Janáčkova Akademie Múzických Umění V Brně

Home , Marguerite (musical), William David Brohn

JANÁČKOVA AKADEMIE MÚZICKÝCH UMĚNÍ V BRNĚ

DIVADELNÁ FAKULTA

REFLEXIA ZMIEN HERECKÝCH ÚLOH V ZÁVISLOSTI NA AUTORSKÝCH ZÁSAHOCH DO TEXTU

Diplomová práca

Silvia Soldanová

Brno 2011

BIBLIOGRAFICKÝ ZOZNAM

SOLDANOVÁ, Silvia. Muzikál Marguerite: Reflexia zmi e n hereckých úloh v závislosti na autorských zásahoch d o textu. The reflection of actors changes in relation ship with author changes in the text. Brno: Janáčkova akademi e múzických umění v Brně, Divadelná fakulta, Ateliér muzikálového herectva, 2011.s.99, Supervisor of the diplom opus Vedúci diplomovej práce MgA Jiří Hájek.

ANOTÁCIA

Diplomová práca sa zameriava na muzikál Marguerite v jeho rôznych inscenačných verziách a sleduje jeho vývoj a autorské úpravy. Druhá časť práce pojednáva práve problematiku českého spracovania tohto muzikálu a poukazuje na zásadné rozdiely ako v scenári tak i v samotnom hudobnom spracovaní medzi predchádzajú cimi verziami a naštudováním v ostravskom NDM. V tretej časti práce sú rozanalyzované dve hlavné predstaviteľky

Marguerite a Annette tak po stránke charakterovej, psychologickej či dejovej.

Kľúčové slová.

Muzikál. Marguerite. Annette. Národné divadlo

Moravskoslezské. Michael Boublil. C.M. Schönberg. J onathan

Kent. Michael Prostejovský. Psychologický.

ANNOTATION

The diplom opus is focus on Marguarite musical in d ifferent incsenations and regard his development and autor c hanges.

The second part focus on the problematic of the cze c h version of this musical and ferflects the moust imp ortant changes in the scenar and the music between the ori ginal version and the version in NDM in Ostrava. The thir th part is an analysion of the two moust improtant persons

Margueritte and Anette of the psychological, charac ter and acting side.

Keywords

Musical. Marguerite. Annette. The National theatre

Moravskoslezké. Michael Boublil. C.M. Schönberg. Jo nathan

Kent. Michael Prostejovský. Psychological.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že túto diplomovú prácu so m vypracovala samostatne po konzultáciách s vedúcim diplomovej práce MgA Jiřím Hájkem. Poznatky som čer pala z literatúry a zdrojov uvedených v zozname bibliograf ických o d k a z o v .

Dátum: Brno 10.4 2011

......

Silvia Soldanová

POĎAKOVANIE

Touto cestou sa chcem poďakovať vedúcemu diplomovej práce MgA Jiřímu Hájkovi za jeho podporu a rady.

Mgr. Patrikovy Fridrichovskému za pomoc, odborné ve denie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej dipl omovej p r á c e .

PREDHOVOR

Muzikál Marguerite a jeho problematiku som si vybra l a z dôvodu doposiaľ neexistujúcej reflexie tohto diel a nielen v Čechách ale i na Slovensku. Zároveň toto rozhodnu tie ovplyvnila i moja priama účasť na ostravskej verzii muzikálu

Marguerite v ktorej som mala možnosť účinkovať.

Obsah

Bibliografický zoznam...... 2

Anotácia...... 2

Annotation...... 4

Čestné vyhlásenie...... 5

Poďakovanie...... 6

Predhovor ...... 7

Úvod...... 11

1 História muzikálu...... 13

1.1 História muzikálu Marguerite...... 13

1.2 Vznik a vývoj muzikálového divadla ...... 15

1.3 Zmienka o francúzskom muzikály ...... 19

1.4 Muzikál a jeho definície...... 20

1.5 Záver ...... 21

2 O autoroch muzikálu Marguerite ...... 23

2.1 Alain Boublil – libreto Marguerite ...... 23

2.2 Claude- Michel Schönberg – spolupráca na

pôvodnom...... 25

2.3 Michel Legrand - hudba ...... 25

2.4 Herbert Kretzmer – anglický text piesni...... 26

2.5 Premeny v autorskom tíme ...... 27 8

2.6 Michal Prostějovský - preklad a prebásnenie

libreta...... 28

2.7 Marie Zamora - režisérka a spoluautorka novej

českej verzii Marguerite...... 29

2.8 Gabriela Petráková - Haukvicová – scénická

režisérka ...... 30

3. Porovnanie originálnej a ostravskej verzii...... 32

3.1 Synopsia Ostravskej verzii:...... 32

3.2 Synopsia anglickej verzii:...... 38

3.3 Porovnanie a zmeny ...... 44

4. Vývoj a zmeny pre postavy...... 47

4.1 Psychologický vývoj ostravskej Marguerite ...... 47

4.2 Psychologický vývoj anglickej Marguerite: ...... 50

4.3 Analýza a reflexia Marguerite ...... 52

4.4 Psychologický vývoj ostravskej Annette...... 53

4.5 Psychologický vývoj anglickej Annette...... 56

4.6 Analýza a reflexia Annette ...... 57

5. Analýza a reflexia diela...... 59

6 Vývoj muzikálu Marguerite v Ostrave ...... 62

6.1 Prípravy inscenačného tímu...... 62

6.2 Workshopy...... 62

6.3 Naskúšanie inscenácie ...... 63

7 Záver...... 67

Zoznam bibliografických odkazov ...... 69

Zoznam príloh:...... 71

ÚVOD

V tejto diplomovej práci sa zameriavam na stručnú h istóriu muzikálu Marguerite, ktorú prepájam s vývojom divadelného žanru muzikál. V druhej časti približuj e m inscenačný tím v Anglicku i v Ostrave a dôvody ktor é ovplyvnili pôvodní tím k zmene libreta a i samotnéh o tímu.

Konkrétnejšie rozoberám porovnanie dvoch verzií muz ikálu

Marguerite v anglickom i ostravskom prevedení ich z m e n y , ktoré nastali nielen v texte ale i v hudobných čísl ach. Ďalej sa zameriavam na dve hlavné ženské postavy Margueri t e a Annette. Popisujem ich vývoj, stvárnenie charakt erov a zmeny, ktorými počas oboch predstavení prešli. Ka pitola

Analíza a reflexia diela v sebe skrýva pohľad a sna ha zaradiť tento muzikál do istého žanru. Na koniec i samotný vývoj a prípravu ostravského prevedenia.

Cieľ mojej práce:

Je porovnanie ostravského a londýnskeho naštudovani a muzikálu Marguerite. V práci sa snažím poukázať na zaujímavé rozdieli týchto dvoch rôznych inscenácii rovnakého diela. Výsledkom mojej práce by malo byť zistenie a reflexia zásadných rozdielov ostravského prevedenia muzikálu k pôvodnej londýnskej verzie. A to näjma vrámci hereckého stvárnenia a charakteru dvoc h

ženských hrdiniek (Marguerite, Annette). Okrajovo porovnávam priebeh naštudovania v Ostrave.

1 HISTÓRIA MUZIKÁLU

Táto kapitol obsahuje históriu muzikálu Marguerite a vznik muzikálu ako žáner a jeho definície.

1.1 História muzikálu Marguerite

Muzikálu Marguerite bol prvý krát uvedený 20.5 2008 v divadla Royal Haymarket v Londýne. Tento muzikál zožal pomerne veľký ohlas u odbornej kritiky britskej tla če.

V očiach divákov však nemal až taký úspech, pretože oproti pôvodnému plánovaniu polročného behu bola inscenáci a predčasne stiahnutá z repertuára o dva mesiace skôr .

O rok neskôr sa konala japonská premiéru pôvodnej v erzie

Marguerite na scéne divadla Act v Tokiu.

Podľa rozhovorov s dramaturgom Patrikom Fridrichovs kým a Michal Prostějovský, ktorí mali možnosť vidieť predpremiéru v Londýne, som sa dozvedela, že práve tento titul bol ohodnotený ako dielo, ktoré by malo poten ciál v Českej republike. Rovnaký názor mala i šéfka operety/muzikál v Ostrave Gabriela Haukvicová, ktor ú zoznámil s týmto dielom Aleš Valášek. Obe tvoriace skupiny usilovali o uvedenie tohto muzikálu a hľadali vhodn é divadlo. Po mnohých peripetiách padla voľba oboch t ímov na ostravské divadlo a zároveň začala spoločná úvah a o možnej spolupráci. Nasledoval list v ktorom oslov ili 13

libretistu Alaina Boublila a prosili ho o možné uve denie v Ostrave. V tomto dopise bolo zároveň zdelené výho dy pre uvedenie ostravským súborom. V tomto divadle nemali veľkú skúsenosť s náročnými muzikálovými titulami a potrebovali získať veľkú výzvu pre zmeny. Muzikál sa javil ako správna cesta pre operetný súbor, ktorý potrebo val osviežiť a zoznámuť sa s moderným spôsobom muzikálo vej interpretácie. Naviac príbeh o kabaretnej speváčke, nachádzal historické paralely dobre zrozumiteľnej p r e

českého diváka. Všetky tieto argumenty presvedčili Alaina

Boublila k stretnutiu s režisérkou.

Po osobnom stretnutí bolo dohodnuté, že namiesto pôvodnej plánovanej inscenácii pôvodnej verzii dojd e k jeho p r e m e n e .

Alain Boublil bol nespokojný s pôvodnou štruktúrov príbehu. Chcel hlbšie a dôkladnejšie rozvinúť charakteristiku jednotlivých postáv. Fakt zmeny sce nára pramenil i z negatívnych ohlasov publika, ktoré vie d l i k vyššie spomínaným úpravám. Gabriela Haukvicová ma l a istú predstavu a s ňou i nápad, dostať práve Margue rite do popredia príbehu. Doposiaľ to bol možno skôr Armand , ktorého diváci vnímali ako hlavného hrdinu. Alain B oublil preto prizval svoju manželku Mariu Zamoru do tímu a spoločne začali pracovať na prepise scénára a zmi e n charakterov hlavných predstavitaľov. Do príbehu chc eli

vložiť oveľa viac ženských prvkov, než mala inscená cia na

West Ende. Rovnakú koncepciu navrhovala i režisérka

Gabriela Haukvicová. Všetci však chceli zachovať vý raznú medzižánrovosť, pre ktorú nebolo úplne jednoduché t ento muzikál definovať ako čisto spievaný, alebo viacej

činoherný. Nachádzajú sa v ňom prvky, ktoré svojím spôsobom zhrňajú etapy vývoja muzikálového divadla.

1.2 Vznik a vývoj muzikálového divadla

„Muzikál je dieťa Ameriky“ 1 a je pevne spätý s kultúrnou a spoločenskou situáciou dvadsiatych rokov. Z dnešn ého pohľadu možno vývoj muzikálu ako osobitého a svojby tného

žánru sledovať od roku 1927, keď mala na Broadway premiéru Show Boat - Loď komediantov od Oscara

Hammersteina a Jeroma Kerna. 2 Táto premiéra sa všeobecne považuje za zrod nového žánru hudobného divadla s názvom book muzikál.

Book musical - v histórii amerického muzikálu patrí táto éra medzi najslávnejšie a najplodnejšie. Práve pre tent o typ hudebno - dramatického žánru je termín muzikál najautentickejší. Tak ako ho charakteristicky popis uje vo svojích spisoch Ivo Osolsobě: „...Muzikál je hudba, ktorá sa

1 Blahynka, M. in heslo: Kapitoly z estetiky muzikálu, Bratislava 2007, s. 30.

2 Bez, H., Degenhardt, J., Hofman, H. P. in heslo: Muzikál, Bratislava 1987, s. 14.

stala divadlom, muzikál je divadlo, ktoré sa zmenil o v hudbu...“ 3

Rok 1943 a premiéra Oklahomy Richarda Rodgersa a O scara

Hammersteina II. sa datuje za počiatok moderného muzikálu v jeho uzavretej jednote deja, hudby, baletu a dial ógov. 4

Oklahomu možno považovať za novú muzikálovú éru.

50. roky uplynulého storočia znamenajú pre muzikál ďalšie rozšírenie dejovej témy a ešte pevnejšiu vnútornú u celenosť.

Najvýznamnejším dielom tohto desaťročia z hľadiska formálneho vývoja je West Side Story

( 1957, L. Berstein, S. Sonheim), na ktorom sa po r e ž i j n e j a choreografickej stránke podieľal Jerome Robbins. Táto premiéra znamenala zlom v muzikálovej tvorbe. West Side

Story použila hudbu a pohyb ako dejotvorný výrazový prostriedok. Úplne novú úlohu tu získava práve choreografia. 5

Na konci 60. rokov minulého storočia sa muzikálové divadlo dostalo na štýlové rozhranie. V jednej rovine vrcho lila dôležitá vývojová etapa amerického book muzikálu, k torý započal v období tzv "zlatej éry". Hudobným štýlom tieto muzikály vychádzali zo svojich predchodcov, teda op e r y a predovšetkým operety, ktorou od počiatku dvadsiat ych

3 Osolsobě, I: in hesla: Muzikál, Marsyas, Apollón...a Dionýsos I., Brno 1996, s. 42.

4 Shmidt – Joos, S. in heslo: Muzikál, Praha 1968, s. 58.

5 Prostějovský, M.; in Heslo: Muzikál expres, Brno 2008, s. 121.

rokov dvadsiateho storočia muzikáloví autori obohac o v a l i o prvky swingovej a jazzovej hudby. 6

Klasické tituly tejto éry odrážali vývoj americkej spoločnosti. Dejová zápletka obsahovala dobovú problematiku a cez často tragický dej mala šťastný, alebo aspoň optimistický záver. Oproti tomu sa však rodil nový hudobno-dramatický štýl, do ktorého prenikali prvky rockovej hudby. Na Broadwayi sa v roku 1968 udial s vojim spôsobom symbolický predel, keď boli v jednej sezón e uvedené tituly Fidlikant na streche (Fiddler on the roof), ktorý môžeme považovať za jeden z veľkých titulov klasického typu a muzikál Vlasy (Hair), ktorý ako p rvý využíval rockovú hudbu. Tá prichádzala do hudobne - divadelných foriem z populárnej hudby. Prvé tituly vychádzali najskôr na platniach, ako ucelené "konce pčné" nahrávky, z ktorých sa neskôr vyvinul koncepčný muzikál superlatívov 7 (Jesus Christus Superstar 1971 , Evita 1979,

Tommy skupiny Who 1969). 8 Tento typ muzikálu nemá vždy pevne skĺbený dej, ani psychologicky načrtnuté post avy.

