MAJZLAN, O. & VIDLIČKA, Ľ. (eds) 2010. Príroda rezervácie Šúr

Ucholaky (Dermaptera), modlivky (Mantodea) a šváby (Blattaria) PR Šúr

1 2,3 2,3 4 Peter FEDOR , Ľubomír VIDLIČKA , Oto MAJZLAN , Lukáš VARGA

1Katedra ekosozológie Prírodovedeckej fakulty UK, Mlynská dolina, 842 15, Bratislava, e-mail: [email protected] 2Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava, e-mail: [email protected] 3Katedra biológie, Pedagogická fakulta UK, Račianska 59, 813 34 Bratislava, e-mail: [email protected] 4Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK, Mlynská dolina, 842 15, Bratislava

Úvod

Ucholaky (Dermaptera), modlivky (Mantodea) a šváby (Blattaria) ako súčasť širšie koncipovaného orthopteroidného hmyzu patria z hľadiska druhovej diverzity k pomerne nenápadným radom v Strednej Európe. Je preto pochopiteľné, že komplexnejšie diela o ich faune sú aj na území Slovenska skôr výnimkou. Údaje o nich sú viac-menej sporadické, predovšetkým vo forme faunistických správ, často v rámci štúdia príbuzných systematických skupín. Napokon, vychádzajúc z aktuálnych poznatkov o rozmanitosti ucholakov, modliviek a švábov možno významnejšie objavy nových elementov v tomto regióne považovať za málo pravdepodobné. Ani v samotnej Prírodnej rezervácii Šúr nebol doposiaľ entomologický výskum striktne sústredený na štúdium Dermaptera, Mantodea a Blattaria. Pravda, zoologický materiál a sporadické údaje v tomto zmysle existujú. Záznamy z neďalekého okolia Malých Karpát, Podunajskej nížiny či intravilánu Bratislavy len potvrdzujú našu rámcovú predstavu o biodiverzite týchto radov na sledovanom území. Z početných prác je vhodné spomenúť publikácie z bezprostredného okolia Bratislavy, predovšetkým z Devínskej Kobyly (FEDOR 2005; LUKÁŠ 2003; GULIČKA 1974; FEDOR a MAJZLAN 2001; VIDLIČKA 2005) alebo blízkeho Podunajska (MAJZLAN 1992; FEDOR 2007; VIDLIČKA 2007). Z územia Malých Karpát, ktoré z hľadiska zoogeografického iste ovplyvňujú aj samotnú rezerváciu, existuje aj niekoľko prác o faune ucholakov (napr. ORSZÁGH 2005; KOČÁREK a GALVAGNI 2000). Jediný zástupca radu Mantodea na Slovensku, Mantis religiosa, sa pomerne často objavuje v celom spektre entomologických štúdií z Podunajska (napr. MAJZLAN, 1992), Bratislavy (napr. ORTVAY 1902; ZÁVADSKÝ 1920) či Devínskej Kobyly (napr. SCHNEEBERG 1931; GULIČKA 1954, 1974; VIDLIČKA 2005). Údaje o šváboch aj s nálezmi z PR Šúr sú sumarizované v práci VIDLIČKU (2001).

Sledované územie

Ekosystém PR Šúr predstavuje v rámci celého Slovenska jedinečné územie, keďže sa tu vyskytuje v súčasnosti najrozsiahlejší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného jelšového lesa s jedinečným zložením flóry a fauny, pričom ide pravdepodobne o posledný pôvodný biotop tohto typu lesa v strednej Európe (ŠÍBL 2004).

127 Podstatnú časť Šúrskeho lesa tvorí rašelinová pôda s hĺbkou rašeliny viac ako 1 m. Fytocenologicky možno tento porast zaradiť do zväzu Alnion glutinosae, asociácie Carici elongatae–Alnetum s dominantou jelšou lepkavou (Alnus glutinosa). Súčasťou rezervácie je aj Panónsky háj, ktorý je formovaný zvyškom suchšieho lužného brestovo-jaseňovo-dubového lesa s Quercus robur, Carpinus betulus, Ulmus minor, U. laevis a Fraxinus excelsior. Hojne sa tu vyskytuje , Prunus spinosa a Ligustrum vulgare (THALMEINEROVÁ 2006). Trávnato-bylinné porasty na zasolených pôdach patria do zv. Festucion pseudovinae a obsahujú Festuca pseudovina, Artemisia santonicum subsp. patens, Bupleurum tenuissimum, Eryngium planum, Galatella cana a mnohé ďalšie charakteristické druhy. Ďalšie údaje o skúmaných plochách sú uvedené v časti o výskume PR Šúr (MAJZLAN, VIDLIČKA 2010) a charakteristika rastlinných spoločenstiev je v časti o vegetačných pomeroch (FÜRY 2010).

