Zabudnutá Baňa

Lőrincz Árpád ZABUDNUTÁ BAŇA Krátka história baníctva v Ardove Bányászattörténeti Kutatások Alapítvány R u d a b á n y a 2014 Predtla čová príprava: HADOBÁS SÁNDOR Lektoroval: RNDr. ONDREJ ROZLOŽNÍK Na obálke: Ardovo v sú časnosti. ISBN 978-963-89609-2-4 Vydali Bányászattörténeti Kutatások Alapítvány v spolupráci s Érc- és Ásványbányászati Múzeum Alapítvány Rudabánya, 2014 © Ing. Arpád L őrincz, PhD Autori fotografií: © Ing. Jozef Thuróczy, Ing. Arpád L őrincz, PhD, RNDr. Ondrej Rozložník, Archív Baníckeho múzea v Rož ňave Prvé vydanie Zodpovedný vydavate ľ: a Bányászattörténeti Kutatások Alapítvány Kuratóriumának elnöke. - Tla č: Könyvm űhely, Miskolc 2 Úvod „Zlatá ba ňa“ v Ardove, v ktorej sa zlato, pod ľa dostupných údajov, ne ťažilo, je dnes už skoro zabudnutá. O bani, ktorej exis- tenciu dokazuje aj jedna listina z roku 1320, napísaná v latinskom jazyku, rozpráva len nieko ľko starých novín, dobových doku- mentov, zopár úryvkov v knihách a zrúcaniny starých budov za- rastené burinou. Možno v pamäti nieko ľkých starších miestnych obyvate ľov ešte ostalo nie čo o bývalej sláve starej „zlatej bane“. Pre čo spomínajú vždy zlatú ba ňu? Ťažko na to odpovedať. Jedno je isté, že po čas môjho výskumu som zatia ľ žiadny dôkaz o exis- tencii ťažby zlata na tomto ložisku nenašiel. V ardovskej bani sa po čas histórie ťažila olovená a zinková ruda. Túto knihu venujem všetkým, ktorí sa zaujímajú o baníctvo alebo históriu, ale aj tým, ktorí by si chceli rozšíri ť svoje vedo- mosti o gemerskom regióne. Touto cestou by som sa chcel po ďakova ť všetkým, ktorí mi pomáhali pri písaní tejto publikácie. Autor 3 Baníctvo na Gemeri Baníctvo a s ním aj hutníctvo na Gemeri , hlavne v severných častiach regiónu, patrili v histórii medzi najvýznamnejšie zamest- nania. Pod ľa viacerých zdrojov – hlavne z 19. storo čia – sú za čiat- ky gemerského baníctva spojené Kvádmi , Kotínmi a Sarmatmi . Toho názoru bol aj Jozef Volný , ktorý vo svojej monografii o gemerskom baníctve (Gömör megye bányaipara) písal, že baníctvo a hutníctvo na Gemeri za čali vykonáva ť slovanské kmene Sarmati a Jazygovia , aj príslušníci germánskych kme ňov – Kvádi a Kotíni . Podobne to charakterizoval už aj Bartholomaeides , a na základe jeho názorov aj ďalší neskorší odborníci, že v okolí horného toku Hrona a severnej časti Gemera už banskú činnos ť a hutníctvo že- leza v rímskych časoch vykonávali Kvádi a neskôr Slovania . Táto ich činnos ť pokra čovala aj v období s ťahovania národov. Prvá pí- somná zmienka o banskej činnosti v Rudohorí a v Severnom Ge- meri pochádza od rímskeho historika Tacia Cornelia , ktorý za za- kladate ľov baníctva v tomto regióne ur čil Kotínov . Kmene Kotí- nov sú keltského pôvodu, a vo vä čšine prípadov obývali horské za- lesnené územia alebo južné strany zalesnených hôr, ktoré hrani čili s germánskymi územiami. Presne takéto územia sú v Rudohorí a pod ľa viacerých odborníkov ide práve o naše Rudohorie . Kotíni sa zaoberali baníctvom, hlavne hutníctvom a výrobou železa. Histo- rici považujú aj Kvádov za národ zaoberajúci sa s ťažbou surovín, ktorí ale pôvodne vo svojich baniach využívali rímskych otrokov a Kotínov . Neskôr už aj sami