Recenzie Reviews MESTO a DEJINY

HOFFMANN, Éva – MARTON, Jenő. KASSA : EURÓPA ich analýze a poukázať na chyby, ktorých sa au- KULTURÁLIS FŐVÁROSA 2013. BUDAPEST : HIBER- tori dopustili, aby sa predišlo vytváraniu neprávd NIA, 2012, 96 s. ISBN 978-963-7617-62-1. a tradovaných mýtov, ktoré takýto typ publikácie zvyknú sprevádzať. Popritom bude nemenej zau- Turistickí sprievodcovia mestom sa dostáva- jímavé sledovať, akým spôsobom vytvárajú na za- jú do pozornosti urbánnych historikov v stredo- čiatku 21. storočia svoj obraz o Košiciach prísluš- európskom priestore od 90. rokov 20. storočia. níci maďarského národa, resp. slovenskí občania V rámci kultúrnohistorického prístupu v urbán- maďarskej národnosti. nej histórii turistický sprievodca mestom ako Útly sprievodca s 95 stranami, 180 fotogra- druh reprezentatívnej publikácie predstavuje fiami a piatimi mapami je svojím rozsahom iba vhodný materiál pre výskum vnímania mesta základným a stručným popisom druhého naj- jeho obyvateľmi a návštevníkmi, rovnako ako pre väčšieho mesta Slovenska. Košice sú v predslove výskum vytvárania obrazu, resp. imidžu mesta. tradične vykresľované ako priateľské, tolerant- Pritom imidž mesta sa zároveň spolupodieľa na né, multikultúrne mesto, križovatka obchod- vytváraní mestskej identity. Obraz mesta spro- ných ciest a kultúrnych tokov s tradíciou spolu- stredkovaný určitým turistickým sprievodcom nažívania rôznorodých národných skupín, ktorá však nezodpovedá odrazu reality, je iba mentál- dodnes obohacuje mestskú kultúru a mentalitu. nou predstavou určitej sociálnej skupiny alebo Vyznanie autorky predslovu Évy Hoffmann z po- elity mesta, ktorá takúto publikáciu vydáva. zície národnostnej menšiny – „preto sa tu cítime V prípade recenzovaného turistického sprie- tak dobre“ - vyznieva pre Košice veľmi lichotivo. vodcu Kassa : Európa Kulturális Fővárosa 2013, Keď autorka vymenúva zoznam najdôležitejších vydaného v budapeštianskom vydavateľstve udalostí a osobností mesta, nenecháva nikoho Hibernia v roku 2012, sa jedná o kolektívnu re- na pochybách, že Košice sú jedným z najpríťaž- prezentáciu dvoch maďarských autorov, pričom livejších miest na mentálnej mape príslušníkov prvý, Jenő Marton, je vedúcim spomínaného tu- maďarského národa: „tu v krypte dómu odpočíva ristického vydavateľstva, a druhou autorkou je František II. Rákoci s matkou Helenou Zrínskou, košická sprievodkyňa Éva Hoffmann. Už sám ná- tu zomrel Štefan Bočkaj v roku 1606, tu sa sobá- zov sprievodcu prezrádza, že hlavným podnetom šil Gabriel Betlen s Katarínou Branderburskou na vydanie sprievodcu je titul Európskeho hlav- v roku 1626, tu pôsobil a tvoril Ján Bačáni (János ného mesta kultúry, ktorý Košice hostia v roku Batsányi), František Kazinci (Ferenc Kazinczy) 2013. To ale zaiste nebola jediná pohnútka. a Dávid Baróti Sabó (Dávid Baróti Szabó), tu sa Podobných sprievodcov by sme totiž analogicky narodil spisovateľ Sándor Márai, umenovedec márne hľadali v susednom Česku alebo Poľsku. Imrich Henslmann či sestra Sára Salkaházi....“ Tam totiž Košice nezastávajú pozíciu dôležitého (s. 3). Text na vnútornej strane obalu komentuje miesta národnej pamäte, ako je tomu v prípade vývoj Košíc v poslednom období: „Najväčšie mesto Maďarov, pre potreby ktorých doposiaľ neexisto- Horniakov [Felvidék] úspešne prekonalo zmenu val aktualizovaný sprievodca Košicami. V úsilí režimu a ťažkosti spôsobené vznikom samostat- spropagovať mesto v Maďarsku a zaktivizovať ne- ného Slovenska.“ Autori v tejto súvislosti naráža- využitý turistický potenciál na maďarskej strane jú najmä štýlovú rekonštrukciu Starého Mesta, bolo vydanie recenzovaného sprievodcu podpore- kvôli ktorej sú dnes Košice „najatraktívnejšie slo- né samotným mestom Košice a Slovenskou agen- venské mesto“, pričom jednoznačnú zásluhu za túrou turistického ruchu. jeho zveľadenie pripisujú vtedajšiemu primáto- Vzhľadom na vysokú popularizačnú funkciu rovi Rudolfovi Schusterovi (s. 10 a 20). Osobnosť a široký komerčný záber na obyvateľstvo mes- neskoršieho prezidenta Slovenskej republiky ta a jeho návštevníkov (v tomto prípade orien- symptomaticky rozlišuje zahraničných sprievod- tovaného na maďarského čitateľa) má turistický cov mesta od slovenských, v ktorých jeho meno sprievodca konkrétny dopad na vytváranie men- z najrôznejších spoločenských dôvodov v zásade tálneho obrazu mesta. Pretože sa stalo pravidlom, nefiguruje. že turistických sprievodcov nepíšu odborníci, ale Sprievodca je tematicky rozdelený do de- laici, ktorí nie sú pri selekcii údajov nijako obme- siatich kapitol (Zemepis – dejiny, Staromestské dzovaní a opravovaní, pričom ich práce sa dostá- prechádzky, Prechádzky mimo Starého Mesta, vajú do pozornosti oveľa širšieho okruhu záujem- Košické židovstvo, Sándor Márai, Hlavné mes- cov o históriu, než je tomu v prípade odborných to kultúry, Zábava – pohostinnosť, Šport, Štipka historiografických diel, je nevyhnutné podrobiť gastronómie, Užitočné informácie). Nechýba ani

