JANÁČKOVÁ AKADEMIE MÚZICKÝCH UMĚNÍ V BŘNE Hudební fakulta Katedra zpěvu Obor zpěv

POSTAVA MARGARÉTY V OPERNEJ TVORBE

Bakalářská práce

Autor práce: Mária Havriľaková Vedoucí práce: prof. PhDr. Jindřiška Bártová Oponent práce: PhDr. Alena Borková Brno 2015

Bibliografický záznam

HAVRIĽAKOVÁ, Mária. Postava Margaréty v opernej tvorbe [Character of Margaret in opera work ]. Brno: Janáčkova akademie múzických umění v Brně, Hudební fakulta, Katedra zpěvu, 2015. 41 s. Vedoucí bakalářské práce prof. PhDr. Jindřiška Bártová.

Anotácia

Bakalárska práca „Postava Margaréty v opernej tvorbe“ je zameraná na interpretačnú a charakterovú analýzu postavy Margaréty. Práca je rozdelená do piatich kapitol a obsahuje 18 obrázkov. Jednotlivé kapitoly pojednávajú o histórii Fausta, stručnej biografii Johanna Wolfganga Goetheho, Charlesa Gounoda, Arriga Boita, ich prínose v umeleckej sfére a konkrétnych dielach. V ďalších kapitolách sa autka práce snaží o bližšiu špecifikáciu postavy Margaréty z interpretačného a hudobno- dramatického aspektu.

Anotacion

The Bachelor thesis „Character of Margaret in opera work“ is focused on the interpretation and the character analysis role of Margaret. The work is diveded into five chapters, contains 18 pictures. Several chapters contain the history of , a brief biography of Johann Wolfgang Goethe, Charles Gounod and Arrigo Boito, their contribution in the field of the art and specific works. In the following chapters, the author thesis tries to the further specification of the character of Margaret from the interpretative and musical-dramatic aspect.

Kľúčové slová

Faust, Margaréta, Johan Wolggang Goethe, Charles Gounod, Arrigo Boito, Mefistofeles, Šperková ária, intepretácia

Key words

Faust, Margaréta, Johan Wolfgang Goethe, Charles Gounod, Arrigo Boito, Mefistofeles, Jewel song, intepretation

Čestné prehlásenie

Týmto čestne prehlasujem, že som diplomovú prácu „Postava Margaréty v opernej tvorbe“ vypracovala sama na základe svojich znalostí a pomocou uvedenej literatúry.

Brno 21. 4. 2015 ...... Mária Havriľaková

Poďakovanie

Ďakujem vedúcej mojej diplomovej práce prof. PhDr. Jindřiške Bártovej a doc. Mgr. art. Marte Beňačkovej za poskytnuté rady, pomoc a pripomienky k práci.

Obsah

Úvod ...... 7 1. Pojem Faust z rôznych aspektov ...... 8 1.1 Faust v hudbe ...... 8 1.2 Hudba v období romantizmu ...... 10 1.3 História faustovskej tematiky ...... 11 2. Johann Wolfgang Goethe ...... 13 2.1 Goetheho Faust ...... 14 2.2 Obsah Geotheho Fausta ...... 15 3. Charles Gounod ...... 17 3.1 Faust a Margaréta...... 18 3.2 Interpretácia postavy Margaréty v Gounodovej opere Faust ...... 20 4. Arrigo Boito ...... 29 4.1 Mefistofeles ...... 30 4.2 Interpretácia postavy Margaréty v Boitovej opere Mefistofeles ...... 31 4.3 Komparácia Boitovej a Gounodovej Margaréty ...... 35 5. Faustovský námet v opernom spracovaní ...... 36 Záver...... 39 Použité informačné zdroje ...... 40

5

Zoznam ilustrácií

Obrázok 1 ...... 13 Obrázok 2 ...... 17 Obrázok 3 ...... 21 Obrázok 4 ...... 21 Obrázok 5 ...... 22 Obrázok 6 ...... 22 Obrázok 7 ...... 23 Obrázok 8 ...... 24 Obrázok 9 ...... 25 Obrázok 10 ...... 25 Obrázok 11 ...... 26 Obrázok 12 ...... 27 Obrázok 13 ...... 27 Obrázok 14 ...... 29 Obrázok 15 ...... 32 Obrázok 16 ...... 32 Obrázok 17 ...... 33 Obrázok 18 ...... 34

6

Úvod

J. W. Goethe bol jednou z najväčších osobností svetovej literatúry, v ktorého nesmrteľnom odkaze môžeme nájsť aj dnes odpovede na otázky moderného sveta. Jeho majstrovské dielo Faust sa stalo inšpiráciou pre mnohých hudobných skladateľov a umelcov. Charles Gounod si zvolil za ústredný príbeh lásku medzi Faustom a Margarétou, Arrigo Boito zhudobnil celé Goethovo veľdielo (prvý aj druhý diel). Gounodov Faust sa stal bezpochyby najúspešnejšou francúzskou operou v druhej polovici 19. storočia. Jeho obľúbenosť pretrváva dodnes, keďže je titulom, ktorý aj v súčasnosti patrí do repertoáru významných svetových divadiel. V prvej kapitole sa snaží autorka práce priblížiť rôzne pohľady na vnímanie faustovského mýtu, ako aj pohľad do hudobnej sféry a do minulosti v súvislosti s touto témou. Nasledujúce kapitoly opisujú život Goetheho, Gounoda, Boita a sústreďujú pozornosť na ich faustovskú tvorbu. Nosnou kapitolou je rozbor postavy Margaréty v dielach spomínaných autorov. Cieľom tejto práce je podrobne sa zoznámiť s konkrétnymi titulmi, nájsť v nich charakteristiku Margarétinho konania, ako aj priblížiť vokálny a interpretačný prejav tejto postavy. Pri písaní práce budem používať metódu analytickú, metódu popisnú, deduktívnu a metódu komparácie. Najprv analyzujem zmieňovanú postavu, a potom na základe zistených poznatkov sa pokúsim metódou komparácie porovnať túto postavu v jednotlivých dielach. Postava Margaréty je veľmi vhodná ako debutová postava pre lyrický soprán, hlavne kvôli svojej jemnosti a lyrickosti, ktorú si táto postava bezprostredne vyžaduje. Speváčka v takomto prípade môže dohliadať na svoju hlasovú hygienu a nezaťažovať hlasový aparát dramatickejším spôsobom spievania. Gounodova opera Faust a Margaréta bola úplne prvou operou, ktorú som kedy videla. Zanechala vo mne veľmi silné emócie, ktoré boli rozhodujúce aj pri voľbe témy bakalárskej práce. Opera ma oslovila a zaujala od prvého počutia krásnymi klenutými melódiami, hlbokou myšlienkou a efektnými sólovými číslami. Už ako študentka konzervatória som túžila spievať Šperkovú áriu a som rada, že prostredníctvom tejto práce môžem získať komplexnejší pohľad na jej interpretáciu a celkovú problematiku spojenú s faustovskou témou.

7

1. Pojem Faust z rôznych aspektov

Faust je mnohokrát označovaný ako európsky novoveký mýtus, ktorý svojimi koreňmi zasahuje ďaleko, až do obdobia stredoveku. Pojem Faust nezasahuje len do oblasti divadla a literatúry, ale môžeme sa s ním stretnúť aj v súvislosti s hudbou, filmom, filozofiou, históriou, teológiou, antropológiou, mágiou, psychológiou, hermetizmom, atď. Z uvedeného je zrejmé, že Faust ako mýtus je považovaný za medziodborový fenomén. Komplexný pohľad na problematiku faustovského mýtu je dôležité vnímať ako interdisciplinárnu záležitosť.1 Kľúčovou scénou je uzatvorenie kontraktu človeka s diablom (so zlom), ktoré je považované za významové jadro mýtu a je (až na výnimky) obsiahnuté v každom faustovskom príbehu. Postava Fausta je vždy stvárňovaná tragicky, a vo chvíli príchodu diabla na scénu sa vždy nachádza v núdzovej situácii (bilančná životná kríza, kríza stredného či vyššieho veku, pracovná, existenčná, milostná kríza, kríza zúfalstva z nemožnosti vylepšovať svet či rovnať sa Bohu). Scéna kontraktu je neodmysliteľnou súčasťou základného naratívneho modelu príbehu.2

1.1 Faust v hudbe

Pri zobrazení scény kontraktu Fausta s diablom sa tradične stretávame s motívom krvi. Nie je to inak ani v Gounodovej opere Faust a Margaréta, kde v zhode s Goethem diabol nájde Fausta v stave bilančnej krízy a ponúka mu (v rozpore s Goethem) ako liek na samovražedné nálady mladosť a lásku. Rovnako koná Mefisto s Faustom aj v opere Mefistofeles, kde Arrigo Boito odvážne spracováva obe dve Goethove diely. To isté sa deje aj u Fausta Ferruccia Busoniho, ktorému je podkladom skôr Marlowova dráma. Vo Faustovom prekliatí Hectora Berlioza (1846) sa úvodná scéna kontraktu nekoná a Mefisto slúži Faustovi len na skúšku. Berlioz ako jediný posúva akt kontraktu až do samého finále príbehu. U neho sa Faust najprv nechá zlákať vidinou svojej a Margarétinej mladosti, potom pokračuje všetko ďalej podľa predlohy Goethovho prvého dielu, až na podpis

1 JUST, Vladimír. Faust jako stav zadlužení - desetkrát o Faustovi po každéjinak. Nakl: Karolinum Praha. 2014. 1.vyd., str.7. 2Ibidem, str. 16

