AMBIS VYSOKA ŠKOLA, A.S. ANALÝZA NEZAMESTNANOSTI

AMBIS VYSOKA ŠKOLA, a.s.

ANALÝZA NEZAMESTNANOSTI OKRESU MALACKY

Diplomová práce

Autor: Bc. Erik Schild studijní obor: Management rozvoje měst a regionu specializace: Management a rozvoj lidských zdrojů

Vedoucí práce: Doc. PhDr. Jana Marie Šafránková, CSc.

Brno 2021

Prehlásenie Prehlasujem, že som diplomovou práci vypracoval samostatne a v zozname som uviedol všetku použitú literatúru. Svojim podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická podoba práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici VŠ AMBIS a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Brne, dňa 27.03.2021 Bc. Erik Schild

Poďakovanie Týmto sa chcem poďakovať vedúcej diplomovej práce doc. PhDr. Janě Marie Šafránkové, CSc. za odborné vedenie, metodickú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytla v procese prípravy, koncipovania a písania diplomovej práce.

Abstrakt:

Cieľom práce je komparácia vývoja nezamestnanosti v okrese Malacky a detailné definovanie štruktúry uchádzačov o zamestnanie evidovaných na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny Malacky. Predkladaná práca sa zaoberáme všeobecnými východiskami trhu práce, regionálnymi disparitami a špecifickými otázkami trhu práce. Druhá kapitola je venovaná vývoju nezamestnanosti v Slovenskej republike, spôsobom jej výpočtu ako i uplatňovanie aktívnych opatrení trhu práce. Tretia kapitola na základe komparácie vývoja nezamestnanosti v sledovaných obdobiach približuje počet a štruktúru uchádzačov o zamestnanie v okrese Malacky, vzhľadom na jednotlivé kategórie uchádzačov na základe ich veku, vzdelania, pracovných skúsenosti, či dĺžky zotrvania v evidencii na úrade práce a využívanie aktívnej politiku trhu práce v okrese Malacky.

Kľúčové slová: trh práce, nezamestnanosť, uchádzač o zamestnanie, aktívna politika trhu práce, okres Malacky

Annotation

Objective of this work is comparison of development of unemployment in the district Malacky and detailed definition of structure of job seekers that are registered at Central Office of Labour, Social Affairs and Family.

In the present work we are dealing with general outcomes of labor market, districts inequalities and specific issues of labor market. In the second part we are dealing with development of unemployment in Slovak republic, method of its calculation and also with application of active measures of labor market.

In the third chapter, based on comparison of development of unemplyment in the monitored periods, we are aproaching number and structure of job seekers in the district Malacky considering to individual categories of seekers based on their age, education, work experience or length of stay in the register at central office of labour and using active policy of the labor market in the Malacky district.

Key words: labor market, unemployment, job seekers, active labor market policy, district Malacky

Obsah

Úvod...... 8 1 CHARAKTERISTIKA TRHU PRÁCE...... 10 1.1 Vývoj trhu práce v Slovenskej republike...... 11 1.2 Regionálna disparita trhu práce v SR...... 15 1.2.1 Územno-správne členenie SR...... 15 1.2.2 Demografické ukazovatele regiónov...... 16 1.2.3 Makroekonomické ukazovatele regiónov SR...... 19 1.3 Špecifické otázky trhu práce...... 21 2 NEZAMESTNANOSŤ...... 25 2.1 Spôsob výpočtu nezamestnanosti v SR...... 27 2.2 Nezamestnanosť v SR...... 29 2.2.1 Vývoj v rokoch 1990 - 1996...... 30 2.2.2 Vývoj v rokoch 1997 - 2003...... 32 2.2.3 Vývoj v rokoch 2004 - 2014...... 35 2.2.4 Vývoj v rokoch 2015 - 2020...... 37 2.3 Aktívne opatrenia trhu práce...... 41 2.3.1 Efekt AOTP...... 43 3 NEZAMESTNANOSŤ V OKRESE MALACKY...... 45 3.1 Trh práce v okrese Malacky...... 46 3.2 Vývoj nezamestnanosti a štruktúra uchádzačov o zamestnanie v okrese Malacky...... 48 3.3 Aktívne opatrenia aplikované UPSVR Malacky uchádzačom o zamestnanie...... 62 3.4 Zhodnotenie...... 68 ZÁVER...... 71 Zoznam použitej literatúty...... 74 Zoznam grafov, obrázkov a tabuliek...... 85 Zoznam skratiek...... 87

ÚVOD

Nezamestnanosť sa stala súčasťou našej spoločnosti, napriek tomu, že ešte pred rokom 1989 sme o tomto fenoméne mohli čítať len v knihách a denných periodikách. Uzavretá spoločnosť socialistického tábora, ktorá bola udržiavaná v informačnej izolácii, nepoznala pri povinnej plnej zamestnanosti túto negatívnu stránku trhu práce, vďaka riadenej deformácii trhu, ktorá popierala všetky ekonomické zákonitosti. Za cenu hospodárskeho úpadku krajiny a znižovania životnej úrovne obyvateľov boli spoločnosti podsúvané ciele k „spoločenskému blahobytu“. Zmena vnútrospoločenských pomerov a komparácia životnej úrovne a vyspelosti hospodárstva našej krajiny s ostatnými západnými krajinami Európy prinieslo veľké vytriezvenie. Sloboda nám priniesla vytúženú možnosť súkromného vlastníctva a podnikania, voľnosť pohybu a cestovania, ale zároveň neregulovaný trh práce, ktorého súčasťou sú aj negatívne javy ako nezamestnanosť. Jednotlivé teórie, ktoré sa zaoberajú nezamestnanosťou, ako dôsledkom procesov trhu práce a rozpracovávajú príčiny vzniku, dôsledky a vzájomné vzťahy subjektov, vychádzajú vždy zo základnej teórie ponuky a dopytu, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Ideálnym cieľom je dodržanie rovnovážneho vzťahu. Rozdielny pohľad na nezamestnanosť je daný zameraním vedeckej disciplíny, ktorá rozpracováva práve vzťah ponuky a dopytu, či z ekonomického, psychologického, regionálneho, alebo sociologického hľadiska. Výsledkom sa tak stávajú dopady na jednotlivé subjekty obsiahnuté v základných veličinách. Slovenská republika ako mladý štát mala od svojho vzniku pred sebou veľa výziev. Transformácia ekonomiky, reštrukturalizácia priemyslu, ale aj ambíciu zaradenia sa do európskych a transatlantických štruktúr. Práve naštartovanie a zvládnutie týchto reforiem bolo jedným z faktorov, ktorý mal za dôsledok vývoj nezamestnanosti v 90-tých rokoch, 20-tého storočia. Cieľom diplomovej práce je analýza a zhodnotenie problematiky nezamestnanosti na príklade okresu Malacky. Empirická časť je komplexne obsiahnutá v celej diplomovej práci formou grafov, tabuliek a štatistík, aby sa prehľadne deklarovali jednotlivé štatistické východiská a hodnoty vývoja trhu práce a nezamestnanosti. Práca by mala dať odpoveď na otázky:  Ako sa vyvíjala nezamestnanosti v okrese Malacky za sledované obdobie?  Kto tvorí štruktúru uchádzačov o zamestnanie evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky za sledované obdobie?

K dosiahnutiu komplexnosti a vyváženosti sa prvá kapitola zaoberá teoretickými aspektmi trhu práce a jeho všeobecnými charakteristikami. Samotný vývoj trhu práce v Slovenskej republike, jeho aktérov ako i faktory, ktoré pôsobili v rámci procesu hospodárskej, ekonomickej a politickej transformácie v Slovenskej republike. Štatistické údaje, ktoré vyjadrujú demografické, makroekonomické a regionálne ukazovatele, ktoré mali vplyv na trh práce v SR obdobiach od roku 1993 do roku 2020. Nasledujúca kapitola v rámci komparácie vzostupne rozpracováva vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v sledovanom období rokov 1993 až 2020. Prináša štatistické údaje a výstupy nezamestnanosti, ako i uplatňované postupy inštitúcii, legislatívne nástroje a ich využívanie. V samostatnej podkapitole rieši otázky prístupu aktívnej politiky a uplatňovania jej nástrojov a dilemu efektívneho a hospodárneho využívania finančných prostriedkov. Tretia kapitola rozvádza problematiku trhu práce, jeho orientáciu a charakteristiku zamestnávateľov pôsobiacich v okrese Malacky. Detailne rozpracováva štruktúru evidovaných nezamestnaných na UPSVR Malacky, v súlade so zákonom č. 5/2004 Z.z., o službách zamestnanosti, v znení neskorších predpisov. Delí ich podľa jednotlivých kategórii na základe veku, vzdelanie, pohlavia, dĺžky evidencie, pracovných skúsenosti. Venuje sa využívaniu nástrojov aktívnych opatrení trhu práce, úspešnosti uplatnenia sa uchádzačov na trhu práce. Výstupné údaje a informácie sú získane z informačného systému služieb zamestnanosti Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Štatistického úradu Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska a Európskeho štatistického úradu.

1 CHARAKTERISTIKA TRHU PRÁCE

„Trh práce je trhom primárneho výrobného faktoru. Je to trh ako každý iný, no napriek tomu je výnimočný. Schopnosť pracovať je totiž exkluzívne viazaná na človeka. A ľudia sú jedinečný, každý má iné schopnosti, nadanie a talent, každý má iné životné a pracovné skúsenosti.“ (Brožová, 2003, s.13) Trh práce je ako akýkoľvek iný trh postavený na vzťahoch dvoch subjektov. Na jednej strane ponuka niekoho (v tomto prípade ponuka práce) a na strane druhej ochota niekoho (kto prejavuje záujem) a chce kúpiť ponúkaný tovar - v danom prípade ide o prácu. Účelom ponuky je predať za prijateľnú cenu - čo najvyššiu. Prednosťou je však finančný ekvivalent, kedy predávajúci je ochotný pristúpiť aj na zníženie respektíve prijať čiastočné naturálne vyjadrenie ako je napr. dlhodobý odber tovaru. Opačný prístup má kupujúci, ktorého snahou je nakúpiť za čo najnižšiu cenu v čo najvyššej kvalite tovaru. Základným princípom trhu je pritom slobodné rozhodnutie sa predávajúceho (ponuka práce) o predaji a kupujúceho, že tovar kúpi alebo nie. Teda výsledkom je buď predaj alebo odmietnutie. (Kuchař, 2007) „Trh práce je jednou s najdôležitejších oblastí ako teoretického, tak aj empirického výskumu. Životná úroveň jednotlivcov je za štandardných podmienok závislá od úspešného začlenenie sa na trh práce. Preto je v centre záujmu výskumu systematické pochopenie zmien rozhodnutia jednotlivcov na trhu práce v otázke miezd, nezamestnanosti či zamestnanosti a faktory, ktoré ovplyvňujú správanie sa zamestnancov na trhu práce.“ (Workie Tiruneh, Štefánik, 2014, s.25) „Skúmanie trhu práce je vo svojej podstate interdisciplinárna záležitosť a vlastná voľba prístupu, ktorá záleží na tom či sa jedná o predmet skúmania, ktorý v sebe spája prvky ekonomických, právnických, sociálnych alebo kultúrnych súvislosti.“ (Kuchař, 2007, s.12.) Väčšia časť kategórií zaoberajúca sa fungovaním trhu práce má svoj pôvod v základných ekonomických teóriách. Doplnením o sociologické kategórie analýzy trhu práce sa ponúkajú nové perspektívy a možnosti odhalenia skrytých mechanizmov ich fungovania. Podľa Carnoya (1980) základné ekonomické modely trhu práce sú založené na nasledujúcich teóriách: 1. ortodoxná teória (tradičná – základom je klasická a neoklasicistická ekonómia) vychádzajúca z liberálnej paradigmy; 2. teória duálneho trhu práce, vychádzajúca z marxistickej paradigmy; 3. radikálna teória výroby a segmentácie trhu práce, vychádzajúca

z keynesiánskej paradigmy – segmentačná teória.

Základným východiskom ekonomickej analýzy trhu práce je zameranosť na efektívnosť. Tá vychádza z premisy, že zamestnanec investuje do svojej pracovnej kapacity toľko, aby maximalizoval svoj celoživotný príjem. (Mareš, 2002) Podstatou trhu práce je nie len zabezpečenie príjmu pre jedinca, ale aj postavenie z hľadiska sociálneho status spojeného s pozíciou na samotnom trhu práce. Vychádzajúc z týchto faktov je trh práce ekonomickou inštitúciou, založenou na racionálnej voľbe účastníkov na jednej strane a súčasne aj sociálnou inštitúciou na strane druhej. (Sirovátka, 1995) 1.1 Vývoj trhu práce v Slovenskej republike

Transformačné procesy od začiatku deväťdesiatych rokov v Slovenskej republike, štandardizácia ekonomického a podnikateľského prostredia, stabilizácia nezamestnanosti, vstup do Európskej únie, ekonomický rast, príchod ekonomickej krízy sú jedny z mnohých faktorov, ktoré ovplyvnili vývoj trhu práce za posledné desaťročia. (Workie Tiruneh, Štefánik, et. al., 2014) Situácia na trhu práce v poslednom období v Slovenskej republike sa javí ako zostrujúca sa polarizácia. Zaznamenávame trend mierneho klesania počtu ľudí bez práce na jednej strane, na druhej strane nám rastie počet voľných – neobsadených pracovných miest.(graf 1)

1997-2020

100000

90894 80956

80000 74963

60000

VPM

38363

40000 31451

25964

22788

18536

18299

16631

15445 14746

20000 11167

9881

9321

9083

7334

7139

7045

6120

5815

4977

4189 4106 0

Graf 1: Počet voľných pracovných miest v SR. Zdroj: UPSVR SR, 2020, vlastné spracovanie

Nejedná sa len o novovytvorené pracovné miesta. Problémom sa stáva preobsadzovanie už existujúceho uvoľneného miesta, ktoré vzniká prirodzeným pohybom pracovnej sily. Naďalej pretrváva regionálna rôznorodosť, ktorá sa prehlbuje, smerom na východ Slovenska. (Haile, Príbelský, Akáč, Mikušincová, 2018) Pre trh práce je potreba prípravy riešenia otázky rizika, spojeného s demografickým vývojom, znižovaním počtu obyvateľov a hlavne intenzitou starnutia v nasledujúcich desaťročiach. Tieto zmeny sa zdajú nezvratné a sú spôsobené zostarnutím silnej generácie obyvateľstva narodených v 2. polovici 20. storočia. (Bleha, Šprocha, Vaňo, 2018)

5 460 000

5 440 000

5 420 000

5 400 000

5 380 000

5 360 000

5 340 000 počet obyvateľov obyvateľov počet

5 320 000

5 300 000

5 280 000 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 2011 2013 2015 2017 2019

Graf 2: Vývoj počtu obyvateľov v SR Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

Trhy práce vo svete, ako aj v Slovenskej republike sú výrazne ovplyvňované práve demografickou štruktúrou obyvateľov. Udržateľnosť verejných financií je jedným z aktuálnych problémov, ktorými krajiny v Európskej únii čelia a to hlavne z dôvodu demografických zmien v populácii. Podľa projekcie Eurostatu 2 sa má veková štruktúra európskej populácie výrazne zmeniť v najbližších desaťročiach. Slovensko bude patriť medzi krajiny s najväčším dopadom starnutia populácie na vekovú štruktúru obyvateľstva, keďže populačne silné ročníky sa budú v najbližších desaťročiach presúvať do vekových skupín nad 65 rokov, uvedené v grafe 3. (NBS, 2018)

40,82 41,06

40,59

40,37

40,13

39,87

39,6

39,32

39,05

38,73

38,49

38,25

37,99

37,71

37,41

37,13

36,82

36,5

36,17

35,98

35,68

35,38

35,1

34,82 Priemerný Priemerný vek

Rok

Graf 3: Rast priemerného veku obyvateľov SR Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

„Z demografického hľadiska je možné predpokladať dosiahnutie najvyššieho počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v rokoch 2018 – 2020.“ (Workie Tiruneh, Štefánik et. al., 2014, s.87)

3 000

2 500

2 000

1 500

1 000

500

0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019

Spolu 15-24 25-34 35-44 45-54 55+

Graf 4: Veková štruktúra EAO v SR Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

Ďalšou podskupinou ekonomicky aktívneho obyvateľstva je možné charakterizovať obyvateľov na základe výšky dosiahnutého vzdelania. Zamestnanci majú rôzne vzdelanie, znalosti. A práve zamestnanci viacej vzdelaní, ktorí absolvovali rôzne vzdelávanie a kurzy bývajú obvykle produktívnejší. (Brožová, 2019)

3 000

2 500

2 000

1 500

1 000

500

Spolu Základné a bez vzdelania Nižšie stredné Úplné stredné Vysokoškolské

Graf 5: Vzdelanie EAO v SR Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

V minulosti z dôvodu vysokej nezamestnanosti a nízkej mzde sa slovenský trh práce stal atraktívnym a prilákal množstvo zahraničných investorov. Trh však nevie na základe demografického vývoja reagovať. Práve z dôvodu nedostatku pracovnej sily na trhu práce sa Slovenská republika sa zaradila medzi krajiny, ktoré nevedia uspokojiť nároky

zamestnávateľov na pracovnú silu. (Bakošová, Bulla, Bugár, Kozárová, 2019)

78296

72583

69116

ZAMESTNANCI

49478

35090

25537

22185

20055

18247

15264

13979

13400

10798

10547

6512

5820

2656 CUDZÍ ŠT.PRÍSLUŠNÍCI CUDZÍ

ROK

Graf 6: Počet cudzincov pracujúcich v SR Zdroj: UPSVR SR 2020, vlastné spracovanie

Jedným z nástrojov, ktorý vie ovplyvniť klesajúce čísla ekonomicky aktívneho obyvateľstva môže byť riadená imigrácia pracovnej sily a tým odvrátenie nedostatku pracovnej sily pre potreby trhu práce.(Kuchař, 2007)

1.2 Regionálna disparita trhu práce v SR

Regionálnu disparitu možno chápať ako rozdielnosť, nerovnosť znakov, javov či prebiehajúcich procesov, ktorých vyhodnocovanie ako i identifikácia má racionálny zmysel (poznávacie, ekonomické, sociologické a psychologické hľadisko). (Stimson et. al., 2002) Práve regionálne disparity takto vznikajú na základe schopnosti niektorých regiónov prispôsobiť sa ekonomickej a sociálnej transformácii, dôsledkom čoho sú odlišností v stupni sociálno-ekonomického rozvoja. Za príčiny spôsobujúce regionálne disparity možno považovať špecifickosť prírodného potenciálu, sídelnej štruktúry, polohovej atraktivity, demografickej štruktúry, dopravnej infraštruktúry, dostupnosti územia, či ekonomickej špecializácie regiónov, ako i vplyv územno-správneho usporiadania. (Tvrdoň et. al., 2007) „Slovenská republika je charakteristická výraznou regionálnou rôznorodosťou s diferencovaným priestorovým rozložením výrobných síl, diferencovanou ekonomickou infraštruktúrou s rôznymi stupňami urbanizácie, rôznym ľudským potenciálom, čo vedie k nerovnomernému sociálno-ekonomickému rozvoju regiónov.“(Rievajová a kol., 2009, s. 256) Regionálne disparity v SR sa začali prejavovať po začatí transformácie ekonomiky v súlade s prechodom na trhový mechanizmus, ako i zavedenie transformácie ekonomického a sociálneho prostredia. Pod týmto pojmom rozumieme rozdiel sociálno-ekonomického rozvoja jednotlivých regiónov ktoré sa stávajú dôsledkom nerovností. (Matlovič, Matlovičová, 2005) (Radvanský, Workie Tiruneh a kol., 2010) hovoria, že Slovenská republika je jednou s najvyšších mier regionálnych disparít v Európe. „Špecifické podmienky Slovenska späté jednak s polohou Bratislavy v kontakte s vyspelými zahraničnými regiónmi a excentrickou pozíciou vo vzťahu k územiu štátu, ako aj s volebným systémom do parlamentu s jedným volebným obvodom a viazanou kandidátnou listinou, budú tento efekt pravdepodobne ešte posilňovať.“ (Matlovič, Matlovičová, 2011, s.81)

1.2.1 Územno-správne členenie SR

Súčasné územno-správnom usporiadanie v Slovenskej republike, vstúpilo do platnosti od 1. 1. 1997, podľa ktorého sa Slovensko delí na 8 krajov a to Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj, Žilinský kraj, Banskobystrický kraj, Prešovský kraj, Košický kraj a 79 okresov a 2871 obcí a vojenských obvodov. (Zákon č. 221/1996 Z.z.)