94 MESTO a DEJINY

slovník základných slovenských výrazov. Na vnú- pletná bez vymenovania ostatných dvoch v ro- tornej strane obalu knihy umiestnená prehľadná koch 1857 a 1877. Autori považujú Košice za opev- mapa centra Košíc prekladá niektoré uličné náz- nené mesto až do konca 19. storočia (s. 10 a 12), vy do maďarčiny, nie však doslovne, ale do podoby pričom hradby boli najneskôr v roku 1840 už od- z dualistického obdobia. Tento preklad nie je pre- stránené. Vývoju mesta po roku 1918 venujú au- vedený dôsledne, pretože Mlynská ulica sa v tom tori minimum pozornosti. O vývoji za 1. ČSR sa čase volala nie Malom, ale Kossuth Lajos utca čitateľ nedozvie nič. Spomína sa iba, že 29. de- a Alžbetina ulica Deák Ferenc utca. Bez uvede- cembra 1918 vpochodovalo do mesta českosloven- nia poznámky na okraji mapy, že sa jedná o ulič- ské vojsko (nie iba české, ako sa zvykne sústavne né názvy mesta spred roku 1918, je takéto dvojja- v maďarskej spisbe uvádzať). Nesprávne uvied- zyčné uvádzanie názvov verejných priestranstiev li roky príslušnosti Košíc ku Maďarsku v podo- nepatričné a mätúce. be 1938 – 1944. Píšu, že po druhej svetovej voj- V prvej kapitole Zemepis – dejiny sa autori ne vznikla 2. ČSR (tento termín sa používa pre dopustili niekoľkých závažných faktografických obdobie 1938 – 1939) a spomínajú aj tunajšie chýb. Uviedli, že podľa sčítania obyvateľstva Benešovo úradovanie v dočasnom hlavnom mes- v roku 2011 sa prihlásilo k maďarskej národnosti te, počas ktorého bol prijatý pre menšiny diskri- 6 – 8 % obyvateľov (s. 6). Už len samotný zápis „6 minačný Košický vládny program (s. 24). – 8“ je podozrivý, keďže sčítania obyvateľstva pri- Kapitoly Staromestské prechádzky a Pre- nášajú veľmi presné štatistické údaje. Posledné chádzky mimo Starého Mesta stručne opisu- sčítanie (2011) ukazuje, že maďarskú národnosť jú pamätihodnosti historického jadra mesta. Tu si zapísalo už iba 2,65 % Košičanov.1 Zo strany je potrebné upozorniť na tieto faktografické chy- autorov tu ide o zjavné prekrúcanie skutočnos- by: s. 13 – cintorín okolo dómu bol zrušený už ti. Maďarsky hovoriacich obyvateľov je v meste v 18. storočí, nie 19. storočí, s. 14 – majster Štefan pravdepodobne oveľa viac ako 2,65 %, možno aj nepracoval na poslednej etape výstavby dómu, ale viac ako uvedených 6 – 8 %, to ale nikoho neo- v najdôležitejšej štvrtej medzi rokmi 1462 – 1490, právňuje uvádzať v sprievodcovi mesta fiktívne s. 22 – podstavec sochy maratónca nie je z mra- navýšené údaje. moru ale granitu, s. 24 – architektom Župného Pri vykladaní počiatkov Košíc sa autori vy- domu nebol Langler, ale Langer, s. 25 – Košická hli opisu pôvodného etnického osídlenia Košickej univerzita spočiatku nemala právnickú a teolo- kotliny, ktoré bolo slovanské. Dejiny mesta za- gickú fakultu, ale filozofickú a teologickú, práv- čínajú osadou „Villa Cassa“ z roku 1230, pri- nická fakulta bola založená až v roku 1777, s. 26 – čom nesprávne vyložili chronológiu vývoja názvu nad hlavným portálom Františkánskeho kostola mesta v rôznych jazykových mutáciách reťazcom sa nenachádza plastika košického erbu od 80. ro- Cassovia → Kaschau → Kassa → Košice. Ak už aj je pre kov 20. storočia, kedy boli odkryté pôvodné go- maďarskú stranu ťažko uznať slovanský pôvod tické artefakty stredovekého portálu, s. 30 – je mena mesta v podobe Koša, sami si uškodili, na- potrebné uvádzať úradný názov technického mú- koľko maďarské Kassa predchádzalo nemeckému zea v podobe Szlovák Műszaki Múzeum, jeho Kaschau aj latinskému Cassovia. V sprievodcovi zakladateľom nebol Sándor Mihalik, ten pra- uvádzané pustošenie Košíc Tatármi (v skutočnos- coval pre Felsőmagyarországi Múzeum, s. 35 – ti Mongolmi) je mýtom tradovaným košickými de- Dominikánsky kostol nie je najstaršia cirkev- jepiscami a kronikármi 18. a 19. storočia. V pre- ná stavba, ale najstaršia dodnes stojaca cirkevná hľade dejín mesta chýba dôležitý rok 1537, ktorý stavba, s. 38 – na Alžbetinej ulici nie je Jakobyho znamenal obrat v postavení Maďarov v Košiciach. galéria, ale Východoslovenská galéria, s. 44 – na Od toho roku už Nemci netvorili exkluzívnu elitu Bankove nie je najstarší hotel, ten bol v Levočskom mesta. Autori píšu, že Košická univerzita bola za- dome, s. 46 – hrad na Hradovej sa nestal ruinou ložená v roku 1657 vedľa Premonštrátneho kosto- po Tatárskom (správne Mongolskom) vpáde, ale la, ktorý sa však začal stavať ako Jezuitský kos- v neskoršom období. tol až v roku 1671. Zmienka o návšteve Františka Treba oceniť, že autori v texte uvádzajú pri Jozefa I. v Košiciach (s. 8) v roku 1852 je nekom- názvoch ulíc v zátvorke aj slovenský ekviva- lent. Avšak súčasná jazyková kodifikácia zavä- zuje písanie veľkých písmen v podobe Námestie 1 Krajské mesto Košice 2011 [online]. Košice : Maratónu mieru, alebo Námestie osloboditeľov Štatistický úrad SR, november 2012, s. 15. [cit. 18. 6. a nie naopak (s. 40). Uvádzať slovenské ekviva- 2013]. Dostupné na internete: . lenty by bolo vhodné aj u názvov inštitúcií, čo by

