Masarykova Univerzita Filozofická fakulta

Seminár čínskych štúdií

Lucia Mydliarová

Meniace sa postavenie Hongkongu

v otázke sino-vatikánskych vzťahov

Prípadová štúdia hongkonských katolíckych veriacich

Magisterská diplomová práca

Vedúci práce: Mgr. Bc. Magdaléna Rychetská, M.A.

2020

Prehlásenie o autorstve práce

Prehlasujem, že som magisterskú diplomovú prácu vypracovala sama s využitím uvedených zdrojov a literatúry.

______Bc. Lucia Mydliarová POĎAKOVANIE

Na tomto mieste by som chcela vyjadriť úprimné poďakovanie v prvom rade vedúcej práce

Mgr. Bc. Magdaléne Rychetskej, M.A.. Odbornosť, ktorá sa neprejavuje len rozsahom jej vedomostí, ale aj vlastnosťami ako precíznosť, cieľavedomosť a zmysel pre detail môže byť inšpiráciou pre mnohých akademikov a pedagógov. Neodmysliteľnou súčasťou procesu písania práce je i obdobie nespokojnosti, či bezvýchodiskovosti situácie a v tomto ohľade mimoriadne oceňujem školiteľkin ľudský prístup, v ktorom sa zrkadlila trpezlivosť, motivácia a pochopenie pre individuálnu situáciu študenta. Z celého srdca za ne ďakujem!

Následne by som chcela vyjadriť poďakovanie Tomášovi, ktorý mi okrem štylisticko- gramatických korektúr pomohol najmä neformálnymi diskusiami o problematike prostredníctvom ktorých sa otvárali nové perspektívy možného nahliadania na tému.

Ďakujem i Danielovi a všetkým respondentom jednak za ochotu spolupracovať a taktiež za ich otvorenosť a dôveru, ktorú voči mne prejavili. Veľmi si ju cením!

V neposlednom rade patrí vďaka mojej rodine – najmä manželovi, bez ktorých podpory by som toto náročné obdobie nezvládla.

ANOTÁCIA

Predkladaná magisterská diplomová práca sa zaoberá meniacim sa postavením Hongkongu

(HK) v otázke sino-vatikánskych vzťahov. Konflikt medzi hongkonským emeritným biskupom

Josephom Zenom (Chén Rìjūn 陳日君) a Vatikánom eskaloval výraznejšie od roku 2018, kedy bola podpísaná dočasná dohoda o menovaní biskupov medzi Vatikánom a Čínskou ľudovou republikou (ČĽR). Napriek tomu, že kardinál Zen ako jeden z najvýraznejších reprezentantov katolíckej cirkvi v Hongkongu pôvodne úzko spolupracoval s Vatikánom a bol dôležitým poradným orgánom v otázkach sino-vatikánskych vzťahov, postup zbližovania a kompromisov rímskej kúrie voči ČĽR sa stal predmetom ostrej kritiky kardinála Zena. Ten zastáva postoj zdržanlivosti v oblasti utužovania vzťahov s ČĽR, pozíciu udržovania prodemokratických hodnôt a sympatiu k podzemnej vetve katolíckej cirkvi. Pápež František na druhej strane prízvukuje potrebu zjednotenia oficiálnej a podzemnej línie katolíckej cirkvi v Číne s všeobecnou cirkvou a nutnosť riešenia citlivých otázok medzi dvomi suverénnymi

štátmi – Vatikánom a ČĽR.

Práca upriamuje pozornosť na rolu mladých HK katolíkov, ktorí stoja na pozadí tohoto rozkolu. Výskum hľadá odpovede na to, aký diškurz o súčasnom stave HK katolíckej cirkvi v kontexte sino-vatikánskych vzťahov vytvárajú a zdieľajú HK katolícky veriaci a aký je tento diškurz v kontraste k perspektíve kardinála Josepha Zena a Vatikánu. Pomocou analýzy dokumentov a audio-vizuálnych materiálov odkrýva naratív kardinála Zena a oficiálny diškurz reprezentovaný Vatikánom. Za využitia kvalitatívnych metód pološtrukturovaných rozhovorov približuje postoje bežných mladých HK veriacich, ktorí sú reprezentantmi „žitej religiozity“ a následnou komparáciou poukazuje na spoločné a odlišné prvky v spôsobe, akým si zvolené subjekty konštruujú a interpretujú realitu a aký jej prikladajú význam. Štúdia ako jedna z mála v európskom priestore reaguje na aktuálne dianie katolíckej cirkvi v HK a ponúka novú perspektívu nahliadania na otázku sino-vatikánskych vzťahov. Kľúčové slová: mladí HK katolícky veriaci, kardinál Zen, Vatikán, sino-vatikánske jednania, súčasné dianie v HK ABSTRACT The submitted diploma thesis examines the changing position of Hong Kong (HK) in the context of Sino-Vatican relations. The conflict between Hong Kong (HK) Bishop

Emeritus Joseph Zen (Chén Rìjūn 陳日君) and the Vatican has escalated significantly since

2018 when a Provisional Agreement on the Appointment of Bishops between the Vatican and the People's Republic of China (PRC) was signed. Cardinal Zen, one of the most prominent representatives of the HK Catholic Church, initially worked closely with the Vatican and at that time he was an important advisory body on Sino-Vatican relations. However, in recent years,

Cardinal Zen has sharply criticized the Sino-Vatican relations due to the process of rapprochement and compromise of the Roman Curia towards PRC. He takes a restraint position in strengthening relations with the PRC, maintaining pro-democracy values and sympathy for Catholic Church's underground branch.On the other hand, Pope Francis emphasizes the need to unite the official and underground lines of the Catholic Church in China with the universal church and the urgency to resolve sensitive issues between the two sovereign states – the Vatican and the PRC. The thesis draws attention to the role of young HK Catholics who are in the back seat of this schism. The research seeks answer to what kind of discourse concerning the current state of the HK Catholic Church in the context of Sino-Vatican relations is created and shared by HK Catholic believers and how it contrasts with the perspective of Cardinal Joseph Zen and the Vatican. The thesis reveals the narrative of Cardinal Zen and the official discourse represented by the Vatican through the analysis of documents and audio-visual materials. Using qualitative methods of semi-structured interviews, it elucidates the attitudes of ordinary young HK believers who are representatives of "lived religiosity" and then compares similar and different elements in the construction and interpretation of reality and the attachment of meanings among selected subjects. The study, as one of the few in the European area, responds to the current events of the Catholic Church in HK and offers a new perspective on insights into the issue of Sino-Vatican relations.

Keywords: young HK Catholic believers, Cardinal Zen, Vatican, Sino-Vatican negotiations, current events in HK

OBSAH

Zoznam použitých skratiek ...... 10

Edičná poznámka ...... 11

Úvod ...... 12

1 Metodológia ...... 16

1.1 Diškurz Vatikánu a kardinála Zena ...... 16

1.1.1 Analyzované materiály ...... 17

1.1.2 Analýza dát ...... 18

1.2 Diškurz katolíkov z HK ...... 19

1.2.1 Respondenti ...... 19

1.2.2 Rozhovory ...... 21

1.2.3 Analýza dát ...... 21

2 Teoretické východiská ...... 23

2.1 Koncept sociálnych reprezentácii ...... 23

2.2 Definícia sociálnych reprezentácii ...... 24

2.3 Proces utvárania sociálnych reprezentácii ...... 24

2.4 Prednosti a limity teórie sociálnych reprezentácii ...... 26

2.5 Využitie teórie pre účely predkladaného výskumu ...... 26

3 Katolícka cirkev v Hongkongu ...... 28

3.1 Historický vývoj katolíckej komunity v HK ...... 30

3.1.1 Britská správa (apoštolská prefektúra, apoštolský vikariát a diecéza) ...... 30

3.1.2 Prechodné politické obdobie 1984 – 1997 ...... 32

3.1.3 Čínska správa 1997–súčasnosť ...... 33

4 Sino-vatikánske vzťahy a úloha Hongkongu ...... 38

4.1 Hongkonský faktor v sino-vatikánskych vzťahoch ...... 38

4.2 Eskalácia napätia v Hongkongu ...... 42

4.2.1 Rok 2018 ...... 42 4.2.2 Rok 2019 ...... 44

4.2.3 Rok 2020 ...... 45

5 Diškurz Vatikánu ...... 48

5.1 Neexistujúci HK faktor v sino-vatikánskych vzťahoch ...... 48

5.2 Jednanie Vatikánu ...... 49

6 Diškurz kardinála Zena ...... 56

6.1 Piliere identity kardinála Zena ...... 56

6.2 Kardinál ako „nevypočutý hlas Číny“ ...... 57

6.3 Problém je vo Vatikáne, nie v osobe Svätého Otca ...... 59

6.3.1 Strata prorockej úlohy Vatikánu...... 59

6.3.2 Prehrešky Vatikánu ...... 62

6.3.3 Dobrý pápež ...... 62

6.4 Hongkonská cirkev ...... 63

7 Diškurz HK katolíckych veriacich ...... 66

7.1 Vplyv HK katolíckej cirkvi na rokovania Vatikánu a ČĽR ...... 66

7.2 Dosah sino-vatikánskych rokovaní na HK katolícku cirkev ...... 69

7.2.1 Čína a Vatikán ...... 71

7.2.2 HK protesty ...... 79

7.2.3 Národný bezpečnostný zákon ...... 83

7.2.4 Voľba hongkonského biskupa ...... 86

7.2.5 Otázka identity ...... 88

Záver ...... 93

Bibliografia ...... 100

Prílohy ...... 119 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

ČĽR Čínska ľudová republika HK Hongkong, hongkonský, hongkonská HK SAR Hong Kong Special Administrative Region KMT Kuomintang (Čínska národná strana) KS Číny Komunistická strana Číny OAO HK Osobitná administratívna oblasť Hongkong SR Sociálne reprezentácie

10

EDIČNÁ POZNÁMKA

V predkladanej štúdii uvádzam čínske výrazy v tradičných znakoch (fántǐzì 繁體字), ktoré sú používané v Hongkongu s uvedením medzinárodne uznávaného prepisu – pinyin s tónovými značkami. Čínske názvy zaužívané v Slovenčine (napr. Šanghaj) používam v tomto znení.

11

ÚVOD

Zatiaľ čo Vatikán na svojom oficiálnom portáli Vatican News druhého júla tohto roku uverejnil

článok, v ktorom hongkonský apoštolský administrátor kardinál John Tong podporil schválenie bezpečnostného zákona na území Hongkongu (HK) vyjadrením presvedčenia, že tento zákon nebude ohrozovať náboženskú slobodu HK obyvateľov (Reis, 2020), kardinál Zen v tom istom momente hlasne kritizoval Čínsku ľudovú republiku (ČĽR) za narušenie princípu „jedna krajina, dva systémy“ (yīguó liǎngzhì 一 國 兩 制 ) a tiež ústavy Hongkongu, ktoré môžu viesť k obmedzeniu slobôd HK obyvateľov, vrátane slobody vierovyznania (CNA, 2020a). Takáto situácia predstavuje za posledné roky len jeden z mnohých prípadov, kedy postoje kardinála

Zena – emeritného biskupa HK a významného kritika čínskej vlády stáli v rozpore s oficiálnym diškurzom Vatikánu.

Predmetom predkladaného výskumu je štúdium sociálnych reprezentácií1 mladých HK katolíckych veriacich o súčasnom postavení HK v kontexte sino-vatikánskych vzťahov, ktorá je postavená do kontrastu s naratívom kardinála Josepha Zena ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov HK katolíckej cirkvi a interpretáciou týchto skutočností Vatikánom.

V rámci práce je pozornosť upriamená na to akú sociálnu reprezentáciu súčasného diania v HK vo vzťahu k Vatikánu a ČĽR zdieľajú HK katolícky veriaci. Štúdia preto nepojednáva len o tom, aký postoj ku zvoleným udalostiam zastávajú jednotlivci, ale zameriava sa taktiež na to, ako k tomuto postoju dospeli, čo malo a má vplyv na formovanie ich názoru a aký význam má táto sociálna reprezentácia pre ich život v súvislosti s interakciou jednotlivca v spoločnosti. Ako argumentuje Billig (1991) – profesor sociálnych vied a sociálnej psychológie o sociálnych reprezentáciách a výskume, je nevyhnutné na ne nazerať v kontrastoch, v opačnom prípade môže štúdium sociálnych reprezentácií dospieť do situácie, kedy za ne budú považované čoraz difúznejšie fenomény. Inak povedané, štúdium sociálnych

1 Viac o sociálnych reprezentáciách v kapitole 2 Teoretické východiská. 12 reprezentácii by bez porovnávania sociálnych reprezentácii so sociálne zdieľanými presvedčeniami („vonkajšou realitou“, či inými sociálnymi reprezentáciami) smerovalo k príliš zovšeobecňujúcim koncepciám toho, čo sociálne reprezentácie vlastne sú a vo výsledku by sa tento koncept tvárou v tvár chýbajúcemu zameraniu stal amorfnou teóriou (Billig, 1991, s. 70–71). Skúmaná sociálna reprezentácia HK katolíckych veriacich je preto analyzovaná v protiklade k sociálnym reprezentáciám danej situácie kardinálom Josephom Zenom a Vatikánom. Napriek tomu, že kardinál Joseph Zen už nie je v pozícii biskupa na čele HK katolíckej cirkvi (bol ním v rokoch 2002–2009) (Leung, 2020, s. 61), a jeho názor rozhodne nereprezentuje celý HK katolícky klérus, výber tejto osobnosti pre účely výskumu je cielený.

Dlhodobo bol poradným orgánom pri rokovaniach o sino-vatikánskych vzťahoch, v súčasnosti predstavuje najkritickejší hlas oponujúci Vatikánu v analyzovanej problematike a doposiaľ výrazne formuje tvár HK katolíckej cirkvi (UCA News, 2019).

Odlišnosť názorov medzi Vatikánom a kardinálom Zenom o ďalšom postupe v otázke sino-vatikánskych vzťahov a taktiež o roli, akú má HK v tejto problematike zohrávať sa začala v posledných rokoch graduálne prehlbovať. HK, ako pôvodná bašta Vatikánu v Ázii bol práve pod vedením Zena hlasom, ktorý upriamoval pozornosť hlavne na podzemnú vetvu katolíckej cirkvi v Číne a odmietal postoj komunistickej strany Číny v otázkach náboženskej slobody

(Leung, 2012, s. 207). Napriek tomu, že zbližovanie Vatikánu s ČĽR bolo dlhodobým procesom, ktorý bol iniciovaný už Františkovými predchodcami a ktorý sa dial aj pod vplyvom historického a ideologického vývoja katolíckej cirkvi (Masláková, 2019a, s. 134), najvýraznejšie kroky smerujúce k zjednoteniu podzemnej a oficiálnej línie katolíckej cirkvi v Číne boli realizované práve za Františkovho pontifikátu (Mitchell a Hancock, 2018). Kardinál

Zen považuje spoluprácu (v rámci jeho percepcie možno presnejšie povedané kolaboráciu) s Komunistickou stranou Číny (KS Číny), za principiálnu chybu a otvorene kritizuje konanie

Vatikánu (Zen, 2018). Práca je teda elaboráciou výskumu sociálnych reprezentácii mladých

13

HK katolíckych veriacich o vyššie zmienených udalostiach, ktoré sa odohrávajú na pozadí názorového rozkolu kardinála Zena a vedenia Vatikánu.

Práca nadväzuje na literatúru pojednávajúcu o HK katolíckej cirkvi (Leung, 2009, 2017,

2020; Westendorp, 2017); sino-vatikánskych vzťahoch (Leung a Wang, 2016; Leung, 2000,

2012, 2019, Masláková, 2019a; Lynch, 2014; Chu, 2014; Zhang, 2017) a témach spojených s vývojom katolíckej cirkvi v Číne (Madsen, 1998; Masláková a Satorová, 2019; Masláková,

2019b; Zhu, 2017; Bays, 2012; Criveller, 2020; Ticozzi, 2020; Goossaert a Palmer, 2011, Chu,

2020). Dáva si za cieľ odpovedať na nasledujúce výskumné otázky:

1) Ako mladí HK katolícky veriaci vnímajú súčasný stav HK katolíckej cirkvi v kontexte

sino-vatikánskych vzťahov? Čo ovplyvňuje ich názory?

2) Ako pojednáva o týchto udalostiach Vatikán?

3) Aký naratív o danej situácii vytvára kardinál Joseph Zen?

4) Inklinujú HK katolícky veriaci ku niektorej z týchto sociálnych reprezentácií? Ku ktorej

a prečo?

Upriamenie pozornosti na hongkonských veriacich v problematike sino-vatikánskych vzťahov je v európskom priestore pomerne novátorským počinom, nakoľko neexistuje veľa autorov, ktorí by sa venovali práve tejto problematike.2 Pridanou hodnotou práce je nová perspektíva na vyššie zmienené otázky. Zatiaľ čo sa väčšina štúdií snaží zachytiť vzťahy

štátnych a cirkevných inštitúcii, či diskutovať výroky popredných predstaviteľov cirkvi a štátu, predkladaná práca upriamuje pozornosť na skúsenosti a postoje hongkonských katolíckych laikov v interakcií s vyššie zmienenými predstaviteľmi oficiálnych diškurzov. To je dôležité

2 Na základe mojich doterajších vedomosti neviem o žiadnom európskom autorovi, ktorý by sa vo svojom výskume zameriaval čisto na HK katolícku cirkev v kontexte sino–vatikánskych vzťahov. Sino–vatikánske vzťahy z perspektívy medzinárodných vzťahov analyzoval v roku 2007 Petr Krchňavý v diplomovej práci Současné sino- vatikánske vzťahy. V rámci práce venoval niektoré kapitoly role Hongkongu ako súčasti Číny. V mimoeurópskom priestore patrí primát v detailnej a dlhodobej analýze udalostí súvisiacich s problematikou sino-vatikánskych vzťahov so zameraním na HK sestre Beatrice Leung, ktorá pôsobí na Wenzao Ursuline University of Foreign Languages (Wénzǎo wàiyǔ dàxué 文藻外語大學), Taiwan. 14 z dvoch dôvodov: Za prvé, napriek tomu, že majú laici najnižšie postavenie v rámci katolíckej hierarchie, sú najpočetnejšou skupinou v rámci tejto inštitúcie a ich názor je preto nezanedbateľný; a po ďalšie, „žitá religiozita“ ktorá je vlastná práve tejto výskumnej skupine v opozícií k oficiálnej dogme reprezentovanej Vatikánom je reflexiou života HK katolíckej komunity a ponúka nám vhľad do každodennej reality prežívania viery. Kvalitatívna analýza výpovedí mladých katolíkov predstavuje bohatý zdroj dát, ktoré môžu byť následne využité v iných výskumoch.

15

1 METODOLÓGIA

Predkladaný výskum vychádza z Hendlovej (2005, 113–114) metodiky prípadových štúdii:

1.) určenie výskumnej otázky, 2.) definovanie metódy zberu a analýzy dát, 3.) príprava a zber dát, 4.) analýza a interpretácia, 5.) spracovanie výskumu. V kapitole sú bližšie popísané metódy zberu a analýzy dát pre zistenie sociálnych reprezentácii Vatikánu a kardinála Zena a zároveň metódy zberu a analýzy dát pre zistenie sociálnych reprezentácii HK katolíckych veriacich.

Následne je pozornosť upriamená k ich konkrétnej realizácii počas výskumu.

Pre väčšiu zrozumiteľnosť textu je v práci menej známy termín sociálna reprezentácia3

často zastúpený bežnejšie používanými pojmami ako diškurz, prípadne naratív. Všetky tieto termíny súvisia s jazykom a konštruovaním, zdieľaním, či prežívaním reality. Napriek tomu,

že diškurz nemá jedinú definíciu, Parker o ňom hovorí ako o „súbore tvrdení, ktoré konštruujú objekt a radu subjektívnych pozícií“ (cit. z Řiháček et al., 2013, s. 114). Naratív má pre sociálne vedy tiež svoju relevanciu. Je možné ho chápať ako „spôsob, ktorým ľudia dodávajú význam

žitej skúsenosti“ (Šeďová, 2013, s. 72). Conelly a Clandin tvrdia, že študovať naratív znamená

študovať spôsob, akým človek prežíva svoj svet (cit. z Šeďová, 2013, s. 57). V tomto ohľade je teda možné vyššie uvedené termíny používať ako synonymá.

1.1 Diškurz Vatikánu a kardinála Zena

Predtým, než sú získané dáta od výskumnej vzorky – katolíckych veriacich z HK – je dôležité zistiť, akým spôsobom konštruujú a interpretujú postavenie HK v sino-vatikánskych vzťahoch zvolené dva subjekty – Vatikán a HK emeritný biskup kardinál Joseph Zen. Vypracovanie analýzy týchto dvoch diškurzov a priori ponúka hlbší náhľad do skúmanej reality a zároveň

3 Definícia uvedená v podkapitole 2.2 Definícia sociálnych reprezentácii. 16 umožňuje kladenie špecifickejších otázok (a teda získanie detailnejších informácií) pri vedení rozhovorov s veriacimi z HK.

1.1.1 Analyzované materiály

Sociálna reprezentácia Vatikánu je extrahovaná primárne z oficiálnych dokumentov online vatikánskeho archívu. Je to napríklad Letter of the Holy Father Pope Benedict XVI to the Bishops, Priests, Consecrated Persons and Lay Faithful of the Catholic Church in the Poople´s Republic of China (2007) (List pápeža Svätého otca Benedikta XVI. pre biskupov, kňazov, zasvätené osoby a veriacich laikov katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike). Ďalej Message of His Holiness Pope Francis to the Catholics of China and to the

Universal Church (2018) (Posolstvo Jeho Svätosti pápeža Františka katolíkom Číny a všeobecnej cirkvi), ktorý bol zverejnený v roku 2018 ako reakcia pápeža na podpísanie dočasnej dohody Vatikánu s Komunistickou stranou Číny (KS Číny) o menovaní biskupov.

Pastoral guidelines of the Holy See concerning the civil registration of clergy in China (2019)

(Pastoračné usmernenia Jeho Svätosti týkajúce sa civilnej registrácie duchovenstva v Číne).

Web Vatican News je oficiálnou stránkou Vatikánu. Pre zvolený výskumný zámer je toto médium bohatým zdrojom strategických údajov produkovaných, alebo aspoň odobrených priamo Vatikánom, ktorý umožňuje zachytiť sociálne zdieľané presvedčenia o dianí v Číne a HK skrze optiku Vatikánu, nakoľko predstavuje jej oficiálny diškurz. Uvedené texty sú dostupné v anglickom jazyku.

Kardinál Joseph Zen je verejne známou osobnosťou, ktorej názory majú dosah nie len na regionálne katolícke komunity, ale aj na širokú medzinárodnú verejnosť. Často dáva rozhovory, či píše komentáre o súčasnom náboženskom a sociálno-politickom dianí a objavuje sa ako hosť v diskusných reláciách po celom svete. Jeho predstavy o sino-vatikánskych vzťahoch a úlohe HK sú analyzované z nasledujúcich zdrojov: Svoje myšlienky, názory

17 a postoje zverejňuje na blogu old yosef (oldyosef.hkdavc.com), ktorý je pravidelne aktualizovaný a predstavuje dostupný a prehľadný zdroj dát použiteľných k analýze. Okrem toho sú pre výskum využité články, ktoré publikoval, alebo rozhovory, ktoré absolvoval v medzinárodných (často kresťanských) médiách ako napríklad Asia News, či Catholic News

Agency CNA, ale i v americkom denníku The Washington Post. V neposlednom rade je pozornosť upriamená i na jeho verejné vystúpenia v televíznych, či internetových médiách, počas ktorých podával komentáre k sino-vatikánskym vzťahom v diskusných reláciách, ktoré sú dostupné cez rozličné kanály Youtube. Texty a videá, z ktorých je extrahovaný diškurz kardinála Zena sú dostupné v čínskom a anglickom jazyku.

1.1.2 Analýza dát

Vybrané texty sú analyzované prostredníctvom diškurzívnej analýzy. Willig (2008) – psychologička so zameraním na kvalitatívne výskumné metódy – hovorí, že jej cieľom je identifikovať diškurzy, ktoré sú k dispozícii sociálnym aktérom v danej skupine a popísať ich dôsledky pre tých, ktorí v nej žijú (cit. z Řiháček et al., 2013, s. 115). Postup analýzy navrhnutý Willig (2008) je popísaný v nasledujúcich krokoch: 1.) zoznámenie sa s textom, 2.) výber úsekov pre analýzu, 3.) diškurzívna konštrukcia, 4.) identifikácia a pomenovávanie diškurzov, 5.) orientácia na jednanie, 6.) umiestňovanie a subjektivita a 7.) praktiky

(cit. z Řiháček et al., 2013, s. ). Nakoľko boli okrem článkov a dokumentov analyzované aj audio-vizuálne materiály, pred samotnou analýzou museli byť prepísané do textovej podoby.

Pri prvotnom čítaní textov bola pozornosť upriamená na dojem, ktorý text evokuje, prostredníctvom čoho bolo možné vnímať, akú konštrukciu reality daný text prináša.

Po vymedzení skúmania-hodných úsekov bolo analyzované, aké diškurzy (konštrukcie diskutovaných tém) sú v textoch prítomné. Témy, na ktoré bola upriamená pozornosť vychádzali z obsahovej analýzy textov, t. j. za dôležité a skúmania-hodné bolo považované

18 práve to, čo bolo v textoch často diskutované, úplne absentujúce, prípadne veľmi výrazné.

Po spresnení identifikácie daných diškurzov prostredníctvom ich vzájomného porovnávania bola skúmaná ich funkcia – čo dané diškurzy robia, čo je nimi dosiahnuté – a aké dôsledky majú tieto diškurzy na identitu subjektov a ich prežívanie. V závere bola pozornosť upriamená na to, aké dôsledky majú tieto diškurzy na konanie subjektov, teda aké možnosti jednania pre subjekty ponúkajú prezentované konštrukcie reality.

1.2 Diškurz katolíkov z HK

Pre potreby výskumu sú využívané kvalitatívne metódy zberu dát. Pološtrukturované rozhovory sú kľúčovým prvkom predkladanej štúdie, nakoľko odkrývajú sociálne reprezentácie respondentov – ich názory, vedomosti a presvedčenia zdieľané v určitom sociálnom prostredí.

Prednosťou tejto metódy je hlavne možnosť preniknúť do hĺbky analyzovaných dát, odhaliť jednotlivé vzťahy a súvislosti, ktoré nie je možné postihnúť kvantitatívnymi postupmi. Výhodu predstavuje i flexibilita pološtrukturovaných rozhovorov, ktorá umožňuje jednak udržať rozhovory pri témach, ktoré sú pre výskum relevantné, no zároveň otvára priestor respondentom, ktorí sami prikladajú vážnosť tým, či oným prvkom.

1.2.1 Respondenti

Nakoľko sa jedná o kvalitatívny výskum, je preferovaná bohatosť dát o jednotlivom prípade nad limitované množstvo informácii od mnohých participantov (Řiháček et al., 2013, s. 14).

Počet respondentov je stanovený na 7 osôb. Cieľovou skupinou sú mladí katolícki veriaci

(18–30 rokov) dlhodobo žijúci v HK. Nadväzovanie kontaktu so skupinou ľudí v rovnakom veku (ako je výskumníkov) je jednoduchšie (v porovnaní so staršou generáciou) najmä pri uvažovaní o diaľkovom výskume skrze sociálne siete, ktoré mladí využívajú vo výrazne

19 väčšej miere. Respondenti boli náhodne oslovení skrze katolícke skupiny na sociálnych sieťach. 4 Kľúčovým momentom pre získanie záujmu o participáciu v štúdii bolo získanie dôvery oslovených HK katolíkov. Po prekonaní počiatočného neúspechu sa mi podarilo nadviazať kontakt s katolíkom Danielom, ktorý sa aktívne angažuje v náboženských aktivitách

HK diecézy a oplýva množstvom kontaktov s miestnymi veriacimi. To bolo pre získanie respondentov výskumu dôležité. Po diskusii s Danielom o povahe a charaktere výskumu mi pomohol osloviť vzorku mladých HK veriacich, ktorá reprezentuje zloženie katolíckej cirkvi v HK.5 Respondenti boli následne sústredení do online výskumnej skupiny. Tá slúžila na jednej strane k jednoduchšiemu sprostredkovaniu praktických informácií spojených s organizáciou výskumu a na strane druhej k vytvoreniu neformálneho prostredia, v ktorom sa môžu respondenti oboznámiť s výskumom, jeho cieľmi a výskumníkom samotným a tak kompenzovať nevýhody spojené s realizáciou rozhovorov prostredníctvom online prenosu.

Takáto alternatíva zberu dát môže prinášať do výskumného procesu niekoľko výziev.

Minimalizácia osobného kontaktu môže evokovať nedôveru respondentov voči bádateľovi a technické zlyhania môžu zase spôsobiť prerušenie výpovede respondenta. Obe tieto negatíva súvisia so zamedzením, či limitovaním zberu relevantných dát, avšak pochopením komplexnosti situácie a dôkladnou prípravou je možné im zabrániť. Dôležitým momentom výskumu je i jeho etická stránka. Diskusia o nej bola pre všetkých respondentov mimoriadne dôležitá, nakoľko stanovovala jasné podmienky spolupráce, podporovala dôveru medzi výskumníkom a respondentom a tým vytvárala bezpečný priestor pre respondentov samotných.

Dôvera sa neskôr pozitívne prejavila v rozsahu zdieľaných informácii. Individuálna diskusia s každým respondentom pred rozhovorom priniesla konsenzus, v rámci ktorého respondenti v rozhovoroch povedia len toľko, koľko sami preferujú (napr. skutočné meno, vek – t. j. sami

4 Kvôli pandémii COVID 19 v roku 2020 bol zrušený plánovaný výskumný pobyt v Číne a z tohto dôvodu bol využitý online výskumu, nakoľko iná alternatíva v tej dobe nepripadala do úvahy. 5 Popis respondentov je súčasťou Prílohy č. 1. 20 môžu anonymizovať svoje výpovede) a v prípade potreby ma počas rozhovorov upozornia na citlivé pasáže, ktoré si neprajú zverejniť (k takej situácii však nedošlo). Nahrávanie rozhovorov bolo tiež diskutované ešte pred ich samotnou realizáciou a znovu verbálne odobrené respondentmi počas rozhovorov.

1.2.2 Rozhovory

Individuálne rozhovory s jednotlivými respondentmi boli realizované prostredníctvom video- hovorov skrze rôzne aplikácie (primárne Skype a WhatsApp) s trvaním približne 1 hodinu.

Respondentom bola ponúknutá možnosť komunikovať v čínštine, alebo angličtine, pričom všetci oslovení preferovali angličtinu. Pološtrukturované rozhovory boli vedené okolo troch základných tematických okruhov: 1.) súčasná situácia HK katolíckych veriacich;

2.) situácia cirkvi v pevninskej Číne a 3.) Vatikán. V rámci týchto troch okruhov bol respondentom ponúknutý voľný priestor pre vyjadrovanie svojich názorov, myšlienok a postojov. Toto poskytnutie priestoru pre naratívy neovplyvnené výskumníkom bolo dôležité pre vyjadrenie individuálnych súvislostí, ktoré sa jednotlivým respondentom s vyššie uvedenými kategóriami spájali. Takýto predpoklad potvrdzuje Hendl – autor kníh o metodológii výskumnej práce –keď hovorí, že: „existujú subjektívne významové štruktúry o určitých udalostiach, ktoré sa vyjavia pri voľnom rozprávaní a naopak neprejavia pri cielenom dopytovaní“ (Hendl, 2005, s. 176). V rámci zmieňovaných tém im boli následne kladené doplňujúce otázky vychádzajúce z analýz diškurzov Vatikánu a kardinála Zena a neskôr založené i na skúmania-hodných tvrdeniach iných respondentov.

1.2.3 Analýza dát

Pri analýze rozhovorov bola využitá interpretatívna fenomenologická analýza, ktorá kladie dôraz na porozumenie žitej skúsenosti človeka. Sústreďuje sa na významy, ktoré jednotliví

21 respondenti prikladajú určitým udalostiam (Řiháček et al., 2013, s. ). Získané audio-vizuálne materiály boli prepísané do textového formátu, nakoľko daný typ analýzy kladie vysoké nároky na obsahovú presnosť prepisu výpovedí respondentov. Ako argumentuje Willig, cieľom analýzy je formulovanie tém, ktoré predstavujú esenciu skúmaného fenoménu (cit. z Řiháček et al., 2013, s. 16). Aj keď sa Smith, Flowers a Larkin (2009) zhodnú na tom, že neexistuje zlý spôsob realizovania analýzy a podporujú výskumníkov v kreatívnom využívaní tejto analýzy, navrhujú i konkrétny štruktúrovaný analytický postup: 1.) čítanie textov, 2.) počiatočné komentáre, 3.) rozvíjanie vznikajúcich tém, 4.) hľadanie súvislostí naprieč témami, 5.) analýza

ďalšieho prípadu, 6.) hľadanie vzorcov medzi prípadmi (ibid., s. 16–22). Proces čítania prepísaných rozhovorov s HK katolíckymi veriacimi s vytváraním poznámok bol zopakovaný niekoľko krát, kým medzi postupne profilujúcimi sa témami nezačali vznikať prepojenia. Tieto súvislosti boli následne skúmané naprieč rozbormi ďalších výpovedí respondentov. Veľmi dôležitým momentom je vlastná reflexia skúsenosti s témou, nakoľko cielené zamyslenie sa nad tendenčnosťou svojich predpokladov umožňuje nestrannejšie hodnotenie dát a v konečnom dôsledku vedie k presnejšiemu vyvodeniu záverov (Řiháček et al., 2013, s. 16–17).