Obrázok 1: Rozdelenie územno-správneho členenia SR Zdroj: vlastné spracovanie

Zákonom o samospráve vyšších územných celkoch sa upravilo v právnych základoch aj názvoslovie krajov - „vyšší územný celok je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok“ (Zákon č.301/2001 Z.z.)

1.2.2 Demografické ukazovatele regiónov

Vyjadrením z hľadiska komparácie demografických ukazovateľov od ktorých sa odvodzujú ostatné sociálno-ekonomické veličiny patrí počet obyvateľov. (Sucháček, 200 )

Košický kraj 766 213,00

Prešovský kraj 790 321,00

Banskobystrický kraj 662 128,00

Žilinský kraj 692 343,00

Nitriansky kraj 713 237,00

Trenčiansky kraj 605 503,00

Trnavský kraj 550 982,00

Bratislavský kraj 599 053,00

Slovenská republika 5 379 780,00 POČET OBYVATEĽOV

Graf 7: Demografické rozloženie obyvateľstva v SR v roku 2001 Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky uvádzajú 5 379 780 obyvateľov v SR roku 2001, ktoré uvádzame v grafe 7 a v roku 2019 5 454 147 obyvateľov uvedené v graf 8, kde najvyšší počet obyvateľov v rámci jednotlivých samosprávnych krajoch v roku 2001 bol v Prešovskom kraji 790 321 obyvateľov a Košickom kraji 766 213 obyvateľov. V roku 2019 Prešovský kraj s 825 633 obyvateľmi respektíve Košický kraj s 800 937 obyvateľmi. Naopak úbytok obyvateľov bol najväčší v Nitrianskom a Trenčianskom kraji. (ŠÚ SR, 2020)

Košický kraj 800 937,00

Prešovský kraj 825 633,00

Banskobystrický kraj 646 575,00

Žilinský kraj 691 438,50

Nitriansky kraj 675 489,00

Trenčiansky kraj 585 225,50

Trnavský kraj 564 254,00

Bratislavský kraj 664 595,00

Slovenská republika 5 454 147,00

Rady2

Graf 8: Demografické rozloženie obyvateľstva v SR v roku 2019 Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

Košický kraj

Prešovský kraj

Banskobystrický kraj

Žilinský kraj

Nitriansky kraj

Trenčiansky kraj

Trnavský kraj

Bratislavský kraj

0 + 19 rokov 20- 64 rokov 65 +

Graf 9: Veková štruktúra obyvateľstva podľa krajov v SR roku 2001 Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

Komparáciou treba sledovať aj ostatné zložky z hľadiska demografického zloženia a to podiel jednotlivých kategórii obyvateľstva (podiel produktívnej zložky obyvateľstva) a k tomu nadväzujúci odvíjajúci „Index starnutia“. (Liptákova, 2017)

Košický kraj

Prešovský kraj

Banskobystrický kraj

Žilinský kraj

Nitriansky kraj

Trenčiansky kraj

Trnavský kraj

Bratislavský kraj

0-19 rokov 20-64 rokov 65+ rokov

Graf 10: Veková štruktúra obyvateľstva podľa krajov v SR roku 2019 Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie Práve podiel rastúceho počtu obyvateľov v seniorskom veku je jednou z hlavných obáv v populácii Slovenska v zmysle udržateľnosti dôchodkového systému s tým spojeného zaťaženie produktívnej zložky obyvateľstva. Vyjadrenie pomeru závislosti dáva počet osôb vo

veku 65+ k počtu osôb vo veku 15–64 rokov. (Bleha, Nováková, 2010)

150,00

104,80

101,90

99,43

96,96

94,22

91,17

88,34

85,51

82,96

81,01

80,01 78,26

100,00 76,00

73,47

70,74

68,12

65,68

63,20

60,84

59,78

57,53

55,39

53,38 51,22 50,00

Index stárnutia v v % Index stárnutia 0,00 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016 2018

Graf 11: Index starnutia - SR Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

Štatistický úrad Slovenskej republiky uvádza zvyšujúci percentuálny podiel „Indexu starnutia“, kým v roku 1996 to bolo 51,22%, v roku 2019 už 10 ,80%, graficky znázornené v grafe 11. (ŠÚ SR, 2020)

1.2.3 Makroekonomické ukazovatele regiónov SR

„...vznik a prehlbovanie disparít je predovšetkým neschopnosť regiónov prispôsobiť sa ekonomickej a sociálnej transformácii, čo je spôsobené charakterom výrobnej štruktúry zdedenej po socialistickej industrializácii, dostupnosťou a vzdialenosťou regiónov od kvalitných trhov,...“. (Benč. In: Marcinčin, 2002, s.303) Z hľadiska ukazovateľa komparácii vyspelosti, ako i dosahovania zrovnávajúcich hodnôt ekonomiky, životnej úrovne, rozvoja obyvateľstva krajiny alebo regiónu je dnes už bežne zaužívaný hrubý domáci produkt (HDP). Používanie rovnakej metodiky predstavuje globálny nástroj pre zrovnávanie celkov. (Sloboda, 2006)

38,84

17,92

14,55

14,08

13,77

13,74

13,35

12,06

10,39

6,40

6,06

5,90

5,28

5,27

5,24 3,85

2001 2018

Graf 12: Výška HDPx100 v krajoch v rokoch 2001 a 2018 Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

„Ekonomická výkonnosť regiónu sa vyjadruje hodnotou vytvoreného HDP, resp. HDP na obyvateľa a mierou nezamestnanosti. Je daná objemom výroby produkcie a poskytovania

služieb, dôchodkotvorným efektom ekonomických procesov a úrovňou podnikovej sféry. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyššia socioekonomická výkonnosť regiónu, tým je vyšší jeho podiel na tvorbe HDP a nižší podiel na počte nezamestnaných v národnom hospodárstve“ (Benč, 2002, s.303-304) Deformáciu môže spôsobovať nutnosť dochádzania za prácou pracovníkov z iných regiónov, nakoľko títo zamestnanci tvoria hrubý domáci produkt (HDP) v regióne, v ktorom sú zamestnaní, ale je pravdepodobné, že väčšinu svojich príjmov míňajú vo svojich domácich regiónoch. Aj napriek týmto skutočnostiam stále meranie regionálneho HDP na jedného obyvateľa je považovaný za relevantný merateľný údaj rozvoja regionálnej ekonomiky. (Korec, Polonyová, 2011) Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky uvádzajú, pozitívny regionálny rast HDP v rámci celej Slovenskej republiky (graf 12), zároveň však potvrdzuje rastúcu disparitu medzi východným a západným Slovenskom. (ŠÚ SR, 2020) Hrubý domáci produkt spoločne s mierou nezamestnanosti možno charakterizovať, ako komplexný indikátor, ktorý presnejšie stanovuje ekonomickú výkonnosť regiónov, ako i porovnávaciu zložku bazálnych podmienok pre čerpanie štrukturálnych fondov. (Ježdík, Chlad, 2009) Podľa Štatistického úradu SR v roku 2001 bolo zamestnaných v rámci SR 2 036 513

zamestnancov, ale v roku 2017 to bolo už 2 372 256 zamestnancov. (ŠÚ SR, 2020)

500,00

379,13 460,30

400,00

307,53

292,09

288,97

273,89

266,70

264,79

245,95

242,38

240,50

239,62

239,40 236,84

300,00 230,12 200,56 200,00 100,00

počet zamestnaných 0,00

2017 2001

Graf 13: Regionálna zamestnanosť v rokoch 2001 a 2017 Zdroj: ŠÚ SR 2020, vlastné spracovanie

Zvyšujúca zamestnanosť sa odrazila aj na klesajúcej nezamestnanosti v regiónoch, ktorá je vyjadrená v grafe 13, vychádzajúca so štatistických údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorých aktuálna výška je porovnávaná k 1.januáru kalendárnych

rokov 2001, 2017 a 2020. (ŠÚ SR ,UPSVR SR, 2020)

26,62 28,29

25,30

24,73

19,27

17,53

15,09

13,74

13,11

12,82

7,67 7,67

7,09

6,93

6,80

6,67

5,58

%vyjadrenie

4,26

4,21

4,15

3,33

2,90

2,84 2,68

2001 2017 2020

Graf 14: Regionálna nezamestnanosť k 1.1. rokov 2001, 2017 a 2020

Zdroj: UPSVR SR 2020, vlastné spracovanie 1.3 Špecifické otázky trhu práce

Práve špecifické otázky spojené s trhom práce rieši aj vláda SR, ktorá sa zameriava práve na témy súvisiace s riešením otázok podpory udržateľnosti a kvality zamestnania a podpory sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii. Operačný program „Ľudské zdroje“, ktorý priamo nadväzuje na operačný program „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“ pokrýva tri hlavné ciele:

- podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily,

- podpora sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii,

- investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručnosti a celo-

životného vzdelávania.

Operačný program „Ľudské zdroje“ má šesť základných bodov: - zamestnanosť, - sociálne začlenenie,

- sociálne začlenenie - investície, - integrácia marginalizovaných rómskych komunít, - technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. (Bujalka, Bočková, Hrazdilová, Marušíková, 2014)

Z hľadiska definovania rizikových znakov ohrozených občanov pri uplatnení sa na trhu práce sa jedná o osoby, pre ktoré je z určitého dôvodu uplatnenie, etablovanie poprípade stabilizovanie sa na trhu práce náročné. Táto množina osôb vykazuje určitú zhodu rizikových faktorov: - vyradenie z trhu práce, - sťažený prístup na trh práce, - sťažená úspešnosť na trhu práce.

Výsledkom sú osoby alebo skupiny osôb, ktoré môžeme rozdeliť do skupín:

- s rizikom dlhodobej nezamestnanosti,

- s rizikom všeobecne nižšieho zárobku zo zamestnania,

- s rizikom častejšieho zamestnávania v neštandardných zamestnaniach (pomer na dobu určitú, pomer na kratší pracovný čas alebo dohody vykonávané mimo pracovného pomeru),

- s rizikom častejšej obete diskriminácie, aj opakujúcej sa,

- s rizikom nízkeho vzdelania a často vylučovaného z trhu práce. (Bakošová, et.al.,2017)

Ľudí možno zadeliť do skupín a to na tých ktorí sú v preddôchodkovom veku, ľudia po ukončení školskej dochádzky (najmä predčasne ukončenej), so zdravotným postihnutím, s nízkym vzdelaním, matky s deťmi do 10 rokov, špecifické skupiny ako imigranti, po výkone trestu, mladí ľudia bez rodiny, bezdomovci a príslušníci rómskeho etnika. (Vagač, 2011) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky roku 2014 spracovalo Národnú stratégiu zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020, kde stanovilo základné priority rozvoja zamestnanosti, ako i ciele k zastaveniu prehlbujúcej sa ekonomickej i sociálnej disparity regiónov Slovenska. Odhliadnuc od ostatných faktorov, ako sú geografické danosti územia SR, historického vývoja, orientovanej ekonomiky regiónov, vybudovanej infraštruktúry či prílivu investícii najväčším dlhodobým problémom trhu práce je zamestnanosť resp. nezamestnanosť

koncentrovaná na východe a juhu stredného Slovenska a tým spojená problematika integrovania marginalizovaných rómskych komunít na trhu práce. (MPSVR, 2014) „Nezamestnanosť na Slovensku sa sústredila hlavne do obcí s vysokým podielom rómskej populácie, podiel evidovaných nezamestnaných na celkovej populácii obce v produktívnom veku (15 – 64 rokov) narastal s podielom rómskej populácie v obci. V obciach s vyšším podielom rómskej populácie je aj výrazne vyšší podiel dlhodobo nezamestnaných.“ (MPSVR, 2014, s.17)

Obrázok 2: Podiel obcí s rómskym obyvateľstvom v rámci okresov v SR Zdroj: Matlovičová, K. (2012, s.8)

Podstatná časť rómskeho obyvateľstva žije spoločne s väčšinovou časťou obyvateľstva v obciach, kde tvoria menej, ako tretinu obyvateľov. Avšak z hľadiska dispozície s polovičným alebo väčšinovým podielom rómskeho obyvateľstva je v rámci regiónov Košického kraja 277 zmiešaných obcí, Banskobystrického kraja 266 zmiešaných obcí a Prešovskom kraja 2 3 zmiešaných obcí, zobrazených v obrázku 2. (Marcinčin, Marcinčinová, 2014) Nezamestnaní Rómovia z hľadiska vzdelania patria medzi obyvateľov s najnižším alebo vôbec žiadnym vzdelaním. Ich znevýhodnenia sú tak dôsledkom samotného uplatnenia sa na trhu práce, stávajú sa obeťami podvodných zamestnávateľom, ktorí za nich neodvádzajú

žiadne poistenie (zdravotné či sociálne), čo prehlbuje ich sociálne vylúčenie a dopad až na dno spoločnosti. (MPSVR, 2014) Autori štúdie „Riešenie nezamestnanosti Rómov“ z roku 2017 poukázali na širokospektrálnu problematiku uplatňovania sa týchto občanov na trhu práce, ktorá má hlbšie súvislosti a sú odvodené či už od historického vývoja a kultúry Rómov, ako i prispôsobovaniu sa požiadavkám spoločnosti. Najhlbší problém definovali v oblasti vzdelávania, čo má za následok samotné uplatňovanie ako i stabilizácia na trhu práce. Zároveň poukázali, že jedným

Obrázok 3: Percentuálny podiel Rómov v okresoch SR Zdroj: Matlovičová, (2012 ,s.9)

z dôvodov je aj regionálna distribúcia obyvateľov rómskej národnosti, ktorá zároveň korešponduje ekonomickú vyspelosť regiónu. Zobrazením v obrázku 3, výskyt rómskeho etnika kopíruje regióny z najnižším hrubým domácim produktom na obyvateľa. Aj táto skutočnosť ovplyvňuje úspešnosť uplatnenia na trhu práce. (Lajčáková, et al., 2017)

2 NEZAMESTNANOSŤ

Nezamestnanosť nevyjadruje stav jedinca ktorý nemá prácu, ako možnosť realizovania sa v rámci voľného času, ale vyjadruje stratu možnosti prístupu na trh práce a teda získania práce, ako ekonomickej aktivity s výsledkom príjmu za odvedený výkon. (Mareš, 2002) Z pohľadu sociologického je nezamestnanosť jav, ktorý pôsobí na človeka, ako znehodnocujúci faktor ľudského i pracovného potenciálu a ide o obzvlášť frustrujúci negatívny dopad na jedinca z dôsledkom uvedomovania si neschopnosti uplatnenia sa na trhu práce, ktorý môže mať za následok vznik sociálno-patologických a sociálno-negatívnych javov na individuálnej, ale i spoločenskej úrovni. (Žilová, 2003) Nezamestnanosť má dva pohľady, z jednej strany je to pohľad na pracovnú silu, ktorá zabezpečuje a je nositeľom práce a na druhej strane je to počet voľných pracovných miest, ktoré vytvárajú tlak na zamestnávateľov. (Jackman, Layard, Nickell, 1996) Z pohľadu súčasnosti, je nezamestnanosť charakterizovaná ako problém modernej centrálnej spoločnosti. Ekonomické dopady vysokej nezamestnanosti na zdroje majú vplyv na výšku dôchodkov. Odráža sa to na ľudských sociálnych a psychologických stratách, ktoré samotné majú za dôsledok etapu dlhšej nedobrovoľnej nezamestnanosti. Z pohľadu súčasnej ekonomicky ide o reguláciu miery nezamestnanosti a síl pôsobiacich na rast a pokles mzdovej a cenovej inflácie a udržanie v rovnováhe. (Samuelson, Nordhaus, 2007) Mareš, 2002, s.16 uvádza, že nezamestnanosť s pohľadu viacerých autorov je „arbitrárny a subjektívny pojem, ktorý veľmi ťažko merať.“ Avšak je možné nájsť spoločné charakteristické črty pre určovanie nezamestnanosti pri stanovení približnej hodnoty – aproximácie aktuálneho počtu osôb, ktoré sú v danom období: - schopné pracovať (vek, zdravotný stav, životná situácia), - chcú pracovať, - sú v aktuálnej situácie bez pracovného pomeru. Z hľadiska vzniku nezamestnanosti rozdelil podľa príčin vzniku nezamestnanosti na tri základné typy:  Frikčná nezamestnanosť – ktorá vzniká ako prirodzený jav v dôsledku mobility osôb na trhu práce, spôsobenej motiváciou vlastných potrieb týchto osôb, alebo potrebami ekonomického vývoja. Z hľadiska dĺžky nezamestnanosti sa jedná o krátkodobú nezamestnanosť, obdobie medzi dvomi zamestnaniami nazývané „people between two jobs“. Dĺžka frikčnej nezamestnanosti môže byť ovplyvňovaná rôznymi stupňami

nesúladu medzi ponukou a štruktúrou voľných pracovných miest ako i geografickým rozložením.  Štrukturálna nezamestnanosť – vzniká vplyvom rozpadu a zániku na trhu neefektívnych podnikov, technologicky zastaraných, konkurenčne nespôsobilých, ale aj čiastočne podielom frikčnej nezamestnanosti, teda mobilitou pracovnej sily. Zamestnanci sú už nespôsobili rekvalifikácie z hľadiska veku, vzdelania, zručnosti či pohlavia nedokážu reflektovať na požiadavky trhu práce. Paradoxom štrukturálnej nezamestnanosti je aj skutočnosť, že sa v nej môžu ocitnúť aj vysokokvalifikovaný zamestnanci v dôsledku výrobných zmien a ich potreby pre trh práce.  Cyklická nezamestnanosť – vyjadruje nedostatok požiadavky zo strany trhu práce na potencionálnych zamestnancov. Charakteristická je pre devätnáste a začiatok dvadsiateho storočia. Nazývané tiež „demand-deficient unemployment“, čiže nedostatočný dopyt po pracovnej sile, obzvlášť vyznačujúce sa pre obdobie hospodárskej krízy, ale i v tzv. obdobiach mimo sezóny, (zimné mesiace v odvetví poľnohospodárstva). (Mareš, 2002)

Skrytá nezamestnanosť - vyjadrenie výšky nezamestnanosti v rámci štatistík, nezahrnuté údaje mimo oficiálne štatistiky, kedy žiadna inštitúcia neregistruje občanov, ktorí nie sú zamestnaní, registrovaní na úradoch práce ani nijako inak nevykazujú svoj status – bez pracovného pomeru a prácu nehľadajú. Do tejto skupiny patria zväčša vydaté ženy, mladiství, vo vyššom veku s nízkym vzdelanostným statusom, ale i ľudia s handicapom. Jedná sa o ľudí, ktorí rezignovali na hľadanie práce, poprípade si zmenili svoj status (ako je materstvo). Tuto skupinu tvorí štatisticky nie práve zanedbateľné množstvo ľudí. (Mareš, 2002) Nezamestnanosť a jej dopady môžu mať za dôsledky negatívne následky, ako dlhodobá nezamestnanosť, ktorá môže mať za následok stratu pracovných návykov, pokles životnej úrovne, vytvorenie si závislosti na podpore od štátu, závislosti na sociálnych dávkach, pokles kvalifikácie či negatívny vplyv na rodinu. Naopak nezamestnanosť (frikčná), môže mať aj pozitívny dopad na stimulácii jednotlivca, zmenu návykov a aktiváciu na trhu práce. (Botek, 2009)