Pieseň nemusí vždy nutne rozvíjať dej, ako u klasic kého muzikálu, ale svoj dôraz kladie predovšetkým do emo tívnej roviny postáv.

6 Prostějovský, M.; in Heslo: Muzikál expres, Brno 2008, s. 25.

7 Prostějovský, M .: in Heslo: Muzikál expres, Brno 2008, s. 198.

8 Prostějovský, M.: o.c. 17

Prelom 20. a 21. storočia znamená pre muzikál preni kanie mimo anglo – amerického teritória a to ako v produk čnej tak i v autorskej oblasti. Významnými centrami sa s távajú

Viedeň neskôr Paríž a určite výrazný náraz muzikálo vého repertoáru bol zaznamenaný i na hlavných ázijských scénach

(Japonsko a Kórea). 9 Po období silných titulov "muzikálov superlatívou" 10 hlavne britského muzikálu, ktoré reprezentovali diela ako Cats, Phantom of the opera , Sunset

Boulevard skladateľa Andrew Lloyd Webbera a Les

Misérables a Miss Saigon dvojice Schönberg - Boubli l nastala v druhej polovici 90. rokov 20. storočia au t o r s k á a inscenačná kríza.

Do popredia sa tak dostáva tzv. juke-bok musical, t eda muzikál, ktorý je vytvorený už z existujúcich čiže napísaných piesní (Mamma Mia, 1999, Donaha - Full M onty,

1997, Spamalot, 2005, Shrek, 2008).

Rozvinul sa tiež systém nových koprodukčných inscen ácií, kde pod dohľadom jedného producenta bolo spojených viacero produkčných subjektov, ako napríklad oblast n é divadlá v USA, majitelia autorských práv na pôvodn é predlohy atď.

9 Fridrichovský, P.: in: Vývoj francouzského muzikálu dvacátého století v kontextu evropského hudebního divadla, 2006,

10 Prostějovský, M.; in Heslo: Muzikál expres, Brno 2008, s. 25- 35.

Typickým predstaviteľom takejto spolupráce bol i v Č R uvedený muzikál Thoroughly Modern Millie

(Hľadá sa muž: Zn.: Bohatý!)

1.3 Zmienka o francúzskom muzikály

Svetová zásoba muzikálového repertoáru dlho nemala vo francúzskom hudobnom divadle uplatnenie. Americk ý muzikál nemal úspech tak, ako francúzska opereta. Z a prvý francúzsky muzikál je považovaná Irma La Douce - Sladká

Irma, ktorý mal premiéru v Theatre Gramont v Paríži 12. novembra 1956. Autormi tohto muzikálu sú skladateľk a

Margueritte Monot a autorom libreta je Alexandre Br effort.

V roku 1973 vnikol muzikál La Révolution francaise

(Francúzska revolúcia) libretistu Alainom Boublilom a skladateľa Claude – Michela Schönberga. Tak vzni kol pôvodne francúzsky tím, ktorí však neskoršie písal muzikály pre zahraničie (Miss Saigon, Martin Guerre, Pirate Queen).

Jedinou výnimkou bol muzikál Les Miserables (1980) .

Rocková opera Starmania Michela Bergera a Luca

Plamondona sa stala medzníkom francúzskej populárne j hudby. Je cenená pre svoju tematickú odvahu i nadča sový hudobný materiál. 11 Až dielo Notre Dame de Paris napísané skladateľom Richardom Cocciantem a textárom Lucom

11 Fridrichovský, P. in: Muzikály a la France, in: program Les Miserables/ Bídnici, MDB Brno 2008/2009, s. 141 a142.

Plamondona sa stalo tým najväčším impulzom muzikálo vého divadla vo Francúzsku na konci 20. storočia. 12

1.4 Muzikál a jeho definície

Pre lepšie pochopenie pojmu „muzikál“ uvádzam viacero jeho definícií od významných autorov.

Podľa Siegfrieda Schmidta- Joosa (1968, s.24) je mu zikál

„najčastejšie dvoj dejstvová forma populárneho diva dla, ktorá vznikla v New Yorku a zlučuje prvky drámy, op erety, revue, varieté a vo výnimočných prípadoch aj operu.

Podkladom bývajú často literárne predlohy, používaj ú sa prostriedky amerických populárnych piesní, tanečnej a zábavnej hudby aj džezu. Revuálne scény, piesne a baletné

čísla sú pevne včlenené do deja.“

Ivan Osolsobě (1996, s.7) definuje muzikál ako „ sú časnú vývinovú podobu hovoreného, spievaného a tanečného divadla, ktorého minulú vývinovú fázu možno vidieť v operete: predminulú fázu potom reprezentujú sings piel, opéra comique, ballad opera a pod. Všetky tieto his torické typy hudobného divadla charakterizuje spojenie prostriedkov činohry, opery a baletu v hudobnodrama tický

12 Fridrichovský, P. in: Muzikály a la France, in: program Les Miserables/ Bídnici, MDB Brno 2008/2009, s. 147.

útvar s jednotným príbehom, kde piesne a tance fung ujú nielen ako protiváha hovorených výstupov, ale aj ak o hudobne kontúrovaný obraz medziľudských interakcií a situácií.“

Michal Prostějovský (2004, s.184) použil pre definí ciu muzikálu tieto slová „dramatický, žánrovo inak celk o m otvorený druh hudobného divadla- tzv. hovorené, spi evané a tancované divadlo ( slovom sa môže rozumieť aj li breto s partitúrou, zvuková nahrávka aj film). Hudobníci môžu byť v muzikáli umiestnení aj priamo na javisku, v komor nom muzikáli nimi môžu byť samotný herci.“

Gideon Freud je citovaný v knižke Miloslav Blahynky

(2007, s.18) takto: „muzikál je komplexné umelecké dielo dneška, ktoré si vymyslela Amerika, aby sa vybúrila v jeho veľkých možnostiach. Jeho štýl sa mení a neustrnul dosiaľ v žiadnej definitívnej podobe. Je tak nový a hlučný a vybočuje z vychodených koľají práve tak ako sveta diel, ktorý ho vytvoril.“

1 . 5 Z áv er

Na základe vyššie uvedených definícií a historickéh o prehľadu je teda zrejmé, že medzi operou a muzikálo m je celý rad medzistupňov, ktoré mali hudobný a žánrový vplyv

na muzikál Marguerite, ktor ý je obohaten ý o všetky prvky ako sú book musical a muzikál superlatívov.

Pre tvorcov bola dôležitá kvalita, súdržnosť a sila v dramatickej a básnickej myšlienke a jej emotívnej sile.

Muzikál je nielen dramatickým, ale i lyrickým umení m a práve hudba mu dodáva tieto výrazné črty.

2 O AUTOROCH MUZIKÁLU MARGUERITE

Stručná biografia autorov, ktorí sa podieľali na muzikály Marguerite či už v Anglickom respektíve To kijskom a neskôr Ostravskom prevedení.

2.1 Alain Boublil – libreto Marguerite

Alain Boublil sa narodil 5.3 1941 francúzskym rodičom v Tunisku. Začínal ako textár piesní a podp ísal sa pod celú radu francúzskych pop songov 60. a 70. rok ov.

V roku 1967 začal spolupracovať so skladateľom a libretistom Claudem- Michelem Schönbergem. Ako bo l o spomenuté v roku 1973 dali dohromady ich prví spolo č n í muzikál, ktorý sa zaoberal historickým obdobím

Francúzskej revolúcie.

Ich dalším spoločným dielom bol muzikál Les Misérables, ktorý mal svetovú premiéra 22. 9 1980 v parížskom v Palais des Sports v réžii Roberta Hosseina. O Bedároch sa hovorilo, ako o vzniku comedie musical á grand spectacle ,

čiže ako o veľkovýpravnej muzikálovej show označova nej tiež megamuzikál. Toto dielo zaujalo britského prod ucenta

Camerona Mackintosha. Po zmenách scenára, na ktorýc h trval Mackintosh sa konala 8.10 1985 v Barbican The atre veľkolepá premiéra Bedárov v réžii Trevora Nunna a Johna

Cairda. Od toho momentu si nesie podtitul jedného z najhranejších muzikálov na svete.

Ďalším spoločným muzikálom je Miss Saigon, ktorý sa odohráva počas vietnamskej vojny. Premiéra sa konal a

20.9. 1989 v produkcii Camerona Mackintosha v londýnskom divadle Royal Drury Lane, v réžii Nico lase

Hytnera. Triumfovala v Londýne i na Broadway. Vo

Francúzsku ho však nikdy neuviedli.

10.7. 1996 mal premiéru Martin Guerre v divadle Princa

Edwarda v Londýne. Príbeh je vsunutý do francúzskej spoločnosti 16. storočia, kde sa odohráva boj medzi katolíkmi a protestantmi.

Posledným spoločným dielom ich hudobno – libretisti ckého tímu je zatiaľ Pirate Queen- Kráľovná pirátov. Premiérou v Chicagu 29.10 2006 a potom na Broadwayi 5.4 roku 2007 v divadle Hilton. Skutočná historická téma sporu nekorunovanej kráľovnej pirátov Írky Grace O Malle y

a anglickej kráľovnej Alžbety je hlavným motívom c elého muzikálu. Hudobne sa Schönberg nechal inšpirovať ír skym folklórom, avšak na úspech a silu muzikálu Bedári s a mu už nadviazať nepodarilo.

Práve Alain Boublile bol hlavný iniciátor prepisu p ôvodnej verzie Marguerite. Pri anglickom i ostravskom preve dení zastával funkciou spoluautora libreta. V prílohe čí slo 1 sa nachádza rozhovor Alainom Boublilom. 24

2.2 Claude- Michel Schönberg – spolupráca na pôvodnom anglickom librete

Claude- Michel Shönberg sa narodil 6.7 1944 vo

Vannes vo Francúzsku. Ako som už vyššie spomínala, ako skladateľ tvorí spoločne s Alainom Boublilom. Jeden z najúspešnejších autorských tímov svetového muzik álu. Ich vzájomná spolupráca sa odzrkadlila v dielach Francú zska revolúcia, Bedári, Miss Saigon, Martin Guerre a Krá ľovná p i r á t o v .

Schönberg bol najmä autor námetu Marguerite a čiato čne i spoluautor libreta.

2.3 Michel Legrand - hudba

Michel Legrand narodený 24.2 1932 v Paríži, je skladateľom klasickej, jazzovej i populárnej hudby. Po absolvovaní parížskeho Konzervatória v roku 1949 už ako dvadsaťdva ročný podpísal prvý kontrakt a doslova c ez noc sa stal slávnym vďaka svojmu albumu I Love Paris. N a začiatku päťdesiatych rokov nahrával veľké množstvo vynikajúcich albumov. Spolupracoval s osobnosťami a ko je

Miles Davis alebo Stan Getz. Jeho najznámejší album je

Legrand Jazz, ktorý je dodnes považovaný za jednu z najznámejších jazzových nahrávok tej doby. Neskôr sa preslávil i písaním filmovej hudby. Napísal hudbu k viac než

200 filmom. Najznámejšie sú Aféra Thomasa Crowna a slávna pieseň Les Moulins de mon coeur, či Leto z roku

1942 s piesňou Summer knows. Legrand bol ten, kto priniesol do francúzskeho filmu muzikál. Legrand spolupracoval s filmárom Jacquesem Demym . Ich filmová

Lola (1961) vytvorila poznávacie znamenie tandemu Legran d

- Demy. Prvý veľký úspech zaznamenal film Paraplíčka zo

Cherbourgu ktorý bol neskôr uveden ý i na divadelnej scéne .

Je neobvyklý v rôznych smeroch, kedy porušuje dobov é konvencie žánru , v neposlednej rade i hudobnú dynamiku a hudobné prvky, ktoré ovplyvňujú príbeh. 13

Ďalej je autorom filmových muzikálov Slečinky z Rochefortu a Yentl . Za všetky tieto tituly bol niekoľko krát nominova n ý na množstvo ocenení. Dodnes vydal cez stovku albumov a spolupracoval s radou umelcov.

Jeho práca vrámci muzikálu Marguerite bola vytvoriť všetky hudobné čísla a to nielen pre West End ale i pre Ná rodné

Moravskozslezké divadlo.

2.4 Herbert Kretzmer – anglický text piesni

Herbert Kretzmer sa narodil 5.10 1925 v mestečku

Kroonstad v južnej Afrike. Študoval v Londýna, kde

13 Fridrichovský, P.; in: Vývoj francouzského muzikálu dvacátého století v kontextu evropského hudebního divadla, 2006, 5s.

navštevoval Rhodes Universite v Grahamstowne.

Žurnalistikou sa začal zaoberať v roku 1946. V roku 1960 prišiel do redakcie londýnskeho Daily Express ako z ačínajúci fejtonista a na 18 rokov sa stal divadelným kritiko m. Dlhé roky spolupracoval na anglických textoch pre Charle s a

Aznavoura napr. Yesterday When I Was Young a She .

Herbert Kretzmer je autorom libreta a textov k muzi kálu Naš

človek Crichton a textovo sa podieľal i na muzikáli Traja mušketieri .

Na akademickej pôde bol vyznamenaný titulom Chevali er de

L´Ordre des Arts et Des Letters v roku 1988 a v rok u 1997 obdržal čestný doktorát z literatúry na Richmond Co llege na

American International University v Londýne.

Herbert Kretzmer je autor anglických textov piesni k Marguerite.

2.5 Premeny v autorskom tíme

S príchodom do nového prostredia bola samozrejmé,

že v inscenačnom tíme sa budú diať isté zmeny. Alai n

Boublil bol hlavný iniciátor a pristúpil na zmeny v pôvodnej verzii Marguerite. Claude - Michael Shönberg nie je typický libretista a tak pri ostravskom prevedení nijak nef iguroval.

Taktiež Herbert Kretzmer nemal priestor v novej ver zii, pretože anglického textára zamenili za českého a to Michala

Prostějovského. Na českom librete Marguerite spolupracoval s dramaturgom Patri c kom Fridrichovským.

Toto libreto vznikalo za pochodu, čo nie je bežné. Úzka a dennodenná dramaturgická spolupráca bola nevyhnut ná.

Vo výsledku vzniklo okolo osemnásť verzií, z ktorýc h sa asi polovica dostalo i do rúk hercom.

