Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici

Sprievodca muzikálmi Sprievodca

muzikálmi2005 OBSAH

ÚVOD ...... 3 DEJINY MUZIKÁLU ...... 4 SPRIEVODCA MUZIKÁLMI ...... 11 ADAM ŠANGALA...... 11 BÁTHORYČKA...... 12 BEATLES...... 13 BEDÁRI (Bídnici, Les Miserables)...... 14 CARMEN...... 14 CATS (Mačky)...... 15 CIGÁNI IDÚ DO NEBA ...... 16 CYRANO Z PREDMESTIA ...... 16 DÁMA NA KOĽAJNICIACH ...... 17 DIVOTVORNÝ HRNIEC ...... 18 DONAHA!...... 19 DRACULA ...... 19 EVITA...... 20 EXCALIBUR...... 21 FIDLIKANT NA STRECHE...... 22 FONTÁNA PRE ZUZANU ...... 23 FUNNY GIRL...... 23 GALILEO...... 24 GRÉK ZORBA...... 25 HAMLET...... 25 HELLO, DOLLY! ...... 26 HORÚČKA SOBOTŇAJŠEJ NOCI...... 27 HRIEŠNY TANEC ...... 27 HVĚZDA PADÁ VZHURU ...... 28 CHICAGO...... 29 JEKYLL AND HYDE...... 29 JOHANKA Z ARCU...... 30 JOZEF A JEHO ZÁZRAČNÝ FAREBNÝ PLÁŠŤ...... 31 KABARET (Cabaret) ...... 32 KAŽDÝ MÁ SVOJHO LEONA...... 33 KEBY TISÍC KLARINETOV...... 34 KLEOPATRA ...... 34 KLIETKA BLÁZNOV...... 35 KOCÚR V ČIŽMÁCH ...... 36

1 KRÁĽ DAVID ...... 36 KRÁĽOVNÁ SPIEVA BLUES...... 37 KRYSAŘ ...... 37 KUBO...... 39 LÁSKA JE LÁSKA...... 40 MALÝ OBCHOD HROZY...... 40 MILUJEM ŤA, ALE...... 41 MISS SAIGON ...... 42 MNÍŠKY ...... 43 MNÍŠKY 2 - MILIONÁRKY...... 44 MONTE CRISTO...... 45 MRÁZIK...... 46 MY FAIR LADY...... 47 NA SKLE MAĽOVANÉ ...... 48 NEBERTE NÁM PRINCEZNÚ...... 49 NIEKTO TO RÁD HORÚCE ...... 49 NOC NA KARLŠTEJNĚ ...... 50 PLNÉ VRECKÁ PEŇAZÍ...... 51 POBOZKAJ MA, KATARÍNA ...... 52 POKRVNÍ BRATIA...... 52 POMÁDA ...... 53 REBELOVÉ ...... 54 REVÍZOR...... 55 RÓMEO A JÚLIA...... 56 RUSALKA ...... 56 SPIEVANIE V DAŽDI ...... 57 STARCI NA CHMELI...... 58 ŠAKALÍ LÉTA...... 59 TAJEMSTVÍ ...... 60 TRAJA MUŠKETIERI...... 60 TRHÁK – NECH BROUKA ŽÍT ...... 61 VLASY (Hair)...... 62 WEST SIDE STORY ...... 63 ZOZNAM LIBRETISTOV, SKLADATEĽOV, REŽISÉROV ...... 64

2 ÚVOD

Tento Sprievodca je určený všetkým, čo sa zaujímajú o muzikál, či už divadelný, alebo filmový. Poslúži ako príručka predovšetkým návštevníkom divadla alebo kina. Brožúrku tvoria dve základné časti. Prvú časť tvoria dejiny muzikálu. Oboznamujú čitateľa s historickým vývojom muzikálu od jeho začiatkov v amerických javiskových zábavných formách až po súčasnosť. Autorom článku Filmový muzikál je Matej Oravec. V závere prvej časti venujeme pozornosť vývoju muzikálu na Slovensku. Pramene sme čerpali z knihy Encyklopédia dramatických umení Slovenska. – Bratislava : Veda, 1990. V druhej časti sa čitateľ zoznámi s jednotlivými muzikálovými dielami ich obsahom, históriou. Pri výbere diel sme sa riadili ich rozšírením na Slovensku, poprípade v Čechách, či už na divadelných doskách, alebo na filmovom plátne. Pri zostavovaní Sprievodcu sme uprednostnili abecedné poradie hier a použili sme názov, pod ktorým sa muzikál prezentoval u nás. Sprievodcu vhodne dopĺňajú fotografie z muzikálov. Na záver sme zaradili abecedný zoznam libretistov, skladateľov a režisérov so stručným životopisom. Veríme, že Sprievodca muzikálmi poslúži ako príručka všetkým milovníkom nielen hudobného divadla či hudobného filmu, ale i hudobného a divadelného umenia vôbec.

Zostavovateľka

3 DEJINY MUZIKÁLU

Filmový muzikál je typ hudobného filmu, v ktorom sú hudba, spev a tanec dramatickou súčasťou deja, z dialógov sa plynule prechádza do spevu, herecké akcie pokračujú tanečnými pasážami. Piesňami a tancom sa v príbehu pokračuje. Pieseň a zároveň aj tanec vyjadruje významný okamžik z hľadiska dramatického vývoja postavy alebo situácie. Tieto spievané časti určitým spôsobom zastavujú dramatický čas. Odohrávajú sa síce v tom istom priestore ako to, čo im predchádza, ale slúžia na vyja- drenie emociálneho sveta postáv, či atmosféry rozprávania. Filmový muzikál sa vyvinul z divadelného. Ten vznikal postupne okolo roku 1920 spojením operety s operou comique, minstrel show, ballad opera, vaudville, burlesque, revue s extravaganzou, ale aj kabaretom, estrádou, či džez-recitálom. Opereta sa vyvinula v Paríži, ale postupne sa presídlila do Viedne. Opereta ale aj opera najviac ovplyvnili muzikál. Opera comique je hra s komickým námetom, hovorenými dialógmi a hudobnými číslami. Objavila sa vo Fran- cúzsku v 18. storočí. Paródia černošského života a zvykov belochmi je nazývaná minstrel show. Ide o polohudobnú a polodivadelnú formu, ktorá má veľmi blízko k estráde. Ballad opera je prvým hudobne-divadelným žánrom, ktorý sa v Amerike objavil, ale pôvodom je z Anglicka. Žáner bol zložený z motívov známych piesní, ktoré mali pozmenený text. Výraz vaudeville sa stal pomenovaním pre varieté. Vo Francúzsku sa výrazom vaudeville označovala jednoaktovka, celovečerná hra alebo fraška so spevmi. V burlesque išlo o paródiu klasického, alebo práve aktuálneho námetu. Základom extravaganzy je obrovská scéna so základným znakom žánru, ktorá mala ohromovať svojou pompéznosťou. Revue je posledným žánrom, ktorý predchádzal muzikálu. Je to žáner podobný varieté a hudobnej komédii s množstvom satirických výstupov, ale bez pevnejšieho deja. Z týchto malých divadelných foriem (ktoré môžeme nájsť v dnešnom muzikáli) sa do terajšej doby vyvinul samostatný žáner - muzikál.

Divadelný muzikál hraničí medzi činohrou a operetou. Táto oblasť, ktorá aj hovorí aj spieva a dokonca aj tancuje existovala odjakživa, zatiaľ čo divadlo, ktoré iba hovorí a nespieva a divadlo, ktoré iba spieva a nehovorí vzniklo pomerne nedávno. Z divadla, ktoré hovorí, spieva a tancuje sa stal muzikál. V tomto prípade ide len o pomenovanie druhu divadla, ktoré tu bolo už v antike. Oproti hovorenému (činohernému) divadlu má toto divadlo, ktoré hovorí, spieva a tancuje k dispozícii oveľa viac: Má k dis- pozícii aj spev aj tanec a je povinné dodržovať formu, v ktorej sa spev a tanec s určitou pravidelnosťou striedajú. Z filmového hľadiska sa žáner muzikál radí do širšieho žánrového zasadenia hudobný film. A každý film využívajúci hudbu je hudobný. V muzikáli však hudba preberá ilustratívnu i metaforickú funkciu. Filmový muzikál nie je jediný subžáner hudobného filmu - patrí doň i filmová opera, filmová opereta a iné. Hudobným filmom je napríklad Pink Floyd: The Wall od Alana Parkera, či filmy skupiny Beatles A Hard Day´s Night a Yellow Submarine, alebo speváka Princa Purple Rain, či z najnovších príkladov 8 Mile rappera Eminema. V týchto filmoch prevláda spevácka zložka. Piesne možno posúvajú dej dopredu, ale chýba tu tanečná zložka a hlbší dramatický podtext. Pod hudobné filmy

4 spadajú aj filmy tanečné: Flashdance (1983), Horúčka sobotnej noci (Saturday Night Fever, 1977), Hriešny tanec (Dirty Dancing, 1987), Lambada (1989), Billy Elliot (2000) alebo Nežiadaj svoj posledný tanec (Save the Last Dance, 2001). Najvýraznejším tanečným filmom je Tančiareň (Le Bal, 1983), ktorá je bez jediného slova a predsa je žánrovo zaradená ako muzikál. Ale ani jeden z týchto vymenovaných hudobných filmov nie je podľa mňa čistý muzikál, aj keď ich podľa niektorých odborných kníh medzi muzikálmi zaradené môžeme nájsť.

Lars von Trier, Baz Luhrmann a Rob Marshall posunuli muzikál o ďalší krok vpred. Každý z nich iným smerom. Podľa toho môžeme usúdiť, že filmový muzikál ešte nevyčerpal všetky možnosti. Ale postupujme pekne po poriadku. Filmom Jazzový spevák (Jazz Singer, 1927), vyrobeným firmou Warner Brothers, sa začala éra zvukového filmu. O zvukovom filme sa neuvažovalo z dôvodov technických, ekonomických i umeleckých. Spoločnosť Warner Bros sa však v druhej polovici dvadsiatych rokov ocitla vo finančnej kríze a všetko stavila na zvukový film. Don Juan (1926) je natočený ako nemý film s hu- dobným a spievaným sprievodom. Ale až Jazzový spevák vstúpil do dejín kinematografie ako prvý zvukový film, pretože bol ozvučený i hovoreným slovom. Prvé slová, ktoré šiesteho októbra 1927 zazneli z filmového plátna sú od Ala Jolsona, po jeho hudobnom čísle: "Wait a minute, wait a minute! You ain't heard nothing yet. Wait a minute, I've said, you ain't heard nothing yet. Wanna hear "Toot-Toot-Tootsie"?" (Počkajte chvíľu, počkajte chvíľu! Ešte ste nič nepočuli. To nič nebolo! Chcete počuť Toot-Toot- Tootsie?). Príbeh Jazzového speváka je prostý: Malý židovský chlapec Jakie Rabinowitz, obdarený nádherným hlasom, úplne prepadne čaru populárnych melódií. Jeho otec s pev- nými tradíciami má celkom inú predstavu o synovej kariére a tak Jakie z rodného domu utečie. Netuší, že ako divadelný spevák to nebude mať o nič ľahšie. Realizácia príbehu zostala takmer tá istá ako v celom období nemého filmu, súčasťou sa však stala reč a večer premiéry Jazzového speváka rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil ďalší vývoj kinematografie. Bolo jasné, že písané medzititulky, obvykle umiestňované medzi zábery, sa dlho neudržia. Diváci boli zo slov, plynúcich "z plátna", nadšení. Al Jolson si svoj úspech zopakoval vo filmoch Spievajúci blázon (The Singing Fool, 1928), V tanci s tebou (Go Into Your Dance, 1935), Spievajúci chlapec (The Singing Kid, 1936) a Rapsódia v modrom (Rhapsody in Blue, 1945). Jazzový spevák, nakrútený režisérom Alanom Groslandom, podnietil v roku 1953 a 1988 vznik ďalších rovnomenných titulov.

5 Úspech filmu Jazzový spevák prinútil ostatné filmové štúdiá k rovnakému kroku. Štúdio MGM (Metro/Goldwyn/Mayer) prišlo s filmom Broadway Melody (1929), kde sa spievalo a tancovalo "o sto šesť" a stal sa z neho komerčný trhák. MGM predčila Warner Brothers filmami The Show of Shows (1928), Hollywood Revue (1929) a Kráľ Jazzu (King of Jazz, 1930). Muzikál (Music-hall) sa stal v 30-tych rokoch najlepším obchodom a filmové štúdiá ich vyrábali ako na bežiacom páse. Divákom však chýbala dramatická linka, ktorú zaviedli režiséri nemého filmu. Muzikál potreboval hviezdy, ktoré by vedeli spievať, hrať a tancovať na profesionálnej úrovni. To bola pravá príležitosť pre nástup Freda Astairea a choreografa Busby Berkeleya do spoločnosti Warner Brothers. Busby Berkeley našiel špecifické prostriedky filmového muzikálu, ktoré previedol na plátno vo filmoch 42. ulica (The 42nd Street, 1932), Zlatokopovia z roku 1933 (Gold Diggers of 1933, 1933) a Prehliadka v záplave svetiel (Footlight Parade, 1933). V tomto období sa herci upisovali jednotlivým filmovým spoločnostiam. Spoločnosť RKO vlastnila Freda Astairea, kým neodišiel k MGM. Až v MGM našiel ideálnu partnerku Ginger Rodgersovú, s ktorou nakrútil v polovici tridsiatych rokov množstvo muzikálov: Letíme do Ria (Flying Down to Rio, 1933), Veselý rozvod (The Guy Divorcee, 1934), Páni v cylindroch (Top Hat, 1935), Svet valčíkov (Swing Time, 1936) a Smiem prosiť? (Shall We Dance?, 1937). Columbia vlastnila hercov Ritu Hayworthovú a Gene Kellyho - Modelka (Cover Girl, 1944). Štúdio 20th Century Fox nakrúcalo hudobné filmy s Shirley Templeovou, štúdio Paramount muzikály z vyššej európskej spoločnosti, Universal limonády s Deannou Durbinovou. Najvýpravnejšie, najrafinovanejšie a najzamilovanejšie muzikály natáčalo štúdio MGM, vlastniace viac hviezd, než samo nebo: William Powell, Luise Rainer - The Great Ziegfeld (1936), Robert Taylor, Eleanor Powellová - Broadway melódie 1938 (Broadway melody of 1938, 1938), Judy Garlandová - Čarodejník z krajiny Oz (The Wizard of Oz, 1939), Dievča od Ziegfelda (Ziegfeld Girl, 1941).

MGM prosperovala hlavne vďaka producentovi Arthurovi Freedovi, ktorý od polovice štyridsiatych rokov muzikál doviedol až na hranicu jeho možností. V jeho produkcii vznikli slávne filmy Stretneme sa v St. Louis (Meet Me in St. Louis, 1944), Ziegfeld Follies (1946), Veľkonočná paráda (Easter Parade, 1948), Pirát (The Pirate, 1948), V meste (On the Town, 1949), Annie Get Your Gun (1950), Američan v Paríži (An American in Paris, 1951), Boat Show (1951), Spievanie v daždi (Singing in the Rain, 1952) a Gigi (1958). Na najznámejší muzikál Spievanie v daždi si Fred najal dvoch scenáristov, ktorí mali k hitom starým dvadsať rokov, vymyslieť dej. Spievanie v daždi je jedným z posledných úplne pôvodných filmových muzikálov. Spoločnosť 20th Century

6 Fox spolupracovala s Richardom Rodgersom a Oscarom Hammersteinon II. - Oklahoma! (1955), Kráľ a ja (King and I, 1956), Carousel (1956), Sout Pacific (1958).

V polovici päťdesiatych rokov však nastúpila televízia a na splátky si ju kúpilo deväťdesiat percent Američanov. Filmové náklady sa nevracali a tak štúdiá siahli po osvedčených broadwayských divadelných muzikáloch, ktoré boli zaručeným úspechom. Nielen diváckym, ale aj oceňovaným Filmovou akadémiou. Gigi (1958), West Side Story (1961), My Fair Lady (1964), Zvuky hudby (The Sounds of Music, 1965) a Oliver! (1968). Vyjadrovacie postupy divadelného muzikálu mali oveľa bližšie k vyjadrovacím prostriedkom filmu ako revue. Tieto postupy stáli na vypracovanom dramatickom príbehu, na hereckej akcii, atď. Muzikál sa rýchlo vyšpecifikoval na samostatný filmový žáner už koncom štyridsiatych a hlavne v päťdesiatych rokoch prežil obrovský rozkvet zameraný na, amerického diváka. Šesťdesiate roky priniesli návrat muzikálu do filmu. Či už ide o sfilmované verzie najúspešnejších divadelných muzikálov, alebo o pôvodné filmové muzikály. Na konci šesťdesiatych rokov sa vynikajúca Barbra Streisandová pokúsila o návrat muzikálu filmami Funny Girl (1968) a Hello, Dolly (1969), neskôr Yentl (1983). Režisér a choreograf Bob Fosse sa rozhodol ísť úplne inou cestou. Brilantné prevedenie divadelného muzikálu Kabaret (Cabaret, 1972) a šou All That Jazz (1979) patria k tomu najlepšiemu, čo moderný filmový muzikál dokázal divákom ponúknuť. Iným smerom sa pokúsil ísť režisér Jim Sharman hororovým muzikálom The Rocky Horror Picture Show (1975), alebo Ken Russell rockovým muzikálom Tommy (1975) so skupinou The Who, či Norman Jewison filmom Jesus Christ Superstar (1973). Najväčší divácky úspech však zožali John Travolta a Olivia Newton-Johnová muzikálom Pomáda (Grease, 1978). Formanove Vlasy (Hair, 1979), Parkerova Sláva (Fame, 1980) a Attenboroughov Chorus Line (1985) boli len ojedinelé úspešné pokusy vrátiť muzikál na výslnie. Po roku 1985 vznikli napríklad Malý obchod hrôzy (The Little Shop of Horrors, 1986) alebo The Phantom of the Opera (1990), ale nedočkali sa väčšieho diváckeho ani umeleckého ohlasu. Alan Parker sa znovu pokúsil oživiť filmový muzikál. Písal sa rok 1996 a v kinách sa premietala Evita s Madonnou v hlavnej úlohe. Ani Madonne sa napodarilo prilákať davy divákov. O rok neskôr si žáner muzikál vyskúšal i Woody Allen. V jeho filme Všetci hovoria: Milujem ťa (Everyone Says I Love You, 1997) tancovali a spievali Edward Norton, Alan Alda, Drew Barrymorová, Goldie Hawnová či Julia Robertsová a dokonca aj samotný Woody Allen. Spracovanie diela nedosiahlo úroveň muzikálov tridsiatych rokov. Shakespearovský obdivovateľ Kenneth Branagh, neustále sa snažiaci o nové a nové stvárnenie dramatikových textov, uviedol v roku 1999 Márnu lásky snahu (Love´s Labour´s Lost, 1999) ako muzikál. Využil šlágre Jerome Kerna, George Gerschwina a Coul Potrera, aby docielil podobnosť s tridsiatymi rokmi. Spojil tanec, spev a shakespearovský text. Film však balancuje medzi poctou a urážkou presne v strede a taký je aj jeho ohlas. Trey Parker a Matt Stone na to išli z iného konca a ich filmový South Park: Peklo na zemi (South Park: Bigger, Longer and Uncut, 1999) je vyvrcholením seriálu. Piesne skladajú spolu a že nie sú zlé, dokazuje aj nominácia na Oscara za jedinú pesničku,

7 v ktorej sa nenadáva - Blame Canada. Na udeľovaní Oscarov ju spieval Robin Williams spolu so stočlenným zborom. Rok 2000 zaznamenal jediný muzikál Tanec v temnotách (Dancer in the Dark), ktorý sa úplne vymyká zo žánru. Ocitá sa na priesečníku muzikálu a malodrámy. Dánsky režisér Lars von Trier spolu s islandskou speváčkou Björk a francúzskou herečkou Catherine Deneuveovou, vytvorili príbeh pomaly slepnúcej ženy, ktorá sa v továrni snaží zarobiť peniaze na synovu operáciu očí. Muzikálové čísla vznikajú z jej predstáv okolitých zvukov v továrni, či idúceho vlaku. Záverečná pieseň nazvaná 107 steps (107 krokov) do kresla smrti je vyvrcholením pesimizmu a emocionálnej citlivosti zároveň. Texty piení napísal Lars von Trier, hudbu zložila Björk. Film vznikol v Dánsko-Francúzsko-Švédskej koprodukcii a na festivale v Cannes 2000 získal Zlatú palmu a Björk bola ocenená za ženský herecký výkon. Za obnovenie žánru a jeho využitie v celkovej miere ďakujeme vizionárovi Baz Luhrmannovi a jeho modernému, výstrednému muzikálu Moulin Rouge (Moulin Rouge!, 2001), v ktorom spája populárnu hudbu s atmosférou parížskeho nočného podniku v ro- koch 1899 - 1900. Režisér sa po úspechu filmu Rómeo a Júlia (William Shakespeare´s Romeo + Juliet) začal venovať tri roky starej myšlienke na film. Znovu spolupracoval s Craig Pearceom na filmovom scenári pestrého, rozmanitého a veľkolepého filmového muzikálu, odohrávajúceho sa na konci devätnásteho storočia. Dej je založený na orfeovskom mýte, inšpirovaný Pucciniho Bohémou a Dumasovou Dámou s kaméliami. Štedrý dizajn, pestrofarebné kostýmy a dynamické balenie s nespútanou fantáziou, hudobnými číslami a filmovými citáciami niektorí vychvaľovali, iní zatracovali kvôli jednoduchému príbehu. Pár sa ich pohoršovalo nad výkonom hviezd (Nicole Kidmanová, Ewan McGregor a Jim Broadbent spievali piesne vlastným hlasom), ale takmer všetci súhlasili s tým, že ak nič iné, Moulin Rouge pomohol oživiť skostnatelosť žánru. Vo filme Moulin Rouge Luhrman spojil oslnivé a pestré obdobie dizajnu a moderný populárny spev, aby vytvoril unikátny tragicko-komický filmový zážitok. Dej filmu by sa dal označiť za jednoduchý. Zakázaná láska je motívom až notoricky známym, ale u Luhrmanna v prípade Moulin Rouge nejde o to, ako dopadne príbeh (ten je známy od začiatku), ale o to, akým spôsobom bude prezentovaný. Film bol ocenený kritikou National Board, Zväzom Amerických producentov a tromi Zlatými Glóbusmi (najlepší film v kategórii muzikál/komédia, hudba Craiga Armstronga, najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe - Nicole Kidman). Z ôsmich nominácii na Oscara, vrátane najlepšieho filmu, získal dvoch. Za výpravu a kostýmy.

V tom istom roku prišiel John Camerom Mitchell s rockovým muzikálom, ktorý sa hral na Off-Broadwayi Hedwig & the Angry Inch (2001). Je o spevákovi, ktorý sníva o tom, že sa stane americkou senzáciou. Chlapec menom Hansel sa nechá preoperovať na ženu. Zakladá kapelu Angry Inch, s ňou prenasleduje populárneho speváka Tommyho Gnosisa, ktorému Hedwig pomohla k sláve. Hudbu zložil Stephen Trask. John Camerom Mitchel film režíroval, hral v ňom hlavnú postavu a je autorom libreta. 27. 12. 2002 bola v Amerike premiéra zatiaľ posledného filmového muzikálu Chicago. Je adaptáciou úspešného divadelného muzikálu hraného na Broadwayi. Hlavné úlohy vytvorili Renée Zellwegerová, Catherine Zeta-Jonesová a Richard Gere. Chicago vznikol v roku

8 1926 ako divadelná hra spracovaná na základe skutočnej udalosti, ktorá sa stala v Cook Country. Divadelné predstavenie sa rok po uvedení dočkalo filmového spracovania v ne- mom filme. V roku 1942 sa v úlohe Roxie zaskvela Ginger Rogersová. Film mal názov Roxie Hart, režíroval ho William Wellman. Na javisko sa Chicago vrátilo v roku 1975, kedy ho do muzikálovej podoby previedli Bob Fosse, John Kander a Fred Ebb. Predstavenie sa stalo jednou z broadwayských legiend a v roku 1996 sa v pôvodnej podobe triumfálne vrátilo na divadelné dosky. Bolo len otázkou času, kedy sa z divadel- z divadelného muzikálu stane filmový. Práva na spracovanie vlastnila spoločnosť Miramax, ktorá sa dlhú dobu snažila nájsť vhodný kľúč k prerodu divadelného muzikálu na muzikál filmový. Réžiu ponúkli Bazovi Luhrmannovi, ktorý v tej dobe dokončil svoj debut Tanec v srdci. Luhrmann však túto ponuku neprijal. Odmietol aj Stanley Donen (Spievanie v daždi) a Miloš Forman (Vlasy), ktorý nemal záujem režírovať ďalší muzikál. Až režisér Sam Mendes odporučil šéfovi štúdia Miramax svojho kolegu, choreografa Roba Marshalla, pre ktorého bolo Chicago jeho filmovým debutom. Spolu so scenáristom Billom Condonom prišiel Marshall na myšlienku nahradiť vaudevillovský charakter predstavenia vytvorením dvoch paralelných svetov - reálneho a vysnívaného, v ktorom Roxie prežíva svoj život ako veľké hudobné sólo. Príbeh kabaretných speváčiek Roxie a Velmy, ktoré sú uväznené za úkladné vraždy, sa stal diváckym trhákom. Porota udeľujúca Zlatý Glóbus vyhlásila Chicago za najlepší film v kategórii komédia/muzikál. Glóbus získali protagonisti hlavných úloh Richard Gere a Renée Zellwegerová. Z trinástich nominácií na Oscara ich Chicago premenilo šesť: najlepší film roku 2002, najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe, najlepšia hudba, strih, kostýmy a dekorácie. Oscara za najlepší film získal po tridsiatich piatich rokoch znovu muzikál.

Zvláštnou, nepriehliadnuteľnou kapitolou je Disney a jeho animované filmy. Ťažko považovať jeho filmy za plnohodnotné muzikály, ale už film Sniehulienka a sedem trpaslíkov (Snow White and the Seven Dwarfs, 1937) spôsobil nemalý rozruch. Kráska a zviera (Beauty and the Beast, 1991) je historicky prvý animovaný film nominovaný na naj- lepší film v roku 1991. Leví kráľ (The Lion King, 1994) je desiatym najziskovejším filmom všetkých čias. Z ostatných "disneyoviek" spomeňme napríklad Dumbo (1941), Popoluška (Cinderella, 1950), Lady a Tramp (Lady and the Tramp, 1955), Kniha džungle (The Jungle Book, 1967), Malá morská víla (The Little Mermaid, 1989), Aladdin (1992), Pocahontas (1995) alebo Mulan (1998). Na úspech animovaných muzikálov sa pokúsilo

9 naviazať štúdio 20th Century Fox filmom Anastázia (Anastasia, 1997). Film sa nedočkal úspechu a celé animačné štúdio priviedol takmer ku krachu. Väčší ohlas zaznamenalo malé štúdio Aristan svojim filmom Jonah: A Veggie Tales Movie (2002), kde spieva ovocie, zelenina a Jonah. Matej Oravec

Muzikál je druh hudobno-zábavného divadla štruktúrou a poslaním nadväzujúci na operetu. Muzikál sa vyvinul v dvadsiatych rokoch nášho storočia v USA a od päťdesia- tych rokov sa šíri aj v Európe. Korene muzikálu treba hľadať vo formách ľudovej zábavy na začiatku storočia. Na Slovensku boli 60. roky obdobím nástupu amerického i talianskeho muzikálu na javiská, najmä v spevohre NS v Bratislave. Inscenované boli muzikály Pobozkaj ma, Katarína (1963), My Fair Lady (1965), Hello, Dolly! (1966), Don Quijote (1967), Fidlikant na streche (1968), West Side Story (1969), Zorba (1970). V 70 rokoch uviedli aj prvé domáce diela. Dramaturgickou aktivitou, umeleckou vyspelosťou v danom žánri i zásluhou kolektívu vedúcich umeleckých pracovníkov sa toto divadlo presadilo v oblasti hudobno-zábavného divadla v úsilí o novú pôvodnú muzikálovú tvorbu nielen v slovenskom, ale aj v celoštátnom meradle. Podiel na uvádzaní domácich a zahraničných muzikálov má aj spevohra DJZ v Prešove, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Štátna opera v Banskej Bystrici. Za prvý plnohodnotný slovenský muzikál sa považuje Revízor od T. Šeba- Martinského (hudba), B. Kramosila a J. Turana (libreto a texty piesní) podľa rovnomennej hry N. V. Gogoľa. Premiéru mal na Novej scéne 1973. Úspešný je slovenský muzikál Cyrano z predmestia (NS 1977), ktorého tvorcami sú skladatelia M. Varga a P. Hammel, libretistka A. Vášová a textári K. Peteraj a J. Štrasser. Roku 1976 bola v DJZ v Prešove premiéra muzikálu Sneh sa smial, až padal, podľa hry J. Radičkova od A. Vášovej – J. Štrassera a skladateľa D. Ursínyho. Ďalším muzikálom je Ohnivák (1979) T. Šeba-Martinského, ku ktorému libreto podľa obrazov zo života Jacka Londona napísal M. Šebo a G. Kopeliovičová. No k najúspešnejším muzikálom na Slovensku patrí muzikál Na skle maľované. Premiéru mal v SND v Bratislave 19. októbra 1974. ( Zdroj: Encyklopédia dramatických umení Slovenska)

Muzikál sa priam agresívne presadzuje aj na plagátoch slovenských divadiel. Je však úsmevné, že týmto módnym termínom sú označované aj diela, ktoré sú od muzikálového žánru na hony vzdialené. Náborári a propagační pracovníci divadiel však radi používajú slovko muzikál ako transparent čohosi výnimočného a svetového. A tak sa do činohry "vmontujú" dve - tri pesničky a hľa, už je to muzikál. Podobných hriechov a hrieškov je záplava. Nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách chcú "muzikálovými" produkciami divadlá naskočiť na módne trendy, hoci k samotnému muzikálu majú tieto veľmi, veľmi ďaleko. Dalibor Heger

10 SPRIEVODCA MUZIKÁLMI

ADAM ŠANGALA

Pôvodný slovenský muzikál

Libreto: Jozef Paštéka, Hudba: Vašo Patejdl Text: Kamil Peteraj Réžia: Jozef Bednárik

Osoby a obsadenie: Bábkar Leopold Haverl alebo Ivo Heller Adam Šangala Ivan Martinka alebo Milan Ondrík Betka Pohánková Klaudia Kolembusová alebo Kristína Turjanová Grófka Praskovská Gabriela Dolná alebo Božidara Turzonovová Brigita Praskovská Eva Pavlíková Ondrej Praskovský Marcel Ochránek Gróf Praskovský Anton Živčic Krčmárka Judita Daniela Kuffelová Pastor Konôpka Martin Fratrič Gróf Markoč Dušan Lenci Vendelín Pohánka Vladimír Bartoň alebo Jozef Dóczy Štefánia Pohánková Adela Gáborová alebo Eva Večerová Kohút Juraj Hrčka Hajtman Sekera Martin Nahálka Šangalov otec Ján Greššo Šangalova matka Eva Hlaváčová Richtár Ivan Vojtek Zuzka Sťahuliaková Zuzana Moravcová Anča Zuzana Kanóczová Kmotra Kristína Greppelová Frau Elsa Eva Hlaváčová Mliekárka Zuzana Moravcová Stužkárka Kristína Greppelová Hrnčiarka Zuzana Kanóczová Medovnikárka Eva Hlaváčová Majster Dudáš Martin Nahálka Majster Čimbora Matej Schneider Majster Greguš Peter Kadlečík Biskup Ján Kováčik Paľko Samuel Adamec alebo Tomáš Puškár Rózka Karin Mészárosová alebo Kamila Uhrinová Mihvok Miloslav Krajčík alebo Jaroslav Uhrin Biela Laň Jelena Kirilova alebo Jana Šimová

Dej príbehu nás zavedie na Oravu - do malej dedinky Koziná, z ktorej Adam Šangala uteká. Chce utiecť pred prízemnosťou a tuposťou každodennej reality. Chce spoznať lepší a krajší svet. Chce nájsť zmysluplnejšie naplnenie vlastného života. Stretáva sa s krásnou krčmárkou Juditou, ktorá ho zasvätí do tajov lásky. Uniká pred zlovestným Markočom a jeho pomocníkom - čiernym Mihvokom. Je prenasledovaný obrazom krvi, smrti - Bielej lane. V inej chvíli sa zabáva medzi regrútmi, krásnymi slúžkami s ľahkými sukňami, či bohatými mešťanmi. Potom z neho urobia sekretára na slávnom hrade Beckov. Ním vládne bizarná rodina Praskovských. Ich krutosť, tyrania, ale aj samota a citová prázdnota. Zavítame aj do Trnavy. V nej kupčia s kožušinami, ale aj s dcérou Betkou, jej podarení a rozkošní rodičia Pohánkovci. Betka sa nakoniec stane osudovou láskou na ceste Adamovho putovania Slovenskom.

Muzikálové spracovanie slávneho literárneho diela Ladislava Nádašiho Jégého sa svojím predobrazom skôr inšpiruje, než necháva lineárne viesť. Preto sa jednotlivé scény striedajú v prudkej dynamike javiskovej mozaiky, s niektorými postavami sa len pozdravíme, iné dôkladne spoznávame. Nechýba napätie, humor, dramatické zvraty, prekvapivé situácie... Láska, vášeň, zrada. Dobrodružstvo aj vtip. Myšlienka túžby človeka po slobode. Bábkar - hlavný sprievodca dejom hry, nás vyzýva k myšlienkam ľudského porozumenia, tolerancie, priateľstva a lásky.