22

2 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Nasledujúca kapitola sa zameriava na objasnenie teórie sociálnych reprezentácií. Pozornosť je upriamená na vznik konceptu, ktorý podporuje snahu o vymedzenie a následné definovanie konceptu tejto teórie. Z nej vyplývajú prednosti, ale aj ohraničenia teórie sociálnych reprezentácii. Kapitola končí zdôraznením konkrétneho využitia teórie pre účely tohto výskumu.

2.1 Koncept sociálnych reprezentácii

Základy teórie sociálnych reprezentácií (SR) položil v roku 1961 sociálny psychológ rumunsko-francúzskeho pôvodu Serge Moscovici (1925 – 2014) v diele La Psychanalyse son image et son public (Lášticová, 2002, nečíslované). Moscovici vo svojom výskume prejavil záujem o proces, prostredníctvom ktorého sa prvky vedeckého poznania, alebo ideológie stávajú súčasťou bežného poznania, ktoré následne menia uvažovanie a správanie ľudí a stávajú sa súčasťou systému ich presvedčení (Moscovici a Marková, 1998, s. 375). Moscovici pri tvorbe teórií SR vychádzal z myšlienok Common Sense Theory (teórie zdravého rozumu).

Podľa nej, na to, aby sme mohli porozumieť prostrediu, v ktorom žijeme a mohli by sme mu prikladať význam, musíme toto prostredie zjednodušiť, aby bolo predvídateľnejšie a známejšie.

Je možné povedať, že si ho musíme rekonštruovať spôsobom nám vlastným. Táto rekonštrukcia

= reprezentácia reality je predovšetkým sociálna: to znamená, že je rozpracovaná podľa sociálnych charakteristík jednotlivca a zdieľaná skupinou iných jednotlivcov s rovnakými charakteristikami. Nie každá sociálna skupina zdieľa rovnaké hodnoty, štandardy a ideológie, alebo rovnaké skúsenosti. Napriek tomu každá z týchto skupín konštruuje reprezentácie, ktoré sú na nich založené (Rateau et al., 2012, s. 478).6

6 Viac o vzniku teórie soc. reprezentácii viz Lášticová, 2002; Rateau et al., 2012. 23

2.2 Definícia sociálnych reprezentácii

Podobne ako pri väčšine teórií, i pri uvažovaní o sociálnych reprezentáciách platí, že ich definovanie je pomerne náročnou úlohou. Moscovici v roku 1961 koncipoval svoje myšlienky relatívne vágne a tak nechal svojim nasledovníkom nemalý priestor pre vlastný výklad jeho výrokov.

Pre účely výskumu je využívaná pracovná definícia teórie vychádzajúca z jej vymedzení od Moskoviciho (Herzlich, 1973, s. xiii), Rateaua a kolektívu (2012, s. 478) a Plichtovej

(cit. z Belaiová, 2007, s. 7–8), ktorá zdôrazňuje vonkajšie charakteristiky SR i dôležitosť ich vnútornej štruktúry. Upozorňuje na kultúrnu podmienenosť SR a rolu jazyka a vzájomných interakcií členov danej sociálnej skupiny, ktoré umožňujú porozumeniu sveta prostredníctvom vytvorenia spoločných kódov pre sociálnu výmenu a jasnú klasifikáciu jednotlivých aspektov sociálneho prostredia. Sociálne reprezentácie predstavujú systémy názorov, vedomostí a presvedčení s vlastnou logikou a vnútornou štruktúrou; sú vytvárané a udržiavané v sociálnych skupinách na základe hodnôt, noriem a praktík, ktorými sa tieto skupiny riadia vo vzájomnej interakcii jej členov a ktoré prostredníctvom komunikácie homogenizujú a zjednocujú porozumenie a hodnotenie sveta prostredníctvom konsenzuálnej konštrukcie reality.

2.3 Proces utvárania sociálnych reprezentácii

Vznik sociálnych reprezentácií sa podľa Moscoviciho vždy zhoduje so vznikom bezprecedentných situácií, neznámych fenoménov, alebo nezvyčajných udalostí (Rateau et al.,

2012, s. 482). Pochopením procesu vzniku sociálnych reprezentácií je možné lepšie porozumieť dôvodom vytvárania odlišných naratívov u odlišných sociálnych skupín a jednotlivcov a tiež

24 uvedomením si povahy formovania týchto SR. To je kľúčové pre možnosť porovnávania jednotlivých sociálnych reprezentácií kardinála Zena, Vatikánu a napokon aj HK katolíkov.

Na základe vyššie zmieneného sociogenetického modelu „novosť“ týchto objektov v sociálnom prostredí spôsobuje rozptyl/šírenie informácií o ňom. Pod vplyvom obáv, ostražitosti, či narušenia bežného priebehu vecí sa členovia danej sociálnej skupiny snažia o čo najrýchlejšie pochopenie a kontrolovanie objektu – jav, ktorý je označovaný ako fenomén inferenčného tlaku. Následne sa z diskusií, interakcií jednotlivcov navzájom, jednoducho povedané z procesu komunikácie, čiže zdieľania názorov, hypotéz, presvedčení, či špekulácií vytvoria akési väčšinové pozície, ktoré sa v jednotlivých sociálnych skupinách utvárajú na základe ich očakávaní, orientácie, či hodnotových rebríčkov. Akcentovanie odlišných elementov v rôznych sociálnych skupinách sa označuje ako fokalizačný fenomén (Rateau et al.,

2012, s. 482).

Vyššie uvedené fenomény sa realizujú v rámci dvoch významných procesov: Prvým je proces objektivizácie/spredmetňovania (objectification) a druhým proces ukotvenia

(anchoring).7 Objektivizácia je spôsob, akým sa z nového predmetu komunikáciou extrahujú určité jeho prvky. Reorganizujú sa a následne sa integrujú do bežnej reality danej sociálnej skupiny, čím sa stávajú oveľa zrozumiteľnejšími (Rateau et al., 2012, s. 483). Proces ukotvenia dopĺňa objektivizáciu predmetu, čiže je to postup, kedy si spredmetnený objekt nachádza miesto v už existujúcom systéme individuálneho a skupinového myslenia. Pôvodne nepoznaný objekt je začlenený do známych foriem a bežných kategórií a stáva sa súčasťou už existujúcich významov danej sociálnej skupiny (ibid.).

7 Rateau a kolektív uvádzajú, že proces objektivizácie nastáva pred procesom ukotvenia, avšak Lášticová na základe literatúry od Plichtovej, Eisera, či Moscoviciho udávajú poradie procesov opačne. Ja sa na základe prečítanej literatúry prikláňam k výkladu Rateaua a kolektívu. 25

2.4 Prednosti a limity teórie sociálnych reprezentácii

Jednou z najdiskutovanejších charakteristík teórie SR, ktorá od jej vzniku vyvoláva v akademických kruhoch ambivalentné reakcie je jej relatívne otvorená formulácia.

V pozitívnom zmysle slova je možné hovoriť o flexibilite, ktorá otvára priestor pre kreatívny a inovatívny prístup vedcov, stimuluje vypracovanie rôznych metodík a tak sa prejavuje v interdisciplinárnom využití teórie v oblasti zdravia, ekonómie, marketingu, environmentálnej psychológie, či vzťahu k technológiám (Rateau et al., 2012, s. 488).

Opozičný tábor však so slovami kritiky nešetrí, keď ju označuje za príliš vágnu.

Viacerým bádateľom8 sa zdá, že teória je príliš kognitívna a že ju nie je možné vymedziť voči iným konceptom, ako napríklad postoje, sociálne poznávanie, presvedčenia, stereotypy,

či diškurzy. Moscovici argumentoval, že „nerozumie tomu, prečo by postoje mali oponovať teórii sociálnych reprezentácií, nakoľko je to jedna z jej dimenzií“ (Moscovici a Marková, 1998, s. 383). Ako sám zhodnotil, náš postoj k nejakému objektu je vlastne postojom k našej reprezentácii tohto objektu (ibid., s. 382).

2.5 Využitie teórie pre účely predkladaného výskumu

Využitie teórie sociálnych reprezentácií pre účely tohoto výskumu nadväzuje na sociogenetický model skúmania sociálnych reprezentácii. Ten sa sústreďuje na deskriptívny opis sociálnych reprezentácií ako významových systémov vyjadrujúcich vzťahy jednotlivca a skupín k ich prostrediu (Rateau et al., 2012, s. 483). Umožňuje teda detailné skúmanie názorov, postojov a presvedčení hongkonských katolíckych veriacich, ktoré zároveň vypovedá veľa o sociálnom prostredí, v ktorom žijú. Prostredníctvom tejto teórie je možné zachytiť nie len vzťah jednotlivca k súčasnému dianiu v HK, ale aj jeho vzťah k spoločnosti. Nakoľko sociálne reprezentácie predstavujú fenomény s vlastnou organizáciou

8 Napr. Billig, 1991; McKinlay a Potter, 1987; Fraser, 1994 (Viac v Lášticová, 2002, s. 41 – 47). 26 reality a vlastnou logikou (Herzlich, 1973, s. xiii) pozornosť je prirodzene upriamená na odhaľovanie ich vnútornej štruktúry – teda konkrétnych vzťahov v rámci jednotlivej výpovede, ale aj vzťahov medzi jednotlivými výpoveďami respondentov navzájom. Účelom je vytvorenie komplexnej elaborácie súčasnej situácie katolíkov v HK v kontexte sino- vatikánskych vzťahov z ich vlastnej perspektívy a porovnanie ich naratívu s diškurzom

Vatikánu a kardinála Zena. Nejde teda o interpretáciu statických a deskriptívnych názorov s cieľom hľadania univerzálnych zákonitostí a kvantitatívnej analýzy pozitívnych,

či negatívnych reakcií na pápeža, či kardinála Zena, ale o to, čo ľudia sami pociťujú, akým spôsobom o situácii v HK premýšľajú a aký jej prikladajú význam.

27

3 KATOLÍCKA CIRKEV V HONGKONGU

Hongkong je kozmopolitným, multikultúrnym a globalizovaným územím ČĽR, ktoré si užíva pomerne vysoký stupeň autonómie 9 v rámci princípu: jedna krajina, dva systémy (yīguó liǎngzhì 一國兩制). Má samostatnú vládu, mini-ústavu nazývanú Základný zákon (Basic Law), ktorá zaručuje slobodu vierovyznania a od roku 1997, kedy bol HK navrátený Číne po rokoch britskej správy10 je označovaný ako Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky

Hongkong OAO (tèbié xíngzhèngqū 特別行政區)11. Napriek tomu, že väčšina hongkonského obyvateľstva nepraktizuje náboženstvo a mnoho z nich sa radí k ateistom, či agnostikom,12 na území Hongkongu nájdeme pomerne pestré zastúpenie rôznych vierovyznaní zahŕňajúcich budhizmus, taoizmus, konfucianizmus 13 , kresťanstvo, islam, hinduizmus, sikhizmus,

či judaizmus. Kresťanská komunita predstavuje približne 11% z celkového počtu obyvateľov a skladá sa z väčšinovej protestantskej komunity a rímsko-katolíckej komunity (GovHK

Website, 2016a).

Katolíci žijúci na území Hongkongu sú organizovaní pod záštitou Hongkonskej katolíckej diecézy (Tiānzhǔjiào Xiānggǎng jiàoqū 天主教香港教區). Tá je síce de iure podriadená

Guangzhouskej arcidiecéze (Tiānzhǔjiào Guǎngzhōu zǒngjiàoqū 天主教廣州總教區), de facto však spadá pod priamu právomoc pápeža. Z celkového počtu obyvateľov Hongkongu, ktorý bol v roku 2019 stanovený na 7 436 154 (World Population Review, 2020a) je na základe štatistík

9 Stupeň autonómie je pri politickom vývoji v HK v roku 2020 pomerne diskutabilný, najmä vzhľadom na politický tlak, ktorý Peking na HK vytvára. 10 Britská správa Hongkongu trvala oficiálne od roku 1842 podpísaním prvej z tzv. nerovnoprávnych zmlúv po 1. ópiovej vojne, ktorá znamenala postúpenie niekoľkých území – vrátane HK – Britom. V roku 1997 po 150 rokoch britskej správy bolo územie navrátené ČĽR (Bays, 2012, s. 47–48; Leung, 2017, s. 689). 11 Z angličtiny Hong Kong Special Administrative Region (HK SAR). 12 Približne 80% obyvateľov podľa výskumu realizovaného spoločnosťou Gallup Pool v roku 2014 tvrdí, že náboženstvo nemá vplyv na ich každodenný život (Cultural Atlas, 2020). 13 Konfucianizmus nie je vždy považovaný za náboženstvo. Pre mnohých predstavuje skôr filozofický smer, ktorý je vo svojej podstate zlučiteľný s inými náboženstvami, napr. budhizmom. 28

HK diecézy14 odhadované, že k 1. augustu 2019 žije na území Hongkongu približne 403 000 lokálnych katolíkov a asi 217 000 katolíkov, ktorí nie sú rezidentmi HK. Spomedzi nich má najväčšie zastúpenie komunita Filipíncov žijúcich v HK (Hong Kong Catholic Diocesan

Archives: Statistics, 2019). Bohoslužby sú preto vykonávané v niekoľkých jazykoch, napr. čínština, kantončina, angličtina i filipínsky jazyk Tagalog (Catholic Diocese of Hong

Kong, 2019). Diecéza je zložená z 52 farností, v ktorých slúži približne 282 kňazov,

68 rehoľných bratov a 441 rehoľných sestier v rámci 40 kostolov, 33 kaplniek a 27 náboženských budov (Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Statistics, 2019). Na čele

HK diecézy v súčasnosti nestojí diecézny biskup, ale apoštolský administrátor kardinál John

Tong Hon (Tāng Hàn 湯漢)15 a pomocný biskup Joseph Ha Chi-shing (Xià Zhìchéng 夏志誠).

Zároveň však v rámci hongkonskej diecézy stále pôsobí i emeritný biskup kardinál Joseph Zen

(Chén Rìjūn 陳日君).

Katolícka cirkev sa aktívne angažuje v edukačných a sociálnych aktivitách na území HK i mimo neho. V rámci 250 katolíckych škôl poskytuje vzdelávanie pre približne 148 186

študentov a v rámci sociálnych služieb ponúka podporu pre rodiny, deti, mladých, starých, chorých i sociálne znevýhodnených občanov Hongkongu. Tú zabezpečuje za pomoci nemocníc, kliník, materských a detských centier, ubytovacích zariadení a mnohých ďalších záujmových stredísk (Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Statistics, 2019).

14 Štatistika bola vypracovaná na základe informácií hongkonskej vlády a informácií portálu www.catholic- hierarchy. 15 Kardinál John Tong slúžil ako biskup HK diecézy v rokoch 2009 – 2017. Počas svojej funkcie bol v roku 2012 vysvätený na kardinála. 29

3.1 Historický vývoj katolíckej komunity v HK

Históriu vývoja katolíckej komunity môžeme rozdeliť na dve významné obdobia. Prvým je britská správa HK v rokoch 1841 – 1997 a druhým je HK, ako Osobitná administratívna oblasť

Čínskej ľudovej republiky od roku 1997 až po súčasnosť. Beatrice Leung uvádza medzi uvedenými míľnikmi ešte politické prechodné obdobie, ktoré datuje od roku 1984 do 1997 a ktoré je význačné prípravami na zmenu systému (Leung, 2017, s. 691–693).

3.1.1 Britská správa (apoštolská prefektúra, apoštolský vikariát a diecéza)

Katolícka komunita datuje svoju históriu od britskej okupácie HK v roku 1841 a následného získania kolónie po podpísaní dohody v roku 1842 (Bays, 2012, s. 48). Úlohou misionárov, ktorí prišli na pozvanie Britov, bolo pôvodne poskytovať duchovnú starostlivosť írskym vojakom sídliacim na okupovanom území. Pápež Gregor XVI. erigoval na tomto území v roku

1841 apoštolskú prefektúru, ktorá bola nezávislá od diecézy Macao a v tej dobe fungovala skôr ako misijné územie. Prvé roky predstavovali obdobie budovania kostolov, škôl, seminárov a ďalších inštitúcií pre chorých, starých a pre siroty. V roku 1867 bola HK misia plne zverená do rúk Milánskeho seminára pre zahraničné misie, ktorý je v súčasnosti známy pod názvom

Pápežský inštitút zahraničných misií (Pontificio Istituto Missioni Estere, PIME) (Hong Kong

Catholic Diocesan Archives: Leading Events 1840s, 2019).

V roku 1874 bola prefektúra jurisdikčne konštituovaná ako apoštolský vikariát, ktorý rástol v rozsahu aktivít a v rokoch 1920 až 1930 zaznamenal obrovský prílev misionárov na jej územie. Boli vydávané katolícke noviny v angličtine, portugalčine i čínštine,16 budované nové sirotince, školy, semináre i celé dediny. Počas tohto obdobia boli položené základy

16 Hong Kong Catholic Register (1877), Religiao e Patria (1914), The Rock (1920) a Kung Kau Po (1928). 30 súčasnej katedrály Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Shèngmǔ wú yuánzuì zhǔjiàozuòtáng

聖母無原罪主教座堂). II. svetová vojna poznačila aj HK kolóniu a po japonskej invázii v roku

1941 boli všetky náboženské aktivity pozastavené. Zahraniční pracovníci boli nútení k evakuácii, alebo internácii. Až v roku 1945 začala opätovná obnova katolíckych aktivít v oblasti (Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Leading Events 1840s, 2019).

Po vojne (1946) pápež Pius XII. erigoval HK ako samostatnú diecézu, ktorú viedol prvý biskup Enrico Valtorta (Ēn lǐ jué 恩理覺). Prevzatie moci KS Číny na pevnine spustilo príval utečencov – laikov i kléru – na územie Hongkongu a aktivity diecézy boli limitované výhradne na teritórium kolónie (Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Leading Events 1940s–1980s,

2019). Vďaka tomu, že katolícka cirkev ponúkala ľuďom sociálne, zdravotné i vzdelávacie zázemie a asistovala tak hongkonskej vláde pri zabezpečovaní chodu regiónu, udržiavali tieto dva subjekty pomerne dobré vzťahy (Madsen, 1998, s. 142–143). K tomu prispel tiež fakt,

že Briti nemali s katolíckou cirkvou žiadny zásadný ideologický konflikt, nakoľko je britské kultúrne dedičstvo zakotvené v kresťanských hodnotách. Vzájomný vzťah dvoch subjektov v tejto dobe je vďaka jeho charakteru často označovaný ako vzťah zmluvných strán 17 .

Hoci priama podpora kresťanskej misie nebola primárnym cieľom britskej vlády, nepriamo vláda podporovala aktivity organizované misiou, napr. budovanie cirkevných škôl a sociálnych zariadení najmä v utečeneckých oblastiach a tým umožňovala i rozmach duchovných aktivít

(Leung, 2017, s. 689). Stavali sa školy, kostoly, semináre a vznikali nové náboženské inštitúcie. 18 V tomto období začal HK zohrávať výraznejšiu úlohu v rámci tzv. sino- vatikánskych rokovaní19 skrze premosťujúce úsilie (bridging endeavor) (Leung, 2000, s. 188).

17 Z angličtiny contractor relationship. 18 Napríklad Diecézna rada pre laický apoštolát (Diocesan Council for the Lay Apostolate) v roku 1959, Katechetické centrum (Catechetical Centre) v roku 1963, Diecézne audio-vizuálne centrum (Diocesan Audio- Visual Centre) v roku 1977 a mnohé iné (Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Leading Events 1940s–1980s, 2019). 19 Viac o roli Hongkongu v rámci rokovaní Vatikánu a ČĽR v kapitole 4 Sino–vatikánske vzťahy a úloha Hongkongu. 31

3.1.2 Prechodné politické obdobie 1984 – 1997

V roku 1984 bola podpísaná sino-britská deklarácia, ktorá upravovala suverénne a administratívne usporiadanie HK po 1. júli 1997. Toto obdobie bolo charakteristické prípravou na zmenu systému. Briti sa snažili demokratizovať hongkonský systém 20 tak, aby si HK udržal po prechode pod čínsku správu čo najväčší stupeň autonómie, ktorá by im v budúcnosti mohla zaručiť dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv. To bolo obzvlášť dôležité pre katolícku cirkev, ktorá v tomto ohľade cítila veľkú zodpovednosť za budúci vývoj regiónu. Pod vedením biskupa a od roku 1988 prvého hongkonského kardinála

Johna Baptista Wu (Hú Zhènzhōng 胡振中) sa začala aktívne angažovať vo veciach verejných jednak prezentovaním katolíckych stanovísk k politickému dianiu v HK a taktiež intenzívnym povzbudzovaním verejnosti k participácii v sociálno-politických záležitostiach.21 Motiváciou pre tak mimoriadny záujem katolíckej cirkvi o politický vývoj v krajine bol strach z prechodu pod čínsku správu (Madsen, 1998, s. 143). Katolícki lídri sa obávali, že politické čistky a náboženská perzekúcia, ktoré sa diali na pevnine budú postupne aplikované i na OAO HK

(Goossaert a Palmer, 2011, s. 351). Problémy medzi katolíckou cirkvou a KS Číny, ktoré sa neskôr preniesli i na OAO HK vládu tkveli predovšetkým v nasledujúcich bodoch:

1.) ideologická inkompatibilita22

2.) inštitucionálna štruktúra katolíckej hierarchie, ktorá podľa niektorých predstavovala

ohrozenie KS Číny;

20 Počas obdobia britskej správy HK nebola nastolená demokracia, avšak obyvatelia mohli užívať mnohé slobody, vrátane slobody vierovyznania v duchu zachovávania ľudských práv (Leung, 2017, s. 691). 21 Po podpísaní sino-britskej dohody bol vydaný dokument Vyhlásenie o katolíckej cirkvi a budúcnosti Hongkongu (Statement on the Catholic Church and the Future of Hong Kongu). Následne kardinál formuloval pastoračnú exhortáciu Pochodujte do žiarivej budúcnosti (March into the Bright Future), v ktorej navrhoval multi-frontálnu stratégiu cirkvi ako odpovedať na politické zmeny v HK po 1997. V liste biskupom celého sveta zdôrazňoval nutnosť zachovávať poriadok, spravodlivosť a demokraciu a prosil ich o solidaritu v otázke budúcnosti HK. V mnohých pastoračných listoch povzbudzoval veriacich k angažovanosti vo veciach verejných, špeciálne v rokoch volieb (napr. 1991, 1995), kedy boli taktiež organizované katolícke fóra, ktoré nabádali veriacich k účasti vo voľbách a k angažovanosti na politickej scéne (Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Leading Events 1980s–1990s, 2019). 22 Filozofická odlišnosť ateistického marxizmu-leninizmu a maoizmu KS Číny a náboženského idealizmu Katolíckej cirkvi. 32

3.) konflikt autority medzi Katolíckou cirkvou a KS Číny v otázkach zvrchovaného práva

a národnej bezpečnosti (Leung, 2017, s. 689–690).

Vatikán sa k týmto hrozbám postavil so svojimi vlastnými záujmami a predstavami o tom, ako by sa mala situácia v Číne v budúcnosti vyvíjať. HK pre nich nepredstavoval len silnú samostatnú katolícku diecézu oddanú pápežovi, ale aj dôležitý nástroj pre interakciu s pevninskou Čínou a pre podporu katolicizmu. Potreboval do vedenia HK diecézy dosadiť ľudí, ktorí rozumejú dianiu na pevnine a budú zároveň schopný viesť HK katolíkov. Preto len rok pred odovzdaním HK do čínskej správy menoval otca Josepha Zena Ze-kiuna za pomocného biskupa s nástupníckym poverením a otca Johna Tonga za pomocného biskupa HK katolíckej diecézy (ibid., s. 692). Napriek tomu, že ani jeden z nich nemal za sebou dlhoročnú pastoračnú prax, obaja vynikali rozsahom vedomostí23 a skúseností24 s katolíckou cirkvou v Číne (Madsen,

1998, s. 144; Leung, 2017, s. 693). Ich zainteresovanosť v záležitostiach vývoja situácie katolíkov v pevninskej Číne a vplyvu komunistickej vlády na región priviedla biskupa Zena k obrovskej angažovanosti vo veciach verejných s otvorenými konfliktmi s centrálnou i lokálnou vládou a biskupa Tonga k dlhodobému štúdiu pevninskej Číny s miernejším prístupom ku zmieneným subjektom (Leung, 2017, s. 706).

3.1.3 Čínska správa 1997–súčasnosť

Od prevzatia HK pod čínsku správu sa dá sledovať trend neustále rastúceho politického tlaku na územie napriek záväzku ČĽR, že nebude zasahovať do autonómie HK po obdobie 50-tich

23 Biskup Tong ako zakladateľ a vedúci predstaviteľ Študijného strediská Ducha Svätého bol najinformovanejšou osobou o katolíckej cirkvi v Číne a aktívne sa snažil o prepojenie s pevninskou cirkvou. 24 Biskup Zen sa narodil v Šanghaji a dlhodobo pôsobil ako učiteľ filozofie a teológie v seminároch v pevninskej Číne. 33 rokov. V roku 2017 napísala Beatrice Leung štúdiu, v ktorej hodnotí 20 rokov čínskej správy

HK takto (s. 694):

V OAO HK od začiatku čínskeho prevzatia prebieha proces 'sinizácie'25 počas posledných 20 rokov (1997–2017). Podľa Sonnyho Lo, politológa, má 'sinizácia' Hongkongu osobitnú príchuť, v ktorej je politikou hongkonskej vlády, aby urobila Hongkong politicky závislejší od Pekingu, ekonomicky sa viac spoliehajúci na podporu pevniny, spoločensky patriotickejší voči Číne a právne sa viac opierajúci o výklad základného zákona (Basic Law) tak, ako bol ustanovený Národným ľudovým kongresom ČĽR.

V rámci politického prostredia, ktoré sa snažilo redukovať kresťanský vplyv v krajine katolícka cirkev strácala svoje dovtedajšie privilegované postavenie (Goossaert a Palmer, 2011, s. 353). Napriek tomu disponovala stále výrazným spoločenským vplyvom a kvôli boju za demokratizáciu HK, dodržiavanie ľudských práv a slobôd v rámci režimu „jedna krajina, dva systémy“ sa katolícka cirkev najmä pod vedením biskupa Zena pomerne často dostávala do konfliktu s HK OAO vládou. V nasledujúcej časti sú prezentované najvýraznejšie strety HK katolíckej cirkvi s lokálnou i centrálnou vládou

Medzi ne nepochybne patrila kontroverzia práva na pobyt. V roku 1999 prišla OAO HK vláda s návrhom, ktorý neumožňoval trvalý pobyt a nárok na vzdelávanie deťom a matkám z pevniny, ktoré mali HK manželov. Kardinál Wu v pastierskom liste napísanom biskupom

Zenom odmietol sebeckosť predstaviteľov vlády a vyjadril poľutovanie nad tým, že v období, keď HK prosperuje odmietajú napomôcť zjednoteniu rodín a to najmä po tom, čo mnohí prišli sami ako imigranti (Leung, 2020, s. 64). Kardinál Wu v liste píše:

Z dlhodobého hľadiska sa tieto deti nemôžu bez povolenia zjednotiť so svojimi rodinami v HK [...]. V skutočnosti sa tu v 50. a 60. rokoch 20. storočia prišlo usadiť z pevniny veľké množstvo dospelých obyvateľov Hongkongu. Hongkong nebol v tom čase požehnaný silnou ekonomikou ani pevnou sociálnou štruktúrou. Napriek tomu, keď čelil nepretržitej záplave utečencov, bez váhania otvoril dvere, aby ich privítal. [...] Čeliac dnešnej otázke detí hongkonských rodičov narodených vo vlasti (pevninská Čína, pozn. autora), ako môžeme zatvrdiť svoje srdcia, pozerať sa na ľahostajnosť a nedostatok ľudskosti a používať „interpretácie“ (zákona, pozn. autora), aby sme im popreli nádej? (Pastoral Letter God is Love from Cardinal John Baptist Wu, 1999).

25 Z angličtiny mainlandization, teda asimilovanie sa na podmienky v pevninskej Číne. 34

Veľkú diskusiu vyvolal aj Návrh zákona o národnej bezpečnosti (legislatívne ustanovenia) z roku 2003 (2003 Nián guójiā ānquán (lìfǎ tiáowén) tiáolì cǎo'àn 2003 年國家

安全（立法條文）條例草案) známy tiež ako legislatíva Článku č. 23 Základného práva

Hongkongu (Xiānggǎng jīběnfǎ dì èrshísān tiáo 香港基本法第二十三條) (GovHK Website,

2003b). V praxi by bol schválený bezpečnostný zákon, ktorý by zakazoval akty secesie, podvratnosti, vlastizrady, krádeže štátnych tajomstiev, protištátnej činnosti, vykonávania politických aktivít v OAO HK zahranično-politickým organizáciám a nadväzovanie vzťahov so zahraničnými politickými skupinami lokálnym politickým organizáciám. Takáto úprava zákona znamenala pre mnohých právnikov, akademikov, médiá i demokratov snahu KS Číny o aplikovanie ich štandardov slobody a ľudských práv na HK v mene národnej bezpečnosti,

čo by zapríčinilo eróziu HK autonómie. V roku 2003 už hlavný HK biskup Zen na čele odporcov právnej úpravy formuloval argumentáciu proti prijatiu návrhu, ktorá vyburcovala pol milióna občanov k protestnému zhromaždeniu na uliciach a znamenala stiahnutie tohto návrhu26 (Leung, 2009, s. 250 – 251).

V neposlednom rade vznikali spory týkajúce sa snáh o limitovanie vplyvu katolíckej cirkvi v oblasti vzdelávania. Hneď po vzniku OAO HK vyžadovala vláda, aby sa na školách začalo vyučovať v materskom jazyku – čínštine, čo predstavovalo jeden z najvýraznejších prostriedkov „sinizácie“ 27 . Edukačná reforma z roku 2004 nariaďovala

školám založenie výborov pre manažment, 28 ktoré pre cirkev (hlavného sponzora škôl)

26 Je nutné poznamenať, že k 1. júlu 2020 bola schválená upravená podoba tohto zákona, ktorá vošla do platnosti diktátom centrálnej komunistickej vlády v rozpore s platnou legislatívou HK. Napriek výraznému medzinárodnému tlaku na dodržiavanie medzinárodných zmlúv a ľudských práv Čína prijala tento zákon za mimoriadne chaotických okolností (nezverejnenie znenia zákona občanom, ani najvyšším predstaviteľom HK OAO do poslednej chvíle, rýchle pretláčanie zákona počas COVID-krízy, kedy je väčšina štátov zavalená vnútornými záležitosťami riadenia štátu, pretláčanie autoritatívneho zákonu po roku intenzívnych protestov za demokratizáciu HK). 27 Sinizácia (zhōngguóhuà 中國化) predstavuje proces „počínšťovania“. Koncept v rámci ktorého sú iné kultúry vystavované vplyvu čínskej kultúry, jazyka, zvykov, spôsobu života i spoločenských noriem a pod týmto vplyvom sa menia (Misachi, 2017). 28 Z angličtiny School-based Management (SBM), or Incorporated Management Comitees (IMC). 35 predstavovali priame ohrozenie kresťanských hodnôt a obmedzenie cirkevného vplyvu na priebeh a budúci vývoj katolíckych škôl. Tieto výbory mali byť tvorené učiteľmi, rodičmi, absolventmi a ďalšími členmi komunity, pričom katolícky personál nemal dostačujúci počet pre obsadenie týchto funkcií. Spor trval takmer desaťročie, avšak ani po podaní žaloby biskupom Zenom sa mu nepodarilo dosiahnuť zrušenie tohto návrhu (Leung, 2017, s. 696–697).

Zen i naďalej upozorňoval na všetky vládne nariadenia a politiky, ktoré podľa neho neboli prijaté v záujme ľudí, demokratických hodnôt, ľudských práv a slobôd, ale za účelom plnenia pekinského diktátu. V období po roku 2000 vystupoval ako najostrejší a najdôležitejší kritik centrálnej i lokálnej vlády, čím si vyslúžil pomenovanie „svedomie HK“ (Xiānggǎng liángxīn 香港良心) (Leung, 2020, s. 66–67). Za jeho úsilie bol v roku 2006 Vatikánom menovaný za kardinála.