95 MESTO a DEJINY

určite uľahčilo turistickú orientáciu prostredníc- je, že po košickej obhliadke nasleduje opis miest tvom slovenských úradných tabúľ a nápisov. Za spojených s Máraiho pôsobením v Budapešti. výrazný nedostatok sprievodcu možno považovať Takto sa prostredníctvom košického turistické- vynechanie kaviarne Slávia, najvzácnejšej košic- ho sprievodcu maďarskí návštevníci Košíc dozve- kej secesnej stavby, a funkcionalistického obchod- dia o vlastnom hlavnom meste nové vedomosti. ného domu Baťa v zozname popisovaných pamia- Osobnosť Sándora Máraiho tak ešte viacej pre- tok. Autori síce spomínajú, že v Čákiho paláci pojuje úzke väzby východoslovenskej metropoly sídlil Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak a maďarského hlavného mesta, čo je nesporne aj jeho súčasné pôsobisko preskočili, hoci ho náv- prínosom celého sprievodcu. števník pri korzovaní Hlavnej ulice neprehliad- Kapitola Hlavné mesto kultúry podáva ne. Maďarského turistu by zaiste zaujímalo, že stručný prehľad o kultúrnych aktivitách po- Košice sú ústavným zákonom stanovené za sídlo čas roku 2013. Čitatelia sa dozvedia, aký prí- Ústavného súdu Slovenskej republiky. nos pre mesto bude mať naštartovanie kreatív- Kontroverzné sa javí uvádzanie busty Jánosa nej ekonomiky v postindustriálnych Košiciach. Esterházyho ako turistickej pamiatky (s. 30). Na Čo sa investičnej výstavby týka, nie je uvede- rozdiel od slovenskej historickej pamäte zastáva ný popis najdôležitejších dejísk kultúrnych ak- János Esterházy v tej maďarskej kladné miesto. cií Kulturpark a Kunsthalle. Hoci ich vizualizá- Avšak autori neuvádzajú, že busta nie je súčas- cie nechýbajú, je nedostatkom publikácie, že ich ťou verejného priestoru mesta, a že stojí na sú- nevyznačila na mapke mesta. Rovnako škodli- kromnom pozemku. Tým môže maďarský turista vým prešľapom je uvádzať Medzinárodný mara- nadobudnúť mylný poznatok, že János Esterházy tón mieru ako prvý svojho druhu na svete (v sku- je síce pre slovenskú verejnosť osobnosť neprija- točnosti druhý po Bostone, s. 73). teľná, ale v tolerantných Košiciach neexistovala Zo zostávajúcich kapitol treba upozorniť na prekážka odhaliť mu bustu. Nenasvedčuje tomu chybu označovať Levočský dom ako najstaršiu bu- ani jej konfliktné odhalenie na nádvorí súkrom- dovu v meste (s. 77), alebo považovať súčasné ko- ného domu. šické vodné pólo za úpadkové (s. 84). V texte sa Samostatná kapitola je venovaná košickým vyskytuje nemalý počet preklepov, gramatických Židom. Po polstoročí útlaku totalitných reži- chýb a slovakizmov (ako na to upozornil košický mov v Košiciach opäť funguje Židovská nábožen- dejepisec Zoltán Balassa).2 Zo strany slovenské- ská obec, ktorá aktívne participuje na duchov- ho čitateľa sa javia zaujímavé niektoré postrehy, nom živote mesta. Ten sa vyznačuje miestnym ktoré by sa v slovenskom sprievodcovi sotva obja- špecifikom, ktorým je ekumenické spoločenstvo vili (napr. že z košických kúpalísk z roka na rok Ekumena združujúce deväť kresťanských cir- ubúda, lebo Košičania aj tak uprednostňujú blíz- kví a Židovskú náboženskú obec so štatútom po- ke maďarské akvaparky). zorovateľa. Ak je samostatná kapitola v turistic- Na záver je potrebné konštatovať, že autori kom sprievodcovi venovaná len židovstvu, je na vo veľkej miere sústredili pozornosť na maďarské zamyslenie, prečo autori nezaradili do publikácie reálie minulých i dnešných Košíc. Je síce pocho- zmienku o Ekumene (Ekumenické spoločenstvo piteľné, že publikácia určená pre maďarského tu- na území mesta Košice), ktorá sa dotýka širšie- ristu obracia pozornosť na súvislosti viažuce sa ho spektra obyvateľov Košíc. Na rozdiel od busty na maďarskú kultúru, avšak Košice po roku 1918 J. Esterházyho výrazne napomáha k šíreniu tole- a najmä po roku 1945 prekonali rozsiahlu etno- rancie v meste. nacionálnu transformáciu, ktorej odrazom sú síce „Máraiománia“, ktorá zachvátila Maďarsko naďalej multikultúrne, avšak prevažne slovenské aj Slovensko v posledných dvoch desaťročiach, sa Košice. Promaďarský diskurz celej publikácie je plne odzrkadľuje aj v tomto sprievodcovi. Sándor natoľko evidentný, že dokonca vynecháva zavraž- Márai je nesporne osobnosťou, ktorá zviditeľňu- denie košických mučeníkov vojakmi maďarské- je Košice v celosvetovom meradle, a preto mu je ho národného hrdinu Gabriela Betlena, ako aj v sprievodcovi venovaná nadmerná pozornosť. ich svätorečenie Jánom Pavlom II. v Košiciach Kapitolu pripravoval pracovník Petőfiho literár- v roku 1995. Rovnako sa nič nedočítate o košic- neho múzea v Budapešti Tibor Meszáros, špe- cialista na Máraiho dielo, ktorý popísal všetky miesta pamäte viažuce sa na košické roky toh- 2 BALASSA, Zoltán. Egy „vidám” útikönyv Kassáról. to svetového spisovateľa. Textový opis je doplne- Košice : Rovart, 6. 9. 2012. [cit. 18. 6. 2013]. Dostupné na internete: .

96 MESTO a DEJINY

kom rodákovi Ferencovi Szálasim a terore jeho šlo viacero zaujímavých titulov, ako napríklad Strany šípových krížov v rokoch 1944 – 1945. Povstalci, vlastenci, pučisté a de Gaulle. Drama Autori čitateľa ochudobnili o informácie odohrá- alžírské války 1954 – 1962 (Ivan Brož), Krve po ko- vajúce sa v Košiciach počas 1. ČSR (napr. Košická lena. Solferino 1859 – zlom ve válkách o sjednoce- moderna, taktiež súčasť umeleckého progra- ní Itálie (Luboš Taraba) alebo Velká siouxská vál- mu Európskeho hlavného mesta kultúry) alebo ka (Jozef Opatrný). Samotný názov edície hovorí o udalostiach v prelomových rokoch 1968 a 1989. o vojnách, ktoré sú verejnosti málo známe, a to A tak sa paradoxne najviac pozornosti dostáva na 100% platí aj o boji Grékov za nezávislosť od slovenskej kultúre cez kuchyňu v kapitole Štipka Osmanskej ríše. V slovenskej historiografii prob- gastronómie, s podrobnými receptami na sloven- lematike gréckeho boja za nezávislosť doteraz ne- ské špeciality ako kapustnica a bryndzové haluš- bola venovaná dostatočná pozornosť, čo je zrejme ky. Maďarský pohľad na Košice zostáva aj v po- spôsobené jednak jazykovým hendikepom, jed- kročilom roku 2013 naďalej emočne selektívny. nak odlišnou orientáciou výskumu slovenských historikov. Väčšia pozornosť bola vynaložená na Ondrej Ficeri výskum antického Grécka,1 moderné grécke de- jiny sú viac zastúpené v prácach českých histo- rikov.2 Miroslav Šedivý patrí ku generácii mla- ŠEDIVÝ, MIROSLAV. KRVAVÁ ODYSSEA: ŘECKÝ BOJ dých českých historikov a v súčasnosti prednáša ZA NEZÁVISLOST 1821 – 1832. PRAHA : EPOCHA, na Katedre historických vied Filozofickej fakul- 2011, 232 S. ISBN 978-80-7425-087-3. ty Západočeskej univerzity v Plzni. Ako pedagóg zastrešuje viaceré predmety, napríklad Dějiny Každý národ má svoje mýty, legendy i hrdinov. Středomoří, Moderní dějiny Balkánu, Dějiny Z obyčajných ľudí sa stávajú hrdinovia po tom, habsburské monarchie 1., 2., či Střední Evropa čo dokážu vykonať významné skutky. Rovnako a Orient. Podieľa sa na mnohých projektoch a je tak bolo tomu i v prípade Grékov – mená ako autorom viacerých monografií, vedeckých štúdií , a odborných článkov.3 Predstavovaná publikácia či Alexandros Ypsilantis sa stali pre tento sláv- ny národ nesmrteľné a tým, že sa dokázali so ša- 1 Napríklad: NOVOTNÁ, Mária. Dejiny a kultúra bľou v ruke postaviť osmanskej moci, si získali antického Grécka a Ríma. Bratislava : VEDA, 2007, 600 s. i miesto v povestnom panteóne gréckych bájnych 2 Z najvýznamnejších prác možno spomenúť: hrdinov. Neboli to však veľké epické bitky či tak- DOSTÁLOVÁ, Růžena – OLIVA, Pavel – VAVŘÍNEK, tické ťaženia, no ich hrdinský duch dokázal za- Vladimír. Řecko. Praha : Libri, 2002, 146 s.; HRADEČNÝ, páliť i srdcia ostatných spolubojovníkov a tak Pavel. Holocaust řeckých Židů za druhé světové války. dospieť k vznešenému cieľu, ktorým bola nezávis- In POJAR, Miloš (Ed.). Stín šoa nad Evropou. Praha losť Grécka. Sloboda a nezávislosť boli najdôle- : Židovské muzeum, 2001, s. 155-176; HRADEČNÝ, žitejšie myšlienky, ktoré vo svojej Ýmnos is tin Pavel. Řekové a Turci : nepřátelé nebo spojenci? Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2000, 226 s.; HRADEČNÝ, Eleftherían (Hymna slobody) zvečnil grécky bás- Pavel. Dějiny Řecka. 2. vyd. Praha : Nakladatelství nik z ostrova Zakynthos (1798 Lidové noviny, 2007, 768 s.; KRÁLOVÁ, Kateřina – – 1857). Táto zhudobnená báseň dnes znie pri TSIVOS, Konstantinos et al. Vyschly nám slzy... Řečtí všetkých významných udalostiach v Grécku, uprchlíci v Československu. Praha : Dokořán, 2012, 336 keďže sa neskôr stala i národnou hymnou, ktorá s.; KRÁLOVÁ, Kateřina. Nesplacená minulost. Řecko- navždy Grékom pripomína ich víťazný boj proti německé vztahy ve stínu nacismu. Praha : Karolinum, nenávideným Turkom. Aj publikácia, ktorá sa na 2012, 286 s.; KRÁLOVÁ, Kateřina. Řečtí Židé a holocaust. pulty kníhkupectiev a internetové portály (keď- In Pražské sociálně vědní studie. Teritoriální řada, TER- 051, Praha : Fakulta sociálních věd UK, 2008, 23 s.; že publikácia sa dá kúpiť aj ako e-book) dostala KRÁLOVÁ, Kateřina. Role tzv. „cizího faktoru“. Řecká roku 2011, poukazuje, že veci nie sú vždy ani cel- krize v historickém kontextu mezinárodní politiky. In kom biele, ani čierne a tak ani na prvý pohľad an- Mezinárodní politika, 2011, roč. 35, č. 9, s. 4-7. tagonistický vzťah Turkov a Grékov možno nebol 3 Projekty – Rýnská krize 1840, Metternich a Východní až taký, ako sa to mohlo javiť, a ani ich boj nebol otázka 1821 – 1841. Najvýznamnejšie publikačné výstupy tak celkom iba ich vlastným bojom. M. Šedivého: ŠEDIVÝ, Miroslav. Metternich, the Great Ide o prácu mladého českého historika Powers and the Eastern Question. Pilsen : University Miroslava Šedivého Krvavá odyssea: řecký boj za of West Bohemia, 2013, 1033 s.; ŠEDIVÝ, Miroslav. nezávislost 1821 – 1832. Kniha vyšla v rámci edí- Armáda Muhammada Alího a egyptský nacionalismus první poloviny 19. století. In Nový Orient, 2012, roč. 67, cie Polozapomenuté války, kde okrem nej už vy- č. 3, s. 23-27; ŠEDIVÝ, Miroslav. Austria‘s Role in the

