JANÁČKOVA AKADEMIE MÚZICKÝCH UMĚNÍ V BRNĚ
Hudební fakulta
Diplomová práce
Brno 2017 Andrej Farkaš JANÁČKOVA AKADEMIE MÚZICKÝCH UMĚNÍ V BRNĚ
Hudební fakulta
Katedra Jazzové interpretace
Hra na klavír
Oscar Peterson
„The Trio“
Diplomová práce
Autor práce: Andrej Farkaš
Vedoucí práce: MgA. Jan Dalecký
Oponent práce: MgA. Jan Přibil
Brno 2017 Bibliografický záznam
FARKAŠ, Andrej. Oscar Peterson „The Trio“. Brno: Janáčkova akademie múzických umení v Brne, Hudobná fakulta, Katedra jazzové interpretace, 2017. 25 s. Vedoucí diplomovej práce odb.as. MgA. Jan Dalecký.
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi MgA. Janovi Daleckému za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej diplomovej práce.
V Brne dňa 14.5.2017
Anotácia
V tejto bakalárskej práci som sa zameral na osobitý štýl Oscara Petersona, jeho riešenie spôsobu fungovania a komunikácie sólového klavíra zo sólovú gitarou. Priblížiť sa k spôsobu, systému, ktorý Oscar Peterson využíval pri svojej hre s Joe Passom. Uviesť príklady, rámcovo sa priblížiť k vyriešeniu problému hrania dvoch harmonických nástrojov súčasne.
Kľúčové slová: umelecké cesty, vedenie hlasov, sprievod, dva harmonické nástroje, súzvuk
Annotation
In this thesis I focused on the distinctive style of Oscar Peterson, his solutions are working and communication of solo piano and solo guitar. Getting closer to the ways of that Oscar Peterson used in their play with Joe Pass. Give an example closer to solving the problem of playing two harmonic Instruments at the same time.
Key words: artistic tours, voice management, comping, two harmonic instruments, echoes
OBSAH:
1. Úvod 2. Život Oscara Petersona 2.1 Norman Granz 3. Cesta k vzniku Oscar Peterson – „The Trio“ 3.1 „The Trio“ 4. Osobitý štýl Oscara Petersona 4.1 Oscar Peterson, a jeho úloha v zoskupení 4.2 Joe Pass, život, umelecké cesty a jeho úloha v zoskupení 4.3 Niels – Henning Orsted Pedersen 5. Súhra dvoch harmonických nástrojov 5.2 Riešenie, príklady harmonickej práce dvoch harmonických nástrojov Joe Passa a Oscara Petersona 6. Záver Resumé Slovník Zoznam bibliografických zdrojov Prílohy
1. ÚVOD
Keďže Oscar Peterson patrí k mojím najväčším vzorom, v mojej diplomovej práci sa zaoberám jeho životom, cestami, vplyvmi, ktoré ho ovplyvnili, umeleckým pôsobením, spôsobom hrania, problematikou interpretovania spôsobu hrania jeho osobitého štýlu, životom umelcov, s ktorými sa podie al na tomto nezvyčajnom zoskupení klavíra, gitary a kontrabasu, súvislosťami, ktoré nadväzovali na konečné zoskupenie Petersonového Tria. Cez umelecké postavenie Oscara Petersona a Joe Passa v Oscar Peterson – The Trio, po rámcové riešenie súhry klavíra a gitary a harmonickej a melodickej práce dvoch harmonických nástrojov týchto gigantov.
2. Život Oscara Petersona
Oscar Peterson bol kanadským jazzovým klaviristom, považovaným za jedného z najlepších klaviristov všetkých čias. Jeho otec pracoval ako vrátnik na kanadskej tichomorskej železnici. Vyrastal v Montreale, Quebec, kde sa aj narodil. Tu bol obklopený jazzovou kultúrou, ktorá prekvitala na začiatku 20. storočia. Keď mal malý Peterson 5 rokov už ovládal hru na trúbke a klavíri. Neskôr, v siedmich rokoch mu tuberkulóza zabraňovala v pokračovaní hry na trúbku, takže svoju pozornosť začal venovať len klavíru. Jeho otec Daniel Peterson bol jedným z jeho prvých učite ov. Jeho sestra Daisy Peterson vyučovala mladého Oscara taktiež klavír, zo zameraním na vážnu hudbu. Vďaka precíznemu precvičovaniu vážnej hudby, poctivej práce a náročnej praxe rozvinul svoju virtuozitu. Peterson študoval tiež u Istvána Thomána, pedagóga a klaviristu maďarského pôvodu, ktorý bol žiakom samotného Franza Liszta. Jeho štúdium u Istvána Thomána bolo predovšetkým založené na klasickom klavíri. Počas štúdia ho zaujal tradičný jazz a s Istvánom Thománom naštudoval nieko ko skladieb štýlu ragtime a hlavne štýl boogie-woogie. V deviatich rokoch hral Oscar s takým nadh adom a kontrolou, že zaujal profesionálnych hudobníkov. Oscar mnohé roky praktizoval hru na klavirí 4 až 6 hodín denne, až neskôr cvičil už len hodinu, max. dve. V roku 1940, sa prihlásil na národnú hudobnú súťaž organizovanú kanadskou rozhlasovou spoločnosťou. Túto súťaž vyhral, odišiel zo školy a stal sa profesionálnym klaviristom. Pracoval na týždennej rozhlasovej relácii a hrával v hudobných sálach a v hoteloch. Keď bol Oscar teen-ager tak počul nahrávku Arta Tatuma „Tiger Rag“. Bol s toho nato ko zastrašený že nehral na klavíri pár týždňov. Bol šokovaný ako môže Tatum hrať to ko tónov, v takej rýchlosti a presnosti. Po pár týždňoch sa Peterson vrátil a našiel to, čo h adal. Hral na všetky spôsoby, ktoré dovtedy používali najväčší pianisti tej doby. Vďaka Tatumovej estetike Peterson prišiel k ceste, ktorá čerpá s vážnej hudby, najmä s klavírnych koncertov Sergeja Rachmaninova. Rachmaninovské vedenie harmónie u neho zanechali značný vplyv. Rachmaninové citácie zaznievajú v mnohých nahrávkach Petersona. Počas 60. a 70 rokov nahral početné množstvá trio nahrávok, ktoré sú plné vplyvov Sergeja Rachmaninova a absorbovanie vplyvov rôznych žánrov jazzu, populárnej a klasickej hudby. Zatia čo bol Peterson celosvetovo uznávaný ako skvelý jazzový klavirista, v rodnej Kanade bol považovaný za významného verejného predstavite a. Jeho ve ká osobnosť je podložená v uznaniach a oceneniach ktoré získal posledných 20 rokov svojho života.Roku 1972 bol vyhlásený za úradníka kanadského rádu a roku 1984 bol povýšený spoločnosťou Companion. V rokoch 1991 až 1994 bol Peterson kancelárom Yorkskej univerzity v Toronte. Medzi rokmi 1991 – 1994 roku 1993 Oscar Peterson utrpel mozgovú príhodu. Svoju kariéru prerušil. Predtým ako začal znovu svoju kariéru v koncertných a nahrávacích kruhoch absolvoval 1 rok fyzickej terapie. Klavirista Benny Green, ktorý nahral v roku 1997 duo album „Oscar and Benny“ povedal v Los Angeles Times o svojom učite ovi: „Oscar mi povedal, že prvá vec, ktorú robí, keď sadne za klavír je, že zisťuje do akej miery sú klapky na danom nástroji stlačené pred tým ako kladivko zasiahne strunu. „Hovorí - a znie to tak jednoducho - že keď skončí zo zisťovaním, potom má úplnú kontrolu nad klavírom. Pre ostatných z nás je to samozrejme oveľa viac krokov“1. Po jeho smrti provincia Ontário ponúkla štipendium vo výške 4. miliónov amerických dolárov pre Jazz Performance na univerzite v Yorku. Provincia Ontário tiež udelila štipendium vo výške 1 milión dolárov pre znevýhodnených študentov taktiež z Yorku.