Jeho pôsobenie však nemalo dlhé trvanie, nakoľko už v roku 2009 bola Vatikánom prijatá rezignácia kardinála Zena z jeho funkcie hlavy HK diecézy a jeho nástupníkom sa stal biskup John Tong. Obdobie jeho úradu je možné charakterizovať podľa Leung (2017, s. 701–

706), ako obdobie internalizácie katolíckeho sociálno-politického angažovania, ktoré sa zredukovalo na katolícke kruhy. Napriek tomu však katolícka cirkev hrala tichú, avšak dôležitú úlohu pri protestoch za demokratizáciu HK v roku 2014. Bolo to taktiež obdobie konsolidácie kresťanskej viery a sociálneho učenia cirkvi skrze modlitbu, štúdium, posilňovanie cirkevného manažmentu a duchovnej formácie. Katolícka cirkev čelila v tomto období kritike za diskrimináciu homosexuálov i mnohým sociálnym tlakom súvisiacim s nenaplnenou túžbou demokratizácie HK tak, ako to bolo prisľúbené v Základnom zákone v roku 1997 (Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Leading Events 2000s, 2019).

Od roku 2017 viedol po rezignácii kardinála Tonga HK cirkev biskup Michael Ming-

Cheung Yeung (Yáng Míngzhāng 楊鳴章). 22. septembra 2018 bola podpísaná dohoda medzi

36

Vatikánom a ČĽR o menovaní biskupov, 29 ktorá rozdelila hongkonskú spoločnosť na dva tábory. Jeden, ktorý tento krok vnímal ako pokrokový a pozitívny pre zjednotenie všeobecnej cirkvi,30 a druhý, ktorý ho vnímal ako kompromis, ktorý nebol v záujme cirkvi31 (Leung, 2020, s. 70). Biskup Michael Yeung na začiatku roku 2019 náhle zomrel a pápež František narýchlo poveril kardinála Tonga úlohou apoštolského administrátora diecézy. Neskôr v roku 2019 zachvátili HK miliónové protesty, ktoré spočiatku zjednotili predovšetkým mladých myšlienkou ochrany HK autonómie pred vplyvom Číny, podpory dlho stagnujúcich politických reforiem smerujúcich k demokratizácii HK a dosiahnutiu všeobecného volebného práva.

Pokojné zhromaždenia sa postupne zmenili na násilné strety protestujúcich – medzi ktorými bolo mnoho katolíckych laikov i kléru – s políciou. Katolícka cirkev sa pokúsila skrze viaceré komunikačné kanále o zmiernenie napätia skrze mierový a rozumný dialóg. Protestujúcim v kostoloch ponúkala zdravotné, sociálne a právne služby, avšak viacerí ju kritizovali za to,

že nebola dostatočne dôrazná a aktívna pri vystupovaní voči politickej brutalite a všestrannej starostlivosti o protestujúcich študentov (Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Leading

Events 2010s, 2019).

29 Viac informácií o dočasnej dohode v kapitole 4.2 Eskalácia napätia v Hongkongu. 30 Anthony Lam Sui-ki – výskumný pracovník študijného strediska Svätého Ducha v Hong Kongu, generálny tajomník Biskupskej konferencie Taiwanu - Otfried Chen, či biskup Macaa Stephen Lee Bun. 31 Napríkla emeritný biskup kardinál Zen, či pomocný biskup Joseph Ha Chi-shing. Hongkonský katolícky politický komentátori Willy Lam a politický komentátor Frank Ching. 37

4 SINO-VATIKÁNSKE VZŤAHY A ÚLOHA HONGKONGU

Sino-vatikánske vzťahy boli oficiálne nadviazané ešte počas vlády Kuomintangu (KMT) v Číne v roku 1942 (Leung a Wang, 2016, s. 467). Ideologický nesúlad katolicizmu s komunizmom spôsobil, že pápežský nuncius 32 bol v roku 1951 vypovedaný z krajiny. Katolícka cirkev sa rozdelila na dve línie, v ktorých funguje až dodnes: oficiálnu (štátom tolerovanú) katolícku cirkev, ktorá je od roku 1957 spravovaná Čínskou katolíckou vlasteneckou asociáciou

(Zhōngguó tiānzhǔjiào àiguó huì 中國天主教愛國會) pod princípom náboženskej nezávislosti a samosprávy (Zhu, 2017, s. 11); a neoficiálnu líniu, ktorá zostala verná pápežovi a odmieta oficiálnu vetvu (Goossaert a Palmer, 2011, s. 162). Snaha komunistických kádrov od prevzatia moci spočívala v eliminácii vplyvu náboženstva v ČĽR a vyvrcholila násilnou vlnou represií v podobe Kultúrnej revolúcie 33 (1966 – 1976) (Madsen, 1998, s. 3).

Počas obdobia 27 rokov (1951–1978) nebol nadviazaný oficiálny ani neoficiálny dialóg medzi

Vatikánom a ČĽR. Po ich znovuobnovení sino-vatikánske rokovania ovplyvňovali a doposiaľ ovplyvňujú región HK a naopak, HK viac, či menej zasahuje do vývoja jednaní medzi ČĽR a Vatikánom.

4.1 Hongkonský faktor v sino-vatikánskych vzťahoch

Výraznejšiu rolu v sino-vatikánskych rokovaniach začal HK zohrávať od 80-tych rokov.

Novozvolený pápež Ján Pavol II. (1920 – 2005, pápež od 1978) upriamil svoje záujmy na prelomenie bariér vo vývoji v sino-vatikánskych vzťahov (Criveller, 2020, s. 10–11).

32 Nuncius je najvyšší reprezentant pápeža v určitej krajine. Od roku 1946 do roku 1951 slúžil v Číne monacký biskup Antonio Riberi. Neskôr (1966) bola nunciatúra založená na Taiwane (Taipei), kde má sídlo doposiaľ (Bays, 2012, s. 170). 33 Počas obdobia bezmyšlienkovitej deštrukcie a sociálneho chaosu boli ničené kostoly, prenasledovaní laici i cirkevný klérus a náboženstvo – oficiálne i neoficiálne – takmer vymizlo z verejného života čínskej spoločnosti. 38

Pri tomto úsilí si Vatikán zvolil práve Hongkong ako hlavné miesto kontaktu34 s pevninskou

Čínou (Leung, 2012, s. 204). Pri úsilí zjednotenia čínskych katolíkov pápež vyzdvihoval význam neoficiálnej cirkvi – uvoľnil podmienky pre menovanie biskupov v podzemnej cirkvi a tak mohli vysvätenia prebiehať bez explicitného schválenia Vatikánu (Madsen, 1998, s. 42).

Približne od roku 1979 HK katolícka cirkev iniciovala na podnet pápeža premosťujúce úsilie

(bridging endeavour), ktoré malo napomôcť k prepojeniu katolíckej cirkvi v pevninskej Číne so všeobecnou cirkvou a celkovo obnoviť život cirkvi v Číne po Kultúrnej revolúcii. 35

Vďaka geografickej blízkosti k pevninskej Číne bol HK 36 jednou z najvhodnejších lokalít pre implementáciu tejto stratégie a tamojší laickí veriaci i klérus entuziasticky prijali úlohu koordinátora a supervízora týchto aktivít (Leung, 2017, s. 690). Katolíckej cirkvi v Číne

(oficiálnemu i neoficiálnemu sektoru) a čínskej spoločnosti boli poskytnuté rôzne druhy pomoci vo forme odbornej prípravy zamestnancov cirkví (Seminár Ducha Svätého, HK), budovania a opráv kostolov a kaplniek, poskytovaním náboženskej literatúry (Liturgický výbor

HK diecézy) a finančnej pomoci (Austrália, Spojené štáty, Európa aj HK Caritas) rôznym typom sociálnych služieb a cirkevným organizáciám vo vidieckych a mestských oblastiach

(Leung, 2000, s. 188). V roku 1980 biskup John Baptist Wu inicioval vznik Študijného strediska

Svätého Ducha (Holy Spirit Study Centre), ktoré nadväzovalo na stratégiu premosťujúceho

úsilia. Je to stále existujúci výskumný ústav, ktorého primárnou úlohou je zhromažďovať, uchovávať a analyzovať údaje o situácii v Číne, ktoré slúžia na rozšírenie porozumenia meniacej sa situácie na pevnine (Holy Spirit Study Centre, 2016).

34 V roku 1981 sa v HK konalo stretnutie vatikánskeho štátneho tajomníka kardinála Agostina Casaroliho s guangzhouským biskupom Dominicom Dengom. V HK prebiehali výročné stretnutia koordinácie premosťujúceho úsilia (Leung, 2012, s. 204–205). 35 Obnovu náboženských aktivít začali i oficiálne štátne orgány. V roku 1978 Kancelária náboženských záležitostí obnovila činnosť Čínskej katolíckej vlasteneckej asociácie a založila Národnú administratívnu správu Katolíckej cirkvi (Lynch, 2014, s. 3). V roku 1982 bola založená Biskupská konferencia katolíckej cirkvi v Číne avšak bez súhlasu a schválenia Vatikánu (Zhu, 2017, s. 3). 36 Neskôr sa pridali Taiwan, Macao a po výzve pápeža začalo podporovať premosťujúce úsilie mnoho zahraničných čínskych laických veriacich i misionárov z celého sveta (Leung, 2000, s. 188–189). 39

Rozsah aktivít realizovaných nielen katolíkmi z HK priniesol svoje ovocie v podobe rozmachu katolicizmu v pevninskej Číne (Leung, 2012, s. 205).37 Takýto mimoriadny vzostup náboženskej aktivity však pochopiteľne netešil komunistickú vládu, ktorá sa už tradične snažila o devalváciu náboženstva. Krátko pred odovzdaním HK pod čínsku správu vyslali pekinskí náboženskí kádri katolíckym autoritám v HK jasnú správu o tom, že premosťujúce úsilie musí byť po 1997 zastavené (Leung, 2009, s. 254). Zen, ktorý bol v tej dobe už rok menovaný za pomocného biskupa s nástupníckym mandátom v HK, však na takéto hrozby nie len že nereagoval, ale svojim ďalším postupom demonštroval na rozdiel od svojho predchodcu čím ďalej, tým kritickejší postoj voči čínskej komunistickej vláde (Chu, 2014, s.

158).

Počas svojho pôsobenia v HK diecéze, v ktorom spájal náboženské vedenie s novým pozitívnym prístupom k angažovanosti v sociálno-politických záležitostiach, 38 považoval za kľúčové dve úlohy: 1.) byť premosťujúcou cirkvou, ktorá podporí obnovu čínskej katolíckej cirkvi a 2.) byť zodpovednou partikulárnou cirkvou, ktorá sa nebude báť otvorene jednať s vládou (Leung, 2009, s. 254). Zenova ostrá kritika centrálnej i lokálnej vlády, najmä jej postoja k náboženským otázkam, ktoré neumožňujú slobodu náboženstva bola spočiatku vítaná a Vatikán – ktorý dlhú dobu nevedel na koho názor sa môže spoliehať pri posudzovaní

ČĽR a koho považovať za pravý hlas čínskych katolíkov (Leung a Wang, 2016, s. 478) – sa rozhodol spoliehať práve na Zenov posudok. V roku 2006 ho pápež Benedikt XVI. menoval za kardinála, čo popudilo čínsku vládu a okrem zopakovania odkazu, že sa Zen (triedny nepriateľ KSČ) nemá vmiešavať do vnútorných záležitostí Číny odkázali čínski katolícki predstavitelia HK cirkvi, že nemá žiadny vplyv na sino-vatikánske jednania (Chu, 2014, s. 158–

159). Realita však bola iná. Na jeho apel vznikol v roku 2007 výbor pre čínske otázky ako

37 Počet kostolov vzrástol z 300 (1983) na 6000 (2008); počet veriacich z približne 3,3 mil. (1986) na asi 12 mil. (2008); a z 1 500 kňazov (1997) počet vzrástol na 3 000 (2008). 38 Viz kapitola 3.1.3 Čínska správa 1997–súčasnosť. 40 poradný orgán rímskej kúrie (Leung, 2012, s. 206), pričom Zen smeroval vatikánske jednania o katolíckej cirkvi v Číne v duchu podpory podzemnej cirkvi, prenasledovaných a utláčaných a vyhýbania sa prílišným ústupkom voči Číne zo strany Vatikánu (Leung, 2012, s. 206). Zenove návrhy sa objavili i v strategickom liste Benedikta XVI. z roku 2007 – List svätého otca

Benedikta XVI biskupom, kňazom, zasväteným osobám a laickým veriacim katolíckej cirkvi v ČĽR, ktorý bol mnohými považovaný za jeden z najdôležitejších dokumentov v sino- vatikánskych vzťahoch formulovaný Vatikánom za posledných 50 rokov (Masláková, 2019a, s. 141). Podľa Leung a Wanga je tento dokument príkladom uplatnenia suverénnej moci

Vatikánu, nakoľko dáva usmernenia čínskym katolíkom pod pápežským vedením (2016, s. 471).

Svätý Otec v ňom jasne artikuluje túžbu po zjednotení katolíkov v Číne39 a otvorení dialógu

čínskych autorít s Vatikánom (Criveller, 2020, s. 15). Žiada civilné úrady o uznanie statusu biskupov podzemnej cirkvi a zbližovanie vzťahov medzi dvomi frakciami katolíckej cirkvi v Číne (Lynch, 2014, s. 3).

Aktívna rola HK katolíckej cirkvi na čele s kardinálom Zenom 40 v početných pro-demokratických protestoch v HK predstavovala čoraz väčšiu výzvu pre KS Číny41 a bolo jasné, že je to faktor ovplyvňujúci priebeh sino-vatikánskych jednaní. Beatrice Leung argumentuje, že odchod zo svojej funkcie v roku 2009 môže byť vysvetlený aj zmenou vatikánskeho politického uvažovania o politike voči Číne (Leung, 2017, s. 699). Zen sa svojim kritickým hlasom stal prekážkou stabilizácie sino-vatikánskych vzťahov a tak sa pravdepodobne začal Vatikán od HK cirkvi dištancovať (Zhang, 2017, s. 16).

V roku 2013 došlo k zmene vedenia Vatikánu i KSČ. Pápež František poslal prezidentovi

Xi Jinpingovi (Xí Jìnpíng 習近平) gratulačnú správu k jeho zvoleniu a prezident mu toto gesto

39 Počas rokov Vatikán nesmeroval svoju podporu len na podzemnú cirkev, ale považoval za dôležité zjednotiť so všeobecnou cirkvou i oficiálnu líniu katolicizmu v Číne. 40 V otázkach sociálno-politickej angažovanosti úzko spolupracoval s Komisiou pre spravodlivosť a mier (Commision for Justice and Peace), ktorá je lokálnou náboženskou organizáciou HK diecézy (Leung, 2017, s. 703). 41 Bol označený za triedneho nepriateľa (Leung, 2012, s. 211). 41 oplatil. Neskôr pápež napísal prezidentovi priateľský pozdrav, keď letel čínskym vzdušným priestorom. Následne bol Vatikánom rozpustený poradný orgán rímskej kúrie pre čínske otázky, ktorý bol založený na podnet kardinála Zena. Pápež František sa kvôli chúlostivej situácii s ČĽR nestretol v roku 2014 s dalajlámom (Klingenberg, 2018) a všetko nasvedčovalo tomu,

že oficiálne uzatvorenie sino-vatikánskych vzťahov je na dosah ruky (Leung a Wang, 2016, s. 480).

Nástupca kardinála Zena a jeho blízky spolupracovník John Tong bol oveľa miernejší vo svojich vyjadreniach i konaní. Keď bola v roku 2014 otvorená diskusia o menovaní biskupov, kardinál Tong vyjadril názor, že takáto dohoda by mohla napomôcť k zmiereniu čínskej katolíckej cirkvi s univerzálnou cirkvou (Zhu, 2017, s. 11). V rovnakom roku podporil protest na uliciach 82-ročný emeritný biskup Zen počas demonštrácii za všeobecné volebné právo, aby hájil demokratické hodnoty (Leung, 2017, s. 702). Kardinál

Tong svojim zameraním na interné záležitosti cirkvi málokedy zasahoval do vecí verejných a „HK faktor“ v sino-vatikánskych rokovaniach postupne prestal byť relevantným (ibid., s. 701–706).

4.2 Eskalácia napätia v Hongkongu

4.2.1 Rok 2018

Situácia sa začala uberať dramatickejším smerom v roku 2018, ktorý priniesol 2 kľúčové udalosti: 1. februára nadobudla účinnosť nová revízia nariadení o náboženských otázkach v ČĽR. Usmernenie znamenalo stupňovanie kontroly štátnych autorít nad náboženskými aktivitami v krajine. pričom ako argumentuje Rychetská (r. Masláková), najväčšie zmeny zahŕňali: 1.) posun v základnej pozícii KSČ na náboženstvo znovu-uplatnením požiadavky o aktívne propagovanie a podporovanie socializmu v rámci náboženstva; 2.) poverením inštitúcií miestnej samosprávy kontrolou nad náboženskými aktivitami; 3.) prísnejšiu kontrolu 42 náboženských škôl a zmeny v právnom riadení týchto orgánov; 4.) nové obmedzenia na zdieľanie tlačených i digitálnych informácií a 5.) väčší dohľad nad náboženskými financiami,

či investíciami a obmedzenia darcovstva náboženským skupinám (Masláková, 2019b, s. 11).

Pol roka po zavedení týchto princípov (22. septembra 2018) sa vo svete rozšírila informácia o podpísaní dočasnej dohody medzi Vatikánom a KS Číny o menovaní biskupov.

Takýto krok znamenal historický posun v sino-vatikánskych jednaniach, nakoľko snaha o nájdenie spoločnej cesty v tejto obzvlášť pálčivej otázke trvala od znovuobnovenia rokovaní v 80-tych rokoch minulého storočia. Obsah dohody nebol zverejnený, ale boli poskytnuté informácie o tom, že KSČ získala autoritu menovať biskupov a pápež môže ich kandidátov vetovať (Leung, 2020, s. 70). Niekoľko dní po podpísaní dokumentu napísal pápež Posolstvo

Jeho Svätosti pápeža Františka katolíkom Číny a všeobecnej cirkvi (2018), v ktorom vysvetľoval vatikánsku pozíciu – motívy podpísania dohody a prijal 7 nelegitímne menovaných biskupov KSČ späť do cirkvi. V neskoršom dokumente Pastoračné usmernenia Jeho Svätosti týkajúce sa civilnej registrácie duchovenstva v Číne (2019) vyzýval podzemnú cirkev k zjednoteniu s Čínskou katolíckou patriotickou asociáciou a kňazov povzbudzoval k registrácii v rámci tejto organizácie (Masláková, 2019a, s. 142).

Napriek vyzdvihovaniu vatikánskej snahy o nastolenie jednoty s čínskymi katolíkmi a potrebe nadviazania dialógu s komunistickými predstaviteľmi, aby mohli spoločne pracovať na dosiahnutí svetového mieru – tzv. Ostpolitik uplatňovaná pápežom Františkom a štátnym tajomníkom kardinálom Pietrom Parolinom (Zhu, 2017, s. 10) – sa voči tomuto kroku zdvihla výrazná vlna kritiky. Mnohým sa zdalo, že Vatikán nerozumie čínskej politickej kultúre (Leung,

2020, s. 70) a nie je oboznámený s každodennou realitou veriacich v Číne. Nakoľko Peking neponúka svojim občanom skutočnú náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv, pápež by s týmto režimom nemal za žiadnych okolností spolupracovať (Masláková, 2019a, s. 144).

Dohoda nezahŕňala žiadne zmienky o budúcnosti podzemnej cirkvi, čo pochopiteľne

43 vyvolávalo ďalšie obavy. Azda najzvučnejším kritickým hlasom bol HK emeritný biskup, kardinál Zen. Pri stretnutí s pápežom v januári roku 2018, na ktorom chcel prebrať budúce podpísanie dohody, zistil, že Vatikán požiadal dvoch biskupov podzemnej cirkvi, aby sa vzdali svojich pozícii v prospech oficiálnych biskupov. To ho pobúrilo natoľko, že vyhlásil,

že Vatikán zapredáva cirkev (Sherwood, 2018), za čo bol následne Vatikánom pokarhaný

(Leung, 2020, s. 71). Zen v septembri toho istého roku napísal pápežovi ďalší list, v ktorom upozorňuje na zlú situáciu podzemných katolíkov v Číne a vo svojej knihe For Love of My

People I Will Not Remain Silent (2019) 42 spísal výroky pápeža Benedikta XVI., ktoré podporovali jeho kritické stanovisko voči podľa neho kontroverznej situácii. Zen obvinil

štátneho tajomníka Parolina z manipulácie pápeža, čím vyjadril postoj, že jeho kritika Vatikánu neznamená oponovanie pápežovi (Crux, 2020). Ako informoval National Catholic Reporter, katolícki veriaci HK zostali po podpísaní dohody rozdelení (2018). Viaceré médiá informovali,

že napriek zbližovaniu vzťahov s Vatikánom čínsky tlak na náboženstvá (vrátane katolicizmu) neoslabol – viacerí biskupi a kňazi boli zastrašovaní a prenasledovaní čínskymi autoritami, keď sa nechceli pridať do oficiálnych štruktúr (Wang, 2020).

4.2.2 Rok 2019

Tieto otázky však zostali prehlušené masovými protestami, ktoré sa v HK začali v júni 2019 ako reakcia na neskôr stiahnutý návrh zákona, ktorý by umožňoval vydávať HK občanov vrátane cudzincov a turistov v prípade stíhania na pevninu. Neskôr sa protesty transformovali na strety najmä mladých civilistov s políciou s cieľom demokratizácie HK, ochrany autonómie

HK, odporu voči policajnej brutalite a pekinskému tlaku (Wu et al., 2019). Spočiatku katolícki lídri podporovali pro-demokratické snahy a vyzývali Carrie Lamovú (správkyňu HK) k stiahnutiu tohto návrhu. Po vystupňovaní protestov (demonštrovanie násilia) však absentoval

42 Odkaz na biblický výrok: „Kvôli Sionu neumĺknem a kvôli Jeruzalemu neutíchnem, kým nevyjde ako žiara jeho právo a jeho spása nevzblčí sťa fakľa“ (Iz 62, 1). 44 koherentný postoj lokálnych katolíckych predstavených. Tak, ako boli rozdelení jednotliví kňazi v otázke akú rolu by mala katolícka cirkev v tejto situácii zohrávať, boli rozdelení i všetci hongkonskí katolícki veriaci (Harris, 2019). Apoštolský administrátor Tong vydal smernice k novembrovým HK voľbám, v ktorých zaujal veľmi zdržanlivý postoj voči akémukoľvek cirkevnému angažovaniu sa v politickom dianí (ibid.). Mlčanie pápeža Františka počas HK protestov bolo viacerými lokálnymi katolíkmi kriticky vnímané v súvislosti so zbližovaním Vatikánu a Pekingu a nepodporenie protivládnych protestov si mnohí vysvetľovali obavou Vatikánu z podráždenia komunistických autorít (Scimia, 2020).

4.2.3 Rok 2020

Koniec roku 2019 a najmä rok 2020 bol poznačený obrovskou svetovou pandémiou COVID-19, ktorá sa začala šíriť z pevninskej Číny a ochromila celý svet. V HK v dôsledku krízových udalostí postupne odzneli obrovské protivládne protesty. Región sa podobne ako všetky ostatné krajiny snažil zvládnuť krízu, uprostred ktorej začalo byť zjavné ďalšie eskalovanie pekinského politického tlaku na HK.

V apríli bolo zatknutých 15 významných osobností z pro-demokratického tábora (mnohé z nich katolíci), 43 ktoré boli obvinené z účasti na protiprávnych protestoch v roku 2019.

Napriek zdôrazňovaniu objektívnosti obvinení a v súčasnosti v Číne tak často opakovanej rovnosti pred zákonom44 (Lum a Cheung, 2020) vnímali mnohí tento krok skôr ako snahu

Pekingu o masívne a systematické odstraňovanie kritických hlasov (Yu a Ramzy, 2020).

Koncom mája sa po čiastočnom uvoľnení opatrení začali protestujúci znovu objavovať na uliciach aby tak reagovali na návrh schválenia bezpečnostného zákona, ktorý by zakazoval

43 Medzi nimi napríklad aj mediálny magnát Jimmy Lai Chee-ying a prominentný advokát Martin Lee Chu-ming – zakladateľ demokratickej strany (1994). 44 Koncept vlády zákona (fǎzhì 法治) je naratív produkovaný KSČ, ktorý tvorí základný pilier súčasnej čínskej spoločnosti. Tvrdí, že nikto nie je nad zákon a pred zákonom sú si všetci rovní (Masláková a Satorová, 2019, s. 3). 45 akty zrady, secesie, poburovania, rozvracania, terorizmu a zahraničných zásahov. 45

Takýto zákon by mohol znamenať eróziu HK autonómie, dodržiavania ľudských práv – vrátane náboženskej slobody a dal by Pekingu právomoc súdiť Hongkončanov v otázke národnej bezpečnosti na základe čínskej jurisdikcie (Allen, 2020). Apoštolský administrátor Tong vyjadril názor, že verí, že nový bezpečnostný zákon nebude mať vplyv na náboženskú slobodu, ani na iné aktivity náboženských organizácií v sociálnej sfére, nakoľko tieto práva sú zakotvené v Základom práve Hongkongu46 a taktiež dúfa, že vzťahy HK diecézy s Vatikánom nebudú vo svetle nového zákona vnímané ako kolaborácia so zahraničnými silami. Ocenil potrebu vnútroštátnych bezpečnostných právnych predpisov, ale apeloval na centrálnu i lokálnu vládu, aby robili viac pre zmiernenie obáv ľudí (Kang-chung, 2020). Napriek tomu, že kardinál Tong už tradične formuluje svoje slová veľmi obozretne, takéto vyjadrenie predstavuje najjasnejšie a najotvorenejšie stanovisko HK katolíckej cirkvi k súčasnému dianiu – ktoré pravdepodobne odráža i názor Vatikánu, nakoľko sa objavilo i na portáli Vatican News (Reis, 2020).

K 1. júlu (na výročie čínskeho prevzatia HK v 1997, na výročie obrovských demonštrácií k prvému návrhu tohto zákona z roku 2003 a taktiež na deň každoročných protestov, pričom v roku 2020 boli oficiálne pre koronavírus zakázané), bol tento zákon schválený Stálym výborom Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (Šebeňa, 2020).

Uprostred tohto chaosu sa objavili správy o zámere Vatikánu a Číny začať rokovania o obnovení dvojročnej dohody o menovaní biskupov. Tá však počas svojej platnosti priniesla len dve spoločné menovania, pričom niektorí komentátori upozorňujú na to, že dvaja biskupi boli Vatikánom menovaní ešte pred sino–vatikánskou dohodou (2018) (Criveller, 2020, s. 26), a samotná dohoda teda nepriniesla očakávaný prielom v sino-vatikánskych vzťahoch (Lau,

2020). Dočasná dohoda by de iure nemala mať vplyv na HK diecézu, avšak zdá sa, že to nie je

45 Predstavuje upravenú verziu Návrhu zákona o národnej bezpečnosti z roku 2003. 46 Článok č. 32 a článok č. 141 Základného práva Hongkongu. 46

úplne pravda. Diecéza je rozdelená na pro-vládny a proti-vládny tábor aj vďaka intenzívnej angažovanosti pomocného biskupa Josepha Ha a kardinála Zena v pro-demokratickom hnutí.

Fakt, že HK diecéza nemá ani po roku určeného diecézneho biskupa vypovedá o váhaní rímskej kúrie nad vhodným kandidátom. V prípade, že by bol menovaný kandidát zastávajúci pro-demokratický tábor, mohlo by to viesť k skomplikovaniu sino-vatikánskych rokovaní

(UCA News, 2020a). Vatikán v posledných rokoch využíva stratégiu rezervovaného a nekonfliktného postupu voči ČĽR (bez otvoreného kritizovania), ktorý zjavne nasleduje i hongkonský kardinál Tong. Zároveň sa javí, že Tongove vyjadrenia korešpondujú so stanoviskami Vatikánu. 47 Ako však argumentuje Lawrence C. Reardon – profesor politických vied na Univerzite New Hampshire – Vatikán pracuje mimo verejného obrazu, aby zamedzil tvrdým opatreniam vlády proti podzemnej cirkvi (Lau, 2020). Zároveň vyslovuje hypotézu, v ktorej argumentuje, že pápež cielene povoľuje otvorenú kritiku48 kardinála Zena i mjanmarského kardinála Charlesa Maunga Bo, aby: na jednej strane informovali svet o zhubnosti komunistického režimu a umožnili tak nárast medzinárodného tlaku na ČĽR a na strane druhej ju Vatikán používa ako stratégiu voči ČĽR – buď podporí spoluprácu s umierneným pápežom, alebo sa z neho môže stať i tvrdý kritik systému ako je kardinál Zen

(ibid.). V prípade takéhoto scenára by Vatikán, HK cirkev, kardinál Zen i všetci katolíci podzemnej i oficiálnej línie katolíckej cirkvi v Číne, ktorí sú oddaní pápežovi a pravým kresťanským hodnotám zastávali jeden názor, každý z nich by však v tejto mozaike zohrával inú úlohu. Nič by sa však nemenilo na fakte, že v HK katolíckej cirkvi panuje v dôsledku tejto situácie rozdelenie.

47 Vyjadrenia kardinála Tonga sa na rozdiel od emeritného biskupa Zena často objavujú v oficiálnych vatikánskych správach Vatican News. Pri vyhľadávaní mena kardinála Tonga za posledné dva roky nájdeme 9 článkov odvolávajúcich sa na jeho výroky, zatiaľ čo pri zadaní mena kardinála Zena nie sú dohľadateľné žiadne výsledky. 48 V rámci hierarchického systému katolíckej cirkvi by mohol pápež s neobmedzenou autoritou takéto chovanie kedykoľvek zastaviť. 47

5 DIŠKURZ VATIKÁNU

V nasledujúcej kapitole sú formulované výsledky analýzy vatikánskeho diškurzu o sino- vatikánskych vzťahoch a role Hongkongu.

5.1 Neexistujúci HK faktor v sino-vatikánskych vzťahoch

V žiadnom z mnohých článkov portálu Vatican News popisujúcich situáciu medzi Vatikánom a ČĽR od roku 2018 nebola ani zmienka o role HK cirkvi v týchto jednaniach. Výrazná pozícia, ktorú HK zastával v mediácii medzi Čínou a Vatikánom v minulosti najmä pod vedením kardinála Zena sa úplne vytratila. Pri súčasných rokovaniach nezastáva HK katolícka cirkev dôležitú, ba takmer žiadnu úlohu. Jej postavenie sa javí ako veľmi komplikované. Na jednej strane je súčasťou ČĽR a táto téma sa jej týka, čo sa prejavuje najmä vzrastajúcim vplyvom centrálnej vlády a obavy z obmedzovania náboženskej slobody v regióne. Na druhej strane má

HK katolícka cirkev stále osobité postavenie tým, že spadá pod priamu autoritu Vatikánu a dohoda – riešiaca rozdelenú cirkev na pevnine a najmä otázku menovania biskupov sa na ňu nevzťahuje.

Tu je dôležité správne rozlišovanie dopadu sino-vatikánskych jednaní na HK. Jednou stranou je samotná dohoda a pastoračné usmernenia pápeža, ktoré sa týkajú výlučne kontinentálnej Číny a Vatikánu, a prakticky nesúvisia s katolíckou cirkvou v HK. Druhou stranou je však vatikánsky postup pri jednaniach s Čínou – pred dohodou i po nej – ktorý je voči ČĽR zmierlivý, nekritický a zacielený na dosahovanie vytýčených cieľov. Toto predstavuje faktor, ktorý môže mať dosah na životy HK katolíkov najmä v turbulentných

časoch spoločenských nepokojov, pandemickej krízy a politickej nestability.

48

5.2 Jednanie Vatikánu

Cieľom Vatikánu je v rámci jeho jednaní s čínskymi politickými autoritami predovšetkým dosiahnutie jednoty medzi oficiálnymi a podzemnými katolíkmi v Číne. Zároveň sa tým prispeje k jednote všeobecnej cirkvi. Všetky kroky Vatikánu smerovali k evanjelizačným

(tí, ktorí o evanjeliu vôbec nepočuli) a pastoračným (starostlivosť o tých, ktorí už veria) účelom

– teda slobodné šírenie evanjelia v oblasti (Message of His Holiness Pope Francis to the Catholics of China and to the Universal Church, 2018). Takéto ciele sa však javia ako problematické, nakoľko evanjelizácia ako taká nie je v ČĽR povolená (Masláková, 2019b, s. 19).

Uvedomujúc si dôležitosť riešenia pálčivej situácie rozdelenia katolíkov v pevninskej

Číne, v ktorej nikto (ani Vatikán, ani ČĽR a ani veriaci) nie je spokojný sa podľa vlastných slov

Vatikán rozhodol i napriek rozdielnosti postojov s jeho rokovacím partnerom pre vytvorenie hrubej čiary za minulosťou a vykročenie do novej budúcnosti s perspektívou dosahovania vyššie zmieneného cieľa jednoty cez šírenie evanjelia a pastoračnú starostlivosť.