97 MESTO a DEJINY

sa okrem obligátnych častí, ako sú úvod, doslov, zyk vyjadril vo svojej Vojnovej hymne, resp. pocho- chronológia, poznámky, zoznam použitej literatú- de (vplyv Marseillaisy), ktorá je výrazom silných ry a resumé v anglickom jazyku, skladá z 15 ka- pocitov začínajúceho balkánskeho nacionalizmu. pitol bez číselného označenia. Kapitoly chronolo- V roku 1797 vypracoval Deklaráciu práv človeka gicky predstavujú postupný boj a s ním spojené a Ústavu republiky. Kapitola s názvom Společnost problémy Grékov v boji za nezávislosť. přátel a invaze do podunajských knížectví je ve- Prvá kapitola s názvom Řecko na počátku novaná vysvetleniu existencie revolučnej orga- 19. století popisuje predpoklady vypuknutia ozb- nizácie, tzv. (grécky Φιλική Εταιρεία) rojeného boja, rovnako i politickú, spoločenskú Spoločnosť priateľov, ktorá sa podieľala na príp- a sociálnu situáciu v osmanských provinciách na rave revolúcie a jej hlavným cieľom bolo založe- prelome 18. a 19. storočia. Autor veľmi presne po- nie nezávislého gréckeho štátu. Zakladateľmi boli menúva jednotlivé problémy, v ktorých sa kedy- Athanasios Tsakalov (1788 – 1851), Emmanuilos si mocná Osmanská ríša ocitla. Najvýraznejším Xanthos (1772 – 1852) a Nikolaos Skufas (1780 exponentom krízy bola podstatne oslabená moc – 1818). Autor opisuje fungovanie organizácie, sultána, ktorá, ako autor zdôrazňuje, v nie- jej zámery, no i problémy, s ktorými sa potýka- ktorých miestach ríše prakticky neexistovala. la. Dôležitou súčasťou druhej kapitoly je i otázka, M. Šedivý prezentuje fakty v súlade s modernými kto sa mal stať vedúcou osobnosťou spoločnosti tendenciami historickej objektivity, keď viackrát a prečo sa práve oblasť podunajských kniežac- prízvukuje, že Grékov nemožno vnímať len ako tiev stala miestom začiatku povstania, nie ako obete systému, práve naopak, mnoho z nich pat- by bolo možné všeobecne očakávať – Peloponéz. rilo k neodmysliteľným častiam osmanskej maši- Autor v tejto časti práce popisuje zaujímavým nérie. Dôležitou súčasťou prvej kapitoly je i ana- spôsobom zdrvujúcu porážku gréckej armády ve- lýza štruktúry gréckej spoločnosti a jej rozdelenie denej Alexandrom Ypsilantim v bitke pri mes- na kleftov, arnatolov a kaposov.4 Závažnú časť bu- te Drăgăşani i pád elity vojska, tzv. Svätej légie dovania národného povedomia a presadzovanie sa (grécky Ιερός Λόχος), ktorá mala pôvod v antic- gréckeho nacionalizmu autor spája s významný- kých jednotkách Kartága a Téb. Ypsilantis bol mi gréckymi osvietencami. na úteku zatknutý rakúskymi úradmi a v luxus- (1748 – 1833) bol mysliteľom, ktorý presadzoval ných podmienkach väznený v Terezíne, jeho re- vytvorenie moderného jazyka vychádzajúceho latívnu slobodu, ako píše autor, potvrdzuje i lie- zo starej gréčtiny (zbaveného turcizmov, talian- čebný pobyt v slovenských Piešťanoch.5 Nasleduje skych a slovanských prvkov) a taktiež odtrhnutie kapitola s názvom Ali paşa z Janiny a počátek po- od konštantínopolského patriarchu. vstání v Řecku, ktorá prezentuje kontroverznú po- (1757 – 1798) bol najvýraznejším hlásateľom no- stavu Aliho Paşi z Janiny, resp. známeho ako Lev vých tendencií v gréckom národnom hnutí, vypra- z Janiny, ktorý sa ocitol aj v románe Gróf Monte coval plán na oslobodenie celého Balkánu. Feraios Cristo od Alexandra Dumasa. Autor popisuje jeho bol tvorcom ľudového gréckeho jazyka. Svoj emo- cestu k moci, jeho krutú, no zároveň veľmi schop- cionálny a nacionalistický náhľad na grécky ja- nú povahu, čo mu umožnilo vytvoriť autonómny štátny útvar v oblasti Epiru, Thesálie a južného Albánska. Miroslav Šedivý nevybral túto osob- Armenian Catholics Affair in 1828-31. nosť do svojej práce náhodne. Po sérii intríg mal In Middle Eastern Studies, 2012, roč. 48, č. 1, s. 51-71; sultán Mahmud II. zámienku na zničenie odboj- ŠEDIVÝ, Miroslav. Metternich and the Syrian Question: ného pašu; Ali sa snažil za pomoci Grékov, kto- 1840 – 1841. In Austrian History Yearbook, 2010, roč. rým prisľúbil množstvo ústupkov a hovoril o ich 41, published online 21.4.2010, s. 88-116; ŠEDIVÝ, nezávislosti, dostať k cárskemu dvoru a tam žia- Miroslav. Bitva u Navarina: 20. říjen 1827. In Historický obzor, 2010, roč. 21, č. 3-4, s. 50-57; ŠEDIVÝ, Miroslav. dať o pomoc. Ali paša však grécku podporu kvôli The Question of Austrian Influence in Constantinople in svojmu predošlému postupu nezískal a jeho hlava the 1830s: The Stametz-Meyer Affair. In Prague Papers sa ocitla v Istanbule (ako sa píše v knihe, sultán on the History of International Relations, 2009, roč. k nemu neprechovával až taký odpor, aby akcep- 2009, č. 1, s. 181-194. toval jedného Angličana, ktorý chcel kúpiť Aliho 4 klefti (κλέφτης – z gréckeho kradnúť) podobní hlavu a ukázať ju nabalzamovanú na Britských balkánskym hajdukom, armatoli (grécky Αρματολοί) mali slúžiť na potláčanie povstaní, no paradoxne, keďže boli prevažne gréckeho pôvodu, pridávali sa na grécku stranu. ŠEDIVÝ, Miroslav. Krvavá odyssea: řecký boj za nezávislost 1821 – 1832. Praha : Epocha, 2011, s. 18-19. 5 ŠEDIVÝ, M. Krvavá odyssea: řecký..., s. 37.