2.1 Norman Granz
Ve kým krokom v Petersonovej kariére bol kontakt s labelom Normana Granza. Objavenie Petersona Normanom Granzom vzniklo neobvyklým spôsobom. Jedného večera Norman Granz išiel taxíkom na letisko v Montreale, rádio v taxíku akurát prehrávalo živé vysielanie Petersona v miestnom nočnom klube. Keď to Granz počul, nariadil vodičovi, aby ho odviezol toho klubu, aby sa mohol s Oscarom stretnúť. Následne v roku 1949 predstavil Norman Granz predstavil Oscara Petersona zo skupinou Normana Granza ktorá si hovorila „Jazz at the Philharmonic“, (v skratke JATP), pretože vôbec prvý koncert tohto druhu, organizovaný Granzem prebehol v sále Philharmonic Auditorium v Los Angeles dňa 2.7. 1944. Bola to séria koncertov, pokračujúcich na rôznych miestach USA a nakoniec aj sveta. Oscar Peterson vtedy po prvý krát vystúpil v Spojených štátoch 18.9.1949 v newyorkskej Carnegie Hall pod firmou Normana Granza - JATP a taktiež hral v triu, ktorého členovia boli kontrabasista Ray Brown (dlhé roky jeho nerozlúčite ný druh) a bubeník Buddy Rich. S tohto koncertu v Carnegie Hall boli zachytené na albe a vydané boli tri skladby: I Only Have Eyes for You, Fine and Dandy a Carnegie Blues. Týmto sa zrodil trvalý vzťah medzi Normanom Granzom a Oscarom Petersonom. Granz zostal manažérom Petersona počas väčšiny Petersonovej kariéry. Peterson uznával a chválil Granza, že sa postavil za neho a ďalších čiernych jazzových muzikantov 50.
1 Dostupné na http://www.washingtonpost.com/wp- dyn/content/article/2007/12/24/AR2007122401288_3.html a 60. rokov 20. storočia. Počas svojej kariéry si vytvoril povesť technicky brilantného, harmonicky vyspelého a melodicky vynaliezavého jazzového klaviristu. Stal sa klaviristom, ktorý pravidelne pôsobil v kanadskom rozhlase počas 40. rokov 20. storočia. Jeho meno už vtedy bolo uznané aj v Spojených štátoch. Prostredníctvom Normana Granza mohol Oscar Peterson umelecky pôsobiť z hlavými jazzovými gigantmi tej doby.
Príloha č.1 - Norman Granz
3. Cesta k vzniku Oscar Peterson – „The Trio“
Peterson mal potrebu definovať jazzové trio tak, že žiadal od side manov tú najvyššiu úroveň. Trio s Rayom Brownom a Herbom Ellisom bolo pod a jeho slov „najviac stimulujúcim“2 projektom pre verejné vystúpenia. Na začiatku 50. rokov 20. storočia začal spolupracovať s Charlie Smithom a Rayom Brownom ako Oscar Peterson Trio. Za nedlhý čas bol bubeník Smith nahradený gitaristom Irvingom Ashbym ktorý sa predtým podielal na Nat „King“