Tá v konečnom dôsledku predstavuje dobro Cirkvi ako takej. Predstavitelia cirkvi toto stanovisko vysvetľujú nasledovne:

Dôvod spočíva v pochopení, že práve tam, kde je väčšia vzdialenosť a riziko nedorozumenia, je dialóg nielen vhodný, ale stáva sa nevyhnutnou možnosťou. Okrem toho treba mať na pamäti, že Cirkev je zodpovedná za osobitnú starostlivosť o svojich veriacich, najmä ak sa nachádzajú v stave akútneho utrpenia. V skutočnosti činy, ktoré možno iné inštitúcie interpretujú ako znak „appeasementu“ alebo dokonca „vzdania sa“, sú pre Cirkev morálnou povinnosťou a znamením duchovnej sily, ktoré jasne reagujú na požiadavky evanjelia (Centofani a Hagenkord, 2018a).

Toto vytvorenie hrubej čiary nepochybne vyžadovalo a doposiaľ vyžaduje určitú formu modifikácie doterajšieho postupu, alebo slovami Vatikánu prejavy dobrej vôle (Vatican News,

2018a) vychádzajúce z postupného vzájomného zbližovania (Vatican News, 2018b).

49

Na základe používania rovnakej rétoriky a zo zdôrazňovania rovnakých konceptov 49 je badateľné, že súčasný zmierlivý postup Vatikánu na čele s pápežom Františkom vo vzťahoch s Čínou nadväzuje svojim postojom na jeho predchodcov (najmä Benedikta XVI. a svätého

Jána Pavla II.). Tento argument – nezriedka opakovaný vo vatikánskych vyjadreniach (Vatican

News, 2018c) – je významným zdrojom dôveryhodnosti a správnosti aplikovania takéhoto postupu. V súčasnosti sa prejavuje dvojitým spôsobom. V prvom z nich ide o to, čo Vatikán robí – snaha formulovať jeho vyjadrenia v súlade s čínskym vládnym diškurzom a reagovať naň, prezentovať pozitívny obraz Číny a určitá tendencia urobiť „prvý krok“ k zlepšeniu dialógu. Druhý postup sa sústreďuje na to, čo Vatikán nerobí – nevyjadruje sa kriticky, alebo jeho vyjadrenia úplne absentujú v otázkach, ktoré by mohli vyvolávať konflikt.

Vatikánske spôsoby jednania v dialógu s Čínou

Vatikán sa vo svojich vyjadreniach snaží prezentovať katolícku cirkev ako čisto náboženskú inštitúciu bez akýchkoľvek politických ambícií, či vplyvu (Centofani a Hagenkord, 2018c),

čím reaguje na naratív ČĽR o obave z nebezpečného spoločenského dosahu náboženských skupín. Napriek tomu, že takýto charakter vzájomného dialógu zdôrazňoval už Benedikt XVI. v liste čínskej cirkvi kde hovorí, že „katolícka cirkev, ktorá je v Číne, nemá poslanie meniť

štruktúru alebo administratívu štátu; jej poslaním je skôr hlásať Krista“ (Letter of the Holy

Father Pope Benedict XVI to the Bishops, Priests, Consecrated Persons and Lay Faithful of the

Catholic Church in the Poople´s Republic of China, 2007). V súčasnosti však dialóg napreduje kvôli faktu, že pápežovi Františkovi sa úspešne darí reprezentovať cirkev skôr ako univerzálnu

49 Výraz úctivý a konštruktívny dialóg (z listu pápeža Benedikta XVI.) sa objavil niekoľko krát v článkoch portálu Vatican News napr. (Cenofani a Hagenkord, 2018b) a i Pastoračných usmerneniach pápeža týkajúcich sa registrácie duchovenstva v Číne. Koncept cirkvi nezasahujúcej do vnútorných politických záležitostí krajiny tiež nie je „objavom“ pápeža Františka, ale vyskytuje sa už v naratívoch jeho predchodcov (Moody, 2012, s. 409– 410). 50 inštitúciu, než inštitúciu „západného sveta“ 50 (Gisotti, 2019). Vyššie uvedené príklady potvrdzujú zrkadlenie čínskeho naratívu vo vatikánskych vyjadreniach. Ďalšími modelmi takéhoto správania môže byť zdôrazňovanie role dobrého občana a zároveň autentického katolíka (Vatican News, 2020a), či prospešnosť dialógu pre vytvorenie harmonickej spoločnosti

(Vatican News, 2018d). Vatikán sa taktiež o Číne vyjadruje v mnohých superlatívoch – skvelá krajina oplývajúca múdrosťou prameniacou z jej historického a kultúrneho dedičstva (Bordoni,

2019). Reflektovanie čínskeho naratívu vo vyjadrenia Vatikánu a pápeža Františka potvrdzuje aj Masláková, ktorá podotýka, že Vatikán tak koná v záujme podpory dialógu a jednaní s ČĽR

(2019a, s. 143).

Nečinný Vatikán

Okrem formulácií, ktoré korešpondujú s čínskymi naratívmi je ďalším prejavom dobrej vôle

Vatikánu obozretné a nekritické vyjadrenia a prejavy o skutočnostiach, ktoré by mohli vystupňovať konflikt a narušiť vzájomný dialóg Vatikánu a Číny.

Viaceré médiá považovali za ukážkový príklad takéhoto spôsobu správania mlčanie

Vatikánu počas HK protestov (Riordan, 2019; Harris, 2019). Na základe vlastnej analýzy sa domnievam, že dianie v HK bolo Vatikánom nielen sledované ale i komentované. Nešlo síce o priame vyjadrenia pápeža (ktoré kritikom pravdepodobne chýbalo), ale viacerými článkami51 a zverejnením vyjadrení hongkonského apoštolského administrátora kardinála Tonga odsúdil násilie, zdôraznil dodržiavanie individuálnych slobôd a zasadil sa za konštruktívny dialóg medzi protestujúcimi a lokálnou vládou (Watkins, 2019). Okrem iného z analýzy vyplýva,

že naratív súčasného vedenia katolíckej cirkvi v HK sa takmer vždy zhoduje s vyjadreniami

50 Vnímanie kresťanstva ako západného náboženstva (teda niečoho cudzieho yángjiào 洋教) je obraz, ktorý čiastočne i v súčasnosti v Číne pretrváva. Pre viac informácii, viz Masláková a Satorová, 2019, s. 6. 51 Od júna 2019 kedy protesty vypukli do konca roka venoval portál VaticanNews.va približne rovnaký priestor článkom o HK, ako článkom o úspešnom sino–vatikánskom dialógu (Vatican News, 2017 – 2020). 51

Vatikánu a naopak. Potvrdzuje to napríklad i spôsob informovania o sino-vatikánskej dohode zverejnený na stránkach HK diecézy, ktoré hovoria o pastoračnom charaktere dohody a vylučujú akýkoľvek politický aspekt (napriek už vtedy hlasnej kritike kardinála Zena) (Hong

Kong Catholic Diocesan Archives: Leading Events 2010s, 2019).

Výraznejším prípadom opatrného prístupu Vatikánu je spôsob informovania o súčasnej pandémii Covid-19. Všetky články sa nesú v duchu srdečných vzťahov a priaznivého dialógu,52 z ktorých vyplýva vzájomná pomoc počas korona-krízy v podobe doručovania ochranných zdravotných prostriedkov (Vatican News, 2020b, 2020c), či výziev k modlitbám za obete pandémie a katolíkov v Číne (Bordoni, 2020). Pri porovnaní naratívu Vatikánu s vyjadreniami mjanmarského arcibiskupa a predsedu Federácie ázijských biskupských konferencií Charlesa

Maunga Bo je možné vidieť zásadný rozdiel v prezentovaných skutočnostiach. Portál Vatican

News na rozdiel od neho takmer neinformuje o pôvode vírusu, podozrení na manipuláciu oficiálnych štatistík čínskou vládou a už vôbec nie o zatajovaní informácií, perzekúcii tých, ktorí informovali o pandémii v počiatočných štádiách, či právnej zodpovednosti za pandémiu:

Jedna vláda nesie primárnu zodpovednosť za to, čo urobila a čo neurobila, a to je režim KS Číny v Pekingu. Dovoľte mi to objasniť – zodpovednosť nesie KS Číny, nie čínsky ľud, a nikto by nemal na túto krízu reagovať rasovou nenávisťou voči Číňanom. Číňania boli skutočne prvými obeťami tohto vírusu a už dlho boli primárnymi obeťami represívneho režimu. Zaslúžia si súcit, našu solidaritu a našu podporu. Sú to represie, klamstvá a korupcia KS Číny, ktoré sú zodpovedné [za súčasnú situáciu, pozn. autora] (Bo, 2020).

Prijatie zákona o národnej bezpečnosti uplatneného v Hongkongu bolo intenzívne diskutované a výrazne kritizované v medzinárodnom priestore počas júna a júla tohto roku

(2020). Vatikán o ňom informoval jediným článkom publikovaným deň po prijatí zákona.

Interpretuje v ňom vyjadrenia apoštolského administrátora kardinála Tonga, ktorý vyzýva katolícku komunitu k tomu, aby zostala jednotnou a vyjadruje presvedčenie, že nový zákon

52 Pozri napríklad: The Holy See and PRC: pursuing the path of dialogue; ‘Day of Prayer’ sees humanity united in the fight against Covid-19; Pope Francis’s Mass from the Casa Santa Marta followed even in China (Vatican News, 2017 – 2020). 52 nebude zasahovať do náboženskej slobody hongkonských občanov, ani do vzťahov katolíkov s Vatikánom. V článku sa píše:

Kardinál sa dotkol témy náboženskej slobody. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že „zákon o národnej bezpečnosti nebude mať negatívny vplyv na náboženskú slobodu“. Svoju vieru založil na skutočnosti, že „článok 32 základného zákona zaručuje slobodu náboženského vyznania a slobodu kázania, konania a účasti na náboženských činnostiach na verejnosti“ (Reis, 2020).

V závere je pridaná poznámka dokladajúca priateľské vzťahy medzi Vatikánom a Čínou a zdôrazňujúca výlučný účel náboženskej a pastoračnej starostlivosti o veriacich

(ibid.).Približne v rovnakom čase (3. júla 2020) bol na Filipínach schválený veľmi podobný typ kontroverzného zákona proti terorizmu, ktorý bol tamojšími katolíckymi autoritami označený za nehumánny a nespravodlivý zákon, ktorý útočí na ľudskú dôstojnosť a práva a rovnako kritický bol i vatikánsky článok o ňom (Gomes, 2020). Rozdielny prístup Vatikánu voči situácii vo Filipínach a ČĽR môže byť zapríčinený odlišnou pozíciou katolíckej cirkvi v týchto krajinách. Vo Filipínach sa viac než 80% obyvateľstva hlási ku katolíckej viere (Cornelio, 2018) a tá má výrazný dosah i na politické dianie. Príkladom môže byť rola, akú katolícka cirkev zohrala pri zvrhnutí Marcosovho autoritárskeho režimu v roku 1986 (Lynch, 2014, s. 6).

Katolícka cirkev na čele s Vatikánom má v krajine teda silnejšiu pozíciu a môže si dovoliť otvorenejší prístup v komentovaní politických záležitostí. Naproti tomu sú katolíci v ČĽR minoritnou skupinou a vládna strana výrazným spôsobom zasahuje do náboženského diania.

Aj napriek podpísaniu dohody je pozícia Vatikánu v ČĽR stále pomerne nestabilná a preto musí Vatikán voliť zmierlivejšie vyjadrenia k politickým záležitostiam.

Z analýzy je taktiež možné vypozorovať špecifický model spôsobu informovania

Vatikánu o problematických udalostiach týkajúcich sa Číny. Ten spočíva hlavne vo vyjadrovaní „nádejí“, či „prianí“, že sa určité udalosti nebudú, alebo budú diať. Napríklad ich nádej, že nebudú perzekvovať veriacich odmietajúcich vstup do oficiálnych štruktúr

(Tornielli, 2019a), nádej, že ČĽR schváli podzemných biskupov (Tornielli, 2019b), či ich nádej,

že dohoda bude znamenať dobro pre cirkev a mier pre svet (Vatican News, 2018b). Zdá sa,

53

že Vatikán vo vzťahu k Číne robí vždy akýsi „krok viery“, ktorého teoretický nesúlad s realitou spôsobuje kontroverziu a mnohé nedorozumenia. Michael Sainsbury (2019) vyslovuje kritiku sino-vatikánskej dohody keď upozorňuje na fakt, že po jej podpísaní dochádza v ČĽR k ešte dôslednejšej aplikácii požiadavku KS Číny na sinizáciu náboženstva. Tá núti veriacich viac k lojalite voči vládnucej komunistickej strane, než k lojalite voči svojmu vlastnému svedomiu

(ibid.). Média informovali i o prípadoch viacerých kňazov, ktorí sa musia po odmietnutí vstupu do Čínskej vlasteneckej katolíckej asociácie skrývať zo strachu pred zatýkaním, alebo im bola zamietnutá možnosť vycestovať (CNA, 2019). Takéto naratívy korešpondujú s postojmi kardinála Zena. Postoj Vatikánu ku kardinálovi Zenovi a jeho konaniu nie je výlučne záporný, ale zároveň by sa nedal definovať ani ako kladný. Na jednej strane sa v ich naratíve zmieňuje pochopenie pre obavy tých, ktorí sa boja dôsledkov súčasného postupu Vatikánu voči ČĽR a zároveň oceňujú tých, ktorí prejavujú veľký záujem o záležitosti cirkvi v regióne (Tornielli, 2019a). Na druhej strane je však jasné, že s ostrými vyjadreniami kardinála Zena Vatikán nesúhlasí. Takýto postoj sa nesnaží vnímať situáciu z inej perspektívy, riskuje narušenie jednoty s pápežom a skôr brzdí snahu, ku ktorej je cirkev v súčasnosti povolaná (ibid.).

Spôsob jednania Vatikánu s Čínou nadväzuje na postoje predchodcov pápeža Františka,

čím podporuje vlastnú dôveryhodnosť a správnosť pri uplatňovaní spomenutých snáh. Zdá sa však, že súčasná miera tolerancie v postupe Vatikánu voči čínskej vláde posunula túto stratégiu na inú úroveň. Tá môže mať v podmienkach, v ktorých sa HK katolícka cirkev v súčasnosti nachádza – turbulentné spoločenské dianie (prirodzene vyvolávajúce odlišné postoje verejnosti a teda i katolíkov) a politický tlak Pekingu (spôsobujúci obavy z možného obmedzenia náboženskej slobody v HK) – negatívny vplyv na prežívanie viery jednotlivca. Oslabuje dôveru jednotlivca v jeho osobnom vzťahu k Vatikánu a jej hlavnému predstaviteľovi pápežovi, a v konečnom dôsledku narúša aj jeho vzťah k samotnej katolíckej cirkvi.

54

Vnímajúc HK situáciu z tejto perspektívy nám ponúka pohľad na scenár možného vývoja. Zjednocovacie snahy Vatikánu v kontinentálnej Číne – pričom výsledok týchto unifikačných snáh napriek vatikánskemu zdôrazňovaniu ich úspešnosti 53 je viacerými spochybňovaná (Leung, 2020, s. 71; Criveller, 2020, s. 26; Mariani, 2018) – by mohli paradoxne spôsobovať rozdelenie katolíckych veriacich v HK. Rozdelenie môže byť zapríčinené obavami z prenechávania príliš veľkého množstva autority v náboženských otázkach na ateistickú vládu, ktorá sa čím ďalej, tým viac snaží politicky presadiť v HK regióne.

Je však nutné vziať na vedomie, že medzi vatikánskym zbližovaním s ČĽR a rozdelením HK katolíckych veriacich neexistuje dokázateľný kauzálny nexus. Doposiaľ nie je možné objektívne zhodnotiť či a aký veľký vplyv má zbližovanie Vatikánu s ČĽR na HK veriacich dopad, preto zostávajú tieto scenáre čisto hypotetickými úvahami.

53 Články z roku 2019–2020, ktoré sa venujú úspešnému zbližovaniu, pozri napr.: China: A path for the good of the Church; Card. Filoni: Holy See-China Provisional Agreement of 'historical significance'; Card. Parolin: ‘the Pope sees China as a great country’; China, consecration of first bishop following Provisional Agreement; China, second bishop consecrated under Sino-Holy See agreement; The Holy See and China: the door is open; The Holy See and PRC: pursuing the path of dialogue; "La Civiltà Cattolica" journal launches new edition in simplified Chinese; Pope Francis’s Mass from the Casa Santa Marta followed even in China; Pope Francis appeals for Day of Prayer for Church in China (Vatican News, 2017 – 2020). 55

6 DIŠKURZ KARDINÁLA ZENA

Kardinál Joseph Zen Ze-kiun sa narodil v Šanghaji v roku 1932 do tradičnej meštiackej katolíckej rodiny. Počas svojho dospievania bol svedkom militantného katolíckeho odporu voči nastupujúcej komunistickej moci, v ktorom zohrával významnú úlohu i šanghajský biskup

Ignatius Kung Pinmei (Gōng Pǐnméi 龔品梅), (1901 – 2000, biskup od 1950). Bolo to obdobie, ktoré v ňom podnietilo silné protikomunistické cítenie a taktiež zápal pre obranu ľudských práv.

V roku 1950 odišiel na Hongkong, aby sa mohol pridať k tamojším Saleziánom Dona Bosca.

Dlho tu však nepobudol, nakoľko ho jeho predstavený poslali študovať do Európy. Teologické a filozofické vzdelanie a duchovnú formáciu získal najskôr v Ríme a neskôr v Turíne – hlavných sídlach saleziánov. Po návrate do Hongkongu začal vyučovať v miestnych seminároch.

Vďaka politike otvorených dverí uplatnenej Deng Xiao Pingom (Dèng Xiǎopíng 鄧小平) v roku 1979 mu bolo umožnené vyučovať po obdobie 10 rokov (1980–1990) budúcich kňazov v seminároch v mnohých provinciách pevninskej Číny. Vďaka tomu získal hlbšie porozumenie reality prežívania viery v mestskom i vidieckom prostredí a ako argumentuje Leung, najmä so situáciou podzemnej cirkvi. V roku 1996 bol menovaný za pomocného biskupa s nástupníckym poverením a v roku 2002 sa stal diecéznym biskupom Hongkongu. Pápež

Benedikt XVI. mu v roku 2006 udelil titul kardinál, avšak v 2009 bola prijatá jeho rezignácia z funkcie biskupa. Odvtedy sa venoval problematike sino-vatikánskym vzťahov, aktívne sa angažoval v sociálno-politickom dianí HK a šíril osvetu o situácii katolíkov v Číne (Leung,

2020, s. 63–64).

6.1 Piliere identity kardinála Zena

Predstavenie naratívu kardinála Zena je možné začať upriamením pozornosti na podstatu jeho identity. Tú je možné vystihnúť tromi základnými charakteristikami: 1.) je Číňan; 2.) je

56 obyvateľom Hongkongu a 3.) je katolík s pozíciou kardinála (Rábara, 2017, Zen, 2019a, 2020a,

2020b). Sám o sebe tvrdí (cit. z Rábara, 2017):

Poznám cirkev v Číne54, komunistov a Svätú Stolicu. Som Číňan zo Šanghaja. Žil som mnoho rokov na pevnine a mnoho rokov v Hongkongu (Zen, 2018).

Som čínsky kardinál. Bol som členom pápežskej komisie, ktorú ustanovil pápež Benedikt XVI..

Identitu kardinála Zena charakterizujú tri konštitučné prvky: 1.) skúsenosti a poznatky o realite prežívania katolíckej viery v pevninskej Číne; 2.) dlhé roky strávené vedením katolíckej cirkvi i aktívna participácia v sociálno-politickom dianí v HK a 3.) hodnosť, ktorá mu bola udelená v katolíckej cirkvi. Tieto tri základné zložky jeho identity tvoria podľa môjho názoru piliere

Zenovho presvedčenia o správnosti jeho úsudku o pomeroch cirkvi v Číne a vývoja sino- vatikánskych jednaní. Zároveň si myslí, že by mu mal Vatikán venovať väčšiu pozornosť.

6.2 Kardinál ako „nevypočutý hlas Číny“

Zenov postoj je však v súčasnosti Vatikánom skôr tolerovaný, ako propagovaný.

Azda najsilnejším leitmotívom, ktorý sa nesie naprieč všetkými jeho vyjadreniami a je i najpravdepodobnejšou motiváciou mnohých verejných vystúpení je pocit nevypočutia:

„Neviem nič o tom, čo robia vo Vatikáne v súvislosti s Čínou. Dali ma bokom“ (Rábara,

2017). Zen pritom nehovorí len sám za seba, vníma zodpovednosť a má potrebu byť hlasom všetkých skutočných čínskych katolíckych veriacich, keď hovorí: „my v súčasnosti nemáme skutočný hlas z HK ku Svätej stolici“ (Zen, 2020b), či: „my katolíci v Číne máme veľký problém“ (Zen, 2019a). Zen tvrdí, že keď Vatikán nie je ochotný počúvať jeho názory, akoby ignoroval všetkých tých, ktorých Zen reprezentuje. Otázkou napriek tomu zostáva, či predstava o reprezentácií existuje v zhode s vonkajšou realitou, alebo predstavuje skôr konštrukt o svojej

úlohe, ktorý kardinál považuje za pravdivý.

54 Keď kardinál Zen používa výraz Čína, často vo výraze zahŕňa i región HK. 57

Dôvodom takéhoto počínania Vatikánu je podľa Zena nadviazanie vzťahov s Čínou.

Tvrdí, že „kvôli dialógu s Čínou odstránil vnútorný dialóg medzi nami [predstaviteľmi katolíckej cirkvi v Číne a predstaviteľmi Vatikánu, pozn. autora]“ (Zen, 2019b). Takéto tvrdenie sa stáva komplikovanejším v momente, keď sa zoznámime s kardinálovým negatívnym vnímaním Číny, ktoré následne ovplyvňuje i jeho názor na vatikánsku spoluprácu s týmto partnerom.

Analýza Zenovych výpovedí o Číne odhalila jeho ambivalentný postoj k tejto krajine.

V pozitívnom zmysle slova ju spomína ako rodnú vlasť a taktiež Čínu, ktorá je domovom mnohých dobrých a odvážnych veriacich (Rábara, 2017; Zen, 2019a). Tento aspekt je však zatienený oveľa silnejšou a výhradne negatívnou perspektívou, ktorú Zen zvýrazňuje – spája

Čínu s komunistickou stranou, režimom a ľuďmi posluhujúcimi jej cieľom.

Zenov život v šanghajskej katolíckej rodine počas rokov nástupu komunistickej moci v Číne a neskoršia návšteva krajiny počas Kultúrnej revolúcie (1966–1976) nepochybne podnietili jeho silné protikomunistické cítenie (Leung, 2020, s. 63). Čínsku vládu označuje za nepriateľa (Zen, 2020a) ba dokonca i diabla (Rábara, 2017). Predstavuje podľa neho ateistický totalitný režim nezlučiteľný so slobodou – nevyhnutnou podmienkou pre praktizovanie akejkoľvek viery (Zen, 2020a), ktorého primárnym cieľom je výlučná kontrola nad všetkými sférami spoločnosti a každým jej členom v absolútnom rozsahu (Rábara,

2017):

Predovšetkým si musíme položiť otázku: Zmenili sa komunisti v Číne? Nie! Stále chcú kompletne kontrolovať cirkev. Je to úplne jasné aj dnes, aj v týchto dňoch takzvaného dialógu.

Zen upozorňuje na to, že s totalitným režimom nikdy nemožno uzavrieť naozaj dobrú dohodu

(2018), pretože sú expertmi manipulácie55 (2020b). Podpísanie dočasnej zmluvy v roku 2018 nie je teda pre neho kompromisom, ale znamená úplnú kapituláciu Vatikánu (ibid.):

55 Z angličtiny playing with words, hranie sa so slovíčkami. 58

S totalitným režimom neexistuje možnosť rozhovoru, ani vyjednávania. [...] Vatikánsky konkordát s Napoleonom?! Po podpísaní sám pridal 77 článkov. Konkordát s Hitlerom?! Ihneď po podpísaní začal útočiť na okolité štáty. [...] Možno sa vám podarí získať nejakú maličkosť, ale žiadny skutočný dialóg s totalitným režimom nie je možný. Chcú vás len na kolenách.

Podľa môjho názoru treba nájsť pochopenie pre prežité kardinálove skúsenosti a jeho prevažne negatívne vnímanie nábožensko-politickej situácie v Číne. Zároveň je ich treba konfrontovať s čiastočnými úspechmi sino-vatikánskych jednaní. Za príklad môže slúžiť administratívne uznanie pápeža ako náboženskej autority katolíkov v krajine, spoločné menovanie dvoch biskupov v rámci dohody Číny s Vatikánom, či povolenie účasti dvom katolíckym biskupom na synode v Ríme (Vatican News, 2017 – 2020).

6.3 Problém je vo Vatikáne, nie v osobe Svätého Otca

6.3.1 Strata prorockej úlohy Vatikánu

Napriek Zenovym výrazne negatívnym hodnotenia ČĽR, vidí na strane Vatikánu ešte väčšie zlyhanie (Hadro, 2020):

Pretože môžeme vždy očakávať, že komunisti budú prenasledovať cirkev, ale teraz [skutoční katolíci, pozn. autora] nedostanú pomoc ani od Vatikánu. Vatikán pomáha vláde, vzdáva sa a dáva všetko do ich rúk.

Výzva Vatikánu z roku 2019, aby čínsky klérus v otázke registrácie do štátnych inštitúcií počúval hlas svojho svedomia (Pastoral guidelines of the Holy See concerning the civil registration of clergy in China, 2019), pričom na základe tohto dokumentu participácia v Čínskej katolíckej vlasteneckej asociácií už viac nie je vnímaná ako schizmatická, bola Zenom ostro kritizovaná. Myslí si, že takéto usmernenie vháňa veriacich do „vtáčej klietky“ v ktorej budú nútení nasledovať komunistickú direktívu, v mene zjednotenia budú nútení k asimilácii s oficiálnou cirkvou a v konečnom dôsledku to povedie k zániku skutočnej cirkvi v Číne (Zen, 2018). Okrem toho, že sa podľa Zena Vatikán spreneveril svojej funkcii strážcu a garanta skutočných kresťanských hodnôt a prorockého hlasu nabádajúceho veriacich

59 k odvahe (Rábara, 2017), jeho súčasný naratív o skutočných čínskych veriacich56 ich podľa neho situuje do pozície, v ktorej sú vnímaní ako hŕstka odporcov progresu, ktorých sa Vatikán rozhodol milosrdne tolerovať (Zen, 2019a):

V šiestej časti [Pastoračných usmernení pápeža z roku 2019, pozn. autora] sa hovorí, že Svätá stolica chápe a rešpektuje tých, ktorí s dobrým svedomím neakceptujú vyššie uvedené pravidlo[registrácie do štátnych inštitúcií, pozn. autora]. Je zrejmé, že ide o „súcit“ s „tvrdohlavou“ menšinou, ktorá stále nerozumie novému pravidlu. Ich postoj je nesprávny, ale Svätá Stolica ich zatiaľ toleruje.

Je pravda, že obsah pastoračných usmernení sa napriek zmienkam o rešpekte voči rozhodnutiam na základe vlastného svedomia viac sústreďujú na obhajobu samotnej registrácie do oficiálnych štruktúr. Porozumenie podobné s vyššie uvedenou Zenovou interpretáciou indikuje najmä vatikánske vyjadrenie (Pastoral guidelines of the Holy See concerning the civil registration of clergy in China, 2019):

Na základe týchto skutočností [dôvodov, prečo nie je pochybné registrovať sa do oficiálnych štruktúr, pozn. autora] je legitímne očakávať nový prístup zo strany všetkých, tiež pri riešení praktických otázok o živote Cirkvi.

Na druhej strane nie je dokladovaný žiadny prípad, kedy by Vatikán tento „nový prístup“ nútene vyžadoval od niektorého z čínskych biskupov, kňazov, alebo laikov. Takéto tvrdenie kardinála

Zena sa preto zdá byť vzhľadom na formuláciu dokumentu síce opodstatnené, ale pri pohľade na realitu prehnané.

Zen často používa termín „skutočná cirkev“ (zhēnzhèng jiàohuì 真正教會). Napriek tomu,

že vo viacerých štúdiách pojednávajúcich o Zenovi sa vyskytuje informácia o jeho sympatiách k podzemnej cirkvi v Číne (Chu, 2014, s. 158; Leung, 2020, s. 69; Leung a Wang, 2016, s. 478), takéto tvrdenia nie sú úplne presné. Karidnál Zen apercipuje čínskych katolíkov v odlišných kategóriách. Prvou skupinou sú veriaci, ktorí sú v Zenovych očiach skutočným hlasom katolíckej cirkvi v Číne (Zen, 2020b). Okrem veriacich z podzemnej cirkvi sú nimi i mnohí

56 Tu vo význame cirkevného kléru a laikov, ktorí sa odmietli pridať do štátnych štruktúr. 60

členovia oficiálnej cirkvi.57 Byť pravým katolíkom znamená podľa Zena nezaprieť hodnoty svojej viery napr. vernosť k Pravde, lojalitu k pápežovi a v rámci svojej pozície sa snažiť o ich presadzovanie (Rábara, 2017):

Lebo my sa nemôžeme vzdať Pravdy. Môžeme opustiť všelijaké privilégiá, ale nie Pravdu. Človek na druhej strane nás môže dať do väzenia, poslať na smrť, ale nemôžeme mu povedať: poslúchame teba, a nie pápeža. Nemôžeme, lebo sme katolícka cirkev.

To v súčasnosti prakticky znamená odmietnutie štátnych nariadení o náboženských otázkach, pretože rozhodovanie o nich by nemalo byť v kompetencii strany, ale pápeža (Zen, 2019c).

Opakom „skutočných veriacich“ sú podľa Zena oportunisti, ktorí užívajú privilégiá hlásania a prežívania viery pod autoritou štátu. Slepo nasledujú komunistický diktát,

čím pracujú pre dobro štátu, nie pre dobro cirkvi (Zen, 2019c). Táto skupina v súčasnosti rastie

čo do počtu, nakoľko ich Vatikán svojou ilúziou o politike zmierenia58 podporuje (Zen, 2020c).

Dialóg za každú cenu podľa Zena nemá zmysel a môže katolícku cirkev len oslabiť (Rábara,

2017):

Pre cirkev je prirodzená pacifická pozícia, hľadá dialóg, ale nie je to vždy možné. Treba sa pýtať, kto je na druhej strane? Je to človek, čo môže a chce zmeniť svoje zmýšľanie?

Komunistická strana sa podľa Zena bezpochyby meniť nechce. S tým by súhlasil i fakt,

že sa súčasná čínska pôsobnosť v rámci medzinárodného prostredia dá charakterizovať rastom asertivity pri snahách o dosahovanie svojich cieľov. Táto asertivita podľa Richarda

Turcsányiho (2017) – ktorý sa okrem iného zaoberá čínskou zahraničnou politikou a vzťahmi strednej Európy a Číny – vyplýva z rastu nacionalizmu v krajine a je poháňaná cieľmi komunistickej strany o udržanie stability režimu a budovania svojej legitimity v očiach verejnosti aj medzinárodného spoločenstva. Je teda málo pravdepodobné, že by sa čínske štátne autority rozhodli pre zásadnú zmenu v otázkach postupu voči Vatikánu.

57 Veriaci oficiálnej cirkvi sú síce súčasťou štátnych štruktúr, avšak Zen upozorňuje na fakt, že vo svojich srdciach sú verní Pravde a prejavujú to i úctou k Svätému Otcovi. Z pozície v ktorej sú sa snažia o zmenu zvnútra (Hadro, 2020). 58Tzv. Ostpolitik. 61

6.3.2 Prehrešky Vatikánu

V dôvodoch využívania zmierlivého prístupu Vatikánu voči ČĽR nevidí kardinál Zen zaistenie prospechu katolíckej cirkvi, ale osobné záujmy ľudí vo Vatikáne. Medzi nimi najviac kritizuje

štátneho tajomníka Vatikánu – Pietra Parolina, ktorý zodpovedá za vzťahy cirkvi v Číne (Zen,

2019b):

Zdá sa však, že Parolin má iné priority ako to, čo je pre vieru správne. Zdá sa, že jeho cieľom je obnoviť diplomatické vzťahy s Čínou, aby zapísal svoje meno do histórie.

V kritike Parolina Zenom je možné vidieť stret záujmov – Zen bol jedným z najvýraznejších poradných hlasov v otázke jednania s Čínou počas pontifikátu Benedikta XVI. a Parolin je týmto hlasom dnes. Obaja zastávajú odlišný prístup k riešeniu otázky sino-vatikánskych vzťahov. Napriek tomu, že viacerí akademici (napr. Masláková, 2019a) sa zhodli na tom,

že podpísanie dohody bolo vyústením dlhoročnej snahy predchodcov pápeža Františka, Zen pomyselne oponuje a neverí, že súčasné stanovisko je kompatibilné s presvedčeniami

Jána Pavla II. a Benedikta XVI. (Zen, 2020d):

Ak mi chcete dokázať, že nedávno podpísaná dohoda bola schválená Benediktom XVI., musíte mi ukázať text dohody, ktorú mi bolo odopreté vidieť.