Premiéra v Divadle Andreja Bagara v Nitre, 28. a 29. 11. 2003.

11 BÁTHORYČKA

Pôvodný slovenský muzikál

Nitrianske Divadlo Andreja Bagara oživilo osudový príbeh ženy, ktorá sa už počas života stala legendou. Čachtická pani či krvavá grófka, tak nazývali Alžbetu Báthoryovú (1560-1614).

Libreto:Jana Kákošová Hudba:Henrich Leško Texty piesní: Ivan Vojtek a Martin Sarvaš Réžia: Martin Kákoš

Osoby a obsadenie: Alžbeta Báthory - Zdena Studenková alebo Eva Pavlíková Juraj Thurzo - Ivan Vojtek František Nádasdy - Vladimír Bartoň alebo Dušan Lenci Stefano – Igor Šebesta Ficko - Marián Labuda ml. Farár Ponický - Marek Majeský Darvulia - Adela Gáborová Dora – Gabriela Dolná Ilona – Eva Večerová a ďalší. Ďalej účinkujú: tanečný súbor SĽUKu, spevácky zbor SĽUKu a členovia ľudovej hudby SĽUKu

Alžbeta Báthoryčka patrila určite medzi najpopulárnejšie ženy slovenskej histórie. Podľa legendy túžila po kráse a verila, že vďaka kúpeľom v dievčenskej krvi ostane večne mladá. Miznutie panien začalo byť podozrivé a hrôzostrašné chýry prišiel do Čachtíc prešetriť palatín Thurzo. Začal sa súdny proces na konci ktorého Báthoryčku uväznili. Historici zistili, že mnohé je vymyslené, skreslené, nedoložené faktami. Legenda však ostala. Na nitrianskom javisku márne budete hľadať potoky krvi. Nájdete len príbeh o nepoddajnej žene, ktorá vzdoruje neprajným mužom a nechce sa im podriadiť ani vo veciach moci, ani lásky. Dostáva sa do osídiel čiernej mágie, krutosti a posadnutosti, až nakoniec podľahne manipuláciám. Príbeh doplnený krásnou hudbou, pesničkami a tancom.

Do roly Alžbety obsadil dve typovo blízke herečky - Zdenu Studenkovú a Evu Pavlíkovú. Ich Báthoryčka však nevyznie ako upír, ale ako vášňou, láskou a zradou zmietaná nešťastná žena. Spočiatku čistá ako ľalia, postupne však manželom (Vladimír Bartoň/Dušan Lenci) zrádzaná bytosť, ktorá nájde útočisko v náručí sukničkára Stefana (Igor Šebesta). Pre jeho lásku obetuje syna, ba v amoku žiarlivosti zabije mladé dievča.

Premiéra v Divadle Andreja Bagara v Nitre, 16. a 17. júna 2000.

12 BEATLES

Autor textu: Daniel Hevier Hudba a texty piesní: John Lennon a Paul McCartney Réžia: Ján Zeman

Hrajú: Beatles v podaní skupiny Backwards, víťaza Beatlefestu 98 v New Yorku: John: Dalibor Štroncer Paul: Viktor Nižník George: František Suchanský Ringo: Karol Najmik Piaty Beatles: Nikolaj Nižník JohnII.: Štefan Kožka Paul II.: Dušan Szabó Ďalej hrajú: Eva Rysová, Ján Mistrík, Ivan Letko, Dušak Kaprálik, Alfréd Swan, Ivan Šandor, Lucia Vráblicová, Zuzana Kapráliková, Karin Haydu a ďalší.

Týmto titulom sa na Novú scénu opäť vracia autor Daniel Hevier, ktorý úspešne spolupracoval ako prekladateľ pri muzikály Evanjelium o Márii, alebo ako textár pri dráme Kráľ Ján.

Na Novú scénu sa však dostala aj veľká téma – BEATLES - ktorí ako málokto ovplyvnili 20. storočie, a ktorých si prisvojí aj nastávajúce storočie. Nejde pritom o životopisnú hru, pri ktorej by bol divák zahrnutý množstvom mien, udalostí a dátumov. Nejde ani o koncert s konferansom, hoci hudba hrá, pochopiteľne, najdôležitejšiu úlohu. V predstavení si divák vypočuje 20 najznámejších piesní reprezentujúcich jednotlivé obdobia v kariére Beatles.

Interprétmi piesní, ktoré sú spievané naživo, sú členovia košickej skupiny THE BACKWARDS /Spiatočníci/, ktorí zvíťazili na celosvetovom festivale v interpretácii piesní BEATLES v New Yorku. Zožali tam veľké ovácie, získali pozvanie na ďalšie účinkovanie v USA a prítomná sestra Georga Harrisona sa vyjadrila, že od dôb Beatles nepočula takú vernú interpretáciu.Ich partnermi sú mladší i starší hereckí predstavitelia zo súboru Novej scény i z externého prostredia. Po dlhšej dobe sa na javisko vracia pani Eva Rysová, ktorá si s chuťou i šarmom sebe vlastným zahrala rolu tety Mimi. Objavom je aj mladý Ivan Šandor v úlohe Briana Epsteina. Dôležitú úlohu hrá pohyb, tanec nielen ako vložené tanečné čísla, ale aj ako dôležitý prvok doby či spoločenskej atmosféry.

Kariéra Beatles je dramaticky a dynamicky znázornená vzťahmi dvoch protagonistov – Paula Mc Cartneyho a Johna Lennona, ktorí ako dospelí ľudia /John Lennon dokonca po svojej smrti/ hodnotia nielen svoju hudobnú kariéru, ale aj priateľstvo, omyly a celý život svojej doby. Túto dvojicu stvárňuje Dušan Szabó /McCartney/ a Štefan Kožka /Lennon/. Obaja dokázali istú fyzickú podobu posilniť vnútorným prejavom čerpajúcim z charakterov naozajstných členov Beatles, vytvoriť postavy s bohatým vnútorným životom a psychológiou, takže divák bude mať dojem, že vniká do osudov ľudí, ktorí sa stali legendou svojej doby. Režisér Ján Zeman nielen vyrastal na piesňach Beatles, ale mal ich aj možnosť vidieť na vlastné oči dokonca v Bratislave. Bolo to pri ich návrate z Austrálie, keď letisko vo Viedni neprijímalo a štyria chlapci z Liverpoolu sa ocitli na starom bratislavskom letisku. Vtedy určite ešte nik netušil, že o desiatky rokov neskôr sa práve v tomto meste bude hrať muzikál, ktorý je v strednej Európe ojedinelý.

Premiéra na Novej scéne v Bratislave vo februári 2000

13 BEDÁRI (Bídnici, Les Miserables)

Muzikál podľa románu Victora Huga

Hudba: Claude-Michel Schönberg Originálne francúzske texty: Alain Boublil a Jean-Marc Natel Pôvodné materiály: James Fenton Texty piesní: Herbert Kretzmer Český preklad: Zdeněk Borovec Réžia: Petr Novotný

Osoby a obsadenie: Jean Valjean - Jan Ježek, Karel Černoch, David Uličník Fantine - Helena Vondráčková, Šárka Marková, Kateřina Brožová, Jitka Čvančarová Javert - Daniel Hůlka, Tomáš Bartůněk, Josef Štágr; Marius - Pavel Vítek, Pavel Polák Eponine – Leona Machálková, Magda Malá, Markéta Sedláčková; Thénardier - Jiří Korn, Libor Žídek; Thénardierová - Hanka Křížková, Renata Podlipská; Cossete –Šárka Marková, Tereza Mátlová, Lucie Černíková; Enjolras - Tomáš Trapl, Robert Jícha, Richard Mašek, Pavel Polák; Malá Cosette/malá Eponine - Kristýna Kornová, Tereza Vágnerová,... Gavroche - Helena Kreiglová, Daniel Malý,...

Jean Valjean sa dostal na galeje za to, že ukradol kúsok chleba pre svoju hladujúcu rodinu. Vďaka neúspešným pokusom o útek bol z nútených prác prepustený až po dvadsiatich rokoch, v roku 1812, ako skutočný zločinec, ktorý bez škrupulí klame a kradne. Silu zmeniť svôj osud dala Valjeanovi až neuveriteľná dobrota starého biskupa, ktorý pred políciou zamlčal jeho krádež. O desať rokov pozdejšie je z bývalého galejníka vážený starosta mestečka Vigau. Nanešťastie je novým velitelom miestnej polície menovaný inšpektor Javert, ktorý pozná Valjeana z galejí. Starostovi sa darí skrývať svoju pravú totožnosť, ale podozieravý policajt vymyslí rafinovaný plán ako z neho vynútiť priznanie. Medzitým sa bývalý trestanec, teraz vážený muž s veľkým srdcom, ujímá nemocnej ženy Fantiny a na smrteľnej posteli jej sľubuje, že se postará o jej dcérku Cosette, ktorá otročí v hostinci chytrého lotra Thernadiera. Javertov diabolský plán na zatknutie bývalého trestanca by vyšiel, keby sa Valjeanovi nepodarilo na poslednú chvíľu ujsť. S malou Cosette potom nachádza úkryt v parížskom kláštore. Osudy Javerta a Valjeana sa ale ešte raz osudovo pretnú behom krvavej parížskej revolúcie roku 1832…

Premiéra 16. septembra 2003 v divadle GoJa Music Hall v Prahe

CARMEN

Pôvodný český muzikál o osudovej vášni a zároveň o večnej túžbe po láske - s Yvettou Blanarovičovou v titulnej úlohe.

Libreto: Juraj Deák, Klára Špičková Hudba: Ondřej Brousek Texty piesní: Pavel Cmíral Réžia: Juraj Deák

14 Obsadenie: Yvetta Blanarovičová, Marek Holý, Pavel Nečas/Martin Havelka, Zuzana Vejvodová, Tereza Bebarová, Eliška Balzerová, Miriam Kantorková, Milan Šulc/Zdeněk Maryška, Jan Kaštovský / Zdeněk Ratajský, Zdeněk Palusga, Josef Vrána / Petr Rychlý, Martina Randová, Lukáš Pečenka, Eliška Nezvalová / Anna Remková.

Milostná novela Carmen, ktorú napísal francúzský prozaik Prosper Mérimée už v 19. storočí, inšpirovala G. Bizeta k vytvoreniu rovnomennej opery. Na prahu 21. storočia sa k tejto atraktívnej látke vrátil režisér Juraj Deák a spoločne s mladou dramaturgičkou Klárou Špičkovou vytvorili libreto. Krásny príbeh cigánskeho dievčaťa, ktoré očarí mladého vojaka. Nakoniec však tragicky zomrie práve kvôli nemu…

Premiéra v Divadle Na Fidlovačke, 24 apríla 2003

CATS (Mačky)

Muzikál podľa knihy Thomasa Sternsa Eliota

Skladateľ: Andrew Lloyd Webber Česká verzia muzikálu Cats – Kočky (Mačky) vznikla na jeseň roku 2004. Autorom českého libreta je Michael Prostějovský. Réžia: Juraj Deák

Hlavné úlohy mačiek českej verzie stvárnili: Yveta Blanarovičová, Daniela Šinkorová, Kateřina Nováková, Gabriela Jemelíková, Roman Říčař, Filip Gondolán, Jozef Zíma a i.

Hovorí sa, že mačka má deväť životov. Zdá sa však, že muzikál Cats sa stal nesmrteľným. Na jeho počiatku bolo štrnásť básní T. S. Eliota zo zbierky Old Possum's Book of Practical Cats z roku 1939, ktorú napísal vo forme listov svojim vnúčatám. Webber k nim skomponoval hudbu a režisér Trevor Nunn ich nepatrne upravil a pridal niekoľko nepublikovaných textov z Eliotovej pozostalosti. A tak sa zrodil muzikál Cats. Premiéra bola 11. mája 1981 v New London Theatre a do dnešného dňa ho v 250 mestách celého sveta videlo okolo 48 miliónov divákov. Muzikál zarobil už vyše dvoch miliárd dolárov, čo je dvakrát viac než tržby filmového Titanicu. Stal sa najdlhšie hraným muzikálom v Británii (3358 predstavení) i na Broadwayi (6138 predstavení) a získal sedem cien Tony. Skoro rozprávkový príbeh rozpráva o pravideľnom stretávaní mačiek z Jellica na výročnom bále, kde vždy jedna vyvolená mačka získava možnosť ďalšieho života. Každá mačka sa samozrejme snaží aby bola ona tá vyvolená a tak divák v priebehu predstavenia poznáva mnoho mačacích hrdinov rozličných mien a charakterov. Jedna z hlavných melódii (pieseň Memory) má už vyše sto verzií, z ktorých najznámejšia je v podaní Barbry Streisandovej.

Premiéra v divadle Milénium, 5. 11. 2004

15 CIGÁNI IDÚ DO NEBA

(Balada o zlodejovi koní alebo Cigáni idú do neba)

Hudba: Jevgenij Doga, Milivoj Uzelac, Tamás Szarka Libreto: Jindřich Janda Réžia: Štefan Kožka Slovenský preklad: Kamil Peteraj

Účinkujú: Magda Paveleková/Eva Rysová, Ivo Gogál/René Štúr, Katarína Hasprová/Soňa Norisová/Veronika Paulovičová/Gabriela Csinová, Lucia Siposová/Michaela Majerníková/Martina Majerníková/Anita Bertóková, Bibiana Ondrejková/Mária Nedomová, Marcel Palonder/Jaroslav Gažo/Miloš Stančík, Marián Labuda ml./Augustín Gráf/Henrich Šiška, Vladimír Jedľovský/Štefan Kožka, Ivo Heller, Ján Mistrík, Ivan Šándor/Martin Kaprálik, Igor Čillík, Karol Čálik/Jozef Benedik, Róbert Halák/Alfréd Swann, Tomáš Horváth/Peter Šištík, Dušan Kaprálik, Ľubomír Rešetka, Michal Novácky, Danuša Pelcrová, Katarína Čillíková, Dagmar Gucmanová, Petra Millerová, Bortelová, tanečníci spoločnosti J.A.N. a iní.

Lyrický muzikál, ktorý vznikol na motívy románu Maxima Gorkého - Makar Čudra. Ide o baladický príbeh o hrdom cigánovi Lujkovi Zobarovi – hrdom cigánovi, legendárnom zlodejovi koní a jeho láske ku krásnej cigánke Rade, o jej túžbe po slobode, ale aj po láske. Lásky sa síce Rada bojí, pretože zaväzuje a ohrozuje tak jej slobodu a navyše, podľa zlých predtúch, aj zabíja. Vo vzťahu k Zobarovi sú však jej city neskrotné. A predtucha sa naplní....

Muzikál plný temperamentu, dynamických tancov, clivých i bujarých melódií a piesní mal premiéru v divadle na Novej scéne 16., 17., 18. novembra 2001. Tento muzikál sa však na Novej scéne s veľkým úspechom už uvádzal.

V roku 1976 natočil režisér Emil Loteanu v Rusko-Moldavskej koprodukcii film (baladickú hudobnú drámu), ktorý ešte v tom istom roku bol ocenený Zlatou mušľou na MFF San Sebastian.

CYRANO Z PREDMESTIA

Pôvodný slovenský muzikál v 2 častiach (5 obrazoch)

Libreto na motívy hry Edmonda Rostanda napísala Alta Vášová Hudba: Pavol Hammel a Marián Varga Texty piesní: Kamil Peteraj a Ján Štrasser

16 Muzikál Cyrano z predmestia je svojskou transformáciou známej veršovanej komédie Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu do súčasnosti. Autori preniesli dej do prostredia klubu mládeže a ich cieľom bolo zobraziť život a problémy dnešnej dospievajúcej, do života vstupujúcej generácie – jej túžbu po seberealizácii, láske, kráse i plnosti života, ale aj jej protest proti favorizovaným a prospechársky zmýšľajúcim jedincom. Libreto veľmi vhodne dopĺňajú hudobne cítené a poeticky účinné texty piesní.

Muzikál premiérovo uviedli na Novej scéne v Bratislave 8. a 9. októbra 1977 vo vynikajúcej réžii Ivana Krajíčka a.h. Inštrumentálny podklad na magnetofónový záznam nahrala skupina Collegium musicum, na čele s jej vedúcim a súčasne spoluautorom hudby M. Vargom.

Obnovená premiéra jedného z najznámejších a najpopulárnejších pôvodnych slovenských muzikálov je spojená i s vydaním soundtracku s piesňami z tohto predstavenia. Nový hlavný protagonisti a piesne prearanžované do súčasnejšieho zvuku, to sú hlavné rozdielnosti oproti pôvodnej verzii. Príjemným prekvapením je spevácka vyzretosť Dušana Cinkotu, predstaviteľa Cyrana a Sone Norisovej v úlohe Roxany, či alternujúcich Alexandra Maďara a Jany Daňovej. Hudobné podklady nahrali Juraj Burian, Juraj Tatár, Martin Gašpar, Marcel Buntaj a Juraj Bartoš, všetko teda hudobníci, ktorých mená sú samé o sebe zárukou kvality.

DÁMA NA KOĽAJNICIACH

Český filmový muzikál z roku 1966

Réžia: Ladislav Rychman

Hrajú: Jiřina Bohdalová, Radoslav Brzobohatý, František Peterka, Libuše Geprtová, Stanislav Fišer, Dušan Blaškovič, Ema Skálová

Vodička električky Marie má na krku každodenný kolotoč povinností: práca, deti, jasle, nákupy, čistiareň. Robí to rada, pretože svojho muža miluje. Situácia sa však zmení, keď na Malostranskom námestí uvidí manžela Václava, ktorý objíma elegantnú blondýnku. Obidvaja majú kufríky a vracajú sa zo služobnej cesty. Márii sa zrúte svet, opustí električku, ktorá upchá námestie. Domov však už prichádza s bojovnou pesničkou. Komická postavička v dlhom kabáte šoféra Dopravného podniku vyberie všetky úspory z banky, vtrhne na módnu prehliadku, vykúpi všetky modely a začne sa meniť na dámu. Skoncuje s podradným postavením pracujúcej vydatej ženy a matky.

17 DIVOTVORNÝ HRNIEC

Prvý americký muzikál na evrópskom kontinente.

Libreto a text: E.Y. Harburg, F.Saidy a B.Lane Preklad a úprava: Jiří Voskovec a Jan Werich Réžia: Jiří Voskovec

Obsadenie: Jan Werich, Ljuba Hermanová, Rudolf Cortés, Soňa Červená, František Černý, Manon Chauffour.

Príbeh írskych prisťahovalcov, za ktorými do Ameriky emigruje i ich domáci škriatok, a príbeh rasistického senátora, ktorý zázrakom sčernie. Voskovec a Werich toto americké dielo inšpirované írskymi rozprávkami plne počeštili. Írovia v príbehu vystupujú ako čistí češi s českými menami, Írske reálie sú nahradené českými, miesto írskeho škriatka Oga do hry vstupuje typický český vodník Čochtan. A práve postava Čochtana mala najväčšiu zásluhu na úspechu muzikálu v Čechách. Jan Werich si ju pre seba sám napísal a oproti pôvodnému škriatkovi part vodníka podstatne rozšíril a myšlienkovo ho veľmi obohatil.

Okrem výbornej českej adaptácie malo veľkú zásluhu na konečnom úspechu i samotné prevedenie. Jiří Voskovec, ktorý sa tentoraz uspokojil len s úlohou režiséra, do inscenácie získal opravdu skvelé herecké obsadenie. Tiež hudobné aranžmá bolo výnimočne vydarené. Zdeněk Petr hudbu pôvodne písanú pre symfonický orchester adaptoval do jazzové polyfónie a tak primo naviazal na Jaroslava Ježka.

Premiéra sa konala v Divadle ABC 6. marca 1948

Muzikál Divotvorný hrnec sa hrá v Čechách pomerne často, v Prahe bol naposledy uvedený v roku 1991 v Hudobnom divadle v Karlíne. V Divadle na Fidlovačce sa bude hrať na scéne Martina Černého, v kostýmoch Sylvy Zimuly Hanákové. Hudebné aranžmá si vzal na starosť Ondřej Brousek (spoločne s Janom Kučerou), choreograficky nacvičili tance (a dokonca i step) Martin Pacek a Denny Ratajský, režisérom je Juraj Deák. A kto sa predstaví v hlavných úlohách? Ako vodník Čochtan si zavystrája Václav Svoboda, pútnikom do zeme zasľúbenej sa stane Petr Rychlý, v úlohe jeho dcéry Káči alternujú Michaela Badinková a Zuzana Vejvodová. Súrodencov Rychtarikovcov – Woodyho a nemú Zuzanu – hrajú Marek Holý a Iva Pazderková, senátora Randalla, ktorý si vyskúša, aké je to sčernieť, stvárni Miloš Vávra.

Premiéra Divotvorného hrnce v Divadle na Fidlovačce bola 25. a 26. novembra 2004.

18 DONAHA!

Muzikál na Novej scéne.

Libreto: Terrence Mc Nally Hudba: David Yazbek Réžia: Jozef Bednárik Slovenské texty piesní: Ján Strasser

Účinkujú: Miro Noga, Štefan Skrúcany, Jana Hubinská, Táňa Radeva, Zuzana Mauréry, Zdena Studenková, Marta Sládečková, Stanislav Král, Ján Slezák, Eva Rysová, Marián Slovák, Magda Paveleková, Csongor Kassai,Viktor Horján, Viliam Csontos, Eva Pavlíková a ďalší...

Pikantný muzikál o mužoch, ktorí obetujú všetko len aby zachránili svoju česť, rodinu a sebaúctu! Na počiatku bol anglický film režiséra Petra Cattanea. Jeho príbeh sa odohráva v Sheffielde, kedysi priemyselnom centre Anglicka. Keď táto pýcha anglického hospodárstva skrachovala, zanechala mnoho, mnoho nezamestnaných. Niet sa čo čudovať, že osudov, aké prežívajú Jerry, Dave, Harold, Malcolm, Ethan, Don a s nimi aj ich rodiny či frajerky, sa tu odohralo neúrekom. Režisér Cattaneo tieto osudy stvárnil s citom, nežne, ale vôbec nie pateticky. Nad zúfalstvom sa niekedy treba aj pousmiať. Kvalita a originalita filmu inšpirovali amerických tvorcov, ktorí toto krehké dielo zhudobnili. Vznikol tak odvážny muzikál, ktorý okamžite strhol svojou aktuálnosťou, sugestívnou hudbou a netradičným humorom. Bože, a čo teraz? Túto otázku si určite kladie nejeden nezamestnaný. Ocitnúť sa nie vlastnou vinou na „dlažbe“, to je iste rana, ktorá zasiahne nielen samotného prepusteného, ale aj jeho rodinu a priateľov. Byť nezamestnaný je bezpochyby facka nielen materiálna, ale dotkne sa aj hrdosti, ba až samotnej mužskej podstaty. Treba konať! Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia. K nim dospejú aj naši hrdinovia v muzikáli Donaha! Ak si nezamestnaný položí otázku: „Bože, a čo teraz?“, takmer iste by mu nenapadlo to, s čím prídu naši hrdinovia. O to väčšiu úctu si zaslúžia.

Muzikál mal premiéru v divadle na Novej scéne 19. a 20. septembra 2004

DRACULA

Na realizácii muzikálu na motívy známeho rovnomenného románu Brama Stockera sa podieľali významné osobnosti českej umeleckej scény:

Hudba: Karel Svoboda Libreto: Zdeněk Borovec a Richard Hes Text: Zdeněk Borovec Réžia: Jozef Bednárik

19 Dracula - Daniel Hůlka, Tomáš Bartůněk, Ernesto Čekan Adriana/Sandra - Iveta Bartošová, Kateřina Mátlová Lorraine - Leona Machálková, Jana Vaculiková, Vanda Konečná Šašek/sluha/lékař - Jiři Korn, Pavel Towen Veselý Steven - Bohuš Matuš, Marian Vojtko, David Uličník Kněz - Karel Černoch, Josef Zíma Nick - Roman Vojtek, Karol Cinno Nymfy - Hanka Krížková, Vanda Konečná, ZUZA Durdinová, Andrea Fabiánova, Renata Drosslerová, Jana Tyšerová Krev - Jurij Kolva, Kristina Kloubková, Igor Kolva, Tomáš Böhm, Kateřina Stryková, Jaroslav Smíšek a také baletka Národního divadla Zuzana Pokorná.

Veľmi úspešný muzikál už začína získavať prívlastok nesmrteľný. Dracula mal svetovú premiéru v piatok 13. októbra 1995 v Kongresovom centre v Prahe. Titulnú postavu neprekonateľným spôsobom stvárnil Daniel Hulka. Muzikál sa hral pravideľne až do 30. júna 1998. Krátko bol uvedený aj v anglickej verzii. Dôvodom ukončenia však nebol pokles návštevníkov, ale uzatvorenie Kongresovho centra. Prvou zahraničnou zástavkou bola Bratislava – jeseň 1998 a opakovane jar 1999. Dracula ako prvý pôvodný český muzikál zaznamenal najväčšiu návštevnosť v krátkej histórii uvádzania muzikálu v Českej republike. Draculu do jeho nadchádzajúceho znovuuvedenia v Prahe 27. marca 2003 videlo celkom 2,5 milióna divákov. O tom, že muzikál Dracula patrí medzi najúspešnejšie muzikály a stále sa hreje na výslní hudobnej scény svedčí i to, že má na svojom konte nasledujúci výpočet ocenení.

 Česká Gramy za pieseň roku 1996 - Jsi muj pan  Česká Gramy za nejlepší muzikálový album 1996  Zlatá platňa za predaj viac než 25 000 ks albumov Dracula  Platinová platňa za komerčne najúspešnejší singl roku 1995  Platinová platňa za predaj viac než 50 000 ks albumov Dracula  Double platinová platňa za 100 000 predaných kópií albumov Dracula

EVITA

Rocková opera Evita vyšla po prvý krát na platniach v roku 1976. O dva roky pozdejšie mala v Londýne premiéru jej divadelná podoba. Filmovú adaptáciu pripravovali rôzni producenti od 80. rokov, réžie sa nakoniec ujal skúsený Alan Parker, ktorý titulnú rolu zveril popovej superhviezde Madonne.

Skladateľ: Andrew Lloyda Webbera Textár: Tim Rice Réžia: Alan Parker

20 Hrajú: Madonna, Antonio Banderas, Jonathan Pryce, Adriá Collado, Alan Parker, Vera Fogwill

Film s veľkorysým rozpočtom 60 miliónov dolárov, natočený podľa svetoznámeho broadwayského muzikálu najúspešnejšieho hudobného skladateľa súčasnosti Andrew Lloyda Webbera a textára Tima Ricea. V hlavní roli Madonna a Antonio Banderas.

Príbeh zachytáva krátky, ale dynamický život Evy Peronovej. Eva bola chudobná, ale ctižiadostivá herečka, ktorá dosiahla úspech o akom sa nikomu ani nesnívalo a mala hlboký vplyv na život a vývoj celej Argentíny. Vydala sa za nádejného politika a neskoršie prezidenta Juana Perona a stala sa ochrankyňou utlačovaného ľudu. Bola nositeľkou zmien v celej spoločnosti, za čo ju všetci milovali. Nezastávala oficiálny úrad a predsa sa stala politickým vodcom. Narodila sa v chudobe a zomrela ako jedna z najbohatších žien Južnej Ameriky. Pre jedných bola šľapkou, pre iných sväticou. Pre tých prvých zomrela Eva Perónová pred 50 rokmi. Pre druhých bude žiť večne. Ako každá legenda.

EXCALIBUR

Veľkolepý muzikál o láske a zrade, krivde a odpustení.

Hudba: Michal PAVLÍČEK Scenár: Karel STEIGERWALD Texty piesní: Vlastimil TŘEŠŇÁK, Jan Sahara HEDL Réžia: Vladimír MORÁVEK

V úlohe kráľa Artuša: Kamil STŘIHAVKA. V hlavných úlohách: Lucie BÍLÁ, Daniel HŮLKA, Michael KOCÁB a dále Petr KOLÁŘ, Vilém Čok, Lucie VONDRÁČKOVÁ

Šľachetný Kráľ Artuš prísahá za každých okolností ochraňovat pravdu a lásku pred klamstvom a nenávisťou - a potom nevie, čo má robiť, keď ho podvedie jeho najvernejší priateľ. Krásná Ginevra ho miluje - a zradí. Lancelot by neváhal umrieť pre svojho kráľa – potom však stretne Ginevru. Dobrý čarodejník Merlin najprv venuje ľudstvu kúzelný meč - a potom to veľmi ľutuje. Zlá čarodejnica Morgana najskôr nezmôže nič - a potom takmer všetko. Zmije, netopiere, drahokamy, jazdci na

21 bielych koňoch, poháre plné rubínovej krvi, najväčšia láska a najhroznejšia zrada, vlčica premieňajúca sa v nádherné ženy, noc, sny a prekliatie - to je Excalibur. Jeden z najveľkolepších príbehov ľudstva.

Tento muzikál sa hrá od novembra 2003 v pražskom divadle Ta Fantastika

FIDLIKANT NA STRECHE

Fidlikant na streche je vo svojom muzikálovom žánri doslova klasikou. Niet hádam jediného priaznivca umenia, ktorý by toto dielo nepoznal, alebo sa s ním v jednej z jeho podôb nestretol. Muzikál, ktorý si právom zaslúži označenie žánrový skvost, vznikol na motívy poviedok židovského spisovateľa Sholema Aleichema.

Libreto: Joseph Stein Texty piesní: Sheldon Harnick Hudba: Jerry Bock Réžia: Jozef Bednárik Preklad: Karol Dlouhý Prebásnenie textov piesní: Rudolf Skukálek

Osoby a obsadenie:

Tovje, mliekar: Marián Slovák alebo Milan Kiš Golda, jeho žena: Gabriela Dolná alebo Žofia Martišová Cajtla, najstaršia dcéra: Daniela Kuffelová alebo Jana Valocká Hodla, druhá dcéra: Eva Pavlíková alebo Lenka Barilíková Chava, tretia dcéra: Lucia Lapišáková alebo Klaudia Kolembusová Šprinca, štvrtá dcéra: Paula Miššíková alebo Katarína Kubošiová Bilka, najmladšia dcéra: Zuzana Čambalová alebo Michaela Líšková Jenta, dohadzovačka: Adela Gáborová

Hlavná postava chudobný mliekar Tovje, jeho hašterivá žena Golda, či ich päť vydajachtivých dcér sú ústrednou témou v emotívnom príbehu rodiny žijúcej v malej dedinke Anatevka, ktorá sa svojimi zvyklosťami židovskej komunity snaží uchrániť stáročia pretrvávajúce tradície, ťažko skúšané prílivom moderných a uvoľnených životných filozofií.

Dlho očakávaný muzikál , ktorý režisér Jozef Bednárik pripravoval niekoľko rokov mal premiéru v roku 1999 . Pestrá mozaika osudov drobných židovských obyvateľov v ruskej dedinke Anatevke strhla pozornosť divákov na celé 3 hodiny. Melódie J. Bocka , texty R.Skukálka, židovské zvyky, výrazy a kultúra nalákali divákov na viac ako 120 repríz.

22 FONTÁNA PRE ZUZANU

Filmový muzikál podľa knihy Eleonóry Gašparovej.

Libreto a texty piesní: Boris Filan Hudba: Vašo Patejdl Réžia: Dušan Rapoš

Hrajú: Eva Vejmělková, Slavo Záhradník, Vladimír Kratina, Ferdinand Krůta, Sylvia Turbová, Vilma Jamnická

Hrdinami príbehu je partia pätnásťročných školákov, ktorí práve ukončili základnú školu a prežívajú svoje posledné prázdniny pred tým, než sa rozídu na rôzne stredné školy. Stredobodom všetkého je opustená vyschnutá fontána uprostred sídliska, pri ktorej sa všetci schádzajú. Hviezdami partie, ktorá sa tu schádza, sú dve pekné dievčatá, Bela a Zuza. Film však sleduje nielen ich osudy, problémy a pocity, ale aj chovanie v rôznych životných situáciach, ich lásky a nelásky, omyly a uzmierovania. Mozaiku dopĺňajú postavy ich rodičov, súrodencov i ďalších dospelých, medzi ktorými je výraznou postavou najmä starý pan Domorák, ktorý mladých neustále kritizuje. Z partie je najvetšia pozornosť venována mladému budúcemu automechanikovi a muzikantovi Olinovi, ktorý sa z lásky k Zuze rozhodne opraviť starú fontánu.

Slovenský režisér žijúci v Čechách Dušan Rapoš spolu so scenáristom Karolom Hlávkom pripravuje divadelné spracovanie filmu Fontána pre Zuzanu. Na muzikáli pracuje ako režisér a producent. Okrem neho priložili ruku k dielu aj ďalší pôvodní tvorcovia. Libreto a texty piesní zveril Rapoš Borisovi Filanovi, hudobnú stránku má na starosti dvorný skladateľ Fontány Vašo Patejdl. Aj keď si všetci diváci spájajú tento film s tvárou krásnej blondínky a súčasnej Rapošovej manželky Evy Vejmělkovej, v divadelnom spracovaní sa pôvodní herci neobjavia. Dušan sa rozhodol preniesť do divadla prvý diel Fontány pre Zuzanu prozaičky Eleonóry Gašparovej, pretože tú hodnotí ako "divácky najúspešnejšiu, ale aj najromantickejšiu a štýlovo najčistejšiu Trojica tvorcov muzikálu na čele s Dušanom Rapošom plánovala uviesť muzikál na Slovensku. Fontánu pre Zuzanu ponúkol dokonca bratislavskej Novej scéne. Tá ho však odmietla. Hrá sa v pražskom Branickom divadle.