8

zmluvy. Podpis Faust neustále odkladá a podpíše kontrakt až za sľub, že tým oslobodí Margarétu z väzenia. Margaréta je omilostená, zmluva sa naplnila.3 Hector Berlioz – „“ (ďalej Faustovo Prekliatie) Berlioz inšpirovaný Goetheho Faustom skomponoval „dramatickú legendu“ Faustovo prekliatie, pôvodne zamýšľanú ku koncertnému prevedeniu. Zrodu tohto diela predchádzalo „Osem scén z Fausta“, ktoré Berlioz skomponoval ešte v mladosti, 18 rokov pred tvorbou Faustovho prekliatia. Dramatickú legendu formovo rozdelil na 20 scén a je postavená na troch spevákoch: Faust – tenor, Mefistofeles – bas, – mezzosoprán. V koncepcii diela zohráva dôležitú rolu veľký zbor a orchester. Javisková „dramatická legenda“ nie je rozsiahla a v románskych krajinách sa dodnes interpretuje ako opera. Neskôr toto dielo prepracoval pre divadelné účely a úspešné snahy inscenovať ho, malo v minulosti množstvo režisérov. Aj keď dielo nepatrí k plnohodnotným operným dielam, je veľmi zaujímavé hlavne svojou bohatou orchestráciou. Berlioz v ňom vykreslil prírodné krásy (napr. svit mesiaca či slnečné svetlo) a citové nálady. Autor sa o práci na diele vyjadroval s veľkým rešpektom, aj keď premiéra nedopadla s očakávaným úspechom. V súčasnosti sa považuje za jedno z vrcholných diel jeho tvorby. Ďalším autorom, ktorého zaujala faustovská tematika, bol rakúsky hudobný skladateľ raného romantizmu, Franz Schubert. Jeho dielo spočíva predovšetkým v piesňovej a komornej tvorbe, kde patrí aj nádherná pieseň (Margarétka pri kolovrátku, op. 2, D. 118). Táto pieseň má poeticko-lyrický charakter a reflektuje na Schubertov veľký melodický talent a mimoriadnu schopnosť vystihnúť tieto nálady. Vďaka týmto danostiam mu právom patrí titul „Kráľ piesní“, dokonca ho Franz Liszt považoval za najpoetickejšieho zo všetkých hudobníkov. Do hudobno-dramatického žánru začína vstupovať faustovská téma už v 18.storočí. Túto tému v hudobnej tvorbe môžeme systematicky rozdeliť na tvorbu inštrumentálnu a vokálnu. Pri vokálnej tvorbe, ktorú budeme v tejto práci akcentovať ďalej rozlišujeme diela inšpirované faustovskou legendou alebo Goetheho Faustom.

3Ibidem, str. 15

9

19. storočie je obdobím veľkých politických zlomov v celej Európe. V období romantizmu sa stal Faust výbornou témou na zhudobnenie hlavne preto, že predstavuje prototyp oslobodenej ľudskej bytosti, ktorá chce vyjadriť svoje subjektívne pocity a túžby. Dôsledkom politického a historického vývoja spoločnosti dochádza aj k evolúcii v oblasti umenia, predovšetkým stále narastajúca popularita opery na úkor ostatných divadelných žánrov. Práve v tomto období vznikli najvrcholnejšie operné diela a 19. storočie môžeme považovať za najfenomenálnejšiu éru opery, alebo jednu z najoriginálnejších operných epoch v histórii opery ako takej.

1.2 Hudba v období romantizmu

Romantizmus, tento novovzniknutý umelecký prúd je odvodený od slova román, ktorým sa označoval literárny prejav plný ilúzií, predstáv, dobrodružnosti a fantázie. Nový štýl sa dostal do všetkých dôležitých kultúrnych sfér, predovšetkým však do hudobného umenia. Reflektoval zmeny spoločenských pomerov po Veľkej francúzskej revolúcii (1789), ktorá nenaplnila očakávania buržoázie a k vedeniu európskej kultúry sa tým pádom dostalo meštianstvo. S nástupom meštianskej spoločnosti sa v jednotlivých krajinách začínajú vytvárať národné kultúry. Predstavitelia romantizmu boli často inšpirovaní ľudovou tvorbou a uplatňovali folklórne prvky. Ťažisko hudobného romantizmu a opery sa z Talianska premiestňuje do Francúzska, krajiny revolúcie a slobody, kde sa opera rozvíjala viacerými smermi. Obľúbeným žánrom sa stala opéra comique, ktorá pochádza z talianskej opery buffa. Od klasickej opery sa líšila prítomnosťou komických prvkov, emocionálnych výjavov, rozprávkových námetov a hrdinských príhod a epizód. Jednalo sa o ľahší javiskový útvar, ktorý bol založený na striedaní hovoreného dialógu so speváckymi hudobnými výstupmi. Nevyhnutnou zložkou komickej opery bol výrazný prednes, herecká pohotovosť a zrozumiteľná charakteristika. Ďalším novým útvarom vo francúzskom prostredí sa stala grand opera, tzv. veľká opera so spievanými recitatívmi. Spracovávala historické námety a podľa odporcov (napr. Trojan) sa vyznačovala „prehnaným pátosom, nekonečnými áriami, mohutnými davovými scénami a baletnými výstupmi.“ Popri týchto dvoch operných útvaroch sa začal rozvíjať ďalší, úplne odlišný – opéra lyrique. Lyrická opera bola charakteristická svojou lyrickosťou a vážnosťou deja založeného na psychologických pochodoch postáv, emocionálne ladeným textom a hudbou s dramatickými scénami. Občasný výskyt žartovných prvkov je prípustný, inak je opera štýlovo jednotná. Zakladateľom

10

francúzskej lyrickej opery bol Charles Gounod, ale významnými tvorcami tohto typu opery boli aj Ambroise Thomas a Jules Massenet.4 Hudba je umením, ktoré zo všetkých umeleckých druhov najviac vystihuje romantické chápanie sveta. Akcentuje predovšetkým emocionálne i zmyslové stránky, a taktiež aj individualitu človeka. Medzi základné znaky romantickej hudby patrí obdivovanie prírody, snaha personifikovať prírodné motívy a veľké úsilie o hlboký emocionálny význam reči.

1.3 História faustovskej tematiky

V tejto kapitole autorka práce popisuje evolúciu faustovskej tematiky a stručne monitoruje historické pozadie. Kapitola anticipuje komparáciu Goethova Fausta s Faustom Charlesa Gounoda a Mefistofelom Arriga Boita. Pravdepodobná existencia Fausta sa datuje v rokoch 1480-1540. Jeho pôvodné meno bolo Georgius, tiež prezývaný Sabellicus, predpokladáme, že názov bol odvodený od kmeňa známych kúzelníkov Sabínov. Oficiálne oslovovaný ako „mistr Georg Sabellicus, Faust mladší, prameň a zdoj všetkých nekromanov, astrológ, druhý medzi mágmi, chiromant, aeromant, pyromant a druhý medzi hydromantami“.5 Faust údajne študoval magické vedy na krakovskej univerzite, čo bolo v 16. storočí považované za bežný študijný odbor. Po svojej smrti sa stal ľudovým hrdinom, ktorý dostal titul arcikúzelníka. Jeho vychýrené znalosti uznával predovšetkým jednoduchý ľud. Na základe toho došlo prostredníctvom ústnej ľudovej slovesnosti k tradovaniu postavy historického Fausta, z ktorého sa časom zrodil faustovský mýtus. Hlavná súvislosť renesančného človeka spojeného s mystikou spočívala v túžbe pochopiť vedu a komplexnú podstatu javov, ktorá bola v tomto období na začiatku dlhého vývoja. Hľadanie starovekej antickej filozofie zapríčinilo odklon od kresťanstva, v čom sa odráža celý faustovský fyzicko-duchovný zmätok. Doba zámorských objavov a vynálezu kníhtlače bola taktiež aj dobou inkvizície a pálenia čarodejníc, dnes považovanou za jednu z najtemnejších v dejinách európskej

4TROJAN, Jan. 1981. Dějiny opery II. Romantismus /19. století/, s. 24 - 31 5Úryvok z korešpondencie sponnheimského opáta Johanna Trithemia matematikovi a dvornému astrológovi falckému kurfirstovi Johannu Wirdungovi ( 20.8.1507) POKORNÝ, Jindřich. Kniha o Faustovi. Vyd. Mladá fronta. Praha. 1982, str. 5.

11

spoločnosti.6 Postupné renesančné smerovanie na území Nemecka bolo spojené so začínajúcou tvorbou diel na faustovský námet – predgoethovské spracovanie (hry, drámy, povesti). Šírenie povestí a ľudové čítania o Faustovi veľmi poburovalo vedecké kruhy, ktoré začali skúmať Faustovu činnosť a publikovali množstvo spisov. Goetheho súčasníci, autori patriaci k hnutiu „Sturm und Drang“ (Búrka a vzdor), Friedrich Müller a Friedrich Maximilian Klinger, boli prvými autormi Fausta žijúcimi v tej dobe. Históriu faustovského motívu a jeho objavovania v hudobnom spracovaní datujeme od počiatkov vzniku tohto mýtu. Je dôležité brať do úvahy, že prostredníctvom ústnej ľudovej slovesnosti sa nešírili iba historky a povesti o Faustovi, ale aj piesne. Najstaršou faustovskou piesňou je anglická balada „Nebeský súd nad istým Johannem Faustem, doktorom božieho učenia“, ktorá pravdepodobne pochádza z roku 1592. V Nemecku sa stala známou pieseň „Leták“ a podobná pieseň sa objavila aj v Čechách pod názvom „Píseň divná o doktoru Faustu, kterého přílišná učenost, pejcha k uzoufání přivedla“. Objavuje sa aj názor, že české znenie tejto piesne je pôvodným.7 Paralelne sa spolu s faustovskými piesňami začali vytvárať divadelné hry, kde je evidentná úzka prepojenosť a vzájomná inšpirácia. Výsledok tejto prepojenosti sa odráža v bohatej histórii nemeckého divadelného Fausta. Prvú z týchto hier predvádzali nemeckému publiku anglickí kočovní herci a údajne to bola Marlowova dráma pochádzajúca z roku 1590.