Zen upozorňuje i na fakt, že dohoda nebola zverejnená – dokonca ani jemu, čínskemu kardinálovi. Okrem toho, že takéto jednanie podľa neho spôsobuje chaos, nakoľko neposkytuje jasné stanovisko a otvára priestor pre vlastné interpretácie a dohady (Zen, 2019c), tajnosť dokumentu podľa neho znamená, že nie je dobrý – teda neprospešný pre katolícku cirkev (ibid.,

2019b).

6.3.3 Dobrý pápež

Vo svojich komentároch sa kardinál Zen vyhýba akejkoľvek kritike pápeža a uznáva ho ako svojho predstaveného (Zen, 2020a ). Negatívne hodnotí konanie Vatikánu, avšak vyjadrenia

62 o pápežovi sú zmierlivé, chápavé a podporné, pričom často vyzdvihuje osobitú náklonnosť pápeža voči nemu (Hadro, 2020). Hovorí, že pápež nerozumie zložitej situácii v Číne a jeho dobré úmysly sú manipulované hŕstkou cynikov v jeho okolí (Zen, 2018). Pri diskusii o povahe komunizmu Zen vyjadruje pochopenie pre individuálnu skúsenosť pápeža s komunizmom v jeho krajine, kde boli komunisti skôr utláčaní, ako utláčatelia (ibid.), avšak zdôrazňuje,

že v čínskom kontexte sa jedná o úplne inú situáciu (Hadro, 2020):

Situácia v Číne je veľmi zlá a zdrojom nie je pápež. Pápež o Číne veľa nevie a môže mať určité sympatie voči komunistom, pretože v Južnej Amerike sú komunisti dobrí, trpia pre sociálnu spravodlivosť.

Takýto postoj Zena môže podľa môjho názoru prameniť z dvoch príčin: 1.) kardinál skutočne verí, že pápež stojí mimo mnohých sporných rozhodnutí a jeho názor je manipulovaný a 2.) pápeža z kritiky vyníma cielene, nakoľko dosah kritiky kardinála Zena by mohol mať značný vplyv na negatívne vnímanie pápeža mnohými katolíkmi. Podľa Katechizmu katolíckej cirkvi existujú tri viditeľné zväzky, ktoré vytvárajú spoločenstvo katolíckej cirkvi: 1.) jednotný obsah viery prevzatý od apoštolov; 2.) jednotné slávenie – najmä sviatostí a 3.) uznávanie hierarchie cirkvi na čele s pápežom, ktorá zabezpečuje bratskú svornosť (Katechizmus katolíckej cirkvi, 2015a). Dôsledkom Zenovej kritiky by teda mohlo byť narušenie jednoty katolíckej cirkvi. V takejto pozícii by bola kardinálova celoživotná snaha o zjednotenie

čínskych katolíkov s pápežom úplne bezpredmetná a sám kardinál by bol rýchlo diskreditovaný.

Tvrdenie o nevedomosti pápeža je prinajmenšom sporné, pretože pápež sám niekoľkokrát vyhlásil, že je zodpovedný napr. za podpísanie dohody z roku 2018 (Criveller, 2020, s. 23).

6.4 Hongkonská cirkev

Najväčšou obavou kardinála Zena týkajúcou sa katolíckej cirkvi v HK je, že úzus dobyvateľského postupu ČĽR a vatikánskeho appeasementu za každú cenu bude aplikovaný

63 i na HK cirkev (Zen, 2019b). Takýto scenár vníma ako veľmi pravdepodobný vzhľadom na súčasnú situáciu. Nekritický prístup Vatikánu počas protestov a zatýkania demokratov,59 nevymenovanie diecézneho biskupa ani rok po smrti jeho predchodcu a pomerne pasívne jednanie lokálnych náboženských predstaviteľov, resp. jednanie na základe inštrukcii Vatikánu sú podľa neho výraznými signálmi (Zen, 2020b). Súčinnosť uvedených faktorov spôsobuje rozdelenie hongkonských veriacich, nakoľko im chýba vedenie, ktoré podľa katolíckej cirkvi v sebe nesie aj prvky prorockej úlohy – teda jej vernosť Pravde (Katechizmus katolíckej cirkvi,

2015b). Beatrice Leung ju výstižne prirovnáva k soli v jedle. Keď je jej priveľa, jedlo sa nedá jesť, podobne bez prorockej úlohy katolícka cirkev stráca akúkoľvek rolu v spoločnosti a stáva sa zbytočnou (Leung, 2017, s. 706).

V tejto podľa Zena beznádejnej situácii ponúka dve riešenia. Na jednej strane vyzýva veriacich k určitej uzavretosti, či izolácii – hovorí: „vráťte sa do katakomb a prečkajte nepriaznivé časy, [...] komunizmus nepotrvá večne (Zen, 2018). Na druhej strane, ako kresťan vyzýva k modlitbe a viere v Božiu prozreteľnosť a pomoc, keď ľudská opora nestačí (Zen,

2019b):

Nech Pán nepovolí splnenie želaní tých, ktorí chcú smrť pravej viery v mojej drahej vlasti. Pane, zmiluj sa nad nami.

V tejto kapitole bol prezentovaný diškurz kardinála Zena. Boli predstavené 3 základné prvky jeho identity – je Číňan, je obyvateľ HK a je katolík s pozíciou kardinála. Z uvedených skutočností čerpá oprávnenie pre správnosť svojho úsudku o diskutovanej téme. Jeho negatívny

úsudok o Číne – v ktorom kritizuje predovšetkým vládu – je založený na jeho skúsenostiach so životom v krajine počas nástupu komunistickej moci. Od nej neočakáva nič dobré a preto vidí väčšie zlyhanie v spôsobe jednania Vatikánu v sino-vatikánskych vzťahoch. Predmetom

59 Tu je na mieste poznámka, že kardinál Zen vníma protestujúcich pomerne nekriticky. Podľa neho sú to odvážni mladí ľudia a o prejavoch násilia hovorí ako o „energetickejších krokoch vykonaných zo zúfalstva“, ktorých sa trochu obáva (Zen, 2020a). Rozdielny postoj zaujali hongkonskí lokálni náboženskí predstavitelia, ktorí sa od násilia páchaného protestujúcimi úplne dištancovali (Watkins, 2019). 64 jeho negatívnej kritiky bola najmä dohoda, ktorá bola uzavretá medzi zmienenými subjektmi v roku 2018 a následné pastoračné usmernenia týkajúce sa registrácie katolíckeho kléru do oficiálnych štruktúr z roku 2019. Podľa Zena tieto usmernenia vedú ku kolaborácii so stranou a teda postupnému zániku skutočnej cirkvi v Číne. Z tejto kritiky kardinál vyníma osobu pápeža Františka, nakoľko si myslí, že bol manipulovaný vatikánskymi úradníkmi, ktorí sa podľa neho zaujímajú viac o diplomatické úspechy, ako o skutočné dobro cirkvi. Kardinál

Zen vyslovuje obavu, že vplyvom narastajúceho politického tlaku čínskej vlády na HK región a príliš zmierlivého postupu Vatikánu voči ČĽR, ktorý má vplyv na vývoj situácie v HK môže zapríčiniť obmedzenie náboženskej slobody tamojších veriacich.

65

7 DIŠKURZ HK KATOLÍCKYCH VERIACICH

Predkladaná kapitola pojednáva o výsledkoch analýzy rozhovorov s HK katolíckymi veriacimi.

Pri hodnotení súčasného stavu katolíckej cirkvi v Hongkongu v kontexte sino-vatikánskych vzťahov sa je možné zamerať na spôsob, akým táto cirkev eventuálne ovplyvňuje dialóg ČĽR s Vatikánom. Zároveň sa okrem iného ponúka alternatíva upriamiť pozornosť na to, aký majú zmieňované rokovania dosah na HK katolícku cirkev.

7.1 Vplyv HK katolíckej cirkvi na rokovania Vatikánu a ČĽR

V rámci vplyvu HK na sino-vatikánske jednania je potrebné upozorniť na rozdiel medzi dvomi skutočnosťami. Prvou z nich je, že samotný HK nepochybne predstavuje faktor, ktorý ovplyvňuje jednania medzi Vatikánom a ČĽR. Môžeme povedať, že ide o dianie, ktoré sa odohráva v HK regióne, teda stav, ktorý aktívne neovplyvňujú lokálny katolíci, len sa v ňom nachádzajú. Druhou skutočnosťou je následne aktívna participácia lokálneho kléru, či laikov na formovaní dialógu medzi Vatikánom a ČĽR, ktorá sa v súčasnosti javí ako úplne zanedbateľná.

Hongkonský región bol a je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim sino-vatikánske rokovania. V súčasnosti tu sídli Študijná misia Číny (Shèngzuòzhù Xiānggǎng kǎochátuán

圣座驻香港考察团) – skupina pozostávajúca z reprezentantov Vatikánu, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri jednaniach Vatikánu s Čínou (Sanger et al., 2020). Ďalším a komplexnejším činiteľom je kolízia autorít Vatikánu a KS Číny v Osobitej administratívnej oblasti. Portál Catholic News Agency v kontexte nadchádzajúceho obnovenia dočasnej zmluvy o menovaní biskupov a zároveň v kontexte súčasnej socio-politickej situácie označil

HK za „centrum ekleziastického a diplomatického mínového poľa“ (Condon, 2020a). Vatikán dlhodobo užíva priamu autoritu nad tamojšou katolíckou komunitou a KS Číny sa v súčasnosti

66 snaží o získanie väčšieho politického vplyvu v oblasti. Situácia v kontinentálnej Číne je iná.

Súčasná snaha Vatikánu o uznanie autority pápeža nad tamojšími katolíkmi je konfrontovaná s autoritou vlády nad náboženským dianím v oblasti. V období, kedy sa obe zainteresované strany snažia nájsť modus operandi, ktorý by bol pre nich čo najvýhodnejší môže dianie v HK predstavovať precedens v prerozdeľovaní kompetencií, z ktorého chce každá strana so zreteľom na svoje ciele vyťažiť čo najviac. V tomto ohľade je turbulentná situácia v HK regióne rozhodujúca pre charakter ďalších sino-vatikánskych rokovaní.

Úloha lokálneho HK kléru, či veriacich sa zdá byť v tomto ohľade zanedbateľná, ba takmer neexistujúca. Rex (rozhovor č. 1, jún, 2020) – HK katolík to v rozhovore vyjadril nasledovne:

Myslím, že HK v nich [sino-vatikánskych rokovaniach, pozn. autora] zohráva len veľmi malú úlohu. Len tak sa stalo, že kardinál Zen bol v tomto ohľade veľmi otvorenou a priamočiarou osobnosťou. Je to spojené s jeho identitou, čím presvedčil veľa ľudí, aby sa zaujímali o cirkev na pevnine. Ale nemyslím si, že HK je v tomto ohľade ich partnerom v rokovaniach.

Mario (rozhovor č. 7, júl, 2020) – misionár z Panamy pôsobiaci v HK zároveň dodáva:

Myslím, že dokonca ani Vatikán sa nepribližuje k Číne kvôli dialógu. Vatikán je voči Číne veľmi ústretový. Hovorí – budeme spolu hovoriť, keď vy [ČĽR, pozn. autora] budete chcieť, ale oni sami k nej nepristupujú, aby sa porozprávali. Ak by to aj urobili, ak by klopali na dvere Číny, nemyslím, že by pozvali HK, aby s nimi sedel pri rokovacom stole.

Takéto vyjadrenia o role HK v rámci rokovaní sú v súlade s naratívom produkovaným

Vatikánom, ktorého analýza potvrdila, že HK diecéza v súčasnosti nemá dosah na rozhodnutia týkajúce sa vatikánskeho postupu voči Číne. Zároveň je možné povedať, že korešpondujú i s názorom kardinála Zena, ktorý zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že HK stratil svoju niekdajšiu pozíciu poradného orgánu Vatikánu v otázkach jeho jednania s čínskymi štátnymi autoritami. So zreteľom na vyššie zmienené okolnosti je možné vnímať zaujímavý postoj respondenta Rexa, ktorý tvrdí, že zásluhu na tom, že HK mal v minulosti významný podiel na rokovaniach nesie výlučne osobnosť kardinála Zena:

Jeho skúsenosti a povedomie, ktoré vytváral v HK o čínskej cirkvi a čínskej vláde ho etablovali [...] a samozrejme jeho osobnosť [...] ho etablovala do role hlavného hráča (rozhovor č. 1, jún, 2020).

67

Takéto tvrdenie sa javí ako celkom pochopiteľné vzhľadom na niekdajšie obdobie aktívnej

účasti kardinála Zena na utváraní podmienok pre formovanie sino-vatikánskeho dialógu a vďaka jeho osvete taktiež obdobie aktívnejšieho záujmu HK veriacich o tieto témy. Ruka v ruke so stratou aktívnej úlohy v rokovaniach sa teda stráca i povedomie a záujem HK veriacich o dianie na pevnine. Pri pýtaní sa respondentov na situáciu na pevnine mnohí uviedli,

že s ňou nie sú dobre oboznámení. Filipínka Jamie žijúca dlhodobo v HK má pocit, že to nie je niečo, čo ju priamo ovplyvňuje a teda nad tým neuvažuje v každodennom živote (rozhovor

č. 3, júl, 2020). Brian – Hongkončan s filipínskymi koreňmi sa zase ospravedlňoval,

že sa nevyjadrí, pretože nie je veľmi aktívny v sledovaní súčasného diania v tejto oblasti

(rozhovor č. 6, júl, 2020). Takéto tvrdenia stoja v prospech hypotézy o unikátnej úlohe kardinála Zena. Je však nutné upozorniť na fakt, že v rámci výpovedí je možné sledovať určitý trend záujmu o socio-politické dianie (do ktorého mimo iného spadajú i jednania medzi

Vatikánom a ČĽR) v nadväznosti na identitu vypovedajúcich. Osoby stotožňujúce sa s lokálnou hongkonskou identitou prejavujú oveľa väčší záujem o dianie v HK i posledné udalosti v sino-vatikánskom dialógu (Rex, Angelica, Raycelle). Do tejto kategórie je možné zaradiť i misionára Maria z Panamy pôsobiaceho v Hongkongu, ktorý sa neidentifikuje ako lokálny obyvateľ, ale jeho názory odpovedajú popisu tejto skupiny veriacich. Osoby stotožňujúce sa s inou identitou – najmä filipínskou – sa od diania čiastočne dištancujú a nevenujú mu veľkú pozornosť (Celline, Jamie, Brian). To znamená, že záujem HK veriacich o vývoj sino-vatikánskych jednaní nesúvisí len so snahou kardinála Zena o šírenie osvety, ale súvisí i s individuálnym záujmom veriacich o tieto skutočnosti. Zdá sa, že tento záujem aspoň čiastočne súvisí s identitou respondentov. V rámci komunity lokálnych veriacich je prítomná oveľa väčšia motivácia k sledovaniu diania v HK i mimo neho a angažovaniu sa, nakoľko to respondenti považujú za tému, ktorá sa ich bytostne týka. Filipínska komunita

68 neprijatím lokálnej identity považuje takéto skutočnosti za vzdialenejšie a tým pádom nie tak dôležité pre ich život.

Dôvodom straty výsadného postavenia HK umožňujúceho ovplyvňovať sino-vatikánske jednania je podľa HK veriacich oslabenie lokálneho vedenia HK diecézy. Respondentka

Raycelle s multikultúrnou identitou a domovom v HK o ňom hovorí: „Nie je to tak, že by som súčasnému vedeniu neverila, ale mohlo [toto vedenie, pozn. autora] by byť lepšie, silnejšie“ (rozhovor č. 5, júl, 2020). Súčasný apoštolský administrátor John Tong nie je podľa

Rexa veľmi otvorená a priamočiara osoba a nie je veľmi prítomný vo verejnom živote, dokonca ani medzi veriacimi (rozhovor č. 1. jún, 2020). HK diecéza limituje svoju pôsobnosť po hranice vytýčené Vatikánom. V jej jednaní sa zrkadlí zmierlivý a nekritický postup voči Číne,

čo korešponduje s nálezmi v analýze Vatikánskeho naratívu.

7.2 Dosah sino-vatikánskych rokovaní na HK katolícku cirkev

Vplyv sino-vatikánskeho dialógu na HK katolícku cirkev eskaluje spolu so socio-politickým dianím v regióne. Jeho analýza predstavuje neľahkú úlohu vzhľadom na prelínajúce sa pôsobenie náboženských i politických faktorov. Sino-vatikánsky dialóg v sebe nesie dve premenné – vplyv Vatikánu na HK v súvislosti s jeho postupom smerom k Číne a vplyv ČĽR na HK taktiež v súvislosti s jeho postupom voči Vatikánu.

S prvým vzťahom a jeho možnými dôsledkami sme sa už stretli. Vatikánsky ústretový postup voči Číne môže na HK vplývať skrze nekritický postoj Vatikánu a zároveň i lokálnych katolíckych predstavených podriadených Vatikánu v súvislosti so súčasným dianím v OAO.

To v sebe zahŕňa ako politické tak i náboženské aspekty. Z politického hľadiska je možné zmieniť prodemokratické protesty, ktoré síce spadajú do kategórie záležitostí štátu, avšak nemôžme zabudnúť na fakt, že svojim rozsahom majú vplyv i na životy veriacich, o ktorých

69 by sa mala katolícka cirkev – ktorej sú členmi – starať. Je diskutabilné, do akej miery prodemokratické hodnoty, za ktoré sa protestujúci zasadzujú, súvisia s kresťanskými hodnotami a teda by mali byť i „bojom“ hongkonských katolíkov60. Z toho vyvstáva zatiaľ nezodpovedaná otázka aký postoj by k nim mali katolíci (laický veriaci, lokálny predstavení i Vatikán) zaujať. Za druhé je možné upozorniť na schválenie nového bezpečnostného zákona v HK, ktorý je na pomedzí politických a náboženských záležitostí. Týka sa formulovania legislatívy, ktorá môže mať v budúcnosti dopad i na fungovanie hongkonskej katolíckej diecézy a preto túto tému nie je možné zo strany cirkvi nebrať na vedomie. Tretím mementom je problematika zvolenia biskupa HK diecézy, ktorá predstavuje otázku vnútorného fungovania cirkvi, teda by mala byť vnímaná ako výlučne náboženská skutočnosť. Na základe viac než ročného vatikánskeho váhania nad vhodným kandidátom a viacerých správ spájajúcich výber miestneho biskupa s viac, či menej úspešným udržaním otvoreného dialógu s ČĽR (Condon,

2020b) sa i táto otázka ponúka v perspektíve diplomatických jednaní.

Vplyv ČĽR na HK by sa mal prejavovať výlučne v politickej sfére, nakoľko sa jedná o vládne autority vykonávajúce moc na území svojho štátu. Môže tak robiť nepriamo – skrze lokálnu vládu HK, pričom táto alternatíva zachováva predstavu o autonómii, ktorá bola HK prisľúbená do roku 2047, alebo priamo – tak, ako to bolo s prijatím nového bezpečnostného zákona na území HK, čím aplikuje prvky autoritatívneho riadenia územia. Komunistická vláda sa za posledné roky viditeľne snaží o upevnenie svojho postavenia v OAO HK,61 pričom je potrebné upozorniť na fakt, že v jej ponímaní spadá do vládnej kompetencie každá oblasť života občanov na jej území – vrátane náboženstva. Tým sa politický charakter ich vzťahu opäť zapletá

60 V kresťanstve existujú viaceré prúdy, ktoré spájajú kresťanské hodnoty s demokratickými. Príkladom môže byť protestantská komunita, ktorá sa snažila spojiť kresťanskú vieru s cieľmi HK protestov v roku 2014 (Chan, 2015, s. 20–21). 61 Podanie návrhu na schválenie zákona o vydávaní väzňov na pevninu, následný postup počas protestov (ich označovanie za vzbúrencov) eskalujúci socio-politické napätie až k schváleniu bezpečnostného zákona devalvujúceho HK autonómiu. 70 s náboženskými aspektami života spoločnosti. Strach z obmedzovania náboženskej slobody má výrazný dosah i na HK katolícky svet. Je ťažké posúdiť, do akej miery a či vôbec postup centrálnej vlády voči HK súvisí s jeho rokovaniami s Vatikánom, alebo KS Číny jedná čisto v nadväznosti na dosahovanie svojich vlastných politických cieľov.62 Tlak centrálnej vlády v HK je však v rozpore s predstavami mnohých Hongkončanov 63 o budúcom vývoji ich regiónu. Tí požadujú pre HK demokraciu a garanciu dodržiavania ľudských práv. Z tejto perspektívy sa vláda KS Číny javí ako nebezpečná a nežiadaná alternatíva pre HK.

7.2.1 Čína a Vatikán

Zjednocujúcou myšlienkou hongkonských katolíckych veriacich v rámci ich výpovedí o súčasnom dianí v HK je ich negatívna predstava o pevninskej Číne, alebo možno

špecifickejšie negatívna predstava o komunistickej čínskej vláde. Kľúčovým dôvodom takéhoto naratívu je komunistický režim, ktorý podľa respondentov nemôže byť za žiadnych okolností zlučiteľný s katolíckym náboženstvom. Rex (rozhovor č. 1, jún, 2020) v tejto súvislosti vyjadruje veľmi ostrú kritiku čínskeho režimu, keď hovorí:

Aj keby táto politická moc robila tak veľa dobra vo svete a poskytovala by všetky hmotné majetky a vytvárala utópiu, že už nik nemusí pracovať, alebo trpieť. Dokonca aj keby nebolo žiadne utrpenie vo svete, [táto politická moc, pozn. autora] nie je kompatibilná s cirkvou.

Angelica pritom dodáva, že strane sa nedá veriť vzhľadom na to, čo sa deje v Xinjiangu a teraz aj v Hongkongu: „Ako môžete veriť politickej strane, ktorá nedodržiava svoje slovo?!“ (rozhovor č. 4, júl, 2020). Tým naráža na represie čínskej vlády namierené proti moslimom žijúcim v Ujgurskej autonómnej oblasti Xinjiang (Xīnjiāng wéiwú'ěr zìzhìqū

62 Primárnym cieľom čínskej vládnej politiky je vnútorná politická bezpečnosť postavená na dvoch pilieroch – ekonomická prosperita a suverenita (Turcsányi; Šimalčík, 2018, s. 7). 63 Sú aj takí Hongkončania, ktorí si prajú zjednotenie s pevninou. Na základe výsledkov okresných hongkonských volieb v novembri roku 2019 však vyhrali v 17 z 18 okresov pro-demokratický kandidáti, čo predstavuje ich 76,8% percentné zastúpenie v parlamente. Na základe týchto výsledkov je zjavná výrazná pro-demokratická podpora (Lam, Lok-kei, Kang-chung, 2019). 71

新疆維吾爾自治區), napriek štátom povolenému vyznávaniu Islamu a oficiálne deklarovanej náboženskej slobode (Maizland, 2020). Angelica situáciu vníma jednak z perspektívy náboženského prenasledovania a taktiež ako snahu Pekingu o presadenie politického vplyvu v autonómnej oblasti. Politický tlak vyvíjaný na HK, napriek garancii autonómie do roku 2047 je taktiež podobným príkladom „nedodržania slova“ (rozhovor č. 4, júl, 2020). Vyplývajúc z charakteru tohto autoritárskeho režimu oplýva vláda až príliš veľkým vplyvom nad náboženským životom v krajine, ktorý spôsobuje obmedzovanie náboženskej slobody

(Lynch, 2014, s. 5–6). Raycelle potvrdzuje takéto tvrdenie keď podotýka, že sa necíti byť istá tým, akú veľkú autoritu má vláda nad tamojšou cirkvou (rozhovor č. 5, júl, 2020), pričom ďalšia respondentka Jamie dodáva, že je vďačná za to, že ešte stále môže v HK slobodne vyznávať svoju vieru vzhľadom na situáciu na pevnine. Trápi ju, keď vie, že existujú ľudia, ktorí takúto slobodu nemajú (rozhovor č. 3, júl, 2020). Dôležité je tiež poznamenať, že pozornosť viacerých respondentov – teda ich predstava o cirkvi v Číne – je v rámci tejto diskusie upriamená práve na podzemnú líniu katolíckej cirkvi v pevninskej Číne. Brian (rozhovor č. 6, júl, 2020) podotýka:

Myslím, že každý vie, akí dokážu byť [čínska vláda, pozn. autora]. Môžu byť príliš silní a to spôsobom, že si uzurpujú príliš veľa autority. [...] Počul som, že je tam nejaká podzemná cirkev, majú problémy s neregistrovanými kostolmi a niektoré sú preto rúcané.

Hongkončanka Angelica (rozhovor č. 4, júl, 2020) tiež poznamenáva:

Počula som, že niektorí biskupi sú zatknutí [...] Myslím, že sa môžem za ľudí z podzemnej cirkvi len modliť, aby to zvládli a raz dosiahli náboženskú slobodu. Mohli chodiť slobodne do kostola a hlásať svoju vieru.

Respondenti tým reagujú na snahu čínskych štátnych autorít o elimináciu neoficiálneho sektoru katolíckej cirkvi v pevninskej Číne, ktorý je považovaný za ilegálny. Eliminácia sa má udiať skrze registráciu týchto členov do štátnych náboženských štruktúr, čo niektorí členovia podzemnej cirkvi (najmä klérus) odmietajú i pod hrozbou straty slobody (Ticozzi, 2020,

72 s. 40). 64 Registráciu kostolov nevnímajú ako administratívnu ochranu, alebo usmerňovanie náboženských aktivít, ale skôr ako snahu čínskej vlády o kontrolu, manipuláciu a limitáciu práv cirkvi (Criveller, 2020, s. 20).

Na základe negatívneho vnímania čínskej vlády respondentmi by sa dalo predpokladať,

že bude negatívne vnímaná i spolupráca Vatikánu s týmto subjektom. Takýto predpoklad je však iba čiastočne pravdivý, nakoľko sa názory na vatikánsky postup líšili. Negatívne hodnotenia skutočne súviseli s kritickým obrazom KS Číny. Rexov (rozhovor č. 1, jún, 2020) kritický pohľad na čínsku vládu končí slovami:

V tomto ohľade [negatívne vnímanie čínskej vlády, pozn. autora] nevidím žiadny argument v ktorom by sa cirkev [vedenie cirkvi – Vatikán, pozn. autora] nemala aspoň nejakým spôsobom snažiť...hmm...snažiť sa to zmeniť. Spôsobiť, aby celý režim zmizol a zotrieť ho z povrchu zeme. [...] Práve teraz cirkev [vedenie cirkvi – Vatikán, pozn. autora] kolaboruje s KS Číny na utláčaní čínskej cirkvi. Jedna vec je, keď je cirkev pod útlakom režimu, ale druhá, keď sama cirkev [vedenie cirkvi – Vatikán, pozn. autora] spolupracuje na jej ničení. Toto je pre mňa veľmi ťažké pochopiť.

Je zjavné, že Rex pri tomto vyjadrení preberá naratív kardinála Zena. Ten upozorňuje na to,

že podpísanie dočasnej dohody v roku 2018 nebolo krokom k zjednoteniu čínskych katolíkov, ale krokom k zničeniu skutočnej cirkvi v Číne – teda verných veriacich podzemnej i oficiálnej cirkvi. Podľa Zena budú so súhlasom Vatikánu už i tak utláčaní čínsky kňazi a veriaci postupne nútení k registrácii do oficiálnych štruktúr štátom riadeného náboženstva, v ktorom sa stanú menšinou (Zen, 2018). Ako sa neskôr ukázalo, takáto obava bola na mieste. Po podpísaní dohody čínske štátne autority skutočne tlačili biskupov a kňazov k registrácii do Čínskej katolíckej vlasteneckej asociácie, napriek vyjadreniam Vatikánu v rámci Pastoračných usmernení Jeho Svätosti týkajúce sa civilnej registrácie duchovenstva v Číne (2019) o slobodnom rozhodnutí každého jednotlivca (Ticozzi, 2020, s. 40). Okrem toho je z Rexovho vyjadrenia badateľná väčšia kritika Vatikánu, ako samotnej čínskej vlády. Takýto postoj tiež korešponduje s názormi kardinála Zena, ktorý hovorí, že Vatikán ho sklamal viac, nakoľko

64 V súčasnosti je stále cca. 20 kňazov a biskupov zatknutých v domácom väzení, pričom u mnohých nie je jasné, kde presne sa nachádzajú. Ďalším osobám je zabránené verejne vykonávať svoju službu a existujú i podozrenia z usmrtenia niektorých kňazov (Criveller, 2020, s. 20). 73 od čínskej vlády nič dobré nečakal, avšak cirkev by mala veriacich povzbudzovať k odvahe, nie ku kapitulácii – teda kompromisu s ČĽR (Rábara, 2017). Angelica (rozhovor č. 4, júl, 2020) upozorňuje na nedôveryhodnosť KS Číny a taktiež považuje jednanie Vatikánu za naivné a ignorujúce obeť katolíkov:

Myslím, že teraz Vatikán hovorí podzemnej cirkvi, že sa musia integrovať s oficiálnou cirkvou. Z môjho uhla pohľadu nesúhlasím so stratégiou cirkvi. Myslím si – a je mi ľúto, že to hovorím – že Vatikán je trochu naivný keď uzatvára dohodu s komunistickou stranou. [...] Myslím, že to je veľmi naivný krok. A tiež je to akoby ste ignorovali obeť ľudí počas všetkých tých dekád. [...] Priala by som si, aby boli menej pro-čínsky. Rozumiem tomu, že majú svoje obavy a možno si myslia, že ak urobia ústupky, možno dajú čínske autority čínskej katolíckej cirkvi viac slobody. Ale mali by byť realistickejší a hodnotiť situáciu objektívne.

Podobné obavy o nedôveryhodnosti ateistickej KS Číny vyslovila aj Raycelle, pričom zdôrazňuje históriu porušovania ľudských práv v krajine a odsudzuje netransparentnosť jednaní

Vatikánu s Čínou (rozhovor č. 5, júl, 2020).

Na druhej strane sa objavili i názory, ktoré dialóg vnímali ako pozitívny, alebo prinajmenšom vyjadrili určité pochopenie pre súčasný postup Vatikánu voči Číne. Takýto obraz pravdepodobne vychádza z pozitívnej predstavy o Vatikáne, pričom dôvera v jeho dobré

úmysly prevyšuje negatívne vnímanie čínskych štátnych autorít. Mario (rozhovor č. 7, júl, 2020) pre vysvetlenie svojej pozície využíva nasledovné prirovnanie.

Je to ako vo vzťahu, ktorý sa nachádza v kríze. Ten lepší [partner, pozn. autora] sa len snaží, aby zostali dvere komunikácie otvorené a to rešpektujem. Nezáleží na tom, ako zle sa k tebe niekto správa, nebloknem si ťa na telefóne, alebo s tebou proste neprestanem komunikovať.

S podobnou myšlienkou o nutnosti otvorenosti vo vzájomnom rozhovore prišla aj Celline

(rozhovor č. 2, júl, 2020). Jamie zasa interpretuje sino-vatikánske zbližovanie ako spôsob

Vatikánu, ktorý by umožnil Číne, aby sa necítila vylúčená, aby bola súčasťou všeobecnej cirkvi,

čo by im ona pochopiteľne veľmi priala. Napriek tomu, že uznáva a rešpektuje, že takýto postup vyvoláva u niektorých negatívne emócie si myslí, že Vatikán na čele s pápežom robia to najlepšie (rozhovor č. 3, júl, 2020).

74

Oveľa dôležitejšia otázka pre HK katolíkov je však dopad Vatikánskej spolupráce s ČĽR na HK cirkev. V rámci vyjadrení respondentov je možné nájsť celú škálu reakcií zahŕňajúcich pozitívne i negatívne apercipovanie problematiky. Dôvodov je hneď niekoľko. Za prvé, negatívne výpovede sa respondentom – ako už bolo načrtnuté – spájajú s odsudzovaním politickej moci v Číne, ktorá sa im snaží násilne pretlačiť v regióne. Kvôli tomu nihilizujú

Vatikán za „kolaboráciu“ s touto mocou, pričom táto kolaborácia sa prejavuje vatikánskym mlčaním, nedostatočne kritickými vyjadreniami, alebo nevyslovením podpory. Za druhé, niektorí respondenti pri uvažovaní o spolupráci Vatikánu s ČĽR nevnímajú Čínu len ako politickú moc, ale asociujú si Čínu aj s inými zložkami spoločnosti – napr. tamojšími veriacimi. Ich reakcie sú teda ambivalentné, nakoľko majú negatívne názory na vládu, avšak veriacich a ich situáciu v krajine vnímajú s pochopením. Za tretie, u niektorých respondentov dochádza pri uvažovaní o tejto problematike k prekonaniu negatívneho konštruktu o Číne kvôli výrazne pozitívnemu obrazu o Vatikáne. Tento pozitívny diškurz je založený na prirodzenej

úcte ku náboženským autoritám katolíckej cirkvi a dôvere v ich správne konanie. Zmienené kategórie nie sú exkluzívne a názory mnohých respondentov sa pohybujú na hraniciach viacerých z nich. V neposlednom rade je potrebné poznamenať, že tieto názory na Vatikán a ich spoluprácu s ČĽR vnímajú respondenti na pozadí súčasného diania v HK – najmä protestov a prijatia bezpečnostného zákona.