FUNNY GIRL

Filmový muzikál natočený v roku 1968

Libreto: Isobel Lennartová Texty piesní: Bob Merrill Hudba: Jule Styne Réžia: William Wyler Hrajú: Barbra Streisand, Omar Sharif, Walter Pidgeon, Mae Questel, Gerald Mohr

23 Jeden z najznámejších sfilmovaných muzikálov je príbehom komediantky Fanny Brice (Barbra Streisúnd). Film sleduje jej kariéru od začiatku až po nástup do Follies, najslávnejšej show, ktorého sa stáva hviezdou. Zamiluje sa do Nicky Arnsteina (Omar Sharif), krásneho hazardného hráča. Jeho hráčske šťastie ho však opustí. Zatiaľ čo ona je stále populárnejšia, on sa prepadá a končí vo väzení. Po návrate zisťuje, že s Fanny už nedokáže žiť a rozvádzajú sa. Barbra Streisand za túto rolu dostala Oskara za najlepší ženský herecký výkon.

Divadelný muzikál mal premiéru 26. marca 1964 v broadwayskej WinterGarden v réžii Garsona Kanina.

GALILEO

Hudba, libreto a texty, predstaviteľ hlavnej úlohy, spoluproducent: Janek Ledecký Réžia: Šimon Caban

Osoby a obsadenie: Galileo Galilei: Janek Ledecký, Petr Muk, Filip Blažek Giordano Bruno: Bohouš Josef, Petr Kolář Mia: Sabina Laurinová, Kateřina Brožová, Dasha, Michaela Horká Giana Di Medici: Ivana Chýlková, Elin Špidlová, Jana Feriová Pápež Urban VIII.: Josef Laufer, Dušan Kollár, L.W. Frenk Otec Inchofer: Josef Vojtek, Tomáš Trapl Kardinálovia: Pavel Zedníček, Richard Tesařík, Mojmír Maděrič, Ivan Vodochodský, L. W. Frenk Mária: Petra Janů, Jana Feriová, Athina Langoská

Galileo - najúspešnejší muzikál roku 2003. Strhujúci príbeh o láske, ktorej neprial osud a o mužovi, ktorému nepriala doba. Tým mužom je samozrejme slávny taliansky matematik, astronóm a filozof Galileo Galilei, ktorý vďaka svojmu ďalekohladu ako prvý človek na svete uvidel, že Zem nie je stredom vesmíru, ale otáča sa spolu s ostatnými planétami okolo Slnka. Túto pravdu bol nútený cirkevnou inkvizíciou odvolať, inak by bol upálený ako kacír. Muzikál Galileo prichádza po fenomenálnom úspechu Hamleta, Ledeckého muzikálovej prvotiny. Opäť sa opiera o silný dramatický príbeh, v ktorom si diváci nájdu všetko, za čím na muzikály tak radi chodia. Láska, vášeň, intrigy, nenávisť, romantický boj jedinca proti spoločnosti... Už z toho je zrejmé, že muzikál Galileo nebude ani v najmenšom suchopádnym životopisom slávneho vedca, známeho z učebníc, ale výpravným príbehom plného nečakaných dejových zvratov, dostupným a zrozumitelným najširšej verejnosti.

S nadšeným ohlasom publika sa v pražskom Divadle Kalich stretla svetová premiéra muzikálu Janka Ledeckého "Galileo". Pod sloganom "Veľká láska. Veľká nenávisť. Veľká pravda." sa uskutočnila 15. februára 2003 presne v deň 439. výročia narodenia slávneho vedca.

24 GRÉK ZORBA

Muzikál podľa románu Nikosa Kazantzakisa

Libreto: Joseph Stein Texty piesní: Fred Ebb Hudba: John Kander Réžia: Jozef Bednárik

Úspešný muzikál Jozefa Bednárika o stratenej láske a ľudskom porozumení. Príbeh sa odohráva na Kréte a jeho hlavným hrdinom je vášnivý človek, ktorý sa neváha postaviť životu so vztýčenou hlavou. Neprehliadnuteľnú úlohu zohráva hudba a tanec. V úlohe charizmatického Zorbu sa predstavia L. Haverl a M. Slovák.

Slávny román Nikosa Kazantzakisa o legendárnom macedónskom baníkovi sa už dočkal nielen filmového spracovania gréckeho režiséra Michailisa Kakojannisa (1964), ale aj početných muzikálových spracovaní.

Na Novej scéne v Bratislave 21. novembra 1970. Preklad K. Dlouhý, Ľ. Feldek, réžia: B. Kramosil

V Divadle Andreja Bagara v Nitre v réžii Jozefa Bednárika.

V Hudobnom divadle Karlín v Prahe. Preklad Ivo T. Havlú, réžia: Petr Novotný a Roman Štolpa. Hrajú: Radoslav Brzobohatý, Lumír Olšovský, Jana Švandová, Michaela Dolinová, Petr Štěpánek, Vlasta Peterková, Filip Jančík, Karel Hábl, Václav Sloup, Antonín Hardt, Jan Přeučil, Václav Vostarek, Jan Počepický ď. V čele speváckeho zboru vystupuje grécka speváčka Athina Langoská.

HAMLET

Muzikál podľa tragédie Williama Shakespeara

Hudba: Janek Ledecký Texty piesní: Janek Ledecký

Účinkujú: Janek Ledecký, Martin Kaprálik, Petr Kollář, Martin Skála, Josef Vojtek, Dušan Cinkota, Marián Greksa, Jaroslav Gažo, Berco Balogh, Marcel Palonder, Henrich Šiška, Ivo Heller, Peter Lipa, Ján Lehotský, Marián Kochanský, Ján Ďurovčík, Miloš Stančík, Richard a Vladimír Tesaříkovci, Miroslava Partlová, Lucia Šoralová, Sabina Laurinová, Jarmila Hittnerová,

25 Sisa Sklovska, Zdena Studenková, Ivan Gogál, Andrej Hryc, Štefan Kožka, Bibiana Ondrejková, Jana Daňová, Rado Milič, Ľubomír Rešetka, Vašo Púčik, Róbert Halák a ďalší.

Princovi dánskemu – Hamletovi – duch jeho mŕtveho otca odhalí ukrutnú zvesť. Zomrel rukou svojho brata, Hamletovho strýka Claudia, ktorý si po smrti kráľa zobral Hamletovu matku Gertrúdu a spolu s ňou zasadol na trón. Odvtedy Hamlet zasvätil život pomste. Tomuto cieľu podriadil všetko, obetoval aj svoju lásku k Ofélii. Kráľovský dvor sa ocitol v kolotoči intríg, ktoré vrcholia v scéne záverečného súboja. Strojcovia úskokov sa stávajú sami ich obeťami. Len Hamlet si však po smrti vyslúži kráľovské pocty.

Premiéra muzikálu Hamlet sa konala 1.11.1999. Práve pri jej príležitosti bolo otvorené i Divadlo Kalich, dnes už preslávená pražská muzikálová i činoherná scéna. Celé tri roky dokázal na scéne Divadla Kalich tento muzikál baviť divákov všetkých generácií a za túto dobu odohral 600 vypredaných repríz. S nemalým vrelým ohlasom sa následne stretol tiež na Slovensku, kde bol uvádzaný na Novej scéne Národného divadla v Bratislave. Réžie sa ujal populárny Zdeněk Troška.

Niet teda div, že muzikál Hamlet vzbudil tiež záujem producentov na Broadwayi, ktorá je muzikálovou Mekkou. Práve preto v autorskej spolupráci s Robertom Johansonom a spoluproducentom Vincom Parillom pripravil Janek Ledecký americkú verziu svojho Hamleta. Oproti pôvodnej českej variante tu pribudli piesne, niektoré z úloh boli dramaturgicky posilnené a predovšetkým bol upravený scénosled jednotlivých obrazov.

Premiéra sa konala 23. a 24. februára 2001 na Novej scéne v Bratislave.

HELLO, DOLLY!

Filmový muzikál podľa komédie Thorntona Wildera „Dohadzovačka“

Libreto: Michael Stewart Hudba a texty piesní: Jerry Herman Réžia: Gene Kelly

Hrajú: Walter Matthau, Barbra Streisand, Louis Armstrong, Michael Crawford

Svetoznámy americký muzikál o dospelom mužovi, ktorý sa rozhodol, že sa ožení, aby mu doma konečne niekto poriadne upratal. Pretože nemal čas zháňať nejakú ženu, najal si dohadzovačku Dolly Leviovú. Tá ho však dobehla a za jeho vlastné peniaze si ho nakoniec vzala sama.

Premiéra na Novej scéne v Bratislave 8. októbra 1966

Premiéra v Divadle Jonáša Záborského v Prešove 28. apríla 1972

26 HORÚČKA SOBOTŇAJŠEJ NOCI

Americký filmový muzikál

Réžia: John Badham

Hrajú: John Travolta, Karen Lynn Gorney, Barry Miller

Príbeh filmu rozpráva o prostom robotníckom chlapcovi Toniem, žijúcom s rodičmi v Brooklyne. Má život ťažký, bez akejkoľvek radosti, uprostred násilia, zloby a nenávisti. Hlavným cieľom i radosťou jeho života je to, na čo sa celý týždeň teší a kvôli čomu sa deň čo deň po skončení roboty venuje – tancu pred zrkadlom, aby sa na sobotňajšom večierku stal kráľom diskotéky. Vôňa kolínskej, kvetovaná košeľa, gabardénové nohavice a topánky s vysokými podpätkami, diskohudba Bee Gees, tanečný parket len pre seba a svoje dievča - taká je predstava Tonyho o správne prežitej sobotnej noci po šestich dňoch driny v obchode s farbami. Život ale nie sú len svetlá sobotných diskoték… Tony pod vplyvom svojej partnerky Stephanie i svojho brata prestáva len snívať a hľadá nové perspektívy tam, kde naozaj sú. John Travolta v úlohe bravúrneho tanečníka a pesničky skupiny Bee Gees rozpútali v sedemdesiatych rokoch obrovskú vlnu záujmu o disko a stali sa na dlhú dobu idolmi miliónov ľudí na celom svete.

HRIEŠNY TANEC

Pôvodný slovenský muzikál na námet filmu Dirty Dancing

Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík Texty: Eda Krečmer Preklad: Ján Štrasser Hudobná úprava: Miroslav Dufinec

Osoby a obsadenie: Baby: Mirka Partlová / Milka Minichová Jej otec: Vladimír Jedľovský / Ján Mistrík Jej matka: Jana Hubinská / Jarmila Hittnerová-Frličková / Marcella Molnárová Kristína, jej sestra: Eva Sakálová / Mirka Drínová Tony, tanečný inštruktor: Ján Jackuliak / Viliam Csontos / JánSlezák Eva, tanečnica: Katarína Hasprová / Zuzana Marošová Majiteľ hotela: Ivan Vojtek / Jozef Benedik Egon, jeho syn: Stano Král / Marián Labuda ml. Kreuzmanová: Oľga Šalagová / Katka Rozborilová Robbie, čašník: Ján Dubnička / Milan Ješko Mark: Miloš Stančík / Tomáš Horváth

27 Príbeh sa odohráva v lete roku 1963 a hovorí o dievčati Frances, ktorej ale nikto nepovie inak než Baby. Tá so svojou rodinou prichádza do horského hotela, kde sa zoznamuje s učiteľom tanca Johnym a jeho partnerkou Penny. Baby sa zapáči jeho štýl tanca, hlavne však ten, ktorý sa verejne neukazuje a hovorí sa mu "dirty". Čím viac s ním tancuje, tým viac je do neho zamilovaná. Nakoniec ho zvádza a prežíva s ním veľmi krásne chvíle. Vo chvíli, keď je Johny obvinený z krádeže, hovorí všetkým verejne o svojom vzťahu s ním. Johny musí ihned odísť, ale vracia sa na záverečný večer, kde všetkým hosťom i zamestnancom všetko vysvetlí a tancuje záverečný tanec práve s Baby. Všetko sa obracia na dobré a obaja mladí ľudia dostávajú požehnanie od rodičov Baby.

Nápad preniesť námet z filmu na divadelne dosky sa zrodil v hlave Jána Ďurovčíka, ktorý ho začal pripravovať pred 3 rokmi v Prahe. Jeho naštudovaniu nakoniec zabránili katastrofálne povodne, ktorým za obeť padlo mnoho pražských divadiel. Ďurovčík sa však svojho plánu nevzdal, a po troch rokoch muzikál pripravil v Bratislave v Divadle Aréna. Hlavnú úlohu Baby, ktorú vo filme hrala Jennifer Greyová, stvárnila Milka Minichová a Mirka Partlová. Úlohu tanečného inštruktora stvárnili Ján Jackuliak v alternácii s Viliamom Csontosom a Jánom Slezákom. O ich obsadení sa Ďurovčík rozhodol nielen pre ich mimoriadne spevácke a herecké schopnosti. Keďže sú všetci traja atraktívni, predpokladá, že pritiahnu ženskú časť publika.

Muzikál, ktorého dej vychádza zo známeho filmu, bol hitom v kinách na celom svete v roku 1987. Premiéra v Divadle Aréna 22. novembra 2004

HVĚZDA PADÁ VZHURU

Český filmový muzikál Ladislava Rychmana s Karlem Gottem v hlavnej úlohe z roku 1974

Hudba: Ladislav Štaidl Texty: Jiří Štaidl Réžia: Ladislav Rychman

Hrajú: Karel Gott, Jitka Molavcová, Josef Somr, Jiří Sovák, Zuzana Kocúriková

Je to v poradí tretí muzikál, ktorý nakrútil režisér Ladislav Rychman. Muzikál je vydarenou parafrázou na motívy klasickej divadelnej hry J.K. Tyla Strakonický gajdoš. Režisér spolu so scenáristom V. Nývltom, autorom hudby Ladislavom Štaidlom a autorom textov piesní Jiřím Štaidlom dej hry transponovali do súčasnosti a z gajdoša sa stal spevák pop-music. Stane sa ním Švanda (Karel Gott), maliar izieb zo Strakoníc, ktorý má sudičkami predpovedanú veľkú kariéru popovej hviezdy. Z veľkého sveta sa však veľmi rád vracia domov k svojej Dorotke (Jitka Molavcová)...

28 CHICAGO

Oscarový filmový muzikál podľa rovnomennej hry Maurina Dallasa Watkinsa

Scenár - Maurine Dallas Watkins, Fred Ebb, Bill Condon Réžia - Rob Marshall Hudba - Danny Elfman, John Kander

Hrajú: Catherine Zeta-Jones, Renée Zellweger, Richard Gere, John C. Reilly, Christine Baranski

Lesklé nohy, chuť Ginu, vôňa korupcie, a veci ktoré oživia noc. Všade inde by to bolo pohoršujúce, ale toto je Chicago. Chicago, rok 1929. Vražda. Vášeň. Sláva. Sex. A všetok ten chaos. Búrlivý život vo „Veternom meste" ponúka dobrodružstvá, ktoré lákajú mladučkú Roxie Hartovú, nevinnú dievčinu, snívajúcu o tom, že spev a tanec jej pomôžu uniknúť z nudného života. Jej jediným želaním je ísť v pozlátených šľapajách slávnej vaudevillovej hviezdy Velmy Kellyovej. Tento sen sa jej nečakane splní, keď dievčina i hviezda urobia rovnaký chybný krok, a ocitnú sa obe vo väzení za vraždu. Vďaka pochybnej ochrane väzeňskej šéfky Mortonovej sa Roxie stretne s legendárnym právnikom Billym Flynnom, ktorý prekvapivo súhlasí s tým, že sa za malý poplatok ujme jej prípadu. Jeho zásluhou sa z uväznenej ženy šokujúco stane mediálna hviezda a miláčik davu, čo sa samozrejme nepáči jej slávnejšej spoluväzenkyni. Prefíkaná Velma má v rukáve ukryté prekvapenie, a pripravuje druhé dejstvo tejto šarády...

Muzikál Chicago získal 6 diamantových Oscarov

Česká verzia muzikálu

Libreto: Fred Ebb a Bob Fosse Hudba: John Kander Texty piesní: Fred Ebb. Úprava prekladu: Petr Novotný. Réžia: Petr Novotný.

Hrajú: S. Postlerová, D. Šinkorová, T. Duchková, O. Brousek ml., V. Vostarek, V. Peterková, J. Berko, L. Stránská, M. Dolinová, Z. Krištofová - Kolářová, R. Herrmannová, B. Kolaříková, K. Nováková, L. Žídek, K. Hábl, J. Počepický a další.

Muzikál Hudobného divadla Karlín mal premiéru 11. decembra 2002

JEKYLL AND HYDE

Americký muzikál Jekyll & Hyde je inšpirovaný novelou Podivný prípad dr. Jekylla a pana Hyda od škótského spisovateľa romantických a dobrodružných románov Roberta Louisa

29 Stevensona (1850-1894).

Hudba: Frank Wildhorn Libreto a texty piesní: Leslie Bricuse. Dramatizácia: Steve Cuden a Frank Wildhorn Réžia: Rino Brezina (Švédsko) Český preklad a texty: Adam Novák

Hrajú: Daniel Hůlka, Marián Vojtko, Leona Machálková, Tereza Duchková, Kateřina Brožová, Iveta Dufková, Josef Laufer, Tomáš Bartůněk, Petr Dopita, Oldřich Kříž, Václav Vostarek, Jan Urban, Jiří Schoenbauer, Josef Oplt, Miro Grisa Kněz: Roman Škoda, Antonín Hardt, Vlasta Peterková, Linda Stránská, Vít Němec, Petr Dlabač.

Londýn, 1885. Doktor Henry Jekyll, mladý úspešný lekár a vedec, chce rozlúštiť záhadu rozdvojena osobnosti. Snaží sa nájsť liek, ktorý by dokázal oddeliť dobro od zla v ľudskej duši. Ku svojim vedeckým pokusom na ľuďoch ale potrebuje súhlas členov správnej rady nemocnice, v ktorej pracuje. Je však odmietnutý a vyhlásený za nebezpečného radikála. Doktor Jekyll sa rozhodne vyzkúšať svoj pokus sám na sebe. Premení sa v diabolského Edwarda Hyda, ktorý je stelesnením všetkého zlého, čo v človeku je. Pácha brutálne vraždy. Dokáže sa ale pomocou lieku opäť stať pôvodným Dr. Jekyllom. Jekyll sa snaží zdokonaliť, ale po určitej dobe zisťuje, že sa mu návraty do podoby slušného a dobré- Jekylla prestávajú dariť. Aby mohol strašného Hyda zniesť zo sveta, musí Jekyll dokázať zničiť sám seba.

Premiéra sa konala 11. marca 2005 v Hudobnom divadle Karlín v Prahe.

JOHANKA Z ARCU

Na základe legendy o francúzskej národnej hrdinke vznikol muzikál Johanka z Arku, ktorý sa stal najvetšou udalosťou pražskej muzikálovej scény roku 2000.

Hudba: Ondřej Soukup Texty: Gabriela Osvaldová Scenár: Jiří Hubač Réžia: Jozef Bednárik

Hrajú: Vladimír Marek; Lucie Bílá; Petr Kolář; Petr Muk; Jan Apolenář. Od septembra 2001 hlavnú predstaviteľku popri L.Bílej a B.Basikovej stvárňuje práve Lucia Šoralová.

Johanka z Arku, nazývaná tiež Panna Orleánská, sa narodila v roku 1412 v rodine sedliaka a richtára v dedinke Domrémy, ktorá v čase nášho príbehu ležala v severnej Francii, okupovanej vojskami anglického kráľa Jindřicha VI. Od svojich 14 rokov počúvala HLASY a mala videnia, v ktorých sa jej zjavovali anjeli a svätci. Johanka sa k nim modlila za záchranu Francúzska, lebo žoldnierske anglické vojská drancovali a vypaľovali jej rodný kraj a nezadržateľne sa blížili k Orleánsu. HLASY Johanku vypočuli a dávaju jej poslanie - obliecť rytiersku výzbroj, postaviť sa do čela vojsk a s pomocou Božou zachrániť Francúzsko. Johanka presvedčí cirkev i kráľa, že je práve tou vyvolenou Pannou z Orleánsu a podarí sa jej oslobodiť Orleáns. Vráti francúzskym vojskám sebavedomie, hrdosť a lásku

30 k svojej zemi, za ktorú ochotne položia životy v bitkách v čele s Pannou Orleánskou, ktorá dobýva jedno mesto za druhým. Kráľ je slávnostne korunovaný v Remeši a Francúzsko má oficiálne svojho panovníka. Politické dohody, intrigy cirkvi i panovníka, strach a obavy mocných tohoto sveta pred vplyvom, ktorým Johanka vládne, vydali Johanku Svätej inkvizícii, ktorá ju obviní z kacírstva a nakoniec i odsúdi k smrti upálením. Johanka zomrie na hranici, ale hrdá, slobodná a nepoškvrnená zlom tohoto sveta. Jej národ však žije ďalej, a podáva od úst k ústam legendu o Panne Orleánskej. Z Johanky sa stáva symbol, mýtus, ktorý pretrváva storočia.

I vďaka hviezdnemu obsadeniu získal tento muzikál nebývalý ohlas u divákov i u kritiky. Od roku 2000 do roku 2003 bolo v divadle Ta Fantastika v Prahe odohraté cez 800 predstavení, ktoré videlo viac ako 350.000 ľudí. Lucia Bílá bola za rolu Joahnky z Arku ocenená prestížnou cenou českej hereckej a divadeľnej asociácie Thálie za rok 2001. Predstavenie Johanka z Arku bolo v októbri 2002 pozvané na prvý svetový festival muzikálov do Cardiffu. Jeho úspech tu dokázal, že tento muzikál je schopný nadchnúť divákov i mimo hranice štátu.

Túto hru v Čechách uvádza spoločnosť TA FANTASTIKA od 31. 3. 2000 v divadle Ta Fantastika v Prahe.

JOZEF A JEHO ZÁZRAČNÝ FAREBNÝ PLÁŠŤ

Hudba: Andrew Loyd WEBER Texty: Tim Rice Réžia: Jozef Bednárik

Hrajú: v titulnej úlohe JOZEFA / Stano Král v alternácií s Paľom Haberom

Muzikál postavený na základe biblického príbehu o synoch Jakubových , ktorí svojho brata Jozefa predali do Egypta. Režisér JOZEF BEDNÁRIK pripravil pre divákov rozprávkovú show plnú farieb, svetiel a efektov.

Muzikál sa začal uvádzať na Novej scéne v Bratislave r. 1994

31 KABARET (Cabaret)

Muzikál vznikol z autobiografických poviedok anglo-amerického spisovateľa Christo- phera Isherwooda a z divadelnej hry amerického dramatika Johna van Drutena I am a Camera (Som kamera)

Libreto: Joe Masteroff Skladateľ: John Kander Autor textov: Fred Ebb Preklad: Laco Kerata Prebásnenie textov piesní: Ján Štrasser Réžia: Jozef Bednárik

Hrajú: Csongor Kassai alebo Eva Pavlíková, Klaudia Kolembusová alebo Zuzana Mauréry alebo Krístína Turjanová, Marcel Ochránek alebo Milan Ondrík, Gabriela Dolná alebo Soňa Valentová alebo Eva Večerová, Leopold Haverl alebo Milan Kiš, Martin Fratrič alebo Martin Nahálka, Daniela Kuffelová alebo Renáta Ryníková, Vladimír Bartoň, Peter Kadelčík, Stanislav Staško, Michal Kubovčík alebo Matej Schneider, Kristína Greppelová, Ľudmila Trenklerová, Lucia Bottová alebo Nina Mikulová, Katarína Földešiová alebo Lucia Nováková, Mária Baliová alebo Katarína Zemanová, Alena Krchová alebo Michaela Krumpálová, Jana Gregušová alebo Erika Sýkorová, Róbert Zeman, Marián Hlavatý alebo Ivan Martiš, Marek Margolien alebo Vladimír Neururer, Mário Bartolen alebo Martin Bubák alebo Tomáš Lisický, Ema Marta Bellová alebo Eva Cibulková alebo Michaela Krajčová

Dej filmu sa odohráva v Berlíne v čase nastupujúceho fašizmu v kabarete Kit-Kat Klub. Príbeh o americkej speváčke, ktorá očarená dekadenciou predvojnového Berlína hľadá na javisku Kit Kat klubu cestičku ku kariére filmovej hviezdy, a o jej priateľstve k dvom mužom - krajanovi, učiteľovi angličtiny a nemeckému milionárovi.

Muzikál mal premiéru v Divadle Andreja Bagara v Nitre 3., 4. a 5. decembra 2004

Keď sa 20. novembra 1966 v newyorskom Broadhurst Theater prvýkrát zdvihla opona pri slávnostnej premiére muzikálu Kabaret , nikto netušil, že sa toto dielo stane jedným z najúspešnejších v histórii muzikálu. Predstavenie v réžii Harolda Princea získalo sedem cien Tony, vrátane ceny za najlepší muzikál, zostalo na repertoári nepretržite tri roky a dočkalo sa viac než 1160 repríz.

Keď sa o šesť rokov neskôr objavila filmová verzia režiséra a choreografa Boba Fosseho s Lizou Minelli, Joelom Greyom a Michaelom Yorkom v hlavných úlohách, získala okamžite osem Oscarov.

32 Ďalšie triumfy neskôr muzikál slávil pri svojom návrate na Broadway v roku 1998: bol ovenčený štyrmi cenami Tony, cenami newyorských kritikov a mnohými ďalšími; okrem toho bola inscenácia vyhlásená za najlepšiu v roku 1998. Ani samotní autori diela – skladateľ John Kander, autor piesňových textov Fred Ebb a libretista Joe Masteroff – taký úspech nečakali. Išlo totiž iba o druhé uvedené dielo autorskej dvojice Kander – Ebb, tímu azda najdlhšie spolupracujúceho v celej broadwayskej histórii.

KAŽDÝ MÁ SVOJHO LEONA

Napísal: Neil Simon Hudba: Marvin Hamlisch Texty piesní: Carole Bayer Sagerová Preklad: Slavomír Magál Dramaturgická úprava: Marián Vojtek Texty piesní: Miroslav Jurika a Marián Brezáni Réžia: Peter J. Oravec

V alternáciách účinkujú: Kveta Horváthová / Jarmila Hittnerová / Karin Olasová Stanislav Král / Martin Nikodým / Igor Šimeg

V romantickej muzikálovej komédii „Každý má svojho Leona“ ("They´re Playing Our Song") sa odvíja príbeh búrlivého vzťahu úspešného skladateľa Vernona Gerscha / Stano Král / a vtipnej, inteligentnej, no extravagantnej textárky Soni Walskovej. Z trochu netradičného pracovného vzťahu sa rýchlo vyvinie ľúbostný vzťah, do ktorého sa začnú obaja zamotávať aj napriek úplnej rozdielnosti pováh. Okrem spoločnej tvorby objednaných piesní, musia Soňa a Vernon zvládať komplikácie ich vzťahu poznačeného neschopnosťou prispôsobiť sa jeden druhému. Je to úsmevný príbeh páru, ktorý si popri spoločnej tvorbe nedokáže rovnako harmonicky zladiť vzájomné spolužitie.

33 KEBY TISÍC KLARINETOV

Legendárny český muzikál z vojenského prostredia so slávnymi pesničkami dvojice J. Suchý – J. Šlitr.

Scenár: Miloš Forman, Ján Roháč, Jiří Suchý, Vladimír Svitáček Hudba: Jiří Šlitr Réžia: Ján Roháč

Hrajú: Jana Brejchová, Vlastimil Brodský, Václav Lohniský Jiří Menzel, Martin Růžek, Darek Vostřel Hrajú a spievajú: Rudolf Cortés, Pavlína Filipovská, Karel Gott, Hana Hegerová, Eugen Jegorov, Jiří Jelínek, Jana Malknechtová, Waldemar Matuška, Eva Pilarová, Jiří Šlitr, Karel Štědrý, Jiří Suchý

Dnes už legendárny český filmový muzikál KDYBY TISÍC KLARINETU je postavený na grotesknej možnosti premeny zbraní na hudobné nástroje. Hudobné nástroje nemôžu nikoho zabiť, nikomu ublížiť. A vojaci, ako sa zdá, v týchto "zbraniach" nachádzajú ďaleko väčšiu záľubu než v čomkoľvek inom. Proti posádke je podniknutá trestná výprava, ale bezvýsledku...

KLEOPATRA Pôvodný český muzikál

Hudba: Michal David Libreto: Zdeněk Borovec, Lucie Stropnická, Lou Fanánek Hagen Réžia: Filip Renč

Účinkujú: Monika Absolonová, Ilona Csáková, Katarína Hasprová, Martina Michalcová, Ludmila Finková, Zuzana Norisová, Zdenka Trvalcová, Marián Greksa, Marián Vojtko, Martin Pošta, Ján Slezák, Martin Kaprálik, Henrich Šiška, Viktor Horján, Jan Apolenář, Milan Bartalský, Martin Hudec, Ján Dubnička, Milan Bartalský, Ján Gajdoš, Lešek Semelka, Patrik Stoklasa , Karol Čálik, Ivo Heller, Marta Sládečková, Zuzana Tlučková a ďalsí.

... štyridsaťosem rokov pred naším letopočtom sa Caesar stáva najmocnejším mužom Ríma a s vojskom vstupuje do Alexandrie, kde v tej dobe vládne iba štrnásťročný Ptolemaios. Má dve sestry – Arsinoé a Kleopatru, ktorá vie, že mať moc znamená život. Všetko vsadí na Caesara, pred ktorého sa

34 nechá tajne dopraviť v drahocennom koberci. Pre jej krásu, duchaplnosť a výrečnosť sa do nej Caesar zamiluje ...

Muzikál Kleopatra mal premiéru v pražskom Divadle Broadway 22. 2. 2002

Muzikál, ktorý si získal tisíce priaznivcov v Čechách, žne úspech aj na Slovensku! Jediný rozdiel medzi pražským a bratislavským predstavením je slovenčina, ktorá však zaznieva len v hovorených dialógoch bohov. Pesničky znejú v českom originále.

Premiéra na Novej scéne v Bratislave 12.,13.,14. marca 2004.

KLIETKA BLÁZNOV

Bláznivá francúzska komédia Jeana Poireta Klietka bláznov v najrozličnejších podobách obletela doslova celý svet. V Európe sa udomácnila jej pôvodná divadelná verzia i rovnomenný francúzsky film, či parížske muzikálové spracovanie. Ameriku dobyla hollywoodská filmová podoba, ale aj broadwayský muzikál libretisku Harveya Fiersteina s hudbou Jerryho Hermana. Práve po tejto broadwayskej verzii Klietky bláznov siahla Nová scéna spolu s režisérom Jozefom Bednárikom.

Hudba: Jerry Herman Libreto: Hervey Fierstein Réžia: Jozef Bednárik Choreografia: Ján Ďurovčík Slovenský preklad: Alexandra Ruppeldtová Texty piesní: Ján Štrasser

Účinkujú: Štefan Skrúcaný, Ján Galovič, Juraj Ďurdiak, Miro Noga, Csongor Kassai, Viktor Horján, Jozef Benedik, Henrich Šiška, Ibrahim Maiga, Ivo Heller, Magda Paveleková, Ivan Letko, Igor Čillík, Gusto Gráf, Eva Máziková a in

Kabaret Klietka bláznov je prostredím, kde neplatia nijaké pravidlá - ani spoločenské, ba ani biologické. Čo však robiť, keď syn jedného z majiteľov príde predstaviť svoju nastávajúcu a jej vysokopostavených a vážených rodičov? Narýchlo zahladiť stopy nie najlepšej povesti podniku, ale aj obidvoch otcov, ktorí žijú ako druh a družka, si vyžiada nemálo bláznivého úsilia spojeného s komickým prezliekaním a zámenami osôb, iskrivých dvojzmyslov, jednoducho všetko, čo patrí k skvelej komédii.

Komédia Klietka bláznov vyniesla na svetlo muzikálového neba viacero hviezd. Nezabudnuteľný bol v nej výkon Csongora Kassaia v úlohe Zazy, na javisko muzikál uviedol Ibiho Maigu, zahrala si v ňom nestarnúca Eva Máziková a Viktor Horján tvrdí, že Klietke bláznov vďačí za svoje zviditeľnenie.