Ďalšou novou členkou tohto rôznorodého tímu bola manželka Alaina Boublila, Marie Zamora. Jej úlohou bola spoluúčasť na prepise pôvodného libreta. Pôvodnej v erzii chýbal ženský pohľad na dve hlavné predstaviteľky, s ktorými sa ona, vďaka svojej kariére herečky a sp eváčky, dokázala výnimočne ztotožniť.

Pri prepise sa zistilo, že je potreba dopísať poprí pade zoškrtať i niektoré hudobné čísla, ktoré podporili tieto výryzné zmeny. Hudbu mal pod záštitou Michael Legra nt.

Bolo taktiež potrebné prispôsobiť orchestrálnu podo bu, na ktorú si privzali skúseného Wiliama Davida Brohna.

2.6 Michal Prostějovský - preklad a prebásnenie l i b re t a

Narodil sa 8.5 1948 v Prahe. V 60. a 70. pí sal piesne pre známych českých interpretov a neskôr študoval divadelnú i filmovú vedu. V 80. rokoch odišiel do N emecka kde bol 18 rokov zamestnaný ako redaktor českého

vysielania rozhlasových staníc Deutschlandfunk a De utsche

Welle. Je autorom českého libreta muzikálu Jesus Ch rist

Superstar (1994), Cats (2004), Joseph and the Amazi n g

Technicolor Dreamcoat (2006), Carousel (2008), Evit a

(2009), operety či skôr muzikálu Vojvodkyňa z Chica ga.

Napísal taktiež i texty k pôvodnému rozprávkovému t itulu

Popoluška (2000). Ďalej prepracoval nielen libreto, a l e b o l i spoluproducentom a umeleckým šéfom pražskej insce nácie muzikálu Rusalka (1999). Od roku 1990 píše a pravid elne vysiela z Českého rozhlasu Muzikál expres a približ uje súčasnú i klasickú muzikálovú scénu verejnosti. V r oku 2008 vydal i encyklopédiu pod rovnakým názvom Muzikál ex pres.

Od roku 2006 vyučuje históriu na katedre divadelnej vedy

Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

Michael Prostějovský dostal ponuku preložiť a prebá sniť novú verziu Marguerite v češtine. V priebehu práce n a

Marguerite vychádzal z viacerých textových verzií, ktoré dramaturgicky koordinoval dramaturg Patrick Fridric h o v s k ý .

2.7 Marie Zamora - režisérka a spoluautorka novej

českej verzii Marguerite

Študovala na Conservatoire National Supérier v Parí ž i odbor spev (soprán) a tanec. Ďalej sa vzdelávala v dramatickom umení na prestížnej akadémii Florent. Ako

herečka sa predstavila v rade muzikálových rolí ako napr.

Cosette (Bedári), Katka (Kiss me Kate). Vystupovala viac než päť rokov ako zvláštny hosť Michela Legranda. H rala vo filmoch Une volée d´escalier v réžii Dominique

Tabuteauovej a Kasandrin svet v réžii Woodyho Allen a .

Ako spoluautorka pripravuje offbroadwayskú premiéru novej hudobnej hry Manhattan Parisienne. 14

Na muzikáli Marguerite pracovala s Alainom Boublilo m ako spolu scenáristka a j umelecká režisérka.

2.8 Gabriela Petráková - Haukvicová – scénická re ž i s é rk a

Vyštudovala Janáčkovo konzervatórium v Ostrave, obor spev (soprán). Hosťovala v Národnom divadle moravskoslezskom v Ostrave (opera, opereta, muzIkál ) a bola niekoľko rokov členkou súboru Slezského diva dla v Opave. Na Hudobnej fakulte Akadémie múzických ume n í v Prahe začala študovať opernú réžiu. V roku 2009 s a s t a l a režisérkou Operného štúdia Fakulty umenia Ostravske j univerzity. Od roku 2010 je dramaturgičkou operetné ho a muzikálového súboru v Ostrave a v súčasnosti tiež i jeho umeleckou šéfkou.

14 Fridrichovský, P. in: program Marguerite, NDM Ostrava 2010, s. 13.

Haukvicová bola spoluautorkou úprav a koncepcie nov e j verzie muzikálu a taktiež hlavným tímovým duchom če skej verzie Marguerite.

3. POROVNANIE ORIGINÁLNEJ A OSTRAVSKEJ

VERZII

V tejto kapitole sa nachádzajú synopsie oboch verzi í .

V poslednom bode je porovnanie zmien, ktoré nastali pri prepise muzikálu. Uvedené porovnania som čerpala z videoukážky, originálnych i z ostravských verzií s c e n á r a a taktiež z klavírnych víťahov.

3.1 Synopsia Ostravskej verzii:

1. Dejstvo

Začiatok príbehu sa odohráva v Paríži roku 1942 a zaznieva prvá pieseň („ Paříž “), ktorú interpretuje

Armand. Sedí u klavíra a komponujete túto skladbu. N a scénu vstupuje Annette, ktorá ho hľadá, pretože maj ú pred sebou dôležité vystúpenie, ktoré nesmú zmeškať. Med zi tým sa na scéne odohráva výstup so židovskou dievčinou a policajtom, ktorý jej drastickým spôsobom berie p a s a batoh, a bezcitne ho hádže na zem. Annette všetko vidí, ale židovské dievča odmieta jej pomoc.

Zmenou scény sa objavuje nemecký dôstojník Otto von

Stadt. Telefonuje s Hitlerom o bombardovaní Paríža. Potom je na scénu privedený zmučený anglického letec, kto rého

Otto za jeho mlčanie bezcitne zabije. V prepychov ej vile

na predmestí Paríža, prichádza Marguarite hviezda p arížskej revue Tabarin. Jej priatelia pre ňu zorganizovali prekvapenie - narodeninovú oslavu. Zábava je v plno m prúde, ktorú podporuje pieseň („ Jazz time “), ktorú hrá

Armandova kapela. Zrazu však zábavu prerušuje Otto. Jazz nieje v jeho dome vítaný a na viac sa ozvú poplašné sirény, všetci musia do krytu. Marguerite má panický strach z malých priestorov a preto nehľadá úkryt. Armand s ňou ostáva a ukľudňuje ju piesňou („ Panenka z porcelána “) .

Počas piesne sa do seba zamilujú, ale Marguerite si to nechce pripustiť. Ich city preruší výbuch bomby. J e po večierku, vystrašený hostia i muzikanti sa rozchádz ajú domov. Pri rozlúčke si Armand pýta od Marguerite pr ísľub

ďalšieho stretnutia. V ďalšej scéne vidíme Annette a Luciena, ktorý s nadšením počúva rádio. Luciene s a dal k odbojom a dostáva takouto cestou úlohy, Annette dobiedza aby jej povedal viac informácií.On však od mieta, nechce ju do toho zaťahovať. V tom prichádza Arman d , ktorého práva zobudil príliš veľký rámus a je podrá ždený.

Pierrot sa baví na jeho účet a vyťahuje z kontrabsu ukradnuté „suveníry“ z vily Marguerite. Strihom sa prenášame do parížskej ulice, a potom do parku kde

Armand spieva pieseň („ Jak dál “). Prichádza Marguerite, ktorá mu prišla oznámiť, že sa stretli naposledy a n a rozlúčku ho nečakane pobozká. Nasleduje komediálna scéna

v Tabarinu. Choreograf pracuje s tanečnicami na choreografii („ Paříž naše Paříž “), ale nedarí sa a naviac

čaká na Marguerite, ktorá mešká. Táto scéna sa stri eda s Pierrota, ktorý sa snaží predať ukradnuté veci. S tretáva policajtov a dopláca na príliš honosné veci, ktoré m á u seba. Strihom sme v Margueritinej šatne a sleduje me ju, ako sa pripravuje na výstup („ Ta tvář co znám “). Vraciame sa opäť na scénu Tabarinu kde sa koná premiéra kabaretného čísla („ Paříž naše Paříž “). Po nečakanom

úspechu, vidíme Marguerite s Ottom v šatni, ktorý j e j striktne oznamuje, aby s ním odišla na víkend do Be rlína.

Ona sa vzoprie avšak on si na ňu vyžaduje právo ako keby mu vlastnila. Na druhom konci mesta sa Annette a Lu cien stretávajú s vodcom odboja, ktorý si hovorí Saurel om.

Dozvedajú sa, že na židov a nielen na nich chystajú razie a preto musia čo najskôr odcestovať do Lyonu. Annet te sa rozhodne pridať k odboju a rýchlo odchádza hľadať

Armanda, ktorý je taktiež žid. Má oň ho veľký strac h .

Armand sa cestou do Margueritinej vily, pýta

( „ Rauši omámení “) sám seba čo je to za cit, ktorý sa v ňom prebúdza. Zrazu zbadá Marguerite ako odovzdáva list

Ottovmu pobočníkovi Hermanovi. V dopise oznamuje, ž e nikam s Ottom nejde. Armand si myslí opak a odchádz a spať do svojho apartmánu. Tam naň ho čaká Annette, ktorá chce aby utiekol pred nebezpečím a odišiel s nimi do Lyo nu.

Armand to odmieta, ale nakoniec sľubuje, že príde. Ozve sa zaklopanie na dvere a vstupuje Marguerite. Má preň h o správu(„ Zde mně máš “). Majú pre svoju lásku celé tri dni.

V tej chvíli vidíme vlakovú stanicu, kde Annete, Lu cien a Saurel čakajú na Armanda, ktorý neprichádza na stretnutie. Annette sa nechce vzdať a stále ho hľad á medzi davom. Prichádza záverečná scéna, na rôznych miesta c h

Paríža sa odohrávajú záblesky osudov našich hrdinov .

Armand s Marguerite sa milujú v jeho apartmáne, Luc ien ide vlakom do Lyonu a bojí sa o Annette a tá hľadá Arma nda.

Nikto nevie čo sa stane v nasledujúcich dňoch.

2. Dejstvo

Druhé dejstvo sa začína ako v zlom sne. V repríze z nie Jazz time, kde sa objavujú karikatúry postáv z večierku vo vile.

Keď sa Marguerite z tohto sna preberá nachádza vedľ a seba

Armanda a to jej pripomína čo sa stalo. Má v sebe v nútorný boj, ktorý vyjadruje vo svojej piesni („ Nová píseň “). Nevie

či sa má oddať citu, alebo odísť. Nakoniec sa rozho dne pre

Armanda. Strih na parížsku ulicu, kde je fronta čak ajúcich

ľudí na potraviny. Medzi nimi je Annette. Zbadá ju P i e r o t a popadne ju za rameno. Má pre ňu novú úlohu od Sau rela.

Annette sa zaujíma o Armanda, ktorého už dlhšiu dob u nevidela a neodpovedá ani na jej vzkazy. Vidíme opä ť scénu

Armandovej izby. Marguerite sa musí nachvíľu vrátiť do vily, ale sľubuje, že sa čoskoro vráti. Vo vile ju však čaká

Otto, ktorý o Armandovi vie všetko vďaka Hermanovi.

Rozhodne sa prinútiť Marguerite, aby napísala Arma ndovi list na rozlúčku („ Psaní “). Otto ju chce len pre seba a odteraz jej nariadi dohodu o ich vzťahu. Odchádza .

Marguerite ho zatracuje („ Proklínam “). Medzi tým Armand blúdi s dopisom parížskymi ulicami, ocitá sa pred

Margueritinou vilou kde sa nečakane stretáva s Anne tte.

Spievajú duet („ Proč srdce má svůj řád? “). Každý v ňom rieši svoju neobetovanú lásku. Na scénu prichádza H erman, ktorý vyvolá konflikt, a aby si zachránili krk Arma nd ho zabije. O dva roky neskôr v máji roku 1944 sa stret ávajú

ľudia z narodeninovej oslavy a klebetia o situácii v o

Francúzsku Na reč príde aj Marguerite s Ottom. Doz vedáme sa, že hlavná hrdinka sa zdá chorá. Niekto hovorí, že je to možno aj srdce. Marguerite sa zdôveruje doktorovi, že je to zapríčinené jej láskou Armandovi. Obviňuje sa čo mu spôsobila dopisom, ktorý ju donútil napísať Otto. D oktor váha, ale nakoniec jej napíše adresu, kde možno bu dú mať o Armandovi informácie. V tom sa rozsvecuje Tabarín , ale nič nieje ako bývalo. Vidíme, ako unavené Marguerit e spieva pieseň („ Toužím snít “), ale jej sny sa v skutočnosti rútia a ona s nimi. Má namierené na adresu, ktorú j e j napísal doktor. Tam sa stretáva s Lucienem, ale ten jej neverí a nechce jej o Armandovi nič povedať. Lucien vracia dopis, ktorý mu Marguerite chcela poslať. Lucien ne prijíma

a Marguerite sklamane odchádza. Vracia sa do Tabarí n u a pokračuje vo svojej piesni („ Toužím snít “), ale vyčerpaním omdlie. Sme opäť vo vile. Otto plánuje spoločný výl et do

Berlína. Chce aby si odpočinula, ale zároveň sa má stretnúť s vodcom, s ktorým plánuje zlé činy. V tajnom kryte v Lyonu je vidieť Annette a Armanda, ktorý spomína na Marg uerite.

Ta medzi tým prezrádza odboju tajné informáciu, kto rý jej vyzradil opitý Otto. Ona sama je zmierená aj so svo jou smrťou („ Tam pod blůzičkou hedvábnou “). Otto mení plán a do Berlína cestuje sám. Aj jej sa zmenili isté pr edstavy,

život pre ňu definitívne stratil zmysel a chce sa o tráviť. 6.6

1944 prichádza doktor so správou, že ona aj Paríž s ú slobodní. Marguerite vychádza do ulíc a znie

( „ Nová píseň “). Ľudia sa tešia na ulici. Medzi nimi je aj Marguerite, ktorá však dostane facku od Georgese .

Ponížená padá na chodník. Do ulice pribiehajú osloboditelia. Medzi nimi sú aj Saurel, Armand, Pie rrot a Annette a stretávajú sa s Marguerite. Armand je n a ňu nazlostený, avšak ona mu povie pravdu. Zrazu však z blúdilá strela zasiahne Marguerite priamo do srdca. Vie, že prišla jej posledná chvíľa, ale i cez to všetko je šťastná , lebo je u Armanda („ Finále “). Z klavíra znie ticho jej pieseň

Panenka z porcelánu a ona pokojne zomiera v Armando vom o b j a t í .

V prílohe číslo 2 sa nachádza zoznam hudobných čísi e l , v prílohe číslo 3 obsadenie i inscenačný tím. Nakon iec v prílohe číslo 4 je k zhliadnutiu foto z ostravské h o predstavenia Marguerite.