Materiál a metódy

Študijný materiál ucholakov a modliviek pochádza z viac ako desaťročného zberu viacerých entomológov. Prirodzene, v posledných rokoch (2008-2009) sa výskum zintenzívnil ako odpoveď na aktuálnu potrebu tvorby práve tohto diela. Jedince boli získané metódou smýkania bylinného porastu, ako aj preosievaním hrabanky a aplikáciou zemných pascí. Osobitná časť materiálu pochádza zo zberov pomocou Malaiseho pascí, ktoré boli v rokoch 2008-2009 umiestnené na 6 rôznych lokalitách v rámci rezervácie (Alnetum, Quercetum, Slanisko, Mokraď, Phragmitetum a Biologická stanica - MAJZLAN, VIDLIČKA 2010). Usmrtené jedince boli konzervované v 75 % etylalkohole, preparáty sú deponované na pracoviskách autorov. Nomenklatúra taxónov je použitá v zmysle práce KOČÁRKA et al. (1999).

Výsledky a diskusia

Študijný materiál z územia PR Šúr poukazuje na výskyt 4 druhov ucholakov (Dermaptera) a jedného druhu modlivky (Mantodea). Výsledky plne korešpondujú s potenciálnou biodiverzitou územia definovanou špecifickými ekologickými podmienkami. Druhové spektrum je tvorené ako typickými lesnými elementami z interiéru samotného lužného porastu ( media, vzácne aj Chelidurella acanthopygia), tak aj druhmi s výraznejšou xerotermofíliou (Mantis religiosa) z ekotonálnej zóny alebo širšou ekologickou valenciou (Labia minor, Forficula auricularia). Ich prehľad so základnou ekologickou a zoogeografickou charakteristikou uvádzame v tabuľke 1.

128 Tabuľka 1. Prehľad zaznamenaných druhov Dermaptera, Mantodea a Blattaria.

Taxón Zoogeografická Ekologická charakteristika charakteristika Dermaptera Spongiphoridae Labia minor (LINNAEUS, 1758) COS Tf Forficula auricularia LINNAEUS, 1758 COS Eu Chelidurella acanthophygia (GÉNÉ, 1832) EUR Sil Apterygida media (HAGENBACH, 1822) EUR Hg Mantodea Mantidae Mantis religiosa LINNAEUS, 1758 PMED, PALT Xf, Tf Blattaria Ectobiidae Ectobius sylvestris (PODA, 1761) EUR Sil Ectobius erythronotus nigricans RAMME, 1923 EUR Tf, Xf Phyllodromica megerlei (FIEBER, 1853) EUR Hg

Vysvetlivky: COS – kozmopolitne rozšírený element, EUR – európsky element, PALT – paleotropický element, PMED – pontomediteránny element Eu – eurytop, Hg – hygrofil, Sil – silvikol, Tf – termofil, Xf – xerofil

Zaznamenané druhové spektrum Dermaptera, Mantodea a Blattaria na lokalite korešponduje s aktuálnymi poznatkami o faune týchto radov v podobných biotopoch južného Slovenska. K bežným druhom a to bez užšej ekologickej preferencie možno zaradiť najmä Forficula auricularia, ktorý je známy aj z početných lokalít širokého okolia, vrátane intravilánu Bratislavy. Na Ostrove Kopáč bol pozorovaný najmä v ekotónovej zóne na okraji lesov, rovnako však aj na vegetácii otvoreného xerotermu, často v blízkosti krovín a sporadicky roztrúsených drevín (FEDOR 2007). Ako geobiontného pratikola aj silvikola ho definuje vo svojej štúdii o entomofaune Ostrova Kopáč aj MAJZLAN (1992). Na hojný výskyt a širokú ekologickú valenciu druhu poukazuje mnoho prác (napr. KOČÁREK a NĚMEČKOVÁ 2000; FEDOR 2005). Napokon GULIČKA (1967) píše, že sa vyskytuje pomerne hojne po celom území Slovenska. Tento druh sa hojne vyskytuje na všetkých typoch biotopov skúmaných v rámci PR Šúr. Pomerne široká ekologická valencia je známa aj u druhu Labia minor, ktorého vývin je viazaný na tlejúcu organickú hmotu (OBENBERGER 1926). Na Slovensku sa vyskytuje na početných lokalitách, no obyčajne v nižších hodnotách abundancie (FEDOR a MAJZLAN 2001). GULIČKA (1967) označil tento druh za termofilný element vyskytujúci sa na celom južnom Slovensku od Devína až po Východoslovenskú nížinu. V rezervácii sa Labia minor objavuje skôr sporadicky, ale bez výraznejších nárokov na biotop. Jeho pomerne vzácny výskyt, aj to len v roku 2008, potvrdila metóda smýkania (najmä v ekotónovej zóne) a preosievanie hrabanky na okraji lesa. OBENBERGER (1926) a podobne aj DOBŠÍK (1959) uvádzajú, že Labia minor bol na území bývalého