2 JENKINS, W. 1999. Ray Brown Father Time. In Jazz Times, roč. 29, 1999, č. 3. ISSN 0272-572-X, s. 34-37.
Cole Trio. Neskôr nahradil Asbyho gitarista Barney Kessel. Toto zoskupenie spolu pôsobilo jeden rok. Po Kesselovi sa naspať vrátil bubeník Herb Ellis. H. Ellis bol ideálnym korešpondentom, ktorý vyhovoval Oscarovi Petersonovi po všetkých stránkach. Po skúsenosti s Oscarom Petersonom H. Ellis povedal: „Bol to pravdepodobne vrchol mojej kariéry, práca s týmito borcami“.3 Bol nepochybne unesený Oscarovou hrou a vôbec jeho osobnosťou. „Oscar je duševný obor, keď mi dal veci na hranie, povedal som mu: Oscar, ja toto hrať nemôžem. On povedal: „Áno, môžeš, viem, koľko môžeš hrať“.4 Nepochybne Oscar Peterson vedel, že Herb Ellis je ten, koho potrebuje. Ale keďže Herb Ellis bol biely, Petersonové trio tým bolo rasovo integrované. Bol to kontroverzný krok v čase ktorý bol plný nezrovnalostí a ťažkostí so segregáciou bielych a čiernych. Posledné nahrávanie s Herbom Ellisom - Oscar Peterson Trio nahrané naživo v Town Tavern v Toronte rozšírilo stupeň hudobného a emocionálneho splynutia troch hráčov. Rovnako prispievajú všetci traja hráči a podie ajú sa na výsledku rovnocenne na sofistikovanej improvizačnej súhre. V roku 1958 keď Herb Ellis opustil toto Trio, bol nahradený bubeníkom Ed Thingpenom v roku 1959. S Petersonom sa podielali Brown a Thingpen na albumoch „Night Train“, „Canadiana Suite“, „West Side Story“, „Affinity“, „Jazz Soul“ a mnoho ďalších. Brown a Thingpen odišli v roku 1965 a prevzali za nich úlohu kontrabasista Sam Jones a bubeník Louis Hayes, neskôr tiež bubeníkom Bobby Durhamom. Toto trio spolu koncertovalo až do roku 1970. Na jeseň roku 1970 Peterson spolu so Samom Jonesom a Bobbym Durhamom album Tristeza on the piano. Týmto albumom skončila ich spolupráca. V 70. rokoch vytvoril Peterson trio s kontrabasistom Nielsom - Henningom Ørstedom Pedersenom a Joe Passom. Toto trio sa približovalo k úspechu tria z 50. rokov s Brownom a Ellisom. S týmto triom bez bicích podával Oscar uznávané výkony a natočil najpredávanejšie nahrávky, predovšetkým „The Trio“. V roku 1976 Joe Pass povedal v zapísanom rozhovore: ´´Jediný chlapi, ktorých som počul, ktorí sa blížia k úplnému zvládnutiu ich nástrojov sú Art Tatum a Oscar Peterson´´5
3 Dostupné na: http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2010/03/30/AR2010033003818.html 4 Dostupné na: http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2010/03/30/AR2010033003818.html 5 JENKINS, W. 1999. Ray Brown Father Ti e. I Jazz Ti es, roč. 9, 999, č. . ISSN 7 -572-X, s. 34-37. 3.1 „The Trio“
The Trio – je live album z roku 1961 pod taktovkou Ocara Petersona, ktoré bolo nahrávané v London jazz club v Chicagu. Toto trio dostalo roku 1974 cenu Grammy Awards za najlepší jazzový album a formáciu kapely.
Tento album obsahuje skladby: „Blues Etude“, „Chicago Blues“, „Easy Listening Blues“, „Come Sunday“ a „Secret Love“.
Bolo nahrané viac večerov, materiál ostal dochovaný a roku 1996 vydala firma Verve všetko, čo sa dochovalo na 5CD.
The Oscar Peterson Trio – The Trio : Live From Chicago
The Oscar Peterson Trio – The London House Sessions
The Giants - MGM Recording Studios, Los Angeles, CA, December 7, 1974
Skladby – „Riff Blues“, „Who cares“, „Jobim“, „Blues For Denis“, „Sunny“, „I´m Getting Sentimental Over You“, „Caravan“, „Eyes Of Love“. Pablo 2310-796, Original Jazz Classics OJCCD-858-2 Oscar Peterson, Joe Pass, Ray Brown – „The Giants“.
Oscar Peterson Trio – „Salle Pleyel“, Paris, France, Október 5, 1978 Pablo Live 2620-112
The Oscar Peterson Trio – The Trio
Vo svojej recenzíí v Allmusic, kritik Scott Yanow pochválil hranie Joe Passa a Nielsa – Henninga Orsteda Pedersena, ale napísal, že dôvodom na získanie ceny Grammy bol práve Oscar Peterson ktorý skúma pohotovo a ve mi zdatne nieko ko jazzových štýlov. Peterson počas svojej dlhoročnej kariéry nahral ve a nahrávok v spoločnosti label Pabla Normana Granza, ale tento album je jeden z jeho najkvalitnejších albumov, ktorý tu nahral spolu s Joe Passom a Nielsom – Henningom Orstedom Pedersenom.
Swing nesmel chýbať ani na týchto CD napriek tomu, že už v tej dobe svojrázny štýl be-bop prekvital do ve kých rozmerov, zatia , čo typického swingu ubúdalo. Jeho osobitosť ve mi často úzko súvisí aj z jeho hrou, bol to človek, perfekcionista, ktorý potreboval vo svojom živote i vôbec v jeho hre čistotu, genialitu, prísnosť. Jeho výstupy sú silné, be-bopové, swingové, najmä blues-ové, ktoré kombinuje všetky spoločne, pričom sa stále dostáva vyššie, až kým nepríde to jeho osobité, s ktorým úplne zachváti každého poslucháča.
Príloha č.2 - Predná strana albumu ´´The Trio´´
Príloha č. 3 - Zadná strana albumu ´´The Trio´´
4. Osobitý štýl Oscara Petersona
Oscar Peterson (15. 8. 1925 Montreal, Quebec, Kanada – 23. 12. 2007 Mississauga, Ontario, Kanada) Oscara Petersona možeme vnímať ako klaviristu gigantických rozmerov. Jeho štýl vychádza zo štýlotvorných rytmických, melodických, harmonických štruktúr a prvkov majstrov ako je Art Tatum (1909 – 1956), Thomas „Fats“ Waller (1904 – 1943), Nat „King“ Cole (1919 – 1965). Často vyskytovaná technika stride piana s ktorej vychádza s Arta Tatuma, tento štýl boogie - woogie alebo tiež rag time využívalo pred ním viac pianistov, avšak vrchol a vôbec výsledok vývoja stride piana vyvrcholilo práve u Oscara Petersona. Jeho melodické línie sú úžasným prehĺbením swingu, bebop - u, hardbop - u a nakoniec jeho osobnosti a jeho vlastného svojrázneho štýlu. Štýl hry nemení ani po rokoch pôsobenia v hudobnom svete. Zostáva pri overených postupoch, pri vlastnom systéme riešenia či už po improvizačnej stránke, stránke harmonickej - sprievodu (compingu), tonality (nikdy nebol u neho badate ný vplyv modálnych alebo moderných jazzových hviezd. Jeho tradičné riešenie poh adu na všetky aspekty riešenia kompletného hudobného výsledku vyvoláva istý pocit vyrovnanosti, ucelenosti, konkrétnosti, priamosti a virtuozity. Na uvedomenie Oscarovho spôsobu hrania je potreba poznať spôsob dovtedajších jazzových techník, poh adov, riešení, ktoré až potom môžeme pretvárať do petersonovských rozmerov. Problematika interpretovania jeho štýlu hry spočíva v jeho ve kej virtuozite, remeselnej výbave a spracovania enormne ve kého množstva aspektov súčasne. Ve a prekombinovaných aspektov, práca z registrami celého nástroja. Zatia čo kra uje v melodických líniách, ktoré pôsobia tak emočne silno až nevyrovnane, vyrovnáva jasným sprievodom v avej ruke. Racionálna ucelenosť v harmonickom sprievode vyrovnáva vo nosť, ktorá kra uje v jeho melodických líniách. Vysoké spektrum jeho znalostí prevyšuje virtuozitu a značí ve kú genialitu: Príloha č. 4 – Príklad:
Zdroj: https://www.youtube.com/results?search_query=oscar+peterson+how+long+has+this+been+g oing+on&spfreload=1
Na interpretáciu jeho hry a vôbec jeho poh adu a predstavy hudobného prejavu potreba široké spektrum znalostí nielen dovtedajších jazzových odvetví, štýlov ale na viac mať preštudovanú literatúru jeho osobitého riešenia štruktúr, remesla, techník a improvizácie. Petersonov štýl bol svojrázny, plný energie, invencie, jednoducho štýlu ktorý mohol interpretovať celý život bez ve kých obratov a zmien. K jeho osobitého štýlu sa dostal predovšetkým pomocou štúdia vážnej klasickej hudby – baroka, neskorého romantizmu, vrcholného romantizmu či impresionizmu. Badate ný vplyv Chopina, Rachmaninova, Liszta a Čajkovského. Po vzore Čajkovského rieši voicingy v horných registroch nástroja, zdvojenie oktávou a doplnenie o tercie, septimy, tenzie a alterácie. Táto technika sa približuje k Big Band-ovému vnímaniu celistvého zvuku rozloženého v registroch. Zriedkavé chopinovské vedenie melódie, invenčné spracovanie Lisztovských pasáží podobne ako Art Tatum. Ovláda rovnováhu medzi technikou, tvrdým prírážaním blues a nežného prejavu súčasne.V jeho celoživotnom diele je badate ný jasný vplyv starej školy, pianistov 20. a 30. rokov 20. storočia. Široké spektrum bluesu tu nesmie chýbať, tak tiež schopnosti prejavu spevnej improvizácie s transformovaním a augmentovaním swingovej, be-bopovej, hard-bopovej éry jeho vlastnou cestou, ktorá umožnila ešte väčšie obzory jazzovej pianistickej literatúry.
Čo sa týka techniky stride piana, ktorú odovzdali Oscarovi Petersonovi umelci ako Art Tatum, Thomas „Fats Waller“ a Nat „King“ Cole, bola táto technika badate ne ve mi blízka. Oscar sa vždy technikou stride piana akoby naplňoval, je to z jeho interpretácie cítiť ako miluje blues a akým svojráznym pretvoreným štýlom túto techniku predvádza. Zatia čo Art Tatum pri hraní techniky stride piana v sólach používal melodické línie, ktoré boli poznačené zväčša skladate mi vážnej hudby ako boli skladatelia Franz Liszt, Béla Bartók, Sergej Rachmaninov, Oscar Peterson tento princíp pretvoril, a začal používať Nat „King“ Cole style single lines, kombinovaním už vtedajšieho narastajúceho be-bopu do transformovania swingového, inovačného osobitého petersonovského riešenia.
Oscar Peterson získal rad vyznamenaní a ocenení behom svojho celoživotného prínosu. Získal medzinárodné ocenenie najvyššieho rádu. Počas Olympíjskych hier v Montreale získal k úč od mesta. V roku 1993 mu bola udelená cena Glenn Gould. Dostal ocenenie za celoživotné dielo od Urban Music Association a mnoho ďalších.. Je premňa ve mi zaujímavé práve jeho spracovanie obsadenia bandu, či už jeho duá s trumpetistami ako sú:
Oscar Peterson and the Trumpet Kings – Jousts sú albumy rokov 1974 – 1975 kde Oscar Peterson spolupracoval vo forme duet s trumpetistami ako sú: Harry Sweets Edison, Jon Faddis, Clark Terry, Roy Eldrige a Dizzy Gillespie. S každým trumpetistom nahral album osobitne.
Ale najzaujímavejšie je premňa Trio s Joe Passom a Nielsom Henningom Orstedom Pedersenom. Tieto formácie sú náramne zložité, ktoré sú v praxi často problémové, vyžadujú si ve a skúseností a praxe na fungovanie kombinácie dvoch harmonických nástrojov v jednom zoskupení.
4.1 Oscar Peterson a jeho úloha v obsadení
Oscarov postoj je vysoko sólovo postavený, dáva do popredia svoju individualitu, jeho schopnosti rastú celým priebehom. Vyjadruje akýsi dominantný postoj voči Joe Passovi, všetko ako keby patrilo Oscarovi, ve mi silne je tu badate ný sólový poh ad, na štruktúru skladieb a vôbec celého pôsobenia s týmto zoskupením Tria bez bicích z gitarou. Jeho comping (harmonický doprovod) je riešený ve a krát sadzbami ktoré sa používajú v big - bandových formáciach, neodpúšťa si blues a blues - ové poznatky kombinované tak dokonalým swingovaním a krásnou prácou z hlasmi vo voicingoch štýlu block chords, širokými, polo širokými sadzbami, ktoré krásne dopĺňajú sóla Joe Passa. Ve a krát zaznieva tiež kontrapunktický systém vedenia hlasov a riešenie spoločného zvuku s gitarou ve mi citlivo pri ve kej virtuozite, aby sa nepoškodil tok hudby a aby výsledný zvuk nebol nejakým spôsobom prehlučený. Predstavuje ve kú slobodu, nadradenosť, genialitu, ktorou skvetá po celý čas jeho hudobného pôsobenia s týmto Triom. Jeho časté double - timingy v sólach vzbudzujú pocit božskosti, riešené logickým, emočným, racionálnym spôsobom, kde využíva systémy be - bopu, swingu a klasickej novodobej hudby. Na viacerých miestach cituje Arta Tatuma ale zas z jeho vlastnou osobitosťou. Široké ponímanie kostry akordov, nedropované ale aj dropované sadzby, menej sofistikované ako u neskorších jazzových umelcov, napriek tomu on je jedna ve ká kapitola, s ktorej vychádzali všetci neskorší významní pianisti jazzovej literatúry. Ve mi efektívnym spôsobom stavia harmonické možnosti, a s ve kou ochotou a vnímaním podporuje Joe Passa v jeho sólach. Jeho systém sprievodu je ve mi citlivý a vnímavý voči Joe-ovi aj keď pri harmonickom sprievode využíva všetky možné registre nástroja a kra uje na každom mieste. Zaujímavé je tu prelínanie viacerých faktorov a vzájomné splývanie interakcií, vzájomných tolerancií a neskutočnej slobody, virtuozity ktorá vedie priam ku genialite.