Najdrahší muzikál divadla Nová scéna. Premiéra: 22., 23., 24. 3. 2002

35 KOCÚR V ČIŽMÁCH

Muzikálová rozprávka

Réžia a úprava: Štefan Senko Hudba: Ján Neckář Libreto: Rupert Dubský Texty piesní: E. Krečmar Hudobné naštudovanie: I. Dohovič

Účinkujú: Š. Hundža/M. Gurbaľ, P. Berger/J. Bryndzák, J. Havasi/ G. Szakál, J. Dzuro, M. Hausová/L. Knoteková/L. Tarabajovská a. h., A. Fialeková/S. Tomová, M. Lukáč, M. Adamenko, F. Balún/J. Šomorjai, D. Gažová

Rozprávkový muzikál Kocúr v čižmách uviedlo premiérovo Štátnr divadlo (ŠD) Košice. Ide v ňom o kocúrovi, ktorý svojou šikovnosťou a prefíkanosťou prekabáti zlého čarodejníka a pomôže svojmu priateľovi - mlynárovi, získať princeznú. V hre o boji dobra so zlom, ktorý dokáže spojiť aj zvieratká, si po boku profesionálnych hercov zahrajú aj detskí aktéri. V divadelnej verzii známej rozprávky Kocúr nachytá v obilnej sýpke myšacích votrelcov, no dohodne sa s nimi na prímerí, ak mu sľúbia pomoc, keď bude v núdzi. Stane sa tak, keď krajinu ovládne zlý čarodejník. Zvieratká vďaka "paktu o spolupráci“ zloducha premôžu spoločnými silami a umom a do zakliateho kráľovstva sa opäť vráti úsmev. "Pútavý dej je plný zvratov a chytľavých melódií, strieda sa doslova hit za hitom. Umne skĺbené viaceré hudobné žánre hravou formou deti vovedú do sveta hudby,“ povedal na tlačovej besede hosťujúci režisér Štefan Senko. Autorom hudby je Jan Neckář, brat známeho českého speváka Václava Neckářa. Celé predstavenie sprevádza živá hudba divadelného orchestra. O choreografiu k muzikálu sa postarali Erika Nová a niekdajšia divadelná primabalerína Alica Hoppeová, ktorá pripravuje deti vo svojej baletnej škole. Práve jej žiaci v hre účinkujú. Najmladšia baletiaca "myška“ na javisku ŠD ešte neoslávila šesť rokov.

KRÁĽ DAVID

Pôvodný slovenský muzikál

Libreto: Jozef Urban Autor hudby: Ľubo Horňák Režisér Jozef Gombár

Účinkujú: K. Hasprová, M. Potančoková, P. Slivka, M. Hudec, J. Dubán, S. Slovák, A. Štermenský, S. Král, Cs. Kassai, Z. Džadoň

Téma čerpajúca z Biblie prechádza od knihy Jóbovej cez Dávida ku Kristovi a vlastne až k dnešku. Inscenácia bola plná lásky , pomsty , krvi , horiacich fakieľ , dymu a dynamických choreografií .

Premiéra v roku 1998 na bratislavskej Novej scéne.

36 KRÁĽOVNÁ SPIEVA BLUES

Retro muzikál 30-tych rokov

Réžia: Nikita Slovák Autor: Nikita Slovák Choreografia: Igor Holováč Hudba: Louis Armstrong, Cole Poter

Hrajú: Jana Hubinská, Maroš Kramár, Marián Labuda ml., Peter Šimún, Peter Vaňouček, Henrich Šiška a plejáda skvelých tanečníkov

Životný príbeh speváckej legendy Billie Holiday, v podaní skvelej Jany Hubinskej ( získala Českého leva za rolu Emy vo filme Děvčátko ) jej vzostupy, pády a túžbu po láske, popri hlavnej hrdinke hodnoverne a citlivo podajú herci Maroš Kramár, Peter Šimún, Marián Labuda ml., Henrich Šiška, Peter Vaňouček. Svoje umenie naplno prejaví i plejáda skvelých tanečníkov, očarí vás hudba Louisa Armstronga a Cola Potera, ulahodia swingové evergreeny z čias Elvisa, či Sinatru. Prostredníctvom príbehu sa ocitnete vo svete gangstrov, nádherných žien a prohibície, otvorí sa vám možnosť preniknúť na miesta, kde sú faloš, pretvárka, peniaze a divadlo hybnou silou spoločnosti a podmienkou prežitia.

Billie Holiday, vlastným menom Eleanora Fagan Gough, sa narodila r.1915, keď mala jej mama len 13 rokov. Rodičia sa nikdy nezosobášili, mala ťažké detstvo s dominujúcim pocitom absencie lásky, čo ovplyvnilo jej osobnosť smerom k sebadeštrukcii a riskovania v osobných vzťahoch. Začínala v nočných kluboch v Harleme a v priebehu rokov 1933 – 1944 nahrala vyše 200 piesní. Patrí k najvýznamnejším jazzovým spevákom všetkých čias, žiaľ zomrela príliš skoro, aby naplno využila svoj talent.

Muzikál „Kráľovná spieva blues“ sa nepridržiava skostnatene a úzkoprso životopisných faktov, spája realitu s nadsázkou a fantáziou.

„Veľká časť tohto príbehu je fikcia, zoradili sme fakty a fantáziu vedľa seba a okorenili snami. Možno v tomto príbehu ani neide o samotnú Billie Holiday, ale je to skôr príbeh o ceste jednej vášnivej a talentovanej ženy do neba. Ak aj Johnn, Richie a Ben nejestvovali, verím, že na svete sú určite ľudia, ktorí vedia takto ľúbiť,“ povedal o predstavení jeho režisér Nikita Slovák.

Premiéra v Divadle West, Bratislava 2003

KRYSAŘ

Muzikál Krysař je ďaľším pôvodným českým muzikálom, ktorý sa predstavil aj slovenskému divákovi. Muzikál vznikol podľa stredovekej legendy o láske, vášni, nenávisti a zneužití moci.

37 Hudba, libreto a texty: Daniel Landa Réžia: Mirjam Landa (Česko) Réžia: Jozef Gombár (Slovensko)

Osoby a obsadenie: Josef Vojtek – Krysař; Dušan Kollár – Osud; Lucia Šoralová –Agnes; L. W Frenk – Starosta; Petra Janů – Štěpánovka; Bohouš Josef - Štěpán ; Henrich Šiška - Hostinský, Sluha, Vrah; Lída Finková - Rózi, Agnes; Michal Kavalčík - Rychtář, Ženich, Opilec; Michal Pleskot – Jakub; Ivan Vodochodský - Sluha, Vrah; Mojmír Maděrič - Opilec, Vrah; Richard Tesařík – Stín; Jan Alán – Stín; Michael Romanovský – Stín; Jana Olachová – Zlodobro; Petr Novotný - Dobrozlo

Nová scéna Bratislava Účinkujú: Ivo Gogál, Vladimír Jedľovský, Henrich Šiška, Karol Čálik, Marián Labuda ml. Peter Slivka, Marián Greksa, Katarína Hasprová, Petra Čeginová, Marta Potančoková, Jana Daňová, Martin Kaprálik, Martin Hudec, Linda Konrádová, Michaela Medvecová, Róbert Halák, Martin Kaprálik, Ivo Heller, Karol Čálik.

Záhadný Starec prorokuje katastrofu. Do malého mestečka prichádza muž, o ktorom sa hovorí, že nosí smolu - Krysař. Od starostu dostává úlohu: zničiť za tisíc zlatiakov krysy, ktoré sa značne premnožili. Krysař prijíma, avšak varuje pred strašným účinkom svojej píšťaly nielen na krysy, ale i ľudí. Krysařovou podmienkou je, že obyvatelia mesta budú v určitú dobu spať, zatvorení vo svojich domovoch. Starosta prisľúbi. Krysař sa po meste porozhliadne, aby mohol vykonať svoju prácu čo najlepšie. Nemohol si však nevšimnúť mierneho napätia, vládnuceho medzi starousadlíkmi a „Ostrovanmi“, ktorí vykonávajú významnejšie miesta v meste. Ostrovania - medzi ktorých patrí i Starosta - sú bohatší. Krysař sa zoznamuje s rybárom Štefanom, ktorý patrí medzi starousadlíkov. Objavuje sa zase starec a potvrdzuje blížiaci sa problém. Starosta poprosí Krysaře, aby dozrel na svadbe starostovej dcéry na potraviny pred krysami. Tam sa Krysař zoznámi s druhou starostovou dcérou Agnes. Obidvaja sa do seba na prvý pohľad zamilujú. Zároveň sa tomuto náhlemu vzplanutiu bránia. Agnes pre jej pôvod, Krysař si zase uvedomuje určité nebezpečenstvo, ktoré by mohlo ich vzťah mestu priniesť. City sú však silnejšie, preto sa však dohovoria, že spolu ujdú. Krysař sa stretáva so Štefanom a dozvedá sa, že Ostrovania prišli z akéhosi ďalekého Ostrova, na ktorom sa odohrala bližšie neurčená katastrofa. Ani Štefanov vzťah k Ostrovanom nie je príliš vrelý. V meste je vyhlásený zákaz nočného vychádzania, pretože Krysař bude vyháňať krysy. Dvaja zvedavci však zostávajú na ulici. Smrtiaca flauta ukončí život jedného z nich. Krysař sa zodpovedá pred Starostom za smrť človeka. Brání sa tým, že ich pred týmto niekoľkokrát varoval. Stejne za svoju prácu nedostane zaplatené a musí mesto ihneď opustiť. Krysař sa nechystá mesto opustiť bez Agnes, a tak si pre ňu v noci potajomky prichádza domov. Krysařovi sa však nepodarí s Agnes hovoriť, protože z domu vybehne rozčúlený Starosta, ktorý KrysaŘa urazí a vyhodí. Krysař sa stretáva so Štefanom a vedie s ním tajuplný nočný rozhovor. Štefan je na druhý deň ako vymenený, zvolá miestne obyvateľstvo a vyzýva k protestu proti Ostrovanom. Krysař však z úzadia všetko sleduje. Ostrovania cítia, že sa niečo začína diať. Na porade v hostinci Starosta presadí nápad: najať na Krysařa vrahov. Starosta tým však sleduje vlastný cieľ: ochrániť Agnes pred Krysařom. Ostrovania celú situáciu zásadne podcenia. Plánovaná vražda nevyjde, pretože sa vrahovia zľaknú moci Krysařovej píšťaly. Dav miestnych je tak rozvášnení, že začne demolovať všetko čo sa týka Ostrovanov. Vzápätí dochádza i na ľudské životy. Dav, pod vedením Štepfana, zabije medzi inými i Starostu. Ako poslední živí Ostrovania ostávajú len Agnes a Jakub, najlepší Šteganov kamarát. Štefan je prinútený Jakuba zabiť, aby ho uchránil pred upálením. O to väčšia zlosť dopadá na hlavu Agnes. Situácia vyvrcholí na námestí, kde dav lynčuje Agnes, ktorá je po ťažkých úderoch do hlavy v bezvedomí a na pokraji smrti. V správnej chvíli sa objaví Krysař, ktorý chce dav zastaviť. Hnev sa však otočí i proti nemu. Krysař vytiahne píšťalu a silno zahrá. Melódia pozabíja všetkých, okrem Agnes, pretože je v bezvedomí. Námestie je pokryté mŕtvolami. Uprostred stojí Krysař. Prichádza Osud (jeho identita je odhalená na začiatku druhého dejstva v piesni Vypravěčská). Osud Krysařovi povie, že on si ho vybral ako prostriedok k udržaniu rovnováhy medzi ľuďmi a prírodou. Potom Krysařa vyzve, aby odišiel s Agnes

38 niekde ďaleko a skúsil začať nový život. Zoberie Krysařovi píšťalu a Krysař s Agnes odchádzajú v ústrety žiarivým zajtrajškom, kedy si už z prežitej hrôzy nebudú nič pamätať.

dirty muzikál Daniela Landy Krysař mal premiéru 7. novembra roku 1996 v pražskom Divadle Ta Fantastika v réžii režisérky Mirjam Landa
pôvodná pražská inscenácia sa dočkala viac než 700 repríz, ktoré videlo bezmála pol milióna divákov
muzikál vyšiel na albume Krysař I a Krysař II v novembri 1996, obidva albumy prekro- čili v predaji hranicu 50 000 nosičov, čiže boli odmenené Zlatou platňou, v špeciálnej edícii bol v roku 1998 vydaný tiež Krysař Komplet
slovenská premiéra Krysaře sa uskutočnila 8. a 9. októbra roku 1999 na Novej scéne v Bratislave, dirty muzikál sa tiež uvádzal v Prešove, režisérkou oboch predstavení bola zase Mirjam Landa
na Slovensku si Krysař pripísal na svoj účet ďaľších 160 repríz
v lete 2001 sa Krysař predstavil v réžii Mirjam Landa rakúskym divákom na scéne v Klagenfurtu, pre rakúsku inscenáciu dopísal Daniel Landa rolu Sluhu
6. marca 2001 sa Krysař vrátil naspäť do Čiech, a to len na 100 repríz do Divadla Kalich v pražskej Jungmannovej ulici
k premiére novej verzie Krysaře vyšlo i nové CD s výberom najlepších skladieb z muzikálu v interpretácii sólistov, ktorí vystupovali v Divadle Kalich

KUBO

Kubo je klasická slovenská divadelná inscenácia, ktorá sa zapísala do povedomia divákov vďaka televíznemu spracovaniu v réžii Martina Ťapáka s Jozefom Krónerom v hlavnej úlohe. Muzikál na ľudovú nôtu Kubo, ktorý naštudovali herci bratislavskej Novej scény na motívy pôvodnej hry Jozefa Hollého na dnešnú nôtu prispôsobil režisér Martin Ťapák spolu s Rasťom Piškom.

Hrajú: Ivan Vojtek, Zuzaka Kapráliková, Magda Paveleková, Štefan Kožka, Karol Čálik, Ivo Heller, Ján Mistrík, Ivan Letko, Marek Ťapák a tanečníci a orchester SĽUKu

Zápletka postavená na intrigách, chamtivosti a honbe za majetkom bude stále aktuálna, dnes ešte možno viac ako kedykoľvek predtým. Prepracované dialógy z pera Rasťa Piška ponúkajú čerstvejší obraz na slovenskú náturu ako pôvodná verzia hry. No všetky známe scénky ostali v podstate zachované tak ako si ich pamätáme z klasickej inscenácie. Postava Dory v podaní Magdy Pavelekovej je v tomto naštudovaní oproti klasickej inscenácii podstatne rozvinutejšia a priamo sa dotýka veľmi pálčivej rómskej otázky. Určite šťastným riešením bolo k projektu prizvať tanečníkov a orchester SĽUKu. Atmosféra slovenského vidieka na javisku je tak dokonalá. Veľmi zaujímavo znejú aj slovenské ľudové piesne zaranžované folkovým hudobníkom Vlastom Redlom.

39 LÁSKA JE LÁSKA

Crazy muzikál

Hudba: Ondřej Soukup Texty piesní: Gabriela Osvaldová Libreto a réžia: Antonín Procházka

V hlavnej úlohe: Lucie BÍLÁ,

V ďalších úlohách vystupujú v alternáciách: Vilém Čok, Martin Pošta, Kamil Střihavka, Petr Kolář, Václav Bárta Noid, Vladimír Marek, Viktor Dyk a ďalšie spevácke i herecké hviezdy.

Celý muzikál je koncipovaný tak, aby v ňom zaznelo takmer 22 najväčších hitov Lucie Bílé. Z tohto dôvodu nie je jej rola vôbec alternovaná a v každom predstavení hrá vždy Lucie Bílá. Predstavenie je o divadelnej postave Lucie Bílé - Ona, ktorá nie je spokojná s tým, ako ju autor napísal, sa rozhodne fušovať mu do remesla. Vďaka divadelnému triku sa ocitne v mladosti svojho bohémskeho otca a snaží sa ho prevychovať, aby ovplyvnila svoj osud. Desať rozpísaných charakterov je bláznivo prepojené v crazy príbehu, ktorého motto je : Svůj osud nezměníš! Vše, co se stane, se má stát.

Premiéra v Divadle Ta Fantastika 28. februára 2005

MALÝ OBCHOD HROZY

Libreto a texty piesní: Howard Ashman Hudba: Alan Menken Réžia: Ján Ďurovčík

V hlavnej úlohe Stano Král

Tento príbeh o mäsožravej rastline , ktorá zožerie všetkých hlavných predstaviteľov je nabitý hitmi a prekvapeniami

Premiéra v Divadle Andreja Bagara v Nitre roku 1997.

40 MILUJEM ŤA, ALE...

Filmová muzikálová komédia

Réžia: Woody Allen

Hrajú: Edward Norton, Drew Barrymore, Natasha Lyonne, Alan Alda, Natalie Portman, Lukas Haas, Goldie Hawn, Julia Roberts, Woody Allen, Billy Crudup, Tim Roth, David Ogden Stiers, Tony Sirico

Réžia: Viktor Kollár Autor: Joe DiPietro, Jimmy Roberts Preklad: Adam Novák

Hrajú: Zuzana Marošová /Alžbeta Tóthová, Ivana Kuxová /Andrea Királová, Stano Král /Rado Milič, Vilo Csontos,

Tento komorný muzikál je napísaný pre štyroch hercov a troch hudobníkov. Každý zo štyroch účinkujúcich (2 herci, 2 herečky) stvárňuje okolo 18 rôznych postáv vo veku od 10 až po 80 rokov v rôznych životných situáciách. S humorom a chytľavými piesňami prechádzame úskaliami milostných vzťahov, ktoré všetci dobre poznáme. Prvé rande, prechod od prvého rande k druhému, od druhého rande k prvému sexu, prechod k sexu bez rande, k manželstvu, manželstvu bez sexu, až po lásku medzi dôchodcami. Samozrejme „Milujem ťa, si perfektný, ale teraz sa zmeň“ nie je iba o tom. Témy, ktoré sa z tejto bujarej, frivolnej show začnú stále pálčivejšie tlačiť von sú spolužitie, viera, nádej a....predovšetkým....láska. Prvé dejstvo ukazuje spolužitie slobodných mužov a žien v súčasnom svete a snahu nájsť si partnera. Druhé zobrazuje radosti a starosti manželského života Celým muzikálom nás sprevádza živý klavír, husle a štvorice hercov, ktorí okrem neustáleho striedania postáv a kostýmov, musia spievať, tancovať a hrať.

Tento titul patrí k najúspešnejším hudobným komédiám v histórii Broadwaya vôbec. Počas dvanástich rokov uvádzania sa už niekoľkokrát stalo, že vystúpil mladý muž z hľadiska na javisko a požiadal svoju milú počas predstavenia o ruku.

Premiéra v divadle West

41 MISS SAIGON

Libreto: Alain Boublil Hudba: Claude-Michel Schönberg Texty piesní: Alain Boublil a Richar Maltby jr. Český text: Eduard Krečmar Réžia: Petr Novotný

Osoby a obsadenie: Engineer - Jiří Korn, Karel Černoch, Jozef Štágr; Kim – Iveta Bartošová, Magda Malá, Lucia Šoralová, Martina Placrová; Chris – Tomas Savka, Roman Vojtek, Michal Klamo, Ján Fiala; John – David Uličník, Pavel Vítek, Tomáš Trapl, Jaroslav Rusnák; Ellen – Helena Vondráčková, Kateřina Brožová, Tereza Mátlová, Šárka Marková; Thuy – Václav Vostarek, Ondřej Izdný, Patrik Stoklasa in memoriam; Tam – Patrik Minh Nguyen, Huong Pham Thao, Jan Strnad, Erik Bláha,; Gigi – Šárka Marková, Karolína Husáková, Tereza Zelinková, Michaela Srumová, Jana Koutová

Príbeh sa začína odohrávať vo vietnamskom Saigone tesne pred inváziou severovietnamskych jednotiek. Mladé nepoškvrnené dievča Kim sa riadením osudu ocitne v pochybnom nočnom klube, kde sa zoznámi s americkým vojakom Chrisom. Ten, hoci pôvodne hľadá len chvíľkové rozptýlenie, sa do Kim zamiluje, práve tak ako ona do neho. Po páde Saigonu je však Chris nútený mesto okamžite opustiť, bez toho, že by mohol zúfalú Kim vziať so sebou. V domnienke, že neprežila, sa v Amerike ožení a až po rokoch zisťuje, že Kim žije v thajskom Bangkoku aj s ich spoločným dieťaťom. Stretávajú sa, ale každý je už na inom brehu a Kim, túžiac po lepšom živote pre svoje dieťa, volí obeť najväčššiu. Naši hrdinovia Vás posprevádzajú exotickými nočnými klubmi, navštívite Thajsko, Ameriku i Vietnam a dokonca sa stanete svedkami veľkolepého preletu bojového vrtulníka pri evakuácii amerických vojsk zo Saigonu. Strhujúca hudba, fascinujúca výprava, špičkové spevácke a herecké výkony popredných hviezd, gigantické zborové scény spolu s technickou dokonalosťou akčných scén zaručujú, že príbeh nielen uvidíte, ale tiež ho so svojimi hrdinami prežijete.

Strhujúci príbeh lásky na pozadí vojny Spojených štátov amerických proti Vietnamu (1961 – 1973) mal svoju premiéru v roku 1989. Stretol sa s veľmi priaznivou odozvou na celom svete – v Poľsku, Maďarsku, Veľkej Británii, Škandinávii, Číne, Japonsku, USA či na Filipínach, a na svojom konte má dve prestížne broadwayské ceny Tony.

Premiéra v Prahe 8. a 9. decembra 2004, GoJa Music Hall

42 MNÍŠKY

Americká muzikálová komédia Dana Goggina

Produkcia a hudobné naštudovanie: Rudolf Geri Preklad, texty piesní a úprava: Ľubomír Feldek Réžia: Karol Spišák

Osoby a obsadenie: Matka predstavená - Magda Paveleková, Eva Pavlíková,Soňa Valentová Sestra Huberta - Helga Kovalovská,Gizela Oňová, Jeanette Švoňavská Sestra Roberta - Zuzana Mauréry, Marta Potančoková, Dagmar Rostandt Sestra Amnézia - Lenka Barilíková, Júlia Jamrišková, Karin Olasová Novicka Lea - Barbara Baráthová, Jarmila Frličková, Vanda Konečná

Základná dejová línia trochu absurdného kláštorného príbehu sa viaže k dôležitému úkonu - naše mníšky potrebujú získať peniaze, aby mohli vyprázdniť mrazničku (aj keď zvyčajne peniaze potrebujeme skôr k jej naplneniu). Uskladňujú tam totiž mŕtve telá svojich štyroch nebohých sestier a tie chcú čo najskôr dôstojne pochovať. Ide o posledné nepochované obete nešťastnej a náhodnej udalosti - hubového paprikáša, ktorý kuchárka sestra Júlia uvarila na večeru a takmer všetky sestričky (52) sa ním otrávili. Osudu poslednej večere sa vyhlo iba niekoľko z nich, okrem iného aj tie sestry, ktoré boli spolu s matkou predstavenou v ten nešťastný večer hrať karty s klariskami. Keďže kláštor nemal peniaze na toľko pohrebov naraz, matku predstavenú osvietil nápad vydať propagačné pohľadnice ich kláštora. Podnikateľský zámer mal veľký úspech a takmer by sa bolo podarilo pochovať z utŕžených peňazí všetky nešťastné obete gurmánskeho omylu, keby matka predstavená nepodľahla zvodom technického pokroku a nekúpila každej mníške mobilný telefón a ešte aj tamagoči. Štyri zvyšné telá teda museli nájsť dočasné útočisko v kláštornej mrazničke a mníšky museli pouvažovať, ako dofinancovať pohreby. Napokon sa rozhodli usporiadať v kláštornej telocvični dobročinnú šou, aby získali chýbajúce peniaze.

Matka predstavená vybrala konkurzom štyri najtalentovanejšie mníšky a spolu nacvičili program, ktorý chcú predviesť publiku. Zrazu sa ukáže, že v milých sestričkách drieme umelecké nadanie, v niektorých i taká celkom malá túžba po sláve, uznaní a svetlách reflektorov. A hlavne, opäť sa aspoň v náznakoch môžu prejaviť ako ženy. Možno sa to bude zdať neuveriteľné, ale každá z postáv muzikálu mala svoj reálny predobraz.

Matka predstavená, sestra Mária Regína spĺňa všetky základné úlohy vyplývajúce z jej postavenia - mníškam je matkou i predstavenou zároveň. Pôvodne bola povrazolezkyňou ako všetci jej najbližší príbuzní. Ale raz vo vypätej situácii sľúbila Bohu, že ak zachráni jej rodičov, vstúpi do kláštora. Rodičia zostali nažive a Regína splnila svoj sľub. Radikálnu zmenu povolania nikdy neoľutovala, iba jej komediantská krv sa opäť rozprúdi vždy, ke´d sa ocitne vo svetle reflektorov.

Sestra Mária Huberta je druhá najdôležitejšia mníška v kláštore, hneď po matke predstavenej, ktorú si síce veľmi váži, ale neustále s ňou súperí.

Sestra RobertaAnna je najsvetskejšou z mníšok. Vyrastala v Brooklyne a Matku predstavenú sústavne irituje nejakými nápadmi. (Medzi nami, je to poriadna "držka" a ešte aj fixovaná na hru Prelet cez kukučie hniezdo).

43 Sestra Mária Amnézia najlepšie sa na ňu hodí charakteristika "božie dieťa". Je úžasne milá, ale trochu mimo. Spadol jej totiž na hlavu krucifix a odvtedy si nepamätá ani vlastné meno.

Novicka Mária Lea - Pred vstupom do kláštora túžila byť baletkou a kazdý jej pohyb je spomienkou na tento sen.

Nunsense mali premiéru na Broadway 12. decembra 1985 a dnes sa hrajú po celom svete. Rovnako ako mnohé slávne muzikálové kusy neunikli ani filmárom. Po Prahe a Budapešti sa s nimi na javisku konečne môže zoznámiť aj slovenské publikum. Premiéra v Istropolise 12.2.1999

MNÍŠKY 2 - MILIONÁRKY

Muzikálová komédia Dana Goggina MNÍŠKY (Nunsense) o sestričkách rádu z Hobokenu je jedným z najdlhšie hraných predstavení v histórii Off Broadway. Neobyčajný divácky ohlas prinútil autora napísať pokračovanie. Nazval ho NUNSENSE II (The Second Coming) v preklade MNIŠKY II - Návrat.

V úlohách spievajúcich a tancujúcich mníšok: M.Paveleková, H.Caspar-Kovalovská, G.Oňová, M.Potančoková, D.Rostandt, Z.Šebová, L.Barilíková, K.Olasová, J.Jamrišková, J.Hittnerová.

Sestričky z Hobokenu sa vracajú na scénu s novou šou, aby sa ňou poďakovali všetkým svojim priaznivcom, ktorí im držali palce a tlieskali pri ich prvom vystúpení. Vtedy si museli zarobiť peniaze na pohreb svojich nešťastne zosnulých sestier, ktoré sa otrávili hubovým paprikášom. Dnes sú už bohaté o skúsenosti zo ~šoubiznisu~, ale aj o miliónovú výhru sestry Amnézie. Bohatstvo však plodí zlo a o ich výhru i sestru Amnéziu sa zaujímajú tajomné františkánky Brunhylda a Fric. Medzi sestrami zavládne chaos. Matka predstavená sa však rozhodne pokračovať v ďakovnej šou a hrdinsky čeliť všetkým katastrofám a nástrahám františkánok. Pochopitelne, že sa to nezaobíde bez nepredvídaných komplikácií. Zámena vody za destilát spôsobí, že si Matka predstavená spolu s Hubertou - jej zástupkyňou, zasnívajú o veľkých hereckých možnostiach na filmovom plátne. Z Brunhildy a Fric, ktoré sa stále snažia o únos Amnézie sa napokon vykľujú podvodníci, ktorých sestry odvážne zneškodnia.

44 MONTE CRISTO

Český muzikál na motívy známého románu Alexandra Dumasa staršieho

Hudba: Karel Svoboda Libreto: Richard Hes Texty piesní: Zdeněk Borovec Réžia: Jozef Bednárik

Osoby a obsadenie: Edmont Dantes – gróf Monte Christo – Daniel Hůlka / Marian Vojtko, Mercedes – Leona Machálková / Vanda Konečná, Haydée – Iveta Bartošová / Zuza Ďurinová, bankár Danglars – Jiří Korn, abbé Faria – Karel Černoch, v ďaľších úlohách Hana Křížková, Josef Zíma, Martin Pošta, Bohuš Matuš a Karel Fiala

Mladý námorník Edmond Dantes sa má po návrate z úspešnej plavby stať kapitánom lodi Faraon a oženiť sa s krásnou Katalánkou Mercedes. Vinou sprisahania svojho účtovníka Danglarse a ctiteľa Mercedes Morcerfa je neprávom odsúdený k doživotnému vezeniu za údajnú pomoc Napoleonovi v dobe jeho úteku z Elby. Tajná chodba z väzenia na pevnosti If zmení Dantesov tragický osud, dovedie ho k získaniu múdreho priateľa, vzdelaniu, rozprávkovému bohatstvu a oslobodeniu. Svoj ďalší život podriaďuje plneniu prísahy, že sa pomstí za seba i za predčasnú smrť otca a stratu snúbenice. Už ako gróf Monte Christo využívá svoje bohatstvo a riadi pomocou intríg cudzie osudy tak, aby vinníci boli potrestaní.

Hlavným nástrojom Monte Christovej pomsty má býť jeho chovanka, orientálna kráska Haydée. Bola dcérou greckeho vezíra, ale ich zem napadol turecký sultán. Francúzski spojenci pod Morcerfovým velením Grékov zradili. Rodičia malej Haydée boli zavraždení a ona sama uvrhnutá do otroctva. Vykúpil ju až Monte Christo, ktorého Haydée obdivuje. Haydée sa zblíži s Morcerfovovým synom Albertom, čo nehrá do Monte Christových plánov. Morcerf sa dovtípi, kto je Haydée a chce ju zabiť. Je pristihnutý Monte Christom a zomiera jeho rukou. Danglars, ktorý prišiel o banku, uteká z Paríža - odplate za svoje zločiny však neujde.

Monte Christo uverejnil v novinách pravdu o Morcerfovi a Albert ho vyzýva na súboj. Mercedes prosí grófa, aby v súboji Alberta nezabil. Vystrelí do vzduchu - Albert a Haydée sa objímu a majú pred sebou láskyplnú budúcnosť. Monte Christo bilancuje svoj doterajší život. Prichádza na to, že zvíťazil, ale stratil svojich blízkych, zostal sám. Akoby z krajiny snov pripláva loď Faraon. Všetci ju vítajú a nastupujú na ňu s nádejou, že slobodu a lásku im poskytne ostrov snov - Monte Christo.

Muzikál sa hral v Kongresovej sále Kongresového centra v Prahe. Slávnostná premiéra sa uskutočnila v stredu 13. decembra 2000. Prvé verejné predstavenie 16. decembra 2000.

45 MRÁZIK

Rozprávkový muzikál na ľade

Hudba: Boris Urbánek, Nikolaj Budaškin Texty piesní: Jiří Sedláček, K.M.Walló Scenár a réžia: Jiří Šimek

V hlavných úlohách : R.Kovaříková a R.Novotný, M.Dejdar, J.Korn, V.Čok, V.Špinarová, H.Křížková, J.Čapka, I.Dufková a ďaľší. V úlohe rozprávačky: J.Bohdalová Titulné úlohy naspievali: K.Gott, I.Bartošová, V.Kratina, A.Brichta, P.Janda a ďaľší

Hlboká noc panuje tam za deviatimi horami a deviatimi riekami, kdesi ďaleko v šírej Rusi. Macocha zlá spať nedá Nastenke: - Kým kohút zakikiríka, nech máš druhú pančuchu, prikazuje, inak ti, moja milá, vlasy vyšklbem!- Takto sa začína ruská rozprávka Mrázik, ktorú si vždy s obľubou na Nový rok pozrie každé dieťa či dospelý. Ako jeden z veľkých obdivovateľov Mrázika premýšľal už dávno J. Šimek , scenárista a režisér, o tom , ako by sa dala previesť táto rozprávka na javisko. Nápad s ľadom, s Mrázikovým kráľovstovm, vznikol pri Šimkovom moderovaní zápasov vítkovických hokejistov. Postupne vzniklo aj riešenie novej, doteraz nepoužiteľnej formy - rozprávkový muzikál na ľade. Premiéru mohli slovenskí diváci vidieť 11. februára na zimnom štadióne v Bratislave, kde sa hralo, spievalo, tancovalo a veselilo, keď Dobro nad Zlom víťazilo ešte osem krát. A potom sa rozprávka do slovenského sveta rozletela, aby až do 18. apríla putovala mestami a všade radosť rozdávala plným priehrštím. Mrazík na ľade má za sebou už viac ako 90 úspešných repríz, zatiaľ ho videlo takmer 450 tisíc nadšených - malých i veľkých. Na každom predstavení sa zúčastnilo 120 účinkujúcich a členov štábu. Poprední speváci ako K. Gott , I. Bartošová naspievali ústrednú pieseň. Nájsť v ňom môžete aj známych českých hercov, ako napríklad: V. Kratinu, J. Bohdalovú, M. Dejdara a iných. Soundtrack s hudbou vyšiel v deň ostravskej (svetovej) premiéry 16. septembra 1998 vo vydavateľstve Popron Music a v Českej republike už dosiahol štatút zlatej platne. Nesmrteľnú Nastenku a Ivaňuška si s chuťou na korčuliach zatancovali majstri sveta v kategórii športových dvojíc Radka Kovaříková a René Novotný.

Mrázik v číslach - 120 účinkujúcich vystupuje na každom predstavení - 400 párov korčulí sa nabrúsilo počas skúšok, denne minimálne 10 - 470 hodín strávili na ľade pri nácviku krasokorčuliari - 245-krát vyšla na ľad rolba - 4 km káblov treba vytiahnuť pre svetlá a zvuk, celý park riadi 6 počítačov - 5 kamiónov vozí dekorácie, kostýmy, rekvizity a svetlá - 15 ton váži svetelný a zvukový park, jazdí s ním 14 technikov - cca 700 km odkorčuľovali sólisti, priemerne 15 až 20 km denne Ingrid Stránska

46 MY FAIR LADY

Muzikál podľa komédie Georgea Bernarda Shawa Pygmalion a podľa rovnomenného filmu Gabriela Pascala

Libreto a texty piesní: Alan Jay Lerner Hudba: Frederick Loewe

Profesor Higgins - Rex Harrison, divadelnú predstaviteľku Elizy Doolittlové Julii Andrews nahradila slávnejšia Audrey Hepburn. Ďalej hrajú Holloway Stanley, Hide-White Wilfrid, Cooper Gladys, Brett Jeremy

Muzikál naštudovaný v Banskej Bystrici Hudobné naštudovanie a dirigent: Pavol Tužinský Režisér: Martin Dubovic a.h.