98 MESTO a DEJINY

ostrovoch...).6 Ako sa môže čitateľ dočítať na gréckej vojny za nezávislosť bola i intervencia stránkach knihy, aj pád Aliho pašu bol jedným zo egyptského vazala sultána Mehmeda Aliho (jeho spúšťačov revolúcie, keďže napätie, ktoré nasta- meno má v historiografii viacero alternatív, napr. lo po jeho odstránení, bolo v tejto oblasti Balkánu Muhammad Ali či Mehmet Ali Paša), ktorú au- enormné. Veci sa tak dali do pohybu. V kapitole tor opisuje v kapitole Pod egyptskou taktovkou. Brutalita války a tragédie ostrova Chios sa autor Kľúčovou udalosťou, ktorá začala ako náhodný snaží poukázať na fakt, že často prezentovaný ná- incident medzi britsko-francúzsko-ruskou floti- zor o boji statočných Grékov proti „zlým“ Turkom lou, blokujúcou osmanské lode a prístavy, a tu- nie je adekvátny. Tento názor bol spájaný s uda- recko-egyptskou flotilou v navarinskom zálive losťami na ostrove Chios, kde došlo k vyvražde- (20. októbra roku 1827, dnes záliv ), pre- niu tamojšej gréckej komunity r. 1822. Gréci sa rástol do veľkej námornej bitky, ktorá prakticky taktiež dopúšťali vraždenia a krutostí na moslim- rozhodla o osude celej revolúcie. Udalosti spoje- skom obyvateľstve. V tejto súvislosti možno spo- né s touto príhodou približuje kapitola s názvom menúť vyvraždenie tureckých kupcov v meste Bitva u Navarina. Menej známe fakty pre čitateľa Galati či v Jasy. Na Peloponéze Gréci vyvraždi- pripomína kapitola s názvom Utrpení katolických li asi 25 000 Turkov a najväčšia masakra sa odo- Arménů a rusko-osmanská válka, kde sa možno hrala v Tripolise, keď sa mesto 5. októbra 1821 dočítať o problematických vzťahoch nielen me- vzdalo Grékom, po čom nasledovala genocída dzi katolíckymi a ortodoxnými Arménmi žijúci- 8000 obyvateľov, z toho bolo 2000 detí a žien. Ako mi v arménskom miléte (vyvrcholili perzekúciami píše vo svojej knihe Miroslav Šedivý, Gréci sa od r. 1828 a následným vysťahovaním z Istanbulu),10 Turkov v krvavých praktikách líšili akurát tým, ale i o celkovej animozite všetkých konfesií žijú- že si neosvojili i odrezávanie uší, ktoré inak Turci cich na Balkánskom polostrove. Záverečná kapi- posielali sultánovi ako dôkaz horlivosti. Čitateľa tola s názvom Nezávislost opisuje kľukatú a kom- dozaista zaujmú kapitoly s názvami Filheléni plikovanú cestu londýnskych diplomatických a a filheléni humanisté, ktoré sa ve- rokovaní vedúcich k ustanoveniu hraníc nového nujú fenoménu tzv. filhelenizmu a propagácii gréckeho štátu, panovníka i jeho definitívneho gréckej otázky v Európe.7 Tento fenomén mal svo- medzinárodného uznania. Autor v závere načr- je korene v obdive k antike, ktorá výrazne ovplyv- nila západoeurópsku civilizáciu, no i USA, kde bola počas rokovaní o novej ústave prejednáva- s. 107-120; ŠEDIVÝ, Miroslav. Filheléni v řecké válce ná možnosť používania klasickej gréčtiny.8 Čitateľ za nezávislost. In Historický obzor, 2011, roč. 22, č. 5-6, sa oboznámi s menami najvýznamnejších filhe- s. 106-116; ŠEDIVÝ, Miroslav: Lord Byron a řecké lénov, ako boli spisovateľ , americ- povstání. In Nový Orient, 2011, roč. 66, č. 1, s. 24-28. ký senátor Daniel Webster, slávny ruský spisova- 10 Milét – všetci stúpenci iných monoteistických teľ Alexander S. Puškin, americký lekár Samuel náboženstiev (vedľa kresťanov tiež Židia), ktorí mali Gridley Howe, britský premiér , svoje knihy (t. j., ktorých náboženstvo sa zakladalo škótsky historik Thomas Gordon, anglický spiso- na knižnej biblickej tradícii), sa stali chránenými poddanými sultána (zimmi). Toto obyvateľstvo bolo vateľ a dobrodruh Edward John Trelawny, fran- rozdelené v súlade so svojou náboženskou príslušnosťou cúzsky maliar Eugène Delacroix alebo francúzsky do zvláštnych cirkevných správnych celkov – Millet, generál Charles Nicolas Fabvier. Najznámejším ktorým sa dostalo v rámci ríše rozsiahlej autonómie. predstaviteľom filhelénskeho hnutia bol nepo- Všetci vyznávači jednej náboženskej viery bez ohľadu chybne George Gordon Byron (1788 – 1824), na to, akého boli etnického pôvodu a akým jazykom ktorého misia v Grécku vyznela značne para- hovorili, boli považovaní za príslušníkov spoločnej doxne, rovnako i jeho finančné prostriedky „po- národnosti. Prvým a najväčším cirkevno-autonómnym 9 celkom bol „grécky Millet“ (Millet-i Rum), ktorý zahŕňal užité“ na nezmyselné účely. Dôležitou súčasťou celé obyvateľstvo ríše ortodoxne kresťanskej viery, nielen Grékov, ale aj príslušníkov iných národností (napríklad 6 ŠEDIVÝ, M. Krvavá odyssea: řecký..., s. 43. Srbi, Bulhari a ďalší). Sultán Mehmed II. zveril riadenie celého ortodoxne kresťanského Millet-u carihradskému 7 Zaujímavé prepojenia grécko-britských vzťahov patriarchovi a do tejto funkcie, ktorá zahŕňala v sebe opisuje článok KRÁLOVÁ, K. Role tzv. „cizího faktoru“..., aj úrad „ethnarchu“ (vodca národa) menoval Gennadija s. 4-7. Scholaria, zaprisahaného odporcu myšlienky znovu 8 ŠEDIVÝ, M. Krvavá odyssea: řecký..., s. 88. zjednotenia pravoslávia s rímskokatolíckou cirkvou. 9 Viac k aktivitám Byrona v Grécku pozri: DAKIN, HRADEČNÝ, Pavel: Řekové a Turci..., s. 5-6. ÁGOSTON, Douglas. The Greek Struggle for Independence, 1821 – Gábor – MASTERS, Bruce. Encyclopedia of the Ottoman 1833. Berkeley : University of California Press, 1973, Empire. New York : Facts On File Inc., 2009, s. 383-384.