3.2 Synopsia anglickej verzii:

P r o l ó g

25. augusta 1944

Armand nesie Margueritino telo, ktoré je zahalené l e n kúskami látky. Ľudia na ňu na ulici rozvášnene útoč i l i v kombinácii túžby a nenávisti. Niekedy bola jednou z najslávnejších žien v Paríži. (" Come One Come All " ) .

1. Dejstvi

3. Marca 1944

Marguerite oslavuje s priateľmi svoje 40. narodenin y. Všetci z vyšších kruhov sa bavia a ignorujú vojnu, ktorej je okolo nich plno. Zo zábavy ich nevytrhnú ani bomby, ktoré práve padajú na Paríž. Nech sa točí svet, nám je to jedn o .

( „ Let The World Turn "). Georges, Margueritin bývalý manažér a priateľ prichádza na oslavu s malým onesk orením.

Ospravedlňuje sa a žehlí situáciu. So sebou si priv iedol jazzovú kapelu. V tej hrajú Armand, jeho sestra Ane tte, jej priateľ Lucien a ich kamarát Pierrot. Annette, Luci e n a Pierrot sú všetci členovia odboja. Armand sa stre t á v a s Marguerite, ktorú ako mladý chlapec obdivoval, ke ď 38

spievala v slávnej revue Tabarin. Je ňou úplne očar ovaný.

Marguerite má z Georgesova darčeku obrovskú radosť.

Jazzovú hudbu má rada a posmeľuje všetkých hostí, a by si na jej oslave poriadne zatancovali. Annette spieva „ Jazz

T i m e " a nálada je čím ďalej viac rozbehnutá. Marguerite flirtuje s mužmi. Na večierok prichádza Otto, nemec k ý dôstojník a jej milenec. Nevkusná zábava ho pohoršu je.

Armand sa snaží zachrániť situáciu. Začne na klavír vybrnkávať prvé akordy „ China doll ", slávnu pieseň, ktorá kedysi z Marguerite urobila hviezdu. Na prosby všet kých ostatných začína spievať.

Situáciu náhle preruší húkanie sirény. Blíži sa nál et a všetci utekajú do krytu. Celý dom sa otriasa vzdialenými v ýbuchmi.

Jediná Marguerite zostáva naďalej v salónu. Armand, ktorý je medzi poslednými, si všimne Marguerite a ostáva pri nej, aby ju ochránil. Rovno do očí jej hovorí, že si ju predstavoval ako šťastnú ženu a miesto nej vidí nie koho, kto svoje šťastie len hrá. Ona sa naopak priznáva, že Otta vôbec nemiluje a všetko len predstiera. Keď sa k se b e pritisnú, tlaková vlna rozbije veľké francúzske okn o a zhasne elektrika. Marguerite a Armand sa vášnivo pobozkajú. V tom znie koniec poplachu

( „ China Doll“, reprise ). Hostia sú otrasení, ale nikomu sa nič nestalo. Armand musí odísť s priateľmi, ale Mar guerite mu sľubuje, že sa hneď zajtra uvidia. Než uľahne k spánku,

premieta si čo všetko zažila. („ The Face I See "). Do izby vstupuje Otto, ktorý jej chce vyznať lásku, ale Mar guerite radšej zmení tému hovoru. To ho samozrejme rozladí, vyčíta jej ako sa správa a pripomína, že i keď ho nemiluje , stále je to len jeho oficiálna milenka, už dávno nieje hviez da a celý

Paríž to o nej vie.

Ďalší deň odbojári diskutujú o najnovšej situácii. Armand práve zložil pieseň, ktorá rozpráva o jeho novej vá šni

( „ Time Was When "). Oproti Nemci vykrikujú odrhovačku

( „ The World Begins Today ") a dav sa nadšene pripojuje.

Armand čaká na dohodnutej schôdzke s Marguerite.

( „ Waiting ") Ta síce na stretnutie príde, ale len preto, aby mu povedal, že ich vzťah nemá budúcnosť.

Lucien a Annette sú doma a počúvajú rádio s kódovan ými správami. Započujú, že francúzska vláda vo Vichy pl ánuje nariadenie, kvôli ktorému budú musieť nosiť Židi vi diteľnú hviezdu na oblečení. Lucien má strach, pretože je t iež Žid.

Annette mu sľubuje, že sa ho pokúsi nejakým spôsobo m dostať z Paríža cez svoju spojku v Resistance. Pric hádza

Pierrot, ktorý si nesie veľké množstvo jedla, ktoré nepozorovane odniesol z večierka u Marguerite. Cest ou na

čierny trh však Pierrota zbalí Milica. Nájdu uňho k radnuté veci s Ottovým monogramom a pošlú ho do koncentráku .

Armand spieva o svojej spaľujúcej vášni k Marguerit e

( „ Intoxication "). Z piesne sa stáva milostný trojuholník

medzi Armandom, Marguerite a Ottom.

Sme v koncentračnom tábore. Pierrota vypočúvajú a m učia

( „ Day by Day “ , Part One). Snaží sa nejako zachrániť a prezrádza gestapu meno a adresu aspoň jedného Žid a , ktorého pozná - Luciena.

Annette ide za Armandem do bytu. Má u seba lístok n a vlak a prosí ho, aby odišiel spoločne s ňou preč z Paríž a. Lucien vybuchne, nemá čas na Armandovo váhanie, jemu ide o krk.

Keď už si začne Armand baliť veci, aby stihol vlak, prichádza k nemu Marguerite („ I Am Here ") a strávi uňho noc.

Medzitým Annette s Lucienom čakajú na Armanda na st anici.

Lucien odchádza, ale Annette sa s ním lúči a sľubuj e mu, že za ním čoskoro príde.(„ Take Good Care of Yourself " ) .

2. Dejstvo

Marguerite si s Armandem dáva v parku ďalšie randez - v o u s .

Dav si spieva stále rovnakú pieseň ( „ Day by Day , Part Two").

Medzi tým Otto poveruje svojho priateľa Hermanna, a b y

Marguerite tajne sledoval. Marguerite sa vracia k A rmandovi do apartmánu („ Dreams Shining Dreams "), aby mu povedala,

že musí na chvíľu odísť. Otto poriada oslavu, kde m u s í b y ť s ním, aby nedostal podozrenie. Armand se naštve a trhá na kusy jej milostné listy.

Annette sa stretáva so spojkou z odboja. Dostáva ak tovku plnú dokumentov. Má za úlohu preniesť nebezpečné v e c i a materiály preč z Paríža. Spojka ju tiež varuje, ž e Armand

má pomer s nacistickou kolaborantkou - Marguerite. Môže ich všetkých dostať do smrteľného nebezpečia. Annet te má o Armanda starosť („ Take Good Care of Yourself“ , Reprise).

Ide za ním do apartmánu, kde pred dvermi stretáva

Hermanna, ktorý ju okamžite zatýka a zabavuje dokum enty, ktoré má Annette u seba.

Otto sedí v v tmavej miestnosti s Margueritinými mi lostnými dopismi od Armanda. Spieva o svojich pocitoch a odp o r u k ženskej zrade. („ I Hate the Very Thought of Women "). Keď sa Marguerite vráti domov, ukáže jej dopisy. Herman n prináša spútanú Annette, ktorá je viditeľne pobitá a od krvi.

Otto sľubuje Marguerite, že s mučením prestane, keď napíše posledný list Armandovi. V ňom Otto diktuje Marguer ite každé slovo - Je koniec a Armand ju už nikdy viac n euvidí.

Marguerite pripojuje posledné slová, v ktorých dúfa , že

Armand raz toto všetko pochopí. („ The Letter "). Ten potom nájde dopis pohodený na posteli u seba doma a nič n echápe.

Je sklamaný jej zradou. („ What’s Left of Love " ) .

Práve sa koná veľká silvestrovská oslava. Hostia ča kajú na polnoc, aby si pripili na šťastný Nový rok. Speváčk a spieva oslavný popevok („ Paris "). Marguerite sprevádza Otta na večierku proti svojej vôli. Je tam i Armand, ktorý j e zamaskovaný ako ostatní hostia, ktorí sa náramne ba via.

Keď začne novoročný ohňostroj, Armand na Ottu niekoľkokrát vystrelí. Nikto si toho zo začiatku ne všimne.

Všetci si len bezstarostne spievajú

( „ Day by Day “, Part Three).

Marguerite sa snaží prežiť bez Ottovi podpory. Navš tevuje starého priateľa George a prosí ho o pomoc. Chcela by opäť pracovať ako speváčka. Georges ale návrh odmieta, j e j priateľom bol len preto, aby sa dostal medzi vyššiu spoločnosť. Znechutená Marguerite odchádza.

( „ How Did I Get to Where I Am? " ) .

Paríž je slobodný. („ Day by Day “, Part Four)") Ľudia z ulice trestajú všetkých, o ktorých si myslí, že sú kolabo ranti.

Vtrhnú tiež k Marguerite domov. („ Come One Come All “,

Reprise). Armand, Annette, Lucien a Pierrot sa snaž í dav zastaviť, ale márne. Dav je šialení a lynčujú Margu erite, pľujú na jej bezvládne telo. Armand posiela Pierrot a pre doktora. Snaží sa Marguerite povedať, že mu Annette povedala o všetkom, čo sa stalo, keď mu písala dopi s diktovaný Ottom. Odpúšťa jej. Naposledy si obaja vy znávajú lásku, ale je už neskoro. Marguerite umiera v Arman dovom náručí. („ Finale "). Ten ju zdvíha a odnáša preč.

V prílohe číslo 5 a 6 sa nachádza zoznam hudobných č í s e l a obsadenie s inscenačným tímom. V prílohe čislo 7 s ú vložené ukážky z predstavenia a programu anglickej verzie

Marguerite .

3.3 Porovnanie a zmeny

Ostravská verzia neobsahuje prolog, ktorý skríva retrospektívu záverečnej scény mŕtvej Marguerite, u bitú k smrti rozvášneným davom. Autor chce divákovi ukáz a ť drsnosť, bezcitnosť a sfanatizovanie tejto doby. Č asto narážali na židovskú tematiku. V Ostrave je priblíž enie doby veľmi zjemnené („ Paříž “), skôr náznakové, v ktorej riešia najmä vzťahové záležitosti.

Ostrava je rozvitá o scénu Tabarinu, kedy vznikla i nová pieseň „ Paříž naše Paříž “. Táto melódia sa nachádzala podľa dokumentácie k anglickej verzii v orchestrálnej pod obe, ale nebola textovo spracovaná. Marguerite bola v origin álnej verzii len zapadnutou hviezdou a práve osud v uprav enom librete jej zmenili na hviezdu Tabarinu. Práve tu n astáva posun v dramatickom kontexte.

Zmena je citelná i v skladbe („ Intoxication – V rauši omamení“). V anglickej verzii sa dozvedáme o Armandovom cite, ktorý nikdy nezažil. Zároveň sa vytvára trojuholník, kedy na scénu vstupuje i Otto a vzniká trio

(Marguerite, Armand, Otto). Každý v súkromí a osamo t e vylieva svoje city. V Ostrave túto pieseň interpret uje

Marguerite s Armandom v situácii, kedy Marguerite odozdáva list Hermanovy pre Otta. Armand si domysle l, že

Marguerite sa rozhodla práve pre Otta a sklamaný odchádza.

Isté zmeny nastávajú i v osude Pierrota, kedy za uk radnuté veci a následným chytením Milicou, je poslaný do koncentračného tábora. Tento moment zjemnili a vyhl i sa zobrazením koncentračného tábora na javisku.

Prvé dejstvo končí pôvodne duetom Annette a Luciena , piesňou „Take Good Care of Yourself – Proč srdce má svůj

řád“). Annette sa lúči so svojím priateľom Lucienom a je o d hodlaná hľadať svojho brata Armanda. V Ostrave vidí m e na javisku vášnivé vzplanutie Armanda a Marguerite v piesni („I´m here – Zde mě máš“). V poslednej čas ti tohto kvarteta sa pridáva Annette a Lucien, ktorí sú v no vej verzii súrodenci. Na javisku sú zobrazení n a rôznych miestach

Francúzska. Na konci sa pridáva aj Otto, ale len te x t o v o .

Druhé dejstvo začínalo stretnutím Marguerite a Arma nda v parku, ktoré je nahradené piesňou „Jazz time“ a s lúži ako dramatická metafora zlého sna Marguerite.

V sólovej piesni Annette „Take Good Care of Yoursel f – Proč srdce má svůj řád“, nastala taktiež zmena. V origin á l n o m prevedení je na ceste za bratom Armandom, následne j e zatknutá a mučená Hermanom. Obmeny nastávajú už v samotnej piesni „Proč srdce má svůj řád“, ktorá j e prepísaná na duet Annette a Armanda. Každý si v nej vylieva srdce z nenaplnenej lásky. Po piesni vstupuje na sc énu

Herman, ktorého Armand nechtiac zabije.

Premena nastala v škrte scény silvestrovskej oslavy , kedy

Armand zabije Otta. V novej verzii je na Otta nastr ažená pasca a pri autohavárii zomiera na následky zranen i a .

Záver i smrť Marguerite je oveľa emotívnejší a intí m n e j š í .

4. VÝVOJ A ZMENY PRE POSTAVY

V tejto kapitole približujem rozdiely a najmä osudy

Marguerite a Annette v oboch spracovaniach. V druhe j časti hodnotím herecké možnosti každej hrdinky či interpr etky a posun v zmene scenára.

4.1 Psychologický vývoj ostravskej Marguerite

Na začiatku príbehu je Marguerite jednou z príslušníčiek vyššej vrstvy. Do tejto spoločnosti , v ktorej panuje pretvárka a faloš, sa vždy túžila dostať. Dô vodom je fakt, že sama z týchto kruhov nikdy nepochádzala.