2.1 Spôsob výpočtu nezamestnanosti v Slovenskej republike

V Slovenskej republike sú zverejňované štatistiky nezamestnanosti, ktoré sú prezentované jednotlivými inštitúciami zaoberajúcimi sa danou problematikou. Tie na výpočet nezamestnanosti uplatňujú v súlade s medzinárodnými metodikami vlastnú metodológiu. Európsky štatistický úrad – Eurostat, zbiera výsledky tzv. harmonizovanej miery nezamestnanosti pre všetky krajiny Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky. Vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a tieto harmonizované údaje v rámci celej EU sa tak môžu relevantne porovnávať. Definícia nezamestnaného je podľa ILO človek vo veku 15 až 75 rokov, ktorý je bez práce, vie nastúpiť do zamestnania v priebehu dvoch týždňov a aktívne si v priebehu 28 dní aspoň raz hľadal zamestnanie. Výsledkom je odhad počtu nezamestnaných a miera nezamestnanosti, založený na výberovom zložení pracovnej sily, ktorý sa koná na základe dohodnutých pravidiel a vo všetkých krajinách Európskej únii. (Odór, Illés, 2006) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vychádza z údajov evidovaných nezamestnaných na úradoch práce, ktorí si hľadajú prácu. Svoje štatistiky v súlade so zákonom o službách zamestnanosti zverejňuje „najmenej raz za mesiac štatistické informácie o stave, vývoji a štruktúre nezamestnanosti a o stave, vývoji a štruktúre uplatňovaných aktívnych opatrení na trhu práce a predkladá ministerstvu výsledky týchto štatistických zisťovaní.“ (Zákon 5/200 Z.z., s.7) Štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza „Mieru nezamestnanosti“(MN) z celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie a „Mieru evidovanej nezamestnanosti“(MEN), ktorá je očistená od nedisponibilných uchádzačov, teda uchádzačov ktorí nemôžu nastúpiť okamžite do zamestnania, kedy výsledkom je podiel UoZ a ekonomicky aktívneho obyvateľstva. (EAO)

Miera evidovanej nezamestnanosti sa ráta tak isto ako miera nezamestnanosti avšak len s disponibilného počtu uchádzačov o zamestnania

„Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) - všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich alebo nezamestnaných. Od roku 1997 do 2005 boli v rámci EAO vykazovaní aj vojaci vykonávajúci vojenskú základnú (náhradnú) službu.“ (ŠÚ SR, 2020) Štatistický úrad SR, ktorý využíva metódu výberového zisťovania pracovnej sily, svoje údaje získava na základe limitovanej vzorky respondentov v prepočte na celú populáciu, za využitia troch veličín. Skupinu tvoria obyvatelia do 15 rokov – predproduktívny vek, obyvatelia od 15 rokov do 65 rokov- produktívny vek a viac ako 65 rokov – poproduktívny vek. Pre výber je dôležitá skupina od 15 rokov do 65 rokov a viac ako 65 rokov, ktorá sa delí na ekonomicky aktívnych obyvateľov (ktorí si hľadajú prácu) a neaktívnych obyvateľov, ktorí nechcú pracovať alebo nepracujú (dôchodcovia, študenti, osoby v domácnosti, na rodičovskej dovolenke...) Táto metodika vychádza z odporúčaní Európskeho štatistického úradu a je zverejňovaná štvrťročne. (Odór, Illés, 2006) Veličiny, ktoré sú zohľadňované pri všetkých troch spôsoboch miery nezamestnanosti (MN) „je definovaný ako podiel nezamestnaných (NEZ) k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu (EAO).“ (Odór, Illés, 2006, s.9)

Na porovnanie uvádzame výsledné merania „miery nezamestnanosti“ zaznamenané za 1. a 2. kvartál roku 2020 (graf 14), podľa jednotlivých inštitúcii, Štatistického úradu SR, Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny a Eurostatu.

9 8,2 8 6,8 7 6,6 6 6 6,21 6

5 % 4 3 2 1 0 1Q 2Q 2020

ŠU SR EUROSTAT UPSVR

Graf 15: Porovnanie rozdielov v meraní nezamestnanosti v SR

Zdroj: UPSVR SR, ŠU SR, EUROSTAT, vlastné spracovanie 2020

2.2 Nezamestnanosť v Slovenskej republike

Legislatíva zaoberajúca sa trhom práce, teda problematikou aj nezamestnanosti v rokoch 1990 až 1992 bola v Slovenskej republike ovplyvnená legislatívou federálnou respektíve kópiou legislatívy Českej republiky. Až od ukončenia existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vznikom dvoch samostatných štátov 1.1.1993, možno hovoriť o samostatnej legislatíve SR v tejto oblasti. V rýchlom slede dochádzalo k novelizáciám legislatívy v oblasti zamestnanosti ako i pôsobnostiach orgánov štátnej správy zabezpečujúcich politiku zamestnanosti. Zámerom bolo pružne reagovať na prichádzajúce zmeny na trhu práce. (Homola in: Radičová, 1998). Slovenská republika od jej vzniku prechádzala transformáciou ekonomiky trhu, ale aj búrlivými spoločensko-politickými udalosťami. Ako stredoeurópska krajina mala ambíciu byť členom vyspelých európskych a transatlantických spoločenstiev, ktoré každému členovi prinášali nie len povinnosti ale aj výhody ekonomického charakteru. Bývalé postsocialistické krajiny lavírovali medzi možnými prístupmi k transformácii „...a bolo ľahko pochopiteľné, keďže ústup marxizmu ako ideologického zdroja socialistického systému vyzdvihol jeho hlavných oponentov, ktorými boli liberáli. Obrat k liberálnemu mysleniu bol prirodzený aj z dôvodu, že transformačný proces sa zameriaval na posilnenie trhov a na budovanie súkromného vlastníctva, a práve na tieto atribúty sa liberáli sústreďujú.“(Morvay, et.al., 2005, s.9) Očakávané zmeny transformácie hospodárstva priniesli aj nový degresívny vývoj celkovej zamestnanosti v krajine. Prejavilo sa to v poklese pracovných miest. Tento trend mal dosah na všetky odvetvia hospodárstva a všetky sféry. Jediným nezasiahnutým odvetvím zostalo peňažníctvo a bankovníctvo, služby pre výrobnú sféru a štátna správa. (Korec, 2005) Sociálnym problémom sa v roku 199 stáva dlhodobá nezamestnanosť, ktorá je dôsledkom nastavenia systému sociálnej pomoci v SR a tím motiváciou pre skupiny ľudí bez vzdelania, aby radšej zostávali v pozícii nezamestnaných, než by aktívne vyhľadávali prácu. Práve nedostatočnú motiváciu tvoril minimálny rozdiel medzi zárobkom a príspevkom od štátu. (Woleková, 1996) Ako ďalej autorka uvádza, prioritou vlády SR nebola oblasť sociálnej politiky, práve naopak, vláda sa ňou zaoberala len v nevyhnutnej miere, aby bol zabezpečený chod inštitúcii, a to len toľko, koľko ukladali valorizačné zákony a len v nevyhnutnej miere, aby sa zabránilo vážnym sociálnym konfliktom, ktoré by zabránili prebiehajúcej privatizácii. Situácia dospela

až do faktu, že po valorizácii v roku 1995 bolo životné minimum vyššie ako minimálna mzda, teda motivačný faktor bol skôr udržať sa v pozícii nezamestnaného ako ísť pracovať. (Woleková, 1996)

2.2.1 Vývoj v rokoch 1990 – 1996

Evidencia nezamestnaných v Slovenskej republike bola prvý krát zaznamenaná v mesiaci február 1990, kedy tvorila len 0,07%, čo predstavovalo 19 9 uchádzačov. Rast nezamestnanosti mal strmú krivku, keď v rovnakom období roku 1992 už bolo v evidencii 319 29 osôb čo predstavovalo 12,7%. Mierne zastavenie rastu nezamestnanosti v priebehu roku 1992 bolo spôsobené hlavne spustením krokov aktívnej politiky úradmi práce a v neposlednej rade zmenou legislatívnych podmienok, novelizáciou zákona č.1/1991 Zb. o zamestnanosti, úpravou dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti z 12 mesiacov na 6 mesiacov a to 60% z priemerného čistého zárobku prvé tri mesiace a 50% nasledujúce tri mesiace. Toto legislatívne opatrenie malo za následok pokles nezamestnanosti na 260 274 uchádzačov čo predstavovalo 10,38% nezamestnanosť. (Rievajová, 1996) Nepripravenosť stanovenia strategických cieľov v oblasti politiky trhu práce sa prejavovala v dvoch rovinách. Legislatíva bola nesystémovo rozdelená a tvorená v tomto období v rôznych stupňov legislatívnych nástrojov, ktoré tvorili zákony Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenia vlády SR a rezortné vyhlášky, obzvlášť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, správy úradov práce, správy služieb zamestnanosti, fondu zamestnanosti atď., ktoré boli veľakrát vo vzájomnom rozpore. Zároveň využívanie skutočnosti chýbajúcej koncepcie účelovo a tendenčne nasmerovať finančné prostriedky určené na hmotné zabezpečenie obyvateľov mimo kapitoly štátneho rozpočtu. (Homola in: Radičová, 1998) Z hľadiska formovania celej štruktúry orgánov zaoberajúcich sa nezamestnanosťou v roku 1990 prijatím zákona SNR 444/1990 Z.z. o zriadení úradov práce, vznikajú v polovici roka na základe územného členenia SR, Okresné úrady práce, ktoré ako prvé zabezpečovali politiku zamestnanosti. Koncom tohto roka sa vytvárajú obvodné úrady práce, ako najnižší stupeň. Tým sa završuje 3-stupňová štruktúra s riadiacou inštitúciou Národným úradom práce v Banskej Bystrici. Rýchlo meniaca sa situácia na trhu práce donútila politickú reprezentáciu krajiny k zefektívneniu činnosti a vytvorenie 4-stupňovému modelu s vytvorením nového riadiaceho orgánu Správy služieb zamestnanosti, ale už sídliaceho v Bratislave. (Homola in: Radičová, 1998)

K následnému rastu nezamestnanosti dochádza koncom roka 1993 aj v dôsledku prítoku absolventov škôl a ukončenia sezónnych prác. Slovenská vláda na základe pokračujúceho rastu v roku 199 , kedy nezamestnanosť atakovala v mesiaci december hranicu 15% pristupuje k ďalším legislatívnym opatreniam. Zákonom č. 189/1994 Z.z., sprísňuje podmienky evidencie uchádzačov o zamestnanie a poskytovanie finančného zabezpečenia. Zároveň vyhláškou Ministerstvá práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) č. 210/199 stanovuje podmienky pre vytváranie „spoločensky účelných pracovných miest a organizovanie verejno-prospešných prác“ (VPP). (Rievajová, 1996) Samotný rast nezamestnanosti v SR v rokoch 1990 až 1996 vyjadruje graf 16.

% 14,4 14,8 13,1 11,82 12,6 10,38 7,09

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 Slovenska republika

Graf 16: Nezamestnanosť v rokoch 1990-1996 Zdroj: UPSVR SR,MPSVR, NBS 2020, vlastné spracovanie

Štruktúru nezamestnaných v rokoch 1991 až 1996 z hľadiska pohlavia vyjadrená v grafe 17, poukazuje na skutočnosť, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie vždy prevládalo väčšie zastúpenie žien, čo je z hľadiska populačného pochopiteľné. „...reštrukturalizácia hospodárstva sa výrazne podpísala pod znížením úrovne zamestnanosti žien, ktorá za tri roky (1989-1992) klesla o 227 tis. a už koncom roku 1992 bola každá ôsma ekonomicky aktívna žena nezamestnaná. Napätá situácia na trhu práce v 90-tych rokoch minulého storočia sa významne podieľala na tvorbe fenoménu znevýhodnenia žien, a najmä matiek, ktoré začali zápasiť nielen s návratom na trh práce po materskej/rodičovskej dovolenke, ale aj po období strávenom v nezamestnanosti.“(MPSVR SR, 2019)

18 16 14 15,4 14,4614,42 14,52 13,89 12 12,65 12,7 11,88 10 11,03 10,1910,59 10,2 8 6 4 2 0 1991 1992 1993 1994 1995 1996

Muži Ženy

Graf 17: Štruktúra nezamestnaných z hľadiska pohlavia k EAO Zdroj: MPSVR SR, 2020

Za úspech tohto obdobia z hľadiska akejsi stabilizácie politiky zamestnanosti v SR je vypracovanie materiálu „Koncepcia politiky zamestnanosti“ začiatkom roka 1996, stanovenie cieľov, ako súbor opatrení pre napĺňanie krátkodobých ale aj strednodobých cieľov do roku 2005. Jedným z dôležitých legislatívnych opatrení bolo schválenie zákona č. 387/1996 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorý vošiel do platnosti 1.2.1997. (Homola in: Radičová, 1998)

2.2.2 Vývoj v rokoch 1997 – 2003

Riešenie nezamestnanosti na Slovensku od roku 1997 mala priniesť novela zákona o službách zamestnanosti, ktorého „Cieľom zákona je prebrať a rozviť základné princípy poskytovania služieb pre zamestnanosť, ktoré sú doposiaľ upravené zákonom č.1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, a to najmä sprostredkovanie zamestnania, rekvalifikáciu, poradenskú činnosť, pracovnú rehabilitáciu a ďalšie nástroje aktívnej politiky trhu práce“ (zákon č. 387/1996 Z.z.) Dopad reforiem zo začiatku 90-tých rokov, resp. privatizácia veľkých podnikov sa začala prejavovať na trhu práce. Ekonomika dostatočne netvorila nové pracovné miesta, neboli vytvorené dostatočné podmienky pre priaznivejšie podnikateľské prostredie, ani nastavenie regionálnej politiky a vyššieho absorčného potenciálu služieb. (Martincová, 2005)

20,1 19,79 19,18 18,8 18,63 18,64 17,88 17,45 16,4 17,03 15,6 15,56 13,37 12,48

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

EN MEN

Graf 18: Nezamestnanosť v SR 1997-2003 Zdroj: UPSVR SR, 2020 vlastné spracovanie

Vývoj nezamestnanosti mal naďalej rastúci trend. Vrchol evidovanej nezamestnanosti úradmi práce bol dosiahnutý v roku 1999 (graf 18), keď nezamestnanosť dosiahla 20%. Okrem toho sa zvyšoval podiel dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie, teda nezamestnanosť uchádzača dlhšia ako 12 mesiacov. (Frank, Morvay et. al., 2019) Na Slovensku začiatkom roku 2000 nezamestnanosť prekračovala 30% mieru v 10- tích okresoch a v 39 okresoch evidovaná nezamestnanosť prekračovala 20% hranicu. K zmene dochádza až koncom roka 2002, kedy štatistický úrad vykázal prvý krát od roku 1999 nárast zamestnancov sprevádzaný úbytkom nezamestnaných na úradoch. (Roháč, Vašák, Zachar, 2001) Naštartovaním politických zmien a snahou začlenenia Slovenskej republiky do transatlantických a európskych štruktúr Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo „Národný plán zamestnanosti“, s cieľom reštrukturalizácie trhu práce, jeho konkurencieschopnosti a zvýšenia zamestnanosti. Stanovilo si štyri základné priority: I. zlepšenie zamestnateľnosti – 18 opatrení pre zlepšenie zamestnanosti (vzdelávanie a školenie, služby zamestnanosti, aktivačné stratégie pre nezamestnaných, opatrenia v oblasti zamestnanosti v prospech zdravotne postihnutých a tiež dlhodobo nezamestnaných), II. rozvoj podnikania - podpora malého a stredného podnikania, vrátane zabezpečenia poradenských služieb,

III. podpora prispôsobivosti podnikov - zavádzanie moderných foriem organizácie trhu práce a pružné plánovanie pracovného času, IV. posilnenie politík rovnakých príležitostí - podpora rovností príležitostí mužov a žien v procese zamestnávania. Ako i podporu možnosti väčšej zamestnanosti napr. pre rómsku menšinu.(MPSVR SR, 2002)

Z hľadiska štruktúry evidovaných nezamestnaných sa ako najproblémovejšie javilo umiestňovanie žien a absolventov na trh práce. Z pohľadu na percentuálne vyjadrenie sa ukazovatele javia ako stabilne s miernym poklesom (graf 19).

50,87 46,8 44,11 45,7 44,72 44,99 45,2

7,33 7,2 6,91 6,17 7,38 4,43 6,1

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

ženy % absolventi

Graf 19: Podiel UoZ žien a absolventov v SR v období 1997-2003

Zdroj: UPSVR SR, 2020 vlastné spracovanie

Treba však brať na zreteľ, že vyjadrené parametre sú odvodzované od hodnôt ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktoré v období rokov 1997 až 2002 malo rastúci trend, vyjadrené v grafe 20. (UPSVR, 2020)

2,70498 2,694034 2,696341

2,662356

2,654521

EAO

2,60681 2,60108

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

Graf 20: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v SR v rokoch 1997-2003 Zdroj: UPSVR SR, 2020 vlastné spracovanie Problematika vysokej a dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike neostala nepovšimnutá aj medzinárodnými organizáciami, ktoré poukazovali na negatívne dopady a negatívny psychický stav človeka. V roku 2002 vydala správu Human Development Report o hodnotení dopadov z dlhodobého zisťovania, s výsledkom že platená práca nie je len zdrojom pre zabezpečenie prostriedkov pre obživu, ale i napĺňanie ľudských potrieb. (Pauhofová in Frank, Morvay, 2019)

2.2.3 Vývoj v rokoch 2004 – 2014

Slovenská republika v roku 2004 zavŕšila integračné snahy členstva v Európskej únii, a tým aj možnosti otvorenia trhu práce. Z hľadiska vnímania tohto obdobia možno charakterizovať na dve rovnaké obdobia a to od vstupu do EU po rok 2009, kde deliacou čiarou sa stala hospodárska kríza, ktorá dlho po odznení zanechala negatívne dôsledky a javy na trhu práce. V tomto období čelil trh práce novým výzvam, najmä stále pretrvávajúcu nezamestnanosť mladých, ako i nesúlad potrieb trhu práce so vzdelávaním. (Šikulová, 2014) Členstvo Slovenskej republiky v EÚ naštartovalo prílev zahraničných investícii, ktoré boli zväčša orientované na automobilový priemysel a subdodávateľské firmy na druhej strane, ale veľmi potrebne pre ekonomiku a zamestnanosť. Nastal silný ekonomický rast, zvýšila sa produktivita práce, rástol HDP a pozitívny vplyv sa prejavil aj na poklese nezamestnanosti v krajine. (Frank, Morvay, 2019)

Od začiatku roku 200 bol zaznamenaný pozitívny rast „dynamiky vývoja priemyselnej výroby je možné sledovať na sektoroch výroby dopravných prostriedkov, vývoja priemyselnej výroby textilného a obuvníckeho priemyslu ...“ (Radvanský a kol. 2010 s.9) Nezamestnanosť síce mala klesajúcu tendenciu, avšak na štatistické údaje vplývalo viacero faktorov. Jedným z mnoha bolo prijatie nového zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z.z., ktorý nielenže zaviedol detailne rozpracovanie požiadaviek na služby zamestnanosti, ale oproti predchádzajúcej právnej úprave sprísnil posudzovanie tzv. nespolupráce evidovaných uchádzačov o zamestnanie. To sa stalo jedným z nástrojov vyraďovania nezamestnaných so štatistík, a tým určité ovplyvňovanie a deformovanie pohľadu na posudzovanie množstva nezamestnaných v SR. Znižovanie nezamestnaných nezaznamenalo, že občania si našli prácu, ale bol to spôsob, ktorý umožnil znížiť nezamestnanosť v číslach. (Frank, Morvay, 2019)