129 Československa pomerne hojný ucholak, ktorý do istej miery javí známky synantropizmu (OBENBERGER 1926; BEY-BIENKO 1936). Ako typicky lesný element možno klasifikovať sciofilný a hygrofilný druh Apterygida media, ktorý bol pozorovaný ako súčasť entomofauny lužných lesov, predovšetkým v oblasti Podunajska (FEDOR 2007). Preferenciu tohto ucholaka k luhom a pobrežným biotopom uvádzajú aj KOČÁREK et ŠEVČÍK (1997) zo severnej Moravy a Sliezska. Druh sme zaznamenali v poraste trstín (Phragmitetum) neďaleko jelšového lesa a v areáli Biologickej stanice. Výskyt silvikolného druhu Chelidurella acanthopygia korešponduje do istej miery so zoogeografickým vplyvom karpatského masívu. Vo všeobecnosti sú údaje o rozšírení Chelidurella acanthopygia zväčša sporadické. Na viacerých lokalitách Malých Karpát ho sledoval ORSZÁGH (2005). KOČÁREK a ŠEVČÍK (1997) tento druh na severnej Morave a v Sliezsku považujú za pomerne dobre rozšírený druh. V samotnej rezervácii sa vyskytoval veľmi zriedkavo, aj to ako silvikol výlučne v lesných biotopoch (okolie Biologickej stanice). Niekoľko jedincov sa do spektra študijného materiálu dostalo preosievaním hrabanky, ktorá tomuto ucholakovi poskytuje vhodné ekologické podmienky, najmä dostatok vlhkosti. Napokon aj BAZYLUK (1956) píše o lesných komplexoch, kde tento ucholak žije v opadanke alebo pod kôrou stromov. Na druhej strane ho však KOČÁREK a NĚMEČKOVÁ (2000) považujú za eurytopný element bez výraznej biotopovej preferencie. Na sledovanom území sme doposiaľ nezaznamenali ripikolný druh Labidura riparia, hoci v okolí Bratislavy bol pozorovaný viacerými autormi (napr. MAJZLAN 1992; GULIČKA 1974). Na niektorých miestach rezervácie možno hovoriť o vhodných ekologických podmienkach aj pre tohto na území Slovenska najväčšieho zástupcu Dermaptera. Jeho absencia môže súvisieť aj so všeobecne klesajúcim populačným trendom a celkovú vzácnosťou na našom území. Mantis religiosa ako jediný zástupca radu Mantodea na území Slovenska sa na lokalite vyskytuje predovšetkým v jej suchších a výslnných biotopoch. Veľmi hojná je najmä na xerotermných lúčnych porastoch v časti Slanisko. V ekosystémoch xerotemných formácií patrí k najvýznamnejším predátorom. Všetky tri zistené druhy švábov (Blattaria) boli v PR Šúr už v minulosti zaznamenané (VIDLIČKA 2001). Najrozšírenejší je druh Ectobius sylvestris, ktorého sme zdokumentovali na 5 zo šiestich skúmaných plôch. Je to silvikolný druh ktorému vyhovuje väčšina prostredí v oblasti Panónskeho hája. Nezaznamenali sme ho iba v Šúrskom lese (Alnetum), kde nebol zaznamenaný žiadny zo zistených druhov švábov. Vlhký substrát a špecifický podrast v Šúrskom lese nie sú pre dané druhy vyhovujúce. Švábik Ectobius erythronotus nigricans obýva hlavne xerotermné lúčne lokality. V PR Šúr bol zaznamenaný iba na Slanisku a v Biologickej stanici, teda len na lúčnych, teplých, presvetlených lokalitách. Na týchto lokalitách sme zaznamenali aj hojný výskyt parazitoida druhu Brachygaster minutus (Olivier, 1791) (Hymenoptera: Evaniidae) napádajúceho ootéky švábikov z rodu Ectobius. Najvzácnejší zo zistených druhov švábikov je druh Phyllodromica megerlei. Tento druh sa dá označiť za termofilný a zároveň hygrofilnný, lebo má tendenciu vyskytovať sa najčastejšie v blízkosti riek a potokov, ale na presvetlených miestach. V PR Šúr bol

130 nami zaregistrovaný iba v trstine pri Šúrskom lese (Phragmitetum). Zachytený bol do zemnej pasce.