Uvedomuje si túto skutočnosť, avšak mala istú métu a bola ochotná pre ňu vždy urobiť čokoľvek. Za vinou cieľu išla chladne a vypočítavo, takže sa neštítila ani vzťahu s nemeckým dôstojníkom, ktorý je rýdzo účelový. On jej umožnil byť hviezdou a ona mu umožnila mať po svojo m boku ženu, akú chce a ktorá mu zvyšuje prestíž. Prá ve na svojej oslave stretáva nečakane Armanda, vďaka ktor ému začína prehodnocovať svoj život. Uvedomuje si prior ity ktoré mala a život ktorý viedla ju nerobil šťastnou . Zásadný z l o m nastáva v piesni „Panenka z porcelánu“, kedy Arman d vykresľuje panenku ako bytosť, ktorá nemá vlastnú v oľbu, ktorá spieva a tancuje ako ostatní chcú. Je to met afora jej

života, kedy Armand chce vyprovokovať Marguerite

k odhaleniu vlastného vnútra. Ona je prekvapená že niekto dokáže vidieť jej život tak, ako ho už ona sama pre stala vnímať. Svojou otvorenosťou jej povedal o živote vš etko to,

čo už si sama nechcela ani pripustiť. Nastáva v ne j boj dvoch pólov. Zariskovať a pustiť sa do vzťahu, ktor ý nemá budúcnosť, alebo sa tomu naplno oddať? Reálne predpoklady vzťahu takejto staršej ženy zvyknutej n a istý prepych a mladého chudobného muža sú takmer nemožné .

Marguerite tento problém rozoberá a popisuje v piesni „V rauši omámení“. Chová sa ako keby nikdy pred tým ne bola zamilovaná a v podstate i Armand sa javí, že zatiaľ nepoznal skutočnú lásku. Vzťah ktorý má s Annette je veľmi z vláštny.

Je medzi nimi cítiť napätie, ale ani jeden z nich n ieje natoľko dozretý, aby nazzájom dali to, čo každý z n ich potrebuje.

Zásadná pieseň celého muzikálu Marguerite je „Ta tvář co znám“, kedy si hlavná protagonistka začína prehodnocovať celý svoj život. Zisťuje, že pod pretvárkou, ktorú hrá aj voči sebe samotnej, je úplne iná ako si myslela. Táto zrelá žena si uvedomuje, že i navzdory svojmu veku a najmä záv äzkom, ktoré má voči dôstojníkovi Ottovi, sa nedokáže brán i ť tomuto citu a rozhodne sa dať Armandovi šancu. Váše ň k Armandovi prebíja vzťah z rozumu. Keď prichádza d o jeho izby je rozhodnutá „Zde mně máš“. Uvedomila si, že by to

bol hriech nedať Armandovi príležitosť. Majú tri dn i na svoju lásku.

V druhom dejstve zaznieva na začiatku „Nová píseň“, ktorá charakterizuje Margueritino váhanie. Sama dobre vie , že sa pustila do hry na tenkom ľade, ktorá môže mať nebez pečné následky. Uvedomila si ako sa veľmi zmenila a preds tava aké môže mať táto hra následky ju neskutočne ťaží.

Prevalí sa nevera a nasleduje dramatická pieseň

„Proklínam“, v ktorej Marguerite prvý krát otvorene vyjadruje svoj pravý vzťah k Ottovi. Táto pieseň je zároveň i istou metaforou, kedy prekliatie možno chápať i ako jej osud. Uvedomenie si že sa pustila do hry, ktorú nik d y nemôže vyhrať. Nakoniec Marguerite pristúpi na doho d u s Ottom a zmieri sa s pravidlami hry. Stáva sa jeho majetkom. Cíti sa skôr ako prostitútka než ako hvie zda, ktorou chcela byť. Začína si tento fakt uvedomovať v plnej miere a musí sa tak vysporiadať s týmto verejným ponížením. V Marguerite nastáva rezignácia. Vie, že bez

Otta by nikdy nebola ničím a to ju zlomí. Pomaly ch á p e čo je v živote podstatné, aké dôležité je žiť pre lásku. Chce mať nádej že Armanda opäť uvidí, zachráni ho a že sa je dného dňa k sebe vrátia. Je to posledná vec čo jej ostala . Nádej ju vedie do istého konca. Možno šťastného možno nie, a le i tak je jej srdce naplnené šťastím, je vďačná za ro čom mohla prežiť s Armanom.

V piestni „Tam pod blúzičkou hedvábnou“ vidíme znič enú a rozpadnutú Marguerittinu osobnosť. Všetko pominul o , v hmotnom svete stratila i to posledné zrnko nádeje a jediné čo jej zostalo je láska v jej srdci, ktorú cíti k Armandovi a neistota z prichádzajúcej budúcnosti.

4.2 Psychologický vývoj anglickej Marguerite:

V anglickom prevedení je Marguerite neúspešnou hviezdou a tento fakt ju veľmi ubíja a dusí v jej ž ivote.

Snaží sa s touto skutočnosťou bojovať. Na svojej os lave pôsobí veľmi spoločensky, priateľsky a koketne. Po zaznení sirény ostáva na scéne s Armandom, ktorý čakal šťas tnú

ženu, majúcu všetko. Je k nemu oveľa úprimnejšia a priznáva skutočné city k Ottovi. Pri prvej prílež itosti neváha pobozkať Armanda. Je oveľa pudovejšia. Najp r v koná a až potom rozmýšľa nad dôsledkami, vykonanými

činmi a ich následkami. Hneď si s ním dohaduje schô dzku a

Armand je ohúrený novou vášňou. Marguerite si cez n o c uvedomila, že je hlúposť udržovať milenecký vzťah s Armandom. Piesňou „Intoxication – V rauší omámení “ , vzniká milostný trojuholník medzi Armandom, Marguer ite a Ottom. Každý v tejto piesni si otvára svoje srdce . K sebe samím si priznávajú cit, ktorí prežívajú. Myslím, ž e cit Otta k Marguerite je oveľa vrúcnejší. Nieje tak chladný ako v ostravskej verzii, ale stále dosť prísny. Keby vy bočila 50

z plánu jeho hry a pravidiel, dokázal by jej urobiť zo života peklo. Marguerite je nerozhodná a divák sa dozvedá, že miluje oboch. Je jasné, že náklonnosť k Armandovi s a približuje skôr k istému poblázneniu. Marguerite uc ítila niečo nové, čo dlho nezažila.

Druhé dejstvo smeruje neodvratne k prevaleniu neve r y .

Začína stretnutím Marguerite a Armanda v parku, ked y

Marguerite riskuje a povoľuje stretnutie na verejno m mieste. Otto poveruje Hermana, aby ju tajne sledova l. Po prevalení nevery, Otto preklína ženskú zradu. Je po nížený, ale na druhej strane sa jej nechce vzdať a je odhod laný bojovať. Vyberá si spôsob, kedy týraním Annette don úti

Marguerite k napísaniu listu Armandovi s vierou, že ten vzniknuté okolnosti pochopí a odpustí jej. Otto vol í oveľa drsnejší spôsob, ktorý je mu ako vojakovi blízky. V eľmi dobre vie ako vyvinúť psychický tlak na Marguerite. Práve v tomto momente môžeme vidieť, že láska k Armandovi je skutočná. Po tomto incidente sa ukazujú na silvestr ovskej oslave, kde Marguerite nevie zakryť svoj smútok, cí ti sa ako vták držaný v zlatej klietke. Armand, ktorý je skla maný zo zrady Marguerite, sa maskovane objavuje na tejto os lave a presne o polnoci niekoľko krát vystrelí na Otta. Chce aby

Marguerite bola šťastná, aj keď ten život neprežije práve s ním, ale prežije aspoň pocit vyslobodenia. Myslím , že až po smrti Otta si začne uvedomovať to, ako jej vyhov oval

život, ktorý žila práve s týmto nacistom. Nebolo to ružové, ale pohodlné a nemusela riešiť otázku prežitia. V m omente keď ho stratila sa stala opäť nikým. Pomyselní pria telia sa jej začali otáčať chrbtom. Práve Georges je istým s ymbolom týchto vypočítavých ľudí.

Marguerite bola oveľa studenšia a viac zahladená do seba, ale osud, ktorí jej pripravil nenávistní dav si nez a s l ú ž i l a .

4.3 Analýza a reflexia Marguerite

Anglická Marguerite bola oveľa bezohladnejšia a aj v očiach diváka menej sympatická. Nevedela sa rozho dnúť medzi Ottom a Armandom, medzi ktorými stále váhala. Je možné, že oboch milovala, ale láska k sebe samotnej prevyšovala. Jej osud bol smutný, avšak divák si uvedomoval, že si to na druhej strane zaslúžila. Ta kže takáto Marguerite bola zahladená do seba a chýbala jej

ženská jemnosť, ktorá sa objavuje vďaka M. Zamore p ráve v zmenenej verzii.

Ostravská Marguerite mala oveľa farebnejšiu linku klesajúcich a zároveň stúpajúcich momentov. Jej vnú torný

život bol oveľa bohatší a aj divák sa lepšie orient oval v jej psychológii. Ponúkalo sa veľa hereckých nuansou, kt oré jej práve zmena originálneho scenára dovoľovala. Zo zač iatku bola vo vypočítavom vzťahu, ale v momente keď pocít ila

skutočnú lásku a uvedomila si, že žiadna kariéra je j nikdy nenahradí to ozajstné šťastie, začala bojovať. Mysl ím si, že práve touto bojovnosťou a romantičnosťou si v očiac h diváka polepšila. Bola ochotná položiť svoj život, za život

Armanda. Obetovať svoje nenaplnené šťastie, len aby on bol

šťastný a v poriadku. Anglická Marguerite by takto nepremýšľala, pretože bola oveľa povrchnejšia a ned okázala milovať oddane.

Túto zmenu hodnotím veľmi pozitívne. Hercovi dáva o veľa väčšie herecké možnosti. Jej charakter sa stále nie kam posúva. Nastávajú tam zmeny, ktoré sú nielen pre di váka ale i pre herca veľkým prínosom, kedy ho ani na chvíľu nenechajú vydýchnuť. Celým dejom sa postava Marguer ite posúva v osobnostnej rovine. V každej scéne má prie stor na iné vyjadrovacie roviny. Zaujímavosťou je, že práve Ostrava do centra diania dostala ženskú hrdinku. V Anglicku bol práve Armand vnímaný ako hlavný predstaviteľ.

4.4 Psychologický vývoj ostravskej Annette

Annette je mladé, citlivé, krehké avšak naoko nebojácne dievča. Pochádza z chudobnejších pomerov.

Spieva v kapele s ostatnými, ktorí ju berú skôr ako mladšieho kamaráta než ako dievča. Annette sa zaľúb i do

Armanda, ktorého pozná od detstva. Vidíme ju na ja visku

hneď v prvej scéne, kedy hľadá Armanda a pripomína m u kšeft, kde je po prvý krát cítiť starostlivosť voči nemu.

Paradoxne sa oslava, na ktorú si ich objednali, nac hádza vo vile nemeckého nacistu Otta. Pieseň „Jazz time“ pa trí práve

Annette. Je to moment, kedy si divák uvedomuje že p red ním stojí veľmi talentovaná a krásna mladá žena. V ďalšej scéne s rádiom vidíme, ako si Annette kreslí kúskom uhlia tenkú čiaru, aby napodobila šev pančušiek. Snaží sa napodobiť eleganciu a štýl Marguerite, ktorú videla na večierku. Je v celku nedozretá, aj keď sa snaží pôs obiť vyspelo. Je to cítiť i vo vzťahu s jej bratom Lucie nom, o ktorého má strach a má potrebu mu nahradiť matku. Často krát sa ho snaží poučovať, pretože nechce aby sa do stal do problémov. Radšej chce byť tiež všetkého účastná, a b y o všetkom vedela a mohla byť svojmu bratovi nápomoc n á .

Sama si však nevie poradiť. V momente, keď si uvedo m í lásku k Armandovi, nechce tento cit prezradiť. Skrý va to, čo všetci v jej okolí vidia. Snaží sa Armanda vždycky podržať, keď niečo vyvedie ona je tá, ktorá sa ho snaží ospr avedlniť v ich partii. Keď sa dozvedá od Saurela, čo sa chys tá so

Židmi, v momente bez rozmýšľania beží za Armandom. V tej chvíli vôbec nemyslí na záchranu svojho života. Ane tte dokáže byť veľmi oddaná. Keď prehovára Armanda na ú tek dúfa, že v Lyone zabudne na neperspektívny vzťah a d á prednosť vernej a oddanej láske. Keď Armand odmietn e,

dostáva sa na povrch viacero aspektov. Na jednej st rane

Annette nevie prejaviť veľkú lásku a na strane druh ej jej on nevie dať pocit istoty a bezpečia. Obaja sú veľmi n e d o z r e t ý .

V piesni „Proč srdce má svůj řád“ Annette túži po v eľkej opätovanej láske, už nechce byť sama. Z počiatku je šťastná,

že vie čo je to láska, ktorá jej prináša eufóriu, a však neskôr prichádzajú dni, kedy jej to spôsobuje obrovskú bol esť. Po tejto piesni prichádza situácia, kedy je okolnosťam i donútená zachovať rozvahu a správať sa dospelo. V s ituácii, keď Armand zastrelí Hermana je ona jediná, ktorá vi e ako obom zachrániť život.

O dva roky neskôr je Annette zmierená so skutočnosť ou, že

Armand nikdy neprestal myslieť na Marguerite. Ich v zťah medzi nimi musí vnímať len ako kamarátsky. Na staro m piáne znie melódia „Panenka z porcelánu“, ktorá je už len spomienkou na dávne a bezstarostné časy.

V poslednej scéne je Paríž slobodný. Tí čo boli vče r a zbabelci sú dnes hrdinovia. Práve v tejto chvíli, k e ď stretávajú Marguerite, sa znovu pretína čiara osudu všetkých hrdinov. V tom istom momente je Marguerite zasiahnutá zblúdilou guľkou a zomiera v Armandovom náručí. Len Annette dokáže cítiť lásku aj bolesť, š ťastie i smútok, ktoré obaja hlavní hrdinovia naposledy prež í v a j ú .

4.5 Psychologický vývoj anglickej Annette

Annette v originálnej verzii, bola skôr chlapčenský tip dievčaťa nielen správaním, ale i obliekaním. Isté s pojitosti môžeme hľadať i v tom, že sa pohybovala v čisto muž skom prostredí. Mala harmonický milenecký vzťah s Lucien om, bez veľkých komplikácií. Nepríjemnosť nastala správou z rádia o prísnom nosení židovskej hviezdy. Lucienom bol Ži d a v tom momente začína boj so životom a smrťou. Ann ette sa ho snaží upokojiť sľubom, že práve jej spojka v Resistance ho ochráni. Annette je dievča, ktoré n a rozdiel od ostravskej Annette má oveľa ráznejšiu ruku. Vie rýchlo reagovať na každú situáciu, je cítiť vyspelosť, kto rou oplýva. V pôvodnej verzii je vzťah s Armandom súrod enecký.

Má strach o svojho brata a chce, aby s nimi utiekol z Paríža.