20 18 16 14 12 10 8 6

14,99 14,62 18,10 13,36 16,20 10,69 13,30 9,23 11,00 9,53 9,60 14,32 12,10 14,19 14,40 13,50 16,89 14,00 15,96 14,20 15,15 13,20 0 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

UPSVR ŠU SR

Graf 21: Miera nezamestnanosti v SR roky 2004-2014

Zdroj: ŠÚ SR, UPSVR SR, 2020, vlastné spracovanie

Z hľadiska objektívnosti výstupov, porovnávame štatistiku miery nezamestnanosti získanú na základe „Výberového zisťovania pracovnej sily“ (VZPS) používanú Štatistickým úradom SR a na druhej strane zaznamenanú Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny na základe zaevidovaných uchádzačov o zamestnanie získaných evidenciou za rovnaké obdobia porovnané v grafe 21. Zamestnanosť každoročne rástla priemerne o 2% až do roku 2008 a na konci roka podľa Výberového zisťovania pracovnej sily (VZPS) je vykázaná najnižšia nezamestnanosť

v Slovenskej republike na úrovni 8,1%, čo je historické číslo. Koncom roka sa na trhu práce objavujú negatívne informácie o začiatku hospodárskej krízy. (Radvanský a kol., 2010) Dopad hospodárskej krízy v roku 2008 na Slovenský trh práce, mal niekoľko fáz. Problematika s nedostatkom pracovnej sily z dôvodu rastu hospodárstva nahrádza nezamestnanosť. Vývoj nezamestnanosti a jej výšku kopírovala charakteristická krivka podľa rastu hospodárstva v tvare „W“. Bola potreba naštartovania a dosiahnutia rastu hospodárstva aspoň o 10%, aby bol viditeľný pokles nezamestnanosti. Pokrízové roky najme roky 2011 až 2013, skôr stagnovali. (Frank, Morvay, 2019) Vývoj nezamestnanosti v roku 201 bol oproti predchádzajúcim pokrízovým rokom optimistickejší. Nezamestnanosť opäť nabrala klesajúcu tendenciu, avšak jej výška stále nedosahovala predkrízové roky 2007-2008. Miera nezamestnanosti vykazovaná Ústredím práce, sociálnych veci a rodiny bola 13,85%, čo bolo 37 018 uchádzačov o zamestnanie, z toho absolventov škôl tvorilo 26417 UoZ. (Pálenik, a kol., 2014) Ďalším s fenoménov, ktorý vplýval na nezamestnanosť v Slovenskej republike, bola migrácia za prácou, čo bolo spôsobené otvorením pracovného trhu po vstupe do EU a voľný pohyb osôb na pracovnom trhu EU. Pracovné trhy členských krajín EU tak lákali z hľadiska vyššej mzdy obyvateľov Slovenska. Vplyv na výšku nezamestnanosti štatisticky neovplyvňovalo a odchod evidovaných nezamestnaných nebol až tak výrazný. Skôr odchádzali zamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu v zahraničí. (Frank, Morvay, 2019)

2.2.4 Vývoj v rokoch 2015 - 2020

Charakteristiku poklesu nezamestnanosti za obdobie od roku 2015 do konca roku 2020 zaznamenávali nie len štatistiky Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny SR, ale aj Štatistického úradu SR. Vyjadrením oboch štatistík v grafe 22, potvrdzuje tento trend v rozmedzí jedného percentuálneho bodu.

12,46

11,50

10,16

9,70

8,3

8,10

7,20 7,18

6,60

6,19 6,1 6 5,80

0 2015 2016 2017 2018 2019 2020

UPSVR ŠU SR

Graf 22: Miera nezamestnanosti v SR v rokoch 2015-2020

Zdroj: ŠÚ SR, UPSVR SR, 2020, vlastné spracovanie

Rast hospodárstva v Slovenskej republike nebol však rovnomerný, nakoľko investície zväčša smerovali do západnej časti republiky. Dochádzalo k prehlbovaniu regionálnych rozdielov, preto bolo potrebné legislatívne podporiť menej rozvinuté regióny územia republiky. Vláda s účinnosťou od 15.12.2015 zreálnila podporu menej rozvinutým regiónom a zákonom č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov legislatívne ukotvila podmienky a kritéria čerpania podpory zo strany štátu. (Frank, Morvay, 2019) V prvom stanovenom zozname menej rozvinutých regiónov sa ocitlo až dvanásť okresov juhovýchodného a východného Slovenska. Na zozname boli okresy Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Rožňava, Vranov nad Topľou, Sobrance a Trebišov. Regionálna nezamestnanosť menej rozvinutých regiónov je vyjadrená v grafe 23, v porovnaní s Bratislavským okresom, kde rozdiel tvorí minimálne 15 percentuálnych bodov. (UPSVR, 2020)

31,53

31,22

26,3

25,97

24,51

22,95

22,73

22,25

22,12

21,96

20,73

20,59

Názov osi Názov

5,43

Graf 23: Menej rozvinuté okresy 12/2015 v porovnaní s okresom Bratislava

Zdroj: UPSVR SR, 2020, vlastné spracovanie

Z hľadiska zákona, prijímateľom podpory v súlade so zákonom sú obce sídliace v najmenej rozvinutom okrese, právnické osoby a iné subjekty, v súlade s vypracovaným akčným plánom rozvoja, ktoré schvaľuje vláda SR. Akčný plán nad rozsah existujúcich opatrení musí mať zakomponovaný finančný zámer nad už existujúce opatrenia pre podporu miestnej samosprávy a občiansku spoločnosť v menej rozvinutom okrese. (Zákon 336/2015 Z.z.) Obdobie rokov 2015 až 2020 nazývali mnohí politici ako „obdobie dobrých rokov“. V Slovenskej republike nezamestnanosť podľa predpokladov analytikov mala klesajúcu tendenciu. Napriek poklesu priamych investícii, ekonomika a trh práce rástol. Vznikali nové anomálie, ktoré ešte pred pár rokmi nikto neočakával. Zamestnávatelia začínali riešiť problematiku deficitu pracovnej sily. Pokiaľ sa SR po vstupe do EU dlhé roky neprejavovala ako destinácia cieľová za pracovnou migráciou, nastupujúcim rastom celosvetovej ekonomiky sa v SR stáva pracovná sila vzácna. „Až taká vzácna, že najmä práca s nízkymi kvalifikačnými požiadavkami sa stáva cieľom zamestnávania cudzincov na Slovensku z dôvodu substitúcie drahšej (domácej) pracovnej sily lacnejšou (zahraničnou) pracovnou imigráciou bez potreby realokácie investície.“ (Frank, Morvay, 2019, s.91)

Voľné pracovné miesta a počet evidovaných na UPSVR 2015-2020 400000 350000 300000

250000

200000

333379,00

150000

276131,00

100000 227341,00

50000 195583,00

66493 27612 35284 69375 73890 92316

169802,00 165455,00 0 2015 2016 2017 2018 2019 2020

VPM MN UPSVR

Graf 24: Voľné pracovné miesta a počet evidovaných na UPSVR 2015-2020

Zdroj: UPSVR SR, 2020, vlastné spracovanie

V rámci vývoja nezamestnanosti a počtu voľných pracovných miest v rokoch 2015 až 2020, ktoré sú zapracované do grafu 24 je vyčíslené, k 31.12.2015 stav na úradoch práce evidovaných 33 379 uchádzačov o zamestnanie, z čoho 19380 tvorili absolventi škôl. Zároveň úrady práce evidovali 27612 voľných pracovných miest. K tomu istému obdobiu roku 2016 počet UoZ klesol na 276131, z čoho 1 596 boli absolventi a voľných pracovných miest bolo 3528 . Tento trend pokračoval aj v roku 2017, kedy na úradoch prace bolo evidovaných 195583 uchádzačov, z čoho absolventov škôl bolo 9230 a voľných pracovných miest už bolo 69375. V roku 2018 bolo evidovaných 169802 UoZ, absolventov bolo 7308 a voľných pracovných miest už 73890. Maximálne čísla UPSVR evidovali v roku 2019, kedy bolo v evidencii 165 55 uchádzačov z čoho bolo 7617 absolventov škôl. Počet voľných pracovných miest dosiahol 92316. Rok 2020 zaznamenal koniec pozitívnym číslam. K 31.12.2020 bolo evidovaných 2273 1 uchádzačov o zamestnanie, z čoho 10930 bolo absolventov škôl, poklesol aj počet voľných pracovných miest na 66 93. (UPSVR, 2020)

2.3 Aktívne opatrenia trhu práce

„Napriek konsenzu ohľadom nevyhnutnosti aktívnej politiky trhu práce pretrvávajú rozdiely v otázke, aké typy aktívnej politiky by sa mali uplatňovať a akými nástrojmi by sme mali dosiahnuť ciele politiky trhu práce.“ (Bonoli In Workie Tirunem, Štefánik, a kol., 2014, s.37-38) Vznik nezamestnanosti v Slovenskej republike bol po roku 1989 nový fenomén. Roky plnej a povinnej zamestnanosti nijako nepripravili občanov na skutočnosť, že by mohli ostať bez práce a nie len to, ale že trh práce nijako nebude reflektovať skutočnosť, že sa ocitli mimo neho. Skutočnosť samotnej evidencie na úradoch práce prinášali negatívne dopady nie len na ekonomickú ale aj psychickú zložku. Dlhodobá evidencia spôsobovala stratu pracovných návykov a znemožňovala zapojenia sa do pracovného procesu. Samotná evidencia na úradoch prace v období rokov 1990 - 1995 bola skôr administratívnou záležitosťou. Nepripravenosť zamestnancov prvého kontaktu na prácu s nezamestnanými mala za následok, že v roku 1995 úspešnosť sprostredkovania práce pre uchádzačova, teda úbytku tvorila sotva 1/3 a naďalej klesala. Množstvo poberateľov hmotného zabezpečenia rástol. Bola potreba zmien a motivácia aktívneho prístupu v hľadaní si zamestnania. (Homola in Radičová, 1998) Ako autor ďalej uvádza, prvé nástroje aktívnej politiky, ktoré sa v roku 1991 začali zavádzať do praxe boli tzv. spoločensky účelné pracovné miesta (SÚPM). Tieto nástroje sa postupne modifikovali či už z hľadiska dĺžky trvania, alebo výšky odmeny za vykonávanie jednotlivej aktivity. Využívanie týchto nástrojov sa stalo najpopulárnejšie koncom roka 1992, kedy sa vyčerpali všetky určené prostriedky, ktoré boli posledný krát z federálneho rozpočtu. V neskorších rokoch 1993 až 1995, už množstvo finančných prostriedkov bolo limitovaných určenou výškou zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Ďalším z využívaných nástrojov bol príspevok pre krátkodobé zamestnávanie dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na Verejno-prospešné práce (VPP), ktorého dĺžka sa postupne menila zo 6 mesiacov na 9 a neskôr na 12 mesiacov. Podstatou bolo využívanie UoZ pre zachovanie pracovných návykov, u vybraných zamestnávateľov. Stal sa druhým najpoužívanejším nástrojom. Nástrojom, ktorého cieľom bola hlavne prevencia nezamestnanosti z hľadiska konverzie špeciálnej výroby, straty obchodných trhov či reštrukturalizáciu výroby bol „Príspevok na skrátenú dobu“. Jeho účelom bolo poskytnutie príspevku k mzde pri skrátených pracovných dobách. Ďalším dôležitým príspevkom bol príspevok pre podporu ohrozených skupín, konkrétne osôb zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP). Jednalo sa o dva typy príspevku,

z čoho jeden bol na vytvorenie pracovného miesta ZŤP v chránenej dielni a druhý na samotnú prevádzku chránenej dielne. Pre motiváciu mobility pracovnej sily vznikli príspevky na dopravu a ubytovanie. Legislatívne však neboli dokonalé a tak boli málo využívané v danom období. Ďalším nástrojom aktívnych opatrení trhu práce sa stala rekvalifikácia a poradenstvo (RaP). V Slovenskej republike samotná efektivita v tomto období bola veľmi vysoká, o čom svedčia výsledné čísla využívania uchádzačmi o zamestnanie. Jednotlivé hodnoty aplikovania nástrojov aktívnej politiky trhu práce v období rokov 1991 až 1996 uvedené v tabuľke 1, vychádzajú zo štatistických údajov úradov práce a fondu zamestnanosti. (Lubyová, 1997)

Tabuľka:1 Počty UoZ na nástrojoch AOTP v období 1991 až 1996

Rok RaP SÚPM VPP PSPD CHDaP APZ spolu

1991 9500 24500 18700 63000 700 116400

1992 34200 95700 39900 53500 600 223900

1993 27000 35900 13300 8100 600 84900

1994 18100 39000 16100 8900 600 82900

1995 21000 42800 43500 1700 1400 110400

1996 20500 24500 35900 500 600 82000

Zdroj: vlastné spracovanie

Zavedením efektívnejšieho boja z dlhodobou evidenciou nezamestnaných bolo prijatie zákona č. 387/1996 o zamestnanosti, ktorý mal rozpracovanú charakteristiku a nástroje aktívnej politiky trhu práce. V §79 boli určené ako nástroje „najmä: a) rekvalifikácia, b) podpora vytvárania nových pracovných miest, c) podpora zamestnávania osobitných skupín občanov, d) podpora na udržanie pracovných miest, e) podpora prevádzky pracovných miest, f) podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti,

g) podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.“ (Zákon 387/1996 s.13) Samotné uplatňovanie aktívnej politiky bolo však stále odkázané na schvaľovanie orgánmi tripartity na centrálnom stupni a Národným úradom práce, ako verejnou inštitúciou a nezohľadňovalo potreby trhu práce. Schválením zákona č. 53/ 2003 Z. z o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prišlo k reorganizácii celej štruktúry a zadefinovaniu kompetencii jednotlivých orgánov štátnej správy v oblasti poskytovania sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a v súlade so zákonom 5/200 Z.z. o službách zamestnanosti aj k presným podmienkam využívania AOTP. (Gyarfášová, et.al., 2006) Začlenením Slovenskej republiky do Európskej únie sa mení aj spôsob financovania nástrojov AOTP. Väčšina prostriedkov pre AOTP je financovaná z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ESF) cez Národné projekty. Podmienkou čerpania z ESF je kontrola vynaložených prostriedkov, účelnosť a vyhodnotenie účinkov nástrojov zo strany Európskej komisie. Časť finančných prostriedkov financuje aj SR zo štátneho rozpočtu. (Drobňáková, 2012) Zákon o službách zamestnanosti vo svojom paragrafovom znení, časť siedma, definuje aktívne opatrenia na trh práce. Delí ich na vzdelávanie a prípravu pre trh práce UoZ § 6, príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČO) § 9, príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného UoZ, podporu rozvoja a udržania pracovného miesta §50- 50k, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe §51, príspevok na vytvorenie pracovného miesta v prvom platenom zamestnaní §51a, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb a dobrovoľníckou službou §52-§52a, príspevok na dochádzku za prácou, podporu mobility, príspevok na presťahovanie vytvorene nové pracovné miesta a udržanie pracovného miesta §53-§53g, projekty a programy §5 . Samostatnou časťou osem sa zákon zaoberá oblasťou znevýhodnených občanov zdravotne ťažko postihnutých, vytvorením chránených dielní a pracovísk, ako aj ich podporou a udržaním v §55-§60. (Zákon 5/200 Z.z)

2.3.1 Efekt aktívnych opatrení trhu práce

Financovanie všetkých nástrojov AOTP je podmienené pravidlami pre rozpočtové pravidlá v zmysle zákona č. 523/200 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, pri dodržiavaní zásad hospodárnosti, efektívnosti verejných prostriedkov a ich použití. Efektívnosť, ako taká je výsledkom vynaložených prostriedkov

k dosiahnutiu hmotného a hodnotového výsledku. Je zložená z princípu hospodárnosti, teda racionálneho využitia materiálnych a hodnotových efektov, teda dosiahnutia spoločenskej prospešnosti orientovanej na uspokojenie potrieb účastníkov. (Kucharčíková a kol., 2011) Úspech či neúspech aktívnych opatrení pre trh práce sa javí nejednoznačný. Ako vy- kazujú štúdie o vplyve jednotlivých nástrojoch AOTP v EÚ počas obdobia pred ekonomickou krízou a počas nej v rokoch 2002 až 2007. Zatiaľ čo pred krízou boli úspešné nástroje podpory zamestnanosti, počas krízy ich účinnosť bola nižšia, úspešnosť vzdelávacích programoch počas krízy rástla. (Hančlová, Šimek, 2014) Odpoveď viacerých štúdii, ktoré sa zaoberali problematikou efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov na vybrané nástroje AOTP v SR a EÚ v porovnaním s umiestnením uchádzačov o zamestnanie na trh práce konštatovali určitý prínos nástrojov, avšak nemohli jednoznačne stanoviť (z dôvodov nejednotnosti vedenia štatistík o úspešnosti) pozitívny alebo negatívny prínos. (Barošová, Kešelová a kol.,2012) Viaceré štúdie a ich závery sa zhodujú na zásadnej potrebe zavedenia jednotných metodík merania efektivity nástrojov aktívnej politiky, ako i potrebu implementovania výsledkov štúdií do praxe. Zatiaľ slúžia skôr ako odporúčania, nie sú záväzné pre všetky krajiny aj z dôvodu finančných limitov štátnych rozpočtov jednotlivých krajín. (Kucharčíková, Mičiak, Koňušíková, 2017) (Jackman, Layard, Nickell, 1996) vychádzajú pri hodnotení aktívnej politiky zamestnanosti zo simplexného modelu trhu práce. Podľa autorov, ktorí na modely klesajúcej krivky dopytu po pracovnej sile a rastúcej krivky miezd, deklarovali možnosti ovplyvňovania trhu práce práve aktívnou politikou a tým zamestnanosť. Aktívna politika môže vytvárať sofistikovanejší proces hľadania pracovných pozícii prostredníctvom rekvalifikačných programov, v prospech získania nových zručností UoZ. Zároveň využívaním nástrojov politiky zamestnanosti a rekvalifikáciou môže pozitívne ovplyvňovať zvyšovanie produktivity uchádzačov a eliminovať negatívne vnímanie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko rekvalifikáciou budú jednoduchšie umiestniteľní na trhu práce aj dlhodobo evidovaný uchádzači o zamestnanie.