6J.W. Geothe zobrazil nočnú schôdzku čarodejníc s diablom v jednej z najpôsobivejších scén svojho Fausta - vo Valpuržinej noci. 7ŠPAČEK. Petr. Reflexe faustovské problematiky ve vokální tvorbě 19. století se zvláštním zřetelem k opeře Arriga Boita. vyd. Oftis. Ústí nad Orlicí v spolupráci s Ped. fakultou Univerzity Hradec Králové. 1.vyd. 2013, str. 94.

12

2. Johann Wolfgang Goethe

*28.8.1749 – + 22.3.1832 Táto bakalárska práca nadväzuje na odkaz Johanna Wolfganga Goetheho (obr.1)8 a jeho dielo Faust. Priblíženie jeho osobnosti a diela nám umožní vytvoriť lepší pohľad na kontext faustovskej témy. Nemecký spisovateľ, filozof, humanista a prírodovedec, jeden z najväčších básnikov a dramatikov svojej doby sa narodil vo Frankfurte nad Mohanom. Pochádzal z meštianskej rodiny a vyštudoval právo v Lipsku a Štrasburgu, následne vykonával prax na súde vo Wetzlare. Pôsobenie vo Weimare je späté

s jeho celým životom, aj s jeho smrťou. Goethe sa Obrázok 1 v Štrasburgu dostal do kontaktu s hnutím „Sturm und Drang“, ktoré bolo špecifické myšlienkami individuálnej vzbury silného jednotlivca, príklonom k prírode a ľudovým tradíciám a bojom proti konvenciám doby. Toto hnutie pozostávalo z mladých spisovateľov, ktorí odmietali klasicizmus a svoj vzor videli v Shakespearovi. Myšlienky „Búrky a vzdoru“ boli prezentované cez diela autorov nemeckého preromantizmu, kde patrí aj Goethe. Hlavným znakom tohto umeleckého smeru je zdôrazňovanie citu a na rozdiel od romantizmu zachováva tradíciu antiky. Pri pohľade na Goetheho literárne a vedecké diela je očividná prítomnosť filozofického rozmeru, ako aj znalostí prírodovedeckého charakteru. Ústrednou otázkou Goetheho tvorby je slobodný rozvoj ľudskej osobnosti. Jednotlivé diela obsahujú vedecké, politické i mravné odkazy na vtedajšiu dobu, ktorých súčasťou je aj estetický prínos v oblasti literárnej. Medzi Goetheho najvýznamnejšie diela môžeme zaradiť báseň Prometheus, drámu Egmont, baladu Kráľ duchov, veršovanú tragédiu Torquato Tasso či známy román Utrpenie mladého Werthera, ktorý bol taktiež námetom na zhudobnenie opery (Jules Massenet). Goethe inklinoval k hudbe, ako dieťa spieval v zbore a učil sa hrať na rôznych nástrojoch. Dokonca sa stal milovníkom opery a siengspielu.

8 Johan Wolfgang Goethe. In: themuslimtimes.org [online] [ stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z: http://www.themuslimtimes.org/2012/09/europe-and-australia/europe/was-goethe-a- muslim/attachment/3-6

13

2.1 Goetheho Faust

Najslávnejším a najrozoberanejším dielom Goetheho literárnej tvorby bol predovšetkým Faust. Žiadne básnické dielo novej doby nebolo tak často predmetom výkladov a skúmania. Goethe skúmal faustovskú problematiku počas celého svojho života. Pri rozhovore so svojím tajomníkom Johannom Petrom Eckermannom označil Fausta ako „nesouměřitelný výtvor“ 9 . Najprv vzniklo dielo „Urfaust“, „Fragment“ 1. dielu, až neskôr 1. a 2. diel Fausta. Faust má v definitívnej podobe cez 12 000 veršov a autor ho dokončil 22. 7. 1831, dal ho prepísať a zapečatiť s pokynom, aby ho zverejnili až po jeho smrti. Faust bol sprístupnený verejnosti v roku 1833. So značnou istotou sú zrejmé 3 zdroje Goetheho faustovského snaženia. Prvým zdrojom bol zážitok z detstva, keď dostal ako trojročný k narodeninám bábkové divadlo a hrával si príbeh o čarodejníkovi Johannovi Faustovi. Druhým okamihom bolo oboznámenie sa s okultnými vedami v dobe, keď vážne ochorel (predpokladá sa, že na tuberkulózu), musel prerušiť štúdia v Lipsku a vrátiť sa domov. Tretím dôležitým motívom bol súdny proces s mladou slúžkou Susann Margarethou Brandtovou, ktorá pracovala vo frankfurtskej krčme, kde ju jeden pocestný omámil uspávacími práškami. Následne na to tehotná Susann Margaretha v zúfalstve zabila svoje nemanželské novonarodené dieťa a bola odsúdená na trest smrti popravením.10 Dielo je koncipované ako dvojzväzková báseň v dramatickej podobe. V tejto dráme sa rozvíja príbeh o doktorovi Faustovi, váženej osobnosti renesančnej vedy, ktorá vkladá všetko úsilie svojej profesie na to, aby dospela k vyššiemu poznaniu a dosiahnutiu podstaty najhlbších životných otázok. Keďže ide o veľmi zložitý text, výklad diela je komplikovaný. Interpretácia Fausta je determinovaná ľudskou životnou múdrosťou, skúsenosťou a vierou. Faust nie je dielom písaným prvoplánovo a nepramení z neho iba jeden akceptovateľný druh interpretácie. Estetická náročnosť textu a podnetné myšlienky môžu v recipientoch vyvolávať rôzne reflexie a priviesť ich k individuálnym postrehom.

9POKORNÝ, Jindřich. Kniha o Faustovi. Vyd. Mladá fronta.Praha. 1982, str. 61. 10KARLACH. Hanuš.(doslov) Faust a Markétka. Prvotný Faust. Johann Wolfgang Goethe. Vyd. Odeon Praha 1982, str. 97-98.

14

F. T. Bratránek označuje Fausta za hrdinu novej doby a dielo považuje za základnú knihu moderného sveta, tak ako bola „Ilias“ knihou starého sveta a „Božská komédia“ knihou stredoveku. 11 Geothemu sa podarilo urobiť zo starej bábkovej hry, kde bol Faust prvýkrát stvárnený na sklonku stredoveku a prahu novoveku, predstaviteľa nového moderného života. Pravdaže existuje aj mnoho odporcov, hlavne 2. dielu, ktorí popierajú možnosť víťazstva ducha a uskutočnenie jeho najvyššieho snaženia: „Avšak práve druhý diel Goethova Fausta, ktorý znázorňuje víťazstvo ducha a jeho zmierenie sa nad sebou samým, bol z mnohých strán napádaný, jednak proste ako neprípustný, jednak preto, že vraj neodpovedá formou ani obsahom prvému.“12

2.2 Obsah Geotheho Fausta

Domnievame sa, že pre komplexnejší pohľad a vytvorenie bližších súvislosti je potrebné načrtnúť aspoň stručnú obsahovú formuláciu Geotheho Fausta. Fausta sklamanie z doterajšieho poznania privádza do pocitov obmedzenia a vyvoláva v ňom neistotu, ktorá ho vedie k hľadaniu novej cesty a riešeniu životnej dilemy. Tieto okolnosti ho donútia uzatvoriť stávku s diablom Mefistofelom, ktorý mu ukazuje plán na vyriešenie jeho problémov, naplnenie jeho túžob po absolútnom poznaní a harmonickom živote. Mefistofeles Faustovi sľubuje, že dokáže slniť akékoľvek prianie, čím sa hranice reálneho a nemožného úplne stierajú. Faust sa oddáva tomuto pokušeniu a jeho duša nachádza trvalé a konečné spočinutie v pekle. Prvý diel drámy a jeho epická línia zobrazujú hlavného hrdinu v snahe získať si ženu, ktorá sa stala centrom jeho záujmu. Margarétu sa mu s Mefistofelovou pomocou naozaj podarí získať. Dej končí veľkou tragédiou, keď sa Margaréta po vražde svojej matky a dieťatka dostáva do väzenia a čaká na smrť popravením. V druhom diely je Faust postavený do prostredia istého fantazijného sveta, ktorý má byť určitým odľahčením oproti doposiaľ trpkej realite. Poeticky pôsobí Faustova myšlienka oživiť starovekú Helenu, s ktorou sa spája slávna Trójska vojna. Túto ilúziu mu znova pomôže naplniť Mefistofeles. Oživená Helena a jej osud, ako aj osud ich spoločného syna končí smrťou. Hlboká a osobná tragédia Fausta spočíva v rúcaní jeho vybudovaných predstáv o šťastnom živote. Prostredníctvom

11BRATRÁNEK, František Tomáš. Výklad Goethova Fausta. Vyd. Odeon. str. 14. 12Ibidem, str.17

15

sebareflexie si uvedomuje, že podstata ľudského bytia na zemi sa skrýva v praktickom záujme o druhých, ako aj v konkrétnej činnosti a vlastným prínosom do prostredia bezprostrednej existencie človeka. S týmto presvedčením a aktívnym konaním Faust žije po zvyšok svojho života. V tejto životnej filozofii nachádza uspokojenie a vyrovnanie sa s nadchádzajúcim osudom. Po smrti sa kontrakt naplní a Faustova duša prepadá v prospech Mefistofela. Avšak konečný verdikt stanoví až nebo, ktoré zasahuje do zdanlivo jasnej situácie a Fausta zachraňuje od večného zatratenia. Goetheho Faust sa líši od ostatných spracovaní najmä faktom, že dejová línia diela nekončí víťazstvom diabla - zla, ale naopak. Goethe obohatil Fausta o mystickú symboliku, ale aj napriek tomu koncept jeho diela ostáva hlboko ľudský a svojím realistickým posolstvom umožňuje, aby bola faustovská tragédia zrozumiteľná a blízka aj súčasnému človeku.