Starý mládenec a profesor fonetiky Higgins uzavrie so svojím priateľom profesorom Pickeringom stávku, že pouličnú predavačku kvetov Lízu, ktorá rozpráva nemožným dialektom, naučí za 6 mesiacov hovoriť dokonale spisovne. Higginsovi sa to podarí, Líza na veľvyslaneckej party očarí celú spoločnosť a nikto nepochybuje o jej vznešenom pôvode. Po vyhranej stávke Higgins stráca o Lízu záujem a tá nemá kde odísť. Na ulicu sa vrátiť nechce, k inému životu nemá prostriedky. Medzitým sa do Lízy zamiloval mladík Fredy, ktorý nič nemá a nič nevie. Líza napriek tomu odmieta naliehanie Higginsa, aby sa k nemu -už ako emancipovaná žena – vrátila a dáva prednosť Fredymu. Keďže obecenstvo chápalo hru ako sentimentálny romantický príbeh, Shaw pre vydanie Pygmaliona v r. 1916 napísal k hre obsiahly doslov, v ktorom opisuje ďalší osud Fredyho a Lízy, vysvetľuje divákom svoje názory o živote, o manželstve, o staromládenectve, o láske a pod. Tak je to v činohre. V muzikáli je to inak. Higgins zisťuje, že bez Lízy nemôže žiť a svoj cit vyjadruje záverečnou vetou muzikálu: Líza, tak kde sú tie papuče?

My Fair Lady v Banskej Bystrici je inscenovaná už tretíkrát. Prvé naštudovanie malo premiéru 16. mája 1969 (v publikácii Muzikál, Opus Bratislava 1987 je nesprávne uvedený dátum l6. máj 1960) a malo 66 repríz. Režisérom bol Jaroslav Chundela, dirigentom Alexander Zlámal. Inscenácia mala 66 repríz. Medzi hlavnými účinkujúcimi boli mená ako Edita Gruberová, Greta Švercelová, Jozef Konder, František Caban, Ján Zemko, Andrej Mojžiš. Druhé naštudovanie malo premiéru 30. mája 1986. Režíroval ho Martin Dubovic a. h.,dirigoval Miroslav Šmíd. Medzi predstaviteľmi hlavných postáv sú mená Jarmila Vašicová, Oľga Hromadová, Štefan Babjak, Ján Zemko, Štefan Turňa, Milan Schenko, Mikuláš Doboš. Inscenácia mala 115 repríz.

V roku 1964 získal tento film 8 Oskarov, včítane ceny za najlepší film.

47 NA SKLE MAĽOVANÉ

Muzikál poľských autorov – básnika Ernesta Brylla a hudobnej skladateľky Katarzyny Gärtnerovej. Svetovú premiéru mal vo Varšave v roku 1970 – inscenácia dosiahla takmer 600 repríz. V počte repríz ju prekonala až inscenácia Slovenského národného divadla – 664 repríz.

Libreto: Ernest Bryll Hudba: Katarzyna Gärtnerová Preklad: Emília Štercová-Fronková Réžia: K.L.Zachar

Hra so spevmi a tancami alebo jednoducho zbojnícky muzikál. Farebný príbeh - legenda o slávnom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi. Obraznú mýtickú reč strieda šťavnatý ľudový slovník, lyrické spevy preruší temperamentný tanec, idylický folklór sa prekára s výmyselníctvom rozprávačov... A za tým všetkým cítime krásu podtatranskej prírody a prostomyseľnú túžbu po harmónii života.

Na Slovensku mala premiéru v SND v naštudovaní Karola Zachara 19. októbra 1974, kde sa s prestávkami hrala takmer 30 rokov s mnohými pôvodnými predstaviteľmi - Michal Dočolomanský, Leopold Haverl, Elo Romančík, Božidara Turzonovová, Soňa Valentová. Prvá prestávka sa udiala po stodeväťdesiatej prvej repríze z politických dôvodov v roku 1983. Keď sa v roku 1991 SND rozhodlo muzikál opäť obnoviť, asi netušili, že ešte odohrajú celkovo 643 repríz a hoci slávnostná derniéra sa udiala v roku 2002, príležitostne sa ešte sem-tam reprízuje. Michal Dočolomanský v hlavnej postave Jánošíka a Elo Romančík ako Dodávač sú jediní, ktorí odohrali všetkých 664 repríz. Derniéra hry Na skle maľované bola v roku 2002.

Pripravovaný muzikál Divadla Nová scéna Na skle maľované v réžii a choreografii Jána Ďurovčíka, odštartuje novú divadelnú sezónu muzikálom 23. septembra 2005. Diváci v ňom uvidia nového Jánošíka Jána Slezáka, ale aj Andyho Hryca, Petra Marcina, Iva Hellera, Petra Bzdúcha, Zuzanu Tlučkovú, Martu Sládečkovú, Mariána Labudu ml., Ivana Vojteka, Katarínu Hasprovú, finalistku SuperStar Petru Humeňanskú a SĽUK.

48 NEBERTE NÁM PRINCEZNÚ

Pôvodný televízny muzikál pre deti a mládež.

Hudba: Dežo Ursiny Texty: Ján Štrasser Námet a scenár: Alta Vášová Réžia: Martin Hoffmeister

Účinkujú: Marika Gombitová, Miro Žbirka, Marie Rottrová, Luděk Sobota, Petr Nárožný

Hrdinka Katka má u svojich rodičov všetko po čom túži. Rodičia však vo víre svojich povinností a záľub nemajú čas na to najhlavnejšie. Preto sa Katka vo svojej rodine cíti rovnako opustená ako dobre zaopatrené deti v detskom domove.

NIEKTO TO RÁD HORÚCE

Legendárny americký muzikál dobil svet najmä vďaka filmovej verzii, v ktorej zažiarili také hviezdy ako Marilyn Monroe, Jack Lemon a Tony Curtis.

Scenár: Peter Stone Hudba: Jule Styne Réžia: Milan Lasica Choreografia: Ján Ďurovčík Slovenské texty piesní: Ján Štrasser

Účinkujú V divadle Nová scéna sa v úlohách prenasledovaných muzikantov, ktorí sa skrývajú pred neľútostnými gangstrami, predstavili Miroslav Noga a Štefan Skrúcaný. V úlohe Sugar alternujú Zuzana Marošová a Zdena Studenková, ktorá spolu so Zuzanou Mauréry alternuje aj v úlohe sladkej Sue, ďalej účinkujú Lucia Vrablicová, Štefan Kožka...

Tanec, spev a v neposlednom rade humor majú byť dominantou tohto predstavenia. Vrcholné obdobie džezu a k tomu ženská kapela – to všetko nevyhnutne speje k portrétu síce búrlivého, ale pritom usmiateho sveta. Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia. Prezliecť sa za ženy, ocitnúť sa v dámskej kapele a byť pritom mužom – v prítomnosti atraktívnej dámy! – so všetkým čo k tomu patrí, to nevyhnutne prináša napätie, ale v prvom rade vtip. O komické momenty v podaní Nogu a Skrúcaného nebude v inscenácii núdza. Dramatické situácie neraz navodzujú dvojzmysly, ktorých efekt a dôsledky

49 majú neopakovateľné čaro najmä v podaní skvelých protagonistov. V réžii Milana Lasicu sa však komediálnosť nevnucuje nasilu. Plynie nenásilne, nevtieravo, no o to ľahšie a sugestívnejšie. Podmanivá džezová hudba v podaní dievčenskej kapely určite nenechá nikoho ľahostajným. V divadelnej verzii sú v podstate všetky známe scény z filmu. Ale ich scénické spracovanie poskytuje širší priestor na dotvorenie a komediálne rozohranie.Muzikál Niekto to rád horúce ponúka skvelú hudbu, spev, nezabudnuteľné tanečné vstupy v choreografii Jána Ďurovčíka, ale aj napätie a humor.

Premiéra muzikálu v divadle na Novej scéne, 20. októbra 2000

NOC NA KARLŠTEJNĚ

Filmový muzikál na motívy hry Jaroslava Vrchlického

Hudba: Karel Svoboda Textár: Jiří Štajdl Réžia: Zdeněk Podskalský

Hrajú: Vlastimil Brodský, Jana Brejchová, Jaromír Hanzlík, Miloš Kopecký, Waldemar Matuška, Slávka Budínová, Karel Höger, Daniela Kolářová, Jaroslav Marvan

Povedal: Lásko má, já stůňu, svoji pýchu já jen hrál… Kto by nepoznal ústrednú melódiu z hudobného filmu režiséra Zdeňka Podskalského! Vznikol podľa rovnomennej divadeľnej hry, ktorú v roku 1884 napísal Jaroslav Vrchlický. Navštívime dobu panovania Karla IV., ktorý dal vybudovať Karlštejn ako pevnosť strážiacu korunovačné klenoty a údajne zakázal, aby tam nocovali ženy. Kráľovnu Elišku Pomořanskou trápila krutá žiarlivosť – čo tam asi tak pán manžel po nociach vystrája? Rozhodla sa preto na hrad vniknúť v prestrojení za páža a zistiť pravdu. Rovnaký nápad dostala v ten istý deň tiež mladučká Alena, zamilovaná do jedného z členov hradnej posádky. Z ich konania samozrejme vznikne rad humorných situácií…

Podľa rovnomenného filmu na motívy hry Jaroslava Vrchlického upravil Zdeněk Podskalský ml.

Hudba: Karel Svoboda Libreto: Zdeněk Podskalský Texty písní: Jiří Štajdl, Eduard Krečmar Réžia: Petr Novotný

Hviezdné obsadenie, živý orchester.

Karel IV., cisár rímsky a kráľ český: Petr Štěpánek, Pavel Rímský Eliška Pomořanská, jeho manželka: Kateřina Brožová, Monika Absolonová Arnošt z Pardubic, arcibiskup pražský: Radoslav Brzobohatý, Petr Kostka Petr, král cyperský a jeruzalemský: Václav Vydra, Václav Vostarek, Lumír Olšovský

50 Štěpán, vojvoda bavorský: Andrej Hryc, Mojmír Maděrič Trubadúr: Bohuš Matuš, Jan Urban Ješek z Wartenberka, purkrabí na Karlštejně: Roman Škoda, Libor Žídek Alena, jeho neter: Hana Holišová, Jitka Schneiderová Pešek Hlavně, šenk cisárov: Lumír Olšovský, Roman Vojtek Ofka, hofmystriňa: Vlasta Peterková, Galla Macků Veliteľ stráže: Josef Oplt Správca hradu Karlík: Pavel Číčel

Muzikál Noc na Karlštejně bol po prvý krát uvedený v r. 1884 v Královském zemském českém divadle národním v Prahe a v repertoári zostal až do r. 1903. V dvatsiatom storočí Vrchlického veselohru, ktorú napísal vo svojich 29 rokoch, hrali skoro všetky české divadlá. V nostickém paláci v Prahe sa hral v júni 2004. Od júna 2005 muzikál uvádza Hudobné divadlo Karlín.

PLNÉ VRECKÁ PEŇAZÍ

Muzikál v 2 častiach podľa tragikomédie Jána Soloviča Žobrácke dobrodružstvo

Úprava: Milan Lasica, Július Satinský Texty piesní: Tomáš Janovic, Milan Lasica Réžia: Bedřich Kramosil Hudba: Igor Bázlik

Účinkujú: Július Satinský (Gejza Galiba, Holič), Gizela Veclová, Milan Lasica (Alfréd Cicák, Holič), Jozef Kuchár a ďalší

V holičskom salóne sa začína nový pracovný deň. Holiči Alfréd Cicák a Gejza Galiba práve odbavili svojich prvých zákazníkov. Gejza sa cíti urazený, pretože zákazník mu strčil do vrecka ako prepitné päť korún. „Kam by sme prišli, keby mi každý strkal do vrecka peniaze! Za chvíľu by som mal plné vrecká peňazí,“ – uvažuje nahlas. Pocit urazenosti ho však rýchlo prejde a spolu s Alfrédom začnú uvažovať o užitočnosti piatich korún a peňazí vôbec. Tanečno-pohybová zložka je tu zastúpená 4 baletne stvárnenými víziami: 1. – hlavní hrdinovia snívajú o sladkom a pohodlnom živote, 2. – vyjadruje prípravu na drastickú vraždu žobráka Ignáca, 3. - „V nebi“, je obrazom pokoja a mieru v nebi, kde nikto nepotrebuje peniaze. V 4.- dochádza k dezilúzii k vytriezveniu hrdinov.

Premiéra na Novej scéne – Spevohra v Bratislave 17.10.1975

51 POBOZKAJ MA, KATARÍNA

Musical komedy podľa Shakespearovej komédie Skrotenie čertice

Libreto: Bella a Samuel Spewack Texty piesní a hudba: Cole Porter Réžia: Peter J. Oravec a.h. Preklad libreta: Karol Dlouhý Preklad textov piesní: Ľubomír Feldek

Hrajú: Peter Rašev a.h., Elena Kušnierová, Jana Maľová, Ján Prieložný, Anton Baculík / Peter Soós, Jozef Čmilanský, Ján Ivan, Milan Gerjak / Vladimír Timočko, Silvia Majorošová / Anna Maruškaničová, Ladislav Suchoža, Slavomír Benko, Ivan Barla, Ján Volčko, Andrej Šilan a.h., Ján Rachval, Ľudovít Vongrej, Ondrej Nehila, Andrej Belej a.h. / Peter Adamkovič a.h.

Námet na muzikál priniesol sám život. Producent Saint Subber si počas skúšok hry W.Shakespeara Skrotenie zlej ženy všimol, že protagonisti súboru prežívajú v zákulisí rovnako búrlivý vzťah ako hlavné postavy, ktoré hrajú. Vtipného námetu sa ujali renomovaní broadwayskí libretisti Samuel a Bella Spewack a hudby americký skladateľ Cole Porter. Výsledok – muzikál, v ktorom sa humorne prepletá svet postáv majstra Shakespeara s rozhádaným a hektickým divadelným zákulisím - získal päť prestížnych divadelných ocenení TONY AWARD.

Premiéra na Novej scéne v Bratislave, 20. apríla 1963. Premiéra v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, 15.3.2002

POKRVNÍ BRATIA

Anglický muzikál Willyho Russela

Hudba, libreto: Willy Russel Réžia: Jozef Bednárik

Hrajú: Maroš Kramár, Stano Král, Soňa Valentová, Dušan Cinkota, Eva Pavlíková a i.

Príbeh dvoch bratov – dvojičiek, z ktorých jedného predala matka do bohatej rodiny a druhý žije s matkou v chudobe, čo bolo aj príčinou ich rozdelenia. Celý muzikál je nabitý výbornou hudbou , skvelými hereckými výkonmi a napínavým dejom . Obaja bratia si odžijú pred divákmi svoj divadelný život od 7 do 25 rokov . V závere tragicky zomierajú .

Premiéra na Novej scéne v Bratislave v roku 1993

52 POMÁDA

Americký filmový muzikál vznikol v roku 1970 a všetko dali dokopy dvaja kamaráti Jim Jacobs a Warren Casey, keď sa rozhodli pripomenúť si nostalgiu 50-tych rokov. Neskôr sa z tohto muzikálu stal celosvetový trhák. Dva roky od vzniku mal muzikál svetovú premiéru na Broadwayi a v roku 1978 bol zpracovaný do filmovej podoby.

Scenár, hudba, texty: Jim Jacobs & Warren Casey Réžia: Randal Kleiser

Hrajú: John Travolta, Olivia Newton-John, Stockard Channing, Jeff Conaway, Eve Arden, Joan Blondell, Edd Byrnes, Lorenzo Lamas, Eddie Deezen, Antonia Franceschi, Andy Tennant, Michael Biehn

Denny sa v lete romanticky zoznámi so Sandy. Po prázdninách rozpráva kamarátom v škole aká bola. Zhodou okolností je Sandy prijatá na tú istú školu kde študuje Denny. Sandy opisuje svoje stretnutie s Dennym svojim novým kamarátkam. Keď sa obaja stretnú, Denny popiera romantický vzťah a hrá sa na "frajera". Sandy užialená odchádza, Denny s partiou tiež. Chlapci sa idú venovať hre na gitaru a snom o rýchlych autách, dievčatá zase volajú Sandy do svojej skupiny Pink Lady, kde ju chcú prijať za členku

Na "pyžamovom mejdane" zatiaľ dievčatá zasväcujú Sandy do svojich zákonov, učia ju fajčiť, počúvajú rádio a rozprávajú sa o chlapcoch. Medzitým sa chlapci stretávajú v garáži, kde sa snažia zo starého auta urobiť "žihadlo". To sa im nakonec podarí a tak vyrážajú oslavovať.

Sandy sa stáva roztlieskavačkou a spolu s Rizzou donutia Dennyho vstúpiť do atletického oddielu. Ostatní chlapci i dievčatá im chodia fandiť a tak tu vznikajú nové vzťahy. Jane sa vyspovedá z lásky k Rogerovi. Na škole je vyhlásena súťaž v tanci, všetci sa na ňu pripravujú a vznikajú tanečné páry. Prichádza známy moderátor Vinc Fontaine a spolu s učiteľkou Lynchovou vyhlasujú prísne pravidlá. Začína sa tančiť a spievať. Denny volá Sandy - ktorá sa kvôli láske k nemu trápi - či by s ním nešla súťažiť. Sandy prijíma, ale keď príde na súťaž, cudzie dievča - prezývané Cha-Cha - jej Dannyho zoberie a nakoniec s jeho pomocou vyhráva súťaž. Kým sa Danny spamätá zmizne i s vyhranými cenami. Sandy sa cíti zradená a spieva svoj song "Buď můj".

Športovec Danny sa stretáva so svojou partiou a vyvádzajú. Frenchy je nešťastná, neverí si a tak prichádza jej anjel strážny a utešuje ju. Denny volá Sandy do autokina a uprostred maškarády sa s ňou snaží udobriť. Sandy sa ale naštve a odchádza, Denny zostáva sám a spieva jej svoje vyznanie lásky "Sandy". Pink Lady zase úsporiadajú dievčensku párty a Rizza sa dievčatám zveruje, že je asi "v tom". Zapiera otca, osočuje všetkých a Sandy sa ju snaží utešiť. Rizza odmieta a všetkých vyhadzuje. Sandy ide za Frenchy, aby s jej výzorom niečo urobila. Keď sa stretává s celou partiou v reštaurácii, je z nej úplne iný človek a Danny je z toho celý "paf". Sandy spieva o svojej premene a na záver spieva s Dennym svoj duet o láske - "Jedině Ty". Pridávajú sa všetky ostatné páry, ktoré sa medzitým našli a všetko končí šťastným tancom v mori svetla

POMÁDA - tento kultový americký filmový muzikál v hlavných úlohách s J.TRAVOLTOM a O.NEWTON - JOHN sa dočkal aj bratislavskej premiéry v roku 2000 , bola ale hraná v češtine.

53 Hudba, texty: Jim Jacobs & Warren Casey Preklad do češtiny: Adam Novák České texty piesní: Eduard Krečmar Réžia: Jindřich Šimek

Osoby a obsadenie: Danny - Ján Slezák / Dalibor Černák / Karol Csino; Sandy - Iveta Bartošová / Jana Vaculíková / Linda Vargová; Rizzo - Katarína Hasprová / Zuzana Mauréry; Frenchy - Karin Olasová / Kristína Dubajová; Marty - Zuzana Ďurdinová / Jana Bútorová / Barbara Baráthová; Jane - Anna Vargová / Jana Daňová; Kenickie - Stano Král / Marcel Ochránek; Roger - Marián Labuda ml. / Peter - Teo Heriban; Doody - Marcel Kobielsky / Milan Ješko; Sonny - Karol Csino / Viliam Csontos; Patty - Ingrid Hanzelová / Lucia Siposová / Zuzana Šimečková; Cha-cha - Aneta Zemanová / Zuzana Šimečková / Georgína Opltová; Eugenne - Martin Fratrič / Milan Ješko; Vince Fontaine - Daniel Junas / Otto Weiter; Anjel - Robo Opatovský / Otto Weiter / Karol Csino / Viliam Csontos; Miss Lynch - Hana Křížková / Helga Kovalovská

Premiéra: Bratislava, Estrádna sála PKO - 15. septembra 2000

REBELOVÉ

Libreto: Zdeněk Zelenka Réžia: Filip Renč

Osoby a obsadenie: TEREZA: Z. Norisová, Z. Trvalcová, Veronika Tweens Nízlová, Daniela Tweens Nízlová BUGYNA: Monika Absolonová, Betka Stanková, Antonie Talacková, Zuzana Vejvodová JULČA: Betka Stanková, Antonie Talacková, Zdenka Trvalcová, Zuzana Dovalová ALŽBĚTA: Monika Absolonová, Sylva Schneiderová, Radka Fišarová ; ŠIMON: Zbyněk Fric, Ján Slezák, Martin Písařík; BOB: Jaromír Nosek, Aleš Háma , Jakub Wehrenberg EMAN: Aleš Háma, Jakub Wehrenberg, Juraj Bernáth , Patrik Stoklasa; OLDA: Martin Písařík, Patrik Stoklasa, Juraj Bernáth; ZPĚVÁK: Pavel Vítek, Jan Gajdoš, Jiří Helekal TATÍNEK: Jan Hrušínský, Lukáš Vaculík, Jiří Langmajer, Zdeněk David; FARÁŘ: Petr Štěpánek, Vladimír Brabec, Jiří Plachý; ŽELEZNIČÁŘ: Oldřich Vlach, Zdeněk Dušek, Vlastimil Zavřel; UČITELKA: Sylva Schneiderová, Radana Hermannová, Eva Režnarová

54 Maturantka a chlapec, ktorý utiekol z vojny – to sú hlavní hrdinovia príbehu, v ktorom hrá dominantnú úlohu hudba, tanec, humor, ale hlavne láska. Tú prežijú obaja naši hrdinovia - Tereza a Šimon - v jednom malom, zabudnutom mestečku kdesi v pohraničí Československej socialistickej republiky a v čase svojho zoznámenia nemôžu ani tušiť, že to budú práve „veľké dejiny“, ktoré nebudú naklonené nielen ich láske, ale aj sľubnému vývoju spoločnosti na konci 60. rokov.

Šimon a Tereza sa prvýkrát stretnú na úvod týždňa, ktorému každý maturant nepovie inak ako „akademický“. Pár príjemne strávených dní prežijú v partii Šimonových kamarátov - Emana a Boba - a v spoločnosti Tereziných svojráznych spolužiačok – Bugyny a Julči. Vzťahy týchto troch dvojíc by sa zrejme vyvíjali inak, keby... Keby sa dievčatá nedozvedeli, že chlapci utiekli z vojny a je po nich vyhlásené celoštátne pátranie. Keby chlapci nechceli navždy opustiť republiku. Keby sa nepísal rok 1968…

Do okamihu augustových udalostí, ktoré nečakane a rázne ovplyvnili osudy všetkých našich hrdinov, spoznávajú Šimon s Terezou zázrak svojej prvej veľkej lásky v presvedčení, že jeden v druhom našli lásku osudovú a celoživotnú. Ešte netušia, aký silný a pre danú dobu príznačný príbeh obaja prežijú.

Premiéra v Divadle Broadway, 26.09.2003

Slovenská mutácia divadelnej podoby filmového muzikálu Rebelové mala premiéru na Novej scéne v Bratislave 19.3.2005 Účinkujú: Daniela a Veronika Nízlové, Miroslava Partlová, Zuzana Tlučková, Ivan Šándor, Karol Čálik, Juraj Ďurdiak, Ján Slezák, Pavol Topoľský, Jaromír Nosek, Ivan Letko, Ivo Heller, Vladimír Brabec a iní.

REVÍZOR

Muzikál v dvoch častiach podľa komédie Nikolaja Vasilieviča Gogoľa Revízor

Libreto: Ján Turan, Bedřich Kramosil Hudba: Teodor Šebo-Martinský Réžia: Bedřich Kramosil

Účinkujú: Jaroslav Rozsíval, Oľga Gallová, Gizela Veclová, Milan Lasica (Bobčinskij), Július Satinský (Dobčinskij) a ďalší

Premiéra: Nová scéna – Spevohra, Bratislava, 24.2.197

55 RÓMEO A JÚLIA

Muzikál podľa najslávnejšej tragédie Williama Shakespeara

Hudba a libreto: Jiří Bareš Réžia: Petr Novotný

Hrajú: Vladimír Čech, Naďa Urbánková, Lenka Holas Kořínková, Vašek Jelínek, Braňo Polák, Leona Gyöngyösiovou, Lešek Semelka, Michaela Dolinová, Radka Stupková, Jitka Molavcová, Jiří Schoenbauer, Josef Štágr, Martina Placrová a i.

„Ach, Romeo, proc jsi Romeo?!", znie dnes na divadeľnom javisku rovnako ako pred štyristo rokmi v italskej Verone. Rozprávkové bohatstvo a neústupná sobeckosť spojuje a zároveň vzďaľuje obidve najzámožnejšie rodiny renesančného mestečka na severe Talianska. Osudová nenávisť rodu Montekov a Kapuletov nezmierni ani romanticky nevinná láska Monteka Romea a Júlie Kapuletovej. Mnohoročná nenávisť oboch prenasleduje na každom kroku a jediným východiskom ich čistých citov sa nakonec stane smrť.

RUSALKA

Muzikál na motívy opery Antonína Dvořáka

Libreto: Jaroslav Kvapil, Michael Prostějovský, Zdeněk John Réžia: Jozef Bednárik

Hrajú Petr Muk, Pavel Polák, Šárka Tomanová, Jiří Schoenbauer, Yvetta Blanarovičová Pavla Kapitánová, Yvonne Přenosilová, Nelly Danko

V hlbokom lese žijú rozprávkové bytosti a jednou z nich je i vodná víla Rusalka, ktorá býva pod hladinou jazierka, ale chce "tam hore". Matka Voda ju tam nepustí a vracia ju späť do sveta, kde sa všetky rozprávkové bytosti hrajú. Svojimi hrami vzbudia Vodníka a po chvíli celý rozprávkový les. Rusalka sa vyznáva, že túži po krásnom princovi, ktorý by ju miloval. Voda sa márne snaží Rusalke jej lásku vyhovoriť, ale tá je neústupná. Preto jej nakoniec Vodník i Voda dovolia, aby navštívila Ježibabu. Tá sa jej snaží premenu na človeka vyhovoriť a hovorí jej o kliadbe: bude navždy nemá a keď nezíska Princovu lásku, stane sa z nej bludička, nosiaca smrť v močiaroch. Rusalka sa i po varovaniach rozhoduje: chce ísť medzi ľudí. Ježibaba začína čarovať a premieňa ju na ľudskú bytosť.

Princ s družinou prichádza do lesa, všetky rozprávkové bytosti pred nimi utekajú a snažia sa Rusalku ukryť pred Princom. Ten ju ale zbadá a prenasleduje, ale nedostihne. Princ je smutný, nič ho

56 nerozptýli, lov ho už nebaví a zostáva v lese sám. Rusalka počuje jeho spev, ktorým jej ponúka svoju lásku a volá ju na svoj zámok. Princ ju zbadá a vyznáva jej lásku. Rusalka s ním odchádza na zámok.

Tam ale Princ po čase zo svojho opojenia vytriezve, na čom má veľký podieľ kňažná, ktorá Princa pomocou kúziel zvádza. Rusalka je z toho nešťastná, preto za ňou do zámku prichádza Voda s Vodníkom a naposledy Rusalku varujú, pripomínajú jej kliadbu. Rusalka – aj keď je teraz medzi dvoma svetmi celkom opustená - chce o Princa bojovať. Princ je však omámený kňažnou, ktorú mu všetci prajú namiesto chladnej Rusalky - jediný Šaško mu pripomína jeho lásku z lesa. Princ však reči o Rusalke odmieta a nakoniec podlieha kňažne, ktorá sa mu vzápätí za jeho lásku vysmeje a opustí ho.

Rusalka pochopila, že prehrala a svoju porážku pred Vodou a Vodníkom uznala. Žiada pre seba smrť - nechce byť bludičkou. Ježibaba ponúka Rusalke cestu zpäť, musí ale zabiť vlastnou rukou Princa. To odmieta, skúša sa vzoprieť, ale les ju musí odvrhnúť a prekliať. Všetci sa s ňou lúčia a Rusalka sa stáva bludičkou.

Princ je po jej zmiznutím ako vymenený - smúti a chová sa ako pomätený. Preto Horár a Kuchár idú za Ježibabou aby im poradila, ako Princa rozveseliť. Tá ich spolu s ostatnými vyháňa a sľubuje Princovi pomstu za Rusalku. Bludičky obidvoch zvádzajú do močiara, kde zahynú, Voda, Vodník i Rusalka spievajú a smútia. Princ nenachádza vo svojom zámku kľud a tak sa vydá do hlbokého lesa, tam, kde po prvý krát stretol Rusalku. Vidí tu rôzne prízraky a zjavenia. Nakoniec sa mu zjavuje sama Rusalka ako bludička, ktorá prosí o odpustenie. Tá ho varuje pred svojim mrazivým objatím, ale Princ nedbá, volí radšej dobrovoľnú smrť v Rusalkinom náruča než život bez nej. Les pred takou láskou v úcte stíchne. Voda ani Vodník však nemajú moc Princa zachrániť a tak umiera pod Rusalkinými bozkami v jej náručí. Rusalka zostáva sama, ale je vďačná, že poznala silu veľkej ľudskej lásky a ako modré svetlo bludičky mizne v močiari

Premiéra v divadle Milénium v Prahe, 14.2.1999

SPIEVANIE V DAŽDI

Americký filmový muzikál z roku 1952

Réžia: Gene Kelly, Stanley Donen

Hrajú: Gene Kelly, Donald O'Connor, Debbie Reynolds, Jean Hagen, Cyd Charisse, Rita Moreno, Mae Clarke, Lance Fuller, Bobby Watson

Dej sa odohráva na začiatku zvukového filmu v Hollywoodu roku 1927. Základom konfliktu je prechod od nemého filmu k zvukovému.

Pre londýnske divadlo bol upravený roku 1983 a zaznamenal tiež veľký úspech. Otcom karlínskej adaptácie sa stal skúsený muzikálový režisér Petr Novotný.

57 V hlavných úlohách stále skvele spievajú a tancujú Martin Dejdar ( Don), Tereza Duchková (Linda Stránská) v úlohe Kathy a Lumír Olšovský ako Cosmo. Ten za svoj výkon dostal v roku 2001 Cenu Thálie. Ivana Chýlková ako excentrická, trochu blbá, ale krásná Lina nespieva ani netancuje, ona je predsa hviezdou nemého filmu. Bohužiaľ príchod zvukového zničí jej slávu i kariéru, i keď producent R.F. Simpson ( R.Brzobohatý ) i ďalší M. Grisa, P. Millerová, V. Peterková, A. Hardt, J. Oplt, V. Vostarek sa tomu snažia za každú cenu zabrániť.

STARCI NA CHMELI

Najslávnejší a vôbec prvý český filmový muzikál z roku 1964

Hudba: Jiří Bažant, Vlastimil Hála, Jiří Malásek Scenár: Vratislav Blažek Réžia: Ladislav Rychman

Hrajú: Vladimír Pucholt, Ivana Pavlová, Miloš Zavadil, Josef Kemr, Irena Kačírková

Príbeh lásky, ktorá vznikla ku zdeseniu okolia na chmeľovej brigáde, patrí medzi naše najobľúbenejšie filmy taktiež vďaka skvelým pesničkám, ktoré spievajú a hrajú Karel Gott, Josef Zíma, Jana Petrů, Karel Štedrý, Josef Laufer.

Divadeľná podoba “Starcov na chmeli” vznikla na základe kultového filmu z šesťdesiatych rokov, ktorý podľa scenára Vratislava Blažka natočil režisér Ladislav Rychman. Nezabudnuteľný je nielen Vladimír Pucholt v úlohe Filipa, ale tiež všetky pesničky od titulných “Milenců v texaskách” cez “Bossa novu” až k jednej z najkrajších českých pesničiek pre zamilovaných – “Život je bílý dům”. Čo skladba, to hit, a tak bolo len otázkou času, kedy bude krásny príbeh s vynikajúcou hudbou prenesený na divadeľnú scénu.

Na prípravu javiskovej verzie sa podarilo získať vynikajúci tvorivý tím na čele s uznávaným divadeľným režisérom Petrem Kracikem. Choreografiu vytvorila Ivanka Kubicová (ktorá si mimochodom zahrala i v pôvodnom filme). Hudbu Jiřího Bažanta, Vlastimila Hály a Jiřího Maláska novo upravili Jiří Vondráček, Jan Soukup a Jakub Zahradník. Slavnostná premiéra muzikálu Starci na chmelu sa odohrala 22. marca 2001 v Divadle Milénium v Prahe.