Oscar si neodpúšťa spôsoby vedenia harmónie Big-bandovým ponímaním ani v takomto zoskupení. V témach, spoločných vyhrávkach rieši vo vrchnom registri harmorické dopĺňanie systémom double melody block chords v pravej ruke. Pričom je priznaný kmeň akordu a charakter pomocou vedenia block chords a dopĺňania prípadných tenzii s ich možnými alteráciami, alebo v opačnom prípade sú základné tóny block chord ponechané a nespájajú sa s ich možnými tenziami.
Príloha č. 5 - Príklad: harmonická práca zo skladby: „How long has this been going on“
Zdroj: https://www.youtube.com/results?search_query=oscar+peterson+how+long+has+this+been+g oing+on&spfreload=1
V avej ruke, v harmonickom sprievode používa len guide tones prispôsobene vzh adom na harmonické funkcie. V tejto pozícii gitara využije priestor na doplnenie stredného registra ktorý v tomto prípade ostáva vo nejší pre jej realizáciu. Môže v strednom registri zdvojiť intervaly 3,7 a taktiež výnimočne aj tenzie pretože vo vzťahu double melody block chords v pravej ruke v hornom registri nebude zvukovo vadiť zdvojenie tenzii pretože sú od seba registrovo rozdelené a navyše rozdelené do dvoch nástrojov. Napriek tomuto širokému zvuku, tam nie je badate ný nejaký efekt chaosu, lebo registre sú rozdelené a tým pádom má každý tón svoje miesto. Ani jeden takt nie je nijak nevkusne podaný ani nijak neinteligentne spracovaný.
4.2 Joe Pass, život, umelecké cesty a jeho úloha v obsadení
Joseph Anthony Jacobi Passalacqua – (13. 1. 1929 New Brunswick, New Jersey, USA – 23. 5. 1994 Los Angeles, California, USA).
Joe Pass sa narodil v New Brunswicku v New Jersey. Jeho otec Marian Passalacqua pochádzal zo Sicílie a bol zamestnaný v oceliarni. Joe vyrastal v Johnstowne v Pensylvánii. Zoznámil sa s gitarou vo svojich 9. Rokoch a to tak, že ju dostal na svoje 9. narodeniny. Za krátky čas v ňom Pass-ov otec začal vidieť ve ký talent, tak ho neustále hnal do hudby. Požadoval aby hral melódie pod a ucha, učil ho spôsobom, ktorý nebol založený na notách ani akordických značkách. Učil ho praktickosti, a porozumeniu hudobnej harmónie. Melódia nesmela byť prázdna, dával dôraz aby bola čo najviac zahustená a neobsahovala určité harmonické medzery. Pravidelným a nekompromisným cvičením mladý Pass bol pripravený ísť ďalej. Až vo svojich 14. rokoch sa začal venovať koncertnej činnosti a začal hrať v kapele s Tony Pastorom a Charliem Barnetom. Tu vylepšoval svoje schopnosti a zručnosti. Následne začal cestovať a koncertovať z mladými jazzovými hudobníkmi. V tomto období sa presťahoval z Pennsylvánie a začal život v New Yorku. Behom rokov si vyvinul závislosť na heroíne, a strávil ve kú časť svojho života vo väzení. Pass sa nakoniec s tejto závislosti na heroíne dostal vďaka dva a pol ročného pobytu v rehabilitačnom programe Synanon. Pass nahral sériu albumov v 60. rokoch 20. storočia pod značkou Pacific Jazz, tu nahral napr. svoje albumy „Catch Me“, „12-String Guitar“, „For Django“ a „Simplicity“. Bol tiež prítomný na nahrávkach Geralda Wilsona, Buda Shanka a Les McCanna pod značkou Pacific jazz. Roku 1963 Joe Pass-a prijal časopis Downbeat „New Star Award“. Taktiež prešiel turné s pianistom George-om Shearing-om v roku 1965. Napriek tomu väčšinu svojich televíznych nahrávok a albumov nahral v Los Angeles. V televíznych reláciach účinkoval a spolupracoval s Louis-om Bellson-om, Frank-om Sinatr-om, Sarah Vaughan, Della Reese, Johny Mathis a John Wiliams v reláciach The Tonight Show, The Merv Griffin Show, The Steve Allen Show a ďalšie. V 70. rokoch minulého storočia Pass a gitarista Herb Ellis spolu pravidelne koncertovali v divadle Donte v Los Angeles. Táto spolupráca dospela k natočeniu ich prvého albumu na novom labeli „Concord Jazz“ s názvom „Jazz Concord“ (CJS-1) spolu s Rayom Brownom a bubeníkom Jake Hannom. V tomto období Pass spolupracoval na sérii hudobných kníh ako je napr. „Joe Pass Guitar Style“ (napísanú s Billom Thrasherom). Táto kniha je považovaná za primárnu a hlavnú improvizačnú učebnicu pre študentov jazzu. Vyššie spomenutý Norman Granz, producent „Jazz at the Philharmonic“ a zakladate spoločnosti „Verve Records“ podpísal s Pass-om zmluvu nového labelu Pablo Records. Roku 1974 prepísal svoj orientačný album „Virtuoso“ na spoločnosť Pablo Records. Na tomto CD prvý krát ukázal jeho sofistikovaný štýl akord – melódia. Jeho sólové albumy nazvané jednotne „Virtuoso“ a ďalej číslované 2, 3 a 4 (tento dokonca posledný dvojalbum), založený na úplne novej technike hry na gitaru, keď Pass do tej doby neslýchaným spôsobom a bez štúdiových trikov vedie basovú linku, vytvára sprievodné akordy a k tomu ešte hrá súvislú melódiu, dodnes zostáva nedokonanou ukážkou možností nástroja.