3 NEZAMESTNANOSŤ V OKRESE MALACKY

Zákonom NR SR č. 221/1996 Zb. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 2 . 7. 1996 bol zriadený okres Malacky, ktorého súčasťou sú dve mestá Malacky a Stupava a 2 obcí Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Láb, Lozorno, Malé Leváre, Mariánka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor, Vojenský obvod Záhorie. (221/1996 Z.z.) Mesto Malacky je administratívnym centrom rovnomenného okresu, ktorý je súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja, rovnako ako susedné okresy Bratislava IV a Pezinok. Okres Malacky susedí aj s okresmi Trnava a Senica v Trnavskom kraji. Zo západu okres Malacky hraničí s Českou republikou a z juhozápadu s Rakúskou republikou. (Jiroušek, 2008)

Obrázok 4: Poloha okresu Malacky

Zdroj: Bc. Dominika Slotíková, CENTIRE s.r.o. 2013

3.1 Trh práce v okrese Malacky

Okres Malacky má rozlohu 949,6 km2, hustota obyvateľov na km2 je 78,27 a počet žijúcich obyvateľov k 31.12.2019 bolo 74 661. Ekonomický aktívne obyvateľstvo z toho tvorilo 38 920 obyvateľov. (ŠÚSR, 2021) Trh práce je značne ovplyvnený blízkosťou závodov zameraných na výrobu automobilov. Preto z hľadiska výrobnej orientácie zamestnávateľov, v okrese Malacky sa najväčší zamestnávatelia orientujú hlavne na oblasť subdodávateľskej automobilovej výroby a strojárenstvo. V menšej miere aj drevospracujúci priemysel a nábytkárstvo, oblasť spracovania a tvarovania plastov, logistické činnosti a doprava. K neodmysliteľným zamestnávateľom regiónu patrí aj oblasť naftársko-plynárenskej skladovacej a distribučnej činnosti. V rámci stability zamestnanosti v okrese dlhoročne patrí rozvinutá oblasť služieb, maloobchodu a stavebníctva, ako i sezónne zamestnávanie v poľnohospodárstve a turistickom ruchu. Poloha okresu Malacky poskytuje prihraničnú pracovnú príležitosť pre obyvateľov v krátkodobých, ale i stálych pracovných príležitostiach v Českej republike a Rakúskej republike. Blízkosť k hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave, ktoré plní administratívne, hospodárske, kultúrne a politické centrum pozitívne vplýva na zamestnanosť. Samotný okres sa nachádza v strategicky dobre situovanej polohe, nakoľko ním prechádza nadnárodný európsky dopravný koridor IV, Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť a to železničný i cestný. V rámci využitia leteckej dopravy sa nachádzajú v dosahu do 100 km, dve medzinárodné letiska Bratislava a Viedeň – Schwechat. Z hľadiska negatívnych dopadov na trh práce, jeden z faktorov je neexistencia stredného odborného školstva v okrese a tým aj tvorba kvalifikovanej pracovnej sily, čo sa odráža pri deficite obsadzovania voľných pracovných miest. Slabou stránkou je aj výskyt marginalizovaných a vylúčených skupín obyvateľstva, ktoré svojou neprispôsobilosťou, respektíve nízkym podielom ekonomicky aktívneho obyvateľstva, negatívne ovplyvňujú trh práce v okrese. Medzi najväčších zamestnávateľov okresu patria firmy zo zameraním práve na automobilový priemysel Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o., IAC Group Slovakia s.r.o., Golde Lozorno, spol. s.r.o., RF, s.r.o., Snop Automotíve, a.s., Benteler Automotíve SK, s.r.o, ale i spracovanie nerastných surovín ako vápenca CRH Slovensko, a.s., a drevnej hmoty

IKEA Componennts, s.r.o., IKEA Industry, s.r.o., a Schnellecke Slovakia, s.r.o. (UPSVR, 2021) Tabuľka 2: SWOT analýza okresu Malacky

SWOT analýza okresu Malacky

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

 strategická poloha okresu v rámci  limitované možnosti výstavby a dopravnej infraštruktúry: rozvoja v dôsledku prírodnej bariéry železničný a diaľničný koridor č.IV : a ochrany prírody (CHKO), Praha - Bratislava – Maďarsko -  pomerne nízky podiel Balkán, vysokoškolsky vzdelaného  prihraničná oblasť AT, obyvateľstva,  dlhodobá nízka nezamestnanosť,  neriešenie problematiky  vysoký potenciál tvorby pracovných obyvateľstva so základným miest, vzdelaním a bez vzdelania  rozvinuté podnikateľské prostredie (marginalizované skupiny a prítomnosť zahraničného kapitálu obyvateľov),  diverzifikovaná sieť miestnych  chýbajúce stredné odborné školstvo obchodov a služieb,  obmedzenia čerpania eurofondov,  vysoký podiel obyvateľstva s úplným  zlý stav miestnych komunikácií, stredoškolským vzdelaním,  absencia cestného spojenia s  rozvinutá doprava v rámci prihraničným regiónom Rakúska , Integrovaného dopravného systému  nedostatočná propagácia potenciálu BSK, cestovného ruchu  Potenciál pôdneho fondu vhodný pre intenzívne poľnohospodárstvo

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

 rozvoj prihraničnej spolupráce  vysoký podiel obyvateľstva so regiónom, agroturistiky, základným vzdelaním a bez  čerpanie eurofondov cezhraničnej vzdelania (marginalizované skupiny spolupráce, obyvateľov,  rozvoj poľnohospodárskej výroby  orientácia zamestnávateľov na spolu s finalizáciou produktov, automobilový priemysel,  vybudovanie stáleho cezhraničného  nedostatok kvalifikovaného spojenia SR – AT, ekonomicky aktívneho  vybudovanie stredného odborného obyvateľstva, školstva  COVID 19 hospodárska a finančná kríza  hromadné prepúšťanie

Zdroj: vlastné spracovanie

3.2 Vývoj nezamestnanosti a štruktúra uchádzačov o zamestnanie v okrese Malacky

V rámci komparácie je porovnávaná skupina osôb, ktorá podľa zákona o službách zamestnanosti je charakterizovaná ako občan „ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý nie je zamestnanec, nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak nie je ustanovené inak, neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine“. (Zákon 5/2004 Z.z., s.3-4) Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky k 31.12. kalendárneho roka za obdobie od roku 2011 do roku 2020 boli evidovaní ako UoZ a zároveň spĺňali ustanovenia §3 ods.1, k miestnej príslušnosti trvalého pobytu v okrese Malacky. Uchádzačov o zamestnanie možno rozčleniť do jednotlivých skupín. Cieľom je identifikácia a vyjadrenie ich podielu v rámci celku, hľadanie súvislosti medzi jednotlivými uchádzačmi o zamestnanie.

Miera nezamestnanosti z celkového počtu v okrese Z hľadiska vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike, okres Malacky patrí za posledných desať rokov medzi okresy, ktoré mali nezamestnanosť na nižšej úrovni, ako bol celoštátny priemer Slovenskej republiky. Samotné vyjadrenie množstva resp. výšky

18 15,76 16 14,99 14,78 14 13,85 12,4 12

10 9,21 10,16 8,3 Malacky 8,07 7,93 8 SR 7,64 7,18 6,19 %vyjadrenie 6,85 6 6,01 5,02 5,73 4 3,83 3,66 2 3,41

0 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Graf 25: Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Malacky Zdroj: vlastné spracovanie

nezamestnanosti v okrese Malacky s porovnaním s celoštátnym priemerom je zobrazené v grafe č. 25, ktorý zobrazuje pozitívny rozdiel. (ŠÚ SR, 2020) Základným parametrom pre identifikáciu množstva a výpočet pracovnej sily na trhu práce je počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktoré môže pracovať. V rámci okresu Malacky, napriek rôznym negatívnym demografickým predpovediam, údaje Štatistického úradu SR vyjadrené v tabuľke č.3 poukazujú na nárast EAO od roku 2011. Kým v roku 2011 tvorilo ekonomicky aktívne obyvateľstvo 3 866 osôb, ku koncu roka 2020 to bolo už 38920 čo je nárast počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva o 4054 osôb. Tabuľka 3: Vývoj rastu EAO

Vývoj rastu ekonomicky aktívneho obyvateľstvo v okrese Malacky Rok Celkom Ženy Muži 2011 34866 15640 19226 2012 35938 16094 19844 2013 37711 17480 20231 2014 36936 16808 20128 2015 36770 16480 20290 2016 36918 16842 20076 2017 37981 17524 20457 2018 37839 17726 20113 2019 38772 17714 21058 2020 38920 17643 21277 Zdroj: ŠÚ SR, UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021 Percentuálnym vyjadrením podielu mužov a žien v skupine ekonomicky aktívneho

obyvateľstva, ktoré tvoria v priemere ženy 5,56 % a muži 54,44 %. V rámci sledovaného

54,5

54,38

55,19

55,15

55,12

54,99

54,4

53,65

53,87

53,16 40

Ženy

Muži

45,6

45,01

46,84

46,13

45,62

44,81

44,85

45,5

46,35

44,88

20 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

Graf 26: EAO okres Malacky Zdroj: ŠÚ SR, UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

obdobia, s malými odchýlkami v rozsahu 0,5 percentuálnych bodov, čo je rozsah 150 až 180 osôb. Grafický pomer je vyjadrený v grafe č. 26. Miera nezamestnanosti sa v roku 2011 pohybovala na 8,07 %, čo predstavovalo 2815 evidovaných uchádzačov, nasledujúci rok 2012 bol zaznamenaný rastúci trend a to 9,21%, čo predstavovalo až 3309 uchádzačov o zamestnanie. Nasledujúce roky boli v znamení stabilizácie a mierneho poklesu v miere nezamestnanosti. V roku 2015 sa prvý krát nezamestnanosť v okrese dostala pod 7% a to na 6,85 % vyjadrených v počte nezamestnaných 2517 osôb. V roku 2016 nezamestnanosť dosiahla hranicu 5% s 1853 evidovanými uchádzačmi. Roky 2017 až 2018 boli v číselnom vyjadrení najúspešnejšie, keď práve

900

800

700

600

500 EAOx100

400 počet UoZ

300 MN

200

100

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

Graf 27: Pomer UoZ a EAO a vývoj nezamestnanosti v okrese Malacky Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021 v roku 2018 bola zaznamenaná najnižšia miera nezamestnanosti na hodnote 3, 1% s 1291 UoZ. Nasledujúci rok 2019 zaznamenal mierny rast 3,83% s nárastom o približne 200 UoZ na 1 8 UoZ. Zhoršenie výsledkov nezamestnanosti bol rok 2020, kedy nezamestnanosť rástla a dosiahla 5,73% čo bolo 2231 evidovaných nezamestnaných. Zobrazené hodnoty v grafe č. 27 vyjadrujú závislosť medzi mierou nezamestnanosti, ktorá vychádza z pomeru počtu UoZ a ekonomicky aktívneho obyvateľstva v okrese Malacky.

Miera evidovanej nezamestnanosti z celkového počtu v okrese Malacky Úrady práce vykazujú aj štatistiku evidovanej nezamestnanosti, tak ako je uvedené v kapitole 2, očistenú o uchádzačov, ktorí nie sú k dispozícii do 3 dní a nemôžu nastúpiť do zamestnania z dôvodu pracovnej neschopnosti alebo sú zaradený na niektorí s nástrojov aktívnej politiky trhu práce (vzdelávania a prípravy pre trh práce, alebo vykonávania aktivačnej činnosti).

MEN MN

9,21

8,69

8,07

7,93

7,64

7,43 7,43

7,22

6,85

6,45

5,94

5,73

5,02

4,46

3,83

3,66

3,41

3,11

2,98 2,89

2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Graf 28: Pomer MEN a MN Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Rozdiel v percentuálnom vyjadrení medzi mierou nezamestnaných a evidovanou mierou nezamestnaných, vyjadruje rozdiel 0, 0 až 1,0 percentuálneho bodu. Rozdiel v počte uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2011 až 2020 (graf 28) sa pohyboval v rozsahu 136 až 258 uchádzačov, čo v priemere tvorilo 178 UoZ. Hodnoty sú variabilné z hľadiska možnosti využívania nástrojov aktívnych opatrení trhu práce, ako i práceneschopnosti uchádzačov. Vyjadrením počtu evidovaných úrady deklarujú možnosť poskytnúť uchádzačov o zamestnanie zamestnávateľovi.

diponibilný UoZ Počet Disponibilných UoZ a UoZ UoZ

3309

3124

2929

2882

2815

2746

2724

2590

2517

2231

2183

2095

1853

1647

1484

1390

1291

1284

1132 1094

2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Graf 29: Počet disponibilných UoZ a celkom UoZ

Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021 Štruktúra evidovaných UoZ podľa pohlavia Z pohľadu samotnej štruktúry evidovaných nezamestnaných na UPSVR Malacky, napriek percentuálnemu rozdielu medzi mužmi a ženami, v rámci ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čo je vyjadrené v grafe 26, tvorí rozdiel až 8% v prospech mužov. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je podiel opačný. V rámci vyjadrenia štatistických údajov, zloženie UoZ v sledovanom období rokov 2011 až 2020 podľa pohlavia, tvoria ženy väčšiu časť UoZ v okrese Malacky.

2000 1800 1600 1400 1200 1000 800 600 400 200 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Ženy 1469 1717 1455 1506 1368 999 785 746 829 1229 Muži 1346 1592 1427 1423 1149 854 605 545 655 1022

Graf 30: UoZ podľa pohlavia v okrese Malacky

Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Graf 30 vyjadruje rozdiely v jednotlivých rokoch v pomere mužov a žien ako UoZ, ktoré v priemere tvorí 5 % žien a 6% mužov. Najvyváženejší pomer mužov a žien bol v roku 2013, kedy rozdiel bol len 0,84 percentuálneho bodu a naopak najväčší bol dosiahnutý v roku 2018 kedy rozdiel bol až 15,6 percentuálneho bodu.

Štruktúra evidovaných UoZ podľa veku Ďalší dôležitý sledovaný ukazovateľ je štruktúra UoZ podľa veku, vyjadrená v tabuľke č.4, kedy najväčšiu skupinu UoZ a to 70% vo všetkých sledovaných obdobiach tvorí v skupina od 25 do 55 rokov, teda uchádzači v produktívnom veku.

Tabuľka 4: UoZ podľa veku v okrese Malacky

UoZ podľa veku v okrese Malacky Rok do 25 25-54 55 a viac 2011 489 1683 643 2012 672 2264 373 2013 562 1928 392 2014 533 2005 391 2015 386 1756 375 2016 258 1315 280 2017 187 1006 197 2018 147 920 224 2019 195 1056 233 2020 280 1564 387 Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Uchádzači do 25 rokov, v rokoch 2012 až 2015, boli druhou najpočetnejšou skupinou v priemere 16 %, ale v rokoch 2011 a od roku 2016 sa poradie zmenilo a druhú najpočetnejšiu skupinu už tvorili UoZ 55 a viac rokov. Prelínanie sa týchto dvoch kategórii, teda UoZ do 25 rokov a UoZ 55 a viac rokov, vyjadruje v grafe 31 modrá a sivá horizontálna krivka. Percentuálny podiel týchto dvoch sledovaných kategórii tvoril priemer 15:15 percentám.

percentuálny podiel UoZ podľa veku 80 70 60 50

do 25

% 40 25-54 30 55 a viac 20 10 0 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Graf 31: Percentuálny podiel UoZ podľa veku Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Štruktúra evidovaných UoZ podľa dosiahnutého najvyššieho vzdelania V rámci kategorizácie a presnejšej identifikácie zloženia UoZ, sme sa zamerali na štruktúru uchádzačov o zamestnanie podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania v tabuľke č.5.

Tabuľka 5: UoZ podľa vzdelania v okrese Malacky

UoZ podľa vzdelania v okrese Malacky 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 2011 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2012 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2013 63 652 2 966 797 107 2 52 233 8 2014 80 676 7 960 741 124 10 46 272 13 2015 63 599 7 810 623 98 5 36 260 12 2016 22 425 2 523 523 93 5 41 211 8 2017 22 333 2 366 388 55 2 34 179 9 2018 12 278 3 361 363 56 0 29 180 9 2019 13 278 3 407 477 71 2 46 170 17 2020 12 468 5 617 683 115 9 52 250 20 Legenda: 10 - Neukončené základné vzdelanie 11- Základné vzdelanie 12 - Nižšie stredné odborné vzdelanie 13 - Stredné odborné vzdelanie 14 - Úplné stredné odborné vzdelanie 15 - Úplné stredné všeobecné vzdelanie 16 - Vyššie odborné vzdelanie 17 - Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa 18 - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

19 - Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa

Uchádzači sú rozdelení podľa dosiahnutého maximálneho ukončeného vzdelania a označení klasifikačnou triedou určenou Štatistickým úradom SR. Škála obsahuje desať stupňov od č.10 po č.19. Najväčšiu skupinu UoZ bola identifikovaná skupina s dosiahnutým stredným odborným vzdelaním (13) a úplným stredným odborným vzdelaním (1 ), ktorá tvorí vo všetkých sledovaných obdobiach (okrem rokov 2011 a 2012, kedy UPSVR túto kategóriu nesledoval), 56% - 60% podiel. Treťou najvyššou skupinou sú UoZ so základným vzdelaním, ktorú tvorí takmer 20% podielom. Štvrtou skupinou sú uchádzači s dosiahnutým II. stupňom vysokoškolského vzdelania (18). Ďalšiu tvoria UoZ s úplným stredný vzdelaním všeobecným a potom nasledujú štatisticky zanedbateľné skupiny ostatných vzdelaní. Pre lepšie znázornenie je uvedený pomer jednotlivých vzdelaní do grafu 32.

0,89 0,53 10 2,53 11,2 11 0,4 20,97 12 5,15 13 0,23 14 15 16 30,61 27,65 17 18 19

Graf 32: Podiel UoZ podľa vzdelania Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Štruktúra evidovaných UoZ podľa poslednej ekonomickej činnosti Zameranie ekonomických činností trhu práce okresu Malacky je orientované na automobilový priemysel, segmenty nábytkárskeho priemyslu, logistiky a služby. Ďalšou identifikáciou štruktúry UoZ je podľa SK NACE - poslednej ekonomickej činnosti občana pred evidenciou na UPSVR. Dostupné štatistické údaje od roku 2013 do roku 2020 nie sú výpovedné, (tabuľka 6) nakoľko viac ako 50% evidovaných UoZ, nie sú evidovaní bezprostredne po ukončení pracovného pomeru (do 7. kalendárnych dní, §3 ods.3 zákona

5/2004 Z.z), ale ôsmy a nasledujúce dni, podľa §3 ods.1 zákona 5/200 Z.z a teda dňom podania žiadosti a vzniká tak obdobie bez pracovného pomeru, čo štatistika vykazuje ako samostatný údaj a korektne neuvádza poslednú ekonomickú činnosť. Napriek tomu tieto údaje čiastočne približuje ekonomickú činnosť pred evidenciou. Tabuľka 6: UoZ podľa SK NACE v okrese Malacky UoZ podľa odvetvia posledného zamestnávateľa SK NACE v okrese Malacky SK NACE 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 A 47 34 28 18 15 17 10 12 B 2 2 6 1 3 2 1 7 C 293 286 221 184 124 186 249 315 D 4 5 1 3 2 3 3 1 E 13 11 13 16 12 4 14 11 F 101 94 63 52 21 20 24 49 G 230 261 221 175 128 125 156 209 H 82 82 74 69 38 50 50 71 I 78 43 42 39 22 21 38 64 J 23 15 21 12 16 12 15 27 K 32 45 32 30 18 24 17 22 L 21 17 16 11 10 8 6 13 M 91 83 74 52 42 31 35 48 N 92 104 100 78 49 54 60 98 O 46 52 61 53 34 39 40 49 P 33 28 33 21 21 23 27 30 R 26 37 46 30 35 26 18 34 S 12 10 14 7 6 5 8 17 T 20 30 28 18 12 6 7 21 U 0 0 0 0 0 0 0 0 V 0 0 0 0 0 0 0 0 Neuvedené 73 113 122 120 139 130 137 163 Bez PP 1563 1577 1301 864 643 505 569 970 Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

V evidencii sa za sledované obdobia z hľadiska zmien počtov UoZ nijako významne nemenili, 15% tvoril uchádzači, ktorí pracovali v priemyselnej výrobe, 9,5% tvorili uchádzači s pracovnou činnosťou vo veľkoobchode, maloobchode, opravách motorových vozidiel, ,5% podiel tvorila administratívna a podporná služba, 3,2% doprava a skladovanie, 2,9% odborné technické činnosti, 2,37% stavebníctvo a verejná správa.