16

3. Charles Gounod

*7. 6. 1818 Paríž - + 18. 10. 1893 Paríž Autor jednej z najúspešnejších a najhrávanejších skladieb Méditation ( Meditácia, 1859 – známejšia pod názvom Ave Mária ), ktorá bola skomponovaná na prvé prelúdium Bachovho Temperovaného klavíra. Charles- François Gounod (obr. 2) 13 sa preslávil predovšetkým svojimi nesmrteľnými operami. Bol majstrom nie len v opernej tvorbe, kde ukázal veľký cit pre komponovanie nápaditého a melodického vokálneho partu, ale mal aj obrovský cit pre orchestráciu. To mu umožnilo ponoriť sa hlbšie aj do komponovania symfónií Obrázok 2 a inštrumentálnych skladieb. Gounod študoval na parížskom konzervatóriu u F. Halévyho a Le Sueura. Po získaní ceny Grand Prix, počas svojho študijného pobytu v Ríme sa začal intenzívne zaujímať o Palestrinovo dielo a teológiu, čo malo za následok záujem o kňažstvo. Nakoniec túto myšlienku odmietol a neskôr sa aj oženil. Náboženstvu a viere však ostal verný celý život a skomponoval aj množstvo sakrálnych diel, z ktorých je najznámejšia Messe de Sainte Cécile (Omša svätej Cecílie, 1855). Keď sa Gounodova cirkevná hudba začínala stretávať s úspechom, jeho dobrá priateľka a vtedajšia slávna speváčka Paulina Viardotová ho prehovorila, aby sa venoval opernej tvorbe. Skomponoval pre ňu svoju prvú operu Sapho (1851), ktorá bola verejnosťou prijatá len vlažne. Väčší úspech nedosiahla ani „veľká opera“ La nonne sanglante (Krvavá mníška, 1854) či komická opera Le médecin malgré lui (Lekárom proti svojej vôli, 1858). Stály boj o dosiahnutie záujmu a iba polovičné úspechy doviedli Gounoda až k prechodnému nervovému zrúteniu (1857). Dokázal sa však pomerne skoro zotaviť a pracovať na opere Ivan Hrozný, ktorú nedokončil, ale niektoré časti prevzal (napr. zbor vojakov) a použil vo Faustovi. Prvý veľký úspech sa dostavil až po prevedení Fausta a Margaréty (1859) a otvoril Gounodovi dvere do sveta parížskej Opery. Ďalšia opera La Reine de Saba (Kráľovná zo Sáby, 1862) sa Faustovi nevyrovnala a Gounod začal siahať po dielach Shakespeara, Molièra,

13 Charles Gounod. In: bach-cantatas.com [online] [stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z: http://www.bach-cantatas.com/Pic-Lib-BIG/Gounod-Charles-02.jpg

17

Goetheho a ďalších veľkých autorov. Držal sa vždy len obrysov najrôznejších príbehov a svojou hudbou sa snažil vždy zdôrazniť lyrický charakter situácií. Opery Mireille (1864) a Roméo et Juliette (1867) len potvrdili Gounodovu skladateľskú genialitu. 14 Jeho posledným dielom je Requiem, ktoré skomponoval, keď mu zomrelo jedno z vnúčat. V súvislosti s komponovaním Gounda sa môžeme stretnúť aj s negatívnymi názormi, že „spôsob jeho komponovania bol pomerne konzervatívny, no napriek tomu mal výrazný vplyv na skladateľov (Bizeta, Saint-Saȅnsa, Masseneta či Faurého). V dejinách hudby bol prezentovaný ako ušľachtilý eklektik a archaicky založený klasicista.“ 15 Aj v oblasti umeleckej piesne, mélodie, bol Gounod skutočným priekopníkom. Vytvoril prepojenie medzi francúzskou a nemeckou piesňou a poukázal na to, ako sa dokáže poézia, spev a hudba s inštrumentálnym sprievodom v piesni elegantne dopĺňať a vytvárať jeden celok. V kompozícii piesňovej formy sa inšpiroval hlavne Robertom Schumannom, ale samozrejme základným atribútom bol jeho vlastný hudobný dar, plný ladnosti, pôvabu a brilantnosti. Jeho práca z raného obdobia bola charakterizovaná svetskou eleganciou a suverénnymi muzikálnymi vlohami, v neskoršom veku zbožnosťou. Gounodov obdiv k Palestrinovi a Bachovi vysvetľuje sklon k polyfónii. Avšak jeho polyfónia je iba občasná, vytvorená jemným nenápadným protihlasom, ktorý vzbudzuje pocit plynulosti a plnosti. V harmónii takisto využíva disonanciu, ktorá už anticipuje cestu francúzskeho impresionizmu.

3.1 Faust a Margaréta

Gounod využil príležitosť, keď v 19. storočí dochádzalo k stagnácii dvoch ustálených typov francúzskej opery (grand opera a opera comique). „Grand opera sa začala meniť na predvádzanie speváckych hviezd, kde nádherné dekorácie, obrovské zbory a baletné scény stáli na pozadí oproti virtuozite vokálneho umenia. Opera comique klesla až na úroveň lacnej speváckej zábavy, a preto bol ten najvhodnejší okamih prísť s niečím inovatívnym.“ 16 Prejavilo sa to v podobe príchodu nového žánru – lyrickej opery a Gounodom ako jej tvorcom. Vtedajšej opere chýbala

14WARRACK, John. WEST, Ewan. Oxfordský slovník opery. vyd. Iris. Praha 1998, str. 194. 15TROJAN, Jan. Dějiny opery – II. Romantismus (19. století). Vyd. JAMU Brno. 1981, s. 31 16TROJAN, Jan. Dějiny opery – II. Romantismus (19. století). Vyd. JAMU Brno. 1981, s. 14

18

ušľachtilosť formy, intímnosť, vnútornosť a štýlová čistota, ktorú Gounod svojím dielom priniesol. Jeho melódie boli sladké, ale výrazné, dokázali dostatočne vystihnúť dramatickú situáciu, ako aj charakterizovať postavu. Začiatky Gounodovho Fausta datujeme od roku 1855, kedy autor videl rovnomennú divadelnú hru Carrého. V tejto hre bol spracovaný iba milostný príbeh hlavných hrdinov. Hra Gounoda okamžite zaujala a Barbier mu ponúkol, že Carrého drámu prepracuje na libreto. Gounod koncipoval operu do vtedajších obvyklých piatich dejstiev (vplyv grand opery) a 26 hudobných čísel (forma opery comique, ktorá slúži na vyľahčenie ústredného deja humorom ako protipól k hlavnému deju). Ďalším prvokom prevzatým z opery comique bol rozprávaný dialóg, neskôr nahradený recitatívmi. Súčasťou bol aj balet, ako prvok Grand opery. Gounod v opere vypustil množstvo motívov, ktoré obsahuje Goethova predloha v prvom diely. Zložité myšlienkové postupy obsiahnuté v Goetheho druhom diely v opere nie sú spracované. Faustovská problematika bola Gounodovi veľmi blízka z vlastnej skúsenosti, keďže poznal úskalia medzi duchovnou a telesnou láskou. Hlavnú pozornosť upriamil na milostný príbeh Fausta a Margaréty. Margarétina tragédia bola v tomto období vo Francúzsku už dosť známa z prekladu Gerarda de Nerval. Hudobný jazyk v Gounodovom Faustovi bol nový a fascinujúci, aj keď spočiatku nevyhovoval stúpencom rossiniovského štýlu, postupom času ukázal smer rozvoja lyrickej drámy (inšpirovanej Wagnerom) prispôsobujúcej sa francúzskej národnej povahe.17 Gounodov postoj k jednotlivým postavám, lyrický charakter vokálnych partov a melódií, ktoré občas hraničia so sentimentalizmom dali francúzskej opere nový zmysel. Jeho snahou bolo poľudštiť jednotlivé postavy, akcentovať prosté konflikty a ich odraz vo vnútri postáv. Priečila sa mu pompéznosť Grand opery, aj keď na ňu vo svojich začiatkoch nadväzoval. Postupom času mali jeho diela čoraz viac meditatívnejší charakter. Gounodovým cieľom bolo, aby postavy boli citlivejšie a hudba sa stala obrazom skutočného života. Prevláda milostná lyrika, ktorá sa strieda s veľkými démonickými scénami a graduje z malých sólových spevov až do veľkých (napr. chrámové scény, záverečný majstrovský tercet).18

17ŠPAČEK, Petr. Reflexe faustovské problematiky ve vokální tvorbě 19. století se zvláštním zřetelem k opeře Mefistofele Arriga Boita. vyd. Oftis. Ústí nad Orlicí v spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity Hradec Králové. 1.vyd. 2013, str. 99. 18HOSTOMSKÁ, Anna. Průvodce operní tvorbou. Nakladatelství Svoboda –Libertas. 8. vyd. Praha 1993, str. 173.