Príloha č. 6 - Príklad: Sofistikovaný štýl akord – melódia, skladba „Night and Day“ z albumu „Virtuoso“
Príloha č. 7 – Príklad: Sofistikovaný štýl akord – melódia, skladba „Night and Day“ z albumu „Virtuoso“
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=snaKq4WcsxU
Aby nebolo neveriacich Tomášov, predviedol Joe Pass svoje sólové exhibície živo na jazzovom festivale v švajčiarskom Montreux v júli 1975 (album Pablo 2310-752). Joe Pass nahral všetkých päť albumov v rokoch 1973-77, teda presne v dobe, keď začalo pracovať a koncertovať „The Trio“. O tom, že tento krát Norman Granz vsadil na správne „kone“ a zostava troch velikánov svojich nástrojov, sa ukázala ako životaschopná, svedčí mimo iné fakt, že „The Trio“ spolupracovalo možno ešte dokonalejšie na koncerte v parížskom Salle Pleyel o päť rokov neskôr, 5. 10. 1978, ako môžeme počuť zo živého dvojalbumu pod spoločnosťou Pablo Records. Keď potom títo umelci o rok neskôr predsa len vykročili z formátu Nat „King“ Cole Tria – piano, gitara a kontrabas – a rozšírili formáciu o bubeníka (vystriedali sa tu Louie Bellson, Mickey Roker a najčastejšie Martin Drew), hovorili si z pravidla The „Oscar Peterson Big 4“. Vytvorili spolu do roku 1983 tri znamenité samostatné albumy plus päť ďalších v spolupráci s melodickými sólistami (Toots Thielemans – 1975 a 1980, Stéphane Grappelli – 1979, Freddie Hubbard – 1982, Buddy De Franco – 1985) a ako úžasne zohraná jednotka sa zúčastnili aj japonského turné v októbri 1983 v čele s krá ovnou jazzového vokálu, Ellou Fitzgerald. Je isté, že táto skupina nahrávok, vydaných opäť spoločnosťou Pablo Records, by naplnila ešte rozsiahlejšiu prácu, ako je táto. Po tejto exkurzii naviažme na moment vzniku nami skúmaného zvukového nosiča. V roku 1974 vydalo vydavate stvo Pablo Records album „The Trio“, ktoré predstavujú Joe Pass, Oscar Peterson a Niels - Henning Orsted Pedersen. S týmto legendárnym triom účinkovali pri mnohých príležitostiach počas 70. a 80. rokov minulého storočia.
Príloha č. 8: (Joe Pass, Niels – Henning Orsted Pedersen, Oscar Peterson - „The Trio“)
Joe Pass sa v albume „The Trio“ prejavuje ve mi inteligentne, pokorne a vyvážene, postavenie v tomto Triu má skor doprovodné, rieši súhru klavíra a gitary, dáva pozor na možné riziká, a ve mi pohotovým vnímaním rieši svoju úlohu. Dynamické škály má skvostne vyriešené, presne vie kedy čo použiť aby priebeh nejakým spôsobom nepoškodil, práve naopak, vkusným sprievodom dopĺňa a uhladzuje zo spodku Oscarove (výstupy). Inteligentne sa stavia k celému priebehu, rieši jednotlivé časti rôznymi spôsobmi sprevádzania. Či už pomocou guide tone lines, 4 way closes, kontrapunktickým poh adom na spracovanie a dotváranie informácii ktoré Oscar otvorí, a on ich následne sním harmonicky dopĺňa a následne uzatvára. Sofistikovaný štýl akord - melódia z vynikajúcimi znalosťami inverzii akordov a ich jemné interpretovanie vzbudzuje pocit ve kej logiky, progresie a ucelenosti. Čo sa týka jeho sól a improvizácie, tak sú tu vplyvy jasného potvrdzovania blues - u, je poznačený tiež rýchlymi single - notes líniami, a taktiež sa v jeho improvizáciach na týchto albumoch často vyskytujú vplyvy Charlieho Parkera a Djanga Reinhardta.
Príloha č. 9 – (Joe Pass)
4.3 Niels - Henning Ørsted Pedersen
Niels Henning Ørsted Pedersen – (27. 6. 1946 Osted, Zealand, Dánsko – 19. 4. 2005 Isho,. Zealand, Dánsko)
Niels – Henning Ørsted Pedersen spolupracoval s klaviristom Kennym Drewom a nahral viac ako 50 albumov. Tiež spolupracoval so Stéphane Grapellim a Joeom Passom. Medzi jeho najznámejšie skladby patria „My Little Anna“, „Jaywalkin“ a „The Puzzle“, ako aj jazzové úpravy tradičných dánskych udových piesní. Duo predstavenie s Rune Gustafsson na Vossajazz roku 1980, bolo uzavreté na albe „Just The Way You Are“ na štítku Sonet Gramofon, zaznamenané pol roka po tomto prvom stretnutí. V roku 1991 mu bola udelená Cena za hudbu pre severskú radu. Prvýkrát bola táto cena za kompozíciu udelená tomuto interpretovi a to každopádne musí byť pripísané jeho ve kému medzinárodnému postaveniu. Vďaka jeho oddanosti a zásluhe pre jazzovú hudbu sa stal Niels – Henning Orsted Pedersen najvyh adávanejším dánskym inštrumentalistom na svete a navštevoval a nahral sériu albumov s najväčšími jazzovými sólistami na medzinárodnej scéne.
Nazývaný NHOP, bol dánsky jazzový kontrabasista, ktorý posunul kontrabasovú techniku do ve kých rozmerov. Narodil sa v Osted, na dánskom ostrove Zealand, jeho otec pôsobil ako organista v kostole. Keď bol Niels malý hral na klavíri, ale v 13. rokoch klavír opustil a začal sa učiť na kontrabase. Pri štúdiu kontrabasu v 14. rokoch začal svoju profesionálnu jazzovú kariéru v Dánsku zo svojou prvou kapelou, Jazzkvintet 60. V 15. rokoch už bol schopný sprevádzať na kontrabase vedúcich muzikantov v nočných kluboch pričom regulérne pôsobil v Copenhagenskom Jazzhus Montmartre. Keď mal 17 rokov odmietol ponuku na vstup do orchestra Counta Basieho. Dôvodom bolo to, že Niels bol ešte príliž mladý nato, aby získal právne povolenie žiť a pracovať ako hudobník v spojených štátoch. Monmartre bola pravidelnou zastávkou početných turné amerických jazzových hviezd. Tu mladý Pedersen vystupoval v house band-och zo saxofonistami ako Dexter Gordon, Rahsaan Roland Kirk, Sonny Rollins a Stan Getz. V roku 1965 spolupracoval s pianistom Billom Evansom, s ktorým cestoval po turné v Európe. V 60. Rokoch hrával Orsted Pedersen zo sériami tých najlepších amerických jazzmanov, ktorý cestovali alebo bývali v Dánsku. Umelci, s ktorými hrával v Dánsku boli Ben Webster, Bud Powell, Brew Moore, Count Basie, Dizzy Gillespie, Roy Eldridge, Jackie McLean a speváčka Ella Fitzgerald.