V úlohách Hanky a Filipa doslova zažiarili Lucka Vondráčková a do tej doby nie príliš známy mladý herec Michal Kozelka, ktorý si hneď získal sympatie snáď všetkých divákov. Tiež kritický

58 ohlas bol neobyčajne priznivý a ústretový. Na jeseň, konkrétne 18. októbra 2001, sa v roli Hanky objavila nová tvár – len sedemnásťročná, ale na svoj vek spevácky veľmi vyspelá a herecky talentovaná Natálka Kocábová.

V ďalších úlohách: Zbyněk Fric (Honza), Ivana Chýlková (Profesorka), Václav Sloup (Předseda), Jaroslava Obermaierová (Kateřina) a skupina Ketchup.

ŠAKALÍ LÉTA

Autorský filmový muzikál ŠAKALÍ LÉTA, retrokomédia z konca päťdesiatych rokov o nástupe rock and rollové vlny v Čechách, mal premiéru v roku 1993. Podľa poviedok spisovateľa Petra Šabacha napísal scenár Petr Jarchovský, pôvodnú hudbu a texty skladateľ a spevák Ivan Hlas, film režíroval ako svoj celovečerný debut Jan Hřebejk a za kamerou stál renomovaný kameraman Jan Malíř. Film mal veľmi dobrú návštevnosť a získal veľa prestižnych ocenení - medzi inými i Českého leva za najlepšíu réžiu pre Jana Hřebejka, za najlepší mužský herecký výkon pre Josefa Abrháma, za najlepšíu pôvodnú filmovú hudbu pre Ivana Hlase a za najlepší film roku 1993.

Scenár: Petr Jarchovský Hudba a texty: Ivan Hlas Réžia: Jan Hřebejk

Hrajú: Jakub Špalek, Martin Dejdar, Sylva Tománková, Josef Abrhám, Jiří Ornest, Jan Semotán, Jan Kačani, Pavel Janoušek, Josef Oplt, Saša Rašilov ml., Zdeněk Vencl, Václav Chalupa, Raoul Schránil, Václav Jakoubek, Radek Holub, Petra Špalková, Jitka Asterová, Jan Hřebejk

Úspešná muzikálová komédia o slobode, nezávislosti, červenej hviezde a rokenrolu. Odohráva sa v Prahe roku 1959 v okolí dejvického hotelu Internacional. Do kľudného malomestského života nečakane zasiahne "muž odnikadiaľ" mladý chuligán Bejby, ktorý svojim výstredným oblečením, gitarou a vášňou pre rokenrol rozbúri stojaté vody nielen chlapčenského sveta, ale tiež do sveta dospelých snažiacich sa nemyslieť na ľahkú dobu v ktorej musia žiť. Bejby svojim nečakaným príchodom zasiahne do života čašníckeho pomocníka Edy Drábka, okrskára Prokopa a jeho syna prezývaného Kšanda, a svojim spôsobom i do života barovej speváčky Milady a jej manžela, arogantného eštebáka Přemka.

59 TAJEMSTVÍ

Neofolkový muzikál

Autor: Daniel Landa Réžia: Mirjam Landa

Osoby a obsadenie: ELIŠKA ..... Lucie Vondráčková, Zuzana Norisová, Michaela Kuklová JAN ..... Jiří Langmajer, Filip Blažek, Jan Dolanský, Jan Maxián ANEŽKA ..... Lucia Šoralová, Michaela Horká, Petra Pudová SOUSED ..... Ivan Vodochodský, Henrich Šiška, David Matásek TEMNÝ ..... Martin Dejdar, Vladimír Marek, Daniel Rous, Petr Dopita MARTIN ..... Tomáš Trapl, Martin Pošta, Ladislav Spilka KAMILA ..... Linda Finková, Elin Špidlová, Jana Vaculíková BOBO ..... Martin Sobotka, David Suchařípa, Antonín Moravec POLDA 1 ..... Richard Tesařík, Ivo Hrbáč, Patrik Plešinger POLDA 2/JIŘÍ ..... Michal Pleskot, Ladislav Spilka

Príbeh rozpráva o pátraní po veľkom tajomstve. Okolo hlavnej hrdinky sa začínajú diať nevysvetliteľné veci, stáva sa účastníčkou mystickej hry s názvom Tajemství, ktoré s ňou postupne odkrývame. V tejto „muzikálovej dráme“ uvidíte súčasnosť i stredovek, nemocničné a operačné prostredie i pyrotechnické efekty. Muzikál má i hviezdne obsadenie.

Premiéra v divadle Kalich v Prahe, 31. marca 2005

TRAJA MUŠKETIERI

Akčná muzikálová lovestory vznikla podľa najznámejšieho románu francúzskeho spisovateľa Alexandra Dumasa

Hudba: Michal David a Bryan Adams Textár a scenárista: Lou Fanánek Hagen Réžia: Libor Vaculík

Hviezdné obsadenie: P. Habera, M. Absolonová, J. Vojtek, P. Janů, P. Kolář, Z. Norisová, S. Laurinová, T. Beroun, M. Počta, B. Josef, R. Genzer, M. Suchánek, L. Semelka, A. Háma, J. Wehrenberg, V. Brabec, J. Helekal, J. Laufer, M. Maxa a další

60 Romantický príbeh o priateľstve, láske, ale tiež o intrigách a nenávisti sa odohráva v prvej polovici 17. stor, keď vládol vo Francúzsku Ľudovít XIII. Ten sa však viac než o štát zaujímal o organizovanie plesov, lovov a iných svetských radovánok. Vládu nad štátom držal teda pevne v rukách kardinál Richelieu - človek vzdelaný, inteligentný, narodený pre politické machinácie. Nad Francúzskom visela hrozba vojny s Anglickom. V snahe skompromitovať kráľovnú Annu povolá Richelieu falošným dopisom anglického lorda – vojvodu z Buckinghamu do Paríža. Tu má byť prekvapený v náručí Anny, a tá má byť usvedčená z vlastizrady. Lordovi Buckhinghamovi sa vďaka dômyslnému prestrojeniu podarí navštíviť kráľovnú. Ako zástavu lásky mu Anna odovzdá prívesky, ktoré dostala od svojho manžela Ľudovíta. Rozhnevaný Richelieu degraduje šéfa polície Rocheforta. Vymyslí pascu. Prehovorí kráľa, aby na počesť Anny usporiadal ples, na ktorý si kráľovná musí zobrať prívesky. Zúfalá kráľovná prosí o pomoc svoju dôverníčku Constance. Do vysokej politickej hry vstupuje náhodne mladý Gaskonec – d’Artagnan. Miluje Constance, rád by sa stal mušketierom. Je teda pripravený splniť pre svoju lásku i pre kráľovnú nemožné. V doprovode svojich priateľov Athosa, Porthosa a Aramisa cestuje do Anglicka. Úloha je jasna – priviesť čo najrýchlejšie naspäť prívesky pre kráľovnú. Tie musia včas ozdobiť jej plesovú toaletu. Richelieu poverí Milady, aby na ceste do Anglicka predbehla mušketierov a zmocnila sa tak príveskov. Milady využije všetky svoje ženské prostriedky, vláka lorda Buckinghama do pasce – vženie ho do náručia smrti. I Constance umiera jej rukou. Milady je však odhalená a v spravodlivom súde, ktorému predsedá jej bývalý manžel – Athos, je popravená. D’Artagnan vracia kráľovne Anne prívesky. V náhodnom súboji zabije Rocheforta a Richelieu mu ponúkne práve po ňom uvolnené miesto šéfa polície. D’Artagnan však odmieta. Chce slúžiť v službách kráľa, chce sa stať mušketierom. Kráľovná plní prianie svojho manžela – prichádza na ples ozdobená príveskami. Slávnostne odovzdáva dˇArtagnanovi mušketiersky stejnokroj a plní mu tak jeho prianie – stať sa mušketierom.

Premiéra v pražskom Divadlo Broadway 18. a 19. novembra 2004

TRHÁK – NECH BROUKA ŽÍT

Satirická muzikálová komédia z roku 1980 o natáčaní veľkofilmu, ktorý sa má stať „TRHÁKOM“

Scenár: Ladislav Smoljak, Zdeněk Svěrák Réžia: Zdeněk Podskalský

Hrajú: Hana Zagorová, Josef Abrhám, Juraj Kukura, Waldemar Matuška, Ladislava Kozderková, Ladislav Smoljak, Zdeněk Svěrák, Petr Čepek, Jiřina Jirásková, Radka Fidlerová, Dagmar Patrasová, Zdeněk Řehoř, Ludmila Roubíková, Dagmar Veškrnová, Jiří Korn, Rudolf Hrušínský, Stella Zázvorková, Helena Růžičková, Milada Ježková, Václav Lohniský, Václav Kotva, Jiří Bruder, Bedřich Prokoš, Jaroslav Vozáb

Novopečený autor Jíša zoberie všetku odvahu a zamieri na Barrandov, aby sa tu opýtal na osudy svojho námetu na film zo života súčasnej dediny. Prekvapený scenárista sa dozvedá, že jeho dielo pojal režisér ako veľkolepú show so spevmi a tancami. Všetci - okrem produkčného - sú presvedčení, že to bude "TRHÁK". Natáčanie začína, filmári sa presúvajú do exteriéru v obci Lipovec, kde svojou prítomnosťou celkom rozvrátia doterajší pokojný život ...

61 VLASY (Hair)

Vlasy (Hair) vznikol ako pôvodný americký muzikál "o láske a sile priateľstva".

Hudba: Galt MacDarmot Libreto: Gerome Ragni, James Rado Réžia: Dodo Gombár

Slovenský preklad: Alexandra Ruppeldtová Slovenské texty piesní: Ján Strasser

Osoby a obsadenie: Berger: Viliam Csontos / Ján Jackuliak; Woof: Dušan Vitázek / Martin Hudec Hud: Peter Veslár / Matej Oravec; Claude: Ján Korbel / Martin Kaprálik Ronny: Katarína Hasprová / Zuzana Mauréry; Jeanie: Hana Holišová / Ingrid Konrád Sheila: Ivana Vaňková / Soňa Norisová / Soňa Jányová; Krissy: Miroslava Partlová / Anna Repková Margaret Meadová: Zuzana Šebová / Milka Zelmanová Hiram: Pavel Moisés / Ferdinand Kováč; Otec: Marián Slovák / Vlado Jedľovský Matka: Eva Matejková / Tatiana Radeva; Riaditeľ: Ivo Heller / Juraj Ďurdiak Predseda odvodovej komisie: Ivan Vojtek / Dušan Kaprálik Hubert: Marián Labuda ml. / Peter Heriban; Clark: Ivan Šandor / Alexander Bárta a mnohí ďalší

Píše sa rok 1967, vrcholí obdobie hippies - "detí kvetov", a dvaja herci - James Rado a Gerome Ragni - žijú v komunite medzi nimi. Rozhodnú sa napísať príbeh, ktorý mal zo začiatku jedinú ambíciu - ukázať verejnosti, že hippies túžia po tolerancii, láske, slobode a že vojny považujú za nezmyselné. Mladí ľudia vtedy povedali, že nechcú zbrane, ale kvety. Táto vzbura bola na vtedajšie pomery, keď zúrila vojna vo Vietname, nepredstaviteľná. Konfrontovali sa predsa dva svety, ktoré neváhali použiť proti sebe jadrové zbrane. A tak na kusoch novín, vreckoviek a cestovných lístkov vznikal muzikál bez príbehu, založený skôr na autentických postrehoch, výrokoch, scénkach, replikách, ktoré sa premietali do textov piesní. Obaja autori už mali s divadlom celkom slušnú skúsenosť, dokonca i z veľkých broadwayských produkcií, ale že by sa ich dielo stalo tak známym, a v mnohých ohľadoch i kultovým, naozaj nemohli ani len tušiť. Hudbu im zložil o generáciu starší Galt MacDermot a muzikál bol na svete.

Autori svoj muzikál upravili v roku 1995. A ako inak - opäť zožal úspech, o ktorom sa tvorcom ani v tých najoptimistickejších predstavách nesnívalo. Keďže hrozba násilia, vojny, rasizmu stále hrozí, je to muzikál večne živý. Tematicky sa scenár odkláňa od vojny vo Vietname a hovorí o generačných konfliktoch a nadčasových problémoch, ktoré rezonujú v ľuďoch každej doby. V novej verzii človek hľadá únik. Nie pred vojnou, ale pred nepochopením.

Premiéra na Novej scéne v Bratislave 7. a 8. novembra 2003

62 WEST SIDE STORY

Americký muzikál podľa námetu Jeroma Robbinsa. Tento muzikál je jedným z najkrajších hudobno-dramatických príbehov o láske. Inšpirovaný Shakespearovým Rómeom a Júliou vznikol v päťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy do New Yorku prichádzalo veľa emigrantov zo španielskeho Puerto Rica.

Libreto: Arthur Laurents Texty piesní: Stephen Sondheim Hudba: Leonard Bernstein

Preklad: Jana Werichová, Pavel Kopta, Jiří Josek Réžia: Stanislav Moša

Osoby a obsadenie: Riff - Igor Ondříček/Petr Štěpán; Tony - Petr Gazdík/Ján Jackuliak/Robert Jícha/Roman Vojtek; Bernardo - Ján Jackuliak/Karel Škarka/Dalibor Černák/Roman Vojtek; Maria - Radka Coufalová - Vidláková/Jitka Čvančarová/Markéta Sedláčková; Anita - Jana Musilová/Ivana Vaňková/Petra Jungmanová;

Pochmúrne ulice West side okupovala jediná partia – Tryskáči. Ich zakladatelom bol Tony, teraz mladý, ale naproti tomu cieľavedomý muž, ktorý presne ve čo chce. Partiu už opustil. Naproti tomu jeho najlepší priateľ Riff ešte nechce byť ,,dospelý“ a ďalej vedie vojnu, ako veliteľ Tryskáčov, s pouličnými gangami, ktoré si privlastňujú ich West side. Po dlhej dobe však narazí na veľmi silných súperov. Partia Portorikánskych prisťahovalcov, ktorí si hovoria Žraloci, si chcú svoje právo na zemi tiež zaistiť a vedú spolu nevinné detské bitky. Nebola by to story, keby sa niečo nezvrtlo. A v tomto prípade sa zvrtlo niečo veľmi závažné. Riffovi miska trpezlivosti práve peetiekla. Rozhodol sa vyzvať Žralokov na súboj. Súboj, ktorý má všetko rozhodnúť. Keďže niektorí Tryskáči nechcú riskovať, prisľúbi im Riff, že im Tony pomôže. Dohoda znie jasne. Riff privedie Tonyho na tancovačku, ktorá sa koná ten večer a kde majú byť i Žraloci. Riff nakoniec presvädčí Tonyho, aby na tancovačku prišiel. Tony sa teda dostaví na tanečnú zábavu, kde sa obidva gangy v duchu najlepších tradícii neprestávajú osočovať. Skôr než sa Tony stačí aktivne zapojiť do diania, spočinie jeho pohľad na krásnom dievčati. Tryskáč Tony a sestra veliteľa Žralokov Mária sa zamilovali na prvý pohľad, ale to nič nemení na nepriateľstve obidvoch gangov, ktorí si dohovárajú podmienky súboja. Ani dohovory polície nemôžu nič zmeniť. Medzitým na schôdzke Mária žiada Tonyho, aby zabránil dohovorenej bitke.. Keď sa o to na druhý dňn Tony pokúsi, zbijú ho, a pred jeho očami Bernardo nožom zabije jeho priateľa Riffa. Tony sa vrhá na Bernarda, ktorého v zúrivosti nechtiac zabije a potom všetci utekajú preč, Tony za Máriou. Mária sa dozvedá o smrti svojho brata, ale cez to Tonyho utešuje a chce ho chrániť. Tony ale odchádza, aby sa skryl a oba si prsahajú lásku. Nový šéf Žraloko však Tonyho nájde skôr, než Tryskáči môžu Tonyho chrániť, a pred všetkými ho zastrelí. Tony zomiera v náručí svojej milovanej a až nad týmito dvoma mladými ľuďmi a ich zbytočnou tragédiou sa obidva gangy zmieria a zároveň dospievajú.

Premiéra v Mestskom divadle v Brne

63 ZOZNAM LIBRETISTOV, SKLADATEĽOV, REŽISÉROV

ADAMS, Bryan - gitarista a spevák, jeden z najznámejších kanadských umelcov všetkých čias, Bryan Adams, sa narodil 5. novembra 1959 v meste Kingston a za svojho detstva sa veľa sťahoval. Žil v Portugalsku, Izraeli a v Rakúsku, až pokiaľ sa po rozvode rodičov neusadili s mamou a mladším bratom Bruceom vo Vancouveri. Už ako 12-ročný vedel hrať na klavír a časom i na mnoho ďalších hudobných nástrojov, napr. na gitaru.V 16-ich skončil školu, aby sa mohol naplno venovať hudbe. O rok neskôr sa zoznámil s Jimmom Vallencom a stal sa z nich skvelý skladateľský pár. Už v tomto veku skladal hity. V roku 1979 sa mu podarilo získať kontrakt s A&M, čo bolo významným medzníkom v jeho kariére. Onedlho nato vyšiel jeho prvý singel "Let me take you dancing", po ktorom nasledoval jeho prvý album pomenovaný jednoducho Bryan Adams, ktorý však veľký úspech nezaznamenal. Veľkým zlomom bol jeho tretí album Cuts like e knife, ktorý sa čoskoro po vydaní stal niekoľkokrát platinový. Aj jeho ďalší album Reckless mal veľký úspech. Istý čas dokonca viedol predajnosť albumov v USA V roku 1991 vydal svoj zatiaľ najväčší hit, ktorým je ústredná pieseň k filmu ROBIN HOOD - ( Everythind I do ) I do it for you, s ktorou vytvoril rekord v britskom singlovom rebríčku, kde bol 16 týždňov na 1. mieste predajnosti a roku 1992 mu priniesol cenu Grammy v kategórii - najlepšia pieseň pre film či televíziu. Hitom No.1 bol s touto piesňou v 30 krajinách. Medzitým vyšiel aj album Waking up the neighbours, ktorý na jeseň 1991 prenikol na 1.miesto v Británii a na 6.miesto v USA, kde získal platinovú platňu, a v Kanade získal diamantovú platňu za predaj viac než milión kusov. Celosvetovo sa ho predalo vyše 10 miliónov. Ďalší album So far so good (1993) priniesol prierez jeho kariéry, doplnený o novú skladbu Please forgive me a kúpilo si ho vyše 13 miliónov ľudí. V nasledujúcich rokoch potvrdzoval, že patrí medzi popredných kanadských umelcov. Vydal ďalšie hity ( Have you ever really loved a woman, The only things that looks good on me, All for love - skladba k filmu Traja mušketieri, ktorú naspieval spolu so Stingom a Rodom Stewartom, a mnohé iné ) a natočil ďalšie skvelé albumy. V roku 1998 vydal album On a day like today, ktoré bolo prvou nahrávkou, ktorá vznikla v jeho vlastnom štúdiu Warehouse vo Vancouveri. Jeho zatiaľ posledným albumom je soundtrack ku kreslenému filmu Spirit:The Stallion of the Cimarron, kde sa podieľa na 11 skladbách. O inštrumentálne skladby sa postaral oscarový Hans Zimmer. Album vyšiel koncom mája 2002 a prvým singlom je skladba Here I am, ktorá sa na albume nachádza v dvoch verziách.

ARMSTRONG, Louis – zv. Satchmo sa narodil 4.08.1901 v New Orleans, Louisiana, USA. Zomrel 6.07.1971. Americký černošský džezový trumpetista, spevák, skladateľ a vedúci orchestra. Zložil hudbu k muzikálu Kráľovná spieva blues.

ASHMAN, Howard – americký libretista, dramatik. Narodil sa r. 1951. Debutoval Disneyho filmom Malá morská víla, za ktorú v r. 1989 obdržal Cenu Académie za najlepšiu pieseň. Film sa stal tretím najdlhšie hrajúcim muzikálom. Najväčším úspechom bola hudobná verzia filmu Malý obchod hrôzy. Zomrel v marci 1991.

BADHAM, John – vlastným menom John Macdonald Badham – režisér, sa narodil 25.8.1939, Luton, Bedfordshire. V roku 1977 natočil muzikál Horúčka sobotňajšej noci.

BAREŠ, Jiří – napísal hudbu a libreto k muzikálu Rómeo a Júlia.

64 BÁZLIK, Igor – skladateľ narodený 5. 12. 1941 v Banskej Bystrici. 1958 – 1962 Konzervatórium v Bratislave (hra na klavíri - Pavla Pokojná, kompozícia - Miloslav Kořínek, Andrej Očenáš, dirigovanie - Kornel Schimpl) • 1962 – 1966 VŠMU v Bratislave (kompozícia - Alexander Moyzes, hra na klavíri - Rudolf Macudziński) • 1966 – 1969 bol hudobným redaktorom ČsRo v Bratislave • 1969 – 1978 pôsobil ako hudobný režisér ČsRo v Bratislave • od 1979 je v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér, dirigent, hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru Konzervatória v Bratislave. Zložil hudbu k muzikálu Plné vrecká peňazí.

BAŽANT, Jiří – český skladateľ narodený 27. augusta 1924 v Semiloch. Po vojnee študoval ekonómiu a stal sa inžinierom. Hudbu neštudoval, amatérsky hral v tanečných orchestroch na klavír. Premiéru na gramofónových platniach mal už v roku 1945, keď orchester Kamila Běhounka natočil jeho skladbu Utržený knoflík. V päťdesiatych rokoch bol členom profesionálnych tanečných orchestrov (Kavka, Bayerle, Habart, Bezubka) a v roku 1959 vytvoril klavírne duo s Jiřím Maláskem. S Maláskem neskôr začal i společne komponovať, hlavne hudbu k filmom a televíznych inscenácií, prípadne seriálov (Ikarův pád, Nezralé maliny, Tři chlapi v chalupě, Eliška a její rod, Dnes v jednom domě). Niekedy tvorili trojicu ešte s Vlastimilem Hálou (Starci na chmelu, Dáma na kolejích, Pan Tau).

BEDNÁRIK, Jozef – režisér narodený 17. septembra 1947 v Zelenči, okr. Trnava. Absolvoval Strednú školu umeleckého priemyslu a VŠMU v Bratislave, odbor herectvo. Od roku 1971 herec a od roku 1981 režisér Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre, kde zinscenoval viac než 30 titulov. Veľké úspechy doma a vo svete zaznamenal s amatérskym divadlom Z zo Zelenča. Na festivale v Edinburgu získal s operou SND cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu Gounodovej opery Faust a Margaréta. V roku 1990 sa presťahoval do Bratislavy a začal pôsobiť na Novej scéne v Bratislave, ktorej predstaveniami Evanjelium o Márii, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Hostinec Grand a Pokrvní bratia vrátil renomé muzikálového divadla. Veľký ohlas a návštevnosť mali jeho veľkovýpravné predstavenia v Prahe: Drakula a Gróf Monte Christo v Kongresovom centre, Johanka z Arku v divadle Ta Fantastica, Rusalka v divadle Milénium, Roméo et Juliette a Carmen v Národnom divadle. Z posledných predstavení spomeňme operu Don Carlos v SND, muzikálové predstavenia Fidlikant na streche a Grék Zorba v DAB, Klietku bláznov, Donaha na Novej scéne, či Mariu Callas v hlavnej úlohe s Milkou Vášáryovou v opere SND.

BERNSTEIN, Leonard – americký skladateľ, narodený 25. 8. 1918 v Lawrence (USA). Študoval na Harcardovej univerzite a vo Philadelphii. Od r. 1943 pomocný kapelník u Newyorských filharmonikov, v r. 1958-1967 ich šéfdirigent. Je autorom troch symfónii, orchestrálnej suity On the Waterfront, Serenády pre husle a orchester, komorných skladieb a opery. Písal filmovú a divadelnú hudbu. Autor úspešných muzikálov: West Side Story, Candide... Zomrel 14. 10. 1990.

BOCK, Jerry – skladateľ, narodený roku 1928 v New Havene. Absolvent univerzity. Písal piesne pre televízne show a nočné kluby. Autor hudby k filmu Wonder of manhattan. Muzikály: Fidlikant na streche.

BOROVEC, Zdeněk - klasik českého pesničkového textu. Ako člen Dismanovho rozhlasového detského súboru hrával hlavné úlohy v detských rozhlasových reláciách a zahral si aj vo filmoch (Kluci na řece, Na dobré stopě a Ján Roháč z Dubé). Vyštudoval klasickú vetvu Akademického gymnázia, v roku 1956 absolvoval katedru dramaturgie a scénaristiky na FAMU u profesora Dr. Kratochvíla. Dva roky bol zamestnaný pri Štátnom filme ako dramaturg. Texty začal písať v dobe, keď spieval v pôvodnom Pánkovom kvartete a konferoval programy orchestrov Karla Vlacha a Zdeňka Bartáka. Od roku 1959 slobodné povolanie - textár. Je autorom cca 2 500 textov evidovaných v OSA (Vánoce, Vánoce přicházejí, Ztratila Lucinka bačkorku, Swing, Jezebel, Když jsem já byl tenkrát kluk, Mám malý stan, My dva a čas, Spoutej mě, Přejdi Jordán, Dvě malá křídla tu nejsou, Nešlap, nelámej, Každá trampota má svou mez, Zřejmě letos nikde nejsou kytky, Paganini, Můžeš zůstat, můžeš jít, Jsi můj pán, Ráj, Je jaká je, Hotel Ritz Taky jsem se narodil bos, Dvě malá křídla tu nejsou, A ty se ptáš, co já, On je někdo) a jeho textársku tvorbu mapuje supraphonské CD Zdeněk Borovec – Kam zmizel ten starý song. Napíal české texty k niekoľkým muzikálom (napr. Když je v Římě neděle, Sladká Irma, Alleluja, dobří lidé), šesť rokov vyučoval tvorbu texto na Konzervatórii Jaroslava Ježka. Je držiteľom dvoch zlatých, jednej striebornej a dvoch bronzových Bratislavských lýr. Do povedomia divákov sa zapísal najmä ako autor českého prekladu muzikálu Les Misérables (Knížka snů, Píseň samotářky, Hlava mazaná). Je spoluautorom scenára a autorom libreta k úspešným muzikálom Karla Svobody

65 Dracula a Monte Cristo. Zdeněk Borovec zomrel 18. februára 2001 behom práce na muzikály Kleopatra Michala Davida (po jeho smrti muzikál dokončila Borovcova dcéra Lucie Stropnická a Lou Fanánek Hagen) Prebásnenie muzikálu Les Misérables je celkom iste vrcholom veľmi rozvätvenej básnickej tvorby Zdeňka Borovce.

BOUBLIL, Alain - Francúz narodený v Tunise emigroval v osemnástich rokoch do Paríža, kde vyštudoval ekonómiu a začal nielen pracovať v jednom hudobnom nakladateľstve, ale písať i texty k francúzskym popovým piesňamm. To ho ale prestalo skoro uspokojovať a vďaka muzikálu Oliver! v Londýne objavil svet hudobného divadla. Prvý muzikál Alaina Boublila, La Revolution Francaise z roku 1973, zahájil jeho spoluprácu so skladateľom Claudem-Michelem Schönbergem. Boublilov nápad napísať muzikál na motívy románu Victora Huga Les Misérables ho v roku 1978 znovu zviedol dohromady s Claudem-Michelem Schönbergem. Behom dvoch rokov bol muzikál napísaný a nahraný LP platne. Po úspechu na gramofónovom trhu 20 augusta roku 1980 mali Les Misérables premiéru v parížskom Paláci športu. Ďalší Boublilo muzikál Miss Saigon, ktoý vzniko opäť v spolupráci s Claudem-Michelom Schönbergem a s producentom Cameronom Mackintoshom, mal premiéru 20.augusta roku 1989 v londýnskom Královskom divadle Drury Lane.

BRICUSSE, Leslie – libretista a skladateľ, narodený 29. 1. 1931 v Londýne. Muzikály: Jekyll & Hyde.

BROUSEK, Ondřej - narodil sa v roku 1981, pochádza z hereckej rodiny. Študoval na pražskom Konzervatóriu herectvo, a chcel tu študovať tiež skladbu. Nakoniec všetko dopadlo tak, že z Konzervatória odišiel po maturite do angažmá v Divadle Na Fidlovačce, kde hral (či ešte hrá) v rolách - Mamzelle Nitouche, Thyl Ulespiegel, Podivná paní S., Loupežník, Ježíšmarjájósef!, Přelet přes kukaččí hnízdo. Najnovšia premiéra Horoskop pro Rudolfa II. Vo filme a v televízii ste ho mohli vidieť v tituloch Pelíšky, Oběti a vrazi, Stříbrný a Ryšavec, Stín, Ze života pubescentky, Spravedlivý Bohumil, Pták Ohnivák, Prsten kohouta Alektrya, Elixír a Halíbela, Český Robinson, v seriály O Ztracené lásce. Jeho stále prevažujúcim záujmom je ale hudba - skladá a tiež aktívne hrá, je jedným zo zakladatelov skupiny Monkey Business, skladal hudbu k množstvu divadelných titulov Fidlovačky a zaujímajú ho všetky druhy hudby. Muzikály: Carmen.

BRYLL, Ernest – poľský prozaik, básnik a dramatik, narodený 1.3.1935. Vedúci dramaturg Poľského divadla vo Varšave. Neskôr riaditeľ Poľského kultúrneho inštitútu v Londýme. Napísal poviedky, básne, romány, drámy. Muzikály: Na skle maľované (1970), Slávik (1978, podľa Andersena).

CABAN, Šimon - architekt, scénograf, univerzálny divadelný a filmový tvorca. Narodil sa 19. júla 1963v Prahe. Vyštudoval scénografiu na Steednej umeleckopriemyselnej škole v Prahe a Vysokej škole umeleckopriemyslovej v ateliéri u prof. Josefa Svobody (absolvoval v roku 1981). Spolu so svojim bratom Michalom založil dnes kultovnú Baletnú jednotku Křeč - tanečno divadelný súbor. Pre muzikál Janka Ledeckého Hamlet vytvoril scénu. Spoločne s bratom Michalom je autorom scénickej réžie Mezinárodního filmového festivalu Karlove Vary, Louskáčka a televízneho festivalu Zlatá Praha. Osou jeho tvorby je divadlo a hudba. Režíroval muzikál Galileo.

CASEY,Warren – sa narodil roku 1935. Pochádza z Yonkers, New York. Po absolvovaní umeleckých štúdii vyučuje na strednej škole. V r. 1962 sa presťahoval do Chicaga, kde popri množstve príležitostných prác hrá divadlo a píše divadelné hry. Spolu s Jimom Jacobsom napísal scenár, hudbu a texty piesní pre muzikál Pomáda. Muzikál vznikol r. 1970. Warren Casey zomrel v roku 1988.

CMÍRAL, Pavel – textár, sa narodil 28. decembra 1945 v Přerove, absolvoval strojnú priemyslovku v Uhorskom Brode, potom odišiel do Liberca, kde napísal prvý text pre divadlo Ypsilon. Od roku 1971 žil v Brne, pracoval ako externý literárny redaktor v Československom rozhlase a stal sa profesionálnym textárom. V roku 1976 presídlil do Prahy. Písal rozhlasové hry pre českých i slovenských poslucháčov, s Ondrejom Brouskom ml. napísal pre Divadlo na Fidlovačce muzikál Carmen, pre to isté divadlo texty do muzikálu Kabaret, pre divadla v Moste a pod Palmovkou texty do predstavení Edith a Marléne. Vydal dve knihy pre deti, jedna sa volá Cajdák, fígl, prskolet a druhá Pohádky z vánočního stromku.

66 DAVID, Michal – sa narodil 14. 7. 1960 v Prahe. Producent a autor scénickej hudby. Behom štúdii na pražskom konzervatóriu založil v r.1976 jazzovou skupinu „Čtyři“ a získal ocenenie hudobník roku na Pražských jazzových dňoch..Od roku 1976 pôsobí v skupine Kroky so speváčkou Janou Kratochvílovou, prvé sólové album mu vyšlo v roku 1980. Celkom vydal 16 sólových albumov a naspieval cez 300 piesní. Za predaj viac než 3. 000 000 nosičov obdržal od vydavateľstva Supraphon Zlatú platňu. Zložil hudbu k filmom Láska z pasáže, Diskopříběh 1 a Diskopříběh 2. V roku 1987 založil spoločne s Janem Prokopem skupinu Allegro. Zložil rad piesní pre Luciu Bílou, Karla Gotta, Helenu Vondráčkovú a ďaľších českých i slovenských autorov. Je autorom hymny českého hokejového teamu pre ZOH v Nagane. Michal vlastní nahrávacie štúdio MIDA a venuje sa najmä autorskej a producentskej činnosti, spolupracuje tiež s TV NOVA. Je autorom hudby a producentom veľmi úspešného českého muzikálu „Kleopatra“, ktorý mal premiéru v roku 2002. Je autorom hudby a zároveň producentom muzikálu Tři mušketýři , ktorého premiéra bol v novembri 2004 .

DEÁK, Juraj – umelecký šéf Divadla na Fidlovačce v Prahe. Rodák z Bratislavy (1958), absolvent pražskej DAMU, je režisérom, ktorému vyhovuje pevný text a veľké javiko. Venuje sa inscenovaniu najmä klasických titulov. K jeho najlepším inscenáciam, vždy niečim prekvapujúcim, sa zaradili Goldoniho Poprask na laguně (1993), Millerova Smrt obchodního cestujícího (1994), Shakespearove tragédie Král Lear (1996) a Romeo a Julie (1999), ďalej Čechovove Tři sestry (2001) a Lorcova Krvavá svatba (2002). Má zmysel pre gradáciu a celok, čo sa najviac prejavilo v jeho inscenáciách muzikálo Šumař na střeše Šoloma Alejchema a Josepha Steina (1995) a Muž z La Manchy Dalea Wassermana, Mitche Leighta a Joea Dariona (1998). V nekomerčnej podobe týchto muzikálových inscenácií bez speváckych hviezd, zato s intenzívnou divadelnosťou, vytvoril Deák v Ostrave špecifickú variantu „činoherného“ muzikálu. V období jeho šéfovania sa súbor otvoril mladým hercom. Režíroval muzikály: Carmen a Cats.