19

Opera sa stala veľmi obľúbenou a stretávala sa s veľkým úspechom na celom svete, okrem Nemecka. V Gounodovom lyrickom Faustovi videli nemeckí diváci degradáciu pôvodnej drámy a ich génia Goetheho. Neuvedomovali si, že je o niečom inom než Goeteho Faust a začali Gounodovu operu nazývať „Margarete“. Vyčítali mu, že neobsiahol filozofickú hĺbku Goetheho veľdiela, a že ho zredukoval na sentimentálny príbeh. Keďže sa tak Gounod úmyselne rozhodol, mal na to svoje dôvody. Uvedomoval si, že dielo je ako celok ťažko divadelne zrealizovateľné, keďže v opere plynie čas podstatne pomalšie. Námet je zhudobnený formou číslovanej opery, ktorá je rozdelená do hudobných kusov. Dôležitú úlohu zohráva využívanie mestského hudobného folklóru či zaradenie piesní a serenád do scénického pásma. Dej sa rozvíja ako sled milostných a lyrických scén. Veľké sólistické party, ktoré sú založené na kantiléne sa kontrastne striedajú s ansámblovými scénami. Medzi najneprehliadnutejšie momenty opery môžeme zaradiť valčík, ktorý vrcholí vo finálnej zborovej scéne v 1. dejstve či slávne Mefistovo rondo o zlate. Scéna zobrazená v dóme demonštruje skladateľove skúsenosti s chrámovou hudbou. Ukážkovým príkladom francúzskej hudobnej romantiky je baletná scéna z 5-teho dejstva opery – Valpružina noc. 19 Predpokladáme, že dosadením baletu do opery, mal Gounod zámer ulahodiť hlavne divákom Grand opery. Gounodova návšteva Veľkej Británie opätovne prebudila jeho záujem o sakrálnu hudbu a výrazne zvýšila jeho popularitu. Jeho Faust patril dokonca k najobľúbenejším operám kráľovnej Viktórie. Krátko po parížskych premiérach sa Faust a Rómeo a Júlia inscenovali aj v Čechách, pod taktovkou Bedřicha Smetany.

3.2 Interpretácia postavy Margaréty v Gounodovej opere Faust

Postava Margaréty je ukážkovým príkladom zobrazenia čistoty, lyrickosti a nevinnosti v opernom diele. Špecifickým znakom postavy je udržiavanie pevnej hudobnej tvárnosti. Interpretácia Margaréty je nesmierne náročná z hľadiska technického, hereckého i štýlového prednesu. Postava Margaréty prechádza veľkým dramatickým vývojom, od dievčenskej hanblivosti na začiatku opery cez momenty

19TROJAN, Jan. Dějiny opery. Nakladateľstvo Paseka. 2001, str. 134.

20

stavov márnivosti v Šperkovej árii k vrúcnemu rozvinutiu milostného cítenia až k záverečnému šialenstvu. Napriek týmto kontrastom však zostáva jednotnou postavou, ktorá je až presvedčivo skutočná. Gounod pri charakterizácii postavy využil niekoľko výrazných melodických útvarov. Neprehliadnuteľnými sú napr. spevne rozklenutá melódia, ktorá sa prvýkrát objavuje pri Margarétinom zjavení vo Faustovej študovni (obr.3) 20 a ďalej sa rozvíja v milostnom duete v záhrade (3.dejstvo) a ako reminiscencia jemne zaznieva v scéne vo väzení (5.dejstvo).

Obrázok 3 S Margarétinou láskou sa spája aj ďalší motív, ktorý dominuje vo finále 3- tieho dejstva (obr. 4) 21 a vyznieva mohutne vďaka využitiu organa v chrámovej scéne.

Obrázok 4 Tento motív Margarétinej lásky je použitý aj na konci opery, pred záverečným zborom, čo vysvetľuje, že vďaka svojej láske Margaréta dostane odpustenie. Hudba, ktorá bola súčasťou prvého stretnutia Margaréty s Faustom sa ozýva aj v scéne vo väzení ( obr.5)22.

20 In: imslp.org [online] [28.2.2015] Dostupné z: http://javanese.imslp.info/files/imglnks/usimg/3/38/IMSLP327913-PMLP48987-Gounod_-_Faust_- _Act_3.pdf 21 In: imslp.org [online] [28.2.2015] Dostupné z: http://petrucci.mus.auth.gr/imglnks/usimg/4/4d/IMSLP98107-PMLP48987-Gounod_-_Faust_- _Act_V.pdf 22 In: imslp.org [online] [28.2.2015] Dostupné z: http://burrito.whatbox.ca:15263/imglnks/usimg/4/47/IMSLP247597-PMLP48987- faustopraen5acte00goun.pdf

21

Obrázok 5

Najdôležitejšou časťou opery z aspektu interpretácie postavy Margaréty je nepochybne Šperková ária, ktorá nasleduje bezprostredne po balade o kráľovi z Thule – „Les grand seigneurs“ (obr. 6) 23 a recitatíve „Un bouguet“ (obr. 7)24 . Balada je v nižšej polohe a pomalom tempe a jej melódia pripomína stredoveký ľudový nápev. Po obsahovej a rytmickej stránke je určitým kontrastom k nadchádzajúcej Šperkovej árii.

Obrázok 6

23 In: imslp.org [online] [24.4.2015] Dostupné z: http://imslp.nl/imglnks/usimg/f/f9/IMSLP151608- PMLP48987-Gounod_-_Faust_ItEnVS_Sibley.1802.17162.pdf 24 In: imslp.org [online] [24.4.2015] Dostupné z: http://imslp.nl/imglnks/usimg/f/f9/IMSLP151608- PMLP48987-Gounod_-_Faust_ItEnVS_Sibley.1802.17162.pdf

22

Obrázok 7

Už správna interpretácia recitatívu navodzuje charakter árie. V recitatíve by mali byť rozlíšené všetky myšlienky a emócie, ako po hereckej, tak aj po hlasovo- technickej stránke. Dôležitým interpretačným prvkom je navodenie vhodných pocitov a atmosféry, napr. pocity pri spievaní o smrti kráľa z Thule, dojemný súcit nad kyticou kvetov od Siebela, stupňujúce sa nadšenie z nájdenej šperkovničky a nasledovná prekvapivá radosť zo šperkov, ktoré sa v nej nachádzajú. K správnej interpretácii neodmysliteľne patrí pregnantná deklamácia francúzskych hlások, tvorba vokálov a zrozumiteľnosť. Kontrastná dynamika a valčíkové tempo sú takisto nevyhnutnou súčasťou pri charakterizácii postavy a interpretácii árie. Z kompozičného pohľadu je ária koncipovaná veľmi symetricky a prehľadne. Gounod využíva veľa zvukomalebných prostriedkov, napr. cinkanie trianglu symbolizuje lesk šperkov, tanečná pohyblivosť asociuje mladosť a sviežosť, motív fanfáry zaznie, keď sa Margaréta vidí ako dcéra kráľa. Celú áriu umocňuje koketná atmosféra, ktorá je evidentná už v recitatíve (obr. 8)25.

25 In: imslp.org [online] [24.4.2015] Dostupné z: http://imslp.nl/imglnks/usimg/f/f9/IMSLP151608- PMLP48987-Gounod_-_Faust_ItEnVS_Sibley.1802.17162.pdf

23

Obrázok 8

Šperková ária začína trilkom na tóne h1, ktorý je držaný cez 4 takty a plynulo prechádza do rýchleho behu (obr. 9) 26 . Tento úsek je značne problémový. Komplikácie môžu nastať najmä u dramatickejších a farebnejších hlasov, kedy môže dôjsť k zaťaženiu trilku, čím sa z árie vytratí potrebná ľahkosť a sviežosť. Z tohto dôvodu je ária vhodná predovšetkým pre mladé interpretky, ktoré disponujú lyrickým sviežim hlasom.

26 In: imslp.org [online] [24.4.2015] Dostupné z: http://imslp.nl/imglnks/usimg/f/f9/IMSLP151608- PMLP48987-Gounod_-_Faust_ItEnVS_Sibley.1802.17162.pdf

24

Obrázok 9 Hlavná myšlienka árie (obr. 9 - „Je ris de me voir“) je príbuzná motívu jedného z valčíkov. V tomto úseku sa Margaréta zdobí šperkami, obzerá sa v zrkadle a oddáva sa vplyvu diabla. Jej hanblivosť sa pomaličky vytráca, čo sa v árii prejavuje hlavne prostredníctvom koloratúrnych ozdôb ako koketných prvkov, ktoré nie sú len požiadavkou dobového vkusu, ale aj výstižným charakterizačným prostriedkom. Ďalšou interpretačne zaujímavou časťou Šperkovej árie je motív naliehania, ktorý sa objavuje pri spievaní textu „réponds, réponds, réponds vite“ (v preklade „odpovedz rýchlo“ - obr. 10).

Obrázok 10

25

Začiatočný motív s trilkom sa opakuje a predznamenáva kadenciu a finálnu codu (obr.11)27, ktorá sa celý čas pohybuje vo vysokej polohe, čím dochádza ku gradácii, stupňovaniu a vyvrcholeniu celej opery. Vrchol árie zaznie až po predchádzajúcom trilku, ktorý by mal byť plynule spojený s najvyšším držaným tónom. Z interpretačného aspektu ide o náročnú pasáž, ktorá si vyžaduje značné technické dispozície.

Obrázok 11

Šperková ária je veľmi efektný hudobný kus, ktorý by mal byť súčasťou repertoáru interpretiek lyrického oboru. Táto ária nechýba ani v repertoári najznámejších svetových speváčok akými sú Anna Netrebko, Renée Fleming, Angela

27 In: imslp.org [online] [24.4.2015] Dostupné z: http://imslp.nl/imglnks/usimg/f/f9/IMSLP151608- PMLP48987-Gounod_-_Faust_ItEnVS_Sibley.1802.17162.pdf

26

Gheorghiu (obr.12) 28 , Montserrat Caballé, Kiri Te Kanawa, Sumi Jo, Marina Poplavskaya (obr.13)29, Anna Moffo a mnoho ďalších.

Obrázok 12

Obrázok 13

Margaréta má okrem Šperkovej árie ešte ďalšie dve árie, ktoré sú charakterovo rozdielne a vyžadujú veľké nároky. Okrem árií postava Margaréty vystupuje v ďalších piatich scénach, troch recitatívoch, krásnom duete s Faustom, tercete a v závere tretieho dejstva v kvartete, ktorý je mohutným vyvrcholením opery. Sólovou áriou Margaréty je „Il ne revient pas“ („On sa viac nevráti“), známa skôr pod názvom Margaréta pri kolovrátku. Táto ária zobrazuje smútok a samotu, tiež predznamenáva prichádzajúcu tragédiu.