1400 T

1200 S R 1000 P 800 O 600 N M 400 L 200 K 0 J 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Graf 33: Porovnanie štruktúr UoZ podľa SK NACE

SK NACE - odvetvová klasifikácia ekonomických činností A poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov B ťažba a dobývanie C priemyselná výroba

D dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu E dodávka vody, čistenie a odvod odpad vôd, odpady a služby F stavebníctvo

G veľkoobchod a maloobchod, oprava motor. vozidiel a motocyklov. H doprava a skladovanie I ubytovacie a stravovacie služby J informácie a komunikácia K finančné a poisťovacie služby L činnosti v oblasti nehnuteľností M odborné, vedecké a technické činnosti N administratívne a podporné služby O verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie P vzdelávanie Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Štruktúra evidovaných UoZ podľa znevýhodnenia uplatnenia na trhu práce Zákon 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v §8, kategorizuje uchádzačov o zamestnanie podľa znevýhodnenia, teda skutočnosti, ktorá handicapuje uplatnenia na trhu práce a ovplyvňuje jeho zapojenie do pracovného procesu. Je rozdelené do ôsmych kategórii, a je dôležité zdôrazniť možnosť zaradenia UoZ do viacerých kategórii znevýhodnenia.

Tabuľka 7: UoZ podľa znevýhodnenia

UoZ podľa znevýhodnenia §8 a) b) c) d) e) f) g) h) 2011 0 0 0 0 0 0 0 0 2012 273 706 1359 2 143 0 15 30 2013 191 695 1130 710 1463 0 45 59 2014 207 702 1133 751 1739 0 108 60 2015 136 649 995 669 1494 0 54 70 2016 95 494 592 445 980 0 28 44 2017 74 325 325 355 710 0 18 40 2018 44 367 197 291 557 0 17 41 2019 74 355 161 291 608 0 31 42 2020 99 588 431 478 959 0 30 70 Legenda: a) absolvent školy b) občan starší ako 50 rokov veku c) dlhodobo nezamestnaný občan d) občan - vzdelanie nižšie ako stredné odborné e) občan - posledných 12 kalendár mesiacov nemal pravidelne platené zamestnanie f) štátny príslušník tretej krajiny - azyl/doplnková ochrana g) osamelý občan - starostlivosť o odkázanú osobu/starajúci sa o dieťa h) občan so zdravotným postihnutím

Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Najväčšiu skupinu znevýhodnených uchádzačov tvoria UoZ kategórie e) občan - posledných 12 kalendárnych mesiacov nemal pravidelne platené zamestnanie, ktoré v rámci sledovaného obdobia rokov 2012 až 2020 tvorí v priemere 50% všetkých znevýhodnení uchádzačov, druhé najobsiahlejšie tvoria UoZ s znevýhodnením kategórie c) dlhodobo nezamestnaný občan s podielom 31%, avšak treba zdôrazniť pozitívne klesajúci trend, nasleduje kategória c) dlhodobo nezamestnaný občan s 28%, znevýhodnenie kategórie b) občan starší ako 50 rokov veku tvorí 23% UoZ. Kategóriu a) absolvent školy tvorí ,5% a kategóriu h) občan so zdravotným postihnutím tvorí skupina UoZ približne 2,8%. Ostatné znevýhodnenia tvoria štatisticky bezvýznamnú hodnotu. Jednotlivé podiely sú graficky vyjadrené v grafe 34.

% nad 12 mesiacov 6 - 12 mesiacov do 6 mesiacov

Graf 34: Podiel znevýhodnených UoZ podľa §8 Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Štruktúra evidovaných UoZ podľa dĺžky evidencie Dlhodobá nezamestnanosť je najnegatívnejšia štatistika s dopadom na uplatnenie sa uchádzača o zamestnanie na trhu práce. Jej samotný vývoj v okrese Malacky sa odvíja od ekonomicko-hospodárskej situácie v Slovenskej republike. V grafe 31 sú vyjadrené hodnoty všetkých troch kategórii UOZ a to do 6 mesiacov evidencie, 6 až 12 mesiacov a nad 12 mesiacov.

3500 3000 2500 2000 1500 1000 500 0 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

do 6 mesiacov 6 - 12 mesiacov nad 12 mesiacov

Graf 35: UoZ podľa dĺžky evidencie Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

V rokoch 2011 až 201 tvorila skupina všetkých troch kategórii konštantnú veľkosť a pohybovala sa v rozsahu 2%, čo v zásade nemenilo pomerovú hodnotu. Podiel z výpočtov štatistík evidovaných UoZ do 6 mesiacov tvorili 40-45%, UoZ od 6 do 12 mesiacov vykazovalo 21- 25% a nad 12 mesiacov sa počty pohybovali v rozsahu 30 až 35%. Poklesom nezamestnanosti od roku 2015, ktorá je vyjadrená v grafe 35, dochádza k znižovaniu evidovaných nezamestnaných, čo sa odráža aj v miernej korekcii a poklese evidovaných od 6 do 12 mesiacov o 1-2 percentuálne body. Zásadný vplyv je viditeľný v poklese dlhodobo evidovaných UoZ nad 12 mesiacov v roku 2016 čo tvorilo 592 UoZ a 31%, v roku 2017, 316 UoZ čo je 22%, v roku 2018 188 UoZ čo je v percentuálnom vyjadrení 1 ,1%. V roku 2019 bola zaregistrovaná najnižšia hodnota 155 UoZ, čo tvorí len 10% z celkového počtu evidovaných UoZ. V tejto kategórii sa nachádza skupina obyvateľov z marginalizovaných a vylúčených skupín, ktorí sa veľmi ťažko zamestnávajú. Opätovné rozchádzanie sa kriviek a nárast dlhodobo evidovaných nezamestnaných UoZ v roku 2020 bolo zapríčinené pandemickou situáciou COVID 19 a následnou reakciou zamestnávateľov s obmedzením tvorby voľných pracovných miest. Počet UoZ nad 12 mesiacov dosiahol 20 % hodnoty miery nezamestnanosti.

Voľné pracovné miesta v okrese Malacky Protipólom nezamestnanosti v okrese, je ponuka voľných pracovných miest pre obsadenie aj evidovanými uchádzačmi o zamestnanie. UPSVR eviduje ponuky zamestnávateľov pre obsadzovanie týchto miest, novelou zákona o službách zamestnanosti k 1.1.2019 v §62 „Zamestnávateľ je povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza; to sa nevzťahuje na voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy“ (Zákon 5/200 , s.91) V sledovanom období rokov 2011 až 2020 bola ponuka voľných pracovných miest (VPM) v okrese Malacky rastúca. Pokiaľ v roku 2011 bolo voľných miest 130, resp. v roku 2012 – 61 miest v roku 2015, to bolo už 571 VPM. Vyjadrením rastúcej ponuky voľných pracovných miest a klesajúcim počtom uchádzačov o zamestnanie evidovaných na UPSVR Malacky (graf 36) v roku 2017, dochádza k prevýšeniu ponuky nad dopytom zo strany nezamestnaných. Vrcholom ponuky je rok 2019, kedy je k dispozícii až 315 VPM. Spätný návrat je zaznamenaný v roku 2020.

3500 3309 3154 3000 2929 2882 2815 2500 2517 2231 1949 2131 2000 1970 1853 UoZ 1500 1484 VPM 1390 1291 1000 935 537 500 571 130 61 129 0 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Graf 36: Pomer UoZ a VPM v okrese Malacky Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

Hromadné prepúšťanie Z hľadiska dopadu na vývoj nezamestnanosti v okrese Malacky za sledované obdobie malo aj hromadné prepúšťanie za obdobie rokov 2011 až 2020. Podľa Zákonníka práce sa jedná o hromadné prepúšťanie ak „...pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, počas 30 dní a )najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov, b) najmenej s 10% zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov, c) najmenej s 30 zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 300 zamestnancov“. (311/2001 Z.z. s.35) V rámci sledovania hromadných prepúšťaní v okrese Malacky (graf 37) sa v roku 2012 uskutočnilo jedno HP, ktoré postihlo 33 zamestnancov jednalo sa o zamestnávateľa zo drevospracujúceho priemyslu, v roku 2017 sa uskutočnilo jedno hromadné prepúšťanie a postihlo 250 zamestnancov, zamestnávateľ bol so sektoru automobilového priemyslu. Najviac HP sa uskutočnilo v roku 2020 kedy bolo nahlásených 5 HP, z ktorých sa nakoniec uskutočnili iba štyri. Počet dotknutých bol 61 zamestnancov, jednalo sa o segment automobilového priemyslu.

300

1 250

200 HP 150 počet UoZ 100 5 50 1 0 0 0 0 0 0 0 0 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Graf 37: Hromadné prepúšťanie/UoZ Zdroj: UPSVR SR, vlastné spracovanie, 2021

3.3 Aktívne opatrenia aplikované UPSVR Malacky uchádzačom o zamestnanie

Efektívne vynaloženie finančných prostriedkov a čo v najkratšom čase umiestnenie uchádzačov o zamestnanie na trh práce prostredníctvom nástrojov „Aktívnych opatrení pre trh práce“ úradom práce Malacky, bolo zámerom reagovať na nezamestnanosť v sledovanom období. Obmedzenia v čerpaní finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu v rámci Bratislavského samosprávneho kraja je limitovaný aj počtom projektov v oblasti zamestnanosti. Finančné prostriedky určené na projekty BSK sú hradené zo štátneho rozpočtu. Odpočtom aktivít vynaložených prostriedkov AOTP v rokoch 2015 až 2020 (tabuľka č.8) a úspešnosťou umiestnenia uchádzača na trh práce, respektíve podporenie vytvorenia pracovného miesta, resp. udržania pracovného miesta v okrese Malacky za dodržania hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti uvádzame v grafe č.38 úspešnosť umiestňovania UoZ. Podľa prepočtov počtu uchádzačov, ktorí boli podporení nástrojom AOTP v roku 2015 vychádzala finančná podpora v priemere 241 euro na osobu, v roku 2016 sa suma zvýšila na 486 euro na osobu. V ostatných rokoch sa cena na podporovanú aktivitu pohybovala v rozmedzí 500 až 550 euro na osobu. Ako priorita je plnenia „Záruky pre mladých“, teda

160

140

120

100

80 MN Náklady na UoZ/ € 60

0 2015 2016 2017 2018 2019 2020

Graf 38: Náklady AOTP a MN Zdroj: UPSVR MALACKY, vlastné spracovanie, 2021

napĺňanie kritérií podpory zamestnanosti mladých do 29 rokov, s aplikáciou zaraďovania a poskytovania interných, ako i národných projektov orientovaných na túto skupinu UoZ, s cieľom rýchleho a úspešného umiestnenia na trh práce. Medzi aplikované nástroje patrí využívanie „absolventskej praxe §51“, získavania základných praktických skúseností u zamestnávateľa a interného projektu určeného pre Bratislavský samosprávny kraj „Buď aktívny a zamestnaj sa!“ (BAZ) s podielom obsadzovania 98 % uchádzačov do 29 rokov. Nastroj, kde sú uchádzačom do 29 rokov intenzívne poskytované individuálne a skupinové poradenské služby. Najviac využívaným nástrojom dlhodobo patrí oblasť rekvalifikácie a vzdelávania UoZ §5 . Úspešnosť uplatnenia uchádzačov o zamestnanie po absolvovaní vzdelávacieho alebo rekvalifikačné kurzu dosahuje 91% úspešnosť.

Tabuľka 8: Nástroje AOTP Nástroje Podporenie UoZ, pracovného miesta, zamestnávateľa aktívnej politiky trhu 2015 2016 2017 2018 2019 2020 práce §32 - 1a) 20 13 4 12 3 2 §43 interné: IAP, zhodnotenie 1673 1469 875 1203 1043 102 Repas) §46 0 0 0 0 0 0 §47 0 0 0 0 0 0 §49 39 44 41 43 45 61 §50 11 10 13 3 4 2 §50j 51 48 35 20 12 4 §51 74 41 34 35 37 21 §51a 1 3 0 1 1 0 §52 0 0 0 0 0 0 §52a 120 131 99 125 96 88 §53 57 38 27 39 89 65 §53a, 0 2 2 1 5 4

§54 Šanca na 0 37 19 7 0 0 zamestnanie

§54 Praxou k 3 16 7 5 0 0 zamestnaniu

§54 Pripravený 0 0 0 0 70 10 na prácu

§54 opatrenie 1, 0 0 0 0 0 21 1A

§54 opatrenie 2- 0 0 0 0 0 14 2A

§54 opatrenie 3 - 0 0 0 0 0 94 3A

§54 opatrenie 4 - 0 0 0 0 0 181 4A

§54Repas (NP 298 329 54 80 69 84 BSK) §54 BAZ 0 301 298 300 497 114 §54 ZAZ 0 0 118 149 97 6 §56 2 1 0 1 7 1 §56a 1 0 1 1 1 §57 2 3 1 1 0 0 §59 18 15 15 12 13 12 §60 (NP XL BSK) 301 237 303 85 83 81 Čerpanie finančných 637 263 € 1 186 255 € 896 984 € 884 239 € 834 203 € 1 324 545 € prostriedkov v € Zdroj: UPSVR MALACKY, vlastné spracovanie, 2021

Z pohľadu 100% úspešnosti dosahuje nástroj „Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 9“, i keď s využívaním len na úrovni 10% a to najmä z dôvodu obmedzeného čerpania finančných prostriedkov. Najmä v posledných dvoch rokoch, 2019 a 2020 sa zvýšil záujem o čerpanie „Príspevku na dochádzku za prácou“ §53, ako podporný nástroj zamestnania sa s podielom 12 až 15 %. V kategórii znevýhodnených uchádzačov, či už z pohľadu dosiahnutého vzdelania, dĺžky evidencie, alebo zníženej zdravotnej schopnosti je využívanie nástrojov „Príspevku na osobného asistenta §59“ a „Podpory chráneného pracoviska či chránenej dielne §60“ s podielom 20 až 25 %. Dlhodobo evidovaní (DEN) UoZ, ktorých dĺžka evidencie presahuje 12 mesiacov, absolvovali v sledovaných obdobiach interný projekt „Zvýšenou aktivitou k zamestnaniu“(ZAZ) s podielom 95% zo všetkých DEN, s 10% úspešnosťou umiestnenia na trhu práce. V rámci sprostredkovania zamestnania boli na UPSVR Malacky organizované výberové konania pre zamestnávateľov na obsadenie ponúkaných voľných pracovných miest v súlade s §32 ods.1 zákona 5/200 Z.z. o službách zamestnanosti, ako jedným z nástrojov AOTP. Tabuľka 9: Výberové konania a umiestnenie UoZ počet počet VK pre prijatých do úspešnosť obdobie počet prítomných UoZ zamestnávateľov zamestnania v % UoZ 2011 6 110 17 15,45 2012 9 144 18 12,58 2013 10 123 11 8,97 2014 22 497 81 16,27 2015 44 1201 114 9,49 2016 49 1311 120 9,51 2017 41 846 95 11,89 2018 58 761 111 14,86 2019 53 1175 201 17,01 2020 47 508 42 8,26 Zdroj: UPSVR MALACKY, vlastné spracovanie, 2021

Vzhľadom na orientáciu trhu práce v okrese Malacky podiel voľných pracovných miesta sa zvyšoval aj ohľadom na znižujúcu nezamestnanosť v okrese Malacky. Úspešnosť umiestnenia

UoZ na trhu práce prostredníctvom úradu práce sa pohyboval v rozmedzí 8 až 17 percent, napriek deficitu pracovnej sily. Tabuľka 10: Výberové konania v období rokov 2011 - 2020

VK podľa SK NACE v okrese Malacky SK NACE 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 A 1 0 0 1 2 1 0 3 4 3 B 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 C 0 2 1 10 12 15 19 23 28 24 D 0 0 0 0 1 1 0 0 0 1 E 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 F 3 2 2 3 5 6 4 5 5 4 G 2 0 0 6 4 3 5 0 0 3 H 0 1 1 0 1 1 5 6 2 2 I 0 0 1 0 4 4 0 4 0 0 J 0 0 0 0 0 2 2 0 1 2 K 0 3 2 1 0 3 0 1 1 0 L 0 0 0 0 1 1 1 0 1 2 M 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 N 0 0 0 0 1 2 1 3 2 3 O 0 1 1 1 0 1 0 0 0 0 P 0 0 0 0 0 0 0 0 1 2 R 0 0 0 0 1 2 3 5 0 0 S 0 0 0 0 1 1 0 0 2 0 T 0 0 0 0 0 1 1 1 2 1 U 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 V 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0

SK NACE - odvetvová klasifikácia ekonomických činností A poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov B ťažba a dobývanie C priemyselná výroba

D dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu E dodávka vody, čistenie a odvod odpad vôd, odpady a služby F stavebníctvo

Počet výberových konaní a kategórie so zameraním sa na odvetvia ekonomickej činnosti SK NACE je vyjadrený v tabuľke č.10. Najvyšší podiel obsadzovania bol v oblasti priemyselnej výroby, nasledované stavebníctvom, službami a obchodom a poľnohospodárskymi a lesníckymi činnosťami.

100% V 90% U 80% T 70% S 60% R 50% 40% P 30% O 20% N 10% M 0% L 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

Graf 39: Pomer obsadenia VPM podľa ekonomickej činnosti SK NACE Zdroj: UPSVR MALACKY, vlastné spracovanie, 2021

Osobitná kapitola využívania nástrojov trhu práce je rok 2020, kedy väčšia časť finančných prostriedkov bola alokovaná na opatrenia v súvislosti s dopadom korona krízy. Boli prijate opatrenia na podporu a udržanie zamestnanosti počas vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu prostredníctvom projektu „Prvá pomoc“ a „Prvá pomoc+“. Projekt prostredníctvom operačného programu „Ľudské zdroje“ a dočasného rámca štátnej pomoci pre oprávnené osoby - žiadatelia, (zamestnávatelia, SZČO) na základe deklarovaných poklesov príjmu za posudzované obdobie z dôvodu epidemiologickej situácie, majú nárok na štátnu pomoc pre udržanie zamestnanosti v Slovenskej republike.

