental change in the perception of regions as the economic-spatial units of competitiveness. To enlarge and present Makovica microregion. The thesis discusses about the importance and role of tourism, development and devolution of tourism. For analysis of strengths and weaknesses of the project was used SWOT method. In the results section is analyzing the potential for rural development of investigated territory (district Bardejov, Makovica microregion and Magura-Palendovka association), also the project proposal submitted trough the Rural Development Programme of Slovakia for the years 2007 to 2013, whose main objective is to ensure the availability of the latest knowledges through the educational activities for all workers in agricultural primary production,foodandforestry.

Key words: rural, Bardejov, SWOT analysis, Makovica microregion, Magura-Palendovka association

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Tomáš Ţelezný vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému „Analýza rozvoja vidieka v mikroregióne Makovica, časti Magura - Palendovka“ vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 17. 04. 2011

Bc. Tomáš Ţelezný

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Miroslavi Habánovi, PhD., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

POUŢITÉ OZNAČENIA

* TIC Turisticko-informačné centrum * EÚ Európska únia * SR Slovenská republika * DPH Daň z pridanej hodnoty * km Kilometer * m.n.m Metrov nad morom * tis. Tisíc * st. stupeň * mm. Milimeter * ŢP Ţivotné prostredie * PSK Prešovský samosprávny kraj * TTP Trvalo trávny porast

OBSAH

ÚVOD...... 9 1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY...... 10

1.1 Význam a úloha cestovného ruchu...... 10 1.1.1 Cestovný ruch a jeho oblasti...... 10 1.1.2 Vplyv cestovného ruchu na miestny a regionálny rozvoj...... 11 1.1.3 Charakteristika a postavenie vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky v systéme cestovného ruchu...... 12 1.2 Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky...... 12 1.2.1 Osobitosti vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky...... 12 1.2.2 Vývoj cestovného ruchu na Slovensku a vízie vidieka...... 16 1.2.3 Európska politika pre oblasť cestovného ruchu...... 19 1.3 Regionalizácia cestovného ruchu...... 21 1.3.1 Kritéria pre vymedzenie regiónov...... 21 1.3.2 Subregióny cestovného ruchu a ocenenie potenciálu územia..23

2 CIEĽ PRÁCE...... 24 3 MATERIÁL A METÓDY...... 25 4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA...... 26

4.1 Analýza potenciálu okresu Bardejov pre rozvoj vidieka...... 26

4.2 Charakteristika územia...... 27

4.2.1 Vymedzenie územia...... 27 4.2.2 Prírodné a klimatické podmienky...... 28 4.2.3 Kvalita ţivotného prostredia...... 30

4.3 Analýza potenciálu územia pre cestovný ruch...... 31

4.3.1 Technická infraštruktúra a vybavenosť obcí...... 31 4.3.2 Priemysel a sluţby...... 32 4.3.3 Poľnohospodársko-potravinársky komplex...... 34

4.3.4 Kultúrne a historické pamiatky...... 37 4.4 Mikroregion Makovica...... 39 4.4.1 Zviditeľňovanie mikroregiónov ako predpoklad rozvoja vidieckeho cestovného ruchu...... 39 4.4.2 Charakteristika mikroregiónu Makovica...... 41 4.4.3 Analýza vybraných druhov sluţieb a moţností rekreácie...... 47 4.4.4 Výsledky SWOT analýzy...... 48 4.5 Magura – Palendovka, parkšport, n.o...... 50 4.5.1 Predmet a účel zaloţenie zdruţenia Magura – Palendovka, parkšport, n.o ...... 50 4.6 Schéma ţiadosti projektu na získanie finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013...... 52 5 NÁVRH NA VYUŢITIE VÝSLEDKOV...... 58 6 ZÁVER...... 61 7 POUŢITÁ LITERATÚRA...... 62 8 PRÍLOHY...... 65

ÚVOD

Cestovný ruch je po naftovom a automobilovom priemysle najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odvetvím ekonomiky. Celosvetovo sa výrazne podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu .V cestovnom ruchu je priamo zamestnaný značný počet pracovných síl a spolu s nepriamou zamestnanosťou cestovný ruch vytvára veľké percento pracovných príleţitostí vo svete. V tejto oblasti zamestnávania a podnikania zaznamenávame kaţdým rokom primeraný nárast O rozvoj cestovného ruchu v celosvetovom meradle sa snáď najviac zaslúţila letecká doprava. Táto zároveň zabezpečila aj vysokú efektívnosť v tomto smere podnikania A práve pre udrţanie efektívnosti v ktorejkoľvek činnosti realizovanej v oblasti cestovného ruchu je veľmi výhodné stanoviť si hlavné trasy, po ktorých sa prepravuje či uţ individuálne alebo skupinovo najväčší počet účastníkov cestovného ruchu a prispôsobiť týmto tokom aj naše vlastné aktivity. Vidiecke prostredie je najmä v dnešnej uponáhľanej dobe blahodárnym, upokojujúcim, povznášajúcim a nadchýnajúcim prameňom pre načerpanie novej energie, pre potešenie, nadšenie a radosť z vecí prostých a jednoduchých. Moţno aj preto sú tieto hodnoty v súčasnosti o to vzácnejšie, ţiadané a uznávané. Pri postupnom oboznamovaní sa so zámermi samosprávy ako aj mikroregionálnych zoskupení obcí okresu Bardejov zisťujeme, ţe pri tvorbe programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov, na základe analýz a rozborov sa javí rozvoj cestovného ruchu vo vidieckom prostredí ako priorita č.1. Táto priorita je z hľadiska prírodných daností, ale aj snáh ľudí z miest o návrat k prírode a jej hodnotám, najvhodnejším riešením jeho ekonomického pozdvihnutia i nachádzania obţivy pre značnú časť miestneho obyvateľstva v úzkej súčinnosti s poľnohospodárskymi a lesnými hospodárskymi aktivitami. V nadväznosti na cezhraničnú spoluprácu, rozvoj infraštruktúry, rozvoj kúpeľníctva, budovanie atrakcií nadobúda cestovný ruch a rovnako aj cestovný ruch vo vidieckom prostredí hodnoty, ktoré sú lákadlom pre obyvateľov miest, hľadajúcich niečo nepoznané, nevidené a tajuplné. Na základe uvedených skutočností, v diplomovej práci analyzujeme rozvoj vidieka v mikroregióne Makovica, časti Magura – Palendovka.

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 1.1 Význam a úloha cestovného ruchu 1.1.1 Cestovný ruch a jeho oblasti

Cestovný ruch sa voľne interpretuje a definuje ako pohyb osôb mimo miesta ich trvalého bydliska za účelom odpočinku, zotavenia, poznávania, šprotu, kultúry, zábavy, obchodných rokovaní, kongresov atď. Cestovný ruch predstavuje komplex sluţieb, zariadení a aktivít, ktoré zabezpečujú sluţby súvisiace s pobytom turistov a návštevníkov v miestach ich pobytu a pohybu. Z toho vyplýva, ţe cestovný ruch zahŕňa nasledovné oblasti: - Ubytovacie sluţby (hotely, motely, penzióny, chatové osady, kempy, ubytovanie v súkromí, ...) - Stravovacie a občerstvovacie zariadenia so spoločenskou a zábavnou funkciou ( reštaurácie, kaviarne, vinárne, bary, ...) - Dopravné sluţby súvisiace s prepravou v cestovným ruchom - Sprostredkovateľské organizácie - cestovné agentúry a cestovné kancelárie - Kúpeľné zariadenia - komplexy s vlastnými ubytovacími, stravovacími, a inými zariadeniami - Športové zariadenia – kúpaliská prírodné a umelo vybudované, lyţiarske areály, rekreační zariadenia vyuţívajúce termálne vody, bobové dráhy, golfové ihriská, tenisové areály - Kultúrno - zábavné zariadenia – amfiteátre, expozičné priestory v miestach a strediskách cestovného ruchu - Informačné sluţby – vrátane sprostredkovania vybraných sluţieb, predaja suvenírov, turistickej literatúry - Ďalšie sluţby a produkty pre turistov a návštevníkov (MVaRR SR , 2006)

Väčšina sluţieb ako ubytovanie, stravovanie, športoviská, kultúrne atrakcie, sprostredkovateľské sluţby je zabezpečená na komerčnom princípe cez privátnu – podnikateľskú sféru a sú platenými sluţbami. Neplatené sluţby sú rovnako nevyhnutné pre cestovný ruch. Patria sem vyznačené a upravené turistické chodníky, cyklotrasy, orientačný informačný systém, časť sluţieb TIC, úprava odpočívadiel a parkov, niektoré parkoviská. Z uvedeného vyplýva, ţe v cestovnom ruchu sa musí angaţovať aj verejný sektor a vyvstáva tu potreba vytvárania partnerstiev. (MVaRR SR , 2006) Verejný sektor podporením myšlienky a zámeru súkromného partnera napomáha rozvoju obce i regiónu a vytváraniu pracovných príleţitostí. Na kvalitu sluţieb cestovného ruchu pôsobí viacero činiteľov. Podnik cestovného ruchu môţe v značnej miere ovplyvňovať vnútorné činitele, ktoré súvisia so samotnou pracovnou činnosťou. Najväčší vplyv na priebeh pracovných procesov má ľudský činiteľ – t.j. pracovná sila, najmä jej intelektuálne a charakterové vlastnosti, odborové znalosti, psychické a fyzické predpoklady výkonných pracovníkov a manaţérov, ktorí svojimi organizačnými a riadiacimi schopnosťami pôsobia na dosiahnutia priaznivého výsledného efektu celého manaţmentu

1.1.2 Vplyv cestovného ruchu na miestny a regionálny rozvoj Vidiecky cestovný ruch sa dnes pokladá za dôleţitý faktor, ktorý môţe v najbliţšom období výraznou mierou ovplyvniť ekonomický a sociálny rozvoj regiónov a území našej malebnej krajiny (MVaRR SR ,2006). Táto pôsobivá krajina láka najmä ľudí z miest. Z dôvodu sezónneho charakteru poľnohospodárskej výroby potrebuje vidiek aj iné ekonomické aktivity, ktoré budú príleţitosťou na zvýšenie príjmov obyvateľstva. Osobitne je to dôleţité v podhorských oblastiach, v ktorých nie je rozvinutý priemysel (MH SR ,1996). Kľúčom k rozvoju cestovného ruchu v takýchto oblastiach je atraktívnosť krajiny, dobrodruţstvá spojení s poznávaním prírody a spôsobu ţivota, tradičná gastronómia (ľudové domácke jedlá s osobitou pohostinnosťou), tradičná remeselná výroba. Cestovný ruch potom vytvára príleţitosti aj pre menej kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá si ťaţšie nachádza uplatnenie na trhu práce. Zároveň vytvára dodatočný príjem pre predajcov sluţieb cestovného ruchu, pre obchod a sluţby všeobecne ako aj pre obecný rozpočet. Rozširuje sa tu dopyt po miestnych a regionálnych produktoch akými sú suveníry, bio potraviny, tradičné výrobky z dreva, koţe, kovov, textilu, tradičné nápoje a jedlám atď. Pre miestne obyvateľstvo sa zlepšuje miestna infraštruktúra a sluţby,

13 zainteresované ale aj štátne orgány a samospráva venujú oveľa viac pozornosti ochrane ţivotného prostredia a historického dedičstva, lepšie sa vyuţíva územie, stúpajú ceny nehnuteľností (FRITZ – KARL FERNER, 1993). Do územia pribúdajú nové zručnosti, návyky ale aj technológie. Pre cestovný ruch je špecifické, ţe kým väčšina iných odvetví sa zaoberá relatívne úzkym segmentom svojej činnosti po vertikálnej osi, charakter cestovného ruchu je taký, ţe spája aj odlišné odvetvia po horizontálnej osi. Nevyhnutnou podmienkou zvyšovania účasti zahraničnej klientely a zvyšovania príjmov z cestovného ruchu na Slovensku je vytvorenie zaujímavého produktu cestovného ruchu, ktorý vyuţije maximum daností primárneho potenciálu cestovného ruchu na Slovensku. (PAYNE, 1996 ).

1.1.3 Charakteristika a postavenie vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky v systéme cestovného ruchu Cestovným ruchom sa rozumie súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb ľudí súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase s cieľom zotavenia, kúpeľnej liečby, poznávania, kultúrneho a športového vyţitia a sluţobných ciest a ide pri tom vţdy o formu spotreby, pre ktorú je typické: a) ţe sa ňou uspokojujú špecifické potreby, napr. odpočinok, kultúrne

a športové vyţitie, spoločenská komunikácia, rozptýlenie a zábava a pod. . b) ţe sa realizuje v inom ako obytnom a pracovnom prostredí, t.j.

predpokladá cestovanie a pobyt na inom mieste ako je miesto trvalého

bydliska a predstavuje účelné vyuţívanie voľného času

1.2 Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky

1.2.1 Osobitosti vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky Vidiecky cestovný ruch sa spája s pobytom na vidieku a jeho súčasťou je aj agroturistika. Je zároveň formou cestovného ruchu, ktorá spája súbor činností zameraných na uspokojovanie poţiadaviek spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom

14 prostredí a vo voľnom čase (MH SR ,1996). Zvyčajne ide o činnosti spojené s návratom k prírode, s moţnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích zariadeniach na vidieku, kde súčasťou ponuky je aj moţnosť stravovania sa alebo vlastnej prípravy stravy a vykonávanie rôznych činností spojených s pobytom na vidieku. Súčasťou vidieckeho cestovného ruchu je agroturistika, ktorá sa spája s uspokojovaním potrieb ľudí u agropodnikateľa alebo v poľnohospodárskom podniku. Ako uvádza Húska (2001) pri zapájaní obcí a podnikateľov do cestovného ruchu na vidieku je nevyhnutné rešpektovať ciele a osobitosti jeho rozvoja. Cieľom rozvoja vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky je: -umoţniť dovolenku v zdravom a netradičnom prostredí, spojenú s návratom k hodnotám, ktoré reprezentuje vidiek (pôvab, tradície, spôsob ţivota, vzťah k prírode) -umoţniť telesnú aktivitu, starostlivosť o zdravie a rodinu, poskytnúť hodnotnú stravu -získať doplnkový príjem na zlepšenie ekonomickej situácie agropodnikateľov a ekonomicky stabilizovať vidiek (zamestnanosť, príjmy, sociálna situácia) -chrániť ţivotné prostredie, zachovať a zveľaďovať ľudovú architektúru a ľudové zvyklosti (fašiangy, Veľká noc, Vianoce atď.) -zhodnocovať poľnohospodárske výrobky, stimulovať rozvoj a zachovanie remeselníckych tradícií vidieka.

Pri napĺňaní týchto cieľov je nevyhnutné rešpektovať aj niektoré osobitosti podnikania vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike. K osobitostiam patrí najmä vyuţívanie bytového fondu na vidieku pre cestovný ruch, poskytovanie sluţieb turistom zvyčajne málo kvalifikovanými pracovníkmi v ţivotnom prostredí, lepšej kvality ako sú mestské a priemyselné aglomerácie. Pritom treba pamätať na skutočnosť, ţe pre agropodnikateľov ide len o doplnkový zdroj príjmov a ţe na rozvoj cestovného ruchu v obci je nevyhnutné a potrebné pripraviť miestne obyvateľstvo (POUROVÁ, 2002).

Na vidieku je potenciál bytového fondu, ktorý je moţné vyuţiť pre cestovný ruch pri zachovaní architektonického scenára obce a zaručiť primeraný štandard sluţieb. K tomuto procesu musí prispieť aj obec. Vyuţitie potenciálu obce pre cestovný ruch

15 znamená aj úsilie zveľadiť to, čo je uţ v obci hotové, a aţ potom sa dať na výstavbu nových objektov pre turistov. V tejto súvislosti je nevyhnutné pamätať na rozvoj sluţieb a obchodu, zabezpečiť infraštruktúru ( voda, kanalizácia, plyn, odpady atď.), pamätať na dopravné napojenie, bezpečný pohyb ľudí v obci. Pri tom treba rešpektovať zásady ochrany historického dedičstva a zachovanie pôvodnej urbanistickej štruktúry obce. Kanalizácia v obci sa pokladá za podmienku rozvoja cestovného ruchu na vidieku a pri jej budovaní je príleţitosť, aby sa uliciam dal lepší vzhľad vrátane verejného priestranstva obce a súkromných domov (oprava fasády, oplotenia, vybudovanie chodníkov, vysadenie kvetov a pod.) najvýznamnejším problémom financovania poľnohospodárstva je nedostatok finančných tokov, kedy celková ekonomická úspešnosť podnikania v agrosektore výrazne závisí od nenávratných cudzích zdrojov financovania. Dôleţitým zdrojom získavania cudzích zdrojov na financovanie investícií poľnohospodárskych podnikov je však aj kapitálový trh. Vzhľadom však na vysokú rizikovosť odvetvia vyuţívanie týchto nástrojov je minimálne (KUZMIŠIN, TEJ, KIZMIŠINOVÁ, 2006). Ak sluţby cestovného ruchu zabezpečuje miestne obyvateľstvo, a to je cieľom rozvoja cestovného ruchu na vidieku, musíme pamätať na to, ţe nemá zvyčajne skúsenosti s týmto druhom sluţieb. Podmienkou rozvoja cestovného ruchu na vidieku je školenie podnikateľov a ich rodinných príslušníkov (pracovníkov) osobitne v otázkach poskytovania sluţieb, hygieny a bezpečnosti práce, marketingu a fungovania trhového hospodárstva. Školenia a rekvalifikáciu zabezpečujú rozličné inštitúcie, ktoré nie len vzdelávajú, ale poskytujú aj poradenské sluţby.