Súhrn

Študijný materiál z lokality PR Šúr, získaný metódou smýkania bylinného porastu, ako aj preosievaním hrabanky, aplikáciou zemných a Malaiseho pascí dokladá výskyt 4 druhov ucholakov (Dermaptera), jedného druhu modlivky (Mantodea) a troch druhov švábov (Blattaria). Druhové spektrum korešponduje so špecifickými podmienkami lesného ekosystému zväzu Alnion glutinosae, asociácie Carici elongatae–Alnetum s dominantou jelšou lepkavou (Alnus glutinosa) a ovplyvnené je aj výskytom okolitých xerotermných formácií. Je tvorené ako typickými lesnými elementami z interiéru samotného lužného porastu (Apterygida media, Ectobius sylvestris, vzácne aj Chelidurella acanthopygia), tak aj druhmi s výraznejšou xerotermofíliou (Mantis religiosa, Ectobius erythronotus nigricans, Phyllodromica megerlei) z ekotonálnej a xerotermnej zóny alebo širšou ekologickou valenciou (Labia minor, Forficula auricularia).

Earwigs (Dermaptera), mantids (Mantodea) and cockroaches (Blattaria) of NR Šúr

More than a decade long research on (Dermaptera), mantids (Mantodea) and cockroaches (Blattaria) in the conservatory area Šúr has brought data on occurrence of 8 species in total. We have to emphasize that the species spectrum undisputedly corresponds with specific ecological diversity of natural complexes from wetland forests to nearby xerothermous formations. Amongst the recorded Forficula auricularia belongs to the most common eurytopic being widespread throughout whole Slovakia. Rather sciophilous and hygrophilous earwig, Apterygida media, inhabits wetland forest habitats, including their ecotone zone. The occurrence of Chelidurella acanthopygia is rather sporadic and reflects the zoogeographical impact of Carpathians. Opened xerothermous formations are inhabited by Labia minor, the only representative of Spongiphoridae in Slovakia. Such a habitat is typical by occurrence of predatory Mantis religiosa. Typical forest cockroach Ectobius sylvestris occurs on almost fores habitats without alder forest. Xerotermophilous species Ectobius erythronotus nigricans ihhabit only meadow habitats.

Literatúra

BAZYLUK, W. 1956. Dermaptera. Klucze do oznacania owadów Polski. 12. PWN, Warszawa, 15 pp. BEY-BIENKO, G. J. 1936. Nasekomye kožistokrylye. In: SERNOV, S.A. (ed), Fauna SSSR, 5. Izdatelstvo Akademii Nauk SSSR, Moskva, Leningrad, 239 pp. DOBŠÍK, B. 1959. Řád Škvoři – Dermaptera, pp. 225-227. In: KRATOCHVÍL, J. (ed.), Klíč zvířeny ČSR. Díl III. Praha, ČSAV, 874 pp.