Opäť nastáva situácia kedy sa Armand nedostaví na s tanicu a Annette je odhodlaná ho hľadať.

Je nebojácna a v istých momentoch je vidieť, že sa cíti nedotknuteľná ako napr. pri preberaní dôležitých materiáloch. Pred Armandovou vilou sa odohráva scén a ako zo zlého sna. Vidíme chytenú Annette, týranú Herman om.

Dramatickou situáciou a utrpením, ktoré je na nej spôsobované si drží istú bojovnosť a silu, ktorá tá to hrdinka v sebe má a postupne rozvíja. Samotná vojna, dokáže prinútiť rýchlejšie dospieť a to je i moment Annett e. Na konci, prežíva spoločne s Armandom stratu jeho lásk y .

4.6 Analýza a reflexia Annette

Musím povedať, že v tomto prípade obe verzie ponúkajú isté herecké možnosti, ktoré sú pre mňa ve ľmi zaujímavé a prínosné. Každá Annette bola diametráln e odlišná, od vizáže cez vnímanie života. Anglická An nette mi v istých momentoch pripadala až chlapčensky drsná. Boli samozrejme situácie, ktoré ju k tomu donútili a to najmä v otázke vojny. Avšak vo vzťahu s Lucienom dokázala ukázať i ženskú stranu. Jej zápletka i vnúterné prežívanie nebolo tak bohaté ako v ostravskej verzii. Vzťah s Lucieno m a bratom Armandom nebol ničím výnimočný. Veľmi zaujím avý moment, pre mňa nastal v okamžiku, kedy je Annette v anglickej verzii prichytená Hermanom pred Armando vým bytom. Myslím, že táto situácia bola obrovskou výzv o u a ponúkala veľa hereckých polôh. Od strachu, bolest i , odhodlania, boja, vnútornej sily až cez ľútosť a sm útok nad

Margueritinim osudom a životom.

Ostravská Annette bola skôr púpätko v rozkvete, kto ré sa ešte hľadá a nie je úplne vyzreté. Takže preto i mo menty odvahy, chvíle nebojácna ( ako pri hľadaní Armanda) sa stretávali s okamžikmi kedy jej odvaha a odhodlanos ť chýbala. Bola členkou odboja, ale pocit istoty, kto rý bol spôsobený i ľudmi v jej okolí, ju robil silnejšou.

Neodhodlala sa otvorene vyjadriť city k Armand o vi, čo vyjadrovalo istú nezrelosť. Vo chvíly keď sa príbeh posunul

o dva roky neskôr, bolo pochopiteľné, že i Annette s a dostala do víru vojny, ale jemnosť a ženskosť u nej stále prevažovala. Sklamanie ale i vyrovnanie sa z neopet ovanej lásky. Stále si sebou niesla svoj životný príbeh a to čo ju postretlo. Práve týmto postava Annette bola oveľa komplikovanejšia a herecky obtiažnejšia. Uvedomenie si týchto skutočností, ktoré nevyjadrovať fyzicky, ale skôr vyžarovaním vnútornej bolesti a osudom jej boli predurčené. Armand pre ňu navždy ostane niečim čaro vným a zároveň nezabudnuteľným a to je citiť i na konci, kedy

Armand stráca Marguerite a Annette úprimne smúti z Armandovej bolesti.

5. ANALÝZA A REFLEXIA DIELA

V tejto kapitole analyzujem a rozoberám ostravskú verziu muzikálu Marguerite. Na základe rôznych fakt orov dôspievam k názotu, že tento muzikál je len ťažko p resne definovateľný a zaraditeľný ku konkrétnemu muzikálovém u

žánru. Pár riadkov venujem i hudobnému spracovaniu a kompozícii dramatickej stavby.

Strhujúci príbeh romantickej lásky je zasadený do kulís Paríža roku 1942 na pozadí druhej svetovej vo jny. Dej muzikálu vzdialeno vychádza z románu Alexandra Dumasa ml. Dáma s kaméliami, avšak autori preniesli príbeh do vojnovej atmosféry parížskych salónov, kabaretov, j azzovej hudby a protifašistických odbojov La Résistance. Vý pravná muzikálová dráma vášne, lásky, zrady, pomsty a bojo v za

ľudskú slobodu odohráva milostné vzplanutie kabaret nej speváčky Marguerite a začínajúceho jazzového pianis t u

A r m a n d a .

Muzikál Marguerite je istou osobnou výpoveďou autor ov, ktorí napísali tento príbeh. Alain Boublil vložil d ej do vojnového prostredia Paríža, kde veľkú úlohu hrala práve

židovská tematika. Toto obdobie je mu veľmi známe, pretože pochádza zo židovskej rodiny. Tento muzikál nesie i sté prvky, ako je hlavne židovská téma, ktoré mu pomáha j ú vyrovnať sa s týmto životným bremenom. Pre zmenu sc enára

si prizval svoju manželku Mariu Zamoru, ktorá do pr íbehu vniesla chýbajúci ženský prvok, ktorý v anglickom s cenári chýbal. Z môjho pohľadu vniesla do scenára určité p rvky sebe projekcie. Obohatila ho o pohľad ženy, ktorá sa vyrovnáva z nenaplnenými predstavami veľkej kariéry .

Téma tohto muzikálu a hlavne doba v ktorej sa odohr áva, nieje nijak blízka divákovi 21. storočia. Príbeh je veľmi klasický, ba až staromódny pre dielo, ktoré vzniklo v 21. storočí. Autor sa vrátil dramatickým štýlom o krok spať, kde vo vzťahoch vzniká známy trojuholník (dvoch mužov a jednej

ženy), ktorý bol už nespočetne krát použitý.

Čo sa žánru týka, ten je len ťažko pomenovateľný. V eľké množstvo textu či hereckých situácií sa prikláňa k psychologi zujúcej činoh ernej dráme . Samozrejme piesne, ktoré dotvárajú dej či približujú divákovi citové rozpoloženie postáv obsahujú prvky skôr koncepčného muzikálu, ale štruktúra prepojení týchto zložiek n esie prvky typické pre book muzikál.

Čo sa týka charakteristiky hudobnej kompozície, tak t á vychádza z prelínania šansónovej piesne a muzikálov ých

árií, avšak napísaná je pre klasicky vzdelaný hlas. Jednotlivé piesne by sa dali charakterizovať nasledovne, „Panenka z porcelán u “ je operetného charakteru, „Ta tvář co znám“ odráža formát veľkej muzikálovej árie a dramatický oblúk postavy sa uzatvára „Tam pod blúzičkou hedvábnou“, ktorá

je štylizovaná ako psychologizujúci šansón. Takže h udobne je to veľmi pestré.

Musím však podotknúť, že príbeh je vytvorený dynami cky.

Každá scéna obsahuje veľké množstvo dejových inform ácií a príbeh sa neustále posúva dopredu. Kompozícia drama tickej stavby pripomína filmový štýl rozprávania.

6 VÝVOJ MUZIKÁLU MARGUERITE V OSTRAVE

V tejto kapitole sa zaoberám dôkladným popisom celého vývoja muzikálu Marguerite v Ostrave. V jedn otlivých kapitolách prechádzam od workshopov cez obsadenie p ostáv až po prevedenie samotnej inscenácie.

6.1 Prípravy inscenačného tímu

Po usporiadaní konkurzov, nastal ďalší krok inscenačnej realizácie ostravskej premiéry tohto veľkolepého muzikálu, kedy 10.5 2010 vôbec po prvýk rát navštívil Českú Republiku Alain Boublil. Dôvodom je h o návštevy bolo pracovné stretnutie s inscenátorským tímom pripravovaného muzikálu. Pán Boublil ich zoznámil s novou verziou scenára a demo nahrávkou so všetkými hudobn ými

číslami, ktoré naspieval sám skladateľ Michal Legra n d a manželka pana Boublila Maria Zamora. V novej verz i i autori pripísali dve nové piesne. Celé jednanie sa odohralo na pôde Štátnej opery v Prahe.

6.2 Workshopy

Koncom júna 2010 vrcholili prípravy workshopov v NDM, ktorých výsledkom boli prezentácie drobných

útržkov muzikálu Marguerite Alainu Boublilovi. Z te jto

prezentácie neskôr vzišlo finálne obsadenie muzikál u. Tento pre české pomery netradičný postup (inak celkom bež ný na svetovýc h scénach) bol zvolený vzhľadom k veľkej speváckej náročnosti jednotlivých partov. Autori mali zároveň možnosť po prvý krát sledovať, ako ich dielo ožíva priamo p red ich očami.

6.3 Naskúšanie inscenácie

Skúšanie tejto inscenácie bolo veľmi špecifické.

V septembri 2010 začali prvé „čítačky“ a „aranžovač ky“ s režisérkou Haukvicovou. Od začiatku sa pracovalo i na tanečných choreografiách a pred príchodom autorov b olo všetko pripravené pre ich prvé pripomienky. Najväčš í problém tedy nastal príchodom samotných autorov. Ma ria

Zamora sa veľmi rýchlo zhostila pozície režisérky, kedy začala všetky scény meniť podľa jej vlastných preds táv.

Tanečné čísla sa niekoľko krát obmieňali, pretože t o stále nezodpovedalo predstavám „novej“ režisérky. Na druh e j strane urobila mnoho pri hereckých divíziách, kde z hercov dokázala tvrdou prácu vydolovať maximum z ich umeni a .

Pozorovanie štýlu jej práce, bolo pre mňa veľmi inšpirujúcim a zaujímavým zážitkom. Tým že ona sama je herečka, mala tendenciu predhrávať tak dokonale, že málo kto to dokázal zopakovať. Bolo vidieť, že k tomuto muzikálu

má špecifický vzťah nenaplneného snu. Skúšanie bolo nadmieru náročné, vyžadovala 12 hodinové skúšky, kt oré interní zamestnanci nevedeli prehltnúť a naopak ona nerozumela ostravskému systému. Nechápala ako v generálkovom týždni sa môžu hrať iné predstaveni a, či ako orchester musel o 14. hodine skončiť skúšku. V Amerike i v Londýne sú zvyknutý na systém divadiel, ktoré h rajú jednu inscenáciu niekoľko rokov. Nakoniec sa všetky tieto komplikácie a problémy podarilo vyriešiť k spokojno sti všetkých zainteresovaných strán.

Na tomto projekte pracovalo veľké množstvo účinkujú cich a to nielen českej národnosti ale i slovenskej. Boli to vo veľkej miere bývalí i terajší študenti JAMU, DAMU č i

Konzervatórií v Prahe i v Ostrave. Najväčšie percen t o

účinkujúcich bolo priamo z národného divadla operet y, ale na výpomoc si zavolali i hercov z činohry NDM. Takž e dá sa povedať, že obsadenie bolo veľmi pestré.

Z hľadiska technického má Ostrava z časti ešte znač n é rezervy. Aj keď sa divadlo snaží posunúť technické vymoženosti dopredu, nedosahujú úrovne svetových divadiel. Taktiež kvalifikácia a odborná úroveň tec hnického personálu tohto divadla neovláda zatiaľ prácu s tec hnikou, a často sa stáva, že práve ozvučenie orchestra či s amotných spevákov znižuje celkovú úroveň ale i zážitok z predstavenia, čo považujem za jeden zo slabých čl ánkov

ostravskej inscenácie. Predstava autorov bolo dosia hnutie filmových strihov. Vo veľkej miere sa tento aspekt dosiahnuť podarilo.

Choreografickú časť mala na pod záštitou Kristína Č erná, ktorá momentálne pôsobí v Národnom divadle v Prahe. Na tomto projekte začala spolupracovať ako som už vyšš i e uvádzala od počiatku tohto novo pripravovaného muzi kálu.

Všetci uchádzači konkurzu museli prejsť choreografi ami, ktoré si pre nich pripravila. Mala veľmi ťažkú úloh u pri presadzovaní svojich inšpirácií a inovácií i choreo grafiách.

Tieto boli vo väčšej miere M. Zamorovou zamietnuté, pretože nezodpovedali jej predstavám. V konečnom vý sledku sú v inscenácii dokopy tri choreografie, v ktorých podľa môjho názoru absentuje priestor, kde by tanečníci u kázali svoje umenie. Toto určite nieje chybou choreografky , ale vplyvom autorov, ktorí mali v tomto veľmi svojské predstavy. Určite by som mala spomenúť prácu compan y , ktorá v Marguerite nieje skoro vôbec využitá. Autor i tento muzikál nazvali ako „intímny muzikál“, ktorý môžeme na základe doslovného vyjadrenia autorov chápať ako

„minimálne využitie compani či tanečníkov“ (Alain B oublill,

Maria Zamora) .

Scéna a kostýmy sú dielom Aleša Valáška, ktorý je l aureátom medzinárodného ocenenia Linbury Price. 15 Z kostýmového

15 Fridrichovský, P. in časopis : NDB noveber/december 2010, s. 28 65

hľadiska bol inšpirovaný dobou 40. rokov, čo malo z a následok veľké množstvo kvetinových vzorov, vypcháv ky na ramenách, vysoké sukne na pás , baretky, iné pokrýv ky hlavy a výrazne červené pery. Čo sa týkalo scénografie, p odľa môjho pohľadu bol veľký priestor javiska nevyužitý.

Navrhnuté dekorácie neboly ničím výnimočné. V jeho návrhoch mi chýbala zkúsenosť s muzikálovým žánrom, ako aj nápaditosť.

V prílohe číslo 8 sú priložené fotky z prípravy a s kúšania v NDM v Ostrave.

7 ZÁVER

Prínosným zistením bola skutočnosť, že i muzikáloví autori svetového formátu, svoju tvorivú cestu nekon čia premiérov a nepokladajú dielo za konečný výsledok. Naopak snaha dielo zdokonalovať a najmä rozvýjať istý pote nciál nápadu a námetu neustále pokračuje. Keby som mala porovnať prácu na českých muzikálových projektoch, tento postup nie je volený, čo je istým spôsobom škoda, pretože chyby sa vyskytnú vždy a často až v prítomnosti div áka a jeho reakcí.