Raycelle (rozhovor č. 5, júl, 2020) hodnotí sino-vatikánske jednania slovami:

Myslím, že fakt, že sa Vatikán snaží zbližovať s KS Číny má vplyv na HK. Hongkončania nie sú veľmi spokojný a možno majú ešte silnejšie [emócie, pozn. autora] na to, čo sa práve deje. Nemyslím si, že by ľudia strácali vieru, ale obzvlášť z tohto dôvodu ľudia nie sú teraz veľmi nadšení.

Angelika (rozhovor č. 4, júl, 2020) sa nad celou situáciou zamyslela až počas rozhovoru a došla k nasledujúcemu záveru.

Vlastne som sa veľmi nesústredila na to, ako Vatikán reagoval počas protestov, pretože to vtedy bolo naozaj veľmi chaotické obdobie. Ale keď nad tým teraz uvažujem, nemyslím, že pápež o situácii niečo povedal. To je vlastne celkom znepokojujúce. Myslela som, že povie aspoň niečo o tom, že ľudia by nemali riešiť situáciu násilím, alebo, že dúfa v mierovú komunikáciu, ale on

75

nepovedal nič. Je to dosť zvláštne, že nič nepovedal a až doteraz zostal o celej záležitosti mlčať. A myslím si, že najväčším dôvodom je to, že si myslí, že by si tým mohol pohnevať Čínu.

Tieto reakcie potvrdzujú, že niektorí HK katolíci skutočne spájajú snahu Vatikánu o udržanie dobrých vzťahov s Čínou s podľa nich nedostatočnou reakciou najvyšších cirkevných predstavených na dianie v HK. Zhodujú sa tým s názormi kardinála Zena, ktorý nazval vatikánske mlčanie o situácii v HK „zahanbujúce a jednoducho neuveriteľné“ (Pentin, 2020).

Napriek tomu, že Raycelle potvrdzuje, že HK katolíci kvôli tomu stále nestrácajú vieru, takéto jednanie v nich nesporne vyvoláva pochybnosti o tom, či cirkev skutočne pracuje v ich najlepšom záujme. Na mieste je otázka, či pozícia, v ktorej stojí Vatikán pred nepredstaviteľnou voľbou, keď si musí vyberať medzi podporou katolíkov na pevnine, alebo podporou katolíkov v HK je skutočne miesto, kde sa chce Vatikán nachádzať. Hlavne vtedy, keď tvrdí, že „cirkev je zodpovedná za osobitnú starostlivosť o svojich veriacich, najmä ak sa nachádzajú v stave akútneho utrpenia“ (Centofani, Hagenkord, 2018a). Je diskutabilné, či je vatikánske udržiavanie dobrých vzťahov s čínskou vládou, ktorá ju do tejto pozície doviedla pre katolíkov v Číne stále najlepším možným riešením.

Čisto negatívne reakcie vystriedali také, ktoré v sebe niesli viacero perspektív. Príkladom takéhoto počínania je misionár Mario . Kriticky vníma dopad rokovaní Vatikánu s ČĽR na HK veriacich, keď uvádza (rozhovor č. 7, júl, 2020):

Hongkončania potrebujú mať niečo, v čo by verili. Naozaj potrebujú niečo, v čo by verili. Keď sa katolíci v HK pozrú na to, čo sa deje v pevninskej Číne, strácajú vieru a strácajú nádej, že cirkev naozaj pracuje v ich najlepšom záujme.

Napriek takémuto názoru však vyslovuje pochopenie i pre kroky podniknuté Vatikánom s ohľadom na dezolátnu situáciu katolíkov na pevnine, ktorých vníma ako jeden celok:

Z väčšej perspektívy je pevninská Čína dôležitejšia, pretože kresťania tam trpia viac a majú dôležitejšie potreby ako kresťania v Hongkongu. To je môj dojem. Napriek tomu, že cirkev tu sa zdá byť zmrzačená a dobitá.

Pochopenie a podporu Vatikánu v ich jednaní formulovala Filipínka Celline (rozhovor č. 2, júl,

2020) nasledovne:

76

S ohľadom na Vatikán, ktorý dovolil, aby sa ľudia cítili opustene, nie som si úplne istá, či je slovo opustený úplne dobré, pretože sa zdá byť dosť silné. Znie to akoby sa cirkev vôbec nestarala. Ja si myslím, že sa starala. Je možné, že je od nich situácia v HK trochu vzdialená, neviem. V určitom zmysle, pokiaľ by sa Vatikán vmiešaval – vnímajúc silu železných pazúrov pevninskej Číny – mohlo by to byť trochu chúlostivé a mohlo by to Vatikán postaviť do opozície, v ktorej vlastne nechce byť. Pravdepodobne si je Vatikán dobre vedomý vzťahu s Čínou a pravdepodobne by zasahovanie do HK mohlo pohoršiť súčasnému progresu (ak tu nejaký je) namiesto toho, aby sa zlepšoval. Nechcem to vidieť ako opustenie, možno skôr ako zámerný postup v súčasnej situácii.

Paradoxné je, že situáciu opisuje rovnako ako mnohí iní respondenti, ktorí zaň Vatikán kritizujú

(napr. Rex, Angelica, Raycelle). Z toho vyplýva, že vyššie popísaná percepcia udalostí môže byť vnímaná ako určitý referenčný bod, na ktorom sa všetci respondenti zhodnú. Čo ich však odlišuje, je individuálne, či skupinové interpretovanie diskutovaných udalostí. Na základe analýzy sa domnievam, že tieto odlišné sociálne reprezentácie úzko súvisia so spôsobom, akým sa respondenti identifikujú.65

Pri analýze vnímania Vatikánu je dôležité nevynechať postoje respondentov k pápežovi, nakoľko názory na neho nie sú zhodné s ich vnímaním Vatikánu. Táto problematika zároveň predstavuje dôležitú tému v súvislosti s komparáciou Zenovho naratívu o osobe pápeža.

Azda až na jeden prípad (respondent Rex, ktorý síce zdôrazňoval, že v pápeža stále verí, avšak počas rozhovoru upriamoval pozornosť skôr na kritiku jeho postupu) vnímajú respondenti pápeža pomerne pozitívne (na rôznych hodnotách škály), čo je prekvapivé vzhľadom na vyššie zmienené percepcie Vatikánu. Na rozdiel od Zenovho vnímania pápeža – plne ho rešpektuje a v rámci jeho naratívu sa ho snaží vyviniť z podľa neho kontroverzných rozhodnutí Vatikánu smerom k ČĽR – ho HK veriaci vnímajú ako najvyššiu cirkevnú autoritu, ktorá je zodpovedná za rozhodnutia o postupe v otázkach katolíckej cirkvi v Číne. Aj tie najnegatívnejšie reakcie na jeho osobu z úst Rexa napriek tomu začínali slovami: „Dôverujem pápežovi! Dôverujem pápežovi aj keď nesúhlasím s jeho rozhodnutiami“ (rozhovor č. 1, jún,

2020). Mário (rozhovor č. 7, júl, 2020) používa presne tie isté slová keď hovorí:

Vieš, naozaj nás to zraňuje – mňa a mnoho katolíkov v HK, pretože sa cítime opustení, alebo nedôležití. Prečo pápež nehovoril viac v prospech viacerých vecí v tejto časti sveta?! Ale moje

65 Viac v podkapitole 7.2.5 Otázka identity. 77

osobné presvedčenie a viera je, že dôverujem stratégii pápeža Františka. Musím veriť, že koná to o čo ho Boh požiadal.

Jednota s pápežom predstavuje jeden zo základných znakov katolíckeho chápania jednoty cirkvi. To vysiela dôležitý signál o jednote HK katolíkov na úrovni viery a zároveň nepopiera ich názorové rozdelenie v otázkach postupu cirkvi v socio-politickom dianí, ktoré má dosah i na náboženský život. Súčasný pápež František je respondentmi vnímaní ako veľmi progresívny pápež otvárajúci sa svetu a prijímajúci každého svojim odkazom lásky a súcitu.

Je možné tvrdiť, že pozitívny image pápeža vyvoláva aj u ostrých kritikov vatikánskeho jednania s ČĽR aspoň čiastočné pochopenie. Raycelle (rozhovor č. 5, júl, 2020), ktorá tvrdí,

že Vatikánske zbližovanie s ČĽR negatívne ovplyvňuje HK cirkev jedným dychom dodáva, že:

Špeciálne čo sa týka pápeža Františka, ktorý je otvorený a chce budovať mosty, celkom chápem prečo je práve on pápežom, ktorý chce posunúť túto situáciu [rozdelenie cirkvi v Číne, pozn. autora] ďalej. Napriek tomu je to znepokojivé.

Angelica (rozhovor č. 4, júl, 2020) síce nevyjadruje pochopenie pre vatikánsky postup, ale vyjadruje názor, že okrem tohto „zlyhania“ pápeža vníma výlučne pozitívne:

Myslím, že je veľmi otvorený a je ochotný robiť veľa zmien. Vďaka nemu vyzerá cirkev viac prístupne pre ostatných. Myslím, že to je veľmi dobré. Ale po tom, čo sa stalo s Čínou a HK sa cítim byť trochu sklamaná. Zdá sa mi, ako keby bol pro-čínsky. Napriek tomu si stále si myslím, že je všeobecne veľmi dobrý pápež.

Jamie, Brian a Celline zastávajú výlučne pozitívny názor i vzhľadom na situáciu, zdôrazňujúc pápežov progresívny prístup, odvahu k riešeniu pálčivých otázok v cirkvi, vodcovstvo v týchto náročných časoch a dokonca i zaujímanie jasných stanovísk vo všetkých prípadoch politického prenasledovania s ohľadom na dodržiavanie ľudských práv (rozhovor č. 2,3,6, júl, 2020).

Najviac výpovedná je myšlienka, ktorú na konci svojej výpovede formulovala Jamie, keď sa zamýšľa: „Predtým, ako sme mali túto diskusiu by mi ani nenapadlo, že sú tu ľudia, ktorí by ho mohli kritizovať“ (rozhovor č. 3, 2020). Výsledky nedávno publikovaného výskumu, ktorý bol realizovaný v Británii v roku 2019 potvrdzujú, že mladí katolíci (pravidelne chodiaci do kostola, medzi 18 – 30 rokov, pričom tento opis zodpovedá cieľovej skupine tohto výskumu) majú na pápeža výrazne entuziastické názory (napr. v porovnaní so staršími generáciami). Niektoré

78 kategórie, na ktoré boli respondenti britského výskumu dotazovaní sa zhodujú s informáciami prezentovanými HK veriacimi – reforma vatikánskej byrokracie, adresovanie otázok rodín, žien, chudobných, teda jeho dosah na spoločnosť a propagovanie medzi-náboženského dialógu, ktorý sa zhoduje s otvorenosťou a budovaním mostov (Bullivant a Clements, 2020, s. 3).

7.2.2 HK protesty

Protesty vznikli ako reakcia na stupňujúce sa úsilie čínskej vlády o presadenie svojej autority v ešte stále autonómnom regióne. Reakcia cirkvi bola a sledujúc situáciu v HK stále je kľúčová.

Nezasahovanie by síce znamenalo neohrozenie dialógu s ČĽR, diskutabilná by však bola miera pomoci lokálnym katolíckym veriacim.

Z výpovedí respondentov sú zjavné dva hlavné spôsoby, akým apercipovali doterajšie pôsobenie cirkvi v rámci protestov. Prvý z nich zdôrazňuje dostatočnú „prvú pomoc“ cirkvi na lokálnej úrovni. Počas protestov kostoly otvorili svoje brány, čím poskytli protestujúcim okrem nevyhnutnej zdravotnej a duševnej pomoci (rozhovor č. 5, júl, 2020) i priestor pre oddych, stravovanie, nabíjanie telefónov a naplnenie ich základných potrieb (rozhovor č. 4, júl, 2020). Mario hovorí, že „cirkev tu bola naozaj pre ľudí a dávali príklad mnohým

ďalším“ (rozhovor č. 7, júl, 2020). Jamie zase oceňuje rolu lokálneho kléru, ktorý robil,

čo v danej situácii mohol a poznamenáva, že má voči nim maximálny rešpekt (rozhovor č. 3, júl, 2020). V kostoloch sa počas celého obdobia protestov po slávení omší modlilo za situáciu v HK – aby nepokoje utíchli a aby sa ľudia namiesto násilia obrátili k vzájomnému pochopeniu.

Celline (rozhovor č. 2, júl, 2020) k tomu dodáva:

Ja osobne, som bola s takýmto postupom spokojná. To, že sa táto časť objavila počas omší reflektovalo, že cirkev si je vedomá toho, čo sa deje. [...] Len samotný fakt, že sa dialo aspoň niečo, akokoľvek malé to môže vypadať, znamenalo pre mňa veľa. Myslím, že katolícka cirkev si plní svoju úlohu tým, že je prítomná, ale nie požadovačná, alebo nariaďujúca.

79

Cellineina spokojnosť s uvedeným postupom cirkvi však nebola zdieľaná všetkými respondentmi. Druhým výrazným leitmotívom ich pojednávania o protestoch bolo zlyhanie dostatočného jednania na úrovni najvyšších lokálnych katolíckych predstavených i Vatikánu.

Mário hovorí, že má pocit, že na najvyššej úrovni zostali všetci mlčať. Niektorí veriaci sa nedostatkom jednania kardinála Tonga, či Vatikánu cítili byť zranení (rozhovor č. 7, júl,

2020). Nedostatočne vyslovená opora od ľudí, ktorí za veriacich prakticky zodpovedajú sa miešala s pocitom nedostatočného vedenia cirkvi, ktoré spôsobilo v tejto obzvlášť komplikovanej situácii diferencovanie postojov jednotlivých kňazov a tým aj veriacich.

Raycelle (rozhovor č. 5, júl, 2020) podotýka:

Celkovo tu nebolo veľa vyjadrení od samotnej cirkvi. Niekedy som mala pocit – myslím, že je nemožné, aby sme všetci zastávali jeden postoj – ale niekedy bolo veľmi mätúce, keď sa individuálne vyjadrenia kňazov líšili.

Rovnaký názor potvrdzuje i Rex (rozhovor č. 1, jún, 2020) keď hovorí:

Biskup Tong sa veľmi neprejavuje, dokonca ani medzi veriacimi. Tým pádom veľa kompetencií spadlo do rúk farárov. Každý z nich sa so situáciou vyrovnával inak a niekedy dokonca i v jednej farnosti hovorili odlišní kňazi odlišné veci.

Na to, akú rolu by cirkev mala zohrávať počas súčasnej situácie existuje veľa názorov.

Všetci opýtaní sa zhodnú na tom, že cirkev by nemala mať na sebe nálepku „som pro-demokratická, alebo som pro-čínska“ nakoľko si nemyslia, že je dobré, aby sa cirkev spájala s konkrétnymi politickými stranami, alebo inštitúciami – to nie je jej úlohou a mohlo by to spôsobovať iba väčšie rozdelenie66. Angelica podotýka, že cirkev by mala byť otvorená pre každého bez ohľadu na ich politické názory (rozhovor č. 4, júl, 2020). Napriek tomu si je väčšina respondentov vedomá, že pro-demokratické protesty sú nepochybne dôležité aj pre katolíkov. Hlavne po prijatí bezpečnostného zákona (ešte silnejšom zvyšovaní pekinského tlaku na región) sa o nich vyjadrovali pomerne pozitívne, nakoľko od nastolenia

66 Jedným z východísk II. Vatikánskeho koncilu (1962 – 1963) bolo práve konštatovanie, že cirkev by nemala byť spájaná so žiadnou politickou komunitou, ani systémom (Moody, 2012, s. 410).

80 slobodného a spravodlivého režimu závisí i budúce fungovanie katolíckej cirkvi v Hongkongu.

V tomto ohľade je potrebné upozorniť na Huntingtonovu teóriu tretej vlny demokratizácie

(1991), v ktorej upozorňuje na rolu, akú cirkev zohrávala pri etablovaní katolícky-priateľských foriem demokracie u národov Južnej Ameriky. Daniel Philpott – profesor politických vied univerzity Notre Dame so zameraním na náboženstvo a globálnu politiku – re-definoval tento model spôsobom, ktorý ukázal, že po Druhom Vatikánskom koncile cirkev vníma demokraciu nie len ako nevyhnutné ľudské právo, ale taktiež ako politický model, v ktorom sa kresťanstvo môže rozvíjať (Lynch, 2014, s. 6). Takáto teória by vysvetľovala inklinovanie katolíkov k podpore protestov. Zaujímavým názor v rozpore s takýmto tvrdením však vyjadril respondent

Rex. Ten upozorňuje na fakt, že prodemokratické hnutie v HK je vedené liberálnymi silami, ktoré zároveň podporujú teórie, ktoré sú v rozpore s učením katolíckej cirkvi (napr. rodovú teóriu). Tým pádom by sa cirkev podporou protestov mohla dostať do pozície, v ktorej by hájila hodnoty, za ktorými nestojí (rozhovor č. 1, jún, 2020). Respondenti sa zároveň zhodli na odsúdení násilia v rámci protestov, i keď niektorí vyjadrili pochopenie pre zúfalú situáciu protestujúcich. Celline (rozhovor č. 2, júl, 2020) sa zamýšľa:

Je tak zvláštne povedať, že trocha násilia je v poriadku, avšak príliš veľa by sa nemalo diať. Ale ja rozumiem aj stranu protestujúcich, pretože ak ťa dva mierové pochody nedostanú tam, kam chceš, ako inak môžeš reagovať?! Je veľmi ťažké to posúdiť.

Poslednou a azda najdôležitejšou úlohou cirkvi je slovami Raycelle „pomáhať usmerniť kresťanov v tom, ako sa majú zachovať spôsobom, ktorý by nasledoval učenie

Krista“ (rozhovor č. 5, júl, 2020). Angelica zdôrazňuje, že „cirkev by sa nemala báť za každých okolností hlásať pravdu“ (rozhovor č. 4, júl, 2020). Správny cirkevný postoj následne niektorí z respondentov stelesňujú v osobe kardinála Zena. Mario (rozhovor č. 7, júl, 2020) uvádza:

Ak by som mal v jednej osobe definovať to, kde by cirkev mala byť, bol by to on. Reprezentuje nás všetkých, najmä mladých ľudí z Hongkongu. Mladí si naozaj myslia, že on je to, čo by cirkev mala byť. On je to, čo na cirkvi milujú.

Angelica (rozhovor č. 4, júl, 2020) dodáva:

Myslím, že to, ako sa správa je viac katolícke ako správanie iných. Pretože hovorí pravdu, nebojí sa autorít. Myslím, že je to veľmi odvážne.

81

Pri uvažovaní o percepciách respondentov na kardinála Zena je možné zhodnotiť, že Zen pre nich predstavuje výraznú osobnosť HK. Pri dotazovaní na neho vedeli všetci respondenti reagovať – poznali ho – a zhodujú sa i v tom, že jeho otvorené a kritické vystupovanie hodnotia ako kladné. Následne je možné postoje rozdeliť do niekoľkých kategórií. Celline si myslí, že je dobré, že jeden z popredných HK náboženských lídrov má k situácii čo povedať, avšak vyjadrenia kardinála Zena príliš nesleduje, nakoľko sa snaží byť apolitická (rozhovor č. 2, júl,

2020). Podobný názor v rozhovore vyslovila i Jamie (rozhovor č. 3, júl, 2020). Z toho vyplýva,

že osobnosť kardinála Zena obe vnímajú skôr ako politickú figúru. Leung takémuto tvrdeniu oponuje keď upozorňuje na to, že kardinál Zen si dával pozor na to, aby sa nestal politicky angažovaným (Leung, 2009, s. 257). Brian podotýka, že síce o kardinálovi veľa nepočul, ale myslí si, že by nemal prestať byť kritický, nakoľko to podľa neho buduje silné základy katolíckej komunity (rozhovor č. 6, júl, 2020). Uvedení respondenti nevnímajú Zenovo pôsobenie negatívne, avšak sledujú ho len z veľkej diaľky. Nemá žiadny výrazný dopad na ich život a v rámci ich názorov je možné pozorovať len minimálnu zhodu s jeho postojmi.

Respondentka Raycelle (rozhovor č. 5, júl, 2020) má ku kardinálovi oveľa osobnejší vzťah keď hovorí:

Myslím, že je výborné, že niekto tak skúsený a rozumný zdieľa svoje názory, ktoré počúvajú ako veriaci, tak i neveriaci. A jeho názory majú skutočne hodnotu. Myslím, že nie je nutné súhlasiť 100% so všetkým, čo hovorí, ale veľmi oceňujem jeho otvorenosť.

Raycelle v inej časti dodáva, že napriek pozitívnemu názoru, ktorý o ňom má dokáže pochopiť aj to, prečo kardinálove stanoviská nepodporujú oficiálny katolícky predstavení, nakoľko

Zenove výroky nie sú dostatočne diplomatické (rozhovor č. 5, júl, 2020). Postoje, ktoré

Raycelle prezentovala sa však v podstatnej väčšine prípadov zhodujú s kardinálovými názormi,

čo znamená, že napriek zdôrazňovaniu nie 100% súhlasu so Zenom s ním viac súhlasí. Posledná skupina respondentov (Rex, Angelica, Mario) si myslia, že kardinál Zen je – ako bolo vyššie uvedené – ideálom kresťanského správania. Na rozdiel od filipínskej komunity oceňujú jeho záujem o spoločnosť v podobe politickej angažovanosti a upozorňujú na to, že je to osobnosť,

82 ktorá príkladom svojho života inšpiruje mnohých mladých katolíkov i neveriacich (rozhovor č.

1, 4, 7, jún – júl, 2020). V ich naratívoch sa najviac prejavujú stopy postojov kardinála Zena v zmysle kritiky komunistickej vlády a ich postupu v HK, kritiky Vatikánu za nedostatočné jednanie počas tohto obdobia a túžby po väčšej angažovanosti katolíkov v rámci verejného diania.

7.2.3 Národný bezpečnostný zákon

Prijatie bezpečnostného zákona vyburcovalo už i tak napätú situáciu v HK, čo malo dopad na vnímanie tejto situácie tamojšími katolíkmi. Celline (rozhovor č. 2, júl, 2020) v súvislosti s prijatím nového zákona podáva veľmi kritický názor na Čínu, pričom zdôrazňuje najmä obavu z možného náboženského prenasledovania:

Zákon, ktorý bol prijatý je nariadením z Číny. Samozrejme, že sa ma to týka! Čína hovorí, že HK je nepopierateľne súčasťou jej územia. Tomu rozumiem. Avšak čo to pre mňa znamená z dlhodobého hľadiska? Zmiznú nám tu kostoly? Keď nad tým uvažujem, naozaj sa bojím. Ja sa len nebojím, som vydesená, pretože pre kresťanov ako som ja z toho plynú mnohé dôsledky. Som kresťanka a viem, že vyjadrenia ako takéto by ma mohli dostať na miesta, kde by som nechcela byť, ak by som žila na pevnine.

Brian o súčasnom zákone pojednáva ako o možnosti pre Čínu robiť si na území HK čo chce:

„Pokiaľ by sa kvôli niečomu urazili, označia to za akt terorizmu. Budú mať nad nami úplnú kontrolu“ (rozhovor č. 6, júl, 2020). Niektorí veriaci preto žiadajú i výraznejšie jednanie cirkevných predstaviteľov. Raycelle zdôrazňuje, že by chcela počuť zvučnejší hlas cirkvi

(rozhovor č. 5, 2020) a Angelica dodáva, že si nemyslí, že by sa cirkev mala báť hovoriť pravdu aj po zavedení nového zákona (rozhovor č. 4, júl, 2020). Rex a Mario potvrdzujú vyššie zmienené stanoviská, pričom podotýkajú, že v tejto veci súhlasia s kardinálom Zenom

(rozhovor č. 1,7, jún – júl, 2020). Všetky vyššie uvedené postoje súhlasia s naratívom kardinála

Zena, nakoľko on sám apeloval na dôraznejšie reakcie cirkevných predstavených a označoval

83 nový zákon za hrozbu pre slobodné vyznávanie viery (CNA, 2020).67 Jeho názor je v rozpore s oficiálnym diškurzom Vatikánu, ktorý naopak nasleduje apoštolský administrátor HK John

Tong. Ten v súvislosti s bezpečnostným zákonom len vyjadril vieru, že nebude zasahovať do slobody náboženstva (Condon, 2020a). Samotný pápež sa až do tohto momentu k situácii v HK verejne nevyjadril. Informácie publikované v článku na portály The New York Times

(Sanger et al., 2020), hovoria o tom, že pápež mal 5. júla pri požehnaní na Svätopeterskom námestí adresovať i situáciu v HK vyhlásením, ktoré však z prejavu nakoniec vynechal:

Súčasná situácia vyžaduje odvahu, pokoru, nenásilie a rešpektovanie dôstojnosti a práv všetkých. Dúfam, že spoločenský a najmä náboženský život môže byť vyjadrený v plnej a skutočnej slobode, ako to skutočne predpokladá niekoľko medzinárodných dokumentov.

Skutočnosť, že tak urobil dáva signál o tom, že si Vatikán snaží udržať dobré vzťahy s ČĽR za každú cenu. Niektorí veriaci z HK (Rex, Raycelle, Angelica, Mario) prejavujú nespokojnosť a sklamanie z takéhoto postupu, hovoria o frustrácii a sklamaní z nedostatočnej podpory HK veriacich lokálnymi cirkevnými predstaviteľmi i Vatikánom (rozhovor č. 1, 4, 5, 7, jún – júl,

2020).

Výpovede veriacich sú do značnej miery naplnené vzrastajúcim strachom z postupného obmedzovania štandardov slobody, ktoré si obyvatelia HK doteraz užívali. Napriek len vyše mesačnej platnosti tohto zákona už viacerí respondenti hovoria o rôznych reakciách na legislatívu, vykonaných pod vplyvom obáv z jej aplikácie. Angelica (rozhovor č. 4, júl, 2020) zmieňuje oslabenie diskusie o politike v cirkvi:

Myslím, že každý sa obáva, že to, čo sa teraz deje v Číne sa stane i Hongkongu. To čo sa stalo s podzemnou cirkvou v Číne sa stane i s cirkvou v HK [...] Zdá sa mi, ako by tu bola cenzúra, alebo autocenzúra keď sa jedná o diskusie o politike v rámci cirkvi. Kňazi sa počas svätých omší držia späť a nerozprávajú o politických záležitostiach. Obzvlášť po 1. júly sú ľudia akísi konzervatívnejší.

Mario potvrdil odchod viacerých členov z katolíckych sociálnych skupín v dôsledku obavy z adaptácie tohto zákona (rozhovor č. 7, júl, 2020) a Brian (rozhovor č. 6, júl, 2020) spomína,

67 Niektorí respondenti (Celline, Jamie, Brian) síce vyjadrili obavu z možných dôsledkov aplikovania bezpečnostného zákona, avšak nestotožňujú sa s tým, že by Vatikán o situácii mlčal, kvôli udržaniu dobrých vzťahov s ČĽR (rozhovor č. 2, 3, 6, júl, 2020). 84

že sa s kamarátom rozprávali o tom, že by si mali dávať väčší pozor na to, aké názory na Čínu zdieľajú skrze internetovú, alebo mobilnú komunikáciu, nakoľko nevedia, či nebude sledovaná68.

Napriek tomu, že v súčasnosti je takéto konanie len špekuláciou, nikto nevie, ako sa situácia bude vyvíjať v budúcnosti. Raycelle hovorí, že „v konečnom dôsledku musíme len čakať na to, ako bude tento bezpečnostný zákon vyzerať v praxi – je to jednoznačne vec, ktorú budeme detailne sledovať a skúmať, či sa nejakým spôsobom mení i cirkev“ (rozhovor č.

5, júl, 2020).

Domnievam sa, že to, do akej miery bude novým zákonom ovplyvnené katolícke náboženstvo v HK záleží od reakcie samotnej cirkvi – lokálnej i Vatikánu. Ak by sa situovali do pozície, v ktorej by pôsobili ako hrozba pre komunistickú moc, reakcia centrálnej vlády by podľa môjho názoru skôr, či neskôr nenechala na seba dlho čakať. Ak sa však katolícka cirkev bude sústrediť na svoje interné záležitosti a nebude sa vmiešavať do čínskych vnútropolitických záležitostí – ktoré zahŕňajú aj ich pôsobenie v HK – je možné nájsť spôsob fungovania, v ktorom síce katolícka cirkev bude pôsobiť len v štátom vyhradených hraniciach, avšak je možné, že si bude môcť užívať aspoň čiastočnú slobodu vo vyznávaní viery. To záleží aj od ďalšieho vývoja sino-vatikánskych rokovaní a spôsobu, akým spôsobom bude Vatikán s ČĽR spolupracovať. Takéto tvrdenie môže byť podporené nedávnymi kyber-útokmi štátom podporovanej čínskej skupiny RedDelta v snahe o infiltráciu do počítačových sietí Vatikánu – pravdepodobne za účelom špionáže pred blížiacimi sa rokovaniami o predĺžení sino- vatikánskej dohody. A taktiež infiltráciou do sietí HK diecézy za potenciálnym účelom

68 Vplyvom čoraz intenzívnejšieho používania sociálnych sietí a internetu je v rámci revízie štátnych usmernení týkajúcich sa náboženstva v ČĽR (2018) kladení väčší dôraz na striktnú kontrolu náboženských informácii publikovaných v tlačenej a najmä v online podobe. Okrem toho, že ich obsah nemôže vyvolávať problémy medzi náboženskými, alebo nenáboženskými skupinami; nemôžu propagovať extrémizmus, separatizmus, alebo diskrimináciu a ich obsah taktiež nemôže narúšať princíp nezávislosti a samosprávy náboženských skupín. Pridaným nariadením je zákaz cirkulácie neschválených náboženských materiálov zo zahraničia (Masláková, 2019b, s. 18). 85 monitorovať pozíciu katolíckej cirkvi v rámci súčasných nepokojov v oblasti (Sanger et al.,

2020). Zdá sa, že čínska vláda chce vedieť, aké stanovisko chcú cirkevný predstavitelia zaujať, aby mohli „adekvátne“ reagovať. Na základe rozhovorov je zjavné, že viacerí respondenti (Rex,

Mario, Raycelle, Angelica) sa v tomto ohľade prikláňajú skôr ku postoju kardinála Zena a chceli by, aby cirkev zaujala angažovanejšie postavenie v rámci súčasnej situácie v HK

(rozhovor č. 1, 7, 5, 4, jún – júl, 2020). Na druhej strane sú tu aj takí (Celline, Jamie, Brian), ktorí chcú len v pokoji prežívať svoju vieru bez toho, aby im v tom niekto bránil (rozhovor

č. 2, 3, 6, júl, 2020). V tomto ohľade nie sú cirkevní predstavitelia v ľahkej pozícii a je zjavné,

že s touto témou – a teda tým, akým smerom sa bude HK diecéza v budúcnosti uberať – súvisí i ďalší problém. Voľba hongkonského biskupa.

7.2.4 Voľba hongkonského biskupa

Už viackrát zmieňovaná potreba HK katolíkov o silnejšie vedenie lokálnej cirkvi úzko súvisí s témou vakancie – teda uprázdnenia biskupského stolca, ktoré v HK trvá už viac než rok od smrti biskupa Michaela Yeunga Raycelle pri otázke na súčasný stav katolíckej cirkvi v HK reaguje nasledovne: „Prvou vecou, ktorá mi napadla je fakt, že nemáme biskupa, len apoštolského administrátora. Myslím, že je celkom poľutovaniahodné, že ho nemáme“ (rozhovor č. 5, júl, 2020). Neštandardne dlhá doba, ktorú si Vatikán necháva k menovaniu nového kandidáta sa nedá chápať inak ako taktizovanie v rámci vatikánskych diplomatických snáh (UCA News, 2020b). Napriek tomu, že dohoda uzatvorená medzi

Vatikánom a ČĽR v roku 2018 teoreticky nemala mať dosah na fungovanie HK cirkvi, opak je pravdou. Z perspektívy Vatikánu musia byť splnené 3 požiadavky – musí to byť kandidát, ktorý by vyhovoval nárokom Vatikánu, ktorý by bol tolerovaný čínskymi štátnymi autoritami a ktorý by bol prijímaní i veriacimi, s ohľadom na vyostrené emócie v regióne. Angelica sa však pýta:

„Prečo sa toto stalo požiadavkou, alebo kritériom výberu – to že by mal byť pro-čínsky. V kruhu

86 lokálnych priateľov veríme, že menovanie biskupa nebude ovplyvnené politickými

činiteľmi“ (rozhovor č. 4, júl, 2020). Raycelle (rozhovor č. 2, júl, 2020) podporuje kritické vnímanie vatikánskych rozhodnutí keď poznamenáva:

Na základe môjho chápania je kľúčovým dôvodom toho, že nemáme biskupa – nakoľko sme technicky regiónom ČĽR – fakt, že si nechcú [Vatikán, pozn. autora] pohnevať isté autority výberom lídra v rámci ich jurisdikcie. To ma frustruje!