Roku 1981 bol Niels Ørsted Pedersen vyhlásený spoločnosťou Downbeat Critics´ Poll za najlepšieho jazzového kontrabasistu roka. V časopise Jazztimes sa Oscar Peterson o Nielsovi – Henningovi Ørstedovi Pedersenovi vyjadril, že po vypočutí jeho fenomenálneho talentu a hry na kontrabas si uvedomil, že by sa sním mal stretnúť a využiť príležitosti hrať sním. Táto myšlienka sa konala začiatkom 70. rokov keď ho Oscar Peterson pozval aby sa pripojil k nemu a riešili spoločne svoje umelecké cesty. Oscar Peterson boli s Pedersenom nielen hudobnými kolegami, ale aj ve mi blízkymi priate mi. Niels sa tiež ve mi zaujímal o politiku a mal neuverite né bohatstvo historického vedomia europských dejín. V roku 2005 zomrel na zlyhanie srdca v Kodani v Dánsku.
Príloha č. 10 – (Niels - Henning Ørsted Pedersen)
5. Súhra dvoch harmonických nástrojov
Celý čas, ako riešim počas môjho štúdia otázku, ako vyriešiť tento problém, vždy sa mi naskytne nejaká možnosť, ale je to už ťažšie spracovať dohromady. Ve a krát je to obtiažné pochopiť, lebo keď to človek počúva, zdá sa mu to celkom zvládnute né, lenže opak je pravdou, pretože ťažko sa stretávajú spolu nástroje ako je gitara a klavír, keďže sú to, stále boli sprievodnými, harmonickými nástrojmi, ktoré majú úlohu dotvárať harmóniu, ktoré majú uzatvárať ucelenosť, a môžu vystupovať aj sólo, ale vždy pri úlohe sprievodu.
Keď sa stretne gitarista s klaviristom, a chcú vytvoriť niečo, pri čom im to bude fungovať, musia prihliadať na viaceré aspekty, pri ktorých nebudú poškodzovať hudbu, pričom je to ve mi jednoduché pokaziť plynutie hudby dvoma harmonickými nástrojmi vzájomne. Je to problém, pretože gitarista je zvyknutý na stavby akordov s tenziami, alteráciami, tak isto ako klavirista, ktorý tiež si stavia harmonické funkcie v podstate tým istým spôsobom. Zahustené harmónie, ktoré začnú znieť na oboch harmonických nástrojoch nieje vôbec pre hudbu prospešné, a vznikajú tým ve a zdvojených stupňov, ktoré sú hrané dokonca v tom istom registri na klavíri aj na gitare. Tým pádom harmonické hlasy nie sú zoradené a v podstate nemajú svoje miesto, vtedy automaticky to ani neznie, lebo je tých hlasov ve a, zbytočne sú zdvojené a vtedy strácajú silu na svojej účinnosti.
Je pravda, že zdvojenie harmonických tónov znie a vyskytuje sa v Big - Bandových formáciach, ale aj tam sú harmonické hlasy v dostatočnej vzdialenosti nato, aby rezonovali, a fungovali spolu súčasne. Takže je to všetko rozdelené, každý tón rozdelený do registrov, a tým pádom má každý jeden tón svoje miesto.
5.1 Riešenie, príklady harmonickej, melodickej práce dvoch harmonických nástrojov Joe Passa a Oscara Petersona
Musíme prihliadať na nieko ko faktorov a aspektov, aspektov melodických, harmonických a rytmických. Vždy v praxi, kedy sa vyskytujú v jednom zoskupení dva harmonické nástroje, tak je to riešené takým spôsobom, že klavír zostáva sprievodným nástrojom, zatia čo gitara vystupuje len sólo, ve a krát je to preto, lebo interpreti sa vzájomne nevedia dohodnúť kto bude hrať akú rolu, je s tým problém dopĺňať skladbu o harmóniu súčasne dvoma harmonickými nástrojmi, preto je treba prihliadať na možné riziká, a riešiť to celé komplexne, ako len si predávať sóla jeden druhému, tento systém skoro vždy zostáva len pritom, že sa dvaja harmonické nástroje rozde ujú do svojich samostatných úloh, ale prečo to neriešiť systémom ako to riešil práve Oscar Peterson a Joe Pass? Je pravda že je to náramne zložité vôbec prispôsobiť hru už len ako takú k týmto umelcom. Ako sme zvyknutí na Oscara Petersona ako na hudobného (predátora) tak v tomto zoskupení to potvrdzuje tak isto, lenže zo zjavnými zmenami. Čo sa týka compingu pri jeho sólach v avej ruke, dáva priestor Joe Pass – ovi tým, že pri svojich sólach používa comping spôsobom 3,7, add9, gitara môže zdvojiť intervaly 3,7, pričom môže dopĺňať o nadstavby a môže tým pádom alterovať, pridávať a nemusí dávať pozor na to, aké sadzby klavírista hrá v avej ruke ved a klavírneho sóla.
Čo sa týka melodickej stránky, tak je tu riešená akosi kánonovite, hneď na začiatku tohto skvostného albumu začínajú Joe Pass a Oscar Peterson improvizáciou na Chicago blues, zaujímavé je ako Joe dopĺňa Oscara v jeho líniách a rieši to na začiatku celej kánonicky, zatia čo Oscar hrá dvojtaktové frázy, Joe ho harmonicky sprevádza, a vždy po dvojtaktoch mu kánonicky odpovedá na jeho výstupy, je to akýsi systém call and response, ale nie je to riešené ani rytmickým ani melodickým opakovaním.
Napr. (Joe nezodpovedá Oscarovi tak, že na konci frázy použije in - direct, ktorým Oscar ukončil svoju frázu, ale celkom vo ne mu zodpovedá vo ným kánonom, nie sú totožné ani tóny ktoré Oscar zahrá, Joe svoje odpovede spracováva motivicky, a riadi sa systémom, a štýlotvornými prvkami v štýle be - bop and swing vo svojich melodických líniách. To možno dosiahnuť len ve mi pohotovým vnímaním, lebo je to tu ve mi znate né, že nič vopred nie je pripravené. Znie to všetko tak pohotovo, spontánne a napriek tomu to vôbec neruší tok hudobného diania a nijako to nepoškodzuje a ani neovplyvňuje kvalitu zvuku.