Pre vyhodnotenie záveru tejto práce bolo smerodatné , odkrívať práve zmeny a posuny, ktoré nastali v muz i k á l e

Marguerite. Bolo ich pomerne dosť a prebiehali vo v šetkých

úrovniach od hudobnej, textovej až po interpretačné nuansi jednotlivých postáv. Práve tento spôsob koncepčného pretvorenia diela posunul dramatické kvality o stup e ň vyššie. Inscenačný prístup i jeho kvalita nie vždy ideálne zapadala do technicko - prevádzkového systému divad elnej inštitúcie. Tento fakt by som čiastočne pripísala režisérkynej neznalosti a čiatočnému neakceptovaniu bežnej divadelnej prevádzky. Avšak spôsob práce na tomto muzikále bol natoľko unikátny, že uprednostňoval tv orivý proces pred ostatnými cieľmi bežných inscenácií. Au tori si potrebovali v praxi overiť funkciu ich myšlienok ta k, aby

mohli muzikál Marguerite niekedy v budúcnosti reali zovať na svetovej scéne tejto novej verzie.

Charaktermi oboch ženských predstavieteliek som pochopila, v akej miere sa môže zmeniť, osud a tým i spôsob prístupu k postavám.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

Monografie:

1 . BLAHYNKA, M. 2007. Kapitoly z estetiky muzikálu.

Bratislava: Slovenská teatrologická spoločnosť a V ysoká

škola múzických umení s podporou Ministerstva kultú r y

Slovenskej republiky a Európskeho sociálneho fondu. 142 s.

ISBN 978-809685145-4

2. BEZ, H., DEGENHARDT, J., HOFMANN, H.P. 1987. Muz ikál.

Bratislava: OPUS. 380 s. 62-001-87 MUZ

3. OSOLSOBĚ, I. 1996. Marsyas, Apollón...a

Dionýsos. Brno: Divadelní fakulta JAMU. 96 s.

ISBN 80-85429-24-1 (I. díl)

4. PAVLOVSKÝ, P. 2004. Základní pojmy divadla, teatrologický slovník. Praha: NAKLADATELSTVÝ

LIBRI a Národní divadlo. 348 s. ISBN 80-7277-

1 9 4 - 9

5. PROSTĚJOVSKÝ, M. 2008. Muzikál expres.

Brno: EDICE DOKOŘÁN. 487 s.

6. SCHMIDT- JOOS, S. 1968. Muzikál. Praha-

Bratislava: EDITIO SUPRAPHON. 290 s. 02-222-68

Záverečné práca:

7. FRIDRICHOVKSÝ, P. 2006. Vývoj francouzského muzikálu dvacátého století v kontextu evropského hudebního d ivadla,

Praha: Diplomová práca

Interné materiály divadiel:

8. FRIDRICHOVSKÝ, P. in: Muzikály a la France, in: p r o g r a m

Les Miserables/ Bídnici, MDB Brno, 2008/2009

9. FRIDRICHOVSKÝ, P. in: program Marguerite, NDM Os trava

2 0 1 0

Články v časopisoch:

10. NÁRODNÉ DIVADLO MORAVSKOSLEZSKÉ. 11.–12.2010. autor článku Patrik Fridrichovský

Elektronické pramene:

11. Novinky - http://www.novinky.cz/kultura/218479-libretista- boublil-o-muzikalu-marguerite-broadway-ci-ostrava-n a - t o m - nezalezi.html - 23.4 2011

ZOZNAM PRÍLOH:

Obhajoba absolvenského výkonu

Príloha č.1 Rozhovor s Alainom Boublilom

Príloha č.2 Zoznam hudobných čísiel ostravskej

Marguerite

Príloha č.3 Obsadenie a inscenačný tím v

O s t r a v e

Príloha č.4 Foto z predstavenia v NDM

Príloha č.5 Zoznam hudobných čísiel anglickej

Marguerite

Príloha č.6 Obsadenie a inscenačný tím v

L o n d ý n e

Príloha č.7 Foto z predstavenia na West Endu

Príloha č.8 Foto zo skúšania novej verzie

Marguerite

Obhajoba absolventského výkonu

Rola: kráľovná Alžbeta I. – Trůn pro královny

hudba: Matej Plíhal libreto:Jan Šotkovský

Trůn pro královny obsadenie a pracovný tým

Kráľovná Alžbeta: Silvia Soldanová

Marie Stuertová: Jitka Cafourková

Bětka: Eva Marešová

Maruna: Petra Vraspírová

Lucy: Veronika Gidová

Wiliame Cecile, Knox: Aleš Kohout

Robert Leicester: Tomáš Majlath

Kat, Ronsard, Bothwell, Paulet: Jozef Hruškoci

Moray, Mortimer: Martin Hubeňák

Darnley, Davison: Kristián Pekar

David Rizzio: Matěj Plíhal réžia: Sylva Talpová

dramaturgia: Helena Michková choreografia: David Strnad scénografia: Lucie Halgašová a Katarína Kováčiková produkcia: Kristýna Světlíková a Eva Kašpárková sveteľný design: Jakub Mareš a Václav Ryšavý zvuk: Igor Staškovič aranžmá a naštudovanie hudby: Matej Plíhal

Pedagogické vedenie :

MgA Sylva Talpová

MgA. Markéte Ungrová

MgrA Jan Šotkovský

MgrA Lukáš Rieger Ph.D.

Premiéra 19. septembra 2010 v štúdiu Marta

(Vedúci štúdia Marta: doc. Mgr. Jan Kolegar)

Design plagátu: Lucia Halgašová

Design programu: Helena Michková

Kráľovná Alžbeta I. - história

Alžbeta I. sa narodila 7.9 1533

v Greenwichu ako dcéra Henricha VIII.

a Anny Boleynovej. Bola

piatou a poslednou panovníčkou z

rodu dynastie Tudorovcov. V dobe

narodenia bola dedičkou trónu,

pretože potom čo jej otec Henrich

VIII. nechal zrušiť manželstvo so svojou prvou ženo u

Katarínou, nasledovalo zrieknutie sa ich dcéry Mári e a prehlásenie jej za nelegitímnu. Henrich si veľmi prial mužského potomka avšak potom čo Anna Boleynová mala za sebou dva potraty, došiel k názoru, že s ňou už syn a mať nebude a v roku 1536 ju nechal popraviť. Alžbeta ma la vtedy necelé tri roky a bola taktiež prehlásená za nelegi timného potomka a stratila titul Princeznej. Tejto sebavedo mej a ctižiadostivej budúcej panovníčke sa však i tak d ostalo výborného vzdelania. Študovala okrem angličtiny, la tinčiny

či taliančiny i francúzštinu a gréčtinu. Bola jedno u z najvzdelanejších žien svojej doby. Čo sa týka osobn osti, bola Alžbeta nie len vynaliezavá ale i rozhodná a r ozumná.

Bola skôr po matke než po otcovi. Zdedila po nej ok úzľujúcu krásu, koketnosť, charizmu a náboženskú toleranciu. Do vienka dostala po matke ako telesnú konštrukciu a o nyxové

čierne oči tak i štíhlu postavu a výrazné rysy tvár e. Po otcovi zdedila jeho žiarivé ryšavé vlasy. Henrich z omrel

v roku 1547, v dobe keď Alžbeta mala len trinásť ro kov.

Katarína Parrová, posledná Henrichova žena, sa opäť vydala za Thomasa Seymura a vzali si Alžbetu do svojho síd la. Tam zažila malá nasledovníčka trónu emocionálnu krízu, ktorá ju zrejme poznamenala na zbytok života. Thomas s ňou t rávil veľa času a dokonca ju navštevoval i v jej izbe. P otom čo ich Katarína zastihla v objatí, ukončila tento vzťa h a poslala ju preč. Po Kataríninej smrti sa Seymour snažil Alž betu presvedčiť, aby si ho vzala. Seymour predstavoval i sté nebezpečie pre kráľovskú radu, a tak ho obvinili zo zrady a nechali popraviť.

Čo sa politiky a náboženstva týka, bola Alžbeta ovp lyvnená reformistickými názormi svojich tútorov, ale vo vec iach náboženstva sa naučila riadiť vlastným rozumom. Bol a protestantka. Na trón nastúpila po smrti svojej po lo rodnej sestry Márie I. Tudorovnej, ktorá nemohla mať deti a tým mala právo na trón jedine Alžbeta . Za vlády Márie I .

Tudorovskej bola Alžbeta pre podozrenie z podpory protestantského povstania skoro rok väznená. Kráľo vnou sa stala 17.11. 1558 ako dvadsaťpäť ročná. Dokázala zo staviť kvalitnú kráľovskú radu a spoliehala na rady svojic h poradcov vedených Wiliamom Cecilom, barónom z Burgh ley.

Jedným z prvých počinov jej vlády bola podpora protestantskej cirkvi. Čo sa týka ponúk na svadbu, tých dostávala táto panovníčka pomerne dosť, ale reálne

uvažovala len o troch. Prvým bol jej priateľ z dets tva Robert

Dudley. Jej priateľský vzťah so ženatým mužom prerá stol v lásku. Keď jeho žena za nevyjasnených okolnosti z omrela, prepukol škandál a Alžbeta si uvedomovala, že manže lstvo s Róbertom je nereálne. Avšak menovala ho za grófa z Leicesteru a stal sa členom štátnej rady a i naďa lej zostal najlepším Alžbetiným priateľom. Parlament na ňu hor livo naliehal, aby si vybrala ženícha, avšak panovníčka stále odpovedala vyhýbavo. Po jej chorobe ovčích kiahní parlament požadoval, aby sa vydala, alebo aspoň urč ila svojho nástupcu, pretože sa obávali občianskej voj ny.

Alžbeta toto rozhodnutie niekoľko rokov naťahovala, pretože ako sa o nej tvrdí, bola veľmi nerozhodnou panovníčkou. A tak Wiliam Cecil Alžbetin poradca, z ačal hľadať iné východisko. Táto neochota určiť svojho n ástupcu zaistila bezpečnosť jej postavenia pred možnou rebé liou.

Alžbeta sa tak nikdy nevydala a nemala ani žiadneho potomka. Najväčším úspechom, ktorý jej priniesol ne hynúcu slávu, bolo jedno z najväčších víťazstiev anglickej histórie v roku 1588, kedy Anglicko viedlo a hlavne i vyhral o vojnu so Španielskom. Ďalším politickým problémom bolo Šk ótsko.

V prvom rade sa snažila dosiahnuť odchod Francúzov z tejto zeme, pretože sa obávala napadnutia Anglicka z ich strany a dosadenia si škótskej kráľovnej Márii Stuartovej na jej trón. Jej rada ju presvedčila, aby vyslala vojsko n a podporu

škótskych protestantských vzbúrencov a k uzavretiu mierovej dohody z Edinburghu na odstránenie francúz skej hrozby zo severu zeme. Keď sa Mária v roku 1561 vrá tila do

Škótska, aby sa ujala moci, mala zem stabilizovanú protestantskou cirkvou a bola riadená radou protest antsky zameraných šľachticov podporovaných Alžbetou. Mária však odmietla ratifikovať mierovú dohodu. Stuartová sa v roku

1565 vydala za Henricha Stuarta, ktorý bol tiež uch ádzačom o anglický trón. Stuart bol veľmi neobľúbeným a vo februári

1567 bol zavraždený vzbúrencami vedenými Jamesom

Hepbumom. Krátko nato sa za neho Mária vydala a tým vzniklo podozrenie, že sa na Stuartovej vražde podi eľala. Po tejto udalosti Máriu uväznili, ale jej sa podarilo utiecť do

Anglicka. Alžbeta sa nechcela prikláňať na stranu

Stuartovej, a tak ju nechala uväzniť. Neskôr bola p ráve

Mária Stuartová zámienkou niekoľkých vzbúr na sever e zeme. Alžbetin hlavný vyzvedač Francis Walsingham predložil listy, ktoré Mária poslala vzbúrencom, a t o pomohlo kráľovskej rade presvedčiť Alžbetu, aby bol a Mária odsúdená k poprave za zradu a 8. februára 1578 bol tento rozsudok i vykonaný. V poslednom období jej vládnut i a

Alžbetina popularita postupne klesala, čo spôsobova l o obdobie ekonomickej neistoty. Nič menej viedlo k ve ľkému rozkvetu literatúry a divadla.

Vznik muzikálu Trůn pro královny:

Prvotný nápad realizácie tohto muzikálu vznikol u MgA. Sylvy Talpovej, ktorá je vedúcou celého záve rečného muzikálového ročníka 2011 na JAMU v Brne. Avšak bol a to až druhá možnosť, pretože plány pre náš prvý titul v štúdiu

Marta stroskotali na nedostupnosti práv a finančnýc h prostriedkov. Vybrať muzikál, ktorý je napísaný min imálne pre desať ľudí, kde každá postava má rovnaký priest o r a ešte k tomu je dostupný pre školský rozpočet bolo skutočne veľmi náročné. Padlo tak rozhodnutie pre a utorskú záležitosť, kde hlavnou témou boli dve historické p ostavy

Mária Stuartová a kráľovná Alžbeta I. Na spoluprácu si MgA

Talpová pozvala Jana Šotkovkého, ktorý napísal celé libreto i texty piesni. Po hudobnej stránke sa na tomto muz ikály podieľal Matej Plíhal, ktorého si pre dávnejšiu spo luprácu prizval Jan Šotkovský . Na prvých „čítačkách“ sme c elý text v rukách ešte nepocítili, avšak na kvalite sa to ni jak negatívne nepodpísalo. Postupne sme dostávali nové texty piesní, dialógov či monológov. Matej Plíhal mal o n iečo

ťažšiu úlohu, a to v tom, že pracoval už na nejakýc h melódiách, ktoré ešte len čakali na text. Ten sa do stavil, ale nepasoval do rytmicky ani melodicky vytvorených mel ódií, takže musel väčšinu svojich skladieb upravovať či ú plne zmeniť. V konečnom výsledku vznikli veľmi chytľavé a ľubozvučné melódie, ktoré sme si všetci rýchlo za milovali.

Korepetície taktiež fungovali k dotvoreniu melódií, takže každý z protagonistov tam má aj kúsok seba.

D e j

Dielo je príbehom o spore dvoch vysoko postavených

žien, kde každá je diametrálne odlišná. Mária Stuar tová sa po smrti svojho Francúzskeho manžela vracia spať do jej rodnej zeme Škótska. Cestou chce prejsť cez Anglick o, ale to

Alžbeta nedovolí. Tam nastáva spor, ktorý sa dal oč akávať i vďaka tomu, že samotná Stuartová má taktiež značn é právo na anglický trón. Po zistení, že Róbertova žena je mŕtva a je isté podozrenie, že to spáchal sám Róbert, sa Alžbe t a vzdáva svojho osobného života a naplno sa chce veno vať otázke krajiny. Stuartová sa vydáva za Alžbetinho nevlastného synovca Darleyho, avšak tento sobáš je oslabený Máriiným dvorným „loutnistom“ Davidom Rizz iom.