28Angela Gheorghiu v roly Margaréty, Vittorio Grigolo v roly Fausta. Inscenácia Fausta od Charlesa Gounoda v Royal Opera House. In: romania-insider.com [online] [stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z: http://www.romania-insider.com/covent-gardens-faust-opera-with-angela-gheorghiu-transmitted-live- to-bucharest/35266/ 29Marina Poplavskaya v roly Margaréty, JonasKaufmann v roly Fausta. Inscenácia od Charlesa Gounoda v Metropolitnej opere. In: jonaskaufmann.com [online] [stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z : http://www.jonaskaufmann.com/en/4/news.html

27

Postava Margaréty je veľkou umeleckou príležitosťou pre vynikajúce sopranistky. V roku 1874 vystúpila v tejto roly v Grand opere slávna koloratúrna sopranistka Adelina Patti, v roku 1890 zožala veľký úspech austrálska sopranistka Nellie Melba. Neodmysliteľnou súčasťou presvedčivej interpretácie je skutočnosť, že interpret dokonale ovláda význam textu a vie o čom spieva. V tejto súvislosti by autorka práce rada zmienila umelecký preklad Šperkovej árie.30

Ah! je ris de me voir Ach! Co zřím, jak je náhle si belle en ce miroir, tvář má změnená, Ah! je ris de me voir Ach! Jak plá v zrcadle tom si belle en ce miroir, líc mi ruměnná, Est-ce toi, Marguerite, est-ce toi? Jsi to ty, ó Markétko? Réponds-moi, réponds-moi, Jsi to ty? Pověz jen! Réponds, réponds, réponds vite! Pověz jen! V tomto lesku, záři této? Non! Non! Ce nest plus toi! Ne, ne, nejsem to již, Non...non, ce nest plus ton visage; ne, ne, to jsou krásnější tváře, C'est la fille dun roi; dceř to královská spíš, Ce n'est plus toi, v lesku slávy Qu'on salut au passage! a záře! Ah s'il était ici! Kéž by tu jenom byl, S'il me voyait ainsi! jak by se podivil! Comme une demoiselle Zas na mne by se díval, Il me trouverait belle, Ah! Krásu mou vzýval. Comme une demoiselle, Hleďme jen, Il me trouverait belle! Změna je to náhlá! Achevons la métamorphose, Ještě perly Il me tarde encor dessayer též chci si vzít, Le bracelet et le collier! Na hrdle mém Dieu! Cest comme une main, sebudou skvít Qui sur mon brasse pose! ah! ah! Ach! Jako těžká dlaň by na mou šíji sáhla! Ah! je ris Ach! Cozřím, de me voir si belle dans ce miroir!... Jak je náhle tvář má změněná!...

30GOUNOD, Charles. Faust a Markétka. Umelecký preklad – ZdeněkKnittl. Operní libreta. Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění. Praha 1957, str. 50-51.

28

4. Arrigo Boito

* 24. 2. 1842 Padova – + 10. 6. 1918 Miláno Taliansky skladateľ, libretista a kritik bol známy tiež pod pseudonymom Tobia Gorrio. Pochádzal z umeleckej rodiny, bol synom maliara a poľskej grófky. Štúdium absolvoval v Miláne u Mazzucata, kde sa zoznámil s celoživotným priateľom Facciem. Spoločne odcestovali do Paríža, kde sa Boito prvýkrát stretol s Verdim a napísal libreto pre Facciovu operu Amleto (1865). Po návrate do Milána sa pripojil k reformnému Obrázok 14 umeleckému hnutiu Scapigliatura a vstúpil do Garibaldiho vojska.31 Boito (obr.14)32 patril v talianskej opernej kultúre k ojedinelým zjavom a dlhú dobu bol oceňovaný viac ako spisovateľ než skladateľ. Ako prvý sa odklonil od talianskeho operného spôsobu kompozície a videl novoromantizmus ako umelecký smer vo všeobecnom rámci. Na rozdiel od Verdiho a ostatných talianskych skladateľov, Boito vo svojej tvorbe nijako nezdôrazňoval národný tón. Využíval všetky prostriedky novoromantickej hudby a pomocou širokého orchestrálneho partu sa snažil zrealizovať svoj zámer o monumentálnosť.33 Premiéra opery Mefistofeles (1868) sa konala v Teatre alla Scala v Miláne. Neúnosná dĺžka opery, ako aj nedokonalé prevedenie pod taktovkou samotného Boita zapríčinili veľký neúspech. Sklamaný Boito sa potom venoval písaniu libriet pre iných skladateľov a prekladom zahraničných opier (napr. Čarostrelec, Ruslan a Ľudmila, Rienzi). Mefistofela opäť upravil a revidovaná verzia (1875) bola o niečo úspešnejšia, no aj na tejto verzii robil ešte dvakrát menšie úpravy. Boito si veľmi vážil spoluprácu s Verdim a svojím spracovaním shakespearovských námetov prispel k tvorbe jeho posledných dvoch opier (Othello, Falstaff). Verdi ho presviedčal, aby pokračoval v komponovaní svojej, už začatej opery Nerone, ktorú však nestihol

31WARRACK, John. WEST, Ewan. Oxfordský slovník opery. vyd. Iris. Praha 1998, str. 56. 32 Arrigo Boito. In: it.wikipedia.org [online] [ stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z: http://it.wikipedia.org/wiki/Arrigo_Boito 33HOSTOMSKÁ, Anna. Průvodce operní tvorbou. Nakladatelství Svoboda –Libertas. 8. vyd. Praha 1993, str. 121.

29

dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti vo verzii, ktorú vydali Toscanini a Vincenzo Tommasini. 34 Boito poskytol svoje básnické služby mnohým skladateľom. Medzi najznámejšie libretá, ktoré neboli určené pre Verdiho patrí Pinchielliho Gioconda. Vďaka svojej inteligencii a literárnej zručnosti si získal veľké uznanie a úctu. Libretá k jeho dvom operám majú veľkú umeleckú hodnotu, avšak Boito svoje opery často upravoval a prekomponoval, predovšetkým po hudobnej stránke. V jeho tvorbe nájdeme nádherné hudobné pasáže, v ktorých absentuje vyrovnaná kvalita v rozsahu celého diela. Jeho štýl komponovania miestami skĺzaval do mechanickej rutiny. Ako kritik uprednostňoval Wagnera, časom jeho nadšenie ochladlo a stal sa oddaným priaznivcom Verdiho a Meyerbeera. Fascinovali ho negatívne postavy a vo svojom diele sa snažil odpovedať na otázku, prečo človeka súčasne priťahuje dobro aj zlo. Boitov skladateľský odkaz do značnej miery ovplyvnil a zmodernizoval taliansku opernú tvorbu a rovnako pôsobila jeho výrazná osobnosť aj v kantátovej a oratórnej sfére.

4.1 Mefistofeles

V čase, keď je talianska opera ohrozená jednostranným vývojom, prichádza Boito s wagnerovským princípom hudobnej drámy. Jeho dielo môžeme zaradiť skôr k oratórnym než k operným. Zásadnú myšlienku prevzal Boito priamo z Goetheho motívov a sám si libreto pre svoju operu upravil. Oratórna koncepcia diela je viditeľná z prvého obrazu (Prológ v nebi), kde sa jednotlivé postavy stávajú skôr symbolmi (nositeľmi ideí), než skutočnými ľuďmi. V Mefistofelovi sa objavujú patetické deklamačné úseky, ktoré pripomínajú veľké wagnerovské spevy, ale prirodzený charakter talianskej reči ostáva nezmenený. Dokonca tento štýl začína postupne uplatňovať aj samotný Verdi. Opera sa skladá zo štyroch dejstiev, z prológu (odohrávajúceho sa v nebi) a epilógu (zobrazujúceho posledné chvíle Fausta v prítomnosti Mefistofela). Mefistofelovi sa nepodarilo zariadiť, aby Faust prežil okamžik najvyššieho šťastia, ako mu to sľúbil. Z lásky pozemského dievčaťa, Margaréty, si Faust odniesol iba

34WARRACK, John. WEST, Ewan. Oxfordský slovník opery. vyd. Iris. Praha 1998, str. 56.

30

pocit ťažkej viny a láska antickej Heleny bola len rozmarom. Jeho túžba dať ľuďom šťastie a viesť ich k dobru zostáva nenaplnená. Až keď ho anjeli vznášajú k nebesám, spoznáva vo chvíli splynutia s Bohom pocit najvyššieho šťastia, ktoré po celý život hľadal. Mefistofeles prehráva stávku o jeho dušu, stráca na ňu právo, pretože Faust svoje najvyššie poznanie našiel vo viere v Boha, čím sa navždy vymaňuje z moci pekla. Libreto k opere si napísal sám skladateľ. Opera začína prológom, v ktorom sa Boito nechal inšpirovať základnou otázkou z Goethovho Fausta – „Kennst du den Faust?“ („Poznáš Fausta?“). Táto otázka dáva podnet k stávke Mefista s Bohom a nachádza sa takisto v Ricordiho klavírnom výťahu aj s talianskym prekladom „T´è noto Faust?“35

4.2 Interpretácia postavy Margaréty v Boitovej opere Mefistofeles

Margaréta je dokonalým symbolom nevinnosti a cnosti. V opere táto postava prezentuje život veľmi mladého a skromného dedinského dievčaťa, ktoré nemá vznešený pôvod, ale je veľmi duchovne založené. Jej tvár je bledá s rumencami a s dlhými blonďavými vlasmi, ktoré sú zdobené lúčnymi kvetmi. Vzhľadom ju môžeme charakterizovať ako ženu severského typu (Nemka). V jej reči sa ešte miestami objavujú náznaky infantilného správania a výrazu. Pôsobí veľmi placho a jej typickou vlastnosťou je naivnosť, vôbec nie koketnosť. Má čistú dušu, ktorá odmieta nenávisť a všetko zlo. Margarétu vychovávajú v striktnej religiozite. Čoraz viac sa v nej prebúdza láska ku krásnemu Faustovi. Podľahne jeho šarmu a svoju nevinnosť odovzdáva veľkej láske, vďaka čomu v závere neprepadne krutému osudu v pekle. Dominujúcim výrazovým faktorom Margaréty je jej jednoduchosť. Najzávažnejšou scénou celej Boitovej opery je smrť Margaréty, ktorá sa odohráva v noci vo väzení. Margaréta zobrazená vo väzenskej cele si blúznivo pospevuje. Jej šialenstvo je zapríčinené tým, že ju Faust opustil. Následne na to ona otrávila svoju matku a zavraždila novonarodené dieťa. V tomto psychickom stave rozmýšľa nad všetkými hrôzami, ktoré spáchala a jej duša sa márne snaží uletieť preč

35ŠPAČEK, Petr. Reflexe faustovské problematiky ve vokální tvorbě 19. století se zvláštním zřetelem k opeře Mefistofele Arriga Boita. vyd. Oftis. Ústí nad Orlicí v spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity Hradec Králové. 1.vyd. 2013, str. 111.