3.4 Zhodnotenie

Okres Malacky možno hodnotiť ako vyspelí región. Cieľom práce bolo detailnejšie rozpracovať vývoj nezamestnanosti v regióne, ako i štruktúru nezamestnaných, ktorí sú evidovaní na miestne príslušnom Úrade práce, sociálnych veci a rodiny so sídlom v Malackách, za obdobie rokov 2011 až 2020. Východiská okresu Malacky spracované v SWOT analýze poukazujú na silný potenciál, ako dlhodobo sa rozvíjajúci región s nízkou mierou nezamestnanosti, ktorá aj v sledovanom období rokov 2011 až 2020 bola pod celorepublikovým priemerom. Relatívna blízkosť hlavného mesta Bratislavy, prihraničný kontakt a strategická poloha na dôležitých medzinárodných dopravných tepnách železničnej a cestnej dopravy, zabezpečuje atraktívnosť pre potencionalných investorov. Blízka prítomnosť automobilky Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava, ktorá na seba viaže veľké množstvo subdodávateľských a logistických firiem a tým veľké množstvo pracovných miest a zvyšuje životnú úroveň v okrese. Ako príležitosti sa javia nástroje rozvíjania cezhraničnej spolupráce so susediacimi okresmi Rakúskej republiky za využívania európskych fondov. Zároveň treba zdôrazniť zvýšené riziko ohrozenia orientácie na jeden segment priemyselnej výroby, ktorý by v budúcnosti mohol v prípade krízy svetového automobilového priemyslu zapríčiniť rozsiahly negatívny dopad na celý región. Problémom i naďalej ostáva neinvestovanie do vzdelávania obyvateľstva žijúceho v okrese Malacky so zameraním na stredné odborné školstvo a zároveň opomínanie komunitnej činnosti s mariginalizavanými skupinami obyvateľov. Napriek pozitívnym číslam nezamestnanosti v okrese Malacky, existujú životné situácie, kedy určitá skupina obyvateľstva, v určitom okamihu sa nachádza bez práce. Evidovaní uchádzači o zamestnanie (UoZ) v okrese Malacky tvoria v rámci ekonomicky aktívneho obyvateľstva, v priemere za dané obdobie 5%, čo v číselnom vyjadrení tvorí približne 1500 až 2500 UoZ. Najnižšia nezamestnanosť bola dosiahnutá na konci rok 2018, kedy štatistika UPSVR Malacky vykazovala 3,41% a očistená o nedisponibilných uchádzačov len 2,89%. Naopak najnepriaznivejším rokom bol rok 2012, kedy nezamestnanosť v okrese dosiahla 9,21 % očistená o nedisponibilných uchádzačov bola 8,69%. Vyčíslením na počet uchádzačov v roku 2018 bolo evidovaných 1291 uchádzačova naopak v roku 2012 až 3309 UoZ. Štruktúru z hľadiska pohlavia tvorili v priemere 45 % ženy a 55% muži. Táto hodnota mala plávajúcu charakteristiku v rozsahu jedného percentuálneho bodu. Za sledované obdobie z pohľadu

vekového zloženia až 75% tvorili uchádzači v produktívnom veku od 25 do 5 rokov. Štvrtinový podiel tvorili ostatné sledované kategórie, UoZ do 25 rokov, ktorých charakter mal klesajúcu tendenciu a najlepšie čísla boli dosiahnuté v roku 2018, kedy túto skupinu tvorilo 1 7 uchádzačov. Pre ostatnú skupinu UoZ 55 a viac rokov, bol najpriaznivejší rok 2017, kedy v evidencii ku koncu roku bolo len 197 uchádzačov o zamestnanie. Nezamestnaní boli porovnávaní aj z hľadiska dosiahnutého vzdelania uchádzačov. Najväčšiu skupinu v rámci celého sledovaného obdobia tvorili uchádzači so stredným odborným vzdelaním a úplným stredným vzdelaní, ktorí tvorili až 73 až 75 % všetkých uchádzačov v jednotlivých obdobiach. Z hľadiska vývoja je potrebné poukázať na klesajúci podiel uchádzačov so základným vzdelaním, kedy v rokoch 2013 a 2014 tvorili 18 % a v rokoch 2018 a 2019 to bol už len podiel 8 až 11 %. Nadväznosť na štruktúru uchádzačov podľa dosiahnu vzdelanie je evidencia podľa poslednej ekonomickej činnosti, ktorú vykonávali uchádzači bezprostredne pred evidenciou. Ako sme zdôraznili v kapitole 3 táto štatistika nie je korektná, ale napriek tomu sme ju uviedli ako informatívnu, nakoľko vyjadruje len 50% evidovaných uchádzačov. V rámci tejto skupiny najväčšiu podiel tvoria UoZ, ktorí bezprostredne pred evidenciou pracovali v oblasti obchodu a služieb, po nich nasledujú UoZ pracujúci v priemyselnej výrobe, administratívne a podporné služby, doprava a skladovanie, a stavebníctvo, ktoré z poklesom nezamestnanosti v rokoch 2017 – 2019, má pokles v štruktúre až o polovicu. Ostatné ekonomické činnosti uchádzačov tvoria štatisticky zanedbateľné hodnoty. Na opätovné umiestňovanie UoZ na trh práce mali dosah viaceré faktory. Znevýhodnenia uchádzačov na základe vzdelania, veku, zdravotného obmedzenia, alebo dĺžky v evidencii na UPSVR Malacky a ponuka voľných pracovných miest v regióne, boli pozitívne ovplyvňované nástrojmi aktívnej politiky. Umiestňovanie uchádzačov na trh práce organizovaním výberových konaní v spolupráci so zamestnávateľmi v regióne nebol až tak efektívny. Úspešnosť, ktorá bola v rozmedzí 8 až 17%, zaostávala za očakávaniami zamestnávateľov pri dopyte po obsadení pracovnou silou na voľné pracovné miesto. Za najviac využívaný nástroj aktívnych opatrení pre trh práce bola rekvalifikácia a vzdelávanie, kde úspešnosť sa pohybovala na úrovni 92%. Nasledoval príspevok na samostatne zárobkovú činnosť § 9 s úspešnosťou až 100%. Práve uplatňovaním aktívnych opatrení trhu práce sa doba v evidencii uchádzačov o zamestnanie skracovala. V roku 2019

bolo v evidencii len 155 uchádzačov dlhšie ako 12 mesiacov. Efektívnosť využitých prostriedkov nie je v našich možnostiach deklarovať.

ZÁVER

Problematiku nezamestnanosti riešia teoretici, politici ale i obyčajní ľudia, ako negatívny jav. Je vždy prítomná a je len otázkou, v akom rozsahu a s akými dôsledkami zanechá stopu na občanoch a ekonomike danej krajiny. V Slovenskej republike sa problematika nezamestnanosti nie vždy riešila so správnou razanciou a hlavne s úmyslom zmäkčenia dôsledkov. Veľa krát sa skôr jednalo o politickú tému v predvolebných obdobiach, bez uvedomovania si dôsledkov jej nárastu. Cieľom diplomovej práce bolo systematicky rozanalyzovať štruktúru evidovaných nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky. Teoreticko-analytickými výstupmi boli na základe dostupných štatistických údajov verejných, štátnych a nadnárodných - európskych inštitúcii a pomocou komparácie jednotlivých oblastí trhu práce analogicky usporiadané vývojové obdobia. Problematiku nezamestnanosti a štruktúru evidovaných uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny Malacky bolo potrebné rozpracovať v širšom meradle a to aj z hľadiska komparácie s republikovými štatistikami. Globálnym zadefinovaním charakteristík trhu práce, problematiky jednotlivých faktorov, ktoré ho ovplyvňujú, ako je geografická štruktúra daného regiónu, demografické výstupy či makroekonomické ukazovatele nám poslúžili na poukázanie vývojových období nezamestnanosti v Slovenskej republike. Analyzovaním získaných kvalifikovaných údajov z verejných inštitúcii Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Štatistického úradu Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska a Európskeho štatistického úradu boli zosumarizované všetky údaje a pomocou komparácie boli výsledky zadefinované do tabuliek a grafov. Aby sme dosiahli odpoveď na zadefinované otázky:

 Ako sa vyvíjala nezamestnanosti v okrese Malacky za sledované obdobie?

Sledovaním vývoja nezamestnanosti v okrese Malacky možno hodnotiť za celé sledované obdobie rokov 2011 až 2020 ako pozitívny trend. Relatívne priaznivá nezamestnanosť, ktorá sa vždy pohybovala pod celorepublikovým priemerom pozitívne ovplyvňuje životnú úroveň a rozvoj regiónu. Samotná výška nezamestnanosti vyjadrená numerickou hodnotou predstavovala na začiatku sledovaného obdobia roku v 2011 bolo 2815 evidovaných uchádzačov o zamestnanie, čo bolo 8,07%. Nasledujúci rok 2012 bol posledným so

stúpajúcou hodnotou. V ostaných rokoch sa nezamestnanosť v okrese Malacky znižovala a v roku 2019 dosiahla historické minimum 3, 1% s 1291 evidovanými UoZ. Napriek miernej korekcii v nasledujúcom roku 2019 bola nezamestnanosť stále na priaznivej úrovní 3,83% s 1 8 evidovanými UoZ. Rok 2020 trh práce zasiahla celosvetová pandemická kríza COVID-19, ktorá negatívne zasiahla nezamestnanosť v Slovenskej republike ako aj v okrese Malacky. Napriek prijatým opatrenia aktívnych opatrení trhu práce a postupným zavedením opatrení na ochranu a udržanie pracovných miest nezamestnanosť mala stúpajúcu tendenciu a ku koncu roku 2020 dosiahla 5,73% s 2231 UoZ. Vývoj nezamestnanosti v súčasnej situácii nemožno predvídať. Napriek prijatým opatreniam na kompenzáciu dôsledkov pandémie COVID-19, trh práce najmä v oblasti cestovného ruchu, ubytovacích a reštauračných službách, obchodu a kultúry utrpel. Dôsledky však budú známe až po odznení pandémie.

 Kto tvorí štruktúru uchádzačov o zamestnanie evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky za sledované obdobie?

Štruktúru uchádzačov o zamestnanie podľa zákona 5/200 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, v okrese Malacky v sledovanom období rokov 2011 až 2020 tvorili v priemere 5% ženy a 55% muži. Z pohľadu vekového zloženia až 75% boli uchádzači v produktívnom veku od 25 do 5 rokov. Štvrtinový podiel tvorili ostatné sledované kategórie, UoZ do 25 rokov a UoZ 55 a viac rokov. Podľa dosiahnutého vzdelania najväčšiu skupinu v rámci celého sledovaného obdobia tvorili uchádzači so stredným odborným vzdelaním a úplným stredným vzdelaní, ktorí tvorili 73% až 75% všetkých uchádzačov. Podiel uchádzačov so základným vzdelaním, v roku 2011 tvorilo 18% a v rokoch 2018 a 2019 mal klesajúci trend a tvoril len 8% resp. 11%. Nadväznosti na dosiahnuté vzdelanie, vychádzajúc z poslednej ekonomickej činnosti, ktorú vykonávali uchádzači bezprostredne pred evidenciou (napriek nekorektnosti je uvedená), bolo najviac UoZ v oblasti obchodu a služieb, nasledujú pracujúci v priemyselnej výrobe, administratívne a podporné služby, doprava a skladovanie, a stavebníctvo. Zotrvaním v evidencii UoZ štruktúru znevýhodnených tvorí kategória e) občan - posledných 12 kalendárnych mesiacov nemal pravidelne platené zamestnanie, ktoré v rámci sledovaného obdobia rokov 2012 až 2020 tvorí v priemere 50% všetkých znevýhodnených uchádzačov, druhú najobsiahlejšiu skupinu tvorí znevýhodnenie kategória c) dlhodobo nezamestnaný

občan s podielom 31%, avšak treba zdôrazniť pozitívne klesajúci trend. Nasleduje kategória c) dlhodobo nezamestnaný občan s 28 % podielom UoZ, znevýhodnenie kategória b) občan starší ako 50 rokov veku 23% podielom všetkých UoZ. Kategóriu a) absolvent školy tvorí 4,5% UoZ a kategóriu h) občan so zdravotným postihnutím okolo 2,8 %podielu všetkých UoZ. Dlhodobá nezamestnanosť je vyjadrená v troch kategóriách UOZ a to do 6 mesiacov evidencie, 6 - 12 mesiacov a nad 12 mesiacov. V rokoch 2011 až 201 tvorili všetkých tri kategórie konštantnú veľkosť. Poklesom nezamestnanosti od roku 2015 došlo k zníženiu UoZ od 6 do 12 mesiacov o 1-2 percentuálne body. Zásadný vplyv je viditeľný v poklese dlhodobo evidovaných UoZ nad 12 mesiacov, čo v roku 2016 tvorilo 592 UoZ t.j. 31%, v roku 2017 to bolo 316 UoZ čo je 22% a v roku 2018 188 UoZ čo je v percentuálnom vyjadrení 1 ,1%. V roku 2019 bola zaregistrovaná najnižšia hodnota 155 DEN UoZ, čo tvorí len 10% z celkového počtu. Skladba uchádzačov z hľadiska štruktúry a znevýhodnení pre trh práce, ktoré definuje zákon 5/200 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, poukazuje hlavne na veľké množstvo UoZ so stredným odborným a úplným stredným vzdelaním. Znižuje sa obdobie dĺžky evidencie v nezamestnanosti, ako i podiel dlhodobo evidovaných uchádzačov nad 12 mesiacov. Všetky tieto pozitívne výsledky sú spojené aj s využívaním a správnym nasmerovaním nástrojov aktívnej politiky trhu práce na skupiny uchádzačov, ktoré sú znevýhodnené. Negatívnym faktorom ostáva zameranie trhu práce v okrese Malacky. Jeho monotónne zameranie na automobilový priemysel, či už z hľadiska výroby komponentov alebo iných subdodávateľských činnosti, zvyšuje riziká dopadov možnej svetovej krízy automobilového priemyslu. Ďalším negatívnym faktorom je chýbajúce stredné odborné školstvo, ktoré by prinieslo širšiu uplatniteľnosť absolventov na trhu práce ako i odliv mladých ľudí z regiónu. V neposlednej rade veľkou neznámou ostáva súčasná celosvetová pandémia COVID - 19 a jej dopad na pracovné miesta a nezamestnanosť. Dĺžka trvania a účelnosť európskych a národných dotácii na udržanie pracovných miest sa odrazia až v ostatnom čase.

Zoznam použitej literatúry

Literatúra

BENČ, V. 2002. Regionálna politika. In: Marcinčin, A., ed., Hospodárska politika na Slovensku 2000 – 2001, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Bratislava: 289-321s. ISBN 809681558X 9788096815586.

BLEHA, B.- NOVÁKOVÁ, G. 2010. Praktikum z demogeografie a demografie 2. Bratislava: Geo-grafika. ISBN 978-80-89317-14-1.

BOTEK, O. 2009. Sociálna politika pre sociálnych pracovníkov. PN Print s.r.o. 112s. ISBN 987-80-970240-0-0.

BROŽOVÁ, D. 2003. Společenské souvislosti trhu práce.1.vyd. Praha: Sociologické nakladatelství. 149s. ISBN 80-86429-16-4.

BROŽOVÁ, D. 2019. Kapitoly z moderní ekonomie trhu práce. Praha: C.H.Beck, s.r.o., 296s. ISBN 978-80-7400-719-4.

CARNOY, M. 1980. Segmented Labor Markets. In: M. Carnoy – H. Levin – K. King: Education, work and employment, č. 2, s. 1-126. in Sociologia 2016., roč. 8 č. 317. 28 s. ISSN 0049-1225.

FRANK, K. - MORVAY, K. et all. 2019. Slovenská ekonomika po štvrťstoročí samostatného štátu. Bratislava:Veda, 272 s. ISBN 978-80-7144-309-4.

HOMOLA, A. 1997. Analýza politiky zamestnanosti. In RADIČOVÁ, I. Sociálna politika na Slovensku. 1997. Bratislava : Nadácia S.P.A.C.E. 244 s. ISBN 80-967403-7-7.

JACKMAN, R. – LAYARD, R. – NICKELL, S. 1996. CombatingUnemployment: Is Flexibility Enough? Centre forEconomicPerformance, LondonSchoolEconomics and PoliticalScience, 1996. ISBN 0-7530 -0539-5.

JIROUŠEK, A. 2008. Záhorie – potulky krajinou. Košice: Agentúra Saša, 173 s. ISBN 978- 80-969537-0-7.

JUREČKA, V. a kol., 2010. Mikroekonomie. Praha: Grafa Publishing, a.s.,359 s. ISBN 978- 80-2473-259-6

KUCHAŘ, P. 2007. Trh práce – sociologická analýza. Praha Univerzita Karlova 184 s.ISBN 978-80-246-1383-3.

KOREC, P. 2005. Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004, Bratislava: Geo- grafika, 227 s. ISBN 80-969338-0-9.

KOTÝNKOVÁ, M., NĚMEC, O. Lidské zdroje na trhu práce : vývoj a tendence v souvislosti se vstupem České republiky do EU. Praha : Professional Publishing, 2003. 199 s. ISBN 80- 86419-48-7.

KUCHARČIKOVÁ, A., TOKARČIKOVÁ, E., ĎURIŠOVÁ, M., JACKOVÁ, A., KOZUBÍKOVÁ, Z., VODÁK, J. 2011. Efektívní výroba. Vužívejte výrobní faktory a připravte se na změny na trzích. Comp. Brno:Press, 344 s. ISBN 978-80-251-2524-3.

LAJČÁKOVÁ, J., GALLOVÁ-KRIGLEROVÁ, E., KADLEČÍKOVÁ, J., BALÁŽOVÁ, Z., CHUDŽÍKOVÁ, A. 2017. - Riešenie nezamestnanosti Rómov- Od mýtu k praxi a späť. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry.

LUBYOVÁ,M. 1997. Aktívna politika trhu práce v Slovenskej republike. Bratislava: Centrum pre hospodársky rozvoj, 63 s.ISBN 80-967776-3-7. MAREŠ,P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha: Slon,151 s. ISBN 80- 901424-9-4.

MARTINCOVÁ, M. 2005. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém.Wolters Kluwer, 134 s. ISBN 8080780382.

MARCINČIN, A. 2002. Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. [Bratislava]: Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2002, 3 7 s. ISBN 80-968155-8-X.

MORVAY, K. a kol. 2005. Transformácia ekonomiky: skúsenosti Slovenska. Bratislava. Ústav Slovenskej a Svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied. 328 s. ISBN 80-7144- 143-0.

PÁLENIK, M. a kol. 2014. Politika zamestnanosti budúcnosť pre Slovensko. Bratislava:Inštitut zamestnanosti 160 s. ISBN 978-80-970204-6-0.

PÁLENÍK, V., PÁLENIK, M., ORAVCOVÁ, I. 2013. Inklizívne zamestnávanie. [1.vyd.]. Bratislava: Inštitút zamestnanosti, 105 s. ISBN-978-80-970204-4-6.

RADVANSKÝ, M., WORKIE TIRUNEH, M. a kol. 2010. Analýza determinantov regionálnych rozdielov v Slovenskej republike (vybrané aplikácie). [Analysis of the Determinants of Regional Disparity in the Slovak Republic (Selected Issues).]. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm 30 s. ISBN 978-80-7144-183-0.

RIEVAJOVÁ, E. a kol. 1996. Problematika dlhodobej nezamestnanosti v slovenskej republike Bratislava : Ekonomická univerzita.122 s.

RIEVAJOVÁ, E. a kol. 2009. Trh práce a politika zamestnanosti. 1. vydanie. Bratislava : Ekonóm, 270 s. ISBN 978-80-225-2878-8.

RIEVAJOVÁ, E. a kol. 2016. Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava: Ekonóm, ISBN 978-80-225-4356-9.

STIMSON, R., STOUGH, R., ROBERTS, B. 2002. Regional Economic Development: Analysis and Planning Strategy. Berlin: Springer. 83 p. ISBN 978-3-540-34826-9

SAMUELSON, P., NORDHAUS, W. 2007. Ekonomie. 18. vyd. Praha: NS Svoboda, 2007, 780 s. ISBN 978-80-205-0590-3

SUCHÁČEK, J. 2004. K roli médií v regionálním rozvoji. In: Malinovský, J., Milerski, O. (eds.): Posilování regionální konkurenceschopnosti, Komorní Lhotka, VŠB Technická univerzita v Ostravě. 47-56 s. ISBN 80-248-0653-3

ŠPROCHA, B., VAŇO, B. 2015. Populačný vývoj v Slovenskej republike 2014. Bratislava Infostat, 85 s. ISBN 978-80-89398-27-0

ŠPROCHA, B., BLEHA, B., VAŇO, B. 2019. Kraje a okresy Slovenska v demografickej perspektívne. Populačná prognóza do roku 20 0. Bratislava: INFOSTAT. 82 s. ISBN 978-80- 89398-42-3.

SIKA, P. 2009. Dopady hospodárskej krízy na trh práce a na obyvateľstvo. In: Verejná správa a regionálny rozvoj : ekonómia a manažment. Bratislava: Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, 2009. 5. ročník, 2. číslo, – 50 s. ISSN 1337- 2955.

SIKA, ANTALOVÁ, NOVÁKOVÁ, PONGRÁCZ, RIEVAJOVÁ, ŠIPIKALOVÁ. 2018. Sociálna politika. 1. vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2018. 3 2 s. [2 , AH]. ISBN 978-80-225-4544-0.

ŠIKULOVÁ,I. a kol. 201 . Slovenská ekonomika: desať rokov členstva v Európskej únii Vybrané témy a problémy BRATISLAVA:VEDA, vydavateľstvo SAV. 2 2 s. ISBN 978-80- 7144-228-8

VAGAČ, Ľ., 2011. In: Trh práce, rizikové skupiny, diskriminácia, teória, legislatíva a prax - Štúdia Národného projektu Centrum sociálneho dialógu, s. 3, Centrum vzdelávania MPSVR SR

WOLEKOVÁ, H. : Sociálna politika, in : Slovensko 1996. Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 1997. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 1997, s. 185-196

WOLEKOVÁ, H. : Sociálna politika vlády a sociálna situácia obyvateľov Slovenska v roku 1995, in: Slovensko 1995. Súhrnná správa o stave spoločnosti, Nadácia Sándora Máraiho, Bratislava 1996

ŽILOVÁ, A. 2003. Komunitná práca s komunitou s vysokou mierou nezamestnanosti. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 114 s. ISBN 80-8055-721-7.