Morya, brat Márii, naviedol Darleyho na vraždu toht o hudobníka. Stuartová sa pri tejto príležitosti zozn amuje s veliteľom Bothwelom a spoločne pripravia atentát na jej manžela, ktorý je ťažko chorý, vďaka častým návštev á m verejných podnikov. To Alžbetu veľmi pobúri. Rozsud o k znesený na Stuartovou nedovoľuje vzniesť rozsudok s mrti, ale na druhej strane Mária nie je nevinná, avšak vi na len nebola dostatočne preukázaná. A to im dáva právo uv äzniť

Stuartovú na desať rokov. Po desiatych rokoch sa st retáva s 80

lordom z Leastru alias Róbertom Dudleym, ktorý sa d o nej zamiluje. Dohaduje Márii stretnutie s Alžbetou a to sa mu aj podarí. Obe Kráľovny sa stretávajú a nasleduje veľk ý duet, kde Alžbeta chce Stuartovú potupiť, avšak ona sa ne d á a nastane slovná hádka v ktorej víťazí práve Stuart ová.

Následne je vykonaný nepodarený atentát na Alžbetu, pri

čom všetko nasvedčuje tomu, že v tom má prsty Róber t .

Alžbeta podpisuje rozkaz k poprave Márie Stuartovej , ktorý má slúžiť i k potrestaniu Róberta odchádzajúceho do

Francúzska. Celý príbeh sa končí finálovou piesňou a smrťou

Márii Stuartovej.

Musím ešte spomenúť vzťah Róberta a kurtizány Lucy, s ktorou po celú dobu udržoval sexuálny vzťah s nes korším zamilovaním sa Lucy do Róberta.

Počas celého predstavenia do deja vstupujú dve komi cké postavy Betka a Maruna, ktoré mali pôvodne stvárňov a ť alter ego obom královnám, avšak pri skúšaní sa z to hto prvotného nápadu upúšťalo. Tieto dve postavičky približujú divákom dejovú líniu príbehu a odľahčujú svojimi vtipnými výstupmi celý príbeh muzikálu.

Ja a kráľovná Alžbeta I.

Po zistení obsadenia som ostala vo veľkom prekvapení. Alžbeta bola pre mňa asi poslednou možn osťou 81

nad ktorou som uvažovala. S touto informáciou prišl a určite i veľká zodpovednosť. Uvedomovala som si úplnú odli šnosť mojej osobnosti a charakteru tejto postavy. Najskôr som sa chcela o tejto žene dozvedieť čo najviac informácií z jej

života. Zistila som, že to bola neskutočne silná kr áľovná, ktorá sa celým svojím srdcom obetovala pre svoju kr ajinu.

Dokázala zatieniť všetky svoje sny a túžby. K tejto postave som pristupovala zo začiatku veľmi opatrne. Sama so m nevedela, čo si môžem a nemôžem dovoliť. Nejakú dob u trvalo, kým som si osvojila jej zmýšľanie, životný postoj a snažila som sa čo najviac vžiť do rozhodnutí, kto ré musela každodenne podstupovať. Naučiť sa veriť, že na javi sku som skutočná kráľovná. Musela som si osvojovať nielen psychické, ale i fyzické gestá či pohyby. V prvom r ade som brzdila svoj temperament, čo so sebou prinášalo i i sté pohybové obmedzenia. Mala som pocit, že jednoduchý pohyb hlavy, či stále držanie tela nestačí na to, a by som bola dostatočne výrazná. Avšak keď som začala byť sebavedomejšia, tak fyzické záležitosti mi už len d opomohli k majestátnosti kráľovnej. Tým že som v nej videla tragickú hrdinku, ktorá nenašla svoje šťastie a pritom po to m tak veľmi túžila, som sa snažila Alžbetu poňať oveľa farebnejšie, aby tak prechádzala rôznymi vývojovými fázami. V prvej scéne je vidieť bezstarostnosť mlad ého zaľúbeného dievčaťa, ktoré urobí pre svoju lásku Ró berta

čokoľvek. Po zistení smrti Róbertovej manželky, je schopná mu odpustiť, avšak Cecil ju nepriamo donúti pre rozhodnutie k oddanosti svojím poddaným a krajine. Keď som sa na javisku ukázala po tejto scéne, mala som nielen iné šaty a makeup, ale najmä nastal zlom, ktorý krá ľovnú natoľko zmenil, že ostala chladná, o niekoľko rokov staršia a aj prísnejšia nielen na seba a svojich poddaných ale najmä na Wiliama Cecila. V tej chvíli prichádzajú problém y spojené s Máriou Stuartovou a nerieši nič iné ako j ej osobu, milencov, ktorí sa vystriedali v jej posteli, či zl é rozhodnutia a škandály, ktoré mala Stuarotvá na sve domí.

Keď som pred letnými prázdninami dostala za úlohu porozmýšľať, ako do života mojej postavy dostať jej sexuálnu nechuť a odpor k samotnému aktu, napadlo m a, že v dialógu s Cecilom, v ktorom zisťujem sexuálny živ ot Márii

Stuartovej s istým „loutnistom“ som vymyslela trápn osť celej situácie a samotného vyslovenia „spí s ním?“ J .

Šotkovský (2010, s.15). Myslím, že to bolo istím ož ivením tejto postavy. Pri osobnom stretnutí s Máriou Stuar tovou som sa snažila byť až prehnane milá a tým som chcel a dosiahnuť to, aké je to pre Alžbetu ťažké a premáha júce.

Najzaujímavejším zistením bolo uvedomenie si atentá tu, ktorý bol na kráľovnú spáchaný a objavením sa pri ď alšom výstupe. Fyzicky som nechcela priamo ukazovať na ra n u spáchanú atentátom, ale skôr išlo o vnútorný boj, k torý bol

spojený nielen s bolesťou, ale aj s ťažkým rozhodnu tím na ktorom závisel život Márii Stuartovej. Keď sa Alžb eta konečne rozhodla, že skončí tento ženský boj poprav o u sokyne a následným podpísaním rozsudku smrti, zavol ala si svojho poddaného a nechala rozhodnutie práve na ňom . „Já jsem rozsudek podepsala, na vás je to ostatní“ J. Š otkovský

(2010, s 38 ).

Musím podotknúť, že na túto postavu som sa vždy veľ m i tešila a každej repríze som sa snažila hľadať stále nové významy či prostriedky. Som vďačná, že som dostala takúto príležitosť si zahrať tak neskutočne zaujímavú post avu, ktorá mi ani nachvíľku „nenechala spať na bobku“. (Sylva

T a l p o v á ) .

Príloha č. 1

Pre detailnejšie ozrejmenie divadelného prevedenia

Marguerite v Ostrave som rozanalyzovala rozhovor s Alainom Boublil o m . Pri analýze som dospela k nasledujúcim výsledkom, ktoré pre ich lepšie poro zumenie uvádzam spojitosťou s otázkami v rozhovoru:

Ste spokojný s hereckým obsadením? Bolo ťažké vybra ť vhodných adeptov?

„Stretli sa tu veľmi talentovaný ľudia. Úroveň spie vania, herectva i tance je tu v Ostrave vysoká, takže nebo l problém vyberať. Myslím si, že výsledok bude dobrý. Národné divadlo moravskoslezské považujem, za veľmi dobré d ivadlo.

V podstate mi toľko nezáleží na tom, či pracujem na

Broadwayi, alebo v Ostrave. Jediné, o čo mi ide, je prinášať publiku čo najkvalitnejšie predstavenie.“

V čom je nová verzia iná?

„Proti pôvodnej som chcel lepšie vykresliť charakte r a psychologický portrét hlavnej postavy, speváčky

Marguerite. Dospel som k názoru, že je to pre príbe h dôležité a preto som poprosil svoju ženu Mariu Zamo ru, ktorá sa na scénari pre ostravskú verziu podieľala, aby mi pomohla rozvinúť charakter postavy. V ostravskej ve rzii sú tiež novinkou tri piesne, ktoré som napísal s Miche lem

Legrandom. V prvej piesni lepšie poznávame charakte r

Armanda, hlavného hrdinu, v druhej zase Marguerite, jej pohnútky a vzťah k Armandovi. Tretia nová pieseň po tom predstavuje menšie postavy.“

Podmienkou uvedenia Marguerite na ostravskej scéne bol konkurz na obsadenie všetkých rolí, v ktorom ste si vyhradil hlavné slovo. Je u Vás takýto dohľad nad obsadením pravidlom?

„Áno. Keď ide o nový muzikál, požadujem konkurz nie len na hlavné role, ale i na menšie postavy. Podobne som d ohliadal na obsadenie Bedárov v Londýne, New Yorku, Sydney i v Tokiu. U muzikálov Miss Saigon, alebo Martina G uerra to bolo rovnaké. Takže ani v Ostrave, zvlášť keď ide o úplne novú verziu, som neurobil výnimku. Považujem to za jednu zo zásadných súčastí prípravu“. 16

16 http://www.novinky.cz/kultura/218479-libretista-boublil-o-muzikalu-marguerite-broadway-ci-ostrava-na-tom- nezalezi.html

Príloha č. 2

Zoznam hudobných čísel v Ostrave

1 D e j s t v o

Paříž – Armand

Jazz time – Annette, Marguerite, Pierrot, Lucien, c o m p a n y

Panenka z porcelánu (China Doll) – Armand, Margueri t e

Jak dál (Waiting) – Armand

Paříž, naše Paříž – Choreograf, tanečnice

Ta tvář, co znám (The Face I See) – Marguerite

Paříž naše Paříž – Marguerite, tanečnice

V rauši omámení (Intoxication) – Armand, Marguerite

Zde mně máš (I Am Here) – Marguerite

Zde mně máš (I Am Here) – Marguerite, Armand, Annet te,

L u c i e n

2 D e j s t v o

Jazz time – Marguerite, company

Nová píseň – Marguerite

Psaní (The Letter) – Marguerite, Otto

Proklínam (How Did I Get to Where I Am?) – Margueri te,

A r m a n d

Proč srdce má svůj řád (Take Good Care of Yourself) –

Annette, Armand

Toužím snít/Jak dál (Dreams Shining Dreams) – Margu erite,

A r m a n d

Toužím snít (Dreams Shining Dreams) – Marguerite

Panenka z porcelánu (Chins Doll) – Annette

Tam pod blůzičkou hedvábnou - Marguerite

Paříž, naše Paříž – company

Finále/Ta tvář co znám (Finale/ The Face I See) –

Marguerite, Armand

Panenka z porcelánu (China Doll) - piano

Príloha č. 3

Obsadenie a inscenačný tým v Ostrave

Hudba: Michel Legrand

Libreto a pôvodné francúzske texty piesní: Alain Bo u b l i l

Anglické texty: Herbert Kretzmer

České prebásnenie: Michael Prostějovský

Nová orchestrálna úprava: William David Brohn

Scénická réžie: Gabriela Haukvicová-Petráková

Umelecká réžie: Marie Zamora

Hudebné nastudovanie: Karol Kevický

Dirigenti: Karol Kevický a Jakub Žídek

Choreografia: Kristýna Černá

Scéna a kostýmy: Aleš Valášek

Dramaturgia: Patrick Fridrichovský

Marguerite: Hana Fialová, Eva Zbrožková

Armand: Tomáš Novotný, Lukáš Vlček

Annette: Veronika Gidová, Zuzana Kopřivová

Otto: Marcel Školout

Lucien: Roman Harok

Pierrot: Juraj Čiernik, Jaroslav Rusnák

Saurel: Igor Orozovič

Hermann: Tomáš Vzorek

Príloha č. 4

Pieseň Jazz time v podaní Annette (Veronika Gidová)

Pieseň „V rauši omámeni“ Armand (Tomáš Novotny)

Herman chce zatknúť Annette a Armanda

Záverečná scéna umierajúcej Marguerite (Hana Filalo vá) a jej lásky Armanda (Lukáša Vlčku)

Príloha č. 5

Zoznam hudobných čísel v Anglicku

A c t I

Come One Come All – company

Let the World Turn – Marguerite, Georges, company

Jazz Time - Annette, Armand, Lucien, Pierrot, compa n y

China Doll – Marguerite

China Doll (Reprise) – Armand, Marguerite

The Face I See – Marguerite

Time Was When – Lucien, Annette, Pierrot, Armand

The World Begins Today – company

Waiting – Armand, Marguerite

Intoxication – Armand, Marguerite, Otto

Day by Day (Part One) – company

I Am Here – Marguerite, Armand

Take Good Care of Yourself – Annette, Lucien

A c t I I

Day by Day (Part Two) – Marguerite, Armand, Otto, c o m p a n y

Dreams Shining Dreams – Marguerite, Armand

Take Good Care of Yourself (Reprise) – Annette

I Hate the Very Thought of Women – Otto

The Letter – Marguerite, Otto

What’s Left of Love – Armand

Paris - Chanteuse, Marguerite, Otto, Armand, Pierro t ,

L u c i e n

Day by Day (Part Three) – company

How Did I Get to Where I Am? – Marguerite

Day by Day (Part Four) – company

Come One Come All (Reprise) – company

Finale – Marguerite, Armand

Príloha č. 6

Obsadenie a inscenačný tým hudba: Michel Legrand text: Alain Boublil a Herbert Kretzmer libreto: Alain Boublil, Claude-Michel Schönberg a J onathan

K e n t

Réžia: Jonathan Kent

Hudebné nastudovanie: John Rigby

Dirigenti: John Rigby, Dan Jackson

Choreografia: Arthur Pita

Scéna a kostýmy:

Marguerite: Ruthie Henshall

Armand: Julian Ovenden

Otto: Alexander Hanson

Lucien: Simon Thoma

Annette: Annalene Beechey

Pierrot: Matt Cross

Georges: Andrew C Wadsworth

Chanteuse: Gay Soper

Hermann: Keiron Crook

Príloha č. 7 Predstavenie v Londýne

Scéna na narodeninovej oslave Jazz time

Scény z narodeninovej oslavy

Program z londýnskej Marguerite (Ruthie

H e n s h a l )

Skúška pôvodnej Marguerite vpodaní Ruthie

Henshall a Armanda - Julien Ovenden

Príloha č. 8 Skúšanie ostravskej Marguerite

Alain Boublil, Gabriela Haukvicová

William David Brohn, Alain Boublil

(z ľava) Tomáš Novotný, Marie Zamora, Alain

Boublil, Michal Prostějovský, Patrick

Frindrichovský, Veronika Gidová

100

101

102