Ďalším zdrojom poznania je štúdium odbornej literatúry a výmena skúseností s odborníkmi. Dôleţitá je nie len odborná pripravenosť na poskytovanie sluţieb v cestovnom ruchu na vidieku, otvorenosť a pohostinnosť roľníckej rodiny, ochota podieľať sa na uspokojovaní potrieb hostí, ale aj jej jazyková pripravenosť (LONGENECKER et al., 2002). Zahraničný návštevníci Slovenska často poukazujú na nepripravenosť hostiteľov komunikovať v cudzom jazyku a tvrdia, ţe obyvateľstvo na Slovensku je pohostinné, ale v dôsledku komunikačnej bariéry to nevie dať náleţite najavo. Na trhu cestovného ruchu (osobitne medzinárodného) je moţné sa presadiť len kvalitnými sluţbami, ktorých súčasťou je nie len technická vybavenosť a manuálna zručnosť pracovníkov, ale aj jazyková pripravenosť (MH SR , 1996).

Podstatou rozvoja cestovného ruchu na vidieku jen návrat človeka k prírode a odklon od masového cestovného ruchu k individuálnym formám uţitia dovolenky a voľného času. Obce na Slovensku majú rôznorodý prírodný a kultúrny potenciál, ktorý je moţné vyuţiť aj v prospech rozvoja cestovného ruchu na vidieku. V tomto prípade je dôleţitá lokalizácia obcí, ktoré majú níţinný, podhorský a horský charakter. Tým je dané aj ich rekreačné zázemie a miestna kultúra. Obce, ktoré sa nachádzajú v rekreačne hodnotnom prostredí s vhodnou urbanistickou štruktúrou a ľudovou architektúrou (kompaktné sídla, rozptýlené osídlenie - osady, samoty, lazy) sa pokladajú za potenciálnu rezervu rozvoja vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky (MARCIČIN, 2002). Rekreačný a kultúrny potenciál týchto obci tvorí súčasť produktu cestovného ruchu, ktorý je predmetom ponuky. Vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike sa neponúka len ubytovanie, stravovanie, ale aj rekreačné a kultúrne činnosti, pre ktoré existujú moţnosti v obci a jej okolí. Rekreačné a kultúrne prostredie poskytuje moţnosti vo voľnom čase pre športovo – rekreačné činnosti ( jazda na koni, poľovníctvo, rybárstvo, prechádzky v prírode, bicyklovanie), pre netradičné záţitky (jazda na záprahu, spoznávanie zvierat a pozorovanie ich ţivota, spoznávanie rastlín), tradície a remeslá (ľudové slávnosti, hudby, tanec, tkanie, čipkárstvo, rezbárstvo, hrnčiarstvo, vyšívanie, príprava gastronomických špecialít a pod.). V agroturistike sú okrem toho typické farmárske činnosti (kosenie, sušenie sena ,dojenie, výroba syra a masla, ţatevné práce, zber ovocia, konzervovanie ovocia a zeleniny a pod.). Významným motívom pobytu na vidieku je lepšia kvalita ţivotného prostredia, čistejšie ovzdušie, menej hluku ako v mestách a priemyselných aglomeráciách (MH SR , 1996).

Pre poľnohospodárske podniky a agropodnikateľov je cestovný ruch podpornou činnosťou. Súčasná ekonomická situácia na vidieku je nepriaznivá a nestimuluje tvorbu nových pracovných príleţitostí (SALANÝ, a KOL., 2006). Podnikateľské subjekty sú pod vplyvom sprísňujúcej sa legislatívy a narastajúceho záujmu o trvalo udrţateľný rozvoj nútené stále viac sa zaoberať problematikou ako dosiahnuť a preukázať vhodné environmentálne správanie prostredníctvom manaţmentu environmentálnych vplyvov svojich činností (WRIGHT, NEMEC, 2003). Janečka a Vaštíková (2001) tvrdia, ţe podiel poľnohospodárskej prvovýroby ako základnej ekonomickej činnosti na vidieku klesá. Tento trend sa bude prejavovať aj v budúcnosti. Preto sa pre vidiek hľadajú nové alternatívy, z ktorých jednou je aj rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a v rámci neho agroturistika. Cestovný ruch môţe zmierniť

17 pokles domáceho obyvateľstva, ktoré odchádza za prácou do miest tým, ţe vytvára prevaţne sezónne pracovné príleţitosti pre obyvateľstvo na vidieku. Znamená to zároveň, ţe zlepšuje sociálne pomery miestneho obyvateľstva, ovplyvňuje príjmy obce a môţe tak uľahčiť a urýchliť výstavbu potrebnej technickej a sociálnej infraštruktúry v obci Rozvoj cestovného ruchu v obciach musí rešpektovať ich hospodárske a sociálne funkcie, chrániť poľnohospodársku výrobu a nenarúšať ţivotné prostredie, domácu kultúru a krajinu. Agropodnikatelia majú tak príleţitosť zhodnotiť časť svojej nadprodukcie pri poskytovaní sluţieb cestovného ruchu (syr, vajíčka, ovocie, med víno, krajové špeciality a pod.), prispieť k poznaniu práce a ţivota na hospodárskom dvore, v poľnohospodárskej prvovýrobe a zachovať remeselnícke tradície na vidieku (Janečka, Vaštíková, 2002).

1.2.2 Vývoj cestovného ruchu na Slovensku a vízie vidieka Z hľadiska slovenského cestovného ruchu predstavuje dôleţitý prvok v jeho vývoji vstup Slovenska do EÚ. Voľný pohyb tovaru a sluţieb otvára ponuku turistických sluţieb na celom teritóriu EÚ a expandované ponuky na nové trhy. Z hľadiska podnikateľských subjektov ide zároveň o zvýšenie konkurencie. Jednotná spoločná mena bude znamenať zjednotenie cenovej úrovne, pritom však zvýšenie cien môţe zníţiť atraktivitu niektorých krajín (Michalová, Šuterová, 1999). Z pohľadu spotrebiteľa sa zvyšuje ochrana jeho práv. Uţ nielen jednotná ochrana spotrebiteľa, ale aj voľný pohyb tovarov a sluţieb posúvajú hranice cestovného ruchu SR na úroveň hraníc EÚ. Pri nedostatku vlastných vnútorných zdrojov, vstup do EÚ podstatným spôsobom rozširuje podporu rozvoja cestovného ruchu prostredníctvom štrukturálnych fondov. Otvára sa príleţitosť spoločnej prezentácie krajiny prostredníctvom EÚ. Rozširovanie cestovného ruchu prináša potrebu rozvoja ľudských zdrojov a kvality sluţieb cestovného ruchu (MH SR , 1996). Pozitívny vývoj cestovného ruchu na Slovensku v rokoch 2000 aţ 2003 bol v roku 2004 charakterizovaný výrazne opačnou tendenciou. Táto vychádza predovšetkým z výrazných zmien, ktoré nastali mimo odvetvia cestovného ruchu, avšak majú veľmi významný dosah na cestovný ruch. Ide o také skutočnosti, ako je posilňovanie kurzu slovenskej koruny, zvýšenie pôvodnej sadzby v DPH zo 14% na 19%, ale sú to aj zásadné ekonomické a sociálne zmeny, ktoré majú dosah na ceny sluţieb cestovného ruchu i ţivotnú úroveň nášho obyvateľstva. U hodnotenia súčastného stavu aktívneho zahraničného cestovného ruchu SR je zrejmé, ţe neexistuje ţiadny objektívny dôvod na

18 to, aby Slovensko nemohlo dosahovať relatívne porovnateľné výkony v cestovnom ruchu ako naši susedia – Česko, Poľsko či Maďarsko (POUROVÁ, 2002). Ak teda aktívny zahraničný cestovný ruch je v susedných krajinách významným zdrojom devízových príjmov, je to pozitívny dôsledok nielen kvality a štruktúry poskytovaných sluţieb cestovného ruchu, ale v nemalej miere aj väčšieho objemu finančných prostriedkov vyčlenených na štátnu propagáciu cestovného ruchu. Stále významnejšiu úlohu v rozvoji cestovného ruchu, najmä vidieckeho majú mimovládne organizácie ako sú občianske zdruţenia, neziskové organizácie poskytujúce verejno- prospešné sluţby, nadácie podporujúce rôzne projekty rozvoja, vzdelávacie aktivity, projekty ochrany prírodného prostredia, projekty na záchranu kultúrneho dedičstva ako aj ďalšie mimovládne organizácie orientované na poradenskú a výchovnú činnosť v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu. (VLACHYNSKÝ, K, 2006) V podnikateľskej sfére cestovného ruchu existuje rozvinuté konkurenčné prostredie prevaţne malých a ekonomický slabých podnikov poskytujúcich predovšetkým ubytovacie a stravovacie sluţby. U cestovných kancelárií a cestovných agentúr prevláda ich výrazná orientácia na pasívny zahraničný cestovný ruch, teda na vycestovanie našich občanov do zahraničia. Bude preto potrebné v budúcnosti motivovať tieto subjekty tak, aby sa viac orientovali na aktívny zahraničný cestovný ruch i domáci cestovný ruch. Podporované by mali byť predovšetkým prostredníctvom štátnej propagácie a prezentácie Slovenska doma i v zahraničí (TRNAVSKÝ, 2000). Potenciál cestovného ruchu Slovenska je pomerne rozsiahli, pokrývajúci takmer všetky rozhodujúce formy a druhy cestovného ruchu. Podnikaním si obce zabezpečujú časť príjmov a zároveň vytvárajú konkurenčné prostredie iným podnikateľom. Podieľajú sa aj na vytváraní činností, ktoré sú z hľadiska komplexnosti pre obec potrebné. Podnikateľská činnosť umoţňuje obciam vstupovať do spolupráce aj s inými obcami pri riešení takých rozvojových programoch, ktoré z vlastných zdrojov nedokáţe realizovať (KOPŠO,1980). Vychádzajúc z regionalizácie cestovného ruchu v SR sú oblasti severného Slovenska svojím charakterom vhodné na aktivity spojené s horskou i zimnou turistikou, juţné Slovensko poskytuje moţnosti pobytov pri vode a vyuţívanie termálnej vody (ŠVANTNEROVÁ, 1995). Pre reálnu ekonomiku je charakteristická implementácia nástrojov a opatrení na ovplyvňovanie javov a procesov prebiehajúcich v hospodárstve s cieľom ovplyvniť

19 realizáciu hospodárskych cieľov. Regionálna politika sa takto orientuje na ovplyvňovanie rastu a stability regiónov (MVaRR SR , 2006). Takmer celé Slovensko má mnoţstvo kultúrnych, historických i prírodných atraktivít s moţnosťou ich vyuţitia v cestovnom ruchu. Na Slovensku sú vybudované mnohé ubytovacie i stravovacie kapacity i kapacity poskytujúce doplnkové sluţby cestovného ruchu. Ponuka a jej realizácia však zatiaľ nezodpovedá naším moţnostiam a potenciálu. Ponuka Slovenska na trhu aktívneho zahraničného cestovného ruchu sa málo odlišuje od ponuky okolitých krajín. Pre orientáciu ponuky je pritom dôleţité poznať, aký je dopyt cieľových skupín návštevníkov po jednotlivých atraktivitách. Dopyt návštevníkov prichádzajúcich na Slovensko sa orientuje najmä na rekreačný pobyt na horách (29%), zimné športy (22%, v zime na prvom mieste so záujmom aţ 47%), návštevu rodiny resp. známych a pobyt pri vode (obe po 11%). Tieto tri preferencie záujmu zahraničných návštevníkov spolu tvoria aţ 72% celkového dopytu. Nasledujú okruţné cesty a pobyty v kúpeľoch. Všetky ostatné druhy cestovného ruchu sa z hľadiska ich záujmu ocitli pod hranicou 5%. Najmenší záujem prejavili návštevníci o nákupnú turistiku (KOPŠO, E.,1980). Štyri pätiny nášho územia sú vidiecke a ţije na nich takmer polovica obyvateľov. Jedným z faktorov charakterizujúci ekonomickú situáciu sektora je dynamika rastu priemerných miezd na vidieku, ktorá je niţšia ako v celom národnom hospodárstve a výrazne niţšia ako v mestských oblastiach. V porovnaní s vidieckymi regiónmi je ekonomická sila mestských regiónov vyššia, čo je vidieť z výrazne priaznivejšieho podielu počtu podnikateľov. Na posilnenie ekonomickej a sociálnej ţivotaschopnosti vidieka bude potrebné viac podporiť vznik nových ekonomických aktivít a pracovných miest diverzifikáciou poľnohospodárstva a lesníckych činností do doplnkových výrobných činností a sluţieb, predovšetkým turistických a rekreačných. Všeobecne známou skutočnosťou je, ţe plánovanie rozvoja v podmienkach vidieka je metodicky stále komplikovanejšie a ťaţkopádnejšie. Vidiek je organizmom citlivo reagujúcim na centrálne pôsobiace vplyvy, dediny však vplyvom nadmerného pôsobenia direktívnych zásahov odumierajú ( BLAŢEK, UHLÍŘ, 2002). Vidiek očakáva od plánovania naplnenie svojich vízií a dediny svoje vízie spájajú s vyuţitím krajiny. Tradícia dlhodobej spolupráce poľnohospodárskych podnikov, ktoré svojím multifunkčným pôsobením vo vidieckej krajine vytvárajú rôzne verejné úţitky, a miestnej samosprávy prispieva k zlepšovaniu kvality ţivota na vidieku. Európa si vytýčila úlohu vytvárať vízie a realizovať konkrétne činy, vedúce ku skvalitňovaniu ţivota na vidieku. Jeho rozvoj predstavuje integráciu agrárnej,

20 hospodárskej, ekologickej, kultúrnej a sociálnej politiky, čo EÚ podporuje. Slovenské dediny prechádzajú vývojom sebapoznania, diferencujú sa úrovňou svojho potenciálu. Obnova dediny prináša vidieku nové kultúrne povedomie, vidiek si buduje svoju hrdosť a sebavedomie. Dedina sa stáva dôleţitým bodom dynamického systému osídlenia, predstavuje mobilitu za prácou zaloţenú na dopravných väzbách. Dediny v EÚ sa stávajú satelitmi hospodárskych centier s hodnotami dobrého a zdravého bývania. Príťaţlivá slovenská krajina čaká na svoje objavenie. Jej vidiek je preto oprávnene predmetom nových architektonických vízií a mnohé sú zaloţené na vyuţití turisticko-rekreačného potenciálu krajiny, ktorá je jeho najväčšou hodnotou (MVaRR SR, 2006)

1.2.3 Európska politika pre oblasť cestovného ruchu V rámci EÚ predstavuje turizmus 4% podiel na HDP a tieţ aj 4% na počte pracovníkov (cca 8 mil. osôb). Nepriamo vrátane vyvolaných efektov dosahuje podiel turizmu na tvorbe HDP aţ 11% počte pracovných miest. Pritom rast pracovníkov v turizme je vyšší ako rast za EÚ ako celok . Za výhodu pritom moţno povaţovať, ţe turizmus vytvára mnoţstvo pracovných miest pre ţeny, pre mladých ľudí, ale aj pre nízko kvalifikované pracovné sily, ktoré sa najťaţšie uplatňujú na trhu práce. Turizmus zohráva významnú úlohu v rozvoji veľkej väčšiny regiónov EÚ. Infraštruktúra pre cestovný ruch slúţi aj pre miestny rozvoj. Rozšírenie EÚ o 10 nových krajín zvýšilo diverzitu Európy – nové destinácie, produkty, nové atraktivity. Nové krajiny súčastne vysoko prispievajú k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných miest. Aj prognózy WTO hovoria o najrýchlejšom raste turizmu v strednej Európe a juhovýchodnej Európe. Vzhľadom na uvedené turizmus predstavuje dôleţité odvetvie pre napĺňanie Lisabonskej stratégie. Dosiahnutie cieľov nie je len vecou administratívy, pre jej úspech je potrebné zaangaţovať aktérov na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni v obnovenom partnerstve (MVaRR SR , 2006). Výzvou pre obnovenie európskej politiky turizmu je komplexná, ucelená a súdrţná politika turizmu na úrovni EÚ. Jej súčasťou sú jasné a realistické ciele spoločne akceptované všetkými štátmi, zamestnávateľmi aj zamestnancami, ale aj miestnym obyvateľstvom. Dôleţité je vyuţitie všetkých disponibilných zdrojov a efekty z moţných synergií. Politika turizmu musí vychádzať z doterajších akcií a vytvárať určitú pridanú hodnotu pre národné a regionálne politiky a ich realizáciu. Zámerom Komisie EÚ je nová Európska politika turizmu zaloţená na doterajších skúsenostiach a reagujúca na nové