Internetové zdroje

BAKOŠOVÁ, A. - BULLA, R. - BUGÁR, Š. – KOZÁROVÁ, E.: Pracovná migrácia z tretích krajín a jej vplyv na trh práce v SR I.. 2019 [online]. [cit. 2020-12-21]. Dostupné na https://www.ia.gov.sk/data/files/np_PKSD/Analyzy/Stat/Pracovna_migracia_z_tretich_krajin _a_jej_vplyv_na_trh_prace_v_SR_I._NP_PKSD.pdf

BAROŠOVÁ, M. - KEŠELOVÁ, D. a kol., 2012. Uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce v kontexte s aplikačnou praxou Európskej únie. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2012. 355 s. [online]. [cit. 2021-01-22]. Dostupné na: http://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2012/Barosova/2159_kolektiv.pdf

BEDNÁRIK, R. 2012. Slovenská sociálna politika po vstupe SR do Európskej únie. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2012. 275-309 s. [online]. [cit. 2021-01-24]. http://sjps.fsvucm.sk/index.php/sjps/issue/archive?issuesPage=2#issues

BEZÁK, A. (2001). O regionálnych trhoch práce, nových krajoch a tokoch nezamestnaných. In: Geografický časopis. Vol. 53 . [online]. [cit. 2020 – 12 - 07]. Dostupné na: .

BEZÁK, A. 1998. Dynamika rastu mestského a vidieckeho obyvateľstva na Slovensku v období 1970-1995. Geografické informácie, 5, 8-17. [online]. [cit. 2020-12-28]. Dostupné na http://www.geography.sav.sk/web-data/documents/annual-reports/2004_pril_3.pdf

BLEHA, B. - ŠPROCHA, B. -VAŇO, B. 2018. Prognóza obyvateľstva Slovenska do roku 2060. Revízia poznatkov a predpokladov v kontexte pokračujúcej transformácie. Bratislava: INFOSTAT, ISBN 978-80-89398-37-9. [online]. [cit. 2020-12-27]. Dostupné na http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Prognoza_SR_2060_DEF.pdf

BUJALKA,B., BOČKOVÁ HRAZDILOVÁ,K.,MARUŠÍKOVÁ,B. 201 . Štátne riadenie trhu práce s osobitným zreteľom na regionálne rozdiely a inštitucionálne usporiadanie verejných služieb zamestnanosti. Bratislava: MPSVR SR Bratislava [online]. [cit. 2020-01- 05]. Dostupné na https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/esf/op- zasi/op_zasi_revizia_4.pdf

DROBŇÁKOVÁ,M. 2012 [online]. [cit. 2020-12-20]. Dostupné z https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Balogova6/subor/Drobnakova.pdf

GYARFÁŠOVÁ, ET.AL., 2006. Evaluácia sociálnej politiky zameranej na zníženie dlhodobej nezamestnanosti Výskumná správa (VS/2005/0707),Bratislava: IVO, 96s. [online]. [cit. 2021-01-28]. Dostupné z https://www.ivo.sk/buxus/docs//socialna_inkluzia /Evaluacia _soc_politiky_SK.pdf

HAILE, M. – PRÍBELSKÝ, V. – AKÁČ, R. – MIKUŠINCOVÁ, A. : Analýza dopytu a potrieb na trhu práce v SR., 2018. [online]. [cit. 2020-12-20]. Dostupné z https://www.ia.gov.sk/data/files/NP_CSD_II/Analyzy/Stat/Analyza_dopytu_a_potrieb_na_trh u_prace_v_SR.pdf ISBN 978-80-89837-32-8

JEŽDÍK, V. - CHLAD, M. 2009. Rozdíly mezi kraji ČR: Vývoj a příčiny. Český statistický úřad Praha. 32.s. ISBN 978-80-25-1915-3. [online]. [cit. 2021-01-08]. Dostupné na https://www.czso.cz/documents/10180/20535610/138209.pdf/91ec12c9-164f-4d41-b247- 9e19adc2f156?version=1.0

KOREC, P. - POLONYOVÁ, E. 2011. Zaostávajúce regióny Slovenska – pokus o identifikáciu a poukázanie na príčiny, ACTA GEOGRAPHICA UNIVERSITATIS

COMENIANAE, Vol. 55, 2011, No. 2, pp. 165-190 dostupne [online]. [cit. 2020-12-11] 55_2_03_Korec_Polonyova.pdf (actageographica.sk)

MATLOVIČ, R., MATLOVIČOVÁ, K. 2005. Vývoj regionálnych disparít na Slovensku a problémy regionálneho rozvoja Prešovského kraja. Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy,Folia Geographica, 8, PU Prešov, 2005, s. 66 – 88. [online]. [cit. 2020-12-21]. Dostupné na https://www.researchgate.net/publication/283546727_Regionalne_disparity_a_ich_riesenie_n a_Slovensku_v_rozlicnych_kontextoch_Acta_Facultatis_Studiorum_Humanitatis_et_Naturae _Universitatis_Presoviensis_Folia_Geographica_18_2011_8- 88/link/563e2a8e08aec6f17dda9f7d/download

MATLOVIČ, R. – MATLOVIČOVÁ, K. 2011. Regionálne disparity a ich riešenie na Slovensku v rozličných kontextoch, in Acta Facultasis Studiorum Humanitatis Universitatis et Naturae Prešonviesis, Prírodné vedy ISSN 1336-6149, Folia Geographica, ISSN 1336-6157, roč.LIII, č. 18, PU Prešov, s. 8-87. [online]. [cit. 2020-12-27].Dostupné na https:// /REGIONALNEDISPARITYAICHRIESENIENASLOVENSKUVROZLICNYCHKONTEX TOCH-Matlovic-Matlovicova-2011opt

MATLOVIČOVÁ, K., MATLOVIČ, R., MUŠINKA, A., ŽIDOVÁ, A. 2012. The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104 [online]. [cit. 2020-12-21]. Dostupné na https:// https://www.unipo.sk/public/media/16282/The_Roma_population_in_Slovakia_Matlovicova_ (2012)_Basic_Characteristics_of_the_Roma_Population_with_Emphasis_on_the_Spatial_As pects_of_its_Differentiation.pdf

HANČLOVÁ, J. - ŠIMEK, M. 201 . Do active labour market policy programmes contribute to lower unemployment in the EU countries? In: Mathematical Methods in Economics, MME 2014: 32nd international conference : September 10-12, 2014, Olomouc, Czech Republic, Palacký University, s. 257-262, ISBN 978-80-244-4209-9.

KUCHARČÍKOVÁ, A. - MIČIAK,M. - KOŇUŠÍKOVÁ,Ľ. 2017. Hodnotenie aktívnej politiky trhu práce. [online]. [cit. 2021-01-24].22-33S. ISSN 2336-2561 http://jks.euin.org/sites/default/files/jks_2017_01_022- 033_Kucharcikova_Miciak_Konusikova.pdf

LIPTÁKOVA, K. 2017 Ekonomické rozhľady-Reginalné dispatity v Banskobystricko kraji roč 6 2017 č.3 dostupne [online]. [cit. 2020-12- 11]https://euba.sk/www_write/files/SK/ekonomicke- rozhlady/er3_2017_liptakova_fulltext.pdf

LUBYOVÁ, M. – ŠTEFÁNIK, M.- et al. 2016. LABOUR MARKET IN SLOVAKIA 2017+: Bratislava,Equilibria, s. r. o. Košice , ISBN 978-80-970850-4-9. [online]. [cit. 2021-01-08]. Dostupné na http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/358_lubyova_stefanik_labour_market_in_slovak ia_2017.pdf

MARCINČIN, A -MARCINČINOVÁ,Ľ. 2014 :Prognostické práce- Trh práce a Rómovia: stav, príčiny a odporúčania 6, 2014 [online]. [cit. 2020-12-08].. Dostupné z Uprav_Marcincin_clanok3_PP2_2014.pdf (sav.sk)

MPSVR SR.2014: Národná stratégia zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020 [online]. [cit. 2020-12-12]. Dostupné z https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/podpora- zamestnanosti/narodna-strategia-zamestnanosti-slovenskej-republiky-do-roku-2020.pdf

MPSVR SR 2019. SÚHRNNÁ SPRÁVA O STAVE RODOVEJ ROVNOSTI NA SLOVENSKU ZA ROK 2018. „ RODOVÁ ROVNOSŤ NA TRHU PRÁCE“ [online]. [cit. 2020-12-23]Dostupné z: https://www.gender..gov.sk/ wp- content/uploads/2019/06/SSRR_2018-final.pdf.

MPSVR SR.2020: Podpora zamestnanosti v období koronakrízy v SR a v okolitých krajinách [online]. [cit. 2021-01-22] Dostupné z http://monitoringmsp.sk/wp- content/uploads/2020/08/Podpora-zamestnanosti-v-obdob%C3%AD-koronakr%C3%ADzy-v- SR-a-v-okolit%C3%BDch-krajin%C3%A1ch.pdf

ODÓR, - ILLÉS, 2006: Analýza základných indikátorov trhu práce v SR.MF SR [online]. [cit. 2020-12-9].Dostupné z: http/www.mfsr.gov.sk/7. Analýza základných indikátorov trhu práce v SR (júl 2005) | Ministerstvo financií Slovenskej republiky (mfsr.sk)

PONGRÁCZOVÁ, E. 2009. Aktuálne otázky trhu práce Slovenska v čase krízy. In: Makroekonomické súvislosti konvergencie ekonomiky SR ku eurozóne : elektronický zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Katedra ekonomickej teórie NHF EU, ISBN 978-80-225-2822-1. [online]. [cit. 2021-01-31]. Dostupné na https://euba.sk/www_write/files/SK/veda-vyskum/dokumenty- spravy/prehlad_projektov_riesenych_2009.pdf

RADVANSKÝ, M. a kol.: Makroekonomické prognóza vývoja Slovenskej ekonomiy so zameraním na vývoj dopytu po práci.2010. 104 s. ISSN 1337-0812. [online]. [cit. 2020-12-6]. ISSN 1212‑5075. Dostupné z: Ekonomický ústav SAV RIEVAJOVÁ, E. Nezamestnanosť a aktívne opatrenia na trhu práce v kontexte globálnej finančnej a hospodárskej krízy. In: Ekonomické rozhľady : Vedecký časopis Ekonomickej univerzity v Bratislave. Bratislava, 2009. 38. ročník, 3. číslo, 320 – 330 s. ISSN 0323-262X [online]. [cit. 2021-02-01]. Dostupné na https://euba.sk/www_write/files/SK/ekonomicke- rozhlady/er3_2009_rievajova-10282.pdf

RIEVAJOVÁ, E. – POLÁČIKOVÁ, Z. Trh práce v podmienkach recesie a prístupy k riešeniu nezamestnanosti. In: Makroekonomické súvislosti konvergencie ekonomiky SR ku eurozóne : elektronický zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Katedra ekonomickej teórie NHF EU, 2009. ISBN 978-80-225-2822-1.

ROHÁČ, - VAŠÁK, - ZACHAR, 2001 2021. HODNOTENIE EKONOMICKÝCH A SOCIÁLNYCH OPATRENÍ. apríl 2000 - december 2001. Bratislava.HESO2001 [online]. [cit. 2021-01-6] Dostupné /publikacie_heso_2000_2001%20(1).pdf

ROSIČ,M. KLAMÁR,R. 2015 - Trh práce a politika zamestnanosti pre geografov, Prešovská univerzita v Prešove. 173 s. ISBN 978-80-555-1437-6. [online]. [cit. 2021-01-6] Dostupné /https://www.researchgate.net/profile/Radoslav- Klamar/publication/293821889_Trh_prace_a_politika_zamestnanosti_pre_geografov/links/5 6bc423f08ae2481ab6aed9f/Trh-prace-a-politika-zamestnanosti-pre-geografov.pdf

SLOBODA, D., 2006. Slovensko a regionálne rozdiely. Bratislava: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, 9s. [online]. [cit. 2021-02-03]. Dostupné na https://konzervativizmus.sk/wp- content/upload/pdf/Slovensko_a_regionalne_rozdiely.pdf

SENDERÁKOVÁ, L. Meranie nezamestnanosti. Personalistika - Mzda - Práca: odborný časopis pre personalistiku, odmeňovanie, pracovné právo, kolektívne vyjednávanie a pre sociálnu oblasť. Bratislava: Národný úrad práce, 2003, (12), 51-56. ISSN 1335-4043.

SIROVÁTKA, T. (1995): Politika pracovního trhu, Brno, 159 s., ISBN 80.210-1251-X Social Consequences Of The Financial Crisis,“We don’t pay for your crisis” (2011): IFSW Europe e.V. Vyhlásenie k finančnej kríze (poskytnuté zo stretnutia delegátov, apríl 2011), [online]. [cit. 2021-01-6] Dostupné http://cdn.ifsw.org/assets/ifsw_74543-5.pdf

WORKIE TIRUNEM, M. – ŠTEFÁNIK, M. a kol. 2001 . Trh práce na Slovensku: Analýza a prognózy. Bratislava: Ekonomický ústav SAV. 222 s. ISBN 978-80-7144-232-5. Analytický komentár č. 59, 2018. 27. 11. 2018 Starnutie obyvateľstva versus vek odchodu do dôchodku [online]. [cit. 2020-12-6]. ISSN 1212‑5075.Dostupné z: https://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2018/AK59_Starnuti e_obyvatelstva.pdf

Legislatíva: Zákon č. 444/1990 Z.z. Slovenskej národnej rad „o zriadení úradov práce“,

Zákon č. 1/1991Zb. Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky „o zamestnanosti,

Zákon č. 221/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky

Zákon č. 387/1996 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o službách zamestnanosti

Zákon č 311/2001 Z. z. Zákonník práce

Zákon č. 53/ 2003 Z. z o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 5/2004 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o službách zamestnanosti

Zákon č. 523/200 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov,

Zákon č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov

Zoznam grafov, obrázkov a tabuliek

Zoznam grafov

Graf 1: Počet voľných pracovných miest v SR 11 Graf 2:Vývoj počtu obyvateľov v SR 12 Graf 3: Rast priemerného veku obyvateľov SR 13 Graf 4: Veková štruktúra EAO v SR 13 Graf 5: Vzdelanie EAO v SR 14 Graf 6: Počet cudzincov pracujúcich v SR 14 Graf 7: Demografické rozloženie obyvateľstva v SR v roku 2001 16 Graf 8: Demografické rozloženie obyvateľstva v SR v roku 2019 17 Graf 9: Veková štruktúra obyvateľstva podľa krajov v SR roku 2001 17 Graf 10: Veková štruktúra obyvateľstva podľa krajov v SR roku 2019 18 Graf 11: Index starnutia - SR 18 Graf 12: Výška HDPx100 v krajoch v rokoch 2001 a 2018 19 Graf 13: Regionálna zamestnanosť v rokoch 2001 a 2017 20 Graf 14: Regionálna nezamestnanosť v k 1.1. rokov 2001, 2017 a 2020 21 Graf 15: Porovnanie rozdielov v meraní nezamestnanosti v SR 28 Graf 16: Nezamestnanosť v rokoch 1990-1996 31 Graf 17: Štruktúra nezamestnaných z hľadiska pohlavia k EAO 32 Graf 18: Nezamestnanosť v SR 1997-2003 33 Graf 19: Podiel UoZ žien a absolventov v SR v rokoch 1997-2003 34 Graf 20: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v SR v rokoch 1997-2003 35 Graf 21: Miera nezamestnanosti v SR roky 2004-2014 36 Graf 22: Miera nezamestnanosti v SR v rokoch 2015-2020 38 Graf 23: Menej rozvinuté okresy 12/2015 v porovnaní s okresom Bratislava 39 Graf 24: Voľné pracovné miesta a počet evidovaných na UPSVR 2015-2020 40 Graf 25: Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Malacky 48 Graf 26: EAO okres Malacky 49 Graf 27: Pomer UoZ a EAO a vývoj nezamestnanosti v okrese Malacky 50 Graf 28: Pomer MEN a MN 51 Graf 29: Počet disponibilných UoZ a celkom UoZ 52

Graf 30: UoZ podľa pohlavia v okrese Malacky 52 Graf 31: Percentuálny podiel UoZ podľa veku 54 Graf 32: Podiel UoZ podľa vzdelania 55 Graf 33: Porovnanie štruktúr UoZ podľa SK NACE 57 Graf 3 : Podiel znevýhodnených UoZ podľa §8 59 Graf 35: UoZ podľa dĺžky evidencie 59 Graf 36: Pomer UoZ a VPM v okrese Malacky 61 Graf 37: Hromadné prepúšťanie/UoZ 62 Graf 38: Náklady AOTP a MN 63 Graf 39: Pomer obsadenia VPM podľa ekonomickej činnosti SK NACE 67

Zoznam obrázkov

Obrázok 1: Rozdelenie územno-správneho členenia SR 16 Obrázok 2: Podiel obcí s rómskym obyvateľstvom v rámci okresov v SR 23 Obrázok 3: Percentuálny podiel Rómov v okresoch SR 24 Obrázok : Poloha okresu Malacky 45

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1: Počty UoZ, na nástrojoch AOTP v období 1991 až 1996 42 Tabuľka 2: SWOT analýza okresu Malacky 47 Tabuľka 3: Vývoj rastu ekonomicky aktívneho obyvateľstvo v okrese Malacky 49 Tabuľka : UoZ podľa veku v okrese Malacky 53 Tabuľka 5: UoZ podľa vzdelania v okrese Malacky 54 Tabuľka 6: UoZ podľa SK NACE v okrese Malacky 56 Tabuľka 7: UoZ podľa znevýhodnenia 58 Tabuľka 8: Nástroje AOTP 64 Tabuľka 9: Výberové konania a umiestnenie UoZ 65 Tabuľka 10: Výberové konania v období rokov 2011 – 2020 66

Zoznam skratiek

AOTP - aktívne opatrenia trhu práce

APZ - aktívna politika zamestnanosti a.s. - akciová spoločnosť

AT - Rakúsko

BAZ - Buď aktívny a zamestnaj sa!

BSK - Bratislavský samosprávny kraj

COVID 19 - Corona virus disease 19

DEN - dlhodobo evidovaný nezamestnaný

EAO - ekonomicky aktívne obyvateľstvo

EN - evidencia nezamestnaný

ESF - Európsky sociálny fond

EU - Európska únia

HDP - hrubý domáci produkt

HP - hromadné prepúšťanie

CHDaP - chránené dielne a pracoviská

CHKO - chránená krajinná oblasť

IAP - individuálny akčný plán

ILO - Medzinárodná organizácia práce

MEN - miera evidovanej nezamestnanosti

NEZ - nezamestnaní

MN - miera nezamestnanosti

MPSVR - Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny

NBS - Národná banka Slovenska

PSPD - príspevok na skrátenú pracovnú dobu

RaP - rekvalifikácia a poradenstvo

SK NACE - odvetvová klasifikácia ekonomických činností

SNR - Slovenská národná rada

SR - Slovenská republika

SÚPM - spoločensky účelné pracovné miesta

SZČO - samostatne zárobkovo činná osoba

ŠÚ - Štatistický úrad t.j. - to je

UoZ - uchádzač o zamestnanie

UPSVR - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny

VPM - voľné pracovné miesto

VPP - verejno-prospešné práce

VZPS - výberové zistenia pracovnej sily

ZAZ - Zvýšenou aktivitou k zamestnaniu

Zb. - zbierka

ZŤP - zdravotne ťažko postihnutý

Z. z. - Zbierka zákonov