za čali s banskou činnos ťou. Kvádi , pod- ľa Gustáva Eiseleho , po čas šiestich storo čí priamo alebo nepriamo vplývali na ťažbu a obchodovanie s rudami v severnej časti Geme- ra . Pod ľa novších výskumov Attila Paládi-Kovács nie celkom sú- hlasí s týmto všeobecne uznávaným názorom. Vo svojom diele „Régi bányászélet Gömörben“ píše, že v 10. až 13. storo čí patrila 4 medzi najdôležitejšie územia ťažby železnej rudy severná čas ť Boršodu , kde výroba železa zanikla v 13. storo čí. Práve vtedy, ke ď sa za čala ťažba týchto rúd v gemerských a spišských regiónoch. Pod ľa neho sa práve pôvodní boršodskí baníci a hutníci pres ťa- hovali na sever Gemera , kde boli ve ľmi bohaté náleziská rúd. Pod- ľa neho ni č nedokazuje, že by do 13. storo čia existovalo kvádsko- slovanské baníctvo na Gemeri. Napriek tomu histori čka Monika Skalská vo svojej knihe „Jel- šava a Jelšavské panstvo v stredoveku“ , ktorá vyšla v roku 2009, nevylu čuje túto možnos ť. To, že sa zatia ľ nenašli dôkazy o staro- vekom baníctve vysvet ľuje nedostato čnou archeologickou preskú- manos ťou územia. Podľa autorky je toto územie bohaté na rudné ložiská, hlavne na železorudné, čo je však nepriamy dôkaz. Prvé významné banícke a hutnícke nálezy na Gemeri pochád- zajú z obcí Imola a Trizs v Ma ďarsku . Tu sa našli nálezy šachto- vých pecí z 10. až 13. storo čia. Okolo pecí sa našla aj ruda pripra- vená na vsádzanie do pecí. Významná hutnícka a železiarska čin- nos ť sa vykonávala na prelome 11. a 12. storo čia aj v okolí obce Šomkút . Šomkút bolo stredoveké osídlenie, dnes už neexistujúce, ne ďaleko obce Gemerský Sad . Pod ľa vykonaného výskumu sa do- kázalo, že okrem miestnych železných rúd (hematit) sa tu spraco- vávali aj z iných miest dovážané rudy (limonit). Pravdepodobne išlo o rudy z ne ďalekého Hrádku a z ložísk okolo obcí Rákoš a Že- lezník. Ke ďže v Šomkúte sa vo vä čšom množstve objavili výrobné zariadenia, je pravdepodobné, že tieto výrobky neslúžili len miest- nym obyvate ľom, ale dodávali ich aj okolitým obciam. Pravdepo- dobne sa vyrábali výrobky aj priamo krá ľovi alebo jeho ľudom, ke ď sa nachádzali v krá ľovskom hrade pri obci Tur ňa nad Bod- vou . Pod ľa Attilu Paládi-Kovácsa osídlenie gemerského baníckeho územia a otvorenie baní za čalo na za čiatku 13. storo čia. Odvtedy už baníctvo existovalo neprerušene, aj ke ď sa jeho ťažisko postupne presunulo z juhu na sever. Za najjužnejšiu obec gemerského baníckeho územia môžeme považova ť Ardovo . Odtia ľ sa rozpres- tiera v tvare vejára, smerom na sever ku miestam, kde sú prame- niská riek Turiec a Slaná. Najstaršie osídlenia, ktoré majú nie čo spolo čné s baníctvom alebo hutníctvom boli Plešivec, Brzotín, Štít- 5 nik a Ardovo . V Ardove už v roku 1320 existovali bane na olovenú rudu a v Brzotíne sa ťažilo zlato a striebro. Rož ňava je prvýkrát spomenutá v roku 1291 v dona čnej listine krá ľa Andreja III . Za- čiatky banskej činnosti v tomto regióne sú späté s nemecky hovo- riacimi odborníkmi. V neskorších obdobiach sa v gemerskej oblasti ťažili rôzne rudy, s obsahom zlata, striebra, medi, kobaltu, antimónu, niklu, olova, zinku ale hlavne železné rudy. Ťažba zlata. V gemerskom regióne nikdy nemala ve