131 FEDOR, P. 2005. Ucholaky (Dermaptera), pp. 64-65. In: MAJZLAN, O. (ed.), Fauna Devínskej Kobyly. Bratislava, APOP. FEDOR, P. 2007. Ucholaky (Dermaptera) a modlivky (Mantodea) ostrova Kopáč, pp. 107-112. In: MAJZLAN, O. (ed.), Príroda ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava. FEDOR, P.J. & MAJZLAN, O. 2001. On distribution of the small earwig Labia minor Linnaeus, 1758 (Dermaptera: Labiidae) in Slovakia. Entomol. Probl. 32(1): 68. FÜRY, D. 2010. Vegetačné pomery PR Šúr, pp. 15-22. In: MAJZLAN, O., VIDLIČKA, Ľ. (eds), Príroda rezervácie Šúr. Ústav zoológie SAV, Bratislava. GULIČKA, J. 1954. Príspevok k rozšíreniu Orthopter a Dermapter na Slovensku. Biológia, Bratislava 9: 617-630. GULIČKA, J. 1967. Orthoptera, Blattodea, Mantodea, Dermaptera zátopového územia pod Vihorlatom. Acta Fac. Rer. natur. Univ. Comen. - Zool. 12: 41-62. GULIČKA, J. 1974. Fauna Devínskej Kobyly, pp. 73-99. In: MIŠÍK, M., GULIČKA, J., URVICHIAROVÁ, E. (eds), Devínska Kobyla. Bratislava, Obzor, 155 pp. KOČÁREK, P., GALVAGNI, A. 2000. Species of Chelidurella (Dermaptera: Forficulidae) in the territory of the Czech Republic and Slovakia. Klapalekiana 36: 89-92. KOČÁREK, P., HOLUŠA, J., VIDLIČKA, Ľ. 1999. Check List of Blattaria, Mantodea, Orthoptera and Dermaptera of the Czech and Slovak Republics. Articulata 14: 177- 184. KOČÁREK, P., NĚMEČKOVÁ, I. 2000. Orthopteroidní hmyz (Orthoptera, Blattaria & Dermaptera) CHKO Poodří a nejbližšího okolí (Česká republika). Čas. Slez. Muz. Opava (A) 49: 111-116. KOČÁREK, P., ŠEVČÍK, J. 1997. Škvoři (Dermaptera) severní Moravy a Slezska – přehled faunistických údajů. Čas. Slez. Muz. Opava (A), 46: 97-103. LUKÁŠ, J. 2003. Ucholaky (Dermaptera), dlhokrčky (Raphidioptera) a srpice (Mecoptera) NPR Devínska Kobyla. Biosozologia, Bratislava 1: 39-43. MAJZLAN, O. 1992. Význam niektorých skupín hmyzu pre monitoring Podunajska. Spr. Slov. ent. Spoloč. SAV 4(3): 1-9. MAJZLAN, O., VIDLIČKA, Ľ. 2010. Výskum PR Šúr, pp. 5-8. In: MAJZLAN, O., VIDLIČKA, Ľ. (eds), Príroda rezervácie Šúr. Ústav zoológie SAV, Bratislava. OBENBERGER, J. 1926. Rovnokřídlý hmyz (Orthoptera a Dermaptera) republiky Československé. Fauna et Flora Čechoslovanica I. Praha, Česká akademie věd a umění, 234 pp. + 4 tab. ORSZÁGH, I. 2005. Phenology of Chelidurella acanthopygia (Dermaptera: Forficulidae) nymphal instars in oak-hornbeam forests of Malé Karpaty Mts. and Trnavská pahorkatina hills (SW Slovakia). Ekológia, Bratislava 24 (Supplement 2): 152-160. ORTVAY, T. 1902. Pozsonyvármegye és a területén fekvö Pozsony, Nagyszombat, Bazin, Modor és SzenGyörgy városok állatvilága. Elsö kötet: Állatrajzi rész., Stampfel Károly, Pozsony, 648 pp. SCHNEEBERG, A. 1931. Orthoptera okolí Bratislavy. Sbor. Prírodovedného odboru Slov. vlastiv. Muz. v Bratislave 1924-1931: 91-107. ŠÍBL, J. 2004. Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr. Ochrana prírody 3: 4-5.

132 THALMEINEROVÁ, D. 2006. Sprievodca Šúrom - Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr, SOP SR, Bratislava, 13 pp. VIDLIČKA, Ľ. 2001. Fauna Slovenska Blattaria – šváby Mantodea – Modlivky (Insecta: Orthopteroidea). Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 171 pp. ISBN 80-224- 0640-6. VIDLIČKA, Ľ. 2005. Šváby (Blattaria) a modlivky (Mantodea), pp. 62-63 In: MAJZLAN, O. (ed.), Fauna Devínskej Kobyly. Bratislava, APOP. VIDLIČKA, Ľ. 2007. Šváby (Blattaria) a ich parazitoidy (Hymenoptera: Evaniidae) na ostrove Kopáč (Bratislava-Podunajské Biskupice), pp. 113-118. In: MAJZLAN, O. (ed.), Príroda ostrova Kopáč. Fytoterapia OZ, Bratislava, 287 pp. ISBN 978-80- 969718-7-9 ZÁVADSKÝ, K. 1920. Kudlanka nábožná (Mantis religiosa). Jeji rozšíření v Evropě. Příroda 14: 207-212.

Náš jediný zástupca radu modliviek (Mantodea), modlivka zelená (Mantis religiosa), sa hojne vyskytuje na xerotermných lúkach na Slanisku (foto Ľ. Vidlička, 19.IX.2007).

133

V odumretých stromoch sa vyvíja veľké množstvo často aj vzácnych druhov hmyzu (foto Ľ, Vidlička, 5.IV.2009, Panónsky háj).

Povlak z vláknitých rias vzniknutý po vyschnutí kaluže (foto Ľ. Vidlička, 29.IV.2009, Slanisko).

134