DOGA, Jevgenij – autor hudby pre muzikál Cigíni idú do neba

DONEN, Stanley – režisér a choreograf, sa narodil 13. apríla 1924 v Columbii, South Carolina, USA. Režisér filmového muzikálu: Spievanie v daždi.

DUBSKÝ, Rupert – český divadelný režisér, libretista. Muzikál: Kocúr v čižmách

ĎUROVČÍK, Ján - režisér a choreograf. Študoval na VŠMU u prof. Štefana Nosáľa a na Institute for Dance and Dance Instruction v Antwerpách. Zakladateľ baletu TORZO a Bratislavského Divadla Tanca /BDT/, pre ktoré vytvoril niekoľko divadelno - tanečných inscenácií ako napríklad multimediálne tanečné divadlo ROMEO a JÚLIA, prezentované v roku 2004 na Tokyo International Arts festival a moderný balet Vták ohnivák, ktorý naštudoval pre Tokyo Metropolitan city ballet v roku 2003. Laureát českej i slovenskej choreografickej súťaži, ocenený Krištáľovým krídlom v kategórii divadlo a film, niekoľko ocenení Literárno-dramatickým fondom za choreografiu. Je autorom viacerých produkcií pre popredné slovenské a zahraničné scény ako napr. Slovenské národné divadlo, Novú scénu Bratislava, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Štátne divadlo v Košiciach, SĽUK, Divadlo Aréna, Národné divadlo v Brne, Štátnu operu Praha, Goja Musichall v Prahe. Réžijne spolupracoval s významnými osobnosťami svetového formátu ako Lisa Stansfield a Mireille Mathieu. Muzikály: Hriešny tanec, Klietka bláznov, Malý obchod hrôzy, Niekto to rád horúce

EBB, Fred – libretista a textár piesní, narodený roku 1932 v New Yorku. Jeden z najslávnejších muzikálových textárov 20. storočia Fred Ebb, s ktorého menom sa spájajú megahity newyorského Broadwaya a neskôr sfilmované, Oscarmi ocenené diela Kabaret alebo Chicago. Grék Zorba. Spoluautor celkovo 11 broadwayských muzikálov napísal aj text titulnej piesne filmu Martina Scorseseho New York New York, v ktorom vytvorili hlavné úlohy Liza Minnelliová a Robert De Niro. Zomrel 14.9.2004.

ELFMAN, Danny – vlastným menom Daniel Robert Elfman, skladateľ, narodený 29. mája 1953, Amarillo, Texas, USA. Zložil hudbu pre muzikál Chicago.

ELIOT, Thomas Sterns – (1888-1965) je považovan za anglického básnika, aj keď sa narodil v Missouri, USA.Studoval na Harvarde, Sorbonne a v Oxfordu. Ako mladík sa zaujímal o filozofiu, kritiku

67 a cudzie jazyky a okolo svojich dvadsaťdva rokov začal písať poéziu. Po roku 1915 sa usadil v Anglicku. Z jeho prvých básnických zbierok môžeme spomenúť "Prufrock and Other Observations" nebo "Poems". V druhej časti svojho života sa Eliot viac než poézii venoval písaniu hier. V roce 1939 napísal "Old Possum's Book of Practical Cats", dokonca s vlastnými ilustráciami. Toto dielo sa stalo predlohou pre muzikál Cats a Eliot zaň dostal in memoriam cenu Tony. Z ďaľších ocenení je asi najvýznamnejšia Nobelova cena za literatúru (1948). Thomas Sterns Eliot zomrel v Londýne roku 1965 a má pamätník vo Westminstere

FIERSTEIN, Harvey – libretista, narodený 6. júna 1954 v Brooklyne v New Yorku. Napísal libreto k muzikálu Klietka bláznov.

FILAN, Boris – textár, cestovateľ, prozaik, scenárista, narodený 30. 6. 1949 Bratislava. Vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, bol dramaturgom v Československej televízii, spolu s Kamilom Peterajom patrí k zakladateľom slovenskej textovej tvorby (začínali so skupinou Prúdy) Tvorba: Túlavý psík (zbierka textov piesní), 69 textov (zbierka textov piesní), Paternoster alebo Príbehy o hudbe, láske a basketbale (kniha poviedok), Tam-tam (cestopisné črty a úvahy), Nový Tam-tam (cestopisné črty a úvahy), Tam-tam tri (cestopisné črty a úvahy), Rabaka (scenár k filmu), Libreto k filmovému muzikálu Fontána pre Zuzanu.

FORMAN, Miloš - patrí k jedným z mála zahraničných režisérov, ktorým sa podarilo presadiť v americkom filmovom priemysle. Narodil sa 18.februára 1932 v Čáslavi. Svojimi ranými dielami Lásky jedné plavovlásky a Hoří má panenko výrazne prispel k novej vlne československého filmu šesťdesiatych rokov. Po sovietskej invázii v roku 1968 odišiel do Spojených štátov. Hneď jeho prvý americký film Taking Off prijala kritika veľmi pozitívne. V roku 1975 nakrútil výnimočný film One Flew Over The Cuckoo's Nest (Prelet nad kukučím hniezdom) s vynikajúcim Jackom Nicholsonom v hlavnej úlohe. Obrovský komerčný úspech tohto filmu išiel ruka v ruke s jeho umeleckou kvalitou. Formanov film sa stal len druhým v histórii (po It Happened One Night z roku 1934), ktorý získal všetkých päť najdôležitejších Oscarov (za film, réžiu, scenár, najlepšieho herca a herečku). Aj jeho muzikál Hair a historická dráma Ragtime sa stretli s pozitívnym ohlasom. Svojho druhého Oscara dostal Forman za réžiu filmu Amadeus, celkovo obdržal tento tragický portrét anarchistického génia, nakrútený prevažne v Prahe s množstvom českých hercov a členov filmového štábu, sedem najvyšších ocenení Americkej filmovej akadémie.

FOSSE, Bob – vlastným menom Robert Louis Fosse, americký choreograf, divadelný a filmový režisér muzikálov a filmov z divadelného prostredia, herec, narodený 23.6.1927 v Chicagu. Za muzikál Kabaret získal Oscara . Napísal libreto k muzikálu Chicago. Zomrel 23.09.1987.

GARTNEROVÁ, Katarzyna – poľská skladateľka. Študovala klavír. Hrala džez, písala piesne, filmovú a kabaretnú hudbu. Muzikály: Na skle maľované (1970), Večer trojkráľový (podľa Shakespeara) a Rumcajs (detský muzikál.

GOMBÁR, Jozef – režisér. Patrí k mladej generácii slovenských režisérov, ktorá našla svoje uplatnenie na obidvoch stranách hraničnej rieky Moravy. Štúdium odboru divadelná réžia absolvoval na VŠMU v Bratislave v roku 1998. Už jeho študentské inscenácie reprezentovali školu v zahraničí. A dá sa povedať, že aj jemu samému otvorili dvere na divadelnej škole v New Yorku, kde získal ročný štipendijný pobyt. Zo slovenských profesionálnych divadiel ako prvé prejavilo záujem o jeho služby Divadlo SNP z Martina. Tu najskôr pôsobil ako interný režisér, neskôr aj umelecký šéf súboru. Ale sedieť len v Martine nevedel. Najčastejšie odtiaľ odbiehal do Bratislavy, kde zanechal svoju režisérsku stopu hneď vo viacerých divadlách, prvú národnú divadelnú scénu z ich súpisu nevynímajúc. V súčasnosti pôsobí v slobodnom povolaní a čoraz viac času trávi v Divadle Bolka Polívku v Brne. Možno preto, že práve tu dostal príležitosť nielen režírovať cudzie dramatické predlohy, ale aj uviesť vlastné autorské projekty. Jozef Gombár sa ako režisér doteraz stihol podpísať už pod inscenácie rôznych žánrov. K činoherným komédiám a drámam patria aj muzikály (Kráľ Dávid, Krysař, Vlasy), tanečné projekty (Faust), rozprávky pre deti (Bambi), televízne relácie, reklamy, zábavné podujatia a dabingy. Z jeho dramatických textov spomeňme aspoň hru Hugo Karas, ktorá bola ocenená 2. cenou v súťaži o najlepšiu divadelnú hru roka 2000 vyhlásenou Nadáciou Alfréda Radoka. Inscenácia Na dne bola prvou, ktorú v Divadle SNP Martin J. Gombár pripravil. Zatiaľ poslednou inscenáciou, ktorú na martinských doskách režíroval, je v januári premiérovaná Lorcova Krvavá svadba.

68 Hagen, Lou Fanánek – spevák, textár, libretista sa narodil ako František Moravec v Prahe. Vyštudoval strojnícku fakultu ČVUT a stal sa inžinierom. Umeleckú dráhu začal v Braníku v roku 1985, keď sa stal členom skupiny Tři sestry, pre ktorú začal písať hudbu i texty. Pozdejšie sa stal jedným z najžiadanejších českých textárov. V rozhovore s Milanom Lasicom popisuje svoj životný beh, keď začínal ako jeden z buričov, koketoval s hnutím skinheads, mal vážnu nehodu na motocykle a pod. V roku 1990 vyšiel prvý album skupiny Tři sestry a dostavil sa úspech aj keď mal kontroverzní rysy. Pomaly začínal písať text i pre iných hudobníkov a skupiny vrátane popových spevákov. So skupinou Tři sestry vydal 11 CD. Neváhal však súčasne otextovať vo svojej dobe komerčne úspešný seriál Šmoulové. Písal i parodické texty pre skupinu Těžkej Pokondr, Dádu Patrasovou atď. Medzi jeho posledné práce patria texty k muzikálu Kleopatra a Traja mušketieri.

HÁLA, Vlastimil – český hudobný skladateľ sa narodil 7. júla 1924 v Souši pri Moste. Študoval na gymnáziu v Moste, po okupácii Sudet prešiel na reálné gymnázium v Prahe. Absolvoval súkromé kurzy jazzu u Emanuela Uggého, neskôr súukromne študoval skladbu u Jana Rychlíka a Jiřího Felda. Krátko študoval i na Royal Academy Of Music v Londýne. Ako trumpetista bol členom niekoľkých orchestrov, až zakotvil v roku 1947 v orchestre Karla Vlacha, ktorého členom bol do roku 1964. Potom bol hudebným režisérom v Československom rozhlase. Priradil sa i k priekopníkom nášho filmového i televízneho muzikálu. Jeho piesne nahrávala na gramofónové platne väčšina špičkových interpretov 60. a 70. rokov. Svoje skúsenosti zo skladby a aranžovania spracoval literárne. Zomrel 29. júla 1985 vo Vysokom Újezde. Zložil hudbu k muzikálu Starci na chmeli.

HAMLISCH, Marvin – filmový a muzikálový skladateľ. Narodil sa 2. júna 1944 v New Yorku. Muzikály: Každý má svojho Leona

HAMMEL, Pavol – spevák a skladateľ, narodený roku 1948 v Bratislave. Absolvoval právnické štúdium na PF UK v Bratislave. Jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej populárnej hudby. Tvorca a interpret mnohých piesní, z ktorých väčšiu časť nahral na gramofónové platne (najmä so skupinou Prúdy, ktorú vytvoril roku 1963). Ako interpret vlastných skladieb s úspechom vystúpil na viacerých domácich i zahraničných festivaloch. S polu s mariánom Vargom autor rockového muzikálu Cyrano z predmestia.

HARBURG, E.Y. – textár piesní, narodený roku 1898 New Yorku. Spočiatku predavač novín a zapaľovač pouličných svetiel. Potom navštevoval Univerzitu mesta New York. Písal básne a články do školského časopisu. Od roku 1929 sa venoval písaniu textov piesní. Získal z mluvu v Hollywoode, písal piesne do filmových revue.

HARNICK, Sheldon – textár piesní sa narodil 30. apríla 1924 v Chicagu. Hudbu študoval na Severozápadnej univerzite. Písal piesne pre broadwayské a off-broadwayské show. Autor textov piesní k muzikálu Fidlikant na streche.

HEDL, Jan Sahara – skladateľ, textár, muzikant, vedúca osobnosť skupiny Precedens. Muzikály: Excalibur.

HERMAN, Jerry – skladateľ a autor, narodený 10. júla 1933 v New Yorku. Hudbu študoval na univerzite v Miami. Písal piesne pre off-broadwayské revue. Najväčšie úspechy získal muzikálmi Hello, Dolly, Klietka bláznov.

HES, Richard – tanečník, textár. Muzikály: Dracula, Monte Cristo.

HOFFMEISTER, Martin – režisér. Filmový muzikál Neberte nám princeznú

HŘEBEJK, Jan - uznávaný český režisér a scenárista Jan Hřebejk sa narodil 27. 6. 1967. Vyštudoval Akademické gymnázium. Na FAMU študoval v rokoch 1987–1991 katedru scenáristiky a dramaturgie. Prejavoval už tam záujem o réžiui: vo svojej vlastnej produkci natočil snímky Co všechno chcete vědět o sexu a bojíte se to prožít (1988) a L. P. 1948 (1989). Pre televíziu režíroval v roku 1991 krátkometrážny hraný film Nedělejte nic, pokud k tomu nemáte vážný důvod. V tej dobe mu scenáre

69 písal jeho spolužiak z katedry Petr Zelenka. V Českej televízii točil Jan Hřebejk v nasledujúcom roku inscenáciu románu Egona Hostovského Dobročinný večírek. Podľa poviedok Petra Šabacha napísal Petr Jarchovský scenár filmu Šakalí léta. Tento snímok natočený v roku 1993 bol Hřebejkovým celovečerným debutom a získal Českého leva. Nasledovali ďalšie filmy tejto autorskej dvojice: Pelíšky, Musíme si pomáhat, Pupendo, Horem Pádem. Jan Hřebejk naďalej spolupracoval i s televíziou a divadlom. V roku 1996 natočil detský televízny seriál Kde padají hvězdy, podľa Jarchovského scenára potom vytvoril trojicu bakalárskych príbehov. V divadle realizoval inscenáciu Nebezpečné vztahy. Režisér Hřebejk tiež točí dokumentárne snímky, hudobné klipy a reklamy.

JACOBS, Jim – skladateľ, textár, narodený 1931 v St. Louis. Muzikál: Pomáda

JANOVIC, Tomáš - aforista, epigramatik, textár, básnik, autor rozhlasových, televíznych, divadelných hier, autor literatúry pre deti a mládež sa narodil 22. 5. 1934 v Bratislave. Absolvoval štúdium slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského , prispieval do časopisu Roháč a istý čas tam pôsobil aj ako redaktor, následne sa stal spisovateľom v slobodnom povolaní. Spolu s M. Lasicom napísal texty piesní k muzikálu Plné vrecká peňazí. Humor, iróniu, sebairóniu a radosť z hry uplatnil aj v tvorbe pre deti. Autor „skoromuzikálu“ O žuvačkovom kráľovstve, v spolupráci s V. Bednárom hry so spevmi a tancami Vzducholoď a rozhlasových muzikálov Požičaná gitara a Kľúčikové kráľovstvo, v spolupráci s J. Roháčom textov piesní hudobnozábavnému televíznemu filmu Snehuliaci.

KÁKOŠ, Martin – televízny a divadelný režisér, narodený 9. 7. 1955 Je absolventom divadelnej réžie na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako režisér v Divadle A. Bagara v Nitre a neskôr na Novej scéne v Bratislave. Za dvadsaťpäť rokov svojho profesionálneho pôsobenia režijne naštudoval viac ako 50 inscenácií na domácich i zahraničných javiskách. Paralelne s prácou v divadle spolupracuje od roku 1978 s televíziou, kde režíroval okolo štyridsať televíznych inscenácií a filmov, z ktorých viaceré získali ocenenia. Je autorom mnohých televíznych scenárov, divadelných adaptácií a niekoľkých rozhlasových hier (Zem ďaleká, Terárium, Nech žije kráľ, Fór a i.). V roku 1992 začal externe režírovať v rozhlase, v súčasnosti je interným režisérom Slovenského rozhlasu v Bratislave.

KÁKOŠOVÁ, Jana – dramaturgička, scenáristka, narodená 5.8.1953 v Bratislave. Študovala 1971 – 1976 dramaturgiu na Vysokej škole muzických umení v Bratislave. Od r. 1977 pracuje ako dramaturgička Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania Čs., resp. Slovenskej televízie v Bratislave. Okrem iného je autorkou libreta muzikálu Báthoryčka.

KANDER, John – skladateľ, narodený 18. marca 1927 v Kansas City. Študoval hudbu na Oberlin College a na Columbia University. Muzikály: Kabaret (muzikál získal titul „Nalepší muzikál roku“a bol ocenený siedmimi cenami Tony a cenou Grammy za ústrednú pieseň „Život je kabaret“), filmová verzia mala svetový úspech, nasledoval muzikál Grék Zorba a Chicago.

KELLY, Gene – americký tanečník, choreograf, herec a režisér, narodený 23. augusta 1912 v Pittsburghu. Zameral sa hlavne na muzikály a hudobné filmy (Dvíhajte kotvy, Američan v Paríži, Spievanie v daždi, Vyzvanie do tanca, Vždy je pekné počasie, Hello, Dolly!, Sprievodca ženatého muža); v niektorých vystupval aj ako herec a tanečník. Vynikol hlavne stepovaní. V roku 1951 získal zvláštneho Oscara. Zomrel 2. februára 1996.

KLEISER, Randal – režisér, narodil sa 20. júla 1946 v Philadelphii. Muzikály: Pomáda.

KRAMOSIL, Bedřich – operní spevák, režisér, narodený 31. marca 1921 v Trnave. Od roku 1962 umelecký šéf spevohry Novej scény v Bratislave. Pričinil sa o úspešné inscenovanie domácich i zahraničných hudobných komédií a muzikálov: Plné vrecká peňazí, Revizor. Zomrel 20. júna 1992 v Bratislave.

KREČMER, Eduard – textár piesní. Narodil sa r17. marca 1942 v Prahe.Venuje sa tvorbe pre deti, vo filmovom dabingu pripravuje české texty ku kresleným filmom napr. Leví král. K muzikálu Kocúr v čižmách napísal texty piesní. Prebásnil texty do muzikálu Pomáda. Ďalšie muzikály: Hriešny tanec, Miss Saigon.

70 KRETZMER, Herbert - narodil sa v Južnej Afrike, kde začínal ako novinár písaním komentárov pre filmové týždenníky. V roku 1954 sa presťahoval do Londýna, kde od tej doby pôsobí nielen ako novinár, ale i ako piesňový textár. V roku 1960 nastúpil do The Daily Express a zakrátko sa stal jeho divadelným kritikom (na tomto poste pôsobil osemnásť rokov behom ktorých navštívil okolo 3 000 divadelných premiér). V rokoch 1979 – 1987 písal televízne kritiky pre The Daily Mail a získal za ne dve prestížne národné novinárské ceny. Za komediálny duet Petera Sellerse a Sophie Lorenové Goodness Gracious Me získal jednu z najvýznamnejších britských cien – Cenu Ivora Novella. Herbert Kretzmer napísal libreto a piesňové texty k londýnskemu muzikálu Our Man Crichton a texty k piesňam do muzikálu Štyria mušketieri. Herbert Kretzmer spolupracoval s Alainem Boublilom a Claudom- Michelom Schönbergom nielen na muzikále Les Misérables, ale i na muzikále Martin Guerre.

KVAPIL, Jaroslav - básník, dramatik, režisér, divadelný šéf a politik. Narodil sa 25. 9. 1868 na starom zámku v Chudeniciach u Klatov, kde bol jeho otec zámockým lekárom u majiteľa panstva – grófa Černína. Už pri štúdiách v Klatovách a Plzni dochádzal Jaroslav cez prázdniny do rodnej dediny, kde s ochotníkmi hrával divadlo. To sa mu stalo celoživotnou profesiou a poslaním, aj keď do povedomia verejnosti vstúpil najskôr ako redaktor Národných listov, Světozoru a Světové knihovny a zároveň ako básník. V roce 1892 vytvoril pre J. B. Foerstra libreto k jeho vôbec prvej opere Debora. Neďaleko rodných Chudenic, z ktorých pochádzal i slavný skladateľský rod Rejchov, našiel inšpiráciu i pre svoje vôbec najslavnejšie dielo – libreto k Dvořákovej opeee Rusalka. Zomrel 10. januára 1950.

LANDA, Daniel – skladateľ, textár, libretista, narodený 4. 11. 1968 v Prahe. Absolvoval konzervaórium, odbor hudobno - dramatický. Herectvo však tvorí iba zlomok jeho profesnej dráhy. Ako herec účinkoval v českých filmoch (Proč?, Tichá bolest, Černí baroni). Najpodstatnejšia časť Landovej osobnosti je jeho hudobná tvorba. Okrem toho, že je Daniel Landa známym spevákom, tak si sám skladá hudbu, libreta a píše texty. Založil kapelu Orlík, s ktorou natočil dva albumy, potom sa vydal na úspešnú sólovú dráhu. V roku 1996 napísal spoločne s manželkou Mirjam Müller-Landa scnár a hudbu k dirty muzikálu Krysař, ktorý sa hral tiež v Nemecku, Rakúsku a Slovensku. V roku 2002 sa Krysař vrátil v obnovenej premiére označovaný ako "kultovný", ale už bez Dana Landy v úlohe Krysaře. Bol znovu naštudovaný, a to ako z hľadiska réžie a obsadenia, tak kostýmov a scény. Pribudli nové postavy. Okrem piesní píše tiež scenáre k filmom. Dokončuje prácu na hudbe, libreta a textoch gangsterskej komiksovej operety Zabijte Sršně. Ďalšie muzikály: Rockquiem (2003), Tajemství (2005).

LANDA, Mirjam – režisérka. Narodila sa v nemeckom Kolíne nad Rýnom, v Čechách žije dvanásť rokov. V polovici deväťdesiatych rokov absolvovala filmovú a televíznu réžiu na pražskej FAMU, za svoje študentské obrázky bola dvakrát ocenená Cenou Českého literárneho fondu. V roku 1995 režírovala inscenáciu Zvláštní schopnosti, o rok neskoršie muzikál Daniela Landy Krysař, (Krysaře režírovala celkom päťkrát - po prvej inscenácii v Prahe prišli ponuky z Bratislavy, Prešova, Klagenfurtu a teraz opäť v Prahe). Ako režisérka je podpísaná pod rad klipov (Daniel Landa, Olympic, Arakain aj), jej videoklip k piesni Daniela Landy bol nominován na cenu Českej hudobnej akadémie Gramy. Natočila rad reportáží pre stanicu HBO a režírovala živé vysielanie programu Prima jízda na Prima TV. Je autorkou prekladu libreta muzikálu Krysař do nemčiny.

LANE, Burton - skladateľ, libretista, narodený roku 1912 v New Yorku. Muzikály: Divotvorný hrniec. Zomrel 5. 1.1997

LASICA, Milan - humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor, predovšetkým súčasť osvedčenej značky L+S. Narodil sa 3. 2. 1940 vo Zvolene. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení. Už počas štúdia vystupoval spolu s J. Satinským v autorských dialógoch v bratislavskej Tatre. Koncom 60. rokov pôsobil v Divadle na korze. Roku 1970 mu normalizačná štátna moc znemožnila pôsobenie najprv na Slovensku (spolu so Satinským vystupovali v kabarete Večerní Brno), o dva roky neskôr aj v Čechách. Účinkoval dlhší čas v spevohre Novej scény, potom v činohre, roku 1982 prešiel do novozaloženého Štúdia S, kde je v súčasnosti riaditeľom. Známym sa stal predovšetkým ako herec v autorských divadelných predstaveniach spolu s J. Satinským. Ich spoločný knižný debut Nečakanie na Godota, ale i ďalšie knihy sú súbormi dramatických scénok a poviedok.. Ich texty sú venované slovenskej národnej mentalite, ku ktorej sa vyslovujú so skeptickým humorom, a najmä bez romantického pátosu. M. Lasica zdramatizoval román V. Mináča (Výrobca šťastia) a

71 mnohých hier (niektoré sa stali súčasťou knihy Tri hry), spolu s J. Satinským je aturom muzikálového prepracovania hry J. Soloviča (Žobrácke dobrodružstvo). Samostatnú autorskú tvorbu predstavujú najmä Lasicove piesňové texty. Časť z nich vyšla knižne (Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom). Jeho texty nenápadne reflektujú smutno-smiešne stránky ľudskej povahy, malosť a radosť a spokojnú obmedzenosť. Iné sú zasa lyricko-komickým odhaľovaním drobných potešení každodenného života. Muzikály: Plné vrecká peňazí, Niekto to rád horúce.

LAURENTS, Arthur – dramatik, libretista, režisér sa narodil 14. 7. 1918 v New Yorku. Študoval na New Yorskej a na Cornellovej univerzite. Spočiatku písal pre rozhlas. Autor a spoluautor viacerých hier. Napísal libreto k muzikálom West Side Story, Gypsy.

LEDECKÝ, Janek - je stálicou scény českej populárnej hudby. Gitarista, spevák, hudobný skladateľ a textár. Začínal v Horečka bandu Jany Koubkové, na začiatku ôsmej dekády minulého storočia sa stal spevákom a neskoršie i spoluautorom repertoáru skupiny Žentour. So skupinou natočil päť albumov (Žentour 001 – 005). V roku 1992 sa rozhodol pre sólovú dráhu. Za svoju kariéru získal rad prestížnych ocenení. Trikrát obsadil druhú priečku ankety TýTý o najobľúbenejšieho speváka televíznej obrazovky, je dvojnásobný strieborný a štvornásobný bronzový Český slávik. V roku 1993 bol obsadený do hlavnej roli pôvodného českého muzikálu Milana Svobody Pěna dní, je autorom textov muzikálovej inscenácie pražského Rokoka E 55 Story. V roku 1999 mal premiéru jeho autorský muzikálový debut Hamlet, na ktorom sa podielal tiež ako spoluproducent a predstaviteľ hlavnej úlohy. Muzikál sa stretol s veľkým záujmom publika. Je autorom hudby, napísal libreto a texty a zahral si hlavnú ulohu v muzikály GALILEO.

LENNARTOVÁ, Isabel – libretistka – muzikál Funny girl.

LERNER, Alan Jay – textár a libretista. Narodil sa v New Yorku 31. 8. 1918, kde aj umrel v roku 1986. Už počas štúdia na Harwardskej univerzite napísal niekoľko divadelných hier. Písal texty pre muzikály K. Weila i L. Bernsteina. Od roku 1942 spolupracoval s F. Loewem a v nasledujúcich rokoch spoločne vytvorili rad úspešných diel. Na začiatku 50-tych rokov vytvorili libreto a texty piesní k muzikálu My Fair Lady,

LEŠKO, Henrich – autor hudby k muzikálu Báthoryčka

LOEWE, Frederick – skladateľ. Narodil sa 10. 6. 1901 vo Viedni – niektoré publikácie uvádzajú rok 1904, umrel v Palm Springs 14. 2. 1988. Jeho otec bol operetný tenor. Loewe už ako 10 ročný bol žiakom Bussoniho a Eugena d´Alberta a ako 13 ročný klavírista vystupoval s berlínskym symfonickým orchestrom. Kompozíciu študoval u Řezníčka. Ako 15 ročný sa prezentoval svojimi prvými kompozíciami. Na začiatku dvadsiatych rokov komponoval tanečné piesne, s ktorými dosiahol veľký úspech. Ako 20 ročný odišiel do USA, Tam, podľa vlastných slov „dvadsať rokov hladoval.“ Živil sa rôznymi činnosťami, napríklad ako zlatokop, lodný muzikant, boxer i barový klavírista, kým v r. 1938 prejavil svoj kompozičný talent operetou Great Lady. Hudba My Fair Lady je pôsobivá aj tam, kde nemá charakter piesne, ale kde ilustruje konanie osôb. Obrovský úspech prvej inscenácie sa prejavil i v počte repríz (rekordných 2 717), ktoré prekonala až Hello, Dolly! Vzorová broadwayská inscenácia je zachytená v rozšírenom librete a zmluvné ustanovenia sú záväzné pre tento vzor.

MacDERMOT, Galt – skladateľ. Narodil sa 12.12.1928 v Montreale (Kanada). Zložil hudbu k muzikálu Vlasy.

MARSHALL, Rob – režisér. Narodil sa 17. 10. 1960 v Madisone. Režíroval filmový muzikál Chicago.

MASTEROFF, Joe – dramatik, narodený roku 1919 vo Philadelphii. Písal prevažne divadelné hry. Napísal libreto k muzikálu Kabaret.

McNally Terrence – narodil sa r. 1939. Napísal libreto k muzikálu DONAHA

72 MENKEN, Alan – skladateľ, narodený 22. 6. 1949 v New Yorku. Zložil hudbu k muzikálu Malý obchod hrôzy.

MERRILL, Robert (Bob) - skladateľ a spisovateľ. Narodil sa 17. 5. 1921 (1923). Spočiatku herec, neskôr filmový režisér a televízny producent. Autor textov piesní k muzikálu Funny girl.

MORÁVEK, Vladimír – režisér. Narodil sa roku 1965 v Moravskom Krumlove. V roku 1989 absolvoval odbor činohernej réžie na brnenskej JAMU. V rokoch 1989-1996 bol režisérom Divadla na provázku. Od r. 1997 do r. 2000 bol umeleckým šéfom Klicperova divadla v Hradci Králové. Pod jeho umeleckým vedením sa táto scéna dvakrát za sebou stala Divadlom roka. Jedenásť jeho predstavení bolo nominovaných na inscenáciu roka. V roku 1998 získal Vladimír Morávek za projekt Noci antilop cenu Nadácie Českého literárneho fondu. Uznávaný je najmä na Slovensku. Jeho Macbeth v DAB Nitra sa stal na Slovensku roku 1999 inscenaciou roka. Pre Českú televíziu natočil 45 dokumentárnych filmov, 3 rozprávky a 8 záznamov svojich najslávnejších predstavení. Za to obdržal dvakrát za sebou cenu Juhomoravských dokumentaristo. Režíroval muzikál Excalibur.

MOŠA, Stanislav – režisér. Po gymnáziu vyštudoval hudobno-dramatický odbor Štátneho konzervatória v Ostrave a potom činohernú réžiu na brnenskej JAMU. Po ukončení vysoké školy nastúpil v roku 1983 ako režisér do Divadla bratrov Mrštíkov. V rokoch 1984-94 pôsobil tiež ako pedagóg na brnenskej JAMU a tri roky viedol ako umelecký šéf Činoherné štúdio JAMU - Martu. V roku 1990 sa stal umeleckým šéfom Divadla bratrov Mrštíkov a o dva roky pozdejšie riaditeľom Městského divadla Brno. Ako režisér má na svojom konte viac než osemdesiat inscenácií, a to nielen v našich divadlách, ale i v zahraničí (Nemecko, Taliansko, Slovinsko, Slovensko). Pomimo činohernej réžií sa venuje tiež réžii muzikálov. Na javisti Městského divadla Brno môžeme v jeho réžii vidieť muzikály West Side Story, My Fair Lady, Sny svatojánských nocí, Radúz a Mahulena, Babylon, Svět plný andělů či Koločava. Stanislav Moša je však tiež aktívny autorsky, ako libretista v spolupráci predevšetkým so Zdenkom Mertou a Petrom Ulrychom. V oblasti muzikálo vytvoril už mnoho zaijímavých projektov - so Zdenkom Mertou Sny svatojánských nocí (1991), scénické oratórium Bastard (1993), muzikálovú operu Babylon (1998), Svět plný andělů (2000) a Zahrada divů (2004). S Petrom Ulrychom napísal muzikálovú baladu Radúz a Mahulena a na motívy príbehov Nikolu Šuhaja muzikál Koločava (2001). Stanislav Moša je tiež režisérom úspešného koncertného predstavenia Muzikály z Broadwaye (2002) či muzikálu West Side Story, s ktorými sa brnenský súbor úspešne predstavil ako brnenskému, tak zahraničnému publiku na turné vo všetkých krajinách Európy.

NOVOTNÝ, Petr – režisér. Muzikály: Bedári, Chicago, MissSaigon, Rómeo a Júlia,

ORAVEC, Peter – režisér, dramaturg, narodený roku 1943 v Trenčíne. Absolvoval štúdium dramaturgie na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako herec a režisér Vojenského umeleckého súboru kpt. Nálepku v Bratislave, dramaturg Čs. televízie v Bratislave, režisér Divadla J.Záborského v Prešove a Novej scény v Bratislave. Ako režisér naštudoval viaceré hudobnozábavné diela, vrátane niekoľkých pôvodných slovenských muzikálov: Sneh sa smial, až padal; Ohnivák; Každý má svojho Leona; Pobozkaj ma, Katarína.