99 MESTO a DEJINY

táva i problematickosť existencie nového štátne- smrti je publikácia najnovším referenčným bo- ho celku a taktiež koncepcie jeho budúcej politiky. dom pre poznanie jeho tvorby. Práca je obohatená o množstvo portrétov Košický sochár Ján Mathé vytvoril počas osobností, dobových máp, litografií, malieb a iné- svojho života obdivuhodné dielo. Keďže v dobe ho obrazového materiálu, ktorý je umiestňovaný totalitného režimu pôsobil mimo oficiálneho vý- priamo v texte, čo vo výslednom efekte príjem- tvarného prúdu, jeho tvorba bola z ideologických ne prepája text s obrazovou predstavou čitate- príčin opomínaná. Žil a tvoril v ústraní. Zmena ľa. Istým menším nedostatkom je mierna kolí- prišla koncom 80. a najmä v 90. rokoch. Na vý- savosť charakteru práce, ktorá je síce napísaná stave Jána Mathého v Slovenskej národnej galé- na základe kvalitného výskumu mnohých cudzo- rii v roku 1998 prišiel Radislav Matuštík s myš- jazyčných zdrojov a prameňov, no vyznieva skôr lienkou na napísanie knihy. Rukopis monografie populárno-náučne ako rýdzo vedecky. Zrejme ukončil v roku 2005 krátko pred svojou smr- však túto skutočnosť možno pripísať povahe edí- ťou, ktorá vydanie knihy pozastavila. Po nie- cie, v ktorej práca vyšla, nič to však neuberá na koľkých rokoch sa podarilo myšlienku realizo- autorovom širokom rozhľade v skúmanej prob- vať. Redaktorských a editorských prác sa ujali lematike či na atraktivite prezentovaného tex- Richard Gregor a Gabriela Marhevská ako autori tu. Dokazuje to i fakt, že kniha nevyšla ako oje- koncepcie. Na tvorbe knihy sa podieľala aj umel- dinelý počin autora, ale po dlhodobom výskume cova manželka Eva Mathéová.2 a mnohých publikačných jednotkách priamo sú- Kniha je venovaná pamiatke už spomenutej visiacich s recenzovanou prácou. Publikáciu Růženy Vackovej a kňaza, historika umenia a ka- Krvavá odyssea: řecký boj za nezávislost 1821 – tolíckeho teológa Josefa Zvěřinu (1913 – 1990). 1832 preto možno odporučiť všetkým záujem- Tieto osobnosti katolíckej inteligencie, neskôr čle- com o grécke dejiny, študentom ako doplnok pri novia disentu, formovali mladosť Jána Mathého príprave na predmety ako dejiny Balkánu, dejiny počas jeho štúdií v Prahe. Ich odkazu však os- Stredomoria a pod., no samozrejme i historikom tal verný až do konca života a duchovne sa nie- a vysokoškolským pedagógom. sol v celej jeho tvorbe. Uctiť si ich pamiatku pre- to zapadá do celkového kontextu Mathého diela. Maroš Melichárek Kniha začína Predslovom, ktorého autorkou je sochárova manželka Eva Mathéová. Stručne priblížila vznik a význam knihy, aby sa „osamelý MATUŠTÍK, RADISLAV – GREGOR, RICHARD – ľudský osud umelca a jeho diela“ nestal „predme- MARHEVSKÁ, GABRIELA. JÁN MATHÉ – HĽADAČ tom neporozumenia a nezáujmu“. (s. 7) Nasleduje DOBRA. KOŠICE : RESULT, VÝCHODOSLOVENSKÁ Úvod, ktorým začína odborný text Radislava GALÉRIA, 2010, 286 S. ISBN 97-80-967141-8-6. Matuštíka. Autor si hneď na začiatku stanovu- je cieľ publikáciou zaradiť „Jána Mathého do vý- „Nesúdi, že dobré je dané, ale že sa musí po- vinu slovenského i európskeho sochárstva“. (s. 9) znať a poznaním rozvinúť...Je to teda človek sám, Mathého charakterizuje najprv ako „mladého ktorý je sám zo seba hľadačom dobrého.“ Práve idealistu“ a „nadšeného bojovníka proti dobovým tieto slová historičky a teoretičky umenia Růženy deformáciám“, vyrastajúceho medzi vierou a ná- Vackovej (1901 – 1982) otvárajú rozpravu o die- dejou, smrťou a vraždením, snami a realitou. le sochára Jána Mathého (1922 – 2012).1 Zároveň Vyzdvihuje sochárovu „rýdzu čistotu umelecké- tiež pomenúvajú knihu, keď autor textu Radislav ho a ľudského postoja“. (s. 9) Napokon Matuštík Matuštík (1929 – 2006) štúdiom textov blízkych zhodnocuje, že „Mathého zásluhou dospieva slo- Mathému rozpoznal moment „dobra“ vinúci sa venská moderná plastika ku svojim základom“. ako červená niť sochárovou tvorbou a životom. (s. 10) Vďaka jeho postkubistickej nonfigurácii Predkladaná publikácia je prvou súbornou mo- nografiou o diele Jána Mathého a súčasne pos- ledným textom z pera teoretika a kritika ume- 2 Tri otázky o knihe Radislava Matuštíka Ján Mathé nia Radislava Matuštíka. Po sochárovej nedávnej – hľadač dobra. (Rozhovor Ivany Komanickej a Evy Mathéovej.) In Romboid, 2010, roč. 45, č. 10, s. 68-69; RAKÚSOVÁ, Gabriela. Pocta sochárovi. In Impulz, 2011, roč. 7, č. 1, s. 42. Prezentácia knihy sa uskutočnila 1 Bližšie k osobnosti a dielu Jána Mathého pozri v decembri roku 2010 vo Východoslovenskej galérii tematickú webovú stránku. [cit.6.8.2013]. Dostupné na v Košiciach a v Dome umenia v Bratislave v rámci internete: výstavy Reflexia kresťanstva v súčasnom umení.

