Recenzie Reviews MESTO a DEJINY HOFFMANN, Éva – MARTON, JENő. KASSA : EURÓPA ich analýze a poukázať na chyby, ktorých sa au- KULTURÁLIS FőVÁROSA 2013. BUDAPEST : HIBER- tori dopustili, aby sa predišlo vytváraniu neprávd NIA, 2012, 96 S. ISBN 978-963-7617-62-1. a tradovaných mýtov, ktoré takýto typ publikácie zvyknú sprevádzať. Popritom bude nemenej zau- Turistickí sprievodcovia mestom sa dostáva- jímavé sledovať, akým spôsobom vytvárajú na za- jú do pozornosti urbánnych historikov v stredo- čiatku 21. storočia svoj obraz o Košiciach prísluš- európskom priestore od 90. rokov 20. storočia. níci maďarského národa, resp. slovenskí občania V rámci kultúrnohistorického prístupu v urbán- maďarskej národnosti. nej histórii turistický sprievodca mestom ako Útly sprievodca s 95 stranami, 180 fotogra- druh reprezentatívnej publikácie predstavuje fiami a piatimi mapami je svojím rozsahom iba vhodný materiál pre výskum vnímania mesta základným a stručným popisom druhého naj- jeho obyvateľmi a návštevníkmi, rovnako ako pre väčšieho mesta Slovenska. Košice sú v predslove výskum vytvárania obrazu, resp. imidžu mesta. tradične vykresľované ako priateľské, tolerant- Pritom imidž mesta sa zároveň spolupodieľa na né, multikultúrne mesto, križovatka obchod- vytváraní mestskej identity. Obraz mesta spro- ných ciest a kultúrnych tokov s tradíciou spolu- stredkovaný určitým turistickým sprievodcom nažívania rôznorodých národných skupín, ktorá však nezodpovedá odrazu reality, je iba mentál- dodnes obohacuje mestskú kultúru a mentalitu. nou predstavou určitej sociálnej skupiny alebo Vyznanie autorky predslovu Évy Hoffmann z po- elity mesta, ktorá takúto publikáciu vydáva. zície národnostnej menšiny – „preto sa tu cítime V prípade recenzovaného turistického sprie- tak dobre“ - vyznieva pre Košice veľmi lichotivo. vodcu Kassa : Európa Kulturális Fővárosa 2013, Keď autorka vymenúva zoznam najdôležitejších vydaného v budapeštianskom vydavateľstve udalostí a osobností mesta, nenecháva nikoho Hibernia v roku 2012, sa jedná o kolektívnu re- na pochybách, že Košice sú jedným z najpríťaž- prezentáciu dvoch maďarských autorov, pričom livejších miest na mentálnej mape príslušníkov prvý, Jenő Marton, je vedúcim spomínaného tu- maďarského národa: „tu v krypte dómu odpočíva ristického vydavateľstva, a druhou autorkou je František II. Rákoci s matkou Helenou Zrínskou, košická sprievodkyňa Éva Hoffmann. Už sám ná- tu zomrel Štefan Bočkaj v roku 1606, tu sa sobá- zov sprievodcu prezrádza, že hlavným podnetom šil Gabriel Betlen s Katarínou Branderburskou na vydanie sprievodcu je titul Európskeho hlav- v roku 1626, tu pôsobil a tvoril Ján Bačáni (János ného mesta kultúry, ktorý Košice hostia v roku Batsányi), František Kazinci (Ferenc Kazinczy) 2013. To ale zaiste nebola jediná pohnútka. a Dávid Baróti Sabó (Dávid Baróti Szabó), tu sa Podobných sprievodcov by sme totiž analogicky narodil spisovateľ Sándor Márai, umenovedec márne hľadali v susednom Česku alebo Poľsku. Imrich Henslmann či sestra Sára Salkaházi....