31

z väzenia – „L´altra notte in fondo al mare“ („Minulé noci do hlbokého mora“- obr. 15) 36

Obrázok 15

V tom prichádza Faust a spoločne snívajú o slobode a lepšej minulosti – „Lontano, lontano, lontano“ („Ďaleko, ďaleko, ďaleko“ – obr.16) 37 .

Obrázok 16 Počas toho Mefistofeles netrpezlivo vtrhne do cely, čím náhle preruší milostný duet. Margaréta v ňom okamžite spoznáva diabla. Plná strachu z blížiaceho sa trestu, odoláva nesmiernemu pokušeniu lásky a žiada o pomoc Boha. Vzdiali sa od Fausta a po chvíli na to klesá mŕtva k zemi. Z nebies zaznie výkrik „É salva!“ („Je zachránená“!- obr. 17).38

36 In: imslp.org [online] [5.3.2015] Dostupné z: http://petrucci.mus.auth.gr/imglnks/usimg/d/d1/IMSLP116273-PMLP81346-Boito_- _Mephistopheles_VSRicordi_UNC.pdf 37 In: imslp.org [online] [5.3.2015] Dostupné z: http://petrucci.mus.auth.gr/imglnks/usimg/d/d1/IMSLP116273-PMLP81346-Boito_- _Mephistopheles_VSRicordi_UNC.pdf 38 In: imslp.org [online] [5.3.2015] Dostupné z: http://petrucci.mus.auth.gr/imglnks/usimg/d/d1/IMSLP116273-PMLP81346-Boito_- _Mephistopheles_VSRicordi_UNC.pdf

32

Obrázok 17 Pri interpretácii postavy Margaréty je dôležité uvedomiť si jej vývojové štádia prežívania a zachytiť kontrasty, ktoré sú nevyhnutným faktorom správneho vyobrazenia postavy. V úvode opery vystupuje Margaréta plná radosti zo života a očakávaní zo skutočnej lásky. Kontrastom je Margaréta zobrazená vo väzení, kde už vystupuje ako zúfalá a bláznivá žena, vrahyňa svojej matky a novonarodeného dieťaťa. V opere, kde sa nachádza postava Mefistofela, ktorá symbolizuje problém a nebezpečenstvo, sa katastrofa očakáva, a je cítiť jej začiatočný pôvod. Útek z väzenia, ktorý sa Margaréte núka odmieta, pretože cíti, že pomoc prichádza z pekla. Odsúdená civilným súdom čaká na vykonanie popravy, pred Bohom však zostáva nevinná. Jej nevinnosť spočíva v tom, že v dobrej viere prijala od Fausta nápoj (ktorý dostal od Mefista) a podala ho matke. Margaréta verila, že je to neškodný likér na spanie. Rovnako aj v prípade druhej vraždy je odsúdená neprávom. Margaréta neutopí vlastné dieťa (javiskovo nezrealizované), to je už nájdené utopené. Margarétu je potrebné interpretovať ako ženu jednoduchú v láske, stále úprimnú a naivnú bez akýchkoľvek znakov afektovanosti. Áriu Boitovej Margaréty famózne interpretovali svetové operné divy ako napr. Maria Callas, Renata Tebaldi, Monserrat Caballé, pričom zo všetkých spomínaných ma najviac zaujal neprekonateľný výkon Gabriely Beňačkovej (obr. 18)39.

39Gabriela Beňačková v roly Margaréty. Inscenácia Mefistofeles od Arriga Boita v Opere San Francisco. Rok: 1989. In: arthaus-musik.com [online] [28.2.2015] Dostupné z: http://arthaus- musik.com/dvd/musik/oper/media/details/mefistofele.html?no_cache=1

33

Obrázok 18

Medzi najkrajšie hudobné momenty Boitovho Mefistofela patrí nepochybne ária Margaréty „L´altra notte in fondo al mare“, ktorá sa v opere spieva za veľmi vypätých okolností, pred samotnou smrťou Margaréty. Silu árie umocňuje text, ktorý pôsobí s hudbou veľmi jednotne. Ako hudba, tak aj libreto sú dramaticky vystavané a spolu tvoria krásny ucelený komplex.

Preklad árie Margaréty – „L´altra notte in fondo al mare“40 L'altra notte in fondo al mare Minulé noci na dno morské Il mio bimbo hanno gittato, moje dieťatko hodili, Or per farmi delirare dicon ch'io teraz, aby som sa zbláznila, hovoria, L'abbia affogato. že ja som ho utopila. L'aura è fredda, Vzduch je studený, Il carcer fosco, väzenie ponuré, E la mesta anima mia a moja smutná duša Come il passero del bosco ako vrabec lesný Vola, vola, vola via. Letí, letí, letí preč. Ah! Pietà di me! Ach! Zmilovanie so mnou! In letargico sopore V strnulej driemote E' mia madre addormentata, je moja matka spiaca, E per colmo dell'orrore dicon ch'io a na dovŕšenie tej hrôzy hovoria, L'abbia attoscata. že ja som ju otrávila.

40KRONBERGEROVÁ, Marie. Italština pro operní pěvce. Nakladateľstvo Akadémie múzických umění v Prahe. 1. vyd., 2009, str. 151.

34

L'aura è fredda, Vzduch je studený, Il carcer fosco, ecc... Väzenie ponuré, ecc...

4.3 Komparácia Boitovej a Gounodovej Margaréty

Hlavná hrdinka má v oboch operách charakterovo rovnaké vlastnosti, keďže obaja skladatelia vychádzali z Goetheho predlohy Fausta. Značný rozdiel je viditeľný v poňatí rozsahu Geotheho diela. V Boitovej opere je zhudobnený kompletný obsah Fausta, tzn. prvý aj druhý diel. Gounod operu postavil len na prvom diely Goetheho Fausta, v ktorom dokonale vystihol hlbokú myšlienku. Tento fakt má významný dopad aj na postavu Margaréty. Keďže Gounod sa zameriava len na ňu, v opere je viac príležitosti na vykreslenie charakteru postavy, jej prežívania a vzájomných vzťahov. V prípade Boitovej opery Margaréta nie je jediná žena, na ktorú sa sústreďuje pozornosť. Vo štvrtom dejstve sa objavuje trójska Helena, najkrajšia žena všetkých vekov. Margaréta je v oboch prípadoch vnímaná ako nevinné mladé dievča, u Gounoda viac lyricky vyobrazená, čo je úzko prepojené s jeho lyrickým spôsobom komponovania. Boitova Margaréta na mňa pôsobí o niečo dramatickejšie, hlavne kvôli vypätejším sólovým partom, ktoré sú stavané dosť dramaticky a vyžadujú si mlado-dramatickejšiu farbu hlasu. Rozdiel v obsahovej stránke diel je tiež v tom, že Gounodova Margaréta je odsúdená za vraždu svojho novonarodeného dieťaťa, pričom Boitova Margaréta je podľa originálu Goetheho predlohy odsúdená aj za vraždu svojej matky. Z uvedeného môžeme vyvodiť, že rozpoloženie duševného stavu Boitovej Margaréty je tragickejšie a ukrutnejšie, čomu nasvedčuje aj dramatická hudobná línia v záverečnej scéne vo väzení. Dôležité je správne pochopiť psychologickú stránku oboch postáv a ich vnútorných pocitov prežívania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou správnej interpretácie.