100 MESTO a DEJINY

vyrovnal vývin slovenského sochárstva s násko- by Jána Mathého. V roku 1950 sa Mathé vrátil kom slovenskej maľby a grafiky. Vymedzuje si do Košíc. V oblasti sochárstva na Slovensku do- predmet štúdia základnými medzníkmi života minovala v tom čase pamätníková tvorba, ktorá umelca a obdobiami jeho tvorby, ktoré následne „devalvovala“ sochársku tvorbu. (s. 15) Mathé sa rozoberá v ôsmich chronologicky radených kapi- do pamätníkovej tvorby nezapájal. Keďže bol pr- tolách s podkapitolami. vým akademicky školeným východoslovenským Prvá kapitola: 1922 – 1945 sa venuje jeho sochárom, stal sa členom viacerých oficiálnych detstvu a ranej mladosti do nástupu na umelec- združení: člen Zväzu československých výtvar- ké štúdiá. Ján Mathé sa narodil 14. júna 1922 ných umelcov a jeho krajskej komisie, člen ko- v Košiciach. Maturoval na premonštrátskom misie pre schvaľovanie československých mincí gymnáziu na Kováčskej ulici v Košiciach. Ako a člen sochárskej komisie pri Slovenskom fonde mladý maturant sa musel zapojiť do bojov na výtvarných umení v Bratislave. V rámci týchto východnom fronte. Domov sa vrátil v máji roku členstiev aj kolektívne vystavoval a cestoval. Jeho 1945. Už v tomto období prejavoval svoj talent tvorba v 50. rokoch ešte niesla stopy po „žiackom a vytvoril prvé dodnes zachované práce. Sú to osvojovaní si majstrovstva“ učiteľa Španiela. mužské a ženské tragiku a smútok vyjadrujúce fi- (s. 15) Ťažiskom boli portréty a začínal objavovať gúry ovplyvnené pozorovaním nemocničného pro- aj nový motív matky s dieťaťom a pohyb. V roku stredia (otec pracoval v nemocnici) a vojnovými 1955 vznikla jeho prvá razená medaila (X. výro- skúsenosťami. Na jeseň v roku 1945 odišiel štu- čie Národného divadla v Košiciach 1945 – 1955, dovať na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. 1955). Medailérskej tvorbe sa však výrazne ne- Týmto výklad prechádza do Druhej kapitoly: venoval. Vrcholným dielom prvého obdobia jeho 1945 – 1950: Akadémia výtvarných umení. Mathé tvorby je busta Fatma (1958). V rokoch socialis- študoval na oddelení medailérstva a sochár- tického realizmu je vyjadrením hľadania vlast- stva u uznávaného profesora Otakara Španiela ného nového výrazu korešpondujúceho s moder- (1881 – 1955). Matuštík tu uviedol aj okolnosť, ným sochárstvom. (s. 18) Mathé po skúsenostiach že Mathé zmeškal konanie prijímačiek, no vďaka z Prahy pestoval intenzívnu alternatívnu činnosť. zhovievavosti vrátnika, ktorý privolal profesora V jeho ateliéri v rotunde na Zbrojničnej ulici sa Španiela, mohol nádejný sochár predstaviť svoj stretávali a diskutovali divadelníci a výtvarníci. talent. Práve univerzitné roky boli rozhodujúce Druhým obdobím Mathého tvorby sú 60. roky, pri dozrievaní Mathého životného presvedčenia. o ktorých hovoria Štvrtá kapitola: Sochárske die- Nesúhlas s dianím po socialistickom prevrate lo šesťdesiatych rokov a Piata kapitola: Exteriér v roku 1948 predznačil jeho postavenie do ďal- v šesťdesiatych rokoch. Matuštík túto fázu jeho ších desaťročí. Osobne sa úspešne angažoval pro- tvorby charakterizuje ako odraz „nádeje a lásky, ti odvolaniu prof. Španiela z Akadémie a naďa- ale aj úzkosti, samoty a depresie, prináša okrem lej, hoci ilegálne, sa aktívne zúčastňoval stretnutí komornej (a zväčša derealizujúcej) plastiky aj mo- katolíckych akademikov, ktoré viedli už spomí- numentálny sochársky prejav“. (s. 19) V stručnom naní Josef Zvěřina a Růžena Vacková. Matuštík priblížení kontextu a s poukázaním na Mathého sa hlbšie venoval tomuto úseku Mathého života, inšpiračné vplyvy (Moore, Barlach, Giacometti, pretože dané roky zásadne ovplyvnili celý ďal- Brancusi) Matuštík analyzuje Mathého cestu ší sochárov život a tvorbu. Umelecky (Španiel), k tvarom a motívom jeho diel, ku ktorým sa vra- kultúrne a duchovne (Vacková, Zvěřina) vyzre- cal až do konca tvorby. Hlavné tematické okruhy tý mladý sochár sa po skončení štúdia vrátil do sochára boli muž a žena, bolesť a smútok, vták Košíc, kde, aj keď často cestoval, zostal žiť celý a vzlet. Veľmi príznačné pre Mathého sú prá- život. „Tam sa rozhodol byť sochárom i hľadačom ce s dôrazom na vertikálnosť. Matuštík to inter- dobra, ďaleko od Bratislavy, kde prevažovala čo- pretuje ako „gotizujúci princíp“, ktorý používa pri raz väčšmi spolupráca umelcov s mocnými tohto stvárňovaní dvojíc, ale aj pri samostatných fi- sveta.“ (s. 14) Z tohto obdobia Matuštík upozor- gúrach a iných dielach (Traja IV/Stojaca rodina ňuje na portrétnu tvorbu Mathého v duchu ško- IV, 1967; Dvaja II/Lomený oblúk I, 1965 a iné). lenia prof. Španiela. Poukazuje taktiež na to, že Typickou je predĺžená dolná časť a spojenie pos- už v tom čase z jeho prác (Mičurinka I, 1950) ba- táv v hornej časti. Východiskom pri takomto rie- dať postupné smerovanie k sochárskej opisnosti, šení mu bola gotická architektúra (lomený oblúk, čo oponuje neoklasickým vzorom Španiela. okno, kružba) so svojimi princípmi a duchovnos- Tretia kapitola: Sochárske dielo päťdesiatych ťou. Text kladie ďalej dôraz na práce demonštru- rokov približuje prvé samostatné obdobie tvor- júce Mathého prácu s tvarom a riešenie rôznych