ľký výz- nam. Zlato sa vyskytlo na rôznych miestach, ale len v menších množstvách. V prvom rade sa zlatonosné rudy ťažili v Rož ňave . Pod ľa Eiseleho sa už v roku 1744 ťažilo zlato na tomto území. V stredoveku sú spomenuté zlaté bane v Brzotíne . Neskôr v Čuč- me , kde ako sprievodnú horninu pri ťažbe antimónových rúd ťažili zlato v menšom množstve. Ťažba striebra. Jej význam bol ove ľa vä čší ako význam ťažby zlata. Vo vä čšine prípadov vystupuje spolo čne so železnými rudami. V najvä čšom množstve sa vyskytovalo na ložiskách pri toku rieky Slaná, medzi mestami Dobšiná a Rož ňava , respektíve pri obci Štítnik . V dnešnej dobe sa ruda na striebro nachádza v Rož ňave na Mária – bani . Ťažba medi. Ťažba medi mala v Spišsko-gemerskom rudohorí , ale aj v gemerskom regióne ve ľký význam. Podobne ako striebro sa aj najvä čšie ložiská medi nachádzali pri hornom toku rieky Sla- ná . Medzi najvýznamnejšie patrili bane v okolí Dobšinej a Rož- ňavy . Najvä čším vývojom prešli v 14. a 15. storo čí a svoj vrchol dosiahli v 18. storo čí. V druhej polovici 19. storo čia ťažba medi postupne za čala klesa ť a v 20. storo čí celkom zanikla. Ťažba ortuti. Gemerské rudné bane boli pomerne bohaté na ortu ťové rudy, ako sprievodné minerály, ale mnohokrát aj ako hlavné rudy. Najznámejšie ložiská boli v Nižnej Slanej , v Dobšinej a v Rož ňave . Ťažba ortuti v tomto regióne zanikla v 2. polovici 20. storo čia. 6 Ťažba antimónu. Ťažba antimónu mala obrovský význam v histórii severného Gemera , hlavne v obciach Rož ňava, Betliar a Čučma . Prvá písomná zmienka o antimónových rudách je z roku 1733. Okolo Čučmy už v 18. storo čí prebiehala ťažba. Na za čiatku sa ťažili len najbohatšie ložiská, ale neskôr, ke ď sa tie už vy čerpali a dopyt bol ve ľký, pokra čovalo sa aj na chudobnejších ložiskách. Prvá úprav ňa v Čučme bola postavená v roku 1900. Po vy ťažení všetkých zásob sa baníctvo antimónu ukon čilo v roku 1958. Ťažba kobaltu a niklu. Ťažba týchto rúd sa vykonávala v okolí Dobšinej . K objaveniu týchto ložísk došlo v roku 1780. Aj pred- tým boli známe, ale ako hlušinu pri ťažbe železných rúd ich dávali haldu. Po čas najvä čšej slávy ťažby kobaltu, v rokoch 1860 až 1874, znamenal ve ľmi významný príjem pre dobšinských baníkov. Spracovanie vy ťažených rúd sa realizovalo v zahrani čí, hlavne v Anglicku . Po vydobytí ložísk, po roku 1874 ťažba postupne upadla a aj zanikla. Ťažba olova a zinku. Ložiská rúd s obsahom olova a zinku sa v gemerskom regióne nachádzali pri obciach Ardovo a Ochtiná. Rudy sa v Ardove ťažili už aj v stredoveku a zinková ruda sa ako hlušina dávala na haldu. V druhej polovici 19. storo čia sa zahrani ční investori za čali zaobera ť ťažbou zinku. Po vypuknutí prvej svetovej vojny baníctvo v Ardove zaniklo a už nikdy nebolo ob- novené. V Ochtinej sa realizoval len prieskum, ale aj ten čoskoro zanikol. Ťažba železa. Najvä čšiu čas ť gemerského nerastného bohatstva v histórii tvorili železné rudy. Na za čiatku sa využívali zrudnenia nachádzajúce sa na povrchu zeme, ako limonit v oxida čných zó- nach, z ktorého bolo ve ľmi jednoduché vyrobi ť železo. Bohaté lesy zabezpe čili drevené uhlie, ktoré bolo potrebné na tavenie rúd.

Load more