21 výzvy a potreby. Hlavným cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho turizmu a tvorba viac a lepších pracovných miest prostredníctvom trvalo udrţateľného turizmu, rastu turizmu v Európe a vo svete. Pri podpore regionálneho rozvoja z fondov Európskej únie sa povaţujú regióny na úrovni druhého stupňa podľa klasifikácie štatistických územných hospodársky slabé regióny jednotiek, v ktorých hodnota hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily je niţšia ako 75% hodnoty hrubého domáceho produktu na obyvateľa Európskej únie v parite kúpnej sily v prieme za posledné tri roky. Hospodársky rast a tvorba pracovných miest idú ruka v ruke s podporou sociálnych a environmentálnych cieľov (SKOKAN,K.2004). Nová Lisabonská stratégia sleduje zvýšenia bohatstva a ţivotných podmienok trvalo udrţateľným spôsobom pre súčastné aj pre budúce generácie. V roku 2004 Komisia zaloţila Skupinu pre trvalo udrţateľný turizmus (TSG), aby dosiahla synergiu medzi zúčastnenými aktérmi a zabezpečila vstupy do procesu Agendy 21 pre trvalo udrţateľný turizmus (FÁZIKOVÁ,LÁTEČKA, 2004). Vypracovanie a realizácia Európskej Agendy 21 pre turizmus je dlhodobý proces. Okrem toho Komisia plánuje celý rad opatrení podporujúcich ekonomickú a sociálnu udrţateľnosť európskeho turizmu :

- podpora malého a stredného podnikania vo sfére turizmu a vytvorenie procesu výmeny dobrých skúseností - zhodnotenie ekonomického vplyvu lepšej dostupnosti na makroekonomicky rast a zamestnanosť, moţnosti podnikania, kvalitu sluţieb a konkurencieschopnosť - uľahčiť výmenu dobrých skúseností v turizme pre všetkých - publikovanie príručky – Ako zaloţiť vzdelávacie stredisko v turizme – s cieľom podporiť zvyšovanie znalostí a zručností - štúdia trendov zamestnanosti v prímorských oblastiach

Rozhodovanie v turizme v súkromnej aj verejnej sfére potrebuje zosúladené, podrobnejšie a včas dostupné štatistické údaje. EUROSTAT bude naďalej pripravovať špeciálne edície a publikácie pre odvetvie turizmu a verejnú správu, ako napríklad: rôzne štatistiky zamerané na trendy letného a zimného turizmu, trávenie dovoleniek Európanmi, zamestnanosť v turizme, atď. Európske mestá organizujú mnoţstvo kultúrnych, športových a spoločenských akcií pre zlepšenie imidţ a rozvoja turizmu v nich. Komisia bude analyzovať vplyv takýchto akcií na malé a stredné podnikanie. Komisia pripravuje

22 prezentáciu a informovanosť o úspešných opatreniach jednotlivých destinácií na podporu propagácie udrţateľného turizmu (DOHNAL,2002). Zásady regionálnej politiky SR rozpracovávajú všeobecné organizačno – inštitucionálne, nástrojové, programové a zdrojové moţnosti zabezpečovania aktivít regionálneho rozvoja. Realizáciou „ zásad došlo ku harmonizácii slovenskej regionálnej politiky, jej nástrojov a inštitucionálneho zabezpečovania. Zásady regionálnej politiky SR zabezpečujú komplexný systém podpory regionálneho rozvoja. Prosperita regiónu závisí na schopnostiach ľudí ktorí v ňom ţijú. Odráţa sa v nich hospodárenie miestnych firiem, príjmová úroveň obyvateľstva a ďalšie faktory, ktoré tvoria blahobyt v danej spoločnosti (ÚSTAV TURIZMU,2005). Technologicky sa stále viac vyuţíva potenciál internetu, kde tento typ spôsobu predaja sluţieb ma za svoj cieľ usilovať sa o lojalitu zákazníkov a je charakteristický svojou snahou o individuálny prístup. (PARMOVÁ, 2004)

1.3 Regionalizácia cestovného ruchu

1.3.1 Kritéria pre vymedzenie regiónov Regióny cestovného ruchu sú vymedzené z hľadiska kritérií vnútorných väzieb a súdrţnosti, homogenity podmienok a ponuky ako aj predpokladu identifikácie miestnych/regionálnych aktérov s takto vymedzenými regiónmi (MVaRR SR, 2006). Samozrejme ţiadna regionalizácia, ako potvrdzujú skúsenosti zo zahraničia nemôţe mať univerzálnu platnosť a vyhovovať pre všetky účely. Preto je prirodzené, ak budú v území vznikať iniciatívy, ktoré sa budú organizovať aj na menšie vymedzených celkoch. Uvedené regióny predstavujú vymedzenie, ktoré svojou veľkosťou má určitú váhu, na druhej strane však ešte v rámci neho sa predpokladajú dostatočné silné vnútorné väzby a vzťahy, ktoré z nich môţu vytvárať funkčný a organizovaný celok (MVaRR SR, 2006). Kritériami sú aj podobnosť podmienok alebo ich vzájomné dopĺňanie sa, z toho vyplývajúca rovnorodosť ponuky, spoločné trhy, schopnosť konkurencie navonok a priestor pre ňu vo vnútri, prvky spoločnej identity, existencia prirodzeného centra a iné. Región predstavuje vymedzenú časť územia, ktorá sa vyznačuje relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj turizmu a moţnosťami ich vyuţitia. Pri ich vymedzení sa brali do úvahy nasledovné hľadiská: - podobnosť podmienok pre turizmus - geograficko-prírodné hranice

- spoločný vývoj – historické vymedzenie územia - analogické funkcie územia pre turizmus - vnútorné väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnejšie ako väzby smerom mimo územia regiónu - spoločný prístup a infraštruktúra a spoločná turistická ponuka Čiţe ide o územný celok so súborom relatívne rovnocenných prírodných predpokladov a podobností podmienok realizácie turizmu, najmä čo sa týka funkčnej a časovej vyuţiteľnosti (ÚSTAV TURIZMU , 2005). Kaţdý región je súhrnom krajinných celkov, ktoré v rámci regiónu sú schopné plniť potreby turizmu v súčasnom i budúcom období. Vykazuje spoločné charakteristické vlastnosti odlišné od ostatného susediaceho územia. Ako uţ bolo spomenuté , univerzálna regionalizácia neexistuje. Zvolený spôsob regionalizácie rešpektuje najvšeobecnejšie hľadiská. Prirodzené formy a účely spolupráce sú rôznorodé a nemoţno ich vtesnať do jednej schémy (SKOKAN, K. 2004). Hranice regiónov boli stanovené tak, aby zahŕňali celé katastre obcí. Snahou bolo aj vymedzenie regiónov spôsobom, ktorý by v zásade rešpektoval hranice vyšších územných celkov. Regióny boli vymedzené na základe nasledujúcich kritérií:

- prírodné danosti (horstvá, údolia, níţiny, vodstvo, lesný kryt) - civilizačné danosti – druh osídlenia, vzťah sídla k jeho záujmovému územiu, rôzne členenia územia, tradičná ťaţba a výroba, civilizačné atraktivity - dosiahnutý stav turizmu v území a určitý minimálny podiel na výkonoch turizmu v SR ako celku, dostatoční veľkosť vyjadrená počtom lôţok a význam územia - spoločné znaky, jednotnosť a rovnorodosť ponuky, ale aj odlišnosť od iných regiónov, identita – neprehliadnuteľná a nezameniteľná - spoločný dopyt – rovnaké trhy a segmenty pre celý región - schopnosť regiónu samostatne oslovovať trhy a konkurovať iným regiónom - poloha turistických cieľov k sídelnej a dopravnej sieti - pôsobenie obecných samospráv a tvorba spontánnych regiónov - vzťah na zahraničie, predovšetkým spolupráca cezhraničných regiónov - ľahko identifikovateľný názov vychádzajúci pribliţne buď z historického členenia, alebo geografického celku

- existencia prirodzeného centra - moţnosť štatistického sledovania z oficiálnych zdrojov - vnútorné väzby v rámci regiónu v sektore turizmu, ktoré sú evidentne silnejšie ako väzby k okoliu - predpoklad stotoţnenia sa s regiónom – miestnymi / regionálnymi aktérmi - predpoklad akceptácie regiónu ako partnera pre štátnu správu a regionálnu samosprávu - nedeliteľnosť katastrov obcí

Po vyhodnotení jednotlivých kritérií a rozdelení územia Slovenska vzniklo 21 prirodzených regiónov turizmu. Územne sú regióny vymedzené katastrálnymi územiami jednotlivých obcí. Obce sú pre ľahšiu orientáciu zaradené podľa okresov (ÚSTAV TURIZMU, 2005)

1.3.2 Subregióny cestovného ruchu a ocenenie potenciálu územia. Ţiadne z území jednotlivých regiónov nie je a nemôţe byť úplne homogénne. V kaţdom z nich sa nachádza menšia, alebo väčšia plocha územia, ktoré vykazuje určité výrazné špecifiká oproti ostatnému územiu, alebo význam a dnešné vyuţitie tejto malej časti výrazne prevyšuje význam potenciálu turizmu v ostatných častiach regiónu. Na základe týchto odlišností sa špecifické územia identifikovali, vymedzili a nazvali sa subregióny cestovného ruchu (LONGENECKER,MOORE,PETTY, 2002). Subregión tvorí územie – časť regiónu, ktorá sa vyznačuje kvalitatívne výrazne lepšími, priaznivejšími podmienkami pre turizmus, ako saj osobitnými, odlišnými moţnosťami ich vyuţitia, v porovnaní s ostatnou časťou regiónu, resp. regiónom ako celok. Subregión môţeme charakterizovať ako jeho menší územný celok, ktorý nepokrýva celé územie regiónu, ale zahŕňa len tú časť, ktorá vykazuje určité výrazné špecifiká a odlišnosti kvalitatívne vyššej úrovne. Odlišnosti, ktorými sa subregióny líšia od ostatného územia regiónu môţeme rozdeliť do tých to okruhov: - prírodné prostredie a prírodné atraktivity (napr. Zamagurie, Pieniny, Slovenský raj) - civilizačné atraktivity – svojrázne kopaničiarske a laznícke osídlenie s typickou výrobou, architektúrou, zvykloslovím, ale aj oblasti typické výrobou vína – Tokajská vinohradnícka oblasť

- významné mesto alebo miesto s mimoriadne zaujímavými a známymi historickými pamiatkami, známe pravidelnými významnými podujatiami, atraktivitami, medzinárodne známe kúpele – napr. Nitra, Piešťany, Bardejov, Levoča ... - významné kvalitné a dobre fungujúce letné a zimné strediská cestovného ruchu

Subregióny podľa takto charakterizovaných okruhov sú ešte rozdelené do dvoch časových rovín - strednodobej a dlhodobej. Tieto dva horizonty vyjadrujú moţnosti vyuţitia potenciálu územia v čase. (ÚSTAV TURIZMU s.r.o, 2005)

2 CIEĽ PRÁCE Cieľom diplomovej práce bolo: - oboznámiť sa s literárnymi zdrojmi z oblasti cestovného ruchu; - spracovať literárne poznatky a vypracovať prehľad o téme cestovného ruchu, hlavne so zameraním na vidiecky cestovný ruch; - opísať a charakterizovať okres Bardejov a Mikroregión Makovica s dôrazom na zdruţenie Magura Palendovka. - vypracovať silné a slabé stránky mikroregiónu Makovica - vypracovať schému projektu na získanie finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 - vypracovať návrh na vyuţitie poznatkov.

3 MATERÁL A METODIKA PRÁCE

Pri vypracovaní diplomovej práce sme postupovali nasledovným spôsobom:

 Dôkladné naštudovanie problematiky o rozvoji cestovného ruchu, agroturistike, vidieckom cestovnom ruchu, histórie obce a regiónu;  Získanie literárnych údajov z dostupnej odbornej literatúry a internetu;  Návšteva a získanie podkladov z kniţnice, turisticko-informačného strediska v Zborove;  Návšteva turistického informačného strediska v Bardejovských kúpeľoch a v Bardejove;  Získavanie poznatkov z mikroregionálneho vidieckeho zdruţenia, konzultácia o moţnostiach rozvoja regiónu v príslušných turisticko-informačných strediskách, zisťovanie súčastného stavu;  Vyhodnotenie SWOT analýzy;  Vpracovanie charakteristík lokality s pouţitím dostupnej literatúry a materiálov;  Vypracovanie fotodokumentácie lokality;  Vypracovanie samotného projektu a návrhu aktivít vo vidieckej turistike a agroturizme;  Inventarizácia získaných materiálov;  Sumarizácia poznatkov.

Pre analýzu silných a slabých stránok projektu bola pouţitá metóda SWOT analýzy modifikovaná pre potreby projektov vhodných pre vidiecky turizmus na základe metodického postupu, ktorý uvádzajú Habán a Otepka (2004). Pri analýze dostupných údajov, publikovaných v domácej odbornej i vedeckej literatúre bolo zvýraznené zhodnotenie moţnosti skúmaného regiónu metódou dekompozície na prvky – jednotlivé časti – aktivity turizmu rôzneho charakteru.

Pouţitou metodikou bola dekompozícia aktivít turizmu na jednotlivé prvky, ktorú vypracoval Ústav územného rozvoja Brno a modifikoval Ústavom turizmu Bratislava (Weiss et al., 2005). V diplomovej práci bol na základe tohto postupu bol analyzovaný rozvoj vidieka v mikroregióne Makovica, časti Magura – Palendovka.

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

4.1 Analýza potenciálu okresu Bardejov pre rozvoj vidieka

Centrum Horného Šariša – historický Bardejov sa rozkladá v západnej časti Ondavskej vrchoviny. Bardejovský okres sa rozkladá na ploche 937 km2. Leţí v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Počet obyvateľov okresu Bardejov je cca 78 tis. a Bardejov patrí medzi stredne veľké mestá na východnom Slovensku. Najvyššia nadmorská výška v okrese je 1157 m.n.m. Podľa nového územnosprávneho členenia okres Bardejov patrí do Prešovského samosprávneho kraja, susedí na východe a juhu s okresom Svidník, na juhu aţ juhozápade s okresom Prešov a okresom Sabinov, na západe s okresom Stará Ľubovňa. Na severe tvoria hranice Bardejovského okresu štátne hranice s Poľskou republikou. Územie celého okresu patrí do Alpínsko – himalájskeho systému, presnejšie do jeho subsystému Karpaty. Územím okresu prebieha hranica medzi dvoma provinciami Karpát, medzi Východnými a Západnými Karpatami. Všetky pohoria okresu Bardejov sú tvorené flyšovými horninami v zastúpení pieskovcov, ílovcov, zlepencov a slieňov. Najvyšším pohorím je Čergov. Územie okresu má mierne teplú, mierne vlhkú klímu. V dlhoročnom priemere dosahuje teplota vzduchu okolo 7 stupňov Celzia. Ročný úhrn zráţok sa pohybuje okolo 700 mm. Najviac ich spadne v júni a v júli, najmenej v zimných mesiacoch. Priemerná oblačnosť v roku je 50%, najniţšia v auguste a v septembri, najvyššia v novembri. Snehová pokrývka sa vo vyšších polohách hraničného hrebeňa a hrebeňa Čergova udrţí 100 aţ 130 dní. Nakoľko sa podstatná časť Bardejovského okresu rozkladá na miernej vrchovine, je stredne ťaţkého pôdneho druhu. Z pôdnych typov sa tu nachádzajú hlavne hnedé lesné pôdy. Územie okresu Bardejov je odvodňované hlavnou riekou Topľou a sčasti aj Ondavou. Na území okresu sa nachádzajú povodia troch riek a to Tople, Ondavy a Torysy. Tento región je v súčasnosti regiónom s neveľkými, ale nadpriemerne vyuţívanými kapacitami, najmä zásluhou historického mesta Bardejov neďalekých Bardejovských Kúpeľov. Zvyšná časť regiónu len postupne začína vyuţívať svoj turistický potenciál. Postupne sa začína rozvíjať horský turizmus, viac v zimnom období. Málo sa vyuţíva aj historické dedičstvo, nielen drevené kostolíky, ale aj skutočne unikátne historické objekty a zariadenia. Región má moţnosti v neďalekej budúcnosti sa presadiť ako turistické územie národného významu. Pritom historický Bardejov ako pamiatka na zozname UNESCO, spolu s kúpeľným areálom, predstavuje lokalitu medzinárodného významu, ktorú treba vyuţiť aj pri propagácii regiónu ako celku (SAŢP PREŠOV, 2004).