35

5. Faustovský námet v opernom spracovaní

Faustovský námet je dodnes zaujímavý a priťahuje mnoho skladateľských generácií. Prostredníctvom tejto filozofickej témy, môže každý hlbšie zmýšľajúci človek nájsť odpovede na fungovanie svojej vnútornej existencie. V hudobnej sfére nájdeme pomerne veľký počet skladateľov, ktorí mali potrebu túto tému spracovať. Autorka by chcela spomenúť aspoň niektorých z nich v chronologickom poradí: Johann Hugo von WILDERER: Faustolo (1706) André-Ernest-Modeste GRÉTRY: La fausse magie (1775) Jonahh Ignaz WALTER: (1797) Carl Maria von WEBER: Der Freishütz (1821) Thomas Simpson COOKE: Faustus (1825) Henry Rowley BISHOP: Faustus (1825) – opereta (romantická drama) Aleksey Nikolayevich VERSTOVSKY: PanTwardowski – Faust (1831) Louise-Angélique BERTIN: Fausto (1830) Gaetano DONIZETTI: Fausta (1831) Luigi GORDIGIANI: Fausto (1836) Julius RIETZ: Faust (1836) Pietro RAIMONDI: Il Fausto Arrivo (1837) Karl L. BLUM: Faust Hector BERLIOZ: La Damnation de Faust (1846) Frédéric Etienne BARBIER: Le faux Faust (1858) – operetná paródia Richard GENÉE: Ein moderner Faust (1854) – opereta Charles GOUNOD: Faust (1859) Joseph STRAUSS: Lebenund Taten Ariggo BOITO: Mefistofeles (1868) Ivan ZAITZ: – Faust (1880) Primo BANDINI: Fausta (1886) Heinrich ZӦLLNER: Faust (1887) – hudobná dráma Wilhelm : Faust Up-to-Date (1888)

36

Enrico BERNARDI: Faustina Ferruccio BUSONI: Doktor Faust (1925) Erich MIRSCHRICCIUS: Der Student von Prag (1935) Werner EGK: Die Zaubergeige (1935) Hermann REUTTER: Doktor Johannes Faust (1936) Hermann REUTTER: (1950) John Joseph BECKER: Faust – triptych (1951) Havergal BRIAN: Faust (1956) Henri POUSSEUR: Votre Faust (1969) – experimentálna opera John GESSNER: Faust Counter Faust (1971) – multimediálna opera Wolfgang Michael RIHM: Faustund Yorick (1977) Josef BERG: Johannes Doktor Faustus (1980) Luboš Fišer: Večný Faust – The Eternal Faust (1986) – televízna opera Giacomo MANZONI: Doktor Faustus (1989) Alfred SCHNITTKE: Historia von D. Johann Fausten (1995) Chris BARRON: Faust – The Musical (1997) – hudobné divadlo Rudolf VOLZ: Faust – Die Rockoper (1997) – rocková opera Richard Jordan SMOOT: Faust, J. D. (2001) Karel ŠKARKA: Don Juan v pekle (2002 - Stavovské divadlo)

Existuje množstvo hudobných diel, v ktorých je obsiahnutý faustovský odkaz. Okrem vokálno-inštrumentálnej tvorby s námetom Fausta, by sa autorka rada zmienila o najvýznamnejších inštrumentálnych stvárneniach Fausta. Môžeme medzi ne zaradiť Faustovskú ouverturu (1840) od Richarda Wagnera, Faustovskú

37

programovú symfóniu od Franza Liszta, Variáciu na tému opera Faust Charlesa Gounoda od Henryka Wieniawskiho, Symfóniu č. 8 Es Dur od Gustava Mahlera.

38

Záver

Faustovský námet je zaujímavou a príťažlivou témou, ktorá dokázala nadchnúť široké spektrum ľudí, aj v umeleckej sfére - umelcov, skladateľov, spisovateľov, ale hlavne divákov, pre ktorých je zaujímavou a žiadanou dodnes. Faustovská téma ma oslovila natoľko, že sa stala podnetom pri výbere bakalárskej práce. Hlboké posolstvo a filozofické myšlienky Goetheho Fausta vo mne spustili lavínu otázok - Čo je zmyslom ľudskej existencie? Myslím, že Faust je vhodným príkladom pre pochopenie ľudskej existencie a zmyslu života ako takého vôbec. Každý človek si v ňom môže nájsť niečo svoje, záleží len na prístupe a miere otvorenosti voči týmto myšlienkam, ktoré v kombinácii s hudbou dostávajú oveľa väčší rozmer a silnejší náboj. Táto téma by si zaslúžila ďaleko širšie spracovanie, ale z hľadiska rozsahu bakalárskej práce to nie je možné. Práca je rozdelená do piatich kapitol, v ktorých som sa okrem iného stručne zmienila o historickom, filozofickom, umeleckom a hudobnom pohľade na Fausta. Postava Margaréty je s faustovskou problematikou úzko prepojená. Postavu som sa snažila bližšie priblížiť v konkrétnych operách Faust a Margaréta a Mefistofeles, prostredníctvom interpretačnej a charakterovej analýzy. Podrobnejšie som sa oboznámila s osobnosťou a dielom Gounoda a Boita. Veľmi hlboké dojmy vo mne zanechalo opätovné zhliadnutie Gounodovho Fausta, predovšetkým záverečná chrámová scéna. V samostatnej podkapitole som sa snažila porovnať postavu Margaréty v opernej tvorbe Boita a Gounoda. Obe Margaréty by mali byť neodmysliteľnou súčasťou repertoáru opernej speváčky, ktorá disponuje lyrickým až mlado-dramatickým typom hlasu. Osobitnú pozornosť som venovala aj hudobným skladateľom, ktorí komponovali na faustovský námet. Cieľom tejto bakalárskej práce bolo vytvoriť pohľad na postavu Margaréty v opernej tvorbe. Pri písaní práce bolo východiskom štúdium príslušnej literatúry a práca s notovým materiálom. Pri interpretačnom prístupe je veľmi dôležité poznať všetky okolnosti vzniku diela a vedieť zaradiť interpretovanú áriu do kontextu skladateľa. Táto práca pre mňa bola veľmi prínosným zdrojom informácií a inšpirácií. Dúfam, že poukáže na základné informácie týkajúce postavy Margaréty v opernej tvorbe. Rovnako verím, že bude prínosnou pre ďalších priaznivcov opery, ktorých bude zaujímať táto téma.

39

Použité informačné zdroje

Literatúra

 BRATRÁNEK, František Tomáš. Výklad Goethova Fausta. Vyd. Odeon, 132 str. 01-013-82. 12/13.

 GOUNOD, Charles. Faust a Markétka. Umelecký preklad – Zdeněk Knittl. Operní libreta. Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění. Praha 1957, 80 str.

 HOSTOMSKÁ, Anna. Průvodce operní tvorbou. Nakladatelství Svoboda – Libertas. 8. vyd. Praha 1993, 682 str. ISBN 80- 205- 0344- 7.

 KARLACH. Hanuš. (doslov) Faust a Markétka. Prvotný Faust. Johann Wolfgang Goethe. Vyd. Odeon Praha 1982, 103 str. 01-021-82. 13/52.

 KRONBERGEROVÁ, Marie. Italština pro operní pěvce. Nakladateľstvo Akadémie múzických umění v Prahe. 1. vyd., 2009, 238 str. ISBN 978-80- 7331-154-4.

 POKORNÝ, Jindřich. Kniha o Faustovi. Vyd. Mladá fronta.Praha. 1982, 198 str. 23- 036- 82. 13/52.

 KARLACH. Hanuš.(doslov) Faust a Markétka. Prvotný Faust. Johann Wolfgang Goethe. Vyd. Odeon Praha 1982, 103 str. 01-021-82. 13/52.

 JUST, Vladimír. Faust jako stav zadlužení - desetkrát o Faustovi po každé jinak. Nakl: Karolinum Praha. 2014. 1.vyd., 177 str. ISBN 978-80-246-2398- 6.

 ŠPAČEK, Petr. Reflexe faustovské problematiky ve vokální tvorbě 19. století se zvláštním zřetelem k opeře Mefistofele Arriga Boita. vyd. Oftis. Ústí nad Orlicí v spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity Hradec Králové. 1.vyd. 2013, 192 str. ISBN 978-80-7405-306-1.

 TROJAN, Jan. 1981. Dějiny opery II. Romantismus /19. století/, 229 str.

 TROJAN, Jan. Dějiny opery. Nakladateľstvo Paseka. 2001, 482 str. ISBN 80- 7185-348-8.

 WARRACK, John. WEST, Ewan. Oxfordský slovník opery. vyd. Iris. Praha 1998, 611 str. ISBN 80-85893- 14- 2.

40

Internetové zdroje

 arthaus-musik.com [online] [28.2.2015] Dostupné z: http://arthaus- musik.com/dvd/musik/oper/media/details/mefistofele.html?no_cache=1

 bach-cantatas.com [online] [stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z: http://www.bach-cantatas.com/Pic-Lib-BIG/Gounod-Charles-02.jpg

 imslp.org [online] [24.4.2015] Dostupné z: http://imslp.nl/imglnks/usimg/f/f9/IMSLP151608-PMLP48987-Gounod_- _Faust_ItEnVS_Sibley.1802.17162.pdf

 imslp.org [online] [28.2.2015] Dostupné z: http://burrito.whatbox.ca:15263/imglnks/usimg/4/47/IMSLP247597- PMLP48987-faustopraen5acte00goun.pdf

 imslp.org [online] [5.3.2015] Dostupné z: http://petrucci.mus.auth.gr/imglnks/usimg/d/d1/IMSLP116273-PMLP81346- Boito_-_Mephistopheles_VSRicordi_UNC.pdf

 it.wikipedia.org [online] [ stiahnuté 28.2.2015]  Dostupné z: http://it.wikipedia.org/wiki/Arrigo_Boito

 jonaskaufmann.com [online] [stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z : http://www.jonaskaufmann.com/en/4/news.html

 themuslimtimes.org [online] [ stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z: http://www.themuslimtimes.org/2012/09/europe-and-australia/europe/was- goethe-a-muslim/attachment/3-6

 romania-insider.com [online] [stiahnuté 28.2.2015] Dostupné z: http://www.romania-insider.com/covent-gardens-faust-opera-with-angela- gheorghiu-transmitted-live-to-bucharest/35266/

 aleph.jamu.cz [online] [stiahnuté 25.4.2015] Faust videozáznam. Dostupné z : https://aleph.jamu.cz/F/46DS6HFVE7JCGTFYSDDP4H5UY7M4163HHT41 BUNR1M5KN2XV13-30692?func=full-set- set&set_number=005567&set_entry=000004&format=999

 aleph.jamu.cz [online] [stiahnuté 25.4.2015] Mefistofeles zvukový záznam. Dostupné z : https://aleph.jamu.cz/F/46DS6HFVE7JCGTFYSDDP4H5UY7M4163HHT41 BUNR1M5KN2XV13-31304?func=full-set- set&set_number=005604&set_entry=000001&format=999

41