Na verejnosť sa počas roka dostalo niekoľko mien možných kandidátov, spomedzi ktorých vystúpili do popredia najmä súčasný pomocný biskup Joseph Ha Chi-shing (Xià Zhìchéng

夏志誠) a generálny vikár HK diecézy Peter Choy Wai-man (Cài Huìmín 蔡惠民). Silná kritika

HK katolíkov za vatikánske vnášanie politických aspektov do výlučne náboženských záležitostí je pochopiteľná a určite na mieste. Je však nutné poznamenať, že ani ich vnímanie menovania nie je oslobodené od politickej perspektívy. Z dvoch spomenutých mien mladí veriaci výrazne podporujú biskupa Ha, ktorého chvália za odvahu, s ktorou vystupoval na protestoch. Označili ho ako „pro-mladých“ osobnosť (rozhovor č. 5, júl, 2020), ktorá sa zdá byť paralelou k pro-demokratickému zmýšľaniu. Otec Peter Choy Wai-man je v ich očiach pro-pekinským kandidátom a to z neho robí nežiadanú voľbu (rozhovor č, 4, júl, 2020).

Najnovšie články (Concon, 2020a) hovoria o tom, že obaja títo kandidáti boli kvôli ich

„zjavnému zaradeniu“ do jedného, alebo druhého tábora, ktoré je pre Vatikán z vyššie uvedených dôvodov problematické zavrhnutí. Faktom však zostáva, že menovanie HK biskupa v čo najkratšej dobe by malo byť hlavnou prioritou Vatikánu, pokiaľ nechcú, aby sa názory veriacich ešte výraznejšie polarizovali. Zdá sa, že ticho, ktoré vyvoláva napätie, nepochopenie a nedôveru je horšie ako násilie. Takéto strategické rozhodovanie Vatikánu v otázke menovania biskupov v Číne však nie je žiadnou novinkou.

87

7.2.5 Otázka identity

V rámci prezentovaných skutočností je pomerne výrazným fenoménom charakterizujúcim HK katolíckych veriacich rozdelenie (fēnliè 分裂). Toto rozdelenie pramení z dvoch hlavných zdrojov. Prvým je odlišná predstava o HK budúcnosti z perspektívy politického vývoja, ktorý nerozdeľuje len katolíkov, ale týka sa všetkých obyvateľov HK. Druhý, ktorý prináleží výlučne

HK veriacim a je možné ho pomenovať ako diferenciácia postojov katolíkov s ohľadom na postup Vatikánu, či najvyšších cirkevných predstaviteľov. Dá sa povedať, že druhý cieľ je podmnožinou prvého a nesie v sebe komplexné prepojenia politických a náboženských aspektov v súčasnom HK dianí. Napriek tomu, že niektorí respondenti spomínali i rozdelenie na základe prvej príčiny, t. j. rozdelenie veriacich na pro-demokratický a pro-čínsky tábor

(rozhovor č. 1, jún, 2020), oveľa dôležitejším a výrazne viac diskutovaným bol práve vplyv vatikánskeho postupu na HK.

Rozdielne stanoviská na to, čo by Vatikán mal, alebo nemal robiť, ako by sa mali zachovať lokálny katolícky lídri i klérus a to, či je ich postup v súlade s presvedčeniami veriacich boli detailne analyzované vyššie. Tu by som však rada prezentovala širšie spojitosti vyplývajúce z prezentovaných skutočností. Na základe analýzy rozhovorov s HK veriacimi sa domnievam, že identita, s ktorou sa respondenti stotožňujú výrazne ovplyvňuje ich názory na súčasnú situáciu. Táto identita úzko súvisí s tým, s akými ľuďmi sa stretávajú – spravidla s tými, ktorí sa identifikujú rovnako – a odrážajú teda odlišné sociálne reprezentácie odlišných komunít (Rateau (et al.), 2012, s. 478). Asi najbadateľnejším príkladom takéhoto tvrdenia je rozdiel medzi názormi respondentov, ktorí sa považujú za lokálnych Hongkončanov a tých, ktorí sa stotožňujú s filipínskou identitou. Za takých je možné označiť troch – Celline, Jamie a Briana. Zaujímavým prípadom je Raycelle, ktorej rodičia síce pochádzajú z Filipín, ale ona sa narodila a žila v HK, pričom určitú dobu svojho života strávila štúdiom v zahraničí. Napriek tomu, že nezavrhuje svoje filipínske korene, cíti sa viac ako multikultúrna osobnosť s domovom

88 v Hongkongu a to ju názorovo viac približuje k lokálnym Hongkončanom. Lokálni obyvatelia súčasné dianie považujú za také, ktoré sa ich bytostne týka, prejavujú oň oveľa väčší záujem, majú prehľad ako o lokálnom dianí, tak i o sino-vatikánskych rokovaniach a sú zástancami oveľa angažovanejšieho prístupu. Oproti filipínskej komunite sú výrazne kritickejší ako voči ČĽR, tak i voči Vatikánu a stav cirkvi v HK – vyplývajúc z ich názorov – považujú za pomerne rozvrátený. Myšlienku o angažovanosti lokálnych obyvateľov HK v súvislosti s bojom za demokratizáciu vyslovuje aj holandská antropologička Mariske Westendorp vo svojej štúdii o identite HK obyvateľov. Hovorí, že debata o identite a budúcnosti HK je

často iniciovaná „domácimi“, ktorí sa zastávajú základných HK hodnôt (Westendorp, 2017, s.

121). Traja zmienení Filipínci sa od sociálno-politického diania v HK pomerne výrazne dištancujú, vyhýbajú sa zastávaniu jednoznačných stanovísk a azda práve preto majú veľké pochopenie i pre zdržanlivý postup Vatikánu. O situáciu mimo ich komunitu neprejavujú veľký záujem, zdôrazňujú skôr výlučne náboženské aspekty ich života a cirkev v HK považujú za úplne jednotnú. Celline (rozhovor č. 2, júl, 2020) hovorí:

Myslím, že to, prečo vyzerám, alebo zniem tak, akoby sa ma to netýkalo je, že dôsledky toho čo sa práve deje nedokážem pochopiť v ich komplexnosti, pretože som stále neprijala hongkonskú identitu.

Zmienené opisy predstavujú sociálne reprezentácie dvoch komunít HK veriacich. Vypovedajú veľa o ich spôsobe uvažovania a následnom postupe jednotlivých členov týchto komunít.

Na základe toho je možné tvrdiť, že katolíci v HK nepredstavujú homogénny celok, ale ich názory sa formujú v oveľa menších komunitách. Vzhľadom na vypovedané sa môže katolícka cirkev skutočne javiť ako nejednotná. Takéto tvrdenie však nie je úplne presné. Všetci respondenti akokoľvek odlišné sú ich názory potvrdili, že ich spája niečo oveľa dôležitejšie.

Niečo, čo spája katolíkov po celom svete, nie len katolíkov v HK a to je viera. Viera v katolícku tradíciu, sviatosti, viera v Boha. Angelica poznamenáva, že to, ako sú spojený, je oveľa hlbšie ako ich rozdielne názory (rozhovor č. 4, júl, 2020). Podľa výpovedí katolíci doposiaľ nezačali

89 kvôli odlišným názorom odpadávať od viery a tak katolícka jednota stále drží veriacich súdržných.

Táto kapitola bola zameraná na analýzu výsledkov rozhovorov s HK katolíckymi veriacimi. Postavenie HK v rámci sino-vatikánskych jednaní bolo skúmané jednak z perspektívy vplyvu HK na tieto jednania a na druhej strane boli hľadané odpovede na to, ako tento dialóg ovplyvňuje HK.

HK je dôležitým faktorom v rámci sino-vatikánskych rokovaní najmä preto, že je miestom konfrontácie plnej autority Vatikánu nad tamojšími katolíkmi a zároveň stúpajúcej autority čínskej vlády nad čiastočne autonómnym územím. Samotná HK diecéza (klérus a laici) nemá v súčasnosti takmer žiadny vplyv na rozhodnutia Vatikánu týkajúce sa postupu voči Číne.

Veriaci sa domnievajú, že HK stratil toto postavenie kvôli slabému súčasnému vedeniu diecézy.

Dosah sino-vatikánskeho dialógu na HK diecézu je oveľa výraznejší a kvôli prelínaniu náboženských a politických aspektov i omnoho komplikovanejší. Výpovede respondentov sa zhodujú v negatívnom vnímaní Číny, ako politickej moci. To je pochopiteľné vzhľadom na politický tlak, ktorý centrálna vláda vyvíja na región v posledných rokoch (snaha o presadenie väčšej autority, napriek odporu zo strany obyvateľov, ktorí volajú po väčšej demokratizácii HK). Názory na spoluprácu Vatikánu s týmto subjektom sa líšia.

Skupina lokálnych HK veriacich (Rex, Angelica, Raycelle a Mario – misionár z Panym pôsobiaci v HK) prejavuje kritiku na zmierlivý postup Vatikánu voči ČĽR. Tento postup spájajú s nedostatočným prejavom podpory zo strany pápeža a lokálnych náboženských predstaviteľov počas protestov za demokratizáciu. Zároveň však oceňujú dostatočnú pomoc protestujúcim vďaka ochote jednotlivých kňazov a laikov počas protestov. Táto skupina respondentov prejavuje aktívny záujem o socio-politické dianie, ktoré je súčasťou ich náboženského života.

Preto žiadajú i od náboženských predstavených dôraznejšiu reakciu. Lokálni predstavitelia sa držia oficiálneho diškurzu Vatikánu a tak prakticky konajú v nadväznosti na zmierlivý

90 postup voči Číne podporovaný súčasným apoštolským administrátorom HK – Johnom Tongom.

Napätie eskalovalo ešte viac po schválení bezpečnostného zákona na území HK. Ten podľa lokálnych HK respondentov môže znamenať postupné obmedzenie náboženskej slobody v regióne a diktát Pekingu napriek garancii dodržania princípu „jedna krajina, dva systémy“ do roku 2047. Schválenie zákona a mlčanie Vatikánu vnímajú lokálny veriaci so značnými obavami o budúcnosť HK katolíckej cirkvi. V neposlednom rade vnímajú ako snahu Vatikánu udržať si dobré vzťahy s ČĽR za každú cenu v ich už vyše ročnom váhaní nad menovaním nového biskupa. Odďaľovanie menovania si veriaci vysvetľujú ako snahu Vatikánu strategicky vybrať kandidáta, ktorý by bol tolerovaný ČĽR, predstavoval by vhodnú možnosť pre Vatikán a zároveň by bol prípustný i pre obyvateľov HK. Respondenti upozorňujú na fakt, že voľba biskupa je výlučnou záležitosťou vnútorného fungovania cirkvi a teda by Vatikán nemal brať názory ČĽR vôbec do úvahy. Z postupu Vatikánu sa cítia byť frustrovaní a sklamaní, no napriek tomu neodpadávajú od viery a deklarujú, že i keď nesúhlasia s postupom pápeža, stále v neho veria (rozhovor č. 1, jún, 2020). Vyššie prezentované postoje výrazne korešpondujú s naratívom kardinála Zena. Kritika postupu Vatikánu, mlčanie pápeža počas turbulentného socio-politického diania v HK a sledovanie diplomatických záujmov vo výbere kandidáta na HK biskupa sú témy, ktoré dominujú jeho výpovediam o situácii. Napriek zdôrazňovaniu pozitívneho obrazu pápeža respondenti uznávajú jeho plnú zodpovednosť za rozhodnutia

Vatikánu týkajúce sa postupu voči Číne. Tým sa vzďaľujú od tvrdení Zena. Ten pápeža vyviňuje a za podľa neho sporný postup voči čínskym štátnym autoritám (ktorý podľa neho nie je v záujme čínskych veriacich) viní vatikánskych úradníkov – najmä kardinála Pietra

Parolina. Táto skupina veriacich apercipuje kardinála Zena veľmi pozitívne – hovoria o ňom ako o rozumnom a skúsenom katolíckom vodcovi, jeho názory považujú za hodnotné pre veriacich i neveriacich a niektorí dokonca tvrdia, že jeho angažovanosť predstavuje ideál kresťanského správania, ktoré je v kontraste s postupom Vatikánu.

91

Na druhej strane je možné vnímať skupinu veriacich s filipínskou identitou (Celline,

Jamie, Brian). Tí prejavujú oveľa menší záujem o spoločenské dianie v HK, majú pocit,

že sa ich to úplne netýka a sústredia sa na prežívanie viery v rámci svojej komunity. Kvôli výrazne pozitívnym predstavám o pápežovi vyslovujú pochopenie a podporu pre vatikánsku spoluprácu s ČĽR napriek tomu, že Čínu vnímajú – podobne ako lokálny HK veriaci – negatívne. Nemajú pocit, že by sa cirkev mala viac angažovať v socio-politickom dianí a s reakciami cirkvi na protesty sú spokojní (na lokálnej úrovni i na úrovni vyjadrení cirkevných predstaviteľov). Ani táto skupina však netají strach, ktorý vyvolalo prijatie bezpečnostného zákona a vyjadruje obavy z možného limitovania slobody vierovyznania. O téme voľby biskupa HK diecézy sa nezmieňujú. V rámci ich výpovedí je možné sledovať jednak určité prvky diškurzu Vatikánu – napr. že spolupráca s Čínou je dôležitá pre zjednotenie čínskych veriacich so všeobecnou cirkvou a ústupky sú potrebné, na druhej strane však čiastočne preberajú i prvky naratívu kardinála Zena, keď zdôrazňujú nebezpečenstvo novo-prijatého zákona, či negatívne predstavy o ČĽR vláde, ktorej sa podľa nich nedá veriť. Osobnosť pápeža

Františka hodnotia výlučne pozitívne a zdôrazňujú pritom jeho odvahu k reformám, odkaz lásky, súcitu a pochopenia a hlavne otvorenosť voči svetu. O kardinálovi Zenovi veľa nevedia, nie je pre nich výraznou osobnosťou a nemá vplyv na ich život. I keď si myslia, že je dobré, aby v cirkvi zaznieval kritický hlas, neutrálnym postojom a zdržanlivosťou sa viac približujú k myšlienkam Vatikánu.

92

ZÁVER

Predkladaná práca sa venovala sociálnym reprezentáciám mladých HK katolíckych veriacich o súčasnej situácii tamojšej katolíckej cirkvi v kontexte sino-vatikánskych jednaní. Cieľom výskumu bolo odhaliť diškurz, ktorý o danej situácii produkoval jednak Vatikán – prostredníctvom analýzy oficiálnych dokumentov a článkov portálu Vatican News a taktiež odhaliť naratív najvýraznejšieho kritika vatikánskeho postupu voči ČĽR emeritného biskupa

HK kardinála Josepha Zena Ze-kiuna. Po úvodnom oboznámení sa s históriou i súčasnosťou katolíckej cirkvi v Hongkongu a vývoji sino-vatikánskych vzťahov s upriamením pozornosti na úlohu HK, ktoré mali prispieť ku komplexnejšiemu pochopeniu súčasnej situácie, boli predstavené dva zmienené diškurzy. Tie boli následne konfrontované so sociálnymi reprezentáciami samotných mladých katolíkov z HK.

Analýza sociálnych reprezentácii súčasného postavenia Hongkongu v rámci sino– vatikánskych rokovaní troch zvolených subjektov – kardinála Zena, Vatikánu a HK katolíckych veriacich – odhalila, že HK veriaci sa vo svojom vnímaní situácie neprikláňajú výlučne k jednému, alebo druhému diškurzu (diškurzu kardinála Zena, alebo diškurzu Vatikánu).

Namiesto toho je v ich naratívoch možné sledovať zrkadlenie názorov, postojov a presvedčení oboch vyššie zmienených subjektov zároveň. Dá sa povedať, že v niektorých témach sa približujú skôr Zenovej pozícii (najmä kritika čínskej vlády, obavy z možného obmedzovania náboženskej slobody v HK, pozitívny obraz o pápežovi) a v iných sú zase bližšie

Vatikánu (potreba zjednotenia veriacich a zodpovednosť pápeža za vatikánsky postup). Sú však aj také témy, ktoré prinášajú syntézu vyššie zmienených naratívov.

Je možné tvrdiť, že jedným z najviac diskutovaných motívov v rámci kardinálových vyjadrení je negatívna predstava o Číne. Napriek tomu, že ju v určitých súvislostiach spája i s pozitívnymi asociáciami (napr. rodná vlasť, domov mnohých dobrých ľudí), prevládajúca negatívna mienka prepája Čínu s komunistickou stranou, režimom a ľuďmi posluhujúcimi

93 jej cieľom. Vatikán na druhej strane vyzdvihuje jej múdrosť a zdôrazňuje bohaté historické a kultúrne dedičstvo krajiny. Veľmi obozretne sa vyjadruje k akýmkoľvek udalostiam, ktoré by mohli vyvolávať kritiku ČĽR. HK veriaci sa v tomto ohľade prikláňajú viac k Zenovmu naratívu a to najmä ponúkaním kritickej perspektívy o ateistickej komunistickej vláde, spôsobe vykonávania moci, ktorý obmedzuje slobodu jej občanov a hlavne intenzívnou snahou o aplikovanie rovnakých štandardov v Osobitá administratívna oblasť Hongkong.

Veľmi dôležitým bodom je i vnímanie sa Vatikánu a kardinála Zena navzájom. Zen sa snaží v rámci svojho diskurzu oddeliť Vatikán (v zmysle Rímskej kúrie a ľudí blízkych pápežovi, napr. kardinála Pietra Parolina) od pápeža samotného. Napriek ostrej kritike postupu

Vatikánu v súvislosti s jednaniami s čínskymi štátnymi autoritami kladie dôraz na vyviňovanie pápeža – tvrdí, že on sám nestojí za týmito „chybnými“ rozhodnutiami a i keď o nich vie, nekoná tak vedome, nakoľko je svojim okolím manipulovaný. Pozitívny obraz o pápežovi je v rámci jeho vnímania konfrontovaný s výrazne negatívnou predstavou o vatikánskych

úradníkoch, ktorí sú podľa neho vedení viac snahou o diplomatické úspechy, ako uvažovaním o skutočnom dosahovaní dobra pre cirkev. Vatikán odmieta Zenovo dvojaké pristupovanie k Vatikánu a k pápežovi tým, že samotný pápež verejne potvrdil plnú zodpovednosť a súhlas so súčasným postupom voči ČĽR. Pri skúmaní naratívu HK katolíkov nebola dohľadateľná ani jedna zmienka o použití „dvojakého metra“ pri uvažovaní o súčasnom vatikánskom postupe smerom k Číne. Ich predstava o Vatikáne sa stotožňuje s osobou pápeža, t. j. jednanie Vatikánu sa rovná jednaniu pápeža. Názory HK veriacich sa rôznia pri uvažovaní o vatikánskom postupe k Číne. Na jednej strane sú takí (najmä veriaci z Filipín), ktorí bezhranične dôverujú pápežovi, majú k nemu maximálny rešpekt a úctu a spájajú ho s výlučne pozitívnymi charakteristikami a tým pádom sú ochotní chápať i jeho postup smerom k Číne v plnej dôvere a snahe o pochopenie tohto kroku. Druhá skupina (najmä lokálny veriaci z HK a cudzinec z USA) vníma pápeža rovnako pozitívne, jeho jednanie apercipuje v jednote s ostatnými vatikánskymi

94 predstaviteľmi, avšak tento pozitívny obraz je narušený pápežovými rozhodnutiami v rokovaniach s Čínou, za ktoré ho táto skupina kritizuje. Je teda možné povedať, že pozitívnym názorom na pápeža a taktiež kritikou vatikánskeho postupu voči Číne skupinou lokálnych

Hongkončanov sa približujú viac k názorom kardinála Zena. Tým, že pápežovo jednanie stotožňujú HK veriaci s jednaním Vatikánu sa zase opierajú viac o tvrdenia Vatikánu.

Zaujímavé je, že kardinál Zen sa zaoberá viac kritikou Vatikánu, ako kritikou samotnej

ČĽR. Koná tak preto, lebo od ČĽR – komunistickej ateistickej vlády – nikdy nič dobré nečakal, avšak Vatikán, ktorý by mal podľa neho byť príkladom odvahy a ohlasovania pravdy za každú cenu sa podľa neho spreneveril svojmu poslaniu a v tejto perspektíve je teda jeho „zrada“ horšia.

HK veriaci však nezaujímajú rovnaké stanovisko. Vatikán reprezentovaný osobou pápeža vnímajú viac kladne a oveľa negatívnejšie názory sú tie týkajúce sa čínskej vlády.

Postoj Vatikánu ku kardinálovi Zenovi a jeho konaniu nie je výlučne záporný, ale zároveň by sa nedal definovať ani ako kladný. Na jednej strane sa v ich naratíve zmieňuje pochopenie pre obavy tých, ktorí sa boja dôsledkov súčasného postupu Vatikánu voči ČĽR

(v článkoch sa nikdy neuvádza konkrétne meno, z obsahu je však zjavné, že ide o slová reagujúce na Zenove podnety) a zároveň oceňujú tých, ktorí prejavujú veľký záujem o záležitosti cirkvi v regióne. Na druhej strane je však jasné, že s ostrými vyjadreniami kardinála Zena Vatikán nesúhlasí. Jeho postoj sa nesnaží vnímať situáciu z iných perspektív, riskuje narušenie jednoty s pápežom a skôr brzdí snahu, ku ktorej je cirkev v súčasnosti povolaná. HK veriaci ku osobe kardinála Zena zastávajú viac pozitívne názory a niektorí si dokonca myslia, že spôsob konania, ktorý volí predstavuje ideálnu reakciu cirkvi v súčasnej situácii (je „kresťanskejšie“, ako akékoľvek iné). Jeho úprimnosť a priamočiarosť v kombinácii s politickým angažovaním však neimponuje každému a sú i takí (najmä filipínski respondenti), ktorí sú presvedčení o tom, že takéto jednanie môže spôsobovať oveľa väčšie rozdelenie.

95

Myslia si, že je dobré, že jeho kritický hlas zaznieva, ale je taktiež dobré, že nie je na čele vedenia katolíckej cirkvi (či už lokálnej hongkonskej, alebo všeobecnej cirkvi).

Predkladaný výskum taktiež poukázal na to, že kameňom úrazu je tiež miera angažovanosti cirkvi v politických záležitostiach. Zatiaľ čo sa Vatikán špeciálne v čínskej otázke (je dôležité zamyslieť sa nad tým, do akej miery ide o aplikáciu tohto postupu všeobecne a do akej miery Vatikán podporuje takéto kroky len v súvislosti s Čínou) snaží o oslobodenie od predstavy cirkvi ovplyvňujúcej politiku, Zen naopak tvrdí, že byť katolíkom sa nedá zúžiť len na osobné prežívanie viery. Katolíci by sa podľa neho mali zasadzovať za hodnoty, v ktoré veria vo všetkých oblastiach svojho života, teda aj tej verejnej. To môže znamenať aj oponovanie režimu, ktorý sa snaží obmedzovať ich základné ľudské práva a potláčať ich slobodu. Názory opýtaných respondentov na túto tematiku sa opäť štiepia. Na jednej strane sú takí, ktorí by si predstavovali viac angažovanú cirkev, otvorene sa vyjadrujúcu k politike.

Na druhej strane sú tu tí, ktorí v tejto otázke zastávajú zdržanlivý postoj, ktorý síce potvrdzuje,

že nie sú spokojní s čínskym postupom v HK, avšak majú pocit, že riešenie tejto otázky sa ich netýka a spoliehajú sa na Božiu pomoc a správne konanie cirkevných predstavených.

Práve v takomto postoji môžeme vidieť syntézu oboch diskurzov.

Posledným bodom hodným zmienky je motivácia Vatikánu i kardinála Zena k ich konaniu a následnému výkladu skutočností spôsobom, pre ktorí sa rozhodli. Vatikán jedná v záujme jednoty všeobecnej cirkvi. Tento cieľ je mnohokrát skloňovaný v rámci ich naratívu a na dôležitosti tohto argumentu je postavená i reakcia Vatikánu, ktorá sa snaží brániť pred útokmi tých, ktorí ju obviňujú z nečinnosti, alebo príliš ústupčivého jednania s čínskymi

štátnymi autoritami. Motivácia kardinála Zena nie je explicitne zmieňovaná. Dala by sa postihnúť ako snaha o ochranu toho, čo označuje ako skutočná cirkev v Číne (verní veriaci z pevniny a veriaci z HK). Domnievam sa, že koná v reakcii na postup Vatikánu – v prípade

HK sa snaží prerušiť ticho, alebo rozozvučať šepot popredných cirkevných predstaviteľov

96 k súčasnej napätej situácii. S ohľadom na cirkev na pevnine – vyplývajúc zo svojich životných skúseností – sa azda snaží vytvoriť balans k výrazne pozitívnym reprezentáciám sino–čínskych rokovaní zo strany Vatikánu. Motív jednoty katolíckej cirkvi i motív obáv zo straty náboženskej slobody a potreby ju chrániť sa v naratívoch HK katolíkov vyskytovali obe pomerne často.

Filipínska skupina viac podporujúca Vatikán sa pochopiteľne viac sústredila práve na jednotu cirkvi (jednotu HK veriacich, ako aj zjednotenie všetkých katolíkov v pevninskej Číne so všeobecnou cirkvou), avšak nevynechala ani tému strachu z obmedzovania náboženskej slobody. U lokálnych katolíkov sa vyskytovali viac podnety k ochrane katolíckej cirkvi a teda potreby angažovanosti, ale opäť sa nevyhli ani zmienkam o dôležitosti jednoty v cirkvi. Syntéza oboch naratívov v rámci tejto problematiky je preto nepopierateľná.

Prelínanie jednotlivých diskurzov v rámci výpovedí HK veriacich namiesto výlučného prikláňania sa k jednej alebo druhej strane môže byť vysvetlené snahou HK veriacich o skutočne kritické posudzovanie udalostí. Snažia sa byť informovaní a na udalosti nazerať objektívne, čo sa dá hodnotiť, ako veľmi pozitívny fenomén.

Zároveň je možné nájsť medzi výpoveďami jednotlivých respondentov zásadné rozdiely v spôsobe nahliadania na prežívané udalosti, čo svedčí o tom, že katolícka komunita nepredstavuje jeden monolitný celok. Postoje sú utvárané v menších komunitách veriacich – ako najvýraznejšie sa na základe výskumu javia filipínska komunita a komunita lokálnych

Hongkončanov (pričom sa s nimi názorovo zhoduje i misionár z USA). Na takýto rozdiel môže byť nazerané aj prostredníctvom procesu vzniku sociálnych reprezentácii. Fokalizačný fenomén spôsobuje vyzdvihovanie rozličných prvkov o danej skutočnosti u rozličných skupín a to na základe zdieľaných očakávaní, hodnôt a orientácie v rámci skupiny. Zatiaľ čo lokálny obyvatelia sa viac stotožňujú s názormi a postupom kardinála Zena, filipínska komunita je oveľa viac neutrálna a vo svojich vyjadreniach často sympatizuje s Vatikánom. Postoje kardinála Zena, ako dlhoročného obyvateľa HK, výrazného predstaviteľa lokálnej katolíckej

97 cirkvi a hlavne jedného z najvýraznejších nositeľov odkazu odporu voči čínskym štátnym autoritám sa zdajú byť lokálnym obyvateľom HK vzhľadom na eskalujúcu socio-politickú situáciu oveľa bližšie, ako ústupčivé jednanie Vatikánu. Filipínska skupina nepovažujúca sa za lokálnych obyvateľov apercipuje súčasnú situáciu skôr z pozície pozorovateľa. Vzhľadom na ich identifikáciu sa necítia byť tak pohnutý súčasným politickým dianím, alebo kompetentní sa k nemu vyjadrovať a sústredia sa na prežívanie viery v rámci svojej komunity a tým pádom sú im bližšie obozretné kroky Vatikánu.

Práca ponúkla komplexnú elaboráciu súčasnej situácie katolíkov v HK v kontexte sino- vatikánskych vzťahov. Okrem upriamenia pozornosti na žitú religiozitu reprezentovanú HK katolíckymi veriacimi skúmala i sociálne reprezentácie Vatikánu a kardinála Zena. Dotkla sa tém spojených s katolíckou cirkvou v Číne a HK, súčasného diania v HK a histórie i súčasnosti sino-vatikánskych jednaní a ich vzájomných vzťahov. V tomto ohľade dúfam, že ponúknutá expertíza o zatiaľ neprebádanej téme v rámci európskeho priestoru môže byť obohateným pre akademickú obec.

Situácia katolíckej cirkvi v HK a jej nadväznosť na vzťahy medzi Vatikánom a ČĽR je jednoznačne téma hodná ďalšieho skúmania. Komplexnosť danej situácie vyžaduje podrobnejšie analýzy z viacerých oblastí spoločensko-vedného výskumu – zahŕňa v sebe náboženské, politické i sociologické aspekty a dotýka sa aj témy medzinárodných vzťahov.

Z tohto dôvodu otvára priestor pre expertízy ďalších bádateľov zaujímajúcich sa o vývoj katolíckej cirkvi v Ázii. Práca pokrývala kvalitatívne hodnotenia mladých HK veriacich, ktoré

– ako sa domnievam – nemusia korešpondovať s názormi iných vekových kategórii. Preto by bolo vhodné rozšíriť vzorku cieľovej skupiny o ďalšie vekové skupiny. Zároveň sa výskum týkal výlučne komunity katolíckych veriacich a preto by bolo zaujímavé porovnať ich názory, postoje a presvedčenia s inými kresťanskými denomináciami. V neposlednom sa žiada prepojiť

98 kvalitatívne výsledky s kvantitatívnymi dátami pre podporu jednotlivých argumentov, ktoré umožnia vyvodenie nestrannejších záverov.

99

BIBLIOGRAFIA

Primárna literatúra

Rozhovor č. 1, jún, 2020.

Rozhovor č. 2, júl, 2020.

Rozhovor č. 3, júl, 2020.

Rozhovor č. 4, júl, 2020.

Rozhovor č. 5, júl, 2020.

Rozhovor č. 6, júl, 2020.

Rozhovor č. 7, júl, 2020.

Agreement between Holy See and China: Fruit of a journey. In: Vatican News [online].

22.9.2018c. [cit. 2020-07-13]. Dostupné z WWW:

catholic-church-vatican.html>.

BORDONI, Linda. Card. Parolin: ‘the Pope sees China as a great country’. In: Vatican News

[online]. 13.5.2019. [cit. 2020-07-03]. Dostupné z WWW:

chinese-newspaper-china-holy-see.html>.

BORDONI, Linda. Pope Francis prays for those affected by the coronavirus. In: Vatican News

[online]. 26.1.2020. [cit. 2020-07-03]. Dostupné z WWW:

coronavirus-china.html>.

CENTOFANI, Sergio; HAGENKORD, Bernd. Dialogue: Necessary for the Church's mission

in China. In: Vatican News [online]. 26.6.2018a. [cit. 2020-07-10]. Dostupné z WWW:

100

francis-catholic-church-vatican.html>.

CENTOFANI, Sergio; HAGENKORD, Bernd. Dialogue with China: Small steps towards

mutual trust. In: Vatican News [online]. 7.5.2018b. [cit. 2020-07-10]. Dostupné z WWW:

trust.html>.

CENTOFANI, Sergio; HAGENKORD, Bernd. Protagonists of Dialogue: Chinese Authorities

and the Holy See. In: Vatican News [online]. 30.6.2018c. [cit. 2020-07-06]. Dostupné z

WWW:

see-china-dialogue-protagonists.html>.

Covid-19: Holy See Thanks China for Aid. In: Vatican News [online]. 9.4.2020c. [cit. 2020-07-

19]. Dostupné z WWW:

see-thanks-china-for-coronavirus-aid.html>.

Did the Vatican Fail Christians in China? Cardinal Zen. In: Youtube [online]. 15. 7. 2019c. [vid.

2020-05-20]. Dostupné z: . Kanál

užívateľa China Uncensored.

EXCLUSIVE: Cardinal Zen criticizes Vatican for 'despis[ing] the heroes of faith' in China. In:

Youtube [online]. 14.2.2020b. [vid. 2020-05-20]. Dostupné z:

/watch?v=ynOFyHnCJZw>. Kanál užívateľa LifeSiteNews.

GISOTTI, Alessandro. The Holy See and China: the door is open. In: Vatican News [online].

27.9.2019. [cit. 2020-07-18]. Dostupné z WWW:

city/news/2019-09/vatican-china-holy-see-gisotti.html>.

101

GOMES, Robin. Philippine religious orders urge 'stay order' on controversial anti-terror law.

In: Vatican News [online]. 7.7.2020. [cit. 2020-07-20]. Dostupné z WWW:

oppose-anti-terror-act-conrovers.html>.