4.2 Charakteristika územia

4.2.1 Vymedzenie územia

Bardejovský okres sa rozkladá na ploche 937 km2 . Leţí v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Najvyššia nadmorská výška v okrese je 1157 m. n. m. Podľa územno-správneho členenia okres Bardejov patrí do Prešovského samosprávneho kraja. Susedí na východe a juhu s okresom Svidník, na juhu aţ juhozápade s okresmi Prešov a Sabinov a na západe s okresom Stará Ľubovňa. Na severe tvorí hranicu okresu štátna hranica s Poľskou republikou. Centrum Horného Šariša – historický Bardejov sa nachádza v západnej časti Ondavskej vrchoviny. Jeho geografická poloha je určená polohou centra mesta /bazilika sv. Egídia / a má súradnice: -geografická šírka 49 stupňov 17 minút 40 sekúnd severnej šírky -geografická dĺţka 21 stupňov 16 minút 30 sekúnd východnej dĺţky Vymedzenie riešeného územia sleduje dve hľadiská – geomorfologické hľadisko a administratívne hľadisko. Geomorfologické hľadisko je základom pre vymedzenie vecnej problematiky riešenia projektu a vychádza sa z vymedzenia celkov, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti resp. neveľkej vzdialenosti od štátnej hranice Slovenskej republiky a Poľskej republiky. Medzi takto vymedzené celky moţno zaradiť Busov a Ondavskú vrchovinu. Pri administratívnom hľadisku sa vychádza z princípu vymedzenia ucelených administratívnych jednotiek /obce, katastrálne územia/. Územie celého okresu patrí do Alpínsko-himalájskeho systému, presnejšie do jeho subsystému Karpaty. Územím okresu prebieha hranica medzi dvoma provinciami Karpát, medzi Východnými a Západným Karpatami. Prevaţná časť okresu leţí v Ondavskej vrchovine. Všetky pohoria okresu Bardejov sú tvorené flyšovými horninami v zastúpení pieskovcov, ílovcov, zlepencov a slieňov (SAŢP Prešov, 2004). Vyšším pohorím je horský celok Busov, ktorý vypĺňa územie na turistiku severovýchod od Bardejova a tvorí aj časť hraničného hrebeňa / Busov – najvyšší vrchol – 1002 m. n. m., Magura – 902 m. n. m./. Najvyšším pohorím je Čergov. V hlavnom hrebeni dosahuje pohorie najväčšie výšky / Minčol – 1157 m. n.m., Veľká Javorina – 1098 m. n. m., Solisko – 1056 m. n. m., Čergov – 1050m. n. m./. Hrebene týchto pohorí sú hodné pre pešiu a horské bicykle.

4.2.2 Prírodné a klimatické podmienky Územie okresu má mierne teplú a mierne vlhkú klímu. V dlhoročnom priemere dosahuje teplota vzduchu okolo 7 st. C. Najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 19 st. C. V januári je priemerná teplota – 5,5 st. C. Ročný úhrn zráţok sa pohybuje okolo 700 mm. Najviac ich spadne v júni a júli, najmenej v zimných mesiacoch. Priemerná oblačnosť v roku je 58 %, najniţšia v auguste a v septembri /pod 50% /, najvyššia v novembri 90%. Okres sa nachádza v rozdielnych klimatických oblastiach z dôvodu značnej výškovej členitosti. V okolí mesta Bardejov prevládajú v zime severné a východné vetry, v lete zas vetry severné a severozápadné. Pohraničný hrebeň Ondavskej vrchoviny a Busova a hrebeň pohoria Čergov patria do chladnejšej oblasti s priemernou ročnou teplotou pod 7 st. C a úhrnom zráţok 750 aţ 850 mm. V tejto oblasti sú najniţšie teploty koncom januára a začiatkom februára, najvyššie v druhej polovici júla. V zimných a jarných dňoch dochádza v dolinách k inverzii. Snehová pokrývka sa vo vyšších polohách hraničného hrebeňa a hrebeňa Čergov udrţí 100 aţ 130 dní. Územie okresu Bardejov je odvodňované hlavnou riekou Topľou a sčasti aj Ondavou. Netreba však zabudnúť na potok Sekčov, ktorý odvádza vodu do rieky Torysa. V severozápadnej časti okresu, po hrebeni Ľubovnianskej vrchoviny a cez severozápadnú časť horského celku Čergov prebieha časť hlavného európskeho rozvodia. Na území okresu sa nachádzajú povodia troch riek: 1. povodie Tople, 2. povodie Ondavy, 3. povodie Torysy (DOSTÁL, 1981). Povodie rieky Topľa - rieka Topľa pramení pod vrcholom Minčol. Preteká cez obce Livov, Malcov, Tarnov, Bardejov, Komárov, Poliakovce, popri Kurime, Marhaň a potom tečie do okresu Svidník. V Bardejovskom okrese sa nachádza horný a stredný tok rieky Topľa. Najväčšie prítoky Tople sú: Sverţovka, Slatvinec, Kamenec, Lukavica – Šibská voda. Rieka Topľa odvádza svoje vody do Ondavy. Je dlhá 124 km a má priemerný prietok 106 m3/s. Povodie Torysy – v okrese Bardejov ju predstavuje ho predstavuje potok Sekčov. Odvodňuje juhozápadnú časť okresu. Pramení v Čergove pod Bukovým vrchom . Preteká cez Bartošovce, Raslavice, Tulčík, Kapušany a v Prešove sa vlieva do rieky Torysa. Na území okresu Bardejov je jeho hlavným prítokom Hrabovec. Vlieva sa do Sekčova v Raslaviciach. Povodie Ondavy – tvorí ho horný tok rieky Ondava, ktorá pramení neďaleko obce Ondavka.

Minerálne pramene – na území okresu Bardejov vznikli infiltráciou zráţkových vôd do priepustných vrstiev flyšu. Veľmi známe sú Bardejovské Kúpele. Dolina, v ktorej sa nachádzajú leţí na povrchovej línii označenej ako bardejovský zlom. Miestne minerálne pramene sú súčasťou veľkej pramennej línie kyseliek, ktoré sa nachádzajú v Bardejovských Kúpeľoch, Dlhej Lúke, Zborove, Gerlachove, Hrabskom, Cigeľke, Mikulášovej, Becherove. Les je dôleţitou súčasťou krajiny a prejavuje sa veľmi prospešnými účinkami na krajinu Lesy v pohoriach nachádzajúcich sa v okrese Bardejov sú značne degradované vplyvom negatívnych zásahov v minulosti a to plošným výrubom, odlesňovaním, vypaľovaním, pastvou a pod. Pre nízke polohy sú charakteristické dubové hrabiny, borovica, breza, časté sú zárasty liesky. Malá nadmorská výška a otvorené doliny severojuţného smeru umoţnili prenikanie teplomilnej vegetácie, ktorá sa rozšírila aţ do doliny Tople povyše Bardejova i pomerne vysoko do hôr. Typickým krovinatý spoločenstvom teplých svahov sú ruţovotrnkové kry s častou borievkou, hlohom. Treba spomenúť aj svahové lúky v spoločenstve slatín a rašelinísk. Botanicky najpozoruhodnejšie sú slatiny pri Cigeľke, Fričke, Bardejovských Kúpeľoch, Stebníku, Regetovke a Ondavke. Vyššie polohy zaberá spoločenstvo bučín, na skalnatejších pôdach javorové bučiny (Dostál, 1981). Jedľové bučiny sú v oblasti Busova, jedľa je zastúpená aj v okolí Bardejovských Kúpeľov a pozdĺţ hraníc aţ k Becherovu. V najsevernejšej časti pod javorinou sú aj tisové porasty /Becherovská tisina/. Na rúbaniskách je hojná vŕba úzkolistá, ľubovník a z krov baza čierna. Na jar v bučinách miestami nájdeme koberce sneţienok, sejlu trojlistú, chochlačku plnú, veternicu, či prvosienku. Územie okresu Bardejov tvorí bohatú zoografickú oblasť. Rozsiahle lesy Čergova a Nízkych Beskýd sú významnými oblasťami pre výskyt mnohých vzácnych druhov ţivočíchov. Ţije tu beţná lesná zver a vtáctvo. Z poľovnej zveri je to diviak, jeleň a srnec, zajac. Z dravcov sa tu trvale usadil vlk, rys, divá mačka a líška. Zdrţiava sa tu kuna lesná a v okolí Bardejova aj kuna skalná. Ďalej sú to veverička, plch hôrny, piskor horský, hraboš zemný. V bukových lesoch ţije sova dlhochvostá uralská, v ostatných myšiarka ušatá a kuvík obyčajný. Rozšírený je orol krikľavý, vzácny je orol skalný, beţný sokol myšiar i sokol lastovičiar. V povodí Tople hniezdi haja červená a bocian čierny. Na lesných rúbaniskách ţije jariabok plachý a tetrov obyčajný. Zo spevcov tu ţije drozdovité vtáctvo, penice, stehlíky, ďatle, sojky a dudky. Topľa a jej prítoky patria do pstruhovitej oblasti.

Na území okresu evidujeme osem prírodných rezervácií, z toho tri národné prírodné rezervácie. K národným prírodným rezerváciám patrí Becherovská tisina, Minčol a Stebnícka Magura. K prírodným rezerváciám Zborovský hradný vrch, Regetovské rašelinisko, Slatina pod Lieskovcom, Livovská jelšina a Lúky pod Beskydom. Vyskytujú sa tam vzácne aj ohrozené druhy rastlín a ţivočíchov ako aj významné krajinné prvky.

4.2.3 Kvalita ţivotného prostredia Na základe novej aktualizovanej environmentálnej regionalizácie Slovenska je podiel jednotlivých stupňov poškodenia ţivotného prostredia v okrese Bardejov uvedený v tab. 1.

Tabuľka 1 Podiel jednotlivých stupňov poškodenia ŢP v okrese Bardejov (v % na km2) (Zdroj: Dostál, 1981; SAŢP Prešov, 2004) Plocha v km2 1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň 586,741 237,016 29,034 83,353 0 62,6 % 25,4 % 3,1 % 8,9 % 0 %

Z hľadiska podielu jednotlivých stupňov poškodenia ţivotného prostredia je situácia v okrese Bardejov vcelku priaznivá. Z hľadiska čistoty ovzdušia predstavuje vymedzené územie relatívne homogénny priestor bez výrazných zdrojov znečistenia a v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných zdrojov. Najvyšší podiel na znečistení ovzdušia v okrese Bardejov má automobilová doprava. U všetkých znečisťujúcich látok bol v prípade okresu Bardejov zaznamenaný mierny pokles emisií počas obdobia rokov 1998-2001. Voda je nevyhnutnou súčasťou ţivotného prostredia všetkých rastlinných a ţivočíšnych ekosystémov. Zabezpečenie dostatku kvalitnej čistej vody je preto jednou zo základných poţiadaviek existencie človeka. Do vymedzeného územia plošne nezasahuje ţiadna z vodohospodársky významných oblastí. Z uvedeného dôvodu nie je moţné uviesť informácie o kvalite podzemných vôd. Výrazným environmentálnym problémom v jednotlivých obciach je zneškodňovanie splaškových vôd, kde iba malé % obcí má vybudovaný účinný systém čistenia odpadových vôd. Z hľadiska kontaminácie pôd sa v území okresu Bardejov nachádzajú nekontaminované pôdy resp .mierne kontaminované pôdy. Erózia pôdy - jej hlavným prejavom je odnos

32 pôdnych častíc z povrchu pôdy účinkom vetra a vody, čím dochádza k degradácii pôdnej úrodnosti. Z hľadiska potencionálnej vodnej erózie /Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002/ sa v priestore Zborovskej kotliny a údolí rieky Ondava vyskytuje stredne silná aţ silná, v ojedinelých lokalitách i veľmi silná aktuálna erózia pôdy. V horských, zalesnených masívoch Busova a v severnej časti Ondavskej vrchoviny ţiadna alebo nepatrná erózia. (SAŢP Prešov, 2004)

4.3 Analýza potenciálu územia pre cestovný ruch

4.3.1 Technická infraštruktúra a vybavenosť obcí

Na úrovni technickej infraštruktúry sa odráţa pomerne slabá plynofikácia obcí okresu. Všetky obce okresu sú elektrifikované, nenachádza sa tu ţiadna vodná elektráreň, resp. solárny alebo veterný zdroj energie. Vykurovanie je zabezpečovaná pomocou tuhého paliva, , stlačeného plynu propán – bután, uhlia, v obciach s plynofikáciou sa pouţíva plyn. Z hľadiska dopravnej dostupnosti je moţné pouţitie automobilovej, autobusovej a ţelezničnej dopravy. Hlavné spojenie tvoria cesty I. a II. triedy. Dopravná sieť plní významnú funkciu rýchleho, pohodlného a bezpečného presunu osôb a materiálov . Je nevyhnutnou podmienkou rozvoja a všestranného napredovania regiónov. Mesto Bardejov má zabezpečené ţelezničné spojenie s krajským mestom Prešov, s následným prepojením na diaľkové vnútroštátne a medzinárodné linky. Mesto Bardejov je významnou kriţovatkou automobilových ciest v smere do Poľska, Maďarska a na Ukrajinu. Juţná cesta spája mesto s Prešovom a Košicami, severná s Gorlicami a Krakovom, východná so Svidníkom s pokračovaním na Humenné, Medzilaborce a Uţhorod, západná v smere Poprad, Ţilina, Bratislava, Viedeň resp. Praha.. Diaľková autobusová doprava zabezpečuje spojenie prakticky so všetkými okresmi východného Slovenska, ale aj s ostatnými krajskými mestami a zahraničím. Mesto ani okres nemá priame letecké spojenie. Najbliţšie letisko v Košiciach je vzdialené necelých 90 km. Ďalšie letisko je v Poprade, vzdialené 105 km. Aerotaxi zabezpečujú letiská vo Svidníku /30 km/ a v Prešove /40 km/. Agro letiská slúţia pre poľnohospodárske účely. Ţelezničná trať Prešov – Bardejov a Muszynka – Plaveč – Prešov zabezpečuje napojenie na hlavný ţelezničný ťah Slovenska a medzinárodné ţelezničné trate (Mikita, 2004) Rozvoj cykloturistiky priniesol budovanie cyklotrás, na území okresu je v súčasnosti na turistických mapách zaevidovaných viacero zaujímavých trás.

Z hľadiska cestovného spojenia je priame prepojenie medzi obcami okresu a Gminou Uscie Gorlickie a mestom Gorlice. Všetky obce okresu patria do pásma malého pohraničného styku. Na území okresu sa nachádza cestný hraničný priechod Becherov – Konieczna /len pre osobnú prepravu/ a 1 hraničný priechod pre malý pohraničný styk Niţná Polianka – Ozenna. Okres má pomerne veľkú rozlohu a malým počtom prístupových ciest medzi jednotlivými obcami, neexistuje napr. spojenie medzi Stebnickou Hutou a Regetovkou, Regetovkou a Becherovom, Haţlínom a Šarišským Čiernym, Zborovom a Andrejovou a pod., hoci sa jedná o susedné katastre. Zlepšenie televízneho signálu prinieslo nainštalovanie televíznej veţe na kopci Magura, káblová resp. iná televízia je dostupná. Iba v meste Bardejov. Rozhlas má nainštalovaná kaţdá obec okrem obce Regetovka. V súčasnosti prebieha prehodnocovanie počtu pôšt v obciach Slovenska, preto je obtiaţne povedať, ktorá z pôšt v rámci okresu bude zachovaná. Veľkým nedostatkom je nízka internetizácia územia, internet je nedostupný hlavne v obci Šarišské Čierne a Andrejová, naopak zlepší sa kvalita internetu v obci Haţlín, nakoľko tu v tomto roku dokončili pokládku optokáblov. V okrese je minimálna vybavenosť obcí verejnou kanalizáciou a čističkami odpadových vôd. Odvoz komunálneho odpadu je zabezpečovaný samostatne kaţdou obcou . Spoluprácou mesta Bardejov s mikroregiónmi okresu bol zrealizovaný projekt komplexného riešenia separácie odpadov, pričom zber je zabezpečovaný na základe určeného harmonogramu.