OSWALDOVÁ, Gabriela – textárka – muzikály: Johanka z Arcu; Láska je láska

PARKER, Alan – režisér. Narodil sa 14. 2. 1944 v Londýne. Režíroval muzikál Evita

PATEJDL, Vašo – legenda slovenskej populárnej hudby, spevák, skladateľ, autor množstva hitov, hráč na klávesové nástroje, narodený 10.10.1954 v Karlových Varoch. Roku 1968 zakladá skupinu, z ktorej v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vznikne jadro budúceho Elánu.Vyštudoval obor kompozície na VŠMU v Bratislave. Do roku 1985 je členom skupiny Elán, potom nastupuje na svoju sólovú dráhu. Koncertuje a vydáva niekoľko úspešných sólových albumov, skladá hudbu k filmom, produkuje albumy svojim speváckym kolegom. V roku 1996 obnovuje spoluprácu so skupinou Elán. Behom svojej profesionálnej kariéry sa Vašo Patejdl okrem tvorby pre Elán podieľal na projektoch snáď všetkých hudobných žánrov vrátane muzikálov a vážnej hudby. Naštudoval, nahral a dirigoval muzikál A. L. Webbera “Jozef a jeho zázračný farebný plášť”, skomponoval a realizoval

73 pantomimický muzikál “Grand Pierrot”, zložil hudbu k filmom Fontána pre Zuzanu. V roku 2003 vydáva Elán album „Tretie oko“ a koná sa megakoncert Elánu na Letenskej pláni. Patejdl komponuje muzikál „Adam Šangala“.

PAŠTÉKA, Jozef - narodený roku 1948 v Žiline, absolvent VŠMU v Bratislave, scenárista, dramaturg, od r. 1990 pedagóg scenáristiky na FTF VŠMU. Spolupracoval so scenáristami a režisérmi D. Mitanom, O. Šulajom, J. Dietlom, M. Pietrom, S. Párnickým, J. Budským, J. Jakubiskom, M. Hollým, Š. Uhrom a ďalšími. V sedemdesiatych rokoch bol dramaturgom hraných programov v televízii [ Plukovník Chabert, Vládca Oidipus, Višňový sad, Americká tragédia a i. ], v osemdesiatych rokoch dramaturgom Slovenského filmu [ Tisícročná včela, Južná pošta, Utekajme, už ide!, atď. ] Podľa jeho scenárov bolo realizovaných viac než desať hraných titulov [ Adam Šangala, Anonym , Sladké starosti, Sedím na konári a je mi dobre, Dážď padá na naše duše a i. ]

PAVLÍČEK, Michal – obdivovaný gitarový mág, skladateľ i autor introvertných rockových opusov, stejne ako melodicky silných pôsobivých balád, vyhladávaný producent i mentor mladých hudobníkov. Stále rozvíja a rozšiřuje svoj talent a začína sa presadzovať ako skladateľ symfonickej hudby k filmom a baletu a tiež pokračuje v svojej kariére rockového hudobníka. Zložil hudbu k muzikálu Excalibur.

PETERAJ, Kamil – básnik a textár sa narodil 18.9.1945 v Bratislave, kde vyštudoval hru na husle na konzervatóriu a divadelnú dramaturgiu na VŠMU. Bol dlhoročným dramaturgom divadla Nová scéna. Je autorom 17 básnických zbierok, niekoľkých výberov, kníh aforizmov a veršov pre deti. Textárske začiatky sa viažu k bítovej formácii Prúdy a k spolupráci s P. Hammelom a M. Vargom. Je autorom mnohých hitov - Balada o poľných vtákoch, Atlantída, Vyznanie, Úsmev alebo Čo bolí to prebolí. Autorsky sa podieľal na viac ako 40 albumoch. Spolupracuje aj s M. Žbirkom, je výhradným textárom albumov M. Gombitovej, písal pre J. Lehotského, skupinu Modus, R. Grigorova, V. Patejdla a ďalších. Jeho piesne naspievali aj K. Gott alebo H. Vondráčková. Je spoluautorom muzikálov Cyrano z predmestia a Adam Šangala. Dlhé roky úspešne pôsobil v oblasti reklamy, venuje sa aj fotografii. Žije v Bratislave, s manželkou Ľubomírou má synov Kamila a Mareka.

PODSKALSKÝ Zdeněk – režisér, príležitostný scenárista a herec. Narodil sa 18. 2. 1923 v Prahe. Jeho životná partnerka je známa česká herečka. Syn Zdenék Podskalský je tiež režisérom. Na počiatku 60. rokov už začal byť uznávaným režisérom. Jeho doménou boli komédie a zábavné programy. Vytvoril i niekoľko pôvodných muzikálo ako Noc na Karlštejně a Trhák. Mal na svedomí záplavu skvelých zábavných televíznych programov, napríklad Možná přijde i kouzelník, Kabaret u dobré pohody a silvestrovské programy. Bol tiež autorom a režisérom divadelných komédií: Žena v trysku století, Návštěva mladé dámy, Liga proti nevěře. Zomrel 29. 10. 1993 v Prahe.

PORTER, Cole – skladateľ a textár. Narodil sa 9. 6. 1891 v Peru (Indiana, USA). Študoval právo na Yalovej univerzite. Väčšinu času však trávil na hudobnovedných prednáškach, kde získaval vedomosti z harmónie a inštrumentácie. Zložil hudbu k viacerým filmom. Muzikály: Kankán; Kráľovná spieva blues;Pobozkaj ma, Katarína. Zomrel 15. 10.1964 v Santa Monice (Kalifornia, USA)

PROSTĚJOVSKÝ, Michal – textár, sa narodil 8. mája 1948 v Prahe. Texty k piesňam začal písáť na konci šesťdesiatych rokovet. Od polovice sedemdesiatych rokovet až do svojho odchodu z Československa pracoval tiež ako producent Supraphonu, stál pri vzniku gramofónových platní popredných interpretov i skupín. Zaujímal sa tiež o hudobné divadlo. Tento záujem ho priviedol študovať na Univerzite Karlovej, kde v sedemdesiatych rokoch študoval divadelnú a filmovú vedu. Od roku 1983 žil v Nemecku, konkrétne v Kolíne nad Rýnom, kde bol redaktorom českej redakcie rozhlasovej stanice Deutschlandfunk a Deutsche Welle. Od roku 1990 žije striedavo v Prahe a v Nemecku. V roku 1994 mala premiéru česká verzia svetového muzikálu Jesus Christ Superstar s Prostějovského textami. Muzikál sa hral s veľkým úspechom 4 roky a zlomil rekord v počte repríz (1288). Neskôr bol Prostějovský spoločne so skladatelom Zdeňkom Johnom autorom muzikálovej verzie vychádzajúcej z Dvořákovej a Kvapilovej opery Rusalka. V roku 2002 mala na scéne GOJA Music-hall premiéru muzikálová Popoluška, ku ktorej M. Prostějovský napísal texty. Hudbu zložil Zdeněk Barták.

RADO, James – libretista, narodený roku 1939 v Los Angeles. Muzikály: Vlasy.

74 RAGNI, Gerome – libretista, narodený roku 11. 9. 1935 v Pittsburghu. Muzikály: Vlasy (vytvoril i hlavnú úlohu). Zomrel 10.7.1991

RAPOŠ, Dušan – režisér, známy aj pod umeleckým pseudonymom Sui Generis (svojho druhu) alebo SG, sa narodil 20.6.1953 v Moravanoch na východnom Slovensku. V roku 1982 absolvoval s červeným diplomom a Cenou ministra školstva Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Je synom obľúbeného slovenského publicistu Vladimíra Rapoša a vnukom významného európskeho architekta a staviteľa Ing. Miloša Rapoša, na ktorého počesť bol v Bratislave na Trnávke pomenovaný park. V roku 2000 sa v Las Vegas oženil s populárnou českou herečkou a poetkou Evou Vejmělkovou. Ako umelec tvorivo pôsobí vo viacerých európskych mestách a v posledných rokoch aj v USA. Striedavo žije v Havířově a v Bratislave. Kultúrnej verejnosti je známy predovšetkým ako divácky najobľúbenejší slovenský režisér a scenárista. Jeho filmy, z ktorých by sme chceli pripomenúť aspoň tituly Falošný princ, Fontána pre Zuzanu 1, 2 a 3, Rabaka, Utekajme, už ide!, Studňa mladosti, Dido, F.T., Karel Kryl - kdo jsem...? a Suzanne, videlo milióny divákov nielen na Slovensku a v Čechách, ale na celom svete. Je držiteľom celého radu významných hlavne zahraničných ocenení. Jeho zatiaľ posledný film, rodinná hudobná komédia Fontána pre Zuzanu 3, získal najvyššie ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch v americkej Atlante a Filadelfii. Už menej sa vie o tom, že Dušan Rapoš je pôvodnou profesiou hudobný skladateľ a že je autorom desiatok filmových a scénických hudieb, ktoré skomponoval väčšinou pre nemecké, rakúske, švajčiarske, americké, ale aj pre slovenské a české filmové, televízne a divadelné produkcie. Jeho prvým celovečerným hudobno-dramatickým dielom bol pôvodný slovensko-americký balet Deti Titanicu, ktorý vytvoril v spolupráci so svetoznámym americkým choreografom Christopherom d´Amboise z New Yorku pre Balet Slovenského národného divadla v Bratislave. Vysokú umeleckú úroveň majú aj jeho nekomerčné CDs Tenderness, Anjeli hriechu, Deti Titanicu, Love Songs a The Best of Dušan Rapoš 2000, nahrané so špičkovými európskymi symfonickými telesami a dirigentmi.

RENČ, Filip – herec, režisér. Vlastným menm - Olin Vavroušek sa narodil 17. 8. 1965 v Prahe. Behom štúdia na FAMU(1986-1992) natočil filmy Zapadákov a Dravci na start, ktoré získali hlavnú cenu na festivale svetových filmových škôl v Mníchove. Nasledujúci rok opäť získal túto cenu a to vďaka filmu Srdíčko. Už od svojich piatich rokov sa objavoval v rôznych detských filmoch, napr. Julek (1980) alebo Levé krídlo (1983). V roku 1991 režíroval svoj prvý film Requiem pro panenku za ktorý získal hlavnú cenu na festivale Československého filmu FÓRUM v Bratislave a v roku 1992 bol tento film najnavštevovanejším českým filmom. Roku 1995 natočil svoj druhý celovečerný film Válka barev. Filip Renč sa venuje tiež režírovaniu hudobných videoklipov, napr. k piesni Medvídek (1999) od skupiny Lucie alebo k piesňam Lucie Bílé Láska je láska (1993) a Zahrada rajských potěšení (1995). V roku 2000 natočil klip k piesni Ivety Bartošové Nad Jezerem. V poslednom období sa venuje hlavne natáčaniu televíznych reklám a spotu. (Nestlé, Danone, Sazka, Mazda, Dobrá voda atď.). V roku 2001 natočil Filip Renč veľmi úspešný muzikálový film Rebelové, v ktorom si zahrali napr. Jan Révai (Śimon), Zuzana Norisová (Tereza), Alžběta Stanková (Bugyna), Jaromír Nosek (Bob) atd. Tak isto režíroval i muzikál Kleopatra. Ako herec sa objavil napr. vo filmoch Stav ztroskotání (1983), Nesmrtelná teta (1993), Jízda (1994), Kolja (1996) alebo Tmavomodrý svět (2000).

RICE, Tim – textár, sa narodil 10. 11. 1944 v Anglicku. Napísal texty k muzikálu Jozef a jeho zázračný farebný plášť; Jesus Chris Superstar; Evita

RUSSEL, Willy – skladateľ, sa narodil roku 1947 v Liverpoole. Muzikály: Pokrvní bratia.

RYCHMAN, Ladislav – scenárista a filmový režisér. Narodil sa 9. 10. 1922 v Prahe. Autor muzikálov Starci na chmeli, Dáma na koľajniciach, Hviezda padá nahor a ďalších filmov Len ho nechajte, nech sa bojí; Láska na druhý pohľad; Pieseň o strome a ruži.

SAIDY, Fred – libretista, narodený roku 1907 v Los Angeles. Libreto k muzikálu Divotvorný hrniec.

SARVAŠ, Martin – manažér a producent v oblasti médií a zábavného priemyslu, autor vyše 160 piesňových textov, autor televíznych a rozhlasových relácií. Narodil sa 28. 3. 1961. Napísal aj text k muzikálu Báthoryčka

75 SATINSKÝ, Július - (20. 8. 1941 – 29. 12. 2002). Humorista, dramatik, prozaik, fejtónista, autor literatúry pre deti, herec; známym sa stal predovšetkým ako jeden z členov hereckého tandemu Divadla L+S s Milanom Lasicom. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Počas štúdia vystupoval spolu s M. Lasicom v autorských dialógoch v bratislavskej Tatre. Koncom 60. rokov pôsobil v Divadle na korze. V roku 1970 mu normalizačná štátna moc znemožnila pôsobenie na Slovensku, preto v rokoch 1971 – 72 spolu s M. Lasicom vystupovali v kabarete Večerní Brno. Potom nesmeli hrať ani tam. Od roku 1972 účinkoval v spevohre Novej scény v Bratislave, od roku 1978 v činohre. V roku 1982 prešiel do novozaloženého Štúdia S (teraz Štúdio L+S). Spolu s Milanom Lasicom sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a predstavuje spôsob intelektuálneho satirického nazerania na svet. Ich hry sa zvyčajne skladali z niekoľkých častí (scénky, skeče, piesne, improvizované vstupy). Slovným humorom a spontánnym rozprávačstvom sa vyznačujú nielen knižné publikácie, fejtóny (gestá sa v nich dajú čítať priamo, ale aj ako ironicky prevrátené; snažil sa v nich provokáciou vzbudiť v čitateľovi túžbu stať sa podobne samostatnou a originálnou osobnosťou, ako je sám autor), ale i tvorba pre deti (rozprávky). Časť tvorby bola publicisticky orientovaná smerom k politickej satire. Výbery z viacerých týchto článkov vyšli aj knižne a mnohé z nich aj sám ilustroval. V niekoľkých médiách (časopisy, rozhlas) mal pravidelné rubriky. Podieľal sa na úpravách viacerých divadelných hier a aj na prekladoch. Vo vydavateľstve L.C.A. rokoch 1996-98 vyšlo trojzväzkové Súborné dielo L+S a v roku 1999 kniha fejtónov Tristo hrmených. Spolu s Milanom Lasicom upravil text Solovičovej divadelnej hry Žobrácke dobrodružstvo na muzikál Plné vrecká peňazí.

SCHONBERG, Claude-Michel – skladateľ, narodil sa maďarským rodičom a vo Francúzsku sa stal úspešným skladateľom piesní a producentom gramofónových platní. S libretistom a textárom Alainom Boublilom spolupracoval od roku 1967 a obidvaja cítili, že im bežná piesňová produkcia nedáva príliš priestor k seberealizácii. Začiatkom 70. rokov Schönberg videl na Broadwayi pôvodné naštudovanie muzikálu Jesus Christ Superstar a remake West Side Story, to ho nadchlo a inšpirovalo.Prvým pokusom dvojice Schönberg a Boublil bolo spracovanie Francúzskej revolúcie do podoby rockovej opery v roku 1973 a skladateľ si v nej s úspechom zahral rolu kráľa Ludvíka XVI. V roku 1980 nasledovala parížska premiéra Les Misérables. Muzikály Miss Saigon a Martin Guerre Schönberg napísal opäť s Alainom Boublilom. Claude-Michel Schönberg s Alainom Boublilom momentálne pracujú na novej verzii svojho muzikálu Martin Guerre, píšu nový muzikál a stretli sa i pri spolupráci na jednom americkom filme s piesňami.

SONDHEIM, Stephen – textár a skladateľ. Narodil sa 22. 3. 1930 v New Yorku. Kompozíciu študoval u Miltona Babbitta. Od roku 1953 pracoval v televízii, neskôr v rozhlase. Úspech získal textami piesní k muzikálu West Side Storsy

SOUKUP, Ondřej – skladateľ, producent, basgitarista. Absolvent pražského konzervatóia. Od roku 1975 pôsobil v jazzových a popových kapelách ako basgitarista, ale začiatkom 80. rokov prestúpil ku Karlovi Gottovi a súučasne skladal a aranžoval hudbu. Potom sa komponovaniu začal venovať naplno. V roku 1983 zložil hudbu ku svojmu prvému celovečernému filmu (Druhý tah pešcem). Od tej doby sa podpisuje pod hudbu k dvadsiatim ďalším celovečerným snímkam, medzi ktoré patrí i Oscarový Kolja Jana Svěráka. V roku 1998 získal Českého leva za najlepšiu skladbu k filmu Juraja Jakubiska Nejasná zpráva o konci světa a o tri roky neskoršie ho získal i za hudbu k filmu Jana Svěráka Tmavomodrý svět. Okrem muzikálov a scénickej hudby pre televíziu a film skladá popové piesne. Spolu s manželkou a textárkou G. Osvaldovou úzko spolupracujú s Luciou Bílou, pre ktorú zložil album Missariel ocenený 5 českými cenami Grammy. V roku 2000 mal premiéru jeho muzikál Johanka z Arku, ktorý sa i po viac ako dvoch rokoch hral v divadle Ta Fantastika osemkrát týždne.

SPEWACKOVCI, Bella a Samuel – manželský autorský pár. Bella sa narodila roku 1899 v Bukurešti, Samuel 1899 v Bachmute, zomrel 1971. Spoločne napísali vyše 20 filmových scenárov a rozličných televíznych relácii, napísali libreto k muzikálu Pobozkaj ma, Katarína.

SPIŠÁK, Karol – režisér. Narodil sa 17. 8. 1941 v Bratislave. Vyštudoval VŠMU odbor divadelnej réžie. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave, v ND v Prahe, ŠD v Košiciach ako aj v divadlách v Bulharsku, Poľsku, Gruzínsku. Má za sebou vyše 130 réžii. Muzikál Mníšky.

76 STEIN, Joseph – libretista, narodený 30. 5. 1912 v New Yorku. Muzikály: Fidlikant na streche, Grék Zorba. Zomrel v roku 2001.

STEWART, Michael – libretista, narodený roku 1929 v New Yorku. Študoval na Yalovej dramatickej akadémii, potom písal skeče a texty piesní do revue. Autor libriet k muzikálom, najznámejší Hello, Dolly!

STYNE, Jule – skladateľ. Narodil sa 31.12.1905 v Londýne. Študoval na chicagskej Hudobnej škole. Začiatkom 30. rokov klavirista v kapele, pre ktorú aj aranžoval.. Komponoval a aranžoval sprievodnú hudbu k filmom. Autor filmových piesní. Muzikály: Funny Girl; Niekto to rád horúce. Zomrel 20. 9. 1994.

SVOBODA, Karel – český hudobný skladateľ. Narodil sa 19.12.1938 v Prahe. Hral v Lekárskom dixilande, v skupine Jazztet v pražskej Viole, v roku 1963 založil rockovú skupinu Mefisto, v ktorej hral na klavír, pôsobil v Laterne magike a divadle Rokoko, napísal svoj prvý hit Depeše pre Martu Kubišovú. Namiesto štúdia medicíny sa začal venovať filmovej hudbe a k filmu režiséra Pavla Juráčka Každý mladý muž napísal spolu s Jaromírom Vomáčkom v roku 1965 hudbu. V roku 1968 zložil pre Karla Gotta pieseň Lady Carneval, ktorá mala veľký úspech na festivale v Rio de Janeiru. Od tej doby sa začal intenzívne venovať komponovaniu. Skladal piesne pre Hanu Zagorovú, Jiřího Korna, Evu Pilarovú, Helenu Vondráčkovú, Annu Rusticano a i., hudbu pre množstvo televíznych inscenácií, rozhlasových hier, hraných a animovaných filmov (Noc na Karlštejně, Tři oříšky pro Popelku). Veľkú popularitu vo svete získal hudbou k tv. seriálom Cirkus Humberto, Létající Čestmír, Návštevníci a animovaným seriálom Včielka Maja a Pinocchio. V súčasnosti sa venuje divadelným muzikálom - Dracula (1995), Monte Christo (2001).

ŠEBO-MARTINSKÝ, Teodor – skladateľ. Narodil sa 23.10.1911 v Martine. Študoval kompozíciu na nemeckej hudobnej akadémii v Prahe, na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Pôsobil ako tajomník Hudobnej komory v Bratislave, bol šéfredaktorom časopisu Javisko, hudobný redaktor bratislavského rozhlasu a redaktor Štátneho hudobného vydavateľstva, neskôr Supraphonu a Opusu. Komponoval šansóny a zábavnú hudbu. Autor operety Kormorán sa vracia a muzikálov Revízor a Ohnivák.

ŠTRASSER, Ján – narodený 25. 2. 1946 v Košiciach. Básnik, esejista, textár, prekladateľ. Vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, bol redaktorom Mladej tvorby, neskôr divadelným dramaturgom na Poetickej scéne, vo Vojenskom umeleckom súbore a v Štúdiu S, redaktorom a šéfredaktorom Slovenských pohľadov, od roku 1997 redaktorom týždenníka Domino fórum. V roku 1968 vyšiel jeho básnický debut Odriekanie. Štrasserove básne dostávajú až aforistický charakter. Sústreďuje sa na drobné reflexie každodennosti, témy rodinného spolužitia, všedných starostí vo všeobecnejších, existenciálnych súvislostiach. Je autorom piesňových textov k muzikálom a hrám (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú), ktoré vyšli aj s ďalšími piesňovými textami v súbore Pančuchové blues; textov ku kabaretným piesňam Milana Markoviča – vyšli v súboch Ples núl, Babky demokratky a Dvojhra. Ján Štrasser píše i novinové fejtóny glosujúce kultúrnospoločenskú a politickú realitu Slovenska (vychádzajú na pokračovanie v Lidových novinách), publicistiku, prekladá najmä z ruštiny (M. J. Lermontov, V. Chlebnikov, B. Pasternak a i.) a v spolupráci s P. Zajacom aj z nemčiny (K. Kraus, G. Eich, B. Brecht a i.).

TURAN, Ján – básnik, textár, spisovateľ pre deti a mládež. Narodil sa 13.2.1935 v Úľavanoch nad Žitavou. Autor textov mnohých populárnych piesní a šansónov. Je autorom libreta a textov piesní k muzikálu podľa Gogoľovho Revízora

URBAN, Jozef – básnik, textár, žurnalista. Narodil sa 29.11.1964 v Košiciach. Zomrel 28.4.1999 vo Zvolene. Napísal libreto k muzikálu Kráľ David.

VACULÍK, Libor - choreograf a režisér. Po absolvovaní pražského konzervatória pôsobil v SND. Stvárnil tu najslávnejšie úlohy klasického i moderného repertoáru. Hosťoval i na scéne ND Praha i na zahraničných scénach – Nancy. New York, Barcelona, Paríž, Tokyo, Moskva, San Antonio ai.Odišiel z javiska na vrchole svojej interpretačnej dráhy v 33 rokoch. V roku 1991 ukončil štúdium choreografie

77 a réžie na VŠMU v Bratislave. Obraz Vaculíka – tanečníka má k Vaculíkovi – choreografovi veľmi blízko. Ako režisér, choreograf a libretista inscenoval 25 celovečerných predstavení pre ND Praha (Malý pan Friedemann, Psycho, Romeo a Julie). Laternu Magiku (Minotaurus, Sen o kouzelné flétně), ND Brno (Marie Stuartovna, Jana z Arku na hranici), Gyor (Fantom Opery), Wroclaw (Romeo a Julie), SND Bratislava (Dáma s kaméliemi, Notre Dame de Paris) ai. Na svojom konte má desiatky krátkometrážnych tanečných opusov (Slovanské dvojzpěvy, Písně o mrtvých dětech), choreografiu do opier (Carmen,Faust a Markéta), činohier ( Tančírna, Krvavá svatba), muzikálů (Josef a jeho zázračný barevný plášť, Grand Hotel, Pokrevní bratři) a v STV Bratislava režíroval několik televizních filmů (Malý velký princ, Fantastická, Romeo a Julie ai.). K jeho najúspešnejším inscenáciám patrí Edith, vrabec z predmestia, ktorá zaplňuje hľadiko v niekoľkých divadlách v Českej republike. Je niekoľkonásobným držitelom Ceny ČLF, Ceny Slovenskej televíznej asociácie a čerstvým držitelom ceny Sazky za najlepšie hudebno dramatické dielo za rok 2002. Je autorom scenára, choreografom a režisérom muzikálu Tři mušketýři.

VARGA, Marián – jeden z najväčších slovenských hudobných mágov. Narodil sa 29. januára 1947 v Skalici. Od šiestich rokov navštevoval ĽŠU a paralelne bral súkromné hodiny kompozície u prof. Jána Cikkera. Neskôr sa stal žiakom Bratislavského konzervatória, kde študoval klavír u Romana Bergera a kompozíciu u Andreja Očenáša. Po troch rokoch konzervatórium opúšťa a onedlho sa stáva členom skupiny Prúdy, s ktorou nahral v roku 1969 legendárny album "Zvonky, zvoňte". Rovnako náhle ako konzervatórium opúšťa aj Prúdy a zakladá prvú artrockovú kapelu v Československu - Collegium Musicum. Jej repertoár pozostávajúci prevažne z inštrumentálnych kompozícií zahŕňa okrem reinterpretácií tém z klasickej hudby (Haydn, Bartók, Stravinskij ...) aj vlastné skladby s prvými náznakmi umeleckej postmoderny (Eufónia z albumu Konvergencie), ktorá je princípom jeho súčasnej tvorby. Po zániku Collegia Musica (1979) sa Varga rozhodol pre úlohu osamelého bežca a ako jeden z prvých hudobníkov u nás sa začal venovať konceptu absolútnej improvizácie, čiže komponovaniu hudby v reálnom časopriestore. Priebežne sa venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov a skomponovali prvý rockový muzikál u nás Cyrano z predmestia.

VÁŠOVÁ, Alta - narodená 27. 5. 1939 Sevljuša (Ukrajina), prozaička, filmová, televízna a rozhlasová scenáristka. Autorka literatúry pre deti a mládež, civilizačných, ekologických, biografických a sci-fi projektov, v ktorých presadzuje návrat k nevychýlenému hodnotovému systému, koncepciu tandemového spojenia človeka a prírody, partnerskú senzibilitu a empatiu, kooperáciu sveta dospelých a sveta detí. 1959 ukončila štúdium na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave (matematika – fyzika). Povolanie učiteľky striedala s dramaturgicko-scenáristickou prácou vo filme (Barrandov, Koliba), s upratovačsko-sprievodcovskou prácou na hrade Zvíkov, s dramaturgickým postom v televízii – štúdio filmovej tvorby Bratislava (1968–73) i s povolaním slobodnej spisovateľky. Publikovať začala koncom 60. rokov v Mladej tvorbe, Romboide a Slovenských pohľadoch. Autorka niekoľkých próz, noviel, románov, televíznych hier, scenárov k televíznym filmom. Je autorkou libreta k pôvodnému slovenskému muzikálu zo života mládeže Cyrano z predmestia (1977) a libriet k detským televíznym muzikálom Majster zlodejského cechu (1976), Neberte nám princeznú (1981) i rozhlasového muzikálu Naše pani Anetta (1976)

VOSKOVEC, Jiří – (vlastným menom Jiří Wachsmann), český herec, dramatik, režisér a prekladateľ, v období medzi dvoma svetovými vojnami najbližší spolupracovník J. Wericha sa narodil 19. júna 1905 v Sázavě-Budech. Od roku 1927 vytvoril spolu s Janom Werichom populárnu autorsko- hereckú dvojicu, pôsobiacu v 'Osvobozeném divadle'. Svoj jedinečný humor, uplatnil tiež vo filme. V roku 1939 emigroval do Spojených štátov, kde sa po roku 1950 presadil ako divadelný, filmový a televízny herec (napr. v slávnom filme 'Dvanáct rozhněvaných mužů'). Zomrel v americkom Pearlblossome 4.7.1981. Režíroval muzikál Divotvorný hrniec.

WEBBER, Andrew Lloyd – anglický skladateľ, narodený v roku 1948. V súčasnosti najznámejší a najúspešnější skladateľ muzikálovej hudby. Od malička prejavoval veľký hudobný talent, hral na klavír a husle. Veľmi skoro sa začal pokúšať komponovať vlastné skladby. Na oxfordskej univerzite, kde študoval dejiny umenia, sa v roku 1965 zoznámil s textárom Timom Ricom, s ktorým začal spolupracovať. Ich prvý spoločný svetový úspech, ktorým sa stal Jesus Christ Superstar, predchádzalo niekoľko pokusov - napr.The Likes of Us alebo Joseph and the Amazing Technicolor Dreamcoat. Jesus Christ Superstar sa stal veľmi populárnym a tak isto to bolo i s ďaľším dielom tejto autorskej dvojice -

78 Evitou. Evita bola posledným väčším dielom, na kterom Webber a Rice spolupracovali. V roku 1981 mal premiéru muzikál Cats, ktorý sa stal naprostým fenoménom po celom svete a priniesol Webberovi veľa úspechov. Na Broadwayi mali Cats premiéru v roku 1982. Tým sa stal ALW prvým skladateľom na svete, ktorému boli súčasne uvedené tri diela v londýnskom West Endu a na Broadwayi. V roku 1992 bol povýšený do šľachtického stavu za jeho zásluhy v oblasti umenia.

WERICH, Jan – český herec, dramatik, spisovateľ a prekladateľ, poviedok, rozprávok a piesňových textov. Narodil sa 6.2.1905 v Prahe. V roku 1927 vstúpil s Jiřím Voskovcom do 'Osvobozeného divadla'. V nasledujúcich rokoch preň napísali rad satirických revuí, v ktorých vytvárali ústrednú hereckú dvojicu. Po zatvorení divadla emigrovali spoločne so skladateľom a klaviristm Jaroslavom Ježkom (1906-1942) do Spojených štátov. Po druhej svetovej vojne skončil ich pokus o obnovenie divadla neúspechom, lebo spoločenské pomery neboli pre politickú satiru vhodné. Pôsobil v mnohých pražských divadlách a hral vo veľa filmoch. V rokoch 1956-61 bol riaditeľom 'Divadla ABC'. Muzikál Divotvorný hrniec.

WILDHORN, Frank – americký skladateľ. Zložil hudbu k muzikálu Jekyll & Hyde.

WOODY, Allen - vlastným menom Allen Stewart Konigsberg sa narodil 1.decembra 1935 v Brooklyne v New Yorku. Americký herec, režisér, scenárista a dramatik. Začínal ako kabaretný herec, vo filme debutoval v polovici 60. rokov ako herec a v roku 1969 i ako režisér. Jeho filmy odrážajú pocity súčasných amerických intelektuálov, ich citové frustrácie, posadnutosť psychoanalýzou a psychiatriou - sú to smutné ironické komédie s nostalgickým pohľadom na svet. FILMOGRAFIA: Vezmi peniaze a utekaj (1969); Banáni (1971); Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa opýtať (1972); Spáč (1973); Láska a smrť (1975); Annie Hall (1977); Interiéry (1978); Manhattan (1979); Spomienky na Hviezdny prach (1980); Sexuálna komédia noci svätojánskej (1982); Zelig (1983); Danny Rose z Broadwaya (1984); Purpurová ruža z Káhiry (1985); Hana a jej sestry (1986); Zlaté časy rádia (1987); September (1987); Iná žena (1988); Príbehy z New Yorku - poviedka Oidipus Wrecks (1989); Zločiny a poklesky (1989); Alice (1990); Tiene a hmla (1991); Manželia a manželky (1992); Tajomná vražda v Manhattane (1993); Výstrely na Broadwayi (1994); Nepi tú vodu (1994); Mocná Afrodité (1995); Všetci hovoria: milujem ťa (1996); Pozor na Harryho! (1997); Celebrity (1998); Sladký ničomník (1999); Darebáčkovia (2000); Prekliatie žltozeleného škorpióna (2001); Hollywood Ending (2002); Čokoľvek (2003).

ZACHAR, Karol L. – režisér. Narodil sa 12.1.1918 v Svätom Antole. Režíroval najúspešnejší muzikál na Slovensku Na skle maľované. Zomrel 17.12.2003 v Bratislave.

ZELENKA, Zdeněk – scenárista a režisér. Narodil sa 15.12.1954 v Prahe. Obor filmovej a televíznej réžie vyštudoval na FAMU v rokoch 1976 - 1981. Po absolvovaní FAMU bol zamestnancom Filmového štúdia Barrandov, od roku 1990 je na voľnej nohe. V roku 1985 debutoval trikovo náročným koprodukčným filmom Čarovné dědictví, ktorý sa vo svojej dobe stal naším najpredávanejším titulom do zahraničia. Od roku 1990 spolupracuje s Československou, neskôr Českou televíziou, pre ktorú ako svoj prvý titul natočil v roku 1990 celovečernú komédiu podľa vlastného scenára Radostný život posmrtný. Od tej doby natočil pre ČT ďaľších viac ako tridsať celovečerných titulov najrôznejších žánrov. V roku 1993 natočil pre firmu BONTON prvú "ponovembrovú" rozprávkovú komédiu Nesmrtelná teta, ktorá sa stala v kinách najnavštevovanejšou rozprávkovouvou komédiou. K väčšine svojich distribučných i televiznych filmov si píše scenáre - podľa jeho scenárov vzniklo sedem filmov distribučných (Freonový duch, Nesmrtelná teta, Rebelové) a viac ako dvadsať filmov televíznych.

79 SPRIEVODCA MUZIKÁLMI

Zostavila a graficky upravila Katarína Donovalová Zodpovedný redaktor Mgr Peter Klinec MDT: 792.57

ISBN 80-88783-34-8 EAN 9788088783343

Vydala Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici Banská Bystrica 2005

Náklad 25 výtlačkov CD ROM 15

www.vkmk.sk e-mail: [email protected]

80