HADRO, Matt. 'The Vatican lost everything, got nothing': An interview with Cardinal Zen. In:

Catholic News Agency [online]. 15.2.2020. [cit. 2020-04-28]. Dostupné z:

catholicnewsagency.com/news/the-vatican-lost-everything-got-nothing-an-interview-with-

cardinal-zen-80278>.

Letter of the Holy Father Pope Benedict XVI to the Bishops, Priests, Consecrated Persons and

Lay Faithful of the Catholic Church in the Poople's Republic of China [online]. 27.5.2007.

[cit. 2020-04-05]. Dostupné z:

documents/hf_benxvi_let_20070527_china.html>.

Message of His Holiness Pope Francis to the Catholics of China and to the Universal Church

[online]. 26.9.2018. [cit. 2020-04-05]. Dostupné z:

papafrancesco_20180926_messaggiocattolicici nesi.html>.

Pastoral guidelines of the Holy See concerning the civil registration of clergy in China [online].

28.6.2019. [cit. 2020-04-05]. Dostupné z:

/bollettino/pubblico/2019/06/28/190628c.html>.

Pope entrusts commitment to reconciliation to Chinese Catholics. In: Vatican News [online].

22.9.2018d. [cit. 2020-07-15]. Dostupné z WWW:

reconciliation-chinese-catholics.html>.

102

Pope Francis to Chinese Catholics: Faith changes history. In: Vatican News [online]. 26.9.2018a.

[cit. 2020-07-10]. Dostupné z WWW:

09/pope-francis-message-chinese-catholics-agreement-holy-see-china.html>.

Pope's March Prayer Intention: "For Catholics in China". In: Vatican News [online]. 5.3.2020a.

[cit. 2020-07-20]. Dostupné z WWW:

03/pope-francis-prayer-intention-march-2020.html>.

Provisional Agreement between Holy See and China. In: Vatican News [online]. 22.9.2018b.

[cit. 2020-07-10]. Dostupné z WWW:

city/news/2018-09/china-holy-see-agreement-appointment-bishops.html>.

REIS, Bernadette M.. Cardinal Tong: Key is to maintain unity. In: Vatican News [online].

2.7.2020. [cit. 2020-07-20]. Dostupné z WWW:

law-unity.html>.

RÁBARA, Pavol. Kde majú kresťania odvahu, tam si komunisti len tak netrúfnu. In: Postoj

[online]. 11.6.2017. [cit. 2020-06-28]. Dostupné z:

/kde-maju-krestania-odvahu-tam-si-komunisti-len-tak-netrufnu->.

TORNIELLI, Andrea. China: A path for the good of the Church. In: Vatican News [online].

7.1.2019b. [cit. 2020-07-13]. Dostupné z WWW:

francis-diplomatic-corp.html>.

TORNIELLI, Andrea. Pastoral duties of the Chinese bishops received in communion by the

Pope. In: Vatican News [online]. 2.2.2019a. [cit. 2020-07-13]. Dostupné z WWW:

103

duties-of-chinese-bishops.html>.

Vatican sends medical masks to China. In: Vatican News [online]. 3.2.2020b. [cit. 2020-07-19].

Dostupné z WWW:

sends-medical-masks-to-china-for-coronavirus.html>.

WATKINS, Devin. Hong Kong Cardinal asks for prayers, condemns violence. In: Vatican

News [online]. 13.6.2019. [cit. 2020-07-10]. Dostupné z WWW:

peaceful-dialogue.html>.

World Over – 2020-02-13 – Joseph Cardinal Zen with Raymond Arroyo. In: Youtube [online].

14.2.2020a. [vid. 2020-05-20]. Dostupné z:

AH69A>. Kanál užívateľa EWTN.

ZEN, Joseph Ze-kiun. "Dubia" by Card Zen on the pastoral guidelines of the Holy See

concerning the civil registration of the clergy in China. In: Asia News [online]. 7.5.2019a.

[cit. 2020-04-05]. Dostupné z:

the-pastoral-guidelines-of-the-Holy-See-concerning-the-civil-registration-of-the-clergy-in-

China-47465.html>.

ZEN, Joseph Ze-kiun. The Pope Doesn’t Understand China. In: The New York Times [online].

24.10.2018. [cit. 2020-07-03]. Dostupné z:

/opinion/pope-china-vatican-church-catholics-bishops.html?action=click&module=

Opinion&pgtype=Homepage>.

ZEN, Joseph. Wèi wǒ huíyīng Léi Ruòhàn shūjī de xìn (sān yuè yī rì) bǔchōng yīxiē fēnxī (3

yuè 10 rì) 為我回應雷若翰樞機的信（三月一日）補充一些分析（3 月 10 日）

104

[Supplement to my answer to Cardinal G.B. Re (10 March 2020)]. In: old yosef [online].

21.3.2020c. [cit. 2020-04-10]. Dostupné z: .

ZEN, Joseph. What’s behind the Vatican’s silence on Hong Kong? In: The Washington post

[online]. 6.12.2019b. [cit. 2020-04-28]. Dostupné z:

/opinions/2019/12/06/whats-behind-vaticans-silence-hong-kong/>.

ZEN, Joseph. Zhì shūjī tuán tuán zhǎng Re (Léi Ruòhàn) 致樞機團團長 Re（雷若翰）[To

His Eminence Cardinal John Baptist Re]. In: old yosef [online]. 2.3.2020d. [cit. 2020-04-10].

Dostupné z: .

105

Sekundárna literatúra

ALLEN, Elise A.. In Hong Kong, going back to Mass could be calm before the storm. In: Crux

[online]. 25.5.2020. [cit. 2020-06-28]. Dostupné z WWW:

asia/2020/05/in-hong-kong-going-back-to-mass-could-be-calm-before-the-storm/>.

Amid Hong Kong protests, Beijing cracks down on some Chinese Catholics. In: Catholic News

Agency [online]. 30.9.2019. [cit. 2020-07-23]. Dostupné z WWW:

down-on-some-chinese-catholics-80172>.

Article 23 of the BASIC LAW. In: GovHK Website [online]. Naposledy aktualizované

30.6.2003b. [cit. 2020-07-08]. Dostupné z WWW:

/pamphlet/pamphlet3_2.htm>.

BAYS, Daniel H. A New History of Christianity in China. Chichester; West Sussex : Wiley-

Blackwell, 2012. ISBN 978-1-4051-5954-8.

BELAIOVÁ, Katarína. Sociálna reprezentácia násilia na školách u žiakov druhého stupňa

základných škôl. Brno, 2007. Diplomová práca. Masarykova univerzita. Filozofická fakulta.

Vedúci práce doc. PhDr. Mojmír Tyrlík, Ph.D..

BILLIG, Michael. Ideology and Opinions: Studies in Rhetorical Psychology. London : SAGE

Publications, 1991. ISBN 9780803983328. ISBN 0803983328.

BO, Charles M.. The Chinese regime and its moral culpability for Covid-19. In: UCA News

[online]. 2.4.2020. [cit. 2020-06-14]. Dostupné z WWW:

/news/the-chinese-regime-and-its-moral-culpability-for-covid-19/87609?fbclid=IwAR3rD3

QqlN6Fg2JpkAs5s0NU1kvTTIbOc6lWJADaG5eH6DRkWyvcSPgbcr8>.

106

BULLIVANT, Stephen; CLEMENTS, Ben. Everybody Loves Francis? In: Catholics in Britain

[online]. 13.3. 2020. [cit. 2020-08-10]. Dostupné z WWW:

.

CNA Staff. Cardinal Zen: 'No confidence' in HK religious freedom after new security law. In:

Catholic News Agency [online]. 30.6.2020a. [cit. 2020-07-24]. Dostupné z WWW:

religious-freedom-after-new-security-law-75300>.

CONDON, Ed. Analysis: The Vatican and China Part II, Hong Kong. In: Catholic News Agency

[online]. 23.7.2020a. [cit. 2020-08-02]. Dostupné z

WWW:

ii-hong-kong-68372>.

CONDON, Ed. Vatican picks Hong Kong bishop, delays announcement. In: Catholic News

Agency [online]. 17.1.2020b. [cit. 2020-08-03]. Dostupné z

WWW:

delays-announcement-49793>.

CORNELIO, Jayeel. How the Philippines Became Catholic: The complex history behind Asia's

most Christian country. In: Christianity Today [online]. 9.3.2018. [cit. 2020-08-14].

Dostupné z WWW:

philippines.html>.

CRIVELLER, Gianni. An Overview of the Catholic Church in Post-Mao China. In: CHU,

Cindy Yik-yi; MARIANI, Paul P. (eds.). People, Communities and Catholic Church in

China. Singapore : Palgrave Macmillan, 2020, pp. 9–27. ISBN 978-981-15-1678-8.

107

CRUX Stuff. Cardinal Zen says Pope Francis being ‘manipulated’ on China. In: Crux [online].

2.3.2020. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW:

asia/2020/03/cardinal-zen-says-pope-francis-being-manipulated-on-china/>.

GERMAN SIROTNÍKOVÁ, Miroslava. China Calling: Slovaks Wonder What's behind

Beijing's Media Offensive. In: Reporting Democracy [online]. 15.6.2020. [cit. 2020-07-06].

Dostupné z WWW:

whats-behind-beijings-media-offensive?fbclid=IwAR0Y2SgRU7HLtPzSle76QFVd4Mhhf

RGQo5FSgg_ynD6_LsnPmjcgnibIGU>.

GOOSSAERT, Vincent; PALMER, David A. The Religious Question in Modern China.

Chicago : The University of Chicago Press, 2011. ISBN 978-0-226-30416-8.

HARRIS, Elise. Catholics split, Vatican largely mum on Hong Kong protests. In: Crux [online].

9.12.2019. [cit. 2020-06-23]. Dostupné z WWW:

asia/2019/12/catholics-split-vatican-largely-mum-on-hong-kong-protests/>.

HENDL, Jan. Kvalitativní výzkum: Základní metody a aplikace. Praha : Portál, 2005. ISBN

978-80-7367-485-4.

HERZLICH, Claudine. Health and Illness: A Social Psychological Analysis. London :

Academic Press, 1973. ISBN 0123441501. ISBN 9780123441508.

Holy Spirit Study Centre [online]. 2016. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW:

.

Hong Kong Culture. Cultural Atlas [online]. 2020. [cit. 2020-06-15]. Dostupné z WWW:

.

108

Hong Kong Population 2020 (Live). World Population Review [online]. 2020a. [cit. 2020-06-

18]. Dostupné z WWW:

population/>.

Hong Kong: The Facts – Religion and Custom. In: GovHK Website [online]. May 2016a. [cit.

2020-06-18]. Dostupné z WWW:

/religion.pdf>.

CHAN, Shun-hing. The protestant community and the umbrella movement in Hong Kong.

Inter-Asia Cultural Studies. 2015, vol. 16, no. 3, pp. 380–395. [cit. 2020-08-13]. Dostupné

z WWW (DOI): .

Chinese Catholics outside mainland divided over Sino-Vatican agreement. In: National

Catholic Reporter [online]. 27.9.2018. [cit. 2020-05-18]. Dostupné z WWW:

sino-vatican-agreement>.

CHU, Cindy Yik-yi. China and the Vatican, 1979-Present. In: CHU, Cindy Yik-yi. (ed.).

Catholicism in China, 1900–Present: The Development of the Chinese Church. New York :

Palgrave Macmillan, 2014, pp. 147–168. ISBN 978-1-137-36174-5.

CHU, Cindy Yik-yi. The Chinese Catholic Church in Changing Times. In: CHU, Cindy Yik-

yi; MARIANI, Paul P. (eds.). People, Communities and Catholic Church in China.

Singapore : Palgrave Macmillan, 2020, pp. 1–6. ISBN 978-981-15-1678-8.

Jiàoqū dǎng'àn/lìshǐ: jiàoqū dàshìjì 1840s 教區檔案/歷史: 教區大事記 1840s [Hong Kong

Catholic Diocesan Archives: Leading Events 1840s]. Tiānzhǔjiào Xiānggǎng jiàoqū 天主教

香港教區 [Catholic Diocese of Hong Kong] [online]. 2019. Naposledy aktualizované

109

16.6.2020. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW:

.

Jiàoqū dǎng'àn/lìshǐ: jiàoqū dàshìjì 1940s–1980s 教區檔案/歷史: 教區大事記 1940s–1980s

[Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Leading Events 1940s – 1980s]. Tiānzhǔjiào

Xiānggǎng jiàoqū 天主教香港教區[Catholic Diocese of Hong Kong] [online]. 2019.

Naposledy aktualizované 16.6.2020. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW:

.

Jiàoqū dǎng'àn/lìshǐ: jiàoqū dàshìjì 1980s–1990s 教區檔案/歷史: 教區大事記 1980s – 1990s [Hong Kong Catholic Diocesan Archives: Leading Events 1980s – 1990s]. Tiānzhǔjiào Xiānggǎng jiàoqū 天主教香港教區[Catholic Diocese of Hong Kong] [online]. 2019. Naposledy aktualizované 16.6.2020. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW: .

Jiàoqū dǎng'àn/lìshǐ: jiàoqū dàshìjì 2000s 教區檔案/歷史: 教區大事記 2000s [Hong Kong

Catholic Diocesan Archives: Leading Events 2000s]. Tiānzhǔjiào Xiānggǎng jiàoqū 天主教

香港教區[Catholic Diocese of Hong Kong] [online]. 2019. Naposledy aktualizované

16.6.2020. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW:

.

Jiàoqū dǎng'àn/lìshǐ: jiàoqū dàshìjì 2010s 教區檔案/歷史: 教區大事記 2010s [Hong Kong

Catholic Diocesan Archives: Leading Events 2010s]. Tiānzhǔjiào Xiānggǎng jiàoqū 天主教

香港教區[Catholic Diocese of Hong Kong] [online]. 2019. Naposledy aktualizované

16.6.2020. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW:

.

110

Jiàoqū dǎng'àn/lìshǐ: tǒngjì zīliào 2019 教區檔案/歷史: 統計資料 2019 [Hong Kong Catholic

Diocesan Archives: Statistics 2019]. Tiānzhǔjiào Xiānggǎng jiàoqū 天主教香港教區

[Catholic Diocese of Hong Kong] [online]. 2019. Naposledy aktualizované 16.6.2020. [cit.

2020-06-18]. Dostupné z WWW: .

KANG-CHUNG, Ng. Hong Kong national security law: leader of city’s Catholics hopes ties

with the Vatican will not fall foul of legislation. In: South China Morning Post [online].

24.6.2020. [cit. 2020-07-09]. Dostupné z WWW:

kong/politics/article/3090432/hong-kong-national-security-law-leader-citys-catholics>.

KLINGENBERG, Claire. Ústup Číně, nebo vyřešení sino – vatikánského diplomatického

konfliktu? In: Náboženský infoservis [online]. 28.2.2018. [cit. 2020-06-18]. Dostupné

z WWW:

diplomatickeho-konfliktu/#_ftn13>.

Kňazský, prorocký a kráľovský ľud. Katechizmus katolíckej cirkvi [online]. 2015b. [cit. 2020-

07-15]. Dostupné z: .

LAM, Jeffie; LOK-KEI, Sum; KANG-CHUNG, Ng. Hong Kong elections: pro-democracy

camp wins 17 out of 18 districts while city leader says she will reflect on the result. In: South

China Morning Post [online]. 25.11.2019. [cit. 2020-07-18]. Dostupné z WWW:

tsunami-disaffection-washes-over-city>.

LAU, Mimi. Vatican hits stumbling block on road to rebuilding ties with China. In: South China

Morning Post [online]. 6.7.2020. [cit. 2020-07-09]. Dostupné z WWW:

block-road-rebuilding-ties-beijing>.

111

LEUNG, Beatrice K.F.. Catholic Bridging Efforts with China. Religion, State & Society. 2000,

vol. 28, no. 2, pp. 185–195. ISSN 1465-3974.

LEUNG, Beatrice K. F.. Catholic Church-State Relations in the Hong Kong Special

Administrative Region: A Review of 20 Years. Contemporary Chinese Political Economy

and Strategic Relations: An Internation Journal. 2017, vol. 3, no. 2, pp. 687–712. ISSN

2410-9681.

LEUNG, Beatrice K. F.. Joseph Cardinal Zen Ze-kiun of Hong Kong. In: CHU, Cindy Yik-yi;

MARIANI, Paul P. (eds.). People, Communities and Catholic Church in China. Singapore:

Palgrave Macmillan, 2020, pp. 61–77. ISBN 978-981-15-1678-8.

LEUNG, Beatrice K. F.. Sino-Vatican Relations and the Intermediary Roles of Hong Kong and

Macau. In VOGT, Roland. (ed.). Europe and China: Strategic Partners or Rivals? [online].

Hong Kong: Hong Kong University Press, 2012, pp. 201–218. [cit. 2020-04-08]. Dostupné

z WWW (DOI): <10.5790/hongkong/9789888083879.003.0011>.

LEUNG, Beatrice K. F.. The Hong Kong Catholic Church: A Framing Role in Social

Movement. In KUAH-PEARCE, Khun-Eng; GUIHEUX, Gilles. (eds.). Social Movements

in China and Hong Kong: The Expansion of the Protest Space [online]. Amsterdam :

Amsterdam University Press, 2009, pp. 245–258. [cit. 2020-05-08]. Dostupné z WWW

(DOI): .

LEUNG, Beatrice. The Catholic Church in China: One Year After the Sino – Vatican

Agreement. In: Berkley Centre [online]. 26.11.2019. [cit. 2020-05-28]. Dostupné z WWW:

after-the-sino-vatican-agreement>.

112

LEUNG, Beatrice; WANG, Marcus J. J.. Sino-Vatican Negotiations: Problems in Sovereign

Right and National Security. Journal of Contemporary China [online]. 2016, vol. 25, no. 99,

pp. 467–482. [cit. 2020-05-05]. Dostupné z WWW (DOI):

564.2015.1104921>.

LUM, Alvin; CHEUNG, Tony. Hong Kong’s pan-democrats condemn wave of arrests of

veterans as a bid to silence dissent but authorities say it’s for unlawful protests. In: South

China Morning Post [online]. 18.4.2020. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW:

opposition-veterans-arrested-police-over>.

LYNCH, Andrew P. Beijing and the Vatican: Catholics in China and the Politics of Religious

Freedom. SAGE Open [online]. 2014, vol. 4, no. 4, pp. 1–10. [cit. 2020-05-08]. Dostupné

z WWW (DOI): .

LÁŠTICOVÁ, Barbara. Sociálne reprezentácie ako možnosť porozumieť vzťahu medzi

jednotlivcom a spoločnosťou. In: LETOVANCOVÁ, Eva. (ed.). Psychologica XXXVIII:

zborník Filozofickej fakulty UK [online]. Bratislava: FF UK, 2002, s. 41–56. [cit. 2020-04-

28]. Dostupné z WWW:

reprezentacie_ako_moznost_porozumiet_vztahu_medzi_jednotlivcom_a_spolocnostou>.

ISBN 8022316563. ISBN 9788022316569.

MADSEN, Richard. China’s Catholics: Tragedy and Hope in an Emerging Civil Society.

Berkley : University of California Press, 1998. ISBN 0-520-21326-2.

MAIZLAND, Lindsay. China’s Repression of Uighurs in Xinjiang. In: Council on Foreign

Relations [online]. 30.6.2020. [cit. 2020-08-10]. Dostupné z WWW:

.

113

MARIANI, Paul P.. Extremely High Stakes of the Vatican – China Deal. In: American

Magazine [online]. 7.12.2018. [cit. 2020-08-07]. Dostupné z WWW:

deal>.

MASLÁKOVÁ, Magdaléna; SATOROVÁ, Anežka. The Catholic Church in Contemporary

China: How Does the New Regulation on Religious Affairs Influence the Catholic

church? Religions [online]. 2019, vol. 10, n.7, 446, p. 1–17.. [cit. 2020-05-05]. Dostupné

z WWW (DOI): . ISSN 2077-1444. doi:10.3390/rel10070446.

MASLÁKOVÁ, Magdaléna. The New Regulation on Religious Affairs and Its Possible Impact

on the Catholic Church in China. Journal of Church and State [online]. 2019b, vol. unlisted,

no. unlisted, pp. 1–21. [cit. 2020-05-05]. Dostupné z WWW (DOI):

. ISSN 0021-969X. doi:10.1093/jcs/csz054.

MASLÁKOVÁ, Magdaléna. The role of successive popes in the process of unification of the

Church in China. International Journal for the Study of the Christian Church [online]. 2019a,

vol. 19, no. 2–3, pp. 133–148. [cit. 2020-05-15]. Dostupné z WWW (DOI):

dx.doi.org/10.1093/jcs/csz054>. ISSN 1474225X.doi:10.1080/1474225X.2019.16556 28.

MISACHI, John. What is Sinicization. In: World Atlas [online]. 3.10.2017. [cit. 2020-08-10].

Dostupné z WWW: .

MITCHELL, Tom; HANCOCK, Tom. China and Vatican sign historic deal over bishop

appointments. In: The Financial Times [online]. 23.9.2018. [cit. 2020-05-24]. Dostupné

z WWW: .

114

MOODY, Peter R.. The Catholic Church in China Today: The Limitations of Autonomy and

Enculturation. Journal of Church and State [online]. 2012, vol. 55, no. 3, pp. 403–431. [cit.

2020-05-09]. Dostupné z WWW (DOI): .

MOSCOVICI, Serge; MARKOVÁ, Ivana. Presenting Social Representations: A Conversation.

Culture&Psychology, London: SAGE Publications, 1998, vol. 4, no. 3, pp. 371–410.

Pastoral Letter God is Love from Cardinal John Baptist Wu [online]. 6.6.1999. [cit. 2020-08-

07]. Dostupné z WWW: .

PENTIN, Edward. Why Did the Pope Drop Mention of Hong Kong at Sunday Angelus? In:

National Catholic Register [online]. 9.7.2020. [cit. 2020-08-06]. Dostupné z WWW:

hong-kong-at-sunday-angelus>.

Posvätné tajomstvo jednoty cirkvi. Katechizmus katolíckej cirkvi [online]. 2015a. [cit. 2020-

07-15]. Dostupné z: .

RETEAU, Patric; MOLINER, Pascal; GUIMELLI, Christian, ABRIC, Jean-Claude. Social

representation theory. In KRUGLANSKI, Arie W.; LANGE, Paul M. A. Van; HIGGINS, E.

Torry. (eds.). Handbook of Theories of Social Psychology: Volume Two. London : Sage

Publications, 2012, pp. 477–497. ISBN 978-0-85702-961-4.

RIORDAN, Primrose. Hong Kong’s Catholics defy Vatican over protests. In: Financial Times

[online]. 6.12.2019. [cit. 2020-05-20]. Dostupné z:

f6ea-11e9-a79c-bc9acae3b654>.

ŘIHÁČEK, Tomáš; ČERMÁK, Ivo; HYTYCH, Roman (et al.). Kvalitativní analýza textů:

Čtyři přístupy. Brno : Masarykova Univerzita, 2013. ISBN 978-80-210-6382-2.

115

SAINSBURY, Michael. China’s Catholics Still Suffer Religious Oppression After Vatican-

Beijing Deal. In: The New Lens [online]. 14.10.2019. [cit. 2020-07-23]. Dostupné z WWW:

.

SANGER, David E.; WONG, Edward; HOROWITZ, Jason. The Vatican Is Said to Be Hacked

From China Before Talks With Beijing. In: The New York Times [online]. 28.7.2020. [cit.

2020-08-03]. Dostupné z WWW:

vaticanhack.html?fbclid=IwAR32ByXOVQm4fTfPO5MPKSvHMn86X7sHLJHjW_mVu

8zvTJTLTILYwn1VvJ4>.

SCIMIA, Emanuele. The Vatican Stays Away from the Hong Kong Crisis Due to Fears of

Beijing’s Retaliation. China Brief [online]. 2020, vol. 20, no. 2, pp. 18–22. [cit. 2020-05-

25]. Dostupné z WWW:

29-2020-CB-Issue-in-PDF-2.pdf?x71937>.

SHERWOOD, Harriet. Vatican signs historic deal with China – but critics denounce sellout. In:

The Guardian. [online]. 22.9.2018. [cit. 2020-06-25]. Dostupné z WWW:

china-nominating-bishops>.

ŠEBEŇA, Martin. Toto je koniec Hongkongu, aký sme poznali. In: SME Komentáre [online].

1.7.2020. [cit. 2020-07-02]. Dostupné z WWW:

/c/22437524/toto-je-koniec-hongkongu-aky-poznali.html>.

ŠEĎOVÁ, Klára. Humor ve škole. Brno: Masarykova Univerzita, 2013. ISBN 9788021062054.

Tiānzhǔjiào Xiānggǎng jiàoqū 天主教香港教區 [Catholic Diocese of Hong Kong] [online].

2019. [cit. 2020-06-18]. Dostupné z WWW:

.

116

TICOZZI, Sergio. The Development of the Catholic Church in Post-Mao China. In: CHU,

Cindy Yik-yi; MARIANI, Paul P. (eds.). People, Communities and Catholic Church in

China. Singapor e: Palgrave Macmillan, 2020, pp. 29–41. ISBN 978-981-15-1678-8.

TURCSÁNYI, Richard. Čína a jej postavenie na svetovej scéne. [online]. 21.11.2017. [cit.

2020-08-15]. Dostupné z WWW:

20%C4%8C%C3%ADna.pdf>.

TURCSÁNYI, Richard; ŠIMALČÍK, Matej. Čína na Slovensku: Sme pripravení na budúcnosť?

[online]. 2018. [cit. 2020-08-03]. Dostupné z WWW:

AMO_cina-na-slovensku-sme-pripraveni-na-buducnost.pdf>.

UCA News reporter. Delicate Vatican-China pact negotiations likely next month. In: UCA

News [online]. 29.6.2020a. [cit. 2020-07-01]. Dostupné z WWW:

month/88581?fbclid=IwAR1VVy6vNOWGlojxB0osBB2h2AbJITixsGnFe4Tdgw5wEQ

sYgdJttphHYpA>.

UCA News reporter. Freedom fighter Cardinal Zen to be honored in US. In: UCA News [online].

25.1.2019. [cit. 2020-08-13]. Dostupné z WWW:

us/84366>.

UCA News reporter. Vatican delays announcing new Hong Kong bishop. In: UCA News

[online]. 20.1.2020b. [cit. 2020-06-28]. Dostupné z WWW:

bishop/87022>.

Vatican News [online]. Vatican: 2017–2020. [cit. 2020-05-25]. Dostupné z:

.

117

WANG, Yaqiu. Pope Francis Should Speak Out Against Beijing’s Abuses. In: Human Rights

Watch [online]. 16.3.2020. [cit. 2020-06-25]. Dostupné z WWW:

abuses>.

WESTENDORP, Mariske. Belonging to a global family of God in Hong Kong: the relevance

of religion in facing an uncertain future. Asian Anthropology. 2017, vol. 16, no. 2, pp. 116–

132. [cit. 2020-05-28]. Dostupné z WWW (DOI): <10.1080/1683478X.2017.1316815>.

WU, Jin; LAI, Rebeca K.K.; YUHAS, Alan. Six Months of Hong Kong

Protests. How Did We Get Here? In: The New York Times [online]. 18.11.2019. [cit. 2020-

05-20]. Dostupné z WWW:

kong-protests-arc.html>.

YU, Elaine; RAMZY, Austin. Amid Pandemic, Hong Kong Arrests Major Pro-Democracy

Figures. In: The New York Times [online]. 18.4.2020. [cit. 2020-06-27]. Dostupné z WWW:

.

ZHANG, Juyan. Sino-Vatican Faith Diplomacy: Mapping the Factors Affecting Bilateral

Relations. Los Angeles : Figueroa Press, 2017. ISBN-13: 978-0-18-221704-5 ISBN-10: 0-

18-221704-3.

ZHU, Rachel X. The Division of the Roman Catholic Church in Mainland China: History and

Challenges. Religions [online]. 2017, vol. 8, no. 39, pp. nonpaged. [cit. 2020-04-12].

Dostupné z WWW (DOI): < https://doi.org/10.3390/rel8030039>.

118

PRÍLOHY

Príloha č. 1: Popis respondentov

Rex

Rex je 24-ročný Číňan narodený a žijúci v Hongkongu, identifikujúci sa ako Hongkončan s oficiálnou čínskou etnickou a národnostnou identitou. Vyštudoval elektronické inžinierstvo, avšak v súčasnosti pracuje ako účtovník. Na želanie starej mamy bol po narodení pokrstený

(rodičia vieru nepraktizovali), avšak katolícka viera začala zohrávať dôležitejšiu rolu v jeho

živote v 10-tich rokoch po nástupe na katolícku školu. V súčasnosti sa pravidelne (každý týždeň) zúčastňuje aktivít komunity tejto školy a pomáha v lokálnej farnosti s pastoračnými činnosťami.

Rodina začala po Rexovom nástupe na katolícku školu postupne praktizovať katolícku vieru

(rozhovor č. 1, jún, 2020).

Celline

Celline je Filipínka žijúca v Hongkongu. Rodičia sa z Filipín presťahovali, keď mala 10 rokov.

Pochádza z rodiny, ktorú označuje ako „klan nábožných katolíkov“, takže praktizuje vieru od svojho narodenia. V súčasnosti pracuje ako učiteľka angličtiny v lokálnej základnej škole

(učí etnických Číňanov) a pokračuje v štúdiu na univerzite. Jej prežívanie viery je úzko spojené s filipínskou komunitou, ktorú už dva roky navštevuje a vďaka rodine je jej život úzko spojený i s farnosťou, v ktorej už po generácie aktívne pôsobila jej širšia rodina (rozhovor č. 2, júl,

2020).

Jamie

Jamie je Filipínka žijúca v Hongkongu od 8 rokov jej života, kedy sa sem jej rodičia rozhodli presťahovať. Jej rodina je silne veriacou katolíckou rodinou. Každý týždeň sa zúčastňuje svätých omší. Vyštudovala psychológiu. V súčasnosti pracuje pre miestnu NGO so zameraním na prácu so závislými (alkohol, drogy) a mentálne chorými mladými a prácu pre pozitívny vývoj mládeže. Okrem praktizovania viery v domácom prostredí navštevuje početnú komunitu

119 filipínskych katolíkov v Hongkongu, kde sa aktívne angažuje už 6 rokov v práci s mládežou a nezadanými osobami (rozhovor č. 3, júl, 2020).

Angelica

Angelica je 25 ročná katolíčka, narodená a vychovaná v Hongkongu. Od detstva ju rodičia viedli k viere, pričom sa aktívne zapájala do rôznych duchovných aktivít v detstve a neskôr aj v období dospievania. V súčasnosti je členkou dvoch katolíckych komunít. Zatiaľ čo prvá je organizovaná prevažne cudzincami v HK, druhá je zložená takmer výlučne s lokálnych HK obyvateľov – tam sa angažuje viac. Pomáha s učením v nedeľných školách, je členkou Légie

Panny Márie (rozhovor č. 4, júl, 2020).

Raycelle

Raycelle sa narodila na Filipínach, ale celý svoj život prežila v HK – jej rodina sa sem presťahovala, keď mala Raycelle 2 mesiace. Má 27 rokov a v súčasnosti pracuje ako asistentka na univerzite v HK. Po ukončení štúdia na hongkonskej medzinárodnej strednej škole absolvovala 5-ročné štúdium na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Jej rodičia sú katolíci no napriek tomu, že bola vychovávaná v katolíckej viere od malička, aktívnejšie sa začala angažovať až počas štúdií v USA, kde sa „Boh stal jej druhou rodinou“. Veľmi ju oslovil tamojší komunitný spôsob prežívania viery a tak si po návrate do HK našla komunitu, v ktorej je aktívna až dodnes – učí v nedeľných školách a vedie biblické krúžky (rozhovor č. 5, júl,

2020).

Brian

Brian je 26- ročný hygienik. Pochádza z Filipín, kde prežil iba prvý rok života a potom sa jeho rodičia - obaja katolíci – presťahovali do HK. Bol vychovávaný v katolíckej viere. Svoju vieru najviac budoval v nedeľných školách a v súčasnosti je aktívny v charizmatickom hnutí, ktoré pravidelne organizuje modlitbové stretnutia, chvály, omše liečenia, atď. Štyri roky

študoval na Filipínach, kde žije väčšina jeho rodiny. Brian oceňuje svoje filipínske korene a rád

120 sa k tejto identite vracia, zároveň však zdôrazňuje, že HK sa stal jeho domovom (rozhovor č. 6, júl, 2020).

Mario

Dlhšiu dobu pôsobí v HK ako františkánsky misionár. Pochádza z Panamy, kde absolvoval

štúdium práva na katolíckej univerzite. V HK pracoval ako učiteľ angličtiny na katolíckych

školách a učiteľ angličtiny pre španielsky hovoriacich ľudí, ale kvôli sklamaniu z tamojšieho vnútorného fungovania katolíckej diecézy prijal aktuálne ponuku práce zo štátneho sektoru.

Jeho pôvodným úmyslom príchodu do HK bolo vykonávanie misionárskej činnosti v pevninskej Číne, nikdy sa nechcel v HK usídliť natrvalo, avšak teraz vníma život v HK ako svoje povolanie od Boha (rozhovor č. 7, júl, 2020).

121