4.3.2 Priemysel a sluţby Okres Bardejov bol v minulosti kriţovatkou dôleţitých obchodných ciest, ktoré spájali Karpatskú kotlinu a Povislím. Táto poloha predurčila okresné mesto Bardejov za prirodzené centrum horného Šariša. Hospodársky a sociálny rozvoj regiónu ovplyvňovali faktory komunikácie a hromadná špecializovaná výroba, poloha sídiel pri komunikáciách mal vplyv na rozvoj obchodu v regióne. V minulosti bol Bardejov a okolie rovnocenný ako ostatné stredoeurópske a západoeurópske centrá. S posunom európskej rovnováhy na západ, stratil Bardejov a tým aj jeho obce toto postavenie a došlo k dlhodobej hospodárskej stagnácii. Oţivenie hospodárstva sa očakávalo od vybudovania ţeleznice, ale napojenie na ţelezničnú sieť prišlo relatívne neskoro a aj to iba po mesto Bardejov bez prepojenia na

34 ostatné obce okresu a susedného okresu Svidník a Stropkov a taktieţ bez prepojenia s veľkou hospodárskou oblasťou Poľska, ktorou je Halič. V oblasti medzi dvoma vojnami patril okres Bardejov medzi zaostalé agrárne oblasti Slovenska. Po druhej svetovej vojne sa tu postavili základy priemyselnej výroby s výraznou prevahou koţiarskeho priemyslu, strojárenskej a drevospracujúcej výroby, stavebnej a s časti aj potravinárskej a poľnohospodárskej výroby. Táto štruktúra je zachovaná dodnes. Reštrukturalizácia hospodárstva, jeho transformácia na trhové podmienky mali veľmi negatívny dopad na okres Bardejov a jeho obce. Nepriaznivo sa prejavila aj excentrická poloha okresu a dopravná neprístupnosť v rámci Slovenska. Rozpad východných trhov, likvidácia zbrojárskej výroby a nedostatočná podnikateľská klíma spôsobili, ţe hospodárstvo okresu je v recesii. Azda najväčším špecifikom okresu okrem pomerne nízkeho zastúpenia priemyselnej výroby je mnohonárodnostné zastúpenie v demografickom sledovaní a prítomnosť pomerne veľkého mnoţstva cirkví v regióne. Vývoj v poslednom období ešte viac zväčšuje rozdiely medzi rozvinutými a málo rozvinutými regiónmi a celkovo dochádza k prehlbovaniu regionálnych rozdielov. Aktivizujú sa hlavne uţ rozvinuté regióny, ktoré majú priaznivé podmienky pre hospodársky, sociálny a územný rozvoj. Investície smerujú skôr do území s rozvinutou štruktúrou, a to je typické hlavne pre zahraničných investorov. Zaostalé regióny sú poznačené nedostatočným hospodárskym a sociálnym rozvojom, vysokou mierou nezamestnanosti, nedostatočnou infraštruktúrou a sú pasívnejšie v očakávaní pomoci zo strany štátu. Preto najdôleţitejšou úlohou je hospodárske vyrovnanie sa s rozvinutými regiónmi, čo je však dlhodobý proces. Okres Bardejov z pohľadu priemyselnej výroby bol charakteristický obuvníckym priemyslom, drevárskym priemyslom a v určitej podobe aj strojárenským priemyslom, potravinársku výrobu zastupovali mliekáreň, potravinárska firma, pekárne a mäsokombinát. Priemysel okresu je potrebné reštrukturalizovať a modernizovať, aby zodpovedal modernému trendu a poţiadavkám trhu. V súčasnosti je strojárenská výroba zastúpená menšími súkromnými podnikmi, ktoré sa zaoberajú hlavne výrobou hydraulických prvkov, manipulačnej techniky a kľukových hriadeľov. Ekonomickú prosperitu vykazuje aj podnik na výrobu manipulačnej techniky, prepravných vozíkov, výrobu betonárok a miešačiek. V obuvníckom priemysle sa prejavuje odbytová kríza, čo sa prejavuje na stagnácii výroby a zniţovaní počtu pracovníkov. Drevársky priemysel zastúpený piliarskymi

35 závodmi a výrobným druţstvom, redukujú počty zamestnancov, nakoľko sa orientujú na výrobu zákazkového nábytku, interiérových doplnkov a pláţových leţadiel. V tejto oblasti sa predpokladá rozvoj stavebného stolárstva, čalúnenia a výroba objektov z dreva pre bývanie a rozvoj vidieckej turistiky. Výrazná stagnácia v dôsledku zníţenia investícií do stavebnej činnosti je zrejmá aj v stavebníctve. Prevaţná väčšina stavebných prác sa uskutočňuje hlavne v oblasti pozemných a inţinierskych stavieb, najmä bytovej výstavby, rekonštrukčných prác, ale vykonáva sa aj obchodná a opravárenská činnosť, vykonávanie terénnych a melioračných prác a prenájom stavebných strojov. Zmeny v štruktúre stavebných kapacít a hlavne orientácia na ekonomicky nenáročné formy investovania /modernizácia a rekonštrukcia/, rastúce nároky na údrţbu a opravu stavebných fondov a potreba rastu kvality budov a stavieb v súlade s ochranou ţivotného prostredia budú mať za následok štrukturálnu prestavbu stavebných kapacít (MIKITA, 2004). Okres Bardejov je pomerne chudobný na surovinové zdroje, avšak má zdroje nerudných surovín a stavebných materiálov, ktorých zásoby umoţňujú rozvoj aj stavebného priemyslu a ktoré sú významným aktivizujúcim činiteľom regionálneho rozvoja. Vo flyšovom pásme sú vhodným stavebným kameňom niektoré masívne pieskovce, ktoré však slúţia iba pre miestnu potrebu /Zborov/. Ani jedno loţisko však nie je v kategórii výhradných loţísk. Loţiská tehliarskeho ílu, ktorý však nevyhovujú ekonomickým podmienkam vyuţiteľnosti a sú zaradené medzi nevyhradené loţiská sa nachádzajú v Becherove. Primárny sektor je v okrese Bardejov zastúpený poľnohospodárskou výrobou a lesníctvom .

4.3.3 Poľnohospodársko-potravinársky komplex V rámci PSK má okres Bardejov najväčší podiel TTP /trvalo trávnaté porasty/. Z plodín, ktoré sa pestujú sa najviac darí obilninám, olejninám, krmovinám a zemiakom Pre pestovanie zeleniny nie sú vhodné podmienky a sady v lokalite zanikli..Vysoký podiel TTP je predpoklad pre chov hovädzieho dobytka, kde patrí okres Bardejov medzi popredných chovateľov. Pomerne významný je chov oviec /hlavne veľkonočných jahniat/ a ošípaných, nízky je chov hydiny. Aj v poľnohospodárstve je výrazný pokles výroby, ktorý súvisí so zvýšením cien vstupov, pomerne nízkymi cenami výstupných komodít a problémami pri umiestňovaní produkcie na trhu. Problémom je aj ekonomický pomerne nízko efektívne vyuţívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu /PPF/, kde najväčšie zastúpenie majú TTP, pričom v ornej pôde /OP/ prevládajú málo produkčné orné pôdy.

Pre okres je typický domáci chov zvierat a prídomové hospodárstvo s vlastným pestovaním zemiakov a krmovín. Lesné hospodárstvo má v MR pomerne veľký význam, čo vyplýva zo skutočnosti, ţe v regióne je 50,5% lesnej pôdy. Podľa štruktúry vlastníkov je väčšina lesov vo vlastníctve urbariátov a pozemkových spoločenstiev a cca 25% vlastníkov sú súkromné osoby. Lesy majú hospodársky charakter, malú rozlohu tvoria lesy osobitného určenia /národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie /. Drevinové zloţenie lesov predstavuje hlavne jedľa, buk, dub, javor, hrab, brest, borovica. Všetky lesy sa nachádzajú vo flyšovom pásme. Pri obhospodarovaní lesov sa dodrţiava podrastový spôsob hospodárenia, holo ruby sa takmer nevyskytujú. Ekologickým hospodárením v lesoch sa zvyšuje ich biologická hodnota, odolnosť voči škodcom a negatívnym činiteľom a zlepšuje sa ich funkcia (FRICKÝ,1976). Lesy sú krajinotvorný a ekostabilizujúci prvok a ich rozvoj je všeobecným záujmom, preto je potrebné vynaloţiť veľké úsilie na všeobecný rast právneho vedomia obyvateľov a všetkých, ktorí akokoľvek môţu zasiahnuť do lesného ekosystému (MIKULA, 2005). Nakoľko okres sa nachádza v priestore mimo ťaţísk osídlenia bez výrazného ekonomického vzťahu k ekonomicky vybaveným centrám /s výnimkou obce Zborov/, prejavuje sa v týchto obciach ekonomický a demografický úpadok, avšak pozitívom je relatívne zachovalé prírodné prostredie a vcelku zachovalý stavebný fond. Z hľadiska zastavenia týchto negatív je nutné rozdeliť celé územie severnej časti okresu do mikroregiónov s následnou podporou rozvoja poľnohospodárstva, ťaţby a spracovania dreva, rozvoja vidieckej turistiky, rozvojom základnej infraštruktúry a dopravy /dosiahnutie slovenského štandartu/ pri zachovaní regionálnych kultúrnych špecifík a kvality ţivotného prostredia. Poľnohospodársky a lesný potenciál okresu Bardejov sa vyuţíva nielen na poľnohospodársku a lesnú výrobu , ale aj na účely cestovného ruchu. Nízka miera poškodenia ţivotného prostredia a rozsiahlosť lesného fondu vytvárajú ideálne podmienky na rozvoj turistiky v meste Bardejov a jeho okolí. Potravinársky priemysel prechádza v súčasnosti veľkými zmenami, a to hlavne v oblasti energetickej a materiálovej náročnosti, zniţovania strát z dôvodu zastaralej technológie a vývoja nových konkurencieschopných výrobkov. Problémové sú mliekárne v dôsledku značného poklesu spotreby mlieka. Chemický a elektrotechnický priemysel nemá v okrese ţiadne zastúpenie. Nakoľko okres sa nachádza v priestore mimo ťaţísk osídlenia bez výrazného ekonomického vzťahu k ekonomicky vybaveným centrám /s výnimkou obce Zborov/,

37 prejavuje sa v týchto obciach ekonomický a demografický úpadok, avšak pozitívom je relatívne zachovalé prírodné prostredie a vcelku zachovalý stavebný fond. Z hľadiska zastavenia týchto negatív je nutné rozdeliť celé územie severnej časti okresu do mikroregiónov s následnou podporou rozvoja poľnohospodárstva, ťaţby a spracovania dreva, rozvoja vidieckej turistiky, rozvojom základnej infraštruktúry a dopravy /dosiahnutie slovenského štandardu/ pri zachovaní regionálnych kultúrnych špecifík a kvality ţivotného prostredia. Poľnohospodársky a lesný potenciál okresu Bardejov sa vyuţíva nielen na poľnohospodársku a lesnú výrobu , ale aj na účely cestovného ruchu. Nízka miera poškodenia ţivotného prostredia a rozsiahlosť lesného fondu vytvárajú ideálne podmienky na rozvoj turistiky v meste Bardejov a jeho okolí. K atraktívnosti i návštevnosti mesta a okresu má prispievať aj dobre zabezpečená sféra sluţieb, ktorá je nevyhnutnou podmienkou zvyšovania návštevnosti turistov. Nevyhnutnou podmienkou zvyšovania návštevnosti mesta, okresu a rozvoja turizmu sú štandardné a nad štandartné ubytovacie a stravovacie zariadenia. Medzi najvýznamnejšie zariadenia viazaného cestovného ruchu patria liečebné domy v Bardejovských kúpeľoch. Ich ubytovacia kapacita je vyše 1000 posteľových lôţok. Môţeme ich rozdeliť na: a/ veľkokapacitné liečebné domy – Alţbeta, Astória, Dukla, Druţba, Ozón b/ ostatné liečebné domy – Karola, Eva, Zora, Marína, Sokolík, Srnka, ...

V meste Bardejov sú k dispozícii 4 hotely - Šariš, Bellevue, Šport a Artin, 2 penzióny - Semafór a Kopačka Mihaľov a 5 stredoškolských domovov mládeţe, ktoré sú v letnej turistickej sezóne vyuţívané najčastejšie poľskými návštevníkmi. Počet, ani úroveň stravovacích zariadení, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke v meste Bardejov nezodpovedajú poţiadavkám, ktoré prináleţia mestu s bohatým historickými tradíciami. Táto realita negatívne ovplyvňuje návštevnosť mesta .V meste Bardejov je v súčasnosti 7 funkčných reštauračných zariadení a to: Staničná reštaurácia, Ľudová jedáleň, Reštaurácia Dolina, Hubert, Na štadióne, Salaš Lesná a Cafe restaurant Rolland. Najnovšie môţu návštevníci navštíviť aj pizzerie Pepino, La Bello, La Fiesta , Grill pizzeria a Afrodita. Doposiaľ však na radničnom námestí chýba reštaurácia, ktorá by uspokojila náročných návštevníkov, resp. chýba primeraná úroveň obsluhy a sortiment jedál, aby boli b plnej miere uspokojení najmä zahraniční hostia s vyššími nárokmi. V rámci okresu spĺňajú náročnejšie kritéria ubytovania a stravovania iba zariadenia Slnečný Majer v Stebníckej Hute a hotel Regetovka. V týchto zariadeniach a blízkom okolí pulzuje letný a zimný turistický ruch zásluhou lyţiarskych stredísk a jazdou na koni. Zaujímavou

38 a atraktívnou časťou je aj rekreačné zariadenie s prírodným kúpaliskom v Niţnej Polianke. Na úroveň vzdelanosti obyvateľov okresu má veľký vplyv ţivotná úroveň a dostupnosť vzdelávacích inštitúcií. Poskytovanie sociálnych sluţieb v rámci okresu zabezpečujú tieto verejnoprospešné inštitúcie: - Slovenský červený kríţ v Bardejove - Zdruţenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím - Opatrovateľská sluţba v Detskom stacionári v Bardejove. V oblasti kultúry sú v rámci mesta a okresu tieto kultúrne centrá: - Hornošarišské osvetové stredisko v Bardejove, Hornošarišské múzeum v Bardejove, Okresná kniţnica Dávida Guttgesela v Bardejove, Kultúrne centrum Bardejov, Mestské kultúrne stredisko v Bardejove, Svidníku a v Giraltovciach, Bardejovské televízne štúdio a Miestne kultúrne stredisko v Zborove, mikroregionálna turistická informačná a cestovná kancelária v Zborove. O moţnostiach kultúrneho vyţitia v okrese informuje Kultúrno – spoločenský a informačný kalendár mesta Bardejov, webová stránka. mesta Bardejov a okolitých obcí.

4.3.4 Kultúrne a historické pamiatky Je len málo regiónov na Slovensku, ktoré sa môţu pochváliť takým mnoţstvom cenných pamiatok svetskej i sakrálnej architektúry, ako je okres Bardejov. Povojnové úsilie o záchranu a obnovu tohto vzácneho kultúrneho dedičstva ocenilo v roku 1986 Medzinárodné kuratórium nadácie ICOMOS pri UNESCO udelením Európskej ceny - Zlatej medaily mestu Bardejov za záchranu historických pamiatok.. V roku 2001 bol Bardejov zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tak sa Bardejov zaradil ku klenotom európskej kultúry. Centrum mesta Bardejov bolo v roku 1952 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Celé historické jadro je obohnané čiastočné zachovanými hradbami. Kedysi boli na hradbách vybudované 4 brány a 23 bášt. Hradby boli obohatené vodnou priekopou. Medzi zachovalé bašty patria napr. Hrubá bašta s prachárňou, Archívna bašta, Školská bašta, atď. Z brán sa čiastočne zachovala Dolná /naproti obchodnému domu Centrum/.V historickom centre je viacero historických ulíc a jedno námestie. Najstaršou časťou mesta je Kláštorná ulica. Najvýznamnejšie stavby mimo námestia sú: Kláštorný kostol postavený v neskorogotickom štýle, zvnútra neskôr prerobený na renesančno – barokový štýl,

Ţidovská synagóga, Katov dom /rohový medzi Veternou a Stocklovou ulicou/. Pýchou kaţdého Bardejovčana je však Radničné námestie. Je to ukáţka citu Bardejovčanov k cenným historickým pamiatkam. Mesto Bardejov je symbolizované hlavne Radničným námestím. Nachádzajú sa tu meštianske domy postavené prevaţne v gotickom slohu, no kaţdý z nich bol uţ minimálne raz prestavaný. Najväčšiu pozornosť však pútajú dve národné kultúrne pamiatky : Bazilika sv. Egídia zo 14. storočia a začiatku 15. storočia je pamiatkou vysokej umeleckej hodnoty, postavenou v gotickom slohu. Je postavený na mieste staršieho kláštorného kostola ako trojloďová bazilika. Vzácne je aj vnútorné zariadenie kostola. Je v ňom súbor 11gotických krídlových oltárov., V tomto má bazilika sv. Egídia svetové prvenstvo. Bývalá mestská radnica je svetskou pamiatkou. Je to dvojpodlaţná goticko – renesančná stavba. Dnes je súčasťou Šarišského múzea. Za bazilikou sa nachádza pôvodne neskorogotická stavba, v ktorej bola v dávnej minulosti tlačiareň. Mimo mestskej pamiatkovej rezervácie sa nachádza súbor bývalých ţidovských kúpeľov a synagóg – ţidovské suburbium. Tento komplex stavieb bol vybudovaný v 18. storočí. Celé suburbium sa skladá z troch hlavných budov a to: budova veľkej synagógy, budova zhromaţdenia, budova rituálnych kúpeľov. Za zmienku stojí aj Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch. Je prvým svojho druhu na Slovensku. Bolo zaloţené v roku 1965. Nedá nám nespomenúť sedem drevených kostolíkov v okrese Bardejov, ktoré boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky a nachádzajú sa v obciach Hervartov, Lukov, Krivé, Frička, Koţany, Jedlinka, Tročany. V okrese sa nachádza aj veľa vojenských cintorínov a pamätníkov z 1. a 2. svetovej vojny. V súčasnosti sú zrekonštruované cintoríny vojakov z 1. svetovej vojny v Zborove, Niţnej Polianke a pripravujú sa rekonštrukcie v ďalších obciach, čo sa prejavuje zvýšeným záujmom zahraničných najmä nemecky hovoriacich turistov. V dedinách Raslavice, Zborov, Kurima, Marhaň a Hertník sa nachádzajú kaštiele a neďaleko obce Zborov sa vynímajú zrúcaniny hradného sídla Makovica. V kaţdej obci okresu sa nachádza aspoň jeden kostol.