“ Tam totiž Košice nezastávajú pozíciu dôležitého (s. 3). Text na vnútornej strane obalu komentuje miesta národnej pamäte, ako je tomu v prípade vývoj Košíc v poslednom období: „Najväčšie mesto Maďarov, pre potreby ktorých doposiaľ neexisto- Horniakov [Felvidék] úspešne prekonalo zmenu val aktualizovaný sprievodca Košicami. V úsilí režimu a ťažkosti spôsobené vznikom samostat- spropagovať mesto v Maďarsku a zaktivizovať ne- ného Slovenska.“ Autori v tejto súvislosti naráža- využitý turistický potenciál na maďarskej strane jú najmä štýlovú rekonštrukciu Starého Mesta, bolo vydanie recenzovaného sprievodcu podpore- kvôli ktorej sú dnes Košice „najatraktívnejšie slo- né samotným mestom Košice a Slovenskou agen- venské mesto“, pričom jednoznačnú zásluhu za túrou turistického ruchu. jeho zveľadenie pripisujú vtedajšiemu primáto- Vzhľadom na vysokú popularizačnú funkciu rovi Rudolfovi Schusterovi (s. 10 a 20). Osobnosť a široký komerčný záber na obyvateľstvo mes- neskoršieho prezidenta Slovenskej republiky ta a jeho návštevníkov (v tomto prípade orien- symptomaticky rozlišuje zahraničných sprievod- tovaného na maďarského čitateľa) má turistický cov mesta od slovenských, v ktorých jeho meno sprievodca konkrétny dopad na vytváranie men- z najrôznejších spoločenských dôvodov v zásade tálneho obrazu mesta. Pretože sa stalo pravidlom, nefiguruje. že turistických sprievodcov nepíšu odborníci, ale Sprievodca je tematicky rozdelený do de- laici, ktorí nie sú pri selekcii údajov nijako obme- siatich kapitol (Zemepis – dejiny, Staromestské dzovaní a opravovaní, pričom ich práce sa dostá- prechádzky, Prechádzky mimo Starého Mesta, vajú do pozornosti oveľa širšieho okruhu záujem- Košické židovstvo, Sándor Márai, Hlavné mes- cov o históriu, než je tomu v prípade odborných to kultúry, Zábava – pohostinnosť, Šport, Štipka historiografických diel, je nevyhnutné podrobiť gastronómie, Užitočné informácie). Nechýba ani 94 MESTO a DEJINY slovník základných slovenských výrazov. Na vnú- pletná bez vymenovania ostatných dvoch v ro- tornej strane obalu knihy umiestnená prehľadná koch 1857 a 1877. Autori považujú Košice za opev- mapa centra Košíc prekladá niektoré uličné náz- nené mesto až do konca 19. storočia (s. 10 a 12), vy do maďarčiny, nie však doslovne, ale do podoby pričom hradby boli najneskôr v roku 1840 už od- z dualistického obdobia. Tento preklad nie je pre- stránené. Vývoju mesta po roku 1918 venujú au- vedený dôsledne, pretože Mlynská ulica sa v tom tori minimum pozornosti. O vývoji za 1. ČSR sa čase volala nie Malom, ale Kossuth Lajos utca čitateľ nedozvie nič. Spomína sa iba, že 29. de- a Alžbetina ulica Deák Ferenc utca. Bez uvede- cembra 1918 vpochodovalo do mesta českosloven- nia poznámky na okraji mapy, že sa jedná o ulič- ské vojsko (nie iba české, ako sa zvykne sústavne né názvy mesta spred roku 1918, je takéto dvojja- v maďarskej spisbe uvádzať). Nesprávne uvied- zyčné uvádzanie názvov verejných priestranstiev li roky príslušnosti Košíc ku Maďarsku v podo- nepatričné a mätúce. be 1938 – 1944. Píšu, že po druhej svetovej voj- V prvej kapitole Zemepis – dejiny sa autori ne vznikla 2. ČSR (tento termín sa používa pre dopustili niekoľkých závažných faktografických obdobie 1938 – 1939) a spomínajú aj tunajšie chýb. Uviedli, že podľa sčítania obyvateľstva Benešovo úradovanie v dočasnom hlavnom mes- v roku 2011 sa prihlásilo k