101 MESTO a DEJINY

tém, napr. orientácia na oblé tvary (séria Češúca zmysel Plodu života ostal v dobe jeho inštalácie sa). Matuštík trefne vyjadril Mathého zmýšľa- skrytý. Po zániku totality sa vďaka teologicko- nie porovnaním jeho dvoch sôch, vytvorených antropologickej interpretácii stalo z Plodu života v rovnakom čase. Obe zobrazujú ženu a vznik- „moderné poňatie tradičného motívu“. (s. 65) li v roku 1959: Žena s kvetom a Smútok III. Ďalšou časťou, Siedma kapitola: Sochárske Kontrast medzi sochami (prvá v súlade so socia- dielo osemdesiatych rokov, Matuštík približuje listickým realizmom, druhá je umelcovým osob- Mathého prácu v 80. rokoch. Upozorňuje na po- ným vyjadrením) poukazuje na rozdiel medzi ve- kračujúcu portrétnu tvorbu (Hlava ženy II, 1982; rejnou prezentáciou oficiálneho štýlu a Mathého Hlava ženy III, 1986; Profesor Michal Lacko, S.J, vlastným videním „tragického kontrastu doby“. 1992) a na jeho prácu s drevom (Vertikále, 1981; (s. 23) Sumárne Matuštík vyzdvihol najmä tri Prosba II, 1984 a iné). Mathé naďalej hľadá nové diela: Sám I (1962), Bolesť I (1962) a Do seba riešenia a pracuje s témami plod života a mater- III (1967), pretože najlepšie vystihujú druhé ob- stvo a tiež s introvertnými témami pokora a pros- dobie Mathého tvorby. (s. 32) Od polovice 60. ro- ba (Plod VIII/Vznik života, 1988; Matka s dieťa- kov v rámci vývoja európskeho a slovenského so- ťom IX, 1986; Do seba V, 1988 a iné). Matuštík chárstva Mathé dospieva k nonfigurácii a ku identifikuje pre 80. roky dva postupy u Mathého. geometrickej abstrakcii. Rozbor abstraktných Začína pracovať spôsobom „taille directe“, pria- prác Matuštík uzavrel dielom Jadro (1969), ktoré ma práca bez predlohy a odlievania, a preva- nielenže predstavuje zdarný príklad nonfigurá- žuje práca s travertínovým alebo mramorovým cie, ale je predovšetkým počiatkom významného blokom vysokým od 22 – 60 cm. (s. 51) Tiež pou- umelcovho motívu o zrode života. Matuštík toto kazuje na to, že v Mathého „úsilí o novú podobu dielo prepája s ťažkou Mathého nehodou z roku jeho sochy v 70. a 80. rokoch je zaujímavá kompa- 1967. Socha je „výrazom mimoriadnej sily, ktorá rácia so svetovým umením“ (Moore, Archipenko). sa nevzdáva, ktorá verí v život“. (s. 34) (s. 54) Na základe Matuštíkovho rozboru vidno, Osobitne sa Matuštík venuje Mathého dielam že Mathé sa, odhliadnuc od oficiálneho štýlu, vy- zo 60. rokov vo verejnom priestore. V rokoch 1960 víjal vlastnou prirodzenou cestou. – 1968 vytvoril v spolupráci s architektmi sedem Záverečná Ôsma kapitola: Sochárske dielo významných monumentálnych diel v exteriéroch od roku 1990 podáva obšírny výklad s mnohými Košíc a ďalších blízkych miest a obcí (Vzlet IV, odvolaniami na diela z poslednej fázy sochárovej 1961; Odpočívajúca rodina V, 1965; Češúca sa VI/ tvorby. Matuštík hodnotí, že najvýraznejším prí- Žena, 1965; Biomorfná hmota, 1965; Traja IV/ nosom Mathého v 90. rokoch boli jeho nonfigu- Stojaca rodina IV, 1967; Vták VII/Rozlet, 1968; ratívne práce v „taille directe“ (Skulptúra kon- Vták V, 1966). vexne-konkávna, 1993; Skulptúra pravouhlá II, Tretie vývinové obdobie Jána Mathého, kto- 1997 a iné). „Prešiel od výrazného abstrahova- rému sa venuje Šiesta kapitola: Sochárske dielo nia k nefiguratívnemu výrazu, oscilujúcemu me- sedemdesiatych rokov, Matuštík ohraničuje zo- dzi organickým a geometrickým tvarom.“ (s. 61) tavovaním sa po nehode od roku 1967 až do ro- Dôležitá je tiež skupina diel Meditácií z 90. ro- kov 1984/1985, jeho prvej samostatnej výstavy. kov, ktoré sú jeho návratom k témam pokory, me- Okrem pokračovania v témach z prechádzajú- ditácie a introspektívneho vstupovania do seba. cich prác sa nosnou témou pre Mathého stane (s. 60) Matuštík vyzdvihuje ich zdarnejšie rieše- zrod života a materstvo. Od sérií diel s názvami nie oproti predchádzajúcim. Superlatívom „doko- Klíčenie, Vzrast, Dynamická hmota či Kolíska ži- nalosti“ označil sochu Živý kameň (2001), ktorá vota prechádza Mathé k zobrazeniu gule – plo- je vyvrcholením témy Plodu života vo výraznom du a nachádza definitívne riešenie tejto témy nonfiguratívnom podaní. Mathého silný prechod v sérii skulptúr Plod života I – VIII. Pracoval na k nonfigurácii v tom čase je významným vrcho- nich v rokoch 1976 – 1995, „kedy je možno vidieť lom jeho diela. Matuštík vo svojom texte ako po- postupnú humanizáciu a deifikáciu jeho tvor- sledné spomína dielo Ochrana života (2003). „Je by.“ (s. 43) Za vrcholné dielo toho obdobia i celej Mathého posolstvom a vyjadrením daru živo- jeho tvorby možno považovať sochu Plod života ta a princípu dobra.“ (s. 64) V Závere Matuštík V (1977). Ide o monumentálne dielo pre košic- identifikuje Plod života a nonfiguratívne skulptú- ké Sídlisko nad jazerom. Matuštík k interpretá- ry ako hlavné sochárske prínosy Jána Mathého. cii diela používa stať z teologického spisu Josefa Priniesol u nás nové stvárňovanie hmoty, ktoré Zvěřiny, kde teológ vysvetľuje Plod života ako ma- bolo v súlade s jeho presvedčením a kresťanským riologické a mariánske dielo. Pravý a hlboký svetonázorom.

102 MESTO a DEJINY

Po texte Radislava Matuštíka nasleduje: ne sôch vo verejnom priestore sú aktuálne živé Obrazová časť (jej súčasťou je Bibliografia), Súpis na celom Slovensku. Pochopiť význam kvalitnej sochárskeho diela, List syna Radislava Matuštíka, tvorby v diskutovanom priestore môže pomôcť aj Biografia, Výstavy, niekoľkojazyčné resumé, kto- predkladaná publikácia. ré pripravili Richard Gregor, Gabriela Marhevská Monografia Ján Mathé – hľadač dobra pred- a Eva Mathéová. Štruktúra publikácie je pre- stavuje sochára, ktorý otvoril cestu modernému hľadná, s obsiahlou obrazovou dokumentáciou. sochárstvu na Slovensku. „Hľadanie dobra“ vy- Ponúka celistvý prehľad Mathého tvorbou, vý- stihuje umelecký a životný príbeh Jána Mathého stavnou činnosťou a životom. Zaujímavou je au- v podaní Radislava Matuštíka. Kniha je vhodným tentická prezentácia Mathého kresieb na papie- východiskom pre ďalšie skúmanie Mathého tvor- ri obohatená citáciami z rôznych odborných prác by. Zároveň je reflexiou dvoch osobností, ktoré ne- o sochárovi. Prekvapí iba netradične do tohto cel- podľahli tlaku doby a žili pre „ars auro prior“. ku zakomponovaná Bibliografia (zrejme s dôvodu nadväzovania na citácie), ktorú čitateľ zvyčajne Katarína Nádaská nehľadá v obrazových celkoch.3 Hoci Matuštíkov text z pochopiteľných príčin končí pri roku 2003, súpis diel pokračuje do roku 2009. Matuštíkov vý- klad vhodne sprevádzajú v texte prehľadne zna- čené fotografie pojednávaných diel. Tón knihy sa nesie v bielej, čiernej a sivej farbe, akoby v súlade s hrou svetla a tieňa na Mathého sochách. Z formálnych nepresností môžeme uviesť, že číselné značenie diela pri prvej zmienke v texte je pri niektorých dielach porušené, napr. Dedinská žena III (s. 16, 17), Zvárač II (s. 19, 21) a pod. Nepresnosť sa vyskytla aj pri nesprávnom da- tovaní Plodu života I do roku 1975. (s. 45) Tieto drobné nedostatky, ktorým sa inak nevyhne žiad- ny väčší titul, však nijako nenarúšajú presný vý- klad knihy. Matuštík prináša odbornú umelecko-teoretic- kú analýzu Mathého diela. Objasnil zmysel tva- rov, témy, východiská, paralely aj premeny rieše- ní. Vyhol sa zjednodušovaniu a schematizácii, ale aj umelej glorifikácii. Jasne tu platí, že kritik, te- oretik umenia môže sprevádzať umelca pri tvo- rivom procese a stať sa jeho súčasťou.4 Matuštík mal na svojom poslednom texte aj osobný inte- res, keď, ako hovorí list jeho syna (s. 262), pri Mathého dielach zažil vnútornú skúsenosť s du- chovným vnímaním sveta. O to presvedčivejší je výsledok Matuštíkovho štúdia. Ján Mathé má okrem komornej tvorby vý- znamný podiel na monumentálno-dekoratívnej tvorbe vo verejnom priestore východoslovenských miest, najmä Košíc. Diskusie o zmysle a ochra-

3 Pri Bibliografii môžeme upozorniť na neuverejnené bibliografické jednotky, ktoré eviduje kartotéka umelcov pri hesle Ján Mathé v Dokumentačnom centre Východoslovenskej galérie v Košiciach. 4 MLYNÁRČIK, Alex. Nad drobné myši čupiace vo svojich norách. (nekrológ) In Literární noviny, 2006, roč. 17, č. 39, s. 7.

103