4.4 Mikroregion Makovica 4.4.1 Zviditeľňovanie mikroregiónov ako predpoklad rozvoja vidieckeho cestovného ruchu Mikroregionálne vidiecke zdruţenia vznikajú hlavne preto, aby mohli efektívne pripraviť rozvojové programy za účelom zvýšenia kvality ţivota na vidieku. Kaţdé zo zdruţení má svoj vlastný program, ktorého predmetom činnosti je podľa zákona a stanov mikroregiónu zvyčajne oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o ţivotné prostredie (predovšetkým zhromaţďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou zdruţenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku. Aby sa odlíšili takéto zdruţenia obcí od zdruţení (občianskych, záujmových), kde členmi môţu byť fyzické či iné právnické osoby, resp. od regionálnych zdruţení (väčší záber územia – regiónu), pouţíva sa pre ich označenie pojem mikroregionálne združenia obcí, resp. skrátene mikroregióny. V súčasnosti neexistuje centrálny register mikroregionálnych zdruţení vzniknutých podľa vyššie uvedených bodov. Na Slovensku je takých mikroregiónov asi 250, členmi ktorých je okolo 2500 obcí (niektoré však môţu byť členmi viacerých zdruţení). Po ich extrakcii výsledný počet je okolo 1880 – t.j. 65% všetkých dedín a miest Slovenska. Na území okresu Bardejov existujú v súčasnosti 4 zdruţenia obcí a sú to:Mikroregión Makovica, Mikroregión Bardejov-Horná Topľa, Mikroregión Sekčov- Topľa a Mikroregión Stredná Topľa. Kaţdá obec v okrese vrátane mesta Bardejov patrí do jedného z týchto zdruţení (obrázok 1)

Obrázok 1: Mapa mikroregiónov v rámci okresu Bardejov, ich veľkosť, štruktúra obcí a rozloha. (Zdroj: spracované podľa publikácie Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 okres Bardejov)

4.4.2 Charakteristika mikroregiónu Makovica Mikroregión vznikol dňa 5.11.2003 z iniciatívy starostov obcí. Jeho zámerom bolo vzájomne spolupracovať na kultúrnej, športovej, politickej a hospodárskej úrovni. Prebehli prvé zasadnutia, rokovania medzi starostami obcí Zborov, Chmeľová, Smilno... Postupne boli oslovované aj ďalšie obce a táto iniciatíva sa zavŕšila podpisom zmluvy. Orgánmi zdruţenia sú: - valné zhromaţdenie - predsedníctvo zdruţenia - kontrolná komisia

Obrázok 2: Logo mikroregiónu Makovica – (autor Pavol Michalčin)

Tabuľka 1: Počet obyvateľov a rozloha obcí mikroregiónu Makovica k 1. 1. 2009 (Zdroj: Ministerstvo financií SR)

OBEC POČET ROZLO OBYVATEĽOV HA k 1.1. 2009 KATASTRA v km2 Andrejová 306 11,68 Becherov 274 19,09 Beloveţa 802 10,15 Haţlín 1230 20,11 Hutka 94 3,70 Chmeľová 405 12,43 Jedlinka 86 4,56 Mikulášová 150 8,00 Niţná Polianka 258 5,88 Ondavka 37 3,47 Regetovka 14 7,12 Smilno 744 13,80 Stebnícka Huta 258 9,43 Stebník 342 20,53 Šarišské Čierne 345 14,01 Varadka 168 7,37 Vyšná Polianka 124 5,70 Zborov 2820 19,83 SPOLU 8457 196,86

História územia Územie dnešného Mikroregiónu Makovica z malej časti zaberá rozsiahle historické územie panstva Makovica, pomenované podľa povesťami opradeného stredovekého hradného sídla nad dedinou Zborov. Hrad, ktorý sa spomína uţ r. 1250 bol veľmi významný, lebo bol najsevernejšou baštou pri hraniciach s Poľskom a bol aj stráţcom obchodných ciest. Kráľ Belo IV. ho vtedy daroval Ditrichovmu synovi Makovi, ktorý pravdepodobne hrad a k nemu patriace osady pomenoval podľa svojho mena, a tak vzniklo historické územie a hradné panstvo Makovica. Nepoznáme však ţiadnu listinu, ktorá by nám poskytla informáciu a počiatkoch výstavby hradu a dobe vzniku hradného panstva. Zaberalo však podstatne veľkú časť terajšieho bardejovského okresu, ale patrili doň aj obce v terajšom okrese Svidník a Stropkov.V susedstve existovali aj panstvo Smilno, panstvo Kurima a panstvo Radoma, ktoré boli neskôr pričlenené k Makovici. Postupne prebiehalo osídľovanie hraničných oblastí Poľska a Uhorska, najmä valašskou kolonizáciou vďaka rodu Cudarovcov. Tak sa im podarilo vytvoriť najrozsiahlejšie feudálne domínium v Šariši, jedno z najväčších v Uhorsku. Spočiatku panstvo striedalo svojich vlastníkov. Medzi tých, ktorí ho spravovali na dlhšiu dobu patrili najmä Bebekovci, Cudarovci, Gašpar Šerédy, Rákociovci a rod Aspremontovcov. Administratívne spočiatku patrilo do šarišského komitátu, po jeho pretvorení v poslednej štvrtine 13.storočia aţ do roku 1848 do Šarišskej stolice, od r.1848 do r.1922 do Šarišskej ţupy. V tomto období sa uţ však neuvaţuje o Makovici ako o panstve, keďţe bolo po častiach rozpredávané. Krátko po vzniku prvej ČSR r.1923 vznikol aj okres Bardejov. V rokoch 1923-1928 bol okres súčasťou Košickej ţupy, v r.1938-1945 Šarišskej. Od r.1949 aţ do r.1960 patril do Košického kraja. Odvtedy aţ do dnes patrí do Prešovského kraja.

Obrázok 3 Zakreslenie a vyznačenie Makovického panstva v období stredoveku (Zdroj: Lukáč, 2005)

Sídelná štruktúra a štruktúra obyvateľstva Mikroregión Makovica tvorí 18 obcí nachádzajúcich sa v okrese Bardejov. Najväčšou obcou je obec Zborov s počtom obyvateľov 2820. Naopak, najmenšou z nich obec Regetovka, v ktorej ţije len 14 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov ţijúcich v mikroregióne Makovica je 8457 (11 % okresu). Rozloha mikroregiónu je 196,8 km2 (21 % okresu). Zastúpenie jednotlivých národností v MM je nasledovná: slovenská (80,4%), rusínska (9,4%), ukrajinská (4,5%), rómska (4,8%) a česká národnosť (0,3%). Najviac zastúpené je rímskokatolícke vyznanie, ďalej je to gréckokatolícke a pravoslávne. Väčšina obyvateľov je v produktívnom veku (57,1%). Veľkým problémom v súčasnosti je odliv mladých ľudí z mikroregiónu za prácou alebo štúdiom do zahraničia a takisto aj dosť veľký počet rómskeho obyvateľstva, čo neprispieva k vyššej vzdelanosti.

Obrázok 4: Národnostná štruktúra v mikroregióne Makovica, vyjadrená percentuálne z celkového počtu občanov v Mikroregióne Makovica

0,30% 4,50% 0,60% 9,40% slovensk 4,80% á rómska

rusínska 80,40% ukrajinsk á

Obrázok 5: Náboţenská štruktúra v mikroregióne Makovica vyjadrená počtom obyvateľov ku kaţdému konkretnému náboţenstvu (Zdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mikroregiónu Makovica, 2005)

6000 4906 5000

4000

3000 2340 2000 907 1000 29 41 64 60 0 rímskokatolíci gréckokatolíci evanjelici pravoslávni svedkovia iné náboženstvá bez vyznania Jehovovi

Kultúrne a historické pamiatky Medzi historické pamiatky v mikroregióne môţeme zaradiť zrúcaninu hradu nad obcou Zborov. Takisto aj drevené kostolíky v Jedlinke a vo Vyšnej Polianke. Drevený kostolík bol aj v obci Mikulášová, ale bol premiestnený do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch. Turisti by si nemali nechať ujsť návštevu vojenských cintorínov z 1. a z 2. svetovej vojny. Tie sa nachádzajú v obciach Ondavka, Niţná Polianka, Vyšná Polianka, Stebník, Zborov a na hraniciach s Poľskom v sedle Dujava pri obci Becherov. Pamätník 1.sv.vojny sa nachádza v Zborove a v Niţnej Polianke. Veľký počet týchto cintorínov a ešte zachovalé zákopy odzrkadľuje to, ţe na tomto území prebiehali najtvrdšie boje v 1.sv.vojne. V Zborove sa nachádza aj ţidovský cintorín, rákociho kaštieľ, šerédiovský kaštieľ a kostoly sv. Margity a sv. Ţofie. Ku kultúrnemu ţivotu patrí aj folklór. V samotnom mikroregióne sa nachádzajú mnohé ľudové detské, mládeţnícke alebo dôchodcovské

47 spevácke zbory. Tieto zdruţenia usporadúvajú pravidelné vystúpenia pri príleţitosti rôznych akcií, výročí, sviatkov...

Historicko-geografický vývoj územia. Archeologické výskumy dokazujú, ţe územie dnešného mikroregiónu bolo osídlené na sklonku doby kamennej. Jednalo sa samozrejme o lovecké skupiny. Usadili sa v údoliach riek Laborec, Ondava a Topľa. Počas celej pravekej doby sa uskutočňovala postupná pastierska kolonizácia územia Východných Karpát. Zanechala po sebe stopy impozantných mohylníkov a vytvorila prvé súvislejšie osídlenie severovýchodného Slovenska. Znamenala aj prvé výraznejšie zásahy do ekosystému Nízkych Beskýd spojené s vypaľovaním a odlesňovaním rozsiahlych lesných porastov a získavaním nových pastvísk pre svoje stáda. V stredoveku sa uţ existujúce osady postupne rozvíjali. Boli začlenené do makovického panstva. Vzniklo veľa nových osád zaloţených na šoltýskom práve. Práve tento spôsob zakladania dedín asi najväčšmi poznačil predovšetkým lesnú kultúru, príznačnú pre túto oblasť. Je pravda, ţe ináč by sa región nemohol podstatnejšie rozvíjať, ako to bolo napríklad v juţnom Uhorsku, kde vznik novej osady bol podstatne jednoduchší pre rovinatý charakter krajiny a úrodnú pôdu. Začali sa postupne stavať prvé príbytky, v niektorých osadách aj kostoly, cintoríny, na návršiach to boli obranné pevnosti, hrady. Veľkým prínosom pre obyvateľov boli výstavby hospodárskych budov, hlavne mlynov a sýpok. Takisto sa začali pestovať nové plodiny, v tejto oblasti najmä ľan, konope a chmeľ. V polovici 15.storočia bolo územie makovického panstva na vrchole svojho rozvoja. V období novoveku (od 16.stor.) nastúpila pomerne rozsiahla stavebná činnosť. Modernizácia hradu Makovica, postavenie šeredióvskeho a rakociovského kaštieľa, v polovici 18.stor. sirmajovského kaštieľa, parkov, pivníc, sýpok, maštalí, pekární, remeselníckych dielní, píl, skladov a krčiem. S rozvíjajúcim sa poľnohospodárstvom sa rozrastala aj vyuţívaná pôda. Zaviedlo sa majerské hospodárstvo (majer-miestna časť obce). Pribudli nové polia, sady, ovocné záhrady a chmeľnica. Rákociovci aj napriek dostatku lovnej zveri v lesoch zriadili v okolí Zborova zvernicu. Výrobné objekty v tomto období boli pivovar s pálenčiarňou, mlyn na pušný prach, píla, skláreň, papiereň a rozličné dielne.

Kritická situácia nastala na jar 1854, keď v Šariši prepukol hlad a mnohí obyvatelia nachádzali východisko v odsťahovaní sa na Dolnú zem. Takto sa mnohé obce najmä v hornatých oblastiach Šariša takmer vyľudnili. V období I. a II.sv.vojny bola celá okolitá krajina dokonale pozmenená. Týkalo sa to najmä dedín a domov v nich, ktoré boli úplne zničené vojenskými jednotkami alebo bombardovaním, hospodárstvo bolo ochromené aj napriek pozemkovej reforme. Po skončení vojny sa začalo s výstavbou nových bytových jednotiek, opäť sa obnovil hospodársky ţivot. V jednotlivých obciach sa začalo aj s ťaţbou surovín: v Beloveţi bol kameňolom, v Mikulášovej ťaţba niklu a kameňolom na bridlicu, v Stebníckej Hute sa ťaţil kremík a bola zaloţená aj huta, ktorá ale neskôr zanikla, v Niţnej Polianke sa našli náleziska tehelného ílu, a preto sa v obci a aj v Zborove vybudovala tehelňa. Pri obci Chmeľová sa uskutočnili aj vrty na ťaţbu ropy a zemného plynu. V súčasnosti však ani jedna z vyššie spomenutých činností nefunguje. Stavali sa tieţ športové objekty. V väčšine obcí sa dalo do uţívania futbalové ihrisko, v obciach Regetovka, Stebnícka Huta a Niţná Polianka sa vyrúbaním veľkého mnoţstva lesa vybudovali moderné lyţiarske vleky aj so zariadeniami. V Regetovke sa lyţiarsky areál rozrástol o ďalšie dva vleky. V posledných rokoch sa začalo aj s výstavbou infraštruktúry. Jednotlivé obce boli v období 60.-80. r. 20. storočia plynofikované, elektrifikované, pripojené na telekomunikačnú sieť...V súčasnosti sa telekomunikačná sieť posilňuje (zavádzanie internetu do obcí), opravujú sa staré cesty a obraz krajiny sa neustále mení.

4.4.3 Analýza vybraných druhov sluţieb a moţností rekreácie K atraktívnosti regiónu prispieva aj dobrá vybavenosť sluţieb. V oblasti zdravotníctva je územie mikroregiónu zastúpené obvodným zdravotníckym strediskom Zborove. V ňom sa nachádzajú aj iné súkromné lekárske ambulancie. Sídlo obvodného oddelenia policajného zboru je v obci Zborov. Oddelenie hraničnej polície je v Becherove a v Niţnej Polianke. Poštové úrady sa nachádzajú v obciach Haţlín, Becherov, Niţná Polianka, Šarišské Čierne a Zborov. Poštové strediská sú v Chmeľovej, v Stebníku a v Smilne. V kaţdej obci existuje minimálne jedna predajňa potravín alebo rozličného tovaru. Mikroregión Makovica má čo ponúknuť svojim návštevníkom pre vyuţitie voľného času. Počas celého roka je to návšteva kultúrnych pamiatok alebo turistika po horách. V zimnom období je to predovšetkým moţnosť lyţovania v 3 strediskách a to:

Regetovka, Stebnícka Huta a v Niţná Polianka. V lete môţu návštevníci obdivovať jedinečnú krásu prírody (Regetovské rašelinisko, Becherovskú tisinu, lúky Pod Beskydom, Zborovskú slatinu), oddýchnuť si na prírodnom kúpalisku Makovica, zájsť si na poľovačku alebo ísť si zachytať ryby. Lesy v mikroregióne poskytujú skvelé moţnosti na zber húb. Poľnohospodársky a lesný potenciál sa nevyuţíva len na účely výroby, ale aj na účely cestovného ruchu. Nízka miera poškodenia ţivotného prostredia, relatívne čisté ovzdušie a malé usadlosti vytvárajú ideálne podmienky na rozvoj turistiky v celom mikroregióne a jeho okolí.