maďarskej národnosti te, počas ktorého bol prijatý pre menšiny diskri- 6 – 8 % obyvateľov (s. 6). Už len samotný zápis „6 minačný Košický vládny program (s. 24). – 8“ je podozrivý, keďže sčítania obyvateľstva pri- Kapitoly Staromestské prechádzky a Pre- nášajú veľmi presné štatistické údaje. Posledné chádzky mimo Starého Mesta stručne opisu- sčítanie (2011) ukazuje, že maďarskú národnosť jú pamätihodnosti historického jadra mesta. Tu si zapísalo už iba 2,65 % Košičanov.1 Zo strany je potrebné upozorniť na tieto faktografické chy- autorov tu ide o zjavné prekrúcanie skutočnos- by: s. 13 – cintorín okolo dómu bol zrušený už ti. Maďarsky hovoriacich obyvateľov je v meste v 18. storočí, nie 19. storočí, s. 14 – majster Štefan pravdepodobne oveľa viac ako 2,65 %, možno aj nepracoval na poslednej etape výstavby dómu, ale viac ako uvedených 6 – 8 %, to ale nikoho neo- v najdôležitejšej štvrtej medzi rokmi 1462 – 1490, právňuje uvádzať v sprievodcovi mesta fiktívne s. 22 – podstavec sochy maratónca nie je z mra- navýšené údaje. moru ale granitu, s. 24 – architektom Župného Pri vykladaní počiatkov Košíc sa autori vy- domu nebol Langler, ale Langer, s. 25 – Košická hli opisu pôvodného etnického osídlenia Košickej univerzita spočiatku nemala právnickú a teolo- kotliny, ktoré bolo slovanské. Dejiny mesta za- gickú fakultu, ale filozofickú a teologickú, práv- čínajú osadou „Villa Cassa“ z roku 1230, pri- nická fakulta bola založená až v roku 1777, s. 26 – čom nesprávne vyložili chronológiu vývoja názvu nad hlavným portálom Františkánskeho kostola mesta v rôznych jazykových mutáciách reťazcom sa nenachádza plastika košického erbu od 80. ro- Cassovia → Kaschau → Kassa → Košice. Ak už aj je pre kov 20. storočia, kedy boli odkryté pôvodné go- maďarskú stranu ťažko uznať slovanský pôvod tické artefakty stredovekého portálu, s. 30 – je mena mesta v podobe Koša, sami si uškodili, na- potrebné uvádzať úradný názov technického mú- koľko maďarské Kassa predchádzalo nemeckému zea v podobe Szlovák Műszaki Múzeum, jeho Kaschau aj latinskému Cassovia. V sprievodcovi zakladateľom nebol Sándor Mihalik, ten pra- uvádzané pustošenie Košíc Tatármi (v skutočnos- coval pre Felsőmagyarországi Múzeum, s. 35 – ti Mongolmi) je mýtom tradovaným košickými de- Dominikánsky kostol nie je najstaršia cirkev- jepiscami a kronikármi 18. a 19. storočia. V pre- ná stavba, ale najstaršia dodnes stojaca cirkevná hľade dejín mesta chýba dôležitý rok 1537, ktorý stavba, s. 38 – na Alžbetinej ulici nie je Jakobyho znamenal obrat v postavení Maďarov v Košiciach. galéria, ale Východoslovenská galéria, s. 44 – na Od toho roku už Nemci netvorili exkluzívnu elitu Bankove nie je najstarší hotel, ten bol v Levočskom mesta. Autori píšu, že Košická univerzita bola za- dome, s. 46 – hrad na Hradovej sa nestal ruinou ložená v roku 1657 vedľa Premonštrátneho kosto- po Tatárskom (správne Mongolskom) vpáde, ale la, ktorý sa však začal stavať ako Jezuitský kos- v neskoršom období. tol až v roku 1671. Zmienka o návšteve Františka Treba oceniť, že autori v texte uvádzajú pri Jozefa I. v Košiciach (s. 8) v roku 1852 je nekom- názvoch ulíc v zátvorke aj slovenský ekviva- lent. Avšak súčasná jazyková kodifikácia zavä-