Joe - ové melodické, či harmonické prejavy môžeme vnímať ve a krát ako dychovú sekciu, ktorá dopĺňa, vyhráva a dokladá harmóniu, čo ve a krát vzbudzuje pocit jedného samostatného hudobného telesa, ktoré dopomáha a šíri sa celým dianím. Je jasné že to ve mi pohotovo a rozumne Joe strieda, nezostáva staticky iba pri harmonických sprievodoch ale celé to kombinuje z melodickými líniami a bohatými rytmickými modelmi. Kým klavír hrá tému a kontrabas ho sprevádza, gitara tomu dáva akýsi pocit aranžmánu za pomoci harmonických a melodických vyhrávok.
Tieto harmonické a melodické vyhrávky znate ne nie sú vopred pripravené. Na takéto zaobchádzanie z hudbou je potreba prítomnosť všetkého zrete ne a vybavenie či už improvizačným, harmonického, rytmického a tiež nakoniec prizerania na udský faktor. Nakoniec vypustiť z hlavy všetok egocentrizmus a vedieť sa prispôsobiť a počúvať, vžiť sa zo sólistom a spĺňať len to čo si tam tá hudba momentálne vyžaduje. Mať schopnosť odhadnúť predvídať a prísť nato v pravý čas, vyhotoviť a zrealizovať tak, aby aj napriek tomu, že niekoho dopĺňame melodickými vyhrávkami, harmonickými modelmi, nakoniec vždy musíme prihliadať nato,
aby sólista ktorého sprevádzame buď harmonicky, melodicky alebo rytmicky neobmedzovali a aby mohol vždy sólista ostať sólistom.
6. Záver
Hlavným cie om bakalárskej práce bolo demonštrovať život, vývin, postavenie a nakoniec rámcové riešenie triového zoskupenia týchto troch géniov ako je Oscar Peterson, Joe Pass a Niels – Henning Orsted Pedersen. Na základe získaných poznatkov a záverov sme zistili k účové informácie o vývine týchto hudobníkov a smere ku tomuto triu. Priblíženie sa k problematike riešenia petersonovského štýlu z h adiska remesla a rámcovité priblíženie pomocou príkladov k ich spôsobu riešenia súhry klavíra z gitarou. Vzh adom nato, že sa takýmto nezvyčajným zoskupením zaoberáme, veríme, že tieto novozískané informácie, prostredníctvom ktorých môžeme odha ovať spôsob hry týchto géniov nám budú užitočné a smerodajné k tomu, aby sme mohli v našom študijnom a profesionálnom živote kvalitnejšie interpretovať triové zoskupenie kontrabasu, klavíra a gitary a vôbec systém hry Oscara Petersona.
Resumé
Bakalárska práca z názvom Oscar Peterson „The Trio“ obsahuje životy, umelecké cesty, spôsoby hrania týchto hudobníkov, ich hudobné vplyvy, cesty, vďaka ktorým sa dostali ku zoskupeniu „The Trio“, opísanie hudobnej reči, ich úlohy v obsadení „The Trio“, estetiky hrania umelcov, ich použitie inovačných prostriedkov a rámcové riešenie problematiky hry dvoch harmonických nástrojov.
Resume
Bachelor thesis Oscar Peterson „The Trio“ the lives, artistic paths, ways of playing these musicians, their musical influences, ways to get to the "The Trio", describing their musical speech, their role in "The Trio" , The aesthetics of performing artists and their use of innovative means and a framework solution to the play of two harmonic Instruments.
Slovník
Rag time – je pravidelný rytmus v polkovom či pochodovom tempe s oktávovým basom na ťažkých dobách s bohato synkopovanou melódiou. Melódia je tu akoby rytmicky roztrhaná či rozbitá, a to všetko v jedinom prísnom základnom dvojštvrťovom metri. Od toho aj vznikol názov tohto hudobného štýlu. V rytme ešte nie je zrejmá žiadna nepravidelnosť ani náznaky ove a neskoršieho swingu.
Boogie – woogie – je bluesový štýl hry na klavír, vznikol v 70. rokoch 19. storočia, ktorý bol populárny v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Boogie - woogie je určený predovšetkým k tancu.
Stride piano – je jazzový hudobný štýl, ktorý sa vyvinul z rag timu. avá ruka hrá basový tón,
oktávu alebo decimu na ťažkej dobe a akordy na ahkých dobách. Na rozdiel od rag timu
je stride piano ove a sofistikovanejšie riešené.
Block chords – sú akordy v úzkej sadzbe, ktoré sú postavené z molových, durových septakordov, ktoré sú striedané zo zmenšenými akordmi po stupnici zo zdvojenou melódiou.
Double melody block chords in one hand – to isté ako block chords, lenže v horných registroch nástroja nehrané dvoma rukami ale len jednou rukou.
4 way closes – štvorhlasé vedenie akordov
Drop – oktávová transpozícia
In – direct – obalenie tónu vrchnou a spodnou sekundou
Zoznam bibliografických zdrojov
1. JENKINS, W. 1999. Earl Hines Father Time. In Jazz Times, roč. 29, 1999, č.3. ISSN 0272- 572-X 2. PANKEN, T. 1996, Remembering Oscar Peterson. 2007. Dostupné na http://www.jazz.com/jazz-blog/2009/12/16/remembering-ray-brown 3. PALMER, R. 2003, A Jazz Odyssey: The Life Of Oscar Peterson. ISBN 978-0826467256 4. LEONARD, H. 1981, The Joe Pass Guitar Method by Joe Pass. ISBN 978-0793521487 5. Analyzované nahrávky: Oscar Peterson „The Trio“. Pablo 2310-701 Original Jazz Classics OJCCD-992-2 6. Internetové zdroje (wordpress.com, jazztimes.com, oscarpeterson.com, washingtonpost.com, wikipedia.com, jazzdisco.org)
Prílohy
Príloha č. 1 – (Norman Granz)
Príloha č. 2 – Predná strana albumu Oscar Peterson „The Trio“
Príloha č. 3 – Zadná strana albumu Oscar Peterson „The Trio“
Príloha č. 4 – Harmonický príklad (Oscar Peterson)
Príloha č. 5 – Harmonický príklad (Oscar Peterson)
Príloha č. 6 – Harmonický príklad (Joe Pass)
Príloha č. 7 – Harmonický príklad (Joe Pass)
Príloha č. 8 – „The Trio“ (Peterson, Pass, Pedersen)
Príloha č. 9 - (Joe Pass)
Príloha č. 10 – (Niels – Henning Orsted Pedersen)