Ubytovanie, stravovanie Pre cestovný ruch je dôleţité kvalitné ubytovanie. K viaclôţkovým ubytovacím zariadeniam v mikroregióne sa radí Slnečný majer v Stebníckej Hute ako ojedinelé zariadenie svojho druhu, Villa Makovica** v obci Niţná Polianka. Ďalej tu patrí nové environmentálne zariadenie SAŢP hotel Horská Chata Regetovka**, vyuţívaný hlavne v čase lyţiarskej sezóny. V Chmeľovej sa nachádza turistické ubytovacie zariadenie IVONIS s.r.o, ktoré ponúka ubytovacie a stravovacie sluţby. V lete je tento objekt vyuţívaný predovšetkým mládeţníckymi tábormi. Škálu ubytovacích zariadení dopĺňajú penzióny, priváty a chaty najmä v obciach Zborov, Regetovka, Niţná Polianka, Chmeľová, kde sa sústreďuje turistický ruch. Ubytovacie kapacity mimo prevádzky sa nachádzajú v obci Stebník (100 lôţková turistická ubytovňa) a v katastri obce Mikulášová (chatová oblasť). K stravovacím zariadeniam patria uţ spomínané hotely, ale taktieţ aj reštaurácie, jedálne a pohostinstvá. Tie sa nachádzajú v obciach Zborov, Andrejová, Niţná Polianka a Regetovka, Chmeľová a Stebnícka Huta. V tejto súvislosti však treba povedať, ţe úroveň poskytovaných sluţieb s výnimkou Stebníckej Huty je zatiaľ na nízkej úrovni. Tieto sluţby moţno uspokoja nenáročnú domácu klientelu, ale pre zahraničných hostí sú nepostačujúce.

4.4.4 Výsledky SWOT analýzy K silným stránkam mikroregiónu patrí predovšetkým prírodný potenciál (mnoţstvo dreva, čisté prostredie, chránené prírodné oblasti (CHPO), veľký počet minerálnych prameňov...); poloha blízko Bardejovských Kúpeľov, Bardejova a hraníc s Poľskom; jedinečné multinárodnostné kultúrne a historické dedičstvo; tradície folklórnych festivalov

50 a existencia folklórnych súborov; dostatok voľných pracovných síl; potenciál kvalifikovanej pracovnej sily v oblasti strojárstva, obuvníckeho a textilného priemyslu; tradícia v poľnohospodárskej výrobe; výborné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu (nízka ekologická zaťaţenosť územia, krajinársky a prírodovedne hodnotné prostredie); podmienky pre environmentálne vzdelávanie; rast záujmu o udrţanie ľudových tradícií a poznanie historických a kultúrnych koreňov; podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania; moţnosť rozvoja cezhraničnej spolupráce a vyuţitie alternatívnych zdrojov energie. K tým slabým stránkam patrí najmä zlá periférna poloha; malý počet pracovných príleţitostí; nedostatočná informovanosť o pracovných moţnostiach, nedostatočný prístup občanov k informáciám; nedostatočná jazyková vybavenosť občanov; veľký počet obcí s nízkym počtom obyvateľstva; pokles ekonomickej aktivity; odchod mladých a kvalifikovaných ľudí za prácou mimo mikroregiónu; nedostupnosť finančných zdrojov; nízka sebadôvera obyvateľstva; nízke mzdy; dlhodobý nezáujem vlády a samosprávy o mikroregión; nekvalitná cestná sieť a chýba ţelezničná doprava; prejavuje sa útlm poľnohospodárstva, rozdrobenosť pozemkov; malý počet malých a stredných podnikateľov; nedostatočné spracovanie environmentálnej politiky; strata záujmu o udrţanie a zachovanie miestnej identity; postupný zánik jedinečnosti kultúr a historického odkazu predkov; nedostatočná starostlivosť o architektonické skvosty (drevené kostolíky, nástroje remesiel, prvky ľud. architektúry); vysídľovanie malých a prihraničných obcí; rastúci počet mladých nezamestnaných; nedostatok odborného potenciálu; nevyhovujúci demografický trend; dlhodobá nezamestnanosť; nízka propagácia mikroregiónu; nízka úroveň vodovodnej siete; existencia čiernych skládok; nedostatok surovinových zdrojov; nedostatok finančných zdrojov pre činnosť kultúrnych organizácií; pomerne vysoký priemerný vek obyvateľstva.

Príleţitosti : vytváranie miestnych podmienok pre rozvoj stredného a malého podnikania, zapojenie mladých ľudí do podporných projektov, podpora vstupu zahraničných investorov zo strany štátu, zvyšovanie odbornej výuky cudzích jazykov, zvyšovanie úrovne vybavenosti škôl didaktickou technikou a zavedenie internetu, zvyšovanie úrovne spolupráce so samosprávou, vybudovanie siete sociálnych zariadení pre starých a sociálne odkázaných občanov, budovanie sociálnych bytov, získavania finančných zdrojov z fondov, zníţenie sociálnej odkázanosti občanov, nízka ekologická zaťaţenosť územia, jedinečné multinárodnostné kultúrne a historické dedičstvo, tradície

51 folklórnych festivalov a existencia kultúrnych organizácií folklórnych súborov, prírodný potenciál drevo, čistá príroda, tradícia v poľnohospodárskej výrobe, zriadenie informačného centra, vytvorenie nových a vyuţitie súčasných kapacít v cestovnom ruchu, účasť na veľtrhoch a výstavách, nízka cena pozemkov, rozvoj cezhraničnej spolupráce

Riziká: vysídľovanie malých a prihraničných obcí, nevyhovujúci trend v demografickom vývoji, migrácia mladých ľudí a kvalifikovaných ľudí do ekonomicky vyspelejších štátov a regiónov, rastúci podiel nezamestnaných absolventov škôl a mladých ľudí, nedostatočná podpora regionálneho rozvoja a stredného a malého podnikania, dlhodobé podfinancovanie zdravotníctva, školstvaa a sociálnych sluţieb, nedostatok kvalifikovaného personálu na pokrytie niektorých odborností, nárast sociálne zle pripôsobivých skupín obyvateľstva, strata záujmu o zachovanie a udrţanie miestnej identity, postupný zánik historického odkazu a jedinečných kultúr predkov, slabá starostlivosť o architektonické skvosty /drevené kostolíky, prvky ľudovej architektúry, nástroje remesiel/, zastaraný domový fond

4.5 Magura – Palendovka, parkšport, n.o 4.5.1 Predmet a účel zaloţenie zdruţenia Magura – Palendovka, parkšport, n.o Nezisková organizácia sa zakladá za údelom aktivizovania regiónu v oblasti získania domácich a zahraničných grantov rozvíjaním cezhraničnej a interregionáinej spolupráce, Predmetom činnosti organizácie je poskytovanie všeobecne prospešných služieb na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti, na poskytovanie ktorých nie je právnymi predpismi stanovené splnenie osobitných podmienok. Všeobecne prospešné sluţby. Ktoré bude organizácia poskytovať za účelom aktivizovať ekonomický rozvoj regiónu, sú najmä:

1. sluţby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti: a.) aktivizovanie regiónu v oblasti .získania domácich a zahraničných grantov b.) spoločný postup pri rozvoji a obnove technickej infraštruktúry c.) aktivity smerujúce k rozšíreniu a obnove komunikačnej infraštruktúry d.) podporovanie vstupu zahraničných investícií do regiónu najmä v oblasti rozvoja športu, rekreácie a vidieckej turistiky

52 e.) zabezpečenie technicko-ekonomických štúdií, a poradenstva pri tvorbe., implementácii a monitoringu rozvojových projektov a získavaní zahraničného štartovacieho kapitálu f.) poskytovanie konzultačných sluţieb, predovšetkým poradenstva zo štrukturálnych fondov g.) budovanie regiónu organizovaním seminárov a výstav, ako aj prezentácie regionálnych projektov a iniciatív h,) koordináciu aktivít a spoluprácu so subjektami podieľajúcimi sa na zabezpečovaní regionálneho rozvoja (v prípade potreby realizácie programov a projektov EÚ), í organizovanie spolupráce so zahraničnými partnerskými organizáciami a podpornými fondmi, j. zabezpečenie vypracúvania regionálnych rozvojových štúdií, k. vytváranie regionálnych informačných systémov a databáz. 2.Poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť 3.Tvorba, rozvoj., ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt 4.Ochrana ľudských práv a základných slobôd, vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry 5.Výskum, vývoj, vedecko-teebnícké sluţby a informačné sluţby 6.Tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,

4.6 Schéma ţiadosti projektu na získanie finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013

ŢIADOSŤ O NENÁVRATNÝ FINANČNÝ PRÍSPEVOK Z PROGRAMU ROZVOJA VIDIEKA SR 2007 – 2013, VZDELÁVANIE A INFORMAČNÉ AKTIVITY

1, Informácie o ţiadateľovi: Názov organizácie: MAGURA – PALEDOVKA, parkšport, n. o. Sídlo: Obrancov mieru 44/10, 086 33 Zborov Právna forma: Nezisková organizácia

2, Výška ţiadaného finančného príspevku Názov zdroja financovania oprávnených % z oprávnených Rozpočet v Por. č. výdavkov výdavkov EUR Poţadovaná výška finančného príspevku 69 580,00 1. 100 % z verejných zdrojov EUR 2. Výška financovania z vlastných zdrojov 0,00 % 0,00 EUR Oprávnené výdavky na projekt spolu (3 = 69 580,00 3. 100 % 1+ 2) EUR Ostatné výdavky na projekt nezahrnuté 4. 0,00 % 0,00 EUR v bode 3 (t. j. neoprávnené výdavky) 69 580,00 5. Celkový objem výdavkov (5 = 3 + 4) 100 % EUR

3, Názov projektu

Vidiek – vzdelaný poľnohospodár a lesník, zdravá výţiva a príroda

A, Priradenie projektu k programovej štruktúre Názov programu Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013

Názov opatrenia Odborné vzdelávanie a informačné aktivity Verzia č. 2 platná od 15. júla 2009, upravená oznámením PPA č. 27 zo Príručka dňa 1.12.2009 B, Časový predpoklad realizácie projektu Predpokladaný začiatok realizácie projektu (mm.rrrr) 06/2011 Predpokladané ukončenie realizácie projektu (mm.rrrr) 05/2012 C, Miesto realizácie projektu VÚC (kraj) Okres Obec Katastrálne územie Prešovský Bardejov Stebnícka Huta Stebnícka Huta Prešovský Prešov Prešov Prešov

4, Cieľ projektu Projekt je zameraný na poskytovanie vedomostí a zručností pre: - Udrţanie existujúcich a tvorba nových pracovných miest v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve s dôrazom na podhorské a horské oblasti. - Zabezpečovanie a zvyšovanie kvality hospodárenia, výroby a bezpečnosti potravín. - Zavádzanie inovácií, nových metód a nástrojov práce v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch pre zvýšenie ich efektívnosti.

Hlavným cieľom projektu je zabezpečiť dostupnosť najnovších poznatkov formou vzdelávacích a informačných aktivít pre všetkých pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve. Hlavný cieľ projektu je plne v súlade s globálnym cieľom PRV.

Špecifické ciele: 1. Zapojiť pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve do programov vzdelávania, a tým zabezpečiť udrţanie pracovných miest na vidieku v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve s dôrazom na podhorské a horské oblasti.

2. Zvýšiť úroveň vzdelanosti v oblasti zavádzania inovácií, nových technologických postupov a nástrojov práce pre zvýšenie ich efektívnosti. Zvýšiť úroveň spracovania a vyuţitia bioodpadov s vyuţitím biotechnológii. 3. Zabezpečiť a zvýšiť kvalitu hospodárenia, výroby a bezpečnosti potravín.

Špecifické ciele projektu budú priebeţne napĺňané realizovaním príslušných projektových aktivít, a to na báze kombinovaného prezenčného vzdelávania a vzdelávania v teréne. Pouţité formy a metódy majú vysokú efektívnosť a veľmi dobrú odozvu u frekventantov takýchto vzdelávacích aktivít. Metóda kurzov, informačných stáţi v tuzemsku a v zahraničí, panelové diskusie sú zárukou záujmu frekventantov o ďalšie vzdelávanie a zároveň prísľubom udrţateľnosti projektu a jeho aktivít aj v budúcnosti.

5, Predmet projektu Projekt sleduje potreby súčasnej generácie, ktorá sa v snahe o progres usiluje napĺňať najaktuálnejšie poţiadavky na vedomosti a zručnosti poţadované na trhu prácu v agropotravinárstve a lesníctve, pričom nijakým spôsobom neovplyvňuje schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby rovnako. Práve naopak, vytvára predpoklady a základy pre ich rozvoj. Zvýšením efektivity práce sa zníţi výška vynaloţených prostriedkov do pracovných procesov, a tým sa podporí rozvoj agropotravinárskych a lesníckych organizácií /podnikov. Projekt výrazne prispieva i k podpore dynamického hospodárstva s plnou zamestnanosťou s prispením vysokej úrovne vzdelávania čím zároveň ovplyvňuje zvyšovanie konkurencieschopnosti a výkonnosti a ekonomiky SR. Projekt predpokladá vytvorenie personálnych a materiálnych predpokladov pre dlhodobú sústavnú vzdelávaciu činnosť, v ktorej okrem priamej cieľovej skupiny budú oslovené aj iné ďalšie – nepriame cieľové skupiny. Formy vzdelávacích aktivít – kurzov v počte 6: 1. organizačná forma - seminár, 24 hodín - počet účastníkov - 10, - metódy vzdelávania - prednášky, 2. organizačná forma - tréning, 24 hodín, - počet účastníkov - 10, - metódy vzdelávania - interaktívne metódy, práca v skupinách.

Formy informačných aktivít: - analýza vzdelávacích potrieb zameraná na udrţanie a tvorbu pracovných miest v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve predovšetkým v podhorských a horských oblastiach, - analýza vyuţitia a spracovania bioodpadov /zelený odpad, biomasa/ s vyuţitím a rozvojom biotechnológií, - výroba a prezentácia televíznych spotov, - výroba a distribúcia informačnej broţúry, - výroba web stránky. Metódy výučby: - Prednášky, skupinové aj individuálne aktivity - Samoštúdium - Prípadové štúdie (príklady dobrej praxe) - Koučing, supervízia, spätná väzba - Praktické aktivity s cieľovými skupinami Forma záverečnej skúšky: - záverečná diskusia - samostatné výstupy frekventantov (príprava vlastnej koncepcie) - udelenie osvedčenia o absolvovaní. Vzdelávanie pozostáva zo 6 školení a tréningov (kaţdé v rozsahu 24 hod), samoštúdium a realizácia priamych aktivít s cieľovými skupinami pod supervíziou lektorov a vybraných expertov podľa potrieb účastníkov. Aktivity budú realizované v mesačných cykloch po 10 účastníkov počas 12 mesiacov. Názvy hlavných tém (počet hodín): 1. Práca s informáciami, zdroje a podpora v rámci PRV (5 hod), 2. Legislatíva a aktuálne dokumenty v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve oblasti (4 hod), 3. Príleţitosti a výzvy pre udrţanie pracovných miest v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve v podhorských a horských oblastiach (8 hod), 4. Vyuţívanie a spracovania bioodpadov /zelený odpad, biomasa/ s vyuţitím a rozvojom biotechnológií (4 hod),

5. Prezentácia výsledkov analýzy vyuţitia a spracovania bioodpadov /zelený odpad, biomasa/ s vyuţitím a rozvojom biotechnológií. (6 hod), 6. Vyuţívanie potenciálu podhorskej a horskej krajiny k udrţaniu zdravej výţivy obyvateľstva (6 hod), 7. Príklady dobrej praxe (5hod), 8. Samostatné výstupy – príprava vlastnej koncepcie (10hod).

Projekt sleduje potreby súčasnej generácie, ktorá sa v snahe o progres usiluje napĺňať najaktuálnejšie poţiadavky na vedomosti a zručnosti poţadované na trhu prácu v agropotravinárstve a lesníctve, pričom nijakým spôsobom neovplyvňuje schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby rovnako. Práve naopak, vytvára predpoklady a základy pre ich rozvoj. Zvýšením efektivity práce sa zníţi výška vynaloţených prostriedkov do pracovných procesov, a tým sa podporí rozvoj agropotravinárskych a lesníckych organizácií /podnikov. Projekt výrazne prispieva i k podpore dynamického hospodárstva s plnou zamestnanosťou s prispením vysokej úrovne vzdelávania čím zároveň ovplyvňuje zvyšovanie konkurencieschopnosti a výkonnosti a ekonomiky SR. Projekt predpokladá vytvorenie personálnych a materiálnych predpokladov pre dlhodobú sústavnú vzdelávaciu činnosť, v ktorej okrem priamej cieľovej skupiny budú oslovené aj iné ďalšie – nepriame cieľové skupiny. Informácie o kurzoch budú uverejňované a propagované priebeţne prostredníctvom:

 príspevkov v odborných časopisoch,  internetových portálov, www.stránka,  lokálnej a verejnoprávnej televízii,  konferencií,  špecializovaných akcií,  atď.

Výsledkom projektu sú zruční, vzdelaní a adaptabilní pracovníci v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve, schopní udrţať si svoje pracovné pozície a rozvíjať svoje zručnosti a vedomosti samostatne. Výsledkom je tvorba

58 krajiny v podhorských a horských oblastiach, vyuţívanie a spracovanie bioodpadu za súčasného rozvoja biotechnológii. Zámerom predkladaného projektu je umoţniť v priebehu 12 mesiacov 2010 roka absolvovať odborné kurzy 60 záujemcom a pracovníkov z oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárstva a lesníctva vo vybraných aktivitách, ktoré sú prioritnými aktivitami pre vybranú cieľovú skupinu.

5 NÁVRH NA VYUŢITIE VÝSLEDKOV

Vyuţívanie moţnosti čerpania prostriedkov EÚ a týmto spôsobom riešiť najaktuálnejší problémy zdruţených obcí a jej obyvateľov. Aktivity by sa mali smerovať predovšetkým k rozvoju podnikania, podpore cestovného ruchu, k zlepšovaniu infraštruktúry, k skvalitňovaniu situácie v poľnohospodárstve a lesníctve, k ochrane ţivotného prostredia, k zvyšovaniu úrovne vzdelávania, zdravotníckej a sociálnej starostlivosti a k rozvoju kultúry, tradičných remesiel a športu. Veľká budúcnosť sa vidí hlavne v spolupráci s Poľskou stranou. Je to predovšetkým obrovský potenciál v prírode. Cieľom podpísania dohody medzi mikroregiónom a gminou Uście Gorlickie je vízia, ktorej hlavnou úlohou je všestranný rozvoj spolupráce, priateľských kontaktov, výmeny skúseností, vzájomného informovania sa a podpory v získavaní finančných zdrojov na realizáciu aktivít uvedených v dohode prostredníctvom podporných programov EÚ. Z hľadiska cestného prepojenia existuje priame spojenie medzi mestami Bardejov a Gorlice. Zvýšená návštevnosť priestoru vyţaduje dôsledné územné riešenie a prehodnotenie ekonomického a kult. rozvoja mikroregiónu. Mikroregión Makovica by sa mal v nastávajúcom období usilovať o nasledujúce aktivity a iniciatívy: - prehodnotiť stav a úroveň občianskej vybavenosti územia z dôvodu moţnosti rozvoja turizmu - prehodnotiť a navrhnúť moţnosti rozvoja turizmu - doriešiť technickú infraštruktúru - riešiť ochranu a obnovu vodných zdrojov, obnovu rybnikárstva, rekreácie, zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien a vytváranie pracovných príleţitostí v prírodnom prostredí - riešiť športové plochy a areály pre letné a zimné športy - prehodnotiť a dokompletizovať verejnú zeleň v obciach a tieto riešiť so zachovaním ľudovej architektúry - lepšie vyuţitie vlastného potenciálu obcí v sluţbách podporujúcich cestovný ruch, rozvoj malého a stredného podnikania

Aby sa kaţdý z týchto problémov vyriešil, musí byť pre neho stanovený špecifický cieľ a ten musí zahŕňať príslušné opatrenia k jeho naplneniu. Prvým cieľom by malo byť zviditeľnenie a zatraktívnenie mikroregiónu. Na jeho naplnenia je potrebná propagácia a informatizácia cestovného ruchu v mikroregióne Makovica (vytvorenie web stránky, propagačných materiálov alebo publikácií o mikroregióne, spoločné projekty v rámci cezhraničnej spolupráce, podporovať vznik občianskych zdruţení zameraných na propagáciu cestovného ruchu v mikroregióne...) a oprava existujúcich a budovanie nových atrakcií v mikroregióne (vytváranie oddychových zón, tvorba a údrţba cyklotrás a turistických chodníkov, podpora kultúrnych festivalov a šírenie miestnej kultúry a histórie...). Druhým špecifickým cieľom by mala byť podpora malého a stredného podnikania v oblasti cestovného ruchu a nadväzujúcich odvetví. Je to snaha podporovať podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu (vyuţitie existujúceho potenciálu na spomenuté účely a vytvorenie nových ekonomických aktivít, tvorbu nových pracovných miest. Tu je potrebná aj rekvalifikácia pracovnej sily, tvorba nových ubytovacích a stravovacích kapacít prednostne v neobývaných domoch a budovách, výstavba infraštruktúry, podpora nákupu techniky a zariadení pre zvýšenie kvality poskytovaných sluţieb v existujúcich zariadeniach zimných športov...) a rozvíjať agroturistiku ako samostatné odvetvie cestovného ruchu (vznik malých rodinných fariem, vybudovanie ubytovacích a stravovacích kapacít v poľnohospodárskych objektoch, rekonštrukcia poľnohospodárskych objektov na budovanie turistických atrakcií...). V zmysle nadväzujúcich odvetví sa myslí doplnenie cestovného ruchu a doplnkové sluţby, ktoré zhodnocujú zdroje mikroregiónu a vytvárajú pridanú hodnotu a pracovných príleţitosti (tvorba remeselníckych dielní...). Výsledky auditu jednoznačne ukázali, ţe cesta rozvoja mikroregiónu Makovica je rozvoj existujúceho turistického ruchu a rozvoj takých odvetví, ktoré prinesú zvýšenie pridanej hodnoty, t.j. spracovanie dreva a rozvoj lesníctva, poľovníctva, rybárstva. K tomu je však potrebná infraštruktúra, ktorá prinesie zatraktívnenie mikroregiónu. Čo sa týka konkrétnych vyššie uvedených aktivít, tak ambícia stať sa oddychovou zónou je pre priemyselne orientovaný Bardejov a Svidník, ktorá prinesie mikroregiónu vyuţitie bytového a domového fondu, zamestnanosť hlavne u ţenskej časti obyvateľstva, vyuţitie 5 chránených prírodných území na poznávaciu turistiku, vyuţitie historického a kultúrneho potenciálu (hlavne obce Zborov, Chmeľová, Stebník, Stebnícka Huta, Becherov, Regetovka, Mikulášova, Jedlinka, Niţná Polianka a Hutka).

Spomínaný rybolov a chov rýb by sa mal praktizovať prevaţne v obciach Becherov, Šarišské Čierne a vo Varadke, kde majú plán vybudovať nový rybník. S chovom rýb uvaţujú aj v potoku v obci Regetovka a v Stebníckej Hute. Veľmi vhodným návrhom je vyuţívanie relatívne málo zdevastovanej ornej pôdy na chov oviec, kôz a eko-bio rastlinnej výroby, obnova pestovania liečivých bylín, obnova a nová výsadba ovocných sadov, spracovanie lesných plodov najmä v obciach Beloveţa, Andrejová, Haţlín, Zborov, Smilno, Mikulášová a Ondavka. Ďalším pozitívom je skutočnosť, ţe občania a starostovia začínajú chápať územie ako celok, nie len ako svoju obec. Mikroregión Makovica má podľa mňa pred sebou skvelú budúcnosť, samozrejme, ţe aj veľké mnoţstvo práce k jej naplneniu, no po uskutočnení plánov má predpoklady vytvoriť jednu nádhernú kultúrno-rekreačnú oblasť, atraktívnu pre domácich, ale aj zahraničných návštevníkov.

6 ZÁVER

Mikroregión Makovica ako aj ďalšie mikroregióny v okrese Bardejov, patria medzi nádherný kút Slovenska, ktorý moţno bez výčitiek zaradiť k regiónom, ktorými sa oplatí zaoberať, hľadať a navrhovať moţnosti na ich ešte lepšie zviditeľnenie a dlhodobú perspektívu vyuţitia vo vidieckej turistike a agroturizme. Tento región má všetky predpoklady a danosti na to, aby sa stal významným regionálnym centrom cestovného ruchu. Na vypracovanie diplomovej práce sme pouţili podklady z odbornej literatúry a podklady samosprávy a štátnej správy. Z prieskumov, analýz, posúdení a vlastných výsledkov moţno formulovať tieto závery: Predpoklady Mikroregiónu Magura Paledovka a ďalších mikroregiónov v okrese Bardejov sú vzhľadom na prírodné, historické, kultúrne a športové podmienky vynikajúce. Tvrdenie, ţe aj keby mikroregióny boli oficiálnou územnosprávnou úrovňou, v podstate by sa nič nezmenilo, pretoţe ich vývoj nie je ani tak výsledkom zákonov, a ani samotná snaha starostov či predsedov by nič nezmohla, keby sa do rozvoja svojho územia nezapájali i sami obyvatelia jednotlivých obcí. Tí, ktorí najlepšie vedia, čo im chýba, čo naopak môţu ponúknuť; tí, ktorí sa často svojpomocne, vlastnými rukami podieľajú na rozvoji a zmenách svojich obcí; tí, ktorí si takto nielen skrášľujú vlastné okolie, ale naviac ho aj prezentujú pred okolitým svetom. Je potešiteľné, ak vidíme rozprávať starostov obcí s hrdosťou o svojom mikroregióne a o predstavách ich ďalšej spolupráce a rozvoja. Je však dôleţité, aby tomuto rozvoju napomáhali aj samotní obyvatelia uvedomujúc si, ţe je to v prospech ich rodnej obce. V dnešnej dobe sú posúvané do popredia partnerstvo a spolupráca, ktoré v podobe mikroregiónov má pred sebou sľubnú budúcnosť. Západná Európa je jasným dôkazom toho, akú veľkú úlohu zohráva vidiecky cestovný ruch pri rozvoji národného hospodárstva. Hlavným zámerom projektu bolo zabezpečenie dostupnosti najnovších poznatkov formou vzdelávacích a informačných aktivít pre všetkých pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve a lesníctve. Na základe výsledkov diplomovej práce odporúčame ďalej pokračovať v problematike zameranej na analýzu rozvoja vidieka v mikroregióne Makovica, časti Magura – Palendovka a rozpracovať získané výsledky do konkrétnych záverov smerujúcich k podpore vidieka mikroregiónu Makovica. 7 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY

1. Agilný vidiek ţiada podporu zhora. Verejná správa č.13/20 2. BEDRNOVÁ, E., NOVÝ, I. a kol. 2004. Psychologie a sociologie řízení. 2. rozšířené vydání, Praha: Management Press, 2004. 562 s. ISBN 80-7261-064-3. 3. BLAŢEK, UHLÍŘ. 2002. Teorie regionálního rozvoje. Praha, Nakladatelství Karolinum 2002 4. ČAPLOVÁ, Z. 2006: Jedinečný nástroj rozvoja vidieka. Verejná správa č.15,16/2006 5. DOHNAL, J. 2002. Řízení vztahů se zákazníky: procesy, pracovníci, technologie. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2002. 164s., ISBN 80-247-0401-3 6. DOSTÁL, Ľ. 1981: Ochrana prírody v okrese Bardejov. Prešov, 1981, 111 s. ISBN 83-029-81 7. FÁZIKOVÁ, M. 2004. In: LÁTEČKA, M. et al. 2004. Projektovanie trvalo udrţateľných poľnohospodárskych systémov v krajine. Nitra: SPU, 2004. s. 655 – 691 ISBN 80-8069-391-9 8. FRICKÝ, A. 1976 : Bardejov- kultúrne pamiatky. Prešov, 1976 9. FRITZ – KARL FERNER. 1993 : Marketing cestovného ruchu v praxi. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1993, 158 s. ISBN 80-08-01978-6 10. FORET, M. 2001: Jak rozvíjet místní cestovní ruch. Praha: Grada Publishing spol. s.r.o., 2001, 178 s. ISBN 80-247-0207-X 11. GIBSON, ROWAN. 2000. Nový obraz budoucnosti (Přední osobnosti světového managementu a sociálního myšlení o budoucnosti podnikání, konkurence, řízení a trhu). 2. vydání, Praha: Managenet Press 2000, 261 s. ISBN 80-7261-036-8. 12. HABÁN, M. – OTEPKA, P. 2004. Agroturistika. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. 153 s. ISBN 80-8069-451-6. 13. JANEČKOVÁ, L., VAŠTÍKOVÁ, M.2001. Marketing sluţeb. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2001. 180s., ISBN 80-7169-995-0 14. KOPŠO, E. 1980: Zemepis cestovného ruchu. 1980, 444 s. 15. KOTLER, P., ARMSTRONG, G. 2004. Marketing management. 1. vyd.. – Praha: Grada Publishing, 2004. - 855 s. ISBN 80-247-0513-3

16. KUZMIŠIN, P. - TEJ. - KUZMIŠINOVÁ, V. 2006 : Konkurencieschopnosť a regionálne aspekty rozvoja I. Prešov 2006, 190 s. ISBN 80-8068-555-X

17. LONGENECKER, J. G., MOORE, C.W, PETTY, J.W. 2002. Small Business Management An Entrepreneurial Emphasis, 2002, Thompson South-Western, Ohio, ISBN 0-324-06554-X. 18. LUKÁČ, G. : Dejiny obce Zborov a Makovického panstva, 1. vyd. Zborov, 2005 19. MARCIČIN, A. 2002. et al.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Bratislava:Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2002, 347 s. ISBN 80-968155-8-X 20. MIKULA, M. 2005: Cykloturistické trasy v okrese Bardejov. Bardejov, 2005 21. MIKITA, M. 2004: Cestovný ruch v Slovensko –Poľskom pohraničí – ä Prešovský kraj. Svidník: Regionálna rozvojová agentúra, ISBN 80-967898-7-2 22. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR, 2006: Posilnenie regionálnych a lokálnych kapacít pre riadenie a realizáciu pomoci zo štrukturálnych fondov. Bratislava: EUROFORMES, 2006, 95 s. 23. MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR, 2005: Sekcia cestovného ruchu: ÚSTAV TURIZMU s.r.o, 2005: Regionalizácia cestovného ruchu v SR. .Bratislava: 2005, 24. MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR, 1996 : Sekcia cestovného ruchu: Rukoväť podnikateľa vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike. B. Bystrica Cestovateľ, 1996, 10 s. ISBN 80-967649-0-X 25. MICHALOVÁ, V – ŠUTEROVÁ, V. 1999: Sluţby a cestovný ruch. Bratislava: Sprint – vydavateľská, filmová a reklamná agentúra 1999, 549 s. ISBN80-88848-51-2 26. NOVÁCKA, L. – KULČAKOVÁ, M. 1996: Klient v cestovnom ruchu. Bratislava Eurounion, spol. s.r.o., 1996, 244 s. ISBN 80-85568-60-8 27. NOVÁCKA, Ľ. 1993: Marketingový management podnikov cestovného ruchu. Bratislava: Elita 1993, 85 s. 28. PAYNE, A. 1996. Marketing sluţeb. Přel. V. Dobešová, 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 1996. 248s., ISBN 80-7169-276-X 29. POUROVÁ, Marie. 2002. Agroturistika. Praha: CREDIT, 2002. 124 s. ISBN 80-213- 0965-2. 30. PARMOVÁ, D. 2004. Řízení sluţeb: přednášky. 1.vyd. České Budějovice:

Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích Zemědělská fakulta, 2004. 96s., ISBN 80- 7040-673-9 31. ROMANČIKOVÁ, E. 2004. Finančno-ekonomické aspekty ochrany ţivotného prostredia. Bratislava: Eco Instrument, 2004. 270 s. ISBN 80-967771-1-4. 32. SLANÝ. a kol. 2006: Konkurencieschopnosť Českej republiky. Brno: Masarykova univerzita, 2006, 278 s. ISBN 80-210-4157-9 33. SKOKAN, K. 2004. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava: Repronis, 2004, 159 s. ISBN 80-7329-059-6 34. SAŢP PREŠOV, centrum krajinno-ekologického plánovania – Štúdia zhodnotenia ekologických krajinných štruktúr a protipovodňovej ochrany 35. SAŢP PREŠOV: Štúdia zhodnotenia ekologických krajinných štruktúr Mikroregiónu Makovica, 1.vyd. Prešov, Centrum krajinno-ekologického plánovania, 2004, 3 s 36. ŠARAFÍN, M. 2006: Krajina-nová zodpovednosť vidieka. Obecné noviny č.23/2006

37. ŠVANTNEROVÁ, Ľ. 1995. et al. Ekonomika obcí (Vybrané kapitoly). EF UMB Banská Bystrica, 1995, s.19 – 27. 38. TRNAVSKÝ, O. 2000. Majetok obcí. In: Územná samospráva v praxi. Bratislava, 2000, s. 11 – 13, ISSN 1335 – 5937 39. VIDIECKY PARLAMENT NA SLOVENSKU, 2005:Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mikroregiónu Makovica. Prešov, 2005 40. VLACHYNSKY, K. 2006. Globalizácia a zmeny v cieľoch podnikateľskej činnosti. In: ÚAD,2006, č. l., s. 2 – 7. ISSN 1335-2024. 41. WRIGHT, G., NEMEC, J. 2003. Management veřejné správy. Teorie a praxe. Praha: Ekopress, 2003, 419 s. ISBN 80-86119-70-X.

8 PRÍLOHY

Obrázok 6: Drevený kostol Ochrany Bohorodičky v Jedlinke postavený r.1763 (Zdroj: www.slovakiatravels.com)

Obrázok 7: Stredisko environmentálnej výchovy SAŢP v Regetovke (Zdroj: www.sazp.sk)

Obrázok 8: Na obrázku liečebný dom Astória - Bardejovské Kúpele (Zdroj: www.bardejovske-kupele.sk)

Obrázok 9: Vojenský cintorín nad obcou Becherov (Zdroj: http://www.kvhbeskydy.sk)

Obrázok 10 : Letecký pohľad na Zborov a hrad